Upload
doanngoc
View
218
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA, 25, 2018, č. 2, s. 27 - 33
27
Prehľadová práca
Mentalizovanie a jeho poruchy
Mentalization and its disorders
Gabriela Vrbová
Súhrn
Poruchy mentalizovania sa vyskytujú pri mnohých duševných poruchách, aj keď nie úplne pri všetkých tvoria
jadrový problém. Zdá sa, že najviac sú poruchy mentalizovania preskúmané pri poruchách osobnosti, hlavne
pri hraničnej poruche. Podobné mechanizmy sa však uplatňujú aj pri psychotických poruchách. Odhalenie
poruchy mentalizovania a jej liečba by - bez ohľadu na diagnózu - mohlo viesť k zlepšeniu interpersonálnych
vzťahov a zvýšeniu kvality života pacienta. Tiež môže mať preventívny potenciál pri zvýšenom riziku psychózy
alebo pri jej relapse. Terapeutický program založený na posilňovaní mentalizovania (mentalization - based
treatment MBT) pri poruchách osobnosti je s úpravami aplikovateľný aj u ľudí s psychotickou poruchou.
Kľúčové slová: mentalizovanie, poruchy osobnosti, psychóza, psychoterapia založená na posilňovaní mentali-
zovania.
Summary
Disorders of metalization occur in many mental diseases although they are not an essential issue in every case.
It appears, that disorders of metalization are mostly researched in case of personality disorders, especially if
borderline disorder is taken into account, similar mechanisms also work for psychosis. Detection of disorders
of metalization and consequent cure, regardless of its diagnosis, might lead to better interpersonal relationships
and improvement in the quality of life of the patient. Additionally, this could have preventive potential in order
to diminish risk of psychosis and its relapse. The therapeutic program, based on improving mentalization (men-
talization-based treatment MBT) used for personality disorders, with some adjustment may also be applicable
to people with some psychosis disorders.
Key words: metalization, personality disorders, psychosis, mentalization-based treatment.
ÚVOD
Mentalizovať znamená podľa Allena et al. (2011) všim-
núť si a zohľadňovať vlastné a cudzie mentálne stavy a adek-
vátne interpretovať správanie (Hašto a Tavel, 2015). Poruchy
mentalizovania sú prítomné pri širokej škále ochorení, vrá-
tane hraničnej a iných porúch osobnosti, pri bipolárnej poru-
che, či pri autizme (Brent et al., 2014). Pri poruchách osob-
nosti je narušené mentalizovanie hlavne vo vzťahu s vnútor-
ným prežívaním, čím dochádza aj k rozporom vo vonkajšom
svete, ale kontakt s realitou je zachovaný a psychotické zá-
žitky majú prechodný charakter. Pri hraničnej poruche osob-
nosti je deficit mentalizovať jadrový problém, aj keď par-
ciálny, dočasný a vzťahovo špecifický (Košťan, 2011).
Psychiatrická nemocnica Hronovce
Adresa pre korešpondenciu: MUDr. Gabriela Vrbová
Psychiatrická nemocnica Hronovce, Ulica Dr. Zelenyáka 65,
935 61 Hronovce
e-mail: [email protected]
Dysregulácia medzi spojením senzoricko - emočného
spracovania a myslením je základom poruchy mentalizova-
nia pri psychóze (Debbané et al., 2016). Pri psychóze z okru-
hu schizofrénie pozorujeme narušený vzťah s realitou, men-
talizovanie zrejme nebude jediný a ani jadrový problém. Je
narušené mentalizovanie hlavne vo vzťahu k vonkajšiemu
svetu, či sa to týka ľudí alebo situácií. Pri bludoch inkongru-
entných s náladou ide o stav nesúladu myslenia vo vzťahu
k vonkajšej realite, ako aj k vnútornému prežívaniu. Pri au-
tizme pacienti trpia viac alebo menej kompletnou „mentál-
nou slepotou“ (mind-blidness) (Košťan, 2011; Košťan a Ber-
nadič, 2018).
Mentalizovanie
Koncept mentalizovania vytvorili autori, ktorí majú blíz-
ko k psychoanalýze, psychodynamickej psychoterapii a k te-
órii vzťahovej väzby (attachment) (Hašto, 2010). Napríklad
Gabbard v knihe Dlhodobá psychodynamická psychoterapia
G. VRBOVÁ: MENTALIZOVANIE A JEHO PORUCHY
28
integruje ego-psychológiu, teóriu objektívnych vzťahov, self
- psychológiu, teóriu vzťahovej väzby a mentalizácie i brit-
skú nezávislú perspektívu (Holub, 2006).
