MASARYKOVA UNIVERZITAEKONOMICKO-SPRVN FAKULTAKATEDRA REGIONLN EKONOMIE A SPRVYXIII. MEZINRODN KOLOKVIUMO REGIONLNCH VDCHSbornk pspvkBoetice, 16.18. ervna 2010Brno 2010MASARYK UNIVERSITYFACULTY OF ECONOMICS AND ADMINISTRATIONDEPARTMENT OF REGIONAL ECONOMICS ANDADMINISTRATION13THINTERNATIONAL COLLOQUIUMON REGIONAL SCIENCESConference proceedingsBoetice, June 16 - 18, 2010Brno 2010Editorka / Edited by: Ing. Viktorie Klmov, Ph.D.Recenzovali / Reviewed by: doc. RNDr. Zdenk Szczyrba, Ph.D.doc. Ing. Jozef Tvrdo, PhD. 2010 Masarykova univerzitaISBN 978-80-210-5210-9OBSAHREGIONLNA KONVERGENCIA E Z POHADU TERIE A EMPRIE 9Ing. Lukrcia Kov Gerulov; Ing. Urban Kov, PhD.; prof. Ing. Milan Buek, DrScINTEGROVAN INDIKTORY A MODELOV REGIONY PRO HODNOCEN REGIONLNCH DISPARIT VESK REPUBLICE 17doc. Ing. Alois Kutscherauer, CSc.NOV PSTUP K HODNOCEN DISPARIT V REGIONLNM ROZVOJI 25doc. RNDr. Milan Viturka, CSc.REGIONLNE DISPARITY V KONTEXTE REGIONLNEJ POLITIKY V SR 33RNDr. Eva Rajkov, CSc.; RNDr. Angelika vecovROZDLY V EKONOMICK VYSPLOSTI REGION NUTS 2 V EVROPSK UNII 42Ing. Vladimr tek, Ph.D.; Ing. Viktorie Klmov, Ph.D.EFFICIENCY OF DISTRICTS IN SLOVAKIA USING ENTROPY METHOD AND PRINCIPAL COMPONENTANALYSIS 50Ing. Mgr. Frantiek Sudzina, PhD.REGIONLN DISPARITY V JIHOESKM KRAJI 57Ing. Ji DuekPOROVNN KONKURECESCHOPNOSTI KRAJE VYSOINA 65Ing. Libue Mrtlov, Ph.D.VYBRAN PREJAVY TRANSFORMCIE HOSPODRSTVA MESTA TRENN PO ROKU 1989 72RNDr. Katarna DanielovZHODNOCEN VYUIT LOKALIT TYPU BROWNFIELDS V STECKM KRAJI 85Ing. Alena Zbransk, Ph.D.; Ing. Petra Olov, Ph.D.TRH PRCE EU V OBDOB EKONOMICK KRIZE: SNIOVN/ZVYOVN REGIONLNCH ROZDL 93Mgr. Ondej Konen; Bc. Ondej erINTERACTION OF EDUCATIONAL LEVEL AND FACTOR OF UNEMPLOYMENT IN ECONOMICALLYWEAK AND STRONG MUNICIPALITIES IN THE CZECH REPUBLIC 101Ing. Vladimra Hovorkov Valentov, Ph.D.; Ing. Iva Nedomlelov, Ph.D.VYBRAN ASPEKTY PREJAVOV EKONOMICKEJ KRZY V KONTEXTE NEZAMESTNANOSTI VREGINOCH SLOVENSKA 109RNDr. Frantiek Krian, PhD.; prof. RNDr. Viliam Lauko, PhD.; RNDr. Daniel Gurk, PhD.REGIONLNE DISPARITY NEZAMESTNANOSTI NA SLOVENSKU 118RNDr. Angelika vecov; RNDr. Eva Rajkov, CSc.REGIONLNE ROZDIELY V INNOSTI DOPYTOVO ORIENTOVANHO PROGRAMU NA SLOVENSKOMTRHU PRCE 126Ing. Katarna PoluncovVYBRAN ASPEKTY VZDELANOSTNEJ TRUKTRY OBYVATSTVA SLOVENSKA V ASOVOPRIESTOROVCHSVISLOSTIACH 134prof. RNDr. Viliam Lauko, PhD.; RNDr. Daniel Gurk, PhD.; RNDr. Frantiek Krian, PhD.VVOJ A ROZMIESTNENIE VYSOKCH KL NA SLOVENSKU- ODRAZ V REGIONLNEJ TRUKTREVZDELANIA EKONOMICKY AKTVNEHO OBYVATESTVA 143doc. RNDr. Viera Vlkov, CSc.LOKALIZCIA STREDNCH KL NA ZEM SLOVENSKA V ASOVO-PRIESTOROVCHSVISLOSTIACH 156RNDr. Daniel Gurk, PhD.; RNDr. Frantiek Krian, PhD.;prof. RNDr. Viliam Lauko, PhD.REGIONLNA DIFERENCICIA APLIKCIE NSTROJOV V OBLASTI OCHRANY OVZDUIA 165doc. Ing. Dana vihlov, PhD.EVROPSK PROGRAM NA PODPORU INOVAC 171Ing. Petr JiekERPANIE PROSTRIEDKOV E VYBRANMI INTITCIAMI VEREJNHO SEKTORA 178Ing. Jana Parzkov; Mgr. Miroslav ipikal, PhD.OBEC AKO PODNIKATESK SUBJEKT V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 186doc. JUDr. Alena Paulikov, PhD.STRATEGICK ZEN VE VEEJN SPRV JAKO FAKTOR OVLIVUJC KONKURENCESCHOPNOST 194Ing. Marek Jetmar, Ph.D.; PhDr. Jaroslava Kadebkov, CSc.STRATEGICK PLNY ROZVOJE OBC A REGION A HODNOCEN JEJICH KVALITY 199RNDr. David W. Novk, Ph.D.VYBRAN NSTROJE ZEN KVALITY VEEJNCH SLUEB 206Ing. Svatava NunvovKAPITLOV PIMENOST MUNICIPLNCH PROJEKT FINANCOVANCH Z ROP JV 215Ing. Petr Halmek, Ph.D.; Ing. Irena OplutilovOCEOVANIE DLHODOBHO MAJETKU K ULTIMU TOVNHO OBDOBIA 224Ing. Jozef Muk, Ph.D.; Ing. Viera Papcunov, PhD.COMPARATIVE ASSESSMENT OF LOCAL TAXATION SYSTEMS IN INDUSTRIAL CITIES: THE CASE OFOSTRAVA AND MAKIYIVKA 231Mgr. Yuliya Petrenko, MAPEDSTAVEN SYNERGICKHO MODELU AKTR ROZVOJE VENKOVA 239RNDr. Hana Svobodov; RNDr. Kateina ChabiovskEKOLOGICK ZEMDLSTV V ESK REPUBLICE 246Ing. Vilm PailPRSPEVOK K PRIESTOROVEJ POLARIZCII SLOVENSKA 263Mgr. Gabriel Zubriczk, PhD.URBNNO RURLNA KOMPLEMENTARITA AKO ASPEKT MIESTNEHO A REGIONLNEHO ROZVOJA 268Mgr. Ivan Andrko, PhD.METROPOLIZCIA AKO FAKTOR PODIEAJCI SA NA REGIONLNOM ROZVOJI 275doc. RNDr. Albeta Ivanikov, CSc.BRNNSK PMSTSK OBLAST: PKLAD JEJHO VYMEZEN 284RNDr. Josef Kunc, Ph.D.; Ing. Lucie SynkovMONOSTI POUIT MALOOBCHODN FUNKCE SDEL PRO HODNOCEN JEJICH POSTAVEN VHIERARCHII SDELNHO SYSTMU ESK REPUBLIKY 291Mgr. Vladan HrukaKVALITA IVOTA A KVALITA BVANIA TEORETICK ASPEKTY PROBLEMATIKY A PRKLADHODNOTENIA KVALITY BYTOVHO FONDU 300Mgr. Ivan Andrko, PhD.IR SOUVISLOSTI VVOJE PLODNOSTI VE VYBRANCH EVROPSKCH ZEMCH 307Ing. Ondej PetrAFGHAN ISSUE LIKE AN APPROVAL OF COHERENCE SIGNIFICANCE IN THE INTERNATIONALCOOPERATION 320Ing. Ekaterina BatuevaANALZA VYBRANCH ZAHRANINCH PRVNCH PEDPIS UPRAVUJCCH ORGANIZACICESTOVNHO RUCHU 331Ing. Bc. Andrea HoleinskMARKETINGOV STRATEGIE ROZVOJE CESTOVNHO RUCHU V REGIONU JESENKYPRO LTA 2009 2013 340Mgr. Tana KarskovPOTENCIL PRO VZNIK KLASTR V ODVTV CESTOVNHO RUCHU V KRLOVHRADECKMKRAJI 348Ing. Jaroslav Kovrnk, Ph.D.; Ing. Tom Kala, DrSc., DBA.SOUASN HLAVN TRENDY V ROZVOJI CESTOVNHO RUCHU V KRKONOCH 355Mgr. Jan Kohoutek;Mgr. Jan Hercik;Mgr. Petr imekZAMYLEN NAD NABDKOVMI MONOSTMI MENCH OBC (DO 500 OBYVATEL) 362Mgr. Jaroslav Kacetl, Ph.D.; doc. PaedDr. Ji tyrsk, CSc.CESTOVN RUCH JAKO SOUST KOMPLEXNHO ROVZOJE MSTA BRNA 366Mgr. Jan Zvara; Mgr. Markta UhnavREGIONLN OPERAN PROGRAM JAKO NSTROJ PODPORY ROZVOJE CESTOVNHO RUCHUREGIONU JIHOVCHOD (ETAPA 2007-2010) 373doc. RNDr. Ji Vystoupil, CSc.; Ing. Martin auer, Ph.D.; Ing. Ondrej RepkVODVen kolegyn, ven kolegov,i dky Vaemu zjmu a Vaemu vzkumnmu sil v dnen nron dob jsme jakoKatedra regionln ekonomie a sprvy ESF MU mohli uspodat dal Mezinrodnkolokvium o regionlnch vdch, tentokrt v poad ji tinct. Ped Vmi se prvnachz sbornk z tohoto setkn.Sbornk obsahuje 45 pspvk, kter jsou azeny tmaticky. Jednotliv pspvky sedotkaj mnoha oblast regionlnho rozvoje, ponaje regionlnmi disparitami,konkurenceschopnost, pes vzdlvn, zamstnanost a napklad pro rozvojvenkova, oblast veejn sprvy nebo rozvoj cestovnho ruchu. Vme, e ve sbornkuobjevte adu novch a zajmavch poznatk a e zde naerpte i inspiraci a podntypro V dal vzkum.Domnvme se, e za dobu sv existence si Kolokvium vydobylo dobrou povst mezipednmi eskmi i slovenskmi odbornky zabvajcmi se regionln problematikou.T ns tak to, e se na kolokviu setkvme nejen s akademiky (a u z veejnchnebo soukromch vysokch kol), ale m dl tm vce i s odbornky z praxe, zejmnapedstaviteli regionln samosprvy.Partnerem letonho kolovia je Regionln rada regionu soudrnosti Jihovchod, kterzodpovd za realizaci Regionlnho operanho programu Jihovchod a se kterou nspoj dlouhodob dobr spoluprce. Medilnm partnerem Kolokvia je msnkMoravsk hospodstv vydvan spolenost Magnus Regio. Periodikum, ktervychz v titn i elektronick podob, je ureno pedevm pracovnkm veejnsprvy a manaerm firem.Za celou Katedru regionln ekonomie a sprvy bych vm chtla podkovat za astna letonm kolokviu a souasn Vs pozvat na to pt.Ing. Viktorie Klmov, Ph.D.editorka sbornkuwww.econ.muni.cz/kolokviumSbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 20109REGIONLNA KONVERGENCIA E Z POHADU TERIEA EMPRIEREGIONAL CONVERGENCE OF EU: THEORY AND PRACTICEING. LUKRCIA KOV GERULOVING. URBAN KOV, PHD.PROF. ING. MILAN BUEK, DRSCNrodohospodrska fakultaEkonomick univerzita v BratislaveDolnozemsk cesta 1, 852 35 Bratislava, Slovenskoe-mail: glukrecia@yahoo.esAnotciaRegionlna konvergencia patr k zkladnm cieom regionlnej politiky E. Vinaempirickch tdi vychdza z neoklasickej terie. Regionlna konvergencia je najastejieskman na zklade konceptov beta-konvergencie, sigma-konvergencie a konvergennchklubov. V oblasti regionlnej konvergencie E existuje rozsiahly empirick vskum, ktorprina rznorod vsledky.AnnotationRegional convergence is one of the main objectives of the EU cohesion policy. Most empiricalstudies are based on the neoclassical theory. Regional convergence is measured by means ofthe beta-convergence, sigma-convergence and convergence clubs concepts. Regionalconvergence is treated by numerous empirical studies, which however indicate significantlydifferent results.Kov slovRegionlna konvergencia, regionlna divergencia, neoklasick teria, beta-konvergencia,sigma-konvergencia, konvergenn klubyKeywordsRegional convergence, regional divergence, neoclassical theory, beta-convergence, sigmaconvergence,convergence clubsJEL classification: R, R00, R1vodRegionlna konvergencia patr k zkladnm princpom regionlnej politiky E. Diskusia natmu svisu ekonomickho rastu a konvergencie zaala prcami Solowa a Myrdalakoncom 50. rokov. Baumol (1986) tvrdil, e homognne skupiny krajn konverguja heterognne diverguj. Boom vskumu konvergencie nastal v 90. rokoch po lnkoch Barraa Sala- i-Martina (1990, 1991, 1992) a Mankiwa, Romera a Weila (1992), ktor vychdzaliz neoklasickej terie rastu a rozrili predol vskum konvergencie o regionlny aspekt.Skmanie konvergencie reginov E je dleit najm z hadiska zistenia, i regionlnaSbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201010politika E pln svoj zkladn cie. Cieom nho prspevku je analyzova regionlnukonvergenciu z pohadu terie, metd, ako aj doterajieho empirickho vvoja.1 Teoretick pohad na regionlnu konvergenciuAj ke pojem konvergencie je chpan z rznych hadsk a empirick tdie pouvajrozlin metdy na skmanie konvergennho procesu a ved k rozdielnym vsledkom, maliby by zaloen na vhodnom teoretickom koncepte. Terie, ktor podvaj vysvetlenie naproces regionlnej konvergencie meme rozdeli do dvoch skupn:konvergenn terie, ktor predpovedaj regionlnu konvergenciu,divergenn terie, ktorch vsledkom je skr divergencia ako konvergencia, aj ketento zver nie je jednoznan a zvis od mnostva faktorov.Jednoznanm zstancom regionlnej konvergencie je Neoklasick teria konvergencie.Medzi zkladn divergenn terie patria Teria polarizcie, Nov ekonomick geografia aTeria endognneho rastu. Neoklasick teria poskytuje dvod pre konvergenciu kvliklesajcemu hraninmu produktu kapitlu. Teria polarizcie naznauje v dlhodobomponman divergenciu. V terii endognneho rastu a novej ekonomickej geografie proceskonvergencie a divergencie zvis od pecifickch hospodrskych alebo inch podmienok.Zkladn charakteristiky uvedench teri poskytuje nasledujca tabuka:Tab. 1: Hlavn faktory konvergencie/divergencie poda hlavnch teriTeria Dvody pre divergenciu Dvody pre konvergenciuNeoklasickKlesajci hranin produkt kapitluje dvodom konvergencieTeria polarizcieDominancia polarizanch efektovspsobuje divergenn proces.Teria endognnehorastuPozitvne externality spojen s technologickmi poznatkami mu spsobikonvergenn aj divergenn rozvojov proces.Nov ekonomickgeografiaKonvergencia alebo divergencia bude zvisie od kombincie odstredivcha dostredivch sl. Dopravn nklady s hlavnm determinantomregionlneho rozvoja v dlhodobom ponman. Nzke dopravn nkladyvysvetuj regionlnu koncentrciu pracovnej sily a divergenciu.Prame: spracovan na zklade Eckey a Trck (2007), Armstrong (2002), Maier aToedtling (1998)Armstrong (2002) sa snail zisti, ktor z teri je najvhodnejia na vysvetlenie empirickchdajov o konvergencii a ako zosladi teriu s empriou. Neprichdza pritomk jednoznanmu vsledku, ktor z teri je sprvna. Tvrd, e vek poet modelov jeformalizovanch a zostva na navrhovateoch