Liečivé a jedovaté rastliny - mato.scot.skmato.scot.sk/prace/liecive-rastliny-3.pdf · Používanie liečivých rastlín na liečenie chorôb má niekoľko predností: 1.Účinné

Ročníková práca 2013

Liečivé a jedovaté rastliny

Matúš Hubinský

V. A., ZŠ Kubranská, Trenčín

Matúš Hubinský V. A.

Liečivé a jedovaté rastliny

1. Úvod – prečo som si vybral túto tému

2. Čo sú to liečivé rastliny?

3. Čo obsahujú liečivé rastliny?

4. Liečivé rastliny a ich význam v minulosti

5. Liečivé rastliny a ich využitie v súčasnej medicíne

6. Zber liečivých rastlín

7. Sušenie a uskladnenie liečivých rastlín

8. Liečivé rastliny

9. Spracovanie liečivých rastlín

10.Aké sú jedovaté rastliny?

11.Jedovaté rastliny v minulosti

12.Jedovaté rastliny a súčasnosť

13.Jedovaté rastliny

14.Prvá pomoc pri otrave jedovatými rastlinami

15.Čo som sa nové dozvedel – môj prínos a závery

16.Zdroje

Liečivé a jedovaté rastliny 1


1. Úvod – prečo som si vybral túto tému

V roku 2010 som si vytvoril svoj prvý herbár. Podrobnejšie som na tejto témezačal pracovať minulý rok. O jednotlivých rastlinách som si zapisovalzaujímavosti a zistil som, že čím viac sa o tejto téme dozvedám, tým viac mabaví. Stále som objavoval niečo nové. Najviac sa mi páčia liečivé rastliny.

2. Čo sú to liečivé rastliny?

Liečivé rastliny sú rastliny, ktorévytvárajú liečivé látky. V Európeexistuje asi 1000 Druhovliečivých rastlín. Liečivé rastliny kombinujú látkysvetlo, kyslík, vodu niektoréživiny ako napríklad dusík,vápnik, fosfor... Z niektorýchzbierame len kvety, z inýchkoreň alebo listy, plody, alebokôru.

3. Čo obsahujú liečivérastliny?

Cukry – sú to dôležité stavebnélátky. Tvoria až 75 percent váhysuchého rastlinného tela. Preživočíchy sú dôležité kvôlienergii. Najdôležitejšie vo voderozpustné cukry sú glukóza, fruktóza a sacharóza (repný cukor).

Glukóza - hroznový škrobový cukor. Škroby sa v lekárnictve používajú navýrobu zásypov alebo tabletiek. Je aj hlavne v ľudskom tele

Dextróza - najbežnejší cukor v prírode, vyskytuje sa najmä v zrelom ovocí a vrastlinných šťavách.

Sacharóza - organická zlúčenina, bežne známa ako repný alebo trstinovýcukor. Je to biela kryštalická látka bez zápachu, sladkej chuti. Skladá sa z



jednej molekuly glukózy a jednej molekuly fruktózy. V prírode sa bežnevyskytuje, tvoria ju zelené rastliny ako rozpustný sacharid. Používa sa voveľkom množstve predovšetkým v potravinárstve ako sladidlo, ale ikonzervačná látka. Vo farmácii sa využíva na úpravu chuti liekov, ako plnivoalebo spojivo. Po požití sa rozkladá na glukózu a fruktózu, ktoré rýchloprechádzajú do cievneho systému.

Glykozydy – patria k stavebným látkam a nachádzajú sa najmä v bunkovejšťave a kde majú dôležitú zásobnú a ochrannú úlohu. Obsahujú uhlík, vodík akyslík, niektoré aj dusík alebo síru. Vznikajú väzbou cukrov alebo cukru snecukornou zložkou. Viaceré glykoyzy sú prudko jedovaté.

Triesloviny – sú podobné glykozydom. V rastlinných bunkách vznikajú hlavnez cukrov. Sú stavebnými, zásobnými a ochrannými látkami. Napríklad dubovédrevo.

Éterické oleje (silice) – sú silne aromatické látky, obsahujúce uhlík, vodík akyslík. Vytvárajú sa v protoplazme – bielkovine, ktorá je živá hmota bunky. Priobyčajnej izbovej teplote silice vyprchajú.

4. Liečivé rastliny a ich význam v minulosti.

Najstaršie záznamy o rastlinnom lekárstve pochádzajú z Číny, a to tisícky rokovpred naším letopočtom. Ďalšie záznamy pochádzajú z Egypta, Indie, Aztékov,Inkov a Máyov. Do Európy prenikla väčšina poznatkov z Ríma, kde boliprevažne grécki lekári. Medzi tých najznámejších patria Asklepios, Hippokratesa Galenos. V Európe napísal prvú knihu o liečivých bylinkách grécky lekárDioscorides pod názvom De Materia Medica v 1. storočí. Rimania verili vblahodarné účinky bylín. Bičovali sa stonkami žihľavy, aby vznikla zápalováreakcia pokožky, ktorá utíši reumu. Široké masy bežných ľudí liečili prevažneduchovní. V 18. storočí boli vydané prvé lekárske liekopisy, ktoré sa zaoberaliprevažne rastlinnej liečbe.V minulosti poznali liečivé byliny v každej domácnosti. Napríklad bežnú jahoduobyčajnú – jahodíčie, používali na zmiernenie dýchavičnosti.Keď sa na koži vytvorili chrasty, prikladali na ne čerstvo nazbierané rubáčki(plody Slezu nebadaného).Liekom proti kašľu bol bez – baza čierna, uvarená v sladkom mlieku. Prisuchom kašli bol účinným liekom odvar zo suchej žihľavy.Hnisavé a zapálené rany sa umývali odvarom z repíka lekárskeho. Podobneaj krvácajúcu ranu ošetrovali repíkom, alebo kvapkali do otvorenej ranytekutinu vytlačenú z dužiny mačasúcha – rebríček obyčajný.Na všetky bežné choroby nepoužívali len jednotlivé byliny ale aj ichkombinácie. Napríklad na tuberkulózu používali prasličku, repík a bazový kvet.



