NÁVRH MÚSES na účely pozemkových úprav (modelové územie Chvojnica okres Prievidza)

Semestrálna práca

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva

Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav

2016

Identifikačné údaje

Zodpovedný riešiteľ projektu MÚSES: Bc. Roman Ťažiar

Katastrálne územie:Chvojnica

Obec:Chvojnica

Okres:Prievidza

Kraj:Trenčiansky

Akademický rok:2015/2016

Kontrola: doc. Ing. Zlatica Muchová, PhD.

OBSAH:

Obsah A) Analytická časť 1 Vymedzenie riešeného územia 2 Prehľad použitých podkladov 3 Prírodné pomery 3.1 Geologické pomery 3.2 Geomorfologické pomery 3.3 Pedologické pomery 3.4 Hydrologické pomery 3.5 Klimatické pomery 3.6 Rastlinstvo

Vymedzenie riešeného územia: Pozícia na Slovensku

B_UM-1: Mapa širších vzťahov

Obec sa nachádza v okrese Prievidza, asi 20 minút autom od okresného mesta, vzdialenosť je približne 18 km.

Vymedzenie riešeného územia: Pozícia na Slovensku

Fotodokumentácia

...............

1b

Vymedzenie riešeného územia: Pozícia na Slovensku

3D pohľad na riešené územie

...............

Prehľad použitých podkladov

Mapové podklady: Atlas krajiny SR, 2002; mapy.cz; podnemapy.sk

Územnoplánovacia dokumentácia: územný plán obce Chvojnica

Tematické mapy: geologická mapa; hydrologická mapa; pedologická mapa;

klimatologické mapy

Ďalšie dokumenty, projekty: dokument RÚSES mesta Prievidza

Platná legislatíva: zákon 543/2002 Z. z.

Legenda ku geologickej mape B_UM-2: Geologické pomery

Geologické pomery

Na danom území sú najviac zastúpené páskované a oskaté pararuly a mignatity. Hybridné granodiority až tonality s prechodmi do migmatitov. Autorom geologických máp je Vladimír Bezák a kolektív.

Legenda Mapa geomorfologické jednotky

Geomorfologické pomery

Autorom geologických máp je Vladimír Bezák a kolektív. Väčšina územia spadá do Malej Magury a iba časť patrí do Zliechovskej hornatiny.

Digitálny model reliéfu

Digitálny model reliéfu – mapa s legendou

Digitálny model reliéfu je vo všeobecnosti definovaný ako súbor vybraných bodov na terénnej ploche, ktorých súradnice (y, x, H) sú v uritom systéme uložené v pamäovom médiu poítaa. Súbor je doplnený programom, ktorý umožuje z uloženej bodovej množiny získa alšie informácie. Napr. program na konštrukciu vrstevníc, program na interpoláciu výšok z ubovoných medziahlých bodov s adresou (y, x), usporiadaných do ubovoných skupín.

Legenda

Geomorfologické pomery – sklon reliéfu v stupňoch

Mapa sklonu réliéfu obce Chvojnica je uvedená v tupňoch a je veľmi dôležitou pri hodnotení vodnej erózie. Obec Chvojnica je zasadená v údolí obklopená horami.

B_UM-3a: Skloň reliéfu v stupňoch

Legenda

Geomorfologické pomery – dĺžka svahu

Z výslednej mapy dĺžky svahov vyplíva že, prevažná väčšina svahov nieje dlhšia ako 200-300m.

1b

B_UM-3b – Dĺžka svahu

Legenda

Geomorfologické pomery – expozícia

Na výslednej mape expozície je vyjadrená orientácia svahov voči svetovým stranám.

Mapa expozície

Pedologické pomery

Na výslednej mape sú vyjadrené jednotlivé plochy 7 miestnym kódom BPEJ (bonitované pôdno-ekologické jednotky).

B_UM-4a: Bonitované pôdno-ekologické jednotky a hlavné pôdne jednotky

Pedologické pomery

B_UM-4a: Legenda

Pedologické pomery

Tabuľková časť

Tabuľka s rokódovanými hodnotami BPEJ.

