KULTÚRNO - SPOLOÈENSKÝ ÈASOPISSLOVÁKOV V CHORVÁTSKU

XVIII roèník

Redakcia:éfredaktor, prof. Andrej Kuric

tel.: 031 503 311e-mail: andrija.kuricºos.t-com.hr

zástupca éfredaktora, prof. Boena Dasoviæevá-

Jazyková úprava, prof. Ján irka-

Tajomníèka, Branka Baksová-

graficko-technická úprava, A. M.-

Dopisovatelia:Anðelka Ðunðová

Ivan HudecZdenka Uzelová

prof. Vesna BaksováVera Miksadová

eljko BrnjikAnðela MajdiováAnica Popoviæová

Mario GriniæZlatko Jevak

prof. eljko JantoikA. M. Kuric

Olgica SlukováLidija HoloováAndrija Èuha

Ema Cinkocká-

Adresa redakcie a vydavatel:Savez Slovaka-Zväz Slovákov

Kralja Zvonimira 3 (PP 39)HR-31500 NAICE

Telefón/fax: +385(0)31 613 433E-mail: savez-slovakaºos.htnet.hr

www.savez-slovaka.hr-

Tlaè: TISAK tiskara iknjigovenica Naice d.o.o.Kralja Tomislava 4, Naice

Telefón: +385(0)31 613 354-

Periodicita a náklad:Mesaèník, 850 výtlaèkov

-Bankový-úèet:

2393000-1102027880Slavonska banka d.d. Osijek

(Poboèka Naice)-

Titulná strana:Faiangová zábava, O. Sluková

-Registrácia:

Tiskovina PRAMEÒ je financijski pomaganaiz Dravnog proraèuna Republike Hrvatske

za 2009. godinu.

Pojedini èlanci izraavaju osobna miljenja i pogledeautora i ne moraju nuno biti u skladu s miljenjima i stavovi-ma redakcije i izdavaèa. Redakcija zadrava pravo izmjenetekstova ili dijelova teksta. Slike se po elji vraæaju.

22 PRAMEÒ 02/2009

7. plesSlovákov a priate¾ov

Uplynulo u plných 6 rokov, akosme sa rozhodli organizova najvese-lie podujatie v rámci Zväzu Slovákovv RCH, viazané s oslavou Dòa sv. Va-lentína - sviatku za¾úbených.

U som viackrát zdôrazòoval, enaím cie¾om bolo, aby sme toto podu-jatie kadý rok organizovali v spoluprá-ci s ete jednou MS alebo zdruením - abyna takýto spôsob vetci boli viac do tohozapojení a mali i väèí záujem o samo po-dujatie. Tohto roku pri organizácii smespolupracovali s MS Jelisavec za hudob-

ného sprievodu Tamburáskeho orche-stra SKUS-u Ivana Brníka Slováka z Jeli-savca a ako hos veèera vystúpil SamirSlivka, èlen tohto SKUS-u.

Do organizácie tohto podujatia smesa pustili ete zaèiatkom jesene, keï smesa dohodli o vystúpení Straviana-benduz Naíc, rezervovali hotel, dohodli sa otom, kto budú moderátormi programu.Pozvaný bol ve¾ký poèet hostí zo Sloven-skej republiky, Chorvátskej republiky aboli tu i predstavitelia vetkých MS v RCH.

Koneène priiel i piatok 13. februára2009, ktorý sme s netrpezlivosou oèa-kávali ete od minulého bálu. Hotel bolslávnostne vyzdobený: na vchode hostívítali èlenovia MS Naice, ako organizá-tori, a boli tu i mladé, prekrásne dámy zJelisavca (Ena Brníková a Sanela Kurte-ková - obe obleèené do slovenského ná-rodného kroja). Tieto dievèiny delili i da-rèeky hosom - tohto roku to boli prí-leitostné odznaky (= bede) na ktorýchbolo vypísané: Láska, len láska, Láskanavdy, ijem a ¾úbim....

Na vchode mladí èaníci núkali hostíuvítacím nápojom. Z radov vysokých ho-stí na plese úèas brali: parlamentná zá-stupkyòa Zdenka Èuchnilová s man-elom, predseda Zväzu Slovákov v RCHA. Kuric s manelkou, primátor mestaNaice Mgr. Kreimir agar s manelkou,poèetní èlenovia naickej mestskej správys manelkami. Pokia¾ ide o hostí zo Slo-venska, boli tu: ve¾vyslanec SR v RCH, J.E. pán Roman Supek s manelkou, tátnytajomník Ministerstva kultúry SR Dr. Au-gustín Lang a JUDr. Mirko Benický, ob-

Príhovor vzácnych hostí

Foto

: . J

anto

ik

Predseda MS Naice Andrija imaek otváraPles Slovákov

Foto

: . J

anto

ik

02/2009 PRAMEÒ 33

mir igiæovci. Odmenená bola i èlenka MS Naice,

ktorá práve v ten deò mala narodeninya Dr. Zdravko Ronèeviæ, bývalý primá-tor, ktorý oslavoval meniny!

Zvlá musím zdôrazni úspenévystúpenie SKUS-u Ivana Brníka Slová-ka z Jelisavca, ktorý so svojimi vokálny-mi sólistkami Sanelou Kurtekovou a Lju-bicou Marenjakovou oduevnili poèet-ných hostí prekrásne predvedenými pie-sòami. Potrebné je pochváli i skvelepredvedené poèetné tance slovenskéhospolku z Jelisavca.

Vrcholom umeleckého záitku bolovystúpenie Samira Slivku, vokálneho só-listu a èlenu TO I. B. Slováka Jelisavec zavokálneho sprievodu Sanely Kurtekovej.

Hudba, pieseò, tanec.. hudba, pie-seò, tanec... a tak a do vèasných rannýchhodín. Nespoèítate¾ne mnoho zady-chèaných taneèných párov, úsmevy naobrazoch milých priate¾ov, rozhovory so

chodný radca pri Ve¾vyslanectve SR vRCH. Vetci spomenutí boli pozdraveníbúrlivým potleskom.

I tohto roku Ústredná kninica Slo-vákov v RCH, ktorá pôsobí v rámci Chor-vátskej kninice a èitárne Naice v Lo-veckom salóniku hotela úspene nain-talovala retrospektívnu výstavu. Boli tufotografie, plagáty, vstupenky, novinovéèlánky a iné materiály, ktoré si so zve-davosou obzerala väèina hostí. Tátovýstava bude otvorená do konca februá-ra, take ju budú môc vidie i vetciobèania Naíc, ktorí o òu majú záujem,ako i hostia hotela.

Vetkých hostí pozdravil domáci -predseda MS Naice Andrej imaek azahlásil moderátorky: program viedli To-mislava Justiæová - novinárka Rádia Nai-ce a tudentka Tatjana Buhová - zároveòi èlenka SKUS-u Fraòa Strapaèa z Mar-kovca. Po pozdravných slovách väèinyvzácnych hostí vetkých prítomných poz-dravil Mgr. Kreimir agar a vyhlásil 7.ples Slovákov a priate¾ov za otvorený azároveò vyzval vetkých prítomných, abysi zatancovali za zvukov valèíka. A ve¾mirýchlo taneèné pódium sa vyplnilo ta-neèníkmi!

Po slávnostnej a chutnej veèeri po-kraèovalo sa spevom, tancom a od-meòovacími hrami. Bolo mnoho odme-nených návtevníkov. Víazkou hry v na-fukovaní balónov bola Anna Caderová,víazmi tradièného srdieèkového tancastali sa Katarína imaeková s partne-rom a odmenený manelský pár s najdl-hím manelstvom boli Helena a Ljubo-

Primátor mesta Naice Kreimir agar s jelisavskými tamburámi

Foto

: . J

anto

ik

Veselenie trvalo do rána

Foto

: . J

anto

ik

vzácnymi a drahými nám hosami - veïto je i zmyslom a cie¾om tohto poduja-tia, ako i tá najlepia odmena organizá-torom...

Predsa tohto roku celková odozvaèlenov MS bola výnimoène slabá: boloviac priate¾ov Slovákov, ne osôb, ktorésa cítia Slovákmi!

Nasto¾uje sa preto otázka, preèo jejeden rok vye 380 hostí a tohto - iba200, samým tým nasto¾uje sa i otázka,èi sa takéto podujatie v budúcnosti máorganizova? Cena vstupenky, ktorá vsebe zahròovala veèeru, tradièný da-rèek a vetko ostatné, bola taká istá akoi minulého roku! Èi sú naozaj chvílerozpty¾ovania sa, kultúrneho priatele-nia sa s priate¾mi a vysokými hosaminám vôbec potrebné, alebo len tak z¾ah-ka, svojou neprítomnosou zápornebudeme oceòova úsilie, rezultáty aidey iných, iba preto, e sa niekto ura-zil, preto e práve on nie je v prvompláne?

Predsa tá pravá odpoveï je asi voduevnení z tohto plesu vetkých tých,ktorí sa na òom zúèastnili.

A ponechávame, aby si o tom rozmy-sleli tí, ktorí budú nasledujúcimi orga-nizátormi a hostite¾mi iných podujatí aèie úsilie samým tým bude, mono, tak-tie ignorované...

Nakoniec ïakujeme vetkým tým,ktorí si nali èasu a zaili krásu spoloè-ného priatelenia sa a ktorí nám zároveòsvojím príchodom nastolili záväzok, abytoto podujatie i v budúcnosti zostalo tra-dièné pre vetkých Slovákov a priate¾ovdobrej vôle... (. Jantoik)

44 PRAMEÒ 02/2009

Vznik prvej Slovenskejrepubliky

li. Ani forma politického zápasu v rokochprovizória (1860 - 1868) nepriniesla ela-te¾né výsledky. Naopak, rakúsko-maïar-ské vyrovnanie z roku 1867 vo svojich dôs-ledkoch vystavilo Slovákov krutému ná-rodnostnému a sociálnemu útlaku a oba-vám o národné preitie. Slováci nalieha-vo potrebovali spojenca, s ktorým by samohli pokúsi prelomi asimilaènú obruè.Tohto spojenca nali v rokoch prvej sve-tovej vojny v Èechoch, s ktorými dokáza-li v domácom a zahraniènom odboji po-razi svojich neprajníkov a vytvori spo-loèný tát.

Politická, ekonomická a sociálna si-tuácia Slovákov na sklonku prvej sveto-vej vojny nebola taká, aby mohli Èechomklás podmienky budúceho spoluitia.Roku 1918 sa slovenskí politickí predsta-vitelia vyslovili za spoloèný tát s Èechmiv presvedèení, e akýko¾vek nový poria-dok bude lepí ako to, èo by Slovákov èa-kalo, ak by zostali v Uhorsku. V tomzmysle treba chápa aj politické postojeèelných slovenských národovcov, ktorí savyslovili za Èesko-Slovenskú republikubez politických podmienok, ale vo viere,e v novom táte budú ma Slováci za-bezpeèený nehatený národný vývin. Tovak neznamenalo, e by kapitulovali navlastnú národnú existenciu, e by sa vzda-li programu vlastnej politickej a kultúr-nej samosprávy.

Mnohí slovenskí národovci boli poroku 1918 prekvapení, e v Èechoch ne-nali partnerov, ktorí by Slovákom po-máhali prekonáva prekliatia z minulo-sti, ale chladných politických hráèov. Snovou politickou realitou, poznamena-nou okrem iného aj tvrdým nekompro-misným politickým zápasom, sa sloven-ská politická elita nezhostila v súlade soveobecnými záujmami slovenského ná-roda. Dolo k fatálnemu rozdeleniu (zapriameho podnecovania zo strany èeskýchpolitických elít) na tzv. centralistov a tzv.autonomistov. Hoci s výnimkou voliebroku 1920, ktoré vyhrali socialisti, pre-vanú väèinu hlasov Slovákov v slobod-ných vo¾bách získavali auto-nomisti. Po-litickú moc na Slovensku za pomoci Prahyudriavali úzke skupiny centralistov bezväèieho zázemia v slovenskom ¾ude. Èe-choslovakizmus hlásajúci dokonca etnic-

ných do prvého slo-venského zákonodar-ného orgánu ete vrámci federalizované-ho Èesko-Slovenskabolo toto rozhodnutienesmierne aké. Za-spievanie hymnickejpiesne Hej, Slováci!hneï po akte vyhlá-senia samostatnostibolo pre viacerýchurèite vyslobodzujú-cim relaxom, ktorýzatlaèil do úzadiapochybnosti a otázkyvynárajúce sa im vhlavách: Konali smesprávne? Nemali smeete poèka? Èo bude

nasledova? Zabránili sme rozkúskova-niu Slovenska, alebo bude mníchovskývalec pokraèova? Ve¾a otázok, ale má-lo konkrétnych odpovedí.

Hádam niet v slovenských dejináchkontroverznejieho dátumu, ako je 14.marec 1939. Celé generácie slovenskýchhistorikov, ale najmä politikov a politi-zujúcich historikov sa sporia o to, èi boluvedený akt vyvrcholením slovenskýchtátoprávnych snáh v kontinuite so slo-venským, v svojej podstate hlboko de-mokratickým národným programom, akoho stanovil ¼udovít túr a jeho generácia,alebo bol jeho popretím. Ak chceme po-chopi 14. marec 1939, nemôeme nevi-die a nespomenú relevantné procesy odvzniku prvej Èesko-Slovenskej republikya nezaradi ich do medzinárodných sú-vislostí.