inch modelov, aby vyvinuli vhodn metdya poskytli presvedujce dkazy o ich vhodnosti nahradi doteraz pouvan modely, napr.neoklasick model konvergencie. Vlastne tm kritizuje skutonos, e vina empirickchtdi, ktor skmaj konvergenciu a divergenciu, vychdza z neoklasickej terie.2 Metodick pohad na regionlnu konvergenciuOd Armstrongovej kritiky sa vea nezmenilo a vina tdi o konvergencii stle vychdzaz neoklasickej terie ekonomickho rastu. tdie sa odliuj v pouitch konceptochkonvergencie ako aj v metodolgii jej merania. Bene sa pouvaj nasledujce konceptykonvergencie reginov:Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201011 konvergencia konvergenciakonvergenn kluby2.1 -konvergencia-konvergencia nastva, ke chudobnejia krajina rastie rchlejie ako bohatia, t.j. dobiehaju v rovni dchodku alebo produktu na obyvatea. Vyjadruje negatvny vzah medzizaiatonou rovou HDP na obyvatea a jeho priemernou mierou rastu. V princperozliujeme dva typy beta- konvergencie:absoltnu (nepodmienen) konvergenciupodmienen konvergenciuAbsoltna -konvergencia nastva, ke vetky reginy konverguj k rovnakmu ustlenmustavu, napr. dosahuj dlhodobo rovnak HDP na obyvatea. Jednotn ustlen stav vyaduje,aby niektor faktory boli rovnak pre vetky reginy vo vzorke. Poda neoklasickej terie rtaabsoltna konvergencia iba s rozdielnou zsobou kapitlu. Skutonos, e v praxi existujmedzi reginmi rozdiely v mnohch faktoroch (v rovni technolgie, v miere spor, vekonomickch truktrach, v rovni vzdelania, vo vldnych politikch a v prefencich),naznauje, e ekonomiky bud ma rozdielne ustlen stavy. Preto vina tdi prechdzaod skmania absoltnej k skmaniu podmienenej konvergencie. Podmienen -konvergencianastva, ke reginy konverguj k vlastnmu ustlenmu stavu kvli rozdielnostitrukturlnych faktorov alebo podmienok. Pri skman podmienenej konvergencie je potrebntieto tzv. podmieujce premenn v modeli zohadni.Prv empirick analza konvergencie bola uskutonen Baumolom (1986). Ilo o jednoduchlinernu regresiu, kde rast dchodku na obyvatea zvisel od jeho zaiatonej rovne, akojedinej nezvislej premennej. Nsledne Barro a Sala-i-Martin (1990, 1991, 1992) odvodililinernu regresiu od neoklasickho modelu rastu, m vytvorili formlny konvergennmodel, v ktorom rast dchodku stle zvis od svojej zaiatonej rovne, ale model obsahujealie premenn na zklade terie. Tm vlastne spopularizovali model absoltnejkonvergencie. Pri skman konvergencie vychdzali zo tandardnho modelu neoklasickejterie rastu uzatvorenej ekonomiky a odvodili nasledovn vzah:logyityi,tT= a 1 e ( ). log yi,t1( ) g. t 1( )[ ]+ uit (1)kde a = g+ 1 e( )log y( ), doln index t oznauje rok, doln index i oznauje regin(krajinu), yit je HDP na obyvatea v regine i na zaiatku obdobia t, yi,t-T je HDP na obyvateav regine i na konci obdobia (v trvan T rokov), uit vyjadruje chybu. V modeli sa predpoklad,e nhodn zloka m nulov stredn hodnotu a je nezvisl od hodnt logyt-1a neautokorelovan. Nhodn vchylky tohto modelu sa mu interpretova ako neoakvanzmeny v produknch podmienkach alebo v preferencich. V rovnici (1) povaujemekoeficient a za kontantu, teda hodnota ustlenho stavu y* (napr. HDP na obyvatea) jerovnak pre vetky ekonomiky, ktor s zahrnut v modeli. Hodnotu ustlenho stavu vaknepoznme, preto je zadefinovan kontanta a. Takisto asov trend g(t-1), ktor predstavujeexognne technologick zmeny, sa povauje za rovnak pre vetky ekonomiky. len gpredstavuje rast vybranej makroekonomickej veliiny v ustlenom stave. Parameter , ktorSbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201012me by odvoden od sklonu regresnej funkcie, vlastne vyjadruje mieru, v ktorej sa reginypribliuj k ustlenmu stavu. -konvergencia nastva, ak > 0. Ak je zvislos v uvedenejregresii vznamne negatvna, je dokzan proces absoltnej konvergencie. Ak pre rzneekonomiky mme nekontantn len a a rzne ustlen stavy y*, potom hovormeo podmienenej -konvergencii, ktor je detailnejie opsan v tdi Barra a Sala-i-Martina(1991). Modely podmienenej konvergencie obsahuj podmieujce (kontroln) premenn,ktormi zachytvaj rozdielne zaiaton podmienky ekonomk. Jedinmi legitmnymipodmieujcimi premennmi v neoklasickom modeli podmienenej konvergencie szaiaton celkov produktivita faktorov, zaiaton miera investci a zaiaton miera rastuobyvatestva (zamestnanosti) reginu. Samotn Barro (1991) potom, o nepotvrdil hypotzunepodmienej konvergencie na vzorke 98 krajn, pridal do modelu premenn zaiatonejrovne udskho kapitlu. Koeficient vyiel vznamn, m sa potvrdila nepodmienenkonvergencia. V tejto svislosti je zaujmav postreh de la Fuenteho (2000), poda ktorhorozdiel medzi nepodmienenou a podmienenou konvergenciou v praxi nie je transparentn. Akje do konvergennej rovnice zahrnut urit poet vysvetujcich premennch, znamen to,e existuj znan rozdiely medzi skmanmi reginmi a ich konvergencia je ibapodmienen. Ak sa vak tieto premenn menia v ase s tendenciou konvergova, me ajdchodok nepodmienene konvergova v dlhodobom ponman.Pri meran beta- konvergencie sa asto pouva tzv. doba polasu, ktor vyjadruje asovrozptie, v ktorom sa rozdiely znia o polovicu. Najastejie je v literatre v tejto svislostiuvdzan pravidlo 2% miery konvergencie, poda ktorho konvergencia prebieha viac-menejrovnakou dvojpercentnou ronou mierou bezohadu na regin. To zodpoved dobe polasu 35rokov. Niektor autori toto pravidlo kritizuj (napr. Quah, 1996).2.2 -konvergenciaKoncept -konvergencie je alm z konceptov Barra a Sala-i-Martina (1990, 1991, 1992).Sigma-konvergencia nastva, ke sa rozptyl dchodku na hlavu zniuje v ase. Ozname t2ako prierezov rozptyl v ase t z hodnt log yti cez vetky ekonomiky. Z rovnice (1) memerozptyl t2napsa v tvare diferennej rovnice prvho rdu:t2= e2( ).t 12+ut2(2)Barro a Sala-i- Martin (1990, 1991, 1992) predpokladaj, e rozptyl logaritmov HDP naobyvatea z prierezovch dajov je odhadovan z dostatone vekho vberu a korepondujes neznmym populanm rozptylom. Ak rozptyl nhodnej zloky nekole v ase a oznameho ako u2a prierezov rozptyl logaritmu HDP na obyvatea v ase t0 ozname ako 02,potom z rovnice (2) dostvame:t2=u21 e2+ 02u21 e2.e2t(3)Rovnica (3) naznauje, e rozptyl konverguje k ustlenej hodnote, ktor meme vyjadriprvm lenom na pravej strane rovnice (3), ktor rastie s u2, ale kles s konvergennmkoeficientom . t2kles (resp. stpa) ak 02je vie (resp. menie) ako hodnota ustlenhostavu reprezentovan prvm lenom na pravej strane rovnice. Pozitvny koeficient pretonutne neznamen znenie t2. -konvergencia je teda nutnou, ale nie postaujcoupodmienkou pre -konvergenciu. Naopak tento vzah neplat a -konvergencia me bySbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201013dosahovan aj bez -konvergencie. Inak povedan, zporn koeficient znamen, echudobn reginy rast v priemere rchlejie ako tie bohat, o ale neznamen aj zniujci sarozptyl dchodku na obyvatea, pretoe rove dchodku krajiny me by naranneoakvanmi okmi.2.3 Konvergenn klubyKonvergenn kluby predstavuj urit kompromis medzi konceptami absoltneja podmienenej konvergencie. Pri absoltnej konvergencii sa predpoklad, e vetky reginysmeruj k jednmu ustlenmu stavu, pri podmienenej konvergencii smeruj k vlastnmustlenm stavom. Konvergenn klub predstavuje reginy s rovnakmi resp. podobnmizaiatonmi podmienkami, ktor konverguj k rovnakmu ustlenmu stavu a maj ajrovnak rchlos konvergencie. (Canova, 2004, s. 49). V praxi vak urovaniekonvergennch klubov nie je ahkou lohou. Najm rozliovanie medzi podmienenou aklubovou konvergenciou je zloit (Islam, 2003). Klubov konvergencia je vlastnepecilnym prpadom podmienenej konvergencie. Podmienen konvergencia vyjadruje, eustlen stav je pecifick pre regin a klubov konvergencia nastva pri viacnsobnchustlench stavoch, priom kad skupina reginov m jeden ustlen stav.3 Empirick pohad na regionlnu konvergenciu EZ mnostva existujcich empirickch tdi o konvergencii v E meme vyvodinasledujce zvery:Vina tdi o konvergencii reginov E zistila tatisticky vznamn, aj ke malmieru konvergencie. Len niekoko tdi objavilo nevznamn konvergenn proces, t.j.konvergenn proces prli pomal na to, aby sa dal empiricky dokza. Vzhadom narozdielnos analz nie je vak mon porovnatenos konkrtnych mier konvergencie. Dsa len vyvodi, e m viac podmieujcich alebo umelch premennch je pouitchv modeli (najm ak zohaduj technologick rozdiely), tm vie s vsledn mierykonvergencie. Medzi najastejie pouvan podmieujce premenn patria vhaponohospodrskeho sektora na zachytenie negatvneho vplyvu nzkej sektorovejpecializcie na rast a regionlna miera zamestnanosti na kvantifikciu efektu dispartpracovnho trhu.Neexistuj jasn dkazy o konvergencii k jednmu ustlenmu stavu (absoltna konvergencia).Vina tdi preto pouva dodaton podmieujce premenn.Zd sa, e miery konvergencie v 50. a 60. rokoch boli ovea vyie ako v alchobdobiach. Do polovice 70. rokov dominovala konvergencia HDP na obyvatea aj nazamestnanca (napr. Barro a Sala-i-Martin, 1991, Armstrong, 1995, Fagerberg, Verspagen,1996, Basil, de Nardis, Girardi, 2001).Obdobie od polovice 70. rokov do polovice 80. rokov bolo charakterizovan dopadmimedzinrodnej ekonomickej krzy, o sa odzrkadlilo v znen mier rastu vetkchreginov, v preruen migrcie na eurpskej rovni, v zastaven procesu konvergencie av divergennch tendencich na nrodnej aj regionlnej rovni (napr. Fagerberg,Verspagen, 1996, Tondl, 1999, Cuadrado -Roura, 2001, Niebuhr, Schlitte, 2004).V obdob od polovice 80. rokov do polovice 90. rokov sa disparity stabilizovali a vniektorch krajinch sa zhorili (Cuadrado-Roura, 2001). Niektor autori charakterizujtoto obdobie ako obdobie simultnnych procesov konvergencie a divergencie (Cheshire aSbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201014Carbonaro, 19961), in ako obdobie pomalej konvergencie s mierou do 1% (Barro a Salai-Martin,1991, Armstrong, 1995).Obdobie od polovice 90. rokov je charakterizovan rznymi vsledkami. Vina autorovzisuje proces konvergencie (napr. Cappelen et al., 2003). Vina tdi, ktor testovalihypotzu konvergennch klubov, ju aj potvrdilo. Tka sa to najm kontextu rozrenejE, v ktorom polarizciu sever juh nahradila polarizcia star nov E (Ertur aKoch, 2006, Fischer a Stirbock, 2006). Ke spojme vsledky tdi o konvergencii vrozrenej nii a v novch lenskch ttoch, zistme, e okrem prvej polovice 90. rokov,ktor bola poznaen transformanou recesiou, prebieha v tchto ttoch proceskonvergencie (Wagner a Hloukov, 2001, Varblane a Vahter, 2005, Vojinovic aOplotnik, 2008). Ide vak o konvergenciu ahan nrodnmi faktormi a na regionlnejrovni sa disparity skr zvyuj (Paas a Schlitte, 2006, Banerjee a Jarmuzek, 2009).Vsledky o potvrden alebo nepotvrden konvergencie zvisia od pouitch metd na jejmeranie. Tch je vea a kad m svoje vhody a nevhody.ZverDoteraj empirick vskum regionlnej konvergencie E poukazuje na vek rznorodosvsledkov, ktor vychdza z rznorodosti pouitch konceptov, metd, dajov, obdob, at.Skmanie dosahovania konvergencie m vak vek vznam. Nielene nm me daodpovede o efektvnosti kohznej politiky v zmysle plnenia jej hlavnho ciea, ale meposkytn aj vchodisko pre budce politick opatrenia. Ak sa preuke vysok mierakonvergencie, nie je potrebn orientova do tejto oblasti vea verejnch prostriedkova naopak, pri divergennch tendencich sa vynra potreba vej podpory.Literatra[1] ABREU, M., DE GROOT, H.L.F., FLORAX, R.J.G.M. 2005b. A Meta-Analysis ofBeta-Convergence The Legendary 2%. In Journal of Economic Surveys. Print ISSN0950-0804, Online ISSN 1467-6419, 2005, vol. 19, no. 3, p. 389-420.