Upload
marianna-penakova
View
232
Download
2
Embed Size (px)
Citation preview
UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE
FAKULTA MASMEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE
MIGRÁCIA AKO BEZPEČNOSTNÝ PROBLÉM
BAKALÁRSKA PRÁCA
Kód
2012Marianna Peňáková
UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE
FAKULTA MASMEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE
MIGRÁCIA AKO BEZPEČNOSTNÝ PROBLÉM
BAKALÁRSKA PRÁCA
Meno, priezvisko: Marianna PeňákováKód (evidenčné číslo):Študijný program: MASMEDIÁLNA KOMUNIKÁCIA
Študijný odbor: 3.2.3 Masmediálné štúdiá
Školiace pracovisko: Katedra spojov
Školiteľ: doc. Ing. Miriam Jankalová, PhD
Trnava 2012 Marianna Peňáková
TU BUDE VLOŽENÝ LIST OFICIALNEHO ZADANIA ZÁVEREČNEJ
PRÁCE
ABSTRAKT
PEŇÁKOVÁ, Marianna: Hodnotenie inovatívnosti podniku poskytujúceho služby
[Bakalárska práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta prevádzky a ekonomiky
dopravy a spojov; Katedra spojov. Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Miriam
Jankalová, PhD..; Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier. Žilina: FPEDAS ŽU, 2010. 69
s.
Diplomová práca sa zaoberá problematikou hodnotenia inovatívnosti podniku
poskytujúceho služby.
Kľúčové slová:
Inovatívnosť. Hodnotenie inovatívnosti. Inovačný proces. Inovačné aktivity. Podnik
služieb. Metódy a techniky hodnotenia inovatívnosti podniku služieb. Hodnota.
ABSTRACT
PEŇÁKOVÁ, Marianna: Customer satisfaction survey – customers` preferences in post
and telecommunication services in Bratislava District and the assessment of their
economic costingness [Baecholor thesis]. University of Žilina. Faculty of Operation
and Economics of Transport and Communications; Department of Communications.
Supervisor : Ing. Paďourová Anna, PhD..; Academic qualification level: Master of
Science. Žilina: FPEDaS ŽU, 2010. 69 pages.
Keywords:
PREDHOVOR
V dnešnej dobe sú pre každý podnik dôležitou, ak nie prioritnou
aktivitou, ktorú treba neustále sledovať a zdokonaľovať inovačné
činnosti. Uspieť na náročných trhoch, charakterizovaných globalizáciou,
skracovaním životných cyklov výrobkov a služieb, obmedzenosťou
zdrojov a pod., predpokladá efektívne uplatňovať inovačnú stratégiu a jej
nástroje. V meniacom sa trhovom prostredí, ktoré sa vyznačuje
konkurenčným bojom, v ktorom sa zákazníci stávajú čoraz viac
náročnejšími, sa musia podniky rýchlo a správne orientovať a optimálne
sa rozhodovať.
Hlavným cieľom podniku je vybudovať si stabilné miesto na trhu a
zabezpečiť si dlhodobú prosperitu dosahovaním čo najväčších možných
ziskov.
Inovačná stratégia reprezentuje usporiadaný postup rozvoja, ktorý
podnik využíva pre splnenie vytýčených cieľov. Podnik si stanoví vhodnú
stratégiu, ktorá zabezpečí v každej novovzniknutej situácii kontinuálny
chod podnikových činností. Účinnosť inovačnej stratégie sa prejaví ak
podnik pri premyslenom rozvrhnutí svojich zdrojov dosiahne dva
základné ciele: spokojnosť zákazníka a výhodu v konkurenčnom boji.
Mojím cieľom pri písaní práce bolo objektívne objasniť súčasnú
situáciu..............................
Predkladaná práca vznikla za spolupráce s mojou vedúcou
diplomovej práce doc. Ing. Miriamou Jankalovou, PhD, ktorej sa chcem poďakovať
za pedagogické usmernenie, cenné rady a pomoc pri konzultáciách.
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Čestne vyhlasujem, že celú bakalársku prácu na tému „Hodnotenie inovatívnosti
podniku poskytujúceho služby“, vrátane všetkých jej príloh a obrázkov, som
vypracovala samostatne, a to s použitím literatúry uvedenej v priloženom zozname.
(vlastnoručný podpis autora)
V Žiline, dňa ....................... meno autora
OBSAH
Obsah.................................................................................................................................8Zoznam ilustrácií a tabuliek............................................................................................10Zoznam skratiek a symbolov...........................................................................................11Slovník termínov.............................................................................................................12Úvod................................................................................................................................101 úvod do problematiky, vymedzenie základných pojmov........................................11
1.1 Inovácia.............................................................................................................141.2 Inovačný proces................................................................................................161.3 Inovatívnosť, inovačný priestor a inovačné aktivity.........................................181.4 Hodnota a hodnotenie činnosti podniku...........................................................19
2 charakteristika podniku poskytujúceho služby........................................................202.1 Špecifické znaky podnikov poskytujúce služby na trhu služieb.......................21
2.1.1 Vymedzenie podnikov poskytujúce služby cez konštitutívne znaky........212.1.2 Rozdiely výrobných podnikov a podnikov poskytujúcich služby.............22
3 Trendy v hodnotení inovatívnosti podniku..............................................................24Podnik snažiaci sa udržať a upevniť si postavenie na trhu musí realizovať vhodnú inovačnú politiku, ktorá by mu umožňovala dosiahnuť výhodnejšie postavenie v porovnaní s konkurenciou. 4......................................................................................24Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zastáva názor, že je dôležité, aby jednotný trh EÚ fungoval spôsobom podporujúcim také prostredie, v ktorom sú podniky a organizácie motivované k rozvíjaniu inovatívnosti. Hospodárska súťaž medzi podnikmi musí byť založená na kvalite výrobkov a služieb a ochrane životného prostredia, nielen na cenách. V tejto súvislosti má dôležitú príkladnú a vedúcu úlohu verejné obstarávanie.14.......................................................................24V súvislosti s hodnotením inovačnej politiky sa EHSV domnieva, že je dôležité zamerať sa na kvalitu pracovných podmienok, podmienok zamestnania a pracovného prostredia. Je dôležité mať na pamäti, že inovačná politika je v jednotlivých členských štátoch na rôznom stupni rozvoja. Bolo by vhodné, ak by sa v iniciatívach EÚ týkajúcich sa inovácie a vzdelávania kládol dôraz na inováciu pracovísk a nové druhy odborných schopností (okrem odborných a technických vedomostí môžu zahŕňať komunikačné schopnosti, tvorivosť a schopnosť inovovať), ako aj na postupy riadenia........................................................................................................................243.1 Všeobecné aspekty procesu zmeny vo väzbe na inovačné aktivity..................243.2 Metódy a techniky hodnotenia inovatívnosti podniku......................................29
3.2.1 Zostavovanie biografie znalostí tvoriacich podstatu inovačných zmien v podnikoch služieb.................................................................................................323.2.2 Model inovačných procesov......................................................................333.2.3 Marketingové inovácie..............................................................................373.2.4 Faktory expertného odhadu.......................................................................38
4 Návrh hodnotenia inovatívnosti podniku poskytujúceho služby.............................424.1 SWOT analýza..................................................................................................42
4.1.1 SWOT analýza vybraných metód..............................................................44Swot analýza metódy faktoru expertného odhadu...................................................44
5 Vyhodnotenie návrhu a interpretácia výsledkov.....................................................46Záver................................................................................................................................47
Zoznam bibliografických odkazov..................................................................................48
ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK
(Tu vložíte zoznam ilustrácií a tabuliek záverečnej práce)
ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV
SP, a. s. Slovenská pošta, a. s.
ST, a. s. Slovak Telecom, a. s.
č. číslo
MSP malé a stredné podniky
SR Slovenská republika
Z. z. Zbierka zákonov
NR Národná rada
n. l. nášho letopočtu
ČSR Československá republika
Hl. m. hlavného mesta
s. r. o. spoločnosť s ručením obmedzeným
RÚZ Republiková únia zamestnávateľa
SLOVNÍK TERMÍNOV
Referenčný objekt– jednotka, ku ktorej bezpečnostným záujmom sa bezpečnosť
vzťahuje.
(Termín) – (popis termínu)
(Termín) – (popis termínu)
(Termín) – (popis termínu)
(Termín) – (popis termínu)
ÚVOD
Podnikateľská činnosť, ak má byt dlhodobo úspešná, musí byt
systematická, cieľovo riadená a predovšetkým musí byt založená na
cieľavedomých inováciách. Inovačné procesy sú špecifickým nástrojom
podnikateľskej činnosti. Sú činnosťou, ktorá dodáva zdrojom novú
schopnosť tvorby bohatstva.
Hlavným cieľom diplomovej práce je vytvorenie návrhu na hodnotenie
inovatívnosti podniku poskytujúceho služby.
Vysvetlenie základných a najpotrebnejších pojmov ako inovácia, hodnota
a hodnotenie inovatívnosti sú popísané v prvej kapitole. Druhá kapitola objasňuje
pojmy podnik, služba a podnik služieb. Zahŕňa aj stručný popis špecifických znakov
podniku služieb, ako aj rozdiel medzi podnikom služieb a podnikom a výrobným
podnikom.
(Úvod stručne vyjadruje stav poznania alebo praxe v danej oblasti, ktorá je
predmetom práce.) (Autor vysvetlí účel a ciele práce, jej vzťah k ďalším prácam v danej
oblasti, spresní informačné zdroje a pramene, ktoré najviac využíval (a ktoré uvedie v
zozname použitej literatúry).) (V úvode nie je potrebné opakovať to, čo je uvedené v
abstrakte. Nie je vhodné podrobne opisovať metódy, experimentálne výsledky, ani
opakovať to, čo je uvedené v závere. Úvod nemá byť číslovaný (ISO 2145).)
