Web viewKrajšie detstvo pre deti (14.06.2016; Liptovské noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková) Občianske združenia, neziskové

Krajšie detstvo pre deti(14.06.2016; Liptovské noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

Občianske združenia, neziskové organizácie, ale aj mestá, obce, alebo základné školy realizujú zaujímavé projekty, ktoré umožnia ohrozeným deťom prežiť krajšie detstvo a získať pekné zážitky.

Žilinský samosprávny kraj finančne podporuje ich nápady prostredníctvom Všeobecne záväzného nariadenia 21/2010 až do výšky 800 eur. Mesto Liptovský Mikuláš získalo finančnú pomoc od Žilinskej župy na projekt stolnotenisového krúžku Mami, oci - poď hrať PING - PONG. Sociálne znevýhodnené rómske rodiny sa v rámci neho zapoja do programu s cieľom prevencie pred záškoláctvom, krádežami či inými sociálno-patologickými javmi a rodičia sa budú učiť ako zorganizovať deťom voľný čas. Úspešným žiadateľom je aj mesto Ružomberok, ktoré podporu od ŽSK využije na Akčné leto 2016, ktoré je určené pre 65 detí zo sociálne znevýhodnených rodín. Počas dvoch týždňov si užijú oddych a zažijú splavovanie na Orave či návštevu skanzenu Liptovskej dediny v Pribyline. Podobne zameraný projekt pre rómske deti usporiada tento rok s pomocou župy aj Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar.

Jana Špiláková ----

Župa podáva pomocnú ruku najzraniteľnejším(14.06.2016; Liptovské noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

OCHRANA DETÍ PRED NÁSILÍM, POMOC OHROZENÝM DEŤOM A ICH ZDRAVÝ VÝVOJ patria medzi oblasti sociálnej pomoci Žilinskej župy. V krízových centrách, ktoré zriaďuje a financuje, pomáhajú tým najzraniteľnejším. Pozitívnych príkladov rodín, ktoré práve v nich našli pomoc a dostali druhú šancu, nie je málo. Lucia prišla do Centra sociálnych služieb Lúč v Žiline v ťažkej životnej situácii so svojimi dvoma synmi, pričom sama musela absolvovať liečenie z drogovej závislosti. "Počas tohto obdobia súd zveril jej chlapcov nám. Pani Lucia úspešne podstúpila liečbu a po jej zvládnutí sa k nim mohla opäť vrátiť. Neskôr si našla prácu, bývanie a v blízkej dobe bude môcť so svojimi chlapcami začať nový život," opisuje príbeh so šťastným koncom riaditeľka centra Lúč Zuzana Žáková. Útočisko u nich nachádzajú deti, ktoré majú skúsenosť s domácim násilím, zneužívaním, ale aj v prípade, že je ohrozená ich výchova, zdravie alebo dokonca život. "Jednoducho, pomáhame takejto rodine preklenúť zložitú životnú situáciu a hľadáme spôsoby riešenia. Môžu nás vyhľadať osobne či kontaktovať telefonicky, pomôžeme im s ubytovaním, poskytneme pomoc s úradmi, ako je vybavenie náhradného výživného, dávok v hmotnej núdzi či invalidného dôchodku. Ženám takto nezriedka umožníme dokončiť si školu a zvládnuť ťažké okolnosti. Deťom zabezpečíme pokojné podmienky na život. Veľakrát bojujeme za záujmy dieťaťa a snažíme sa zlepšiť jeho vyhliadky na krajší život," doplnila Zuzana Žáková. Okrem Centra sociálnych služieb Lúč, sídliaceho na ulici Janka Kráľa v Žiline, poskytuje Žilinská župa služby deťom v núdzi aj prostredníctvom krízového strediska Pálkovo centrum v Liptovskom Mikuláši. Služby oboch vyhľadávajú rodiny nielen z Horného Považia a Liptova, ale aj z Kysúc, Oravy či Turca. "Na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vynakladáme ročne viac ako 245-tisíc eur. Finančne však podporujeme činnosť ďalších šiestich regionálnych stredísk, ktoré zabezpečujú túto službu aj v ďalších regiónoch nášho kraja," doplnila riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková. V tomto roku vynaloží župa na ich fungovanie 120-tisíc eur.

Jana Špiláková

V Ružomberku odštartovali výchovné koncerty: študenti počúvali piesne o drogách a domácom násilí(13.06.2016; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. -; Ivana Milanová)

V Kultúrnom dome A. Hlinku dnes absolvovalo prvý z výchovných koncertov viac ako 800 študentov z ružomberskej SOŠ polytechnickej, Obchodnej akadémie, Gymnázia, Spojenej školy a

Školy úžitkového výtvarníctva. Spolu viac ako 3500 stredoškolákov z 21 stredných škôl v pôsobnosti Žilinského samosprávneho

kraja absolvuje počas tohto týždňa výchovné koncerty zamerané na prevenciu závislostí dnešnej doby.

Dana Mažgútová, riaditeľka odboru školstva ŽSK, ktorý výchovnú aktivitu organizuje, zdôraznila, že je potrebné hľadať cestu, ako zanechať odkaz pozitívneho myslenia pre mladú generáciu. "Aj tento rok autorské piesne o drogách a domácom násilí tak doplnia aktívne prezentácie, videoprojekcia a hovorené slovo s cieľom vyzdvihnúť slušné správanie a aktuálne problémy dnešnej doby," dodala D. Mažgútová.

Koncerty začali pondelkovou návštevou Ružomberka, v utorok sa presunú do Kysuckého Nového Mesta, streda osloví študentov v Žiline, štvrtok bude patriť martinským stredoškolákom a záverečný koncert sa uskutoční v Námestove.

Tradičný projekt, ktorý Žilinská župa organizuje každoročne, nadväzuje na potrebu zdôraznenia mladým ľuďom dôležitosti medziľudských vzťahov, problémov virtuálneho života, miesta rodiny v spoločnosti a komunikácie.

Stredoškoláci pôjdu na výchovné koncerty. Žilinčania budú mať voľno zajtra(14.06.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 09:05, s. -; Branislav Koscelník)

Koncert o závislostiach či domácom násilí doplnia prezentácie, videoprojekcia i hovorené slovo. Študenti z 21 stredných škôl v Žilinskom kraji absolvujú koncerty o závislostiach (Zdroj - ŽSK) ŽILINA. Viac ako 3500 stredoškolákov z 21 stredných škôl v Žilinskom kraji absolvuje počas tohto

týždňa výchovné koncerty. Ich obsahom je prevencia závislostí dnešnej doby. Tradičný projekt, ktorý Žilinská župa organizuje každoročne, zdôrazňuje dôležitosť medziľudských vzťahov, problémov virtuálneho života, miesta rodiny v spoločnosti a komunikácie. "Túto aktivitu podporujeme každoročne najmä preto, lebo je aj našou zodpovednosťou vplývať na mládež pri tvorbe jej hodnotového rebríčka. Formou koncertov chceme stredoškolákom zo všetkých regiónov kraja priblížiť aktuálne problémy, ktorým by sa mali vyhýbať, ako sú závislosti či už drogové, gamblerstvo alebo dokonca násilie," priblížil tému koncertov župan Juraj Blanár.

Včera bolo ako 800 študentov na výchovnom koncerte v dome Andreja Hlinku Ružomberku. Dnes je podujatie na programe v Kysuckom Novom Meste a zajtra sa môžu na voľno spojené s výchovným programom tešiť Žilinčania. Riaditeľka odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja Dana Mažgútová zdôraznila, že treba hľadať cestu, ako zanechať odkaz pozitívneho myslenia pre mladú generáciu. "Aj tento rok autorské piesne o drogách a domácom násilí tak doplnia aktívne prezentácie, videoprojekcia a hovorené slovo s cieľom vyzdvihnúť slušné správanie a aktuálne problémy dnešnej doby," dodala Mažgútová.

http://s.sme.sk/r-rss/20190189/nasazilina.sme.sk/stredoskolaci-pojdu-na-vychovne-koncerty-zilincania-budu-mat-volno-zajtra.html

[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

4. Výchovné koncerty o prevencii závislostí absolvuje 3500 stredoškolákov(14.06.2016; www.teraz.sk; Školský servis, 12:40, s. -; TASR)

Tradičný projekt podľa nej nadväzuje na potrebu zdôrazniť mladým ľuďom dôležitosť medziľudských vzťahov, problémov virtuálneho života, miesta rodiny v spoločnosti a komunikácie.

Žilina 14. júna (TASR) - Výchovné koncerty zamerané na prevenciu závislostí dnešnej doby absolvuje počas tohto týždňa viac ako 3500 stredoškolákov z 21 stredných škôl v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

Tradičný projekt podľa nej nadväzuje na potrebu zdôrazniť mladým ľuďom dôležitosť medziľudských vzťahov, problémov virtuálneho života, miesta rodiny v spoločnosti a komunikácie. "Túto aktivitu podporujeme každoročne najmä preto, lebo je aj našou zodpovednosťou vplývať na

mládež pri tvorbe jej hodnotového rebríčka. Formou koncertov chceme stredoškolákom z regiónov Turiec, Liptov, Orava, Kysuce a horné Považie priblížiť aktuálne problémy, ktorým by sa mali vyhýbať, ako sú závislosti či už drogové, gamblerstvo alebo dokonca násilie," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár.

Doplnil, že prvý koncert dnes absolvovalo v Kultúrnom dome Andreja Hlinku v Ružomberku viac ako 800 študentov z ružomberskej Strednej odbornej školy (SOŠ) polytechnickej, Obchodnej akadémie, Gymnázia, Spojenej školy a Školy úžitkového výtvarníctva.

Riaditeľka odboru školstva Úradu ŽSK Dana Mažgútová, zdôraznila, že je potrebné hľadať cestu, ako zanechať odkaz pozitívneho myslenia pre mladú generáciu. "Aj tento rok autorské piesne o drogách a domácom násilí doplnia aktívne prezentácie, videoprojekcia a hovorené slovo s cieľom vyzdvihnúť slušné správanie a aktuálne problémy dnešnej doby," dodala Mažgútová s tým, že koncerty sa v utorok presunú do Kysuckého Nového Mesta, streda osloví študentov v Žiline, štvrtok bude patriť martinským stredoškolákom a záverečný koncert sa uskutoční v Námestove.

Výchovné koncerty podľa Blanára nie sú jedinou aktivitou ŽSK, ktorú vyvíja v tejto oblasti. "Všetkým občanom poskytujeme aj takzvané župné štvrtky, kedy majú u nás k dispozícii bezplatné sociálne, právne a zdravotnícke poradenstvo. Všetci, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii a nevedia ako ďalej, nájdu pomoc tiež v našich poradenských centrách Žilinského kraja, ktoré sa nachádzajú v Čadci, Dolnom Kubíne, Kysuckom Novom Meste, Liptovskom Mikuláši, Námestove, Ružomberku a Žiline," uzavrel Blanár.

Prší nám na hlavu!(15.06.2016; Plus jeden deň; SLOVENSKO , s. 9; Pavol Konštiak)

Ľudia z Kysuckého Nového Mesta sa rozčuľujú nad autobusovým nástupišťom: Kysucké Nové Mesto - Dočkajú sa dôstojných podmienok? Autobusové nástupište v Kysuckom

Novom Meste akoby ustrnulo v 70. rokoch minulého storočia. Je také zanedbané, že hrdza zničila prístrešky. Takže na ľudí, ktorí čakajú na autobus, prší.

Cestujúcim nie je čo závidieť. "Keď prší, tak zmokneme, či sme vonku, alebo pod prístreškom. Na jeho streche sú totiž veľké diery. Je to hanba pre naše mesto. Takúto stanicu určite nemajú nikde inde," rozhorčuje sa pani Anna (79). Chýbajú i sociálne zariadenia. "Predstavte si, že hodinu čakáte na autobus a potrebujete ísť súrne na WC. Jednoducho máte smolu: buď vydržíte, alebo pustíte do gatí," nervózne hovorí Jano (38). Pátrali sme, kto je vlastníkom nástupišťa, keďže sa viac ako 15 rokov oň nikto nestará. Podľa všetkého nástupište chátra pre majetkovo neusporiadané pozemky. Tie vlastní Žilinská župa, ale stavbu mesto. "Preto sme sa o nástupište nemohli starať. Našli sme však riešenie. Mesto akceptovalo návrh kraja týkajúci sa zámeny stavby za ich pozemky v katastri mesta," povedal primátor Kysuckého Nového Mesta Ján Hartel. Len čo bude majetok usporiadaný, Žilinský samosprávny kraj ako vlastník celého areálu začne s opravami. "Mrzí nás, že to mesto nechalo zájsť až do takéhoto stavu. Už teraz, ešte kým prístrešky prejdú do nášho vlastníctva, pripravujeme riešenia, ako ich obnoviť," vysvetlila hovorkyňa kraja Lenka Záteková. Do všetkého ešte môže vstúpiť aj SAD Žilina. "Akékoľvek zlepšenie okolia by sme vnímali len pozitívne. Kysucké Nové Mesto, žiaľ, nie je ani zďaleka jediné v podobnom stave. Odkúpenie pozemkov stanice je pre nás záležitosťou ponuky a ceny pozemku," uviedla hovorkyňa spoločnosti Ivana Strelcová. Pavol Konštiak, FOTO: autor

Zapojte sa do známej literárnej súťaže(14.06.2016; Kysucké noviny; č. 23, KULTÚRA/SERVIS , s. 16; IH)

Nádejní autori sa môžu zapojiť do 12. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže duchovnej tvorby v kategóriách poézia a próza s názvom Jurinova jeseň.

