Irin oda mek jekhvar!Napíš to ešte raz!

Projekt Napíš to ešte raz! - Irin oda mek jekhvar! je financovaný z grantu Úradu vlády SR v rámci programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2011/01.

Táto publikácia vyšla vďaka podpore z Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Intenda.

Zostavovatelia: Agnes Horváthová, Stella HanzelováNázov: Napíš to ešte raz! - Irin oda mek jekhvar!Publikácia vznikla v rámci projektu Napíš to ešte raz! – irin oda mek jekhvar!, ktorý realizovalo občianske združenie Romano kher – Rómsky dom na jeseň v roku 2011.

Grafická úprava: Stella HanzelováVydanie: prvéMiesto vydania: BratislavaRok: 2011Počet strán: 33Vydavateľ: Občianske združenie Romano Kher – Rómsky domNeprešlo jazykovou úpravou.Tlač: Trophis, Bratislava 2011Náklad: 250 ks

Distribúcia: Občianske združenie Romano Kher – Rómsky domwww.romanokher.euwww.mekjekhvar.sk© Romano kher – Rómsky dom

Romano kher – Rómsky dom - občianske združenie, ktoré realizuje aktivity zamerané najmä na vzdelávanie detí, mladistvých a dospelých pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia a aktivity rozvíjajúce rómsku kultúru a rómsku identitu. Viac na www.romanokher.eu.

Poďakovanie

Ďakujeme:

za neoceniteľné poznatky a skúsenosti organizačným partnerom projektu v zastúpení:

• Mária Follrichová z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave,

• Peter Kubínyi, predseda Slovenského syndikátu novinárov a

• Július Lőrincz, podpredseda Tlačovej rady Slovenskej republiky;

za súčinnosť pri niektorých aktivitách projektu splnomocnencovi Miroslavovi Pollákovi, Zuzane Kumanovej a Ivete Duchoňovej z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity;

za rady, pripomienky a tipy pri realizácii projektu z pohľadu medzinárodného kontextu Gregorymu Fabianovi, medzinárodnému konzultantovi v oblasti ľudských práv;

za sprostredkované poznatky, spätnú väzbu a cenné pripomienky odborníkom Zuzane Kusej, Miroslavovi Kusému a Michalovi Vašečkovi;

za postrehy z „opačného brehu“ predstaviteľom rómskych médií Jarmile Vaňovej a Romanovi Čonkovi;

za spoluprácu pri realizácii projektu členom pracovnej skupiny: Lýdii Bariovej, Denise Havrľovej, Jarmile Lajčákovej a Lukášovi Melicherovi;

za finančnú podporu projektu Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd a Nadačnému fondu Telekom pri Nadácii Intenda.

Obsah

Úvod................................................................................................................3Agnes Horváthová, štatutárna zástupkyňa OZ Romano kher – Rómsky dom

Bez poznania pravdy o Rómoch sa integrácia nezrealizuje..................................4Miroslav Pollák, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity

Multietnická demokracia...................................................................................6Miroslav Kusý, politológ, filozof, univerzitný profesor

Kolektívna sebaúcta..........................................................................................8Zuzana Kusá, sociologička - Sociologický ústav SAV

Lepšie poznať menšiny i Rómov......................................................................10Július Lőrincz, podpredseda- Tlačová rada SR

Predsudky a stereotypy voči Rómom v médiách v teoretickej perspektíve..........12Michal Vašečka, sociológ - Fakulta sociálnych štúdií Masarykovej Univerzity

v Brne a Centrum pre výskum etnicity a kultúry v Bratislave

Etika – nevyhnutná súčasť žurnalistického povolania.......................................19Mária Follrichová, pedagogička - Katedra žurnalistiky FiF UK Bratislava

Zákonné obmedzenie slobody prejavu v záujme ochrany práv a ľudskej dôstojnosti iných............................................................................................21

Jarmila Lajčáková, výskumníčka - Centrum pre výskum etnicity a kultúry

Celoeurópsky a celosvetový problém...............................................................25Gregory Fabian, medzinárodný konzultant v oblasti ľudských práv

Trhák v čísle...................................................................................................27Peter Kubínyi, predseda - Slovenský syndikát novinárov

Zlý Róm predáva.............................................................................................28Lukáš Melicher, študent žurnalistiky - FF KU v Ružomberku a redaktor SITA

Môžu médiá ovplyvniť vzájomnú toleranciu? Určite áno!..................................30Jarmila Vaňová, programová riaditeľka - Rómske mediálne centrum-MECEM

Aj novinári sú len ľudia (s predsudkami)..........................................................31Roman Čonka, šéfredaktor - Romano nevo ľil / Rómsky nový list

Etické kódexy – nevyužité samoregulačné nástroje...........................................32Stella Hanzelová, spoluautorka projektu

ÚvodAgnes Horváthová

štatutárna zástupkyňa OZ Romano kher – Rómsky dom

Publikácia, ktorú držíte v rukách, je jedným z výstupov projektu práce s médiami a autormi príspevkov o Rómoch „Napíš to ešte raz! – Irin oda mek jekhvar!“, ktorý v roku 2011 začalo realizovať Občianske združenie Romano kher – Rómsky dom.

Motivácia uskutočniť projekt vyplynula z dlhodobých skúseností s mediálnym obrazom Rómov, ktorý vyvoláva pocity ohrozenia zo strany Rómov a veľmi intenzívne polarizuje spoločnosť. V mnohých príspevkoch často absentuje princíp vzájomnej tolerancie, otvorenosť voči iným kultúram, rešpektovanie ľudských práv, či novinárskej etiky. Celý rad autorov pristupuje k téme o Rómoch necitlivo, zjednodušene, stereotypne a s predsudkami.

Analýzy článkov, diskusie v pracovnej skupine a na seminároch uskutočnených v rámci projektu, nás presvedčili o tom, že pokrivený obraz Rómov v médiách je zrkadlom spoločnosti a úrovne medzikultúrneho dialógu, aký dokážu viesť príslušníci majoritnej spoločnosti s menšinami v krajine, v ktorej spolu žijú. Potrebu zmeniť postoj voči rómskej národnostnej menšine, predstavujúcej najpočetnejšiu národnostnú menšinu v Európe, si uvedomili aj zástupcovia Európskej federácie novinárov, ktorá má 250 000 členov a v súvislosti s Rómami spustili v roku 2011 kampaň podporujúcu žurnalistiku ako verejné dobro. Uvedomujú si, že postaviť sa proti rasizmu a neznášanlivosti je úlohou intelektuálov a najmä novinárov.

Ani na Slovensku nezačíname od nuly. Novinári sami prijali Etický kódex novinára ako samoregulačný mechanizmus médií a ako prejav zodpovednosti voči vlastnej práci, ktorý však mnohí z nich porušujú. Naším cieľom je prostredníctvom virtuálneho priestoru http://www.mekjekhvar.sk komunikovať s odborníkmi, novinármi a s verejnosťou a prinášať spätnú väzbu a viac informácií odpovedajúcich na otázky, prečo by mali médiá zmeniť svoj postoj k zobrazovaniu Rómov.

Sme radi, že sme našli partnerov na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, v Slovenskom syndikáte novinárov, Tlačovej rade SR, Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Sociologickom ústave SAV a Centre výskumu pre etnicitu a kultúru. Bokom neostali ani rómske médiá - tlačová agentúra MECEM a Romano nevo ľil. Spolupracovali s nami aj zástupkyne mladej rómskej inteligencie. Príspevky našich spolupracovníkov sú súčasťou tejto publikácie. Veríme, že oslovia nielen novinárov, či budúcich novinárov, ale aj verejnosť.

2

Bez poznania pravdy o Rómoch sa integrácia nezrealizujeMiroslav Pollák

splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity

Témy o Rómoch a informácie o problémoch v rómskych komunitách nepatria v elektronických a printových médiách medzi okrajové témy. Spravodajské a publicistické príspevky v médiách sa stali overeným nástrojom na pritiahnutie pozornosti verejnosti. Ako splnomocnenec vlády mám skúsenosť a majú ju zaiste aj moji predchodcovia, ktorí pôsobili v tejto funkcii, že ak chcem sprostredkovať médiám pozitívnu informáciu, ktorá nie je nevýznamná a bezcenná, napríklad o úspešnom vládnom programe, zástupcovia médií síce prídu, ale sledujú väčšinou iný účel. Zaujímajú sa o úplne inú tému, ktorá má častokrát škandalózny charakter. V masovokomunikačných prostriedkoch sa tak prezentuje stereotypný obraz Rómov ako sociálne neprispôsobivej skupiny, páchateľov trestnej činnosti, alebo ako občanov, ktorí neštandardne konajú a ich reakcie vyvolávajú „úsmevy na perách“. Monitoringy a prieskumy poukazujú na parciálne zlepšenie informovania o menšinovej problematike, i naďalej sa však vážne porušujú zásady etiky stereotypným, negatívnym a zosmiešňujúcim zobrazovaním spôsobu života Rómov.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) ako poradný orgán Vlády Slovenskej republiky má záujem zohrať úlohu aktívneho subjektu pri formovaní a zmene verejnej mienky o Rómoch.

Tento cieľ je možné dosiahnuť objektívnym a pravdivým informovaním o obyva-teľoch žijúcich v rómskych komunitách a vysvetľovaním dôvodov a príčin, pre ktoré sú tieto komunity segregované a vyskytujú sa v nich isté vzorce správania, ktoré nie sú typické pre Rómov, ale pre všetkých ľudí, ktorí by dlhodobo žili v extrémnej chudobe. Tak ako v iných spoločenstvách aj v rómskych komunitách alebo medzi Rómami sú osoby s pozitívnymi alebo zápornými charakterovými vlastnosťami, na sociálne dávky sú odkázaní aj ľudia z majoritnej spoločnosti, kriminalitu páchajú aj príslušníci iných národností, a nie je obmedzená len na priestor rómskych komunít.

V snahe zabezpečiť plnohodnotnú sociálnu a ekonomickú inklúziu Rómov, ktorá si vyžaduje zmenu postojov vo verejnej mienke väčšinového obyvateľstva, aj rómskych komunít, ÚSVRK presadzuje implementáciu Iniciatívy integrácie Rómov prostredníctvom komunikácie s Rómami, ale aj väčšinovou spoločnosťou. Úspech iniciatívy je pre začleňovanie Rómov rozhodujúci a potrebný. Iniciatíva sa opiera o tri zásadné piliere:

3

1. komunikáciu zameranú na odmýtizovanie Rómov a osvetu;2. podporu inkluzívnych prístupov a 3. vytvorenie spoločnej prointegračnej platformy.

ÚSVRK má záujem o to, aby implementovanie vyššie uvedených princípov „nezostalo len na papieri“, ale vyzýva kompetentné orgány, organizácie a zástupcov mienkotvorných masovokomunikačných prostriedkov, aby si osvojili princípy tejto iniciatívy a stali sa aktívnymi hráčmi, ktorí začnú búrať mýty a predsudky o Rómoch.