Bezpečná vzťahová väzba je spojená s dobrým vývojom
mentalizovania. Aj keď má attachment veľký význam pri vý-
voji mentalizovania, spomínam ho len okrajovo. Táto roz-
siahla téma je prehľadne spracovaná v monografii Vzťahová
väzba (Hašto, 2005).
Mentalizovanie je kľúčovou sociálne - kognitívnou kapa-
citou, ktorá umožňuje ľuďom vytvárať efektívne sociálne
skupiny. Získavame ju v sociálnom kontexte, aj keď predis-
pozícia pre ňu musí byť vrodená, rovnako ako napr. sklon
k jazyku (Košťan, 2011). Nejde o čistú kogníciu a okrem
toho, kognitívny aspekt je úzko prepojený s afektívnym.
Mentalizovanie je z väčšej časti intuitívna, rýchla emocio-
nálna reakcia. Prežívanie interakcie s afektívnym zafarbením
nás pravdepodobne vedie k výberu relatívne komplexnej
možnosti presvedčení. Napríklad, ak niekoho vnímame ako
ohrozujúceho, môžeme vytvárať relatívne komplexné teórie
o jeho hostilných zámeroch (Košťan, 2011).
Niektoré výsledky neurobiologického výskumu
vo vzťahu k mentalizovaniu
Pri takej zložitej a komplexnej psychickej aktivite a jej
vývine, akou mentalizovanie je, sa zúčastňuje mozog ako ce-
lok. Je potrebné nielen správne fungovanie jednotlivých jeho
oblastí, ale aj ich správne prepojenie a regulácia v rôznej nad-
väznosti a spätnoväzbové interakcie. Napríklad vznik reflek-
tívneho vedomia predpokladá štyri súčasné body: 1) určitú
kvantitu neurónov (zjednodušene povedané, dostatočne veľ-
ký mozog), 2) ich rýchlu a premenlivú synchronizáciu v rám-
ci jedného mozgu, 3) existenciu a funkčnosť evolučne nov-
ších mozgových oblastí, ktoré súvisia s pozornosťou a pláno-
vaním činnosti a 4) spoločenskú interakciu a komunikáciu
(Beňušková, 2007, Brüne, 2012).
Pre jednoduchú názornosť uvádzam zaujímavé zistenia
dvoch výskumov.
1. Za pomoci funkčnej magnetickej rezonancie, autori
Thakkar, Peterman a Park skúmali aktiváciu systému zrkad-
lových neurónov v sulcus temporalis posterior superior, lo-
bus parietalis inferior, gyrus frontalis inferior u 16 pacientov
liečených na schizofréniu a u 16 relatívne zdravých osôb po-
čas imitácie pohybu a počas pozorovania pohybu. Bolo zis-
tené, že aktivácia v systéme zrkadlových neurónov bola me-
nej špecifická a abnormálna pri napodobňovaní a pozorovaní
u pacientov liečených na schizofréniu. Nebolo pozorované
len jednoduché zníženie aktivácie systému zrkadlových neu-
rónov. Pacienti vykazovali menej diferencovanú odozvu, ako
zdravé osoby, v lobus parietalis inferior a sulcus temporalis
posterior superior v priebehu akcie napodobňovania. Hoci
pacienti mali zníženú aktiváciu oproti zdravým jedincom,
v sulcus temporalis posterior superior mali pri napodobňo-
vaní väčšiu aktiváciu, v sulcus temporalis posterior superior
a lobus parietalis inferior počas nonimitatívnej akcie, čo na-
značuje, že zrkadlový neurónový systém je pri schizofrénii
menej vyladený. U pacientov bola tiež preukázaná znížená
aktivácia v týchto oblastiach počas sledovania pohybujúcej
sa ruky. Veľkosť aktivácie systému zrkadlových neurónov
súvisela so závažnosťou symptómov postihnutia sociálnych
funkcií. Štúdia má niektoré obmedzenia, ktoré si zaslúžia
ďalšie skúmanie, ako napríklad, že pacienti boli medikovaní
(Thakkar et al., 2014).
Systému zrkadlových neurónov sa pripisuje význam nie-
len pri vysvetľovaní ľudskej schopnosti učiť sa napodobňo-
vaním (Rizzolatti a Craighero, 2004), ale aj pri attachmente
a vývine mentalizačnej kapacity (Košťan, 2011, Hašto a Ta-
vel, 2015, Košťan a Bernadič, 2018).
