74
Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline ÚNAVA MATERIÁLOV

Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

  • Upload
    pia

  • View
    177

  • Download
    5

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline. ÚNAVA MATERIÁLOV. Únava. Únava. Únava. Únava. Čo je to únava vo všeobecnosti?. Napätie = stres !. A čo robí stres s človekom alebo s materiálom ?. Pomaly ho postupne ale isto ničí !. - PowerPoint PPT Presentation

Citation preview

Page 1: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

ÚNAVA MATERIÁLOV

Page 2: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Únava

Page 3: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Únava

Page 4: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Únava

Page 5: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Únava

Page 6: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Čo je to únava vo všeobecnosti?

Page 7: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Napätie = stres !

A čo robí stres s človekom alebo s materiálom ?

Page 8: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Pomaly ho postupne ale isto ničí !

Aký je rozdiel medzi účinkom veľkého stresu a

malého stresu ?

Výsledok býva síce rovnaký, ale ...

Page 9: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

... veľký stres je predsa len veľký stres !

Page 10: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

... a podobne je tomu aj pri

únave materiálu !

Page 11: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Únava materiálu

Únava materiálu je problémom takmer všetkých konštrukcií.

Page 12: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Proces únavy materiálov predstavuje postupné nevratné hromadenie (kumuláciu) poškodenia pri opakovanom (cyklickom) mechanickom, tepelnom alebo mechanicko - tepelnom namáhaní súčiastok a konštrukcií.

Únava materiálu

K únavovému porušeniu dochádza pri opakovanom zaťažovaní súčiastok strojov a konštrukcií časovo premenlivými vonkajšími silami, ktoré v nich vyvolávajú napätia neprevyšujúce hodnoty prípustné pri ich statickom zaťažovaní.

Page 13: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Experiment s drôtom

Závery z experimentu:

1. Životnosť (počet aplikovaných cyklov) závisí od:

- aplikovanej amplitúdy napätia, zaťaženia alebo deformácie

-kvality drôtu (vruby, škrabance, ...)

2. Vzniká značné množstvo tepla, čo svedčí o prebiehajúcej plastickej

deformácii.

Page 14: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Charakteristické znaky únavy.

•Na pohľad „krehký“ vzhľad lomovej plochy.

•Trhliny sa začínajú inicializovať väčšinou z povrchu materiálu

•Na lomových plochách je možné častokrát už voľným okom pozorovať lesklé alebo „zamatové“ plôšky pripomínajúce pláž v morskej zátoke (Beach marks).

•Pri väčších zväčšeniach je možné na lomových plochách pozorovať charakteristické únavové žliabkovanie „striacie“ (striations).

Page 15: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

História ....

1829 – Wilhelm Albert – diskutuje porušenie banských reťazí po cyklickom zaťažovaní;

1839 – Jean Victor Poncelet – uvádza pojem „únava“ pri popise porušenia materiálov vo vojenskej akadémii v Metz;

1843 – William John Macquorn Rankie – diskutuje koncentráciu napätia (ohyb za rotácie) pri vyšetrovaní havárie dvojkolesia vo Versailles;

1849 – Eaton Hodgkinson – získava prvý finančne nízky grant od UK parlamentu súvisiaci s cyklickým zaťažovaním súčiastok;

1860 – William Fairbairn a August Wöhler vykonávajú prvé systematické štúdium únavy, žel. dvojkolesia, prvé info o možnej medzi únavy, navrhujú σa - N (S-N) krivky;

1903 – James Alfred Ewing – diskutuje únavové porušenie vs. mikroskopické trhliny;

1910 – D. H. Basquin – preukázateľne demonštruje tvar σa - N (S-N) krivky;

...

...

...

1999 – Sakai, Masuda, Naito, Bathias, Bonis, Asami, Hironaga, Kanazawa, Murakami, ... preukazujú pokles σa - N (S-N) kriviek v oblasti ďaleko za hranicou N > 107 cyklov; začína sa éra výskumu gigacyklovej únavy.

Page 16: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Únava materiálu

•Únava je komplexný problém, ktorý zahŕňa veľa disciplín.

