Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj

Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj

Výstup projektu: Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít

na území Mikroregiónu Slovenský raj

Projekt spolufinancovaný Európskou úniou vo výške 85 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

a vo výške 10 % zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Spracoval: e-volution, s. r. o., máj 2014

Názov:

„Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj“

Vydal:

Kontaktná osoba:

- Mgr. Viktória Verbová, spoločnosť e-volution, s. r. o.

Autor:

- e-volution, s. r. o.

Tvorba máp:

- e-volution, s. r. o., v spolupráci s doc. Ing. Peter Blišťan, PhD.

Obsah

Úvod ........................................................................................................................................................................ 6

1.1. Opis územia ......................................................................................................................................... 6

1.2. Metodika – orientácia na rozvoj cestovného ruchu ........................................................................... 7

Vymedzenie územia destinácie Slovenský raj ............................................................................... 7

Metodika analýzy primárnej ponuky ............................................................................................ 7

Geomorfológia .............................................................................................................................. 7

Hydrologické podmienky .............................................................................................................. 8

Podnebie ....................................................................................................................................... 8

Fauna a flóra ................................................................................................................................. 8

Kultúrno-historické dedičstvo ....................................................................................................... 8

1.3. Metodika analýzy sekundárnej ponuky .............................................................................................. 8

ÚROVEŇ 1: Územie destinácie Slovenský raj ................................................................................ 8

ÚROVEŇ 2: Blízke okolie destinácie Slovenský raj ........................................................................ 9

ÚROVEŇ 3: Širšie okolie destinácie Slovenský raj ......................................................................... 9

1.4. Definovanie a profil destinácie Slovenský raj – vymedzenie územia ................................................ 10

ANALYTICKÁ ČASŤ ................................................................................................................................................. 12

2. Situačná analýza cestovného ruchu Národného parku Slovenský raj........................................................... 13

2.1. Primárna ponuka v Národnom parku Slovenský raj a okolí .............................................................. 13

Prírodné podmienky ................................................................................................................... 13

Kultúrno-historické dedičstvo ..................................................................................................... 23

Podujatia ..................................................................................................................................... 32

Podujatia v ostatných lokalitách destinácie Slovenský raj .......................................................... 35

Turistické trasy ............................................................................................................................ 38

Cykloturistické trasy .................................................................................................................... 41

Náučné chodníky ......................................................................................................................... 43

Turistické strediská ..................................................................................................................... 47

2.2. Sekundárna ponuka v destinácii Slovenský raj ................................................................................. 49

Ubytovanie .................................................................................................................................. 49

Vybavenosť ubytovacích zariadení ............................................................................................. 57

Stravovanie ................................................................................................................................. 59

Podporné služby .......................................................................................................................... 60

Doprava a dostupnosť ................................................................................................................. 62

Aktivity ........................................................................................................................................ 67

3. Analýza prostriedkov marketingovej komunikácie a distribúcie .................................................................. 74

Produkt cestovného ruchu .......................................................................................................... 74

Distribúcia produktu destinácie .................................................................................................. 74

Turistické pobytové balíky .......................................................................................................... 76

Vizuálna identifikácia .................................................................................................................. 76

Outdoorová vizuálna identifikácia .............................................................................................. 78

Turistické informačné centrá ...................................................................................................... 78

Tlačené propagačné materiály .................................................................................................... 79

Výstavy a veľtrhy cestovného ruchu ........................................................................................... 81

Turistické karty ............................................................................................................................ 81

Využitie tradičných mediálnych kanálov ..................................................................................... 82

Marketingová komunikácia a distribúcia prostredníctvom internetových nástrojov ................. 82

4. Analýza návštevníckych segmentov .............................................................................................................. 92

4.1. Stav cestovného ruchu destinácie Slovenský raj............................................................................... 92

Návštevnosť turistických chodníkov 2000 – 2013 ....................................................................... 92

Návštevnosť ubytovacích zariadení 2010 – 2012 ........................................................................ 94

4.2. Stav cestovného ruchu na Slovensku ................................................................................................ 97

Využitie kapacít ubytovacích zariadení ....................................................................................... 99

Počet prenocovaní v prepočte na jedného obyvateľa .............................................................. 100

Domáci cestovný ruch ............................................................................................................... 100

Demografické údaje .................................................................................................................. 100

Dostupnosť slovenských turistov podľa veku ........................................................................... 102

Príjmy domácností na Slovensku .............................................................................................. 103

Kúpyschopnosť obyvateľstva na Slovensku .............................................................................. 104

Výdavky cestujúcich Slovákov ................................................................................................... 104

Dovolenkové cesty domácich turistov ...................................................................................... 105

4.3. Aktívny zahraničný cestovný ruch ................................................................................................... 107

Hlavné motívy cestovania ......................................................................................................... 109

Výber a plánovanie dovolenkovej destinácie ............................................................................ 111

Typ vybranej dovolenky ............................................................................................................ 112

Rezervácia dovolenky ................................................................................................................ 112

Výber dovolenky v domácej krajine a v zahraničí ..................................................................... 113

4.4. Cieľové trhy ..................................................................................................................................... 114

Slovensko ako cieľový trh pre Slovákov – domáci cestovný ruch ............................................. 114

Slovensko ako cieľový trh pre cudzincov – aktívny zahraničný cestovný ruch......................... 115

4.5. Produktové skupiny marketingu ..................................................................................................... 121

4.6. Segmenty cieľových skupín ............................................................................................................. 122

5. Analýza kľúčových hráčov z pohľadu marketingu destinácie ..................................................................... 125

5.1. Mikroregión Slovenský raj............................................................................................................... 125

5.2. Mesto Spišská Nová Ves ................................................................................................................. 126

5.3. Správa Národného parku Slovenský raj .......................................................................................... 127

5.4. Oblastná organizácia cestovného ruchu Slovenský raj ................................................................... 127

5.5. Oblastná organizácia cestovného ruchu Spiš .................................................................................. 128

5.6. Horská záchranná služba – stredisko Slovenský raj ........................................................................ 128

5.7. Správa slovenských jaskýň .............................................................................................................. 129

5.8. Asociácia horských sprievodcov Slovenský raj ................................................................................ 129

5.9. Klub slovenských turistov ................................................................................................................ 130

5.10. Dopravné spoločnosti ovplyvňujúce dostupnosť regiónu............................................................... 130

5.11. Aktivity kľúčových hráčov v oblasti marketingu destinácie a jeho podpory ................................... 131

6. Analýza konkurencie z hľadiska Národného parku Slovenský raj ............................................................... 133

7. Zmapovanie významných projektov, výsledkov a dopadov pre rozvoj cestovného ruchu v destinácii

Slovenský raj ............................................................................................................................................... 136

7.1. Opisy realizovaných projektov pre podporu cestovného ruchu ..................................................... 137

Projekt: Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít na území

Mikroregiónu Slovenský raj ...................................................................................................... 137

Projekt: Slovenský raj – Klaster cestovného ruchu NP Slovenský raj a TIC Dobšinská Ľadová

Jaskyňa ...................................................................................................................................... 138

Projekt: Ochrana diverzity prírodného prostredia v NP Slovenský raj ...................................... 139

Projekt: Bicy – Cities and Regions of Bicycles ........................................................................... 141

Projekt: IDARI – Inštitucionálne zmeny v agropotravinárstve a v rozvoji vidieka v krajinách

strednej a východnej Európy .................................................................................................... 142

Ostatné projekty s čiastočným dopadom na cestovný ruch ..................................................... 143

8. Súlad Marketingovej stratégie destinácie Slovenský raj s príslušnou legislatívou a relevantnými

strategickými dokumentmi ......................................................................................................................... 147

9. SWOT analýza ............................................................................................................................................. 150

9.1. Ponuka destinácie Slovenský raj ..................................................................................................... 150

9.2. Dostupnosť destinácie Slovenský raj .............................................................................................. 151

9.3. Marketingová komunikácia ............................................................................................................. 152

9.4. Distribúcia a cena ............................................................................................................................ 153

9.5. Príležitosti a ohrozenia pre destináciu Slovenský raj ...................................................................... 153

9.6. Analýza problémov a riešení ........................................................................................................... 155

Schéma analýzy problémov ...................................................................................................... 155

Schéma analýzy riešení ............................................................................................................. 156

STRATEGICKÁ ČASŤ ............................................................................................................................................. 157

10. Vízia destinácie Slovenský raj ..................................................................................................................... 158

10.1. Čo chceme dosiahnuť? .................................................................................................................... 158

10.2. Ako víziu naplniť? ............................................................................................................................ 158

11. Strategický cieľ ............................................................................................................................................ 159

11.1. Prioritná oblasť 1: Viditeľnosť ponuky destinácie ........................................................................... 160

11.2. Prioritná oblasť 2: Produkt a dostupnosť ........................................................................................ 160

11.3. Prioritná oblasť 3: Možnosti nákupu produktov a služieb destinácie ............................................. 161

12. Špecifické ciele, opatrenia a aktivity ........................................................................................................... 163

12.1. Špecifický cieľ 1: Zvýšiť viditeľnosť ponuky destinácie ................................................................... 164

Opatrenie 1.1: Zjednotiť systém propagácie ............................................................................ 164

Opatrenie 1.2: Inovovať propagáciu prostredníctvom internetových nástrojov ...................... 164

Opatrenie 1.3: Zlepšiť prvky klasickej a vonkajšej propagácie .................................................. 164

Opatrenie 1.4: Vytvoriť programy pre podporu PR .................................................................. 164

12.2. Špecifický cieľ 2: Zlepšiť ponuku destinácie a jej dostupnosť ......................................................... 165

Opatrenie 2.1: Rozšíriť ponuku aktivít a možností trávenia voľného času .............................. 165

Opatrenie 2.2: Zvýšiť kvalitu súčasnej ponuky .......................................................................... 165

Opatrenie 2.3: Zlepšiť dostupnosť destinácie ........................................................................... 166

12.3. Špecifický cieľ 3: Zlepšiť možnosti nákupu produktov a služieb destinácie .................................... 166

Opatrenie 3.1: Rozvinúť komplexný destinačný rezervačný systém ......................................... 166

Opatrenie 3.2: Vytvoriť elektronické turistické karty ............................................................... 166

13. Návrh Akčného plánu marketingovej stratégie na roky 2015 2016......................................................... 167

13.1. Špecifický cieľ 1: Zvýšiť viditeľnosť ponuky destinácie .................................................................... 168

Opatrenie 1.1: Zjednotiť systém propagácie ............................................................................ 168

Opatrenie 1.2: Inovovať propagáciu prostredníctvom internetových nástrojov ...................... 170

Opatrenie 1.3: Zlepšiť prvky klasickej a vonkajšej propagácie .................................................. 174

Opatrenie 1.4: Vytvoriť programy pre podporu PR .................................................................. 175

13.2. Špecifický cieľ 2: Zlepšiť ponuku destinácie a jej dostupnosť ......................................................... 176

Opatrenie 2.1: Rozšíriť ponuku aktivít a možností trávenia voľného času ............................... 176

Opatrenie 2.2: Zvýšiť kvalitu súčasnej ponuky .......................................................................... 179

Opatrenie 2.3 Zlepšiť dostupnosť destinácie ............................................................................ 180

14. Implementácia marketingovej stratégie ..................................................................................................... 181

14.1. Personálne zabezpečenie ................................................................................................................ 181

14.2. Systém interného marketingu ........................................................................................................ 182

Stanovenie pravidiel používania spoločnej značky kvality „Rajská kvalita“ .............................. 183

Interná platforma pre komunikáciu .......................................................................................... 184

14.3. Zdroje financovania ........................................................................................................................ 187

Grantové zdroje zo štrukturálnych fondov ............................................................................... 187

Iné zdroje, granty a dotácie ...................................................................................................... 189

Partnerské aktivity .................................................................................................................... 192

Vlastné zdroje ........................................................................................................................... 192

14.4. Plán monitorovania a vyhodnocovania ........................................................................................... 194

Indikátory naplnenia cieľov marketingovej stratégie ............................................................... 194

14.5. Časový harmonogram marketingovej stratégie .............................................................................. 195

14.6. Rozpočet návrhu Akčného plánu pre roky 2015 – 2016 ................................................................. 196

PRÍLOHY .............................................................................................................................................................. 201

Zoznam príloh ..................................................................................................................................................... 202

Zoznam skratiek .................................................................................................................................................. 203

Zoznam obrázkov ................................................................................................................................................ 204

Zoznam tabuliek .................................................................................................................................................. 204

Zoznam máp ....................................................................................................................................................... 206

Zoznam grafov .................................................................................................................................................... 207

Prehľad technických zabezpečovacích zariadení ................................................................................................ 208

Prehľad identifikovaných aktivít ......................................................................................................................... 213

Prehľad identifikovaných požičovní .................................................................................................................... 217

6

Úvod

Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj je vypracovaná v súlade so Stratégiou rozvoja cestovného

ruchu do roku 2020 (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky)

a Marketingovou stratégiou Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na roky 2014 – 2020. Marketingová

stratégia rešpektuje aj ďalšie relevantné dokumenty pojednávajúce o území Mikroregiónu Slovenský raj.

Predmetné strategické dokumenty sú uvedené v príslušnej kapitole marketingovej stratégie.

Kapitoly analytickej časti skúmajú primárnu, sekundárnu ponuku a dopravnú dostupnosť destinácie Slovenský

raj. Analýza sumarizuje aj súčasné činnosti identifikovaných kľúčových hráčov. Pre potreby analýzy boli zvlášť

vyčlenené kapitoly pre preskúmanie relevantných návštevníckych segmentov. V neposlednom rade analýza

skúma aktuálne využitie klasických, ako aj moderných marketingových nástrojov. Analytickú časť sumarizuje

SWOT matica komplexného produktu destinácie Slovenský raj, ktorá vyúsťuje do stromu problémov a riešení.

Strategická časť bola navrhnutá na roky 2015 – 2020. Vychádzajúc z analytickej časti, definuje víziu, strategický

cieľ, prioritné oblasti a navrhuje opatrenia v oblasti marketingu smerujúce k dosiahnutiu cieľa stratégie.

Súčasťou stratégie je aj podrobnejšie vypracovaný návrh akčného plánu na obdobie prvých dvoch rokov (2015

– 2016). Je potrebné upozorniť, že názory uvedené v marketingovej stratégii sú rozpracované z pohľadu

spracovateľa na základe zistení vychádzajúcich z analýzy a nemusia sa zhodovať so stanoviskom zadávateľa.

1.1. Opis územia

Národný park Slovenský raj sa rozprestiera na území východného Slovenska v regióne Spiš a okrajovo zasahuje

do regiónu Gemer. Svojím územím zasahuje do okresov Spišská Nová Ves, Rožňava, Poprad a Brezno. Spolu

s ochranným pásmom zaberá územie katastrov 12 obcí. V roku 1964 bolo toto územie ako prvé na Slovensku

vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 bolo prekategorizované Nariadením vlády SR na národný

park. Je jedným z deviatich národných parkov na území Slovenska s rozlohou, ktorá je určená Nariadením vlády

na 19 763 ha a ochranným pásmom s rozlohou 13 011 ha. Vzdialenosť medzi najzápadnejším

a najvýchodnejším bodom je 25 km a zo severu na juh je vzdialenosť 18 kilometrov.

Hlavným prvkom sledovaného územia je Národný park Slovenský raj. Slovenský raj sa vyznačuje typickým

krasovým územím. Výrazným prvkom územia sú hlboké rokliny s mnohými vodopádmi a rozľahlé náhorné

planiny. Jednoliate územie vápencového masívu bolo v priebehu storočí erodované tečúcou vodou, ktorá

vymodelovala viaceré planiny, horské chrbty, kaňony a tesné a hlboké rokliny s hĺbkou 150 až 450 m.

Pozostatkami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc a Skala. Územie je zaradené

do súvislej európskej sústavy chránených území v zmysle § 17 a § 27 ods. 10 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z.

o ochrane prírody a krajiny pod č. SKUEV0112 s názvom Slovenský raj.

Národný park Slovenský raj ponúka jedinečné prírodné útvary, ktoré sú súčasťou Štátneho zoznamu osobitne

chránených častí prírody SR. Nachádza sa tu 11 národných prírodných rezervácií, 8 prírodných rezervácií, 3

národné prírodné pamiatky, 2 prírodné pamiatky a 1 chránený areál. Jedinou sprístupnenou jaskyňou spomedzi

vyše 450 evidovaných jaskýň je Dobšinská ľadová jaskyňa v jaskynnom komplexe Duča, ktorá je spolu so

Stratenskou jaskyňou a jaskyňou Psie diery zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Geomorfologické podmienky podnietili vznik osídlenia po celom okraji národného parku. Prevažná časť

osídlenia je vidieckeho charakteru, rozdrobená do väčšieho počtu menších sídel. Významným centrom

osídlenia a infraštruktúry je okresné mesto Spišská Nová Ves, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti východnej

hranice národného parku.

7

Z pohľadu rozvoja cestovného ruchu na danom území dávajú prírodné podmienky krajiny mimoriadne

zaujímavé možnosti pre tvorbu komplexnej celoročnej ponuky cestovného ruchu na relatívne malom území,

s využitím potenciálu rôznych prírodných a kultúrno-historických prvkov. Na základe osobitého potenciálu častí

územia je možné prispôsobiť voľnočasové aktivity a ponúkané produkty cestovného ruchu rôznych vekovým

kategóriám a skupinám návštevníkov.

1.2. Metodika – orientácia na rozvoj cestovného ruchu

Vymedzenie územia destinácie Slovenský raj

Územie destinácie je vymedzené na pásmo národného parku, jeho hlavných záujmových bodov a členov

Združenia obcí Mikroregión Slovenský raj - Sever. Marketingová stratégia je orientovaná na primárnu

a sekundárnu ponuku Združenia obcí Mikroregión Slovenský raj - Sever, ktoré v budúcnosti má byť nositeľom

značky destinácie Slovenský raj.

Mesto Spišská Nová Ves, ako administratívne, kultúrne, spoločenské, hospodárske a obchodné centrum

a hlavná dopravná tepna regiónu, priamo podporuje svojou infraštruktúrou návštevnosť územia Národného

parku Slovenský raj. Kvôli vyššie uvedenému a priamej funkčnej prepojenosti Spišskej Novej Vsi a národného

parku je mesto považované za súčasť destinácie Slovenský raj.

Územie destinácie:

Arnutovce

Betlanovce

Dedinky

Hnilec

Hrabušice

Hranovnica

Letanovce

Mlynky

Smižany

Spišská Nová Ves

Spišské Tomášovce

Stratená

Vernár

Vydrník

Metodika analýzy primárnej ponuky

Rozvoj cestovného ruchu je podmienený množstvom faktorov vstupujúcich do tvorby ponuky. Analýza sa

zameriava na jednotlivé prvky primárnej ponuky cestovného ruchu. Základnými predpokladmi rozvoja

cestovného ruchu sú prvky primárnej ponuky – reliéf, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, podnebie a kultúrno-

historické dedičstvo.

Geomorfológia

Na geomorfologické podmienky sa viažu aktivity cestovného ruchu ako turistika, cykloturistika, zjazdové

i bežecké lyžovanie a snowboarding a iné adrenalínové a neadrenalínové aktivity. Do analýzy boli zahrnuté

geomorfologické útvary, predovšetkým rokliny, skalné steny, jaskyne a prírodné útvary. Tieto celky boli

skúmané z pohľadu, či sú alebo nie sú turisticky dostupné.

8

Hydrologické podmienky

Výskyt povrchových, podpovrchových vôd a vodných plôch je významným činiteľom rozvoja cestovného ruchu.

Pre cestovný ruch sú významné predovšetkým stojaté vody vhodné na rekreačné účely. Tečúce vody vytvárajú

na území destinácie Slovenský raj významné a turisticky zaujímavé krajinné prvky – vodopády, z ktorých časť

slúži aj počas zimného obdobia na ľadolezenie.

Podnebie

Na sledovanom území bola vytvorená analýza aktivít s prihliadnutím na leto, zimu a celoročné aktivity.

Fauna a flóra

Destinácia sa nachádza z veľkej časti na území národného parku s výskytom endemitov a chránených rastlín

a živočíchov. Zber lesných plodov a lov zveri je na tomto území zakázaný s výnimkou rybárskeho revíru

na tokoch miestnych riek a vodnej nádrže.

Kultúrno-historické dedičstvo

V rámci analýzy boli spracované kultúrno-historické pamiatky destinácie Slovenský raj. Vyzdvihnuté boli

predovšetkým pamiatky zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a pamiatky historického

a kultúrneho významu. Sakrálne pamiatky sú na území veľmi rozšírené a tiež zohľadnené pri umiestnení

primárnej ponuky. V rámci kultúrno-historického dedičstva bola spracovaná analýza podujatí v destinácii,

okrem podujatí malého rozsahu organizovaných pri rôznych príležitostiach ako Medzinárodný deň detí,

Medzinárodný deň žien a pod. Podujatia boli skúmané z pohľadu ročníka realizácie a z pohľadu sezónnosti.

1.3. Metodika analýzy sekundárnej ponuky

Analýza bola realizovaná v troch úrovniach, pričom jednotlivé úrovne boli vzaté do úvahy podľa relevantnosti

k primárnej ponuke národného parku a mikroregiónu (Združenie obcí Mikroregión Slovenský raj – Sever).

Analýza bola uskutočnená na základe zberu verejne dostupných dát a údajov poskytnutých zainteresovanými

inštitúciami spravujúcimi územie destinácie Slovenský raj.

ÚROVEŇ 1: Územie destinácie Slovenský raj

ÚROVEŇ 1 zahrňuje hlavné body Slovenského raja s územím obcí patriacich do Mikroregiónu Slovenský raj

(Združenie obcí Mikroregión Slovenský raj - Sever). Predmetné obce spolu s národným parkom reprezentujú

destináciu Slovenský raj a sú z hľadiska marketingovej komunikácie a z hľadiska stratégie hlavnými nositeľmi

značky Slovenský raj. Analýza územia ÚROVEŇ 1 je zameraná primárne na hlavnú ponuku možností aktívneho

športovo-turistického vyžitia, možnosti ubytovania a stravovania v území. Analýza zohľadňuje aj vybavenosť

z hľadiska hlavnej supraštruktúry destinácie, ako aj dostupnosť samotných lokalít destinácie. ÚROVEŇ 1 je

reprezentovaná obcami:

Arnutovce

Betlanovce

Dedinky

Hnilec

Hrabušice

Hranovnica

Letanovce

9

Mlynky

Smižany

Spišská Nová Ves

Spišské Tomášovce

Stratená

Vernár

Vydrník

V rámci analýzy ÚROVNE 1 bola spätným overovaním priamo u prevádzkovateľov dotknutých zariadení

a obecných samospráv realizovaná aktualizácia verejne dostupných informácií.

ÚROVEŇ 2: Blízke okolie destinácie Slovenský raj

Územie je reprezentované obcami, ktoré nespadajú priamo do Mikroregiónu Slovenský raj (Združenie obcí

Mikroregión Slovenský raj - Sever), ale z hľadiska relevantnosti k primárnej ponuke národného parku svojou

ponukou nepriamo podporujú aj destináciu Slovenský raj reprezentovanú obcami ÚROVNE 1. V rámci analýzy

boli vzaté do úvahy okrem hlavnej ponuky (atraktivity) obcí aj možnosti ubytovania a stravovania, nakoľko

predmetné lokality môžu v prípade maximálnej vyťaženosti destináciu Slovenský raj podporiť aj svojimi

kapacitami.

Betliar

Danišovce

Dobšiná

Dravce

Harichovce

Hnilčík

Markušovce

Spišské Bystré

Spišský Hrušov

Spišský Štiavnik

Spišský Štvrtok

V rámci analýzy ÚROVNE 2 boli analyzované verejne dostupné dáta – hlavná ponuka, ktorá je primárne

propagovaná a komunikovaná turistom.

ÚROVEŇ 3: Širšie okolie destinácie Slovenský raj

Územie je reprezentované obcami mimo územia Slovenského raja, ktorých hlavné atrakcie sú relevantné pre

destináciu Slovenský raj (ÚROVEŇ 1) a v širšom ponímaní chápané ako podporná ponuka. Identifikované

atrakcie reprezentujú primárne destináciu regiónu Spiš. Z hľadiska priamej prepojenosti oboch destinácií

hlavné atrakcie Spiša môžu podporiť doplnkovosť primárnej ponuky destinácie Slovenský raj. V rámci úrovne

boli identifikované aj hlavné atrakcie relevantných lokalít Gemera z hľadiska dostupnosti, ktoré tiež môžu

podporiť primárnu ponuku destináciu Slovenský raj.

Gelnica

Kežmarok

Krompachy

Levoča

Nálepkovo

10

Poráč

Rožňava

Spišské Podhradie

Stará Ľubovňa

Telgárt

Vrbov

Vyšná Slaná

Žehra

V rámci analýzy ÚROVNE 3 boli analyzované verejne dostupné dáta – hlavná ponuka (atraktivity), ktorá je

primárne propagovaná a komunikovaná turistom.

Koncepcia máp

Mapy uvedené v marketingovej stratégii nemajú kartografický charakter ani parametre, ale reprezentujú

ilustračnú funkciu pre potreby identifikácie aktuálnych stavov v destinácii Slovenský raj.

1.4. Definovanie a profil destinácie Slovenský raj – vymedzenie územia

Pre účely spracovania stratégie je definované územie destinácie Slovenský raj a jeho okolie z hľadiska primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu. Pre opis primárnej ponuky je základná oblasť destinácie Slovenský raj reprezentovaná obcami ÚROVNE 1, jej prírodnými podmienkami a zaujímavosťami. Z pohľadu kultúrno-historického dedičstva bola analýza realizovaná podobne ako pri sekundárnej ponuke v troch úrovniach. Jednotlivé úrovne boli vzaté do úvahy podľa relevantnosti k primárnej ponuke, kvôli ktorej návštevníci cestujú do destinácie. Analýza bola uskutočnená na základe zberu verejne dostupných dát a údajov poskytnutých zainteresovanými

inštitúciami spravujúcimi územie Mikroregiónu Slovenský raj (Združenie obcí Mikroregión Slovenský raj -

Sever).

V primárnej analýze sú zaradené obce ležiace mimo územia národného parku do doplnkovej ponuky.

Sledované územie zahŕňa katastre 14 obcí. Doplnková ponuka obcí na ÚROVNI 2 – v bližšom okolí destinácie je

skúmaná v 11 obciach a doplnková ponuka obcí na ÚROVNI 3 – v širšom okolí Slovenského raja je sledovaná

v katastroch ďalších 13 obcí, ktoré spolu administratívne patria do 8 okresov.

Košický samosprávny kraj – okresy Gelnica (2 obce), Levoča (4 obce), Spišská Nová Ves (17 obcí),

Rožňava (6 obcí)

Prešovský samosprávny kraj – okresy Kežmarok (2 obce), Poprad (5 obcí), Stará Ľubovňa (1 obec)

Banskobystrický samosprávny kraj – okres Brezno (1 obec)

So štatútom mesta sú z 25 obcí 2 obce, a to Spišská Nová Ves a Dobšiná. Doplnková ponuka bola analyzovaná

predovšetkým v 10 stredne veľkých mestách v okolí národného parku a 5 menších obciach.

Katastre obcí na území Národného parku Slovenský raj a v jeho spádovom území majú celkovú rozlohu 641,16

km2 a počet obyvateľov 81 299 (k 31. 12. 2012, Štatistický úrad SR). Katastre obcí so sledovanou doplnkovou

ponukou zaberajú rozlohu 404,97 km2 a evidovaný počet obyvateľov je 42 314 (k 31. 12. 2012, Štatistický úrad

SR).

11

Tabuľka 1 Prehľad obcí v území Národného parku Slovenský raj a v jeho okolí

Obec Kraj, okres

Počet obyvateľov

Rozloha katastra

(km2)

Hustota osídlenia

Rozloha NP (km

2)

Poloha obce

ÚROVEŇ 1

Arnutovce KSK, SN 725 2,23 325,11 - OK

Betlanovce KSK, SN 687 10,13 67,82 5,0122 NP, OP, OK

Dedinky KSK, RV 283 3,64 77,75 3,4486 NP, OP

Hnilec KSK, SN 440 27,08 16,25 - OP, OK

Hrabušice KSK, SN 2 416 40,88 59,10 30,6924 NP, OP, OK

Hranovnica PSK, PP 2 943 32,66 90,11 7,8666 NP, OP, OK

Letanovce KSK, SN 2231 21,38 104,35 11,4871 NP, OP, OK

Mlynky KSK, SN 567 25,00 22,68 1,0988 NP, OP, OK

Smižany KSK, SN 8 735 45,70 191,14 30,3326 NP, OP, OK

Spišská Nová Ves KSK, SN 37 767 66,70 566,22 - OP, OK

Spišské Tomášovce KSK, SN 1 795 12,29 146,05 6,8155 NP, OP, OK

Stratená KSK, RV 132 35,36 3,73 35,36 NP

Vernár PSK, PP 591 52,90 11,17 45,6225 NP, OK

Vydrník PSK, PP 1 128 4,60 245,22 - OK

ÚROVEŇ 2

Betliar KSK, RV 940 24,67 38,10 - OK

Danišovce KSK, SN 531 4,30 123,49 - OK

Dobšiná KSK, RV 5 684 82,72 68,71 19,14 NP, OK

Dravce PSK, LE 794 12,96 61,27 - OK

Harichovce KSK, SN 1 858 10,79 172,20 - OK

Hnilčík KSK, SN 545 23,00 23,70 - OK

Markušovce KSK, SN 4 098 18,51 221,39 - OK

Spišské Bystré PSK, PP 2 462 38,00 64,79 - OP, OK

Spišský Hrušov KSK, SN 1 243 13,07 95,10 - OK

Spišský Štiavnik PSK, PP 2 709 18,36 147,55 2,46 NP, OP, OK

Spišský Štvrtok PSK, LE 2 457 14,23 172,66 - OK

ÚROVEŇ 3

Gelnica KSK, GL 6 206 57,65 107,65 - OK

Kežmarok PSK, KK 16 774 24,83 675,55 - OK

Krompachy KSK, SN 8 820 22,88 385,49 - OK

Levoča PSK, LE 14 799 64,04 231,09 - OK

Nálepkovo KSK, GL 3 110 55,65 55,88 - OK

Poráč KSK, SN 1 018 18,85 54,01 - OK

Rožňava KSK, RV 19 662 45,61 431,09 - OK

Spišské Podhradie KSK, LE 4086 24,94 163,83 - OK

Stará Ľubovňa PSK, SL 16 351 30,79 531,05 - OK

Telgárt BSK, BR 1 545 15,41 100,26 - OK

Vrbov PSK, KK 1 409 19,30 73,01 - OK

Vyšná Slaná KSK, RV 515 15,36 33,53 - OK

Žehra KSK, SN 2 208 9,66 228,57 - OK

SPOLU 199,34

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky (údaje za 4. kvartál 2013) Legenda: (viď zoznam skratiek)

12

ANALYTICKÁ ČASŤ

13

2. Situačná analýza cestovného ruchu Národného parku

Slovenský raj

2.1. Primárna ponuka v Národnom parku Slovenský raj a okolí

Prírodné podmienky

Mapa 1 Národný park Slovenský raj s ochranným pásmom

Zdroj: e-volution, s. r. o., doc. Ing. Peter Blišťan, PhD., Správa Národného parku Slovenský raj

Národný park sa vyznačuje typickým krasovým reliéfom. Hlboké rokliny a tiesňavy, ktoré vo vápencoch a dolomitoch vyhĺbili vodné toky s množstvom vodopádov, robia Slovenský raj výnimočným v rámci všetkých národných parkov Slovenska. Celé územie je typické striedaním členitého a po okrajoch aj rovinatejšieho terénu, preto je územie vhodné

predovšetkým na pešiu turistiku pre rekreačných aj zdatnejších turistov. Jednotlivé trasy ponúkajú zaujímavé

prírodné scenérie, množstvo vodopádov a pôsobivých výhľadov. Z hľadiska krajinných typov severná časť je

členitejšia s výraznejším výskytom vodopádov. Rovinaté prostredie je popri pešej turistike významne využívané

aj na cykloturistiku. Cyklotrasy sú situované predovšetkým v podhorský oblastiach tam, kde to terén a zásady

ochrany prírody umožňujú. Nakoľko turistické trasy v centrálnom území národného parku majú veľké množstvo

technických zabezpečovacích zariadení v podobe lávok, rebríkov, mostov, stúpačiek a reťazí, z pohľadu

bezpečnosti turistov nie je pohyb bicyklov na týchto trasách vhodný. Takáto diferenciácia však prispieva

k rozmanitosti ponuky na území národného parku. Pešia turistika a cykloturistika nie sú jedinými možnosťami

trávenia voľného času. Územie ponúka možnosti v letnom aj zimnom období. Z letných aktivít je možné

realizovať tiež hipoturistiku, skalolezenie a využiť vodnú nádrž Palcmanská Maša pre člnkovanie, kúpanie

a rybolov s možnosťou kempovania. V zimnom období môžu turisti využiť približne 113 km značených

14

bežkárskych tratí a približne 12,53 km lyžiarskych zjazdoviek. Zimná sezóna je rovnako vhodná aj na pešiu

turistiku. Rokliny a tiesňavy národného parku sú v zimnej sezóne sprístupnené s prihliadnutím na aktuálny stav

počasia a usmernenia Horskej záchrannej služby, ktorá pravidelne aktualizuje informácie o uzávierkach

jednotlivých turistických trás v roklinách. Turistické trasy v zimnom období ponúkajú úplne iný obraz krajiny,

ako je to v letnom období, pričom vyznávačov zimných športov prilákajú zamrznuté vodopády, vhodné

na adrenalínové ľadolezenie, v lokalitách: roklina Suchá Belá, Kláštorská roklina, Stratenská píla, roklina Sokolia

dolina a Letanovský mlyn.

Zaujímavosťami národného parku sú prírodné úkazy ako Dobšinská ľadová jaskyňa, Čertova diera, Stratenská

jaskyňa, Medvedia jaskyňa a Hranovnické pleso. Medzi najnavštevovanejšie lokality patrí Tomášovský výhľad,

Dobšinská ľadová jaskyňa, kaňon Prielom Hornádu a roklina Suchá Belá.

Obrázok 1 Tomášovský výhľad

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/98596639, 2014

Obrázok 2 Dobšinská ľadová jaskyňa


Obrázok 3 Prielom Hornádu


Obrázok 4 Suchá Belá


Na území národného parku sa nachádza 11 národných prírodných rezervácii a 8 prírodných rezervácií.

Tabuľka 2 Prehľad chránených území v rámci Národného parku Slovenský raj

Názov, poloha na mape

Typ chráneného územia Kataster obce Rozloha v ha

Rok vyhlásenia

Prístupnosť

Barbolica Prírodná rezervácia Vernár 11,97 1988 nie

Čingovské hradisko Prírodná rezervácia Smižany 44,2 1982 áno

Kocúrová Prírodná rezervácia Smižany 16,72 1974 nie

Malé Zajfy Prírodná rezervácia Stratená 7,24 1993 áno

Mokrá Prírodná rezervácia Vernár 60,2 1966 nie

Muráň Prírodná rezervácia Spišská Nová Ves 180,66 1996 áno

Ostrá skala Prírodná rezervácia Dobšiná 6,66 1976 áno

Vyšná Roveň Prírodná rezervácia Stratená 6,98 1993 nie

Hnilecká jelšina Národná prírodná rezervácia

Vernár, Stratená, Telgárt, Dobšiná

84,6 1988 áno

Holý kameň Národná prírodná rezervácia

Smižany 210,87 1976 áno

http://www.panoramio.com/photo/98596639




15

Kyseľ Národná prírodná rezervácia

Spišské Tomášovce, Letanovce, Hrabušice, Smižany

949,97 1964 čiastočne

Piecky Národná prírodná rezervácia

Hrabušice 244,93 1964 áno

Prielom Hornádu Národná prírodná rezervácia

Hrabušice, Letanovce, Spišské Tomášovce

290,49 1964 áno

Sokol Národná prírodná rezervácia

Vernár, Stratená, Hrabušice

700,93 1964 áno

Stratená Národná prírodná rezervácia

Stratená, Dobšiná, Dedinky

678,65 1976 áno

Suchá Belá Národná prírodná rezervácia

Hrabušice 153,52 1964 áno

Tri kopce Národná prírodná rezervácia

Vernár, Hrabušice 246,23 1984 nie

Vernárska tiesňava Národná prírodná rezervácia

Vernár 82,94 1966 nie

Zejmarská roklina Národná prírodná rezervácia

Dedinky, Smižany 72,65 1980 áno

Hranovnické pleso Prírodná pamiatka Hranovnica 68,09 1984 áno

Jaskyňa Čertova diera Prírodná pamiatka Letanovce - 1972 nie

Dobšinská ľadová jaskyňa

Národná prírodná pamiatka

Dobšiná 360,20 1964 áno

Medvedia jaskyňa Národná prírodná pamiatka

Letanovce 188,40 1972 nie

Stratenská jaskyňa Národná prírodná pamiatka

Dobšiná - 2001 nie

Knola Chránený areál Spišská Nová Ves, Mlynky

220,02 1996 áno

Zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/ Celková rozloha národných prírodných rezervácií je 3 715,78 ha. Prírodné rezervácie zaberajú 340,40 ha z celej

rozlohy územia Národného parku Slovenský raj. Turistom je prístupných 15 chránených území prostredníctvom

turistických trás. Zo sprístupnených roklín na území národného parku sú atraktívne z pohľadu množstva

vodopádov rokliny Suchá Belá, Sokolia dolina, Piecky, Kláštorská roklina spolu s roklinami Veľký a Malý Kyseľ,

Veľký Sokol. Vodopády v roklinách Suchá Belá, Kláštorská roklina, Sokolia dolina a Zejmarská roklina sú

využívané v zimnom období na ľadolezenie v sprievode skúsených sprievodcov. Najkratšou sprístupnenou

roklinou je Zejmarská roklina s dĺžkou 1 km.

Geomorfológia

Administratívne hranice Národného parku Slovenský raj sa nezhodujú s horopisnými hranicami.

Z geomorfologického hľadiska sa územie parku a ochranného pásma rozprestiera na území dvoch oblastí:

Prevažnú časť zaberá Slovenské rudohorie s celkami:

Spišsko-gemerský kras – jeho súčasť Slovenský raj tvorí centrálnu časť národného parku.

Stolické vrchy – do národného parku zasahujú nepatrne juhozápadne od kóty Ondrejisko (1 270,6

m n. m.).

Volovské vrchy – zasahujú do ochranného pásma vo východnej časti, v okolí kóty Vel'ká Knola

(1 265,9 m n. m.).

Fatransko-tatranská oblasť zaberá len nepatrnú časť svojimi celkami:

Nízke Tatry – územie národného parku na západ od obce Vernár.

Hornádska kotlina – zasahuje do ochranného pásma na severe.

Členitosť územia a prírodných útvarov robí toto územie zaujímavé hlavne pre aktivity spojené s turistikou,

objavovaním a tvorením si pozitívneho prístupu k prírode u detí aj dospelých. Terénne danosti územia sú

http://uzemia.enviroportal.sk/

16

vhodné pre turistov rôznych kategórií. Nájdu sa tu mnohé miesta, ktoré uspokoja potreby náročnejších turistov

so záujmom o nevšedné zážitky a nové pocity z turistiky.

Geologické pomery

Slovenský raj je v prevažnej miere krasovou planinou. Územie je budované dvoma základnými štruktúrnymi

jednotkami. Bebravská je západná, menšia a je od východnej, väčšej severogemeridnej jednotky oddelená

muránskym zlomom. V geologickom podloží prevládajú biele vápence, miestami i dolomity druhohôr.

Nekrasové horniny sú odkryté v hlbokých dolinách potokov a riek (Klauzy, Lesnica, Hnilec), sú hlavne z obdobia

spodného triasu, napríklad pieskovce, kremence, bridlice a fylity. Severné okrajové časti tvoria karbonátové

vyššie flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu. Na západe okrajovo zasahujú do územia Slovenského

raja kryštalické bridlice a granitoidy, ktoré budujú susedné Kráľovohoľské Tatry. Do severnej časti Slovenského

raja zasahuje časť štruktúrnej jednotky susednej Hornádskej kotliny, ktorá je geologicky najmladšia na

sledovanom území. Sedimenty starotreťohorného mora tu prekrývajú druhohorné horniny. Geológmi je

označovaná ako vnútrokarpatský flyš, z dôvodu striedania pieskovcov a ílovcov ležiacich na bazálnom súvrství

vápnitých zlepencov.

Najvyššou kótou národného parku je Predná hoľa (1 545 m n. m.). Typickým prvkom sú početné podzemné

priestory a priepasti, z ktorých je verejnosti sprístupnená Dobšinská ľadová jaskyňa. Tiesňavy Slovenského raja

sa vyformovali predovšetkým v severnej časti. Pozoruhodným geomorfologickým javom je aj 11,7 km dlhá

dolina riečneho kaňonu Prielom Hornádu.

Mapa 2 Geologická mapa Národného parku Slovenský raj

Zdroj: e-volution, s. r. o., doc. Ing. Peter Blišťan, PhD., Správa Národného parku Slovenský raj, 2014 Hydrologické pomery

Slovenský raj ako relatívne homogénne územie spadá do povodia rieky Hornád a rieky Hnilec. Nepatrná oblasť

na krajnom východe pri obci Telgárt patrí do povodia Hrona. Povodie Hornádu sa člení na dve časti. Severnú

a strednú oblasť, tvoriacu približne dve tretiny územia, odvodňuje rieka Hornád. Potoky na juhu sa z ďalšej

17

tretiny územia vlievajú do rieky Hnilec, ktorý je pravostranným prítokom Hornádu, a spolu sa zlievajú pri obci

Margecany.

Najvýznamnejšími povrchovými tokmi v Slovenskom raji sú Hornád na severe a Hnilec na juhu. Všetky malé aj

väčšie vodné toky, pretekajúce sieťou tiesňav a zalesnených dolín Slovenského raja, sa vlievajú práve

do Hornádu a Hnilca, ktoré do Slovenského raja pritekajú z iného územia.

Rieka Hornád vytvára na území jedinečné prostredie a umožnila vytvoriť jednu z najatraktívnejších trás

na území. Podľa Výnosu MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo 14. 7. 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území

európskeho významu, je vodný tok a koryto rieky Hornád na území národného parku zaradený do 3. stupňa

ochrany. Vodný tok v úseku od splavu na smižianskej Maši po ústie Tepličného potoka v Betlanovciach je

označovaný ako rybársky revír Hornád, kde je povolený lov rýb a zarybňovanie. Splav rieky v súčasnej dobe je

zakázaný. Podmienky pre splav rieky by boli teoreticky možné na celom úseku rieky v národnom parku, avšak

limitované by boli výškou hladiny vody približne 7 m. Rybolov je povolený aj na rieke Hnilec.

Početnosť vodných tokov na území národného parku zatraktívňuje množstvo turistických trás, na ktorých je

vybudované veľké množstvo technických zabezpečovacích zariadení v podobe drevených a železných lávok,

rebríkov, mostov, stúpačiek a reťazí.

Krasové územia ako bohatý zdroj podzemných aj povrchových vôd umožnili tokom na tomto území vytvoriť

zaujímavé prírodné výtvory, ktorými sú vodopády. Závojový vodopád, ktorý je najvyšší v Slovenskom raji, sa

nachádza v sprístupnenej Sokolej doline. Vodopád zdoláva približne 70 m vysokú skalnú stenu viacerými

kaskádami. Turisti majú možnosť zdolať tento vodopád prostredníctvom sústavy rebríkov, reťazí a dvoch

mostíkov. Vodopády sa vyformovali na viacerých tokoch a vo viacerých lokalitách Slovenského raja:

Roklina Stredné Piecky

Veľký vodopád

Terasový vodopád

Roklina Suchá Belá

Misové vodopády

Okienkový vodopád

Korytový vodopád

Bočný vodopád

Kláštorská roklina

Vodopád objaviteľov

Vodopád Antona Straku

Dúhový vodopád

Kaskády Gustáva Nedobrého

Malý vodopád

Machový vodopád

Kartuziánsky vodopád

Roklina Sokolia dolina

Skalný vodopád

Závojový vodopád

Vyšný vodopád

18

Roklina Kyseľ – nie je turisticky prístupná (len horná časť)

Barikádový vodopád

Kaplnkový vodopád

Roklina

Temnica

Obrovský vodopád

Karolinyho vodopád

Roklina Veľký Kyseľ

Pawlasov vodopád

Vodopád ochrancov prírody

Bočný bariérový vodopád

Bariérový vodopád

Roklina Malý Kyseľ

Malý vodopád

Machový vodopád

Roklina Veľký Sokol

Kaskády

Malý vodopád

Veľký vodopád

Zejmarská roklina

sústava Nálepkových vodopádov

Stratenský kaňon

Stratenský vodopád

Letanovský mlyn

Letanovský vodopád

Čingov

Tomášovský vodopád

Zelená dolina – nie je turisticky prístupná

Nižné Kaskády

Vodopád Skok

Vyšné Kaskády

19

Mapa 3 Prírodné dedičstvo Národného parku Slovenský raj

Zdroj: e-volution, s. r. o., doc. Ing. Peter Blišťan, PhD., Správa Národného parku Slovenský raj, 2014

Napriek množstvu vodných tokov boli na území Slovenského raja vytvorené vodné nádrže len antropogénnou

činnosťou, pričom hlavne vodná nádrž Palcmanská Maša v katastri obce Dedinky je v letnom období využívaná

aj na vodné športy, kúpanie a rybolov.

Palcmanská Maša je najväčšou vodnou plochou na území národného parku. Vodná nádrž je využívaná

na športové a rekreačné aktivity a je tu povolený lov rýb. Nachádza sa na hornom toku Hnilca a je

elektrárenskou vodnou nádržou vytvorenou v roku 1956 o rozlohe 85,6 ha. Leží v nadmorskej výške 786 m.

Využiteľný objem vody je 10,355 mil. m3. Zaujímavosťou nádrže je odvod vody tunelom do Dobšinej na výrobu

elektrickej energie.

Na území národného parku a jeho ochranného pásma sa nachádza niekoľko malých účelových nádrží

antropogénneho pôvodu, ktoré v minulosti slúžili predovšetkým na splav dreva a dnes sa rekreačne

nevyužívajú.

Vodná nádrž Klauzy (tajch) je na hornom toku Bieleho potoka. Nádrž sa využívala na splav dreva v rokoch 1917

až do polovice 20. storočia. Dnes slúži ako prirodzený rybník. V blízkosti sa nachádza výdatný prameň.

Vodná nádrž Hansjakubová (tajch) je situovaná v katastri obce Stratená, v doline Hansjakubová, pod sedlom

Kopanec. Neďalekým strediskom je Dobšinská Ľadová Jaskyňa – miestna časť obce Stratená. V súčasnosti je

Hansjakubová súkromným pozemkom, preto je turisticky neprístupná.

Vodná nádrž Blajzloch (tajch) je situovaná v katastri obce Stratená, na jednom z pravobrežných prítokov Veľkej

Bielej vody pod sedlom Kopanec, neďaleko ústia rokliny Veľký Sokol.

Vodná nádrž Lesnica sa nachádza na potoku Lesnica neďaleko Čingova v Slovenskom raji.

Vodná nádrž Rakovec sa nachádza na rieke Hnilec priamo v obci Mlynky. Slúžila ako zásobáreň vody

pre neďalekú elektráreň v Rakovci, do ktorej prúdila voda podzemným potrubím. V súčasnosti je vypustená.

Pre cestovný ruch sa nikdy nevyužívala.

20

Zdroje geotermálnej vody sa nachádzajú v katastroch obcí Arnutovce, Letanovce a Hrabušice. V Arnutovciach

sa nachádza prameň neďaleko obce pri ceste č. 536. Má teplotu vody cca 31 °C a výdatnosť 11,8 l/s.

V Letanovciach je výdatnosť vrtu 10 l/s a teplota vody 24 °C. V Hrabušiciach je vrt zaplombovaný. Termálny

prameň vyviera aj pri prírodnej pamiatke Hranovnické pleso.

Krasové územia, ku ktorým patrí aj Slovenský raj, sú príznačné výskytom bohatých zásob podzemných vôd.

V horných úsekoch dolín vyvierajú tzv. planinové pramene, ktoré sú menej výdatné a zásobujú len najbližšie

okolie. Evidovaných je 17 takýchto prameňov. Výrazne výdatnejšie sú dolinové pramene. Na povrch vyvierajú

v nižších polohách, na styku krasových hornín s nepriepustným podložím. Takéto pramene sa vyskytujú v 21

známych prípadoch. Turistickou osobitosťou územia je Občasný prameň pod Havraňou skalou pri obci Stratená.

Ako už z názvu vyplýva, voda vyviera na povrch len v istých časových intervaloch. V blízkom okolí sa nachádza

významný termálny prameň, ktorý podmienil vznik rekreačného centra v obci Vrbov, 17 kilometrov

od turistického centra Podlesok a 20 km od mesta Spišská Nová Ves.

Klimatické pomery

Klimatické podmienky územia patria k základným motivačným činiteľom v rámci primárnej ponuky. Relatívna

stabilita klimatických podmienok na území umožňuje tvorbu rozsiahlej ponuky cestovného ruchu. Klíma je

ovplyvnená členitosťou územia národného parku, ktoré sa nachádza v dvoch klimatických oblastiach.

Hornádska kotlina a severná časť spadá do mierne teplej oblasti, pričom pohoria a hrebene hôr sú ovplyvnené

chladnou klímou. Táto diverzita je spôsobená značnými výškovými rozdielmi územia, čo podmieňuje vznik

teplotných inverzií. Klimatický prvok je typický hlavne v tiesňavách Slovenského raja. Jedným z hlavných

činiteľov ovplyvňujúcich klimatické pomery je lokalizácia územia v zrážkovom tieni pohoria Vysoké Tatry.

Tabuľka 3 Priemerné mesačné teploty a ročná teplota v dlhodobom časovom horizonte (1951 – 1980) (°C)

I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. ročná

- 5,1 -2,8 0,9 6,2 11,1 14,9 16,3 15,4 11,5 6,6 2,0 -2,7 6,2

Zdroj: Slovenský hydrometeorologický ústav, 2014

Tabuľka 4 Priemerné mesačné teploty a ročná teplota v období 2009 – 2013 (°C)


-3,5 -2,9 2,0 9,5 13,7 17,4 19,0 18,3 13,5 7,6 4,0 -2,2 8,0


Tabuľka 5 Priemerný mesačný a ročný úhrn zrážok v dlhodobom časovom horizonte (1951 – 1980) (mm)


30 32 36 56 85 106 106 89 54 51 58 42 748


Tabuľka 6 Priemerný mesačný a ročný úhrn zrážok v období 2009 – 2013 (mm)


24 22 16 35 99 110 132 90 57 42 55 21 682


Priemerné ročné teploty v Slovenskom raji z dlhodobého hľadiska sa pohybujú v rozmedzí 4 – 6 °C, pričom

priemer najvyššie položených častí je nižší ako 4 °C. Najchladnejším mesiacom roka je január a najteplejším

mesiacom júl. V horizonte posledných piatich rokov stúpla priemerná ročná teplota o takmer 2 °C oproti

dlhodobému priemeru. Priemerný úhrn zrážok sa v dlhodobom pozorovaní pohybuje od 620 do 900 mm.

Najmenej zrážok sa vyskytuje na severnom okraji Slovenského raja. Najviac zrážok sa vyskytuje počas letných

búrok v júni a v júli, kedy je úhrn zrážok okolo 90 – 100 mm. Najsuchším mesiacom je február s priemernými

zrážkami 25 – 55 mm.

Priemerný evidovaný počet dní so snehovou pokrývkou je 100 – 120. Priemerná výška snehovej pokrývky

v nižšie položených častiach (do 800 m n. m.) je 8,1 cm. Vo vyšších nadmorských výškach (náhorné plošiny) je

21

15,6 cm. Maximálna snehová pokrývka sa pohybuje od 40 do 70 cm, pričom hodnoty sú značne vyššie

vo vyšších polohách.

Niektoré prírodné úkazy, predovšetkým na vodných tokoch v podobe ľadopádov, sú v zimnom období viazané

na klimatické podmienky. Pravidelne počas zimnej sezóny v roklinách Suchá Belá, Sokolia dolina, Kláštorská

roklina, Zejmarská roklina, ako aj v lokalite Letanovský mlyn zamrznuté vodopády slúžia pre turistov na

ľadolezenie. Atraktívnym prostredím pre zimnú turistiku je aj riečny kaňon Prielom Hornádu. Nakoľko sa vodný

tok nachádza v nižších nadmorských výškach, je zamrznutie hladiny celého toku limitované práve vhodnými

klimatickými podmienkami. Toky zamŕzajú v decembri a ľad sa udrží do marca, pri horských potokoch na

tienistých miestach je to do apríla a v tiesňavách niekedy až do mája.

Trvanie slnečného svitu v oblasti sa počas roka priemerne pohybuje na úrovni 1 800 – 2 000 hodín. Bezvetrie je

zaznamenané až v 22 % všetkých pozorovaní, ale prevláda tu západné prúdenie vetra.

Fauna a flóra

Na území prevládajú lesy s vápencovými bučinami a smrečinami. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytujú –

astra alpínska, horec jarný, jazyk jelení, kosatec bezlistý uhorský, šafrán Heuffelov, žltohlav európsky, karpatské

endemity ako zvonček karpatský, večernica lesná, poniklec slovenský, glaciálne relikty ako napríklad jazyčník

sibírsky, lomikameň vždyživý, dryádka osemlupienková a ďalšie. Biotop dopĺňajú zástupcovia fauny ako

medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý, mačka divá, orol skalný, orol krikľavý, sokol myšiar, výr skalný, hlucháň

obyčajný, bocian čierny a ďalšie, ktoré dopĺňa v roku 1963 vysadený kamzík vrchovský alpský proveniencie

z Jeseníkov, spôsobujúci škody na cenných rastlinných spoločenstvách. Významným chráneným živočíchom je

motýľ jasoň červenooký. V Slovenskom raji bolo identifikovaných vyše 2 000 druhov motýľov, z toho takmer

30 druhov je chránených.

Rokliny

Z roklín je veľkou zaujímavosťou roklina Kyseľ, ktorá bola po ničivom požiari v roku 1976 uzavretá. Na krátkom

1,5 km úseku je prevýšenie 180 m. Roklina je zdobená množstvom vodopádov. Lávky a rebríky v rokline však

boli poškodené a v dôsledku vyhorenia takmer 30 ha lesa stratili svahy svoju protieróznu ochranu. Roklinu

pravidelne postihuje zosuv skál a prechod je nebezpečný. Dnes vedie okolo rokliny náhradná žltá trasa s číslom

8892.

Tabuľka 7 Rokliny Národného parku Slovenský raj

Názov Dostupnosť Kataster obce

Kláštorská roklina Sprístupnená Letanovce

Kyseľ (náhradná trasa) Sprístupnená Hrabušice

Malý Kyseľ Sprístupnená Hrabušice

Veľký Kyseľ Sprístupnená Hrabušice

Stredné Piecky Sprístupnená Hrabušice, Letanovce

Sokolia dolina Sprístupnená Hrabušice, Letanovce

Suchá Belá Sprístupnená Hrabušice

Veľký Sokol Sprístupnená Hrabušice

Zejmarská roklina Sprístupnená Dedinky, Smižany

Predné Piecky Nesprístupnená Hrabušice

Zadné Piecky Nesprístupnená Hrabušice

Kyseľ Nesprístupnená Spišské Tomášovce, Letanovce, Hrabušice a Smižany

Malý Sokol Nesprístupnená Vernár

Zadná diera Nesprístupnená Vernár

Zelená dolina Nesprístupnená Letanovce

Zdroj: vlastné spracovanie, 2014

22

Jaskyne

V území je viac ako 450 jaskýň rôznej veľkosti a významu. Najvýznamnejšou jaskyňou je Dobšinská ľadová

jaskyňa, ktorá je spolu so Stratenskou jaskyňou a jaskyňou Psie diery zaradená do Zoznamu svetového

prírodného dedičstva UNESCO. Je jedinou sprístupnenou jaskyňou Národného parku Slovenský raj. Leží

v Národnej prírodnej rezervácii Stratená. Prístup do jaskyne na severnom svahu Duče sa nachádza

v nadmorskej výške 971 m. Je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Dĺžka jaskyne je 1 232 m a vertikálne

rozpätie je 112 m. Zaľadnená je Veľká a Malá sieň, Ruffíniho koridor a Prízemie, avšak zahŕňa aj nezaľadnené

časti (Kvapľová a Biela sieň, Suchý dóm, Kvapľová pivnica, Peklo). Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm.

Podmienky pre vznik a tvorbu ľadovej výplne vznikli zrútením stropu medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou

a Stratenskou jaskyňou (prepadlisko Duča). Zaľadnená plocha je 9 772 m², objem ľadu 110 132 m³. Najväčšia

hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Podlahový ľad je vrstevnatý. Charakterom zaľadnenia sa zaraďuje medzi

najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti.

Za zmienku stojí aj jeden zo slovenských reprezentantov svetového dedičstva UNESCO – Ochtinská aragonitová

jaskyňa, ktorá síce nepatrí do destinácie Slovenský raj, ale jej nádherná prehliadka je časovo dostupná aj

návštevníkom Slovenského raja.

Graf 1 Prehľad ročného počtu návštevníkov v 4 najnavštevovanejších jaskyniach Slovenska v období rokov 2004 – 2013

Zdroj: http://www.ssj.sk, 2014

Dobšinská ľadová jaskyňa je spomedzi sprístupnených slovenských jaskýň štvrtou najnavštevovanejšou

jaskyňou. Od roku 2004 postupne návštevnosť klesala až do roku 2009, kedy dosiahla ročná návštevnosť

hodnotu 40 618 návštevníkov. Trend poklesu návštevníkov bol v tomto období zaznamenaný u všetkých 12

sprístupnených jaskýň. Od roku 2009 pomaly nastal postupný nárast počtu návštevníkov v jednotlivých

jaskyniach a v roku 2013 dosiahla ročná návštevnosť Dobšinskej ľadovej jaskyne hodnotu 57 764 návštevníkov.

Turistické zaujímavosti sa nachádzajú aj v nesprístupnených jaskynných komplexoch. Medvedia jaskyňa je

charakteristická bohatou kvapľovou výzdobou a významnými paleontologickými nálezmi (najväčší nález kostí

pravekého jaskynného medveďa Ursus spelaeus). Rozprávkový dóm Stratenskej jaskyne sa považuje za najväčší

jaskynný priestor na Slovensku (plocha 9 040 m², objem 79 017 m³, priestory o šírke do 20 m a výšky do 26 m).

http://www.ssj.sk/

23

Tabuľka 8 Najvýznamnejšie jaskyne na území Národného parku Slovenský raj

Názov jaskyne Dostupnosť Lokalizácia podľa čísla turistickej trasy

Kataster

Biela jaskyňa Nesprístupnená 0 Letanovce

Čertova diera Nesprístupnená 2829, 5723 Letanovce

Dlhá jaskyňa Nesprístupnená 0 Hrabušice

Dobšinská ľadová jaskyňa Sprístupnená 2830 Dobšiná

Duča Nesprístupnená 2830 Dobšiná

Gackova diera Nesprístupnená 0 Letanovce

Jaskyňa na Skale Nesprístupnená 2830 Dobšiná

Jaskyňa nad Košiarom Nesprístupnená 8745 Dobšiná

Jaskyňa v Havranej skale Nesprístupnená 0 Stratená

Kešeľova diera Nesprístupnená 0 Vernár

Medvedia jaskyňa Nesprístupnená 0 Letanovce

Ružová jaskyňa Nesprístupnená 2829, 8740 Letanovce

Stratenská jaskyňa Nesprístupnená 2830 Dobšiná

Tomášovská jaskyňa Nesprístupnená 2862 Letanovce

Vlčia jaskyňa Nesprístupnená 8730 Dobšiná

Zelená jaskyňa Nesprístupnená 2830 Dobšiná

Zlatá diera Nesprístupnená 0 Hrabušice

Zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/

Kultúrno-historické dedičstvo

Územie južného a stredného Spiša je z pohľadu kultúrno-historického dedičstva významným územím,

na ktorom sa nachádza vyše 1 550 hnuteľných a nehnuteľných kultúrnych pamiatok, registrovaných

v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok (ÚZKP). V rámci identifikovaných obcí ÚROVNE 1 až ÚROVNE 3 je

tu lokalizovaných niekoľko mestských pamiatkových zón (Spišská Nová Ves, Markušovce, Gelnica, Rožňava,

Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Vrbov) a mestských pamiatkových rezervácií (Kežmarok, Levoča, Spišská

Kapitula). Zaujímavé a cenné objekty Spiša sú súčasťou tematických kultúrnych ciest Gotická cesta a Železná

cesta, ktoré čiastočne prechádzajú územím okresu Spišská Nová Ves. Najvýznamnejší kultúrno-historický celok

v destinácii je reprezentovaný administratívnym centrom regiónu Spiš – mestom Spišská Nová Ves.

V katastroch obcí zaradených do ÚROVNE 1 možno nájsť množstvo kultúrnych pamiatok a zaujímavostí.

Spišská Nová Ves: Okresné mesto je kultúrnym centrom celej oblasti Národného parku Slovenský raj. V ňom je

možné nájsť bohaté zastúpenie hodnotných umelecko-historických pamiatok. Prvá písomná zmienka o meste je

z roku 1268. Jadro mesta je mestskou pamiatkovou zónou, má atypické námestie šošovkovitého tvaru,

charakteristické pre stredoveké mestá. V centre námestia sa nachádza cenný trojloďový rímskokatolícky farský

Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorého výstavba sa datuje do 14. storočia, s najvyššou kostolnou vežou na

Slovensku s výškou 87 m (neogotická, postavená v rokoch 1893 – 1894). Interiér kostola je zdobený dielami

významného stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a dielami šikovných majstrov umenia z obdobia

renesancie. Vo veži sa nachádza najvyššie položená zvonica s 5 zvonmi (najstarší je z roku 1486). K sakrálnym

pamiatkam mesta patrí aj gréckokatolícky Chrám Premenenia Pána s novodobou impozantnou mozaikou

z prírodných materiálov, Evanjelický kostol s cennou knižnicou niekdajšieho evanjelického gymnázia v Spišskej

Novej Vsi, ale aj rímskokatolícky Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Slovenský kostol) s barokovou

výzdobou, rímskokatolícky Kostol Božieho Milosrdenstva – pútnické miesto s najväčším skleneným krížom

umiestneným v kostole na svete a jedinečnou výstavou darov venovaných pápežovi Jánovi Pavlovi II., či

Mariánsky stĺp so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculatou (z roku 1724). Cennou architektonickou

pamiatkou v intraviláne mesta je Provinčný dom, v ktorom sa nachádzalo v minulosti sídlo Provincie

XVI spišských miest. Súčasťou budovy je Levočská brána. Provinčný dom je pozoruhodný rokokovou štukovou

výzdobou na prednej fasáde. Od stredoveku do roku 1777 tu bola mestská radnica. V súčasnosti v budove sídli

http://uzemia.enviroportal.sk/

24

Múzeum Spiša, ktoré tu má stále expozície o prírode a histórii regiónu Spiš, ale tiež rôzne príležitostné výstavy.

Pozoruhodná je tiež klasicistická budova Radnice uprostred námestia, postavená v rokoch 1777 – 1779.

Zaujímavá secesná budova Reduta sa nachádza vo východnej časti námestia, vybudovaná bola v rokoch 1902 –

1905. Je zdobená štyrmi vežičkami a veľkým vstupným portálom zo severnej strany. V súčasnosti je sídlom

Spišského divadla, Mestského kultúrneho centra, lokálnej TV Reduta a reštaurácie s kaviarňou. Okrem

divadelnej časti sa tu nachádza aj veľká koncertná sieň. Reduta je sídlom kultúrno-spoločenského života

v meste. Architektonickou zaujímavosťou mesta je zástavba jednopodlažných alebo dvojpodlažných

garbiarskych domov so sedlovou strechou. Charakter námestia dotvárajú dobové reprezentačné remeselnícke

a obchodnícke domy, prevažne v renesančnom slohu. Celé námestie je mestskou pamiatkovou zónou.

K budovám, ktoré sú architektonicky zaujímavé a postavené v rôznych stavebných štýloch patrí napríklad

budova Gymnázia na Školskej ulici, Technickej akadémie, Hotelovej akadémie, Cirkevného gymnázia Š. Mišíka,

Základnej umeleckej školy či budova Galérie umelcov Spiša alebo Turistického informačného centra. V meste sa

nachádza banícka expozícia Slovenského technického múzea.

Významné osobnosti Spišskej Novej Vsi: Jozef Hanula (1863, Liptovské Sliače – 1944, Spišská Nová Ves), maliar

a pedagóg, autor viacerých umeleckých výzdob v okolitých obciach. Vojtech (Béla) Hajts, (Spišská Nová Ves,

1872 – 1926), pedagóg, zakladateľ observatória v Spišskej Novej Vsi. Bol zakladateľom turistiky na Spiši a tvorca

názvu Slovenský raj. Imrich Kövi, vlastným menom Ján Steiner (Spišská Nová Ves, 1839 – 1917), pedagóg,

priekopník slovenskej speleológie a turistiky. Nemalou mierou sa pričinil o objavovanie zákutí Slovenského raja

a Vysokých Tatier. Andrej Reiprich (1912, Dobšiná – 2002, Spišská Nová Ves) – významný slovenský entomológ

– lepidopterológ európskeho formátu, ktorý sa zaoberal otázkami výskumu motýľov na území Slovenska

s prevažným zameraním na oblasť Slovenského raja a spišskonovoveského okresu. A mnoho ďalších.

Mapa 4 Kultúrno-historické dedičstvo destinácie Slovenský raj


http://sk.wikipedia.org/wiki/1863

http://sk.wikipedia.org/wiki/Liptovsk%C3%A9_Slia%C4%8De


http://sk.wikipedia.org/wiki/Spi%C5%A1sk%C3%A1_Nov%C3%A1_Ves


http://sk.wikipedia.org/wiki/Dob%C5%A1in%C3%A1


http://sk.wikipedia.org/wiki/Spi%C5%A1sk%C3%A1_Nov%C3%A1_Ves

http://sk.wikipedia.org/wiki/Entomol%C3%B3g

http://sk.wikipedia.org/wiki/Lepidopterol%C3%B3g

http://sk.wikipedia.org/wiki/Mot%C3%BDle

http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko

http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%BD_raj

25

Arnutovce: Stará spišská obec v západnej časti Hornádskej kotliny. Založená bola okolo roku 1200. Prvá

písomná zmienka pochádza z roku 1317. Obec má v intraviláne rímskokatolícky gotický Kostol sv. Heleny

zo začiatku 15. storočia, ku ktorému bola v 2. polovici 16. storočia pristavená renesančná veža. Krídlový oltár

pochádza približne z roku 1485 a je s veľkou pravdepodobnosťou od Majstra Martina z Levoče.

Betlanovce: Po prvý raz sa územie obce spomína v roku 1260, obec ako taká až v roku 1311. V obci sa nachádza

gotický Kostol sv. Kozmu a Damiána, ktorý stál v obci už v 2. polovici 13. storočia. Miestny renesančný kaštieľ je

najstarší renesančný kaštieľ na Spiši. Ďalšími pamiatkami sú zemianska kúria a barokový dom. Svoj pôvod má

v obci známa šľachtická rodina Thurzovcov, ktorí sa veľkou mierou pričinili o rozvoj renesančného umenia

na Spiši. Z obce pochádza akademický maliar Jozef Majkut.

Dedinky: Obec lokalizovaná na brehu umelej vodnej nádrže Palcmanská Maša, v Hnileckej doline. Vznikla

zlúčením obcí Imrichovce a Štefanovce v roku 1933. Prvé zmienky o obci Imrichovce sú zo 14. storočia. K obci

patrí i časť Dobšinská Maša. Pamiatky: rímskokatolícky barokovo-klasistický Kostol Nanebovzatia Panny Márie

z roku 1835, s bočným oltárom sv. Antona z 1. polovice 19. storočia.

Hnilec: Prvá písomná zmienka o obci Hnilec pochádza z roku 1290. Obec patrila rodu Mariássyovcov

a od 17. storočia Andrássyovcom. Pôvodní obyvatelia Hnilca boli s výnimkami prevažne spišskí Slováci, ktorí

osídlili toto územie v dobe rozvoja banského a hutníckeho priemyslu. V obci sa nachádza barokový kaštieľ

z 2. polovice 18. storočia, upravený začiatkom 20. storočia, a rímskokatolícky pseudogotický Kostol Panny

Márie Karmelskej z roku 1894 – 1897. Viacero ľudových domov s hospodárskymi časťami je zaradených medzi

národné kultúrne pamiatky. V minulosti tu pôsobil historik a etnograf Štefan Mišík (1843 – 1919).

Hrabušice: Obec je jednou z hlavných vstupných brán do takmer všetkých najatraktívnejších roklín Národného

parku Slovenský raj, s turistickými informačnými centrami priamo v obci i stredisku Podlesok. Nachádza sa

na severných svahoch, v západnej časti Hornádskej kotliny. Prvé záznamy o existencii obce pochádzajú z roku

1279. Najstaršími pamiatkami v obci sú pozostatky stredovekého Marcelovho hradu na Zelenej hore z polovice

13. storočia. Zničený bol v 2. polovici 15. storočia. V neskororománskom štýle bol postavený miestny

rímskokatolícky Kostol sv. Vavrinca z polovice 13. storočia. Hlavný krídlový oltár sv. Vavrinca bol vyrobený

v dielni Majstra Pavla z Levoče v rokoch 1516 – 1520 z lipového dreva. Budova starej fary z 19. storočia sa

po rozsiahlej rekonštrukcii stala v súčasnosti jednou z najkrajších budov obce. Významnou osobnosťou obce bol

akademický maliar, výtvarník Matice slovenskej v Martine Emil Makovický.

Hranovnica: Prvé zmienky o obci pochádzajú z roku 1294. Obec bola v správe štiavnického opátstva

cistérciátov, neskôr Spišského biskupstva. Od stredoveku bola rozvíjajúcim sa banským mestečkom. Nachádzal

sa tu pivovar, mlyn, píla a od roku 1824 aj farbiareň plátna. Po roku 1945 nastal významný rozvoj obce.

V prevádzke bolo farbiarstvo a mangľovanie súkna, výroba debničiek, pekáreň. Iní obyvatelia boli zamestnaní

v priemyselných podnikoch v okolí. Pamiatky obce: rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, pôvodne

neskororománsky (zachovala sa len veža), prestavaný koncom 14. storočia na gotický, upravovaný na barokový

a klasicistický v 17. – 19. storočí, klasicistický Evanjelický kostol z roku 1857 s neskorobarokovým oltárom

z 2. polovice 18. storočia. V Hranovnici pôsobí Stanislav Rusnák, jediný majster píšťalár na Slovensku. Študoval

u majstra Kubáta v Čechách. Priemerne vyrobia v hranovnickej dielni dva organy ročne. Najväčší doteraz

vyrábaný organ má vyše dvetisíc píšťal. Iné majú v priemere len 500 až 600 píšťal.

Letanovce: Obec patrí k najstarším obciam Spiša. Po prvýkrát je písomne spomínaná v roku 1250. Patrila

k obciam panstva Spišského hradu. V obci bol v polovici 13. storočia vybudovaný rímskokatolícky Kostol

Všetkých svätých v románskom slohu. Výzdoba kostola, predovšetkým nástenné maľby na strope, boli

realizované maliarom Jozefom Hanulom. Zaujímavosťou sú dve vyše 200-storočné lipy v parku pri kostole.

V území katastra obce sa priamo v Národnom parku Slovenský raj nachádza lokalita Kláštorisko. V roku 1241 tu

obyvatelia okolitých obcí hľadali útočisko pred Tatármi. V roku 1305 bol na tomto mieste vybudovaný kláštor

26

pre rehoľu kartuziánov. Dnes sa na tzv. Skale útočišťa nachádzajú ruiny kláštora, ktoré sú dôkazom dávnej

histórie tatárskych vpádov na územie Spiša. V súčasnosti dochádza k ich postupnej rekonštrukcii, čo dodáva

lokalite zvyšujúcu sa atraktivitu. Nachádza sa tu aj symbolický cintorín venovaný obetiam Slovenského raja

a osobnostiam, ktoré sa pričinili o rozvoj a fungovanie Národného parku Slovenský raj.

Mlynky: Obec v Hnileckej doline vznikla zlúčením bývalých baníckych osád Spišskej Novej Vsi (Mlynky,

Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Biele Vody, Havrania Dolina, Rakovec, Sykavka), kde sa ťažila medená

a železná ruda. Prvá písomná zmienka je z roku 1850. Začiatkom 19. storočia vybudovali na Palcmanskej Maši

Leopold a Samuel Palcmanovci vysokú pec a hámre. V roku 1843 tento podnik odkúpili Coburgovci.

Významnejšia baňa bola lokalizovaná na Bielych Vodách. Bohatú banícku a hutnícku históriu pripomínajú

typické banícke domy, ťažná veža šachty Leopold a banská klopačka/zvonička, ku ktorej vedie krátky náučný

chodník. V obci pôsobil ako učiteľ Ján Nálepka (1912 – 1943), známy protifašistický bojovník. V súčasnosti obec

Mlynky predstavuje jedno z najvýznamnejších stredísk zimných športov v Slovenskom raji.

Smižany: Obec Smižany je podľa počtu obyvateľov (vyše 8 400) najväčšou obcou na Slovensku. Bola osídlená už

od mladšej doby kamennej, čo dokazujú najstaršie nálezy v smižianskej lokalite Hradisko na Čingove

v Slovenskom raji. Prvá písomná zmienka z roku 1254 spomína Smižany ako obec vodičov loveckých psov.

V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol Povýšenia sv. Kríža z 13. storočia. Ďalšou pamiatkou je budova

Kaštieľa z 19. storočia, Rodný dom Jána Nálepku, Evanjelický kostol, tzv. Storočná kaplnka. V obci sa zachovali

ojedinelé zrubové, omazané a obielené trojpriestorové domy so sedlovou šindľovou strechou z 19. storočia.

Zo Smižian pochádza mnoho významných osobností, a to hlavne Štefan Hoza (1906 – 1982) – operný spevák,

libretista, dramaturg, historik, Pavol Suržin (1939 – 1992) – slovenský básnik, Ján Nálepka (1912 – 1943) –

dôstojník a partizánsky veliteľ, Vladimír Durdík ml. (1949 – 2003) – slovenský herec, ako aj František Hossa

(1954) – bývalý tréner slovenskej hokejovej reprezentácie. V katastri obce sa nachádza stredisko Čingov, ktoré

je jednou zo vstupných brán do Národného parku Slovenský raj. Priamo v obci sa nachádza pobočné zariadenie

Múzea Spiša – Národopisné múzeum s expozíciou ľudovej kultúry Spiša a tiež je tu vybudované turistické

informačné centrum.

Spišské Tomášovce: Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1229. Archeologické nálezy v lokalite

Hradisko však poukazujú na osídlenie už v dobe kamennej a bronzovej. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí

rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela, pôvodne ranogotický z 1. polovice 14. storočia, klasicisticky

prestavaný po roku 1846, s oltárom vyrobeným okolo roku 1900. V miestnej časti Hadušovce sa nachádza

renesančná kúria pôvodne z 1. polovice 17. storočia. Zaujímavosťou obce sú aj vyše 300-ročné lipy

na križovatke pri cintoríne. Najväčšou atraktivitou prírodného charakteru v katastri Spišských Tomášoviec je

predovšetkým 146 m vysoký skalný útes Tomášovský výhľad – najobľúbenejší vyhliadkový bod Slovenského raja

a zároveň skalná galéria vyhradená pre skalolezenie. V katastri obce sa nachádza stredisko Čingov s turistickým

informačným centrom.

Stratená: Malebná horská obec je jednou z obcí, ktorá je úzko spätá s prostredím Národného parku Slovenský

raj. Nachádza sa na juhu v povodí Hnilca. Prvá písomná zmienka sa datuje do roku 1723. V chotári sa ťažila

meď, nikel a kobalt a vznikla ako hutnícke a banícke sídlo. Vysoké pece tu v roku 1783 postavili Csákyovci

a v roku 1840 ich odkúpili Coburgovci. Stratená bola svojho času centrom štrajkových bojov robotníkov

pri výstavbe železnice Červená Skala – Margecany, najmä v roku 1934. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou

Stratenej je neogotický rímskokatolícky Kostol sv. Augustína postavený v roku 1909 so sochou Márie

Magdalény (zo začiatku 16. storočia) od Majstra Pavla z Levoče. V miestnej časti Dobšinská Ľadová Jaskyňa sa

nachádza významná prírodná pamiatka zaradená do zoznamu UNESCO – Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je

najväčšou ľadovou jaskyňou na Slovensku. Dnes je Stratená významným centrom cestovného ruchu

a východiskom turistických trás. Od leta 2014 bude v obci k dispozícii turistické informačné centrum.

27

Vernár: Rázovitá horská obec ležiaca v doline Vernárskeho potoka na rozhraní národných parkov Slovenský raj

a Nízke Tatry. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1295. Obyvatelia sa v minulosti živili pastierstvom,

ťažbou dreva, výrobou dreveného riadu a šindľov, výrobou dreveného uhlia a furmárčením. Zástavba v obci

bola vybudovaná pri hradskej ceste so znakmi nepravidelnosti podmienenej členitým terénom. Ešte začiatkom

20. storočia prevládal typ domov s dvoj až trojpriestorovým usporiadaním (pitvor, izba s kuchyňou a komora),

s otvoreným dvorom a hospodárskymi budovami za domom. Dnes chátra pár posledných dreveníc, ktoré sú

sporadicky roztrúsené medzi murovanými domami. Pamiatky: gréckokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie,

klasicistická stavba z roku 1824 so vzácnym ikonostásom, pamätné miesto Tesnina – prírodný útvar, miesto

bojov počas II. svetovej vojny a Dom pamätný – povstalecké sídlo SNP.

Vydrník: Prvá písomná zmienka z roku 1294 sa nachádza v listine spišského prepošta Jakuba a spája obec

s históriou Spišského opátstva. Sídlisko z doby Veľkomoravskej ríše však dokumentuje, že toto územie bolo

osídlené dávno pred prvou písomnou zmienkou o obci. V roku 1520 patril Vydrník do bratstva farárov Horného

Hornádu. Neskôr sa obec dostala do správy mesta Levoča. Obyvateľstvo sa tu živilo poľnohospodárstvom

a povozníctvom. V roku 1840 zriadilo biskupstvo na bývalom Leškovom gazdovstve (Leškovec) vo Vydrníku

vaňové kúpele s hostincom, napájané zo silného žriedla minerálno-železitej vody drevenými rúrami a ručným

čerpadlom, ktoré zanikli v 1. polovici 20. storočia. Dominantou obce je klasicistický Kostol sv. Šimona a Júdu z

roku 1801 postavený na mieste gotického kostola z roku 1398. K pamiatkam obce patrí kalich z 18. storočia

od J. Szilassyho, maľba od J. Ádáma z roku 1921.

Obce kategorizované do ÚROVNE 2 tiež môžu čerpať zo svojej histórie a nadväzovať aktivity a činnosti na

územie národného parku.

Betliar: Obec známa vďaka Kaštieľu Andrássyovcov. Bola súčasťou rozsiahleho brzotínskeho panstva, ktorého

vlastníkmi boli Bebekovci. Tí však museli v roku 1566 opustiť územie Horného Uhorska. Správa kaštieľa prešla

do rúk cisárskeho dvora prostredníctvom kapitánov z hradu Krásna Hôrka. Od roku 1578 sa stal miestnym

kapitánom Peter I. Andrássy, čím sa začala takmer 40-ročná vláda jeho rodu. Dnes sa v kaštieli nachádza

rozsiahla expozícia s galériou. V okolí kaštieľa je vybudovaný jeden z najkrajších anglických parkov

na Slovensku.

Danišovce: Prvá písomná zmienka pochádza z obdobia okolo roku 1270. Obyvatelia boli predovšetkým

poľnohospodári. V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol sv. Márie Magdalény z 13. storočia v ranogotickom

štýle a kaplnka patrónky obce sv. Márie Magdalény.

Dobšiná: Staré banské mesto s bohatou históriou, kde sa už od jeho založenia po roku 1326 ťažili rozličné kovy

a nerasty ako striebro, železo, meď, kobalt, nikel a ortuť. Prvá vysoká pec na Slovensku bola postavená

v Dobšinej v roku 1680. Vodné dielo Dobšiná s hydroelektrárňou je lokalizované severne od mesta.

Hydroelektráreň prečerpáva vodu do vodnej nádrže Palcmanská Maša. V historickom jadre mesta je niekoľko

klasicistických domov. Dominantou mesta je pôvodne neskorogotický Evanjelický kostol z 1. polovice

14. storočia. K pamiatkam patria tiež barokovo-klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Františka Xaverského

z roku 1792, na okraji mesta pozostatky hámrov, mlyna a píly a v centre mesta neorenesančná Radnica z roku

1870.