Pre komunikáciu, ktorá bude zameraná na tzv. odmýtizovanie Rómov bude potrebné urobiť nasledovné opatrenia:

1. Pravdivé a objektívne informovanie o problémoch vyskytujúcich sa v rómskych komunitách. Neznamená to, že sa nemá informovať o negatívnych javoch v komunitách, ale vysvetľovať, prečo k nim aj dochádza. Zabezpečiť prístup verejnosti k informáciám o dôvodoch správania obyvateľov rómskych komunít, ktoré väčšinová spoločnosť často vníma ako asociálne.

2. Zlepšiť poskytovanie informácií pre zástupcov masovokomunikačných prostriedkov, ktorí sa pravidelne venujú rómskej téme, aby mali detailný prehľad o realizovaných programoch a o spôsobe života Rómov.

3. Vytvárať efektívne komunikačné príležitosti vzájomného kontaktu Rómov a väčšinových obyvateľov, pretože spoznávanie sa na oboch stranách odstraňuje „strach z neznámeho“ a predchádza konfliktom a nezhodám.

4. Organizovať aktivity zamerané na prevenciu konfliktov - besedy, diskusné fóra, vzdelávanie.

5. Prezentovať čiastkové pozitívne zmeny v prioritných oblastiach: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie, čo bude väčšinová spoločnosť považovať za efektívne vynakladanie finančných prostriedkov.

Stereotypizácia je výsledkom zovšeobecňovania a zjednodušovania okolitého sveta. Pracovníci v masovokomunikačných prostriedkoch patria medzi kreatívnych ľudí s bohatou invenciou. Výsledkom ich práce by nemali byť zjednodušené schémy o rómskych komunitách, ale investigatívnymi príspevkami prispievanie k odkrývaniu pravdy o ľuďoch, ktorí žijú na tomto území niekoľko storočí. Úcta k pravde, faktom a čestnosť pri informovaní o záležitostiach rómskych komunít sú základné atribúty, ktoré prispejú k znižovaniu napätia medzi majoritou a Rómami a sú nevyhnutným prvkom pri integrácii Rómov.

4

Multietnická demokraciaMiroslav Kusý

politológ, filozof, univerzitný profesor

Pojem multikultúrna spoločnosť zahŕňa okrem rôznych etnických skupín aj skupiny náboženské, sociálne, generačné, imigrantské a pod. s ich špecifickými kultúrnymi prejavmi. Pojem multietnická spoločnosť je podstatne užší, lebo berie do úvahy iba etnickú rôznorodosť. Z politologického hľadiska však práve tento faktor vystupuje významne do popredia, lebo hlavná konfrontačná deliaca čiara prebieha v oblasti politického života spoločnosti, v oblasti správy vecí verejných často hlavne po etnickej línii.

Multietnickej spoločnosti by mala zodpovedať multietnická demokracia, ktorá predstavuje špecifický druh jej usporiadania. Nie každá demokraticky usporiadaná spoločnosť je aj multietnickou demokraciou, nie každá multietnická spoločnosť je aj demokraticky usporiadanou spoločnosťou. Napríklad, prvá Československá republika bola na svoju dobu vyspelou demokraciou, nebola to však demokracia multietnická, lebo etniká v nej žijúce nemali rovnoprávne postavenie: bol to štát Čechov a Slovákov, tzv. československého národa ako vládnuceho etnika.

Klasická multietnická spoločnosť vypovedá o tom, že jednotlivé etniká žijú na danom území vedľa seba a že sa navzájom tolerujú. Prebieha medzi nimi proces prirodzeného prelínania sa a vzájomného prispôsobovania sa, ale zároveň aj proces stáleho vymedzovania hraníc medzi sebou, stráženia vlastnej identity. Toto spolužitie však ešte nič nevypovedá o kvalite politických vzťahov medzi jednotlivými etnikami, o ich podiele na správe vecí verejných, o charaktere rozdeľovania verejných statkov atď. Majoritné etnikum má tendenciu stať sa vládnucim etnikom, privlastniť si štát a spravovať ho ako svoj národný štát. Multietnická spoločnosť, vtesnaná do rámca národného štátu, môže teda vykazovať znaky formálnej občianskej demokracie, v ktorej sú si všetci občania formálne rovní, nebude však multietnickou demokraciou, zabezpečujúcou aj etnickú rovnosť.

Multietnická demokracia je preto vyšším, spravodlivejším typom demokracie. Okrem faktorov občianskej demokracie ako svojho samozrejmého predpokladu, musí multietnická demokracia zabezpečovať aj tieto ďalšie faktory:

• Reálne možnosti plnohodnotného politického života daného etnického spoločenstva v krajine. Vytváranie etnických politických strán, optimalizácia ich účasti na politickom živote, na miestnych, regionálnych či parlamentných voľbách.

5

• Reálnu participáciu politickej reprezentácie daného etického spoločenstva na správe vecí verejných účasťou vo zvolených politických telesách.

• Zabránenie etnickým blokádam, ktoré by túto účasť sťažovali, alebo úplne znemožňovali (napríklad vytváraním etnickej koalície reprezentácie majorit-ného národa naprieč politického spektra, nacionalistickým burcovaním majoritného národa proti menšinovej reprezentácii, volebnou regionalizá-ciou, či volebnou matematikou v prospech majority a p.)

• Adekvátne zastúpenie menšinovej reprezentácie vo verejnej správe, v polícii, súdnictve a prokuratúre, vo verejnoprávnych inštitúciách a ich správnych radách.

• Trvalú pozornosť verejných médií menšinovej problematike. Tieto sa musia stať ozajstnými strážnymi psami multietnickej demokracie, neoddeliteľnou súčasťou monitoringu jej porušovania, obchádzania, či zľahčovania. Nestačí, aby menšiny mali vlastné médiá, ich problematika musí byť pertraktovaná v celoštátnych médiách tak, aby o nej bola dostatočne informovaná aj väčšinová spoločnosť.

K výhodám multietnickej demokracie teda patrí:• Väčšia politická stabilita krajiny, lebo sa eliminuje podstatná časť

nespokojnosti národnostných menšín so svojou marginlizáciou, vyplýva-júcou z privilegovaného postavenia väčšinového národa.

• Pocit spoluzodpovednosti menšinovej reprezentácie za krajinu ako celok, plynúci zo spoluúčasti na správe vecí verejných. Menšina prestáva byť pasívnym objektom politiky predstaviteľov väčšinového národa a stáva sa „spolusubjektom“ vnútornej a zahraničnej politiky daného štátu.

• Príslušníci národnostnej menšiny nadobúdajú pocit plnohodnotných občanov krajiny, ktorí majú reálne šance participovať na jej spoločenskom živote v oblasti politického, hospodárskeho a kultúrneho diania.

• Pre príslušníkov národnostnej menšiny sa krajina, v ktorej predtým žili ako cudzorodá enkláva, stáva v multietnickej demokracii reálnou vlasťou, oni sa stávajú jej lojálnymi občanmi, verejne sa k nej hlásia a sú na ňu hrdí.

• Väčšinové etnikum ich prestáva považovať za potenciálnu hrozbu pre integritu štátu, za jeho piatu kolónu, prijíma a aktívne presadzuje ich integráciu do jeho občianskej spoločnosti.

• Ani menšinové etnikum sa už tejto integrácii nebráni, pretože v nej už nevidí hrozbu pre svoju národnú identitu, hrozbu skrytej asimilácie, ale rozšírenie možností svojej participácie na živote vlasti.

6

Kolektívna sebaúctaZuzana Kusá

sociologička - Sociologický ústav SAV

Keď sociológovia skúmajú sebaúctu, hovoria o zrkadlovom Ja. Obrazom zrkadla vyjadrujú moc, ktorú majú druhí nad tým, ako sami seba chápeme. To, ako sa vidíme v očiach druhých, to, čo od nich o sebe počujeme, kreslí obraz, ktorý máme o sebe.

Prajné prostredie, ktoré vysiela povzbudzujúce správy, robí veľa pre našu sebadôveru. A hoci v dospelosti dokážeme do určitej miery vzdorovať verejnej mienke a svoj obraz vystavať z vlastnej práce, majetku, priateľov, či fantázie, naša sebaúcta zostáva v rukách druhých viac, ako by sme si mysleli. Všetci to poznáme; k tomu, ako sa cítime na sklonku dňa, zavážia bežné stretnutia a zážitky prijatia, či odmietania.

Zjednodušovanie obrazov druhých je ďalšou dôležitou vecou, ktorú si sociológovia všímajú. Okrem výnimočných chvíľ, keď sú oči a srdce otvorené aj pre neznámeho, dôkladnejšie poznanie druhých nahradzujú všeobecnejšie kategórie. Veríme, že určitá kategória ľudí má typické vlastnosti a určité správanie nájdeme u každého, kto do tejto skupiny patrí. Poznatky o tom, čo možno očakávať od tejto kategórie, máme po ruke vďaka výchove, verejnej mienke a médiám.

Kategórie sú pre tých, ktorí ich používajú, olejom na zadrhávajúce sa kolieska každodenného života. Pre tých, ktorí sú ich predmetom, bývajú pascou a väzením.

Ak nás nejaký viditeľný znak priraďuje ku kategórii, s ktorou sa spájajú predsudky, spoločnosť k nám obracia hluché ucho. Druhí nás budú hádzať do jedného vreca, lebo o nás majú vopred jasno. Veria negatívnym stereotypom a pochybujú, že tak ako oni máme dobrú vôľu a morálku. Ak nám pozornosť venujú, musíme ich najprv presviedčať, že sme iní ako ľudia našej kategórie, že sme výnimka. Ak chceme, aby s nami zaobchádzali ako so seberovnými, musíme sa od nej dištancovať.

Tí, čo si uľahčujú život opieraním sa o stereotypy a nálepky, sa málokedy zapodievajú otázkou, aké je to žiť so stigmou urážlivej kolektívnej identity. Nezaujímajú sa o to, ako negatívna nálepka ochromí snahy mladých ľudí a aké je to vyrastať s vedomím, že ľudí s mojou farbou pleti spoločnosť vníma ako morálne druhoradých.

Stereotypy je ťažké meniť. Rozšírené chápania vnímame ako výraz zdravého rozumu a ani vlastná skúsenosť nás o ich nepravdivosti nepresvedčí, lebo ako sa

7

hovorí, výnimka potvrdzuje pravidlo a jedna lastovička nerobí leto. Predsudky vedú k tomu, aby sme sa vyhýbali kontaktu s určitými kategóriami ľudí. A na skúmanie počtu lastovičiek aj tak nemáme čas.

Médiá patria k najsilnejším autoritám ovplyvňujúcim utváranie a udržiavanie stereotypov. Posilňujú ich aj na pohľad nestrannými textami, v ktorých ide len o opis faktov. Stačí len k opisovanej odlišnosti života ľudí opakovane pridávať meno kategórie, do ktorej sú zaraďovaní.

