New MONITORING LESOV SLOVENSKA MONITORING 2012 LESOV … · 2015. 7. 20. · Lesy) je jedným z celkove desiatich ČMS (z toho tri sú v kompetencii MPRV SR). Vzniku ČMS Lesy však

MONITORING LESOV

SLOVENSKAČMS Lesy

2012

MONITORING LESOV

SLOVENSKA2012

ČMS Lesy

ISBN 978-80-8093-173-5

9 788080 931735

NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM – LESNÍCKY VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVOLEN

MONITORING LESOV SLOVENSKA ČMS LESY

2012

Zvolen 2013

2

Pavlenda, P., Pajtík, J., Priwitzer, T. et al. (2013): Monitoring lesov Slovenska. Správa za ČMS Lesy za rok 2012. Zvolen, NLC-LVÚ Zvolen, 142 s. Anotácia: Publikácia je zameraná na údaje a poznatky z dlhodobého monitoringu lesných ekosystémov na Slovensku. Národný monitoring lesov prebieha od konca osemdesiatych rokov ako súčasť európskeho programu monitoringu lesov. Zhrnuté sú výsledky a poznatky z prieskumov defoliácie a zdravotného stavu drevín a výskytu škodlivých činiteľov na trvalých monitorovacích plochách I. úrovne. Popri údajoch z reprezentatívnej siete plôch (I. úroveň) sú analyzované údaje z plôch intenzívneho monitoringu (II. úroveň), týkajúce sa nielen defoliácie a zdravotného stavu drevín a stavu korún, ale aj ďalších prieskumov a zisťovaní v lesných ekosystémoch: kvality ovzdušia a atmosférickej depozície, pôdy a pôdneho roztoku, prírastku, prieskumov opadu, meteorologických meraní a fenologických pozorovaní za rok 2012, resp. 2011, ako aj z nových prieskumov a zisťovaní, ktoré sa overovali v rámci demonštračných akcií projektu FutMon v rokoch 2009-2011 so zameraním na vitalitu drevín a vodnú bilanciu. Kľúčové slová: monitoring lesov, zdravotný stav, lesný ekosystém, defoliácia, prírastok, škodlivé činitele, atmosférická depozícia, ozón, biodiverzita, pôda, ČMS Lesy Autori: Ing. Pavel Pavlenda, PhD. Ing. Jozef Pajtík Ing. Tibor Priwitzer, PhD. Ing. Jozef Capuliak, PhD. Bc. Milan Konôpka Ing. Dana Krupová Ing. Roman Leontovyč, PhD. Ing. Hana Pavlendová, PhD. Ing. Zuzana Sitková, PhD. RNDr. Slávka Tóthová, PhD. Autori fotografií: Ing. Jozef Pajtík, Ing. Pavel Pavlenda, PhD., Hana Pavlendová, PhD., Ing. Tibor Priwitzer, PhD., Ing. Zuzana Sitková, PhD., RNDr. Slávka Tóthová, PhD., prof. Vladimír Čaboun, CSc. Autor fotografií na obálke: Ing. Pavel Pavlenda, PhD. Obálka: Ľuboš Frič Neprešlo jazykovou úpravou. © NLC – LVÚ Zvolen ISBN 978-80-8093-173-5

3

Táto publikácia bola vypracovaná v rámci Čiastkového monitorovacieho systému Lesy, ktorý financuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v rámci kontraktu s NLC. Pre vyhodnotenie boli využité aj údaje z monitoringu lesov na Slovensku realizovaného v rámci riešenia medzinárodného projektu „Ďalší rozvoj a implementácia monitorovacieho systému lesov na úrovni EÚ - FutMon“ (LIFE ENV/D/000218) v rámci nástroja pre životné prostredie LIFE+, ktorý bol spolufinancovaný Európskou komisiou a Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0608-10 v rámci projektu „Výskum vývoja lesných ekosystémov na vybraných dlhodobo sledovaných výskumných objektoch NLC (25%). Táto práca vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: „Integrovaný systém pre simuláciu odtokových procesov“, aktivita 2.1, ITMS: 26220220066, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (20 %).

4

5

OBSAH 1. ÚVOD ( P. Pavlenda) 7

2. PROBLEMATIKA A METODICKÉ RÁMCE 8

2.1 VÝCHODISKÁ, ZLOŽKY A VÝVOJ SYSTÉMU MONITORINGU LESOV V EURÓPE A NA SLOVENSKU (P. Pavlenda) 8

2.2 PREHĽAD SLEDOVANÝCH VELI ČÍN A UKAZOVATE ĽOV (P. Pavlenda, J. Pajtík, D. Krupová) 11

3. VÝSLEDKY 16

3.1 EXTENZÍVNY MONITORING 16

3.1.1 Stav koruny (J. Pajtík) 16 3.1.2 Vývoj zdravotného stavu lesa (J. Pajtík) 22 3.1.3 Výskyt škodlivých činiteľov (R. Leontovyč, J. Pajtík) 30 3.1.4 Vývoj a kvantifikácia zmien hrúbkového prírastku (J. Pajtík) 42 3.1.5 Európsky extenzívny monitoring - zhrnutie aktuálnych poznatkov (J. Pajtík) 45

3.2 INTENZÍVNY MONITORING 51

3.2.1 Prehľad základných charakteristík TMP intenzívneho monitoringu 51 3.2.2 Hodnotenie defoliácie (J. Pajtík) 60 3.2.3 Prírastok (J. Pajtík) 68 3.2.4 Depozície (S. Tóthová, M. Konôpka) 83 3.2.5 Monitoring pôdneho roztoku (J. Capuliak. P. Pavlenda) 90 3.2.6 Kvantitatívna a kvalitatívna analýza opadu (T. Priwitzer) 96 3.2.7 Fenologické pozorovania lesných drevín (T. Priwitzer) 101 3.2.8 Meteorologické merania (M. Konôpka) 107 3.2.9 Kvalita ovzdušia (H. Pavlendová) 118 3.2.10 Hodnotenie viditeľného poškodenia ozónom (H. Pavlendová) 124 3.2.11 Vodná bilancia (Z. Sitková) 127 3.2.12 Chemické analýzy a zabezpečenie kvality v Centrálnom

lesníckom laboratóriu (D. Krupová) 136 3.2.12 Európsky intenzívny monitoring - zhrnutie aktuálnych poznatkov

(P. Pavlenda) 137

4. ZÁVER (P. Pavlenda) 139

5. LITERATÚRA 140

6

7

1. ÚVOD

Aktuálne a spoľahlivé informácie o lesoch majú mimoriadny význam pre trvalo udržateľné obhospodarovanie a zachovanie lesov. Popri údajoch získavaných najmä pre potreby hodnotenia vývoja lesného fondu a plánovania lesnej prevádzky, ktoré sa vo vyspelých krajinách získavajú v národných inventarizáciách lesov, je v celej Európe významnou zložkou zisťovaní údajov o lesoch monitoring lesných ekosystémov. Významnou odlišnosťou od iných zisťovaní je najmä detailné hodnotenie všetkých hlavných zložiek lesného ekosystémov a vývoja faktorov pôsobiacich na lesy. Monitoring stavu lesov na Slovensku je súčasťou monitoringu životného prostredia SR, a to na základe Uznesenia vlády SR č. 449 z 26. mája 1992 (ktorým vláda SR schválila Koncepciu monitoringu životného prostredia a Koncepciu IS ŽP SR). Čiastkový monitorovací systém Lesy (ČMS Lesy) je jedným z celkove desiatich ČMS (z toho tri sú v kompetencii MPRV SR). Vzniku ČMS Lesy však predchádzal vznik monitoringu lesov na Slovensku ako súčasti paneurópskeho programu. V súvislosti s konvenciou o diaľkovom cezhraničnom znečistení ovzdušia (CLRTAP) z roku 1985 vznikol program ICP Forests (International Co-operative Programme on Monitoring and Assessment of Air Pollution Effect on Forests), zameraný najmä na hodnotenie vplyvov znečisteného ovzdušia na lesy. Program monitoringu lesov v Európe i samotný monitoring lesov na Slovensku prešiel viacerými zmenami. Z hľadiska rozsahu a zamerania monitorovacích aktivít bolo najvýznamnejšou zmenou rozšírenie pôvodného programu monitoringu lesov v pravidelnej sieti o detailný intenzívny monitoring lesných ekosystémov na vybratých plochách. Na programe monitoringu lesov v súčasnosti participuje 41 krajín, keďže popri európskych krajinách sú na program viazané určitým spôsobom aj USA a Kanada. Európske výsledky sú spracovávané z údajov z viac než 6000 trvalých monitorovacích plôch (TMP) európskej siete veľkoplošného monitoringu (I. úroveň monitoringu) a vyše 600 TMP intenzívneho monitoringu (II. úroveň monitoringu). Dôležitou prednosťou národnej siete monitoringu lesov je teda metodické napojenie na unikátny rozsiahly a multifunkčný systém monitorovacích plôch v Európe. Prednosťou monitoringu stavu lesov v Európe je existencia veľkých súborov informácií z celej Európy a dlhodobých časových radov, ale najmä harmonizácia typov prieskumov, monitorovaných veličín a metód ich stanovenia.

8

2. PROBLEMATIKA A METODICKÉ RÁMCE

2.1 VÝCHODISKÁ, ZLOŽKY A VÝVOJ SYSTÉMU MONITORINGU LESOV V EURÓPE A NA SLOVENSKU

Program monitoringu lesov na Slovensku (vzhľadom na svoje pôvodné ciele nazývaný aj monitoring zdravotného stavu lesov) sa vyvíjal od svojich začiatkov ako súčasť monitorovacieho programu ICP Forests. Kým v niektorých krajinách sa v programe monitoringu zdravotného stavu lesa nadväzovalo na skúsenosti (prípadne aj existujúcu sieť plôch) národných inventarizácií lesov, na Slovensku bol v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia tento typ výberového zisťovania nový a až o takmer dve desačročia neskôr sa zaviedol nový systém inventarizácie lesov. Národná inventarizácia lesov, hoci je postavená na špičkových technológiách merania a záznamu údajov, rozsiahlom výberovom súbore plôch a zahrnutí aj mnohých environmentálne indikátorov, má iné ciele a zameranie. Program ICP Forests (International Co-operative Programme on the Assessment and Monitoring of Air Pollution Effects on Forests - Medzinárodný kooperatívny program hodnotenia a monitorovania vplyvu znečistenia ovzdušia na lesy) vznikol v súvislosti s prijatím Konvencie UN/ECE o diaľkovom cezhraničnom prenose znečisteného ovzdušia (Convention on Long-range Transboundary Air Pollution - CLRTAP). Prijaté bolo rozhodnutie o jeho vzniku ako jedného z viacerých programov (ICP Vegetation, ICP Materials, ICP Modelling and Mapping, ICP Integrated Monitoring). Samotný program reálne odštartoval Nariadením č. 3528/86 (Council Regulation No 3528/86 of 17 November 1986 on the protection of the Community's forests against atmospheric pollution, OJ L326). Tým sa založil systematický monitoring v pravidelnej sieti (veľkoplošný extenzívny monitoring). V roku 1994 sa program rozšíril Nariadením č. 1091/94 o začiatku programu intenzívneho monitoringu a podrobnostiach pre založenie plôch a hodnotenie stavu koruny, pôd, asimilačných orgánov a depozície (Commission Regulation No. 1091/94 (EC) of 29 April 1994 laying down certain detailed rules for the implementation of Council Regulation (EEC) No 3528/86 on the protection of the Community's forests against atmospheric pollution, OJ L 125). V rokoch 2003-2006 bolo legislatívnym rámcom pre monitoring lesov v Európe Nariadenie (EC) č. 2152/2003 Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 týkajúce sa monitoringu lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve („Regulation (EC) No 2152/2003 of the European Parliament and the Council of 17 November 2003 concerning monitoring of forests and environmental interactions in the Community (Forest Focus))“. Program ICP Forests mal dva hlavné ciele:

• poskytovať periodický prehľad o priestorových rozdieloch a časových zmenách stavu lesa vo vzťahu k antropogénnym a prírodným stresovým faktorom (zvlášť vo vzťahu k znečisteniu ovzdušia) prostredníctvom reprezentatívneho monitoringu v systematickej sieti monitorovacích plôch;

• prispieť k lepšiemu pochopeniu vzťahov medzi stavom lesných ekosystémov a stresovými faktormi, hlavne znečistením ovzdušia, prostredníctvom intenzívneho monitoringu na vybraných trvalých výskumných plochách.

Program monitoringu, ktorého základom je ICP Forests, sa postupne vyvinul do rozsiahleho unikátneho systému biomonitoringu, ktorý poskytuje informácie o lesoch v širších environmentálnych súvislostiach vrátane problematiky vplyvu klimatickej zmeny na lesy a biologickej diverzity lesov. Národný systém monitoringu lesov (Čiastkový monitorovací systémy Lesy), rovnako ako európsky monitorovací systém, má dve základné zložky:

- monitoring I. úrovne – veľkoplošný extenzívny monitoring - monitoring II. úrovne – intenzívny monitoring

V súlade s Manuálom ICP Forests a projektom Čiastkového monitorovacieho systému Lesy sa na plochách I. úrovne každoročne uskutočňuje inventarizácia stavu korún (defoliácie, zmeny sfarbenia) a poškodenia stromov. Okrem toho sa tu realizovali jednorázovo alebo opakovane ďalšie rozsiahle

9

zisťovania (klasifikácia a vlastnosti pôd, indikátory biodiverzity – v rámci projektu BioSoil). Na plochách II. úrovne monitoringu sa vykonávajú nasledovné prieskumy:

• inventarizácia stavu korún (defoliácie, zmeny sfarbenia) a poškodenia stromov • odbery a analýzy vzoriek listov a ihličia (minimálne každé dva roky), • merania prírastkových zmien, • merania kvantity a kvality atmosférickej depozície. • Hodnotenie pôd a merania pôdneho roztoku, • meteorologické merania, • hodnotenie vegetácie, • meranie a hodnotenie kvality ovzdušia, • hodnotenie viditeľného poškodenia ozónom, • fenologické hodnotenia, • kvantitatívna a kvalitatívna analýza opadu drevín, • hodnotenie vodnej bilancie.

Niektoré z prieskumov sa realizujú na všetkých plochách, iné iba na menšom počte plôch. Plochy monitorovacej siete I. úrovne bola založená v rokoch 1987 a 1988 na celom území Slovenskej republiky dvojstupňovým výberom (TMP - strom). Trvalé monitorovacie plochy (TMP) sú v rámci siete založené rovnomerne systematicky v rozstupe 16x16 km (obr. 2.1), je ich spolu 112. TMP majú tvar štvorca so stranami 50x50 m. Plochy v rámci jednotky priestorového rozdelenia lesa, do ktorej padli, sú vybrané tak, aby reprezentovali homogénnu časť lesa, a aby boli od okraja porastu vzdialené minimálne na vzdialenosť strednej výšky hlavnej dreviny. Medzi TMP sa nenachádzali porasty v štádiu mladín, v súčasnosti sú však už na niektorých plochách následné mladé porasty po vyťažení pôvodných porastov. Plochy druhej úrovne sa zakladali postupne od roku 1995 (výnimkou je plocha Poľana – Hukavský grúň, ktorá existovala už od roku 1991 a až následne sa zahrnula do programu). Tieto plochy boli vybrané tak, aby zahrnuli typické lesné ekosystémy Slovenska z hľadiska stanovišťa a drevinového zloženia. V súčasnosti existujúce plochy sú lokalizované v nadmorských výškach od 225 m do 1250 m, z hľadiska drevinového zloženia sú zastúpené porasty s dubom cerovým, dubom zimným, bukom lesným, smrekom obyčajným a jedna plocha so zmiešaným smrekovo-jedľovo-bukovým porastom s prímesou cenných listnáčov (javor, jaseň).

Obr. 2.1 Mapa trvalých monitorovacích plôch I. a II. úrovne

10

Od svojho vzniku je program ICP Forests, koordinovaný pracoviskom na Ústave svetového lesníctva v Hamburgu (v súčasnosti je súčasťou TI - von Thünen-Institut), základom monitoringu lesov v Európe z hľadiska odborného riadenia, metodík a spracovania dát. Implementácia monitoringu v krajinách Európy prebiehala v rôznych schémach za súčinnosti EK a národných inštitúcií. Po skončení platnosti pôvodných nariadení o monitoringu lesov a pristúpení Slovenska k EÚ sa na Slovensku monitoring lesov realizoval a spolufinancoval zo strany EK na základe nariadenia Forest Focus a v rokoch 2009-2011 ako súčasť projektu FutMon v rámci schémy LIFE+. Od druhého polroka 2011 však neexistuje mechanizmus, ktorý by umožňoval spolufinacovanie realizáciu európskeho systému monitoringu lesov zo strany EK, keďže následne pripravené a podané projekty s týmto zámerom v ďalších výzvach LIFE+ neboli úspešné. Projekt FutMon („Ďalší rozvoj a implementácia systému monitorovania lesov na úrovni EÚ“), bol impulzom pre rozšírenie zisťovaní a výraznejšiu syntézu poznatkov na európskej úrovni). Na realizácii projektu FutMon sa podieľalo spolu 38 partnerov (príslušné pracoviská v jednotlivých krajinách EÚ, pre niektoré krajiny pracoviská v jednotlivých spolkových krajinách, resp. regiónoch). Ciele projektu a riešenie projektu FutMon samozrejme tesne nadväzovali na predchádzajúce monitorovacie aktivity a programy monitoringu lesa. Projekt bol členený na jednotlivé akcie, resp. skupiny akcií. Išlo o akcie M (manažment projektu koordinátorom, manažment na národnej úrovni, validácia a archivácia údajov, príprava technických a odpočtových správ, propagácia informácií), akcie C (koordinácia jednotlivých prieskumov a akcií a zabezpečovanie kontroly kvality), akcie A (vedecká analýza a vyhodnotenie údajov), akcie L (veľkoplošný extenzívny monitoring – „large-scale monitoring“), akcie IM (intenzívny monitoring – „intensive monitoring“) a akcie D (demonštračné akcie – „demonstration actions“). Z hľadiska hlavných cieľov projektu a dlhodobej stratégie monitoringu lesov boli podstatné najmä tie skupiny akcií, ktoré znamenali tematické rozšírenie zisťovaní a ich metodické overenie na vybratých plochách intenzívneho monitoringu. D1 Vitalita a adaptácia stromov Hlavným cieľom tejto demonštračnej akcie bolo vyvinúť nové integrované kľúčové indikátory vitality stromov a poskytnúť tak nástroj pre monitoring vitality stromov na plochách európskeho monitoringu. Navrhuje sa integrovaný koncept indikátorov životnosti stromov (prežívanie), ich funkčnosti (rast, regenerácia) a odolnosti voči stresu (adaptabilita). Realizácia akcie D1 vychádzala z existujúcich prieskumov a zisťovaní na plochách II. úrovne: hodnotenia defoliácie a diskolorácie korún a prejavov poškodenia stromov, merania a hodnotenia rastových procesov, opadu a fenológie (vizuálne hodnotenie). K novým zložkám patrilo využitie fotografických záznamov, resp. záznamov kamery pre hodnotenie fenológie a meranie indexu listovej plochy (LAI – leaf area index). D2 Kolobeh živín a kritické záťaže Hlavným cieľom tejto demonštračnej akcie bol rozvoj a zdokonalenie metód monitorovania v oblasti kolobehu živín a kritických záťaží. Kolobeh živín v lesoch, zahrňujúci najmä depozičné vstupy, príjem stromami a iným rastlinami, výstup z vegetácie vo forme opadu a vylúhovania (leaching) a procesy v pôde (zvetrávanie, výmena iónov, vylúhovanie) sú jedným z kľúčových procesov vo fungovaní ekosystémov. Kapacita ekosystémov odolať neprirodzeným vstupom živín a kyslej depozície je obmedzená a závisí od množstva faktorov. Z tohto hľadiska je akceptovaným prístupom pre hodnotenie rizika koncept kritických záťaží, ktorý umožňuje odhadovať účinky acidifikácie a eutrofizácie v daných stanovištných a porastových podmienkach. Cieľom bolo v rámci riešenia akcie získať z rôznych častí Európy relevantné informácie potrebné pre aplikácie konceptu kritických záťaží na veľké územia. Realizácia akcie D2 vychádzala z existujúcich prieskumov a zisťovaní na plochách II. úrovne: hodnotenia depozícií, pôdneho roztoku, opadu a detailnejších listových analýz. Novým prvkom bola bilancia živín v prízemnej vegetácii. D3 Vodná bilancia Hlavným cieľom bol rozvoj a implementácia modelov vodnej bilancie na vybratých plochách intenzívneho monitoringu. Voda v pôde je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich vitalitu stromov a stav lesa. Určenie vodnej bilancie je veľmi významné vo vzťahu k fyziologickým procesom ako je príjem živín, rast či reakcia na biotické stresové faktory. Prístupnosť vody pre lesné dreviny a indikátory stresu suchom sú zároveň vysvetľujúcimi premennými pre rôzne odozvy drevín na sucho

11

(rast, stav korún, ochorenia). V rámci akcie sa preto testovala realizovateľnosť merania pôdnej vlhkosti. Na základe meraní sa otestovali rôzne modely vodnej bilancie a možnosť ich aplikácie v širšom rozsahu (napr. na plochy I. úrovne). Realizácia akcie D3 bola postavená na nových zisťovaniach intenzívneho monitoringu: meranie objemu vody v pôde (TDR merania), stanovenie retenčných funkcie (pF krivky), porastové zrážky, pôdna teplota a index listovej plochy (LAI). Vzhľadom na to, že pre plnú funkčnosť vybudovaného systému monitoringu sa predpokladá kontinuita zisťovaní a podpory, predpokladalo sa po fáze rozvoja monitoringu počas projektu FutMon pokračovanie koordinovaného monitoringu v lesov v Európe v ďalších projektoch. V rámci nástroja pre životné prostredie LIFE+ sa preto pripravili pod vedením koordinujúceho pracoviska v Hamburgu ďalšie návrhy projektov, a to projekt „Forests in the European Union - Provision of politically relevant information (ForEU)“ pre výzvu v roku 2010 a „Environmental Forest Monitoring in Europe (EnForMon)“ pre výzvu v roku 2011. Tieto projekty však neboli úspešné, zrejme aj z dôvodu administratívnej náročnosti priebežnej kontroly financovania, riešenia a výstupov projektu. Pre výzvu v roku 2012 sa napriek tomu pripravil ďalší návrh projektu, ktorý by využíval existujúcu sieť TMP a umožnil rozvoj niektorých aktivít doterajšieho monitoringu lesov. Tento návrh bol zameraný najmä na tému biodiverzity a vitality lesov. V súčasnosti sa teda monitoring lesov realizuje iba s využitím národných zdrojov. Z pôvodne existujúcich plôch sa niektoré neprevádzkujú – jedna bola dočasne súčasťou účelového monitoringu pri Gabčíkove, na ďalších bol lesný porast vyťažený, a to v prípade plochy 202 (Turová) pri plánovanej ťažbe, pričom od roku 1997 sa monitoring realizuje na ploche 206, v prípade plochy 209 – Grónik bol lesný porast doťažený po silnom napadnutí podkôrnym hmyzom a v súčasnosti sa monitoring realizuje v obmedzenom rozsahu na ploche 210. V dôsledku výrazného poklesu zdrojov na realizáciu sa postupne dostávajú niektoré zisťovania a monitorovacie plochy do útlmového režimu, resp. nerealizujú sa na nich kontinuálne zisťovania. 2.2 PREHĽAD SLEDOVANÝCH VELI ČÍN A UKAZOVATE ĽOV

Prehľad monitorovacích aktivít a cyklus ich opakovania pre extenzívnu aj intenzívnu úroveň monitoringu, tak ako bol pôvodne navrhnutý, je uvedený v tabuľke 2.1. V tabuľke 2.2 je uvedený prehľad zložiek monitoringu I. a II. úrovne, prehľad meraných veličín a rámcovo aj metód ich stanovenia. V niektorých prípadoch sa periodicita menila, resp. predpokladaná periodicita sa na európskej úrovni neuskutočnila, čo bol najmä prípad monitoringu pôd, ktorého opakované hodnotenie sa v rozšírenom rozsahu realizovalo až v rokoch 2006-2007 ako súčasť projektu BioSoil. Taktiež rozsah parametrov a metódy stanovenia sa čiastočne menili. V tabuľke nie sú kompletne zahrnuté niektoré veličiny, ktorých zisťovanie sa v ostatnom čase iba testovalo v nových demonštračných akciách projektu FutMon na vybratých plochách. Tab. 2.1 Prehľad hlavných monitorovacích aktivít a cyklus ich opakovania Monitorovacie aktivityMonitorovacie aktivityMonitorovacie aktivityMonitorovacie aktivity Úroveň IÚroveň IÚroveň IÚroveň I Úroveň IIÚroveň IIÚroveň IIÚroveň II

Stav koruny, stav stromu každoročne každoročne všetky plochy Listové analýzy každé 2 roky všetky plochy

Pôdne analýzy 1993, 2006-2007 pri založení plochy spolu s úrovňou I

všetky plochy

Analýzy pôdnych roztokov priebežne vybrané plochy Prírastok každoročne každoročne všetky plochy Prízemná vegetácia každých 5 rokov vybrané plochy Atmosférická depozícia priebežne všetky plochy Kvalita ovzdušia priebežne vybrané plochy Meteorologické pomery priebežne vybrané plochy Fenológia priebežne vybrané plochy DPZ podľa potreby podľa potreby

12

Tab. 2.2 Prehľad meraných veličín, meracích metód a frekvencií meraní na TMP

Názov meranejNázov meranejNázov meranejNázov meranej

veličinyveličinyveličinyveličiny IdentifiIdentifiIdentifiIdentifi----

kátor veličkátor veličkátor veličkátor veličiiiinynynyny Meracia metódaMeracia metódaMeracia metódaMeracia metóda

Frekvencia Frekvencia Frekvencia Frekvencia

mermermermeraaaania nia nia nia LokalizáciaLokalizáciaLokalizáciaLokalizácia

VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA TMPVŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA TMPVŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA TMPVŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA TMP porastovo taxačné veličiny, prírodné a stanovištné pomery

výpis z popis porastov LHP

pri obnove LHP

112 TMP I., 9 TMP II.

STAV KORUNYSTAV KORUNYSTAV KORUNYSTAV KORUNY strata asimilačných orgánov (defoliácia)

sao vizuálne podľa atlasu Sanasilva ročne 112 TMP I., 9 TMP II.

sfarbenie asimilačných orgánov

zao vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II.

plodivosť A,B,C Vizuálne

(žiadna, slabá, stredná, silná) ročne


zatienenie koruny shad vizuálne 1x za 5 rokov 112 TMP I., 9 TMP II. viditeľnosť koruny visib vizuálne 1x za 5 rokov 112 TMP I., 9 TMP II.

PRÍRASTOKPRÍRASTOKPRÍRASTOKPRÍRASTOK obvod kmeňa vo výške 1,3m

O1,3 kovovým meračským pásmom ročne 112 TMP I., 9 TMP II.

výška stromu h výškomerom SUUNTO, VERTEX 1x za 5 rokov 112 TMP I., 9 TMP II.

POŠKODENIE STROMUPOŠKODENIE STROMUPOŠKODENIE STROMUPOŠKODENIE STROMU špecifikácia poškodenej častišpecifikácia poškodenej častišpecifikácia poškodenej častišpecifikácia poškodenej časti

kódkódkódkód

tohtoročné ihličie 11 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. staršie ročníky ihličia 12 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. ihličie všetkých ročníkov

13 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II.

listy 14 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. tohtoročné výhonky 21 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. konáriky Ø < 2 cm 22 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. vetvy Ø 2-< 10 cm 23 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. vetvy Ø ≥ 10 cm 24 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. vetvy rôznych veľkostí 25 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. vrcholový výhonok 26 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. púčiky 27 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. hlavný kmeň alebo kmeň s korunou


kmeň medzi koreňovými nábehmi a korunou


koreňové nábehy a peň (=< 25 cm)


celý kmeň 34 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. mŕtvy strom 04 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. strom bez symptómov poškodenia


bez hodnotenia 09 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II.

symptómy pošsymptómy pošsymptómy pošsymptómy poškodeniakodeniakodeniakodenia chýbajúce listy/ihličie 01 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. svetlozelené alebo žlté sfarbenie listov/ihlíc


červené až hnedé sfarbenie listov/ihlíc


bronzové sfarbenie listov/ihlíc


iné farby listov/ihlíc 05 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. malé listy (mikrofília) 06 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. iná abnormálna veľkosť listov/ihličia


deformácie listov/ihličia 08 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. iné symptómy na listoch/ihličí


znaky hmyzu na listoch/ihličí


znaky húb na listoch/ihličí


iné znaky na listoch/ihličí


chýbajúce vetvy 01 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. zlomené vetvy 13 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. mŕtve vetvy 14 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. odrezané vetvy 15 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II.

13






nekrózy na vetvách 16 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. rany na vetvách 17 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. smolotok (ihličnany) na vetvách


miazgotok (listnáče) na vetvách


hniloba vetiev 20 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. deformácie vetiev 08 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. iné symptómy na vetvách


znaky hmyzu na vetvách


znaky húb na vetvách 11 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. iné znaky na vetvách 12 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. rany na kmeni a koreňových nábehoch


smolotok na kmeni 18 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. miazgotok na kmeni 19 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. hniloba kmeňa 20 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. deformácie kmeňa 08 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. naklonenie kmeňa 21 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. vývrat (s koreňmi) 22 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. zlomený kmeň 13 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. nekrózy na kmeni 16 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. iné symptómy na kmeni 09 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. znaky hmyzu na kmeni 10 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. znaky húb na kmeni 11 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. iné znaky na kmeni 12 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II.

skupina príčin poškodeniaskupina príčin poškodeniaskupina príčin poškodeniaskupina príčin poškodenia zver a pastva 100 Vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. hmyz 200 Vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. huby 300 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. abiotické činitele 400 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. priama činnosť človeka 500 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. oheň 600 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. atmosférické znečistenie


iné faktory 800 vizuálne ročne 112 TMP I., 9 TMP II. pozorované ale neidentifikované poškodenie


LISTOVÉLISTOVÉLISTOVÉLISTOVÉ ANALÝZY ANALÝZY ANALÝZY ANALÝZY obsah dusíka N NCS – analyzátor GC –TCD 900°C 112 TMP I., 8 TMP II. obsah síry S NCS – analyzátor GC –TCD 900°C 112 TMP I., 8 TMP II. obsah fosforu P mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 112 TMP I., 8 TMP II. obsah vápnika Ca mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 112 TMP I., 8 TMP II. obsah horčíka Mg mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 112 TMP I., 8 TMP II. obsah draslíka K mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 112 TMP I., 8 TMP II. obsah sodíka Na mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 112 TMP I., 8 TMP II. obsah zinku Zn mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 112 TMP I., 8 TMP II. obsah mangánu Mn mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 112 TMP I., 8 TMP II. obsah železa Fe mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 112 TMP I., 8 TMP II. obsah medi Cu mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 F AAS

1x za 2 roky na TMP II., v rokoch

1990 a 2001 na TMP I.


PÔDNE ANALÝZYPÔDNE ANALÝZYPÔDNE ANALÝZYPÔDNE ANALÝZY pH (CaCl2) pH Elektrometricky 112 TMP I., 9 TMP II. organický uhlík Cox NCS – analyzátor GC –TCD 900°C 112 TMP I., 9 TMP II. celkový dusík Ntotal NCS – analyzátor GC –TCD 900°C 112 TMP I., 9 TMP II. celková síra Stotal NCS – analyzátor GC –TCD 900°C 112 TMP I., 9 TMP II. celkový fosfor PAR digerát v lúčavke kráľovskej ICP-OES 112 TMP I., 9 TMP II. celkový draslík KAR digerát v lúčavke kráľovskej, ICP-OES 112 TMP I., 9 TMP II. celkový vápnik CaAR digerát v lúčavke kráľovskej, ICP-OES 112 TMP I., 9 TMP II. celkový horčík MgAR digerát v lúčavke kráľovskej, ICP-OES 112 TMP I., 9 TMP II. hmotnosť pokryvného humusu

DW gravimetricky 112 TMP I., 9 TMP II.

ekvival. karbonátov - ak pH(CaCl2)>6

Ekv. CaCO3 volumetricky 112 TMP I., 9 TMP II.

celkový hliník AlAR digerát v lúčavke kráľovskej, ICP-OES 112 TMP I., 9 TMP II. celkové železo FeAR digerát v lúčavke kráľovskej, ICP-OES 112 TMP I., 9TMP II. celkový mangán MnAR digerát v lúčavke kráľovskej, ICP-OES 112 TMP I., 9 TMP II. celkový zinok ZnAR digerát v lúčavke kráľovskej, ICP-OES 112 TMP I., 9 TMP II. celková meď CuAR digerát v lúčavke kráľovskej, ICP-OES

plánovaná frekvencia

bola 5 rokov, aktuálny

odber a hodnotenie sa vykonalo

v rokoch 2006-2007

v rámci projektu BioSoil


14






celkové olovo PbAR digerát v lúčavke kráľovskej, FAAS 112 TMP I., 9 TMP II. celkové kadmium CdAR digerát v lúčavke kráľovskej, FAAS 112 TMP I., 9 TMP II. výmenná kyslosť EA výluh v BaCl2, titračne 112 TMP I., 9 TMP II. výmenný vodík H+ výluh v BaCl2, titračne 112 TMP I., 9 TMP II. výmenný hliník Al3+ výluh v BaCl2 , ICP-OES 112 TMP I., 9 TMP II. výmenný mangán Mn2+ výluh v BaCl2 , ICP-OES 112 TMP I., 9 TMP II. výmenné železo Fe2+ výluh v BaCl2 , ICP-OES 112 TMP I., 9 TMP II. výmenný vápnik Ca2+ výluh v BaCl2 , ICP-OES 112 TMP I., 9 TMP II. výmenný horčík Mg2+ výluh v BaCl2 , ICP-OES 112 TMP I., 9 TMP II. výmenný draslík K+ výluh v BaCl2 , FAAS 112 TMP I., 9 TMP II. výmenný sodík Na+ výluh v BaCl2 , FAAS 112 TMP I., 9 TMP II. stupeň nasýt. bázami BS výpočtom


DEPOZÍCIA DEPOZÍCIA DEPOZÍCIA DEPOZÍCIA ---- MOKRÁ, ZMIEŠANÁ, PODKORUNOVÁ, STOK PO KMENI MOKRÁ, ZMIEŠANÁ, PODKORUNOVÁ, STOK PO KMENI MOKRÁ, ZMIEŠANÁ, PODKORUNOVÁ, STOK PO KMENI MOKRÁ, ZMIEŠANÁ, PODKORUNOVÁ, STOK PO KMENI aktívna reakcia pH elektrometricky 1x za mesiac 9 TMP II. alkalinita (pH > 5) titračne 1x za mesiac 9 TMP II. elektrická vodivosť EC eletrometricky 1x za mesiac 9 TMP II. amoniak NH4+ spektrofotometricky- indofenol 1x za mesiac 9 TMP II. sírany SO42- IC - supresor 1x za mesiac 9 TMP II. dusičnany NO3- IC - supresor 1x za mesiac 9 TMP II. celkový dusík Ntotal N – analyzátor 1x za mesiac 9 TMP II. chloridy Cl- IC - supresor 1x za mesiac 9 TMP II. vápnik Ca2+ ICP-OES 1x za mesiac 9 TMP II. horčík Mg2+ ICP-OES 1x za mesiac 9 TMP II. draslík K+ ICP-OES 1x za mesiac 9 TMP II. sodík Na+ ICP-OES 1x za mesiac 9 TMP II. železo Fe2+ ICP-OES 1x za mesiac 9 TMP II. mangán Mn2+ ICP-OES 1x za mesiac 9 TMP II. hliník Al ICP-OES 1x za mesiac 9 TMP II. zinok Zn ICP-OES 1x za mesiac 9 TMP II. meď Cu FAAS 1x za mesiac 9 TMP II. olovo Pb AAS-ETA 1x za mesiac 9 TMP II. kadmium Cd AAS-ETA 1x za mesiac 9 TMP II. ortuť Hg AAS-AMA 1x za mesiac 9 TMP II.

PPPPÔÔÔÔDNYDNYDNYDNY ROZTOKROZTOKROZTOKROZTOK aktívna reakcia pH elektrometricky 1x za mesiac 4 TMP II. alkalinita (pH > 5) titračne 1x za mesiac 4 TMP II. elektrická vodivosť EC eletrometricky 1x za mesiac 4 TMP II. amoniak NH4+ spektrofotometricky- indofenol 1x za mesiac 4 TMP II. sírany SO42- IC - supresor 1x za mesiac 4 TMP II. dusičnany NO3- IC - supresor 1x za mesiac 4 TMP II. celkový dusík Ntotal TOC - VCPF - analyzátor 1x za mesiac 4 TMP II. chloridy Cl- IC - supresor 1x za mesiac 4 TMP II. vápnik Ca2+ ICP-OES 1x za mesiac 4 TMP II. horčík Mg2+ ICP-OES 1x za mesiac 4 TMP II. draslík K+ ICP-OES 1x za mesiac 4 TMP II. sodík Na+ ICP-OES 1x za mesiac 4 TMP II. železo Fe2+ ICP-OES 1x za mesiac 4 TMP II. mangán Mn2+ ICP-OES 1x za mesiac 4 TMP II. hliník Al ICP-OES 1x za mesiac 4 TMP II. zinok Zn ICP-OES 1x za mesiac 4 TMP II. meď Cu ICP-OES 1x za mesiac 4 TMP II. olovo Pb AAS-ETA 1x za mesiac 4 TMP II. kadmium Cd AAS-ETA 1x za mesiac 4 TMP II. ortuť Hg AAS-AMA

1x za mesiac 4 TMP II.

VLHKOSTNÝ REŽIM PVLHKOSTNÝ REŽIM PVLHKOSTNÝ REŽIM PVLHKOSTNÝ REŽIM PÔÔÔÔDDDD

hmotnostné % vlhkosti m % gravimetricky 1x za 2 týždne

v zime mesačne

1 TMP II.

objemové % vlhkosti V % gravimetricky 1x za 2 týždne

v zime mesačne

1 TMP II.

PRÍZEMNÁ VEGETÁCIAPRÍZEMNÁ VEGETÁCIAPRÍZEMNÁ VEGETÁCIAPRÍZEMNÁ VEGETÁCIA

výskyt a pokryvnosť druhu

okulárny odhad v % v kombinácii s Braun-Blanquetovou stupnicou zjemnenou

Zlatníkom

1x za 5 rokov (na jar

a v lete) 9 TMP II.

hustota druhu D sčítavacia metóda na plôškach 1x1 m 3x v roku 4 TMP II. vzrast druhu h 1x ročne 4 TMP II. nadzemná biomasa podrastu

mbp kombinácia sčítavacej metódy s vážením 1x ročne 4 TMP II.

15






FENOLOGICKÉ POZOROVANIAFENOLOGICKÉ POZOROVANIAFENOLOGICKÉ POZOROVANIAFENOLOGICKÉ POZOROVANIA

fenologická fáza vizuálne hodnotenie 1x za 1 – 2

týždne 4 TMP II.

POPOPOPOŠKODENIE OZÓNOMŠKODENIE OZÓNOMŠKODENIE OZÓNOMŠKODENIE OZÓNOM stupeň poškodenia Vizuálne 1x do roka 8 TMP II.

MERANIE OPADUMERANIE OPADUMERANIE OPADUMERANIE OPADU opad kvantita – gravimetricky 4 TMP II. obsah dusíka N NCS – analyzátor GC –TCD 900°C 4 TMP II. obsah síry S NCS – analyzátor GC –TCD 900°C 4 TMP II. obsah fosforu P mikrovlný rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 4 TMP II. obsah vápnika Ca mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 4 TMP II. obsah horčíka Mg mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 4 TMP II. obsah draslíka K mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 4 TMP II. obsah sodíka Na mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 4 TMP II. obsah zinku Zn mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 4 TMP II. obsah mangánu Mn mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 4 TMP II. obsah železa Fe mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 ICP-OES 4 TMP II. obsah medi Cu mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 FAAS 4 TMP II. obsah olova Pb mikrovlnný. rozklad v HNO3, H2O2 AAS-ETA

I – VIII, XI - XII mesačne

IX – X 1x za 2 týždne

KVALITA OVZDUŠIAKVALITA OVZDUŠIAKVALITA OVZDUŠIAKVALITA OVZDUŠIA prízemný ozón O3 ozónový analyzátor priebežne 1 TMP II.

prízemný ozón O3 pasívne metódy vegetačná

sezóna 8 TMP II.

oxid siričitý SO2 pasívne metódy vegetačná

sezóna 2 TMP II.

oxid dusičitý NO2 pasívne metódy vegetačná

sezóna 2 TMP II.

amoniak NH3 pasívne metódy vegetačná

sezóna 8 TMP II.

ICP-OES - atómová emisná spektrometria s indukčne viazanou plazmou, FAAS - atómová absorbčná spektrometria, plameňovou technikou AAS-ETA - atómová absorbčná spektrometria s elektrotermickou atomizáciou, AAS-AMA - jednoúčelový AAS analyzátor na stanovenie ortuti IC - kvapalinová iónová chromatografia NCS - analyzátor na stanovenie N, C a S TOC - VCPF- analyzátor celkového dusíka a rozpustného uhlíka

16

3. VÝSLEDKY

3.1 EXTENZÍVNY MONITORING

3.1.1 Stav koruny

V roku 2012 sa hodnotenie zdravotného stavu lesných drevín uskutočnilo v dňoch 16. 7. – 10. 8. na 108 TMP. Hodnotenia sa zúčastnili 3 trojčlenné pracovné skupiny. Na plochách E13, G11, O5 a P3 sa hodnotenie nevykonalo, keďže tam v súčasnosti nie je hodnotiteľný lesný porast v dôsledku plánovanej alebo náhodnej – kalamitnej ťažby. Celkový počet živých hodnotených stromov bol 4787, do vyhodnotenia zdravotného stavu bolo zahrnutých 3898 stromov sociálneho postavenia 1 a 2 podľa Krafta. Z hľadiska dlhodobej kontinuity a významnosti hodnotenia je základným prvkom hodnotenie drevín, najmä stavu korún stromov. V rámci každoročného hodnotenia drevinovej zložky sa hodnotia všetky označené stromy (aj stromy vrastavé a podúrovňové). Do spracovania údajov (hodnotenie defoliácie, zmien sfarbenia, prírastku) sú v tejto správe zahrnuté len stromy nadúrovňové a úrovňové (stromy biosociologické postavenia 1 a 2 podľa Krafta). Na každej drevine sme v roku 2012 hodnotili nasledovné parametre: • biosociologické postavenie (1– 5) podľa Krafta, • strata a sfarbenie asimilačných orgánov, • plodivosť, • hrúbkový prírastok, • poškodenie stromu podľa novej metodiky ICP Forests, • viditeľnosť koruny, • zatienenie koruny. Strata asimilačných orgánov (SAO) sa hodnotí okulárnym odhadom v percentách so zaokrúhlením na 5 %. Na základe SAO sú jednotlivé stromy zatrieďované do stupňov defoliácie podľa nasledovnej tabuľky.

Tab. 3.1 Stupne defoliácie

Stupeň defoliácieStupeň defoliácieStupeň defoliácieStupeň defoliácie SAO %SAO %SAO %SAO % Slovný popis st. defoliácieSlovný popis st. defoliácieSlovný popis st. defoliácieSlovný popis st. defoliácie

0 0 – 10 bez defoliácie

1 11 – 25 slabo defoliované

2 26 – 60 stredne defoliované

3 61 – 99 silne defoliované

4 100 odumierajúce a mŕtve

Pri sfarbení asimilačných orgánov sa v percentách odhaduje podiel listov (ihlíc) so zmeneným sfarbením s presnosťou na 5 %. Na základe toho sú jednotlivé stromy zatrieďované do stupňov podľa nasledovnej tabuľky:

Tab. 3.2 Stupne sfarbenia

Stupeň sfarbeniaStupeň sfarbeniaStupeň sfarbeniaStupeň sfarbenia Plošný výskyt zmien sfarbeniaPlošný výskyt zmien sfarbeniaPlošný výskyt zmien sfarbeniaPlošný výskyt zmien sfarbenia Slovný popis stupňa sfarbeniaSlovný popis stupňa sfarbeniaSlovný popis stupňa sfarbeniaSlovný popis stupňa sfarbenia

0 0 – 10 % bez zmeny sfarbenia

1 11 – 25 % slabá zmena sfarbenia

2 26 – 60 % stredná zmena sfarbenia

3 61 – 99 % silná zmena sfarbenia

4 100 % odumierajúce a mŕtve

Podľa medzinárodne platnej metodiky je výsledný stav stromov daný vzájomnou kombináciou stupňa defoliácie a stupňa sfarbenia, a to podľa nasledovnej tabuľky:

17

Tab. 3.3 Kombinácia sfarbenia a defoliácie

Stupeň sfarbeniaStupeň sfarbeniaStupeň sfarbeniaStupeň sfarbenia Stupeň defoliStupeň defoliStupeň defoliStupeň defoliácieácieácieácie

0000 1111 2222 3333

0 0 0 1 1

1 1 1 2 2

2 2 2 3 3

3 3 3 3 3

Obr. 3.1 Hrab s defoliáciou 5 % Obr. 3.2 Hrab s defoliáciou 60 %

Plodivosť sa hodnotí podľa stupnice so štyrmi triedami: žiadna, slabá, stredná, silná. Radiálny prírastok za obdobie medzi dvomi rokmi sa vypočíta z obvodov kmeňa v d1,.3. Poškodenie stromu jednotlivými faktormi sa od roku 2005 hodnotí vizuálne podľa novej metodiky ICP Forests, ktorá je podrobne popísaná na webovej stránke http://www.icp-forests.org/pdf/Chapt2_compl06.pdf. Zatienenie koruny sa hodnotí vizuálnym odhadom podľa stupnice v tab. 3.4. Viditeľnosť koruny sa hodnotí vizuálne stupnicou podľa tab. 3.5. Tab. 3.4 Zatienenie koruny

Stupeň zatieneniaStupeň zatieneniaStupeň zatieneniaStupeň zatienenia Slovný popis stupňa zatieneniaSlovný popis stupňa zatieneniaSlovný popis stupňa zatieneniaSlovný popis stupňa zatienenia

1 koruna významne ovplyvnená (zatienením alebo priamou interakciou) z jednej strany

2 koruna významne ovplyvnená (zatienením alebo priamou interakciou) z dvoch strán

3 koruna významne ovplyvnená (zatienením alebo priamou interakciou) z troch strán

4 koruna významne ovplyvnená (zatienením alebo priamou interakciou) zo štyroch strán

5 voľná koruna bez zatienenia

6 podúrovňový potlačený strom

Tab. 3.5 Viditeľnosť koruny

Stupeň viditeľnostiStupeň viditeľnostiStupeň viditeľnostiStupeň viditeľnosti Slovný popis stupňa viditeľnostiSlovný popis stupňa viditeľnostiSlovný popis stupňa viditeľnostiSlovný popis stupňa viditeľnosti

1 celá koruna je viditeľná

2 koruna je iba čiastočne viditeľná

3 koruna je viditeľná iba v obrysoch

4 koruna nie je viditeľná

18

Defoliácia

Defoliácia je základný vizuálne hodnotený symptóm a hlavný indikátor zdravotného stavu drevín. Je to parameter, v ktorom sa odrážajú vnútorné i vonkajšie vplyvy faktorov ovplyvňujúce život jedinca (genetické, klimatické a stanovištné vplyvy, vplyv znečistenia ovzdušia a iné). Výsledky uverejnené v správe sú uvádzané v medzinárodne stanovenej 5-triednej stupnici defoliácie, len v tab. 3.7 a obr. 3.3 sú uverejnené výsledky rozdelené do 10-percentných tried defoliácie, aby bolo možné podať podrobnejšiu informáciu o rozdelení početností hodnôt defoliácie.