Dravce: Obec prvý krát spomínaná v roku 1263 ako obec kráľovských chovateľov sokolov. V obci bola už

v 13. storočí najstaršia nemocnica na Spiši. Z pamiatok tu možno nájsť ranogotický rímskokatolícky Kostol

sv. Alžbety z 13. storočia, zvon z roku 1516. Kostol je zdobený nástennými maľbami z konca 13. storočia

a polovice 15. storočia. V obci je dodnes funkčný cestný most z 13. storočia z lomového štiepaného kameňa

s jedným oblúkom klenby. K slávnejším rodákom patrí napríklad posledný člen barónskej rodiny šľachtického

pôvodu Vincent Berzevici. Bol riaditeľom Košickej národnej spevohernej a činohernej spoločnosti. JUDr. Artur

Höflich pochádzajúci z obce bol významným úradníkom a advokátom v Levoči.

28

Harichovce: Historické dokumenty sa objavujú od roku 1268, avšak vznik obce bol datovaný skôr, pretože

v prvých dokumentoch sa už spomína vybudovaná fara a farár. Z pamiatok sa spomína kostol, ktorý bol však

v roku 1763 zničený povodňami a na jeho mieste bol postavený nový Kostol Nepoškvrneného počatia Panny

Márie, ktorý dali vybudovať Anna a Štefan Csákyovci.

Hnilčík: Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1315. Administratívne bola obec po roku 1881 začlenená

pod Spišskú župu. Pôvodní obyvatelia boli baníci a drevorubači. V 18. storočí bol Hnilčík železiarskou obcou

bez sedliackej usadlosti, neskôr sa vyformoval na banícku obec. Súčasnú podobu nadobudol v roku 1962

integráciou viacerých banských osád. Časť obyvateľstva pracovala v lesoch a zaoberala sa chovom dobytka.

V obci sa nachádza pseudorománsky farský Kostol Povýšenia sv. Kríža Kristovho z roku 1882 – 1885, Filiálny

kostol Narodenia Panny Márie (pôvodne zvonica z roku 1830), viacero kaplniek a krížov (jeden z nich –

na cintoríne v Bindte z roku 1866 – je národnou kultúrnou pamiatkou). S okolím obce sa spája dlhodobá

banícka história, po ktorej možno všade na okolí nájsť bohaté pozostatky. Medzi takéto významné pamiatky

patrí aj budova Banskej a lesnej správy (70. roky 19. storočia).

Markušovce: Stará historická obec ležiaca v údolí rieky Hornád, v minulosti významne ovplyvňujúca život

na Spiši vzhľadom na tunajšie sídlo rodiny Máriássyovcov. V obci sa nachádza zachovalá zastrešená ruina

východnej časti stavby gotického hradu z 2. polovice 13. storočia. Za najstaršiu časť hradu možno považovať

mohutnú obytno-strážnu vežu štvorcového, prípadne mierne obdĺžnikového pôdorysu. V strede obce je

impozantný renesančný Kaštieľ Máriássyovcov z roku 1643 s rokokovou úpravou s expozíciou historického

nábytku. Nemenej zaujímavou je budova Letohrádku Dardanely, postavená v roku 1778 na poslednej z troch

terás francúzskeho parku za kaštieľom. Tu možno nájsť expozíciu klávesových hudobných nástrojov, jedinú

svojho druhu na Slovensku. Nájdeme tu aj ranogotický rímskokatolícky farský Kostol sv. Michala z 13. storočia

s bohatým a historicky vzácnym interiérom. Pamiatky sú súčasťou mestskej pamiatkovej zóny.

Spišské Bystré: Pôvodná obec Kubachy, od roku 1948 premenovaná na Spišské Bystré. História pôvodnej obce

je úzko spojená so založením kláštora cistercitov neďaleko Spišského Štiavnika. Prvá písomná zmienka sa datuje

do roku 1294. V obci sa nachádza Kostol sv. Michala Archanjela zo 14. storočia. Popri kostole tu obyvatelia

vybudovali množstvo kaplniek – kaplnka Božieho milosrdenstva, Panny Márie, kaplnky z 19. storočia – Kaplnka

sv. Barbory, Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, Kaplnka sv. Jozefa a Kaplnka sv. Kríža.

Spišský Hrušov: Jedna z najstarších lokalít na Spiši. V stredovekých listinách je obec prvý krát spomínaná v roku

1253, aj keď vznikla skôr. Pôvodne kráľovský majetok sa stal v roku 1279 vlastníctvom šľachty Theokeovcov

a Mariássyovcov. Obyvatelia boli väčšinou poľnohospodári. Z terajšieho pomenovania vyplýva, že názov obce

bol odvedený od slovanského slova hruška. Pôvodné osídlenie dediny bolo slovanské. V obci sa nachádza

renesančný Kaštieľ Máriássyovcov z roku 1596, dnes budova obecného úradu, a rímskokatolícky farský Kostol

sv. Kataríny zo 14. storočia. Nemenej významnou pamiatkou v katastri obce, okolo ktorej vedie cykloturistická

trasa, je aj gotická veža ruiny Kostola sv. Stanislava z 2. polovice 13. storočia zo zaniknutej stredovekej osady

Miloj.

Spišský Štiavnik: Stará slovanská obec, ktorej dejiny sa úzko viažu na miestne cisterciánske opátstvo z rokov

1216 – 1223. Obec bola v minulosti jednou zo stredne veľkých poľnohospodárskych poddanských obcí.

Pamiatky: gotický rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie z konca 14. storočia, barokovo upravený v 18.

storočí, renesančný Biskupský kaštieľ zo 16. – 17. storočia, postavený na mieste stredovekého kláštora z 13.

storočia.

Spišský Štvrtok: Obec bola už od 10. storočia trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná

zmienka o obci je z roku 1263. Bohatú históriu obce pripomínajú siluety troch vzácnych pamiatok,

nachádzajúce sa na križovatke troch hlavných ciest Spiša. Je to rímskokatolícky farský Kostol sv. Ladislava

29

z konca 12. storočia, neskorogotická Kaplnka Zápoľských pri kostole z 15. storočia a budova Kláštora minoritov

z prelomu 17. a 18. storočia. Na neďalekej Myšej hôrke, západne od obce, bolo nájdené opevnené hradisko

datované do staršej doby bronzovej s pozostatkami bronzovo-otomanskej kultúry. Lokalitu historici nazývajú ju

Spišskými Mykénami.

Širšie okolie Národného parku Slovenský raj (ÚROVEŇ 3) je rázovitým územím s bohatou históriou, kde je

možné nájsť množstvo ďalších kultúrno-historických pamiatok. Ponúka možnosť tvorby doplnkovej ponuky

cestovného ruchu destinácie Slovenský raj.

Gelnica: Kráľovské banské mesto s bohatou históriou. Leží na historickej Železnej ceste a v minulosti bolo

mesto centrom hornouhorského baníctva. Dnes je mestskou pamiatkovou zónou. Prvá písomná zmienka je

z roku 1264. V Gelnici aj v celom okolí sa ťažila medená ruda, v menšom množstve striebro, zlato, ortuť, olovo

a železná ruda. Neskôr v dôsledku zastaraných technológií dobývania sa banské podniky začali orientovať

na rudu z cudziny a tradícia baníctva začala upadať. Mesto má dodnes svoje prírodné a kultúrno-historické

pamiatky, vďaka ktorým sa stáva exponovaným strediskom cestovného ruchu. Z kultúrnych pamiatok sa tu

nachádza rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia s kaplnkou a farou z 18. storočia,

Evanjelický kostol z roku 1787 s farou, viacero pozoruhodných baníckych, meštianskych a ľudových domov

z 18. a 19. storočia, budova niekdajšieho Ľudového súdu z konca 19. storočia i historický kamenný cestný most

ponad rieku Hnilec. Nájdeme tu pozostatky Gelnického hradu z 13. storočia. Dominantou historického námestia

je budova bývalej radnice, ktorá dnes slúži ako Banícke múzeum.

Kežmarok: Počiatky mesta sa historicky datujú do roku 1251. V roku 1269 získala osada mestské privilégia.

Mesto vzniklo spojením troch osád. Hlavný zdroj bohatstva mesta boli remeslá a obchod, hlavne s Poľskom.

Kežmarok sa neskôr stal slobodným kráľovským mestom. Historické jadro mesta s množstvom pozoruhodných

meštianskych domov je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu od roku 1950. Nachádza sa tu evanjelický

drevený artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, z roku 1717 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho

dedičstva UNESCO. Kostol bol postavený bez použitia jediného kovového klinca. V meste sa nachádza aj

množstvo iných národných kultúrnych pamiatok (celkovo ich je v Kežmarku vyše 270), napr. rímskokatolícky

Kostol sv. Kríža z 1. polovice 13. storočia (patrí medzi najväčšie na Spiši), renesančná Zvonica z konca

16. storočia (pokladá sa za najstaršiu na Spiši), budova Evanjelického lýcea z 18. storočia (s jednou z najväčších

historických školských knižníc v strednej Európe), Nový evanjelický kostol (postavený 1872 – 1894), budova

Radnice z 15. storočia. Kežmarský hrad zo 17. storočia je jedným z najzachovalejších mestských hradov

na našom území. V jeho priestoroch sa nachádza múzeum venované dejinám Kežmarku. V meste študovalo

a pôsobilo veľa významných spisovateľov, umelcov a vedcov Slovenska, ktorí boli známi v celej Európe.

Krompachy: Mesto v širšom okolí Národného parku Slovenský raj. História mesta je spätá s baníctvom

a hutníctvom. Prvá písomná zmienka sa datuje do roku 1282, kedy bolo mesto majetkom Spišského hradu.

Od roku 1602 sa stali Krompachy slobodným kráľovským mestom. V roku 1841 zaznamenalo mesto

priemyselný rozvoj vybudovaním modernej železiarne a valcovne, ktorá sa neskôr vypracovala na najväčšiu

železiareň v Uhorsku. Od roku 1948 sa začal budovať v meste elektrotechnický priemysel, ktorý je ešte aj

v súčasnosti jedným z nosných pilierov života v meste. Z významných pamiatok sa v meste nachádza napr.

neskorobarokový Csákyovský kaštieľ z 2. polovice 18. storočia a rímskokatolícky Kostol sv. Jána apoštola z roku

1784. V Krompachoch je k dispozícii významné lyžiarske stredisko Plejsy.

Levoča: Svojím historickým dedičstvom a stavebnými pamiatkami patrí k najvýznamnejším mestám

na Slovensku. Prvá písomná zmienka o Levoči sa uvádza v listine z roku 1249, avšak mesto a jeho okolie bolo

osídlené už v mladšej dobe kamennej. Počas krátkej doby sa stala Levoča hlavným centrom nemeckej

kolonizácie na Spiši a v roku 1271 ju dokonca povýšili na hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov, až

napokon bola v roku 1323 vyhlásená za slobodné kráľovské mesto. Mestská pamiatková rezervácia Levoča je od

roku 2009 zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Predstavuje ucelený súbor

30

významných kultúrno-historických pamiatok (380 národných kultúrnych pamiatok) ohraničený obdĺžnikom

pomerne zachovaných mestských hradieb z 1. polovice 14. storočia. Hlavným stavebným prvkov námestia

je jeden z najväčších gotických kostolov na Slovensku – rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba zo 14. storočia.

Vysoká štíhla veža kostola z prvej polovice 19. storočia tvorí hlavný prvok siluety mesta. Hlavný oltár sv. Jakuba

je s výškou 18,62 m najvyšším svojho druhu na svete, celý je z lipového dreva a vznikol v rokoch 1507 – 1517

v dielni známeho rezbára Majstra Pavla z Levoče. Budova Radnice s pôvodom v 2. polovici 15. storočia

susediaca s kostolom je jednou z vrcholných stavieb svetskej renesančnej architektúry na Slovensku.

Na námestí stojí aj Klietka hanby zo 16. storočia. Na centrálnom námestí je pozoruhodná aj zachovalá historická

zástavba meštianskych a patricijských domov. Neďaleko mesta sa nachádza významné pútnické miesto

Mariánska hora (781 m n. m.), kde sa každoročne v júli koná známa náboženská púť. V časti Levočská dolina sa

nachádza lyžiarske stredisko.

Nálepkovo: Prvé správy o obci sa objavujú v roku 1290, avšak archeologické nálezy v okolí obce dokazujú

osídlenie územia už v neskorej dobe kamennej. Obci sa podarilo vstúpiť do stavu privilegovanej banskej obce

vo zväzku ôsmich kráľovských banských miest a obcí (Gelnica, Smolník, Švedlár, Mníšek nad Hnilcom, Štós,

Nižný a Vyšný Medzev). Obec profitovala hlavne zo železnej a medenej rudy. Na ľavom brehu Železného

potoka, ktorý preteká centrom obce, stojí rímskokatolícky Kostol sv. Štefana Kráľa, postavený v roku 1763, keď

staršia budova kostola zo 14. storočia musela byť zbúraná.

Poráč: Najvyššie položená obec v okrese Spišská Nová Ves (778 m n. m.). Prvá písomná zmienka o obci je z roku

1277. Pôvodným obyvateľstvom Poráča boli zrejme slovenskí a nemeckí baníci. V 17. storočí, plnom vojen,

nepokoja a morových epidémií, došlo k doplneniu pôvodného obyvateľstva rusínskym. Tunajší gréckokatolícky

farský Chrám sv. Demetera z rokov 1773 – 1776 je jediný v Košickom exarcháte zasvätený tomuto svätcovi.

Na severnej strane obce stojí Vysoký vrch (874 m n. m.), odkiaľ je úchvatný výhľad na Slovenský raj, Vysoké

Tatry, Kráľovu hoľu, Spišský hrad, okolité obce a mestá. V Poráči sa nachádzajú aj ďalšie národné kultúrne

pamiatky – typické ľudové zrubové domy a stodoly, drevená Zvonica v Poráčskej doline so zvonom z roku 1884

uliatym v Budapešti či Kaplnka z roku 1905 zasvätená sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky.

Rožňava: Historické mesto s prvou písomnou zmienkou z roku 1291 je od roku 1776 sídlo Rožňavského

biskupstva, ktoré založila Mária Terézia. Pôvodne významné banícke mesto s rozsiahlymi právami. Jeho

centrum pozostáva z rozsiahleho štvorcového námestia s pozoruhodnými meštianskymi domami a ďalšími

budovami z posledných storočí a je vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu. V meste je niekoľko zaujímavých

sakrálnych pamiatok – Františkánsky kostol sv. Anny a Kláštor františkánov z roku 1745, tzv. Žiacky kostol sv.

Františka Xaverského zo 17. storočia, Katedrálny kostol Nanebovzatia Panny Márie z 2. polovice 13. storočia,

Kalvínsky kostol z roku 1905, barokovo-klasicistická Biskupská rezidencia z konca 18. storočia a pred ňou

barokový Morový stĺp so sochou Immaculaty z roku 1710. V secesnej budove z roku 1910 sídli pozoruhodné

Banícke múzeum s expozíciami geológie, prírodopisu, baníctva a hutníctva. Zaujímavosťou je 38 metrov vysoká

strážna Mestská veža z polovice 17. storočia.

Spišské Podhradie: Najstaršie osídlenia na území mesta a jeho okolia pochádzajú z 5. tisícročia pred Kristom.

Tieto údaje sú potvrdené archeologickými nálezmi z vrcholu kopca (634 m n. m.) – najvyššieho bodu Spišského

hradu. V 2. polovici 3. tisícročia pred Kristom začala ďalšia etapa osídlenia na neďalekých svahoch masívu

Dreveník (púchovská a bukovohorská kultúra). Spišské Podhradie bolo v 12. storočí predhradím Spišského

hradu. Najstaršie písomné zmienky uvádzajú, že v roku 1174 na jeho území vznikla osada Suburbium. Neskôr

bola obec známa ako Fanum St. Mariae (1279). V polovici 13. storočia sa vyvinula v samostatnú od hradu

nezávislú obec. Patrila do Spoločenstva spišských Sasov a v roku 1321 sa už spomína ako mesto a prirodzené

centrum širokého okolia. Počas celého stredoveku to bolo veľmi významné a prosperujúce mesto. V meste sa

nachádza zrekonštruovaný Kostol milosrdných bratov (14. storočie), Evanjelický filiálny kostol (prelom 18. a 19.

storočia) i rímskokatolícky farský Kostol Narodenia Panny Márie (2. polovica 13. storočia), meštianske domy

na Mariánskom a Palešovom námestí. Významnou pamiatkou je i Židovská synagóga z roku 1870. V interiéri je

31

zachovalá ženská galéria na liatinových stĺpoch, svätostánok (aron hakodeš) a pôvodná bohatá maurská

stropná maľba. Dnes sa synagóga využíva pre kultúrno-spoločenské podujatia. Spišská Kapitula je mestskou

časťou Spišského Podhradia, do roku 1948 bola samostatnou obcou. Od roku 1776 je sídlom Spišského

biskupstva. Dominantou tohto „cirkevného mestečka“ je Katedrála sv. Martina z rokov 1245 – 1275 s dvoma

vežami. Katedrála má mimoriadne cenný interiér – najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule, náhrobky,

kalichy, zvony a podobne. Spišské Podhradie je vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu, časť Spišská Kapitula

za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Pri Spišskom Podhradí sa nachádza Spišský hrad – najvýznamnejšia

a najcharakteristickejšia dominanta Spiša. Svojou rozlohou (41 426 m2) je to jeden z najväčších hradných

komplexov v strednej Európe. Je zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a je vyhlásený

za národnú kultúrnu pamiatku. Vypína sa na dobre viditeľnom hradnom vrchu a je v ňom umiestnená muzeálna

expozícia.

Stará Ľubovňa: Najstaršia písomná zmienka o meste je z roku 1292. Nálezy však datujú najstaršiu stopu

o osídlení mesta už do stredného úseku staršej doby kamennej – paleolitu. V roku 1364 bola Stará Ľubovňa

povýšená na kráľovské mesto. Mesto sa stalo známym hospodárskym aj kultúrnym centrom počas trvania

takzvaného poľského zálohu (1412 – 1772). Jadro mesta tvorí obdĺžnikové námestie so zachovalými

meštianskymi domami, ktoré je mestskou pamiatkovou zónou. Dominantou námestia je gotický

rímskokatolícky farský Kostol sv. Mikuláša z konca 13. storočia a Dom ľubovnianskeho mešťana s muzeálnou

expozíciou. Nad mestom sa týči kamenný hrad Ľubovňa, postavený na prelome 13. – 14. storočia. Pod hradom

sa nachádza expozícia ľudovej architektúry Spiša a Šariša (skanzen), verejnosti sprístupnená od roku 1985.

Najcennejším exponátom je kultúrna pamiatka – zrubový kostolík východného obradu z Matysovej z roku 1883.

Ďalej sa tu nachádzajú hospodárske a technické stavby (stodoly, maštale, sýpky, studne, kováčska vyhňa, mlyn

a stolárska dielňa).

Telgárt: Obec vznikla v 1. polovici 14. storočia na ceste spájajúcej Gemer a Spiš. Prvá písomná zmienka je z roku

1326. Obec sa nachádza na hranici dvoch národných parkov (NP Nízke Tatry a NP Slovenský raj). Obyvatelia sa

zaoberali dobytkárstvom, chovom oviec, spracovaním dreva (šindle, dosky). V obci a v miestnej časti Pusté pole

pracovali menšie píly. Významnú úlohu zohral Telgárt v bojoch povstalcov počas Slovenského národného

povstania, kedy v roku 1944 obec dobyli a vypálili Nemci. Technicky zaujímavým objektom je tzv. Telgártska

slučka (2,3 km) – železničný tunel v tvare oblúka vybudovaný v roku 1936 podľa architekta Kornela Stodolu

na železničnej trati Červená Skala – Margecany. V tomto úseku vlak prekonáva prevýšenie až 31 metrov.

Monumentálnu stavbu dopĺňajú 2 zaujímavé kamenné viadukty. Z kultúrnych pamiatok za zmienku stojí

gréckokatolícky Chrám sv. Ducha z roku 1794. Obec disponuje významným lyžiarskym strediskom s bežeckými

traťami.

Vyšná Slaná: Pôvodom banícka obec známa od 14. storočia. Posledná baňa tu zanikla až v roku 1975.

Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou je Evanjelický kostol neskorogotického štýlu, postavený v roku 1500,

upravený v renesančnom štýle v 17. storočí a v barokovom štýle v 18. storočí. V súčasnosti sa rekonštruuje.

Jednou z málo známych pamiatok je Šebeková kúria v strede dediny postavená v roku 1700, prestavaná

v barokovom štýle v 20. storočí. V rokoch 1928 – 1930 tu pôsobil ako učiteľ slovenský spisovateľ Fraňo Kráľ

(1903 – 1955) a inšpiroval sa miestnou krajinou pri tvorbe svojho románu „Cesta zarúbaná“ (1934). Spomienke

na jeho pôsobenie v obci je venovaná expozícia v Pamätnej izbe Fraňa Kráľa.

Vrbov: Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Vrbov leží na podhorí Levočských vrchov. Dominantami

obce je architektúra klasicistického Evanjelického kostola z roku 1784, gotického rímskokatolíckeho Kostola

sv. Serváca z 13. storočia, renesančnej Zvonice z roku 1644 a barokového Mariánskeho stĺpa so sochou

Immaculaty z 1. polovice 18. storočia. Na juh od obce sa nachádzajú rybníky, ktorých rekreačné využitie je

minimálne, avšak sú veľmi vhodné na lov rýb. Podstatne významnejšie sú termálne vrty s teplotou vody 25 –

38 °C, ktoré podnietili vznik termálneho kúpaliska, prístupného počas celého roka. Centrum obce je mestskou

pamiatkovou zónou.

32

Žehra: Po prvýkrát sa spomína v roku 1245, keď bola v obci povolená výstavba Kostola sv. Ducha, ktorý je

v súčasnosti zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pôvodne ranogotický kostol z roku

1270 má steny zdobené mimoriadne cennými stredovekými nástennými maľbami – freskami z obdobia rokov

1370 až 2. polovice 15. storočia. V Žehre v časti Hodkovce sa nachádza aj nádherný barokovo-klasicistický

Kaštieľ rodu Csákyovcov s francúzskym parkom zo 17. storočia. V súčasnosti je kaštieľ s areálom (o výmere

12 ha) otvorený verejnosti v rámci sociálneho turizmu – žijú tu klienti s mentálnym postihnutím v tunajšom

domove sociálnych služieb, ktorý areál zveľaďujú a vyrábajú pre jeho návštevníkov suveníry.

K pamiatkovým zónam na skúmanom území patria aj mesto Spišské Vlachy a obec Nižné Repaše. Bohatý výskyt

sakrálnych stavieb v regióne Spiša dopĺňa i pôvodne románsky rímskokatolícky farský Kostol sv. Jána Krstiteľa

z 13. storočia v Spišských Vlachoch, ktorý bol v 15. storočí prestavaný do gotického štýlu a barokovo-

klasicistický Evanjelický kostol z roku 1787. Na námestí sa nachádza aj gotická budova Radnice, postavená v 15.

storočí, ktorá je jeho dominantou a jej časť slúži ako „malý“ Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Za zmienku stojí

aj jeden z významných architektonických skvostov Spiša reprezentovaný Kaštieľom Strážky. Národná kultúrna

pamiatka reprezentuje stavebný vývoj od neskorogotickej podoby (15. storočie) cez renesančnú prestavbu až

po barokovo-klasicistické úpravy (z konca 18. storočia). Od roku 1972 kaštieľ je v správe Slovenskej národnej

galérie, ktorá v ňom vystavuje stále a prechodné expozície. V Spišskej Belej, neďaleko Kežmarku, v neskoro-

renesančnom dome zo 17. storočia možno nájsť Múzeum fotooptiky Jozefa Maximiliána Petzvala. Významné

archeologické nálezisko sa nachádza v obci Gánovce približne 15 km od Slovenského raja na sever. Celosvetový

význam má nález odliatku lebky neandertálca, ktorý bol objavený v roku 1926 a dnes je umiestnený

v Národnom múzeu v Prahe.

Podujatia

V destinácii Slovenský raj boli pre potreby analýzy vybrané podujatia, ktoré už majú svoju viacročnú tradíciu.

Podujatia organizované v obciach destinácie Slovenského raja boli vybrané z verejne dostupných kalendárov

obcí a oblastných organizácií cestovného ruchu pôsobiacich v území Slovenského raja.

Podujatia v destinácii sú zamerané rôzne – na kultúru, šport, aktivity pre deti a podujatia orientované

na gastronomický zážitok. Dominantným znakom je orientácia podujatí v destinácii na šport. Takmer štvrtina

podujatí vykazuje ponuku aktivít, ktoré sú špeciálne orientované na zábavu detí. Zaujímavým ukazovateľom je

fakt, že sledované územie predstavuje prostredie najvhodnejšie pre pohybové a športové aktivity, napriek

tomu takmer tretina podujatí vykazuje kultúrno-spoločenský charakter. Netradičným podujatím je duchovné

podujatie realizované na lúčnej poľane na symbolickom cintoríne na Kláštorisku. Ide o pietnu spomienku na

obete Slovenského raja spojenú so svätou omšou.

Podujatia v meste Spišská Nová Ves

Mesto Spišská Nová Ves z hľadiska organizovania podujatí vyčnieva nad ostatnými obcami destinácie Slovenský

raj počtom podujatí, ako aj rôznorodosťou tematického zamerania. Okrem podujatí, ktoré priamo zasahujú

do územia národného parku, mesto Spišská Nová Ves organizuje široké spektrum tradičných podujatí

podporujúcich návštevnosť destinácie Slovenský raj.

Podobne ako v celej destinácii Slovenský raj, aj v meste Spišská Nová Ves dominujú podujatia v letnej sezóne.

Vyšší podiel podujatí v zimnom období je spôsobený spoločenským významom mesta, a to ako pre destináciu

Slovenský raj, tak aj pre celý región Spiša. Nižší podiel podujatí v období jesene a jari je možné pripísať

skutočnosti, že jar a jeseň sú prechodnými obdobiami medzi hlavnými turistickými sezónami.

33

Graf 2 Zameranie podujatí v meste Spišská Nová Ves


Dni cyklistiky na Spiši predstavujú jedno z najtradičnejších športových podujatí v celom regióne. Jazdecký

pretek Cena Spiša s 23-ročnou tradíciou patrí k výkladným podujatiam slovenského jazdectva. Letecký deň –

Aeroshow, konajúci sa každý párny rok, je veľkým lákadlom pre všetky vekové kategórie pasívnych športovcov.

Večerný beh mestom predstavuje športové podujatie s bohatým kultúrnym sprievodným programom.

Z kľúčových tradičných kultúrnych podujatí je vhodné obzvlášť spomenúť podujatia – Spišský trh, Spišské

výstavné trhy, Dni mesta Spišská Nová Ves, Trh ľudových remesiel, Vianočný trh.

Všetky identifikované podujatia v Spišskej Novej Vsi predstavujú nástroj podpory celej destinácie Slovenský raj.

Mesto ako hlavné kultúrno-spoločenské centrum destinácie a centrum občianskej vybavenosti na najvyššej

úrovni organizáciou podujatí viažucich sa na primárne a sekundárne potreby turistov v destinácii priamo aj

nepriamo podporuje celkovú ponuku destinácie Slovenský raj.

Graf 3 Sezónnosť podujatí v meste Spišská Nová Ves


34

Tabuľka 9 Prehľad vybraných tradičných športových podujatí v meste Spišská Nová Ves

Názov Sezóna Ročník* Organizátor

Basket Music Fest leto 8 Mesto Spišská Nová Ves a hudobná skupina Smola a Hrušky

Večerný beh mestom leto 23 Mesto Spišská Nová Ves, Centrum voľného času Adam

Letecký deň – Aeroshow leto **4 Aeroklub Spišská Nová Ves, Mesto Spišská Nová Ves, Obec Smižany

Jazdecké preteky Cena Spiša leto 23 Jazdecký klub Slávia Spišská Nová Ves, Mesto Spišská Nová Ves

Dni cyklistiky na Spiši jeseň 43 Cykloklub Spišská Nová Ves, Mesto Spišská Nová Ves, Centrum voľného času Adam

Jesenné preteky psích záprahov jeseň 3 Športový klub Arching, Mesto Spišská Nová Ves

Zdroj: vlastné spracovanie, 2014; Poznámka: *Rok 2013, **Rok 2012

Tabuľka 10 Prehľad vybraných tradičných kultúrnych podujatí v meste Spišská Nová Ves

Názov Sezóna Ročník* Organizátor

Novoročný koncert speváckeho zboru Cantus Villa Nova

zima 1 Miešaný spevácky zbor Cantus Villa Nova, Mestské kultúrne centrum Spišská Nová Ves

Ples Spišiakov zima 17 Agentúra Štýl

Prvomájový majáles v Madaras parku (Amfiteáter)

jar tradičný Mestské kultúrne centrum Spišská Nová Ves

Prvomájové oslavy v ZOO jar tradičný Zoologická záhrada Spišská Nová Ves

Mesto plné detí leto tradičný Mesto Spišská Nová Ves a partneri

Deň detí v ZOO leto tradičný Zoologická záhrada Spišská Nová Ves

Graffiti Spiš leto 6 Mesto Spišská Nová Ves a partneri

Miss Spiša leto 15 Agentúra Štýl

Spišský trh leto 58 Mesto Spišská Nová Ves

Spišské výstavné trhy (Spiš Expo) leto 46 SPIŠ-VIEW-TRADING

Kultúrne leto: Letné kino pred Redutou v sobotu a Nedeľné popoludnia pre rodiny

leto 6 Mesto Spišská Nová Ves

Letný ZOO krúžok (v piatok dopoludnia) leto 2 Zoologická záhrada Spišská Nová Ves

Dni mesta Spišská Nová Ves leto 6 Mesto Spišská Nová Ves

Trh ľudových remesiel leto 18 Mesto Spišská Nová Ves

Bažant Kinematograf leto 11 Zlatý Bažant, Mestské kultúrne centrum Spišská Nová Ves

Medzinárodný organový festival Ivana Sokola

jeseň 43 Mestské kultúrne centrum Spišská Nová Ves a partneri

Medzinárodný hudobný festival Musica nobilis

jeseň 18 Mestské kultúrne centrum Spišská Nová Ves a partneri

Spišské zborové dni jeseň 24 Spišské osvetové stredisko a partneri

Víkend remesiel v OC Madaras jeseň 3 Shopping Center Madaras

Strašidelná noc v ZOO jeseň 4 Zoologická záhrada Spišská Nová Ves

Divadelný Spiš jeseň 5 Spišské divadlo

Príchod Mikuláša zima 23 Mesto Spišská Nová Ves

Vianočný trh zima 23 Mesto Spišská Nová Ves

Čaro Vianoc – predvianočné stretnutie rodín

zima 25 Okresná organizácia Únie žien Slovenska v Spišskej Novej Vsi a partneri

Tichá noc - koncert speváckeho zboru Chorus Iglovia

zima 26 Miešaný spevácky zbor Chorus Iglovia, Mestské kultúrne centrum Spišská Nová Ves

Keď tá jasná hviezda (živý betlehem) zima 6** Mesto Spišská Nová Ves

Silvester na námestí zima tradičný Mesto Spišská Nová Ves

35

Zdroj: vlastné spracovanie, 2014; Poznámka: *Rok 2013, **Rok 2012

Podujatia v ostatných lokalitách destinácie Slovenský raj

Graf 4 Sezónnosť podujatí v ostatných lokalitách destinácie Slovenský raj


Z hľadiska sezónnosti identifikovaných podujatí dominujú nadpolovičnou väčšinou letné podujatia

nad ostatnými ročnými obdobiami. Nakoľko leto predstavuje hlavnú sezónu v predmetnom území, tento podiel

je možné považovať za prirodzený. Podiel zimných podujatí je síce oproti letným nižší, avšak v zimnej sezóne je

destinácia navštevovaná hlavne kvôli individuálnym zážitkom turistov v podobe lyžovania, snowboardingu,

behu na lyžiach. Takmer identický podiel jarných a jesenných podujatí je spojený s otvorením a ukončením

hlavnej letnej sezóny. Identifikovanými vybranými kľúčovými podujatiami sú:

Otvorenie letnej turistickej sezóny v strediskách Slovenského raja na juhu i severe so sprievodným

programom. Konkrétne v obciach Hrabušice, Smižany, Dedinky a Mlynky.

Na bicykli v raji je cykloturistické podujatie so sprievodným programom organizované Oblastnou

organizáciou cestovného ruchu Slovenský raj.

Dobšinský kopec predstavuje pretekárske podujatie rally áut s medzinárodnou účasťou viac než stovky

pretekárov. Podujatie s 30-ročnou tradíciou je organizované pod záštitou Medzinárodnej

automobilovej federácie (FIA) ako Majstrovstvá Európy pretekov automobilov do vrchu

so sprievodným programom v podobe koncertu v Dobšinej.

Pre nadšencov adrenalínovej horskej cyklistiky je organizovaný horský pretek Horský cyklomaratón

v Slovenskom raji so štartom na Podlesku pri Hrabušiciach, ktoré zahŕňajú aj trasy pre najzdatnejších

po prekážkach v podobe rebríkov, mostíkov a podobne priamo v národnom parku.

Podujatie Spišských 333 EXTREME predstavuje ďalší významný cyklistický vytrvalostný pretek, ktorého

trasa zahŕňa aj širšie okolie národného parku – územie južného Spiša (až po Krompachy, Gelnicu,

Levoču).

Ďalším zaujímavým organizovaným cyklistickým pretekom je MTB maratón okolo obce Mlynky.

Podobným organizovaným adrenalínovým cyklistickým pretekom sú Bikrosové preteky v Dobšinej.

Podujatie Malý horský kvadratlon v Slovenskom raji je pre adrenalínu chtivých turistov najväčším

masovým lákadlom, najmä pre horolezcov, skialpinistov, horských bežcov a cyklistov.

36

Graf 5 Podiel orientácie podujatí v ostatných lokalitách destinácie Slovenský raj


Tabuľka 11 Prehľad vybraných športových podujatí

Názov Sezóna Lokalita Ročník* Organizátor

Na bicykli v raji – cykloturistický prechod po Glackej ceste

leto Slovenský raj

1 OOCR Slovenský raj

MTB maratón leto Mlynky 5 MTB Mlynky

Bikrosové preteky leto Dobšiná 2 Mesto Dobšiná

Dobšinský kopec – automobilové preteky

leto Dobšiná 30 Mesto Dobšiná, AMK Dobšiná, FIA European Hillclimb Championship

Spišských 333 EXTREME leto Slovenský raj / južný Spiš

1 OOCR Spiš

Malý horský kvadratlon v Slovenskom raji

leto Slovenský raj

16 Horolezecký oddiel James klub Spiš a Horská záchranná služba

Horský cyklomaratón v Slovenskom raji

jeseň Hrabušice 2 Obec Hrabušice a partneri

Banícky kahanec zima Mlynky 57 Obec Mlynky, Ski Mlynky - Gugel

Memoriál Jána Čecha zima Mlynky 2 Ski Mlynky - Gugel

Zdroj: vlastné spracovanie, 2014; Poznámka: *Rok 2013

Najvýznamnejšie podujatia zimných športov sú Banícky kahanec – lyžiarsky pretek v obrovskom slalome

(Mlynky) s viac než 50-ročnou tradíciou a pretek zimnej všestrannosti Memoriál Jána Čecha (Mlynky).

Tabuľka 12 Prehľad vybraných podujatí zameraných na turistiku

Názov Sezóna Lokalita Ročník* Organizátor

Zimný prechod tiesňavami Slovenského raja

zima Slovenský raj

54 Regionálna rada Klubu slovenských turistov ( KST) Spišská Nová Ves

Zimný prechod Slovenským rudohorím zima Dobšiná 42 KST Dobšiná

Po stopách V. A. Kvitinského – (lyžiarsky) prechod Slovenským rajom

zima Slovenský raj

36 KST Spišské Tomášovce

Veľkonočný výstup na Kráľovu hoľu jar Mlynky 24 Obec Mlynky

Deň pomoci prírode a turistike jar Dobšiná 0 KST Dobšiná

Obecný výstup na Volovec pod názvom „Pešej turistike sa venuje celá rodina“

jar Betliar 20 Obec Betliar

Otvorenie turistickej sezóny jar Hrabušice tradičný Obec Hrabušice

Otvorenie turistickej sezóny jar Smižany tradičný Obec Smižany

Otvorenie turistickej sezóny jar Dedinky tradičný Obec Dedinky

37

Otvorenie turistickej sezóny jar Mlynky tradičný Obec Mlynky

Memoriál Milana Černického – turistický prechod Slovenským rajom

leto Dedinky 11 Obec Dedinky

Pešo v raji – turistický prechod Zejmarskou roklinou na Gačovskú skalu

leto Mlynky - Dedinky

1 OOCR Slovenský raj

Prechod Hrebeňom a roklinou Prielomu Hornádu

leto Slovenský raj

8 KST Prielom Spišská Nová Ves

Mestský zraz turistov na Čuntave leto Dobšiná 42 KST Dobšiná

Letný prechod roklinami Slovenského raja

leto Letanovce 31 KST Breznovica Letanovce

Prechody na počesť SNP leto Dobšiná 31 KST Dobšiná

Kráľova hoľa – Predná hoľa leto Slovenský raj

20 KST Prielom Spišská Nová Ves

Výstup na Kráľovu hoľu pri príležitosti Dňa ústavy SR

jeseň Dedinky tradičný Obec Dedinky

Silvestrovský výstup na Veľkú Knolu zima Spišská Nová Ves

38 KST AC Lokomotíva Bane Spišská Nová Ves

Zdroj: vlastné spracovanie, 2014; Poznámka: *Rok 2013 Organizované podujatia pešej turistiky majú v Slovenskom raji viac než 50-ročnú tradíciu. Tými najstaršími sú –

Zimný prechod tiesňavami Slovenského raja (druhá najstaršia zimná turistická akcia na Slovensku), Zimný

prechod Slovenským rudohorím, Mestský zraz turistov na Čuntave, Prechody na počesť SNP (organizované

KST Dobšiná), Silvestrovský výstup na Veľkú Knolu (KST AC Lokomotíva Bane Spišská Nová Ves), Letný prechod

roklinami Slovenského raja (KST Breznovica Letanovce), Veľkonočný výstup na Kráľovu hoľu (Obec Mlynky) a

Po stopách V. A. Kvitinského (KST Spišské Tomášovce). Okrem vyššie uvedených svoje miesto si našli aj mnohé

organizované túry, z nich aspoň niektoré – Obecný výstup na Volovec pod názvom „Pešej turistike sa venuje

celá rodina“ (Obec Betliar), Memoriál Milana Černického (Obec Dedinky), Výstup na Kráľovu hoľu pri

príležitosti Dňa ústavy SR (Obec Dedinky), Kráľova hoľa – Predná hoľa (KST Prielom Spišská Nová Ves).

Inovatívnym podujatím je možné nazvať podujatia s názvom Deň pomoci prírode a turistike (KST Dobšiná),

ktoré spája organizovanú turistiku s čistením prírodného prostredia. Podobný podujatím je Čistenie

v Slovenskom raji (OOCR Slovenský raj).

Z vyše 20 kultúrno-spoločenských podujatí sú kľúčové podujatia z hľadiska záujmu návštevníkov vyzdvihnuté

v nižšie uvedenej tabuľke.

Tabuľka 13 Prehľad vybraných kultúrnych podujatí v ostatných lokalitách destinácie Slovenský raj

Názov Lokalita Sezóna Popis

Hradné slávnosti Mlynky zima otvorenie snežného hradu s kultúrnym programom

Fašiangová zábava Smižany zima fašiangová veselica

Nočná hasičská súťaž Hranovnica jar súťaž hasičov so sprievodným programom

Majáles Letanovce jar stavanie májov so sprievodným programom

Stavanie obecného mája Smižany jar stavanie májov so sprievodným programom

Vitaj leto Smižany jar otvorenie letnej turistickej sezóny spojené so sprievodným programom

Otvorenie letnej turistickej sezóny Hrabušice jar otvorenie letnej turistickej sezóny spojené so sprievodným programom

Otvorenie letnej turistickej sezóny Mlynky jar otvorenie letnej turistickej sezóny spojené so sprievodným programom

Krojované bábiky Hranovnica leto folklórne vystúpenie

Deň detí Smižany leto oslava Medzinárodného dňa detí

Smižianske folklórne slávnosti Smižany leto obecné folklórne slávnosti

Folklórne slávnosti obce Vernár Vernár leto obecné folklórne slávnosti

Príchod leta Dedinky leto otvorenie sezóny so sprievodným programom

38

Juniáles pod holým nebom Betlanovce leto obecné slávnosti

Pod lipami Letanovce leto folklórne podujatie

Jarmok ľudových remesiel Smižany leto obecný jarmok

Smižiansky letný festival spišských kapiel Smižany leto hudobné podujatie

Putovný pohár obce Vydrník Vydrník leto súťaž vo varení halušiek

Hornohnilčanský kotlík

Dedinky, Mlynky, Stratená leto súťaž vo varení guláša

Hnilecký hudobný festival Hnilec leto obecný hudobný festival

Pitie piva na EX Hrabušice leto podujatie priateľov piva

Letné koncerty pred Radnicou Smižany leto hudobné podujatie

Deň slovenských hôr Letanovce leto podujatie na symbolickom cintoríne v stredisku Kláštorisko

Deň obce Spišské Tomášovce Spišské Tomášovce leto obecné podujatie so sprievodným programom

Rozlúčka s letom Smižany leto ukončenie letnej turistickej sezóny spojené so sprievodným programom

Pstruh Dedinky Dedinky jeseň súťaž v love pstruhov

Pietna spomienka na obete hôr Letanovce jeseň pietna spomienka organizovaná na symbolickom cintoríne v stredisku Kláštorisko

Musica Nobilis Smižany jeseň medzinárodný hudobný festival

Katarínska zábava Betlanovce jeseň obecné zábavné podujatie

Katarínska zábava Smižany jeseň obecné zábavné podujatie

Otvorenie zimnej sezóny Vernár zima otvorenie zimnej sezóny so sprievodným programom

Privítanie Mikuláša Smižany zima podujatie pre deti pri príležitosti dňa Sv. Mikuláša

Vianočné trhy pred Radnicou Smižany zima tradičné vianočné trhy

Vianočné a adventné koncerty Smižany zima hudobné podujatia

Živý betlehem Spišské Tomášovce zima podujatie so sprievodným programom

Zdroj: vlastné spracovanie, 2014; Poznámka: *Rok 2013

Okrem vyššie uvedených zaujímavými podujatiami sú aj – Stavanie a rozlúčka so snežným hradom v Mlynkách

(zima – jar) spojené s lokálnym sprievodným programom. Významným podujatím je Štiavnická podkova,

najstaršia jazdecká súťaž na Slovensku s viac než 40-ročnou tradíciou. Podobným podujatím je Jazda

sv. Huberta v Betliari, ktorá oslavuje gemerské kone a poľovníctvo. Betliarsky Country Kotlík

a Hornohnilčanský kotlík v Mlynkách – súťaže vo varení tradičného guláša sú z mladších podujatí, ktoré sa ujali

v očiach návštevníkov.

Z hľadiska marketingovej stratégie podujatia s masovou účasťou (auto preteky, cyklopreteky, festivaly) sú

dôležité pre propagáciu celkovej ponuky destinácie v teréne prostredníctvom propagačných stánkov, resp.

helpdeskov. U návštevníkov podujatí prostredníctvom priamej komunikácie a propagácie je možné vyvolať

záujem o širšiu ponuku, ktorou destinácia disponuje. Kľúčovým faktorom v rámci propagácie a komunikácie

podujatí je zastrešenie celkovej ponuky pod jednou reprezentatívnou značkou, ktorá sa dokáže zafixovať

do pamäte návštevníka.

Turistické trasy

Charakteristickým prvkom Národného parku Slovenský raj je vysoká koncentrácia technických zabezpečovacích

zariadení na jednotlivých turistických trasách. Charakter územia a turistických trás je základným lákadlom

návštevníkov do národného parku. V priemere tu pripadá na 1 km2

územia Slovenského raja 1 km turistických

39

trás. Trasy sú oficiálne značené podľa jednotlivých farieb. Vo všeobecnosti sa pásové značenie trás rozlišuje

podľa farieb. Pásovú značku tvoria tri rovnobežné vodorovné farebné pásy. Prostredný pás je vymaľovaný

výraznou farbou (tzv. vodiacou farbou). Na celom území Slovenskej republiky sa orientačne používajú štyri

vodiace farby:

Červená – sú to hlavné trasy, prevažne tzv. hrebeňovky a trasy mimoriadneho významu alebo

diaľkové trasy;

Modrá – označenie prevažne významnejších stredne dlhých trás, napríklad cez dlhšie doliny alebo

bočné hrebene;

Zelená – kratšie trasy miestneho významu, vyznačenie prístupových ciest k zaujímavým

turistickým cieľom (spravidla);

Žltá vyznačenie krátkych spojok medzi turisticky značenými trasami iných farieb.

Tabuľka 14 Prehľad evidovaných značených turistických trás v Slovenskom raji a nadväzujúcom okolí

Značenie trasy Priebeh trasy Dĺžkakm

červená 0901 Sedlo Besník – Nižná záhrada – Pod Hanesovou II. – Voniarky – Dobšinský kopec – sedlo Kruhová – sedlo Dobšinský vrch – Pod Stromišom – sedlo Súľová * * Súčasť magistrály E8 Cesta hrdinov SNP.

20,0

červená 0908 Novoveská Huta – Rybníky – Vojtechova samota – sedlo Čertova hlava – Chotárna dolka – Biele Vody – Dedinky, hotel – Dedinky – Stratenská píla – Stratená – Stratenský kaňon – Dobšinská Ľadová Jaskyňa

21,9

červená 0910 Geravy – Pod Suchým vrchom – Glacká cesta – Glac, bývalá horáreň – Malá Poľana, rázcestie – Palc, rázcestie – Sokol, horáreň – Blajzloch – Vernár – Mlynná – Morna – Smrečinské sedlo

34,0

červená 0911

Letanovce, zastávka – Trstený potok – Letanovský mlyn – Kláštorisko, chata – Pod Vtáčím hrbom – Nad Podleskom – Podlesok, ATC – Hrabušice, Mýto – Hrabušice – Vydrník, železničná stanica

16,2

červená 0919

Spišská Nová Ves, námestie – Modrý vrch – Sans-Souci – Šibeň – Iliašovské sedlo 7,5

modrá 2811 Šibeník – Levoča – Mariánska hora – Kúty – Levočská dolina 9,1

modrá 2819 Podlesok, ATC – Hrdlo Hornádu – Kláštorská roklina, ústie – Letanovský mlyn – Pod Tomášovským výhľadom

9,0

modrá 2825 Dedinky, zastávka – Mlynky, Prostredný Hámor – Mlynky – Havrania Dolina – Chotárna dolka – Zadný Hýľ

8,2

modrá 2828 Pod Medveďou hlavou – Novoveská Huta – Poľana pod Muráňom – Pod Muráňom – Malá Knola – sedlo Grajnár – Gretľa – Pod Tepličkou, chaty – Teplička nad Hornádom, zastávka

23,5

modrá 2829 Smižany – Smižany, Maša – Čingov, prameň – Čingov, centrum – Lesnica, ústie – Biely potok, ústie – Biely potok, rázcestie – Kláštorisko, lúka – Kláštorisko, chata

8,7

modrá 2830

Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Pod Hanesovou I. – Stratená – Pod Čižmou – Voniarky – Dobšiná, námestie

15,5

modrá 2837 Smižany – Smižany, kalvária – Iliašovské sedlo – Iliašovce – Sans-Souci – Harichovce – Odorica – Šibeník

17,7

modrá 2860 Nálepkovo, stanica – Nálepkovo – Pod Pálenicou 5,0

modrá 2861 Zejmarská roklina, ústie – Geravy 1,0

modrá 2862 Čingov, Ďurkovec – Spišské Tomášovce 2,0

modrá 2863 Kláštorisko, chata – Nad Kyseľom – Kyseľ, rázcestie – Suchá Belá, záver – Glac, Malá Poľana – Malá Poľana, rázcestie

5,4

zelená 5720 Nálepkovo, stanica – Nálepkovo – Pod Streleckým vrchom – Zahájnica * * Pokračuje v smere: Henclová – sedlo Volovec – Rožňava; celkovo 27,5 km.

10,0

zelená 5723

Spišské Tomášovce, zastávka – Spišské Tomášovce – Tomášovský výhľad – Pod Tomášovským výhľadom – Biely potok, rázcestie – Biely potok, ústie – Kyseľ, ústie – Sokolia dolina, ústie – Klauzy – Predný Hýľ – Geravy – Dedinky – Dedinky, hotel – Dedinky, zastávka – Dobšinská Maša – Pod Čižmou

25,0

40

zelená 5724 Podlesok, ATC – Píla, Piecky – Sokol, horáreň – Blajzloch – sedlo Kopanec – Krivian 14,0

zelená 5725 Podlesok, ATC – Suchá Belá, záver 3,8

zelená 5726 Kláštorská roklina, ústie – Kláštorisko, chata – Pod Kláštoriskom – Hrdlo Hornádu – Hrabušice, Mýto

5,1

zelená 5727 Stratená – Občasný prameň 3,1

zelená 5728 Mlynky – Rakovec – sedlo Dobšinský vrch – Dobšiná, námestie 8,2

zelená 5729 Spišská Nová Ves, námestie – Pod Tarčou – Pieskovec – Novoveská Huta – Gretľa – Poľana pod Muráňom

12,5

zelená 5745 Kyseľ, rázcestie – Pod Biskupskými chyžkami – Sokolia dolina, záver – Pod Bykárkou – Glac, bývalá horáreň

5,1

zelená 5750 Teplička nad Hornádom, zastávka – Teplička – Babiná – Bindt – Labková – Seliská – Závadka * * Pokračuje v smere: Bukovec – Krompachy; celkovo 41,7 km.

10,5

zelená 5751 Čingov, prameň – Sovia skala – Binhaus – Košiarny briežok – Lesnica, ústie 8,1

zelená 5757 Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Spišský potok, ústie – sedlo Besník 6,0

zelená 5766 Stratenská píla – Veľké a Malé Zajfy, rázcestie – Malé Zajfy – Pod Suchým vrchom 5,5

zelená 5769 Hnilec, zastávka – Hnilec – sedlo Grajnár – Pod Javorom – Roztoky – Hnilčík 10,0

zelená Piecky, vrch – Glac, Malá Poľana 0,6

žltá 8737

Smižany, zastávka – Smižany, Maša – Čingov, rázcestie – Čingov, centrum – Čingov, Ďurkovec – Tomášovský výhľad – Trstený potok – Hrdlo Hornádu

12,4

žltá 8738 Spišská Nová Ves, námestie – Pod Tarčou – Pod Medveďou hlavou – Medvedia hlava – Medvedia hlava, sedlo – Košiarny briežok – Spišská Nová Ves, Mier – Spišská Nová Ves, železničná stanica

17,3

žltá 8739 Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Nižná záhrada 3,0

žltá 8740 Kyseľ, ústie – Kláštorisko, lúka – Kláštorisko, chata – Kláštorská roklina, ústie 2,7

žltá 8741 Sokolia dolina, ústie – Sokolia dolina, záver 2,5

žltá 8742 Klauzy – Pod Bykárkou 2,0

žltá 8743 Predný Hýľ – Zadný Hýľ – sedlo Čertova hlava – sedlo Pukanec – Pod Muráňom – Pod Veľkou Knolou – Veľká Knola – Malá Knola

9,0

žltá 8744

Gretľa – Labková – Seliská – Hnilčík – Pod Pálenicou – Pálenica – Pod Javorom – sedlo Grajnár

15,0

žltá 8745 Dedinky, zastávka – Dobšinský kopec – Dobšiná, námestie – Lániho Huta – Pod Hanesovou II. – Pod Hanesovou I.

17,0

žltá 8746 Hnilec – Sykavka – Rakovec – Babiná – Pod Stromišom * * Pokračuje v smere: Vlachovo; celkovo 20,7 km.

14,4

žltá 8769

Stratenský kaňon – Havrania skala – Občasný prameň – Veľké a Malé Zajfy, rázcestie – Malé Zajfy – Geravy

10,8

žltá 8772 Sokol, horáreň – Glacká cesta 6,0

žltá 8788 Mlynky, Prostredný Hámor – sedlo Kruhová 1,6

žltá 8886 Nad Podleskom – Pod Kláštoriskom 2,4

žltá 8888 Glac, Malá Poľana – Pod Biskupskými chyžkami 1,2

žltá 8889 Palc, rázcestie – Píla, Piecky 1,5

žltá 8890 Píla, Piecky – Piecky, vrch – Suchá Belá, záver – Pod Vtáčím hrbom 6,8

žltá 8895 Nad Kyseľom – Kyseľ, rázcestie 1,0

Zdroj: Mesto Spišská Nová Ves Celková monitorovaná dĺžka trás je 458,8 km. Trasy sa tiahnu celým územím národného parku a neprístupné sú

iba jeho odľahlejšie miesta. Zaujímavosťou je aj neprístupná trasa roklinou Kyseľ. Táto kedysi veľmi atraktívna

trasa ponúkala na krátkom úseku 1,5 km prevýšenie 180 m s množstvom vodopádov. Táto trasa bola po požiari

v roku 1976 uzavretá a okolo rokliny vedie náhradná žltá trasa číslo 8895. Trasy na území národného parku

sú orientované prevažne v smere západ – východ. Koncentrujú sa v okolí turistických centier Podlesok,

Letanovský mlyn, Kláštorisko a Čingov na severe a rovnako aj v okolí obcí Dedinky, Stratená, Mlynky

a v lokalitách Geravy a Dobšinská Ľadová Jaskyňa na juhu. Priame prepojenie týchto sietí predstavuje dolina

Berezinec, cez ktorú vedie zelená trasa č. 5723 (vedie zo Spišských Tomášoviec až pod Dobšinskú Mašu), ktorá

41

spája Klauzy a Predný Hýľ. Ďalšou spojnicou je červená trasa č. 0910 spájajúca planinu Glac so strediskom

Geravy.

Na jednotlivých trasách je vysoká koncentrácia technických zabezpečovacích zariadení v podobe lávok, rebríkov, závesných mostov, železných a drevených stúpačiek, reťazí. Jednotlivé trasy majú rôznu náročnosť, pričom trasy sú prepojené tak, aby bolo možné ich kombinovať podľa zručností a schopností turistov, čo zabezpečuje vhodné podmienky pešej turistiky pre všetky vekové kategórie. Turistické trasy boli vybudované hlavne v roklinách Slovenského raja, ktoré sú v porovnaní s horskými chrbtami

atraktívnejšie kvôli výskytu vodných tokov a možnostiam umiestnenia technických zabezpečovacích zariadení

(lávky, mosty, rebríky, stúpačky, reťaze). Nakoľko ide o krasové územie, ktoré je modelované podzemnou

a povrchovou vodou, vzniklo na území množstvo prevýšení a vodopádov, čo pridáva vodným tokom a roklinám

na atraktivite.

Najvyššia koncentrácia vodopádov sa nachádza v roklinách Suchá Belá, Veľký a Malý Kyseľ, Sokolia dolina,

Kláštorská roklina. Vodopády v roklinách Suchá Belá, Sokolia dolina, Kláštorská roklina, Zejmarská roklina

a v lokalite Letanovský mlyn sú pri priaznivých podmienkach v zimnom období vhodné aj pre nadšencov

ľadolezenia. Jednou z najatraktívnejších úsekov z pohľadu zdolávania vodných tokov je Prielom Hornádu. Vedú

ním modré trasy č. 2819 a 2829 spájajúce strediská Podlesok a Čingov cez Letanovský mlyn (končí pri Maši

v Smižanoch). Iné atraktívne trasy sú v roklinách Suchá Belá, Veľký Sokol, Veľký a Malý Kyseľ, Piecky, Kláštorská

roklina, Zejmarská roklina a Sokolia dolina.

Okrem úchvatných scenérií a malebnej prírody na celom území národného parku sa návštevníci na turistických

trasách stretnú s výnimočnými prírodnými zaujímavosťami. Jedinečné výhľady pre priaznivcov scenérií je

možné nájsť na vysokom skalnom brale Tomášovský výhľad, ktorý ponúka aj možnosť skalolezenia

pre pokročilejších. Skalolezenie je vyhradené aj na ďalších miestach ako Stratenská píla, Hrdlo Hornádu, ktoré

je určené pre deti, a Letanovský mlyn. Ďalšie zaujímavé scenérie majú možnosť turisti nájsť na miestach Sedlo

Kopanec, Sovia skala, Havrania skala, Ihrík, Čertova sihoť, Medvedia hlava, Veľká Knola, Dobšinský kopec,

Ondrejisko či Gačovská skala. Posledná menovaná lokalita je prístupná len v sprievode horského sprievodcu.

Vodné plochy na území národného parku sú antropogénneho pôvodu a slúžili v minulosti na splav dreva. Dve

takéto vodné plochy – Blajzloch a Hansjakubová – sa nachádzajú na zelenej trase č. 5724 z Podlesku na Krivian.

Dnes sa rekreačne nevyužívajú, nakoľko majú celkovo malú rozlohu a na potápanie sú neatraktívne pre svoju

nízku hladinu. Zároveň vodná nádrž Hansjakubová je v súčasnosti súkromným pozemkom a nie je sprístupnená

verejnosti. Rovnaká situácia je na o niečo väčšej vodnej nádrži Klauzy, ktorá sa nachádza na križovatke dvoch

trás (zelená 5723, žltá 8742). Na tejto nádrži je vybudovaný nápaditý drevený prístrešok, ktorý sa nachádza

priamo nad priepustom priehrady. Najväčšia vodná nádrž Palcmanská Maša sa nachádza pri obci Dedinky. Táto

nádrž ako jediná na území národného parku slúži aj na rekreáciu. Je tu možnosť plávania a kúpania, vodných

športov, potápania, člnkovania a rybárčenia.

Technické zabezpečovacie zariadenia na jednotlivých turistických trasách sú v správe obcí, v území ktorých sa

dané trasy nachádzajú. Jednotlivé zariadenia sú v udržiavanom stave a na žiadnom úseku nie je vstup turistov

obmedzený z pohľadu dezolátneho stavu niektorého zo zariadení. Obce zároveň zabezpečujú priebežné opravy.

Cykloturistické trasy

Na území národného parku nie je v prevažnej väčšine možnosť cykloturistiky z dôvodu členitosti terénu, preto

sú cyklistické trasy sústredené predovšetkým na predhorie. V zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody

a krajiny je na území národného parku zakázané vchádzať a stáť s bicyklom na pozemkoch za hranicami

zastavaného územia obce mimo cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy. Také isté pravidlo platí aj

pre ochranné pásmo národného parku. Cykloturistiku možno vykonávať na cestných a účelových

komunikáciách.

42

Tabuľka 15 Prehľad vybraných cykloturistických trás v Slovenskom raji a nadväzujúcom okolí

Značenie trasy Priebeh trasy Km

červená 014 Spišská cyklomagistrála: Hrabušice, Mýto – Hrabušice – Spišské Tomášovce – Ďurkovec, rázcestie – Čingov, rázcestie – Smižianska Maša – Spišská Nová Ves, Mier – Spišská Nová Ves, Za Hornádom – Spišská Nová Ves, Madaras – Kaplnka sv. Trojice, rázcestie – Markušovce – Oľše * * Pokračuje v smere: Matejovce nad Hornádom – Chrasť nad Hornádom – Vítkovce – Olcnava – Za horou –Kondratka – Spišské Vlachy – Oľšavka – Žehra – Hodkovce, kaštieľ – Spišský hrad, rázcestie – ďalej v smere: Levoča, Levočská dolina – Kežmarok – Prielom Dunajca; celkovo 173 km.

24,3

červená 021 Hnilecká cyklomagistrála: Dedinky – Palcmanská Maša – Biele Vody, rázcestie – Prostredný Hámor – Mlynky – Rakovec – Sykavka – Hnilec – Nad Pekliskom – Nálepkovo * * Pokračuje v smere: Švedlár – Mníšek nad Hnilcom – Helcmanovce – Prakovce – Gelnica – Mária Huta – Jaklovce –Margecany; celkovo 69 km.

28,4

červená 034 Hornádska cyklomagistrála: Hrabušice, Mýto – Betlanovce – Spišský Štiavnik, kaštieľ – Hranovnica – Spišské Bystré * * Pokračuje v smere: Kravany – Vikartovce – Biely potok, celkovo 33,2 km.

11,3

modrá 2703 Hrabušice, Mýto – Pri Podlesku – Sokol, horáreň – Blajzloch – Kopanec, sedlo – Krivian

22,0

modrá 2711 Spišská Nová Ves, železničná stanica – Madaras – Vyšný Hámor – Ferčekovce – Novoveská Huta – Pod Flajšerom – Medvedia hlava, sedlo – Košiarny briežok – Spišská Nová Ves, Mier – Spišská Nová Ves, železničná stanica

28,3

modrá 2712 Palcmanská Maša – Dobšinská Maša – Pod Čižmou – Voniarky – Dobšiná, námestie – Dobšiná, Tri ruže

13,7

modrá 2715 Glacká cesta: Podlesok – Nad Podleskom – Pod Vtáčím hrbom – Suchá Belá, záver – Glac, Malá Poľana – Malá Poľana – Glac, bývalá horáreň – Glacká cesta – Pod Suchým vrchom – Malé Zajfy – Veľké a Malé Zajfy – Stratenská píla – Stratená

19,8

modrá 2851 Mlynky – Havrania Dolina – Hajdúkova lúka – Chotárna dolka – Zejmarská roklina, ústie – Biele Vody, rázcestie

6,0

modrá 2852 Hnilec – Pod Grajnárom – Hlinisko – Roztoky – Hnilčík – Bindtianska cesta – Bindt, Šuferland – Bindt – Oľše

26,7

modrá 2853 Rakovec – Súľová – Nad Pekliskom 15,0

modrá 2855 Spišské Tomášovce – Smižany – Iliašovce – Sans-Souci – Harichovce – Pod Kačelákom – Hájenka * * Pokračuje v smere: Domaňovce – Klčov – Nad Bugľovcami – Bugľovce – Badovce – Spišské Podhradie; celkovo 41,1 km.

24,6

modrá 2893 Pod Tepličkou – Teplička – Roveň – Šafárka 7,1

zelená 5702 Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Krivian – Stratená – Pod Čižmou – Dobšinský kopec – Dobšiná, Tri ruže – odbočka Vyšná Slaná

17,2

zelená 5705 Smižany – Smižianska Maša – Košiarny briežok – Nad Lesnicou – Čingov, centrum – Čingov, rázcestie

10,2

zelená 5853 Pri Podlesku – Podlesok – Nad Podleskom – Pod Kláštoriskom – Kláštorisko 6,5

zelená 5854 Spišská Nová Ves, námestie – Za Hornádom – Pod Tarčou – Vyšný Hámor – Novoveská Huta – Pod Flajšerom – Čertova hlava – Hajdúkova lúka

19,6

zelená 5855 Hlinisko – Hnilčík, Cechy – Gretľa – Šafárka – Bindt, Šuferland – Labková – Seliská – Závadské skalky – Závadka *Pokračuje v smere: Poráč – Ploštiny – Slovinky – Krompachy – Sedlo pod Krompašským vrchom – Gelnica; celkovo 55,6 km.

14,0

žltá 8708 Spišské Tomášovce – Pri Tomášovskom výhľade – Ďurkovec, rázcestie 4,0

žltá 8709 Pod Kačelákom – Odorica – Šibenik – Levoča, Košická brána 5,4

žltá 8720 Hrabušice, Majer – okruh 4,0

žltá 8854 Spišská Nová Ves, železničná stanica – Spišská Nová Ves, Mier 1,0

žltá 8865 Hrabušice – Vydrník – Spišský Štiavnik, kaštieľ 6,0

žltá 8921 Nálepkovo – Závadské skalky 4,3

žltá 8922 Spišská Nová Ves, Madaras – Pod Tepličkou – Roveň 5,8

Zdroj: Mesto Spišská Nová Ves

43

Na základe dĺžky a náročnosti trasy sa používa pre označenie cykloturistických trás rôzne farebné odlíšenie

písmena „C“ na bielom podklade:

Červená – označenie cyklomagistrál – diaľkové trasy, ktoré sa tiahnu viacerými okresmi alebo aj

krajmi. Vedú predovšetkým údoliami riek, prechodmi hôr tak, aby previedli turistov najzaujímavejšími

miestami krajiny. Dôraz sa kladie na nenáročnosť trasy, ale kritéria náročnosti nie sú užšie

špecifikované.

Modrá – trasy paralelné s cyklomagistrálami. Sú to náročnejšie trasy vedené mimo magistrály.

Zelená – stredne náročné a nenáročné trasy. Trasy určené napríklad pre rodiny.

Žltá – trasy spájajúce dlhšie cyklotrasy, alebo ide o krátke odbočky k rôznym historickým prírodným

a iným zaujímavostiam.

Postupne dochádza k rozvoju značenia cykloturistických trás mimo komunikácií, ktoré sú z hľadiska hustoty

cestnej premávky bezpečnejšie a ich využitie môže byť výraznejšie. Rizikom vedenia trás mimo účelových

komunikácií je možné poškodzovanie cenných biotopov a rušenie živočíchov. Zároveň brzdenie na svahu

rozrušuje ochranný rastlinný kryt pôdy, čo urýchľuje jej eróziu. Na vyznačených cykloturistických trasách je

najdôležitejším aspektom ohrozenie bezpečnosti peších turistov pri súbehu cykloturistickej trasy a turistického

chodníka.

V destinácii Slovenský raj a jej blízkom okolí je evidovaných takmer 325,2 km cykloturistických trás.

Cykloturistické trasy vedú prevažne cez územia na okraji národného parku alebo cez jeho ochranné pásmo. Pre

cykloturistov sú sprístupnené atraktívne lokality ako Čingov, Podlesok, Píla, Kláštorisko, Dobšinská Ľadová

Jaskyňa – Stratená, Dedinky, Mlynky, Hnilec, Spišská Nová Ves. Významné pre cykloturistiku národného parku

je napojenie na dlhé cyklistické trasy s národným významom, tzv. cyklomagistrály. Slovenský raj je tak napojený

na širšie okolie – v severnej časti na Spišskú cyklomagistrálu, ktorá vedie cez Žehru až na Prielom Dunajca,

a v južnej časti na Hnileckú cyklomagistrálu, ktorá vedie cez Nálepkovo, Mníšek nad Hnilcom až k vodnej nádrži

Ružín v obci Margecany. Okrajovo k územiu destinácie zasahuje aj Hornádska cyklomagistrála v katastri obce

Hrabušice.

Náučné chodníky

Náučné chodníky umožňujú návštevníkom spoznávať krásy a prírodného hodnoty územia aj bez sprievodcu

znalého miestnych pomerov. V Národnom parku Slovenský raj a jeho ochrannom pásme bolo doposiaľ

vybudovaných 12 náučných chodníkov s celkovou dĺžkou takmer 87 km.

Tabuľka 16 Náučné chodníky v Slovenskom raji

Názov Trasa Počet zastávok

Počet panelov

Dĺžka chodníka

NCH Prielom Hornádu Hrdlo Hornádu – Letanovský mlyn – Lesnica – Čingov – Ďurkovec – Tomášovský výhľad – Trstený potok – Hrdlo Hornádu 16 19 22 km

NCH mládeže Smižany, Maša – Hradisko – Čingov – Pod Sovou skalou – Zelená lávka – Smižany, Maša 6 6 7 km

NCH Slovenský raj – juh Dedinky – Biele Vody – Zejmarská roklina – Geravy – Malé Zajfy – Stratenská píla – Dedinky 6 9 9,7 km

NCH Mokrade Hnilca Dobšinská Ľadová Jaskyňa parkovisko – železničná stanica 8 10 0,5 km

NCH Občasný prameň –Havrania skala Veľké Zajfy – Občasný prameň – Havrania skala 7 7 2,5 km

NCH Dobšinská Ľadová jaskyňa

Dobšinská Ľadová Jaskyňa parkovisko – Vilmoš pľac – vchod k Dobšinskej ľadovej jaskyni 6 6 0,47 km

NCH Stratenský kaňon Stratenský kaňon 9 10 1,5 km

NCH Vernár – Kráľova Vernár – Predná hoľa – Kráľova hoľa 9 10 13 km

44

hoľa

NCH Dobšinská Maša Dobšinská Maša – Dobšinský kopec – Dobšinská Maša 7 7 2,7 km

NCH Lesnícky Novoveská Huta

Novoveská Huta – Sosnova polianka – Medvedia dolka – Novoveská Huta 8 0 2,6 km

NCH Banícky Novoveská Huta

Medvedia dolka – Novoveská Huta, námestie – Kráľov prameň – Pod Zlomom, rázcestie) – ďalej na výber 3 trasy – cieľový bod: Medvedia dolka 8 8

červená 17,3 km,

modrá 4,1 km,

žltá 2 km

NCH Stopy baníckej slávy v Mlynkách

Mlynky (odbočka do Havranej Doliny) – Havrania Dolina 2 2 1 km

SPOLU 92 94 86,37

Zdroj: Mesto Spišská Nová Ves, Správa Národného parku Slovenský raj

Náučný chodník PRIELOM HORNÁDU

Trasa: Hrdlo Hornádu - Letanovský mlyn - Lesnica - Čingov - Ďurkovec - Tomášovský výhľad - Trstený

potok - Hrdlo Hornádu

Tematické zameranie: orientácia, fauna a flóra, les, geomorfológia, vodné toky, história,

paleontologické a archeologické lokality, roklina

Náročnosť trasy: stredne náročná

Počet zastávok: 16

Počet panelov: 19

Dĺžka trasy: 22 km

Prevýšenie: 136 m

Trvanie prechodu: 7 hod.

Náučný chodník MLÁDEŽE

Trasa: Smižany, Maša - Hradisko - Čingov - Pod Sovou skalou - Zelená lávka - Smižany, Maša

Tematické zameranie: orientácia, geológia, archeológia, lúka, les, voda, vtáctvo

Náročnosť trasy: nenáročná

Počet zastávok: 6

Počet panelov: 6

Dĺžka trasy: 7 km

Prevýšenie: 120 m


Náučný chodník SLOVENSKÝ RAJ – JUH

Trasa: Dedinky - Biele Vody - Zejmarská roklina - Geravy - Malé Zajfy - Stratenská píla - Dedinky

Tematické zameranie: orientácia, roklina, planina, dolina, krasové javy, fauna, flóra, vodná nádrž


Počet zastávok: 6

Počet panelov: 9

Dĺžka trasy: 9,7 km

Prevýšenie: 368 m


45

Náučný chodník MOKRADE HNILCA

Trasa: Dobšinská Ľadová Jaskyňa parkovisko - železničná stanica

Tematické zameranie: orientácia, mokrade, flóra a fauna vodných tokov


Počet zastávok: 8

Počet panelov: 10


Prevýšenie: 15 m

Trvanie prechodu: 15 - 20 min.

Náučný chodník OBČASNÝ PRAMEŇ - HAVRANIA SKALA

Tras: Veľké Zajfy - Občasný prameň - Havrania skala

Tematické zameranie: orientácia, lesné dreviny, výroba dreveného uhlia, flóra, fauna, Dionýz Štúr


Počet zastávok: 7

Počet panelov: 7


Prevýšenie: 300 m


Náučný chodník DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA

Trasa: Dobšinská Ľadová Jaskyňa parkovisko - Vilmošplac - Dobšinská ľadová jaskyňa

Tematické zameranie: orientácia, prírodné a kultúrno-historické hodnoty jaskyne a okolia


Počet zastávok: 6

Počet panelov: 6


Prevýšenie: 130 m

Trvanie prechodu: 45 min.

Náučný chodník STRATENSKÝ KAŇON

Trasa: Stratenský kaňon

Tematické zameranie: orientácia, geológia, vznik roklín, jaskyne, flóra a fauna, história

Náročnosť trasy: nenáročná, bezbariérová

Počet zastávok: 9

Počet panelov: 10


Prevýšenie: 15 m

Trvanie prechodu: 30 min.

Náučný chodník VERNÁR - KRÁĽOVA HOĽA

Trasa: Vernár - Predná hoľa - Kráľova hoľa

Tematické zameranie: orientácia, flóra, fauna, pastva, geológia, rezervácia, história, poľovníctvo

46


Počet zastávok: 9

Počet panelov: 10

Dĺžka trasy: 13 km

Prevýšenie: 1 170 m

Trvanie prechodu: 5,5 hod.

Náučný chodník DOBŠINSKÁ MAŠA

Trasa: Dobšinská Maša - Dobšinský kopec - Dobšinská Maša

Tematické zameranie: orientácia, lesníctvo, poľovníctvo, ochrana prírody, vodná nádrž


Počet zastávok: 7

Počet panelov: 7


Prevýšenie: 120 m


Náučný chodník LESNÍCKY NOVOVESKÁ HUTA

Trasa: Novoveská Huta - Sosnova polianka - Medvedia dolka - Novoveská Huta

Tematické zameranie: orientácia, les, lesníctvo


Počet zastávok: 8

Počet panelov: 0


Prevýšenie: 150 m


Náučný chodník BANÍCKY NOVOVESKÁ HUTA

Trasa: Medvedia dolka - Novoveská Huta, námestie - Kráľov prameň - Pod Zlomom, rázcestie - ďalej na

výber 3 trasy: modrá: Malý Muráň, vyhliadka - Vojtechova samota - pokračovanie po červenej / žltá:

Banské pole Bartolomej - Leithaus - pokračovanie po červenej / červená: Banské pole Peter a Pavol -

Vojtechova samota - Rybníky - Leithaus - Lúka pod Ilonkiným prameňom - Novoveská Huta, námestie -

Medvedia dolka

Tematické zameranie: orientácia, banícka a hutnícka história Novoveskej Huty (mestská časť Spišskej

Novej Vsi), osídlenie, príroda


Počet zastávok: 8

Počet panelov: 8

Dĺžka trasy: červená 17,3 km, modrá 4,1 km, žltá 2 km

Prevýšenie: červená 600 m, modrá 250 m, žltá 270 m

Trvanie prechodu: červená 5 hod., modrá 1 hod. 40 min., žltá 50 min.

Náučný chodník STOPY BANÍCKEJ SLÁVY V MLYNKÁCH

Trasa: Mlynky (odbočka do Havranej Doliny) - Havrania Dolina

47

Tematické zameranie: orientácia, banícka história obce Mlynky - banícka zvonička a torzo šachty

a ťažnej veže Leopold


Počet zastávok: 2

Počet panelov: 2

Dĺžka trasy: 1 km

Prevýšenie: 20 m

Trvanie prechodu: 20 - 30 min.

Turistické strediská

Turistické strediská na území národného parku je možné vyčleniť z pohľadu centier s vyšším výskytom

turistických služieb a zaujímavostí. Významnými centrami z tohto pohľadu sú Podlesok, Čingov, Kláštorisko,

Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Dedinky a Mlynky. V kombinácii s ďalšími možnosťami dopravy sú to aj strediská

Košiarny briežok, Novoveská Huta, Píla, Geravy.

Podlesok – Je jednou zo vstupných brán do Národného parku Slovenský raj. Nachádza sa v severnej časti

národného parku v katastri obce Hrabušice. Je známym centrom s autokempom. Turisti tu môžu nájsť turistické

informačné centrum a sezónne informačné centrum Správy Národného parku Slovenský raj. Stredisko je

východiskom na trasy do Prielomu Hornádu, do rokliny Suchá Belá a trasy smerujúce ku stredisku Kláštorisko.

V lokalite a blízkom okolí sa nachádza 7 identifikovaných ubytovacích zariadení s celkovou kapacitou 437 osôb

s možnosťou voľnočasových aktivít ako jazda na koni, v zime skijöring a v blízkej vzdialenosti sa nachádza aj

vzletová/pristávacia plocha. Do strediska vedú cykloturistické trasy, nachádza sa tu bežkárska trať a lyžiarska

zjazdovka. K dispozícii tu sú požičovne bicyklov.

Čingov – Vstupná brána do Slovenského raja s turistickým informačným centrom. Záchytný bod pre turistov

prichádzajúcich od mesta Spišská Nová Ves, respektíve obcí Spišské Tomášovce a Smižany, či už autom,

autobusom alebo vlakom. Nachádza sa tu záchytné parkovisko, salaš a sídlo Horskej záchrannej služby.

V stredisku a blízkom okolí sa nachádza 15 identifikovaných ubytovacích zariadení s celkovou kapacitou 378

osôb spolu so stravovacími zariadeniami. V blízkosti sa nachádza autokemping Čingov Ďurkovec s kapacitou

200 osôb, avšak v súčasnosti je mimo prevádzky. Je tu zriadená aktívna autobusová zastávka. K dispozícii je

požičovňa bicyklov. Do strediska vedú cykloturistické trasy. Z prírodných zaujímavostí sa neďaleko nachádza

Tomášovský výhľad, Sovia skala a archeologická lokalita Čingovské hradisko, je tu nástup do Prielomu Hornádu.

Zo strediska vedú prevažne fyzicky náročnejšie trasy.

Kláštorisko – Predstavuje areál so sprístupnenými pozostatkami kartuziánskeho kláštora zo 14. storočia, ktoré

sú postupne reštaurované dobrovoľníkmi. Tieto pozostatky sú dôkazom tatárskych vpádov na územie Spiša. Na

lúčnej poľane v okolí ruín stredovekej kaplnky z 15. storočia (mimo objektu kláštora) sa nachádza symbolický

cintorín venovaný pamiatke na obete Slovenského raja a na osobnosti, ktoré sa pričinili o rozvoj národného

parku. Areál Kláštoriska sa nachádza takmer v centre národného parku v katastri obce Letanovce, slúži ako

križovatka turistických trás a zbieha sa tu postupne 5 turistických trás z rôznych smerov. Nachádza sa tu horská

chata s pridruženou chatovou osadou s kapacitou 92 osôb s možnosťou občerstvenia. Horská chata sa

nachádza na veľkom otvorenom priestranstve. Do strediska je možnosť prístupu autom, ktorý však môžu

využívať iba pracovníci Správy Národného parku Slovenský raj a zásobovanie. Do strediska tiež vedie

cykloturistická trasa. Požičovňa bicyklov na Podlesku poskytuje možnosť zviesť sa z Kláštoriska bicyklom do

strediska Podlesok. V blízkosti sa nachádza neprístupná Ružová jaskyňa.

Dedinky – Stredisko zahŕňa obec Dedinky s priľahlou vodnou nádržou Palcmanská Maša. Stredisko je dostupné

rôznymi formami dopravy, vedie tu niekoľko turistických trás, cykloturistická trasa. Priamo do obce premáva

autobusová preprava i vlak. V stredisku je bohaté zastúpenie ubytovacích zariadení rôzneho typu v počte

48

27 identifikovaných s celkovou kapacitou 400 osôb a rovnako aj viacero stravovacích zariadení. Nachádza sa tu

i autokemping. Dedinky sú strediskom aj pre zimnú rekreáciu. Nachádzajú sa tu dve lyžiarske strediská (Mlynky

- Dedinky, Dobšinská Maša). V letnom období je využívaná vodná nádrž na rybárčenie, rekreáciu a vodné

športy. Je tu taktiež začiatok trasy sedačkovej lanovky na Geravy, ktorá v súčasnosti nepremáva.

Mlynky – Ide o významné stredisko cestovného ruchu v južnej časti destinácie Slovenský raj. V západnej

okrajovej časti zasahuje do Národného parku Slovenský raj, v severovýchodnej časti do ochranného pásma.

V katastri obce sa nachádza Chránený areál Knola a v severozápadnej časti lokalita Mlynky - Biele Vody je

vstupom do Národnej prírodnej rezervácie Zejmarská roklina. Spojenie s okolím je zabezpečené autobusovou

a železničnou dopravou. Stredisko Mlynky poskytuje ubytovacie služby (vyše 28 zariadení s celkovou kapacitou

okolo 500 lôžok). Nachádzajú sa tu lyžiarske strediská, najväčšie v Slovenskom raji: Mlynky - Gugel, Mlynky -

Biele Vody. Možnosti zimných aktivít dopĺňajú upravované bežkárske trate v niekoľkých okruhoch a mimo

zimnej sezóny je k dispozícii požičovňa bicyklov.

Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Administratívna časť obce Stratená sa nachádza v južnej časti národného parku na

mieste jedinej verejnosti sprístupnenej jaskyne s rovnomenným názvom (pamiatka UNESCO). Aktuálne sa

pracuje na výstavbe turistického informačného centra s možnosťou doplnkových služieb ako predaj suvenírov

a máp. V blízkom okolí sa nachádza 5 identifikovaných ubytovacích zariadení s celkovou kapacitou 121 osôb

a s možnosťou stravovania. Z voľnočasových aktivít je možné využiť návštevu neďalekých rančov, jazdu na koni

a lanový park. Do strediska vedie cykloturistická trasa a 4 turistické trasy. K dispozícii je i požičovňa bicyklov.