Každý takýto prídavok pomáha sýtiť negatívny stereotyp a kategóriu zneucťuje nedôstojnými asociáciami. Prihlasovať sa k zneucteným kategóriám vyžaduje občas hrdinstvo. Nútiť časť ľudí k hrdinstvu tam, kde iní nemusia vydať najmenšiu námahu, je perfídnosťou, diskrimináciou a spoločenským hazardom.

8

Lepšie poznať menšiny i RómovJúlius Lőrincz

podpredseda - Tlačová rada Slovenskej republiky

Na nedávnej medzinárodnej konferencii o etickej žurnalistike (inak povedané, o slušnej a serióznej žurnalistike), ktorá bola začiatkom novembra 2011 v Bratislave, zaujala medzi inými pani Kristína Magdolenová, zakladateľka a riaditeľka Rómskeho mediálneho centra v Košiciach. Hovorila totiž konkrétne. Stojí na zamyslenie jej postreh, že Rómovia najmä v ústredných médiách sú zobrazovaní v dvoch extrémoch – výhradne ako problém, alebo ako obete. Oboje je poznačené predsudkami a preto takýto spôsob písania o téme nemá najšťastnejší vplyv na väčšinu i na menšinu. Podľa Magdolenovej autori ani nemusia mať zlý úmysel, ale lepšie to nevedia napísať, lebo nepoznajú ozajstnú realitu.

Trafila klinec po hlavičke. Na Slovensku sa vo všeobecnosti málo vie o menšinách, hoci naša krajina je multietnická: menšiny tvoria 14 – 15 percent obyvateľstva a v skutočnosti zrejme ešte viac. Ešte nepoznáme výsledky tohto-ročného sčítania obyvateľstva, ale podľa predchádzajúceho z roku 2001 tvorili napríklad Rómovia po Maďaroch druhú najväčšiu národnostnú menšinu na Slovensku – takmer 90 000 ľudí sa prihlásilo ku svojej rómskej identite. A pritom všetci vieme, že Rómov je viac. Podľa viacerých odborných odhadov je ich asi 320 000, ale nehlásia sa k rómskej národnosti často kvôli obavám z možných negatívnych dôsledkov. Rómovia boli po stáročia diskriminovaní, perzekvovaní a vyhnaní na okraj spoločnosti, čo dodnes nie je v skutočnosti prekonané, prinajmenšom sú citeľné dôsledky tohto osudu a obyčajne každé takto postihnuté spoločenstvo sa obáva priznať sa k svojej identite.

Väčšinový národ vlastne nepozná menšiny, s ktorými žije v jednej krajine – ich dejiny, kultúru, postavenie a prínos k rozvoju krajiny a celej jej spoločnosti. Neznalosť je živnou pôdou pre šírenie predsudkov a falošných mýtov. Týka sa to všetkých menšín, ale veľmi výrazne Rómov, ktorí tvoria spoločenstvo ľudí najviac postihnutých veľkými spoločenskými a politickými zmenami pred dvadsiatimi rokmi. Ekonomicky a sociálne sa dostali na dno spoločenskej hierarchie a oni sami nemali silu a potenciál, aby tomu zabránili. Svoje zohrali v tom aj predsudky a diskriminácia – nebudeme si klamať, že pri rozsiahlom prepúšťaní v dôsledku krachu a zániku mnohých firiem, boli prví, ktorí strácali zamestnanie. Aj vtedy, keď úroveň ich kvalifikácie bola porovnateľná s ,,nerómskymi“ kolegami.

9

V terajších krízových rokoch je rozšírené nariekanie: nemáme peniaze, preto nemôžeme riešiť ten a ten problém. Práve v krízovom období treba prejaviť v hľadaní riešenia mnohých stránok rómskej otázky viac kvalifikovanosti a zodpovednosti. To chýba na Slovensku v politickej nadstavbe spoločnosti – nestačí iba deklaratívne dávať najavo, že si uvedomujeme závažnosť rómskej otázky – ale aj v mediálnej oblasti.

Svetová banka pred časom v jednej analytickej správe o Slovensku upozornila, že Rómovia na Slovensku sú na tom horšie, než ktorákoľvek iná skupina slovenskej populácie, čo sa týka vzdelania, zdravia, bývania, možností na trhu práce i v rámci občianskej spoločnosti. Zdá sa, že Slovensko ešte stále nemôžeme označovať za krajinu, ktorá by bola naozaj iniciatívna v prístupe k rómskej otázke.

Pritom postavenie Rómov je dlhodobo obrovskou výzvou pre našu spoločnosť, pre jej budúcnosť. Nemám však pocit, že by si to naša spoločnosť naozaj uvedomovala a podľa toho aj vecne a účinne konala. Nejde o to, že by sme mali dospieť k nejakému bodu, keď si možno povedať, že ,,rómska otázka je vyriešená“. To je nezmysel, lebo život prináša stále nové problémy, ale takisto je nezmysel problémy iba váľať pred sebou bez pokusu rozlúsknuť ich. A chcel by som k tomu dodať, že v zvládnutí tejto výzvy musia by aktívnymi účastníkmi samotní Rómovia, bez toho to jednoducho nejde.

10

Predsudky a stereotypy voči Rómom v médiách v teoretickej perspektíve

Michal Vašečkasociológ - Fakulta sociálnych štúdií Masarykovej Univerzity v Brne

a Centrum pre výskum etnicity a kultúry v Bratislave

PredsudkyPredsudky sú špecifickou formou etnického postoja, ktorý nezávisí na okamžitej

situácii a prejavuje sa bez ohľadu na individualitu alebo povahu objektu postoja (Hayes, 1998:121). Dôsledkom ich existencie je legitimizácia diskriminácie jednotlivcov nie na základe ich osobných vlastností, ale na základe príslušnosti k tejto skupine.

Aj keď sú predsudky skôr psychologickou či prinajmenšom socio-psycho-logickou kategóriou, majú rozhodujúci vplyv na správanie sa majoritnej spoločnosti voči príslušníkom menšín. Predsudok je rigidným a iracionálnym zovšeobecnením o určitej kategórii ľudí (Macionis, 1991). Tento postoj má tendenciu k vysokej stereotypnosti, k emocionálnemu náboju a nemení sa ľahko pod vplyvom opačnej informácie (Krech - Crutchfield - Ballachey, 1968). Diskriminácia je potom praktickým vyústením predsudkov a vzťahuje sa na správanie, najmä na nerovno-právne zaobchádzanie s ľuďmi na základe ich príslušnosti k určitej skupine. V súvislosti s etnickými alebo národnostnými menšinami ide najmä o odopieranie rovnocenného prístupu k zdrojom a príležitostiam založenom na nelogických a neracionálnych dôvodoch (Sullivan - Thompson, 1988).

Rasové predsudky môžu mať rôzne funkcie – môžu napríklad ospravedlňovať patologické nepriateľstvo, zdôvodňovať kultúrne neprijateľné potreby, odmietať nejakú skupinu, chrániť pred ohrozením vlastnú identitu či skupinu a pod. Jedno však majú spoločné – posudzujú jednotlivých členov skupiny na základe stereotypov a kategórií a zjednodušujú tak interakcie s neznámymi ľuďmi.

Vzťah medzi predsudkami a diskrimináciou možno považovať za typický začarovaný kruh (Macionis, 1991), ktorý presvedčivo opisuje Thomasov teorém: „Ak je situácia definovaná ako reálna, potom sa reálnou stáva aj vo svojich dôsledkoch.“ Podľa Thomasa teda nezáleží na objektívnych faktoch, ale na tom, ako si ľudia situácie definujú. Stereotypy sa pre tých, ktorí im veria, stávajú skutočnosťou a predsudky a diskriminácia sa točia v začarovanom kruhu (Vašečka, 2002):

11

1. Predsudky a diskriminácia sa často začínajú ako výraz etnocentrizmu alebo ako pokus o ospravedlnenie zlej ekonomickej situácie menšín.

2. Následkom predsudkov a diskriminácie je potom menšinová skupina sociálne znevýhodnená a zaujíma nižšie pozície v systéme sociálnej stratifikácie.

3. Toto sociálne znevýhodnenie sa však neinterpretuje ako dôsledok pred-chádzajúcich predsudkov a diskriminácie, ale ako dôkaz neschopnosti a nižšieho postavenia menšiny.

4. Takáto interpretácia podporuje obnovenie predsudkov a diskriminácie, a celý cyklus sa opakuje.

Bethlehem navrhol na základe výsledkov výskumov v tejto oblasti desať princípov etnických predsudkov:

1. „Existujú dva druhy predsudkov, ktoré sú vo vzájomnej interakcii: prvý má podklad v osobnosti, druhý v zlej informovanosti a potrebe minimalizovať kognitívne úsilie.

2. Keď spolu súťažia dve skupiny ľudí, alebo medzi nimi dôjde ku konfliktu, stane sa diskriminácia členov vonkajšej skupiny oproti členom vnútornej skupiny spoločenskou normou.

3. Čím menej informácií o niekom máme, tým skôr sa uchýlime k stereotypom.4. Postoje a stereotypy akceptované spoločnosťou sú známe väčšine jej

členov. Výrazne ovplyvňujú ľudské správanie.5. Predsudky môžu sami seba naplniť a vytvoriť si tak vlastné „dôkazy“.6. Kategórie ľudí, proti ktorým sú predsudky namierené, sa u rôznych skupín

líšia.7. Predsudky pretrvávajú, kým pretrvávajú spoločenské normy, a menia sa

vtedy, keď sa zmenia spoločenské normy.8. Inteligencia, vzdelanie a príslušnosť ku spoločenskej vrstve negatívne

korelujú s predsudkami.9. Deti si osvojujú predsudky od svojich rodičov a príbuzných.10. Deti rozlišujú medzi etnickými skupinami už od útleho veku, ale až

v staršom veku si vytvárajú postoje a preferencie.“ (Bethlehem in Hayes, 1998: 126).

Ak predpokladáme, že ľudia, ktorí sú v pravidelnom kontakte s Rómami, majú o nich viac informácií, potom by bolo možné usudzovať, že u nich bude menšia miera stereotypizácie ako u ľudí, ktorí v kontakte s touto skupinou nie sú. Ukazuje sa však, že informácie samotné nemajú tak zásadný vplyv, ako sociálno-psychologické

12

faktory - príčiny predsudkov voči Rómom je potrebné hľadať v osobných charakteristikách týchto ľudí, štruktúre osobnosti a celkovej výchove v domácnosti.

Predsudok nie je jednotným a homogénnym javom, pretože prechádza postupným vývojom, pričom vo všetkých prípadoch musí dosiahnuť svojej vrcholnej fázy. Allport popísal 5 štádií etnických predsudkov, ktoré môžu vzniknúť tam, kde je tolerovaný alebo podporovaný rasizmus (Hayes, 1998):

1. Ohováranie - verbálne očierňovanie príslušníkov menšín, rasistická propaganda a podobne.

2. Vyhýbanie sa - udržovanie etnickej menšiny oddelenej od majoritnej populácie, typickým príkladom je zakladanie get.

3. Diskriminácia - menšiny sú vylúčené z participácie na občianskych právach, zamestnaní, na určitých formách bývania a podobne.

