2009

Žilinská univerzita v Žiline

Elektrotechnická fakulta

Katedra telekomunikácií a multimédií

Analýza možnosti prechodu z komerčného softvérového

vybavenia a OS Windows na open-source produkty pod

OS Linux

Peter Vereš

Analýza možnosti prechodu z komerčného softvérového

vybavenia a OS Windows na open-source produkty pod OS

Linux

BAKALÁRSKA PRÁCA

PETER VEREŠ

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

Elektrotechnická fakulta

Katedra telekomunikácií a multimédií

Študijný odbor: TELEKOMUNIKÁCIE

Študijný program: Telekomunikácie

Vedúci bakalárskej práce: Ing. Martin Paralič, PhD.

Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc.)

Dátum odovzdania bakalárskej práce:

12.6.2009

ŽILINA 2009

AbstraktCieľom práce je predstaviť open source softvér a operačný systém Linux. Taktiež

oboznámiť s problematikou open source licencovania softvérových produktov a posúdiť

možnosti vybraných otvorených aplikácií pre použitie v praxi s prezentovaním

demonštračných ukážok týchto aplikácií. Cieľom je tiež posúdiť ekonomické aspekty

vyplývajúce z nasadenia open source softvéru.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta,

Katedra telekomunikácií a multimédií

ANOTAČNÝ ZÁZNAM - BAKALÁRSKA PRÁCA

Priezvisko, meno: Vereš, Peter akademický rok: 2008/2009

Názov práce: Analýza možnosti prechodu z komerčného softvérového vybavenia a OS

Windows na open-source produkty pod OS Linux

Počet strán: 50 Počet obrázkov: 12 Počet tabuliek: 9

Počet grafov: 0 Počet príloh: 2 Použitá literatúra: 11

Anotácia (slov. resp. český jazyk):

Cieľom práce je predstaviť open source softvér a operačný systém Linux, oboznámiť

s problematikou open source licencovania a posúdiť možnosti vybraných otvorených

aplikácií pre použitie v praxi. Cieľom je tiež posúdiť ekonomické aspekty vyplývajúce

z nasadenia open source softvéru.

Anotácia v cudzom jazyku (anglický resp. nemecký):

The aim of this work is to introduce open source software and the Linux operating

system. It also describes open source licensing issues and assesses possibilities of selected

open applications for practical use. It also assesses economical aspects arising from

the use of open source software.

Kľúčové slová: Linux, open source, analýza, distribúcia, softvér, licencia

Vedúci práce: Ing. Martin Paralič, PhD.

Recenzent práce:

Dátum odovzdania práce: 12.6.2009

Obsah 1 Úvod.................................................................................................................................1

2 Definícia otvoreného diela.............................................................................................2

3 Linux a licencia GNU GPL............................................................................................4

3.1 Distribúcie.................................................................................................................4

3.1.1 Debian..............................................................................................................5

3.1.2 Fedora..............................................................................................................7

3.1.3 Ubuntu..............................................................................................................8

3.1.4 Slackware..........................................................................................................8

3.2 Licencia GNU GPL..................................................................................................9

3.2.1 Licencia LGPL................................................................................................10

4 Náhrady komerčných produktov................................................................................11

4.1 Kancelárske aplikácie.............................................................................................11

4.1.1 Balík OpenOffice.org......................................................................................13

4.1.2 Balík KOffice..................................................................................................14

4.1.3 Gnome Office..................................................................................................16

4.2 Aplikácie pre Internet.............................................................................................17

4.2.1 Internetový prehliadač....................................................................................17

4.2.2 Poštový klient..................................................................................................18

4.2.3 Klient okamžitých správ..................................................................................20

4.2.4 Sieťové servery................................................................................................22

4.3 Výpočtové aplikácie...............................................................................................23

4.4 Simulátory elektrických obvodov...........................................................................25

4.5 Vývojové prostredia................................................................................................26

5 Podpora vybraných zariadení v systéme Linux.........................................................29

5.1 Grafické karty.........................................................................................................29

5.2 Sieťové karty..........................................................................................................30

5.3 Tlačiarne.................................................................................................................31

5.4 Zvukové karty.........................................................................................................32

5.5 Strihové karty.........................................................................................................32

6 Ekonomická analýza....................................................................................................34

6.1 Náklady na vybavenie jedného počítača.................................................................36

6.2 Náklady na vybavenie viacerých počítačov...........................................................38

7 Demonštračné ukážky aplikácií..................................................................................40

7.1 Kancelárske aplikácie.............................................................................................40

7.2 Aplikácie pre Internet.............................................................................................43

7.3 Výpočtové aplikácie...............................................................................................45

7.4 Simulátory elektrických obvodov...........................................................................46

7.5 Vývojové prostredia................................................................................................47

8 Záver..............................................................................................................................48

Zoznam obrázkov a tabuliekObrázok 7.1: Dokument zobrazený v programe OpenOffice.org Writer...........................41

Obrázok 7.2: Prostredie a zobrazenie hárku v programe Gnumeric..................................42

Obrázok 7.3: Testovacia prezentácia zobrazená v OpenOffice.Org Impress po úprave....42

Obrázok 7.4: Prehliadač Konqueror zobrazujúci stránku s priehľadným obrázkom a

JavaScript-om.....................................................................................................................43

Obrázok 7.5: Program Kontact zobrazujúci poštu v komponente KMail..........................44

Obrázok 7.6: Klienti okamžitých správ: a) Pidgin, b) Kopete s účtami Jabber, ICQ a

MSN, c) aMSN...................................................................................................................44

Obrázok 7.7: Výsup z programu GNU Octave..................................................................45

Obrázok 7.8: Nástroj Scicos zobrazujúci grafický výstup z modelu.................................45

Obrázok 7.9: Simulácia na logických obvodoch v programe KTechlab............................46

Obrázok 7.10: Výsledok simulácie jednostupňového zosilňovača v Qucs........................46

Obrázok 7.11: Eclipse a skript v jazyku PHP.....................................................................47

Obrázok 7.12: Tvorba grafického rozhrania v prostredí NetBeans....................................47

Tabuľka 4.1: Prehľad základných funkcií kancelárskych aplikácií....................................11

Tabuľka 4.2: Prehľad funkcií prehliadačov........................................................................17

Tabuľka 4.3: Funkcie poštových klientov..........................................................................19

Tabuľka 4.4: Prehľad funkcií výpočtových aplikácií.........................................................23

Tabuľka 4.5: Prehľad funkcií simulátorov elektrických obvodov......................................25

Tabuľka 4.6: Prehľad vlastností vývojových prostredí pre jazyky Java, PHP a C/C++.....27

Tabuľka 6.1: Prehľad cien pre jednu stanicu pri štandardnom cenníku.............................37

Tabuľka 6.2: Prehľad cien pre jednu stanicu pri uplatnení študentských zliav..................37

Tabuľka 6.3: Prehľad cien pre 10 počítačov......................................................................39

Zoznam skratiekAPT Advanced Packaging Tool - rozšírený balíčkovací nástroj

ALSA Advanced Linux Sound Architecture - pokročilá linuxová zvuková

architektúra

ASP Active Server Pages – aktívne serverové stránky – skriptovací jazyk

CSS Cascading Style Sheets – kaskádovacie štýly

CUPS Common Unix Printing System - obecný unixový tlačový systém

FEL Fedora Electronics Lab - elektronické laboratórium Fedora

GNU GPL GNU General Public License – všeobecná zverejňovacia (verejná) licencia

GNU

GNU LGPL GNU Lesser (Library) General Public License – obmedzená (knižničná)

všeobecná zverejňovacia licencia GNU

HTML Hypertext Markup Language – hypertextový zvýrazňovací jazyk

IIS Internet Information Services – internetové informačné služby

IMAP Internet Message Access Protocol – internetový protokol pre prístup

k správam

IRC Internet Relay Chat – protokol pre rozhovor v reálnom čase

ISO International Organization for Standardization – medzinárodná organizácia

pre štandardizáciu

KDE K Desktop Environment – prostredie plochy K

LPD Line Printer Daemon - démon pre riadkové tlačiarne

OEM Original Equipment Manufacturer - výrobca počítačového vybavenia

PDF Portable Document Format – prenositeľný formát dokumentu

PGP Pretty Good Privacy – šifrovací program

POP3 Post Office Protocol version 3 – poštový protokol verzie 3

POSIX Portable Operating System Interface for UNIX – prenositeľné rozhranie

operačného systému pre UNIX

PPD PostScript Printer Description - PostScript popis tlačiarne

RPM RPM Package Manager / Red Hat Package Manager – správca balíkov

RPM

RSS Really Simple Syndication – formát pre informovanie o novinkách

SQL Structured Query Language – štrukturovaný dopytovací jazyk

SVG Scalable Vector Graphics – škálovateľná vektorová grafika

VESA Video Electronics Standards Association – štandardizačná asociácia

pre počítačovú grafiku

WWW World Wide Web – celosvetová sieť

XMPP Extensible Messaging and Presence Protocol – rozšíriteľný protokol

pre správy a stavy

Poďakovanie

Na tomto mieste by som sa chcel poďakovať vedúcemu bakalárskej práce

Ing. Martinovi Paraličovi, PhD. za cenné rady pri jej tvorbe. Osobitné poďakovanie patrí

mojim rodičom za ich podporu počas celého štúdia.

1 ÚvodPočítače tvoria súčasť denného života mnohých ľudí či už v práci, v škole

alebo doma. Náklady na zaobstaranie počítača pozostávajú z dvoch častí, a to z ceny

hardvéru počítača a z ceny softvérového vybavenia. Tá môže byť niekedy dokonca

mnohonásobne vyššia ako cena samotného hardvéru, zvlášť pokiaľ sa jedná

o špecializované druhy softvéru ako sú napríklad rôzne pokročilé výpočtové aplikácie.

Alternatívu ku komerčnému proprietárnemu softvéru tvoria open source aplikácie,

použitím ktorých je možné obstarávacie náklady na programové vybavenie počítača

značne znížiť.

Práca oboznamuje s pojmom open source softvéru a filozofiou vývoja otvorených

aplikácií. V ďalšej časti predstavuje operačný systém Linux a tiež jeho vybrané

distribúcie, ktoré v súčasnosti patria k najpoužívanejším. Okrem toho stručne popisuje

dôvody vzniku licencie GNU GPL, ktorá je v súčasnosti jednou z najčastejšie

používaných pri vývoji open source softvéru, a taktiež popisuje jej hlavné znaky.

V nasledujúcej kapitole popisuje jednotlivé vybrané aplikácie, ktoré môžu slúžiť

ako náhrady v súčasnosti používaných komerčných aplikácií. Medzi programy,

ktoré sú v tejto časti popisované patria kancelárske aplikácie, aplikácie pre komunikáciu

prostredníctvom siete Internet a prehliadače internetových stránok, vývojové prostredia

pre programovanie, simulátory elektronických zapojení a programy na vedecké výpočty.

V ďalšej časti pojednáva o formách podpory vybraných hardvérových

komponentov počítača. Jedná sa o grafické, sieťové a zvukové karty, karty

pre spracovanie videa a tlačiarne.

V predposlednej časti sú zhrnuté ekonomické aspekty týkajúce sa obstarávania

open source softvéru a tiež náklady spojené s prechodom z uzavretých programových

riešení na otvorené alternatívy.

Posledná kapitola zachytáva výstupy z reálneho používania aplikácií

popisovaných v predchádzajúcich kapitolách.

- 1 -

2 Definícia otvoreného dielaOtvorené dielo (open source) je akýkoľvek výsledok tvorivej práce, ktorého

výsledná forma bola sprístupnená širokej verejnosti pre ďalšie spracovanie. Pokiaľ

sa jedná o oblasť softvéru, jedná sa o také počítačové programy, ktorých zdrojové kódy

boli verejne sprístupnené a sú voľne dostupné pre ďalších záujemcov. Takéto programy

sa potom označujú open source softvér. Títo potom majú možnosť zverejnené zdrojové

kódy ďalej rozširovať k ďalším osobám, pracovať s nimi a študovať ich. Môžu s ich

pomocou upravovať, opravovať a vytvárať nové funkcie pre pôvodnú aplikáciu. Toto

v praxi často umožňuje rýchlejšie a flexibilnejšie vytvárať bezpečnostné záplaty a opravy

na chyby, ktoré ostatní používatelia v týchto programoch nachádzajú počas

ich používania. Na základe zdrojových kódov, ktoré sú voľne dostupné, môžu ďalší

programátori taktiež vytvárať úplne nové programy, ktoré nie sú závislé na pôvodnom

softvéri alebo majú úplne iné použitie ako pôvodná aplikácia.

Každý počítačový program je distribuovaný pod určitou licenciou. Táto licencia

určuje, ako sa má so softvérom zaobchádzať a sú v nej sú uvedené práva a povinnosti

zmluvných strán. Podľa druhu licencie, pod ktorou je program rozširovaný, možno

rozdeliť počítačové programy na open source, bezplatný softvér, proprietárny softvér

a iné (1). Aby sa daný softvérový produkt mohol označovať za softvér s otvoreným

kódom (open source), musí licencia, pod ktorou sú tento softvér a jeho zdrojové kódy

šírené, spĺňať podmienky, ktoré predstavuje definícia open source, ktorá bola

vypracovaná organizáciou Open Source Initiative. Táto definícia obsahuje desať

základných bodov a bola vytvorená podľa vzoru Spoločenskej zmluvy vydanej vývojármi

Debian-u:

1. Právo na slobodné šírenie - mala by umožňovať ďalšie šírenie tohto softvéru

a to bez nároku na odmenu.

2. Zdrojový kód - zdrojové kódy softvéru by mali byť voľne dostupné ďalším

záujemcom.

3. Odvodené práce - musí umožňovať vytvárať nové programy na základe

pôvodného a jeho zmeny.

4. Integrita autorovho zdrojového kódu - autor má právo určiť, akým spôsobom

môže byť jeho zdrojový kód pozmeňovaný.

- 2 -

5. Diskriminácia osôb - program nesmie byť určený len vyhradenej skupine osôb.

6. Diskriminácia v oblasti použitia - licencia nesmie určovať, akým spôsobom

a v akom prostredí by sa mal softvér používať.

7. Zabezpečenie rovnakých práv - pre všetkých, ku ktorým je program šírený,

musia platiť rovnaké podmienky.

8. Nezávislosť licencie - licencia nemá určovať, s akými ďalšími programami sa má

daný softvér šíriť.

9. Vzťah k ďalším programom - podmienky nesmú určovať, s akými programami

sa softvér môže šíriť.

10. Neutrálnosť licencie vzhľadom na technológiu - licencia nesmie určovať

použité rozhranie, napríklad že ju je možné akceptovať len kliknutím myši.(2)

- 3 -

3 Linux a licencia GNU GPL Základom pre vytvorenie operačného systému Linux bol systém UNIX. Ten bol prvým

systémom, ktorý bol vytvorený tak, že ho bolo možné používať na rôznych systémoch.

Všetky systémy dovtedy boli totiž vytvárané pre určité konkrétne počítačové systémy

a nebolo možné ich prenášať na iné počítače. Navyše bol vytvorený v programovacom

jazyku C, čo umožňovalo vytvárať preň programy omnoho jednoduchšie, ako keď museli

byť programované v assembleri (3).

UNIX bol vytváraný pre použitie najmä na univerzitách, vo veľkých finančných

korporáciách a pre vládne účely. Na jeho beh boli potrebné výkonné počítače ako sú

servery a počítačové klastre (computer clusters) a počítače dostupné pre domáce použitie

tento výkon nedokázali poskytnúť. Až v 90-tych rokoch boli domáce počítače dostatočne

výkonné na to, aby aj na nich mohol byť prevádzkovaný systém UNIX.