V okruhu približne 2 kilometrov sa nachádza ďalších 5 jaskýň, ktoré však nie sú sprístupnené. Do strediska vedie

železničná trať.

Geravy – Táto horská planina sa nachádza v katastri obce Dedinky. Stredisko je vybavené horským hotelom

s kapacitou 60 osôb, ktorý je najvyššie položeným hotelom v Slovenskom raji. Je tu zavedená sedačková

lanovka, ktorá spája horskú planinu s obcou Dedinky. Trasa lanovky je dlhá takmer 2 000 m s prevýšením

221 m, s prepravnou kapacitou 270 osôb v jednom smere. Lanovka je však v súčasnosti dlhodobo mimo

prevádzky. K stredisku Geravy je možné dostať sa v rámci túry cez Zejmarskú roklinu (vstup do rokliny z časti

Mlynky - Biele Vody). V stredisku je možnosť stravovania a hipoturistiky. V blízkosti sa nachádza malá vodná

nádrž Okrúhla jama.

Píla – Administratívna časť obce Hrabušice sa nachádza približne 7 km južne od obce. Je východiskovým bodom

pre turistické trasy do rokliny Piecky a Veľký Sokol. K dispozícii sú tu 3 identifikované ubytovacie zariadenia

s celkovou kapacitou 40 osôb a možnosťou stravovania. Nachádza sa tu aj záchytné parkovisko. Do strediska

vedia cyklotrasa, ktorá čiastočne vedie po cestnej komunikácii. V okolí sa nachádza vodná nádrž Blajzloch.

Novoveská Huta – Stredisko je mestskou časťou mesta Spišská Nová Ves, ktorá leží približne 6 km od centra

mesta. Nachádza sa tu východisko niekoľkých turistických trás spolu s cyklotrasami. Situovaná je v tichom

prostredí, a zároveň je prepojená s okresným mestom. Je východiskovým miestom pre túry v menej náročnom

teréne a zároveň je prepojená turistickými trasami s ďalšími strediskami ako Dedinky, Mlynky, Čingov alebo

Kláštorisko. Turisti môžu využiť ubytovacie kapacity priamo v mestskej časti s celkovou identifikovanou

kapacitou 55 osôb alebo s prihliadnutím na dobré dopravné spojenie a priamym spojením mestskej verejnej

dopravy je možné využiť aj ubytovacie kapacity mesta Spišská Nová Ves. Do strediska vedú v smere od mesta 2

značené cykloturistické trasy. Jedna z cyklotrás sa odpája a vedie po turistickej trase v smere na Košiarny

briežok a späť do mesta. Z voľnočasových aktivít je možné využiť všetky možnosti mesta Spišská Nová Ves ako

zoo, kúpalisko s plavárňou, športové letisko s možnosťou absolvovať parašutistické zoskoky či vyhliadkové lety,

lanový park, múzeá, galéria, kiná, divadlá či návšteva historických pamiatok. V intraviláne mesta sa nachádza

prímestské lyžiarske stredisko Rittenberg a v časti Grajnár lesný športový areál s bežkárskymi okruhmi.

49

2.2. Sekundárna ponuka v destinácii Slovenský raj

Ubytovanie

Ubytovacie kapacity v destinácii Slovenský raj boli skúmané v čase prípravy marketingovej stratégie (rok 2014)

prostredníctvom prieskumu verejne dostupných informácií a doplnené o osobné vyjadrenia predstaviteľov

miestnych kľúčových hráčov. Hlavným cieľom analytickej časti je vytvorenie súčasného obrazu, aké možnosti

ubytovania sú propagované a ponúkané potenciálnemu turistovi. Do úvahy boli vzaté všetky ubytovacie

zariadenia propagované obecnými stránkami, ubytovacími portálmi, ako aj internetovými portálmi konkrétnych

zariadení. Je potrebné podotknúť, že napriek aktívnej on-line propagácii identifikovaných ubytovacích

zariadení, nie všetky zariadenia sú v prevádzke a prípadné neaktuálne a neoveriteľné informácie neumožnili

jednoznačnú identifikáciu. Z dôvodu aktuálnosti a relevancie kvantitatívnych údajov v rámci analýzy

identifikovaných zariadení v území ÚROVNE 1 boli zariadenia spätne overované prostredníctvom komunikácie

s dotknutými obcami, resp. priamo s prevádzkovateľmi zariadení.

V rámci spracovania území ÚROVNE 2 a 3 analýza berie do úvahy všetky identifikované ubytovacie zariadenia

bez spätného overovania. Kvantitatívne údaje zariadení z území ÚROVNE 2 a 3 majú len informatívny účel a pre

marketingovú stratégiu destinácie nemajú kľúčovú výpovednú hodnotu. V destinácii Slovenský raj (ÚROVEŇ 1)

bolo identifikovaných 232 aktuálne prevádzkovaných ubytovacích zariadení rôznych kategórií s ubytovacou

kapacitou viac ako 4 600 lôžok. Jedná sa o zariadenia, ktoré sú oficiálne využívané na podnikateľskú činnosť.

Poznámka: Kategorizácia ubytovacích zariadení bola spracovaná na základe verejne dostupných dát k

decembru 2013 až marcu 2014 pre účely analýzy agregátnej primárnej / sekundárnej ponuky marketingovej

stratégie. Nepredstavuje exaktnú katalógovú databázu.

Mapa 5 Identifikácia ubytovacích zariadení v destinácii Slovenský raj (obce ÚROVNE 1)


50

Graf 6 Podiel ubytovacích kapacít (lôžok) podľa kategórií - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1)

Zdroj: vlastné spracovanie

Pozn.: Na základe kategorizácie podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried č. 277/2008 Z. z.

Tabuľka 17 Počet lôžok podľa kategórií ubytovacích zariadení - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1)

Kategória Počet zariadení Pevné lôžka Prístelky Celková kapacita

Hotel *** 6 335 49 384

Hotel ** 4 192 27 219

Hotel * 4 185 28 213

Penzión 57 1 118 236 1 359

Turistická ubytovňa 54 915 88 1 013

Motorest 1 20 0 20

Autokemping 3 190 0 190

Chata 71 734 131 865

Ubytovanie v súkromí 32 283 81 364

Celkový súčet 232 3972 640 4 627

Zdroj: vlastné spracovanie Poznámka: V čase overovania aktuálnosti zariadení nebola zo strany obce identifikovaná možnosť kempingu,

resp. autokempingu na verejnom priestranstve v správe hotela Priehrada (Dedinky). V analytických tabuľkách je

identifikovaná existencia zariadenia bez prevádzkovateľom odhadovanej kapacity.

Tabuľka 18 Počet lôžok - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1)

Obec Počet zariadení Pevné lôžka Prístelky Celková kapacita

Arnutovce 2 21 12 33

Betlanovce 6 54 16 70

Dedinky 23 272 75 357

Hrabušice 62 1 007 114 1 121

Letanovce 1 8 2 10

Mlynky 27 427 54 481

Smižany 55 826 160 986

Spišská Nová Ves 26 767 135 907

Spišské Tomášovce 16 273 18 291

Stratená 6 106 34 140

Vernár 7 206 18 224

Vydrník 1 5 2 7

Celkový súčet 232 3 972 640 4 627


51

Mapa 6 Koncentrácia ubytovacích kapacít všetkých kategórií v destinácii Slovenský raj


Na základe rozloženia jednotlivých ubytovacích zariadení je možné konštatovať vyššiu koncentráciu

ubytovacích zariadení v severnej časti národného parku, avšak je potrebné podotknúť, že kategórie

ubytovacích kapacít sú rozložené pomerne rovnomerne. Charakteristickým pre sledované územie je vysoký

podiel súkromných chát v destinácii a jej okolí. Každá zo vstupných brán je zároveň aj miestom

s vyššou koncentráciou rôznych ubytovacích kapacít.

Tabuľka 19 Počet lôžok podľa kategórií ubytovacích zariadení - blízke okolie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 2)

Kategória Počet zariadení Pevné lôžka Prístelky Celková kapacita

Penzión 16 328 40 368

Turistická ubytovňa 3 98 0 98

Chatová osada 1 70 0 70

Chata 17 167 19 186

Ubytovanie v súkromí 7 61 8 69

Celkový súčet 44 724 67 791


V blízkom okolí destinácie Slovenského raja (ÚROVEŇ 2) bolo identifikovaných 44 ubytovacích zariadení

rôznych kategórií s celkovou kapacitou takmer 800 lôžok, ktoré v prípade plnej vyťaženosti ubytovacích kapacít

destinácie môžu byť užitočné.

52

Graf 7 Podiel ubytovacích kapacít (lôžok) podľa kategórií - blízke okolie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 2)


Tabuľka 20 Počet lôžok - blízke okolie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 2)

Lokalita Počet zariadení Pevné lôžka Prístelky Celková kapacita

Betliar 4 70 28 98

Danišovce 2 79 0 79

Dobšiná 7 142 3 145

Dravce 1 10 0 10

Harichovce 2 14 2 16

Hnilčík 11 176 5 181

Spišské Bystré 5 57 7 64

Spišský Hrušov 1 15 3 18

Spišský Štiavnik 2 28 9 37

Spišský Štvrtok 9 133 10 143



V širšom okolí destinácie Slovenský raj (ÚROVEŇ 3) boli identifikované najviac viditeľné ubytovacie zariadenia,

ktoré predstavujú prípadnú doplnkovú ponuku pre turistov, ktorí sa rozhodnú predĺžiť si pobyt v Slovenskom

raji aj návštevou blízkeho regiónu Spiša. Podľa informácií v čase prieskumu (marec 2014) sa jedná o kapacitu

viac ako 4 000 lôžok v ubytovacích zariadeniach rôznej kategórie v mestách a obciach: Kežmarok, Levoča,

Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Vrbov, Krompachy, Gelnica a ďalšie.

Hotely

V destinácii Slovenský raj sa nachádza pomerne malý počet hotelových zariadení (spolu identifikovaných 15),

z toho 6 hotelov kategórie 3*. V celom sledovanom území destinácie absentujú hotely vyššej 4* a najvyššej

kategórie 5*. Kým hotely tvoria 6,47 % z celkového počtu ubytovacích zariadení, zabezpečujú 17,63 % všetkých

ubytovacích kapacít. Priemerná kapacita hotelov je bezmála 55 lôžok.

Najviac hotelových ubytovacích kapacít sa nachádza v meste Spišská Nová Ves a obciach Smižany a Hrabušice.

Destinácia Slovenského raja má tiež k dispozícii 1 horský hotel v lokalite Geravy (obec Smižany) s kapacitou 60

lôžok.

53

Tabuľka 21 Kapacity identifikovaných hotelov v jednotlivých obciach

Lokalita Hotel * Hotel ** Hotel *** Celkový súčet

Dedinky 33 44 77

Hrabušice 61 34 95

Mlynky 50 50

Smižany 109 115 224

Spišská Nová Ves 114 175 289

Spišské Tomášovce 71 71

Stratená 10 10


Zdroj: vlastné spracovanie Poznámka: Podľa aktualizovaných informácií hotelové zariadenie v obci Stratená je mimo prevádzky. Mapa 7 Lokalizácia identifikovaných hotelových zariadení podľa kategórii v destinácii Slovenský raj (obce ÚROVNE 1)


Zariadenia hotelového typu sú zastúpené v severnej a južnej časti pomerne rovnomerne. V južnej časti sa

nachádzajú 4 zariadenia s celkovou kapacitou vyše 130 lôžok, severná časť disponuje 7 zariadeniami s celkovou

kapacitou takmer 400 lôžok. Zvyšné 4 hotely s celkovým počtom lôžok 289 sa nachádzajú v meste Spišská Nová

Ves.

Penzióny

Ubytovacia kapacita penziónov v Slovenskom raji tvorí 29 %, a tým aj najväčší podiel na celkovom počte

všetkých ubytovacích kapacít v destinácii. Najväčšia koncentrácia penziónov sa nachádza v lokalitách hlavných

vstupných brán a ich okolí. Práve v obciach Dedinky, Hrabušice, Mlynky, Smižany, Stratená, ktoré sa nachádzajú

priamo na území Slovenského raja, v blízkosti turistických chodníkov a výletných lokalít, sa nachádza

42 penziónov disponujúcich 60 % podielom na celkovej kapacite lôžok všetkých penziónov v sledovanom území

(ÚROVEŇ 1). Identifikované penzióny sú rôzneho charakteru od nízko štandardných, cez rodinné prevádzky až

54

po penzióny vyššej úrovne, ktoré svojou vybavenosťou prevyšujú v niektorých prípadoch aj hotelové

zariadenia. Spomedzi 57 identifikovaných penziónov v prevádzke v sledovanom území vyčnieva Penzión Venuša

*** v Spišskej Novej Vsi, ktorý sa v roku 2011 v rámci hodnotenie časopisu Trend dostal na zoznam top 10

najlepších penziónov Slovenska.

Mapa 8 Lokalizácia identifikovaných penziónov - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1)


Z hľadiska marketingovej stratégie pre riešenú destináciu je dôležité, aby aj prevádzkari penziónov propagovali

prostredníctvom svojich kanálov celkovú ponuku Slovenského raja. Z identifikovaných penziónov minimálne 38

zariadení môže prispieť k rozvoju cestovného ruchu odkazovaním na oficiálne informačné stránky destinácie.

Tabuľka 22 Kapacita identifikovaných penziónov - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1)

Lokalita Pevné lôžka Prístelky Celková kapacita

Arnutovce 14 10 24

Betlanovce 18 5 23

Dedinky 44 12 56

Hrabušice 264 18 282

Mlynky 83 22 105

Smižany 189 75 264

Spišská Nová Ves 180 44 229

Spišské Tomášovce 76 6 82

Stratená 86 34 120

Vernár 164 10 174

Celkový súčet 1 118 236 1 359


55

Turistické ubytovne, chaty a ostatné kategórie ubytovacích zariadení

Ubytovacie kapacity na úrovni turistického ubytovania, chát či ubytovania v súkromí a ostatných

identifikovaných zariadení tvoria spolu vyše 3 900 lôžok. Najväčší počet týchto ubytovacích kapacít sa nachádza

v obciach: Hrabušice (744 lôžok), Smižany (498 lôžok), Spišská Nová Ves (389 lôžok) a Mlynky (326 lôžok).

Mapa 9 Lokalizácia identifikovaných zariadení ostatných kategórií - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1)


Tabuľka 23 Prehľad kapacít ostatných kategórií - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1)

Lokalita Autokemping Chata Motorest Turistická ubytovňa

Ubytovanie v súkromí

Celkový súčet

Arnutovce 9 9

Betlanovce 15 5 20 7 47

Dedinky 87 94 43 224

Hrabušice 175 114 285 170 744

Letanovce 10 10

Mlynky 157 20 140 9 326

Smižany 366 132 498

Spišská Nová Ves 17 270 102 389


Stratená 10 10

Vernár 50 50

Vydrník 7 7

Celkový súčet 190 865 20 1 013 364 2 452


56

Ubytovacie zariadenia ostatných kategórií tvoria podstatný podiel na celkovej kapacite sledovaného územia.

Ubytovacie kapacity predmetnej kategórie nachádzajúce sa priamo v území Slovenského raja, respektíve v jeho

najbližšom okolí (ÚROVNE 1), tvoria viac než polovičný podiel na všetkých lôžkach destinácie. Väčšinou sa jedná

o rôzne zariadenia s kapacitami do 50 lôžok, len 10 prevádzok prevyšuje túto kapacitu. Z hľadiska schopnosti

ubytovať nárazovo viac návštevníkov je nutné spomenúť zariadenia, ktoré sú sumarizované v uvedenej

tabuľke.

Tabuľka 24 Vybrané ubytovacie zariadenia ostatných kategórií - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1)

Kategória Názov Lokalita Celková kapacita

Prevádzka

Autokemping Ďurkovec Spišské Tomášovce 200 Mimo prevádzky

Autokemping Autocamping Podlesok Hrabušice 175 Aktívna

Chatová osada Detský tábor Radosť Hrabušice 171 Sezónna prevádzka

Chatová osada Kláštorisko Hrabušice 92 Mimo prevádzky

Turistická ubytovňa Limba Spišská Nová Ves 160 Aktívna

Turistická ubytovňa Internát Hotelovej akadémie Spišská Nová Ves 90 Aktívna

Turistická ubytovňa Nita Mlynky 64 Aktívna

Chata Čingov Smižany 51 Aktívna


Turistické ubytovne v Slovenskom raji predstavujú podstatný podiel na celkových ubytovacích kapacitách.

Najväčšia časť zariadení je lokalizovaná v severnej časti Slovenského raja. 54 identifikovaných turistických

ubytovní a ubytovacích zariadení, ktoré podľa metodiky spadajú do tejto kategórie, nachádzajúcich sa

v Slovenskom raji a jeho najbližšom okolí, disponujú 1 013 lôžkami. Najväčšia koncentrácia turistických

ubytovní je v obciach Hrabušice (22 zariadení) a Smižany (11 zariadení) a obec Dedinky (6 zariadení).

Chaty v národnom parku a jeho najbližšom okolí (ÚROVEŇ 1) sú reprezentované 77 zariadeniami. Vo väčšine

prípadov ide o menšie súkromné zariadenia s kapacitou do 25 lôžok. Len 2 zariadenia v Smižanoch disponujú

vyšším počtom lôžok (31 a 50 lôžok).

Chatové osady sa priamo na území Slovenského raja nachádzajú 2, a to v katastri obce Hrabušice (231 lôžok).

Podľa vyjadrení samosprávy obce Hrabušice sú aktuálne obe zariadenia mimo prevádzky. Chatová osada –

Detský tábor Radosť sa primárne zameriava na školy a predškolské zariadenia, ale svoje služby ponúka aj

individuálnym turistom (otvorená je v letnej sezóne). Chatová osada spojená s turistickou chatou na Kláštorisku

je kľúčovým zariadením pre všetkých turistov, ktorí prechádzajú územím, nakoľko dané zariadenie je jediné v

dosahu 3 km.

Autokempingy v destinácii sú reprezentované štyrmi zariadeniami. Autokemping na Podlesku (Hrabušice) je

prevádzkovaný nonstop so štandardnou ponukou. Okrem toho v obci Dedinky pri Hoteli Priehrada je verejný

priestor s možnosťou prenocovania vo forme kempovania, respektíve bivakovania. Daný priestor disponuje aj

verejnými sociálnym zariadením. Kempovanie je možné aj v obci Betlanovce v rámci služieb Autocampingu

Betlanovce. Ďurkovec (Spišské Tomášovce) je aktuálne mimo prevádzky.

Motel – V Slovenskom raji je prevádzkované len jedno zariadenie s oficiálnou kategóriou motel/motorest. Ide

o motel v Mlynkách s celkovou kapacitou 20 lôžok.

Ubytovanie v súkromí predstavuje podiel vo výške 5,58 % na celkových ubytovacích kapacitách destinácie.

Zariadenia sú väčšinou súkromné prevádzky s priemernými kapacitami do 10 lôžok.

57

Vybavenosť ubytovacích zariadení

Vysoký počet hotelov má k dispozícii rôzne možnosti wellness, no spomedzi prvkov sa orientujú hlavne

na saunovanie, masážne a regeneračné procedúry. Podobne to je aj v prípade spoločenských možností, kde

hlavným prvkom v prípade hotelov sú hotelové bary a s nimi spojené možnosti spoločenských hier, ako sú

elektronické šípky, biliard, premietanie filmov a živá hudba. Vysoký počet hotelov ponúka možnosti športového

vyžitia vo svojich zariadenia, jedná sa najmä o fitnes centrá, plavecké bazény a tenisové kurty.

Graf 8 Pomer vybavenosti hotelov doplnkovými službami


Vyšší počet penziónov svoje aktivity orientuje len na základné služby ubytovania. Hlavným prvkom doplnkových

služieb sú bary a spoločenské miestnosti zariadení ponúkajúce možnosti aktivít v podobe spoločenských hier,

ako sú elektronické šípky, biliard a podobne. Z hľadiska vybavenosti ako pozitívum je možné vnímať existenciu

penziónov disponujúcich vlastným zázemím pre pohybové a športové činnosti. Ako je možné vidieť na grafe,

prevádzkovatelia penziónov považujú ako internetové pripojenie, tak aj Wifi pripojenie za samozrejmú službu.

Graf 9 Pomer vybavenosti penziónov doplnkovými službami


58

Pri chatových zariadeniach je, rovnako ako u penziónov, hlavným prvkom ponuka spoločenských aktivít.

V porovnaní s penziónmi, veľká časť chát ponúka aj možnosť úschovy bicyklov. Vybavenosť identifikovaných

chát zodpovedá bežným štandardom, nakoľko chaty sa orientujú na menej náročné návštevnícke segmenty.

Graf 10 Pomer vybavenosti chát doplnkovými službami


Turistické ubytovne sa orientujú najmä na základné služby ubytovania. Ako vyplýva z prehľadu v grafe,

z doplnkových služieb poskytujú možnosti uschovania bicyklov, využitia spoločenských miestností, biliardu,

stolového futbalu, ping-pongu, šípok a kútikov či preliezok pre deti.

Graf 11 Pomer vybavenosti turistických ubytovní doplnkovými službami


59

Tabuľka 25 Prehľad vybavenosti ubytovacích zariadení doplnkovými službami (obce ÚROVNE 1)

Kategória doplnkovej služby Hotel (15) Penzión (57) Chata (71) Turistická ubytovňa (54)

Kongresové služby 7 0 0 1

Úschovňa bicyklov 4 15 33 26

Požičovňa lyží 2 2 4 0

Požičovňa bicyklov 4 6 4 0

Jazda na koni 4 6 0 2

Obchodné služby 4 1 0 1

Pohybové športové činnosti 5 16 7 7

Wellness 10 13 5 4

Spoločenské činnosti 14 38 39 18

Deti 10 8 11 12

Internetové pripojenie 4 27 6 11

WiFi 7 20 6 10


Stravovanie

Na území Slovenského raja a v jeho blízkom okolí bolo v súčasnom období možné identifikovať 84 stravovacích

zariadení rôznych kategórií. Z uvedeného počtu vyše 15 zariadení patrí priamo k ubytovacím zariadeniam.

Celkovo bola identifikovaná kapacita vyše 6 000 miest. Nakoľko nebolo možné identifikovať počet miest

u všetkých stravovacích zariadení, celková kapacita sa môže líšiť. Navyše, vzhľadom na pomerne ľahký vstup

do odvetvia (podnikania) v tomto sektore sa uvedené čísla môžu v pomerne krátkej dobe výrazne zmeniť

prílevom nových podnikateľov či zánikom už existujúcich.

Stravovacie zariadenia sú koncentrované najmä v južných a severných vstupných bránach a blízkom okolí.

Naďalej prevládajú stravovacie služby v meste Spišská Nová Ves, ktoré je administratívnym, hospodárskym,

kultúrnym a spoločenským centrom regiónu. Turisti majú možnosť občerstvenia aj v centrálnych častiach

národného parku (Kláštorisko, Geravy).

Graf 12 Percentuálny podiel stravovacích zariadení podľa kategorizácie

Zdroj: Mesto Spišská Nová Ves, vlastné spracovanie

60

Z množstva reštaurácií kvalitatívne vyčnievajú dve zariadenia prevádzkované v Spišskej Novej Vsi, ktoré sa

umiestnili na listine najlepšie hodnotených slovenských reštaurácií periodika Trend (2012). Z hodnotenia

v spomínanom periodiku je vhodné spomenúť: „Sottopassagio zamerané na taliansku kuchyňu stále ukazuje

cestu, ako sa to dá, bez špekulovania a priamočiaro. Patrí medzi svetlé príklady toho, že aj na východe

Slovenska je dobrý servis čoraz menšou zriedkavosťou.“ Trend v podobnom duchu hodnotí aj druhé zariadenie:

„Spišskonovoveská reštaurácia Nostalgie má už za sebou štrnásť rokov existencie. Je podnikom, ktorý ako prvý

domácim ukázal, že je absolútne normálne, keď je obsluha milá, priateľská a hosť sa pri návšteve môže cítiť ako

doma.“ Z hľadiska objektivity nie je možné kvalitatívne hodnotiť všetky reštaurácie, nakoľko každá má

individuálnu kuchyňu, ako aj cieľovú klientelu.

Tabuľka 26 Prehľad obcí podľa počtu typov zariadení

Obec / Kategória Bufet Cukráreň - zmrzlináreň Fast food Pizzeria Reštaurácia

Reštaurácia - pizzeria Salaš

Celkový súčet

Dedinky 1 5 6

Hrabušice 1 4 5

Hranovnica 1 2 3

Letanovce 1 1

Mlynky 1 1

Smižany 1 2 1 7 11

Spišská Nová Ves 10 8 5 19 8 50


Stratená 3 3

Celkový súčet 5 12 8 8 42 8 1 84

Zdroj: Mesto Spišská Nová Ves, Vlastné spracovanie

Podporné služby

Mesto Spišská Nová Ves ako administratívne, hospodárske, kultúrne a spoločenské centrum destinácie

Slovenský raj predstavuje významné miesto pre turistov z hľadiska komplexnej občianskej vybavenosti

a ponuky služieb, nevyhnutných aj doplnkových pre potreby návštevníkov destinácie. Okrem ubytovacích

a stravovacích kapacít ide najmä o: turistické informačné centrum s úschovňou batožiny, bankové

a zmenárenské služby, lekársku starostlivosť, autobusovú a železničnú stanicu, čerpacie stanice, taxi služby,

autoservisy, poštové služby, obchodné služby, práčovne, záchranné zložky, kultúrne a spoločenské zariadenia

(múzeá, divadlá, galéria, kiná, kultúrne centrá), športové zariadenia (športová hala, fitnes centrá, minigolf park,

letné kúpalisko a krytá plaváreň, skatepark, lanový park, zimný a futbalový štadión, atletický štadión, bowling

a kolky, tenisové kurty), rekreačné zariadenia (wellness).

Z hľadiska komplexnej dostupnosti podporných a doplnkových služieb sú pre destináciu Slovenský raj

dôležitými aj obce Smižany a Hrabušice. Obe disponujú okrem základných služieb cestovného ruchu aj

podpornými službami, ako sú napríklad informačné centrá. Smižany disponujú aj bankomatmi, supermarketom,

čerpacou stanicou a autoservismi.

Podporné služby v podobe turistických informačných kancelárií sú situované v destinácii v katastri obcí: Spišská

Nová Ves, Smižany, Spišské Tomášovce, Hrabušice a Dobšiná. Zariadenia sú zväčša prevádzkované celoročne.

V aktuálnom období sa realizuje výstavba nového turistického informačného centra pri záchytnom parkovisku

k Dobšinskej ľadovej jaskyne v obci Stratená.

61

Mapa 10 Lokalizácia turistických informačných centier


Informačné centrum Správy Národného parku Slovenský raj má v systéme informačných centier osobitné

postavenie. Jednak tým, že je prevádzkované a plne financované štátnou inštitúciou – Správou Národného

parku Slovenský raj, ale aj skutočnosťou, že väčšina turistických informačných centier sa nachádza v centrách

miest či obcí a mimo samotného územia národného parku. Toto informačné centrum spolu s informačným

centrom Čingov Trek Cafe plní nezastupiteľnú funkciu informovania návštevníkov priamo v teréne

v najvýznamnejších turistických centrách. Dôležité je, že informácie podáva priamo profesionálny zamestnanec

Správy Národného parku Slovenský raj.

Tabuľka 27 Prehľad turistických informačných centier

Názov Lokalita Priemerné otváracie hodiny

Leto Zima

TIC Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves 8.00 – 19.00 9.00 – 17.00

TIC Smižany Smižany 9.00 – 17.00 8.00 – 16.00

TIC Čingov - Trek Cafe Spišské Tomášovce 8.00 – 18.00 8.00 – 18.00

TIC Hrabušice Hrabušice 7.00 – 20.00 7.00 – 17.00

TIC Autocamping Podlesok Hrabušice nonstop nonstop

TIC Správy NPSR - Podlesok Hrabušice 7.30 – 15.00 zatvorené

TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa Stratená pripravovaná prevádzka

TIC Dobšiná Dobšiná 7.00 – 15.30 7.00 – 15.30


62

Požičovne automobilov sú v prípade potreby prevádzkované v okresných mestách Spišská Nová Ves a Rožňava.

Najbližšie čerpacie stanice sú prevádzkované v Spišskej Novej Vsi, Smižanoch, Spišskom Štvrtku, Dobšinej

a Markušovciach. Zmenárenské služby sú poskytované predovšetkým v pobočkách bánk v Spišskej Novej Vsi a

aj niektoré ubytovacie zariadenia disponujú touto službou na recepciách. Samostatné prevádzky zmenární sú

v mestách Spišská Nová Ves a Dobšiná. Až na výnimku piatich obcí, poštovými službami disponujú všetky

kľúčové obce skúmaného územia.

Z hľadiska podporných služieb občianskej vybavenosti je destinácia Slovenského raja vybavená v rámci regulatív

ochrany prírodného dedičstva primerane. Hlavným identifikovaným nedostatkom je slabá dostupnosť

bankomatov, ktoré sa priamo v obciach Slovenského raja nenachádzajú (najbližšími možnosťami sú obec

Smižany a mestá Spišská Nová Ves a Dobšiná).

Doprava a dostupnosť

Polohu destinácie Národného parku Slovenský raj možno nazvať centralizovanou vzhľadom na celé územie

Slovenskej republiky. Slovenský raj je dostupný sieťami cestnej komunikácie, vrátane čiastočného diaľničného

pripojenia a železničných tratí. Z hľadiska lokálnej dostupnosti existujú pravidelné funkčné linky verejnej

dopravy – pravidelnej medzimestskej autobusovej a železničnej prepravy. Z hľadiska leteckej dopravy sú

najbližšie situované medzinárodné letiská Poprad-Tatry a Košice. V destinácii je k dispozícii športové letisko

v Spišskej Novej Vsi a vzletová/pristávacia plocha v Hrabušiciach na Podlesku.

Dostupnosť automobilovou dopravou

Dostupnosť územia destinácie Slovenský raj a obcí blízkeho okolia je z hľadiska automobilovej prepravy

zabezpečená najmä cestnou infraštruktúrou ciest II. a III. triedy. V súčasnosti hlavnými prístupovými trasami sú

cesty I. triedy a čiastočne diaľničné pripojenie D1:

Prístup zo severozápadu (západu) a severovýchodu prostredníctvom D1 do Spišského Štvrtku a

Levoče,

Prístup v smere východ – západ zabezpečený cestou I/18 – západ, koridor budovania diaľnice D1

(dopravný uzol Poprad),

Prístup v smere sever – juh je zabezpečená cestou I/67 – Lysá Poľana – Poprad – Vernár –

Rožňava,

V smere od západu je prevádzkovaná cesta I/67 – Banská Bystrica – Vernár – Pusté Pole, kde sa

pripája na I/67.

Cieľové obce Slovenského raja sú dostupné aj štyrmi cestami II. triedy (II/533, II/535, II/536, II/546). Z hľadiska

cestovného ruchu predmetné trasy ponúkajú turistovi po ceste do Slovenského raja miesta záujmu blízkeho

a širšieho okolia. Cesty dostupné v smere sever – východ spájajú historické banské miesta (II/533, II/536), ako

sú Spišská Nová Ves, Levoča, ktorých atrakcie majú potenciál spestriť cestovateľovi zážitok z prepravy

do Slovenského raja. Cestná sieť III. triedy umožňuje prístup do všetkých obcí Slovenského raja. Tieto cesty sa

tiahnu prevažne kopcovitým terénom s prešpikovanými kaskádami. V budúcnosti hlavnou prístupovou cestnou

trasou do destinácie Slovenského raja bude aktuálne budovaná diaľnica D1 (E 50).

Z hľadiska dopravnej dostupnosti destinácie Slovenský raj, ako aj prepravy v nej, je veľmi zlý, ba v niektorých

častiach až nebezpečný stav vozoviek cestných komunikácií spájajúcich severnú a južnú časť destinácie. Mnohé

úseky cestných komunikácií potrebujú akútnu opravu. Pozitívom je skutočnosť, že oprava niektorých úsekov

(Dedinky – Mlynky, Spišské Tomášovce – Smižany) je už z časti zastrešená v plánoch projektu Košického

samosprávneho kraja spolufinancovaného nenávratným finančným príspevkom z Regionálneho operačného

programu.

63

Tabuľka 28 Prehľad dostupnosti vstupných brán autom z krajských miest

Mesto Spišská Nová Ves Hrabušice Smižany Dedinky Mlynky Stratená Priemer

Prešov 59 66 57 97 93 97 78,36

Košice 85 92 84 93 95 93 95,00

Banská Bystrica 124 110 103 100 102 93 114,55

Žilina 133 123 115 145 147 138 151,64

Trenčín 171 164 163 196 208 185 181,17

Trnava 199 192 191 192 194 181 191,50

Nitra 208 194 167 184 186 177 211,91

Bratislava 223 216 215 216 218 205 215,50

Zdroj: vlastné spracovanie; Poznámka: Dostupnosť je vyjadrená v minútach.

Mapa 11 Časová dostupnosť destinácie Slovenský raj automobilom z jednotlivých okresov Slovenska


Tabuľka 29 Dostupnosť automobilovou dopravou z okolitých krajín

Mesto Spišská Nová Ves Smižany Hrabušice Dedinky Mlynky Stratená

Praha 365 355 356 382 384 372

Brno 267 258 259 286 288 276

Budapešť 240 235 224 210 212 206

Miškolc 156 159 159 125 128 123

Varšava 370 361 361 394 396 383

Krakov 163 153 154 186 188 176

Viedeň 268 259 260 259 261 248

Užhorod 160 163 167 184 186 182


64

Statická doprava – parkovanie

Parkovací systém v sledovanom území národného parku je riešený verejne dostupnými záchytnými

parkoviskami. V južných nárazníkových obciach Dedinky (kapacita 150 áut) a Mlynky (kapacita 100 áut) sú

situované dve parkoviská s celkovou kapacitou 250 miest. V južnej zóne Slovenského raja najväčšie parkovisko

je prevádzkované v Stratenej v časti Dobšinská Ľadová Jaskyňa (kapacita 250 áut). Parkovisko sa nachádza aj

pri Ranči pod Ostrou skalou (kapacita 15). V severnej zóne národného parku v obci Hrabušice sú dostupné

parkoviská na Podlesku (kapacita 120 áut), na hrabušickej Píle (kapacita 35 áut). Na Čingove sú prevádzkované

parkoviská pri Lesnici (kapacita 100 áut), pri rázcestí (kapacita 18 áut) a parkovisko Ďurkovec. Okrem

uvedených parkovísk záchytné verejné parkoviská v meste Spišská Nová Ves a v okolitých obciach.

Tabuľka 30 Prehľad hlavných verejných parkovísk v Národnom parku Slovenský raj

Lokalita parkoviska Obec

Ranč pod Ostrou skalou Stratená

Parkovisko Čingov Spišské Tomášovce

Čingov, Ďurkovec Spišské Tomášovce

Podlesok Hrabušice

Dobšiná Dobšiná

Dobšinská Ľadová Jaskyňa Stratená

Dedinky Dedinky

Píla Hrabušice

Mlynky Mlynky


Na základe dostupných informácií je možné konštatovať celkovú kapacitu verejných parkovísk o počte 788. Je

potrebné však podotknúť, že v sledovanom území národného parku je kapacita parkovacích miest vyššia,

nakoľko existujú aj neoficiálne parkoviská, resp. miesta, ktoré oficiálne nie sú vedené ako záchytné parkoviská.

Okrem toho z vyše troch stoviek ubytovacích zariadení väčšina disponuje vlastnými parkovacími kapacitami.

Cyklistická doprava

Prvok dostupnosti destinácie predstavuje aj napojenie destinácie na cykloturistické trasy národného významu,

tzv. cyklomagistrály. Destinácia má existujúce napojenie predovšetkým na 2 cyklomagistrály. Obce Dedinky a

Mlynky sú napojené na Hnileckú cyklomagistrálu, ktorá vedie cez Nálepkovo, Mníšek nad Hnilcom až k vodnej

nádrži Ružín v obci Margecany. Hrabušice a zároveň aj stredisko Podlesok je počiatočným bodom pre 173 km

dlhú Spišskú cyklomagistrálu vedúcu až na Prielom Dunajca. Do širšieho okolia destinácie zasahuje aj

Hornádska cyklomagistrála v smere na Biely potok. Zároveň možno konštatovať, že územie Slovenského raja je

prostredníctvom siete cykloturistických trás a cyklotrás prepojené do širšieho územia regiónov Spiš a Gemer.

Príkladom je trasa vedúca zo Spišských Tomášoviec cez Smižany až do Spišského Podhradia k UNESCO pamiatke

Spišský hrad. K hradu a predtým ešte do Žehry (taktiež UNESCO lokalita) vedie i spomínaná Spišská

cyklomagistrála z Mýta v Hrabušiciach.

Železničná doprava

Cieľové obce Slovenského raja sú dostupné dvoma železničnými traťami.

Trať číslo 173 (Červená Skala – Margecany) spája turistické strediská v Slovenskom raji, ako sú: Dobšinská

Ľadová Jaskyňa, Stratená, Dedinky, Mlynky, Hnilec. Po danom úseku je v prevádzke 28 pravidelných liniek.

Z technického hľadiska na trati zaujme 281 mostných objektov a predovšetkým najväčší viadukt pri Telgárte

s hlavným oblúkom s rozpätím 32 m, ako aj množstvo tunelov s celkovou dĺžkou 3 800 m. Technicky zaujímavá

je tzv. Telgártska slučka – špirálový tunel nachádzajúci sa na úseku trate v Banskobystrickom kraji o polomere

400 m s dĺžkou 1 239 m, ktorý rieši nárast nadmorskej výšky o 31 m v stúpaní do sedla Besník. Ako už bolo

spomenuté, trať prechádza rázovitým terénom a pretína územie Národného parku Slovenský raj, ktorý patrí

medzi najkrajšie chránené územia Slovenska. Z turistických zaujímavostí možno na tejto trati nájsť Dobšinskú

ľadovú jaskyňu, vodnú nádrž Palcmanská Maša a vodnú nádrž Ružín.

65

Na železničnej trati číslo 180, spájajúcej mestá Bratislava a Košice – severným železničným ťahom, sú dostupné

turistické strediská sledovaného územia: Spišská Nová Ves, Smižany, Spišské Tomášovce, Letanovce a Vydrník.

Na danej trati premáva denne až celkovo 128 vlakových spojení.

Časová dostupnosť z krajských miest vlakovou prepravou do administratívneho centra Spiša je pomerne

prijateľná, nakoľko zo Spišskej Novej Vsi je možné sa dopraviť linkami autobusovej prepravy do všetkých

kľúčových vstupných brán. Obce Mlynky, Dedinky a Stratená vlakovou prepravou sú časovo prijateľné pre

mestá Prešov, Košice a Banská Bystrica. Z ostatných krajských miest preprava najrýchlejšou linkou prevyšuje

3 hodiny. Zaujímavosťou je spoločná vlaková zastávka obcí Hrabušice a Vydrník, nakoľko turista cestujúci

vlakom oficiálne nenájde vlakový spoj do Hrabušíc. Avšak zo zástavky Vydrník je pomerne krátkou prechádzkou

dostupná aj obec Hrabušice.

Tabuľka 31 Prehľad dostupnosti z krajských miest najrýchlejšími vlakovými spojeniami

Mesto Spišská Nová Ves

Vydrník (Hrabušice)

Smižany Letanovce Dedinky Mlynky Stratená Priemer

Prešov 82 144 111 118 136 133 142 147,84

Košice 52 101 85 92 132 129 138 155,05

Banská Bystrica 200 259 210 204 135 132 141 251,21

Žilina 130 160 130 127 294 291 300 235,89

Trenčín 211 199,5 200 194 213 210 219 286,34

Trnava 289 287 241 235 390 387 396 355,03

Nitra 314 394 347 332 344 341 350 472,92

Bratislava 300 259,5 310 262 189 192 183 403,97


Autobusová doprava

Z hľadiska autobusovej prepravy sú všetky sledované obce dostupné pravidelnými linkami. Tie predstavujú

základný prostriedok presunu medzi najbližšími mestami v okolí a vstupnými bránami Slovenského raja

(Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves, Dobšiná, Rožňava a pod.).

V obciach, ktorých katastre priamo zasahujú do územia národného parku, sa nachádza 76 autobusových

zastávok. Vstupné brány turistických trás začínajúcich v okrajových častiach národného parku sú dostupné

z týchto zastávok pešo, v niektorých prípadoch autobusové zastávky sú situované priamo pri vstupných

bodoch.

Obce blízkeho okolia národného parku sú vybavené 50 autobusovými zastávkami medzimestskej prepravy.

V sledovanom území z hľadiska autobusovej prepravy veľmi dôležitú úlohu zohrávajú mestá Spišská Nová Ves

a Rožňava – Spišská Nová Ves predstavuje hlavnú dopravnú tepnu do severnej časti územia národného parku,

Rožňava aj napriek svojej vzdialenosti predstavuje dôležitú tepnu autobusovej prepravy pre obce južnej časti

národného parku.

Na základe prehľadu verejnej dopravy v rámci destinácie bolo identifikované malé množstvo priamych spojov

medzi lokalitami na severe a juhu. Ide len o autobusové prepojenie severných a južných lokalít, pričom

najkratšia doba cestovania z juhu na sever (Stratená – Hrabušice) trvá približne 3 hodiny, avšak väčšine spojov

to trvá aj dlhšie. Závisí to od počtu prestupov. Opačným smerom trvá najrýchlejšie spojenie približne 2,5 hod.

Problémom je jednoznačne preprava počas dní pracovného pokoja, sviatkov, víkendov a školských prázdnin.

66

Mapa 12 Mapa lokalizácie zastávok verejnej prepravy a identifikovaných verejných parkovísk


Tabuľka 32 Prehľad dostupnosti z krajských miest najrýchlejšími autobusovými spojeniami

Mesto Spišská Nová Ves Smižany Hrabušice Mlynky Dedinky Stratená

Prešov 80 149 142 164 215 176

Košice 105 165 139 145 176 180

Banská Bystrica 200 220 266 323 284 288

Žilina - - - - - -

Trenčín - - - - - -

Trnava - - - - - -

Nitra - - - - - -

Bratislava 540 560 591 483 444 448

Zdroj: vlastné spracovanie; Poznámka: Najrýchlejšie spojenia bez prestupu na vlak, vyjadrené v minútach.

Z hľadiska dopravnej dostupnosti destinácie Slovenský raj možno konštatovať viaceré podstatné zistenia,

týkajúce sa rýchlosti a možnosti prístupu turistov do destinácie:

Kvalita a pohodlie dopravy je na diaľkovej doprave na dobrej až nadpriemernej úrovni (napríklad

vlaky Intercity, diaľkové autobusy Eurobus), na lokálnej úrovni však pomerne nízke, no zvyšujúce

sa v posledných rokoch.

Napriek existencii pravidelných autobusových a vlakových liniek je dopravná dostupnosť do

destinácie obmedzená počas sviatkov, dní pracovného pokoja a školských prázdnin, navyše aj pri

existujúcich spojoch je problémom nedostatočné značenie cieľových bodov destinácie Slovenský

raj v grafikonoch liniek.

Značenie cesty a pomôcky pri cestovaní sú na veľmi slabej úrovni, čo sťažuje dostupnosť

zo vzdialenejších lokalít bez použitia auta.

67

Aktivity

Na základe všetkých aktuálnych produktov cestovného ruchu ponúkajúcich návštevníkom možnosti športového

a spoločenského vyžitia bol spracovaný prehľad celkovej ponuky destinácie Slovenský raj a jej okolia.

Tabuľka 33 Štruktúra identifikovaných možností nosných voľnočasových aktivít


Turistické trasy

Na území národného parku je rozsiahla sieť turistických trás, ktoré sú navzájom prepojené a turistom ponúkajú

rozsiahle možnosti rôznorodej kombinácie ľahkých aj náročných výletov. Orientácia trás je prevažne v smere

západ – východ. Najväčšia koncentrácia trás sa nachádza pri hraniciach národného parku na severnej a južnej

strane. Členitejší terén sa nachádza v severnej časti, kde možno nájsť trasy fyzicky náročnejšie.

Cykloturistické trasy

Cykloturistické trasy sú lokalizované prevažne na predhorie Národného parku Slovenský raj. Turistické trasy

v národnom parku majú množstvo prírodných a technických prekážok v podobe rebríkov, stúpačiek a lávok, čo

znemožňuje vstup cyklistov na toto územie národného parku. Cykloturistické trasy na území národného parku

vedú prevažne v okrajových častiach parku. Sú priamo prepojené aj na významné cyklomagistrály ako Hnilecká

a Spišská cyklomagistrála. Cykloturistickými trasami je možné obísť celú destináciu.

Ubytovacie zariadenia v destinácii si uvedomujú význam cykloturistiky pre cestovný ruch a ponúkajú doplnkové

služby pre cyklistov ako napr. prenájom a úschova bicyklov. Popri ubytovacích zariadeniach sa nachádzajú

v destinácii aj samostatné požičovne na Podlesku, Čingove, v Mlynkách, Dobšinskej Ľadovej Jaskyni a v Spišskej

Novej Vsi. Alternatívou je možnosť zapožičania si kolobežiek v požičovni v stredisku Podlesok.

Skalolezenie

Adrenalínu chtiví turisti majú možnosť skalolezenia v štyroch lokalitách. 146 m vysoká a 100 m široká skalná

galéria Tomašovský výhľad je vyhradený areál pre adrenalínové zlaňovanie či základný horolezecký kurz. Pre

skúsenejších horolezcov sú pripravené trasy rôznych obtiažnosti. Na Stratenskej píle majú turisti k dispozícii

skalolezeckú stenu nad priehradou. Stena pri Hrdle Hornádu je v vhodná aj pre výcvik detí a mládeže. Možnosti

skalolezenia ponúka aj Letanovský mlyn.

68

Hipoturistika

Zážitková rekreácia v podobe jazdenia na koni a hipoturistiky je v aktuálnom období sprístupnená v severných

a južných častiach národného parku. Salaš Malý Majer pri stredisku Podlesok (Hrabušice) disponuje piatimi

koňmi a ponúka aj jazdu na bričke. V katastri obce Hrabušice je prevádzkovaný aj Ranč u Trapera, ktorý ponúka

okrem ubytovacích služieb aj vychádzky na koňoch. V obci Stratená Ranč pod Ostrou skalou pri Dobšinskej

ľadovej jaskyni okrem výučby jazdy na koni pre začiatočníkov aj pokročilých organizuje výlety v sedle koní s

možnosťou táborenia v prírode, ako aj výuku westernového jazdectva a jazdy na koči. Ponuku hipoturistiky na

juhu Slovenského raja dopĺňajú vyhliadkové jazdy na koni a koči či jedno i viacdňové vychádzky do prírody

ponúkané Martinom Oravcom zo Stratenej a turistické vychádzky na koňoch, ktoré ponúka Horský hotel

Geravy.

Na Podlesku Salaš Malý Majer v zimných mesiacoch ponúka okrem jazdy na saniach aj adrenalínovú aktivitu

skijöring – jazdu na lyžiach za jazdcom na koni. Jazdu na saniach ponúka aj Ranč pod Ostrou skalou.

Vodné športy, kúpaliská a člnkovanie

Destinácia Slovenský raj z hľadiska ponuky rekreácie pri vode disponuje prírodným kúpaliskom v Dedinkách

v úsekoch pobrežia Palcmanskej Maše. V stredisku počas sezóny je kúpanie pod dohľadom plavčíka. Okrem

klasických služieb rekreácie návštevníci majú možnosť vypožičania vodných bicykloch a rekreačných člnov.

Náruživí plavci majú k dispozícii v Spišskej Novej Vsi krytú plaváreň a v lete i letné kúpalisko. Menšími bazénmi

disponujú aj niektoré ubytovacie zariadenia.

V aktuálnom období v skúmanej destinácii nie je možné splavovanie na vodných tokoch, avšak Správa

Národného parku Slovenský raj aktuálne skúma environmentálne dopady a možnosti ekonomickej

udržateľnosti sprevádzkovania ponuky splavovania po vybraných úsekoch toku rieky Hornád.

Rybolov a poľovníctvo

V skúmanom území boli identifikované rybárske revíry, a to na Palcmanskej Maši a na toku rieky Hornád, ktorý

slúži aj na zarybňovanie. Oficiálny rybolov je povolený aj na toku rieky Hnilec. Rybárčenie je umožnené

každému, kto disponuje príslušnými povoleniami.

Spoločnosť Lesy mesta Spišská Nová Ves, s. r. o., obhospodaruje poľovný revír Novoveská Huta o výmere 5 060

ha. Za zmienku stojí aj spoločnosť Pro Populo Poprad, s. r. o., ktorá v súčasnosti obhospodaruje 4 poľovné

revíry na pozemkoch vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi – biskupstva Spišské Podhradie a prenajatých

pozemkoch, a to: PR Kozí Kameň, PR Smrečiny, PR Hranovnické pleso v okrese Poprad, PR Orlovec, ktorý sa

nachádza v okrese Levoča.

Lyžovanie a snowboarding

Z hľadiska dostupnosti všetky lyžiarske strediská sú priamo dostupné autom. Strediská Spišská Nová Ves -

Rittenberg, Vernár - Studničky, Mlynky - Dedinky, Dobšiná - Alweg a Telgárt - Ski Telgárt sú priamo dostupné

autobusovými alebo železničnými zastávkami. Kapacity prepravného zaťaženia zjazdoviek v identifikovaných

lyžiarskych strediskách sa pohybujú od 400 osôb (Hrabušice - Zelená hora) do 3 395 osôb (Telgárt - Ski Telgárt)

za hodinu. Za predpokladu ideálnych snehových podmienok zjazdovky v lyžiarskych strediská Slovenského raja

aj s blízkym okolím dokážu podľa kapacít uvádzaných lyžiarskymi strediskami a lyžiarskymi portálmi (január

2014) kapacitne zastrešiť 17 395 lyžiarov alebo snowboardistov za hodinu. Na území obcí radených

k doplnkovej ponuke destinácie sa nachádzajú ďalšie lyžiarske strediská, konkrétne v Levoči, v Krompachoch,

Vyšnej Slanej, Rejdovej, Poráči, ktoré sú zahrnuté v časti doplnkových aktivít.

69

Mapa 13 Lokalizácia identifikovaných lyžiarskych stredísk a východiskových bodov bežkárskych tratí


Tabuľka 34 Prehľad technických parametrov identifikovaných lyžiarskych stredísk

Lyžiarske stredisko Lokalita Celkové prevýšenie

Počet zjazdoviek

Dĺžka zjazdoviek

Umelo zasnežované

Počet vlekov

Mlynky - Biele Vody Mlynky 92 2 750 750 m 2

Mlynky - Gugel Mlynky 201 7 5 250 2 460 m 3

Mlynky - Dedinky Dedinky 80 2 600 450m 2

Dedinky - Dobšinská Maša Dedinky 80 1 300 0 m 1

Vernár - Studničky Vernár 180 3 1 400 1 400 m 3

Hrabušice - Zelená hora Hrabušice 53 1 350 0 m 1

Spišská Nová Ves - Rittenberg Spišská Nová Ves

100 3 850 850 m 3

Hnilčík - Mraznica Hnilčík 340 2 1 650 1 650m 2

Dobšiná - Alweg Dobšiná 152 2 1 000 0 m 2

Telgárt - Ski Telgárt Telgárt 363 5 6 500 3 200 m 5

Spišské Bystré - Kubašok Spišské Bystré 105 3 1 150 1 150 m 3

Poráč - Brodok Poráč 136 3 1 230 1 230 m 3

Poráč - Poráčska dolina Poráč 185 2 1 400 1 400 m 2


Všetky lyžiarske strediska sa nachádzajú v obciach, ktoré sú vybavené aspoň jedným ubytovacím zariadením.

Každé jedno je vybavené aspoň bufetom. Zaujímavosťou je napríklad diskotéka priamo v lyžiarskom stredisku

Mlynky - Dedinky. Zimné strediská v Slovenskom raji vďaka hodnotám prevýšenia svahov sú ideálne ako

pre začiatočníkov a rodiny s deťmi, tak aj pre skúsených jazdcov.

70

Tabuľka 35 Prehľad vybavenosti stredísk z pohľadu podporných lyžiarskych služieb

Lyžiarske stredisko Lokalita Ski servis Požičovňa lyží

Úschovňa lyží

Lyžiarska škola

Lyžiarska škôlka

Predaj šport.

potrieb

Mlynky - Biele Vody Mlynky Áno Áno Nie Áno Áno Áno

Mlynky - Gugel Mlynky Nie Nie Nie Nie Nie Nie

Mlynky - Dedinky Dedinky Áno Nie Nie Nie Nie Áno

Dedinky - Dobšinská Maša Dedinky Áno Áno Áno Nie Áno Nie

Vernár - Studničky Vernár Nie Áno Nie Áno Nie Nie

Hrabušice - Zelená hora Hrabušice Áno Áno Áno Nie Áno Nie

Spisšská Nová Ves - Rittenberg

Spišská Nová Ves

Nie Áno Nie Áno Nie Nie

Hnilčík - Mraznica Hnilčík Áno Áno Áno Nie Nie Nie

Dobšiná - Alweg Dobšiná Áno Áno Áno Áno Áno Áno

Telgárt - Ski Telgárt Telgárt Áno Áno Áno Áno Nie Nie

Spišské Bystré - Kubašok Spišské Bystré

Áno Áno Nie Nie Nie Nie

Poráč - Brodok Poráč Áno Áno Áno Áno Áno Nie

Poráč - Poráčska dolina Poráč Nie Nie Nie Áno Nie Nie

Zdroj: vlastné spracovanie; Poznámka: Prehľad vybavenosti bol vytvorený na základe zverejnených informácií lyžiarskych stredísk.

Beh na lyžiach

Destinácia Slovenský raj ponúka turistom venujúcim sa aktívnemu behu na lyžiach 20 okruhov na siedmich

tratiach s celkovou dĺžkou vyše 161 km, z ktorých takmer 100 km je strojov upravovaných. Pre milovníkov

náročnejších podmienok sú k dispozícii neupravované trate v Hrabušiciach, Hnilci a v Spišskej Novej Vsi.

Tabuľka 36 Prehľad parametrov identifikovaných bežkárskych tratí

Názov trate Lokalita Počet okruhov Celková dĺžka Údržba

Lyžiarska stopa Telgárt Telgárt 1 14 Strojovo upravovaná

Lesný športový areál Grajnár Spišská Nová Ves - Hnilec

6 44 Strojovo upravovaná

Letisko Spišská Nová Ves - Maša Spišská Nová Ves 1 2,5 Strojovo upravovaná

Novoveská Huta - Muráň Spišská Nová Ves 1 20,5 Strojovo upravovaná

Náučný banský chodník Novoveská Huta

Spišská Nová Ves 2 21,4 Strojovo upravovaná

Mlynky - Kráľova hora Mlynky 1 10 Strojovo upravovaná

Mlynky - Areál bežeckého lyžovania

Mlynky 5 17 Strojovo upravovaná

Hrabušice - Podlesok Hrabušice 1 12 Neupravovaná

Stratená - Dobšinská Ľadová Jaskyňa

Stratená 1 5 Strojovo upravovaná

Vernár Vernár 1 5 Neupravovaná

Poráč - Brodok Poráč 1 5 Neupravovaná

Poráč - Poráčska dolina Poráč 1 5 Neupravovaná


71

Ďalšie možnosti aktívneho trávenia voľného času

Mapa 14 Lokalizácia identifikovaných voľnočasových aktivít


Pre rodiny s deťmi v prípade návštevy mesta Spišská Nová Ves je na spestrenie ich programu k dispozícii lanový

park Monkeyland. Ďalší lanový park Tarzania sa nachádza v Stratenej v časti Dobšinská Ľadová Jaskyňa.

V Spišskej Novej Vsi sa nachádza aj jedno z najväčších turistických lákadiel pre rodiny s deťmi reprezentované

Zoologickou záhradou. V minulosti mali turisti k dispozícii tzv. zoskok G-jump na veži pri Podlesku, ktorá je

aktuálna mimo prevádzky z dôvodu nevysporiadaných vlastníckych vzťahov. V Spišskej Novej Vsi sa nachádza

moto okruh Adrenalin Spiš s možnosťou jazdy na štvorkolkách a buginách, v neďalekej Rejdovej je možné

zajazdiť si na trojkolkách a skútroch. V Telgárte majú turisti možnosť adrenalínového zážitku v podobe

paraglajdingu.

Pre tých najzvedavejších sú ponúkané zoznamovacie/vyhliadkové lety z leteckých plôch v Spišskej Novej Vsi

a Podlesku. Pre adrenalínových nadšencov je na športovom letisku v Spišskej Novej Vsi možnosť skoku

s padákom v tandeme aj samostatne. V Spišskej Novej vsi je možné vyskúšať si aj streľbu v krytej strelnici,

72

na airsoftovom i paintballovom ihrisku. Atrakciou pre návštevníkov v destinácii bola aj sedačková lanovka

vedúca z obce Dedinky do strediska Geravy v dĺžke takmer 2 km, ktorá je však mimo prevádzky z dôvodu

nevyhovujúceho technického stavu.

Tabuľka 37 Prehľad možností aktívneho trávenia voľného času

Aktivita Lokalita Opis

Ľadolezenie Hrabušice lezenie po zamrznutých vodopádoch

Snowcoach Hrabušice špeciálne vozy na pohyb po snehu podobné snežným skútrom

Monkeyland Spišská Nová Ves lanový park pre deti a mládež

Tarzania Stratená lanový park pre deti a dospelých

Jazda na trojkolkách Rejdová adrenalínová jazda po vytýčených trasách

Streľba Spišská Nová Ves cvičná streľba v krytej strelnici

Moto okruh Spišská Nová Ves adrenalínová jazda na štvorkolkách a buginách po 700 m moto okruhu Adrenalin Spiš

Vyhliadkové lety Spišská Nová Ves vyhliadkové lety realizované 2 leteckými školami

Vyhliadkové lety Hrabušice vyhliadkové lety realizované na Podlesku

Zoskok padákom Spišská Nová Ves parašutistické zoskoky na športovom letisku Spišská Nová Ves (sólo a tandem, škola parašutizmu)

Lanovka Dedinky sedačková lanovka z Dediniek na Geravy (mimo prevádzky)

Paintball, airsoft Spišská Nová Ves paintballová a airsoftová dráha Adrenalin Spiš

Kondičná dráha Spišská Nová Ves kondičná dráha v areáli Madaras parku


Ľadolezenie

Ľadolezenie v sprievode odborníkov predstavuje unikátnu ponuku v destinácii Slovenského raja. Z 33 rozličných

ľadopádov, zamrznutých kaskád a roklín je vyhradených 5 oficiálnych lokalít na ľadolezenie (Sokolia dolina,

Kláštorská roklina, Suchá Belá, Letanovský mlyn, Zejmarská roklina). Drvivá väčšina miest s možnosťami

ľadolezenia je situovaných v Suchej Belej, resp. v katastri obce Hrabušice. Z tohto hľadiska má obec kľúčové

postavenie ako východiskový bod k zážitkovému adrenalínu, ktoré ponúka ľadolezenie. Turisti majú možnosť

absolvovania kurzu a k dispozícii sú aj sprievodcovia ľadolezenia. Ako cvičná ľadolezecká stena slúži v zimnom

období aj ľadový hrad v lyžiarskom stredisku Mlynky - Gugel.

Korčuľovanie

Spišská Nová Ves ako najväčšie centrum v destinácii Slovenský raj disponuje celoročne dostupným syntetickým

klziskom pre verejnosť. Korčuľovanie ako alternatívny program v zimnom období je dostupné na Zimnom

štadióne v Spišskej Novej Vsi, na verejných klziskách v obciach Hrabušice a Smižany, na plochách v strediskách

Mlynky - Biele Vody a Gugel (informácie zverejnené prevádzkovateľom stredísk). Podľa dostupných informácií

verejné klziská sa nachádzajú aj v Dobšinej a Telgárte, klziská s prírodným ľadom sú v Hnilci (multifunkčné

ihrisko pri ZŠ) a v Betlanovciach. Počas pravých zimných teplôt a pri bezpečnej hrúbke ľadu je možné korčuľovať

aj na zamrznutej Palcmanskej Maši alebo po zamrznutej hladine rieky v kaňone Prielom Hornádu.

Doplnková ponuka aktivít v širšom okolí destinácie

Národný park Slovenský raj sa rozprestiera v historickom regióne Spiša. V okolí národného parku možno nájsť

množstvo aktivít, ktoré vytvárajú doplnkovú ponuku destinácie. Širšie okolie destinácie Slovenský raj je

turisticky zaujímavým regiónom, v ktorom je možné navštíviť kultúrne pamiatky zapísané v Zozname svetového

dedičstva UNESCO – Spišské Podhradie a rozsiahly hradný komplex Spišského hradu, cirkevné mestečko Spišská

Kapitula, drevený kostolík v Žehre, mesto Levoča, evanjelický drevený artikulárny kostol v Kežmarku.

Významnými historickými mestami v okolí sú aj mestá Gelnica a Krompachy, spolu s ich historickými

pamiatkami. Z historických zaujímavostí severného Spiša možno spomenúť aj hrad v Starej Ľubovni spolu

so skanzenom spišskej a šarišskej ľudovej architektúry pod hradom. V Markušovciach sa nachádza unikátny

73

Letohrádok Dardanely, Kaštieľ s francúzskym parkom a Markušovský hrad. V Spišskom Štvrtku sa nachádza

významná kultúrna pamiatka reprezentovaná gotickou Kaplnkou rodiny Zápoľských. V katastri Iliašoviec, 6 km

od mesta Spišská Nová Ves, sa nachádzajú pozostatky kaplnky Letohrádku Sans-Souci z 18. storočia. V obci

Betliar je možné navštíviť kaštieľ Andrássyovcov s jedinečný anglickým parkom, ktorý je jeho súčasťou. Približne

15 km severne do Slovenského raja sa nachádza významné archeologické nálezisko v Gánovciach, kde bol

v roku 1926 objavený cenný odliatok lebky neandertálca.

Významnú doplnkovú ponuku tvoria aquaparky a termálne kúpaliská. Významné je z tohto pohľadu termálne

kúpalisko v obci Vrbov, 18 km od národného parku, ktoré je v prevádzke po celý rok. Nachádzajú sa tu termálne

vrty s teplotou vody 25 – 38 °C, na ktorých bolo vybudovaných 7 bazénov s liečivou vodou vhodnou na liečbu

pohybového ústrojenstva, reumatizmu, obličiek, srdcovo-cievnych chorôb, astmatických ochorení

a poinfarktových stavov. V širšom okolí je jedným z najväčších lákadiel aquapark Aquacity Poprad postavený

nad miestom geotermálneho prameňa. Aquapark disponuje rozsiahlou ponukou wellness služieb, viacerými

krytými a vonkajšími bazénmi a mnohými možnosťami športového a rekreačného vyžitia. V neďalekej obci

Gánovce sa nachádza zariadenie Aqua Spa Gánovce s minerálnou vodou.

V rámci doplnkových možností k primárnej ponuke destinácie Slovenský raj boli v širšom okolí identifikované aj

ďalšie lyžiarske strediská.

Lyžiarske stredisko Relax Center Plejsy v Krompachoch má celkové prevýšenie zjazdoviek 442 m. Počet

zjazdoviek je 11 s celkovou dĺžkou 9 050 m, pričom všetky majú možnosť umelého zasnežovania.

Na zjazdovkách sa nachádza 9 vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 6 270 osôb za hodinu. Stredisko Relax

Center Plejsy v Krompachoch má k dispozícii aj bežkársku trať s dĺžkou 12 km, ktorá nie je strojovo upravovaná.

Plejsy sú významným lyžiarskym strediskom medzinárodného charakteru.

Ski Centre Levoča má prevýšenie zjazdoviek 242 m a celkovú dĺžku tratí 3 300 m. Na 4 zjazdovkách s umelým

zasnežovaním sa nachádzajú 4 vleky s celkovou prepravnou kapacitou 2 500 osôb za hodinu.

Rekreačné stredisko Július vo Vyšnej Slanej má prevýšenie 244 m a k dispozícii sú tu 2 zjazdovky s celkovou

dĺžkou 1 100 m, pričom z nich je len jedna umelo zasnežovaná. Dva vleky majú prepravnú kapacitu 1 500 osôb

za hodinu.

Ski Rejdová sa nachádza v obci Rejdová pri Vyšnej Slanej. K dispozícii sú tu 3 zjazdovky s celkovou dĺžkou 1 560

m bez umelého zasnežovania. Tri vleky majú prepravnú kapacitu 1 600 osôb za hodinu. Prevýšenie zjazdoviek je

210 metrov.

74

3. Analýza prostriedkov marketingovej komunikácie a

distribúcie

Na základe vykonaného prieskumu verejne dostupných údajov, ku ktorým bežní turisti majú prístup, boli

zistené kľúčové skutočnosti:

Propagácia ponuky destinácie Slovenský raj v minulých rokoch prebiehala prostredníctvom individuálnych

aktivít jednotlivých kľúčových hráčov, poskytovateľov produktov a služieb v cestovnom ruchu v spojení

so Správou Národného parku Slovenský raj a informačnými portálmi:

obcí Mikroregiónu Slovenský raj,

mesta Spišská Nová Ves,

poskytovateľov služieb cestovného ruchu – najmä ubytovacie zariadenia, reštaurácie.

Distribúciu ponuky zabezpečujú individuálni poskytovatelia služieb priamo na mieste. Distribúciu ponuky na

diaľku, prostredníctvom internetu, zaisťujú:

individuálne ubytovacie zariadenia (samostatne a prostredníctvom rezervačných portálov),

rezervačný portál mesta Spišská Nová Ves,

čiastočne rezervačný systém portálu www.vraji.sk,

čiastočne cestovné kancelárie.

Na základe projektov „Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít na území

Mikroregiónu Slovenský raj“ a „Slovenský raj – Klaster cestovného ruchu Slovenský raj a TIC Dobšinská Ľadová

Jaskyňa“ sú postupne od roku 2012 rozvíjané niektoré prvky jednotnej marketingovej komunikácie:

nová značka destinácie Slovenský raj,

plánovaná inovácia destinačného portálu www.slovenskyraj.eu,

nové propagačné materiály a propagačný film Slovenského raja,

workshopy/infocesty pre touroperátorov na zimnú a letnú sezónu,

založenie Oblastnej organizácie cestovného ruchu Slovenský raj,

portál www.vraji.sk (OOCR Slovenský raj).

Vzhľadom na súčasné rýchlo sa meniace stavy v oblasti využívania nástrojov marketingovej komunikácie je

potrebné upozorniť, že analýza marketingových nástrojov destinácie Slovenský raj bola vypracovaná k dátumu

1. 4. 2014.

Produkt cestovného ruchu

Ako je uvedené v predchádzajúcich častiach tejto marketingovej stratégie, predmetom a produktom stratégie

je komplexný produkt destinácie Slovenský raj. Reprezentuje ho nesmierne bohatá prírodná ponuka a rovnako

bohatá doplnková ponuka kultúrneho vyžitia v bezprostrednom okolí destinácie Slovenský raj spolu

s poskytovateľmi sekundárnej ponuky cestovného ruchu analyzovaných v predošlej časti dokumentu.

Distribúcia produktu destinácie

Predaj komplexného produktu cestovného ruchu destinácie Slovenský raj možno dnes rozdeliť na dve základné

časti:

predaj na mieste priamo v destinácii u kľúčových hráčov, a to najmä v prípadoch:

- predaj „vstupného“ do Národného parku Slovenský raj,

- predaj zážitkových, rekreačných či sprievodných aktivít,

- predaj ubytovania a stravovacích služieb,

- predaj doplnkových produktov a služieb,

http://www.vraji.sk/

http://www.slovenskyraj.eu/


75

predaj na diaľku, predovšetkým prostredníctvom internetu (prípadne telefonicky):

- predaj ubytovania a stravovacích služieb,

- predaj komplexných balíkov produktov a služieb.

Distribúciu ponuky zabezpečujú:

Miestni poskytovatelia produktov a služieb, ktorí okrem vlastných produktov a produktov ich partnerov

(ubytovanie, stravovanie, rekreačné, športové a ďalšie aktivity) ponúkajú a propagujú aj hlavnú (primárnu)

ponuku destinácie.

Oblastné organizácie cestovného ruchu Slovenský raj a Spiš prostredníctvom svojich nástrojov priamo

predávajú ponuku Slovenského raja. OOCR Slovenský raj distribuuje ponuku svojich partnerov priamo

prostredníctvom portálu aj vlastným rezervačným systémom. Organizácia aktuálne ponúka základné sezónne

víkendové balíčky na leto a zimu. V súčasnosti pripravuje v spolupráci s OOCR Spiš regionálnu kartu zliav. OOCR

Spiš v zimnej sezóne 2013/2014 pilotne otestovala regionálnu zimnú kartu zliav Spiš Card.

Mesto Spišská Nová Ves prostredníctvom pobytových balíkov vytvorených v spolupráci s ubytovateľmi

a ďalšími poskytovateľmi služieb, ako aj prostredníctvom rezervačného portálu Deskline, ktorý bude

implementovaný na destinačný portál (vo vlastníctve Mikroregiónu Slovenský raj) www.slovenskyraj.eu.

Cestovné kancelárie a agentúry. Napriek intenzívnemu rastu predajných nástrojov prostredníctvom internetu

ponuka Slovenského raja bola identifikovaná v internetovej ponuke slovenských, ako aj zahraničných

cestovných kancelárií ponúkajúcich dovolenky a výlety na Slovensku. Identifikované cestovné kancelárie sa vo

väčšine prípadoch zameriavajú na zahraničných turistov. Nižšie uvedené produkty boli vybrané ako príklady

dostupné na trhu v čase spracovania stratégie a môžu sa v čase meniť.

Tabuľka 38 Prehľad identifikovaných produktov slovenských príjazdových cestovných kancelárií

Cestovná kancelária Názov produktu Trvanie* Cena

Rajec travel Súčasť produktu ”Hiking in Slovakia” (10 dní) 1 deň 825,- EUR

Rajec travel “Hiking in Slovak Paradise” 1 deň 57-80,- EUR

Rajec travel „Dobšinská Ice Cave & Mansion House Betliar“ 1 deň 57-80,- EUR

East Slovakia travel Súčasť produktu „Cesta TOP 10 Slovenska“ 1 hodina Na vyžiadanie

Best Slovakia Tours „Hiking tour in Slovak Paradise national park“ 3 dni 799,- EUR

AYGO Slovakia „Adventurous hiking in Slovensky Raj“ 8 dní 419,- EUR

Mountain paradise Súčasť produktu „Lakes and vallyes“ 1 deň 1 110,- EUR

Travelslovakia.sk Súčasť produktu „Highlights of Vysoké Tatry, Slovenský raj, Pieniny Region“ (10 dní)

1 deň 875,- EUR

Travelslovakia.sk Súčasť produktu „National Parks of Slovakia Tour“ (7 dní)

1 deň 726,- EUR

Travelslovakia.sk Súčasť produktu „Slovak UNESCO World Heritage Tour“ (10 dní)

1 deň 1278,- EUR

Travelslovakia.sk Súčasť produktu „Slovak Paradise and the Best of High Tatras Tour“ (10 dní)

1 deň 875,- EUR

Travelslovakia.sk Súčasť produktu „Cycling Tour from Slovak UNESCO to UNESCO Sites – from Bardejov to Banská Štiavnica“ (13 dní)

3 dni 1458,- EUR

Travelslovakia.sk Súčasť produktu „Horseback Riding Tour with Day Trips to the High Tatras Mountains“ (7 dní)

1 deň 732,- EUR

Nitravel Zájazd pre firmy a kolektívy „Slovenský raj“ 1 deň dohodou

Zdroj: vlastné spracovanie, Poznámka: *Trvanie cesty v Slovenskom raji

76

Pozitívom pre Slovenský raj je skutočnosť, že ponuka slovenských príjazdových cestovných kancelárií by sa mala

v budúcnosti rozšíriť aj vďaka výstupom projektu „Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu

a ponuky aktivít na území Mikroregiónu Slovenský raj“, v rámci ktorého sa organizujú dva workshopy

s infocestami pre tour-operátorov z krajín tzv. Vyšehradskej skupiny (V4).

Turistické pobytové balíky

Mesto Spišská Nová Ves v súčasnosti má v ponuke tri komplexné turistické balíky pre segmentované trhy:

Pre rodiny s deťmi je k dispozícii trojdňový „rodinný“ pobyt v meste so vstupmi na rôzne atrakcie

mesta (letné kúpalisko, krytá plaváreň, masáž, zoo, výstup na kostolnú vežu, návšteva Miesta prianí,

lanový park). Balík obsahuje ubytovanie v hoteli s raňajkami a s rodinnou večerou v deň príchodu.

Pre zaľúbené páry je v ponuke trojdňový pobyt, tzv. „romantický balík“ s ubytovaním v hoteli

a raňajkami. Balík obsahuje trojchodovú romantickú večeru a „welcome drink“ v deň príchodu,

romantickú večeru v jednej z najlepších lokálnych reštaurácii v druhý deň pobytu, 2-hodinový vstup

do wellness centra, výstup na kostolnú vežu a návštevu Miesta prianí.

Adrenalínový víkendový balík mesta Spišská Nová Ves je zameraný na turistov orientovaných

na dobrodružstvo. Trojdňový pobyt spojený s tandemovým parašutistickým zoskokom, návštevou

krytej strelnice, lanového parku a návštevou miestnych kultúrnych atrakcií (Miesto prianí, najvyššia

kostolná veža) je cenovo dostupný pre solventnejších klientov.

Veľkým pozitívom pre týchto mestských turistických balíkov je, že každý jeden aktívne propaguje, respektíve

odkazuje na primárnu ponuku Národného parku Slovenskú raj.

Za súčasnú slabú stránku možno označiť skutočnosť, že v rámci distribúcie ponuky u individuálnych

poskytovateľov služieb absentuje tvorba komplexných produktových balíkov. Ak odhliadneme od aktivít

oblastných organizácií cestovného ruchu (Slovenský raj a Spiš) a mesta Spišská Nová Ves, 8 z vyše 200 stoviek

poskytovateľov ubytovacích služieb má v ponuke základné produktové balíky (závislé od sezóny), a len dvaja

disponujú rozšírenými balíkmi ponuky produktov a služieb cestovného ruchu v destinácii.

Vizuálna identifikácia

V súčasnosti je možné sa vo vizuálnej identifikácii Slovenského raja stretnúť so štyrmi hlavnými logami:

Správy Národného parku Slovenský raj,

Mikroregiónu Slovenský raj,

Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Slovenský raj,

značka destinácie Slovenský raj.

Obrázok 5 Logo Správy Národného parku Slovenský raj

Zdroj: Správa Národného parku Slovenský raj

77

Logo Správy Národného parku Slovenský raj je najstarším logom, ktoré je dnes možné v destinácii Slovenského

raja nájsť – jeho tradícia sa datuje približne od roku 1966, keď vzniklo toho času ako logo chránenej krajinnej

oblasti. Logo znázorňuje dve hlavné turistické sezóny (zima – snežná vločka, leto – slnko) a chránenú rastlinu

poniklec slovenský, reprezentujúcu cennú prírodu Slovenského raja.

Obrázok 6 Logo Združenia obcí Mirkroregiónu Slovenský raj - Sever

Zdroj: Združenie obcí Mikroregiónu Slovenský raj - Sever

Združenie obcí Mikroregión Slovenský raj - Sever je reprezentované vlastným logom znázorňujúcim

prepojenosť medzi krásami národného parku a obcami mikroregiónu. Grafika loga je ukotvená v tvare štátneho

znaku symbolizujúci slovenskú spolupatričnosť.

Obrázok 7 Logo OOCR Slovenský raj

Zdroj: Oblastná organizácia cestovného ruchu Slovenský raj

OOCR Slovenský raj vystupuje pod logom reprezentujúcim 4 dominantné témy záujmu turistov v Slovenskom

raji. Letná turistická sezóna je prezentovaná ikonou kopcov a rebríka, dominanta zimy je znázornená ikonou

lyžiara. Prírodné dominanty Slovenského raja (fauna a flóra) sú znázornené ikonou orla a kvetom ponikleca.

Obrázok 8 Značka destinácie Slovenský raj

Zdroj: Mesto Spišská Nová Ves

78

Destinácia Slovenský raj má svoju vlastnú značku od januára 2014. Nová značka, ktorá vznikla v rámci projektu

„Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít na území Mikroregiónu Slovenský

raj“, spolufinancované z Regionálneho operačného programu, má za cieľ reprezentovať komplexnú ponuku

destinácie pod jednotnou silnou značkou.

Ako uvádza dizajn manuál značky destinácie, nový symbol destinácie Slovenský raj odráža dva základné piliere

svojej identity – dva základné stavebné kamene Slovenského raja – faunu a flóru. Spojením týchto dvoch

elementov vytvára silnú a jasnú identitu, no jednoduchú, pochopiteľnú a samo vysvetľujúcu. Hory a kopce

vizuálne prepojené so zalomenou riekou, symbolizujúcou vodopád, a jazero spolu vytvárajú hlavu líšky či vlka,

typických zástupcov Slovenského raja, a poukazujú tak na dokonalú súhru fauny a flóry v Slovenskom raji.

Outdoorová vizuálna identifikácia

Vizuálna identifikácia prostredníctvom terénneho a reklamného značenia (tabúľ) v destinácii Slovenský raj je

riešená nasledovne:

Vo vstupných bránach národného parku (turistické centrá a obce) – exteriérové mapy národného

parku znázorňujúce hlavné aktivity a turistické chodníky.

Obecné exteriérové informačné tabule – okrem obecného diania upozorňujú aj na zaujímavosti,

ktoré by mohli osloviť turistu.

Značenia na turistických chodníkoch – informačné tabule najmä na náučných chodníkoch

popisujúce miesto záujmu, resp. smerové tabule k jednotlivým miestam záujmu.

Návesti a reklamné tabule pri cestných komunikáciách.

Outdoorová identifikácia Slovenského raja z hľadiska destinačného manažmentu nie je jednotná a v niektorých

prípadoch absentujúca. Obce destinácie nie sú dostatočne identifikované ako súčasť Slovenského raja. Kvôli

vysokej nákladovosti a limitovaným finančným zdrojom absentujú prvky terénnej reklamy vyvolávajúcu dojem

príchodu do dovolenkovej destinácie (napríklad tabule so sloganmi ako „Vitajte v raji“). V širšom okolí okrem

štátnych dopravných značiek poukazujúcich na vzdialenosť turista len zriedkavo nachádza reklamné tabule

informujúce o ponuke destinácie Slovenský raj.

Veľkým pozitívom v rámci terénnej identifikácie destinácie je plánovaná výstavba siedmich jednotných

symbolických vstupných brán už počas letnej sezóny 2014. Drevené konštrukcie upozorňujúce na vstup do

národného parku budú označené spoločnou značkou. Najväčšia zo siedmich bude vybudovaná pri

novovzniknutom turistickom informačnom centre pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Ďalších 6 bude osadených

v obciach Hrabušice (časť Podlesok), Smižany (náučný chodník Maša – Čingov), Spišské Tomášovce (časť

Čingov), Letanovce, Mlynky a Stratená. Výstavba siedmich jednotných vstupných brán je podľa zverejnených

informácií v réžii financovania obecných rozpočtov.

Turistické informačné centrá

Destináciu Slovenský raj v súčasnosti podporuje svojou existenciou 7 turistických informačných centier. Okrem

poskytovania informácií návštevníkom reprezentujú aj funkciu „destinačného obchodu“ s možnosťou

zakúpenia produktov, služieb a rôzneho doplnkového tovaru.

Identifikované turistické informačné centrá sú prevádzkované prevažne obcami (Spišská Nová Ves, Smižany,

Hrabušice, Dobšiná). Existencia informačného centra prevádzkovaného súkromnou spoločnosťou (Čingov - Trek

Cafe, Hrabušice - centrum) ukazuje, že v destinácii nie je novinkou spolupráca verejného a súkromného

sektora, a je tiež jedným z dôkazov, že cestovný ruch v destinácii predstavuje dôležitý faktor podpory

podnikania a zamestnanosti v destinácii.

79

Tabuľka 39 Prehľad turistických informačných centier

Názov Lokalita

TIC Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves

TIC Smižany Smižany

TIC Čingov - Trek Cafe Spišské Tomášovce - Čingov

TIC Hrabušice Hrabušice - centrum

TIC Autocamping Podlesok Hrabušice - Podlesok

IC Správy NPSR - Podlesok Hrabušice - Podlesok

TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa (vo výstavbe) * Stratená - Dobšinská Ľadová Jaskyňa

TIC Dobšiná Dobšiná


* Novinkou a pozitívom v rozvoji cestovného ruchu destinácie je v súčasnosti realizovaná výstavba

informačného centra pri Dobšinskej ľadovej jaskyni, podporená v rámci projektu Švajčiarskeho finančného

mechanizmu. Po jeho spustení v roku 2014 sa počet turistických informačných centier zvýši na osem.