•Únava ovplyvňuje konštrukčné riešenia a prevádzku takmer všetkých typov konštrukcií.

•Pri skúmaní únavy môže byť použitých viacero prístupov a skúšobných metód.

Page 17: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Únava materiálu

Page 18: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

... únava je interdisciplinárny problém !

Page 19: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Základné rozdelenie únavy

1.) Prístup z hľadiska únavy telies bez trhliny - tzv. koncepcia lokálneho napätia a deformácie.

- rozdelenie hodnotenia únavovej životnosti podľa historicky daných koncepčných prístupov

a) stress - life approach, prístup z hľadiska riadeného napätia (vysokocyklová oblasť), a = f (N), Wőhler.RIADIME SILU.

b) strain - life approach, prístup z hľadiska riadenej deformácie (nízkocyklová oblasť), eap = f (N), Manson-Coffin,

RIADIME DEFORMÁCIU.

Je to hodnotenie z hľadiska celkovej únavovej životnosti.

Prvý spôsob:

Page 20: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

c) defect tolerant approach, prístup z hľadiska prítomnosti defektov nadkritických veľkostí s využitím poznatkov z lomovej mechaniky, da/dN = f (Ka), Paris-Erdogan.

Hodnotenie z hľadiska šírenia únavových trhlín.

Celková únavová životnosť (N)

počet cyklov potrebných na iniciáciu

únavovej trhliny (Ni)

počet cyklov potrebných na šírenie únavovej trhliny (Nš)

= +

2.) Prístup z hľadiska únavy telies s trhlinou – koncepcia simulácie vrubovaného telesa.

Hodnotenie z hľadiska celkovej únavovej životnosti.

Page 21: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Základné rozdelenie únavyKoncepcia lokálneho napätia a deformácie je založená na tom, že nahrádzame kritické miesto súčiastky alebo konštrukcie vzorkou materiálu (skúšaným telesom) a zisťujeme počet cyklov potrebných na vznik makroskopickej trhliny pri simulácii skutočného napätia a deformácie v oblasti vrubu.

Page 22: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Riadiacim faktorom únavového porušenia je amplitúda plastickej deformácie.

V oblasti nízkocyklovej únavy únavové správanie sa materiálu lepšie charakterizujú skúšky s riadenou deformáciou, lebo v mieste konštrukčného vrubu dochádza k významnej lokalizácii plastickej deformácie.

Preto sa lokálna napäťová a deformačná história vo vrube pri makroskopicky elastickom zaťažovaní veľkého telesa najviac podobá zaťažovaniu s riadenou deformáciou.

Page 23: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Základné zistenie, že rozhodujúcou fyzikálnou veličinou riadiacou únavový proces je amplitúda plastickej deformácie viedlo v polovici 20-teho storočia k snahe získať funkčnú závislosť medzi amplitúdou plastickej deformácie a počtom cyklov do lomu. V roku 1954 bol nezávisle do seba Mansonom a Coffinom navrhnutý medzi ustálenou amplitúdou plastickej zložky deformácie ap a počtom polcyklov do lomu 2Nf mocninový vzťah:

cffap N2´

Mansonova-Coffinova krivka únavovej životnosti.

kde εf´ je súčiniteľ únavovej ťažnosti určený extrapoláciou εap na prvý polcyklus zaťaženia (2N=1), c exponent únavovej ťažnosti.

Page 24: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Prístup z hľadiska riadenej deformácie ( – N)

Riadime

Meriame:

- počet cyklov do lomu

- silu potrebnú na deformáciu

- zo sily vypočítavame napätie :

K saturácii zvyčajne dochádza približne v polovici únavovej životnosti (2Nf/2)

Skúšky: a = konšt.,ap = konšt.

Page 25: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

 

Mansonova-Coffinova krivka únavovej životnosti.

plastická deformáciaelastická

deformácia

celková deformácia

Page 26: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

 

Mansonova-Coffinova krivka únavovej životnosti.

Page 27: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Veľké deformácie (rádovo percentá) a nízky počet cyklov do lomu !

 

Nízkocyklová únava

HAYNES® 230® (R=-1, f = 20 cyklov za minútu = 0,33 Hz).