V tejto dobe sa Linus Trovalds, ktorý bol študentom na Helsinskej univerzite,

rozhodol vytvoriť operačný systém, ktorý by poskytoval funkcie tohto systému a pritom

by bol dostupný bezplatne. Vytváral ho na základe POSIX-ových štandardov, podľa

ktorých bol vytváraný aj UNIX, aby zabezpečil kompatibilitu s ním. Postupom času

sa okolo tohoto nového operačného systému začala vytvárať komunita programátorov,

ktorí postupne pridávali nové funkcie a vytvárali ovládače pre rôzny hardvér.

Postupným vývojom sa dostal Linux až do štádia, kedy je schopný konkurovať

operačným systémom ako sú Microsoft Windows alebo MacOS. Boli preň vytvorené

aplikácie, ktoré nahrádzajú tie, ktoré sú používané v iných systémoch. V súčasnej dobe

sa Linux používa ako na stolných počítačoch, tak na rôznych špecializovaných

zariadeniach, ako sú napríklad set-top-boxy či mobilné zariadenia. Taktiež sa používa

na výkonných serveroch a superpočítačoch.

3.1 DistribúcieKaždý linuxový operačný systém sa skladá z jadra operačného systému (kernel)

a ďalších programov, ktoré fungujú nad týmto jadrom. Produkt, ktorý je výsledkom

spojenia týchto častí sa nazýva distribúcia. Jadro poskytuje základné funkcie, ktoré sú

nutné k tomu, aby sa s počítačom dalo ďalej pracovať, zabezpečuje spoluprácu medzi

jednotlivými časťami počítača. Medzi programy, ktoré k svojej vlastnej funkcii vyžadujú

jadro, patria rôzne grafické prostredia, kancelárske aplikácie, príkazové riadky (shells)

- 4 -

a mnoho ďalších programov. Tieto aplikácie sú vo väčšine distribúcií dostupné vo forme

takzvaných balíčkov (software packages), ktoré je možné stiahnuť z oficiálnych

repozitárov danej distribúcie, alebo zo stránok jednotlivých projektov. Balíčky

predstavujú binárne formy daných programov, spolu so skriptami zabezpečujúcimi ich

inštaláciu a následnú dodatočnú konfiguráciu celého systému. Pokiaľ pre daný program

prípadne distribúciu nie je vytvorený binárny balíček, je zväčša nutné pristúpiť

ku kompilácii zo zdrojových kódov.

Existujú rôzne typy linuxových distribúcií a tieto je možné rozdeliť podľa

viacerých kritérií:

• preferované používateľské prostredie – textové alebo grafické,

• nasadenie distribúcie – servery, stolné počítače, špecializované zariadenia,

• účel – jednoúčelové, ako sú napríklad multimediálne distribúcie, záchranné

distribúcie, smerovače, alebo viacúčelové, ktoré obsahujú balíčky rôznorodého

zamerania.

Textové používateľské prostredie sa presadzuje najmä na systémoch, ako sú servery,

kde sa pracuje zväčša s textovými informáciami ako sú záznamy či konfiguračné súbory.

V ďalšej časti budú popísané jednotlivé distribúcie z hľadiska ich funkcií, zamerania,

vlastností a vývoja. Na popis boli vybrané jedny zo známejších distribúcií, nakoľko je

pre ne omnoho jednoduchšie získať potrebné informácie a podporu. Menej známe

distribúcie sú navyše často založené práve na niektorej z týchto známejších distribúcií.

3.1.1 Debian

Táto distribúcia vznikla v roku 1993 a spolu s Red Hat a Slackware patrí medzi

prvé distribúcie, ktorých vývoj pokračuje od počiatku až dodnes. Cieľom je ponúkať

úplný operačný systém. Distribúcia sa zameriava na využívanie výhradne slobodného

softvéru, k čomu sa zaviazala aj vydaním dokumentu nazvaného Spoločenská zmluva. (2)

Tento dokument obsahuje pravidlá, ktoré sa komunita stojaca za vývojom distribúcie,

zaviazala dodržiavať. Podľa týchto pravidiel bude Debian vždy používať len slobodný

softvér, jeho programy budú prístupné aj iným distribúciám, odhalené chyby budú

oznamované komunite, a nebude zabraňovať inštalácii komerčného softvéru.

Na rozdiel od mnohých iných distribúcií, ktoré sú síce vyvíjané komunitou, ale ich

vývoj je aspoň čiastočne zastrešovaný nejakou organizáciou, táto distribúcia si udržala

- 5 -

svoju nezávislosť (4).

Stal sa základom mnohých iných distribúcií, spomedzi ktorých je významná napríklad

distribúcia Knoppix, ktorá funguje z CD bez zásahu do údajov na pevnom disku počítača.

Ďalším známym systémom ktorého základom sa stal Debian je Ubuntu, ktoré sa

v posledných rokoch stalo jednou z najrozšírenejších distribúcií vo svete – podľa

prieskumov počet jeho inštalácií z celkového počtu linuxových systémov predstavuje

30%.

Debian má oproti iným distribúciám pomalší vývojový cyklus, distribúcia

od prípravy až do finálneho vydania prechádza tromi fázami (5):

• nestabilná (unstable) – v tejto fáze je systém určený hlavne pre vývojárov, ktorí

sa chcú podieľať na jeho vývoji, pretože práve tu je vykonávaný aktívny vývoj.

V tomto štádiu systém nie je vhodný na bežné používanie, nakoľko obsahuje

neotestované verzie programov, ktoré môžu spôsobiť aj pád systému

• testovacia (testing) – obsahuje balíky, pri ktorých sa už nevyskytuje toľko chýb

a sú kandidátmi na zaradenie do stabilnej verzie. Táto fáza obsahuje aktuálnejšie

verzie programov ako tie, ktoré sa nachádzajú vo finálnej verzii

• stabilná (stable) – do tejto poslednej vývojovej fázy sa systém dostane po procese

testovania v prvých dvoch fázach. Systém, ktorý sa nachádza na tejto úrovni

je prednostne odporúčaný na používanie v bežnom nasadení

Rozdelenie do týchto fáz je spôsobené najmä tým, že vývojári si dávajú za cieľ

poskytovať čo najspoľahlivejší systém.

Na správu balíčkov sa v Debian-e využíva balíčkovací systém APT,

ktorý zabezpečuje automatizované inštalovanie, odstraňovanie a aktualizáciu jednotlivých

programov. Pre systém existuje v jeho repozitároch v súčasnosti viac ako 18 000 balíčkov.

Inštaláciu systému možno vykonať na rozličné počítačové architektúry a jeho

systémové nároky závisia najmä od balíkov zvolených na inštaláciu. Minimálne

požiadavky na systém predstavujú procesor 486 a pamäť RAM 32 MB. Samotná

inštalácia môže byť vykonaná z inštalačného CD alebo DVD, prípadne prostredníctvom

siete. Systém pre inštaláciu poskytuje grafického sprievodcu, v ktorom sa nastavujú

všetky potrebné parametre, ako je rozloženie disku, jazyk, časová zóna a informácie

o používateľoch.

Systém nie je vhodný pre úplných začiatočníkov, nakoľko neobsahuje

- 6 -

prepracované utility na spravovanie systému, ako je to u niektorých iných distribúcií.

Napriek tomu sa však využíva ako na serveroch, tak aj na stolných počítačoch.

Nainštalovať ho možno aj na rôzne mobilné zariadenia.

3.1.2 Fedora

Distribúcia vznikla zo staršej distribúcie nazývanej Red Hat, ktorá podobne

ako Debian je jednou z 3 najdlhšie vyvíjaných. Jej vývoj podporuje rovnomenná firma

Red Hat. Táto firma je jednou z najvýznamnejších firiem v oblasti linuxových operačných

systémov. Tá z pôvodného systému Red Hat Linux vytvorila svoj komerčný produkt Red

Hat Enterprise Linuxa Fedora je jeho alternatíva, ktorá je vyvíjaná komunitou. Firma

ju používa na testovanie svojich nových programov a po tomto procese ich začleňuje

aj do svojej komerčnej verzie (6).

Systém je považovaný za veľmi pokrokový, nakoľko v svojich vydaniach často

používa softvér, ktorý v iných distribúciách ešte nasadený nebol. Toto je možné často

dosiahnuť aj vďaka tomu, že Fedora má pomerne krátky vývojový cyklus oproti

distribúcii ako je napríklad Debian. Nové vydanie býva uvoľňované približne

v 6 mesačnom cykle. Toto môže byť považované za výhodu, pretože používatelia majú

väčšinou prístup k najnovším verziám všetkých programov, avšak na druhej strane

nevýhodou je to, že tieto nové súčasti niekedy nie sú dostatočne otestované (4). Ďalšou

nevýhodou je to, že pokiaľ má používateľ záujem používať tento nový softvér, musí

nanovo nainštalovať celý systém.

Distribúcia ako jedna z mála implementuje vlastnosť nazývanú „Linux so

zvýšeným zabezpečením“ (Security Enhanced Linux). Tá umožňuje oveľa cielenejšie

a presnejšie možnosti zabezpečenia, ako je to možné s použitím bežných prostriedkov

dostupných pre linuxové systémy. Táto funkcionalita je začlenená priamo do jadra

systému. Umožňuje ochranu pred neoprávneným prístupom používateľov, ale chráni

systém aj pred zásahom škodlivých alebo chybných programov.

Z pôvodného systému Red Hat Linux zostali vo Fedore zachované, okrem iných,

inštalátor Anaconda a systém na správu balíčkov RPM.

Inštalácia systému môže byť vykonaná z CD, DVD alebo možno využiť Live CD.

Existujú navyše aj upravené verzie distribúcie (spins), napríklad FEL, zameraná

na použitie v elektrotechnike. Proces opakovanej inštalácie môže byť zjednodušený

a automatizovaný konfiguračnými súbormi pre inštalátor. Samotný inštalačný program

- 7 -

dokáže pracovať v textovom ako aj grafickom režime, avšak neposkytuje v oboch

rovnaké funkcie. Táto distribúcia je vhodná na použitie na serveroch aj domácich

počítačoch, využívaná je aj na superpočítačoch. Ovládanie by mal zvládnuť aj bežný

používateľ.

3.1.3 Ubuntu

Ubuntu sa stalo od svojho vzniku v roku 2004 jednou z najpoužívanejších

distribúcií. V súčasnosti sa odhaduje, že 30% všetkých nainštalovaných distribúcií

predstavuje práve Ubuntu. Tento systém je založený na distribúcii Debian, na rozdiel

od nej však ponúka častejšie vydávanie nových verzií (4). Vývoj je zastrešovaný firmou

Canonical, avšak naďalej ostáva komunitnou distribúciou. Zárobky firmy pochádzajú

najmä zo služieb zákazníckej podpory, ktorú poskytujú komerčným používateľom

tejto distribúcie. Na rozdiel od Debianu však Ubuntu navyše priamo na inštalačnom CD

zahŕňa proprietárne ovládače zariadení, ak pre ne neexistuje dostatočná náhrada. Toto je

robené za účelom priblížiť distribúciu aj laickým používateľom. S touto distribúciou

sú úzko späté aj ďalšie distribúcie ako Kubuntu, Xubuntu a Edubuntu. Prvé dve z týchto

distribúcií sa líšia hlavne zvoleným grafickým prostredím systému, tretia je zameraná

najmä na použitie vo vzdelávaní.

Existujú dve verzie tejto distribúcie, jedna pre použitie na stolných počítačoch,

druhá pre servery. Najmä verzia pre stolné počítače sa snaží byť používateľsky veľmi

prívetivá, má inštalačného sprievodcu, ktorý je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch

distribúcií značne zjednodušený. Navyše umožňuje vyskúšať si, ako systém pracuje aj bez

inštalácie na pevný disk, pretože sa spúšťa najprv ako Live CD. Poskytuje aj nástroje,

ktoré majú uľahčiť prechod z operačného systému Windows – dokážu napríklad preniesť

údaje z e-mailových klientov.

3.1.4 Slackware

Slackware je najstaršia zo všetkých distribúcií, ktorej vývoj pretrváva až dodnes.

Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich spomenutých distribúcii neposkytuje grafický

inštalátor ani grafické nástroje určené na zjednodušenú správu systému. Aj napriek

absencii týchto funkcií je však Slackware obľúbenou distribúciou mnohých používateľov.

Navyše, pokiaľ sa záujemca naučí pracovať s touto distribúciou, prípadný prechod na inú

distribúciu by mal byť podľa politiky tvorcov tejto distribúcie značne zjednodušený (4).

- 8 -

Je to práve preto, že používateľ sa naučí používať práve konfiguračné súbory a nie len

nástroje, ktoré tieto súbory len upravujú. Takto by mal byť s minimálnym úsilím schopný

používať akúkoľvek inú distribúciu.

Distribúcia je vhodná aj pre použitie na staršom počítačovom vybavení,

minimálne požiadavky pre ňu udávané sú procesor 386 a 4 MB operačnej pamäte.

Pri vydávaní novej verzie systému neobsahuje najnovšie verzie balíkov, pretože

sa zameriava hlavne na to, aby všetky boli pokiaľ možno čo najstabilnejšie. Navyše

sa vyhýba pridávaniu vlastných označení (logá, ikony) do softvérových balíkov,

takže systém vyzerá síce rozdrobene, na druhej strane však dodržiava originálny vzhľad

od jeho tvorcov.

Ako už bolo spomenuté, inštalácia prebieha v textovom režime, v ktorom

sa nastavuje jazyk, systémový čas, vyberajú sa balíčky určené na inštalovanie a určuje

sa rozdelenie pevného disku. Systém je určený najmä pre skúsených používateľov,

pre použitie na stolných počítačoch rovnako ako aj na serveroch. Vďaka tomu,

že obsahuje nepozmenené verzie programov od ich originálnych tvorcov, často je

používaný aj na vývojárske účely.

3.2 Licencia GNU GPLLicencie určujú, ako sa môže s programom pracovať. Väčšina proprietárnych

licencií nedovoľuje programy žiadnym spôsobom upravovať a takisto ich väčšinou

nedovoľuje slobodne ani rozširovať. Všeobecná verejná licencia (GNU GPL) je jednou

z najpoužívanejších licencií pre otvorený a slobodný softvér. Odhaduje sa, že v súčasnosti

je pod ňou licencovaných viac ako 50% zdrojových kódov považovaných za open source.

Cieľom tejto licencie, na rozdiel od tých proprietárnych, je garantovať používateľom

možnosť slobodne rozširovať a upravovať programy licencované pod touto licenciou.

Táto licencia navyše vyžaduje, aby akýkoľvek softvér, ktorý je založený na softvéri,

ktorý bol v originále licencovaný pod GPL licenciou, bol tiež licencovaný pod touto

licenciou. Tým sa ochraňujú záujmy a úmysly pôvodných autorov programov, ktorí

sa rozhodli sprístupniť svoje programy širokej verejnosti (3). Bez týchto podmienok

by totiž cudzie firmy i jednotlivci mohli upravovať softvér licencovaný pod GPL a ďalej

ho šíriť, ale pri tom by nemuseli zverejňovať svoje úpravy. Aj napriek tomu licencia

ale nezakazuje vytvárať finančný zisk z takéhoto softvéru. Táto licencia tiež obsahuje

- 9 -

uznesenie, že softvér je vytváraný vo viere, aby priniesol požadovaný úžitok, ale autor

žiadnym spôsobom nezodpovedá za škody, ktoré používateľovi použitie takéhoto

programu môže spôsobiť. Vybrané časti slovenského prekladu tejto licencie sa nachádzajú

v prílohe 2.

3.2.1 Licencia LGPL

Cieľom Obmedzenej všeobecnej verejnej licencie (GNU LGPL) je, aby bolo

možné na základe slobodného softvéru vytvárať proprietárny softvér. Programy samotné,

ktoré využívajú programové knižnice zverejnené pod touto obmedzenou licenciou, môžu

byť šírené aj pod proprietárnou licenciou. Pod LGPL licenciou môžu byť šírené aj celé

programy, nie len knižnice – tak je to napríklad aj u kancelárskeho balíka OpenOffice.org.