V destinácii neboli identifikované terénne informačné centrá v podobe samoobslužných kioskov, ktoré by

mohli slúžiť ako nonstop informačné body (s možnosťou zobrazenia základných navigačných a podporných

informácií o stave chodníkov, dopravných informácií, poveternostných podmienkach, aktuálnych podujatiach,

akciách a podobne), alebo ako automatizované predajné miesta cestovných lístkov, skipasov či ďalších služieb.

Počas procesov prieskumu nebol identifikovaný destinačný elektronický sprievodca v podobe mobilnej

aplikácie alebo webstránky fungujúcej na báze mobilnej platformy s funkciami GPS. Pozitívom je skutočnosť, že

OOCR Slovenský raj pracuje na vytvorení mobilnej aplikácie ako súčasti projektu a turistického webového

portálu „www.vraji.sk“, ktorý by mal byť hotový na jar v roku 2014. Zároveň v rámci projektu podporeného

z ROP Mesto Spišská Nová Ves a Mikroregión Slovenský raj aktualizujú a upgradujú destinačný portál

www.slovenskyraj.eu (termín spustenia jeseň 2014), ktorý bude optimalizovaný aj pre prehliadače mobilných

zariadení. Mesto Spišská Nová Ves v súčasnosti využíva pre propagáciu mobilnú aplikáciu Mobile City.

Tlačené propagačné materiály

Tabuľka 40 Prehľad tlačených propagačných materiálov uvedených v rámci telefonického prieskumu

Turistické

informačné centrum Názov Charakteristika Autor/ Distribútor

Roka

vydania

TIC Spišská Nová Ves Slovenský raj image prospekt Mesto Spišská Nová

Ves (ROP projekt) 2014

TIC Spišská Nová Ves

Pravidlá pre

návštevníkov Národného

parku Slovenský raj

informačný

prospekt s mapou

Mesto Spišská Nová

Ves (ROP projekt) 2014

TIC Spišská Nová Ves Slovenský raj - národný

park

informačný

prospekt

Mikroregión Slovenský

raj a Združenie

podnikateľov CR

regiónu Spiš

neevidovaný

TIC Spišská Nová Ves Po Slovensku s batohom

– Slovenský raj

turistický

sprievodca s 3D

mapami

Vydavateľstvo Dajama 2007

(2. vydanie)

TIC Spišská Nová Ves Cykloregión Spiš - južná

časť

prospekt s mapou

24 cyklistických

okruhov

OOCR Spiš 2013

TIC Spišská Nová Ves Zima na južnom Spiši prospekt s mapou,

zimná verzia OOCR Spiš 2013


80

TIC Spišská Nová Ves Spolu v raji - To najlepšie

zo Slovenského raja

prospekt s mapou,

letná verzia

OOCR Slovenský raj

(ŠFM projekt) 2013

TIC Spišská Nová Ves Slovenský raj - sever katalóg Autocamping Podlesok neevidovaný

TIC Spišská Nová Ves To najlepšie z raja katalóg Autocamping Podlesok neevidovaný

TIC Spišská Nová Ves Stredisko Podlesok leták Košický samosprávny

kraj neevidovaný

TIC Spišská Nová Ves Cyklomapa Slovenský raj

- stredný Spiš mapa 1 : 75 000

ZO SZOPK Orol

Spišská Nová Ves 2003

TIC Spišská Nová Ves Slovenský raj mapa 1 : 50 000 neevidovaný neevidovaný

TIC Spišská Nová Ves Slovenský raj - Podrobná

turistická mapa

turistická mapa

1 : 25 000 VKÚ, a. s., Harmanec

2013

(4. vydanie)

TIC Hrabušice -

centrum

Slovenský raj - turistický

sprievodca & mapa

turistický

sprievodca a mapa

Vladimír Mucha,

Ladislav Jiroušek,

Andrej Macko

2007

TIC Hrabušice -

centrum

Slovenský raj - národný

park

informačný

prospekt

Mikroregión Slovenský

raj a Združenie

podnikateľov CR

regiónu Spiš

neevidovaný

TIC Hrabušice -

centrum Dotyky Slovenského raja odborná publikácia

Eva Potočná,

Karol Nowak 2008

IC Správy Národného


Biotopy európskeho

významu Národného


odborná publikácia Štátna ochrana prírody

SR 2006

TIC Smižany Slovenský raj turistický

sprievodca Ing. Karol Hric a kol. 1991

TIC Smižany Spolu v raji - To najlepšie


prospekt s mapou,

letná verzia

OOCR Slovenský raj

(ŠFM projekt) 2013

TIC Smižany Zima na južnom Spiši prospekt s mapou,


TIC Dobšiná Spolu v raji - To najlepšie


prospekt s mapou,

letná verzia

OOCR Slovenský raj

(ŠFM projekt) 2013

TIC Dobšiná Zima na južnom Spiši prospekt s mapou,


Zdroj: telefonický prieskum

Tlačené propagačné materiály v podobe prospektov, informačných letákov, katalógov, máp a ďalších foriem

zohrávajú svoju úlohu pri prezentácii ponuky destinácie. Analýza propagačných materiálov bola realizovaná na

základe telefonického prieskumu. Prieskum bol zameraný na všetky identifikované turistické informačné centrá

s cieľom zistenia aktuálne evidovaných propagačných materiálov orientujúcich sa na Slovenský raj. Prieskumu

sa zúčastnili turistické informačné centrá: TIC Spišská Nová Ves, TIC Hrabušice - centrum, IC Správy Národného

parku Slovenský raj, TIC Smižany a TIC Dobšiná. V čase prieskumu TIC Čingov – Trek Cafe bolo nedostupné, TIC

Hrabušice - Autocamping Podlesok bolo v tom čase mimo prevádzky.

Najnovším a najaktuálnejším propagačným materiálom je image projekt s názvom „Slovenský raj“ a informačný

prospekt „Pravidlá pre návštevníkov Národného parku Slovenský raj“, ktoré vznikli ako výstupy projektu

„Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít na území Mikroregiónu Slovenský

raj“. V rámci spomenutého projektu je realizovaný aj nový komplexný katalóg ponuky aktivít, služieb

a produktov destinácie Slovenský raj.

81

Aktuálne až tri turistické informačné centrá (TIC Spišká Nová Ves, TIC Smižany, TIC Dobšiná) majú k dispozícii

informačný prospekt vydávaný OOCR Slovenský raj s názvom „Spolu v raji - To najlepšie zo Slovenského raja“,

ktorý propaguje letnú ponuku destinácie Slovenský raj. Propagácia zimnej ponuky je zastrešená informačným

prospektom „Zima na južnom Spiši“, ktorý vydáva OOCR Spiš.

TIC Spišská Nová Ves disponuje dvoma katalógmi s názvami „Slovenský raj - sever“ a „To najlepšie z raja“, ktoré

podľa dostupných informácií distribuuje Autocamping Podlesok. Turistických sprievodcov v tlačenej verzii majú

v ponuke tri informačné centrá (TIC Spišská Nová Ves, TIC Hrabušice, TIC Smižany), každé má v ponuke iný

materiál od iného vydavateľa. V Hrabušiciach disponujú turistickým sprievodcom Slovenského raja z roku 2007.

Zaujímavosťou je turistický sprievodca ponúkaný TIC Smižany, materiál s názvom „Slovenský raj“ pochádza ešte

z roku 1991. V Spišskej Novej Vsi ponúkajú aj cyklistického sprievodcu subregiónu južný Spiš z roku 2013

(vydáva OOCR Spiš).

Výstavy a veľtrhy cestovného ruchu

Účasťou organizácií zastrešujúcich propagáciu destinácie Slovenský raj na výstavách a veľtrhoch cestovného

ruchu je ponuka destinácie sprostredkovaná spotrebiteľom osobným kontaktom, čím je priamo stimulovaný

predaj ponuky. Ponuka Slovenského raja bola prostredníctvom Mesta Spišská Nová Ves, Mikroregiónu

Slovenský raj a v poslednom období už aj Oblastnej organizácie cestovného ruchu Slovenský raj pravidelne

propagovaná na výstavách a veľtrhoch cestovného ruchu:

ITF Bratislava,

Utazás Budapešt,

Holiday World Praha,

Glob Tour Brno,

Menjunk Villágá Miškolc,

na ktorých účasť pre slovenských účastníkov zabezpečuje Slovenská agentúra pre cestovných ruch (SACR).

V rámci možností sú navštevované aj ďalšie výstavy ako napríklad: CMT Stuttgart, ITB Berlín, Free Mníchov

alebo výstavy v Krakove a Katoviciach.

Turistické karty

Zimná destinačná karta zliav „Spiš Card“, ktorú ponúka OOCR Spiš, v sezóne 2013/2014 poskytuje zľavy v 9-tich

zariadeniach regiónu Spiša. Významným pozitívom karty je zastrešenie zliav aj v zariadeniach destinácie

Slovenský raj, ako sú:

Ski Mlynky (10 % zľava na skipass),

Hotel Metropol Spišská Nová Ves (10 % zľava v reštaurácii a 15 % vstup do wellness),

Ludvik Spa Centrum (15 % wellness + masáž),

Reštaurácia Nostalgie (10 % zľava z účtu).

„Spiš Card“ priamo podporuje komunikáciu a distribúciu ponuky destinácie Slovenský raj. Ide o zariadenia

vyššej kvality (Hotel Metropol, reštaurácia Nostalgie), ktoré môžu motivovať ďalšie zariadenia k zapojeniu sa do

systému poskytovania zliav. V budúcnosti je možné očakávať nárast zariadení poskytujúcich zľavy

prostredníctvom Spiš Card, čo v konečnom dôsledku bude ďalším prínosom aj pre návštevníkov destinácie

Slovenský raj.

V rámci podpory predaja v súčasnosti prebieha príprava implementácie „Regionálnej karty zliav pre destináciu

Slovenský raj“ ako jedného z výstupov projektu „Slovenský raj – klaster cestovného ruchu NP Slovenský raj

a TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa“. Pripravovanú kartu zliav bude administratívne zastrešovať OOCR Slovenský

raj.

Existencia oboch destinačných kariet predstavuje ďalší prínos pre turistov, vzhľadom na to, že prepája

a rozširuje možnosti zjednodušeného využitia produktov a služieb v destinácii, ale aj jej bezprostrednom okolí,

a tým zlepšuje kvalitu celého zotrvania v destinácii.

82

Využitie tradičných mediálnych kanálov

V súčasnosti z hľadiska využívania tradičných mediálnych kanálov (televízia, rozhlas, tlač) u kľúčových hráčov

neboli zistené žiadne aktívne platené kampane alebo partnerské kampane s komerčnými subjektmi, zamerané

na propagáciu ponuky destinácie Slovenský raj.

Prostredníctvom mediálnych kanálov sú distribuované klasické správy z aktuálneho diania v rámci národného

parku a dotknutých obcí. Tieto správy čiastočne zastrešujú aj významné lokálne podujatia.

Tabuľka 41 Prehľad využitia tradičných mediálnych kanálov

Televízia Rozhlas Tlač

Informačné správy o aktuálnych udalostiach z oblasti turistických aktivít, správy životného prostredia a spoločensko-kultúrneho diania



Absencia vlastných a partnerských informačných kampaní v televíznych médiách

Absencia vlastných a partnerských informačných kampaní v rozhlasových médiách

Absencia vlastných a partnerských informačných kampaní v printových médiách


Marketingová komunikácia a distribúcia prostredníctvom internetových nástrojov

Marketingová komunikácia ponuky destinácie prostredníctvom internetových nástrojov, dnes známa aj pod

pojmom „e-marketing“, sa stala významnou súčasťou moderného destinačného manažmentu. V dnešných

trhových podmienkach celková viditeľnosť turistickej destinácie na internete môže predstavovať určitú

konkurenčnú výhodu. Nástroje e-marketingu sa jednak orientujú na propagáciu (komunikáciu) ponuky, ale

sčasti zároveň aj na samotnú distribúciu ponuky. Z tohto dôvodu je stav marketingovej komunikácie aj

distribúcie analyzovaný v nasledujúcich častiach.

Internetové portály prezentujúce Slovenský raj

Destinácia Slovenského raja bola v čase prípravy analýzy (začiatok roka 2014) propagovaná niekoľkými

domovskými web stránkami. Táto skutočnosť na jednej strane potenciálnym návštevníkom ponúka širšie

spektrum zdrojov informácií, na druhej strane tento stav pre niektorých užívateľov môže pôsobiť mätúco.

Nakoľko ponuku destinácie nájde hneď v niekoľkých variáciách pod rozličnou značkou, nepriamo dochádza

k triešteniu komplexnosti z hľadiska celistvej ponuky destinácie.

Tabuľka 42 Prehľad internetových stránok identifikujúcich sa so Slovenským rajom

Adresa Názov stránky Zameranie

www.slovenskyraj.eu Mikroregión Slovenský raj Destinačný portál vo vývoji

www.slovenskyraj.sk Slovenský raj Databáza ponuky

www.slovensky-raj.sk Internetové noviny Národného parku Slovenský raj

Stručný informačný portál

www.slovenskyraj-info.sk Asociácia horských sprievodcov Slovenský raj

Čiastočná propagácia destinácie

www.vraji.sk OOCR Slovenský raj Komplexný informačný portál destinácie

www.slovensky-raj.org Slovenský raj – Ubytovanie a turistika


www.mapaslovenskyraj.sk NP Slovenský raj – Turistické trasy Databáza ponuky

www.sopsr.sk/slovenskyrajweb/ Správa Národného parku Slovenský raj


www.dedinkymlynky.sk Dedinky Mlynky - Región Slovenský raj Juh

Informačný portál prevádzkovaný Hotelom Mlynky

www.spis-region.sk OOCR SPIŠ Destinačný portál - južný Spiš/Spiš


83

Internetový portál „www.slovenskyraj.eu“ (registrovaný aj pod doménou www.slovenskyraj.net) je oficiálnou

stránkou Mikroregiónu Slovenský raj. V súčasnosti plánovaná aktualizácia tejto webstránky je jedným z

viacerých výstupov projektu „Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít na

území Mikroregiónu Slovenský raj“, spolufinancovaného Európskym fondom regionálneho rozvoja cez

Regionálny operačný program. Portál má slúžiť ako komplexný informačný systém destinácie Slovenský raj,

zastrešujúci celkovú ponuku destinácie s ambíciou pokryť aj informačné potreby cudzojazyčných turistov (SK,

PL, EN, DE, HU, RU).

Portál „www.slovenskyraj.sk“ je prvou internetovou stránkou, ktorá bola vytvorená ako databáza platenej

reklamy pre poskytovateľov služieb v národnom parku a jeho okolí. V prípade vyhľadávania slovného spojenia

„slovenský raj“, portál „slovenskyraj.sk“ je medzi top 3 výsledkami. Portál predstavuje indexovanú informačnú

databázu jednoduchých textových súborov s fotogalériou. Po vizuálnej stránke je vytvorený jednoduchým

spôsobom, tak aby v prvom rade informoval, nie predával. Nakoľko na stránke sú propagované aj zariadenia

mimo prevádzky, aktuálnosť informácií je otázna. Napriek grafickej jednoduchosti stránka je každodenne

navštevovaná. Vyššia návštevnosť je následkom dlhoročnej prevádzky portálu, ale predovšetkým kľúčového

názvu portálu.

Portál „Internetové noviny Národného parku Slovenský raj“ je registrovaný na viacerých doménach:

„www.slovensky-raj.sk“, „www.srnap.sk“, „www.slovakparadise.sk“, „www.slovakparadise.info“. Stránka

obsahuje informácie o prírodných atrakciách územia, ako aj množstvo užitočných informácií. Nevýhodou on-

line denníka je absencia dostupnosti samotných aktuálnych článkov. Negatívom pre užívateľa môže byť aj

nekompletná databáza sekundárnej ponuky národného parku. Pozitívom je všeobecný informačný systém

stránky. Užívateľ je informovaný o aktuálnej priechodnosti turistických trás, aktuálnom počasí. Predmetný

portál má ambície fungovať aj ako turistický portál, o čom svedčí prítomnosť diskusného fóra či on-line

panoramatických vyhliadok.

Internetový portál „www.vraji.sk“ je prevádzkovaný Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Slovenský raj.

Z hľadiska grafického a technického spracovania je moderný, prehľadný a pre užívateľa ľahko ovládateľný.

Stránka obsahuje nielen klasické informácie o primárnych a sekundárnych atraktivitách územia, ale takpovediac

komplexnú ponuku celej destinácie. Pozitívom je aj ponuka balíčkovaných služieb a profilovaná ponuka

poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu.

Internetový portál „www.dedinkymlynky.sk“ je výsledkom partnerskej iniciatívy poskytovateľov služieb

v predmetných obciach, obsahujúci komplexnú ponuku aktivít, ubytovania až po rôzne služby. Pozitívom

stránky sú aj aktuálne články o dianí v území. Portál je po grafickej aj technickej stránke praktický, užívateľsky

priateľský. Skutočnosť, že je viac-menej venovaný len južnej časti Slovenského raja môže pôsobiť pre

potenciálneho turistu mätúco.

Internetový portál „www.spis-region.sk“ je prevádzkovaný Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Spiš.

Stránka sa nevenuje priamo ponuke Slovenského raja, ale z dôvodu prepojenosti susediacich území, ktoré sú

súčasťou jedného historického regiónu Slovenska, portál propaguje z časti aj ponuku Slovenského raja.

Z hľadiska dostupnosti informácií sú uvedené portály orientované na slovenských turistov. Z identifikovaných

portálov len 3 (www.vraji.sk, www.slovensky-raj.org a www.slovenskyraj.sk – čiastočné jazykové mutácie)

disponujú aktívnymi jazykovými mutáciami (www.vraji.sk – EN, PL, RU, DE; www.slovensky-raj.org CZ, EN, DE,

HU, PL a www.slovenskyraj.sk – CZ, EN, PL, DE, HU, FR).

http://www.slovenskyraj.net/

84

Obecné internetové stránky

Pozitívom pre destináciu Slovenský raj je skutočnosť, že zo 14-tich obcí územia ÚROVNE 1 (obce Arnutovce,

Betlanovce, Dedinky, Hnilec, Hrabušice, Hranovnica, Letanovce, Mlynky, Smižany, Spišské Tomášovce, Stratená,

Vernár, Vydrník a mesto Spišská Nová Ves) všetci disponujú vlastnou internetovou stránkou.

Z celkového počtu 13-tich portálov obcí a jedného mestského:

1 disponuje aktívnymi jazykovými mutáciami,

7 obsahuje širšie textové opisné informácie pre turistov,

okrem internetového portálu mesta Spišská Nová Ves žiaden nie je viditeľne prepojený na funkčné

„informačné a turistické“ portály Slovenského raja.

Portály mesta a obcí sú v prvom rade orientované na administratívnu správu obce a spoločenské dianie.

Stránkam chýba integrovaná podpora cestovného ruchu v spojení so skutočnosťou, že obce sú trvalou súčasťou

územia, resp. okolia Národného parku Slovenský raj a predstavujú významných hráčov destinácie Slovenský raj.

Spomedzi uvedených kľúčových hráčov kvalitou aj obsahom vyčnieva portál mesta Spišská Nová Ves

(www.spisskanovaves.eu), ktorý v sekcii Návštevník obsahuje mnoho informácií tak o primárnej a sekundárnej

ponuke destinácie, ako aj o dôležitej doplnkovej ponuke a podporných službách pre turistov, ktorí navštívia

destináciu Slovenský raj.

V podpore jednotného marketingu destinácie je dôležité, aby každý jej článok bol vizuálne aj obsahovo jasne

identifikovaný s príslušnosťou k nej, čo vzbudzuje vyššiu dôveryhodnosť a povedomie značky destinácie.

Z tohto hľadiska je pre obce vhodné, aby potenciálnych návštevníkov destinácie prostredníctvom svojich

portálov smerovali na jednotný turistický portál destinácie Slovenský raj. V súčasnosti táto on-line spolupráca

absentuje, a to aj z dôvodu neexistencie jednotného portálu, ktorým by sa mal v blízkej dobe stať portál

www.slovenskyraj.eu.

Spolupráca takéhoto druhu sa vyžaduje aj medzi obecnými portálmi a portálmi miestnych poskytovateľov

produktov a služieb cestovného ruchu. Ani v tomto prípade prepojenie stránok obcí a mesta nie je veľmi

zaužívané. Pozitívom je skutočnosť, že 11 z uvedených portálov uvádza podnikateľské subjekty v cestovnom

ruchu v zoznamoch, prípadne formou krátkych opisov.

Web stránky poskytovateľov produktov a služieb v destinácii

Z hľadiska využívania základných nástrojov e-marketingu boli analyzované ubytovacie zariadenia obcí

destinácie Slovenský raj (Arnutovce, Betlanovce, Dedinky, Hnilec, Hrabušice, Hranovnica, Letanovce, Mlynky,

Smižany, Spišské Tomášovce, Stratená, Vernár, Vydrník) a mesta Spišská Nová Ves.

Tabuľka 43 Prehľad využívania nástrojov základných nástrojov e-marketingu ubytovacími zariadeniami

Kategória Internetová stránka

Rezervačný systém

Sieť Facebook Portál Booking.com

Portál Tripadvisor

Hotelové zariadenia 11 4 7 5 3

Penzióny 30 12 16 6 6

Ostatné kategórie 18 11 8 15 8


Z vyše 280 identifikovaných ubytovacích zariadení (z toho približne 230 aktívnych) v destinácii Slovenský raj,

u približne 20 % nebola v čase prieskumu nájdená (aktuálna) internetová stránka. Zo zariadení s vlastnou

internetovou stránkou takmer 10 % využíva vlastný on-line rezervačný systém.

Predmetné web stránky sú po grafickej stránke na rôznej úrovni, ale spĺňajú základné potreby vlastnej

propagácie. Negatívom pre destináciu je e-marketingový individualizmus v podobe neodkazovania na oficiálne

turistické portály destinácie Slovenský raj. Stav webstránok z hľadiska jazykových mutácií nie je ideálny,

nakoľko v mnohých prípadoch absentuje.

http://www.spisskanovaves.eu/


85

Z hľadiska marketingovej komunikácie, resp. jednotnej propagácie celej destinácie je potrebné spomenúť, že

ani jedno hotelové zariadenie prostredníctvom svojej web stránky nepropaguje komplexnú ponuku destinácie

Slovenský raj, len parciálne aktivity v okolí svojho zariadenia. Ani jedno hotelové zariadenie viditeľne

neodkazuje na stránky lokálnych oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré práve primárne svoje aktivity

venujú propagácii celkovej ponuky sledovaného územia.

Z hľadiska marketingovej stratégie pre riešenú destináciu je dôležité, aby aj prevádzkari penziónov propagovali

prostredníctvom svojich kanálov celkovú ponuku Slovenského raja. Z identifikovaných penziónov minimálne 38

zariadení môže prispieť k rozvoju turizmu odkazovaním na oficiálne informačné stránky destinácie.

Využívanie sociálnych sietí v marketingovej komunikácii destinácie

Facebook

Vyžívanie sociálnych sietí je výrazne slabšie. Len niečo vyše 10 % identifikovaných ubytovacích zariadení sa

identifikuje profilom na sieti Facebook. Na druhej strane prostredníctvom sociálnej siete komunikujú aktívne

organizácie zastrešujúce primárnu a sekundárnu ponuku Slovenského raja.

Veľkým pozitívom je aktivita obce Dedinky, ktorá pravidelne pridáva príspevky o možnostiach turistických

a spoločenských aktivít. OOCR Slovenský raj na sieti Facebook, podobne ako obec Dedinky, komunikuje

intenzívne Slovenský raj s pozitívnym dôrazom na propagáciu ponuky hráčov. Identickú aktivitu vyvíja aj profil

Dedinky – Mlynky na sieti Facebook.

Správa Národného parku Slovenský raj prostredníctvom svojho profilu komunikuje aktuálne dianie na území

Národného parku Slovenský raj s dôrazom na environmentálne hodnoty parku. Pozitívnym prínosom pre

destináciu je aj vzájomná spolupráca Správy Národného parku Slovenský raj a Oblastnej organizácie cestovného

ruchu Slovenský raj v rámci sociálnej siete Facebook.

Tabuľka 44 Prehľad aktívnych profilov na sieti Facebook

Názov profilu Počet fanúšikov* Rok založenia profilu

Dedinky, Slovenský raj 7 569 2009

Slovenský raj (OOCR Slovenský raj) 3 867 2012

Slovenský raj - Juh, Dedinky - Mlynky 3 254 2009

Národný park Slovenský raj 454 2012

OOCR SPIŠ 37 2013


* Údaje k obdobiu 04/2014

YouTube

V čase prieskumu sociálna sieť YouTube, ako podporný nástroj propagácie destinácie, nebola využívaná

prostredníctvom oficiálneho kanálu Slovenský raj. Pozitívom je však skutočnosť, že video príspevky pribúdajú

prostredníctvom užívateľských kanálov, ktoré zverejňujú obsah spojený s kľúčovými slovami. Zaujímavým

užívateľským kanálom tejto siete je „Mapa Slovenskyraj“, v ktorom sú zdieľané video príspevky nahrávané

z pohľadu prvej osoby pri rôznych aktivitách v Slovenskom raji.

Tabuľka 45 Prehľad počtu videí podľa kľúčových slov

Kľúčové slovné spojenie Počet YouTube kanálov obsahujúcich spojenie

Slovenský raj 1 009

Národný park Slovenský raj 5

Slovak Paradise 1 725

Slovak Paradise National Park 72


86

Twitter

Sociálna sieť s vyše 200 mil. užívateľov v roku 2013 predstavuje zároveň „mikroblogovaciu“ službu, ktorá

umožňuje používateľom posielať a čítať krátke textové správy (140 znakov), tzv „tweety“. Sociálna sieť funguje

na podobnom princípe ako Facebook, avšak s jedným zásadným rozdielom. Twitter nie je viazaný na reálne

známosti, ale na popularitu obsahu zdieľanej myšlienky, ako aj na popularitu autora správy. Mnohé známe

osobnosti a svetové spoločnosti, ale aj destinácie využívajú Twitter na masovú komunikáciu s fanúšikmi,

spotrebiteľmi, resp. turistami. Twitter skutočne predstavuje systém otvoreného celosvetového on-line

komunikačného a marketingového priestoru pre každého a pre všetko.

Instagram

Instagram (vyše 75 mil. užívateľov) funguje na identickom princípe ako Twitter s jedným rozdielom. Namiesto

verejných textových správ užívatelia zdieľajú svoj vlastné fotky. Tak, ako je slabou stránkou týchto sietí ich

pomerne nízke využívanie slovenskými užívateľmi, tak je ich veľmi silnou stránkou využívanie anglicky

hovoriacimi užívateľmi z celého sveta.

V súčasnosti ponuka Slovenského raja je oficiálne komunikovaná prostredníctvom siete Twitter profilom

„@spoluvraji“ (OOCR Slovenský raj). Profil mal v čase prieskumu zdieľaný príspevok a 16 sledujúcich, čo svedčí

o jeho počiatočnej fáze. Pozitívom pre marketingovú stratégiu destinácie Slovenský raj je skutočnosť existencie

užívateľských príspevkov s kľúčovými slovnými spojeniami (identifikátormi), ako sú napríklad #slovenskyraj a

#slovakparadise.

Práve používanie kľúčových identifikátorov prostredníctvom sociálnych sietí, vrátane analyzovaných troch

(Facebook, Twitter, Instagram), predstavuje významnú príležitosť podpory viditeľnosti destinácie Slovenský raj.

Prostredníctvom označenia kľúčových slov textových správ, zdieľaných fotografií či videí tzv. „tagmi“

a „hashtagmi“ (označenými znakom „#“), môže aj bežný užívateľ prispievať k jednoznačnej identifikácii

zdieľaného obsahu – napríklad s destináciou Slovenský raj. Identifikačné kľúčové slová prakticky triedia

a indexujú zdieľaný obsah na internete do tematických skupín, pomocou ktorých sa následne zobrazujú

výsledky pri internetovom vyhľadávaní na základe zadania vyhľadávaných kľúčových slov.

Slovenské turistické portály

„Slovakia.travel“ (národný portál Slovenskej agentúry pre cestovný ruch) zaraďuje Slovenský raj medzi TOP 10

atraktivít Slovenska. Profil Národného parku Slovenský raj v štruktúrach stránky pozostáva z informačného

opisu parku s vyzdvihnutím hlavných prírodných atrakcií. Profil odkazuje len na stránku „Internetového denníka

Národného parku Slovenský raj“, čo z hľadiska komplexnosti informácií stránky nie je najprospešnejšie riešenie.

„Kosiceregion.com“ (turistický portál Krajskej organizácie cestovného ruchu Košický kraj) má vo svojom

kalendári TOP podujatí na rok 2014 zaradených viacero podujatí Slovenského raja. Priama propagácia

Slovenského raja ako destinácie je riešená v rámci podkapitoly destinácie Spiš profilovým textovým opisom

s odkazom na turistického sprievodcu po Košickom kraji, v rámci ktorého je Slovenskému raju venovaná

viacstranová kapitola.

Propagácia a distribúcia ponuky ubytovacích zariadení prostredníctvom rezervačných systémov

Atraktivity a ponuka služieb destinácie sú distribuované aj slovenskými rezervačnými portálmi. Miestni

poskytovatelia služieb využívajú pre distribúciu aj portály orientované na zľavy, ktorým sa priamo analýza

nevenuje, nakoľko marketingová stratégia nie je zameraná na podporu využívania externých portálov zliav.

V súčasnosti ubytovacie zariadenia na propagáciu svojej ponuky využívajú viac portály tretích subjektov

(slovenské agregátory a rezervačné portály), napríklad:

87

www.ubytujsa.sk (177 zariadení identifikujúcich sa príslušnosťou k Slovenskému raju),

www.megaubytovanie.sk (62 zariadení identifikujúcich sa príslušnosťou k Slovenskému raju),

www.ubytovanienaslovensku.eu (62 zariadení identifikujúcich sa príslušnosťou k Slovenskému

raju).

www.limba.sk (163 zariadení identifikujúcich sa príslušnosťou k Slovenskému raju)

Svetové turistické portály

Súčasný obraz Slovenského raja na svetovom on-line trhu cestovného ruchu bol skúmaný z hľadiska

identifikácie Slovenského raja ako turistickej destinácie a identifikácie jej ubytovacích zariadení na svetových

turistických a rezervačných portáloch.

Tabuľka 46 Prehľad skúmaných svetových turistických a rezervačných portálov

Turistické portály Rezervačné portály

Wikitravel.org Booking.com

National Geographics Tripadvisor.com

Lonelyplanet Hotels.com

Foursquare Expedia.com

AirBnB.com


Wikitravel.org je projekt najvyužívanejšej internetovej encyklopédie Wikipedia. Projekt funguje na identických

princípoch ako encyklopédia. Obraz turistických destinácií je tvorený samotnými užívateľmi, ktorí pridávajú do

profilového článku svoje poznatky a skúsenosti. Projekt Wikitravel sa v posledných rokoch umiestňuje na

zoznamoch najnavštevovanejších turistických portálov.

V súčasnosti Slovenský raj je identifikovateľný pod pojmom Slovak Paradise National Park. Profil obsahuje len

veľmi stručné informácie o dostupnosti zo Spišskej Novej Vsi, o cenách vstupeniek a možnosti prespania

v hoteli na Čingove.

Nationalgeographics.com patrí k najuznávanejším cestovateľským portálom na svete. Informatívny charakter

jeho vedeckého prístupu s orientáciou na environmentálne, kultúrne a turistické atrakcie sveta síce zatvára

dvere propagácii podnikateľských subjektov, ale prináša potenciálnym turistom nestranný pohľad na jednotlivé

destinácie. Pre destinácie mať vytvorený pozitívny obraz na internetovej stránke portálu National Geographics

predstavuje formu prestíže. Prostredníctvom užívateľskej komunity Nat Geo Travelers samotní turisti

prispievajú k tvorbe obrazu destinácie.

V súčasnosti Slovenský raj nie je priamo propagovaný v štruktúrach portálu.

Lonelyplanet.com (viac než 50 mil. užívateľských recenzií za rok) funguje na princípoch svetového on-line

turistického portálu. Poskytuje komplexné informácie od prepravy, ubytovania, stravy, požičovní, poistenia až

po tematické balíčky jednotlivých destinácií. Lonelyplanet je silne orientovaný na využívanie tvorby obsahu

prostredníctvom užívateľov (turisti a organizácie cestovného ruchu), ktorí jednak využívajú fóra portálu

a jednak sami môžu upravovať profil destinácií a pridávať ponuku.

V súčasnosti Slovenský raj je identifikovaný pod názvom „Slovenský Raj National Park“. Na základe aktuálneho

profilu potenciálny turista je informovaný stručným charakteristickým opisom územia národného parku a o

dvoch reštauráciách, dvoch aktivitách a jednej atrakcii.

88

Obrázok 9 Profil destinácie Slovenský raj na „Lonelyplanet.com"

Zdroj: Portál lonelyplanet.com

Prostredníctvom portálu je umožnená aj propagácia ubytovacích, stravovacích a rôznych turistických zariadení.

V súčasnosti z celkového počtu viac ako dvesto aktívnych ubytovacích zariadení (ÚROVEŇ 1) 11 ubytovacích

zariadení (necelých 4 %) sa propaguje prostredníctvom portálu Lonelyplanet, ale bez prepojenosti na profil

destinácie Slovenský raj.

Foursquare.com (vyše 45 mil. užívateľov) predstavuje sociálnu sieť turistov postavenú na princípe geograficky

orientovanej lokalizačnej hry. Turista prostredníctvom siete hodnotí navštívené registrované atraktivity

a podniky, alebo sám pridáva nové miesta záujmu, ktoré navštívil. Užívatelia prostredníctvom siete dávajú

ostatným užívateľom tipy, respektíve odporúčania. V súčasnosti prostredníctvom siete Foursquare je

identifikovaných 17 objektov v území Slovenského raja. V rámci identifikácie prírodných atraktivít a podnikov

užívatelia zanechali pozitívne hodnotenia, až na jednu výnimku kvôli nespokojnosti s cenovou politikou.

Obrázok 10 Identifikácia objektov destinácie na sieti „Foursquare.com"

Zdroj: Portál foursquare.com

89

Booking.com (vyše 100 mil. návštevníkov – 10/2013) je klasický rezervačný systém pre ubytovacie zariadenia,

v súčasnosti jeden z najvyužívanejších na svete. Ubytovacie zariadenia sú distribuované vlastnými profilmi

s príslušnosťou k mestu alebo ku geograficky ohraničenému turistickému regiónu (destinácii). V súčasnosti z

identifikovaných ubytovacích zariadení (ÚROVNE 1) je 27 zariadení (necelých 10 %) propagovaných

prostredníctvom tohto portálu. Registrované ubytovacie zariadenia, ktoré boli ohodnotené (15 zariadení), v

priemere získavajú veľmi dobré ohodnotenie (8,5), na základe priemerne 20 užívateľských hodnotení.

Skutočnosť, že časť prevádzkovateľov ubytovacích zariadení využíva booking.com je pozitívom. Konkurenčnou

nevýhodou môže byť skutočnosť, že pojmy „Slovenský raj“ a „Národný park Slovenský raj“, resp. ich anglické

ekvivalenty „Slovak Paradise“ a „Slovak Paradise National Park“ nie sú identifikované v štruktúrach portálu.

Na identických princípoch je prevádzkovaný aj portál Hotels.com, prostredníctvom ktorého sa prezentuje len 1

identifikované zariadenie.

Tabuľka 47 Orientačný pohľad na ubytovacie zariadenia hodnotené prostredníctvom medzinárodného portálu Booking.com

Obec Počet zariadení Min. hodnotenie Max. hodnotenie

Betlanovce 1 9.5 9.5

Dedinky 2 7.2 7.2

Hrabušice 7 0 9.6

Mlynky 2 8.8 8.9

Smižany 3 0 7.7

Spišská Nová Ves 4 7.1 9.3

Stratená 2 8.0 8.8

Vernár 1 0 0.1

Vrbov 6 0 9.4


Tripadvisor s viac než 150 miliónmi užívateľskými recenziami patrí k najväčším on-line turistickým plánovačom

na svete. Užívatelia okrem leteckých spojení, ubytovacích zariadení majú prístup aj k reštauráciám. Turisti

prostredníctvom portálu odporúčajú zariadenia vlastnými recenziami alebo naopak varujú pred nekvalitnými

zariadeniami.

Slovenský raj ako destinácia cestovného ruchu nie je na portáli identifikovaná, na druhej strane 16 ubytovacích

zariadení distribuuje svoju ponuku prostredníctvom Tripadvisor.com.

Rezervačný portál Expedia.com má mesačne vyše 25 miliónov unikátnych návštevníkov (návštevníci, ktorí

pravidelne navštevujú portál), čo ho zaraďuje do kategórie svetový. Expedia podobne ako Lonelyplanet je

komplexný destinačný portál (doprava, ubytovanie, strava, požičovne, služby, aktivity, dovolenkové balíky)

s možnosťou užívateľského ohodnotenia.

V súčasnosti pojem Slovenský raj nie je zadefinovaný priamo ako destinácia v štruktúrach Expedie. Aktuálne 1

ubytovacie zariadenie (v obci z ÚROVNE 1) zo Smižian využíva Expediu ako distribučný kanál. Následkom

aktuálneho stavu je skutočnosť, že v prípade hľadania ubytovania napríklad v Spišskej Novej Vsi Expedia

odkazuje užívateľa do Popradu, resp. Levoče.

Portál Airbnb.com je komunitný on-line trh cestovateľov, ľudí, ktorí prenajímajú svoje vlastné priestory

(ubytovatelia v súkromí). Prostredníctvom Airbnb sa ročne ubytuje vyše 10 miliónov turistov. Turisti na základe

svojich skúseností a spokojnosti hodnotia hostiteľov. Prostredníctvom siete majú hostitelia možnosť vybudovať

skutočné spojenie s reálnymi ľuďmi z celého sveta.

Propagáciu a predaj ponuky prostredníctvom portálu Airbnb v súčasnosti využíva jedno zariadenie cestovného

ruchu destinácie Slovenský raj z obce Smižany.

90

Pozitívom z hľadiska propagácie a distribúcie ponuky Slovenského raja prostredníctvom svetových

rezervačných a turistických portálov je, že niektoré z uvedených portálov využívajú individuálne ubytovacie

a v niektorých prípadoch aj stravovacie zariadenia, ktoré takýmto spôsobom podporujú tvorbu obrazu

o dovolenkovej destinácii na domácom trhu, susediacich zahraničných trhoch, ako aj na celosvetovom

internetovom trhu cestovného ruchu.

Vyššie uvedené turistické a rezervačné portály patria k najviac využívaným turistami z celého sveta.

V súčasnosti sa na týchto portáloch o Slovenskom raji ako destinácii vyskytujú len veľmi stručné informácie.

Slovenský raj zatiaľ nemá vytvorený obraz komplexnej dovolenkovej destinácie na celosvetovo

neobmedzenom on-line priestore cestovného ruchu.

Viditeľnosť prostredníctvom internetových vyhľadávačov

Medzi dôležité atribúty dnešnej viditeľnosti ponuky destinácie Slovenský raj patrí poradie zobrazenia výsledkov

prostredníctvom internetových vyhľadávacích nástrojov či katalógov. Medzi takéto patria portály, ako sú

Google, Yahoo a Bing.

Vzhľadom na jeho dominanciu je práve portál spoločnosti Google (www.google.com, v prípade Slovenska

www.google.sk) považovaný za merateľný indikátor úspešnosti internetových portálov, pokiaľ ide o ich

„globálnu viditeľnosť“.

V súčasnosti pri zadávaní kľúčových slov „slovenský raj“ a „slovak paradise“ do vyhľadávača spoločnosti Google

sú na popredných miestach zobrazené informačné portály, ktoré prezentujú ponuku destinácie. Ide

o súkromné či neoficiálne stránky, zamerané skôr na poskytovanie reklamného priestoru:

www.slovenskyraj.sk,

www.slovensky-raj.sk,

www.mapaslovenskyraj.sk,

ďalej o internetovú stránku Asociácie horských sprievodcov Slovenský raj www.slovenskyraj-info.sk a portál

www.dedinkymlynky.sk. Oficiálne stránky spojené s destináciou Slovenský raj sa nachádzajú až v ďalších

častiach vyhľadávania a sú pre potenciálnych turistov málo viditeľné: www.slovenskyraj.eu a www.vraji.sk.

Analýza manažmentu obsahu a kľúčových slov

Z analýzy moderných nástrojov marketingu a podpory viditeľnosti destinácie Slovenský raj pre potenciálnych

turistov tiež vyplýva, že v súčasnosti neexistuje dostatok informácií o tom, ako sa noví potenciálni návštevníci

dostanú k informáciám o Slovenskom raji. Potenciálny európsky turista, ako vyplýva z analýzy návštevníckych

segmentov, totiž nevyhľadáva priamo názov destinácie, o ktorej sa z iných zdrojov nemusel dozvedieť, ale

vyhľadáva činnosti a možnosti, za ktorých účelom má záujem uskutočniť výlet či dovolenku.

Pri analýze marketingovej komunikácie pomocou internetových nástrojov a z hľadiska viditeľnosti destinácie

Slovenský raj na základe motivácií najväčších segmentov turistov (horská turistika, rodiny s deťmi, víkendové

pobyty) sme sa zamerali na hlavné produktové segmenty v súčasnosti.

Podľa súčasného stavu je jediným viditeľným segmentom „horská turistika“, čo korešponduje so silnou

stránkou komplexného produktu destinácie Slovenský raj.

Pri analýze bolo možné identifikovať existujúcu propagáciu Slovenského raja zo strany špeciálnych portálov

venovaných turistike:

Portál Slovakia.com (http://www.slovakia.com/sports/hiking/)

Národnému parku je v angličtine venovaná samostatná sekcia "Slovak Paradise".

Portál obsahuje aj informácie o možnostiach ubytovania.

Prostredníctvom portálu je viditeľný jeden hotel (Horský hotel Geravy).

http://www.google.com/

http://www.google.sk/

http://www.slovenskyraj.sk/

http://www.slovensky-raj.sk/

http://www.mapaslovenskyraj.sk/

http://www.slovenskyraj-info.sk/

http://www.dedinkymlynky.sk/



http://www.slovakia.com/sports/hiking/

91

Portál slovak-republic.org (http://www.slovak-republic.org/hiking/)

Na stránke sa uvádza aj Slovenský raj, no chýba priama možnosť presunu na destinačné portály

Slovenského raja a vyššia schopnosť upútať potenciálneho návštevníka.

Pozitívom je anglická verzia stránky.

Portál visitslovakia.com (http://www.visitslovakia.com/nature-and-hiking-slovakia)

Slovenský raj je možné nájsť priamo pri ponuke "prírody a turistiky".

Sekcia obsahuje základné informácie a niektoré turistické trasy, chýba však komplex informácií.

Portál hiking.sk (http://hiking.sk/)

Obsahovo veľmi kvalitný portál zameraný na pešiu a horskú turistiku.

Slovenský raj je možné nájsť medzi príspevkami užívateľov aj na titulnej stránke v slovenčine.

Silnou stránkou je veľmi dobrý spôsob zviditeľnenia turistických aktivít prostredníctvom aktívneho

obsahu užívateľov.

Chýba síce anglická verzia stránky, ale publikované informácie sú veľmi aktuálne.

Výsledky zo všetkých ostatných produktových segmentov však ukazujú, že destinácia Slovenský pre

potenciálnych nových turistov, vyhľadávajúcich iné možnosti trávenia dovolenky, nie je viditeľná. Pri analýze

informačných portálov prezentujúcich ponuku Slovenského raja prostredníctvom ich „reakcie“ na vybrané

kľúčové slová výsledky ukázali veľké rezervy v možnostiach zviditeľnenia destinácie Slovenský raj (Tabuľka 48).

Tabuľka 48 Viditeľnosť podľa umiestnenia webstránok na základe kľúčových slov záujmu

Kľúčové slovo 1 2 3 4 5 6 7

Túra - - - - - - -

Výlet s deťmi - - - - - - -

Víkend v horách - - - Bing 26. - - -

Dovolenka na Slovensku - - - - - - -

Hiking Slovakia - - Google 82.

Google 20. Bing 62.

- - -

Trips in Slovakia - - - - - - -

Weekend in mountains - - - - - - -

Fun in Slovakia - - - - - - -

Ski in Slovakia - - - - - - -

European parks - - - - - - -

1 spisskanovaves.eu, 2 slovenskyraj.eu, 3 slovenskyraj.sk, 4 hiking.sk, 5 slovensky-raj.sk, 6 dedinkymlynky.sk, 7 www.slovenskyraj.com Zdroj: vlastné spracovanie

Využívanie e-mailových nástrojov (newsletter)

Informovanie existujúcej a potenciálnej klientely o novinkách v ponuke destinácie Slovenský raj aktuálne

prevádzkuje portál „vraji.sk“ prostredníctvom elektronického spravodajcu, tzv. newsletter.

Newsletter, e-mailing či „direct mailing“ je jeden z najpoužívanejších nástrojov on-line marketingu. Jedná sa o

zasielanie informácií či reklamných kampaní prostredníctvom e-mailu na základe predošlého súhlasu alebo

vyžiadania zasielania. Negatívom nástroja „direct mailing“ je, že podnikatelia mnohokrát zasielajú reklamu bez

predošlého súhlasu užívateľa, čo vedie k negatívnemu postoju užívateľa k produktu.

Pozitívom je skutočnosť, že zasielanie spravodajcu funguje na dobrovoľnej báze a nie na princípe spamu

(nevyžiadanej pošty). Návštevník stránky má možnosť si vyžiadať zasielanie noviniek na svoju e-mailovú adresu.

http://www.slovak-republic.org/hiking/

http://www.visitslovakia.com/nature-and-hiking-slovakia

http://hiking.sk/

92

4. Analýza návštevníckych segmentov

Analýza návštevníckych segmentov vychádza z dostupných štatistických údajov Slovenskej agentúry pre

cestovný ruch, Štatistického úradu SR, z informácií obcí Slovenského raja, štatistického úradu Európskej únie –

Eurostat, pravidelného prieskumu Európskej komisie – Eurobarometer a z existujúcich dostupných národných,

regionálnych a miestnych dokumentov a stratégií.

Pri segmentácii a charakteristike cieľových trhov sme sa zamerali na súlad Marketingovej stratégie destinácie

Slovenský raj s Marketingovou stratégiou Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na roky 2014 – 2020. Súlad

s uvedenou stratégiou je potrebný najmä z dôvodu maximalizácie efektov národného marketingu cestovného

ruchu a dlhoročných skúseností, z ktorých agentúra pri tvorbe stratégie vychádzala. Úloha štátneho

marketingu spočíva najmä v zlepšení predpokladov pre úspech na medzinárodnom trhu cestovného ruchu pre

štát ako cestovný cieľ, jeho regióny, ale aj pre dosiahnutie vyššieho tempa rastu v porovnaní s medzinárodnou

konkurenciou.

4.1. Stav cestovného ruchu destinácie Slovenský raj

Destinácia Slovenský raj napriek svojej „kompaktnej veľkosti“ už aj v súčasnosti ponúka viacero možností

trávenia voľného času pre rôzne cieľové skupiny, trhové segmenty.

Návštevnosť turistických chodníkov 2000 – 2013

Denná návštevnosť turistických chodníkov je zaznamenávaná dvakrát ročne, prípadne dvakrát v lete a raz v

zime na 10 – 13 frekventovaných stanovištiach (Tomášovský výhľad, Čingov – Partizánska lávka, Prielom

Hornádu, Suchá Belá, Piecky, Veľký Sokol, Smižany – Maša, Novoveská Huta – Rybníky, Zejmarská roklina,

Stratenská píla, Dobšinská ľadová jaskyňa, Kysele – pod Kláštoriskom, Podlesok), v časovom rozmedzí od 8.00

do 16.00 hod. Je to reálny počet návštevníkov počas jednotlivých hodín, pričom sa sleduje aj ich národnosť.

Údaje v teréne zbierajú pracovníci Správy Národného parku Slovenský raj.

Graf 13 Celkový ročný počet návštevníkov turistických chodníkov Národného parku Slovenský raj

Zdroj: vlastné spracovanie (na základe štatistík Správy Národného parku Slovenský raj)

Celková ročná návštevnosť je odhad, ktorý je vypočítaný na základe zaužívaného vzorca, ako súčet 100-násobku

letnej dennej návštevnosti a 265-násobku zimnej dennej návštevnosti. Do sčítania nie je zahrnutý počet

návštevníkov v stravovacích a ubytovacích zariadeniach, ani v lyžiarskych strediskách či turistických

informačných centrách.

93

Podľa vývoja návštevnosti turistických chodníkov národného parku je od roku 2010 zaznamenaný všeobecný

nárast počtu návštevníkov na jednotlivých turistických trasách. Ten nastáva po výraznom poklese po roku 2006.

Pokles v období rokov 2006 až 2010 predstavoval prepad v odhadovanej ročnej návštevnosti turistických

chodníkov o takmer 45 % z necelých 606 000 na 330 000 návštevníkov. V roku 2013 sa odhadovaná ročná

návštevnosť pohybuje na úrovni 400 000 návštevníkov. Najvyššia návštevnosť je pravidelne zaznamenávaná na

stanovišti Dobšinská ľadová jaskyňa. Počas dňa kulminuje najvyššia návštevnosť od 10. do 12. hodiny. V danom

čase dochádza k preplneniu najnavštevovanejších turistických trás ako Suchá Belá a Prielom Hornádu. Pokles

návštevnosti nastáva po 14. hodine.

Graf 14 Priemerná denná návštevnosť turistických chodníkov


Celkový počet návštevníkov počas denného sčítania sa pohyboval v období rokov 2000 – 2013 na úrovni od

3 000 do 6 000 návštevníkov. Prevažnú mieru pri dennej návštevnosti prestavuje letná denná návštevnosť.

Zimná denná návštevnosť tvorí len 1 až 6 % celkovej dennej návštevnosti.

Pri odhadovanej celkovej ročnej návštevnosti predstavuje letná sezóna z pohľadu počtu návštevníkov

v priemere 92%-ný podiel v porovnaní so zimnou sezónou. Letné denné sčítanie určuje celkový vývoj

návštevnosti turistických chodníkov. Destinácia je z pohľadu turistiky viazaná na letné obdobie. Vzhľadom na to

je potrebné v zimnom období výraznejšie ponúkať alternatívne aktivity k turistike ako wellness a iné indoorové

aktivity, prípadne zimné športové aktivity v prírode.

Z pohľadu denného sčítania je možné sledovať vývoj počtu zahraničných a domácich návštevníkov.

Zo zahraničných návštevníkov sú najviac zastúpení Poliaci a Česi. Ich podiel však po roku 2008 začal výrazne

klesať. Vplyv na ubúdanie návštevníkov zo susedných krajín môže byť spôsobený nevýhodným kurzom

slovenskej meny a zároveň zavedením eura na Slovensku od 1. 1. 2009. Po roku 2008 výrazne stúpol podiel

domácich návštevníkov, ktorý sa pohybuje na úrovni 45 %. Pri iných nešpecifikovaných národnostiach

prevládajú návštevníci z Ukrajiny, Francúzska, Veľkej Británie, USA, Litvy a Ruska.

94

Graf 15 Percentuálny podiel domácich a zahraničných návštevníkov z pohľadu dennej návštevnosti


Destinácia je preferovaná predovšetkým domácimi návštevníkmi, pre ktorých je dostupná z hľadiska dopravy aj

finančných možností. Zo zahraničných turistov je potrebné zameriavať aktivity a ponuku cestovného ruchu

hlavne na susedné krajiny, pre ktoré je destinácia zaujímavou lokalitou.

Návštevnosť ubytovacích zariadení 2010 – 2012

Popri návštevnosti turistických chodníkov je podstatný aj počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach

v destinácii. Návštevnosť destinácie (zariadenia v obciach ÚROVNE 1) z tohto pohľadu prestavuje ročne

približne 50 000 unikátnych návštevníkov. Na základe dostupných informácií Štatistického úradu Slovenskej

republiky sú štatistické údaje vykazované za obce, ktoré majú minimálne tri ubytovacie zariadenia. Obce, ktoré

majú nižší počet zariadení ako určuje Štatistický úrad SR, nie sú zohľadnené pri počte návštevníkov, ani pri

počte prenocovaní v ubytovacích zariadeniach destinácie.

Graf 16 Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na území destinácie

Zdroj: vlastné spracovanie na základe poskytnutých údajov obecnými samosprávami a Štatistickým úradom

Slovenskej republiky

95

Za predpokladu, že všetci evidovaní návštevníci ubytovacích zariadení v destinácii navštevujú aj turistické

chodníky, podiel ubytovaných návštevníkov predstavuje 12,5 % z celkovej ročnej odhadovanej návštevnosti.

Na základe toho možno tvrdiť, že návštevníci destinácie sa zameriavajú predovšetkým na krátke jednodňové

výlety, bez využívania služieb ubytovacích zariadení.

Ako možno vidieť z grafu 17, Hrabušice od roku 2010 takmer zdvojnásobili počet ubytovaných návštevníkov.

Na uvedenej výraznej zmene má vysoký podiel pravdepodobne otvorenie dovtedy neprístupných chodníkov,

ktoré boli po živelnej udalosti v danej sezóne dlhší čas uzatvorené. Zároveň, na základe tejto zmeny možno

konštatovať, že stav a dostupnosť turistických chodníkov v súčasnosti predstavuje dôležitý atribút, ktorý môže

zásadne ovplyvniť celkovú návštevnosť destinácie.

Naopak, v obci Mlynky došlo v roku 2011 k výraznému poklesu počtu ubytovaných návštevníkov, čo bolo

spôsobené poklesom dostupných lôžok v ubytovacích zariadeniach zo 111 na 75.

Najvyššiu návštevnosť ubytovacích zariadení pravidelne zaznamenáva okresné mesto Spišská Nová Ves ako

kultúrne a historické centrum celého regiónu, respektíve destinácie.

Graf 17 Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach na území destinácie v rokoch 2010 – 2012



Graf 18 Podiel (v %) návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na území destinácie



0,00

10,00

20,00

30,00

40,00

50,00

60,00

70,00

2010 2011 2012

Domáci turisti Zahraniční turisti

96

Prevažnú mieru ubytovaných návštevníkov predstavujú domáci turisti, ktorí tvoria približne 65 % všetkých

ubytovaných návštevníkov. Z celkového počtu domácich návštevníkov je najvyšší podiel zaznamenaný v meste

Spišská Nová Ves (35 %) a obci Smižany v tesnej blízkosti mesta (25 %). Z celkového počtu zahraničných turistov

v ubytovacích zariadeniach destinácie navštívilo za účelom ubytovania obec Hrabušice až 50 % z nich.

V porovnaní s obcou Hrabušice je v meste Spišská Nová Ves podiel zahraničných návštevníkov o 20 % nižší.

V rámci návštevnosti zariadení v jednotlivých obciach je najvýraznejší podiel domácich turistov v obciach

Dedinky, Mlynky a Vernár, na úrovni 80 – 90 %. Tieto obce majú význam z hľadiska umiestnenia lyžiarskych

stredísk. Podiel naznačuje, že ubytovanie pri lyžiarskych strediskách je vyhľadávané prevažne domácimi

turistami.

Významný podiel zahraničných turistov je v obci Hrabušice (70 %). Obec je jednou zo vstupných brán

do destinácie. V katastri obce sa nachádza stredisko Podlesok, ktoré je východiskovým bodom

pre najatraktívnejšie trasy do rokliny Suchá Belá alebo kaňonu Prielom Hornádu. V obci sa nachádzajú

predovšetkým súkromné ubytovacie zariadenia a turistické ubytovne.

Ďalším významný podiel ubytovaných zahraničných návštevníkov zaznamenáva obec Stratená, v priemere

70 %. V katastri obce sa nachádza Dobšinská ľadová jaskyňa. V roku 2012 sa už však v obci nachádzali menej

ako tri ubytovacie zariadenia a podiel v danom roku nebol vykazovaný.

Celkový počet evidovaných prenocovaní sa pohybuje v sledovanom období na úrovni približne 137 000

prenocovaní. Najvyšší podiel má mesto Spišská Nová Ves spolu so Smižanmi a Hrabušicami, kde došlo

k výraznému nárastu. V obci Mlynky došlo k poklesu z dôvodu zníženia počtu lôžok v ubytovacích zariadeniach.

Dĺžka ubytovania sa pohybuje ročne v priemere na úrovni 2,5 nocí takmer vo všetkých obciach destinácie.

Výnimkou je obec Vernár, kde je dĺžka ubytovania v priemere 5 nocí.

97

4.2. Stav cestovného ruchu na Slovensku

Stav cestovného ruchu na Slovensku je kvantifikovaný na základe údajov ubytovacej štatistiky –

prostredníctvom výkonov ubytovacích zariadení vykazovaných Štatistickým úradom SR. Na základe

predmetných údajov boli v cestovnom ruchu Slovenska v rokoch 2007 – 2013 zaznamenané dôležité zmeny

v správaní sa domácich aj zahraničných návštevníkov.

Tabuľka 49 Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na Slovensku

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Zahraniční turisti 1 684 526 1 766 529 1 298 075 1 326 639 1 460 361 1 527 500 1 669 948

Domáci turisti 2 093 228 2 316 116 2 083 279 2 065 722 2 110 732 2 246 562 2 378 557

Spolu 3 777 754 4 082 645 3 381 354 3 392 361 3 571 093 3 774 062 4 048 505

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Kým roky 2007 až 2008 zaznamenávali pravidelný nárast počtu turistov na Slovensku, v rokoch 2008 a 2009

nastal výrazný zlom, ktorého hlavnými príčinami boli najmä:

zavedenie meny EURO na Slovensku ako oficiálnej platobnej meny,

dopady celosvetovej hospodárskej krízy na ekonomiky všetkých štátov.

Graf 17 Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na Slovensku


Vplyvom uvedených negatívnych faktorov sa podstatne zmenilo aj správanie sa turistov, čo sa odzrkadlilo tak

na celoslovenskej, ako aj na regionálnej úrovni.

Tabuľka 50 Počet prenocovaní na Slovensku

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Zahraniční turisti 5 198 696 5 261 476 3 769 136 3 806 609 4 038 635 4 101 301 4 340 009

Domáci turisti 6 367 936 7 202 628 6 621 933 6 560 721 6 486 103 6 806 999 7 146 562

Spolu 11 566 632 12 464 104 10 391 069 10 367 330 10 524 738 10 908 300 11 486 571


98

Počet návštevníkov aj počet prenocovaní domácich aj zahraničných turistov na Slovensku sa v posledných

rokoch zvyšuje a vracia na úroveň roka 2008. Za pozitívum možno označiť výraznejší nárast počtu turistov

medzi rokmi 2012 a 2013 v priemere o 7,27 % (zahraničná návštevnosť až o 9,33 %). Napriek rastu počtu

návštevníkov však v zmenách existujú podstatné rozdiely:

na rast počtu návštevníkov Slovenska má väčší podiel nárast zahraničnej klientely – od roku 2009

o viac ako 28 %, zatiaľ čo v prípade slovenských turistov išlo o nárast 14,17 %,

rast počtu prenocovaní bol výrazne pomalší ako rast počtu návštevníkov, ale opäť vyšší v prípade

zahraničných turistov.

Priemerný počet prenocovaní medzi rokmi 2009 a 2013 však napriek vyššej návštevnosti klesol, na čom mali

podiel najmä zahraniční návštevníci, ktorí v priemere na Slovensku prespávali kratšie. Na druhej strane,

priemerný počet prenocovaní slovenských turistov na Slovensku sa trvalo drží na úrovni približne 3 nocí.

Graf 18 Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach na Slovensku


Čiastočne pozitívny pohľad na vývoj cestovného ruchu na základe hodnotenia predošlých období ukazujú aj

údaje Štatistického úradu Európskej únie – Eurostatu. Nárast počtu prenocovaní medzi rokmi 2012 a 2013 na

úrovni 5,5 % (podľa prepočtov údajov zo Štatistického úradu SR 5,3 %) predstavuje v poradí šiesty najvyšší

nárast počtu prenocovaní medzi 27 krajinami EÚ a Srbska (EÚ 28), ktorých priemer je na úrovni 1,6 %.

Tabuľka 51 Priemerný počet prenocovaní na Slovensku

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Zahraniční turisti 3,1 3,0 2,9 2,9 2,8 2,7 2,6

Domáci turisti 3,0 3,1 3,2 3,2 3,1 3,0 3,0

Priemer 3,1 3,1 3,1 3,1 2,9 2,9 2,8


99

Graf 19 Zmena v ukazovateľoch výkonu ubytovacích zariadení Slovenska


Graf 20 Vývoj priemerného počtu prenocovaní na Slovensku


Využitie kapacít ubytovacích zariadení

Využitie ubytovacích kapacít na Slovensku malo klesajúcu tendenciu od roku 2007, v ktorom bolo zaznamenané

ich priemerné využitie na úrovni 27,7 %. Až v roku 2013 sa prvý krát medzi štatistikami objavilo mierne zvýšenie

priemerného využitia ubytovacích kapacít z 21,4 % roku 2012 na 22,3 %.

100

Tabuľka 52 Využitie ubytovacích kapacít

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Lôžka k 31. 12. 146 655 151 991 150 607 147 492 148 748 163 898 159 857

Ubytovacie zariadenia spolu 3 182 3 434 3 292 3 126 3 011 3 643 3 485

Využitie stálych lôžok (%) 27.7 26.9 22.4 22.0 21.7 21.4 22.3


Podľa štatistického úradu SR v roku 2013 sa priemerná cena ubytovania dostala na úroveň 25,14 EUR za osobu

a noc. Špecifickým regiónom je Bratislavský kraj, v ktorom sa pohybuje priemerná cena za ubytovanie na úrovni

35,55 EUR na osobu a noc.

Počet prenocovaní v prepočte na jedného obyvateľa

V porovnaní štatistík prenocovaní domácich a zahraničných návštevníkov s krajinami Európskej únie Slovensko

naďalej vykazuje nízku mieru domáceho cestovného ruchu. Intenzita domáceho cestovného ruchu – počet

prenocovaní rezidentov na jedného obyvateľa, podľa prepočtov údajov Eurostatu zaostáva za viacerými

krajinami EÚ. V prepočte zahraničných návštevníkov na jedného obyvateľa má Slovensko vyšší priemer (0,75)

len v porovnaní s Poľskom (0,31) a Rumunskom (0,16).

Tabuľka 53 Počet prenocovaní v prepočte na jedného obyvateľa

Rakúsko Nemecko Česká republika Poľsko Slovensko Maďarsko

Domáci 3.77 3.37 1.79 1.21 1.19 0.96

Zahraniční 9.18 0.83 1.95 0.31 0.75 1.15

Zdroj: Eurostat

Domáci cestovný ruch

Ako uvádza Stratégia SACR 2014 – 2020: „Slovensko má priaznivé predpoklady, aby sa pre Slovákov stalo TOP

destináciou. Z pohľadu trhovej situácie je na strane primárnej a sekundárnej ponuky domáceho cestovného

ruchu vysoká koncentrácia rôznorodých atraktivít cestovného ruchu.“

Slovenský raj tak dnes, ako aj v minulých rokoch ukazuje, že je atraktívnou destináciou cestovného ruchu pre

domácich návštevníkov. V nasledujúcej časti je priestor venovaný analýze domáceho trhu ako potenciálneho

zdroja nových aj vracajúcich sa turistov.

Demografické údaje

Z pohľadu potenciálnych domácich návštevníkov predstavuje celkový potenciálny návštevnícky segment spolu

3 786 723 obyvateľov vo veku od 20 do 70 rokov. V súčasnom období sú početne najsilnejšími vekové skupiny

ľudí od 20 do 60 rokov.

Tabuľka 54 Celkový počet obyvateľov Slovenska

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Počet obyvateľov 5 397 300 5 406 600 5 418 600 5 430 100 5 398 400 5 410 300 5 410 836


Tabuľka 55 Počet obyvateľov podľa vekových skupín

Veková skupina 20-34 35-44 45-59 60-70

Počet obyvateľov 1 269 379 820 331 1 126 774 570 239


101

Graf 21 Veková štruktúra obyvateľov Slovenska


Z hľadiska dlhodobého vývoja, pri zjednodušenom premietnutí demografického vývoja pre nasledujúce roky

2014 až 2020, je badateľný trend starnutia populácie. Počet potenciálnych turistov v stredných vekových

skupinách (35 až 64 rokov) v horizonte rokov 2017 – 2021 ostáva pomerne málo zmenený a z hľadiska cieľov do

roku 2020 možno predpokladať pomerne stabilný demografický vývoj u cieľovej skupiny ľudí v produktívnom

veku.

Naopak, v súlade s demografickými prognózami sledujeme veľmi výrazný nárast počtu ľudí

vo vekových skupinách 65 až 74 rokov a znižujúci sa počet mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov. Na základe

uvedených predpokladov zmeny demografického vývoja (bez kalkulácie možných zmien z dôvodu imigrácie)

možno konštatovať dôležitú potrebu pripraviť sa v destinácii Slovenský raj na uvedenú zmenu.

Graf 22 Odhadovaný počet obyvateľov o 4 až 8 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe dostupných verejných údajov

102

Dostupnosť slovenských turistov podľa veku

Z hľadiska približnej časovej dostupnosti potenciálnych domácich turistov v spojení s demografickými údajmi

Štatistického úradu SR možno badať pomerne rovnomerné rozdelenie dostupnosti turistov autom do

destinácie Slovenský raj z rôznych kútov Slovenska.

Tabuľka 56 Akú majú časovú dostupnosť ľudia v produktívnom veku (15 až 64 rokov)?

Čas Dedinky Mlynky Stratená Vernár Hrabušice Letanovce Smižany Spišská

Nová Ves

Do 1 hodiny 239 178 239 178 332 734 384 753 462 787 484 010 484 010 447 339

Do 2 hodín 1 212 815 1 244 139 1 317 500 1 619 147 1 621 995 1 621 995 1 621 995 1 479 581

Do 3 hodín 2 510 796 2 510 796 2 694 856 2 846 578 2 739 459 2 784 319 2 739 459 2 678 929

Nad 3 hodiny 1 359 242 1 359 242 1 175 182 1 023 460 1 130 579 1 085 719 1 130 579 1 191 109

Zdroj: vlastné spracovanie, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Vďaka blízkemu diaľničnému prepojeniu zo severu Slovenska sú severné vstupné brány Slovenského raja ľahšie

prístupné väčšiemu počtu potenciálnych turistov ako južná časť destinácie. V prepočte priemernej časovej

vzdialenosti je pre 75 % slovenskej populácie v produktívnom veku (15-64 r.) destinácia Slovenský raj dostupná

do 3 hodín cesty autom.

Tabuľka 57 Ktoré skupiny potenciálnych turistov majú dostupnosť do 1 hodiny cesty autom?

Vek Dedinky Mlynky Stratená Vernár Hrabušice Letanovce Smižany

Spišská

Nová Ves

15-24 48 058 48 058 68 652 77 707 90 211 103 982 94 923 94 923

25-34 55 039 55 039 76 399 87 877 98 249 111 465 102 890 102 890

35-44 48 822 48 822 67 926 78 790 86 612 97 861 90 906 90 906

45-54 44 814 44 814 61 961 72 207 78 989 89 694 83 060 83 060

55-64 42 445 42 445 57 796 68 172 72 055 81 008 75 560 75 560

64-74 22 671 22 671 31 538 37 489 39 718 44 841 41 968 41 968


Tabuľka 58 Ktoré skupiny potenciálnych turistov majú dostupnosť nad 2,5 hodiny?

Vek Dedinky Mlynky Stratená Vernár Hrabušice Letanovce Smižany

Spišská

Nová Ves

15-24 334 584 361 064 324 441 270 301 257 174 257 174 257 174 288 854

25-34 450 894 484 419 438 988 375 914 360 581 360 581 360 581 400 086

35-44 427 375 457 453 416 172 357 536 344 222 344 222 344 222 380 813

45-54 380 212 407 199 369 839 314 109 301 279 301 279 301 279 336 842

55-64 385 396 411 756 375 425 324 669 312 879 312 879 312 879 346 741

64-74 224 969 239 182 218 933 189 530 183 248 183 248 183 248 203 155


103

Tabuľka 59 Ktorá veková skupina má časovo najviac dostupné cestovanie do najbližšej vstupnej brány Slovenského raja?

Čas 15-24 25-34 35-44 45-54 55-64 65-74

Do 1 hodiny 126 337 55 039 44 119 44 814 57 796 37 489

1 - 2 hodiny 222 587 214 812 198 295 181 205 167 905 112 856

2 - 3 hodiny 203 059 298 375 280 225 253 858 263 453 146 043

Viac ako 3 hodiny 152 934 313 228 250 008 205 632 269 989 137 399


Tabuľka 60 Ktorá veková skupina má časovo najviac dostupné cestovanie do najbližšej vstupnej brány Slovenského raja? (vyjadrenie v %)

Čas 15-24 25-34 35-44 45-54 55-64 65-74

Do 1 hodiny 17,92 % 6,24 % 5,38 % 6,07 % 7,98 % 9,03 %

1 - 2 hodiny 31,58 % 24,37 % 24,17 % 24,53 % 23,17 % 27,17 %

2 - 3 hodiny 28,81 % 33,85 % 34,16 % 34,36 % 36,36 % 35,16 %

Viac ako 3 hodiny 21,70 % 35,54 % 30,48 % 27,84 % 37,26 % 33,08 %


Príjmy domácností na Slovensku

Potenciál domáceho cestovného ruch z hľadiska ekonomických ukazovateľov možno charakterizovať

prostredníctvom úrovne miezd a príjmov domácností. Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR

v roku 2013 bola 824,- EUR, pričom pre porovnanie priemerný hrubý mesačný príjem domácností na osobu bol

v roku 2012 približne 419,- EUR (Štatistický úrad Slovenskej republiky).

Tabuľka 61 Celkový ekvivalentný disponibilný príjem domácnosti podľa typu domácnosti SR v roku 2012

Typ domácnosti EUR

Jednočlenná domácnosť 505,00

Dvojčlenná domácnosť - obaja vo veku pod 65 rokov 761,00

Dvojčlenná domácnosť - aspoň jeden z nich vo veku 65 rokov a viac 542,00

Ostatné domácnosti 763,00

Jeden rodič a najmenej 1 závislé dieťa 483,00

Dvaja dospelí s 1 závislým dieťaťom 667,00

Dvaja dospelí s 2 závislými deťmi 610,00

Dvaja dospelí s 3 alebo viac závislými deťmi 452,00

*Ekvivalentný disponibilný príjem znamená, že disponibilný príjem domácnosti sa vydelí ekvivalentnou veľkosťou domácnosti. Tento príjem je potom priradený každému členovi domácnosti. Zdroj: vlastné spracovanie, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Tabuľka 62 Prehľad čistých príjmov súkromných domácností podľa ekonomickej aktivity prednostu domácnosti v roku 2012

EUR

Celkové čisté príjmy ekonomicky aktívni - pracujúci 375,00

Celkové čisté príjmy ekonomicky aktívni - nezamestnaní 217,00

Ekonomicky neaktívni - domácnosti starobných dôchodcov 411,00

Ekonomicky neaktívni - iné domácnosti 298,00


104

Kúpyschopnosť obyvateľstva na Slovensku

Na základe výsledkov štúdie GfK Purchasing Power možno povedať, že Slovensko sa radí na 23. priečku v rámci

všetkých 42 krajín, ktoré sa zúčastnili prieskumu. Európsky index kúpnej sily na jedného obyvateľa pre

Slovensko je 58, index 100 predstavuje celoeurópsky priemer na jedného obyvateľa.

Na základe štúdie možno konštatovať, že nadpriemerná kúpyschopnosť je v niektorých okresoch západného

Slovenska a tiež v mestských okresoch Košíc. V okolí destinácie Slovenský raj sa nachádzajú okresy s nižšou

kúpyschopnosťou, pričom Gelnica z tohto pohľadu je o niečo slabšia ako jej susedné okresy.

V roku 2013 obsadilo Slovensko 23. miesto z hľadiska kúpnej sily a predbehlo tak svojich susedov Českú

republiku, Poľsko, Maďarsko a Ukrajinu, ktorá skončila na konci rebríčka. Priemerný čistý ročný disponibilný

príjem na jedného obyvateľa Slovenska predstavuje 7 473 eur. Celkovo to predstavuje 40,4 miliardy eur, ktoré

majú spolu k dispozícii všetci obyvatelia Slovenska.

Výdavky cestujúcich Slovákov

Dovolenkové cesty Slovákov možno v poslednom období označiť za častejšie s vyššími vynaloženými

výdavkami.

Na základe údajov Štatistického úradu SR v roku 2012 slovenskí turisti:

v priemere strávili celkovo na dovolenke 6 nocí,

v priemere strávili na Slovensku 4,9 nocí a v zahraničí 7,6 nocí,

celkovo vynaložili v priemere na jednu cestu 388,- EUR (o 40,6 % viac ako v roku 2011),

v priemere na pobyt na Slovensku vynaložili 217,- EUR (o 50,7 % viac ako v roku 2011),

v priemere na pobyt v zahraničí vynaložili 628,- EUR (o 32,2 % viac ako v roku 2011).

Z hľadiska dlhodobých ciest:

dlhodobé cesty uskutočnené Slovákmi na Slovensku trvali 7,5 nocí,

dlhodobé cesty uskutočnené Slovákmi v zahraniční trvali 9 nocí,

Slováci vynaložili na pobyt na Slovensku v priemere 300,- EUR (o 35,1 % viac ako v roku 2011),

Slováci vynaložili na pobyt v zahraničí v priemere 708,- EUR (o 23,8 % viac ako v roku 2011).

Počas krátkodobých ciest slovenskí turisti:

na Slovensku aj v zahraničí využili ubytovanie v dĺžke priemerne 2,1 noci,

v priemere na pobyt na Slovensku vynaložili 130,- EUR,

v priemere na pobyt v zahraničí vynaložili 262,- EUR.

Tabuľka 63 Priemerné výdavky na cestu v EUR

2007 2008 2009 2010 2011 2012

Dlhodobé cesty v zahraničí 585,00 560,00 566,00 560,00 572,00 708,00

Dlhodobé cesty na Slovensku 199,00 227,00 241,00 211,00 222,00 300,00

Krátkodobé cesty v zahraničí 183,00 205,00 184,00 190,00 177,00 262,00

Krátkodobé cesty na Slovensku 75,00 77,00 91,00 91,00 84,00 130,00


Pri porovnaní výdavkov slovenských a zahraničných turistov boli použité údaje Štatistického úradu Európskej

únie – Eurostatu. Priemerné výdavky turistov na jednu cestu podľa dostupných dát v roku 2012 sú v prípade

Slovenska približne 337,- EUR, čo korešponduje s priemernou hodnotou zisťovania Štatistického úradu

Slovenskej republiky (výdavky predstavujú finančné prostriedky minuté slovenskými turistami počas ich ciest

doma alebo v zahraničí). Na základe uvedenej informácie možno konštatovať, že v porovnaní so susednými

krajinami Slováci vynakladajú na pobyt/cesty takmer trojnásobne viac výdavkov ako turisti Českej republiky a

Maďarska.

105

Tabuľka 64 Priemerné výdavky turistov na jednu cestu v roku 2012 v EUR (Eurostat)

Krajina Iné výdavky Výdavky na tovary

Ubytovanie Reštaurácie, kaviarne

Doprava Spolu

Luxembursko 69,36 7,55 246,52 172,73 260,04 748,66

Malta 348,67 0,00 160,08 N/A 158,02 666,77

Belgicko 175,09 21,67 248,06 N/A 142,38 565,53

Rakúsko N/A 8,64 263,74 N/A N/A 563,80

Írsko 192,75 12,95 153,34 N/A 159,58 505,67

Nemecko 92,20 29,87 195,28 N/A 181,91 469,39

Taliansko 144,36 0,66 156,84 N/A 126,01 427,20

Fínsko 79,07 6,68 84,08 68,09 122,60 353,84

Cyprus 68,21 4,49 121,54 N/A 159,15 348,90

Holandsko 46,36 27,90 127,85 53,24 114,70 342,15

Slovensko 150,20 15,02 96,82 N/A 90,66 337,67

Slovinsko 38,26 0,88 82,84 37,79 69,41 228,29

Chorvátsko 41,78 4,64 56,82 35,96 76,33 210,88

Litva 73,06 5,04 45,88 31,65 51,69 202,28

Estónsko 15,78 8,39 76,53 24,27 66,59 183,17

Španielsko 75,60 11,52 38,36 27,39 36,79 178,14

Bulharsko 18,81 0,00 33,03 45,84 40,81 138,50

Česká republika 37,57 0,65 29,17 26,29 29,05 122,08

Lotyšsko 35,66 4,03 20,37 7,77 51,12 114,92

Portugalsko 19,55 1,03 31,77 24,94 37,69 113,95

Maďarsko 40,78 1,45 33,97 17,37 18,15 110,27

Rumunsko 28,35 0,08 28,44 24,55 23,00 104,34

Zdroj: vlastné spracovanie, Eurostat

Dovolenkové cesty domácich turistov

Najviac dlhodobých ciest v SR za osobným účelom, celkom 59,5 %, bolo realizovaných za účelom dovolenky,

voľného času a rekreácie. V rámci tejto kategórie predstavovali:

pobyty s cieľom rekreácie a športu 43 %,

wellness pobyty 7,4 %,

agroturistika 5,4 %,

poznávacie pobyty 3 %,

návštevy príbuzných a známych 27 %.

V prípade krátkodobých ciest za osobným účelom 55,9 % cestujúcich Slovákov uskutočnilo cestu za účelom

trávenia dovolenky, voľného času a rekreácie. Z toho na:

pobyty s cieľom rekreácie a športu 29 %,

wellness pobyty 10 %,

agroturistiku 7,8 %,

kultúrne akcie 4,2 %,

poznávacie pobyty 3,1 %,

športové podujatia 1,8 %,

návštevy príbuzných a známych 39,4 %.

Podľa formy ubytovania v roku 2012 možno konštatovať, že slovenskí turisti pri dlhodobých cestách využívali:

ubytovanie u príbuzných a priateľov (29,7 %),

ubytovanie v hoteloch a podobných ubytovacích zariadeniach (29,2 %).

V prípade krátkodobých ciest využívali:

ubytovanie u príbuzných a priateľov (42,7 %),

ubytovanie v hoteloch a podobných ubytovacích zariadeniach (26,8 %).

106

Podľa veku cestujúcich Slovákov v rámci domáceho cestovného ruchu v roku 2012 boli vekové skupiny

zastúpené nasledovne:

Krátkodobé cesty:

15 - 24 rokov 26,7 %,

25 - 44 rokov 36,8 %,

45 - 64 rokov 28,3 %,

65 a viac rokov 8,3 %,

Dlhodobé cesty:

15 - 24 rokov 16,3 %,

25 - 44 rokov 37,9 %,

45 - 64 rokov 30,3 %,

65 a viac rokov 15,6 %.

V prípade dlhodobých ciest, teda 4 a viac nocí, až 80 % cestujúcich využilo ubytovanie na dobu 4 až 7 nocí,

9,6 % cestujúcich sa ubytovalo na 8 až 14 nocí a 9,1 % cestujúcich na 15 až 28 nocí.

Pre cestovanie na krátkodobé aj dlhodobé pobyty využívali najmä automobilovú dopravu (61,4 %), autobusovú

dopravu (20,9 %) a železničnú dopravu (17,4 %).

Tabuľka 65 Krátkodobé dovolenkové cesty Slovákov v SR 2012

Okres Podiel ciest v %

Priemerný počet

prenocovaní

Poprad 10,9 2,4

Bratislava 6,7 1,8

Liptovský Mikuláš 6,7 2,6

Brezno 5,3 2,1

Trenčín 5,1 2,3

Banská Bystrica 3,7 2,3

Piešťany 3,7 2,3

Spišská Nová Ves 3,4 2,0

Košice - okolie 3,2 1,7

Martin 3,0 2,2

Nové Mesto n/V 2,3 1,6

Žilina 2,1 1,5

Nitra 2,1 2,1

Prešov 2,0 1,8

Tvrdošín 1,9 2,0

Banská Štiavnica 1,8 2,4

Levice 1,8 2,4

Zvolen 1,8 1,7

Košice 1,8 1,9

Bardejov 1,7 2,0


Tabuľka 66 Dlhodobé dovolenkové cesty Slovákov v SR 2012


Okres Podiel ciest v %

Priemerný počet

prenocovaní

Poprad 18,0 6,5

Liptovský Mikuláš 7,5 5,7

Banská Bystrica 5,4 8,6

Piešťany 4,1 9,4

Bratislava 4,0 5,9

Bardejov 3,4 12,2

Zvolen 2,7 11,1

Trnava 2,6 7,3

Trenčín 2,4 12,7

Prievidza 2,4 10,0

Ružomberok 2,3 5,1

Brezno 2,2 9,6

Turčianske Teplice 2,2 7,2

Tvrdošín 2,2 4,8

Dunajská Streda 2,1 8,0

Dolný Kubín 2,1 5,0

Rožňava 1,8 6,1

Žilina 1,7 6,8

V rámci domácich ciest slovenskí turisti uprednostňovali predovšetkým:

mesto 38,0 % (krátkodobé pobyty 46,5 %),

vidiek 20,6 % (krátkodobé pobyty 24,5 %),

jazerá, rieky, vodné plochy 4,4 % (krátkodobé pobyty 5,5 %),

hory, pohoria, vrchoviny 37,1 % (krátkodobé pobyty 25,4 %).