Page 28: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

 

Nízkocyklová únava

Page 29: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Nízkocyklová únava

 

                                                                                                                        

Postavenie jadrovej

                                                                                                                        

Postavenie jadrovej

                                                                                                                        

Postavenie jadrovej

Page 30: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Nízkocyklová únava

 

                                                                                                                        

Postavenie jadrovej

                                                                                                                        

Postavenie jadrovej

                                                                                                                        

Postavenie jadrovej

Page 31: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Nízkocyklová únava

 

Page 32: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

 

Nízkocyklová únava

Page 33: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

•Nízkocyklová

•Vysokocyklová

•Ultravysokocyklová - gigacyklová

- rozdelenie hodnotenia únavovej životnosti podľa počtu cyklov do lomu

Druhý spôsob:

Základné rozdelenie únavy

Page 34: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

103 105 107 106 104

a

10-3

10-2

c

1

Elastická

Plastická

Celková

b1

25 000cyklov

N

Za hranicu medzi nízkocyklovou a vysokocyklovou únavou je možné považovať bod zlomu, kedy začína prevažovať elastická zložka deformácie nad plastickou.

Základné rozdelenie únavy

Page 35: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

CYKLICKÉTEČENIE

NÍZKOCYKLOVÁÚNAVA

VYSOKOCYKLOVÁÚNAVA

BEZPEČNÉNAMÁHANIE

ÚNAVOVÁ PEVNOSŤ

ČASOVANÁ TRVALÁ

A

B

C

D Ec

Nc=107

Počet cyklov, N

Amplitúda napätia, a

Rm

Základné rozdelenie únavy

Page 36: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Koncepcia lokálneho napätia – Wőhlerova krivka únavovej životnosti

Page 37: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Wöhlerova krivka únavovej životnosti.

bfa N2

Wőhlerova krivka je najstarším, najznámejším, najpoužívanejším a najuniverzálnejším diagramom pre posudzovanie únavovej životnosti materiálov. Charakterizuje oblasť nízkocyklovej, vysokocyklovej aj ultravysokocyklovej únavy.

kde σf´ je súčiniteľ únavovej

pevnosti, b exponent únavovej pevnosti.

Wöhlerov diagram, ktorý vyjadruje závislosť amplitúdy napätia od počtu polcyklov do lomu je možné pre väčšinu konštrukčných materiálov aproximovať mocninovou funkciou (Basquinovou závislosťou):

Page 38: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

max = maximálne napätie cyklu

min = minimálne napätie cyklu

mean = stredné napätie cyklu =

= interval výkmitu napätia = max - min

2minmax

minmax2

meanmeana = amplitúda napätia =

R = parameter asymetrie cyklu = max

min

Page 39: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

n

m

a

m

a

n

m =

a

n

h

m =

a

h

m >am = 0m <a m =am <am =am >a

R = -1 - 1< R < 0 R = 0 0 < R< 1- < R < -18R = 81< R<

8

+

-

0

záp

orn

ép

ulz

ujú

ce

záp

orn

é

miz

ce

záp

orn

én

esú

me

rné

súm

ern

é

kla

dn

én

esú

me

rné

kla

dn

ém

izn

úce

kla

dn

é

pu

lzu

júce

Cyklické napätie

pulzujúce striedavé pulzujúce

Page 40: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

a)

čas

40

- 40

- 40

40

0

40

- 40

- 20

- 20

20

- 20

20

20

0

0

napä

tie

[MP

a]

Vzorka záznamu napätia pôsobiaceho v čape riadenia motorového vozidla: a) v zázname je iba zaťažovanie vyvolané nerovnosťami vozovky, b) v zázname je iba zaťažovanie spôsobené

riadením vozidla, c) úplný záznam napätie - čas

c)

b)

Page 41: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Hysterézna slučka

 

Závislosť medzi napätím a deformáciou pri skúške ťahom sa zobrazuje pomocou ťahového diagramu. Závislosť medzi cyklickým napätím a cyklickou deformáciou sa zobrazuje hysteréznymi slučkami. Táto závislosť v ideálne pružnej oblasti namáhania predstavuje priamku, ktorá je pri striedavo súmernom cykle symetrická so začiatkom súradníc a má smernicu tg = E. V skutočnosti zaťažovací a odľahčovací úsek cyklu neprebieha po tej istej čiare, ale v dôsledku vzniku mikroplastických deformácií a ostatných nevratných procesov, ktoré zahŕňame do javu anelasticity, sa vytvára hysterézna slučka. Plocha, ktorú uzatvára hysterézna slučka, je úmerná veľkosti nevratnej energie, pohltenej materiálom v jednom zaťažovacom cykle.