0

5

10

15

20

25

30

35

40

%

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

10%-ná defoliačná trieda

Listnaté

Ihličnaté

Spolu

Obr. 3.3 Podiel stromov v jednotlivých defoliačných triedach

Tab. 3.6 a 3.7 a obr. 3.3 udávajú percentuálne zastúpenie drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie resp. v defoliačných triedach. Listnaté dreviny lepšie odolávajú nepriaznivým faktorom ako dreviny ihličnaté, čo súvisí okrem iného aj s rozdielnou dobou pretrvávania asimilačných orgánov. Kým listnaté dreviny obnovujú asimilačné orgány každoročne, u ihličnatých pretrvávajú niekoľko rokov, takže hodnotenú defoliáciu ovplyvňuje aj poškodenie, ku ktorému došlo pred niekoľkými rokmi. Hrab a buk boli v celom doterajšom priebehu monitoringu najmenej poškodzovanými drevinami na Slovensku. Najviac poškodenými drevinami (s najväčším podielom stromov v stupňoch 2 – 4) sú dlhodobo ihličnaté dreviny, predovšetkým jedľa a smrek. Zdravotný stav smreka a jedle sa nezlepšuje ani v klimaticky priaznivých rokoch. Oproti roku 2011 sa v tomto roku zvýšil podiel stromov v stupni defoliácie 2 – 4 u všetkých drevín spolu o 3,2 %. Podiel ihličnatých drevín so stupňom defoliácie 2 – 4 sa oproti predchádzajúcemu roku znížil o 3,1 %, podiel listnatých drevín v stupni defoliácie 2 – 4 sa zvýšil o 7,5 %. Na obr. 3.3 je znázornené rozdelenie stromov do defoliačných tried. Defoliačné triedy 1 – 3 (defoliácia 0 – 30 %) zahrňujú 78,1 % zo všetkých stromov. Podiel stromov s defoliáciou väčšou ako 50 % je 3,2 %. Tab. 3.6 Percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov drevín v stupňoch defoliácie

St. defoliácie St. defoliácie St. defoliácie St. defoliácie 0000 1111 2222 3333 4444 % defoliácie% defoliácie% defoliácie% defoliácie 0-10 % 11-25 % 26-60 % 61-99 % 100 %

1+2+3+41+2+3+41+2+3+41+2+3+4 2+3+42+3+42+3+42+3+4 SpoluSpoluSpoluSpolu

Buk 21,8 59,9 18,1 0,2 0,0 78,2 18,3 1301 Dub 2,1 38,9 57,7 1,3 0,0 97,9 59,0 524 Hrab 17,0 55,5 27,1 0,4 0,0 83,0 27,5 229 Ostatné listnaté 1,9 31,6 59,1 7,4 0,0 98,1 66,5 269 Listnaté spolu 14,6 51,5 32,6 1,3 0,0 85,4 33,9 2323 Smrek 7,2 50,0 41,9 0,6 0,3 92,8 42,8 971 Jedľa 9,4 43,9 44,9 1,8 0,0 90,6 46,7 171 Borovica 4,4 52,8 39,5 3,3 0,0 95,6 42,8 365 Smrekovec 4,4 47,1 45,6 2,9 0,0 95,6 48,5 68 Ihličnaté spolu 6,7 49,8 41,8 1,5 0,2 95,3 43,5 1575 Spolu 11,4 50,7 36,4 1,4 0,1 88,6 37,9 3898

19

Tab. 3.7 Percentuálne zastúpenie stromov v triedach defoliácie pre jednotlivé druhy drevín

Triedy defoliácieTriedy defoliácieTriedy defoliácieTriedy defoliácie DrevinaDrevinaDrevinaDrevina 0-10 % 11-20 % 21-30 % 31-40 % 41-50 % 51-60 % 61-70 % 71-80 % 81-90 % 91-100 % Spolu

Buk 21,8 42,5 28,9 5,6 0,8 0,2 0,0 0,2 0,0 0,0 1301 Dub 2,1 20,6 38,5 23,9 8,8 4,8 1,1 0,2 0,0 0,0 524 Hrab 17,0 38,1 32,3 11,4 0,4 0,4 0,4 0,0 0,0 0,0 229 Ost. list. 1,9 20,1 26,8 29,0 11,5 3,3 1,9 4,1 0,7 0,7 269 List. spolu 14,6 34,5 31,2 13,0 3,8 1,6 0,5 0,6 0,1 0,1 2323 Smrek 7,2 30,9 37,3 18,3 3,8 1,6 0,2 0,4 0,0 0,3 971 Jedľa 9,4 24,4 43,3 15,2 4,7 1,2 1,8 0,0 0,0 0,0 171 Borovica 4,4 31,4 39,5 15,6 3,6 2,2 1,1 1,4 0,5 0,3 365 Smrekovec 4,4 22,1 42,6 17,6 5,9 4,4 1,5 1,5 0,0 0,0 68 Ihl. spolu 6,7 30,0 38,7 17,3 3,9 1,8 0,6 0,6 0,1 0,3 1575 Spolu 11,4 32,5 34,2 14,8 3,9 1,7 0,6 0,6 0,1 0,2 3898

Rozdelenie počtu stromov do stupňov defoliácie na jednotlivých TMP pre dreviny buk, dub a smrek je na obr. 3.4 -3.6. Vybrané boli iba tie TMP, na ktorých je zastúpenie danej dreviny minimálne 70 %-né (vypočítané zo stromov sociologického postavenia 1 a 2).

Obr. 3.4 Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie na bukových TMP

Zmena sfarbenia

Zmena sfarbenia (diskolorácia) asimilačných orgánov je druhým základným okulárnym symptómom hodnotenia zdravotného stavu drevín. Podobne ako pri defoliácii sa v zmene sfarbenia asimilačných orgánov odrážajú sprostredkovane vplyvy rôznych faktorov (nedostatok živín, suché periódy, mráz a pod.). Tab. 3.8 udáva zastúpenie jednotlivých druhov drevín v % v jednotlivých stupňoch zmeny sfarbenia. Od začiatku monitoringu v roku 1987 nevykazuje sledovaná charakteristika podstatnejší vplyv na celkový zdravotný stav. Iba v roku 2003 došlo v agregovanom stupni sfarbenia 1 – 4 k viac ako dvojnásobnému zväčšeniu podielu stromov (4,5 % oproti 1,9 % zo všetkých stromov v roku 2002). Súvisí to predovšetkým s veľmi suchým vegetačným obdobím. Kým v predchádzajúcich rokoch bola zmena sfarbenia asimilačných orgánov pozorovaná predovšetkým na ihličnatých drevinách, v roku 2003 sa sfarbenie vo väčšej miere objavilo aj u listnatých drevín (hrab 7,1 %, buk 3,4 %, skupina

20

Obr. 3.5 Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie na dubových TMP

Obr. 3.6 Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie na smrekových TMP

ostatné listnaté dreviny 9,2 %). U ihličnatých stromov sa zmena sfarbenia asimilačných orgánov vyskytovala vo výraznej miere u borovice (na 14,4 % pozorovaných jedincoch), menej u jedle a smreka (na 4,4 %, resp. 2,2 % jedincoch). Výnimočný stav z roku 2003 sa v roku 2004 vrátil opäť do normálu. Podiel všetkých stromov v agregovanom stupni sfarbenia 1 – 4 klesol na 1,9 %, t.j. na rovnakú úroveň ako v roku 2002. Vo výraznejšej miere sa zmena sfarbenia asimilačných orgánov vyskytovala iba u jedle a borovice (rovnako po 8,0 %). V roku 2005 došlo u týchto dvoch drevín k ďalšiemu zvýšeniu zmeny sfarbenia asimilačných orgánov (jedľa 10,8 %, borovica 9,3 %). U listnatých drevín bolo v roku 2005 pozorovaná diskolorácia asimilačných orgánov iba na malom počte jedincov, aj keď v porovnaní s rokom 2004 došlo k ich miernemu zvýšeniu (najmä zásluhou hrabu s 5,5 % sfarbených stromov). V roku 2006 bola diskolorácia asimilačných orgánov pozorovaná iba na malom počte stromov (2,9 %), prevažne ihličnatých drevín. Sfarbenie asimilačných orgánov sa vo väčšej miere, podobne ako v predchádzajúcich rokoch prejavilo u borovice a jedle (10,4 %, resp.

21

7,1 %). V roku 2007 bol pozorovaný ešte väčší podiel sfarbených asimilačných orgánov borovice a jedle ako v predchádzajúcich rokoch. Pri jedli bol tento podiel (17,5 %) najvyšší za dovtedy sledované obdobie monitoringu. Vysoký podiel žltnutia asimilačných orgánov bol pozorovaný aj na hraboch (8,8 %). Žltnutie asimilačných orgánov bolo predovšetkým dôsledkom sucha vo vegetačnom období. V roku 2008 bolo pozorované výrazné zvýšenie výskytu sfarbenia asimilačných orgánov u ihličnatých drevín (13,6 %). Najväčší výskyt sfarbenia asimilačných orgánov bol pozorovaný u jedle (až 42,7 %), vysoký výskyt sfarbenia bol aj u borovice (12,2 %) a smreka (9,9 %). Vysoký výskyt sfarbenia asimilačných orgánov jedle (32,0 %) bol pozorovaný aj v roku 2009. U iných drevín s výnimkou smreka (5,7 %) bolo v roku 2009 sfarbenie asimilačných orgánov menšie ako 5 %. V roku 2010 bol pozorovaný najvyšší výskyt sfarbenia asimilačných orgánov u jedle (9,3 %, čo je však v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazný pokles). U ostatných drevín bolo sfarbenie asimilačných orgánov registrované na menej ako 6 % jedincov. V roku 2011 sa sfarbenie asimilačných orgánov vyskytovalo najviac na jedli (12,9 %) a borovici (na 6,2 % jedincoch). Podobne to bolo aj v roku 2012, keď sfarbenie asimilačných orgánov bolo pozorované na 24,0 % jedincoch jedle a 8,5 % jedincoch borovice.

Tab. 3.8 Percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov drevín v stupňoch zmien sfarbenia

0000 1111 2222 3333 4444 DrevinaDrevinaDrevinaDrevina 0-10 % 11-25 % 26-60 % 61-99 % 100 %

1+2+3+41+2+3+41+2+3+41+2+3+4 2+3+42+3+42+3+42+3+4 SpoluSpoluSpoluSpolu

Buk 99,7 0,1 0,1 0,1 0,0 0,3 0,2 1301 Dub 99,2 0,8 0,0 0,0 0,0 0,8 0,0 524 Hrab 98,3 1,3 0,4 0,0 0,0 1,7 0,4 229 Ost. list. 97,4 1,8 0,4 0,0 0,4 2,6 0,8 269 List. spolu 99,2 0,7 0,1 0,0 0,0 0,8 0,1 2323 Smrek 98,5 1,3 0,1 0,1 0,0 1,5 0,2 971 Jedľa 76,0 19,9 4,1 0,0 0,0 24,0 4,1 171 Borovica 91,5 2,7 5,5 0,0 0,3 8,5 5,8 365 Smrekovec 100,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 68 Ihl. spolu 94,5 3,5 1,8 0,1 0,1 5,5 2,0 1575 Spolu 97,3 1,7 0,8 0,1 0,1 2,7 1,0 3898

Kombinácia defoliácie a zmeny sfarbenia asimila čných orgánov

Tab. 3.9 v zmysle stanovenej metodiky udáva zastúpenie drevín v jednotlivých stupňoch poškodenia na základe kombinácie defoliácie a zmeny sfarbenia. Vzhľadom na nevýrazný vplyv parametra zmeny sfarbenia je výsledná tab. takmer zhodná s tabuľkou 3.6 a za celé sledované obdobie od roku 1987 možno konštatovať, že z dôvodu žltnutia (prípadne inej zmeny sfarbenia) nedochádza na celoslovenskej úrovni k významnejšiemu presunu stromov do vyšších stupňov poškodenia.

Tab. 3.9 Percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov drevín v stupňoch poškodenia (defoliácia x zmena sfarbenia )

DrevinaDrevinaDrevinaDrevina 0000 1111 2222 3333 4444 1+2+3+41+2+3+41+2+3+41+2+3+4 2+3+42+3+42+3+42+3+4 SpolSpolSpolSpoluuuu

Buk 21,8 60,0 18,0 0,2 0,0 78,2 18,2 1301

Dub 2,1 38,9 57,7 1,3 0,0 97,9 59,0 524

Hrab 16,6 55,9 27,1 0,4 0,0 83,4 27,5 229

Ost. list. 1,9 31,6 59,1 7,4 0,0 98,1 66,5 269

List. spolu 14,6 51,5 32,6 1,3 0,0 85,4 33,9 2323

Smrek 7,2 50,0 41,8 0,7 0,3 92,8 42,8 971

Jedľa 9,4 43,2 42,7 4,7 0,0 90,6 47,4 171

Borovica 4,4 51,7 37,3 6,6 0,0 95,6 43,9 365

Smrekovec 4,4 47,1 45,6 2,9 0,0 95,6 48,5 68

Ihl. spolu 6,7 49,5 41,0 2,6 0,2 93,3 43,8 1575

Spolu 11,4 50,7 36,0 1,8 0,1 88,5 37,9 3898

22

3.1.2 Vývoj zdravotného stavu lesa

Tab. 3.10 udáva zastúpenie ihličnatých, listnatých a všetkých drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie od začiatku vykonávania monitoringu v roku 1987 po rok 2012 v SR. Pre posúdenie zhoršovania, resp. zlepšovania zdravotného stavu lesov je rozhodujúci podiel stromov v stupňoch defoliácie 2 – 4. Za najkritickejší možno považovať rok 1989, kedy do stupňov defoliácie 2 – 4 bolo zaradených až 49 % stromov. Ale už o dva roky, v roku 1991 bolo zistené výrazné zlepšenie (iba 28 % stromov v stupni defoliácie 2 – 4). Od tohto roku sa zdravotný stav lesov postupne zhoršoval až do roku 1994. Rok 1995 nevykázal žiadne výraznejšie zmeny oproti roku 1994. Väčšia defoliácia drevín ako v týchto dvoch rokoch bola pozorovaná iba v už spomínanom roku 1989. Roky 1996 – 2000 patria k rokom s najlepším zdravotným stavom drevín a v roku 2000 bol zaznamenaný najnižší podiel poškodených stromov (23 %) od začiatku monitoringu. V roku 2001 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu hlavne listnatých drevín. Významnú rolu na tom okrem iných faktorov zohrala vysoká plodivosť buka a hraba.

Tab. 3.10 Vývoj zastúpenia jednotlivých druhov drevín v stupňoch defoliácie

Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie v %Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie v %Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie v %Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie v % RokRokRokRok DrevinyDrevinyDrevinyDreviny

0000 1111 2222 3333 4444 1 1 1 1 –––– 4 4 4 4 2 2 2 2 –––– 4 4 4 4 3 3 3 3 –––– 4 4 4 4

ihličnaté 11 36 41 11 1 89 53 12

1987198719871987 listnaté 26 47 22 5 0 74 27 5

spolu 19 42 32 7 0 81 39 7

ihličnaté 14 33 43 9 1 86 53 10

1988198819881988 listnaté 33 39 23 5 0 67 28 5

spolu 25 36 32 6 1 75 39 7

ihličnaté 9 32 49 9 1 91 59 10

1989198919891989 listnaté 20 38 37 4 1 80 42 5

spolu 15 36 42 6 1 85 49 7

ihličnaté 14 30 47 8 1 86 56 9

1990199019901990 listnaté 23 45 25 5 2 77 32 7

spolu 20 39 34 6 1 80 41 7

ihličnaté 14 47 34 4 1 86 39 5

1991199119911991 listnaté 41 38 17 3 1 59 21 4

spolu 30 42 24 3 1 70 28 4

ihličnaté 15 44 33 7 1 85 41 8

1992199219921992 listnaté 31 40 23 5 1 69 29 6

spolu 24 42 27 6 1 76 34 7

ihličnaté 8 42 46 3 1 92 50 4

1993199319931993 listnaté 28 43 25 3 1 72 28 4

spolu 20 43 33 3 1 80 37 4

ihličnaté 8 41 44 5 2 92 51 7

1994199419941994 listnaté 20 45 31 4 1 80 36 5

spolu 15 43 36 5 1 85 42 6

ihličnaté 8 40 46 5 1 92 52 6

1995199519951995 listnaté 19 46 32 2 1 81 35 3

spolu 14 44 38 3 1 86 42 4

ihličnaté 12 47 37 2 2 88 41 4

1996199619961996 listnaté 15 57 26 1 1 85 28 2

spolu 13 53 30 2 2 87 34 4

ihličnaté 13 45 38 3 1 87 42 4

1997199719971997 listnaté 22 55 21 2 0 78 23 2

spolu 18 51 28 2 1 82 31 3

ihličnaté 16 44 36 4 0 84 40 4

1998199819981998 listnaté 27 46 25 2 0 73 27 2

spolu 22 46 29 3 0 78 32 3

23

Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie v %Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie v %Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie v %Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie v % RokRokRokRok DrevinyDrevinyDrevinyDreviny

0000 1111 2222 3333 4444 1 1 1 1 –––– 4 4 4 4 2 2 2 2 –––– 4 4 4 4 3 3 3 3 –––– 4 4 4 4

ihličnaté 15 45 36 3 1 85 40 4

1999199919991999 listnaté 22 59 18 1 0 78 19 1

Spolu 19 53 26 1 1 81 28 2

Ihličnaté 18 44 35 2 1 82 38 3

2000200020002000 Listnaté 29 57 13 1 0 71 14 1

Spolu 25 52 22 1 0 75 23 1

Ihličnaté 12 49 37 1 1 88 39 2

2001200120012001 Listnaté 18 55 26 1 0 82 27 1

Spolu 16 53 30 1 0 84 31 1

Ihličnaté 8 52 38 2 0 92 40 2

2002200220022002 Listnaté 23 62 14 1 0 77 15 1

Spolu 17 58 24 1 0 83 25 1

Ihličnaté 4 56 39 1 0 96 40 1

2003200320032003 Listnaté 14 61 24 1 0 86 25 1

Spolu 10 59 30 1 0 90 31 1

Ihličnaté 4 60 35 1 0 96 36 1

2004200420042004 Listnaté 16 64 19 1 0 84 20 1

Spolu 11 62 26 1 0 89 27 1

Ihličnaté 6 59 33 2 0 94 35 2

2005200520052005 Listnaté 21 65 13 1 0 79 14 1

Spolu 14 63 22 1 0 86 23 1

ihličnaté 5 53 41 1 0 95 42 1 2006200620062006 listnaté 21 62 16 1 0 79 17 1

spolu 14 58 27 1 0 86 28 1


spolu 12 62 24 2 0 88 26 2


spolu 10 61 28 1 0 90 29 1

ihličnaté 2 55 41 1 1 98 43 2

listnaté 14 61 24 1 0 86 25 1 2009200920092009

spolu 9 59 31 1 0 91 32 1

ihličnaté 6 48 44 2 0 94 46 2

listnaté 12 55 32 1 0 88 33 1 2010201020102010 spolu 10 52 37 1 0 90 38 1

ihličnaté 4 49 43 1 3 96 47 4

listnaté 13 61 26 0 0 87 26 0 2011201120112011

spolu 9 56 33 1 1 91 35 2


spolu 11 51 36 2 0 89 38 2

V roku 2002 došlo k zlepšeniu zdravotného stavu u listnatých drevín. Podiel listnatých stromov v defoliačnom stupni 2 – 4 klesol oproti roku 2001 o 12 % (z 27 na 15 %) a dostal sa takmer na úroveň roku 2000, kedy bol zaznamenaný ich najlepší zdravotný stav od začiatku monitoringu. V roku 2003 sa zdravotný stav listnatých drevín zhoršil a dostal sa opäť približne na úroveň roku 2001. Na tomto zhoršení, podobne ako v roku 2001, sa významne podieľala vysoká plodivosť buka a hraba. V roku 2004 sa celkový zdravotný stav všetkých drevín oproti predchádzajúcemu roku mierne zlepšil predovšetkým v dôsledku zlepšenia stavu buka, jedle a borovice. V roku 2005 bol pozorovaný najlepší zdravotný stav od roku 1988, rovnaký ako v roku 2000, keď podiel všetkých stromov v defoliačnom stupni 2 až 4 bol iba 23 % a podiel listnatých stromov v stupni 2 až 4 iba 14 %.

24

V rokoch 2005 až 2010 sa zdravotný stav mierne zhoršoval (podiel stromov v defoliačnom stupni 2 – 4 narástol z 23 na 38 %). Zdravotný stav ihličnatých drevín bol od roku 1996 do roku 2008 ustálený s podielom stromov v stupni poškodenia 2 – 4 v rozpätí od 35 do 41 %. V rokoch 2009 až 2011 sa podiel ihličnatých drevín v stupni poškodenia 2 – 4 zvyšoval a v roku 2011 dosiahol hodnotu 47 %. U listnatých drevín došlo v roku 2011 k miernemu zlepšeniu, keď podiel stromov v stupni poškodenia 2 – 4 klesol z 33 % na 26 %. V roku 2012 už nedošlo k ďalšiemu zvyšovaniu podielu ihličnatých drevín v stupni poškodenia 2-4. Zhoršil sa však zdravotný stav listnatých drevín, keď ich podiel v stupni poškodenia 2-4 stúpol o 8 %. Na obrázkoch 3.7 – 3.9 je znázornené zastúpenie vybraných druhov drevín a skupín drevín v jednotlivých stupňoch poškodenia od začiatku monitoringu v roku 1987.

Priemerná defoliácia drevín v rokoch v rokoch 1988 – 2012

Tab. 3.11 udáva základné štatistické veličiny: aritmetický priemer defoliácie a strednú chybu určenej priemernej defoliácie vypočítané pre dvojstupňový výber, od roku 1988 do roku 2012. Na základe strednej chyby je možné určiť v akom intervale sa pohybujú výberové priemery defoliácie pre celú SR so 68 %-nou spoľahlivosťou. Malý rozsah výberu pri niektorých drevinách (jaseň, javor, agát, smrekovec) spôsobuje, že interval v ktorom sa výberové aritmetické priemery môžu pohybovať je veľký a z toho dôvodu aj presnosť určenia aritmetického priemeru defoliácie je menšia.

Ihličnaté Listnaté Spolu

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1987

1989

1991

1993

1995

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

1987

1989

1991

1993

1995

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

Defoliácia

Perc

ento

stro

mov

0-10 % >10-25 % >25-60 % >60 %

Obr. 3.7 Zastúpenie skupín drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie

Buk Dub Hrab

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

Defoliácia

Perc

ento

stro

mov

0-10 % >10-25 % >25-60 % >60 %

Obr. 3.8 Zastúpenie vybraných listnatých drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie

25

Smrek Jedľa Borov ica

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

Defoliácia

Perc

ento

stro

mov

0-10 % >10-25 % >25-60 % >60 %

Obr. 3.9 Zastúpenie vybraných ihličnatých drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie

Tab. 3.11 Vývoj priemernej defoliácie podľa drevín v rokoch 1988 – 2012 a dosiahnutá presnosť ich určenia pri 68 %-nej spoľahlivosti

Priemerná defoliácia v % Priemerná defoliácia v % Priemerná defoliácia v % Priemerná defoliácia v % ±±±± stredná chyba stredná chyba stredná chyba stredná chyba DrevinaDrevinaDrevinaDrevina

1988198819881988 1989198919891989 1990199019901990 1991199119911991 1992199219921992 1993199319931993 1994199419941994

Buk 19,0 ±1,3 23,0 ±1,3 17,2 ±0,9 12,6 ±1,0 17,2 ±1,3 17,0 ±1,4 21,0 ±1,2

Dub 29,9 ±2,2 35,4 ±2,1 30,6 ±1,9 24,9 ±1,4 27,0 ±1,4 27,2 ±1,3 29,9 ±1,4

Hrab 13,5 ±1,2 19,5 ±2,0 18,4 ±1,5 13,3 ±1,3 17,7 ±2,0 25,3 ±3,3 19,8 ±1,6

Jaseň 23,0 ±3,5 28,6 ±3,1 37,7 ±5,2 39,7 ±5,1 38,0 ±4,8 30,1 ±3,4 40,4 ±5,7

Javor 35,0 ±5,6 46,0 ±6,0 38,8 ±5,6 32,9 ±3,5 30,0 ±4,0 30,0 ±4,3 31,9 ±3,1

Agát 37,0 ±3,5 38,1 ±1,9 73,8 ±7,7 46,0 ±7,8 61,4 ±9,2 50,7 ±7,1 57,0 ±6,7

List. spolu 22,5 ±1,3 26,6 ±1,3 24,7 ±1,7 19,2 ±1,5 23,4 ±1,7 22,9 ±1,4 25,9 ±1,5

Smrek 28,4 ±1,2 30,8 ±1,2 28,5 ±1,2 24,5 ±1,0 23,9 ±1,2 29,0 ±1,0 31,5 ±1,4

Jedľa 30,5 ±3,5 38,8 ±2,2 36,8 ±3,6 30,8 ±3,1 32,7 ±3,6 32,2 ±2,8 32,6 ±4,1

Borovica 44,8 ±2,8 43,8 ±3,0 43,7 ±2,9 32,9 ±2,8 41,8 ±3,6 28,8 ±1,5 32,3 ±1,8

Smrekovec 19,5 ±3,9 32,7 ±4,6 29,6 ±4,7 17,4 ±3,0 25,6 ±4,6 27,1 ±2,1 30,0 ±4,0

Ihlič. spolu 32,0 ±1,5 34,5 ±1,4 32,8 ±1,4 26,8 ±1,2 28,8 ±1,6 29,2 ±0,9 31,7 ±1,2

Spolu 26,5 ±1,1 30,2 ±1,1 28,1 ±1,3 22,5 ±1,1 25,7 ±1,3 25,6 ±1,0 28,3 ±1,1


1995199519951995 1996199619961996 1997199719971997 1998199819981998 1999199919991999 2000200020002000 2001200120012001

Buk 20,6 ±1,1 19,8 ±0,7 18,3 ±0,8 16,2 ±0,9 17,6 ±0,6 14,9 ±0,6 20,7 ±0,8

Dub 30,6 ±1,2 30,3 ±1,5 28,0 ±1,8 30,8 ±1,6 25,6 ±1,1 23,3 ±0,9 24,0 ±0,7

Hrab 21,8 ±2,0 18,9 ±0,8 14,1 ±1,0 15,7 ±1,5 14,7 ±1,7 14,2 ±1,1 22,7 ±2,6

Jaseň 33,4 ±4,3 29,6 ±3,5 22,8 ±1,8 27,6 ±3,3 23,5 ±1,4 22,9 ±2,5 24,4 ±2,3

Javor 28,0 ±2,6 23,2 ±1,5 22,4 ±2,0 21,8 ±1,5 20,2 ±1,7 16,5 ±1,5 20,7 ±1,9

Agát 48,4 ±6,1 42,7 ±4,0 37,0 ±4,5 45,7 ±6,2 34,6 ±4,1 39,8 ±3,7 37,3 ±6,7

List. spolu 25,3 ±1,2 23,8 ±0,9 21,5 ±0,9 21,8 ±1,2 20,4 ±0,8 18,3 ±0,8 22,3 ±0,9

Smrek 31,9 ±1,1 26,7 ±1,1 28,0 ±1,1 27,2 ±1,1 28,5 ±1,2 28,2 ±1,2 26,5 ±1,0

Jedľa 31,6 ±3,0 32,8 ±2,4 33,7 ±2,3 29,3 ±3,1 28,6 ±2,8 28,3 ±2,9 28,8 ±1,8

Borovica 32,8 ±1,9 31,2 ±1,5 24,8 ±1,1 25,4 ±1,5 21,6 ±1,1 22,0 ±1,3 24,7 ±1,3

Smrekovec 27,6 ±1,7 25,2 ±3,2 24,7 ±2,5 23,4 ±3,5 24,5 ±1,2 20,3 ±1,5 26,3 ±2,6

Ihlič. spolu 32,0 ±0,9 28,3 ±0,9 27,7 ±0,9 26,8 ±1,0 26,8 ±1,0 26,5 ±1,0 26,3 ±0,8

Spolu 28,1 ±0,9 25,7 ±0,7 24,1 ±0,7 23,9 ±0,9 23,0 ±0,7 21,6 ±0,8 23,9 ±0,7

26


2002200220022002 2003200320032003 2004200420042004 2005200520052005 2006200620062006 2007200720072007 2008200820082008

Buk 16,5 ±0,5 21,9 ±1,0 18,6 ±0,6 17,1 ±0,6 17,5 ±0,6 17,9 ±0,6 18,8 ±0,7

Dub 23,4 ±1,0 24,2 ±0,9 26,5 ±1,1 25,0 ±1,1 23,4 ±0,8 25,2 ±1,6 24,5 ±0,7

Hrab 16,4 ±1,1 20,4 ±1,3 19,8 ±1,8 15,8 ±1,5 19,7 ±1,4 20,3 ±1,4 20,8 ±1,4

Jaseň 24,0 ±1,9 27,3 ±1,9 26,0 ±2,5 22,3 ±2,5 28,1 ±1,9 23,0 ±1,4 29,7 ±2,7

Javor 17,5 ±1,4 20,9 ±0,9 22,2 ±2,0 19,9 ±1,2 21,2 ±1,3 29,5 ±4,3 26,8 ±3,0

Agát 36,1 ±5,2 37,8 ±4,6 28,2 ±5,0 28,0 ±7,5 28,8 ±7,2 45,0 ±10,9 33,5 ±6,1

List. spolu 19,0 ±0,8 22,6 ±0,8 20,9 ±0,7 19,2 ±0,6 19,7 ±0,6 20,8 ±0,9 21,2 ±0,7

Smrek 26,5 ±0,9 25,6 ±0,8 26,4 ±0,7 26,4 ±0,9 27,2 ±0,9 26,9 ±0,8 26,9 ±0,8

Jedľa 29,3 ±1,7 29,7 ±1,2 26,8 ±1,1 25,1 ±1,1 29,5 ±1,7 25,8 ±1,4 27,0 ±1,2

Borovica 26,4 ±1,5 27,3 ±1,1 26,1 ±1,3 26,6 ±1,5 27,8 ±1,5 25,9 ±1,5 27,7 ±1,4

Smrekovec 27,4 ±2,5 27,4 ±2,4 24,8 ±1,7 24,6 ±2,0 22,3 ±2,0 22,9 ±1,6 25,1 ±1,8

Ihlič. spolu 26,9 ±0,8 26,5 ±0,7 26,3 ±0,5 26,2 ±0,7 27,4 ±0,7 26,4 ±0,7 27,0 ±0,5

Spolu 22,2 ±0,7 24,2 ±0,6 23,2 ±0,5 22,3 ±0,6 23,1 ±0,6 23,2 ±0,7 23,6 ±0,6


2009200920092009 2010201020102010 2011201120112011 2012201220122012

Buk 20,2 ±0,6 22,1 ±0,9 22,1 ±0,8 19,8 ± 0,6

Dub 26,0 ±1,0 28,4 ±0,7 25,5 ±0,7 31,3 ± 1,6

Hrab 18,0 ±1,1 25,9 ±1,8 16,4 ±1,2 21,8 ± 1,4

Jaseň 29,4 ±1,2 28,4 ±1,2 30,7 ±1,8 38,2 ± 3,3

Javor 30,0 ±2,6 26,1 ±1,3 21,6 ±1,2 25,9 ± 2,3

Agát 34,8 ±4,3 28,8 ±4,5 28,6 ±2,6 37,0 ± 8,2

List. spolu 22,2 ±0,7 24,2 ±0,8 22,7 ±0,6 24,4 ± 1,0

Smrek 28,3 ±0,8 28,7 ±1,0 30,2 ±1,8 26,7 ± 2,0

Jedľa 28,9 ±1,0 26,8 ±1,9 26,7 ±1,4 26,9 ± 2,0

Borovica 27,1 ±1,5 29,4 ±1,5 28,1 ±1,3 28,1 ± 1,3

Smrekovec 25,8 ±1,5 27,6 ±2,9 25,8 ±1,6 29,9 ± 2,2

Ihlič. spolu 28,0 ±0,7 28,6 ±0,9 29,2 ±1,3 27,2 ± 1,4

Spolu 24,6 ±0,6 26,0 ±0,7 25,4 ±0,8 25,5 ± 1,0

V roku 2012 došlo v porovnaní s rokom 2011 k zhoršeniu priemernej defoliácie pri listnatých drevinách pri hrabe (o 5,4 %), javore (o 4,3 %), dube (o 5,8 %), agáte (o 8,4 %) a jaseni (o 7,5 %), k zníženiu priemernej defoliácie došlo u listnatých druhoch drevín iba u buka (o 2,3 %). Celkovo došlo pri listnatých drevinách k zhoršeniu priemernej defoliácie oproti roku 2011 o 1,7 %. Priemerná defoliácia ihličnatých drevín sa znížila o 2,0 %. Priemerná defoliácia všetkých drevín spolu sa zvýšila o 0,1 %, čo nie je štatisticky významné s 95 % spoľahlivosťou. Priemerná defoliácia na jednotlivých TMP je znázornená na obr. 3.10. Najväčšia priemerná defoliácia bola v roku 2012 pozorovaná v južných oblastiach Slovenska, čo bolo zapríčinené predovšetkým nedostatkom zrážok vo vegetačnom období. Ďalšou oblasťou s vysokým podielom poškodených drevín (ide predovšetkým o smrekové porasty) je oblasť Kysúc, Oravy a Vysokých Tatier. Zmeny v priemernej defoliácii na monitorovacích plochách medzi rokmi 2011 a 2012 sú znázornené na obr. 3.11. Hranica pri ktorej sme uvažovali, že priemerná defoliácia sa zhoršila, resp. zlepšila bola jej zmena aspoň o 2 %. V roku 2012 došlo na 32 % TMP k zlepšeniu priemernej defoliácie, na 33 % k jej zhoršeniu a na 35 % TMP sa priemerná defoliácia nezmenila. Zmena defoliácie v roku 2012 oproti roku 2011 vyjadruje tzv. brutto zmenu (0,17 %), ktorá nastala tak zmenou stavu korún, ako aj vplyvom ťažby, dopĺňania stromov, alebo presunom z kategórie nehodnotených do kategórie hodnotených a naopak (ide predovšetkým o zmenu sociologického postavenia, pretože hodnotené sú iba stromy sociologického postavenia 1 a 2 podľa Krafta). Netto zmena – zmena ku ktorej došlo v skúmanom období na rovnakom súbore stromov je zhoršenie o 1,07

27

%. Rozdiel medzi brutto a netto zmenou bol v roku 2012 0,90 % a bol zapríčinený predovšetkým ťažbou stromov, ktorá zhoršila priemernú defoliáciu o 0,86 %. S cieľom overiť štatistickú významnosť rozdielov výberových priemerov bola testovaná hypotéza o rovnosti priemerných defoliácií v jednotlivých rokoch. Výsledky sú uvedené v tabuľke 3.12. Na základe testu hypotézy o rovnosti výberových aritmetických priemerov možno usúdiť, že v rokoch 1989, 1992, 1994, 2001, 2003 a 2010 došlo skutočne k zhoršeniu zdravotného stavu lesov na Slovensku. Naopak k štatisticky významnému zlepšeniu zdravotného stavu oproti predchádzajúcemu roku došlo v rokoch 1990, 1991, 1996, 1997, 2000, 2002, 2004 a 2005. V rokoch 1993, 1995, 1998, 1999, 2006, 2007, 2008, 2009, 2011 a 2012 nedošlo k štatisticky významným zmenám oproti predošlému roku, a preto ich môžeme považovať za náhodné.

Obr. 3.10 Priemerná defoliácia v roku 2012 na jednotlivých TMP

Obr. 3.11 Zmeny v priemernej defoliácii na monitorovacích plochách medzi rokmi 2011 a 2012

28

Tab. 3.12 Test zhody priemerných defoliácií v jednotlivých rokoch

RokRokRokRok Počet Počet Počet Počet

stromov stromov stromov stromov celkomcelkomcelkomcelkom

x sx x x

1 2− r

1 2,

)( 21 xxs − t

1988198819881988 4513 26,5 1,100

1989198919891989 4513 30,2 1,058 +3,7 0,58 0,989 3,741 **

1990199019901990 4493 28,1 1,300 -2,1 0,63 1,037 2,025 *

1991199119911991 4468 22,5 1,126 -5,6 0,69 0,968 5,785 **

1992199219921992 4403 25,7 1,300 +3,2 0,75 0,873 3,666 **

1993199319931993 4353 25,6 1,017 -0,1 0,67 0,976 0,102

1994199419941994 4324 28,3 1,085 +2,7 0,71 0,803 3,362 **

1995199519951995 4285 28,1 0,919 -0,2 0,74 0,739 0,271

1996199619961996 4200 25,7 0,722 -2,4 0,76 0,598 4,013 **

1997199719971997 4267 24,1 0,734 -1,6 0,69 0,573 2,792 **

1998199819981998 4313 23,9 0,904 -0,2 0,69 0,664 0,301

1999199919991999 4264 23,0 0,736 -0,9 0,73 0,623 1,445

2000200020002000 4344 21,6 0,759 -1,4 0,74 0,539 2,597 **

2001200120012001 4241 23,9 0,692 +2,3 0,68 0,584 3,324 **

2002200220022002 4207 22,2 0,686 -1,7 0,74 0,497 3,421 **

2003200320032003 4253 24,2 0,604 +2,0 0,61 0,581 3,442 **

2004200420042004 4216 23,2 0,541 -1,0 0,67 0,469 2,132 *

2005200520052005 4111 22,3 0,594 -0,9 0,70 0,442 2,036 *

2006200620062006 3975 23,1 0,618 +0,8 0,70 0,470 1,702

2007200720072007 4023 23,2 0,705 +0,1 0,61 0,589 0,170

2008200820082008 4083 23,6 0,596 +0,4 0,58 0,604 0,662

2009200920092009 4049 24,6 0,576 +1,0 0,60 0,524 1,908

2010201020102010 3901 26,0 0,655 +1,4 0,52 0,607 2,306 *

2011201120112011 4017 25,4 0,798 -0,6 0,55 0,701 0,856

2012201220122012 3898 25,5 0,731 +0,1 0,52 0,751 0,133

kde, t0.005,∞ = 2,576 , t0.025,∞ = 1,960 ** štatisticky potvrdená významnosť rozdielov na hladine významnosti α = 0.01 * štatisticky potvrdená významnosť rozdielov na hladine významnosti α = 0.05

Dynamika zmien zdravotného stavu lesa na TMP

Tab. 3.13 vyjadruje dynamiku zmien zdravotného stavu lesov vyjadrenú prostredníctvom zmien podielu stromov zaradených do jednotlivých stupňov defoliácie za obdobie 2004 – 2012. Hodnoty v tabuľke udávajú percento stromov, ktoré prešli z jedného stupňa defoliácie do druhého resp. ostali v danom stupni defoliácie. V každej dvojici rokov sa hodnotí len súbor totožných stromov. V roku 2012 oproti roku 2011 23 % stromov zhoršilo svoj zdravotný stav, 57 % hodnotených stromov ostalo na tom istom stupni defoliácie a 20 % stromov svoj stav zlepšilo. Celkovo sa zdravotný stav hodnotených stromov oproti roku 2011 zhoršil. Podiel stromov, ktoré svoj zdravotný stav zhoršili, je o 3 % väčší ako podiel stromov, ktoré svoj zdravotný stav zlepšili. Uvedené hodnoty sú vypočítané z údajov zo všetkých monitorovacích plôch, a preto vyjadrujú priemerné percentuálne zmeny stavu pre celú SR. V jednotlivých oblastiach Slovenska môže byť vývoj zdravotného stavu odlišný. Z obrázku vyplýva, že za obdobie rokov 1987 – 1996 sa hodnota poškodenia všetkých drevín spolu pohybovala v rozmedzí hodnôt 25 – 30 %. Výnimku tvorí iba klimaticky veľmi priaznivý rok 1991, kedy hodnota klesla pod 25 %.

29

Tab. 3.13 Dynamika zmien zdravotného stavu v rokoch 2004 až 2011

2005200520052005----06060606 2006200620062006----07070707 2007200720072007----08080808 2008200820082008----09090909 2009200920092009----10101010 2010201020102010----11111111 2011201120112011----12121212

ČasťČasťČasťČasť PrePrePrePre---- Ihl.Ihl.Ihl.Ihl. List.List.List.List. Sp.Sp.Sp.Sp. Ihl.Ihl.Ihl.Ihl. List.List.List.List. Sp.Sp.Sp.Sp. Ihl.Ihl.Ihl.Ihl. List.List.List.List. Sp.Sp.Sp.Sp. Ihl.Ihl.Ihl.Ihl. List.List.List.List. Sp.Sp.Sp.Sp. Ihl.Ihl.Ihl.Ihl. List.List.List.List. Sp.Sp.Sp.Sp. Ihl.Ihl.Ihl.Ihl. List.List.List.List. Sp.Sp.Sp.Sp. Ihl.Ihl.Ihl.Ihl. List.List.List.List. Sp.Sp.Sp.Sp.

SunSunSunSun %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%% %%%%

0000----0000 3 11 7 2 9 6 1 8 5 1 7 4 1 5 4 2 4 3 2 5 4

0000----1111 2 9 6 3 10 7 4 9 7 2 7 5 1 8 5 4 7 6 2 7 5

I.I.I.I. 0000----2222 1 1 1 0 1 1 0 1 1 0 1 1 0 1 1 0 1 0 0 1 1

0000----3333 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

0000----4444 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

1111----0000 2 9 6 3 9 6 2 7 5 1 7 5 4 6 5 2 7 5 4 9 7

1111----1111 43 47 45 41 45 43 42 46 44 41 45 43 33 36 35 32 36 34 34 34 34

II.II.II.II. 1111----2222 14 9 11 10 8 8 15 11 13 13 12 13 18 19 18 13 12 13 13 18 16

1111----3333 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

1111----4444 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

2222----0000 0 1 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 1 1 0 2 1 1 1 1

2222----1111 8 6 7 14 9 11 9 7 8 12 9 10 13 12 12 14 18 16 13 11 12

III.III.III.III. 2222----2222 25 6 15 26 6 15 26 7 15 27 10 17 26 11 17 28 12 18 29 13 20

2222----3333 1 0 0 0 1 1 1 0 0 1 0 0 1 0 0 1 0 0 1 1 1

2222----4444 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 1 0 0 0

3333----0000 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

3333----1111 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

IV.IV.IV.IV. 3333----2222 0 0 0 1 0 0 0 1 1 1 0 0 1 0 0 1 0 0 0 0 0

3333----3333 1 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 1 0 0

3333----4444 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0

V.V.V.V. 4444----4444 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

NNNN 1726 2249 39751696 2237 39331593 2247 38401683 2363 40461595 2306 39011516 2257 37731575 2323 3898

ZlepšenieZlepšenieZlepšenieZlepšenie 11 16 14 17 19 18 12 16 14 13 17 15 19 19 19 17 28 23 18 21 20

Bez zmenyBez zmenyBez zmenyBez zmeny 71 64 67 69 60 64 68 62 65 70 62 66 61 53 56 63 51 56 66 52 57

ZhoršenieZhoršenieZhoršenieZhoršenie 18 20 19 14 21 18 20 22 21 17 21 19 20 29 25 20 21 21 16 27 23

Celk. Celk. Celk. Celk. zmenazmenazmenazmena

+5 0 +7 +4 +6 -2 +3

0

5

10

15

20

25

30

35

40

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

prie

mer

ná d

efol

iáci

a (%

)

ihličnaté listnaté spolu

Obr. 3.12 Vývoj priemernej defoliácie

30

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

prie

mer

ná d

efol

iáci

a (%

)

buk dub hrab smrek jedľa borov ica

Obr. 3.13 Vývoj priemernej defoliácie pre vybrané druhy drevín

16

18

20

22

24

26

28

30

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

prie

mer

ná d

efol

iáci

a (%

)

ihličnaté listnaté spolu

Obr. 3.14 Vývoj zastúpenia stromov v stupni poškodenia 2 – 4

Od roku 1996 do roku 2009 sa priemerná defoliácia všetkých drevín spolu pohybovala pod hranicou 25 %. Ihličnaté dreviny mali v tomto období vyrovnané hodnoty priemernej defoliácie (26,2 – 28,3 %), pri listnatých drevinách dochádzalo medzi jednotlivými rokmi k väčším výkyvom. Od roku 2005 do roku 2010 dochádzalo k postupnému zhoršovaniu priemernej defoliácie všetkých drevín spolu. V roku 2012 došlo k zlepšeniu priemernej defoliácie ihličnatých drevín a zhoršeniu pri listnatých drevinách (obr. 3.12 – 3.14). Na základe daných výsledkov možno konštatovať, že zdravotný stav lesov Slovenska indikovaný defoliáciou a stupňom poškodenia je v posledných rokoch charakterizovaný obdobím mierneho zlepšovania (roky 1996 – 2005) a obdobím mierneho zhoršovania (2005 – 2012). 3.1.3 Výskyt škodlivých činite ľov

Hodnotenie príznakov poškodenia drevín na plochách I. úrovne jednotlivými škodlivými činiteľmi sa v roku 2012 vykonávalo v období júl – august, podľa schválenej metodiky ICP Forests. Na jednotlivých drevinách sa podrobne sledovali príznaky poškodení podľa nasledovných kritérií: - Miesta vzniku (ihlice, listy, tohoročné výhony, terminálne pupene, púčiky, kmeň, koreňové nábehy a pod.).