Slováci od vytýèenia základného pro-gramu svojej národnej budúcnosti v 40.rokoch 19. storoèia, ktorého podstatoubola vlastná národná politická a kultúrnasamospráva, preli zloitým politickým,národným i sociálnym vývinom. Pokusyvydoby si autonómiu ozbrojeným zápa-som v revolúcii 1848 - 1849 sa nepodari-

14.3.2009 je 70. výroèie vzniku prvé-ho Slovenského tátu. Snem Slovenskejkrajiny vyhlásil vznik samostatnéhoSlovenského tátu. Snem prijal v júli1939 Ústavu Slovenskej republiky a voktóbri 1939 zvolil za prezidenta Slo-venskej republiky Jozefa Tisa.

O prvom Slovenskom táte je ve-lièo napísané. Aj na Slovensku, aj v zah-ranièí velièo sa písalo a ete aj píe. Mymladie generácie a zvlá Slováci vzahranièí, dostavali sme rôzne infor-mácie, najviac, tu musím poveda ne-gatívne o prvom Slovenskom táte. No,v zahranièí od mnoh ých váených adôstojných odborníkov dostali sme ajiné informácie o prvom slovenskomtáte. No mnohé veci sa aj mne vyja-snili, keï sa mi do rúk dostal tohto-roèný Národný kalendár a keï som sipreèítal èlánok Vznik prvej SlovenskejRepubliky autora Antona Hronka(Hrnka). Podávame vám ho v celosti.

Pred sedemdesiatimi rokmi, 14. mar-ca 1939 krátko popoludní, vyhlásil SnemSlovenskej krajiny aklamaène (povsta-ním) samostatný Slovenský tát. Premnohých poslancov len nedávno zvole-

02/2009 PRAMEÒ 55

kú totonos Slovákov a Èechov sa stal ofi-ciálnou ideológiou tátu a jej prostred-níctvom dochádzalo k skutoènej diskri-minácii Slovákov a Slovenska v spoloè-nom táte.

Táto politika praského centra voèiSlovensku spojená s odbúravaním slo-venského priemyslu a s celou kálou dis-kriminaèných prvkov voèi Slovákom ne-mohla nevyvoláva protitlak na sloven-skej strane. U v prvých rokoch republikysa sformovalo autonomistické hnutie naèele so Slovenskou ¾udovou a Slovenskounárodnou stranou, ktoré poadovali od-stráni diskrimináciu Slovenska formoulegislatívnej autonómie. Sila autono-mi-stického hnutia neustále rástla. Autono-misti pravidelne získavali vo vo¾bách naSlovensku okolo tretiny vetkých hlasov apribline polovicu etnicky slovenskýchhlasov. Slovenskí reprezentanti centrali-stických strán si navye èoraz viac uvedo-movali, e centralistický model slovensko-èeských vzahov je neivotný a bude hotreba prebudova. V polovici 30. rokov 20.storoèia bolo u len otázkou kedy a ako.

Èeská politická scéna vak nebolaochotná bra slovenské poiadavky doúvahy. Vytrvalo zotrvávala na centrali-stickom modeli vzahov aj v èase, keï saÈesko-Slovenská republika dostávala dopolitickej izolácie pod vplyvom medziná-rodnej situácie po nástupe Adolfa Hitlerak moci v Nemecku. Nebrala na vedomieupozornenia zo slovenskej strany, e v nas-ledujúcom období bude treba ma jasnéslovensko-èeské vzahy, aby nekompli-kovali celkové postavenie republiky. Már-ne boli tieto upozornenia. Èeská politickáreprezentácia na èele s Edvardom Beneomnebola ochotná ustúpi v slovenskej otáz-ke ani o krok. Dokonca pri vo¾be E. Be-nea za prezidenta republiky roku 1935dostala HSLS prís¾uby zmeny postoja, kto-ré potom èeská politická reprezentácia od-mietla splni. Slovenskí autonomistickípolitici sa oprávnene cítili podvedení. Zme-na v postojoch Prahy sa neuskutoènila anivtedy, keï sa tát roku 1938 dostal dovánej politickej krízy a medzinárodnejizolácie.

Mníchovský diktát zo septembra 1938a jeho prijatie èesko-slovenskou vládouneboli len zahranièno-politickým kolap-

som ÈSR, ale aj kolapsom jej vnútornejpolitiky. Za daných okolností u èeskástrana nemohla odmieta rieenie dávnoprezretej slovenskej otázky v spoloènomtáte. Vonkajie okolnosti vak vtlaèiliprocesu slovensko-èeského vyrovnanianezmazate¾né èrty. Nebolo vinou Slová-kov, e západné mocnosti vydali strednúEurópu do rúk Hitlera práve v èase, keïsa ujímali správy svojich vlastných vecí.A tak sa u vyhlásenie autonómie Slo-venská krajina 6. októbra 1938 museloprispôsobova existujúcim mocensko-politickým pomerom. Prihlásenie sa no-vej slovenskej politickej elity v ilinskommanifeste do boja proti bo¾e-vickémurozvratu" síce vyplývalo z tradiènej anti-komunistickej línie slovenského autono-mistického hnutia, avak v daných geo-politických pomeroch u vyznelo v ne-prospech novej vládnej reprezentácie.

Slovenské politické programy sme-rovali a do roku 1938 k úprave postave-nia Slovenska v rámci existujúceho tátu.Hlavným politickým cie¾om pritom bolozachovanie územnej integrity Slovenska,ktorá mohla by spochybnená priuvaovaní o Slovensku mimo Èesko-Slo-venska. Mníchov vak silno naruil tútoslovenskú politickú líniu, lebo republikaukázala neschopnos bráni sa voèi von-kajiemu nepriate¾ovi. PomníchovskáÈSR u nemohla garantova územnú in-tegritu Slovenska, práve naopak. Je pretoprirodzené, e v slovenskej politike vzni-kli v tomto období politické prúdy snaia-ce sa o samostatnos. Ale aj napriek Vie-denskej arbitrái z 2. novembra 1938, kto-rá ete v rámci spoloèného tátu obralaSlovensko o takmer tvrtinu územia, satieto sily nestali urèujúcimi. Rozhodujú-cu úlohu zohrávali politické zoskupeniaokolo predsedu autonómnej vlády JozefaTisa, ktoré síce do budúcnosti neodmie-tali samostatnos Slovenska, ale aktuál-ne ju povaovali za neèasovú.

V daných politických pomeroch slo-venskí politici nakoniec ani nemali na vý-ber, ktorý zo svojich tátoprávnych pro-gramov budú realizova. Museli reago-va na udalosti vyvolané silami mimo ichdosahu. U v novembri 1938 sa Adolf Hit-ler rozhodol definitívne zlikvidova Èe-sko-Slovenskú republiku a obsadi jej zá-

padnú èas a po karpatský hrebeò. O úze-mie na východ od Malých a Bielych Kar-pát nemal eminentný záujem. Poèítal sním ako s moným výmenným objektompre Po¾sko a Maïarsko. Jeho stratégoviavak nechceli pripusti spoloènú hrani-cu medzi Maïarskom a Po¾skom, takedo definitívneho podrobenia sa týchto tá-tov vôli Berlína uvaovali aj o monostisamostatnosti pre Slovensko. Slovenskákrajina sa tým dostala do geopolitickýchkalkulácií rozhodujúcej mocnosti, ktorádostala v Mníchove strednú Európu dosvojej výluènej sféry vplyvu.

(Anton Hronkoa /Hrnka/, Národnýkalendár 2009).

(Pripravil A. M. Kuric)Pokraèuje v idúcom èísle.

Spomienky na domovinu

Keï som bola malá na lávke sedávala, s hraèkami sa hrala, bábiky uspávala.

A keï som narástla,v ivote len plávalas vlnami sa bila,aby som lepie ila.

Ó, Boe predrahý,poehnaj krajinu - Slovensko sa volá -moju domovinu.

Keï som bol malièký,hrával som sa v polia ako esroènýzaèal chodi do koly.

A keï som narástol,v ivote smelo plával,s vlnami som sa bil,aby som lepie il.

Ó, Boe na nebi,zachovaj Slovensko;nech je zdravý národaj jeho potomstvo.

M. Rekiæ-Grolmusová

66 PRAMEÒ 02/2009

Mal radapiesne èi Malarada piesne?

Jazykové okienko

Váení èitatelia, aj v tomto èísle ná-ho mesaèníka sa pustíme za pasy s jazy-kovými prehrekami tak, e vám budemepoukazova na chyby a pomôeme na-smerova monú nápravu. Máme nádej,e vám to pomôe, aby ste boli istejí pripouívaní spisovnej slovenèiny.

Tentoraz nás bude zaujíma správnepouívanie prídavného mena rád, rada,rado, radi, rady. To preto, e sme si vim-li v niektorých ete neupravených autor-ských textoch pod vplyvom náreèia jehochybné pouívanie v zmeravenom tvare

rada. Na ilustráciu uvedieme dve vety s tý-mito nedostatkami, hoci ich je neúrekom:Frantiek mal rada slovenské ¾udové pie-sne. Niektorí z rodiny Suchánkovej radazaspievali...

Pod¾a slovníka a gramatiky sloven-ského jazyka sa tvary prídavného menorád, keïe ide o zmeravený tvar, nedajúskloòova. Nás v tomto prípade nebudezaujíma význam slova, le skutoènos, ev jednotnom èísle rozliuje rody: muský(rád), enský (rada) a stredný (rado), po-kým v mnonom èísle má dva tvary radi arady. Radi sa pouíva v mnonom èísle premuský rod ivotných a rady pre muskýrod neivotných a enský a stredný rod.

Pripomíname pritom, e tvary prí-davného mena rád sa zhodujú s tvarmi zá-mena 3. osoby. On (rád), ona (rada), ono(rado), oni (radi), ony (rady). Napríklad:On nemá rád mlieko. Ona má rada klasic-

kú hudbu. Diea (Ono) rado antilo. Chlap-ci (Oni) sa neradi bili. Dievèatá (Ony) radytancovali.

Toto prídavné meno (rád, rada, rado,radi, rady) sa vo vete vdy v rode zhodu-je s podmetom vety. Take, vo vete ho vdyuvádzame v tom rode, v ktorom je pod-met vety. Napríklad: Vladko (On) rád ce-stuje. Mí¾ovèania (Oni) sa radi zabávajú.Anna (Ona) nerada ije.

Nakoniec zopakujme, prídavné me-no rád, rada, rado, radi, rady rozliuje rodya vo vete sa vdy v rode zhoduje s pod-metom vety. Uvedené vety zo zaèiatku tex-tu, Frantiek mal rada slovenské ¾udovépiesne a Niektorí z rodiny Suchánkovej ra-da zaspievali...potom budú znie: Fran-tiek mal rád slovenské ¾udové piesne.Niektorí z rodiny Suchánkovej radi za-spievali...

(J. irka)

Deò sv. Valentína je dòom, v kto-rom sa vyjadruje láska, buïto milova-nej osobe, alebo milému priate¾ovi,dieau, matke...

No toto by nesmelo trva (a ani netr-vá) iba v ten jeden deò v roku. Valentínaby sme mali ma v srdci poèas celého ro-ku, vyjadrujúc lásku a pozornos svojimblínym. Aby sme tento deò oslávili èo naj-krajie, rozhodli sme sa, e naim spoluo-bèanom v domove pre starých a nevládnychpredvedieme nieko¾ko piesní, venova im

pozornos, aby tak videli, e jeniekto kto myslí i na nich a e niesú sami. Spevácky zbor MS Osi-jek vo tvrtok 12. februára 2009uskutoènil u svoj tradièný kon-cert pri príleitosti Dòa sv. Va-lentína v Domove pre starých anevládnych na Drínskej ceste vOsijeku.

Na samom zaèiatku progra-mu zahlásili sme, e zaspievameBoleráz - ob¾úbenú pieseò náho

V Domove pre starých

Foto

: A. Ð

unðo

vá

V Domove pre starých

Predseda MS Osijek J. Kreièik odovzdáva dar

Foto

: A. Ð

unðo

vá

èlena a zakladate¾a MS Osijek pána Stje-pana Králika, ktorý nás znenazdajky opu-stil pred nieko¾kými dòami. Jemu na èeszaspievali sme túto jeho tak ve¾mi ob¾úbe-nú pieseò.