Najviac navštevovanými destináciami z pohľadu domácich turistov boli v roku 2012 v prípade krátkodobých

ciest okresy Poprad, Bratislava a Liptovský Mikuláš, v prípade dlhodobých ciest okresy Poprad, Liptovský

Mikuláš a Banská Bystrica.

107

4.3. Aktívny zahraničný cestovný ruch

Najvýznamnejším zdrojovým trhom je z hľadiska aktívneho zahraničného cestovného ruchu Slovenska v rámci

medzinárodného cestovného ruchu a členenia podľa hlavných regiónov cestovného ruchu za posledných 5

rokov Európa. Z výkonov ubytovacej štatistiky vyplýva, že hlavnými zdrojmi zahraničných turistov boli v roku

2013 krajiny:

Česká republika 32 %,

Nemecko 11 %,

Poľsko 10 %,

Ukrajina 5 %,

Rusko 5 %,

Rakúsko 4 %,

Maďarsko 3 %,

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie 2 %,

pričom ostatné trhy tvoria spolu podiel zvyšných približne 28 %.

Graf 23 Najvýznamnejšie zdrojové trhy z hľadiska aktívneho zahraničného cestovného ruchu (počet prenocovaní)

Zdroj: vlastné spracovanie na základe verejne dostupných údajov

Vývoj v roku 2013 mal na zdrojových trhoch aktívneho zahraničného cestovného ruchu Slovenska naďalej

rastúci trend. Väčšina zdrojových trhov si zachovala svoju úroveň bez výraznejších zmien. Výrazný nárast však

zaznamenal počet turistov z Ukrajiny, ktorý medzi rokmi 2012 až 2013 stúpol takmer dvojnásobne.

108

Graf 24 Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku


Graf 25 Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku


Pri podrobnejšom preskúmaní jednotlivých zahraničných trhov je možné pozorovať mierne znepokojujúci trend

poklesu počtu prenocovaní zahraničných turistov z niektorých krajín. Na základe priemerného počtu

prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku je zrejmý pokles turistov z Českej

republiky, Maďarska, Nemecka a čiastočne aj turistov z Poľska. Odhliadnuc od viacerých možných faktorov, ako

je životná úroveň, pomerne vyššia miera nezamestnanosti a len pomalé oživovanie národných ekonomík po

celosvetovej hospodárskej kríze, je možné za jeden z podstatných faktorov označiť aj mierne rastúci trend

využívania domácej dovolenky. Ako poukazujú ďalšie údaje o správaní sa turistov z Českej republiky, Maďarska

a Poľska – práve oni patria medzi spotrebiteľov, ktorí boli a sú známi vďaka pomerne vysokému podielu

109

domácej rekreácie, a patria tiež medzi spotrebiteľov, u ktorých podiel využívania domácej dovolenky

v posledných rokoch stúpol.

Ide pritom o historicky najviac významné a najviac silné zahraničné turistické trhy destinácie Slovenský raj.

Graf 26 Priemerný počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku


Podľa ukazovateľov ubytovacej štatistiky Štatistického úradu SR (2012):

Zahraniční návštevníci preferujú počas dovolenky na Slovensku ubytovanie predovšetkým v

hoteloch (75,3 %), penziónoch (9,3 %) a kempingoch (5,6 %).

Najobľúbenejším obdobím pre návštevu Slovenska a trávenie dovolenkového pobytu sú pre nich

mesiace máj až október (62 %).

Najdlhšie sa v ubytovacích zariadeniach na Slovensku zdržiavajú v zimných mesiacoch (február 3,4

a január 3,3 pobytových dní).

Najatraktívnejšími oblasťami cestovného ruchu na Slovensku sú pre zahraničných hostí z pohľadu

ubytovacej štatistiky Bratislava a okolie (39 %), Vysoké Tatry (12 %), Liptov (10 %) a regióny

Považia.

Z hľadiska celoeurópskeho porovnania trendov a záujmov zahraničných turistov je možné badať ďalšie

podrobnejšie charakteristiky ich správania sa, vychádzajúc z oficiálnych zdrojov prieskumu Eurobarometer

z januára roku 2014 [27 členských štátov a v 7 ďalších krajinách (Chorvátsko, Turecko, Macedónsko, Nórsko,

Island, Srbsko, Izrael) na vzorke spolu 31 122 respondentov] a Európskeho štatistického úradu Eurostat.

Hlavné motívy cestovania

V rebríčku hlavných motívov cestovania európskych turistov naďalej vedie téma „slnko a pláž“. Takmer 46 %

turistov zo vzorky prieskumu Eurobarometra v roku 2013 uviedlo, že sú „slnko a pláž“ ich cieľovým záujmom pri

výbere dovolenky, čo je dokonca viac ako v roku 2012 (40 %). Podstatnými motívmi cestovania na dovolenku

boli tiež návštevy rodiny a známych (34 %) a vzrástol aj počet cestujúcich za dovolenkou kvôli prírode, krajine,

horám (30 %).

Spomedzi ostatných motívov cestovania za dovolenkou uviedli európski turisti: kultúru (25 %), mestské výlety

(23 %), športové aktivity (14 %), wellness a zdravie (13 %), špecifické podujatie (8 %), iný dôvod (13 %).

110

Tabuľka 67 Hlavné dôvody cestovať v roku 2013

Slovensko Česká

republika Maďarsko Poľsko Rakúsko Nemecko Veľká

Británia

Slnko, pláž 50 % 41 % 51 % 40 % 47 % 44 % 49 %

Návšteva priateľov a známych 30 % 23 % 28 % 38 % 28 % 32 % 40 %

Príroda (hory, jazerá) 32 % 54 % 30 % 39 % 38 % 38 % 18 %

Kultúra (gastro, umenie) 28 % 18 % 20 % 13 % 38 % 27 % 22 %

Mestské výlety 22 % 20 % 35 % 34 % 30 % 21 % 14 %

Šport 11 % 25 % 7 % 18 % 25 % 2 % 11 %

Wellness, kúpele, zdravie 21 % 20 % 20 % 12 % 24 % 15 % 5 %

Špeciálne podujatia 9 % 7 % 10 % 10 % 9 % 5 % 12 %

Zdroj: Marketingová stratégia SACR 2014 – 2020

Podľa výsledkov prieskumu sa záujem o dovolenkové aktivity a teda motivácia cestovať za rôznymi formami

zážitkov nelíšia významne v závislosti od pohlavia. Výrazné rozdiely v motivácii sú vo vekových skupinách. Zatiaľ

čo turisti nad 55 rokov uprednostňujú prírodu ako hlavný dôvod cesty na dovolenku, ľudia vo veku 15 až 24

rokov uprednostnili vo väčšine prípadov slnko a pláž. Medzi významné motívy mladých ľudí patrí tiež návšteva

rodiny a známych.

Hlavné motívy, prečo by sa turisti rozhodli vrátiť do destinácie, v ktorej boli, sú:

Prírodné podmienky (krajina, počasie) až na úrovni 46 %,

Kvalita ubytovania 33 %,

Kultúrne a historické atrakcie 30 %,

Všeobecná úroveň cien 26 %,

Kvalita služieb vo všeobecnosti (doprava, reštaurácie, voľnočasové aktivity) 24 %,

Správanie sa k turistom (služby pre deti, starostlivosť o zákazníkov a pod.) 23 %.

Tabuľka 68 Hlavné dôvody cesty na dovolenku podľa vekových skupín

15-24 25-39 40-54 55+

Slnko, pláž 48 % 51 % 53 % 36 %

Návšteva priateľov a známych 38 % 40 % 30 % 33 %

Príroda (hory, jazerá, krajina) 21 % 28 % 31 % 35 %

Kultúra (náboženská, gastronomická, umenie) 25 % 22 % 25 % 28 %

Mestské výlety 29 % 22 % 22 % 23 %

Športové aktivity (potápanie, bicyklovanie a pod.) 15 % 15 % 15 % 10 %

Wellness, kúpele, zdravie 10 % 11 % 13 % 15 %

Špeciálne podujatia, návšteva klubov 17 % 9 % 6 % 5 %


Z uvedených hodnotení preferencií európskych turistov vo všeobecnosti vyplýva viazanosť na vyhovujúce

podnebie a počasie. Vzhľadom na preferencie väčšiny turistov cestovať za slnkom možno predpokladať, že

práve podnebie a počasie súvisí s dovolenkami na pláži a pri mori. Špecifickú skupinu tvoria českí turisti, ktorí

vo výraznejšej miere preferujú dovolenku v prírode a na horách (až 54 % oproti 32 %-ám Slovákov) a prírodné

podmienky a podnebie sú pre nich veľmi dôležitým faktorom pri rozhodovaní sa o navštívení rovnakej

destinácie (61 %).

Rozhodujúca je dôležitosť, akú zohrávajú kvalita ubytovania a kultúrne či historické atraktivity pri motivácii

turistov vrátiť sa o rok na to isté miesto dovolenky.

111

Tabuľka 69 Hlavné motívy vrátiť sa na to isté miesto dovolenky

Slovensko Česká

republika Maďarsko Poľsko Rakúsko Nemecko Veľká

Británia

Prírodné podmienky a podnebie 48 % 61 % 45 % 51 % 51 % 49 % 41 %

Kvalita ubytovania 40 % 34 % 35 % 27 % 40 % 35 % 41 %

Kultúrne a historické atraktivity 37 % 36 % 38 % 26 % 36 % 32 % 31 %

Úroveň cien 22 % 19 % 28 % 30 % 26 % 21 % 29 %

Kvalita aktivít a služieb (voľný čas, doprava, reštaurácie) 27 % 32 % 18 % 18 % 28 % 21 % 35 %

Správanie sa k návštevníkom 15 % 25 % 20 % 21 % 28 % 23 % 21 %

Dostupnosť zariadení pre ľudí so špec. potrebami 7 % 8 % 4 % 8 % 5 % 4 % 8 %


Výber a plánovanie dovolenkovej destinácie

Informácie o svojej budúcej dovolenke si podstatná časť opýtaných turistov vyhľadáva prostredníctvom

internetu (46 %), ale napriek tomu pred internetom stále vedú odporúčania priateľov, kolegov a známych. Na

otázku, čo považujú za najviac dôležitý zdroj informácií pre rozhodnutie o plánovaní dovolenky, odpovedali

respondenti nasledovne (v januári 2014 v porovnaní s januárom 2013):

Odporúčania priateľov, kolegov a známych 56 % (bez zmeny),

Katalógy a brožúry zadarmo 11 % (-1 bod),

Internetové webstránky 46 % (bez zmeny),

Platení sprievodcovia a časopisy 7 % (-1 bod)

Osobná skúsenosť 33 % (-1 bod), Sociálne médiá 7 % (+2 body),

Cestovné agentúry 19 % (-2 body), Správy, rádio, televízia 7 % (-1 bod).

Tabuľka 70 Hľadanie informácií o dovolenkovej destinácii

Odporú-

čania Internet

Osobná

skúsenosť

Cestovné

agentúry

Katalógy

a brožúry

Rádio, TV,

správy

Sprievod.

a časopisy

Sociálne

médiá

Slovensko 50 % 46 % 34 % 8 % 7 % 7 % 3 % 4 %

Česká republika 66 % 56 % 45 % 12 % 15 % 8 % 5 % 5 %

Maďarsko 59 % 40 % 34 % 9 % 10 % 8 % 5 % 7 %

Poľsko 60 % 44 % 32 % 9 % 8 % 7 % 4 % 6 %

Rakúsko 63 % 53 % 38 % 27 % 19 % 8 % 11 % 10 %

Nemecko 53 % 46 % 34 % 25 % 12 % 7 % 11 % 7 %

Veľká Británia 62 % 59 % 28 % 12 % 9 % 10 % 10 % 14 %

Lotyšsko 72 % 53 % 26 % 9 % 10 % 12 % 3 % 10 %

Fínsko 55 % 66 % 31 % 9 % 13 % 13 % 7 % 11 %

Švédsko 62 % 59 % 28 % 12 % 9 % 10 % 10 % 14 %


Z pohľadu vekových kategórií pri prieskume sa zatiaľ nepotvrdil často skloňovaný názor, že internet je

doménou mladých ľudí. Skupina mladých ľudí (15-24 r.) považuje odporúčania rodiny, kolegov a známych

za dôležitý faktor rozhodovania sa o výbere dovolenky. Spomedzi ostatných vekových skupín však častejšie

využívajú aj sociálne médiá.

112

Tabuľka 71 Hľadanie informácií podľa veku

15-24 25-39 40-54 55+

Osobná skúsenosť 36 % 34 % 32 % 31 %

Odporúčania 67 % 66 % 58 % 44 %

Sprievodcovia a časopisy (platené) 5 % 6 % 7 % 7 %

Katalógy a brožúry 9 % 9 % 10 % 13 %

Internetové stránky 53 % 59 % 52 % 28 %

Sociálne médiá 15 % 10 % 6 % 3 %

Cestovné agentúry 18 % 16 % 21 % 22 %

Rádio, TV, správy 6 % 5 % 7 % 10 %


Typ vybranej dovolenky

Pri rozhodovaní sa o type nákupu služieb sa medzi európskymi turistami trend od roku 2011 postupne presúva

od nákupu samostatných služieb k nákupu bežných balíkov cestovných produktov. Takýto trend veľmi

pravdepodobne kopíruje pomalé oživovanie hospodárskeho rastu po krízových rokoch 2008 a 2009, ale aj

postupný prienik moderných technológií a rozširovania politík v cestovnom ruchu zameraných na spájanie

produktov a služieb v rámci destinácie.

Tabuľka 72 Typ vybranej dovolenky podľa nákupu

2011 2012 2013

Samos-tatne

Rôzne balíky

All-inclusive

Samos-tatne

Rôzne balíky

All-inclusive

Samos-tatne

Rôzne balíky

All-inclusive

Slovensko 46 % 27 % 20 % 34 % 46 % 22 % 49 % 64 % 28 %

Česká rep. 60 % 23 % 24 % 34 % 40 % 19 % 40 % 54 % 23 %

Maďarsko 30 % 19 % 24 % 18 % 24 % 20 % 16 % 31 % 21 %

Poľsko 37 % 21 % 21 % 35 % 28 % 24 % 41 % 27 % 26 %

Rakúsko 51 % 36 % 30 % 39 % 39 % 30 % 60 % 44 % 31 %

Nemecko 63 % 31 % 29 % 44 % 29 % 27 % 54 % 32 % 26 %

Veľká Británia 55 % 25 % 29 % 42 % 33 % 29 % 45 % 33 % 31 %


Rezervácia dovolenky

V roku 2013 si spolu 58 % turistov rezervovalo dovolenku prostredníctvom internetovej stránky, a tým opäť

zvýšilo mieru využívania moderných nástrojov oproti roku 2012 (53 %). Rezervácia dovoleniek prostredníctvom

internetu jednoznačne dominuje pred rezerváciou cez „niekoho koho turisti poznajú“ (22 %), rezerváciou cez

pulty cestovných kancelárií (22 %), po telefóne (18 %), či priamo na mieste (11 %).

Tabuľka 73 Spôsob rezervácie dovolenky

Internet

Priehradka cestovnej kancelárie

"Niekto koho

poznám" Po

telefóne Na mieste

Na pulte dopravnej

spoločnosti Poštou

Slovensko 44 % 18 % 21 % 16 % 8 % 5 % 1 %

Česká republika 48 % 20 % 30 % 18 % 14 % 4 % 1 %

Maďarsko 45 % 14 % 22 % 12 % 6 % 5 % 1 %

Poľsko 45 % 14 % 22 % 26 % 12 % 8 % 2 %

Rakúsko 61 % 35 % 21 % 21 % 14 % 5 % 2 %

Nemecko 58 % 30 % 19 % 21 % 9 % 3 % 3 %

Veľká Británia 73 % 23 % 27 % 27 % 11 % 9 % 5 %


113

Výber dovolenky v domácej krajine a v zahraničí

Európski turisti na základe prieskumu v roku 2013 volili ako hlavnú dovolenkovú destináciu v 42 % prípadov

domácu krajinu. Počet ľudí, ktorí uprednostnili domácu dovolenku, klesol o 5 % oproti roku 2012 (47 %). Na

druhej strane, v porovnaní s predošlým obdobím viac turistov sa rozhodlo pre cesty v rámci krajín Európskej

únie (38 %). V prípade otázky, ktoré krajiny navštívili kvôli dovolenke počas roka (turisti realizovali viac ako

jednu dovolenku ročne), ostáva výber domácej krajiny počas posledných 3 rokov stabilný na úrovni okolo 57 %,

vzrástol však počet dovolenkárov cestujúcich aj do iných krajín v rámci Európskej únie.

Graf 27 Výber domácej alebo zahraničnej dovolenky


Napriek tomu, že priemerný európsky turista si vyberá domácu dovolenku pomerne stabilne počas posledných

troch rokov, v rámci jednotlivých krajín existujú výrazné rozdiely. Kým záujem slovenských turistov o domácu

dovolenku medzi rokmi 2011 až 2013 klesol (na 33 %), u našich južných a juhovýchodných susedov sa podiel

trávenia dovolenky v domovskej krajine zvýšil zo 64 % na 70 % v Maďarsku a zo 46 % na 54 % v Rakúsku. Česká

republika i Poľsko zaznamenali v sledovanom období (2013 oproti 2011) pokles pri výbere domácej krajiny.

Tabuľka 74 Odpoveď na otázku "Ktoré krajiny ste navštívili kvôli dovolenke? (možnosť odpovedať viackrát)"

Domácu krajinu Krajinu EÚ 27

2011 2012 2013 2011 2012 2013

Slovensko 58 % 45 % 33 % 49 % 46 % 78 %

Česká republika 54 % 45 % 44 % 47 % 49 % 73 %

Maďarsko 64 % 65 % 70 % 32 % 30 % 52 %

Poľsko 67 % 63 % 66 % 36 % 38 % 40 %

Rakúsko 46 % 47 % 54 % 62 % 59 % 79 %

Nemecko 45 % 50 % 49 % 60 % 55 % 67 %

Veľká Británia 46 % 45 % 47 % 48 % 48 % 60 %


Rast podielu počtu turistov z Maďarska dovolenkujúcich v domovskej krajine a súčasný nárast ich ciest za

dovolenkou do iných krajín EÚ 27 indikuje zvýšený počet dovolenkových ciest Maďarov počas roka. Výraznejší

nárast počtu dovoleniek počas roka možno sledovať aj u turistov z Českej republiky, ktorí sa oveľa viac

orientujú aj na krajiny EÚ (čiastočne na úkor trávenia dovolenky v domácej krajine). Z ostatných krajín nárast

turistov tráviacich dovolenku doma a zároveň aj v krajinách EÚ 27 badať ako pri Rakúsku, tak aj pri Nemecku

a Veľkej Británii.

114

4.4. Cieľové trhy

Slovensko ako cieľový trh pre Slovákov – domáci cestovný ruch

Cieľový trh Slovensko – ako TOP dovolenková destinácia pre slovenských turistov je jednou z hlavných priorít

Marketingovej stratégie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na roky 2014 – 2020, čo je plne v súlade so

zisteniami a smerovaním Marketingovej stratégie destinácie Slovenský raj. Aj napriek viacerým disparitám,

ktorým domáci trh cestovného ruchu v súčasností čelí, rast domáceho cestovného ruchu patrí medzi súčasné

veľmi podstatné trendy viacerých krajín Európskej únie, vrátane našich bezprostredných susedov, ktorí

predstavujú historicky najsilnejšie trhové segmenty aktívneho príjazdového turizmu na Slovensku.

Dopyt po ponuke slovenského domáceho cestovného ruchu je dnes ešte stále ovplyvnený pomerne nízkou

životnou úrovňou, ktorá zásadným spôsobom obmedzuje slovenským turistom možnosti využitia

disponibilných príjmov a tiež voľného času.

Z hľadiska výdavkov aj zahraničných preferencií slovenských turistov však možno badať paradoxný trend, kde

slovenskí turisti v porovnaní s okolitými krajinami V4 výrazne vedú v dovolenkách mimo domácej krajiny a tiež

vo výške výdavkov, ktoré vynakladajú v priemere na jednu cestu (domácu aj zahraničnú).

Súčasné správanie sa slovenských turistov, ako ukazujú dostupné štúdie a štatistiky, korešponduje so

všeobecnými trendmi v Európe (napríklad z hľadiska pomeru domácich a zahraničných ciest). Na rozdiel od

štátov V4 však možno jednoznačne konštatovať, že slovenskí turisti patria k cestovateľom zaujímajúcim sa

prioritne viac o cudzie krajiny ako o Slovensko. Nižší disponibilný príjem sa potom viac prejavuje na menšom

počte ciest počas roka v porovnaní so susednými krajinami, kde turisti z Maďarska, Českej republiky alebo

Poľska si vyberajú pre svoju dovolenku domovskú krajinu, ale ani záujem o zahraničné cesty neklesá.

Z pohľadu očakávaného vývoja domáceho cestovného ruchu, v kontexte zistených informácií, bolo

identifikované reálne ohrozenie prehlbovania trendu výrazného uprednostňovania zahraničných ciest oproti

domácej dovolenke. Historicky zakorenený trend „ciest k moru“ a „ciest za poznávaním“ sa dlhodobo vštepuje

do návykov slovenských mladých generácií, ktoré s motiváciou „byť in“ a nasledovať trendy považujú

zahraničné dovolenky za nevyhnutnosť a uprednostňujú ich na úkor možností, ktoré prináša domáca rekreácia

(t. j. radšej jedna zahraničná dovolenka v roku, ako viac v domovskej krajine – opozitný trend mnohých krajín

EÚ).

Vzhľadom na demografický vývoj, ktorý do roku 2020 predpokladá zatiaľ pomerne silné ročníky dnes mladých

ľudí – začínajúcich turistov – aj v nasledujúcich 6-tich rokoch, je potrebné zaoberať sa strategicky aktivitami

vedúcimi k zmene správania sa mladých domácich turistov tak, aby boli pozitívne motivovaní tráviť viac

z voľného času formou domácej dovolenky.

Aj podľa Marketingovej stratégie Slovenskej agentúry pre cestovných ruch, jedného z hlavných tvorcov štátnej

politiky cestovného ruchu a hlavných nositeľov marketingových aktivít celého Slovenska ako destinácie

cestovného ruchu, je potrebné na domácom trhu vytvárať korekciu výrazného uprednostňovania

zahraničných ciest. Tento trend výberu neznámeho zahraničia pred nepoznaným najbližším okolím je možné

postupne oddeľovať stimulmi v podobe cielených produktových, marketingových a podporných nástrojov.

Identický prístup cielenej stimulácie je potrebné implementovať aj v smere sprístupnenia domácej ponuky

cestovného ruchu k ekonomicky menej výkonnejším spotrebiteľským skupinám.

Medzi základné piliere, v súlade s celosvetovými trendmi, patria inovácie produktu cestovného ruchu v podobe

správnych motivácií týchto segmentov a sledovanie záujmu potenciálnych (nielen existujúcich) spotrebiteľov –

turistov prostredníctvom aktuálnych informácií.

115

Slovensko ako cieľový trh pre cudzincov – aktívny zahraničný cestovný ruch

Na základe výsledkov terénneho zisťovania Slovenskej agentúry pre cestovných ruch (SACR) realizovaného v

turistických centrách na celom Slovensku formou osobných rozhovorov anketárov s respondentmi,

prebiehajúceho v troch etapách – letná, jesenná a zimná turistická sezóna 2013, bolo možné zamerať sa na

podrobnejšie charakteristiky vybraných najzaujímavejších trhov aktívneho zahraničného cestovného ruchu

z pohľadu ich návštevy na Slovensku v lete roku 2013. Sú nimi:

Česká republika,

Poľsko,

Nemecko,

Rakúsko,

Maďarsko,

Ruská Federácia

a Ukrajina.

Tabuľka 75 Zahraniční návštevníci - motív návštevy Slovenska - krátkodobí návštevníci

Motív návštevy Česká

republika Maďarsko Poľsko Ukrajina Nemecko Rusko Rakúsko

Dovolenka, voľný čas 31 % 51 % 32 % 28 % 52 % 40 % 45 %

Návšteva príbuzných 44 % 27 % 14 % 35 % 20 % 24 % 28 %

Pracovná cesta 19 % 18 % 39 % 30 % 26 % 23 % 14 %

Štúdium, študijný pobyt 2 % 0 % 2 % 0 % 0 % 0 % 3 %

Zdravotný alebo liečebný pobyt 3 % 0 % 0 % 0 % 0 % 0 % 7 %

Náboženstvo, púť 1 % 4 % 11 % 0 % 0 % 6 % 4 %

Nákupy 0 % 0 % 2 % 7 % 3 % 8 % 0 %

Tranzitná návšteva 0 % 0 % 0 % 0 % 0 % 0 % 0 %

Zdroj: vlastné spracovanie, Eurobarameter, Marketingová stratégia SACR 2014 – 2020 Tabuľka 76 Zahraniční návštevníci - motív návštevy Slovenska - dlhodobí návštevníci

Motív návštevy Česká


Dovolenka, voľný čas 42 % 51 % 56 % 32 % 38 % 38 % 53 %

Návšteva príbuzných 39 % 18 % 13 % 9 % 23 % 21 % 27 %

Pracovná cesta 5 % 5 % 15 % 21 % 18 % 7 % 0 %

Štúdium, študijný pobyt 1 % 5 % 3 % 3 % 8 % 0 % 0 %

Zdravotný alebo liečebný pobyt 11 % 17 % 12 % 36 % 14 % 34 % 20 %

Náboženstvo, púť 1 % 4 % 3 % 0 % 0 % 0 % 0 %

Nákupy 0 % 0 % 0 % 0 % 0 % 0 % 0 %

Tranzitná návšteva 0 % 0 % 0 % 0 % 0 % 0 % 0 %

Zdroj: vlastné spracovanie, Eurobarameter, Marketingová stratégia SACR 2014 – 2020

Zdroje pri štatistickom zisťovaní SACR sú veľmi podobné zdrojom, z ktorých vychádza Eurobarometer. SACR

používa pri analýze dát výsledky štatistického zisťovania Štatistického úradu SR a Národnej banky Slovenska.

116

Tabuľka 77 Zdroj informácií pred cestou na Slovensko

Zdroje informácií Česká


Predchádzajúca návšteva 48 % 37 % 47 % 33 % 28 % 32 % 36 %

Informácie CK alebo iné médiá 2 % 4 % 5 % 7 % 9 % 13 % 5 %

Noviny, televízia, rozhlas 4 % 6 % 5 % 9 % 6 % 16 % 12 %

Internet 12 % 18 % 17 % 20 % 22 % 18 % 17 %

Rodina, priatelia známi 30 % 23 % 15 % 18 % 20 % 16 % 21 %

Obchodné zdroje informácií 3 % 7 % 9 % 10 % 11 % 3 % 8 %

Pred cestou nemal informácie 1 % 4 % 2 % 4 % 3 % 3 % 2 %

Zdroj: vlastné spracovanie, Eurobarameter, Marketingová stratégia SACR 2014 – 2020 Tabuľka 78 Doprava podľa zdrojovej krajiny návštevníka

Spôsob dopravy Česká


Lietadlo 1 % 2 % 3 % 24 % 14 % 65 % 2 %

Loď 1 % 1 % 0 % 1 % 0 % 2 % 2 %

Vlak 28 % 11 % 5 % 14 % 10 % 7 % 12 %

Autobus 16 % 21 % 17 % 15 % 14 % 7 % 14 %

Auto, motocykel 53 % 64 % 73 % 46 % 61 % 19 % 66 %

Bicykel 1 % 1 % 2 % 0 % 1 % 0 % 5 %

Pešo 0 % 0 % 0 % 0 % 0 % 0 % 0 %


Tabuľka 79 Hlavný typ ubytovania podľa krajiny návštevníka

Ubytovanie Česká


Hotel, motel, botel 5*4* 5 % 12 % 13 % 17 % 29 % 31 % 17 %

Hotel, motel, botel 3*2*1*, penzión 24 % 37 % 43 % 41 % 41 % 36 % 42 %

Turistická ubytovňa 9 % 9 % 3 % 11 % 0 % 4 % 0 %

Chata, chatová osada 8 % 4 % 7 % 3 % 0 % 0 % 3 %

Kemping, hromadné ubytovanie 1 % 8 % 2 % 0 % 0 % 0 % 3 %

Ubytovanie v súkromí 9 % 12 % 11 % 1 % 6 % 5 % 5 %

Bezplatné ubytovanie 41 % 19 % 19 % 23 % 23 % 20 % 27 %

Iné ubytovanie 3 % 0 % 1 % 4 % 2 % 6 % 3 %


Pod vykonávanými aktivitami zahraničných turistov na Slovensku sú uvedené predovšetkým nasledujúce

činnosti:

relax – spoznávanie blízkeho okolia, hotelový wellness, návšteva aquaparkov, gastronómia,

aktívny šport – turistika, bicyklovanie, plávanie, lyžovanie a ďalšie,

poznávanie – historických pamiatok, kultúrnych podujatí,

liečenie – absolvovanie zdravotného výkonu, návšteva kúpeľov,

práca – biznis, rokovanie, návšteva veľtrhu, výstava,

ostatné – nákupy, návšteva rodiny, iné aktivity.

117

Tabuľka 80 Aktivity vykonávané zahraničnými návštevníkmi na Slovensku - krátkodobé návštevy

Aktivita Česká


Relax 28 % 31 % 10 % 21 % 50 % 30 % 51 %

Aktívny šport 19 % 15 % 7 % 15 % 12 % 12 % 4 %

Poznávanie 34 % 37 % 32 % 25 % 64 % 47 % 40 %

Liečenie 4 % 1 % 2 % 0 % 6 % 0 % 7 %

Práca 16 % 18 % 35 % 23 % 25 % 11 % 18 %

Nákupy 13 % 16 % 11 % 25 % 17 % 14 % 11 %

Návšteva rodiny 40 % 27 % 18 % 39 % 13 % 30 % 31 %

Iné aktivity 3 % 2 % 6 % 0 % 3 % 6 % 0 %

Zdroj: vlastné spracovanie, Eurobarameter, Marketingová stratégia SACR 2014 – 2020 Tabuľka 81 Aktivity vykonávané zahraničnými návštevníkmi na Slovensku - dlhodobé návštevy

Aktivita Česká


Relax 51 % 62 % 54 % 32 % 48 % 44 % 35 %

Aktívny šport 29 % 20 % 37 % 7 % 24 % 3 % 30 %

Poznávanie 46 % 41 % 28 % 47 % 56 % 32 % 50 %

Liečenie 15 % 26 % 21 % 41 % 24 % 30 % 20 %

Práca 5 % 5 % 17 % 21 % 20 % 12 % 4 %

Nákupy 19 % 24 % 27 % 18 % 11 % 35 % 29 %

Návšteva rodiny 35 % 15 % 16 % 9 % 21 % 18 % 27 %

Iné aktivity 0 % 0 % 0 % 0 % 0 % 0 % 6 %

Zdroj: vlastné spracovanie, Eurobarameter, Marketingová stratégia SACR 2014 – 2020 Návštevníci Slovenska v roku 2013 v turistických centrách podľa výberového štatistického zisťovania tiež uviedli

ich odhadované výdavky spojené s cestou na Slovensko. Medzi turistov s najmenšími priemernými výdavkami

pri dovolenke na Slovensku patria najmä českí turisti a poľskí turisti – a to z pohľadu celkových priemerných

výdavkov na pobyt, ako aj na jeden deň zotrvania.

Tabuľka 82 Priemerné výdavky zahraničných turistov na Slovensku v roku 2013 (v EUR)

Priemerné výdavky na osobu Česká republika

Maďarsko Poľsko Ukrajina Nemecko Rusko Rakúsko

- na jeden pobyt 186.16 196.79 152.02 285.88 374.89 578.94 268.61

- na jeden deň 35.37 52.51 40.62 56.05 70.51 48.75 75.21


Česká republika

V rebríčku zdrojových krajín je Česká republika dlhodobo na prvom mieste. Napomáhajú tomu historické väzby,

žiadna jazyková bariéra, tradície a silné obchodné kontakty. Pre lepšiu profiláciu obrazu bežného českého

turistu je vhodné spomenúť kľúčové charakteristické črty spotrebiteľského správania.

Český turista je:

aktívny a flexibilný,

rád spoznáva nové miesta, preferuje trávenie času v prírode, v exteriéri,

ročne do zahraničia vycestuje okolo 4,5 mil. Čechov,

preferuje kratšie dovolenky (predĺžené víkendy) viackrát do roka,

radšej kráti dovolenku, ako by sa jej mal vzdať,

je samostatný,

vyše polovica Čechov cestuje do zahraničia bez cestovnej kancelárie,

individuálne cestovanie uprednostňujú do blízkych destinácií s lepšou dostupnosťou,

118

v prípade nákupu dovoleniek cez cestovnú kanceláriu preferujú kompletné balíky, tzv. all inclusive

produkty.

Český turista má rád Slovensko (podľa prieskumov agentúry GfK):

Slovensko je treťou najobľúbenejšou zahraničnou dovolenkovou destináciou;

V roku 2013 12 % opýtaných plánovalo stráviť dovolenku na Slovensku (CZ vyše 50 %, HR 13 %);

Vyše pätina návštev Slovenska je vyvolaná pracovnou cestou alebo návštevou známych;

Aktívnu dovolenku trávia Česi na Slovensku v lete (pešia a cykloturistika, voda) a v zime (lyžiarske

strediská);

Významné miesto záujmu je slovenská termálna voda, kultúrno-historické pamiatky a mestský

cestovný ruch.

Český turista na Slovensku je skromnejší:

Pri pobyte na Slovensku volí ubytovanie nižšej a strednej kategórie (hotely * až ***, penzióny,

priváty, kempingy). Veľký podiel ubytovania stále tvoria ubytovatelia v podobe príbuzných

a známych.

Poľská republika

Poľskí cestovatelia pre slovenský príjazdový cestovný ruch predstavujú jednu zo strategických cieľových skupín.

Kľúčové postavenie poľských turistov je ohraničené troma základnými faktormi v podobe geografickej

dostupnosti, bezproblémovej komunikácie a cenovej dostupnosti (oproti západnej EÚ). Poľského turistu na

základe zistení SACR je možné profilovať nasledujúcimi kľúčovými charakteristikami.

Poliaci radi cestujú:

V roku 2012 vycestovalo 48 mil. Poliakov (z toho 10 mil. boli turisti);

Najčastejšie autom (47 %), lietadlom (21 %), autobusom (15 %) a menej vlakom (4 %);

Najviac cestujú v obdobiach máj – september a január – marec;

V lete uprednostňujú teplo a more (Chorvátsko, Taliansko, Grécko, Egypt);

V zime uprednostňujú dostupnú lyžovačku (Česká republika, Slovensko, Rakúsko).

Poliaci nie sú nároční na ubytovanie:

Najčastejšie volia v zahraničí ubytovanie v penziónoch, apartmánových domoch, chatách,

hoteloch a v súkromí.

Poliaci a Slovensko:

Slovensko patrí medzi 10 najnavštevovanejších destinácií poľských turistov;

Od roku 2009 (svetová ekonomická kríza, zavedenia eura) klesol príchod poľských turistov;

Poliaci radi navštevujú Slovensko najmä za účelom krátkodobých a víkendových pobytov [regióny

Sliezska, Malopoľska, Podkarpatska (Rzeszow)];

Aj predĺžené víkendy na Slovensku sú pre Poliakov zaujímavé [Mazovské vojvodstvo, Veľkopoľsko,

Pomorsko (mestá Gdansk, Gdynia, Sopot) a Štetínsky región];

Najčastejšie Slovensko navštevujú poľskí turisti s mesačným príjmom od 750 do 1 200 eur;

85 až 90 % Poliakov na Slovensko cestuje autom bez využitia služieb cestovnej kancelárie;

Preferujú ubytovanie v penziónoch, chatách, chalupách, apartmánoch a na privátoch (15 %

preferuje hotel);

U 80 % Poliakov sú hlavným motívom návštevy Slovenska prázdniny, dovolenka a krátkodobé

pobyty.

119

Poliakov na Slovensku zaujíma:

Okrem hlavnej ponuky (hory, príroda, kultúra a pamiatky, lyžovanie) sú najväčším lákadlom pre

Poliakov termálne kúpaliska a aquaparky;

Mladí Poliaci preferujú na Slovensku aktívny oddych v podobe pešej turistiky a adrenalínu

na horách s kombináciou návštevy prírodných a kultúrnych pamiatok;

Poľské rodiny s deťmi vyhľadávajú hory, vodu, lyžiarske strediská a zábavné parky;

Poľskí seniori preferujú slovenské termálne kúpele a kúpaliská pred horami, zámkami, jaskyňami

a sakrálnymi pamiatkami.

Maďarsko

Maďarskí cestovatelia sú vo významnej miere ovplyvnení silnou celoročnou propagáciou domáceho cestovného

ruchu národnou, ako aj regionálnymi organizáciami destinačného manažmentu. Silná marketingová

komunikácia domáceho cestovného ruchu, kolísanie kurzu forintu voči euru, svetová ekonomická kríza mali za

následok pokles návštevnosti Slovenska zo strany maďarských turistov.

Maďarskí turisti:

V posledných rokoch vyhľadávajú zážitkové destinácie a služby, ktorých cena skutočne zodpovedá

kvalite;

Uprednostňujú kratšie dovolenky v rozmedzí 1 – 7 dní (56 %);

Vo veľkej miere obľubujú jednodňové výlety;

Menej turistov uprednostňuje dovolenky v rozmedzí 1 – 2 týždňov (42 %);

Tri štvrtiny Maďarov plánujú len 1 dovolenku do roka;

Hlavnú dovolenku plánujú na leto (83 %), najväčší potenciál má mesiac júl;

Počas dovolenky preferujú lacnejšie ubytovanie (penzióny, ubytovanie v súkromí alebo v hoteli

nižšej kategórie), naopak necelá štvrtina uprednostňuje zariadenia vyššej a najvyššej kategórie.

Maďarskí turisti vnímajú Slovensko ako:

Krajinu bohatú na prírodné scenérie, nedotknutú prírodu a historické zaujímavosti;

Krajinu dostupnú z hľadiska cestovných nákladov;

Z hľadiska pomeru ceny a kvality ako priemernú destináciu;

Maďarom na Slovensku chýba zábava, nočný život a pocit bezpečia;

Slovensko najviac navštevujú vekové kategórie Maďarov 25 - 35 rokov (menej kategórie 45 - 54

rokov, 18 - 25 rokov);

Po navštívení Slovenska celková spokojnosť maďarských turistov je dostatočne vysoká s reálnym

predpokladom opakovania návštevy krajiny, respektíve odporúčania návštevy Slovenska;

Cenovú politiku produktov a služieb vnímajú podobne ako v Rakúsku.

Ukrajina

Napriek obmedzeným voľným aktívam ukrajinských spotrebiteľov výjazdový cestovných ruch od roku 2011

vykazuje rast. Približne 60 % Ukrajincov považuje dovolenku v zahraničí za luxus, ktorý si nemôže dovoliť.

Obyvatelia so stredným príjmom preferujú cenovo dostupnejšie destinácie (Egypt, Turecko) alebo destinácie,

ktoré sú z hľadiska dopravy dostupnejšie (krajiny V4). Na dovolenku chodí približne 40 % obyvateľov Ukrajiny,

ostatní obyvatelia si dovolenku nemôžu dovoliť z finančných dôvodov, z nich 20 % môže minúť na dovolenku

maximálne 600,- EUR.

Ukrajinskí spotrebitelia pre slovenský incomingový cestovný ruch predstavujú zaujímavý segment. Profil

ukrajinského turistu je možné zhrnúť do nasledujúcich kľúčových zistení.

120

Ukrajinskí turisti:

Považujú cestovanie za prioritu napriek veľmi obmedzeným voľným aktívam;

Najviac cestujú Ukrajinci vo veku 35-40 rokov (viac voľných aktív);

Viac cestujú ukrajinské ženy;

Najviac cestujú v období vianočných a novoročných sviatkov (január, február), počas májových

sviatkov (1. 5. – 10. 5.) a v hlavnej časti letnej sezóny (júl, august);

Tretina Ukrajincov dovolenkuje s rodinou;

Tri štvrtiny Ukrajincov dovolenkujú individuálne (seniori);

Približne dve pätiny Ukrajincov preferujú dovolenku v zahraničí s priateľmi a známymi;

Ukrajinci do 25 rokov preferujú adrenalín, zážitok, nočný život a zábavu;

Ukrajinci vo veku 26-54 preferujú komfort a jazykovú príbuznosť personálu (ukrajinčina, ruština);

Väčšina ukrajinských turistov preferuje dovolenku sprostredkovanú cestovnou kanceláriou.

Hlavne preferované dovolenkové aktivity:

Kúpeľníctvo a kúpanie (vrátane wellness), lyžovanie, návšteva kultúrneho dedičstva, pešia

a cykloturistika,

24 % turistov má vzťah k poľovníctvu.

Ukrajinskí turisti vnímajú Slovensko ako:

Atraktívnu a bezpečnú turistickú destináciu;

Priateľskú slovanskú susednú krajinu bez vzniku jazykovej bariéry;

Destináciu s vysokou koncentráciou atraktivít prírodného a kultúrno-historického dedičstva;

Destináciu s kvalitnými liečebnými kúpeľmi a lyžiarskymi strediskami;

Krajinu folklóru a rôznych folklórnych festivalov a slávností, na ktorých sa často zúčastňujú

kolektívy z celej Ukrajiny.

Nemecko

Nemeckí spotrebitelia patria do skupiny s najdlhšou dĺžkou pobytu na dovolenke. Nakoľko disponujú

dostatočnými voľnými finančnými aktívami, patria k najnáročnejšej klientele. Cestovanie je pre Nemcov

nevyhnutnou súčasťou života, o čom svedčí aj skutočnosť, že dovolenku si doprajú aj viackrát do roka. Hlavnou

motiváciou Nemcov je odpočinok a relax na adekvátnej úrovni. Nemci v duchu svojej pracovnej etiky

aj v prípade dovoleniek preferujú organizovanosť v podobe produktov cestovných kancelárií a agentúr.

Vnímanie Slovenska ako dovolenkovej destinácie v očiach nemeckých turistov je možné zhrnúť nasledovne:

Nemeckým turistom sa na Slovensku páči:

Priaznivá cenová politika;

Silná primárka ponuka (prírodné a kultúrne dedičstvo);

Kvalitné tradičné termálne kúpeľníctvo;

Zaujímavá gastronómia;

Slovenská pohostinnosť bežných ľudí.

Nemeckým turistom na Slovensku nevyhovuje:

Jazyková bariéra pri návšteve zariadení sekundárnej ponuky a verejných inštitúcií;

Neoprávnené pokuty zo strany dopravnej polície;

Úroveň dopravnej infraštruktúry;

Nedostatočný pocit bezpečia.

121

Slovenské služby v očiach nemeckých turistov:

Nedostatočná úroveň a nekomplexné služby;

Nedostatočná odbornosť pracovníkov v stravovacích zariadeniach;

Nedostatočná hygiena v ubytovacích a reštauračných zariadeniach, ako aj verejných toaletách;

Výskyt zmien dohodnutých podmienok zo strany poskytovateľov služieb;

Dlhšie čakacie doby pri pokladniach.

4.5. Produktové skupiny marketingu

Kultúrny, historický a prírodný potenciál cestovného ruchu každej krajiny predurčuje z dlhodobého hľadiska jej

druhy – produktové skupiny cestovného ruchu. Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) vo svojej stratégii

na roky 2014 – 2020 definovala základné segmenty ako produktové línie jednotného marketingu Slovenska.

Ako uvádza samotná stratégia, uvedené: „ťažiskové druhy cestovného ruchu vychádzajú nielen zo získaných

poznatkov, realizovaných výskumov, existujúceho potenciálu a historického vývoja cestovného ruchu

na Slovensku, ale sú v súlade aj s Koncepciou územného rozvoja Slovenska a kontinuálne nadväzujú na Novú

stratégiu rozvoja cestovného ruchu v SR do roku 2013 a Stratégiu rozvoja CR Slovenska do roku 2020 schválenú

vládou Slovenskej republiky dňa 10. júla 2013.“

Tabuľka 83 Produktové skupiny marketingu

Produktové línie Produkty a služby Slovenský raj – stav 2013/2014

Letný cestovný ruch

Voda a zábava Aquaparky a termálne kúpaliská Splavovanie riek a vodný turizmus Adrenalínové centrá Golf

Adrenalínové centrá

Hory a turistika Pešia a vysokohorská turistika Jaskyne Cykloturistika Autokempingy

Pešia a vysokohorská turistika Jaskyne Cykloturistika Autokempingy

Zimný cestovný ruch

Zimné športy Lyžiarske strediská Bežecké lyžovanie Skialpinizmus Zimná turistika

Lyžiarske strediská Bežecké lyžovanie Zimná turistika

Zábava v zime Aquaparky Zimné adrenalínové aktivity Apreski a podujatia v lyžiarskych strediskách Vianočné trhy

Zimné adrenalínové aktivity Vianočné trhy

Kúpeľný a zdravotný cestovný ruch

Zdravie Wellness

Kúpele – liečebné pobyty Medical Tourism Wellness strediská Relax hotely Aquaparky

Relax hotely

Kultúrny a mestský cestovný ruch

Kultúrne dedičstvo

UNESCO Hrady, zámky, kaštiele, galérie, múzeá Skanzeny a pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry

UNESCO Hrady, zámky, kaštiele, galérie, múzeá

Mestá a kultúra Bratislava Architektúra, história, pútne miesta Zábava, nakupovanie (city breaks) Kultúrno-spoločenské podujatia

Architektúra, história, pútne miesta Kultúrno-spoločenské podujatia

122

Spoločenské podujatia

Festivaly – moderné, folklórne Púte a náboženské podujatia Jarmoky a vinobrania Vianočné trhy

Festivaly – moderné, folklórne Púte a náboženské podujatia Jarmoky a vinobrania Vianočné trhy

Zážitková gastronómia

Regionálne špeciality Gastronomické podujatia Vinárstvo a vinné cesty

Kongresový cestovný ruch

MICE („Meetings, incentives, conferencing, exhibitions“)

Kongresové a konferenčné hotely a zariadenia Incentive house a eventové agentúry Špeciálne eventové priestory PCO, DMC, lokálne convention bureau

Vidiecky cestovný ruch

Krásy vidieka a pokoj v prírode

Pobyty na vidieckych usadlostiach a farmách spojené s hospodárskymi aktivitami, ľudovými tradíciami, regionálnou gastronómiou a folklórnymi podujatiami Pešia turistika a cykloturistika

Pobyty na vidieckych usadlostiach a farmách spojené s hospodárskymi aktivitami, ľudovými tradíciami, regionálnou gastronómiou a folklórnymi podujatiami Pešia turistika a cykloturistika


4.6. Segmenty cieľových skupín

Destinácia Slovenský raj je síce pomerne malým územím, no ponúka viacero odlišných možností trávenia voľného času pre rôzne cieľové skupiny a segmenty trhu. Zo všeobecného hľadiska možno konštatovať, že ponuka destinácie je najviac blízka turistom vyhľadávajúcim turistiku v horách. Ale pre územie celej destinácie je možné zadefinovať viac cieľových skupín a segmentov, pretože pestrosť športovo-rekreačných aktivít, zážitkov a sprievodnej a doplnkovej ponuky je bezpochyby atraktívna pre všetky segmenty cieľových skupín. Súčasnú aj budúcu ponuku destinácie je možné zamerať na ktorýkoľvek zo segmentov vhodnou formou „balíčkovania“ komplexných produktov, ale aj úpravami, inováciami a tvorbou nových možností, aktivít a zážitkov. Destinácia Slovenský raj obsahuje atraktívne prvky ponuky pre cieľové segmenty individuálnych aj skupinových

turistov, rodín s deťmi, seniorov ako:

turistov,

aktívnych športovcov, lyžiarov, bežkárov, cyklistov,

rekreačných športovcov,

pasívnych športovcov zaujímajúcich sa o športové podujatia,

rybárov,

milovníkov koní,

milovníkov prírody,

vyznávačov vodných športov,

záujemcov o tradície, dejiny a kultúrne bohatstvo,

návštevníkov spoločenských a kultúrnych podujatí,

v neposlednom rade vyznávačov adrenalínových športov.

123

Tabuľka 84 Cieľové skupiny zahraničných návštevníkov

Charakteristika podľa Stratégie SACR 2014 – 2020

Produktové témy propagácie

Slovenský raj

Aktívny návštevník

Vyhľadáva aktívne trávenie dovolenky spojené s pobytom na horách, v prírode a pri vode. V letných mesiacoch vyhľadáva aktivity spojené s pešou turistikou, cykloturistikou, návštevou jaskýň, vodných plôch, termálnych kúpalísk, aquaparkov a adrenalínových centier. V zimných mesiacoch sa zaujíma najmä o pobyty spojené s návštevou stredísk so širokou ponukou možností zimných športov.

Voda a zábava Hory a turistika Zimné športy Zábava v zime Krásy vidieka a pokoj v prírode

Hory a turistika Zimné športy Zábava v zime Krásy vidieka a pokoj v prírode

Pasívny návštevník

Počas svojho pobytu sa zameriava najmä na odpočinok a regeneráciu telesných aj duševných síl pasívnou formou. Do tohto segmentu spadajú najmä návštevníci kúpeľov a wellness centier, ktorí uprednostňujú dlhodobé, resp. strednodobé liečebné a rekondičné pobyty.

Zdravotný cestovný ruch Wellness

Wellness

Návštevník zameraný na poznávanie

Vyhľadáva aktivity spojené s poznávaním a návštevou kultúrno-historických pamiatok, pamätných miest, UNESCO pamiatok, ako aj centier spojených s prezentáciou kultúry a histórie národa (múzeá, galérie, divadlá, hrady, zámky, kaštiele a pod.). Uprednostňuje poznávacie a putovné dovolenkové ponuky.

Kultúrne dedičstvo Mestá a kultúra Zážitková gastronómia

Kultúrne dedičstvo Mestá a kultúra Zážitková gastronómia

Návštevník vyhľadávajúci zábavu

Charakteristické sú krátkodobé pobyty situované do väčších miest, tzv. „city-breaks“, a centier organizovania rozmanitých kultúrno-spoločenských a športových podujatí. Návštevník vyhľadáva aktivity spojené so zábavou, gastronómiou, návštevou nákupných a zábavných centier, účasťou na folklórnych a moderných festivaloch a pod.

Mestá a kultúra Spoločenské podujatia Zážitková gastronómia

Spoločenské podujatia Zážitková gastronómia

Návštevník vyhľadávajúci obchod a vzdelávanie

Organizácie a asociácie, ktoré pravidelne organizujú kongresové podujatia – kongresy, konferencie, semináre, študijné a vzdelávacie kurzy, t. j. záujemcovia o kongresový a incentívny cestovný ruch, tzv. „MICE tourism“. Zároveň sem patria aj návštevníci, ktorých pobyt je spojený s nadväzovaním nových, resp. udržiavaním existujúcich obchodných kontaktov.

Mestský incentívny turizmus (MICE)


S cieľom čo najpresnejšie podchytiť segmentáciu domáceho aj zahraničného trhu, predmetná marketingová

stratégia pracuje so skupinami a produktovými témami, ktoré vychádzajú a sú plne v súlade s Marketingovou

stratégiou Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na roky 2014 – 2020 ako jedného z hlavných dokumentov

podporujúcich jednotný „marketing“ destinácie Slovenska na zahraničnom aj domácom trhu. Prostredníctvom

uvedenej stratégie bude Slovenská agentúra pre cestovných ruch v nasledujúcich rokoch uplatňovať

definovanú segmentáciu cieľových skupín, ktorá medzi svojimi charakteristikami zahŕňa aj ponuku destinácie

Slovenský raj. Vymedzenie segmentácie je síce orientované predovšetkým na produktovú líniu „Hory a

turistika“, ale už aj súčasný stav ponuky destinácie Slovenský raj sa dokáže v rôznej miere angažovať aj

v ostatných produktových líniách.

124

Tabuľka 85 Cieľové skupiny domáceho cestovného ruchu

Cieľová skupina Charakteristika segmentu

Mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku

Slobodní návštevníci, bez záväzkov s ambíciou cestovať, spoznávať a učiť sa. Zaujímajú sa o šport, najnovšiu módu, hudbu, filmy, nové technológie, počítače, mobily, internet. Chcú byť „in“. Vyhľadávajú zábavu, vzrušenie a „adrenalín“. Sú otvorení, prístupní, ovplyvniteľní. Sledujú trendy a rýchlo reagujú na zmeny. Je to budúca generácia účastníkov domáceho cestovného ruchu. Klientela vhodná na formovanie návykov s opakovaným cestovaním po Slovensku.

Rodiny s deťmi Rodičia podriaďujú svoj čas deťom. Dovolenky si plánujú podľa školských prázdnin s prihliadaním na financie. Sú ochotní cestovať za poznávaním a vzdelávaním svojich detí aj po vlastnej krajine. Klientela vhodná na obsadzovanie celoročných ponúk a menej známych stredísk cestovného ruchu s pokojnejšou atmosférou.

Školská mládež (ZŠ, SŠ)

Mládež, ktorá cestuje zväčša v súvislosti s ich povinnou školskou dochádzkou (exkurzie, lyžiarske kurzy, plavecké výlety, letné tábory a pod.).

Seniori Klientela vhodná na obsadzovanie do mimosezónnych období s rastom disponibilných príjmov a zvyšujúcim sa fondom voľného času.

Starí rodičia s vnúčatami Ide o návštevníkov, ktorí disponujú dostatočným množstvom voľného času. Cestujú prevažne na kratšie a jednodňové návštevy zariadení cestovného ruchu najmä za účelom sprevádzania vnúčat počas školských prázdnin. V prípade cieľových skupín Seniori a Starí rodičia s vnúčatami sa jedná o novú generáciu seniorov, ktorá už má v podstate vypestované cestovateľské návyky.

Spoločnosti, organizácie, súkromné firmy a ich zamestnanci

Trhový segment, ktorý má záujem najmä o účasť na incentívnom cestovnom ruchu (školenia, semináre spojené s teambuildingom, športové firemné hry, motivačné a rekondičné pobyty zamestnancov), a s tým spojené sprievodné aktivity a spoločenské podujatia.


125

5. Analýza kľúčových hráčov z pohľadu marketingu destinácie

Analýza kľúčových hráčov identifikuje relevantných kľúčových hráčov v destinácii a jej okolí a hodnotí ich

záujmy, pohľady a podporu marketingovej stratégie. Zameriava sa na motiváciu a obmedzenia z pohľadu

hlavných subjektov pre lepšie pochopenie príčin hlavných problémov a možností riešenia. Destinácia Slovenský

raj a jej okolie je z pohľadu cestovného ruchu ovplyvnená viacerými dôležitými subjektmi.

Vyplýva to z hlavných skutočností:

na území Národného parku Slovenský raj sa uplatňuje špeciálna legislatíva zaoberajúca sa

ochranou prírody,

územie Národného parku Slovenský raj je administratívne rozdelené medzi obce spadajúce do

troch samosprávnych krajov,

územie Národného parku Slovenský raj zahŕňa dva historicky dané slovenské regióny Spiš a

Gemer.

Ide o tieto kľúčové subjekty:

Mikroregión Slovenský raj,

Mesto Spišská Nová Ves,

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky – Správa Národného parku Slovenský raj,

Oblastná organizácia cestovného ruchu Slovenský raj (OOCR Slovenský raj),

Oblastná organizácia cestovného ruchu Spiš (OOCR Spiš),

Horská záchranná služba – stredisko Slovenský raj,

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky – Správa slovenských jaskýň,

Asociácia horských sprievodcov Slovenský raj,

Klub slovenských turistov,

dopravné spoločnosti ovplyvňujúce dostupnosť regiónu,

ďalšie verejné, neziskové a súkromné organizácie a jednotlivci,

subjekty založené za účelom podnikania.

5.1. Mikroregión Slovenský raj

Združenie obcí Mikroregión Slovenský raj - Sever reprezentuje 14 členských obcí (Arnutovce, Betlanovce,

Dedinky, Hnilec, Hrabušice, Hranovnica, Letanovce, Mlynky, Smižany, Spišská Nová Ves, Spišské Tomášovce,

Stratená, Vernár, Vydrník). Združenie vzniklo s pôvodne tromi zakladajúcimi členmi v roku 2003. Zapojením sa

ďalších obcí Slovenského raja bolo rozšírené na súčasných 14 členských obcí, ako aj subjekty z radov inštitúcií

(2), združení podnikateľov (2) a podnikateľov v cestovnom ruchu (6) a dostalo nový názov Mikroregión

Slovenský raj.

Cieľom združenia je zvýšenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu v regióne cez zatraktívnenie a

posilnenie kultúrneho potenciálu a zintenzívnenie pozície tohto sektora v rámci regionálnej ekonomiky za

súčasného skvalitnenia vzájomnej interakcie dopytu a ponuky.

Prioritami Mikroregiónu Slovenský raj sú:

rozvoj podnikania a podpora aktivít v cestovnom ruchu,

zlepšovanie komunikácie subjektov v mikroregióne a navonok,

podpora zaradenia územia Národného parku Slovenský raj do PAN PARKS a ochrana životného a

prírodného prostredia,

126

oživenie kultúrnych aktivít a tradičných remesiel,

vytvorenie podmienok pre čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych a iných

podporných fondov.

Špecifickými cieľmi sú:

posilnenie partnerstva medzi aktérmi,

zadefinovanie rámcov a výkonu marketingu územia,

ucelené a koordinované propagovanie regiónu.

Mikroregión Slovenský raj zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska miesta činnosti svojich členov ako na severe a juhu,

tak aj na východe a západe. Z tohto dôvodu v rámci svojich aktivít a svojimi iniciatívami má schopnosť pozitívne

vplývať na značnú časť územia destinácie Národného parku Slovenský raj a najbližšieho okolia.

Z hľadiska marketingu destinácie Slovenský raj, Mikroregión Slovenský raj:

bol základom pre vytvorenie oblastnej organizácie cestovného ruchu pôsobiacej v území

Národného parku Slovenský raj,

prispieva na opravu technických zabezpečovacích zariadení,

je partnerom projektu „Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít

na území Mikroregiónu Slovenský raj“,

je partnerom projektu „Slovenský raj - Klaster cestovného ruchu NP Slovenský raj a TIC Dobšinská

Ľadová Jaskyňa“,

disponuje vlastnými finančnými aktívami.

5.2. Mesto Spišská Nová Ves

Mesto Spišská Nová Ves je administratívnym, kultúrnym a obchodným centrom regiónu Spiša, významným

dopravným uzlom, okresným mestom, pod ktoré spadajú aj obce patriace do územia Národného parku

Slovenský raj – vrátane obcí Hrabušice, Smižany, Spišské Tomášovce, Letanovce či Mlynky. Mesto predstavuje

časté primárne východisko turistov smerujúcich tak do Slovenského raja, ako aj za atraktivitami regiónu Spiša.

Disponuje komplexnou ponukou základných aj podporných služieb pre turistov.

Z hľadiska marketingu destinácie Slovenský raj, mesto Spišská Nová Ves:

disponuje silným infraštruktúrnym zázemím,

disponuje odbornými aj administratívnymi kapacitami pre rozvoj cestovného ruchu v regióne,

disponuje vlastným turistickým informačných centrom,

disponuje množstvom skúseností v rámci organizovania spoločenských podujatí lokálneho a

regionálneho významu,

svojím členstvom v združení obcí Mikroregiónu Slovenský raj má priamy vplyv na rozvoj destinácie

Slovenský raj,

disponuje vlastnými aktívami na marketing cestovného ruchu mesta, ktoré z časti môžu podporiť

a i podporujú aj Slovenský raj,

predstavuje silného vyjednávacieho partnera pre Slovenský raj v smere k národným inštitúciám a

nadnárodným komerčným subjektom,

je hlavným koordinátorom projektu „Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a

ponuky aktivít na území Mikroregiónu Slovenský raj“,

je podporným partnerom projektu „Slovenský raj – Klaster cestovného ruchu NP Slovenský raj a

TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa“.

127

5.3. Správa Národného parku Slovenský raj

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky – Správa Národného parku Slovenský raj (SNPSR) je kľúčovou

inštitúciou s významnou právomocou z hľadiska regulácie aktivít, tvorby budúceho obrazu primárnej ponuky

na území Národného parku Slovenský raj, a tým aj kooperácie medzi ostatnými zainteresovanými subjektmi.

Z hľadiska vzťahov s kľúčovými hráčmi v destinácii obhajuje predovšetkým záujmy chráneného územia

z hľadiska ochrany a zachovania prírodného dedičstva pre budúce generácie. Z tohto dôvodu SNPSR

predstavuje dôležitú monitorovaciu aj rozhodovaciu ustanovizeň v destinácii. Z hľadiska komunikácie smerom

k verejnosti a potenciálnym turistom má dôležité postavenie, nakoľko jej regulatívy povolených činností

a usmernenia správania sa návštevníkov v destinácii majú dopad na celkový obraz národného parku.

Existencia Správy Národného parku Slovenský raj je identifikovaná ako silná stránka z hľadiska marketingu

destinácie vzhľadom na záujem a orientáciu organizácie na podporu cestovného ruchu pri súčasnej trvalej

udržateľnosti turistických aktivít na strane stráženia a ochrany prírodného bohatstva.

O jej silnej stránke svedčí aj fakt zavedenia bezplatných exkurzií pre odborníkov a verejnosť v sprievode

odborných pracovníkov SNPSR. Ďalšími silnými stránkami z hľadiska marketingu sú:

regulácia a usmerňovanie rozvoja podnikateľských aktivít v regióne, kde SNPSR zohráva dôležitú

rolu pri zachovávaní kvality primárnej ponuky destinácie, ktorou je prírodné bohatstvo a s ním

spojené špecifiká vyhľadávané turistami v podobe nízkej hlučnosti a čistoty ovzdušia,

záujem o reguláciu návštevnosti najviac vyťažených turistických lokalít v najviac exponovaných

obdobiach, a tým podpory kvalitného zážitku pre každého turistu,

záujem o rozvoj nových a znovuoživenie minulých aktivít, ktoré by mohol turista na území

národného parku, prípadne v jeho ochrannom pásme, realizovať,

disponuje reálnym prehľadom o každodennom dianí a stave v parku,

terénny monitoring parku pracovníkmi SNPSR (pracovníci v teréne reprezentujú chodiace TIC);

prevádzkovanie vlastného web portálu a profilu na Facebooku,

disponuje odbornými kapacitami, ktoré môžu trénovať budúcich animátorov,

organizácia a účasť na dobrovoľníckych akciách.

Slabou stránkou je absencia priameho dosahu na správu a údržbu technických zabezpečovacích zariadení

turistických chodníkov, ktoré sú majetkom obcí.

5.4. Oblastná organizácia cestovného ruchu Slovenský raj

Oblastná organizácia cestovného ruchu Slovenský raj vznikla v decembri roku 2012 podľa § 26 zákona č.

91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Svojou členskou základňou združuje

10 obcí, 1 mesto, 13 lokálnych podnikateľských subjektov a 2 združenia, vrátane Združenia obcí Mikroregión

Slovenský raj - Sever.

Hlavným zámerom OOCR Slovenský raj je vytvoriť z Národného parku Slovenský raj, Gemera a ich prírodných a

kultúrnych hodnôt v spolupráci s ďalšími OOCR na ich území celosvetovo významnú a navštevovanú turistickú

destináciu.

Účelom organizácie je destinačný manažment a aktívne vytváranie podmienok pre podporu rozvoja cestovného

ruchu na území svojich členov vrátane komplexných činností destinačného marketingu prostredníctvom aktivít

ako napríklad: tvorba a realizácia marketingovej stratégie, marketingových a propagačných aktivít cestovného

ruchu pre svojich členov doma a v zahraničí, propagácia destinácie pod spoločnou značkou, podpora

zachovania prírodného a kultúrneho dedičstva, iniciovanie, koordinovanie i organizovanie podujatí pre

obyvateľov a návštevníkov destinácie, a mnoho ďalších.

128

Okrem toho:

vytvorenie a prevádzkovanie funkčného turistického portálu „vraji.sk“,

vytvorenie a podpora predaja balíčkových produktov,

organizácia školení pre podnikateľské subjekty cestovného ruchu v Slovenskom raji,

disponuje vlastným rozpočtom na marketing destinácie,

účasť na organizovaní dobrovoľníckych podujatí,

prevádzkovanie TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa.

5.5. Oblastná organizácia cestovného ruchu Spiš

Organizácia vznikla v marci roku 2012 v zmysle zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení

neskorších predpisov. V súčasnosti má 20 členov (8 obcí a 12 podnikateľských subjektov). Pre destináciu

Slovenský raj zohráva táto organizácia podstatnú úlohu, nakoľko jej členmi sú aj Mesto Spišská Nová Ves

(predstavujúce významného kľúčového hráča v destinácii Slovenský raj), obce Markušovce, Poráč, Spišský

Hrušov a Hnilčík, ktoré patria do okolia destinácie Slovenský raj a obce vo vzdialenejšom okolí Danišovce,

mesto Krompachy a mesto Gelnica.

OOCR SPIŠ sa zameriava na rozvoj cestovného ruchu v regióne Spiša, najmä južného Spiša. Podobne ako OOCR

Slovenský raj, tvorí a realizuje marketingovú stratégiu a marketingové a propagačné aktivity cestovného ruchu

pre svojich členov doma a v zahraničí.

OOCR SPIŠ a OOCR Slovenský raj začali v tomto roku (2014) aktívnejšiu komunikáciu s cieľom konkrétnej

spolupráce na základe pripravovanej zmluvy o spolupráci. Diskutovanými témami spolupráce sú rozvoj

aktívneho turizmu, najmä cykloturizmu (budovanie a značenie cykloturistických trás, vydávanie cyklomáp a

cyklosprievodcov) a zimnej turistiky vrátane zvýšenia dostupnosti lyžiarskych stredísk prevádzkou Ski Bus-u

s finančnou podporou Krajskej organizácie cestovného ruchu Košický kraj. Ako predmet spolupráce sa javí

spoločná príprava a účasť na výstavách a veľtrhoch cestovného ruchu, organizovanie aktivít i participácia

na tvorbe destinačnej turistickej karty pre rok 2015.

5.6. Horská záchranná služba – stredisko Slovenský raj

Horská záchranná služba (HZS) je zriadená zákonom č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení

neskorších predpisov. Je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorú riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky. Horská záchranná služba vykonáva záchrannú činnosť v horských oblastiach vrátane jaskýň

a priepastí Národného parku Slovenský raj, v ktorom má taktiež zriadené jedno zo svojich stredísk, so sídlom na

Čingove.

Okrem záchrannej činnosti vykonáva v súlade so svojím štatútom aj ďalšie činnosti, ako napríklad:

poskytovanie informácií súvisiacich s bezpečnosťou osôb,

umiestňuje a udržiava technické zariadenia na výkon záchrannej činnosti,

umiestňuje a udržiava po prerokovaní s vlastníkom zabezpečovacie zariadenia na nebezpečných

úsekoch trás, ktoré určí Horská záchranná služba,

reálne monitoruje úrazovosť v parku a vedie evidenciu úrazovosti,

konzultuje bezpečnostné opatrenia pri športových a iných podujatiach na požiadanie

organizátorov,

vyjadruje sa k vyznačovaniu trás a k ich označovaniu.

129

Aktívna spolupráca s Horskou záchrannou službou je opodstatnená nielen z hľadiska efektívnej operatívy v

prípade nepredvídaných udalostí, ale aj pri príprave preventívnych opatrení, ako je napríklad informačná

kampaň bezpečnej turistiky v území národného parku.

Z hľadiska marketingu destinácie Slovenský raj HZS:

disponuje 9 zamestnancami, ktorí majú bohaté skúsenosti z terénu národného parku,

svojimi poznatkami a skúsenosťami môže reálne prispieť k tvorbe nových produktov a k novým

spôsobom spolupráce s dobrovoľníkmi a verejnosťou v teréne.

5.7. Správa slovenských jaskýň

Správa slovenských jaskýň (SSJ) je začlenená ako organizačná zložka Štátnej ochrany prírody Slovenskej

republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá je príspevkovou organizáciou v priamom riadení Ministerstva

životného prostredia Slovenskej republiky. Činnosť Správy slovenských jaskýň je zameraná na správu všetkých

jaskýň (prírodných pamiatok a národných prírodných pamiatok) a na ich bezpečné a trvalo udržateľné

využívanie. Plní úlohy na úseku ochrany prírody, prevádzky, sprístupňovania a iného využívania jaskýň.

Vykonáva starostlivosť o objekty a zariadenia v podzemí a vo vstupných areáloch jaskýň, zabezpečuje ich

údržbu a bezpečnosť prevádzky. Podieľa sa aj na metodickom usmerňovaní starostlivosti o krasovú krajinu a

ostatné jaskyne v Slovenskej republike.

V destinácii Slovenský raj má SSJ dôležité postavenie z hľadiska Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorá je dnes

štvrtou najnavštevovanejšou jaskyňou na Slovensku.

Z hľadiska marketingu destinácie Slovenský raj SSJ:

disponuje silnou atraktivitou v destinácii, ktorá môže marketingovo podporovať celú destináciu,

disponuje vlastnými marketingovými nástrojmi, ktorými môže odkazovať na marketingové

nástroje destinácie,

svojou vedeckou činnosťou v rámci jaskyne (geologický a geomorfologický výskum) sa môže

podieľať na tvorbe produktov pre cieľovú skupinu odborníkov – vedcov a akademikov.

5.8. Asociácia horských sprievodcov Slovenský raj

Asociácia odborne a profesne zastrešuje kvalifikovaných horských sprievodcov na území Národného parku

Slovenský raj. Z tohto dôvodu aktívna spolupráca s asociáciou je pre dotknuté obce a organizácie destinačného

manažmentu dôležitá pri tvorbe nových produktov, ktorých nosným pilierom sú mäkké aktivity pešej a horskej

turistiky.

Z hľadiska marketingu destinácie Slovenský raj ponúka AHSSR vlastné služby:

sprievod po oficiálnych cyklotrasách, ale aj po peších turistických trasách pripravených len pre

klientov využívajúcich sprievodcovské služby (t. j. do lokalít inak turistom neprístupných),

skalolezenie a ľadolezenie (v ponuke aj základný kurz skalolezenia a ľadolezenia).

Okrem vyššie uvedeného asociácia disponuje množstvom informácií z terénu, ktoré je možné využiť pri tvorbe

nových produktov v destinácii.

130

5.9. Klub slovenských turistov

Klub slovenských turistov (KST) je jednou z najväčších občianskych organizácii v oblasti športu, turistiky

a voľného času, ktorá vznikla v roku 1990 a nadviazala na aktivity turistických organizácii založených

v predchádzajúcich obdobiach. Organizácia má svoje regionálne rady, ktoré pôsobia ako centrá v turistických

oblastiach a obhajujú záujmy daných území pred ústredím.

Z hľadiska marketingu destinácie Slovenský raj KST:

organizuje podujatia na území destinácie, v rámci rôznych druhov turistiky – pešej, lyžiarskej,

cykloturistiky, ako aj táborenia a ochrany prírody,

značením turistických trás prispieva k vytváraniu podmienok na rozvoj turistiky, športu,

cestovného ruchu, kultúry i ochrany prírody.

5.10. Dopravné spoločnosti ovplyvňujúce dostupnosť regiónu

Dopravné spoločnosti predstavujú dôležitých externých hráčov pre destináciu Slovenský raj. Ich marketingové

aktivity ovplyvňujú destináciu z hľadiska dopravnej dostupnosti verejnou železničnou alebo diaľkovou

a prímestskou autobusovou dopravou.

Nižšie identifikované dopravné spoločnosti predstavujú potenciál v oblasti externej marketingovej spolupráce,

a to najmä v oblastiach:

posilnenie dostupnosti destinácie hromadnou dopravou v prípade vyťaženosti aktuálnych spojov,

pojazdná propagácia v teréne prostredníctvom podprahovej stimulácie (autobusy so značkou

destinácie, vlakové spoje s označením „Slovenský raj“),

tvorba akciových a balíčkových produktov pre skupiny.

Medzi dopravné spoločnosti, ktoré v čase realizácie prieskumu (február 2014) zabezpečovali dopravné spojenia

do obcí destinácie Slovenský raj, patria najmä:

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

Autobusová doprava

- Košický samosprávny kraj

- eurobus, a. s., Košice

- ARRIVA Michalovce, a. s.

- Prešovský samosprávny kraj

- SAD Prešov, a. s.

- SAD Humenné, a. s.

- SAD Poprad, a. s.

- J & M SLIVTOUR, s. r. o., Bardejov

- BUS Karpaty Stará Ľubovňa

- Daniel Čupa - BUS TRANS, Bardejov

- František Popovič - FERITOUR, Brutovce

- Banskobystrický samosprávny kraj

- SAD Lučenec, a. s., Revúca

- Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s.

- SAD Krupina, s. r. o.

Iní prevádzkovatelia autobusovej dopravy:

- Student Agency

- A-EXPRESS, s. r. o., Plzeň

131

Dôležitým hráčmi z hľadiska dopravnej dostupnosti sú aj letecké spoločnosti pôsobiace v dvoch najbližších

medzinárodných letiskách – Poprad-Tatry, vzdialené necelých 13 km od destinácie, a medzinárodné letisko

Košice, vzdialené približne 80 km od destinácie.

5.11. Aktivity kľúčových hráčov v oblasti marketingu destinácie a jeho

podpory

Tabuľka 86 Aktivity kľúčových hráčov v oblasti marketingu destinácie a jeho podpory

Súčasné marketingové aktivity Potenciál rozvoja marketingových aktivít

Mikroregión Slovenský raj

Účasť na výstavách a veľtrhoch. Spolupráca na príprave propagačných materiálov. Spolupráca na koordinácii priebehu turistickej sezóny. Správa a údržba technických zabezpečovacích zariadení na turistických chodníkoch (špeciálne v katastri obce Letanovce, ktorá nevyberala poplatky za ich využívanie).

Implementácia štandardizácie jednotnej značky destinácie. Rozvojové aktivity v oblasti produktov a služieb u členov a kľúčových hráčov. Tvorba nových dobrovoľníckych aktivít. Koordinácia s prepravnými spoločnosťami. Prevádzka destinačnej internetovej stránky www.slovenskyraj.eu.


Strategické plánovanie v oblasti cestovného ruchu. Odborné, technické, administratívne zázemie koordinácie spolupráce kľúčových hráčov v cestovnom ruchu. Príprava a vydávanie propagačných materiálov. Účasť na výstavách a veľtrhoch. Spolupráca na príprave propagačných materiálov. Spolupráca na koordinácii priebehu turistickej sezóny. Realizácia projektu „Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít na území Mikroregiónu Slovenský raj“. Prevádzkovanie turistického informačného centra.

Prevádzka destinačnej internetovej stránky www.slovenskyraj.eu. Odborná a metodická činnosť v rozvoji cestovného ruchu v destinácii. Koordinácia spoločných/združených účastí na výstavách cestovného ruchu. Udeľovanie licencie na používanie značky Slovenský raj. Koordinácia marketingových aktivít destinácie.

Správa Národného parku Slovenský raj

Spolupráca na príprave propagačných materiálov. Monitorovanie stavu technických zabezpečovacích zariadení na turistických chodníkoch (špeciálne v katastri obce Letanovce, ktorá nevyberala poplatky za ich využívanie). Spolupráca na koordinácii priebehu turistickej sezóny. Prevádzkovanie sezónneho turistického informačného centra.

Iniciovanie nových aktivít, produktov a služieb pre turistov. Iniciovanie implementácie príkladov dobrej praxe zo zahraničia pre rozvoj ponuky destinácie. Publikovanie odborných a záujmových článkov, príspevkov na blogoch na internete a sociálnych sieťach.

OOCR Slovenský raj

Príprava a vydávanie propagačných materiálov. Tvorba a propagácia produktov destinácie. Realizácia projektu „Slovenský raj – klaster cestovného ruchu NP Slovenský raj a TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa“.

Iniciovanie nových produktov a produktových línií. Iniciovanie implementácie najlepších príkladov praxe domácich a zahraničných organizácií destinačného manažmentu. Akvizícia partnerov pre tvorbu podujatí.



132

Obnova časti technických zabezpečovacích zariadení turistických chodníkov.

Propagačná činnosť na internete a sociálnych sieťach. Monitorovanie kampaní a podávanie reportov.

OOCR Spiš Príprava a vydávanie špeciálne zameraných propagačných materiálov na rozvoj cykloturistiky na Spiši a na podporu rozvoja zimného aktívneho turizmu. Tvorba a propagácia produktov cykloturistickej destinácie Spiš. Komunikácia s médiami. Komunikácia prostredníctvom kľúčových udalostí.

Iniciovanie nových produktov a produktových línií. Sieťovanie cielených partnerstiev. Výstavy a veľtrhy. Propagačná činnosť na internete a sociálnych sieťach.

Horská záchranná služba – stredisko Slovenský raj

Publikovanie informácií o stave turistických trás a podmienkach pre turistiku v Slovenskom raji. Publikovanie informácií o predpovedi počasia. Monitorovanie stavu technických zabezpečovacích zariadení turistických trás (vyplýva zo zákona).

Prepojenie informácií týkajúcich sa stavu turistických chodníkov. Spolupráca pri tvorbe nových produktov a služieb. Publikovanie odborného obsahu na destinačnej internetovej stránke www.slovenskyraj.eu.

Správa slovenských jaskýň

Vlastné e-marketingové nástroje. Spolupráca s odbornou, vedeckou a akademickou pôdou.

Intenzívnejšia marketingová podpora destinácie. Spolupráca pri tvorbe produktov pre cieľovú skupinu odbornej, vedeckej a akademickej spoločnosti. Publikovanie odborného obsahu na destinačnej internetovej stránke www.slovenskyraj.eu.

Asociácia horských sprievodcov Slovenský raj

Vlastné sprievodcovské služby v destinácii. Inštruktorké služby pre skalolezenie a ľadolezenie.

Spolupráca pri tvorbe nových produktov a služieb. Publikovanie odborného obsahu na destinačnej internetovej stránke www.slovenskyraj.eu.

Klub slovenských turistov

Realizácia podujatí v rámci rôznych druhov turistiky.

Podpora inovatívnych podujatí a intenzívna spolupráca pri tvorbe nových balíkov služieb v oblasti turistiky.

Dopravné spoločnosti

Preprava osôb. Produktové inovácie s podporou dopravy: špeciálne vlaky a autobusy pre bicykle, spojené akciové produkty a balíky služieb, vytvorenie tematického kontextu v rámci dopravy do destinácie. Podpora produktu: posilnenie spojov. Spoločná propagácia.





133

6. Analýza konkurencie z hľadiska Národného parku

Slovenský raj

Pre potreby analýzy konkurencie boli vzaté do úvahy destinácie národných parkov (ďalej už len „NP“)

v priľahlých regiónoch a susedných krajinách Európskej únie, ktoré vykazujú podobné atribúty prostredia

a ktorých pomer rozlohy destinácie k chránenému územiu je porovnateľný s destináciou Slovenský raj. Tieto

parky môžu predstavovať konkurenčné destinácie pri rozhodovaní sa potenciálnych návštevníkov. Výsledky

analýzy týchto parkov majú poukázať na využitie nástrojov marketingovej komunikácie v prospech turistických

destinácií národných parkov. Aktuálny stav využívania nástrojov marketingovej komunikácie predmetných NP

bol spracovaný z hľadiska prístupu turistu k verejne dostupným informáciám na internete. V rámci analýzy

nebola zohľadnená cenová politika jednotlivých parkov z dôvodu rozličnej kúpyschopnosti v jednotlivých

regiónoch.