Toto umožňuje na základe balíka vytvárať aj uzavreté programové produkty (7).

LGPL umožňuje programátorovi vybrať, či jeho odvodené dielo bude i naďalej

uverejnené pod licenciou LGPL, alebo bude licencia zmenená na GPL licenciu.

- 10 -

4 Náhrady komerčných produktovV tejto časti bude budú popísané jednotlivé open source aplikácie, ktoré by mali

slúžiť ako náhrada doposiaľ používaných komerčných softvérových produktov. Budú

predstavené vlastnosti, funkcie a výhody a nevýhody týchto aplikácií a porovnané

s funkciami tých, ktoré majú nahradiť. Prieskum je zameraný hlavne na kancelárske

aplikácie, aplikácie používané pri práci s Internetom, vedecké výpočtové aplikácie,

vývojové prostredia pre programovacie jazyky C/C++, Java, Pascal a PHP a taktiež

programy využívané na simuláciu elektronických zapojení.

4.1 Kancelárske aplikácieNajrozšírenejším komerčne používaným kancelárskym balíkom je Microsoft

Office. V základnej inštalácii poskytuje programy na editáciu textov (Word) a tvorbu

tabuliek (Excel) a prezentácií (PowerPoint). Tieto tri programy sú z celého balíka zrejme

aj najčastie využívané, a preto práve pre ne je nutné vyhľadať vhodné náhrady.

Pre porovnanie s kancelárskym balíkom boli vybrané 2 kompletné balíky a to

OpenOffice.org a KOffice a taktiež dve aplikácie, AbiWord a Gnumeric, ktoré sa niekedy

spoločným názvom označujú Gnome Office. Prehľad základných funkcií je uvedený

v tabuľke 4.1.

Tabuľka 4.1: Prehľad základných funkcií kancelárskych aplikácií

Balík / Funkcia Microsoft Office 2003

Open Office KOffice Gnome Office

Podpora formátu Microsoft Office

áno áno áno áno

Podpora formátu OpenDocument

nie áno áno áno

Export do PDF áno áno áno áno

Základné formátovacie funkcie

áno áno áno áno

Kontrola pravopisu áno áno áno čiastočne – len AbiWord

Prvým z programov – textový editor, by mal umožňovať základné formátovanie

a rozmiestňovanie textu, kontrolu pravopisu, vkladanie grafiky, obrázkov a tabuliek,

- 11 -

hlavičky a päty. Medzi doplnkové funkcie patria vkladanie rôznych špeciálnych polí

(číslovanie strán a pod.), automatické generovanie rôznych registrov a zoznamov, funkcie

na tvorbu matematických vzorcov a export do formátu PDF. U aplikácií, ktoré by mali

slúžiť ako náhrada aplikácie Microsoft Word je tiež dôležitou vlastnosťou otváranie

a ukladanie jej formátu súborov. Z open source aplikácií boli pre porovnanie vybraté

nasledovné aplikácie:

• Writer z balíka OpenOffice.org

• Kword z balíka KOffice

• Abiword

Všetky z uvedených aplikácií podporujú otváranie a ukladanie súborov vo formátoch

Microsoft Office aj OpenDocument, umožňujú základné formátovanie textu, vkladanie

hlavičky a päty do dokumentu a kontrolu pravopisu. Tieto funkcie patria k tým

najvýznamnejším pri tomto type aplikácie.

Ďalšou z aplikácií bežne patriacich do kancelárskeho balíka je tabuľkový

kalkulátor. Tento by mal, podobne ako textový editor, umožňovať formátovanie textu

a tabuliek, kontrolu pravopisu, nastavenie hlavičky a päty dokumentu. Medzi ďalšie

funkcie tabuľkového kalkulátora patria používanie vzorcov a funkcií, automatické

vytváranie grafov z dát v tabuľkách a taktiež vkladanie grafiky a obrázkov.

Pre porovnanie s aplikáciou Excel z balíka Microsoft Office boli vybraté nasledovné

aplikácie:

• Calc z balíka OpenOffice.org

• Kspread z Koffice

• Gnumeric

Podobne ako u textových editorov, aj všetky spomenuté tabuľkové kalkulátory podporujú

formáty Microsoft Office aj OpenDocument. Takisto umožňujú formátovanie, výpočty

pomocou vzorcov a funkcií a vkladanie grafov.

Poslednou z najčastejšie používaných aplikácií z kancelárskeho balíka je program

na tvorbu prezentácií. Rovnako ako predchádzajúce dve aplikácie by mal podporovať

rozmiestňovanie a formátovanie textu, kontrolu pravopisu, vkladanie vlastnej grafiky,

tabuliek a obrázkov. U prezentácie by mala byť tiež možnosť nastavenia vzhľadu

a spôsobu prechodov medzi snímkami.

- 12 -

Pre porovnanie s aplikáciou Microsoft PowerPoint boli zvolené nasledovné aplikácie:

• Impress - balík OpenOffice.org

• KPresenter – balík Koffice

Obe podporujú formáty Microsoft Office aj OpenDocument, formátovanie a vkladanie

rôznej grafiky, čím spĺňajú aspoň základné požiadavky kladené na prezentačný program.

Tabuľkový prehľad funkcií jednotlivých textových editorov, tabuľkových kalkulátorov

a prezentačných programov je uvedený v prílohe č. 1.

4.1.1 Balík OpenOffice.org

Cieľom pri vývoji tohto balíka bolo vytvoriť sadu aplikácií, ktorá by bola schopná

konkurovať bežne používaným kancelárskym balíkom. Založený je na pôvodnom

produkte spoločnosti Sun Microsystems, StarOffice, ktorá uvoľnila zdrojové kódy svojho

balíka za účelom vytvorenia open source vývojovej komunity okolo tohto softvéru. Vývoj

balíka je sponzorovaný touto spoločnosťou a táto je aj najväčším prispievateľom

zdrojového kódu. Spoločnosť naďalej vyvíja aj svoj komerčný balík StarOffice, ten je

však založený na open source verzii – spoločnosť do neho pridáva svoje proprietárne

funkcie. Balík OpenOffice.org je dostupný pre softvérové platformy Windows, Linux,

Solaris a Mac OS X (8).

V tejto práci je analyzovaný balík vo verzii 3.0. Sada aplikácií pozostáva

z textového editora Writer, tabuľkového kalkulátora Calc, prezentačného programu

Impress, aplikácie na kreslenie vektorovej grafiky Draw a databázovej aplikácie Base.

Doplnkovou aplikáciou je program Math, ktorý umožňuje tvorbu matematických rovníc.

Všetky programy z balíka podporujú ukladanie a otváranie súborových formátov sady

Microsoft Office. Štandardne na ukladanie súborov však využíva organizáciou ISO

štandardizovaný formát OpenDocument. Všetky časti tohto balíka podporujú export

svojich dokumentov do formátu PDF. Takisto je v nich možnosť pridávať rozšírenia

a nové funkcie prostredníctvom zásuvných modulov a spolupráca viacerých používateľov

prostredníctvom funkcií zdieľania.

Writer

Program slúži na editovanie textov podobne ako program Word z Microsoft

Office. Používateľským prostredím sa približuje vzhľadu tejto aplikácie pred verziou

2007. Podporuje štandardné funkcie textových editorov ako sú formátovanie a rozloženie

- 13 -

textu, odstavcov a strán, upravovanie súborov pre použitie na Internete (formát HTML),

vkladanie polí do dokumentov a kontrola pravopisu. Z pokročilých funkcií podporuje

automatické generovanie obsahu dokumentu, zoznamov tabuliek a obrázkov a taktiež

zoznamov použitej literatúry z vytvorenej databázy.

Calc

Používa sa na prácu s rôznymi tabuľkovými údajmi. Podporuje bežné

formátovacie funkcie, prácu s viacerými hárkami, tvorbu grafov z dát obsiahnutých

v tabuľkách, filtrovanie a zoraďovanie dát podľa rôznych kritérií. Pre výpočet hodnôt

buniek možno využiť vstavané funkcie podobne ako v programe Microsoft Excel.

Impress

Táto aplikácia slúži na vytváranie prezentácií. Podporuje nastavenie rozloženia

snímkov podľa preddefinovaných šablón, prezentáciu v režime na celú obrazovku,

časovaný alebo manuálny prechod medzi jednotlivými snímkami, kreslenie do snímok

počas prezentácie a skrytie nežiadúcich snímok. Prezentácie v ňom vytvorené je možné

exportovať do formátu Flash.

Base

Program používaný na vytváranie databáz. Podporuje prácu s tabuľkami, dotazmi,

formulármi a zostavami. Program sa neustále vyvíja a v súčasnej verzii obsahuje len

základné funkcie v porovnaní s aplikáciou Microsoft Access.

Draw

Časť balíka slúžiaca na kreslenie vektorovej grafiky. Program možno použiť

na kreslenie vývojových diagramov, schém i trojrozmerných objektov. Umožňuje

vkladanie kótovacích čiar a vytváranie zložitejších tvarov z jednoduchších

prostredníctvom funkcií zlúčenia, prieniku a rozdielu.

Math

Podporná aplikácia pre vyššie uvedené časti balíka. Umožňuje tvorbu

matematických rovníc. Na rozdiel od programu používaného v Microsoft Office

umožňuje vytváranie rovníc zápisom v jazyku podobnom LaTex-u.

4.1.2 Balík KOffice

Tento balík bol vytvorený ako súčasť grafického prostredia KDE používaného

v operačných systémoch Linux a niektorých ďalších systémoch. Obsahuje aplikáciu

pre tvorbu textov KWord, tabuľkový kalkulátor KSpread, prezentačný program

- 14 -

KPresenter, rastrový kresliaci nástroj Krita, vektorový grafický editor Karbon14, program

na tvorbu diagramov Kivio a databázovú aplikáciu Kexi.

KWord

Aplikácia poskytuje v porovnaní s Microsoft Word len základné editovacie

funkcie ako je formátovanie a rozloženie textu, vkladanie grafiky, kontrola pravopisu.

Z funkcií automatického generovania zoznamov poskytuje len možnosť vytvorenia

obsahu. Princíp práce v editore je založený na práci s rámcami, pričom každý z rámcov

môže obsahovať odlišný typ obsahu, ako sú obrázky, tabuľky, vzorce alebo text.

Prostredníctvom rámcov umožňuje prepojenie aj s ostatnými aplikáciami tohoto balíka,

do textu tak možno vkladať vektorovú grafiku alebo gafy.

KSpread

Táto súčasť balíka poskytuje základné funkcie na prácu s tabuľkami. Umožňuje

základné formátovanie tabuliek ako písmo, tvar, veľkosť, používanie funkcií a vzorcov

na výpočet hodnôt jednotlivých buniek, vytváranie grafov z údajov v tabuľkách.

Neposkytuje funkcie ako je napríklad vytváranie filtrov. Rovnako ako predchádzajúca

aplikácia je prepojená s ostatnými časťami tohto balíka a umožňuje vkladať dokumenty

z nich ako objekty.

KPresenter

Časť balíka zodpovedná za tvorbu prezentácií. Ako jediná z aplikácií umožňuje

kreslenie vlastnej grafiky bez využitia ďalšieho komponentu. Neumožňuje vytváranie

podkladov pre prezentácie ako sú osnovy či poznámky. Z bežných funkcií podporuje

animácie a časovanie, nedovoľuje však nastaviť pre rozličné snímky rozličný typ

prechodu – všetky musia byť časované, alebo manuálne.

Kexi

Aplikácia na vytváranie databáz, umožňuje vytváranie tabuliek, dotazov a

formulárov a prácu s nimi. Neposkytuje sprievodcov pre zjednodušenie práce,

pre vytváranie dotazov umožňuje použit jazyk SQL.

Karbon 14

Program slúži na vytváranie vektorovej grafiky. Umožňuje používanie vrstiev,

výplň objektov farebnými gradientami, vkladanie rôznych grafických útvarov a textu.

Využíva sa na kreslenie vektorovej grafiky, ktorá sa potom cez rámy vkladá do ostatných

aplikácií.

- 15 -

Krita

Táto súčasť balíka sa využíva na kreslenie rastrovej grafiky. Podporuje aplikáciu

grafických filtrov, kreslenie útvarov a pokročilé výbery oblastí a tiež používanie

viacerých vrstiev.

Kivio

Tento program sa používa na kreslenie rôznych vývojových a organizačných

diagramov a schém. Poskytuje sadu rôznych značiek pre použitie pre nákresy

počítačových sietí, elektrotechnických schém a logických obvodov. Umožňuje kreslenie

rôznych prepojení medzi týmito útvarmi a pridávanie textových popisov.

KChart a KFormula

Tieto dve aplikácie slúžia hlavne ako podpora pre ostatné programy. KChart slúži

na tvorbu grafov z údajov, ktoré sa zadajú priamo do tohto programu. KFormula

umožňuje vytváranie matematických vzorcov v grafickom režime.

4.1.3 Gnome Office

Do tohto balíka sa zaraďujú dve samostatné aplikácie a to AbiWord, slúžiaca

na úpravu textov a Gnumeric, tabuľkový kalkulátor. Gnome Office okrem toho ešte

obsahuje prehliadač dokumentov vo formáte PDF a PostScript Evince a program na prácu

s elektronickou poštou a kalendárom Evolution.

AbiWord

Program ponúka základné funkcie pre formátovanie textu, používanie

preddefinovaných štýlov, vytváranie tabuliek priamo v programe, pre zlepšenie možností

rozloženia umožňuje využiť rámce. Program neumožňuje kreslenie vlastnej grafiky,

ale len vkladanie obrázkov nakreslených v externých programoch. Medzi doplnkové

funkcie patrí integrácia s programom Latex, čo umožňuje priamo vkladať vzorce napísané

v jeho jazyku. Ďalšou funkciou je integrácia protokolu Jabber, prostredníctvom ktorého

potom umožňuje spoluprácu viacerých používateľov na jednom dokumente.

Gnumeric

Obsahuje základné formátovacie funkcie, umožňuje kreslenie len niektorých

grafických prvkov (čiara, šípka, kruh, obdĺžnik), vkladanie obrázkov a taktiež neobsahuje

funkciu na kontrolu pravopisu. Umožňuje používanie automatických filtrov na vybrané

údaje a vytváranie grafov. Poskytuje funkcie pre štatistické a finančné výpočty, prácu

s komplexnými číslami, logické a inžinierske funkcie.

- 16 -

4.2 Aplikácie pre InternetĎalšou bežnou súčasťou počítačového softvéru sú programy využívané

pre prehliadanie internetových stránok, prácu s elektronickou poštou a klienti

na odosielanie a prijímanie rýchlych správ (instant messaging). V tejto časti budú tiež

predstavené niektoré zo serverov, ktoré je možné pre prostredie internetu využiť – jedná

sa hlavne o WWW a databázový server.

4.2.1 Internetový prehliadač

Prvou z nahradzovaných aplikácií je internetový prehliadač, ktorý v tejto oblasti

predstavuje zrejme najdôležitejšiu aplikáciu z hľadiska používateľa. V prostredí systému

Microsoft Windows je v súčasnosti ešte stále najpoužívanejšou aplikáciou program

Internet Explorer. Medzi funkcie ktoré by mal prehliadač poskytovať patrí používanie

kariet pre prehliadanie, podpora rozšírení, JavaScript-u, kaskádových štýlov (CSS)

a bezpečnostných certifikátov. Pre porovnanie s prehliadačom Internet Explorer boli

vybrané aplikácie Mozilla Firefox, Konqueror, Epiphany a Galeon. Zhrnutie ich vlastností

je v tabuľke 4.2.