Na nervové záchvaty účinkovala zmes hluchavky bielej, chmeľu a koreňvaleriány. Kombináciu byliniek pýr, praslička, breza (lístie) lipa a mačasúchpoužívali proti reume. Mnohé sa používajú dodnes.Človek už veľmi dávno zistil, že rastliny môžu slúžiť nielen ako potrava, alemnohé sú vhodné na liečenie chorôb, iné zdraviu škodia. Od roku 1785 sabylinky používali na liečenie najrôznejších ťažkostí, až jedna z nich dramatickyurýchlila vývoj farmakológie. Anglický lekár Withering zistil, že chorobavodnatieľka spôsobená zlyhávaním srdca sa dá veľmi dobre liečiť výťažkom znáprstníka. Podarilo sa z neho vylúhovať srdcové glykozidy: digoxín a digitoxín,ktoré sa pri liečbe porúch srdca používajú dodnes.

5. Liečivé rastliny a ich využitie v súčasnej medicíne

Fytoterapia je liečba pomocou rastlín. Je to bylinkárstvo na vedeckýchzákladoch. Súčasná explózia liečby liečivými rastlinami - fytoterapia - dosiahlaaž nežiaduci záujem verejnosti, pričom vychádza zo správnej zásady, ale aj zveľkého omylu: je pravda, že „niet byliny, ktorá by na niečo nebola", ale nie jepravda, že „čo je prírodné, nemôže škodiť“, a „ak bylina nepomôže,nepoškodí". Liečivé rastliny totiž liečia obsahom svojich účinných látok a ak ichdávkujeme neodborne, samoliečbou, indikačne nesprávne, vo vyšších dávkachv nesprávnej kombinácii s inými liečivami a dlhodobo, môžu vyvolať vážnepoškodenie organizmu.

Používanie liečivých rastlín na liečenie chorôb má niekoľko predností:

1. Účinné látky sa v nich nachádzajú v nižšej koncentrácii ako v chemickyvyrobených liečivách, je pri fytoterapeutickej liečbe je malápravdepodobnosť vyvolania nežiadúcich príznakov a porúch.

2. Nezaťažujú vnútorné orgány ktoré nás chránia pred cudzími látkami.3. Liečivé rastliny okrem známych liečivých látok obsahujú aj ďalšie látky,

ktoré sa z hľadiska modernej vedy môžu zdať zbytočné, tieto látky všakčasto pôsobia ako urýchľovače ďalších chemických reakcií v našom tele,čím napomáhajú procesu liečenia.



6. Zber liečivých rastlín

Rastliny zbierame sa zbierajú vo vhodnom čase roka a za určitých vhodnýchpodmienok. Jedným z najdôležitejších pravidiel pre zber liečivých rastlín jesuché počasie, keď nie sú na rastlinách kvapky dažďa alebo rosy. Nikdynezbierame rastliny počas hmly ani dažďa. Sú druhy rastlín, ktorých zber saodporúča robiť zásadne v dopoludňajších hodinách a naopak rastliny, u iných jelepšie ich zbierať poobede alebo večer.

Rozhodujúci je obsahúčinných látok.Podzemky, korene, cibulea hľuzy - sa zbierajú predobdobím oddychu - na jeseň(valeriána, ibiš). Vňate (ľubovník, repík,materina dúška) - sa zbierajúv období, kedy ešte nie súprítomné žltnúce listy, alebozdrevnatené časti. Poškodenélisty, alebo stonky sa z vňateodstránia. Listy by mali byť včase zberu dostatočnevyvinuté a prirodzenesfarbené (bez hrdze aškodcov). Listy rastlín s obsahom

silíc (medovka, mäta, šalvia) sa zvyčajne zbierajú tesne pred kvitnutímrastliny, alebo na začiatku kvitnutia. Aby nedochádzalo k odparovaniu silice,odporúča sa robiť zber za podmračného počasia. Väčšinou sa zbiera celá vňať alisty sa oddelia po usušení rastliny. Kvety (nechtík, rumanček, slez, ibiš, levanduľa) - sa odporúča zbierať v dobekvitnutia, alebo tesne pred úplným rozkvitnutím. Nie však pri vädnutí aleboodkvitnutí rastliny. Zber kvetov si vyžaduje slnečné a suché počasie.Semená (ľan, pupalka) alebo plody (brusnice, čučoriedky, fenikel, aníz,koriander) - sa odporúčajú zbierať v ranných hodinách. Po odtrhnutí rastliny, vnej začnú prebiehať procesy, ktoré musia byť usmernené, aby sa zachovalobsah účinných látok a s ním spojený najpriaznivejší účinok. Dôležitý je rýchlypreprava do miesta spracovania.

Byliny zbierame do prúteného košíka alebo vrecka zo vzdušného materiálu,nikdy nie do mikroténových vreciek – bylinky by sa zaparili. Zbierame vždy lenčerstvé a zdravé rastlinky.



7. Sušenie a uskladnenie liečivých rastlín

1. Rastliny konzervujeme predovšetkým sušením. Nazbierame len toľkomateriálu, koľko stačíme usušiť.

2. Miesto na sušenie si pripravíme skôr ako ich začneme zbierať.3. Uskladňujeme ich na suchom, prevzdušnenom mieste kde je teplo a

málo svetla (vhodné sú na to povaly a stodoly). 4. Rastliny dokonale očistíme (zbavíme ich zhnitých častí). Hrubé časti

rastliny (korene) rozrežeme .5. Rastliny nemôžu byť pri sušení na sebe, musia byť oddelené od seba

aby sa nepokazili. Dáme ich na dlážku alebo na rovnú dosku. Pod nerozprestrieme čistý papier.

6. Dĺžka sušenia závisí od vzduchu, teploty miestnosti a obsahu vody vrastline. Suchý vzduch má mať prístup zo všetkých strán. Rastlinysušíme pri teplote 30-40°C.

