Metafora na rozhraní viedSilvia Gáliková, Filozofický ústav SAV, Bratislavae-mail:silvia@libris.sk

Jak se hmota, maso stane myšlením? Paul Broks, neuropsycholog

 

Osnova

Pojem a funkcie metafory

Metafora – jazyk – bežná skúsenosť

Metaforické mapovanie

Problém vnútornej skúsenosti Self – Ja

Modely Ja - filozofia, kognitívna lingvistika, neuroveda

Metafora – z gréc. μεταφορά (prenos, prenesenie)

Aristoteles: analógia (prenos významov medzi rodmi a druhmi:

„čím jsou pro ryby ploutve, tím jsou pro ptáky křídla“

„Přítel, to je jedna duše přebývající ve dvou tělech.“

Pojem metafory:„chápání a prožívání jednoho druhu věci z hlediska jiné věci. Pojem je strukturovaný metaforicky, činnost je strukturovaná metaforicky, a tedy i jazyk je strukturovaný metaforicky“ (Lakoff, Johnson, 1999)

Funkcie metafory: figuratívna („nebo plače“, „kvapka šťastia“), heuristická, argumentatívna, poznávacia

Každodenná skúsenosť a jazyk

Ľudová slovesnosť o vzťahu stavov mysle k telu:

"chodí ako telo bez duše", „anjel s diablom v tele",

"duša nezhynie, hoc i telo pominie“, „ich láska ochladla“

Pomocou metafor uchopujeme čas, emócie, hodnotíme, myslíme ...

Obraz človeka - jednota mysle a tela, duše a mozgu, vnútorného a vonkajšieho, psychického a telesného

Metafory tela:

mozog - programátor

srdce - pumpa

črevá – potrubie

hrdlo – komín

žalúdok - továreň

Filozofia a metaforický jazyk

„Mozog nemyslí. Ja myslím.“Paul Ricoeur„Co se dálo za jeho čelem, zatímco jsem mluvil, jsem nevědel“. Přitom se nemyslí na pochody v mozgu, nýbrž na myšlenkové pochody. Tento obraz je třeba brát vážně. Skutečně bychom rádi nahlédli za toto čelo. A přece míníme jen to, co i jinak míníme slovy: rádi bychom vědeli, co si myslí. Chci říci: máme živý obraz – a takový způsob použití, který se zdá tomuto obrazu odporovat a při němž jde o vyjádření psychična (Wittgenstein, 1953, §427).

Problém metaforickosti jazyka

Filozofia mysle: metaforická povaha výpovedí bežného jazyka o vnútorných mentálnych stavoch - teoretický problém

Je ľudová psychológia (folk psychology) - predvedecký konceptuálny rámec, ktorý reprezentuje „vnútorný svet“ každého človeka, teória?

Metaforickosť výpovedí o subjektívnych pocitoch, predstavách nadobudla podobu výpovedí o mentálnych stavoch, objektoch a procesoch (zavádzajúca dichotómia mentálne – fyzikálne)

Metafory v testovateľných modeloch

Damasio: aktivitu automatického nervového systému

“stelesňuje“ rozvetvený strom. V metafore vysokého

hustého stromu sú zapísané celé dejiny evolúcie, pretože

rastúce vetvy stromu si uchovávajú obojsmernú komunikáciu

so svojimi koreňmi. Základným cieľom vrodenej a

automatizovanej výbavy stromu (mozgu) je dosiahnutie

homeostázy, najlepšieho prispôsobenia prostrediu.

Goldberg: špecifické vlastnosti prefrontálnej kôry -

metafora mozgu - orchester s dirigentom. Obojsmerná

prepojenosť prefrontálnej kôry s mnohými štruktúrami

mozgu umožňuje koordinovať a integrovať činnosť - stáva sa

dirigentom zložitého a premenlivého súboru hráčov.

P. Churchland: neurokomputačný model vedomia - metafora

rekurentnej siete, ktorá „prináša informácie o skorších stavoch

tej istej vrstvy“, čím systém nadobúda typ

krátkodobej pamäte

S. Greenfieldová: vedomie je kontinuum vyvíjajúce

sa v ontogenéze a vo fylogenéze- metafora

kameňa hodeného do vody. Tak ako závisí veľkosť,

šírka vlniek vo vode od veľkosti kameňa a od

sily, ktorou ho do vody vhodíme, podobne, veľkosť

podnetu (silná, mierna bolesť) mení stupeň vedomia

(hlboké, plytké)

Zdôvodnenie používania metafor

Filozofi, laici, vedci: - existencia viacerých úrovní vysvetľovania mysle- absencia detailného poznania fungovania mozgu- komunikovanie významov novým spôsobom alebo

opisom ťažko uchopiteľných javov- fakty z bežnej skúsenosti: povaha prístupu nositeľa

mysle k vlastnej „vnútornej skúsenosti“ - neexistencia priameho prístupu k mechanizmom a procesom zabezpečujúcim „chod“ reprezentácií alebo predstáv