1b

Pedologické pomery

1b

Hydrologické pomery

Vodný potenciál Hornonitrianskej ohrozenej oblasti (HNOO) tvoria povrchové vody povodia rieky Nitry s hlavným tokom Nitrou a jeho prítokmi: Handlovkou, Nitricou, Bebravou a s ich priraďujúcimi sa prítokmi (Tmavá, Tužina, Chvojnica, Osliansky potok, Drahožica) a spolu s nimi tiež potenciál podzemných a zvláštnych vôd. Podzemné vody v hodnotenom území sa radia do dvoch významných vodohospodárskych oblastí - Strážovské vrchy a riečne náplavy rieky Nitry. Zvláštne vody v HNOO sú zastúpené minerálnymi a banskými vodami. Z minerálnych vôd sa vyskytujú len termálne vody (ich teplota je vyššia ako 25 °C). Tieto sú využívané ako prírodné liečebné pramene s celoštátnym významom, nachádzajúce sa v Bojniciach. Voda kalciovo-magnéziovo-bikarbonátovo-sulfátového typu čerpaná z ôsmich prameňov sa využíva na balneoterapiu. Termálne vody, s využitím na rekreáciu a kúpeľníctvo miestneho významu, sa nachádzajú v Chalmovej (obec Bystričany) a v Malých Bieliciach (mesto Partizánske). Osobitným druhom zvláštnych vôd sú banské vody. Sú to vody čerpané a voľne vytekajúce z povrchových a hlbinných baní. Hodnoty odčerpávaných banských vôd vstupujú do vodohospodárskych bilancií ako kladná zmena prietoku (3 600 000 m3/rok) a výrazne menia podmienky obehu podzemných vôd. Zloženie banských vôd vypúšťaných do povrchových vôd sa v podstate nemení, tieto vody nie sú vhodné na pitné účely. Časť banských vôd v množstve 450-480 tis. m3/rok sa používa na technologické účely pre úpravňu uhlia (tieto vody sa vypúšťajú znečistené uhoľným prachom a anorganickými látkami) a v protipožiarnej prevencii v podzemí. V celom povodí prevláda vysoké využívanie vodných zdrojov na zásobovanie obyvateľstva mesta Prievidza, Handlová a Nováky a ostatných obcí okresov Prievidza a Partizánske. Najvýznamnejší odberatelia povrchových vôd (Elektráreň Nováky, o. z., Zemianske Kostoľany a NCHZ, a. s., Nováky) odobrali 85,8 % odberov povrchových vôd v povodí Nitry. Podzemné vody sa využívali pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, v malej miere pre priemysel a poľnohospodárstvo. Sumárne údaje zásob podzemných vôd v hydrogeologických rajónoch zasahujúcich do ohrozenej oblasti sú za okres Prievidza 810 l.s-1 a okres Partizánske 990 l.s-1. Povrchové vody tokov HNOO patria do povodia rieky Nitry, ktorá je čiastkovým povodím Váhu. Pri hodnotení kvality povrchových vôd v tokoch v HNOO možno konštatovať, že na zaradení tokov do V. triedy čistoty sa v najväčšej miere (48,6 %) podieľa B-skupina ukazovateľov, základné chemické ukazovatele, najmä celkový fosfor, amoniakálny dusík, ale napr. aj nepolárne extrahovateľné látky. Rieka Nitra - zaťaženie toku Nitry v sledovanom území je spôsobené extrémnym znečistením z chemického priemyslu, odpadovými vodami z baníctva a tiež komunálnymi odpadovými vodami zo sídiel. V strednom toku sa prejavuje aj znečistenie z poľnohospodárstva.Rieka Nitra dosahuje v prvom mieste odberu od prameňa po Kľačno II. triedu čistoty, nižšie na toku sa zhoršuje kvalita vody až na V. triedu čistoty (v mieste odberu Chalmová). Na kvalite vody sa výrazne prejavujú odpadové vody z technologických procesov. V ďalších miestach odberov vzoriek pod ohrozenou oblasťou - Práznovce, Nitrianska Streda sa podstatne nemení - až po ústie v Komoči je tokom V. triedy čistoty. Najväčším producentom komunálnych odpadových vôd v HNOO sú StVaK Prievidza a Handlová. Situácia v zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd je zhoršená nízkym stupňom odkanalizovania sídiel (60 %). V sledovanom území sú vybudované štyri ČOV. Najväčším potenciálnym znečisťovateľom povrchových vôd v HNOO sú podniky energetického a chemického priemyslu ako aj banícka činnosť. Záťaže z podnikov ako sú NCHZ, a. s., Nováky, ENO, o. z., Zemianske Kostoľany, HNB Nováky, HNB Cígeľ, HNB Handlová priamo ohrozujú vodný potenciál v Hornonitrianskej kotline a transportom i povodie Nitry.

