stránka č. 1

Terchovej štát pomôže viac ako tromi miliónmi eur(29.07.2014; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 4; Lucia Krbatová)

Lucia Krbatová Bratislava Štát pomôže Terchovčanom rýchlejšie sa spamätať z minulotýždňovej ničivej živelnej pohromy.

Kabinet na mimoriadnom zasadnutí odsúhlasil viac ako tri milióny eur na prvotné záchranné a zabezpečovacie práce. Peniaze sa rozdelia medzi Žilinský kraj a obec Terchová. Celá obnova zdevastovanej Vrátnej doliny by podľa žilinského župana Juraja Blanára mohla vyjsť na viac ako desať miliónov eur. Žilinská župa dostala 1,8 milióna eur, zvyšných 1,26 milióna eur pôjde priamo obci Terchová. Župa peniaze podľa jej predsedu použije na stavbu cesty do Vrátnej doliny a na odstránenie množstva naplavenej zeminy. Pre oblasti Terchovej platí aj naďalej druhý stupeň povodňovej aktivity. "Ide o prvotnú dotáciu, ktorá by mala predovšetkým pomôcť zvládnuť priebežné uhrádzanie prác nielen našim organizáciám, ale aj podnikateľom, pretože kapacitne to nie sme schopní zvládnuť sami," vysvetlil Blanár. Práce, ktoré urobia počas druhého stupňa povodňovej aktivity, vyčíslia a predložia na rokovanie vlády. Tá následne posúdi, či peniaze boli vynaložené správne a uhradí ich v plnej výške. Blanár upozorňuje, že podľa záverov povodňovej komisie vyhlásený druhý stupeň potrvá ešte dva až tri mesiace. Pri obnovovacích prácach pomôže Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, Slovenský vodohospodársky podnik či súkromné firmy, ktoré zabezpečia asanačné práce. Záchranárske práce, ktoré urobí Žilinský samosprávny kraj, by podľa Blanára mali spolu vyjsť na šesť miliónov eur, obec Terchová by mohli stáť 2,26 milióna eur. Slovenský vodohospodársky podnik odhaduje svoje náklady na dva milióny eur. Do tejto sumy však nie je zarátané odstraňovanie povodňových škôd po odvolaní druhého stupňa, keď vláda už nemusí peniaze poskytnúť. Minister financií Peter Kažimír pre agentúru SITA nevylúčil, že v budúcnosti vláda schváli ďalšie peniaze na odstraňovanie škôd. "Tie prostriedky sa uvoľňujú z našej kapitoly, ktorá ráta s rezervami na živelné pohromy. Máme tam dohromady deväť miliónov eur," povedal minister. Prírodná katastrofa nezasiahla len cestu do Vrátnej doliny, ale na mnohých úsekoch úplne zničila a presmerovala vodný tok Varínka a zdevastovala jeho brehy. Vodohospodári tam koncom minulého týždňa nasadili ťažkú techniku. "Bude potrebné sprietočniť celý zhruba päťkilometrový úsek tohto vodného toku a dať ho do pôvodného koryta," spresňuje hovorca vodohospodárov Ľuboš Krno. Tieto práce sa nezaobídu bez odstránenia a odvozu kameňov, bahna a popadaných stromov. Potrvajú zhruba tri mesiace. Vo Vrátnej doline pracovníci sprístupňujú nedostupný terén, no platí v nej mimoriadna situácia. Do doliny sa totiž zosunulo asi 50 hektárov zeminy a podľa leteckej obhliadky je podozrenie, že môže dôjsť aj k ďalším zosuvom. Ministerstvo životného prostredia preto nariadilo geológom, aby lokalitu preskúmali. Tí by mali koncom tohto týždňa potvrdiť, či hrozia ďalšie zosuvy. Blanár si netrúfa odhadnúť, kedy sa do doliny vráti život. Najprv sa podľa neho musí zmapovať, nakoľko je poškodená lanovka, pri ktorej je odhadom až do 1 000 kubických metrov naplavenej zeminy. Jasné to bude až po odstránení všetkých naplavenín a sutín. "Potom príde na rad statické posúdenie kompletne celej konštrukcie. Ak bola porušená, bude ju treba rekonštruovať, a to si myslím, že bude trvať trochu dlhšie," hovorí Blanár. Na žilinskej župe budú podľa neho robiť všetko preto, aby obnovu stihli do zimy. Blanár však dodáva, že cestovný ruch v obci Terchová naďalej funguje a turisti, ktorí majú v lokalite naplánovanú dovolenku, sa nemusia obávať žiadneho rizika.

Foto: Štátny tajomník envirorezortu Vojtech Ferencz a župan Juraj Blanár (snímka vľavo) informovali, na

čo sa použijú peniaze, ktoré odsúhlasila vláda. Na parkovisku pod svahom Paseky zhromaždili vozidlá, ktoré poškodila prívalová vlna.

Terchová počíta škody na milióny. Pomôže jej štát(29.07.2014; Hospodárske noviny; mut. , TÉMA HN , s. 2; Erik Kapsdorfer)

VLÁDNA POMOC Na likvidáciu škôd po povodniach dá štát milióny eur. Erik Kapsdorfer Bratislava - Len niekoľko hodín, ktoré za sebou zanechali škody za vyše desať miliónov eur. Takýto je

zatiaľ posledný účet za bleskovú povodeň, ktorá sa minulý týždeň prehnala známymi turistickými centrami severného Slovenska - Vrátnou dolinou a Terchovou. A zanechala za sebou zničenú cestu,

stránka č. 2

zosunuté svahy či poničené mosty. Presne na ich opravy teraz dostane región injekciu od štátu. Teda aspoň čiastočnú. Dá mu ju kabinet Roberta Fica, ktorý na opravy odklepol mimoriadnu pomoc vo výške troch miliónov eur. "Veľká časť peňazí pôjde najmä na likvidáciu sutín a naplavenín. Ďalšou veľkou položkou bude oprava miestnych komunikácií, lavičiek, mostov," reagoval starosta Terchovej Milan Laurenčík, ktorého obec dostala 1,2 milióna eur.

Záplavy vystrašili turistov Zvyšné peniaze zas dostane žilinská župa, ktorú vedie poslanec vládnej strany Smer-SD Juraj

Blanár. Tá doteraz napočítala, že na cestách, ktoré spravuje, vznikli škody za päť až šesť miliónov eur. Od vlády dostala 1,8 milióna. Podľa hovorcu kraja Petra Kubicu chcú peniaze použiť na sprejazdnenie cesty, ktorú voda poškodila. Podobne ako kraj, aj samotná Terchová bude musieť na opravy nájsť ešte ďalšie peniaze. V prípade obce ide približne o milión eur. Laurenčík dúfa, že aj s tým im v budúcnosti pomôže štát. Faktom však je, že obecnej kase by mohli pomôcť turisti, ktorí za každú noc strávenú v obci odvádzajú miestnu daň 60 centov. Takýmto spôsobom si Terchová v minulom roku prilepšila 29-tisíc eurami. Či však bude táto suma v tomto roku vyššia, je otázne. Ako totiž potvrdzuje predseda Združenia turizmu Terchová Jozef Mičo, časť turistov sa kvôli povodniam rozhodla zrušiť plánovanú návštevu Terchovej. "Situácia nie je dobrá. Ľudia sa zľakli. Máme informácie, že ľudia stornujú svoje rezervácie." Podľa neho pritom nie je na to žiaden dôvod - z dvesto kilometrov turistických chodníkov boli poškodené asi len štyri. Turistom preto odkazuje, že nie je dôvod na paniku a že už dnes by sa mohli opäť dostať do Vrátnej doliny aj s autami. "Neprístupný ostane len asi kilometer cesty v závere doliny pred Chatou Vrátna," vysvetľuje Mičo.

Lyžovať by sa vraj mohlo Úbytok návštevníkov nateraz nezaznamenali v Rezorte Drevenice Terchová. "U nás to je práve

naopak. Prišli aj noví ľudia, ktorí si chceli pozrieť, čo sa vlastne stalo," hovorí marketingová manažérka rezortu Zuzana Kozáčková. Či bude rovnako úspešný celý rok, bude však vo veľkej miere závisieť od toho, či sa do zimy podarí sprevádzkovať poškodené lyžiarske strediská vo Vrátnej doline. Spoločnosť Omnitrade, ktorá ich prevádzkuje, sa včera k našim otázkam nevyjadrila. Laurenčík s Mičom však zhodne tvrdia, že na zjazdovkách v stredisku Paseky, kde prebieha gro sezóny, by lyžovanie ohrozené byť nemalo. V najbližších dňoch by tu mohla opäť začať premávať sedačková lanovka na Chatu pod Grúňom.

Vláda uvoľnila prvé tri milióny eur pre Vrátnu dolinu(28.07.2014; www.teraz.sk; , 13:45, s. -; TASR)

Kraj vyčíslil predbežne škodu na 6 miliónov eur vrátane DPH, obec Terchová na 2,26 milióna eur a Slovenský vodohospodársky podnik na 2 milióny eur.

Bratislava 28. júla (TASR) - Vláda SR dnes na mimoriadnom zasadnutí odsúhlasila prvú časť finančnej pomoci na odstránenie následkov minulotýždňovej živelnej pohromy vo Vrátnej doline. Z celkových 3,06 milióna eur získal Žilinský samosprávny kraj 1,8 milióna eur a obec Terchová 1,26 milióna eur.

Predseda ŽSK Juraj Blanár po skončení rokovania poďakoval vláde za jej pomoc. Odhadol, že prostriedky pokryjú zhruba tretinu celkových nákladov na zabezpečenie záchranárskych a zabezpečovacích prác. Tie by sa mali vyšplhať na zhruba 10 miliónov eur.

V rámci záchranárskych a zabezpečovacích prác sa obnoví a zabezpečí proti zosuvom prívalovou vlnou zničená prístupová cesta do doliny, ktorá je vo vlastníctve kraja. Tiež sa odstránia desiatky tisíc metrov kubických naplavenej horniny, ktorou je dolina a ňou pretekajúci potok Varínka zavalená.

Kraj vyčíslil predbežne škodu na 6 miliónov eur vrátane DPH, obec Terchová na 2,26 milióna eur a Slovenský vodohospodársky podnik na 2 milióny eur, priblížil Blanár. Vysvetlil, že ďalšie prostriedky si vyžiada následné odstraňovanie povodňových škôd.

"Nevylučujem, že v budúcnosti vláda ešte schváli ďalšie prostriedky na likvidáciu škôd," uviedol minister financií Peter Kažimír. Vysvetlil, že prostriedky sa uvoľňujú z rezervy kapitoly ministerstva financií. Vláda sa k téme vráti po celkovom vyhodnotení živelnej pohromy a komplexnej kvantifikácii vynaložených prostriedkov.

Druhý stupeň protipovodňovej aktivity V oblasti naďalej platí druhý stupeň protipovodňovej aktivity. Ten bude zrušený až po ukončení

záchranárskych a zabezpečovacích prác. Blanár odhadol, že potrvajú dva až tri mesiace. Mimoriadna

stránka č. 3

situácia je však momentálne vo Vrátnej doline aj pre hrozbu ďalších zosuvov. "Je tu podozrenie na základe leteckej obhliadky, ktorá bola vykonaná," informoval šéf Žilinského

kraja. Od nedele (27.7.) na mieste pôsobí tím geológov zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorí prejdú celú oblasť. "Títo ľudia nám dajú zhruba vo štvrtok alebo piatok odpoveď na otázku, či hrozí ďalší zosuv," vysvetlil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferencz.

K živelnej pohrome došlo v Terchovej 21. júla. Nadmerné zrážky spôsobili prívalovú vlnu spojenú so zosuvom pôdy, dôsledkom toho bolo úplne zničených viacero úsekov ciest vo vlastníctve ŽSK a obce Terchová. Vrátna dolina ako centrum cestovného ruchu sa stala neprístupnou pre jej obyvateľov a návštevníkov.

Predseda ŽSK zdôraznil, že mimoriadna situácia je iba vo Vrátnej doline, v Terchovej letná turistická sezóna pokračuje bez obmedzení. Zimná sezóna vo Vrátnej doline, ktorá je významným lyžiarskym strediskom, by nemala byť ohrozená. "Pravdepodobne nebude, ale nechcem to teraz definitívne potvrdzovať," spresnil Blanár s tým, že po ukončení prác podajú verejnosti informáciu, ako to bude s pokračovaním života v doline.

http://www.teraz.sk/eurovolby-2014/vlada-vratna-financna-pomoc/92853-clanok .html

Finančná pomoc pre Vrátnu a Terchovú(28.07.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; por. 1/11; Mária Galliková / Anna Šípošová)

Anna Šípošová, moderátorka: "Vláda na dnešnom mimoriadnom zasadnutí rozhodne o finančnej pomoci Vrátnej doline a obci

Terchová, ktoré minulý týždeň zasiahla živelná pohroma. Prívalová vlna spôsobila približne deväťmiliónové škody, straty na životoch zatiaľ zistené neboli."

Mária Galliková, redaktorka: "Tri milióny šesťdesiattisíc eur - taká je navrhovaná výška finančnej injekcie na nevyhnutné

zabezpečovacie a záchranárske práce pre povodňami zničenú Vrátnu dolinu a Terchovú. Odhadované škody sú vyčíslené na deväť miliónov eur. Podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Vojtecha Ferenca potrvá odstraňovanie škôd Slovenskému vodohospodárskemu podniku dva až tri mesiace. Do pôvodného stavu musí vrátiť približne päťkilometrový úsek koryta potoka Varinka, ktorý preteká obcou."

Vojtech Ferenc, štátny tajomník ministerstva životného prostredia: "Je to potrebné vyčistiť od kameniva, od bahna. Budeme rešpektovať lokálne pravidlá a národný

park." Mária Galliková: "S prvými terénnymi prácami v zosunutej časti Vrátnej doliny by dnes mali začať aj geológovia zo

Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár."

Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja: "Letka ministerstva vnútra identifikovala ďalšie potencionálne miesta zosuvu v prípade väčších

prívalových dažďov." Mária Galliková: "Okrem zdevastovanej Vrátnej doliny sú ostatné oblasti Malej Fatry pre turistov prístupné."

Tlačová beseda - po rokovaní vlády(28.07.2014; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 11.00; por. 1/1; - / Norbert Dolinský)

Norbert Dolinský, moderátor: "Vláda dnes mimoriadne rokovala o finančnej pomoci nevyhnutnej na odstraňovanie následkov

živelnej pohromy v obci Terchová a celkovo vo Vrátnej doline. S akými výsledkami sa rokovanie skončilo, sa už dozviete z brífingu, ktorý si môžete pozrieť naživo."

Hovorkyňa:

stránka č. 4

"Mimoriadna vláda dnes schválila pomoc obci Terchová a Žilinskému samosprávnemu kraju vo výške tri milióny 400-tisíc eur. A to na zabezpečovacie a záchranárske práce. Za vládu vám viac informácií poskytne štátny tajomník ministerstva životného prostredia pán Vojtech Ferencz a za Žilinský samosprávny kraj bude hovoriť jeho predseda Juraj Blanár. ja na úvod poprosím pán štátneho tajomníka."

Vojtech Ferencz, štátny tajomník ministerstva životného prostredia: "Tak ako bolo povedané, dneska zasadala vláda, mimoriadne, počas prázdnin. Vláda schválila,

citujem, návrh na uvoľnenie finančných prostriedkov na záchranné a zabezpečovacie práce a ďalšie výdavky súvisiace s odstraňovaním následkov spôsobených živelnou pohromou v katastrálnom území obce Terchová v Žilinskom kraji. Viete dobre, čo sa stalo minulý týždeň, kedy následkom prívalovej vlny došlo k poškodeniu majetku štátu, majetku obce, obec Terchová a priľahlého okolia. Dneska vláda odsúhlasila tento materiál s tým, že uvoľňuje zo svojej rezervy čiastku tri milióny 60-tisíc eur. Časť z týchto peňazí poputuje priamo Žilinskému samosprávnemu kraju a čiastka vo výške milión 200-tisíc, milión 260-tisíc eur priamo obci Terchová. Viete, zároveň je dobré, že aktuálne prebieha v danej lokalite, v prebiehajú záchranné a zabezpečovacie práce a minulý týždeň v pondelok, keď táto udalosť nastala, tak ihneď v utorok predseda vlády Robert Fico navštívil danú lokalitu, osobne si prezrel všetku tú škodu, ktorú napáchala príroda. A samozrejme ihneď v utorok už boli prijaté už prvé opatrenia, ktoré je potrebné nevyhnutne vykonať v prospech obyvateľov obce Terchová ako aj ďalších turistov, ktorí sa nachádzali v blízkosti tejto obce."

Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja: "Ja som mal možnosť sa dnes zúčastniť mimoriadne vlády k tejto katastrofe a preto mi dovoľte, aby

som poďakoval predsedovia vlády Slovenskej republiky, pretože veľmi promptne zareagoval, osobne navštívil Vrátnu dolinu hneď v utorok, to bolo na druhý deň po tomto nešťastí, prešiel si celý úsek, ktorý ešte nebol prejazdný, až po tú najvrchnejšiu časť, to je spodná lanovka, spodná kabínková lanovka vo Vrátnej doline. A už odvtedy začali veľmi intenzívne všetky zachraňovacie a zabezpečovacie práce, následne potom sme mali aj súčinnosť s ministerstvom vnútra, osobne pán minister vnútra bol na návšteve, štátny tajomník rovnako. A dnes môžem konštatovať a poďakovať nielen v mene svojom, ale aj v mene všetkých obyvateľov obce Terchová, turistov, všetkých z domova aj zo zahraničia, že vláda schválila túto čiastku na prvotné zachraňovacie a zabezpečovacie práce a tu musím aj povedať, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, v tomto prípade sa to potvrdilo aj z dnešného zasadnutia vlády.

Stále je vyhlásený druhý stupeň povodňovej aktivity v tomto území a rovnako aj mimoriadna situácia, pretože prebiehajú po intervencii ministerstva životného prostredia geologické práce alebo prieskumy v tom zosuvnom území. Pre vašu informáciu asi 50 hektárov pôdy sa zosunulo do doliny Vrátna. Je podozrenie, na základe obhliadky, ktorá tam bola urobená, leteckej, že sú tam ďalšie potencionálne zosuvy. Tie dnes prebiehajú, preto je tam vyhlásený mimoriadny stav, aby sme sa uistili, že či ešte sú tam nejaké zosuvy, ktoré by mohli spôsobiť ďalšie škody.