7. Rastlinu sušíme dovtedy, kým sa z nej odstráni voda. V lete do 3 až 8dní, na jar alebo na jeseň 1 až 2 týždne.

8. Drogy uschovávame samostatne, na dobre vetranom suchom chladnommieste. V papierových vreciach alebo sklenených nádobách zfarebného skla.

9. Rastliny nesmieme trhať, lámať ani ináč drobiť aby sa zachoval obsah avonkajší vzhľad.

10. Jedovaté rastliny nesmieme sušiť ani uschovávať medzi ostatnýmirastlinami (v inej miestnosti). Pri manipulácii s nimi treba používaťochranný dýchací filter aj priliehajúce okuliare. Obaly s jedovatýmirastlinami označíme slovom JED.

N11. Droga je chúlostivý materiál aj pri najstarostlivejšej údržbe sa časom

mení. Pričom postupne zaniká jej liečivá hodnota.

Správne usušený list liečivej rastliny. Nie je polámaný.



8. Spracovanie liečivých rastlín

Liečivé rastliny sa môžu spracovávať do rôznych foriem:

Zápar

Najbežnejším a najjednoduchším spôsobom užívanialiečivých rastlín je príprava záparu. Princípom jeprienik účinných látok z vysušenej rastliny (drogy)do horúcej vody. Takto sa najbežnejšie používajúlisty, vňate, kvety. Zápary sa pripravujú zaliatímdrogy vriacou vodou (100 °C). Tá sa nechávylúhovať 15 minút.

Odvar

Pripravuje sa najčastejšie z kôry, koreňov, alebostoniek, ktoré si vyžadujú dlhšiu dobu lúhovania. Vprocese odvaru prebieha dlhšia extrakcia (dlhšievylúhovanie) účinných látok do vody. Odvar sapripraví varením drogy vo vode 10 až 20 minút.

Tinktúra

Najbežnejší spôsob prípravy tinktúr je macerácia (vylúhovanie silíc), drogynecháme vylúhovať v alkohole za studena 1 až 2 týždne, najčastejšie v pomere1:5. Výhodou tinktúr je ich stálosť a vysoký obsah účinných látok.

Sirup

Pripravujú sa často u drog obsahujúcich účinné látky proti kašľu, alebo navykašliavanie. Najbežnejšia je príprava jednoduchého sirupu: pripraví sarozpustením cukru (sacharózy) v zápare alebo odvare za stáleho miešania priteplote 60 °C. Roztok sa krátko povarí a odstráni sa vzniknutá pena. Následnesa roztok doplní vlažnou vodou na pôvodný objem a za tepla sa sfiltruje.



9. Liečivé rastliny

Skorocel kopijovitý (Plantago Laceeolata)

Keď brúsiš nôž, poobzeraj sa za skorocelom.

Výskyt: Hojne rozšírený v rôznych lúčnychspoločenstvách, popri cestách, na rumoviskách apoliach od nížin po horský stupeň. Použitie: Veľmi liečivý. Používa sa proti kašľu,bolestiam brucha a na liečenie rán. Droga obsahujeprotizápalové látky a látky tvoriace ochranné povlaky.Aplikuje sa najmä pri chorobách dýchacích ústrojov,pri astme, pri zápaloch močových ciest, pri porucháchžlčníka a pečene, pri vredovej chorobe , pri katarežalúdka a čriev. Na vonkajšie použitie je vhodná šťava z čerstvých listov nahojenie rán, ako obklad alebo náplasť na opuchy a prvá pomoc pri zastaveníslabého krvácania. Okrem listov sa výnimočne zbierajú aj semená skorocelu,keďže sú bohaté na vlákninu. Môžu sa tiež užívať ako účinné a neškodnépreháňadlo a ich sliz pomáha znižovať cholesterol. Čerstvá šťava z listovpomáha pri popŕhlení žihľavou.

Zbehovec plazivý (Ajuga reptans)

Keď sa chceš uvoľniť zbehovec treba použiť.

Výskyt: Listnaté lesy, lúky, kroviny, na vlhkýchpôdach Použitie: pôsobí proti bolesti, pridáva sa doodvarov na liečbu pečene, žlčníka a žalúdka.Droga mierne znižuje krvný tlak, pôsobí protibolestiam tráviaceho ústrojenstva, mierneukľudňuje, užíva sa na podliatiny či inézranenia končatín. Podáva sa najčastejšie voforme nálevu, 2 až 4 krát denne.



Jahoda obyčajná (Fragaria viridis)

Chutí mne aj medveďom a nie je tocelý strom.

Výskyt: vlhké lúky v kroviny a svetlélesyPoužitie: zmierňuje bolesť. Jahodovýčaj slúži predovšetkým ako dezinfekčnýprostriedok na posilnenie organizmu.Je vhodný ku každodennému pitiu, aleaj pri dlhodobejšom používaní akonáhrada čierneho čaju. Obsahuje veľatrieslovín a preto sa používa prihnačkách, krvácavých hemoroidoch.Používa sa pri poruchách látkovejpremeny, kataroch žalúdka a čriev,ochoreniach obličiek a močových ciest,kameňoch v obličkách a močovommechúry, tiež pri ochoreniach žlčníka,dne a astme. Rozširuje cievy a znižujekrvný tlak. Obsah železa je užitočný prichudokrvnosti. Má detoxikačné účinky.

V sezóne je treba jesť hlavne veľa plodov. Možno ju používať neobmedzene, aleu niektorých ľudí sa po jej požití vyskytla vyrážka, alebo svrbenie. Neodporúčasa pri cukrovke, ekzémoch, žihľavke. Známe červené „bobuľky“ sa uplatňujúnajmä v kozmetike. Už po stáročia sa čerstvé plody používali na bielenie pleti aodstraňovania pieh. Bieliace schopnosti savyužívajú aj pri odstraňovaní zubného kameňači škvŕn. Sú tiež vhodné na ošetrenie od slnkaspálenej pokožky. Posilňujúce účinky majú napečeň a šťava z nich má dokoncaantibakteriálne vlastnosti. V minulosti sapoužívala pri epidémii týfusu. Masku z jahôd sipripravíte nasledovne: do popučených jahôdprilejte mlieko a následne aj popučené varenézemiaky. Naneste na pleť a nechajte pôsobiť 20minút. Potom stačí tvár umyť teplou vodou.

Bôlhoj lekársky (Anthyllis vulneraria)

Bôlhoj preženie ťa ale v ústach vylieči ťa.

Výskyt: : Rastie na slnečných stráňach asuchých lúkach, čiastočne v nížinách, ale



častejšie v subalpinskom pásme. Vyskytuje sa roztrúsene na celom území. Použitie: používaná vnútorne má sťahujúci, má slabý preháňavý účinok. Na zlepšenie látkovej premeny v tele sa pripravuje z 2 až 3 lyžíc drogy a 1/4vody zápar, ktorý sa nechá 15 minút postáť a pije sa v priebehu dňa. Nazábaly, kúpele a vymývanie rán, na vredy a ekzémy a na kloktanie pri zápalochústnej dutiny, ďasien a mandlí sa pripravuje zápar z dvojnásobného množstvadrogy. Bôľhoj lekársky sa používal v zmesi s malinovými a jahodovými listamiako náhrada za pravý čaj. Súčasne je aj vynikajúcou medonosnou rastlinou.Kvet bôlhoja sa používa podobne ako vňať, teda predovšetkým ako preháňadloa lokálne antiseptikum. Čaj z drogy sa pripravuje z 2-3 polievkových lyžícdrogy, ktoré sa prelejú jedným pohárom vriacej vody a zápar sa nechá stáťprikrytý asi 15 minút. potom sa prefiltruje a v priebehu dňa sa pije podúškoch. Čerstvé rozotreté kvety sa prikladajú na rany, ktoré sa potom lepšiehoja. Zápar sa pripravuje z dvoch polievkových lyžíc sušených kvetov na pollitra horúcej vody.

Rebríček obyčajný (Achillea Millefolfum)

Keď armáda nemá lieky, príde na lúky.

Rebríček je jedna z najstarších liečivých bylín.V stredoveku ľudia v nej hľadali pomoc pribesnení moru a úhynu dobytka. Počas prvejsvetovej vojny ním liečili vojakov. Volali ho„krvavník“ V severnej Európe sa rebríčekpoužíval ako trpká substancia do piva, dávnopred chmeľom. V Nemecku zostal aj jehoľudový názov poľný chmeľ. Bol pomenovanýpodľa gréckeho hrdinu Achyla.Výskyt: rastie na suchých, trávnatých astepných lokalitách s kamenistým alebopiesočnatým podkladom, na rumoviskách a pri okraji ciest. Bylinka patrí kunajstarším liečivým rastlinám. Už starí Gréci odporúčali rastlinku na rany avredy a stredovekí lekári vyzdvihovali jej schopnosť zastaviť krvácanie.Použitie: žlčopudné, sťahujúce, močopudné, upravujúce menštruáciu, protikŕčom. Má protizápalové a hojivé vlastnosti. Vonkajškovo rebríček pôsobí akoutišujúci a hojivý prostriedok. Upokojuje svrbiacu a podráždenú (odretú,popraskanú a uštipnutú) pokožku. Vnútorne sa odporúča na niektoré tráviaceporuchy (plynatosť, pomalé trávenie, nadúvanie) a zápal hrubého čreva.Používa sa na liečenie ťažkých rán.



Mäta pieporná (Mentha piperita)

Mäta pieporná, pre ľudí je potrebná a pre myši odporná.

Výskyt: U nás sa pestuje vo väčšom napoliach a v malom v záhradkách.Nerozmnožuje sa semenami, pretože mätapieporná je kríženec s poruchou tvorbysemien. Je to prirodzený hybrid mäty vodnej(Mentha aquatica) a mäty klasnatej (Menthaspicata). Veľmi ľahko sa však rozmnožujevegetatívne, delením trsov alebo koreňovýmipoplazmi. Niektoré jej odrody sú citlivé navymŕzanie, preto treba rastliny v zimezakrývať.Použitie: pomáha pri ochoreniach žalúdka ačriev, ako aj pri poruchách pečene a žlčníka,zabraňuje zvracaniu, uvoľňuje cievy, podporujepotenie. Je účinný liek proti kašľu a pľúcnymťažkostiam, používa sa pri liečbe nádchy.Znižuje horúčku. Zbiera sa vňať a listy. Vľudovom lekárstve sa mäta používa na zmiernenie bolesti, najmä pre priaznivýúčinok silice (mentolu) na potláčanie citlivosti nervových zakončení, podporuvylučovania žlče pri trávení, proti hnačke (najmä pre jej obsah trieslovín).Zápar sa pije počas dňa pri žalúdočných, žlčníkových a črevných ťažkostiach,plynatosti. Môže sa použiť aj na kloktanie a inhaláciu. Čerstvý list ako náplasť

na čelo pri bolestiach hlavy. Zlepšujesústredenie. Výborný je mätový čaj akúpeľ. Mäta údajne odpudzujemravce, blchy a myši. V kuchyni jeskvelá pri príprave octov, sirupov, nakorenenie paradajkových nápojov apokrmov. V menšom množstve sa hodído plniek, zeleninových pokrmov, nabaranie, jahňacie a rybacie mäso, dozelených omáčok a majonéz,pomazánok, ryže, strukovín, šalátov,uhoriek, bylinkových masiel, syrov,plnenej zeleniny, zapekanýchzemiakov so zeleninou.



Skorocel väčší (Plantago Major)

Listami je väčší, každý ho má rád, účinkamimenší ako jeho kamarát.

Výskyt: rumoviská, vedľa ciest, polí, namedziach, okrajoch lúk, na pastvinách, hrádzach,v záhradách, uprednostňuje vlhké pôdy, bohaténa živiny, hlinité, piesčité až kamenité, dobreznáša zašliapanie aj rôzne znečistenie pôdy. Použitie: liečivý podobne ako skorocel kopijovitý.Čerstvé listy sa používajú na chladivé obklady narany. Listy majú trpkú chuť, sťahujúcu, hodia sana spracovanie kože. Priaznivo pôsobí žalúdočnéa črevné sliznice a pri hnačke.