Hydrologické pomery

Do HNOO zasahujú tieto vodohospodársky významné oblasti: Strážovské vrchy, Riečne náplavy rieky Nitry. Podzemné vody vodohospodárskej oblasti Strážovských vrchov v oblasti Nitrice sú výrazne vápenato-(horečnato)-hydrogénuhličitanového typu. Podzemné vody tejto oblasti majú dobrú kvalitu, posledné merania však signalizujú antropogénny vplyv nadlimitným obsahom NEL(UV). Podzemné vody oblasti riečnych náplavov rieky Nitry patria prevažne k základnému nevýraznému vápenato-horečnato-hydrogénuhličitanovému typu, so zvýšeným obsahom rozpustných látok. Limitné hodnoty normy pre pitnú vodu sú najčastejšie prekračované pre Mn a Fe, ich zvýšené hodnoty sú takmer v celom pozorovanom území, podobne je to u chloridov. Podzemné vody hornej časti tejto vodohospodárskej oblasti (Opatovce nad Nitrou, Nováky, Bystričany) má podľa výsledkov pozorovaní v roku 1995 dobrú kvalitu, k prekročeniu limitných hodnôt Mn a Fe dochádza až v strednej časti pozorovaného územia, kde je kvalita vody ovplyvnená ľudskou činnosťou. Rozsiahla devastácia v povodí rieky Nitry poškodila využiteľné zásoby podzemných vôd po stránke kvantitatívnej činnosťou baní a úpravou tokov, ale aj po stránke kvalitatívnej. Dôsledkom toho je krytie potreby pitnej vody zo zdrojov mimo povodia (Polerieka, Turček).

Klimatické pomery

Stručný slovný popis

Podľa revidovanej STN 73 05 40 je to teplotná oblasť 2 s vonkajšou výpočtovou teplotou te = -14 ºC a veterná oblasť „1“.

Legenda Klimatický región z BPEJ

Klimatické pomery

Legenda

Rastlinstvo

Najpočetnejšie zstúpené sú bukové a jedľovo-bukové lesy, bukové lesy v horských polohách a najmenej zastúpené sô podhorské bukové lesy. Autorom mapy je Štefan Maglocký (enviroportál).

B_UM-6: Potenciálna prirodzená vegetácia

4 Využitie pozemkov 4.1 Súčasné využitie pozemkov 4.1.1 Prvky poľnohospodárskej pôdy 4.1.2 Prvky lesnej pôdy 4.1.3 Prvky nepoľnohospodárskej a nelesnej pôdy 4.2 Biotická charakteristika vybraných prvkov súčasného využitia pozemkov 4.2.1 Reálna vegetácia 4.2.2 Biotopy 4.2.3 Vybraná charakteristika živočíšstva

Súčasné využitie pozemkov Mapa súčasného využívania územia

Súčasné využitie pozemkov Mapa súčasného využívania územia - legenda

Súčasné využitie pozemkov Mapa súčasného využívania územia - tabuľka

1b

Biotopy

Br6 Brehové porasty deväťsilov,Zväz: Petasition officinalis, trieda: Mulgedio-Aconitetea

Kr7 Trnkové a lieskové kroviny, Zväz: Corylo-Populion tremulae, trieda: Rhamno-Prunetea

Kr7 Trnkové a lieskové kroviny, Zväz: Corylo-Populion tremulae, trieda: Rhamno-Prunetea

Biotopy

Tr1b Bromion erecti, Zväz: Bromion erecti, trieda: Festuco-Brometea

Tr5a Bromo pannonici-Festucion pallentis, Zväz: Bromo pannonici-Festucion pallentis, trieda: Festuco-Brometea

Lk5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach,Podzväz: Filipendulenion, zväz: Calthion, trieda: Molinio-Arrhenatheretea

Biotopy

Lk5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Podzväz: Filipendulenion, zväz: Calthion, trieda: Molinio-Arrhenatheretea

Sk6 Nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni, Asociácia: Galeopsietum angustifoliae, zvät: Stipion calamagrostis, trieda: Thlaspietea rotundifolii

Ls3.1 Teplomilné submediteránne dubové lesy, Asociácia: Cotino-Quercetum pubescentis, zväz: Quercion pubescenti-petraeae, trieda: Querco-Fagetea

Biotopy

Ls3.1 Teplomilné submediteránne dubové lesy, Zväz: Quercion pubescenti-petraeae, trieda: Querco-Fagetea

Ls3.3 Dubové nátržníkové lesy, Asociácia: Frangulo alni-Quercetum, zväz: Potentillo albae-Quercion, trieda: Querco-Fagetea

5 Pozitívne prvky v krajine 5.1 Územná ochrana prírody a ochrana drevín 5.2 Chránené druhy, genofondové lokality a významné biotopy 5.3 Priemet existujúcej dokumentácie územného systému ekologickej stability 5.5 Chránené pamiatkové územia 5.6 Ekologicky významné krajinné prvky bez právnej ochrany 5.7 Kultúrnohistoricky a krajinársky významné prvky a štruktúry bez právnej ochrany