ČADCA. Do súťaže sa môže prihlásiť každý autor, ktorého práce sa doposiaľ knižne nepublikovali. Súťaží sa v dvoch kategóriách - poézia a próza. Podmienkou je, aby súťažné práce boli duchovne zamerané a napísané v slovenskom jazyku. Každý autor môže do súťaže zaslať najviac 5 poetických,

resp. prozaických útvarov v maximálnom rozsahu 10 strán normalizovaného formátu A4. Každý súťažiaci zasiela svoje práce so sprievodným listom, ktorý obsahuje: meno a priezvisko

súťažiaceho, kontaktné údaje (adresu, tel. číslo, príp. číslo mobilu, e-mail). Dobrovoľne môže uviesť aj vek a zamestnanie, prípadne svoju účasť v iných súťažiach. Ak sa

rozhodne poslať viac súťažných prác, uvedie ich súpis na sprievodnom liste. Pri názve každej súťažnej práce uvádza svoje meno a priezvisko.

Práce je potrebné zaslať na email: [email protected] vo formáte textových editorov MS Word (doc.), Open Office, resp. v PDF

alebo ich poslať napísané strojom na adresu: Kysucká knižnica v Čadci, Ul. 17. novembra 1258, 022 01 Čadca. Na ľavú stranu obálky treba uviesť "JURINOVA JESEŇ 2016". Uzávierka súťaže je 15. septembra 2016. Práce bude hodnotiť odborná porota, zostavená zo známych slovenských spisovateľov a literárnych teoretikov, ktorí navrhnú autorov na ocenenia. Vyhodnotenie literárnej súťaže sa uskutoční v dňoch 10. - 14. októbra. Na vyhodnotenie sa pozvú súťažiaci podľa návrhu odbornej poroty. Organizátori súťažné texty nevracajú späť a nebudú sa ani k nim jednotlivo vyjadrovať. Odborná porota sa vyjadrí iba k vybraným prácam autorov, pozvaných na záverečné vyhodnotenie. Organizátormi súťaže sú Žilinský samosprávny kraj, Kysucká knižnica v Čadci, obec Klokočov a farnosť Turzovka.

Nádejní prozaici na 48. ročníku Jašíkových Kysúc(14.06.2016; Kysucké noviny; č. 23, KULTÚRA/SERVIS , s. 16; IH)

Mladí prozaici, ktorí ešte nepublikovali, môžu využiť novú možnosť. Štartuje ďalší ročník súťaže Jašíkove Kysuce.

ČADCA. Pre všetkých mladých autorov je pripravený v poradí už 48. ročník literárnej súťaže Jašíkove Kysuce. Všetky súťažné príspevky sa budú postupne uverejňovať na webových stránkach www.jasikovekysuce. sk v poradí, v akom budú prichádzať.

Autorská súťaž trvá do 15. októbra. Súťažné prózy, ktoré prídu po uzávierke, do nej nezaradia. Vyhodnotenie sa uskutoční 1. decembra.

Šancu majú mladí autori do 35 rokov, ktorí ešte knižne nepublikovali. Svoje krátke prózy môžu zasielať na e-mail: [email protected]. Súťažné príspevky je potrebné dodávať v elektronickej forme vo formátoch MS Word (doc.) a Open office. Bitmapový dokument, ktorý sa vytvoril napríklad skenovaním rukopisu, alebo hárok s ručne písaným obsahom, sa nepovažuje za relevantný textový podklad.

Každý súťažiaci môže zaslať maximálne dve samostatné poviedky, ktorých textový rozsah nepresiahne 10 strán normalizovaného formátu A4. K súťažným príspevkom je potrebné pripojiť stručný životopis, miesto bydliska, vek a kontaktné údaje (adresu, telefónne číslo, e-mail). Meno, miesto bydliska a vek sa pri finalistoch, vybraných odbornou porotou, zverejnia na www stránke a v zborníku súťažných prác. Tým, že ich súťažiaci zašle spolu so súťažnými prácami, dáva organizátorom povolenie zverejniť ich.

Na vlastnú žiadosť autora sa môžu jeho práce zverejniť pod pseudonymom. V tom prípade sa jeho vlastné meno použije iba pre potreby, spojené s organizáciou súťaže (prezenčná listina, diplom a iné). V prípade, že má autor záujem komunikovať s ostatnými súťažiacimi, organizátori mu na požiadanie zverejnia e-mailovú adresu.

Organizátorom súťaže je Spolok slovenských spisovateľov, Literárny fond SR, Žilinský samosprávny kraj, Kysucká knižnica v Čadci, Kysucká kultúrna nadácia a Fond na podporu umenia.

Nevhodnú cestu opravia(14.06.2016; Žilinské noviny; č. 23, región , s. 6; BRANISLAV KOSCELNÍK)

Výrazne preťažená komunikácia druhej triedy do Terchovej prejde komplexnou rekonštrukciou.

Ešte predtým ju čaká ďalšia zaťažkávacia skúška. REGIÓN. Nádherné pohľady na malofatranské kopce, ostré skalné masívy a upravené dediny.

Cesta II/583, spájajúca Žilinu s oravskou Párnicou, by bola pre motoristu sama o sebe turistickou lahôdkou, keby intenzita dopravy na nej nebola taká výrazná. Úzka a kľukatá cesta s nebezpečnými križovatkami prechádza cez centrá viacerých turistických obcí. Situáciu zhoršujú aj časté nehody s lesnou zverou. Komunikácia obsluhuje významné turistické centrá Terchová, Belá a Zázrivá. Slúži aj na presuny motoristov smerom na Oravu a najmä koncom týždňa je plná vozidiel s poľskými evidenčnými číslami. "Cesta II/583 je v úseku od Gbelian do Terchovej v smere od Žiliny pomerne exponovanou komunikáciou, na ktorej sa vyskytujú priemerné denné intenzity na úrovni asi 10-tisíc vozidiel. V následnom úseku od Terchovej do Párnice sú zaznamenávané priemerné denné intenzity približne 4-tisíc vozidiel," povedal Štefan Machciník z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Upozorňuje aj na to, že komunikáciu využíva množstvo cykloturistov, čo pri takýchto intenzitách dopravy zvyšuje riziko kolízií s motorovou dopravou.

Chystá sa projekt obnovy Cesta do Terchovej už má najlepšie časy za sebou. Žilinská župa už na nej v minulosti čiastočné

opravy urobila. V rokoch 2007 až 2015 na úsekoch v okrese Žilina opravili takmer 13 kilometrov povrchu vozovky v obciach Belá, Terchová, Teplička a v úsekoch Stráža - Belá a Nededza Gbeľany. Dobrou správou pre motoristov je to, že cesta sa dočká výraznejšej obnovy. "Chceme opraviť mosty, vymeniť celkový povrch vozovky, zrealizovať sanáciu zosuvov a zároveň zabezpečiť vyššiu bezpečnosť pre chodcov vybudovaním nových a modernizáciou existujúcich priechodov pre chodcov. Prestavať by sa mali aj križovatky, aby sa rovnako zvýšila bezpečnosť pre všetkých účastníkov cestnej premávky. Vybudovať by sme chceli tiež ochranu pred padaním skál v nebezpečných úsekoch a pozornosť budeme venovať i ochranným opatreniam pre živočíchy, ktoré migrujú cez vybrané úseky ciest," odhalila plány Žilinského samosprávneho kraja hovorkyňa Lenka Záteková.

Nevhodná trasa Na rekonštrukciu cesty je už vypracovaný projektový zámer. Aktuálne pripravujú súťaž na

spracovateľa podrobnejšej projektovej dokumentácie. Samosprávny kraj chce rekonštrukčné práce hradiť z grantu Európskej únie. Kým sa práce rozbehnú, cestu, ktorá vedie horským prostredím, ešte čaká zaťažkávacia skúška. O tejto komunikácii sa uvažuje ako o jednej z obchádzkových trás v prípade dopravných obmedzení na cestnom ťahu I/18 pod Strečnom. Odborník na dopravu upozorňuje, že pre obyvateľov obce, ale aj pre samotnú komunikáciu pôjde o zaťažkávaciu skúšku. "Z hľadiska stavebného usporiadania a kapacity nie je táto komunikácia od obce Varín uspôsobená na zvládanie významného navýšenia intenzít v prípade odklonu dopravy z cesty I/18," varuje Štefan Machciník. BRANISLAV KOSCELNÍK

Čipkárky prezentovali svoju tvorivosť(14.06.2016; Žilinské noviny; č. 23, SERVIS , s. 16; AJ)

Čipkárky z celého Slovenska sa stretli v Makovického dome v Žiline. ŽILINA. Ak chce človek vytvoriť hodnotné umelecké dielo, potrebuje k tomu bezpochyby talent,

dávku trpezlivosti, chuť tvoriť, ale aj učiť sa niečo nové. A presne takto sa minulý víkend tvorili umelecké diela a získavala zručnosť na trojdňovom workshope Tvorivosť a zručnosť čipkárok. Organizátorom podujatia bol Klub paličkovanej čipky Gracia a Krajské kultúrne stredisko v Žiline. 31 čipkárok z celého Slovenska sa najskôr stretlo v Makovického dome v Žiline, kde si pozreli prebiehajúcu výstavu prác členiek Klubu paličkovanej čipky Gracia Čipkované radosti - Kruhy. Potom sa na Chate vo Vyhnanej v Terchovej - Štefanovej počas troch dní venovali rôznym technikám tohto tradičného ľudového umenia. Pod vedením lektorky Lýdie Pekaríkovej čipkárky pracovali na priestorovej čipke jedným ťahom a učili sa vytvárať šperky za pomoci rôznych priadzí s pridaním ďalších materiálov. V skupine u lektorky Kataríny Búranovej boli hlavnou témou taktiež šperky, no ženy sa tu stretli s novou skúsenosťou - paličkovaním bez paličiek. Svoje šperky paličkovali drôtom s použitím korálikov. S náročnou technikou tylovej väzby podľa rozkreslených vzorov od Ivety Žlnkovej si poradili skúsené čipkárky v skupine, ktorú viedla lektorka Emília Ondíková. Krásne a pokojné prostredie Vrátnej doliny bolo dokonalé pre rovnako krásnu a pokojnú prácu s paličkovanou čipkou. Workshop, na ktorom mali zastúpenie čipkárky z celého Slovenska, sa niesol v priateľskom duchu a tvorivej nálade. "Ženy boli maximálne spokojné. Prostredie sa im veľmi páčilo, mnohé z nich boli v Terchovej po prvýkrát. Kurz dopadol nad očakávania. Všetky účastníčky sú skúsenými čipkárkami,

napriek tomu mali chuť učiť sa nové veci a musím povedať, že vytvorili naozaj krásne, hodnotné a kvalitné práce. A ja dúfam, že to, čo sa naučili, využijú v ďalších svojich čipkárskych prácach. Tento workshop sa nám v spolupráci s Krajským kultúrnym strediskom v Žiline podarilo zorganizovať druhýkrát. Verím, že sa z tohto podujatia stane tradícia, pretože všetky účastníčky sa už teraz tešia na ďalší ročník." Zhodnotila tvorivý workshop lektorka Katarína Búranová, ktorá je členka Klubu paličkovanej čipky Gracia pri KrKS v Žiline a zároveň jednou z organizátorov workshopu. Podujatie sa uskutočnilo aj vďaka Fondu na podporu umenia a vďaka Žilinskému samosprávnemu kraju, ktorí poskytli finančnú podporu na realizáciu podujatia. Workshop Tvorivosť a zručnosť čipkárok bol určený pre skúsené čipkárky. Klub paličkovanej čipky Gracia pri KrKS v Žiline a Krajské kultúrne stredisko v Žiline však ponúkajú záujemcom možnosť prihlásiť sa na kurz Základy paličkovanej čipky, ktorý bude prebiehať od septembra 2016 v Makovického dome v Žiline.

(AJ) Foto: Čipkárky Prezentovali svoju prácu. FOTO:KATARÍNA BÚRANOVÁ


13. V skanzene sa opäť stretnú zruční kosci(14.06.2016; Kysucké noviny; č. 23, SPRAVODAJSTVO , s. 4; IH)

V kysuckom skanzene si 3. júla budú môcť záujemcovia vyskúšať kosenie ako za starých čias - pre amatérov i skúsených koscov je pripravená súťaž v kosení trávy pod názvom Na kysuckých lúkach.

VYCHYLOVKA. V skanzene vo Vychylovke opäť ožijú tradície - tentokrát sa tam stretnú kosci z celého Slovenska, ktorí si zmerajú zručnosť v kosení trávy.

Amatérski, ale aj profesionálni kosci predvedú svoje schopnosti v deviatom ročníku celoslovenskej súťaže v kosení trávy.

Súťaž sa bude konať 3. júla v skanzene v Novej Bystrici Vychylovke. "Dúfame, že aj tento rok prídu záujemcovia, ktorí budú prezentovať jednu z najdôležitejších tradičných prác pôvodných obyvateľov Kysúc," hovorí Darina Hnidková z Kysuckého múzea. Hlavným organizátorom podujatia je Kysucké múzeum, spoluorganizátorom Žilinský samosprávny kraj.

Návštevníkov čaká aj prezentácia zvykov Cieľom podujatia je prezentovať verejnosti tradičné kosenie trávy a touto formou neformálne

zorganizovať priateľské stretnutie koscov z celého Slovenska. "Tí budú prezentovať zručnosť a rýchlosť pri kosení pred návštevníkmi," informuje Hnidková.

Sprievodným programom bude vystúpenie folklórnej skupiny, ktorá návštevníkom priblíži zvyky a tradície pri prácach na lúkach.

Na súťaži sa môžu zúčastniť muži, ktorých rozdelia do dvoch kategórií - od 18 do 60 rokov a nad 60 rokov, ďalšou kategóriou sú ženy a poslednou deti. "Súťažiaci musí mať svoju kosu, kosisko, osličku a ostrák," hovorí Hnidková.

Súťažiť môžu aj ženy a deti "Náhradná kosa sa môže použiť len pri zjavnom poškodení, ako je polámanie, rozštiepenie alebo

vyhnutie. Jednotlivé súťažné polia budú označené číslami a pokosenými pásmi: súťažná plocha pre ženy je

0,25 ára (5 x 5 m) a súťažná plocha pre mužov je 0,50 ára (10 x 5 m)." Po ukončení kosenia súťažiaci položí kosu a zdvihne ruku, odborná porota zhodnotí rýchlosť pokosenia vyčlenenej plochy a kvalitu pokosu, pri rovnakom výsledku sa o víťazovi rozhodne po pokosení vyhradenej plochy o rozmere 2 x 5 m.