4. Fyzický útok - násilie proti ľuďom a majetku.5. Vyhladenie - násilie proti celej skupine.Táto identifikácia štádií vývoja predsudkov je prínosná pri hľadaní cieľovej popu-

lácie pre výchovno-vzdelávacie antidiskriminačné programy. Ukazuje, v akom štádiu je potrebné predsudok zachytiť, aby proti nemu bolo ešte možné účinne bojovať.

Je tak zároveň veľmi otázne, nakoľko je samotný kontakt s predstaviteľmi inej etnickej skupiny faktorom redukcie predsudkov. Kontaktná hypotéza tvrdí, že kontakt s jedincami pochádzajúcimi zo skupiny, ktorá je objektom predsudkov, môže mať pozitívny dopad na medziskupinové vzťahy. Príklady antirómsky zameraných jedincov však ukazujú na to, že nie akýkoľvek kontakt umožňuje redukovať predsudky, niektoré kontakty môžu naopak predsudky zosilniť a radikalizovať. Allport (1954:255) tvrdí, že iba niektoré druhy kontaktov môžu umožniť redukciu predsudkov. Hayes (1998: 127) sumarizuje päť hlavných podmienok, ktoré umožňujú redukciu predsudkov, z ktorých niektoré spomína aj Allport:

(1) Zúčastnení musia mať rovnoprávne postavenie.(2) Musia mať príležitosť k osobnému kontaktu.(3) Je nutný kontakt s nestereotypnými jedincami.(4) Kontakt medzi skupinami musí byť podporovaný spoločnosťou.(5) Mala by existovať príležitosť k spolupráci.

Pocit ohrozenia ako príčina odmietania inýchTeórie vzniku predsudkov však napriek tomu, že ich vznik vysvetľujú

sociologickými i sociálno-psychologickými termínmi, nevysvetľujú odmietanie iných zo strany majority. Aj v situáciách, keď predsudky nehrajú dôležitú úlohu pri

13

formovaní vzťahu k iným, prichádza často k odmietaniu. Stephan a Stephan (1996) zistili, že predsudky voči mexickým imigrantom boli vo veľkej miere reakciou na percepciu ohrozenia privilegovaného postavenia, ktoré Američania zastávajú. Stephan a Stephan (1996) identifikovali dimenzie, ktoré rôznym spôsobom ovplyvňujú predsudky voči iným etnickým skupinám.

Koncept ohrozenia zahrnuje tri druhy ohrozenia a negatívnych stereotypov:1. Realistické ohrozenie sú potenciálne hrozby, ktoré vnútorná skupina vníma

ako ohrozenie svojej vlastnej existencie, ohrozenie svojej politickej alebo ekonomickej moci a ohrozenie svojej fyzickej alebo materiálnej pohody. Čím silnejšie sú tieto ohrozenia vnímané, tým negatívnejšie postoje k členom vonkajšej skupiny sú očakávané.

2. Symbolické ohrozenie je rozdielom medzi skupinami v morálke, hodnotách, štandardoch, viere a postojoch, sú ohrozením spôsobu života vnútornej skupiny. Pokiaľ je jej pohľad na svet ohrozený, prejavuje sa nepriateľstvom voči členom vonkajšej skupiny.

3. Interakčná úzkosť zahrnuje pocity ohrozenia, ktoré ľudia zažívajú v interakcii s členmi vonkajšej skupiny. Toto napätie je vyššie, ak medzi skupinami existoval v histórii antagonizmus, majú málo predchádzajúcich osobných kontaktov, skupina je etnocentrická, členovia vnútornej skupiny vnímajú členov vonkajšej skupiny ako výrazne odlišných, o druhej skupine toho vedia málo a interakcie s nimi majú relatívne neštrukturovaný, súťaživý charakter, kedy členovia ich skupiny sú v menšine alebo majú nižší status ako vonkajšia skupina. S tým, ako rastie tento druh ohrozenia, rastú aj predsudky.

Do vzťahu oboch skupín intervenujú tiež negatívne stereotypy, ktoré sú jedným z hlavných prediktorov predsudkov. Čo sa týka typov ohrozenia, ktoré sú zdrojom predsudkov, záleží na vzťahoch medzi skupinami. Ak je frekvencia kontaktu medzi jednotlivými skupinami nízka, predsudky sú výsledkom skôr negatívnych stereotypov a interakčnej úzkosti ako reálneho alebo symbolického ohrozenia.

Ak je frekvencia medziskupinového kontaktu vysoká, typy ohrozenia, ktoré môžu najlepšie predpovedať postoje, závisia na kvalite kontaktu. Ak je kontakt dobrovoľný, osobný, pozitívny a osoby majú rovnoprávne postavenie, môžu sa negatívne stereotypy a interakčná úzkosť rozptýliť a možnými prediktormi predsudkov tak sú reálne a symbolické ohrozenie. Ak je kontakt negatívny alebo konfliktný, môžu tu intervenovať všetky štyri typy ohrozenia.

Podľa Bar-Tala (1997) často dochádza k tomu, že po stretnutí s členom vonkajšej skupiny má jedinec tendenciu chápať tohto človeka ako typického,

14

skutočného zástupcu skupiny a zovšeobecňovať svoje dojmy aj na ostatných členov skupiny. Priamy kontakt tiež umožňuje pozorovať roly, ktoré príslušníci skupiny v spoločnosti zastávajú, čo indikuje ich relatívny status, prestíž a moc, ale tiež sériu vlastností, ktoré im môžu byť prisúdené. Kontakt je tak veľmi dôležitý, pretože umožňuje jedincovi získať informácie z prvej ruky. Osobný kontakt preto môže mať rôzne efekty na obsahy stereotypov. Môže zosilniť alebo zoslabiť pozitívne a negatívne stereotypy, alebo môže iba potvrdiť stereotypy už získané.

StereotypyPojem stereotyp zaviedol Walter Lippman (1922), ktorý si všimol, že ľudia si

často utvárajú predstavy o niektorých objektoch nie na základe vlastnej skúsenosti, ale preberajú ich z iných zdrojov, ako sú napríklad uznávané autority ako rodina a blízke okolie, ale tiež škola a médiá, ktoré sa podieľajú na vytváraní verejnej mienky. Stereotypizáciou je tak označovaný proces „klasifikácie členov spoločenskej skupiny, ako by boli všetci rovnakí, a správania sa voči nim, ako by sa nevyznačovali žiadnymi inými ako skupinovými charakteristikami“ (Hayes, 1998:147). Ako stereotyp je označovaná kognitívna zložka predsudku (Bierhoff in Nakonečný, 2000). Podľa Allporta (1954) slúži stereotyp k odôvodneniu a ospravedlneniu predsudku. Zatiaľ čo stereotyp je obrazom sociálnej skupiny, predsudok je postoj vybudovaný na základe tohto obrazu.

Stereotypy sú pomerne stále schémy, dokonca častokrát pretrvávajú, aj keď ich nové dáta nepotvrdzujú. Stereotypy, ktoré sa týkajú cudzích skupín, teda obrazu „tých druhých“, a ktoré sa vzťahujú k etnickým menšinám, národom, rasám, prípadne veľkým a malým skupinám, sa volajú heterostereotypy. Autostereotypy sa týkajú skupiny, ku ktorej jedinec patrí, sú to teda hodnotiace postoje o vlastnej skupine. Autostereotypy a heterostereotypy sa navzájom podmieňujú. Svoj autostereotyp si ľudia vytvárajú porovnávaním sa s inými, alebo ich ľudia manifestujú nepriamo prostredníctvom obrazu „iných“. Táto podmienenosť ukazuje, že takmer každý negatívny heterostereotyp je súčasne myslený ako pozitívny autostereotyp. Výskumy verejnej mienky po roku 1989 systematicky poukazovali na mnohé heterostereotypy o Rómoch u veľkej časti slovenskej populácie, no zároveň veľmi silno sa preukázal autostereotyp prevažnej väčšiny ľudí na Slovensku a presvedčenie, že nie sú antirómsky zameraní. Takýto postoj vysvetľuje Hinton (2000) prostredníctvom teórie sociálnej identity. Negatívne stereotypy o iných skupinách podľa neho vznikajú usilovaním sa o vlastnú pozitívnu sociálnu identitu a skupinovú rozlíšiteľnosť.

Národnostné a etnické stereotypy môžu byť ovplyvnené stupňom nacionalizmu spoločnosti. V nadväznosti na teóriu sociálnej identity a vzhľadom na kvantitatívne

15

výskumy vzťahu nacionalizmu a xenofóbie možno ukázať, že silnejší nacionalizmus ako indikátor pozitívnej identifikácie so skupinou vedie k pozitívnejším stereotypom o vlastnej skupine a negatívnejším stereotypom o skupine cudzej. Pozitívna identifikácia s vlastnou skupinou nevedie automaticky k negatívnejším stereotypom o skupinách iných. Determinujúci je tak najmä typ cudzej skupiny (Hinton, 2000).

Agenda-setting v médiáchPredsudky a stereotypy sa v modernej spoločnosti vytvárajú a reprodukujú

významným spôsobom prostredníctvom moderných médií. Ľudia získavajú z médií veľké množstvo informácií tvorených kauzálnymi atribúciami a kriticky ich netestujú tak, ako to robí napríklad veda. V médiách prebieha proces konštruovania reality, čo možno ukázať najmä použitím konceptu „agenda-setting“. Ten vychádza z predpokladu, že masové médiá disponujú potenciálom, ktorý im umožňuje zavádzanie tém do verejného diskurzu. Tieto témy však následne mediálny priestor opúšťajú a stávajú sa osnovou konverzácie i mimo masových médií. Agenda-setting koncept je tak technikou konštrukcie verejného diskurzu, respektíve obsahu verejného diskurzu. Koncept agenda-setting nepredpokladá, že masové médiá sú schopné určovať, čo si ľudia myslia, ale prináša názor, že majú vplyv na to, o čom ľudia premýšľajú.