Čakanka obyčajná (Cichorium Intybus)

Krása a úspech sú skryté v zdravej pečeni.

Kvitne len doobeda.Výskyt: rastie pri cestách, na medziach, lúkach,pasienkoch, násypoch, pri cestách a pod. Hojne savyskytuje v celej Európe, severnej Ázii a v Afrike akoburina. Použitie: Prvé zmienky o liečivých vlastnostiach súna egyptských papyrusoch (4000 r. pred n. l.) apokladali ju za priateľku pečene. Koreň sa užívavnútorne na podporu trávenia, činnosti obličiek,tráviacej sústavy a žliaz s vnútorným vylučovaním.Osvedčil sa aj v liečbe príznakov tráviacich porúch(nadúvaní, pomalom trávení, plynatosti, zápche) akožlčopudná, zvyšuje vylučovanie žlči a urýchľujúcavyprázdňovanie žlčníka, povzbudzujúce tvorbu žlče.Zastavuje množenie baktérii a znižuje hladiny tukov acholesterolu v krvi. Z koreňa sa vyrába chutná káva.



Lopúch menší (Arcitium)

Keď chceš mať pekné vlasy, zabudni nanenávisť.

Výskyt: Rastie popri cestách a plotoch,riekach i potokoch, na rumoviskách, medzikrovím a pod. Použitie: Napomáha látkovej premene.Pomáha pri ekzémoch, poruchách tráveniaa cukrovke. Slúži aj na ošetrovanie vlasovejpokožky (zväčša v olejovom extrakte). Vdomácnostiach možno koreň pripraviťsurový, varený (napr. v polievke), pečený avyprážaný.

Balota čierna (Ballota nigra)

Aj keď rastie na nepeknej pôde, dušu tivyliečiť môže.

Výskyt:Rastie v záhradách, pri cestách, na rumoviskácha skladištných plochách, najmä tam, kde je vpôde dostatok dusíka.Použitie: pomáha na nervový systém. Vliečebnej praxi sa používala už oddávna naliečenie bolestí očí a uší. Používa sa priporuchách nervovej sústavy, ako sú napríkladdepresie, migréna, stavy úzkosti a iné psychickéa nervové ťažkosti. Okrem toho má potopudnýúčinok. Zvonka sa droga používa na obkladyproti reumatickým bolestiam.



Repík lekársky (Agrimonia Euratoria)

Jeden liek na všetko a pre každého.

Výskyt: Repík je rastlina teplo isuchomilná. Preto obľubuje slnečnéstanovište. Pôda mu vyhovuje ľahšia ažstredná, hlinito piesočnatá. Rozmnožujesa semenami, alebo delením staršíchtrsov. Semená niekedy klíčia až pol roka.Rastie bežne vo voľnej prírode. Použitie: Zvonka používame repík voforme obkladov na popáleniny, zle hojacesa rany, zastavenie krvácania, kožnéochorenia. Odvar lieči predovšetkýmvšetky choroby vnútorných orgánov.Pečeň, žlčník, obličky, žalúdok,dvanástnik. Odvarom sa používa pribolestiach v krku a pri zápaloch dutinyústnej. Silný odvar z repíka je najlepšímliekom na presilené a inak choréhlasivky, preto sa odporúča napríklad rečníkom, učiteľom, spevákom. Repíkovýkúpeľ, ktorý pomáha pri opuchnutých kĺboch, bolestiach nôh a prihemoroidoch.



10. Aké sú to jedovaté rastliny?

Už veľký lekár a prírodovedec Paracelsus (1494-1541) povedal: „ Všetky vecisú jedovaté a nič nie je bez jedu. Závisí od dávky, či je vec jedovatá“.K jedovatým rastlinám zaraďujeme také druhy, ktoré obsahujú toxické, čižejedovaté látky. Tieto vyvolávajú v ľudskom (ale niekedy i v živočíšnom)organizme aj vo veľmi malých množstvách chorobné zmeny, ktoré môžu končiťsmrťou. V jednej jedovatej rastline sa môže nachádzať aj viacero jedov. Sú tonajmä alkaloidy (zásadité bázické látky s obsahom dusíka), glykozidy(organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón), toxalbumíny (látkypríbuzné bielkovinám, ktoré pôsobia až po dlhšom čase, po vstrebaní sa dokrvi, kde spôsobujú zhlukovanie červených krviniek, a preto sú mimoriadnezákerné) a saponíny (po premiešaní s vodou penia ako mydlo, niektoré súveľmi nebezpečné, lebo spôsobujú rozklad červených krviniek). Len málodruhov rastlín obsahuje jedovaté silice (éterické oleje typické svojímzápachom), živice a horčiny. Špeciálnu skupinu jedovatých rastlín tvoria také,ktoré sú zároveň liečivé. Ich zber je možný iba pod dozorom zodpovednýchosôb, nikdy sa ho však nesmú zúčastňovať deti. Keďže všetky jedovaté látkymajú tú vlastnosť, že otravujú organizmus hlavne prostredníctvom slizníc (kožaich prepúšťa len za zvláštnych okolností), zberatelia by mali dbať najmä na to,aby ochranné rukavice zašpinené šťavou z jedovatých rastlín neprišli do stykuso sliznicou (ústa, oči...). V súčasnosti sa na našom území vyskytuje asi 400 druhov jedovatých rastlín,pričom najviac sa nachádza v čeľadi ľuľkovité a iskerníkovité.

11. Jedovaté rastliny v minulosti.

Ľudia už veľmi dávno prišli na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať ajnepohodlní ľudia. Predpisy o maximálnych dávkach vtedy ešte neexistovali, ibasa odhadovalo, kam siaha liečivosť a kde sa už začína smrteľná dávka.Jedovatými rastlinami sa často trávila zver, čo vyjadrovalo i ich pomenovanie.Napr. latinský názov prilbice (Aconitum) v preklade vyjadruje zabíjanie. V antických časoch sa na otrávenie ľudí používal najmä bolehlav (Coniummaculatum). Podľa opisu Platóna, odvar z bolehlavu usmrtil aj slávnehoSocrata.Kuriózny je aj prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofónovej armády.Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov.Už od mýtických čias, keď Medea z Kolchidy začala svoju travičskú činnosť, sanašlo dosť ľudí, ktorí si z nej brali vzor. Predpokladá sa, že Medea používalapráve jed z jesienky (Colchicum autumnale). Tento povestný jed spomínajú islávni básnici Horácius a Ovídius.



12. Jedovaté rastliny a súčasnosť.

V dnešnej dobe otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté. V súčasnosti kintoxikácii jedovatými rastlinami dochádza kvôli zámene s jedlými rastlinami(hríby) alebo nesprávnemu užívaniu liečivých rastlín. Časté sú aj detské otravy,lebo deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Jedovatosťniektorých rastlín podmieňujú obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celejrastline alebo len v niektorej jej časti.

13. Jedovaté rastliny

Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale)

Pozor daj na jesienku, donúti ťa používaťplienku!

Výskyt: Typická bylina lúk a pasienkov.Jedovatosť: Semená obsahujú alkaloidkolchicín (0,2 – 0,9 %), mastný olej (až 17 %),cukor a trieslovinu. Hľuzy obsahujú spravidla0,4 % kolchicínu, kvety 0,6 %. Jedovatýkolchicín je obsiahnutý vo všetkých častiachrastliny. Sú známe a opísané mnohé otravy,niektoré aj so smrteľným koncom. Postihnutéboli predovšetkým deti, ktoré na tento rastlinnýjed reagujú zvlášť citlivo. Otravy môže spôsobiťaj mlieko kôz a oviec, ktoré spásli jesienku. Akosmrteľná dávka sa udáva 20 – 40 mg (5 – 10semien). V dôsledku pomalého vstrebávaniajedu sa objavujú prvé prejavy otravy 2 – 6hodín po požití jedu. Najprv je to pálenie aškrabanie ústach, poruchy videnia, nevoľnosť,časté vracanie s hnačkami a kŕčmi. Po vstrebaní jedu nastáva ochrnutie,bezvedomie až smrť. Predpokladá sa, že už Medea používala práve jed zjesienky (Colchicum autumnale). Tento povestný jed spomínajú i slávni básniciHorácius a Ovídius.



Vranie oko štvorlisté (Paris quadrifolia)

Daj pozor na štyri listy, s čučoriedkounepomýľ si!

Výskyt: Rastie v lesoch predovšetkým navlhkejších pôdach bohatých na humus.Vyskytuje sa v celej Európe okrem jejnajsevernejších častí, v Malej Ázii a na Sibíri.Obvykle rastie jednotlivo, len málokedy tvorísúvislejšie porasty. Jedovatosť: Celá rastlina je jedovatá.Spôsobuje podráždenie žalúdka a čriev.Otrava ňou však zvyčajne nekončia smrťou,pretože účinné látky – saponíny sa ťažkovstrebávajú. Rastlinu odmietajú konzumovaťaj zvieratá pre jej nepríjemný zápach a chuť.V minulosti sa využíval v ľudovomliečiteľstve.

Brečtan popínavý (Hedera helix)

Proti kašľu dobrý je, veľa ťa ho zabije.

Výskyt: Lesné biotopy, cintoríny, parky, tiež ako okrasná interiérová rastlina jedovatou časťou brečtanu sú listy a bobule.Jedovatosť: Celá rastlina je jedovatá. Najmä listya plody obsahujú saponíny ,triesloviny a glykozidy(hederín). Mladé výhonky a listy obsahujúfalkarinol, ktorý môže byť príčinou kontaktnejdermatitídy. Toxikologická závažnosť nie je veľká,látky obsiahnuté v plodoch môžu u detí vyvolaťkŕče, zvracanie a hnačky. Smrteľné prípadypopisované v literatúre sú v súčasnostispochybňované pre horkú chuť plodov, ktoráodrádza od ich konzumovania vo väčšommnožstve.Brečtan je symbolom nesmrteľnosti, priateľstva avernosti. V antickom Grécku bol dávaný pri svadbesvadobným párom. Kvôli potrebe opory bolbrečtan také ženským symbolom. Rastlina hralavýznamnou roli v Dionýzovom (Bakchusovom)kulte. Bakchanti, Satyrovia a Siléni ním boliovenčení. Brečtan zdobil tiež ich thyrsy. Brečtanmal tiež účinkovať ako liek na "opicu", keď saupletie do tvaru venca a dal sa chorému na hlavu.



Náprstník veľkokvetý (Digitalis grandiflora)

Lieky z náprstníka užívaj a na listy nesiahaj.

Výskyt: Svetlé lesy a lesné okraje, rúbaniská.Jedovatosť: Jedovatá je celá rastlina. Otravy súvo väčšine prípadov spôsobené predávkovaním.Napriek tomu, že rastliny sú často pestované vzáhradách a už dva - tri sušené listy môžu byťsmrtiacou dávkou, intoxikácie nebývajú časté. Užprvé „ochutnanie“ je nepríjemné, kvôli veľmihorkej chuti a ďalej po konzumácii nasledujespontánne zvracanie, takže vstrebanie väčšiehomnožstva je takmer nemožné. Napriek tomu súpopísané otravy u ľudí, ktorí si pripravili čaj z jeholistov. Otrava sa prejavuje nevoľnosťou azvracaním, ktoré trvá i niekoľko dní. Potomdochádza k poruchám srdcového rytmu, ktorý sačasto veľmi rýchlo mení. Pridružujú sa aj poruchyvidenia, prechodné blúznenie a halucinácie. Prevažne v listoch sa nachádza digitalín, digitoxín,gitaloxín a gitoxín. Digitalín pôsobí na srdcovúsvalovinu, na nervovú sústavu a krvný obeh. Z listovej drogy sa priemyselnevyrábajú liečivá – kardiotoniká – lieky upravujúce srdcovú činnosť zlepšenímnapätia srdcového svalu.

Iskerník (rod Ranunculus)

Na iskerník si pozor daj – ruky si dobreumývaj!

Výskyt: Lúky a pasienky.Jedovatosť: Celá rastlina je jedovatá, obsahujetoxickú látku protoanemonín so silnýmdráždivým účinkom. Iskerník prudký sa vminulosti používal pri dne, ischiase alebo prikožných problémoch. Dnes sa používa už lenzriedkavo v homeopatii, pretože je jedovatý. Pripožití môžu dráždivé šťavy vážne poškodiťtráviacu sústavu.



Tis obyčajný (Taxus baccata)

Tis je krásny ale zradný, zabije ťa, keď si hladný.

Výskyt: Rastie v listnatýcha ihličnatých lesoch,Jedovatosť: všetky častirastliny sú jedovaté(obsahujú taxín), ale jehonajvyššia koncentrácia sanachádza v ihliciach asemenách a to na jeseň av zime. Príznaky otravy sazačínajú prejavovať asi 1až 2 hodiny po požití a súto nevoľnosť, črevnéťažkosti spojené svracaním a bolesťamibrucha, závraty a stavybezvedomia, rozšíreniezreníc. U postihnutéhodochádza k plytkémudýchaniu, najprv zrýchlenému a neskôr spomalenému, k nepravidelnémupulzu. Smrť nastáva ochrnutím dýchania.Konzumácia malého množstva bobúľ nespôsobuje otravu, po požutí ihlíc aleboväčšieho množstva bobúľ je potrebné vyvolať zvracanie a privolať lekára. Priporuchách dýchania poskytnúť umelé dýchanie, podporovať krvný obeh.

Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia)

Keď ju uvaríš uzdraví ťa, no surová naháňaťa.

Výskyt: Ihličnaté lesy, kosodrevina,rúbaniská, tiež mestská zeleň.Jedovatosť: Liečebne sa využíva najmäpreháňavý a močopudný účinok plodov a akozdroj vitamínov (vitamín C v dvojnásobnommnožstve oproti citrónom). Parasorbínovákyselina v čerstvých plodoch je miernetoxická. Otrava je zriedkavá. Prejavuje sanevoľnosťou, zvracaním a bolesťami brucha.



Durman obyčajný (Datura stramonium)

Durman od čarodejnice, zlý je na očnice.

Výskyt: teplomilná burina rastie na poliach, vo viniciach a na rumoviskách.Jedovatosť: hoci všetky časti durmanu sú jedovaté, je to zdroj hodnotnýchliečivých látok. Chráni iné rastliny pred skarabeusovitými chrobákmi. Dym zosušeného durmanu pôsobí upokojujúco na včely, keď sa otvorí úľ, ale treba hopoužívať úsporne. Jeho požitie vyvolá neobyčajný smäd, skreslené videnie,blúznenie, trhavé pohyby a bezvedomie. Je smrteľne jedovatý. Kolísanieobsahu jedu je závislé okrem iného aj na klíme. Suché dni, vysoké teploty aslnečné počasie zmenšujú obsah účinných látok. Priemyselne vyrábané liečivéprípravky (iba po predpísaní lekárom) sa používajú proti kŕčom, proti kŕčomhladkých svalov, znižujú vylučovanie slinných a potných žliaz, rozširujú zornicea zvyšujú vnútroočný tlak, pôsobia proti astme. Príznaky otravy durmanu súpodobné ako pri otrave ľuľkovcom: nepokoj a celková podráždenosť, poruchyvidenia a reči, kŕče, halucinácie, strata rovnováhy, dráždivosť, zrýchlenéprehĺbené dýchanie, búšenie srdca, rýchly pulz a zvýšenie krvného tlaku. Popožití semien sú známe otravy, najmä detí. Vzhľadom na omamné ahalucinogénne účinky v minulosti v mnohých regiónoch považoval za rastlinučarodejníc a bosoriek. Obľubuje ľahkú dusíkatú pôdu. Durman obyčajnýpochádza zo Strednej Ameriky, v 16. storočí bol privezený do Európy.



Prilbica modrá (Aconitum napellus, L.)

Zabíjanie v názve má, prilba modrá nádherná.

Výskyt: rastie na Slovensku na vlhkých,hnojených miestach a popri potokoch až popodhôrne pásmo,Jedovatosť: Je vzácna, a preto je chránenárastlina. Obsahujú alkaloidy, ako je akonitín(jeden z najprudších a najrýchlejšiepôsobiacich rastlinných jedov). Najvyšší obsah alkaloidov je v listoch a v koreňoch (okolo0,5%), ich obsah však závisí hlavne nastanovišti, na ktorom rastlina rastie, a tiež naročnom období (v koreňoch je najmenejalkaloidov počas kvitnutia, ich obsah rastie vjeseni a maximum dosiahne počas zimy).Drogu však nezbierajte a neužívajte! Jednak jesmrteľne jedovatá a okrem toho je ajchránenou rastlinou. Izolovaný akonitín sapoužíva v lekárstve. Príznaky otravy saobjavujú už po užití asi 0,2 mg akonitínu,smrteľná dávka pre človeka je asi 3 až 6 mg,teda len niekoľko gramov koreňa. Prvépríznaky sa objavujú už po niekoľkých minútach, smrť môže nastať v priebehu niekoľkých hodín. Ak požije človek väčšiu dávku akonitínu alebo časti rastliny, veľmi skoro sa dostavia príznaky otravy. Vznikne zvláštny pocit mravčenia v zadnej časti ústnej dutiny, ktorý sa rozšíri na celú tvár a hlavu. Neskôr postúpi na končeky prstov rúk a nôh, na uši, do panvovej oblasti a na chrbát. Potom nasleduje úplné znecitlivenie. Zároveň sa dostavia celkové príznaky, ako je potenie, zvracanie, kolikové hnačky, pokles teploty, zimnica, poruchy srdcovej činnosti a veľká svalová slabosť. Dýchanie sa stáva povrchnejšie a smrť nastane poškodením srdca a zastavením dýchania. Prognóza otravy prilbicou jevážna, aj ťažké otravy sa však dajú prežiť, ak sa podarí udržať činnosť srdca a dýchanie. Údajne sa pri deťoch vyskytli otravy aj po cucaní sladkého nektáru z kvetov. Aj pri dlhšom kontakte s kožou sa môžu dostaviť ľahké príznaky otravy - preto sa rastliny dotýkajte radšej len v rukaviciach.