Odborná porota bude mať troch členov z oblasti poľnohospodárstva a rozhodne o udelení cien v jednotlivých kategóriách. "Súťažiaci sa môžu prihlásiť telefonicky alebo e-mailom na adresu [email protected] k najneskôr do 30. júna, osobne v deň súťaže pri prezentácii len výnimočne, nakoľko treba pripraviť súťažné polička," upozorňuje Hnidková.

Týždeň čítania deťom a detský čitateľský maratón(14.06.2016; Kysucké noviny; č. 23, SÚTAŽ / NÁŠ REGIÓN , s. 14; HELENA PAGÁČOVÁ,)

Príťažlivá aktivita OZ Celé Slovensko číta deťom našla svojich priaznivcov na celom Slovensku, rovnako ako detský čitateľský maratón Čítajme si ...2016, ktorý už po deviatykrát zorganizovala Linka detskej istoty.

Obidve celoslovenské podujatia prebiehali na Slovensku v dňoch od 30. mája do 5. júna a aktívne sa do nich zapojili veľkí i malí čitatelia nášho mesta.

Týždeň čítania sa v Kysuckej knižnici v Čadci, ktorá pracuje v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, začal čítaním príbehov z lesa a rozprávaním dlhoročného člena regionálnej organizácie a predsedníctva Slovenského poľovníckeho zväzu v Čadci Jána Malovca. Čítanie príbehov o zvieratách prešlo postupne do zaujímavej besedy a množstva otázok, na ktoré znalec zvieracej ríše promptne odpovedal a pridal aj veľa zaujímavostí a osobných zážitkov.

V pondelok popoludní pokračovalo čítanie hudobnoslovným pásmom pedagógov a žiakov ZUŠ M. R. Štefánika. V prednáškovej miestnosti knižnice znela hudba a spev talentovaných detí, pretkávaný hlasným čítaním Viliama Cabuka, Ivone Greňo a Miroslavy Bielakovej. Deti i rodičia, ktorí tvorili početné publikum, ocenili účinkujúcich búrlivým potleskom. Druhý deň čítania bol venovaný regionálnej literatúre a jej tvorcom. Krátky úvod, v ktorom boli žiaci základných škôl oboznámení s najvýznamnejšími osobnosťami kysuckej literatúry, doplnila čítaním literárnych ukážok pracovníčka kultúry a medzinárodných vzťahov, moderátorka a galeristka Katarína Šulganová. Deň detí oslávili malí čitatelia v knižnici v spoločnosti ilustrátorky a výtvarníčky Zuzany Jesenskej Kubicovej a regionálnej autorky veršovaných rozprávkových príbehov Terézie Mešťanovej. Dopoludnie s knižkou, pastelkou a kriedou bolo zaplnené čítaním rozprávok a tvorivou výtvarnou dielňou na terase knižnice.

Vo štvrtok pred deviatou hodinou sa pri fontáne na pešej zóne Palárikovej ulice do čítania zapojil i zástupca primátora mesta Jaroslav Velička a odštartoval detský čitateľský maratón, ktorý pokračoval až do 15. hodiny. Čítalo sa pri fontáne, v knižnici a súčasne i na ZŠ M.R. Štefánika.

Po skončení sme zaznamenali prekonanie minuloročného rekordu o 38 čítajúcich detí a knižnica v Čadci nahlásila do bratislavského centra Linky detskej istoty 403 čítajúcich detí. V piatok ukončila týždeň čítania seržantka Mestskej polície v Čadci pani Marcela Voreková.

Čítanie z knižky "Špiónka Fiona: no počkaj, zlodej!" bolo doplnené zaujímavou besedou. Deti seržantku zasypali množstvom otázok, týkajúcich sa jej práce, bezpečnosti v našom meste aj počas nebezpečných situácií, ktoré môžu ohrozovať obyvateľov a deti. Okrem čitateľského maratónu, kde čítali iba deti, sa v knižnici na celotýždňovej akcii Celé Slovensko číta deťom zúčastnilo spolu 245 veľkých i malých návštevníkov.

Bohatý týždeň hlasného čítania naplnil naše zámery a očakávania a plne sa stotožňujeme s myšlienkou organizátorov: "Čítanie veľkých malým je o budovaní vzájomnej dôvery, o pocite istoty, ochrany, je o pravom zázemí, ktoré každý malý, ale aj veľký človek veľmi potrebuje. Je to ten pocit, ktorý nám nemôže poskytnúť ani televízna ilúzia, ani kontakty cez sociálne siete, ani nadšenie z počítačových hier."

Ďakujeme všetkým hosťom, ktorí prijali naše pozvanie do knižnice a tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutia s knihou, jej tvorcami a propagátormi. HELENA PAGÁČOVÁ, KYSUCKÁ KNIŽNICA V ČADCI

Krajšie detstvo pre deti(14.06.2016; Žilinské noviny; č. 23, Žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková)

Občianske združenia, neziskové organizácie, ale aj mestá, obce, alebo základné školy realizujú zaujímavé projekty, ktoré umožnia deťom prežiť krajšie detstvo a získať pekné zážitky.

Žilinský samosprávny kraj finančne podporuje ich aktivity prostredníctvom Všeobecne záväzného nariadenia 21/2010 až do výšky 800 eur. Nezisková organizácia Áno pre život organizuje s pomocou Žilinskej župy podujatie Cesta za Jánošíkovým pokladom. Približne 20 detí z rodín ohrozených domácim násilím a desať mamičiek si užije výlet do Malej Fatry, kde zažijú zábavu v prírode a získajú pekné zážitky. Aj deti z krízového strediska Lúč v Žiline pochádzajúce z rozvrátených rodín budú môcť na svoje problémy zabudnúť počas trojdňového ozdravného pobytu v zariadení Bystrička na Orave, kde sa budú okrem iného učiť ako riešiť krízové situácie. Pripravené sú pre ne výlety, okrem iného na Oravský hrad či plavba na Slanický ostrov umenia.

Foto: Služby CSS Lúč vyhľadávajú rodiny z celého kraja. [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

19. POSKYTUJÚ POMOC OHROZENÝM DEŤOM S POMOCOU ŽILINSKEJ ŽUPY(14.06.2016; Žilinské noviny; č. 23, Žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková)

Konzultačné a informačné centrum EDUKOS, Ťatliakova ul., Dolný Kubín Centrum Návrat, ul. Republiky 31, Žilina Dom Charitas sv. Kláry, Borbisova ul., Liptovský Mikuláš Detské krízové centrum Náruč, Zádubnie, Žilina MANUS, o. z., Resocializačné zariadenie, ul. B. Bullu, Martin Z - NÁVRAT, Resocializačno-terapeutické centrum pre ľudí závislých od psychotropných látok,

Nová cesta, Bobrov [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

20. Žilinská ŽUPATOUR pokračuje(14.06.2016; Žilinské noviny; č. 23, Žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková)

V poradí už druhé podujatie cyklistickej série Žilinská ŽUPATOUR 2016 sa blíži. V sobotu 18. júna sa na Nízkotatranskej MTB Tour v Liptovskej Lúžnej stretnú cyklonadšenci, aby si preverili svoju kondíciu i jazdeckú techniku. Trasy sú však prispôsobené pre všetky kategórie.

Nestihli ste úvodné preteky ŽUPATOUR v Turčianskych Tepliciach? Ešte stále máte možnosť získať originálny župný cyklodres. Účasťou na štyroch nasledujúcich podujatiach tour splníte podmienky na jeho získanie. Počas každých pretekov série cyklisti zbierajú body, ktoré sa sčítajú. V septembri sa na poslednom MTB maratóne v kysuckej Snežnici dozvieme meno víťaza a držiteľa župného pohára. Viac informácií o možnostiach registrácie a podmienkach súťaže nájdete na www.zupatour.sk, sledujte aj facebookovú skupinu Žilinská ŽUPATOUR.

--- PODUJATIA SÉRIE ŽILINSKÁ ŽUPATOUR 16.04. AGGLU TURIECKAP Turčianske Teplice 18.06. Nízkotatranská MTB Tour Liptovská Lúžna 25.06. AUTHOR ŠKODA bikemaratón Súľovské skaly 02.07. Oravský cyklomaratón Dolný Kubín 17.09. ISTROFINAL SNEŽNICKÝ MTB maratón Snežnica


21. Župa podáva pomocnú ruku najzraniteľnejším(14.06.2016; Žilinské noviny; č. 23, Žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková)

OCHRANA DETÍ PRED NÁSILÍM, POMOC OHROZENÝM DEŤOM A ICH ZDRAVÝ VÝVOJ patria medzi oblasti sociálnej pomoci Žilinskej župy. V krízových centrách, ktoré zriaďuje a financuje, pomáhajú tým najzraniteľnejším.

Pozitívnych príkladov rodín, ktoré práve v nich našli pomoc a dostali druhú šancu, nie je málo. Lucia prišla do Centra sociálnych služieb Lúč v Žiline v ťažkej životnej situácii so svojimi dvoma synmi, pričom sama musela absolvovať liečenie z drogovej závislosti. "Počas tohto obdobia súd zveril jej chlapcov nám. Pani Lucia úspešne podstúpila liečbu a po jej zvládnutí sa k nim mohla opäť vrátiť. Neskôr si našla prácu, bývanie a v blízkej dobe bude môcť so svojimi chlapcami začať nový život," opisuje príbeh so šťastným koncom riaditeľka centra Lúč Zuzana Žáková. Útočisko u nich nachádzajú deti, ktoré majú skúsenosť s domácim násilím, zneužívaním, ale aj v prípade, že je ohrozená ich výchova, zdravie alebo dokonca život. "Jednoducho, pomáhame takejto rodine preklenúť zložitú životnú situáciu a hľadáme spôsoby riešenia. Môžu nás vyhľadať osobne či kontaktovať telefonicky, pomôžeme im s ubytovaním, poskytneme pomoc s úradmi, ako je vybavenie náhradného výživného, dávok v hmotnej núdzi či invalidného dôchodku. Ženám takto nezriedka umožníme dokončiť si školu a zvládnuť ťažké okolnosti. Deťom zabezpečíme pokojné podmienky na život. Veľakrát bojujeme za záujmy dieťaťa a snažíme sa zlepšiť jeho vyhliadky na krajší život," doplnila Zuzana Žáková. Okrem Centra sociálnych služieb Lúč, sídliaceho na ulici Janka Kráľa v Žiline, poskytuje Žilinská župa služby deťom v núdzi aj prostredníctvom krízového strediska Pálkovo centrum v Liptovskom Mikuláši. Služby oboch vyhľadávajú rodiny nielen z Horného Považia a Liptova, ale aj z Kysúc, Oravy či Turca. "Na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vynakladáme ročne viac ako

245-tisíc eur. Finančne však podporujeme činnosť ďalších šiestich regionálnych stredísk, ktoré zabezpečujú túto službu aj v ďalších regiónoch nášho kraja," doplnila riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková. V tomto roku vynaloží župa na ich fungovanie 120-tisíc eur.


22. Žilinská ŽUPATOUR pokračuje(14.06.2016; Kysucké noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková.)



Jana Špiláková ----- PODUJATIA SÉRIE ŽILINSKÁ ŽUPATOUR 16.04. AGGLU TURIECKAP Turčianske Teplice 18.06. Nízkotatranská MTB Tour Liptovská Lúžna 25.06. AUTHOR ŠKODA bikemaratón Súľovské skaly 02.07. Oravský cyklomaratón Dolný Kubín 17.09. ISTROFINAL SNEŽNICKÝ MTB maratón Snežnica


23. Župa podáva pomocnú ruku najzraniteľnejším(14.06.2016; Kysucké noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková.)


Pozitívnych príkladov rodín, ktoré práve v nich našli pomoc a dostali druhú šancu, nie je málo. Lucia prišla do Centra sociálnych služieb Lúč v Žiline v ťažkej životnej situácii so svojimi dvoma synmi, pričom sama musela absolvovať liečenie z drogovej závislosti. "Počas tohto obdobia súd zveril jej chlapcov nám. Pani Lucia úspešne podstúpila liečbu a po jej zvládnutí sa k nim mohla opäť vrátiť. Neskôr si našla prácu, bývanie a v blízkej dobe bude môcť so svojimi chlapcami začať nový život," opisuje príbeh so šťastným koncom riaditeľka centra Lúč Zuzana Žáková. Útočisko u nich nachádzajú deti, ktoré majú skúsenosť s domácim násilím, zneužívaním, ale aj v prípade, že je ohrozená ich výchova, zdravie alebo dokonca život. "Jednoducho, pomáhame takejto rodine preklenúť zložitú životnú situáciu a hľadáme spôsoby riešenia. Môžu nás vyhľadať osobne či kontaktovať telefonicky, pomôžeme im s ubytovaním, poskytneme pomoc s úradmi, ako je vybavenie náhradného výživného, dávok v hmotnej núdzi či invalidného dôchodku. Ženám takto nezriedka umožníme dokončiť si školu a zvládnuť ťažké okolnosti. Deťom zabezpečíme pokojné podmienky na život. Veľakrát bojujeme za záujmy dieťaťa a snažíme sa zlepšiť jeho vyhliadky na krajší život," doplnila Zuzana Žáková. Okrem Centra sociálnych služieb Lúč, sídliaceho na ulici Janka Kráľa v Žiline, poskytuje Žilinská župa služby deťom v núdzi aj prostredníctvom krízového strediska Pálkovo centrum v Liptovskom Mikuláši. Služby oboch vyhľadávajú rodiny nielen z Horného Považia a Liptova, ale aj z Kysúc, Oravy či Turca. "Na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vynakladáme ročne viac ako 245-tisíc eur. Finančne však podporujeme činnosť ďalších šiestich regionálnych stredísk, ktoré zabezpečujú túto službu aj v ďalších regiónoch nášho kraja," doplnila riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková. V tomto roku vynaloží župa na ich fungovanie 120-tisíc eur.