Tabuľka 4.2: Prehľad funkcií prehliadačov

Program / Funkcia Microsoft Internet Explorer

Mozilla Firefox Konqueror Epiphany

Prehliadanie v záložkách

áno áno áno áno

Podpora rozšírení (Flash, Java)

áno áno áno áno

Skriptovací jazyk JavaScript

áno áno áno áno

Kaskádové štýly áno áno áno áno

Zabezpečenie áno áno áno áno

Integrácia vyhľadávania

áno áno áno nie

Záložky áno áno áno áno

Blokovanie vyskakovacích okien

áno áno áno áno

Čítačka RSS správ áno áno nie nie

- 17 -

Firefox

Vývoj tohto prehliadača zastrešuje organizácia Mozilla Foundation. Používať ho

možno okrem platformy Linux aj v systémoch Windows či Mac OS. V súčasnosti sa mu

taktiež úspešne darí nahradzovať prehliadač Internet Explorer, najmä kvôli lepšej podpore

štandardov a vyššej úrovni bezpečnosti, napríklad vďaka systému automatických

aktualizácií. Prehliadač umožňuje zmenu svojho vzhľadu použitím grafických tém,

pridávanie nových funkcií a prispôsobenie prehliadača používateľovým potrebám

prostredníctvom inštalovateľných doplnkov. Program v sebe tiež integruje funkcie

na čítanie RSS správ, prácu so záložkami, umožňuje vyhľadávanie v obsahu predtým

navštívených stránok. Pre zjednodušenie prehliadania stránok poskytuje možnosť

využívať karty. Obsahuje tiež možnosť blokovania nevyžiadaných vyskakovacích okien

a správcu sťahovania, ktorý umožňuje pokračovať v sťahovaní súborov aj po ukončení

a opätovnom otvorení prehliadača.

Konqueror

Program je vytváraný ako súčasť pre prostredie KDE. V minulosti bol používaný

aj ako súborový manažér, v súčasnosti je už zaradený len ako internetový prehliadač,

aj keď funkcie správcu mu boli zachované. Podporuje prehliadanie na viacerých kartách,

blokovanie nežiadúcich reklám a vyskakovacích okien, spracovanie JavaScript-u.

Dovoľuje rozšírenie funkcií prostredníctvom zásuvných modulov, napríklad

pre prehliadanie Flash animácií alebo videa. Pre zjednodušenie práce poskytuje možnosť

využitia takzvaných kľúčových slov, pomocou ktorých je potom z adresného riadku

možno pristupovať k vyhľadávaniu.

Epiphany

Tento prehliadač používa pre zobrazovanie internetových stránok zobrazovacie

jadro prehliadača Mozilla. Umožňuje podobne ako predchádzajúce prehliadače

zobrazovanie stránok v kartách, taktiež blokovanie nevyžiadaných vyskakovacích okien.

Vytvorený bol za účelom lepšej integrácie s prostredím GNOME.

4.2.2 Poštový klient

V prostredí systému Windows sú najčastejšie používanými poštovými klientmi

programy Outlook Express, Mozilla Thunderbird a program Outlook z balíka Office.

Posledný menovaný poskytuje aj funkcie osobného organizátora. U týchto prehliadačov

nás zaujímajú najmä protokoly pre prácu s elektronickou poštou, ktoré podporujú, funkcie

- 18 -

poskytované pri tvorbe správ a tiež možnosti pre prácu so správami. Pre operačný systém

Linux sú dostupné viaceré programy vhodné na prácu s poštou, pre porovnanie boli

vybrané nasledovné aplikácie:

• Mozilla Thunderbird

• Evolution

• Kontact

Prehľad vybraných funkcií jednotlivých poštových klientov je uvedený v tabuľke 4.3.

Tabuľka 4.3: Funkcie poštových klientov

Funkcia / Program Outlook Express

Mozilla Thunderbird

Evolution Kontact

Podpora protokolov POP3, IMAP

áno áno áno áno

Správy v HTML formáte

áno áno áno áno

Filtrovanie správ áno áno áno áno

Kontrola nevyžiadanej pošty (SPAM)

nie áno áno áno

Zabezpečenie správ podpisom

áno áno áno áno

Kontrola pravopisu áno áno áno áno

Integrovaný adresár áno áno áno áno

Mozilla Thunderbird

Vývoj tohto poštového klienta, podobne ako prehliadača Mozilla Firefox,

je zastrešovaný nadáciou Mozilla. Dostupný je pre operačné systémy Linux aj Windows.

Program podporuje protokoly IMAP aj POP3 pre sťahovanie pošty a prácu s ňou,

pristupovanie k viacerým poštovým účtom, má integrovaný vlastný adresár kontaktov

uchovávajúci ako e-mailovú adresu, tak aj ďalšie kontaktné údaje ako telefón či adresu.

Umožňuje posielať aj prijímať správy vo formáte HTML, má integrované funkcie

na kontrolu nevyžiadanej pošty a filtrovanie správ podľa zvolených kritérií. Pri písaní

správ možno využiť automatickú kontrolu pravopisu a funkcie na podpisovanie

a šifrovanie správ. Program možno rozšíriť cez doplnky, ktoré možno získať z internetu.

Takto možno doplniť napríklad rozšírenie na prácu s kalendárom či zmeniť vzhľad

aplikácie.

- 19 -

Evolution

Táto aplikácia okrem poštového klienta integruje aj funkcie kalendára,

manažmentu úloh a zaznamenávania poznámok. Program je vytváraný ako súčasť

grafického prostredia GNOME, možno ho však používať aj v iných prostrediach.

Obsahuje vlastný adresár s možnosťou uchovávania adresných informácií, telefónnych

kontaktov a iných osobných údajov. Program umožňuje písanie aj prijímanie správ

s HTML formátovaním a prílohami a kontrolu pravopisu počas písania správy. Rovnako

tiež umožňuje podpisovanie a šifrovanie odosielaných správ a kontrolu nevyžiadaných

e-mailov v prichádzajúcej pošte.

Kontact

Tento program je vytváraný ako súčasť grafického prostredia KDE. Zastrešuje

niekoľko samostatných aplikácií, medzi ktoré patrí poštový klient, adresár, kalendár,

program na čítanie RSS správ a niekoľko ďalších súčastí na prácu s poznámkami

a manažovanie osobného času. Poštový program rovnako ako predchádzajúce aplikácie

podporuje IMAP aj POP3 protokoly, písanie a prijímanie HTML správ s prílohami,

šifrovanie a podpisovanie správ elektronickým podpisom a kontrolu pravopisu pri písaní

správ. Takisto umožňuje kontrolu nevyžiadanej pošty a filtrovanie jednotlivých správ

podľa zvolených kritérií. Adresár z tohto balíka tiež umožňuje ukladať rôzne informácie

o jednotlivých kontaktoch, navyše v poštovom klientovi potom možno využiť aj funkciu

distribučných zoznamov vytvorených z jednotlivých položiek v adresári.

Ďalšie aplikácie

Okrem vyššie spomenutých aplikácií patria medzi grafické poštové klienty aj programy

Balsa a Sylpheed. Ani jeden z nich nepodporuje správy vo formáte HTML, podporujú

filtrovanie správ, podpisovanie a šifrovanie odosielaných správ. Oba obsahujú adresár

so základnými údajmi, v programe Sylpheed možno pridať ďalšie polia. Sylpheed tiež

podporuje kontrolu nevyžiadanej pošty.

4.2.3 Klient okamžitých správ

Pre komunikáciu prebiehajúcu v reálnom čase sa na počítačoch používajú

programy na posielanie okamžitých správ (instant messaging). Medzi najrozšírenejšie

protokoly patria IRC, ICQ, MSN, Google Talk a Skype. Niektoré z nich umožňujú

aj hlasové hovory alebo komunikáciu prostredníctvom videa. Z uvedených protokolov

je priamo na platforme Linux použiteľný len Skype a IRC, nakoľko Skype poskytuje

- 20 -

aj vlastného klienta pre tento operačný systém a protokol IRC je otvorený, takže preň

možno iných klientov aj slobodne vytvárať. U protokolov ICQ, MSN i Google Talk

je možné využiť len ich náhrady bežiace z prostredia internetového prehliadača alebo

použiť niektorý z alternatívnych klientov. Dôležitým faktom, ktorý je nutné spomenúť

pri využívaní alternatívnych klientov je to, že v používateľských podmienkach protokolov

je často uvedené, že pre prácu s nimi možno využívať len oficiálnych klientov. Takto je

to napríklad aj u protokolu ICQ, u ktorého je však napríklad porušením týchto podmienok

aj použitie protokolu na firemnú komunikáciu.

Tu sa otvára možnosť vytvorenia nezávislej komunikačnej siete na základe

protokolu XMPP (tiež označovaný Jabber), alebo začlenenia do inej, už existujúcej siete.

Z prostredia tejto site je možno pristupovať aj do iných sietí, ako je napríklad ICQ,

prostredníctvom podpornej služby. Členovia rôznych sietí založených na protokole XMPP

môžu tiež komunikovať navzájom. Medzi výhody tohto protokolu patria decentralizácia,

otvorenosť, možnosť využitia zabezpečenia a rozšíriteľnosť.

V prostredí operačného systému Linux je dostupných niekoľko programov, ktoré

dokážu používať jeden, alebo aj viacero zo spomenutých protokolov súčasne. Medzi

klientov vybraných pre prezentovanie patria:

• Kopete

• Pidgin

• aMSN

• LICQ

Kopete

Je to klient, ktorý dokáže súčasne využívať viacero protokolov. Medzi

podporované protokoly patria AIM, ICQ, Jabber, MSN, a Yahoo. Program umožňuje

zasielanie súborov prostredníctvom jednotlivých protokolov pokiaľ ho podporujú

a komunikáciu cez webkameru. Kontakty z jednotlivých účtov sa zobrazujú v spoločnom

okne. Vzhľad okna so správami je možné meniť použitím tém a rôznych druhov

emotikon. Nové funkcie možno do programu pridať pomocou zásuvných modulov -

napríklad uchovávanie histórie správ, filtrovanie a zvýrazňovanie. Nevýhodou je,

že u väčšiny proprietárnych protokolov podporuje len základné funkcie, u protokolu ICQ

napríklad nepodporuje animované obrázky používateľov.

- 21 -

Pidgin

Tento program je okrem systému Linux dostupný aj pre systémy Windows a Mac

OS. Zo známych protokolov podporuje napríklad ICQ, MSN, AIM, Yahoo, XMPP aj IRC.

Oproti Kopete nepodporuje využívanie webkamery pre komunikáciu, ale len posielanie

súborov. Takisto je možné rozšíriť funkcie tohto programu prostredníctvom zásuvných

modulov, napríklad na zvýrazňovanie LaTeX syntaxe v správach alebo podpora ďalších

protokolov.

aMSN

Program slúži len na používanie s protokolom MSN. Podporuje hlasovú

komunikáciu a komunikáciu prostredníctvom webovej kamery, zasielanie súborov,

otváranie kontaktov v záložkách, súčasné rozhovory viacerých používateľov, ukladanie

správ aj záznamov z kamery do histórie. Umožňuje zmenu vzhľadu a pridanie funkcií

prostredníctvom modulov.

LICQ

Aplikácia je určená na prácu s protokolom ICQ. Podporuje zasielanie súborov,

skupinové rozhovory, zmenu vzhľadu, zabezpečenie komunikácie prostredníctvom

šifrovania, automatické odpovede na prijaté správy. Dokáže taktiež zaznamenávať

históriu správ, rozširovať funkcie prostredníctvom modulov a umožňuje vyhľadávanie

v databáze používateľov.

4.2.4 Sieťové servery

Servery sú dôležitou súčasťou sieťového prostredia rovnako ako klientské

aplikácie, ktoré by bez nich boli bezúčelné. Slúžia na generovanie, spracovávanie,

uchovávanie a poskytovanie informácií koncovým používateľom a takisto

im sprostredkúvajú vzájomnú komunikáciu. Jedná sa o WWW, databázové, poštové

servery a rôzne iné. Medzi najpoužívanejšie otvorené WWW servery patria Apache

a lighthttpd. Z týchto serverov dokážu všetky pracovať so skriptovacím jazykom PHP,

ktorý je v súčasnosti jedným z najrozšírenejších jazykov používaných pre tvorbu

internetových stránok. V systéme Windows je používaným taktiež jazyk ASP,

ktorý je možné čiastočne využívať aj prostredníctvom modulu pre server Apache.

Z databázových serverov je to napríklad MySQL či PostgreSQL, ktoré oba môžu

fungovať na systémoch Linux aj Windows. V prostredí operačného systému Microsoft

Windows je tiež veľmi rozšírený komerčný databázový systém Microsoft SQL Server

- 22 -

alebo Oracle. Všetky spomenuté databázové systémy sú relačné a v súčasnosti sa všetky

používajú v rozličných profesionálnych nasadeniach. Servery Apache, lighthttpd, MySQL

a PostgreSQL sú priamou súčasťou väčšiny distribúcií systému Linux.

Výhodou prevádzkovania servera bežiaceho v prostredí operačného systému

Linux je aj fakt, že pri operačnom systéme Microsoft Windows XP vo verziách Home

aj Professional je pevne stanovený limit súčasných pripojení na 5 (resp. 10 u verzie

Professional), ktoré prakticky znemožňujú ich použitie ako plnohodnotných sieťových

serverov. Pre využitie ako serverového systému je takto nutné zakúpiť licenciu

na operačný systém, ktorého cena je omnoho vyššia ako u verzií Home a Professional (9).

U operačného systému Linux je tiež možné nastaviť limit súčasných pripojení,

toto nastavenie je však výhradne na samotnom používateľovi.

4.3 Výpočtové aplikácieV tejto časti budú popísané aplikácie určené na vedecké a technické výpočty

dostupné pre operačný systém Linux. Jedným z najpoužívanejších programov v prostredí

systému Windows je MATLAB. Tento je dostupný aj pre operačný systém Linux.

Je to aplikácia na vykonávanie numerických výpočtov, zároveň obsahuje svoj vlastný

programovací jazyk, ktorý možno využiť na vytvorenie rozsiahlejších výpočtových

aplikácií. Názov MATLAB je odvodený od spojenia maticové laboratórium

(matrix laboratory), čo vyjadruje jeho vlastnosť, že všetky jeho údajové typy považuje

za matice. Rozšírenie programu MATLAB nazývané Simulink poskytuje možnosti

grafického návrhu dynamických modelov, na ktorých je následne možné vykonávať

výpočtové operácie. Ako náhrady aplikácie MATLAB možno v systéme Linux využiť

programy GNU Octave a Scilab, ktoré používajú syntax príkazov podobnú tej používanej

v programe MATLAB. Zoznam niektorých základných funkcií je uvedený v nasledujúcej

tabuľke.

