Upload
others
View
4
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Krajiny úrodného polmesiaca
Úrodný polmesiac
je kultúrno-geografické označenie pre oblasť, kde v praveku vzniklo prvé poľnohospodárstvo a neskôr prvé vyspelé kultúry (okrem indickej a čínskej oblasti).
Je to súvislé územie zahŕňajúce Mezopotámiu, severnú Arábiu, Levantu (Palestína, Sýria a podobne), južnú Anatóliu a Egypt.
Pojem uviedol americký archeológ James Henry Breasted.
Staroorientálne štáty
Spoločné znaky1. stavba zavlažovacích a odvodňovacích zariadení2. hl. zamestnanie obyvateľstva poľnohospodárstvo 3. despotický spôsob vlády, panovníkova moc je
apoteozovaná – sám je vyhlásený za boha, jeho nástupcu alebo zástupcu
4. centrálna štátna moc – forma štátu je despocia5. byrokratický štátny aparát6. patriarchálne forma otroctva (otrok = súčasť rodiny,
považovaný za sluhu) 7. hlavný výrobca je slobodný človek – príslušník
roľníckej občiny8. neexistencia vzťahov k pôde (až na výnimky);
neexistencia alebo obmedzenie súkromného vlastníctva
9. redistribučné hospodárstvo (chrámové, palácové)10. písmo, nositeľmi kultúry a vzdelanosti sú kňazi11. vyznávali viacerých bohov – polyteizmus, výnimka –
judaizmus (monoteizmus)
Utváranie štátu
Ekonomická oblasť
� základným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, založené na závlahových zariadeniach
� pôda bola vlastníctvom panovníka, resp. chrámov, roľníci za jej užívanie museli odvádzať dane v rôznych podobách /naturálna, pracovná, peňažná/
� remeselná výroba a obchod / vnútorný a diaľkový/ boli pod kontrolou štátu, postupne rástol ich význam
� hlavnou pracovnou silou boli roľníci /občinový/ a remeselníci, doplnkovou otroci
Sociálna oblasťPostupne rastie majetková a
sociálna diferenciácia a spoločnosť sa rozčleňuje na sociálne vrstvy:
privilegované: a/ kňazi b/ úradníci /administratíva/c/ vojenskí hodnostári
neprivilegované : a/ roľnícib/ remeselnícic/ obchodníci
otroci /štátni, chrámoví, súkromní/
Politická oblasťa/vytvorenie štátu - štát =
1.politická organizácia, pozostávajúca z orgánov, inštitúcií a organizácií, slúžiacich na organizáciu a riadenie jednotlivých oblastíspoločnosti
štát = 2. politická organizácia, prostredníctvom ktorej si presadzuje vládnuca sociálna vrstva svoje záujmy
b/ forma štátu = orientálna despocia – panovník mal neobmedzenú moc, najvyššiu politickú, súdnu, vojenskú a kňažskú / teokratizmus – vláda boha/
c/ stabilita a dlhovekosť /i nemennosť/ politického zriadenia
Kultúrna oblasť
a/ vznik písma b/ základy vied:
matematiky, astronómie, lekárstva
c/ základy literárnych prejavov
d/ vznik náboženských systémov
Mezopotámia
Základné letopočty� 5000 � 4000 � 3000-2350� 2340-2200� 2000-1750� 1900-1600� 1600-1350� 1500-1235� 1350-1078� 911-612� 629-539
� Začiatky osídlenia J Mezopotámie� Najstaršie písomné záznamy� Starosumerské obdobie� Akkadské obdobie� Staroasýrska ríša� Starobabylonská ríša� Mitanni� Stredobabylonské obdobie / Kassiti� Stredoasýrska ríša� Novoasýrska ríša� Novobabylonská ríša
Sociálne skupiny
Právny poriadok orientálnych despocií má spoločnéi odchylné prvky. V Mezopotámií je úzko prepojený so sociálnou štruktúrou. Tu sa obyvateľstvo delilo na 3 skupiny:
� avílovia – slobodní... príslušníci kráľovskej rodiny, vysokí štátni hodnostári, obyvatelia miest s najväčšími privilégiami (kidinnutu), slobodní roľníci a remeselníci...
� muškéni – poloslobodní... vojaci a osoby nejakým spôsobom zviazané s pozemkami patriacimi iným osobám alebo chrámom
� wardum – otroci... ich postavenie však nebolo skutočne otrocké, mali právo mať vlastný majetok, vykúpiť sa z otroctva, uzatvárať manželstvás muškénmi i avílmi, mohli svedčiť na súde...
Sumerská ríša� Národ Sumerov predstavoval prvú z prisťahovaleckých vĺn. � Nie je celkom známe, v ktorom období prišli z centrálnej
Ázie.� Splynuli s pôvodným obyvateľstvom tejto oblasti do
jedného celku� Vytvorili najstaršiu dokázateľnú civilizáciu na svete. � Vznikali prvé mestá a písmo,zorganizovalo sa
odovzdávanie správ � Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu viacerých
mestských štátov s malou rozlohou blízko seba (Ur, Uruk, Lagaš, Kiš, Umma...).
� Epos o Gilgamešovi je výrečným dôkazom ich dávnych súbojov. Zachované neúplné zoznamy kráľov uvádzajúvýznamných vládcov.