Tabuľka 87 Prehľad vybraných konkurenčných národných parkov

Národný park Krajina Odhadovaná ročná návštevnosť správcom destinácie

Tatranský Slovenská republika 6 000 000

Nízke Tatry Slovenská republika 550 000

Slovenský kras Slovenská republika -

Muránska planina Slovenská republika -

Pieniny Slovenská republika 135 000

České Švýcarsko Česká republika 2 000 000

Krkonoše Česká republika 6 000 000

Bükki Nemzeti Park Maďarsko 110 000

Aggteleki Nemzeti Park Maďarsko 140 000

Tatrzański Park Narodowy Poľsko 2 000 000

Pieniński Park Narodowy Poľsko 800 000

Thayatal Rakúsko 50 000

Hohe Tauen Rakúsko 750 000


Tabuľka 88 Prehľad charakteristických atribútov orientácie marketingu národných parkov

Názov parku Vybrané zaujímavé prvky

Tatranský NP (SK)

Projekt Orol Arnold Voľne dostupné web kamery Partnerská spolupráca so silnými komerčnými partnermi

NP Nízke Tatry (SK)

Budovanie destinácie pre mladých a zážitku chtivých turistov v Jasnej Go Pass karta – turistická karta Budovanie medzinárodných partnerských podujatí

NP Slovenský kras (SK)

Video propagácie Užívateľský blog On-line kniha návštev

NP Muránska planina (SK) Orientácia na tvorbu produktov agroturistiky

České Švýcarsko (CZ)

Panoramatická projekcia Propagačné video kampane E-shop destinácie Vernostné programy – turistické karty, cyklokarty Značka regionálnych produktov Špeciálne programy pre segmentovanú klientelu Lov bez zbraní založený na pozorovaní vzácnych druhov zvierat a rastlín Segmentácia turistických a cyklotrás Produktové programy do každého počasia

134

NP Krkonoše (CZ)

Jednotná značka originality lokality pod logom destinácie Krkonoše Orientácia produktov na zážitok Turistická karta Krkonoše región Využitie slávnych rodákov pre tvorbu obrazu destinácie Vlastné rádio destinácie Cyklo a ski busy Viacjazyčná dostupnosť webu destinácie Internetová platforma pre mobilnú aplikáciu Web kamery

Bükki Nemzeti Park (HU)

Krátkodobý prenájom prírodných atraktivít pre súkromné príležitostné podujatia Environmentálne kampane Vlastné periodikum

Aggteleki NP (HU) Prehľadná on-line ponuka aj pre zahraničných turistov

Pieniński Park Narodowy (PL)

Pestrá ponuka adrenalínových aktivít Nejednotná propagácia – viacero log destinácie, portálov Virtuálne panorámy Málo dostupné informácie pre zahraničných turistov

Tatrzański Park Narodowy (PL)

Prepracovaná on-line propagácia Živé informácie prostredníctvom portálu Užívateľské rozhranie portálu pre návštevníka Newsletter aktualít a aktuálnych akcií Marketing prostredníctvom sociálnych sietí (Facebook, Twitter) Vlastný YouTube kanál Aktívna dobrovoľnícka kampaň

NP Thayatal (AT)

Intenzívna spolupráca so vzdelávacími inštitúciami – štipendiá pre študentov (dobrovoľníkov) Marketing prostredníctvom sociálnych sietí Komplexná platforma propagácie celej ponuky destinácie Programy a kampane orientované na deti a mládež

NP Hohe Tauern (AT)

Dobrovoľnícke kampane Orientácia na vedu a výskum – on-line databanka, spolupráca s výskumníckymi centrami Sezónna segmentácia ponuky destinácie v rámci programových balíkov


Na základe výsledkov analýzy marketingu konkurenčných národných parkov je potrebné upozorniť

na nasledujúce pozitívne kľúčové zistenia, ktoré je potrebné brať do úvahy pri realizácii marketingových aktivít

v destinácii Slovenský raj v súlade s trendmi národnej, regionálnej aj medzinárodnej konkurencie:

V oblasti marketingovej komunikácie (propagácie) sú potrebné:

Aktívna propagácia na svetových turistických internetových portáloch;

Inovatívny prístup k využitiu nástrojov informačných a komunikačných technológií v oblasti

marketingu destinácie ako nástroja budovania vzťahu s turistami, vedúceho k transparentnosti

destinácie. Prispievajú k tomu najmä skutočnosti ako:

- Rozmach aktívneho využívania sociálnych sietí a iných on-line komunikačných nástrojov pre

tvorbu užívateľských marketingových kampaní (nástroje tzv. „content marketingu“);

- On-line kampane, súťaže, kvízy a aktívny záujem o názor turistu;

- Aplikácia nástrojov ICT pre zvýšenie komfortu turistu v destinácií, ako aj pri plánovaní návštevy

(navigácia – mobilné GPS aplikácie, živé web kamery, sms-parking, on-line marketing);

Spolupráca so silnými nadregionálnymi komerčnými partnermi pri tvorbe náročných podujatí

a reklamných kampaní;

Aktívne zapojenie miestnych obyvateľov, dobrovoľníkov a zoskupení tvorivých odborníkov pri

tvorbe produktov a obrazu destinácie.

135

V oblasti marketingu produktu je vhodné:

Orientovať segmentáciu ponuky podľa záujmu cieľových skupín a tvoriť programy a produkty pre

každý dostupný segment;

Balíčkovanie krátkodobých pobytových produktov s kombináciou alternatívnych aktivít v prírode

s programom pod odborným vedením;

Inovovať špeciálne programy orientované pre školské zariadenia, deti a mládež.

V oblasti distribúcie produktu je potrebné upozorniť na skutočnosti:

Hráči v destinácii distribuujú ponuku destinácie na báze tripartitnej vzájomnej spolupráce medzi

verejným sektorom, súkromným a tretím sektorom;

Svoju ponuku konkurencieschopné národné parky stavajú na jednotnej značke destinácie, ktorou

štandardizujú regionálne produkty cestovného ruchu.

Napriek mnohým pozitívam je potrebné zdôrazniť, že nie všetky destinácie z analyzovaných národných parkoch

je možné označiť za úspešné a prosperujúce voľnočasové alebo dovolenkové destinácie. V niektorých

destináciách bola identifikovaná nejednotná propagácia, ktorá môže viesť k triešteniu komplexnosti ponuky

a samotnej destinácie ako takej. Rakúske a české destinácie zahŕňajúce národné parky vsadili na inovatívny

prístup v podobe kombinácie primárnej a sekundárnej ponuky do prepojených produktov. Naopak, maďarské

a slovenské ukazujú prístup postavený na „predajnosti“ destinácie založenej viac-menej len na atraktivite

primárnej ponuky. Napriek tejto skutočnosti destinácia Slovenský raj môže čerpať pri budovaní vlastného

obrazu z najlepších príkladov z praxe – ich sledovaním a implementáciou vo vlastných trhových podmienkach.

136

7. Zmapovanie významných projektov, výsledkov a dopadov

pre rozvoj cestovného ruchu v destinácii Slovenský raj

Na území národného parku sa realizovalo niekoľko projektov. Objemom preinvestovaných financií patria

k najväčším projekt Mesta Spišská Nová Ves „Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky

aktivít na území Mikroregiónu Slovenský raj“ a cezhraničný projekt obce Stratená „Slovenský raj – Klaster

cestovného ruchu NP Slovenský raj a TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa“. Tieto projekty sú v súčasnosti v realizácii

a z nich je možné zaznamenať veľký dopad na územie destinácie.

Projekty sú orientované na rozvoj cestovného ruchu. Projekt Mesta Spišská Nová Ves sa zameriava na zvýšenie

konkurencieschopnosti destinácie prostredníctvom vytvorenia jednotnej značky destinácie a propagácie

a komunikácie ponuky a infraštruktúry cestovného ruchu na jej území cieľovým trhom.

Projekt obce Stratená za zameriava na zlepšenie infraštruktúry cestovného ruchu. V realizácii je výstavba

informačného centra pri Dobšinskej ľadovej jaskyni a vybudovanie nových vstupných brán do Národného parku

Slovenský raj.

Dopady aktuálne realizovaných projektov nie sú v súčasnej dobe merateľné, ale procesy sú nastavené tak, aby

dôsledky boli v čo najširšej miere aplikované na súčasných, ale aj nových potenciálnych turistov.

Iniciatíva projektov sa zameriava na rozvoj cestovného ruchu a infraštruktúry na území národného parku.

Hlavným cieľom vytváraných projektov je zvýšenie povedomia turistov o destinácii, budovanie infraštruktúry,

bezpečnosť turistov a ochrana životného prostredia.

Menšie projekty cestovného ruchu realizované na území destinácie sú orientované predovšetkým

na modernizáciu a na rozvoj infraštruktúry v obciach.

Tabuľka 89 Zoznam vybraných realizovaných projektov pre podporu cestovného ruchu

Projekt Obdobie realizácie Prijímateľ

Operačný program

Celkový rozpočet (v EUR)

Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít na území Mikroregiónu Slovenský raj 2011 - 2015

Mesto Spišská Nová Ves ROP 244 832,57

Slovenský raj – Klaster cestovného ruchu NP Slovenský raj a TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa 2012 - 2014 Obec Stratená

Program Švajčiarsko- Slovenskej spolupráce 1 148 734,00

Bicy – Cities and Regions of Bicycles 2010 - 2013 Provincia di Ferrara CE 1 633 692,91

Ochrana diverzity prírodného prostredia v NP Slovenský raj 2004 - 2008 ŠOP SR LIFE 369 460,00

IDARI – Inštitucionálne zmeny v agropotravinárstve a v rozvoji vidieka v krajinách strednej a východnej Európy 2003 - 2006

National University of Ireland, Galway 5. FP nezverejnený


137

7.1. Opisy realizovaných projektov pre podporu cestovného ruchu

Projekt: Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít na

území Mikroregiónu Slovenský raj

Termín: 04/2011 – 01/2015

Cieľom projektu je zvýšenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu v regióne cez zatraktívnenie a posilnenie

turistického potenciálu a zintenzívnenie pozície tohto sektora v rámci regionálnej ekonomiky za súčasného

skvalitnenia vzájomnej interakcie dopytu a ponuky.

Celkový rozpočet: 244 832,57 EUR

Prijímateľ: Mesto Spišská Nová Ves

Partneri projektu: Mikroregión Slovenský raj - Sever

Špecifické ciele:

Posilnenie partnerstva medzi aktérmi,

Zadefinovanie rámcov a výkonu marketingu územia,

Ucelené a koordinované propagovanie regiónu,

Zabezpečenie efektívneho využitia finančných prostriedkov pri realizácii projektu prostredníctvom

relevantných procesov verejného obstarávania.

Aktivity:

Vypracovanie Marketingovej stratégie pre destináciu Slovenský raj,

Vypracovanie a tlač image prospektu Národný park Slovenský raj s predstavením jeho prírodných

atraktivít – 200 000 ks, 6 jazykov (SK, EN, D, HU, PL, R),

Vypracovanie a tlač katalógu Aktivity a služby v Mikroregióne Slovenský raj – stravovacie

a ubytovacie služby, produkty a aktivity – 100 000 ks, 6 jazykov,

Vypracovanie a tlač populárnou formou spracovaných pravidiel pre návštevníkov Národného

parku Slovenský raj – 115 000 ks, 6 jazykov,

Výroba propagačného filmu o Slovenskom raji – 40 min., 6 jazykov,

Zorganizovanie dvoch 3-dňových workshopov (zimný a letný) pre touroperátorov, spojených

s konferenciou, infocestou a sprievodným programom,

Aktualizácia web stránky Mikroregiónu Slovenský raj a upgrade informačného systému

(www.slovenskyraj.eu).

Výsledky:

Vytvorená nová značka destinácie Slovenský raj,

Vypracovaná marketingová stratégia pre potreby jednotnej propagácie a komunikácie destinácie,

Vytlačené propagačné materiály destinácie s ponukou cestovného ruchu – image prospekt

a katalóg, spracovaný návštevný poriadok pre turistov v populárnej forme,

Natočený propagačný film vo viacjazyčnom prevedení,

Zrealizované workshopy pre touroperátorov v letnej a zimnej sezóne,

Aktualizovaná web stránka s ponukou cestovného ruchu a aktivít na území destinácie

s intranetovou platformou a rezervačným systémom pre ubytovanie.

Dopad:

Zlepšenie komunikácie ponuky destinácie smerom k turistovi,

Vytvorenie jednotnej značky destinácie,

Zlepšenie propagácie destinácie,

Zlepšenie prístupu k informáciám o ponuke destinácie v cestovnom ruchu prostredníctvom

printových publikácii a zároveň prostredníctvom web stránky,

Vytvorenie rezervačného systému s aktualizovanou ponukou ubytovacích zariadení,

Rozvoj aktívnej spolupráce kľúčových hráčov destinácie.

138

Projekt: Slovenský raj – Klaster cestovného ruchu NP Slovenský raj a TIC Dobšinská Ľadová

Jaskyňa

Termín realizácie: 02/2012 - 07/2014

Cieľom projektu je trvalo udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj v zaostávajúcom subregióne obcí a miest NP

Slovenský raj založený na využívaní jeho prírodného potenciálu a schopností obyvateľov pre aktívny cestovný

ruch.

Celkový rozpočet: 1 148 734,00 EUR

Prijímateľ: Obec Stratená

Partneri projektu:

NETZWERK SCHWEIZER PÄRKE – Združenie „Sieť Švajčiarskych parkov“ je zastrešujúcou

organizáciou zastrešujúcou 20 švajčiarskych parkov

Združenie obcí Mikroregión Slovenský raj - Sever

Mesto Dobšiná

Aktivity projektu:

Spracovanie odborných dokumentácií – Konečného návrhu projektu 06/2012,

Založenie klastra turizmu NP Slovenský raj a spracovanie strategických dokumentov 10/2012,

Vzdelávacie aktivity 07/2014,

Marketingové aktivity a rezervačný systém 05/2014,

Obnovené turistické značenie, úprava priestranstiev turistických areálov 06/2014,

Založenie TIC 06/2014.

Výsledky:

Zrekonštruovaný objekt obce Stratená a prevádzka TIC v Stratenej - Dobšinská Ľadová Jaskyňa

(s prevádzkou internetovej kaviarne, bufetu, mini múzea NATURA, multimediálnej prezentačnej

a prednáškovej miestnosti, 12 ubytovacími kapacitami a so zázemím pre zamestnancov),

Stratégia a Akčný plán trvaloudržateľného rozvoja destinačného manažmentu oblasti NP

Slovenský raj,

Expertízny manuál v oblasti destinačného manažmentu vypracovaný švajčiarskym partnerom,

Školenia zamerané na klaster a destinačný manažment, marketing, tvorbu produktov cestovného

ruchu a značku kvality,

Školenia manažmentu klastra a ďalších expertov, zásady návštevníckeho servisu,

Semináre pre riešenie rómskej problematiky spojenej s rozvojom destinácie cestovného ruchu,

Školenia pre rómskych aktivistov a podnikateľov,

Školenia pre podnikateľov,

Školenia pre sprievodcov NP Slovenský raj,

Školenia a semináre v oblasti územného plánovania, socioekonomického rozvoja a NATURA,

Strategické plánovanie, komunikácia, projektový manažment, manažment zmien, riešenie

konfliktov,

Environmentálna výchova pre školy,

Vzdelávacie aktivity TIC,

Školenia expertov zo Švajčiarska,

Stáž a školenie vybraných odborníkov vo Švajčiarsku,

Spracovanie projektovej dokumentácie na úrovni realizačného projektu revitalizácie vstupného

areálu Dobšinskej ľadovej jaskyne,

Spracovanie projektovej dokumentácie revitalizácie nástupných centier NP Slovenský raj,

Odborné konferencie projektu,

Tlačené a marketingové predmety klastra,

139

Tvorba loga (značky) OOCR (branding campaign): Vytvorenie loga, ochrannej známky, poslania,

insígnií (maskot), imidžu OOCR a marketingového balíka, messages, brand identity (positioning,

branding and image development),

Spracovanie 3D web stránky a multijazyčného prevedenia,

Spracovanie multimediálnych prezentácií CD,

Interiérové výstavné panely do TIC Podlesok, Hrabušice, Správa NP Slovenský raj v Spišskej Novej

Vsi – 2,

Interiérové výstavné panely TIC Stratená - Dobšinská Ľadová Jaskyňa, interiér, rozmery,

Návrh a spracovanie prezentačného výstavného stánku a banerov,

Rezervačný systém,

Dobšiná propagačná publikácia,

Uniformy pre pracovníkov TIC,

Karta zliav,

Obnova turistického značenia jestvujúcich turistických peších trás a cyklotrás,

Spracovanie a osadenie lavičiek, smetných košov, posiedok, ohnísk vo vybraných turistických

lokalitách NP,

Rekonštrukcia technických zariadení (stupačky, rebríky, lávky, mosty a pod.),

Čistenie NP, odvoz odpadu,

Vybudované partnerstvá na lokálnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni.

Dopad:

Vytvorenie klastra cestovného ruchu pre podporu aktivít cestovného ruchu a zapojenie

súkromného sektora,

Zlepšenie služieb informovanosti prostredníctvom vybudovania TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa,

Zmapovanie stavu destinačného manažmentu Národného parku Slovenský raj v rámci Programu

hospodárskeho a sociálneho rozvoja,

Označenie a zlepšenie vizuálnej propagácie nástupných centier Národného parku Slovenský raj,

Zvýšenie kvalifikácie subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu pri riešení aktuálnych otázok

rozvoja cestovného ruchu,

Zvýšenie bezpečnosti na turistických chodníkoch v národnom parku prostredníctvom

rekonštrukcie technických zabezpečovacích zariadení.

Rozvoj spolupráce subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu prostredníctvom vytvorenia karty

zliav,

Zlepšenie prístupu turistov k ponuke cestovného ruchu,

Zvýšenie komfortu návštevníkov v turistických lokalitách na území národného parku za pomoci

umiestnenia nových lavičiek, posiedok, ohnísk,

Zvýšenie ochrany životného prostredia osadením nových smetných košov,

Vytvorenie loga (značky) klastra a zvýšenie povedomia turistov o Národnom parku Slovenský raj.

Projekt: Ochrana diverzity prírodného prostredia v NP Slovenský raj

Termín realizácie: 09/2004 – 06/2008

Cieľom projektu bola ochrana a zlepšenie stavu biotopov Národného parku Slovenský raj prostredníctvom

prípravy Programu starostlivosti o územie európskeho významu NP Slovenský raj, na základe partnerskej

spolupráce všetkých zainteresovaných.


Prijímateľ: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

Partneri:

DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie (Bratislava)

Lesnícky výskumný ústav (Zvolen)

140

Záujmové združenie obcí Slovenský raj (dnes Mikroregión Slovenský raj)

Slovenský skauting

Obec Hrabušice

Aktivity:

Prípravné aktivity / Príprava plánu starostlivosti

- Príprava plánu starostlivosti pre Územie európskeho významu NP Slovenský raj. Jeho súčasťou

je detailne prerokovaný Program starostlivosti o návštevníkov Slovenského raja,

- Kontrola vplyvu návštevnosti,

- Príprava dokumentov pre verejné obstarávanie.

Jednorazový manažment biotopov

- Príprava a rekonštrukcia turistických chodníkov,

- Obnovný manažment nelesných biotopov,

- Manažment lesných biotopov,

- Oplotenie slatín v pramenných oblastiach,

- Zlepšenie vodného režimu slatinných biotopov vo Vernári.

Zvýšenie verejného povedomia a šírenie informácií

- Príprava brožúr a letákov,

- Organizácia putovnej výstavy Natura 2000 v Slovenskom raji,

- Rekonštrukcia informačných panelov v kaňone Prielom Hornádu,

- Vybudovanie náučného chodníka na Podlesku,

- Vybavenie informačného strediska Podlesok,

- Nepretržitá profesionálna strážna služba,

- Založenie dobrovoľnej strážnej služby,

- Tréningové semináre pre vlastníkov a užívateľov lesa,

- Príprava Sprievodcu o prírode blízkom hospodárení v lesoch Slovenského raja,

- Semináre a stretnutia pre poľnohospodárov o príprave projektov agro-environmentálnych,

- Založenie webstránky projektu,

- Vypracovanie záverečnej správy projektu,

- Spolupráca s médiami.

Výsledky:

Program starostlivosti o lokalitu NATURA 2000 - SKUEV 00112.

Uplatňovanie stratégie manažmentu návštevníkov,

Dva zrekonštruované turistické chodníky s dĺžkou 5,3 km – roklina Suchá Belá a Prielom Hornád,

Obnova 335 ha lesných a nelesných biotopov,

Zlepšenie fyziologického stavu 3 000 ha lesov ohrozených podkôrnym hmyzom,

Súbor 4 brožúrok, 1 leták s informáciami o prírodných hodnotách územia. Z toho 3 brožúry boli

vydané aj v angličtine a v poľštine,

2 náučné chodníky (Prielom Hornádu a Mokrade Hnilca – 17,5 km dlhé s 30 informačnými

panelmi),

1 informačná tabuľa pri novovybudovanom TIC Podlesok,

putovná výstava Natura 2000 po 14 obciach,

Zvýšené povedomie lesníkov a poľnohospodárov o spôsoboch trvalo udržateľného manažmentu,

Články v novinách a časopisoch podporujúce tento projekt a webová stránka.

Dopad:

Zmapovanie aktivít a možností rozvoja cestovného ruchu na území národného parku,

Vypracovanie Programu starostlivosti o lokalitu NATURA 2000 - SKUEV 00112,

Zvýšenie komfortu a bezpečnosti návštevníkov národného parku prostredníctvom rekonštrukcie

technických zabezpečovacích zariadení a značenia na najfrekventovanejších turistických

chodníkoch,

141

Udržanie stability biotopov a zabezpečenie ochrany biotopov na území národného parku pred

škodcami,

Zvýšenie propagácie destinácie prostredníctvom tlačených materiálov a webovej stránky,

Vyškolenie lesníkov a poľnohospodárov v oblasti udržateľného manažmentu.

Projekt: Bicy – Cities and Regions of Bicycles


Cieľom projektu bolo zmapovať a rozanalyzovať cyklotrasy, navrhnúť komplexné riešenie na ich rozvoj

na základe európskych štandardov, navrhnúť koncepčné materiály v oblasti cyklodopravy a cykloturistiky v

Košickom kraji, zvýšiť povedomie o využívaní bicykla pri každodenných aktivitách vrátane voľnočasových.


Rozpočet Košického samosprávneho kraja: 131 251,00 EUR

Prijímateľ: Provincia di Ferrara (IT)

Partneri: Košický samosprávny kraj, Provincia di Ravena (IT), Universita di Bologna (IT), Budaörs (HU), RRC

Koper (SLO), FGM (AU), Bicycle-EF-V (AU), Mestna občina Velenje (SLO), Európska rozvojová agentúra Praha

(CZ), Europa Programm Center Erfurt (D)

Aktivity:

Aktivity boli rozdelené do 4 pracovných balíkov. Prvé 3 pracovné balíky tvorili analytickú časť

projektu (vytvorenie SWOT analýzy, stanovenie spoločných indikátorov pre cyklistickú prepravu).

Štvrtý pracovný balík zahrňoval spracovanie koncepčných materiálov, návrh technickej

dokumentácie na vybranú trasu, preznačenie vybraných cyklotrás a aktivity na zvýšenie povedomia

o tomto druhu prepravy.

Výsledky:

Označenie cyklotrás na území Košického samosprávneho kraja,

Výsledky na území destinácie Slovenský raj:

- Preznačenie cyklotrás Spišská cyklomagistrála (8 km), Hnilecné cyklomagistrála (28 km)

- Hornádska cyklomagistrála (úsek Betlanovce – Hrabušice 2 km)

- 2855 cyklotrasa Spišské Tomášovce, Smižany, Spišská Nová Ves, Iliašovce (12 km)

- 2583 cyklotrasa Spišská Nová Ves, Spišské Tomášovce (14 km)

- 2851 cyklotrasa Mlynky – Havrania Dolina (8 km)

- 2703 Hrabušice – Vernár – Stratená (22 km)

- 5705 Spišská Nová Ves – Smižany (14 km)

- 5854 Spišská Nová Ves – Chotárna Dolka – Novoveská Huta (21 km)

- 5853 Hrabušice – ATC Podlesok (7 km)

- 8708 Spišské Tomášovce (3 km)

- 8710 Spišské Vlachy (4 km)

- 8855 Palcmanská Maša – Pod Čižmou (Voniarky) (3 km)

Dopad:

Zlepšenie prístupu do národného parku pre cykloturistov,

Zlepšenie cyklodopravnej infraštruktúry,

Atraktívne prepojenie zaujímavých turistických lokalít pre cyklistov a podpora rozvoja cestovného

ruchu.

142

Projekt: IDARI – Inštitucionálne zmeny v agropotravinárstve a v rozvoji vidieka v krajinách

strednej a východnej Európy


Ciele:

Podpora tvorby politiky pre trvalo udržateľný rozvoj vidieka v krajinách strednej a východnej

Európy prostredníctvom rozvoja alternatívnych systémov analýz, vhodných pre prechodný proces,

zahrňujúci inštitucionálne zmeny, vedomosti, inovácie a konkurencieschopnosť,

Posilnenie výskumnej kapacity pracovníkov v krajinách strednej a východnej Európy v oblasti

prieskumu rozvoja vidieka,

Budovanie spoločných výskumných kapacít medzi EÚ a partnermi z krajín strednej a východnej

Európy vo výskume tvaloudržateľného rozvoja vidieka a inštitucionálnych zmien (zber prvotných

dát vo vybraných krajinách strednej a východnej Európy).

Prijímateľ: National University of Ireland, Galway

Partneri:

University of Sussex

Humboldt University

Centre de Cooperation Internationale en Recherche Agronomique pour le Developpment (CIRAD)

Estonia Agricultural University

Mickiewicz University, Poznan, Poland

Institute of Agricultural and Food Economics, Warsaw, Poland

University of Ljubljana, Slovenia

Institute for Forecasting, Slovakia

Agricultural University of Plovdiv, Bulgaria

Budapest University of Economic Sciences and Public Administration, Hungary

Lithuanian Institute of Agrarian Economics

Latvian University of Agriculture

CERGE-EI, Charles University Prague, Czech Republic

Národní partneri: Kabinet biologickej a sociálnej komunikácie SAV, OZ Zachráňme Letanovský

mlyn, Správa Národného parku Slovenský raj

Aktivity:

Analýza stavu rozvoja cestovného ruchu a ochrany prírody v oblasti Národného parku Slovenský

raj,

Rozpracovanie možnosti spolupráce pri rozvoji cestovného ruchu nepoškodzujúceho hodnoty

národného parku (NP) a zároveň umožňujúceho vytvárať pozitívne ekonomické a sociálne hodnoty

pre región. Ambíciou bol vnútorný reformný proces smerujúci ku vzniku vlastného plánu rozvoja

cestovného ruchu na území národného parku, ktorý vznikne spoluprácou zainteresovaných

v regióne,

Realizácia riadených rozhovorov s takmer 30 subjektami reprezentujúcimi región (miestne

samosprávy, mikroregióny a záujmové združenia, podnikatelia v cestovnom ruchu, štátna správa a

návštevníci parku). Cieľom aktivity bola identifikácia názorov a potrieb širokého spektra subjektov

účastníkov rozvoja cestovného ruchu a ochrany NP Slovenský raj. Obsah rozhovorov bol

východiskom pre tvorbu scenárov rozvoja cestovného ruchu NP Slovenský raj.

Výsledky:

Prípadová štúdia Promoting Regional Resilience. Rural Tourism in Slovensky Raj National Park

realizovanej v rámci úlohy WP2 – Rural tourism and resilience of region (Stagl, 2006).

Identifikovanie adaptačnej kapacity regiónov pre zvolené formy cestovného ruchu, teda, či

existujúce inštitucionálne usporiadania zabezpečujú primeranú ochranu prírody a zároveň rozvoj

cestovného ruchu umožňujúci miestnej populácii existovať,

143

Výsledkom projektu je 5 alternatívnych scenárov rozvoja cestovného ruchu v Národnom parku

Slovenský raj a jeho okolí, vyjadrujúcich nasledovné možnosti: (1) Individuálny rozvoj cestovného

ruchu s podporou súkromného kapitálu, (2) Diverzifikovaný socio-ekonomický rozvoj s podporou

štátu, (3) PAN Park, (4) Komunitný rozvoj trvaloudržateľného cestovného ruchu, (5) Vidiecky

rozvoj cestovného ruchu v širšej oblasti,

Národný park Slovenský raj úspešne splní podmienky prijatia do Európskej siete chránených území

“PAN Parks“ s cieľom zlepšiť manažment územia a vytvoriť rovnováhu medzi cestovným ruchom

a ochranou prírody. Podľa princípov PAN Parkov je potrebná spolupráca medzi miestnymi aktérmi.

Existuje zvýšený tlak mimovládnych organizácií a správy parku na vládu, aby sa viac sústredila

na problémy ochrany prírody. A tak vo vnútri parku je ochrana prírody parku centrálnym záujmom

tohto scenára, cestovný ruch je vítaný, ak sa riadi zásadami trvaloudržateľného rozvoja. Musí však

byť obmedzený v niektorých oblastiach. Tento scenár sa zameriava hlavne na turistov

preferujúcich cestovný ruch založený na poznávaní prírody.

Dopad:

Vytvorenie komplexnej analýzy územia a rozpracovanie rôznych scenárov smerovania národného

parku,

Vytvorenie prípadovej štúdie o vidieckom turizme,

Vypracovanie výskumu na dvoch územiach danej krajiny na Slovensku (NP Slovenský raj, Malé

Karpaty) a v zahraničí,

Podpora cestovného ruchu s prihliadnutím na ochranu životného prostredia,

Výmena best practices zo zahraničnými partnermi,

Vypracovanie konceptu rozvoja vidieka v okolí národného parku.

Ostatné projekty s čiastočným dopadom na cestovný ruch

Tabuľka 90 Zoznam ostatných vybraných realizovaných projetov v destinácii Slovenský raj s čiastočným dopadom na cestovný ruch

Projekt Obdobie realizácie Prijímateľ Operačný program

Celkový rozpočet

(v EUR)

Obnova studničiek v obci Stratená 2012 obec Stratená Program obnovy dediny 3 201,05

Regenerácia námestia v Spišskej Novej Vsi – III. etapa 2010 - 2012

Mesto Spišská Nová Ves ROP 1 703 639,02

Zlepšenie infraštruktúry Národného parku Slovenský raj vybavením interiéru a rekonštrukciou prevádzkového objektu 2010 - 2011 ŠOP SR

OP Životné prostredie 346 421,71

Vytvorenie spoločných turistických produktov a ich propagácia / Tours without Borders 2009 - 2010


Program cezhraničnej spolupráce HU – SK 2007 - 2013 294 599,00

Posilnenie infraštruktúry v Národnom parku Slovenský raj pre zabezpečenie záväzkov súvisiacich s NATURA 2000 2008 - 2011 ŠOP SR

OP Životné prostredie 1 161 787,17

Námestie M. Pajdušáka parkové úpravy 2004 Obec Smižany

Program obnovy dediny 2 655,51


144

Projekt: Obnova studničiek v obci Stratená

Termín: 2012

Prijímateľ: Obec Stratená


Aktivity: Výstavba drevenej konštrukcie studničky

Výsledky: Sprístupnenie a zlepšenie kvality prameňa pitnej vody

Dopad:

Skvalitnenie prístupu návštevníkov a obyvateľov obce k zdroju pitnej vody

Zlepšenie vizuálneho obrazu obce Stratená

Projekt: Regenerácia námestia v Spišskej Novej Vsi – III. etapa

Termín: 05/2010 – 03/2012

Cieľom bolo zvýšenie konkurencieschopnosti a kultúrno-turistického potenciálu mesta a s tým súvisiace

zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev a infraštruktúry.

Prijímateľ: Mesto Spišská Nová Ves


Aktivity:

Revitalizácia verejných priestranstiev mesta – stavebné práce, ulice: Zimná, Letná, Radničné námestie, Levočská,

Projektová dokumentácia, Stavebný dozor,

Proces verejného obstarávania, Externý manažment projektov,

Publicita a informovanosť. Výsledky:

Zrevitalizované verejné priestranstvá v centre mesta.

Dopad:

Dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja mesta,

Odstránenie bariér a sprístupnenie zóny zdravotne postihnutým,

Rozvoj informačnej spoločnosti zabezpečením verejného prístupu na internet,

Skvalitnenie životného prostredia,

Sprístupnenie centrálnej zóny väčšiemu počtu ľudí,

Vytvorenie kultúrno-oddychovej zóny v centrálnej zóne mesta, ktorá bude slúžiť širokej verejnosti,

Zvýšenie atraktivity mesta a regiónu z hľadiska cestovného ruchu,

Zvýšenie estetickej úrovne verejného priestranstva,

Zvýšenie kvality a odstránenie nedostatkov infraštruktúry.

Projekt: Zlepšenie infraštruktúry Národného parku Slovenský raj vybavením interiéru a rekonštrukciou

prevádzkového objektu

Termín: 01/2010 – 05/2011

Cieľom bolo zlepšenie podmienok pre zabezpečenie ochrany prírody, najmä sústavy NATURA 2000, v územnej

pôsobnosti Správy Národného parku Slovenský raj.



Aktivity:

Rekonštrukcia prevádzkových priestorov,

Vybavenie interiéru a zhotovenie stálej výstavnej expozície.

Výsledky:

Výrazné zlepšenie infraštruktúry a podmienok pre zabezpečenie ochrany, manažmentu a

monitoringu prírodného prostredia, chránených území a území NATURA 2000 v územnej

145

pôsobnosti Správy Národného parku Slovenský raj rekonštrukciou prevádzkových priestorov s

využitím pre garažovanie manažmentovej techniky (mulčovač, kosačky) a služobných vozidiel.

Vybudovanie strediska environmentálnej výchovy s funkciou štandardného informačného

strediska, s prístupom k informáciám o prírode regiónu a podmienkach ochrany prírody, o

možnostiach rôznych druhov turistiky, s prístupom na internet, poskytovaním propagačných a

informačných materiálov, publikácií, sprievodcovskej literatúry, informácií o pripravovaných

aktivitách a podujatiach v regióne, vedenie databáz o získaných informáciách a vedenie a

spracovanie webovej stránky. Priestory umožňujú organizovať a technicky zabezpečiť rôzne

menšie podujatia pre školy a verejnosť.

Zlepšenie vybavenosti interiérových priestorov pre plnenie odborných úloh pracovníkov Správy

NPSR a pre výchovné environmentálne aktivity s cieľom zvyšovať environmentálne povedomie

verejnosti a zvyšovať podporu a spoluprácu so zainteresovanými skupinami.

Dopad:

Prístup Správy Národného parku Slovenský raj ku kvalitnému vybaveniu s vplyvom na

efektívnejšie napĺňanie aktivít súvisiacich s ochranou prírody a bezpečnosťou návštevníkov

Slovenského raja.

Projekt: Vytvorenie spoločných turistických produktov a ich propagácia / Tours without Borders

Termín: 09/2009 – 08/2010

Cieľom bola podpora rozvoja turistických činností; ochrana kultúrneho, prírodného a historického dedičstva;

zvýšenie zamestnanosti a príjmov v partnerských regiónoch; lepšie a účinnejšie využitie turistických daností.

Vedúci partner: KULCS-TOUR B-A-Z Megyei Kommunikációs, Marketing és Turisztikai Nonprofit Közhasznú Kft

Partner: Mesto Spišská Nová Ves


Aktivity:

Vytvorenie tematických balíkov turistických služieb,

Príprava a tlač spoločných propagačných brožúr a máp,

Organizovanie Road Show,

Príprava elektronických informačníkov,

Publikovanie odborných článkov o projekte,

Organizovanie záverečnej konferencie projektu. Výsledky:

Vypracovaná expertíza zriadenia Agentúry destinačného manažmentu (kvázi OOCR),

Vydaný manuál „Ako vytvárať turistické balíky – produkty, tematické cesty a balíky“ (zameranie

Železná cesta, Gotická cesta, Cesta po hradoch a zámkoch),

Umiestnenie informačných stojanov v 5 slovenských TIC (Spišská Nová Ves, Gelnica, Rožňava,

Košice, Smižany) a 5 maďarských TIC,

Vytvorenie webových stránok u partnerov, vzájomne prepojených,

Aktualizácia stránky www.baztour.hu a vytvorenie novej stránky www.tourswithoutborders.eu,

Vypracovanie spoločných turistických produktov a programových balíkov,

Zorganizované workshopy pre zástupcov TIC-iek, profesných organizácii a podnikateľov,

Študijná cesta za účelom otestovania spoločných PR aktivít,

Vydanie spoločných propagačných brožúr a máp,

Zorganizovanie spoločných marketingových a PR aktivít,

Účasť na výstavách CR (Budapešť 4. – 7. 3. 2010, Bratislava 21. – 24. 1. 2010),

Zorganizovaná Road Show v rámci susedných krajín,

Publikovanie 4 elektronických informačníkov,

Publikovanie odborných článkov v printových médiách,

Zorganizovanie záverečnej konferencie k ukončeniu projektu v Miškolci.

http://www.tourswithoutborders.eu/

146

Dopad:

Zabezpečenie cezhraničnej spolupráce a výmeny informácií medzi turistickými inštitúciami,

Transfer know-how, skúseností a poznatkov turistického destinačného manažmentu,

Posilnenie rozvoja cestovného ruchu na území Spiša a Gemera a Župy Borsod-Abaúj-Zemplén.

Projekt: Posilnenie infraštruktúry v Národnom parku Slovenský raj pre zabezpečenie záväzkov súvisiacich

s NATURA 2000

Termín: 09/2008 – 03/2011

Cieľom projektu bolo zlepšenie podmienok pre zabezpečenie ochrany prírody, najmä sústavy NATURA 2000,

v územnej pôsobnosti Správy Národného parku Slovenský raj.



Aktivity:

Rekonštrukcia objektu (vrátane spracovania projektovej dokumentácie),

Stavebný dozor.

Výsledky:

Výrazné zlepšenie infraštruktúry a podmienok pre zabezpečenie ochrany, manažmentu a

monitoringu prírodného prostredia, chránených území a území NATURA 2000 v územnej

pôsobnosti Správy Národného parku Slovenský raj rekonštrukciou a využitím objektu pre sídlo

Správy NPSR a Stredisko environmentálnej výchovy,

Zlepšenie vybavenosti a environmentálneho povedomia verejnosti a zlepšenie podpory a

spolupráce so zainteresovanými skupinami v územiach pôsobnosti Správy Národného parku

Slovenský raj činnosťou Strediska environmentálnej výchovy.

Dopad:

Kvalitné zabezpečenie prevádzky Správy NPSR s dopadom na efektívnejšiu kontrolu a monitoring

prírodného prostredia a chránených území na území Národného parku Slovenský raj.

Projekt: Námestie M. Pajdušáka – parkové úpravy

Termín: 2004

Prijímateľ: Obec Smižany

Celkový rozpočet: 80 000 Sk (2 655,50 EUR)

Aktivity:

Výsadba zelene na Námestí M. Pajdušáka.

Výsledky:

Revitalizácia zelene a zatraktívnenie námestia obce Smižany.

Dopad:

Zlepšenie vizuálneho obrazu obce Smižany v očiach obyvateľov a návštevníkov,

Vytvorenie oddychovej zóny.

147

8. Súlad Marketingovej stratégie destinácie Slovenský raj s

príslušnou legislatívou a relevantnými strategickými

dokumentmi

Pri spracovaní Marketingovej stratégie destinácie Slovenský raj z dôvodu potreby jej súladu s už existujúcimi

strategickými dokumentmi a zákonmi zaoberajúcimi sa priamo územím destinácie Slovenský raj alebo jej

partikulárnymi územiami boli vzaté do úvahy nižšie uvedené legislatívne predpisy a dokumenty.

Relevantná legislatíva

Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj bola vypracovaná so zreteľom na nižšie uvedené zákony

o ochrane prírodného dedičstva Národného parku Slovenský raj:

Nariadenie vlády SSR č. 23/1988 Zb. o Národnom parku Slovenský raj

Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení

Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a

prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor), platný pre

Slovenskú republiku od 1. 1. 1997

Sústava NATURA 2000

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ

Zohľadňuje taktiež legislatívu týkajúcu sa oblasti rozvoja cestovného ruchu, predovšetkým:

Zákon NR SR č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov

Strategické dokumenty Národného parku Slovenský raj

Návrhové časti Marketingovej stratégie destinácie Slovenský raj boli spracované v súlade s nižšie uvedenými

strategickými dokumentmi Národného parku Slovenský raj:

Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Národného parku Slovenský raj a jeho ochranného

pásma (Vyhláška KÚŽP Košice č. 1/2006 z 14. 3. 2006)

Návštevný poriadok Národného parku Slovenský raj

Program starostlivosti o návštevníkov Slovenského raja

Relevantné národné strategické dokumenty

Z hľadiska potreby súladu s celonárodnými usmerneniami, koncepciami a strategickými dokumentmi,

Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj bola spracovaná v súlade s cieľmi a prioritami nižšie uvedených

národných dokumentov:

Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020

Marketingová stratégia SACR na roky 2014 – 2020

Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike

Koncepcia územného rozvoja Slovenska

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky

Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku

Koncepcia environmentálnej výchovy a vzdelávania

Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013

148

Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike

Relevantné regionálne strategické dokumenty

Z dôvodu rozličnej územnej príslušnosti destinácie Slovenský raj pri spracovaní Marketingovej stratégie

destinácie Slovenský raj boli vzaté do úvahy aj nižšie uvedené strategické dokumenty relevantných

samosprávnych krajov:

Košický samosprávny kraj

Stratégia rozvoja vidieka Košického samosprávneho kraja

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja KSK

Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v Košickom samosprávnom kraji na roky 2005 – 2009

Územný plán veľkého územného celku Košický kraj, zmeny a doplnky 2009

Správa o stave životného prostredia Košického kraja k roku 2002

Prešovský samosprávny kraj

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja na obdobie 2008

– 2015

Rozvojový plán Slovensko – Východ

Banskobystrický samosprávny kraj

Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho

kraja 2007 – 2013 (a jeho súčasti)

Relevantné dokumenty na mikroregionálnej úrovni

Pri spracovaní marketingovej stratégie z hľadiska mikroregionálnej príslušnosti partikulárnych území boli vzaté

do úvahy aj relevantné časti nižšie uvedených dokumentov:

Pre-feasibility štúdia mikroregiónu Mlynky a okolie

Pre-feasibility štúdia mikroregiónu Hnilčík a okolie

Pre-feasibility štúdia mikroregiónu Spišské Podhradie a okolie

Rozvojová stratégia turistického potenciálu stredného Spiša

Relevantné dokumenty na úrovni obcí destinácie Slovenský raj

Pri spracovaní Marketingovej stratégie destinácie Slovenský raj boli vzaté do úvahy aj verejne dostupné

rozvojové dokumenty obcí patriacich do destinácie:

Rozvojový plán mesta Spišská Nová Ves 2011 – 2020

Propagačná stratégia mesta Spišská Nová Ves s dôrazom na nové a nízkonákladové formy

marketingu

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) obce Hrabušice

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Spišské Tomášovce

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Smižany

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Mlynky

Obecné územné plány

149

Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj rešpektuje vyššie uvedené dokumenty. Pri koncipovaní

navrhovaných opatrení sa vychádzalo aj priamo z identifikovaných príčin, problémov a následkov v rámci

Stratégie rozvoja cestovného ruchu v regióne Národný park Slovenský raj 2009 (kapitola Analýza problémov),

na základe ktorých boli navrhnuté aktivity, ktoré priamo riešia elimináciu, respektíve zníženie identifikovaných

negatívnych následkov. Navrhované opatrenia marketingovej stratégie boli koncipované tak, aby

korešpondovali a rozvíjali „Strategickú prioritu 4 – Marketing a propagácia“ vyššie uvedenej stratégie.

Navrhované opatrenia a ich príslušné aktivity rešpektujú a nenarúšajú uskutočniteľnosť implementácie aj

ostatných existujúcich strategických dokumentov.

Z hľadiska realizovateľnosti a logickej nadväznosti navrhnuté nástroje Marketingovej stratégie destinácie

Slovenský raj boli koncipované kompatibilne s už navrhnutými a zavedenými nástrojmi Propagačnej stratégie

mesta Spišská Nová Ves.

150

9. SWOT analýza

9.1. Ponuka destinácie Slovenský raj

Z hľadiska primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu destinácie Slovenský raj, vrátane možností

aktivít, zážitkov pre turistov, boli identifikované nasledujúce silné a slabé stránky:

Tabuľka 91Silné a slabé stránky z pohľadu ponuky destinácie Slovenský raj

Silné stránky Slabé stránky

Vysoký prírodný potenciál oblasti, nenarušené a unikátne prírodné podmienky, koncentrácia veľkého počtu prírodných atraktivít na pomerne malom území

Slovenský raj ako národný park – istý štatút kvality územia

Celoročná dostupnosť Slovenského raja

Optimálne podmienky komplexného spojenia prírodných, kultúrnych a rekreačno-športových zážitkov pre návštevníkov

Množstvo turistických trás je veľkou atraktivitou a hlavným generátorom návštevnosti Slovenského raja

Pomerne veľa krátkych turistických trás (takmer do 2 hodín sú turisti „vždy v civilizácii“)

Vybudované a infraštruktúrou vybavené vstupné brány do Slovenského raja – Čingov, Podlesok, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Dedinky, Mlynky

Bohaté možnosti pre realizovanie cykloturistiky

Pestré možnosti zimných športov – zjazdové a bežecké lyžovanie, ľadolezenie (v prípade dobrých podmienok zimnej sezóny)

Prírodná UNESCO pamiatka priamo v území destinácie (Dobšinská ľadová jaskyňa)

Bohaté zastúpenie kultúrnych a historických pamiatok v okolí vrátane zapísaných na zoznamu UNESCO (Spišský hrad, Spišské Podhradie, Žehra, Levoča) a iných (Markušovce, Kežmarok, Betliar, Stará Ľubovňa atď.)

Atraktivity v území destinácie s prívlastkom „naj“ na Slovensku – najdlhší riečny kaňon, najväčšia ľadová jaskyňa, najvyššia kostolná veža, najdlhšie šošovkovité námestie atď.

Dobrá diverzifikácia možností trávenia voľného času pre základné cieľové skupiny (bežní turisti, rodiny s deťmi, mladí ľudia, seniori)

Existujúca ponuka doplnkových služieb v destinácii aj blízkom okolí

Rôznorodá ponuka ubytovania priamo na území parku aj v jeho okolí

Blízkosť mesta Spišská Nová Ves ako centra –administratívne, kultúrne, spoločenské zázemie, dopravný uzol

Nedostatok rôznorodých aktivít mimo tradičných pre udržanie turistu v destinácii

Nízka diverzifikácia ponuky mimo hlavnej letnej sezóny, nedostatok balíkov produktov a programov pre návštevníkov mimo sezóny

Prevažne klasické podujatia, resp. orientované len na obyvateľov obce – absencia atraktívnych podujatí alebo doplnkových podujatí pri tých tradičných

Vysoká závislosť existujúcich zimných zážitkových aktivít pre turistov na vhodných poveternostných podmienkach v zime (ľadolezenie, zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie)

Málo špecializovaných produktov (napríklad zážitkovo orientovaných aktivít) – schopnosť pritiahnuť nové segmenty trhu (mimo cyklisticky a turisticky orientovaných návštevníkov)

Pomerne málo zariadení s vyššou kvalitou ubytovania

Málo možností ubytovania v prírode, kempovania a bivakovania

Veľmi slabá ponuka gastroturizmu (žiadne podstatné podujatie, málo špecificky orientovaných zariadení)

Absencia špecifickej ponuky pre wellness a zdravotný turizmus

Chýbajúce alebo nedostatočne využívané komplexné balíky služieb („balíčkovanie“) vytvárané v rámci spolupráce viacerých subjektov (namiesto toho častokrát pretrvávajúci silne individualistický prístup)

Existencia lokalít s vyššou koncentráciou neprispôsobivých skupín obyvateľov


151

9.2. Dostupnosť destinácie Slovenský raj

Pre účely navrhnutia marketingovej stratégie boli v destinácii Slovenský raj identifikované nasledujúce silné

a slabé stránky týkajúce sa dostupnosti destinácie Slovenský raj tak z hľadiska plánovania potenciálneho

turistu, ako aj realizácie cesty:

Tabuľka 92 Silné a slabé stránky z pohľadu dostupnosti destinácie Slovenský raj


Dostupnosť základných informácií na internete vo viacerých jazykoch

Výhodná geografická poloha destinácie vzhľadom na územie Slovenska a rovnako vzhľadom k štátnym hraniciam (PL, HU, UA, CZ)

Veľmi dobrá vzdialenosť od väčších slovenských miest (Košice cca 240 tis. obyvateľov, Prešov 89 tis., Poprad 51 tis., Spišská Nová Ves cca 38 tis. obyvateľov)

Pohodlné a blízke diaľničné napojenie zo severu, aj vďaka diaľnici má do Slovenského raja prístup zo severu najviac návštevníkov v krátkom časovom horizonte (viac ako 400 tis. do 1 hodiny, zatiaľ čo na juhu približne 230 tis.)

Obce - centrá vstupu sú okolo parku relatívne rovnomerne rozložené a sú prepojené cestami okolo aj zvnútra, existuje dopravné napojenie viacerých druhov dopravy

Vybudovaná sieť záchytných parkovísk

Existencia dostupných letísk v Poprade a v Košiciach

Existencia pravidelných vlakových spojení z veľkých miest

Existencia pravidelnej autobusovej dopravy (prímestské aj diaľkové spoje)

Zavedenie produktu Ski Bus počas zimnej sezóny – prepojenie severu a juhu

Hustá sieť cykloturistických/cyklo trás v území destinácie s napojením na cyklomagistrály smerujúce do širokého okolia

Dlhšie trvajúce dopravné spojenia do južnej časti Slovenského raja

Nedostatočné dopravné spojenia medzi severnou a južnou časťou Slovenského raja (hlavne čo sa týka autobusovej dopravy)

Náročnejšia dopravná dostupnosť verejnou dopravou počas sviatkov a víkendov

Nadmerná vyťaženosť parkovísk v dňoch s vysokou návštevnosťou

Slabá navigácia v regióne pre nových domácich aj zahraničných návštevníkov sťažuje dostupnosť

Nevyhovujúci technický stav niektorých miestnych cestných komunikácií

Chýbajúca bezbariérovosť zariadení – problematická dostupnosť pre imobilných návštevníkov


152

9.3. Marketingová komunikácia

Z hľadiska marketingovej komunikácie destinácie Slovenský raj, vrátane on-line (internetovej) propagácie

pre turistov, boli identifikované nasledujúce silné a slabé stránky:

Tabuľka 93 Silné a slabé stránky z pohľadu marketingovej komunikácie destinácie Slovenský raj


Existencia vizuálnej podoby značky destinácie Slovenský raj

Prezentácia destinácie na domácich a zahraničných výstavách cestovného ruchu

Existencia siete turistických informačných centier pri vstupných bránach do destinácie

Distribúcia propagačných materiálov v rôznych jazykových mutáciách pri vstupných bránach destinácie

Dostupnosť základných informácií na rôznych internetových portáloch

Dostupnosť viacjazyčného značenia v destinácii

Existencia viacerých organizácií s potenciálom zastrešenia marketingovej komunikácie ponuky destinácie smerom k cieľovým trhom

Nedostatočná marketingová komunikácia destinácie ako celku a rozdrobenosť aktivít medzi individuálnych hráčov

Absencia politiky jednotnej značky, ktorá by zanechala dojem a motivovala návštevníka prejsť aj iné časti parku – fyzicky aj on-line

Nejednotná propagácia na internete (dlhodobo nevyužívaná stránka Mikroregiónu Slovenský raj www.slovenskyraj.eu)

Veľa rôznych stránok o Slovenskom raji od rôznych prevádzkovateľov

Slabá viditeľnosť a zobrazovanosť hlavných stránok o Slovenskom raji v internetových vyhľadávačoch

Neprepojenosť obecných internetových stránok v destinácii na OOCR alebo na Mikroregión

Slabá on-line propagácia pre zahraničné trhy

Chýba aktívny prístup k podpore turizmu na webstránkach viacerých obcí

Nedostatočne viditeľné informácie o možnostiach aktivít v destinácii

Neaktuálnosť mnohých informácií o ponuke produktov, služieb, možností aktivít

Nepresvedčivá prezentácia ponuky a chýbajúca pomôcka pri rozhodovaní sa v porovnaní s konkurenciou

Absencia možnosti porovnať si alebo zistiť kvalitu ubytovania pri plánovaní pobytu v destinácii

Slabá spätná väzba od turistov, resp. potenciálnych turistov o spokojnosti cez dostupné kanály (diskusie, blogy, komentáre)

Slabé využívanie medzinárodných portálov a platforiem (Booking.com, Tripadvisor, Expedia)

Nedostatočne vybudovaný pozitívny imidž vo veľkých vstupných bránach pre cezpoľných návštevníkov

Slabá marketingová komunikácia destinácie v teréne


153

9.4. Distribúcia a cena

Pre účely navrhnutia marketingovej stratégie boli v destinácii Slovenský raj identifikované nasledujúce silné

a slabé stránky týkajúce sa distribúcie a ceny destinácie Slovenský raj ako komplexného produktu cestovného

ruchu:

Tabuľka 94 Silné a slabé stránky z pohľadu distribúcie a ceny destinácie Slovenský raj


Existujúci predaj na mieste – priamo v destinácii je možné rezervovať/zakúpiť ubytovanie či produkty a služby u poskytovateľov i cez turistické informačné centrá

Možnosť nákupu poistenia cez SMS správu

Existujúci internetový obchod s produktovými balíkmi na portáli www.vraji.sk, financovaného z projektu podporeného Švajčiarskym finančným mechanizmom

Existencia regionálnej karty SPIŠ CARD, ktorá pokrýva aj ponuku poskytovateľov destinácie Slovenský raj

Existencia on-line rezervačné systému Deskline na rezerváciu ubytovania (v súčasnosti implementovaný na webe mesta Spišská Nová Ves, do budúcna implementovaný v rámci projektu podporeného z ROP aj na destinačnom portáli www.slovenskyraj.eu)

Absencia centralizovanej platformy distribuujúcej ponuku destinácie ako komplexného celku

Absencia komplexného dovolenkového balíka obsahujúceho celý pobyt s dopravou a doplnkovými službami

Nízky počet poskytovateľov ubytovania s možnosťou rezervácie prostredníctvom internetu

Neexistujúce mobilné aplikácie (možnosti nákupu neodrážajú trendy v nákupnom správaní sa turistov)

Málo možností výberu hotovosti a bezhotovostných platieb pri priamom nákupe v destinácii


9.5. Príležitosti a ohrozenia pre destináciu Slovenský raj

Tabuľka 95 Príležitosti a ohrozenia pre destináciu Slovenský raj

Príležitosti Ohrozenia

Intenzívne využitie propagácie v spojení s tvorbou značky podporenou z finančných prostriedkov EÚ

Tvorba kombinovaných produktov s možnosťou celoročného využitia aj spišského regiónu s veľmi kvalitnou kultúrno-historickou ponukou

Existencia organizácii na podporu cestovného ruchu v regióne, ktoré združujú obce a podnikateľov

Aktívna súčasná činnosť Mikroregiónu Slovenský raj, mesta Spišská Nová Ves a OOCR Slovenský raj a tiež záujem o podporu zo strany OOCR Spiš (kľúčových hráčov destinácie)

Rozvojový, marketingovo orientovaný a zároveň pro-environmentálny prístup Správy Národného parku Slovenský raj k destinácii

Rozdrobenosť a nekoordinovanosť manažérskych kapacít v území

Podcenenie potreby spolupráce a vzájomné vnímanie sa podnikateľských subjektov ako konkurencie v cestovnom ruchu v destinácii Slovenský raj

Viac kľúčových hráčov a chýbajúca oficiálna platforma na spoluprácu nielen v oblasti marketingu

Nejednotnosť môže viesť k štiepenie členov a zvyšovaniu nákladov na tvorbu produktov a reklamu

Štiepenie komplexnej ponuky destinácie ako jednotnej značky na individuálne strediská/atrakcie – kde časť prekvitá, ostatné časti upadajú


154

Rozširovanie alebo znovu otvorenie ponuky aktivít na území národného parku zo strany Správy Národného parku Slovenský raj v rámci možností zákona o ochrane prírody legislatívy upravujúcej oblasť ochrany prírody

Rastúca podpora aj význam domáceho cestovného ruchu

Postupné oživovanie svetovej ekonomiky a rast počtu turistov prichádzajúcich do destinácie

Možnosti finančných nástrojov nového programového obdobia rokov 2014 – 2020 (oblasť životného prostredia, rozvoja vidieka, podpory infraštruktúry)

Dobudovanie diaľnice severom a zlepšenie cestného spojenia juhom Slovenska

Slovenský raj je jediný kandidát siete najlepšie manažovaných chránených území Európy PAN-Parks zo Slovenska

Nové informačné a komunikačné technológie a trend ich rýchleho napredovania s bohatým využitím aj v oblasti cestovného ruchu (podpora predaja, navigácia, orientácia, platobné systémy, propagácia, jednotný geografický informačný systém)

V súčasnosti realizované zmeny cez projekt „Slovenský raj – klaster cestovného ruchu NP Slovenský raj a TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa“, podporený Švajčiarskym finančným mechanizmom v oblasti: renovácie značenia, nového informačného centra v Stratenej, výstavby vstupných brán v destinácii, plánovanej regionálnej karty, mobilnej aplikácie

Tvorba nových aktuálnych propagačných materiálov, filmu, aktualizácia destinačnej webstránky www.slovenskyraj.eu, tvorba balíkov a služieb a prezentácia Slovenského raja ako zážitkovej destinácie cez workshopy s infocestami slovenským aj zahraničným touroperátorom a implementácia rezervačného systému v rámci projektu „Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít na území Mikroregiónu Slovenský raj“, spolufinancovaného z Regionálneho operačného programu

Možnosti využiť trvalý finančný mechanizmus na implementáciu Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky

Odstránenie rómskej osady na hranici národného parku pri Letanovciach a otvorenie priestoru pre nový priamy prístup na atraktívne miesta národného parku

Chýbajúci systematický prístup k sledovaniu, obnove a rekonštrukcii technických zabezpečovacích zariadení, čo môže priniesť v budúcnosti komplikácie (napríklad pri mimoriadnom zvýšení počtu návštevníkov alebo extrémnych živelných udalostiach)

Veľká závislosť na prírodných podmienkach najmä v zime a všeobecný jav trend zvyšujúcich sa priemerných ročných teplôt

Nedostatok finančných zdrojov na marketingové aktivity v cestovnom ruchu

Nedostatok odborníkov, resp. finančných prostriedkov na odborníkov pre destinačný marketing

Konkurencia okolitej regionálnej, celoslovenskej aj zahraničnej turistickej ponuky s celoročným využitím

Zvyšovanie nákladov na dobudovanie a renováciu infraštruktúry cestovného ruchu

Tenká hranica medzi rastom turistov a udržateľnými aktivitami v cestovnom ruchu:

- Obmedzenie aktivít v cestovnom ruchu z hľadiska zmeny zákonov o ochrane životného prostredia

- Zvyšovanie územných nárokov pre cestovný ruch a ohrozenie významných chránených prírodných lokalít

- Narušenie prírodného bohatstva necitlivou výstavbou alebo rekonštrukciami objektov

Nedôvera súkromných podnikateľov k efektívnemu vynakladaniu vložených financií, či už do lokálnych produktov, balíkov služieb alebo do spolupráce v oblasti marketingu na regionálnej úrovni so zapojením veľkého množstva hráčov

155

9.6. Analýza problémov a riešení

Schéma analýzy problémov

Atraktívne lokality sú

prehustené turistami

a znižuje sa kvalita

ponuky/zážitku

Slabá spolupráca kľúčových hráčov v oblasti marketingu destinácie

Návštevníci si vyberajú

viac viditeľné

konkurenčné

destinácie

Návštevníci

uprednostňujú

konkurenčné destinácie

kvôli lepšej dostupnosti

Návštevníci málo

využívajú komplexnosť

ponuky celej

destinácie

Úzko-profilovaná

ponuka destinácie

Nízka viditeľnosť ponuky

destinácie, neaktuálnosť

informácií o ponuke destinácie

Komplikovaná dopravná

dostupnosť do destinácie aj

v rámci nej (najmä verejnou

dopravou)

Turisti ostávajú v destinácii kratšie len za účelom

návštevy top turistických chodníkov

Znižuje sa počet turistov v destinácii Slovenský raj

Nízka schopnosť

zaujať turistov viac

a získať nové

segmenty

Zlé dopravné spojenia

počas sviatkov, víkendov

a školských prázdnin

Nedostatok nových a

rôznorodých aktivít

a zážitkovej ponuky

Nedostatok

ponukových balíkov pre

špecifické segmenty

návštevníkov

Málo možností nákupu

produktov a služieb na diaľku

(cez internet)

Nedostatok financií Zlá dopravná infraštruktúra Obmedzenia investičnej výstavby

z hľadiska rozvoja územia

Limitovaný komplexný

destinačný rezervačný

systém

Nejednotná

propagácia destinácie

Slabá propagácia

na internete

Absencia programov

pre podporu PR

Nie je súčasťou

marketingovej stratégie:

156

Schéma analýzy riešení


Pestrá

ponuka destinácie

Vyššia viditeľnosť ponuky

destinácie, aktuálnosť informácií

o ponuke destinácie

Lepšia dopravná dostupnosť do

destinácie aj v rámci nej (najmä

verejnou dopravou)

Turisti ostávajú v destinácii dlhšie a radi sa do nej

v budúcnosti vracajú

Zvyšuje sa počet turistov v destinácii Slovenský raj

Vyššia schopnosť

zaujať turistov viac

a získať nové

segmenty

Dobré dopravné

spojenia počas

sviatkov, víkendov

a školských prázdnin

Návštevníci si vyberajú

viac viditeľnú

destináciu Slovenský raj

Dobrá spolupráca kľúčových hráčov v oblasti marketingu destinácie

Atraktívne lokality

nie sú prehustené

turistami a neznižuje

sa kvalita

ponuky/zážitku

Návštevníci

neuprednostňujú

konkurenčné destinácie

kvôli lepšej dostupnosti

Návštevníci viac

využívajú komplexnosť

ponuky celej

destinácie

Viac nových a

rôznorodých aktivít

a zážitkovej ponuky

Viac ponukových

balíkov pre špecifické

segmenty

návštevníkov

Viac možností nákupu produktov

a služieb destinácie na diaľku

(cez internet)

Rozšírený komplexný

destinačný rezervačný

systém

Zjednotená

propagáciu destinácie

Zlepšená propagácia

na internete

Vytvorené programy

pre podporu PR

157

STRATEGICKÁ ČASŤ

158

10. Vízia destinácie Slovenský raj

Ambíciou marketingovej stratégie je prostredníctvom jednotnej značky vytvoriť zo Slovenského raja destináciu

európskeho formátu, celoročne turisticky príťažlivú pre domácich turistov a jednoducho identifikovateľnú pre

čoraz viac zahraničných turistov, a to aj na základe spokojnosti a dobrých referencií v rámci turistických

portálov či od blízkych, priateľov a známych.

10.1. Čo chceme dosiahnuť?

Vízia destinácie Slovenský raj

Destinácia Slovenský raj nielen ako výletná turistická destinácia, ale hlavne ako dovolenková a zážitková

destinácia, ktorú navštívi v roku 2020 o 20 % viac turistov ako v roku 2013.

10.2. Ako víziu naplniť?

Marketingová stratégia dospeje k naplneniu vízie prostredníctvom vybudovania a posilňovania jednotnej

značky, ktorá pozostáva z novej vizuálnej identity Slovenského raja a z unikátneho a kvalitného obsahu –

komplexného produktu destinácie Slovenský raj.

Pre naplnenie vízie bude potrebné realizovať opatrenia v troch prioritných oblastiach:

Zjednotenie a zlepšenie propagácie ponuky prostredníctvom súčasných nástrojov a s využitím

súčasných a budúcich trendov.

Inovácia ponuky produktov a služieb s dôrazom na trvalú udržateľnosť a ochranu prírodného

dedičstva.

Inovácia foriem predaja, a teda zlepšenie možností distribúcie.

Všetky navrhované opatrenia v rámci prioritných oblastí vyžadujú aktívny prístup a integrovanú spoluprácu

všetkých dotknutých kľúčových hráčov. Z tohto dôvodu je potrebné podotknúť, že úspešnosť realizácie

navrhovaných opatrení závisí od vzájomnej spolupráce všetkých relevantných kľúčových hráčov v destinácii

Slovenský raj.

159

11. Strategický cieľ

Strategický cieľ

Posilniť postavenie destinácie Slovenský raj ako komplexnej zážitkovej voľnočasovej a dovolenkovej destinácie

prostredníctvom jednotnej marketingovej značky.

Destinácia Slovenský raj je na Slovensku aj v zahraničí prezentovaná predovšetkým ako národný park –

prírodná rezervácia s jedinečným prírodným bohatstvom a unikátnymi scenériami, obklopená individuálnymi

strediskami cestovného ruchu, teda nie ako jednotná turistická destinácia s komplexnou ponukou. V tomto

duchu sa niesli aj všetky súčasné zistenia, silné stránky aj nedostatky potrebné pre ďalšie plánovanie

a rozhodovanie sa v rámci destinačného marketingu.

Destinácia Slovenský raj predstavuje rozšírenie definície na širší pojem – územie Národného parku Slovenský

raj s jeho ochranným pásmom a bezprostredným nadväzujúcim okolím a do jeho rozvoja zapojenými členmi

(subjektmi verejného, súkromného aj neziskového sektora), ktoré tvoria komplexný produkt cestovného ruchu.

Ide o komplexný produkt reprezentovaný celým reťazcom služieb, tovarov a informácií spotrebovaných

turistom pred, počas a po pobyte v destinácii.

Prezentácia destinácie Slovenský raj ako jednotného celku a komplexného produktu cestovného ruchu je

hlavným predpokladom zvýšenia povedomia o Slovenskom raji doma aj v zahraničí a vytvorenia pocitu jednoty

vo vnútri destinácie.

Pre jednotnú prezentáciu Slovenského raja je potrebné, aby celé územie bolo identifikované na úrovni

jednotnej značky ako destinácia s jednotným systémom propagácie. Značka destinácie Slovenský raj

predstavuje jednotný systém so všetkými zapojenými členmi, ktorý tvorí:

vizuálna forma – nová značka destinácie Slovenský raj,

obsahová forma značky – samotná destinácia Slovenský raj ako komplexný produkt cestovného

ruchu

Obrázok 11 Vizuálna forma značky destinácie Slovenský raj

Zdroj: Mesto Spišská Nová Ves (výstup projektu „Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a

ponuky aktivít na území Mikroregiónu Slovenský raj“)

Prioritné oblasti marketingovej stratégie vychádzajú zo zistení kompletnej analýzy a sumáru problémov

a riešení, ktoré boli spracované a rozdelené do troch hlavných častí klasického marketingového mixu:

marketingová komunikácia (promotion), marketing produktu (product) a marketing distribúcie a ceny (place,

price).

160

11.1. Prioritná oblasť 1: Viditeľnosť ponuky destinácie

Dlhodobým problémom je nekoordinovanosť a rozdrobenosť marketingovej komunikácie destinácie Slovenský

raj, čo má za následok nízku účinnosť a vysoké individuálne náklady na propagáciu a komunikáciu ponuky

v rôznej forme.

Silnou stránkou navrhovanej jednotnej komunikácie destinácie je predovšetkým fenomén doby – internet

a jeho marketingové možnosti, predovšetkým z pohľadu globálnej konkurencie.

Z tohto hľadiska je hlavným cieľom zvýšiť viditeľnosť ponuky destinácie. Preto sa marketingová stratégia

zameriava na zjednotenie systému propagácie a jeho následné vylepšenie tak, aby reflektoval na moderné

trendy a maximálne efektívne využíval všetky dostupné nástroje. Výhodou dnešných moderných

komunikačných nástrojov je ich pestrosť umožňujúca široké spektrum aktivít s rôznou cenovou dostupnosťou

a náročnosťou. Práve cenová efektívnosť a široký dosah na cieľové skupiny predstavuje jeden z horizontálnych

cieľov predmetnej marketingovej stratégie.

Cieľom komunikačnej stratégie je podpora všetkých kľúčových hráčov destinácie Slovenský raj vytváraním

povedomia o Slovenskom raji ako jedinečnej a cenovo dostupnej destinácii pre individuálne, ako aj skupinovo

cestujúcich turistov. Cieľ komunikačnej stratégie bude dosahovaný prostredníctvom stratégie značky, pozitívnej

publicity, inovačnej reklamy a elektronických a internetových kampaní. V rámci komunikačnej stratégie sú

rozpracované návrhy s prioritným významom.

V rámci marketingovej komunikácie ponuky destinácie vzťah členských obcí destinácie a Správy Národného

parku Slovenský raj a všetkých kľúčových hráčov (verejný, súkromný a tretí sektor) musí byť integrovaný. Všetky

strany stavajú na tom istom základe (prírode Slovenského raja). Kým Správa Národného parku Slovenský raj má

v prvom rade za úlohu ochranu prírodného bohatstva, obce sa primárne zameriavajú na rozvoj svojich obcí, a to

i prostredníctvom rozvoja cestovného ruchu. Je potrebné si uvedomiť, že Slovenský raj je nielen národný park

s vysokým stupňom ochrany, ale zároveň aj turistická destinácia (zložená z ponuky obcí a národného parku),

ktorá je schopná ponúknuť jedinečnú dovolenku pre široké spektrum cieľových skupín, samozrejme pri

zachovávaní princípov trvalej udržateľnosti. Z tohto dôvodu je potrebné vyzdvihovať (intenzívnejšie

komunikovať) produkty destinácie generujúce pridanú hodnotu spokojnosti (aktivity, podujatia, podporné

nástroje a podporné služby občianskej vybavenosti), ktoré sa neviažu len na produktovú kombináciu v podobe

primárnej ponuky a ubytovania so stravou.

Vzhľadom na limitované rozpočtové zdroje pre účely marketingových aktivít je vhodné zvoliť čiastočne

diferencovaný marketing s orientáciou na integrovaný systém spolupráce medzi relevantnými hráčmi

v destinácii. V rámci marketingovej komunikácie je nevyhnutné zohľadniť silné prepojenie Slovenského raja na

administratívne centrum regiónu – mesto Spišská Nová Ves, ktoré svojím zázemím a kapacitami môže byť

odborným garantom komunikačnej stratégie smerom k cieľovým skupinám.

11.2. Prioritná oblasť 2: Produkt a dostupnosť

Prírodné bohatstvo Národného parku Slovenský raj, a teda hlavná časť primárnej ponuky destinácie – unikátne

rokliny a turistické cesty, ako aj bohaté kultúrne dedičstvo destinácie Slovenský raj sú dané a nemenné. No

v súčasnej silnej domácej aj zahraničnej konkurencii atraktívna primárna ponuka pre dnešného moderného

turistu nie vždy postačuje na vyvolanie jeho záujmu a rozhodnutia k nákupu. Medzi dva podstatné atribúty

patria: dostupnosť destinácie a preferencie v rozhodovaní sa turistov o výbere cieľového miesta, ovplyvnené

spoločenskými trendmi a meniacim sa životným štýlom.

161

Z krátkodobého hľadiska je úzke zameranie sortimentu akejkoľvek ponuky rizikové. V prípade destinácie

Slovenský raj ide najmä o riziko silného vplyvu sezónnosti a nevyhovujúceho počasia pre využívanie primárnej

ponuky – pešej turistiky, cykloturistiky a zimných aktivít (lyžovanie zjazdové a bežecké, ľadolezenie).

Z hľadiska dlhodobého je jedným z hlavných rizík zmena nákupného správania sa potenciálnych zákazníkov,

ktorá môže súvisieť s meniacimi sa celosvetovými trendmi, alebo meniacimi sa životnými podmienkami

turistov.

Dobrou správou je, že destinácia Slovenský raj má veľký potenciál nielen v existujúcej primárnej ponuke, ale aj

v nových inovatívnych zážitkových aktivitách s ňou spojených. Špecifickým cieľom dopĺňajúcim prioritnú oblasť

marketingu je preto zlepšenie ponuky destinácie a jej dostupnosti.

V prípade Slovenského raja je hlavným produktom, vyvolávajúcim záujem turistov, pešia turistika spojená

s unikátnymi scenériami, predovšetkým v letnej sezóne, a spojená s tradičnými zimnými športmi v zimnej

sezóne. Ponuka destinácie okrem hlavných nositeľov záujmu návštevy už dnes disponuje spektrom rôznorodých

iných aktivít. Na druhej strane, rozvoj nových aktivít pre turistov na území národného parku, prípadne v jeho

ochrannom pásme, je limitovaný ochranou prírodného bohatstva a cieľom trvalej udržateľnosti rozvoja

cestovného ruchu.

V zmysle uvedených možností tvorby nových produktov cestovného ruch sa marketingová stratégia zameriava

v prvom rade na inováciu existujúcej produktovej línie destinácie, ktorá nevyžaduje komplexné územno-

plánovacie riešenia, legislatívne zmeny s ohľadom na ochranu prírody, či vysoké investičné náklady. Uvedená

rozvojová línia je v súlade s víziou rozvoja cestovného ruchu v Slovenskom raji z pohľadu Správy Národného

parku Slovenský raj prostredníctvom tzv. „mäkkého turizmu“ s podporou miestnej komunity a využitím

prirodzených daností a predností územia.

Na základe analyzovaného potenciálu destinácie, vrátane porovnania s konkurenciu, je zrejmé, že jej

jedinečnou predajnou výhodou (ang. USP – Unique selling proposition) je prírodná ponuka pešej turistiky

v unikátnom prostredí geomorfologických fenoménov – roklín s vodopádmi, kaňonov, skalných útvarov

a vysokej biodiverzity – pod turisticky rezonujúcim označením „národný park“. Druhou silnou propozíciou

destinácie je blízkosť nesmierne bohatej kultúrnej ponuky historického regiónu Spiš.

Vďaka uvedenej predajnej výhode je možné veľmi efektívne zvyšovať počet oslovených turistov prostredníctvom marketingu zameraného na lepšiu a efektívnejšiu komunikáciu. A následne inováciou produktov rozvíjať aj ďalšie oblasti destinácie ich zapájaním do spoločných aktivít: propagácia cez podujatia na najfrekventovanejších miestach, vytváranie spoločných balíkov produktov a služieb na viacerých miestach v destinácii, poskytovanie doplnkových služieb. Efektívnejším nasmerovaním turistov do ostatných lokalít destinácie za ďalšími aktivitami je možné dosiahnuť predĺženie ich pobytu v destinácii, skvalitnenie a rozširovanie zážitku, obohacovanie ponuky, pestrejšiu paletu služieb a v konečnom dôsledku celkovú spokojnosť zákazníka – turistu. K tomu je nevyhnutné zintenzívnenie spolupráce v rámci miestnych komunít a zapájanie miestnych hráčov

do spoločného rozvoja.

11.3. Prioritná oblasť 3: Možnosti nákupu produktov a služieb

destinácie

Dnešné moderné formy distribúcie produktov a služieb sa oproti predošlým dekádam výrazne posunuli, a to

platí rovnako aj v prípade trhu cestovného ruchu. Schopnosť destinácie reagovať na nové formy predaja

produktov a služieb je čoraz viac závislá od moderných technológií. Kým v minulých obdobiach predstavovali

najvýznamnejšie kanály distribúcie produktov a služieb cestovné kancelárie a agentúry či kontraktačné veľtrhy

cestovného ruchu, dnes prichádzajú do popredia individuálne nákupy prostredníctvom internetových portálov.

162

Na základe súčasného stavu je tiež možné predpokladať, že tento trend bude len minimálne závislý na vekovej

kategórii potenciálnych turistov, pretože dnešné technológie umožňujú spracovanie nesmierne jednoduchých,

užívateľsky nenáročných a dôveryhodných rozhraní na predaj a nákup produktov a služieb cestovného ruchu.

Dôležitým atribútom prioritnej oblasti je vysoká rýchlosť, ktorou sa moderné technológie vyvíjajú a dostávajú

do praxe. Je potrebné zdôrazniť, že mnohé technológie intenzívne využívané už začiatkom 21. storočia, sú

v dnešnej dobe tlačené do úzadia modernejšími. Preto je v oblasti zabezpečenia distribúcie potrebné

pravidelné sledovanie vývoja technológií a súčasne spoločenských trendov v správaní sa zákazníkov.

Podľa identifikovaných súčasných slabých a silných stránok, ako aj príležitostí a ohrození, je špecifickým cieľom

prioritnej oblasti zlepšenie možností nákupu produktov destinácie.

Marketingová stratégia nemá reálny dosah na zmenu systému cenotvorby u podnikateľov a organizácií štátnej

správy a miestnej samosprávy zabezpečujúcich a poskytujúcich služby v cestovnom ruchu. Z hľadiska

cenotvorby produktov je však potrebné upozorniť na skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých zistení analytických

častí:

Destinácia Slovenský raj je ohraničená silným národným, regionálnym a veľmi blízkym

medzinárodným konkurenčným prostredím, ktoré si dnešný turista veľmi jednoducho porovná

prostredníctvom internetu;

Dopravná dostupnosť a s ňou spojené náklady sú v porovnaní s najvýznamnejšími slovenskými

konkurenčnými národnými destináciami (Liptov, Vysoké Tatry) vyššie;

Súčasné cieľové skupiny navštevujúce Slovenský raj (slovenskí, poľskí, maďarskí aj českí turisti)

patria medzi segmenty charakteristické pomerne nízkymi výdavkami počas svojich ciest.

163

12. Špecifické ciele, opatrenia a aktivity

Strategický cieľ bude naplnený nasledujúcimi špecifickými cieľmi, ktoré odzrkadľujú tri prioritné oblasti

marketingovej stratégie:

Tabuľka 96 Špecifické ciele a opatrenia

Vízia

Destinácia Slovenský raj nielen ako výletná turistická destinácia, ale hlavne ako dovolenková a zážitková

destinácia, ktorú navštívi v roku 2020 o 20 % viac turistov ako v roku 2013.

Strategický cieľ

Posilniť postavenie destinácie Slovenský raj ako komplexnej zážitkovej voľnočasovej a dovolenkovej destinácie

prostredníctvom jednotnej marketingovej značky.

Prioritná oblasť 1

Viditeľnosť ponuky destinácie


Produkt a dostupnosť


Možnosti nákupu produktov a služieb destinácie

Špecifický cieľ 1 Zvýšiť viditeľnosť ponuky destinácie

Špecifický cieľ 2 Zlepšiť ponuku destinácie a jej

dostupnosť

Špecifický cieľ 3 Zlepšiť možnosti nákupu

produktov a služieb destinácie

Opatrenie 1.1

Zjednotiť systém propagácie

Opatrenie 2.1

Rozšíriť ponuku aktivít a možností trávenia voľného času

Opatrenie 3.1

Rozvinúť komplexný destinačný rezervačný systém

Opatrenie 1.2

Inovovať propagáciu prostredníctvom internetových

nástrojov

Opatrenie 2.2

Zvýšiť kvalitu súčasnej ponuky

Opatrenie 3.2

Vytvoriť elektronické turistické karty

Opatrenie 1.3

Zlepšiť prvky klasickej a vonkajšej propagácie

Opatrenie 2.3

Zlepšiť dostupnosť destinácie

Opatrenie 1.4 Vytvoriť programy pre podporu PR


164

Opatrenia a aktivity

V nasledujúcej časti sa nachádzajú definované aktivity pre jednotlivé opatrenia s uvedením ich základných

atribútov. Vybrané aktivity sú následne predmetom podrobnejšieho návrhu Akčného plánu na roky 2015 –

2016.

12.1. Špecifický cieľ 1: Zvýšiť viditeľnosť ponuky destinácie

(Prioritná oblasť 1: Viditeľnosť destinácie)

Opatrenie 1.1: Zjednotiť systém propagácie

1.1.1 Nastaviť jednotnosť webstránok. Nastavenie stránky „slovenskyraj.eu“ ako hlavného

destinačného portálu využívaného na jednotnú propagáciu a komunikáciu ponuky destinácie.

Prepojenie webstránok kľúčových hráčov a zapojených partnerov s hlavným portálom destinácie

prostredníctvom vizuálnych odkazov.

1.1.2 Jednotne označiť navigačné body. Označenie hlavných navigačných bodov (viď návrh Akčného

plánu), s ktorými turisti prichádzajú primárne do kontaktu značkou destinácie Slovenský raj.

1.1.3 Využívať jednotné slogany pre propagáciu destinácie. Označenie relevantných informačných

a propagačných nástrojov jednotným sloganom v spojení so značkou destinácie Slovenský raj.

Opatrenie 1.2: Inovovať propagáciu prostredníctvom internetových nástrojov

1.2.1 Modifikovať webstránku pre mobilné zariadenia. Vytvorenie verzie portálu „slovenskyraj.eu“

optimalizovanej aj pre zobrazovanie v prehliadačoch mobilných zariadení.

1.2.2 Vytvoriť profily na sociálnych sieťach a definovať identifikačné značky. Rozšírenie propagácie do

sietí Facebook, Twitter, YouTube, Instagram, Foursquare, Google Places a zadefinovanie

identifikačných prvkov v týchto sieťach.