Chcem zároveň poďakovať všetkým záchranárskym zložkám, v prvom rade sú to horskí záchranári v Terchovej na čele s Jurajom Ondrušom, ktorí hneď po katastrofe zachraňovali 122 ľudí, ktorí boli odrezaní od sveta pod veľkou hladinou vody v chate Vrátna. Ich zásluhou nedošlo k žiadnemu smrteľnému zraneniu. A potom to boli následne dobrovoľní hasiči, profesionálni hasiči a množstvo domácich a profesionálnych pracovníkov, ktorí pomáhali. Čo je dôležité skonštatovať, že k dnešnému dňu nebola žiadna obeť na živote. To znamená, aj posledné vozidlo, ktoré sa objavilo včera v naplaveninách riečky Vrátňanka, bolo prezreté a rovnako sa konštatovalo, že nikto sa v ňom nenachádzal. Takže celkovo bolo postihnutých 50 áut, ktoré zmiatla táto prívalová vlna.

Takže naozaj veľká vďaka ešte raz vláde Slovenskej republiky a všetkým ministerstvám, ktoré sú nápomocné."

Hovorkyňa: "Nech sa páči, priestor pre vaše otázky." Redaktor TA 3: "Ja by som sa chcel pána Blanára opýtať, na čo konkrétne pôjdu tieto peniaze z vládnej pomoci? A

tak isto druhá otázka, hovorili ste, že tam hrozia vo Vrátnej doline ešte ďalšie potencionálne teda zosuvy, či je to riziko reálne, že skutočne sa aj tá pôda zosunie a teda aké opatrenie sa prijímajú v súvislosti s týmto?"

Juraj Blanár:

stránka č. 5

"Začnem tou otázkou poslednou, práve preto sú tam dnes odborníci z Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorí majú preskúmať toto územie. Pokým nebudeme mať jasné stanovisko, tak obec Terchová bude mať vyhlásený mimoriadny stupeň z hľadiska civilnej ochrany, ak to tak môžem povedať. Takže to je odpoveď, kým nebudeme mať jasno v tom, nevieme viacej povedať.

Čo sa týka peňazí, ako bolo povedané, bude to slúžiť na prvotné a záchranárske a zabezpečovacie práce. Viete veľmi dobre, že celá Vrátna dolina bola odrezaná od sveta tým, že aj v Tiesňavách, na ústi vstupu do Vrátnej doliny bola komunikácia zdevastovaná touto prívalovou vlnou. V súčasnosti Žilinský samosprávny kraj, keďže mu táto komunikácia patrí, robí zabezpečovacie práce. Už sme sprístupnili Vrátnu dolinu pre ťažké mechanizmy Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý začína zabezpečovať samotný tok, ale ešte sme neukončili tieto práce, lebo je potrebné ešte injektovať a pilotovať. Čiže tieto finančné prostriedky pomôžu nielen Žilinskému samosprávnemu kraju, ale aj obci Terchová na tie prvé zabezpečovacie a záchranárske práce počas druhého povodňového stupňa, ktorý je stále vyhlásený a predpokladáme podľa záverov povodňovej komisie, ktorej som aj členom, že tento druhý povodňový stupeň bude vyhlásený niekoľko mesiacov, dva až tri mesiace, kým sa neodstránia všetky zdevastované, všetko to, čo tam napáchala táto povodeň."

Vojtech Ferencz: "Ja by som len dodal, že naši geológovia z ŠGÚ navštívili danú lokalitu minulý týždeň, urobili prvotnú

zber dát, od včera máme geológov fyzicky v teréne, ktorí prejdú si celú oblasť okolo Terchovej. Fyzicky zmonitorujú to a títo ľudia nám dajú odpoveď zhruba v štvrtok, piatok, či hrozí ďalší zosuv, prípadne ak by hrozil zosuv, aké urýchlené opatrenia je potrebné prijať. Zároveň, pre vašu informáciu, v danej lokalite úzkostlivo komunikujeme s ministerstvom vnútra a tak isto aj so Žilinským samosprávnym krajom. Nastáva pomaly každú hodinu výmena dát, čiže naozaj vláda ako aj všetky zložky sú v pohotovosti a úzkostlivo sledujeme celú situáciu, čo sa deje v Terchovej a blízkom okolí. Samozrejme títo geológovia nevrhnú opatrenia a v závere týždňa vieme povedať exaktne, aké opatrenia je potrebné prijať a zhruba koľko budú stáť."

Janásek, RTVS: "Chcem sa spýtať, hovoríme teda, že tie niečo viac ako tri milióny sú určené na tie prvotné

záchranárske práce. Vieme, už odhadnúť, koľko si to celkovo vyžiada finančných prostriedkov, kedy by mohli byť uvoľnené? A potom v naväznosti na to je druhá otázka, že kedy tak odhadujete, že by sa to mohlo dostať ako tak do pôvodného stavu, koľko mesiacov budú trvať tie práce."

Juraj Blanár: "V súčasnosti odborníci tak v zastúpení obce, ako aj Žilinského samosprávneho a Slovenského

vodohospodárskeho podniku, ktorému patrí správa tohoto vodného toku, odhadujeme tie náklady a môžem dnes povedať, že v rámci tých zabezpečovacích a záchranárskych prác je odhad, že Žilinský samosprávny kraj bude mať škodu pohybujúcu sa niečo okolo šesť miliónov eur vrátane DPH, samotná obec 2,26 milióna eur zatiaľ kalkulovaných a Slovenský vodohospodársky podnik, môže to potvrdiť aj pán štátny tajomník, odhaduje zatiaľ niečo okolo dvoch miliónov eur. Samozrejme ale to ešte nevieme definitívne potvrdiť, pretože následne po týchto záchranarských a zabezpečovacích prácach budú pokračovať na odstraňovaní takzvaných povodňových škôd a tam dnes ešte nevieme presne povedať, že čo to bude stáť. Toto sú čisto záchranárske práce, aby sme postavili novú cestu, pretože v mnohých úsekoch tá cesta tam už dnes neexistuje, aby sme zabezpečili cestu proti zosuvom, ktoré tam dnes hrozia, no a premiestnili obrovské množstvo hliny, kamenia, to znamená sutín, ktoré sa tam naplavili. Len odhad v tej hornej časti kabínkovej lanovky, teda v miesta stanice je, že okolo 80- až 100-tisíc kubíkov zeminy je naplavených, ktoré dnes bude potrebné niekde uskladniť, niečo s ňou urobiť, použiť ju do komunikácií, to, čo sa bude dať použiť. Čiže naozaj berte to ako hrubý odhad.

V zmysle zákona o ochrane pred povodňami sme v tomto režime, že zdokladujeme všetky náklady, ktoré potom bude preložené vláde Slovenskej republiky, ktorá definitívne tento materiál bude schvaľovať a prípadne rozhodovať o ďalších prostriedkoch, ktoré by mali ísť na pomoc."

Redaktor TV Markíza: "Tá kalkulácia tých škôd teda vyzerá oveľa vyššia, ako dnes schválené tri milióny. Máte informácie od

ministerstva financií, že bude ochotné, alebo že budú peniaze na to, aby sa táto suma postupne navyšovala? A druhá otázka, škody neutrpel len samosprávny kraj a obec, ale aj miestni podnikatelia, asi najväčšie práve tá lanovka. Budú sa nejakým spôsobom podieľať verejné financie aj na refundácii nejakých škôd odstraňovaných na súkromných podnikateľských majetkoch?"

stránka č. 6

Vojtech Ferencz: "Ak sa pýtate na výšku škôd, tak ako bolo povedané, Slovenský vodohospodársky podnik hrá aktívnu

úlohu pri zabezpečovacích prácach. Zabezpečovacie práce v tomto význame znamená to, že dajú koryto rieky Vrátňanka do pôvodného stavu. To odhadujeme, tak ako to už odznelo, zhruba tie náklady vo výške dva milióny eur, časovo to potrvá aspoň dva, tri mesiace. My štandardne po ukončení týchto zabezpečovacích prác, rieši to samostatný zákon, vyhotovíme správu, ktorú predložíme vláde a následne ministerstvo financií zo svojej rezervy uvoľňuje peniaze na tieto práce. Pokiaľ viem, štát má na takéto prípady rezervu a samozrejme, ak by nebola, my budeme jednať s ministerstvom financií, ale myslím si, že nejakú dohodu vieme s nimi docieliť.

Čo sa týka majetku podnikateľov, ja keď som bol v štvrtok vo Vrátnej doline, hovoril som s majiteľom a prevádzkovateľom tej lanovky, ktorá bola zasypaná kameňmi, to je tá chata Vrátna, tak ten pán mi povedal, že čiastočne je poistený, už tam boli poisťováci, čiastočne mu budú refundovať škody, nie všetky, len také prípade ako ministerstvo životného prostredia nemôže nahradzovať škodu súkromným osobám, ak neboli poistené, ani štát."

Juraj Blanár: "Ak môžem doplniť vašu otázku, pretože dnes sú podnikatelia predovšetkým aktívni v cestovnom

ruchu, atakovaní rôznymi informáciami a dezinformáciami a množstvo aj ich turistov si odhlasuje pobyty. Tu chcem ešte raz povedať, že v súčasnosti je v tom ohrozenom režime iba Vrátna dolina, všetky ostatné časti Terchovej fungujú normálnym režimom a cestovný ruch tam beží, o čom svedčí aj, že sa uskutočnili Jánošíkove dni cez víkend a nič mimoriadne sa neudialo, pretože celú dolinu sme zabezpečili v spolupráci s políciou, hasičským záchranným zborom, tak aby sme predišli prípadným zraneniam turistov, ktorí si to chcú obzrieť a vidieť, ako to vyzerá. Čiže bol by som rád, keby aj z médií odznelo, že naozaj v Terchovej turistický rok beží, okrem samozrejme Vrátnej doliny, ktorá je v osobitnom režime a v podrobnejšie informácie dostanú na obecnom úrade v Terchovej."

Petrovič, SITA: "Pán Ferencz, vaše ministerstvo robí taký zoznam tých nebezpečných svahov a svahov, ktoré sú

ohrozené takýmito prírodnými úkazmi. Vrátna dolina tam doteraz patrila, alebo sa tam vôbec nepredpokladalo, že niečo také sa môže stať? A v tej súvislosti mi ešte napadá, že či sa vám už podarilo zistiť tú príčinu, že prečo vlastne ten prívalový dážď spôsobil také masívne škody, že či tam bol nejaký, nejaká prírodná danosť, ktorá znásobila silu tej vody, alebo prečo vlastne došlo až k takému zásadnému pohybu toho bahna a kamenia?"

Vojtech Ferencz: "Na túto otázku určite exaktne odpoviem vám v štvrtok alebo v piatok, ale podľa predbežných zistení,

ktoré máme, tam pršalo niekoľko dní predtým, než nastala daná udalosť a pokiaľ ma geológovia informovali, to podložie bolo dosť rozmočené, namočené. Hovoríme otvorene o tom, že podloženie a tá pôda nemala retenčnú schopnosť, to znamená nedokázala absorbovať viac vody a došlo k tomu, že jednoducho nastal prívalový dážď, čiže v istom časovom okamihu na istom malom lokálnom území spadlo strašne veľa zrážok. Pokiaľ sme videli nejaké čísla, od 30 do 40 milimetrov, jednoducho tá pôda nedokázala vsiaknuť túto vodnú hmotu a táto voda sa valila údolím z rôznych prúdov, nielen z jedného, valila pred sebou kamene, bahno a toto bola tá pravá príčina tejto udalosti, čo nastala v obci Terchová, respektíve vo Vrátnej doline. A čo sa týka nejakého zoznamu, predpokladám a odhadujem, že pre všetky tieto lokality geológovia majú pod palcom, buď už významnejšieho rizikového charakteru alebo menej, ale tak, ako ste dali otázku, štvrtok, piatok dám vám exaktnú odpoveď, čo bolo exaktnou príčinou uvedeného."

Juraj Blanár: "Môžem doplniť, z oficiálneho rokovania povodňovej komisie, bolo hlásenie zástupcu Slovenského

hydrometeorologického ústavu, že na území štyroch kilometrov štvorcových Vrátnej doliny v priebehu hodiny až hodiny dvadsať spadlo 65 milimetrov zrážok, na území, ktoré už bolo nasiaknuté predchádzajúcimi zrážkami a to bol zrejme ten okamih, kedy spustili sa všetky tie zosuvy do Vrátnej doliny."

Hovorkyňa: "Ďakujem pekne za pozornosť." Norbert Dolinský:

stránka č. 7

"Naživo ste sledovali brífing po mimoriadnom zasadnutí vlády o pomoci Terchovej a Vrátnej doline po ničivej prírodnej katastrofe, ktorá otriasla oblasťou presne pred týždňom v pondelok."

Vláda schválila finančnú výpomoc(28.07.2014; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 16:00; por. 4/10; Milan Janásik / Simona Simanová)

Simona Simanová, moderátorka: "Viac ako tri milióny eur. Takáto finančná injekcia pôjde do oblastí, ktoré minulý týždeň zasiahli

povodne. Dnes to na mimoriadnej schôdzi schválila vláda. Žilinský kraj dostane milión osemstotisíc a obec Terchová milión dvestošesťdesiattisíc."

Milan Janásik, redaktor: "Kabinetom schválené tri milióny eur pokryjú prvotné záchranné a zabezpečovacie práce. Celkové

náklady na odstránenie následkov povodní budú ale oveľa vyššie." Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja (Smer-SD): "Je odhad, že Žilinský samosprávny kraj bude mať škodu pohybujúca sa niečo okolo šesť miliónov

eur vrátane DPH. Samotná obec dve celé dvadsaťšesť milióna eur zatiaľ kalkulovaných a Slovenský vodohospodársky podnik odhaduje zatiaľ niečo okolo dvoch miliónov eur."

Milan Janásik: "Čo je celkovo viac, ako desať miliónov. Vláda tak bude zrejme musieť na odstraňovanie následkov

povodní vyčleniť aj ďalšie peniaze. Minister financií Peter Kažimír hovorí, že prostriedky sa nájdu." Peter Kažimír, minister financií SR (Smer-SD): "Celkovo v kapitále štátneho rozpočtu je deväť miliónov eur na krytie takýchto udalostí. Takže myslím,

že priestor je dostatočný." Milan Janásik: "Časť zo škôd na majetku pokryjú aj peniaze z poistiek v komerčných poisťovniach. Dolná stanica

lanovej dráhy vedúca na vrch Chleb patrí súkromníkovi." Vojtech Ferencz, štátny tajomník Min. životného prostredia SR: "Ministerstvo životného prostredia nemôže nahradzovať škodu súkromným osobám." Milan Janásik: "Podľa predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára zostane v oblasti vyhlásený

druhý stupeň povodňovej aktivity ešte dva až tri mesiace, pretože pri opakovanom daždi hrozí ďalšie nebezpečenstvo."

Juraj Blanár: "Asi päťdesiat hektárov pôdy sa zosunulo do doliny Vrátna a je podozrenie na základe obhliadky, ktorá

tam bola urobená leteckej, že sú tam ďalšie potencionálne zosuvy." Milan Janásik: "Silná búrka, ktorá spôsobila povodne sa okolím Žiliny prehnala presne pred týždňom v pondelok.

Vytopilo vtedy rodinné domy vo viacerých obciach. Najhoršia situácia bola v Terchovej a vo Vrátnej doline."

Juraj Blanár: "Na území štyroch kilometroch štvorcových Vrátnej doliny v priebehu hodiny až hodiny dvadsať spadlo

šesťdesiatpäť milimetrov zrážok na území, ktoré už bolo nasiaknuté predchádzajúcimi zrážkami." Milan Janásik: "Záchranári museli z doliny evakuovať stodvadsaťdva ľudí. Záplavy si nevyžiadali žiadnu obeť. Cestu

tretej triedy, ktorú len v roku 2009 zrekonštruovali z európskych peňazí za viac ako trištvrte milióna eur, voda na niektorých miestach úplne zničila. Po prívalovej vlne zostala zdevastovaná chata Vrátna aj dolná stanica lanovej dráhy. Voda tiež úplne zničila päťdesiat áut."

Pomoc pre Terchovú a Vrátnu dolinu(28.07.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; por. 1/12; Mária Galliková, Dagmar Úradníková / Juraj Jedinák)

stránka č. 8

Juraj Jedinák, moderátor: "Pre Terchovú a Vrátnu dolinu vláda vyčlenila vyše tri milióny eur. Tie sa čo najskôr použijú na

nevyhnutné záchranné, či zabezpečovacie práce. Napríklad na stavbu nových ciest, proti zosuvom a tiež na odpratanie naplavených kameňov, či hliny. Podľa spoločných odhadov žilinskej samosprávy, Terchovej a vodohospodárov sa škody vyšplhali na vyše desať miliónov eur."

Mária Galliková, redaktorka: "Žilinskému samosprávnemu kraju vláda na mimoriadnom zasadnutí schválila finančnú pomoc vo

výške jeden milión osemstotisíc eur. Terchovej štát pomôže sumou jeden milión dvestošesťdesiattisíc eur. V oblastiach, ktoré minulý týždeň zasiahla prívalová vlna, je stále vyhlásený druhý stupeň povodňovej aktivity, aj mimoriadny stav. Kým sa neodstránia škody a geológovia nepreskúmajú oblasti zosuvov. Vrátna dolina je tiež sprístupnená pre ťažké mechanizmy Slovenského vodohospodárskeho podniku. Podľa záverov povodňovej komisie budú škody odstránené v priebehu dvoch až troch mesiacov. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferencz."

Vojtech Ferencz, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR: "V danej lokalite úzkostlivo komunikujeme s ministerstvom vnútra takisto ako aj so Žilinským

samosprávnym krajom. Nastáva pomaly každú hodinu výmena dát. Vláda ako aj všetky zložky sú v pohotovosti."

Mária Galliková: "Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár vyzdvihol prácu záchranárov.

Pripomenul, že vrátane vozidla, ktoré sa včera objavilo v naplaveninách potoku Vrátňanka, odborníci prehľadali päťdesiat poškodených áut a doteraz sa nepotvrdilo, že by niekto kvôli prívalovej vlne prišiel o život."

Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja: "Horskí záchranári v Terchovej na čele s Jurajom Ondrušom hneď po katastrofe zachraňovali

stodvadsaťdva ľudí, ktorí boli odrezaní od sveta veľkou hladinou vody práve v chate Vrátna. Ich zásluhou nedošlo k žiadnemu smrteľnému zraneniu a potom to boli dobrovoľní hasiči, profesionálni hasiči a množstvo pracovníkov."

Mária Galliková: "Žilinský župan tiež zdôrazňuje, že cestovný ruch v ostatných oblastiach Terchovej funguje

naďalej." Juraj Jedinák: "A Terchová sa po minulotýždňovej prívalovej povodni dostáva z najhoršieho. Cesta do Vrátnej doliny

medzi tiesňavami je stále uzavretá, ale majitelia chát, ako aj ubytovaní hostia už po nej autami môžu prejsť. Nákladné autá už odvážajú popadané skaly, vodohospodári bagrujú koryto potoka. Na mieste sú aj geológovia, ktorí určia príčinu zosuvu aj opatrenia, ktoré by podobnej katastrofe v budúcnosti zabránili."