31

- Znaku poškodenia (sfarbenie, deformácia, prítomnosť hmyzu a húb, poranenia zlomy, a pod.). - Špecifikácie symptómu (konkrétny symptóm poškodenia). Intenzita výskyt konkrétneho činiteľa sa zaznamenáva v percentách podľa jednotlivých tried (0 -10%, 11–20%, ....91-100 %). Stĺpec v tabuľkách „percento“ uvádza na koľkých percentách stromov sa vyskytoval daný typ poškodenia. Nakoľko na jednotlivých stromoch sa súčasne vyskytuje aj viacej typov poškodení, celkový súčet v jednotlivých tabuľkách môže presahovať 100 %. V roku 2012 sa monitoring poškodenia drevín vykonával na 108 plochách, spolu sa hodnotilo 4822 stromov. Aspoň jeden príznak poškodenia malo 85,0 % stromov, čo je na úrovni roku 2010 (v roku 2011 sa sledovanie výskytu škodlivých činiteľov nevykonávalo). Bez viditeľných vonkajších príznakov poškodenia bolo 13,3 % stromov, čo korešponduje s údajmi z posledného hodnotenia. Najčastejšie poškodzovanou drevinou v roku 2012 bol dub, pri ktorom sa aspoň jeden príznak zaznamenal na 93 % hodnotených stromoch, pri jedli to bolo 91,3 %, buku 86,1 %, borovici 81,8 % a smreku 80,7 %. V roku 2012 odumrelo na plochách 50 stromov, pričom v roku 2010 to bolo 91 stromov. Z uvedeného počtu až 84 % tvorila drevina smrek, najmä v dôsledku napadnutia podkôrnym hmyzom. Z pohľadu miesta vzniku poškodenia sa najčastejšie príznaky zaznamenali na koreňových nábehoch a kmeni, kde malo aspoň jeden príznak poškodenia 64,6 % stromov, čo je takmer identický údaj ako pri poslednom hodnotení. Z tejto skupiny činiteľov sa najčastejšie zaznamenalo mechanické poškodenie koreňových nábehov a kmeňov spôsobené vykonávaním výchovných a ťažbových zásahov, takto poškodených bolo 29,8 % stromov. Poškodenie ihlíc a listov bolo pozorované v priemere u 46,6 % stromov, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu hodnoteniu nárast o 6 %. V roku 2012 došlo k miernemu nárastu poškodenia púčikov a vetiev, aspoň jeden príznak poškodenia malo 16,1% v roku 2010 to bolo 13,3 % hodnotených stromov (tab. 3.14).Podľa rozdelenia jednotlivých symptómov sa najčastejšie škodlivé činitele vyskytovali na koreňových nábehoch a kmeni, kde bol aspoň jeden symptóm zaznamenaný na 56,7 % stromov. Najvýznamnejšie sa na tomto stave podieľali rany (odreniny a trhliny), ktorých prítomnosť sa zaznamenala na 22 % stromov, hniloba a práchnivenia bolo pozorované na 20,7 % stromov, čo je mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcim sledovaným obdobím. Príznaky hmyzu sa pozorovali na 18,6 % kmeňov (pokles o 4,1 %). Prítomnosť aspoň jedného symptómu na asimilačných orgánoch sa v roku 2012 zaznamenala na 46,5 % stromov, čo predstavuje nárast o 6 %. Aspoň jeden symptóm poškodenia vetiev, výhonov a púčikov bol pozorovaný na 14,6% stromov (pokles o 12,1 %). Údaje z hodnotenia poškodenia podľa symptómom za všetky dreviny sú uvedené v tabuľke 3.15. Sumárne údaje o poškodeniach drevín podľa miesta vzniku v roku 2012 sú uvedené v tabuľke 3.14.

Tab. 3.14 Rozdelenie poškodenia podľa miesta vzniku (sumár za všetky dreviny) Poškodená časťPoškodená časťPoškodená časťPoškodená časť Počet pozorovaníPočet pozorovaníPočet pozorovaníPočet pozorovaní PercenPercenPercenPercentotototo

Listy 1664 34,5

staré ročníky ihličia 153 3,2 ihličie všetkých ročníkov 407 8,4

tohtoročné ihličie 22 0,5

Ihličie a listy

aspoň jedna časť zo skupiny je poškodená 2245 46,6

tohtoročné výhonky 26 0,5 vetvičky Ø<2 cm 44 0,9

vetvy Ø2<10 cm 535 11,1

vetvy Ø=>10 cm 61 1,3

rôzne veľkosti vetiev 106 2,2 vrcholové výhonky 20 0,4

Púčiky 0 0,0

Vetvy, výhonky a púčiky


hlavný kmeň alebo kmeň s korunou 342 7,1 kmeň medzi koreňovými nábehmi a korunou

1961 40,7

celý kmeň 229 4,7 koreňové nábehy a peň (=< 25 cm) 1439 29,8

Kmeň a koreňové nábehy


Mŕtve stromy 50 1,0

32

Poškodená časťPoškodená časťPoškodená časťPoškodená časť Počet pozorovaníPočet pozorovaníPočet pozorovaníPočet pozorovaní PercenPercenPercenPercentotototo

Nehodnotené stromy 50 1,0

Stromy bez symptómov poškodenia 633 13,3 Stromy s aspoň jedným druhom poškodenia 4100 85,0

Počet stromov spolu 4822

Tab. 3.15 Rozdelenie poškodenia podľa jednotlivých symptómov (sumár za všetky dreviny) Poškodená časťPoškodená časťPoškodená časťPoškodená časť SymptómSymptómSymptómSymptóm Počet pozorovaníPočet pozorovaníPočet pozorovaníPočet pozorovaní PercentoPercentoPercentoPercento

čiastočne alebo úplne chýbajúce 1467 30,4 deformácie 17 0,2 svetlozelené alebo žlté sfarbenie 257 5,3 červené až hnedé sfarbenie (nekrózy) 377 7,8 bronzové sfarbenie 0 0 príznaky hmyzu 223 4,6 iné príznaky 1 0,01 príznaky húb 0 0 mikrofílie (malé listy) 3 0,01 iné symptómy 0 0

Ihličie a listy

aspoň jeden symptóm tejto skupiny 2244 46,5 mŕtve/odumierajúce 609 12,6 rany (odreniny, trhliny atď.) 0 0 hniloba, práchnivenie 27 0,6 smolotok (u ihličnanov) 0 0 zlomy 13 0,3 nekrózy/nekrotické časti 3 0,1 príznaky hmyzu 27 0,6 príznaky húb 38 0,8 iné symptómy 1 0,01


aspoň jeden symptóm tejto skupiny 713 14,6 rany (odreniny, trhliny) 1063 22,0 smolotok (u ihličnanov) 312 6,4 miazgotok (u listnatých) 7 0,1 hniloba, práchnivenie 996 20,7 deformácie 604 12,6 naklonenie, vychýlenie 0 0 zlom 74 1,5 nekrózy/nekrotické časti 0 0 príznaky hmyzu 893 18,6 príznaky húb 0 0 iné príznaky 0 0


aspoň jeden symptóm tejto skupiny 2731 56,7 Počet stromov spolu 4822 Z toho mŕtvych stojacich 50 1,0 Z toho bez poškodenia 633 13,3 Z toho nehodnotených 50 1,0

Z hľadiska rozdelenia poškodení podľa príčiny vzniku bola aspoň jedna príčina poškodenia pozorovaná na 84,9 % stromov (nárast o 1,1 %). Najčastejšou príčinou poškodenia jednotlivých drevín, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, bolo pôsobenie hmyzu. Jeho výskyt bol pozorovaný na 46,1 % stromov (nárast o 1,6 %). Naopak v roku 2012 došlo k miernemu poklesu výskytu príznakov spôsobených hubovými patogénmi, pokiaľ v roku 2010 dosiahol 33,8 % v roku 2012 to bolo 32,9 %. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi došlo aj k miernemu nárastu iných faktorov (najmä epifytov a kompetičných vzťahov), ich prítomnosť sa zaznamenala na 28,8 % stromov. Vplyv priamej činnosti človeka sa prejavil na 17,1 % stromov (nárast o 1,2 %). Podrobnejšie výsledky poškodenia podľa príčiny za všetky dreviny sú uvedené v tabuľke 3.16.

33

Tab. 3.16 Rozdelenie poškodenia podľa príčiny (sumár za všetky dreviny)

Príčina poškodeniaPríčina poškodeniaPríčina poškodeniaPríčina poškodenia Počet pozorPočet pozorPočet pozorPočet pozoroooovanívanívanívaní PercentoPercentoPercentoPercento

Zver a pastva 68 1,4

Hmyz 2224 46,1

Huby 1583 32,9

Abiotické činitele 684 14,2

Priama činnosť človeka 820 17,1

Oheň 0 0

Atmosférické znečistenie 0 0

Iné faktory (hlavne epifyty a kompetičné vzťahy) 1390 28,8

Pozorované poškodenie ale jeho príčina neidentifikovaná 26 0,5

Aspoň jedna príčina poškodenia 4095 84,9

Spolu 4822

Na buku bol aspoň jeden príznak poškodenia zaznamenaný pri 86,1 % pozorovaní, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu hodnoteniu pokles o 1,6 %. Najčastejšie poškodenou časťou stromu boli koreňové nábehy a kmeň, kde sa zaznamenalo 80,3 % poškodených stromov, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2010 pokles o 4,6 %. Poškodenie listov vplyvom defoliácie a mechanického poškodenia sa preukázalo na 45 % hodnotených stromov (nárast o 10,1 %). Naopak v roku 2012 sa zaznamenal pokles poškodenia vetiev a výhonov. Pokiaľ v roku 2010 bolo poškodených 21,8 % vetiev, v minulom roku to bolo 11,3%. Výsledky hodnotenia poškodení podľa miesta vzniku sú uvedené v tabuľke 3.17.

Tab. 3.17 Rozdelenie poškodenia buka podľa miesta vzniku

Poškodená časťPoškodená časťPoškodená časťPoškodená časť Počet pozorovaníPočet pozorovaníPočet pozorovaníPočet pozorovaní PercentoPercentoPercentoPercento

Listy Listy 692 45,0

tohtoročné výhonky 0 0

vetvičky Ø<2 cm 2 0,1

vetvy Ø2<10 cm 142 9,2

vetvy Ø=>10 cm 629 40,9

rôzne veľkosti vetiev 1 0,1

vrcholové výhonky 2 0,1

Púčiky 0 0



hlavný kmeň alebo kmeň s korunou 31 2,0

kmeň medzi koreňovými nábehmi a korunou 854 55,5

celý kmeň 172 11,1

koreňové nábehy a peň (=< 25 cm) 530 34,5




Stromy bez symptómov poškodenia 167 10,9

Stromy s aspoň jedným druhom poškodenia 1324 86,1


Z jednotlivých symptómov sa na buku v minulom roku najvýznamnejšie prejavovala prítomnosť hmyzu na kmeni a koreňových nábehoch. Prítomnosť hmyzu sa zaznamenala pri 51,8 % pozorovaní, čo predstavuje pokles o 18,2 %. V roku 2012 došlo k nárastu poškodenia listov. Aspoň jeden príznak poškodenia sa zaznamenal pri 45 % pozorovaní, v roku 2010 to bolo 17,3 %. Naopak poškodenie vetiev a výhonov bolo v roku 2012 nižšie a dosiahlo 10,9 %v roku 2010 bolo na úrovni 19,4 %. Každoročne najintenzívnejšie poškodenie buka zaznamenávame na koreňových nábehoch a kmeni, aspoň jeden symptóm poškodenia týchto časti stromov bol evidovaný pri 80,3 % pozorovaní (nárast o 3 %). Podrobnejšie údaje sú uvedené v tabuľke 3.18.

34

Tab. 3.18 Rozdelenie poškodenia buka podľa jednotlivých symptómov

Poškodená časťPoškodená časťPoškodená časťPoškodená časť SymptóSymptóSymptóSymptómmmm Počet pozorovaníPočet pozorovaníPočet pozorovaníPočet pozorovaní PercentoPercentoPercentoPercento

čiastočne alebo úplne chýbajúce 461 30,6

Deformácie 16 1,0

svetlozelené alebo žlté sfarbenie 13 0,9

červené až hnedé sfarbenie (nekrózy) 86 5,6

bronzové sfarbenie 0 0

príznaky hmyzu 164 10,7

iné príznaky 1 0,1

príznaky húb 0 0

mikrofílie (malé listy) 0 0

iné symptómy 0 0

Listy

aspoň jeden symptóm tejto skupiny 692 45,0

mŕtve/odumierajúce 137 8,9

rany (odreniny, trhliny atď.) 0 0

hniloba, práchnivenie 25 1,6

zlomy 0 0

nekrózy/nekrotické časti 5 0,3


príznaky húb 0 0

iné symptómy 0 0



rany (odreniny, trhliny) 361 23,5

miazgotok (u listnatých) 4 0,3


deformácie 171 11,1

naklonenie, vychýlenie 0 0

zlom 4 0,2


príznaky húb 0 0

iné príznaky 0 0




Z toho mŕtvych stojacich 3 0,1

Z toho bez poškodenia 167 10,9

Z toho nehodnotených 47 0,3

Z pohľadu príčin poškodenia najvýznamnejšia skupina činiteľov v roku 2012 bola prítomnosť hmyzu, jeho prítomnosť sa zaznamenala na 74,2 % pozorovaní ( pokles o 7,6 %). Najčastejšie sa na kmeni vyskytoval červec bukový (Cryptococcus fagi) a drobník (Stigmella sp.). Poškodenie listov spôsobovali zástupcovia rodu Mikiola a Rhyncheanus fagi. Prítomnosť hubových patogénov sa zaznamenala v roku 2012 na 32,6 % stromov, čo je takmer identický údaj ako v roku 2010. Najčastejšie sa na buku vyskytovali drevokazné a parazitické huby,na koreňových nábehoch a kmeňoch (Fomes fomentarius, Ustulina deusta, Pleurotus ostrestus a pod.). Poškodenie koreňových nábehov a kmeňov priamou činnosťou človeka (najmä ťažbové zásahy) sa zaznamenalo na 16,8 % pozorovaní (pokles o 5,9 %). Podrobnejšie údaje o rozdelení poškodenia buka poľa príčin sú uvedené v tabuľke 3.19.

Tab. 3.19 Rozdelenie poškodenia buka podľa príčiny


Zver a pastva 0 0

Hmyz 1142 74,2

Huby 502 32,6



Oheň 0 0

35


Atmosférické znečistenie 0 0




Spolu 1538

Dub bol zo všetkých drevín v roku 2012 najčastejšie poškodzovanou drevinou. Aspoň jeden príznak prítomnosti škodlivého činiteľa sa zaznamenal na 93,0 % stromov, čo predstavuje nárast o 5,6 %. Na tomto stave sa podieľali najmä lokálne gradácie listožravého hmyzu. Celkom bolo touto skupinou poškodených 84 % stromov. V roku 2012 sa zaznamenal výskyt najmä hálok, obaľovačov a piadiviek, pričom intenzita nebola výrazná a pohybovala sa na úrovni 20 – 30 %. Aspoň jeden príznak poškodenia vetiev a púčikov sa zaznamenal pri 22,8 % pozorovaní (pokles o 22,3 %). Koreňové nábehy a kmene malo poškodených 40,6 % dubov, čo je na úrovni získaných výsledkov z predchádzajúcich rokov. Podrobnejšie údaje sú uvedené v tabuľke 3.20.

Tab. 3.20 Rozdelenie poškodenia duba podľa miesta vzniku

Poškodená časťPoškodená časťPoškodená časťPoškodená časť Počet pozorovPočet pozorovPočet pozorovPočet pozorovaaaaníníníní PercentoPercentoPercentoPercento

Listy Listy 482 84,0

tohtoročné výhonky 0 0 vetvičky Ø<2 cm 15 2,6 vetvy Ø2<10 cm 86 15,0 vetvy Ø=>10 cm 19 3,3 rôzne veľkosti vetiev 11 1,9 vrcholové výhonky 0 0 Púčiky 0 0



hlavný kmeň alebo kmeň s korunou 19 3,3 kmeň medzi koreňovými nábehmi a korunou 102 17,8 celý kmeň 6 1,0 koreňové nábehy a peň (=< 25 cm) 127 22,1



Nehodnotené stromy 0 0,0 Stromy bez symptómov poškodenia 38 6,6 Stromy s aspoň jedným druhom poškodenia 534 93,0 Počet stromov spolu 574

Z hľadiska výskytu jednotlivých symptómov si dominantné postavenie na dube udržalo poškodenie listov, napriek tomu, že sme v lesoch nezaznamenali významné oblasti so silnými plošnými holožermi. Odumieranie vetiev a výhonov sa zaznamenalo na takmer 23 % dubov, pričom sa jednalo najmä o príznaky poškodenia abioticky pôsobiacich faktorov a pôvodcov tracheomykóznych ochorení. Pri dube sa každoročne nezaznamenáva tak výrazné poškodenie koreňových nábehov a kmeňov ako pri buku, v roku 2012 sa pohybovalo na úrovni 33,1 %. Podrobnejšie informácie o poškodení duba podľa jednotlivých symptómov sú uvedené v tabuľke 3.21.

Tab. 3.21 Rozdelenie poškodenia duba podľa jednotlivých symptómov

Poškodená časťPoškodená časťPoškodená časťPoškodená časť SymptómSymptómSymptómSymptóm Počet pozorovaníPočet pozorovaníPočet pozorovaníPočet pozorovaní PercentoPercentoPercentoPercento


deformácie 0 0,0



bronzové sfarbenie 0 0,0



Listy

príznaky húb 0 0,0

36


mikrofílie (malé listy) 0 0,0

iné symptómy 0 0,0



rany (odreniny, trhliny atď.) 0 0,0


zlomy 0 0,0








miazgotok (u listnatých) 0 0,0


deformácie 20 3,5

Naklonenie, vychýlenie 0 0,0

zlom 2 0,1











Na dube si každoročne dominantné postavenia zo všetkých činiteľov udržiava prítomnosť hmyzu (82,4 %). Najčastejšie sa zaznamenali druhy spôsobujúce deformácie a defoliácie, jednalo sa najmä o prítomnosť hmyzu spôsobujúcich hálky (Cynips sp., Dryomyia sp.), obaľovače rodu Tortrix a skočiek Altica guercetorum. Prítomnosť hubových patogénov sa zaznamenala pri 24,8 % pozorovaní (pokles o 20,9 %). Najčastejšie sa vyskytovali zástupcovi rodov (Inonotus, Stereum, Trametes). Výskyt epifytov (imelo, imelovec) sa na duboch zaznamenal na 29,3 % pozorovaní, čo predstavuje nárast o takmer 8 %. Podrobnejšie údaje o poškodení duba podľa príčin sú uvedené v tabuľke 3.22.

Tab. 3.22 Rozdelenie poškodenia duba podľa príčiny poškodenia


Zver a pastva 3 0,5

Hmyz 473 82,4

Huby 142 24,8



Oheň 0 0,0

Atmosférické znečistenie 0 0,0




Spolu 574

V priebehu roku 2012 nedošlo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi k výraznej zmene poškodenia smreka, pričom na monitorovacích plochách odumrelo 42 smrekov. Aspoň jeden príznak poškodenia bol pozorovaný na 80,7 % stromov, pričom v roku 2010 to bolo 82,3 %. Každoročne najčastejšie sa prejavy poškodenia zaznamenávajú na koreňových nábehoch a kmeňoch. V roku 2012 boli príznaky

37

na tejto časti zaznamenané na 73,3 % pozorovaní, čo je takmer identický údaj ako v roku 2010. Najviac boli smreky poškodené v oblasti medzi koreňovým nábehom a korunou, kde sa zaznamenalo 37,4 % poškodení (pokles o 10 %). Poškodenie asimilačných orgánov bolo viditeľné na 17,4 % pozorovaní (pokles o 9,2 %). Odumieranie vetiev a výhonov sa zaznamenalo pri 12,0 % pozorovaní, čo predstavuje pokles o 3,6 %. Rozdelenie poškodenia smreka podľa miesta vzniku je uvedené v tabuľke 3.23.

Tab. 3.23 Rozdelenie poškodenia smreka podľa miesta vzniku


staré ročníky ihličia 89 7,5

ihličie všetkých ročníkov 117 9,9

tohtoročné ihličie 1 0,01 Ihličie


tohtoročné výhonky 25 2,1


vetvy Ø2<10 cm 76 6,4

vetvy Ø=>10 cm 0 0,0



púčiky 0 0,0





celý kmeň 5 0,1




Mŕtve stromy 42 3,5





Z jednotlivých symptómov sa najčastejšie zaznamenávali poškodenia na koreňových nábehoch a kmeňoch. Ranami, najmä v dôsledku vykonávania výchovných a ťažbových zásahov bolo poškodených 26,4 % smrekov (pokles o 12,4 %). Smolotok sa na koreňových nábehoch a kmeňoch vyskytoval na 19,6 % stromov (pokles o 5,5 %). Príznaky prítomnosti hnilôb sa zaznamenali na 39,9 % stromov (nárast o 11,1 %). V roku 2012 sa potvrdil trend z predchádzajúcich rokov, kedy dochádza k znižovaniu poškodenia ihlíc. Pokiaľ v roku 2010 malo poškodené asimilačné orgány 26,6 % smrekov, v roku 2012 sa aspoň jeden príznak poškodenia zaznamenal na 17,3 % pozorovaní. Poškodenie vetiev a výhonov sa zaznamenalo pri 10,1 % smrekov v roku 2010 to bolo pri 15,4 %. Podrobnejšie údaje sú uvedené v tab. 3.24.

Tab. 3.24 Rozdelenie poškodenia na smreku podľa jednotlivých symptómov



deformácie 0 0,0









Ihličie


Vetvy, výhonky mŕtve/odumierajúce 90 7,6

38




smolotok (u ihličnanov) 0 0,0

zlomy 5 0,4





a púčiky





deformácie 212 17,9

naklonenie, vychýlenie 0 0,0

zlom 37 3,1











Prítomnosť parazitických a drevokazných húb bola v roku 2012 najčastejšou príčinou poškodenia smrekov. Príznaky napadnutia sa zaznamenali na 50 % stromov, v roku 2010 to bolo 42,2 % smrekov. Najčastejšie sa na báze kmeňov a koreňových nábehoch vyskytovali podpňovky (Armillaria sp.), Heterobasidion annosum a zástupcovia rodu Stereum. V porovnaní s predchádzajúcim hodnotením došlo k nárastu poškodenia smreka vplyvom priameho pôsobenia človeka. Pokiaľ v roku 2010 bolo poškodených 23,3 % stromov, v roku 2012 to bolo 34,1 %. Najčastejšie sa jednalo o poškodenia koreňových nábehov a kmeňov pestovateľskými a ťažbovými zásahmi na okolitých stromoch, ako aj približovaním drevnej hmoty. Naopak došlo k poklesu pôsobenia abiotických činiteľov, pokiaľ v roku 2010 bolo poškodených týmto činiteľom 22,2 % smrekov v roku 2012 to bolo 18,4 % Podrobnejšie údaje o poškodení smreka podľa príčiny sú uvedené v tabuľke 3.25.

Tab. 3.25 Rozdelenie poškodenia smreka podľa príčiny


Zver a pastva 61 5,1

Hmyz 43 3,6

Huby 591 50,0



Oheň 0 0,0





Spolu 1186

Jedľa v roku 2012 patrila medzi najviac poškodzované ihličnaté dreviny. Aspoň jeden príznak poškodenia malo 91,3 % jedlí, v roku 2010 to bolo 89,2 % stromov. Najviac poškodzovanou časťou boli koreňové nábehy a kmeň, kde aspoň jeden príznak poškodenia malo 65,6 % stromov. V roku 2012 došlo oproti predchádzajúcemu obdobiu k nárastu poškodenia asimilačných orgánov, pokiaľ v roku 2010 sa aspoň jedna príčina zaznamenala na 23,7 % stromov, v roku 2012 to bolo 48,2 %. Naopak v roku 2012 došlo k poklesu poškodenia vetiev a púčikov, pokiaľ v roku 2010 malo

39

poškodenú danú časť o 39,7 % jedlí, v roku 2012 to bolo 26,6 %. Podrobnejšie údaje sú uvedené v tabuľke 3.26.

Tab. 3.26 Rozdelenie poškodenia jedle podľa miesta vzniku








vetvy Ø2<10 cm 2 0,1




púčiky 0 0,0





celý kmeň 1 0,1








Jednotlivé symptómy poškodenia sa v roku 2012 na jedli najčastejšie vyskytovali na kmeňoch a koreňových nábehoch. Aspoň jeden príznak poškodenia malo 62,8 % stromov, najčastejšie sa vyskytoval smolotok (36,2 %) a deformácie spôsobené najmä poraneniami v minulosti (31,7 %). Opätovne sa zaznamenal výraznejší nárast poškodenia asimilačných orgánov, pokiaľ v 2010 dosahovalo 23,7 %, v roku 2012 malo aspoň jeden príznak poškodenia ihlíc 48,2 % stromov. Taktiež sa na jedli zaznamenal mierny nárast poškodenia vetiev a výhonov, v roku 2010 malo poškodenú uvedenú časť 10,3 % jedlí, v roku 2012 to bolo 11,9 %. Rozdelenie poškodenia jedle podľa symptómov je uvedené v tabuľke 3.27.

Tab. 3.27 Rozdelenie poškodenia jedle podľa jednotlivých symptómov

Poškodená časťPoškodená časťPoškodená časťPoškodená časť SymptómSymptómSymptómSymptóm Počet pozorovPočet pozorovPočet pozorovPočet pozorovaaaaníníníní PercentoPercentoPercentoPercento


deformácie 0 0,0









Ihličie






zlomy 0 0,0




40

Poškodená časťPoškodená časťPoškodená časťPoškodená časť SymptómSymptómSymptómSymptóm Počet pozorovPočet pozorovPočet pozorovPočet pozorovaaaaníníníní PercentoPercentoPercentoPercento







deformácie 69 31,7


Zlom 1 0,1











Z jednotlivých skupín škodlivých činiteľov sa na jedli najčastejšie vyskytovali epifyty. Prítomnosť imela sa zaznamenala na 53,7 % stromov v roku 2010 to bolo na 32,3 % stromov. Taktiež došlo k nárastu poškodenia v dôsledku pôsobenia abiotických škodlivých činiteľov, v roku 2012 bolo takto poškodených až 45,9 % jedlí. Naopak v roku 2012 došlo k miernemu poklesu hubových patogénov, pokiaľ v roku 2010 bolo poškodených 28,4 % stromov v roku 2012 to bolo 27,1 %. Najčastejšie sa jednalo o zástupcov rodu Armillaria a Ganoderma. Podrobnejšie údaje o jednotlivých činiteľoch sú uvedené v tabuľke 3.28.

Tab. 3.28 Rozdelenie poškodenia jedle podľa príčiny


Zver a pastva 0 0,0

Hmyz 26 11,9

Huby 59 27,1



Oheň 0 0,0





Spolu 218

Borovice z dlhodobého hľadiska patria medzi najmenej poškodzované dreviny, aj keď v roku 2012 sme zaznamenali nárast poškodzovania tejto dreviny. Pokiaľ roku 2010 bol aspoň jeden príznak poškodenia zaznamenaný na 76,6 % borovíc, roku 2012 to bolo 81,8 %. Každoročne najviac poškodzovanou časťou borovíc sú asimilačné orgány. Aspoň jeden príznak poškodenia malo 64,8 % stromov, v roku 2010 to bolo 52,3 %, najmä v dôsledku napadnutia ihlíc borovice sosny sypavkami rodu Lophodermium, pri borovici čiernej to bola najmä Dothistroma pini. Taktiež došlo k miernemu nárastu poškodenie koreňových nábehov a kmeňov, pokiaľ v roku 2010 dosahovalo 40,1 % v roku 2012 predstavovalo 42,4 %. Mierny nárast sa zaznamenal aj pri poškodení vetiev a výhonov, v roku 2010 bolo 36 %, v roku 2012 sa zaznamenalo na 38,3 % pozorovaní. Rozdelenie poškodenia borovice podľa miesta vzniku je uvedené v tabuľke 3.29.

41

Tab. 3.29 Rozdelenie poškodenia borovice podľa miesta vzniku

Poškodená časťPoškodená časťPoškodená časťPoškodená časť Počet pozorPočet pozorPočet pozorPočet pozoroooovanívanívanívaní PercentoPercentoPercentoPercento







vetvy Ø2<10 cm 135 35,2




Púčiky 0 0,0





celý kmeň 20 5,2








Od roku 2009 dochádza na boroviciach k nárastu poškodzovania asimilačných orgánov, čo korešponduje s priebehom počasia v priebehu posledných 3 rokov, kedy vo všeobecnosti došlo k nárastu výskytu hubových patogénov. Odumieranie vetiev a výhonov sa zaznamenalo v roku 2010 pri 38,2 % pozorovaní (nárast 2,7 %). Koreňové nábehy a kmene malo poškodených 40,1, % borovíc (nárast 1,9 %). Podrobnejšie údaje o rozdelení poškodenia borovice podľa jednotlivých symptómov sú v tabuľke 3.30.

Tab. 3.30 Rozdelenie poškodenia borovice podľa jednotlivých symptómov

Poškodená časťPoškodená časťPoškodená časťPoškodená časť SymptómSymptómSymptómSymptóm Počet pozorPočet pozorPočet pozorPočet pozoroooovanívanívanívaní PercentoPercentoPercentoPercento


deformácie 0 0,0









Ihličie



Rany (odreniny, trhliny atď.) 0 0,0



zlomy 0 0,0







42

Poškodená časťPoškodená časťPoškodená časťPoškodená časť SymptómSymptómSymptómSymptóm Počet pozorPočet pozorPočet pozorPočet pozoroooovanívanívanívaní PercentoPercentoPercentoPercento




deformácie 36 9,4


zlom 1 0,1











Podobne ako pri jedli aj na borovici najpočetnejšou skupinou škodlivých činiteľov boli „iné faktory“, najmä prítomnosť epifytov. Prítomnosť imela sa prejavila na 66,7 % hodnotených stromov, najväčší počet takto poškodených borovíc sa nachádza v oblasti Záhoria. V roku 2012 sa taktiež zaznamenal nárast abioticky pôsobiacich faktorov, v roku 2010 predstavoval 28,5 % v roku 2012 to bolo 32,8 %. Hubové patogény sa prejavovali najmä na asimilačných orgánoch, ich prítomnosť sa zaznamenala pri 16,4 % stromov. Údaje o výskyte jednotlivých škodlivých činiteľov sú uvedené v tabuľke 3.31.

Tab. 3.31 Rozdelenie poškodenia borovice podľa príčiny

Príčina poškodenia Počet pozorovaní Percento

Zver a pastva 2 0,1

Hmyz 1 0,1

Huby 63 16,4



Oheň 0 0,0





Spolu 384

3.1.4 Vývoj a kvantifikácia zmien hrúbkového prírastku

Horší zdravotný stav lesov sa nepriaznivo prejavuje na produktívnosti lesných porastov. Z taxačných veličín sa najväčší význam prisudzuje hrúbkovému prírastku, pretože ide o základný a ľahko zistiteľný komponent objemového prírastku. Na obr. 3.15 je znázornená priemerná defoliácia vybraných drevín a vývoj radiálneho hrúbkového prírastku (ir), vypočítaného ako priemerná hodnota zo všetkých jedincov danej dreviny. Obrázok demonštruje nepriamu závislosť medzi týmito parametrami. Zvýšenie defoliácie sa v tom istom roku spravidla prejaví znížením prírastku. V niektorých rokoch sa táto nepriama úmernosť medzi defoliáciou a radiálnym hrúbkovým prírastkom hlavne u listnatých drevín nepotvrdí. Je to zapríčinené tým, že defoliácia je len jedným z faktorov ovplyvňujúcich hrúbkový prírastok. Napríklad v roku 2000 bol asimilačný aparát listnatých drevín na začiatku vegetačného obdobia dobre vyvinutý (defoliácia bola nízka), ale veľké letné suchá sa podieľali na malom hrúbkovom prírastku (u buka a hraba minimum za celé pozorované obdobie 1988 – 2001, u duba veľmi blízko od minima). V roku 2001 boli klimatické podmienky priaznivejšie, došlo k zvýšeniu hrúbkových prírastkov, ale u buka a hraba sa opäť nepotvrdila nepriama úmernosť, pretože vplyvom silnej plodivosti došlo k štatisticky významnému zvýšeniu ich priemernej defoliácie. V roku 2002 došlo u ihličnatých drevín k miernemu poklesu hrúbkových prírastkov pri štatisticky nevýznamnej zmene defoliácie. U buka a hraba bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom hrúbkový

43

prírastok mierne vyšší, ale zmena nebola taká veľká ako by sa dalo predpokladať vzhľadom na výrazné zlepšenie priemernej defoliácie týchto drevín. V roku 2003 priemerný radiálny prírastok poklesol v porovnaní s rokom 2002 u všetkých druhov drevín. Bolo to zapríčinené predovšetkým deficitom zrážok vo vegetačnom období. V roku 2004 bol u všetkých drevín radiálny prírastok vyšší ako v klimaticky nepriaznivom predchádzajúcom roku. Výnimku tvorí iba buk, kde radiálny prírastok ostal na rovnakej úrovni ako v roku 2003. V roku 2005 došlo k ďalšiemu zvyšovaniu hrúbkového prírastku všetkých pozorovaných drevín s výnimkou duba. Rok 2006 bol opakom predchádzajúceho, u všetkých sledovaných drevín okrem duba bol ročný hrúbkový prírastok v porovnaní s rokom 2005 menší. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že v rokoch 2001 - 2003 a 2006 dochádzalo k znižovaniu hrúbkového prírastku, v rokoch 2004 - 2005 k jeho zvyšovaniu. Rok 2007 bol zvláštny tým, že ako už bolo spomenuté, došlo k štatisticky významnému zhoršeniu zdravotného stavu u listnatých drevín, ale u ihličnatých drevín naopak k jeho štatisticky významnému zlepšeniu. Tento fakt korešponduje aj s vývojom radiálneho hrúbkového prírastku, keď u ihličnatých drevín sa tento v porovnaní s rokom 2006 zväčšil u smreka a jedle (u borovice ostal na úrovni roka 2006), kým u listnatých drevín sa zmenšil (dub) alebo ostal na úrovni predchádzajúceho roka (buk, hrab). V roku 2008 bol pozorovaný jeden z najväčších prírastkov za celé sledované obdobie u borovice a u duba. V roku 2009 došlo iba k malým zmenám vo veľkosti prírastku v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V roku 2010 došlo k zníženiu prírastku u všetkých pozorovaných drevín okrem duba. Klimatické podmienky pre rast boli v roku 2011 priaznivé čo zapríčinilo, že oproti predchádzajúcemu roku došlo u všetkých drevín k zvýšeniu hrúbkových prírastkov. Naopak suché leto v roku 2012 vrátilo veľkosť ročného hrúbkového prírastku na úroveň roku 2010.

Smrek

00,5

11,5

22,5

33,5

4

1988 1992 1996 2000 2004 2008 2012

ir (mm)

0

10

20

30

40

sao (%)

ir sao

Jedľa

00,5

11,5

22,5

33,5

4

1988 1992 1996 2000 2004 2008 2012

ir (mm)

0

10

20

30

40

50

sao (%)

ir sao

Borovica

00,5

11,5

22,5

33,5

4

1988 1992 1996 2000 2004 2008 2012

ir (mm)

0

10

20

30

40

50

sao (%)

ir sao

Buk

00,5

11,5

22,5

33,5

4

1988 1992 1996 2000 2004 2008 2012

ir (mm)

0

5

10

15

20

25

sao (%)

ir sao

Obr. 3.15-1 Vývoj radiálneho hrúbkového prírastku (ir) a defoliácie v rokoch 1988 – 2012

44

Dub

00,5

11,5

22,5

33,5

4

1988 1992 1996 2000 2004 2008 2012

ir (mm)

0

10

20

30

40

sao (%)

ir sao

Hrab

00,5

11,5

22,5

33,5

4

1988 1992 1996 2000 2004 2008 2012

ir (mm)

0

5

10

15

20

25

30

sao (%)

ir sao

Obr. 3.15-2 Vývoj radiálneho hrúbkového prírastku (ir) a defoliácie v rokoch 1988 – 2012

Na obrázku 3.16 je znázornený vývoj priemerného radiálneho hrúbkového prírastku vybraných druhov listnatých a ihličnatých drevín v rokoch 1988 – 2012. Vývoj hrúbkového prírastku u jednotlivých druhov listnatých drevín je veľmi podobný (u buka a hraba skoro totožný). Najväčší prírastok bol u týchto drevín dosiahnutý v roku 1991, najmenšie hrúbkové prírastky boli v rokoch 1989, 1993 a 2000. Vývoj hrúbkového prírastku u jednotlivých druhov ihličnatých drevín je odlišný. Borovica má vývoj hrúbkového prírastku podobný ako listnaté dreviny. Smrek a jedľa majú svoj špecifický vývoj hrúbkového prírastku. Prírastok drevín v nižších vegetačných stupňoch je viac závislý od množstva atmosférických zrážok, ako prírastok drevín v horských polohách, kde zvyčajne nedochádza k deficitu zrážok.

0

0,5

1

1,5

2

2,5

3

3,5

1988 1992 1996 2000 2004 2008 2012

Smrek Jedľa Borov ica

ir (mm)

0

0,5

1

1,5

2

2,5

3

1988 1992 1996 2000 2004 2008 2012

Buk Dub Hrab

ir (mm)

Obr. 3.16 Vývoj priemerného radiálneho hrúbkového prírastku vybraných druhov drevín

Smrek

00,5

11,5

22,5

33,5

4

1996 2000 2004 2008 2012

ir (mm)

0

10

20

30

40

sao (%)

ir sao

Jedľa

11,5

22,5

33,5

44,5

5

1996 2000 2004 2008 2012

ir (mm)

0

10

20

30

40

50

sao (%)

ir sao

Obr. 3.17-1 Trend vývoja priemerného radiálneho hrúbkového prírastku a defoliácie vybraných druhov drevín v období rokov 1996 – 2012

45

Borovica

00,5

11,5

22,5

33,5

4

1996 2000 2004 2008 2012

ir (mm)

0

10

20

30

40

50

sao (%)

ir sao

Buk

00,5

11,5

22,5

33,5

4

1996 2000 2004 2008 2012

ir (mm)

0

5

10

15

20

25

sao (%)

ir sao

Dub

00,5

11,5

22,5

33,5

4

1996 2000 2004 2008 2012

ir (mm)

0

10

20

30

40

sao (%)

ir sao

Hrab

00,5

11,5

22,5

33,5

4

1996 2000 2004 2008 2012

ir (mm)

0

5

10

15

20

25

30

sao (%)

ir sao

Obr. 3.17-2 Trend vývoja priemerného radiálneho hrúbkového prírastku a defoliácie vybraných druhov drevín v období rokov 1996 – 2012

Na obrázku 3.17 je znázornený vývoj priemerného radiálneho hrúbkového prírastku vybraných druhov listnatých a ihličnatých drevín, priemerná defoliácia a trend vývoja týchto veličín v období 1996 – 2012. Z obrázka možno vidieť viac-menej vyrovnanú úroveň zdravotného stavu (charakterizovanú stabilizáciou vývoja prírastku a defoliácie) pri drevinách smrek, borovica a dub, trend zlepšovania zdravotného stavu (charakterizovaný znižovaním defoliácie a zvyšovaním prírastku) u jedle a trend zhoršovania zdravotného stavu (charakterizovaný zvyšovaním defoliácie a znižovaním prírastku) u hraba a buka.

3.1.5 Európsky extenzívny monitoring – zhrnutie aktuálnych poznatkov Výsledky hodnotenia defoliácie v roku 2011

Rok 2011 bol 26. rokom hodnotenia stavu lesov v Európe v rámci ICP Forests. Hlavným ukazovateľom zdravotného stavu bola defoliácia. Výsledky sú zhrnuté v tab. 3.32 – 3.34 a graficky znázornené na obr. 3.18 – 3.21 podľa údajov v správe Forest Condition in Europe – 2012 Technical Report of ICP Forests, ktorú vydalo PCC v Hamburgu v roku 2012 (Lorenz, Becher 2012). V roku 2011 bolo hodnotených 135388 stromov na viac ako 7000 plochách. Defoliácia bola hodnotená na 133661 stromoch, z ktorých bolo 71440 ihličnatých a 62221 listnatých (tab. 3.33). Priemerná defoliácia všetkých hodnotených stromov v Európe bola 19,5 %, pričom listnaté dreviny mali priemernú defoliáciu 20,4 %, ktorá bola o niečo vyššia ako priemerná defoliácia ihličnatých drevín (18,7 %). Ako poškodené, tj. s defoliáciou väčšou ako 25 % bolo hodnotených 20,0 % stromov tab. 3.33). Na rozdiel od slovenských lesov v európskych lesoch je väčší podiel poškodených stromov u listnatých drevín (22,1 %) než u drevín ihličnatých (18,2 %). Priemerná defoliácia v roku 2011 sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o 0,5 %. Najvyššiu priemernú defoliáciu mali duby mierneho pásma (Quercus robur a Q. petraea) – 24,4 %, nasledovali opadavé mediteránne druhy dubov (22,0 %) a vždyzelené duby (21,2 %). Zo štvorice európskych drevín s najväčším zastúpením je najviac poškodený (vyjadrené pomocou podielu stromov

46

s defoliáciou nad 25 %) dub letný a zimný (32,0 %), nasleduje buk (25,6 %), smrek (22,7 %) a borovica (15,7 %). Plochy so stromami s defoliáciou väčšou ako 25 % sa nachádzajú po celej Európe, ale koncentrované sú hlavne v strednej a východnej Európe. Plochy s priemernou defoliáciou vyššou ako 50 % sa nachádzajú hlavne v Českej republike, na Slovensku, v južnom Poľsku, západnom Bielorusku a v horských oblastiach Rumunska a Bulharska, bežné sú aj v Taliansku, Nórsku, severnom Švédsku a strednom Nemecku. Oblasti s malým percentom poškodených stromov sú hlavne v Rakúsku, Bielorusku, južnom Švédsku, južnom Fínsku, východnom Nemecku, v častiach Pyrenejského polostrova a pobaltských štátov. Čo sa týka trendov vývoja zdravotného stavu, na 10,7 % všetkých plôch bolo pozorované signifikantné zvýšenie priemernej defoliácie, na 77,9 % nebola pozorovaná žiadna významná zmena v defoliácii a na 11,4 % plôch bolo pozorované signifikantné zlepšenie priemernej defoliácie v porovnaní s rokom 2010 (pozri obr. 3.14).