2. Výskum ľudí s komisurotómiou priniesol niektoré
zaujímavé poznatky. Pomocou technických pomôcok možno
zabezpečiť, aby jedna hemisféra nevedela, čo práve robí tá
druhá, napríklad vizuálne stimuly sú premietané iba do jed-
ného oka alebo sa do každého oka (čiže do hemisféry) pre-
mieta iný obrázok. Takýmto spôsobom sa zistilo, že kogni-
tívne úlohy, ktoré sa riešia v nedominantnej hemisfére, nie sú
uvedomované – táto hemisféra je nevedomá. Napríklad, keď
sa pacientom s komisurotómiou premietol nejaký smiešny
obrázok iba do pravej hemisféry, pacienti sa chichotali a ne-
vedeli povedať prečo. Nevedeli povedať, ani čo videli. Ale
kognitívne spracovanie reality (kresleného vtipu) prebehlo
a ovplyvnilo správanie (pacient sa chichotal) (Beňušková,
2005).
Z funkčnej lateralizácie hemisfér mozgu je jasné, že bez
ich spolupráce mentalizovanie nie je možné. Tzv. nedomi-
nantná hemisféra vykonáva kognitívne spracovanie reality,
ale priebeh a výsledok tohto spracovania nie sú vedomé. Je
špecializovaná na intrapersonálnu a extrapersonálnu repre-
zentáciu priestoru, celostné (holistické) a emočné spracova-
nie reality, je dôležitá na uvedomovanie si integrity tela. Ale
vlastné uvedomovanie si reality prebieha v dominatnej he-
misfére, ktorá je špecializovaná na jazyk, na logické usudzo-
vanie a na uvedomovanie si kognitívnych činností a ich vý-
sledkov (Beňušková, 2005).
Poruchy mentalizovania
Poruchy mentalizovania boli zatiaľ viac skúmané a opi-
sované v súvislosti s hraničnou poruchou osobnosti (HPO),
kde v zásade je fenomenológia následkom týchto mechaniz-
mom (Košťan, 2011):
1. trauma - hľadanie bezpečia u traumatizujúceho opatrov-
níka - ďalšia traumatizácia - neustála aktivácia attachmentu
- zvýšený arousal - inhibícia mentalizovania, pričom
schopnosť mentalizovania je zachovaná, ale sa v budúc-
nosti stráca práve v kontexte attachmentu;
2. znovu sa objavia modusy prežívania vnútornej reality,
ktoré predchádzali vývinu mentalizovania - tieto pred-
mentalizačné režimy self majú silu vzťahy dezorganizo-
vať a zničiť súvislosť sebaprežívania;
3. konštantný tlak na projektívnu identifikáciu, opakovaná
externalizácia cudzieho self.
Podrobnejšie je táto téma uvedená v článku Hraničná po-
rucha osobnosti a mentalizácia (Trokanová, 2010).
Podobné mechanizmy sa uplatňujú aj u psychotických
pacientov. Pri inhibícii mentalizovania, aj pri dysregulácii
medzi spojením senzoricko - emočného spracovania a mys-
lením, sa uplatňujú predmentalizačné režimy alebo formy
aberantného mentalizovania:
G. VRBOVÁ: MENTALIZOVANIE A JEHO PORUCHY
29
1. Teleologické mentalizovanie – je veľmi podobné s 3.
úrovňou vo vývine mentalizačnej kapacity a utvárania si self
u dieťaťa. Napriek tomu, že v 9. mesiaci života už „pučí“
hodnotenie racionality, dieťa ešte nechápe, že konanie vy-
chádza z mentálnych stavov. Nezohľadňuje „vnútorný men-
tálny stav objektu“. Podstatné je to, čo je ohraničené na fy-
zično. Ide o vývinovo najprimitívnejší modus subjektivity,
ktorý sa vyskytuje najmä pri závažných formách hraničnej
poruchy osobnosti. Zmeny mentálnych stavov sú hodnotené
ako reálne len vtedy, keď sú sprevádzané fyzicky pozorova-
teľnými činmi, ktoré sú kontingentné s pacientovými žela-
niami, presvedčeniami a pocitmi (Košťan, 2011).