• národný park a jeho ochranné pásmo (TANAP, OP a pod.) • chránená krajinná oblasť a jej ochranné pásmo (CHKO) • chránený areál a jeho ochranné pásmo (CHA, OP) • národná prírodná rezervácia, prírodná rezervácia a jej ochranné pásmo (NPR, PR, OP) • národná prírodná pamiatka, prírodná pamiatka a jej ochranné pásmo (NPP, PP, OP) • chránený krajinný prvok (CHKP) • súkromné chránené územie a jeho ochranné pásma (SCHÚ, OP), • chránený strom a jeho ochranné pásma (CHS), • európska sústava chránených území NATURA 2000 (chránené vtáčie územie, územie

európskeho významu), • územie podľa ďalších medzinárodných dohovorov (ramsarské lokality, biosférické

rezervácie, lokality svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a iné), • navrhované vyhlásenie časti prírody za chránenú podľa zákona č. 543/2002 Z. z.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Mapa chránených území v modelovom území a blízkom okolí

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Mapa chránených území v modelovom území a blízkom okolí - LEGENDA

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Mapa chránených území v modelovom území a blízkom okolí

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Mapa chránených území v modelovom území a blízkom okolí - LEGENDA

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Stručný popis chránených území zasahujúcich priamo do vášho územia a v širšom okolí do vzdušnej vzdialenosti 50 km od centra územia

2b

Chránená krajinná oblasť Ponitrie je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Patrí do geomorfologických celkov Tribeč a Vtáčnik a zasahuje do okresov Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Vyhlásená bola v roku 1985 a má rozlohu 37 665 ha. Keďže sa nachádza v dvoch rôznych orografických celkoch, tieto sa líšia geologickou stavbou, typológiou lesov, rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Prírodné hodnoty pohoria Tribeč chráni CHKO Ponitrie zasahujúca aj na územie susedného vulkanického pohoria Vtáčnik. Vyhlásili ju v roku 1985 na rozlohe 37 665 ha. Správa CHKO Ponitrie sídli v Nitre. Aj keď je CHKO územne kompaktné, tvoria ho dve krajinársky odlišné časti. Severná časť sa rozprestiera na vulkanickom komplexe pohoria Vtáčnik. Okrem hustých bučín je zaujímavá bizarnými skalnými útvarmi. Najmohutnejšie bralá nachádzame v masíve Buchlova, Kláštorskej skale a najvyššom vrchu, ktorý dal meno celému pohoriu. Južná časť CHKO v pohorí Tribeč je krajinársky odlišná a jej špecifikom sú početné skalky vyskytujúce sa najmä po okrajoch pohoria. Na niektorých stoja ruiny romantických hradov Gýmeš, Čierny hrad a Oponický hrad.O tom hrade sa našli svetoznáme knihy ktoré boi napísané ešte 11.storočí nášho letopočtu. Hlavným predmetom ochrany CHKO Ponitrie sú súvislé lesné porasty a lokality s výskytom stepnej a lesostepnej flóry a fauny. Pekným príkladom je výslnná Zoborská lesostep. Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha. Medzi rozšírené lesné spoločenstvá sem patria bučiny, vo vyšších oblastiach jedľovo-bukové spoločenstvá s vyšším zastúpením ihličnanov. Bežnými horninami v Súľovských skalách sú bazálne zlepence. Národný park Malá Fatra je národný park, ktorý sa nachádza na severe Slovenska v Krivánskej Malej Fatre, severnej časti pohoria Malá Fatra. Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňujú existenciu bohatstva rastlinnej a živočíšnej ríše i pestrosť foriem reliéfu. Najvyšším vrcholom je Veľký Kriváň – 1 709 m n. m. Výrazným vrcholom je Veľký Rozsutec, ktorý sa nachádza aj v logu národného parku. Asi 83% územia zaberajú lesy, prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín, najmä buka. Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. V území bolo doteraz zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatskýchendemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov a 1 vlastný endemit Malej Fatry, jarabina Margittaiho. Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Stručný popis chránených území zasahujúcich priamo do vášho územia a v širšom okolí do vzdušnej vzdialenosti 50 km od centra územia