Dagmar Úradníková, redaktorka: "Všetky zničené autá sústredili na parkovisku v Pasekách. Majitelia si ich začínajú odvážať za pomoci

odťahoviek." Muž 1: "Čo sa bude dať, to sa urobí a ostatné uvidíme." Muž 2: "Sme radí, že sme z toho vybrali doklady, kľúče, sú tu ľudia, ktorí nevedia spoznať auto." Dagmar Úradníková: "Do Vrátnej doliny začínajú prichádzať aj prví turisti. Obec a kraj, ktorý cestu vo Vrátnej doline

spravuje, vraj robia všetko pre to, aby ju čím skôr sprejazdnili. Podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Štrba."

Jozef Štrba, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja: "V priebehu budúceho týždňa polovičný profil pre nákladnú dopravu, pre osobnú dopravu by bol už

prejazdný v obidvoch smeroch." Dagmar Úradníková: "Starosta Terchovej Milan Laurenčík."

stránka č. 9

Milan Laurenčík, starosta Terchovej: "Záchranné a zabezpečovacie práce z našej strany z našej strany sú odvoz a likvidácia sutín a

naplavenín. Oprava miestnych komunikácií, oprava mostov a lavičiek." Dagmar Úradníková: "Podobnú situáciu zažila Vrátna dolina v devätnástom, ale aj v minulom storočí. Môže sa vraj

zopakovať aj v budúcnosti. Riaditeľ Strediska lavínovej prevencie Marek Biskupič." Marek Biskupič, riaditeľ Strediska lavínovej prevencie HZS: "Keď napadne veľké množstvo zrážok za krátke obdobie." Dagmar Úradníková: "Situáciu monitoruje aj tím odborníkov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra."

Vláda posiela peniaze do Vrátnej na prvotné práce po zosuve(28.07.2014; www.aktualne.sk; Dnes, 13:01, s. -; SITA)

BRATISLAVA) - Vláda na pondelkovom mimoriadnom rokovaní vyčlenila 3,06 milióna eur zo svojej rezervy na odstraňovanie následkov prudkého prívalového dažďa, ktorý začiatkom minulého týždňa zasiahol Terchovú a Vrátnu dolinu. Z poskytnutej sumy, ktorú má rezort financií uvoľniť do 31. júla, pôjde 1,8 milióna eur Žilinskému samosprávnemu kraju a 1,26 milióna obci Terchová.

"Tieto finančné prostriedky pomôžu na tie prvé zabezpečovacie a záchranárske práce počas trvania 2. povodňového stupňa, ktorý je stále vyhlásený a predpokladáme podľa záverov povodňovej komisie, že bude vyhlásený dva až tri mesiace," informoval po rokovaní vlády predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár (Smer-SD).

Vrátna dolina bola odrezaná od sveta, lebo na ústi jej vstupu bola zničená cesta. Dolinu už sprístupnili pre ťažké mechanizmy vodohospodárov, práce však musia pokračovať. Do Vrátnej doliny sa zosunula zemina asi z 50 hektárov. "Na základe leteckej obhliadky je podozrenie, že sú tam ďalšie potenciálne zosuvy. Preto je tam aj vyhlásený mimoriadny stav," upozornil Blanár.

V teréne sú od pondelka opäť geológovia, ktorí po zmonitorovaní situácie koncom pracovného týždňa povedia, do akej miery v oblasti hrozia ďalšie zosuvy. "Ak by hrozil zosuv, aké urýchlené opatrenia je potrebné prijať," dodal štátny tajomník envirorezortu Vojtech Ferencz. Jednotlivé štátne zložky si s rezortom vnútra a samosprávnym krajom každú hodinu vymieňajú aktuálne informácie.

Podľa Blanára by práce mali stáť šesť miliónov eur Celkový objem peňazí, vynaložených na záchranné a zabezpečovacie práce, bude predmetom

samostatného materiálu, ktorý prerokuje vláda po vyhodnotení živelnej pohromy a komplexnej kvantifikácii vynaložených prostriedkov. Obnova zničenej Vrátnej doliny bude stáť podľa odhadov vyše desať miliónov eur. Zabezpečovacie a záchranárske práce, ktoré urobí Žilinsky samosprávny kraj, by podľa Blanára mali vyjsť na šesť miliónov eur, obec Terchová by mohli vyjsť na 2,26 milióna eur. Slovenský vodohospodársky podnik odhaduje svoje náklady na dva milióny eur.

"Samozrejme to ešte neviem potvrdiť, lebo po týchto záchranárskych a zabezpečovacích prácach budú pokračovať práce na odstraňovaní povodňových škôd. Tam ešte dnes nevieme presne povedať, čo to bude stáť," dodal Blanár. V doline treba postaviť novú cestu a zabezpečiť ju proti zosuvom, ako aj premiestniť množstvo naplavenej hliny s kamením. Pri stanici kabínkovej lanovky je odhadom 80- až 100-tisíc metrov kubických naplavenej zeminy, s ktorou treba niečo urobiť. Koryto potoka Varínka treba dať do pôvodného stavu bez použitia betonáží, keďže ide o územie národného parku s tretím až piatym stupňom ochrany. Ferencz hovoril s majiteľom poškodenej lanovky, ktorý ho informoval, že je čiastočne poistený.

Vedenie rezortu financií nevylučuje, že v budúcnosti vláda ešte schváli ďalšie prostriedky na likvidáciu škôd. "Tie prostriedky sa uvoľňujú z našej kapitoly, ktorá ráta s rezervami na živelné pohromy. Máme tam dohromady deväť miliónov eur rozpočtovaných," uviedol minister financií Peter Kažimír.

Vo Vrátnej minulý týžden spadlo za hodinu 65 milimetrov Prívalový dážď v pondelok 21. júla spôsobil zosuv kopca a potok Varínka na viacerých miestach

podmyl jedinú prístupovú cestu do Vrátnej doliny. Voda vytrhla kusy asfaltu a spolu s bahnom a kameňmi strhla aj okolo päťdesiat zaparkovaných áut. Horská chata Vrátna, z ktorej premáva lanovka na hrebeň Malej Fatry, zostala zatopená a na cestu pod ňou sa zosunul svah. Desiatky turistov zostali odrezaných

stránka č. 10

na chate aj na hrebeni. Záchranárom sa ešte v pondelok v neskorých večerných hodinách podarilo z chaty Vrátna a stanice lanovky pod vrcholom Chleb evakuovať 122 ľudí.

Na územie štyroch kilometrov štvorcových Vrátnej doliny za hodinu až hodinu a dvadsať minút spadlo 65 milimetrov zrážok, informoval Blanár. Tento prívalový dážď spadol na územie, ktoré bolo už pár dní podmáčané predchádzajúcimi zrážkami. "Tá pôda nedokázala vsiaknuť túto vodu a voda sa valila údolím z rôznych prúdov, nielen jedného a valila pred sebou kamenie a bahno" opísal príčinu udalosti Ferencz.

Popis foto: Na mimoriadnom rokovaní vláda vyčlenila 3,06 milióna eur zo svojej rezervy. Zdroj - TASR/Vladimír Benko/MV SR

http://aktualne.atlas.sk/vlada-posiela-peniaze-do-vratnej-na-prvotne-prace- po-zosuve/dnes/regiony/

V hlavnom programe sa zišlo vyše šesťsto účinkujúcich a tridsiatka súborov(22.07.2014; Obecné noviny; č. 29, Kultúra , s. 28; Eva PALOVČÍKOVÁ ZÁTHURECKÁ)

Turčianske kultúrne stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK bolo hlavným organizátorom XXX. ročníka Turčianskych slávností folklóru, ktoré sa uskutočnili 22. júna v Slovenskom národnom múzeu - Múzeu slovenskej dediny v Martine.

Spoluorganizátormi podujatia boli Slovenské národné múzeum - Múzeum slovenskej dediny v Martine, TUZLUK - Turčianske združenie pre šírenie a ochranu tradičnej a ľudovej kultúry, ZTUM - Združenie turčianskych muzikantov, Turčianska knižnica, Turčianska galéria a Centrum voľného času Kamarát. Podujatie sa uskutočnilo pod záštitou predsedu ŽSK Juraja Blanára. Slávnosti odštartovalo 8. júna sprievodné podujatie Dnes tovariš, zajtra majster, ktoré sa konalo v SNM - Múzeu slovenskej dediny v Martine. Súčasťou sprievodných podujatí bola 14. júna aj živá pozvánka Návraty k prameňom - Turčiansky jarmok ozbíjaný na Divadelnom námestí v Martine, ktorá bola zároveň folklórnym programom Dní mesta Martin. Súčasťou slávností boli aj podujatia: O zlatú guľôčku - finálny koncert víťazov nepostupovej súťaže a prehliadky sólistov spevákov, ktorý sa konal 15. júna v CVČ Kamarát, Súznenie - hudobno-poetický program o súznení vážnej a ľudovej hudby, ktorý si záujemcovia mohli pozrieť 18. júna v Turčianskej galérii a Mračkuvanie. To sa uskutočnilo 20. júna v Slovenskom národnom múzeu v Martine - pri ľudových piesňach, spomienkach a videách sa tu stretlo vyše sto zástupcov dedinských folklórnych skupín z turčianskeho regiónu. Hlavný program slávností bol, ako aj v minulých rokoch, situovaný do SNM - Múzea slovenskej dediny v Martine (ďalej len MSD), kde sa v nedeľu 22. júna zišlo takmer 600 účinkujúcich z 31 folklórnych kolektívov z regiónu Turiec. Po otvorení jarmoku tradičných remesiel a sprievode folklórnych kolektívov odštartoval na hlavnom pódiu v areáli MSD celodenný, folklórom nabitý kultúrny program. Jeho súčasťou boli vystúpenia detských folklórnych súborov a sólistov inštrumentalistov pod názvom Deti a detstvo a program dedinských folklórnych skupín Turčianskym chodníčkom. Galaprogram nazvaný Z dedín, miest a dolín patril domácim folklórnym kolektívom a sólistom inštrumentalistom, ale aj hosťom, ktorými boli Cimbalová muzika Ženičky so ženskou speváckou skupinou Klebetnice z Hluku (ČR) a folklórny súbor Partizán zo Slovenskej Ľupče. Sprievodným programom nedeľnej oslavy folklóru a tradícií regiónu bola vernisáž výstavy Turiec maľovaný a divadelné predstavenie Snehulienka a 8 trpaslíkov v podaní detského divadelného súboru Kamarát z Martina. Návštevníkov určite zaujala aj škola plieskania bičom, tvorivé výtvarné a rezbárske dielne či ochutnávka tradičných jedál.

Eva PALOVČÍKOVÁ ZÁTHURECKÁ

Jubilejný 60. ročník festivalu pritiahol do Východnej to najlepšie zo slovenského folklóru(22.07.2014; Obecné noviny; č. 29, Kultúra , s. 29; r)

Na slávnostnom otvorení predseda ŽSK Juraj Blanár udelil pamätnú plaketu choreografovi Vojtechovi Littvovi a pamätný list Litteras Memoriales obci Východná.

Rázovitá liptovská obec Východná od 4. do 6. júla už po 60. raz hostila účastníkov Folklórneho festivalu Východná 2014. Najväčšími ťahákmi boli večerné programy, medzi nimi aj program ,,Liptov Slovensku", v ktorom sa zišlo 280 účinkujúcich. Na festivale nechýbali ani Diabolské husle a Ján Berky Mrenica mladší, Ľudová hudba Miroslava Dudíka, Ján Ambróz s ľudovou hudbou Borievka, Darina

stránka č. 11

Laščiaková a ďalší. Bonusom pre divákov bola premiéra ľudovej hudby a speváckeho súboru Lúčnica ,,Vetrík veje". Obe zložky totiž v samostatnom programe vystúpili po prvý raz v histórii tohto telesa. Návštevníci festivalu sa tiež mohli naučiť tancovať ľudové tance a zabaviť sa v Tanečnom humne, sledovať prácu ľudových rezbárov alebo sa zúčastniť na Jarmoku majstrov remesiel, ktorý pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby.. Na slávnostnom otvorení festivalu predseda ŽSK Juraj Blanár udelil pamätnú plaketu Vojtechovi Littvovi za dlhoročné tanečné, pedagogické a choreografické pôsobenie vo folklórnych kolektívoch. Rodák zo Sliačov ako prvý choreograf na Slovensku spracoval pre folklórny súbor tematiku remeselníckeho a robotníckeho folklóru. Okrem pamätnej plakety udelil J. Blanár aj zlatý pamätný list Litteras Memoriales obci Východná. Folklórny festival Východná je najstarší a najrozsiahlejší celoslovenský festival s medzinárodnou účasťou. Zároveň je to vrcholná prehliadka tradičnej ľudovej kultúry a jej folklorizovaných prejavov. Medzi priemerne 1400 účinkujúcimi v desiatkach umeleckých autorských programov sa na festivale každoročne prezentujú aj víťazi celoštátnych súťažných prehliadok folklórnych skupín, súborov, detských súborov, ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov muzikantov i tanečníkov. Veľmi významná a účastníkmi vítaná je účasť ľudových remeselníkov, výrobcov a umelcov. Hlavným organizátorom trojdňového festivalu je tradične Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR v spolupráci s obcou Východná, Liptovským kultúrnym strediskom a Žilinským samosprávnym krajom, v spolupráci s ÚĽUV-om.

(r)

Pri tvorbe regionálnej stratégie chce župa poznať názory miest a obcí(22.07.2014; Obecné noviny; č. 29, Z regiónov , s. 25; kub)

Žilinský kraj ako úspešné územie v čerpaní eurofondov v rokoch 2007-2013 chce naďalej v tomto trende pokračovať, a preto zvyšuje svoje aktivity aj pri tvorbe regionálnej stratégie rozvoja a dostupnosti verejných služieb poskytovaných na území kraja, ktoré bude možné financovať z eurofondov v novom období.

,,Po tom, čo Európska komisia prijala Partnerskú dohody SR na roky 2014 - 2020 a začali sa s ňou viesť záverečné rokovania k návrhu Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), v žilinskej župe sa rozbehla diskusia s verejnosťou a relevantnými partnermi," povedal predseda ZSK Juraj Blanár. ,,Cieľom diskusií je tvorba regionálnej integrovanej stratégie kraja, ktorá bude riešiť potreby jednotlivých subregiónov kraja v oblasti poskytovania verejných služieb." Regionálna stratégia bude podkladom pre čerpanie finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov v novom programovom období 2014 - 2020 prostredníctvom IROP zacielenej do regionálnej a mestskej dopravy, sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti, vzdelávania od detských jasieľ po strednú školu až celoživotného vzdelávania, kreatívneho potenciálu regiónu a životného prostredia v oblasti zásobovania vodou, využitia hnedých plôch a verejnej zelene vrátane prvkov zelenej infraštruktúry ,,S cieľom získať čo najlepší prehľad o potrebách a prioritách nie od ,,zeleného stola", ale priamo z územia pripravili sme v máji pre obyvateľov kraja informačné aktivity hlavne prostredníctvom webstránky. Spustili sme anketu s cieľom získať názor verejnosti na otázku, čo je potrebné prioritne riešiť v kraji a kde vidia zásadne potreby v regiónoch," vysvetľuje Milan Ovseník, riaditeľ odboru SO/RO. ,,Až 37 % hlasujúcich považuje za prioritu rekonštrukciu regionálnych ciest, 20 % budovanie cyklochodníkov a 16 % obnovu a vybudovanie parkov a výsadbu zelene." V týchto dňoch oslovuje žilinská župa aj všetky obce a mestá. V krátkom dotazníku sa zameriava na získanie informácií o prioritných potrebách jednotlivých obcí a miest pri zabezpečovaní verejných služieb na ich území. Napr. či pre každoročne neuspokojené žiadosti rodičov o zaradenie do MŠ prioritne vidia potrebu v rozšírení ich kapacity, či pre nevhodné dopravné riešenie do priemyselného parku je potrebné vybudovať cyklochodník. Prípadne či pre rozptýlenie lekárov v meste nie je potrebné integrovať ich v jednom zariadení, kde by mohli byť poskytované aj niektoré sociálne služby ako sú poradenstvo, resp. požičovňa zdravotníckych pomôcok, alebo či by nebolo vhodné vybudovať komunitné centrum. ,,Súčasne by sme radi poznali aj ich pohľad na priority regionálneho charakteru, ktoré síce obec nerieši, ale sú v ich území a aj pre ich občanov majú veľký význam, teda či nedať prednosť radšej rekonštrukcii mosta," povedal M. Ovseník. ,,A na záver nás zaujíma návrh ľudí na percentuálne prerozdelenie peňazí medzi jednotlivé oblasti podpory." Výsledky dotazníkového prieskumu prebiehajúceho v júli sa využijú pri spracovaní Regionálnej integrovanej územnej stratégie ŽSK na roky 2014 - 2020.

(kub)

stránka č. 12

Pomoc klenotu Slovenska(29.07.2014; Hospodárske noviny; mut. , NÁZORY A ANALÝZY , s. 12; Robert Fico)

DNES PÍŠE Robert Fico predseda vlády SR Po siedmich rokoch na poste predsedu vlády človeka nezaskočí hocičo. Spúšť a masívna devastácia

prírodným živlom, ktorú som pred týždňom videl vo Vrátnej doline pri Terchovej, však šokovala aj mňa. Je naozaj len zázrak, že zosuv 50 hektárov pôdy a prívalová vlna, ktorá úplne zničila cestu a okolie doliny, nemala za následok aj ľudské straty a 122 ľudí bolo bezpečne evakuovaných. Materiálne škody sú však obrovské, či ide o celkovo 50 zničených áut, kamením a suťou zaplavenú chatu a spodnú stanicu lanovky, poškodené elektrické vedenia či na viacerých úsekoch podmytú a zničenú cestu. Môžeme vyjadriť len ľútosť, že takto kruto bola zasiahnutá lokalita, ktorá má pre región, ale aj celú krajinu, kľúčový význam z hľadiska cestovného ruchu a že sa tak stalo uprostred turistickej sezóny. To najpodstatnejšie, čo v takýchto situáciách môže, resp. musí vláda urobiť, je - rýchlo poskytnúť finančnú pomoc, ktorá nie je v kapacitách dotknutého regiónu a obce, a tiež súčinnosť pri koordinácii odstraňovania následkov. Preto potom, ako zodpovedné zložky zo Žilinského samosprávneho kraja a obce Terchová vyčíslili škody a prvotné náklady na sprístupnenie zničeného územia, vláda včera na mimoriadnom rokovaní rozhodla o uvoľnení finančných prostriedkov na záchranné a zabezpečovacie práce a ďalšie výdavky súvisiace s odstraňovaním následkov spôsobených živelnou pohromou. Suma 3 060 000 eur bude rozdelená Žilinskému samosprávnemu kraju a obci Terchová. Keďže v oblasti pretrváva riziko ďalšieho zosuvu pôdy, naďalej platí vyhlásený mimoriadny stav a až výsledky geologického prieskumu odborníkov zo štátneho geologického ústavu, ktorý bude do štvrtka prebiehať v oblasti, môžu toto riziko vylúčiť. Je zásluhou horských záchranárov z Terchovej, profesionálnych aj dobrovoľných členov hasičského zboru, lesníkov, vodohospodárov a ostatných zúčastnených, že evakuácia a záchranné práce prebehli a postupujú úspešne. Za to treba vyjadriť vďaku a veriť, že prírodný živel neodradí ľudí od návštevy tohto prírodného a turistického klenotu našej krajiny.