Tabuľka 4.4: Prehľad funkcií výpočtových aplikácií

Program / Funkcia MATLAB GNU Octave Scilab

Práca s maticami áno áno áno

Grafické prostredie áno áno – cez nadstavbu áno

Grafické modelovanie áno nie áno

Zobrazovanie grafov áno áno áno

- 23 -

Program / Funkcia MATLAB GNU Octave Scilab

Spúšťanie predpripravených programov

áno áno áno

Práca so súbormi áno áno áno

Podpora komplexných čísel

áno áno áno

Derivácie a integrály áno áno áno

Formáty pre export grafiky (PostScript, PDF, EMF, JPG, GIF, PNG, SVG)

PostScript, PDF, JPG, SVG

PostScript, PDF, EMF, JPG, GIF, PNG, SVG

PostScript, PDF, JPG, GIF, PNG, SVG

GNU Octave

Je to aplikácia na vykonávanie zložitých numerických výpočtov. Poskytuje

programovací jazyk, ktorý je z veľkej časti kompatibilný s jazykom používaným

v programe MATLAB, existujú tu však aj odlišnosti. Program pracuje s maticami

a komplexnými číslami, umožňuje hodnoty zobrazovať pomocou dvoj- a trojrozmerných

grafov a tieto následne exportovať do súborov. V rámci programov je možné definovať

vlastné funkcie. Program samotný funguje len ako aplikácia v textovom režime

v konzolovom okne, pre využitie grafického prostredia je nutné použiť nadstavbu –

napríklad QtOctave. Táto nadstavba potom umožňuje upravovanie zdrojových kódov,

prezeranie premenných, používanie skrátených príkazov z menu na vytváranie grafov,

definovanie matíc či prezeranie súborov. Program neumožňuje grafické navrhovanie

výpočtových modelov ako je to u programu MATLAB prostredníctvom nadstavby

Simulink. Doplniť ďalšie funkcie do programu je možné prostredníctvom doplňujúcich

balíčkov, obsahujúcich nové funkcie, podobne ako je to možné u aplikácie MATLAB

prostredníctvom nástrojových balíkov (toolboxes). Program môže pracovať

v interaktívnom režime, kde sú mu postupne zadávané jednotlivé príkazy, alebo

v dávkovom, kedy naraz spracuje zvolený súbor so zdrojovým kódom. Odlišnosti

spočívajú v spôsobe označovania komentárov, ukončovania definícií funkcií a cyklov

a tiež v niektorých funkciách.

Scilab

Tento program, podobne ako GNU Octave a MATLAB slúži na vykonávanie

- 24 -

numerických výpočtov. Takisto používa matice na reprezentovanie jednotlivých dátových

typov. Obsahuje programovací jazyk, ktorý je svojou syntaxou a príkazmi podobný tomu

z MATLAB-u, ale nie sú vzájomne kompatibilné. Poskytuje však funkciu, pomocou

je možná konverzia zo zdrojových kódov vo formáte pre MATLAB na kódy pre Scilab.

Scilab obsahuje grafické prostredie, ktoré obsahuje konzolu a umožňuje prístup

k niektorým funkciám programu ako je napríklad vstavaný editor zdrojových kódov

alebo ukladanie pracovného prostredia. Program neumožňuje grafické upravovanie

a zobrazovanie premenných ako je to u MATLAB-u alebo QtOctave. Podporuje prácu

s komplexnými číslami, disponuje funkciami na zobrazovanie 2D a 3D grafov. Podobne

ako Simulink v MATLAB-e, Scilab poskytuje možnosť grafického návrhu modelu

na výpočty prostredníctvom aplikácie Scicos. Scilab taktiež môže pracovať v

interaktívnom alebo dávkovom režime. Program rovnako umožňuje rozšírenie funkcií

prostredníctvom nástrojových balíkov.

4.4 Simulátory elektrických obvodovV tejto časti budú preskúmané možnosti vybraných programov slúžiacich

na simulovanie elektrických obvodov v prostredí operačného systému Linux. Ako

aplikácia slúžiaca pre porovnanie z programov z prostredia Windows bol vybraný

simulačný program NI Multisim. Tento poskytuje možnosti pre simuláciu obvodov

v reálnom čase, pričom je možné jednotlivým komponentom nastaviť rôzne vlastnosti

a meniť ich niekedy aj priamo počas prebiehajúcej simulácie. Výsledné hodnoty program

zobrazuje vo forme podobnej akú poskytujú skutočné meracie prístroje – či už ide

o výstupy z osciloskopu, voltmetra alebo logického analyzátora. Pre porovnanie boli

vybrané programy Ktechlab a Qucs (tabuľka 4.5).

Tabuľka 4.5: Prehľad funkcií simulátorov elektrických obvodov

Program / Funkcia NI Multisim KTechlab Qucs

Digitálna a analógová simulácia áno áno áno

Jednosmerné aj striedavé obvody áno áno áno

Simulácia v reálnom čase áno áno nie

Simulácia reálnych meracích prístrojov áno nie nie

Nastavenie rozšírených fyzikálnych parametrov

áno nie áno

Databáza reálnych súčiastok áno nie áno

- 25 -

KTechlab

Aplikácia slúži na simuláciu obvodov prebiehajúcu v reálnom čase. Vlastnosti

obvodu možno priebežne meniť a sledovať odozvu na vykonané zmeny na výstupných

hodnotách. Simuláciu možno vykonávať na analógových aj digitálnych zapojeniach,

veličiny v obvode môžu byť jednosmerné aj striedavé. Program výstupné hodnoty

zobrazuje číselne alebo na grafe (osciloskope), jeho vzhľad však možno ovplyvniť len

minimálne a odčítanie hodnôt z neho je len orientačné. Problémom programu

je aj občasná nestabilita. Jednotlivým komponentom obvodu možno nastaviť len základné

parametre, pri rezistoroch napríklad len odpor. Program neobsahuje databázu reálnych

komponentov, takže všetky hodnoty je nutné zadávať manuálne. V programe je tiež

možné vytvárať programy pre procesory PIC.

Qucs

Tento program slúži takisto na simuláciu elektrických obvodov, túto však

nedokáže vykonávať v reálnom čase a požadované zmeny v obvode musia byť

preddefinované pred tým, ako dôjde k vykonaniu samotnej simulácie. Po vykonaní

simulácie možno potom vypočítané hodnoty zobraziť prostredníctvom grafov, diagramov

a tabuliek. Možno vykonávať pre jednosmerné aj striedavé obvodové veličiny.

Obvodovým prvkom možno nastaviť aj rozličné doplnkové vlastnosti ako sú napríklad

teplotné závislosti alebo rôzne parametre tranzistorov. Program obsahuje databázu

reálnych komponentov, takže hodnoty nie je vždy nutné zadávať manuálne. Program

obsahuje vstavané nástroje na návrh frekvenčných filtrov, výpočet a návrh prenosových

vedení a návrh útlmových článkov (attenuator synthesis).

4.5 Vývojové prostrediaVývojové prostredia predstavujú sadu nástrojov, ktoré by mali uľahčovať

vytváranie počítačových programov či rôznych internetových aplikácií. Môžu byť

orientované na jeden programovací jazyk, alebo niekoľko jazykov súčasne. Použiteľnosť

a užitočnosť daného prostredia možno posudzovať v závislosti od šírky spektra funkcií,

ktoré pri vývoji poskytujú – či už sú to možnosti pre prácu so zdrojovým kódom, nástroje

na návrh grafického prostredia aplikácií alebo rôzne funkcie na spoluprácu pri vývoji.

Pre programovací jazyk Pascal bolo zrejme najrozšírenejším prostredím TurboPascal,

pre jazyk C/C++ sú to Turbo C++ či Visual Studio. Existuje takisto množstvo voľne

- 26 -

dostupných vývojových prostredí, ktoré sú dostupné pre operačný systém Windows

aj Linux, a práve tieto budú v tejto časti popísané. Pre porovnanie boli vybrané prostredia

Eclipse, NetBeans a KDevelop (tabuľka 4.6) a špeciálne pre jazyk Pascal aj vývojové

prostredie FreePascal.

Tabuľka 4.6: Prehľad vlastností vývojových prostredí pre jazyky Java, PHP a C/C++

Program / Funkcia Eclipse NetBeans KDevelop

Podpora jazykov Java, C/C++, PHP áno áno áno

Nástroje pre návrh grafického prostredia áno áno áno

Rozšíriteľnosť prostredníctvom modulov áno áno áno

Práca s verziami áno áno áno

Automatické doplňovanie áno áno áno

Prezeranie zdrojového kódu áno áno áno

FreePascal

Integrované vývojové prostredie FreePascal umožňuje vytvárať programy

využitím jazyka Pascal. Oproti pôvodnému jazyku podporuje tiež objektovo-orientované

programovanie a vytváranie aplikácií s grafickým užívateľským prostredím. Prostredie

je možné používať na platformách systémov Windows aj Linux i niektorých iných.

Programy v ňom napísané by malo byť tiež možné skompilovať pod všetkými

podporovanými platformami bez toho, aby bolo nutné vykonávať zmeny v zdrojovom

kóde. Prostredie vzhľadom pripomína posledné verzie prostredia TurboPascal, funguje

v textovom režime. Program nepodporuje prácu s verziami ani vytváranie projektov

z jednotlivých súborov so zdrojovými kódmi.

Eclipse

Toto prostredie bolo vytvorené v jazyku Java a je prvotne určené na vývoj

aplikácií v tomto jazyku. Podpora ostatných jazykov je zabezpečená prostredníctvom

zásuvných modulov, vďaka ktorým možno vytvárať aplikácie aj v jazykoch ako C/C++,

PHP či iných. Program poskytuje funkcie na prezeranie zdrojového kódu, dizajn

grafického prostredia aplikácií, prácu s verziami zdrojových kódov a rôzne iné, ktoré

je podobne ako podporu jazykov možné pridať prostredníctvom zásuvných modulov.

Prostredie využíva perspektívy (perspectives) na oddelenie jednotlivých aktivít pri vývoji

programu ako je napríklad tvorba zdrojového kódu, verzie, odstraňovanie chýb a iné.

- 27 -

NetBeans

Toto vývojové prostredie je takisto vytvorené v programovacom jazyku Java

a rovnako je pre programovanie v tomto jazyku aj určené. Okrem neho ale podporuje

aj jazyky C/C++, PHP, Ruby a ďalšie. Používať ho možno pod operačným systémom

Linux aj Windows. Užívateľské prostredie Java aplikácií je možné navrhovať v grafickom

režime použitím na to určených nástrojov, pri písaní zdrojového kódu program poskytuje

funkcie na prezeranie a automatické dopĺňanie. Doplniť nové funkcie do prostredia

je možné prostredníctvom zásuvných modulov. Prácu je možné organizovať

prostredníctvom projektov, spoluprácu viacerých vývojárov taktiež podporuje

prostredníctvom systému verzií.

KDevelop

Vývojové prostredie určené primárne pre grafické prostredie KDE. Podobne

ako predchádzajúce prostredia je vhodné na tvorbu aplikácií v rozličných programovacích

jazykoch, okrem C/C++ aj PHP, Java či Pascal. Poskytuje možnosti pre grafický návrh

používateľských prostredí, rozšíriteľnosť možností prostredníctvom modulov,

automatické dokončovanie pri písaní kódu a nástroje pre zjednodušenie prechádzania

zdrojovým kódom. Dokáže spolupracovať so systémami pre správu verzií zdrojových

kódov. Vyvíjané aplikácie pre zjednodušenie práce umožňuje ukladať do jednotlivých

projektov.

- 28 -

5 Podpora vybraných zariadení v systéme LinuxCieľom tejto časti práce je hlavne popísať spôsoby, akými je zabezpečená

spolupráca niektorých druhov rozširujúcich kariet a periférnych zariadení s operačným

systémom a používateľskými aplikáciami. Patria sem napríklad ovládače grafických,

sieťových a zvukových kariet, tlačiarní, polohovacích zariadení, webových kamier

ale aj rôznych iných zariadení. V stručnosti budú spomenuté aj niektoré aplikácie

pre prácu s videom, zvukom a grafikou.

V minulosti boli ovládače pre operačný systém Linux vytvárané takmer výhradne

dobrovoľníkmi, ktorí ich väčšinou vytvárali rôznymi metódami reverzného inžinierstva,

nakoľko výrobcovia sa zameriavali prevažne na tvorbu ovládačov pre operačný systém

Windows a často neboli ani ochotní podporovať vývoj ovládačov pre systém Linux.

V súčasnosti sa už situácia začala postupne meniť a čoraz viac výrobcov podporuje vývoj

otvorených ovládačov, prípadne dokonca vyvíja vlastné ovládače svojich produktov

pre tento systém. Týmto spôsobom sa postupne rozširuje zoznam zariadení,

ktoré je možné s operačným systémom Linux využívať, stále však existujú aj zariadenia,

pre ktoré ovládače nie sú dostupné. Preto je vhodné si pred kúpou samotného zariadenia

overiť, či výrobca deklaruje podporu aj v operačnom systéme Linux, prípadne či je preň

dostupný ovládač vytvorený komunitou.

V tejto časti bude zhodnotená podpora vybraných typov hardvéru v operačnom

systéme Linux. Jedná sa o tieto zariadenia:

• grafické karty

• sieťové karty

• tlačiarne

• zvukové karty

• strihové karty

5.1 Grafické kartyProstredníctvom grafickej karty je sprostredkované zobrazovanie informácií

z počítača na výstupnom zariadení ako je napríklad monitor. Pre jej správnu funkciu

a využitie všetkých možností je potrebný ovládač. Ten je výrobcom poskytovaný

na osobitnom nosiči distribuovanom zväčša spolu so samotnou kartou. Ovládače kariet

- 29 -

sú väčšinou poskytované najmä pre operačný systém Windows. V operačnom systéme

Linux takéto ovládače nemožno použiť. Pre tento systém existujú tri dostupné druhy

ovládačov:

• proprietárne

• komunitné

• všeobecný

Proprietárne ovládače pre svoje grafické karty vytvárajú a poskytujú samotní

výrobcovia. U tohto druhu ovládačov možno počítať s lepšou podporou kariet, pre ktoré

sú určené. Výrobca totiž pozná presné technické špecifikácie, a môže preto ovládač lepšie

optimalizovať. Nevýhodou je používateľova závislosť na danom výrobcovi, nakoľko

od neho závisí oprava nájdených chýb, rozširovanie funkcií a vydávanie aktualizácií.

Tieto ovládače pre operačný systém poskytujú napríklad spoločnosti nVidia, ATI

alebo Matrox .

Komunitné ovládače môžu vznikať s podporou výrobcu daného grafického

adaptéra, ale aj bez nej. Od úrovne podpory od výrobcu zväčša potom závisí aj kvalita

takéhoto ovládača. Výhodou je, že používateľ má väčšie možnosti, ako ovplyvniť vývoj

daného ovládača. Vývoj takýchto ovládačov podporuje napríklad firma Intel.

Treťou a zároveň najmenej výhodnou možnosťou je využitie všeobecného

ovládača. Ten poskytuje len základné funkcie pre zobrazovanie zvyčajne bez podpory

trojrozmernej grafiky. Umožňuje tak však používanie väčšiny grafických kariet

podporujúcich štandard VESA. Pre mnohých používateľov však môže byť postačujúca

aj dostupnosť len týchto základných funkcií (10).

Aplikácie pre prácu s grafikou

Na prácu s rastrovou grafikou na profesionálnejšej úrovni je dostupný program

GIMP, ktorý podporuje širokú škálu formátov, umožňuje aplikáciu rôznych filtrov, prácu

s viacerými vrstvami a rozširovanie prostredníctvom skriptov a zásuvných modulov.

Pre prácu s vektorovou grafikou možno využiť aplikácie z kancelárskych balíkov

spomínaných v predchádzajúcej kapitole. Často používanou samostatnou aplikáciou

je Inkscape. Tá podporuje taktiež prácu s vrstvami a cestami, umožňuje aplikáciu efektov,

export do formátu SVG a automatizáciu úloh prostredníctvom skriptov.

- 30 -

5.2 Sieťové kartyRovnako ako pre grafické karty, aj pre sieťové karty je potrebný ovládač,

aby mohli plniť svoje funkcie. Sieťová karta slúži na pripojenie počítača do počítačovej

siete, a to prostredníctvom metalických, optických i bezdrôtových médií. Pripojenie

do počítačovej siete je pri operačnom systéme Linux dosť významné, nakoľko toto

je potrebné pre získavanie aktualizácií a veľmi často je využívané aj pri inštalácií

softvéru. Väčšina funkcií v systéme môže byť vykonávaná lokálne, ale aj po sieti –

napríklad zobrazovanie grafických informácií alebo prehrávanie zvuku. Veľké množstvo

linuxových systémov je prevádzkovaných ako servery, pre ktoré je sieťové pripojenie

nevyhnutné (3).