Veternica hájna (Anemone nemorosa)

Veternica hájna – otrava nie je márna.

Výskyt: rastlina je trvácna a dorastá dovýšky 10 až 15 cm. Rozšírená je dosťhojne a rastie prevažne na lúkach, vlistnatých lesoch a hájoch často vo veľkompočte jedincov na jednom mieste. Kvitneod marca do mája. Jedovatosť: pri vonkajšom kontakterastliny s pokožkou dochádza kpodráždeniu pokožky, môže vzniknúť zápala môžu sa vytvoriť pľuzgiere. Poskonzumovaní sa u postihnutého objavízápal dutiny ústnej, žalúdka a čriev,následne hnačka, krvavý moč, vzrušeniespojené s kŕčmi, kolikovými bolesťami apocitmi závratu. Postupne dochádza kzlyhaniu krvného obehu a k ochrnutiudýchacieho systému (poškodenie sliznícdýchacích ciest). Sú známe prípady smrtipo konzumácii asi 30 rastlín.

Pupenec roľný (Convolvulus arvensis)

Pupenec je burina, otrávi sa rodina.

Výskyt: Rastie ako burina na poliach, úhoroch, popri cestách, na násypoch ahrádzach od nížin až po hory.

Jedovatosť: celá rastlina jejedovatá. Jedovatosť celejrastliny spôsobujú glykoretíny aalkaloidy. Nie je veľmijedovatá , pretože účinnýchlátok je najviac v podzemnejčasti, ktorá je zle prístupná. Vterapeutických dávkach nemajúdrogy vedľajšie účinky.Nezamieňať so zádušníkombrečtanovitým, ktorý je veľmiliečivý!



14. Prvá pomoc pri otrave jedovatými rastlinami

Ani chvíľu neváhaj, lekára hneď zavolaj!

Dôležité je naučiť sa rozpoznávať a porovnávať rastliny a viesť k tomu hlavnedeti. Veľmi ľahko si zapamätajú, že čerešne nerastú na kríkoch, že ich plod nieje umiestnený uprostred hviezdicového kalichu a že z nich nevyteká fialovášťava, takže si ich nemôžu pomýliť s plodmi ľuľkovca zlomocného. Ak všakpredsa len k otrave dôjde, je potrebné zabrániť vstrebaniu jedu. Pri každejotrave treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

• otrávenému zabezpečiť základné životné funkcie, t.j. dýchanie a krvný obeh.Ak je v bezvedomí a nedýcha, je nutná okamžitá resuscitácia s umelýmdýchaním. Ak je postihnutý v bezvedomí a dýcha, uložíme ho do stabilizovanejpolohy (aby sa nezadusil vlastnými zvratkami). Stratám telesnej teploty vdôsledku porušenia termoregulácie zabránime tak, že zraneného prikryjemeteplými prikrývkami.

• v minulosti sa odporúčalo vyvolať zvracanie, v sú časnej dobe sa odporúčapodávať neutralizačná látka, ktorá absorbuje toxické látky(napr. živočíšneuhlie).

• zistiť čo najviac informácií o otrave ( čo, kedy, v akom množstve a akýmspôsobom postihnutý požil). Z miesta úrazu je vhodné zabezpečiť aj napr.zvyšky potravy, požitých rastlín a pod.

• okamžite zavolať rýchlu lekársku pomoc



15. Čo som sa nové dozvedel – môj prínos a záver.

Na každú chorobu existuje liečivá rastlina, len sme ich zatiaľ neobjavili.

Pri tejto práci som sa naučil rozlišovať liečivé rastliny a využívať ich. Viem nájsť„prírodný leukoplast“, pripraviť si a vyrobiť liečivý čaj. Viem aj, ktorých rastlínsa pre istotu nemám dotýkať a nemám ich ani zbierať.Dokážem rastliny sušiť a uskladňovať. Zistil som že niektoré liečivé byliny sanachádzajú aj v meste iné v krásnych kútoch Slovenska. Navštívil somnapríklad neďalekú Haluzickú tiesňavu, ktorá patrí do štvrtého stupňa ochranya sú tam zachované krásne prirodzené porasty. Znalosť rastlín mi pomôžeprežiť v prírode a v prípade núdze si pomôcť.Budem môcť takto pokračovať v šľapajách svojho pradedka – bylinkára.



16. Zdroje.

Aká je to kvetina?Margot a Roland Spahnovci, Ikar 2007

Čo to tu kvitne?Ursula Stickmann – Márniová, Príroda 2006

Atlas liečivých rastlínJ.Krejsánek, J.Krejča, Osveta 1977

Príroda v ČSSRDr. Jiří Čihař a Kolektív autorov, Roh 1978

RastlinyJacques Fortin, Fortuna Print 2005

Babkine bylinkyAuréla a Dionýz Dugasoví, Ottovo Nakladatelsvo 2002

Malý atlas liečivých rastlínL.Turzová a Kolektív autorov, Osveta 1971

Dvaja divosiE. Th. Seton, Mládé letá 1967

Rodinný sprievodca prírodouKolektív autorov, Príroda 2008 Liečivé a jedovaté rastliny


Documents

Liečivé a jedovaté rastliny - mato.scot.skmato.scot.sk/prace/liecive-rastliny-3.pdf · Používanie liečivých rastlín na liečenie chorôb má niekoľko predností: 1.Účinné