Môžeme vyjadriť len ľútosť, že takto kruto bola zasiahnutá lokalita, ktorá má kľúčový význam z hľadiska cestovného ruchu.

Malatiná voňala Bačovskými dňami(22.07.2014; Obecné noviny; č. 29, Kultúra , s. 21; Miroslav ŽABENSKÝ)

Program plný spevu, tanca, diváckych súťaží, ale i chutí a vôní produktov z ovčieho mlieka priniesli tohtoročné, už 14. Bačovské dni v Malatinej. Medzinárodnému festivalu valaskej kultúry prialo 12. a 13. júla i počasie a prilákalo tak do rázovitej dedinky na úpätí Chočských vrchov takmer 700 účinkujúcich a tri tisícky divákov.

Hlavným zámerom tohtoročného festivalu bola podľa riaditeľa Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne Miroslava Žabenského prezentácia aktuálnych podôb tradičnej kultúry z oravských obcí a priblíženie regionálnych produktov - najmä tradičných jedál a výrobkov zručných remeselníkov z Oravy a Moravy návštevníkom. A to sa podarilo, najmä v sobotňajšej prezentácií pod názvom Ochutnajte M-Oravu vrchovato. Pod priestranným stanom ponúkali svoje chýrne vdolečky i ďalšie jedlá ženy z moravského Vlčnova, kuchárky z Párnice spolu so starostkou obce Miladou Antalovou prezentovali slané i sladké dobroty zo zemiakov a pozývali tak na ich obecné slávnosti - Párnické švábkobranie. Pribišanky, alebo ako ich na Orave prezývajú - mrkvárky ponúkali rozličné mrkvové koláče a starostka obce Anna Vojvodová zvedavcom vyzrádzala aj recepty na ich prípravu. Ženy z Oravskej Polhory a Novoti ťahali syrové nite a Polhorčanky ponúkli návštevníkov i bryndzovými haluškami. Azda najväčší záujem však vzbudili Habovčania so svojimi hafirovými koláčmi, hafirovicou (likérom z čučoriedok) a borovičkou s horcom. Program tohtoročných Bačovských dní však začal už v sobotu 12. júla ráno, kedy sa od Obecného úradu vydali turisti na výlet na Liptovský hrad. Od 16.00 hodiny čakali na divákov v miestnej Základnej škole dve výstavy. Na prvej sa zoznámili s ľudovými hudobnými nástrojmi zo zbierok Oravského kultúrneho strediska. Výstavná prezentácia pozostávala zo štyridsiatich hudobných nástrojov od desiatich významných slovenských a poľských výrobcov. Najviac zaujali píšťalky rôzneho typu, fujary, oravské dvojhlasné gajdy, trombity, husle zlobcoky či pomaly už zabudnuté keramické okaríny. Na druhej výstave prezentovala svoje tradičné tkané koberce Magdaléna Palugová z Malatinej. Po prezentácii

stránka č. 13

tradičných pokrmov a remesiel regiónov Orava a Východní Slovácko v stanoch pri amfiteátri sa o 18.00 presunul folklórny program priamo do amfiteátra na Skalke. Jeho úvod patril hosťom z Moravy - mužskému speváckemu zboru z Vlčnova, folklórnej skupine Suchovjan zo Suchova a Horňáckej cimbalovej muzike Hubici z Veľkej nad Veličkou. V ďalšom z programov sa od 18.30 piesňou a tancom predstavil detský folklórny súbor Skalka z Malatinej a folklórne skupiny Bučník z Habovky a Párničan z Párnice. Nedeľný program otvoril o 10.00 jarmok ľudových remesiel, v ktorom dominovali tradičné výrobky z kože, kovu a dreva. O 11.00 v Základnej škole verejnou ochutnávkou začala súťaž o najchutnejšie výrobky z ovčieho mlieka. V kategóriách syr hrudkový, syr údený, oštiepok a žinčica súťažilo 10 družstiev a súkromných výrobcov z Oravy, Liptova a Považia. Súbežne vzorky hodnotila aj odborná porota, ktorej predsedal Ing. Michal Šulič, súdny znalec z odboru potravinárstva. Pri amfiteátri sa na poludnie stretli odvážlivci v práskaní bičom. V tomto roku 20 odvážlivcov súťažilo o pastierky bič Martina Brxu z Turian. Šťastie najviac prialo a v súťaži v práskaní bičom zvíťazil Peter Puček z Vrútok. Svoju súťaž mali aj jahňatá. Desať najkrajších ich bojovalo o priazeň divákov v ankete o Miss jahňa. Najviac sa páčilo to, ktoré do súťaže doniesol domáci chovateľ Jozef Garabáš. Festivalové dianie vyvrcholilo o 13.00 v amfiteátri. Tu usporiadatelia pozvali najskôr dvanásť oravských dedinských folklórnych skupín, ktoré sa stretli v regionálnej súťaži Nositelia tradícií. Porotu, ktorej predsedal Leonard Vajdulák z Dolného Kubína najviac upútal prejav a spracovanie folklórneho materiálu folklórnych skupín Rabčičanka z Rabčíc, Goral so Suchej Hory a skupiny z Brezovice. V rámci súťaže sa ešte predstavili folkloristi z Malatinej, Nižnej, Veličnej, Oravskej Poruby, Zázrivej, Hornej Lehoty, Podbiela, Dolnébo Kubína a Zubrohlavy. Záver bohatého programu Bačovských dní patril hosťom a jubilantovi. Divákom sa predstavili Vlčnovjania a Suchovjania z Moravy i folklórny súbor Zagórzanie z poľského Lubnia. Prirodzeným prejavom a virtuozitou hry zaujali trombitáši Štefánikovci z Nimnice s hosťom Romanom Bienikom, ktorí zahrali na celej palete pastierskych ľudových hudobných nástrojov - od píšťal a fujár cez gajdy, heligónku či drumbľu až po trombity. A napokon - s divákmi sa rozlúčil 25-ročný folklórny súbor Fľajšovan z Oravskej Lesnej. Festival pripravilo Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a obec Malatiná v spolupráci so Zväzom chovateľov oviec a kôz na Slovensku. Prezentácia tradičnej ľudovej kultúry v jej tanečných, piesňových i kulinárskych podobách pod názvom Ochutnajte Moravu bola podporená Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Poľská republika 2007 - 2013.

Text a snímky: Miroslav ŽABENSKÝ Vyhodnotenie súťaže o najchutnejšie výrobky z ovčieho mlieka Súťaž prebiehala dňa 13. 7. 2014 dopoludnia v priestoroch Základnej školy v Malatinej. Do súťaže sa

zapojilo spolu 10 poľnohospodárskych družstiev a súkromných spracovávateľov ovčieho mlieka: SPDP Lúžan z Liptovskej Lúžnej, SHR Obert - salaš Slopná z Dolného Liesková, Ovčia farma Luptákovci z Pokryvača, SHR Ivan Bakoš z Brezy, Agrovex Novoť, Agrodružstvo Krivá, František Vorčák z Oravskej Polhory, Marián Žúbor zo Zázrivej, Ján Červeň z PPD Pucov a Jaroslav Kramár z Malatinej. Súťažilo sa v kategóriách ovčí syr hrudkový, ovčí syr údený, žinčica, oštiepok, pričom súťažné vzorky boli zastúpené vo všetkých kategóriách. Vzorky hodnotila najskôr odborná porota v zložení: Ing. Michal Šulič, Ing. Nadežda Pangrácová, Ing. Július Habovštiak, potom i diváci formou ochutnávky a anketových lístkov.

Výsledky súťaže: Kategória ovčí syr hrudkový: 1. miesto - SPDP Lúžan Liptovská Lúžna, 2. miesto - Ján Červeň - PPD

Pucov, 3. miesto - Ivan Bakoš - Breza. Hodnotenie verejnosti: 1. miesto - Ján Červeň - PPD Pucov. Kategória ovčí syr údený: 1. miesto - Marián Žúbor - Zázrivá, 2. miesto - Ján Červeň - PPD Pucov, 3. miesto - Zúbek Bertin - Obert - Salaš SLopná. Hodnotenie verejnosti: 1. miesto - Ján Červeň - PPD Pucov. Oštiepok: 1. miesto - Agrodružstvo Krivá, 2. miesto - František Vorčák - Or. Polhora, 3. miesto Miroslav Lupták - Ovčia farma Pokryváč. Hodnotenie verejnosti: 1. miesto - František Vorčák - Or. Polhora. Kategória žinčica: 1. miesto -Jaroslav Kramár - Malatiná, 2. miesto -Agrodružstvo Krivá, 3. miesto - SPDP Lúžan Liptovská Lúžna. Hodnotenie verejnosti: 1. miesto - SPDP Lúžan Liptovská Lúžna. Súťaž o najkrajšie jahňa: V aktuálnom ročníku sa do súťaže priviezli chovatelia 11 jahniat, poradie určili diváci formou anketových lístkov: 1. miesto - Farma Jozef Garabáš - Malatiná, 2. miesto Miroslav Farský - Osádka, 3. miesto - Martin Škvarka - Malatiná. Súťaž v praskaní bičom na presnosť. Súťaže sa zúčastnilo 20 súťažiacich zo Slovenska, hlavnou cenou bol pastierky bič od Martina Brxu. Poradie určili diváci formou anketových lístkov. 1. miesto - Peter Puček - Vrútky, 2. miesto - Jozef Tkáč - Liptovský Trnovec, 3. miesto - František Lupták - Liptovské Sliače. Z detských súťažiacich si najlepšie počínal

stránka č. 14

Denis Krišanda zo Štiavničky.

Nové projekty skvalitnia život žilinským seniorom(22.07.2014; Obecné noviny; č. 29, Sociálne veci , s. 27; čor)

V Dennom centre na sídlisku Vlčince pribudne komunitná záhrada, pobyt v sociálnych zariadeniach zas klientom spríjemní projekt Veselá medicína pre dušu.

Projekt Komunitná záhrada sa uskutoční v Dennom centre pre seniorov na Námestí Janka Borodáča v Žiline. Cieľom projektu, na ktorý mesto získalo finančné prostriedky v sume 4000 eur z Nadačného fondu Kia Motors Slovakia a Nadácie Orange, je efektívne využitie priestorov záhrady na spoločné stretnutia seniorov, rodičov, detí a vnúčat. Plánované úpravy v záhrade prispejú k ďalšiemu aktívnemu využívaniu denného centra na rôzne športové a kultúrno-spoločenské aktivity. Denné centrum pre seniorov poskytuje svoje služby na žilinskom sídlisku Vlčince. V jeho priestoroch je aj jedáleň, ktorá poskytuje obedy pre približne 700 seniorov a klubové priestory s telocvičňou, kde sa pravidelne stretáva približne 300 seniorov a 60 rodičov s deťmi. Projekt Komunitná záhrada v Dennom centre v Žiline je zameraný na využitie záhrady s rozlohou približne 500m2. Jeho cieľom je premeniť záhradu na miesto komunitného spolunažívania seniorov, ich detí a vnúčat. Záhrada sa stane miestom, kde sa môžu stretávať rôzne vekové skupiny a venovať sa športovým aktivitám ako je napr. petang, ruské kolky, šach či kroket. Pre deti pribudne pieskovisko s hojdačkami a pre dospelých príjemné záhradné posedenie. Ďalšou súčasťou projektu je vytvorenie okrasno-funkčnej záhrady, kde návštevníkom chvíle oddychu spríjemnia kvety, bylinky, okrasné kríky a skalky. Na skvalitnenie života seniorov v meste je zameraný aj projekt s názvom Veselá medicína pre dušu. Aj tento projekt podporila spoločnosť Kia Motors Slovakia, s. r. o., prostredníctvom svojho nadačného fondu a jeho cieľom je obohatiť program sociálnych zariadení pre seniorov o nový veselší rozmer. Mesto poskytuje služby seniorom a zdravotne odkázaným obyvateľom v šiestich zariadeniach pre seniorov a v jedenástich domovoch sociálnych služieb, kde dovedna žije približne 790 ľudí. Snahou mesta je neustále skvalitňovať život klientom v týchto zariadeniach, preto sa spoločne s OZ Mladé Makovice 95 a s Krajským kultúrnym strediskom v Žiline rozhodli obohatiť program sociálnych zariadení pre seniorov o nový veselší rozmer prostredníctvom hudobno-divadelného programu vytvoreného tematicky podľa ich potrieb. Študenti stredných a vysokých škôl spolu pripravia až dvanásť vystúpení v jednotlivých zariadeniach. Klienti tak získajú možnosť stretnúť sa s mladými talentovanými ľuďmi, ktorí ako dobrovoľníci zorganizujú vystúpenia. Výsledkom projektu Veselá medicína pre dušu bude sprostredkovanie kultúrneho a priateľského zážitku pre seniorov priamo v zariadeniach, ktoré sú pre nich v mnohých prípadoch miestom, kde v dôsledku zlého zdravotného stavu strávia zvyšok života. Spoločnými stretnutiami klientov sociálnych zariadení s mladými ľuďmi sa zmení ich každodenný stereotyp a taktiež sa rozšíri repertoár kultúrnych aktivít, na ktorých sa zúčastňujú.

(čor)

Svadba ako z rozprávky(28.07.2014; Žilinské noviny; č. 29, Svadobný magazín , s. 5; Redakcia)

O JEDNOM Z NAJDÔLEŽITEJŠÍCH DNÍ často snívame už dlho dopredu. Predstavujeme si, ako bude vyzerať miestnosť, hostina, vnímame neskutočne romantickú atmosféru plnú kvetov, ozdôb a množstvo milých darčekov.

Popri tom si ale uvedomujeme skutočnosť, že nie všetky sny sa splnia tak, ako sme si ich predstavovali. Často je realita trochu iná. Jedine... Jedine, že by sme si vybrali miesto, ktoré je na takýto romantický okamih ako stvorené. Priestorom, ktorý hľadáte je Sobášny palác v Bytči. Svedčí o tom aj záujem mladých párov, ktoré si chcú povedať svoje "áno" práve tu. Výnimočná historická stavba po rekonštrukcii ponúka nevšedný zážitok už pri svojej návšteve. Pri jej výstavbe na začiatku 17. storočia počítali s tým, že práve tu bude palatín Juraj Thurzo organizovať svadobné hostiny pre svojich sedem dcér a jedného syna. Aj dnes tu nájdete bohato zdobené fasády, drevené obklady, typické ornamenty, fresky a veľkú svadobnú sálu. Sobášny palác patrí medzi vyhľadávané turistické atrakcie. Už roky je v zozname národných kultúrnych pamiatok. Aj dnes ho môžete obdivovať v podobe, v akej sa nachádzal v 17. storočí, s pôvodnou výzdobou. "Investícia do našich pozoruhodných historických pamiatok posilňuje hrdosť obyvateľov na vlastný kraj a vracia sa nám ako pozitívna odozva prostredníctvom domácich i zahraničných návštevníkov," povedal k rekonštrukcii vzácnej pamiatky predseda Žilinského

stránka č. 15

samosprávneho kraja Juraj Blanár. Sobášny palác v Bytči bol vôbec prvou stavbou svojho druhu na území Slovenska a dnes má opäť dôstojnú tvár. Je dielom talianskych kamenárskych majstrov, okrem svadobčanov a turistov je pozoruhodným objektom aj pre odbornú verejnosť.

Foto: V zrekonštruovaných vnútorných priestoroch Sobášneho paláca môžete vidieť aj pôvodnú výzdobu.

Do Tiesňav by už mali pustiť autá(30.07.2014; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 7; jal)

jal Terchová, Vrátna dolina Od dnes by už mala byť pre verejnosť opäť otvorená cesta z Terchovej cez Tiesňavy tak, aby sa

mohli všetci turisti dostať do Štefanovej, na Starý Dvor či do oblasti Sokolie. Sú tam turistické zariadenia s ubytovaním a cez Štefanovú prechádza, alebo sa tam začína viacero turistických trás. Podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Štrba však upozornil, že cesta bude na niektorých úsekoch, kde sa stále vykonávajú stavebné práce, zúžená. Po ceste prejdú aj linky pravidelnej autobusovej dopravy. "Od 30. júla bude obnovená pravidelná autobusová doprava do Vrátnej, Štefanovej a Vrátnej Starý Dvor," potvrdila hovorkyňa SAD Žilina Ivana Strelcová. Vyššie už autobusy nepôjdu, cesta zo Starého Dvora po dolnú stanicu kabínkovej lanovky a chatu Vrátna bude uzavretá. Podľa Štrbu tento úsek je najviac poškodený a nebude prejazdný ešte niekoľko mesiacov. "Naďalej tam prebiehajú intenzívne stavebné práce z Povodia Váhu, Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja, pracujú tam energetici, ľudia z vodární a kanalizácií," dodal Štrba. V najbližších dňoch by mali vo Vrátnej spustiť aj štvorsedačkovú lanovku, na ktorú sa nastupuje v lyžiarskom stredisku na Pasekách, pri Starom Dvore. Ňou sa návštevníci dostanú do oblasti Pod Poludňovým grúňom. Potvrdila to Melinda Pastoreková zo spoločnosti Omnitrade, ktorá prevádzkuje vo Vrátnej lyžiarske stredisko a lanovky. Poškodená kabínková lanovka, ktorá je v závere Vrátnej doliny, zostáva zatvorená, stále je zasypaná kameňmi. Zosuvy, ktoré sa minulý týždeň odtrhli spod hrebeňa Malej Fatry, mapovali lavínoví špecialisti. Odtrhy boli vysoké od 25 do 140 cm, na niektorých miestach bol pôdny kryt narušený až po skalné podložie. Tento týždeň terén skúmajú aj geológovia zo Štátneho geologického ústavu D. Štúra. Ak ich práce nepreruší zlé počasie, mali by mať vo štvrtok hodnotiacu správu z postihnutej oblasti. Podľa Ľudovíta Kuchariča zo Štátneho geologického ústavu, masa sa zo svahov odtrhla z výšky 1 500 až 1 600. Pohla sa rýchlosťou 10 až 20 metrov za sekundu a valila sa cez lavínové dráhy, žľaby dole, pričom jednotlivé prúdy sa spojili asi pol kilometra od lanovky, čím došlo ku kumulácii účinku. "Výška toho toku bola 3 až 4 metre, čo vidieť na stromoch. Odhaduje sa, že premiestnený materiál má objem asi 100-tisíc kubických metrov," uviedol Kucharič. Zatiaľ sa nedá vylúčiť, že sa podobná situácia v prípade extrémnych zrážok, nezopakuje. Nevýhodou je, že sa tu nenachádza automatická meteorologická stanica, ktorá by merala zrážkovú činnosť. Upozornila by na prekročenie hraničných hodnôt a bolo by možné skôr zabezpečiť evakuáciu turistov a minimalizovať prípadné škody.