Pri teleologickom mentalizovaní môžeme u pacienta s psy-
chózou pozorovať pevné presvedčenie o zámeroch ostatných
výhradne na základe ich fyzicky pozorovateľného správania,
pri strate schopnosti uváženia alternatívnych pohľadov na zá-
klade interných duševných stavov a dochádza k vzniku para-
noidných bludov. Rozdiel oproti HPO a inými poruchami
osobnosti (schizotypová porucha) je, že presvedčenie má
charakter istoty, bez pripustenia iných alternatív. Prevaha
kognitívnej zložky, ktorá nie je prispôsobená senzoricko -
emocionálnym zážitkom, časom môže prejsť až do štádia is-
toty, bez možnosti korekcie (prechod magického myslenia
k bludom) (Debbané et al., 2016).
2. Mentalizovanie v psychickej ekvivalencii – myšlienky
o sebe a druhých sú izomorfné s realitou, je tu prítomné po-
pieranie nepriehľadnosti myslenia druhých ľudí (napr. pa-
cient vníma správy v televízii, ako odkazy určené jemu)
(Debbané et al., 2016).
Rigídne, neflexibilné myšlienkové procesy, absolútne
presvedčenia o svojej pravde, extravagantné tvrdenia o tom,
čo si myslia ostatní alebo vysvetlenia, prečo sa určité činy
odohrali, sú znovuobjavením sa subjektivity v moduse psy-
chickej rovnocennosti. Je typický pre deti vo veku 2 až 3 ro-
kov. Niet rozdielu medzi predstavou, resp. myšlienkou a fy-
zickou realitou, vonkajšie sa rovná vnútorné. Je tu presved-
čenie, že vonkajšia a vnútorná realita sa absolútne zhoduje
(Košťan, 2011). Afektívny tón tohto modusu je obvykle cha-
rakterizovaný ako paranoidná hostilita. V tomto moduse je
želanie po výnimočnosti prežívané ako aktuálna výnimoč-
nosť tu a teraz. Kapacita pre pochybovanie ohľadom vhod-
nosti, miery, či limitov je nedostatočná (Košťan, 2011).
3. Mentalizovanie v predstieranom režime – dochádza
k oddeleniu myslenia od súčasného vnemového, senzoric-
kého a afektívneho obsahu. V praxi sa to môže prejaviť hy-
perreflexivitou (Brent et al., 2014), kedy pacient na všetko
prehnane reaguje, ale reakcie nie sú v súlade s aktuálnym dia-
ním. Toto nazývame pseudomentalizáciou (Debbané et al.,
2016). V extrémnom prípade je pacient disociovaný, hovorí
zo sveta odkiaľ je počúvajúci úplne vylúčený. Rozhovor má
teda len zdanie komunikácie. Podstatou tohto modusu je se-
parácia psychickej a fyzickej reality do bodu, kde spojenie
týchto dvoch už nie je možné (Košťan, 2011, Košťan a Ber-
nadič, 2018).
Konzekvencie porúch mentalizovania
Osoba, ktorá nie je schopná mentalizovania, bude ďaleko
zraniteľnejšia a ľahšie vyvediteľná z rovnováhy už pri mini-
málnej zmene podmienok (Košťan, 2011). Je to možné vy-
svetlenie častých relapsov psychózy u niektorých pacientov,
aj napriek podávaniu depotných antipsychotík.
Dochádza k začarovanému kruhu, kde pacient bežný psy-
chosociálny stres prežíva ako distres. Uplatnia sa aberantné
formy mentalizovania s rozvojom psychotickej symptoma-
tiky, čo sa prejaví ako relaps. Okrem toho pacient častejšie
v distrese inklinuje k abúzu psychoaktívnych látok, či k zvy-
šovaniu ich dávky. Je dokázané, že polycyklické aromatické
uhľovodíky v nikotínových cigaretách indikujú CYP450
1A2, takže plazmatická koncentrácia, napríklad olanzapínu,
pri excesívnom fajčení, ktorého sme pri relapsoch často sved-
kom, môže klesnúť pod účinnú hladinu (Mayerová et al.,
2016). Progredujú nielen postpsychotické zmeny, ale sa ďa-
lej zvyšuje vulnerabilita, riziko psychózy pri psychosociálnej
záťaži a znižuje sa schopnosť adaptívne zvládať a riešiť (psy-
chosociálnu záťaž, psychózu) v dôsledku narušenej a nedos-
tatočnej mentalizačnej kapacity (horšie zvládanie stresu je
prítomné už u jedincov s vysokým rizikom vzniku psychózy
- UHR) (Phillips et al., 2012).
Súhrnne možno povedať, že nedostatočne rozvinutá men-
talizácia môže viesť k psychickej poruche alebo predstavuje
rizikový faktor pre ňu a na druhej strane psychické poruchy
počas svojho trvania obvykle redukujú mentalizačnú schop-
nosť (Hašto a Tavel, 2015).