10
1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY, VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH
POJMOV
V súčasnej spoločnosti sa pojem bezpečnosť stáva čoraz
frekventovanejším
a významnejším. Je súčasťou a jedným zo základných predpokladov
ďalšieho pozitívneho vývoja ľudskej spoločnosti. Je to rozsiahla a pestrá
problematika, ktorá býva často protirečivá - siaha od úvah o medzinárodnej a národnej
bezpečnosti, cez diskusie o pôsobení ozbrojených síl, polície, spravodajských služieb,
až po témy týkajúce sa každodenného života.1
1.1 Všeobecná charakteristika bezpečnosti
Neexistuje všeobecná, abstraktná, univerzálna, celostná, trvalá a nemenná
definícia pre bezpečnosť. Môže byť chápaná ako konkrétno-historický, dynamický,
relatívny, rôznorodý, mnohoraký, viacúrovňový fenomén.2 V encyklopédiách sa
väčšinou označuje za poriadok, stabilitu, určitosť, spoľahlivosť a istotu. Často sa spája
s obranou a ochranou sociálnych subjektov, s rôznymi spôsobmi ich zaistenia pred
negatívnymi následkami pôsobenia vonkajších nebezpečenstiev.1
Bezpečnosť je vždy konkrétna, týka sa konkrétneho javu, procesu, veci, vzťahu,
za konkrétnych okolností a podmienok, v konkrétnom priestore a čase, v konkrétnej
forme prejavu a kvalite. Bezpečnosť nie je všeobecný, univerzálny a trvalo platný stav
systému.2
V obecnej rovine je bezpečnosť definovaná dvoma základnými spôsobmi :
Negatívnym,
Pozitívnym.
Negatívny spôsob vymedzenia bezpečnosti predstavuje neprítomnosť alebo
neexistenciu hrozby. Je to stav kedy daný objekt nie je zaťažený nebezpečenstvom
alebo strachom.
1 Škvrnda, F.. O sociologických aspektoch vytvárania teórie bezpečnosti. In Slovenská politologická revue. ISSN 1335-9096, 2009, roč. 4, č. 9, 2 Volner, Š. Bezpečnosť v 21. Storočí. 1. vyd. Bratislava: Iris, 2009. ISBN 978-80-89256-36-5
11
Pozitívne vymedzenie bezpečnosti sa viaže k určitému predmetu, veci, človeku, obci
alebo štátu. Bezpečný je ten subjekt, ktorý ma zaistené svoje prežitie a možnosti
ďalšieho rozvoja. 3
Bezpečnosť môže byť taktiež chápaná ako objektívna a subjektívna.
O objektívnej bezpečnosti môžeme hovoriť vtedy, keď hrozby reálne neexistujú, resp.
sú dostatočne eliminované. O subjektívnej bezpečnosti sa hovorí vtedy, keď sa
referenčný objekt domnieva na základe vlastných pocitov, že hrozby neexistujú resp. sú
dostatočne eliminované, pretože subjekt nemá dostatok informácií o rizikách
a ohrozeniach resp. nie je schopný objektívne vnímať a posúdiť riziká. Vo väzbe na
referenčný objekt môžeme hovoriť o bezpečnosti vnútornej ak sa vzťahuje k hrozbám
ktoré majú pôvod vo vnútri referenčného objektu a v rámci jeho vnútra sú aj
eliminované. 4
Pri charakteristike širšieho chápania bezpečnosti sa poukazuje na to, že okrem
tradičných prvkov bezpečnosti, ako je absencia vojenskej hrozby, ochrany štátu,
blahobytu štátu - sa za súčasť bezpečnosti považuje udržiavanie ekonomického rozvoja,
prístup k moderným technológiám a prístup k prírodným zdrojom.
Je potrebné pochopiť štyri atribúty bezpečnosti, ktoré sú rozdelené do štyroch
téz.
1. Základná podmienka bezpečnosti je zaistenie rozvoja sociálneho subjektu ( bez tohto
zaistenie sa subjekt nepovažuje za bezpečný ).
2. Bezpečnosť má multidimenzionálny charakter- jej súčasťou je vojenská, ekonomická,
sociálna, kultúrna a environmentálna dimenzia.
3. Rozhodujúca časť bezpečnosti je nevojenská časť. Neustále existuje nebezpečenstvo
vzniku ozbrojených konfliktov, riešenie bezpečnostných problémov, vojenskou cestou je
málo efektívne.
4. Dochádza k zvyšovaniu počtu bezpečnostných aktérov.1
Bezpečnosť je dynamický fenomén pre ktorý je charakteristický nelineárny
vývoj. Dynamika vnútorných a vonkajších zmien vplýva i na dynamiku vývoja systému,
preto sa systém pohybuje od stavu bezpečnosti k stavu nebezpečnosti.2
3 Eichler, J. Mezinárodní bezpečnost v dobĕ globalizace. 1. vyd. Praha: Portál, 2009. ISBN 978-80-7367-540-0 4 Smolík, J. a kol. Vybrané bezpečnostní hrozby a rizika 21. století. 1. vyd. Brno: Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity, 2010. ISBN 978-80-210-5288-8
12
Bezpečnosť štátu predstavuje základnú hodnotu a najvyšší cieľ každého štátu
alebo spoločenstva, ktoré združuje viacero štátov a je chápaná ako neprítomnosť
vonkajšej hrozby, ktorá by mohla narušiť jeho územie, rozbiť jeho politické
usporiadanie, zhoršiť alebo dokonca zničiť životy obyvateľov. Štát je bezpečný pokiaľ
je zaistená ochrana jeho územia, fungovanie inštitúcii a ochrana obyvateľstva. Každý
štát sa zameriava na tri hlavné ciele:
Eliminácia možných hrozieb ( vojenský alebo nevojenský charakter ),
Zaistenie vnútorného poriadku a súdržnosti,
Zabezpečenie spravodlivosti a bezpečnosti občanov.3
Niekedy ja chápaná ako stav, ktorý umožňuje fungovanie, stabilitu a rozvoj štátu,
zachováva mier, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc, vnútorný
poriadok v štáte, základné práva a slobody občanov a ochranu životov a zdravia osôb,
majetku a životného prostredia.5
Obrázok 1. Štruktúra bezpečnosti štátu (http://fsi.uniza.sk/kkm/old/publikacie/kp/kp_kap_2.pdf)
Bezpečnosť obyvateľstva, spoločnosti a štátu sa definuje ako stav odstránenia
alebo minimalizovania rizík a z nich plynúcich ohrození.
V súčasnosti ohrozuje bezpečnosť štátov celý systém reálne existujúcich
a prepojených rizík a hrozieb, prírodného a spoločenského pôvodu a charakteru. Je
potrebné dôsledne analyzovať javy a procesy ktoré pre štát predstavujú pre štát hrozby
a riziká. Skúmanie problému hrozieb a rizík je základným východiskom skúmania
5 http://fsi.uniza.sk/kkm/old/publikacie/kp/kp_kap_2.pdf
13
problému bezpečnosti a je cestou k hľadaniu reálnych nástrojov a spôsobov pre
bezpečnosť obyvateľstva.
Nebezpečenstvá sú všetky objekty existujúce prírodné i spoločenské entity,
o ktorých si človek myslí, že nejakým spôsobom narúšajú jeho bezpečnosť.
Nebezpečenstvá môžeme rozdeliť na hrozby a riziká.2
Bezpečnostná hrozba je akákoľvek entita schopná narušiť bezpečnosť človeka
alebo sociálneho spoločenstva. Sú to všetky javy, procesy, vzťahy a veci prírodného,
ekonomického, politického, sociálneho, vojenského, geopolitického, ekologického,
vedecko-technického, informačného charakteru na rôznych úrovniach spoločenského
života, ktoré majú schopnosť narušiť bezpečnosť ľudstva.2
Bezpečnostné hrozby tvoria východisko pre analýzu bezpečnostných problémov
na základe, ktorej sa konštruujú rôzne modely označované ako bezpečnostné systémy.
Medzi základné typy bezpečnostných hrozieb sa radia hrozby vojenské, nevojenské
a zmiešané. Vojenské bezpečnostné hrozby sú spojené s takými stavmi v bezpečnom
prostredí, keď napätie môže prerásť až do ozbrojených konfliktov. Nevojenské
bezpečnostné hrozby predstavujú situácie, javy a procesy, ktoré majú potenciál ohroziť
spoločnosť, štáty i celý svet a spôsobiť chaos a úpadok. Zmiešané bezpečnostné hrozby
súvisia s možnosťou použiť ozbrojené násilie pri riešení problémov v politickej,
ekonomickej, sociálnej a ďalšej oblasti spoločenského života, niektorými sociálnymi
subjektmi na podštátnej úrovni, ktoré sleduje politické ciele, ale nemá masový
charakter. 1
Najvážnejšou hrozbou v súčasnosti sa stal terorizmus spojený so šírením zbraní
hromadného ničenia, je to naliehavá hrozba politického a vojenského charakteru.
Bezpečnostné riziko j subjektívne vnímanie a zohľadňovanie objektívnej
bezpečnostnej hrozby. Riziká sú človekom uvedomené, poznané a vnímané objektívne
javy, vzťahy, procesy a veci , ktoré narúšajú jeho bezpečnosť.2 Najväčším rizikom
súčasného sveta je podcenenie hrozby terorizmu a šírením zbraní hromadného ničenia,
ľahostajnosť a nečinnosť vo vzťahu k diktátorským režimom so sklonmi k agresivite
voči malým štátom, podceňovanie nacionalizmu, na jednej strane a nečinnosť k jej
prejavom a dôsledkom na druhej strane.3
14
1.2 Inovácia
Inovácia reprezentuje kreatívny proces, v ktorom sa kombinujú existujúce dve
alebo viac vecí novým spôsobom, so zámerom vyrobiť jedinečnú novú vec, komplexná
zostava aktivít od nových ideí až po ich zavedenie do praxe, invencia a implementácia
nových nápadov, celkom nová myšlienka koncept alebo idea. Pôvodne nové výrobky
(skutočná inovácia) sú také výrobky, ktoré uspokojujú existujúce potreby prvýkrát,
alebo dokonca ich len vytvárajú (nové potreby). Sú väčšinou vyvolávané novými
objavmi technického charakteru, majú určitú hodnotu vzácnosti. Odvodené inovácie
súvisia so skutočnosťou, že s nasýtenosťou trhu produktmi je potrebné hľadať nové,
alebo zlepšené uspokojenie potrieb. Inovácia má význam aj vo finančných operáciách,
keď na medzinárodných finančných trhoch vznikajú nové formy finančných obchodov.¹
Pojem inovácia sa spája s menom českého rodáka J. A. Schumpetera. Schumpeter
klasifikoval celkove päť typických zmien, ktorými sa prejavuje vývoj:
zavádzanie nových produktov, resp. pôvodných produktov s novými
vlastnosťami,
používanie novej výrobnej techniky, výrobných procesov ci nové obchodné
zabezpečenie výroby,
otváranie nových trhov,
používanie nových surovín alebo polotovarov,
zmeny v organizácii výroby a jej zabezpečení.
Problematika inovácií zostala takmer tri desaťročia mimo hlavného prúdu ekonomickej
teórie a jej aplikácií v priemyselnej praxi. Až šesťdesiate roky, ktoré boli rokmi
prudkého zrýchlenia vedecko-technického rozvoja, túto situáciu zmenili. Objavilo sa
veľa autorov a prác, ktoré sa zaoberali, v tom čase módnym slovom inovácia.