Tab. 3.32 Výsledky hodnotenia defoliácie v roku 2011 v Európe

Stupne poškodeniaStupne poškodeniaStupne poškodeniaStupne poškodenia ŠtátŠtátŠtátŠtát

Počet hodnoPočet hodnoPočet hodnoPočet hodno----

tených stromovtených stromovtených stromovtených stromov 0000 1111 2222 3+43+43+43+4 2+3+42+3+42+3+42+3+4

Albánsko v roku 2011 neposkytli údaje

Andora 72 63,9 27,8 8,3 0,0 8,3

Anglicko v roku 2011 neposkytli údaje

Belgicko 2594 22,8 53,7 21,4 2,1 23,5

Bielorusko 9583 30,5 63,4 4,8 1,3 6,1

Bulharsko 5583 28,2 50,2 17,9 3,7 21,6

Cyprus 362 12,5 71,1 15,8 0,6 16,4

Česká republika 5418 15,2 32,1 50,9 1,8 52,7

Dánsko 411 65,2 24,8 7,1 2,9 10,0

Estónsko 2372 50,8 41,1 5,7 2,4 8,1

Fínsko 4147 53,7 35,7 9,3 1,3 10,6

Francúzsko 11352 26,0 34,1 35,4 4,5 39,9

Grécko v roku 2011 neposkytli údaje

Holandsko v roku 2011 neposkytli údaje

Chorvátsko 2208 40,5 34,2 21,4 3,9 25,2

Írsko v roku 2011 neposkytli údaje

Lichtenštajnsko v roku 2011 neposkytli údaje

Litva 5738 15,6 69,0 13,2 2,2 15,4

Lotyšsko 6644 13,8 72,2 12,4 1,6 14,0

Luxembursko v roku 2011 neposkytli údaje

Maďarsko 1830 62,3 18,8 13,8 5,1 18,9

Moldavsko 12552 45,0 36,6 15,7 2,7 18,4

Nemecko 10167 36,7 35,3 26,1 1,9 28,0

Nórsko 9852 40,9 38,2 17,4 3,5 20,9

Poľsko 38940 14,0 62,1 22,9 1,1 24,0

Portugalsko v roku 2011 neposkytli údaje

Rakúsko v roku 2011 neposkytli údaje

Rumunsko 5808 48,8 37,3 13,0 0,9 13,9

Rusko 9116 77,2 14,5 4,3 4,0 8,3

Slovensko 4017 9,2 56,1 33,0 1,7 34,7

Slovinsko 1046 18,0 50,7 26,7 4,7 31,4

Srbsko 2743 69,8 22,6 6,2 1,4 7,6

Španielsko 14880 28,1 60,1 9,1 2,7 11,8

Švajčiarsko 1008 21,1 48,0 20,4 10,5 30,9

Švédsko 7596 50,5 30,6 12,8 6,1 18,9

Taliansko 8099 27,0 41,7 27,4 3,9 31,3

Turecko 13282 33,0 53,4 11,4 2,3 13,6

Ukrajina 33878 64,9 28,3 6,3 0,5 6,8

Andora, Cyprus, Írsko, Švédsko: hodnotené iba ihličnany

47

Tab. 3.33 Percentá stromov v defoliačných triedach a priemerná defoliácia pre listnaté, ihličnaté a všetky dreviny spolu

Percentá stromov v defoliačných triedach Defoliácia Dreviny

0-10 >10-25 0-25 >25-60 >60 mŕtve >25 Ar. priem Medián

Počet stromov

Listnaté 27,6 46,6 74,1 22,6 2,3 0,9 25,9 22,2 20 43515

Ihličnaté 30,8 46,7 77,5 20,3 1,4 0,8 22,5 20,4 15 44855 EU

Spolu 29,2 46,6 75,8 21,4 1,9 0,9 24,2 21,3 20 88370

Buk 34,6 39,8 74,4 23,4 1,8 0,5 25,6 20,7 20 11764

Opadavé duby mierneho

pásma 20,7 47,2 68,0 28,9 1,8 1,4 32,0 24,4 20 9025

Opadavé (sub-) mediteránne

duby 26,7 49,2 75,8 20,8 2,5 0,9 24,2 22,0 20 8256

Vždyzelené duby 20,7 61,5 82,3 14,9 2,1 0,7 17,7 21,2 15 4744

Listnaté 34,2 43,7 77,9 19,1 2,1 1,0 22,1 20,4 15 62221

Smrek 43,3 34,0 77,3 19,7 1,7 1,3 22,7 18,6 15 18901

Borovica 35,1 49,1 84,3 14,0 0,9 0,9 15,7 18,1 15 31010

Mediteránne nížinné borovice 24,6 59,2 83,8 13,7 0,9 1,6 16,2 20,4 15 8847

Ihličnaté 36,3 45,5 81,8 15,9 1,2 1,0 18,2 18,7 15 71440

Európa spolu

Spolu 35,3 44,7 80,0 77,4 1,6 1,0 20,0 19,5 15 133661

Obr. 3.18 Priemerná defoliácia drevín na monitorovacích plochách v roku 2011

(Zdroj: Forest Condition in Europe. Technical report 2012)

48

Obr. 3.19 Zmeny v priemernej defoliácii drevín na monitorovacích plochách medzi rokmi 2010 a 2011 (Zdroj: Forest Condition in Europe. Technical report 2012)

Vývoj defoliácie hlavných drevín

Vývoj priemernej defoliácie pre vybrané druhy lesných drevín v Európe v rokoch 1990 – 2010 je uvedený v tabuľke 3.34 a znázornený na obrázku 3.21. V správe Forest Condition in Europe – 2012 už nie je pre jednotlivé dreviny uvádzaná ich priemerná defoliácia a jej stredná chyba. Namiesto toho je uvedené rozdelenie do stupňov poškodenia pre dve časové série (1992-2011 a 1997-2011). Časový vývoj zdravotného stavu lesov v Európe, ktorý je vyjadrený pomocou defoliácie bol v počiatočných rokoch monitoringu vyhodnocovaný na súbore tých istých stromov v danom časovom intervale („Common Sample Trees“ – CSTs), aby bol vylúčený vplyv ťažby, dopĺňania stromov a pod. Výhodou takto vypočítanej defoliácie bolo, že ju neovplyvňoval veľký počet nových stromov zahrnutých do siete TMP v priebehu zvyšovania počtu participujúcich krajín. S rozširovaním siete v posledných rokoch sa systém CSTs ukázal ako nevýhodný, pretože CSTs stromov bolo vplyvom ťažby a odumretia čoraz menej a menej.

49

členské štáty EU celá Európa

29,2 30,8 27,635,3 36,3 34,2

43,335,1

24,634,6

20,7 26,7 20,7

46,6 46,746,6

44,7 45,5 43,734 49,1

59,2 39,8

47,249,2 61,5

21,4 20,3 22,617,4 15,9 19,1 19,7

14 13,723,4 28,9

20,814,9

2,12,51,81,9 1,4 2,3 1,6 1,2 2,1 1,7 0,9 0,9 1,8

0%

20%

40%

60%

80%

100%

spol

u

ihlič

naté

listn

até

spol

u

ihlič

naté

listn

até

smre

k

boro

vica

sos

na

med

iterá

nne

boro

vice buk

duby

mie

rneh

o pá

sma

opad

avé

(sub

-)med

iterá

nne

duby

vždy

zele

né d

uby

% s

trom

ov

>60 %

>25-60 %

>10-25 %

0-10 %

Obr. 3.20 Zastúpenie drevín v jednotlivých stupňoch poškodenia v Európe

Tab. 3.34 Vývoj priemernej defoliácie podľa drevín v rokoch 1991 – 2010 a jej stredná chyba

DrevinaDrevinaDrevinaDrevina RokRokRokRok

BukBukBukBuk DubDubDubDub SmrekSmrekSmrekSmrek BorovicaBorovicaBorovicaBorovica

1991199119911991 14,9 ±0,17 17,9 ±0,22 23,5 ±0,13 23,5 ±0,12

1992199219921992 17,3 ±0,19 18,2 ±0,22 23,6 ±0,15 23,3 ±0,12

1993199319931993 16,7 ±0,19 21,1 ±0,24 23,3 ±0,16 22,9 ±0,12

1994199419941994 17,5 ±0,18 22,3 ±0,23 24,4 ±0,16 23,6 ±0,13

1995199519951995 19,7 ±0,19 21,7 ±0,23 23,9 ±0,15 21,0 ±0,11

1996199619961996 19,4 ±0,17 24,5 ±0,24 23,5 ±0,14 19,8 ±0,11

1997199719971997 20,6 ±0,18 26,4 ±0,21 23,5 ±0,13 19,2 ±0,10

1998199819981998 19,5 ±0,17 24,9 ±0,21 21,4 ±0,13 18,4 ±0,09

1999199919991999 21,0 ±0,16 23,7 ±0,19 21,0 ±0,13 18,1 ±0,09

2000200020002000 20,6 ±0,17 23,3 ±0,19 21,5 ±0,13 18,5 ±0,09

2001200120012001 21,5 ±0,16 23,7 ±0,19 21,3 ±0,13 18,6 ±0,09

2002200220022002 20,7 ±0,16 23,5 ±0,19 21,8 ±0,13 19,2 ±0,10

2003200320032003 21,7 ±0,16 25,8 ±0,19 21,7 ±0,13 19,4 ±0,09

2004200420042004 24,9 ±0,18 27,0 ±0,21 22,9 ±0,13 19,0 ±0,09

2005200520052005 22,5 ±0,17 27,3 ±0,20 21,9 ±0,13 18,9 ±0,09

2006200620062006 22,1 ±0,17 25,3 ±0,21 20,5 ±0,14 17,7 ±0,09

2007200720072007 21,9 ±0,16 25,8 ±0,22 21,3 ±0,14 17,9 ±0,09

2008200820082008 20,1 ±0,16 25,4 ±0,20 21,4 ±0,15 18,3 ±0,09

2009200920092009 22,8 ±0,17 24,7 ±0,20 21,6 ±0,16 18,3 ±0,10

2010201020102010 21,5 ±0,17 26,0 ±0,21 21,4 ±0,15 18,6 ±0,10

50

14

16

18

20

22

24

26

28

30

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

prie

mer

ná d

efol

iáci

a v

%

smrek borov ica buk dub

Obr. 3.21 Vývoj priemernej defoliácie lesných drevín v Európe

Nový spôsob vyhodnocovania zdravotného stavu, používaný od roku 2003 je založený na základnom predpoklade, že každá výskumná plocha v danom roku reprezentuje určité podmienky, bez ohľadu na jej hodnotenie v predchádzajúcich rokoch, pričom sa predpokladá, že kolísanie počtu stromov na ploche spôsobené vylúčením odumretých alebo vyťažených stromov ako aj zahrnutie nových stromov nie je príčinou významných skreslení medzi jednotlivými rokmi. Avšak kolísanie počtu stromov spôsobené zahrnutím nových účastníckych krajín musí byť vylúčené, pretože stav lesa v rôznych krajinách môže byť výrazne odlišný. Z tohto dôvodu bol nový systém aplikovaný na vybrané skupiny krajín podľa toho, aké dlhé sú časové série vykonávaných meraní. U jednotlivých sledovaných druhov je vývoj defoliácie mierne odlišný. V rokoch 1990 – 1991 bol zaznamenaný priaznivý zdravotný stav všetkých drevín. Buk potom zhoršoval svoj stav až do roku 1995, odvtedy až do roku 2002 bol jeho stav stabilizovaný na úrovni priemernej defoliácie 20 – 22 %. Vývoj defoliácie smreka a borovice mal počas sledovaného obdobia podobný priebeh. Ich zdravotný stav sa v rokoch 1990 – 1994 zhoršoval, v roku 1994 dosiahol maximálnu hodnotu priemernej defoliácie, do roku 1997 sa výrazne zlepšil a od tohto roku je stabilizovaný v rozmedzí 21,5 – 23 %. Dub je v rámci Európy drevinou s najvyššou priemernou defoliáciou. U duba rozlišujeme dve obdobia. V prvom, v rokoch 1990 – 1996 dochádzalo k zvyšovaniu priemernej defoliácie z 21 % na 28 %, v druhom, od roku 1996 do roku 2002 sa zdravotný stav postupne zlepšoval. Priemerná defoliácia v roku 2002 klesla až na 23,3 %. V roku 2003 a 2004 došlo k výraznému zhoršeniu priemernej defoliácie u duba aj buka. Medzi faktory, ktoré najviac ovplyvňovali zdravotný stav drevín patrili klimatické podmienky, napadnutie hmyzom a hubami a taktiež aj znečistenie ovzdušia. V roku 2005 došlo k zníženiu priemernej defoliácie u smreka a duba o 2 %, u buka o 1 %, priemerná defoliácia borovice sa zmenila iba nepatrne (o 0,1 %). V roku 2006 došlo k výraznému zníženiu priemernej defoliácie u duba (o 3,9 %), smreka (1,6 %) a borovice (2,6 %). U duba bola zaznamenaná najnižšia priemerná defoliácia od roku 1990. Borovica má trend znižovania defoliácie a v rokoch 2006 – 2008 bola zaznamenaná jej najmenšia hodnota za sledované obdobie. V roku 2009 došlo k zlepšeniu zdravotného stavu u duba a k zhoršeniu u buka, v roku 2010 to bolo naopak. Borovica a smrek ostali na úrovni predchádzajúceho roka. Ak porovnáme vývoj týchto drevín za celé obdobie rokov 1991 – 2010 môžeme pozorovať zlepšovanie zdravotného stavu borovice a smreka a zhoršovanie zdravotného stavu buka a duba.

51

3.2 INTENZÍVNY MONITORING 3.2.1 Prehľad základných charakteristík TMP intenzívneho monitoringu .3.2.1

TMP 201 Čifáre Rok založenia 1995 Zemepisná šírka 48°12'45" Zemepisná dĺžka 18°23'16" LZ Levice LHC Čifáre JPRL 566a Nadmorská výška 225 m Expozícia JV Sklon 15 % Výmera plochy 0,25 ha Počet živých stromov 154 (152 cr, 2 dz) Vek 91 Rad B Slt Carpineto-Quercetum Lesný typ (Hančinský, 1307-Mrvicová hrabová 1972) dúbrava na spraši Lesný typ (EEA, 2006) Sessili oak-hornbeam forest Polygonato latifolii- Asociácia Carpinetum (J. Michalko 1957) J. et M. Michalko 1985 Pôdny typ Hnedozem luvizemná Zastúpenie cr 100 %, silný podrast krovín, najmä trnky Bonita 1 Výchovné zásahy Prebierka

Obr. 3.22 Interiér porastu TMP Čifáre

Dub cerový

0

50

100

150

200

250

2 10 18 26 34 42 50

hrúbkový stupeň (cm)

po

čet

(N/h

a)

Dub cerovýh=d**2/(19.8343-1.0841*d+0.05731*d**2)

0

5

10

15

20

25

30

0 10 20 30 40 50

hrúbka - d (cm)

výšk

a -

h (

m)

Obr. 3.23 Zastúpenie stromov v hrúbkových stupňoch Obr. 3.24 Výškový grafikon

52

TMP 203 Lomnistá dolina

Rok založenia 1995 Zemepisná šírka 48º55’31” Zemepisná dĺžka 19º29‘15“ LZ Slovenská Ľupča LHC Slovenská Ľupča JPRL 1107b Nadmorská výška 1250 m Expozícia JV Sklon 35 % Výmera plochy 0,25 ha

Počet živých stromov 161 (145 sm, 8 bk, 7 jv, 1 jb)

Vek 74 Rad B/C Slt Fageto-Aceretum vst Lesný typ (Hančinský, 1972)

6404-Deväťsilová kamenitá buková javorina

Lesný typ (EEA, 2006)

Potenciálna vegetácia Central European mountainous beech forest Reálna vegetácia Plantations of site-native species

Asociácia

Potenciálna vegetácia Aceri-Fagetum J. et M. Bartsch 1940 Reálna vegetácia Vaccinio myrtilli-Piceetum Šoltés 1976

Pôdny typ Podzol kambizemný Zastúpenie sm 94 %, bk 4 %, jh 2 % Bonita 1 Výchovné zásahy Prebierka

Smrek

0

30

60

90

120

150

2 10 18 26 34 42 50 58


po

čet

(N/h

a)

Smrekh=d**2/(6.03648+0.171367*d+0.027687*d**2)

0

5

10

15

20

25

30

35

0 10 20 30 40 50 60 70

hrúbka - d (cm)

výšk

a -

h (

m)


Obr. 3.25 Informačná tabuľa o monitorovacích

aktivitách v blízkosti TMP Lomnistá dolina

53

TMP 204 Poľana-Hukavský grú ň

Rok založenia 1991

Zemepisná šírka 48º38’34”

Zemepisná dĺžka 19º32‘22“ LZ Kriváň

LHC Poľana

JPRL 120

Nadmorská výška 850 m Expozícia SV

Sklon 5-15 %

Výmera plochy 0,55 ha

Počet živých stromov 300 (212 bk, 57 sm, 11 jd, 13 jh, 6 js, 1 jm)

Vek 90-120

Rad B Slt Abieto-Fagetum Lesný typ (Hančinský, 1972)

5302-Nitrofilná jedľová bučina

Lesný typ (EEA, 2006) Central European mountainous beech forest

Asociácia Asperulo odoratae- Fagetum Sougnez et Thill 1959

Pôdny typ Kambizem andozemná

Zastúpenie bk 45 %, sm 42 %, jd 6 %, js 5 %, jh 2 %

Bonita +1

Výchovné zásahy bez zásahu

Smrek

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

18 26 34 42 50 58 66 74 82


po

čet

(N/h

a)

Buk

0

10

20

30

40

50

60

70

6 14 22 30 38 46 54 62


po

čet

(N/h

a)

Smrek

h=d**2/(17.4187-0.40795*d+0.02649*d**2)

0

10

20

30

40

50

0 20 40 60 80 100

hrúbka - d (cm)

výšk

a -

h (

m)

Bukh=d**2/(7.97208-0.06152*d+0.024361*d**2)

0

10

20

30

40

50

0 20 40 60 80

hrúbka - d (cm)

výšk

a -

h (

m)

Obr. 3.29 Hrúbková štruktúra a výškové grafikony drevín na TMP Poľana-Hukavský grúň

Obr. 3.28 Merač stoku vody po kmeni

54

TMP 206 Turová

Rok založenia 1997 Zemepisná šírka 48º37’58” Zemepisná dĺžka 19º02‘49“ LZ ŠLP Zvolen LHC ŠLP Zvolen JPRL 541 Nadmorská výška 575 m Expozícia V Sklon 40 % Výmera plochy 0,25 ha Počet stromov 249 Vek 71 Rad B Slt Fagetum pauper Lesný typ (Hančinský, 1972)

3313 – Zubačková bučina


Central European submountainous beech forest

Asociácia Dentario bulbiferae- Fagetum Zlatník 1938

Pôdny typ Kambizem modálna Zastúpenie Bk 99 %, db 1 % Bonita +1 Výchovné zásahy bez zásahu

Obr. 3.30 Interiér porastu TMP Turová

Buk

0

40

80

120

160

200

2 10 18 26 34 42 50


po

čet

(N/h

a)

Bukh=d**2/(3.45889+0.081085*d+0.025714*d**2)

0

10

20

30

40

0 10 20 30 40 50 60

hrúbka - d (cm)

výšk

a -

h (

m)


55

TMP 207 Tatranská Lomnica

Rok založenia 1998

Zemepisná šírka 49º10’49” Zemepisná dĺžka 20º14‘30“ LZ ŠL TANAP LHC Vysoké Tatry JPRL 1026 Nadmorská výška 1150 m Expozícia JV Sklon 11-22 % Výmera plochy 0,25 ha

Počet živých stromov 233 (185 sm, 42 sc, 3 bo, 2 jd, 1 br)

Vek 60-140 (LHP 130) Rad A/B (LHP A) Slt Lariceto-Piceetum Lesný typ (Hančinský, 1972)

6141- Sutinová smrekovcová smrečina

časť 6145 – Živná smrekovcová smrečina nst.

Lesný typ (EEA, 2006) Subalpine and mountainous spruce and mountainous mixed spruce-silver fir forest

Asociácia Vaccinio myrtilli-Piceetum Šoltés 1976

Pôdny typ Ranker podzolový, ranker kambizemný

Zastúpenie sm 50 %, sc 45 %, bo 3 %, jd 2 %)

Bonita sm 8, sc 4 Výchovné zásahy bez zásahu

Smrek

0

40

80

120

160

6 14 22 30 38 46


po

čet

(N/h

a)

Smrekh=d**2/(1.52018+0.614323*d+0.01994*d**2)

0

10

20

30

40

0 10 20 30 40 50

hrúbka - d (cm)

výšk

a -

h (

m)


Obr. 3.33 Interiér porastu TMP Tatranská Lomnica

56

TMP 208 Svetlice

Rok založenia 1999 Zemepisná šírka 49º11’41” Zemepisná dĺžka 22º05‘41“ LZ Medzilaborce LHC Nižná Jablonka JPRL 169a Nadmorská výška 570 m Expozícia Z Sklon 40 % Výmera plochy 0,25 ha

Počet živých stromov 388 (355 bk, 20 sc, 9 db, 3 bo, 1 sm)

Vek 55 Rad B Slt Fagetum typicum Lesný typ (Hančinský, 1972)

4318-Ostricová typická bučina

Lesný typ (EEA, 2006) Carpathian submountainous beech forest

Asociácia

Dentario glandulosae- Fagetum W. Matuszkiewicz ex. Guzikowa et Kornaś 1969

Pôdny typ Kambizem modálna

Zastúpenie bk 78 %, sc 16 %, db 4 %, bo 2 %

Bonita 30 Výchovné zásahy Prebierka

Buk

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

2 10 18 26 34


po

čet

(N/h

a)

Bukh=d**2/(2.478+0.125222*d+0.037672*d**2)

0

5

10

15

20

25

30

0 10 20 30 40

hrúbka - d (cm)

výšk

a -

h (

m)


Obr. 3.36 Interiér porastu TMP Svetlice

57

TMP 210 Grónik II

Rok založenia 2008 Zemepisná šírka 49º29’54” Zemepisná dĺžka 18º34’04” LZ Urbariát Turzovka LHC JPRL 1632 Nadmorská výška 820 Expozícia JJZ Sklon 60 % Výmera plochy 0,25 ha Počet živých stromov 120 Vek 93 Rad A

Slt Fagetum abietino- piceosum nst

Lesný typ (Hančinský, 1972)

5105 – čučoriedková jedľová bučina so smrekom nst


Potenciálna vegetácia Central European mountainous beech forest Reálna vegetácia Plantations of site-native species

Asociácia

Potenciálna vegetácia Dentario glandulosae- Fagetum W. Matuszkiewicz ex. Guzikowa et Kornaś 1969 Reálna vegetácia Avenello-Piceetum excelsae Hadač et al. 1969

Pôdny typ podzol modálny Zastúpenie sm 100 % Bonita 2 Výchovné zásahy prebierka

Smrek

0

20

40

60

80

100

120

140

18 26 34 42 50 58


po

čet

(N/h

a)

Smrekh=d**2/(9.34174-0.13426*d+0.028517*d**2)

0

10

20

30

40

0 10 20 30 40 50 60

hrúbka - d (cm)

výšk

a -

h (

m)


Obr. 3.39 Interiér porastu Grónik II

58

TMP 211 Žibritov

Rok založenia 2009 Zemepisná šírka 48º23’22” Zemepisná dĺžka 19º00’42” LZ Mestské lesy Krupina LHC Krupina JPRL 623 Nadmorská výška 520 Expozícia R Sklon 0-5 % Výmera plochy 0,25 ha Počet živých stromov 297 (285 db, 7 bk, 4 hb, 1 cs) Vek 61-66 Rad B

Slt Fageto Quercetum 90 %, Querceto Fagetum 10 %


2311 - živná medničková buková dúbrava 60 %

2306 – lipnicová buková dúbrava s chlpaňou 30 % 3305 – ostricovo-marinková živná dubová bučina 10 %

Lesný typ (EEA, 2007) Sessile oak-hornbeam forest Asociácia Melico uniflorae-

Quercetum petraeae Gergely 1962

Pôdny typ kambizem luvizemná Zastúpenie db 96 %, bk 4 % Bonita 1 Výchovné zásahy prebierka

Dub

0

50

100

150

200

250

300

2 10 18 26 34


po

čet

(N/h

a)

Dubh=d**2/(7.23102-0.43814*d+0.050799*d**2)

0

5

10

15

20

25

30

0 10 20 30 40

hrúbka - d (cm)

výšk

a -

h (

m)


Obr. 3.42 Pohľad do korún dubov na TMP Žibritov

59

TMP 212 Železnô

Rok založenia 2009 Zemepisná šírka 48º57’17” Zemepisná dĺžka 19º23’20”

LZ Komposesorát Partizánska Ľupča

LHC Partizánska Ľupča JPRL Nadmorská výška 1010 Expozícia JV Sklon 35–40 % Výmera plochy 0,25 ha Počet živých stromov 145 Vek 83 Rad A/B Slt Fageto Abietum vst.


6202 – čučoriedková buková jedlina Potenciálna vegetácia Central European montainous beech

Lesný typ (EEA, 2007) forest Reálna vegetácia Plantations of site-native species Potenciálna vegetácia Dentario enneaphylli- Fagetum Oberd. ex W. et A. Matuszkiewicz 1960 Reálna vegetácia

Asociácia Vaccinio myrtili-l Piceetum Šoltés 1976

Pôdny typ kambizem modálna Zastúpenie sm 100 % Bonita 1 Výchovné zásahy prebierka

Smrek

0

20

40

60

80

100

120

18 26 34 42


po

čet

(N/h

a)

Smrekh=d**2/(2.36457+0.388232*d+0.021631*d**2)

0

10

20

30

40

0 10 20 30 40 50

hrúbka - d (cm)

výšk

a -

h (

m)


Obr. 3.45 Interiér porastu TMP Železnô

60

3.2.2 Hodnotenie defoliácie V roku 2012 sa hodnotenie defoliácie na plochách intenzívneho monitoringu uskutočnilo v dňoch 16.8. – 6.9. Pri hodnotení defoliácie sa použila rovnaká metodika ako na plochách extenzívneho monitoringu (popísaná v kapitole 3.1.1), s tým rozdielom, že hodnotené boli všetky stromy vyskytujúce sa na ploche. Do vyhodnotenia však boli zahrnuté iba stromy biosociologického postavenia 1 a 2 podľa Krafta. TMP Čifáre Tab. 3.35 Vývoj zastúpenia stromov v stupňoch defoliácie na TMP Čifáre

Zastúpenie stromov vZastúpenie stromov vZastúpenie stromov vZastúpenie stromov v stupňoch defoliácie v %stupňoch defoliácie v %stupňoch defoliácie v %stupňoch defoliácie v % RokRokRokRok DrevinaDrevinaDrevinaDrevina

0000 1111 2222 3333 4444 0000----1111 2222----4444 3333----4444

1997199719971997 Cer 5 64 30 1 0 69 31 1

1998199819981998 Cer 8 66 26 0 0 74 26 0

1999199919991999 Cer 10 45 44 0 1 55 45 1

2000200020002000 Cer 1 81 17 0 1 82 18 1

2001200120012001 Cer 0 67 33 0 0 67 33 0

2002200220022002 Cer 3 56 41 0 0 59 41 0

2003200320032003 Cer 1 81 18 0 0 82 18 0

2004200420042004 Cer 1 22 72 4 1 23 77 5

2005200520052005 Cer 0 45 54 1 0 45 55 1

2006200620062006 Cer 10 75 14 1 0 85 15 1

2007200720072007 Cer 1 77 22 0 0 78 22 0

2008200820082008 Cer 1 50 49 0 0 51 49 0

2009200920092009 Cer 1 68 31 0 0 69 31 0

2010201020102010 Cer 1 47 51 1 0 48 52 1

2011201120112011 Cer 1 44 54 1 0 45 55 1

2012201220122012 Cer 0 41 58 1 0 42 59 1

Tab. 3.36 Vývoj priemernej defoliácie a dosiahnutá presnosť jej určenia pri 68 %-nej spoľahlivosti

DrevinaDrevinaDrevinaDrevina Priemerná defoliácia v % Priemerná defoliácia v % Priemerná defoliácia v % Priemerná defoliácia v % ±±±± stredná chyba stredná chyba stredná chyba stredná chyba

1998199819981998 1999199919991999 2002002002000000 2002002002001111 2002002002002222 2002002002003333 2002002002004444

22,4 ± 0,6 28,2 ± 1,1 23,3 ± 0,7 26,0 ± 0,5 26,4 ± 0,7 23,6 ± 0,4 35,6 ± 1,0

2002002002005555 2002002002006666 2002002002007777 2008200820082008 2009200920092009 2010201020102010 2011201120112011

29,5 ± 0,7 20,7 ± 0,8 24,4 ± 0,5 28,6 ± 0,6 25,4 ± 0,6 30,1 ± 0,9 28,9 ± 0,8

2012201220122012

Cer

31,7 ± 0,9

0

10

20

30

40

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

prie

mer

ná d

efol

iáci

a v

%

Defoliácia cera - TMP ČifáreDefoliácia duba - SR

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

>60 %

>25-60 %

>10-25 %

0-10 %

Obr. 3.48 Defoliácia cera v rokoch 1997 – 2012 Obr. 3.49 Vývoj zastúpenia v defoliačných triedach

61

TMP Lomnistá dolina

Tab. 3.37 Vývoj zastúpenia stromov v stupňoch defoliácie


0000 1111 2222 3333 4444 0000----1111 2222----4444 3333----4444

1997199719971997 Smrek 30 59 11 0 0 89 11 0

1998199819981998 Smrek 24 64 12 0 0 88 12 0

1999199919991999 Smrek 18 71 11 0 0 89 11 0

2000200020002000 Smrek 18 73 9 0 0 91 9 0

2001200120012001 Smrek 14 72 14 0 0 86 14 0

2002200220022002 Smrek 19 72 9 0 0 91 9 0

2003200320032003 Smrek 11 73 15 1 0 84 16 1

2004200420042004 Smrek 9 83 7 1 0 92 8 1

2005200520052005 Smrek 7 84 9 0 0 91 9 0

2006200620062006 Smrek 11 75 13 1 0 86 14 1

2007200720072007 Smrek 8 65 25 2 0 73 27 2

2008200820082008 Smrek 8 58 33 0 1 66 34 1

2009200920092009 Smrek 0 81 19 0 0 81 19 0

2010201020102010 Smrek 4 70 23 1 2 74 26 3

2011 2011 2011 2011 Smrek 6 76 18 0 0 82 18 0

2012201220122012 Smrek 8 68 24 0 0 76 24 0



1998199819981998 1999199919991999 2002002002000000 2002002002001111 2002002002002222 2002002002003333 2002002002004444

17,7 ± 0,8 19,3 ± 0,7 18,6 ± 0,6 20,2 ± 0,7 18,4 ± 0,7 21,3 ± 0,9 20,0 ± 0,7

2002002002005555 2002002002006666 2002002002007777 2008200820082008 2009200920092009 2010201020102010 2011201120112011

21,2 ± 0,6 22,1 ± 0,8 26,7 ± 1,0 25,9 ± 1,0 23,6 ± 0,6 25,1 ± 1,4 22,1 ± 0,9

2012201220122012

Smrek

23,4 ± 0,8

0

10

20

30

40

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

prie

mer

ná d

efol

iáci

a v

%

Defoliácia smreka - TMP Lomnistá dolinaDefoliácia smreka - SR

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

>60 %

>25-60 %

>10-25 %

0-10 %

Obr. 3.50 Defoliácia smreka v rokoch 1997 – 2012 Obr. 3.51 Vývoj zastúpenia v defoliačných triedach

TMP Poľana-Hukavský grú ň

Tab. 3.39 Vývoj zastúpenia drevín v stupňoch defoliácie

Zastúpenie stromov vZastúpenie stromov vZastúpenie stromov vZastúpenie stromov v stupňoch defoliácie v %stupňoch defoliácie v %stupňoch defoliácie v %stupňoch defoliácie v % RokRokRokRok DrevinyDrevinyDrevinyDreviny

0000 1111 2222 3333 4444 0000----1111 2222----4444 3333----4444

Smrek 25 59 16 0 0 84 16 0 1997199719971997

Buk 26 64 10 0 0 90 10 0

Smrek 41 55 4 0 0 96 4 0 1998199819981998

Buk 33 47 20 0 0 80 20 0

62


0000 1111 2222 3333 4444 0000----1111 2222----4444 3333----4444

Smrek 8 49 43 0 0 57 43 0 1999199919991999 Buk 31 55 14 0 0 86 14 0

Smrek 14 70 16 0 0 84 16 0 2000200020002000

Buk 15 74 11 0 0 89 11 0

Smrek 16 59 25 0 0 75 25 0 2001200120012001

Buk 7 42 50 1 0 49 51 1

Smrek 8 76 16 0 0 84 16 0 2002200220022002

Buk 13 57 30 0 0 70 30 0

Smrek 4 82 14 0 0 86 14 0 2003200320032003

Buk 4 67 29 0 0 71 29 0

Smrek 15 79 6 0 0 94 6 0 2004200420042004

Buk 27 68 5 0 0 95 5 0

Smrek 4 92 4 0 0 96 4 0 2005200520052005

Buk 6 91 3 0 0 97 3 0

Smrek 0 83 17 0 0 83 17 0 2006200620062006

Buk 14 76 10 0 0 90 10 0

Smrek 0 71 29 0 0 71 29 0 2007200720072007

Buk 12 77 11 0 0 89 11 0

Smrek 0 88 12 0 0 88 12 0 2008200820082008

Buk 8 83 9 0 0 91 9 0

Smrek 6 86 6 2 0 92 8 2 2009200920092009

Buk 5 69 26 0 0 74 26 0

Smrek 0 79 19 0 2 79 21 2 2010201020102010

Buk 0 50 50 0 0 50 50 0

2011201120112011 Smrek 0 57 43 0 0 57 43 0

Buk 6 47 46 1 0 53 47 1

Smrek 2 81 17 0 0 83 17 0 2012201220122012

Buk 32 58 10 0 0 90 10 0



1998199819981998 1999199919991999 2002002002000000 2002002002001111 2002002002002222 2002002002003333 2002002002004444

15,5 ± 1,1 26,1 ± 1,5 20,4 ± 1,4 21,8 ± 1,3 20,2 ± 1,2 20,5 ± 0,9 17,6 ± 1,0

2002002002005555 2002002002006666 2002002002007777 2008200820082008 2009200920092009 2010201020102010 2011201120112011

19,6 ± 0,7 22,4 ± 1,2 24,3 ± 0,8 22,7 ± 0,7 20,2 ± 1,3 24,6 ± 1,6 27,7 ± 1,0

2012201220122012

Smrek

21,7 ± 0,8

1998199819981998 1999199919991999 2002002002000000 2002002002001111 2002002002002222 2002002002003333 2002002002004444

19,5 ± 1,1 18,3 ± 1,1 19,2 ± 0,7 26,8 ± 1,1 22,9 ± 1,2 24,6 ± 1,0 16,5 ± 0,7

2002002002005555 2002002002006666 2002002002007777 2008200820082008 2009200920092009 2010201020102010 2011201120112011

19,3 ± 0,5 19,4 ± 0,8 19,0 ± 0,7 19,5 ± 0,7 23,6 ± 0,8 28,8 ± 0,9 28,5 ± 1,1

2012201220122012

Buk

16,7 ± 0,9

63

0

10

20

30

40

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

prie

mer

ná d

efol

iáci

a v

%

Defoliácia smreka - TMP Poľana-Hukav ský grúňDefoliácia smreka - SR

0

5

10

15

20

25

30

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

prie

mer

ná d

efol

iáci

a v

%

Defoliácia buka - TMP Poľana-Hukav ský grúňDefoliácia buka - SR

Obr. 3.52 Defoliácia smreka a buka v rokoch 1997 – 2012

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

>60 %

>25-60 %

>10-25 %

0-10 %

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

>60 %

>25-60 %

>10-25 %

0-10 %

Obr. 3.53 Vývoj zastúpenia v defoliačných triedach pre dreviny smrek a buk

TMP Turová Tab. 3.41 Vývoj zastúpenia v stupňoch defoliácie


0000 1111 2222 3333 4444 0000----1111 2222----4444 3333----4444

1997199719971997 Buk 27 60 13 0 0 87 13 0

1998199819981998 Buk 27 55 18 0 0 82 18 0

1999199919991999 Buk 7 79 14 0 0 86 14 0

2000200020002000 Buk 14 79 7 0 0 93 7 0

2001200120012001 Buk 3 59 38 0 0 62 38 0

2002200220022002 Buk 11 84 5 0 0 95 5 0

2003200320032003 Buk 3 90 7 0 0 93 7 0

2004200420042004 Buk 35 60 5 0 0 95 5 0

2005200520052005 Buk 8 88 4 0 0 96 4 0

2006200620062006 Buk 22 63 15 0 0 85 15 0

2007200720072007 Buk 14 79 7 0 0 93 7 0

2008200820082008 Buk 9 84 7 0 0 93 7 0

2009200920092009 Buk 4 90 6 0 0 94 6 0

2010201020102010 Buk 7 60 33 0 0 67 33 0

2011201120112011 Buk 27 44 29 0 0 71 29 0

2012201220122012 Buk 15 66 19 0 0 81 19 0

64



1998199819981998 1999199919991999 2002002002000000 2002002002001111 2002002002002222 2002002002003333 2002002002004444

18,8 ± 0,8 21,3 ± 0,6 18,7 ± 0,6 26,9 ± 0,9 18,6 ± 0,5 19,5 ± 0,5 15,0 ± 0,6

2002002002005555 2002002002006666 2002002002007777 2008200820082008 2009200920092009 2010201020102010 2011201120112011

18,3 ± 0,5 19,2 ± 0,8 18,2 ± 0,6 19,3 ± 0,5 20,2 ± 0,4 24,4 ± 0,8 21,2 ± 1,0

2012201220122012

Buk

21,2 ± 0,8

0

5

10

15

20

25

30

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

prie

mer

ná d

efol

iáci

a v

%

Defoliácia buka - TMP Turov áDefoliácia buka - SR

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

>60 %

>25-60 %

>10-25 %

0-10 %

Obr. 3.54 Defoliácia buka v rokoch 1997 – 2012 Obr. 3.55 Vývoj zastúpenia v defoliačných triedach TMP Tatranská Lomnica Tab. 3.43 Vývoj zastúpenia drevín v stupňoch defoliácie


0000 1111 2222 3333 4444 0000----1111 2222----4444 3333----4444

Smrek 2 25 71 2 0 27 73 2 1999199919991999

Smrekovec 0 10 73 17 0 10 90 17

Smrek 0 48 52 0 0 48 52 0 2000200020002000

Smrekovec 3 20 65 12 0 23 77 12

Smrek 0 42 58 0 0 42 58 0 2001200120012001

Smrekovec 0 0 80 20 0 0 100 20

Smrek 2 63 33 2 0 65 35 2 2002200220022002

Smrekovec 0 3 62 35 0 3 97 35

Smrek 0 42 56 2 0 42 58 2 2003200320032003

Smrekovec 0 3 40 57 0 3 97 57

Smrek 2 56 40 2 0 58 42 2 2004200420042004

Smrekovec 0 23 60 17 0 23 77 17

Smrek 0 52 48 0 0 52 48 0 2005200520052005

Smrekovec 0 10 74 16 0 10 90 16

Smrek 0 58 40 2 0 58 42 2 2006200620062006

Smrekovec 3 17 70 10 0 20 80 10

Smrek 0 46 52 2 0 46 52 2 2007200720072007

Smrekovec 3 7 58 32 0 10 90 32

Smrek 0 40 56 4 0 40 60 4 2008200820082008

Smrekovec 0 0 79 21 0 0 100 21

Smrek 0 52 44 0 4 52 48 4 2009200920092009

Smrekovec 0 10 72 18 0 10 90 18

Smrek 0 22 43 22 13 22 78 35 2010201020102010

Smrekovec 0 0 49 51 0 0 100 51

2011201120112011 Smrek 0 23 31 3 43 23 77 46

65


0000 1111 2222 3333 4444 0000----1111 2222----4444 3333----4444

Smrekovec 0 5 64 28 3 5 95 31

Smrek 0 13 70 4 13 13 87 17 2012201220122012

Smrekovec 0 26 71 3 0 26 74 3



2000200020002000 2001200120012001 2002002002002222 2002002002003333 2002002002004444 2002002002005555 2002002002006666

28,6 ± 1,4 30,8 ± 1,4 26,6 ± 1,9 31,9 ± 1,6 27,1 ± 1,6 28,4 ± 1,1 27,2 ± 1,4

2002002002007777 2002002002008888 2002002002009999 2010201020102010 2011201120112011 2012201220122012 Smrek

29,8 ± 1,5 32,0 ± 1,6 30,7 ± 2,3 54,8 ± 4,4 62,8 ± 5,5 45,4 ± 5,3

2020202000000000 2001200120012001 2002200220022002 2003200320032003 2004200420042004 2005200520052005 2006200620062006

41,6 ± 2,7 51,2 ± 2,7 53,5 ± 3,1 63,5 ± 2,8 45,1 ± 3,0 46,4 ± 2,7 40,0 ± 2,7

2007200720072007 2008200820082008 2009200920092009 2010201020102010 2012012012011111 2012201220122012 Smrekovec

50,8 ± 3,1 47,4 ± 2,6 45,3 ± 2,8 63,2 ± 2,9 55,4 ± 3,2 35,7 ± 2,3

0

20

40

60

80

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

prie

mer

ná d

efol

iáci

a v

%

Defoliácia sm - TMP Tatranská LomnicaDefoliácia sm - SR

0

20

40

60

8019

99

2001

2003

2005

2007

2009

2011

prie

mer

ná d

efol

iáci

a v

%

Defoliácia sc - TMP Tatranská LomnicaDefoliácia sc - SR

Obr. 3.56 Defoliácia smreka a smrekovca v rokoch 1999 – 2012

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

>60 %

>25-60 %

>10-25 %

0-10 %

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

>60 %

>25-60 %

>10-25 %

0-10 %

Obr. 3.57 Vývoj zastúpenia v defoliačných triedach pre dreviny smrek a smrekovec

TMP Svetlice



0000 1111 2222 3333 4444 0000----1111 2222----4444 3333----4444

1999199919991999 Buk 58 40 2 0 0 98 2 0

2000200020002000 Buk 52 46 2 0 0 98 2 0

2001200120012001 Buk 20 68 12 0 0 88 12 0

2002200220022002 Buk 48 48 4 0 0 96 4 0

66


0000 1111 2222 3333 4444 0000----1111 2222----4444 3333----4444

2003200320032003 Buk 10 76 14 0 0 86 14 0

2004200420042004 Buk 37 55 8 0 0 92 8 0

2005200520052005 Buk 47 47 6 0 0 94 6 0

2006200620062006 Buk 53 41 6 0 0 94 6 0

2007200720072007 Buk 52 46 2 0 0 98 2 0

2008200820082008 Buk 61 35 4 0 0 96 4 0

2009200920092009 Buk 48 48 6 0 0 94 6 0

2010201020102010 Buk 32 52 15 0 1 84 16 1

2011201120112011 Buk 17 58 24 1 0 75 25 1

2012201220122012 Buk 17 73 9 0 1 90 10 1



2000200020002000 2001200120012001 2002200220022002 2003200320032003 2004200420042004 2005200520052005 2006200620062006

12,7 ±±±± 0,4 18,7 ±±±± 0,5 14,1 ±±±± 0,4 20,6 ±±±± 0,5 16,0 ± 0,5 14,1 ± 0,6 13,4 ± 0,6

2007200720072007 2008200820082008 2009200920092009 2010201020102010 2011201120112011 2012201220122012 Buk

12,9 ± 0,5 12,1 ± 0,5 14,1 ± 0,6 18,0 ± 0,9 21,1 ± 0,8 19,3 ± 0,9

0

5

10

15

20

25

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

prie

mer

ná d

efol

iáci

a v

%

Defoliácia buka - TMP Sv etliceDefoliácia buka - SR

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

>60 %

>25-60 %

>10-25 %

0-10 %

Obr. 3.58 Defoliácia buka v rokoch 1999 – 2012 Obr. 3.59 Vývoj zastúpenia v defoliačných triedach TMP Grónik II



0000 1111 2222 3333 4444 0000----1111 2222----4444 3333----4444

2008200820082008 Smrek 0 16 81 3 0 16 84 3

2009200920092009 Smrek 0 38 61 1 0 38 62 1

2010201020102010 Smrek 1 32 64 3 0 33 67 3

2011201120112011 Smrek 0 9 86 5 0 9 91 5

2012201220122012 Smrek 0 30 70 0 0 30 70 0



2008200820082008 2009200920092009 2010201020102010 2011201120112011 2012201220122012 Smrek

38,0 ± 1,2 32,0 ± 1,1 34,1 ± 1,4 43,0 ± 1,3 32,2 ± 0,8

67

0

10

20

30

40

50

2008

2009

2010

2011

2012

prie

mer

ná d

efol

iáci

a v

%

Defoliácia smreka - TMP Grónik IIDefoliácia smreka - SR

0%

20%

40%

60%

80%

100%

2008

2009

2010

2011

2012

>60 %

>25-60 %

>10-25 %

0-10 %

Obr. 3.60 Defoliácia smreka v rokoch 2008 – 2012 Obr. 3.61 Vývoj zastúpenia v defoliačných triedach TMP Žibritov


Zastúpenie stZastúpenie stZastúpenie stZastúpenie stromov vromov vromov vromov v stupňoch defoliácie v %stupňoch defoliácie v %stupňoch defoliácie v %stupňoch defoliácie v % RokRokRokRok DrevinaDrevinaDrevinaDrevina

0000 1111 2222 3333 4444 0000----1111 2222----4444 3333----4444

2009200920092009 Dub 11 77 11 1 0 88 12 1

2010201020102010 Dub 1 41 56 2 0 42 58 2

2011201120112011 Dub 5 71 23 1 0 76 24 1

2012201220122012 Dub 0 69 29 1 1 69 31 2



2009200920092009 2010201020102010 2011201120112011 2012201220122012 Dub

20,8 ± 0,6 31,3 ± 0,9 24,2 ± 0,8 25,7 ± 0,7

0

10

20

30

40

2009

2010

2011

2012

prie

mer

ná d

efol

iáci

a v

%

Defoliácia duba - TMP ŽibritovDefoliácia duba - SR

0%

20%

40%

60%

80%

100%

2009

2010

2011

2012

>60 %

>25-60 %

>10-25 %

0-10 %

Obr. 3.62 Defoliácia duba v rokoch 2009 – 2012 Obr. 3.63 Vývoj zastúpenia v defoliačných triedach

TMP Železnô



0000 1111 2222 3333 4444 0000----1111 2222----4444 3333----4444

2009200920092009 Smrek 2 62 33 2 1 64 36 3

2010201020102010 Smrek 0 60 37 3 0 60 40 0

2011201120112011 Smrek 1 54 43 1 1 55 45 2

2012201220122012 Smrek 1 53 43 3 0 54 46 3

68



2009200920092009 2010201020102010 2011201120112011 2012201220122012 Smrek

27,0 ± 1,2 28,7 ± 1,2 29,9 ± 1,3 30,6 ± 1,2

0

10

20

30

40

2009

2010

2011

2012

prie

mer

ná d

efol

iáci

a v

%

Defoliácia smreka - TMP ŽeleznôDefoliácia smreka - SR

0%

20%

40%

60%

80%

100%

2009

2010

2011

2012

>60 %

>25-60 %

>10-25 %

0-10 %

Obr. 3.64 Defoliácia smreka v rokoch 2009 – 2012 Obr. 3.65 Vývoj zastúpenia v defoliačných triedach 3.2.3 Prírastok Dynamika hrúbkového rastu

V období rokov 2000-2003 bol priebeh hrúbkového rastu stromov počas roka sledovaný na troch trvalých monitorovacích plochách II. úrovne monitoringu (Čifáre, Lomnistá dolina a Poľana-Hukavský grúň). Od začiatku roku 2004 sa hrúbkový rast začal sledovať na TMP Turová a od roku 2006 aj na TMP Grónik I. V roku 2008 boli prírastkomery nainštalované na TMP Grónik II a v roku 2009 aj na novozaložených TMP Žibritov a Železnô. Hrúbkový rast stromov sa sleduje pomocou dendrometrov, ktoré boli nainštalované na úrovňové stromy vo výške 1,3 m. Boli vybraté stromy s rôznou defoliáciou, ale pretože rozpätie defoliácie jednotlivých stromov na plochách je malé, nie je možné vyhodnotiť vplyv defoliácie na hrúbkový prírastok. Na všetkých TMP sú nainštalované dendrometre DB 20 českej firmy Ecological Measuring Systems Na TMP Čifáre bolo nainštalovaných 40 dendrometrov pre drevinu cer, na TMP Lomnistá dolina a TMP Grónik I po 40 dendrometrov pre drevinu smrek, na TMP Turová 40 dendrometrov pre drevinu buk a na TMP Poľana-Hukavský grúň bolo pôvodne nainštalovaných 6 dendrometrov pre drevinu buk a po 3 pre dreviny smrek, jedľa a jaseň. V súčasnosti po doplnení je na TMP Poľana-Hukavský grúň 11 dendrometrov pre buk, 10 pre smrek a po 5 pre javor, jaseň a jedľu. Na novozaložených plochách bolo nainštalovaných 46 dendrometrov na TMP Grónik II, a po 20 dendrometrov na TMP Žibritov a Železnô. Zmeny obvodu kmeňa sa na nich odčítavajú priebežne v dvojtýždenných intervaloch. Dendrometre sú založené na meraní zmien na obvode kmeňa. Ich spoločným základom je oceľový pás, ktorý sa pomocou pružiny napína okolo kmeňa a pri raste sa napätie meračského pásu prenáša na vernierovu stupnicu s presnosťou 0,1 mm. Odčítanie hodnôt je vizuálne a záznam manuálny.