Pre sieťové karty neexistuje univerzálny ovládač, ktorý by zabezpečoval aspoň

základné funkcie podobne ako je to u grafických kariet. Vďaka veľkej naviazanosti

systému na prácu so sieťou je však pre väčšinu kariet dostupný komunitou vytvorený

ovládač. V niektorých prípadoch poskytujú ovládače aj samotní výrobcovia, prípadne

podporujú vývoj komunitných ovládačov. Problémy s dostupnosťou ovládačov bývajú

zväčša skôr u bezdrôtových kariet.

5.3 TlačiarneVo väčšine súčasne používaných linuxových systémov je používaný tlačový

systém skrátene nazývaný CUPS. Ten zabezpečuje správu tlačových úloh, zmenu

nastavení tlačiarne, podporu šifrovania či ovládanie prostredníctvom webového rozhrania.

Štandardne je dodávaný so sadou ovládačov pre niektoré tlačiarne, tieto však niekedy

nepodporujú špecifické funkcie niektorých tlačiarní. Ďalšou možnosťou je využitie PPD

súborov tlačiarní, ktoré sú výrobcami dodávané pre systém Windows, ovládačov

od výrobcov pre systém Linux a tiež rôzne ovládače vytvárané komunitou používateľov.

Okrem systému CUPS existujú aj ďalšie, avšak menej rozšírené tlačové systémy

dostupné pre systém Linux. Medzi tieto systémy patrí napríklad LPD, ktorý však

vyžaduje dodatočné nadstavbové aplikácie pre využitie moderných tlačiarní. Ďalšou

možnosťou je LPRng, novšia implementácia pôvodného LPD. Tento podporuje

autentifikáciu prostredníctvom PGP a Kerberos, čím poskytuje lepšie bezpečnostné

vlastnosti (3).

Pre použitie v systéme Linux sú vhodné najmä tlačiarne s podporou štandardu

- 31 -

PostScript, nakoľko väčšina aplikácií v systéme Linux vytvára tlačové výstupy práve

v tomto jazyku. Druhou možnosťou je využitie interpreta Ghostscript, ktorý zabezpečuje

možnosť tlače dát vo formáte PostScript na tlačiarňach, ktoré ho nepodporujú.

5.4 Zvukové kartyPre reprodukciu zvuku z počítača a rovnako pre jeho nahrávanie je potrebná

zvuková karta. Tie sa rozlišujú počtom vstupov a výstupov a taktiež druhom výstupného

signálu. Podpora zvukovej karty môže byť v systéme Linux zabezpečená viacerými

spôsobmi – ovládačmi zakomponovanými priamo v jadre, ovládačmi ALSA, prípadne

ovládačmi zameranými na konkrétne zvukové karty vytvárané komunitou

alebo samotným výrobcom. Tvorcovia každej z alternatívy udržiavajú vlastné zoznamy

podporovaných zvukových kariet (3).

Vo vyšších verziách jadra (2.6 a vyššie) sú ovládače zakomponované priamo

v jadre nahradené ovládačmi ALSA, ktoré sú v súčasnosti najčastejšie používanými

ovládačmi v systéme Linux. Táto architektúra podporuje dopĺňanie prostredníctvom

modulov, podpora aplikačného rozhrania (API) pôvodného systému ovládačov v jadre

a taktiež poskytuje vlastné API pre nadradené aplikácie.

V súčasnosti sa začína presadzovať používanie zvukového servera PulseAudio,

ktorý tvorí medzivrstvu medzi používateľskými aplikáciami a samotnými ovládačmi

ALSA. Tento umožňuje prenášanie zvuku z viacerých vstupov do viacerých výstupov,

lokálne i prostredníctvom siete. PulseAudio taktiež umožňuje ovládanie hlasitosti

v závislosti od jednotlivých aplikácií (11).

Aplikácie pre prácu so zvukom

Pre úpravu zvukových súborov možno použiť program Audacity, dostupný tiež

pre prostredie Microsoft Windows. Podporuje viacero zvukových formátov, prácu

s viacerými súbormi a zvukovými kanálmi naraz a taktiež aplikáciu zvukových efektov

a filtrov.

Pre prehrávanie zvukových súborov poskytuje väčšina grafických prostredí svoje

vlastné programy, medzi najznámejšie patria napríklad Amarok z prostredia KDE

a Rhythmbox pre prostredie Gnome. Obe umožňujú prácu so zoznamami skladieb

a využívanie on-line rádií.

- 32 -

5.5 Strihové kartyPodpora jednotlivých strihových kariet je závislá od rozhrania, ktorým sa pripájajú

k počítaču a čipom, ktorý zabezpečuje ich funkciu. Limitovaná je taktiež samotnými

programami, ktoré dokážu s jednotlivými typmi kariet pracovať. Väčšina výrobcov

sa zameriava najmä na zabezpečenie podpory v operačnom systéme Windows prípadne

Mac OS, nakoľko aj softvér pre prácu s videom je vytváraný najmä pre tieto platformy.

Pre prácu so zdrojmi videa ako sú práve strihové karty alebo kamery je v systéme Linux

najrozšírenejšie rozhranie Video4Linux, cez ktoré potom k zariadeniu pristupujú samotné

aplikácie na prácu s videom. Toto obsahuje vlastné ovládače pre niektoré karty, prípadne

využíva služby iných ovládačov, napríklad pre pripojenie prostredníctvom rozhrania

FireWire. Medzi výrobcov, ktorí deklarujú podporu Linuxu u niektorých svojich

produktov patrí napríklad spoločnosť ViewCast.

Aplikácie pre prácu s videom

Pre strih videa možno využiť program Cinelerra, ktorý umožňuje aplikáciu audio

a video filtrov a efektov, prácu so zvukovými stopami a výstupy vo vysokom rozlíšení.

Podporuje viacero formátov súborov. Ďalšou aplikáciu pre prácu s videom je Kino,

ktorá ponúka jednoduchšie používateľské rozhranie a menší počet funkcií ako Cinelerra.

Podobne ako pri prehrávačoch zvuku, aj pre prehrávanie videa poskytuje každé

grafické prostredie vlastnú aplikáciu. V poslednej dobe sa dostáva do popredia tiež

program VLC, ktorý poskytuje možnosti prehrávania širokého spektra audio a video

formátov, konverziu a taktiež funkcie pre vysielanie po sieti.

- 33 -

6 Ekonomická analýzaSo zmenou operačného systému a používaných aplikácií sú spojené rôzne

ekonomické aspekty, ktoré je nutné pred samotným prechodom zvážiť a pripraviť

sa na ne. Tieto predstavujú finančné úspory, ale aj dodatočné náklady. Finančné úspory

možno rozdeliť do niekoľkých bodov:

• technické vybavenie,

• úspora na aktualizáciách,

• úspora pri nových inštaláciách.

Náklady, spojené s prechodom na nový softvér predstavujú najmä:

• zmena technického vybavenia,

• vzdelávanie používateľov,

• náklady vynaložené na pôvodný softvér,

• obstaranie nového softvéru a jeho inštalácia.

Ceny uvedené v tomto prehľade boli platné k 27.5.2009.

Technické vybavenie

Pri technickom vybavení počítača je možné finančné prostriedky ušetriť, môžu sa

však vyskytnúť aj dodatočné náklady. Pre plynulý beh aplikácií v grafickom prostredí

je odporúčaná operačná pamäť o veľkosti aspoň 512 MB, pri operačných systémoch

Windows pred systémom Windows Vista je postačujúca pre väčšinu aplikácií aj pamäť

o veľkosti 256 MB prípadne menej. Toto predstavuje vyššie finančné náklady vzhľadom

na nutnosť výmeny staršieho technického vybavenia. Na druhej strane však umožňuje

finančnú úsporu pri zaobstarávaní nového vybavenia, nakoľko pri vývoji aplikácií

v systéme Linux je často snaha o udržanie rovnakých systémových nárokov v nových

verziách aplikácií, či dokonca ich zníženie.

Aktualizácie a podpora

Aktualizácie pre väčšinu otvorených aplikácií sú dostupné bezplatne. V systéme

Linux je ich najčastejšie možné inštalovať prostredníctvom správcu balíkov daného

systému. U komerčných aplikácií sú aktualizácie a nové verzie naopak zväčša predmetom

ďalších investícií, nakoľko výrobcovia ich väčšinou poskytujú bezplatne len na určité

krátke časové obdobie, po uplynutí ktorého je nutné predplatenie ďalších aktualizácií.

Situácia je rovnaká aj pri získavaní nových verzií, kedy je tieto nutné zakúpiť nanovo,

- 34 -

prípadne je používateľovi odpustená len časť kúpnej ceny vzhľadom na vlastníctvo

predchádzajúcej verzie. Súčasťou komerčných aplikácií býva aj podpora používateľov

zo strany výrobcu programu, prípadne tiež tlačená dokumentácia, ktorá je súčasťou

balenia zakúpenej aplikácie. Podporu pri open source aplikáciách získať len štúdiom

elektronickej dokumentácie danej aplikácie, vyhľadávaním a dotazovaním v rôznych

diskusných fórach a poštových skupinách (mailing lists) či predplatením u firiem

poskytujúcich podporu. Pre niektoré otvorené aplikácie tiež existuje možnosť zakúpenia

tlačenej dokumentácie, ako je to napríklad u kancelárskeho balíka OpenOffice.org.

Nové inštalácie

Pri nových inštaláciách možno značné finančné prostriedky ušetriť vzhľadom

na to, že už raz získané kópie inštalačných médií aplikácií či operačného systému možno

legálne využívať pre inštaláciu na ďalších počítačoch bez nutnosti zakupovania ďalšieho

média či licencie. Pri komerčných produktoch je toto možné len v obmedzenom množstve

prípadov, zväčša za podmienky, že má zákazník zakúpenú mnohonásobnú licenciu,

ktorá ho však taktiež limituje len na použitie v rámci určitej organizácie, prípadne

na určitý počet možných vykonaných inštalácií.

Vzdelávanie používateľov

Toto predstavuje dodatočné finančné náklady na používateľov, ktorí prechádzajú

z jedného balíka aplikácií a operačného systému na druhý. Školenia pre používanie

a taktiež spravovanie operačného systému Linux môžu byť finančne oveľa náročnejšie

ako je to u systému Windows a to najmä z dôvodu jeho menšieho rozšírenia,

kvôli ktorému je aj menšia konkurencia medzi firmami poskytujúcimi školenia, a tým

aj menší tlak na zníženie cien. Jednou z firiem poskytujúcich školenia v oblasti

používania operačného systému Linux a aplikácií v ňom je IT LEARNING SLOVAKIA,

s.r.o.. Cena školenia pre jedného používateľa je 118,50 €. Toto školenie je zamerané

na základné oboznámenie s operačným systémom Linux, používanie jeho grafických

prostredí, inštaláciu softvéru, základné nastavenia a prácu s vybranými aplikáciami –

kancelárske balíky, práca s internetom a elektronickou poštou, programátorské nástroje.

Dôležitým faktom je aj skutočnosť, že pre veľké percento open source aplikácií školenia

ani neexistujú, preto sú samotní používatelia odkázaní na rôzne formy samoštúdia. Takéto

náklady je potom možné len ťažko vyčísliť.

- 35 -

Náklady na pôvodný softvér

Pri prechode na nové aplikácie a operačný systém treba prehodnotiť

už vynaložené finančné prostriedky na zaobstaranie pôvodného softvéru. Väčšina

komerčného softvéru má len určité časové obdobie, v ktorom sa výrobca zameriava

na poskytovanie podpory k tomuto produktu a vydáva preň opravné aktualizácie.

Po tomto období, kedy už výrobca daného softvéru neponúka nové verzie v rámci

pôvodných obstarávacích nákladov, ale poskytuje len možnosť zakúpenia novej verzie

programu, nastáva obdobie, kedy je vhodné začať zvažovať prechod na iný softvér.

Náklady na nový softvér

Tieto sa odvíjajú od spôsobu zaobstarania inštalačných médií, ktoré je možné

získať stiahnutím z internetu, zakúpením prostredníctvom rôznych elektronických alebo

kamenných obchodov, získať bezplatne v rámci bezplatných distribučných programov,

prípadne zakúpením od distribútora niektorých komerčných distribúcií. Do týchto

nákladov spadajú aj samostatné finančné a časové náklady spojené s vykonaním

inštalácie systému a aplikácií správcom alebo používateľom samotným, prípadne túto

inštaláciu možno zabezpečiť aj prostredníctvom profesionálnych firiem poskytujúcich

tieto inštalačné služby.

6.1 Náklady na vybavenie jedného počítačaV nasledujúcej časti budú porovnané náklady na vybavenie jedného počítača operačným

systémom a kompletnou sadou aplikácií, ktoré boli rozoberané v kapitole 4 . Jedna verzia

bude založená na operačnom systéme Windows a komerčných aplikáciách, druhá

na systéme Linux a open source produktoch. Porovnané budú náklady pre bežného

používateľa aj pre používateľa, ktorý má možnosť využiť študentské verzie produktov.

Ceny pre porovnanie sú priemerné a boli určené z cenníkov troch spoločností

zaoberajúcich sa predajom počítačového vybavenia (Alza.sk, CMC Data a Shark

Computers), ďalej spoločnosti poskytujúcej predaj produktu Matlab pre oblasť

Slovenskej republiky Humusoft s.r.o a z cenníka spoločnosti National Instruments

pre Slovenskú republiku. Informácia o cene inštalačného média systému Linux bola

získaná z cenníka firmy JPD Development, s.r.o, toto je však tiež možné získať

stiahnutím z internetu prípadne cez bezplatný distribučný program niektorých výrobcov

jednotlivých distribúcií. Takúto možnosť poskytuje napríklad distribúcia Ubuntu. Väčšina

- 36 -

ostatných open source aplikácií je súčasťou inštalačného média operačného systému

Linux, alebo je ich možné získať len stiahnutím z internetu. Pre tieto bola spoločná

obstarávacia cena odhadom stanovená na 10 €, čo zahrňuje cenu nosiča, vypaľovania

a pripojenia na internet.

Prehľad cien pre zaobstaranie softvéru pre jednu stanicu pri platnosti štandardných

cien jednotlivých produktov je zhrnutý v tabuľke 6.1.

Tabuľka 6.1: Prehľad cien pre jednu stanicu pri štandardnom cenníku

Produkt Komerčná verzia (cena v €) Open source verzia (cena v €)

Operačný systém

Windows Vista Home Basic OEM

86,6 OS Linux 6,99

Kancelársky balík

Microsoft Office 2007 Small Business OEM

225,71OpenOffice.org, KOffice, GnomeOffice

10

Výpočtová aplikácia

Matlab – základná verzia bez Simulink

2815,56 Octave, Scilab

Simulačná aplikácia

Multisim Base Edition 1449 Qucs, KTechLab

Vývojové prostredie

Eclipse, NetBeans, FreePascal

10Eclipse, NetBeans, FreePascal, KDevelop

Spolu 4586,88 16,99

Pre používateľov, ktorí majú možnosť využiť študentské zľavy na niektoré

produkty, prípadne si môžu zabezpečiť ich študentské verzie, sa cena komerčných

produktov zníži. Cena za zaobstaranie otvorených aplikácií v tomto prípade zostáva

nezmenená. Prehľad cien je uvedený v tabuľke 6.2.