Foto: Tiesňavy by od dnešného dňa mali byť otvorené pre dopravu.

Odstraňovanie následkov potrvá mesiace(29.07.2014; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 16:00; por. 1/13; Matúš Jaco / Simona Simanová)

Simona Simanová, moderátorka: "Časť Vrátnej doliny bude zrejme na niekoľko mesiacov uzavretá. Aspoň tak to odhadujú členovia

krízového štábu. K Vrátnej chate sa dá naďalej dostať iba s ťažkou technikou a celá cesta bude sprejazdnená najskôr o štyri mesiace. Obec musí ešte rozhodnúť čo so zničenými autami po ktoré si majitelia neprišli."

Matúš Jaco, redaktor: "Vraky áut na parkovisku pri Starom majeri ostať nemôžu. Tvrdí svorne starosta Terchovej aj polícia a

spoločne žiadajú ich majiteľov, aby si ich prišli zobrať. Na súčasnom parkovisku, kde ich museli presunúť, aby uvoľnili koryto potoka, je ich z pôvodných päťdesiat ešte stále dvadsaťosem. Nájdete tu slovenské, ale aj množstvo českých, či nemeckú poznávaciu značku. Z niektorých vytekajú nebezpečné látky, ako motorový olej, či nafta."

stránka č. 16

Ivan Špánik, riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Žiline: "Ja vyzývam všetkých, aby si ich naozaj odstránili, nakoľko obec, respektíve štátne inštitúcie budú ich

musieť na náklady majiteľov vozidiel zabezpečiť na iné parkovisko, respektíve ekologicky zlikvidovať, ale keďže sú majitelia známi týchto vozidiel, je to povinnosť každého majiteľa tohto vozidla."

Matúš Jaco: "Krízový štáb dnes v Terchovej zasadal poslednýkrát aj napriek tomu, že v okolí obce sú stále

hlásené búrky situácia sa pomaly upokojuje. V doline sa momentálne pohybuje aj skupina geológov, ktorá má určiť či hrozí podobný zosuv. Vodohospodári intenzívne pracujú na úprave toku Varínky, alebo ako ju volajú miestni Vrátňanky, aby sa k odtrhnutým úsekom cesty mohli dostať cestári."

Jozef Štrba, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja: "My môžme začať pracovať veľmi intenzívne na našej ceste až vtedy, keď bude koryto uvedené do

pôvodného stavu a tak, aby nebola ohrozovaná práca na ceste ďalšími prívalovými vodami." Matúš Jaco: "Už zajtra by mala obec otvoriť prejazd cez tiesňavy. Úžinu medzi obcou Terchová a osadami Sokolie

a Štefanová. Práve tu sa nachádza množstvo privátov, či penziónov. Starosta upozorňuje, že sezóna v Terchovej nie je úplne stratená."

Milan Laurenčík, starosta Terchovej: "V podstate Vrátna stále bude žiť, len niektoré chodníky, ktoré ústia do samotnej Vrátnej k lanovke tie

budú uzatvorené, teda sú uzatvorené v tejto dobe, možno, že sa situácia tak nejak stabilizuje, že aj tie sa otvoria."

Matúš Jaco: "Podľa odhadov kraja by mala čiastočná úprava koryta trvať dva mesiace. Ďalšie dva asanácia cesty a

až potom by mali prísť na rad pracovníci elektrární, ktorí musia do chaty Vrátna a tamojšieho lyžiarskeho strediska obnoviť dodávky elektrickej energie."

Aktuálne: Milióny eúr pre Vrátnu a POVAPSYS(29.07.2014; www.svet-komunikacie.sk; Elektro/Energia/Ekológia, , s. -; MŽP SR, vratna.sk)

Odstraňovane následkov po pondelkovej silnej búrke a ničivej prívalovej vlne vo Vrátnej doline bude trvať podľa ministerstva životného prostredia tri až štyri mesiace. Vláda už vyčlenila 3,06 milióna eúr zo svojej rezervy na odstraňovanie následkov: 1,8 milióna eúr pre Žilinský samosprávny kraj a 1,26 milióna obci Terchová.

Celková obnova zničenej Vrátnej doliny má však stáť odhadom vyše 10 miliónov eúr. Je tu potrebná nová cesta so zabezpečením proti zosuvom a premiestňovať sa bude množstvo naplavenej hliny s kamením. Koryto potoka Varínka sa vráti do pôvodného stavu bez použitia betonáží, keďže ide o územie národného parku s tretím až piatym stupňom ochrany.

Už koncom budúceho roka by mal pred prírodnými katastrofami Slovensko vystríhať zmodernizovaný Povodňový varovný a predpovedný systém (POVAPSYS). Podľa envirorezortu ide o hardvérovo-softvérový systém za 27 miliónov eúr. Extrémy počasia bude predpovedať na základe dát zo štyroch radarov a stoviek meteorologických a hydrologických automatických staníc rozmiestnených po celom Slovensku. Jednotlivé obce či regióny by mal varovať prostredníctvom textovej správy SMS najmenej 24 hodín pred prípadnou hrozbou prívalových dažďov alebo povodní.

Celková obnova zničenej Vrátnej doliny má však stáť odhadom vyše 10 miliónov eúr. Je tu potrebná nová cesta so zabezpečením proti zosuvom a premiestňovať sa bude množstvo naplavenej hliny s kamením. Koryto potoka Varínka sa vráti do pôvodného stavu bez použitia betonáží, keďže ide o územie národného parku s tretím až piatym stupňom ochrany.

Už koncom budúceho roka by mal pred prírodnými katastrofami Slovensko vystríhať zmodernizovaný Povodňový varovný a predpovedný systém (POVAPSYS). Podľa envirorezortu ide o hardvérovo-softvérový systém za 27 miliónov eúr. Extrémy počasia bude predpovedať na základe dát zo štyroch radarov a stoviek meteorologických a hydrologických automatických staníc rozmiestnených po celom Slovensku. Jednotlivé obce či regióny by mal varovať prostredníctvom textovej správy SMS najmenej 24 hodín pred prípadnou hrozbou prívalových dažďov alebo povodní.

SK

stránka č. 17

MŽP SR, vratna.sk -END http://www.svet-komunikacie.sk/index.php?ID=13141

Jazdia. A cesta padá ďalej(28.07.2014; Žilinské noviny; č. 29, región , s. 12; IGOR PETRÍK)

Život a najmä cestu Komplikuje ľuďom medzi Kotešovou a Veľkým Rovným problematická cesta. Sľubovaná oprava sa dodnes nezačala.

KOTEŠOVÁ, VEĽKÉ ROVNÉ. Cesta ľuďom komplikuje život a žiadajú riešenie. Už viac ako dva roky je uzavretá časť cesty II/541 medzi obcami Kotešová a Veľké Rovné. Problematický je úsek v Kotešovej, miestnej časti Buková. Krajnica cesty sa prepadáva a je len otázkou času, kedy spadne do vedľa tečúcej rieky Rovnianka. Jazdný pruh v smere z Kotešovej do Veľkého Rovného je na tomto mieste uzavretý a premávka je obmedzená len do jedného, čo sťažuje prejazdnosť úseku. Kraj sa pokúšal získať peniaze z eurofondov.

Starostovia nerozumejú Starosta Kotešovej Peter Mozolík hovorí, že spočiatku boli veľké iniciatívy Žilinského

samosprávneho kraja, konkrétne správy ciest. "Kompetentní povedali, že už sa rieši stavebné povolenie, že už ho má vydať Okresný úrad v Čadci. A takisto, že už na to majú dotáciu okolo 250 000 eur," hovorí. "Po zabezpečení verejného obstarávania budú zmluvy s budúcim zhotoviteľom a začne sa pracovať. Ale do dnešného dňa sa nič nedeje. Cesta upadá čím ďalej, tým viac." Začať sa má aj výstavba kanalizácie Bytčianskej doliny, ktorá povedie priamo týmto úsekom. Starosta sa obáva, čo sa bude diať, keď cestu pre výstavbu uzavrú. "So starostom z Veľkého Rovného sme dávali súhlas na realizáciu, ale odvtedy sme žiadnu odozvu nedostali," dopĺňa starosta. Starosta Veľkého Rovného Jozef Mičieta hovorí, že nerozumie dôvodu, prečo sa dodnes práce na oprave cesty nezačali. "Tú cestu treba len spraviť, nič iné. Nič viac s ňou neurobíte, no čo s tým? Ja sem chodím už osem rokov a tri roky vyzerá takto," hovorí Pavol, starší pán z Predmiera, ktorý pracuje na benzínovej pumpe vo Veľkom Rovnom a každý deň dochádza autom. Prekvapilo ho, keď sa dozvedel o plánovanej výstavbe kanalizácie v problémovom úseku. "O kanalizácii sa hovorí roky. Bola tu čistička a ako dopadla? Fungovala a už nefunguje. Čo nemá gazdu, to tak vyzerá. Podobná je cesta cez Hliník nad Váhom. Je rovnaká 55 rokov. A nič sa s ňou nerobí," hovorí. "Ja idem ráno o piatej, to ešte chodí málo ľudí, večer odchádzam o 20.00 hod., preto sa so zápchami na ceste nestretávam. Nestáva sa, že by som tam musel stáť. Je to nepríjemné, ale človek si zvykne." "Večer je to veľmi otravné. Hlavne keď šoféri nedodržiavajú rýchlosti. V zime to nie je až tak zlé. Pretože v Semeteši cestu veľmi neudržiavajú. Preto býva menej áut," myslí si automechanik Jozef. Domáci Pavol Chlápek za najhoršie považuje stav samotnej cesty. "Je to veľmi sporné. V dnešnej podobe je tá cesta tak rozbitá, že to nestojí ani za cestu. To je radosť chodiť po nej! Je preplnená, neudržiavaná."

Župa cestu opraví Cesty II. a III. triedy sú vo vlastníctve a správe samosprávnych krajov, požiadali sme o stanovisko k

prípadu Žilinský samosprávny kraj. "Oprava úseku cesty II/541 bola plánovaná z eurofondov, z Regionálneho operačného programu v rámci projektu Bezpečne na cestách," píše sa v stanovisku kraja. Projekt podali ešte v marci minulého roka, ale ministerstvo hospodárastva ako riadiaci orgán v októbri oznámilo, že projekt neschválili. Kraj sa v januári odvolal, no opäť mu projekt zamietli. "Takmer rok župa čakala, ako rozhodne riadiaci orgán," píše sa v stanovisku. Ďalej uvádza, že kraj si uvedomuje situáciu a opravu úseku má naplánovanú na september až október tohto roku. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie.

IGOR PETRÍK

Rozkúria v starých peciach(28.07.2014; Žilinské noviny; č. 29, región , s. 14; IVETA HAŽÍKOVÁ)

Medzi najobľúbenejšie podujatia v kysuckom skanzene patrí Kuchyňa starých materí. V domčekoch sa rozkúria staré dobové pece, okolo ktorých sa budú zvŕtať šikovné lektorky s vareškami.

VYCHYLOVKA. Kuchyňa starých materí sa u návštevníkov kysuckého skanzenu teší veľkej obľube. Lektorky pripravujú v domčekoch na starých dobových peciach chutné jedlá. "K vychýreným

stránka č. 18

kapustniakom sa v rámci gastronomického podujatia pomaly zaradzujú aj iné jedlá - polievky, pečené zemiaky so slaninkou a cibuľkou, halušky, zemiakové placky či posúchy. Tieto jedlá sa najviac varievali v kysuckých domácnostiach," informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci. Na nedeľu 3. augusta pripravili múzejníci pre návštevníkov a milovníkov tradičných jedál spomínanú Kuchyňu starých materí, ktorá sa bude niesť pod názvom Z každého rožku trošku. "Sviatočné popoludnie návštevníkom svojim účinkovaním od 13.30 hodiny spríjemní ľudová hudba. Pokiaľ sa rozhodnú stráviť nedeľu v skanzene, môžu sa previezť historickou lesnou úvraťovou železnicou, absolvovať prechádzku lesným náučným chodníkom, pozrieť si výstavu krojov, panelovú výstavu o histórií páleníc, lesných železníc. Veľkí a malí si zasa prídu na svoje na výstave stavebnice Merkur," pozýva Hnidková.

Strava Kysučanov bola skromná Základným zdrojom obživy Kysučanov bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom niektorých druhov

domácich zvierat. "Značný význam mal chov oviec, ktorý bol zameraný na výrobu mlieka, syra, mäsa a vlny, väčšia časť ktorej slúžila na predaj, zo zvyšnej sa dorábalo súkno na odev. Strava na Kysuciach bola veľmi skromná a stereotypná. Obyvatelia si potravu zabezpečovali siatím obilia (jačmeň, ikrica, ovos, pohánka), sadením zemiakov, strukovín, zo zeleniny mala najväčšie uplatnenie kapusta, cesnak, cibuľa, kvaka, neskoršie mrkva a petržlen," hovorí etnografka Kysuckého múzea Helena Kotvasová. Ako ďalej vraví, v stravovaní Kysučanov mali dôležité miesto múčne jedlá, ale i mlieko a mliečne výrobky. Mäso sa v strave vyskytovalo len málokedy, mäsité jedlá sa jedávali zväčša vo sviatočné dni, alebo pri významných rodinných udalostiach (svadba, krstiny). K výraznej zmene v stravovaní došlo až po druhej svetovej vojne v čase, keď sa zvýšil podiel potravín kupovaných v obchode.

Recept na starosvetskú kapustu Etnografka pridáva aj jeden recept na prípravu starosvetskej kapusty: "Potrebujeme 500 kg kyslej

kapusty, 150 g oškvarkov, 1 cibuľu, 1 strúčik cesnaku, 1 lyžicu masti (oleja), 2 PL hladkej múky, 1 kg zemiakov, soľ, korenie. Do jedného hrnca si dáme uvariť zemiaky, do druhého kapustu. Keď sú zemiaky uvarené scedíme ich, ale vodu z nich nevylievame, budeme ju potrebovať na zahustenie kapusty. Kyslú kapustu uvaríme a potom scedíme. Do scedenej kapusty pridáme 2 uvarené zemiaky, 150 g oškvarkov všetko spolu zmiešame (poštucháme, pomiesime). Do takto pripravenej zmesi vlejeme vodu zo zemiakov. Na panvici si roztopíme masť, ku ktorej pridáme cibuľu a cesnak, posmažíme a pridáme múku, z ktorej urobíme zásmažku a vlejeme do kapusty. Dochutíme čiernym korením."

IVETA HAŽÍKOVÁ Foto: Obľúbené podujatie Kuchyňa starých materí v kysuckom skanzene.

Do Tiesňav by už mali pustiť autá(30.07.2014; www.pravda.sk; Spravodajstvo, 10:11, s. -; jal)

Od stredy by už mala byť pre verejnosť opäť otvorená cesta z Terchovej cez malofatranské Tiesňavy tak, aby sa mohli všetci turisti dostať do Štefanovej, na Starý Dvor či do oblasti Sokolie.

Tiesňavy by od strady mali byť otvorené pre dopravu. Autor - Renáta Jaloviarová, Pravda Sú tam turistické zariadenia s ubytovaním a cez Štefanovú prechádza, alebo sa tam začína viacero

turistických trás. Podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Štrba však upozornil, že cesta cez Tiesňavy

bude na niektorých úsekoch, kde sa stále vykonávajú stavebné práce, zúžená do polovičného profilu, na čo upozornia vodičov dopravné značky. Ďalšie informácie o doprave v tejto oblasti nájdete aj na stránke www.terchova.sk.

Po ceste prejdú aj linky pravidelnej autobusovej dopravy. "Od 30. júla bude obnovená pravidelná autobusová doprava do Vrátnej, Štefanovej a Vrátnej - Starý Dvor," potvrdila hovorkyňa SAD Žilina Ivana Strelcová. Vyššie už autobusy nepôjdu, cesta zo Starého Dvora po dolnú stanicu kabínkovej lanovky a chatu Vrátna bude uzavretá. Podľa Štrbu tento úsek je najviac poškodený a nebude prejazdný ešte niekoľko mesiacov. "Naďalej tam prebiehajú veľmi intenzívne stavebné práce z Povodia Váhu, Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja, pracujú tam energetici, ľudia z vodární a kanalizácii," dodal Štrba.

stránka č. 19

V najbližších dňoch by mali vo Vrátnej spustiť aj štvorsedačkovú lanovku, na ktorú sa nastupuje v lyžiarskom stredisku na Pasekách, pri Starom Dvore. Ňou sa návštevníci dostanú do oblasti Pod Poludňovým grúňom. Potvrdila to Melinda Pastoreková zo spoločnosti Omnitrade, ktorá prevádzkuje vo Vrátnej lyžiarske stredisko a lanovky. Poškodená kabínková lanovka, ktorá je v závere Vrátnej doliny a vozí turistov do Snilovského sedla, zostáva zatvorená, stále je zasypaná kameňmi.

Zosuvy, ktoré sa minulý týždeň odtrhli spod hrebeňa Malej Fatry, mapovali lavínoví špecialisti. Odtrhy boli vysoké od 25 do 140 centimetrov, na niektorých miestach bol pôdny kryt narušený až po skalné podložie.

Tento týždeň terén skúmajú aj piati geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. V prípade, že ich práce nepreruší nepriaznivé počasie, mali by mať vo štvrtok hodnotiacu správu z postihnutej oblasti. Ako informoval Ľudovít Kucharič zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, masa sa zo svahov odtrhla z výšky 1 500 až 1 600 metrov nad morom. Pohla sa rýchlosťou 10 až 20 metrov za sekundu a valila sa cez lavínové dráhy, žľaby dole, pričom jednotlivé prúdy sa spojili asi pol kilometra od lanovky, čím došlo ku kumulácii účinku. "Výška toho toku bola 3 až 4 metre, čo vidieť na stromoch. Odhaduje sa, že premiestnený materiál má objem asi 100-tisíc kubických metrov," uviedol Kucharič.

Zatiaľ sa nedá vylúčiť, že sa podobná situácia v prípade extrémne silných zrážok, nezopakuje. Nevýhodou je, že v území sa nenachádza ani žiadna automatická meteorologická stanica, ktorá by merala zrážkovú činnosť v oblasti Malej Fatry. Upozornila by na prekročenie hraničných hodnôt a bolo by možné skôr zabezpečiť evakuáciu turistov a minimalizovať prípadné škody.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/325362-do-tiesnav-by-uz-mali-pustit-a uta/

Stretne sa kultúra troch svetadielov(29.07.2014; Oravské noviny; č. 29, MARKETING / INZERCIA , s. 7; Redakcia)

Podroháčske folklórne slávnosti už tradične sľubujú bohatý kultúrny zážitok. Pozvanie prijalo viac ako tisíc účinkujúcich z celého sveta.