Národný park Nízke Tatry (skr. NAPANT) je národný park na strednom Slovensku medzi údoliami riek Váh a Hron. Národný park a jeho ochranné pásmo zaberá celé horské pásmo Nízkych Tatier. Má rozlohu 728 km² a jeho ochranné pásmo 1 102 km², čím je to rozlohou najväčší národný park na Slovensku. Dominujúcim rastlinným spoločenstvom v NP Nízke Tatry je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba), smrekom obyčajným (Picea abies), javorom horským (Acer pseudoplatanus), javorom mliečnym (Acer platanoides) a jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior), ktoré prevládajú v západnej a južnej časti národného parku. Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny, ktoré boli na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. Vďaka hustým a vzájomne poprepletaným konárom kosodreviny v tejto zóne môžeme vidieť len málo vzrastom vyšších druhov, najčastejšie sú brusnica čučoriedková i obyčajná (Vaccinium myrtillus, V. vitis-idaea) a tráva metluška krivolaká (Avenella flexuosa). Veľmi hodnotná a zaujímavá flóra je na vápencových bralách a sutinách. V oblasti Demänovských vrchov a Salatína sú prítomné všetky typické druhy rastlín, ktoré na Slovensku možno vidieť v týchto biotopoch. Horné okraje skál zaberajú presvetlené reliktné porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris) s poniklecom slovenským (Pulsatilla slavica), ranostajom pošvatým (Coronilla vaginalis), dušovkou alpínskou (Acinos alpinus). Rôznorodé typy biotopov, členitý reliéf, rozľahlosť a neprístupnosť niektorých častí územia podmieňuje aj druhovú pestrosť živočíšstva. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné. Domov tu nachádzajú vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, ale i veľké cicavce, vzácne šelmy a početné vtáctvo. Medzi najznámejšie živočíchy Nízkych Tatier patrí kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Súčasná populácia kamzíka v Nízkych Tatrách žije vyše 30 rokov. Je potomstvom 30 jedincov, ktoré boli do tohto územia postupne umelo vypustené z Vysokých a Belianskych Tatier v polovici 70-tych rokov 20. storočia. Chránená krajinná oblasť Kysuce je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na severozápade Slovenska v geomorfologických celkoch Kysucké Beskydy, Turzovská vrchovina,Javorníky a Kysucká vrchovina. Tvoria ju dve samostatné navzájom oddelené časti, západná javornícka a východná beskydská. Vyše polovicu územia pokrývajú lesy. Vyhlásená bola v roku 1984 a má rozlohu 65 462 ha. Rozkladá sa na území okresov Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica, Púchov a Žilina. V doline Chmúra sa nachádza Múzeum kysuckej dediny.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Stručný popis chránených území zasahujúcich priamo do vášho územia a v širšom okolí do vzdušnej vzdialenosti 50 km od centra územia

Národný park Veľká Fatra je národný park na Slovensku. Väčšina jeho územia leží v južnej časti Žilinského kraja a malá časť v severnej časti Banskobystrického kraja. Národný park a ochranné pásmo zaberá väčšinu územia Veľkej Fatry, ktorá patrí k vonkajším Západným Karpatom a juhozápadnú časť Starohorských vrchov. Národný park vznikol 1. apríla 2002 ako vyšší stupeň ochrany chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra (s rovnakým názvom), ktorá bola vyhlásená v roku 1972 na ochranu horského pásma s vysokým zastúpením zachovaných karpatských lesov. Prevažuje tu európsky buk, ktorý zaberá 90% plochy, v kombinácii s hrebeňovými pastvinami, ktoré sa datujú do 15.-17. storočia do obdobia známeho ako Valašská kolonizácia. Nachádzajú sa tu aj zvyšky lesov škótskej borovice a Harmanecké údolie je významné ako najbohatšia tisová lokalita v strednej a pravdepodobne aj celej Európe. Národný park Veľká Fatra je aj dôležitý zdroj pitnej vody vďaka vysokým zrážkam a nízkym vyparovaním v oblasti. Jadro pásma je zložené zo žuly, ktorá iba na málo miestach presahuje na povrch, častejšie sú rôzne bridlicové hrebene, známe ako Hôlna Fatra a vápencové a dolomitové skaly, ktoré tvoria malebné terény známe ako Bralná Fatra. Sú tu aj rôzne krasové oblasti, prevažne jaskyne, pričom Harmanecká jaskyňa je aj otvorená pre verejnosť. Rôzne druhy skál a pôdy, rôzne typy terénu s lúkami a pastvinami, útesmi a údoliami poskytujú podmienky pre veľmi bohatú flóru a faunu. Žijú tu v hojnom počte všetky európske druhy mäsožravcov: medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Oblasť je populárna medzi turistami, predovšetkým kvôli peším túram. Neďaleko sa nachádza lokalita svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, osada Vlkolínec. Po vstupe Slovenska do európskej únie bol NP Veľká Fatra zaradený medzi územia európskeho významu v sústave NATURA 2000. Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Oblasť sa rozkladá na slovenskej časti Bielych Karpát, ktoré sú súčasťou Karpát, na západnom Slovensku. Oblasť sa rozkladá od okresu Skalica na juhozápade smerom k okresu Púchov na severovýchode, pričom kopíruje hranicu medzi Slovenskom a Českom v dĺžke okolo 80 km. Chránená krajinná oblasť bola založená 12. júla 1979 a zákon o nej bol aktualizovaný 28. augusta 2003. Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty je vyhlásená z dôvodu zachovania a zveľaďovania ukážkových častí rázovitej krajiny Bielych Karpát, ktorej pestrosť a bohatstvo živej prírody sú podmienené tak prírodnými podmienkami ako aj dlhodobými ľudskými zásahmi, ktoré zvýšili diverzitu oproti pôvodnému nenarušenému stavu. Na geologickej stavbe Bielych Karpát sa popri vonkajšom flyšovom pásme na SZ podieľa pruh bradlového pásma na JV. Charakteristickým javom bradlového pásma je, že časť starších útvarov vyčnieva nad okolité útvary paleogénneho veku, tvorí vápencové bradlá, osamotené bralá, skalné steny, sutinové kužele.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Stručný popis chránených území zasahujúcich priamo do vášho územia a v širšom okolí do vzdušnej vzdialenosti 50 km od centra územia