Jana Špiláková ----- FOTO: archív ŽSK


24. Krajšie detstvo pre deti(14.06.2016; Kysucké noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková.)

Občianske združenia, neziskové organizácie, ale aj mestá, obce, alebo základné školy realizujú zaujímavé projekty, ktoré umožnia ohrozeným deťom prežiť krajšie detstvo a získať pekné zážitky.

Žilinský samosprávny kraj fi nančne podporuje ich akcie prostredníctvom Všeobecne záväzného nariadenia 21/2010 až do výšky 800 eur.

Približne 50 detí a mládeže z nefunkčných rodín a z rodín, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii, bude mať možnosť stráviť počas leta 5 dní v tábore denného centra pre deti a rodinu v meste Turzovka. Skúsení odborníci im pomôžu riešiť problémy, ktoré ich trápia a zároveň ich naučia prekonávať ťažkosti a zmysluplne využívať voľný čas. Účastníci tábora si užijú aj zábavu, keďže v pláne sú hudobné, športové či výtvarné aktivity. Zdravý životný štýl bez drog je cieľ projektu mesta Čadca, na ktorý rovnako získali fi nančnú podporu od župy. Zámerom je posunúť k deťom čo najviac dôležitých faktov o drogovej závislosti a upozorniť ich na nebezpečenstvá v ich okolí. Pripravené sú tvorivé popoludnia, súťaž s protidrogovou témou, besedy s vyliečeným narkomanom či alkoholikom.

Jana Špiláková ---- FOTO: Občianske združenie Náruč - Pomoc deťom v kríze zorganizovalo s pomocou Žilinskej

župy tábor pre deti z Kysúc s cieľom prevencie a ich ochrany pred domácim násilím. archív ŽSK. [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

25. V júli zastupiteľstvo rozhodne, čo bude s futbalovým štadiónom(14.06.2016; Turčianske noviny; č. 23, AKTUALITY , s. 2; ROMAN BREZNIAK)

Športový areál pri martinskom "slimáku" bude slúžiť predovšetkým vyznávačom atletiky. Ak chce mesto získať starý futbalový štadión v centre mesta, musí usporiadať nehnuteľný majetok a pozemky v hodnote 2,7 milióna eur.

MARTIN. O možnosti postaviť v širšom centre mesta viacúčelový športový areál sa diskutuje už dlhší čas. Konkrétnejšiu podobu začal dostávať tento zámer na sklonku roku 2010, keď predstavitelia Žilinského samosprávneho kraja a martinskej radnice podpísali spoločné memorandum o výstavbe športového centra pri Spojenej škole v Martine. Vzniklo aj občianske združenie Štadión Martin, ktorého cieľom je podpora výstavby športoviska.

Pri "slimáku" nájdu domov atléti V čase podpisu memoranda sa cesta k získaniu starého futbalového štadióna v centre mesta javila

ako nereálna, a tak sa ujala myšlienka postaviť pri "slimáku" atletickofutbalový štadión. Mal spĺňať kritériá Medzinárodnej atletickej federácie aj normy Slovenského futbalového zväzu. Jeho súčasťou mala byť tribúna s kapacitou 2 500 miest na sedenie a tiež nové parkovacie miesta a príjazdové komunikácie. Projektová dokumentácia počítala s nákladmi na výstavbu vo výške 8 miliónov eur. V súčasnosti sa ale zdá, že starý štadión, na ktorom zažil martinský futbal najkrajšie časy, by mohol prejsť do správy mesta. Radnica však nemá vo svojej pokladnici peniaze na pokrytie obidvoch projektov. "Chceme v rámci našich možností podporiť aj spoločný projekt mesta a ŽSK. Preto sme partnera požiadali, aby bola dokumentácia upravená tak, že športovisko pri Spojenej škole bude zamerané na ľahkú atletiku," vysvetľuje martinský viceprimátor Milan Malík.

Zmluvy sú už pripravené Po zredukovaní plánov a investičných nákladov bude areál pri "slimáku" stáť pravdepodobne 2,5

milióna eur. Najbližším krokom, ku ktorému zainteresované strany smerujú, bude úprava projektovej dokumentácie a podanie žiadosti o začatie stavebného konania. "Ako som už naznačil, pôjde o atletický areál, no všetko sa pripraví tak, že ak si to situácia vyžiada, bude sa môcť následne dostavať aj pre potreby futbalistov," doplnil viceprimátor. Do finále sa dostáva tiež snaha magistrátu získať do správy starý futbalový štadión v centre mesta. Po náročnom procese identifikácie vlastníkov vypracoval úrad materiál, ktorý navrhuje, ako po právnej stránke upraviť vlastnícke vzťahy. "Použili sme rôzne formy od zámeny cez prenájmy až po odkúpenie pozemkov či budovy. Samotný futbalový štadión ako stavbu (hľadisko, oplotenie, spevnené plochy, ozvučenie štadióna... ) má jeho vlastník ŠKF VTJ Martin - v likvidácii previesť na mesto formou darovacej zmluvy," pokračuje.

Rozhodnú poslanci Napríklad, hodnotu sociálnej budovy odhadol znalec na 266-tisíc eur. Spolu však bude treba

usporiadať majetok v hodnote 2,7 milióna eur. "Plán je urobiť to v dlhodobom horizonte dvoch - troch rokov. Pri finančnom vyrovnaní sa ako najreálnejšia ukazuje možnosť splátok," hovorí. Ide ale o

záväzok do budúcnosti, ktorý môže zasiahnuť až do ďalšieho volebného obdobia. "Nie je veľmi obvyklé, že veci tohto charakteru sa takto prenášajú. Martin však dôstojný futbalový štadión potrebuje, preto treba rozhodnúť, či ho zaradiť medzi priority," dodal Milan Malík. Na ťahu sú teraz poslanci martinského mestského zastupiteľstva. Materiál s návrhom na úpravu právnych vzťahov k nehnuteľnému majetku v športovom areáli futbalového štadióna bude zaradený do programu ich júlovej schôdze. Tam sa pravdepodobne rozhodne o jeho osude.

ROMAN BREZNIAK foto Pri Spojenej škole v Martine má vyrásť nový atletický areál. FOTO: AUTOR Milan Malík, martinský viceprimátor. FOTO: ARCHÍV TN


26. Nominovať osobnosť Žilinského kraja môžete, samozrejme, i vy(14.06.2016; Turčianske noviny; č. 23, SPEKTRUM , s. 10; VL)

Cena ŽSK už po šiestykrát hľadá svojich víťazov. Obyvatelia Žilinskej župy môžu aj tento rok navrhnúť významné osobnosti, ktoré podľa nich veľkou mierou prispeli k rozvoju kraja doma či v zahraničí.

MARTIN. Cena Žilinského samosprávneho kraja sa udeľuje od roku 2011. Každý, kto má záujem, môže do sídla kraja do konca augusta zaslať svoj tip na osobnosť šíriacu dobré meno Žilinského kraja a pomôcť tak nájsť výnimočných ľudí, ktorých verejnosť často ani nepozná. Navrhovaní kandidáti musia pochádzať z regiónov Orava, Kysuce, Turiec, Horné Považie či Liptov a nominácie majú zahŕňať charakteristiku budúcich laureátov, ich súhlas s nomináciou a odôvodnenie predloženého návrhu. Od začiatku udeľovania cenu v Turci získali napríklad slovenský motocyklový reprezentant Jaroslav Katriňák, scénograf Jozef Ciller či výrobca fujár a interpret ľudovej hudby Lubomír Párička. (VL)


27. Župa podáva pomocnú ruku najzraniteľnejším(14.06.2016; Turčianske noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

Stranu pripravila Jana Špiláková. Foto: archív ŽSK. OCHRANA DETÍ PRED NÁSILÍM, POMOC OHROZENÝM DEŤOM A ICH ZDRAVÝ VÝVOJ patria

medzi oblasti sociálnej pomoci Žilinskej župy. V krízových centrách, ktoré zriaďuje a financuje, pomáhajú tým najzraniteľnejším.



28. Žilinská ŽUPATOUR pokračuje(14.06.2016; Turčianske noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)



Stranu pripravila Jana Špiláková. Foto: archív ŽSK [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

29. Krajšie detstvo pre deti(14.06.2016; Turčianske noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

Stranu pripravila Jana Špiláková. Foto: archív ŽSK. Občianske združenia, neziskové organizácie, ale aj mestá, obce, alebo základné školy realizujú

zaujímavé projekty, ktoré umožnia deťom prežiť krajšie detstvo a získať pekné zážitky. Žilinský samosprávny kraj finančne podporuje ich nápady prostredníctvom Všeobecne

záväzného nariadenia 21/2010 až do výšky 800 eur. Žilinská župa podporila v tomto roku aj projekt občianskeho združenia Žena v tiesni, ktorý je určený pre takmer 200 dospievajúcich dievčat z dvanástich stredných škôl v regióne s názvom Nebuď ďalšou obeťou. Zameraný je na prevenciu domáceho násilia, kde formou prednášok a diskusií plánujú šíriť informácie o problematike násilia páchaného na ženách, pričom ich oboznámia s právami a povinnosťami. Deti z okolia Martina, ktoré majú vo svojom živote skúsenosť s domácim násilím, alebo pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, majú šancu zažiť počas leta pekné chvíle. Pripravený je pestrý program a rôznorodé terapie. Občianske združenie Dom nádeje organizuje denný letný tábor s finančnou pomocou Žilinského samosprávneho kraja.

"Nebuď ďalšou obeťou." Do projektu občianskeho združenia Žena v tiesni sa zapojilo dvanásť stredných škôl z Turca.

Riziková cesta do Terchovej sa konečne dočká obnovy(14.06.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 14:48, s. -; Branislav Koscelník)

Výrazne preťažená komunikácia druhej triedy prejde komplexnou rekonštrukciou. Ešte pred tým ju čaká ďalšia zaťažkávacia skúška.

Cesty v okolí turisticky atraktívnej Terchovej si už žiadajú úpravy. (Zdroj - BRANISLAV KOSCELNÍK)

ŽILINA. Nádherné pohľady na malofatranské kopce, ostré skalné masívy a upravené dediny. Cesta II/583 spájajúca Žilinu s oravskou Párnicou by bola pre motoristu sama o sebe turistickou lahôdkou, keby intenzita dopravy na nej nebola taká výrazná. Úzka a kľukatá cesta s nebezpečnými križovatkami prechádza cez centrá viacerých turistických obcí. Situáciu zhoršujú aj časté nehody s lesnou zverou.

Cesta druhej triedy obsluhuje významné turistické centrá Terchová, Belá a Zázrivá. Slúži aj na presuny motoristov smerom na Oravu a najmä koncom týždňa je plná vozidiel s poľskými evidenčnými číslami. "Cesta II/583 je v úseku od Gbelian do Terchovej v smere od Žiliny pomerne exponovanou komunikáciou, na ktorej sa vyskytujú priemerné denné intenzity na úrovni asi 10-tisíc vozidiel. V následnom úseku od Terchovej do Párnice sú zaznamenávané priemerné denné intenzity približne 4-tisíc vozidiel," povedal Štefan Machciník z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Upozorňuje aj na to, že komunikáciu využíva množstvo cykloturistov, čo pri takýchto intenzitách dopravy zvyšuje riziko kolízií s motorovou dopravou.

Chystá sa projekt obnovy

Cesta do Terchovej už má najlepšie časy za sebou. Žilinská župa už na naj v minulosti čiastočné opravy urobila. V rokoch 2007 až 2015 na úsekoch v okrese Žilina opravili takmer 13 kilometrov povrchu vozovky v obciach Belá, Terchová, Teplička a v úsekoch Stráža - Belá a Nededza - Gbeľany. Dobrou správou pre motoristov je to, že cesta sa dočká výraznejšej obnovy.

"Chceme opraviť mosty, vymeniť celkový povrch vozovky, zrealizovať sanáciu zosuvov a zároveň zabezpečiť vyššiu bezpečnosť pre chodcov vybudovaním nových a modernizáciou existujúcich priechodov pre chodcov. Prestavať by sa mali aj križovatky, aby sa rovnako zvýšila bezpečnosť pre všetkých účastníkov cestnej premávky. Vybudovať by sme chceli tiež ochranu pred padaním skál v nebezpečných úsekoch a pozornosť budeme venovať i ochranným opatreniam pre živočíchy, ktoré migrujú cez vybrané úseky ciest," odhalila plány Žilinského samosprávneho kraja jeho hovorkyňa Lenka Záteková.

Nevhodná obchádzková trasa Na rekonštrukciu cesty je už vypracovaný projektový zámer. Aktuálne pripravujú súťaž na

spracovateľa podrobnejšej projektovej dokumentácie. Samosprávny kraj chce rekonštrukčné práce hradiť z grantu Európskej únie. Kým sa práce rozbehnú, cestu, ktorá vedie horským prostredím, ešte čaká zaťažkávacia skúška. O tejto komunikácii sa uvažuje ako o jednej z obchádzkových trás v prípade dopravných obmedzení na cestnom ťahu I/18 pod Strečnom. Odborník na dopravu upozorňuje, že pre obyvateľov obce, ale aj pre samotnú komunikáciu pôjde o zaťažkávaciu skúšku. "Z hľadiska stavebného usporiadania a kapacity nie je táto komunikácia od obce Varín uspôsobená na zvládanie významného navýšenia intenzít v prípade odklonu dopravy z cesty I/18," varuje Štefan Machciník.