ZUBEREC. Folkloristi z Ruska, Mexika, Gruzínska, Izraela, domáci umelci aj zo susedných Čiech a Poľska. Na desiatky súborov sa môžu tešiť návštevníci už 39. ročníka Podroháčskych folklórnych slávností. Tradične sa bude konať pod Roháčmi, okolo amfiteátra neďaleko Múzea oravskej dediny.

Pozdravy zo sveta aj z domova Tohtoročné medzinárodné kultúrne trojdnie začína 1. augusta. V piatok program začína v Oravskom

Bielom Potoku. O Privítanku sa postarajú domáce folklórne skupiny a hostia z Poľska. Na pódiu ich vystrieda súbor Alon Yzrael z Izreala, Hustopečská chasa z Českej republiky, Mladé rosy z Ruska, Kutzi z Mexika a Tsisartkela z Gruzínska. Večer je v zuberskej sále pripravená tanečná škola pre milovníkov folklórneho tanca. Hlavný sobotňajší program začína po krojovanom sprievode na amfiteátri vystúpením mladých oravských muzikantov. Vystriedajú ich súbory z hornej Nitry Senior Vtáčnik a Malý Vtáčnik. Pred piatou sa môžu návštevníci tešiť na oravských nositeľov tradícií. Predstavia sa skupiny zo Zázrivej, Zuberca, Rabčíc, Podbiela, Zubrohlavy a Brezovice. Vo večernom programe nazvanom Pozdravy zo sveta, pestrosť tradičnej kultúry troch kontinentov sa predstavia súbory z Poľska, Českej republiky, Gruzínska, Ruska, Izraela a Mexika. Sobotu uzavrie Stavbár zo Žiliny.

Cesta chleba Nedeľný galaprogram začína tradičnou sviatočnou furmankou a svätou omšou v skanzene, po ktorej

nasledujú bohaté vystúpenia. "Regionálny detský program je zasvätený chlebu," hovorí Pavol Šroba z obecného úradu. "Pod názvom Cesta chleba sa v ňom predstavia detské folklórne súbory Pilsko z Oravského Veselého, Kašunka z Rabčíc, Podbielan z Podbiela, Roháčik zo Zuberca, Vienok zo Štefanova nad Oravou, Trnkárik zo Žaškova, Polhorská muzika a spevácka skupina Studnička z Oravskej Polhory." Na slávnostiach nebudú chýbať ani oravské súbory Oravan Senior z Nižnej či Skorušina z Liesku. Vyvrcholením a hlavným ťahákom slávností bude hudobnotanečný program SĽUKu Krížom-krážom začínajúci pätnásť minút pred druhou. Festival ukončia slovenské aj zahraničné folklórne súbory.

Výstavy aj jarmok

stránka č. 20

V sobotu je už o pol jednej popoludní v skanzene naplánované otvorenie výstavy ľudových hudobných nástrojov. Inštrumenty sú zo zbierok Oravského kultúrneho strediska a Múzea oravskej dediny. Nebude chýbať tradičný jarmok ľudových remesiel a ďalšie výstavy. Podroháčske folklórne slávnosti organizuje Obec Zuberec, Žilinský samosprávny kraj, Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a obce Oravský Biely Potok a Habovka.

V sobotu sa návštevníci dostanú autom až na parkovisko pri amfiteátri pod Brestovou. Premávať bude aj kyvadlová doprava z dediny. V nedeľu 3. augusta od 9.00 do 18.00 h však bude cesta zo Zuberca do Roháčov úplne uzavretá. Návštevníci sa na slávnosti dostanú bezplatnou kyvadlovou dopravou. Uzávierka neplatí pre linkové autobusy, vozidlá zásobovania a vozidlá s právom prednostnej jazdy.

Foto: SĽUK Na festivale pod Roháčmi sa predstaví v nedeľu o 13.45 h programom Krížom-krážom. Stavbár Vystúpenie súboru zo Žiliny uzavrie sobotňajší večerný program v amfiteátri.

Kysucká knižnica opäť otvorená(29.07.2014; Kysucké noviny; č. 29, SERVIS , s. 18; KK)

Milí čitatelia a návštevníci knižnice, knižnično-informačné služby Kysuckej knižnice v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja budú opätovne sprístupnené verejnosti dňa 28. júla 2014 od 7. hodiny. Tešíme sa na vašu návštevu v novoupravených priestoroch. (KK)

V skanzene rozkúria staré pece(29.07.2014; Kysucké noviny; č. 29, ZAUJALO NÁS/ INZERCIA , s. 3; IVETA HAŽÍKOVÁ)

Medzi najobľúbenejšie podujatia v kysuckom skanzene patrí Kuchyňa starých materí. V domčekoch sa rozkúria staré dobové pece, okolo ktorých sa budú zvŕtať šikovné lektorky s vareškami.

VYCHYLOVKA. Kuchyňa starých materí sa u návštevníkov kysuckého skanzenu teší veľkej obľube. Lektorky pripravujú v domčekoch na starých dobových peciach chutné jedlá. "K vychýreným kapustniakom sa v rámci gastronomického podujatia pomaly zaradzujú aj iné jedlá - polievky, pečené zemiaky so slaninkou a cibuľkou, halušky, zemiakové placky či posúchy. Tieto jedlá sa najviac varievali v kysuckých domácnostiach," informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci. Z každého rožku trošku Na nedeľu 3. augusta pripravilimúzejníci pre návštevníkov a milovníkov tradičných jedál spomínanú Kuchyňu starých materí, ktorá sa bude niesť pod názvom Z každého rožku trošku. "Sviatočné popoludnie návštevníkom svojim účinkovanímod 13.30 hodiny spríjemní ľudová hudba. Pokiaľ sa rozhodnú stráviť nedeľu v skanzene, môžu sa previezť historickou lesnou úvraťovou železnicou, absolvovať prechádzku lesným náučným chodníkom, pozrieť si výstavu krojov, panelovú výstavu o histórii páleníc, lesných železníc. Veľkí a malí si zasa prídu na svoje na výstave stavebnice Merkur," pozýva Hnidková. Strava Kysučanov bola skromná Základným zdrojom obživy Kysučanov bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom niektorých druhov domácich zvierat. "Značný význam mal chov oviec, ktorý bol zameraný na výrobu mlieka, syra, mäsa a vlny, väčšia časť ktorej slúžila na predaj, zo zvyšnej sa dorábalo súkno na odev. Strava na Kysuciach bola veľmi skromná a stereotypná. Obyvatelia si potravu zabezpečovali siatím obilia (jačmeň, ikrica, ovos, pohánka), sadením zemiakov, strukovín, zo zeleniny mala najväčšie uplatnenie kapusta, cesnak, cibuľa, kvaka, neskoršie mrkva a petržlen," hovorí etnografka Kysuckého múzea Helena Kotvasová. Ako ďalej vraví v stravovaní Kysučanov mali dôležité miesto múčne jedlá, ale i mlieko a mliečne výrobky. Mäso sa v strave vyskytovalo len málokedy, mäsité jedlá sa jedávali zväčša vo sviatočné dni, alebo pri významných rodinných udalostiach (svadba, krstiny). K výraznej zmene v stravovaní došlo až po druhej svetovej vojne v čase, keď sa zvýšil podiel potravín kupovaných v obchode.

Recept na starosvetskú kapustu Etnografka pridáva aj jeden recept na prípravu starosvetskej kapusty: "Potrebujeme 500 kg kyslej

kapusty, 150 g oškvarkov, 1 cibuľu, 1 strúčik cesnaku, 1 lyžicu masti (oleja), 2 PL hladkej múky, 1 kg zemiakov, soľ, korenie. Do jedného hrnca si dáme uvariť zemiaky, do druhého kapustu. Keď sú zemiaky uvarené scedíme ich, ale vodu z nich nevylievame, budeme ju potrebovať na zahustenie kapusty. Kyslú kapustu uvaríme a potom scedíme. Do scedenej kapusty pridáme 2 uvarené zemiaky, 150 g oškvarkov všetko spolu zmiešame (poštucháme, pomiesime). Do takto pripravenej zmesi vlejeme vodu zo

stránka č. 21

zemiakov. Na panvici si roztopíme masť, ku ktorej pridáme cibuľu a cesnak, posmažíme a pridáme múku, z ktorej urobíme zásmažku a vlejeme do kapusty. Dochutíme čiernym korením."

IVETA HAŽÍKOVÁ Foto: Obľúbené podujatie Medzi najobľúbenejšie podujatia v kysuckom skanzene patrí tradičná Kuchyňa

starých materí. FOTO: KYSUCKÉMÚZEUM

Závratná Vrátna(31.07.2014; www.blog.sme.sk; 08:53, s. -; Blanár Juraj)

Presne také pocity som mal, keď sme minulý týždeň začali riešiť katastrofu v Terchovej. Vrátna dolina sa zmenila na nepoznanie. Sila prírody opäť raz presvedčila, že ťahá za dlhší koniec.

Všetci turisti, ktorí boli ohrození, precítili na vlastnej koži niečo nepredstaviteľné. Terchovci, najmä ohrození na majetkoch, nemali žiadnu šancu ochrániť svoje vlastníctvo pred besniacou vodou, zeminou a kamením. Bol som priamo pri záchranných prácach, strávili sme hodiny monitorovaním územia, rokovaním povodňovej komisie.

O katastrofu sa zaujímal hneď na druhý deň ráno aj premiér, ktorý bezodkladne v pondelok splnil, čo sľúbil a na rokovanie vlády predložil návrh na finančnú podporu na záchranné a zabezpečovacie práce. Za to mu patrí naša vďaka. Vláda nám odklepla časť financií, ktoré použijeme nielen na zabezpečenie proti zosuvu a sprejazdnenie cesty v Tiesňavách do Vrátnej, ale aj na jej znovuobnovenie v doline, pretože vodný živel ju zmietol zo zemského povrchu.

Ak ste boli niekedy na Jánošíkových dňoch a zažili ste atmosféru vozového sprievodu alebo ste ho aspoň videli na fotkách či vo filme, tak teraz môžeme zabudnúť na tieto idylické zábery. Ale množstvo ľudí, záchranárov, hasičov, policajtov, cestárov, ktorí s plným nasadením pracujú na odstránení škôd, ma zároveň presviedča, že ničivý živel všetci berieme s veľkou pokorou a cieľom dať všetko do poriadku.

Chcem týmto poďakovať všetkým, ktorí akokoľvek pomohli a pomáhajú vo Vrátnej. Tiež chcem vyjadriť presvedčenie, že návštevníci a turisti nezanevrú na toto stále krásne zákutie slovenskej prírody a že sa do Terchovej vyberú možno práve preto, aby turizmom podporili túto obec. Je tam totiž veľa peších chodníkov i cyklotrás, ktoré ostali vodným živlom nedotknuté a stoja za to ich vidieť.

V Kysuckom múzeu upúta výstava šlabikárov z celého sveta(30.07.2014; Kysuce; č. 29, s. 3; Mgr. MARKECHOVÁ Zuzana)

Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, pripravilo výstavu šlabikárov zo súkromnej zbierky Štefana Peteju z Bardejova. Verejnosti je sprístupnená v priestoroch múzea do 14. novembra 2014.

Šlabikár je prvou knihou, s ktorou sa dieťa stretáva v škole, učí sa z neho čítať a písať. Je teda prvým krokom k svetu vedomostí a informácií. História šlabikára siaha do dávnej minulosti. Za najstarší šlabikár môžeme považovať text vytesaný do kameňa, objavený v Mezopotámii. Neskôr, v starom Grécku a Ríme, písali text šlabikára na hlinené, voskové či drevené tabuľky alebo papyrus.

Dejiny slovenského šlabikára siahajú až do 14. storočia, kedy sa deti učili čítať prvé písmená z tabuliek s písmenami v abecednom poradí, základnými číslami a prvým cvičným textom, ktorým bol Otčenáš. Abeceda sa dala nájsť aj v katechizme a iných náboženských knihách. Najstaršie slovenské šlabikáre pochádzajú z 18. storočia a boli vytvorené na základe českého šlabikára z roku 1547, ktorý bol zostavený písmenkovou i slabikovacou metódou a mal náboženský obsah.

Viac ako 550 šlabikárov a čítaniek z vyše 140 štátov sveta tvorí úctyhodnú zbierku súkromného zberateľa Štefana Peteju z Bardejova. Svojej zberateľskej vášni sa venuje už od roku 1988, kedy získal svoj prvý šlabikár od známej z USA a z tejto krajiny v zbierke figuruje aj šlabikár z roku 1881. Postupom času oslovil mnoho ľudí pôsobiacich v zahraničí, medzi nimi aj našich veľvyslancov. Tak sa začala jeho zbierka rozrastať o rôzne šlabikáre zo všetkých kútov sveta.

K historicky veľmi cenným v jeho zbierke patrí pôvodný Slabikář Cžeský z roku 1547, Obrázkový šlabikár a prvá čítanka pre školy evanjelické z roku 1896, Fonomimický šlabikár a prvá čítanka z roku 1924, Slniečko - šlabikár a prvá písanka pre ľudové školy - vydaná v Matici slovenskej v roku 1934. V

stránka č. 22

zbierke pána Peteju sa nachádza i Rytmický šlabikár z roku 1955, prvé čítanky z rokov 1954 a 1956 či šlabikáre nazvané Hviezdička, Zornička, Záhradkár, zostavené Máriou Rázusovou - Martákovou (1940, 1941, 1946), ako aj fotokópia šlabikára v šarištine z roku 1922, vydaná v Prešove. Najviac sú zastúpené slovenské šlabikáre.

Návštevníkov iste upútajú aj šlabikáre z čierneho kontinentu, juhozápadnej Ázie, čítajúce sa odzadu, rómske šlabikáre, šlabikáre v Braillovom písme, ale aj prierez slovenskými šlabikármi od 19. storočia až po súčasnosť. Okrem šlabikárov Štefan Peteja zbiera aj predmety, ktoré prváčik v minulosti potreboval pri nástupe do školy - aktovky, tabuľky, kalamáre, griflíky, pravítka, drevené peračníky, ceruzky, počítadlá a ďalšie.

Výstava prezentuje niekoľko sto kusov šlabikárov a čítaniek z rôznych kontinentov, ktoré dopĺňajú dobové školské pomôcky a historické školské lavice zo zbierkového fondu Kysuckého múzea v Čadci.

S koštianskou križovatkou budú mať vodiči i chodci ešte dlho kríž(29.07.2014; Turčianske noviny; č. 29, AKTUALITY / INZERCIA , s. 3; ANDREA DUDRÁKOVÁ)

Zhustená premávka na križovatke v Košťanoch nad Turcom má za následok časté dopravné nehody. Kukolíziám dochádza aj na železničnom priecestí. Vyriešiť by to mohla inteligentná križovatka, na ktorú ale nie sú peniaze.

KOŠŤANY NAD TURCOM. Križovatku v Košťanoch nad Turcom turčianski vodiči nemajú radi. V čase dopravných špičiek spôsobuje dlhé kolóny a stalo sa tam už veľa vážnych dopravných nehôd. Situáciu navyše komplikuje prejazd cez železničné priecestie, kde zväčša pre netrpezlivosť vodičov, ostalo uviaznuté nejedno auto. Zrážka s prichádzajúcim vlakom tak býva neodvratná.

Uväznení medzi závorami Minulý pondelok sa počas jedného dňa odohrali na tomto mieste hneď dve nehody. Počas prvej

zrážky stáli pri posádke auta Fiat Bravo všetci anjeli. Chýbalo pár centimetrov a chlapov by zroloval prichádzajúci vlak. Ostré slnko vraj svietilo do očí 56-ročnému šoférovi z Martina, ktorý si nevšimol svietiť červenú na železničnom priecestí a ostal s autom uviaznutý medzi závorami. Spolujazdci sa snažili rampu nadvihnúť, aby mohol šofér cúvnuť, ale prichádzajúci vlak časť auta aj tak zachytil. Akoby zázrakom sa nikomunič nestalo. "Alkohol u vodiča motorového vozidla ani u 55-ročného rušňovodiča zistený nebol. Vodič fiatky dostal za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pokutu vo výške 150 eur," priblížil krajský policajný hovorca Radko Moravčík. Za druhú kolíziu vraj môže nevoľnosť staršieho vodiča, ktorý stál na koštianskej križovatke na červenej. Mužovi údajne prišlo zle a zvalil sa na volant. Jeho auto sa však samo pohlo dopredu a narazilo do zábradlia pri železnici. Okoloidúci pomohli auto od priecestia odtlačiť a skolabovanému vodičovi privolali záchranku.

Nevšimnú si, že majú pustiť chodca Zhustením premávky sa situácia na križovatke skomplikovala, definitívne to nevyriešili ani semafory,

ktoré tu nainštalovali pred pár rokmi. Tie pre chodcov na výzvu fungujú len v pracovné dni do 18. hodiny. Cez víkend je semafor vypnutý úplne, chodci na druhú stranu prejdú len s ťažkosťami a dlho sa načakajú, kým sa im to podarí. "Často sa stáva, že keď chcem prejsť cez priechod a stlačím červenú, tak vodiči, ktorí idú v smere od Teplíc vyššou rýchlosťou, to nestihnú zaregistrovať, nezastavia a prefrčia okolo. Treba si dávať pozor, lebo naozaj môžu zraziť nejakého chodca," posťažovala si Andrea Výbošťoková z Koštian nad Turcom. Ako ďalej dodala, vodiči prichádzajúci z vedľajších ciest v smere od priecestia a od Žabokriek sa tiež musia obrniť dávkou trpezlivosti, kým sa dostanú na hlavnú cestu. "Keď je špička, šoféri majú problém dostať sa cez priecestie na hlavnú. Niekedy sa vytvorí taká dlhá kolóna, že siaha až po hasičiareň v dedine," opísala A. Výbošťoková.

Pomaly ďalej zájdeš? Starostka Koštian nad Turcom Anna Hlinková sa už roky snaží zložitú situáciu vyriešiť, ale keďže obec

nie je správcom komunikácie, všetko ide mimo jej kompetencií. "Som rada, že sa nám pred rokmi podarilo vybaviť aspoň priechod pre chodcov so semaformi, aby ľudia mohli bezpečnejšie prechádzať cez cestu," zmieňuje starostka, ktorá sa neustále pokúša zmobilizovať kompetentných. Všetko zatiaľ troskotá na nedostatku peňazí. "Riešením by bola inteligentná križovatka, ktorá by priebežne uvoľňovala autá zo všetkých štyroch strán. Neskôr by sa tieto semafory zladili s priecestím, len to je finančne veľmi náročné," povedala A. Hlinková a doplnila, že od zainteresovaných orgánov majú ešte jeden prísľub. "Sľúbili nám, že dokým nebude vybudovaná rýchlostná cesta R3, tak počas opravy panelovky nás zaradia do

stránka č. 23

investičného plánu. Maličkými krokmi sa snáď posúvame dopredu, lebo nie všetko sa dá riešiť okamžite," vyslovila sa koštianska starostka.