Hrúbkový rast stromov na TMP 201 – Čifáre

Začiatok rastovej periódy je v polovici apríla, iba v roku 2001 bol rast o niekoľko dní omeškaný. Veľkosť hrúbkového prírastku v jednotlivých rokoch je rozdielna. Je zrejmé, že množstvo zrážok tu hrá významnejšiu úlohu ako v horských polohách. V roku 2000, keď od polovice apríla do konca júna napadlo iba 30 mm podkorunových zrážok, bol prírastok na obvode malý, stromy koncom mája prestali rásť a znovu začali až začiatkom júla po miernych zrážkach. Svoj rast ukončili koncom júla, keďže v auguste opäť prišlo veľmi suché obdobie (za celý mesiac padlo iba 2 mm zrážok) a suchá perióda pokračovala aj v septembri a októbri. V roku 2001 stromy prudko rástli počas mesiacov máj a jún. Zhruba týždeň pred koncom júna došlo k zastaveniu rastu, ktorý sa opäť obnovil až v auguste a trval do konca septembra ale už s podstatne menšou intenzitou. Počas mesiacov máj a jún bolo v roku 2001 vytvorené 72 % celoročného hrúbkového prírastku. Na zrážky bohatý koniec augusta a september zapríčinil pokračovanie rastového procesu až do konca septembra. V roku 2002, keď bolo

69

koncom leta zrážok málo bol rast ukončený už v polovici augusta. V porovnaní s rokom 2001 bol kumulovaný prírastok na obvode v roku 2002 takmer 2x väčší (pozri obr. 3.66). Predpokladáme, že to súvisí s množstvom zrážok na konci vegetačného obdobia predošlého roku. Okrem toho veľkosť prírastku ovplyvňujú aj iné faktory, predovšetkým teplota. V roku 2003 bol priebeh rastu podobný ako v roku 2000. Tento rok sa spolu s rokom 2000 vyznačoval extrémne nízkym množstvom zrážok vo vegetačnom období. To spôsobilo v oboch rokoch zastavenie rastu už koncom mája. V klimaticky priaznivých rokoch sa rast zastavuje až koncom júna a môže znovu pokračovať v priebehu mesiacov august a september, ale už s oveľa menšou intenzitou. To potvrdzuje aj rok 2004, kedy rast skončil koncom júna, ale pretože nasledovali suché mesiace, už do konca roka nepokračoval v raste. V roku 2005 začal rast tak ako v predchádzajúcich rokoch v polovici apríla. Priebeh rastu bol v tomto roku atypický. Nedošlo k prudkému rastu prírastku v mesiacoch máj a jún, ale prírastok plynule rástol až do septembra. Ďalším pozoruhodným faktom je, že hoci zrážok bolo v tomto roku dostatok, prírastok dosiahol hodnotu ako v suchom roku 2003. Bolo to zapríčinené silným poškodením listov húsenicami mníšky veľkohlavej (Lymantria dispar L.) v rokoch 2004 a 2005, čo sa odrazilo aj na zvýšenej defoliácii. V roku 2006 bola intenzita rastu najväčšia v mesiacoch máj a jún, kedy sa vytvorilo až 75 % celoročného hrúbkového prírastku, začiatkom júla sa rast zastavil a pokračoval až v mesiaci august, ale už s malou intenzitou. V roku 2007 bol zaznamenaný najnižší prírastok (spolu s rokom 2000).

Kumulovaný prírastok na obvode - Čifáre

0

1

2

3

4

5

6

7

8

12.4

27.4

12.5

27.5

11.6

26.6

11.7

26.7

10.8

25.8 9.9

24.9

9.10

24.1

0

8.11

23.1

1

8.12 dátum

mm

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Obr. 3.66 Priebeh rastu duba cerového na TMP Čifáre v rokoch 2000 – 2006

Kumulovaný prírastok na obvode - Čifáre

0

1

2

3

4

5

6

7

8

12.4

27.4

12.5

27.5

11.6

26.6

11.7

26.7

10.8

25.8 9.9

24.9

9.10

24.1

0

8.11

23.1

1

8.12 dátum

mm

2007 2008 2009 2010 2011 2012

Obr. 3.67 Priebeh rastu duba cerového na TMP Čifáre v rokoch 2007 – 2012

70

Zapríčinilo ho sucho na začiatku vegetačného obdobia (mesiac apríl bez zrážok) a malé množstvá zrážok v mesiacoch máj, jún a júl. Toto zapríčinilo, že v mesiacoch jún a júl došlo dokonca ku zosušovaniu kmeňov a ich scvrkávaniu. Podobný vývoj bol aj v roku 2008, kedy nedostatok zrážok na začiatku vegetačného obdobia ovplyvnil veľkosť hrúbkového prírastku, ktorý patrí v najnižším v sledovanom období. V roku 2010, ktorý bol charakteristický vysokým množstvom atmosférických zrážok bol zaznamenaný najväčší ročný hrúbkový prírastok za celé sledované obdobie. Rok 2011 bol klimaticky priaznivý s dostatkom zrážok počas mesiacov máj až júl. V tomto období bol vytvorený celý ročný hrúbkový prírastok. V mesiacoch september a október, ktoré boli takmer bez zrážok došlo k zoschýnaniu (zmršťovaniu) kmeňov cerov. V roku 2012 bol zaznamenaný výrazný deficit zrážok na začiatku vegetačného obdobia, čo zapríčinilo pomalý rast stromov a rok 2012 patrí medzi roky s najmenším zaznamenaným prírastkom (2000, 2003, 2007 a 2012). Podrobnejšia dendroklimatická analýza na monitorovacích plochách II. úrovne bola vykonaná a publikovaná v roku 2002. Priebeh rastu obvodu kmeňa v rokoch 2000 – 2012 je znázornený na obr. 3.66 a 3.67.

Čifáre 2000

0

20

40

60

80

100

120

140

1.1.

-30.

3.

14.4

.

28.4

.

16.5

.

29.5

.

14.6

.

29.6

.

17.7

.

31.7

.

15.8

.

30.8

.

18.9

.

29.9

.

17.1

0.

31.1

0.

17.1

1.

1.12

.

15.1

2.

31.1

2.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm

podkorunové zrážky kumulovaný prírastok na obvode

Čifáre 2001

0

20

40

60

80

100

120

140

1.1.

-30.

3.

12.4

.25

.4.

11.5

.

25.5

.8.

6.

22.6

.

6.7.

20.7

.31

.7.

17.8

.

28.8

.11

.9.

28.9

.

12.1

0.

26.1

0.9.

11.

23.1

1.

5.12

.18

.12.

31.1

2.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm


Čifáre 2002

0

20

40

60

80

100

120

140

1.1.

-30.

3.

12.4

.26

.4.

13.5

.

24.5

.4.

6.

21.6

.

3.7.

19.7

.

1.8.

14.8

.27

.8.

13.9

.

26.9

.11

.10.

23.1

0.

8.11

.20

.11.

5.12

.

20.1

2.31

.12.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm


Čifáre 2003

0

20

40

60

80

100

120

140

1.1.

-30.

3.

16.4

.

29.4

.

16.5

.

30.5

.

13.6

.

26.6

.

11.7

.

25.7

.

8.8.

22.8

.

5.9.

19.9

.

3.10

.

17.1

0.

31.1

0.

14.1

1.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm


Čifáre 2004

0

20

40

60

80

100

120

140

1.1.

-30.

3.

16.4

.

30.4

.

12.5

.

28.5

.

11.6

.

25.6

.

7.7.

23.7

.

6.8.

19.8

.

3.9.

17.9

.

1.10

.

14.1

0.

29.1

0.

12.1

1.

26.1

1.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm


Čifáre 2005

0

20

40

60

80

100

120

140

1.1.

-1.4

.

15.4

.

29.4

.

13.5

.

27.5

.

10.6

.

24.6

.

8.7.

21.7

.

5.8.

18.8

.

1.9.

16.9

.

30.9

.

14.1

0.

28.1

0.

11.1

1.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm


Obr. 3.68-1 Úhrny podkorunových zrážok a kumulované prírastky na obvode v rokoch 2000 – 2012

71

Čifáre 2006

0

20

40

60

80

100

120

1401.

1.-3

1.3.

13.4

.

28.4

.

12.5

.

26.5

.

9.6.

23.6

.

7.7.

21.7

.

4.8.

18.8

.

31.8

.

14.9

.

29.9

.

13.1

0.

27.1

0.

10.1

1.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm


Čifáre 2007

0

20

40

60

80

100

120

140

1.1.

-30.

3.

13.4

.

27.4

.

11.5

.

25.5

.

8.6.

22.6

.

6.7.

19.7

.

3.8.

17.8

.

28.8

.

14.9

.

28.9

.

12.1

0.

26.1

0.

9.11

.

23.1

1.

7.12

.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm


Čifáre 2008

0

20

40

60

80

100

120

140

1.1.

-28.

3.

11.4

.

25.4

.

7.5.

23.5

.

6.6.

20.6

.

4.7.

18.7

.

1.8.

14.8

.

25.8

.

8.9.

26.9

.

9.10

.

23.1

0.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm


Čifáre 2009

0

20

40

60

80

100

120

140

1.1.

-27.

3.

9.4.

24.4

.

7.5.

22.5

.

4.6.

16.6

.

3.7.

17.7

.

31.7

.

14.8

.

28.8

.

11.9

.

25.9

.

9.10

.

23.1

0.

6.11

.

20.1

1.

4.12

.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm


Čifáre 2010

0

20

40

60

80

100

120

140

1.1.

-19.

3.

1.4.

15.4

.

30.4

.

14.5

.

27.5

.

11.6

.

25.6

.

9.7.

23.7

.

6.8.

20.8

.

3.9.

17.9

.

1.10

.

15.1

0.

29.1

0.

12.1

1.

26.1

1.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm


Čifáre 2011

0

20

40

60

80

100

120

140

1.1.

-18.

3.

1.4.

14.4

.

29.4

.

13.5

.

27.5

.

10.6

.

24.6

.

11.7

.

29.7

.

12.8

.

31.8

.

14.9

.

30.9

.

14.1

0.

28.1

0.

16.1

1.

30.1

1.

15.1

2.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm


Čifáre 2012

0

20

40

60

80

100

120

140

1.1.

-15.

3.

30.3

.

13.4

.

27.4

.

11.5

.

31.5

.

15.6

.

29.6

.

13.7

.

31.7

.

15.8

.

31.8

.

14.9

.

28.9

.

15.1

0.

31.1

0.

15.1

1.

30.1

1.

13.1

2.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8mm



72

Hrúbkový rast stromov na TMP 203 – Lomnistá dolina

Na TMP Lomnistá dolina bola sledovaná dynamika hrúbkového rastu smreka v horských podmienkach. Priebeh rastu obvodu kmeňa v rokoch 2000 – 2012 znázorňuje obr. 3.69 a 3.70. Začiatok rastovej periódy bol v roku 2000 v polovici mája, v ostatných rokoch až v poslednom májovom týždni. V roku 2000 trval rastový proces veľmi krátko, iba necelých 12 týždňov (81 dní) a skončil na konci júla. Bolo to zapríčinené extrémne malými zrážkami v mesiacoch august (iba 7 mm) a september, čo sa prejavilo aj znížením kumulovaného prírastku na obvode vplyvom zmrštenia kôry a kambia. Zrážky v apríli a máji prírastok neovplyvňujú, pretože po uplynulej zime je v pôde ešte dostatok vlahy. Úhrny podkorunových zrážok a kumulovaný prírastok na obvode v rokoch 2000 – 2011 sú na obr. 3.71.

Kumulovaný prírastok na obvode - Lomnistá dolina

0

2

4

6

8

10

12

26.4

11.5

26.5

10.6

25.6

10.7

25.7 9.8

24.8 8.9

23.9

8.10

23.1

0 dátum

mm

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Obr. 3.69 Priebeh rastu smreka na TMP Lomnistá dolina v rokoch 2000 – 2006

Kumulovaný prírastok na obvode - Lomnistá dolina

0

2

4

6

8

10

12

26.4

11.5

26.5

10.6

25.6

10.7

25.7 9.8

24.8 8.9

23.9

8.10

23.1

0 dátum

mm

2007 2008 2009 2010 2011 2012

Obr. 3.70 Priebeh rastu smreka na TMP Lomnistá dolina v rokoch 2007 – 2012

V roku 2001 trval rastový proces 18 týždňov a skončil v štvrtom septembrovom týždni. V období mesiacov jún a júl sa vytvorilo 78 % z celkového ročného prírastku. V roku 2002 trval rastový proces podobne ako v roku 2000 12 týždňov (85 dní). Začal sa koncom mája a trval do polovice augusta. Na zastavenie rastu mal zrejme vplyv úhrn zrážok od polovice augusta do konca septembra, ktorý bol oproti roku 2001, kedy rastový proces trval až do konca septembra výrazne nižší. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch môžeme pozorovať, že najväčšia rastová intenzita trvá do polovice júna. V roku 2003 bola intenzita rastu najmenšia, čo úzko súvisí s veľmi malými úhrnmi zrážok počas

73

celého roka. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, najintenzívnejší rast trval od konca mája do začiatku augusta. V roku 2004 sme pozorovali plynulý rast bez prechodných spomalení od konca mája do začiatku septembra. Rok 2005 bol podobný roku 2004. Rast bol na začiatku o niečo intenzívnejší, ale skončil skôr (už v polovici augusta), kým v roku 2004 rast pokračoval až do konca septembra. Začiatok roka 2006 sa vyznačoval dlhotrvajúcou zimou a množstvom snehu. Aj preto začal intenzívny rast až koncom júna, najneskôr zo všetkých pozorovaných rokov. Intenzívny rast trval krátko, do polovice augusta (8 týždňov), ale v tomto období sa vytvorilo 82 % z celkového ročného prírastku. Rast v rokoch 2007 – 2009 je veľmi podobný rastu v rokoch 2002 a 2005. Dĺžka trvania rastu je ovplyvnená množstvom atmosférických zrážok koncom leta. Zastavenie rastu v polovici augusta bolo zapríčinené nedostatkom vlahy v tomto období (od polovice augusta do konca októbra bolo nameraných iba 86 mm zrážok). Krátkosť rastového procesu zapríčinila, že ročný hrúbkový prírastok je jeden z najmenších za celé sledované obdobie. V roku 2007 trval najintenzívnejší rast od konca mája do začiatku júla. Potom pokračoval s menšou intenzitou až do polovice septembra. Veľkosť prírastku patrí v sledovanom období medzi priemerné a je podobný prírastkom v rokoch 2004 a 2005.

Lomnistá dolina 2000

050

100150

200250

300350

400450

1.1.

-27.

4.

11.5

.

30.5

.

16.6

.

30.6

.

18.7

.

1.8.

15.8

.

31.8

.

14.9

.

28.9

.

16.1

0.

30.1

0.

16.1

1.

28.1

1.

14.1

2.

31.1

2.mm

0

2

4

6

8

10

12mm



050

100150200

250300350

400450

1.1.

-27.

4.

10.5

.

28.5

.

7.6.

18.6

.

2.7.

19.7

.

31.7

.

15.8

.

27.8

.

13.9

.

26.9

.

11.1

0.

25.1

0.

8.11

.

22.1

1.

7.12

.

20.1

2.

mm

0

2

4

6

8

10

12

mm



0

50

100

150

200250

300

350

400

450

1.1-

24.4

.

11.5

.

23.5

.

6.6.

20.6

.

4.7.

18.7

.

31.7

.

16.8

.

28.8

.

12.9

.

27.9

.

10.1

0.

24.1

0.

7.11

.

22.1

1.

6.12

.

18.1

2.

mm

0

2

4

6

8

10

12

mm



0

50100

150

200250

300

350400

450

1.1.

-30.

4.

16.5

.

29.5

.

12.6

.

27.6

.

10.7

.

24.7

.

7.8.

21.8

.

2.9.

18.9

.

2.10

.

16.1

0.

30.1

0.

13.1

1.

mm

0

2

4

6

8

10

12

mm



0

50

100150

200

250

300350

400

450

1.1.

-14.

5.

27.5

.

9.6.

24.6

.

9.7.

22.7

.

5.8.

20.8

.

2.9.

16.9

.

29.9

.

14.1

0.

28.1

0.

11.1

1.

mm

0

2

4

6

8

10

12

mm



0

50

100150

200

250

300350

400

450

1.1.

-12.

5.

26.5

.

9.6.

23.6

.

7.7.

20.7

.

4.8.

18.8

.

31.8

.

14.9

.

29.9

.

13.1

0.

27.1

0.

10.1

1.

mm

0

2

4

6

8

10

12

mm



74


0

50

100

150

200250

300

350

400

4501.

1.-2

7.4.

11.5

.

23.5

.

8.6.

22.6

.

6.7.

20.7

.

2.8.

17.8

.

28.8

.

13.9

.

28.9

.

10.1

0.

26.1

0.

9.11

.

mm

0

2

4

6

8

10

12

mm



0

50

100150

200

250

300350

400

450

1.1.

- 12.

4.

26.4

.

10.5

.

24.5

.

7.6.

21.6

.

4.7.

20.7

.

2.8.

16.8

.

28.8

.

13.9

.

27.9

.

11.1

0.

23.1

0.

8.11

.

22.1

1.

6.12

.

mm

0

2

4

6

8

10

12

mm



0

50

100

150

200250

300

350

400

450

1.1.

- 24.

4.

7.5.

22.5

.

5.6.

19.6

.

3.7.

17.7

.

31.7

.

13.8

.

27.8

.

11.9

.

25.9

.

10.1

0.

24.1

0.

mm

0

2

4

6

8

10

12

mm



0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

1.1.

-6.5

.

21.5

.

3.6.

16.6

.

2.7.

16.7

.

30.7

.

13.8

.

25.8

.

10.9

.

24.9

.

8.10

.

22.1

0.

5.11

.

19.1

1.

3.12

.

mm

0

2

4

6

8

10

12

mm



0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

1.1.

-29.

4.

13.5

.

27.5

.

10.6

.

24.6

.

8.7.

22.7

.

4.8.

19.8

.

2.9.

16.9

.

30.9

.

14.1

0.

28.1

0.

11.1

1.

25.1

1.

mm

0

2

4

6

8

10

12

mm



0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

1.1.

-26.

4.

12.5

.

26.5

.

9.6.

23.6

.

8.7.

28.7

.

15.8

.

30.8

.

13.9

.

29.9

.

13.1

0.

27.1

0.

15.1

1.

mm

0

2

4

6

8

10

12

mm



0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

1.1.

-27.

4.

15.5

.

31.5

.

16.6

.

29.6

.

13.7

.

31.7

.

15.8

.

30.8

.

13.9

.

27.9

.

11.1

0.

29.1

0.

14.1

1.

29.1

1.

13.1

2.

mm

0

2

4

6

8

10

12

mm



Rok 2008 patrí medzi roky s najvyšším kumulovaným prírastkom. Hrúbkový rast v rokoch 2009 a 2010 bol veľmi podobný dvom predchádzajúcim rokom. V roku 2011 stromy rástli iba počas júna a júla. Sucho v mesiacoch august až október zastavilo rast a došlo podobne ako na TMP Čifáre k zoschýnaniu kmeňov. V roku 2012 došlo vplyvom sucha od začiatku augusta do polovice septembra

75

k zastaveniu rastu a zoschýnaniu kmeňov. Jesenný rast s výrazne pomalším tempom potom pokračoval od konca septembra do polovice novembra.

Celkovo môžeme roky podľa intenzity hrúbkového rastu rozdeliť na dve skupiny: - roky s nižšou intenzitou hrúbkového rastu (2000, 2003 a 2006) keď kumulovaný prírastok na obvode sa pohyboval v rozpätí 5,5 – 6,7 mm - roky s vyššou intenzitou hrúbkového rastu (2001, 2002, 2004, 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012) keď kumulovaný prírastok na obvode sa pohyboval v rozpätí 7,7 – 9,3 mm

Hrúbkový rast stromov na TMP 204 – Po ľana-Hukavský grú ň

Na TMP Poľana boli v rokoch 2000 – 2012 vykonané merania, ktoré boli zamerané na sledovanie dynamiky hrúbkového rastu buka, smreka, jedle, jaseňa a javora. Priebeh rastu obvodu kmeňa v rokoch 2000 – 2012 a úhrny zrážok v týchto rokoch merané v dvojtýždňových intervaloch sú znázornené na obr. 3.72.

Poľana 2000

020406080

100120140160180200

1.1.

-14.

3.21

.3.

29.3

.17

.4.

27.4

.12

.5.

25.5

.12

.6.

30.6

.12

.7.

27.7

.16

.8.

22.8

.7.

9.21

.9.

6.10

.17

.10.

31.1

0.15

.11.

29.1

1.12

.12.

31.1

2.mm

02468101214161820222426

kum

ul.

prír

. na

obv

ode

(mm

)

podkor. zrážky buk javorjaseň smrek jedľa

Poľana 2001

020406080

100120140160180200

1.1.

-16.

3.30

.3.

12.4

.27

.4.

10.5

.22

.5.

7.6.

21.6

.3.

7.15

.7.

2.8.

15.8

.30

.8.

14.9

.25

.9.

9.10

.25

.10.

6.11

.23

.11.

5.12

.19

.12.

31.1

2.

mm

02468101214161820222426

kum

ul.

prír

. na

obv

ode

(mm

)


Poľana 2002

020406080

100120140160180200

1.1.

-13.

3.28

.3.

10.4

.25

.4.

10.5

.22

.5.

5.6.

18.6

.2.

7.19

.7.

2.8.

15.8

.28

.8.

13.9

.26

.9.

10.1

0.25

.10.

8.11

.20

.11.

4.12

.18

.12.

31.1

2.

mm

02468101214161820222426

kum

ul.

prír

. na

obv

ode

(mm

)


Poľana 2003

020406080

100120140160180200

1.1.

-7.3

.

20.3

.

4.4.

15.4

.

30.4

.

15.5

.

30.5

.

10.6

.

26.6

.

10.7

.

22.7

.

5.8.

21.8

.

3.9.

18.9

.

2.10

.

17.1

0.

28.1

0.

11.1

1.

mm

02468101214161820222426

kum

ul.

prír

. na

obv

ode

(mm

)


Poľana 2004

020406080

100120140160180200

8.1.

-14.

4.

27.4

.

11.5

.

25.5

.

8.6.

22.6

.

6.7.

20.7

.

2.8.

18.8

.

31.8

.

14.9

.

30.9

.

12.1

0.

26.1

0.

9.11

.

24.1

1.

8.12

.

mm

02468101214161820222426

kum

ul.

prír

. na

obvo

de (

mm

)


Poľana 2005

020406080

100120140160180200

8.1.

-14.

4.

27.4

.

11.5

.

25.5

.

8.6.

22.6

.

6.7.

20.7

.

2.8.

18.8

.

31.8

.

14.9

.

30.9

.

12.1

0.

26.1

0.

9.11

.

24.1

1.

8.12

.

mm

02468101214161820222426

kum

ul. p

rír.

na

obvo

de (

mm

)



76

Poľana 2006

020406080

100120140160180200

1.1.

-12.

4.

26.4

.

9.5.

25.5

.

6.6.

20.6

.

4.7.

11.7

.

2.8.

16.8

.

30.8

.

12.9

.

27.9

.

11.1

0.

25.1

0.

8.11

.

22.1

1.

6.12

.

mm

02468101214161820222426

kum

ul.

prír

. na

obv

ode

(mm

)


Poľana 2007

020406080

100120140160180200220240260

1.1.

- 28

.3.

11.4

.

25.4

.

9.5.

22.5

.

4.6.

19.6

.

3.7.

18.7

.

1.8.

15.8

.

27.8

.

11.9

.

26.9

.

10.1

0.

25.1

0.

7.11

.

21.1

1.

5.12

.

mm

02468101214161820222426

kum

ul.

prír

. na

obv

ode

(mm

)


Poľana 2008

020406080

100120140160180200

1.1.

- 22

.4.

6.5.

20.5

.

3.6.

18.6

.

2.7.

16.7

.

30.7

.

13.8

.

26.8

.

10.9

.

24.9

.

8.10

.

22.1

0.

mm

02468101214161820222426

kum

ul.

prír

. na

obv

ode

(mm

)


Poľana 2009

020406080

100120140160180200

1.1.

-22.

4.

5.5.

20.5

.

3.6.

15.6

.

30.6

.

15.7

.

29.7

.

12.8

.

26.8

.

9.9.

23.9

.

7.10

.

21.1

0.

4.11

.

19.1

1.

2.12

.

mm

02468101214161820222426

kum

ul.

prír

. na

obv

ode

(mm

)


Poľana 2010

0

20406080

100120140160

180200

1.1

.-14

.4.

27.4

.

12.5

.

26.5

.

9.6

.

23.6

.

7.7

.

21.7

.

5.8

.

18.8

.

31.8

.

16.9

.

29.9

.

13.

10.

21.

10.

10.

11.

24.

11.

mm

02468101214161820222426

kum

ul. p

rír.

na o

bvod

e (m

m)


Poľana 2011

02040

6080

100120140

160180200

1.1.

-13.

4.

28.4

.

11.5

.

25.5

.

8.6.

22.6

.

7.7.

27.7

.

11.8

.

26.8

.

12.9

.

28.9

.

12.1

0.

26.1

0.

14.1

1.

28.1

1.

mm

02468101214161820222426

kum

ul.

prír

. na

obv

ode

(mm

)


Poľana 2012

020

406080

100

120140160

180200

1.1.

-29.

3.

10.4

.

26.4

.

14.5

.

30.5

.

14.6

.

28.6

.

12.7

.

30.7

.

14.8

.

28.8

.

12.9

.

26.9

.

11.1

0.

30.1

0.

13.1

1.

28.1

1.

mm

02468101214161820222426

kum

ul.

prír

. na

obv

ode

(mm

)



77

Buk lesný

Hrúbkový rast vzorníkov buka začal v rokoch 2000, 2001, 2003 a 2006 v prvej polovici mája, v roku 2002, 2004, 2007, 2008, 2009, 2010 a 2011 koncom mája. V roku 2005 začal rast vzorníkov až v júni. Rastový proces v roku 2000 trval 14 týždňov a bol ukončený v polovici augusta, v roku 2001 trval rastový proces 18 týždňov a bol ukončený v polovici septembra. Rastové krivky sledovaných jedincov intenzívne stúpali do konca augusta, v roku 2000 iba do konca júla. V roku 2002 bol rast ukončený koncom septembra, v roku 2003 začiatkom septembra. Za prvú polovicu vegetačného obdobia (máj – júl) sa vytvorilo v roku 2000 až 97 % celkového hrúbkového prírastku. Suché počasie na začiatku vegetačného obdobia a minimum zrážok v auguste zapríčinili, že stromy prestali rásť už v polovici augusta. V roku 2001 sa vytvorilo počas mesiacov máj – júl 74 % z celkového hrúbkového prírastku, v roku 2002 to bolo 82 %. Merania poukazujú na to, že najväčšia časť ročného kruhu sa vytvorí počas mesiacov jún, júl a august, pričom najväčšia intenzita rastu je v mesiacoch jún a júl. Smrek obyčajný

Hrúbkový rast vzorníkov smreka začal v sledovaných rokoch začiatkom mája, v roku 2001 koncom mája a v roku 2005 až v polovici júna. V roku 2000 trval rast kratšie, iba 15 týždňov a podobne ako pri buku skončil v polovici augusta. V roku 2001 trval rastový proces 22 týždňov, keď intenzívna kambiálna činnosť pokračovala aj v mesiacoch august a september, koncom ktorého bol rast ukončený. V týchto dvoch mesiacoch sa vytvorilo 29 % z celkového ročného prírastku. V roku 2002 trvalo obdobie najintenzívnejšieho rastu do polovice augusta, v suchom roku 2003 iba do začiatku augusta. V roku 2004 bol rast plynulý od začiatku mája do konca augusta. Takýto rast bol v roku 2004 typický pre všetky dreviny na ploche, iba začiatok rastu sa u jednotlivých druhov líšil. V roku 2005 prebiehal rast smreka podobne ako v roku 2004, s tým rozdielom, že začal oveľa neskôr, až v polovici júna. Podobne ako u buka sa najväčšia časť ročného kruhu vytvorí počas mesiacov jún, júl a august, pričom množstvo vlahy ovplyvňuje dĺžku rastovej periódy. V prípade veľkého sucha (2003) sa rast zastavuje začiatkom augusta, v bežných podmienkach v druhej polovici augusta, za priaznivých vlhkostných pomerov pokračuje, ale iba s malou intenzitou aj počas septembra.

Jedľa biela

Začiatok hrúbkového rastu jedle bol v sledovaných rokoch začiatkom mája. V roku 2000 trval rastový proces najkratšie, iba 15 týždňov a skončil rovnako ako u iných druhov drevín v polovici augusta. Bolo to spôsobené už predtým spomínanými klimatickými vplyvmi (málo zrážok na začiatku vegetačného obdobia, minimum zrážok v auguste). V roku 2001 trval rastový proces 22 týždňov, až do konca septembra., v rokoch 2002 a 2003 bol rastový proces ukončený začiatkom septembra. Jedľa mala so smrekom zhodnú dĺžku rastového procesu počas celého sledovaného obdobia.

Javor horský

Vzorníky javora dosahujú najmenší rastový výkon. Súvisí to pravdepodobne s vekom, ktorý je u javora na ploche výrazne vyšší v porovnaní s hlavnou drevinou – bukom. Začiatok hrúbkového rastu bol u javora najneskôr zo všetkých drevín, od polovice mája do konca mája, v roku 2004 od začiatku júna a v roku 2006 až v polovici júna. Rastový proces bol v roku 2000 podobný ako u ostatných druhov drevín a trval 15 týždňov. V roku 2001 trval rastový proces 19 týždňov a skončil koncom septembra. U javora začína rastový proces približne o 2 týždne neskôr ako u smreka a jedle a väčšia časť ročného kruhu sa vytvorí počas mesiacov jún a júl. V roku 2000 sa v týchto dvoch mesiacoch vytvorilo 80 % celkového hrúbkového prírastku, v roku 2001 to bolo iba 69 %, ale napríklad v roku 2006 až 91 %. V rokoch 2010 a 2011 boli zaznamenané najnižšie hrúbkové prírastky za celé sledované obdobie.

Jaseň štíhly

Jeho rastový proces začína skôr ako u predošlých drevín. V rokoch 2000 a 2002 to bolo už v polovici apríla, v rokoch 2001, 2003, 2004, 2006 a 2007 koncom apríla. V porovnaní s ostatnými drevinami dochádza u jaseňa po prudkom raste, keď dosahuje najväčšie prírastky zo všetkých drevín, začiatkom augusta k výraznému spomaleniu až zastaveniu hrúbkového rastu. Počas mesiacov august a september sa vytvorilo v rokoch 2000 – 2001 iba 0, resp. 12 % z celkového hrúbkového prírastku. Rast počas

78

neskorého leta možno charakterizovať ako veľmi mierny. Kým vo všetkých rokoch dosiahol jaseň najväčšie prírastky zo všetkých drevín, v roku 2008 ho vo veľkosti hrúbkového prírastku predstihol smrek a buk, v roku 2010 smrek a v roku 2011 buk, smrek aj jedľa.

Hrúbkový rast stromov na TMP 206 – Turová

V roku 2004 bola po prvýkrát sledovaná dynamika hrúbkového rastu aj na monitorovacej ploche Turová. Priebeh rastu bol plynulý, podobne ako na iných plochách v roku 2004. Nie je to obvyklé, pretože vo väčšine prípadov pozorujeme počas priebehu rastu rôzne nepravidelnosti zapríčinené hlavne klimatickými podmienkami. Rast začal v polovici mája a trval do polovice augusta. Za toto obdobie sa vytvorilo približne 90 % z celoročného prírastku. V roku 2005 začal rast už na začiatku mája. Intenzita rastu bola v porovnaní s rokom 2004 najskôr väčšia, ale v polovici júla sa intenzita rastu spomalila, v polovici augusta sa rast zastavil a hrúbkový prírastok v roku 2005 bol nižší ako v predošlom roku. V roku 2006 začal rast rovnako ako v predošlom roku začiatkom mája. Tvar rastovej krivky je takmer totožný s rastovou krivkou v roku 2004, len rovnaké hodnoty hrúbkového prírastku sú v porovnaní s rokom 2004 dosahované o dva týždne skôr. Intenzívny rast trval do začiatku augusta (13 týždňov), dovtedy sa vytvorilo 91 % z celkového ročného hrúbkového prírastku. V roku 2007 začal intenzívny rast koncom apríla. Začiatok rastu bol najintenzívnejší za celé pozorované obdobie rokov 2004 – 2007 ale skončil najrýchlejšie, už začiatkom júna. Potom pokračoval až do začiatku septembra, ale s už výrazne nižšou intenzitou. Priebeh rastu v roku 2008 bol veľmi podobný ako v roku 2006. Celkovo možno povedať, že rozdiely v hrúbkovom raste sú v jednotlivých rokoch minimálne. Ak vylúčime rok 2005, kedy bol prírastok najmenší, potom je rozdiel medzi jednotlivými kumulovanými prírastkami na obvode menší ako 0,5 mm. V roku 2010 bol zaznamenaný najväčší hrúbkový prírastok za celé pozorované obdobie. V roku 2011 a 2012 bol priebeh rastu podobný ako v predchádzajúcich rokoch a aj celkovo možno konštatovať, že hrúbkový rast v jednotlivých rokoch počas celého sledovaného obdobia je bez ohľadu na klimatické faktory (teplota, zrážky) veľmi podobný. Priebeh rastu buka na TMP Turová a množstvá podkorunových zrážok sú znázornené na obr. 3.73 – 3.75.

Turová 2004

0

50

100

150

200

1.1.

-16.

4.

29.4

.

14.5

.

27.5

.

9.6.

24.6

.

9.7.

22.7

.

6.8.

20.8

.

2.9.

16.9

.

29.9

.

14.1

0.

29.1

0.

11.1

1.

26.1

1.

mm

0

2

4

6

8

10mm


Turová 2005

0

50

100

150

200

1.1.

-15.

4.

28.4

.

12.5

.

26.5

.

9.6.

23.6

.

7.7.

21.7

.

4.8.

18.8

.

31.8

.

14.9

.

29.9

.

13.1

0.

27.1

0.

10.1

1.

mm

0

2

4

6

8

10mm


Turová 2006

0

50

100

150

200

1.1.

-16.

4.

28.4

.

12.5

.

26.5

.

8.6.

22.6

.

6.7.

20.7

.

2.8.

17.8

.

28.8

.

13.9

.

28.9

.

10.1

0.

26.1

0.

9.11

.

mm

0

2

4

6

8

10mm


Turová 2007

0

50

100

150

200

250

1.1.

- 12.

4.

26.4

.

10.5

.

24.5

.

7.6.

21.6

.

4.7.

20.7

.

2.8.

16.8

.

28.8

.

11.9

.

27.9

.

11.1

0.

22.1

0.

8.11

.

22.1

1.

mm

0

2

4

6

8

10mm



79

Turová 2008

0

50

100

150

2001.

1.- 1

1.4.

25.4

.

7.5.

22.5

.

5.6.

19.6

.

3.7.

17.7

.

31.7

.

14.8

.

27.8

.

11.9

.

25.9

.

10.1

0.

24.1

0.

mm

0

2

4

6

8

10mm


Turová 2009

0

50

100

150

200

1.1.

-9.4

.

24.4

.

7.5.

21.5

.

4.6.

16.6

.

29.6

.

13.7

.

27.7

.

10.8

.

24.8

.

7.9.

21.9

.

5.10

.

19.1

0.

2.11

.

18.1

1.

mm

0

2

4

6

8

10mm


Turová 2010

0

50

100

150

200

1.1.

-12.

4.

26.4

.

10.5

.

24.5

.

7.6.

21.6

.

6.7.

19.7

.

2.8.

16.8

.

30.8

.

13.9

.

27.9

.

11.1

0.

25.1

0.

8.11

.

22.1

1.

mm

0

2

4

6

8

10mm


Turová 2011

0

50

100

150

200

1.1.

-28.

3.

11.4

.

27.4

.

9.5.

23.5

.

6.6.

20.6

.

4.7.

25.7

.

9.8.

24.8

.

8.9.

26.9

.

10.1

0.

24.1

0.

10.1

1.

24.1

1.

mm

0

2

4

6

8

10mm


Turová 2012

0

50

100

150

200

1.1.

-27.

3.

11.4

.

24.4

.

10.5

.

28.5

.

12.6

.

26.6

.

10.7

.

26.7

.

13.8

.

27.8

.

10.9

.

25.9

.

10.1

0.

25.1

0.

12.1

1.

27.1

1.

11.1

2.

mm

0

2

4

6

8

10mm



Kumulovaný prírastok na obvode - Turová

0

1

2

3

4

5

6

7

8

15.0

4.

30.0

4.

15.0

5.

30.0

5.

14.0

6.

29.0

6.

14.0

7.

29.0

7.

13.0

8.

28.0

8.

12.0

9.

27.0

9.

12.1

0.

27.1

0.

11.1

1.

26.1

1.

11.1

2.

26.1

2.

mm

2004 2005 2006 2007

Obr. 3.74 Priebeh rastu buka na TMP Turová v rokoch 2004 – 2007

80

Kumulovaný prírastok na obvode - Turová

0

1

2

3

4

5

6

7

8

15.0

4.

30.0

4.

15.0

5.

30.0

5.

14.0

6.

29.0

6.

14.0

7.

29.0

7.

13.0

8.

28.0

8.

12.0

9.

27.0

9.

12.1

0.

27.1

0.

11.1

1.

26.1

1.

11.1

2.

26.1

2.

mm

2008 2009 2010 2011 2012

Obr. 3.75 Priebeh rastu buka na TMP Turová v rokoch 2008 – 2012

Hrúbkový rast stromov na TMP 210 – Grónik II

V roku 2009 bola po prvýkrát sledovaná dynamika hrúbkového rastu aj na monitorovacej ploche Grónik II. Prírastkomery boli osadené v máji predošlého roku, pri inštalácii tejto novej TMP, čo bolo neskoro na vyhodnotenie celého priebehu rastu v roku 2008. V roku 2009 intenzívny rast prebiehal od polovice mája do začiatku júla, kedy za 6 týždňov bolo vytvorené 70 % celoročného prírastku. Druhá fáza rastu pokračovala v prvej polovici októbra. Veľkosť prírastku je tu však čiastočne ovplyvnená aj napúčaním dreva po intenzívnych zrážkach. V roku 2010 začal rast až v polovici júna a trval do začiatku augusta, ale jeho intenzita bola menšia ako v predchádzajúcom roku. V roku 2011 rast prebiehal od začiatku júna do konca júla a bol intenzívnejší ako v predchádzajúcich rokoch. Pre túto TMP sú charakteristické zlomy na rastovej krivke spôsobované zmršťovaním a napúčaním kmeňov v dôsledku sucha a po ňom nasledujúcich intenzívnych zrážkach.

Kumulovaný prírastok na obvode - Grónik I I

0

1

2

3

4

5

6

10.0

5.

25.0

5.

09.0

6.

24.0

6.

09.0

7.

24.0

7.

08.0

8.

23.0

8.

07.0

9.

22.0

9.

07.1

0.

22.1

0.

06.1

1.

21.1

1.

06.1

2.

21.1

2.

mm

2009 2010 2011 2012

Obr. 3.76 Priebeh rastu smreka na TMP Grónik II v rokoch 2009 – 2012

81

Grónik I I 2009

0

50

100

150

200

250

3001.

1.-5

.5.

19.5

.

2.6.

15.6

.

1.7.

15.7

.

28.7

.

11.8

.

27.8

.

8.9.

22.9

.

6.10

.

20.1

0.

3.11

.

18.1

1.

1.12

.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8

mm


Grónik I I 2010

0

50

100

150

200

250

300

1.1.

-11.

5.

25.5

.

8.6.

22.6

.

6.7.

20.7

.

3.8.

17.8

.

31.8

.

14.9

.

28.9

.

12.1

0.

26.1

0.

9.11

.

23.1

1.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8

mm


Grónik I I 2011

0

50

100

150

200

250

300

1.1.

-27.

4.

10.5

.

24.5

.

7.6.

21.6

.

6.7.

26.7

.

10.8

.

25.8

.

9.9.

27.9

.

11.1

0.

25.1

0.

11.1

1.

25.1

1.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8

mm


Grónik I I 2012

0

50

100

150

200

250

300

1.1.

-25.

4.

11.5

.

29.5

.

13.6

.

27.6

.

11.7

.

27.7

.

14.8

.

28.8

.

11.9

.

26.9

.

11.1

0.

26.1

0.

14.1

1.

28.1

1.

12.1

2.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8

mm


Obr. 3.77 Úhrny podkorunových zrážok a kumulovaný prírastok na obvode v rokoch 2009 – 2012

Hrúbkový rast stromov na TMP 211 – Žibritov

V roku 2010 bola po prvýkrát sledovaná dynamika hrúbkového rastu na monitorovacej ploche Žibritov. V oboch rokoch (2010 aj 2011) prebiehal intenzívny rast od začiatku mája do polovice augusta. Po tomto období už rast nepokračoval ani v roku 2010, ktorý bol bohatý na zrážky. V roku 2011 došlo v mesiacoch august a september k zoschýnaniu kmeňov dôsledkom sucha. K zosýchaniu kmeňov došlo počas augusta aj v roku 2012. Veľkosť kumulovaného prírastku na obvode sa pohybovala medzi 6-7 mm za rok.

Žibritov 2010

0

50

100

150

200

250

1.1.

-19.

3.

1.4.

15.4

.

30.4

.

13.5

.

27.5

.

10.6

.

24.6

.

8.7.

22.7

.

3.8.

19.8

.

2.9.

16.9

.

30.9

.

14.1

0.

28.1

0.

11.1

1.

25.1

1.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8

mm


Žibritov 2011

0

50

100

150

200

250

1.1.

-18.

3.

1.4.

14.4

.

29.4

.

13.5

.

27.5

.

10.6

.

24.6

.

11.7

.

29.7

.

12.8

.

31.8

.

14.9

.

30.9

.

14.1

0.

28.1

0.

16.1

1.

30.1

1.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8

mm


Obr. 3.78-1 Úhrny podkorunových zrážok a kumulovaný prírastok na obvode v rokoch 2010 – 2012

82

Žibritov 2012

0

50

100

150

200

2501.

1.-1

5.3.

30.3

.

13.4

.

27.4

.

15.5

.

31.5

.

15.6

.

29.6

.

13.7

.

31.7

.

15.8

.

31.8

.

14.9

.

28.9

.

15.1

0.

31.1

0.

15.1

1.

30.1

1.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8

mm


Obr. 3.78-2 Úhrny podkorunových zrážok a kumulovaný prírastok na obvode v rokoch 2010 – 2012

Hrúbkový rast stromov na TMP 212 – Železnô

V roku 2010 bola po prvýkrát sledovaná dynamika hrúbkového rastu na monitorovacej ploche Železnô. V oboch rokoch (2010 aj 2011) prebiehal intenzívny rast iba počas mesiacov jún a júl. V roku 2012 bol zaznamenaný málo intenzívny rast aj v jesenných mesiacoch (od polovice septembra do polovice novembra). Krivka priebehu prírastku bola v týchto rokoch silne ovplyvnená periódami zoschýnania kmeňov ku ktorým dochádzalo pri nízkej intenzite zrážok.