Postupne sa vykryštalizovalo niekoľko výrazných teórií, ktoré zjednotili názory na to,
čo sú
inovácie, kde je ich miesto, ako ich ekonomicky zvládnuť a využiť na rozvoj firmy.
Výrazné miesto v tejto oblasti majú práce akademika Valentu. Stále sú aktuálne svojou
obsahovou náplňou, systematickým utriedením, vymedzením kľúčových miest
problematiky i závermi. Platí to aj pre systémové, všeobecné poňatie samotného pojmu
inovácia, ktorú podľa Valentu je potrebné chápať ako „zmenu v pôvodnej štruktúre
výrobného organizmu, ako prechod k novému stavu jeho vnútornej štruktúry“. Teóriu
inovácií charakterizuje ako teóriu cieľavedomých zmien spoločenskej reprodukcie,
15
ktorá predstavuje v súhrne „teoretický odraz štruktúry a celistvosti procesu rozvoja
ľudského poznania a jeho využitia v praxi vo všetkých úrovniach a formách
podnikania“. V komplexnom poňatí je inovácia cieľavedomým, dynamickým
rozvojovým procesom, ktorého výsledkom je pozitívna zmena zameraná na
zdokonaľovanie reprodukčného procesu a plnšie uspokojovanie potrieb spotrebiteľa. V
súlade s týmto chápaním sa inovácie môžu týkať produktov, technológií, výrobných
prostriedkov, profesijnej a kvalifikačnej štruktúry pracovnej sily, organizačného
usporiadania firmy. Môže ísť tak o kvantitatívne, ako aj kvalitatívne zmeny, o zmeny s
kladnými aj zápornými sociálno-ekonomickými dôsledkami. Spoločenská užitočnosť
určitej zmeny ešte zďaleka nie je zárukou, že inovácia je ekonomicky efektívna.
Väčšina autorov obyčajne zdôrazňuje nevyhnutnosť praktickej realizácie zmeny,
zdôrazňuje charakter a poslanie zmeny. Manažéri za inováciami vidia zmeny užitočné
pre firmu a spoločnosť, zmeny zvýhodňujúce predaj produktu a utvárajúce podmienky
na lepšiu a hospodárnejšiu výrobu. Inovácia pochádza z latinského „innovare“ –
obnovovať, robiť nové, meniť. Charakter inovácie možno definovať ako proces od
tvorby myšlienky až po komercializáciu, adopciu, prijatie zmeny, radikálnu zmenu,
realizáciu nového vynálezu alebo niečo celospoločensky nové. Mnohé produkty,
procesy, služby, technológia, postupy, organizačné štruktúry označujeme ako
inovatívne, pretože zlepšujú kvalitu života, majú radikálny význam, sú nové alebo nie
sú nové, ale majú novú formu, alebo sú kombináciou existujúcich foriem. Kritériom
úspešnosti inovácie je jej úspech na trhu. Inovácia musí byt preto orientovaná čisto
podnikateľsky. Inovácia nie je svojim poňatím technologický proces. Technický objav
má charakter inovácie iba vtedy, ak sa podnikateľsky zhodnotí, keď vedie k zvýšeniu
výnosov z podnikania. Inovácia posúva ďalej tvorivosť a invenciu.
Stupeň technologického pokroku, ktorým klasifikujeme úroveň zmeny
súčasného stavu vzhľadom na minulý alebo plánovaný stav, sa nazýva inovačný rád
alebo inovačný stupeň. Ide o relatívny údaj. Vyžaduje definovať objekt inovácie a jeho
východiskový stav.
S pojmom inovácie pomerne úzko súvisia tri ďalšie pojmy. Sú to[2]:
o invencia – popud, nápad, idea, návrh možného riešenie, ktorý po spracovaní
vyústi
do inovácie,
o iniciácia inovácie – vedecká, výskumno-vývojová, experimentálna alebo
16
organizačná činnosť, ktorej cieľom je začať inovačný proces či udržať ho v potrebnom
tempe,
o difúzia inovácie – rozširovanie už niekde osvojenej a využívanej inovácie v
novýchpodmienkach, prípadne na nových aplikačných miestach.
1.3 Inovačný proces
Príprava a postupné uskutočňovanie inovačných zmien sa nazývajú inovačný
proces. Jeho výsledkom je inovácia ako realizovaná, využívaná pozitívna zmena.
Úlohou inovačných procesov je cieľavedomé ovplyvňovanie reprodukcie všetkého
podnikania v súlade s rastúcimi potrebami a požiadavkami zákazníka a trhu ako celku.
Inovačný proces je procesom tvorby a šírenia inovácií. Inovačné procesy
v podnikateľských činnostiach chápeme ako realizáciu jednotlivých inovácií alebo ich
súborov, ktoré zabezpečujú kvantitatívnu a kvalitatívnu zmenu v produktoch, procesoch
a štruktúre výrobno-technickej základne so všetkými ekonomickými a spoločenskými
súvislosťami. Inovačné procesy zasahujú hlboko do výrobno-technickej štruktúry
podnikateľskej sféry a tým do procesu jej reprodukcie. Napríklad nová technológia
akéhokoľvek odboru v priemysle obyčajne zahajuje do príslušného odboru strojárstva a
elektroniky a vyvoláva určitú potrebu surovín a energií, je spojená s investíciami,
pohybom pracovných síl, ktoré ďalej vyvolávajú reťaz potrieb. V širšom význame sú
inovačnými procesmi aj veľké programy a projekty ekonomického rozvoja,
vedeckovýskumná činnosť, významné akcie, ktoré zasahujú celý podnikateľský proces
a v ňom reprodukčný proces. V praxi sú hlavným miestom inovačných procesov firmy,
kde sa inovácie realizujú v produktoch, technológiách a iných činnostiach. Tvorba a
manažment inovačných procesov podliehajú v plnom rozsahu podnikatelskému
manažmentu so všetkými jeho princípmi.
Inovačný proces nie je náhodný. Je radený konkrétnym projektom alebo
programom prepojeným po vertikále a horizontále realizacnej sféry. Inovacné procesy
vyžadujú:
o komplexný systémový prístup od zdroja inovácie až po realizáciu v praxi,
o všestranné väzby na potreby a vztahy, ktoré vyvolávajú,
o vyhodnotenie ich efektov.
Inovacný proces zachytáva dve stránky rozvoja:
extenzívnu stránku, ktorá predstavuje rozširovanie alebo ústup inovácie vo sfére
17
výroby a využitia v priebehu jej životného cyklu, cím umožnuje predvídat rozvoj
výroby a zastarávanie inovácií,
intenzívnu stránku, ktorá predstavuje striedanie inovácií v danom výrobnom
odbore
a umožnuje tak predvídat potrebu vzniku dalšej inovácie a tým vcas urcit termíny
zaciatku výskumu a vývoja.
Casti, z ktorých sa inovacný proces skladá, sa spravidla oznacujú ako fázy
inovacného procesu. Vo všeobecnej úrovní sa spravidla uvádza pät fáz inovacného
procesu:
o veda,
o výskum,
o vývoj,
o výroba,
o využitie.
Pre konkrétne situácie je zvycajne nevyhnutné spresnit, co sa rozumie jednotlivými
fázami, aké ciastkové cinnosti obsahuje každá fáza. Všetkými fázami prechádza
inovacný proces spravidla len v prípade velkých kvalitatívnych inovacných zmien. Pri
ciastkových inovacných zmenách, ako aj pri inovacných zmenách kvantitatívneho
charakteru býva inovacný proces úcelovo zredukovaný na fázy, ktoré sú nevyhnutné na
zabezpecenie príslušnej konkrétnej inovácie. Rovnako konkrétne podmienky, v ktorých
prebieha inovacný proces, môžu ovplyvnit úcast ci neúcast tej-ktorej fázy, resp. môžu
viest k redukcii, ci naopak, k rozšíreniu obsahu niektorej z nich. Napríklad fáza veda a
fáza výskum bývajú casto výrazne zúžené úcelným využitím vedecko-technických
informácií, najcastejšie vo forme získania dokumentácie vedeckých poznatkov,
technických publikácií ci patentovej literatúry. Z hladiska casovej následnosti je dnes
prakticky neúnosné dôsledné umiestnenie a dodržiavanie jednotlivých fáz za sebou.
Nevyhnutnost urýchlovat inovacný proces, napríklad využitím možností súcasnej
informacnej techniky a technológie, vedie k tomu, že sa coraz naliehavejšie hladajú
nielen cesty skrátenia každej fázy, ale aj cesty takého organizacného zabezpecenia tohto
procesu, ktoré umožnuje maximálne prekrývanie jednotlivých fáz v case.
Každý inovacný proces nemusí byt úspešný. Z mnohých dôvodov môže byt
neuspokojivá. Preto úcinok realizácie inovacného procesu možno hodnotit až v casovo
vzdialenejšom období. [2]
18
1.4 Inovatívnosť, inovačný priestor a inovačné aktivity
Inovatívnosťou rozumieme technológiu, ktorá prispieva k zlepšovaniu imidžu
firmy.
Inovatívnosť podniku znamená mieru akou je inovačný potenciál reálne
dosahovaný. V rámci inovatínosti podniku rozlišujeme inovačnú kapacitu podniku,
ktorá je definovaná ako súhrn poznatkov, skúseností, zdrojov, majetku a manažérskych
schopností, i zručností, ktoré sú v podniku k dispozícii alebo ich je podnik schopný
v potrebnom čase získať.6
Inovatívny podnik tvorí podnik prinášajúci trhovo realizovateľné produkty,
technológie a služby s vyššou pridanou hodnotou.6
Produktové inovácie sú inovácie produktu, ktoré majú charakter služby, môžu
zahrňovať významné zlepšenie v tom, ako sú tieto služby poskytované, pridaním
nových funkcií alebo charakteristík ku zostávajúcim službám alebo zavedenie úplne
nových služieb k zachovaniu a zväčšeniu trhového podielu a získania nových trhov.7
Inovačný priestor predstavuje vytvorenie fyzického alebo virtuálneho priestoru,
kde sa môžu poznatky a invencie vzájomne prepojiť a hodnotiť, ich následná selekcia
a syntéza s cieľom vytvorenia inovačného riešenia.4
Inovačné aktivity sú všetky vedecké, technické, organizačné, finančné a komerčné
kroky, ktoré vedú k zavádzaniu inovácií. Niektoré inovácie sú sami o sebe inovatívne,
iné nie sú novými aktivitami, ale sú potrebné pre zavádzanie inovácií. Inovačné aktivity
sú často výsledkom výskumu a vývoja, ten však nemusí priamo súvisieť s vývojom
špecifických inovácií.8
Inovačný potenciál vyjadruje mieru inovatívnosti podniku, ktorá by bola
dosiahnuteľná pri optimálnom využívaní všetkých súčastí inovačnej kapacity.
Je považovaný za vhodnú charakteristiku existujúceho inovačného prostredia
v podniku. Je to prostredie, v ktorom inovácie, vznikajú, rozvíjajú sa a realizujú.9
6 http://www.government.gov.sk/4759/slovnik-pojmov.php7 M. Rostášová a kol.: Manažment v inovácii v služách, EDIS, Žilina, 2010. ISBN 978-80-554-0240-68 http://www.government.gov.sk/4757/inovacie.php
9 www.eschool.sk/subory/poznamky-5/.../K-Inovačný%20potenciál.ppt
19
1.5 Hodnota a hodnotenie činnosti podniku
Hodnota je ekonomická kategória, ktorá vyjadruje vzťahy medzi výrobcami
tovaru. Podľa teórie pracovnej hodnoty je hodnota tovaru určená spoločensky
obligátnym množstvom pracovného času potrebného na jeho výrobu. Peňažným
vyjadrením hodnoty je cena. Základy teórie pracovnej hodnoty položil William Petty,
ďalej ju rozvinul Adam Smith a David Ricardo. O teóriu pracovnej hodnoty sa opiera
ekonomická teória Karola Marxa. V súčasnej ekonomickej teórii sa pri určení ceny
výrobkov vychádza z ceny nevyhnutného množstva jednotlivých výrobných faktorov,
t.j. pôdy a prírodných zdrojov, práce a kapitálu, potrebných na výrobu príslušného
tovaru. 10
Hodnotenie (predbežné, priebežné, následné) znamená posúdenie prínosu
realizácie programov a ich súladu so stanovenými cieľmi s ohľadom na efektivitu,
účinnosť, účelnosť, relevantnosť a udržateľnosť.11
Hodnotenie činnosti podniku predstavuje spôsob odhaľovania rezerv v činnosti
podniku a identifikácie silných a slabých stránok. Súčasťou hodnotenia musí byť
analýza postavenia na trhu, odhaľovanie nových trhových príležitostí i hrozieb, ktoré
môžu v budúcnosti podnik postihnúť. Cieľ hodnotenia predurčuje aj výber používaných
metód a ukazovateľov. Predmetom sledovania sú tieto ukazovatele: trhová produkcia
a jej štruktúra, náklady a ich štruktúra, hospodársky výsledok, produktivita práce a rad
čiastkových ukazovateľov, ako sú úžitkovosť, realizačné ceny. Predmetom hodnotenia
je dynamika ukazovateľov v čase a porovnávanie s výsledkami popredných
konkurenčných podnikov. V trhových podmienkach rastie význam finančných
ukazovateľov (likvidita, výnosnosť aktív, výnosnosť investícií). Pri hodnotení podnikov
sa uplatňujú štatistické metódy, ako sú indexy, korelačná a faktorová analýza, metóda
odchýlok ako aj metódy strategickej analýzy ako je napr. metóda portfólia.¹
10 Prof.Ing. Drahoš Šíbl, DrSc., kolektív autorov.: Veľká ekonomická encyklopédia, SPRINT, Bratislava, 1996. ISBN 80-88848-02-411 http://www.euroekonom.sk/poradna/ekonomicky-slovnik/?q=hodnotenie
20
2 CHARAKTERISTIKA PODNIKU POSKYTUJÚCEHO SLUŽBY
Podnik je ekonomicky a právne samostatná podnikateľská jednotka existujúca so
zámerom podnikať a ekonomicky sa realizovať. Rozlišujeme dva druhy podnikov a to
podnik tovarov a podnik služieb.
Služba je ekonomický statok majúci nehmotný charakter, ktorý je produkovaný
činnosťami poskytujúcimi užitočné efekty bezprostredne svojim vlastným priebehom.1
Služby na rozdiel od materiálnych výrobkov si nemôžeme dopredu prehliadnuť,
ochutnať, ovoňať. Aby sa znížila neurčitosť výsledkov služby, zákazník vyhľadáva
určité znaky, ktoré by svedčili o kvalite služieb. Zákazník bude posudzovať kvalitu
služieb na základe miesta (vzhľad, interiér, exteriér), personálu (mal by byť dostatočný
počet na obslúženie zákazníkov), vybavenia pracovísk, propagačných materiálov,
symbolov a ceny.12
Služby sú charakterizované:
zmenou stavu osoby alebo statku spôsobenej činnosťou, ktorá je súčasťou
ekonomiky,
v marketingu – činnosť ponúknutá jednou stranou druhej, ktorá nemusí byť
spojená s výrobkom,
v manažmente – ekonomická činnosť, ktorá vytvára hodnotu a poskytuje úžitok
spotrebiteľovi ako výsledok vytvorenia želanej zmeny pre prijímateľa,
v praxi – činnosť poskytovaná pre tretí subjekt a vykonávaná platenými
zamestnancami.13
Služby majú nasledovné atribúty: personál, úroveň kvality, čas poskytovania
služby, podporné zariadenie, balenie a etikety, doplnkové služby. 14
Služba je väčšinou chápaná ako pracovný výkon, pri ktorom finálny produkt môže
mať dve zložky:
proces
výsledok procesu
Podniky služieb predstavujú obchodné, dopravné, bankové, poisťovacie a iné
podniky, ktoré poskytujú služby. Sú náročné na ľudskú prácu.15
12 http://www.euroekonom.sk/obchod/sluzby/hlavne-vlastnosti-sluzieb/13 nechodimnaprednasky.sk/stiahnut/prednasku/1780/.../verejne_sluzby_1.ppt14 manazment.wbs.cz/Manazment_kompletne_vypracovanie_statnicovych_otazok.doc15 http://www.euroekonom.sk/ekonomia/podnik-a-podnikanie/klasifikacia-podnikov/
21
zmena stavu osoby alebo statku spôsobenej činnosťou, ktorá je súčasťou
ekonomiky,
v marketingu – činnosť ponúknutá jednou stranou druhej, ktorá nemusí byť
spojená s výrobkom,
v manažmente – ekonomická činnosť, ktorá vytvára hodnotu a poskytuje úžitok
spotrebiteľovi ako výsledok vytvorenia želanej zmeny pre prijímateľa,
v praxi – činnosť poskytovaná pre tretí subjekt a vykonávaná platenými
zamestnancami.
2.1 Špecifické znaky podnikov poskytujúce služby na trhu služieb
Mnoho podnikov si najmä v súčasnej dobe uvedomuje, že
úspešné prežitie v
rámci čoraz silnejšej konkurencie závisí od schopnosti podniku čo
najrýchlejšie reagovať na dynamické a neustále sa meniace
požiadavky trhu.
Taktiež musia venovať náležitú pozornosť prognózovaniu a
analýze najnovších trendov v prostredí, v ktorom pôsobia, pochopiť
ich a na základe toho prijať správne opatrenia smerujúce k využitiu
odkrytých príležitostí a minimalizácii možných rizík.
Špecifickými znakmi podnikov poskytujúcich služby sú:
nemožnosť transferu vlastníctva,
špecificky vznikajúci dopyt po službách,
služby sa nakúpia alebo objednajú pred procesom produkcie a až pri spotrebe sa
prejaví skutočný charakter a kvalita,
existencia vplyvov verejnosti,
špecifické výmenné vzťahy,
územný princíp tvorby siete zariadení poskytujúcich služby.16
2.1.1 Vymedzenie podnikov poskytujúce služby cez konštitutívne znaky
o podnikovo-hospodársky prístup
a) činnosť – využívanie psychickej a fyzickej pracovnej sily mimo tvorby
materiálnych statkov,
16 www.ef.umb.sk/upload/predmet/.../MQS%20uvod%20sluzby.ppt
22
b) proces – slúžiaci na krytie potrieb materiálovými a nemateriálovými statkami,
ktorých tvorba vyžaduje kontakt medzi producentom a spotrebiteľom,
c) výsledok – nemateriálny hospodársky statok,
d) potenciál – schopnosť producenta podávať špecifické výkony,
e) kombinované – predchádzajúce interpretácie kombinujú.
2.1.2 Rozdiely výrobných podnikov a podnikov poskytujúcich služby
Zatiaľ čo podniky služieb sa orientujú na poskytovanie služieb zákazníkom,
výrobné podniky vyrábajú výrobky. Sú veľmi náročné na prácu, materiál, kapitál
a energie. Podľa druhu výrobkov ich môžeme členiť na:
o podniky prvovýroby - poľnohospodárske, lesné, ťažobné a energetické podniky,
lov a rybolov – ich spoločným znakom je získavanie statkov z prírody.
Prvovýroba je náročná na prácu a kapitál.
o podniky druhovýroby - výroba investičných a spotrebných tovarov.17
Tabuľka 1: Základné rozdiely medzi výrobným podnikom a podnikom poskytujúcim služby
Rozdiely
Výrobný podnik Podnik služieb
orientovaný na produkt orientovaný na zákazníka
výroba do zásoby okamžitá spotreba
hmotný charakter produktu nehmotný charakter
nevyhnutná logistika, prepravaslužby sa vytvárajú a spotrebovávajú
na tom istom mieste
použitie nie je časovo obmedzené časovo obmedzené použitienevyhnutnosť existencie distribučného systému
fyzicky neexistuje žiadny distribučný systém
cena výstupu je závislá od výrobnej náročnosti
cena služby sa odvíja od konečného úžitku, ktorý prinesie spotrebiteľovi
náročnejšie a nákladnejšie na inovácie flexibilnejšie reakcie na inovácie
kupovaný produkt neovplyvňuje moc psychiku nakupujúceho,
pretože spotrebiteľ presne vie aký úžitok mu produkt prinesie
výraznejší vplyv psychiky spotrebiteľa pri poskytovaní služieb
Zdroj:
V Tabuľke 1 môžeme vidieť niekoľko rozdielov pre výrobný podnik a pre
podnik služieb.
Služby zaujímajú v postojoch občanov, odborníkov, spoločností, regiónov a
krajín stále viac miesta a vo veľkom rozsahu majú vplyv nový dopyt a novú ponuku v
17 http://www.euroekonom.sk/ekonomia/podnik-a-podnikanie/klasifikacia-podnikov/
23
sústavách hospodárstva a spoločnosti. Tradičné členenie v rámci výrobných odvetví, aj
keď nie je úplné a skrýva silné vzájomné väzby jednotlivých odvetví hospodárstva, nám
umožňuje odhadovať dôležitosť hlavných hospodárskych činností. V Európe rastie
dôležitosť služieb ako hospodárskeho odvetvia. Podniky, ktorých hlavná činnosť je
poskytovanie služieb iným podnikom predstavujú 10 – 12 % celkovej zamestnanosti a
pridanej hodnoty.18
18 http://katedry.fmmi.vsb.cz/639/mj83-cz.pdf
24
3 TRENDY V HODNOTENÍ INOVATÍVNOSTI PODNIKU
Podnik snažiaci sa udržať a upevniť si postavenie na trhu musí realizovať vhodnú
inovačnú politiku, ktorá by mu umožňovala dosiahnuť výhodnejšie postavenie
v porovnaní s konkurenciou. 4
Zakladateľom ekonomického smeru zameraného na skúmanie inovácií je J. A.
Schumpeter. Za inovácie však považoval len prvé uvedenie nového produktu alebo
služby na trh. Všetko ostatné považoval za imitátorstvo. V súčasnosti autori od tejto
myšlienky ustupujú a za inovácie považujú všetky prípady, kedy je produkt nový
z hľadiska jeho výrobcu, respektíve keď je niekým z jeho subjektívneho hľadiska za
nový považovaný.4
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zastáva názor, že je dôležité, aby
jednotný trh EÚ fungoval spôsobom podporujúcim také prostredie, v ktorom sú podniky
a organizácie motivované k rozvíjaniu inovatívnosti. Hospodárska súťaž medzi
podnikmi musí byť založená na kvalite výrobkov a služieb a ochrane životného
prostredia, nielen na cenách. V tejto súvislosti má dôležitú príkladnú a vedúcu úlohu
verejné obstarávanie.14
V súvislosti s hodnotením inovačnej politiky sa EHSV domnieva, že je dôležité
zamerať sa na kvalitu pracovných podmienok, podmienok zamestnania a pracovného
prostredia. Je dôležité mať na pamäti, že inovačná politika je v jednotlivých členských
štátoch na rôznom stupni rozvoja. Bolo by vhodné, ak by sa v iniciatívach EÚ
týkajúcich sa inovácie a vzdelávania kládol dôraz na inováciu pracovísk a nové druhy
odborných schopností (okrem odborných a technických vedomostí môžu zahŕňať
komunikačné schopnosti, tvorivosť a schopnosť inovovať), ako aj na postupy riadenia.19
3.1 Všeobecné aspekty procesu zmeny vo väzbe na inovačné aktivity
Proces zmeny a tým aj proces inovačných aktivít v podnikoch je spojený
s poznávaním podmienok a zákonitostí prechodu od pôvodného stavu k novému stavu.
Na obrázku č. xxx je uvedený typický súbor síl, ktoré pôsobia na podnik pri realizácii
procesu zmeny, ktorý je spôsobený jeho inovačnými aktivitami.4
HYBNÉ SILY BRZDIACE SILY19 http://www.eesc.europa.eu
ZMENA25
Obr. Xxx Protichodné sily v procese zmeny spôsobenej inovačnými aktivitami podniku.
Hnacími silami pre podnik je všetko to, čo mu pomáha dosiahnuť ciele v oblasti
inovácií. Brzdiace sily sú prekážky stojace v ceste. Je nutné zistiť ako narušiť túto
rovnováhu a posunúť ju do želaného smeru. Na tom sa zúčastňujú tri fázy:
stanovenie diagnózy: identifikuje hlavné hnacie a brzdiace sily, ktoré pomáhajú
udržiavať súčasnú úroveň,
prechod do nového stavu: zmeny rôznej pevnosti síl, pre aj proti,
opätovné zmrazenie v novom stave: opätovné zrazenie situácie na novej,
žiaducej úrovni založenej na dosiahnutých alebo zamýšľaných výsledkoch.
Zmenu, ktorú vytvorí prijateľné prostredie pre vznik inovácií môže podnik
uskutočniť troma základnými stratégiami:
o Pridať hnacie sily. Pridanie hnacích síl vyvolá viac opačných síl, čo zvyšuje
napätie, a preto je spravidla menej vhodné.
o Odstrániť alebo zoslabiť brzdiace sily. Toto je obvykle žiaducejšie a menej
zrejmé.
o Pridať hnacie sily a vylúčiť alebo redukovať brzdiace sily. Toto je
pravdepodobne najčastejšie využívaná stratégia.
Obrázok xxx zobrazuje vzťah medzi procesom zmeny a jeho podmienkami so
zvýraznením dôležitosti a intenzity zaradenia procesu zostavovania diagnóz. 4
ZMENA
Od jednotlivcov:Obavy z neúspechuStrata postaveniaStrach z neznámehoOd organizácie: sila kultúryNedostatok zdrojov
26
nový personál
rastúca konkurencia
nové technológie
meniace sa trhy
meniace sa postoje k
práci
Procesy diagnostikovania pri inovačných aktivitách spôsobujúcich zmeny.
Proces rozmrazenie zmena zmrazenie
Podmienky/ diagnóza odpor diagnóza hodnotiaca diagnóza
faktory inštitucionalizácia
čas
Obr. Xxx Procesy diagnostikovania pri inovačných aktivitách spôsobujúcich zmeny.
Každý proces diagnostikovania spojený s identifikáciou inovačných príležitostí,
ktorý nie je bezúčelný a je založený na využívaní správnych diagnostických metód, je
zavŕšený definovaním terapie. V subprocese uskutočňovania zmeny prostredníctvom
inovácií je terapia viazaná na proces prekonávania odporu u zamestnancov voči zmene
vyvolanej implementáciou inovácie. Nájsť cesty k prekonaniu odporu voči zmene sa
pokúsili uskutočniť Farmer, Mabey, Batsleer tým, že vytypovali terapeutické postupy
na „liečenie“ stanovených diagnóz obr. Xxx.4
Terapeutické postupy zamerané na prekonávanie odporu k zmene vyvolanej
inováciami
Terapeutický postup Situácie v ktorých sa
bežne využíva
Výhody Nevýhody
Vzdelávanie a
komunikácia
Nie je dostatok
informácií alebo sú
nepresne a nedostatočne
analyzované
Ak sa zamestnancov
organizácie podarí
presvedčiť, neraz pri
realizácii zmeny sami
pomôžu
Niekedy býva časovo
veľmi náročná, najmä
ak je vo veci
zainteresovaných veľa
ľudí
Spoluúčasť a
angažovanosť
Iniciátori nemajú všetky
informácie, ktoré na
naplánovanie zmeny
potrebujú, a iní majú
značnú moc zmene
brániť
Ľudia, ktorí sa na tomto
procese podieľajú, budú
za realizáciu zmeny
zanietení a každá
podstatná informácia,
ktorou disponujú, sa do
plánu implementácie
zapracuje
Časovo veľmi náročná,
nákladná, a pritom ešte
nezaručuje úspech
Pomoc a podpora Ľudia sa stavajú na
odpor pre problémy
a prispôsobením sa
Niet účinnejšej metódy
pri prekonávaní
problémov
Časovo náročná,
nákladná, a pritom ešte
27
s prispôsobovaním sa
zmenám
nezaručuje úspech
Rokovanie a dohoda Niekto alebo nejaká
skupina osôb zmenou
zjavne stráca a má moc
zmene brániť
V niektorých prípadoch
ide o relatívne
jednoduchý spôsob, ako
sa vyhnúť silnému
odporu
V mnohých prípadoch,
keď motivuje iných,
aby rokovali o splnení
ich požiadaviek, býva
priveľmi nákladná
Manipulácia Iná taktika je neúčinná
alebo priveľmi
nákladná
Môže to byť relatívne
rýchle a nenákladné
riešenie problémov
s prekonávaním odporu
Ak majú ľudia dojem,
že sa s nimi manipuluje,
v budúcnosti môžu
vzniknúť problémy
Otvorené a skryté
donucovanie
Rýchlosť zmeny je
dôležitá a iniciátori
majú značný vplyv
Ide o metódu, ktorá
rýchlo prináša výsledky
a môže prekonať každý
odpor
Môže byť riskantná, ak
vedie k tomu, že ľudia
voči iniciátorom
pociťujú hnev
Výber vhodných terapeutických postupov je potrebné prispôsobiť skupinám
ľudí, ktoré rozdielnym spôsobom reagujú na zmenu vyvolanú inovačnými procesmi
v podniku a kladú odpor rôznej intenzity. Slávik vymedzuje najvýznamnejšie typy
skupín, ktoré je možné popísať pomocou matice uvedenej na obrázku xxx.4
Reakcia realizátorov na zmenu vyvolanú inováciami
Obr. Xxx Najvýznamnejšie typy skupín, pomocou matice.
Chameleón súhlasí so zmenou, ale jeho úsilie pri realizácii je symbolické
a pracovný výkon len predstiera. Príčinou môžu byť iné pracovné záujmy a súčasne
snaha nevybočovať z hlavného prúdu organizačného snaženia. Hrozba vyplývajúca
z takejto skupiny zamestnancov je v tom, že spočiatku sa implementácia zmeny
Úsilie vynakladané pri implementácie inovácií malé veľké
chameleón vodca
odpadlík nasledovateľ
veľký
malý
Súhlas s inováciou
28
zdanlivo rozbehne, pretože predstierajú súhlas, pri prvých reálnych aktivitách sa však
proces zmeny spomalí.
Odpadlík aktívne pracuje proti úspešnej implementácii. V najhoršom prípade
sabotuje zmenu, v najlepšom prípade nerobí vôbec nič. Nesúhlas vzniká z presvedčenia,
že iní to robia zle, alebo, že zdroje a čas by mali byť venované na dôležitejšie veci.
Mnoho odpadlíkov sa navonok neprejavuje, nevystavujú na obdiv svoje opozičné
postavenie alebo neostanú na to príležitosť.
Vodca je realizátor, ktorí verí zmene a vynakladá úsilie, aby zabezpečil jej
úspešnú implementáciu. Zamestnanci tohto druhu majú zvyčajne vodcovské vlastnosti
a povzbudzujú ostatných, aby prispeli k procesu zmeny.
Nasledovateľ sa zúčastňuje na realizácii zmeny, pretože skôr verí vodcovi než
zmene samotnej. Do tejto skupiny patria aj tí, ktorí považujú zmenu za menej dôležitú
než svoju kariéru podniku. Pracujú na zmene najlepšie ako vedia, pretože chcú, aby boli
pokladaní za jej prívržencov. Hrozbou je, že nemusia preniknúť do hĺbky zmeny
a vnútorne sa s ňou stotožniť.4
Viacerí autori sa snažili o matematické vyjadrenie záverov z diagnóz, ktoré sú
spracované v procese implementácie zmien. Mabey, Caird vyjadril názor, že schopnosť
prekonať odpor jednotlivých zamestnancov proti zmene možno posúdiť na základe
symbolickej nerovnosti.4
Vpri + Nnep >Vnep + Npri
kde:
Vpri - výhody prameniace z prijatia zmeny,
Nnep – nevýhody prameniace z neprijatia zmeny,
Vnep – výhody z neprijatia zmeny,
Npri – nevýhody z prijatia zmeny.
Matematické vyjadrenie bolo vytvorené aj v prípade pripravenosti podniku na
zmenu spôsobenú inovačnými aktivitami podniku, ktorú je možné vyjadriť vzťahom:
C = (D * S* P) > X
Pričom:
C – zmena,
D – nespokojnosť so súčasným stavom vecí,
S – identifikovateľný a požadovaný cieľový stav,
P – praktický plán na uskutočnenie zmeny,
X – náklady na uskutočnenie zmeny.4
29
3.2 Metódy a techniky hodnotenia inovatívnosti podniku
Inovačné metódy a techniky nenahrádzajú konvenčné metódy a postupy, ktoré sa
v projektovaní aplikujú. Väčšina z nich je orientovaná hlavne na podporu aktivít
a aplikáciu v takých oblastiach kde sa nedajú využiť nijaké doteraz známe metódy. Pri
výbere a aplikácii inovačných metód je predovšetkým potrebné:
identifikovať problémovú situáciu a uvážiť jej význam pre proces projektovania,
analyzovať doterajší postup riešenia a používané metódy ako aj dosiahnuté
výsledky,
analyzovať charakter problémovej situácie,
vybrať na základe znalosti inovačných metód a techník vhodnú metódu resp.
metódy,
detailne sa oboznámiť s metódou a v prípade potreby ju modifikovať a/alebo
prepojiť s inou metódou,
aplikovať modifikovanú metódu pre riešenie problémovej situácie.
Po získaní výsledkov zhodnotiť výsledný efekt aplikácie a v prípade kladného
výsledku metódu prípadne metódy zahrnúť do štandardného postupu projektovania.
Pri analýze výsledkov získaných aplikáciou inovačných metód je potrebné si
uvedomiť, že tieto metódy napomáhajú hlavne tvorivému a inovatívnemu riešeniu
problémov a sú „iba“ pomocnými nástrojmi. V procese projektovania je možné
identifikovať rozličné typy úloh, ktoré vyžadujú rozličné analytické nástroje a techniky
pre riešenie. Väčšina úloh je zložitá, zle štruktúrovaná, vyžaduje posúdenie veľkého
počtu variantov a rozhodovanie, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňuje ďalšie etapy
práce.20
20 http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/5-2002/pdf/124-126.pdf
30
Charakteristika vybraných inovačných metód a techník
Metóda Typ riešeného
problému
Podmienky aplikácie Doplňujúca metóda
Morfologická
tabuľka
Systematické hľadanie
všetkých možných
variantov
riešenia problému,
problém komplexný,
stredne zložitý,
dobre štruktúrovaný,
možnosť rozdeliť ho na
navzájom,
nezávislé pod problémy
Možnosť skupinovej
aplikácie,
dobrá znalosť odbornej
problematiky
Rozhodovacia
analýza,
identifikačné listy,
Morfologická
matica
Štruktúrované
systematické spracovanie
komplexnej
problematiky, vytváranie
kombinácií s možnosťou
identifikácie
nezmyselných
kombinácií a nulových
polí
Možnosť skupinovej
aplikácie,
dobrá znalosť odbornej
problematiky
Rozhodovacia
analýza,
identifikačné list
Rozhodovacie
tabuľky
Analýza a
dokumentovanie logiky
zložitého problému
jednoznačnou a
prehľadnou formou s
možnosťou vyjadriť
alternatívne smery
činnosti, zložitý dobre
štruktúrovaný problém
Znalosť odbornej
problematiky,
metóda je náročná,
výhodou sú
znalosť a skúsenosti
Neurčené
Rozhodovacia
analýza
Hodnotenie navrhnutých
riešení podľa viacerých
kvantifikovateľných a
nekvantifikovateľných
kritérií,
možnosť aplikácie tak v
rozhodovaní za istoty
ako aj
Znalosť odbornej
problematiky,
tímová práca, znalosť
metódy
príp. odborné vedenie
Morfologická
tabuľka, zoznam
atribútov
31
s uvažovaním rizika
Systemotechnika Systematizované
hľadanie riešení v
prípade opakujúcich
sa úloh vychádzajúce z
definovania funkcií
potrebných na
pretvorenie zadaných
vstupov na výstupy.
Problém
štruktúrovaný aplikácia
modulového princípu
nutná
Znalosť odbornej
problematiky,
existencia znalostných
a informačných databáz
Znakové
modelovanie
Matica
vzťahov
Určenie vzťahov medzi
definovanými prvkami
systému
a ich eventuálne
ohodnotenie
Možnosť skupinovej
aplikácie,
znalosť odbornej
problematiky
Sieť vzťahov, teória
grafov
Sieť
vzťahov
Zobrazenie vzťahov
medzi definovanými
prvkami
systému grafickým
spôsobom
Možnosť skupinovej
aplikácie,
znalosť odbornej
problematiky
Matica vzťahov,
teória grafov
Histogramová
metóda
Grafická interpretácia
získaných údajov vo
forme
stĺpcového grafu
Znalosť odbornej
problematiky
Neurčené
Graf
„chrbtica ryby
Systematické
štruktúrované hľadanie
riešení
v definovaných
kategóriách, riešenia
môžu byť vzájomne
závislé, zložitejší zle
štruktúrovaný problém
Prehľadné grafické
zobrazenie,
možnosť práce v malej
skupine
Paretov graf,
rozhodovacia analýz
Paretov
graf
Metóda grafickej
interpretácie údajov,
predpokladom je
nerovnomerný a doteraz
neznámy výskyt
Prehľadné grafické
zobrazenie
umožňujúce
identifikovať
Graf „chrbtica ryby“
32
skúmaných javov najdôležitejšie javy
Identifikačné
listy
Systematické
usporiadanie a zber
informácií
Znalosť odbornej
problematiky
Morfologická
tabuľka, histogramy
Teória
grafov
Stanovovanie variantov
postupnosti
definovaných
prvkov, analýza
Znalosť odbornej
problematiky,
znalosť teórie grafov,
odborné
vedenie
Matica vzťahov, sieť
vzťahov
3.2.1 Zostavovanie biografie znalostí tvoriacich podstatu inovačných zmien
v podnikoch služieb
Proces tvorby, spracovania, využívania a šírenia poznatkov, ktoré sú základom
inovácií v podniku môže byť diagnostikovaný vytváraním tzv. biografie znalostí
podniku.4
Cieľom vytvárania biografie znalostí podniku je:
analyzovať dynamiku znalostí a ich súvislosti vnútri podniku, ako aj medzi
podnikmi navzájom,
porozumieť komplexu udalostí, účastníkov a tokov, ktorý vytvára dynamiku
znalostí potrebnú pre zabezpečenie zmeny produktu, procesu alebo organizácie.
V prípade, že podnik služieb poskytuje jediný samostatný produkt a rozvoj tohto
produktu korešponduje s rastom podniku, môžeme hovoriť o podniku ako o objekte
dynamiky znalostí.4
3.2.1.1 Metodológia tvorby biografie znalostí v podniku
Táto metóda spočíva v tom, že na začiatku tvorby biografie znalostí sa realizuje
výskum „od stola“. Realizátori zberu informácií musia byť dobre pripravení, klásť
relevantné otázky, a zároveň musia byť zozbierané štandardizované údaje o podniku.
Ďalším krokom pre lepšie pochopenie je opisný rozhovor s konkrétnymi
osobami, ktorí majú kľúčové postavenie v procese zmeny. Počas rozhovoru by mal
respondent rozprávať o priebehu procesu zmeny v podniku od jeho začiatku až po
koniec implementačnej fázy. Následne prebehne opisný rozhovor, ktorý je základom pre
ďalší postup vo forme konkrétnej intenzívnej analýzy interakcie znalostí vnútri podniku
a medzi podnikom a účastníkmi z externého prostredia.4
33
Realizácia ďalších rozhovorov mimo podniku je nevyhnutná na to, aby bolo
možné identifikovať jednotlivé interakcie znalostí a skompletizovať biografiu znalostí –
respondenti môžu byť klienti, dodávatelia a ďalšie inštitúcie zo súkromnej alebo
verejnej sféry. Celkový súbor rozhovorov slúži na získanie informácií.
Proces výskumu sa uskutočňuje v 6 základných krokoch:
1. Nájdenie vhodných kandidátov pre biografiu znalostí,
2. Nadviazanie prvotného kontaktu/úvodné stretnutie,
3. Počiatočné ústne interview,
4. Druhé interview vo vnútri firmy,
5. Interview s externými účastníkmi znalostnej dynamiky podniku,
6. Vyhodnotenie znalostnej biografie a tvorba modelu znalostí.4
3.2.2 Model inovačných procesov
Inovačný proces predstavuje algoritmus zložený z troch základných aspektov:
invencie, inovácie a rozhodovania. Medzi pravidlá inovačného procesu patrí:
sústavnosť, pomocou ktorej sa prekonávajú problémy spojené s procesom zmeny;
komplexnosť, ktorá zvyšuje efektívnosť inovácie; dôslednosť, ktorou je uskutočňovaná
analýza prosperity inovácie a taktika realizácie inovácie.4
Model inovačného procesu
VSTUP VÝSTUP
Obr. Xxx
Na obrázku môžeme presne vidieť celý model inovačného procesu od vstupu až
po výstup.
ROZHODNUTIE
INOVÁCIA
INVENCIA
ROZHODOVANIE
34
3.2.2.1 Model inovačného procesu v sektore logistických služieb
Mnoho inovačných podnetov vychádza od zákazníkov. Ak chce poskytovateľ
logistických služieb so svojimi inováciami uspieť na trhu, musí čo najlepšie poznať
potreby a požiadavky zákazníkov, sledovať ich reakcie a flexibilne reagovať na zmeny.
Medzi inovačným podnetom a realizáciou konkrétnej inovácie musí prebehnúť
ucelený inovačný proces. Vplýva naň mnoho faktorov, ktoré navzájom úzko súvisia
a ovplyvňujú sa. Patrí medzi ne inovačná kultúra, rozvoj zamestnancov a ich
schopností, inovačné postupy a metódy a organizácia inovačného procesu.4
Základné časti inovačného procesu
INOVČNÁ KULTÚRA
Rôznorodosť názorov, trh nápadov, čas a priestor na inovácie v logistickom podniku, otvorený priestor pre komunikáciu.
ROZVOJ ZAMESTNANCOV
Rozvíjanie kľúčových schopností a inovačných talentov, učenia sa, multifunkčné tímy, motivácia k inováciám.
INOVAČNÉ POSTUPY A METÓDY
Inovačné postupy- odlišnosť, definovanie a riešenie protirečení, odhalenie neviditeľných trendov, pochopenie nevypovedaných požiadaviek zákazníkov.
ORGANIZÁCIA INOVAČNÉHO PROCESU
Generovanie a vyhodnocovanie nápadov , spojenie nápadov, talentov a kapitálu, inovačné projekty, ich organizácia a riadenie.
Po zohľadnení týchto faktorov by výsledkom inovačného procesu mala byť
implementácia vhodnej inovácie, ktorej dôsledkom bude určitý pozitívny efekt.4
3.2.2.2 Rámcový model pre inovačný proces
Vo všeobecnosti je možné pre inovačný proces vytvoriť rámcový model (pozri
prílohu A1 a A2), ktorý zahŕňa návrh a implementáciu inovačných logistických riešení.
Obsahuje štyri bloky aktivít, v rámci ktorých sa uskutočňuje dvanásť aktivít. Po každom
bloku aktivít by mal nasledovať audit uskutočnených činností, ktorý je možné vykonať
prostredníctvom:
Auditu inovatívnosti: znamená testovanie, či ide o novú ideu alebo nie,
Auditu využiteľnosti: ide o zistenie, či bude možné využiť inováciu na trhu, kto
budú jej zákazníci, aká by bola cena a pod.,
Auditu realizovateľnosti: predstavuje testovaciu prevádzku inovácie, jej
vyhodnotenie a zistenie prípadových nedostatkov,
Diagnostického testu: ktorý by viedol k ďalšiemu zlepšeniu navrhnutého
riešenia.
35
Realizácia auditu je potrebná na to, aby sa predišlo neefektívnemu využívaniu
zdrojov. Pretože čím neskôr sa v danom modeli zistí chyba, tým väčšie sú aj jej
dôsledky.4
Blok aktivít 1: Návrh a výber ideí
Cieľom prvého bloku aktivít je návrh a výber inovatívnych ideí v oblasti logistiky.
Dôležité je vytvoriť vhodné prostredie a aplikovať také metódy a techniky tvorivosti,
ktoré podnietia generovania nových myšlienok a nebudú vytvárať bariéry pre nové idey.
Aktivita 1.1: Hľadanie inovačných ideí
Snaha o zvýšenie efektívnosti poskytovaných logistických služieb využitím nových
procesov, nástrojov a technológií, vytvorenie novej logistickej služby, zákazníci
logistických podnikov – keď požadujú riešenie špecifického problému, čo je impulzom
pre vytvorenie inovácie.4
Pri hľadaní nových ideí sa môžu vyskytnúť bariéry, ktoré negatívne vplývajú na
inovačný proces ako je nedostatočná kvalifikácia zamestnancov. Je potrebné venovať
pozornosť výberu kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sú schopní navrhovať
inovatívne riešenie a zároveň vytvoriť pre nich vhodný motivačný systém.4
Aktivita 1.2.: Prezentácia ideí
Informuje zamestnancov logistického podniku o nových návrhoch a rieši rovnaký
alebo podobný problém zákazníka, ktorý už bol vyriešený. Je potrebné zabezpečiť, aby
bola formulácia ideí jednoduchá a zrozumiteľná pre všetkých zamestnancov.4
Aktivita 1.3.: Analýza požiadaviek
Vytvára základ pre realizáciu súboru aktivít. Začína brainstormingom zameraným
na konkrétnu inováciu ako aj záležitostí súvisiace s implementáciou. Účastníkmi by
mali byť zamestnanci, ktorí zodpovedajú za poskytovanie logistických služieb
a poznajú jednotlivé postupy a procesy. Nad celou aktivitou dohliada inovačný
manažér.
Správna interpretácia požiadaviek zákazníkov a dostatočné know-how v oblasti
logistiky sú kľúčovými faktormi úspešnosti uvedenej aktivity.4
Aktivita 1.4. :Hodnotenie a predvýber ideí
Je potrebné vybrať iba tie, ktoré sú vhodné pre rozvoj. Odporúča sa vyhodnotiť
alternatívy, navzájom ich porovnať a vybrať tú najvhodnejšiu. Vhodné je využívať
analýzu nákladov a výnosov a metódu tvorby scenárov budúceho vývoja.
36
Medzi faktory úspechu patrí správne ohodnotenie prínosov pre zákazníka a získanie
podpory konkrétnej idey od zainteresovaných strán.4
Blok aktivít 2. Rozvoj inovácie.
Aktivity sú zamerané na „prefiltrovanie“ ideí, ktoré prešli hodnotením
a predvýberom bloku aktivít 1. Znamená to posúdenie ich realizovateľnosti pri
poskytovaní logistických služieb ako aj ich ekonomickej výhodnosti.
Aktivita 2.1.: Rozvoj konceptu
Prvou aktivitou je rozvoj konceptu, ktorý predstavuje písomné spracovanie vybraté
idey. Najskôr sa stanovia všeobecné parametre inovácie, jej charakteristiku, štandardný
výkon a podobne, ktorých kombináciou vznikne celková špecifikácia inovácie. Do
úvahy sa berú aj zdroje na jej implementáciu.
Kľúčovým faktorom úspechu tejto aktivity je detailné rozpracovanie konceptu, jeho
prijatie zainteresovanými stranami a know-how zamestnancov, ktorí zabezpečujú rozvoj
konceptu.4
Aktivita 2.2.: Zistenie obchodného potenciálu inovácie
Úlohou je zistiť obchodný potenciál navrhovanej inovácie. Rozsah celého
inovačného projektu a jeho obsahová náplň alternuje od základných finančných úvah až
po komplexné hodnotenie posudzujúce vplyv implementácie inovácie na logistický
podnik.4
Práve schopnosť reálne zhodnotiť situáciu a správne rozhodnúť o implementácii
daného návrhu sú kľúčovými faktormi tejto aktivity.
Aktivita 2.3.: Test akceptovateľnosti inovácie
Pred samotnou realizáciou inovácie je nevyhnutné overiť je akceptovateľnosť zo
strany logistického podniku. Táto aktivita zahŕňa aj diskusiu so zákazníkom prípadne
modifikáciu konceptu.4
Kľúčovým faktorom úspechu je oboznámenie sa s pripomienkami a argumentmi
zákazníka, pre ktorých je návrh určený.4
Blok aktivít 3. Realizácia inovácie
Plánovanie postupu realizácie inovácie ako aj vlastná implementácia a transfer do
každodennej prevádzky sú súčasťou bloku aktivít 3.4
Aktivita 3.1.: Príprav a implementácie inovácie
37
Začína sa vytvorením tzv. mapy implementácie, v ktorej sú uvedené činnosti ako aj
časové obdobia, v ktorých sa tieto činnosti budú realizovať.
Detailná príprava jednotlivých činností, riadenie a školenie zamestnancov
logistického podniku podieľajúcich sa na implementácii inovácií, ako aj dodržanie
určitých pravidiel projektového manažmentu sú kľúčovými faktormi úspechu pre
uvedenú aktivitu.4
Aktivita 3.2.: Implementácia inovácie
Je zabezpečenie riadenia implementácie inovácie a kontrola jej priebehu. Pri
zistených odchýlkach je potrebné vykonať nápravné opatrenia.
Kľúčovým faktorom pre bezproblémovú implementáciu inovácie je zabezpečenie
bezchybného projektového manažmentu.4
Aktivita 3.3.: Hodnotenie úspechu
Je ohodnotenie implementovanej inovácie a stanovenie konkrétnych prínosov.
Nástrojmi, ktoré je možné pri hodnotení využiť, sú napríklad prieskumy medzi
zákazníkmi a analýza ich spokojnosti.4
Pri tejto aktivite je pre úspech kľúčová predovšetkým dôsledná príprava, vhodnosť
a efektívnosť jednotlivých hodnotiacich postupov a použitých nástrojov.
Aktivita 3.4.: Transfer inovácie do rutinnej prevádzky
Blok aktivít zameraný na implementáciu inovácie končí jej transferom do rutinného
poskytovania logistických služieb. Ak sa podnik rozhodne implementovať inováciu bez
toho, aby prešla predchádzajúcimi aktivitami ako je napr. hodnotenie ideí, obchodného
potenciálu a podobne je nevyhnutné je nevyhnutné, aby konkrétnu inováciu otestoval
prostredníctvom testovacej prevádzky.4
Do popredia vystupujú kľúčové faktory modularita inovácie a možnosť jej
štandardizácie.4
Blok aktivít 4. Zlepšovanie inovačného procesu
Cieľom posledného bloku aktivít inovačného procesu je zhodnotenie použitých
metód a postupov, ktoré s a vo priebehu procesu vyskytli a zároveň stanovenie návrhov,
ktoré prispievajú k ich zlepšeniu.4
Medzi kľúčové faktory úspechu je možné zaradiť dôsledne implementovanú spätnú
väzbu a vytvorenie časovej rezervy, ktorá je potrebná na prehodnotenie inovačného
procesu a pripomienok od zainteresovaných strán.4
38
Konkurenti Zákazník
Používateľ
Dodávatelia Podnik
Ostatné prvky vonkajšieho prostredia
Nový trh, segment
Nový produkt
Nový komunikačný kanál
Nová cenová stratégia vo väzbe na hodnotu produktu
Nový distribučný kanál
Produkty
Hodnotový reťazec odvetvia
Hodnotový reťazec trhu
3.2.3 Marketingové inovácie
Marketingové inovácie znamenajú zavedenie novej marketingovej metódy, ktorá
nebola podnikom predtým používaná a ktorá je súčasťou nového marketingového
konceptu alebo stratégie. Ide o významné zmeny v tvorbe hodnoty produktov,
v umiestnení produktu na trh prostredníctvom nových predajných kanálov, v podstatne
zmenenej komunikačnej stratégii tvorenej efektívnym integrovaním nástrojov
komunikačného mixu (reklama, podpora predaja, public relations), v novej cenovej
stratégii a pod.4
Marketingové inovácie
Tvorba hodnotyObr. xxx
3.2.4 Faktory expertného odhadu
Pri určovaní jednotlivých faktorov, ktoré sú predmetom expertného odhadu, sa
vychádzalo z primárnych a sekundárnych zdrojov. Identifikované faktory boli zaradené
do jednej zo štyroch skupín. Faktory vonkajšieho prostredia boli zaradené do jednej zo
štyroch skupín. Faktory vonkajšieho prostredia boli zaradené medzi príležitosti alebo
hrozby. Faktory vnútorného prostredia boli zaradené medzi silné alebo slabé stránky.