Tabuľka 6.2: Prehľad cien pre jednu stanicu pri uplatnení študentských zliav

Produkt Komerčná verzia (cena v €) Open source verzia (cena v €)

Operačný systém

Windows Vista Home Basic OEM

86,6 OS Linux 6,99

Kancelársky balík

Microsoft Office 2007 SK pre študentov a domácnosti

57,34OpenOffice.org, KOffice, GnomeOffice

10

Výpočtová aplikácia

MATLAB & Simulink Student Version

54,3 Octave, Scilab

Simulačná aplikácia

Multisim Base Edition - študentská verzia

39,95 Qucs, KTechLab

- 37 -

Produkt Komerčná verzia (cena v €) Open source verzia (cena v €)

Vývojové prostredie

Eclipse, NetBeans, FreePascal

10Eclipse, NetBeans, FreePascal, KDevelop

Spolu 248,19 16,99

Z výsledkov v oboch tabuľkách vyplýva, že úspora sa pohybuje od stoviek

až po tisícky eur v závislosti od verzie komerčných produktov. Pri tejto úspore však treba

zvážiť aj spektrum funkcií a možností jednotlivých programov. Toto je širšie najmä pri

komerčných simulačných a výpočtových aplikáciách, čo sa však odráža aj na výrazne

vyššej cene. Súčasťou býva aj tlačená dokumentácia a podpora od výrobcu.

6.2 Náklady na vybavenie viacerých počítačovVýrobcovia aplikácií poskytujú rôzne zľavy z ceny produktov v závislosti

od počtu ich používateľov, ktorí ich používajú v rámci organizácie a takisto od počtu

počítačov, na ktorých sú nainštalované. Vykonávanie takýchto inštalácií je v takýchto

prípadoch zvyčajne viazané zmluvou. Táto určuje, na ktoré počítače sa môže inštalácia

vykonávať a aké osoby a aký počet osôb môže s takto nainštalovaným softvérom

následne pracovať. V prípade niektorých licencií býva v zmluve tiež určené, na aký účel

môžu byť nainštalované aplikácie používané (napríklad výhradne nekomerčné použitie,

obmedzenie len na vzdelávanie študentov a pod.). Niekedy takisto zmluvy umožňujú,

aby si takto zakúpený softvér nainštalovali používatelia (zamestnanci, študenti) aj na ich

domáce počítače.

Pri open source softvéri je situácia zjednodušená samotnou definíciou

open source. Tá predpisuje, že licencia nesmie určovať spôsob, akým sa softvér používa,

ani osoby, ktoré s ním pracujú. Takisto predpisuje právo na slobodu šírenia takéhoto

softvéru. Raz získané inštalačné médium je tak možné voľne kopírovať a požičiavať

ďalším záujemcom, ako sú zamestnanci či študenti škôl, a použiť ho na neobmedzený

počet inštalácií.

V nasledujúcej časti budú zhodnotené obstarávacie náklady softvéru

pre 10 počítačov s využitím možností multilicencií. Operačný systém Windows Vista nie

je možné zakúpiť v rámci multilicencie, preto bola do porovnania zahrnutá OEM verzia.

Pre kancelársky balík Microsoft Office 2007 je cena OEM licencie nižšia ako cena

v rámci multilicencie. Softvér možno zaobstarať v rámci multilicencie aj za nižšie ceny,

- 38 -

avšak toto je možné len pri väčších objemoch objednávaných licencií. Pre aplikáciu

Matlab je možné zakúpiť individuálne licencie určené pre konkrétnu platformu

(Windows, Linux, MacOS), alebo multiplatformnú licenciu. Cenovo najvýhodnejšou

možnosťou je zakúpenie viacerých individuálnych licencií. Podobná situácia

je pri aplikácii Multisim, kde je tiež možné len zakúpenie samostatných licencií. Prehľad

cien je uvedený v tabuľke 6.3.

Tabuľka 6.3: Prehľad cien pre 10 počítačov

Produkt Komerčná verzia (cena v €) Open source verzia (cena v €)

Operačný systém

Windows Vista Home Basic OEM

866 OS Linux 6,99

Kancelársky balík

Microsoft Office 2007 Small Business OEM

2257,1OpenOffice.org, KOffice, GnomeOffice

10

Výpočtová aplikácia

Matlab – základná verzia bez Simulink

28155,64 Octave, Scilab

Simulačná aplikácia

Multisim Base Edition 14490 Qucs, KTechLab

Vývojové prostredie

Eclipse, NetBeans, FreePascal

10Eclipse, NetBeans, FreePascal, KDevelop

Spolu 45778,74 11,99

Pre použitie v akademickom prostredí je možné taktiež využiť školské verzie

kancelárskeho balíka, pričom jeho ceny sú nižšie oproti bežnej verzii. Podobne je to

u aplikácie Matlab, pri ktorom je cena jednej inštalácie 750.04 €. Takúto verziu možno

využiť len na výskumnú a vzdelávaciu činnosť študentov a zamestnancov školy. Cena

prostredia Multisim pre použitie vo vzdelávaní je 2 542.64 € pre 10 používateľov.

- 39 -

7 Demonštračné ukážky aplikáciíV tejto časti budú predvedené ukážky z práce s jednotlivými open source

aplikáciami prostredníctvom snímkov obrazoviek. U kancelárskych aplikácií bude tiež

zhodnotená podpora dokumentov vytvorených pomocou kancelárskeho balíka Microsoft

Office a pri výpočtových aplikáciách podpora skriptov vytvorených v aplikácii Matlab.

Je však nutné spomenúť, že aj keď väčšina spomenutých otvorených programov sa snaží

zabezpečiť podporu formátov komerčných aplikácií, táto podpora nikdy nie je

stopercentná. To je často spôsobené uzavretosťou týchto formátov, ale tiež snahou

o odlišnosť od týchto aplikácií.

7.1 Kancelárske aplikácieVšetky spomínané textové editory podporujú import dokumentov z programu Microsoft

Word. Len aplikácia OpenOffice.org Writer však dokázala importovať daný dokument

úplne správne (obrázok 7.1). Program AbiWord nedokázal zobraziť vložený automaticky

vygenerovaný obsah, použil nesprávne štýly pre jednotlivé nadpisy, nedokázal vertikálne

zlúčiť bunky tabuľky. Taktiež nepoužil správny formát dátumu v hlavičke a nedokázal

zobraziť vložený vzorec ani vektorový obrázok. Úpravami dokumentu však bolo možné

zabezpečiť vzhľad dokumentu rovnaký ako je to u originálu vytvoreného v programe

Microsoft Word, avšak nie je možné nakresliť v ňom vektorový obrázok priamo. KWord

nezobrazil rastrový ani vektorový obrázok. Nezobrazil tiež rovnicu a tabuľku zobrazil bez

orámovania. Dátum aj text bol vložený len ako text, nadpisy mali použitý nesprávny štýl

a okraje stránky boli nastavené inak ako v pôvodnom dokumente, čo spôsobilo posunutie

rozloženia dokumentu. Rovnako ako v programe AbiWord, aj v KWord je bolo možné

požadovaného vzhľadu dokumentu dosiahnúť úpravami a zmenou nastavení programu.

Nakreslenie vektorového obrázka bolo dosiahnuté komponentom na kreslenie z balíka

KOffice.

- 40 -

Všetky spomínané tabuľkové kalkulátory tiež podporujú import z formátu

Microsoft Excel. Všetky dokázali vykonať výpočty prostredníctvom vzorcov. Program

Openoffice.org Calc zobrazil správne všetky grafické prvky, problém sa vyskytol iba

u poľa s dátumom, kedy použil nesprávny formátovací reťazec a u buniek, ktoré nemali

pevne nastavený počet desatinných miest, nakoľko čísla zobrazil zaokrúhlené na dve

desatinné miesta. Všetky spomenuté závady však bolo možné napraviť jednoduchou

zmenou formátovania. Program Gnumeric použil správne formátovanie u všetkých

buniek, problém nastal u zobrazenia vektorovej grafiky a rovnice (obrázok 7.2). Program

KSpread nezlúčil bunky u ktorých bolo zlúčenie nastavené, text v bunkách bol zarovnaný

na ľavú stranu, čo je však štandardnou vlastnosťou programu. Komplikácie nastali

u buniek, ktoré mali nastavený formát dát iný ako číslo a tiež nezobrazil žiadny

z grafických prvkov z pôvodného dokumentu. Úpravami dokumentu bolo možné

dosiahnuť vzhľad ako je to u pôvodného, až na filtrovanie buniek, ktoré tento program

- 41 -

Obrázok 7.1: Dokument zobrazený v programe OpenOffice.org Writer

nepodporuje.

Skúšobnú prezentáciu program OpenOffice.org Impress (obrázok 7.2) zobrazil

takmer správne. Jedinou pozorovanou závadou bolo ignorovanie zmenenej farby textu

a nezobrazenie jednej z čiar tabuľky. Úpravou bolo dosiahnutého rovnakého vzhľadu

ako v pôvodnom dokumente. Program KPresenter síce súbor otvoril, nezobrazil však

tabuľku, obrázky ani vektorovú grafiku. Nezobrazilo sa ani pozadie a päta snímku

a v texte nesprávne zobrazil znaky s diakritikou. Napriek týmto nedostatkom bolo však

možné v tomto programe vytvoriť rovnako vyzerajúcu prezentáciu.

- 42 -

Obrázok 7.3: Testovacia prezentácia zobrazená v OpenOffice.Org Impress po úprave

Obrázok 7.2: Prostredie a zobrazenie hárku v programe Gnumeric

7.2 Aplikácie pre InternetVšetky spomínané internetové prehliadače boli testované zobrazením stránky

http://the-linux.tym.sk/?page=overenie-funkcionality. Na tejto stránke sa nachádza

väčšina bežne používaných internetových technológií ako HTML, CSS, JavaScript, Flash

animácia, JAVA applet a obrázky. Stránka sa vykreslila korektne vo všetkých

prehliadačoch, problém nastal len u animácie vo formáte SVG, kedy prehliadač

Konqueror (obrázok 7.4) vykreslil len zaoblený obdĺžnik a Mozilla Firefox a Epiphany

len výsledný vzhľad bez animácie.

Pre otestovanie funkcií poštových klientov bol v každom nastavený poštový účet

s podporou protokolu POP3, na ktorý bola zaslaná správa napísaná vo formáte HTML

a s priloženou prílohou. Všetky spomínané programy pre prácu s poštou sa pripojili

k serveru a stiahli danú e-mailovú správu. Pri zobrazovaní neboli problémy s diakritikou

a správne bolo zobrazené aj HTML formátovanie. Programy taktiež správne identifikovali

priložený súbor a stiahli ho. Program KMail (obrázok 7.5) zároveň zobrazil tiež správu

v rýdzo textovom formáte. Tento program je súčasťou aplikácie Kontact, ktorá združuje

tiež adresár, čítačku správ a organizátor.

- 43 -

Obrázok 7.4: Prehliadač Konqueror zobrazujúci stránku s priehľadným obrázkom a JavaScript-om

Klienti okamžitých správ Pidgin (obrázok 7.6a) a Kopete (obrázok 7.6b)

poskytujú možnosť súčasne používať viacero kont od rôznych poskytovateľov. Program

aMSN (obrázok 7.6c) sa dokáže momentálne pripájať len do siete MSN (Windows Live)

a program LICQ len do siete ICQ.

- 44 -

a) b) c)

Obrázok 7.6: Klienti okamžitých správ: a) Pidgin, b) Kopete s účtami Jabber, ICQ a MSN, c) aMSN

Obrázok 7.5: Program Kontact zobrazujúci poštu v komponente KMail

7.3 Výpočtové aplikácieOba spomínané programy čiastočne podporujú syntax a funkcie používané

v programe MATLAB. Scilab okrem toho ponúka aj možnosť konverzie z MATLAB-u

do vlastného formátu. Tá prebehla v poriadku, program však štandardne používa inú

farebnú schému, tú je však možné zmeniť aby výstup vyzeral ako v MATLAB-e.

Grafický výstup z výpočtu hyperbolického paraboloidu z programu GNU Octave je na

obrázku 7.7. Program samotný beží len v terminálovom okne, je tiež možné použiť

nadstavbu QtOctave.

Program Scilab obsahuje tiež súčasť Scicos, ktorá sa svojimi funkciami podobá

na nástroj Simulink. Neposkytuje však možnosti na konverziu zo Simulink-u, nakoľko

neobsahuje ani také množstvo blokov, aké sú obsiahnuté v Simulink-u. Jednoduchý

model a jeho grafický výstup je na obrázku 7.8.

- 45 -

Obrázok 7.8: Nástroj Scicos zobrazujúci grafický výstup z modelu

Obrázok 7.7: Výsup z programu GNU Octave

7.4 Simulátory elektrických obvodovProgram KTechlab umožňuje simulovať len jednoduchšie elektrické obvody,

nakoľko je ešte stále vo vývoji a simulácie v ňom takto slúžia skôr len na demonštračné

účely než na hodnovernú simuláciu obvodu, nakoľko aj jeho správanie je niekedy

nevypočítateľné. Program môže simulovať aj logické obvody (obrázok 7.8).

Program Qucs dokáže takisto simulovať analógové aj číslicové obvody a výstupné

dáta umožňuje zobraziť vo viacerých formách. Na obrázku 7.9 vidieť schému zapojenia

simulovaného obvodu a výsledné zobrazenie grafu vstupného napätia pripojeného

na zosilňovač a výstupnej hodnoty napätia.

- 46 -

Obrázok 7.9: Simulácia na logických obvodoch v programe KTechlab

Obrázok 7.10: Výsledok simulácie jednostupňového zosilňovača v Qucs

7.5 Vývojové prostrediaVývojové prostredia KDevelop, Eclipse i NetBeans ponúkajú podobné funkcie

aj používateľské rozhranie a umožňujú prácu v programovacích jazykoch Java, C/C++

a PHP. Prostredie FreePascal je určené hlavne pre jazyk Pascal. Úpravu skriptu v jazyku

PHP v prostredí Eclipse je vidieť na obrázku 7.11. Na ľavej strane vidieť, ako program

pre zlepšenie navigácie v kóde zobrazuje triedu aj s jej členskými funkciami

a premennými.

Prostredie NetBeans v režime návrhu grafického vzhľadu aplikácie je možné

vidieť na obrázku 7.12. Jednotlivé grafické prvky je možné vybrať z panela a v ďalšom

paneli je potom možné vlastnosti týchto prvkov meniť. Program tiež v stromovej

štruktúre zobrazuje jednotlivé časti projektu ako sú zdrojové kódy či iné zdroje.

- 47 -

Obrázok 7.12: Tvorba grafického rozhrania v prostredí NetBeans

Obrázok 7.11: Eclipse a skript v jazyku PHP

8 ZáverV práci boli popísané jednotlivé linuxové distribúcie z hľadiska ich vzniku,

filozofie vývoja, použiteľnosti a cieľovej skupiny používateľov. Každá z distribúcií má

svoje pre aj proti, ktoré sa odvíjajú od zariadenia, na ktorom je nainštalovaná a je vhodná

pre inú cieľovú skupinu používateľov. Zo spomínaných distribúcií je v súčasnosti jednou

z najčastejšie v bežnej praxi používaná distribúcia Ubuntu, ktorá býva predinštalovaná

aj na niektorých predávaných počítačoch.

Pri skúmaní vlastností vybraných alternatívnych open source programov

sa z kancelárskych balíkov javil ako najlepšie riešenie balík OpenOffice.org,

ktorý sa už aj v súčasnosti často používa namiesto balíka Microsoft Office, najmä kvôli

dobrej podpore jeho formátov a podobnosti používateľského rozhrania a spôsobu

ovládania. Z internetových prehliadačov je aj v prostredí operačného systému Microsoft

Windows najväčším konkurentom prehliadača Internet Explorer aplikácia Mozilla

Firefox. Tá poskytuje dobrú podporu štandardov a formátov v súčasnosti používaných

v prostredí Internetu. Všetky programy na prácu s elektronickou poštou poskytujú

možnosti porovnateľné s aplikáciou Microsoft Outlook Express. Programy na zasielanie

okamžitých správ poskytujú navzájom podobné funkcie, avšak väčšinou len na základnej

úrovni pokrývajúcej prijímanie a zasielanie správ a súborov a prácu s kontaktami.

V niektorých prípadoch podporujú tiež komunikáciu prostredníctvom webovej kamery.