Železnô 2010

0

100

200

300

400

1.1.

-24.

5.

7.6.

21.6

.

6.7.

19.7

.

2.8.

16.8

.

30.8

.

13.9

.

27.9

.

11.1

0.

25.1

0.

8.11

.

22.1

1.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8

mm


Železnô 2011

0

100

200

300

400

1.1.

-26.

4.

9.5.

23.5

.

6.6.

20.6

.

4.7.

25.7

.

9.8.

24.8

.

8.9.

26.9

.

10.1

0.

24.1

0.

10.1

1.

24.1

1.

12.1

2.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8

mm


Železnô 2012

0

100

200

300

400

1.1.

-24.

4.

10.5

.

28.5

.

12.6

.

26.6

.

10.7

.

26.7

.

13.8

.

27.8

.

10.9

.

25.9

.

10.1

0.

25.1

0.

12.1

1.

27.1

1.

mm

0

1

2

3

4

5

6

7

8

mm


Obr. 3.79 Úhrny podkorunových zrážok a kumulovaný prírastok na obvode v rokoch 2010 – 2011

83

3.2.4 Depozície

Kontinuálny monitoring atmosférickej depozície v lesoch SR v roku 2011 pokračoval na 8 plochách II. úrovne národného monitoringu zdravotného stavu lesov Slovenska (intenzívneho monitoringu, v súlade s manuálom UN/ECE ICP Forests pre meranie depozície. Manuál s podrobnou metodikou je priebežne spresňovaný na pracovných stretnutiach európskych expertov pre meranie depozície v lesných ekosystémoch a je dostupný na webovej stránke http://www.icp-forests.org/. Metodika zahŕňa postupy od výberu a rozmiestnenia vhodných vzorkovačov na monitorovacích plochách, zabezpečenie kvality pri celoročných odberoch vzoriek v teréne a zabezpečenie kvality a rovnakých postupov pri chemických analýzach. Medzinárodne akceptovaný postup je pomerne náročný na personálne a finančné zabezpečenie, prináša však hodnoverné a porovnateľné údaje o depozícii v lesoch v štátoch EÚ. Plochy s dlhodobými meraniami depozície sú lokalizované v nadmorských výškach od 225 do 1 200 m, s rôznorodým drevinovým zložením, ktoré reprezentuje lesné porasty v SR (smrekové porasty na TMP 203 Lomnistá dolina a TMP 2009 Grónik, zmiešaný smrekovo – jedľovo – bukový porast na TMP 204 Poľana- Hukavský grúň, bukové porasty na TMP 206 Turová a TMP 208 Svetlice a porast duba cerového na TMP 201 v Čifároch. V priebehu roku 2009 v rámci európskeho projektu FutMon pribudli 2 plochy, smrekový les (Železnô) a dubový les (Žibritov). Pre krátke časové rady meraní zatiaľ neuvádzame výsledky z týchto plôch, sú však uložené v databáze NLC – LVÚ a budú publikované neskôr. Vzorkovače na zachytávanie zrážok sú lokalizované v lesných porastoch (depozícia v poraste – podkorunová depozícia, throughfall) a na blízkych plochách bez zápoja lesných drevín (voľná plocha - zmiešaná depozícia, open field, bulk). Na TMP Poľana a Turová sa odoberajú aj vzorky stoku po kmeni (stemflow), keďže pri buku ako hladkokôrej drevine tvorí významnú časť vstupu zrážok do pôdy. Na TMP Poľana sa prevádzkuje aj zariadenie na záchyt iba mokrej depozície (wet-only collector), keď vstup suchej depozície je eliminovaný automatickým odkrytím zberača len počas zrážkových udalostí, ako aj zberač na vzorky hmly. Vzorky sa v roku 2011 odoberali v pravidelných 2-týždňových intervaloch počas celého roka. Starostlivosť o plochy, kolektory a odbery vzoriek vykonávajú dlhodobo dve stabilizované pracovné skupiny technikov NLC, čo zabezpečuje primeranú kvalitu terénnych prác. Chemické analýzy vzoriek realizuje Centrálne lesnícke laboratórium NLC vo Zvolene. Vzhľadom na výrazné zníženie zdrojov na realizáciu monitoringu sa od roku 2012 zaviedlo vzorkovanie 2x mesačne (pravidelný interval 14 dní sa teda predĺžil na 15-16 dní podľa dĺžky mesiaca) pre určenie kvantity zrážok s následným zlievaním príslušných vzoriek tak, že v chemickom laboratóriu sa analyzuje spoločná vzorka z dvoch odberov za príslušný mesiac. Taktiež sa redukoval rozsah stanovení. Vo vzorkách sa stanovujú koncentrácie aniónov síry, dusíka v nitrátovej a amoniakálnej forme (od roku 2009 aj koncentrácia celkového dusíka), chlóru, koncentrácie bázických katiónov, železa, mangánu, hliníka a koncentrácie vybratých ťažkých kovov. Analýzy sú doplnené o meranie pH, elektrickej vodivosti, prípadne alkality, ktoré slúžia najmä na spätnú kontrolu kvality chemických analýz aniónov a katiónov. Výsledky chemických analýz, ktoré predstavujú koncentráciu stanovených iónov v zrážkach (mg.l-1) sú na základe zrážkových úhrnov z jednotlivých plôch prepočítané na depozíciu jednotlivých elementov (kg.ha-1.rok-1). Získané výsledky sú súčasťou európskej databázy hodnotenia vplyvu znečisteného ovzdušia na lesné ekosystémy. Nadmorská výška plôch na hodnotenie depozície ovplyvňuje najmä množstvo celoročných úhrnov zrážok, ktoré sú významným faktorom pri prepočte koncentrácií iónov vo vzorkách vôd na hodnotu depozície. Drevinové zloženie lesných porastov taktiež ovplyvňuje chemizmus zrážkových vôd zachytených v lese. Pri porovnávaní výsledkov je potrebné mať na zreteli vysokú variabilitu monitorovacích plôch v SR. Rovnako dôležité je mať na zreteli rozdiel v rámci každej monitorovacej plochy medzi depozíciou v lesnom poraste a na blízkej voľnej ploche. Zatiaľ čo depozícia na voľnej ploche je odrazom vlastností ovzdušia, včítane sekundárnej prašnosti, depozícia v poraste odráža aj schopnosť lesa zachytávať znečistenie z ovzdušia, ktoré sa dostáva zrážkami z korún stromov na lesnú pôdu, ako aj možné výluhy, najmä bázických katiónov z asimilačných orgánov drevín.

84

Trendy koncentrácií iónov v zrážkach

V nasledovnom texte je podrobnejšie – na úrovni jednotlivých plôch – komentovaný zistený stav depozičných vstupov za rok 2011 v porovnaní s priemerom za roky 2006-2010. Za dôležité však považujeme aj hodnotenie dlhodobých trendov vývoja meraných údajov koncentrácií jednotlivých iónov a pH, a preto tu uvádzame aspoň čiastkové výsledky tohto typu. Hoci samozrejme sú rozdiely vo vývoji jednotlivých veličín medzi plochami, hlavné trendy môžeme demonštrovať na príklade TMP Lomnistá dolina a TMP Svetlice (obr. 3.80). Pre obidve plochy uvádzame vážený ročný priemer koncentrácií pre vzorky podkorunových zrážok (v poraste). Priaznivý dopad zníženia emisií zakysľujúcich látok je zrejmý už z vývoja reakcie zrážkových vôd (pH). Kým na TMP Lomnistá dolina je za 15 rokov evidentný výrazný vzostup (z pH okolo 4,0 na viac než 5,0), na TMP Svetlice je priaznivý trend oveľa miernejší. Na oboch plochách je evidentný pokles koncentrácií síranov v zrážkach. Pokles bol výrazný v prvých rokoch monitorovania (koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia), následne je pokles buď miernejší alebo už dochádza k stagnácii a nedochádza teda k ďalšiemu zlepšovaniu stavu. Pri koncentráciách ostatných hodnotených veličín nie sú detekované výrazné trendy. Pokles koncentrácií dusičnanov na TMP Lomnistá dolina bol iba na začiatku monitorovania depozičných vstupov, v ďalších rokoch už koncentrácie neklesajú. Na TMP Svetlice však priemerné ročné koncentrácie dusičnanov mierne stúpajú, čo spôsobuje stav, že nielen celkový vstup dusíka (nitrátového + amoniakálneho) už prekročil depozičné vstupy síry, ale samotný vstup dusičnanov patrí k najvyšším na Slovensku.

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

5,0

6,0

7,0

8,0

1995

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

mg.l-1

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

5,0

6,0

7,0

8,0

pH

NH4 SO4NO3 ClpH

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

5,0

6,0

7,0

8,0

1995

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

mg,l-1

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

5,0

6,0

7,0

8,0

pH

NH4 SO4NO3 ClpH

Obr. 3.80 Vývoj priemerných koncentrácií iónov a pH v podkorunových zrážkach na TMP Lomnistá dolina

(vľavo) a TMP Svetlice (vpravo) Depozícia v roku 2011

Depozícia v roku 2011 bola v porovnaní s predošlým rokom vo väčšine prípadov nižšia, najmä v dôsledku výrazne nižších zrážkových úhrnov. Množstvo zrážok na území monitorovacích plôch II. úrovne je zaznamenávané dlhodobo, od roku 1999. Zatiaľ čo v roku 2010 boli zrážky najvyššie za celé obdobie merania depozícií na Slovensku, situáciu v roku 2011 možno porovnať len s údajmi zo suchého roku 2003 (obr.3.81). Množstvo zrážok sa pohybovalo od 361,9 mm (Čifáre) do 900,20 mm (Lomnistá dolina). Výnimky, t.j. zvýšená depozícia napriek nižším zrážkam boli zistené v týchto prípadoch:

• Zvýšená depozícia dusíka v amoniakálnej forme na monitorovacích plochách Svetlice a Turová, v lesnom poraste aj na blízkych voľných plochách bez zápoja lesných drevín.

• Zvýšená depozícia dusíka v nitrátovej forme na monitorovacích plochách Svetlice, Turová a Poľana v lesných porastoch.

• Zvýšená depozícia bázických katiónov - vápnik (Lomnistá dolina) a draslík (Lomnistá dolina, Grónik, Turová) na voľných plochách bez zápoja lesných drevín, ktorá mohla pochádzať najmä zo sekundárnej prašnosti v extrémne suchom roku.

85

0

500

1000

1500

2000

2500

Čifáre Lomnistá Grónik Poľana Svetlice Turová

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

Obr. 3.81 Prehľad ročných úhrnov zrážok nameraných na voľných plochách

Plochy na meranie depozície sú na území Slovenska rozmiestnené nepravidelne. V súlade s metodikou neboli umiestnené v lokalitách s intenzívnou imisnou záťažou napr. z priemyselných zdrojov. Preto v ďalšom texte uvádzané výsledky a porovnania popisujú situáciu na konkrétnych TMP, nie všeobecne v lesoch SR. Depozícia síry

Depozícia síry v roku 2011 bola na každej monitorovacej ploche nižšia ako v predošlom roku, a to v porastoch aj na voľných plochách. Jednoznačne prevládala porastová depozícia síry (throughfall) nad zmiešanou na voľnej ploche (bulk, open field). Zmiešaná depozícia, meraná na voľných plochách lokalizovaných v blízkosti monitorovaných lesných porastov sa pohybovala v intervale 2,99 kg.ha-1.rok-1 (Čifáre) až 6,11 kg.ha-1.rok-1 (Svetlice). V lesných porastoch bola nameraná najvyššia depozícia síry na Kysuciach – TMP Grónik II, v smrekovom lesnom poraste (11,24 kg.ha-1.rok-1). Podobne aj na ďalšej TMP v smrekovom lese bola depozícia síry vyššia, v Lomnistej doline dosiahla hodnotu 6,50 kg.ha-1.rok-1. Druhá najvyššia depozícia síry v lesnom poraste v roku 2011 bola zistená na Svetliciach (6,72 kg.ha-

1.rok-1). Najmenej síry v suchom roku zachytil dubový porast v Čifároch (3,94 kg.ha-1.rok-1). Depozícia dusíka

Depozícia dusíka ( N-NO3- + N-NH4

+ ) na voľných plochách bez zápoja lesných drevín bola aj v suchom roku 2011 vyššia ako depozícia síry a pohybovala sa v intervale 6,10 (Poľana) až 11,11 kg. ha-1. rok-1 (Svetlice). Depozícia dusíka ( N-NO3

- + N-NH4+ ) v lesných porastoch bola vyššia ako depozícia síry v listnatých

a zmiešaných porastoch (Svetlice, Turová, Poľana, Čifáre). V ihličnatých lesoch na plochách Grónika II a Lomnistá dolina bola situácia opačná, depozícia dusíka bola nižšia ako depozícia síry. Depozícia bázických katiónov

Zvýšená depozícia bázických katiónov K, Ca, Mg v lesných porastoch v porovnaní s depozíciou na blízkych plochách bez zápoja lesných drevín je spôsobená najmä vyluhovaním živín z asimilačných orgánov lesných drevín, ale aj tzv. „vyčesávacím efektom“ lesných porastov voči tuhým látkam z ovzdušia. V lesných porastoch (v ihličnatých, listnatých aj zmiešaných) z bázických katiónov prevládala aj v roku 2011 depozícia draslíka, v rozpätí 10,96 kg.ha-1. rok-1 (Svetlice) až 18,26 kg.ha-1. rok-1 (Turová). Na druhom mieste je depozícia vápnika 4,37 kg.ha-1. rok-1 (Čifáre) s maximom 8,00 kg.ha-

1.rok-1 (Grónik). Najnižšia, podobne ako na voľných plochách je depozícia horčíka, 1,32 kg.ha-1. rok-1 (Poľana) s maximom 1,66 kg.ha-1.rok-1 (Turová).

86

Depozícia bázických katiónov v lesných porastoch klesala vždy v smere K – Ca – Mg – Na, podobne ako v predošlých rokoch. V roku 2011 sme zaznamenali jednu výnimku – v smrekovom poraste na Kysuciach (Grónik II) bola depozícia sodíka (1,87 kg.ha-1.rok-1) mierne vyššia ako depozícia horčíka (1,50 kg.ha-1.rok-1). Na voľných plochách bez zápoja lesných drevín sa depozícia vápnika pohybovala v intervale 3,28 kg.ha-1. rok-1 (Poľana) až 9,10 kg.ha-1.rok-1, v Lomnistej doline. Depozícia draslíka bola výrazne nižšia, od 0,80 kg.ha-1. rok-1 (Poľana) až 4,20 kg.ha-1.rok-1, v Turovej a depozícia horčíka v intervale 0,53 kg.ha-1. rok-1 (Poľana) až 1,02 kg.ha-1.rok-1, v Lomnistej doline. Depozícia sodíka je v strednej Európe pomerne nízka, pravidelne zisťujeme hodnoty 1 až 2 kg.ha-1. rok-1. Depozícia na TMP 201 – Čifáre

Najnižší zistený ročný úhrn zrážok (361,9 mm) sa priaznivo prejavil v poklese depozície síry, depozície dusíka (N-NO3

- + N-NH4+) aj bázických katiónov v dubovom poraste na TMP Čifáre.

Porastová depozícia (3,94 kg.ha-1. rok-1) aj zmiešaná depozícia síry (2,99 kg.ha-1. rok-1) boli v roku 2011 najnižšie zo všetkých monitorovacích plôch. Depozícia dusíka (N-NO3

- + N-NH4+) v predošlom roku na voľnej ploche bola najvyššia zo všetkých

hodnotených TPM, dosiahla hodnotu 10,63 kg.ha-1. rok-1, zatiaľ čo depozícia síry bola najnižšia. Počas daždivého počasia v roku 2010 bola zaznamenaná zvýšená depozícia draslíka v lesnom poraste. Depozície Ca, K, Mg aj Na v porovnaní s predošlým rokom klesli, na voľnej ploche aj v lesnom poraste. V minulých rokoch sa depozície bázických katiónov pohybovali na hornej hranici dlhodobo meraných hodnôt a predpokladali sme zvýšenú prašnosť v okolí plochy. V roku 20011 došlo k poklesu depozície bázických katiónov, na úroveň dlhodobých meraní. Tab. 3.53 Depozícia vybraných elementov na TMP Čifáre v roku 2011 (kg.ha-1.rok-1)

SSSS----SOSOSOSO44442222---- NNNN----NHNHNHNH4444++++ NNNN----NONONONO3333---- CaCaCaCa MgMgMgMg KKKK NaNaNaNa

Voľná plocha 2,99 5,77 2,30 3,68 0,72 2,46 0,68 Porast 3,94 4,70 2,34 4,37 1,42 15,57 0,83

Voľná plocha

0

1

2

3

4

5

6

S-SO4 N-NH4 N-NO3

kg.ha-1 priemer 2006-2010 2011Porast

0

1

2

3

4

5

6

S-SO4 N-NH4 N-NO3

kg.ha-1 priemer 2006-2010 2011

Obr. 3.81 Depozícia síry a dusíka na TMP Čifáre v roku 2011 v porovnaní s priemernými hodnotami 2006 – 2010

Depozícia na TMP 203 - Lomnistá dolina

Plocha s najvyšším ročným úhrnom zrážok (900 mm) patrí k výnimkám, kde depozícia síry v poraste (6,50 kg.ha-1.rok-1) bola vyššia ako depozícia dusíka N-NO3

- + N-NH4+ (5,01 kg.ha-1.rok-1).

Depozícia bázických katiónov vápnika a horčíka na voľnej ploche bez zápoja lesných drevín dosiahla maximálne hodnoty, zo všetkých hodnotených plôch. Údaje sú uvedené v tabuľke. Plocha v Lomnistej doline patrí dlhodobo k najzaťaženejším plochám na Slovensku, na ktorých je realizované meranie depozícií v lesných ekosystémoch, najmä z hľadiska depozície síry. Do roku 2003

87

sa depozícia síry pohybovala v intervale 11,22 až 13,87 kg.ha-1.rok-1. Výrazné zníženie depozícií síry nastalo v období 2001 až 2007, až o 37 %. Tab. 3.54 Depozícia vybraných elementov na TMP Lomnistá dolina v roku 2011 (kg.ha-1.rok-1)


Voľná plocha 5,67 3,84 3,30 9,10 1,02 1,56 1,71

Porast 6,50 2,34 2,67 5,71 1,56 15,40 1,09

Voľná plocha

0

2

4

6

8

10

S-SO4 N-NH4 N-NO3

kg.ha-1

priemer 2006-2010 2011

Porast

0

2

4

6

8

10

S-SO4 N-NH4 N-NO3

kg.ha-1

priemer 2006-2010 2011

Obr. 3.82 Depozícia síry a dusíka na TMP Lomnistá dolina v roku 2011 v porovnaní s priemernými hodnotami 2006

– 2010 Depozícia na TMP 204 - Po ľana – Hukavský grú ň

Ročný úhrn zrážok v roku 2011 (582 mm) bol druhý najnižší (v roku 2003 bolo zaznamenaných 561,2 mm zrážok) od začiatku meraní na ploche v roku 1999. Plocha sa nachádza v lokalite bez významných emisných zdrojov a bez blízkosti intenzívnej dopravy. V rokoch 1999 až 2002 dosahovala depozícia síry v poraste 10,88 až 13,30 kg.ha-1.rok-1, zatiaľ čo v posledných rokoch sa pohybuje v intervale 5,96 až 7,77 kg.ha-1.rok-1. Dlhodobo klesá aj depozícia N-NH4

+, nielen v poraste, kde môže byť intenzívnejšie pohlcovaný asimilačným aparátom, ale aj na voľnej ploche. Depozícia bázických katiónov zostáva za posledné desaťročie bez výraznejších zmien. Množstvo ročných depozičných vstupov acidifikačných komponentov ( SO4

2-, NO3- a NH4

+) bolo bez výraznejších zmien, podobne ako depozície bázických katiónov. Výsledky sú primerané nižšiemu ročnému úhrnu zrážok. Porovnanie aktuálnych výsledkov depozície síry a dusíka s priemernými hodnotami z predošlých 5 rokov je uvedené na priložených grafoch. Tab. 3.55 Depozícia vybraných elementov na TMP Poľana – Hukavský grúň v roku 2011 (kg.ha-1.rok-1)


Voľná plocha 4,26 3,25 2,85 3,28 0,53 0,80 0,67

Porast 5,72 3,01 3,66 5,33 1,32 18,01 0,78

88

Voľná plocha

0

2

4

6

8

S-SO4 N-NH4 N-NO3

kg.ha-1

priemer 2006-2010 2011

Porast

0

2

4

6

8

S-SO4 N-NH4 N-NO3

kg.ha-1

priemer 2006-2010 2011

Obr. 3.83 Depozícia síry a dusíka na TMP Poľana – Hukavský grúň v roku 2011 v porovnaní s priemernými

hodnotami 2006 – 2010 Depozícia na TMP 206 - Turová

Ročný úhrn zrážok v roku 2011 (540 mm) bol najnižší, od začiatku meraní na ploche v roku 1999. Depozície acidifikačných komponentov síry aj dusíka patria v rámci hodnotených plôch k nižším. Depozícia síry v lesných porastoch býva zvyčajne vyššia, než na blízkych voľných plochách bez zápoja lesných drevín. Táto skutočnosť niekedy neplatí, najmä v listnatých porastoch, čo potvrdzujú merania na tejto ploche v predošlých rokoch. V suchom počasí roku 2011 lesný bukový porast zachytil viac síry, čo sa odrazilo v mierne zvýšenej depozícii v porovnaní so zmiešanou depozíciu na voľnej ploche. Depozícia bázických katiónov patrila v minulosti k najnižším spomedzi hodnotených plôch. V roku 2011 bola zistená najvyššia depozícia draslíka na voľnej ploche (4,20 kg.ha-1.rok-1) aj v lesnom poraste (18,26 kg.ha-1.rok-1) a najvyššia depozícia horčíka v poraste (1,66 kg.ha-1.rok-1). Rozdiely medzi TMP sú však v prípade depozície bázických katiónov minimálne. Tab. 3.56 Depozícia vybraných elementov na TMP Turová v roku 2011 (kg.ha-1.rok-1)


Voľná plocha 4,34 4,68 2,72 4,18 0,85 4,20 0,85

Porast 5,14 2,98 3,00 5,28 1,66 18,26 0,95

Voľná plocha

0

1

2

3

4

5

6

S-SO4 N-NH4 N-NO3

kg.ha-1

priemer 2006-2010 2011

Porast

0

1

2

3

4

5

6

S-SO4 N-NH4 N-NO3

kg.ha-1

priemer 2006-2010 2011

Obr. 3.84 Depozícia síry a dusíka na TMP Turová v roku 2011 v porovnaní s priemernými hodnotami 2006 – 2010

89

Depozícia na TMP 208 - Svetlice

Trvalá monitorovacia plocha s dlhodobým monitoringom depozície, od roku 2000, kde sú zrážky zachytávané v zmiešanom bukovom lesnom poraste, s prímesou smrekovcov a ojedinelým výskytom duba a borovice. Plocha sa nachádza na severovýchodnom Slovensku, bez intenzívneho vplyvu významných emisných zdrojov, napriek tomu sa vyznačuje pomerne vysokou depozíciou síry aj dusíka, v porovnaní s ďalšími hodnotenými plochami. Aj v roku 2011 sme zaznamenali na TMP Svetlice najvyššiu depozíciu síry, nitrátového aj amoniakálneho dusíka, na voľnej ploche mimo lesného porastu, a to zo všetkých monitorovacích plôch. Zároveň v lesnom poraste bola zistená najvyššia vypočítaná depozícia dusíka N-NO3

- + N-NH4

+ (10,48 kg.ha-1.rok-1), podobne aj aj na voľnej ploche - vo výške 11,11 kg.ha-1.rok-1. V niektorých rokoch bola depozícia síry vyššia na voľnej ploche bez zápoja lesných drevín, než v lesnom poraste, v suchom roku 2011 dokázal prevažne bukový porast zachytiť viac síry. V období 2000 – 2003 depozícia síry sa pohybovala v intervale 8,52 až 14,29 kg.ha-1.rok-1, v posledných 5 rokoch to bolo 5,59 až 8,05 kg.ha-1.rok-1. Podobne bol zaznamenaný pokles depozície amoniakálneho dusíka z intervalu 8,20 až 15,42 v rokoch 2000 – 2003 na hodnoty 4,02 až 6,92 kg.ha-

1.rok-1 v posledných 5 rokoch. Depozícia bázických katiónov je bez výraznejších zmien. Porovnanie depozície síry a dusíka v amoniakálnej a dusičnanovej forme s priemernou hodnotou za posledných 6 rokov je uvedené na priloženom obrázku. Tab. 3.57 Depozícia vybraných elementov na TMP Svetlice v roku 2011 (kg.ha-1.rok-1)


Voľná plocha 6,11 7,03 4,08 4,80 0,99 3,42 1,66

Porast 6,72 4,71 5,77 6,75 1,62 10,96 1,41

Voľná plocha

0

2

4

6

8

S-SO4 N-NH4 N-NO3

kg.ha-1

priemer 2006-2010 2011

Porast

0

2

4

6

8

S-SO4 N-NH4 N-NO3

kg.ha-1

priemer 2006-2010 2011

Obr. 3.85 Depozícia síry a dusíka na TMP Svetlice v roku 2011 v porovnaní s priemernými hodnotami 2006 – 2010 Depozícia na TMP 210 - Grónik II

Meranie depozície na ploche Grónik II, ktorá nahradila pôvodnú plochu Grónik I zničenú kalamitou, bolo zahájené v máji 2008, preto máme zatiaľ k dispozícii len 3 kompletné sady údajov o depozícii získané celoročným pravidelným meraním. Depozícia na pôvodnej ploche Grónik I patrila v období hodnotenia (2000 – 2007) k najvyšším na monitorovacích plochách s intenzívnym prieskumom na Slovensku. V lesnom poraste depozícia síry dosahovala hodnoty blízke 20 kg.ha-1.rok-1 a depozícia celkového dusíka cca 17 kg.ha-1.rok-1. Depozícia síry v lesnom poraste vo výške 11,24 kg.ha-1.rok-1 a depozícia N-NO3 (5,88 kg.ha-1.rok-1) boli najvyššie v roku 2011 zo všetkých monitorovacích plôch. Depozícia síry bola dokonca vyššia ako vypočítaná celková depozícia dusíka. Plocha je naďalej ohrozená diaľkovým prenosom imisií.

90

V tabuľke sú uvedené priemerné hodnoty depozícíe síry, dusíka a bázických katiónov namerané v roku 2011. Údaje o depozícii na novej ploche v rokoch 2009 a 2010 boli uvedené v správe o monitoringu z roku 2011. Tab. 3.58 Depozícia vybraných elementov na TMP Grónik II v roku 2011 (kg.ha-1.rok-1)


Voľná plocha 5,44 4,70 3,80 3,32 0,59 1,38 0,85

Porast 11,24 3,49 5,88 8,00 1,50 17,08 1,87

3.2.5 Monitoring pôdneho roztoku

Vlastnosti pôdneho roztoku sa na rozdiel od väčšiny vlastností pevnej zložky pôdy vyznačujú výraznou dynamikou. Sú výsledkom interakcií samotných pevných pôdnych častíc a vstupujúcich zrážkových vôd určených momentálnymi vlastnosťami atmosféry za spolupôsobenia organizmov v pôde i na jej povrchu. Monitoring pôdneho roztoku je považovaný za dôležitú súčasť intenzívneho monitoringu, pričom nadväzuje najmä na monitoring depozícií (z hľadiska vlastností presakujúcej vody, resp. kvality rôznych foriem pôdnej vody, a z hľadiska bilancie iónov) a na monitoring pôd (z hľadiska interpretácie vplyvu pôdnych vlastností na koreňový systém drevín a na stav drevín). Hlavné ciele monitorovania vlastností pôdneho roztoku boli definované nasledovne:

• monitorovať a hodnotiť dlhodobé trendy chemizmu pôdneho roztoku ako reakciu na rôzne faktory (najmä ako reakciu na vývoj kvality depozície),

• prispieť k poznatkom o vzťahoch medzi stavom pôdneho prostredia a stavom lesných porastov,

• prispieť k poznatkom o bilanciách iónov v lesnom ekosystéme (vstup/výstup). Monitoring pôdneho roztoku v rámci národného programu monitoringu lesa sa od roku 2000 realizoval na troch trvalých monitorovacích plochách intenzívneho monitoringu: TMP 204 Poľana - Hukavský Grúň, TMP 203 Lomnistá dolina a TMP 209 Grónik I. Hodnotenie pôdneho roztoku na TMP 204 sa začalo už pred zavedením intenzívneho monitoringu v celoeurópskom programe, a to v rámci základného ekologického a ekofyziologického výskumu na Výskumno-demonštračnom objekte Poľana – Hukavský grúň založenom už začiatkom 90-tych rokov minulého storočia. Monitoring pôdneho roztoku na TMP 209 bol ukončený v roku 2008, keď v dôsledku náhodnej ťažby po lykožrútovou kalamitou na lokalite Grónik bolo nutné túto TMP zrušiť. Na náhradnej ploche TMP 210 Grónik II neboli obnovené všetky zisťovania a ani monitoring pôdneho roztoku už na nej nepokračuje. Počas roka 2009 boli v rámci realizácie aktivít D1, D2, a D3 projektu FutMon založené nové monitorovacie plochy so zámerom dobudovania siete jadrových plôch. Vtedy boli v sondách inštalované platňové lyzimetre aj na TMP 206 Turová, TMP 211 Žibritov a TMP 212 Železnô. Platňové lyzimetre zachytávajú voľne infiltrujúcu gravitačnú vodu, sú uložené pod vrstvou pokrývkového humusu (hĺbka 0) a v jednej alebo dvoch hĺbkach minerálnej pôdy, v závislosti od vlastností pôdy a genetických horizontov. V priebehu roka 2010 boli na plochách Poľana, Turová, Žibritov a Železnô inštalované súpravy sukčných lyzimetrov od firmy Prenart. V tomto prípade je pumpou udržiavaný podtlak okolo 600 hPa v celom zbernom systéme, čím sa realizuje aj odber pôdnej vody, ktorá je držaná v pôdnych póroch kapilárnymi silami. Vzorky pôdnej vody sú odoberané z dvoch odberných hĺbok (10 a 50 cm) v troch opakovaniach. Výsledky týchto meraní hodnôt pôdneho roztoku však ešte neuvádzame, keďže po intenzívnych zrážkach v rokoch 2010 boli poškodené podtlakové pumpy a systém sa znefunkčnil. Naopak v extrémne suchom roku 2011 boli v príslušných odberových intervaloch získané len nedostatočné množstvá vzoriek vzoriek pôdneho roztoku pre analýzy vzoriek vyhodnotenie. Sukčné lyzimetre sú v činnosti len počas vegetačnej periódy od marca do konca októbra. Vzorky sa na TMP odoberali v pravidelných dvojtýždňových intervaloch rovnako ako vzorky depozície a ich chemické zloženie sa stanovuje v Centrálnom lesníckom laboratóriu NLC. Výsledky

91

analýz vzoriek pôdneho roztoku získané pomocou lyzimetrov poskytujú informácie o vertikálnom pohybe jednotlivých iónov v pôdnom profile medzi horizontmi pôdy, ako aj informácie o stave pôdy, napr. o jej pufrovacích schopnostiach. Chemické zloženie pôdneho roztoku na jednotlivých TMP je závislé od mnohých faktorov – najviac ho ovplyvňujú vlastnosti pôdy (chemické zloženie minerálnej pôdy, ale aj množstvo a kvalita pôdnej organickej hmoty) atmosférická depozícia (množstvo zrážok a ich chemické zloženie), klimatické podmienky, druhové zloženie drevín atď. Preto existuje veľká variabilita medzi jednotlivými TMP, ale aj variabilita medzi zberačmi na jednej ploche, široký rozsah koncentrácií jednotlivých iónov počas roka (podľa priebehu zrážok a následne vývoja zásob vody v pôde) a medzi jednotlivými rokmi. Podobne ako za iné prieskumy, kde sa hodnotia súbory údajov po kompletizácii chemických analýz za celý kalendárny rok, aj v prípade pôdneho roztoku sú v tejto správe zahrnuté výsledky do roku 2011.

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

5,5

6,0

6,5

7,0

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Poľana L0

Poľana L18

Poľana L55

Lomnistá L0

Lomnistá L12

Grónik L0

Grónik L15

Grónik L35

Obr. 3.86 Stredné ročné hodnoty pH pôdneho roztoku v období 2000-2011 Na obr. č.3.86 je znázornený priebeh stredných hodnôt (mediánov) pH nameraných v odobratých vzorkách pôdneho roztoku od roku 2000 do roku 2011 (v prípade TMP 209 iba po rok 2007). Z grafu sú zrejmé výrazné rozdiely medzi plochami i určité trendy vývoja: Najvyššie hodnoty pH sú na TMP 204 Poľana – Hukavský grúň s minerálne veľmi bohatou pôdou (kambizem andozemná), výrazne najnižšie na TMP 209 Grónik I (podzol modálny). Na plochách 203 a 204 s priaznivejšími stanovištnými podmienkami sa v ostatných rokoch prejavuje vzostup reakcie, na TMP 209 sa v celom období hodnotenia neprejavila odozva na priaznivý trend vlastností zrážkovej vody vstupujúcej do ekosystému (nižšie depozičné vstupy síry a menej kyslé zrážky). TMP-203 Lomnistá dolina

Platňové zberače na pôdny roztok boli na TMP Lomnistá dolina inštalované v priebehu roka 2000, pravidelný odber vzoriek pôdneho roztoku sa na tejto ploche robil až od júna 2000. Pretože nie je zachytený celoročný priebeh, môžu stredné hodnoty niektorých parametrov v roku 2000 vykazovať značné extrémy. Stredné hodnoty pH v danom období sa pohybujú v rozmedzí 4,2 - 5,0, v rokoch 2003 - 2006 vykazujú pokles pod hodnotu 4,8 (L0), resp. pod hodnotu 4,6 (L12). Stredné hodnoty koncentrácií vápnika v rokoch 2000 - 2004 majú pomerne veľký rozptyl, kolíšu v rozpätí 1,0 - 5,0 mg.l-1, a to v oboch odoberaných hĺbkach 0 a 12 cm. Od roku 2005 sa v oboch hĺbkach pohybuje koncentrácia vápnika okolo 3,0 mg.l-1. Stredné hodnoty koncentrácií horčíka sa v rokoch 2000 - 2004 pohybovali medzi 0,2 – 1,0 mg.l-1, od roku 2005 sa kolísanie hodnôt zmenšilo (0,4 - 0,8 mg.l-1) a zmenšili sa aj rozdiely medzi zberačmi L0 a L12. Koncentrácia síry (anorganická – síranová) v oboch hĺbkach (0 a 12 cm) sa pohybuje v rozmedzí 1,0 – 2,1 mg.l-1 a vykazuje mierne klesajúcu tendenciu a veľmi malé rozdiely medzi jednotlivými hĺbkami. Výnimku tvorí len rok 2000, kde sú stredné hodnoty významne vyššie: 2,5 pre L0 a 4,1 pre L12.

92

Hodnoty koncentrácií dusíka z dusičnanov sa v jednotlivých rokoch pohybovala od 0,5 do 3,5 mg.l-1. Medziročné mierne zmeny sú súvisia so zmenami v množstve depozičného vstupu dusíka do pôdy. Grafické znázornenie je na obrázkoch 3.87 až 3.90.

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

5,020

00

2002

2004

2006

2008

2010

rok

mg.

l-1

J-L0

J-L12

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

2000

2002

2004

2006

2008

2010

rok

mg.

l-1

J-L0

J-L12

Obr. 3.87 Vývoj stredných hodnôt koncentrácie S-SO4 Obr. 3.88 Vývoj stredných hodnôt koncentrácie N-NO3

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

5,0

2000

2002

2004

2006

2008

2010

rok

mg.

l-1

J-L0

J-L12

0,0

0,2

0,4

0,6

0,8

1,020

00

2002

2004

2006

2008

2010

rok

mg.

l-1

J-L0

J-L12

Obr. 3. 89 Vývoj koncentrácie Ca v rokoch 2000-2011 Obr. 3.90 Vývoj koncentrácie Mg v rokoch 2000-2011

TMP 204 Poľana – Hukavský grú ň

Stredné hodnoty pH v danom období sú pomerne vyrovnané, v rozmedzí 5,5 až 6,0. Koncentrácia síry vo forme iónu SO4

2- v pôdnom roztoku pod pokrývkovým humusom (odberová hĺbka 0) sa pohybuje v rozmedzí 1,5 – 2,5 mg.l-1 a vykazuje mierne klesajúcu tendenciu, s výnimkou roku 2003, kde v letnom období s malým množstvom zrážok koncentrácia síry v niektorých vzorkách bola extrémne vysoká. Rozdiely medzi vzorkami odobratými z pôdneho profilu (L00) a zlievanými vzorkami (L0) z ostatných lyzimetrov sú veľmi nízke. Koncentrácia síry vo vzorkách z lyzimetrov umiestnených v minerálnej pôde (L18 a L55) sa pohybuje v rozmedzí 0,5 – 2,0 mg.l-1 a má od roku 2002 ustálený, mierne klesajúci priebeh. Medzi jednotlivými hĺbkami sú malé rozdiely, s výnimkou roku 2000 – dva odbery s nízkym objemom vzorky v hĺbke 55 cm. Celkove možno konštatovať, že znižovanie celkových depozícií síry v zrážkach sa dosiaľ významne neprejavilo v znižovaní koncentrácie síry v pôdnom roztoku. Na vývoji hodnôt mediánových koncentrácií nitrátového dusíka v hodnotenom období sa neprejavuje trend poklesu, ktorý bol komentovaný pri síre. Zodpovedá to aj vyrovnanému trendu celkových depozícií N-NO3

-. Výraznejšie medziročné rozdiely v stredných hodnotách sú v vzorkách pod pokrývkovým humusom a sú ovplyvnené zrážkovým režimom. Koncentrácia vápnika v hĺbke 0 cm (pod pokrývkovým humusom) sa pohybuje v širokom rozmedzí 1,0 – 6,0 mg.l-1 a vykazuje výrazné medziročné rozdiely, ako aj rozdiely medzi vzorkami odobratými

93

z pôdneho profilu (L00) a zlievanými vzorkami (L0) z ostatných lyzimetrov. Koncentrácia vápnika vo vzorkách z lyzimetrov umiestnených v minerálnej pôde (L18 a L55) sa pohybuje v rozmedzí 1,0 – 3,0 mg.l-1 a je pomerne ustálená v priebehu rokov, s mierne klesajúcou tendenciou a vykazuje malé rozdiely medzi jednotlivými hĺbkami. Koncentrácia horčíka (mg.l-1) v hĺbke 0 cm sa pohybuje od roku 2002 v rozmedzí 0,4 – 0,9 mg.l-1 a nevykazuje výrazné medziročné rozdiely. Rozdiely medzi vzorkami odobratými z pôdneho profilu (L00) a zlievanými vzorkami (L0) z ostatných lyzimetrov sú tiež pomerne nízke. Koncentrácia horčíka vo vzorkách z lyzimetrov umiestnených v minerálnej pôde (L18 a L55) sa pohybuje v rozmedzí 0,2 – 0,4 mg.l-1 a je pomerne ustálená v priebehu rokov, a vykazuje malé rozdiely medzi jednotlivými hĺbkami. Jediným extrémom je hodnota z roku 2002, kde v letnom období bolo z hĺbky 55 cm odobraté veľmi malé množstvo vzorky s výrazne vyššou koncentráciou horčíka (3,1 – 6,4 mg.l-1). Grafické znázornenie je na obrázkoch 3.91-3.94.

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

5,0

2000

2002

2004

2006

2008

2010

rok

mg.

l-1

P-L00 P-L0

P-L18 P-L55

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

2000

2002

2004

2006

2008

2010

rok

mg

.l-1

P-L00 P-L0

P-L18 P-L55

Obr. 3.91 Vývoj stredných hodnôt koncentrácie S-SO4 Obr. 3.92 Vývoj stredných hodnôt koncentrácie N-NO3

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

2000

2002

2004

2006

2008

2010

rok

mg.

l-1

P-L00 P-L0

P-L18 P-L55

0,0

0,2

0,4

0,6

0,8

1,0

1,2

2000

2002

2004

2006

2008

2010

rok

mg.

l-1

P-L00 P-L0

P-L18 P-L55

Obr. 3. 93 Vývoj koncentrácie Ca v rokoch 2000-2011 Obr. 3.94 Vývoj koncentrácie Mg v rokoch 2000-2011 TMP 206 Turová

Platňové lyzimetre boli na tejto TMP inštalované v roku 2009. Ako prvé údaje, ktoré umožňujú hodnotenie za porovnateľný časový úsek roka môžeme považovať údaje z roku 2010. Pôdny roztok bol odoberaný v pôdnom profile v troch hĺbkach a na iných dvoch miestach na ploche, z ktorých sa vzorky zlievali z hĺbky 0 cm, aby sa zistil vplyv pokrývkového humusu na chemizmus infiltrujúcej vody. Voľba hĺbky odberov pôdneho roztoku súvisí s pôdnymi horizontmi. V hĺbke 0 cm platňové lyzimetre zachytávajú vodu, ktorá pretiekla cez pokrývkový humus. V hĺbke 10 cm sa pôdna voda zachytáva po prechode pokrývkovým humusom a A horizontom pôdy. Pôdny roztok zachytený

94

v hĺbke 40 cm charakterizuje chemizmus hlbšej časti pôdneho profilu, ktorý hrá kľúčová úlohu pre zásobovanie koreňov drevín živinami a charakterizuje priesak pod hlavnú koreňovú zónu. Stredné hodnoty pH pôdneho roztoku v roku 2010 a 2011 charakterizujú pôdu na lokalite Turová ako mierne kyslú. Hodnoty sa pohybujú v rozmedzí 6 až 6,5 pH. Stredné hodnoty koncentrácia síry (anorganická – síranová) sa pohybujú od 1,0 do 2,0 mg.l-1. V hĺbke 0 a 10 cm sú hodnoty podobné, koncentrácie síry mierne stúpajú s hĺbkou. Koncentrácie dusíka z dusičnanov sa v rokoch 2010 a 2011 pohybovali od 0,2 do 3,5 mg.l-1. Medziročné mierne zmeny súvisia zrejme hlavne so zmenami v množstve vstupov dusíka do pôdy a množstve zrážok. Grafické znázornenie je na obrázkoch 3.95 a 3.96.

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

T-L00 T-L0 T-L10 T-L40

mg.

l-1

2010 2011

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

N-L00 N-L0 N-L10 N-L40

mg.

l-1

2010 2011

Obr. 3.95 Stredné hodnoty koncentrácie S-SO4 Obr. 3.96 Stredné hodnoty koncentrácie N-NO3

TMP 211 Žibritov

Táto TMP bola založená v roku 2009 v poraste duba zimného. Podobne ako pri ploche 206 a 212 tu čiastkové údaje z roku 2009 neuvádzame. Ako prvé údaje, ktoré nie sú ovplyvnené chybovosťou a reprezentujú celé obdobie s priesakom gravitačnej vody do platňových lyzometrov, môžeme považovať údaje z roku 2010. Pôdny roztok bol odoberaný v pôdnom profile v troch hĺbkach a na ďalších dvoch miestach na ploche, z ktorých sa vzorky zlievali z hĺbky 0 cm aby sa zistil vplyv pokrývkového humusu na chemizmus infiltrujúcej vody. Voľba hĺbky odberov pôdneho roztoku súvisí s pôdnymi horizontmi. V hĺbke 0 cm platňové lyzimetre zachytávajú vodu, ktorá pretiekla cez pokrývkový humus. V hĺbke 10 cm sa pôdna voda zachytáva po prechode pokrývkovým humusom a A horizontom pôdy. Pôdna roztok zachytený v 40 cm charakterizuje chemizmus celého pôdneho profilu, ktorý hrá kľúčová úlohu pre zásobovanie koreňov drevín živinami Stredné hodnoty pH pôdneho roztoku v roku 2010 a 2011 charakterizujú pôdu na lokalite Žibritov ako mierne kyslú. Hodnoty sa pohybujú v rozmedzí 5,7 až 6,6 pH. Stredné hodnoty koncentrácia síry (anorganická – síranová) sa pohybujú od 0,7 do 8,14 mg.l-1

V hĺbke 0 a 10 cm sú hodnoty podobné, trend zvyšovania koncentrácie síry stúpa s hĺbkou. Príčinu extrémne vysokých koncentrácií síry v hĺbke 40 cm sa nám doposiaľ nepodarilo spoľahlivo objasniť. Dynamika koncentrácie dusíka z dusičnanov sa v rokoch 2010 a 2011 pohybovala od 0,2 do 2,8 mg.l-1. Medziročné mierne zmeny sú dané zmenami v množstve vstupov dusíka do pôdy a množstve zrážok Grafické znázornenie je na obrázkoch 3.97 a 3.98.