McLeod a Chaffee (1972) rozdiel medzi tým, čo si človek myslí a o čom premýšľa, popisujú ako rozdiel medzi dvomi kognitívnymi konceptmi: referenčným rámcom a definíciou situácie. Obidve označenia sa podľa nich s pomerne vysokou mierou zameniteľnosti používajú pre označenie sociálnej reality ako takej. Autori však medzi nimi vidia rozdiely. Referenčné rámce sú podľa nich individuálnou kognitívnou štruktúrou, ktorá je hotová už predtým, ako jedinec vykročí do interakcie a určuje spôsoby, ktorými bude skúsenosť získaná z interakcie následne organizovaná. Definícia situácie je však špecifickým referenčným rámcom, ktorý jedinec aplikuje v konkrétnej situácii (McLeod - Chaffee, 1972). Masové médiá tak nie sú schopné utvárať referenčný rámec (individuálnu kognitívnu štruktúru), ale sú schopné pôsobiť na to, aby rôzni jedinci zdieľali rovnakú definíciu situácie. Sociálne zdieľanie je považované za faktor zosilňujúci sklony považovať informácie za realitu a ovplyvňovaním toho, o čom ľudia premýšľajú, masové médiá konštruujú sociálnu realitu. Jack McLeod a Steven Chaffee ponúkajú pre podporenie svojej tézy aj tzv. koorientačný model. Podľa autorov (McLeod - Chaffee, 1972) veľkú časť informácií v dnešnej dobe ľudia nezískavajú z priamej skúsenosti s fyzickou realitou. Väčšina informácií pochádza zo zdrojov nepriamych - z masových médií a od ľudí blízkych. Človek sa naučil prekonávať čas a priestor a dokáže si zaobstarať správy aj z miest,

16

ktoré ležia mimo sféru priamej skúsenosti. Ľudia sa však museli vzdať predstavy, že všetko, čo sa človek dozvie, môže byť verifikované zmyslovou skúsenosťou. Človek je tak ponechaný tvárou v tvár mnohým neoveriteľným informáciám. Dôsledkom tejto situácie je skutočnosť, že aj väčšine sprostredkovaných informácií je pripisovaný status reality (McLeod - Chaffee, 1972). Ak človek nemá dostatok priamych vnemov, z ktorých by si utvoril svoju realitu, používa k tomu aj informácie mediované. Tendencia pristupovať k informáciám ako k realite je navyše podľa dvojice autorov tým silnejšia, čím väčšie spoločenstvo rovnaké informácie zdieľa.

:Bibliografia

1. ALLPORT, G.W. (1954) The Nature of Prejudice. Cambridge, Addison-Wesley.2. BAR-TAL, D. (1997) Formation and Change of Ethnic and National Stereotypes: An Integrative

Model. In: International Journal for Intercultural Relations. Vol. 21, no. 4, pp. 491- 523.3. HINTON, Perry R. (2000) Stereotypes, Cognition and Culture: psychology focus. Philadelphia,

Taylor & Francis.4. HAYES, N. (1998) Základy sociální psychologie. Praha, Portál.5. KRECH, D. - CRUTCHFIELD, R.S. - BALLACHEY, E.L. (1968) Človek v spoločnosti. Bratislava,

Slovenská akadémia vied.6. McLEOD, J. M. - CHAFFE, S. H. (1972) Adolescents, parents and television use: Adolescent

self report measures from Maryland and Wisconsin samples. In: Television and social behavior. Comstock, G.A. - Rubinstein, E. (eds.). Vol. III: Television and adolescent aggressiveness. Washington, D.C., U.S. Government Printing Office, p. 173-238.

7. MACIONIS, J.J. (1991) Sociology. Englewood Cliffs, Prentice-Hall. 8. STEPHAN, W.G. - STEPHAN, C.W. (1996) Predicting Prejudice. In: International Journal of

Intercultural Relations. Vol. 20, No. 3, pp. 409 - 426.9. SULLIVAN, J.T. - THOMPSON, S.K. (1988) Introduction to Social Problems. New York,

Macmillan Publishing Company.10. VAŠEČKA, M. (2002) Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava,

Inštitút pre verejné otázky.

17

Etika – nevyhnutná súčasť žurnalistického povolaniaMária Follrichová

pedagogička - Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty UK Bratislava

Na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave každoročne vypravujeme do žurnalistickej praxe viac ako štyridsať absolventiek a absolventov magisterského štúdia žurnalistiky. Brány školy opúšťajú s vedomosťami, ktoré sú predpokladom ich profesionálnej práce v redakciách printových i elektronických masmédií, ale aj v iných oblastiach spoločenského života. Súčasťou ich prípravy je aj získavanie prehľadu o národnostných menšinách na Slovensku a o krajanoch vo svete v rámci kurzu Národnostná a krajanská žurnalistika. Tu si uvedomujú, aké pestré je súžitie občanov Slovenskej republiky, čím sa navzájom obohacujú, s akými problémami sa stretávajú. Študentky a študentov táto téma zaujíma. Na katedre bolo dodnes obhájených 77 záverečných prác o tejto problematike, z toho dve diplomové práce, ktoré sa popri zobrazovaní Rómov v masmédiách venovali aj problematike predsudkov a stereotypov v masmédiách.1

Veľká pozornosť je venovaná aj kurzu Žurnalistická etika, ktorého významnou zložkou je Etický kódex novinára z pera Slovenského syndikátu novinárov, ktorého nové znenie platí od 1.1.2011. Problematikou zobrazovania menšín v masmédiách sa zaoberá jeho bod 3 v časti IV.: „Novinár nepodnecuje nenávisť, diskrimináciu ani stereotypy založené na rase, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení či sexuálnej orientácii. O príslušnosti ľudí k menšine informuje iba v prípade, že táto informácia je v kontexte daného príspevku relevantná.“2

Katedra využíva ponuky, ktoré sa týkajú menšín a masmédií. V ostatnom čase študentky a študenti absolvovali viacero prednášok a workshopov organizovaných občianskym združením Spoločnosť ľudí dobrej vôle, mimovládnou neziskovou organizáciou Partners for Democratic Change Slovakia a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu. Práve dnes (30.11.2011) odcestovala 5-členná študentská skupina na workshop do Budapešti. Ich pedagogičky a pedagógovia sa zúčastnili na európskej konferencii Tuning into Diversity – Thinking forward v Budapešti, spoluorganizovali medzinárodné kolokvium Mediálna expresia kultúrnej diverzity v krajinách strednej

1 HRICOVÁ, Ivica. Prezentácia Rómov v slovenskej periodickej tlači (1998 – 2004). Diplomová práca. Bratislava, FiF UK, 2005. 76 s.

STRAPKOVÁ, Erika. Zobrazovanie Rómov v slovenských printových médiách. Diplomová práca. Bratislava : FiF UK, 2008. 85 s.

2 Etický kódex novinára [online]. Dostupné na internete: <http://trsr.sk/dokumenty/eticky-kodex-novinara-uinny-od-1-1-2011> [cit. 27.11.2011].

18

a východnej Európy a vystúpili na ňom, hodnotili úroveň národnostných masmédií atď.

Do projektu občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom pod názvom Napíš to ešte raz! – Irin oda mek jekhvar! sme sa zapojili, pretože vďaka nemu študentky a študenti môžu konfrontovať svoje poznatky a žurnalistickú prax, riešiť konkrétne etické otázky.

V apríli tohto roku sa na katedre žurnalistiky uskutočnila beseda s českým novinárom a spisovateľom Karlom Hvížďalom. V diskusii sa dotkol aj problematiky, ktorou sa zaoberá náš projekt. Podľa jeho názoru, „Stereotypov sa skutočne nedá zbaviť, dokonca patria k základným nástrojom žurnalistiky, pretože zjednodušujú chápanie zložitých problémov. Prestížne médiá ale musia zároveň stereotypy búrať. Tým ale, že ich búrajú, vytvárajú zase nové stereotypy, ktoré potom búrajú ďalšie generácie: dynamická a vzdelaná spoločnosť chápe vzťah k stereotypom ako nekonečný proces ich búrania a tvorby.“3

Uvedomujeme, že práca pri búraní predsudkov a stereotypov je nekonečná, no nie je to práca len prestížnych médií, pretože veľký vplyv na čitateľov, poslucháčov a divákov má aj bulvárna tlač, komerčné rozhlasové a televízne vysielanie. A práve tu je najživnejšia pôda pre náš projekt.

3 HVIŽĎALA, Karel. Prestižní média musí bourat stereotypy [online]. Dostupné na internete: <http://www.romea.cz/index.php?id=detail&detail=2007_838 8 > [cit. 30.11.2011].

19

Zákonné obmedzenie slobody prejavu v záujme ochrany práv a ľudskej dôstojnosti iných

Jarmila Lajčákovávýskumníčka - Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Bratislava

Právne obmedzenie slobody prejavu odôvodňuje ochrana rešpektu dôstojnosti iných. Verbálne prejavy nenávisti z dôvodu rasy, náboženstva či etnicity totiž porušujú ľudskú dôstojnosť tým, že ponižujú a môžu systematicky podkopávať šance príslušníkov takýchto menšín na sociálne začlenenie.1 V nasledujúcom príspevku v krátkosti načrtnem právne hranice, ktoré obsahuje medzinárodné, ústavné, trestné, občianske a správne právo pri hľadaní rovnováhy medzi dvoma základnými ľudskoprávnymi záujmami: slobodou prejavu (čl.26 Ústavy SR)2 a ochrany rešpektu ľudskej dôstojnosti (čl.19 Ústavy SR, v spojení s čl.33, podľa ktorého príslušnosť k etnickej či národnostnej skupine nemôže byť nikomu na ujmu).

Test hľadania rovnováhyEurópsky súd pre ľudské práva (ESĽP) na jednej strane vyslovil, že „sloboda

prejavu je základom demokratickej spoločnosti a jedna zo základných podmienok pre jej rozvoj a rozvoj každého človeka.“3 Na strane druhej konštatoval, že „tolerancia a rovnaký rešpekt ľudskej dôstojnosti každého patria k základom demokratickej pluralistickej spoločnosti. Podľa ESĽP sloboda prejavu najmä v kontexte masmédií je mocným nástrojom a nesie so sebou určitú zodpovednosť, pretože môže byť zneužitá aj na podporu násilia a rozširovania nenávisti.4 Z toho vyplýva, že v demokratických spoločnostiach je nevyhnutné prechádzať a sankcionovať prejavy, ktoré rozširujú, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť založenú na intolerancii za predpokladu, že takýto zákaz a s ním spojené sankcie sú primerané s ohľadom na legitímny cieľ, ktorý sledujú“.5

1 BHIKHU Parekh. Rethinking Multiculturalism: Cultural Diversity and Political Theory (Palgrave, UK, 2000) s. 314.

2 Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava SR, v platnom znení.

3 Handyside v. Veľká Británia (1EHRR 737, 1976) para 48.

4 CLARE Ovey and Robin C. WHITE. The European Covention on Human Rights, Fourth Edition, Oxford OUP, 2006, s.318.

5 Gündüz vs. Turecko, (35071/97) para 40.

20

ESĽP pri rozhodovaní o tom, ktoré obmedzenie slobody prejavu je zákonné, aplikuje nasledovný test:

1. zisťuje, či obmedzenie slobody prejavu vychádza z aplikácie zákonnej normy;

2. či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti;3. legitímne z hľadiska cieľa; 4. či dôvody uvedené vnútroštátnymi orgánmi a jeho ospravedlnenie sú

relevantné a dostatočné.6

Veľmi podobne Ústavný súd SR konštatoval: „Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody“7.