Zvuky ¾úbostných piesní vyplnili spo-loèenskú miestnos a chodby domova. Za-spievali sme nieko¾ko slovenských a nie-ko¾ko chorvátskych piesní za sprievodutamburáskej kapely Batorek a harmo-niky náho èlena Ladislava Matanèeviæa.Chránenci tohto domova ná koncert na-vtívili vo ve¾kom poète a s oduevnenímsledovali program. Po ukonèení progra-mu pohostili sme ich sladkosami a pred-seda Josip Kreièik daroval im ve¾ké me-dovníkové srdce. (A. Ðunðová)

02/2009 PRAMEÒ 77

Matica slovenská Rijeka 14.02.2009uskutoènila valné zhromadenie vo svo-jich miestnostiach. Po odznení tátnychhymien schôdzu otvoril predseda Slav-ko Pavloviæ, ktorý prítomným 30-timèlenom navrhol program rokovania, èobol jednohlasne schválený a taktie ivybraní èlenovia pracovného výboru.Po pozdravnom príhovore podal správuo èinnosti Matice za rok 2008. Niektorínai èlenovia aj minulom roku dokázali, eim je Matica a jej úspená práca na prvommieste. Dôkazom toho boli poèetne vystú-penia v talianskej Bologni, srbskom Erde-víku a na Slovensku v Prievidzi. V Chor-vátsku to bol Josipovec, Ilok a mnohévystúpenia v Rijeke na Etnoprehliadke,Dòoch slovenskej kultúry u Èechov s faian-govými zvykmi a na bále Rusína, výstavav spolupráci s Povaským múzeom zoiliny a SK, prezentácia slovenských je-dál, tradièných remesiel a suvenírov naKorze. Okrúhly stôl na tému Slováci v Chor-

vátsku, a taktie uhostenieslovenských folkloristov zKysuckého Nového Mestaa Dolného Kubína, pred-stavenie slovenského fol-klóru v Rijeke, ale aj pomocpri realizácií výmennýchhosovaní chorvátskychzborov na Slovensku. Mi-nulý 2008. rok nám zosta-ne v pamäti aj prenajatímnových, krásnych miest-ností od mesta na samomKorze a pri ktorých za-

riaïovaní mnohí èlenovia vykonali hod-ne práce a vypotili hodne potu v júli a v au-guste, keï namiesto kúpania sa pomáha-li, ale vetci vedia, e sa to oplatilo, a nienám je ¾úto.

Potom prila na rad finanèná správa,ktorú nám preèítal tajomník Verdan Gru-beliæ a potvrdili ju èlenovia dozorného vý-boru: Trboviæ, Poliæ a Bièaniæ. Ostatnýmèlenom bolo rados poèu cifru na kon-ci, èo znaèilo, e nám nieèo aj ostalo na úè-te. Za to môeme vïaèi PG (44.500),mestu Rijeka (20.000) + autobus do Ta-lianska, Rade pre národnostné meninyRH (85.000), USZZ SR (57.000), zástupkyniv parlamente RH Zdenke Èuchnilovej(5.000), ale aj predstavite¾ke SNM v PG(8.000+ police 2.000).

Plán èinnosti na 2009. rok nám preèí-tal predseda, v ktorom okrem vystúpení vIstrii, Josipovci, Markovci a na Slovenskunás tie oboznámil s plánovaným odcho-dom v èase ve¾konoèných sviatkov na kurz

choreografie a koncom jú-na s úèasou na súai vovarení bryndzových ha-luiek a na folklórnom fe-stivale v Koiciach. Nástu-pom na Lindrane a takties plánovaným odchodomna oslavu 100. výroèia di-vadla v Pivnici v Srbsku.Taktie nás na iados pod-predsedníèky detailnejieoboznámil s programom

Matièiari z Rijeky

Foto

: M. G

rin

iæ

Valné zhromadenie MS Rijeka

podujatia Dni slovenskej kultúry, na kto-rých by nám mali by hostia zo Srbska aMarkovca, ale aj vzácni hostia z vlády SR aRH. Okrem toho sú tu podujatia naej Ma-tice a mesta. V diskusii o plánovaných pro-gramoch pripomienky boli hlavne k uèe-niu slovenského jazyka a p. Poliæ navrhol,aby sa znovu zaèalo s uèením pre dospe-lých a s èastejím predstavovaním naejMatice na domácej pôde a v médiách.Vetky správy a plán boli jednohlasneschválené. Pod bodom rôzne sa o slovoprihlásila predstavite¾ka Slovenskej ná-rodnostnej meniny v Primorsko-goran-skej upe Miroslava Grinièová. Ona sa vprvom rade poïakovala predsedovi za je-ho prácu, ktorú aj napriek akej rodinnejtragédií v minulom roku úspene vykonal.Tie sa poïakovala vetkým aktívnym èle-nom, ktorí Maticu predstavujú na vetkýchpodujatiach. Taktie poiadala tých, ktorímajú slovensky pôvod (8 prítomných) a cí-tia sa ako Slováci a nemajú nahlásenú slo-venskú národnos, aby sa zaregistrovali.Èas letí, prídu vo¾by a nás bude ete menejako doteraz. Treba myslie na budúcnos.¼udia ete stále nerozliujú národnos aobèianstvo. Predstavite¾ka tie navrhla, abysa spojilo podujatie Zahranièní Slováci asviatok Cyrila a Metoda, ktoré dala do svoj-ho plánu èinnosti, s podujatím Dni slo-venskej kultúry. Keïe nám predpoveda-jú v tomto roku krízu, nemá zmysel míòaviac, ako je potrebné. Po kratej diskusii sapristalo na jej plán. Taktie poiadala o prá-vo pouívania miestností MS Rijeka presvoje aktivity. V tomto období sa s jej pod-porou koná zdravotná edukacia èleniekcvièením k zdraviu. Taktie podporuje ma-lú kolu slovenského jazyka, ktorú plánu-jeme rozíri pre dospelých a dúfam, e spodporou Ve¾vyslanectva SR sa nám po-darí uskutoèni aspoò jeden konzulárnydeò v Rijeke spojený s prednákou Slo-vensko a EÚ. Koncom roku pripravujeprednáku pri príleitosti 15 rokov od or-ganizovaného pôsobenia slovenskej ná-rodnostnej meniny v Primorsko-goran-skom kraji. To je plán na 2009. rok.

Po krátkom kultúrnom programe spe-váckej skupiny predseda sa poïakoval prí-tomným za úèas a pozval ich na obèerst-venie, ktoré pripravili nae èlenky.

(M. Griniæ)Predsedníctvo MS Rijeka

Foto

: M. G

rin

iæ

88 PRAMEÒ 02/2009

V sobotu 31. januára 2009 bolo vo-lebné zhromadenie MS Lipov¾any vove¾kej sále spoloèenského domu sozaèiatkom o 18. hodine. Na samomzaèiatku zhromadenia SZ Lipa zaspievalchorvátsku a slovenskú hymnu, po èomnasledovala minútka ticha za vetkýchzahynutých chorvátskych obrancov, akoi vetkých èlenov MS, ktorí umreli od mi-nuloroèného zhromadenia.

Predseda MS Branko Vincent poz-dravil vetkých prítomných èlenov MS azvlá hostí: prednostu Lipovlianskehookresu prof. Stjepana Markanoviæa, zá-stupcu predsedu Okresnej rady pána Ca-pana, tajomníka MCH pána Josipa De-beljaka, predsedu KPDU Karpati MirkaFedaka, delegáciu MS Meïuriæ na èele s

predsedom Jozefom Jozefèíkom, predse-du Dobrovo¾ného hasièského zdrueniaDamira Hubaka, predsedníèku KUS-u Li-pa Maricu Tisajovú, predstavite¾a SZ Lí-ra pána Kaèmarèika, predstavite¾a ÈB Li-povlianskeho okresu a iných.

Osobitne boli pozdravení i nai èle-novia - Tomislav Horvat - ktorý ije a pra-cuje v Bratislave, manelský pár zKrieviec, ako i mnohí èlenovia z Kutinya Novskej. Zvolené boli pracovné telesázhromadenia. Zhromadenie viedol IvanHudec.

Správu o práci za 4 roky, s dôrazomna 2008. rok, podal pán Branko Vincent.Finanènú správu a správu dozorného vý-boru podala Marica Tisajová. Po preèíta-ných správach bola otvorená diskusia. Zá-stupca predsedu MS Li-pov¾any pán Josip Krajèizdôraznil ve¾kú návtev-nos naej webovej stránky,ktorá sa riadne aúruje. Vkrátkej lehote stránku na-vtívilo vye 5000 ¾udí. Bo-lo poèu i návrhy na zvýe-nie èlenského poplatku -uzavreté je, e je návrh do-brý, ale e sa o tom bude ro-kova, keï budú lepie èasy.Na návrh presedajúcehojednohlasne je odvolaný do-terají výkonný výbor a

Predsedníctvo na valnom zhromadení v Lipov¾anoch

Foto

: I.

Hud

ec

navrhnutý je nový, v zloení: Branko Vin-cent, Josip Krajèi, Marica Tisajová, IvanHudec, Róbert Ivanec, Vlado Turas a Zlat-ko trban. Taktie je navrhnutý i dozornývýbor v zloení: Anièka Kubranová, Vin-ko Krajèi a Drago Vincent.

Nasledovalo rokovanie a potom sa pri-stúpilo k hlasovaniu. Vetci navrhnutí èle-novi jednohlasne sú zvolení.

Predseda Branko Vincent podal návrhpráce na 2009. rok ako i finanèný plán. Porokovaní oba plány a programy boli jed-nohlasne schválené.

I hostia dostali slovo a vyberanými slo-vami sa prihovorili prítomným. Prvý sa oslovo hlásil prednosta okresu prof. Ma-rinkoviæ, ktorý pochválil vzornú prácu MSLipov¾any a ich spoluprácu s KUS-om Li-pa a SZ-om Lira. Pri tejto príleitosti s¾úbili skoré vyrieenie miestností pre èinnosMS Lipov¾any.

Po òom zhromadenie oslovil pred-seda KPDU Karpati pán Fedak, predsedaDobrovo¾ného hasièského zdruenia pánHubak, predstavite¾ SZ-u Lira pán Kaè-marèik, predsedníèka KUS-u Lipa Mari-ca Tisajová a na samom konci i predsedaMS Meïuriæ pán Jozefèík.

SZ Lira na konci predviedol tri slo-venské piesne a poslednú - Tancuj, tancujza výborného tamburáskeho sprievoduKUS-u Lipa.

Po ukonèenom zhromadení vetciprítomní boli pozvaní na obèerstvenie. Na-priek tomu, e zhromadenie potrvalo dvehodiny, mnohí èlenovia ne¾utovali èas aza zvukov tambury zdrali sa vo vzájom-nom priatelení sa a do polnoci.

(I. Hudec)

Príhovor pána primátora Stjepana Markanoviæa

Foto

: I.

Hud

ec

- Príhovor pána Tomislava Horvata

Foto

: I.

Hud

ec

Volebné valné zhromadenieMS Lipov¾any

02/2009 PRAMEÒ 99

Dòa 17. februára 2009 hlboko abô¾ne nami otriasla zves o smrti pred-sedu MS Naice Andriju imeeka.

Ete v sobotu 14. februára 2009 na Va-lentína spoloène sme zakonèili ete jednuve¾kú prácu pre nau Maticu. astní a spo-kojní z úspenej organizácie tohto náhonajvýznamnejieho podujatia - 7. plesu Slo-vákov a priate¾ov rozlúèili sme sa v ran-ných hodinách budúceho dòa, ani sa ne-nazdajúc tomu, èo sa stalo.

To¾ko plánov ete bolo pred nami, èosme si zaumienili spoloène ukonèi pre do-bro Slovákov a vetkých priate¾ov Slová-kov v bliom a irom okolí.

Pred 15 rokmi v miestnostiach MSNaice 27. apríla 1994 zaloili sme MS Nai-ce. Hneï sme si spomedzi vetkých vybra-li Andriju za predsedu, ktorý vdy bol prvýmedzi rovnými - a takým zostal a po svojpredèasný odchod. Za ním zostalo mnohoaktivít, ktoré inicioval a stôp, ktoré po se-be zanechal: tudijné cesty do Slovenskejrepubliky kvôli spoznávaniu sa s naou pra-vlasou, zasadená lipy priate¾stva v Deví-ne (pri Bratislave) na znak vïaky za zao-patrenie naich detí zaèiatkom vlastenec-kej vojny, rozvoj jazyka na spôsob, e ko-nal prezentácie kníh, bol organizátorompríleitostných výstav a zúèastòoval sa vmnohých iných aktivitách.

Svoju ve¾kú energiu a lásku k sloven-skému jazyku a kultúre pokúal sa preniesna mladie generácie. Osobitne sa zamý¾alnad tým, ako rozvíja spolupatriènos med-zi Maticami. Svoju energickos niekedyukazoval na svoj zvlátny spôsob, niekedynebol správne pochopený zmysel jeho slov,

Rozlúèka spredsedom

Dòa 10. februára t. r. na Ústrednomcintoríne v Osijeku zoskupila sa rodi-na, priatelia a nieko¾ko èlenov MS Osi-jek, aby na posledný odpoèinok vypre-vadili svojho priate¾a a jedného z etenieko¾kých ijúcich zakladate¾ov MSOsijek pána Stjepana Králika-Stevika.

Stjepan Králik sa narodil v Jelisavci 14.08. 1930. kolil sa v Osijeku a tu potom ne-skôr zostal i i a pracova. Mnohí sa naò-ho pamätajú ako na riadite¾a Intitútu pre

urbanizmus a komunálne èinnosti. Èle-nom MS Osijek je známe, e bol medziprvými, ktorí v januári 1993 iniciovali za-kladanie MS Osijek. Taktie jeho podpisnájdeme i medzi prvými 17 zakladate¾mitejto Matice.

Pán Stjepan-Stevik, ako ho nazývali je-ho priatelia, bol èlovek krotký, mierny,úprimný a ve¾mi poctivý. Svojou skúse-nosou, vedomosami a radami pomáhalv práci mladím èlenom Matice. No vedelsa i rozveseli, ve¾mi mal rád slovenské¾udové piesne a osobitne sa mu páèili pie-sne Kysuca, Kysuca a Boleráz.

Bol i ve¾kým patriotom. Miloval Osi-jek, Slavóniu, Chorvátsko, no bol ve¾mihrdý na svoje slovenské korene, na svojurodnú dedinu Jelisavec a pravlas Sloven-sko.