V súčasnosti územie CHKO Biele Karpaty je tvorené prelínajúcim sa systémom lesných komplexov (lesnatosť CHKO je 67%) - prevažne pôvodného druhového zloženia (buk, dub, hrab, javor, jaseň, lipa...) bez zatiaľ vážnejších známok poškodenia, poľnohospodárskej vidieckej krajiny s ornou pôdou, lúkami a pasienkami s typickou bielokarpatskou kvetenou, riek a potokov lemovaných brehovými vŕbovo - jelšovými porastami, množstvom starých ovocných sadov, remízok, medzí. K najpozoruhodnejším fenoménom Bielych Karpát patrí vegetácia práve pre svoju rôznorodosť (celkový počet zistených druhov vyšších rastlín sa pohybuje okolo 1200). elokarpatské lúky sú význačné veľkou rozmanitosťou zoogenofondu, predovšetkým bezstavovcov. Sú najväčším európskym náleziskom viacerých ohrozených druhov motýľov. Tieto lúky boli v minulosti jedenkrát kosené a následne prepásané. Existencia kvetnatých lúk je aj v súčasnosti podmienená pravidelným kosením a vylúčením umelých hnojív. Chránená krajinná oblasť predstavuje územie s 2. stupňom ochrany prírody (1.stupeň je najnižší – je to ostatná krajina mimo chránených území). Pre 2. Stupeň ochrany prírody platia podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom a západnom Slovensku, zasahuje do okresov Banská Štiavnica, Krupina, Levice, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Bola vyhlásená 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Jej cieľom je ochrana širšieho zázemia Banskej Štiavnice. Štiavnické vrchy sú najväčšie sopečné pohorie Západných Karpát. Ležia na rozhraní dvoch rozdielnych klimatických typov, čoho odrazom je horizontálne a vertikálne prelínanie teplomilných prvkov flóry a fauny s karpatskými horskými prvkami. Atraktívnosť územia zvyšujú vodné nádrže - tajchy. Ich budovanie si vynútil rozvoj baníctva v minulých storočiach a slúžili ako zdroj energie i úžitkovej vody. Spolu s napájacími a náhonovými jarkami a ďalšími vodohospodárskymi zariadeniami tvoria unikátny technický systém. Dnes slúžia hlavne na rekreačné účely, najznámejšie z Tajchov sú Počúvadlianské, Richňavské, Evičkino, Belianske, Hodružské a Studenské jazero.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Stručný popis chránených území zasahujúcich priamo do vášho územia a v širšom okolí do vzdušnej vzdialenosti 50 km od centra územia

Národný park Muránska planina je jeden z najmladších národných parkov na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku v okresoch Brezno, Rimavská Sobota a Revúca v banskobystrickom kraji. Bol založený na ochranu Muránskej planiny, ktorá je geograficky súčasťou Slovenského rudohoria. Národný park má rozlohu 203,18 km² a jeho ochranné pásmo 216,98 km², čo je spolu vyše 517 km². Jadro národného parku pozostáva z vápencovej a dolomitovej planiny s krasovými útvarmi. Celková dĺžka krasového terénu od osady Červená Skala (časť obce Šumiac) po mesto Tisovec je okolo 25 km. Je tu viac ako 250 jaskýň, ktoré nie sú prístupné verejnosti. Najrozsiahlejší jaskynný systém je Bobačka, ktorej dĺžka je 3 km. V NP sa nachádza 15 priepastí a viac ako 50 ponorov a vyvieračiek a mnohé krasové a skalnaté útvary. Najvyšší vrch národného parku je Fábová hoľa s výškou 1 439 m n. m. a ešte vyšší vrch, Stolica s výškou 1 476 m n. m., je v ochrannom pásme. Najvyšším bodom horstva Muránska planina je vrchKľak s výškou 1 408,7 m n. m. Flóra národného parku je významná svojou biodiverzitou a bohatosťou druhov a zahŕňa 35 endemických a subendemických druhov, napríklad Lykovec muránsky (Daphne arbuscula). Lykovec muránsky je treťohornýrelikt, ktorý na území rastie milióny rokov. Lesy pokrývajú asi 86 % rozlohy národného parku. Medzi turistické atrakcie patrí 300 km označených turistických chodníkov a náučných trás. Najlepší prístup do parku je cez okolité obce a osady, napríklad Muráň alebo Závadka nad Hronom.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Stručný popis chránených území zasahujúcich priamo do vášho územia a v širšom okolí do vzdušnej vzdialenosti 50 km od centra územia