1.2.3 Vytvoriť systém pre aktívnu tvorbu obsahu užívateľmi – turistami. Vytvorenie systému

a nastavenie podmienok pre tvorbu pútavého odborného aj laického obsahu samotnými užívateľmi

(turistami, odborníkmi) pre turistov (ako napríklad blogy, video príspevky, fotografie a ďalšie).

1.2.4 Vytvoriť systém distribúcie noviniek destinácie formou e-mailov – newsletter. Vytvorenie

efektívneho systému informovania turistov formou noviniek prostredníctvom e-mailu a budovanie

zákazníckeho systému.

1.2.5 Zapojiť destináciu do propagácie na svetových turistických portáloch. Vytvorenie profilu

na svetoznámych a sledovaných turistických portáloch. Zapojenie destinácie do svetových

environmentálnych on-line kampaní a aktivít (Deň zeme a pod.).

Opatrenie 1.3: Zlepšiť prvky klasickej a vonkajšej propagácie

1.3.1 Vytvoriť prvky trvalej outdoorovej reklamy. Na záchytných bodoch v okolí destinácie (diaľnica,

južná rýchlostná cesta) inštalovať informačné tabule propagujúce destináciu.

1.3.2 Vytvoriť moderné propagačné kampane. Vytvorenie a realizácia kampaní pre zapojenie užívateľov

do tvorby aktívneho obsahu a vytvorenie moderných kampaní s využitím guerilla marketingu,

virálnych kampaní a ďalších.

1.3.3 Vytvoriť a realizovať modernú prezentáciu prostredníctvom veľtrhov a výstav cestovného ruchu.

Pre výstavy, prípadne veľtrhy vytvoriť, priniesť a prepojiť modernú propagačnú kampaň.

Opatrenie 1.4: Vytvoriť programy pre podporu PR

1.4.1 Vytvoriť programy pre dobrovoľníkov a turistov. Vytvorenie podmienok pre pravidelné aktivity

ako napríklad terénny zber odpadu miestnymi a externými dobrovoľníkmi, alebo vytvorenie

165

podmienok pre zapojenie turistov do ekologicky zameraných súťaží v teréne a ďalších

dobrovoľníckych aktivít.

1.4.2 Vytvoriť kampaň „Zlepši s nami Slovenský raj“. Vytvorenie podmienok pre intenzívnejšie zapájanie

verejnosti do tvorby obrazu destinácie prostredníctvom grantového systému pre návrhy inovácií

a zlepšení – potenciálna tvorba novej ponuky zo strany verejnosti.

1.4.3 Vytvoriť programy podpory využívania lokálnych potravín a produktov. Podpora lokálnych

producentov prostredníctvom zavedenia značky kvality (loga/značky) destinácie Slovenský raj a e-

marketingové zastrešenie lokálnych producentov.

12.2. Špecifický cieľ 2: Zlepšiť ponuku destinácie a jej dostupnosť

(Prioritná oblasť 2: Produkt a dostupnosť)

Opatrenie 2.1: Rozšíriť ponuku aktivít a možností trávenia voľného času

2.1.1 Vytvoriť zážitkové ponuky pre vybrané trhové segmenty. Vytvorenie podmienok pre zážitkové

aktivity v teréne pre cieľové skupiny aktívnych ľudí, zážitkových hier pre deti a vytvorenie

podmienok pre firemné aktivity „team building“ prostredníctvom skupinových zážitkových aktivít

(viď návrh Akčného plánu).

2.1.2 Vytvoriť všeobecné záujmové zážitky. Rozšírenie možností aktivít a trávenia voľného času

prostredníctvom inovácií existujúcich produktov a služieb a rozvojom nových (viď návrh Akčného

plánu).

2.1.3 Vytvoriť nové kultúrne, spoločenské a športové podujatia. Vytvorenie nových tematických

podujatí orientovaných na vybrané cieľové skupiny, napríklad aj prostredníctvom získania podujatí

medzinárodného formátu.

2.1.4 Rozšíriť ponuku o nové segmenty podľa segmentácie stratégie SACR 2014 – 2020. Vytvorenie

podmienok pre moderné wellness aktivity vhodné pre destináciu Slovenský raj, ako napríklad: eko-

sauny v teréne, ukrajinské čany (prenosné ukrajinské terénne kúpele), masážne procedúry

v teréne, skupinové cvičenia v prírode, gastronomický turizmus a ďalšie. Jedným z nástrojov

identifikácie budúcej ponuky je sledovanie trendov a meniacich sa záujmov zákazníkov.

Opatrenie 2.2: Zvýšiť kvalitu súčasnej ponuky

2.2.1 Zapojiť poskytovateľov produktov a služieb do destinačného systému hodnotenia kvality.

Využitie centralizovaného informačného a rezervačného systému portálu www.slovenskyraj.eu na

bezplatné zapojenie poskytovateľov produktov a služieb (pri splnení podmienok verejného

hodnotenia, aktuálnosti ponuky a zabezpečenia komunikácie so zákazníkmi, turistami).

2.2.2 Zlepšiť informovanosť a povedomie poskytovateľov produktov a služieb v destinácii. Aktivitou sa

zabezpečí podpora poskytovateľov produktov a služieb v oblasti zvyšovania povedomia a inšpirácie,

zlepšovania produktov a služieb a možností rozvoja, čo bude slúžiť zároveň ako jeden z

motivačných prvkov účasti na centralizovanom systéme destinácie.

2.2.3 Zaviesť Wi-Fi hot spots. Vytvorenie podmienok pre širšiu dostupnosť aktuálnych informácií

v teréne (mimo turistických centier) prostredníctvom terénnych informačných kioskov

poskytujúcich možnosť bezplatného pripojenia na internet.

2.2.4 Inovovať produkty a služby pomocou moderných technológií. Pomocou postupnej implementácie

moderných prvkov sa zvýši kvalita vybraných služieb, a tým aj postupne pridaná hodnota pre

moderného turistu. Vytvorenie viacjazyčných terénnych audio sprievodcov na princípe GPS

sprievodcov.


166

Opatrenie 2.3: Zlepšiť dostupnosť destinácie

2.3.1 Zlepšiť cestovné poriadky verejnej dopravy. Vytvorenie strategických partnerstiev s verejnými

prepravcami s cieľom zlepšenia dostupnosti destinácie a postupné zavedenie grafikonov vedúcich k

pravidelnejším linkám do a medzi cieľovými obcami/centrami destinácie. Súčasťou je aj hľadanie

riešení postupného označenia cestovných poriadkov na zastávkach a v informačných systémoch

dopravcov slovným spojením „Slovenský raj“.

2.3.2 Vybudovať systém podpory navigácie v destinácii využitím moderných nástrojov. Podpora

navigácie v teréne prostredníctvom jednotného geografického informačného systému

s prepojením prvkov primárnej aj sekundárnej ponuky a využitím mobilnej aplikácie (viď návrh

Akčného plánu).

12.3. Špecifický cieľ 3: Zlepšiť možnosti nákupu produktov a služieb

destinácie

(Prioritná oblasť 3: Možnosti nákupu produktov a služieb destinácie)

Opatrenie 3.1: Rozvinúť komplexný destinačný rezervačný systém

3.1.1 Rozšíriť flexibilnosť rezervačného systému. Zavedenie on-line rezervačného systému operujúceho

na základe zberu dát aktuálnych stavov (voľné kapacity v zariadeniach), schopného

automatizovanej spätnej väzby koncovému užívateľovi o úspešnosti jeho rezervácie.

3.1.2 Doplniť on-line individuálneho tvorcu itinerárov. Rozšírenie rezervačného systému o možnosti

plánovača tematického programu schopného selektovať ponuku podľa individuálnych potrieb

užívateľa (potenciálneho návštevníka) a tvorby exportovateľného viacdňového itinerára. Rozšírenie

možností využitia plánovača v teréne v prípade potreby flexibilnej zmeny itinerára (rekalkulácia

naplánovaných navigačných trás a časov) priamo v teréne.

3.1.3 Rozšíriť platobné možnosti. Rozšírenie možností elektronických bezhotovostných platieb

vstupného, poistenia, parkovania, služieb v destinácii prostredníctvom mobilnej platobnej aplikácie

s pridanou hodnotou (vernostné body, zaradenie do súťaží) v destinácii pre spotrebiteľa. Meranie

spotrebiteľského správania prostredníctvom spätných väzieb platobnej aplikácie.

Opatrenie 3.2: Vytvoriť elektronické turistické karty

3.2.1 Vytvoriť systém založený na turistických kartách a produktových balíkoch. Zavedenie turistickej

karty zahrňujúcej spektrum zliav na produkty a služby, ktoré turisti primárne využívajú (preprava,

ubytovanie, strava, aktivity) s postupným rozšírením ďalších produktových zliav generujúcich

pridanú hodnotu (zážitok, výhody, komfort). Rozšírenie tvorby komplexných turistických balíkov

obsahujúcich minimálne kombináciu ubytovania, stravy, tematického zážitkového produktu

a bonusovej (doplnkovej) služby.

3.2.2 Rozšíriť funkcie turistických kariet. Zavedenie elektronických platobných možností

prostredníctvom turistických kariet (vstupné, preprava, služby, parkovanie, poistenie)

na princípoch technológie RFID (náramkové hodinky, bezkontaktné platobné karty).

167

13. Návrh Akčného plánu marketingovej stratégie na roky

2015 2016

Návrh Akčného plánu Marketingovej stratégie destinácie Slovenský raj na prvé dva roky (ďalej tiež „Prioritný

návrh Akčného plánu“) sa orientuje na realizáciu nevyhnutných krokov v krátkodobom horizonte, ktoré budú

mať bezprostredný efekt na dosiahnutie marketingových cieľov. Nedostatočná a nejednotná marketingová

komunikácia bola identifikovaná ako jeden z najčastejších a najviac výrazných súčasných problémov z hľadiska

marketingu destinácie.

Elimináciou nedostatkov v oblasti propagácie a vzťahov s verejnosťou sa položia veľmi dôležité základy

komunikácie prostredníctvom jednotnej značky. Na výsledky tejto fázy implementácie marketingovej stratégie

budú nadväzovať dlhodobo mierené opatrenia v oblasti marketingu, ktorých rozpracovanie vo forme akčných

plánov bude predmetom samostatných akčných plánov, a to na základe spätnej väzby a informácií získaných

počas implementácie Prioritného Akčného plánu.

Štruktúra návrhu Akčného plánu marketingovej stratégie kopíruje vybrané špecifické ciele a opatrenia

marketingovej stratégie.

Tabuľka 97 Štruktúra návrhu Akčného plánu

Špecifický cieľ 1: Zvýšiť viditeľnosť ponuky destinácie


1.1.1 Nastaviť jednotnosť webstránok Akčný plán

1.1.2 Jednotne označiť navigačné body Akčný plán

1.1.3 Využívať jednotné slogany pre propagáciu destinácie Akčný plán


1.2.1 Modifikovať webstránku pre mobilné zariadenia Akčný plán

1.2.2 Vytvoriť profily na sociálnych sieťach a definovať identifikačné značky Akčný plán

1.2.3 Vytvoriť systém pre aktívnu tvorbu obsahu užívateľmi – turistami Akčný plán

1.2.4 Vytvoriť systém distribúcie noviniek destinácie formou e-mailov newsletter Akčný plán

1.2.5 Zapojiť destináciu do propagácie na svetových turistických portáloch Akčný plán


1.3.1 Vytvoriť prvky trvalej outdoorovej reklamy Akčný plán

1.3.2 Vytvoriť moderné propagačné kampane Akčný plán

1.3.3 Vytvoriť a realizovať modernú prezentáciu prostredníctvom veľtrhov a výstav cestovného ruchu

Akčný plán


1.4.1 Vytvoriť programy pre dobrovoľníkov a turistov Akčný plán

1.4.2 Vytvoriť kampaň „Zlepši s nami Slovenský raj“ Akčný plán

1.4.3 Vytvoriť programy podpory využívania lokálnych potravín a produktov Akčný plán

Špecifický cieľ 2: Zlepšiť ponuku destinácie a jej dostupnosť


2.1.1 Vytvoriť zážitkové ponuky pre vybrané trhové segmenty Akčný plán

2.1.2 Vytvoriť všeobecné záujmové zážitky Akčný plán

2.1.3 Vytvoriť nové kultúrne, spoločenské a športové podujatia Akčný plán

2.1.4 Rozšíriť ponuku o nové segmenty podľa segmentácie stratégie SACR 2014 2020


168

2.2.1 Zapojiť poskytovateľov produktov a služieb do destinačného systému hodnotenia kvality

Akčný plán

2.2.2 Zlepšiť informovanosť a povedomie poskytovateľov produktov a služieb v destinácii Akčný plán

2.2.3 Zaviesť Wi-Fi hot spots

2.2.4 Inovovať produkty a služby pomocou moderných technológií


2.3.1 Zlepšiť cestovné poriadky verejnej dopravy

2.3.2 Vybudovať systém podpory navigácie v destinácii s využitím moderných nástrojov Akčný plán

Špecifický cieľ 3: Zlepšiť možnosti nákupu produktov a služieb destinácie


3.1.1 Rozšíriť flexibilnosť rezervačného systému

3.1.2 Doplniť on-line individuálneho tvorcu itinerárov

3.1.3 Rozšíriť platobné možnosti


3.2.1 Vytvoriť systém založený na turistických kartách a produktových balíkoch

3.2.2 Rozšíriť funkcie turistických kariet


* Akčný plán (návrh): identifikované aktivity pre roky 2015 – 2016

13.1. Špecifický cieľ 1: Zvýšiť viditeľnosť ponuky destinácie


Aktivita 1.1.1: Nastaviť jednotnosť webstránok

Medzi prvé z krokov implementácie stratégie patrí nastavenie jednotnej propagácie prostredníctvom

internetových stránok. V súčasnosti je možné na internete identifikovať niekoľko rôznych portálov, no

predovšetkým dve hlavné webstránky: Mikroregiónu Slovenský raj www.slovenskyraj.eu a rozbiehajúcu sa

stránku OOCR Slovenský raj www.vraji.sk. V spoločnej marketingovej komunikácii je potrebné za hlavnú stránku

nastaviť a komunikovať portál:

www.slovenskyraj.eu

V rámci aktivity je potrebné:

propagovať jednotnosť destinácie pri využívaní uvedeného portálu pri zverejňovaní všetkých

turistických informácií z destinácie,

uvádzať stránku www.slovenskyraj.eu v komunikácii kľúčových hráčov.

Obdobnú rolu v súčasnosti realizuje aj portál www.vraji.sk. Na základe dohody s prevádzkovateľom portálu

www.vraji.sk, ktorý prezentuje taktiež ponuku destinácie Slovenský raj, je možné oba portály prepojiť

prostredníctvom RSS kanálov.

Pre spojenie propagácie destinácie pod jednotnú značku je tiež potrebné prepojiť webstránky kľúčových hráčov

a zapojených partnerov:

umiestniť značku destinácie Slovenský raj na úvodnej stránke internetového portálu členských

obcí, respektíve partnerov, na viditeľnom mieste, ktoré presmeruje návštevníka na hlavný portál,

na hlavný portál destinácie www.slovenskyraj.eu umiestniť sekciu pre partnerov a členov

s odkazmi na ich stránky.

Výstup:

definovanie portálu www.slovenskyraj.eu ako hlavného portálu destinácie,









169

umiestnenie stránky www.slovenskyraj.eu do elektronických podpisov a hlavičkových

dokumentov,

prepojenie oboch portálov prostredníctvom dobre viditeľného odkazu.

Realizátor: Mikroregión Slovenský raj, Mesto Spišská Nová Ves, v spolupráci s ostatnými kľúčovými hráčmi

Aktivita 1.1.2: Jednotne označiť navigačné body

Pre efektívnejšiu orientáciu návštevníka Slovenského raja a zosilnenia dojmu z návštevy destinácie je potrebné

označiť jednotnou značkou všetky navigačné body, s ktorými prichádza návštevník do kontaktu:

turistické informačné centrá,

zastávky a stanice verejnej dopravy,

verejné parkoviská,

mapy a stanovištia v obciach a strediskách,

vstupné brány do Národného parku Slovenský raj,

návesti, smerovníky a orientačné tabule – dlhodobo.

Výstup:

jednotne ohraničená destinácia v teréne,

jednotná identifikácia objektov v destinácii,

jednoduchšia orientácia návštevníkov v teréne.

Realizátor: Mikroregión Slovenský raj v spolupráci s ostatnými kľúčovými hráčmi

Aktivita 1.1.3: Využívať jednotné slogany pre propagáciu destinácie

Pre podporu stimulácie atraktívnosti Slovenského raja ako hodnotnej značky je vhodné zaviesť používanie

jednotného tematického sloganu pre celú destináciu. So sloganom musia byť stotožnení všetci kľúčoví hráči

v destinácii, ktorí značku budú nielen využívať, ale aj podporovať. V nižšie uvedenej tabuľke uvádzame množinu

príkladov sloganu orientovaných na jedinečnosť Slovenského raja.

Tabuľka 98 Množina príkladov sloganu destinácie v slovenskom jazyku s anglickým ekvivalentom

Slovenský raj + slogan Slovak Paradise + slogan

Vitajte v raji Welcome to the Paradise

Raj dobrých časov The paradise of good times

Pokoj v raji Serenity in paradise

Váš vlastný raj Your own paradise

Raj času Paradise of time

Večný raj The eternal paradise

Raj nielen na zemi Paradise not only on land

Volanie raja The calling of the paradise

Otvorené srdce Slovákov The opean heart of Slovaks

Raj pre každého Paradise for everyone

Duch pokoja The ghost of serenity

Miesto nepoznaných krás The place of unknown beauties

Vieš, že to chceš You know you want it

Kus raja pre každého A piece of paradise for everyone

Srdečný raj Heartfelt paradise

Rajský park Paradise park

Park rajského potešenia Park of paradise joy

Rajská zábava Paradise entertainment

Radosť v raji Happiness in paradise



170

Výstup:

Jednotné propagovaná destinácia prostredníctvom slogana.

Realizátor: Mikroregión Slovenský raj, Mesto Spišská Nová Ves v spolupráci s ostatnými kľúčovými hráčmi


Aktivita 1.2.1: Modifikovať webstránku pre mobilné zariadenia

Mobilná internetová stránka predstavuje rýchlo dostupné komplexné informácie o destinácii. Ide o aktivitu,

ktorou je potrebné sledovať súčasný silný a rastúci trend využívania mobilných telefónov a mobilných zariadení

na prezeranie internetových stránok. Neoptimalizovaná webstránka pre uvedené zariadenia obmedzuje

možnosť získania informácií zo stránok, a tým odradzuje potenciálneho turistu. Trend taktiež smeruje k čoraz

väčšiemu využívaniu neustále dostupných informácií prostredníctvom mobilných telefónov priamo na mieste

v destinácii, čo otvára nové možnosti využitia webstránok (ergo nielen pre plánovanie, ale aj pre realizáciu

cesty).


pravidelná aktualizácia destinačnej webstránky www.slovenskyraj.eu a optimalizácia

informačného systému pre vytvorenie mobilnej platformy webstránky.

Výstup:

funkčná mobilná webstránka pre turistov.

Realizátor: Mikroregión Slovenský raj, Mesto Spišská Nová Ves

Aktivita 1.2.2: Vytvoriť profily na sociálnych sieťach a definovať identifikačné značky

Pre jednoduchšiu a intenzívnejšiu komunikáciu s turistami je potrebné ponuku a aktuálne dianie v destinácii

komunikovať prostredníctvom sociálnych sietí.

Je potrebné realizovať:

vytvorenie profilu destinácie Slovenský raj na sociálnej sieti Facebook, prípadne zjednotenie

s profilom Slovenský raj – vraji.sk,

umožnenie prístupu všetkým zainteresovaným na základe dohody o administrátorských právach

a používaní značky Slovenský raj,

vytvorenie profilu na sieti Twitter – odporúčané je vytvoriť najmä anglický profil, vzhľadom na to,

že Twitter je hlavne doménou zahraničných návštevníkov,

vytvoriť kanál #SlovakParadise na sieti Youtube,

identifikovanie vstupných a hlavných bodov destinácie na sociálnej sieti Foursquare (obce

a mesto, strediská Podlesok, Čingov, Kláštorisko, Tomášovský výhľad, Dobšinská ľadová jaskyňa),

vytvorenie profilu na sociálnej sieti Instagram,

prepojenie internetového portálu destinácie so sociálnymi sieťami,

prepojenie sociálnych sietí Facebook a Twitter a systematické využívanie „tagov“ a „hashtagov“.

Dôraz pri vytvorených profiloch je potrebné klásť najmä na aktívne tvorený obsah užívateľmi. Vychádzajúc

zo skutočnosti a skúseností, pri ktorých určení administrátori stránok subjektov samosprávy z kapacitných či

znalostných dôvodov nemali dostatok možností aktívne tvoriť relevantný obsah v potrebnej kvalite.

Samostatnou časťou komunikácie prostredníctvom sociálnych sietí je definovanie jednotných identifikačných

značiek pre sociálne siete.


171

Tabuľka 99 Definovanie „značiek“ (tagy, hash-tagy)

Názov identifikátora (tag, hash-tag) Čo vyjadruje

#slovenskyraj #slovakparadise #slovakia #slovensko #vraji #spoluvraji #inparadise #výlet #dovolenka #prázdniny #trip #vacation #holiday

Hlavný identifikátor destinácie (ID) – obsahuje ho každá relevantná správa k destinácii Slovenský raj

#ubytovanie #accommodation

Identifikátor ubytovania – obsahuje ho každá relevantná správa k ubytovaniu s kombináciou ID

#reštaurácia #restaurant #jesť #eat #ochutnaj #taste

Identifikátor stravy a gastro – obsahuje ho každá relevantná správa ku gastro s kombináciou ID

#podujatie #event #hudba #music

Identifikátor podujatí – obsahuje ho každá relevantná správa k podujatiam s kombináciou ID

#sport #hiking #cycling #ski # snowboarding #ride #run #horse #šport #turistika #cyklistika #lyžovanie # snowboarding #jazda #beh #kôň

Identifikátor športu – obsahuje ho každá relevantná správa k príslušnej športovej aktivite s kombináciou ID

#action #adrenalin #experience #adventure #akcia #adrenalín #zážitok #dobrodružstvo

Identifikátor dobrodružstva (adrenalínu) – obsahuje ho každá relevantná správa k aktivite s kombináciou ID

#culture #kultúra #history #história

Identifikátor kultúry – obsahuje ho každá relevantná správa k aktivite s kombináciou ID


Nakoľko profily sociálnych sietí sú verejné, zverejnený obsah je takmer ľubovoľne prepojiteľný medzi

jednotlivými sieťami či webstránkami. Systém jednotného značenia príspevkov obsahu prostredníctvom

tematických identifikátorov – „tagov“ a „hashtagov“ – umožňuje jednoduchšiu orientáciu v príspevkoch

venovaný vybraným témam a tiež možnosť filtrovania obsahu na sociálnych sieťach prostredníctvom kľúčových

slov. Tie výrazne pomáhajú s orientáciou návštevníkov v množstve informácií a tiež pomáhajú jednotne

identifikovať všetky aktivity a možnosti v destinácii Slovenský raj.

Pre potreby oslovenia väčšieho publika je potrebné prepojiť Facebook-ové profily kľúčových hráčov

so sociálnou sieťou Twitter. Prepojenie je realizovateľné prostredníctvom 4 jednoduchých krokov:

jednotné identifikovanie zverejnených príspevkov (článkov) podľa tematických tagov (kľúčové

slová identické ako pri #hash-tagoch),

pred zverejnením príspevku administrátor portálu pridá jednotlivé identifikátory podľa príslušnej

tematiky,

užívateľ na základe tagov a #hash-tagov selektuje obsah podľa jeho záujmu,

na hlavný portál umiestniť skript s prepojením na verejné profily sociálnych sietí Facebook,

Twitter, Youtube a Instagram.

Výstup:

systematicky prepojený obsah hlavného portálu destinácie s obsahom sociálnych sietí.


Aktivita 1.2.3: Vytvoriť systém pre aktívnu tvorbu obsahu užívateľmi – turistami

Užívateľmi tvorený obsah predstavuje inovatívny prvok v marketingu prostredníctvom internetu. Ide o pojem

označujúci rôzne formy obsahu na internete ako napríklad videá (YouTube), blogy, diskusie, fotografie a ďalšie

vytvorené užívateľmi, teda zákazníkmi a verejne dostupné pre ďalších užívateľov – zákazníkov a potenciálnych

zákazníkov.

Výhodou užívateľmi tvoreného obsahu je vyššia aktuálnosť a frekvencia zverejňovaných informácií pri nižších

nákladoch. Ponechanie užívateľov tvoriť niektoré obsahové prvky na dostupných internetových profiloch

a webstránkach destinácie podstatne zvyšuje obsah, rozvíja a posilňuje vzťahy so zákazníkmi a zlepšuje

172

viditeľnosť destinácie na internete. Navyše, umožnenie zákazníkom – turistom spájať sa s rovnako

rozmýšľajúcimi skupinami ďalších užívateľov priamo v on-line priestore destinácie môže byť veľkým krokom

k získaniu významných podporovateľov destinácie.

Užívateľsky generovaný obsah môže byť súčasťou webstránky či profilov destinácie, ale aj externe tvorený

(profil siete Twitter alebo Facebook prepojený napríklad identifikátormi, profil na Wikipedia). Medzi

najčastejšie formy užívateľsky generovaného obsahu patria: blogy, fotografické súťaže, komentáre na profile

siete Facebook.

V rámci aktivity je vhodné zamerať sa napríklad na možnosti:

vytvorenia platformy pre blogovanie zo strany podporovateľov destinácie, tzv. „brand

ambassadors“ (napríklad zo strany nadšencov, odborníkov, športovcov),

prakticky orientované informácie ako napríklad hodnotenie atraktívnosti a náročnosti trás

pre rôzne skupiny turistov, návodu prežitia dovolenky v Slovenskom raji, on-line poradne pre

turistov a fanúšikov,

súťaže fotiek a videí z destinácie,

tvorby krátkych náučných, zábavných alebo virálnych videí,

publikovanie odborných, laických, zábavných a spravodajských informácií o dianí v destinácii.

Výstup:

blogovací systém na portáli www.slovenskyraj.eu,

zapojení autori blogov z odborných aj laických oblastí cestovného ruchu,

najmenej jeden anglicky píšuci autor príspevkov na hlavnom portáli,

zdieľané fotografie a videá zo Slovenského raja.


Aktivita 1.2.4: Vytvoriť systém distribúcie noviniek destinácie formou e-mailov – newsletter

Vytvorenie efektívneho systému informovania turistov formou noviniek prostredníctvom e-mailového letáku –

newsletteru a budovanie zákazníckeho systému.

Hlavným cieľom aktivity je vybudovanie a nastavenie systému pravidelného informovania potenciálnych aj

existujúcich zákazníkov (turistov) o novinkách a ponuke v destinácii a vyvolanie, respektíve oživenie záujmu

vrátiť sa na internetovú stránku portálu (nie priamo predať, vzhľadom na to, že ponuka jedného e-mailového

letáku neobsiahne všetkých poskytovateľov služieb).

Najdôležitejšie je získať povolenie od príjemcov na zaslanie newsletteru, preto je nevyhnutné zvoliť vhodnú

formu získavania kontaktov:

prihlásenie sa záujemcov na odoberanie newslettera na portáloch www.slovenskyraj.eu

a www.vraji.sk, prípadne aj na ďalších,

prihlásenie sa záujemcov pomocou kontaktného formulára v turistických informačných centrách

a kioskoch v rámci destinácie,

prihlásenie sa záujemcov na výstavách a veľtrhoch,

prihlásenie sa záujemcov u vybraných dodávateľov služieb priamo v destinácii.

Zber kontaktov je dôležitou súčasťou budovania databázy budúcich zákazníkov, turistov. Samozrejmosťou by

mala byť aj možnosť odhlásenia sa z odoberania newsletteru.

Propagácia prostredníctvom e-mailového letáku by mala podliehať vopred dohodnutým pravidlám:

určená optimálna frekvencia zasielania newsletteru – maximálne raz za dva týždne alebo raz

mesačne,

vizualizácia ponuky newsletteru by mala korešpondovať s vizuálnou komunikáciou destinácie,

obsahom by mal byť výber najatraktívnejších ponúk – cieľom newslettera je vzbudiť záujem

u potenciálneho zákazníka o navštívenie hlavnej stránky www.slovenskyraj.eu s kompletnou

aktuálnou ponukou destinácie Slovenský raj,




173

obsahom môže byť aj vyskladanie balíkov služieb podľa aktuálnej ponuky, sezóny, témy;

propagovať blížiace sa podujatia a aktivity, rôzne akcie dodávateľov, spájať aktuálne ponúkané

služby do atraktívnych balíkov a podobne,

v prípade zaujatia zákazníka newsletterom sledovať jeho ďalšie správanie prostredníctvom

monitorovacích systémov na stránke a sociálnych sieťach,

pokúsiť sa prvkami motivácie získať od zákazníkov aspoň jeden údaj navyše – napríklad lokalitu,

odkiaľ zákazník pochádza.

Výstup:

vytvorený systém newslettra,

vytvorená štandardizovaná atraktívna šablóna s použitím vizuálnych prvkov destinácie,

vytvorený systém evidencie zákazníkov (najmenej prostredníctvom e-mailu a lokalizácie).


Aktivita 1.2.5: Zapojiť destináciu do propagácie na svetových turistických portáloch

Vytvorenie profilu na svetoznámych a sledovaných turistických portáloch. Zapojenie destinácie do svetových

environmentálnych on-line kampaní a aktivít (Deň zeme a pod.).

Pre oslovenie čo najširšieho spektra zahraničného publika je potrebné identifikovať ponuku destinácie aj

na zahraničných trhoch.


oboznámiť sa s funkciami jednotlivých turistických portálov, ku ktorým sú v nižšie uvedenej

tabuľke priradené konkrétne úlohy,

osloviť národné a svetové turistické portály (v prípade potreby aj oficiálnou cestou) so žiadosťou

o spoluprácu/zaradenie do systému,

v prípade systémov s potrebou individuálnej registrácie – podporovať poskytovateľov služieb

a partnerov v registračných procesoch.

Tabuľka 100 Úlohy v rámci budovania obrazu destinácie na svetových turistických portáloch

Portál Aktivita

Wikitravel.org Doplnenie všetkých chýbajúcich informácií do profilu. Vloženie odkazov na funkčné a aktuálne stránky destinácie. Priebežné sledovanie zmien a spätnej väzby.

National Geographics

Zaslanie oficiálnej žiadosti o zaradenie destinácie Slovenský raj medzi identifikované národné parky v Európe. Vypracovanie profilu.

Lonelyplanet Doplnenie top prírodných objektov. V rámci profilu destinácie podporiť registráciu poskytovateľov produktov a služieb, doplnenie užitočných rád a uvedenie top aktivít. Doplnenie objektov občianskej vybavenosti.

Booking.com Zaregistrovanie pojmov „Slovenský raj“ a „Slovak Paradise“ ako geograficky ohraničenej destinácie.

Tripadvisor Zaregistrovať „Slovenský raj“ a „Slovak Paradise“ ako cieľové miesto (ohraničená destinácia) a podporiť registráciu poskytovateľov produktov a služieb.

Hotels.com Zaregistrovať „Slovenský raj“ a „Slovak Paradise“ ako cieľové miesto (ohraničená destinácia) a podporiť registráciu poskytovateľov produktov a služieb.


Výstup:

zadanie a zviditeľnenie ponuky destinácie Slovenský raj na svetových on-line trhoch.


174


Aktivita 1.3.1: Vytvoriť prvky trvalej outdoorovej reklamy

Na záchytných bodoch v okolí destinácie (diaľnica, južná rýchlostná cesta) inštalovať informačné tabule

propagujúce destináciu Slovenský raj.


overiť najvhodnejšie záchytné body z hľadiska intenzity dopravy (okolie obce Spišský Štvrtok,

mesto Rožňava, križovatka Pusté pole, obec Hranovnica, okolie mesta Spišská Nová Ves),

hľadať riešenia spolufinancovania prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

Výstup:

jednoduchšia identifikácia ponuky destinácie v teréne,

dojem turistu, že je v dovolenkovej destinácii.


Aktivita 1.3.2: Vytvoriť moderné propagačné kampane

Vytvorenie a realizácia kampaní pre zapojenie užívateľov do tvorby aktívneho obsahu a implementácia

moderných kampaní s využitím guerilla marketingu, virálnych kampaní a ďalších.

Vzhľadom na neustále obmedzované finančné prostriedky na vonkajšiu reklamu, ale aj stúpajúci trend

využívania nízko-nákladových prvkov reklamy, patria moderné propagačné kampane k jednej z optimálnych

foriem zviditeľnenia destinácie vo fyzickom priestore, ale aj na internete.

Pri vytváraní kampaní je potrebné zamerať sa práve na nízku nákladovosť a vysokú pridanú hodnotu v podobe

nápaditej reklamy.

Medzi aktuálne trendy a možnosti vytvorenia kampaní patria napríklad:

kampane formou tzv. „guerilla marketingu“:

- inštalácia „kúskov raja“ v podobe oživenia prostredia jednoduchými prírodnými inštaláciami,

kresbami, zeleňou na verejných priestranstvách, v mestách blízkeho aj širšieho okolia, ktoré

odkazujú na „Kúsok Raja“,

- inštalácia „jednoduchých replík turistických rebríkov“ na verejné miesta s odkazom na reálne

unikátne rebríky v Slovenskom raji,

- výstavy prvkov vytvorených užívateľmi, turistami počas ich pobytu, resp. výletu.

virálne kampane:

- video prezentácia v podobe prechádzky Slovenským rajom (turistickej trasy, cyklotrasy, inej

aktivity) natočenej na kameru z pohľadu prvej osoby,

- spracovaná video/fotografická prezentácia výsledkov prezentovanej kampane „guerilla

marketingu“.

Najdôležitejším prvkom pri kvalitných moderných reklamných kampaniach je sledovanie svetových trendov

a technologických možností a následná realizácia unikátnych invenčných nápadov.

Moderné propagačné kampane umožňujú a priam vyžadujú zapojenie širšieho spektra partnerov, ktorých

úlohou môže byť finančná podpora alebo zabezpečenie tvorivých, odborných, obsahových prvkov kampane:

partnerské kampane s partnermi zo súkromného sektora (najmä z hľadiska finančného

zabezpečenia),

spolupráca s inštitúciami a organizáciami v oblasti kultúry a umenia,

angažovanie umelcov pochádzajúcich z regiónu.

Výstup:

vytvorenie piatich návrhov „projektov“ kampaní s využitím inovatívnych prvkov.


175

Aktivita 1.3.3: Vytvoriť a realizovať modernú prezentáciu prostredníctvom veľtrhov a výstav cestovného

ruchu

Pre výstavy, prípadne veľtrhy vytvoriť, priniesť a prepojiť modernú prezentáciu/propagačnú kampaň.

Aktivita je zameraná na vytvorenie moderného (digitálneho, interaktívneho alebo umelecky orientovaného)

propagačného prvku, ktorý bude prezentovaný v stánku s ponukou destinácie Slovenský raj. Dnešné

technológie umožňujú široké spektrum nástrojov. Pre účely podpory strategického cieľa je vhodné zamerať sa

napríklad na vytvorenie jedného alebo viacerých z nasledujúcich prvkov:

interaktívna prezentácia prechodu Slovenským rajom (spojenie cyklistického trenažéra

s premietaním cesty cez destináciu na plátne),

priestorová premietaná panoráma vybraného unikátneho miesta v destinácii – inštalácia „Rajská

pohoda“ v podobe uzavretého 3D priestoru s vizuálom najkrajšieho priestoru v národnom parku

(videoprojekcia alebo 3D okuliare) v uzavretom priestore s nápisom „Vstúpte do raja“,

umelecký krátky dokumentárny film o unikátoch destinácie.

Výstup:

vytvorenie 2 návrhov inovatívnych prezentácií pre výstavy a veľtrhy cestovného ruchu, s využitím

inovatívnych prvkov.



Aktivita 1.4.1: Vytvoriť programy pre dobrovoľníkov a turistov

Vytvorenie podmienok pre pravidelné aktivity ako napríklad terénny zber odpadu miestnymi a externými

dobrovoľníkmi alebo vytvorenie podmienok pre zapojenie turistov do ekologicky orientovaných súťaží v teréne

a ďalších dobrovoľníckych aktivít.

V rámci aktivity je vhodné orientovať sa na trvalú spoluprácu s dobrovoľníkmi a budovanie kapacít, podporu

mladých ľudí zaujímajúcich sa o rozvoj destinácie a navrhnutie motivačného systému zapájania dobrovoľníkov

sa do aktivít.

Spektrum realizovaných aktivít dobrovoľníckej práce nie je obmedzené a závisí len od tvorivosti realizátorov.

Medzi aktivity realizovateľné v destinácii Slovenský raj patria napríklad:

čistenie a monitoring územia národného parku,

ekologicky orientované súťaže,

skrášlenie verejných priestranstiev obcí,

umelecké aktivity vo verejnom priestore.

Výstup:

zvýšenie kvality prostredia destinácie,

zvýšená spolupráca s verejnosťou a mediálne výstupy.


Aktivita 1.4.2: Vytvoriť kampaň „Zlepši s nami Slovenský raj“

Vytvorenie podmienok pre intenzívnejšie zapájanie verejnosti do tvorby obrazu destinácie. Napríklad aj

prostredníctvom grantového systému pre návrhy inovácií a zlepšení, či tvorbou potenciálnej novej ponuky

s pomocou verejnosti.

Malé komunitné iniciatívy ľudí zaujímajúcich sa o rozvoj prostredia, v ktorom žijú, sú výborným zdrojom nových

nápadov a malých, no významných zlepšení, ktoré môžu viesť k vyššej kvalite služieb, spokojnosti turistov či

zviditeľneniu destinácie. Hlavným problémom iniciatív je nedostatok finančných zdrojov (niekedy rádovo

v stovkách eur), preto jedným z vhodných nástrojov podpory je vytvorenie malého grantového systému pre

podporu návrhov inovácií, zlepšení a tvorbu novej ponuky pre iniciatívy a partnerstvá v destinácii. Destinácia

176

vďaka tomu môže čerpať veľa pozitív z tvorivosti miestnych obyvateľov, združení a podnikov pri tvorbe

rozvojových aktivít.

V rámci aktivity je potrebné vytvoriť systém a pravidlá grantového systému, ktoré by mali byť zamerané na

oprávnené aktivity ako napríklad:

vymaľovanie verejne viditeľných priestorov (súkromných či verejných),

inštalácia umeleckých prvkov,

odstránenie dlhodobých závad, bariér a nedostatkov (súkromných či verejných),

vytvorenie inovatívnych atraktívnych prvkov (detské atrakcie, zábavné aktivity a podobne).

Výstup:

zapojenie miestnych obyvateľov do rozvoja destinácie Slovenský raj,

zvýšenie kvality prostredia.


Aktivita 1.4.3: Vytvoriť programy podpory využívania lokálnych potravín a produktov

Podpora lokálnych producentov prostredníctvom zavedenia značky kvality (loga/značky) destinácie Slovenský

raj a ponukou orientovanou na návštevníka:

ponúkanie a použitie lokálnych potravinárskych produktov napríklad v miestnej gastronómii –

v lokálnych stravovacích zariadeniach s označením „Jedlo z raja“ alebo „Používame produkty

z raja“,

prezentácia remeselných výrobkov vo verejných priestoroch na frekventovaných miestach

Slovenského raja, napríklad vyrezané sochy z dreva na odpočívadlách, vyrezávané posedenie,

lavičky, orientačné body a podobne, s odkazom na autora a kontaktom,

ponuka lokálnych výrobkov ako suvenírov v turistických informačných centrách,

predaj v stánkoch na podujatiach organizovaných v destinácii – napríklad v podobe malých

lokálnych trhov.

Slovenský raj v súčasnosti neponúka miestne potraviny a produkty pod záštitou destinačnej značky. Aktuálny

stav je možné postupnými aktivitami zmeniť v prospech destinácie.


identifikovať najvhodnejších lokálnych producentov a výrobcov spĺňajúcich kritéria pre

reprezentáciu Slovenského raja,

na základe dohodnutých pravidiel využívania značky destinácie poskytovať marketingovú podporu

vybraným producentom.

Výstup:

systém komunikácie ponuky destinácie cez lokálne produkty a podpora lokálnych producentov.


13.2. Špecifický cieľ 2: Zlepšiť ponuku destinácie a jej dostupnosť


Aktivita 2.1.1: Vytvoriť zážitkové ponuky pre vybrané trhové segmenty

Vytvorenie podmienok pre zážitkové aktivity v teréne pre cieľové skupiny aktívnych ľudí, zážitkových hier

pre deti a vytvorenie podmienok pre firemné aktivity „team buildingu“ prostredníctvom skupinových

zážitkových aktivít.

Atraktivitu destinácie môžeme podporiť vytvorením zážitkovej ponuky pre trhové segmenty.

Pre aktívnych ľudí je možné vytvoriť podmienky pre adrenalínové vyžitie prostredníctvom aktivít

nevyžadujúcich stavebné investičné zásahy, ako sú napríklad:

177

Programy prežitia v divočine;

Iron man challenge (individuálny trojboj);

Crossový downhill (extrémna cyklistika po zjazdovkách v letnej sezóne);

Kiting;

Tubing (spúštanie sa na kolesách);

Lukostreľba;

Skupinový crossfit v parku.

V budúcnosti pre segment aktívnych ľudí je možné postupne budovať zázemie pre neohraničený prírodný zážitkový park (v obciach, nie v ochrannom pásme) poskytujúci prvky ako:

Bicyklová prekážková dráha;

Bežecká – parkurová dráha;

Demolition a paintball area;

Lezecké steny;

Obria hojdačka a Jakubov rebrík.

Prvky zážitkového parku predstavujú inovatívnu ponuku, ktorá dáva možnosť rozšírenia ponuky v samotných

obciach bez zásahu do biodiverzity národného parku. Pre mnohých adrenalínu chtivých predstavuje vstup

so sprievodom do neprístupných jaskýň (ktorých má Slovenský raj hneď niekoľko) skutočné lákadlo.

Pre cieľovú skupinu detí a mládež je vhodné uvažovať o tvorbe prázdninových produktov v podobe

tematických táborov. Je potrebné si uvedomiť, že pracujúci rodičia v letných mesiacoch nie vždy môžu počítať

so službami materských škôl, základných škôl alebo s výpomocou starých rodičov. Inovatívne tematicky

orientované detské tábory majú za cieľ vytvoriť nezabudnuteľnú „dovolenku v Slovenskom raji“ pre dieťa

a pocit istoty pre rodiča, že jeho dieťa sa vzdeláva a bezpečne zabáva zároveň. Ako príklady uvádzame:

Junior Ranger Camp (dobrodružný tábor);

Space Camp (zážitkový tábor spojený s terénnou náukou o vesmíre);

Junior IT kemp;

Tábor mladého prírodovedca;

Tábor kreativity (tábor pre malých umelcov);

Tábor prežitia v divočine,

Military Camp (vojenský zážitkový tábor v divočine);

Konský tábor alebo Cowboy Camp (tábory s využitím ponuky hipoturistiky).

Pre deti je vhodné vytvárať aj samostatné krátkodobé programy neviažuce sa na samotný pobyt v destinácii.

Krátkodobé programy orientované na deti dokážu jednak zabaviť detskú myseľ a jej zvedavosť, na druhej strane

uvoľniť časový fond rodičov, ktorí si potrebujú vyriešiť napríklad nákupné povinnosti alebo sa chystajú na trasu,

ktorá nie je najvhodnejšie pre dieťa. Ako príklady produktových inovácií pre deti uvádzame:

Prírodné detské kútiky;

Spoznávanie Slovenského raja vlastnými nohami – na boso (so sprievodom);

Maľovanie v blate;

Detské dvojhodinové olympiády;

Detský Mud Run (beh v blate);

Komunitné spoločenské hry (animácie pre zlé počasie, rozšírenie možností tematického

geocachingu);

Detská škola filmu;

Detská škola fotografie;

Hravé túry (bingo túry).

V posledných rokoch mnohé spoločnosti organizujú skupinové firemné pobyty s cieľom utuženia kolektívneho

ducha spoločnosti. Slovenský raj má potenciál vytvoriť ideálne zázemie pre výnimočný „team building“

v prírode. Ako zaujímavé príklady uvádzame:

Konferencie v prírode;

Skupinové meditácie a cvičenia s vlastným telom;

178

Skupinové programy prežitia.

Nižšie uvádzané programy sa zameriavajú na špeciálny segment tvorený z odborníkov a kreatívnych ľudí,

pre ktorých destinácia Slovenský raj vie vytvoriť vhodné produktové balíky (kombinácia tematického programu,

ubytovania a stravy). Ako zaujímavé príklady uvádzame:

Kurzy pre fotografov a filmárov v prírode;

Programy pre umelcov (maľovanie prírodných scenérií v prírode);

Pozorovateľské programy pre vedcov a ornitológov;

Prenájom fotospotov a artspotov pre jednotlivcov a skupiny (napríklad aj pre modelingové

a reklamné agentúry – fotenie kampaní).

Z hľadiska podpory vytvárania zážitkovej ponuky pre vybrané trhové segmenty v budúcnosti bude potrebné

uvažovať nad marketingovým rozdelením jednotlivých turistických trás (tematické pomenovania podľa

zaujímavosti pre jednotlivé segmenty).

Výstup:

nová zážitková ponuka aktivít a produktových balíkov pre segmentové trhy.

Realizátor: Mikroregión Slovenský raj v spolupráci s ostatnými kľúčovými hráčmi a relevantní partneri

Aktivita 2.1.2: Vytvoriť všeobecné záujmové zážitky

Rozšírenie možností aktivít a trávenia voľného času prostredníctvom inovácií existujúcich produktov a služieb

a rozvojom nových.

Bez náročných investičných vstupov je tiež možné rozšíriť zázemie zážitkov z návštevy destinácie Slovenský raj

pre každého:

V zimnej sezóne turistické výlety na snežniciach predstavujú ideálnu formu aktívneho vyžitia ako

pre mladých (dlhšie a náročnejšie trasy), tak aj pre rodiny s deťmi či seniorov (kratšie a menenej

náročné trasy).

Zážitkové sprevádzanie s ostrieľaným lokálnym sprievodcom v podobe „storytellingu“

(sprevádzanie prostredníctvom tematického príbehu).

Vyhradenie oficiálnych piknikových bodov v prírode (za pevne stanovených podmienok) síce

neprinesie individuálny profit pre miestnych podnikateľov, ale ponúkne jedinečný zážitok

pre turistu, ktorý ho môže motivovať k opakovaniu návštevy destinácie.

Prostredníctvom spolupráce so strategickými partnermi (ŽSR, Košický samosprávny kraj) je možné

na identifikovaných zaujímavých trasách vytvoriť podmienky pre výpravu špeciálnych

vyhliadkových vlakov (južné trasy) so špeciálnym režimom (spomalenie pri scenériách), spojených

s ochutnávkou gastronomických špecialít počas jazdy.

V budúcnosti je možné hľadať aj ďalšie využitie pre Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ako príklad

uvádzame jedinečné svadobné obrady v jaskyni.

Je nutné podotknúť, že každá produktová inovácia musí byť realizovaná partnerskou spoluprácou

s relevantnými inštitúciami a v súlade s platnými legislatívnymi predpismi.

Výstup:

rozšírená všeobecná ponuka destinácie.


Aktivita 2.1.3: Vytvoriť nové kultúrne, spoločenské a športové podujatia

Vytvorenie nových tematických podujatí orientovaných na vybrané cieľové skupiny, napríklad aj

prostredníctvom získania podujatí medzinárodného formátu.

Pritiahnutie nových más potenciálnych stálych návštevníkov destinácie je možné organizáciou nových

moderných tematických podujatí. Aktívnou spoluprácou a intenzívnou komunikáciou s relevantnými

komerčnými partnermi majú tematické podujatia potenciál oslovenia slovenskej aj zahraničnej klientely. Ako

príklady uvádzame:

179

Medzinárodné koncerty vážnej hudby v prírode (mimo inkubačných zón zvierat);

Slovak Paradise Frisbee Championship (Majstrovstvá lietajúcich tanierov);

Slovak Paradise Paintball Challenge (Majstrovstvá družstiev v paintballe);

Jarných 5K (individuálne časové bežecké výzvy),

Stredoeurópsky Spring Break (Medzinárodný festival vysokoškolákov medzi semestrami po vzore

amerických tradícií).

Pri organizácii medzinárodných podujatí vznikajú aj možnosti sebarealizácie výrobcov z okolia. Ako najvhodnejší

príklad je pivovar Kaltenecker a vzniknutý potenciál vytvorenia tradičného pivného festivalu.

Výstup:

tematické podujatia ako produkt.



Aktivita 2.2.1: Zapojiť poskytovateľov produktov a služieb do destinačného systému hodnotenia kvality

Využitie centralizovaného destinačného informačného a rezervačného systému portálu www.slovenskyraj.eu

na bezplatné zapojenie poskytovateľov produktov a služieb (pri splnení podmienok verejného hodnotenia,

aktuálnosti ponuky a zabezpečenia komunikácie so zákazníkmi, turistami).

Kvalitu služieb dodávateľov môžeme podporiť pridelením značky Slovenského raja ako značky kvality, ktorou

môže disponovať každý subjekt poskytujúci služby v destinácii, ktorý si o to zažiada. Súčasťou možnosti

ponúkania služieb pod hlavičkou značky Slovenský raj bude aj vytvorenie samostatného profilu zariadenia alebo

služby na portáli www.slovenskyraj.eu so základným popisom a kontaktom na zariadenie alebo službu. Držitelia

značky garantujú návštevníkom aktívny telefonický alebo e-mailový kontakt, promptnú odpoveď na rezerváciu,

fotografie zodpovedajúce reálnej ponuke a aktuálnosť ponuky dodávateľa. Dodržiavanie garantovanej kvality

hodnotia samotní návštevníci na portáli www.slovenskyraj.eu prostredníctvom recenzií a hodnotiacej škály,

pričom zárukou značky je reagovanie subjektu na negatívne podnety a reakcie od recenzentov a odstránenie

ich príčin, ak je to možné. Sankciou za časté negatívne reakcie a skúsenosti, bez snahy dodávateľa o nápravu

a odstránenie ich príčin, bude odstránenie profilu z hlavného portálu www.slovenskyraj.eu a odobratie

možnosti propagovať a garantovať svoje služby pod značkou kvality Slovenský raj.

Výstup:

podporenie kvalitnejších služieb v zariadeniach a u poskytovateľov služieb v destinácii;

možnosť hodnotenia kvality a spokojnosti návštevníkmi, a tým zvýšené kladenie dôrazu

na udržanie a zlepšovanie kvality služieb dodávateľov;

značka destinácie Slovenský raj bude predstavovať okrem značky destinácie aj značku kvality, čím

zároveň prispeje k jej zosilneniu a zjednoteniu vizuálnej komunikácie destinácie.


Aktivita 2.2.2: Zlepšiť informovanosť a povedomie poskytovateľov produktov a služieb v destinácii

Zámerom je umožniť dodávateľom prístup a zabezpečiť prísun aktuálnych informácií a tým podporiť zvyšovanie

kvality služieb. Inšpiráciou novými trendmi v cestovnom ruchu a „best practice“ zo sveta, informáciami o

preferenciách zákazníkov a vyhodnoteniami štatistických údajov internetových monitorovacích systémov

poukázať na možnosti rozvoja a správneho nasmerovania ich ponuky. Aktivita je súčasťou motivačných prvkov

účasti v centralizovanom systéme destinácie.

V rámci aktivity je potrebné: na portáli www.slovenskyraj.eu vytvoriť spoločnú internú sekciu pre partnerov,

prostredníctvom ktorej budú môcť získať informácie o súčasných trendoch v cestovnom ruchu, marketingu a

preferenciách zákazníkov.

Dôležitou súčasťou budú na pravidelnej báze spracované interné hodnotiace správy, zahrňujúce výsledky

návštevnosti stránok destinácie, informácie o úspechoch kampaní, správaní sa zákazníkov na sociálnych sieťach,



180

profiloch, a podobne, čím vedia výrazne prispieť k rýchlemu reagovaniu a prispôsobeniu ponuky poskytovateľa

služieb aktuálnemu dopytu zákazníka.

Výstup:

samostatná interná sekcia na portáli www.slovenskyraj.eu pre registrovaných užívateľov –

dodávateľov služieb a kľúčových hráčov v destinácii,

pravidelne pridávané príspevky o nových trendoch v turizme, know-how a aktuálnom dopyte

spotrebiteľov.

Realizátor: Mikroregión Slovenský raj, Mesto Spišská Nová Ves v spolupráci s ostatnými kľúčovými kráčmi

Opatrenie 2.3 Zlepšiť dostupnosť destinácie

Aktivita 2.3.2 Vybudovať systém podpory navigácie v destinácie využitím moderných nástrojov

Podpora navigácie v teréne prostredníctvom jednotného geografického informačného systému s prepojením

prvkov primárnej aj sekundárnej ponuky a využitím mobilnej aplikácie.

Na podporu navigácie v priestore a k tlačeným turistickým mapám je v každej modernej destinácii vhodné

vytvoriť aj verziu s využitím v súčasnosti intenzívne používaných informačných technológií. Tie predstavujú

nielen „imidžovú záležitosť“, ale aj veľmi praktickú pomôcku, ktorá zákazníkom – turistom dokáže zjednodušiť

a priblížiť využitie produktov a služieb.

V rámci aktivity je potrebné v prvom rade vytvoriť jednotný geografický informačný systém v destinácii

Slovenský raj s flexibilnými možnosťami aktualizácie údajov, s prepojením na turistické trasy, cyklotrasy a ďalšie

prvky primárnej a sekundárnej ponuky. Na základe vytvoreného systému je následne vhodné spracovať

samostatnú aplikáciu pre mobilné zariadenia, ktorá bude slúžiť turistom ako informačný a navigačný poradca.

Jedno z hlavných vlastností aplikácie je tzv. možnosť využívania aj „off-line“ režimu, ktorý má zabezpečiť

schopnosť navigácie v teréne aj bez aktívneho internetového pripojenia (z hľadiska potrieb zahraničných

turistov, alebo obmedzeného signálu mobilných sietí v niektorých častiach destinácie). Pomocnú navigáciu

v teréne pomocou tejto aplikácie zabezpečia špeciálne inštalované značky (kódy) v rôznych lokalitách

destinácie.

Výstup:

vytvorený jednotný geografický informačný systém,

vytvorená mobilná aplikácia s možnosťou off-line režimu pre navigáciu.



181

14. Implementácia marketingovej stratégie

14.1. Personálne zabezpečenie

(Určenie výkonnej marketingovej zložky marketingový manažér, marketingová organizácia)

Z hľadiska možností implementácie Marketingovej stratégie destinácie Slovenský raj sú hlavnými nositeľmi jej

napĺňania Mesto Spišská Nová Ves a Mikroregión Slovenský raj.

Okrem uvedených dvoch organizácií boli v rámci destinácie identifikovaní aj ďalší kľúčoví hráči z hľadiska

realizovaných aj budúcich marketingových aktivít. Spolu s prvými dvoma ide o tieto subjekty:

Mikroregión Slovenský raj,

Mesto Spišská Nová Ves,

Správa Národného parku Slovenský raj,

Oblastná organizácia cestovného ruchu Slovenský raj (OOCR Slovenský raj),

Oblastná organizácia cestovného ruchu Spiš (OOCR Spiš),

Horská záchranná služba – stredisko Slovenský raj,

Správa slovenských jaskýň,

Asociácia horských sprievodcov Slovenský raj,

Klub slovenských turistov.

Samostatnú kategóriu tvoria dopravné spoločnosti, všetci poskytovatelia produktov a služieb v cestovnom

ruchu a ďalšie relevantné verejné, neziskové a súkromné organizácie a jednotlivci.

Jednotné marketingové aktivity destinácie Slovenský raj prostredníctvom jednotnej značky sú na svojom

začiatku. Pre potreby nastavenia funkčného systému, predovšetkým jednotnej marketingovej komunikácie

a ďalších marketingových aktivít destinácie je potrebné zabezpečiť spoločný postup prostredníctvom

systematickej koordinácie aktivít.

Predmetná koordinácia nemôže byť ďalšou zodpovednosťou predstaviteľov obcí, vzhľadom na ich primárne

úlohy v oblasti zabezpečenia chodu samospráv. Je preto vhodné, aby implementácia marketingovej stratégie

bola zabezpečená odbornými kapacitami z oblasti marketingu. Uvedenými kapacitami môže byť tak fyzická

osoba marketingového manažéra, ako aj odborná organizácia pôsobiaca v oblasti marketingu (cestovného

ruchu).

Výber tej-ktorej formy závisí od fázy implementácie stratégie a postupnej integrácie väčšieho počtu zapojených

organizácií a poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu, ale aj od finančných možností hlavných nositeľov

stratégie.

V rámci zodpovedností marketingového manažmentu destinácie musia byť obsiahnuté základné úlohy

pre potreby implementácie marketingovej stratégie:

Realizácia a zabezpečovanie aktivít marketingovej stratégie v zmysle návrhu Akčného plánu;

Komunikácia a distribúcia informácií kľúčovým hráčom:

- Mikroregión Slovenský raj,

- Mesto Spišská Nová Ves,

- Správa Národného parku Slovenský raj,

- Oblastná organizácia cestovného ruchu Slovenský raj (OOCR Slovenský raj),

- Oblastná organizácia cestovného ruchu Spiš (OOCR Spiš),

- Horská záchranná služba – stredisko Slovenský raj,

- Správa slovenských jaskýň,

182

- Asociácia horských sprievodcov Slovenský raj,

- Klub slovenských turistov,

- kopravné spoločnosti,

- Kľúčové subjekty založené za účelom podnikania,

- ďalšie relevantné verejné, neziskové a súkromné organizácie a jednotlivci;

Aktívne hľadanie príležitostí a motivácie pre zapojenie kľúčových hráčov do marketingových

aktivít;

Koordinácia dotknutých subjektov v rámci napĺňania stratégie;

Rozhodovanie o obsahu základných prvkov marketingovej komunikácie (o webstránke/hlavnom

portáli, informačných a propagačných kampaniach cez newsletter a podobne);

Zber informácií o nových trendoch a spotrebiteľskom správaní sa turistov;

Evaluácia propagačných kampaní a zverejňovanie výsledkov formou reportov pre kľúčových

hráčov prostredníctvom interného systému;

Aktívne reagovanie na zmeny v spotrebiteľskom správaní, napríklad návrhmi na zmenu,

komunikáciou s poskytovateľmi služieb v destinácii;

Zabezpečovanie komunikácie destinácie navonok;

Aktívne vyhľadávanie ľudských a finančných zdrojov pre realizáciu aktivít marketingovej stratégie.

V prípade fyzickej osoby zabezpečujúcej marketingové aktivity je vhodné, aby boli naplnené tieto odborné

a osobnostné predpoklady marketingového manažéra:

vzdelanie v odbore a relevantné skúsenosti s destinačným marketingom,

tvorivý prístup k realizácii marketingu,

adekvátne administratívne, komunikačné a prezentačné schopnosti (aj v písomnej forme),

relevantný vzťah k destinácii Slovenský raj a schopnosť identifikovať operatívne a strategické

záujmy destinácie,

adekvátne schopnosti v oblasti finančného plánovania a s nimi spojené úlohy kontrolingu,

monitoringu a reportingu,

aktívna znalosť minimálne anglického jazyka, výhodou znalosť každého ďalšieho jazyka najmä

z jazykov nemčina, ruština, maďarčina a poľština.

V prípade odbornej organizácie v oblasti marketingu cestovného ruchu a implementácie navrhnutých

strategických aktivít prichádza do úvahy niekoľko alternatívnych možností:

delegovanie úloh na oblastnú(é) organizáciu(e) cestovného ruchu pôsobiacu(e) v regióne,

zadanie individuálnych marketingových aktivít v podobe zákaziek (podnikateľskej činnosti).

14.2. Systém interného marketingu

Aktivity, ktoré je potrebné realizovať pre vytvorenie jednotného interného systému, sú:

Registrovať obchodnú značku Slovenský raj, ktorá bude zároveň označením certifikátu kvality

„Rajská kvalita“.

Vytvoriť pravidlá používania značky kvality „Rajská kvalita“.

Vytvoriť internú platformu pre zapojenia a komunikáciu medzi kľúčovými hráčmi prostredníctvom

portálu www.slovenskyraj.eu.

Vytvoriť pravidlá používania značky destinácie a značky kvality v komunikácii.

Vytvoriť a budovať interný CRM systém a spoločný zber informácií o turistoch.

183

Stanovenie pravidiel používania spoločnej značky kvality „Rajská kvalita“

Vytvorenie marketingovej identity prostredníctvom značky Slovenský raj má zabezpečiť externému prostrediu

ľahšiu identifikáciu destinácie, príslušnosti k destinácii a garanciu kvality služieb, čo predstavuje aj prospech

pre obyvateľov žijúcich vo vnútri destinácie. Okrem výhody komplexnej propagácie pod jednotnou silnou

značkou Slovenský raj je zavedenie jednotného systému zabezpečenia kvality dodávateľov služieb zároveň

garanciou udržateľnosti a rozvoja mikroregiónu ako destinácie cestovného ruchu. Systém vychádza aj

z postrehov samotných návštevníkov, a tým skúma dopyt, čím sa môže ľahšie prispôsobovať ich požiadavkám

a zabezpečiť ponuku a kvalitu služieb presne podľa potrieb zákazníkov. Ponuka šitá na mieru a dobré služby sú

základom pre trvalo udržateľný cestovný ruch v každej oblasti.

Spoločná marketingová značka Slovenský raj má zabezpečovať výhody pre poskytovateľov služieb (subjekty

v destinácii) aj pre ich odberateľov (návštevníci). Každé zariadenie alebo poskytovateľ služby si môže zažiadať

o možnosť propagovať svoj produkt pod spoločnou značkou, ak spĺňa základné podmienky:

zariadenie alebo poskytovaná služba je umiestnená v destinácii Slovenský raj;

zariadenie alebo poskytovateľ služby sa zaregistruje a vytvorí profil na portáli

www.slovenskyraj.eu, na ktorom budú uvedené popisné informácie, aktuálne fotografie a aktívne

kontakty (adresa umiestnenia, telefonický kontakt, poprípade aj e-mailová adresa) a priestor

na hodnotenie zákazníkmi;

zariadenie alebo poskytovateľ služby garantuje korektné správanie sa voči návštevníkom, rýchlu

reakciu na rezerváciu alebo otázky na uvedených kontaktoch, zodpovedajúcu kvalitu na základe

propagačného popisu a uverejnených fotografií na svojom profile a iných propagačných kanáloch;

zariadenie alebo poskytovateľ služby sa zaväzuje na svojom profile sledovať spätné väzby

návštevníkov, ktorí môžu využité služby ohodnotiť na škále od 1 do 5 hviezdičiek (1 – nízke

hodnotenie, 5 – vysoko pozitívne);

zariadenie alebo poskytovateľ služby bude vhodne reagovať na hodnotenie a recenzie (viď. ďalej

uvedený Manuál komunikácie na internete), a v prípade negatívnych reakcií zákazníka aj odstráni

príčinu jeho nespokojnosti, ak je to v možnostiach poskytovateľa.

Vzhľadom na náročnosť mnohých systémov na hodnotenie kvality administrátormi portálov sú mnohé podobné

systémy malých destinácií v súčasnosti neudržateľné. Preto je vhodné hlavné princípy sledovania

poskytovaných služieb a ich aktuálnosti preniesť na zákazníkov. V prípade opakovaného nedodržania (hranica

tolerancie závisí od individuálneho posúdenia administrátorom značky) alebo porušenia podmienok, na ktoré

budú opätovne upozorňovať samotní zákazníci – turisti, bude zariadenie alebo poskytovateľ služby vyradený

z portálu www.slovenskyraj.eu a nebude môcť naďalej ponúkať svoje služby pod spoločnou značkou destinácie

Slovenský raj.

Výhody využívania spoločnej značky pre poskytovateľov a partnerov:

využívanie pozitívneho imidžu člena prostredníctvom celkového obrazu destinácie,

zviditeľnenie sa na internetovej stránke destinácie,

propagácia členov aj na zahraničných trhoch,

spoločné propagačné materiály,

ľahká identifikácia príslušnosti subjektov a kľúčových hráčov k destinácii Slovenský raj,

zvýšená atraktivita pre zákazníkov zaručená značkou kvality Slovenského raja,

v konečnom dôsledku silná spoločná propagácia jednej značky a nízke náklady na marketing

so širokým dopadom,

možnosť účasti na školeniach pre miestnych obyvateľov, organizácie a podnikateľov v cestovnom

ruchu (produktové trendy, nové možnosti rozvoja aktivít, efektívna cenotvorba),

prístup do spoločnej internej platformy (s ďalšími výhodami uvedenými nižšie).



184

Interná platforma pre komunikáciu

Zámerom systému internej komunikácie je vytvoriť jednotnú platformu výmeny a zdieľania informácií pre

miestne podnikateľské subjekty a ostatných kľúčových hráčov hlavne prostredníctvom stránky

www.slovenskyraj.eu ako spoločného zastrešujúceho portálu, ktorý destináciu oficiálne charakterizuje

a identifikuje. Zámerom je okrem dosiahnutia celistvosti a jednotnosti destinácie v komunikácii smerom von aj

prepojenie subjektov a kľúčových hráčov vo vnútri destinácie. Systém bude zabezpečovať komunikáciu smerom

k spotrebiteľom, ale aj komunikáciu medzi dodávateľmi služieb navzájom.

Medzi hlavné výhody pre subjekty, ktoré sa zapoja do jednotného marketingu, a ktoré je potrebné aj medzi

subjektmi v destinácii komunikovať, patria:

silná marketingová značka destinácie Slovenský raj,

súčasť hlavného portálu www.slovenskyraj.eu s vlastným profilom prepojeným na sociálne siete,

správcovské práva na svoj profil a priama komunikácia so spotrebiteľmi s prístupom k Manuálu

komunikácie na internete,

prístup k informáciám o trhoch a nových trendoch, príkladoch najlepšej praxe z domova

a zahraničia, know-how a ďalších možnostiach,

prístup k údajom o návštevnosti destinácie, odborným analýzam, štúdiám (demografia, štatistiky,

kúpyschopnosť, prieskumy),

prístup k pravidelným hodnotiacim správam napríklad o návštevnosti internetových stránok,

najzaujímavejších príspevkoch, úspechoch kampaní a podobne,

podpora vzájomnej spolupráce subjektov v rámci rozvoja produktov aj propagácie.

Manuál komunikácie na internete

(Určený pre potreby vhodnej komunikácie a spätnej reakcie na sociálnych sieťach, webstránkach, e-mailovej

komunikácie či iných propagačných kanáloch.)

Prostredníctvom jednotného návodu komunikácie na internete pre miestne podnikateľské subjekty a ostatných

kľúčových hráčov bude možné sprístupniť webstránku aj jednotné profily na sociálnych sieťach ich autorským

možnostiam.

V rámci aktivity je potrebné identifikovať:

pravidlá zverejňovania oznamov správ na internete pod jednotnou hlavičkou a s identifikáciou

príslušnosti k destinácii (všetko, čo sa deje, je súčasťou destinácie Slovenský raj),

pravidlá zdieľania obsahu a komunikácie medzi autormi a hlavným správcom webstránky

a profilov destinácie (Mikroregión Slovenský raj, Mesto Spišská Nová Ves, ostatní identifikovaní

kľúčoví hráči),

pravidlá komunikácie s verejnosťou (pri pozitívnych aj negatívnych reakciách turistov, pri riešení

sťažností, pri vybavovaní otázok a ďalších situáciách),

nastavenie jednotnej metodiky pri spracovaní dát (návštevnosť, spätná väzba od turistov a pod.).

Pravidlá používania značky destinácie a značky kvality v komunikácii

Značku destinácie Slovenský raj na základe jej grafického dizajn manuálu by mali používať ako identitu všetci

dodávatelia služieb vrátane obcí Slovenského raja a kľúčových hráčov pri každej externej, ale aj internej

komunikácii, čo podporí vnímanie destinácie ako celku a zároveň identifikuje príslušnosť subjektov k destinácii.

Značku Slovenský raj budú môcť používatelia značky využívať podľa vopred dohodnutých pravidiel. Vytvorenie

predmetných záväzných pravidiel by mal byť výstup vzájomnej dohody medzi majiteľom značky a relevantnými

kľúčovými hráčmi.

Značka kvality Slovenského raja by mala byť umiestnená:

na označení prevádzky poskytovateľa služby,

na tlačených aj outdoorových propagačných materiáloch poskytovateľa služby,



185

na internetových kanáloch – webových stránkach, profiloch na sociálnych sieťach, stránkach

rezervačných systémov a podobne.

V komunikácii môže byť služba komunikovaná ako súčasť značky Slovenský raj.

Interný CRM systém a spoločný zber informácií o turistoch

Registrovaný člen na portáli www.slovenskyraj.eu získa zároveň prístup k internej sekcii určenej pre

používateľov značky kvality, kde budú pravidelne pridávané rôzne hodnotiace správy napríklad o návštevnosti

internetových stránok, sociálnych sietí a profilov, o najzaujímavejších príspevkoch a ponukách podľa počtu

kliknutí, úspechoch kampaní, najlepších príspevkov podľa počtu kliknutí na „Páči sa mi to“, komentárov a

podobne. Okrem reportov budú k dispozícii aj informácie o nových trendoch a kampaniach, best practice zo

sveta, možnosti zdieľania know-how a vlastných skúseností s ostatnými členmi.

Ľudské zdroje

V rámci implementácie navrhovaných opatrení je dôležitým krokom zvýšenie povedomia hráčov v destinácii

o skutočnosti, že existuje Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj s príslušnými naplánovanými

aktivitami. V rámci predmetnej aktivity je vhodné osvetovými a školiacimi aktivitami podporovať

identifikovaných kľúčových hráčov, relevantných poskytovateľov služieb a výrobcov produktov v napĺňaní

stratégie. Osvetové aktivity by mali byť zamerané na oblasti, ako sú:

marketingová komunikácia,

komunikácia so zákazníkmi,

kvalita služieb a produktov,

využívanie marketingových nástrojov informačných a komunikačných technológií,

využívanie cudzích jazykov v cestovnom ruchu.

Konkrétna metodika a obsah osvetových aktivít závisí od aktuálnych potrieb destinácie, respektíve

od aktuálnych spätných väzieb turistov.

Turistické balíky

Dnešní turisti pri návšteve destinácie vyhľadávajú čoraz viac zážitkové skúsenosti v špecifických tematických

produktoch a službách. Turistické balíkové produkty predstavujú kombináciu minimálne dvoch poskytovateľov

(tovar, služba, atrakcia) ako jeden komplexný celok. Cieľom každého balíka je vytvoriť integrovaný atraktívny

produkt podporujúci zvýšenie pobytových návštev v destinácii.

Z marketingového hľadiska spolupráca medzi predajcami, poskytovateľmi, ako aj samotnými „tour-operátormi“

v podobe tvorby a distribúcie turistických balíkov poskytuje možnosť ďalšieho zviditeľnenia podnikateľov

v destinácii, ako aj ušetrenia marketingových nákladov. Na druhej strane návštevníci destinácie získavajú

z nových tematických balíkov zážitky, ktoré skutočne reflektujú to naj z destinácie.

Nižšie uvedené návrhy sú príkladom postupu pri tvorbe tematických balíkov. Balíky by mali obsahovať nosný

produkt v podobe kľúčovej atrakcie, ktorá vyvoláva prioritný záujem u potenciálneho návštevníka. Podporný

produkt má slúžiť ako doplnok kľúčovej atrakcie, čím zvyšuje pestrosť balíka, respektíve eliminuje jeho

monotónnosť. Sekundárny produkt balíka v podobe ubytovania, stravy a technickej podpory sa má

prispôsobovať podľa charakteru nosného produktu.


186

Tabuľka 101 Prehľad príkladov tematických balíkov

Nosný produkt balíka

Podporný produkt balíka

Sekundárny produkt balíka

Počet osôb / Trvanie

Orientačná cena

Skalolezenie s inštruktorom

Túra cez najatraktívnejšie lokality s odborným sprievodom

Raňajky, ubytovanie, prenájom výstroje

2 / 3 do 150 EUR

Ľadolezenie s inštruktorom

Túra na korčuliach alebo bežkách cez zamrznuté časti Prielomu Hornádu s odborným sprievodom

Raňajky, ubytovanie, prenájom výstroje

2 / 3 do 150 EUR

Návšteva Dobšinskej ľadovej jaskyne, túra s odborným sprievodom v smere juh – sever

Splav Hornádu s inštruktorom Raňajky, ubytovanie v dvoch rôznych zariadeniach, zabezpečenie transportu batožiny, prenájom výstroje

2 / 3 do 180 EUR

Návšteva ZOO, prehliadka kultúrnych pamiatok v meste Spišská Nová Ves s odborným sprievodom

Túra s odborným sprievodom po najatraktívnejších lokalitách národného parku s odborným sprievodom

Raňajky, ubytovanie 2 / 3 do 170 EUR

Trojdňová rybačka (v rámci balíka možnosť konzumácie úlovku) na toku riek Hornád, Hnilec a na Palcmanskej Maši

Túra po najatraktívnejších lokalitách s odborným sprievodom

Bez stravy, nízko štandardné ubytovanie

3 / 3 do 150 EUR

Návšteva tematického festivalu (vstupenka, konzumný lístok, darčekový kôš – vstup do raja, mapa, suvenír, turistická karta)

Túra cez najatraktívnejšie lokality s odborným sprievodom

Raňajky, ubytovanie 2

3

do 150 EUR

Deň rančera (tematický program spojený s každodenným životom na ranči), jazda na koni s odborným sprievodom

Návšteva kúpaliska a wellness zariadenia v meste Spišská Nová Ves

Polpenzia, ubytovanie na ranči

2 / 3 do 170 EUR

Komplexný detský balík na leto (7 dní, plná penzia, ubytovanie, animátorský a vzdelávací program, odborný dozor)

Jazda na koni, detské skalolezenie a podobne

Plná penzia, ubytovanie

10 / 7 do 230 EUR /os.

Dvojdňový skipass Túra na snežniciach s odborným sprievodom, skijöring

Polpenzia, ubytovanie 2 / 3 od 150 EUR

Trojdňová cyklotúra Slovenským rajom

Návšteva kultúrnych pamiatok v meste Spišská Nová Ves (vstupenky), návšteva Dobšinskej ľadovej jaskyne

Raňajky, ubytovanie, prenájom bicyklov, podľa potreby zabezpečenie transportu batožiny

2 / 3 do 150 EUR

Zdroj: vlastné spracovanie Poznámka: Presná cenová kalkulácia závisí od vzájomnej dohody medzi dotknutými poskytovateľmi.

187

14.3. Zdroje financovania

Marketingová komunikácia destinácie Slovenský raj doposiaľ nebola zastrešená systémom financovania

s participáciou členských príspevkov. Z tohto hľadiska tvorba záväzného rozpočtu pre marketingovú stratégiu

predstavuje riziko pre reálne napĺňanie strategických cieľov. Súčasťou návrhov zdrojov financovania je

identifikácia potenciálnych zdrojov a ich predpokladané zadelenie medzi aktivity navrhovaného Akčného plánu.

Prvotné kroky v oblasti marketingovej komunikácie, propagácie sú čiastočne zabezpečené realizovaným

projektom „Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít na území Mikroregiónu

Slovenský raj“ spolufinancovaným z prostriedkov Európskej únie a taktiež projektom „Slovenský raj – Klaster

cestovného ruchu NP Slovenský raj a TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa“ spolufinancovaným z prostriedkov

Švajčiarskeho finančného mechanizmu (so spolufinancovaním aj z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky v oboch prípadoch).

Pre realizáciu aktivít marketingovej stratégie nie je k dispozícii oficiálne vyčlenený rozpočet, z ktorého je možné

operatívne alebo systematicky čerpať. Nakoľko pravidelná údržba aktív destinácie vyžaduje značné zdroje, dá sa

predpokladať, že v prípade budúceho vyčlenenia financií pre marketing bude alokácia disponibilných zdrojov

značne limitovaná.

Napriek tomu, že komplex aktivít stratégie bol zameraný na hľadanie nákladovo-efektívnych riešení

s orientáciou na inovatívne, mäkké riešenia, základným predpokladom implementácie stratégie je personálne

zabezpečenie uvedené v predošlej časti predmetnej stratégie. Rozpočet pre implementáciu marketingovej

stratégie by mal pokryť prinajmenšom náklady na marketingového manažéra.

Vzhľadom na uvedené predpoklady v počiatočných fázach bude potrebné sa zamerať na nízkorozpočtové

aktivity s vysoko pozitívnym globálnym efektom (zjednotenie systémov a značky, nástroje e-marketingu,

marketing obsahu, a guerilla marketing, on-line a virálne kampane).

Zapojenie súkromného sektora do systému financovania marketingových aktivít je nevyhnuté, nakoľko

podnikateľské subjekty priamo profitujú z výsledkov. Zapojenie podnikateľského spektra je vhodné naštartovať

dobrovoľníckym programom pre firmy prostredníctvom CSR aktivít. V rámci operatívnych úloh je potrebné

počítať aj so zapojením dobrovoľníkov. Významnú úlohu budú zohrávať akvizícia finančných zdrojov verejno-

súkromnými partnerstvami.

Pre finančne náročnejšie marketingové aktivity budú potrebné partnerské aktivity všetkých kľúčových hráčov.

Z dlhodobého hľadiska je vhodné uvažovať o biznis pláne destinácie Slovenský raj. Jednou z podstatných úloh

marketingového manažéra alebo externého subjektu bude hľadanie silných komerčných partnerov, biznis

modelov pre marketingové aktivity, ako aj možností financovania aktivít prostredníctvom dotačných zdrojov.

Grantové zdroje zo štrukturálnych fondov

Nižšie uvedené prioritné oblasti predmetných grantových schém majú informovať o globálnych možnostiach

spolufinancovania rozvoja destinácie Slovenský raj. Vzhľadom na prechodný rok medzi programovacími

obdobiami 2007 – 2013 a 2014 – 2020 je potrebné upozorniť, že indikatívne alokácie uvedených programov nie

sú oficiálne schválené a nie je ich možno hodnoverne interpretovať. Z tohto dôvodu uvedené programy majú

slúžiť len ako príklady potenciálnej inšpirácie.

Integrovaný regionálny operačný program (IROP) 2014 – 2020

Globálnym cieľom IROP je aktívna podpora zvýšenia kvality života a zabezpečenie udržateľného poskytovania verejných služieb s dopadom na vyvážený územný rozvoj, hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť regiónov, miest a obcí. V aktuálnom období je možné vychádzať z konceptov pripravovanej schémy financovania

188

prioritných ôs IROP. Predmetné opisy IROP boli citované z verejne dostupného pracovného materiálu. (Zdroj: Návrh strategického dokumentu – program rozvoja vidieka 2014 – 2020, marec 2014)

Prioritná os č. 2: Ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším verejným službám

Investičná priorita č. 2.1: Investície do zdravotníckej a sociálnej infraštruktúry, ktoré prispievajú k

celoštátnemu, regionálnemu a miestnemu rozvoju, znižujú nerovnosť z hľadiska zdravotného

postavenia, podporujú sociálne začleňovanie prostredníctvom lepšieho prístupu k sociálnym,

kultúrnym a rekreačným službám a prechod z inštitucionálnych služieb na komunitné.

Prioritná os č. 3: Konkurencieschopné a atraktívne regióny pre podnikanie a zamestnanosť

Investičná priorita č. 3.1: Podpora rastu priaznivého pre zamestnanosť, a to rozvíjaním

vnútorného potenciálu ako súčasti územnej stratégie pre konkrétne oblasti vrátane konverzie

upadajúcich priemyselných regiónov a posilnenia prístupnosti a rozvoja špecifických prírodných

a kultúrnych zdrojov.

Prioritná os č. 5: Miestny rozvoj vedený komunitou

Investičná priorita č. 5.1: Záväzné investície v rámci stratégií miestneho rozvoja vedeného

komunitou.