� Títo králi vládli ako absolútni kňazskí panovníci nad opevnenými mestami,ktorých centrami boli chrámovéstavby so zikkuratmi
Zikkurat
Akkad
� Okolo roku 2330 pred Kr. prišiel so severu do tejto časti Ázie semitský kráľ Sargon I, ukončil nadvládu Sumeru a založil rezidenciu s názvom Akkad, podľa ktorej sa označovala celá severná časť Mezopotámie.
� Sargon I podnikal s dobre vyzbrojeným vojskom nájazdy ažna pobrežie Stredozemného mora a dostal sa až na Cyprus.
� Charakterizoval ho titul „kráľ štyroch svetových strán“.� Onecelé dve storočia neskôr ovládli Akkadskú ríšu Gutejci,
bojovný národ z pohoria Zargos. � Až po roku 2070 pred Kristom sa podarilo Utuchengalovi
zahnať votrelcov. Začalo sa posledné obdobie rozkvetu Sumeru.
� Jeho najznámejším vládcom bol Gudea z Lagaša. On a ďaľšívládcovia rozšírili nadvládu Sumeru takmer na celé územie bývalej Akkadskej ríše.
� Okolo roku 2000 pred Kristom ho napadli Elamiti a zničili Ur, krátko nato prenikli zo Sýrie nomádski Amoriti,vyhnali Elamitov a povýšili Babylon na nové hlavné mesto .
Gudea
Babylonská ríša� V nasledujúcom období sa z mezopotámskych
mestských štátov vyvinuli 2 veľké ríše: Babylonská ríša na juhu a Asýria na severe.
� Ich vplyv v nasledujúcich 1500 rokoch ďaleko presiahol oblasť Mezopotámie. Okolo roku 1700 pnl. sa podarilo Chammurappimu z Babylonu utvoriť jednotnú veľkúríšu,ktorá sa rozprestierala od Perzského zálivu po dnešné Turecko.
� Všade tam sa presadila babylonská správa, obchod a právo. Babylonský jazyk vytláčal z funkcie úradných jazykov sumerské a akkadské jazyky a mestský boh Babylonu bol povýšený na hlavného boha ríše.
� Babylonská moc sa zrútila roku 1531 pnl. po lúpežnom nájazde maloázijskej veľmoci Chetitov.
� Po ich odchode prevzal na nasledujúce storočia moc v Babylonskej ríši horský kmeň Kasitov, ktorých r 1170 pnl. opätovne napadli Elamiti a Kasitskú ríšu zničili.
Asýria� Pri oslabení Babylonu Asýria na severe Mezopotámie mohla
rozširovať oblasť svojho mocenského vplyvu.� Približne od roku 1318 -1050 pnl. trvala stredoasýrska ríša, prvá
vojenská veľmoc v prednej Ázii. � Vojenské výpravy a spojenie s Egyptom rozšírili mocenský vplyv
tejto ríše. � Pokračujúcej expanzii Asýrie, ktorá sa skončila až smrťou
Tiglatpilesara I. ( 1116 -1070 ), pomohol aj zánik konkurenčnej Chetitskej ríše.
� V prvej polovici 1. tisícročia vyrastala s rozmachom novoasýrskej ríše ( 884 - 605pnl. ) s centrami Kalachom a Ninive nová moc.
� Mnohé štáty degradovala na vazalov. � Novoasýrsku ríšu charakterizovala ukrutnosť a deportácie celých
národov. � Roku 688 zničila Babylon r.671 si podmanila Egypt, tieto vojny viedli
nakoniec k tomu, že Asýria nebola schopná brániť svoje prílišvzdialené provincie a bojovať proti mnohým povstaniam.
� V roku 612 dobyli Médi a Babylončania Ninive.
Asýrsky palác v Nimrud
Novobabylonské obdobie
� Novobabylonská ríša týmto prevzala dedičstvo Asýrie.
� Najznámejším panovníkom tohto obdobia bol Nabukadnesar, známy ako staviteľ.
� V roku 539 padla po dobytí Babylonu aj novobabylonská ríša. R. 550 Kýros II. zosadil médskeho kráľa a sám sa vymenoval za vládcu Perzie.
Mesto Babylon� Babylon, najväčšie mesto novobabylonskej ríše malo mať obvod asi 90
kilometrov. � Mesto malo tri pásy hradieb. Tieto mali byť 22 metrov vysoké.. .� Hradby mali niekoľko 100 veží a na vonkajšej strane boli obložené
glazovanými tehlami s fantastickými ornamentami a reliéfmi bohov, drakov a bojovníkov so zbraňou v ruke.
� Reliéfmi levov a drakov boli vyzdobené aj 7 metrov vysoké hradby Mardukovej cesty, vedúcej od veľkej brány k Ištarinej bráne a okolo kráľovského paláca k Mardukovmu chrámu.
� Mesto bolo členené ulicami v pravom uhle a malo niekoľkoposchodovédomy.
� Medzi technické zázraky patrili 400 kilometrov dlhý kanál kráľov, spájajúci Eufrat a Tigris a babylonský akvadukt.
� V antike sa za jeden divov sveta považovali visuté záhrady kráľovnej Seramis, postavené v Babylone v rokoch 810 - 806 pnl.
� Za naše vedomosti o Babylone vďačíme nemeckému archeológovi Robertovi Koldeweyovi. Podarilo sa mu medzi r. 1899 a 1917 objaviťhlavnú bránu mesta- Ištarinu bránu a taktiež najdôležitejší objekt v Babylone- babylonskú vežu.
Babylon
Ištarina brána
Semiramidine záhrady
Hradby Babylonu