Vtelesnený vedecký realizmus J. Lakoffa a M. Johnsona

Vzťah mysle a jazyka, povahu kognitívnych a neurónových procesov charakterizuje:

a) vtelesnenosť mysle (kritika netelesného rozumu)

b) realita kognitívne nevedomého (nevedomá povaha myslenia)

c) metaforickosť myslenia

Predpoklady: - konceptuálne štruktúry sú ukotvené v senzomotorickej

skúsenosti a v neurálnych štruktúrach mozgu - mentálne štruktúry nadobúdajú význam vďaka svojmu spojeniu

s telom a vtelesnenou skúsenosťou

Orientačné, ontologické, konceptuálne metafory

Orientačné met. (Hore-Dolu, Vnútri-Vonku, Vpredu-Vzadu)

Pojmy s orientáciou „nahor“ a ich proťajšky s orientáciou „nadol”: Viac je Hore; Menej je Dolu:

Rozprávaj hlasnejšie, nepočujem. Stíš svoj hlas, prosím.Zdravie je Hore; Choroba je Dolu:

Lazarus vstal z mŕtvych. Upadol do choroby (ochorel).Šťastný je Hore; Smutný je Dolu:

Cítil som sa ako v nebi. Dnes sa cíti skutočne na dne.

Ontologické met.: Mozog cíti; Myseľ je softvér

Mechanizmus metaforického uvažovania

Konceptuálna metafora - umožňuje používať „logiku fyzikálneho“ pre „uvažovanie o porozumení“ svetu, vrátane seba samých

Mapovanie naprieč konceptuálnymi doménami:

metafora Život je cesta

Doména 1: námet (tenor) - život

Doména 2: zdroj (vehikel) - cesta

Život a cesta vykazujú spoločné

znaky – začiatok, koniec, križovatky

chodníčky, kľukatosť ...

Metafora Self - Ja

Thomas Metzinger: The Ego Tunnel (2010)Hypotéza o vzniku Ega, koncepcia seba-obrazu analogicky k tunelovému videniu a skúsenosti sveta – experimentálne dáta: 1. vyvolanie pocitu odtelesnenia - ilúzia umelej ruky (rubber hand illusion) , 2. mimotelesná skúsenosť, 3. fantómové končatiny Vznik Ja: schopnosť mozgu vytvoriť internalizovaný obraz asimilovaním do pôvodného obrazu tela. Sebaobraz, t.j. reprezentácia organizmu v mozgu je neustály proces umožňujúci „vlastniť“ časti sveta tým, že ich postupne integruje do seba, a tým vytvára obsah Ega

Vyvolanie mimotelesnej skúsenosti

Mimotelesná skúsenosť: experimentálny výskum - simulácia mysle – mozgu a vzniku virtuálneho Ja. Neurovedec Olaf Blanke (1999) previedol experiment, v ktorom vyvolal mimotelesnú skúsenosť. Proband v experimente stál v prázdnej izbe s okuliarmi virtuálnej reality (virtual reality googles). Za chrbtom probanda je umiestnená kamera, ktorá vytvára obraz v okuliaroch – proband nadobudol dojem, že sa nachádza šesť stôp pred sebou.

O. Blanke sa asi jednu minútu dotýkal chrbta probanda s paličkou, ktorý to videl v okuliaroch. Ak sa dotýkal probanda synchrónne, proband pociťoval seba nachádzajúceho sa vo vnútri iluzórneho tela (video ukážka)

Disproporcie: Ja - Vedomie – Vôľa - Konanie - Zodpovednosť- Sloboda

- iluzórnosť kauzálneho reťazca: ilúzia vedomej (príčinnej/časovej) následnosti – vedomia „zaostáva“ cca 350ms (Libet, Gray, Wegner)

-„syndróm uzamknutia“: subjekt si uvedomuje, má intenciu vykonať čin, ale nekoná, vedomie aj vôľa sú prítomné, pacient nie je schopný vykonať pohyb, uvedomuje si svoj stav, trpí

-„syndróm cudzej ruky“: pacient pociťuje svoju ruku ako cudziu, neznámu, vykoná čin, za ktorý je zodpovedný, ale svoju zodpovednosť si neuvedomuje

- kognitívne predsudky (Tversky, Kahneman): tendencia preceňovať svoj účinok na okolité objekty a ľudí, inklinácia zabudnúť alebo pozmeniť vlastné konanie („vidieť sa v lepšom svetle“), podliehanie autorite

- strata schopnosti vnímať vlastnú aktivitu ako vedomú, vôľovú (automatizmy), subjekt prenáša príčinu vlastnej aktivity na druhých (necielene/nevedome; cielene – kúzelníci/iluzionisti)

Ďakujem za pozornosť!

Referencie:Grady, H., Todd O., Seana C. (1999): "Conceptual Blending and Metaphor." In G. Steen and R. Gibbs (eds.), Metaphor in Cognitive Linguistics. Amsterdam/Philadelphia: John Benjamins.Greenfield, S. (1995): Journey to the Centers of the Mind. New York: W. H. Freemann.Churchland, P. M. (1995): The Engine of Reason, the Seat of the Soul: A Philosophical Journey into the Brain. Cambridge: MIT Press.Kahneman, D. (2011): Thinking Fast and Slow. New York: Lakoff, G., Johnson, M. (1980): Metaphors we live by. Chicago: Chicago University Press.Lakoff, G., Johnson, M. (1999): Philosophy in the Flesh.The Embodied Mind and Its Challenge to Western Thought. New York: Basic Books. Metzinger, T. (2010): The Ego Tunnel: The Science of the Mind and the Myth of the Self. New York: Basic Books.