Oravský hrad boduje aj vo filme(15.06.2016; Sme; mut. , Letné potulky po Slovensku , s. 38; Diana Schniererová, Pavol Urbánek, Juraj Recký, Martina Štérová)

Čospája rozprávku Kráľ drozdia brada, nemý horor Upír Nosferatu a americký fi lm Dračie srdce II? Všetky tri boli natočené na Oravskom hrade. A nielen tieto tri snímky. Originálna výstava Mediatéka priamo v Citadele Oravského hradu približuje už takmer storočnú fi lmovú históriu tejto národnej kultúrnej pamiatky. Oravský hrad je jedným z mála zachovalých panských sídel na Slovensku. Pripomína orlie hniezdo vybudované na strmom vápencovom brale vo výške 112 metrov nad riekou Orava v Oravskom Podzámku. Aj toto leto tam môžete absolvovať tri nočné prehliadky: Noc krvavej grófk y (1. júla), Keď sa zotmie na Oravskom hrade (22. júla) a Dracula - Upír Nosferatu (26. augusta). Hrad začali stavať v polovici 13. storočia. Tvorí ho komplex budov - dolný, stredný a horný hrad s palácmi, opevnením a vežami. Najstaršou a najvyššou časťou je románska citadela, ktorá bola postavená ako vojenská, strážna a obranná pevnosť. Oravský hrad získali v roku 1556 Thurzovci, ktorí ho prestavali. Podobu, v ktorej ho poznáme dnes, má od roku 1611. Po vymretí Thurzovcov mal viacerých majiteľov, ktorí ho zanedbávali, až v roku 1800 vyhorel. Naposledy ho zrenovovali v rokoch 1953 - 1968. Okrem niekoľkých stálych expozícií možno aj túto sezónu navštíviť na hrade viacero kultúrnych podujatí.

Komplikácie pod Strečnom(15.06.2016; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 3/19; Peter Revús / Zuzana Straková Wenzlová, Jozef Dúbravský)

Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka: "Pod hradom Strečno na hlavnom cestnom ťahu medzi Žilinou a Martinom bude minimálne štyri

mesiace obmedzená doprava. Z toho jedenásť víkendov týmto úsekom autá vôbec neprejdú. Rozsiahle obmedzenia si vyžiadajú bezpečnostné opatrenia, ktoré schválila vláda v súvislosti s sanáciou nestabilného skalného brala."

Peter Revús, reportér TA 3: "Ministri schválili lacnejšie opatrenia za vyše milión eur, ktoré majú zabrániť zosuvu nestabilného

skalného brala pod hradom Strečno. Práce budú trvať približne osem mesiacov, z toho polovicu budú obmedzovať vodičov."

László Sólymos, minister životného prostredia: "Chceli by sme to tak spraviť, aby sme už koncom roka mali vysúťaženého dodávateľa, aby sa tam

začali práce." Peter Revús: "Hlavná obchádzková trasa počas dopravný obmedzení povedie cez Terchovú, cesta ale nie je na

veľký nápor vozidiel pripravená a obec má preto výhrady. Žiada bezpečné priechody pre chodcov." Jozef Dávidík, zástupca starostu Terchovej: "Vyznačené aj farebné, aby boli bezpečné, zároveň úseky, ktoré dneska tie akože prvky nemajú

prechodov. Ďalšie vec, nech monitoruje sa možno viacej akože policajtov, akože rýchlosť v Terchovej."

Pavol Kajánek, zástupca generálneho riaditeľa VÚD: "Tam počítame intenzity na úrovni zhruba 15-tisíc vozidiel za deň a táto cesta bude kapacitne

nevyhovujúca." Lenka Záteková, hovorkyňa ŽSK: "Pokiaľ bude potrebné prijať nejaké opatrenia, tak budeme maximálne súčinní a budeme sa snažiť

vyjsť v ústrety ako vodičom, tak obyvateľom dotknutých obcí." Vladimír Macášek, prednosta okresného úradu v Žiline: "Pretože ten dopad bude aj na medzinárodnú, medzinárodnú dopravu, tak hlavne kamióny budú

musieť obchádzať Žilinu v širšom rozsahu." Peter Revús: "Geologický prieskum presne určil, čo je potrebné pod hradom Strečno spraviť. Geotechnik, ktorý

je spoluautorom štúdie, vysvetľuje rozsah opatrení." (začiatok archívneho záznamu z 23.3.2016) Jozef Slivovský, geotechnik: "Z tohoto prvého kritického bloku sa odstráni časť stupňovite poklesnutá. Ostatné bloky sa

zasieťujú a zároveň spevní to podložie ešte injektážou." (koniec archívneho záznamu z 23.3.2016) László Sólymos: "Prvých jedenásť, desať - jedenásť týždňov by sa mali odstrániť tie havarijné veci. To budeme

riešiť cez víkendy. A potom príde k sanácii, to by malo trvať asi štyri mesiace." Peter Revús: "Hradné bralo od konca minulého roka neustále monitorujú dilatometre, prístroje zatiaľ

nezaznamenali bezprostredné ohrozenie vodičov." [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

20. Čo nás čaká pod Strečnom(15.06.2016; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 5/23; Zuzana Glabazňová / Zlatica Švajdová Puškárová, Patrik Švajda)

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: "Je rozhodnuté. Koncom leta čaká Žilinský kraj dopravná skúška, akú jeho cesty ešte nezažili." Patrik Švajda, moderátor: "Vláda dnes schválila návrh ministerstva životného prostredia o záchrane brala, ktoré sa zosúva

pod Strečnom. Vodiči si budú musieť dočasne zvykať na nové trasy." Zuzana Glabazňová, redaktorka: "Štyri mesiace jazdenia po najfrekventovanejšej ceste v polovičnom profile, z toho jedenásť

víkendov úplné presmerovanie dopravy spod Strečna." László Solymos, minister životného prostredia (Most-Híd): "Budeme sa snažiť, práve o tom sme rokovali aj s odborníkmi z krajského úradu, aj s ministerstvo

dopravy, aj polícii, aby sme my mohli vlastne aj noci robiť." Zuzana Glabazňová: "V prvej etape odstránia z hradného brala najnebezpečnejšie časti, v druhej začnú so sanáciou

skál."

Roman Brecely, minister dopravy (#Sieť): "Celá skala bude vo veľkej, pevnej sieti." Zuzana Glabazňová: "Popod Strečno denne prejdú desaťtisíce áut. Okresný úrad v Žiline musí teraz určiť, kadiaľ ich

presmerovať." Vladimír Macášek, prednosta OÚ Žilina: "Ten rozsah prác, aj rozsah odstavenia sa javí ako veľmi dlhodobý, približne na štyri mesiace, tak

sa chceme na to pripraviť pomerne dôsledne." Zuzana Glabazňová: "Na budúci týždeň sa v Žiline stretnú zástupcovia polície, autobusovej aj železničnej dopravy a

veľkých firiem a budú hľadať riešenia. Pre osobné autá je obchádzková tras takmer istá - cez Terchovú, kamiónovú dopravu zrejme vylúčia úplne. V Terchovej sa na obrovský príval áut pochopiteľne netešia, no rozhodnutie o tejto obchádzkovej trase rešpektujú. Na správcu cesty, ktorým je vyšší územný celok majú ale požiadavky."

Jozef Dávidík, zástupca obce Terchová: "Potrebujeme nové priechod, ktoré treba označiť. Určite chýbajú nám tuná chodníky, ktoré

potrebujeme dobudovať." Zuzana Glabazňová: "Podobné požiadavky majú aj starostovia z ďalších obcí, cez ktoré bude motoristická masa

presmerovaná." Lenka Záteková, hovorkyňa TSK: "Ak bude potrebné prijať nejaké opatrenia, tak budeme maximálne súčinní a budeme sa snažiť

vyjsť v ústrety ako vodičom, tak obyvateľom dotknutých obcí." Zuzana Glabazňová: "Vlani vláda schválila na opravu Strečna deväťstotisíc eur. Návrh ministra Solymosa počítal ešte s

dvestotisícami navyše, ktoré vláda odsúhlasila dnes. V zrýchlenom verejnom obstarávaní sa dozvieme, kto získa túto vyše miliónovú zákazku a pustí sa do záchrany Strečna."

Vladimír Macášek: "Ak všetko dobre pôjde, boli by sme veľmi radi, keby niekedy v auguste sa začalo s týmito

prácami." Zuzana Glabazňová: "Z plánov ale úplne vypadla železo-betónová galéria, ktorá by problém riešila z dlhodobého

hľadiska. Stála b totiž takmer sedem miliónov eur."

Čakáte v Kysuckom Novom Meste na autobus? Zoberte si dáždnik!(15.06.2016; www.pluska.sk; Regióny Stredné Slovensko, 06:00, s. -; Plus JEDEN DEŇ/Pavol Konštiak)

Autobusové nástupište v Kysuckom Novom Meste akoby ustrnulo v 70. rokoch minulého storočia. Je také zanedbané, že hrdza zničila prístrešky. Takže na ľudí, ktorí čakajú na autobus, prší.

"Keď prší, cez diery v streche prístreškov tečie voda," ukazuje Marián (40). Autor - Plus JEDEN DEŇ/Pavol Konštiak Cestujúcim nie je čo závidieť. "Keď prší, tak zmokneme, či sme vonku, alebo pod prístreškom. Na

jeho streche sú totiž veľké diery. Je to hanba pre naše mesto. Takúto stanicu určite nemajú nikde inde," rozhorčuje sa pani Anna (79). Chýbajú i sociálne zariadenia. "Predstavte si, že hodinu čakáte na autobus a potrebujete ísť súrne na WC. Jednoducho máte smolu: buď vydržíte, alebo pustíte do gatí," nervózne hovorí Jano (38).

Pátrali sme, kto je vlastníkom nástupišťa, keďže sa viac ako 15 rokov oň nikto nestará. Podľa všetkého nástupište chátra pre majetkovo neusporiadané pozemky. Tie vlastní Žilinská župa, ale stavbu mesto. "Preto sme sa o nástupište nemohli starať. Našli sme však riešenie. Mesto akceptovalo návrh kraja týkajúci sa zámeny stavby za ich pozemky v katastri mesta," povedal primátor Kysuckého Nového Mesta Ján Hartel.

Len čo bude majetok usporiadaný, Žilinský samosprávny kraj ako vlastník celého areálu začne s

opravami. "Mrzí nás, že to mesto nechalo zájsť až do takéhoto stavu. Už teraz, ešte kým prístrešky prejdú do nášho vlastníctva, pripravujeme riešenia, ako ich obnoviť," vysvetlila hovorkyňa kraja Lenka Záteková.

Do všetkého ešte môže vstúpiť aj SAD Žilina. "Akékoľvek zlepšenie okolia by sme vnímali len pozitívne. Kysucké Nové Mesto, žiaľ, nie je ani zďaleka jediné v podobnom stave. Odkúpenie pozemkov stanice je pre nás záležitosťou ponuky a ceny pozemku," uviedla hovorkyňa spoločnosti Ivana Strelcová.

Autor - Plus JEDEN DEŇ/Pavol Konštiak http://www.pluska.sk/regiony/stredne-slovensko/cakate-kysuckom-novom-meste-autobus-zoberte-

si-dazdnik.html [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

23. V júli zastupiteľstvo rozhodne, čo bude so štadiónom(15.06.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 11:50, s. -; Redakcia)

Športový areál pri martinskom "slimáku" bude slúžiť predovšetkým vyznávačom atletiky. Ak chce mesto získať starý futbalový štadión v centre mesta, musí usporiadať nehnuteľný majetok a pozemky v hodnote 2,7 milióna eur.

Pri Spojenej škole v Martine má vyrásť nový atletický areál. (Zdroj - Roman Brezniak) MARTIN. O možnosti postaviť v širšom centre mesta viacúčelový športový areál sa diskutuje už

dlhší čas. Konkrétnejšiu podobu začal dostávať tento zámer na sklonku roku 2010, keď predstavitelia

Žilinského samosprávneho kraja a martinskej radnice podpísali spoločné memorandum o výstavbe športového centra pri Spojenej škole v Martine. Vzniklo aj občianske združenie Štadión Martin, ktorého cieľom je podpora výstavby športoviska.

Pri "slimáku" nájdu domov atléti V čase podpisu memoranda sa cesta k získaniu starého futbalového štadióna v centre mesta javila

ako nereálna, a tak sa ujala myšlienka postaviť pri "slimáku" atleticko-futbalový štadión. Mal spĺňať kritériá Medzinárodnej atletickej federácie aj normy Slovenského futbalového zväzu. Jeho súčasťou mala byť tribúna s kapacitou 2 500 miest na sedenie a tiež nové parkovacie miesta a príjazdové komunikácie. Projektová dokumentácia počítala s nákladmi na výstavbu vo výške 8 miliónov eur.

V súčasnosti sa ale zdá, že starý štadión, na ktorom zažil martinský futbal najkrajšie časy, by mohol prejsť do správy mesta. Radnica však nemá vo svojej pokladnici peniaze na pokrytie obidvoch projektov.

"Chceme v rámci našich možností podporiť aj spoločný projekt mesta a ŽSK. Preto sme partnera požiadali, aby bola dokumentácia upravená tak, že športovisko pri Spojenej škole bude zamerané na ľahkú atletiku," vysvetľuje martinský viceprimátor Milan Malík.

Milan Malík, martinský viceprimátor. (zdroj: ARCHÍV TN) Zmluvy sú už pripravené Po zredukovaní plánov a investičných nákladov bude areál pri "slimáku" stáť pravdepodobne 2,5

milióna eur. Najbližším krokom, ku ktorému zainteresované strany smerujú, bude úprava projektovej dokumentácie a podanie žiadosti o začatie stavebného konania.

"Ako som už naznačil, pôjde o atletický areál, no všetko sa pripraví tak, že ak si to situácia vyžiada, bude sa môcť následne dostavať aj pre potreby futbalistov," doplnil viceprimátor.

Do finále sa dostáva tiež snaha magistrátu získať do správy starý futbalový štadión v centre mesta. Po náročnom procese identifikácie vlastníkov vypracoval úrad materiál, ktorý navrhuje, ako po právnej stránke upraviť vlastnícke vzťahy.

"Použili sme rôzne formy od zámeny cez prenájmy až po odkúpenie pozemkov či budovy. Samotný futbalový štadión ako stavbu (hľadisko, oplotenie, spevnené plochy, ozvučenie štadióna... ) má jeho vlastník ŠKF VTJ Martin - v likvidácii previesť na mesto formou darovacej zmluvy," pokračuje.