Výhody dostatočnej mentalizačnej kapacity
Pacienti s dostatočnou mentalizačnou kapacitou (Debba-
né et al., 2016):
1. majú menej závažné prejavy,
2. vedia lepšie spracovať negatívne emócie a tým menej
často prežívajú stres a úzkosť,
3. majú lepšie sociálne fungovanie,
4. vedia si skôr a lepšie uvedomiť zmeny psychického stavu
a ich chorobnosť,
5. sú schopní skôr vyhľadať pomoc,
6. mávajú lepšie stratégie zvládania.
Mentalization - based treatment
Terapeutický program založený na posilňovaní mentali-
zovania: mentalization - based treatment (MBT) obsahuje pa-
letu mentalizačných techník na podporu povedomia a poroz-
umenia duševným stavom, ktoré sú spojené s aktuálnymi
subjektívnymi skúsenosťami pacienta (Brent et al., 2014).
K charakteristickým rysom modelu MBT patrí (Brent et
al., 2014):
1. zameranie sa na stav pacientovej mysle ako centra po-
trebného k rehabilitácii kapacity pre sociálne porozume-
nie,
2. dôraz na vplyv narušeného afektu na schopnosť menta-
lizovať,
G. VRBOVÁ: MENTALIZOVANIE A JEHO PORUCHY
30
3. dôraz na pochopenie väzieb medzi kvalitou mentalizo-
vania a špecifickým interpersonálnym/ vzťahovým kon-
textom.
Intervencie MBT v podstate zahŕňajú:
- použitie krátkych, jednoduchých pozorovaní so zamera-
ním na myseľ pacienta (najmä afektívne skúsenosti), na
rozdiel od správania či fyzických prejavov, v sociálnych
situáciách,
- nie odsudzujúce aktívne načúvanie,
- vyprovokovanie zvedavosti motiváciou,
- odhodlanie a pochopenie pacientovho uhla pohľadu,
- podporovanie a oceňovanie mentalizovania u pacienta
alebo používanie mysle terapeuta ako modelu.
Zvlášť dôležité je to, aby bol pacient počas sedenia
schopný mentalizovať. Napríklad pri prejavoch intenzívneho
emočného vzrušenia dochádza k strate schopnosti mentalizo-
vať, preto sa volia jednoduchšie intervencie, potrebné k pod-
pore pocitu bezpečia (Brent et al., 2014).
Terapeutický prístup a liečebné zásahy MBT majú veľa
spoločného s inými zavedenými spôsobmi liečby psychózy.
Konceptualizácia metakognície zahŕňa integráciu komplex-
ného seba a iných reprezentácií. Metakognície a mentalizo-
vanie sú spojené teoreticky aj empiricky, pretože obe zahŕ-
ňajú metaprezentačné schopnosti (Brent et al., 2014). Boli
vypracované modifikované varianty metakognitívneho tré-
ningu pre ľudí s rôznymi diagnózami alebo poruchami (psy-
chóza - schizofrénia, hraničná porucha osobnosti, depresia,
obsedantne - kompulzívna porucha) a publikované práce
overujúce ich účinnosť (Rochat et al., 2017).
KBT a metakognitívna psychoterapia pre psychózy dá-
vajú dôraz na: 1) dôležitosť prijatia štruktúrovaného prístupu
prispôsobeného psychickým schopnostiam pacienta; 2) pou-
žitie intervencií, ktoré sú jednoduché a ľahko pochopiteľné;
3) zameranie sa na aktuálny duševný stav pacienta, na rozdiel
od skúmania dávnej minulosti (Brent et al., 2014).
Záver
V článku som sa zamerala na niektoré podobnosti a roz-
diely medzi poruchou mentalizovania pri hraničnej poruche
osobnosti a pri psychotickej poruche, ako aj na výhody dos-
tatočnej mentalizačnej kapacity, či na možné konzekvencie
jej deficitu.
Určenie špecifických deficitov mentalizovania, ktoré sa
vyskytujú pri psychotických poruchách, ostáva na empíriu.
Rozlišovanie porúch mentalizovania, ktoré sú spojené s psy-
chotickými poruchami od tých, ktoré sa vyskytujú pri hranič-
nej poruche osobnosti, pri autizme, či iných závažných du-
ševných poruchách, je sťažené niekoľkými faktormi: 1) ob-
medzením súčasných metód hodnotenia; 2) nie je známe do
akej miery je narušenie mentalizovania spojené s konkrét-
nym sociálnym kontextom; 3) značnou diagnostickou rôzno-
rodosťou ľudí s psychózou a 4) vysokou mierou psychiatric-
kej komorbidity, vrátane porúch osobnosti pri psychotických
poruchách (Brent et al., 2014).