Hľadanie rovnováhy medzi dvoma záujmami záleží od kontextu jednotlivého prípadu. Napríklad formy prejavu v audiovizuálnej podobe môžu byť predmetom prísnejšej regulácie, keďže majú silnejší a okamžitejší efekt ako printové média a nimi spôsobená škoda môže byť rozsiahlejšia.8

Trestné, občianske a správne právoTrestný zákon (TZ)9 postihuje extrémne prejavy hanobenia rasy a etnicity (§423

Hanobenie národa, rasy a presvedčenia, §424 Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a §424 a) Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám, pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu). Ide o trestné činy úmyselné, to znamená, že páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojim konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (§15 TZ). Trestné činy pritom musia byť spáchané verejne, t.j. podľa §122 ods. 2 TZ tlačovinou alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo obdobne iným účinným spôsobom a to pred viac ako dvomi súčasne prítomnými osobami. Súdy pritom neskúmajú, či sporná informácia na nejakých konkrétnych ľudí pôsobila.10

6 Klein v. Slovensko, (72208/01).

7 PL.ÚS 7/1996.

8 Murhy vs. Írsko, 44179/98, para 74.

9 Zákon č.300/2005 Z.z. Trestný zákon, v platnom znení.

10 BURDA, ČENTÉŠ/KOLESÁR/ZÁHORA a kolektív. Trestný zákon: Všeobecná časť, Komentár I. diel, C.H.BECK , 2010, s.693.

21

Občiansky zákonník (OZ)11 umožňuje dožadovať sa ochrany ľudskej dôstojnosti prostredníctvom žaloby na ochranu osobnosti, a to najmä v prípadoch tzv. ohovárania a nactiutŕhania (§11 OZ). Pre vznik tejto objektívnej súkromnoprávnej zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Pri posudzovaní toho, či došlo k zásahu do dôstojnosti, občianskej cti, vážnosti, či mravnej integrity fyzickej osobnosti, súdy skúmajú, či ide o neoprávnený zásah, ktorý je objektívne spôsobilý na to, aby z neho vznikla ujma na právach chránených v § 11 OZ. Nezáleží na tom, akým spôsobom pritom k zásahu došlo, t.j. či šírením písomných informácií tlačou, rozhlasom, internetom alebo televíziou. Záleží pritom od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu, či bol neoprávnený zásah spôsobilý na to, aby spôsobil ujmu na dôstojnosti a ďalších chránených záujmoch. Žalobu na ochranu osobnosti môže podať len tá fyzická osoba resp. osoby, proti ktorým smeroval zásah, a ktoré sú zásahom postihnuté. Právnici sú skeptickí ohľadom možnosti úspešnej aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý by bol príslušníkom menšiny a cítil by sa dotknutý stereotypizujúcim alebo urážlivým výrokom na margo celej skupiny.12

Obmedzenie slobody prejavu v záujme ochrany ľudskej dôstojnosti je premietnuté v správnom práve zákonom č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v platnom znení, ktorý zakazuje zásah do osobnostných práv v zmysle občianskoprávnej ochrany §19 (ods.1 b). a podnecovanie rasovej nenávisti a hanobenia na základe príslušnosti k národnostnej alebo etnickej skupine v §19 ods. 1b. Zákon č. 532/2010 Z.z. o rozhlase a televízii Slovenska výslovne neobsahuje zákaz diskriminácie, ale vyžaduje v ustanovení §3 ods. 1, aby slovenská televízia a rozhlas vysielali programy, ktoré rozvíjajú identitu všetkých obyvateľov bez ohľadu, o.i. na národnostný a etnický pôvod.

Keďže ide v oboch prípadoch zákonov o vysielaní a retransmisii a o rozhlase a televízii Slovenska ide o službu, tieto zákony sa súčasne riadia aj ustanoveniami zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v platnom znení. Antidiskriminačný zákon zakazuje priamu diskrimináciu, nepriamu diskrimináciu, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih a aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. (§1) V prípade televízneho vysielania, ktoré napríklad systematicky obsahuje znevažujúce a účelové informácie, ktoré zneucťujú Rómov a vytvárajú zastrašujúce a nepriateľské prostredie, spájajú ich s kriminalitou a podobne, mohlo by dôjsť k tzv. obťažovaniu, jednej z foriem zakázanej diskriminácie. (§2 písm a) ods. 4 definuje obťažovanie ako

11 Zákon č.40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, v platnom znení.

12 KERECMAN, Peter. Sloboda prejavu novinára a ochrana pred jej zneužitím (Slovenský syndikát novinárov, 2009) s. 41-42.

22

„také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.“

Antidiskriminačný zákon sa nevzťahuje na printové médiá, ktoré sú regulované Zákonom č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve v platnom znení (tzv. tlačový zákon). Bolo by totiž málo pravdepodobné, že by súdy akceptovali, že tlačoviny sú formou poskytovania služby (aj keď logicky by takýto argument bol na mieste). Tlačový zákon dokonca neobsahuje ustanovenia obdobné tým, ktoré regulujú televízne a rozhlasové vysielanie (zákaz hanobenia národa). Na novinárov printových médií sa vzťahujú vyššie spomínané ustanovenia trestného a občianskeho práva. Tlačový zákon v úprave práva na odpoveď (§8 tlačového zákona) predpokladá, že by prostredníctvom periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva nemalo dochádzať k neoprávneným zásahom do cti, ľudskej dôstojnosti a súkromia fyzických osôb.

Nevyužitý právny prostriedokV abstraktnej rovine nemožno posúdiť, aký výrok alebo správa komunikovaná

masmédiami je za hranicou ochrany slobody prejavu a je postihnuteľná normami trestného, občianskeho alebo správneho práva. Závisí to od okolnosti konkrétneho posudzovaného príspevku, pričom súdy posudzujú aj celkový kontext, v akom bola, napríklad, sporná relácia odvysielaná a akým spôsobom bola prezentovaná.

Slovenské právo sankcionuje najmä extrémne prejavy rasizmu a hanobenia rasy, etnicity, či národnosti trestným právom. Domnievam, sa však, že samotný výklad extrémnosti je tiež predmetom interpretácie súdov a citlivosti ich nastavenia. Občianskoprávna žaloba na ochranu osobnosti poskytuje len málo možností, ako sa brániť pred stereotypizujúcimi výrokmi, keďže aktívne legitimovaným žalobcom môže byť len identifikovateľná osoba, ktorej sa výrok dotkol (a nie aj, napríklad, príslušník menšiny, ktorý sa cíti byť dotknutý znevažujúcimi výrokmi na adresu celej menšiny).

Doposiaľ nevyužitým prostriedkom zostáva antidiskriminačný zákon, ktorý sa svojím zameraním javí ako najvhodnejší z právnych prostriedkov pri eliminácii šírenia predsudkov a diskriminácii v masmédiách, ktorý možno aplikovať na poskytovanie služieb masmediálnej komunikácie, vrátane vysielania slovenskej televízie a rádia.

23

Celoeurópsky a celosvetový problémGregory Fabian

medzinárodný konzultant v oblasti ľudských práv

Neobjektívnosť informovania o rómskej komunite nie je problémom iba na Slovensku, ale problémom celoeurópskym, ba dokonca celosvetovým.

Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie (CERD) uvádza, že „...ako jeden z faktorov podporujúcich rasizmus v mnohých oblastiach spoločnosti by sme mali spomenúť aj negatívnu úlohu, ktorú zohrávajú média vo vzťahu k Rómom. Nesprávne chápanie slobody tlače umožnilo médiám útočiť na dôstojnosť Rómov a vyjadrovať názory proti nim.“ (Všeobecné odporúčanie CERD č. 27 z augusta 2000).

Náš projekt nechce podporovať reguláciu novinárov zo strany vlád s cieľom zabrániť publikovaniu takýchto informácií. Účastníci projektu veria, že neobjektívne informovanie o rómskej komunite možno riešiť v prvom rade prostredníctvom sebaregulácie novinárov. Projekt taktiež nemá za cieľ podporovať cenzúru novinárov. Namiesto toho je jeho cieľom apelovať na novinárov z perspektívy ľudských práv a novinárskej etiky, aby o Rómoch informovali objektívne, bez predpojatosti a vyvážene.

Výborným nástrojom pre novinárov je v tejto spojitosti publikácia „Boj proti stereotypom a predsudkom voči Rómom: usmernenia pre profesionálov pôsobiacich v oblasti médií“.1

Vznikla v rámci talianskeho projektu „+RESPECT“.2 Táto publikácia obsahuje desať nižšie uvedených zásad, ktorými by sa mali novinári riadiť, ak sa chcú vyhnúť neobjektivite pri informovaní o Rómoch:

• dodržiavajte etické kódexy a medzinárodné normy: zachovávajte si profesionalitu;

• vyhýbajte sa zovšeobecňovaniu a zjednodušovaniu: príbehy sú osobné, nedotýkajú sa etnika ako celku;

• vyhýbajte sa stereotypom a predsudkom: nie sú podložené dôkazmi;• nežeňte sa za senzáciami: uvážene vyberajte slová a fotografie, buďte

objektívni;

1 SALVATORE, Petronela. Combating anti-Roma Prejudices and Stereotypes: Knowledge-based Guidelines for Media Professionals [online]. Dostupná na internete: <http://www.morespect.eu/en2/project-results/ > [cit. 30.11.2011].

2 Partnermi projektu „+RESPECT“ sú výskumná nadácia Cittalia – ANCI, región Puglia, región Veneto, mesto Puerto Lumbreras, Comunidad Autonoma de Estremadura, Nadácia Foundation for People Development, ERIO – Európsky rómsky informačný úrad, RomSinti@Politica, Sucar Drom, ENTP – Európska platforma nových miest, COSES – Consorzio per la Ricerca e la Formazione.

24

• informujte o diskriminačných článkoch a odsudzujte ich: podporujete tým dôveryhodnosť médií;

• informujte o pozitívnych príkladoch: neformujte imidž Rómov len na základe vylúčenia a nezákonnosti;

• vytvorte z monitorovania médií dlhodobý pravidelný proces: dlhodobá úloha;

• zvážte dôsledky publikovania nepresných informácií: podporujú diskrimináciu;

• umožnite Rómom, aby sa sami vyjadrili: citujte Rómov ako zdroje, píšte ich príbehy s ich pomocou;

• vytvárajte silnejšie puto medzi rómskymi komunitami a občianskou spoločnosťou: participácia je kľúčovým faktorom.

Ďalším vynikajúcim materiálom, ktorý vznikol v rámci kampane Rady Európy Dosta!, je informačná brožúra „Dosť! Dosta! Prekonaj predsudky − spoznaj Rómov!“3 Táto publikácia slúži na zvyšovanie povedomia o množstve negatívnych stereotypov, s ktorými rómska komunita bojuje a prezentuje fakty, ktoré dokazujú, že tieto stereotypy sú skutočne nespravodlivé, neúplné a nepresné.

Publikácia „Čo si myslíme o Rómoch? Správa o vzťahoch medzi médiami a etnickou skupinou“4, ktorú vydala britská charitatívna organizácia Equality, analyzuje, ako médiá zobrazujú Rómov a porovnáva tento obraz s tým, ako sa vidia samotní Rómovia a ako ich vnímajú ich podporovatelia. V rámci výskumu boli použité analýzy obsahu médií a prieskumy realizované priamo medzi Rómami.