Mapa CHKO (chránených krajinných oblastí)

Mapa NP (národných parkov)

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Fotodokumentácia – vaše fotografie, dátum fotenia a miesto uveďte ku každej fotografii

2b

30.05.2016 Chvojnica 30.05.2016 Chvojnica

30.05.2016 Chvojnica 30.05.2016 Chvojnica

Priemet existujúcej dokumentácie územného systému ekologickej stability Výrez z RÚSES dokumentácie riešeného územia a širšieho okolia

Odborný garant: RNDr. Roman Krajčovič Zodpovedný riešiteľ: Ing. Peter Múdry, CSc.

Zadávateľ: SAŽP pobočka Nitra

Stručný popis pamiatkových lokalít zasahujúcich priamo do vášho územia

Chránené pamiatkové územia

1b

Kedysi dávno bola Chvojnica pôvodne s názvom Fundstollen známa ťažbou zlata, striebra, olova a zinku. Na nešťastie sa žiadne ryžoviská a kutacie štôlne priamo nezachovaly no zostali aspoň náznaky a stopy. No v blízkom okolí sa nachádza hneď niekoľko pamiatok:

• Lipa kráľa Mateja • Bojnický Zámok • Múzeum praveku – Prepoštská jaskyňa Uvedené pamiatky sú vo vzdialenosti max do 20km, ktoré budú aj podrobnejšie popísané. Ďalej uvedené pamiatky su vo vzdialenosti 40 – 72,10 km: Mestský hrad Kremnica, Národný cintorín v Martine, Trenčiansky hrad, Kaštieľ Bytča, Hrad Strečno, Kaštieľ v Žiari nad Hronom, Mestský hrad v Banskej Bystrici, Hrad Beckov, Starý Zámok Banska Štiavnica, Banská Štiavnica - Námestie svätej Trojice (Morový stĺp) a Radnica v Banskej Štiavnici.

Zdroje: - http://www.travelguide.sk/svk/chvojnica-prievidza/turisticke-zaujimavosti/?lfCategoryAttractions=12

- http://www.chvojnica.eu/content/view/12/35/

Stručný popis pamiatkových lokalít zasahujúcich priamo do vášho územia

Chránené pamiatkové územia

1b

Lipa kráľa Mateja rastie v zámockom parku v Bojniciach a je majetkom Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice. Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III. V čase svojho vrcholu mala koruna stromu priemer približne 36 metrov, konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Pod stromom sa konávali rôzne posedenia. Kráľ Matej Korvín (1458 – 1490), o ktorom je známe, že rád pobýval v Bojniciach, usporadúval pod lipou veľké hostiny a porady. O jeho vzťahu k lipe svedčia aj zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach. Vďaka týmto faktom sa stala známou ako Lipa kráľa Mateja. Strom prežil bez ujmy aj nájazdy Turkov a takisto aj obdobie stavovských povstaní v 17. storočí. Jeden z posledných šľachtických majiteľov zámku František Alojz Pálffy venoval zvláštnu opateru na zachovanie tohto vzácneho stromu a dal do koruny umiestniť železné skoby, aby istili najväčšie konáre proti víchru. Roku 1969 bola lipa štátnou ochranou prírody vyhlásená za chránený prírodný výtvor. V 20.storočí bolo vykonaných niekoľko prác na záchranu lipy.

Bojnický zámok patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie zámky v strednej Európe, vyhľadávajú ho návštevníci z celého sveta. Zámok sa týči na úpätí Strážovskej vrchoviny na travertínovej kope nad mestečkom Bojnice. Je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Bojnický zámok je národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň sídlom múzea. V priestoroch zámku sa konajú rozličné kultúrne a spoločenské podujatia: koncerty vážnej hudby v Huňadyho sále, vystúpenia skupiny historického šermu, svadobné obrady v Zlatej sále. Bojnický zámok je miestom konania už tradičného festivalu duchov a strašidiel.