Preto do budúcna bude potrebný ďalší výskum nielen
kandidátnych génov pre schizofréniu, ako DISC1, NRG1,
COMT (Nestler et al., 2012), ale aj dlhodobé štúdie na urče-
nie špecifických kognitívnych porúch, vzťahového kontextu
a foriem deficitov v mentalizovaní s predikčnou hodnotou
prechodu do schizofrénie (Brent et al., 2014).
Terapeutické programy založené na posilňovaní mentali-
zovania (MBT), metakognitívny tréning, programy zamerané
na zlepšenie sociálneho fungovania, sa ukazujú užitočné pre
ľudí s rôznymi duševnými poruchami. Overuje sa aj ich možný
preventívny potenciál pri zvýšenom riziku vzniku psychózy,
či pri jej relapse.
Literatúra
BEŇUŠKOVÁ, Ľ.: Kde sa jazyk stretáva s vedomím. In:
Rybár, J., Kvasnička, V., Farkaš, I.(eds): Jazyk a kognícia.
Bratislava: Kalligram, 2005, s. 419. ISBN 80-7149-716-9
BEŇUŠKOVÁ, Ľ.: Neurovedné okno do vedomia. In: Kvas-
nička, V., Trebatický, P., Pospíchal, J., Kelemen, J.(eds.): My-
seľ, inteligencia a život. Bratislava: Vydavateľstvo STU,
2007, 521 s.
BRENT, B.K., HOLT, D.J., KESHAVAN, M.S., SEID-
MAN, L.J., FONAGY, P.: Mentalization-based treatment
for psychosis: linking an attachment-based model to the psy-
chotherapy for impaired mental state understanding in people
with psychotic disorders. Isr J Psychiatry Relat Sci, 2014,
51(1), s. 17-24.
BRÜNE, M.: Evolučná psychiatria. Pôvod psychopatológie.
Trenčín: Vydavateľstvo F, 2012, 424 s. ISBN 978-80-88952-
69-5
DEBBANÉ, M., SALAMINIOS, G., LUYTEN, P., BA-
DOUD, D., ARMANDO, M., SOLIDA TOZZI, A., FO-
NAGY, P., BRENT, B.K.: Attachment, Neurobiology, and
Mentalizing along the Psychosis Continuum. Front Hum
Neurosci, 2016, Aug 22; 10, s. 406.
HAŠTO, J.: Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti.
Trenčín: Vydavateľstvo F, Promente sana, 2005.
HAŠTO, J.: Staré skvosty a nové trendy v psychoterapii na
príklade mentalizácie. Psychiatria-psychoterapia-psychoso-
matika, 2010, 17 (1), s. 8-11.
HAŠTO, J., TAVEL, P.: Mentalizovanie ako výzva pre kli-
nickú medicínu a špeciálne pre psychiatriu a psychoterapiu.
Psychiatrie, 2015, 19 (2), s. 97-103.
HOLUB, D., GLEN, O., GABBARD: Dlhodobá psychody-
namická psychoterapia. Trenčín: Vydavateľstvo F, 2005. Re-
cenzia in Psychiatria 2006, 13(3-4), 263-265.
KOŠŤAN, R.: Mentalizácia/ mentalizovanie – praktické in-
tervencie. Špecializačná práca k špecializačnej skúške zo
psychiatrie. Bratislava: Slovenská zdravotnícka univerzita v
Bratislave, Lekárska fakulta, katedra psychiatrie, 2011, 80 s.
KOŠŤAN, R., BERNADIČ, M.: Mentalizácia: Úvod do
mentalizácie/ mentalizovania. Časť I. Psychiatria, psychote-
rapia, psychosomatika, 25, 2018, č. 1, s. 25-36.
G. VRBOVÁ: MENTALIZOVANIE A JEHO PORUCHY
31
MAYEROVÁ, M., TURJAP, M., USTOHAL, L., PIV-
NIČKA, J., ČEŠKOVÁ, E.: Terapeutické monitorování
plazmatických koncentrací olanzapinu a klozapinu. Česká a
slovenská psychiatrie, 2016, 112(4), s. 117-187.