Rozhodnú poslanci Napríklad, hodnotu sociálnej budovy odhadol znalec na 266-tisíc eur. Spolu však bude treba

usporiadať majetok v hodnote 2,7 milióna eur. "Plán je urobiť to v dlhodobom horizonte dvoch - troch rokov. Pri finančnom vyrovnaní sa ako

najreálnejšia ukazuje možnosť splátok," hovorí. Ide ale o záväzok do budúcnosti, ktorý môže zasiahnuť až do ďalšieho volebného obdobia.

"Nie je veľmi obvyklé, že veci tohto charakteru sa takto prenášajú. Martin však dôstojný futbalový štadión potrebuje, preto treba rozhodnúť, či ho zaradiť medzi priority," dodal Milan Malík.

Na ťahu sú teraz poslanci martinského mestského zastupiteľstva. Materiál s návrhom na úpravu právnych vzťahov k nehnuteľnému majetku v športovom areáli futbalového štadióna bude zaradený do programu ich júlovej schôdze. Tam sa pravdepodobne rozhodne o jeho osude.

Kraj vyhodnocuje už tretiu súťaž na dialýzu(14.06.2016; Oravské noviny; č. 23, SPRAVODAJSTVO , s. 2; (LV))

Ani po dvoch rokoch sa nepodarilo vrátiť dialýzu do Námestova. Podarí sa teraz? NÁMESTOVO. Takmer 20-tisíc ľudí, ktorí podpísali petíciu za návrat dialýzy do najväčšieho

oravského okresu, čaká na výsledok. Rovnako aj Všeobecná zdravotná poisťovňa. Po dvoch neúspešných verejných obstarávaniach na nákup kompletného vybavenia dialyzačného

zariadenia pre Oravskú polikliniku vyhlásil Žilinský samosprávny kraj aj tretie. "Momentálne je súťaž v štádiu vyhodnocovania, preto vás budeme informovať až po tom, ako

komisia definitívne rozhodne," nič bližšie sme sa od hovorkyne kraja nedozvedeli, ani termín, ani to, koľko uchádzačov o zákazku sa do súťaže prihlásilo.

Verejné obstarávanie rozdelila župa do troch častí, prvá sa týka nákupu monitorov, lôžok a špeciálneho zdravotného materiálu. V druhej časti súťaže obstaráva dialyzačné koncentráty na obdobie 48 mesiacov. V tretej ide o zariadenia na úpravu vody.

(LV) ILUSTRAČNÉ FOTO: OLIVER ONDRÁŠ


26. Mesto skelety nechce, nevedelo by ich využiť(14.06.2016; Oravské noviny; č. 23, SPRAVODAJSTVO , s. 3; LUCIA ŠMIGOVSKÁ)

Ak stačí len chcieť a možností sú, využitie rozostavanej nemocnice na verejnoprospešné účely vítame - odkazuje mesto župe. Z ponúkaného balíka za euro si chce nechať iba pozemky.

NÁMESTOVO. "Otvorene hovoríme, že ich vieme využiť iba na byty do osobného vlastníctva a garáže," povedal na minulotýždňovom rokovaní mestského zastupiteľstva primátor Ján Kadera. "A ani byty by sa nepostavili za tri roky, možno za päť až desať, pretože trh v meste nie je zas až taký hladný." Prevod skeletov nemocnice a pozemkov do vlastníctva mesta opäť patril k najdiskutovanejším bodom rokovania.

Tri skupiny Spomínané nehnuteľnosti vlastní Žilinský samosprávny kraj (ŽSK). Aktuálne platí uznesenie

krajského zastupiteľstva, že ich predá mestu za symbolické euro, ak ich samospráva využije na verejnoprospešné účely.

Námestovčania v tejto súvislosti zorganizovali petíciu, v ktorej požadujú využiť skelety na sociálne a zdravotnícke účely, čo sa navzájom nevylučuje.

"Keďže ponúkané nehnuteľnosti nevieme využiť požadovaným spôsobom, predkladáme našu alternatívu," povedal Ján Kadera. Mesto rozdelilo nehnuteľnosti na tri skupiny. Pozemky pod cestami, chodníkmi, svahmi a zeleňou s celkovou rozlohou 5100 metrov štvorcových, priľahlé pozemky okolo skeletov s rozlohou takmer 9800 štvorcov a samotné skelety na pozemku s rozlohou necelých 2500 metrov. Tie z balíka za euro vylúčilo. S tým, aby ich na verejnoprospešné účely využil majiteľ, teda kraj.

Nech radšej spadnú Prednosta mestského úradu Milan Rentka v diskusii upozornil aj na to, že zdravotníctvo a sociálne

služby všade financuje kraj. "My sme si v Námestove museli postaviť vlastné zariadenie pre seniorov a ročne na jeho prevádzku doplácame 110- tisíc eur. Inde je v poriadku, že sociálne a zdravotnícke služby obyvateľom zabezpečuje samosprávny kraj, len v Námestove to má robiť mesto."

Rovnaký názor má poslanec Štefan Blahút. "Robím tu tridsať rokov doktora a nenapadá mi, aké zdravotnícke služby by mohli byť v skeletoch, ak sa dobudujú priestory v poliklinike."

Debatu odľahčil Vladimír Natšin, vedúci oddelenia výstavby na mestskom úrade. "Najlepším riešením by bolo, keby spadli."

Nehovorte, že sa nedá Na rokovaní sa zúčastnil aj Igor Janckulík, poslanec Národnej rady za Sieť. "Mesto si to mohlo

zobrať celé. Keby predalo pozemky investorom pod bytovky a garáže, získalo by peniaze na rekonštrukciu skeletov. Pred štyrmi rokmi ŽSK predal pozemok pri poliklinike po 73 eur za meter štvorcový. Nikto po samospráve nikto nežiada, aby tam poskytovala služby. Mohla by len prenajímať priestory, tak ako ich prenajímajú obce vo vlastných zdravotných strediskách."

Janckulík znovu pripomenul, že na nemocnicu sa skladali ľudia z celého okresu. "Tú mať nebudú a preto by sme im tam mali vytvoriť aspoň služby. Môže tam byť domov

sociálnych služieb pre seniorov, denný stacionár, rehabilitačné zariadenie ako napríklad v Kováčovej, kde sa čaká na pobyt pol roka. Aj niektorí tunajší doktori potrebujú zdravú konkurenciu. Mnohí ich kolegovia by sa radi vrátili do priestorov polikliniky, no nemajú kde, pretože po dobudovaní ju zaplníme celú. Nemôžeme čakať, že niekto príde a naservíruje nám všetko na tanier. Keď budeme vyčkávať a nezaujímať sa, dopadneme ako s námestovským prieťahom, kde bezpečnosť občana je na poslednom mieste. Chýbajú chodníky, o nadchode alebo podchode ani nehovorím a o cyklochodníku škoda hovoriť."

Šéf komisie výstavby Marián Grígeľ argumentuje, že keby mesto predalo 9765 metrov štvorcových po 50 eur, dostane 488 250 eur.

"Do skeletov treba investovať 1,2 až 1,6 milióna eur, čo je vysoký prepad." Prednosta Milan Rentka pripomenul podmienku ŽSK - akýkoľvek výnos z predaja musí

samospráva kraju vrátiť. "O tom by sa dalo určite rokovať so ŽSK," oponoval Igor Janckulík. Nie je to naša parketa "Je to citlivá vec," povedal primátor Ján Kadera. "Kraj má problém s využitím nehnuteľností, a to je

hlavný dôvod, prečo je ochotný odovzdať nám ich za euro." Petícia podľa neho celý proces skomplikovala. "Ak stačí len chcieť a možnosti sú, tak nech to

manažuje kraj alebo štát, ktorí majú kompetencie v oblasti zdravotníctva. Mesto na to nemá možnosti ani schopnosti. Pri prevode ciest, chodníkov a svahov, ktoré užívame a staráme sa o ne, nepredpokladám žiadne problémy. Je nám jasné, že pozemky a skelety sú spojité nádoby. Buď všetko, alebo nič. Záleží nám na tom, aby skelety nespadli a nie je nám ľahostajné ich využitie, ale nie za každú cenu. Hľadali sme aké-také východisko, občanom podpísaným pod petíciou sa nepáčilo. My sa nimi navrhovanému využitiu nebránime. Tiež sme za to, aby sa v skeletoch poskytovali zdravotnícke alebo sociálne služby. Je to však parketa vyššieho územného celku a štátu. Brať to, a pritom nevedieť, čo s tým, by bol nezmysel."

LUCIA ŠMIGOVSKÁ

Žilinská ŽUPATOUR pokračuje(14.06.2016; Oravské noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)



Jana Špiláková [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

29. Krajšie detstvo pre deti(14.06.2016; Oravské noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková.)

Občianske združenia, neziskové organizácie, ale aj mestá, obce, alebo základné školy realizujú zaujímavé projekty, ktoré umožnia deťom prežiť krajšie detstvo a získať pekné zážitky.

Žilinský samosprávny kraj fi - nančne podporuje ich nápady prostredníctvom Všeobecne záväzného nariadenia 21/2010 až do výšky 800 eur. Obce Rabča, Habovka či Zákamenné organizujú s pomocou Žilinskej župy letné tábory pre desiatky detí z neúplných či sociálne znevýhodnených rodín. Hlavným cieľom projektu je naučiť ich zmysluplne využívať voľný čas či zlepšiť ich komunikáciu s rodičmi. Organizátori takto pomáhajú prostredníctvom letných táborov rodinám v kríze. Súčasťou pestrého programu budú kreatívne tvorivé dielne, šport či zážitkové prednášky na tému závislosti. V Zákamennom organizujú pre rodiny s deťmi aj "Deň radosti", ktorý sa uskutoční v športovom areáli turisticko-rekreačného centra Oravice.

Jana Špiláková. Foto Mesto Trstená zrealizovalo s pomocou Žilinskej župy projekt pre 847 žiakov základných škôl s

cieľom naučiť ich zmysluplne využívať voľný čas. Foto: archív ŽSK. [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

30. Župa podáva pomocnú ruku najzraniteľnejším(14.06.2016; Oravské noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková.)



Jana Špiláková [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

31. V Ružomberku odštartovali výchovné koncerty. Študenti počúvali piesne o drogách a domácom násilí(13.06.2016; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. -; Ivana Milanová)

V Kultúrnom dome A. Hlinku dnes absolvovalo prvý z výchovných koncertov viac ako 800 študentov z ružomberskej SOŠ polytechnickej, Obchodnej akadémie, Gymnázia, Spojenej školy a Školy úžitkového výtvarníctva.

Spolu viac ako 3500 stredoškolákov z 21 stredných škôl v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja absolvuje počas tohto týždňa výchovné koncerty zamerané na prevenciu závislostí dnešnej doby.

Dana Mažgútová, riaditeľka odboru školstva ŽSK, ktorý výchovnú aktivitu organizuje, zdôraznila, že je potrebné hľadať cestu, ako zanechať odkaz pozitívneho myslenia pre mladú generáciu. "Aj tento rok autorské piesne o drogách a domácom násilí tak doplnia aktívne prezentácie, videoprojekcia a

hovorené slovo s cieľom vyzdvihnúť slušné správanie a aktuálne problémy dnešnej doby," dodala D. Mažgútová.

Koncerty začali pondelkovou návštevou Ružomberka, v utorok sa presunú do Kysuckého Nového Mesta, streda osloví študentov v Žiline, štvrtok bude patriť martinským stredoškolákom a záverečný koncert sa uskutoční v Námestove.

Tradičný projekt, ktorý Žilinská župa organizuje každoročne, nadväzuje na potrebu zdôraznenia mladým ľuďom dôležitosti medziľudských vzťahov, problémov virtuálneho života, miesta rodiny v spoločnosti a komunikácie.

Keď husle zahrajú, nožičky tancujú(16.06.2016; www.sme.sk; Press foto, 14:48, s. -; Viera Legerská)

V martinskom skanzene minulú nedeľu vrcholili Turčianske slávnosti folklóru. Vystupuje Tiesňavan z Krpelian. (Zdroj - Viera Legerská) ARTIN. XXXII. ročník Turčianskych slávností folklóru tohto roku odštartoval už finálny koncert

víťazov regionálnej nepostupovej prehliadky sólistov spevákov O zlatú guľôčku v Centre voľného času Kamarát v Martine. Pokračovali hudobno-poetickým programom Súznenie v Turčianskej galérii a živou pozvánkou v závere minulého pracovného týždňa na Divadelnom námestí v Martine. Svojím medailónom k 20. výročiu vzniku sa tu predstavila Ženská spevácka skupina Hradisko z Vrútok. Podporiť folklór v Turci prišli aj folklórni nadšenci Oprášené krpce zo Žiliny, Bačovské trio v podaní Ľubomíra Páričku, Martina Brxu a Milana Rooba, nuž a za staršími folkloristami nezaostali ani mladí nadšení muzikanti - Ľudová hudba Borka z Martina.

Turčianske slávnosti folklóru (6 fotografií) "Ďalšie zo sprievodných podujatí Dnes tovariš, zajtra majster sa tohto roku stalo súčasťou

vyvrcholenia Turčianskych slávností folklóru, a tak sa 12. júna 2016 študenti z PaSA z Turčianskych Teplíc, SOŠS z Kysuckého Nového Mesta a ŠUV z Ružomberka stali súčasťou Jarmoku tradičných remesiel, ktorý aj tento rok v Múzeu slovenskej dediny v martinských Jahodníckych hájoch zaujal svojou rozmanitosťou a pestrou ponukou tradičných výrobkov," informuje Eva Palovčíková Záthurecká z Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine, ktoré bolo hlavným organizátorom slávností.