Programy Pidgin a Kopete tiež podporujú protokol Jabber, pri ktorom umožňujú

využívanie rôznych doplnkových služieb, ktoré tento protokol poskytuje. Servery Apache

aj MySQL už v súčasnosti majú rozsiahlu používateľskú základňu z radov firemných

ako aj privátnych používateľov. V oblasti výpočtových a simulačných aplikácií

je posúdenie funkcií skôr na samotnom používateľovi a závisí od jeho osobných

požiadaviek. Veľké rezervy má najmä aplikácia KTechlab, ktorá sa často prejavuje

nestabilitou a nepredvídateľným správaním. Vývojové prostredia NetBeans i Eclipse

sa javia ako dostatočne zrelé na bežné použitie v praxi.

V oblasti podpory hardvéru má systém Linux často nedostatky, tie sú však spojené

hlavne s nezáujmom výrobcov o tento systém. Situácia sa však začína postupne meniť,

čo je vidieť najmä na zvyšujúcom sa počte počítačov predávaných s predinštalovaným

operačným systémom Linux. Podpora a záujem výrobcov je lepšia najmä u bežne

- 48 -

používaných zariadení ako sú sieťové či grafické karty, horšie je to u zariadení

ako sú napríklad strihové karty, ktoré majú aj menšiu používateľskú základňu.

Z hľadiska nákladov vynaložených na obstaranie open source softvéru sa tento

javí výrazne výhodnejší než komerčný softvér. Výrazne úspory je možné dosiahnuť

aj v oblasti aktualizácií a získavania nových verzií. Dodatočné náklady tvorí preškolenie

používateľov. Tieto však závisia aj od používateľov samotných. S mnohými

zo spomínaných aplikácií sa používatelia stretávajú i v prostredí systému Microsoft

Windows, takže nie sú pre nich neznáme. Technické požiadavky skúmaných aplikácií

sú porovnateľné, niekedy dokonca v i nižšie ako u komerčných.

Pri písaní práce som sám získal cenné skúsenosti a znalosti pri práci

s popisovanými aplikáciami ako v oblasti používania rôznych editorov a realizácie

výpočtov pomocou počítača, tak pri využívaní vývojových prostredí.

- 49 -

Zoznam použitej literatúry[1] Kolektív autorov: Čo je to OSS?. [citované 5.12.2008]. Dostupné z

http://web.archive.org/web/20080109122349/http://skosi.org/?

qwiki_page=skosi:aboutoss:sk

[2] PERENS, Bruce: Spoločenská zmluva. [citované 1.2.2009]. Dostupné z

http://www.debian.org/social_contract

[3] Kolektív autorov: Linux - Dokumentační projekt. Brno: Computer Press, 2003. ISBN

8072267612.

[4] NEGUS, Christopher: Linux Bible: Boot Up to Ubuntu, Fedora, KNOPPIX, Debian,

OpenSUSE, and 11 Other Distributions. Hoboken, N.J.: John Wiley and Sons, 2008.

ISBN 9780470230190.

[5] Kolektív autorov: Verzie Debianu. [citované 1.2.2009]. Dostupné z

http://www.debian.org/releases/

[6] PETERSEN, Richard: Fedora Core 7 & Red Hat Enterprise Linux. : McGraw - Hill

Professional, 2007. ISBN 9780071486422.

[7] JONES, M. Tim: GNU/Linux Application Programming. London: Charles River

Media, 2008. ISBN 1584503718.

[8] Kolektív autorov: OpenOffice.org. [citované 4.2.2009]. Dostupné z

http://en.wikipedia.org/wiki/Openoffice

[9] Kolektív autorov: Inbound connections limit in Windows XP. [citované 1.3.2009].

Dostupné z http://support.microsoft.com/kb/314882

[10] LARABEL, Michael: ATI Has Open-Source Drivers Too. [citované 26.3.2009].

Dostupné z http://www.phoronix.com/scan.php?page=article&item=700&num=1

[11] WILLIS, Nathan: Why you should care about PulseAudio. [citované 31.3.2009].

Dostupné z http://www.linux.com/feature/119926

- 50 -

ČESTNÉ VYHLÁSENIEVyhlasujem, že som zadanú bakalársku prácu vypracoval samostatne,

pod odborným vedením vedúceho bakalárskej práce Ing. Martina Paraliča, PhD.

a používal som len literatúru uvedenú v práci.

Súhlasím so zapožičiavaním bakalárskej práce.

V Žiline dňa .......................... .............................................

podpis študenta

Žilinská univerzita v Žiline

Elektrotechnická fakulta

Katedra telekomunikácií a multimédií

Analýza možnosti prechodu z komerčného softvérového

vybavenia a OS Windows na open-source produkty pod

OS Linux

P R Í L O H O V Á Č A S Ť

Peter Vereš

2009

Zoznam príloh1. Prehľad funkcií textových editorov, tabuľkových kalkulátorov a prezentačných

programov

2. Vybrané časti z prekladu licencie GNU GPL

Príloha č. 1.: Prehľad funkcií kancelárskych aplikácií

Tabuľka: Funkcie textových editorov

Program / funkcia Microsoft Word 2003

Writer KWord Abiword

Formátovanie textu áno áno áno áno

Definovanie vlastných štýlov áno áno áno áno

Priame kreslenie grafiky v programe

áno áno áno – cez komponent

nie

Vkladanie obrázkov (JPG,PNG,GIF,BMP,WMF,EPS)

áno áno áno áno – JPG,PNG,BMP,WMF

Vkladanie tabuliek áno áno áno áno

Hlavička a päta áno áno áno áno

Pridávanie poznámok áno áno áno áno

Automatické generovanie zoznamov (obsah, obrázky, tabuľky, bibliografia)

áno – obsah, obrázky, tabuľky

áno áno - obsah áno - obsah

Vkladanie matematických vzorcov

áno áno áno áno

Export do PDF nie áno áno áno

Otváranie a ukladanie MS Word

áno áno áno áno

Kontrola pravopisu áno áno áno áno

Tabuľka: Funkcie tabuľkových kalkulátorov

Program / funkcia Microsoft Excel 2003

Calc KSpread Gnumeric

Formátovanie áno áno áno áno

Kontrola pravopisu

áno áno áno nie

Hlavička a päta áno áno áno áno

Pridávanie komentárov

áno áno áno áno

Vzorce a funkcie áno áno áno áno

Vkladanie grafov áno áno áno áno

- 1 -

Program / funkcia Microsoft Excel 2003

Calc KSpread Gnumeric

Filtre údajov áno áno nie áno

Automatické vypĺňanie radov

áno áno áno áno

Vkladanie obrázkov

áno áno áno áno

Kreslenie vlastnej grafiky

áno áno áno – cez komponent nie

PDF export nie áno áno áno

Podpora formátu MS Excel

áno áno áno áno

Tabuľka: Funkcie prezentačných programov

Program / funkcia Microsoft PowerPoint Impress KPresenter

Základné formátovanie

áno áno áno

Kontrola pravopisu áno áno áno

Kreslenie vlastnej grafiky

áno áno áno

Vkladanie tabuliek áno áno áno – cez komponent

Animácia prechodov medzi snímkami

áno áno áno

Animácia objektov áno áno áno

Pero v prezentácii áno áno áno

PDF export nie áno áno

Podpora MS PowerPoint

áno áno áno

Export do Flash nie áno - čiastočne nie

- 2 -

Príloha č. 2.: Vybrané časti slovenského prekladu GNU GPL

Preambula

Väčšina licencií pre softvér je navrhnutých tak, aby vám obmedzovali slobodu

jeho zdieľania a upravovania. Naopak ,,Všeobecná zverejňovacia licencia GNU“ vám

zaručuje slobodu zdieľania a upravovania ,,slobodného softvéru“ - zaisťuje že softvér je

slobodný pre všetkých jeho užívateľov. Táto ,,Všeobecná zverejňovacia licencia“ sa

vzťahuje na väčšinu softvéru nadácie Free Software Foundation a na akýkoľvek iný

program, ktorého autor ju príjme (iný softvér Free Software Foundation je namiesto toho

pokrytý ,,Knižnou všeobecnou zverejňovacou licenciou GNU“). Aj vy ju môžete použiť

pre svoje programy.

Ak hovoríme o ,,slobodnom softvéri“, máme na mysli slobodu používania, nie

cenu. (...)

Napríklad, ak šírite kópie takéhoto programu, či už zdarma alebo za poplatok,

musíte poskytnúť príjemcovi všetky práva, ktoré máte sami. Musíte zaručiť, že

príjemcovia tiež dostanú, alebo môžu získať, zdrojový kód. A musíte im ukázať tieto

podmienky, aby aj oni poznali svoje práva. (...)

Kvôli ochrane každého autora, vrátane nás samotných, chceme zaručiť, aby každý

chápal skutočnosť, že na tento slobodný softvér neexistuje žiadna záruka. Ak je softvér

niekým iným modifikovaný a poslaný ďalej, chceme, aby príjemcovia vedeli, že to, čo

majú, nie je originál. Preto sa akékoľvek problémy vnesené inými neodrazia na reputácii

pôvodných autorov. (...)

Ustanovenia a podmienky pre kopírovanie, šírenie a modifikáciu

Táto licencia (ďalej len Licencia) sa vzťahuje na počítačový program alebo iné

dielo, ktoré obsahuje zmienku umiestnenú v ňom autorom o tom, že môže byť šírené

podľa ustanovení ,,Všeobecnej zverejňovacej licencie GNU“. Ďalej je takýto počítačový

program alebo dielo označované pojmom ,,Program“ a ,,dielo založené Programe“

znamená buď Program samotný, alebo každé iné dielo z neho odvodené, čo znamená

dielo obsahujúce Program alebo jeho časti doslovne alebo s modifikáciami, prípadne v

preklade do iného jazyka. (ďalej je preklad zahrňovaný pod pojmom ,,modifikácia“)

Každý užívateľ Licencie je označovaný ako ,,Vy“.

- 3 -

Iné činnosti ako kopírovanie, šírenie a modifikácia Programu nie sú Licenciou pokryté;

siahajú mimo jej rámec. (...)

Môžete kopírovať a šíriť doslovné kópie zdrojového kódu Programu tak, ako ste

ho obdržali, na ľubovoľnom médiu za predpokladu, že na každej kópii viditeľne uvediete

zmienku o autorovi a absencii záruky. Necháte nedotknuté všetky zmienky odkazujúce na

Licenciu a zmienky o absencii záruky, a dáte každému príjemcovi spolu s Programom

kópiu Licencie.

Za fyzický akt prenesenia kópie môžete žiadať poplatok a podľa vlastného

uváženia môžete ponúknuť za poplatok záručnú ochranu.

Môžete modifikovať vašu kópiu alebo kópie Programu alebo ktorejkoľvek jeho časti, a

tak vytvoriť dielo založené na Programe, a kopírovať a šíriť takéto modifikácie či dielo

podľa platných podmienok odseku 1, uvedeného vyššie, za predpokladu, že splníte aj

všetky tu vymenované podmienky:

a) Modifikované súbory musíte doplniť zreteľnou zmienkou uvádzajúcou, že ste súbory

zmenil a dátum každej zmeny.

b) Musíte umožniť, aby akékoľvek vami zverejnené alebo rozširované dielo, ktoré ako

celok alebo v častiach obsahuje Program alebo jeho časti, alebo je z Programu alebo jeho

časti odvodené, mohlo byť ako celok bezplatne poskytnuté každej tretej osobe v súlade s

ustanoveniami Licencie. (...)

Tieto požiadavky sa vzťahujú k modifikovanému dielu ako celku. Pokiaľ je možné

identifikovať časti takéhoto diela, ktoré zrejme nie sú odvodené z Programu a môžu byť

samé o sebe považované za nezávislé a samostatné diela, potom sa táto licencia a jej

ustanovenia nevzťahujú na tieto časti, ak sú šírené ako nezávislé diela. Ak však tieto časti

rozširujete ako časti celku, ktorým je dielo založené na Programe, musí byť rozširovanie

tohoto celku podriadené ustanoveniam Licencie tak, že sa povolenia poskytnuté ďalším

užívateľom Licencie rozšíria na celé dielo, teda na všetky jeho časti bez ohľadu na to, kto

ktorú časť napísal. (...)

Iba pri spojení iného diela, ktoré nie je založené na Programe, s Programom (alebo

dielom založeným na Programe) na pamäťovom alebo distribučnom médiu, nespadá

takéto iné dielo do pôsobnosti Licencie.

Môžete kopírovať a rozširovať Program (alebo dielo založené na Programe podľa

ustanovení odseku 2) prostredníctvom strojového kódu podľa ustanovení odsekov 1 a 2,

- 4 -

uvedených vyššie, ak splníte aspoň jednu z tu vymenovaných podmienok:

a) Doplníte strojový kód úplným strojovo čitateľným zdrojovým kódom(...)

b) Doplníte strojový kód písomnou ponukou, platnou najmenej tri roky, podľa ktorej

poskytnete akejkoľvek tretej strane kópiu úplného strojovo čitateľného zdrojového

kódu(...)

c) Doplníte ho informáciou, ktorú ste dostal ohľadom ponuky na poskytnutie úplného

zdrojového kódu(...)

Zdrojový kód je najvhodnejšou formou diela pre jeho prípadné modifikácie. Pre Program

šírený prostredníctvom strojového kódu, znamená úplný zdrojový kód všetok zdrojový

kód pre všetky moduly, ktoré obsahuje, vrátane akýchkoľvek ďalších súborov pre

definíciu rozhrania a dávkových súborov potrebných pre kompiláciu, inštaláciu a

spustenie Programu vo forme strojového kódu. (...)

Nesmiete kopírovať, modifikovať, poskytovať sublicencie, alebo šíriť Program iným

spôsobom, ako vyslovene uvedeným v Licencii. (...)

Keďže ste Licenciu nepodpísali, nie je vašou povinnosťou ju prijať. (...)

Modifikáciou alebo šírením Programu (alebo každého diela založeného na Programe)

vyjadrujete súhlas s Licenciou a prijímate všetky jej ustanovenia a podmienky pre

kopírovanie, modifikovanie alebo šírenie Programu alebo diel na ňom založených.

Vždy, keď ďalej šírite Program (alebo dielo založené na Programe), získava príjemca od

autora, právo kopírovať, modifikovať alebo šíriť Program v súlade s ustanoveniami

Licencie. Nesmiete klásť žiadne prekážky výkonu tu zaručených práv príjemcu. Nie ste

zodpovedný za dodržiavanie tejto licencie tretími stranami. (...)

Pokiaľ by sa javila za istých okolností niektorá časť tohoto odseku ako neplatná alebo

nevynútiteľná, ostáva okrem tejto časti v platnosti celý zvyšok tohoto odseku, a za

všetkých iných ako týchto okolností ostáva platný odsek ako celok. (...)

Ak je šírenie či použitie Programu v niektorých krajinách obmedzené, buď patentmi,

alebo autorským zákonom, môže autor, ktorý zveruje Program do pôsobnosti Licencie,

pridať výslovné geografické obmedzenie vylučujúce takéto krajiny, takže šírenie je

povolené len v tých krajinách, ktoré nie sú týmto spôsobom vylúčené. Potom Licencia

zahŕňa takéto geografické obmedzenia ako svoju súčasť. (...)

ZÁRUKA SA NEPOSKYTUJE

PRETOŽE PROGRAM JE POSKYTOVANÝ TOUTO LICENCIOU BEZPLATNE,

- 5 -

NEVZŤAHUJE SA NA PROGRAM ŽIADNA ZÁRUKA, V MIERE POVOLENEJ

ZÁKONOM. POKIAĽ NIE JE PÍSOMNE UVEDENÉ INAK, POSKYTUJÚ

DRŽITELIA AUTORSKÝCH PRÁV ALEBO INÉ STRANY PROGRAM ,,TAK, AKO

JE''. (...)

- 6 -