Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia1. Poradenstvo a jeho zkladn vymedzenieGenzu poradenstva meme odvodi od najstarej udskej innosti - vchovy. Priklame sa k nzoru, e prve vchova ako spsob odovzdvania poznatkov a sksenost o svete a loveku anticipovala i vznik poradenskej, spoiatku nepecifickej innosti. Tam, kde je vchova, je i vedenie, a kde je nedostatok sksenosti, tam prichdza k slovu rada. Mono teda poveda, e zklady poradenstva ako sas ivota loveka siahaj k samotnmu poiatku udstva. (Schavel,2004)Poradenstvo a rovnako i poiatky socilnej prce, ak ju vnmame v najveobecnejej rovine ako formu pomoci druhmu v ndzi, boli nevyhnutnou podmienkou preitia udskho rodu. O socilnej prci, ktor sa blila dnenmu ponmaniu, zaname vak hovori a v svislosti so vznikom rznych charitatvnych a dobroinnch organizci, vychdzajcich prevane z kresanskch tradci a z vnmaniahodnoty kadho loveka.V historickej genze mono identifikova niekoko rovnporadenskej innosti, ktor sa vyvjala od poiatonhobenho radenia v interpersonlnej komunikcii, ktorprebieha ako vmena informci, sksenost a nzorov, a posamostatnpecializovan a profesionlnu innosv konkrtnych intitcich. Postupne sa zriauj poradne pre vobu povolania, psychologick poradensk kliniky a alie pecializovan poradensk sluby v rmci zdravotnctva, socilnej starostlivosti, kolstva at. Sluby orientcie, ako boli v tomto obdob tie poradensk sluby oznaovan, sa rozvjali i z hadiska potrieb loveka. Dleitou sa javila potreba vyzna sa v novch, zloitejch spoloenskch podmienkach. Okrem poskytovania informci sa

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciasystematickejie zanaj uplatova poznatky novej vedeckej psycholgie. Priekopnkmi v tejto oblasti boli napr. F. Galton (1822-1911), L. Witmer (1867- 1956), F. Parsons (1854-1908).tyridsiate a pdesiate roky minulho storoia mono oznai vo vvoji poradenskho hnutia ako prelomov obdobie. V svislosti s nastupujcou vedecko-technickou revolciou sa kriticky prehodnocuj dovtedajie pozitvne i negatvne sksenosti. Narast i snaha o rozvoj metd a foriem prce na novch zkladoch.Zaiatkom pdesiatych a esdesiatych rokov, kedy u zaname hovori o modernom poradenskom hnut, sa problematika poradenskej innosti systematicky spracovva v podobe truktrovanch teri (Koo, 1987). Ich dosah a vplyv je zjavn nielen v oblasti psychoterapie a poradenstva, ale i v oblasti socilnej prce, kedy jednotliv terie formovali konkrtne vchodiskov pozcie ku klientovi a ponkali vlastn postupy prce.V tejto svislosti zatia len okrajovo spomenieme, e pojem socilne poradenstvo, ako aj jeho praktick uplatnenie, nie je mon vymedzi bez poznania veobecnch poradenskch prstupov a jednotlivch poradenskch systmov, ktor s na Slovensku doposia znme a v praxi sa dlhodobo uplatuj. Je len prirodzen, e socilne poradenstvo mus erpa z tchto zdrojov, hada spolon vchodisk a prstupy pri rieen poradenskch problmov klienta.Poradenstvo m dlhodob tradciu najm v psychologickej praxi. To, o nachdzame spolon medzi psychologickm a socilnym poradenstvom, je urite prstup k loveku na princpe akceptovania jeho jedinenosti a veobecnch zsad, ktor sa dotkaj poradenskho procesu. Veobecne taktie plat, e klient od poradcu oakva radu, pomoc, priom predpoklad vyrieenie svojej situcie. V sasnosti sa najm v socilnej oblasti preferuje prstup, ktor je zaloen na podpore, pomoci a sprevdzan klienta ako zkladn predpoklad jeho motivcie pre mobilizciu a angaovanos v rieen svojho problmu. Klient nesmie by postaven do

-10-

-11-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaroly pasvnej bytosti, ktor bez vhrad prijma pokyny a usmernenia poradcu. Poradenstvo povaujeme za pecifick odborn innos charakterizovan ako proces pomoci s vyuitm existujcich zdrojov a monost osobnosti vysporiada sa s aktulnymi problmami v ivote. Identifikciou problmov je urovan aj obsah a zameranie poradenstva, ktor me by prvneho, ekonomickho, psychologickho, zdravotnho, alebo socilneho charakteru.Doposia existuje niekoko definci poradenstva. Niektor autori charakterizuj poradenstvo len ako vmenu informci (napr. Plessen, Bommert), niektor ako proces uenia, in, medzi nimi aj Schubenz, zasa ako zkladn fenomn udskej interakcie. S aj autori, a patria medzi nich aj niektor vzdelvatelia v socilnej prci na Slovensku (Gabura, Strieenec), ktor definuj poradenstvo ako vedecky fundovan vysvetovanie a ovplyvovanie udskho sprvania s cieom minimalizova svoje problmy a postupne tak zabezpei optimlne fungovanie jedinca v spolonosti.Slovo poradenstvo je odvoden od slova radi, m sa mylne vytvra dojem, e poradca je lovek, ktor dva rady, hotov nvody a rieenia, disponuje prostriedkami, ktor klientovi okamite pomu zvldnu situciu i vyriei problm. Radenie ako innos pln pecifick funkcie v ivote ud, vo vvoji ich vzjomnch vzahov, procese uenia, interpersonlnej komunikcie a uspokojovan informanch potrieb. V historickej genze a logickej truktre radenia mono identifikova tyri zkladn rovne poradenskej innosti, ktor dodnes existuj a vzjomne sa podmieuj : radenie ako interindividulna komunikcia loveka s lovekom, jednotlivcom a skupinou, poradensk innos ako rola v spoloenstve, poradensk innos ako aspekt a funkcia rozvinutch modernch profesi, poradenstvo ako samostatn, pecializovan a profesionlna innos.

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO u komunikciaPoradenstvo ako pecializovan odborn innos sa zana dominantne rozvja zaiatkom 20. storoia, a to predovetkm vo sfre profesiovej orientcie. Kvalitatvny vzostup poradenstva je podmienen vytvranm organizovanej formy pomoci mldei, rodiom, kole, ekonomike, pri vobe povolania, tdia a koly. Nstup poradenstva je sprevdzan zriaovanm poradn a poradenskch intitci, zameranch na rzne typy pecializovanch poradenskch sluieb (Koo, 1987).J. Gabura (1995) charakterizuje poradenstvo zaloen na princpe pomoci, priom poradca m snahu podpori rast, rozvoj, zrelos a lepie uplatnenie klienta, aby sa efektvne orientoval vo svete a vyrovnval sa so ivotom. J. Koo (1987) vymedzuje poradenstvo ako aktvnu as na ivote inch ud, prostrednctvom vzjomnej vmeny informci, sksenost a nzorov, ktor mu by pouit pri rieen uritch ivotnch loh a situci.Tieto tvrdenia dokazuje asi najlepie J. Koo (1980) vo svojej klasifikcii charakteristickch t poradenstva, z ktorch kad zrove, a to je zaujmav, plat, poda ns, aj pre socilnu prcu ako odbor.Poradenstvo m na zklade uvedenej klasifikcie: interdisciplinrny a komplexn charakter - na rieen loh terie a praxe poradenstva sa podiea viacero vednch discipln a odbornkov (psycholgia, pedagogika, ekonmia, sociolgia, filozofia, medicna, prvo at.) Efektivita samotnej poradenskej prce potom zvis od innho vyuitia prslunch poznatkov a ich zalenenia do terie a praxe. multisfrov a multikonzumn charakter - riei a zlauje zujmy a potreby irokho spektra uvateov a vzhadom k tomu i vytvranej siete poradenskch sluieb. Je nstrojom zefektvovania socilnych procesov v rmci rodiny, rznych intitci a rezortov, ako s naprklad rezort prce, socilnych vec a rodiny, zdravotnctva, kolstva at.).

- 12-

- 13-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia profesionlny charakter - poradenstvo je vykonvanna profesionlnom zklade teoreticky i praktickypripravovanmi odbornkmi a pre vek poetpracovnkov je hlavnm zameranm. Profesionalizovancharakter poradenstva vyjadruje kvalitu rovneposkytovanch poradenskch sluieb, i ke nemonozsadne tvrdi, e len profesionl me by dobrmporadcom. V kadom prpade vak charakter samotnejprofesionalizcie predpoklad uplatnenie profesionlnychporadcov, jednotlivcov s poadovanmi teoretickmivedomosami a poradenskmi zrunosami. Samotnprofesionalizcia na niektorch rovniach predpokladprpravu pikovch odbornkov. intitucionalizovan charakter - organizuje a vykonvasa v osobitnch ttnych i nettnych intitcich,poradniach, stacionroch a strediskch, ktor svojuodborn innos vykonvaj na zklade prslunhopovolenia. Takmito intitciami s naprklad centrporadensko-psychologickchsluiebv rezorteministerstva prce, socilnych vec a rodiny alebopedagogicko-psychologick poradne v rezorte kolstva.Podobne sa poradenstvo ako jedna z innost uritejintitcie uskutouje priamo v tejto intitcie, akonaprklad poradenstvo pre osoby vyieho vekuv domovochdchodcov,poradenstvoprehendikepovanch ud v zariadeniach socilnych sluieb. Tieto zariadenia vykonvaj poradenstvo ako sprievodn aktivity uritej intitcie za elom skvalitnenia ivota svojich klientov. procesulny, biodromlny charakter - teda nie charakter jednorazov, epizodick. Poradenstvo sli loveku vo vetkch etapch ivotnej cesty, osobitne v jej nronch a krzovch situcich. edukatvno-formatvny charakter - ako tak je poradenstvo sasou vchovy v irom slova zmysle, ktor vnmame ako kad psobenie na osobnos

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcialoveka za elom jeho socializcie a komplexnho rozvoja osobnosti. Je nielen nstrojom konkrtnej pomoci, ale aj prostriedkom celkovho osobnostnho rozvoja. Rozvjajci charakter je formulovan tendenciou pomha jednotlivcom v morlnom vvine, pri efektvnom sebarozvoji, sebaregulcii, samostatnom rozhodovan a zintenzvovan hadania monch variant optimlneho rieenia.personlny charakter - cieom poradenstva je lovekvo svojej celistvosti, i ke tento el dosahujekorekciou a psobenm na jednotliv zloky osobnosti, konkrtne situcie, plny a pod.vntorn diferencicia - v rmci poradenstva skontituovan viacer pecializcie, organizujce sapoda problmovch okruhov, typov innost aintitci, v ktorch sa poradensk aktivity vykonvaj,napr. psychologick, socilne, pedagogick.Z hadiska praxe a interaknho procesu pri prci s klientom si dovolme aspo formlne poukza na rozdiely medzi poradenstvom - terapiou - podvanm informci, vysvetovanm a udeovanm rd.Poradenstvo je predovetkm informan pomoc a pomoc pri rozhodovan, ako aj formulovan opatren do budcnosti . Pomoc je pri orientovan sa v prostriedkoch a cestch na dosiahnutie nejakho ciea sprostredkovan tak, e ju hadajci nartne, alebo je nartnut pre neho, prpadne vznikne v spoluprci s nm a jeho okolm. Poradenstvo je cielen a kontrolovan, namieren na odstrnenie bezradnosti, problmov a konfliktov. Poradenstvo sa zameriava taktie na ud, ktor s ete schopn zvldnu svoju ivotn situciu samostatne a doku prevzia zodpovednos za svoje konanie.Terapia (psychoanalza a psychoterapia) je zameran na ud, ktor si nedoku sami regulova ivot bez porch akho stupa a potrebuj pomoc.

- 14-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaPodvanie informci, vysvetovanie a udeovanie rd s sluby poskytovan kadmu a s charakteristick nepatrnou intenzitou vo vzahu k ptajcim sa.Uveden klasifikcia svis najm s metdami a konkrtnymi postupmi pri uplatovan poradenstva v zvislosti od definovanho poradenskho problmu klienta. Pre doplnenie uvedieme aj niekoko zkladnch podmienok poradenstva, na ktor upozoruje aj R. Klamer (1965). Tento autor povauje za potrebn: vytvori pre klienta atmosfru dvery, akceptova klienta, zamera sa na diagnostikovanie relneho problmu klienta, poskytova klientovi relevantn informcie, vedomosti a zrunosti, zapoji klienta do hadania alternatv pri rieen jeho problmov,> motivova a podporova klienta pri rieen danho problmu.Z hadiska obsahu m poradenstvo multisfrov charakter. Poradenstvo sa uplatuje v rznych poradenskch systmoch, ktor sa zaoberaj rieenm konkrtneho problmu.1.2 Vybran poradensk systmyDoteraz s znme rzne systmy poradenstva, ako napr. poradenstvo vo vchovno-vzdelvacom procese, poradenstvo v profesijnom vvine, poradenstvo pre nadan a talentovan deti, o mono sumrne zhrn pod systm kolskho poradenstva. Poznme tie poradenstvo prvne, poradenstvo daov, finann, ale tie poradenstvo v oblasti zdravotnckej starostlivosti.V rmci jednotlivch poradenskch systmov sa v praxi najastejie prezentuje poradenstvo, ktor m tendenciu pomha klientovi v jeho osobnostnch, zdravotnch a

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciasocilnych problmoch. V tejto asti sa budeme venova predovetkm poradenskm systmom v zdravotnctve a v kolstve. Oblas poskytovania poradenstva v socilnom systme budeme podrobnejie rozobera v alch kapitolch naej prce.1.1.1Poradenstvo v zdravotnctveV centre pozornosti poradenstva v zdravotnctve je lovek pacient, ktor potrebuje pomoc pri rznych druhoch ochorenia alebo predpokladoch ochorenia so zmerom pomc sebe alebo svojim blzkym, pripadne uom z najbliieho okolia. Obsah poradenskej innosti je orientovan poda pecifickch zdravotnch problmov a na zklade toho mu poradensk prcu vykonva odbornci napr. v rmci poradenstva pre tehotn matky, pre ud s onkologickmi ochoreniami, pre diabetikov, alergikov, ud s problmami v sexulnom ivote, v rmci poradenstva pre ud s problmami zvislosti na alkohole, nikotne a na inch drogch.Poradensk prca v zdravotnctve je vemi vznamn z hadiska preventvnych opatren, ako aj zamedzenia alebo obmedzenia prehlbovania zdravotnch problmov ud. V zahrani je poradensk innos lekrov odbornkov vznamne podporovan poisovami. Aj v tomto prpade plat, e investcia do preventvnych aktivt je ovea niia ako samotn, niekedy vemi nron a dlhodob lieba samotnho ochorenia.1.1.2Poradenstvo v kolstveSystm poradenstva v oblasti kolstva je reprezentovan systmom vchovnho poradenstva a prevencie, v ktorom sa vykonva najm psychologick, pedagogick, pecilno-pedagogick vrtane logopedickej a lieebno-pedagogick innos a socilna innos zameran na optimalizciu vchovnho,

- 16-

- 17-

_ Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciavzdelvacieho, psychickho, socilneho a karirneho vvinu det od narodenia a po ukonenie prpravy na povolanie. (Huk 2006)Zkladnmi zlokami systmu vchovnho poradenstva a prevencie s zariadenia vchovnho, psychologickho a pecilno-pedagogickeho poradenstva a prevencie , ktorch sasou jecentrum pedagogicko-psychologickho poradenstvaa prevencie,centrum pecilno-pedagogickho poradenstvaZkladnmi lnkami systmu vchovnho poradenstva priamona kolch s: vchovn poradca, kolsk psycholg, kolsk pecilny pedagg, lieebn pedagg, socilny pedagg, koordintor prevencie.Poradensk sluby poskytuje aj vchovn zariadenie diagnostick centrum.Jednotliv zloky systmu vchovnho poradenstva a prevencie v zmysle Zkona . 245 /2008 Z.z. o vchove a vzdelvan ( kolsk zkon) s vzjomne organizane i obsahovo prepojen a poskytuj sluby rodine, kole, kolskm zariadeniam, zamestnvateom orgnom verejnej sprvy i obianskym zdrueniam.Centrumpedagogicko-psychologickhoporadenstvaa prevencie poskytuje komplexn psychologick, pecilno-pedagogicku, diagnostick, vchovn, poradensk a preventvnu starostlivos deom v oblasti optimalizcie ich osobnostnho vzdelvacieho a profesijnho vvinu, starostlivosti o rozvoj nadania' eliminovania porch psychickho vvinu a porch sprvania' Poradensk sluby poskytuje zkonnm zstupcom a pedagogickm zamestnancom.Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie sa me leni na oddelenia: poradenstva osobnostnho vvinu, poradenstva vzdelvacieho vvinu

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia poradenstva socilneho vvinu a prevencie, poradenstva v karirovom vvine, psychoterapie, metodiky vchovnho poradenstva, pecilno-pedagogickho poradenstva.Psychologick poradenstvo sa poskytuje deom a ich zkonnm zstupcom i zamestnanom zkladnch , strednch kl, gymnzi, konzervatria, kl pre deti a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, pecilnym vchovnm zariadeniam a kolskm interntom prostrednctvom innosti kolskho psycholga alebo psycholga.Psychologick poradenstvo poskytuje odborn psychologick sluby deom, zkonnm zstupcom, pedagogickm zamestnancom na rozvjanie ich zdravho osobnostnho rozvoja a psychickho zdravia. V oblasti psychologickho poradenstva poskytuje aj metodicko-odborn pomoc.Deklarcia prv dieaa garantuje deom a iakom sopecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami pecilno-pedagogick starostlivos pri vzdelvan a prprave na povolanie ajv bench zkladnch a strednch kolch. Veobecn deklarciaudskch prv, ktor prijala Slovensk republika, dva rodiom,zkonnm zstupcom dieaa prednostn prvo zvoli pre svojediea druh vzdelania poda jeho schopnost,monosta psychickch danost. (Huk, 1993)Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva poskytuje komplexn pecilno-pedagogick innos, psychologick, diagnostick, poradensk, rehabilitan, preventvnu, metodick, vchovno-vzdelvaciu a in odborn innos a sbor pecilno-pedagogickch intervenci deom so zdravotnm postihnutm vrtane det s vvinovmi poruchami s cieom dosiahnu optimlny rozvoj ich osobnosti a socilnu integrciu.Vchovn poradenstvo sa poskytuje deom, zkonnm zstupcom a zamestnancom kl: zkladn kola, gymnzium, stredn odborn kola,

- 18-

- 19-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia konzervatrium, kola pre deti a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami.a v kolskch zariadeniachpecilne vchovn zariadenie,kolsk internt,prostrednctvom innosti vchovnch poradcov.lohou vchovnho poradenstva je vykonvanie poradenstva pri rieen osobnostnch, vzdelvacch profesijnch a socilnych potrieb det a karirovho poradenstva. Vchovn poradca sprostredkuje deom a ich zkonnm zstupcom pedagogick, psychologick, socilne, psychoterapeutick, reedukan a alie sluby, ktor koordinuje v spoluprci s triednym uiteom. zko spolupracuje so kolskm psycholgom, kolskm pecilnym pedaggom a odbornmi zamestnancami poradenskch zariaden.Vysokokolsk poradenstvo sa v naich podmienkach realizuje len sporadicky na pde vysokej koly ako nezvisl sluba pre tudentov, ktor ho vyuvaj dobrovone z vlastnho slobodnho rozhodnutia. innou formou prce v psychologickom poradenstve pre tudentov vysokch kl mu by poradensk skupiny. Tie sa zostavuj v indikovanch prpadoch z klientov, ktor boli i s v individulnej psychologickej starostlivosti centra pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie. V tchto skupinch maj tudenti monos konfrontova svoje problmy a zauja k nim stanovisko (kolsk zkon - zkon . 245/2008 Z.z.). (Huk, 2004)1.1.3 Poradenstvo v socilnom systmeVznamn miesto pri posudzovan socilnych problmov obyvatestva m rezort prce, socilnych vec a rodiny. Tento rezort zabezpeuje poradensk sluby prostrednctvom niektorch intitci, ktor svojimi poradenskmi aktivitami prispievaj k pozitvnej zmene ud, ktor sa ocitli v hmotnej, alebo socilnej ndzi, v kolznych ivotnch situcich, priom zmenu svojho stavu nie s schopn zabezpei vlastnmi silami.-20-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaNadobudnutm innosti zkona . 305/2005 Z.z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele a o zmene a doplnen niektorch zkonov od 1. 9. 2005 preli na stredie prce, socilnych vec a rodiny prva a povinnosti z pracovnoprvnych vzahov zamestnancov Centra poradensko-psychologickch sluieb, u ktorch miesto vkonu ich prce bolo riaditestvo CPPS so sdlom v Bratislave.V zmysle Uznesenia porady vedenia MPSVR SR zo da 26. 6. 2005 k schvlenmu Nvrhu zmeny usporiadania vntornej organizanej truktry stredia prce, socilnych vec a rodiny v Bratislave a radov prce, socilnych vec a rodiny v svislosti so zalenenm pracovsk CPPS, riaditestvo CPPS sa vlenilo do organizanej truktry stredia prce socilnych vec a rodiny v Bratislave ako odbor poradensko-psychologickch sluieb. Jednou z vznamnch innost je navrhovanie a metodick usmerovanie zavdzania novch postupov prce do praxe s klientmi na radoch a innosti svisiace s organizovanm nhradnej rodinnej starostlivosti, vrtane medzittneho osvojenia.Odbor poradensko-psychologickch sluieb riadi, kontroluje a metodicky usmeruje vkon poradensko-psychologickch sluieb vykonvan refertmi poradensko-psychologickch sluieb na oddeleniach socilnoprvnej ochrany a socilnej kurately odborov socilnych vec radov prce, socilnych vec a rodiny.zemn pracovisk a pracovisk zemnch pracovsk CPPS sa vlenili do organizanej truktry radov prce socilnych vec a rodiny, ako referty poradensko-psychologickch sluieb (RPPS) v oddelen socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately odborov socilnych vec a rodiny radov prce socilnych vec a rodiny.Refert poradensko-psychologickch sluieb vykonva najm tieto innosti:1. Individulne, prov, rodinn a skupinov psychologickporadenstvo a psychologick poradenstvo a psychoterapiu preobanov v oblastipecifickch rodinnch problmov (rozvod,drogov zvislos a pod.) a v oblasti zvanch ivotnch zmien a krzovch situci.-21 -

Milan Schavel m ,j [ZVJa medziudskch sahov ,komunikciu,^ So ^meranm na efektvnuf? vchovnch opatren Jat0 cas innosti refert,, "podstt,,,CIa,neJ ku* na J" ,soc'a|K>PnejnMe,*"* P-encte vystytuj4c4' %**taj^ *** *^^"*. subj*y)y0 vJ cu a socilnejo^bnostn problematikayprPad0ch: Partnersk problematika,' rodinn problematika rozvodov a porozvodov s^d.adnr0dinnstarostli;os,Programy rozvoja osobnosti,-22-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia problematika nezamestnanosti. (Huk, 1995) V svislosti s uvedenm prehadom poskytovania porudcnstva v jednotlivch systmoch je dleit pripomen, l pred rokom 1989 existovali len ttne formy poskytovania poradenstva. V sasnosti u meme pozorova I Intitucionlnej vstavbe poradensk systmy ttneho -n, ttneho a privtneho - skromnho charakteru. I Ipodstatnenos tejto prirodzenej funknosti charakteru poskytovania poradenskch sluieb odra socilno-ikonomick princpy a monosti uplatnenia rznych trhovch lystmov aj pri vyuvan poradenskej pomoci. Na tomto mieste nie je nevyhnutn diskutova o funknosti a odbornej kompetencii jednotlivch ekonomickch charakterov poradenstva. Faktom vak je, e tak, ako to plat veobecne, nettny a privtny charakter poradenstva m predpoklady prune reagova na potreby klientov a efektvne poskytn radu, informcie, prpadne zabezpei dlhodob poradensk .starostlivos o klienta.1.1.4 Poradenstvo v cirkviCirkev u odpradvna (pravoslvna aj katolcka) skma otzky socilnej prce, vychdzajc z kresanskho uenia, sociolgie, psycholgie a pedagogiky poda potrieb sasnch ivotnch podmienok i potrieb spolonosti. Socilna sluba, sasou ktorej je i socilne poradenstvo, na zklade kresanskho vchodiska uruje osobitn postoje k udom, na ktorch je zameran, t.j. k ich socilnemu poloeniu, zdraviu, formm duevnho a fyzickho stavu. Zo strany vykonvatea tejto sluby sa vyaduje hlbok pochopenie pre socilne problmy, osobn utrpenia, ozajstn kresansk obetavos a lsku, pochopenie pre nboensk ctenie a pod. as cirkvi na socilnom ivote loveka a prci sa zaklad na chpan, e svet, socium, tt s objektom Boej lsky a s nasmerovan k premeneniu a oisteniu na zkladoch Bohom zjavenej lsky.

-23-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia2.Spoluprca pri organizovan nhradnej rodinnej starostlivosti,vrtane medzinrodnho osvojenia.3.Preventvno-vchovn a vzdelvacia innos v oblasti:a) vchovy k manelstvu a rodiovstvu,b) prevencia drogovch a inch zvislost,c) zdravho ivotnho tlu,d) rozvoja medziudskch vzahov so zameranm na efektvnu komunikciu,e) vchovnch opatren.Tto as innosti refertu sa najintenzvnejie opiera o vznam a znenie spomnanho zkona . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a socilnej kuratele, na ktorho existenciu, opodstatnenie a vznam je potrebn upozorni i pri zohadovan aspektov prce v oblasti prevencie vyskytujcich sa zvislost u mldee.4.Poskytovanie poradensko-psychologickch sluieb v rmciexternej spoluprce s ostatnmi subjektmi (obce, nettne subjekty) psobiacimi v oblasti socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately.Vo vetkch tchto oblastiach mono vidie budcnos odbornkov poradensko-psychologickch sluieb. Perspektvne je mon diferencicia nezvislch pracovsk v zmysle primeranej pecializcie asti pracovsk.Vsledky niektorch analz riaditestva poradensko -psychologickch sluieb poukazuj na rieenie poradenskch problmov v nasledovnch kategrich usporiadanch aj poda poetnosti rieenia problmov v jednotlivch prpadoch: osobnostn problematika, partnersk problematika, rodinn problematika, rozvodov a porozvodov, nhradn rodinn starostlivos, tudijn a profesionlna problematika, drogov a in zvislosti, programy rozvoja osobnosti,

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaproblematika nezamestnanosti. (Huk, 1995)vi.slosti s uvedenm prehadom poskytovanianslva v jednotlivch systmoch je dleit pripomen,pri 'I nikom 1989 existovali len ttne formy poskytovaniaK uli nslva. V sasnosti u meme pozorova||| iiiurioiilnej vstavbe poradensk systmy ttneho -i ilni'lio a privtneho - skromnho charakteru.1'i "i i iincnos tejto prirodzenej funknosti charakterukvlovania poradenskch sluieb odra socilno-i niiomick princpy a monosti uplatnenia rznych trhovch|i niov aj pri vyuvan poradenskej pomoci. Na tomtoIHI i r nie je nevyhnutn diskutova o funknosti a odbornejDHipotencii jednotlivch ekonomickch charakterovIcnslva. Faktom vak je, e tak, ako to plat veobecne,II li'ilny a privtny charakter poradenstva m predpoklady prilJne reagova na potreby klientov a efektvne poskytn i liln, informcie, prpadne zabezpei dlhodob poradensk i iroNllivos o klienta.1.1.4 Poradenstvo v cirkviCirkev u odpradvna (pravoslvna aj katolcka) skma 'i,i ky socilnej prce, vychdzajc z kresanskho uenia,101 mlgie, psycholgie a pedagogiky poda potrieb sasnchi volnch podmienok i potrieb spolonosti. Socilna sluba,masou ktorej je i socilne poradenstvo, na zkladekresanskho vchodiska uruje osobitn postoje k udom, naklorch je zameran, t.j. k ich socilnemu poloeniu, zdraviu,formm duevnho a fyzickho stavu. Zo strany vykonvatea(ijto sluby sa vyaduje hlbok pochopenie pre socilneproblmy, osobn utrpenia, ozajstn kresansk obetavos alsku, pochopenie pre nboensk ctenie a-pod. as cirkvina socilnom ivote loveka a prci sa zaklad na chpan, esvel, socium, tt s objektom Boej lsky a s nasmerovanI premeneniu a oisteniu na zkladoch Bohom zjavenej lsky.

-22-

-23-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia2.Spoluprca pri organizovan nhradnej rodinnej starostlivosti,vrtane medzinrodnho osvojenia.3.Preventvno-vchovn a vzdelvacia innos v oblasti:a) vchovy k manelstvu a rodiovstvu,b) prevencia drogovch a inch zvislost,c) zdravho ivotnho tlu,d) rozvoja medziudskch vzahov so zameranm na efektvnu komunikciu,e) vchovnch opatren.Tto as innosti refertu sa najintenzvnejie opiera o vznam a znenie spomnanho zkona . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a socilnej kuratele, na ktorho existenciu, opodstatnenie a vznam je potrebn upozorni i pri zohadovan aspektov prce v oblasti prevencie vyskytujcich sa zvislost u mldee.4.Poskytovanie poradensko-psychologickch sluieb v rmciexternej spoluprce s ostatnmi subjektmi (obce, nettne subjekty)psobiacimi v oblasti socilnoprvnej ochrany det a socilnejkurately.Vo vetkch tchto oblastiach mono vidie budcnos odbornkov poradensko-psychologickch sluieb. Perspektvne je mon diferencicia nezvislch pracovsk v zmysle primeranej pecializcie asti pracovsk.Vsledky niektorch analz riaditestva poradensko -psychologickch sluieb poukazuj na rieenie poradenskch problmov v nasledovnch kategrich usporiadanch aj poda poetnosti rieenia problmov v jednotlivch prpadoch: osobnostn problematika, partnersk problematika, rodinn problematika, rozvodov a porozvodov, nhradn rodinn starostlivos, tudijn a profesionlna problematika, drogov a in zvislosti, programy rozvoja osobnosti,

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia problematika nezamestnanosti. (Huk, 1995) V svislosti s uvedenm prehadom poskytovania poradenstva v jednotlivch systmoch je dleit pripomen, e pred rokom 1989 existovali len ttne formy poskytovania poradenstva. V sasnosti u meme pozorova v intitucionlnej vstavbe poradensk systmy ttneho -nettneho a privtneho - skromnho charakteru. Opodstatnenos tejto prirodzenej funknosti charakteru poskytovania poradenskch sluieb odra socilno-ekonomick princpy a monosti uplatnenia rznych trhovch systmov aj pri vyuvan poradenskej pomoci. Na tomto mieste nie je nevyhnutn diskutova o funknosti a odbornej kompetencii jednotlivch ekonomickch charakterov poradenstva. Faktom vak je, e tak, ako to plat veobecne, nettny a privtny charakter poradenstva m predpoklady prune reagova na potreby klientov a efektvne poskytn radu, informcie, prpadne zabezpei dlhodob poradensk starostlivos o klienta.1.1.4 Poradenstvo v cirkviCirkev u odpradvna (pravoslvna aj katolcka) skma otzky socilnej prce, vychdzajc z kresanskho uenia, sociolgie, psycholgie a pedagogiky poda potrieb sasnch ivotnch podmienok i potrieb spolonosti. Socilna sluba, sasou ktorej je i socilne poradenstvo, na zklade kresanskho vchodiska uruje osobitn postoje k udom, na ktorch je zameran, t.j. k ich socilnemu poloeniu, zdraviu, formm duevnho a fyzickho stavu. Zo strany vykonvatea tejto sluby sa vyaduje hlbok pochopenie pre socilne problmy, osobn utrpenia, ozajstn kresansk obetavos a lsku, pochopenie pre nboensk ctenie a pod. as cirkvi na socilnom ivote loveka a prci sa zaklad na chpan, e svet, socium, tt s objektom Boej lsky a s nasmerovan k premeneniu a oisteniu na zkladoch Bohom zjavenej lsky.

-22-

-23-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaSocilne poradenstvo v cirkvi sa uplatuje najm vo vkone charitatvnej sluby v zariadeniach socilnej pomoci a starostlivosti o deti a dospelch, v oblasti odbornho socilneho poradenstva bezdomovcom, narkomanom, osamelm rodiom v oblasti sprostredkovania osobnej a materilnej pomoci uom v ndzi, v oblasti pomoci socilne odkzanm a zdravotne postihnutm, osamelm a pod.Do tudijnho programu niektorch teologickch faklt na Slovensku je zaraden aj socilne poradenstvo ako samostatn predmet ukonen skkou.

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

-24-

25-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia2. Socilne poradenstvoProblematika socilneho poradenstva sa stva aktulnou v obdob, kedy sa kumuluj socilne problmy. V sasnej dobe sa neustle zvyuje poet ud, ktor s odkzan na pomoc ttu, nachdzaj sa v socilnej a hmotnej ndzi a nie s schopn riei svoje problmy bez pomoci inej zainteresovanej osoby alebo intitcie. Socilne poradenstvo ako pojem, ale aj ako nstroj praktickho uplatovania socilnej pomoci, prechdza v sasnosti uritm vvojom. Genza formovania jeho pojmovho a obsahovho vymedzenia nem dlh histriu a urite nie je ukonen. Napriek tomu, e uplatnenie socilneho poradenstva bolo prirodzenou sasou prce socilneho pracovnka, konkrtna defincia tohto pojmu sa objavuje medzi odbornou verejnosou a v zkone o socilnej pomoci . 195/1998 Z.z.2.1 Vybran defincie socilneho poradenstva(vymedzenie pojmu)V legislatvne prave je socilne poradenstvo definovan poda zkona NR SR o socilnej pomoci .195/1998, 12 nasledovne: Socilne poradenstvo je odborn innos zameran na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej ndze alebo socilnej ndze, na zistenie prin jej vzniku, na poskytnutie informci o monostiach rieenia hmotnej alebo socilnej ndze a na usmernenie obana pri vobe a uplatovan foriem socilnej pomoci". Socilne poradenstvo sa zameriava na aktivizciu klienta pri rieen socilnej kolzie. Socilne poradenstvo ako celok je nutn chpa ako formu rieenia hmotnej a socilnej ndze, ktor pome obanovi zska informcie o svojich nrokoch, vyplvajcich zo systmov socilneho zabezpeenia obana (socilne poistenie, socilna

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciapodpora, socilna pomoc) alebo zo systmu zamestnanosti. Tieto informcie mu by poskytovan aj v spoluprci s jednotlivmi rezortmi, ktor s rieenm konkrtnej situcie svisia. Socilne poradenstvo charakterizuj okrem inch najm princp pomoci, podpory, rozvoja a princp lepej orientcie v ivote.V rmci socilneho poradenstva meme vymedzi slovo socilne ako spoloensk, ako snahu o zlepenie alebo zmenu spoloenskch pomerov alebo ako starostlivos spolonosti o socilne zabezpeenie svojich obanov (Pfhodov, 1998).Socilne poradenstvo potom meme chpa ako profesionlnu odborn innos, vykonvan odbornkom a zaloen na vzahu, podpore, pomoci, rozvoji, optimlnom uplatnen klienta a jeho relnej orientcii v ivote. Socilne poradenstvo sli na odstrnenie, zmiernenie negatvnych nvykov alebo spsobov sprvania klienta a jeho zalenenie do spoloenskho rmca, rodiny, skupiny alebo komunity (Strieenec, 1999).Autori nemeckho slovnka socilnej prce (1993) prirauj socilnemu poradenstvu v prvnom tte centrlnu funkciu. Socilne poradenstvo umouje na bze dobrovonosti interakciu so socilne slabmi skupinami, ich integrciu s prihliadnutm na chyby v sprvan, ktor ich vyleuj zo spolonosti. Podobne aj nemeck slovnk pedagogiky (1977) definuje socilne poradenstvo ako informan pomoc, pomoc pri rozhodovan a pomoc pri formulovan opatren, ktor by viedli k redukcii a prekonvaniu individulnych porch sprvania. Socilne poradenstvo charakterizuje aj J. Schiling (1999), ktor ho definuje ako cielen a kontrolovan odborn sprvanie profesionlne pripravenho loveka, namierenho na odstrnenie bezradnosti, problmov a konfliktov pomocou metodickho psobenia. Socilne poradenstvo m svoju teoretick bzu, opiera sa najm o zdroje z inch spoloenskovednch discipln, predovetkm zo psycholgie, sociolgie, pedagogiky, filozofie, medicny, prva, etiky, ale predovetkm o socilnu prcu. Predmetom socilneho

-26-

-27-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaporadenstva je poda J. Gaburu (2004) predovetkm iria oblas medziudskch vzahov, rast a dozrievanie jedinca, spsob sebarealizcie, zvldnutie socilnych rol, rieenie krz a konfliktov bez psychopatologickch rysov, hadanie hodnt a zmyslu ivota klienta v rznych socilnych situcich, zvyovanie kvality ivota a kvality socilneho prostredia. Cieovou skupinou v socilnom poradenstve s udia, ktor s schopn za podpory poradcu postupne samostatne zvldnu svoju ivotn situciu a prevzia zodpovednos za svoje konanie a alie fungovanie v spolonosti.Socilne poradenstvo by malo v systme socilnej pomoci plni dve zkladn lohy: zabezpeova na jednotlivch rovniach ttnej sprvy, samosprvy a nettnych subjektov prostrednctvom prslunch pracovnkov pln informovanos o nrokoch, ktor vyplvaj pre obanov z prvnych noriem upravujcich systmy socilnej ochrany, prpadne poskytova informcie obanom v prpade potreby a tie konkrtnu pomoc prostrednctvom poradenskch zariaden a intitci, pomha obanom v ndzi prostrednctvom odbornch poradenskch aktivt vrtane socilnej terapie (Baumrukov a kol., 1997). Pri vymedzen pojmu socilneho poradenstva sa zamame predovetkm nad rozdielmi, prpadne spolonmi vchodiskami socilneho a psychologickho poradenstva. Prv nznaky diferencicie psychologickho poradenstva formuluje H. Coffey (1952), ktor poukzal na potrebu rozliova medzi poradenstvom psychoprocesu (poradenstvo orientovan na osobnos a intrapsychick konflikty) a na poradenstvo socioprocesu, ktor sa zameriava na optimlne fungovanie klienta a jeho sprvanie v konkrtnej spolonosti. V minulosti sa poradenstvo vemi rigorzne spjalo najm so psychoterapiou a zabdalo sa na zloitos problmov svisiacich s jeho spoloenskm prostredm. Odbornci v oblasti poradenstva, ktorch v tomto obdob (50-te roky)

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciareprezentoval najm Vance Pleavy, preferovali samostatn formovanie socilneho poradenstva, ktor by bolo zaloen na socilnej podpore, participcii, uen a smerovalo by k optimlnemu fungovaniu klienta v spolonosti v zmysle jeho primeranej socilnej adaptcie.Psychologick poradenstvo aj v sasnosti predstavuje osobitn druh sluieb loveku -jednotlivcovi, dvojici, skupine alebo intitcii. Uskutouje sa v pecifickom type medziudskho vzahu, v pecifickej socilnej situcii.Psychologick poradenstvo sa uskutouje v interakcii klient - psycholg. Vzah je zaloen na emocionlnych a behaviorlnych zlokch. Poradensk psycholg pomha klientovi pozna seba samho, svoje schopnosti, osobn vlastnost. Sna sa, aby klient pochopil svoju minulos, podporuje jeho osobnostn vvin.Od poradenskch psycholgov sa oakva, aby: sprostredkovvali kvalifikovan rady, nvody, informcie, rozpracovvali metdy, techniky a organizan formy poradenskho procesu, vystupovali v pecifickch funkcich odbornho konzultanta a experta, vystupovali ako diagnostici, uitelia psychologickho rastu - intrapersonlneho a interpersonlneho rozvoja osobnosti, vystupovali ako apliktori pecifickch foriem psychoterapie v poradenstve a v prci so skupinami (Kos o, 1987).Rozdiel medzi tmito dvoma poradenstvami vidme v tom, e psychologick poradenstvo sa zameriava na loveka, jeho osobnos, vlastnosti, poznanie seba samho. V socilnom poradenstve je vemi dleit ir pohad na loveka ako osobnos a zrove prostredie, v ktorom vyrast a v ktorom sa pohybuje. Tmto prostredm mu by kamarti, kolegovia v prci, rodiia, susedia a pod.

-28

-29-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaporadenstva je poda J. Gaburu (2004) predovetkm iria oblas medziudskch vzahov, rast a dozrievanie jedinca, spsob sebarealizcie, zvldnutie socilnych rol, rieenie krz a konfliktov bez psychopatologickch rysov, hadanie hodnt a zmyslu ivota klienta v rznych socilnych situcich, zvyovanie kvality ivota a kvality socilneho prostredia. Cieovou skupinou v socilnom poradenstve s udia, ktor s schopn za podpory poradcu postupne samostatne zvldnu svoju ivotn situciu a prevzia zodpovednos za svoje konanie a alie fungovanie v spolonosti.Socilne poradenstvo by malo v systme socilnej pomoci plni dve zkladn lohy: zabezpeova na jednotlivch rovniach ttnej sprvy,samosprvy a nettnych subjektov prostrednctvomprslunch pracovnkov pln informovanos onrokoch, ktor vyplvaj pre obanov z prvnychnoriem upravujcich systmy socilnej ochrany,prpadne poskytova informcie obanom v prpadepotreby a tie konkrtnu pomoc prostrednctvomporadenskch zariaden a intitci, pomha obanom v ndzi prostrednctvom odbornchporadenskch aktivt vrtane socilnej terapie(Baumrukov a kol., 1997).Pri vymedzen pojmu socilneho poradenstva sa zamamepredovetkm nad rozdielmi, prpadne spolonmivchodiskami socilneho a psychologickho poradenstva. Prvnznaky diferencicie psychologickho poradenstva formulujeH. Coffey (1952), ktor poukzal na potrebu rozliova medziporadenstvom psychoprocesu (poradenstvo orientovan naosobnos a intrapsychick konflikty) a na poradenstvosocioprocesu, ktor sa zameriava na optimlne fungovanieklienta a jeho sprvanie v konkrtnej spolonosti. V minulostisa poradenstvo vemi rigorzne spjalo najm sopsychoterapiou a zabdalo sa na zloitos problmovsvisiacich s jeho spoloenskm prostredm. Odbornci-28-v oblasti poradenstva, ktorch v tomto obdob (50-te roky)

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciareprezentoval najm Vance Pleavy, preferovali samostatn formovanie socilneho poradenstva, ktor by bolo zaloen na socilnej podpore, participcii, uen a smerovalo by k optimlnemu fungovaniu klienta v spolonosti v zmysle jeho primeranej socilnej adaptcie.Psychologick poradenstvo aj v sasnosti predstavuje osobitn druh sluieb loveku -jednotlivcovi, dvojici, skupine alebo intitcii. Uskutouje sa v pecifickom type medziudskho vzahu, v pecifickej socilnej situcii.Psychologick poradenstvo sa uskutouje v interakcii klient - psycholg. Vzah je zaloen na emocionlnych a behaviorlnych zlokch. Poradensk psycholg pomha klientovi pozna seba samho, svoje schopnosti, osobn vlastnosti. Sna sa, aby klient pochopil svoju minulos, podporuje jeho osobnostn vvin.Od poradenskch psycholgov sa oakva, aby: sprostredkovvali kvalifikovan rady, nvody, informcie, rozpracovvali metdy, techniky a organizan formy poradenskho procesu, vystupovali v pecifickch funkcich odbornho konzultanta a experta, vystupovali ako diagnostici, uitelia psychologickho rastu - intrapersonlneho a interpersonlneho rozvoja osobnosti, vystupovali ako apliktori pecifickch foriem psychoterapie v poradenstve a v prci so skupinami (Koo, 1987).Rozdiel medzi tmito dvoma poradenstvami vidme v tom, e psychologick poradenstvo sa zameriava na loveka, jeho osobnos, vlastnosti, poznanie seba samho. V socilnom poradenstve je vemi dleit ir pohad na loveka ako osobnos a zrove prostredie, v ktorom vyrast a v ktorom sa pohybuje. Tmto prostredm mu by kamarti, kolegovia v prci, rodiia, susedia a pod.-29-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaCieom socilneho poradenstva by mala by konkrtna pomoc pri rieen akej socilnej situcie klienta, a to bu priamo innosami, ktor ved k zmierneniu dsledkov socilnej situcie klienta, alebo konkrtnymi innosami, vedcimi k odstrneniu prin a dsledkov. alou alternatvou je poskytovanie zkladnch informci, ktor umouj orientciu v monostiach, ktor sa jedincovi v nepriaznivej socilnej situcii naskytn. Je vemi dleit motivova klienta k aktivite, k rieeniu svojej situcie vlastnm priinenm.2.2 Vvoj socilneho poradenstva vo svete a na SlovenskuPoradenstvo ako metda sa zana formova koncom 19. a zaiatkom 20. storoia ako sas formujcej sa oblasti v socilnej prci. Pri zrode socilneho poradenstva stli lekri (napr. Salomonov, Cabot, Reynoldsov), psycholgovia (napr. Robinsonov, Plan), sociolgovia (Hayes, Payot, Blha), taktie pedaggovia (napr. Radlinsk) a pod., ktor hadali rieenia pre klienta aj mimo svojej vlastnej vednej disciplny.Rozvoju socilneho poradenstva ako metdy napomohli aj prv teoretick prce zameran na odborn, vedeck spracovanie poznatkov novej vednej oblasti - socilnej prce, ktorej rozvoj nastal v 30. - 40. rokoch 20. storoia. V strunom prehade uvediem najvznamnejch predstaviteov.Alice Salomon (Berln 1872 - New York 1948), doktorka filozofie, medicny, aktvna socilna pracovnka, psobila v oblasti kolstva a v oblasti terie socilnej prce. Napsala 30 odbornch publikcii z odboru socilna prca a 350 odbornch lnkov. Svojou rozsiahlou vedeckou prcou a osobnm angaovanm sa ovplyvnila rozvoj socilnej prce tak, ako sa to nepodarilo nikomu pred ou. Je povaovan za priekopnku v oblasti socilnej prce. Formulovala aj hlavn tzy praxe, terie a vzdelvania v socilnej prci (Schiling, 1999).Poda A. Salomonovej je cieom socilnej starostlivosti maximlny rozvoj celej osobnosti vedomm prispsobenm sa-30-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcialoveka jeho okoliu alebo prispsobenm okolia poiadavkm a schopnostiam postihnutho loveka. lohou socilnej starostlivosti, ktorej sasou je aj socilne poradenstvo, je: podporova a rozvja u loveka schopnosti, ktormi disponuje, zachova a chrni tieto schopnosti, predchdza a zabraova pokodeniu zujmov loveka, obnovova straten schopnosti, reparova a vyrovnva pokodenia, zaopatrova a chrni bezmocnch ud.Zkladom kadej pomoci je stanovenie socilnej diagnzy, v ktorej musia by uveden vetky dleit daje o jednotlivcovi a jeho okol. U A. Salomonov tvrdila, e pre tieto lohy musia by pecilne vykolen pracovnci. V roku 1908 bola v rmci Pestalozziho-Frobelovho domu v Berlne zaloen prv ensk socilna kola, ktorej riaditekou bola Alice Salomonov. innos tejto koly ovplyvnila budovanie a rozirovanie kl socilnej starostlivosti v Nemecku od roku 1920 (Schilling, 1999).Mary Richmondov pracovala na seku starostlivosti o mlde a usilovala sa o vypracovanie jednej z metd socilnej prce, konkrtne o vypracovanie a stanovenie socilnej diagnzy a vytvorenie zkladnho metodickho postavenia v prpadovej prci. V r. 1917 svoje teoretick a praktick vedomosti zhrnula v knihe Social Diagnosis (Socilna diagnza). Usilovala sa o spravodliv a objektvne posudzovanie socilnych prpadov. Vo svojom diele sa venovala problematike techniky socilnej evidencie, procesom vedcim k stanoveniu socilnej diagnzy a jednotlivm typom socilnej prce.Vekm prnosom pre spolonos boli intitcie, ktor sa zameriavali aj na poradenstvo. V SR vznikali postupne tieto intitcie: napr. esk akadmie pro socilni prcu, Masarykova akadmie prce, Psychotechnick stav, Socilni stav SR a in. eskoslovensk republiku pri svojom zrode-31 -

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciav oblasti socilnej prce ovplyvnila prve skonen I. svetov vojna. Narstol poet vojnovch invalidov, sirt, vdov, chudoba a tento stav vyvolal v spolonosti zven potrebu socilnej prce, teda aj socilneho poradenstva, ktor je jej neoddelitenou sasou. Vzniklo mnostvo dobrovonckych organizci, skromnch intitci a tie tto vzniknut situcia ovplyvnila rozvoj ttnej podpory pre oblas socilnej prce. V ttnej sprve SR nadviazala na u existujce intitcie, organizcie, orgny a tradcie z bvalho Raksko-Uhorska. Toto obdobie sa vyznaovalo nejednotnosou zastupiteskch intitci, o znane saovalo prcu novej republiky.Rozvoj socilnej prce bol vemi vrazne ovplyvnen osobnosou T. G. Masaryka, poda ktorho je socilnu prcu potrebn rozvja v duchu ozajstnej lsky k blnemu. Do zaiatku 20. storoia je socilna prca poskytovan vinou na dobrovonckej bze. Avak po skonen I. svetovej vojny sa ukazuje dobrovonctvo ako nepostaujce a tto situcia, ktor nastala, urchlila profesionalizciu socilnych pracovnkov. Pre rozvoj socilnej prce ako v rovine teoretickej, tak i v rovine praktickej, v zaiatonom obdob SR je charakteristick Masarykovo tvrdenie, e ak m by socilna prca spen, je potom nutn, aby skromn (ie dobrovon) i verejn (ttna) starostlivos cieavedome spolupracovali, elne sa podporovali a navzjom sa dopali" (Levick, 1999).Socilne poradenstvo ako inn metda socilnej prce sa aj u ns zana formova zaiatkom minulho storoia, priom erpala zdroje podobne, ako to bolo vo svete, zo socilnej diagnostiky a socilnej intervencie, ktor vytvrali iriu bzu pre realizciu socilnej prce. V predvojnovom obdob vznikali na Slovensku prv vchovn poradne pre problmov deti, ktor vznikali pri strednej charite na Slovensku. Po druhej svetovej vojne vplyvom ideolgie vtedajieho reimu prevzal starostlivos o klienta a jeho socilne problmy tt. Vytvorenm administratvneho a byrokratickho systmu sa aj samotn socilnoporadensk intervencia zila len na

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciasaturovanie zkladnch ivotnch potrieb klienta bez jeho aktvnej asti, bez jeho motivcie a spolupodiean sa na rieen vlastnch socilnych problmov. Minimalizovala sa ternna socilna prca, alie innosti sa zili len na zkladn administratvne zsahy bez asti klienta. Spolonos v tom obdob nepripala socilne problmy, predpokladala, e automaticky vymizn. iaston obrat nastal koncom esdesiatych rokov, kedy sa zaal budova poradensk systm najprv v rezorte kolstva (pedagogicko - psychologick poradne) a neskr aj v rezorte prce, socilnych vec a rodiny (predmanelsk a manelsk poradne, teraz centr poradensko-psychologickch sluieb) (Gabura, 2004).Zmena politickho systmu priniesla obrat aj v chpan socilnej pomoci ttu konkrtnemu socilnemu klientovi, o ovplyvnilo aj proces formovania socilneho poradenstva najm z dvodu hadania novch metd a prstupov pri rieen socilnych problmov.Socilnym poradenstvom a definovanm cieovej skupiny klientov sa zaoberal aj J. Gabura (J999), ktor vo svojej tdii Poradenstvo v socilnej prci apeloval na potrebu nevyhnutnej zmeny v prstupe k socilnemu klientovi a potrebu alieho vzdelvania socilnych pracovnkov pre kvalifikovan prcu s klientom. Podrobnou analzou obsahu socilneho poradenstva a snahy o koncepn rieenie v oblasti alieho vzdelvania socilnych poradcov sa zaoberal aj Schavel vo svojej doktorandskej dizertanej prci Koncepcia rozvoja socilneho poradenstva na Slovensku, ako aj v niektorch alch prspevkoch (vi zoznam pouitej literatry) zameranch na definovanie obsahu socilneho poradenstva, rovn socilneho poradenstva a poradenskch metd, ktor s sasou socilnoporadenskej intervencie. Niektor zkladn charakteristiky socilneho poradenstva boli spracovan v publikcii Mydlkov, E., Gabura, J., Schavel, M.: Socilne poradenstvo. Pre socilnych pracovnkov bol spracovan akreditovan vzdelvac program Zklady socilneho poradenstva. Za podpory Spolkovho ministerstva pre rodinu,

-32-

-33-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaseniorov deti a mlde SRN bol realizovan pilotn projekt vzdelvania socilnych poradcov, na ich vzdelvan sa podieali aj nemeck lektori. V sasnosti sa pripravuje prostrednctvom aktivt Asocicie supervzorov a socilnych poradcov spracovanie tandardov v oblasti socilneho poradenstva, o me vemi zsadne ovplyvni kvalitu poskytovanho socilneho poradenstva. Pjde najm o posudzovanie kvalifikanch a odbornch predpokladov, ako aj o vytvorenie optimlnych rmcovch podmienok pre poskytovanie socilneho poradenstva. tandardy nebud ma pravdepodobne prvne zvzn charakter, ale mohli by najm pre poskytovateov finannch zdrojov pre ely socilneho poradenstva vytvori optimlny - spravodliv" rmec pre poskytovanie vky finannej dotcie.2.3 pecifik socilneho poradenstvaV socilnom poradenstve m vznamn miesto socilny poradca, ktorho lohou je minimalizova neprimeran oakvania klienta, ponknu mu aktvnu participciu na rieen problmu, priom by ho socilny poradca mal podporova, informova, vzdelva, vytvra podmienky pre zmenu, mal by by katalyztorom procesu rieenia problmu, mal by pomha klientovi nahliadnu na rzne monosti a alternatvy kontruktvnej zmeny.Zkladnm predpokladom prstupu socilneho poradcu ku klientovi je repektovanie autenticity klienta, akceptovanie jeho odlinosti, vctenie sa do jeho aktulnej situcie, motivcia a povzbudzovanie klienta ku zmene, spolon hadanie optimlnych vzorcov sprvania a fungovania vo svete.Socilny pracovnk poradca sa podrobne zaujma o vzahy, ktor vldnu v prostred klienta, ovplyvuj ho, psobia na jeho sprvanie a konanie. Zvauje vetky monosti, ktor mohli a aj vyvolali u loveka kolziu, socilnu udalos, stav ndze, i u hmotnej alebo socilnej. Vzjomn spoluprca

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaporadca - klient me ma dlhodob charakter. Poradca sa sna motivova klienta k aktvnej spoluprci a spolupodieaniu sa na rieen problmu.Musme si uvedomi, e pre optimlne fungovanie socilneho poradenstva v socilnej praxi a zabezpeenie efektivity intervennch poradenskch postupov je v tejto svislosti nevyhnutn: zmena prstupu ku klientovi, ktor bol v administratvno-dvkovom systme odsden do role pasvnej bytosti, ktorej je zvonku pomhan, ktor je celkom zvisl na tejto pomoci, neme nim ovplyvni svoju situciu. V novch prstupoch sa klient men vo vzahu so socilnym pracovnkom na aktvnu bytos, ktor spolurozhoduje o svojom osude, aktvne participuje na rieen svojho problmu a preber primeran mieru zodpovednosti za seba a svoje okolie. zmena pozcie vo vzahu socilny pracovnk - klient, doteraj vrazne asymetrick vzah, ktor je zaloen na tom, e jedine socilny pracovnk vie, o je pre klienta najlepie (napodobuje vzah uite - iak, alebo rodi - diea), sm rozhoduje, prikazuje, uruje a klient sa iba pasvne prispsobuje. Vzhadom k novmu prstupu sa tento vzah symetrizuje, monitoruje vzah lovek - lovek, akceptuje autonmnos klienta, jeho jedinenos, vyplvajcu z individulnej ivotnej histrie, sksenost a zitkov. zmena aiska socilnej starostlivosti a pomoci od ttneho zastreovania, ktor vlastne naruilo podporn funkciu rodiny a komunity, k diferencovanm aktivitm rznych nositeov socilnej starostlivost a pomoci, ktor s bliie ku klientovi, a preto mu inne vyuva prirodzen socilne vzby, uplatova systmov a sieov prstup, ktor s efektvnejie ako individulny prstup, pretoe rieia problmy klienta v irch socilnych svislostiach (Gabura, 1999). Socilne poradenstvo m v socilnej praxi Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcianezastupiten miesto, oblasti jeho vyuitia s vemi rozmanit a konkrtne ich meme rozleni do nasledovnch okruhov:problmy v socilnych vzahoch, deficity v socilnych zrunostiach, problmy vo vzahu k socilnym intitcim a inm organizcim,

problmy vo vkone socilnych rol (rola rodia, partnera, zamestnanca, obana a pod.), problmy so zvldnutm socilnych zmien (strata rodiny, zamestnania, problmy zdravotnho stavu), interpersonlne konflikty v rznych vzahoch, reaktvny emon distres (strata nieoho, niekoho dleitho), socilne insuficiencie (chbajci domov, chbajce peniaze at.) problmy socilnej adaptcie, socilne problmy ( nezamestnanos, socilno -ekonomick problmy, zdravotn problmy, ak zdravotn postihnutie ), problmy v oblasti socilnopatologickch javov.Ak by sme mali pomenova pecifik socilneho poradenstva, potom medzi najzkladnejie, teda tie , ktor vrazne odliuj socilne poradenstvo od inch typov poradenstiev zaraujeme : cieov skupinu klientov a okruhy ich socilnych problmov, samotnho klienta so svojimi osobitosami, charakterovmi vlastnosami, mentlnou rovou a stupom socializcie, prostredie, vonkajie podmienky, v ktorch sa socilne poradenstvo poskytuje, charakter intitcie, ktor vytvra rmec pre poskytovanie socilneho poradenstva (poznme

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciasubjekty ttnej sprvy, samosprvy, verejnoprvne intitcie a obianske zdruenia v rmci tretieho sektora, ale aj skromnoprvne poradensk subjekty),vedomosti, zrunosti, ale aj osobnostn rmecsocilneho poradcu.Socilne poradenstvo povaujeme za nstroj socilnej pomoci, ktor umouje na jednej strane podiea sa klientom pri rozhodovan a na druhej strane zavzuje socilneho poradcu jedna primeranie a s prihliadnutm na konkrtny problm a autonmnos klienta.M. Scherpner (1998) v tejto svislosti hovor o niekokch zkladnch princpoch pri uplatovan socilneho poradenstva v praxi: akceptova inch bez toho, aby sme sa s nimi identifikovali, vytvra pozitvnu atmosfru zaloen na dvere a vzahu, individualizova a repektova autenticitu klienta, zaa tam, kde sa klient nachdza, tm, o o klient iada, zvoli tempo prce primeran klientovi, pomha klientovi hada rieenie, neimponova rchlymi nvodmi a radami, preferova spoluprcu s klientom a kolegami, nie sperenie, stanovova spolu s klientom realistick ciele, motivova klienta pre dosiahnutie cieov, vytvra priestor pre klienta, stva sa postupne nepotrebnm.Vyuitie zkladnch princpov socilneho poradenstva v praxi je ako realizovaten. Uveden situciu je potrebn zmeni najm z dvodu celkovej zmeny v poskytovan socilnej pomoci. V rmci uplatovania zkona o socilnej pomoci je zkladnou ideou zabezpei motivciu socilneho klienta tak, aby problm svojej socilnej ndze rieil svojimi

-36-

-37-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciavlastnmi silami. Z tohto dvodu je nevyhnutn venova pozornos kvalifikovanej prprave socilnych pracovnkov, vytvra postupne priestorov a materilne podmienky pre poskytovanie socilneho poradenstva, a to najm na odboroch socilnych vec, ale aj v zariadeniach socilnych sluieb ttneho a nettneho charakteru. Sme toho nzoru, e socilne poradenstvo sa v zvislosti od charakteru socilnej intitcie, obsahu socilneho poradenstva a kvalifikovanosti socilnych poradcov poskytuje na rznych rovniach. Pre informciu predkladme na tomto mieste orientan nvrh lenenia socilneho poradenstva z hadiska obsahu, spsobu a metd ich rieenia, ako aj definovania niektorch poiadaviek na minimlne poadovan vedomosti a zrunosti ich poskytovateov.r2.4 rovne socilneho poradenstvaZ hadiska praxe navrhujeme rozliova tri nasledujce rovne socilneho poradenstva: zkladn socilne poradenstvo, odborn, prp. pecializovan socilne poradenstvo,2.4.1 Zkladn socilne poradenstvoZkladn socilne poradenstvo prvho kontaktu by mali realizova socilni pracovnci s bakalrskym vzdelanm, vym odbornm vzdelanm, prp. vysokokolskm vzdelanm v odbore Socilna prca, ktor poskytuj klientom socilnu pomoc v rznych oblastiach (distribcia klienta vo verejnej sprve, ternna socilna prca - streetwork, poradenstvo v rznych zvzoch a at.) ambulantnej alebo rezidencilnej starostlivosti.Vzhadom na stle pomerne krtku tradciu existencie Socilnej prce ako vednej disciplny v SR a kolonizciou tejto profesie mnohmi absolventmi inho pregradulneho vzdelania

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaako socilna prce bude zrejme potrebn na prechodn obdobie pristpi ku kompromisu a umoni aj inm pomhajcim profesionlom (napr. psycholgom, pedaggom, lekrom...) umoni poskytovanie zkladnho socilneho poradenstva (najm v zvzoch zdravotne postihnutch a pod.). Nevyhnutou sasou vak je spen absolvovanie akreditovanho vzdelvacieho programu v socilnom poradenstve (pozri napr. www.ivsp.sk).Okrem inch metd a foriem prce bud vyuva socilne poradenstvo ako jeden z nstrojov pomoci klientovi. Na tto innos by mali by socilni pracovnci kompetentn vtedy, ak zvldnu metodiku rozhovoru s klientom, socilnu diagnostiku a inn metodiku zvldania krzovch situci a problmov, s ktormi sa klient na nich obrti.Z poradenskch metd mu socilni poradcovia najastejie vyuva: kvalifikovan informciu, poskytova informcie a poznatky, ktor by mali pomc klientovi orientova sa v problme a hada primeran rieenia, umoni mu pochopi svislosti jeho situcie, prvne a socilne aspekty jeho problmu, distribciu klienta, ak problm klienta alebo jeho rieenie nespad do profesionlnej kompetencie socilneho poradcu, ktor vykonva zkladn socilne poradenstvo, poradca odole klienta poradcovi, ktor zabezpeuje vy stupe socilneho poradenstva, alebo do inej intitcie kompetentnej riei klientov problm (zdravotnctvo, in druh socilnej starostlivosti, sd, polcia, atd'.), klarifikciu problmu, socilny poradca spolu s klientom objasuj rzne aspekty prezentovanho klientovho problmu , aby klientovi bol jasn zkladn rmec problmu, aby pochopil jeho priny a svislosti a mohol sa rozhodn pre optimlne rieenie, ventilciu klienta, poradca asto vytvra pre klienta priestor, aby sa mohol vyrozprva, zbavi sa

-38-

-39-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcianahromadench pocitov neistoty, naptia, strachu, zkosti, umouje mu hovori o akostiach a problmoch bez obv zo zosmienenia, ignorovania a nepochopenia, povzbudenie klienta, poradca posiluje povzbudenm a pochvalou tak kroky klienta alebo tak jeho sprvanie, ktor ved k spenmu rieenie problmu, klient si takto sprvanie zakomponuje do veobecne pouvanho vzorca jednania, ktor me by prevenciou recidvy problmu, sprevdzanie klienta, najm v prvch etapch socilnej poradenskej prce niektor skupiny klientov vyaduj urit typ vedenia, postupn uenie klienta elementrnym socilnym, hygienickm, samoobslunm innostiam, sprevdzanie klienta sa realizuje v jeho ivotnom priestore a m iba doasn charakter, km si klient a niekedy aj jeho okolie neosvoj potrebn nvyky, persuziu klienta, v niektorch situcich je potrebn, aby poradca dokzal presvedi klienta o nevyhnutnosti uritch krokov, postupov a motivoval ho k zmene.Socilny poradca by mal tieto poradensk metdy prce s klientom zvlda v rznych prostrediach, vade tam, kde sa me socilne poradenstvo realizova - socilna prca na ulici, socilna prca v teritriu klienta (rodina, klub, kola), ambulantn socilna prca, semirezidencilna a rezidencilna socilna prca. Okrem veobecnch zrunosti poradenskej prce by mal by socilny poradca orientovan v pecifikch poradenskej prce jeho pracovnho zamerania.2.4.2 Odborn socilne poradenstvoOdborn socilne poradenstvo maj realizova vlune vysokokolsky vzdelan socilni pracovnci (absolventi odboru . 3.1.14, pozri tie www.akredkom.sk), ktor absolvovali alie akreditovan pecializovan vzdelvanie v oblasti socilneho poradenstva (pozri napr.: www.ivsp.sk). Odborn socilny poradca by sa mal primrne orientova na poradensk prcu s klientom, rodinou, skupinou alebo komunitou.

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaS klientmi pracuje prevane v socilnych intitcich (ambulantnch alebo rezidencilnych). Je kompetentn riei tak socilne problmy klienta, ktor by u nezvldal socilny pracovnk prvho kontaktu, prp. in pomhajci profesionl (psycholg, pedagg...). Pracuje s klientmi, ktor s mu distribuovan z inch intitci i organizci, alebo by sa na neho mu obraca aj samotn klienti bez medzistupa distribcie (napr. na PSVaR, rznych MV O). Odborn socilny poradca m zvldnu socilnu diagnostiku v plnom rozsahu (od pozorovania, rozhovoru, analzy materilov a po psychologicky netandardizovan diagnostiku a innostn diagnostiku), doke vyuva vetky metdy socilneho poradenstva prvho kontaktu a disponova pecilnymi odbornmi informciami z rznych oblast socilnej problematiky. Zo pecifickch poradenskch metd na svojom stupni intervencie bude najastejie vyuva: trningy a ncviky s klientom, socilny poradca u klientov urit socilne zrunosti potrebn pre odstrnenie i minimalizovanie klientovho problmu (trning efektvnej komunikcie, trning asertvneho sprvania, trning kontruktvneho rieenia konfliktov, trning optimlneho rozhodovania atd'.), trningy odstrnenia nevhodnch nvykov i zmeny uritch vzorcov sprvania, ktor klientovi komplikuj ivot, sasou trningov je i ncvik relaxanch a koncentranch technk, modelovanie uritch situci zo ivota, ktor sa klient s podporou socilneho poradcu u postupne zvlda i efektvne riei, klient spolu s poradcom vytvraj optimlne scenre fungovania v uritch ivotnch situcich, systmov prcu s rodinou, individulne problmy mnohch klientov maj svoje kauzlne zakotvenie v poruchovom fungovan rodiny, v ktorej klient ije, a preto odborn socilny poradca bude mnoh problmy klientov riei v rodinnom kontexte, alebo bude

-40-

-41 -

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciapracova s celou rodinou, tm sa odstrauje identifikcia iernej ovce i poruchovho lena, poradca zska komplexn obraz problmu a do rieenia je zapojen cel rodinn spoloenstvo, skupinov a komunitn poradenstvo v socilnej oblasti ekonomickejie vyuva as, financie, efektvne pracuje so skupinovou dynamikou, vyuva sksenosti, poznatky a vzjomn poradenstvo ud, ktor maj podobn problmy, situcie sa lepie ilustruj a modeluj, klient si me vybra z viacerch nzorov. Napriek uvedenm metdam zkladnm pracovnm nstrojom odbornho socilneho poradcu ostva poradensk rozhovor, vyuvan poda prslunosti poradcu k tej i inej poradenskej kole. Neoddelitenou sasou pracovnej nplne odbornch poradcov by malo by poradenstvo a supervzia pre svojich kolegov, ktor s klientom pracuj na rovni prvho kontaktu (spenm modelom sa jav by prepojenie s poradcami psobiacimi na akademickej pde).Domnievame sa, e by bolo potrebn poda stupa vzdelania vymodelova k ku prideovaniu finannch prostriedkov mimovldnym organizcim poskytujcim socilne poradenstvo samosprvnymi krajmi, prp. inmi orgnmi verejnej sprvy (pozri zkon o Socilnej pomoci .195/1998 Z.z.).V praxi by to znamenalo, e vku finannej dotcie by podmieovalo vzdelanie iadatea s tm, e absolvent magisterskho, prp. doktorandskho tdia socilnej prce (ako jednho z hlavnch kritri) by mal nrok na pln prspevok, absolvent bakalrskeho stupa na polovin prspevok a pod. (niektor samosprvne kraje u podobn k zapracovali do svojho veobecne zvznho nariadenia). Vylil by sa tm do uritej miery priestor na korupciu, rodinkrstvo" a hlavne by sa tm zaistili kvalitnejie sluby pre samotnch klientov. (Olh, 2007)

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia2.5 Odborn a kvalifikan poiadavky pre vkon socilneho poradenstvaKompetentn prca s klientom predpoklad urit penzum odbornch vedomost a socilnych zrunost. Navrhujeme, aby bol pre socilneho pracovnka poradcu v jednotlivch rovniach poskytovanho socilneho poradenstva uren minimlny kvalifikan tandard ako podmienka predpokladu pre vkon socilneho poradenstva.A. Zkladn socilne poradenstvoSocilne poradenstvo na tejto rovni bude vykonva socilny pracovnk poradca, ktor m ukonen: vyie odborn tdium socilnoprvne, bakalrske, prp. vyie tdium socilnej prce,Pre vkon socilneho poradenstva je mon v praxi akceptova zameranie odbornosti najm humanitnho charakteru, teda absolvovanie tudijnch odborov v oblasti : socilnej prce, psycholgie, pecilnej a lieebnej pedagogiky.Ak poas tdia nemali absolventi uvedench tudijnch odborov zaraden predmet socilna prca a predmet zameran na prcu so socilnym klientom, musia absolvova vzdelvac program: zklady socilnej prce, zklady socilneho poradenstva, vcvik v socilnom poradenstve.Tieto vzdelvacie akreditovan programy by absolvoval astnk vo vom rozsahu, hodinov dotcia by bola zven (pozri www.ivsp.sk).

-42-

-43-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaB. Odborn socilne poradenstvoOdborn socilne poradenstvo poskytuje socilny pracovnk - poradca, ktor m ukonen vysokokolsk vzdelanie druhho stupa v odbore Socilna prca, m trojron odborn prax v socilnej oblasti (kontaktnej socilnej prci s klientom).Vzhadom na dostaton poet absolventov tdia socilnej prce a irokm monostiam tdia tohto odboru takmer na kadej V v SR nie je mon u akceptova in vzdelanie ako socilna prca.Uveden systmov vymedzenie obsahu socilneho poradenstva a definovanie poiadaviek pre kvalifikovan vkon socilneho poradenstva je uritm nmetom pre skvalitnenie socilnoporadenskej intervencie v praxi, ako aj nmetom pre konkrtnejie teoretick rozpracovanie z hadiska metd a obsahu socilneho poradenstva, ktorm sa budeme venova v alej asti naej prce.-44-

1_ Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia4. Obsahov zameranie socilneho poradenstva vo vybranch cieovch skupinch4.1 Socilne poradenstvo poskytovan rodineZ hadiska obsahu je pomerne pecifickm socilne poradenstvo zameran na rodinu. Nronos poskytovanho socilneho poradenstva ovplyvuje irok spektrum socilnychP^d'ast"' " mU kUmUlVa ^ Vrd'--prostred. asto sa stva, e lenovia rodiny musia rieiniekoko problmov, ktor s vo vzjomnej interakcii Ichprezentovanie spsobuje narastanie zloitosti a asto a^bezndeje pri ,ch rieen. Profesionlne kompetencie pri rieenproblemov v rodine preber najm psycholg/1 Spedagg, ale aj socilny pracovnkSpolonm znakom ich intervencie s poradensk cmnost, ktor na zklade interakcie medzi poradcom aclenm, rodiny nmouj tak, ako to uvdza Prevendarov (2001): orientciu klienta v ich situcii, optimalizciu fungovania rodinnho systmu, optimalizciu ivota kadho jej jednotlivca 'boln/^ teJt ;nterVencie J'e ubezpei, aby lenovia rodiny boh spolone schopn efektvne nei niektor zloit socilne problmy a nauili sa zvlda niektor nron ivotneV nasledujcom prpade ilustrujeme poradensk rozhovor (prve stretnutie) vykazujci znaky rodinnho nsTa zanedbania starostlivosti a jeho nsledkov.

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO u komunikciam m mPani Rigov navtvila Odbor socilnych vec, UPSVR a na intervenciu koly, ktor navtevoval jej 14-ron syn Ivan. Ivan pravidelne zanedbval povinn kolsk dochdzku, chodil do koly nepripraven, s rznymi poraneniami a modrinami po tele. kola oznmila UPSVR, e pokia sa jeho prospech nezlep, bude u druhkrt neklasifikovan a bude opakova ronk. Pani Rigov: Dobr de, pn kurtor, o mm robi? Ivka mi chc da do stavu. " Poradca: Dobr de pani Rigov (podanie ruky), sadnite si. " Pani Rigov: Ach, pn kurtor, nie je to dobr. o len s nami bude?" (klientkapodala poradcovi oznmenia zo koly). Poradca: Nebojte sa, pani Rigov, povedzte mi, o sa presne stalo a pokajte, idem si po zznamy. " Poradca: Mm tu zo koly list, ktor ma informuje o Ivanovej situcii. Nebojte sa, kola neme da vho syna do stavu. Takto rozhodnutie me v sasnosti urobi iba sd. " Pani Rigov: o mm robi? Nechce chodi do koly, mm ho kad rno zbi? " Poradca: To urite nie. Ako dlho trvaj tieto problmy? " Pani Rigov: U dlho, pn kurtor. Muovi preskoilo, hovor, e nie je jeho, stle ho vyhadzuje z domu. asto prespva u kamartov. " Poradca: Pn Rigopije, alebo berie nejak drogy?" Pani Rigov: Nie, len je nervzny. " Poradca: Naposledy, ke som sa stretol s vam manelom, bol dos opit. " Pani Rigov: No, obas si vypije. Ale o mm robi?" Poradca: Je zamestnan?" Pani Rigov: A no, rob skladnka. " Poradca: Rd by som sa s Ivanom stretol. Bol by ochotn prs sem? " Pani Rigov: Sed pred dverami. Mm ho zavola?" Poradca: O chvu. Povedzte mi ete viac o sprvan vho manela, hlavne to, preo si zrazu nemysl, e Ivan je jeho a podobne. " (Olh, 2006)V rodine sa spravidla identifikuj klienti socilnej prce, a to najm z hadiska prezentcie socilnopatologickch javov,

-62-

-63-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaz hadiska veku (deti, dospievajci, star udia). Niektor lenovia rodiny sa prejavuj odlinm ivotnm tlom (skni, prslunci extrmistickch skupn), niektor maj zdravotn problmy (s dlhodobo chor, niektor trpia nevylieitenmi chorobami, alebo s to psychiatrick pacienti), alej s to rodiny, ktor maj finann a existenn problmy (dlhodobo nezamestnan lenovia rodiny, rodina je chudobn), rodinnmi prslunkmi s udia s akm zdravotnm postihnutm (postihnutie me by telesn, mentlne alebo zmyslov).Obsah socilneho poradenstva pri rieen socilnych problmov rodiny je vemi rozsiahly, mnoh poradensk situcie svisia najm so zabezpeenm optimlneho funknho rodinnho prostredia pre diea v zujme zabezpeenia jeho prirodzenho vvinu.Sumrne by sme mohli vymenova niekoko poradenskch situci, ktor svisia s uvedenmi socilnymi problmami: umiestnenie dieaa do nahradzujcej starostlivosti rodiov dovtedy, km rozhodne sd, umiestnenie dieaa do pestnskej starostlivosti, rieenie rodinnch a socilnych problmov, vchovn starostlivos rodn, v ktorch je zvane ohrozen alebo vne naruen vchova dieaa a jeho vvin, vchovn starostlivos rodn, z ktorch bolo potrebn deti umiestni okamite do starostlivosti nahradzujcej starostlivos rodiov, vyhadvanie obanov vhodnch vykonva nhradn rodinn starostlivos, zabezpeenie a nadviazanie osobnho vzahu det, ktorm je potrebn z rznych dvodov zabezpei nhradn rodinn starostlivos, sledovanie vvinu det v nhradnej rodinnej starostlivosti, v stavnej alebo ochrannej vchove pri vykonvan kolzneho opatrovnka alebo opatrovnka maloletch det,

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia rieenie problmov dysfunknch rodn a rodn v predrozvodovej, rozvodovej a porozvodovej fze, pomoc tranm enm, slobodnm matkm, rieenie problmov det a mldee v svislosti s prezentovanm socilnopatologickch javov, zabezpeenie preventvnych aktivt v oblasti socilnej prevencie v spoluprci s almi odbornkmi.Tieto poradensk problmy svisia asto s rieenm problmov det, ktor nie s schopn samostatne zvlda niektor situcie a ich problm je ovplyvnen patolgiou rodiny. Intervencia socilneho poradcu m svoje opodstatnenie nielen pri rozpade alebo rozvode manelstva, ale aj pri mrt jednho z rodiov. astm problmom v rodine me by aj neprospievanie alebo poruchy sprvania, ktor sa prezentuj v kole, priom spsoby rieenia tchto problmov destabilizuj rodinu, vyvolvaj konflikty medzi rodimi, medzi rodimi a demi, ale aj medzi samotnmi srodencami. Jednm z momentov, ktor mu ovplyvni atmosfru rodiny, je aj schopnos vyrovna sa so zmenami, ktor svisia s prslunm vvinovm obdobm rodiny.Socilnoporadensk intervenciu me iniciova aj prirodzen ontogenetick vvin lenov rodiny, ktor m urit zkonitosti spojen s charakteristickmi vvinovmi tdiami rodiny, ako s narodenie dieaa, odchod niektorho z det mimo rodinu, mrtie niektorho z lenov rodiny, ale aj schopnos adaptova sa' na spolunavanie v trojgeneranej rodine. Tieto zmeny ovplyvnen vonkajmi a vntornmi podmienkami vytvraj priestor pre krzov obdobia, ktor si vyaduj zmenu doterajieho spsobu ivota, zmenu v hodnotovom systme, zauvanch normch, pravidlch a tradcich svisiacich aj so zauvanmi rolami, ktor savplyvom vvinu rodiny menia (napr. otec - vodca, ivite -mus postupne prija rolu starho loveka odkzanho na pomoc ostatnch lenov rodiny).V nasledujcom prpade popisujeme intervenciu socilnehoporadcu v prpade dysfunknej rodiny.

-64-

-65-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaDa 22. 2. 2005 sa na odbor socilnych vec PSVR dostavila pani Oga Z. Pani Oga sa snaila vyhada na radu svojej priateky niekoho, kto by jej pomohol s rozvodom. Informtor ju odporuil na oddelenie socilnoprvnej ochrany det.Klientka: Dobr de, mte as, prosm vs? Chcela by somsa s niekm porozprva. "Poradca: ,,Nech sa pi, pote alej. "Klientka: ,, akujem. " (vzjomn predstavenie sa) Poradca: ,, Sadnite si. " Klientka: Viete, u rok so svojm manelom neijem, je to mafin. Ni mi neplat a ani od neho ni nechcem. Stle sa mi vyhra, e ma zabije. Mme spolu 2-ron dcrku, o ktor ale vbec nem zujem. Chcem ma od neho u pokoj, ale neviem o mm robi. Bvame v jeho byte a k rodiom sa vrti nemem. " Poradca: U ste sa tu (na UPS.VR) boli niekedy poradi? " Klientka: Nie, som tu prvkrt. " Poradca: Dobre, budem si z nho rozhovoru robi psomn poznmky, ak vm to nevad. " Klientka: Nie, pokojne. " Poradca: Povedzte mi ete viac o vaom problme... " (Olh, 2006)Vznamn lohu pri socilnoporadenskej intervencii pre rodinu zohrva tmov spoluprca odbornkov. Zloenie pracovnho tmu ovplyvuje charakter danho socilneho problmu alebo dominantn, aktny, prpadne preferujci problm, ktor ovplyvuje celkov atmosfru v rodine. Najastejmi spolupracovnkmi socilneho pracovnka poradcu bva spravidla psycholg, lekr, lieebn alebo pecilny pedagg. Vzjomn sinnos pracovnho tmu odbornkov ovplyvuje efektivitu socilnoporadenskej intervencie, ktorej cieom je zabezpei primeran orientciu klienta v relnom svete a jeho optimlne fungovanie v spolonosti. Zloeniu pracovnho tmu a vzjomnej koopercii odbornkov je venovan v sasnej dobe pomerne

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciamal pozornos. Prve tto sinnos me vemi efektvne prispie aj k rieeniu pecifickch a zloitch problmov sasnej rodiny.4.2.1 Poradenstvo pre rodiny sosocilno - ekonomickmi problmamiV sasnosti sa pomerne asto stretvame s ekonomickou nestabilitou rodn, o povaujeme za jeden z dleitch faktorov sekundrne sa prezentovanch krz v rodine. Rodina sa v sasnosti dostva do zloitej ekonomickej situcie z niekokch dvodov. asto je to otzka nezamestnanosti lena rodiny alebo otzka zadlovania sa na kor materilnych produktov vplyvom irokej ponuky tovarov v hypermarketoch, ako aj vplyvom agresvnych reklm bankovch subjektov orientovanch na vetky vrstvy obyvatestva. Ekonomick stabilitu rodiny me podporova napr. vy poet lenov domcnosti, ktor s ekonomicky aktvny, alej je to celkov poet det a lenov domcnosti, vek ivitea rodiny, rove dosiahnutho vzdelania iviteov rodiny, ako aj celkov nklady na vdaje pre domcnos. Na druhej strane ekonomick nestabilitu rodn ovplyvuje najm: nezamestnanos lena rodiny, prca za minimlnu mzdu, neist prca alebo prca v zahrani a s tm svisiace problmy, neschopnos zaobchdza s peniazmi, zadenie rodn (strata zamestnania, bankov subjekty, obchodn centr a hypermarkety), nepln rodina alebo ena samoiviteka - odkzan len na svoj vlastn prjem alebo pomoc ttu prostrednctvom dvok a prspevkov.Na druhej strane me socilno - ekonomick situciu rodiny zhori aj niekoko zvanch faktorov, ktorch rieenie je asto prve v kompetencii socilneho pracovnka. Medzi najastejie patria rozpad rodiny, agresvne sprvanie partnerov a nzka kvalita

-66-

-67-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciavzahov. alm problmom je prtomnos socilno - patologickch javov, medzi najastejie patr najm zvislos na alkohole a inch druhoch zvislosti. ast a menej identifikovan je gamblrstvo alebo tipovanie v stvkovch kancelrich, ktor je leglne, ttom tolerovan. Tieto druhy zvislosti s astmi prinami rozpadu rodiny a hlavne prinou zhorenia ekonomickej situcie rodn. Ekonomick situciu rodiny ovplyvuje aj prtomnos zdravotne znevhodnenho lena domcnosti alebo prtomnos lena rodiny so zdravotnmi problmami ( nevylieitene chor, len rodiny s psychiatrickou diagnzou a pod. ). Zaujmavm fenomnom zhorovania ekonomickej situcie rodiny a narastajceho zadenia je aj jav, ktor odra problmy v partnerskch vzahoch, kedy jeden z partnerov svoju nespokojnos a dominantnos prezentuje demontratvnymi nkupmi. Nezohaduje pri tom potreby rodiny a ich lenov, egoistick preferuje svoje vlastn zujmy a predstavy uspokojovania potrieb. astm javom v sasnch, menej ekonomicky stabilnch rodinch je aj nakupovanie v hypermarketoch, za podpory lkavch ponk ( tovar na spltky ) z dvodu kompenzcie pocitov menejcennosti a snahe vyrovna sa ostatnm. Nkupy maj asto aj emocionlny podtn ( aj my si chceme spravi rados, moje deti to tie mu ma, ke som nemala ja, tak nech maj aspo moje deti a pod.).alm problmom zadenia je aj samotn neschopnos rodiny vedie efektvne hospodri. Tento problm ovplyvuje asto niia intelektov rove rodiov alebo u vyie spomnan faktory.Okrem spomnanch dsledkov socilno - ekonomickch problmov je potrebn upozorni na nepriazniv vplyv tejto situcie na diea v rodine. Dsledky s jednak materilneho charakteru ( nedostatky v stravovan, oaten, hygiene, podmienkach na bvanie, uebnch pomckach, podpore vonoasovch aktivt). Stva sa, e diea sa izoluje od svojich rovesnkov, m obmedzen socilne kontakty alebo naopak identifikuje sa s rovesnkmi s podobnmi problmami, priom sa kumuluj predispozine socilne podmienen asocilne prejavy v sprvan.

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia4.2 Obsah socilneho poradenstva pre rodiny so socilno - ekonomickmi problmamiSocilne poradenstvo mus by v svojom obsahu zameran na zistenie rozsahu, charakteru a prin hmotnej ndze. To znamen, e v inicilnej fze socilneho poradenstva sa socilny poradca orientuje na identifikovanie primrnych prin zadenia, priom vyuva najm metdy socilneho poradenstva, ktor s charakteristick pre zkladn rove socilneho poradenstva. Socilny poradca mus prostrednctvom svojich poradenskch zrunost a zrunost komunikcie zska klienta pre spoluprcu a mobilizova ho k podielu na rieen svojej nepriaznivej situcie. V procese prce s klientom potom db na poskytovanie relevantnch informci s prezentovanm nvrhov na rieenie situcie, na jeho usmerovanie podporovanie a sprevdzanie pri odhaovan monch zdrojov ovplyvujcich rieenie zloitch socilno - ekonomickch problmov klienta. Socilny poradca teda po zisten ekonomickej situcie rodiny orientuje svoj odborn potencil na ekonomick poradenstvo a poradenstvo psychosocilne (s hadanm monch partnerov pre spoluprcu v tme, napr. psycholga).Cieom socilneho poradenstva pre rodiny so socilno -ekonomickmi problmami s obsahov rmce, ktor s zameran na to aby sme: rodinu zbavili dlhov, nauili rodinu hospodri, zamedzili vytvraniu novch dlhov, vytvorili optimlne podmienky pre socilne vzby lenov rodiny, zaangaovali vetkch lenov rodiny na pripravovanch zmench a postupov.V naom socilnom systme existuj mechanizmy, ktor by mohli prispie k rieeniu nepriaznivej situcie rodn. K tomuto elu mme sie socilnych subjektov v rmci samosprvy prvne predpisy umouj napr. poskytn socilnu piku, jednorzov dvku socilnej pomoci. Na rovni ttnej sprvy v oblasti

-68-

-69-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciasocilnych vec s to dvky pomoci v hmotnej ndze ttna socilna podpora formou prspevkov (napr. dotcia na stravu, kolsk potreby, motivan prspevok pre deti predkolskho a kolskho veku). Rozsiahla je sie obianskych zdruen, ktor pracuj s rodinou, ale vo vej miere by sa mali angaova pri vyjednvan zadench s inmi subjektami, mali by rodinu dlhodobo sprevdza. Pre skvalitnenie tejto pecifickej poradenskej innosti orientovanej na socilno - ekonomick problmy rodiny povaujeme za potrebn preferova a zabezpei: systematick a dlhodob prcu s rodinou ako celkom, ternnu socilnu prcu (nvtevy v rodinch a ich sprevdzanie), komunikciu s ekonomickmi a finannmi subjektami zainteresovanie alch odbornkov ako napr. prvnik, lekr, psycholg, kaz, finann poradca a samozrejme socilny pracovnk na rznych rovniach.Otzka spoluprce jednotlivch odbornkov, ako aj dlhodob a systematick socilna prca s celou rodinou je pri rieen socilno - ekonomickch problmov rodn nevyhnutn. alou dleitou podmienkou zintenzvnenia poradenskej pomoci pri rieen uvedench problmov je via angaovanos nositeov intervennch poradenskch innost, dleitou podmienkou je aj zujem a ochota zainteresovanch socilnych subjektov prispsobi svoje zameranie novm pecifickm problmom.4.2.1 Socilne poradenstvo pre ako zdravotne postihnutchZdravie meme vnma ako telesn a duevn integritu. Zdravie je znakom toho, e zdrav osoba nem iadnu vnejiu chorobu, je schopn napa svoje ivotn ciele a realizova sa v normlnom spoloenskom a pracovnom kontexte.Svetov zdravotncka organizcia charakterizovala v roku 1947 zdravie ako telesn, duevn a socilne blaho, ako

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciajednotu alebo harmniu telesnho, duevnho a socilneho v loveku. Prve prvok socilnej dimenzie z hadiska charakteristiky zdravia vniesol do tejto defincie niekoko polemk. Sme toho nzoru, e najm pre potreby socilnej prce a aktivt socilneho pracovnka je tento prvok mimoriadne vznamn. Podnecuje vzjomn spoluprcu a kooperciu lekrov a socilnych pracovnkov. O vzjomnom previazan choroby a socilnych problmov niet pochb, ako prklady meme uvies tieto vzahy: nezamestnanos -depresie, nezamestnanos - drogov zvislos, poruchy vivy a mnostvo alch ochoren - chudoba. Klasickm prkladom je aj globlne vnmanie akho zdravotnho postihnutia a problmov svisiacich s integrciou jednotlivcov, s ich podmienkami na bvanie, vzdelvanie, s monosami pracova a komunikova s okolitm svetom. Socilny fenomn zdravotnho postihnutia charakterizuj aj niektor al autori, ako napr. Crips poda K. Repkovej (2003), ktor vnma zdravotn postihnutie ako komplex socilne kontruovanch vznamov, ktor obsahuj percepciu reality ivota indivdu s funknmi poruchami, percepciu poradcov, ktorch hodnoty mu tvarova podobu poradenskho procesu a ostatnch ud, ktor s s klientmi s funknmi poruchami vo vznamnch vzahoch. Socilny kontext zdravotnho postihnutia ete vstinejie popisuje L. Por (1997), ktor hovor, e jedinci so zdravotnm postihnutm nevnmaj svoj hendikep bezprostredne, ale vnmaj komplikcie, ktor z ich postihnutia vyplvaj. Ono sa realizuje ako socilna odchlka. Podobne aj J. Prevendrov (2001) potvrdzuje, e zdravotn postihnutie me ma aj podobu spoloenskej izolcie a problmov s nevhodnmi reakciami okolia na postihnutho jedinca. K. Repkov (2003) vnma zdravotn postihnutie ako trval poruchu telesnho alebo duevnho zdravia v interakcii so socilnym prostredm s predpokladom minimalizcie jeho znevhodnenia prostrednctvom intervencie v rmci socilnej politiky a socilnej prce.

-70-

-71 -

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciaKategria ud s akm zdravotnm postihnutm je asto odkzan na pomoc ttu a poskytovanie socilneho poradenstva je pre zabezpeenie ich existencie vemi vznamn. Socilne poradenstvo je zameran z hadiska svojho obsahu na rieenie tchto problmov: poskytnutie a prehodnotenie dvky socilnej pomoci, posdenie opodstatnenosti peanho prspevku na kompenzciu pri jeho zaveden, uren a uvonen osobitnho prjemcu peanho prspevku na kompenzciu, znenie alebo odatie elovej peanej dvky socilnej starostlivosti ako zdravotne postihnutch obanov, poskytovanie opatrovateskej sluby, prepravnej sluby, poskytovanie starostlivosti v zariadeniach socilnych sluieb, odatie socilnej sluby, zastavenie poskytovania socilnej sluby, znenie alebo zvenie hrady za poskytovanie socilnej sluby, prpadne neplatenie socilnej sluby.Tieto svisiace sprievodn poradensk aktivity vymedzuje zkon NR SR o socilnej pomoci . 195/1998 Z.z., priom je potrebn si uvedomi, e alie poradensk aktivity sa uplatuj pri samotnej interakcii s klientom a v repektovan samotnho postihu, osobnostnch vlastnost a intelektovej rovne klienta.Socilne poradenstvo pre ako zdravotne postihnutch (ZP) klientov sa vykonva spravidla v rmci: ttnej sprvy, samosprvy, nettnych subjektov - obianskych zdruen, zariaden socilnych sluieb.ttna sprva m v svislosti s poskytovanm socilneho poradenstva dominantn postavenie. tt garantuje v zmysle

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciazkona o socilnej pomoci ako zdravotne postihnutm obanom poskytnutie prspevkov na kompenzciu bu prostrednctvom finannch dvok, alebo prostrednctvom zdravotnej pomcky. Uveden sa kon v slade s cieom zabezpei integrciu obana s akm zdravotnm postihnutm. Posudzovanie klientov zabezpeuj oddelenia posudkovch innost prslunch radov prce, socilnych vec a rodiny, v ktorch pracuj socilni pracovnci a lekr. tt asto nie je schopn zabezpei zkladn rmcov podmienky (materilno-technick, personlne, priestorov, organizan) pre prcu posudkovch tvarov, o ovplyvuje aj predlovanie akacej doby vybavenia iadosti klienta. Klienti prichdzaj na oddelenia posudkovch innost: spontnne (informcie od znmych, prbuznch, z mdi), z podnetu intitcie (zvzy, asocicie, obianske zdruenia), z podnetu oetrujceho lekra, z podnetu odbornho lekra, na zklade distribcie kolegu socilneho pracovnka z inho oddelenia odboru socilnych vec, na zklade informcie zskanej u kompetentnho zamestnanca verejnej sprvy.Poetnos a prvotn nvtevu klientov podnecuj aj samotn socilni pracovnci, zamestnanci posudkovch tvarov, ktor v rmci svojich innost v terne upozoruj potencionlnych klientov na monosti kompenzcie ich akho zdravotnho postihnutia. Uveden fakt je pozitvnym prvkom v prci socilneho pracovnka, poukazuje na obrat z chpania socilnej prce ako sumru administratvnych konov na prvky ternnej socilnej prce, ktor prve v innostiach socilneho pracovnka, zamestnanca ttnej sprvy absentuje.Samosprva preber postupne dleit funkciuv zabezpeovansocilnychpotriebobyvatestva.V poslednom obdob sa vplyvom prijatia zkona NR . 416/2001 Z.z. o prechode niektorch psobnost z orgnov

-72-

-73-

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciattnej sprvy na obce a na vyie zemn celky presvaj kompetencie ttu na samosprvu aj v socilnej oblasti.Samosprva preber kompetencie pri zriaovan zariaden socilnych sluieb, starostlivosti o starch ud, v opatrovateskch a oetrovateskch innostiach. Tento proces je plne prirodzen, jeho vznam je najm v priblen sa svojmu obanovi, v mapovan konkrtnych problmov, v zapjan obanov do rieenia socilnych problmov obyvateov z ich bezprostrednho okolia a pod. Mesto alebo obec si postupne aj v socilnej oblasti vytvra svoje priority, nesmie by ahostajn k svojej komunlnej socilnej politike a socilnej prci. Socilni pracovnci nie s v anonymite, v centre pozornosti s nielen primtor alebo starosta, ale aj lenovia zastupiteskho zboru poslanci. Kompetentn zamestnanec alebo skupina zamestnancov (socilnych pracovnkov) je v bezprostrednom kontakte s obanom, ktormu pomha pri rieen jeho socilnych problmov, obana distribuuje na prslune intitcie, pomha mu administratvne zvldnu niektor kony, ktor si klient nie je schopn zabezpei vlastnmi silami (vykonva zkladn distribun poradenstvo).Socilny pracovnk v samosprve taktie komunikuje s prslunmi intitciami a subjektmi v meste, ktor zabezpeuj vybran socilne innosti a podieaj sa na rieen niektorch socilnych problmov obyvatestva, ako s najm: opatrovatesk sluba, oetrovatesk sluba, posudzovanie miery zdravotnho postihnutia, prepravn sluba, stravovanie pre dchodcov, prevdzkovanie zariaden socilnych sluieb.Okrem prirodzenej kompetencie ttu pri posudzovan akho zdravotnho postihnutia sa do rieenia socilnych problmov zapja aj samosprva spolu s nettnymi subjektmi, najm obianske zdruenia, ktor mu vemi prospen

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciadopa niektor absentujce aktivity a zrove poskytova poradenstvo na zkladnej rovni. S to najm Zvz invalidov. nia nevidiacich a pod. Skvalitnenie socilnej pomoci obyvateom s akm zdravotnm postihnutm je aj v podpore a koopercii medzi samosprvou a nettnymi subjektmi na zem mesta alebo obce.Nettne subjekty, najm obianske zdruenia, poskytuj socilne poradenstvo, ktor je vemi intenzvne zameran na integrciu obanov so zdravotnm postihnutm, ich posilnenie v samotnej schopnosti loveka prirodzene sa orientova v osobnom a spoloenskom ivote. pecifik poradenskho typu ako napr. vyrovnvanie sa s postihnutm, udranie a nadviazanie partnerskch vzahov, ako aj spoluitie s postihnutm jedincom pomhaj riei odbornci aj prostrednctvom psychologickej starostlivosti. Ich prirodzenou sasou je aj podpora dobrovonckej innosti, vytvranie a podpora svojpomocnch skupn.Zriadenia socilnych sluieb. Sasn stav zriad'ovania a organizovania socilnych sluieb je upraven zkonom NR SR . 195/1998 Z.z. o socilnej pomoci.Tento zkon upravuje prvne vzahy pri poskytovan socilnej pomoci, ktorej cieom je zmierni alebo prekona s aktvnou asou obana hmotn ndzu alebo socilnu ndzu, zabezpei zkladn ivotn podmienky obana v prirodzenom prostred, zabraova prinm vzniku, prehlbovania alebo opakovania porch psychickho vvinu, fyzickho vvinu a socilneho vvinu obana a zabezpei integrciu obana do spolonosti.Starostlivos v zariadeniach socilnych sluieb je mon poskytova obanovi, ktormu nie je mon poskytova in socilnu slubu v zmysle zkona o socilnej pomoci, alebo ak poskytnutie inej socilnej sluby poda tohto zkona dostatone neriei hmotn alebo socilnu ndzu tohto obana.Na poskytovanie starostlivosti v zariaden socilnych sluieb pre ako