Situáciu komplikuje priecestie Spoločné rokovanie úplne všetkých strán ohľadom riešenia križovatky I/65 s cestami III. triedy sa

naposledy konalo v polovici roku 2011. "Vtedy bolo dohodnuté, že Slovenská správa ciest (SSC) zabezpečí projektovú dokumentáciu riešenia križovatky, na základe ktorej sa potom stanovia ďalšie kroky. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) je v tejto veci len dotknutým orgánom," zareagoval Peter Kubica, riaditeľ informačného odboru a zahraničných vzťahov ŽSK. Ako ďalej Kubica povedal, kompetentnými orgánmi v tejto situácií sú SSC, ďalej dopravný inšpektorát, ktorý musí riešenie križovatky odsúhlasiť a príslušný okresný úrad ako cestný správny orgán. Ten potom vydá stavebné povolenie alebo povolenie pre zvláštne užívanie cesty podľa toho, aké riešenie bude vychádzať z projektovej dokumentácie. "Križovatka musí byť navyše riešená v spolupráci so železnicou, keďže cesta III. triedy sa na cestu I/65 napája cez železničné priecestie," vysvetlil P. Kubica. Aktuálne stanovisko SSC sa nám do uzávierky získať nepodarilo. Už v roku 2011 sa ale Marián Pikuliak zo SSC pre MY Turčianske noviny vyjadril, že SSC neuvažuje nad ďalšími úpravami tejto križovatky, pretože plynulosť dopravy a bezpečnosť chodcov je zabezpečená. Výstavbu ďalších semaforov z vedľajších ciest vtedy SCC ponechala na správcu komunikácií, teda ŽSK.

Na každé riešenie treba veľa peňazí Podľa krajského policajného hovorcu Radka Moravčíka existujúci semafor nerieši situáciu v

križovatke, rieši len bezpečný prechod pre chodcov cez hlavnú cestu. Ako ďalej dodal, situáciu by ideálne vyriešila mimoúrovňová križovatka. Vhodným riešením by mohla byť aj okružná, prípadne svetelná križovatka. Problémom križovatky je aj podľa dopravnej polície blízke železničné priecestie. S vedením obce sa preto naposledy stretli minulý mesiac. "Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine sa touto problematikou zaoberá už niekoľko rokov, prebehlo množstvo rokovaní s kompetentnými orgánmi, na ktorých sme problém rozanalyzovali a navrhli sa dopravno-bezpečnostné riešenia," povedal Radko Moravčík a dodal, že každé z uvedených riešení je však pre správcu komunikácie finančne náročné a problémom ostáva vzdialenosť železničného priecestia od križovatky. Táto vzdialenosť nevyhovuje príslušnej Slovenskej technickej norme (STN).

ANDREA DUDRÁKOVÁ Foto: Treba si dávať pozor Na priecestí už uviazlo veľa áut. FOTO:AUTORKA Na priechode Nie každé auto zastane na červenej. FOTO:AUTORKA

Žiadne prázdniny, v školách sú teraz stavbári a technici(29.07.2014; Turčianske noviny; č. 29, aktuality / inzercia , s. 9; VIERA LEGERSKÁ)

Letné prázdniny sa začali, školy sa vyprázdnili. No niektoré z nich nie na celé dva mesiace. Študentov vymenili stavbári.

MARTIN. Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom 65 stredných škôl na Hornom Považí, Kysuciach, v Turci, na Orave a Liptove, z nich viaceré ale nebudú prázdninovať. Školské priestory čaká veľké upratovanie, prerábanie tried a maľovanie, aby od septembra mohli opäť naplno slúžiť študentom. Medzi nimi bude aj Stredná priemyselná škola v Martine a rekonštrukciou prejdú aj laboratóriá chémie, fyziky a biológie na Gymnáziu V. Paulinyho Tótha v Martine. Na priemyslovke sa budú okrem generálneho upratovania vymieňať podlahy. Prostriedky na opravy vo výške približne 2 500 eur škola získala z vlastnej podnikateľskej činnosti. "Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha za zapojilo do modernizácie školy projektom Učíme sa nielen z učebníc, učíme sa pre život do výzvy Moderná škola, ktorého celkový rozpočet predstavuje 196 874 eur," informoval nás hovorca ŽSK Peter Kubica. Doplnil, že medzi hlavné aktivity projektu patrí rekonštrukcia existujúcich a zriadenie laboratórií, odborných učební a inštalácia didaktických prostriedkov. "Práve na túto časť projektu sa sústredia v škole počas prázdnin," dodáva Kubica a pripomína, že pôjde o štyri prírodovedné laboratória a tri odborné učebne, ktoré študentom budú slúžiť už v novom školskom roku. Rozpočet na ich zriadenie či rekonštrukciu predstavuje viac ako 65-tisíc eur. Nové dve odborné učebne budú slúžiť pre predmet energia, ktorý je novinkou vo vzdelávacej ponuke gymnázia a pre predmet biológia na aplikované využitie interaktívnej pomôcky Planéta vedomostí. Odbornú učebňu geografie a meteorológie rozšíria o vizualizačnú techniku, v

stránka č. 24

laboratóriu chémie dôjde ku kompletnej výmene vybavenia za moderné s aplikáciou počítačovej techniky, v prírodovednom laboratóriu doplnia školský merací, modelovací a riadiaci systém na fyzikálne experimenty. V LEGO laboratóriu informatický odbor robotizácia podporia vybavením šiestich robotizovaných pracovísk a v laboratóriu biológie zariadenie doplnia o možnosť aplikácie poznatkov využitím digitálnych technológii.

VIERA LEGERSKÁ

Situácia sa zlepšuje z hodiny na hodinu(02.08.2014; Televízna stanica JOJ; Veľké Noviny; 19:30; por. 3/21; Iveta Marešová / Lucia Barmošová, Ľuboš Sarnovský)

Lucia Barmošová, moderátorka: "Situácia vo Vrátnej doline je nie zo dňa na deň, ale doslova z hodiny na hodinu lepšia. Ľudia sú tam

naozaj usilovní." Ľuboš Sarnovský, moderátor: "Takmer bez prestávky pracujú na odstraňovaní následkov ničivej búrky. Cesty sú už provizórne

opravené, aby po nich mohli prejsť ťažké mechanizmy." Lucia Barmošová: "A domáci tvrdia, že je tam stále dosť pekných a bezpečných miest, kam sa aj teraz dá ísť na

turistiku." Iveta Marešová, redaktorka: "Vo Vrátnej doline je vidieť oproti minulému týždňu už obrovskú zmenu. Na parkovisku na konci doliny

pri Chate Vrátna sú síce autá, no nie sú to zničené vraky turistov. Tie už hasiči odpratali preč. V týchto dňoch sa tu striedajú nákladiaky. Šoféri čakajú, kým ich ťažké bagre naložia kameňmi, ktoré spôsobili obrovské škody. Tento materiál skazy ale teraz bude užitočný. Poslúži pri stavbe novej cesty."

Juraj Blanár, predseda ŽSK: "Dochádzalo k takzvanej technicky nazvanej sufózii, vyplavovaniu podložia a cesty tým, že bola veľká

voda, ktorá strhávala aj podložie." Iveta Marešová: "Ďalšie bagre čistia koryto rieky, snažia sa dostať ho do pôvodného stavu." Marián Supek, generálny riaditeľ SVP: "V tej našej takej prvotnej úlohe bude zastabilizovať tie brehy." Iveta Marešová: "Toto sú minulotýždňové zábery z dolnej stanice lanovky. Aj tu vo vnútri bolo kopu kameňov a blata,

ktoré rozbili kabínky. Bude veľmi dlho trvať, kým lanovku znova spustia." Ľudmila Porubčanská, lyžiarske stredisko Vrátna: "Najskôr sa musela preraziť cesta do samotnej dolnej stanice Kabínkovej lanovej dráhy Chleb, a teraz

následne prebiehajú práce na odstraňovaní nánosov kameňa a bahna." Iveta Marešová: "Návštevníci Vrátnej sa síce nemôžu touto lanovkou vyviezť na hrebeň Malej Fatry, no majú náhradné

riešenie, i keď nie plnohodnotné." Ľudmila Porubčanská: "Štandardne lokalita Paseky nebýva v letných mesiacoch v prevádzke, prevádzkujeme ju len v zime,

ale teraz sme ju volili ako takú malú náhradu namiesto poškodenej kabínky." Iveta Marešová: "Po tieto dni mnohí turisti váhajú, či majú vôbec prísť do rodiska Juraja Jánošíka. Ak sa však vyhnú

určitým úsekom, stále majú veľa možností pre ideálnu turistiku." Jozef Mičo, šéf Združenia turizmu Terchová: "Samozrejme, že bolo veľa storn po hoteloch, sú trošičku vystrašení tí ľudia a hneď sa pýtajú, pri tom

prvom dotyku na recepciách sa pýtajú, aké majú možnosti." Iveta Marešová:

stránka č. 25

"Jánošíkove diery, Malý či Veľký Rozsutec, ako aj samotný hrebeň Malej Fatry, na ktorý si ale teraz musíte už vyšliapať."

ŽSK pokračuje intenzívne v opravách poškodenej cesty vo Vrátnej doline(01.08.2014; www.teraz.sk; , 13:50, s. -; TASR)

Najviac práce nás čaká na zničenom úseku od Starého dvora po Chatu Vrátna. Terchová 1. augusta (TASR) - Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) intenzívne

pokračuje v rozsiahlych a nákladných opravách poškodených cestných komunikácií vo Vrátnej doline, ktorú nedávno postihla povodeň z prívalových dažďov.

"Najviac úsilia si vyžiadal úsek v Tiesňavách, kadiaľ vedie jediná prístupová cesta do celej Vrátnej doliny. Sanácia poškodených častí pokročila tak, že sa nám už pred dvoma dňami podarilo uvoľniť individuálnu dopravu pre návštevníkov aj pravidelnú autobusovú dopravu," vysvetlil predseda ŽSK Juraj Blanár.

Zároveň vyzdvihol, že vďaka schválenej vládnej finančnej pomoci môžu pokračovať aj práce na obnove oporných múrov v Tiesňavách a stabilizácii cestného podložia. "Najviac práce nás čaká na zničenom úseku od Starého dvora po Chatu Vrátna. Pripravujeme demontáž zvodidiel, čistenie priepustov, mostov a obnovu cestného telesa," spresnil podpredseda ŽSK Jozef Štrba.

"Vyvíjame maximálne úsilie, aby sme do zimnej prevádzky obnovili cestu až k Chate Vrátna," dodal Štrba s tým, že situácia v Terchovej a jej blízkom, turisticky atraktívnom okolí, v Dierach, Štefanovej či v Starom dvore, je bezpečná a cestovný ruch funguje prakticky úplne normálne, bez akýchkoľvek vážnejších problémov.

Fotogaléria: Odstraňovanie živelnej pohromy vo Vrátnej doline . Prípadné ďalšie zosuvy vo Vrátnej doline by už nemali byť také ničivé Zosuvy vo Vrátnej doline, neďaleko Terchovej, sa v prípade ďalších extrémnych zrážok môžu

zopakovať. Nemali byť však byť už také ničivé. To je výsledok geologickej obhliadky, ktorú v uplynulých dňoch zrealizovali na mieste geológovia Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) v Bratislave.

Odborníci boli tri dni v teréne, aby skúmali miesta masívnych zosuvov, ktoré boli súčasťou ničivej prívalovej povodne z 21. júla. Výsledky svojej práce predstavili dnes na tlačovej konferencii v Bratislave. "Nešlo o klasický zosuv," informoval riaditeľ ústavu Branislav Žec.

Geológovia zistili, že v tomto prípade išlo o hlinito-kamenité prúdy, ktoré sú typické skôr pre vyššie horstvá ako Alpy či Himaláje. Vedúci tímu geológov Pavel Ličšák vysvetlil, že spúšťačom boli nadmerné zrážky. V ich dôsledku došlo v strmých svahoch hlavného hrebeňa Malej Fatry, nad pásmom lesa, k množstvu drobných pôdnych zosuvov s hrúbkou jeden až jeden a pol metra. Masy hliny sa následne zošmykli po rozmočenom povrchu a v lievikovitom závere doliny zliali do prúdu, ktorý nabral rýchlosť až 40 kilometrov za hodinu. Jeho hustota bola taká veľká, že dokázal unášať všetko, čo sa na dne dolín nachádzalo.

"Objem zosunutej horniny bol minimálne 100.000 kubických metrov, čo je päť futbalových štadiónov naplnených do výšky päť metrov," priblížil Liščák. Šťastím podľa neho bolo, že masa hliny a kamenia sa nezosunula naraz, ale vo viacerých vlnách. "V opačnom prípade, by to zmietlo celú údolnú stanicu lanovky a neostalo by tam nič," vysvetlil.

Šéf tímu geológov pripustil, že v krajom prípade môže dôjsť v tejto oblasti k ďalším zosuvom, ak by sa zopakovali intenzívne zrážky. Vylúčiť ich nie je možné aj preto, že pôdna vrstva vo vysokých horských polohách je značne nasiaknutá vodou. Liščák opísal, že na týchto miestach mali blato po členky.

Geológ konštatoval, že ďalšie zosuvy by už nemali mať taký veľký rozsah, pretože dno dolín je už, obrazne povedané, vyčistené a nie je v ňom dostatok voľného materiálu na ďalší ničivý prúd. Tiež vysvetlil, že zosunutý val horniny na dne doliny dokáže do veľkej miery absorbovať prípadné ďalšie hlinito-kamenité prúdy a tak znížiť riziko ďalších škôd.

http://www.teraz.sk/komunalne-volby/opravy-vratna-zsk-burka/93314-clanok.ht ml

stránka č. 26

Obnova spustošenej Vrátnej v plnom prúde: Predseda ŽSK Blanár vyzval všetkých turistov(01.08.2014; www.zilina.dnes24.sk; Žilina, , s. -; Jozef Legéň)

Od prívalovej vlny, ktorá sa prehnala Vrátnou dolinou a zanechala za sebou spúšť, ubehli takmer dva týždne. Na mieste sa pokračuje v odpratávaní sute a kameňov, ktoré zavalili Chatu Vrátna. Prečítajte si, do ktorej lokality sa autom nedostanete a k čomu vyzval turistov predseda ŽSK.

Zo strany župy a Správy ciest ŽSK sa uplynulé dni niesli najmä v realizácii zabezpečovacích prác na ceste III. triedy. Z dôvodu vážneho poškodenia cesty a hrozby jej ďalšej devastácie bola doprava do tohto územia obmedzená a celá Vrátna dolina bola pre návštevníkov niekoľko dní uzavretá.

"Najvyššie úsilie bolo vynaložené na stabilizáciu prepadnutého úseku cesty v Tiesňavách, keďže tadiaľto vedie jediná prístupová cesta do celej Vrátnej doliny, Štefanovej aj na Sokolie. Práce na sanácii poškodených častí cesty pokročili tak, že v utorok 29.7.2014 od 19.30 bola uvoľnená doprava aj pre návštevníkov a pravidelnú autobusovú dopravu," informoval župan Juraj Blanár.

Najviac práce v úseku od Starého dvora Dobrou správou je aj odsúhlasenie prvej časti finančnej pomoci z Vlády SR na odstránenie následkov

živelnej pohromy vo Vrátnej doline. Z celkových 3,06 milióna eur získal Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) 1,8 milióna eur a obec Terchová 1,26 milióna eur. Aj preto v súčasnosti naplno pokračujú práce na obnove oporných múrov v Tiesňavách a stabilizácii podložia cesty. "Najviac práce nás čaká v úseku od Starého dvora po Chatu Vrátna, kde na viacerých úsekoch je cesta úplne zničená. Správa ciest ŽSK realizuje prípravu obnovy cestného telesa, demontáže poškodených zvodidiel, čistenie priepustov a mostov," uviedol podpredseda ŽSK Jozef Štrba.

K Chate Vrátna sa autom nedostanete V súčasnosti je od Starého dvora k Chate Vrátna doprava umožnená len pre stavebné mechanizmy.

Jej sprístupnenie aj pre ostatnú dopravu je zatiaľ otázne. "Župa vyvíja maximálne úsilie na to, aby do zimnej prevádzky bola cesta obnovená až k Chate Vrátna. Všetko však záleží aj od počasia, ktoré nás môže v našich prácach obmedziť," dodal J. Štrba.

Blanár a Štrba vyzvali všetkých turistov Štrba spolu so županom Jurajom Blanárom zároveň vyzval všetkých turistov, aby navštívili

Terchovú, ktorá žije turizmom počas celého roka. "Chcel by som aj touto cestou upokojiť všetkých turistov a návštevníkov Terchovej, že situácia v samotnej obci, ako aj v častiach ako sú Diery, Štefanová či Starý dvor je bezpečná a sú dostupné aj pre cestovný ruch, ktorý tu funguje bez vážnejších problémov."

Pozrite si v našej fotogalérii, ako to po prívalovej vlne, ktorá sa prehnala Vrátnou dolinou, vyzeralo. Zdroj - Dnes24.sk http://zilina.dnes24.sk/obnova-spustosenej-vratnej-v-plnom-prude-predseda-z

sk-blanar-vyzval-vsetkych-turistov-181219

Cestu do Vrátnej chcú opraviť do začiatku zimnej sezóny(03.08.2014; www.webnoviny.sk; Slovensko, 16:36, s. -; SITA)

Vo Vrátnej doline pokračuje odstraňovanie následkov povodne. Foto: SITA/Milo Fabian VRÁTNA/ŽILINA 3. augusta (WEBNOVINY) - Cestu do Vrátnej doliny, ktorú v júli po prietrži mračien

na viacerých miestach poškodila prívalová voda, chce Žilinský samosprávny kraj stihnúť opraviť do začiatku zimnej sezóny.

Video: V Bratislave zúrila búrka, pod vodou sú viaceré ulice Masívny zosuv vo Vrátnej by sa podľa geológov nemal opakovať Vláda dá tri milióny na boj so spúšťou v Terchovej a Vrátnej Obnova Vrátnej doliny bude stáť zhruba desať miliónov eur "Kraj vyvíja maximálne úsilie, aby do zimnej prevádzky bola cesta obnovená až k chate Vrátna. Všetko

však závisí aj od počasia, ktoré nás môže v našich prácach obmedziť," povedal podpredseda krajskej samosprávy Jozef Štrba. Dolný úsek jedinej prístupovej cesty do turisticky obľúbenej malofatranskej doliny je už prejazdný.

stránka č. 27

Stabilizovali prepadnutú cestu v Tiesňavách Krajským cestárom sa v utorok večer podarilo stabilizovať prepadnutú cestu v Tiesňavách na začiatku

Vrátnej doliny a turisti na autách i pravidelná autobusová doprava sa tak už dostanú do osady Štefanová aj lokality Sokolie.