Tak okrem u pred ním zosnulými - I.Kaniseka, O. Lovása, J. Brnu, M. Majeru,M. Strenjaka, A. Pecníka - opustil nás e-te jeden èlen, èia práca a dielo zostanú natr-valo v pamäti medzi terajími a novímièlenmi MS Osijek. (J. Kreièek)

Smutná rozlúèka

ideí, no faktom vdy zostane, e bol èlove-kom plným vízií... Nemajúc poòatia o tom,e sa jeho slová, ktoré povedal narýchlo,stanú pravdivými, vedel èasto poveda:Tento (bál) je posledné, èo budem ja or-ganizova, ïalej nech pracujú mladí"Tie povedal astný ten èlovek, ktorý um-rie v topánkach" Zdá sa, akoby predví-dal svoj osud.

Andrija imaek sa narodil 8. 11. 1943v Markovci Naickom ako druhé diea ot-ca Andriju a matky Márie. Ukonèil ob-chodnú kolu a získal odbornú spôsobilosna výkon povolania VKV obchodníka. Ce-lý svoj pracovný ivot strávil v nieko¾kýchpodnikoch - buïto na mieste obchodníka,alebo na mieste vedúceho. Po závidenia-hodných pracovných úspechoch a pre no-vovzniknutú situáciu zaèal súkromne pod-nika, spolu s mladím bratom Fraòom za-kladá vlastný podnik imaek- commerc vNaiciach. Napriek tomu, e ete v 2001.roku odiiel do zaslúeného dôchodku, po-kraèoval i naïalej v prenáaní svojej bo-hatej pracovnej skúsenosti na mladích za-mestnancov.

Andrija il v manelstve s Máriou, rode-nou Begiæovou, ktorá taktie predèasne um-rela po krátkej a akej chorobe, vo veku54 rokov. Výsledkom harmonickéhomanelstva sú dve deti; dcéra Albína (nar.1971. roku), vydatá Arihová, túdium uko-nèila na ekonomickej fakulte, neskôr sa sta-la i Mgr. lesníctva, ije a pracuje v Záhrebea má päroèného syna Andreja. Dcéra Kata-rína imaeková (nar. 1975. roku) túdiumukonèila na Právnickej fakulte v Záhrebe azamestnaná je vo firme imaek commerc.

Napriek svojej dlhodobej chorobe An-drija sa dlhý rad rokov staral o svoju mat-ku a brata Vilima imaeka (nar. 1940. ro-ku), ktorý bol VKV krajèír, od vèasnej mla-dosti aký invalid - po zranení v doprav-nej nehode.

ako je napoèíta v èom vetkomspoèíva Andrijov významný prínos ako Slo-váka, rodièa, èloveka a priate¾a. Jeho obe-tavos, energia a idey zaviazali vetkýchnás, ako i budúce generácie, aby pokraèo-vali tam, kde on zastal.

Za vetko, èo vykonal pre svoju rodi-nu, mesto Naice, Slovákov náho kraja ainé kultúrne zdruenia - ve¾mi mu ÏA-KUJEME! (. Jantoik)

1100 PRAMEÒ 02/2009

bri v Bratislave a v novembri v Chorvát-skom Grobe. Knihu vydali v septembri2008.

Pán Jevák ïalej spomenul, e prijali11 nových èlenov a dve èlenky zomreli. Nakonci roku 2008 mali 106 riadnych èlenov,z ktorých èlenský príspevok zaplatilo 69èlenov. Bohuia¾, 50 èlenov, ktorí nepre-javili záujem o matiènú èinnos pod¾a ta-tútu museli vylúèi. koda, e v èísle vylúèe-ných èlenov je najviac Slovákov, take dnesmáme polovièku èlenov Slovákov a druhúpolovièku priate¾ov Chorvátov. Ve¾kýpoèet priate¾ov Chorvátov boli èlenmi Spol-ku chorvátsko-sloven-ského priate¾stva vZáhrebe a stali sa èlen-mi Matice slovenskej vZáhrebe, pretoe kon-krétny program jejpráce ich viac zaujal. Otom napíeme viac vïalích èíslach èasopi-su Prameò a dámemonos niektorýmèlenom, aby sa k tomuvyjadrili.

Pripravujeme ma-teriál na vydanie knihy

V utorok 20. januára 2009 sa kona-lo v poradí u 13. Valné zhromadenieMatice slovenskej v Záhrebe, na ktoromsa zúèastnilo 60 èlenov a hostí (35).Ve¾vyslanectvo Slovenskej republiky vZáhrebe reprezentoval Igor Derco. Chor-vátsku a slovenskú hymnu zaspieval spe-vácky súbor KUS Industrogradnja pod ve-dením prof. Tomu ivkovièa.

Správu o bohatej èinnosti Matice slo-venskej v Záhrebe v minulom roku podalpredseda Zlatko Jevák. Pán Jevák spome-nul, e MS v Záhrebe v roku 2008 pripra-vila osem spomienkových veèerov pri prí-leitosti výroèia narodení èi úmrtí výz-namných osobností slovenského a chor-vátskeho pôvodu, ktorí sa zaslúili o roz-voj v kultúrnych dejinách naich dvochmladých tátov. Pripravili i dva tudijnézájazdy na Slovensko, 5-dòový v apríli doiliny, Martina, Trenèína, Bojníc a Bratis-lavy a 3-dòový v októbri do Bratislavy,jaskyne Driny, na Devín a dve hodiny ma-li zabezpeèenú plavbu loïou ilina po Du-naji. V apríli sa zúèastnili na slávnostnejomi v Skalke nad Váhom, ktorú celebro-val páter Ferdinand Takáè. Pripravili dveprezentácie knihy od pátra Ferdinanda Ta-káèa ivot me nauèio voljeti ljude v októ-

15 rokov Matice slovenskej v Záhrebe, vktorej bude zdokumentované, e najväèiepodujatia pripravila MS v Záhrebe sama aúspene. Spolok chorvátsko-slovenskéhopriate¾stva v Záhrebe nám len saovalnau prácu a niektoré podujatia pripravilv rovnaký deò, keï bolo aj stretnutie ma-tièiarov!

Pod¾a programu na rok 2009 pripra-vujeme devä spomienkových veèerov,plánujeme vyda knihu od prof. Dr. Ma-túa Kuèeru Chorváti a Slováci v kultúrnychdejinách Chorvátska a Slovenska. Opäpripravujeme dva tudijné zájazdy na Slo-vensko, a to 5-dòový 22. - 26. apríla 2009do Koíc, Preova, Bardejova, Spia, Le-voèe, Popradu, Banskej Bystrice a Zvole-na. Momentálne sa u prihlásilo 60 èlenov,viac ako je miest v autobuse. Druhý zájazdplánujeme do Bratislavy a Brna na tri dni9. - 11. októbra 2009.

Do výkonného výboru sme zvolili Vier-ku Pifatovú a za vedúceho pre kultúrne aturistické podujatia mladého profesora hi-stórie Jasmina Hutinovièa, ktorý pripra-vuje prednáku s fotkami z Èíny a Ïaleké-ho východu (24. marca t. r.)

Na konci hlavného programu zaspie-val spevácky súbor nieko¾ko slovenskýcha chorvátskych piesní. Za úspenú spolu-prácu s KUS Industrogradnja predsedaMatice slovenskej v Záhrebe Zlatko Jevákodovzdal peknú kyticu kvetov predsed-níèke súboru Kataríne Kolakovièovej a di-rigentovi T. ivkovièovi odovzdal f¾auslovenskej borovièky.

Na záver bolo pripravené bohatéobèerstvenie so slovenským pivom Zlatýbaant.

XIII. Valné zhromadenieMatice slovenskej v Záhrebe

Príhovor pána Igora Derca, zástupcu ve¾vyslanca SR v Chorvátsku

Foto

: Z. J

evák

Vystúpenie KUS Industrogradnja

Foto

: Z. J

evák

02/2009 PRAMEÒ 1111

V utorok 25. novembra 2008 Mati-ca slovenská v Záhrebe a Zdruenieobrancov INA NAFTAPLIN KVIN pri-pravili v miestnostiach Èeskej besedy vZáhrebe prezentáciu knihy Hrvatskiknjievnici u anegdotama od svojho èle-na spisovate¾a Janka Buèara. O knihehovorili recenzenti Nevenka Nekièová,eljko Lukiè, Zlatko Jevák a sám autor.Úryvky z knihy èítal herec Tomislav Mar-tiè.

Plodný spisovate¾ Janko Buèar do-teraz vydal desa kníh: Misli opasnogèovjeka, Domovinski rat kroz smijeh dosuza, Svaki dan ljubav, Nepopravljive

misli, Iz neispranog mozga, Anegdote imisli Tina Ujeviæa, Veselo vino, Istinitelovaèke prièe, Èasna rijeè. Autor u mápripravené rukopisy nieko¾ko ïalíchkníh.

Preèítal som si nieko¾ko jeho kníh avetky sú humoristické, ale seriózne na-písané, môu sa èíta viackrát, pretoesú zaujímavé a vhodné na rekreaèné èí-tanie.

Úèastníci prezentácie si mohli kúpivetky knihy Janka Buèara za vhodnú ce-nu. Autor daroval vetky peniaze z pre-daja kníh (2 200,-kún) na humanitárnuakciu Knihou proti mínam. Zdruenieochrancov INA NAFTAPLIN KVIN etedodalo 4 000,- kún. Spolu sa vyzbieralo15 000,- kún a Matica slovenská v Záh-rebe darovala pekný modranský taniera slovenské èokolády. Pred VianocamiJanko Buèar vetky tieto veci aj so svo-jimi knihami daroval 15-roènej iaèke

Márii Pasarièovej z Jarminy pri Vinkov-ciach. Mária ako esroèná ila s otcomna ryby a otec liapol na mínu a zostalbez nohy a Mária dostala geler do krkua brady. Slávnostné odovzdávanie darovsa konalo vo Vinkovciach v miestnostiachINA NAFTAPLIN. Mária bola ve¾miastná a povedala, e si teraz kúpi lap-top a bude môc jednoduchie komuni-kova s rodinou zo Záhrebu, kde teraztuduje.

Sme radi, e sme naím malým da-rèekom rodine Pasarièovej v Jarmine da-li svoj príspevok k vianoènej radosti aMárii eláme, aby úspene dokonèila ko-lu, a aby si èím menej spomínala na ne-hodu, ktorú zaila ako tvorroèné die-vèatko.

O tomto milom stretnutí sa písalo vnovinách Glas Slavonije z 23. decembra2008 a v týdenníku Fokus v èísle z 23.januára 2009. (Z. Jevák)

Odovzdavanie darov

Foto

: Z. J

evák

Knihouprotimínam

Prezentácia knihy

Foto

: Z. J

evák

Na valnom zhromadení sa prihlási-lo pä nových èlenov. Jedna z nových èle-

niek je ve¾kým pria-te¾om Slovákov a Chor-vátov zo védska a je ajèlenkou Európskehoparlamentu.

O tudijné zájazdy,ktoré pripravuje Mati-ca slovenská v Záhre-be, je stále ve¾ký záu-jem. Kadý z úèastní-kov zájazdu dostaneprogram cesty, zhrnu-té historické a turistic-

ké zaujímavosti miest, ktoré navtívia, ajednotlivé mapky.

Prvým zájazdom bude zájazd do Koíc,Banskej Bystrice a do Maïarska a úèast-níci dostanú kompletnú dokumentáciuzájazdu - spolu 12 strán. Poèas cesty sprie-vodca oboznámi úèastníkov zájazdu sozaujímavosami Slovenska. Prvé dve no-ci je zabezpeèené ubytovanie v Koiciacha posledné dve v Banskej Bystrici.

Predseda Matice slovenskej v Záhre-be Z. Jevák na výkonnom výbore podot-kol, akým spôsobom stimulova Slovákovv Záhrebe, aby sa ich na májových vo¾báchzúèastnilo omnoho viac ako pri posled-ných vo¾bách.

(Z. Jevák)

Na valnom zhromadení v Záhrebe

Foto

: Z. J

evák

1122 PRAMEÒ 02/2009

Vo tvrtok 15. januára t. r. so zaèiat-kom o 20. (dvadsiatej) hodine sa v Slo-venskom dome v Iloku konalo diva-delné predstavenie pri príleitosti me-nín Vladimíra. Veselohru srbského au-tora Jovana Steriju Popoviæa s názvomZlá ena podali divadelníci rusínske-ho spolku Jakim Hardi z Petroviec priVukovare.

Vstupeniek bolo predaných len 20, vsále vak bolo okolo 50 návtevníkov. Vý-nimoène z¾adovatené povrchy na ilockýchvozovkách a chodníkoch odradili v tenpodveèer ïalí poèet divákov od návtevydivadelného predstavenia. Po predstave-ní pod javiskom hrala skupina Alesis, poveèeri sa tam hostia pripojili k domácima spolu strávili príjemné chvíle. Hostia sapred polnocou pobrali domov a domácidoèkali polnoc, aby mohli prítomnýmVladimírom zagratulova na meniny.