Stručný popis pamiatkových lokalít zasahujúcich priamo do vášho územia

Chránené pamiatkové územia

1b

Múzeum praveku, ktoré sa nachádza na pôvodnom mieste, ktoré v praveku neandertálci osídlili (areál travertínovej Prepoštskej jaskyne), približuje zaujímavou formou ich život: aké kamenné nástroje si dokázali vyrobiť, čo jedli, aké lovili zvieratá, čo si obliekali, ako si delili v pravekej tlupe prácu, aby prežili... Archeológovia považujú Bojnice za najbohatšie nálezisko slovenských dejín paleolitu. Objavených tu bolo množstvo štiepaných kamenných nástrojov (napr. nože na porcovanie ulovených zvierat, driapadlá na zdieranie loja pri opracúvaní koží, oškrabovače, sekáče, hroty oštepov). Nálezy zvieracích kostí sú zastúpené pravekými kosťami nosorožca, mamuta, jeleňa, jaskynného leva, prakoňa, srnca, zubra, ako aj ďalších cicavcov a vtákov. Každý rok pripravuje Múzeum praveku pre milovníkov dávnej históriezaujímavý program (veľkonočné tvorivé dielne pre deti, nočné prehliadky za svetla horiacich fakieľ, vzdelávací program pre školy s atraktívnou súťažou...). Vitajte v praveku - v dobe, kedy sa každý deň tvrdo zápasilo o holý život...

Farský kostol sv. Bartolomeja apoštola sa nachádza v meste Prievidza na Pribinovom námestí. Je to pôvodne gotická stavba z konca 14. storočia, v 17. storočí bola upravovaná a rozšírená. Farnosť v Prievidzi bola založená začiatkom 13. storočia. V roku 1321 hradná fara zanikla, a onedlho sa začalo so stavbou novej – mestskej fary a farského kostola. Počas rokov kostol prešiel rôznymi zmenami. Interiér sa nezachoval v pôvodnom stave, zachovali sa len niektoré gotické kostolné predmety , ktoré sa používajú dodnes. Interiér bol doplnený o organ. Veža kostola, postupne dostávala zvony, ktoré zvolávali ľud na bohoslužby a boli tiež signalizačným zariadením v prípade pohrôm. V roku 1523 bola vytvorená na severnej strane freska Snímanie z kríža. Na južnej strane je freska sv. Krištofa. V 19. a 20. storočí bol kostol niekoľkokrát reštaurovaný. Zaujímavosťou exteriéru je umiestnenie slnečných hodín. Po rekonštrukcii strechy a iných opravách bol kostol sv. Bartolomeja zaradený medzi národné kultúrne pamiatky.

Kultúrnohistoricky a krajinársky významné prvky a štruktúry bez právnej ochrany

1b

V obci sa nachádza sieňový kostol Povýšenie svätého kríža z roku 1935 a je to kultúrna pamiatka, ktorá je pozoruhodná tým, že kostol je postavený z kameňa. Fotené 30.05.2016 Chvojnica

Tak isto by som medzi Chránené oblasti zaradil významné chatové oblasti, ktoré značne dotvárajú obraz krajiny. Fotené 30.05.2016 Chvojnica

6 Negatívne javy v krajine 6.1 Prírodné stresové javy a procesy 6.2 Sekundárne stresové zdroje a ich ochranné pásma 6.3 Sekundárne stresové javy a procesy

Mapa vodnej erózie na podklade BPEJ s legendou

Negatívne javy v krajine

Kategória eróznej ohrozenosti: 1 - Žiadna až slabá erózia 2 - Stredná erózia 3 - Silná erózia 4 - Extrémna erózia

Mapa veternej erózie z podkladov BPEJ s legendou

Negatívne javy v krajine

Kategória eróznej ohrozenosti: 1 - Žiadna až slabá erózia 2 - Stredná erózia 3 - Silná erózia 4 - Extrémna erózia

Mapa ekologickej stability územia s legendou

Ekologická stabilita územia 1b

Slovná charakteristika stupňa ekologickej stability: 5 - Veľmi veľký význam 4 - Veľký význam 3 - Stredný význam 2 - Malý význam 1 - Veľmy malý význam 0 - Bez významu

Výpočet ekologickej stability územia

Ekologická stabilita územia

Fotodokumentácia zaslaná počas semestra

utorok , 23 . februára 2016 Bojnice, Lipa kráľa Mateja

štvrtok , 10 . marca 2016 Opatovce nad Nitrou, Snežienky Jarné

streda , 9 . marca 2016 Tužina, Bleduľa jarná karpatská

Zásady odovzdania elaborátu

Prezentáciu mi odovzdáte do 1.7.2016 na CD, na ktorom bude napišané Meno, Priezvisko a Názov katastrálneho územia. Každý deň oneskorenia bude sankciovaný znížením známky z konečného hodnotenia. Štruktúra CD bude nasledovná: Priezvisko_názov_k_u.pptx Adresár BPEJ bude obsahovať: BPEJ.shp , dbf, prj, sbx, shx (aby bolo možné príslušný shp otvoriť) Adresár VRSTEVNICE bude obsahovať: Všetky shp, dbf, prj, sbx, shx (súroby vami opravených vrstevníc v pôvodných názvoch) Adresár SVK bude obsahovať: SVK_nazov_k_u.shp , dbf, prj, sbx, shx (aby bolo možné príslušný shp otvoriť)