Vynikajúcim zdrojom pre novinárov je aj štúdia o médiách a rozmanitosti v členských štátoch EÚ a troch krajinách EHP: „Media4 Diversity, Taking the Pulse of Diversity in the Media5, ktorú vydala Európska komisia. Táto publikácia obsahuje prehľad silných a slabých stránok európskych médií pri podpore rozmanitosti a spravodlivého, presného a objektívneho informovania o rómskej komunite a iných spoločnosťou vylučovaných skupinách.

Naším cieľom je, aby stránka www.mekjekhvar.sk pomáhala propagovať najvyšší štandard novinárskej etiky a rešpektovania ľudských práv slovenskými novinármi v rámci informovania o rómskej komunite.

3 Dosť! Dosta! Prekonaj predsudky − spoznaj Rómov! [online]. ISBN: 978-80-8106-008-3, Bratislava. Dostupné na internete: <http://www.coe.int/t/dg3/romatravellers/JP3/arc/toolstereotypesEN.pdf > [cit. 30.11.2011].

4 What do we think of Romani people? [online]. Dostupné na internete: <http://equality.uk.com/Resources_files/what_do_we_think_of_romani_people.pdf > [cit. 30.11.2011].

5 Media4 Diversity, Taking the Pulse of Diversity in the Media. [online]. Dostupné na internete: <http://www.media4diversity.eu/files/Media4Diversity_Publication_Web.pdf > [cit. 30.11.2011].

25

Trhák v číslePeter Kubínyi

predseda - Slovenský syndikát novinárov

Dve Rómky okradli muža v metre - jeden z titulkov v médiách, o ktorom sme v našej pracovnej skupine hovorili. Zdá sa vám na ňom niečo čudné? Zrejme nie. Zvykli sme si. Označujeme páchateľa trestného činu jeho príslušnosťou k istej skupine ľudí, v tomto prípade – Rómov. Keby ten istý čin spáchali príslušníčky inej etnickej skupiny žijúcej na Slovensku, mohol ten titulok znieť takto: Dve Vietnamky okradli muža v meste. Pozoruhodné však je, že ak by páchateľky boli slovenské občianky maďarskej národnosti, určite by z titulku nežiarili slová: Dve Maďarky okradli muža v metre. Prečo? Vy by ste si vari prečítali článoček o nejakých dvoch kradnúcich Maďarkách? Nezaujímavé! Keď je tam však slovo „Róm“, čítate ďalej a s nenávisťou v duši si poviete: „Vidíš, zasa tí Rómovia!“

Média môžu ovplyvňovať a aj ovplyvňujú naše zmýšľanie. Nemusí to však byť ani zámer, stačí jednoduchý zvyk. Rómovia? Hlúčik polonahých detí, hlúčik prekrikujúcich sa žien, z ktorých jedna do kamery povie: „A kde je mäso? Prečo nám v rámci výpomoci nedali aj mäso? To máme žrať len múku a cukor?“ Človeku sa musí zdvihnúť žlč – pomôž jej a ona ti ešte nadá! Máli sa jej! Možno však niekto iný povedal čosi iné, napríklad – „Ďakujem!“, ale to je predsa nezaujímavé! Tá s tým mäsom je lepšia! Áno, z pohľadu novinára určite áno, chceme predsa nášho čitateľa, diváka, poslucháča zaujať. A tá s tým mäsom, nuž tá zaujme rovnako, ako tie dve, čo kradli v metre.

V žiadnom prípade netvrdím, že ťaživú situáciu kdesi v rómskych osadách vyrieši fakt, že zamlčíme slovo – „Róm“. Že si budeme zakrývať oči ako tie tri ázijské opice: Nevidím, nepočujem, nehovorím. Naopak, myslím si, že časom by nás to priviedlo len k ešte väčším problémom a ešte väčšej nevraživosti. Určite nie je na novinároch, aby celú túto problematiku riešili, na to máme iných a mnohých odborníkov, novinár je len pozorovateľ, človek, ktorý informuje. Tak ako vojnový novinár nezastaví vojnu, prináša o nej len svedectvo. Ak neskreslené, potom dobre. Ale prinášame o živote Rómov naozaj neskreslené informácie? Alebo si vyberáme iba to, čo sa nám práve hodí? Len preto, aby sme zaujali. Aby sme mali „trhák“ v čísle.

Ak áno, potom sme to aj my, novinári, kto leje olej do ohňa. A to by sa s novinárskou etikou sotva znieslo...

26

Zlý Róm predávaLukáš Melicher

študent žurnalistiky - FF KU v Ružomberku a redaktor - tlačová agentúra SITA

Hoci mediálny analytik a bývalý člen Tlačovej rady SR Andrej Školkay ešte v roku 2006 v denníku SME napísal, že „médiá dnes už väčšinou nespájajú, alebo aspoň nie tak často spájajú, kriminalitu s etnickým pôvodom páchateľa, ako bolo bežné ešte pred pár rokmi,“1 počas realizácie projektu Napíš to ešte raz! - Irin oda mek jekhvar! sa ukázalo, že neopodstatnené označovanie národnosti (a to nielen v súvislosti s kriminalitou) je aj dnes jedným z najčastejších prehreškov novinárov.

Slovo Róm v titulku či texte článkov je bežné a médiá sú si zrejme vedomé, že aj čitateľsky príťažlivé. V niektorých prípadoch to však má za následok aj to, že si z negatívneho zobrazovania Rómov niektorí novinári či celé médiá, urobili nástroj, ako si získať alebo udržať pozornosť čitateľov. Dôkazom toho je aj „článok“ internetového portálu Čas.sk s názvom Okríkol kradnúce Rómky, dostal bitku od ich kamaráta!2

Príspevok opisuje prípad z pražského metra Palmovka, kde v októbri došlo k incidentu medzi tromi ženami a dvoma mužmi. Ženy sa podľa polície pokúšali okradnúť cestujúcich, v čom sa im „muž-ochranca“ snažil zabrániť a ženy okríkol, po čom ho druhý muž - „útočník“ fyzicky napadol. Podobné incidenty pritom nie sú výnimočné a ani na Slovensku nie je o ne núdza, o čom svedčia aj policajné správy, ktoré polícia denne rozposiela do jednotlivých redakcií.

Prečo si potom slovenský portál vôbec všimol prípad z českého metra? Dôvod je jednoduchý: Muž-útočník aj tri ženy boli Rómovia a zdá sa, že napriek tomu, že incident nemal na slovenských čitateľov dosah, portál Čas.sk o prípade napísal. Otázkou je, či by tak portál reagoval aj v prípade, že by nešlo o Rómov a nemohol by na to upozorniť už v titulku, či použiť slovné spojenia ako „tri ženy tmavšej pleti“ alebo „muž tmavej pleti“. Portál Čas.sk pritom vychádzal zo správy českého portálu Lidovky.cz, ktorý o prípade informoval a rovnako použil spojenie „násilník tmavé

1 ŠKOLKAY, Andrej. Rómovia a médiá [online]. In: Sme, 16. 10. 2006, Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/2948163/romovia-a-media.html> [cit. 30.11.2011].

2 Okríkol kradnúce Rómky, dostal bitku od ich kamaráta! [online]. In: cas.sk, 10. 10. 2011 13:10. Dostupné na internete: <http://krimi.cas.sk/clanok/208204/okrikol-kradnuce-romky-dostal-bitku-od-ich-kamarata.html> [cit. 30.11.2011].

27

pleti“, označeniu Róm sa však vyhol a nikde v texte ho neuvádza a nezmieňuje sa ani o tom, že akej národnosti či „farby pleti“ boli spomínané tri ženy.

Ďalšiemu českému portálu romea.cz sa následne podarilo skontaktovať útočníka, ktorého medzičasom polícia obvinila z ublíženia na zdraví a výtržníctva, ten tvrdil, že len bránil svoju družku pred opilcom. Organizácia tvrdí, že z kamerového záznamu, ktorý celý incident zachytil je zrejmé, že nešlo o tak brutálny útok, ako ho opísali médiá.3

Ak by aj jeho tvrdenia neboli pravdivé, vyjadrenia druhej strany sa už k slovenskému čitateľovi nedostali. Ten dostal len informáciu o násilnom správaní Róma a zlodejkách tmavej pleti, ktoré zrejme celkovému obrazu rómskej menšiny v médiách nijako neprospeli. Takže znova tá istá otázka, napísal by Čas.sk o incidente z pražského metra aj keby išlo o „etnických Čechov?“. Nemyslím. Zlý Čech totiž nepredáva.

3 Obviněný z útoku v metru Palmovka: Bránil jsem pouze svou družku, obtěžoval ji opilý muž [online]. In: Romea.cz, 3.11.2011 18:30, Dostupné na internete: <http://www.romea.cz/index.php?id=detail&detail=2007_11146&mid=5222> [cit. 30.11.2011].

28

Môžu médiá ovplyvniť vzájomnú toleranciu? Určite áno!Jarmila Vaňová

programová riaditeľka - Rómske mediálne centrum-MECEM

Informácia v nás dokáže vyvolať emócie. Negatívne aj pozitívne. Keď však ide o zobrazovanie Rómov v médiách, je to viac-menej v negatívnej polohe. Výnimku tvoria senzácie. Budia dojem neškodnosti, no len utvrdzujú spoločnosť v pred-sudkoch. Je nespochybniteľné, že imidž Rómov v majoritnej spoločnosti väčšinou nie je pozitívny. Takisto je pravda, že ho slovenské médiá nevylepšujú. Imidž asociálov či lenivcov im z veľkej časti vytvorili práve médiá. Médiá, ktoré zabúdajú na to, že „vzorka“ Rómov nemôže byť úplná, ak zobrazujú len Rómov žijúcich v sociálnej chudobe v rómskych osadách. Existuje početná skupina Rómov so vzdelaním, s prácou, s kvalitnými morálnymi hodnotami a pozitívnym postojom k sebe ale aj k spoločnosti. Prečo o nich vie len málokto? Pretože pozitívne veci sa veľmi ťažko predávajú a je veľmi ťažké dosiahnuť, aby médiá informovali o Rómoch pozitívne. Médiá vo svojej podstate zvyčajne fungujú na princípe negativity a nezvyčajnosti a to bez ohľadu na iné faktory. Novinári idú po povrchu. Nemajú čas. A tak vyvolávajú protirómske nálady. Uvedomujú si svoju zodpovednosť? Dá sa to zmeniť?

Médiá by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri odsudzovaní napríklad nenávistných prejavov politikov. Zároveň by ich úlohou mohlo byť zvyšovanie povedomia a podpora rozmanitosti a multikulturalizmu. Skôr, než opakovanie negatívnych obrazov Rómov v médiách, by pomohlo hlavne všímať si pozitívne príbehy, či poskytnúť priestor Rómom. Je treba sa pýtať tých, ktorých príbehy obyčajne ostávajú nevypočuté! Je potrebné si najmä uvedomiť, že hovoriť v zlom o Rómoch, škodí všetkým Rómom, aj tým, ktorých považujú za „iných“.

Všade na svete je pomer väčšinových médií v porovnaní s médiami menšín neporovnateľný a je to nerovný zápas. Aj na Slovensku sa od roku 1990 usilujú rómske médiá napĺňať úlohu sprostredkovateľa informácií smerom k majoritnej spoločnosti a poskytovať dostatok informácií, ktoré by pomohli odstrániť predsudky a stereotypy vnímania Rómov. Rómski novinári svojím pôsobením nielenže prinášajú informácie o Rómoch, ale zároveň nepriamo formujú ostatných novinárov, ktorí sa rómskym témam venujú. Učia ich vnímať Rómov z iného uhla pohľadu. Mediálne centrum, ktoré mnohí zaraďujú medzi najaktívnejšie rómske médiá v Európe, sa o takúto spoluprácu s novinármi vždy usilovalo, ale sme presvedčení, že sme ešte zďaleka nevyužili všetky prostriedky na takúto spoluprácu.

29

Aj novinári sú len ľudia (s predsudkami)Roman Čonka

šéfredaktor - Romano nevo ľil / Rómsky nový list

Žurnalistike sa venujem 7 rokov. Krátka doba na to, aby som mohol o sebe tvrdiť, že som skúsený novinár a kritizovať prácu mojich kolegov. To prenechám na skúsenejších kolegov a väčšie autority. Novinárov však môžem aj bez novinárskeho vzdelania hodnotiť ako ľudí. Veď predsa aj novinár je len obyčajný človek. Človek, ktorý má dobré a zlé dni. Človek, ktorý, ako každý iný, má predsudky. Človek, ktorého jednoducho v redakcii zavalia prácou a nestíha. No nad tým všetkým by mala stáť novinárska etika. Ako záruka toho, že novinár bude písať objektívne, nezaujato, bez predsudkov, že svojim respondentom neuškodí, nezosmiešni ich... Aká je však realita? Naozaj má novinárska etika v tomto povolaní dostatočnú váhu? Skôr nie, ako áno.

Nechcem zachádzať príliš do minulosti, spomeniem len posledné komunálne voľby. Starostov preslávil „negramotný“ starosta - Róm z Richnavy. Tak ho totiž nazvali médiá.1 Bez toho, aby išli viac do hĺbky, aby toho človeka spoznali. A to len preto, že nedokázal prečítať starostovský sľub. Zdalo by sa, že po týždni táto senzácia už nikoho zaujímať nebude. Médiá však začali monitorovať aj ďalších starostov a poslancov. No len tých rómskych. Rovnako to bolo aj v Jarovniciach, keď sľub čítal rómsky starosta a rómski poslanci. Keď však sľuby čítali ostatní poslanci, kamery zhasli. Ich brbty niektoré médiá nezaujímali. Z Rómov však šikovným zostrihom urobili ďalších negramotných. Ďalej šírili protirómske vášne a predsudky. Do istej miery to aj chápem, veď senzácie zvyšujú sledovanosť a takto sa do redakcií hrnie reklama a peniažky. A o to zrejme v novinárskej oblasti ide. O peniaze!

Novinári ovplyvňujú spoločnosť. Či už pozitívne alebo negatívne. To každý vie. Niektorí to robia zámerne a cielene, iní napíšu neobjektívne články z neznalosti. Vyššia kontrola a sankcie, zvlášť v dezinformáciách o rómskej menšine, akosi chýba. Je preto dobré, že vznikol projekt Napíš to ešte raz!, aj keď zatiaľ trvá len krátko. Vzdelávať, kritizovať a sankcionovať nedodržiavanie novinárskej etiky by mali hlavne organizácie združujúce novinárov. A možno by nebola na škodu aj „cena“ za najhoršie novinárske príspevky.

1 Pozri napr. článok: Starosta Richnavy mal problém prečítať sľub [online]. In. Korzar.sme.sk, 4. 1. 2011. Dostupné na internete: <http://korzar.sme.sk/c/5706263/starosta-richnavy-mal-problem-precitat-slub.html > [cit. 5.12.2011].

30

Etické kódexy – nevyužité samoregulačné nástrojeStella Hanzelová

spoluautorka projektu

Ako prejav zodpovednosti voči vlastnej práci i okoliu, novinári prijali Etický kódex novinára1 (EKN) - záväzné etické štandardy Slovenského syndikátu novinárov (SSN), ktorými podčiarkujú, že etika je dôležitou súčasťou ich práce. EKN je záväzný aj pre redakcie a vydavateľov, ktorí sú členmi Združenia vydavateľov periodickej tlače.

EKN je nielen platný, ale aj kontrolovateľný Tlačovou radou SR – vrcholným a výkonným orgánom Asociácie na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorú v roku 2001 založil SSN a Združenie vydavateľov periodickej tlače2. Sedem členov Tlačovej rady SR „koná a prijíma rozhodnutia o sťažnostiach, ktoré sa týkajú porušenia zásad novinárskej etiky stanovených Kódexom novinárskej etiky SSN vo všetkých tituloch periodickej tlače na Slovensku a v ich redakciách alebo vydavateľstvách.“3 - teda len v printových médiách. Porušenie EKN vo vzťahu k Rómom doteraz nikto nenamietal: „Rada neeviduje žiaden podnet súvisiaci s porušovaním práv národnostných menšín).“4. Stav trvá5, hoci bežne čítame správy o kriminalite Rómov, ktoré sú v rozpore s článkom EKN: „Novinár nepodnecuje nenávisť, ani diskrimináciu založenú na rase, svetonázore, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení, pohlaví či sexuálnej orientácii. O príslušnosti ľudí k menšine informuje iba v prípade, že táto informácia je v kontexte daného príspevku relevantná.“6

Po zlúčení Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu boli ich etické kódexy nahradené Štatútom programových pracovníkov a spolupracovníkov Rozhlasu a televízie Slovenska: „Rozhlas a televízia Slovenska vylučuje akúkoľvek formu diskriminácie. Programoví pracovníci sú povinní zdržať sa všetkých stereotypov v popisovaní konkrétnych rasových, národnostných, etnických, náboženských, sexuálnych, vekových a ostatných sociálnych skupín a ich príslušníkov“.7

1 Slovenský syndikát novinárov. Etický kódex novinára [online]. Dostupné na internete: <http://www.mediahit.sk/?id=139&view_more=4136 > [cit. 5.12.2011].

2 O Tlačovej rade SR [online]. In: www.trsr.sk, Dostupné na internete: <http://trsr.sk/o-je-tlaova-rada-a-preo-ju-potrebujeme > [cit. 5.12.2011].

3 Štatút tlačovej rady SR z 29. júna 2005 [online]. Dostupné na internete: <http://trsr.sk/images/docs/statut_trsr.pdf >

4 Výročná správa TR SR za rok 2009 [online]. Dostupné na internete: <http://trsr.sk/vyrocne-spravy/vyrona-sprava-tlaovej-rady-slovenskej-republiky-za-rok-2009> [cit. 5.12.2011].

5 Zisťovaný stav k 30. novembru 2011.6 Etický kódex novinára, časť IV. Novinár a objekt jeho záujmu, ods.3. [online]. Dostupné na internete:

<http://mediahit.sk/?id=139 &view_more=4136 > [cit. 5.12.2011].7 Štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS [online]. str. 15. Dostupné na internete:

31

Iné elektronické médiá, ktoré sú členmi Asociácie internetových médií8 sa riadia Etickým kódexom elektronických médií, ktorého porušenia rieši Správna rada združe-nia. Zistenie - do novembra 2011 neevidovali žiadny podnet v nami sledovanej téme.

Doterajšie projekty monitoringu médií vo vzťahu k Rómom triedili všetky príspevky a vyhodnotili ich súhrnnou správou o pokrivenom obraze Rómov v médiách. Špecifikom projektu napíš to ešte raz! - Irin oda mek jekhvar! Je model verejnej permanentnej kontroly a komunikácie - www stránka s prepojením na sociálne siete - priestorom na podnety, bezprostredné reakcie, vysvetľovanie, spätnú väzbu. Občianske združenie Romano kher – Rómsky dom plánuje okrem priebežného sledovania a vyhodnocovania príspevkov sprostredkovať spätnú väzbu novinárom i verejnosti a zároveň využiť doteraz zabudnuté samoegulačné nástroje médií - etické kódexy novinárov i redakcií. Na stránke www.mekjekhvar.sk bude zverejňovať aj podnety na prešetrenia porušenia zásad novinárskej etiky a zároveň bude svojich návštevníkov informovať o rozhodnutiach Tlačovej rady SR.

Doteraz nepovšimnuté boli napr. aj pozitívne príklady, ktoré robia „medvediu službu“ zreálňovaniu mediálneho obrazu Rómov. Napríklad: „Historický úspech: Marcel (16) ako prvý Róm dokončil 9. triedu!“9. Titulok upriamuje pozornosť na „raritu“, akoby nebolo Róma s ukončenou 9. triedou: „Tento článok okrem toho, že potvrdzuje stereotyp (biela vrana je výnimka) sa dá čítať aj ako správa o nedostatočnej školskej politike vyrovnávania šancí...“10 Médiá majú vplyv na vytváranie atmosféry, preto musia zmeniť svoj prístup k téme, poznať a pochopiť, čo sú stereotypy vo vzťahu k Rómom. Napríklad, neobstoja bežné príspevky o rómskej/slovenskej/rusínskej kriminalite – pretože je to jav, ktorý súvisí skôr chudobou, individuálnou charakteristikou jednotlivca, nie s charakteristikou národnosti. Preto budeme aj v spolupráci s Tlačovou radou SR sledovať a vyhodnocovať porušenia EKN.

Chceme priebežne nastavovať zrkadlo príspevkom, ktoré sa dajú napísať ešte raz – bez predsudkov, s dôrazom úcty k človeku a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Bez ohľadu na to, či je „Róm“ z príspevku skutočne Rómom, alebo nie...

<http://www.rtvs.eu/Projects/RTVS/media.nsf/vw_ByID/ID_554983627694190AC12578EF0045D538_SK/$File/Statut_programovych_pracovnikov_a_spolupracovnikov_RTVS_2011.pdf > [cit. 5.12.2011].

8 Asociácia internetových médií je združenie právnických osôb, ktoré vzniklo z potreby vytvorenia platformy pre vzájomnú komunikáciu medzi subjektmi podnikajúcimi v oblasti internetovej reklamy. Do platnosti vstúpil 1.1.2010. Pozri: Etický kódex elektronických médií [online]. Dostupné na internete: <http://www.aimsr.sk/eticky-kodex-elektronickych-medii/ > [cit. 5.12.2011].

9 Cas.sk. Historický úspech: Marcel (16) ako prvý Róm dokončil 9. triedu! [online]. In: www.cas.sk, 02. 07. 2011. Dostupné na internete: <http://vas.cas.sk/clanok/4242/historicky-uspech-marcel-16-ako-prvy-rom-dokoncil-9-triedu.html> [cit. 5.12.2011].

10 Poznámka Z. Kusej. [online]. Dostupné na internete: <http://www.mekjekhvar.sk/2011/07/cassk-historicky-uspech-marcel-16-ako.html> [cit. 5.12.2011].

32