Program rozvoja vidieka 2014 – 2020

Rozvoj vidieka bude podporovaný Európskou úniou aj v rokoch 2014 až 2020. Nakoľko rok 2014 predstavuje prechodný rok a finálna podoba programu je stále spracúvaná, nižšie uvedené podkapitoly majú za cieľ informovať o prioritných oblastiach podpory v budúcich rokoch. Predmetné opisy prioritných oblastí programu boli citované z verejne dostupného pracovného materiálu. (Zdroj: Návrh strategického dokumentu – program rozvoja vidieka 2014 – 2020, marec 2014) PRIORITA 1: Prenos poznatkov a inovácie

1A Podpora inovácie, spolupráce a rozvoja vedomostnej základne vo vidieckych oblastiach

1B Posilnenie prepojenia poľnohospodárstva, výroby potravín a lesného hospodárstva

s výskumom a inováciou, a to aj na účely zlepšenia environmentálneho riadenia a výkonu

1C Podpora celoživotného vzdelávania a odborného vzdelávania v odvetviach poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva

PRIORITA 2: Posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a konkurencieschopnosti všetkých

druhov poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch a presadzovanie inovačných poľnohospodárskych technológií

a udržateľného obhospodarovania lesov

2A Zlepšenie ekonomického výkonu všetkých poľnohospodárskych podnikov a uľahčenie

reštrukturalizácie a modernizácie poľnohospodárskych podnikov najmä za účelom zvýšenia ich

účasti na trhu a zvýšenia poľnohospodárskej diverzifikácie

2B Uľahčenie vstupu poľnohospodárov s primeranými zručnosťami do odvetvia

poľnohospodárstva a najmä generačnej výmeny

2C Zlepšenie hospodárskeho výkonu lesných podnikov

PRIORITA 3: Podpora organizácie potravinového reťazca vrátane spracovania poľnohospodárskych výrobkoch a

ich uvádzania na trh, dobrých životných podmienok zvierat a riadenia rizík v poľnohospodárstve

3A Zvýšenie konkurencieschopnosti prvovýrobcov prostredníctvom ich lepšej integrácie do

poľnohospodársko-potravinového reťazca pomocou systémov kvality, pridávania hodnoty

poľnohospodárskym produktom, propagácie na miestnych trhoch a v krátkych dodávateľských

reťazcoch, skupín a organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií

189

3B Podpora riadenia rizika poľnohospodárskych podnikov a ich predchádzania

PRIORITA 4: Obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným

hospodárstvom

4A Obnova, zachovanie a zvýšenie biologickej diverzity vrátane na územiach sústavy Natura 2000

a v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a v poľnohospodárskej činnosti

s vysokou prírodnou hodnotou a obnova, zachovanie ako aj zlepšenie stavu krajinných oblastí

Európy

4B Zlepšenie vodného hospodárstva vrátane riadenia používania hnojív a pesticídov

4C Predchádzanie erózii pôdy a zlepšenie jej obhospodarovania

PRIORITA 6: Podpora sociálneho začleňovania, zmierňovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych

oblastiach

6A Uľahčenie diverzifikácie, zakladania a rozvoja malých podnikov, ako aj vytvárania pracovných

miest

6B Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach

6C Rozšírenie prístupnosti, využívania a kvality informačných a komunikačných technológií (IKT) vo

vidieckych oblastiach

Environmentálny fond

Environmentálny fond každoročne otvára relevantné výzvy dotačných schém v nižšie uvedených oblastiach:

Ochrana a využívanie vôd,

Rozvoj odpadového hospodárstva,

Ochrana prírody a krajiny,

Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia,

Prieskum, výskum a vývoj zameraný na zisťovanie a zlepšenie stavu životného prostredia,

Zelená investičná schéma.

Iné zdroje, granty a dotácie

Ako možné zdroje spolufinancovania rozvoja destinácie Slovenský raj sú uvedené nasledovné citácie

z verejných portálov tematických programov jednotlivých relevantných organizácií:

Nadácia SPP oblasti podpory

Vzdelávanie. Nadácia SPP vytvára partnerstvá s organizáciami, ktorých ciele a výstupy prispievajú

k naplneniu cieľov Nadácie. Navyše partnerské projekty majú spoločnú črtu, svojím zameraním sú

inovatívne, majú celoslovenskú pôsobnosť, prípadne modelový charakter vo svojom regióne

a prinášajú konkrétne výsledky a zmenu v kvalite života ľudí.

Kultúra. V rámci programu sú podporované rôzne aktivity a podujatia, ktoré vychádzajú

z miestnych tradícií ako napríklad voľnočasové kultúrne aktivity, pravidelné podujatia v obciach

spojené so zvykmi, históriou a tradíciami. Taktiež zdokumentovanie miestnych tradícií a zvykov

v podobe publikácie alebo iné kultúrne aktivity propagujúce tradičné miestne špecifiká atraktívnou

(inovatívnou) formou.

Ochrana zdravia. Oblasť podpory je zameraná najmä na projekty inovatívne, ktoré majú

celoslovenskú pôsobnosť a prinášajú konkrétne výsledky a zmenu v kvalite života ľudí. Okrem

príspevkov na kúpu medicínskych prístrojov a projektov zameraných na skvalitnenie prostredia

pacientov sú v oblasti Ochrana zdravia podporované aj športové projekty.

190

Dobrovoľníctvo. Cieľom Zamestnaneckého grantového programu Nadácie SPP je umožniť

záujemcom z radov zamestnancov spoločností hlavnej skupiny SPP sprostredkovať pomoc tam,

kde si myslia, že je potrebná a kde bude najmä ich osobnou zásluhou dobre využitá.

Regionálny rozvoj. Partnerský program Nadácie SPP a SPP s názvom SPPoločne je zameraný

na podporu projektov z oblasti regionálneho a komunitného rozvoja, zameraných na rozvoj

miestnych komunít, vo všetkých regiónoch Slovenska, s cieľom zlepšiť ich kvalitu života.

Podpora znevýhodnených. Prispieva k skvalitneniu starostlivosti o ľudí s postihnutím, ľudí

v nepriaznivej sociálnej situácii, a preto podporuje aktivity zamerané na zlepšenie podmienok

života jednotlivcov so zmyslovým, zdravotným postihnutím alebo dlhodobo chorých. V programe

Opora sú podporované projekty, ktoré vychádzajú z aktuálnych potrieb ľudí, ktorí sú

znevýhodnení, podporujú ich spoluúčasť na zmenách, ktoré majú smerovať k zvýšeniu kvality ich

života a aktivizácii ich potenciálu. Program O krok vpred je zameraný na podporu jednotlivcov

s postihnutím a rodín s postihnutými deťmi.

Nadácia EKOPOLIS – programy podpory

Blokový grant ŠFM pre MVO. Blokový grant pre MVO je grantovou schémou na podporu

slovenských MVO a posilnenie ich účasti na riešení spoločenských potrieb prostredníctvom

takzvaných Malých projektov v dvoch oblastiach:

- implementácia projektov v oblasti sociálnych služieb má za cieľ prispieť k zvýšeniu dostupnosti

a zlepšeniu úrovne sociálnych služieb a ku zvýšeniu sociálnej súdržnosti,

- implementácia environmentálnych projektov má za cieľ prispieť k ochrane životného

prostredia, väčšej informovanosti o environmentálnych témach a k napĺňaniu princípov trvalo

udržateľného rozvoja.

Greenways. Plánovanie a budovanie trás pre aktívny spôsob života a nemotorovú dopravu

v spolupráci viacerých miestnych partnerov.

Pohoda za mestom. Podpora komunitného života na obnovených, upravených a oživených

rekreačných priestoroch a ich častí v zázemí väčších miest (s počtom obyvateľov nad 25 000).

Cieľom je ponúknuť bezpečné, zdravé a príjemné miesta na trávenie voľného času a šport pre

rôzne skupiny užívateľov, vytvárať priestor pre ich stretnutia a sociálne kontakty, pozitívne vplývať

na kvalitu urbanizovaného prostredia tak, aby zároveň nebola znížená prírodná hodnota

rekreačného zázemia mesta. Cieľom programu je tiež vytváranie partnerstiev samospráv

a obyvateľov miest tak, aby mohla byť v budúcnosti zabezpečená starostlivosť o rekreačné zázemie

a v spolupráci boli realizované prípadné ďalšie aktivity v prospech mesta a jeho obyvateľov.

O2 Think Big

Základnou črtou programu je účasť mladých ľudí na príprave, plánovaní a realizácii projektov ktoré prispejú

k zlepšeniu spolupatričnosti medzi mladými navzájom, ako aj medzigeneračných vzťahov a vzťahov medzi

mladými a školou, úradmi a širšou komunitou.

Cieľmi programu preto sú:

posilňovať účasť mladých ľudí na spoločenskom dianí;

posilniť pozíciu mladých ľudí v komunitách;

pomôcť mladým ľuďom získať nové zručnosti a skúsenosti;

zvyšovať ambície a sebadôveru mladých ľudí.

Zelené oázy

Program podporuje trvalú starostlivosť o environmentálne hodnotné miestne lokality, ktoré slúžia širokej

verejnosti, podporujú ochranu prírody a trvalú udržateľnosť. Dôležitým cieľom programu je podpora spolupráce

191

a partnerstiev na lokálnej úrovni. Cieľom programu je zlepšovanie životného prostredia výsadbou drevín alebo

starostlivosťou o verejnú zeleň. Podporované sú aktivity:

výsadba, údržba a obnova zelene na verejných priestranstvách (parky, sady, školské areály a pod.),

vertikálne zazeleňovanie, ktoré napomáha zvyšovaniu estetickej hodnoty územia (napríklad

budov, plotov, pilierov, mostov, zastávok MHD, atď.),

záchrana a ošetrenie vzácnych stromov,

starostlivosť o spoločensky hodnotnú zeleň.

Nestlé pre vodu v krajine

Cieľom programu je zvýšiť účasť miestnych komunít na starostlivosti o vodné zdroje a prvky a podporiť šetrné

hospodárenie s vodou v krajine aj v budovách. Cieľom je podporovať prírode blízke postupy a zelené udržateľné

opatrenia.

Programy spravované Karpatskou nadáciou

Tu žijeme a pomáhame. Grantový program Karpatskej nadácie a spoločnosti Lear Corporation

Seating Slovakia, s. r. o. Program podporuje nápady, ktoré pomôžu dobrej veci v regióne zamerané

na vzdelávanie, ochranu životného prostredia, podporu zdravia, dobrovoľníctvo a aktivity v

omunite. Cieľom programu je:

- Podporiť aktivity pre lepší život ľudí na východnom Slovensku.

- Motivovať ľudí k dobrovoľníctvu.

- Vytvoriť príležitosť pre zamestnancov LEAR realizovať svoje kreatívne a inovatívne nápady.

„T“ for all, all for „T“. Program podporuje projekty miestnych skupín alebo organizácií z

východného Slovenska s aktívnym zapojením zamestnancov T-Systems Slovakia. Podmienkou

programu je, aby boli zamestnancami spoločnosti na plný úväzok minimálne 6 mesiacov a aby sa už

minimálne 12 mesiacov angažovali v práci žiadateľa – organizácie predkladajúcej projekt. Ciele

programu:

- Vytvoriť príležitosť pre zamestnancov T-Systems Slovakia realizovať svoje kreatívne a inovatívne

nápady pre zlepšenie života tam, kde žijú.

- Podpora zamestnancov a ich dobrovoľníckej angažovanosti s cieľom vyzdvihnúť úzke prepojenie

kariéry a pracovného života s mimopracovnou činnosťou.

- Prispieť k rozvoju komunít na východnom Slovensku prostredníctvom vzdelania, ochrany

životného prostredia a rozvoja voľnočasových aktivít.

Spoločne pre región. Grantový program Karpatskej nadácie a spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o.

Program je otvorený pre projekty pripravené miestnymi skupinami v širokých miestnych

partnerstvách z komunít východného Slovenska. Účasť zamestnancov spoločnosti USSK alebo jej

dcérskych spoločností v projektoch je žiaduca, nakoľko sa predpokladá, že môže priniesť ich väčšie

zapojenie do svojpomocných aktivít a podporiť ich vzťah ku vlastným komunitám a regiónu. Ciele

programu:

- Podporiť komunity, obce, sídliská a mestské časti pri svojpomocnom riešení miestnych

problémov s využitím vlastných ľudských, materiálnych, finančných zdrojov.

- Motivovať k dlhodobej spolupráci a partnerstvám medzi rôznymi organizáciami na komunitnej

úrovni.

- Stimulovať inovatívne riešenia problémov, ktoré poslúžia iným ako dobré príklady.

- Podpora miestnych komunitných iniciatív, na ktorých sa aktívne zúčastňujú zamestnanci USSK a

jej dcérskych spoločností.

Fond Karpatskej vandrovky. Združuje dary od účastníkov každoročného darcovského pochodu

Karpatská vandrovka. Poslaním fondu je podpora komunitných projektov a aktivít, ktoré zlepšujú

192

život v mestách alebo na vidieku vo východoslovenskom regióne. Podporuje kreatívne, praktické a

finančne nenáročné projekty, ktoré sú prístupné širokej verejnosti.

Partnerské aktivity

Mikroregión Slovenský raj (alebo ním poverený marketingový manažér/subjekt) ako správca destinácie

Slovenský raj v budúcich rokoch bude musieť hľadať ďalších strategických partnerov medzi najsilnejšími

komerčnými subjektmi pôsobiacimi na Slovensku. Subjekty s tendenciou podieľať sa na podpore destinácie

prostredníctvom spoločných marketingových kampaní alebo poskytnúť podporu v inej forme môžu priniesť

destinácii z dlhodobého hľadiska strategické marketingové partnerstvá. Ako príklad komerčnej spolupráce

uvádzame:

Slovenský RAJO raj

Partnerská sponzorská kampaň (slovenský produkt podporuje slovenskú destináciu) prostredníctvom

vytvorenia reklamných tematických spotov alebo virálnych spotov propagujúcich zážitok z destinácie a pôžitku

z produktu formou „podprahovej“ reklamy.

Model spolupráce:

Destinácia zabezpečí zázemie pre spracovateľov/tvorcov spotov (ubytovanie, strava, podpora

v teréne a iné);

Komerčný partner zabezpečí financovanie natáčania z vlastných zdrojov vyčlenených na marketing

produktu spoločnosti;

Možnosť zapojenia ďalších lokálnych komerčných subjektov s finančnou alebo bartrovou účasťou.

Partnerské aktivity s komerčnou sférou nie sú limitované len na propagačné kampane prostredníctvom videí.

Vo vyspelých krajinách (aj na Slovensku) silné komerčné spoločnosti vypomáhajú finančne vo verejnom záujme

aj za protihodnotu vlastného reklamného priestoru v teréne. V rámci marketingovej podpory destinácie

Slovenský raj má potenciál získať partnerov napríklad aj na opravu verejných zariadení (aj technických

zabezpečovacích zariadení). Na oplátku destinácia vytvorí podprahovú reklamu cez svoje vlastné komunikačné

nástroje (limitované v teréne) prostredníctvom verejného uznania.

Vlastné zdroje

Základné ľudské zdroje

Destinácia Slovenský raj disponuje vlastnými aktívami v podobe vlastných ľudských zdrojov. Jedná sa

o pracovníkov v zamestnaneckom vzťahu (Mikroregión Slovenský raj, obce, turistické informačné centrá,

oblastné organizácie cestovného ruchu, Správa Národného parku Slovenský raj, Horská záchranná služba)

s úlohou podieľať sa na správe a rozvoji destinácie. Je potrebné, aby tieto pracovné kapacity v budúcnosti boli

na základe zamerania ich bežných pracovných úloh zapojené do parciálnych úloh marketingovej stratégie čo

najefektívnejšie.

Vlastná činnosť, komerčné modely

Mikroregión Slovenský raj ako správca destinácie má potenciál generovať nové zdroje aj vlastnou činnosťou

prostredníctvom vytvárania vlastných komerčných modelov. V rámci prioritných oblastí marketingovej stratégie

individuálne výstupy aktivít relevantných opatrení môžu v budúcnosti fungovať ako spoplatnené podporné

nástroje (produkty a služby) generujúce pridanú hodnotu pre návštevníka destinácie. Príklady podporných

marketingových nástrojov s potenciálom komerčných modelov generujúcich zdroje nad rámec bežných

príjmov:

Spoplatnené Wi-Fi hot spoty za symbolické ceny v parku (napríklad 0,50,- EUR za hodinu

pripojenia),

193

Elektronické turistické karty s pridanou hodnotou (okrem klasických výhod, napríklad bezplatné

neobmedzené pripojenie na internet prostredníctvom Wi-Fi),

Viacjazyčný GPS audio sprievodca,

V.I.P. e-marketingová podpora prostredníctvom značky pre lokálnych poskytovateľov služieb.

Dobrovoľnícke aktivity

Prínosy dobrovoľníctva na Slovensku a v cestovnom ruchu obzvlášť neboli doposiaľ využité do maximálnej

miery. V rámci napĺňania marketingovej stratégie je potrebná intenzívna komunikácia s lokálnymi

dobrovoľníckymi komunitami (lokál patrioti) a hľadanie možností ich reálneho zapojenia do tvorby obrazu

a povedomia destinácie v rámci napĺňania cieľov marketingovej stratégie.

Tabuľka 102 Predpokladané zdroje financovania aktivít

Špecifický cieľ 1: Zvýšiť viditeľnosť ponuky destinácie


1.1.1 Nastaviť jednotnosť webstránok Vlastné

1.1.2 Jednotne označiť navigačné body Vlastné, PPP

1.1.3 Využívať jednotné slogany pre propagáciu destinácie Vlastné


1.2.1 Modifikovať webstránku pre mobilné zariadenia Vlastné

1.2.2 Vytvoriť profily na sociálnych sieťach a definovať identifikačné značky Vlastné

1.2.3 Vytvoriť systém pre aktívnu tvorbu obsahu užívateľmi turistami Vlastné

1.2.4 Vytvoriť systém distribúcie noviniek destinácie formou e-mailov newsletter Vlastné

1.2.5 Zapojiť destináciu do propagácie na svetových turistických portáloch Vlastné


1.3.1 Vytvoriť prvky trvalej outdoorovej reklamy Vlastné, PPP

1.3.2 Vytvoriť moderné propagačné kampane Vlastné, PPP


Vlastné, PPP


1.4.1 Vytvoriť programy pre dobrovoľníkov a turistov Kombinácia

1.4.2 Vytvoriť kampaň „Zlepši s nami Slovenský raj“ Kombinácia

1.4.3 Vytvoriť programy podpory využívania lokálnych potravín a produktov Kombinácia

Špecifický cieľ 2: Zlepšiť ponuku destinácie a jej dostupnosť


2.1.1 Vytvoriť zážitkové ponuky pre vybrané trhové segmenty Kombinácia

2.1.2 Vytvoriť všeobecné záujmové zážitky Kombinácia

2.1.3 Vytvoriť nové kultúrne, spoločenské a športové podujatia Kombinácia

2.1.4 Rozšíriť ponuku o nové segmenty podľa segmentácie stratégie SACR 2014 – 2020 Kombinácia



Kombinácia

2.2.2 Zlepšiť informovanosť a povedomie poskytovateľov produktov a služieb v destinácii

Vlastné

2.2.3 Zaviesť Wi-Fi hot spots Kombinácia

2.2.4 Inovovať produkty a služby pomocou moderných technológií Kombinácia


194

2.3.1 Zlepšiť cestovné poriadky verejnej dopravy PPP

2.3.2 Vybudovať systém podpory navigácie v destinácii s využitím moderných nástrojov Kombinácia

Špecifický cieľ 3: Zlepšiť možnosti nákupu produktov a služieb destinácie


3.1.1 Rozšíriť flexibilnosť rezervačného systému Vlastné, PPP

3.1.2 Doplniť on-line individuálneho tvorcu itinerárov Vlastné, PPP

3.1.3 Rozšíriť platobné možnosti Vlastné, PPP


3.2.1 Vytvoriť systém založený na turistických kartách a produktových balíkoch Komerčný model

3.2.2 Rozšíriť funkcie turistických kariet Komerčný model


14.4. Plán monitorovania a vyhodnocovania

Monitorovanie a vyhodnocovanie implementácie Marketingovej stratégie destinácie Slovenský raj bude

realizované pravidelne raz ročne. Evaluácia úspešnosti stratégie bude sledovaná prostredníctvom bežne

dostupných verejných informácií (informácie Štatistického úradu SR), ako aj na základe interných prieskumov

a hodnotení.

Indikátory naplnenia cieľov marketingovej stratégie

Hlavnými indikátormi naplnenia výstupových ukazovateľov sú vytvorené a realizované prvky v zmysle

navrhovaného Akčného plánu.

Výsledkové ukazovatele:

Počet zapojených subjektov súkromného sektora do spoločného marketingu destinácie: 50.

Počet návštevníkov internetových stránok destinácie: 100 000 ročne.

Počet užívateľov profilov sociálnych sietí: 10 000 (6 000 nových v prípade použitia existujúceho

profilu).

Počet zákazníkov – turistov v destinačnom CRM: 2 500.

Počet poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu na medzinárodných portáloch turistickej ponuky:

100.

Počet článkov o Slovenskom raji v domácich a zahraničných médiách: 20 ročne.

Dopadové ukazovatele:

Počet turistov prichádzajúcich do destinácie v zmysle oficiálnych ubytovacích štatistík: minimálne

70 000 ročne.

Priemerná doba trvania pobytu turistov v zmysle oficiálnych ubytovacích štatistík: 3 prenocovania.

195

14.5. Časový harmonogram marketingovej stratégie

Tabuľka 103 Časový harmonogram Marketingovej stratégie destinácie Slovenský raj

Opatrenie 2015 2015 2016 2016 2017 2017 2018 2018 2019 2019 2020 2020

Opatrenie 1.1 Zjednotiť systém propagácie A1.1.1 A1.1.3

A1.1.2 A1.1.2 A1.1.2

Opatrenie 1.2 Inovovať propagáciu prostredníctvom internetových nástrojov

A1.2.1 A1.2.2 A1.2.3

A1.2.4 A1.2.5

Opatrenie 1.3 Zlepšiť prvky klasickej a vonkajšej propagácie

A1.3.2 A1.3.1 A1.3.2 A1.3.3

A1.3.1 A1.3.2 A1.3.3

A1.3.1 A1.3.3

A1.3.1 A1.3.3

A1.3.1 A1.3.3

A1.3.1 A1.3.3

Opatrenie 1.4 Vytvoriť programy pre podporu PR A1.4.1 A1.4.3

A 1.4.2 A1.4.3

Opatrenie 2.1 Rozšíriť ponuku aktivít a možností trávenia voľného času

A2.1.1 A2.1.2 A2.1.3

A2.1.1 A2.1.2 A2.1.3

A2.1.1 A2.1.2 A2.1.3

A2.1.1 A2.1.2 A2.1.3

A2.1.1 A2.1.2 A2.1.3

A2.1.1 A2.1.2 A2.1.3

A2.1.1 A2.1.2 A2.1.3

A2.1.1 A2.1.2 A2.1.3

A2.1.1 A2.1.2 A2.1.3

A2.1.1 A2.1.2 A2.1.3

A2.1.4 A 2.1.4

Opatrenie 2.2 Zvýšiť kvalitu súčasnej ponuky A2.2.1 A2.2.2

A2.2.1 A2.2.2

A2.2.1 A2.2.2

A2.2.3 A2.2.4

A2.2.3 A2.2.4

A2.2.3 A2.2.4

A2.2.3 A2.2.4

Opatrenie 2.3 Zlepšiť dostupnosť destinácie A2.3.2 A2.3.2 A2.3.2 A2.3.2 A2.3.1

A2.3.1

A2.3.1

A2.3.1

A2.3.1

A2.3.1

Opatrenie 3.1 Rozvinúť komplexný destinačný rezervačný systém

A3.1.1 A3.1.2 A3.1.3

A3.1.3 A3.1.3

Opatrenie 3.2 Vytvoriť elektronické turistické karty A3.2.1 A3.2.1 A3.2.1 A3.2.2 A3.2.2 A3.2.2

Poznámka:

Aktivity, ktorých realizácia musí byť načatá v prvých dvoch rokoch implementácie marketingovej stratégie – návrh Akčného plánu pre roky 2015 – 2016 Aktivity, ktorých realizácia nie je viazaná k navrhovanému Akčnému plánu pre roky 2015 – 2016

196

14.6. Rozpočet návrhu Akčného plánu pre roky 2015 – 2016

Finančná náročnosť realizácie marketingových aktivít bude v prvom rade závisieť od zvolenia spôsobu kapacit-

ného zabezpečenia koordinácie marketingových aktivít a počtu predsavzatých a reálne realizovaných aktivít.

Poznámka: MM* – práca marketingového manažéra/marketingového tímu

Tabuľka 104 Rozpočet návrhu Akčného plánu pre roky 2015 – 2016

Aktivita Položka Náklady Poznámka Zdroj Zastrešenie implementácie akčného plánu marketingovej stratégia

Náklady na tím marketingových manažérov

MM* Presná kalkulácia nákladov závisí od počtu členov marketingového tímu a potrebných externých nástrojov na výkon ich práce.

Vlastné

1.1.1 Nastaviť jednotnosť webstránok

Vzájomná písomná dohoda MM* Komunikácia s jednotlivými administrátormi relevantných web stránok o možnostiach vizuálneho prepojenia dotknutých redakčných systémov. Komunikovanie vzájomnej dohody o záväznej obojstrannej spolupráci s dosiahnutím písomnej dohody.

Vlastné

Nastaviť jednotnosť webstránok

Vytvorenie jednotných prepojovacích šablón

200,00 Vytvorenie vizuálne jednotne ladených html šablón so značkou destinácie Slovenský raj použiteľných v dotknutých redakčných systémoch. Vytvorenie manuálu implementácie prepojovacích šablón.

Vlastné

Nastaviť jednotnosť webstránok

Implementácia jednotných prepojovacích šablón

MM*, Admini-strátor

V prípade, že jednotliví administrátori nebudú schopní funkčne vložiť prepojovacie šablóny do štruktúr portálov, bude potrebné využiť služby tvorcu šablón.

Vlastné

1.1.2 Jednotne označiť navigačné body

Jednotné označenie turistických informačných centier

560,00 Výroba 8-mich nástenných informačných tabúľ so značkou destinácie Slovenský raj (odkazujúcou na portál www.slovenskyraj.eu). Parametre - Materiál vhodný na použitie v exteriéri (syntetická plachta alebo plast, rozmery A2, farebnosť podľa dizajn manuálu značky).

Vlastné, partnerské, IROP – PO3

Jednotne označiť navigačné body

Jednotné označenie autobusových zastávok

6 400,00 Výroba 80 nástenných informačných tabúľ so značkou destinácie Slovenský raj (odkazujúcou na portál www.slovenskyraj.eu). Parametre - Materiál vhodný na použitie v exteriéri (syntetická plachta alebo plast, rozmery A2, farebnosť podľa dizajn manuálu značky).



Jednotné označenie vlakových staníc

800,00 Výroba 10-tich nástenných informačných tabúľ so značkou destinácie Slovenský raj (odkazu-júcou na portál www.slovenskyraj.eu). Para-metre - Materiál vhodný na použitie v exteriéri (syntetická plachta alebo plast, rozmery A2, farebnosť podľa dizajn manuálu značky).



Jednotné označenie parkovísk

1 440,00 Vytvorenie 10 stojanových (pevné spojenie so zemou) drevených informačných tabúľ so značkou destinácie Slovenský raj (odkazujúcou na portál www.slovenskyraj.eu). Parametre - Drevený stojan s výškou nad zemou 150 cm (ukotvenie 50 cm) s nosným rámom o veľkosti A2. Materiál vhodný na použitie v exteriéri (syntetická plachta alebo plast, rozmery A2, farebnosť podľa dizajn manuálu značky).

Vlastné, partnerské, IROP


Jednotné označenie vstupných brán - alternatíva A

MM* Položka riešená v rámci projektu Slovenský raj – Klaster cestovného ruchu Slovenský raj a TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa.

Vlastné

197

Jednotné označenie vstupných brán - alternatíva B

560,00 V prípade neuznania označenia vstupných brán značkou destinácie Slovenský raj ako oprávneného nákladu - Výroba 7 nástenných informačných tabúľ so značkou destinácie Slovenský raj (odkazujúcou na portál www.slovenskyraj.eu). Parametre - Materiál vhodný na použitie v exteriéri (syntetická plachta alebo plast, rozmery A2, farebnosť podľa dizajn manuálu značky).



Jednotné označenie návestí, smerovníkov a orientačných tabúľ

MM* Položka je relevantná z dlhodobého hľadiska - inventarizácia všetkých návestí, smerovníkov a orientačných tabúľ, vytvorenie konceptu spolupráce zameranej na implementáciu postupného systému jednotného označenia predmetných objektov z ich správcami, resp. majiteľmi.


1.1.3 Využívať jednotné slogany pre propagáciu destinácie

Využívanie jedného tematického sloganu všetkými zapojenými kľúčovými hráčmi destinácie

MM* Hľadanie vhodného tematického sloganu, s ktorým budú stotožnení podľa možností všetci kľúčoví hráči. Úlohou MM* bude koordinácia komunikácie v rámci procesov aktivity.

Vlastné

1.2.1 Modifikovať webstránku pre mobilné zariadenia

Vytvorenie mobilnej platformy

1 500,00 Transformácia platformy portálu www.slovenskyraj.eu na integrovanú platformu pre mobilné zariadenia - výroba, funkčné prepojenie, testovanie, odovzdanie správcovi. (Položka riešená v rámci projektu Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít na území Mikroregiónu Slovenský raj.)


1.2.2 Vytvoriť profily na sociálnych sieťach a definovať identifikačné značky

Tvorba systému komunikácie ponuky destinácie Slovenský raj prostredníctvom sociálnych sietí a portálu destinácie

MM Popis viď v akčnom pláne Vlastné

1.2.3 Vytvoriť systém pre aktívnu tvorbu obsahu užívateľmi – turistami

Tvorba systému masovej komunikácie ponuky destinácie Slovenský raj prostredníctvom aktívneho užívateľského obsahu


1.2.4 Vytvorenie systému distribúcie noviniek destinácie formou e-mailov – newsletter

Vytvorenie šablón, pravidelná tvorba obsahu na základe komunikácie s kľúčovými hráčmi, manažment pravidelného rozosielania, hľadanie biznis modelov


1.2.5 Zapojiť destináciu do propa-gácie na svetových turistických portáloch

Systematické zapojenie Slovenského raja do globál-nej komunikácie ponuky destinácie na internete


1.3.1 Vytvoriť prvky trvalej outdoorovej reklamy

Overenie najvhodnejších záchytných bodov

MM Z hľadiska intenzity dopravy (okolie obce Spišský Štvrtok, mesto Rožňava, križovatka Pusté pole, obec Hranovnica, okolie mesta Spišská Nová Ves).

Vlastné

Vytvoriť prvky trvalej outdoorovej reklamy

Hľadanie riešení spolufinancovania prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev

MM Komunikácia možností partnerskej propagácie s kľúčovými hráčmi.

Vlastné

Vytvoriť prvky trvalej outdoorovej reklamy

Výroba trvalých outdoorových banerov

5 000,00 Euroformát 510x240 cm, pevné spojenie so zemou, materiál vhodný do exteriéru, vizuál grafiky podľa dizajn manuálu značky, grafické zapojenie spolufinancujúcich partnerov.


198

1.3.2 Vytvoriť moderné propagačné kampane

Inštalácia „kúskov raja“ 1 400,00 14 jednoduchých prírodných inštalácií a kresieb v mestách blízkeho aj širšieho okolia.


Vytvoriť moderné propagačné kampane

Inštalácia „jednoduchých replík turistických rebríkov“

1 400,00 Umiestnenie na verejných miestach s odkazom na reálne unikátne rebríky v Slovenskom raji. Veľkosť cca 1:3 originálu.



Výstavy prvkov vytvorených užívateľmi, turistami počas ich pobytu, resp. výletu

MM Partnerská spolupráca s obcami (poskytne priestor na realizáciu).



Video prezentácia v podobe prechádzky Slovenským rajom natočenej na kameru z pohľadu prvej osoby

1 250,00 5 videospotov (dĺžka 30 - 60 sekúnd, hudobný sprievod, tematický zostrih, záznam vyhotovený FPV kamerou).



Spracovaná video/foto prezentácia výsledkov prezentovanej kampane „guerilla marketingu“

MM Prezentácia video a foto príspevkov prostredníctvom vlastných a partnerských informačných kanálov (webstránky, sociálne siete, klasické média).



Partnerské kampane s partnermi zo súkromného sektora

MM Angažovanie umelcov pochádzajúcich z regiónu, spolupráca s inštitúciami a organizáciami v oblasti kultúry a umenia.

vlastné, partnerské


Interaktívna prezentácia prechodu Slovenským rajom (spojenie cyklistického trenažéra s premietaním cesty na plátne)

5 000,00 Výroba interaktívnej prezentácie s dodávkou techniky.


Vytvoriť a realizovať modernú prezentáciu prostredníctvom veľtrhov a výstav cestovného ruchu

Priestorová premietaná panoráma vybraného unikátneho miesta v destinácii

5 000,00 Výroba priestorovej panorámy s dodávkou techniky.



Vyhotovenie záznamov z top 3 cyklotrás národného parku

1 000,00 „FPV“ kamera alebo „go pro“ kamera. Vlastné, partnerské, IROP – PO3


Umelecký krátky dokumentárny film o unikátoch destinácie

500,00 Vytvorené cez súťaž pre študentov posledných ročníkov umeleckých fakúlt

Vlastné

1.4.1 Vytvoriť programy pre dobrovoľníkov a turistov

Vytvorenie harmono-gramu pravidelných dobrovoľníckych aktivít so schválením dotknutých obcí a inštitúcií

MM Komunikácia s relevantnými kľúčovými hráčmi (obce, Správa NPSR) o možnostiach harmonogramu a realizácie prekonzultovaných dobrovoľníckych aktivít.


Vytvoriť programy pre dobrovoľníkov a turistov

Vytvorenie databázy aktívnych dobrovoľníkov

MM Vyhľadávanie, kontaktovanie a priebežná komunikácia s potenciálnymi dobrovoľníkmi prostredníctvom sociálnych sietí.



Zabezpečenie pravidelného prepožičiavania potrebného náradia od obcí

MM Dohodnutie možností bártrovej spolupráce (práca za náradie) s predstaviteľmi dotknutých obcí.



Zabezpečenie podmienok bezpečného prenocovania pre externých dobrovoľníkov (bivakovanie v prípade potreby)

MM Komunikácia so správcami (obce, Správa NPSR, súkromníci) verejných lúk, kempingov o možnostiach bezplatného bivakovania pre zúčastnených dobrovoľníkov.



Zabezpečenie potrebného spotrebného materiálu

500,00 Odpadové vrecia (1 200 x 150 l), gumené rukavice (400 ks), identifikátor dobrovoľníka (vodovzdorné visačky 400 ks), pitná voda pre dobrovoľníkov (obecný vodovod).


199


Zabezpečenie odvozu vzniknutého odpadu obecnými vozidlami (v prípade nedostupnosti, resp. vysokej vzdialenosti vysokokapacitných kontajnerov)

MM Komunikácia a dohodnutie spolupráce s relevantnými kľúčovými hráčmi (obce, súkromné technické služby)



Zabezpečenie koordinácie dobrovoľníckych aktivít v teréne kompetentnými pracovníkmi obce a relevantných inštitúcií

MM Komunikácia s relevantnými lokálnymi hráčmi (Správa NPSR, obce, HZS) o možnostiach zabezpečenia sprievodcu pre dobrovoľníkov.



Komunikácia výsledkov dobrovoľníckych aktivít prostredníctvom informačných nástrojov destinácie

MM Príspevky, blogy, fotoblogy, videoblogy, diskusné fórum prostredníctvom sociálnych sietí a portálu www.slovenskyraj.eu.

Vlastné,

partnerské,

IROP – PO4

1.4.2 Vytvoriť kampaň „Zlepši s nami Slovenský raj“

Vytvorenie systému grantových výziev a jeho manažment

MM Komunikácia s kľúčovými hráčmi (Spišská Nová Ves, Mikroregión, Správa NPSR, OOCR) o oblastiach oprávnených aktivít a parametroch jednotlivých výziev.

Vlastné,

partnerské,

IROP – PO4

Vytvoriť kampaň „Zlepši s nami Slovenský raj“

Rozpočet grantového systému na obdobie 2 rokov

5 000,00 MM - získanie finančných zdrojov od partnerov na základe marketingovej spolupráce.


1.4.3 Vytvoriť programy podpory využívania lokálnych potravín a produktov

Identifikácia najvhodnejších lokálnych producentov a výrobcov spĺňajúcich kritéria pre reprezentáciu Slovenského raja

MM Terénny prieskum, komunikácia s potenciálnymi nositeľmi značky destinácie Slovenský raj.

Vlastné

Vytvoriť programy podpory využívania lokálnych potravín a produktov

Dohodnutie pravidiel využívania značky destinácie

MM Organizácia pracovných stretnutí s majiteľom značky a potenciálnymi nositeľmi, vypracovanie systému pravidiel používania značky a marketingovej podpory.

Vlastné

Vytvoriť programy podpory využívania lokálnych potravín a produktov

Výroba identifikátorov príslušnosti produktov k destinácii Slovenský raj - variant A

2 000,00 2 000 ks vodovzdorných nálepiek so značkou destinácie Slovenský raj (odkaz na webstránku www.slovenskyraj.eu, farebná kombinácia podľa dizajn manuálu značky), Parametre - 10x10 cm, materiál použiteľný na každý podklad (drevo, sklo, kov, plast).


Výroba identifikátorov príslušnosti produktov k destinácii Slovenský raj - variant B

1 000,00 2 000 ks vodovzdorných nálepiek so značkou destinácie Slovenský raj (odkaz webstránku www.slovenskyraj.eu, farebná kombinácia podľa dizajn manuálu značky), Parametre – 5x5 cm, materiál použiteľný na každý podklad (drevo, sklo, kov, plast).

Vlastné,

partnerské,

IROP – PO3

2.1.1 Vytvoriť zážitkové ponuky pre vybrané trhové segmenty

Vytvorenie konceptov reálnej implementácie novej zážitkovej ponuky pre vybrané trhové segmenty

MM Komunikácia navrhnutých konceptov dotknutým kľúčovým hráčom (Mikroregión, obce, Správa NPSR, OOCR). Hľadanie vhodných miest, komerčných partnerov, voľných zdrojov (finančných, ľudských) na implementáciu.

Vlastné,

partnerské,

IROP – PO3

2.1.2 Vytvoriť všeobecné záujmové zážitky

Vytvorenie konceptov reálnej implementácie novej ponuky pre všeobecné záujmové aktivity

MM Komunikácia navrhnutých konceptov dotknutým kľúčovým hráčom (Mikroregión, obce, Správa NPSR, OOCR). Hľadanie vhodných miest, komerčných partnerov, voľných zdrojov (finančných, ľudských) na implementáciu.

Vlastné,

partnerské,

IROP – PO3

2.1.3 Vytvoriť nové kultúrne, spoločenské a športové podujatia

Vytvorenie konceptov reálnej implementácie 5 nových podujatí

MM Komunikácia navrhnutých konceptov dotknu-tým kľúčovým hráčom (Mikroregión, obce, Správa NPSR, OOCR). Hľadanie vhodných miest, komerčných partnerov, voľných zdrojov (finančných, ľudských) na implementáciu.


200


Komunikácia a koordinácia zapojenia relevantných poskytovateľov služieb

MM Oslovovanie, prezentácia systému hodnotenia smerom k poskytovateľom služieb v destinácii. Technická podpora registrovaných užívateľov.

vlastné

2.2.2 Zlepšiť informovanosť a povedomie poskytovateľov produktov a služieb v destinácii

Samostatná interná sekcia na portáli www.slovenskyraj.eu pre registrovaných užívateľov – dodávateľov služieb a kľúčových hráčov v destinácii

MM Odkomunikovanie formátu internej stránky (intranetu) so správcom portálu www.slovenskyraj.eu. (Položka riešená v rámci projektu Integrovaná propagácia infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky aktivít na území Mikroregiónu Slovenský raj.)

vlastné

Zlepšiť informovanosť a povedomie poskytovateľov produktov a služieb v destinácii

Systém pravidelného informovania registrovaných užívateľov

MM Pravidelne pridávanie príspevkov o nových trendoch v turizme, know-how a aktuálnom dopyte spotrebiteľov.

vlastné

2.3.2 Vybudovať systém podpory navigácie v destinácii využitím moderných nástrojov

Jednotný geografický informačný systém

2 500,00 Vytvorenie jednotnej GPS databázy z charakteristickými profilmi všetkých relevantných objektov (prírodných, kultúrnych, verejných, súkromných) a služieb v destinácii Slovenský raj.


Vybudovať systém podpory navigácie v destinácii využitím moderných nástrojov.

„Offline“ mobilná aplikácia 7 000,00 Vytvorenie mobilnej GIS platformy použiteľnej pre všetky mobilné OS (Android, Apple, Windows).


Vybudovať systém podpory navigácie v destinácii využitím moderných nástrojov.

Navigačné body v teréne 1 500,00 Výroba navigačných bodov (čítacie znaky pre mobilné telefóny) z ekologického materiálu, nezasahujúceho do biodiverzity. Umiestnenie navigačných bodov v teréne (spolupráca so Správou NPSR).


SPOLU 51 510,00


201

PRÍLOHY

202

Zoznam príloh

Zoznam skratiek

Zoznam obrázkov

Zoznam tabuliek

Zoznam máp

Zoznam grafov

Prehľad technických zabezpečovacích zariadení

Prehľad identifikovaných aktivít

Prehľad identifikovaných požičovní

203

Zoznam skratiek

% – percentá MŽP SR – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

°C – stupeň Celzius NP – národný park

a. s. – akciová spoločnosť OK – ostatné územie katastra mimo národného parku

AT – Rakúsko OOCR – oblastná organizácia cestovného ruchu

BA – Bratislava OP – ochranné pásmo národného parku

BR – Brezno OZ – občianske združenie

BSK – Banskobystrický samosprávny kraj PL – Poľsko

cm – centimeter PP – Poprad

CZ – Česká republika PSK – Prešovský samosprávny kraj

č. – číslo ROP – Regionálny operačný program

D – Nemecko RV – Rožňava

EN - Anglicko s. r. o. – spoločnosť s ručením obmedzeným

EÚ – Európska únia SACR – Slovenská agentúra pre cestovný ruch

GL – Gelnica SAD – Slovenská autobusová doprava

ha – hektár SAV – Slovenská akadémia vied

hod. – hodina SL – Stará Ľubovňa

HU – Maďarsko SLO – Slovinsko

HZS – Horská záchranná služba SN – Spišská Nová Ves

IT – Taliansko SNPSR – Správa Národného parku Slovenský raj

KK – Kežmarok SR – Slovenská repulika

km – kilometer SSJ – Správa slovenských jaskýň

km² – kilometer štvorcový SZOPK – Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny

KSK – Košický samosprávny kraj ŠFM – Švajčiarsky finančný mechanizmus

KST – Klub slovenských turistov ŠOP SR – Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

l/s – litrov za sekundu ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky

LE – Levoča TIC – turistické informačné centrum

m – meter tis. – tisíc

m n. m. – metrov nad morom tzv. – takzvaný

m² – meter štvorcový UNESCO – Svetové kultúrne dedičstvo

m³ – meter kubický ÚZKP – Ústredný zoznam kultúrnych pamiatok

mil. – milión Z. z. – Zbierka zákona

min. – minúta Z-V – západ - východ

mm – milimeter ZV – Zvolen

204

Zoznam obrázkov

Obrázok 1 Tomášovský výhľad .............................................................................................................................. 14

Obrázok 2 Dobšinská ľadová jaskyňa .................................................................................................................... 14

Obrázok 3 Prielom Hornádu .................................................................................................................................. 14

Obrázok 4 Suchá Belá ............................................................................................................................................ 14

Obrázok 5 Logo Správy Národného parku Slovenský raj ....................................................................................... 76

Obrázok 6 Logo Združenia obcí Mirkroregiónu Slovenský raj - Sever ................................................................... 77

Obrázok 7 Logo OOCR Slovenský raj ..................................................................................................................... 77

Obrázok 8 Značka destinácie Slovenský raj ........................................................................................................... 77

Obrázok 9 Profil destinácie Slovenský raj na „Lonelyplanet.com" ....................................................................... 88

Obrázok 10 Identifikácia objektov destinácie na sieti „Foursquare.com" ............................................................ 88

Obrázok 11 Vizuálna forma značky destinácie Slovenský raj .............................................................................. 159

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Prehľad obcí v území Národného parku Slovenský raj a v jeho okolí ................................................... 11

Tabuľka 2 Prehľad chránených území v rámci Národného parku Slovenský raj ................................................... 14

Tabuľka 3 Priemerné mesačné teploty a ročná teplota v dlhodobom časovom horizonte (1951 – 1980) (°C) .... 20

Tabuľka 4 Priemerné mesačné teploty a ročná teplota v období 2009 – 2013 (°C) ............................................. 20

Tabuľka 5 Priemerný mesačný a ročný úhrn zrážok v dlhodobom časovom horizonte (1951 – 1980) (mm) ....... 20

Tabuľka 6 Priemerný mesačný a ročný úhrn zrážok v období 2009 – 2013 (mm) ................................................ 20

Tabuľka 7 Rokliny Národného parku Slovenský raj ............................................................................................... 21

Tabuľka 8 Najvýznamnejšie jaskyne na území Národného parku Slovenský raj ................................................... 23

Tabuľka 9 Prehľad vybraných tradičných športových podujatí v meste Spišská Nová Ves ................................... 34

Tabuľka 10 Prehľad vybraných tradičných kultúrnych podujatí v meste Spišská Nová Ves ................................. 34

Tabuľka 11 Prehľad vybraných športových podujatí ............................................................................................. 36

Tabuľka 12 Prehľad vybraných podujatí zameraných na turistiku ........................................................................ 36

Tabuľka 13 Prehľad vybraných kultúrnych podujatí v ostatných lokalitách destinácie Slovenský raj .................. 37

Tabuľka 14 Prehľad evidovaných značených turistických trás v Slovenskom raji a nadväzujúcom okolí ............. 39

Tabuľka 15 Prehľad vybraných cykloturistických trás v Slovenskom raji a nadväzujúcom okolí .......................... 42

Tabuľka 16 Náučné chodníky v Slovenskom raji ................................................................................................... 43

Tabuľka 17 Počet lôžok podľa kategórií ubytovacích zariadení - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE

1) ........................................................................................................................................................................... 50

Tabuľka 18 Počet lôžok - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1) ...................................................... 50

Tabuľka 19 Počet lôžok podľa kategórií ubytovacích zariadení - blízke okolie destinácie Slovenský raj (obce

ÚROVNE 2) ............................................................................................................................................................ 51

Tabuľka 20 Počet lôžok - blízke okolie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 2) .............................................. 52

Tabuľka 21 Kapacity identifikovaných hotelov v jednotlivých obciach ................................................................. 53

Tabuľka 22 Kapacita identifikovaných penziónov - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1) .............. 54

Tabuľka 23 Prehľad kapacít ostatných kategórií - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1) ................ 55

Tabuľka 24 Vybrané ubytovacie zariadenia ostatných kategórií - územie destinácie Slovenský raj (obce

ÚROVNE 1) ............................................................................................................................................................ 56

Tabuľka 25 Prehľad vybavenosti ubytovacích zariadení doplnkovými službami (obce ÚROVNE 1) ..................... 59

Tabuľka 26 Prehľad obcí podľa počtu typov zariadení .......................................................................................... 60

Tabuľka 27 Prehľad turistických informačných centier ......................................................................................... 61

Tabuľka 28 Prehľad dostupnosti vstupných brán autom z krajských miest .......................................................... 63

205

Tabuľka 29 Dostupnosť automobilovou dopravou z okolitých krajín ................................................................... 63

Tabuľka 30 Prehľad hlavných verejných parkovísk v Národnom parku Slovenský raj .......................................... 64

Tabuľka 31 Prehľad dostupnosti z krajských miest najrýchlejšími vlakovými spojeniami .................................... 65

Tabuľka 32 Prehľad dostupnosti z krajských miest najrýchlejšími autobusovými spojeniami .............................. 66

Tabuľka 33 Štruktúra identifikovaných možností nosných voľnočasových aktivít ................................................ 67

Tabuľka 34 Prehľad technických parametrov identifikovaných lyžiarskych stredísk ............................................ 69

Tabuľka 35 Prehľad vybavenosti stredísk z pohľadu podporných lyžiarskych služieb .......................................... 70

Tabuľka 36 Prehľad parametrov identifikovaných bežkárskych tratí .................................................................... 70

Tabuľka 37 Prehľad možností aktívneho trávenia voľného času .......................................................................... 72

Tabuľka 38 Prehľad identifikovaných produktov slovenských príjazdových cestovných kancelárií ..................... 75

Tabuľka 39 Prehľad turistických informačných centier ......................................................................................... 79

Tabuľka 40 Prehľad tlačených propagačných materiálov uvedených v rámci telefonického prieskumu ............. 79

Tabuľka 41 Prehľad využitia tradičných mediálnych kanálov ............................................................................... 82

Tabuľka 42 Prehľad internetových stránok identifikujúcich sa so Slovenským rajom .......................................... 82

Tabuľka 43 Prehľad využívania nástrojov základných nástrojov e-marketingu ubytovacími zariadeniami .......... 84

Tabuľka 44 Prehľad aktívnych profilov na sieti Facebook ..................................................................................... 85

Tabuľka 45 Prehľad počtu videí podľa kľúčových slov .......................................................................................... 85

Tabuľka 46 Prehľad skúmaných svetových turistických a rezervačných portálov ................................................ 87

Tabuľka 47 Orientačný pohľad na ubytovacie zariadenia hodnotené prostredníctvom medzinárodného portálu

Booking.com ......................................................................................................................................................... 89

Tabuľka 48 Viditeľnosť podľa umiestnenia webstránok na základe kľúčových slov záujmu................................. 91

Tabuľka 49 Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na Slovensku........................................................... 97

Tabuľka 50 Počet prenocovaní na Slovensku ........................................................................................................ 97

Tabuľka 51 Priemerný počet prenocovaní na Slovensku ...................................................................................... 98

Tabuľka 52 Využitie ubytovacích kapacít ............................................................................................................ 100

Tabuľka 53 Počet prenocovaní v prepočte na jedného obyvateľa ...................................................................... 100

Tabuľka 54 Celkový počet obyvateľov Slovenska ................................................................................................ 100

Tabuľka 55 Počet obyvateľov podľa vekových skupín......................................................................................... 100

Tabuľka 56 Akú majú časovú dostupnosť ľudia v produktívnom veku (15 až 64 rokov)? ................................... 102

Tabuľka 57 Ktoré skupiny potenciálnych turistov majú dostupnosť do 1 hodiny cesty autom? ........................ 102

Tabuľka 58 Ktoré skupiny potenciálnych turistov majú dostupnosť nad 2,5 hodiny? ........................................ 102

Tabuľka 59 Ktorá veková skupina má časovo najviac dostupné cestovanie do najbližšej vstupnej brány

Slovenského raja? ............................................................................................................................................... 103

Tabuľka 60 Ktorá veková skupina má časovo najviac dostupné cestovanie do najbližšej vstupnej brány

Slovenského raja? (vyjadrenie v %) ..................................................................................................................... 103

Tabuľka 61 Celkový ekvivalentný disponibilný príjem domácnosti podľa typu domácnosti SR v roku 2012 ...... 103

Tabuľka 62 Prehľad čistých príjmov súkromných domácností podľa ekonomickej aktivity prednostu domácnosti

v roku 2012 ......................................................................................................................................................... 103

Tabuľka 63 Priemerné výdavky na cestu v EUR .................................................................................................. 104

Tabuľka 64 Priemerné výdavky turistov na jednu cestu v roku 2012 v EUR (Eurostat) ...................................... 105

Tabuľka 65 Krátkodobé dovolenkové cesty Slovákov v SR 2012 ......................................................................... 106

Tabuľka 66 Dlhodobé dovolenkové cesty Slovákov v SR 2012 ............................................................................ 106

Tabuľka 67 Hlavné dôvody cestovať v roku 2013 ............................................................................................... 110

Tabuľka 68 Hlavné dôvody cesty na dovolenku podľa vekových skupín ............................................................ 110

Tabuľka 69 Hlavné motívy vrátiť sa na to isté miesto dovolenky ....................................................................... 111

Tabuľka 70 Hľadanie informácií o dovolenkovej destinácii ................................................................................. 111

Tabuľka 71 Hľadanie informácií podľa veku ........................................................................................................ 112

Tabuľka 72 Typ vybranej dovolenky podľa nákupu ............................................................................................. 112

Tabuľka 73 Spôsob rezervácie dovolenky ........................................................................................................... 112

Tabuľka 74 Odpoveď na otázku "Ktoré krajiny ste navštívili kvôli dovolenke? (možnosť odpovedať viackrát)" 113

206

Tabuľka 75 Zahraniční návštevníci - motív návštevy Slovenska - krátkodobí návštevníci .................................. 115

Tabuľka 76 Zahraniční návštevníci - motív návštevy Slovenska - dlhodobí návštevníci ...................................... 115

Tabuľka 77 Zdroj informácií pred cestou na Slovensko ...................................................................................... 116

Tabuľka 78 Doprava podľa zdrojovej krajiny návštevníka ................................................................................... 116

Tabuľka 79 Hlavný typ ubytovania podľa krajiny návštevníka ............................................................................ 116

Tabuľka 80 Aktivity vykonávané zahraničnými návštevníkmi na Slovensku - krátkodobé návštevy .................. 117

Tabuľka 81 Aktivity vykonávané zahraničnými návštevníkmi na Slovensku - dlhodobé návštevy...................... 117

Tabuľka 82 Priemerné výdavky zahraničných turistov na Slovensku v roku 2013 (v EUR) ................................. 117

Tabuľka 83 Produktové skupiny marketingu ....................................................................................................... 121

Tabuľka 84 Cieľové skupiny zahraničných návštevníkov ..................................................................................... 123

Tabuľka 85 Cieľové skupiny domáceho cestovného ruchu ................................................................................. 124

Tabuľka 86 Aktivity kľúčových hráčov v oblasti marketingu destinácie a jeho podpory .................................... 131

Tabuľka 87 Prehľad vybraných konkurenčných národných parkov .................................................................... 133

Tabuľka 88 Prehľad charakteristických atribútov orientácie marketingu národných parkov ............................. 133

Tabuľka 89 Zoznam vybraných realizovaných projektov pre podporu cestovného ruchu ................................. 136

Tabuľka 90 Zoznam ostatných vybraných realizovaných projetov v destinácii Slovenský raj s čiastočným

dopadom na cestovný ruch ................................................................................................................................. 143

Tabuľka 91Silné a slabé stránky z pohľadu ponuky destinácie Slovenský raj ..................................................... 150

Tabuľka 92 Silné a slabé stránky z pohľadu dostupnosti destinácie Slovenský raj ............................................. 151

Tabuľka 93 Silné a slabé stránky z pohľadu marketingovej komunikácie destinácie Slovenský raj .................... 152

Tabuľka 94 Silné a slabé stránky z pohľadu distribúcie a ceny destinácie Slovenský raj .................................... 153

Tabuľka 95 Príležitosti a ohrozenia pre destináciu Slovenský raj........................................................................ 153

Tabuľka 96 Špecifické ciele a opatrenia .............................................................................................................. 163

Tabuľka 97 Štruktúra návrhu Akčného plánu ...................................................................................................... 167

Tabuľka 98 Množina príkladov sloganu destinácie v slovenskom jazyku s anglickým ekvivalentom.................. 169

Tabuľka 99 Definovanie „značiek“ (tagy, hash-tagy)........................................................................................... 171

Tabuľka 100 Úlohy v rámci budovania obrazu destinácie na svetových turistických portáloch ......................... 173

Tabuľka 101 Prehľad príkladov tematických balíkov .......................................................................................... 186

Tabuľka 102 Predpokladané zdroje financovania aktivít .................................................................................... 193

Tabuľka 103 Časový harmonogram Marketingovej stratégie destinácie Slovenský raj ...................................... 195

Tabuľka 104 Rozpočet návrhu Akčného plánu pre roky 2015 – 2016 ................................................................. 196

Zoznam máp

Mapa 1 Národný park Slovenský raj s ochranným pásmom ................................................................................. 13

Mapa 2 Geologická mapa Národného parku Slovenský raj .................................................................................. 16

Mapa 3 Prírodné dedičstvo Národného parku Slovenský raj ................................................................................ 19

Mapa 4 Kultúrno-historické dedičstvo destinácie Slovenský raj ........................................................................... 24

Mapa 5 Identifikácia ubytovacích zariadení v destinácii Slovenský raj (obce ÚROVNE 1) .................................... 49

Mapa 6 Koncentrácia ubytovacích kapacít všetkých kategórií v destinácii Slovenský raj ..................................... 51

Mapa 7 Lokalizácia identifikovaných hotelových zariadení podľa kategórii v destinácii Slovenský raj (obce

ÚROVNE 1) ............................................................................................................................................................ 53

Mapa 8 Lokalizácia identifikovaných penziónov - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1) ................ 54

Mapa 9 Lokalizácia identifikovaných zariadení ostatných kategórií - územie destinácie Slovenský raj (obce

ÚROVNE 1) ............................................................................................................................................................ 55

Mapa 10 Lokalizácia turistických informačných centier ....................................................................................... 61

Mapa 11 Časová dostupnosť destinácie Slovenský raj automobilom z jednotlivých okresov Slovenska ............. 63

Mapa 12 Mapa lokalizácie zastávok verejnej prepravy a identifikovaných verejných parkovísk ......................... 66

207

Mapa 13 Lokalizácia identifikovaných lyžiarskych stredísk a východiskových bodov bežkárskych tratí .............. 69

Mapa 14 Lokalizácia identifikovaných voľnočasových aktivít ............................................................................... 71

Zoznam grafov

Graf 1 Prehľad ročného počtu návštevníkov v 4 najnavštevovanejších jaskyniach Slovenska v období rokov 2004

– 2013.................................................................................................................................................................... 22

Graf 2 Zameranie podujatí v meste Spišská Nová Ves .......................................................................................... 33

Graf 3 Sezónnosť podujatí v meste Spišská Nová Ves .......................................................................................... 33

Graf 4 Sezónnosť podujatí v ostatných lokalitách destinácie Slovenský raj ......................................................... 35

Graf 5 Podiel orientácie podujatí v ostatných lokalitách destinácie Slovenský raj ............................................... 36

Graf 6 Podiel ubytovacích kapacít (lôžok) podľa kategórií - územie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE 1) . 50

Graf 7 Podiel ubytovacích kapacít (lôžok) podľa kategórií - blízke okolie destinácie Slovenský raj (obce ÚROVNE

2) ........................................................................................................................................................................... 52

Graf 8 Pomer vybavenosti hotelov doplnkovými službami ................................................................................... 57

Graf 9 Pomer vybavenosti penziónov doplnkovými službami .............................................................................. 57

Graf 10 Pomer vybavenosti chát doplnkovými službami ...................................................................................... 58

Graf 11 Pomer vybavenosti turistických ubytovní doplnkovými službami ........................................................... 58

Graf 12 Percentuálny podiel stravovacích zariadení podľa kategorizácie............................................................. 59

Graf 13 Celkový ročný počet návštevníkov turistických chodníkov Národného parku Slovenský raj ................... 92

Graf 14 Priemerná denná návštevnosť turistických chodníkov ........................................................................... 93

Graf 15 Percentuálny podiel domácich a zahraničných návštevníkov z pohľadu dennej návštevnosti ................ 94

Graf 16 Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na území destinácie ..................................................... 94

Graf 19 Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na Slovensku ................................................................ 97

Graf 20 Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach na Slovensku ................................................................. 98

Graf 21 Zmena v ukazovateľoch výkonu ubytovacích zariadení Slovenska .......................................................... 99

Graf 22 Vývoj priemerného počtu prenocovaní na Slovensku .............................................................................. 99

Graf 23 Veková štruktúra obyvateľov Slovenska ................................................................................................ 101

Graf 24 Odhadovaný počet obyvateľov o 4 až 8 rokov ....................................................................................... 101

Graf 25 Najvýznamnejšie zdrojové trhy z hľadiska aktívneho zahraničného cestovného ruchu (počet

prenocovaní) ....................................................................................................................................................... 107

Graf 26 Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku................................. 108

Graf 27 Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku .................................. 108

Graf 28 Priemerný počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku ................ 109

Graf 29 Výber domácej alebo zahraničnej dovolenky ......................................................................................... 113

208

Prehľad technických zabezpečovacích zariadení

Katastrálne územie Lokalita Zariadenie Počet Materiál Dĺžka (m)

Hrabušice Malý Kyseľ rebrík 1 drevo 4







Hrabušice Malý Kyseľ rebrík 1 kov 9

Hrabušice Malý Kyseľ rošt 9 kov -

Hrabušice Malý Kyseľ reťaz 1 kov 12





Hrabušice Malý Kyseľ rebrík 1 kov 13

Hrabušice Malý Kyseľ stúpačka 3 kov -

Hrabušice Malý Kyseľ rošt 7 kov -




Hrabušice Malý Kyseľ rebrík 1 drevo 3.6

Hrabušice Malý Kyseľ klada 2 drevo 6

Hrabušice Malý Kyseľ studnička 1 drevo -

Hrabušice Piecky lávka 1 drevo 8



Hrabušice Piecky rebrík 1 kov 18

Hrabušice Piecky reťaz 1 kov 10

Hrabušice Piecky rebrík 11 drevo 5


Hrabušice Piecky rebrík 1 kov 11


Hrabušice Piecky rošt 9 kov -

Hrabušice Piecky reťaz 1 kov 13





Hrabušice Podlesok - tiesňava

Veľkej Bielej vody

lávka 1 drevo 10


Veľkej Bielej vody

rebrík 1 drevo 10


Veľkej Bielej vody

reťaz 1 kov 10

209


Veľkej Bielej vody

rebrík 6 drevo 5


Veľkej Bielej vody

reťaz 1 kov 35

Hrabušice Prielom Hornádu most 1 kov 18

Hrabušice Prielom Hornádu stúpačka 6 kov

Hrabušice Prielom Hornádu reťaz 1 kov 40


Hrabušice Prielom Hornádu lávka 1 kov 30


Hrabušice Prielom Hornádu rebrík 2 drevo 5

Hrabušice Prielom Hornádu stúpačka 1 kov


Hrabušice Prielom Hornádu traverza 1 kov 6

Hrabušice Prielom Hornádu chata 1 drevo -

Hrabušice Prielom Hornádu stúpačka 12 kov -




Hrabušice Prielom Hornádu rošt 15 kov -









Hrabušice Prielom Hornádu most 1 kov 13














Hrabušice Prielom Hornádu lávka 1 kov 44

Hrabušice Suchá Belá rebrík 2 drevo 5

Hrabušice Suchá Belá lávka 1 drevo 8


Hrabušice Suchá Belá lávka 1 drevo 8

Hrabušice Suchá Belá reťaz 1 kov 5

210







Hrabušice Suchá Belá rebrík 3 kov 6


Hrabušice Suchá Belá stúpačka 8 kov -


Hrabušice Suchá Belá lávka 5 kov -



Hrabušice Suchá Belá zábradlie 1 kov 4



Hrabušice Suchá Belá lávka 2 kov 5
















Hrabušice Suchá Belá rošt 15 kov -


Hrabušice Suchá Belá rošt 1 kov -



Hrabušice Veľký Kyseľ označenie rázcestia 1 drevo, kov -

Hrabušice Veľký Kyseľ rebrík 1 kov 9

Hrabušice Veľký Kyseľ zábradlie 1 kov -

Hrabušice Veľký Kyseľ rebrík 2 drevo 8


Hrabušice Veľký Kyseľ rebrík 1 drevo 1.5






211





Hrabušice Veľký Kyseľ rebrík 1 drevo 3.5

Hrabušice Veľký Sokol kaskády - betón -

Hrabušice Veľký Sokol lávka 1 drevo 8



Hrabušice Veľký Sokol rebrík 1 drevo 8



Hrabušice Veľký Sokol rebrík 1 kov 12

Hrabušice Veľký Sokol rebrík 1 kov 1.5

Hrabušice Veľký Sokol reťaz 1 kov 13

Hrabušice Veľký Sokol mostík 1 kov -


Hrabušice Veľký Sokol rebrík 2 kov 5



Hrabušice Veľký Sokol kmene stromov - drevo -


Hrabušice Veľký Sokol studňa 1 drevo -

Letanovce Prielom Hornádu most 1 kameň 12

Letanovce Prielom Hornádu múr so zábradlím 1 kov, kameň 13

Letanovce Prielom Hornádu múr so zábradlím 1 kameň 25

Letanovce Prielom Hornádu studnička 1 drevo -

Letanovce Prielom Hornádu mostík so zábradlím 1 drevo, kov 8

Letanovce Prielom Hornádu stúpačka 38 kov -

Letanovce Prielom Hornádu reťaz 1 kov 7








Letanovce Prielom Hornádu zábradlie 1 drevo 40


Letanovce Tomášovská Belá zničené technické

zariadenia

- - -

Letanovce Tomášovská Belá rebrík na konzolách 11 drevo, kov -

Letanovce - Spišské

Tomášovce

Prielom Hornádu most s roštami 1 kov 14

Letanovce - Spišské

Tomášovce

Prielom Hornádu mostík s roštami 1 kov 18.2

Smižany Prielom Hornádu rebrík 1 kov 10.8

Smižany Prielom Hornádu lávka 1 kov 24

212


Smižany Prielom Hornádu lávka 1 drevo 21.3


Smižany Prielom Hornádu lávka 1 drevo 7

Smižany Prielom Hornádu mostík s roštami 1 kov, plast 6

Smižany Tomášovská Belá lávka 1 drevo 18

Smižany Tomášovská Belá lávka 1 drevo 12.5

Smižany Zejmarská roklina reťaz 1 kov 12.3


Smižany Zejmarská roklina rebrík 1 kov 9


Smižany Zejmarská roklina stúpačka 16 kov -


Spišské Tomášovce Prielom Hornádu zábradlie 1 drevo 45


Spišské Tomášovce Prielom Hornádu reťaz 1 kov 12


Spišské Tomášovce Prielom Hornádu zábrana 3 drevo -

Spišské Tomášovce Tomášovská Belá rebrík na konzolách 9 drevo, kov -

Spišské Tomášovce Tomášovská Belá lávka 1 drevo 6.5

Spišské Tomášovce Tomášovská Belá lávka 1 drevo 5

Spišské Tomášovce -

Letanovce

Prielom Hornádu mostík s roštami 1 kov, plast 7


Letanovce

Tomášovská Belá mostík s roštami 1 kov 12.8


Letanovce

Tomášovská Belá mostík s roštami 1 kov 13


Letanovce

Tomášovská Belá zničené technické

zariadenia

- - -


Letanovce

Tomášovská Belá mostík s roštami 1 kov 12.6


Smižany

Prielom Hornádu mostík s výdrevou 1 kov 23


Smižany

Prielom Hornádu most s roštami 1 kov 20

213

Prehľad identifikovaných aktivít

Skalolezenie Typ Lokalita Kataster Sezónnosť

skalolezenie Tomášovský výhľad Spišské Tomášovce leto

skalolezenie Stratenská píla Stratená leto

skalolezenie Hrdlo Hornádu Hrabušice leto

skalolezenie Letanovský mlyn Letanovce leto

Jazda na koni a hipoturistika Typ Lokalita Kataster Sezónnosť

jazda na koni Horský hotel Geravy Dedinky celoročne

jazda na koni Ranč u Trapera Hrabušice celoročne

jazda na koni Salaš Malý Majer Podlesok Hrabušice celoročne

jazda na koni Ranč Biela Voda Hrabušice celoročne

jazda na koni Martin Oravec - Dobšinská Ľadová Jaskyňa Stratená celoročne

jazda na koni Ranč pod Ostrou skalou Stratená celoročne

jazda na koči Salaš Malý Majer Podlesok Hrabušice celoročne

jazda na koči Martin Oravec - Dobšinská Ľadová Jaskyňa Stratená celoročne

jazda na koči Ranč pod Ostrou skalou Stratená celoročne

jazda na saniach Salaš Malý Majer Podlesok Hrabušice zima

jazda na saniach Ranč pod Ostrou skalou Stratená zima

skijöring Salaš Malý Majer Podlesok Hrabušice zima

Okolie destinácie

jazda na koni Ranč Čajka Kežmarok celoročne

jazda na koni Ranč F&A&H Žehra celoročne

Vodné športy a kúpaliská Typ Lokalita Kataster Sezónnosť

vodné športy, člnkovanie

Palcmanská Maša Dedinky leto

krytá plaváreň Krytá plaváreň Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves celoročne

letné kúpalisko Letné kúpalisko Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves leto

potápanie Potápačská škola OK Divers Spišská Nová Ves leto

Okolie destinácie

krytá plaváreň Krompachy Krompachy celoročne

termálne kúpalisko Termálne kúpalisko Vrbov Vrbov celoročne

aquapark Aquacity Poprad Poprad celoročne

Rybolov Typ Lokalita Kataster Sezónnosť

rybolov Rieka Hnilec Dedinky leto

rybolov Palcmanská Maša Dedinky leto

rybolov Rieka Hornád Spišská Nová Ves leto

Lyžovanie a snowboarding Typ Lokalita Kataster Sezónnosť

lyžiarske stredisko Mlynky - Dedinky Dedinky zima

lyžiarske stredisko Dobšinská Maša Dedinky zima

lyžiarske stredisko Hrabušice - Zelená hora Hrabušice zima

lyžiarske stredisko Mlynky - Biele Vody Mlynky zima

214

lyžiarske stredisko Mlynky - Gugel Mlynky zima

lyžiarske stredisko Spišská Nová Ves - Rittenberg Spišská Nová Ves zima

lyžiarske stredisko Vernár - Studničky Vernár zima

Okolie destinácie

lyžiarske stredisko Dobšiná Alweg Dobšiná zima

lyžiarske stredisko Hnilčík - Mraznica Hnilčík zima

lyžiarske stredisko Relax centre Plejsy Krompachy zima

lyžiarske stredisko Ski centre Levoča Levoča zima

lyžiarske stredisko Poráčska dolina Poráč zima

lyžiarske stredisko Ski Brodok Poráč zima

lyžiarske stredisko Ski Rejdová Rejdová zima

lyžiarske stredisko Ski centrum Kubašok Spišské Bystré zima

lyžiarske stredisko Ski Telgárt Telgárt zima

lyžiarske stredisko Rekreačné stredisko Július Vyšná Slaná zima

Beh na lyžiach Typ Lokalita Kataster Sezónnosť

bežkárska trať Hrabušice - Podlesok Hrabušice zima

bežkárska trať Mlynky - Kráľova hora Mlynky zima

bežkárska trať Areál bežeckého lyžovania Mlynky zima

bežkárska trať Lesný športový areál Grajnár Spišská Nová Ves zima

bežkárska trať Letisko Spišská Nová Ves - Maša Spišská Nová Ves zima

bežkárska trať Novoveská Huta - Muráň Spišská Nová Ves zima

bežkárska trať Náučný banský chodník Novoveská Huta (2 trasy)

Spišská Nová Ves zima

bežkárska trať Stratená - Dobšinská Ľadová Jaskyňa Stratená zima

bežkárska trať Vernár - Studničky (okolie) Vernár zima

možnosť bežeckého lyžovania

Prielom Hornádu - po zamrznutej hladine rieky Hornád v prípade tuhej zimy

Hrabušice, Letanovce, Spišské Tomášovce, Smižany

zima

Okolie destinácie

bežkárska trať Lyžiarska stopa Telgárt Telgárt zima

bežkárska trať Ski Brodok Poráč zima

Ľadolezenie

Typ Lokalita Kataster Sezónnosť

ľadolezenie Suchá Belá Hrabušice zima

ľadolezenie Letanovský mlyn Letanovce zima

ľadolezenie Kláštorská roklina Letanovce zima

ľadolezenie Sokolia dolina Letanovce zima

ľadolezenie Zejmarská roklina Smižany zima

ľadolezenie (cvičné) Ľadový hrad v stredisku Ski Mlynky - Gugel Mlynky zima

Korčuľovanie Typ Lokalita Kataster Sezónnosť

korčuľovanie Korčuľovanie Betlanovce Betlanovce zima

korčuľovanie Multifunkčné ihrisko pri ZŠ Hnilec Hnilec zima

korčuľovanie Korčuľovanie Hrabušice Hrabušice zima

korčuľovanie Korčuľovanie Mlynky - Biele Vody Mlynky zima

korčuľovanie Areál Futbalového štadiónu TJ Slovan Smižany

Smižany zima

korčuľovanie Zimný štadión Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves zima

korčuľovanie Syntetické klzisko (Areál ZŠ Komenského) Spišská Nová Ves celoročne

215

Okolie destinácie

korčuľovanie Korčuľovanie Dobšiná Dobšiná zima

korčuľovanie Korčuľovanie Telgárt Telgárt zima

Ďalšie možnosti aktívneho trávenia voľného času


jazda na 4kolkách, buginách

Moto okruh Adrenalin Spiš Spišská Nová Ves celoročne

kondičná dráha Kondičná dráha (Madaras park) Spišská Nová Ves celoročne

lanový park Monkeyland Spišská Nová Ves leto

lanový park Tarzania Stratená leto

lezecká stena ClimBeer Smižany celoročne

parašutistické zoskoky

Compact Skydive (letisko Spišská Nová Ves) Spišská Nová Ves leto

snowcoach Salaš Malý Majer Podlesok Hrabušice zima

streľba Krytá strelnica Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves celoročne

streľba, airsoft, paintball

Adrenalin Spiš Spišská Nová Ves a okolie

celoročne

vyhliadkové lety/lietanie

Aeroklub Slovenský raj Hrabušice leto


Letecká škola Ombre Spišská Nová Ves leto


Letecká škola UL Spišská Nová Ves leto

zoologická záhrada ZOO Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves celoročne

Okolie destinácie

jazda na 3kolkách, skútri Rejdová Rejdová celoročne

Doplnkové aktivity Typ Lokalita Kataster Sezónnosť

bowling Bowling centrum Laguna Spišská Nová Ves celoročne

divadlo Spišské divadlo Spišská Nová Ves celoročne

divadlo Divadlo Kontra Spišská Nová Ves celoročne

divadlo Bábkové divadlo spod Spišského hradu Spišská Nová Ves celoročne

divadlo Divadlo na opätkoch Spišská Nová Ves celoročne

divadlo Divadelné štúdio pri Dome Matice slovenskej Spišská Nová Ves celoročne

dopravné ihrisko Detské dopravné ihrisko Spišská Nová Ves leto

fitness Pollux Smižany celoročne

fitness Fitnes-Sport Spišská Nová Ves celoročne

fitness 4 Elements Gym Spišská Nová Ves celoročne

fitness M Gym Spišská Nová Ves celoročne

fitness Kora-Fitnes Spišská Nová Ves celoročne

fitness Yada športovo-relaxačné centrum Spišská Nová Ves celoročne

galéria Kaštieľ Smižany - príležitostné výstavy Smižany celoročne

galéria Galéria umelcov Spiša - Jozef Hanula, Terra Gothica, Záhrada umenia

Spišská Nová Ves celoročne

joga Joga centrum Spišská Nová Ves celoročne

kino Kino Smižany Smižany celoročne

kino 3D Kino Mier Spišská Nová Ves celoročne

kino Ster Century Cinemas 3D (OC Madaras) Spišská Nová Ves celoročne

kino Cinema Maxim 5D (OC Madaras) Spišská Nová Ves celoročne

kolky Kolkáreň Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves celoročne

minigolf Golf Adventure Madaras (OC Madaras) Spišská Nová Ves celoročne

216

múzeum Národopisné múzeum - Expozícia ľudovej kultúry dolného a stredného Spiša

Smižany celoročne

múzeum Rodný dom Jána Nálepku Smižany celoročne

múzeum Múzeum Spiša - Expozícia prírody a histórie regiónu Spiš


múzeum Slovenské technické múzeum - Expozícia histórie baníctva na Spiši


múzeum Obecné múzeum Stratená - Stará hyža Stratená celoročne

skatepark KZN skatepark Spišská Nová Ves celoročne

squash Squash centrum Smižany celoročne

tenis Tenisový kurt Betlanovce Betlanovce leto

tenis Tenisový areál Blaumont Spišská Nová Ves celoročne

tenis Tenis v Raji (kurty pri Grand Hoteli Čingov) Spišské Tomášovce - Čingov

celoročne

wellness Hotel Raj Dedinky celoročne

wellness Penzión Salamander Mlynky celoročne

wellness Penzión Pod Guglom Mlynky cceloročne

wellness Hotel Čingov Smižany celoročne

wellness Hotel Metropol Spišská Nová Ves celoročne

wellness Krytá plaváreň Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves celoročne

wellness Nefrit - regeneračné centrum Spišská Nová Ves celoročne

wellness Annette (OC Madaras) Spišská Nová Ves celoročne

wellness Ludvik Spa centrum Spišská Nová Ves celoročne

wellness Športovo-relaxačné centrum Fit House Spišská Nová Ves celoročne

Okolie destinácie

múzeum Kaštieľ Betliar Betliar celoročne

múzeum Súkromné banícke múzeum Dobšiná celoročne

múzeum Banícke múzeum Gelnica Gelnica celoročne

múzeum Expozícia meštiackej bytovej kultúry Kežmarok celoročne

múzeum Spišské múzeum v Levoči - Dom Majstra Pavla Levoča celoročne

múzeum Letohrádok Dardanely - Expozícia klávesových hudobných nástrojov

Markušovce celoročne

múzeum Kaštieľ Markušovce - Expozícia historického nábytku

Markušovce celoročne

múzeum Múzeum zvoncov - Šumiac Šumiac celoročne

múzeum Tradičná rezbárska dielňa Telgárt celoročne

múzeum Kaštieľ Andrássyovcov Vlachovo celoročne

múzeum Pamätná izba Fraňa Kráľa Vyšná Slaná celoročne

wellness Penzión Calisto Dobšiná celoročne

wellness Aqua Spa Gánovce Gánovce celoročne

wellness Hotel Plejsy Krompachy celoročne

wellness Aquacity Poprad Poprad celoročne

wellness Poráč PARK Poráč celoročne

217

Prehľad identifikovaných požičovní


požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov hotela Raj Dedinky leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov privátu Polovka Hrabušice leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov hotela Petra Garni Hrabušice leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov penziónu Starý mlyn na Mýte Hrabušice leto

požičovňa bicyklov CykloTourSpiš - Podlesok Hrabušice leto

požičovňa bicyklov Reštaurácia Rumanka - Podlesok Hrabušice leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov penziónu Pod Guglom Mlynky leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov penziónu Salamander Mlynky leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov penziónu Hotel Trio Smižany leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov penziónu Stefani Smižany leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov penziónu Tina Smižany leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov chaty Meredith Smižany leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov chaty Bystrina Smižany leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov privátu Spiš Spišská Nová Ves leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov privátu Bartko Spišská Nová Ves leto

požičovňa bicyklov Cube Adventure servis / Trek Café - Čingov Spišské Tomášovce leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov penziónu Ranč pod Ostrou skalou Stratená leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov chaty Slniečko Vernár leto

požičovňa člnov, vodných bicyklov

Lodenica Dedinky Dedinky leto

požičovňa člnov Požičovňa člnov hotela Raj Dedinky leto

požičovňa člnov Slovenský rybársky zväz – Jozef Fabián Mlynky leto

požičovňa kolobežiek Fun kolobežky - Podlesok Hrabušice leto

požičovňa lyží Požičovňa lyží strediska Dedinky Dedinky zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží strediska Dobšinská Maša Dedinky zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží hotela Raj Dedinky zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží privátu Gabriela Dedinky zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží chaty Zelená chalúpka Hrabušice zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží hotela Petra Garni Hrabušice zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží strediska Mlynky - Biele Vody Mlynky zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží strediska Mlynky - Gugel Mlynky zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží penziónu Salamander Mlynky zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží chaty Juraj Mlynky zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží chaty Meredith Smižany zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží chaty Bystrina Smižany zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží strediska Spiš. N. Ves - Rittenberg Spišská Nová Ves zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží privátu Spiš Spišská Nová Ves zima

požičovňa lyží DEMO SKI SPORT Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves zima

požičovňa lyží ŠPORT BAZÁR - SERVIS Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves zima

požičovňa lyží SPORT SKISERVIS RETTER Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves zima

požičovňa lyží PREŠPORT Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží strediska Vernár - Studničky Vernár zima

požičovňa skútrov Požičovňa skútrov hotela Horský hotel Geravy Dedinky zima

požičovňa skútrov Požičovňa skútrov penziónu Ranč pod Ostrou skalou Stratená zima

218

Okolie destinácie

požičovňa skútrov Požičovňa skútrov chaty Bukovinka Dravce zima

požičovňa skútrov Požičovňa skútrov penziónu U Daniela Krompachy zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží penziónu Barónka Betliar zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží strediska Dobšiná - Alweg Dobšiná zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží strediska Hnilčík - Mraznica Hnilčík zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží chaty Lenka Hnilčík zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží strediska Poráčska dolina Poráč zima

požičovňa lyží Požičovňa lyží strediska SKI Telgárt Telgárt zima

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov penziónu Barónka Betliar leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov Štýlová Galleria Betliar leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov chaty Lenka Hnilčík leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov penziónu Hanka Krompachy leto

požičovňa bicyklov Požičovňa bicyklov Poráč PARK Poráč leto

Documents

Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj