1

MONITORING MÉDIÍ ZA 17. TÝŽĎEŇ (20. 4. 2020 – 26. 4. 2020)

Obsah

Ak nájomcovia nemôžu platiť, z bytu ich nesmú vyhodiť. Pozor, neplatí to pre

všetkých! ............................................................................................................................... 2

Odpovedáme na vaše otázky ............................................................................................. 3

Bývate v paneláku? Ministerstvo zdravotníctva VARUJE, pred koronavírusom sa

treba chrániť TAKTO ........................................................................................................... 5

Správa bytových domov má zviazané ruky .................................................................... 6

Neplatičom sa môže stať celý bytový dom, tvrdí združenie pre lepšiu správu

domov .................................................................................................................................... 6

Zveľaďovanie bytového fondu na Slovensku .................................................................. 8

2

Dilema počas epidémie: Súhlasiť s výmenou stupačiek, aj keď vám odstavia vodu a

dajú spoločné toalety? ......................................................................................................... 9

Správy bytových domov v čase koronakrízy ................................................................ 11

Vlastníci v bytových domoch sú odstavení od rozhodovania .................................... 14

O pobyte nemusíte vedieť, plateniu sa však nevyhnete ............................................... 15

Spor o bývanie pokračuje ................................................................................................. 16

Ak nájomcovia nemôžu platiť, z bytu ich nesmú vyhodiť. Pozor, neplatí to pre

všetkých!

[26.04.2020; tvnoviny.sk; Ekonomika; 19:25; BRATISLAVA/TV Markíza]

Dlh si však na každého počká.

Zdieľať článok

Nájomcovia budú v čase koronakrízy viac chránení. V prípade, ak nie sú schopní platiť

za bývanie, z bytu ich nemôže nikto vyhodiť. Dlh si ich však počká.

Takzvané trojmesačné moratórium na platby nájmov sa vzťahuje už aj na tento mesiac.

Zmenu schválili poslanci v parlamente. Dočasne chránení tak majú byť tí, ktorí v

súvislosti s pandémiou prišli o prácu, ako aj matky samoživiteľky, ktoré pre zatvorené

školy a škôlky ostali so svojimi deťmi doma.

„Od 1. apríla do 30. júna je obdobie, ktoré je sledované a jedná sa o obdobie, ak nebol

schopný splatiť nájomca nájom a úhrady s ním spojené," vysvetlila ministerka

spravodlivosti Mária Kolíková.

Prenajímateľ v takom prípade nemôže nájomcov z bytu či domu vyhodiť. Platenie si

ich ale počká, nezaplatené nájmy bude treba do konca roka uhradiť.

„Ak nezaplatí napríklad za júl, tak už to dôvod na skončenie nájmu aj všetkého, čo s

tým súvisí, proste tie následky musí znášať," dodala Kolíková.

Osoba, ktorá žije v prenajatom byte musí majiteľovi dostatočne osvedčiť neschopnosť

splácania.

„Nové pravidlo v zásade nezabraňuje dať výpoveď nájomcovi, ktorý neplatí a nie je

postihnutý pandémiou. Ak by však nájomca preukázal v súdnom konaní o platnosti

takéhoto jednostranného ukončenia nájmu, že tu existuje spojitosť neplatenia a pandémie,

súd rozhodne o neplatnosti takejto výpovede. Typicky však prenajímateľ napr. vie, že

napr. predajňa nájomcu bola zavretá alebo, že nájomca bytu je živnostník, ktorého

predajňa bola zavretá," uviedla v stanovisku hovorkyňa ministerstva spravodlivosti

Zuzana Drobová.

Nie je nájom ako nájom. Združenie pre lepšiu správu bytových domov upozorňuje na

možné nedorozumenia.

„Veľa vlastníkov bytových a nebytových priestorov však chápu platbu do spoločného

fondu prevádzky a údržby opráv ako aj služby za plnenia ako nájomné. Je to historicky

zaužívaný pojem, ktorý nie je správne v bytovej agende vykladaný a veľa vlastníkov a

3

obyvateľov pochopilo práve neplatenie tohto nájomného za súčasť neplatenia týchto

zálohových platieb do fondu," ozrejmil predseda Združenia pre lepšiu správu bytových

domov Marek Perdík.

To môže podľa Perdíka ohroziť chod niektorých bytových domov.

„V prípade ak si uvedomia niektorí vlastníci, že nie sú povinní platiť na spoločný účet

bytového domu, tak to môže mať až katastrofálne finančné následky. Dokonca tie bytové

domy, ktoré nie sú v najlepšej finančnej kondícii budú trpieť vôbec možnosťou uhradiť

nejakú faktúru za dodanie nejakej služby, energie, plynu atď." uzavrel Perdík.

Odpovedáme na vaše otázky

[26.04.2020; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Jozef Šivák / Jozef Dúbravský]

Jozef Dúbravský, moderátor: „No a slovo v tejto chvíli už odovzdávam kolegovi

Jožkovi Šivákovi. So svojím hosťom budú aj dnes odpovedať na vaše otázky. Jožko?“

Jozef Šivák, redaktor: „Dobrý večer, kolegovia. Samozrejme, my opäť odpovedáme na

vaše otázky. Dnes sa budeme venovať bytovým domom. So mnou v štúdiu je Marek

Perdík, predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov. Dobrý večer.“

Marek Perdík, Združenie pre lepšiu správu bytových domov: „Dobrý večer prajem.“

Jozef Šivák: „Poďme rovno na otázky. Pán Oliver sa pýta. Musí správca zabezpečiť

dezinfekciu spoločných priestorov a kľučiek v bytovke, alebo si to musíme dať urobiť sami

na vlastné náklady? Myslím to tak, že sa ľudia medzi sebou vyzbierame.“

Marek Perdík: „Tak v aktuálnej situácii je namieste, aby sa dodržiavali zvýšené

hygienické štandardy. Je úplne v poriadku, ak sa to deje nejakou samostatnou činnosťou,

že vlastníci prispejú nejakými vlastnými prostriedkami, vlastnou aktivitou k nejakému

čisteniu a dezinfekcii. Každopádne šírenie COVID-19, tohto ochorenia, je nebezpečnou

nákazlivou ľudskou chorobou, čiže jedná sa o ohrozenie života aj zdravia niektorých

vlastníkov, čiže je namieste, aby požiadali správcu, a v takomto prípade bytový zákon

pozná tú možnosť, aby nepotrebovali rozhodnúť vlastníci o použití takýchto finančných

prostriedkov, ale aby to urobil správca samostatne a automaticky bez…“

Jozef Šivák: „Bez nejakého vyzbierania sa.“

Marek Perdík: „Tak. Tak netreba súhlas. Stačí požiadať a ono to pôjde samo.“

Jozef Šivák: „Ďalšia otázka. V našej bytovke sú už asi tri rodiny, ktoré prišli o prácu.

Dopočula som sa, že v marci nezaplatili nájom a vraj ho nebudú platiť, kým sa opäť

nezamestnajú. Dá sa s tým niečo urobiť? Domová dôverníčka Marika.“

Marek Perdík: „Nie je nájom ako nájom. To nájomné, ktoré vlastníci bežne platia, nie

je nájomné podľa Občianskeho zákonníka. Treba odlišovať nájomný vzťah, kde vlastník

dá do nájmu nejakej osobe nejakú vlastnú nehnuteľnosť, dom alebo byt. A to nájomné,

ktoré sa platí podľa bytového zákona, sa platí ostatným vlastníkom na spoločný účet

bytového domu…“

Jozef Šivák: „Asi skôr takýto nájom myslela.“

4

Marek Perdík: „A v tomto prípade treba nezabúdať na to, že platenie tohoto

nájomného, klasického nájomného sa nerieši týmto zákonom, ktorý práve vláda prijala

alebo Národná rada prijala, takže takéto nájomné sa bude musieť platiť aj naďalej.“

Jozef Šivák: „Čo by to mohlo spôsobiť, ak by nájomca neplatil, alebo respektíve aj

vlastník?“

Marek Perdík: „Tam to neplatia ani nájomcovia, tam to platia vlastníci. Tam je vždy k

vlastníkom ten vzťah. A v takomto prípade, keby sa neplatilo do toho fondu prevádzky,

údržby a opráv, tak to môže spôsobiť až finančný kolaps bytového domu, čo určite nie je

namieste.“

Jozef Šivák: „Ďakujem za odpoveď. Pani Magda sa pýta. V našej bytovke je rodina,

ktorá má koronavírus, je v domácej karanténe. Všetci sa bojíme, že sa nakazíme. Čo by ste

odpovedali?“

Marek Perdík: „Tak v niektorých bytových domoch sú takéto osoby, ktoré sú v

karanténe. Tam je namieste iba riešiť otázku, či takáto karanténa je porušená, alebo

porušená nie je. Netreba sa obávať, že by takáto osoba, ktorá dodržiava hygienické

štandardy a naozaj je v karanténe, v tom byte naozaj je, tak by to malo byť úplne v

poriadku.“

Jozef Šivák: „Ak by bola porušená karanténa, čo by ste odporučili?“

Marek Perdík: „Tak každopádne odporúčam kontaktovať ako políciu, tak aj Úrad

verejného zdravotníctva.“

Jozef Šivák: „Ďakujem za odpoveď. Pani Jana sa pýta. Bývam v dvanásťposchodovej

bytovke. Samozrejme, máme výťah. Prečo správcovia nevymyslia niečo, aby sme sa vo

výťahu nemuseli dotýkať tlačidiel, keďže COVID-19 môžem dostať aj dotykom? Pešo sa

mi na dvanáste poschodie nechce chodiť.“

Marek Perdík: „Ide o to, že ten dotyk nie je namieste iba vo výťahu, ale naozaj aj v tých

madlách, spoločných častiach po schodištiach. Čiže ak sa nechce konkrétnej pani chodiť

pešo, tak odporúčame také finty, že špáratko vo výťahu alebo nejakým iným spôsobom,

rukavice používať určite. Ale každopádne tá spoločná časť, to schodište je veľký priestor.

Treba to naozaj dezinfikovať, treba to čistiť a za takéhoto chodu to bude úplne v

poriadku.“

Jozef Šivák: „Ako často by to mali čistiť, tie spoločné priestory?“

Marek Perdík: „Ten vírus sa udržuje na rôznych materiáloch rôzne časové odstupy,

čiže máte ho niekde dve hodiny, niekde to máte dva dni, niekde to máte sedemdesiatdva

hodín. Je treba odlišovať medzi dezinfekciou a medzičistením. Čiže ak chceme naozaj aby

sa ten vírus úplne že odstránil na niekoľko dní, tak používať radšej profesionálne firmy,

ktoré sa tomu venujú na báze polymérov, a nielen na báze tých bežných prostriedkov.“

Jozef Šivák: „Ďakujem za odpoveď. Pán Tibor sa pýta. Prosím vás, v bytovke,

konkrétne na mojom poschodí mám rodinu, ktorá nonstop prijíma návštevy. S manželkou

máme po sedemdesiatke. Nechcem sa s nimi hádať, preto poraďte.“

Marek Perdík: „Aktuálne bol prijatý zákon, ktorým sa novelizuje bytový zákon, a tam

práve umožňuje sa vlastníkom dohodnúť domovým poriadkom, ako sa práve budú tie

pravidlá správania sa v dome prijímať, prípadne čo si považujú vlastníci za tak dôležité

pravidlo, aby sa dodržiavalo aj za účelom sankcie. Čiže návštevy v bytoch sú úplne

5

bežnou štandardnou vecou. Chcem tým povedať to, že pokiaľ sa tam neporušuje nejaký

nočný kľud, alebo tam nie je nejaký neprimeraný zvýšený hluk, tak je to úplne v poriadku.

A práve teraz sa ukáže, či vlastníci dokážu demokraticky rozmýšľať alebo nie, lebo v

domovom poriadku si majú možnosť upraviť si vlastné pravidlá správania sa, takže toto

je určite priestor, kde sa môžu realizovať.“

Jozef Šivák: „Ďakujem za odpoveď. Ďalšia, posledná, otázka. Môj sused prerába byt.

Má tam robotníkov. Neviem, či to nie sú Srbi. Prerábka trvá už asi štyri týždne každý deň.

Je to v poriadku?“

Marek Perdík: „Je to v poriadku, pokiaľ sa nezasahuje do spoločných častí, do nejakých

nosných priečok, prípadne sa nejakým spôsobom riešia veci v súlade so stavebným

zákonom a v kontakte so stavebným úradom. Čiže ak sa jedná o nejakú ohlášku, prípadne

nejakú menšiu prerábku, tak je to namieste.“

Jozef Šivák: „Aj v súvislosti s koronavírusom je to v poriadku?“

Marek Perdík: „Exteriéry sú úplne v poriadku, ale tie interiéry, tam máme informácie,

že aj firmy nechcú chodiť do interiérov, ani vlastníci nechcú, aby chodili firmy do

interiérov. Predsa len, neviete, kto nakazený je, kto nakazený nie je. Takže určite takéto

správanie a takéto konanie neodporúčame.“

Jozef Šivák: „Ďakujem vám veľmi pekne za dôležité informácie.“

Marek Perdík: „Ďakujem aj ja za pozvanie.“

Jozef Šivák: „Kolegovia, máte slovo.“

Bývate v paneláku? Ministerstvo zdravotníctva VARUJE, pred koronavírusom sa

treba chrániť TAKTO

[26.04.2020; pluska.sk; Rady a tipy; 15:26; TASR;ev]

Prevencia proti ochoreniu COVID-19 sa týka aj upratovania spoločných priestorov v

bytovom dome. Informuje o tom Ministerstvo zdravotníctva SR na sociálnej sieti.

dnes 15:26

Rezort zdravotníctva upozorňuje, že počas pandémie nového koronavírusu je veľmi

dôležité dbať na zvýšenú hygienu povrchov v domácnosti, ale aj priestorov bytového

domu.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR odporúča v spoločných priestoroch bytového

domu zabezpečiť obvyklé upratovanie s využitím vody a domácich čistiacich

prostriedkov, zároveň aj čistiť a dezinfikovať plochy a povrchy, ktorých sa obyvatelia

bytového domu dotýkajú, ako sú kľučky, držadlá, zábradlie, tlačidlá výťahu.

Desivé zistenie vedcov, vakcína v ohrození: VÍRUS zmutoval, u nás v Európe je

najsmrteľnejší

Po vyčistení neutrálnym čistiacim prostriedkom sa odporúča dezinfikovať s využitím

bežne dostupných dezinfekčných prostriedkov na báze 0,1 percenta až 0,5 percenta

roztoku chlórnanu sodného. Čistenie spoločných priestorov bytového domu by malo

zabezpečiť spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, respektíve správca

bytového domu.

6

Rezort zdravotníctva upozorňuje, že v aktuálnej situácii je dôležité dbať na

dodržiavanie dôkladnej hygieny rúk. “Ruky si umývajte často mydlom a teplou vodou

po dobu aspoň 20 sekúnd. Prípadne použite dezinfekčné prípravky na ruky na báze

minimálne 60 percent alkoholu,”uviedlo ministerstvo zdravotníctva. Ako dodalo,

dôležité je nedotýkať sa tváre neumytými rukami.

Autori:TASR, ev

https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/byvate-panelaku-ministerstvo-zdravotnictva-

varuje-pred-koronavirusom-treba-chranit-takto

Správa bytových domov má zviazané ruky

[25.04.2020; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; R / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Združenie pre lepšiu správu bytových domov volá po

zásadných zmenách v zákonoch. Napríklad požaduje možnosť hlasovať e-mailom. Zákaz

stretávania a zhromažďovania podľa združenia prináša neriešiteľné až havarijné situácie.

Prekážajú mu aj rozdrobené normy o bytových spoločenstvách, ktoré spadajú pod štyri

ministerstvá.“

Marek Perdík, predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov: „Nebola však

riešená otázka písomného hlasovania ako jedna z alternatív popri zhromažďovaní a

schôdzí a to vnímam ako veľký problém, pretože týmto spôsobom sa výkon vlastníckych

práv a bytových domov formou hlasovania, či už písomného alebo na schôdzach úplne

odstavil. Tým pádom nie je možné vlastníkmi realizovať ich výkon vlastníckeho práva.“

Pavol Kirinovič, tlačový odbor Ministerstva financií SR: „Vlastníci bytov a nebytových

priestorov majú aj v tejto mimoriadnej situácii naďalej možnosť rozhodovať o otázkach

správy domu prostredníctvom písomného hlasovania. Ministerstvo financií však

odporúča realizovať takúto formu naozaj len v nevyhnutných prípadoch a pri dodržaní

všetkých potrebných opatrení, ktoré zabránia šíreniu ochorenia COVID-19.“

Neplatičom sa môže stať celý bytový dom, tvrdí združenie pre lepšiu správu domov

[24.04.2020; dennikn.sk; Ekonomika; 13:36; Zuzana Kolárová]

Bytovým domom hrozí nielen finančný ale aj existenčný kolaps. Tvrdí to Združenie

pre lepšiu správu bytových domov, ktoré má okolo 550 členov a zoskupuje približne 206-

tisíc bytov.

Hrozba podľa združenia súvisí so schválením zákona o mimoriadnych opatreniach

v rezorte spravodlivosti, ktorým sa odkladajú dražby, výkon záložného práva voči

dlžníkom v bytových domoch či vymáhanie meškajúcich platieb za nájom.

Nájomcom, ktorí budú meškať od 1. apríla do 30. júna s platbami za nájom aj

nebytových priestorov, nemôžu prenajímatelia zrušiť nájomnú zmluvu.

7

Ochrana nájomcov bude trvať až do konca tohto roka. Nárok prenajímateľa na nájomné

však nezaniká, len sa jeho vymáhanie odsúva na budúci rok. Problémom pre

prenajímateľov môže byť aj to, že parlament neschválil iba odklad nájomného, ale aj

všetkých ostatných úhrad – za služby, energie, internet, upratovanie či stráženie objektu.

Vo výhode budú teda tí prenajímatelia, u ktorých si nájomcovia riešia energie samostatne.

Všetci ostatní môžu mať obrovský problém.

Vlastníci nehnuteľností v bytových domoch sú tiež dočasne odstavení od možnosti

rozhodovania a výkonu svojich práv pre zákaz zhromažďovania sa, ktorý platí od 9.

marca. Zákaz sa týka aj schôdze bytového domu.

Odklad záložného práva

Poslanci schválili, že dražobník, súdny exekútor a správca sú do 31. mája povinní

upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania

ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku.

Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka v tomto čase je neplatný. Súdny

exekútor je povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.

Združenie hovorí, že novú situáciu môžu niektorí vlastníci využívať pre svoj vlastný

prospech.

Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nebude platiť zálohové platby a v jednom

bytovom dome sa takýchto vlastníkov vyskytne viac, nehrozí mu sankcia za neplatenie

v podobe návrhu na výkon záložného práva alebo samotnej dobrovoľnej dražby

neplatiča.

Čo to však znamená pre správne fungovanie bytového domu? Ak viacerí vlastníci

z jedného bytového domu prestanú tieto mesačné zálohové predpisy uhrádzať, môže sa

stať, že bytový dom prestane byť schopný platiť faktúry. Okrem rôznych sankcií v podobe

pokút za neuhradenie faktúr načas mu potom hrozí napríklad aj odpojenie od zdrojov

energie.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov majú na rozdiel od zmluvných záložných

veriteľov reprezentovaných predovšetkým bankami alebo obdobnými finančnými

inštitúciami iba obmedzené finančné rezervy. Dôvodom je, že ich platobná schopnosť je

priamo naviazaná na pravidelné uhrádzanie mesačných zálohových platieb za byty

a nebytové priestory v bytovom dome, z ktorých sa zasa hradia jednotlivé služby

nevyhnutné pre riadnu prevádzku samotných bytových domov. Úspory vlastníkov

najmä menších bytových domov nepostačujú na to, aby v prípade väčšieho nárastu hoci

aj ,,dočasných“ neplatičov riadne a včas uhrádzali faktúry za dodané služby a plnenia.

Mesačné zálohové platby sú priamo zo zákona zabezpečené zákonným záložným

právom. Nedostatok finančných prostriedkov na účte vlastníkov bytového domu je podľa

združenia nebezpečný. Z týchto finančných prostriedkov sa totiž musia okrem služieb

dodávaných pre jednotlivé byty a nebytové priestory uhrádzať aj pravidelné revízie

a údržba technických zariadení a tiež opravy spoločných častí, zariadení a príslušenstva.

Zálohové platby tak predstavujú nevyhnutný zdroj príjmov potrebných na úhradu

výdavkov vlastníkov spojených s užívaním bytu či nebytového priestoru.

8

Peniaze takisto potrebujú na zabezpečenie prevádzky, opráv, údržby, rekonštrukcie

alebo modernizácie spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva bytového domu

a priľahlého pozemku.

Združenie tvrdí, že jedným z najefektívnejších prostriedkov vymoženia pohľadávok

ostatných vlastníkov je výkon zákonného záložného práva prostredníctvom inštitútu

dobrovoľnej dražby.

Dražba podľa nich predstavuje „zavŕšenie komplexného procesu“ a združenie tvrdí,

že „je možné pomerne jednoducho zabezpečiť zodpovedajúce hygienické opatrenia, ktoré

platia napríklad pre otvorené prevádzky napríklad notárskych úradov“.

Avšak v súčasnej situácií, keď parlament schválil odklad výkonu záložného práva

a výkon dražieb až do 31. mája, podľa združenia hrozí, že ak ostatní vlastníci bytov

a nebytových priestorov nebudú môcť vymôcť nedoplatky ostatných vlastníkov, ich

bytový dom sa dostane do vážnej finančnej krízy, na ktorú doplatia všetci obyvatelia

v tom-ktorom bytovom dome.

Problémom podľa združenia je aj ročné zúčtovanie

Správcovia bytov poukazujú aj na to, že problémom môže byť tiež ročné vyúčtovanie.

Dodávatelia majú správcom poskytnúť faktúry, tie však správcovia nemajú k dispozícii,

a tak nie sú schopní objektívne do konca mája urobiť vyúčtovanie. Združenie preto

navrhuje odklad tejto povinnosti najneskôr do konca augusta.

Združenie volá aj po úprave možnosti písomného hlasovania. „Chceli by sme

poukázať na otvorenie bytového zákona, ktorý zatiaľ nebol v súčasnosti novelizovaný,

najmä v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, čo vnímame ako veľký problém

v niektorých veciach, napríklad v otázke hlasovania,“ uviedol predseda združenia Marek

Perdík.

https://dennikn.sk/1868674/neplaticom-sa-moze-stat-cely-bytovy-dom-tvrdi-

zdruzenie-pre-lepsiu-spravu-domov/

Zveľaďovanie bytového fondu na Slovensku

[24.04.2020; mojdom.zoznam.sk; Aktuality; 00:00; Redakcia]

Štátny fond rozvoja bývania podporuje zveľaďovanie bytového fondu financovaním

obnovy bytového fondu, ktorá je realizovaná modernizáciou alebo rekonštrukciou

spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, odstránením systémovej

poruchy bytového domu a zateplením bytovej budovy.

O tom ako zlepšiť kvalitu bývania na Slovensku sme sa porozprávali s generálnym

riaditeľom ŠFRB Ing.Jurajom Kurňavkom.

Aké sú základné zdroje financovania ŠFRB? ŠFRB financuje obnovu bytového fondu z

prostriedkov štátneho rozpočtu, mimorozpočtových prostriedkov fondu a čerpaním

finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ (operačný program IROP).

Na aký účel môže ŠFRB poskytnúť zvýhodnený úver pri obnove bytovej budovy?

Zateplenie bytového alebo rodinného domu (BD, RD). Odstránenie systémovej poruchy

9

BD. Modernizácia alebo rekonštrukcia spoločných častí a spoločných zariadení BD: •

výmena alebo modernizácia výťahu, • výmena spoločných rozvodov plynu, elektriny,

kanalizácie, vody, vzduchotechniky a tepla, • stavebná úprava spoločných častí a

zariadení BD, ktorou sa umožní prístup do bytov v BD osobám s obmedzenou

schopnosťou pohybu, • iná modernizácia.

Ak si chcú vlastníci bytov zvýšiť štandard svojho bývania, môžu financovať aj napr.

vybudovanie nových balkónov alebo lodžií v prípade, že ich nemajú? Od januára 2020 je

to možné. Dnes je balkón alebo lodžia už žiadanou súčasťou bývania. Mnohé budovy,

najmä staršie, boli navrhované a stavané bez balkónov alebo ich veľkosť nezodpovedala

súčasným štandardom. Práve v takýchto prípadoch si ľudia vyžadujú vybudovanie

nových balkónov alebo zväčšenie ich plochy, čo je umožnené aj zvýhodneným

financovaním zo ŠFRB.

Platí to aj pre výstavbu nových výťahov tam, kde sa nenachádzajú? Áno, viacerým

starším bytovým domom chýbajú aj výťahy. Najmä tam, kde sa nadstavili nové podlažia,

je nutné výťahy dobudovať. Vďaka výťahu sa umožní bezpečný pohyb najmä starším

obyvateľom domu, imobilným alebo rodičom s malými deťmi.

Aké výhody poskytuje ŠFRB oproti komerčným bankám? Predovšetkým je to pevná

úroková sadzba počas celej lehoty splatnosti, ktorá môže byť až 20 rokov. Žiadateľ môže

dosiahnuť 0 % úrokovú sadzbu v prípade určitej kombinácie typov obnovy. Kým v

minulosti poskytoval fond predovšetkým podporu v oblasti obnovy na zateplenie

obvodového plášťa budovy, v súčasnosti ŠFRB motivuje žiadateľov nulovou úrokovou

sadzbou aj z toho dôvodu, aby bola zabezpečená komplexná obnova BD (t. z. zateplenie

domu, výmena okien a dverí, elektrických rozvodov, rozvodov vody, plynu,

vzduchotechniky, kanalizácie a tepla, výmena výťahov), ktorá podstatne predĺži

životnosť bytových domov. Výhodou okrem úrokovej sadzby je aj možnosť získať úver

vo výške 100 % obstarávacej ceny pri: • zatepľovaní, ak sa dosiahne energetická trieda

A1, • výmene výťahov, • stavebných úpravách súvisiacich s vybudovaním

bezbariérového prístupu vrátane možnosti vybudovania nového výťahu.

Má ŠFRB dostatok finančných prostriedkov pre všetkých žiadateľov? ŠFRB má aj

vďaka finančným prostriedkom z Európskej únie dostatočné množstvo financií na úvery,

čo umožňuje uspokojiť všetkých žiadateľov.

Zdroj: PR článok Štátny fond rozvoja bývania

Tagy: ŠFRB

https://mojdom.zoznam.sk/cl/10118/1889993/Zveladovanie-bytoveho-fondu-na-

Slovensku

Dilema počas epidémie: Súhlasiť s výmenou stupačiek, aj keď vám odstavia vodu a

dajú spoločné toalety?

[23.04.2020; dennikn.sk; Ekonomika; 14:36; Ria Gehrerová]

Úrad verejného zdravotníctva nemôže zakázať rekonštrukciu stupačiek. Ak je s tým

spojená aj odstávka vody, odporúča ju odsunúť až na koniec epidémie.

10

Jana zostala zaskočená, keď jej pred Veľkou nocou oznámili, že im v paneláku

v bratislavskej Dúbravke začnú po sviatkoch meniť rozvody – stupačky. Znamená to, že

im na jeden alebo dva dni vypnú vodu a celý vchod, v ktorom je šestnásť bytov, bude mať

spoločnú toaletu v pivnici.

„Ľudia majú minimalizovať svoj pohyb vonku, zostať doma a nenavštevoať svojich

blízkych, ale návšteva majstrov, ktorí za dva týždne prejdú desiatky bytov je v poriadku?“

pýta sa Jana. Jej meno sme na požiadanie zmenili, nechce narušiť svoj vzťah so susedmi.

Tvrdí, že viaceré byty v ich vchode sú malé garzónky, kde bývajú seniori,

najzraniteľnejšia skupina pri nakazení koronavírusom.

Napísala preto email na adresu, ktorú pre ľudí zriadil úrad vlády

koronachcemvediet@vlada.gov. Odpísali jej, že výmena stupačiek počas epidémie je

právne v poriadku.

Hygiena radí práce odložiť

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) je však zdržanlivejší. Hoci nemá právo

rekonštrukciu zakázať, vlastníkom bytov a firmám radí práce odložiť.

„S ohľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu výkon takýchto prác, ak by nimi

mala byť obmedzená dodávka pitnej vody a funkčnosť hygienických zariadení, v tomto

období neodporúčame, pokiaľ cieľom takýchto prác nie je neodkladné odstránenie

havarijného stavu,“ odpovedá hovorkyňa úradu Daša Račková.

To isté radí aj predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov Marek Perdík.

„Keď si to vlastníci odklepnú, tak firma môže prísť. Ale neodporúča sa to,“ hovorí.

„Výmena rozvodov nie je taká vec, ktorá nepočká do konca pandémie. Deje sa to raz za

desať alebo dvadsať rokov, ak to nie je nejaký havarijný stav.“

Upozorňuje tiež, že ak by sa medzi robotníkmi objavil človek s koronavírusom, museli

by v karanténe zostať všetci jeho kolegovia a stavbu by nemal kto dokončiť.

Ľudia sa podľa Perdíka pred rekonštrukciou snažia hľadať šalamúnske riešenia, ako

práce povoliť, no zároveň sa chrániť. „Niektorí chcú najskôr vymeniť stupačky len

v spoločných častiach, teda v pivniciach, ale nie chodiť do bytov,“ hovorí Perdík. Takéto

čiastočné riešenie je však podľa neho zbytočné. „Ak už sa robotník nachádza v spoločných

častiach, to už môže ísť aj do bytu.“

Vlastníci bytov sa na združenie obracajú aj s otázkou, či majú zrušiť napríklad

zateplenie. „To sú práce v exteriéri a tie sa úplne pokojne môžu diať,“ hovorí Perdík.

Ľuďom v karanténe stupačky nevymenia

Pri výmene stupačiek sú ohrození nielen obyvatelia bytoviek, ale aj robotníci. Výmenu

stupačiek v Dúbravke robí firma Frivan. Jej šéf Ivan Frický hovorí, že o práci počas

epidémie veľa uvažujú, pretože pravidlá sa menia.

Pred začatím prác si dnes napríklad pýtajú informáciu, či v bytoch nie je niekto

v domácej karanténe. „Pokiaľ je preukázané, že ľudia sú v karanténe, alebo že majú

pozitívnu cestovateľskú anamnézu, tak odmietame vstúpiť do ich bytov,“ hovorí Frický.

S príchodom epidémie si na viacerých úradoch overovali, či vôbec môžu rekonštrukcie

robiť. „Nie je to zakázané,“ hovorí Frický. „Naši ľudia chcú pracovať a majitelia bytov

zasa chcú mať vymenené stupačky.“ Okrem naplánovaných rekonštrukcií riešia aj

množstvo havarijných stavov, ktoré sa nedajú preložiť.

11

Pri práci používajú ochranné pomôcky, aby chránili seba aj obyvateľov bytoviek.

Všetci pracovníci majú na sebe jednorazové obleky, jednorazové rukavice, respirátory

a polomasky na tvár.

Pre ľudí v jednom vchode so 16 bytmi bola síce počas rekonštrukcie vyhradená len

jedna toaleta v pivnici, no dali tam napríklad jednorazové rukavice, dezinfekciu

a jednorazové papierové podložky na misu, bola tam aj teplá voda.

Väčšina vlastníkov bytov v Dúbravke sa zhodla na tom, že chce, aby po Veľkej noci

rekonštrukcia začala. Právne ju tak nemalo čo zastaviť.

Eva Ralbovská zo spoločnosť Údržba domov, ktorá je aj správcom bytov v Dúbravke,

tvrdí, že nie vo všetkých bytovkách sa rozhodli rovnako. „V niektorých domoch sa

výmeny stupačiek odložili,“ hovorí Ralbovská.

Odložením by mohli prísť o zákazku

Jana z Dúbravky sa pred výmenou stupačiek obrátila aj na miestny stavebný úrad.

Chcela vedieť, či takéto práce nepovažujú za príliš riskantnú.

Stavebný úrad tvrdí, že v tejto veci nemá žiadne oprávnenie konať alebo vydávať

odporúčania. Vlastníci bytov ani firmy mu nemusia pred začatím rekonštrukcie počas

epidémie predložiť ani žiadne dodatočné potvrdenia či dokumenty. „Dávať v tejto

súvislosti pokyny a príkazy obyvateľom by bolo neodborným a neoprávneným zásahom

do ich oprávnených záujmov a práv. Išlo by sa iba o naše ničím nepodložené subjektívne

neodborné vyjadrenia,“ tvrdí stavebný úrad v Dúbravke.

Rekonštrukciu v Dúbravke odôvodňovali vlastníci aj tým, že potrubia v ich bytových

domoch už sú na pokraji havárie. Zvažovali aj to, že ak by firma, ktorá vyhrala výberové

konanie, počas epidémie pre nedostatok práce skrachovala, museli by celú zákazku a aj

úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania vybavovať nanovo.

Jana tvrdí, že rekonštrukciu stupačiek nechcela zastaviť či sabotovať. „Chcela som, aby

to aspoň skonzultovali s niekým z úradu verejného zdravotníctva. Epidémia sa mi

nezdala byť dobrý čas na prerábku,“ hovorí Jana.

https://dennikn.sk/1865042/dilema-pocas-epidemie-suhlasit-s-vymenou-stupaciek-aj-

ked-vam-odstavia-vodu-a-daju-spolocne-toalety/

Správy bytových domov v čase koronakrízy

[23.04.2020; RTVS Jednotka; Ranné správy; 07:30; R / Silvia Majerová]

Silvia Majerová, moderátorka:

"Skoro polovica Slovákov žije v bytových domoch. Aj tie počas koronakrízy museli

upraviť svoj režim a fungovanie. Blíži sa napríklad čas doručovania ročného vyúčtovania.

Ako budú situáciu riešiť v týchto dňoch, sa teraz porozprávame s Marekom Perdíkom zo

Združenia pre lepšiu správu bytových domov, dobré ráno, vitajte."

Marek Perdík, Združenie pre lepšiu správu bytových domov:

“Dobré ráno, prajem.”

Silvia Majerová:

12

"Tak s akými problémami sa teraz potýkajú správcovia bytových domov na

Slovensku?"

Marek Perdík:

"Aktuálne veľkým problémom je to, že sa nemyslí na požiadavky ako správcov, tak aj

požiadavky samotných vlastníkov bytových a nebytových priestorov, lebo naozaj v nich

žije skoro polovica obyvateľov Slovenska. A z toho dôvodu sa neriešia napríklad otázky

písomného hlasovania, otázky ročného vyúčtovania a jeho predĺženia, prípadne od včera

aj povolenia odkladu nájmu. Ten nájom nie je klasickým nájmom, ako sa zvykne niekedy

myslieť. Takže tých problémov je naozaj veľa. A je na mieste, aby sa niektoré veci upravili

legislatívne, hoci aj dočasne."

Silvia Majerová:

“Čo teda očakávate, že vláda prijme nejaké nariadenia, alebo vám stačia usmernenia,

že čo vlastne majú správcovia v týchto dňoch, v týchto týždňoch robiť?”

Marek Perdík:

"Práve že ani v rovine legislatívy, ani v rovine usmernení sa nemyslí na tých správcov

a na vlastníkov bytov. Jediné, čo vydal Úrad verejného zdravotníctva je v rovine

upratovania spoločných častí a zariadení, čo je úplne nepostačujúce. My sme spracovali

niekoľko legislatívnych návrhov, boli predložené ako vláde, ministerstvám, tak aj

Národnej rade. Spočívajúce napríklad v tom, aby sa to vyúčtovanie mohlo predĺžiť až do

konca augusta, prípadne aby sa písomné hlasovania v bytových domoch mohli

organizovať za zvýšených hygienických podmienok bežne ako to je v obchode,

s vlastným rúškom, s vlastným perom, s odstupom dva metre a podobne. Takže aj

dražby, ktoré napríklad aktuálne do konca apríla sú pozastavené, tak v prípade, že by sa

pokračovalo, tak by to malo dosť veľký zásah do chodu bytového domu. Takže niekoľko

tých návrhov určite je."

Silvia Majerová:

“Buďme konkrétnejší, akým spôsobom by napríklad tie dražby spravili škrt

v rozpočtoch?”

Marek Perdík:

"Treba si uvedomiť jednu vec, že vlastníci bytových a nebytových priestorov platia

sebe navzájom tie preddavky a zálohové platby, nejde tam o vzťah spotrebiteľských vo

vzťahu k banke, alebo nebankovému subjektu. V prípade, ak ten bytový dom nie je

v dobrej finančnej kondícii, a je ich na Slovensku viac ako dosť, tak v prípade, že by sa

neplatili ani bežné zálohové platby, tak to zasiahne výrazným spôsobom do takého

bežného komfortu tých vlastníkov, za energie sa nebude platiť, za plyn a podobne. Čiže

takýto kolaps niekedy v bytových domoch je na mieste."

Silvia Majerová:

"Pociťujú už podľa vás vlastníci bytov spomínaný diskomfort, alebo je to všetko v tej

rovine, že pokiaľ sa veci nezačnú meniť, tak ho pocítia."

Marek Perdík:

“Máme množstvo telefonátov práve o tom, že ako by sme mali teraz rozhodovať, keď

nemôžeme. Jedinou možnosťou je to písomné hlasovanie, ktoré sa neodporúča

vykonávať, nakoľko tam potrebujete dvoch overovateľov, ktorí overujú podpis toho

13

vlastníka, keď hlasuje, ktorý keď je potenciálne nakazený, tak sa môže rozniesť tá nákaza

práve po celom bytovom dome, čo nie je správne. No a práve preto sme navrhovali, aby

sa od tohto upustili, aby ten podpis mohol overiť napríklad notár, alebo predseda

spoločenstva, prípadne zamestnanec správcu a podobne.”

Silvia Majerová:

“Doteraz sa nemohli ani organizovať ani bytové schôdze, čo všetko toto mohlo

napríklad ovplyvniť v tom bežnom chode.”

Marek Perdík:

“No oni sa nerealizujú ani dnes, lebo v zmysle opatrenia prvého toho Úradu verejného

zdravotníctva, je zakázané organizovať akékoľvek verejné, alebo respektíve iné

spoločenské podujatia, kam schôdza určite patrí. Takže druhá možnosť je jedine to

písomné hlasovanie, ktoré aktuálne nie je možné, alebo sa neodporúča realizovať, takže

sú úplne zablokovaní tí vlastníci vo svojom rozhodovacom procese, a preto je na mieste

prijať nejakú novú úpravu.”

Silvia Majerová:

“Čo konkrétne napríklad im môže chýbať v týchto dňoch? Sú to nejaké plánované

rekonštrukcie, investície, prerábky.”

Marek Perdík:

"Nielen to, lebo pokiaľ sa týka o nejakú menšiu prerábku bytu, tak tí vlastníci sú doma.

Čiže nejaké lišty, maľba atď. to si môžu spraviť, ale pokiaľ ide o nejakú celodomovú

rekonštrukciu, alebo obnovu, tak tam je potrebné už rozhodnutie vlastníkov bytov na

schôdzi. Prípadne, ak zasahuje aj ten vlastník, ktorý si rieši len ten vlastný byt do nejakých

spoločných častí, tak aj tam je potrebné rozhodnutie vlastníkov, ako som už uviedol,

rozhodnúť sa aktuálne nemajú vlastníci ako. Taký konkrétny príklad napríklad, keď je

povolený odklad splátok v spotrebiteľskom úvere, tak mnohé tie bytové domy majú

zobratý úver na obnovu, pričom keď chcú požiadať práve o odklad, tak nemajú ako, lebo

práve tá banka požaduje rozhodnutie vlastníkov. Čiže opäť sa nevedia rozhodnúť."

Silvia Majerová:

“Len včera schválil parlament novú legislatívu, pri ktorej majú byť chránení

nájomcovia, ktorí nevedia splácať nájomné. Nemôže im nájomník vypovedať nájomnú

zmluvu. Viete sa už k tejto legislatíve nejakým spôsobom vyjadriť? Bola len včera

v podstate pozmeňovacím návrhom schválená.”

Marek Perdík:

“Áno, jednoznačne, toto je dobrá vec, nakoľko mnohé družstvá a správcovia, alebo

vlastníci majú nebytové priestory, respektíve tie spoločné časti v nájmoch. Čiže riešila sa

otázka, máme im to odpustiť, máme im to odložiť? Toto sa už vyriešilo, je to na mieste.

Ale opäť v tej optike sa nepozeralo na myšlienku spoluvlastníctva v bytovom dome,

nakoľko ten bežný občan, bežný vlastník si teraz bude meniť to nájomné za to nájomné,

ktoré platí do spoločného účtu. A v prípade, ak by si vlastníci neplatili toto bežné

nájomné, tak by som už uviedol, že to môže mať finančný a existenčný kolaps, takže je

potrebné rozlišovať nájomné zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, a to klasické

nájomné, ktoré sa platí správcovi… a sa platí ostatným vlastníkom na bankový účet

v bytovom dome. To treba úplne rozlišovať.”

14

Silvia Majerová:

“Ak by sme celú túto problematiku zhrnúť, čo vy teraz očakávate, aké sú vaše možno

apely na vládu, alebo jednotlivých poslancov Národnej rady?”

Marek Perdík:

“Ja by som veľmi rád, keby sa pri rozhodovacom procese a pri tvorbe novej legislatívy

myslelo na správcov, pretože spravujú cudzí majetok takmer polovice obyvateľov

Slovenska v legislatívnom procese. Potom aby sa povolili vyúčtovania aspoň do konca

augusta, aj predĺženie vlastníkov, aby sme neťahali tých vlastníkov na pošty, aby sa to

nedoručovalo osobne cez osobný kontakt, lebo to chceme práve eliminovať. Aby sa

napríklad ďalej nezakazovali výkonný záložných práv v tých bytových domoch, lebo sú

zabezpečené pohľadávky zákonným záložným právom. Prípadne aby bol prijatý úplne

nový zákon o správe bytových domov, lebo ten starý bytový zákon, ktorý má 27 rokov,

už naozaj nie je na mieste.”

Silvia Majerová:

“Ďakujeme za váš čas, že ste prišli do štúdia Ranných správ RTVS.”

Marek Perdík:

“Ďakujem za pozvanie.”

Vlastníci v bytových domoch sú odstavení od rozhodovania

[23.04.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Mimoriadna správa:

Ilustračná snímka - Dúbravka. Foto: TASR

Združenie navrhuje dočasne upraviť možnosti písomného hlasovania formou

zvýšených hygienických štandardov.

Bratislava 23. apríla (TASR) – Vlastníci nehnuteľností v bytových domoch sú dočasne

odstavení od možnosti rozhodovania a výkonu svojich práv pre zákaz zhromažďovania

sa. Upozornilo na to Združenie pre lepšiu správu bytových domov vo štvrtok na tlačovej

besede. Združenie volá po úprave možnosti písomného hlasovania. „Chceli by sme

poukázať na otvorenie bytového zákona, ktorý zatiaľ nebol v súčasnosti novelizovaný,

najmä v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, čo vnímame ako veľký problém v

niektorých veciach, napríklad v otázke hlasovania,“ uviedol predseda združenia Marek

Perdík. Od 9. marca platí zákaz zhromažďovania sa, pričom do tejto kategórie spadá aj

schôdza bytového domu. „Nebola však riešená otázka písomného hlasovania, ako jedna

z alternatív zhromažďovaní a schôdzí. A to vnímame ako veľký problém, pretože týmto

spôsobom sa výkon vlastníckych práv v bytových domoch formou hlasovania, či už

písomného alebo na schôdzach, úplne odstraňuje,“ vysvetlil predseda združenia s tým,

že pri písomnom hlasovaní je dôležité overiť podpis. „Ak takýto podpis overujete aspoň

dvomi overovateľmi, je celkom na mieste uvedomiť si, že keď sa do kontaktu s nejakým

vlastníkom tento overovateľ dostane, tak je možné, aby vírus rozšíril po celom bytovom

dome, čo aktuálne nie je vôbec žiaduce,“ dodal Perdík. Združenie navrhuje dočasne

upraviť možnosti písomného hlasovania formou zvýšených hygienických štandardov.

Ako príklad Perdík uviedol dvojmetrové rozstupy v potravinách či nosenie rukavíc alebo

15

vlastného pera na pošte. „Mnoho bytových domov nemá zvolených svojich predsedov, v

mnohých bytových domoch nemajú výkonné funkcie zabezpečené, prípadne sa im končia

nejaké zmluvy a potrebujú nadviazať na bežný štandard, na ktorý boli zvyknutí pred

vypuknutím pandémie nového koronavírusu,“ dodal Perdík. Ako ďalej uviedol, blíži sa

aj obdobie ročného vyúčtovania, ktoré vykonávajú správcovia bytových domov. Tento

akt je však naviazaný na dodávateľov, ktorí im majú poskytnúť faktúry, tie však

správcovia nemajú k dispozícii a tým pádom nie sú schopní objektívne vykonať

vyúčtovanie. Toto vyúčtovanie je správca povinný vykonať a predložiť do konca mája.

Správcovia jednak nestíhajú vyúčtovania vykonať a na druhej strane, aj keby ich stihli

vypracovať, nevedia ich predložiť bez rizika, pretože pri predkladaní opäť dochádza k

osobnému kontaktu. Združenie navrhuje odklad tejto povinnosti najneskôr do konca

augusta. Združenie pre lepšiu správu bytových domov reprezentuje vzorku takmer

jedného milióna ľudí, ktorí bývajú v bytových domov. Má okolo 550 členov a zoskupuje

približne 206.000 bytov.

https://www.teraz.sk/ekonomika/vlastnici-v-bytovych-domoch-su-odstav/462307-

clanok.html

O pobyte nemusíte vedieť, plateniu sa však nevyhnete

[22.04.2020; Prievidzské ECHO; SPRAVODAJSTVO; s. 6; JANA WURSTOVÁ]

JANA WURSTOVÁ

Slovenka odmieta Prievidzi zaplatiť poplatok za komunálny odpad za obdobie, počas

ktorého žila v zahraničí. Podľa mesta nesplnila podmienky na odpustenie poplatku.

PRIEVIDZA ? Oravčanka Dáša žila niekoľko dní v Prievidzi, odkiaľ sa následne

odsťahovala do Talianska. Napriek tomu má zaplatiť poplatok za komunálny odpad za

roky, počas ktorých tu nežila.

Platiť za niečo, čo nevyužívala, považuje za absurdné. Mesto argumentuje, že na

odpustenie miestnych daní a poplatkov je potrebné dodržať postupy vyplývajúce zo

všeobecne záväzného nariadenia.

Doklad do 30 dní

Takmer 140 eur má Dáša zaplatiť za smeti za roky 2015 a 2016, z ktorých sa v Prievidzi

fyzicky zdržala tri dni.

„V roku 2015 som mala tri dni trvalý pobyt u kamarátky, no nezhodli sme sa a zo

svojho bytu ma odhlásila. Netušila som, že som ostala automaticky prihlásená na trvalý

pobyt na meste Prievidza. Zistila som to až v závere roka 2016, kedy som sa odhlásila,“

vysvetlila Dáša.

Za toto obdobie jej mesto vyrubilo poplatok za komunálny odpad, ktorý ale odmieta

zaplatiť. Požiadala mestský úrad o odpustenie poplatku, no neuspela, pretože neskoro

podala potvrdenie o trvalom pobyte v zahraničí.

Podľa zákona poplatníci, ktorí sa počas roka nezdržiavali na území mesta viac ako 90

dní, môžu mestu predložiť o tejto skutočnosti doklady, čím im vznikne nárok na zníženie

alebo odpustenie poplatku.

16

„Mesto poplatok na základe podkladov, ktoré preukážu dlhodobý pobyt v inom meste,

môže znížiť alebo odpustiť. Ide napríklad o doklady ako potvrdenie zamestnávateľa,

potvrdenie o štúdiu, doklady o platení daní a poplatkov, doklady o platení výdavkov

spojených s ubytovaním na inej adrese a podobne,“ informoval hovorca mesta Michal

Ďureje. Poplatník však má povinnosť zánik trvalého alebo prechodného pobytu nahlásiť

mestu do 30 dní. V takom prípade mu je poplatok odpustený.

Nevedomosť neospravedlňuje

Dáša trvalý pobyt z Prievidze odhlásila až koncom roka 2016, kedy už žila v zahraničí

viac ako rok. Napriek tomu si myslí, že nie je dôvod, aby poplatok uhradila a verí, že jej

ho mesto odpustí.

„Za tým rozhodnutím je tiež iba človek,“ povedala.

Podmienky mesta sú však nekompromisné. „Sú prípady, keď vlastníci bytov zrušia

fyzickej osobe trvalý pobyt na adrese ich bytu, čím tejto osobe zostane trvalý pobyt len na

mesto Prievidza. Tým, že stále má trvalý pobyt na území mesta, má aj povinnosť platiť

poplatok,“ objasnil Ďureje.

Doplnil, že ak poplatník neuhradí poplatok ani na základe zaslaných výziev, mesto

pristupuje k nútenému vymáhaniu iným spôsobom.

Spor o bývanie pokračuje

[22.04.2020; mypovazska.sme.sk; Považská Bystrica / Spravodajstvo; 00:00; Peter

Hudák]

Developer chce rekonštruovať bytovku. Býva v nej niekoľko rodín, s ktorými nemá

nájomné zmluvy, ale nemôže ich vysťahovať.

PÚCHOV. Viac ako rok sa majitelia bytovky číslo 485 na ulici Jána Smreka v Púchove

– Kolonke snažia o súdne rozhodnutie, ktoré by im umožnilo vysťahovať nechcených

nájomníkov. Sú ochotní rodiny motivovať finančne a poskytnúť im náhradné ubytovanie,

hoci s nimi nemajú podpísané žiadne nájomné zmluvy. Vysťahovať nájomníkov súdnou

cestou sa zatiaľ nedarí.

Z domu ísť nechcú

Bytovka má osemnásť bytov, pätnásť z nich vlastní spoločnosť Byty Púchov, s. r. o.,

ktorá chce bytovku nadstaviť a zrekonštruovať. Viac ako rok sa snaží vysťahovať z

bytovky viaceré rodiny, ktoré nemajú žiadne nájomné zmluvy a ani neplatia nájom.

„Bývajú tam nelegálne, nikomu neplatia a prakticky ničia náš súkromný majetok,“

povedal Jozef Buday, člen predstavenstva spoločnosti Byty Púchov (BP). Dodal, že aj keď

s nájomníkmi nemá žiaden právny vzťah, ak ich chcel zákonne vysťahovať, musel sa

obrátiť na súd.

„Obrovský problém je vôbec zistiť, koho vlastne máme požiadať o vypratanie. Okrem

Púchovčanov sú tam aj ľudia z Nových Zámkov, z Nitry, zo Šale,“ povedal Buday. Žaloby

na vypratanie podali doteraz v dvoch prípadoch. Proti rozhodnutiu okresného súdu sa

ale nájomníci odvolali. Majitelia sa chystajú podať žaloby aj na ostatných nájomníkov.

Hoci spolu viackrát s rodinami rokovali, nič sa nedohodlo.

17

„Problém je, že ak sa aj na niečom dohodnete, druhý deň to neplatí. Už chcú zase nejaké

iné dohody,“ povedal Buday. Dodal, že viackrát rokoval aj s predstaviteľmi mesta, ale

nevyriešilo sa nič.

„Sklamalo ma, keď som sa od našich právnikov dozvedel, že ten odpor voči vyprataniu

podal právnik, ktorý pracuje aj pre mesto,“ povedal Buday.

Nájomníci

V bytovke býva bez zmluvy šesť či sedem rodín. Počet sa mení a ani sami nevedia,

koľko ich je. Kým jeden tvrdí, že tu býva osemdesiat Rómov, druhý hovorí o štyridsiatke

ľudí. Vodu nemajú už takmer desať rokov. „Ja som si aj platil, mám doklady, ale potom

bývalý správca robil čachre a neplatil vodárňam, tak nás vypli,“ tvrdí Marcel Baláž. V

bytovke býva s manželkou a dvoma deťmi. Nájomné neplatia, nemajú uzavreté žiadne

zmluvy.

„Chceli sme, aby nám dal nový majiteľ zmluvy aspoň po sto, stodvadsať eur mesačne,

ale nedal nám ich,“ povedal Marcel. Dodal, že si aj zohnal byt v meste, ale keď sa naň bol

pozrieť a zbadali Róma, odmietli.

„Rómov nechcú. Jeden spravil niečo zlé a všetkých nás hádžu do jedného vreca. Stále

sa tu nejakým spôsobom prejavuje rasizmus,“ povedal Ivan Baláž mladší. S partnerkou

vychováva tri deti. Je nezamestnaný, privyrábať si ale chodí na fušky. Pred rokom mu

prišli papiere na vysťahovanie a odvtedy sa to na súde ťahá.

„Bývam tu tridsaťtri rokov od narodenia, poznám tu každý kút a jedného krásneho

dňa nám zrušili trvalý pobyt. Každý máme v občianke napísané už len Púchov, “ povedal.

Dodal, že ak by aj mal zamestnanie, takto nemá šancu si vybaviť pôžičku na byt.

„Pred rokom tu bol zmocnenec pre rómsku komunitu Ravasz, ale odvtedy nič. Od

minulého roka sa chceme k primátorke nahlásiť, ale ešte nás neprijala,“ povedal Marcel.

Verí, že keď mesto prerobí dve susedné bytovky, dostane v nich byt. Žiadosť má podanú.

„Mám tu prácu, deti mi tu chodia do školy, nechcem ísť bývať niekam do Dubnice.“

Dodal, že sa o rodinu stará, ako najlepšie vie. Pracuje on aj jeho manželka.

„Koľké roky tu nie je voda, a napriek tomu tu nebolo ani ochorenie, ani šváby, ani

ploštice ako inde,“ dodal.

Náhradné bývanie

Rodinám, ktoré sa odsťahovali, developer pomohol so zháňaním ubytovania. Priznáva

však, že zohnať byt v meste aj pre slušnú rómsku rodinu je problém.

„Aj keď sme sa zaručili a zložili trojmesačný nájom, vrátili nám ho s tým, že Rómov tu

nechcú,“ povedal Buday. Nakoniec prišli s iným riešením. Rodinám ponúknu náhradné

bývanie v obytných blokoch. Vyskladaných obytných bunkách, kde bude voda i elektrina.

Nájom by sa mal byť približne stodesať eur na mesiac.

„Kto si bude platiť nájom, môže tam ostať bývať,“ povedal Buday.

Dodal, že rodinám, ktoré budú ochotné sa presťahovať, ponúkne aj jednorazový

finančný príspevok. Z neho by si rodiny dokázali zaplatiť štvormesačné nájomné v novej

bunke. Firma má v Púchove vytypovaných viacero lokalít, kde by mohli byť unimobunky

postavené. Developer však vybraté miesto ešte prezradiť nechcel.

Počíta ale s tým, že súdne ťahanice celú vec skomplikujú a môžu sťahovanie do

náhradných priestorov oddialiť o pol roka či viac.

18

Stanovisko mesta

Medzi obyvateľmi bytovky na ulici Jána Smreka, ktorých chce majiteľ zo svojho objektu

vysťahovať, je viacero Púchovčanov. Požiadali sme preto mesto o vyjadrenie k súdnemu

sporu, v ktorom právnu radu pre nájomníkov poskytol práve právnik, ktorý pravidelne

v sporoch zastupuje púchovskú radnicu.

„Nie je v kompetencii mesta riešiť otázku právnych vzťahov medzi nájomníkmi a

vlastníkom objektu. Máme vedomosť, že medzi majoritným vlastníkom bytovky a

niektorými nájomníkmi prebiehajú súdne spory o vypratanie bytu, pričom uvádzame, že

mesto nie je účastníkom týchto súdnych konaní,“ odpovedala hovorkyňa mesta Laura

Krošláková. Dodala, že mesto nevstupuje do súkromných občiansko-právnych vzťahov

ani v prípadoch občanov, ktorí nie sú v marginalizovaných skupinách.

„Pre úplnosť poznamenávame, že advokátska kancelária JUDr. Anton Školek

poskytuje v rámci svojej vlastnej iniciatívy zdarma právne služby tým nájomcom bytu,

ktorí o pomoc požiadali. Právne poradenstvo konzultuje s Úradom splnomocnenca vlády

SR pre rómske komunity,“ dodala hovorkyňa. Vedenie mesta sa s vlastníkom bytovky

stretlo ešte v minulom roku, pričom deklarovalo, že povinnosť zabezpečiť náhradné

ubytovanie pre nájomníkov je na vlastníkovi objektu.

Zmocnenec pre rómsku komunitu nezasiahne

Pred rokom sa bol priamo na mieste pozrieť aj zmocnenec vlády pre rómske komunity

Ábel Ravasz. „Oveľa menšie dediny si museli poradiť s omnoho väčšími rómskymi

komunitami, takže toto musí jednoducho Púchov zvládnuť a my budeme pri- tom

pomáhať,“ skonštatoval pred rokom.

Na poste splnomocnenca ho vystriedala Andrea Bučková, no v postoji úradu sa nič

nezmenilo.

„V tomto konkrétnom prípade splnomocnenec môže vstúpiť do rokovania so

samosprávou, respektíve so zainteresovanými stranami, avšak skôr v pozícii mediátora,“

uviedla Michaela Miháliková z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Dodala, že stanovisko splnomocnenca v tejto veci však nie je vynútiteľné a splnomocnenec

nie je oprávnený vstúpiť do prípadného súdneho sporu.

https://mypovazska.sme.sk/c/22387579/spor-o-byvanie-pokracuje.html