NESTLER, E.J., HYMAN, S.E., MALENKA, R.C.: Mo-
lekulárna neuropsychofarmakológia. Základy klinických
neurovied. Trenčín: Vydavateľstvo F, Pro mente sana, s.r.o.,
2012, 498 s. ISBN 978-80-88952-70-1.
PHILLIPS, L.J., EDWARDS, J., MCMURRAY, N.,
FRANCEY, S.: Comparison of experiences of stress and
coping between young people at risk of psychosis and a non-
clinical cohort. Behav Cogn Psychother, 2012, 40(1), s. 69-88.
RIZZOLATTI, G., CRAIGHERO, L.: The mirror-neuron
system. Annu Rev Neurosci, 2004, 27, s. 169-192.
ROCHAT, L., MANOLOV, R., BILLIEUX, J.: Efficacy
of metacognitive therapy in improving mental health:
A meta-analysis of single-case studies. J Clin Psychol, 2017,
Dec 20. doi: 10.1002/jclp.22567.
THAKKAR, K.N., PETERMAN, J.S., PARK, S.: Altered
brain activation during action imitation and observation in
schizophrenia: a translational approach to investigating so-
cial dysfunction in schizophrenia. Am J Psychiatry, 2014,
171(5), s. 539-548.
TROKANOVÁ, Z.: Hraničná porucha osobnosti a mentali-
zácia. Psychiatria-psychoterapia-psychosomatika, 2010, 17(3),
s. 178-185.
Do redakcie došlo 20.3.2018.
Pregabalín
Liečivo: Každá tvrdá kapsula obsahuje 75 mg alebo 150 mg alebo 300 mg pregabalínu. Lieková forma: Tvrdé kapsuly. Farmakoterapeutická skupina: Antiepileptiká, iné antiepileptiká. ATC kód: N03AX16. Indikácie: Neuropatická bolesť: Pregabalin Zentiva k.s. je indikovaný na liečbu periférnej a centrálnej neuropatickej bolesti u dospelých. Epilepsia: Pregabalin Zentiva k.s. je indikovaný ako prídavná liečba u dospelých s parciálnymi záchvatmi so sekundárnou generalizáciou alebo bez nej. Generalizovaná úzkostná porucha: Pregabalin Zentiva k.s. je indikovaný na liečbu generalizovanej úzkostnej poruchy (GAD = Generalised Anxiety Disorder) dospelých. Dávkovanie: Rozsah dávkovania je 150 až 600 mg denne, podáva sa v dvoch alebo troch rozdelených dávkach. Počiatočná dávka je 150 mg denne. Maximálna dávka je 600 mg denne. Prípadné vysadení pregabalínu postupne, minimálne po dobu 1 týždňa. Zníženie dávky u pacientov s poškodením obličiek musí byť stanovené individuálne podľa klírensu kreatinínu. U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky. Bezpečnosť a účinnosť pregabalínu u detí a dospievajúcich do 17 rokov veku nebola stanovená. Starší pacienti môžu vyžadovať zníženie dávky vzhľadom ku zníženej funkcii obličiek. Môže sa podávať s jedlom alebo bez jedla. Kontraindikácie: Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní: U pacientov s diabetom môže vzniknúť potreba úpravy dávkovania liekov používaných na zníženie glykémie. V prípade reakcie precitlivenosti zahŕňajúce príznaky angioedému, je nevyhnutné ihneď pregabalín vysadiť. Pacienti majú byť inštruovaní k zvýšenej opatrnosti z dôvodu možného výskytu závratov, somnolencie, straty vedomia, zmätenosti a poruchy mentálnych funkcií. Možný, väčšinou prechodný, výskyt rozmazaného videnia, zníženej zrakovej ostrosti, zmeny zorného poľa, straty zraku; tieto očné príznaky môže vyriešiť alebo zlepšiť vysadenie pregabalínu. Hlásené prípady zlyhania obličiek. Možné abstinenčné príznaky: nespavosť, bolesť hlavy, nauzea, úzkosť, hnačka, chrípkový syndróm, nervozita, depresia, bolesť, kŕče, hyperhidróza a závrat. Na začiatku liečby je nutné o tejto skutočnosti informovať pacienta. Môžu sa vyskytnúť epileptické záchvaty vrátane status epilepticus a záchvatov typu grand mal. Opatrnosť u starších pacientov s poruchou kardiovaskulárnych funkcií v indikácii neuropatie z dôvodu hlásených prípadov kongestívneho srdcového zlyhania. Opatrnosť pri liečbe centrálnej neuropatickej bolesti v dôsledku poranenia miechy. Nutné monitorovať príznaky samovražedných myšlienok a správania; poučenie pacientov. Pri súčasnom podávaní pregabalínu