Réiu predstavenia mal na starosti Ja-kim Erdelii. Herci vystúpili v úlohách: GrófTrifiæ - Zvonimir Kolbas, Sultana - IvanaKolbasová, Persa - Irena Naïová, tefan- Danijel Vaa, Sreto - Tomislav Rac aPela - Blaenka Múdra. epkári: Neven-ka Kolbasová a Ruica Kiová, masky:Snjeana Leholatová, svetlo: Miroslav Kol-bas, zvukové efekty: Vladimír Duda, scé-na: Zlatko Meðei a Miroslav Leholat akostýmy: Mirjana Tokarskijová. Pred sa-motným predstavením zahral Iloèanommonodrámu Peter Ki a takto obecenst-vu predstavil aj túto zloku divadelnéhoumenia. Vïaèné ilocké obecenstvo sa Pe-trovèanom odmeòovalo èastým potle-skom.

Miroslav Kolbas, predseda petrov-ského spolku: Spolok Jakim Hardi pe-stuje folklór Rusínov v troch vekovýchskupinách. Máme tie aj tamburásky or-chester a divadelnú sekciu, v rámci kto-rej s mladými v poslednom èase nacvièu-jeme divadelnú hru. Predstavenie Zlá enaodohral starý tím, ktorý funguje u nie-ko¾ko rokov. V Iloku sme u po tretí- kráta sme spokojní, ako ste nás krásne prija-li."

Jakim Erdelji, reisér petrovskéhopredstavenia: Predstavenie sme nacvièi-li v krátkom èase, zaèali sme ho nacvièo-va v novembri. Divadelná predloha jestaromódna, text nie je atraktívny, ale ela-ním naich èlenov bolo, aby sme obnovi-li jedno zo starých predstavení, aké sa unás hrávalo v 60. a 70. rokoch. S týmtopredstavením sa chceme predstavi aj na6. prehliadke divadelných ochotníkov Vu-kovarsko-sriemskej upy v Retkovciach."

Tomislav Raco, herec: U tretí rok zasebou dostávam v predstaveniach úlohualkoholika, tentoraz to bola úloha obuv-níka alkoholika. Zaujímavá úloha, monotrochu archaická, ako aj samotné pred-stavenie, lebo obuvník bije svoju enu, ato je akoe v poriadku. Dnes by istotneskonèil vo väzení. Som astný, e simôeme k vám prís zahra predstave-nie, veï jazyky sú nám podobné, take sacelkove môeme rozumie. Dúfam, e sabudeme èastejie stretáva."

RUSÍNI NA ILOCKOMJAVISKU

Peter Ki: Je to moja 15. úloha. Predmesiacom som úèinkoval na súaiach vmonodráme vo Vojvodine v Novom Sadea získal som druhé miesto. Táto mono-dráma hovorí o ivotnej púti jedného sed-liaka, ktorá sa prelína z druhej svetovejvojny do tejto poslednej, vlasteneckej. Ho-vorím o ivobytí sedliakov, ako im bralipôdu, nièili malé po¾nohospodárske ma-jetky a vytvárali ve¾ké plantáe a kombi-náty. Stalo sa mi raz, e niektorí v obe-censtve plakali, lebo sa na vetko to pa-mätali."

Spolupráca dvoch jazykovo príbuz-ných spolkov pokraèuje. 8. februára od-platila návtevu detská divadelná sku-pina Matice slovenskej Ilok a zahrala vPetrovciach hru Vaska, nespi. Ani pe-trovské obecenstvo nebolo niè horie odilockého - deti mali ve¾kú rados z reak-cie publika. Okrem toho deti v Petrov-ciach navtívili aj miestne múzeum, vktorom je naintalovaná Etnografickázbierka Rusínov a Ukrajincov v Chor-vátsku. Ich záujem o vystavené expo-náty bol prekvapujúci, èo domácich po-teilo.

(V. Miksád)

Jurievskí rybári uskutoènili svoje vý-roèné zhromadenie 22. 02. 2009. I natomto zhromadení, okrem samotnýchèlenov, úèas mali i poèetní hostia na èe-le s okresným prednostom Mirkom Va-vrom. Predseda zdruenia Drago Majdipodal právu o realizovaných plánoch vminulom roku. Najväèou aktivitou bolokopanie nového rybníka a úprava jeho i-rieho okolia.

(A. Majdiová)

MS Jurievec 24. 01. 2009 uskutoènilariadne výroèné zhromadenie. Na tomtozhromadení, okrem èlenov MS Jurievec,sa zúèastnili i hostia z MS Josipovec a MSOsijek, ako i predstavi-telia ostatných zdrueníz Jurievca. Èlenky spe-váckej skupiny zaspie-vali nieko¾ko piesní a po-tom predseda MS Jurie-vec Matija Kristek vyhlá-sil zhromadenie za ot-vorené. Správu o èinno-sti a finanènom hospo-dárení za minulý rok,ako i plán èinnosti na rok2009 podala tajomníèkaAndela Majdiová.

O aktivitáchzdruení v Jurjevci

Predseda MS Jurjevec Matija Kristek

Foto

: A. M

ajdi

ová

02/2009 PRAMEÒ 1133

Dòa 15. februára 2009 roku sozaèiatkom o 16.00 hodine v miestno-stiach, kde folklórna sekcia máva pra-videlné skúky, boli riadne výroènézhromadenia SKUS-u Fraòo Strapaèa MS Markovec.

Zhromadenia schválili finanènésprávy, ako i správy o èinnosti za 2008.rok. Taktie schválili i navrhnuté plánya programy na 2009. rok. Sedemnás usi-lovných a vytrvalých taneèníkov za svo-je riadne príchody na folklórne skúky avystúpenia prijalo skromné odmeny.

Zdruenia za sebou ponechali ve¾miúspený a aktívny 2008. rok. Uskutoène-né bolo 315 skúok, predstavili sa na 37podujatiach, boli hostite¾mi 16-im fol-klórnym spolkom, naintalovali jednuvýstavu a organizovali dve tudijné cesty.Najväèou a najvýznamnejou aktivitoubola tá pri pripomínaní 35. výroèia fol-klórnej sekcie a 15. výroèia zaloenia MSMarkovec. Predseda folklórnej sekcie Mir-ko Kubaa oboznámil prítomných v krát-kej správe s aktivitami poèas uplynulých35 rokov, z ktorej sa prítomní dozvedeli,e poèas týchto rokov Markovèania ma-li 681 verejných vystúpení, e boli hosti-

te¾mi 168-im folklórnym spolkom, z èo-ho a 33 spolkov bolo zo zahranièia. Tak-tie boli organizátormi poèetných podu-jatí, predstavili sa na poèetných MFP vChorvátsku, na Slovensku, v Èesku, Ru-munsku a vo Vojvodine.

Predsedníctvo

Foto

: B. V

. Bak

sová

Výroèné zhromadenia SKUS-uFraòo Strapaè a MS Markovec

Úèastníci valného zhromadenia

Foto

: B. V

. Bak

sová

Markovskí folkloristi a matièiari vdyboli a zostanú mostmi priate¾stva ave¾vyslancami mieru medzi dvomi tát-mi (Slovenskom a Chorvátskom), dô-stojne predstavujúc nielen seba, ale i Mar-kovec, naický kraj a Chorvátsko.

Plány na 2009. rok taktie sú ve¾ké,lebo tohto roku Markovec oslavuje 130.výroèie svojej existencie a príchoduSlovákov do týchto krajov. Ústrednáoslava by sa mala uskutoèni v dòoch30. apríla - 3. mája a v nej by mali ak-tívne ma úèas vetky markovskézdruenia. V polovici júla folkloristi sapredstavia na MFP na Detve, zaèiat-kom septembra nasleduje u tradièný,no tohto roku jubilejný 10. veèer pole-sòakov a v novembri MS Markovec bu-de organizátorom 11. festivalu sloven-skej hudby a spevu Keï sa rua rozví-jala.

Na zhromadení sa zúèastnili i pri-mátor mesta Naice Kreimir agar,predseda MS Josipovec Zdenko Komar,tajomník MS Naice eljko Jantoik, akoi predstavitelia vetkých markovskýchzdruení, Rada Miestneho výboru Mar-kovec, ktorí blahoelali a pochválili vý-nimoène dobrú prácu a závideniahodnérezultáty, zaelajúc mnoho úspechu i vtomto roku.

(B. V. Baksová)

1144 PRAMEÒ 02/2009

2. február 2009 - miesto udalostiIlok. Príleitos: divadelné predstave-nie na Mary, na Hromnice, teda na me-niny Márie, ktorú chorvátski spoluo-bèania oslavujú ako Svijeænica.

Tým, e sa dospelým nepodarilo nac-vièi tradièné divadelné predstavenie naJána, 27. decembra 2008, padla úlohaudrania tradície na deti.

A tie ju chvályhodne splnili.

Za menej ako mesiac veèer èo veèerpoctivo prichádzali na skúky, poctivocvièili, aby sa v druhý februárový deò hrdopredstavili ilockému obecenstvu - tedabliej a ïalej rodine, ako aj svojim uèi-te¾om Základnej koly Júlia Beneiæa.

Pokladníci na dverách Slovenskéhodomu predali 120 vstupeniek, hádam naj-viac za posledné obdobie, ale v sále boloo nieèo menej ako 200 osôb.

MARY V ILOKU PATRILIDEOM

Potom sa zaèalo predstavenie autoraPetra Hudáka Vaska, nespi, v ktorom 18detí od 5. po 8. triedu zahrali a 56 úloh!Boli to Denis Dubovský, Silvester Nátoni,Daniela Mudrochová, Gabriela Blatnická,Vladimír Muèaji, Dalibor Dubovský, Da-jana Mudrochová, Nataa Jakuová, Svet-lana Pucovská, Stanislava Drozdovská, Da-niela Muèajiová, Martina Menïanová, Da-jana Dudáová, Michaela Totová, DarkoJeik, Róbert Koza, Boris Cinkocký a Blan-ka Bonjaková.

Hádam treba spomenú aj skutoènos,e po prvýkrát boli do divadla zapojené ajdeti z Radoa. Ich rodièia a uèite¾ Miksádsa po veèeroch striedali v prevoze iakov

31. januára t. r. v tudentskom cen-tre v Osijeku bolo ve¾mi veselo a zá-bavne pri bohatom stole preplnenomslanými a sladkými pecialitami; prie-stor králili rôznorodé národné kro-je zo vetkých èastí Slavónie a Bara-ne, ale i zo zahranièia. Pri dobrej hud-be bol tanec a do vèasných rannýchhodín. iaden návtevník z tejto zá-bavy neodiiel nespokojný.

Toto kultúrne podujatie pod názvomDoði, lane, na divane v organizácii fol-klórneho súboru Biseri Slavonije usku-toèòuje sa u tradiène v Osijeku od 1990.Roku. Cie¾om podujatia je, aby sa pred-stavila i tradièná gastronómia, ako i pô-

vodná hudba a kroje celej okadije.Súaili sme v tom, kto upraví svoj

stôl najlepie, najpôvodnejie. V zhodeso svojou kultúrou a tradíciou - za svojstôl sme dostali uznanie. Najlepie upra-vený stôl mali èlenovia KUS-u zo Slako-viec - oni získali odmenu Ve¾ký dukát.Pri tomto súaení hodnotila sa pôvod-ná okacká gastronómia a etnografickýpoklad úèastníkov.

Okrem celkového dojmu dôraz sa klá-dol i na detaily: spôsob na ktorý je stôlprikrytý, pôvodnos, výber obrusu, je-dálneho príboru, tanierov, pohárov, po-travín a pitia. Oceòovala sa pôvodnos,spôsob prípravy, chu jedla, kroje osôb,ktoré stáli pri stole. No taktie ve¾mi dô-

leitá bola i prezentácia stola a tú na sta-rosti mal hostite¾ stola.

My sme prichystali nae slovensképeciality - sladké i slané. Komisia bolaoduevnená naimi bryndzovými halu-kami a pirohmi, ktoré radi vychutnáva-

jú, keï idú na lyovanie na Slovensko, alechutili im i koláèe, ktoré prichystali naeèlenky.

Keïe nám bolo ve¾mi pekne a chce-li sme sa èím lepie predstavi s cie¾om,aby sa èím viac ¾udí dozvedelo o tom, ev Osijeku ijú i Slováci, prihlásili sme sana súa o najkrají kroj. Blaena Kotr-bová sa prihlásila do súae vo svojomilockom kroji a Andelka Ïunïová v kro-ji naej Matice. Bolo nám poteením a coustá spolu v rade s dievèatami a enami vprekrásnych okackých krojoch.

Osobitne vak musím pochváli ná-ho milého èlena Marka Bokoviæa, ktorýzvíazil v súaení o najlepieho taneèní-ka národných tancov v muskej kategórii.

Príjemnú atmosféru dodatoène oz-vlátnili èlenky enskej tamburáskej sku-piny GARAVUE z Kutjeva a Slavonskidukati so svojou sólistkou - Máriou Pav-koviæovou-Snaou.

(A. Ðunðová)

Doði, lane, na divane

Veselenie v Osijeku

Foto

: A. Ð

unðo

vá

Blaenka, Marko a Dubravka

Foto

: A. Ð

unðo

vá

02/2009 PRAMEÒ 1155

Divadelná chasa na konci predstavenia

Foto

: V. M

udro

ch

z Radoa do Iloka a spä, a tým imumonili rovnoprávne s ilockými demivychutnáva dosky, ktoré znamenajú svet.