"Najviac práce nás čaká na úseku od Starého dvora po chatu Vrátna, kde je cesta na viacerých miestach úplne zničená. Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja aktuálne pripravuje obnovu cestného telesa, demontáže poškodených zvodidiel, čistenie priepustov a mostov," dodal Štrba.

Obrazom: Vo Vrátnej bojujú so škodami, vojaci osadili most Prívalová vlna vody, bahna a skál, ktorá sa 21. júla po prietrži mračien prehnala turisticky obľúbenou

Vrátnou dolinou, zničila koryto potoka Varínky, poškodila jedinú prístupovú cestu do doliny a kamením zasypala kabínkovú lanovku na Chleb. Obnova Vrátnej doliny potrvá najmenej do konca októbra a stáť bude zhruba desať miliónov eur.

Štyri až šesť miliónov potrebuje Žilinský samosprávny kraj na opravu poškodenej cesty, najmenej dva milióny odhaduje štátny Slovenský vodohospodársky podnik na obnovu zničeného koryta potoka a minimálne 2,2 milióna žiada obec Terchová napríklad aj na odstránenie nánosov okolo lanovky vo Vrátnej. Všetky zainteresované strany zdôrazňujú, že ide len o prvé hrubé odhady.

Obrazom: Prívalová voda sa prehnala niekoľkými obcami v blízkosti Kežmarku Živelná pohroma si nevyžiadala žiadne úrazy ani obete "Postupne sa zrejme bude odhaľovať ešte mnoho problémov, do ktorých sa budú musieť zapojiť

samozrejme aj úrady na vládnej úrovni, ktoré by mohli prispieť ďalšími finančnými prostriedkami," povedal koncom júla po prehliadke doliny minister vnútra Robert Kaliňák. Prvú finančnú pomoc vo výške 3,06 milióna eur odsúhlasila vláda v pondelok, Žilinský samosprávny kraj dostane 1,8 milióna a obec Terchová 1,26 milióna eur.

Prívalový dážď a rozbúrený potok Varínka v pondelok 21. júla na viacerých miestach podmyli jedinú prístupovú cestu do Vrátnej doliny, voda vytrhla kusy asfaltu a spolu s hlinou a skalami zmietla aj päťdesiat zaparkovaných áut. Dolnú stanicu kabínkovej lanovky na Chleb zasypali nánosy kameňov.

Obrazom: Búrky na Slovensku zanechali po sebe spúšť Horská chata Vrátna zostala zatopená a na cestu pod ňou sa zosunul svah. Desiatky turistov zostali

odrezaných na chate aj na hrebeni Malej Fatry. Záchranárom sa ešte v ten deň v neskorých večerných hodinách podarilo z chaty Vrátna a stanice lanovky pod vrcholom Chlebu evakuovať 122 ľudí. Živelná pohroma si nevyžiadala žiadne úrazy ani obete.

http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/851921-cestu-do-vratnej-chcu-oprav it-do-zaciatku-zimnej-sezony/

Je neoznačenú križovatku nutné označiť?(29.07.2014; Žilinský večerník; č. 31, Spravodajstvo , s. 4; ms)

Na chýbajúce dopravné značky na ceste druhej triedy poza Varín upozornil miestny šofér. Pri odbočovaní na cudzím vodičom neznámu cestu do Varína totiž vznikajú nebezpečné situácie.

VARÍN. Miestnu cestičku využívajú najmä obyvatelia obce, ktorí si ňou buď krátia trasu, alebo sa tak vyhýbajú nebezpečnej hlavnej križovatke do Varína, kde sa odohralo už množstvo dopravných nehôd. Rovnako riziková však môže byť aj táto, na prvý dojem "neškodná" odbočka. Upozornil na to 35-ročný Peter z Varína. "Na ceste medzi Varínom a Krasňanmi v smere do Terchovej je odbočka smerom do Varína, kde na hlavnom ťahu chýba dopravná značka pre križovatku. Často tu dochádza k nebezpečným situáciám, pretože keď chcem odbočiť na túto cestu, za mnou idúci šofér si myslí, že len spomaľujem, tak začne vytrubovať alebo ma predbiehať," vysvetľuje obyvateľ Varína. Na názor sme sa pýtali polície, ktorá taktiež súhlasí s Petrom, že rázcestie treba jednoznačne označiť. "Uvedenú križovatku ciest je potrebné vyznačiť zvislými dopravnými značkami Križovatka s vedľajšou cestou a miestnu komunikáciu značkou Daj prednosť v jazde," uvádza hovorca žilinskej polície Radko Moravčík. Po našom dopytovaní sa ľady dali do pohybu a na osadení značiek sa už pracuje. Síce zatiaľ len v rovine rokovaní, ale čoskoro by neoznačená križovatka mohla byť pre cudzích vodičov konečne viditeľná. Ako náhle správca komunikácie, ktorým je župa, získa súhlas od kompetentných orgánov, chýbajúce dopravné značenie doplnia. Informoval nás o tom Peter Kubica, riaditeľ odboru informácií a zahraničných vzťahov

stránka č. 28

Žilinského samosprávneho kraja. Podľa odborníkov z Výskumného sústavu dopravného (VÚD) v Žiline označenie križovatky až tak nehorí, keďže sa jedna o poľnú cestu, takže platia tu pravidlá definované pre odbočovanie na miesto mimo cesty. "Označenie križovatky bude potrebné riešiť v prípade, že obec zaradí túto cestu do miestnych komunikácií," podotkol Štefan Machciník z VUD.

-ms-, snímka autorka Foto: Podľa šoféra je odbočovanie na túto cestu do Varína veľakrát nebezpečné.

Fico posílá Terchové tři milióny eur(01.08.2014; Právo; mut. , Ze zahraničí , s. 11; ivi)

Slovenská vláda vyčlenila zvláštní finanční pomoc ve výši tří miliónů eur (82,5 miliónu Kč) poničené oblasti Vrátné doliny a Terchové. Průtrž mračen a následné sesuvy půdy způsobily před nedávnem v této oblasti značné materiální škody. Žilinský kraj dostane ze zmíněné pomoci 1,8 miliónu eur a obec Terchová 1,2 miliónu. "Finanční prostředky poskytneme co nejrychleji k odstranění nejakutnějších škod," uvedl premiér Robert Fico po návštěvě Terchové a Vrátné doliny. Obnova celé Vrátné doliny si podle odhadů vyžádá asi deset miliónů eur. Rozbouřený potok Varínka, lavina bláta a kamení poškodily silnici ve Vrátné dolině, chatu Vrátna a dolní stanici kabinkové lanovky na Chleb. Z parkoviště pod chatou Vrátna strhla lavina téměř padesátku automobilů. Paralelně se záchranářskými pracemi ve Vrátné dolině probíhaly v Terchové slavnosti nazvané Jánošíkovy dny. Byly velmi úspěšné a starosta obce Milan Laurenčík při nich vyzval návštěvníky, aby podpořili místní turistický ruch. Zdůraznil, že kromě části Vrátné doliny jsou zpřístupněny všechny turistické oblasti v okolí.

(ivi)

Večerník na návšteve v Dolnom Kubine (časť 2)(29.07.2014; Žilinský večerník; č. 31, Inzercia , s. 6; redakcia)

V minulom vydaní sme sa prechádzali historickým Dolným Kubínom, dnes sa budeme venovať oddychu, športu a zábave.

V meste a jeho okolí je stále čo obdivovať a objavoval Stredom mesta preteká rieka Orava, ktorá poskytuje možnosti rekreačného vyžitia, či už je to rafting, sptavovanie na plti, vodný slalom v areáli Gäceľ, alebo množstvo rýb lákajúcich rybárov. Ak chcete zažiť romanticko-dobrodružné chvíle na vode, tak splavovanie je to pravé "orechové". S inštruktormi to zvládnu aj návštevníci, ktorí nemajú skúsenosti so sptavovaním. Splav sa stal vyhľadávanou športovou aktivitou, najmä pre partie priateľav, pre rodiny či firemné kolektívy, ale i skúsení vodáci si tu prídu na svoje.

Jedinečný pohľad na okolitú prírodu a na Oravský hrad majú možnosť vidieť návštevníci na vyhliadkovej plavbe starootcovskou plťou po rieke Orava z Hornej Lehoty do Oravského Podzámku. V samotnom meste Dolný Kubin je rieka a jej [avý breh promenádou vhodnou na prechádzky, korčuľovanie, na príjemné posedenie na lavičkách alebo slnenie na mestskej pláži v priestore za futbalovým štadiónom. S riekou sa spája aj koionádový most patriaci k vyhľadávaným atrakciám. Spája starú časť mesta so sídliskom Bysterec, Podobné mosty môžu turisti obdivovať vo Francúzsku, Švajčiarsku a v Česku. Na jeho výstavbu bolo použité drevo a na strechu šindeľ. Je raritou v celoslovenskom i stredoeurópskom meradle a stal S3 najfotografovanejším objektom mesta.

V horúcej letnej spare alebo počas upršaných dní si môžu návštevníci mesta oddýchnuť v modemom mestskom AQUARELAXE, ktorý je výnimočný svojím unikátnym pyramídovým architektonickým riešením. Kvalitu čistej vody AQUARELAXU zabezpečujú antikorové bazény. Jeho dominantou je vodný svet s ponukou atrakcií rôzneho druhu: veľký multifunkčný bazén pod základňou pyramídy s hĺbkou vody 110 - 130 cm a s teplotou 52 stupňov. Súčasťou bazéna sú masážne lavice, bublinkovače, masážne sprchy, trysky, divoká rieka, hojdací záliv, tobogany, šmyklávka, dve vírivé vane. Opaľovať sa možno na relaxačnej terase. Pre najmenších je určený detský bazénik s teplotou vody 32 °C a funpark s rozlohou 200 m2. Pre plavcov je určený 25-metravý plavecký bazén so šiestimi dráhami. Súčasťou aquaparku je moderné rehabilitačno-relaxačné centrum a fitnescentrum. Nie nadarmo sa hovorí, že kubínsky AQUARELAX je stvorený pre rodiny s deťmi.

Osvieženie a relax poskytuje aj prechádzka na Kuzmĺnovo, ktoré je len pár minút od centra mesta

stránka č. 29

Oddýchnuť si tu môžete v drevených prístreškoch a na lavičkách. Zvrchu sa vám naskytne nádherný výhľad na Kubín.

Po ceste okolo rieky Oravy smerom na Oravskú Porubu sa dostanete na Gäceľ, kde sa nachádza Autocamping Tília. Kemp je vďaka vybudovanej riečnej dráhe na prírodnej báze vyhľadávaným miestom splavovania na kance Organizujú sa tu rôzne vodné súťaže. Na Gäceli sú vhodné podmienky na prímestskú dennú i víkendovú rekreáciu. Je tu viacúčelové ihrisko, detské ihrisko, nové externé fitnes-stroje. Je tu tiež novovybudovaná cyklotrasa a plocha vhodná na korčuľovanie. V kempe sa každoročne konajú podujatia v rámci akcie Gäceľské leto, ktoré je hojne navštevované nielen obyvateľmi nášho mesta, ale aj z okolia. Spomeňme napr. Oravský duatlon, Gäceľský krígeľ, preteky na in-tine korčuliach, rekonštrukcia bojov 2, svetovej vojny atď.

S Dolným Kubínom si veľa návštevníkov spája Kubínsku hoľu a jej výborné podmienky pre lyžovanie, no aj v lete ostáva stredisko SKI PARK Kubínska hoľa otvorené pre všetkých milovníkov prírody, záujemcov o cykloturistiku a turistiku.

Čas v meste viete príjemne stráviť v akomkoľvek počasí. Stačí sa Sen rozhodnúť a mesto navštíviť, vrelo vám to odporúčame.

POZVÁNKA 3.8.2014 - 10.00 -17.00 ORAVSKÝ HRAD DEŇ V STREDOVEKU Program: šermiarske súboje,

dobové hry pre deti, dobový jarmok... KUPÓN Po predložení tohto kupónu získa dieťa do 140 cm v sprievode platiacej dospelej osoby vstup

ZADARMO*. Platnosť akcie 29.07.2014 - 04.08.2014 *Akcia sa nekombínuje s inými zľavami, akciami ani cenovými produktami. Súťažná otázka Koľko mostov a lavíc cez rieku Orava je v Dolnom Kubírte? Zo správnych odpovedí,

ktoré pošlete na adresu sutaz@zilinskyvecernik,sk, vyžrebujeme troch, ktorí získajú voľný vstup pre dve osoba do AQUARELAXu Dolný Kubín.

Zo železnice je cyklotrasa. Vyberte sa na nezvyčajnú jazdu(04.08.2014; Pravda; mut. , Letný seriál, 27. časť , s. 8,9; Renáta Jaloviarová)

Renáta Jaloviarová (c) Krásno nad Kysucou, Nová Bystrica Kedysi Bystrickou dolinou na Kysuciach prechádzala lesná železnička, ktorá slúžila výlučne na

zvážanie dreva z Oravy a Kysúc. Jazdili po nej parné lokomotívy, neskôr motorové rušne. Maximálna rýchlosť v bystrickom úseku úzkokoľajnej železničky bola 12 kilometrov za hodinu. Dnes koľaje nahradil asfalt, lokomotívy a rušne vystriedali cyklisti a korčuliari. Keďže sa železničke po nástupe modernejších zariadení jej niekdajšia sláva už skončila, bola vyše 40 rokov nefunkčná a na viacerých miestach nenávratne zlikvidovaná, našli jej kysuckí starostovia nové využitie. A urobili dobre, nenáročná takmer 30-kilometrová trasa vedie cyklistov mimo rušnej premávky a pritom neobchádza hlavné atrakcie a zaujímavosti Bystrickej doliny. Cyklotrasa kopíruje bývalú železničnú trať z Krásna nad Kysucou a dolinou Chmúra v chotári Novej Bystrice. Prechádza aj obcami Zborov nad Bystricou, Klubina a Stará Bystrica. "Dĺžka je zhruba 30 kilometrov," hovorí primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa. Vo Vychylovke v kysuckom skanzene je zachránená a obnovená pôvodná železnička, dokonca jej najatraktívnejší úsek s úvraťami. Úvraťový systém je výnimočný tým, že umožňuje prekonávať prevýšenia na pomerne krátke vzdialenosti. Vozidlo najprv ide dopredu, potom cúva a tak stúpa do kopca. Je to jediná takáto atrakcia na Slovensku a ani tu neslúži pôvodnému účelu, teda zvážaniu dreva, ale vozí turistov a návštevníkov skanzenu, ktorí si môžu z vláčika pozrieť jednotlivé stavby skanzenu. Predtým však cyklisti na cyklotrase natrafia na niekoľko iných zaujímavostí. Hneď v Krásne nad Kysucou (kde je možné v centre obce zaparkovať auto) je prírodovedná expozícia Kysuckého múzea s replikou mamuta v životnej veľkosti. "Je tam flóra a fauna zastúpená na severozápadnom Slovensku. O niečo ďalej prechádza trasa popod najstarší zachovaný železobetónový most v strednej Európe, ktorého piliere boli postavené v roku 1835 a mostná konštrukcia v roku 1891. Je to prvý železobetónový most v Uhorsku a dokonca je stále funkčný," hovorí primátor o moste ponad rieku Bystrica. Pri budovaní cyklistického chodníka objavili celkom náhodou bunkre z druhej svetovej vojny. Pri Krásne nad Kysucou ich dali postaviť Nemci, aby zabránili postupu oslobodzovacích vojsk na Česko. Betónové stavby s hrubými múrmi, dvoma malými miestnosťami a guľometnou strieľňou navrchu boli úplne zasypané hlinou a

stránka č. 30

zarastené. "Odkryli sme ich ako fortifikačné stavby za účelom spestrenia cyklochodníka ako líniovej stavby, zároveň ostanú ako pamätníky na hrôzy druhej svetovej vojny," komentoval študent Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Martin Mikovčák, keď bunkre čistili pred dvoma rokmi aj s ostatnými dobrovoľníkmi. Zamilované dvojice cyklistov si môžu zamknúť zámok na Moste lásky a priateľstva, ktorý je kúsok od cyklotrasy. Aj s ním je spojený zaujímavý príbeh viažuci sa k povodniam z roku 2007. Vtedy bola podmytá lávka, ktorá bola jedinou cestou do jednej z osád. Mesto sa rozhodlo postaviť do osady nový most, ktorý spája nielen dva brehy, ale aj ľudí. Podľa vzoru Paríža si na ňom zaľúbenci symbolicky zamknú svoju lásku. V obci Zborov nad Bystricou, ktorej katastrom tiež prechádza cyklotrasa, stojí za návštevu jeden z mála kostolov postavených za socializmu. Kostolné vitráže vytvoril maliar Vincent Hložník. V Klubine je starý kameňolom, kde sa ťažil pieskovec, použitý aj pri výstavbe vodnej nádrže, ktorá je dôležitým zdrojom pitnej vody pre celý kysucký región. V závere trasy sa oplatí navštíviť unikátny orloj v Starej Bystrici, ktorý ako jeden z mála na svete ukazuje aj pravý slnečný čas. Cyklotrasa sa končí v Novej Bystrici, no kto chce, môže z Novej Bystrice pokračovať po ceste tretej triedy až do Vychylovky a pozrieť si skanzen s unikátnou historickou úvraťovou železničkou. V skanzene sa podarilo zachovať pôvodné domy, zrubové, kopaničiarske stavby či vodný mlyn z dnes neexistujúcich dediniek, ktoré zaplavila spomínaná vodná nádrž.

(c) AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ Kam na výlet: 6 tipov na dnes 1/ Bystrická cyklotrasa vedie mimo hlavných a rušných ciest. 2/ Vojenské bunkre z druhej svetovej vojny odkrývali a čistili študenti pred dvoma rokmi. 3/ Samička mamuta v životnej veľkosti je súčasťou prírodovednej expozície Kysuckého múzea.

Pripomína, že v katastri Krásna nad Kysucou v riečisku Kysuce sa podarilo nájsť zub z čeľuste mamuta. 4/ Stará Bystrica s orlojom. 5/ Zachovaný a obnovený úsek niekdajšej lesnej železničky vo Vychylovke, kde vozí turistov po

úvraťovej trati vláčik. 6/ Zamknutá láska na Moste lásky a priateľstva v Krásne nad Kysucou. ZAJTRA SI PREČÍTAJTE: Roztočte to vo Veľkom Mederi na toboganovej šou

Pozorovanie na Kysuckej hvezdárni(29.07.2014; Žilinský večerník; č. 31, Kultúra , s. 11; kh)

Od 11. do 15. augusta pripravuje Krajská hvezdáreň v Žiline pre všetkých záujemcov sériu mimoriadnych večerných pozorovaní na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste. Počas prázdnin bude pre návštevníkov pripravené pozorovanie toho najlepšieho, čo nám letná obloha ponúka.

-kh-