Hodnotiaca tabuľka identifikovaného faktora príležitosti
Faktor príležitosti (1...N)
Príťažlivosť (atraktívnosť)1 2 3 4 5
39
najnižšia príťažlivosť - žíadny
úspech stredná hodnota
najvyššia príťažlivosť - 100% úspech
Pravdepodobnosť úspechu
0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Obr.
Hodnotiaca tabuľka identifikovaného faktora hrozby
Faktor hrozby (1...M)
Závažnosť
1 2 3 4 5
najnižšia záväznosť - nenastane stredná hodnota
najvyššia príťažlivosť - 100% nastane
Pravdepodobnosť výskytu0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Obr.Hodnotiaca tabuľka identifikovaného faktora silnej stánky
Faktor silnej stránky (1...N)
Efekt (výkonnosť)
1 2 3 4 5
najmenšia slabosť/naj-
vyššia výkonnosť,
najnižšia dôležitosť stredná hodnota
najväčšia slabosť/najnižšia
výkonnosť, najvyššia dôležitosť
Dôležitosť (váha)0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Obr.
Hodnotiaca tabuľka identifikovaného faktora slabej stránky
Faktor slabej stránky (1...M)
Efekt (výkonnosť)
1 2 3 4 5
najnižšia výkonnosť
(sila) - najnižšia dôležitosť stredná hodnota
najvyššia výkonnosť (sila)
- najvyššia dôležitosť
Dôležitosť (váha)0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Obr.
Dotazník bol rozdelený do štyroch častí – príležitosti, hrozby, silné stránky
a slabé stránky – kde bol definovaný problém vo forme hodnotiacich výrokov. Úlohou
40
expertov bolo pomocou dvoch hodnotiacich kritérií posúdiť jednotlivé výroky, ktoré
predstavovali faktory vnútorného alebo vonkajšieho prostredia na trhu služieb. Pre tieto
kritériá boli vytvorené hodnotiace škály, kde prvá mohla nadobúdať hodnoty od 1 po 5,
a druhá od 0 po 1, pričom zostavenie jednotlivých škál záviselo od konkrétnej oblasti
zisťovania.
Pre výpočet priemernej hodnoty odhadov jednotlivých faktorov od všetkých
expertov sa vychádzalo zo vzťahu:
nXi=1/n *Ʃxij
j=1kde:
n – počet expertov, ktorí sa zisťovania zúčastnili,
i – kritérium, podľa ktorého sa realizovalo hodnotenie konkrétnych faktorov,
j – expertné ohodnotenie konkrétnych faktorov,
xij – hodnota j-teho expertného ohodnotenia konkrétneho faktora podľa i-teho kritéria,
xi – priemerná hodnota expertných ohodnotení konkrétneho faktora podľa i-teho
kritéria.
Na základe výsledných hodnôt zo vzťahu bolo možné vypočítať hodnotu pre
celkové ohodnotenie, a to pomocou vzťahu:
x=xi +xi+1
kde:
x – celková hodnota expertných ohodnotení konkrétneho faktora podľa zvolených
kritérií.
Následne bolo tiež možné určiť maximálnu hodnotu, ktorý mohol na základe
zvolených kritérií konkrétny faktor získať. Pri výpočte sa vychádzalo zo vzťahu:
Xmax=ximax * xi+1
kde:
xmax - maximálna hodnota konkrétneho faktora podľa zvolených kritérií,
ximax – maximálna hodnota, ktorú mohol konkrétny faktor dosiahnuť podľa i-teho
kritéria.
Komparáciou vypočítanej hodnoty a maximálnej hodnoty bolo možné zhodnotiť
súčasný význam každého faktora vzhľadom na jeho maximálne dosiahnuteľný význam.
Výsledky expertného odhadu boli podkladom pre zostavenie analýzy SWOT,
a teda následné určenie marketingovej stratégie, ktorá bude pre poštové podniky
poskytujúce expresné služby vhodná. SWOT analýzy je kombináciou dvoch analýz,
41
analýzy S-W a analýzy O-T. Účelom analýzy je posúdiť vnútorné predpoklady
a súčasne podrobiť analýze vonkajšie príležitosti a hrozby. Ďalším krokom pri riešení
bol teda výpočet hodnôt rozdielov expertných hodnotení jednotlivých faktorov, a to pre
vonkajšie a vnútorné prostredie trhu expresných služieb.
Ohodnotenie faktorov vonkajšieho prostredia bolo realizované na základe
vzťahu:
n mOT=Ʃ Oi – Ʃ Tj
i=1 j=1 kde:
Oi – hodnota i-teho faktora príležitosti,
Tj – hodnota j-teho faktora hrozby?
n – počet faktorov príležitostí, ktoré boli predmetom hodnotenia expertov,
m – počet faktorov hrozieb, ktoré boli predmetom hodnotenia expertov.
Ohodnotenie faktorov vnútorného prostredia bolo realizované na základe
vzťahu:
n m SW=Ʃ Si -ƩTj
i=1 j=1kde:
Si – hodnota i-teho faktora silnej stránky,
Wj – hodnota j-teho faktora slabej stánky,
n – počet faktorov slabých stránok, ktoré boli predmetom hodnotenia expertov,
m – počet faktorov silných stránok, ktoré boli predmetom hodnotenia expertov.
42
4 NÁVRH HODNOTENIA INOVATÍVNOSTI PODNIKU
POSKYTUJÚCEHO SLUŽBY
4.1 SWOT analýza
SWOT analýza je nástroj používaný pri hodnotovom manažmente a tvorbe
podnikovej stratégie k identifikácii silných a slabých stránok podniku, príležitostiam
a ohrozením. Silné a slabé stránky podniku sú faktory vytvárajúcu alebo naopak
znižujúce vnútornú hodnotu firmy. Oproti tomu faktory príležitostí a hrozieb sú faktory
vnútorné, ktoré podnik nemôže tak dobre kontrolovať. Môže ich identifikovať pomocou
vhodnej analýzy konkurencie alebo pomocou analýzy demografických, ekonomický,
politických, technických, sociálnych, legislatívnych a kultúrnych faktorov pôsobiacich
v okolí podniku.21
Základné faktory ovplyvňujúce silné stránky podniku:
patenty,
špeciálne marketingové analýzy,
prístup k informačným zdrojom,
umiestnenie podniku,
nákladová výhoda,
jedinečné know-how,
kvalitné procesy a postupy,
nové technológie,
silná značka a reputácia.
Na rozdiel od silných stránok podniku (pravidlo MAX) platí pre slabé stránky
pravidlo MINI snažíme sa o minimalizáciu ich vplyvu.
Slabé stránky podniku:
zlá marketingová stratégia,
zlá kvalita produktov a služieb,
nediferencované produkty a služby v závislosti od konkurencie,
umiestnenie podnikania,
konkurencia má lepší prístup k distribučným kanálom,
slabá reputácia a značka,
21 http://www.ewizard.cz/logistika-slovnik.php?detail=22
43
vysoké náklady a nízka produktivita.16
Tak isto v prípade silných stránok podniku sa snažíme túto oblasť maximalizovať.
Tak aby nám priniesla čo najviac možností ako sa odlíšiť od konkurencie a zároveň sa
čo najviac priblížiť:
želaniam zákazníka,
rozvoj a využitie nových trhov,
strategické aliancie, fúzie, joint venture, strategické partnerstvo,
oslovenie nových zákazníckych segmentov,
nové medzinárodné obchody,
odstránenie medzinárodných obchodným bariér,
outsoursing niektorých podnikových procesov napr. predpovede dopytu.16
Poslednou zložkou SWOT analýzy sú hrozby podniku:
nová konkurencia na trhu,
nový konkurent prichádza na trh s inovatívnym riešením, produktom alebou
službou,
regulácia trhu,
zvýšenie tržných bariér,
zavedenie zdanenia na produkty a služby.16
22
22 http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.podnikam.sk/userfiles/image/obsah/Clanky/swot_analyza.jpg&imgrefurl=http://www.podnikam.webnoviny.sk/verzia_tlac.php%3Fid
44
Stratégia SO – využitie silných stránok na získanie výhod,
Stratégia WO- prekonať slabiny využitím príležitostí,
Stratégia ST- využiť silné stránky proti obrane hrozieb,
Stratégia WT- minimalizovať náklady a postaviť sa hrozbám.
4.1.1 SWOT analýza vybraných metód
SWOT analýza biografie znalostí podniku
Silné stránky Slabé stránky
Príležitosti Hrozby
SWOT analýza modelu inovačného procesu
Silné stránky Slabé stránky
Príležitosti Hrozby
Swot analýza metódy faktoru expertného odhadu
Silné stránky Slabé stránky
Príležitosti Hrozby
Swot analýza vybraných metód z predchádzajúcej kapitoly
%3D18971&usg=__gE8_dv6v4eAmoCT5uSXuBXEyObU=&h=402&w=462&sz=93&hl=sk&start=0&zoom=1&tbnid=VRH9mtGkvQvFJM:&tbnh=126&tbnw=145&ei=0k-2TdG9L8bsObi52fkO&prev=/search%3Fq%3Dswot%2Banal%25C3%25BDza%2Bobr%25C3%25A1zok%26um%3D1%26hl%3Dsk%26sa%3DN%26biw%3D1366%26bih%3D667%26tbm%3Disch&um=1&itbs=1&iact=hc&vpx=617&vpy=66&dur=73&hovh=209&hovw=241&tx=128&ty=100&page=1&ndsp=28&ved=1t:429,r:3,s:0
45
46
5 VYHODNOTENIE NÁVRHU A INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV
47
ZÁVER
(Záver by mal zachytiť jasnú a presnú prezentáciu dedukcií vychádzajúcich z
jadra práce.) (Musí byť vecnou sumarizáciou vlastného prínosu alebo pohľadu na
riešenú problematiku. Zahrnúť možno aj kvantitatívne údaje, ale podrobnosti by sa
nemali uvádzať.) (Závery musia nadväzovať na úvahy a argumenty v texte práce.
Odporúčané sú opisy ďalších aktivít, ktoré priamo vyplývajú zo záverov alebo
skúseností získaných v priebehu spracovania práce.)
48
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
49
PRÍLOHA A1
50
PRÍLOHA A2
51