madari-na-slovensku-obal.qxd 9.5.2008 13:42 Page 1 MAˇARI ...mek.oszk.hu/06000/06048/06048.pdfmadari-na-slovensku-obal.qxd 9.5.2008 13:42 Page 1. József Fazekas – Péter Hunčík

9 788 089 24 916 9

ISBN 978-80-89249-16-9

400 Sk

MAÏA

RINA

SLOV

ENSK

U(19

89

2004

)

Fórum intitút pre výskum menín

MAÏARI NA SLOVENSKU(1989 2004)

Súhrnná správaOd zmeny rez¡imu po vstup do Európskej únie

EditoriJózsef Fazekas

Péter Hunèík

madari-na-slovensku-obal.qxd 9.5.2008 13:42 Page 1

József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) M

aďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zm

eny režimu po vstup do E

urópskej únie.

Maďari na Slovensku (1989 – 2004)

elter.andrasRectangle




urópskej únie.

MAĎARI NA SLOVENSKU (1989 – 2004)

SÚHRNNÁ SPRÁVA. OD ZMENY REŽIMU

PO VSTUP DO EURÓPSKEJ ÚNIE

EditoriJózsef FazekasPéter Hunčík

Fórum inštitút pre výskum menšínŠamorín 2008

Józs

ef F

azek

as –

Péter

Hun

čík

(ed.

) M

aďar

i na

Slo

vens

ku (

1984

– 2

004)

. Sú

hrnn

á sp

ráva

. Od

zmen

y re

žim

u po

vstup

do

Eur

ópsk

ej ú

nie.

Z maďarského origináluFazekas József – Hunčík Péter (szerk.):Magyarok Szlovákiában (1989 – 2004).

Összefoglaló jelentés. A rendszerváltozástól az európai uniós csatlakozásig(Somorja – Dunaszerdahely,

Fórum Kisebbségkutató Intézet – Lilium Aurum Könyvkiadó 2004)

preložiliŠTEFÁNIA KECSKEMÉTHYOVÁ

PETER KOVÁČ

Odborný a jazykový redaktor slovenského vydaniaKÁLMÁN PETŐCZ

Vydané s finančnou podporou Kultúrneho inštitútu Maďarskej republiky v Bratislave

Editori © József Fazekas, Péter Hunčík, 2008 © Kolektív autorov, 2008

Translation © Štefánia Kecskeméthyová, Peter Kováč, 2008ISBN 978−80−89249−16−9




urópskej únie.

OBSAH

KÁLMÁN PETŐCZÚVOD K SLOVENSKÉMU VYDANIU...................................................................................13

JÓZSEF FAZEKAS – PÉTER HUNČÍKPREDSLOV..................................................................................................................................19

ELEONÓRA SÁNDORZMENA REŽIMU MAĎARSKÝMI OČAMI...........................................................................29

1. Úvodné poznámky .............................................................................................................292. Maďarské opozičné skupiny na Slovensku v osemdesiatych rokoch.............................303. Ťažkosti pri spolupráci maďarských a (česko−)slovenských opozičných skupín...........324. Posledný rok pred pádom komunistického režimu .........................................................345. Režim sa rúca ....................................................................................................................356. Strany a stratégie ...............................................................................................................387. Csemadok, volebný zákon a záležitosť maďarskej univerzity.........................................428. Perspektívy .........................................................................................................................47

LÁSZLÓ ÖLLÖSPROGRAMY MAĎARSKÝCH STRÁN...................................................................................59

1. Úvod ...................................................................................................................................591.1. Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI) – Maďarská občianska strana (MOS)........621.2. Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) ...............................................631.3. Politické hnutie Spolužitie........................................................................................631.4. Maďarská ľudová strana ............................................................................................641.5. Maďarské ľudové hnutie za zmierenie a prosperitu................................................641.6. Maďarská koalícia .....................................................................................................641.7. Strana maďarskej koalície.........................................................................................64

2. Programy strán...................................................................................................................652.1. Program Maďarskej nezávislej iniciatívy.................................................................652.2. Program Spolužitia....................................................................................................692.3. Program Maďarského kresťanskodemokratického hnutia ........................................71

3. Programy politických strán po voľbách 1990..................................................................733.1. Maďarská občianska strana.......................................................................................733.2. Maďarské kresťanskodemokratické hnutie ...............................................................753.3. Spolužitie ...................................................................................................................763.4. Strana maďarskej koalície.........................................................................................77

LÁSZLÓ SZARKAMENŠINOVÝ POLITICKÝ PLURALIZMUS A BUDOVANIE KOMUNITNEJ IDENTITY MAĎARSKEJ MENŠINY. ČINNOSŤ MAĎARSKÝCH STRÁN NA SLOVENSKU V ROKOCH 1989 – 1998 .........................................................................89

1. Predchádzajúci vývoj.........................................................................................................89

2. Vznik maďarského menšinového straníckeho pluralizmu ...............................................912.1. Konsociačný model MNI (MOS).............................................................................912.2. Politické hnutie Spolužitie........................................................................................932.3. Maďarské kresťanskodemokratické hnutie ...............................................................942.4. Experimentálne strany, stranícke zárodky a iniciatívy ...........................................96

3. Budovanie komunitnej identity, samosprávnosť, koncepcie autonómie .........................963.1. Program autonómie Maďarskej nezávislej iniciatívy ..............................................983.2. Program autonómie MKDH .....................................................................................993.3. Program autonómie Spolužitia ...............................................................................1013.4. Komárňanské zhromaždenie .................................................................................103

4. Tretia vláda Vladimíra Mečiara (1994 – 1998) ............................................................1045. Zhrnutie ............................................................................................................................107Príloha .................................................................................................................................112

JUDIT HAMBERGERSTRANA MAĎARSKEJ KOALÍCIE V SLOVENSKEJ VLÁDE ........................................117

1. Predchádzajúci vývoj.......................................................................................................1172. Charakteristika jednotlivých vládnych cyklov ...............................................................118

2.1. Prvý koaličný vládny cyklus: od novembra 1998 do septembra 2002...............1182.1.1. Fungovanie koalície .............................................................................................1182.2. Druhý koaličný vládny cyklus: od októbra 2002 .................................................1222.2.1. Fungovanie koalície ............................................................................................125

3. Hodnotenie činnosti SMK vo vláde ...............................................................................128

LAJOS MÉSZÁROSČESKOSLOVENSKÝ (SLOVENSKÝ) ÚSTAVNÝ SYSTÉM .............................................137

LÁSZLÓ GYURGYÍK ZMENY V DEMOGRAFICKEJ, SÍDELNEJ A SOCIÁLNEJ ŠTRUKTÚRE MAĎAROV NA SLOVENSKU...............................................................................................155

1. Maďarská menšina v zrkadle údajov zo sčítaní ľudu v Československu a na Slovensku v období rokov 1921 – 2001.............................................................155

2. Zmeny v sídelnej štruktúre maďarskej menšiny v deväťdesiatych rokoch.................1592.1. Typológia sídel obývaných maďarskou menšinou ................................................160

3. Rozdelenie obyvateľstva maďarskej národnosti na Slovensku podľa územnosprávnych celkov a podľa regiónov..............................................................162

4. Vekové zloženie obyvateľstva – rozdelenie podľa vekových skupín ........................1645. Zloženie maďarského obyvateľstva podľa ukončeného školského vzdelania..............1666. Zloženie obyvateľstva maďarskej národnosti podľa ekonomickej aktivity,

sociálnej štruktúry a odvetvia ekonomickej činnosti .................................................1697. Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania..................................................1738. Nadväznosť demografickej štatistiky a sčítania obyvateľov ........................................1749. Vývoj sobášnosti a rozvodovosti ..................................................................................175

10. Vývoj pôrodnosti a úmrtnosti .......................................................................................17811. Vývoj prirodzeného prírastku obyvateľstva..................................................................18012. Mechanické pohyby obyvateľstva (migrácia)...............................................................18213. Príčiny zmien v počte obyvateľstva maďarskej národnosti na Slovensku .................185

13.1. Empirický pohľad ..................................................................................................185

6 Obsah

Józs

ef F

azek

as –

Péter

Hun

čík

(ed.

) M

aďar

i na

Slo

vens

ku (

1984

– 2

004)

. Sú

hrnn

á sp

ráva

. Od

zmen

y re

žim

u po

vstup

do

Eur

ópsk

ej ú

nie.