95

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

T-L00 T-L0 T-L10 T-L40

mg.

l-12010 2011

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

N-L00 N-L0 N-L10 N-L40

mg.

l-1

2010 2011


TMP 212 Železnô

Plocha 212 bola taktiež založená až v roku 2009. Podobne ako pri iných plochách, kde boli lyzimetre inštalované až počas roka 2009, ani tu z dôvodu neúplnosti namerané údaje z roku 2009 neuvádzame, ale komentujeme výsledky z roku 2010 a 2011. Pôdny roztok bol odoberaný v pôdnom profile v troch hĺbkach a na ďalších dvoch miestach na ploche, z ktorých sa vzorky zlievali z hĺbky 0 cm aby sa zistil vplyv pokrývkového humusu na chemizmus infiltrujúcej vody. Voľba hĺbky odberov pôdneho roztoku súvisí s pôdnymi horizontmi. V 0 cm hĺbke platňové lyzimetre zachytávajú vodu, ktorá pretiekla cez pokrývkový humus. V roku 2010 sa v tejto hĺbke viac krát vyskytlo narušenie inštalovaného platňového lyzimetra, kedy aj v nadmerne zrážkovom období neboli v zbernej nádobe zachytené vzorky pôdneho roztoku. Z tohto dôvodu neboli hodnoty vzoriek z tejto hĺbky vyhodnocované. V 10 cm sa pôdna voda zachytáva po prechode pokrývkovým humusom a A horizontom pôdy. Pôdny roztok zachytený v 40 cm charakterizuje chemizmus celého pôdneho profilu, ktorý hrá kľúčová úlohu pre zásobovanie koreňov drevín živinami

0,0

1,0

2,0

3,0

4,0

N-L00 N-L0 N-L10 N-L40

mg.

l-1

2010 2011

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

N-L00 N-L0 N-L10 N-L40

mg.

l-1

2010 2011


Stredné hodnoty pH pôdneho roztoku v roku 2010 a 2011 charakterizujú pôdu na lokalite Železnô ako mierne kyslú. Hodnoty sa pohybovali okolo 4,5, v najhlbšej sledovanej hĺbke boli namerané aj výrazne vyššie hodnoty. Nižšie hodnoty pH v pokrývkovom humuse a vo vrchných 10 cm pôdy sú popri chemických vlastnostiach pôdy súvisiacich s mineralogickým zložením substrátu spojené aj s vlastnosťami opadu (ihličie smreka).

96

Stredné hodnoty koncentrácie síry (anorganická – síranová) sa pohybujú od 1,18 do 3,14 mg.l-1. V hĺbke 0 a 10 cm sú hodnoty podobné, koncentrácie síry stúpajú s hĺbkou. Koncentrácie dusíka v dusičnanovej forme (N-NO3

-) sa v rokoch 2010 a 2011 pohybovali od 0,1 do 2,3 mg.l-1. Medziročné mierne zmeny sú zrejem dané zmenami v množstve vstupov dusíka do pôdy a množstve zrážok. Grafické znázornenie je na obrázkoch 3.99 a 3.100. Trendy v depozičných vstupoch sa s určitým časovým odstupom prejavujú aj vo vlastnostiach pôdneho roztoku, najmä z hľadiska jeho acidity a koncentrácií iónov, ktorých vstupy boli oproti prirodzeným hodnotám výrazne zvýšené v dôsledku antropogénneho znečistenia ovzdušia. Namerané údaje z monitorovacích plôch to čiastočne potvrdzujú. Konkrétne výsledky medzi plochami sú značne rozdielne v dôsledku rôznej miery depozičných vstupov, vlastností pôd, ale aj vlastností pokrývkového humusu. Z tohto dôvodu sme sa pri charakteristike chémie pôdy zamerali na dynamiku reakcie pôdy, dynamiku koncentrácií síry (S-SO4

2-) a dusíka (N-NO3-), ale aj bázických katiónov (vápnik, horčík). Výsledky

kontinuálneho monitoringu depozícií síry na TMP Poľana - Hukavský grúň, TMP Grónik, TMP Lomnistá dolina, TMP Turová, TMP Čifáre, TMP Svetlice a TMP Tatranská Lomnica od roku 1996 poukazujú na postupné znižovanie celkových depozícií iónov s acidifikačným efektom na lesný ekosystém. Výsledky monitoringu pôdneho roztoku na TMP Poľana - Hukavský grúň, TMP Jasenie, a TMP Turová na ktorých sa kontinuálne už od roku 2000 odoberali vzorky pôdneho roztoku poukazuje, že znižovanie kyslých depozícií sa už prejavuje aj v nižších hodnotách síry a postupnom zvyšovaní pH pôdneho roztoku. Na najkyslejšom stanovišti TMP Grónik, na ktorom prebiehal monitoring pôdneho roztoku len do roku 2007, sa však nezaznamenala pozitívna reakcia na znížené inputy zlúčením síry. Okrem hodnotenia samotných meraných koncentrácií a hodnotenia ich trendov je dôležité aj využitie ďalších indikátorov (vzájomných pomerov prvkov, najmä Ca/Al, porovnanie s kritickými hodnotami a pod.). Z tohto hľadiska sa aj pri porovnaní s inými európskymi krajinami stále prejavuje najmä na ploche Lomnistá dolina riziko presýtenia lesného ekosystému dusíkom.

3.2.6 Kvantitatívna a kvalitatívna analýza opadu

Množstvo a kvalita opadu zohráva významnú úlohu v tvorbe humusu v lesných pôdach, ako aj v kolobehu živín lesných ekosystémov. Z uvedených dôvodov je značná pozornosť v rámci intenzívneho monitoringu lesných ekosystémov venovaná práve meraniu množstva opadu a jeho kvality. Monitorovanie kvantity a kvality opadu na TMP úrovne II začalo v roku 2001 na dvoch plochách, a to Poľana - Hukavský grúň a Lomnistá dolina. V roku 2002 sa prieskum rozšíril o ďalšie 2 TMP – Turová a Čifáre a v roku 2003 sa hodnotenie opadu ukončilo na TMP Lomnistá dolina a naopak začalo sa na TMP Grónik. V rámci riešenia projektu FutMon pribudli od roku 2009 dve ďalšie TMP Žibritov a Železnô. V súčasnosti je kvantita a kvalita opadu monitorovaná na 6 TMP úrovne II (Turová, Čifáre, Poľana - Hukavský grúň, Grónik II, Žibritov, Železnô). V správe sú prezentované výsledky kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy opadu získaného na uvedených monitorovacích plochách v roku 2011.

Metodický postup

Sledovanie kvantity a kvality opadu na TMP II úrovne pokračovalo od predchádzajúceho roku, pričom v roku 2011 sa uskutočnilo na všetkých TMP po 13 odberov. Opad bol na všetkých plochách zachytávaný do opadomerov kruhového pôdorysu so záchytnou plochou 0,5 m2. Záchytná plocha opadomeru bola umiestnená 1,5 m nad úrovňou terénu (obr. 3.101). Vymeniteľný vak opadomeru bol vyrobený z umelohmotnej sieťoviny s priemerom ôk pod 1 mm. Jednotlivé opadomery boli rozmiestnené na plochách nerovnomerne, v celkovom počte 10 ks na každej sledovanej ploche. Vzorky opadu boli vyberané pravidelne 1x mesačne, na plochách so zastúpením opadavých listnatých drevín sa v čase opadu asimilačných orgánov (október – november) interval skrátil na dva týždne.

Po prenesení do laboratória bol opad ponechaný na preschnutie pri izbovej teplote. Po preschnutí bol opad roztriedený na nasledovné tri frakcie: asimilačné orgány (listy a ihlice), drevo (konáre, kôra) a zvyšok (šupiny, kvety, semená, drť a pod.). Následne boli jednotlivé frakcie vysušené pri 80 oC na konštantnú hmotnosť, čím bola stanovená suchá hmotnosť jednotlivých frakcií opadu, ktorá bola prepočítaná a vyjadrená v kg ha-1.

97

Obr. 3.101 Pohľad na TMP Železnô s opadomermi a zberačmi na mokrú depozíciu

Chemická analýza opadu sa robila zo vzoriek zvlášť pre každý odber a pre jednotlivé frakcie. Koncentrácia jednotlivých elementov opadu bola stanovená zo vzoriek po vysušení rozomletej vzorky pri 60 oC. Prehľad použitých chemických analytických stanovení je v kapitole 2.2.

Štruktúra a dynamika opadu

Na obrázku 3.102 je uvedená sezónna dynamika celkového opadu na TMP Poľana.-.Hukavský grúň nameraná v roku 2011. Z jej priebehu vidieť, že najväčší prísun (1074 kg.ha-1 resp. 1028 kg.ha-1) organického materiálu na pôdu v bukovo-smrekovo-jedľovom lesnom ekosystéme bol počas apríla a decembra.

0

200

400

600

800

1000

1200

2.2.

2011

2.3.

2011

30.3

.201

1

28.4

.201

1

25.5

.201

1

22.6

.201

1

27.7

.201

1

26.8

.201

1

28.9

.201

1

12.1

0.20

11

26.1

0.20

11

14.1

1.20

11

14.1

2.20

11kg.ha-1

Obr. 3.102 Množstvo opadu (kg.ha-1) zachyteného na TMP Poľana-Hukavský grúň pri jednotlivých odberoch

v priebehu roka 2011

Kým v apríli to bolo spôsobené vysokým výskytom dreva a opadom ihlíc, v novembri a decembri došlo k opadu asimilačných orgánov tak u ihličnatých ako aj u listnatých drevín. Vysoké množstvo opadu (768 kg.ha-1) bolo zaznamenané pri novembrovom odbere. Celkove za obdobie od tretej decembrovej dekády roku 2010 do rovnakého obdobia roku 2011 spadlo do tohto ekosystému v priemere 5979 kg opadu na hektár, pričom množstvo opadu sa pohybovalo od 3700 do 9004 kg ha-1. V celkovom opade predstavovala frakcia listy 2150 kg.ha-1, ihlice 1069 kg.ha-1, drevo 1426 kg.ha-1

a frakcia zvyšok 633 kg.ha-1.

98

0

200

400

600

800

1000

2.2.

2011

2.3.

2011

30.3

.201

1

28.4

.201

1

25.5

.201

1

22.6

.201

1

27.7

.201

1

26.8

.201

1

28.9

.201

1

12.1

0.20

11

26.1

0.20

11

14.1

1.20

11

14.1

2.20

11

kg.ha-1

ihlice listy

Obr. 3,103 Množstvo asimilačných orgánov (ihlice a listy) zastúpených v opade (kg.ha-1) na TMP Poľana-Hukavský

grúň pri jednotlivých odberoch v priebehu roka 2011 Dynamika jednotlivých frakcií opadu je zdokumentovaná na obrázku 3.103 (asimilačné orgány) a na obrázku 4 (drevo a zvyšok). Množstvo opadu z listov sa v jednotlivých odberoch pohybovalo od 1 do 804 kg.ha-1, z ihlíc od 31 do 280 kg.ha-1, z dreva od 5 do 754 kg.ha-1 a frakcia zvyšok predstavovala množstvá od 4 do 355 kg ha-1. Percentuálne zastúpenie jednotlivých frakcií v opade v rámci každého odberu je uvedené v tabuľke 3.59.

0

200

400

600

800

2.2.

2011

2.3.

2011

30.3

.201

1

28.4

.201

1

25.5

.201

1

22.6

.201

1

27.7

.201

1

26.8

.201

1

28.9

.201

1

12.1

0.20

11

26.1

0.20

11

14.1

1.20

11

14.1

2.20

11

kg.ha-1

drev o zv y šok

Obr. 3.104 Množstvo dreva a frakcie „zvyšok“ zastúpených v opade (kg.ha-1) na TMP Poľana-Hukavský grúň pri

jednotlivých odberoch v priebehu roka 2011

Tab. 3.59 Percentuálne zastúpenie jednotlivých frakcií opadu

2.2. 2.3. 30.3. 28.4. 25.5. 22.6. 27.7. 26.8. 28.9. 12.10. 26.10. 14.11. 14.12.

as. org. 42 55 62 26 12 36 24 67 88 91 82 99 96 drevo 48 41 31 70 6 15 61 5 5 7 13 0 3 zvyšok 10 4 7 4 82 49 15 28 7 2 5 1 1

Z údajov je zrejmé, že v I. a IV. mesiaci prevažovala v opade frakcia asimilačné orgány v dôsledku opadu ihlíc. Nezvyčajne vysoké percento opadu asimilačných orgánov sme v porovnaní s inými rokmi zaznamenali v roku 2011 v letných mesiacoch. V zostávajúcich mesiacoch (IX. až XII.) prevažovala v opade frakcia asimilačné orgány a to najmä v dôsledku opadu listov, ale aj ihlíc. Čo sa týka frakcie

99

drevo a jeho zastúpenia v opade, z údajov v tab. 3.59 je možné vidieť kolísanie zastúpenia tejto frakcie počas celého obdobia odberov. Toto kolísanie je možné vysvetliť opadom drevných častí napr. v dôsledku silného vetra.

kg.ha-1

0

500

1000

1500

2000

2500

I. - III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII.

mno

žstv

o op

adu

2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Obr. 3.105 Množstvo opadu (kg.ha-1) na TMP Poľana - Hukavský grúň namerané v jednotlivých mesiacoch rokov

2004 - 2011

Priebeh množstva opadu, ktoré spadlo na pôdu v jednotlivých mesiacoch rokov 2004 – 2011 na TMP Poľana - Hukavský grúň je uvedené na obr. 3.105. Pri porovnaní jednotlivých rokov je možné vidieť jednak rozdiely v množstve opadu, ale aj v čase výskytu opadu. Najvýraznejšie rozdiely sme zaznamenali pri novembrových odberoch. Kým napr. v roku 2008 bolo zistené 372 kg.ha-1 v roku 2004 to bolo až 1820 kg.ha-1. Množstvo opadu, ktoré spadlo na pôdu v jednotlivých mesiacoch pre rôzne ekosystémy je uvedené na obr. 3.106 a 3.107. Pri porovnaní jednotlivých TMP s prevahou listnatých drevín vidíme že, najvyššie celkové množstvo opadu sa dostalo na pôdu v novembri na TMP Čifáre, Žibritov a Turová a v apríli na TMP Poľana - Hukavský grúň. Čo sa týka porovnania celkového množstva opadu, za rovnaké obdobie roku 2011 spadlo na pôdu najviac opadu na TMP Čifáre 6725 kg.ha-1, potom nasledovali Žibritov 6320 kg.ha-1 a Poľana - Hukavský grúň 5278 kg.ha-1 a najmenej opadu bolo namerané na TMP Turová 4566 kg ha-1.

0

400

800

1200

1600

2000

2400

2800

I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII.

mno

žstv

o op

adu

(kg.

ha-1)

Poľana Turov á Čifáre Žibritov

Obr. 3.106 Množstvo opadu (kg ha-1) na TMP Poľana-Hukavský grúň, TMP Čifáre, TMP Turová a TMP Žibritov

namerané v roku 2011

100

Pri porovnaní TMP s dominaciou smreka vidíme že, najvyššie celkové množstvo opadu sa dostalo na pôdu v marci na TMP Železnô a v decembri na TMP Grónik II. Čo sa týka porovnania celkového množstva opadu, za rovnaké obdobie roku 2011 spadlo na pôdu viac opadu na TMP Grónik II (3101 kg ha-1) v porovnaní s TMP Železnô (2471 kg ha-1).

kg.ha-1

0

100

200

300

400

500

600

I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII.

mno

žstv

o op

adu

Grónik II Železnô

Obr. 3.107 Množstvo opadu (kg ha-1) na TMP Železnô a TMP Grónik II namerané v roku 2011

Chemické zloženie opadu

V prírodných lesoch je opad jedným z najdôležitejších zdrojov živín potrebných pre udržanie produkčného potenciálu pôdy. Stanovenie hmotnosti jednotlivých živín, ktoré sa prostredníctvom opadu dostávajú do pôdy, je z hľadiska ich zásoby a kolobehu v lesnom ekosystéme nesmierne dôležité. Z výsledkov uvedených v tabuľke 3.60 sú zrejmé množstvá makroelementov, ktoré sa prostredníctvom opadu dostali na pôdu v bukovo-smrekovo-jedľovom lesnom poraste, v dubovom poraste, v bukovom poraste a v smrekovom poraste za sledované obdobie. Ak hodnotíme vstup jednotlivých prvkov opadom na pôdu vidíme že, na prvom mieste, čo sa týka množstva na všetkých sledovaných TMP je C: 1207 - 3204 kg ha-1, po ňom nasledujú v zostupnom poradí N: 31 – 123 kg ha-1, Ca: 8 - 77 kg ha-1, K: 6 – 34 kg ha-1, S: 2 – 8 kg ha-1, P: 2 – 8 kg ha-1, Mg: 1 – 11 kg ha-1. Tab. 3.60 Obsah makroelementov v jednotlivých frakciách opadu na jednotlivých TMP – merané v roku 2011

TMP C N S P Ca Mg K

frakcia kg ha-1 kg ha-1 kg ha-1 kg ha-1 kg ha-1 kg ha-1 kg ha-1

Turová listy 1381,40 45,92 4,24 1,99 36,60 4,75 16,57

Turová drevo 225,89 4,86 0,39 0,23 10,10 0,44 0,85

Turová šupiny 110,80 1,37 0,16 0,10 1,71 0,22 0,56

Turová kvety 81,19 2,59 0,20 0,15 0,94 0,23 0,55

Turová čiašky 228,72 4,08 0,32 0,31 1,96 0,37 3,88

Turová plody 170,41 10,43 0,78 1,10 2,20 0,76 2,77

Turová iné 58,34 2,41 0,30 0,13 1,12 0,13 0,32

Turová 2011Turová 2011Turová 2011Turová 2011 2256,742256,742256,742256,74 71,6771,6771,6771,67 6,386,386,386,38 4,024,024,024,02 54,6354,6354,6354,63 6,906,906,906,90 25,5125,5125,5125,51

Grónik ihličie 1082,60 29,05 2,52 1,56 6,81 0,78 5,70

Grónik drevo 253,91 5,90 0,48 0,28 3,94 0,22 0,60

Grónik šupiny 23,98 0,51 0,04 0,04 0,09 0,02 0,13

Grónik kvety 13,11 0,49 0,05 0,03 0,05 0,01 0,05

Grónik šišky 181,97 2,62 0,20 0,24 0,29 0,17 1,43

Grónk iné 16,93 0,86 0,07 0,06 0,06 0,02 0,10

Grónik 2011Grónik 2011Grónik 2011Grónik 2011 1572,501572,501572,501572,50 39,4239,4239,4239,42 3,373,373,373,37 2,202,202,202,20 11,2511,2511,2511,25 1,211,211,211,21 8,028,028,028,02

Čifáre listy 2288,50 98,49 8,93 6,48 58,56 6,84 9,17

Čifáre drevo 314,34 6,27 0,57 0,57 11,92 0,65 1,96

Čifáre kvety 145,01 5,35 0,56 0,43 2,79 0,42 1,08

Čifáre čiašky 89,39 1,44 0,11 0,13 0,65 0,13 1,05

101

TMP C N S P Ca Mg K

frakcia kg ha-1 kg ha-1 kg ha-1 kg ha-1 kg ha-1 kg ha-1 kg ha-1

Čifáre plody 61,67 1,08 0,10 0,14 0,22 0,06 0,90

Čifáre iné 305,18 10,27 0,88 0,72 2,86 0,43 3,19

Čifáre 2011Čifáre 2011Čifáre 2011Čifáre 2011 3204,093204,093204,093204,09 122,89122,89122,89122,89 11,1411,1411,1411,14 8,478,478,478,47 77,0077,0077,0077,00 8,538,538,538,53 17,3717,3717,3717,37

Poľana - HG ihličie 533,52 10,80 1,29 1,54 13,19 3,50 6,53

Poľana - HG listy 1045,03 23,00 2,28 1,18 30,26 4,09 16,57

Poľana - HG drevo 752,26 13,41 1,23 0,86 12,19 0,93 2,31

Poľana - HG šupiny 18,36 0,50 0,05 0,04 0,26 0,04 0,13

Poľana - HG kvety 201,36 5,35 0,50 0,23 2,22 0,42 1,13

Poľana HG - čiašky 102,31 1,53 0,14 0,13 0,77 0,14 1,59

Poľana - HG plody 266,37 16,43 1,09 1,89 3,31 1,23 4,46

Poľana - HG iné 84,36 2,95 0,31 0,29 1,94 0,25 1,15

Poľana Poľana Poľana Poľana ---- HG 2011 HG 2011 HG 2011 HG 2011 3003,583003,583003,583003,58 77773,973,973,973,97 6,896,896,896,89 6,166,166,166,16 64,1364,1364,1364,13 10,5910,5910,5910,59 33,8633,8633,8633,86

Žibritov listy 2155,40 78,07 7,31 7,14 39,99 6,92 26,59

Žibritov drevo 416,25 7,97 0,66 0,59 8,05 0,51 2,03

Žibritov šupiny 95,67 3,00 0,28 0,23 1,35 0,17 0,48

Žibritov čiašky 70,11 1,21 0,09 0,13 0,63 0,10 0,95

Žibritov plody 220,63 4,72 0,42 0,60 0,86 0,30 4,16

Žibritov iné 119,75 3,93 0,42 0,39 1,85 0,24 1,04

Žibritov 2011Žibritov 2011Žibritov 2011Žibritov 2011 3077,823077,823077,823077,82 98,9198,9198,9198,91 9,179,179,179,17 9,089,089,089,08 52,7352,7352,7352,73 8,248,248,248,24 35,2535,2535,2535,25

Železnô ihličie 892,53 21,20 1,77 1,70 5,55 0,62 4,04

Železnô drevo 161,79 5,52 0,28 0,22 1,85 0,14 0,58

Železnô kvety 35,76 1,04 0,07 0,07 0,24 0,03 0,12

Železnô šišky 64,38 1,11 0,08 0,10 0,15 0,07 0,57

Železnô iné 52,33 1,74 0,17 0,10 0,52 0,06 0,32

Železnô 2011Železnô 2011Železnô 2011Železnô 2011 1206,791206,791206,791206,79 30,6130,6130,6130,61 2,362,362,362,36 2,192,192,192,19 8,308,308,308,30 0,910,910,910,91 5,635,635,635,63

Z údajov v tab. 3.60 vidíme, že najväčšie množstvá ročného vstupu všetkých stanovených prvkov v opade boli zistené na TMP Čifáre a naopak najnižšie na TMP Železnô. 3.2.7 Fenologické pozorovania lesných drevín

Fenológia skúma časový priebeh významných, periodicky sa opakujúcich životných prejavov rastlín, tzv. fenologických fáz, v závislosti od komplexu podmienok vonkajšieho prostredia, najmä od počasia a podnebia (KOLEKTÍV AUTOROV 1993). Fenologické opisy poskytujú ekologicky cenné informácie o priemernom trvaní vegetačného obdobia s olistením rastlinných druhov v danej oblasti a o miestnych a meteorologicky určených rozdieloch v dátumoch udávajúcich začiatky dôležitých javov. Fenológia ako veda nie je však obmedzená len na opisné datovanie javov, ale pokúša sa aj o objasnenia vplyvov, ktoré tieto javy spôsobujú (LARCHER 1988). Metodika riešenia a experimentálny materiál

Jednotlivé fenologické pozorovania boli v roku 2011 vykonávané na vybratých trvalých monitorovacích plochách II. úrovne (viď. tab. 3.60). Pri pozorovaniach sa pozornosť koncentrovala na nasledovné fenofázy (rozdiely sú medzi listnatými a ihličnatými drevinami):

Fenologické fázyFenologické fázyFenologické fázyFenologické fázy

ihličnaté drevinyihličnaté drevinyihličnaté drevinyihličnaté dreviny listnaté dreviny alistnaté dreviny alistnaté dreviny alistnaté dreviny a smrekovecsmrekovecsmrekovecsmrekovec

• začiatok pučania

• prvé májové výhonky

• začiatok pučania

• zalisťovanie (začiatok a všeobecné)

• jánske výhonky

• letné žltnutie listov

• jesenné žltnutie listov (začiatok a všeobecné)

• opad listov (začiatok a koniec)

102

Jednotlivé fenofázy drevín boli hodnotené podľa stupnice, ktorú uvádza manuál pre fenologické pozorovania vypracovaný pre celoeurópsky monitorovací systém (PREUHSLER 1999) a podľa stupnice vypracovanej Slovenským hydrometeorologickým ústavom (BRASLAVSKÁ A KAMENSKÝ 1996). Za počiatočný deň fenologických pozorovaní v roku 2011, bol vybraný prvý apríl, pričom pozorovania sa vykonávali buď v pravidelných dvojtýždňových intervaloch, alebo podľa dostupnosti TMP v intervaloch kratších. Za nástup fenofázy bol považovaný deň, keď viac ako 50 % pozorovaných jedincov dosiahlo danú fenofázu. Dĺžka trvania fenofázy bola stanovená počtom dní medzi nástupom dvoch po sebe nasledujúcich fenofáz. Pozorovania sa robili individuálne, pomocou ďalekohľadu. Na každej monitorovacej ploche sa hodnotilo 10 úrovňových jedincov. Do sledovania boli zahrnuté nasledovné dreviny: buk lesný, javor horský, jaseň štíhly, dub cerový, dub zimný, smrek obyčajný. V roku 2009 bolo počas riešenia medzinárodného projektu FutMon v rámci demonštračnej akcie D1 na TMP Poľana – Hukavský grúň nainštalované a spustené do prevádzky zariadenie na automatické sledovanie a záznam fenologických fáz vybratých druhov drevín (obr. 3.108). Zariadenie pozostávajúce z digitálnej kamery a úložného zariadenia bolo v prevádzke od apríla do decembra roku 2011. Získané záznamy boli archivované a analyzované. Celkovo bolo sledovaných 20 bukov, 20 smrekov a 4 jasene.

Obr. 3.108 Zariadenie na automatické sledovanie a záznam fenologických fáz

Priebeh jarných fenofáz

Výsledky časového priebehu fenofáz sledovaných na jednotlivých monitorovacích plochách úrovne II. (TMP) v roku 2011 je uvedený v tabuľke 3.61. Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že začiatok vegetačného obdobia - pučanie vegetatívnych púčikov (obr. 1), na jednotlivých sledovaných TMP v roku 2011, spadol u listnatých drevín na tretiu aprílovú a prvú májovú dekádu, pričom najskôr začali pučať duby na TMP Žibritov a Čifáre, po nich buky a javory na TMP Poľana-Hukavský grúň (Poľana-HG) a buky na TMP Svetlice. Začiatok pučania listových púčikov jaseňa bol na TMP Poľana-HG zaznamenaný na začiatku druhej májovej dekády. Po rozpuku listových púčikov dochádza k rýchlemu rozvoju asimilačného aparátu drevín, pričom celkove možno tento proces nazvať ako fáza zalisťovania drevín (obr. 3.109). Výsledky uvedené v tabuľke 1 vykazujú rozdiely v dĺžke trvania zalisťovnia medzi sledovanými drevinami. Celkove možno povedať, že táto fáza trvala u jednotlivých drevín od 7 do 15 dní. Najkratšie trvanie zalisťovania bolo zaznamenané u bukov, javorov a jaseňa na TMP Poľana-HG (7 dní). Dlhšie zalisťovali buky (9-14 dní) na TMP Svetlice a Turová ako aj duby na Žibritove. Najdlhšie trvanie mala fáza zalisťovanie u dubov na TMP Čifáre. Z výsledkov tiež vyplýva, že v roku 2011 bol začiatok zalisťovania drevín zaznamenaný na jednotlivých TMP v období od konca apríla do druhej dekády mája. Od konca prvej májovej dekády boli listnaté dreviny na plne olistené na TMP Žibritov, Svetlice a Turová ako posledné boli plne olistené jasene na TMP Poľana-HG.

103

Tab. 3.61 Fenologické fázy lesných drevín na TMP – úrovne II sledované v roku 2011 (údaj v zátvorke je trvanie fenofázy v dňoch)

Názov drevina začiatok prvé májové zalisťovanie letné žltnutie listov opad listov

Plochy pučania výhonky začiatok všeobecné žltnutie začiatok všeobecné začiatok Koniec

Poľana-HG bk 28.4. 28.4. (0) 11.5. (7) 28.9. (141) 26.10. (29) 26.10. 14.12. (50)

Poľana-HG jvh 28.4. 28.4. (0) 11.5. (7) 12.10. (155) 26.10. (14) 26.10. 14.11. (19)

Poľana-HG js 11.5. 18.5. (7) 25.5. (7) - - 12.10. 14.11. (32)

Čifáre dbc 14.4. 29.4. (15) 13.5. (14) 30.09. (140) 14.10. (14) 28.10. 15.12. (49)

Turová bk - 27.4. (0) 9.5. (13) 26.9. (140) 24.10. (28) 10.10. 13.12. (63)

Svetlice bk 28.4. 6.5. (9) 30.9. (147) 28.10. (28) 17.10. 16.11. (29)

Žibritov dbz 14.4. - 29.4. (15) 30.9. (154) 28.10. (29) 28.10. 15.12. (47)

Železnô sm 9.5. 6.6. (28)

Jasenie sm 10.6. 24.6. (14)

Grónik II sm 24.5. 7.6. (14)

Poľana-HG sm 18.5. 25.5. (7)

Obr. 3.109 Fenofázy pučanie vegetatívnych púčikov (vľavo) a zalisťovanie (vpravo) u buka

Hlavným zástupcom ihličnatých drevín pri fenologických pozorovaniach bol smrek, ktorý bol v roku 2011 sledovaný na štyroch TMP. U smreka boli pozorované dve fenofázy – začiatok pučania a prvé májové výhonky (PMV) (obr. 3.110). Z výsledkov uvedených v tabuľke 1 vidíme, že ako prvé začali pučať smreky na TMP Železnô a to na konci prvej májovej dekády. Smreky na TMP Grónik II a Poľana-HG začali pučať o 10 až 14 dní neskôr, v druhej polovici mája. Posledné vypučali smreky na TMP Lomnistá dolina, a to až na začiatku júna. Nasledujúca fenofáza, prvé májové výhonky (PMV), bola u smrekov na jednotlivých TMP, rozložená od konca mája (TMP Poľana-HG) až do polovice tretej júnovej dekády (TMP Lomnistá dolina).

Obr. 3.110 Fenofázy začiatok pučania (vľavo) a prvé májové výhonky (vpravo) u smreka

104

Podobne ako rozvoj asimilačného aparátu sú pre lesné dreviny veľmi dôležité aj nasledujúce fenofázy. Úplným rozvojom listov nastáva pre opadavé listnaté dreviny dôležité obdobie, kedy sú listy fyziologicky dospelé a vykazujú maximálny fotosyntetický výkon. Dĺžka trvania fázy plného olistenia (obr. 3.111), samozrejme spolu s inými faktormi, je rozhodujúca pre celkovú produkciu dreviny. Túto skutočnosť potvrdzujú aj HICKS A CHABOT (1985), ktorí uvádzajú, že čistá ročná produkcia opadavých drevín závisí od trvania teplej sezóny, počas ktorej sú stromy plne olistené. Dĺžka tejto fenofázy trvala na pozorovaných TMP u bukov 140 až 147 dní, u javora horského 155 dní, u duba zimného 154 a u duba cerového 140 dní. Dĺžka trvania obdobia plného olistenia, je dôležitá nielen z hľadiska celkového rastu a produkcie lesných drevín, ale môže ovplyvniť napr. aj kvantitu a kvalitu podkorunových zrážok. Čo sa týka ostatných dvoch “letných„ fenofáz – jánske výhonky a letné žltnutie listov - tieto neboli v roku 2011 zaznamenané na žiadnej z pozorovaných listnatých drevín rastúcich na TMP.

Obr. 3.111 Fenofáza plného olistenia (vľavo) a fenofáza jánske výhonky (vpravo) u buka

Priebeh jesenných fenofáz

Obdobie fotosyntetickej činnosti listov býva ukončené ďalšou fenofázou, ktorou je žltnutie listov (obr. 3.112 vľavo). V sledovanom roku 2011, začali listy žltnúť rovnako u všetkých pozorovaných listnatých drevín a to na konci septembra. Výnimkou bol len javor horský na TMP Poľana-HG, ktorý začal žltnúť až v prvej októbrovej dekáde. Čo sa týka dĺžky trvania farebných zmien asimilačných orgánov (žltnutie, červenanie, hnednutie) v tomto roku, boli zaznamenané rozdiely medzi jednotlivými TMP. Kým na TMP Čifáre a Poľana-HG táto fenofáza trvala len 14 dní, na zostávajúcich TMP to bolo 29 dní.

Obr. 3.112 Fenofáza žltnutie listov (vľavo) a fenofáza opad listov (vpravo) u duba

105

Obr. 3.113 Fenologické pozorovania jarných fenofáz buka z plochy Poľana-HG, realizované prostredníctvom

digitálnej kamery (Apríl – Máj 2011).

106

Obr. 3.114 Fenologické pozorovania jesenných fenofáz buka z plochy Poľana-HG, realizované prostredníctvom

digitálnej kamery (Október – November 2011).

107

Za konečné fázy fenologického kalendára možno označiť začiatok opadávania až úplný opad listov (obr. 3.112 vpravo). Z výsledkov uvedených v tabuľke 3.61 je zrejmé, že boli pozorované rozdiely v čase začiatku opadávania listov medzi sledovanými TMP. Kým na TMP Turová začali listy opadávať už v prvej októbrovej dekáde, na TMP Čifáre a Žibritov to bolo až na konci októbra. U jaseňa bol oproti buku zaznamenaný skorší začiatok opadávania listov až o 14 dní. Celkove bol začiatok opadávania listov u jednotlivých drevín rozložený do obdobia od konca prvej októbrovej dekády do konca októbra. Úplný opad listov u jednotlivých drevín nastal v roku 2011 do polovice novembra na TMP Svetlice a TMP Poľana-HG (js a jvh) a do polovice decembra na zostávajúcich TMP. Dátum začiatku opadávania listov aj jeho skončenia vymedzuje celkovú dĺžku trvania opadu listov. V tomto roku sme zaznamenali rozdiely v trvaní tejto fenofázy medzi jednotlivými TMP a to v rozmedzí od 19 do 63 dní. Fenologické pozorovania sú zaujímavé aj z hľadiska zistenia celkovej dĺžky vegetačného obdobia lesných drevín. Obdobie od všeobecného pučania až po opad listov sa u napr. u drevín breza, buk, dub pohybuje medzi 5,5 až 6 mesiacmi (CHALUPA 1969). Výsledky získané na sledovaných TMP potvrdili toto konštatovanie. Príklad záznamu fenologických pozorovaní jarných a jesenných fenofáz buka z plochy Poľana-HG, ktoré sa realizovali prostredníctvom digitálnej kamery v roku 2011, je uvedený prostredníctvom série fotografií na obr. 3.113 a 3.114. 3.2.8 Meteorologické merania

Metodický postup

V roku 2012 sa meranie meteorologických parametrov vykonávalo na nasledovných plochách intenzívneho monitoringu: 201 Čifáre, 204 Poľana - Hukavský grúň, 206 Turová, 208 Svetlice, 210 Grónik II, 211 Žibritov a 212 Železnô. Kontinuálne merania teploty a vlhkosti vzduchu, množstva a intenzity zrážok, globálnej radiácie, smeru a rýchlosti vetra prebiehali v súlade s manuálom ICP Forests na voľnej ploche. Na plochách 201 Čifáre, 204 Poľana - Hukavský grúň, 206 Turová, 208 Svetlice, 210 Grónik II, 211 Žibritov a 212 Železnô je interval merania nastavený na 3 minúty a do datalogera je ukladaný 30 minútový priemer. Na týchto plochách je pre meranie rýchlosti a smeru vetra postavený 10-metrový stožiar (iba na TMP 210 Grónik II. 2 m) a v tejto výške je aj senzor globálnej radiácie. Aj napriek vyššiemu umiestneniu anemometra sa na jednotlivých plochách prejavuje vplyv rozloženia okolitých štruktúr (predovšetkým porastu) ako aj vplyv reliéfu terénu (konvexná alebo konkávna poloha) na prevládajúce smery prúdenia vzduchu a na jeho rýchlosť. Niekoľkodňové výpadky pri meraní rýchlosti a niekedy aj smeru vetra sú spôsobené v zimných mesiacoch namŕzaním otočných častí anemometra. Meranie zrážok zabezpečuje vo výške 1,2 m nad zemou automatický člnkový zrážkomer. Problémy s týmto zariadením sa aj napriek snahe dodávateľa nepodarilo úplne odstrániť a priebežné meranie úhrnov zrážok nie je plne funkčné. V priebehu mesiacov február - apríl boli inštalované na meteorologické stožiare bleskozvody, ako ochrana zariadenia a upravené datalogery, na ktorých je opravené meranie rýchlosti prúdenia vzduchu. Z tohto dôvodu pre rok 2012 nie sú k dispozícii kompletné dáta z uvedených meraní na predmetných TMP.

Všeobecné zhodnotenie roku 2012

Ako východisko a porovnávaciu bázu pre hodnotenie priebehu meraných veličín na TMP uvádzame celkové zhodnotenie meteorologických meraní za rok 2012 na území Slovenska. Zamerané je najmä na vývoj teplôt vzduchu a atmosférických zrážok. Informácie boli spracované na základe bulletinu „Meteorológia a klimatológia“, vydávaného SHMÚ Bratislava, pre jednotlivé mesiace roka. Mesiac január bol z hľadiska teplôt vzduchu na väčšine územia Slovenska teplotne nadnormálny, na severnom a miestami aj strednom Slovensku teplotne normálny s kladnými teplotnými odchýlkami. Vo vysokých horských polohách bola teplota vzduchu so zápornou teplotnou odchýlkou od dlhodobého priemeru na daný mesiac. Zrážkovo bol január na území Slovenska nadnormálny, lokálne na západe a juhovýchode Slovenska normálny, na severozápade a severe Slovenska vysoko nadnormálny. Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 82 mm, čo predstavuje až 178 % normálu. Február bol na väčšine územia Slovenska studený, miestami na severe a východe Slovenska až veľmi studený a to hlavne v prvej polovici mesiaca. Priemerné mesačné teploty boli na väčšine územia

108

Slovenska výrazne nižšie, ako sú dlhodobé priemery, s odchýlkami od -2,7 oC (Bratislava-letisko) až po -5,8 oC (Kamenica nad Cirochou) od normálu. Vo februári boli v atmosférických zrážkach na území Slovenska zaznamenané výrazné rozdiely. Zatiaľ čo na severozápade spadlo zrážok viac ako je dlhodobý priemer, na juhovýchode bol úhrn zrážok hlboko pod dlhodobým priemerom. Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 45 mm, čo predstavuje 107 % normálu. Marec bol na väčšine územia Slovenska teplotne nadnormálny, na krajnom juhozápade bol až silne nadnormálny, na severnom, severovýchodnom a východnom Slovensku teplotne normálny s kladnými teplotnými odchýlkami. Marcový úhrn zrážok bol na celom území Slovenska hlboko pod dlhodobým priemerom. V niektorých oblastiach Slovenska zrážky neboli vôbec zaznamenané. Výnimku tvorí len severozápad Slovenska, s podpriemernými zrážkami. Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 11 mm, čo predstavuje len 23 % normálu. Apríl bol podobne ako marec na väčšine územia Slovenska teplotne nadnormálny. Maximálne teploty na mnohých meteorologických staniciach dosiahli hodnoty, ktoré sú druhé najvyššie od roku 1961, napríklad v Hurbanove vystúpila maximálna teplota vzduchu 30. apríla až na hodnotu 31,1 oC. Zrážkovo bol apríl na území Slovenska podnormálny až normálny, na strednom a východnom Slovensku v niektorých oblastiach až tesne nadnormálny. Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 46 mm, čo predstavuje 84 % normálu. Mesiac máj bol na väčšine územia Slovenska teplotne nadnormálny, miestami normálny s kladnými teplotnými odchýlkami. Zrážkovo bol máj na väčšine územia Slovenska podnormálny až normálny. Na miestach kde sa vyskytli lokálne výdatnejšie lejaky a na východnom Slovensku mesačné sumy zrážok presiahli dlhodobý normál. Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 46 mm, čo predstavuje 61 % normálu. Jún bol na väčšine územia Slovenska teplotne silne nadnormálny s kladnými teplotnými odchýlkami od +1,7 oC (Čadca) do +2,9 oC (Bratislava, letisko). Maximálne teploty na mnohých meteorologických staniciach boli významne vyššie. Najvýraznejší rozdiel bol zaznamenaný na Sliači, kde teplota 34,2 oC, znamenala druhú najvyššiu nameranú hodnotu na tejto stanici od roku 1961. V júni boli atmosférické zrážky na území Slovenska rozdelené značne nerovnomerne. Oblasti zasiahnuté búrkovými lejakmi dosiahli mesačné sumy zrážok prevyšujúce dlhodobý normál, v niektorých oblastiach bol jún zrážkovo normálny, alebo až podnormálny. Úhrny sa pohybovali od 16 mm v Pustých Úľanoch, až po 211 mm v Jovsi. Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 103 mm, čo predstavuje 120 % normálu. Júl bol podobne ako jún na väčšine územia Slovenska teplotne silne až mimoriadne nadnormálny s teplotnými odchýlkami od +2,4 oC (Poprad, Čadca) do +3,4 oC (Lomnický štít, Kamenica nad Cirochou). Maximálne teploty na celom území Slovenska boli významne vyššie. Medzilaborce s hodnotou 35,7 oC prekonali rekord z roku 2007 pre túto stanicu. V júli boli atmosférické zrážky na území Slovenska pomerne nerovnomerne rozdelené a boli prevažne normálne až nadnormálne. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali od 50 mm v oblasti strednej Oravy až po 250 mm v niektorých lokalitách západnej a centrálnej časti Slovenského Rudohoria. Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 133 mm, čo predstavuje 148 % normálu. August z hľadiska teplôt vzduchu pokračoval v nastúpenom trende z júla a bol na väčšine územia Slovenska teplotne silne až mimoriadne nadnormálny s teplotnými odchýlkami od + 1,3 oC (Čadca) do +3,4 oC (Bratislava Koliba). Priemerné aj maximálne teploty na celom území Slovenska boli štatisticky významne vyššie. Atmosférické zrážky v auguste boli na území Slovenska prevažne podnormálne až mimoriadne podnormálne a ubúdali v smere od severu na juh. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali od niekoľko desatín mm na juhu stredného Slovenska, až po 80 mm v niektorých lokalitách Spiša. Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 21 mm, čo predstavuje len 26 % normálu. September bol na väčšine územia Slovenska teplotne nadnormálny, miestami až silne nadnormálny s teplotnými odchýlkami od +0,8 oC (Čadca) do +2,6 oC (Košice, letisko). Priemerné aj maximálne teploty boli takmer na celom území Slovenska štatisticky významne vyššie.

109

September bol na území Slovenska väčšinou zrážkovo normálny na juhu a juhozápade Slovenska podnormálny s úhrnom zrážok okolo 20 mm, v horských oblastiach severného, ale aj stredného Slovenska nadnormálny s úhrnom zrážok aj viac ako 80 mm. Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 49 mm, čo predstavuje 78 % normálu. Október bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny s ojedinele zápornými teplotnými odchýlkami od -0,2 oC (Čadca) do +1,5 oC (Lomnický štít). Október bol na väčšine území Slovenska zrážkovo nadnormálny, na niektorých miestach hlavne západného a východného Slovenska zrážkovo normálny. Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 109 mm, čo predstavuje až 179 % normálu. November bol teplotne silne nadnormálny na prevažnej väčšine územia Slovenska s teplotnými odchýlkami od +2,3 oC (Čadca) do +3,9 oC (Lomnický štít). Priemerné teploty boli takmer na celom území Slovenska štatisticky významne vyššie. Najvýraznejšie sa to prejavilo na staniciach v Čadci, Oravskej Lesnej a na Lomnickom štíte, kde boli namerané hodnoty tretie najvyššie od roku 1961. November bol na území Slovenska väčšinou zrážkovo normálny, s výnimkou niektorých oblastí stredného a východného Slovenska, kde bol zrážkovo nadnormálny s úhrnom zrážok okolo 130 mm (Nízke Tatry, Kremnické vrchy) a naopak podnormálny na severe Záhoria s úhrnom zrážok približne 10 mm. Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 51 mm, čo predstavuje 82 % normálu. December bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny s teplotnými odchýlkami od -1,9 oC (Boľkovce) do +0,1 oC (Kamenica nad Cirochou). Rozdiely priemerných ani maximálnych teplôt neboli takmer na celom území Slovenska štatisticky významné. December bol na väčšine územia Slovenska zrážkovo normálny, a iba ojedinele zrážkovo nadnormálny resp. podnormálny. Mesačný úhrn zrážok sa pohyboval od približne 10 mm na Spiši po viac ako 80 mm vo vyšších polohách Malých Karpát, Vtáčnika, Strážovských a Kremnických vrchov. Priestorový úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 51 mm, čo predstavuje až 96 % normálu (SHMÚ). Na základe spracovaných údajov bol rok 2012 teplotne nadpriemerný. Priemerná mesačná teplota vyššia ako dlhodobý priemer za roky 1961 – 1990 bola na väčšine hodnotených klimatických staníc nameraná v mesiacoch január, marec až september a november. Podpriemerné teploty boli namerané len v mesiaci február a teploty na úrovni dlhodobého priemeru boli v októbri a decembri 2012. Rok 2012 bol zaujímavý aj z hľadiska atmosférických zrážok. Ak hodnotíme územie Slovenska ako celok, potom priestorový úhrn zrážok prepočítaný na celé územie Slovenska bol v roku 2012 slabo podpriemerný s úhrnom nižším približne o 15 mm ako je dlhodobý priemer. Rozdelenie zrážok však vykazuje značnú nevyrovnanosť tak priestorovú, ako aj počas roka. Mesiace s vysoko nadpriemernými zrážkami ako január a október (178 %, resp. 179 % dlhodobého priemeru), sa striedali s mesiacmi vysoko deficitnými ako marec a august (23 %, resp. 26 % dlhodobého priemeru). V mesiacoch jún a júl sa opäť ako v roku 2011 vyskytli silné búrky. Priestorový úhrn atmosférických zrážok v júni dosiahol 103 mm, čo predstavuje 120 % normálu a v júli 133 mm, čo predstavuje 148 % normálu a v niektorých lokalitách západnej a centrálnej časti Slovenského Rudohoria spadlo v júli až 250 mm zrážok. Po zrážkovo bohatej prvej polovici leta pokračoval rok 2012 z hľadiska atmosférických zrážok veľmi teplým a suchým augustom a prvou polovicou septembra. Tento vývoj spôsobil na mnohých miestach Slovenska výrazný pokles hladiny spodnej vody a vysychanie zdrojov pitnej vody. Výrazný deficit zrážok čiastočne zmazal až na zrážky bohatý október a zrážkovo priemerný november a december (SHMÚ). Výsledky meraní teploty vzduchu (denné priemery) v roku 2012 z TMP (Čifáre, Žibritov, Turová, Poľana - Hukavský grúň, Železnô a Svetlice) prezentované na obr. 3.115 potvrdzujú, že tento rok bol teplotne nadnormálny. Na TMP Čifáre boli zaznamenané tropické dni (s max. dennou teplotou ≥ 30 °C) v období máj až september, na TMP Žibritov v mesiacoch jún až august, na TMP Turová jún až august, TMP Svetlice v mesiacoch júl a august a na TMP Poľana - Hukavský grúň v júli. Jediný mesiac, ktorý bol teplotne pod dlhodobým priemerom, bol február, ktorý bol aj najchladnejším mesiacom roka 2012 na všetkých TMP s kontinuálnym meraním. Minimálne teploty vo februári na niektorých TMP klesli aj pod -20 oC a to na TMP Železnô -27,1 oC a Svetlice -22,0 oC Z hľadiska priebehu meraní atmosférických zrážok na TMP nemá význam detailne hodnotiť rok 2012, keďže výsledky z meraní na TMP len potvrdzujú uvedené hodnotenie na základe meraní SHMÚ pre územie SR. Najvyššie mesačné úhrny boli zaznamenané v mesiacoch júl a október, kedy sa sumy

110

zrážok pohybovali od 127,7 mm (TMP Čifáre) do 176,4 mm (TMP Poľana - Hukavský grúň) v júli a od 86,4 mm (TMP Čifáre) do 160,5 mm (TMP Poľana - Hukavský grúň) v októbri. Najnižšie mesačné úhrny boli zaznamenané v mesiacoch marec a august a to od 0,0 mm (TMP Čifáre, TMP Poľana - Hukavský grúň) do 13,6 mm (TMP Svetlice) v marci a od 0,0 mm (TMP Čifáre,) do 67,9 mm (TMP Grónik II) v auguste roka 2012. Vývoj priemernej dennej teploty pre TMP v rôznych nadmorských výškach je znázornený na obr. 3.115.