Text na námety z beného ivota spouitím poetiky slovenských, ruských,bieloruských a ukrajinských ¾udovýchrozprávok spracoval uèite¾ Vlatko Mik-sád, hudbu skomponoval Vladimír Èi-nèurák, poèítaèovú úpravu hudby a zvu-kových efektov mal na starosti Pavel Mik-sád, svetlo Josip Mikulin a Ján Krolák,Janko Zolnan, Zlatko Pucovský, ktorí ma-li na starosti techniku, zvuk Ïuro Du-bovský, rekvizity Josip Mikulin, Ján Kro-lák, Anna Fábryová a Ján Zolnan, kostýmyVera Miksádová, masky Kvetoslava Mi-kulinová, plagáty a afi Vlatko Mudroch.

Réiu a scénu podpísal Vlatko Miksád.Dåka trvania premiéry bola 30 minút, pre-rývaná smiechom a potleskom obecenst-va. Nielen deti v obecenstve sa dobre za-bávali, aj dospelí akoby sa vrátili spä doèias rozprávok a mladosti.

Predstavenie si prili pozrie aj osve-toví pracovníci: riadite¾ka Z Júlia Be-neiæa Slavica Veèerová, pedagogièka Jo-sipa Vigová a kolegovia uèite¾a Miksáda.

Slavica Veèerová: Vdy sa rada prí-dem podíva na tieto detské predstave-nia, pretoe vdy vidím nieèo nové. Pred-stavenie sme aj napriek jazykovým roz-dielom mohli bez akostí sledova, bo-lo ve¾mi pestré a chcela by som pochvá-li aj kolegu Miksáda, ako dobrého men-

tyri nádeje: Daniel, Pavel, Miroslav, Nermin

Foto

: V. M

udro

ch

tora, aj nae nadané deti. Tradíciu, tak akosi ju pestujú ilockí Slováci, treba udra,lebo je to bohatstvo rôznorodosti v po-dobnostiach, aj napriek tomu, e sa ter-míny divadelných hier detí a dospelých,decéniá pestované, posunuli z pôvodnýchtermínov."

Josipa Vigová: Bolo to prekrásnepredstavenie naich iakov, ktorí pestujúslovenský jazyk a kultúru. Bolo vidno, ehrali naplno, a tým aj nás vtiahli do dejahry, v ktorej sme sa kochali. Vidie tu výs-ledok práce s demi, kadá generácia jeèoraz lepia, nech tento smer pokraèujeaj v budúcnosti a dúfam, e táto èinnosnikdy nezanikne."

Tanja ijaková: Ve¾mi ma prekvapi-lo vystúpenie detí, tých istých, ktoré stre-tám na chodbách naej koly, v tejto no-vej skutoènosti, v novom prostredí, v no-vom vydaní. Boli skvelí. Nemala somakosti ani so zrozumite¾nosou, aj keïrozumiem len zopár slovenských slov,predstavenie bolo jednoduché, prístup-né, bolo nám umonené pochopi odkaz,dobre sa zasmia a zabavi sa. Zdôrazni-la by som dôleitos udrania si tradície,tak pre väèinu, ako aj pre národnostnúmeninu, ako je tu v Iloku slovenská. Po-zorujem, e deti z takejto èinnosti majúpôitok a e radi v nej úèinkujú."

iaci, herci detského divadla, vystú-pili 8. februára v Petrovciach pri Vukova-re a 15. februára vystúpia v Retkovciachpri Vinkovciach v závere 6. Prehliadky di-vadelných ochotníkov Vukovarsko-sriem-skej upy.

Nakoniec treba uvies aj to, e po di-vadelnom predstavení 2. februára hralado tanca návtevníkom hudobná skupi-na Alesis. Novinou bola vak skutoènos,e po prvýkrát vystúpili s hodinovouvlokou aj mladí muzikanti, ktorí v prie-storoch Slovenského domu cvièili necelédva mesiace. V sále zaili ovácie a potleskyprítomných, èo ich istotne vzpruí k ïa-liemu cvièeniu. Vo tvorèlennej kapele,rad-radom taneèníci folklóru v MS Ilok,sú traja stredokoláci: Daniel Dubovský -syntetizátor, Pavel Miksád - basová gita-ra, Nermin Záborský - bicie a mladík, kto-rý strednú kolu skonèil, Miroslav Vran-koviæ - elektrická gitara.

(V. Miksád)

1166 PRAMEÒ 02/2009

Vetci sme tancovali

Foto

: . J

anto

ik

Domáci a hostia

Foto

: . J

anto

ik

Primátor mesta Naice Kreimir agar s jelisavskými tamburámi

Foto

: . J

anto

ik

7. ples Slovákov a priate¾ov v obrazoch

02/2009 PRAMEÒ 1177

Èlenovia MS Osijek

Foto

: . J

anto

ik

Tajomník MS Naice s manelkou

Hudobná skupina Straviana z Naic

Foto

: . J

anto

ik

Dr. Jozef Lang, J.E. Roman Supek, Dr. Mirko Benický

Foto

: . J

anto

ikFo

to:

. Jan

toik

Foto

: . J

anto

ik

Tamburái a speváèky MS Jelisavec

1188 PRAMEÒ 02/2009

Matica slovenská z Mí¾oviec poprvýkrát tohto roku organizovalafaiangovú zábavu. Veselý svadobnýsprievod sa v miestnostiach koly zo-skupil v poludòajích hodinách. Zokoly so spevom a za hudobného sprie-vodu harmonikárky Dragice, s vyzdo-beným traktorom a vleèkou zamierilismerom ku vchodu do dediny. Spre-vádzali ich i motoristi, ktorí niesli vlajky.

Napriek tomu, e iba veèer usku-toènili i výroèné zhromadenie, znakyúnavy neprejavovali. Veselý sprievod sapohol od zaèiatku dediny, robiac týmrados svojim spoluobèanom, ktorí ich

s oduevnením sprevádzali, lebo ako po-vedali - na také nieèo sa v Mí¾ovciachnik nepamätá. A sva-dobníci si naozaj natomto dali zálea -masky boli originálne,nebolo moné roz-hodnú, ktorá je vyda-renejia. Bola tu te-hotná mladucha vyso-ká dva metre spolu sosvojím mladoman-elom vysokým metera iletku. Tie i boha-tý strýc a stryná z

Úèastníci faiangovej zábavy

Foto

: O. S

lue

ková

Úèastníci faiangovej zábavy

Foto

: O. S

lue

ková

V sobotu, MS Milevci usporiada-la Volebné roèné zhromadenie, kto-rému sa ozvalo poèetné èlenstvo, akoi hostia - Zlatko Miloeviæ -starostaObce Nová Bukovica, Tatjana Gra-biæová - riadite¾ka Z. . VladimíraNazora, Stevo Terek - predseda

Miestneho výboru Mileviec a hostiaz Kultúrno - umeleckého spolku Ko-lo z osady Donja Bebrina.

V Správe o práci, predseda Ïuro So-bol pospomínal aktivity, ktoré MS Mi-levce uskutoènila behom minulého ro-ku - od poèetných vystúpení Taneèno -

speváckej skupiny po celom Chorvát-sku, organizovania Veèeri slovenské-ho folklóru" v rámci osláv Dòa obce No-vej Bukovice a úspene organizovanépodujatie Milevské kukurièné dni". Po-kia¾ ide o iné aktivity, spomenul obno-vu národných krojov, pokraèované je svyuèovaním slovenského jazyka - poèetiakov zväèil sa z 11 na 15.

S neskrytou hrdosou predseda ho-voril o najväèom docielení - výstavbeChorvátsko - slovenského domu:

Opravdivou mi je radosou oboz-námi vás, e je druhá fáza výstavby

Matica slovenská z Mileviecuskutoènila Volebné roènézhromadenie

Mí¾ovskí Slováci mali faiangovú zábavu Veselá svadba

Ameriky, ktorí mali vrecká preplnenédolármi, harmonikárka Dragica, kuchárv KTC-u, astní rodièia, drubovia,kmotrovci a ostatní vyparádení sva-dobníci. A aká by to svadba bola bez ce-remónie sobáa! Take tu musel by ifarár v sprievode mníky, ktorý dvakrátuskutoènil slávnostný èin sobáa. Sva-dobníci neetrili hrdlá, naïaleko sa ozý-vali piesne a i kolo sa rozkrútilo. Obèa-nia túto veselú skupinu odmenili pam-púchmi a u rodiny Lukaèekovej sa zoh-riali teplými nápojmi. Potrebné je poch-váli i úsilie tých najmladích, ktorí sataktie zapojili do veselého sprievodu.Je to znakom, e tradíciu faiangovýchzvykov na týchto priestoroch mladiegenerácie budú pestova a chráni sisvoje národné zvyky pred zabudnutím.Keï preli vetkými ulicami Mí¾oviec,veselí svadobníci li do Novej Bukovi-ce, kde pokraèovali veselicou.

Na rozlúèke bolo dohodnuté, e satakáto faiangová zábava bude organi-zova i na budúci rok. (O. Sluek)

02/2009 PRAMEÒ 1199

Na valnom zhromadení v Mí¾ovciach

Foto

: O. S

lue

ková

Po práci tanec

Foto

: O. S

lue

ková

pred ukonèením. Teraz u len èakámena stavebný materiál od donátorov zoSlovenska, aby napokon Dom bol podstrechou. Poèas apríla by malo dôjs ktejto realizácie. Doteraz je do stavbyvloené asi pol miliónov kún a so stav-bou sa bude pokraèova i v tomto ro-ku." - prítomným povedal Sobol, ïa-kujúc pritom donátorom a sponzorom- Ministerstvu kultúry, parlamentárnejzástupkyne pre Èechov a Slovákov - pa-ni Zdenke Èuchnilovej a Vláde RCH,Zväzu Slovákov - Rade pre národnost-né meniny, Obci Nová Bukovica, MSMilevci a iným sponzorom. Vo finanè-nej správe, pokladník Ivica Vukoviæzdôraznil ambicióznos minuloroèné-ho plánu, ktorý bol realizovaný takmer80 percentne, no pripomenul, e súplány pre tento rok ete ambicióznejie.Väèinu finanèných prostriedkov plá-nujú vloi pre výstavbu Domu. V pro-grame práce Jasna Matota spomenulaaktivity, ktoré MS musí odrobi behomtohto roku.

Rozpustený je starý a vymenovanýnový Spravujúci výbor v zostavení: Ïu-ro Sobol, Olgica Slueková, Jasna Ma-tota, Dragica Znika, Rozika Ciganová,Ivan Vukoviæ, Zlata Jagnjiæová, SnjeanaLehpamerová a eljka Kraljiková. Sta-ros o pokladòu prebrala Dragica Zni-ka, pokým sa novou zástupkyòou pred-sedu stala Jasna Matota. Ved¾a gratulá-cií novozvolenom vedeniu, prednosta

Obce Miloeviæ povedal, e rok 2004.má osobitný význam - práve pre zakla-danie Matice: Od toho roku Obec zbo-hatla a milevské obyvate¾stvo doiloznovuzrodenie Mnoho èasu a úsiliavloené je do práce taneènej skupiny,ktorá nás oduevòuje pri svojich vystú-peniach... Taktie, potrebné je pochvá-li i ohromnú podporu jednotlivcov po-kia¾ ide o realizáciu finanèného plánu,niektorí zasa usilovne priloili svoje rukya pracovali dobrovo¾ne a jednou z na-jaktívnejích èleniek je Vera Radaová.Ïakujúc jej úsiliu, dostali sme pro-

striedky z Ministerstva kultúry", med-zi ostatným povedal starosta.

Riadite¾ka Grabiæová povedala, eje emotívne viazaná pre Milevce, pri-pomenula si na otvorenie koly v Mi-levciach keï Jasna Matota v slovenskejreèi pozdravila vtedajiu ministerku Ljil-ju Vokiæovú.

Predseda Sobol sa zavïaèil stálemusponzorovi Miljevèanov - Emilovi Do-rèákovi, ktorý prednedávnom darovalmuským èlenom taneènej skupiny soes vyívaných vestov. Vyberanými slo-vami sa zavïaèil i pani Radaovej, kto-rá sa potom prítomným i prihovorila sozopár slov a bola odmenená ohromnýmpotleskom. Taktie slová chvály vyslo-vil i prof. Andrejovi Kuricovi, lebo ïa-kujúc jeho ve¾kému angaovaniu sa, Mi-levèania dostali poèetné donácie. Tak-tie, prof. Kuric zaslal poèetné projekty,napísané v slovenskej reèi, na Sloven-sko a tak stihli finanèné prostriedky prerozhlasové vysielanie, pre organizáciupodujatia Milevské kukurièné dni", akoi finanèné prostriedky potrebné pre po-kraèovanie vo výstavbe domu.

Po ukonèení pracovnej èasti, domáciprichystali obèerstvenie a veselé pria-telenie sa pokraèovalo za spevu a hu-dobného sprievodu troch harmoniká-rov.

(O. Slueková)

2200 PRAMEÒ 02/2009

17. 01. 2009 MS Zokov Gaj uspo-riadala svoje riadne výroèné zhro-madenie. Zhromadenie otvoril pred-seda N. Èi. Najprv navrhli a potom ischválili rokovací program. Absolvu-júc body rokovacieho programu zhro-madenia, správy o minuloroènej èinno-

sti, prítomných èlenov MS Zokov Gaj, akoi naich milých hostí - prof. Andreja Ku-rica a pána M. Barukèiæa oboznámili smeso vetkými aktivitami uskutoènenými vminulom roku v naej Matici. V minulomroku sa uskutoènil ve¾ký poèet vystúpe-ní - tak detskej spevácko-taneènej sku-

piny, ako i starej speváckej skupiny. Zaz-namenané sú poèetné hosovania naejMatice, ale sme i privítali milých hostí nanaich podujatiach. Minulého roku sauskutoènil i protiasimilaèný program podvedením prof. Andreja Kurica. Riadne sakonali schôdze MS a správneho výboru.Predseda svedomite plnil svoje záväzky,riadne sa zúèastòoval na zasadnutiachZväzu Slovákov v RCH ako predstavite¾MS Zokov Gaj. Po podaní správ (finanè-nej a správy o èinnosti MS) pokladníkpreèítal plán práce na tento rok - vetkysprávy a plán boli schválené. Na samomkonci zhromadenia MS získala podpo-ru zo strany naich hostí, ktorí nám zaela-li ete mnoho úspechu a vytrvalosti v bu-dúcej práci.

Po vetkom nevystalo ani skromnéobèerstvenie a starie èlenky pritom za-spievali nieko¾ko krásnych slovenskýchpiesní.

Mono uzavrie, e vetko bolo do-bre vykonané, a preto nevystali ani poch-valy. (L. Holoová)

Výroèné zhromadenie MS Zokov Gaj

Úèastníci valného zhromadenia v Z. Gaji

Foto

: L. H

olo

ová

Pri príleitosti Dòa sv. Valentína vpondelok 16. februára t. r. u tradiènenavtívili sme chránencov v Domovepre psychicky chorých dospelých v Osi-jeku.

Pre chránencov tohto domova prichy-stali sme príleitostný polhodinový pro-gram. Zaspievali sme im nieko¾ko slo-

venských a chorvátskych piesní za hu-dobného sprievodu náho èlena - har-monikára Ladislava Matanèeviæa. Vese-lé obecenstvo spievalo spolu s nami zná-me chorvátske piesne. Na konci progra-mu si i zatancovali.

Potom sme ich poèastovali slad-kosami, ktoré sme so sebou priniesli.

Tohto roku sme spievali idúc z izby doizby, navtívili i tých chránencov domova,ktorí sa nemôu samostatne pohybova.

Niektorí z nich radi s nami zaspievali,niektorým sa zaleskli slzy v oèiach, no bo-lo i tých, ktorým ani naa úprimná pieseònemohla napravi náladu... títo chránen-ci ijú v nejakom svojom svete, sú spoma-lení, majú smutné poh¾ady, hlboko sú doseba ponorení...

Preto nám bolo ve¾kým poteením, esme aspoò tým zdravím mohli napravináladu, rozveseli ich...

V rozhovore s s pracovníkmi domo-va, dozvedeli sme sa, e je v domoveumiestnených 103 chránencov. Pripome-nuli, e majú obyvate¾ku tohto domova -Jelicu, ktorá je u nich a 41 rokov . V súèa-snosti má 69 rokov, no vyzerá ako die-vèatko. Obyvatelia Sjenjaku ju preto i vo-lajú babka-dievèa. Keïe je Deò sv. Va-lentína dòom lásky a darovania, i my smepriniesli darèeky. Kadá naa èlenka upie-kla jeden druh koláèov. Priniesli sme im igarderóbu - síce, u predtým nosenú, novo ve¾mi dobrom stave, èomu sa ve¾mi po-teili. (A. Ðunðová)

Deò sv. Valentína

Vystúpenie speváckej skupiny MS Osijek

Foto

: A. Ð

unðo

vá

02/2009 PRAMEÒ 2211

Usilovné èlenky Zdruenia Naa dje-ca z Jelisavca ani tohto roku nesklamalisvojich spoluobèanov. Toti, u tradiène,v ich organizácii bola prichystaná výbor-ná zábava pri príleitosti sviatku za¾úbe-ných - Dòa sv. Valentína.

Samozrejme, i tohto roku ideálnymmiestom na takéto dianie bolo Kultúrnecentrum Slovákov v Jelisavci. Keïe o ta-kýto druh zábavy vdy vládne ve¾ký záu-

jem - a bolo tak i tohto roku - Kultúrnecentrum Slovákov sa zaplnilo vetkými tý-mi, ktorí majú radi pieseò, tanec a vesele-nie sa. Tohto roku sa o veselú hudbu a prí-jemnú atmosféru postarali výborní èleno-via kapely Stavijana bend.

Okrem dobrej hudby, výborného jed-la a rôznorodých nápojov, èlenkyZdruenia Naa djeca poèas zábavy orga-nizovali i zábavné hry a tombolu, èo do-

datoène zlepilo náladu prítomných. Sa-ma veselica potrvala do rána.

Cie¾om organizovania takýchto zábavje okrem iného i urèitý finanèný zisk, kto-rým èlenky Zdruenia Naa djeca finan-cujú svoje rôznorodé programy poèas ce-lého roku. Musíme pripomenú, e i me-sto Naice na prácu a pôsobenie tohtozdruenia vyèleòuje urèité finanèné pro-striedky zo svojho rozpoètu, ako to bolo iteraz - a je to na chválu mestu. Preto aninediví, e sa èlenky Zdruenia Naa djecaJelisavec vdy s chválou zmieòujú o kva-litnej spolupráci s primátorom mesta Nai-ce Mgr. Kreimirom agarom, mestskouradou a mestskou správou. Potrebné jezdôrazni, e sa primátor agar kado-roène i osobne zúèastòuje na tejto zábavea vemone podporuje prácu vetkýchzdruení v Jelisavci.

Nakoniec môeme iba pochváli totousilovné zdruenie v Jelisavci, ktoré sa po-pri uskutoèòovaní vlastných programovusiluje pomôc i pri organizácii rôznychosláv, podujatí a pomáha i v práci vetkýminým zdrueniam v meste.

Táto svornos zdruení v Jelisavci save¾mi pozitívne odráa i na kvalitu a spô-sob ivota v Jelisavci. (. Brník)

Valentínska zábava

Vvysielanie v slovenskej reèina Rádio Naice

klad textov z chorvátskeho jazyka doslovenského, Ena Brnjiková a Josipa Ku-baová - moderátorky vysielania.

Redakciu vysielania v slovenskejreèi Rádia Naice tvoria: eljko Brník -redaktor, Mgr. Ruica Vinèaková - pre-

Primátor mesta Naice Kreimir agar v Jelisavci

Foto

: . B

rník

Práca tejto redakcie sa zaèala 05. 03.2008, keï bolo i prvé vysielanie. Pre vet-kých tých, èo nevedia, pripomíname, etoto vysielanie môu poèúva kadú stre-du v èase 18.15 - 18. 45.

Poèas roèných dovoleniek a letnýchprázdnin, presnejie - od 1. júla - 1. sep-tembra je pauza, take sa v tomto èase sapo slovensky nevysiela.

Od zaèiatku práce novej redakcie jeprichystané a odvysielané 43 relácií èivysielaní v slovenskej reèi. Vysielania ob-sahujú rôzne informácie, sledujú udalo-sti z oblasti kultúry, ivota slovenskej ná-rodnostnej meniny - osobitne naické-ho kraja, ale zaoberajú sa i otázkami kolst-va, portu, sú tu i rôzne zaujímavosti,pouèné príspevky týkajúce sa ochranyzdravia, rôzne iné rady a zastúpené sú izaujímavé témy a udalosti zo Slovenskejrepubliky. Vo vysielaní si poslucháèi môuvypoèu i aspoò 4 - 6 slovenských piesní.

(. Brník )

Èlenovia redakcie Rádia Naice

Foto

: . B

rník

2222 PRAMEÒ 02/2009

nespráva lepie. To mi potvrdzujú ro-dièia iakov, keï sa prídu poinformo-va o svojich ratolestiach. Potvrdzujúmi to aj ich uèite¾ky. Pýtam sa, ako a èije vôbec moné prebudi deti poèítaèo-vej generácie z lenivosti a letargie? Ja

vravím, e áno!Potrebne je vakvynaloi a ukázaiakom, mládeimnoho obety,lásky, usilovnostia osobný príklad.

Bezcitnos, le-nivos detí a mlá-dee a ich nezáu-jem o fyzickú prá-cu èi poriadok sami zdá, e sa stalproblémom celejspoloènosti. Detidnenej doby do-stávajú vetko natanieri" a zadar-mo. Majú vetko,

èo len chcú a oni si na to zvykli. Doba,v ktorej rastú a vyvíjajú sa, je doba mo-derná, doba zisku. Je to doba kde mu-sí kráèa neustále rýchlym krokom, kdeti nedovolia zasta oddýchnu si, naèer-pa èerstvých síl. Aj na dovolenke abombardujú a urèujú ti, èo má robi aako sa má správa. Dneskají rodièianemajú èas na rozhovor u ani s vlast-nými demi, na hodnotenie ich správa-nia, na spoloènú prácu i zábavu. Ve¾apracujú, pretoe chcú ve¾a.

Vetci chceme viac a viac. Stále chce-me doma nieèo meni, nieèo ma nové,stále chceme by in. Ma dve autá, dva-tri televízory, aj to nie hocijaké. Poèí-taèe, pre kadého v dome, nové mobily,nový nábytok, pretoe ten od vlani unie je v móde: Nové aty, topánky Ak tomuto nás nútia tí, èo majú v rukáchmasmédia. Oni nám plánujú a kontro-lujú ivot, ivot rodiny, mojej a tvojej,naej mládei. Sú to bohovia", ktorínám od rána do veèera diktujú, èo má-me robi, a tak aj naej mládei. Títonaim deom a mládei hovoria, kedymajú vstáva, èo si majú obliec, èozjes, poèúva, alebo nepoèúva. Onitvoria obraz iaka, mladíka. Oni mu ho-

Výchova detí v rodinách je dnespre celodennú zamestnanos a èonajvyí finanèný zisk rodièov za-nedbávaná. Podobne je to aj v ko-lách, kde uèitelia a pedagógoviazaaení uèebným plánom a uèeb-nými osnovami, nemajú èas venovasa výchove detí. A je tu aj tretia príèi-na a to strach poveda nieèo dnenejmládei. Napomenú ju. Poukáza jejna chyby a ukáza správnu cestu doivota. A koneène v záujme úèinnejejvýchovy detí rodièia, uèitelia a pedagó-govia by vak mali spolupracova.

Som vychovávate¾ v kolskom in-ternáte a z roka na rok pozorujem, emláde je èím ïalej, tým neaktívnejia,bezcitnejia. Niekedy u nás v internáteboli podelené práce, ktoré mali robistredokoláci, obyvatelia internátu unás. Bolo to: deurstvo" sluba navrátnici, obsluhovanie pri raòajkách,obede a veèeri, umývanie riadu, pomocv kuchyni, èistenie chodieb, upratova-nie izieb a pod. Dnes z toho nerobia tak-mer niè. Nech máme akúko¾vek tvori-vú èinnos, je problém urobi poriadokna stole, vyèisti balkóny, terasy inter-nátu od odpadkov. Ani doma sa mláde

voria, ako sa má správa, èo má robi.Táto a takáto výchova sa prenáa aj dorodiny, aj do koly, do internátu a naulicu.

Istotne sa ma opýtate, èi uèite¾ vkole, èi ja ako vychovávate¾ môemuèi deti, aby písali domáce úlohy, oèi-stili si izbu, upratali poste¾, nechali po-riadok za sebou. Áno, lebo aj to jesúèasou výchovy a práce s demi, novdy musím h¾ada vhodné formy ko-munikácie so iakom i celou skupinou.V kolstve pracujem u takmer 30 ro-kov a poèas nich som sa v pedagogickejpráci stretol s mnohými výchovnýmiproblémami. Uvedomujem si, e ich tre-ba poctivo riei, a to aj vtedy, ak ide oindividuálny výchovný problém iaka.

V prvom rade, èo som zistil, je po-trebné urèi si so iakmi pravidlá, kto-ré budú vetci dodriava. Predtým ichvak musia prija za svoje. V skupine simusíme zisti dobré a slabé stránky sku-piny. Èo je ve¾mi dôleité, ba opováilby som sa poveda najdôleitejie, dá-va osobný príklad uèite¾a a vychová-vate¾a. Príklad musíme dáva v sprá-vaní sa, v obliekaní, v práci, v poriadkuvo svojej izbe. V internáte nás deti po-zerajú, sledujú, vidia. Sme s nimi 24 ho-dín. Viac ako rodièia a nai odchovan-ci nás poznajú a pod kou". Je po-trebne motivova deti a hodnoti ichprácu. A ve¾mi dôleitá je aj spoluprá-ca s rodièmi. Ako je dobre, keï vycho-vávate¾ a rodièia spolupracujú a nav-zájom si pomáhajú a h¾adajú cestu jed-notnej výchovy zverených nám deti.

Nae deti, mláde sú dobré, len jepotrebne s nimi robi, rozpráva, po-máha im ukazova pravú cestu. Akoje dobre vedie si sadnú s nimi, vypisi èajík, kávièku a rozpráva o benýchveciach. Deti to chcú, otvárajú sa náma ak majú problémy, rieime ich ¾ahie.Svoje povinnosti urobia s láskou a prej-de im to do zvyku a nebudú v tom vi-die záa, ale rados, zodpovednos.Najväèou odmenou pre vychovávate¾aje, keï si deti získané postoje a návykyz internátu odnesú domov a do ïalie-ho ivota a keï prídu za vami o nieko¾korokov a povedia vám, ïakujeme za po-moc. (Pripravil: A.M.Kuric)

Naa mládea deti

02/2009 PRAMEÒ 2233

Prila k nám suseda, 70-roèná vdo-va a rozpráva, e jej bol pohubený tele-vízor. Zavolala majstra, ktorý jej za opra-vu, vraví, zobral 1.000 Kn. Veï za tiepeniaze ste mohli kúpi nový televízor,povedal som jej. Starenka sa cítilaoklamaná. A stále je ohrozovaná, pretoepodobných nepríjemností s majstrami,priekupníkmi èi falonými poisovacímiagentmi u zaila viac. Z naej spoloèno-sti sa vytratila úcta k starým osobám. Akýje vlastne vzah spoloènosti k starým¾uïom?