14. Zhrnutie .........................................................................................................................19115. Namiesto záveru – výhľad do budúcnosti ..................................................................192

BÉLA LÁSZLÓMAĎARSKÉ NÁRODNOSTNÉ ŠKOLSTVO........................................................................199

1. Prehľad maďarského národnostného školstva na Slovensku od roku 1918 do novembra 1989...........................................................................................................1991.1. Vznik maďarského národnostného školstva na Slovensku po prvej

svetovej vojne .........................................................................................................1991.2. Prehľad vývoja maďarského národnostného školstva po druhej

svetovej vojne .........................................................................................................2002. Maďarské národnostné školstvo po páde komunizmu...................................................204

2.1. Štátna politika v oblasti národnostného školstva a vzdelávanie v materinskom jazyku ............................................................................................207

2.1.1. Úvod .....................................................................................................................2072.1.2. Školstvo na národnostne zmiešaných územiach ................................................2082.1.3. Alternatívne vyučovanie a dvojjazyčné vysvedčenia.........................................2102.1.4. Ako ďalej? ...........................................................................................................2162.2. Stav maďarského národnostného školstva na Slovensku po zmene režimu ......2162.2.1. Vekové zloženie obyvateľstva a jeho zmeny .....................................................2172.2.2. Materské školy .....................................................................................................2192.2.3. Základné školy .....................................................................................................2222.2.4. Stredné školy ......................................................................................................2272.2.4.1. Gymnáziá .........................................................................................................2292.2.4.2. Stredné odborné školy ......................................................................................2332.2.4.3. Stredné odborné učilištia ..................................................................................239

3. Maďarské vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku ...................................................2433.1. Úvod ........................................................................................................................2433.2. Vznik autonómie univerzít ....................................................................................2443.3. Vysokoškolské vzdelávanie na prahu európskej integrácie..................................2453.4. Poslucháči maďarskej národnosti vo vysokoškolskom vzdelávaní

na Slovensku...........................................................................................................2463.4.1. Všeobecná charakteristika....................................................................................2463.4.2. Rozdelenie poslucháčov podľa smerov štúdia ..................................................2483.4.3. Rozdelenie poslucháčov podľa miest, univerzít a fakúlt .................................2533.5. Vývoj vysokoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku a vznik

maďarských vysokoškolských inštitúcií.................................................................2563.5.1. Vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku a európske trendy..............2563.5.2. Vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku na Slovensku .....................2563.5.3. Vysokoškolské inštitúcie poskytujúce vzdelávanie

v maďarskom jazyku............................................................................................258

KÁROLY TÓTHVÝVOJ SYSTÉMU INŠTITÚCIÍ MAĎARSKEJ MENŠINY...............................................267

1. Občianske iniciatívy pred rokom 1989 ..........................................................................2672. Organizácie činné v období zmeny režimu a ich charakteristika ................................2703. Systém inštitúcií maďarskej menšiny v zrkadle čísel ...................................................2714. Typológia organizácií maďarskej menšiny .....................................................................277

7Obsah




urópskej únie.

4.1. Organizácie na obhajobu záujmov a odborné (strešné) organizácie „Maďarov v Česko−Slovensku/na Slovensku“ ........................................................280

4.2. Csemadok ...............................................................................................................2814.3. Nadácie, občianske združenia, záujmové združenia, tvorivé dielne ..................2824.3.1. Organizácie zabezpečujúce doplnkové finančné zdroje.....................................2834.3.2. Organizácie viažuce sa k maďarským politickým stranám ...............................2834.3.3. Organizácie pôsobiace v medzinárodnom prostredí,

prekračujúce menšinový obzor ..........................................................................2844.3.4. Organizácie zamerané na školenie a vzdelávanie ............................................2844.3.5. Organizácie orientované na Európsku úniu .......................................................2854.4. Vydavateľstvá, periodiká a časopisy ....................................................................2854.5. Štátne a samosprávne inštitúcie pôsobiace v oblasti zachovania

kultúrneho dedičstva...............................................................................................2854.6. Podnikateľská sféra ................................................................................................286

5. Zdroje financovania inštitúcií maďarskej menšiny ........................................................2875.1. Vnútorné zdroje – dobrovoľníctvo .........................................................................2875.2. Štátne dotácie ..........................................................................................................2885.3. Podpora z Maďarskej republiky .............................................................................2885.4. Západné nadácie, zdroje Európskej únie...............................................................288

6. Záver.................................................................................................................................289

JAROSLAV KLINGREGIONÁLNA POLITIKA A VEREJNÁ SPRÁVA.............................................................293

1. Úvod .................................................................................................................................2931.1. Priestorové rozloženie maďarskej menšiny na Slovensku. ...................................2931.2. Faktory ovplyvňujúce postavenie územia obývaného obyvateľmi

maďarskej národnosti ..............................................................................................2962. Reforma verejnej správy a jej prejavy na území južného Slovenska..........................296

2.1. Postup reformy verejnej správy na Slovensku po roku 1989 s dôrazom na vývoj po roku 1998 .......................................................................296

2.2. Voľby do orgánov územnej samosprávy vo vzťahu k maďarskej menšine.........2982.3. Úloha miestnej samosprávy v miestnom rozvoji..................................................301

3. Úloha regionálnej politiky štátu pri rozvoji územia južného Slovenska .....................3013.1. Vývoj regionálnej politiky štátu.............................................................................3013.2. Prejavy vybraných nástrojov regionálnej politiky v území

južného Slovenska ..................................................................................................3053.2.1. Program pomoci de minimis...............................................................................3063.2.2. Program rozvoja bytovej výstavby MVRR........................................................3083.2.3. Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr ..........................................312

4. Záver.................................................................................................................................312

PETER PAŽITNÝ – KAROL MORVAY – SIMONA FRISOVÁ−ONDRIAŠOVÁ –JAROSLAV KLINGSPRÁVA O VÝKONNOSTI JUŽNÝCH REGIÓNOV..........................................................317

1. Úvod .................................................................................................................................3172. Porovnanie výkonnosti jednotlivých regiónov ...............................................................322

2.1. Zamestnanosť a nezamestnanosť.............................................................................3242.2. Infraštruktúrna vybavenosť......................................................................................325

8 Obsah

Józs

ef F

azek

as –

Péter

Hun

čík

(ed.

) M

aďar

i na

Slo

vens

ku (

1984

– 2

004)

. Sú

hrnn

á sp

ráva

. Od

zmen

y re

žim

u po

vstup

do

Eur

ópsk

ej ú

nie.

2.3. Produkcia a mzdy ...................................................................................................3263. Dolné Považie – Podunajsko ..........................................................................................328

3.1. Poloha ......................................................................................................................3283.2. Obyvateľstvo a sídla ...............................................................................................3283.3. Hospodárstvo ...........................................................................................................3283.3.1. Nezamestnanosť ....................................................................................................3283.3.2. Mzdová úroveň.....................................................................................................3283.3.3. Produkcia ..............................................................................................................3323.4 Výkonnosť regiónu ...................................................................................................333

4. Dolná Nitra ......................................................................................................................3354.1. Poloha ......................................................................................................................3354.2. Obyvateľstvo a sídla ...............................................................................................3354.3. Hospodárstvo ...........................................................................................................3354.3.1. Nezamestnanosť ....................................................................................................3354.3.2. Mzdová úroveň.....................................................................................................3354.3.3. Produkcia ..............................................................................................................3394.4. Výkonnosť regiónu ..................................................................................................340

5. Gemer – Malohont – Novohrad .....................................................................................3425.1. Poloha ......................................................................................................................3425.2. Obyvateľstvo a sídla ...............................................................................................3425.3. Hospodárstvo ...........................................................................................................3425.3.1. Nezamestnanosť ....................................................................................................3425.3.2. Mzdová úroveň.....................................................................................................3445.3.3. Produkcia ..............................................................................................................3465.4 Výkonnosť regiónu ...................................................................................................347

6. Košice – Abov.................................................................................................................3496.1. Poloha ......................................................................................................................3496.2. Obyvateľstvo a sídla ...............................................................................................3496.3. Hospodárstvo ...........................................................................................................3516.3.1. Nezamestnanosť ....................................................................................................3516.3.2. Mzdová úroveň.....................................................................................................3516.3.3. Produkcia ..............................................................................................................3536.4 Výkonnosť regiónu ...................................................................................................354

7. Tekov................................................................................................................................3567.1. Poloha ......................................................................................................................3567.2. Obyvateľstvo a sídla ...............................................................................................3567.3. Hospodárstvo ...........................................................................................................3587.3.1. Nezamestnanosť ....................................................................................................3587.3.2. Mzdová úroveň.....................................................................................................3587.3.3. Produkcia ..............................................................................................................3607.4 Výkonnosť regiónu ...................................................................................................361

8. Zemplín ............................................................................................................................3638.1. Poloha ......................................................................................................................3638.2. Obyvateľstvo a sídla ...............................................................................................3638.3. Hospodárstvo ...........................................................................................................3658.3.1. Nezamestnanosť ....................................................................................................3658.3.2. Mzdová úroveň.....................................................................................................3668.3.3. Produkcia ..............................................................................................................367

9Obsah




urópskej únie.

8.4 Výkonnosť regiónu ...................................................................................................3689. Trendy do budúcnosti......................................................................................................370

PETER PAŽITNÝZDRAVOTNÍCTVO A ZDRAVOTNÝ STAV OBYVATEĽSTVA JUŽNÝCH REGIÓNOV............................................................................................................371

1. Úvod. Rast strednej dĺžky života nie je dôsledkom zmeny štruktúry ponuky poskytovateľov ................................................................................................................371

2. Priority občanov...............................................................................................................3733. Reforma zdravotníctva rešpektuje priority občanov......................................................3744. Obyvateľstvo južných regiónov má jednoznačne horší zdravotný stav

ako priemer Slovenska ....................................................................................................3754.1. Stredná dĺžka života ...............................................................................................3764.2. Štandardizovaná miera úmrtnosti (SDR) ...............................................................377

5. Vysoká dostupnosť zdravotnej starostlivosti je zachovaná aj na juhu Slovenska.......3795.1. Fyzická dostupnosť..................................................................................................3795.2. Finančná dostupnosť................................................................................................3805.2.1. Výsledok prvý: Návštevy u lekárov PAS poklesli v druhom

polroku 2003 o 10 % .........................................................................................3815.2.2. Výsledok druhý: Len 1,5 % ľudí tvrdí, že kvôli poplatkom prestalo

navštevovať lekára ...............................................................................................3825.2.3. Výsledok tretí: Poplatky menia hodnoty správnym smerom ............................3845.2.4. Spoluúčasť občana na zdravotnej starostlivosti je prvým skutočným

krokom k reforme zdravotníctva.........................................................................3856. Záver. Slovenská reforma zdravotníctva buduje zodpovedného pacienta....................385

LAJOS TUBAOCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA..............................................................................389

1. Úvod .................................................................................................................................3891.1. Trvalo udržateľný rozvoj ........................................................................................3891.2. Právna úprava..........................................................................................................390

2. Zložky prostredia ...........................................................................................................3902.1. Ovzdušie ..................................................................................................................3902.2. Voda.........................................................................................................................3922.3. Pôda .........................................................................................................................3932. 4. Ochrana prírody.....................................................................................................3942.4.1. Národné parky......................................................................................................3942.4.2. Chránené krajinné oblasti ....................................................................................3942.4.3. Národné prírodné rezervácie ..............................................................................395

3. Systémy komplexnej ochrany .........................................................................................3963.1. Územný systém ekologickej stability (ÚSES) ......................................................3963.2. Systém NATURA 2000 ........................................................................................3963.3. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie ........................................................3963.4. Regionalizácia..........................................................................................................397

4. Dôležité udalosti deväťdesiatych rokov..........................................................................3974.1. Spor okolo Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros .........................................3974.2. Uvedenie do prevádzky atómovej elektrárne v Mochovciach ...........................4004.3. Znečistené prostredie zanechané sovietskou armádou ........................................401

10 Obsah

Józs

ef F

azek

as –

Péter

Hun

čík

(ed.

) M

aďar

i na

Slo

vens

ku (

1984

– 2

004)

. Sú

hrnn

á sp

ráva

. Od

zmen

y re

žim

u po

vstup

do

Eur

ópsk

ej ú

nie.

BÉLA A. KISREFORMOVANÁ KRESŤANSKÁ CIRKEV NA SLOVENSKU ........................................403

1. Úvod .................................................................................................................................4032. Krátky pohľad do histórie ...............................................................................................4033. Život v reformovanej cirkvi po zmene režimu .............................................................404

3.1. Vytvorenie nového právneho rámca ......................................................................4043.2. Ustanovenie nových cirkevných orgánov..............................................................4053.3. Prezentácia Synody, zahraničné a vnútroštátne vzťahy ........................................4053.4. Školstvo ...................................................................................................................4063.4.1. Všeobecné vzdelávanie ........................................................................................4063.4.2. Príprava katechétov, teológov a kantorov ..........................................................4063.5. Reštitúcie .................................................................................................................4083.6. Reformovaná kresťanská tlač..................................................................................4083.7. Reformované organizácie, inštitúcie, združenia ....................................................4093.8. Misia, diakónia........................................................................................................4103.9. Výstavba, rekonštrukcie..........................................................................................410

4. Záver.................................................................................................................................411

GYÖRGY HERDICS – JÁNOS ZSIDÓ RÍMSKOKATOLICKÁ CIRKEV.............................................................................................413

1. Úvod .................................................................................................................................4132. Krátky pohľad do histórie ...............................................................................................4133. Situácia maďarských katolíkov po zmene režimu .........................................................415

3.1. Nové možnosti ........................................................................................................4153.2. Školstvo ...................................................................................................................4163.2.1. Všeobecné vzdelávanie ........................................................................................4163.2.2. Vzdelávanie katechétov, teológov a kantorov....................................................4173.2.3. Otázka maďarského biskupa a modlitebný deň v Komárne .............................4183.3. Reštitúcie .................................................................................................................4193.4. Maďarská katolícka tlač ..........................................................................................4203.5. Inštitúcie, zoskupenia..............................................................................................4203.6. Nové stavby, rekonštrukcie ....................................................................................421

4. Záver.................................................................................................................................422

JÓZSEF LISZKAINŠTITUCIONÁLNE ZÁZEMIE VEDY A VÝSKUMU, VEDECKÝ ŽIVOT A VEDECKÁ LITERATÚRA ....................................................................................423

SÁNDOR VARGACSEMADOK..............................................................................................................................431

JENŐ GÖRFÖL ĽUDOVÉ UMENIE, FOLKLÓR ............................................................................................439

ATTILA LOVÁSZMAĎARSKÁ TLAČ .................................................................................................................443

1. Maďarská tlač a zmena režimu.......................................................................................4432. Deväťdesiate roky a strata mediálneho trhu ..................................................................444

11Obsah




urópskej únie.

3. Hegemónia denníka Új Szó a protiopatrenia .................................................................4454. Týždenníky – v menšine na presýtenom mediálnom trhu ...........................................4475. Trh: keď pluralita už znamená roztrieštenie ..................................................................4486. Elektronické médiá ..........................................................................................................4507. Aké je teda postavenie maďarskej tlače?.......................................................................4518. Budúcnosť .........................................................................................................................4529. Celoštátne rozširované maďarské tituly na Slovensku ..................................................453

9.1. Új Szó ......................................................................................................................4539.2. Vasárnap..................................................................................................................4549.3. Szabad Újság...........................................................................................................4549.4. Új Nő .......................................................................................................................4549.5. Ifi..............................................................................................................................4559.6. A Hét (Hét) .............................................................................................................455

GÁBOR HUSHEGYIVÝTVARNÉ UMENIE, FOTOGRAFIA A ARCHITEKTÚRA............................................457

1. Výtvarné umenie..............................................................................................................4572. Fotografia .........................................................................................................................4633. Architektúra......................................................................................................................464

LAJOS GRENDEL LITERATÚRA, VYDAVATEĽSKÁ ČINNOSŤ.....................................................................467

1. Úvod .................................................................................................................................4672. Vydávanie kníh ................................................................................................................4693. Literárne časopisy ............................................................................................................4714. Maďarská literatúra na Slovensku po zmene režimu ....................................................4725. Literárne ceny, vyznamenania ........................................................................................473

GÉZA HIZSNYANMAĎARSKÉ DIVADELNÍCTVO NA SLOVENSKU .........................................................475

JÓZSEF LISZKAMUZEOLÓGIA..........................................................................................................................483

KÁROLY J. MÉSZÁROSŠPORT........................................................................................................................................487

AUTORI .....................................................................................................................................493

12 Obsah

Józs

ef F

azek

as –

Péter

Hun

čík

(ed.

) M

aďar

i na

Slo

vens

ku (

1984

– 2

004)

. Sú

hrnn

á sp

ráva

. Od

zmen

y re

žim

u po

vstup

do

Eur

ópsk

ej ú

nie.




urópskej únie.

Publikácia Maďari na Slovensku. (1989 –2004): Súhrnná správa. Od zmeny režimu povstup do Európskej únie vyšla v maďarskomorigináli prvý krát koncom roku 2004. Jed−ným z jej duchovných otcov je Péter Hunčík,ktorý stál – vtedy ešte ako riaditeľ NadácieSándora Máraiho – aj pri zrode publikácieSlovensko 1995: Súhrnná správa o stave spo−ločnosti. Súhrnné správy o spoločenskom,politickom, hospodárskom a kultúrnom vývo−ji na Slovensku sa odvtedy stali hľadanou prí−ručkou domácich i zahraničných politickýcha ekonomických analytikov, novinárov, politi−kov, ale aj radových občanov, zaujímajúcichsa o veci verejné. Ich prezentácia je každo−ročne očakávanou udalosťou. Od roku 1997tieto správy vydáva Inštitút pre verejné otáz−ky, založený Martinom Bútorom.

Približne 10 percent populácie Slovenskejrepubliky tvoria Maďari. Aj maďarská menši−na prešla od pádu komunizmu a následnejzmeny režimu obrovským vývojom. Jej pred−stavitelia zohrali nesporne významnú úlohupri samotných revolučných udalostiach v no−vembri 1989, pri budovaní základov demo−kratického zriadenia a právneho štátu v Čes−koslovensku a neskôr na Slovensku, výz−namným spôsobom prispeli k úspešnému za−vŕšeniu snáh o integráciu Slovenskej republi−ky do Európskej únie a NATO. Komplexná,nezávislá a objektívna analýza udalostí nedáv−nej minulosti tak, ako ju videli a prežívaliMaďari na Slovensku, však na našom kniž−nom trhu dlho chýbala.

Neexistencia takejto súhrnnej sebareflexiebola veľkým dlhom maďarských intelektuálov

na Slovensku voči príslušníkom vlastnej ko−munity, ale i voči slovenskej verejnosti. Poli−tická a intelektuálna elita maďarskej menšinyna Slovensku sa v uplynulých osemnástichrokoch nezriedka zmietala v polemikácha sporoch. Boli to väčšinou spory týkajúce sasubstantívnych otázok stratégie a taktiky men−šinového politizovania, vzťahu k „materskejkrajine“, princípov a podmienok zachovaniaa rozvoja identity Maďarov na Slovensku.Často však boli tieto spory – tak ako ostatnei vo väčšinovej komunite Slovákov – motivo−vané aj prestížnymi hľadiskami, osobnýmizáujmami, snahou o získanie väčšieho vplyvua podielu na moci.

Pravda, zaujať správny postoj bolo nieke−dy veľmi ťažké, hlavne v období 1992 – 1998,keď účelové vyvolávanie etnického napätiapatrilo do stáleho inštrumentária vtedajšíchvládnych strán. Reakcie maďarských politikovtakisto nenechávali na seba dlho čakať. Prav−du povediac, maďarské iniciatívy nenachádza−li vždy pochopenie ani u politikov tzv. štan−dardných slovenských strán a predstaviteľovslovenskej intelektuálnej elity. Otázka, kto máväčší podiel na vyvolávaní napätia v sloven−sko−maďarských vnútroštátnych a medzištát−nych vzťahoch, permanentne zamestnáva slo−venskú spoločnosť už od začiatku roku 1990,keď sa skončilo euforické obdobie novembro−vých a decembrových týždňov roku 1989,označované ako „nežná revolúcia“.

Predložená publikácia reaguje na potrebuvydania súhrnného diela, ktoré by vniesloviacej svetla aj do doteraz neobjasnenýchmomentov života maďarskej menšiny a jej

KÁLMÁN PETŐCZ

ÚVOD K SLOVENSKÉMU VYDANIU

vzťahov s väčšinovým národom. Poskytujepohľad na nedávnu históriu obdobia 15 rokovod pádu komunizmu po vstup Slovenskejrepubliky do Európskej únie. Medzi autorminachádzame viacero ľudí, ktorí sa aktívnezapojili do spoločenského a politického dianiav búrlivých deväťdesiatych rokoch minuléhostoročia. Sú to Károly Tóth, László Öllös, Pé−ter Hunčík, Lajos Grendel, Béla László, La−jos Mészáros, Eleonóra Sándor, Lajos Tuba.Napriek miestami pochopiteľnému subjektív−nemu podtónu ich politologické, právne, his−torické a sociologické analýzy charakterizujesnaha o nestranný, miestami aj voči vlastnýmniekdajším názorom kritický prístup. Uvedeníautori sa v súčasnosti plne venujú odbornejpráci, sú rešpektovanými profesionálmi,a mnohí zastávajú aj významné pozície vosvojej oblasti činnosti. Ich pohľady sú doplne−né výsledkami bádania demografa LászlóGyurgyíka, ako aj príspevkami dvoch autorovz Maďarskej republiky – László Szarku, spo−lupredsedu spoločnej slovensko−maďarskejkomisie historikov a Judit Hamberger, znal−kyne politického vývoja v Československu aPoľsku – ktorí prezentujú pohľad zaintereso−vaného vonkajšieho pozorovateľa, schopnéhovnútorne sa stotožniť aj so subjektom svojhobádania.

Editori považovali za potrebné venovaťpriestor aj menej pertraktovaným segmentomživota maďarskej komunity – problematikecirkví a náboženského života, ľudovej i „vy−sokej“ kultúry, národnostnej tlače, vedecko−výskumnej činnosti a športu. Hodnotné prí−spevky k týmto témam pripravili JózsefLiszka, Attila Lovász, Gábor Hushegyi, BélaA. Kis, György Herdics, János Zsidó, SándorVarga, Jenő Görföl, Géza Hizsnyan a KárolyJ. Mészáros. Táto publikácia je netradičná ajv tom, že do nej prispeli aj slovenskí autori,teda je skutočnou maďarsko−slovenskou kop−rodukciou. Peter Pažitný, Jaroslav Kling, Ka−rol Morvay a Simona Frisová−Ondriašováspracovali dôležité otázky regionálneho roz−voja, verejnej správy, zdravotníctva, zdravot−ného stavu obyvateľstva a hospodárskej

výkonnosti tých regiónov Slovenska, kde žijúobyvatelia maďarskej národnosti.

Editori, ako i Fórum inštitút pre výskummenšín ako vydavateľ publikácie, považujúmenšinovú problematiku za komplex mnoho−rakých vzťahov, ktorý nie je možné redukovaťlen na oblasť politiky, kultúry a vzdelávania.Spoluprácu so slovenskými, ale aj medziná−rodnými partnermi preto považujú za nevy−hnutný a dôležitý aspekt svojej práce aj vbudúcnosti. Zároveň však vyjadrujú nádej, žerady mladých maďarských intelektuálov,schopných zaoberať sa na vysokej profesio−nálnej úrovni aj otázkami práva, ekonomiky,manažmentu ľudských zdrojov, poľnohospo−dárstva a regionálneho rozvoja sa budú roz−rastať, že títo mladí intelektuáli sa budú aktív−ne zapájať do občianskeho a verejného životaa budú prispievať ku kultivácii interetnickýchvzťahov na Slovensku. Rozšírenie vzdeláva−cích možností doma, a po vstupe Slovenskejrepubliky do Európskej únie aj v celom jejpriestore, k tomu poskytuje dobré východis−kové predpoklady.

Prvé vydanie publikácie Magyarok Szlová−kiában (1989 – 2004): Összefoglaló jelentés.A rendszerváltozástól az európai uniós csat−lakozásig sa stretlo s priaznivou odozvou ma−ďarskej verejnosti. Fórum inštitút pre výskummenšín v spolupráci s vydavateľstvom LiliumAurum preto pripravil reedíciu knihy. Druhévydanie sa dostalo na pulty kníhkupectievroku 2006 a zároveň sa začali práce na pre−klade publikácie do slovenského jazyka, ktorésa pre náročnosť textu mierne predĺžili oprotipôvodným plánom.

Vzhľadom na určité odlišnosti pri používa−ní pojmov popisujúcich spoločensko−politicképohyby po páde komunizmu v maďarskeja slovenskej odbornej literatúre, považujemena tomto mieste za potrebné uviesť niekoľkoterminologických poznámok a vysvetlení. Ma−ďarskí bádatelia, publicisti a politici sú v ozna−čovaní udalostí rokov 1989 – 1990 nejednotní:jedni používajú termín rendszerváltás a druhírendszerváltozás. Rendszerváltás by smemohli azda preložiť slovným spojením „výme−

14 Kálmán Petőcz

Józs

ef F

azek

as –

Péter

Hun

čík

(ed.

) M

aďar

i na

Slo

vens

ku (

1984

– 2

004)

. Sú

hrnn

á sp

ráva

. Od

zmen

y re

žim

u po

vstup

do

Eur

ópsk

ej ú

nie.

na systému“, teda ako sled časovo pomernekoncentrovaných udalostí, v ktorých kľúčovúúlohu hrá aktivita angažovaných skupín obča−nov a ktorých výsledkom je úplný rozchods predchádzajúcim režimom. Rendszerváltozásby sme zase mohli popísať skôr ako „zmenusystému“, teda pomalší proces, v ktorom hrajúväčšiu úlohu aj vonkajšie okolnosti a vplyvya v ktorom sa prvky starého a nového režimuešte dlhšiu dobu prelínajú v podobe spoločen−sko−politických kompromisov.

Väčšina autorov, ako aj editori predkladanejpublikácie sa priklonili k používaniu termínurendszerváltás. Nečudo, veď mnohí z nich boliaktívnymi účastníkmi „nežnej revolúcie“ roku1989, teda vlastnou osobnou angažovanosťouprispeli k „výmene systému“. Pri konečnejúprave slovenského textu sme sa nakoniec roz−hodli uvedený termín prekladať ako „zmenarežimu“. V slovenskej literatúre sa tento termínudomácnil najviac a vari aj najvýstižnejšie vy−jadruje obsah príslušného maďarského pojmu.Podľa aktuálneho kontextu a časového rozpätiaudalostí, ktoré autori v maďarskom originálioznačovali slovom rendszerváltás, sme všakv niektorých pasážach prekladu použili aj inétermíny: pád komunizmu, revolúcia, nežná re−volúcia, novembrové udalosti roku 1989, tran−zícia, transformácia. Autori jednotlivých štúdiítotiž predmetným výrazom niekedy označovaliaj pomerne krátke obdobie „revolučných uda−lostí“ začínajúcich pražskou študentskou de−monštráciou 17. novembra 1989 a končiacichrezignáciou komunistickej strany na vedúcuúlohu v spoločnosti, aj celé obdobie demokra−tických premien, končiace parlamentnými voľ−bami v júni 1992. Niektorí autori označilinovembrové udalosti termínom fordulat, čo bysme mohli preložiť ako „mocenský zvrat“.V záujme korektnosti sme tento výraz v ichtextoch ponechali.

Ďalšiu terminologickú poznámku si zaslu−huje samotné pomenovanie predmetu skúma−nia – spoločenstva Maďarov na Slovensku. Tusme volili podľa kontextu rôzne termíny –maďarská komunita na Slovensku, obyvateľ−stvo maďarskej národnosti, maďarská menši−

na, Maďari na Slovensku. Jednému označeniusme sa konzekventne vyhýbali – a to termínu„slovenskí Maďari“, ktorý považujeme za„mačkopsa“. Takisto sa snažíme vyhýbaťslovnému spojeniu „občania maďarskej národ−nosti“. Nie preto, že by bolo nesprávne, alepreto, že vo vyjadreniach mnohých sloven−ských politikov a verejných činiteľov sa pou−žíva s určitým ideologickým podtónom,vyjadrujúcim koncepciu, že na Slovensku sú„štátotvorní“ len Slováci, kým ostatní sú„len“ občania takej či onakej národnosti. Žia−den Slovák sa však nevyjadruje o svojom kra−janovi v Maďarsku, v Čechách, či inde vzahraničí ako o „občanovi slovenskej národ−nosti“, ale tiež len ako o Slovákovi. Druhoustranou tej istej mince je aj umelo vytvorenádichotómia národná menšina – národnostnámenšina. Národnostná menšina je iné označe−nie pre „občanov maďarskej národnosti“,s ideologicko−politickými konzekvenciaminaznačenými vyššie. Národná menšina jeoznačenie pre „Maďarov na Slovensku“ (szlo−vákiai magyarok), ktorí sú zároveň súčasťoumaďarského etnicko−kultúrneho spoločenstva iobčiansko−politickej komunity Slovenskejrepubliky. Termín národná menšina je priro−dzený nielen v maďarčine (nemzeti kisebb−ség), ale aj v iných európskych jazykoch(anglické national minority, francúzske mino−rité nationale, či nemecké nationale Minder−heit by sme ťažko mohli preložiť ako „národ−nostná“ menšina). Keďže však v slovenskejspisbe sa zaužíval pojem národnostná menši−na, používame ho aj my v tejto práci, napriektomu, že ho nepovažujeme za korektný.

V maďarskej spisbe sa často používa ozna−čenie felvidéki magyarság. Označenie Felvidéknepovažujeme za apriórne pejoratívne, väčšinaSlovákov ho však za taký považuje, preto hov tejto publikácii nepoužívame. V skutočnostivšak bežný Maďar používa termín „felvidéki“v takom istom zmysle, ako bežný Slovák ter−mín „dolnozemský“ na označenie svojho kra−jana v Békéšskej Čabe. Na druhej strane jenesporné, že používanie tohto termínu politik−mi či verejnými činiteľmi môže byť právom

Úvod k slovenskému vydaniu




urópskej únie.

15

považované za nekorektné. Často používanýpojem magyarság by sme mohli preložiť ako„maďarstvo, maďarské spoločenstvo“, analógiuby mohol predstavovať pojem „Slovač“. Za−čiatkom deväťdesiatych rokov niektorí maďar−skí politici a publicisti prestali používať pojemnárodná (národnostná) menšina, pretože tvrdi−li, že samotné označenie menšina evokuje dru−horadé, menejcenné postavenie. Namiestopojmu menšina začali používať pojem spolo−čenstvo, komunita (közösség).

Napokon zopár slov o uvádzaní názvovmaďarských organizácií a inštitúcií a o písanímaďarských mien. Inštitúcie, organizácie,právnické osoby, ktoré majú aj oficiálny slo−venský názov, uvádzame pod slovenskýmnázvom, pričom pri prvej zmienke uvádzamev okrúhlej zátvorke maďarský oficiálny ná−zov. V prípade subjektov (napr. noviny, pub−likácie), ktoré oficiálny slovenský názov ne−majú, uvádzame v záujme lepšej orientácieslovenského čitateľa neoficiálny preklad vhranatej zátvorke. Mená osôb maďarskej ná−rodnosti uvádzame v maďarskej verzii, pokiaľsa stali verejne známymi v tejto podobe.V prípade osôb, ktoré sa stali verejne známy−mi najprv pod slovenskou verziou svojhomena, uvádzame obe podoby.

Väčšina autorov publikácie – aj keďmnohí z nich neskrývajú určité sklamaniez toho, že ani po osemnástich rokoch od pádukomunizmu sa nepodarilo vyriešiť niektorézásadné otázky postavenia maďarskej menšinya jej vzťahu s väčšinovým národom – bola vosvojich záveroch, uvedených vo svojich čiast−kových štúdiách, v zásade optimistická. Osemrokov trvajúce, napriek občasným výkyvomúspešné spoločné pôsobenie Strany maďarskejkoalície s proeurópskymi, demokratickýmislovenskými stranami vo vláde, integráciaSlovenskej republiky do NATO a Európskejúnie, raketové naštartovanie ekonomiky pod−porenej zdravými reformami, postupné posil−ňovanie občianskej spoločnosti a tretieho sek−toru aj na južnom Slovensku – to sú faktory,ktoré ich k takémuto „umiernenému“ optimiz−mu oprávňovali.

Súhrnná správa pokrýva obdobie do mája2004, t. j. do dátumu vstupu SR do Európskejúnie. Odvtedy síce Dunajom pretieklo veľavody, doplnenie slovenského vydania o ďalšiekapitoly by však zásadným spôsobom zmeni−lo pôvodný zámer vydavateľa. Publikáciupreto predkladáme slovenskému čitateľovi vpodobe prekladu pôvodného textu, na tomtomieste si len dovolíme zhrnúť niektorézákladné fakty, týkajúce sa vývoja na Sloven−sku po máji 2004.

Od druhej polovice roku 2004 sa dynami−ka vývoja na Slovensku spomalila. Po dosiah−nutí veľkého cieľa – pričlenenia sa k Európ−skej únii, nastalo čiastočné sebauspokojenie.Prehlbovali sa rozpory medzi stranami vládnejkoalície, celá politická scéna sa už pomalypripravovala na voľby. Politici sa nakonieczhodli na konaní predčasných volieb, ktoré sauskutočnili 17. júna 2006. Zvíťazila v nichstrana SMER−Sociálna demokracia. Zostave−ním vlády bol prezidentom republiky povere−ný líder SMER−u Róbert Fico. Očakávali sasiahodlhé rokovania, avšak už po dvoch týž−dňoch vznikla vláda dovtedajších troch opo−zičných strán, keď Róbert Fico prizval dovládnej koalície Slovenskú národnú stranuJána Slotu (SNS) a Ľudovú stranu – Hnutie zademokratické (HZDS) Slovensko VladimíraMečiara. Maďarská menšina na Slovenskuvzhliadala k tejto koalícii s obavami, veď malaešte čerstvé spomienky na spoločné vládnutieHZDS a SNS v rokoch 1994 – 1998. Vtedymali vládne strany sklon považovať ľudskéa menšinové práva za štátom udeľované čitrpené výsady, či za prostriedok mocenskéhoboja, a nie za prirodzené, neodňateľné práva.

Či sa tieto obavy naplnili, alebo napriekaktuálnej vládnej konštelácii je na mieste skôrrealizmus a umiernený optimizmus, podpore−ný vstupom Slovenskej republiky do schen−genského priestoru voľného pohybu a pokra−čujúcim rastom slovenskej ekonomiky, to jeuž témou ďalšieho bádania a iných publikáciía analýz.

K danej problematike pripájame len nie−koľko poznámok. Napriek nespochybniteľné−

16 Kálmán Petőcz

Józs

ef F

azek

as –

Péter

Hun

čík

(ed.

) M

aďar

i na

Slo

vens

ku (

1984

– 2

004)

. Sú

hrnn

á sp

ráva

. Od

zmen

y re

žim

u po

vstup

do

Eur

ópsk

ej ú

nie.

mu vývoju, ktorým Slovenská republika pre−šla od novembra 1989 do dnešných dní,v oblasti menšinovej politiky a vnímania cha−rakteru štátu stále pretrváva medzi politickoui intelektuálnou elitou slovenskej väčšinya maďarskej menšiny spor o interpretáciu nie−ktorých kľúčových otázok. Jadrom sporu jenesúlad v chápaní podstaty občianskeho prin−cípu budovania a spravovania štátu. Ak sapresunieme do roviny ústavy SR a Rámcové−ho dohovoru o ochrane národnostných men−šín, čo sú nesporne dokumenty záväznéhocharakteru, musíme sa pristaviť pri dvochustanoveniach. Jedno z nich hovorí o tom, žepríslušníci národnostných menšín majú právo„vyjadriť, zachovať a rozvíjať svoju identitu“(Preambula Rámcového dohovoru, v čl. 34ústavy SR sa nachádza formulácia „majúprávo na komplexný rozvoj“). Druhým prin−cípom je právo národnostných menšín na„efektívnu účasť na riadení vecí, ktoré sa ichtýkajú“ (čl. 15 Rámcového dohovoru, čl. 34bod 2c) ústavy SR).

Ak má slovenská politická a intelektuálnaelita úprimný záujem na rešpektovaní uvede−ných princípov, mala by si veľmi otvorenepoložiť niekoľko otázok: Poskytuje náš štát naúrovní legislatívnych opatrení a inštitucionál−nych mechanizmov skutočne dostatok zárukk zachovaniu a rozvíjaniu identity príslušní−kov menšín v dlhodobej perspektíve? Majúmenšiny naozaj možnosť efektívne sa zúčas−tňovať riadenia vecí, ktoré sa ich týkajú?Naozaj nie je ani kúsoček pravdy na tom, žesme akosi apriórne zaujatí voči akejkoľvekpožiadavke, ktorú predloží maďarská menši−na? Prejavujeme naozaj dostatok empatie vočicíteniu a mysleniu druhých?

Politická a sociálna elita maďarskej men−šiny by si zas mala položiť napríklad takétootázky: Spravili sme skutočne všetko preto,aby sme Slovákov presvedčili o úprimnostinašich záujmov? Boli sme dostatočne inicia−tívni v snahe zrozumiteľne vysvetliť sloven−skej verejnosti svoje túžby, potreby a ciele?Spravili sme všetko pre to, aby väčšinapochopila, že spokojnosť príslušníkov menšín

je aj v jej záujme, pretože štát je stabilnejší oto viac, o čo viac ho považujú za svoju vlasťa domov všetci jej občania?

