Mária Kátlovská

Jašterica obyčajná

• Obýva slnečné stráne, okraje lesov, brehy potokov, priekopy....• V nižších polohách žije aj na vlhkejších miestach, ale vo väčšej nadmorskej výške si vyhľadáva suché miesta • Živí sa drobným hmyzom

Poznávacie znaky: pozdĺž stredu chrbta sa tiahne širší pás, tvorí ho 10 zreteľne predĺžených, užších radov šupín. Telo je zavalité, hlava krátka a vysoká s tupo zakončeným pyskom. Chvost je kratší ako dvojnásobná dĺžka tela. Celková dĺžka tela dosahuje max. 200 mm. Zafarbenie je premenlivé. Stredom chrbta aj po bokoch sa tiahnu tmavšie pásy, v ktorých sú spravidla svetlejšie rady škvrniek. Chrbát samcov má nádych do zelena a u samičiek je šedý.

Salamandra škvrnitá

Obýva vlhké listnaté prevažne bukové lesy zriedka je v ihličnatých lesoch

Rada žije pri lesných potôčikov studničkách, kde nachádza podmienky pre reprodukciu

Okolo Novembra si vyhľadáva zimné úkryty, ktoré musia byť dostatočne vlhké a teplé

Zimuje aj s inými salamandrami Dožíva sa 25 rokov Nočná aktivita Na korisť čakajú Živí sa : slimákmi, mnohonožkami,

chrobákmi, pavúkmi.....

Sova lesná

Stály vták Žije v miešaných a ihličnatých lesoch Hniezdi v dutinách stromov,

v opustených hniezdach vrán dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a na korunách stromov

Živí sa menšími stavovcami, cicavcami, vtákmi, obojživelníkmi i hmyzom

Myšiak lesný

Stály, prelietavý Žije v lesoch Loví v zime na poliach Hniezdi na stromoch (začiatok hniezdenia

je v druhej polovici marca aj v apríli) V potrave prevažujú drobné cicavce

(hraboše poľné), v menšej miere drobné vtáky a ostatné cicavce

Sokol lastovičiar

• Sťahovavý vták (prilieta v druhej polovici apríla, odlieta v septembri)• Obýva lesíky obklopené poliami, lúkami väčšinou v nižších polohách • Hniezdi na stromoch (hniezdiť začína v máji až začiatkom júna) • Potravou je takmer výlučne hmyz a drobné vtáky, uloví aj drobné cicavce na zemi

Rybárik riečny

Stály vták Sídli v brehoch riek a potokov

obrastených stromami a krovím Žije v údoliach riek Najvyššie vystupuje do výšky 1 000

m Hniezdo si stavia v dierach hlinitých

brehov hlbokých 1 m (priemer otvoru býva 5 cm)

Hniezdi dva razy ročne : v apríli až v júli

Živý sa prevažne malými rybkami

Mlok karpatský

Obýva stojaté a pomaly tečúce vody v pahorkatinách

Do vôd sa sústreďuje ihneď po roztopení ľadu (apríl až jún)

Vo vode sa živí larvami pakomárov, podenkami, vajíčkami a žubrienkami kunky žltobruchej, skokana znedého, mäkkýšmi, larvami komárov a vodného hmyzu

Na suchej zemi loví drobný hmyz

Poznávacie znaky: menšie sú mloky, dĺžka tela samcov dosahuje maximálne 85 mm, samičiek 100 mm. Na hranatej hlave sú zreteľné 3 pozdĺžne ryhy. Počas pobytu vo vode je telo samcov na priečnom priereze hranaté, bez chrbtového hrebeňa. Chvost vybieha do nitkovitého výbežku. Zafarbenie varíruje od tmavoolivových odtieňov po svetlohndé. Bruško je jednofarebne oranžovožlté. Mloky po opustení vody sú zväčša tehlovohnedé.

Vydra riečna

Dožíva sa 15 – 20rokov Aktívna najmä za súmraku

a v noci, iba v zime alebo za mimoriadnych okolností aj cez deň

Žije samotársky (okrem obdobia rozmnožovania a výchovy mláďat)

Živí sa prevažne rybami, menej rakmi alebo inými bezstavovcami

Dĺžka potravového teritória môže dosiahnuť 50 km

Životným prostredím sú brehy najmä tečúcich, ale aj stojatých vôd bez ohľadu na nadmorskú výšku

Krkavec čierny

Obýva staré lesné komplexy s roztrúsenými skalnými stenami

Hniezdi na stromoch alebo na skalách (začiatok hniezdenia je vo februári až v marci)

Potravou sú najmä zdochliny, rozličný hmyz, bezstavovce a zriedkavo i drobné stavovce

Iné chránené živočíchy

Netopier obyčajný Medveď hnedý Vlk dravý Rys ostrovid Bocian čierny Ropucha bradavičnatá