a opioidných liekov je vhodné prijať opatrenia na prevenciu zápchy. Potrebná opatrnosť u pacientov so zneužívaním liekov v anamnéze. Boli hlásené prípady encefalopatie. Obsahuje laktózu. Liekové a iné interakcie: Pregabalín sa vylučuje prevažne v nezmenenej forme močom, podlieha zanedbateľnému metabolizmu u ľudí (<2% dávky zachytenej v moči vo forme metabolitov), neinhibuje liekový metabolizmus in vitro a neviaže sa na plazmatické proteíny, je nepravdepodobné, že by spôsobil alebo bol sám subjektom farmakokinetických interakcií. Pregabalín môže zosilňovať účinky etanolu a lorazepamu. Pregabalín má aditívny efekt pri poškodení kognitívnych funkcií a hrubej motoriky spôsobenom oxykodónom. Fertilita, gravidita a laktácia: Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe, ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu. Pregabalin sa smie užívať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch (ak prínos pre matku jednoznačne preváži potenciálne riziko pre plod). Pregabalín sa vylučuje do materského mlieka, je potrebné prijať rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo liečbu pregabalínom. Nežiaduce účinky: Veľmi časté: závrat, somnolencia, bolesť hlavy; Časté: nazofaryngitída, zvýšená chuť do jedla, euforická nálada, zmätenosť, podráždenosť, dezorientácia, nespavosť, zníženie libida, ataxia, poruchy koordinácie, tras, dyzartria, amnézia, zhoršenie pamäti, poruchy pozornosti, parestézia, hypoestézia, sedácia, porucha rovnováhy, letargia, rozmazané videnie, dvojité videnie, vertigo, zvracanie, pocit na vracanie, zápcha, hnačka, plynatosť, abdominálna distenzia, suchosť v ústach, svalové kŕče, artralgia, bolesti chrbta, bolesti končatín, cervikálne spazmy, erektilná dysfunkcia, periférny edém, opuchy, poruchy chôdze, pády, pocit opitosti, zvláštne pocity, únava, zvýšenie telesnej hmotnosti; Menej časté: neutropénia, precitlivenosť, anorexia, hypoglykémia, halucinácie, panický atak, nepokoj, agitovanosť, depresia, depresívna nálada, povznesená nálada, agresivita, kolísanie nálady, depersonalizácia, ťažkosti s hľadaním slov, abnormálne sny, zvýšenie libida, anorgazmie, apatia, synkopa, stupor,
pálenia, ageúzia, malátnosť, strata periférneho videnia, poruchy zraku, opuch očí, porucha zorného poľa, zníženie zrakovej ostrosti, bolesť očí, astenopia, fotopsia, suchosť očí, zvýšené slzenie, podráždenie oka, hyperacuze, tachykardia, atrioventrikulárna blokáda I. stupňa, sínusová bradykardia, kongestívne srdcové zlyhanie, hypotenzia, hypertenzia, návaly horúčavy, sčervenanie, pocit chladných končatín, dýchavičnosť,
myalgia, svalové zášklby, bolesti šije, svalová stuhnutosť, inkontinencia moču, dyzúria, sexuálna dysfunkcia, oneskorená ejakulácia, dysmenorea, bolesti prsníkov, generalizovaný opuch, opuch tváre, pocit tiesne na prsiach, bolesť, horúčka, smäd, triaška, asténia, zvýšenie hladiny kreatínfosfokinázy, zvýšenie hladiny alanínaminotransferázy, zvýšená hladina aspartátaminotransferázy, zvýšenie hladiny glukózy v krvi, pokles počtu krvných doštičiek, zvýšenie hladiny kreatinínu v krvi, pokles hladiny draslíka v krvi, zníženie telesnej hmotnosti. Dostupné balenie: 56 tvrdých kapsúl. Uchovávanie: Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Držiteľ rozhodnutia o registrácii: Zentiva, k.s., U Kabelovny 130, 102 37 Praha 10, Česká republika. Dátum poslednej revízie: Marec 2018. Výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis. Pred predpísaním lieku sa oboznámte s úplným znením Súhrnu charakteristických vlastností lieku, ktoré môžete získať na adrese: Zentiva, a.s., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, tel.: +421 233 100 607,
Určené pre odbornú verejnosť.
Dátum prípravy: apríl 2018
Kód materiálu: SACS.GPGAZ.18.04.0374