[2] ARMSTRONG, H.W. 1995. Convergence among Regions of the European Union1950-1990. In Papers on Regional Science. Print ISSN 1056-8190,Online ISSN1435-5957, 1995, vol. 74, no. 2, p. 143-152.[3] ARMSTRONG, H.W. 2002. European Union Regional Policy: Reconciling theConvergence and Evaluation Evidence. In Regional Convergence in the EuropeanUnion. Facts, Prospects and Policies. Berlin et al.: Springer-Verlag, 2002. ISBN 3-540-43242-6, p. 231-272.[4] BAUMOL, W. J. 1986. Productivity Growth, Convergence and Welfare: What theLong-Run Data Show. In American Economic Review. ISSN 0002-8282, 1986, vol.76, no. 5, p. 1072-1085.[5] BANERJEE, B., JARMUZEK, J. 2009. Anatomy of Regional Disparities in the SlovakRepublic. Working Paper [online]. Washington: IMF, 2009, no. 145. 29 p. [cit. 2009-12-08]. Dostupn na internete:http://www.imf.org/external/pubs/ft/wp/2009/wp09145.pdf1Cheshire, P., Carbonaro, G. 1996. Urban Economic Growth in Europe: Testing Theory and PolicyPrescriptions. In Urban Studies. Print ISSN 0042-0980, Online ISSN 1360-063X, 1996, vol. 33, no. 7, p. 1111-1128. Citovan v: Cheshire a Magrini (2000).Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201015[6] BARRO, R.J., SALA-I-MARTIN, X. 1990. Economic Growth and Convergenceacross the United States. Working Paper Series of the National Bureau of EconomicResearch. 1990, no. 3419, 61 p.[7] BARRO, R.J., SALA-I-MARTIN, X. 1991. Convergence across States and Regions.In Brookings Papers on Economic Activity. Print ISSN 0007-2303, Online ISSN 1533-4465, 1991, vol. 22, no. 1, p. 107-182.[8] BARRO, R.J., SALA-I-MARTIN, X. 1992. Convergence. In Journal of PoliticalEconomy. Print ISSN 0022-3808, Online ISSN 1545-6978, 1992, vol. 100, no. 2, p.223-251.[9] BASIL, R., NARDIS, S. DE, GIRARDI, A. 2001. Regional Inequalities and CohesionPolicies in the European Union. Working Paper [online]. Roma: ISAE, 2001. 40 p.[cit. 2009-12-08]. Dostupn na internete:

[10] CANOVA, F. 2004. Testing for Convergence Clubs in Income per Capita.A Predictive Density Approach. In International Economic Review. Print ISSN 0020-6598,Online ISSN 1468-2354, 2004, vol. 45, no. 1, p. 49-78.[11] CAPPELEN, A., CASTELLACCI, F., FAGERBERG, J., VERSPAGEN, B. 2003. TheImpact of EU Regional Support on Growth and Convergence in the European Union.In Journal of Common Market Studies. Print ISSN 0021-9886Online ISSN 1468-5965, 2003, vol. 41, no. 4, p. 621-644.[12] CUADRADO-ROURA, J. R. 2001. Regional Convergence in the European Union.From Hypotesis to the Actual Trends. In The Annals of Regional Science. ISSN05701864, 2001, vol. 35, no. 3, p. 333-356.[13] ECKEY, H.F., TRCK, M. 2007. Convergence of EU-Regions. A Literature Report.In Investigaciones Regionales. ISSN: 1695-7253, 2007, no. 10, p. 5-32.[14] ERTUR, C., KOCH, W. 2006. Regional Disparities in the European Union and theEnlargement Process. An Exploratory Spatial Data Analysis, 1995-2000. In TheAnnals of Regional Science. ISSN 05701864, 2006, vol. 40, no. 4, p. 723-765.[15] FAGERBERG, J., VERSPAGEN, B. 1996. Heading for Divergence? RegionalGrowth in Europe Reconsidered. In Journal of Common Market Studies. Print ISSN0021-9886Online ISSN 1468-5965, 1996, vol. 34, no. 4, p. 431-448.[16] FISCHER, M.M., STIRBOCK, C. 2006. Pan- European Regional Income Growth andClub-Convergence. In The Annals of Regional Science. ISSN 05701864, 2006, vol. 40,no. 4, p. 693-721.[17] CHESHIRE, P., MAGRINI, S. 2000. Endogenous processes in European regionalgrowth: convergence and policy. In Growth and Change. Print ISSN 00174815,Online ISSN 14682257, 2000, vol. 31, no. 4, p. 455 -479.[18] ISLAM, N. 2003. What have we learnt from the convergence debate? In Journal ofEconomic Surveys. Print ISSN 0950-0804, Online ISSN 1467-6419, 2003, vol. 17, no.3, p. 309-362.[19] MAIER, G., TDTLING, F. 1998. Regionlna a urbanistick ekonomika 2.Bratislava: Elita, 1998. 320 s. ISBN 80-8044-049-2.[20] MANKIW, N. G., ROMER, D., WEIL, D. N. 1992. A Contribution to the Empirics ofEconomic Growth. In Quarterly Journal of Economics. Print ISSN 0033-5533, OnlineISSN 1531-4650, 1992, vol. 107, no. 2, p. 407-437.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201016[21] NEUBAUEROV, E., PLIOV, J., VARC, J. 2008. International aspects of selfgovernmentunits' regionalization. In wiat, Europa i Polska w dobie wspczesnychprzemian gospodarczych. Katowice : Wydawnictwo Akademii Ekonomicznej im.Karola Adamieckiego, 2008. s. 67-76. ISBN 978-83-7246-432-3.[22] NIEBUHR, A., SCHLITTE, F. 2004. Convergence, Trade and Factor Mobility in theEuropean Union Implications for Enlargement and Regional Policy. InIntereconomics. Print ISSN 0020-5346, Online ISSN 1613-964X, 2004, vol. 39, no. 3,p. 167-176.[23] PAAS, T., SCHLITTE, F. 2006. Regional Income Inequality and ConvergenceProcesses in the EU-25. Discussion Paper. Hamburg: HWWA, 2006, no. 355. 31 p.ISSN 1861-504X.[24] QUAH, D.T. 1996. Regional Convergence Clusters across Europe. In EuropeanEconomic Review. ISSN 0014-2921, 1996, vol. 40, no. 3-5, p. 951-958.[25] TONDL, G. 1999. The Changing Pattern of Regional Convergence in Europe. InJahrbuch fur Regionalwissenschaft. Print ISSN 0173-7600, Online ISSN 1613-9836,1999, vol. 19, no. 1, p. 1-33.[26] VARBLANE, U., VAHTER, P. 2005. An analysis of the economic convergenceprocess in the transition countries. Tartu: Tartu University Press, 2005. 47 p. ISSN1406-5967, ISBN 9949-11-096-3.[27] VOJINOVI, B., OPLOTNIK, . J. 2008. Real Convergence in the New EU MemberStates. In Prague Economic Papers. ISSN 1210-0455, 2008, vol. 1, no. 1, p. 23- 39.[28] WAGNER, M., HLOUKOV, J. 2001. The CEES 10 real convergence prospects.Transition Economics Series. Wien: Institut fr Hhere Studien, 2001, no. 20. 45 p.ISSN: 1605-802X.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201017INTEGROVAN INDIKTORY A MODELOV REGIONYPRO HODNOCEN REGIONLNCH DISPARIT V ESKREPUBLICEINTEGRATED INDICATORS AND MODEL REGIONS FOREVALUATION OF REGIONAL DISPARITIES IN THE CZECHREPUBLICDOC. ING. ALOIS KUTSCHERAUER, CSC.Katedra regionln a environmentln ekonomikyEkonomick fakulta, Vysok kola bsk Technick univerzita OstravaSokolsk t. 33, 701 21 Ostrava, esk republikae-mail: alkut@alkut.czAnotacePspvek se zabv problematikou integrace indiktor o regionlnch disparitch.Prezentuje mon cesty seskupovn informac o regionlnch disparitch vytvejcchrelativn autonomn celky potenciln vyuiteln v praxi regionlnho managementu eskrepubliky. Je zde popsno trnct integrovanch indiktor a sedm typ modelovch regiona uvedeny jejich charakteristiky.Klov slovaRegionln disparity, integrovan indiktory, modelov regionyAnnotationThe article deals with a problem of regional disparities indicators integration. There arepresented the possible ways of the grouping of information on regional disparities formingrelatively autonomous complexes which are potentially usable in the praxis of regionalmanagement in the Czech Republic. Fourteen integrated indicators and seven types of modelregions are specified and their characteristics are presented.KeywordsRegional disparities, integrated indicators, model regionsJEL Classification: R11, R12Integrace informac o regionlnch disparitchJednm z aspekt, kter je soust vzkumu vlivu disparit na regionln rozvoj zem, jeoven monho uivatelskho rozsahu vyuitelnosti navren soustavy indiktor proidentifikaci a hodnocen regionlnch disparit v esk republice.Navren zkladn soubor 164 indiktor umouje podrobn vyhodnocen sledovanch jeva proces, m vak nkter vznamn omezen. Dlouhodob empirie ukazuje, e v zkladnchindiktorech lze pehledn vyhodnotit 10 15 indiktor. Se stoupajcm potem indiktorpouitch pro analzu a hodnocen se ztrc pehlednost, schopnost jejich vnmnv potebnch souvislostech a rychle se sniuje vypovdac schopnost analzy. Nastv potebanjak informan nadstavby, tedy njakho souhrnnjho (integrovanho) pohledu naSbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201018vyjden analyzovan problematiky, ani by se pro dan el zkoumn nepijateln snilahodnota vsledn vpovdi.Ukazuje se, e jist mra uivatelsk integrace indiktor je potebn, co je vn tmaodbornch diskus do jak mry je mon indiktory integrovat, ani by se vytratila jejichfundamentln uivatelsk hodnota a jakmi metodami se lze k vsledkm integrovanhovyjden dopracovat.Proto i pi hodnocen regionlnch disparit v R dospvme k poteb vytvoenintegrovanch indiktor, kter maj dostatenou vypovdac schopnost pro meziregionlnsrovnvn, jsou vpoetn zvldnuteln a pro pjemce informac dostaten srozumiteln.skal integrace ad hoc (u kter obvykle dochz k nejvtm chybm) se lze vyhnoutseskupenm zkladnch indiktor do promylench seskupen (dlch celk) vcnhomogennch, systmov akceptovatelnch a metodicky logickch a srozumitelnch.K takov integraci zkladnch indiktor byly v rmci probhajcho vzkumu regionlnchdisparit zvoleny dv cesty. Cesta zaloen na vcnm seskupovn indiktor a cesta zaloenna uivatelskm seskupovn indiktor.Prvn cesta je zaloena na integraci indiktor do pokud mono obsahov homogennch celk integrovanch indiktor, jimi jsou nap. ekonomick potencil, ivotn rove, socilnvybavenost i ivotn prosted v regionu. Takovch integrovanch indiktor je prosledovn a hodnocen disparit mezi regiony R navreno celkem trnct.Druh cesta je zaloena na seskupen indiktor podle potencilnho zpsobu uit informacdo modelovch region, typologicky vychzejcho z identifikace hospodskho a socilnhopotencilu region.Integrovan indiktoryNvrh soustavy sledovn a hodnocen regionlnch disparit v R lenn na sfru sociln,ekonomickou a zemn obsahuje celkem 13 problmovch celk, 48 deskriptor, 164indiktor (57 primrnch a 117 sekundrnch indiktor).Z nich bylo vytvoeno celkem 14 integrovanch indiktor (dle jen INI), charakterizujcchsfru sociln - 5 INI, ekonomickou - 4 INI, zemn - 4 INI a 1 INI prezov.Jejich strun charakteristiky:INI 1 - ivotn roveZahrnuje rove pjm a majetku, kvantitu a kvalitu spoteby, rozsah a uit volnho asu akvalitu prosted. Pro hodnocen jsou dostupn indiktory ist disponibiln dchoddomcnost na obyvatele, Vybavenost domcnost automobilem a potaem, Poetsportovnch a kulturnch zazen na 10 tis. obyvatel, Emise oxidu siiitho na km2.INI 2 -zdravotn stavZdravotn stav je mono posuzovat z vce hledisek lkaskho, dlky a kvality lidskhoivota, pracovn schopnosti/neschopnosti apod. Jako zkladn byly vybrny indiktory Nadjedoit pi narozen, Incidence novotvar a Pracovn neschopnost.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201019INI 3 - sociln vybavenostNejvt preference zde m zdravotn a sociln pe, s ohledem na vznam zdrav a potebuzabezpeen slueb pro strnouc populaci. Reprezentovan je indiktory Poet lka a lekv nemocnicch na 10 tis. obyvatel, Poet mst v zazench sociln pe na 10 tis. obyvatel aPodmnky pro realizaci volnoasovch aktivit (poet sportovnch a kulturnch zazen na 10tis. obyvatel).INI 4 - bydlenZde jsou seskupeny indiktory vypovdajc zejmna o prostorov kvalit bydlen - Poetosob v trvale obydlench bytech na 1 mstnost, Obytn plocha na osobu a Poet cenzovchdomcnost na trvale obydlen byt.INI 5 - sociln patologieSociln patologie vyjaduje soubor jev, kter jsou ve spolenosti nedouc; mohou vst ksocilnmu vylouen nebo pmo ohrouj zdrav, ivot i bezpenost oban. Je popsnaindiktory Podl domcnost s istmi msnmi pjmy pod hranic ivotnho minima, Poetzjitnch trestnch in na 1000 obyvatel a Poet dopravnch nehod na 1 km silnic.INI 6 - Ekonomick potencilIntegrovan indiktor je konstruovn ze t indiktor postihujcch ekonomickou vkonnostregionu a vkonnost regionu ve vztahu k jinm regionm - HDP na obyvatele, Produktivitaprce na zamstnanou osobu, Objem exportu na obyvatele regionu.INI 7 - Ekonomick strukturaindiktor je konstruovn s clem postihnout ekonomiku regionu z hlediska jeho pedpokladpro dal rozvoj a podmnek podnikn v mezinrodnm kontextu. Je tvoen indiktory Poetzamstnanch v tercirnm sektoru na 1000 obyvatel, Poet soukromch podnikatel na 1000obyvatel, Poet podnik s 25 a vce zamstnanci na 1000 obyvatel, Poet podnik podzahranin kontrolou s 250 a vce zamstnanci na 1000 obyvatel.INI 8 NezamstnanostIntegrovan indiktor je konstruovn k postien celkov situace na trhu prce v regionu Mra registrovan nezamstnanosti, Mra dlouhodob nezamstnanosti a Poet uchaze navoln pracovn msto.INI 9 - Rozvojov potencilIntegrovan indiktor z premisy, e budouc podmnky pro rozvoj regionu jsou dny zejmnarozvojem vdy a vzkumu, investic a tvorbou fixnho kapitlu. Je tvoen indiktory Vdaje navdu a vzkum na obyvatele, Poet zamstnanc ve vzkumu a vvoji na 1000 obyvatel,Objem pmch zahraninch investic na obyvatele a Tvorba hrubho fixnho kapitlu naobyvatele.INI 10 - OsdlenJe charakterizovn tymi indiktory vyjadujcmi strukturu osdlen a stupe urbanizace Podlmstskho obyvatelstva, Celkov hustota obyvatel na 1 km2, Podl zastavnch ploch %z zem kraje a Hustota obyvatel na 1 ha zastavn plochy.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201020INI 11 - ivotn prostedJe sloen z indiktor zneitn ovzdu, nakldn s odpady a zneitn povrchovch vod Emiseoxidu siiitho na 1 km2, Emise tuhch zneiujcch ltek na km2, Produkcekomunlnch odpad na 1 obyvatele a Dlka tok zaazench do td istoty 4 a 5 (km).INI 12 - Dopravn infrastrukturaJe sloen z pomrovch indiktor vybaven dopravnmi zazenmi eleznin, silnin aleteck dopravy a pouvn veejn dopravy - Hustota dlnic a silnic (km/100km2), Hustotaelezninch trat (km/km2), Poet veejnch leti z celkovho potu leti pro mezinrodnpepravu a Poet obyvatel cestujcch veejnou dopravou na 1 km2.INI 13 - Technick infrastrukturaZde jde o vyjden zkladu pro ochranu povrchovch a podzemnch vod ped zneitnmnedoucmi ltkami. Je tvoen indiktory Podl obyvatel pipojench na veejn vodovody aPodl obyvatel napojench na kanalizaci s OV.INI 14 - Kvalita ivotaTento prezov integrovan indiktor charakterizuje rozdly v kvalit ivota v regionech. Jesloen z indiktor ist disponibiln dchod domcnost na 1 obyvatele, Poet zjitnchtrestnch in na 1000 obyvatel, Nadje doit pi narozen a Produkce emis SO2/km2.Modelov regionyVe vymezen modelovch region pro hodnocen disparit mezi regiony R je v rmcizkladnch hledisek hospodskho a socilnho rozvoje regionu volena takov skladbaindiktor, aby co nejlpe postihovala tyi definovan rovn uivatelsk hodnoty informaco regionlnch disparitch.Uivatelsk hodnoty informac vznamnch pro:1. zvyovn stavu poznn,2. strategick rozhodovn,3. motivaci k njak konkrtn innosti,4. operativn jednn.Pro tyto tyi uivatelsk rovn informac o regionlnch disparitch je navreno sedmseskupen informac pedstavujc typov potenciln vyuiteln zpsoby uit, vytvejcrelativn autonomn celky - modelov regiony.Jde o tyto typy modelovch region:ekonomicky dlouhodob zaostvajc region,region poznamenan prmyslovm padkem i reces,venkovsk region,ekonomicky vkonn region,region s vestrannmi podmnkami pro ivot,region s vysoce rozvinutmi socilnmi slubami,vysoce inovujc region.V dal sti pspvku jsou uvedeny jejich charakteristiky. Uveden charakteristiky atributindiktor, kter jednotliv typy modelovch region charakterizuj, je teba povaovat zamezn. V realit nikdy nejsou hodnoty vech indiktor zcela dobr nebo zcela patn. Vdyjde o rznou intenzitu psoben sledovanch jev resp. proces a rozhodujc je synergickefekt jejich psoben.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201021Jednotliv typy navrench modelovch region lze charakterizovat takto:1. Ekonomicky dlouhodob zaostvajc regionJe charakterizovn zejmna dlouhodob nzkou vkonnost ekonomiky a jej nepznivousektorovou strukturou. Dle nzkmi dchody domcnost a vysokou mrou nezamstnanosti,zejmna dlouhodob.Kvalita pracovnch sil je v tomto regionu nzk, co souvis s vym podlem primrnhosektoru a sekundrnho sektoru v odvtvch s malou pidanou hodnotou. Nzk je veobecnrove podnikatelskch aktivit, v regionu je mal poet vznamnch firem, nzk podlinovujcch podnik a z toho vyplv nzk rove podnikatelskch aktivit v odvtvchzaloench na znalostech. Je zde nzk kvalita dopravn infrastruktury a dopravn obslunosti.2. Region poznamenan prmyslovm padkem i recesJe charakterizovn dramaticky se sniujc vkonnost ekonomiky, vraznmi zmnamistruktury ekonomiky i zamstnanosti. Rovn nezamstnanost je vysok a vyuitelnostpracovnch sil je nepzniv zejmna jejich strukturou. V regionu dochz k padkuvznamnch firem a tm existuje velk mnostv nevyuitch zazen a ploch.Charakteristickm rysem je vysok rove kriminality a vysok rove sociln exkluze.rove environmentln kvality zem je nepzniv a prodn prosted je v mnoha smrechdevastovno.3. Venkovsk regionJe charakterizovn nzkou vkonnost ekonomiky a jej jednostrannou strukturou s orientacna primrn sektor. Rovn struktura zamstnanosti je nepzniv a odr strukturuekonomiky. Dchody domcnost jsou relativn nzk a region trp vysokou mrounezamstnanosti. Kvalitu pracovnch sil ovlivuje nzk podl vysokokolsky vzdlanchobyvatel.Charakteristickm rysem regionu je neptomnost vznamnch firem a nzk rovepodnikatelskch aktivit v odvtvch zaloench na znalostech. Region je vzdlen od hlavnchtrh a m nzkou rove dopravn obslunosti.Pozitivnm rysem tohoto modelovho regionu je relativn dobr environmentln kvalitazem.4. Ekonomicky vkonn regionJedn se o region s vkonnou ekonomikou, vysokou produktivitou prce a produkcv odvtvch, kter maj dobr postaven na domcm i zahraninm trhu.Je charakterizovn nzkou mrou nezamstnanosti, kvalitou pracovnch sil a vysokou mrouvzdlanosti. rove podnikatelskch aktivit a podl inovujcch podnik jsou vysok. Doregionu se sousteuj vznamn firmy a investice.Region disponuje dostatenou nabdkou rozvojovch ploch a kvalitn dopravn obslunost.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 2010225. Region s vestrannmi podmnkami pro ivotVyznauje se vysokou rovn dchod domcnost, vysokou rovn vzdlanosti obyvatelstvaa dostupnost pracovnch sil. V regionu je dostaten nabdka kvalitnch socilnch slueb apleitost pro volnoasov aktivity. rove kriminality je nzk a rove bydlen je vysok.Region disponuje vysokou environmentln kvalitou a atraktivnost zem. V regionu je dobrkvalita dopravn infrastruktury a vysok rove dopravn obslunosti.6. Region s vysoce rozvinutmi socilnmi slubamiZkladn charakteristikou regionu je vysok rove slueb zajiovanch zazenmi socilninfrastruktury. Jedn se pedevm o sluby zdravotnictv, kolstv, sluby sociln pe, dlesluby kulturnch, sportovnch a dalch zazen umoujcch rozvoj volnoasovch aktivit.Rozvinut sluby zvyuj kvalitu bydlen, kter je v dsledku toho hodnocena jako dobr.Vysok rove socilnch slueb v regionu pispv nejen ke zkvalitnn zpsobu ivota jehoobyvatel, ale i k vytven podmnek pro rozvoj lidskho potencilu. Nepmo tak podporujesociln zaleovn a je proto jednm z faktor, kter se podl na nzk rovni socilnexkluze.7. Vysoce inovujc regionZkladnmi charakteristikami tohoto regionu jsou vysok pidan hodnota v technologickynronm prmyslu a slubch, vysok rove zamstnanosti ve vd a zrove vysokrove vzdlanosti podpoen dobrou rovn kolstv, zejmna vysokho.Podl inovujcch podnik je vysok, rove vdy a vzkumu je vysok a rovn tak rovezahraninch investic. S tm je zkonit spojena vysok rove tvorby fixnho kapitlu avysok podl podnikatelskch aktivit v odvtvch zaloench na znalostech.*****Pedkldan vymezen sedmi typ modelovch region je ze systmovho a metodologickhopohledu zdvodniteln. V souasn praxi regionlnho managementu v esk republice vaklze vystait s menm potem modelovch region. Pi hodnocen vvoje disparit mezi krajiR se ukazuje nadbyten zaveden modelu venkovskho regionu a za jistch podmnek lzeeln spojit vvoj disparit v ekonomick sfe do jednoho modelu. Pak bychom podle eluuit informac o vvoji disparit mezi kraji R vystaili se tymi i pti modeli hodnocen.Neplat to vak, pokud by pedmtem analzy byla zem men ne kraj, nap. okres nebozem sprvnho obvodu obce s rozenou psobnost (ORP). Zde m model venkovskhoregionu sv opodstatnn, jako i model regionu poznamenanho prmyslovm padkem ireces (Znojmo, Kopivnice apod.).Metody hodnocen integrovanch indiktor a modelovch regionIntegrace indiktor, a ji vcn, nebo pomoc modelovch region nen nejobtnjmkolem een jak sledovat a hodnotit regionln disparity. Daleko obtnj je najt proproveden seskupen indiktor takov zpsoby vpotu a prezentace vsledk, aby bylyuchopiteln regionlnm managementem, zstaly srozumiteln a vcn interpretovateln.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201023Z metod vyuitelnch pro analzu, hodnocen a prezentaci vvoje disparit mezi regiony Rcestou integrovanch indiktor i modelovch region se jako nejlpe vyuiteln a dobezvldnuteln regionlnm managementem jev ti metody. klovac metoda nazvansemafor a metody bodov a normovan promnn.Metoda semaforu je vhodn pro analzu a hodnocen dat uspodanch do tabulek, metodabodov pro grafickou prezentaci, kdy v hodnocen upednostujeme zmny ve vvojidisparit v ase, kdeto metoda normovan promnn je vhodnj, kdy upednostujemerelaci mezi regiony.Uplatovn vech t metod je uivatelsky pvtiv, nebo potebnmi vpoetnmifunkcemi podmnnho formtovn i vpotu smrodatn odchylky jsou dnes ji vybavenyvechny profesionln vyuvan kancelsk balky.Uit metody semaforu a normovan promnn na pkladu vpotu a grafick prezentacemodelovho regionu Region s vestrannmi podmnkami pro ivot je ukzn v nsledujctabulce a grafu.Tabulka: Disparity mezi kraji R v modelovm reginu Vestrannpodmnky pro ivot v letech 2004 - 2008Zdroj: Kutscherauer, A. et al, 2009, vlastn vpoetSbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201024Graf: Vvoj disparit mezi kraji R v modelovm reginu Vestrann podmnky pro ivotZvrDosud proveden praktick oven vyuitelnosti navrench integrovanch indiktor amodelovch region na konkrtnch datech kraj za lta 2004 a 2008 ukzala, e obnavren cesty integrace indiktor jsou v regionln praxi na celosttn a krajsk rovnidobe vyuiteln. Na rovni okres nebo jinak vymezench zem (nap. sprvnch zemORP, nebo problmovch region ve smyslu zkona . 248/2000 Sb. o podpoe regionlnhorozvoje) pesto, e zpravidla jde o ad hoc vymezen zen mnoiny indiktor, se vyskytujnkter zvan problmy, zejmna v dostupnosti potebnch dat.Zajmavm (a pro praxi pnosnm) zjitnm je, e vsledky zpracovn bodovou metodou imetodou normovan promnn vykazuj nzkou citlivost na vhy indiktor. To samozejmplat, pokud se vhy pohybuj v jistm (nepli velkm) psmu kolem rovnomrnhorozdlen. Pi vraznm rozptylu vah by zejm ji k odlinm vsledkm dolo. Vliv namen citlivost vah m tak pouit poet indiktor. Pi potu trncti indiktor (jako jetomu v pouitm pkladu modelovho regionu) je tento vliv ji patrn.LiteraturaTento pspvek prezentuje dl vsledky vzkumnho kolu WD-55-07-1 Regionlndisparity v zemnm rozvoji esk republiky, eenho v rmci vzkumnho programuMinisterstva pro mstn rozvoj WD Vzkum pro poteby een regionlnch disparit.Vychz z prac prezentovanch v roce 2009:[1] Kutscherauer, A. et al. Regionln disparity. Nstroje, indiktory a metody pro sledovna hodnocen regionlnch disparit. Vzkumn zprva. Ostrava: VB-TUO, 2009.Dostupn tak z www: http://disparity.vsb.cz/vysledky/10_vyzkumna_zprava_3.pdf[2] Tuleja, P. Aplikace vybranch metod sledovn a hodnocen regionlnch disparit.Ppadov studie 2. Ostrava: VB-TUO, 2009. Dostupn tak z www:http://disparity.vsb.cz/vysledky/14_PS2_Aplikace_vybranych_metod.pdfSbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201025NOV PSTUP K HODNOCEN DISPARITV REGIONLNM ROZVOJINEW APPROACH TO EVALUATING DISPARITIES IN THEREGIONAL DEVELOPMENTDOC. RNDR. MILAN VITURKA, CSC.Katedra regionln ekonomie a sprvy,Ekonomicko-sprvn fakulta, Masarykova univerzitaLipov 41a, 602 00 Brno, esk republikaemail: viturka@mail.muni.czAnotacePspvek prezentuje nov pohled na problematiku hodnocen rozvojovch disparit,respektujc pslun zkonitosti sociln-ekonomick a sociln-geografick diferenciacespoleenskch systm. Vypracovan metodika hodnocen (verifikovan prostednictvmstatistickch test stanovench hypotz) vychz z komponenty kvalita podnikatelskhoprosted zkladnho matematickho modelu. Pspvek podrobn informuje o vsledcchaplikace dan metodiky na eskou republiku s drazem na mikroregionln rove hodnocen(celkem 206 mikroregion).Klov slovadisparity, podnikatelsk prosted, konkurenceschopnost, regionln politika.AnnotationThe paper presents a new approach to the issue of evaluating developmental disparitiesrespecting appropriate principles of the socio-economic and socio-geographic differentiationof social systems. The created evaluation methodology (verified by means of statistical tests ofappointed hypothesis) comes from component business environment quality of basicmathematical model. The paper provides detailed information on the results of themethodology being applied to the Czech Republic with emphasis on micro regional level (206micro regions in total).Key wordsdisparities, business environment, competitiveness, regional policy.JEL classification: R11, R121. Zkladn teoretick a metodologick vchodiskaPojem disparity, obecn oznaujc nerovnost i rozdlnost, pat v oblasti regionln politikyk nejvce frekventovanm pojmm. Pesto je v teorii a praxi chpn rznmi zpsoby a nemdosud propracovn ucelen teoretick a metodologick rmec interpretace. Obecn lzedisparity pokldat za nevyhnuteln dsledek proces prodn i spoleensk evoluce.Ekonomick rozvoj jako nejvznamnj soust spoleensk evoluce je v trn ekonomicevsledkem psoben trnch sil, spojench s neustlm silm podnikatelskch subjektudret i zlepit sv postaven na trhu. Logickm dsledkem spontnnch aktivitSbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201026podnikatelskch subjekt, naplujcm princip zsluhovosti, je vznik prostorovch disparitv ekonomickm rozvoji. Udriteln rozvoj kad spolenosti vak vyaduje, aby vznikajcnerovnosti v zjmu jej soudrnosti nepekroily uritou mez tj. aby byl tento procesusmrovn a byl tak naplovn i princip solidarity. Pitom vak nelze pijmout jednoznanzvr zda jsou tyto nerovnosti prospn i naopak nedouc. K tomu je eln poznamenat,e vypovdac schopnost veobecnch model hospodskho rstu je v tomto ohleduvznamn omezena nedostatenm zakomponovnm univerzlnch kategori asu a prostoruresp. pouze parcilnm teoretickm a metodologickm zohlednnm zkonitost socilnekonomicka sociln-geografick organizace spolenosti.Vvojovou diferenciaci spoleenskch systm lze popsat jako neustl vytven apekonvn rozdlnost (Hampl, 1996). Tato diferenciace je vznamnm atributem socilnekonomickorganizace spolenosti tj. jejho vnitnho uspodn. Za hlavn faktorpsobc na vvojovou diferenciaci spoleenskch systm je pokldna konkurencedoplnn elovou spoluprac. Celkovou dynamiku tto diferenciace pak lze charakterizovatprostednictvm hospodskch cykl, jejich zkladnmi fzemi jsou konjunktura a recese.Z pohledu teorie regionlnho rozvoje m cyklus vytven a pekonvn rozdlnost resp.disparit podle G. Myrdala ti zkladn fze (Blaek, J., Uhl, D., 2002): selekce spnchregion (spojen zejmna s obdobm recese pp. s vznamnmi geopolitickmi zmnami) polarizace (spojen s ekonomickou expanz spnch region) integrace (spojen s difzpozitivnch efekt z spnch region do okol zejmna v obdob konjunktury).Ve popsan cyklus regionlnho rozvoje koresponduje s rozvojem endogennch modelhospodskho rstu reagujcch na skutenost, e zkladn neoklasick model neumoujeuspokojiv interpretovat dlouhodob rst produkce (rst kapitlov vybavenosti podleneoklasick teorie vede k nslednmu poklesu vnos). Endogenn modely usiluj ointernalizaci hlavnch ovlivujcch faktor a je pro n charakteristick urit forma pelvnink zajiujc individuln i spoleenskou nvratnost investic. Lze rozliovat dva hlavntypy tchto model: modely kladouc draz na akumulaci lidskho kapitlu (reprezentovanmodelem R. Lucase pedpokldajcm, e snaha jednotlivce zdokonalit sv dovednostizvyuje celkovou rove lidskho kapitlu) a modely kladouc draz na akumulaciznalostnho kapitlu (reprezentovan modelem P. Romera pedpokldajcm, e snahajednotlivch firem inovovat indukuje investice ostatnch firem do vdy a vzkumu, mdochz ke zvyovn celkov rovn spoleenskch znalost). Endogenn modely silnakcentuj otzku konkurenceschopnosti, kterou je eln chpat v intencch tzv.participativnho modelu, kter povauje konkurenn vhody za vsledekmultidimenzionlnho spolupsoben trnch a spoleenskch/politickch sil (Skokan, K.,2003). V tomto kontextu pak lze neoklasicky zaloenou funkci hospodskho rstu upravitdo nsledujcho tvaru pizpsobenho rozvoji tzv. znalostn ekonomiky (Viturka, 2005;Viturka, M., Tonev, P., tek, V., 2005):Y = M [a, z1, z2] . f (I, L, K)Kde:Y = rove produkceM = multifaktorov promnn s komponentami a veobecn rove technickhorozvoje, z1 makroekonomick (zemn voln) a z2 regionln (zemn vzan)faktory ekonomickho rozvojeI = inovan potencilL = objem lidskch zdrojK = objem fyzickho kapitlu.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201027Z hlediska vztahu piny a nsledku je mon konstatovat, e sociln-ekonomickorganizace spoleenskch systm nsledn determinuje jejich sociln-geografickouorganizaci. Tento proces je ovem vrazn modifikovn inerci hierarchickch struktur,utvejcch se v linii lokln mikroregionln mezoregionln makroregionln/nrodn globln/nadnrodn rove (viz nap. Porter, M., 1996). Rozvojov disparity se vytvej navech rovnch, z regionlnho pohledu ns ovem zajm pedevm mezoregionln amikroregionln rove (komponenty z2, L a I). Mikroregionln rove obecn pedstavujtzv. nodln regiony s polaritou typu centrum zzem, integrovan prostednictvmnodlnch proces. Z tchto proces hraje zsadn vznam dojka do zamstnn aekonomick integrace na tto rovni je tedy zce spojena s vytvenm regionlnchpracovnch trh integrace na bzi pracovnch interakc. Na vy tj. mezoregionln rovninabv polarita podoby mezoregionln centrum (pl rozvoje) podzen mikroregiony.rove ekonomick podzenosti je determinovna dynamikou rstu v plu rozvoje, celkovpodzenost je pak posilovna jeho vymi administrativnmi funkcemi (v esk republicejde pedevm o krajsk msta). Ekonomick integrace se utv na zklad zemn dlbyprce a jejm typickm rysem je en rozvojovch efekt z pl rozvoje podl rozvojovchos integrace na bzi produknch interakc. Pokud jde o makroregionln rove li se odpedchoz rovn zejmna koncentrac centrlnch politicko-sprvnch funkc domakroregionlnho centra, kter transformuje polaritu do podoby hlavn msto (obvyklenejvznamnj pl rozvoje nadnrodnho vznamu) podzen mezoregiony 1. Koncentracepolitick moci stimuluje i koncentraci dcch funkc zvlt v rmci nadnrodnch firem(kvalitativn formu koncentrace ve smyslu koncentrace vznam, Hampl, 1996), ktervraznm zpsobem ovlivuje procesy ekonomick integrace integrace na bzi dcchresp. manaerskch interakc. Nejvy rove integrace pak pedstavuje globln integraces polaritou typu ply rozvoje globlnho vznamu podzen makroregiony. Procesekonomick integrace zde probh pedevm na bzi obchodnch vztah a za jehonejvznamnj systmov projev lze povaovat vytven nadnrodnch hospodskchseskupen integrace na bzi obchodnch interakc. K tomu je potebn poznamenat, e obposledn hierarchick rovn hraj rozhodujc roli v procesech determinujcch institucionlnkvalitu podnikatelskho prosted (komponenta z1).Tab. 1: Zkladn determinanty prostorovho uspodn ekonomikyhierarchickrovepolarizace integrace klov strukturyhlavn typyinterakcgloblnrozvojov plygloblnho vznamurozvojov osynadnrodnho vznamumezinrodnspoleenstv, TNCobchodnmakroregionlnrozvojov plynadnrodnho vznamurozvojov osynrodnho vznamusttn sprva, stedvelkch firemdcmezoregionlnrozvojov plynrodnho vznamurozvojov osyregionlnho vznamuvelk firmy resp.zvody, zemn sprvaproduknmikroregionlnrozvojov (nodln)centranodln regionyzamstnavatel,zamstnancipracovnPoznmka: TNC = nadnrodn firmy (transnational corporations).Zdroj: vlastn vzkum1Intenzivn rozvoj produknch interakc m za nsledek vytven rozvinutch systm resp. makrostrukturrozvojovch os nrodnho vznamu, propojujcch ply rozvoje (a tedy i jejich mezoregiony) s dostatenmintegranm potencilem.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201028Ve popsan obecn model prostorovho uspodn ekonomiky vytv zkladn rmec proidentifikaci rozvojovch disparit, pro kterou je pirozen nezbytn mt k dispoziciverifikovanou metodiku jejich hodnocen. Tato metodika je podrobnji popsna v nsledujckapitole.2. Aplikace metodiky identifikace rozvojovch disparit na pklad RObecnm teoretickm zkladem identifikace regionlnch disparit je ve uvedenmodifikace funkce hospodskho rstu, piem zkladn roli zde hraje komponenta z2interpretovan prostednictvm hodnocen kvality podnikatelskho prosted (KPP). KPP jeobecn chpna jako agregtn vsledek dlouhodob zemn akumulace rznorodch vlivgenerovanch aktivitami podnikatelskch i nepodnikatelskch subjekt a jej hodnocen tak(na rozdl od veobecnch model ekonomickho rstu) dsledn zohleduje zsadn vznamkategorie asu a prostoru pro dlouhodob ekonomick rozvoj. Vypracovan metodikahodnocen KPP vychz z identifikace nejvznamnjch faktor odrejcch investin arozvojov preference firem, zejmna firem psobcch ve zpracovatelskm prmyslu avych trnch slubch. Jednotliv faktory KPP a jim pslun vznamov vhy bylyureny na zklad podrobnch analz mezinrodnch przkum lokalizanch preferencs drazem na adaptaci zskanch vsledk na podmnky esk republiky (podrobnji vizViturka, 1998, 2003 a 2007 pp. European Commission, 1997). Vybran faktory KPP jsoulenny do esti hlavnch skupin:obchodn faktory poskytujc informace o trnm prosted jednotlivch region vetnpotencil zahranin a domc poptvkypracovn faktory poskytujc informace o celkov rovni a kvalit regionln nabdkypracovnch silregionln a lokln faktory poskytujc informace o rozvinutosti podnikatelsk aznalostn bzeinfrastrukturn faktory poskytujc informace o technickch pedpokladech integracejednotlivch region do svtov ekonomiky (dopravn a komunikan st)cenov faktory poskytujc informace o rovni poptvky a nabdky na regionlnch trzchzemn vzanch vrobnch faktor (trh prce a trh nemovitost)environmentln faktory poskytujc informace vztahujc se ke kvalit ivota svznamnmi vazbami na podnikatelsk prosted.Konkrtn vyhodnocen pozinch vhod a nevhod region resp. disparit je pak zaloeno nasrovnn vypotench resp. relnch hodnot KPP s jejmi teoretickmi hodnotamiodpovdajcmi populan velikosti jednotlivch mikroregion resp. region ORP celkem206 sprvnch obvod povench obc 3. stupn vetn zem hlavnho msta Prahy(populan velikost region je veobecn povaovna za zkladn mtko jejichvznamovho postaven a tedy i nalhavosti een problm spojench s jejichekonomickm rozvojem). Po provedench statistickch analzch byla jako optimln metodastanoven teoretickch hodnot KPP zvolena mocninn regrese a vpoet pslun regresnkivky m v souladu s tm tvar y = a . x b. Informace o prmrnch hodnotch celkov KPPpodle stanovench velikostnch skupin region ORP, kter byly z praktickch dvod danchzpsobem vymezen administrativnch region odvozeny od velikostnch skupin regionlnchcenter, podv nsledujc tabulka (hranin hodnoty velikostnch skupin in v ppadregion 180, 90, 45 a 18 tis. obyvatel a v ppad regionlnch center pak 100, 50, 25 a 10 tisobyvatel).Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201029Tab. 2: Prmrn hodnoty celkov KPP podle velikostnch skupinregion a regionlnch centervelikostn skupinyKPP1. skupina 2. skupina 3. skupina 4. skupina 5. skupinaregiony 1,68 2,51 2,97 3,51 3,84centra 1,82 2,61 3,07 3,27 3,71Zdroj: vlastn vzkumTabulka poskytuje vznamn informace o prmrnch hodnotch celkov KPP potvrzujcplatnost stanoven hypotzy o zvislosti KPP na hierarchick pozici region, piemnejvznamnj rozdly byly v ppad region ORP i regionlnch center zjitny mezi 1. a 2.velikostn skupinou. Srovnnm skutench a teoreticky pslunch hodnot KPP pak memeidentifikovat existujc disparity jak negativnho (zporn odchylky indikujc zaostvajcmikroregiony), tak pozitivnho (kladn odchylky, na jejich zklad lze korektn vymezitply a osy ekonomickho rozvoje) charakteru konkrtn vsledky podv piloenkartogram. Zaazen doplujcch daj za regionln centra pak reaguje zejmna na praktickyvznamnou skutenost, e v rmci pslunch region tato centra tm ve vech ppadechdisponuj nejlepmi hodnotami KPP. V tomto kontextu je potebn poznamenat, e i pespomrn vznamn odlinosti ve vchozch principech vymezovn administrativnch anodlnch region je v esk republice v souasnosti dosaeno pomrn vysok mry jejichsouhlasnosti. rove region ORP je vznamn pedevm pi een praktickho problmuefektivnho vbru rozvojovch projekt. Ze irho ekonomickho pohledu se vak tatorove vzhledem k vrazn vy prostorov dimenzi proces zemn dlby prce (formovanzejmna tzv. hnacmi firmami vytvejcmi zvisl zemn struktury hnanch firem) jev jakopli nzk a v souladu s tm je pro programovou aplikaci nstroj regionln politikyvhodnj mezoregionln rove reprezentovan kraji pp. tzv. koheznmi regiony.Pslun krajsk hodnoty KPP pak byly stanoveny na zklad agregac dlch hodnot zaregiony ORP vench potem jejich obyvatel.Vvojov diferenciace spoleenskch systm pochopiteln vznamn ovlivuje potebnost aefektivnost zsah clench na sniovn negativnch disparit. Tyto zsahy je elnoptimalizovat v souladu s principy hierarchick diferenciace, kter se vyznauje dlouhodoboustabilitou. Z hlediska podpory ekonomicky zaostvajcch region pomoc regionln politikyje pak zsadn otzkou rozlien hlavnch pin vniku negativnch disparit. Tyto disparity lzelenit na odvodnn tzn. disparity podmnn hierarchickou pozic region jejich regulaceby byla v rozporu se zkonitostmi sociln-geografick organizace zem (a tedy neefektivn)a vvojov podmnn resp. neodvodnn tzn. disparity determinovan charakteremekonomickho vvoje region jejich regulace (prostednictvm regionln politiky) jespoleensky ospravedlniteln principem solidarity, piem za zkladn pedpokladefektivnosti lze povaovat clenou aplikaci pslunch opaten podle skupin sdruujcchregiony s podobnm vznamovm postavenm.Zsadn vhodou popsanho pstupu ve srovnn s obvykle pouvanmi desagregacemimakroekonomickch ukazatel je jeho vrazn vy explanan schopnost, posilujc pmvazby na formulaci programovch cl regionln politiky a relevantnch opaten na podporuvyvenho regionlnho rozvoje. Vypovdac schopnost vypracovan metodiky byla ovenana zklad nsledujcch hypotz:1. Hodnoty KPP na krajsk rovni maj siln vazby na rove HDP (verifikace vazeb nasociln-ekonomickou organizaci spolenosti).Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 2010302. Hodnoty KPP koresponduj s populan velikost mikroregion jako zkladnho indiktorujejich vznamov pozice (vazby na sociln-geografickou organizaci spolenosti).Platnost obou hypotz byla potvrzena prostednictvm statistick verifikace zvislosti meziKPP a HDP (vypoten hodnota korelanho koeficientu pesahuje hranici 0,95) a dlezvislosti mezi hodnotou KPP a velikost region ORP (viz ve).Vsledky krajskho hodnocen ukazuj, e s vjimkou zcela specifickho Praskho kraje,nejsou rozdly mezi zbvajcmi kraji v rovni KPP pli vrazn (odchylky od prmru sepohybuj v rozmez + 6 a 15 %, piem nejlep hodnoty z nich vykazuj Jihomoravsk aPlzesk kraj a naopak nejhor hodnoty kraje Moravskoslezsk a steck). Na zklad ttoskutenosti lze uinit zvr, e v esk republice se problm disparit na mezoregionlnrovni tk pedevm relace Praha versus ostatn kraje, emu odpovd i regionln alokacecl Politiky hospodsk a sociln soudrnosti resp. strukturln politiky EU v souasnmplnovacm obdob.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201031Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 2010323. Zvren poznmkyeen problmu disparit nepochybn pat do arsenlu tradin regionln politiky.V souladu s tm neztrcej na vznamu analzy regionlnch disparit, jejich vsledky mohouvrazn pispt ke zkvalitnn regionlnho managementu. Pokud jde o eskou republiku lzeovem souasn stav jejich poznn charakterizovat tak, e i pokud jsou disparity intuitivnsprvn identifikovny chyb efektivn mechanizmy jejich vyhodnocovn. Na zklad vekomentovanch vzkum je v tomto smru mon pijmout nsledujc zvry, kter maj dourit mry obecnou platnost:rozvojov disparity vznikaj vvojovou a z n se odvjejc hierarchickou diferenciacspoleenskch systm a z toho logicky vyplv, e innost jejich regulace je vraznovlivovna mrou respektovn zkonitost jejich sociln-ekonomick a socilngeografickorganizacerozvojov disparity niho du vznikajc na mikroregionln rovni je nutn posuzovatv rmci relevantnch velikostnch skupin mikroregion mikroregionln pohledposkytuje informace vyuiteln pro zven efektivity pijatch opaten (vetnstanoven kriteri pro vbr pslunch projekt)za zkladn prostorov rmec pro sniovn spoleensky zvanch rozvojovch disparitlze povaovat mezoregionln rove (v eskch podmnkch tto rovn nejlpevyhovuj kraje jako funkn jednotky zemn dlby prce, kter jsou vak v rmcirealizace strukturln politiky EU sdrueny do 8 region vy rovn NUTS 2)rozvojov disparity lze nejefektivnji sniovat prostednictvm program orientovanchna zvyovn KPP, rozvoj integranch proces a zlepen vyuvn endogennch zdrojekonomickho rozvoje.Literatura[1] BLAEK, J., UHL, D.(2002): Teorie regionlnho rozvoje. Nakladatelstv Karolinum,Praha, 211 s.[2] EUROPEAN COMMISSION (1997): Aggregate and regional impact regional growthand convergence. Office for Official Publications of the European Community,Luxemburg, 158 s.[3] HAMPL, M. A KOL. (1996): Geografick organizace spolenosti a transformanprocesy v esk republice. PF UK, Praha, 395 s.[4] HAMPL, M. (2005): Geografick organizace spolenosti v esk republice:transforman procesy a jejich obecn kontext. Univerzita Karlova, Praha, 147 s.[5] PORTER, M. (1996): Competitive advantage, agglomeration economies and regionalpolicy. International Regional Science Review, No 1 a 2, s. 85-90.[6] SKOKAN, K. (2003): Prmyslov klastry a konkurenceschopnost region. Habilitanprce, VB TU Ostrava.[7] VITURKA, M & KOLEKTIV (1998): Investin atraktivita vybranch mst eskrepublik. ESF MU, Brno, 119 s.[8] VITURKA, M. & KOL. (2003): Regionln vyhodnocen kvality podnikatelskhoprosted v esk republice. ESF MU, Brno, 141 s.[9] VITURKA, M. TONEV, P. TEK, V. (2005): Regionln pedpoklady rozvojeinovac. Working paper, . 4, CVKS ESF MU, Brno, 52 s.[10]VITURKA, M. (2007): Konkurenceschopnost region a monosti jejho hodnocen.Politick ekonomie, LV, . 5, VE, Praha, 2007, s. 637-658.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201033REGIONLNE DISPARITY V KONTEXTE REGIONLNEJPOLITIKY V SRREGIONAL DISPARITIES IN THE KONTEXT OF SLOVAKREGIONAL POLICYRNDR. EVA RAJKOV, CSC.RNDR. ANGELIKA VECOVKatedra regionlnej geografie, ochrany a plnovania krajiny,Prrodovedeck fakulta, Univerzita Komenskho,Mlynsk dolina, 842 15 Bratislava, Slovenskoe-mail: rajcakova@fns.uniba.sk, asvecova@fns.uniba.skAnotciaCieom prspevku je poukza na monosti kohznej politiky E v podmienkach SRv programovom obdob 2007-2013 s drazom nielen na sasn stav a problmy regionlnejtruktry Slovenska zvraznenie polarizcie, prehlbovanie regionlnych dispart a nrastpotu marginlnych reginov, ale aj monosti ich rieenia s vyuitm nstrojov kohznejpolitiky E.AnnotationThe article aims to analyze the possibilities of EU cohesion policy in conditions of Slovakiain the programming period 2007-2013, with emphasis on current status and problems ofregional structure of Slovakia the deepening polarization, regional disparities and increasethe marginal regions as well as possible solutions through EU cohesion policy instruments.Kov slovregionlne disparity, regionlna politika, programov obdobie 2007-2013, SlovenskarepublikaKey wordsregional disparities, regional policy, programming period 2007-2013, Slovak RepublicJEL classification: O21 vodCieom politiky sdrnosti v programovom obdob 2007-2013 je vo veobecnostizabezpeenie podmienok pre rast konkurencieschopnosti. Politika sdrnosti (kohznapolitika) v programovom obdob 2007-2013 je v slade s novou vzvou prekonkurencieschopnos a vntorn sdrnos Rozren E si bude vyadova viackohzie (Tretia sprva o ekonomickej a socilnej kohzii, 2004)1, ktor vyplva zo1Tretia Sprva o sdrnosti (2004) obsahuje nvrhy na reformovan politiku sdrnosti po roku 2007 avymedzuje 4 rozvojov priority pre E: trval rozvoj konkurencieschopnos ; ekonomick a socilnasdrnos pri raste a zamestnanosti ; uchovanie prrodnch zdrojov a zabezpeenie TUR; obianske prva apovinnosti, sloboda, bezpenos a spravodlivos; pozcia E ako globlneho partnera.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201034skutonosti, e rozrenie E prinieslo aj nrast rozdielov v ekonomickej a socilnejrovni a v zamestnanosti obyvatestva lenskch krajn a ich reginov. Zrove jepotrebn sa vyrovna s vzvami, ktor plyn z globalizanch trendov,retrukturalizanch procesov, technickho a technologickho pokroku, z potriebspolonosti zaloenej na vedomostiach, inovcich a informatizcii, ale aj zohadnitendencie demografickho vvoja a dsledky hospodrskej a finannej krzy.Politika sdrnosti (kohzna politika) predstavuje prostriedok, ktor vekou mierouprispieva k naplneniu vytench cieov. Rast a kohzia sa navzjom podporuj,zmierovanm a eliminciou rozdielov je mon v E zabezpei, e vetky reginy asocilne skupiny mu nielen prispieva, ale aj vyuva podporu z celkovho rozvojaSpoloenstva (lnok 3 Zmluvy o ES; Tretia sprva o ekonomickej a socilnej kohzii,2004).Vchodiskom pre smerovanie politiky sdrnosti pre programov obdobie 2007-2013boli aj sksenosti z implementcie nstrojov na podporu rozvoja E v predchdzajcomobdob.Prioritami strategickho rmca kohznej politiky sa stali: konkurencieschopnos, ekonomicka socilna sdrnos, retrukturalizcia a trvaloudraten rozvoj.Vvoj regionlnej truktry Slovenska je ovplyvnen zmenami, ktor so sebou priniesolprechod z centrlne riadenej na trhov ekonomiku. Sprievodnm javom je znanintenzita diferencianch tendenci, regionlna polarizcia a rast regionlnych dispart.V podmienkach Slovenska, limitujcim faktorom pre zabezpeenie rastukonkurencieschopnosti s aj neustle sa prehlbujce regionlne rozdiely, ktor najmv poslednch dvoch desaroiach s hlavnm znakom regionlnej truktry Slovenska.2 Cie a metodika prceCieom prspevku je poukza na monosti kohznej politiky E v podmienkach SRv programovom obdob 2007-2013 s drazom nielen na sasn stav a problmy regionlnejtruktry Slovenska zvraznenie polarizcie, prehlbovanie regionlnych dispart a nrastpotu marginlnych reginov, ale aj monosti ich rieenia s vyuitm nstrojov kohznejpolitiky E.Metodika prce pre stanovenie regionlnych dispart v socilno-ekonomickej rovnireginov NUTS 4 (okresov) SR vyuva tzv. komponentn analzu. Vsledky analzykomplexnej socilno-ekonomickej rovne s vchodiskom pre typolgiu okresov SR nazaostvajce (marginal, hodnota komplexn ukazovatea 24,0-40,0 bodov), stagnujce(stagnant; 40,1-52,0 bodov), iastone sa rozvjajce (less developed, 52,1-70,0 bodov),rozvjajce sa (mid-developed, 70,1-90 bodov) a dynamicky sa rozvjajce (developed,90,1-99,9 bodov) okresy (Mapy 1, 2, 3, 4). Ostatn as prspevku analyzuje zameranie,ciele, strategick priority, finann a programov zabezpeenie kohznej politiky E nazem SR v programovom obdob 2007-2013.3 Regionlne disparity hlavn znak regionlnej truktry SRRegionlne disparity sa v regionlnej truktre na Slovenska zaali intenzvnejie prejavovav transformanom obdob, v slade s prechodom na princpy trhovho mechanizmu aSbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201035transformciou ekonomickho a socilneho prostredia. Pod pojmom regionlne disparity savo vzahu k transformanmu obdobiu chpu: rozdiely v stupni socilno-ekonomickhorozvoja reginov, ktor s dsledkom jeho nerovnost (Matlovi, Matloviov 2005). Vovzahu k rozvoju reginu regionlne disparity mu by povaovan za schopnosprispsobi sa ekonomickej a socilnej transformcii, ale aj dsledok diferencovanhostavu faktorov, ktor rznou mierou podmieuj rozvoj reginu (Korec 2005).V podmienkach SR sa regionlne disparity vyskytuj na vetkch hierarchickch rovniach.Poda HDP na obyvatea v parite kpnej sily (E 27=100%) Bratislavsk kraj dosahuje147,8%, regin NUTS 2 Zpadn Slovensko 62,8%, km ostatn reginy NUTS 2 spribline na rovni priemeru E 27 (reginy NUTS 2 Stredn Slovensko 49,2% aVchodn Slovensko 44%, k 31.12.207, SR 2010).Aj ke vychdzame zo skutonosti, e regionlna politika E sa implementuje na rovnireginov NUTS 2 (poda Cieov 1 a 2 kohznej politiky E 2007-2013) a NUTS 3 (podaCiea 3), poznanie a analza regionlnych dispart na niej hierarchickej rovni (reginyNUTS 4, t. j. okresy SR) je jednm z predpokladov innej kohznej politiky E v obdob2007-2013 na Slovensku.Vvoj priestorovej diferencicie socilno-ekonomickej rovne okresov umouje vovzbe k regionlnej truktre Slovenska vyslovi nasledovn zvery. Vznamnm znakomregionlnej truktry Slovenska s neustle sa prehlbujce regionlne rozdiely (disparity),ktor sa formovali u poas industrilneho obdobia. V predtransformanom obdob,dominantn postavenie v regionlnej truktre SR, popri Bratislave a Koiciach, maliokres Bansk Bystrica a priemyseln okresy Strednho Povaia (ilina a i.), okolo ktorchsa formoval ps tzv. rozvinutch okresov. U v tomto obdob bolo zreten pozcia tzv.marginlnych okresov (Mapa 1, 2).Mapa 1: Typolgia okresov Slovenska poda socilno-ekonomickej rovne v roku 1980Zdroj: S 1981, vlastn vpotySbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201036Mapa 2: Typolgia okresov Slovenska poda socilno-ekonomickej rovne v roku 1989Zdroj: S 1990, vlastn vpotyV 90. rokoch je mon na Slovensku vymedzi tri polarizovan jadrov reginy Bratislava,Koice a Bansk Bystrica, na ktor sa priestorovo viae stredoslovenskregin s nadpriemernou hodnotou socilno-ekonomickej rovne v okresoch povaskoturianskeho(Martin, ilina, Liptovsk Mikul), hornonitrianskeho subreginu (Mapa3). Na vchodom Slovensku, okrem Koc, priazniv pozciu mali okresy Preov, Poprada Humenn, ktorch hospodrstvo bolo v predtransformanom obdob zameran prevanena priemysel. V tom ase aj ostatn okresy, s vnimkou okresov s marginlnympolohovm potencilom a zlou dostupnosou (Vek Krt, Svidnk, Vranov na Topou,Trebiov), dosahovali priemern socilno-ekonomick rove a mali zabezpeenrelatvne stabiln rozvoj. Proces marginalizcie sa zaal vraznejie prejavova a neskr.Mapa 3: Typolgia okresov Slovenska poda socilno-ekonomickej rovne v roku 2001Zdroj: S 2001, vlastn vpotyV transformanom obdob sa reginy s rozdielnym prrodnm, polohovm potencilom,udskmi zdrojmi ako aj schopnosou reagova na podmienky trhovej ekonomiky,rozvjali diferencovane v zvislosti nielen od predpokladov, ale aj od monost vasnea vhodnm spsobom reagova na podmienky transformanho obdobia. Niektor reginySbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201037(okresy) mali charakter tzv. otvorench (Bratislava, Koice), in charakter reginovparcilnej adaptcie (Stredn Povaie, Stredn Pohronie) alebo zaostalch (marginlnych)reginov. Uveden typolgia je v zkej vzbe na sasn stav, ke na zem SR monona zklade komplexnho ukazovatea socilno-ekonomickej rovne vymedzi reginys diferencovanou rovou rozvoja (Mapa 4).Dleitm znakom regionlnej truktry sasnho obdobia je skutonos, e zemieSlovenska je mon akoby rozleni pomyselnou lniou juhozpadnhoseverovchodnhosmeru na dva vrazn subreginy s diferencovanm potencilom apredpokladmi pre rozvoj a rast konkurencieschopnosti. Uveden subreginy maj zroveaj rozdielnu absorpn kapacitu na efektvne vyuitie oprvnench nstrojov podpornejpolitiky E, o sa odra nielen v rozdielnej innosti pouitch nstrojov, alev konenom dsledku aj v diferencovanej socilno-ekonomickej rovni oboch subreginy(Mapa 4).V sasnosti sa v regionlnej truktre SR dynamicky rozvjaj vybran reginy a ichply rozvoja. Ide o Bratislavsk regin (v irch svislostiach Bratislavsko-Trnavskrozvojov regin), regin strednho Povaia s dominantnmi plmi rozvoja Trenn,ilina, Povask Bystrica, Liptovsk Mikul, Povask Bystrica a i.; Banskobystrickregin s okresmi Bansk Bystrica, Zvolen, alej Koick regin, ktor m dlhodobodominantn postavenie v pomerne rozsiahlom zzem, tvorenom iastone sa rozvjajcia stagnujcimi okresmi (Mapa 4).Mapa 4: Typolgia okresov Slovenska poda socilno-ekonomickej rovne v roku 2006Zdroj: S R 2009, vlastn vpotyNegatvnou rtou regionlnej truktry Slovenska je prehlbovanie regionlnych dispart atrval proces formovania marginlnych reginov, so vetkmi znakmi zaostvania vekonomickej aj socilnej oblasti. Viacer z marginlnych reginov tvoria bzu preformovanie tzv. reginov chudoby (jun as Banskobystrickho kraja - okresy Poltr,Vek Krt, Detva, Revca; okresy vchodnho Slovenska - Medzilaborce, Sobrance,Snina, Gelnica, Stropkov). Kohzna politika na Slovensku je, v slade so veobecnepreferovanm egalizano-rastovm rozvojovm scenrom v prvej etape programovhoSbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201038obdobia 2007-2013, zameran na podporu neustle sa zvyujceho potu marginlnychreginov, s cieom vyrovnvania regionlnych rozdielov.Transformcia regionlnej truktry SR jednoznane potvrdila zvraznenie ekonomickej asocilnej polarizcie na rovni okresov SR ako aj asto citovan pohad na priestorovlenenie Slovenska na centrlne - aiskov (Bratislavsk a Koick regin) a koridorovreginy zpado-vchodnho smeru (severn Povask a koridor systmu Juhoslovenskchkotln), vymedzen na zklade zohadnenia prrodnch predpokladov, barir rozvoja astavu ekonomickej a socilnej truktry Slovenska (Lukni 1985).4 Kohzna politika SR v programovom obdob 2007-2013 ciele, strategickpriority, nstroje a programov dokumentyPri smerovan regionlnej / kohznej politiky SR v programovom obdob 2007-2013 sazohadovali znaky regionlnej truktry SR, stav ekonomiky a socilneho prostrediaa sksenosti z implementcie nstrojov trukturlnej politiky E na Slovenskuv predchdzajcom obdob 2004-2006. Sksenosti poukzali na relatvne nzku mierukoordincie a koncentrcie relevantnch politk, potrebu dosiahnutia celkovej (66% HDPv PKS E 25 do roku 2013) a trukturlnej (dosiahnutie kvalitatvnych zmien vproduknch truktrach odstrnenie inovanej a technologickej medzery) konvergencie.Analza poukzala nielen na slab strnky a hlavn disparity rozvoja (nzkakonkurencieschopnos materilovej vroby a sluieb; nedostaton kvalita udskchzdrojov; nedostaton kvalita a dostupnos verejnej infratruktry) ale aj siln strnky,ktor spolu s prleitosami mu by povaovan za faktory rozvoja (rozvoj udskhopotencilu a efektvne vyuitie pracovnch sl; technolgie a procesy zabezpeujcelepie vyuitie a rozvoj produknho potencilu a zvyovania inovanej kapacityreginov; infratruktra, zabezpeujca zlepenie dostupnosti reginov, kvality ivotnhoprostredia a verejnch sluieb; NSRR SR 2007-2013, MVRR SR 2007).Slovensko spolu s ostatnmi lenskmi krajinami E m monos vyuva nstrojekohznej politiky E (trukturlne fondy a kohzny fond) v slade s ciemi kohznejpolitiky E v programovom obdob 2007-2013:Cie Konvergencia je zameran na trukturlnu konvergenciu najmenej rozvinutchreginov zlepovanm podmienok pre rast zamestnanosti, investciami do hmotnho audskho kapitlu, podporou inovci a rozvojom vedomostnej spolonosti, prispsobenmsa hospodrskym a socilnym zmenm a ochranou ivotnho prostredia. V slades kritriami, oprvnenm zemm podpory z EFRR (Eurpsky fond regionlneho rozvoja)s reginy NUTS 2 Zpadn, Stredn a Vchodn Slovensko, z Kohzneho fondu (alejlen KF) cel zemie SR. Objem finannch zdrojov urench na cie Konvergenciav SR je 10 911 601 421 Sk (z toho 7 012 862 858 Sk z EFRR a 3 898 738 563 Sk, b. c. zKF; rozhodnutie EK zo 4.8.2006, NSRR SR 2007-2013, MVRR SR 2007).Cie Regionlna konkurencieschopnos a zamestnanos je zameran na posilneniekonkurencieschopnosti, zamestnanosti a pralivosti reginov, na podporu inovcia vedomostnej ekonomiky, podnikateskho prostredia, na rozvoj trhov prce, podporuadaptability pracovnkov a socilnej inklzie. Poda veobecne platnch kritri s oprvnenvyuva finann podporu reginy NUTS 2, ktor nespadaj pod cie Konvergencia, t. j.v podmienkach SR ide o regin NUTS 2 Bratislavsk kraj. Podpora predstavuje 449 018 529Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201039Sk v b.c. z EFRR a ESF (Eurpsky socilny fond; rozhodnutie EK zo 4.8.2006, NSRR SR2007-2013, MVRR SR 2007).Cie Eurpska zemn spoluprca je v prpade cezhraninej spoluprce uren pre vetkyreginy NUTS 3, s celkovou finannou podporou 227 284 545 Sk v b.c. z EFRR; rozhodnutieEK zo 4.8.2006, NSRR SR 2007-2013, MVRR SR 2007).zemn alokcia finannch zdrojov zohaduje pomern alokciu finannch zdrojov zotrukturlnych nstrojov do jednotlivch reginov NUTS 2 (regin NUTS 2 ZpadnSlovensko 34,1%, Stredn Slovensko 31,9% a Vchodn Slovensko 34%; NSRR SR 2007-2013, MVRR SR, 2007) s diferenciciou poda inovanch (t.j. centr osdlenia nrodnhoa regionlneho vznamu - Bratislava, Koice, krajsk mest s predpokladmi pre rozvojpoznatkovej ekonomiky, rast vkonnosti a konkurencieschopnosti; KURS, Aurex 2001) akohznych (Centr osdlenia mikroregionlneho vznamu - bval strediskov obce, obces komplexnou obianskou infratruktrou pre potreby obyvateov funknho reginu spredpokladmi pre lokalizciu loklnej infratruktry; KURS, Aurex 2001). Podobne aj KF mrelatvne rovnomern zemn zastpenie.Ciele kohznej politiky v programovom obdob 2007-2013 si vyaduj programov,intitucionlne a legislatvne zabezpeenie. Z hadiska implementcie dleit programovzabezpeenie tvor sstava programovch dokumentov nrodnej rovne - Nrodn strategickreferenn rmec SR 2007-2013 (alej len NSRR SR 2007-2013) a operan programy(alej len OP).NSRR SR 2007-2013 je centrlnym integrujcim dokumentom, ktor definuje a spjapodstatn prvky jednotlivch stratgi s cieom dosiahnu o najviu synergiu a efektvnospri napan vzie a dosiahnut strategickho ciea do roku 2013. Programov dokumentobsahuje perspektvne smerovanie regionlneho rozvoja a regionlnej politiky SR, definujerelevantn prvky navzjom koherentnch stratgi E, ttu, sektorov a reginov SR.Prostrednctvom financovania zo trukturlnych (EFRR, ESF) a kohzneho fondu prispieva krieeniu hlavnch problmov Slovenska. Poda NSRR SR 2007-2013 strategickm cieom doroku 2013 je vrazne zvi konkurencieschopnos a vkonnos reginov, slovenskejekonomiky a zamestnanosti pri repektovan trvaloudratenho rozvoja. NSRR SR 2007-2013 pecifikuje hlavn disparity, faktory a strategick priority alieho rozvoja SR.Kohzna politika E v podmienkach SR v programovom obdob 2007-2013 sleduje splnenienasledovnch strategickch priort:1. Infratruktra a regionlna dostupnos - cieom je zvenie infratruktrnej vybavenostireginov a zvenie efektvnosti s ou svisiacich verejnch sluieb;2. Vedomostn ekonomika - je zameran na rozvoj zdrojov trvalo udratenhoekonomickho rastu a zvyovanie konkurencieschopnosti priemyslu a sluieb;3. udsk zdroje - cieom je zvenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potrebyvedomostnej spolonosti ako aj zvenie socilnej inklzie rizikovch skupn.Strategick priority s na niej hierarchickej rovni rozpracovan do pecifickch priort,osobitne pre oprvnen zemie cieov Konvergencia aj Regionlna konkurencieschopnos azamestnanos.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201040NSRR SR 2007-2013 zavdza aj horizontlne priority (Marginalizovan rmske komunity,Rovnos prleitost, Trvaloudraten rozvoj, Informan spolonos), k naplneniu ktorchz hadiska svojho odvetvovho zamerania prispievaj jednotliv OP.Pre oprvnen zemie ciea Konvergencia - reginy NUTS 2 Zpadn, Stredn a VchodnSlovensko, v rmci ktorch sa nachdzaj z hadiska marginality najproblmovejie okresy,s v programovom obdob 2007 2013 uren OP: ivotn prostredie, Doprava, Zdravotnctvo,Informatizcia spolonosti, Vskum a vvoj, Konkurencieschopnos a hospodrsky rast,Zamestnanos a socilna inklzia, Vzdelvanie a Regionlny operan program.Pre rozvoj reginu NUTS 2 Bratislavsk kraj, ktor je oprvnen erpa z finannchprostriedkov ciea Regionlna konkurencieschopnos a zamestnanos, s uren OPBratislavsk kraj, OP Vskum a vvoj, OP Vzdelvanie a OP Zamestnanos a socilnainklzia.Okrem programovho zabezpeenia m regionlna politika na Slovensku plne kompatibilnfunkn systm intitucionlneho zabezpeenia (riadiace a sprostredkovatesk orgny), ktorzodpoved za spen implementciu NSRR SR 2007-2013 a jednotlivch OP.5. ZverV sasnosti vzhadom na nzky stav erpania prostriedkov (pribline 8%; intern zdrojeMVRR SR, 2010) a prebiehajce programov obdobie, nie je mon presne stanovierpanie a innos pouitch nstrojov. Odhady s o to problematickejie, e doposianie je vyhodnoten innos alokovanch finannch zdrojov na podporu rozvojareginov v rmci programovho obdobia 2004-2006. Viacer nstroje sa doerpvaj eteaj v sasnosti. Mono vak predpoklada, e dopad innej kohznej politiky bude mapozitvny vplyv na rieenie regionlnych dispart a prispeje k formovaniu vyvenhostavu regionlnej truktry Slovenska.Z hadiska nastavenia cieov kohznej politiky, s predpokladanm smerovanm aalokciou pribline 80% podpornch finannch prostriedkov do najproblmovejchreginov, mono predpoklada pozitvny dopad kohznej politiky E 2007-2013 narieenie najzvanejch problmov vyplvajcich zo sasnho stavu regionlnejtruktry Slovenska. Zo strednodobho asovho horizontu mono oakva, e kohznapolitika prispeje k formovaniu vyvenho stavu regionlnej truktry Slovenska.Literatra[1] DUBCOV, A. et. al , 2008. Geografia Slovenska. Nitra: FPV, 351 p., ISBN 978-80-8094-422-3.[2] Ekonomick vvoj a porovnanie hospodrstva okresov a krajov SSR za roky 1980, 1989.Slovensk tatistick rad, Bratislava.[3] GAJDO, P., 2007: Klasifikcia a typolgia reginov SR v socilno-priestoroveja sdelno-regionlnej oblasti. Podkladov tdia k lohe vskumu a vvoja Regionlnadiferencicia, regionlny rozvoj v SR v kontexte integranch dosahov (2003 SP 51/02806 00/028 06 02 2003), subtma . 3 Typolgia regionlnej diferencicie v slovenskchpodmienkach, dimenzia sdelno-priestorov. CD, ISBN 80-85544-385.[4] Koncepcia zemnho rozvoja Slovenska. Aurex MP SR 2001.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201041[5] KOREC, P., 2005: Regionlny rozvoj Slovenska v rokoch 1989-2004. Geografika,Bratislava, ISBN 80-969338-0-9, 228 s.[6] LUKNI, M. (1985): Regionlne lenenie Slovenskej socialistickej republiky z hadiskajej racionlneho rozvoja. Geografick asopis, 37, 2 3.[7] MATLOVI, R., MATLOVIOV, K. 2005. Vvoj regionlnych dispart na Slovenskua problmy regionlneho rozvoja Preovskho kraja. Acta Facultatis StudiorumHumanitatis et Naturae Universitatis Preoviensis, Prrodn vedy,Folia Geographica, 8,PU Preov, 2005, s. 66 88.[8] Nrodn strategick referenn rmec. MV RR SR, Bratislava, 2007. dostupn na:http://www.strukturalnefondy.sk/, 5.5.2010[9] RAJKOV, E. 2006: Regionlne disparity na Slovensku - vvoj a sasn stav. In:Geografick revue. - Ro. 2, . 2, s. 425-448[10]RAJKOV, E., 2007: Shrnn charakteristika ekonomickej a socilnej rovnereginov SR v obdob rokov 1990 - 2001. In: Falan, ., trbav, . (eds.): Regionlnadiferencicia, regionlny rozvoj v Slovenskej republike v kontexte integranch dosahov.Subtma 2: Analza kontextu a dopadov transformanch systmovch zmien (po r.1989) na regionlne disponibility. Bratislava: Sociologick stav SAV, 220 266. ISBN8085544-385.[11]RAJKOV, E., 2009. Regionlny rozvoj a regionlna politika Eurpskej nie aSlovenska. Geografika, Bratislava, ISBN 978-80-89317-09-7, p.136.[12]RAJKOV, E., VECOV, A., 2009: Regionlne disparity v regionlnom rozvojiSlovenska. In: Vedeck obzor : Scientific Horizont. - Ro. 1, . 3, s. 85-95.[13]Tretia sprva o ekonomickej a socilnej kohzii, 2004. dostupn na:http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=500, 5.5.2010tdia bola rieen v rmci grantu .1/0454/09 Regionlne disparity v kontexteregionlneho rozvoja: analza ich vytvrania a zmierovania.Sbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201042ROZDLY V EKONOMICK VYSPLOSTI REGION NUTS 2V EVROPSK UNIIDISPARITIES IN ECONOMIC LEVEL OF REGIONS NUTS 2 INEUROPEN UNIONING. VLADIMR TEK, PH.D.ING. VIKTORIE KLMOV, PH.D.Katedra regionln ekonomie a sprvyEkonomicko-sprvn fakulta, Masarykova univerzitaLipov 41a, 602 00 Brno, esk republikae-mail: zitek@econ.muni.cz, klimova@econ.muni.czAnotaceClem pspvku je zhodnotit ekonomickou vkonnost 271 region NUTS2 lenskch zem EU(EU-27). Hodnocen realizovan v tto studii je zaloeno na syntze vybranch dostupnchukazatel (mimo HDP), kter lze povaovat za klov pedpoklady i aspekty ekonomickrovn region a kter vznamn akcentuj principy znalostn ekonomiky. Tmito ukazatelijsou: disponibiln pjem domcnost, mra nezamstnanosti, vdaje na vzkum a vvoj,zamstnanost ve vzkumu a vvoji, zamstnanost ve znalostn nronch slubch azamstnanot v hi-tech a medium-tech vrob. Hodnocen je provedeno jako statick, kdy jsoupouita data za rok 2006 a jako dynamick, kdy je potna zmna (index) mezi roky 2000 a2006. Na tomto zklad je mon rozdlit regiony nejen dle ekonomick vysplosti, ale tpodle jejich vvojovch trend. Dalm pnosem tohoto pspvku je provzn hodnocenzaloenho na syntze ve uvedench ukazatel s hodnotami regionlnho HDP naobyvatele. Na zklad tto metodologie autoi vyjdili: 1) statickou a dynamickou hodnotusyntetickho ukazatele ekonomick rovn region, 2) vztah mezi hodnotou syntetickhoukazatele a hodnotou regionlnho GDP.Klov slovaAnalza, ekonomick vysplost, hodnocen, regiony NUTS 2, regionln hrub domcproduktAnnotationThe aim of this article is to assess the economic performance of 271 regions on the levelNUTS 2 in member states of the EU (EU-27). The evaluation presented in this study is basedon the synthesis of selected available indicators (excluding GDP) which can be consideredthe key prerequisites for or aspects of the economic level of the regions and which emphasizethe principles of knowledge economy. The selected indicators are the following: disposablehousehold income, unemployment rate, expenditures on research and development,employment in research and development, employment in knowledge-intensive services andemployment in high and medium high-technology manufacturing sector. The evaluation iscarried out both as static, when data for 2006 were used, and dynamic, when the change(index) between 2000 an 2006 is calculated. On this basis it is possible to divide the regionsin accordance with their economic development as well as their development trends. Anotherimportant contribution of this article is the linking of the evaluation based on the synthesis ofthe above mentioned indicators with the values of regional GDP per capita. On the base ofthis methodology the authors expressed: 1) static and dynamic value of the compositeSbornk pspvk XIII. mezinrodn kolokvium o regionlnch vdch Boetice 16. 18. 6. 201043indicator of the economic level of the regions, 2) The relationship between the values of thecomposite indicator and regional GDP.KeywordsAnalysis, economic level, evaluation, NUTS 2 regions, regional gross domestic productJEL classification: R11, R121. vodMezi jednotlivmi regiony se vyskytuj velk rozdly v jejich socio-ekonomick vysplosti.Tyto rozdly se v ekonomick teorii nazvaj jako regionln disparity. Regionln disparitumeme definovat tak jako rozdlnost nebo nerovnost znak, jev i proces majcchjednoznan zemn umstn.1Zkladn otzka, kter v tto souvislosti vyvstv, je, zdarozdly mezi regiony maj tendenci se spe zvtovat anebo zmenovat. Tedy, zda regionymaj tendenci spe ke konvergenci nebo spe k divergenci. Pro vnmn regionlnch disparitje ale dleit i asov hledisko, ve kterm by mlo dochzet ke konvergenci anebodivergenci. Konvergenn teorie pracuj obvykle s delmi asovmi obdobmi ne teoriedivergenn.2Dle nkterch autor vak teorie, kter povauj prostorov vvoj zadivergenn, pevauj nad teoriemi povaujcmi prostorov vvoj za konvergenn.3Kromasovho hlediska je dleitou otzkou tak velikost disparit. Existence uritch rozdl jedouc a nezbytn, nebo podncuje ekonomick a spoleensk vvoj. Avak pli velkrozdly mezi regiony u nepsob stimulan, maj zvan sociln a politick dsledky, aproto jsou povaovny spe za negativn jev.4Rozdly mezi regiony se intenzivn zabv i Evropsk unie, zejmna jej politika hospodska sociln soudrnosti. lnek 158 Smlouvy stanov, e se Spoleenstv za elemposilovn hospodsk a sociln soudrnosti zam na sniovn rozdl mezi rovnrozvoje rznch region a na snen zaostalosti nejvce znevhodnnch region neboostrov, vetn venkovskch oblast.5Politika soudrnosti by mla pispvat ke zvyovnrstu, konkurenceschopnosti a zamstnanosti.6Jak by vak mlo bt dosahovno vykonkurenceschopnosti? Soudob teorie zabvajc se faktory konkurenceschopnosti vevysplch ekonomikch spojuj konkurenn vhodu vysplch zem zejmna s podmnkamipro rozvoj inovac v podnicch. Vy stupe inovace pin i vy pidanou hodnotuprodukt a tm tak vy