(a) ťahové zaťaženie (b) tlakové zaťaženie (c) ťahové zaťaženie nasledované tlakovým zaťažením

Bauschingerov efekt.

Page 42: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Hysterézna slučka

  ťahová vetva

tlaková vetva

Page 43: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Hysterézna slučka

 

Page 44: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Hysterézna slučka

 

Vývoj hysteréznych slučiek zaznamenaných počas skúšok nízkocyklovej únavy v austenitickej antikoróznej oceli pri teplote 20 °C a 1 % - tnej cyklickej deformácii (a = 0,038 mm)

Schematické vyjadrenie posuvu a neuzavretia hysteréznej slučky v dôsledku cyklického tečenia

Page 45: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Hysterézna slučka

 

Page 46: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Krivky únavového zpevnenia/zmäkčeniaap = konšt.

Page 47: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Krivky únavového zpevnenia/zmäkčeniaa = konšt.

Page 48: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Krivky únavového zpevnenia/zmäkčeniaap = konšt.

t

Cyklické spevnenie

t

a0

a0

0

Cyklické zmäkčenie

0

a0

a0

Page 49: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Krivky únavového zpevnenia/zmäkčeniaap = konšt., a = konšt.

c)

ap

(ap)sat

a = konšt.

a)N

(ap)sat

a = konšt.

b)

ap

N

N

(a)sat

ap = konšt.a

(a)sat

N

ap = konšt.a

d)

Page 50: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Cyklická deformačná krivka charakterizuje závislosť amplitúdy napätia od amplitúdy deformácie (celkovej alebo plastickej) v oblasti ustáleného správania sa materiálu pri cyklickom zaťažovaní.

Cyklická deformačná krivka zo zkúšok a = konšt., a = konšt., ap = konšt.

p, ap

,a

cyklickácyklické zmäkčenie

cyklická

cyklické spevnenie

Ustálené hysterézne slučky

Cyklická deformačná krivka statická

p, ap

Page 51: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Cyklická deformačná krivka zo zkúšok a = konšt., ap = konšt.

napa K

n

aaa KE

/1

kde n´ je súčiniteľ cyklického deformačného spevnenia,k súčiniteľ cyklickej pevnosti

Page 52: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Cyklická deformačná krivka zo zkúšok a = konšt., ap = konšt.

Cyklická deformačná krivka materiálu IN713LC pre štyri teploty

1x10 -6 1x10 -5 1x10 -4 1x10 -3 1x10 -2

ap

900

800

700

600

500

400

a [

MP

a]

23 °C500 °C700 °C800 °C

Page 53: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Ak sú známe všetky potrebné parametre (εf´, c, σf´, b) a modul pružnosti E je

možné určiť dovolenú amplitúdu celkovej deformácie pre požadovanú životnosť, prípadne z inverznej závislosti pre zadanú amplitúdu celkovej deformácie určiť počet cyklov do lomu.

Z porovnania vzťahov popisujúcich cyklickú deformačnú krivku, Manson-Coffinovu krivku a odvodenú Wőhlerovu krivku je vidieť vzájomná závislosť, ktorá umožňuje pomocou cyklickej deformačnej krivky navzájom prevádzať Manson-Coffinovu krivku a odvodenú Wőhlerovu krivku.

