Ján Haranta (1909 - 1983)básnik, prekladateľ, kňaz, predstaviteľ katolíckej

moderny

Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Životopis J. Harantu

• Ján Haranta sa narodil 3. 12. 1909 v Turzovke ako prvé dieťa remenára Štefana Harantu a Evy, rodenej Rudinskej.

• Už ako päťročného ho matka dala do Ľudovej školy v rodisku. Jeho učiteľom bol riaditeľ Országh, ktorý žiakov učil výlučne po slovensky, maďarčinu používal zriedkavo.

• V roku 1917, keď mal mladý Janko 7 rokov, prišiel o otca, ktorý počas 1. svetovej vojny pri strážení rumunských priesmykov podľahol chorobe.

• V rokoch 1921/1922 študoval Ján Haranta na Reálnom gymnáziu Jána Palárika v Žiline. Tu boli jeho spolužiakmi aj budúci básnici Ján Kostra a Štefan Attila Brezány. Následne v stredoškolských štúdiách pokračoval v Nitre (1922–1928) a štúdium zo zdravotných dôvodov ukončil v Levoči (1928/1929), kde úspešne zmaturoval.

• Zásluhou nitrianskeho biskupa Dr. Karola Kmeťku absolvoval v rokoch 1929–1935 teológiu na Teologickej fakulte univerzity v Štrasburgu. Popri teológii študoval na tamojšej Filozofickej fakulte modernú francúzsku literatúru, porovnávaciu literárnu vedu a slavistiku. Svoje vzdelanie si neskôr doplnil profesorskými skúškami v Nitre (1940) a v Bratislave (1944).

• Za kňaza bol vysvätený nitrianskym biskupom Dr. Karolom Kmeťkom 30. septembra 1934 v Nitre.

Pôsobiská J. Harantu

• 1935–1936kaplán v Krásne nad Kysucou• 1936 farár v Kotešovej• 1937–1940 farár v Trenčianskej Teplej• 1940–1942 farár v Trenčíne• 1942–1950profesor na Dievčenskom

gymnáziu v Žiline• 1950–1953 farár v Strečne• 1953–1963 farár v Zákopčí• 1963–1983 farár vo Svinnej pri Trenčíne

Dielo Jána Harantu

• Ján Haranta začal literárne tvoriť počas stredoškolského štúdia v Levoči, jeho básne boli uverejnené najmenej v 34 novinách a časopisoch: Rozvoj, Slovák, Tatranský orol, Slovenské pohľady, Elán, Verbum, Kultúra, Trenčianske noviny, Narodnie noviny, Náš kraj, Slovenská pravda, Slovenská liga, Slovenský hlas.

• Svoje literárne práce podpisoval pseudonymami Ján Bodor, Janko Bodrý, Milan Hôrkin, Ivo Mlad, Trenčan, Bernard Vinič a rôznymi skratkami.

• Ján Haranta zomrel vo Svinnej 26. marca 1983 vo veku 79 rokov. Zaujímavosťou je, že si v posledných okamihoch svojho života sám vytočil telefónne číslo a privolal lekára so slovami, aby len prišiel, pretože má veľa práce, ktorú chce dokončiť.

• Jeho telesné pozostatky boli prevezené do rodnej Turzovky na cintorín pri kostole.

• Jeho debutová básnická zbierka, Mysterium baladické (1933), ktorá vyšla vo vydavateľstve Postup v Žiline, obsahuje prevažne nábožensky ladenú poéziu s prvkami symbolizmu a poetizmu.

• So sedemročným časovým odstupom vyšla v roku 1940 druhá Harantova básnická zbierka Zem požehnaná. Autor v nej vyjadruje odpor k násiliu, vojne a bezpráviu.

• V nasledujúcich rokoch vyšli Harantovi ešte dve básnické zbierky: Klienti (1944) a V najkrajšej domovine (1947). Kým v prvej básnickej zbierke tematicky pokračuje v odsúdení vojny a násilia, v druhej spomína na detstvo a roky dospievania na Kysuciach.

• Ján Haranta sa venoval aj prekladaniu zahraničných diel s náboženskou tematikou. Spolu s Pavlom Gašparovičom Hlbinom, Jankom Silanom, Mikulášom Šprincom vydal zbierku 25 básní O tebe spieva zem (1943) z francúzskej, talianskej a nemeckej lyriky.

• Po nástupe totalitnej moci v roku 1948 nemohol Ján Haranta ako predstaviteľ katolíckej moderny verejne publikovať, preto v rokoch 1969–1972 vydal samizdatovo vlastným nákladom pre priateľov a známych tri básnické zbierky Z druhého brehu, Zastretý život a Zlo kvetov.

• Svojou tvorbou sa zaradil medzi predstaviteľov katolíckej moderny, kam patril aj Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan, Rudolf Dilong, Svetoslav Veigl a i.

Pietna spomienka na Jána Harantu

• V rámci podujatia „Dni Jána Harantu“ konaného v Turzovke a v Čadci (31. 3. – 4. 4. 2008) sa 3. marca uskutočnila pietna spomienka pri hrobe básnika pred kostolom v Turzovke.

• S príhovorom na nej vystúpil Ján Gállik, literárny historik venujúci sa tvorbe katolíckej moderny, následne herec Jozef Šimonovič predniesol báseň „Strom“ od Teodora Križku.

• Na záver účastníci spomienky položili veniec k hrobu básnika.

Obrazová príloha

Rodičia Jána Harantu Eva v kysuckom kroji Štefan ako vojak

Ján Haranta (vľavo) s bratmi Rudolfom a Antonom v Turzovke (1917)

Študentské časy Jána Harantu

Pozvánka na vysviacku Jána Harantu za kňaza

Ján Haranta po primíciách v Turzovke (1934)

Ján Haranta pred farou v Zákopčí (1953)

Ján Haranta pri prvom svätom prijímaní (1976)

Ján Haranta pri rakve svojho priateľa, kňaza a básnika P. G. Hlbinu (1977)

Fara vo Svinnej – miesto posledného pôsobenia Jána Harantu

Interiér fary vo Svinnej

Príhovor Jána Gállika pri pietnej spomienke na Jána Harantu

• Textová časť:GALLIK, Ján. Ján Haranta v literárnokritickom kontexte.Čadca : Magma, 2011, 208 s. ISBN: 978-80-89172-27-6

STRAŇAVA, Alojz. Kňaz a básnik, predstaviteľ katolíckejmoderny. In: Kysuce, roč. 18, č.15, s.10, ISSN:

STROHNEROVÁ, Ľudmila. Ján Haranta (1909 – 1983):Literárny medailón a personálna bibliografia. Svinná, 1993,52 s. ISBN: 80-900444-4-1

• Obrazová časť:skeny fotografií z Regionálneho oddelenia Kysuckejknižnice v Čadci

• Názov:

Ján Haranta (1909 – 1983)

• Zostavovateľ:

Regionálne oddelenie Kysuckej knižnice v Čadci

• Rok:

2013