Vecná diskusia o týchto aspektoch vzťahumedzi väčšinou a menšinou temer neexistuje– a to ani v politickej, ani v odbornej rovine.Politická a intelektuálna elita väčšiny spravid−la nekriticky preberá – bez hlbšej analýzyskutočného stavu a jeho porovnania s najlep−šími príkladmi zo zahraničia – tézu o „nad−štandardných právach menšín“, apriórneodmieta debatu o niektorých citlivých otáz−kach postavenia maďarskej menšiny (Bene−šove dekréty, rozhodovanie o veciach, ktorésa týkajú menšiny, samosprávne modely atď.)a odmieta akékoľvek ďalšie rozširovanie, čizdokonaľovanie menšinových práv. Politickáa intelektuálna elita maďarskej menšiny sav tejto situácii často dostáva do bludného kru−hu, používa rozdielnu rétoriku domaa v Maďarsku, pri absencii dostatočných von−kajších (legislatívnych, inštitucionálnych) me−chanizmov a záruk rozvoja menšinovej iden−tity sa uzatvára do seba, politici preceňujúsvoju vlastnú rolu a snažia sa priamo ovplyv−ňovať všetky sféry života maďarskej komuni−ty na Slovensku. Základom riešenia by malobyť naštartovanie reálneho dialógu, v ktoromdôležitú úlohu hrá budovanie a posilňovanievzájomnej dôvery, avšak takýto dialóg sanemôže vyhýbať citlivým témam. Zodpoved−nosť demokraticky zmýšľajúcich intelektuálovna oboch stranách je v tom, aby citlivé témynezamietli pod koberec, práve naopak, abyich vybrali z rúk nacionalistov a populistov,ktorí ich zneužívajú na svoje zištné ciele.

Na záver považujeme za vhodné slovenskémučitateľovi trochu priblížiť Fórum inštitút prevýskum menšín, vydavateľa predloženej pub−likácie. Inštitút vznikol roku 1996, najprv podnázvom Fórum spoločenskovedný ústav. Jehocieľom je systematický výskum problematikymenšín na Slovensku od vzniku Českosloven−skej republiky dodnes, a to z historického,sociologického, politologického a etnologic−kého hľadiska ako aj z hľadiska ich vzťahov

Úvod k slovenskému vydaniu




urópskej únie.

17

s väčšinovým národom. Osobitná organizačnájednotka inštitútu s názvom Bibliotheca Hun−garica je dokumentačným a archívnym pra−coviskom, ktoré sústreďuje a spracúva všetkypísomnosti týkajúce sa maďarskej menšiny naSlovensku a je zároveň aj odbornou knižni−cou. Väčšina výstupov práce inštitútu sa spra−cúva do digitalizovanej podoby. Duchovnýmotcom a zakladateľom Fórum inštitútu je Kár−oly Tóth, ktorému sa vznikom inštitútu splnildávny sen o nezávislej vedecko−výskumnejinštitúcii, ktorá by sa systematicky a na vyso−kej odbornej úrovni venovala problematikemaďarskej menšiny na Slovenku. Veľké slovouznania si, samozrejme, zaslúžia editori knihy– József Fazekas a Péter Hunčík.

Publikácia Maďari na Slovensku (1989 –2004): Súhrnná správa. Od zmeny režimu povstup do Európskej únie je prvým dielom edí−cie Maďari na Slovensku (Magyarok Szlová−kiában). Od predstavenia prvého dielu vydalFórum inštitút v maďarskom jazyku už ďalšie

tri diely spomínanej edície: roku 2005 vyšielzväzok Dokumentumok, kronológia (1989 –2004) (Dokumenty, chronológia [1989 –2004], editori József Fazekas, Péter Hunčík)a roku 2006 zväzky Oktatásügy (1989 –2006) (Školstvo [1989 – 2006], editori BélaLászló, László A. Szabó, Károly Tóth) a Kul−túra (1989 – 2006) (editori Gábor Csanda,Károly Tóth). Pripravuje sa vydanie ďalšíchdielov spracúvajúcich problematiku regionál−neho rozvoja a hospodárstva, resp. používaniajazyka.

Veríme, že maďarský pohľad na udalostispojených s pádom komunizmu a budovanímdemokratického zriadenia a modernej ekono−miky v našej spoločnej vlasti slovenského či−tateľa zaujme a že predkladaný prvý diel edí−cie Maďari na Slovensku bude pre všetkýchzáujemcov zdrojom cenných informácií apoznatkov.

Šamorín, január 2008

Kálmán Petőcz

Józs

ef F

azek

as –

Péter

Hun

čík

(ed.

) M

aďar

i na

Slo

vens

ku (

1984

– 2

004)

. Sú

hrnn

á sp

ráva

. Od

zmen

y re

žim

u po

vstup

do

Eur

ópsk

ej ú

nie.

18




urópskej únie.

Pre pochopenie pätnástich rokov spoločenské−ho vývoja po revolúcii roku 1989 bude uži−točné si stručne zrekapitulovať tie dejinnéudalosti, ktoré vytvárali základný rámec živo−ta maďarskej menšiny v Československu,resp. na Slovensku.

Československá republika, vyhlásená 28.októbra 1918, vznikla ako národný štát. V sku−točnosti však bola štátom mnohonárodnost−ným, v ktorom podľa údajov sčítania ľuduz roku 1921 tvoril „československý“ národ len65,53 % z celkového obyvateľstva (8 764 213osôb). 23,36 % (3 123 624 osôb) z celkovejpopulácie tvorili Nemci, 5,57 % (744 621osôb) Maďari, 5,54 % (748 005 osôb) prísluš−níci iných národností. Bez presadenia koncep−cie fiktívneho „československého“ národa byštáty Dohody sotva podporili vznik samostat−ného Československa, veď „československý“národ tvoril ani nie dve tretiny obyvateľstvakrajiny. V memorande zhotovenom pre brit−ského ministra zahraničných vecí v máji 1915zdôvodňoval Tomáš Garrigue Masaryk kon−cepciu československého národa tým, že„Slováci sú v skutočnosti Česi napriek tomu,že svoje nárečie používajú ako spisovný jazyk.Slováci sa tiež usilujú o samostatnosť a prijaliprogram zjednotenia s Čechmi“.

Versailleský mierový systém však nevytvo−ril podmienky pre dôsledné uplatnenie prin−cípu, tvoriaceho jeho jadro základ – totiž prin−cípu sebaurčenia národov, preto bol roku 1919pod egidou Spoločenstva národov v záujmegarantovania práv národnostných menšínv následníckych štátoch vytvorený medziná−rodný systém na ochranu menšín. Čoskoro savšak ukázalo, že tento systém nedokáže garan−

tovať ani tie základné práva, k uznaniu ktorýchsa dotknuté štáty zmluvne zaviazali.

Zakladatelia a neskorší vedúci predstavite−lia Československej republiky v čase prvejsvetovej vojny ešte hlásali, že v národnostnejotázke sa hodlajú pridržiavať princípu sebaur−čenia. Podľa Masaryka menšinová otázkanemôže byť „vnútornou vecou“ daného štátu.„Kým bude platiť táto farizejská zásada – píšeMasaryk –, dovtedy samozrejme právo náro−dov na sebaurčenie nebude možné realizo−vať.“ Podobne ako Masaryk, aj Beneš pova−žuje vyriešenie česko−nemeckého vzťahuv Monarchii za možné len vtedy, ak budú maťoba národy plnú autonómiu.

Po vzniku Československa jeho politickáelita zásadným spôsobom zmenila svoj postojk otázkam sebaurčenia národov, autonómie,ako aj k téze, že národnostná otázka nemôžebyť vnútornou vecou štátu. Roku 1929Minister zahraničných vecí Edvard Benešv zahraničnom výbore Národného zhromažde−nia jednoznačne vyhlasuje, že menšinová otáz−ka je vnútorná záležitosť, preto „nikdy nesmie−me pripustiť, aby kadekto zasahoval do našichpráv“. Podľa Beneša právo na sebaurčenie pri−náleží jedine celým národom, žijúcim podcudzou nadvládou, nie však zlomkom národov– národným menšinám. A kým Masaryk pova−žuje autonómiu za základné kritérium demo−kracie, podľa Beneša územná autonómia jeprvým krokom k úplnému odtrhnutiu menšínmajúcich vlastnú samosprávu.

V zmluve uzavretej 10. septembra 1919v Saint−Germain sa Československo (podobneako ostatné následnícke štáty Rakúsko−uhor−skej monarchie) zaviazalo len k uznaniu indi−

JÓZSEF FAZEKAS – PÉTER HUNČÍK

PREDSLOV

viduálnych menšinových práv a odmietlo uz−nať kolektívne práva, ktoré by boli za danýchokolností najlepšie zaručovali úplnú rovno−právnosť príslušníkov národnostných menšín.„Bojím sa toho – napísal roku 1933 IstvánMaléter –, že dnešní predstavitelia štátnej mo−ci budú pokračovať v tej mocenskej politike,ktorá strhla do záhuby bývalé Uhorsko. Ajvedúcich politikov republiky často zotročujefalošná ilúzia československého národnéhoštátu, hoci zo štatistických údajov jednoznač−ne vyplýva, a upozornil na to už aj taký výz−namný odborník ako profesor Karlovej uni−verzity v Prahe Emanuel Rádl: Česi len spo−ločne so Slovákmi tvoria väčšinu obyvateľstvakrajiny. [...] Náš problém teda spočíva v tom,či štátna moc považuje Maďarov žijúcichv republike za rovnoprávny štátotvornýprvok, za konštruktívny činiteľ štátneho živo−ta, alebo ich len trpí ako ťaživé, nepríjemnébremeno, čím samotná štátna moc spôsobujeodcudzenie sa Maďarov.“ A dodajme, že ajsudetských Nemcov.

Snaha o väčšiu samosprávnosť v rámciČeskoslovenska bola prítomná nielen v pros−tredí Maďarov a sudetských Nemcov, ale ajv komunite Slovákov, jednej zo súčastí „čes−koslovenského národa“. Slováci sa pri svojichautonomistických požiadavkách odvolávali naPittsburskú dohodu, podpísanú 30. mája 1918,na základe koncepcie pripravenej T. G.Masarykom. V nej predstavitelia slovenskýcha českých organizácií v Spojených štátochschvaľujú „politický program usilujúci sa ospojenie Čechov a Slovákov v samostatnomštáte z Českých zemí a Slovenska“, v ktorombude mať Slovensko „svoju vlastnú adminis−tratívu, svoj snem a svoje súdy. Slovenčinabude úradným jazykom v škole, v úrade a voverejnom živote vôbec.“

A hoci podľa prvého bodu Deklarácie slo−venského národa prijatej 30. októbra 1918v Turčianskom sv. Martine „slovenský národje čiastka i rečovo i kultúrno−historicky jed−notného česko−slovenského národa“, podľa dru−hého bodu však „pre tento česko−slovenskýnárod žiadame i my neobmedzené samourčo−vacie právo na základe úplnej neodvislosti“.

Čoraz silnejúce požiadavky slovenskej ná−rodnej samostatnosti v rokoch 1918 až 1938česká politika rozhodne odmieta a nepreuka−zuje ani najmenšiu vôľu k ich splnenie.

Ústava Československej republiky prijatároku 1920 deklarovala rovnosť všetkých svo−jich občanov pred právom a zákonom, ako ajrasovú, jazykovú a náboženskú rovnopráv−nosť. Jazykový zákon, ktorý bol tiež prijatýroku 1920, zabezpečoval menšinám vo svojejpodstate široké práva v používaní jazyka (jepravda, že ústava interpretovala medzinárod−noprávne záväzky štátu v oblasti ochranypráv menšín v mnohých bodoch reštriktívnymspôsobom, navyše, štátna moc reorganizáciouúzemnosprávnych celkov docielila zníženiepočtu administratívnych jednotiek s podielomzastúpenia menšín vyšším ako 20 %, pričomhranica 20 % bola podmienkou možnostiuplatnenia jazykových práv).

Na život maďarskej menšiny po roku 1918negatívne vplývalo viacero činiteľov: v prvomrade to bolo vyhostenie z Československa tejčasti úradníckeho stavu a inteligencie, ktoráodmietla zložiť sľub vernosti republike, ďalejto bola kolonizácia s cieľom narušiť etnickúhomogénnosť oblastí obývaných Maďarmi(kolonizáciu vláda realizovala prostredníc−tvom pozemkovej reformy, v rámci ktorej štátzhabal poľnohospodársku pôdu v rozlohe väč−šej ako 250 hektárov – táto bola vo vlastníc−tve predovšetkým Maďarov – a rozdelil jučeským a slovenským kolonistom), zrušeniemaďarského školského systému, zrušeniemnohých maďarských kultúrnych a vzdeláva−cích organizácií a spolkov atď.

Po šoku, spôsobenom rozpadom uhorské−ho impéria, sa maďarská menšina v medzi−vojnovom Československu postupne začínaorganizovať, vytvára si rozličné formy ochra−ny svojich menšinových záujmov. V dôsled−ku postupného obmedzovania právomocí sa−mosprávnych orgánov sa ťažisko boja zaochranu menšinových práv presúva do oblas−ti politiky. Veľmi skoro vzniká systém maďar−ských politických strán, tvoriaci široké spek−trum od tzv. negativistického opozičníctvazaloženého na politike rekriminácií, cez ser−

20 József Fazekas – Péter Hunčík

Józs

ef F

azek

as –

Péter

Hun

čík

(ed.

) M

aďar

i na

Slo

vens

ku (

1984

– 2

004)

. Sú

hrnn

á sp

ráva

. Od

zmen

y re

žim

u po

vstup

do

Eur

ópsk

ej ú

nie.

vilný prorežimový aktivizmus, až po komu−nistické ľavičiarstvo. Svetonázorové hľadiská,ktoré určovali zameranie pôvodných maďar−ských strán, sa v polovici tridsiatych rokovdostávajú do úzadia – jednak ako reakcia nazmarenie dohody s českými a slovenskýmistranami, jednak pod vplyvom maďarskejzahraničnej politiky – čoho výsledkom jeuvedomenie si spoločných národných menši−nových záujmov a zjednotenie dvoch najvý−znamnejších maďarských menšinových stránroku 1936.

Činnosť politických strán bola dobre dopĺ−ňaná pôsobením maďarských menšinovýchinštitúcií. Úroveň ich práce bola síce veľmipremenlivá, ale kultúrna činnosť, ktorú vyko−návali v záujme zachovania národnej identityMaďarov vtlačila maďarskému duchovnémuživotu v Československu v období medzidvomi vojnami výraznú pečať. V tridsiatychrokoch sa čoraz viac udomácňuje myšlienka,že menšinové bytie je osobitným poslaním.Tento posun vo vnímaní vlastného postaveniaje inšpirovaný menšinovým mesianizmom,jeho protagonistami sú významné osobnostimaďarského literárneho a vedeckého života naSlovensku, a odzrkadľuje tú novú duchovnosť,ktorá je už vyjadrením uvedomenia si dvojitejpripútanosti, dvojakej identity príslušníkovmenšín.

Po prvej viedenskej arbitráži nedochádzak podstatným zmenám v právnom postaveníMaďarov, ktorí ostali na Slovensku: v škol−stve aj vo verejnom živote môžu používaťsvoj materinský jazyk, ak sú podobné právapriznané aj slovenskej menšine v Maďarsku.Uplatnenie zásady reciprocity sa teda obme−dzuje právo maďarskej menšiny používať svojmaterinský jazyk.

Obdobie rokov 1945 – 1948 znamená éruúplného bezprávia maďarskej menšiny, ktorésú označované ako „roky bez domoviny“ („ahontalanság évei“).

Maďari (a Nemci) žijúcich v Českosloven−sku boli – okrem aktívnych antifašistov – štá−tom zbavení občianstva, následne bola zhaba−ná pôda, budovy a nehnuteľnosti, ktorá bolav ich vlastníctve. Zamestnanci štátnej a verej−

nej služby maďarskej národnosti boli prepus−tení zo zamestnania bez akejkoľvek náhrady(Maďari nemohli dostať ani vojnové odškod−nenie, ani dôchodok). Boli zatvorené maďar−ské školy, rozpustené maďarské spolkya organizácie. Maďari boli nútení k reslovaki−zácii, mnohí boli deportovaní do Čiech, Čes−koslovensko v podstate vnútilo Maďarskudohodu o vzájomnej výmene obyvateľstvaatď. Tieto opatrenia, obsiahnuté v Košickomvládnom programe, v zákonoch Slovenskejnárodnej rady, či Benešových dekrétoch zane−chali dodnes živé, hlboké rany v dušiach prí−slušníkov maďarskej menšiny na Slovensku.

Po prevzatí moci komunistami, na základezákona číslo 245 z 25. októbra 1948, mohlobyť príslušníkom maďarskej menšiny – pozložení prísahy vernosti – prinavrátené česko−slovenské štátne občianstvo, avšak nemohli siuplatňovať špecifické menšinové práva. Ažústavný zákon číslo 33 z roku 1956 nariaďu−je, že je potrebné vytvoriť vhodné podmienkyna podporu hospodárskeho a kultúrneho roz−voja občanov maďarskej a ukrajinskej národ−nosti. Ďalej, podľa ústavy z roku 1960 malštát zabezpečiť občanom maďarskej, ukrajin−skej a poľskej národnosti možnosť vzdeláva−nia sa a kultúrneho rozvoja v materinskomjazyku.

Na základe uvedených opatrení sa počnúcpäťdesiatymi rokmi na Slovensku postupneotvárajú brány maďarských škôl a materskýchškôl, pod silným straníckym dohľadom sazačína vydávanie maďarských kníh, novína časopisov. 15. decembra 1948 vychádzaprvé číslo denníka Új Szó a postupne vychá−dzajú ďalšie maďarské časopisy: SzabadFöldműves (1950), Alkotó Ifjúság (1950),Fáklya (1951), Pionírok Lapja (1951), ÚjIfjúság (1952), Kis Építő (1952), Dolgozó Nő(1952), A Hét (1956), Irodalmi Szemle (1958)atď. Vydávanie maďarských kníh sa začalov rámci Vydavateľstva Pravda roku 1949.Roku 1953 vzniklo Maďarské vydavateľstvov Československu, avšak roku 1956 bolovčlenené do Slovenského vydavateľstva krás−nej literatúry (neskoršie VydavateľstvoTatran). Roku 1967 vzniká maďarská sekcia

21Predslov




urópskej únie.

vydavateľstva Tatran, z ktorej potom 1. janu−ára 1969 vzniká Vydavateľstvo kníh a časopi−sov Madách. 5. marca 1949 bol založenýCsemadok (Kultúrny spolok maďarských pra−cujúcich v Československu, od r. 1966 Kul−túrny zväz maďarských pracujúcich v Česko−slovensku), ktorý vykonával činnosť donovembra 1989 ako jediná povolená masováorganizácia maďarskej menšiny v Českoslo−vensku. Roku 1950 začína činnosť maďarskéoddelenie Dedinského divadla a v roku 1952vzniká Maďarské oblastné divadlo v Ko−márne.

Jedným z významných výdobytkovPražskej jari 1968 bolo aj prijatie ústavnéhozákona číslo 144. z 27. októbra. V zmysleodseku 1 tohto zákona sú okrem českéhoa slovenského národa štátotvornými subjektmiaj maďarská, nemecká, poľská a ukrajinská(rusínska) národnosť, ktorým sa podľa odseku3 zákona zaručuje právo na vzdelávaniev materinskom jazyku, právo na všestrannýkultúrny rozvoj, právo používať ich jazykv úradnom styku na území obývanom prí−slušnou menšinou, právo združovať sav národnostných kultúrnych a spoločenskýchorganizáciách ako i právo vydávať tlač a roz−širovať a prijímať informácie v ich jazyku.

V období normalizácie sa postupne rušiatakmer všetky výdobytky demokratizačnéhoprocesu. Československo bolo do obdobiazmeny režimu roku 1989 jednou z najdogma−tickejších krajín socialistického bloku.Najvýznamnejším kritikom režimu sa staloopozičné hnutie známe pod názvom Charta77. Roku 1978 vznikol pod vedením MiklósaDurayho Výbor na ochranu práv maďarskejmenšiny v Československu, ktorý sa ako jedi−ná maďarská organizácia odvážil postaviť naochranu ľudských práv maďarskej menšinyv Československu.

V tejto situácii zastihla obyvateľstvo kraji−ny zmena režimu.

17. novembra 1989 si pražskí vysokoško−láci na obrovskej protestnej demonštrácii pri−pomenuli udalosti z roku 1939, keď fašistickíokupanti v Prahe a v Brne popravili 9 vyso−koškolákov, 1200 študentov zatkli a odvliekli

do koncentračných táborov a na Hitlerov prí−kaz zavreli všetky české vysoké školy.Skutočným cieľom demonštrácie 17. novem−bra 1989 však bol protest proti komunistické−mu režimu. Povolenú študentskú demonštrá−ciu polícia brutálne rozohnala a viacero štu−dentov zranila. Okamžite sa začali masovédemonštrácie na protest proti zásahu policaj−ných orgánov. Husákovský režim, ktorý bolpovažovaný za skalopevný, sa pod vplyvommasových demonštrácií prakticky za niekoľkodní zrútil ako domček z karát. 18. novembravznikla v Šali na ochranu práv maďarskejmenšiny Maďarská nezávislá iniciatíva, 19.novembra vzniklo pražské Občanské fóruma 20. novembra Verejnosť proti násiliu – tietodve hnutia koordinovali demonštráciev Čechách, resp. na Slovensku.

Od tohto momentu sa udalosti vyvíjajúveľmi rýchlo. Masové demonštrácie sú nadennom poriadku, 27. novembra ochromujekrajinu dvojhodinový všeobecný štrajk,následne Federálne zhromaždenie ruší ústav−ný článok o vedúcej úlohe komunistickej stra−ny v spoločnosti, zo svojich funkcií odstupu−jú vedúci tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš apredseda Slovenskej národnej rady ViliamŠalgovič, predseda federálnej vlády LadislavAdamec odvoláva z funkcie predsedu sloven−skej vlády Pavla Hrivnáka. 10. decembra povymenovaní novej federálnej vlády v čele sMariánom Čalfom (v nej sú už komunistiv menšine) odstupuje z funkcie prezidentrepubliky Gustáv Husák, 28. decembra je zapredsedu Federálneho zhromaždenia zvolenýAlexander Dubček a 29. decembra sa prezi−dentom republiky stáva Václav Havel. 8. – 9.júna 1990 sa konajú prvé slobodné parla−mentné voľby v Československu po viac akoštyridsiatich rokoch.

Po voľbách sa však politická stabilitarýchlo narúša: najsilnejší vládny subjekt,Verejnosť proti násiliu, vyslovuje na jar 1991nedôveru premiérovi Vladimírovi Mečiarovi,v dôsledku čoho sa hnutie čoskoro rozpadá nadve časti. Parlamentné voľby roku 1992vyhráva na Slovensku Hnutie za demokratic−ké Slovensko (HZDS) pod vedením

22 József Fazekas – Péter Hunčík

Józs

ef F

azek

as –

Péter

Hun

čík

(ed.

) M

aďar

i na

Slo

vens

ku (

1984

– 2

004)

. Sú

hrnn

á sp

ráva

. Od

zmen

y re

žim

u po

vstup

do

Eur

ópsk

ej ú

nie.

Vladimíra Mečiara, v Čechách Občanskádemokratická strana pod vedením VáclavaKlausa. Česko−slovenské rozpory sú v tomčase už natoľko vyhrotené (na jar 1990k tomu prispievajú spory o oficiálny názovštátu a podobu štátneho znaku, potom sporyo text novej federálnej ústavy, navyše, 17.júla 1992 Slovenská národná rada schvaľujeDeklaráciu o zvrchovanosti a 1. septembraprijíma Ústavu Slovenskej republiky), že 26.augusta 1992 sa Václav Klaus a VladimírMečiar v Brne dohodnú na termíne rozdele−nia Českej a Slovenskej federatívnej republi−ky. Výsledkom týchto procesov je vzniksamostatnej Slovenskej republiky 1. januára1993.

Za uplynulé obdobie sa zmenou režimuv Československu zaoberali desiatky publiká−cií, no doteraz si ani jedna rozsiahlejšia štú−dia nestanovila za cieľ popísať, akú úlohu pri−tom zohrala maďarská menšina na Slovensku.Je pritom nesporné, že najmä v prvých mesia−coch po páde komunizmu mala na priebehudalostí značný vplyv. Úlohu maďarskej men−šiny spomínajú domáce i zahraničné publiká−cie len marginálne a často len z priloženejfotodokumentácie sa stáva zrejmým, že ajznámi maďarskí umelci a intelektuáli naSlovensku boli aktívnymi účastníkmi udalos−tí. V prípade zahraničných publikácií je to ajpochopiteľné, veď ich autori sa pri svojejpráci opierajú predovšetkým o české a slo−venské zdroje.

Roku 1995, v období vrcholu vládyVladimíra Mečiara, sa v Nadácii SándoraMáraiho zrodila myšlienka, že treba napísaťsúhrnnú správu o stave slovenskej spoločnos−ti. V tom čase sa Slovensko už dávno vzdia−lilo od zahraničnopolitických a vnútropolitic−kých cieľov vytýčených v novembri a decem−bri 1989. Šanca pripojiť sa k Európskej únii aNATO sa znížila na minimum. Politici zápa−doeurópskych krajín a USA sledovali krokyMečiarovej vlády, ktoré sa v žiadnom prípa−de nedali považovať za demokratické, s čorazväčším skepticizmom.

Publikácia Slovensko 1995: Súhrnná sprá−va o stave spoločnosti, ktorú vydala Nadácia

Sándora Máraiho roku 1996, ako aj jej neskôrpublikovaná anglická verzia, mala domai v zahraničí obrovský ohlas. Recenzievyzdvihovali predovšetkým fakt, že v krajinenaozaj existuje skupina ináč zmýšľajúcichintelektuálov, ktorá je schopná problémySlovenska presne diagnostikovať a znázorniťobjektívnym spôsobom obraz situácie naSlovensku po rozpade Československa –nastaviac tým slovenskej spoločnosti nedefor−mované zrkadlo. Publikácia zároveň obsaho−vala dôležité informácie aj pre zahraničnýchodborníkov, potenciálnych investorov, podni−kateľov. Napriek tomu, že väčšina autorovnepatrila k sympatizantom Mečiarovej vlády,ani vláde lojálni oponenti nedokázali polemi−zovať s ich závermi a konštatáciami.Jednotlivé štúdie, analyzujúce rozličné oblas−ti spoločenského a hospodárskeho života satotiž opierali o oficiálne údaje a známe fakty.Súhrnná správa o stave spoločnosti v roku1995 a jej každoročné pokračovania, ktorévydáva Inštitút pre verejné otázky, sa stalinajčítanejšími a najcitovanejšími knihamio Slovensku v zahraničí. Už vtedy sa ukáza−la potreba vydať podobnú súhrnnú správu ajo maďarskej menšine na Slovensku.

Parlamentné voľby roku 1998 znamenalizásadný zvrat v živote krajiny. Mečiarovskýrežim vystriedala proeurópsky orientovanáDzurindova vláda, ktorá potrebu reforiemdeklarovala nielen slovne, ale vzala na sebaaj bremeno spojené s prechodnými ťažkosťa−mi a nepopulárnymi opatreniami pri ich rea−lizácii. Výsledkom týchto snažení bolo to, žeeurópska a euroatlantická integrácia sa preSlovensko opäť stali reálne dosiahnuteľnýmicieľmi.

Na prekvapenie mnohých toľko kritizova−né strany vládnej koalície, okrem jednej,dosiahli dobrý výsledok aj v parlamentnýchvoľbách roku 2002. Integračný proces začatýroku 1998 mohol teda pokračovať. V marci2004 sa Slovenská republika stala členomNATO a 1. mája 2004 (spolu s ďalšími devia−timi krajinami) sa pričlenila k Európskej únii.

Prvý zväzok nami predkladanej prácesúhrnne spracúva bohaté udalosti spoločen−

23Predslov


aďa

Documents

madari-na-slovensku-obal.qxd 9.5.2008 13:42 Page 1 MAˇARI ...mek.oszk.hu/06000/06048/06048.pdfmadari-na-slovensku-obal.qxd 9.5.2008 13:42 Page 1. József Fazekas – Péter Hunčík