V nedeľu skanzen naplnili stovky návštevníkov. "V hlavnom programe slávností v skanzene sa zišlo vyše 500 účinkujúcich z 20 folklórnych kolektívov nielen z regiónu Turiec. Po otvorení jarmoku tradičných remesiel, sa vo Voziarni z Moškovca konala vernisáž výstavy spojená s vyhodnotením literárno-výtvarnej súťaže Turiec maľovaný," robí štatistiku Palovčíková Záthurecká a k výstave doĺňa, že potrvá do 31. augusta.

Teraz k hlavnému programu. Slávnosti na hlavnom pódiu v areáli MSD odštartoval program detských folklórnych súborov s názvom Zahrajme sa na remeselníkov, hosťom ktorého bol Detský folklórny súbor Stavbárik zo Žiliny. Nasledoval program dedinských folklórnych skupín Vidieť, Bože, vidieť, ten turčiansky vidiek, v ktorom sa divákom predstavila aj Folklórna skupina Hájiček, ktorá do Turca pricestovala z Chrenovca-Brusna.

Galaprogram nazvaný Keď husle zahrajú, nožičky tancujú patril okrem miestnych folklórnych súborov a sólistov inštrumentalistov dvom jubilujúcim súborom. "Tie sa predstavili svojimi medailónmi - k 30. výročiu vzniku Folklórny súbor Kriváň z Turian a k 20. výročiu vzniku Folklórny súbor Fatran z Martina. Hlavným hosťom XXXII. ročníka Turčianskych slávností folklóru bol Folklórny súbor Hriňovčan z Hriňovej. Účinkujúcich hlavného programu TSF prišiel pozdraviť aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár," uzatvára jedna z organizátoriek slávností.

Návštevníkov slávností určite zaujala aj škola plieskania bičom, tvorivé dielne s ľudovou tematikou, jazda na koni či jazda v kočiari. Sprievodným programom nedeľnej oslavy folklóru a tradícií nášho regiónu bol aj výtvarný plenér Reťazenie III. Počasie slávnostiam prialo a do areálu Múzea slovenskej dediny v Martine zavítalo viac ako 1500 návštevníkov.

Stovka študentov podporila nočným behom deti z Kambodže(14.06.2016; Obecné noviny; č. 23, Školstvo , s. 14; zat)

Spolu 140 žiakov stredných škôl v pôsobnosti Žilinskej župy absolvovalo vo štvrtok 2. júna nočný osemkilometrový beh okolo Vodného diela Žilina.

Cieľom podujatia organizovaného pod záštitou žilinského župana Juraja Blanára bolo športom podporiť deti v Kambodži, ktoré nemajú možnosť vzdelávať sa a rozvíjať v takej miere ako študenti na Slovensku. ,,Myšlienka vznikla počas vyučovania v našej župnej Dopravnej akadémii v Žiline, kde sa žiaci dozvedeli o situácii jednej z kambodžských škôl a rozhodli sa spolu s učiteľmi, že chcú urobiť niečo viac. Pripojili sa aj Spojená škola na Rosinskej a Stredná odborná škola stavebná, a preto som veľmi rád toto podujatie podporil. Je dôležité, aby sa naše deti zaujímali aj o dianie za hranicami Slovenska a uvedomili si, že nie každý má také šťastie získať vzdelanie zadarmo a žiť v prosperujúcej krajine," zdôraznil predseda ŽSK. Podľa jeho slov je o to cennejšie, že Dopravná akadémia (DA) spolupracuje so základnou školou v kambodžskom meste Sihanoukville už niekoľko rokov. Ako dodal riaditeľ DA Rudolf Michalec, žiaci vydávajú v rámci predmetu aplikovaná ekonómia i vlastný časopis, ktorého výťažok putuje práve tejto africkej škole. ,,Za dva roky sa stredoškolákom podarilo vyzbierať sto eur a mohli aspoň v takejto malej miere podporiť africké deti," informoval R. Michalec. Iniciátorkou celého podujatia sa stala pedagogička DA v Žiline Mária Sikorová, ktorá školské zariadenia v Kambodži niekoľkokrát aj sama navštívila. ,,Videla som pomery, v ktorých sa deti učia, ich neustály každodenný boj o prežitie, no zároveň neuveriteľnú snahu sa vzdelávať. Preto som chcela o tom porozprávať aj našim žiakom. Potešilo ma, že u niektorých som videla skutočný prejav súcitu a záujem symbolicky nejakým spôsobom deťom v Afrike ukázať, že na nich myslíme aj na Slovensku. Tak vznikla idea nočného behu, ktorá, verím, že sa stane tradíciou a uskutoční sa aj opäť o rok," uzavrela M. Sikorová.

Delegácia Žilinského samosprávneho kraja absolvovala pracovnú cestu v čínskej provincii Če-ťiang(16.06.2016; Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica; Správy RTVS; 11:00; por. 3/4; Martina Bodnárová / Martina Bodnárová)

Martina Bodnárová, moderátorka RTVS: "Rozšírenie spolupráce v oblasti ekonomiky, vedy, kultúry, plánovaných investícií a spolupráce

medzi univerzitami. To je výsledkom pracovnej cesty delegácie Žilinského samosprávneho kraja v čínskej provincii Če-ťiang. Provincia je partnerským regiónom Žilinskej župy od roku 2012. Výsledkom je aj príprava ďalšej infocesty pre čínskych touroperátorov, ktorí navštívia Žilinský kraj s cieľom jeho propagácie."

Na poľsko-slovenské cesty je určených takmer 56 miliónov eur(16.06.2016; www.transport.sk; Cestná infraštruktúra, , s. -; transport.sk, TASR)

V týchto dňoch sa na Spoločnom technickom sekretariáte v Krakove začína hodnotenie cestných projektov v rámci poľsko-slovenského programu Interreg.

Výzva na predkladanie žiadostí o finančný príspevok bola ukončená koncom mája. Zareagovalo na ňu osem žiadateľov, medzi nimi bola aj Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Tá predložila dva projekty - Rozvoj cestnej infraštruktúry medzi mestami Snina - Medzilaborce - Krosno a Modernizácia cestného spojenia Pieninských národných parkov, druhá etapa. Informovala o tom hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková.

S Prešovským krajom súvisia aj dva ďalšie projekty. Okres Krosno žiada financie na projekt s názvom Modernizácia cestného spojenia Snina - Medzilaborce - Krosno. Malopoľské vojvodstvo predložilo projekt Modernizácia cestného spojenia Prešov - Bardejov - Gorlice.

Aj zo západnej časti slovensko-poľskej hranice boli na technický sekretariát predložené štyri projekty: Žilinský samosprávny kraj - Zlepšenie dostupnosti do siete TENT-T prostredníctvom

modernizácie ciest regiónu Podhale a okresu Tvrdošín, obec Oščadnica - Zlepšenie napojenia do infraštruktúry TENT-T cez obce Rajcza a Oščadnica, okres Zywiec - Zlepšenie prepojenia ciest okresov Zywiec a Námestovo so sieťou TEN-T a posilnenie cezhraničnej spolupráce a obec Istebna - Stavba cezhraničného komunikačného spojenia Jaworzynka - Čierne - Skalité, druhá etapa.

Harmonogram hodnotenia cestných projektov je naplánovaný do konca septembra. Fitzeková ďalej uviedla, že do konca júla by malo byť ukončené formálne hodnotenie projektov, nasledovať bude technické a vecné hodnotenie - projekty by mali do septembra vyhodnotiť slovenskí a poľskí experti. V jeseni sa uskutoční zasadnutie monitorovacieho výboru, na ktorom sa budú schvaľovať žiadosti o poskytnutie finančného príspevku. Následne budú môcť úspešní uchádzači podpísať zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Hlavné aktivity všetkých projektov by mali byť ukončené do 31. mája 2018.

Na program Interreg je naplánovaný rozpočet 155 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Z tejto sumy je na cestné projekty určených takmer 56 miliónov eur. Majú podporiť rozvoj cestnej infraštruktúry zjednodušujúcej komunikáciu medzi Slovenskom a Poľskom, ako aj zlepšujúcej spojenia s Transeurópskou dopravnou sieťou. Ďalšie finančné prostriedky z programu Interreg budú smerovať do ochrany, propagácie a rozvoja prírodných zdrojov a kultúrneho dedičstva (77 miliónov eur) a do oblasti vzdelávania (12 miliónov eur).

Na poľsko-slovenské cesty je určených takmer 56 miliónov eur(16.06.2016; www.24hod.sk; Ekonomika, , s. -; Teraz.sk, TASR)

Ilustračná snímka. Prešov 16. júna (TASR) - V týchto dňoch sa na Spoločnom technickom sekretariáte v Krakove

začína hodnotenie cestných projektov v rámci poľsko-slovenského programu Interreg. Výzva na predkladanie žiadostí o finančný príspevok bola ukončená koncom mája. Zareagovalo na ňu osem žiadateľov, medzi nimi bola aj Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Tá predložila dva projekty - Rozvoj cestnej infraštruktúry medzi mestami Snina - Medzilaborce - Krosno a Modernizácia cestného spojenia Pieninských národných parkov, druhá etapa. Informovala o tom hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková.


Aj zo západnej časti slovensko-poľskej hranice boli na technický sekretariát predložené štyri projekty: Žilinský samosprávny kraj - Zlepšenie dostupnosti do siete TENT-T prostredníctvom modernizácie ciest regiónu Podhale a okresu Tvrdošín, obec Oščadnica - Zlepšenie napojenia do infraštruktúry TENT-T cez obce Rajcza a Oščadnica, okres Zywiec - Zlepšenie prepojenia ciest okresov Zywiec a Námestovo so sieťou TEN-T a posilnenie cezhraničnej spolupráce a obec Istebna - Stavba cezhraničného komunikačného spojenia Jaworzynka - Čierne - Skalité, druhá etapa.


Na program Interreg je naplánovaný rozpočet 155 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Z tejto sumy je na cestné projekty určených takmer 56 miliónov eur. Majú podporiť rozvoj cestnej infraštruktúry zjednodušujúcej komunikáciu medzi Slovenskom a Poľskom, ako aj zlepšujúcej spojenia s Transeurópskou dopravnou sieťou.

Ďalšie finančné prostriedky z programu Interreg budú smerovať do ochrany, propagácie a rozvoja prírodných zdrojov a kultúrneho dedičstva (77 miliónov eur) a do oblasti vzdelávania (12 miliónov eur).

Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR http://www.24hod.sk/na-polsko-slovenske-cesty-je-urcenych-takmer-56-milionov-eur-cl443398.htm

l


31. Na poľsko-slovenské cesty je určených takmer 56 miliónov eur(16.06.2016; www.teraz.sk; Ekonomika, 11:26, s. -; TASR)

Aj zo západnej časti slovensko-poľskej hranice boli na technický sekretariát predložené štyri projekty.

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Jozef Ďurník Prešov 16. júna (TASR) - V týchto dňoch sa na Spoločnom technickom sekretariáte v Krakove

začína hodnotenie cestných projektov v rámci poľsko-slovenského programu Interreg. Výzva na predkladanie žiadostí o finančný príspevok bola ukončená koncom mája. Zareagovalo na ňu osem žiadateľov, medzi nimi bola aj Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Tá predložila dva projekty - Rozvoj cestnej infraštruktúry medzi mestami Snina - Medzilaborce - Krosno a Modernizácia cestného spojenia Pieninských národných parkov, druhá etapa. Informovala o tom hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková.


Aj zo západnej časti slovensko-poľskej hranice boli na technický sekretariát predložené štyri projekty: Žilinský samosprávny kraj - Zlepšenie dostupnosti do siete TENT-T prostredníctvom modernizácie ciest regiónu Podhale a okresu Tvrdošín, obec Oščadnica - Zlepšenie napojenia do infraštruktúry TENT-T cez obce Rajcza a Oščadnica, okres Zywiec - Zlepšenie prepojenia ciest okresov Zywiec a Námestovo so sieťou TEN-T a posilnenie cezhraničnej spolupráce a obec Istebna - Stavba cezhraničného komunikačného spojenia Jaworzynka - Čierne - Skalité, druhá etapa.


Na program Interreg je naplánovaný rozpočet 155 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Z tejto sumy je na cestné projekty určených takmer 56 miliónov eur. Majú podporiť rozvoj cestnej infraštruktúry zjednodušujúcej komunikáciu medzi Slovenskom a Poľskom, ako aj zlepšujúcej spojenia s Transeurópskou dopravnou sieťou.

Ďalšie finančné prostriedky z programu Interreg budú smerovať do ochrany, propagácie a rozvoja prírodných zdrojov a kultúrneho dedičstva (77 miliónov eur) a do oblasti vzdelávania (12 miliónov eur).

Mesto skelety nechce, nevedelo by ich využiť(16.06.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 07:30, s. -; Lucia Šmigovská)


Skelety nemocnice. Ostatná diskusia o ich využití skončila na mŕtvom bode. (Zdroj - MsÚ) NÁMESTOVO. "Otvorene hovoríme, že ich vieme využiť iba na byty do osobného vlastníctva a

garáže," povedal na minulotýždňovom rokovaní mestského zastupiteľstva primátor Ján Kadera. "A ani byty by sa nepostavili za tri roky, možno za päť až desať, pretože trh v meste nie je zas až taký hladný."

Prevod skeletov nemocnice a pozemkov do vlastníctva mesta opäť patril k najdiskutovanejším bodom rokovania.


krajského zastupiteľstva, že ich predá mestu za symbolické euro, ak ich samospráva využije na

verejnoprospešné účely. Námestovčania v tejto súvislosti zorganizovali petíciu, v ktorej požadujú využiť skelety na sociálne

a zdravotnícke účely, čo sa navzájom nevylučuje. "Keďže ponúkané nehnuteľnosti nevieme využiť požadovaným spôsobom, predkladáme našu

alternatívu," povedal Ján Kadera. Mesto rozdelilo nehnuteľnosti na tri skupiny. Pozemky pod cestami, chodníkmi, svahmi a zeleňou s celkovou rozlohou 5100 metrov štvorcových, priľahlé pozemky okolo skeletov s rozlohou takmer 9800 štvorcov a samotné skelety na pozemku s rozlohou necelých 2500 metrov. Tie z balíka za euro vylúčilo. S tým, aby ich na verejnoprospešné účely využil majiteľ, teda kraj.

