• Je sexuálna príťažlivosť záležitosťou pominuteľnej módy?

• krása, príťažlivosť- je výsledkom pôsobiacej výchovy, ktorá nás núti prijať prevládajúcu módu.

• sexuálna príťažlivosť sa vyvíjala ako zmes kultúrnych a inštinktívnych kritérii, podľa nich ľudí posudzujeme (hl. opačné pohlavie), a uvedomujeme si prečo sa niektoré kritériá menia s módou zatiaľ čo iné pretrvávajú.

• Dva názory:

•Sigmund Freud- Sigmund Freud- ľudia po inceste tajne túžia, ale dokážu ho s pomocou spoločenského tabu potlačiť

•Podľa neho u jednotlivca takéto tabu neexistuje, nebyť tohto tabu, trpel by náš druh zúfalou príbuzenskou plemenitbou a genetickými poruchami.

•Edward Westermarck (r. 1891): Edward Westermarck (r. 1891):

•Zo zákonov dedičnosti vyplýva, že jediné incestné vzťahy, kt. by sa ľudia mali vyvarovať sú vzťahy medzi bratmi a sestrami

Sigmund Freud a Edward Westermarck

• Konrad Lorenz- fáza v detstve kedy sa niečo naučíme a nedokážeme to už „vymazať“ – pokusy s húsatami

• muži sa pod vplyvom génov a hormónov inštinktívne zaujímajú o ženy, ale tento záujem v senzitívnej perióde ovplyvňujú ich dospelé vzory, vrstovníci a slobodná vôľa

• svojim sexuálnym preferenciám sa učíme, máme však k nim aj vrodené dispozície

•Heterosexuálny muž v puberte sa nezačne zaujímať o ženy všeobecne. Vytvára sa jednoznačnú predstavu o kráse a nepeknosti

•Názory na ženskú krásu- výsledok pôsobenia génov, hormónov a sociálneho vplyvu.

• Robert Seid- „štíhlosť bola „predsudkom“ v 50. rokoch, „mýtom“ v 60.rokoch, „posadnutosťou“ v 70. rokoch a „náboženstvom“ v 80. rokoch.“

• Tom Wolfe- zaviedol pre ženy vyšších vrstiev v New Yorku, ktoré sa mučia hľadom, aby dosiahli módne vyziabnutej postavy označenie „rentgenky“.

• Robert Smuts- Michiganská univerzita- štíhlosť či vyziablosť bývala v minulosti až príliš častá a svedčila o relatívnej chudobe.

• štíhlosť sa stala tým čím bola tlstota- dôkaz vyššieho postavenia- vyziablosť možno spájať len s chudobou 3. sveta- bohaté ženy si môžu dovoliť stravu s nízkym obsahom tuku.

• úbytok váhy len o 10- 15 percent môže viesť k sterilite.

• v pleistocéne bola prílišná štíhlosť recept na to ako si vybrať neplodnú ženu.

„kosť a koža“ vs. bacuľka

• Podľa sociológov muži vo vzhľade žien neusudzujú na ich miesto v spoločnosti, ale na ich budúci reprodukčný potenciál.

•Z fyzickej príťažlivosti ženy možno určiť spoločenské postavenie jej muža.

•Móda síce ovplyvňuje aké postavy žien sú práve tie krásne, ale móda nie je despotická inak by sa nemohla tak rýchlo meniť.

•Buď muži zmenili svoj vkus alebo spontánne, a prakticky bezdôvodne, alebo vždy existovala ideálna ženská postava a to postava relatívne štíhla.

•Ak si muž vezme štíhlu ženu, a ak jeho štíhla žena bude mať ďalšie štíhle ženy, môžu sa dobre vydať a ako dobre vydaté bohaté matky , by dochovali viac detí- takto by sa muž so štíhlou ženou dočkal viac detí, potomkov než s tučnou ženou.

• Devendra Singha z Texaskej univerzity tvrdí, že ženské telo sa behom života rapídne mení (od puberty po menopauzu).•Počas obdobia kedy je žena najviac plodná- medzi 15- 35 rokom života kedy jej postava pripomína presýpacie hodiny je pre mužov najatraktívnejšia.•Ale počas detstva, obdobia pred pubertou a po menopauze, sa mení pomer bokov a pásu a postava nemá už tak dokonalý tvar.• V móde bol vždy dôležitý pomer bokov a pásu- korzety, krinolíny, kosticové výstuže...•D. Singha a jeho pokusy- muži mali vyberať z obrázkov žien- vždy vybrali tú s najlepším pomerom bokov a pásu.

Waist to hip ratio = WHR

• „Keby boli všetky ženy krásne ako Medicejská Venuša, nejaký čas by sme boli okúzlený, zakrátko by sme však zatúžili po zmene a akonáhle by sme sa zmeny dočkali, začali by sme si priať, aby sa isté vlastnosti našich žien vymykali z bežného štandardu.“

• Ridley, M. (2007). Červená královna. Sexualita a vývoj lidské přirozenosti. (1. vyd.) 320 s. ISBN 978-80-7367-135-8.