Úcta k starím je súèasou prirodze-nej morálky, a preto je prítomná vo väèi-ne kultúr. U kresanov je táto úcta uzá-konená v tvrtom Boom prikázaní. Sta-rí ¾udia patria medzi najzranite¾nejieskupiny obyvate¾stva. Starí ¾udia sa mu-sia vyrovna so zdravotnými probléma-mi, so stratou partnera, samotou Od-chod do dôchodku znamená stratu spo-loèenských kontaktov. Tieto a iné faktoryspôsobujú, e starí ¾udia nemajú dosta-toènú schopnos bráni sa a èasto sú ob-jektom kriminálnej èinnosti. V novináchsom èítal, e sa oèakáva, e v priebehunasledujúcich 50 rokov sa poèet starých¾udí u nás zdvojnásobí. Je naa spoloè-nos na túto skutoènos pripravená? Akoto mono v súèasnosti sledova aj v ma-smédiách. Je známe, e poèet starých ¾udíaj v iných tátoch narastá a vlády tátovvyhlasujú, e sa budú o nich stara. Sta-

rajú sa? e sa nesta-rajú dostatoène, sve-dèí o tom napríkladzniovanie dôchod-kov. A veru dneska-jí svet má iné prio-rity. Dnes sa do po-predia dostal kultmladosti a peòazí.Dnes sa zdôrazòujevýkon a úspech.¼udia, ktorí nespåòa-jú tieto poiadavky,sa povaujú za me-n e j h o d n o t n ý c h ,

zbytoèných. Aj v èasti naej spoloènostipretrvávajú negatívne postoje k starým¾uïom. Kadý èlovek je jedineèný a zas-luhuje si ochranu.

Najdôleitejiu úlohu pri formovanímienky a postoju voèi starým ¾uïom ma-la by by rodina. Avak v dnenej dobevieme, e aj tu je kríza. V ktorej rodine dnesnájdete i spolu starých rodièov so svo-jimi synmi a dcérami a vnúèatami? Roz-padla sa viacgeneraèná rodina, deti ne-majú príleitos spoznáva hodnoty sta-rých rodièov a nenadobúdajú blií vzahk starým ¾uïom. Aj náboenstvo, ktorézdôrazòuje etické aspekty k starým ¾udom,má ve¾mi dôleitú úlohu. Je tu aj situácia,e na starnutie a starobu nie sú priprave-ní ani samí starí ¾udia. Neraz sú zaskoèe-ní tým, e zostarli. Staroba je obdobie, keïsa zavruje ¾udský ivot. Je posledným ob-dobím usporiada si vzahy k rodine, oko-liu a vyrovna sa" s Bohom. Práve na ten-to rozmer sa pri aktivitách pre starých ¾udíèasto zabúda. Starí ¾udia, staroba a star-nutie je výzva pre kadého z nás i pre ce-lú spoloènos, aby sme k nim pristupo-vali zodpovednejie a citlivejie.

(Pripravil A.M. Kuric)

Vzah spoloènosti k starým¾uïom

2244 PRAMEÒ 02/2009

S poteením a na jeden dych" somsi preèítala útlu knihu ilockej autorkys poetickým názvom Belasá oblohadetstva. Práve do tohto detstva, ne-zaaeného klamstvom, intrigami,ohováraním a zlobou nás vetkých- malých aj ve¾kých - akoby za ru-ku vedie talentovaná autorka, enas vnímavou a predovetkým citli-vou ¾udskou duou, matka, uèi-te¾ka a spisovate¾ka v jednej oso-be, Boenka Dasoviæová. Z riadkovtejto detskej knihy na mòa zavanuloto¾kou úprimnosou, toleranciou voèi¾udským slabôstkam, humorom avierou v ¾udské dobro, ktoré je pod-statou kadého èloveka, ktoré vak vòom treba odmala rozvíja a upe-vòova, e som nevdojak zatúila zoz-námi sa s autorkou aj osobne (a somastná, e sa mi momentálne nasky-tla táto príleitos).

Pripomína nám, aké dôleité jema oboch rodièov, chápavých av¾údnych, ktorí sa o diea nene starajú,akí dôleití sú pre citovú výchovu starí ro-dièia, predovetkým vdy láskavé a od-púajúce staré mamy a aké dôleité je naj-mä v kôlke a v niích triedach základnejkoly natrafi na múdrych a trpezlivýchuèite¾ov..., teda aké dôleité je by v detst-ve obklopený vetkými tými, ktorí nás ne-pozorovane a s láskou vedú neprebáda-nou cestou poznania, otvárajú nám bránydo ivota, no zároveò v nás zanechávajúnezmazate¾nú stopu citovej a dobré je, keïaj citlivej výchovy.

Autorka sa hlboko ensky vnára dodue malého èlovieèika, asne nad jeho

fantáziou a obrazotvornosou (v povied-ke Hviezdièky), nad jeho citlivou a neska-zenou detskou duou (v poviedke Na te-drý veèer), ale aj nad jeho vynaliezavosou(v poviedke Zmrzlina). S porozumením ihumorným nadh¾adom preíva stretnutiamalého èlovieèika s prvými prekákami acitovými vzplanutiami (poviedky Biely ba-lík, Ako prei kolu, Babka nad zlato, Deò,v ktorom mama prechádzala na èervenú,Ceruzky a Zabudnutý dádnik), nene hovedie po ceste ich zdolávania. V knike náj-deme aj autorské rozprávky, ktoré sícevychádzajú z poznania populárnych ¾udo-

vých rozprávok o Popoluke, ípkovejRuenke, o Zlatovláske, o dobrých vílachèi nebojácnom Zajkovu Ukovi, ich po-stavy vak sú zasadené do moderného súèa-sného sveta s jeho chápaním dobra a zla,humánnosti a nehumánnosti, èo autorkeslúi ako nevyèerpate¾ný zdroj komiky aláskavého humoru (také sú rozprávky Zaj-ko Gabriel a Popoluka, Poplach na krá¾ov-skom dvore, Rozprávka o smutnej dobrejvíle). Svoju alegóriu na ¾udské správaniea konanie autorka stavia na neivom sve-te techniky (rozprávka Telefónna láska) èina pestrom svete jarných kvetov (rozprávkaJarná pohoda). Jediná báseò, zaradená do

výberu, láskou je preiarená spomienkaautorky na jej detstvo a osoby jej detstvunajbliie, teda na rodièov (báseò Obraz zdetstva).

Jazyk poviedok aj rozprávok je ivý,dynamický, blízky konverzaènému týlusúèasnej modernej slovenèiny a v prekla-doch potom chorvátèiny, plný metafor,prirovnaní, frazeológie, deminutív aj ex-presív, familiarizmov aj detských slov, te-da blízky je slovnej zásobe detského èita-te¾a, pre ktorého je knika primárne urèe-ná. koda len, e koneèná jazyková úpra-va knihy nebola zverená rodenému Slová-kovi a slovakistovi, ktorý by bol rozplietolzamotané uzlíèky pravopisných pravidiela nahradil zauívané, ale dnes u zastara-né výrazy a zvraty národnostnej meninyijúcej v Chorvátsku výrazmi zo súèasnej

modernej spisovnej slovenèiny. Ve¾mi vysoko hodnotím biling-

válny charakter knihy, umoòujúcivzájomne porovnáva lexikálne, gra-matické aj tylistické prostriedky vdvoch blízkych slovanských jazykoch,budova na paralelách a spoloènýchkultúrnych hodnotách. Siahnu tedapo nej môu malí aj ve¾kí, Slováci ajChorváti, ale najmä slovenskí Chor-váti a chorvátski Slováci, teda ¾udia,ktorým sú obidve kultúry a obidvajazyky blízke a ktorí sú nosite¾mi najv-yích ideálov porozumenia a dávne-ho bratstva naich dvoch národov.

Kadé diea si v knihe nájde hlbo-ký etický odkaz, blízke mu budezmý¾anie aj konanie postáv, schutisa zasmeje nad sprítomnením svetaklasických ¾udových rozprávok.

No a v kadom z nás dospelých Boen-ka Dasoviæová svojou knihou Belasá oblo-ha detstva prebudí hlboko ukrytého ma-lého èlovieèika, zvedavého a zranite¾né-ho, akými sme boli v èase svojho detstva.Poïakujme sa teda autorke, e nám toh-to zabudnutého èlovieèika pomáha oivia spolu s ním spomenú si na vetkýchtých, ktorí nás detstvom sprevádzali a kto-rým patrí naa veèná vïaka. Lebo oblo-ha je stále belasá - len ju treba vedie uz-rie.

(doc. PhDr. Eva Tibenská, CSc., lek-torka slovenského jazyka a slovenskej kul-túry na Univerzite v Záhrebe)

Obloha je stále belasá - len jutreba uzrie

Boena Dasoviæová

02/2009 PRAMEÒ 2255

Horskáturistika

Príroda je to, èo nás obklopuje a èo-ho sme súèasou. Jej krása vzbudzujeobdiv a pokoj, zároveò vak aj repekta úctu k dedièstvu, za ktoré sme zodpo-vední. Veï vïaka lesom dýchame zdra-vý vzduch a vïaka nim sa môeme ko-cha nádherou prírodných scenérií.

Slovensko je krajina zelených lesov,mohutných vrchov a dolín atraktívnychpre letnú dovolenku. Nezabudnute¾nýzáitok vám poskytnú nádherné vodopády,tiesòavy èi jaskyne. Slovensko je domovomvzácnych rastlín a zvierat. V listnatých le-soch môete stretnú srny èi diviaky, nastromoch ukajúce ïatle. Vo vysokohor-ských pásmach ijú kamzíky alebo svite.V ihliènatých lesoch má svoj domov aj med-veï. Mnostvo národných parkov, poho-rí, riek, minerálnych prameòov a jaskýòvytvára zo Slovenska bohatú prírodnú kra-jinu. A dve pätiny územia Slovenska tvo-ria lesy. Listnaté mierne prevaujú nad ih-liènatými. Najkrajie obdobie pre horskúturistiku je na Slovensku od mája do sep-tembra. Vám alebo aj vaim deom pri-nesie turistika ve¾a èerstvého, zdravéhovzduchu. Po horskej túre, o ktorej nároè-nosti rozhodnete sami, získate nové záitky,osvieenie a optimizmus do ïalích dní.

Slovensko má 9 národných parkov a14 chránených krajinných oblastí. Najme-ní je Pieninský národný park, najväèí jeNárodný park Nízke Tatry. Tatranský ná-

torých trasách nie je moný výstup bez hor-ského vodcu.

Obleèenie, obuv, tekutiny Na túru pouite pohodlnú, pevnú obuv.

Otvorené ¾apky a sandále nie sú vhodné.Cestièky v horách sú èasto kamenisté, môuby mokré, nevhodná obuv by vám moh-la spôsobi úraz. Obleèenie na turistiku bymalo by viacvrstvové, aby ste sa mohli priochladení obliec a pri oteplení vyzliec.Teplota v horách sa odliuje od teploty vníinách a s nadmorskou výkou klesá.Niekedy pri teplom, slneènom poèasí staèív niích polohách Slovenska len trièko,bez vrchnej bundy sa vak na túru neod-porúèa ís. Na vrcholoch pohorí je teplo-ta v lete len nieko¾ko stupòov nad nulou.Nezabudnite na dostatoèné mnostvo te-kutín a majte pri sebe aj nieèo na zjedenie.Horské chaty ponúkajú obèerstvenie,nevyskytujú sa vak vade a môu by prevás v prípade potreby ïaleko. V zime sú vslovenských horách teploty pod nulou, po-trebujete rukavice, èiapku, teplú vetrovkua teplú obuv.

Lyovanie V zime vydáva horská sluba upozor-

nenia o hroziacich lavínach. Nieko¾ko tu-ristov kadý rok príde o ivot pod lavínou.Vdy si dopredu zistite, èi nehrozí lavíno-vé nebezpeèenstvo. Lyujte sa na miestachna to urèených, nevyh¾adávajte nebezpeè-né územia. V prípade potreby kontaktuj-te horskú slubu. (Pripravil A.M. Kuric)

rodný park je územie s najvyími vrchmi.Najdivokejie turistické chodníky sú v Slo-venskom raji. Významné krasové územieje v Slovenskom krase. Ak sa rozhodnete

spoznáva nádhernúprírodu slovenských le-sov a vydáte sa na turi-stiku, nebudete skla-maní. Nájdete náuènéchodníky a turistickétrasy, môete splavo-va rieky, obdivovakrásy kaòonov riek,ui si výh¾ad na Slo-vensko z niektoréhovrcholu hôr. Výh¾adydo dolín sú naozaj ne-zabudnute¾né. Preve-dieme vás po chodníè-koch naich lesov,predstavíme vám to, èo

môete vidie v oblasti, ktorú si vyberie-te pre svoju dovolenku. Turistami najna-vtevo