Ružovou sú vyznačené cesty, chodníky a svahy, zelenou priľahlé pozemky a žltou skelety. (zdroj: MsÚ)


služby všade financuje kraj. "My sme si v Námestove museli postaviť vlastné zariadenie pre seniorov a ročne na jeho prevádzku doplácame 110-tisíc eur. Inde je v poriadku, že sociálne a zdravotnícke služby obyvateľom zabezpečuje samosprávny kraj, len v Námestove to má robiť mesto."



Poslanci sú za to, aby kraj využil skelety na verejnoprospešné účely. (zdroj: Lucia Šmigovská) Nehovorte, že sa nedá Na rokovaní sa zúčastnil aj Igor Janckulík, poslanec Národnej rady za Sieť. "Mesto si to mohlo






samospráva kraju vrátiť. "O tom by sa dalo určite rokovať so ŽSK," oponoval Igor Janckulík. Nie je to naša parketa "Je to citlivá vec," povedal primátor Ján Kadera. "Kraj má problém s využitím nehnuteľností, a to je

hlavný dôvod, prečo je ochotný odovzdať nám ich za euro." Petícia podľa neho celý proces skomplikovala. "Ak stačí len chcieť a možnosti sú, tak nech to manažuje kraj alebo štát, ktorí majú kompetencie v

oblasti zdravotníctva. Mesto na to nemá možnosti ani schopnosti. Pri prevode ciest, chodníkov a svahov, ktoré užívame a staráme sa o ne, nepredpokladám žiadne problémy. Je nám jasné, že pozemky a skelety sú spojité nádoby. Buď všetko, alebo nič. Záleží nám na tom, aby skelety nespadli a nie je nám ľahostajné ich využitie, ale nie za každú cenu. Hľadali sme aké-také východisko, občanom podpísaným pod petíciou sa nepáčilo. My sa nimi navrhovanému využitiu nebránime. Tiež sme za to, aby sa v skeletoch poskytovali zdravotnícke alebo sociálne služby. Je to však parketa vyššieho územného celku a štátu. Brať to, a pritom nevedieť, čo s tým, by bol nezmysel."

http://s.sme.sk/r-rss/20189885/nasaorava.sme.sk/mesto-skelety-nechce-nevedelo-by-ich-vyuzit.html


34. Námestovo skelety nechce, nevedelo by ich využiť(16.06.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 07:30, s. -; Lucia Šmigovská)


Skelety nemocnice. Ostatná diskusia o ich využití skončila na mŕtvom bode. (Zdroj - MsÚ) NÁMESTOVO. "Otvorene hovoríme, že ich vieme využiť iba na byty do osobného vlastníctva a

garáže," povedal na minulotýždňovom rokovaní mestského zastupiteľstva primátor Ján Kadera. "A ani byty by sa nepostavili za tri roky, možno za päť až desať, pretože trh v meste nie je zas až taký hladný."

Prevod skeletov nemocnice a pozemkov do vlastníctva mesta opäť patril k najdiskutovanejším bodom rokovania.


krajského zastupiteľstva, že ich predá mestu za symbolické euro, ak ich samospráva využije na verejnoprospešné účely.

Námestovčania v tejto súvislosti zorganizovali petíciu, v ktorej požadujú využiť skelety na sociálne a zdravotnícke účely, čo sa navzájom nevylučuje.

"Keďže ponúkané nehnuteľnosti nevieme využiť požadovaným spôsobom, predkladáme našu alternatívu," povedal Ján Kadera. Mesto rozdelilo nehnuteľnosti na tri skupiny. Pozemky pod cestami, chodníkmi, svahmi a zeleňou s celkovou rozlohou 5100 metrov štvorcových, priľahlé pozemky okolo skeletov s rozlohou takmer 9800 štvorcov a samotné skelety na pozemku s rozlohou necelých 2500 metrov. Tie z balíka za euro vylúčilo. S tým, aby ich na verejnoprospešné účely využil majiteľ, teda kraj.

Ružovou sú vyznačené cesty, chodníky a svahy, zelenou priľahlé pozemky a žltou skelety. (zdroj: MsÚ)


služby všade financuje kraj. "My sme si v Námestove museli postaviť vlastné zariadenie pre seniorov a ročne na jeho prevádzku doplácame 110-tisíc eur. Inde je v poriadku, že sociálne a zdravotnícke služby obyvateľom zabezpečuje samosprávny kraj, len v Námestove to má robiť mesto."



Poslanci sú za to, aby kraj využil skelety na verejnoprospešné účely. (zdroj: Lucia Šmigovská) Nehovorte, že sa nedá Na rokovaní sa zúčastnil aj Igor Janckulík, poslanec Národnej rady za Sieť. "Mesto si to mohlo






samospráva kraju vrátiť. "O tom by sa dalo určite rokovať so ŽSK," oponoval Igor Janckulík. Nie je to naša parketa

"Je to citlivá vec," povedal primátor Ján Kadera. "Kraj má problém s využitím nehnuteľností, a to je hlavný dôvod, prečo je ochotný odovzdať nám ich za euro."

Petícia podľa neho celý proces skomplikovala. "Ak stačí len chcieť a možnosti sú, tak nech to manažuje kraj alebo štát, ktorí majú kompetencie v

oblasti zdravotníctva. Mesto na to nemá možnosti ani schopnosti. Pri prevode ciest, chodníkov a svahov, ktoré užívame a staráme sa o ne, nepredpokladám žiadne problémy. Je nám jasné, že pozemky a skelety sú spojité nádoby. Buď všetko, alebo nič. Záleží nám na tom, aby skelety nespadli a nie je nám ľahostajné ich využitie, ale nie za každú cenu. Hľadali sme aké-také východisko, občanom podpísaným pod petíciou sa nepáčilo. My sa nimi navrhovanému využitiu nebránime. Tiež sme za to, aby sa v skeletoch poskytovali zdravotnícke alebo sociálne služby. Je to však parketa vyššieho územného celku a štátu. Brať to, a pritom nevedieť, čo s tým, by bol nezmysel."

Stredné školy z ŽSK vystavovali svoje výrobky(14.06.2016; Obecné noviny; č. 23, Školstvo , s. 15; tasr)

Práce s kováčskou, remeselníckou, rezbárskou či dekoratívnou tematikou sa od 31. mája do 3. júna prezentovalo 17 stredných škôl v pôsobnosti ZSK.

Tradičná výstava Výrobky stredných odborných škôl sa konala tento rok v priestoroch foyer Úradu ŽSK v Žiline. "Tento rok sme zorganizovali už štvrtý ročník výstavy výrobkov, ktoré pripravili samotní žiaci. Odborné vzdelávanie je, bohužiaľ, z roka na rok menej lákavé. Preto chceme ukázať, aké zaujímavé a potrebné veci dokážu študenti vyrobiť. Je dobré pochváliť sa talentom a zručnosťou, ktoré máme na našich stredných odborných školách," zdôraznil riaditeľ Úradu ŽSK Pavol Holeštiak, pod ktorého záštitou sa výstava koná. Podľa riaditeľky odboru školstva Úradu ŽSK Dany Mažgútovej má samosprávny kraj v pôsobnosti 63 stredných škôl, medzi ktoré patria okrem SOŠ i gymnáziá, akadémie či spojené školy. "Práve odborné vzdelávanie sa snažíme dostať do povedomia mladých čo najviac, aby nezanikli dôležité profesie. Počet žiakov síce klesá, no je potrebné prebudiť v nich záujem o tradičné odbory. Na tohtoročnej výstave sme mali opäť mnoho jedinečných výrobkov, ktoré dokazujú, že naše deti sú talentované. Len im treba dať možnosť rozvíjať sa a ukázať, že existujú aj iné odborné smery, nie iba všeobecné vzdelávanie," podotkla Mažgútová s tým, že v tejto súvislosti ŽSK pokračuje v nastolenom trende duálneho vzdelávania. Podľa predbežných informácií sa od budúceho školského roka plánuje do systému zapojiť 15 škôl. "Riaditelia oslovili už takmer 90 firiem, z čoho 53 sa chce duálneho vzdelávania zúčastniť. Požadujú takmer 500 žiakov," informovala riaditeľka odboru školstva Úradu ŽSK.

Župa podáva pomocnú ruku najzraniteľnejším(14.06.2016; Žilinský večerník; č. 24, Žilinský samosprávny kraj , s. 7; Redakcia)

Ochrana detí pred násilím, pomoc ohrozeným deťom a ich zdravý vývoj patria medzi oblasti sociálnej pomoci Žilinskej župy. V krízových centrách, ktoré zriaďuje a financuje, pomáhajú tým najzraniteľnejším.

Pozitívnych príkladov rodín, ktoré práve v nich našli pomoc a dostali druhú šancu, nie je málo. Lucia prišla do Centra sociálnych služieb Lúč v Žiline v ťažkej životnej situácii so svojimi dvoma synmi, pričom sama musela absolvovať liečenie z drogovej závislosti. "Počas tohto obdobia súd zveril jej chlapcov nám. Pani Lucia úspešne podstúpila liečbu a po jej zvládnutí sa k nim mohla opäť vrátiť. Neskôr si našla prácu, bývanie a v blízkej dobe bude môcť so svojimi chlapcami začať nový život," opisuje príbeh so šťastným koncom riaditeľka centra Lúč Zuzana Žáková. Útočisko u nich nachádzajú deti, ktoré majú skúsenosť s domácim násilím, zneužívaním, ale aj v prípade, že je ohrozená ich výchova, zdravie alebo dokonca život. "Jednoducho, pomáhame takejto rodine preklenúť zložitú životnú situáciu a hľadáme spôsoby riešenia. Môžu nás vyhľadať osobne či kontaktovať telefonicky, pomôžeme im s ubytovaním, poskytneme pomoc s úradmi, ako je vybavenie náhradného výživného, dávok v hmotnej núdzi či invalidného dôchodku. Ženám takto nezriedka umožníme dokončiť školu a zvládnuť ťažké okolnosti. Deťom zabezpečíme pokojné podmienky na život. Veľakrát bojujeme za

záujmy dieťaťa a snažíme sa zlepšiť jeho vyhliadky na krajší život," doplnila Zuzana Žáková. Okrem Centra sociálnych služieb Lúč, sídliaceho na ulici Janka Kráľa v Žiline, poskytuje Žilinská župa služby deťom v núdzi aj prostredníctvom krízového strediska Pálkovo centrum v Liptovskom Mikuláši. Služby oboch vyhľadávajú rodiny nielen z Horného Považia a Liptova, ale aj z Kysúc, Oravy či Turca. "Na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vynakladáme ročne viac ako 245-tisíc eur. Finančne však podporujeme činnosť ďalších šiestich regionálnych stredísk, ktoré zabezpečujú túto službu aj v ďalších regiónoch nášho kraja," doplnila riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková. V tomto roku vynaloží župa na ich fungovanie 120-tisíc eur.


45. Krajšie detstvo pre deti(14.06.2016; Žilinský večerník; č. 24, Žilinský samosprávny kraj , s. 7; Redakcia)

Občianske združenia, neziskové organizácie, ale aj mestá, obce, alebo základné školy realizujú zaujímavé projekty, ktoré umožnia deťom prežiť krajšie detstvo a získať pekné zážitky. Žilinský samosprávny kraj finančne podporuje ich aktivity prostredníctvom Všeobecne záväzného nariadenia 21/2010 až do výšky 800 eur. Nezisková organizácia Áno pre život organizuje s pomocou Žilinskej župy podujatie Cesta za Jánošíkovým pokladom. Približne 20 detí z rodín ohrozených domácim násilím a desať mamičiek si užije výlet do Malej Fatry, kde zažijú zábavu v prírode a získajú pekné zážitky. Aj deti z krízového strediska Lúč v Žiline pochádzajúce z rozvrátených rodín budú môcť na svoje problémy zabudnúť počas trojdňového ozdravného pobytu v zariadení Bystrička na Orave, kde sa budú okrem iného učiť ako riešiť krízové situácie. Pripravené sú pre ne výlety, okrem iného na Oravský hrad či plavba na Slanický ostrov umenia.

Foto: Služby CSS lúč vyhľadávajú rodiny z celého kraja.


46. Žilinská ŽUPATOUR pokračuje(14.06.2016; Žilinský večerník; č. 24, Žilinský samosprávny kraj , s. 7; Jana Špiláková)

V poradí už druhé podujatie cyklistickej série Žilinská ŽUPATOUR 2016 sa blíži. V sobotu 18. júna sa na Nízkotatranskej MTB Tour v Liptovskej Lužnej stretnú cyklonadšenci, aby si preverili svoju kondíciu i jazdeckú techniku. Trasy sú však prispôsobené pre všetky kategórie. Nestihli ste úvodné preteky ŽUPATOUR v Turčianskych Tepliciach? Ešte stále máte možnosť získať originálny župný cyklodres. Účasťou na štyroch nasledujúcich podujatiach tour splníte podmienky na jeho získanie. Počas každých pretekov série cyklisti zbierajú body, ktoré sa sčítajú. V septembri sa na poslednom MTB maratóne v kysuckej Snežnici dozvieme meno víťaza a držiteľa župného pohára. Viac informácií o možnostiach registrácie a podmienkach súťaže nájdete na www.zupatour.sk, sledujte aj facebookovú skupinu Žilinská ŽUPATOUR.

Podujatia série Žilinská župa 16.04 AGGLU TURIECKAP Turčianske Teplice 18.06 Nízkotatranská MTB Tour Liptovská Lúžna 25.06 AUTHOR ŠKODA bikemaratón Súľovské skaly 02.07 Oravský cyklomaratón Dolný Kubín 17.09 ISTROFINAL SNEŽNICKÝ MTB maratón Snežnica Stranu pripravila Jana Špiláková. Foto: archív ŽSK.

Documents

Web viewKrajšie detstvo pre deti (14.06.2016; Liptovské noviny; č. 23, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková) Občianske združenia, neziskové