Medzi konštantami platia vzťahy: cn b'b bn

fbK )( ''f

apa

apaea E

bN )2( f'fa

cN )2( f'fap

cb NNE

)2()2( f´ff

´f

a

Page 54: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

počet cyklov

krivkaúnavovejživotnosti

štád ium šíren ia makro trh liny

štád ium in iciácie m aktrotrhliny

štádium zm

ien mechanických v lastnos tí

Štádiá únavového procesu

Page 55: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Schéma kumulácie únavového poškodenia

Iniciácia makrotrhliny

Rastmakrotrhliny

Počiatočné spevneniealebo zmäkčenie

Vývoj dislokačnejštruktúry

Lokalizáciacyklickej deformácie

Vytváraniepovrchového reliéfu

Vznik trhlín

Interakcia trhlín

Rast krátkych trhlín

Vznik makrotrhliny

Rast makrotrhliny

Lom

Page 56: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Vývoj dislokačnej štruktúry

Page 57: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

a) Perzistentné sklzové pásy

Dislokačná štruktúra pri povrchu vzorky

b) Bunková štruktúra

c) Rovinné radi dislokácií

Vývoj dislokačnej štruktúry

Page 58: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

a) b) c)

Vznik mikrotrhliny v matrici (M) vznikom intrúzii (I) a extrúzii (E) v jednom sklzovom systéme

Neumanov model vzniku mikrotrhliny sklzom v dvoch sklzových systémoch

Iniciácia únavovej trhliny

Page 59: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Vývoj povrchového reliéfu v závislosti od počtu cyklov, REM

Iniciácia únavovej trhliny

Page 60: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Iniciácia únavovej trhliny

Page 61: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Vývoj povrchového reliéfu v závislosti od počtu cyklov, AFM

Iniciácia únavovej trhliny

Page 62: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Schéma intrúzií a extrúzií v oblasti PSP

Schematické znázornenie:a) Žilová štruktúrab) Rebríková štruktúra

Iniciácia únavovej trhliny

Page 63: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Tvorba PSB pri cyklickom zaťažovaní

Mechanismus nukleácie povrchových mikrotrhlín

Page 64: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Šírenie únavovej trhliny

Page 65: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Šírenie únavovej trhliny

ΔK

da/dN [mm/cyklus]

10-8

10-6

10-4

10-2

1mm/týždeň

1mm/deň

1mm/hod.

1mm/min.

da/dN pri 50 HzKth

Kfc

oblasť A oblasť B

oblasť C

1m

mKCdNda /

Page 66: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Iniciácia a šírenie únavovej trhliny

Page 67: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Ohnisko

I. Štádium

Radiálne stupne Konečný lom

II. Štádium

Žliabkovanie („Striations“)

Schéma únavového lomu a jeho štádií

Page 68: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Zhoda medzi striaciami a zaťažovacími cyklami počas šírenia únavovej trhliny v Al–zliatine

Lairdov striačný modelšírenia únavovej trhliny

Page 69: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Príklady rôznych profilov tvárnych únavových striacií podľa Lairda

Schematický vzhľad transkryštalických faziet so štiepnymi striaciami

Model vzniku štiepnych

únavových striacií podľa Lairda

Page 70: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Iniciácia únavových trhlín v austenitických oceliach

experimenty:

Schéma zaťaženia skúšanej tyče na skúšobnom stroji ROTOFLEX

- skúšobné tyče s vrubom

- skúšobné tyče bez vrubu

AISI 304, σa = 411 MPa, Nf = 240 110

AISI 304, σa = 411 MPa, Nf = 4 905 480

Page 71: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

experimenty:

AISI 316L, σa = 470 MPa, Nf = 35 540 AISI 316L, σa = 430 MPa, Nf = 89 120

Iniciácia únavových trhlín v austenitických oceliach

Page 72: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

experimenty:

Iniciácia únavových trhlín v austenitických oceliach

AISI 316L, σa = 392 MPa, Nf = 100 320 AISI 316L, σa = 373 MPa, Nf =3655830

Page 73: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

AZ 31 HR, detail tvárneho porušenia AZ 31 HR, únavové striacie v oblasti stabilného rastu únavovej trhliny

experimenty:

Iniciácia únavových trhlín v tvárnených horčíkových zliatinách

Page 74: Katedra materiálového inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline

Ďakujem za pozornosť.