-20

-15

-10

-5

0

5

10

15

20

25

30

35

I-12

II-12

III-12

IV-12

V-12

VI-12

VII-12

VIII-12

IX-12

X-12

XI-12

XII-12

Tep

lota

vzd

uchu

[°C

]

Železnô Žibritov Čifáre Svetlice Poľana Turová

Obr. 3.115 Priebeh priemernej teploty vzduchu v roku 2012 v rôznych nadmorských výškach pre TMP Čifáre,

Žibritov, Svetlice, Železnô, Poľana a Turová

TMP Čifáre

Meranie meteorologických parametrov na tejto TMP prebiehalo počas celého roka bez prípadných výpadkov v meraniach. Priebeh hodnôt meraných veličín z tejto TMP je uvedený na obrázkoch 3.116 až 3.118 a v tabuľke 3.62. Priemerná ročná teplota na TMP v roku 2012 bola 10,5 °C, priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu bola 77,0 %, ročný úhrn zrážok je 503,2 mm.

Tab. 3.62 Priemerné charakteristiky teploty vzduchu na TMP Čifáre v období merania roku 2012

°C°C°C°C I.I.I.I. II.II.II.II. III.III.III.III. IV.IV.IV.IV. V.V.V.V. VI.VI.VI.VI. VII.VII.VII.VII. VIII.VIII.VIII.VIII. IX.IX.IX.IX. X.X.X.X. XI.XI.XI.XI. XII.XII.XII.XII.

TV_avgTV_avgTV_avgTV_avg 0,4 -3,6 7,2 11,2 16,6 19,6 21,7 21,6 17,0 10,1 6,6 -2,2

TV_minTV_minTV_minTV_min -2,1 -7,3 1,9 5,8 10,1 13,9 15,8 14,8 11,8 6,6 4,1 -4,5

TV_maxTV_maxTV_maxTV_max 3,1 0,3 12,5 16,7 22,6 25,3 28,0 28,3 22,9 14,1 9,4 -0,1

TTTT---- -9,4 -16,6 -5,6 -3,2 2,2 7,0 9,7 8,7 4,5 -1,4 0,3 -10,1

T+T+T+T+ 8,6 11,0 20,4 29,3 30,3 34,0 36,1 35,0 30,1 24,1 15,1 5,1

TV_avg priemerná mesačná teplota TV_min mesačný priemer minimálnych denných teplôt TV_max mesačný priemer maximálnych denných teplôt T- najnižšia nameraná teplota T+ najvyššia nameraná teplota * počítané z nekompletných údajov Tieto vysvetlivky platia aj pre tabuľky 3.81 – 3.85

111

-20

-10

0

10

20

30

40

50

I-12

II-12

III-12

IV-1

2

V-1

2

VI-1

2

VII-12

VIII-1

2

IX-1

2

X-1

2

XI-1

2

XII-12

Te

plo

ta v

zduc

hu [°

C]

0

15

30

45

60

75

90

105

Re

latív

na

vlh

kosť

[%

] Z

rážk

y [m

m]

Zráž_sum TV_avg TV_min TV_max RH_avg

Obr. 3.116 Priebeh priemerných (TV_avg), maximálnych (TV_max) a minimálnych (TV_min) teplôt

vzduchu, priemernej vlhkosti vzduchu (RH_avg) a denných úhrnov zrážok (Zráž_sum) na TMP Čifáre v období merania roku 2012

0

200

400

600

800

1000

Zráž

ky v

mm

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

roky

Úhrn zrážok v letnom a zimnom polroku merané na vo ľnej ploche TMP Čifáre

Zima I.-III. Leto IV.-IX. Zima X.-XII.

Obr. 3.117 Úhrny zrážok merané na TMP Čifáre v období rokov 1997 - 2012

112

%

0

5

10

15

20

25

300°

45°

90°

135°

180°

225°

270°

315°

Obr. 3.118 Prevládajúce smery vetra v percentuálnom vyjadrení v období merania roku 2012 a obrázok

lokalizácie meteorologickej stanice na TMP Čifáre TMP Žibritov

Priebeh hodnôt meraných veličín z tejto TMP je uvedený na obrázkoch 3.119 a 3.120 a v tabuľke 3.63. Priemerná ročná teplota na TMP v roku 2012 bola 8,6 °C, priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu bola 81,1 %, ročný úhrn zrážok je 626,8 mm. Tab. 3.63 Priemerné charakteristiky teploty vzduchu na TMP Žibritov v období merania roku 2012

I.I.I.I. II.II.II.II. III.III.III.III. IV.IV.IV.IV. V.V.V.V. VI.VI.VI.VI. VVVVII.II.II.II. VIII.VIII.VIII.VIII. IX.IX.IX.IX. X.X.X.X. XI.XI.XI.XI. XII.XII.XII.XII.

TV_avgTV_avgTV_avgTV_avg -1,9 -5,0 5,3 9,0 14,4 17,4 19,5 19,3 15,2 8,4 5,1 -3,4

TV_minTV_minTV_minTV_min -4,8 -9,1 -0,4 3,2 8,2 11,6 14,0 13,2 10,0 4,6 2,1 -6,2

TV_maxTV_maxTV_maxTV_max 1,6 -0,6 10,7 14,7 20,3 22,9 25,7 25,4 20,8 12,9 7,9 -0,5

TTTT---- -12,1 -19,2 -9,0 -4,5 1,2 4,9 7,4 6,5 2,9 -2,3 -2,2 -14,4

T+T+T+T+ 5,9 9,5 18,7 26,2 27,4 31,4 33,2 31,5 28,9 21,9 11,6 4,4

-20

-10

0

10

20

30

40

50

I-12

II-12

III-12

IV-1

2

V-1

2

VI-1

2

VII-12

VIII-1

2

IX-1

2

X-1

2

XI-1

2

XII-12

Te

plo

ta v

zduc

hu [°

C]

0

15

30

45

60

75

90

105

Re

latív

na

vlh

kosť

[%

] Z

rážk

y [m

m]



vzduchu, priemernej vlhkosti vzduchu (RH_avg) a denných úhrnov zrážok (Zráž_sum) na TMP Žibritov v období merania roku 2012

113

%

0

5

10

15

20

250°

45°

90°

135°

180°

225°

270°

315°


lokalizácie meteorologickej stanice na TMP Žibritov TMP Turová

Meranie meteorologických parametrov na tejto TMP prebiehalo s krátkodobým výpadkom na prelome mesiacov august a september (28.8. – 23.9.2012). Z dôvodu nekompletnosti údajov ročné charakteristiky neuvádzame, s výnimkou ročného úhrnu zrážok 787,8 mm. Priebeh hodnôt meraných veličín z tejto TMP je uvedený na obr. 3.121 – 3.123 a v tab. 3.64.

Tab. 3.64 Priemerné charakteristiky teploty vzduchu na TMP Turová v období merania roku 2012

I. I. I. I. II.II.II.II. III.III.III.III. IV. IV. IV. IV. V. V. V. V. VI.VI.VI.VI. VII.VII.VII.VII. VIII.VIII.VIII.VIII.**** IX.IX.IX.IX.**** X.X.X.X. XI.XI.XI.XI. XII.XII.XII.XII.


TV_minTV_minTV_minTV_min -4,2 -8,4 0,7 4,8 9,8 13,0 15,1 14,7 11,0 5,6 4,1 -4,5

TV_maxTV_maxTV_maxTV_max 0,6 -1,4 9,4 13,4 19,6 21,4 24,3 24,6 18,3 12,2 9,4 -0,1

TTTT---- -10,0 -19,5 -8,9 -3,3 2,0 6,5 9,1 7,8 9,0 -2,8 0,3 -10,1

T+T+T+T+ 5,3 9,5 17,8 24,9 26,9 30,0 32,1 30,9 22,6 21,6 15,1 5,1

-20

-10

0

10

20

30

40

50

I-12

II-12

III-12

IV-1

2

V-1

2

VI-1

2

VII-12

VIII-1

2

IX-1

2

X-1

2

XI-1

2

XII-12

Te

plo

ta v

zduc

hu [°

C]

0

15

30

45

60

75

90

105

Re

latív

na

vlh

kosť

[%

] Z

rážk

y [m

m]



vzduchu, priemernej vlhkosti vzduchu (RH_avg) a denných úhrnov zrážok (Zráž_sum) na TMP Turová v období merania roku 2012

114

0

200

400

600

800

1000

1200

zráž

ky v

mm

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

roky

Úhrn zrážok v letnom a zimnom polroku merané na vo ľnej ploche TMP Turová


Obr. 3.122 Úhrny zrážok merané na TMP Turová v období rokov 1997 - 2012

%

0

5

10

15

200°

45°

90°

135°

180°

225°

270°

315°

Obr. 3.123 Prevládajúce smery vetra v percentuálnom vyjadrení v období merania roku 2012 a obrázok lokalizácie

meteorologickej stanice na TMP Turová

TMP Poľana - Hukavský grú ň (voľná plocha)

Meranie meteorologických parametrov na tejto TMP prebiehalo počas celého roka bez výpadkov v meraniach. Priebeh hodnôt meraných veličín z tejto TMP je uvedený na obr. 3.124 až 3.126 a v tabuľke 3.65. Priemerná ročná teplota na TMP v roku 2012 bola 7,1 °C, priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu 80,4 % a ročný úhrn zrážok je 790,2 mm.

115

Tab. 3.65 Priemerné charakteristiky teploty vzduchu na TMP Poľana – voľná plocha v období merania roku 2012

I.I.I.I. II.II.II.II. III.III.III.III. IV.IV.IV.IV. V.V.V.V. VI.VI.VI.VI. VII.VII.VII.VII. VIII.VIII.VIII.VIII. IX.IX.IX.IX. X.X.X.X. XI.XI.XI.XI. XII.XII.XII.XII.



TV_maxTV_maxTV_maxTV_max -0,4 -1,9 8,0 11,6 17,3 20,1 22,7 22,7 18,1 11,2 5,9 -1,3

TTTT---- -12,6 -19,6 -11,6 -5,5 1,7 5,9 7,0 5,8 0,2 -3,8 -2,1 -13,4

T+T+T+T+ 3,0 7,6 15,5 23,3 24,7 28,0 30,0 29,0 26,7 20,6 10,6 4,9

-20

-10

0

10

20

30

40

50

I-12

II-12

III-12

IV-1

2

V-1

2

VI-1

2

VII-12

VIII-1

2

IX-1

2

X-1

2

XI-1

2

XII-12

Te

plo

ta v

zduc

hu [°

C]

0

15

30

45

60

75

90

105

Re

latív

na

vlh

kosť

[%

] Z

rážk

y [m

m]



vzduchu, priemernej vlhkosti vzduchu (RH_avg) a denných úhrnov zrážok (Zráž_sum) na TMP Poľana – voľná plocha v období merania roku 2012

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

Zráž

ky v

mm

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

roky

Úhrn zrážok v letnom a zimnom polroku merané na vo ľnej ploche TMP Poľana


Obr. 3.125 Úhrny zrážok merané na TMP Poľana-Hukavský grúň v období rokov 1997 - 2012

116

%

0

5

10

15

20

250°

45°

90°

135°

180°

225°

270°

315°

Obr. 3.126 Prevládajúce smery vetra v percentuálnom vyjadrení v období merania roku 2012 a obrázok lokalizácie

meteorologickej stanice na TMP Poľana-Hukavský grúň – voľná plocha

TMP Železnô

Meranie meteorologických parametrov na tejto TMP prebiehalo počas celého roka bez výpadkov v meraniach. Priebeh hodnôt meraných veličín z tejto TMP je uvedený na obr. 3.127 – 3.128 a v tabuľke 3.66. Priemerná ročná teplota na TMP v roku 2011 bola 5,0 °C, priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu 88,1 % a ročný úhrn zrážok je 871,2 mm.

Tab. 3.66 Priemerné charakteristiky teploty vzduchu na TMP Železnô v období merania roku 2012


TV_avgTV_avgTV_avgTV_avg -4,9 -9,7 -0,1 4,8 10,1 13,8 15,5 14,7 11,5 5,8 3,1 -4,9



TTTT---- -17,2 -27,1 -16,7 -8,2 -4,0 2,1 3,4 2,3 -2,0 -5,4 -3,2 -18,4

T+T+T+T+ 3,5 4,3 13,6 22,6 23,5 26,9 28,8 27,8 24,9 20,5 10,5 3,9

-20

-10

0

10

20

30

40

50

I-12

II-12

III-12

IV-1

2

V-1

2

VI-1

2

VII-12

VIII-1

2

IX-1

2

X-1

2

XI-1

2

XII-12

Te

plo

ta v

zduc

hu [°

C]

0

15

30

45

60

75

90

105

Re

latív

na

vlh

kosť

[%

] Z

rážk

y [m

m]



vzduchu, priemernej vlhkosti vzduchu (RH_avg) a denných úhrnov zrážok (Zráž_sum) na TMP Železnô v období merania roku 2012

117

%

0

5

10

15

200°

45°

90°

135°

180°

225°

270°

315°


lokalizácie meteorologickej stanice na TMP Železnô TMP Svetlice

Meranie meteorologických parametrov na tejto TMP prebiehalo počas celého roka. Priebeh hodnôt meraných veličín z tejto TMP je uvedený na obrázkoch 3.129 až 3.131 a v tabuľke 3.67. Priemerná ročná teplota na TMP v roku 2012 bola 7,6 °C, priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu bola 89,4 % a ročný úhrn zrážok je 1080,2 mm.. Tab. 3.67 Priemerné charakteristiky teploty vzduchu na TMP Svetlice v období merania roku 2012





TTTT---- -14,6 -22,0 -12,6 -4,7 3,3 5,9 7,0 7,5 2,1 -2,3 -2,6 -13,2

T+T+T+T+ 2,2 3,5 16,8 25,7 27,3 29,6 32,7 30,2 28,8 20,0 12,8 4,8

-20

-10

0

10

20

30

40

50

I-12

II-12

III-12

IV-1

2

V-1

2

VI-1

2

VII-12

VIII-1

2

IX-1

2

X-1

2

XI-1

2

XII-12

Te

plo

ta v

zduc

hu [°

C]

0

15

30

45

60

75

90

105

Re

latív

na

vlh

kosť

[%

] Z

rážk

y [m

m]



vzduchu, priemernej vlhkosti vzduchu (RH_avg) a denných úhrnov zrážok (Zráž_sum) na TMP Svetlice v období merania roku 2012

118

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

Zráž

ky v

mm

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

roky

Úhrn zrážok v letnom a zimnom polroku merané na vo ľnej ploche TMP Svetlice


Obr. 3.130 Úhrny zrážok merané na TMP Svetlice v období rokov 2000 - 2012

%

0

5

10

15

20

25

300°

45°

90°

135°

180°

225°

270°

315°

Obr. 3.131 Prevládajúce smery vetra v percentuálnom vyjadrení v období merania roku 2012 a obrázok lokalizácie meteorologickej stanice na TMP Svetlice

3.2.9 Kvalita ovzdušia Znečistenie ovzdušia plynnými polutantmi má nepriaznivý vplyv na lesné dreviny a lesné ekosystémy. Ich význam spočíva najmä v tom, že sú fytotoxické už pri koncentráciách bežne sa vykytujúcich na území celej Európy. Jedným z najdôležitejších stresových faktorov, ktorý okrem priameho poškodenia a vplyvu na produkciu prispieva k oslabeniu lesných ekosystémov a môže tak spôsobiť ich väčšiu náchylnosť na poškodenie ostatnými biotickými a abiotickými škodlivými činiteľmi, je v súčasnosti v značnej časti Európy troposférický ozón (prízemný ozón, O3). Krátkodobé i dlhodobé imisné limity stanovené na ochranu lesných ekosystémov sú každoročne prekračované takmer na celom území Slovenska a negatívne účinky ozónu na vegetáciu možno očakávať i vo fotochemicky menej priaznivých rokoch (SHMÚ a MŽP, 2000).

119

Sledovanie koncentrácií plynných polutantov je dôležité i pre pochopenie kolobehu niektorých prvkov v lesnom ekosystéme. Analýzy zrážok na voľnej ploche a v poraste poskytujú nedostatočné informácie pre spoľahlivý odhad suchej depozície najmä zlúčenín dusíka a je nutné ďalšie modelovanie. Merania koncentráciíí plynných polutantov v atmosfére, ako sú oxid siričitý (SO2), oxid dusičitý (NO2) a amoniak (NH3) pomôžu spresniť odhady suchej depozície do porastu. Slovenský hydrometeorologický ústav prevádzkuje Národnú monitorovaciu sieť kvality ovzdušia (NMSKO), súčasťou ktorej sú okrem ich vlastných monitorovacích staníc aj monitorovacie stanice iných prevádzkovateľov (napr. ILTER v Tatrách, NLC na Poľane). Kontinuálne merania koncentrácií plynných polutantov sú však väčšinou sústredené do miest a husto obývaných oblastí, iba časť z týchto monitorovacích staníc monitoruje vidiecke pozadie a iba časť z týchto údajov sa dá vztiahnuť na lesné územia. Pre ostatnú časť územia Slovenska sa jednotlivé ozónové charakteristiky odvodzujú prevažne modelovacími technikami, či už jednoduchým priestorovým modelovaním (Pavlendová 2008, SHMÚ 2006) alebo použitím náročných fotochemických modelov (Kremler 2006, Bičárová a Fleischer, 2007). Tieto modely však majú rôznu mieru nepresnosti a je zložité pomocou nich dostatočne presne odvodiť ozónové charakteristiky pre konkrétnu lokalitu. Na lokalitách bez možnosti kontinuálneho merania koncentrácií ozónu sa môžu využívať pasívne metódy zisťovania koncentrácií ozónu, ktoré sú jednak finančne menej náročné a najmä sú nezávislé na dodávke elektrickej energie, čo je pre väčšinu výskumných plôch najviac limitujúci faktor. Tieto metódy sú založené na reakcii plynného polutanta s absorbentom, ktorým je napustený filter. Na základe celkového množstva vzniknutého produktu, reakcie a času, v ktorom bol filter vystavený koncentráciám sledovaného polutanta sa vypočíta priemerná koncentrácia pre daný interval expozície. Pasívne metódy sú označované aj ako sumačné metódy. Na Slovensku sa do roku 2007 merali koncentrácie prízemného ozónu pomocou kontinuálneho analyzátora na jednej, resp. dvoch plochách, v roku 2008 sa začali používať pasívne metódy na meranie koncentrácií ozónu na vybraných plochách II. úrovne, od roku 2009 sa merania rozšírili na osem trvalých monitorovacích plôch. Metódy

V roku 2011 prebiehalo v súlade s podmienkami a metodikou projektu FutMon meranie vybraných zložiek znečistenia ovzdušia. Na ôsmich plochách intenzívneho monitoringu, odlišujúcich sa nadmorskou výškou, drevinovým zložením i stanovištnými podmienkami (Čifáre, Žibritov, Turová, Svetlice, Grónik II, Poľana - Hukavský grúň, Železnô a Lomnistá dolina) boli pasívnymi metódami sledované koncentrácie ozónu (O3). Na TMP Poľana - Hukavský grúň boli navyše merané koncentrácie ozónu automatickým analyzátorom. V nadväznosti na meranie koncentrácií ozónu bolo na týchto plochách sledované viditeľné poškodenie vegetácie ozónom. Na meranie boli použité komerčné filtre firmy Gradko, Ltd. (obr. 3.132), ktorá zabezpečuje aj chemickú analýzu exponovaných filtrov. Metóda je založená na princípe oxidácie dusitanov ozónom na dusičnany, ktoré sú následne stanovené iónovým chromatografom (Dionex 100). Filter (obr. 3.132a) má tvar tuby, v hornej časti je umiestnený absorbent. Spodnú časť, cez ktorú prúdi k absorbentu vzduch, chráni mikrofilter. Filtre boli exponované na voľnej ploche (VP) v blízkosti TMP, vo výške 2 m nad zemou. Na lokalite Poľana – Hukavský Grúň boli popri meraniach na voľnej ploche uskutočnené merania na hornej plošine meteorologickej veže nad úrovňou porastu, vo výške 37 m nad zemou. Tuby boli umiestnené pod krytom, ktorý ich chráni pred dažďom a slnečným žiarením. V roku 2011 boli použité dva typy krytov: originálny kryt Gradko (obr. 3.132b), určený pre tri tuby a kryty vlastného dizajnu, určené pre 3 – 12 túb (v závislosti od počtu meraných parametrov kvality ovzdušia) (obr. 3.132c). Oba tieto typy chránia pred poveternostnými podmienkami celé telo tuby, zároveň umožňujú voľný prístup vzduchu v spodnej časti krytu. Vhodnosť použitia nového typu krytov okrem vlastných meraní potvrdili aj výsledky kruhového testu pasívnych metód, kedy nami používaný typ samplera dosahoval pri použití originálneho krytu dobré výsledky v porovnaní s automatickým analyzátorom i ostatnými typmi samplerov, avšak bez použitia krytu boli zistené rozdiely výrazne vyššie ako je stanovená medza tolerancie (CEAM, 2009).

120

Obr. 3.132 Pasívne samplery na meranie znečistenia ovzdušia firmy Gradko, Ltd.

Meranie koncentrácií ozónu prebiehalo počas vegetačnej sezóny, (apríl – september), v období od konca marca (7. odberový cyklus, 13. kalendárny týždeň) do začiatku novembra (21. odberový cyklus, 45. kalendárny týždeň). Na lokalite Grónik meranie začalo v 8. odberovom termíne (začiatok apríla). Filtre sa vymieňali v dvojtýždňových intervaloch, v priebehu roka došlo ku zmene odberového cyklu na 2x za mesiac, čo spôsobilo aj predĺženie monitorovacej sezóny. Merania sa vykonávali s trojnásobným opakovaním. Po exponovaní boli filtre zasielané na analýzu do laboratória firmy Gradko. Súčasťou každej zásielky bola sada 4 – 5 neexponovaných filtrov (tzv. blank). Na lokalite Poľana bol navyše v každom odberovom cykle na plochu umiestňovaný tzv. cestovný blank (neexponovaný filter sprevádzajúci exponované filtre počas celého procesu merania).Výsledkom merania sú priemerné koncentrácie plynného polutantu za odberový interval. Na lokalite Poľana – Hukavský Grúň od mája meranie prebiehalo súbežne s kontinuálnym meraním koncentrácií ozónu automatickým analyzátorom Thermo 49i. Meranie prebieha v 10-sekundových intervaloch, zapisované sú 1-hodinové priemery. Analyzátor bol kalibrovaný na národný ozónový štandard. Na podrobné hodnotenie priebehu koncentrácií a vplyvu meteorologických podmienok na koncentrácie ozónu boli použité vybrané meteorologické parametre (teplota a vlhkosť vzduchu, globálne žiarenie: všetky lokality, rýchlosť a smer vetra: Poľana - Hukavský grúň a Grónik II) merané na voľných plochách v blízkosti trvalých monitorovacích plôch. Výsledky meraní

Počas vegetačnej sezóny roku 2011 mali koncentrácie prízemného ozónu na všetkých lokalitách podobný priebeh. Dosiahli výrazné jarné maximum v závere apríla. Letné maximum koncom augusta bolo menej výrazné. Z dlhodobého hľadiska boli dosiahnuté hodnoty mierne nadpriemerné, čo bolo pravdepodobne spôsobené výrazným jarným maximom a fotochemicky priaznivým, suchým a teplým počasím v závere vegetačného obdobia. Priebeh priemerných koncentrácií ozónu v jednotlivých odberových intervaloch na sledovaných lokalitách je uvedený na obrázku 3.133. Namerané koncentrácie ozónu sa v jednotlivých odberových periódach pohybovali v rozpätí 17,9 – 89,8 ppb a na jednotlivých lokalitách dosahovali na voľnej ploche priemerné koncentrácie počas vegetačnej sezóny hodnoty od 36,8 ppb (Čifáre) do 56,0 ppb (Turová), na lokalite Poľana – Hukavský grúň, veža (nad úrovňu porastu), hodnoty až 63,1 ppb (obr. 3.134). Vo viacerých publikovaných prácach bola potvrdená závislosť koncentrácií ozónu od nadmorskej výšky (Gay 1991, Sandroni et al., 1994, Smidt et al., 1994), a to, ako uvázdajú niektorí autori (Smidt et al., 1994) až po hornú hranicu lesa, kde nepriaznivé meteorologické podmienky (vyššia vlhkosť vzduchu, nízke teploty, častý výskyt nízkej oblačnosti) a nízky výskyt prekurzorov antropogénneho i biogénneho pôvodu majú za následok spomalenie fotochemickej tvorby. Táto závislosť vyplýva i z meraní NMSKO na vidieckych pozaďových staniciach na Slovensku (SHMÚ, 2008, Pavlendová, 2008). Napriek pomerne nízkej hodnote regresného koeficientu (r2=0,28) je zjavné zvyšovanie koncentrácií ozónu s nadmorskou výškou i na TMP II. úrovne (obr. 3.135). Väčšie odchýlky vyplývajú väčšinou z lokalizácie TMP v rámci regiónu (poloha TMP voči prúdeniu vzduchových más bohatých na ozón z diaľkového prenosu) alebo z lokalizácie odberového miesta (napr. nad úrovňou

a b c

121

porastu sú koncentrácie vyššie ako na voľnej ploche, v úzkej uzavretej doline s vysokým výskytom hmiel a nízkej oblačnosti sú koncentrácie naopak nižšie).

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

23.3. 22.4. 22.5. 21.6. 21.7. 20.8. 19.9. 19.10.

ozón

(ppb

)

Poľana - lúka

Poľana - veža

Grónik

Železnô

Čifáre

Žibritov

Turová

Svetlice

Jasenie

Obr. 3.133 Priemerné koncentrácie ozónu v jednotlivých odberových periódach na vybraných TMP

počas vegetačného obdobia roku 2011

0

10

20

30

40

50

60

70

Čifáre Žibritov Turová Svetlice Grónik Poľana Železnô Jasenie

ozón

(ppb

)

veža

lúka

Obr. 3.134 Priemerné koncentrácie ozónu na vybraných TMP počas vegetačného obdobia roku 2011

y = 0.0105x + 41.329R² = 0.2848

0

10

20

30

40

50

60

0 200 400 600 800 1000 1200 1400

ozó

n (

pp

b)

nadmorská výška (m n. m.) Obr. 3.135 Závislosť koncentrácií ozónu na vybraných TMP od nadmorskej výšky počas vegetačného obdobia

roku 2011

122

Na overenie presnosti pasívneho stanovenia koncentrácií ozónu sa na lokalite Poľana – Hukavský grúň používa porovnanie nameraných hodnôt s hodnotami nameranými automatickým analyzátorom, ktorý je kalibrovaným na národný ozónový štandard. Vzhľadom k výpadkom meraní automatického analyzátora v dôsledku poruchy boli k dispozícii súbežné merania oboch metód iba na začiatku vegetačnej sezóny, počas prvých piatich odberových cyklov. Hodnoty zistené pasívnou metódou i s použitím krytov chrániacich celé telo tuby boli systematicky nadhodnotené v priemere o 31 %, pričom vo viac ako polovici prípadov bolo nadhodnotenie pasívnych meraní voči automatickému analyzátoru vyššie ako 30 %, čo je limitná hodnota stanovená v manuáli ICP Forests, časť XV. Monitoring kvality ovzdušia, na zabezpečenie kvality údajov. Uvedené údaje sme napriek tomu nevylúčili z hodnotenia, vzhľadom na to, že automatický analyzátor mal časté výpadky v meraniach, najčastejšie v čase denných hodín, kedy koncentrácie ozónu dosahujú najvyššie hodnoty a s veľkou pravdepodobnosťou tak dochádzalo k podhodnocovaniu priemerných koncentrácií. Prízemný ozón je pre lesné ekosystémy v súčasnosti jedným z najdôležitejších stresových faktorov, ktorý okrem priameho poškodenia a vplyvu na produkciu prispieva k oslabeniu lesných ekosystémov. TMP Poľana – Hukavský grúň je v rámci siete monitorovacích plôch jedinou lokalitou, z ktorej máme dlhší časový rad údajov o koncentráciách ozónu (obr. 3.136). Prízemný ozón na tejto lokalite dosahuje typický ročný priebeh s jednoduchým alebo dvojitým maximom v jarnom až letnom období a minimálnymi koncentráciami v zimnom období. Z výsledkov meraní nevyplýva žiadny trend koncentrácií ozónu v sledovanom období, medziročné rozdiely sú spôsobené najmä rozdielnymi fotochemickými podmienkami v jednotlivých rokoch merania.

0

20

40

60

80

100

120

jan

93

jan

94

jan

95

jan

96

jan

97

jan

98

jan

99

jan

00

jan

01

jan

02

jan

03

jan

04

jan

05

jan

06

jan

07

jan

08

jan

09

jan

10

jan

11

ppb

rozsah meraní priemer

Obr. 3.136 Priebeh priemrných mesačných koncentrácií ozónu na lokalite Poľana – Hukavský grúň a rozsah

meraní v rokoch 1993 - 2011 Pre posúdenie možného negatívneho účinku prízemného ozónu na lesné ekosystémy sa používa celý rad kritických úrovní, resp. imisných limitov. Z dlhodobých imisných limitov pre ochranu vegetácie sme vyhodnocovali prekračovanie indexu AOT 40 (Accummulated Exposure Over a Threshold of 40 ppb), ktorého kritická úroveň pre lesné ekosystémy je 10000 ppb.h (počítané z denných hodín vegetačného obdobia apríl - september). Hodnota indexu AOT 40 presahuje na lokalite Poľana – Hukavský grúň túto kritickú úrovň pravidelne, a to aj vo fotochemicky menej priaznivých rokoch. Vo fotochemicky priaznivých rokoch potom býva toto prekračovanie dvoj- až trojnásobné (obr. 3.137). Z radu údajov pasívnych pasívnych meraní koncentrácií ozónu z rokov 2009 – 2011 boli na základe závislosti denného chodu koncentrácií ozónu od relatívnej nadmorskej výšky (rozdiel medzi skutočnou nadmorskou výškou a minimálnou výškou v okruhu 5 km) vypočítané hodnoty AOT40. Hodinové koncentrácie ozónu boli odvodené pomocou logaritmickej funkcie definovanej v práci Loibl et al. (1994) a pomocou vlastnej logaritmickej funkcie odvodenej z meraní ozónu monitorovacích staníc z kontinentálnej strednej Európy siete EMEP. Hodnoty AOT40 odvodené pre lokalitu Hukavský grúň boli porovnávané s hodnotami počítanými z meraní kontinuálneho analyzátora.

123

0

5000

10000

15000

20000

25000

30000

35000

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

ppb.h

AOT 40 kritická úroveň10000 ppb.h kritická úroveň5000 ppb.h

*

Obr. 3.137 Suma indexu AOT40 na lokalite Poľana – Hukavský grúň v rokoch 1993 – 2010 (* v roku 2010 bolo

AOT40 počítané z 56% dostupných údajov, v roku 2011 bol k dispozícii iba 30 % údajov z vegetačného obdobia, AOT40 nebolo počítané)

Hodinové koncentrácie ozónu boli odvodené pre všetky hodiny počas vegetačnej sezóny, pre ktoré boli dostupné priemerné koncentrácie z pasívneho merania. Pre vybrané časové úseky bola boli porovnané výsledky odvodenia hodinových koncentrácií oboch logaritmických funkcií a priemerných hodinových koncentrácií z kontinuálneho merania na lokalite Poľana – Hukavský grúň (obr. 3.138). Funkcia odvodená z meraní siete EMEP dávala lepšie výsledky ako funkcia prebratá z práce Loibla (1994), obe však nadhodnocovali koncentrácie ozónu počas denných hodín, ktoré sú podstatné pre výpočet AOT.

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23

Ozó

n (p

pb)

Denná hodina

merané

simulované (EMEP) simulované (Loibl)

odvodené (EMEP) odvodené (Loibl)

31.8. - 16.9.2010

Obr. 3.138 Porovnanie meraných, simulovaných a odvodených hodnôt priemerných hodinových koncentrácií

ozónu vo vybranom období (31.8. – 16.9.2010).

AOT40 odvodené z meraní pasívnymi metódami na plochách intenzívneho monitoringu ICP Forests dosiahlo v rokoch 2009 – 2011 hodnoty od 1734 do 72986 ppb.h počítané podľa funkcie EMEP alebo od 5033 do 78239 ppb.h počítané podľa funkcie Loibl (obr. 3.139). Takisto ako pre priemerné koncentrácie ozónu, najvyššie hodnoty AOT40 boli dosiahnuté v rokoch 2009 a 2011 a najnižšie v roku 2010. Kritická úroveň AOT40, ktorá je pre lesné ekosystémy stanovená na 5000 ppb.h, bola s použitím oboch funkcií prekročená na všetkých lokalitách, s výnimkou lokality Čifáre v roku 2009 (iba pre výpočet funkcie EMEP). Monitorovacie plochy s najvyšším prekračovaním kritickej úrovne AOT40 sú zároveň monitorovacie plochy s výskytom viditeľného poškodenia lesných drevín ozónom (napr. Pavlenda, Pajtík et al. 2010).

124

0

10000

20000

30000

40000

50000

60000

70000

80000

90000

Čifáre Žibritov Turová Svetlice Grónik Poľana Železnô Jasenie

AOT4

0 (p

pb h

)2009-EMEP 2010-EMEP 2011-EMEP

2009-Loibl 2010-Loibl 2011-Loibl

Obr. 3.139 AOT40 v rokoch 2009 – 2011 odvodené z meraní ozónu pasívnymi metódami s využitím funkcie

popísanej v práci Loibl et al. (1994) a logaritmickej funkcie odvodenej z údajov siete EMEP.

Pri porovnávaní výsledkov odvodenia AOT40 s využitím logaritmických funkcií podľa Loibla (1994) a odvodenej z meraní siete EMEP, funkcia EMEP dávala lepšie výsledky ako funkcia Loibl. Obe funkcie podhodnocovali hodnoty AOT40 v nižších relatívnych nadmorských výškach a nadhodnocovali ich vo vyšších relatívnych nadmorských výškach; funkcia EMEP mala väčšie podhodnotenie v nižších výškach, funkcia Loibl mala výrazne vyššie nadhodnotenie vo vyšších výškach. 3.2.10 Hodnotenie vidite ľného poškodenia ozónom

Hodnotenie viditeľného poškodenia ozónom v rámci európskeho monitoringu lesov (ICP Forests) na plochách II. úrovne s meraniami koncentrácií ozónu sa vykonáva od roku 2001. V predchádzajúcom období bolo na Slovensku dlhodobo sledované viditeľné poškodenie iba na lokalite Poľana – Hukavský Grúň, kde boli k dispozícii údaje o koncentráciách ozónu z kontinuálneho merania. V roku 2008 sa na vybraných plochách II. úrovne európskeho monitoringu lesov po prvý krát využili pasívne metódy na stanovenie koncentrácií ozónu. Následne bolo na týchto lokalitách vykonané hodnotenie viditeľného poškodenia ozónom. Od roku 2009 boli merané koncentrácie ozónu pasívnymi metódami a následne vykonané hodnotenie viditeľného poškodenia ozónom na všetkých plochách intenzívneho monitoringu s výnimkou TMP Tatranská Lomnica – Štart, ktorá následkom vetrovej a podkôrnikovej kalamity a výstavby zjazdovky nemá v blízkosti TMP vhodný porastový okraj na hodnotenie viditeľného poškodenia ozónom, navyše tam bolo z technických príčin ukončené meranie koncentrácií prízemného ozónu, ktoré prevádzkovalo občianske združenie ILTER. Výskyt ozónových symptómov bol v roku 2011 sledovaný na tzv. plochách LESS (Light Exposed Sampling Site), ktoré sú umiestnené v slnkom exponovanom porastovom okraji v blízkosti merania koncentrácií ozónu, v súlade s manuálom ICP Forests/FutMon (časť VIII, Hodnotenie poškodenia ozónom). V rámci týchto porastových okrajov boli podľa manuálu ICP Forests založené subplôšky o rozmeroch 2x1 m. Jednotlivé lokality sa líšia v dĺžke porastového okraja i v počte subplôch (tzv. mini-LESS). Hodnotenie viditeľného poškodenia na plochách LESS sme vykonávali v septembri, v závere vegetačnej sezóny, kedy je predpoklad, že u citlivých druhov sa rozvinú viditeľné symptómy poškodenia ozónom. Na základe revidovaného manuálu ICP Forests/FutMon (časť VIII, Hodnotenie poškodenia ozónom) boli hodnotené iba dreviny (stromy a kry), bylinná vegetácia v roku 2011 nebola hodnotená. Vyhodnotené boli celkový počet druhov na plochách, priemerných počet druhov na subplochách,

125

početnosť jednotlivých druhov, počet symptomatických druhov a percento plôch s výskytom symptómov. Tabuľka 3.68 obsahuje základnú charakteristiku plôch LESS s výsledkami hodnotenia. Druhovo najbohatšie sa javia plochy na Žibritove, Turovej a Poľane – Hukavskom grúni. Všetky tieto lokality sa nachádzajú na živných a prechodných radoch. Podľa celkového počtu druhov drevín v hodnotenom porastovom okraji, najvyšší priemerný počet druhov na subplochu sme zaznamenali na lokalitách Grónik, Turová a Poľana – Hukavský grúň. Lokalita Grónik II, ktorá sa nachádza na kyslom rade mala naopak najnižší celkový počet druhov, zároveň najvyšší priemerný počet druhov drevín na plochu. Celkovo sme v roku 2011 zaznamenali 5 druhov, ktoré vykazovali ozónové symptómy. Po jednom druhu sme zaznamenali výskyt ozónového poškodenia na Gróniku, Poľane – Hukavskom grúni a v Lomnistej doline. Vždy sa jednalo o skupinu citlivých jedincov, na ktorých bolo viditeľné poškodenie ozónom zaznamenané už v predchádzajúcich rokoch. Na lokaliteTurová boli v rámci hodnotených subplôch zistené tri symptomatické druhy, na rozdiel od predchádzajúcich lokalít sa jednalo o ojedinelý výskyt na dvoch subplochách. Zistený výskyt viditeľného poškodenia na monitorovacích plochách II. úrovne korešponduje s nameraným koncentráciami ozónu iba čiastočne. V porovnaní s rokom 2010 sme v roku 2011 zaznamenali výrazne vyšší počet symptomatických druhov a najmä podiel subplôch s výskytom viditeľného poškodenia ozónom. V porovnaní s rokom 2010 boli v roku 2011 na plochách intenzívneho monitoringu namerané vyššie koncentrácie ozónu počas vegetačnej sezóny, v priemere až o 19 %, koncentrácie ozónu v roku 2011 dosahovali porovnateľné hodnoty ako v roku 2009. Pri porovnávaní hodnôt AOT40, odvodených z pasívnych meraní v rokoch 2009 – 2011, sú rozdiely výrazne vyššie. Viditeľné poškodenie sa vyskytuje na lokalitách s vyššími hodnotami AOT 40, viac na lokalitách exponovaných južne, alebo juhozápadne. AOT v rokoch 2009 a 2011 dosiahli na väčšine lokalitách viac ako dvojnásobne vyššie hodnoty v porovnaní s rokom 2010 (s výnimkou TMP Turová, kde meranie koncentrácií ozónu v roku 2009 prebiehalo na inom stanovišti ako v rokoch 2010 a 2011) (obr. 3.139). Následne i podiel subplôch s výskytom ozónových symptómov bol v rokoch 2009 a 2011 dvoj až trojnásobne vyšší ako v roku 2010.

Tab. 3.68 Stručná charakteristika plôch LESS s hodnotením viditeľného poškodenia ozónom v roku 2011

Názov LESSNázov LESSNázov LESSNázov LESS ČifáreČifáreČifáreČifáre ŽibritovŽibritovŽibritovŽibritov SvetliceSvetliceSvetliceSvetlice TurováTurováTurováTurová

Nadmorská výška LESS 183 – 186 m 481 – 502 m 550 – 552 m 604 – 617 m

Expozícia LESS J JV JZ JJV

Expozícia porastového okraja

J JZ Z ZJZ

Edafotrofický rad B B B B

Dĺžka LESS 360 m 495 m 60 m 150 m

Počet subplôch 33 33 23 33

Počet druhov na LESS 8 16 12 15 Priemerný počet druhov na subplochu 2.0 2.9 2.6 3.1 Počet symptomatických druhov na LESS 0 0 0 3 Percento symptomatických druhov 0% 0% 0% 20% Počet subplôch s výskytom symptómov 0 0 0 3 Podiel subplôch s výskytom symptómov 0% 0% 0% 9% Počet ostatných symptomatických druhov

0 0 0 0

Symptomatické druhy Acer campestre L. Corylus avellana L. Fagus sylvatica L.

126

Názov LESSNázov LESSNázov LESSNázov LESS GrónikGrónikGrónikGrónik Hukavský grúňHukavský grúňHukavský grúňHukavský grúň ŽeleznôŽeleznôŽeleznôŽeleznô Lomnistá dolinaLomnistá dolinaLomnistá dolinaLomnistá dolina

Nadmorská výška LESS 784 – 791 m 818 – 854 m 1022 – 1037 m 1175 – 1177 m

Expozícia LESS JJZ SV VJV JV

Expozícia porastového okraja

JJZ JV – V VJV J – JV

Edafotrofický rad A B A/B B/C

Dĺžka LESS 100 m 325 m 120 m 38 m

Počet subplôch 33 33 33 17

Počet druhov na LESS 6 14 6 12 Priemerný počet druhov na subplochu 3.4 3.1 1.7 2.9 Počet symptomatických druhov na LESS 1 1 0 1 Percento symptomatických druhov 17% 7% 0% 8% Počet subplôch s výskytom symptómov 2 7 0 3 Podiel subplôch s výskytom symptómov 6% 21% 0% 18% Počet ostatných symptomatických druhov

0 0 0 0

Symptomatické druhy Betula pendula Roth Fagus sylvatica L. Salix caprea L.

Obr. 3.140 Ukážka viditeľného poškodenia na plochách LESS v roku 2011. Fagus sylvatica (list a detail listu), Poľana

– Hukavský grúň; Salix caprea, Lomnistá dolina; Betula pendula, Grónik; Acer campestre, Corylus avellana, Turová (foto H. Pavlendová)

Aktivity v roku 2012

V roku 2012 prebiehalo v súlade s podmienkami a metodikou pokračujúceho projektu FutMon meranie prízemného ozónu (O3) v redukovanom rozsahu na troch plochách intenzívneho monitoringu. Na lokalitách Turová a Lomnistá dolina boli pasívnymi metódami sledované koncentrácie ozónu (O3), na TMP Poľana - Hukavský grúň pokračovalo meranie koncentrácií ozónu automatickým analyzátorom. Na všetkých plochách s pasívnymi meraniami ozónu bolo v roku 2012 vykonané hodnotenie viditeľného poškodenia na plochách LESS v rámci blízkych porastových okrajov. Výsledky budú spracované v nasledovnej správe.

127

3.2.11 Vodná bilancia

Hodnotenie vodnej bilancie sa stalo súčasťou monitoringu lesov v roku 2009 ako aktivita D3 v projekte FutMon. Jej hlavným cieľom bola parametrizácia, validácia a implementácia modelov vodnej bilancie na vybratých plochách intenzívneho monitoringu lesných ekosystémov v Európe. Počas trvania projektu FutMon (2009 – 2011) bol koordinačným centrom tejto aktivity Bavorský lesnícky výskumný inštitút (LWF) vo Freisingu, Nemecko. Časť aktivít týkajúcich sa hydrofyzikálnych vlastností pôd koordinoval výskumný inštitút v Belgicku (Research Institute for Nature and Forest, INBO). NLC–LVÚ Zvolen sa do riešenia aktivity zapojil v roku 2009 doplnením meracích zariadení na 4 plochách intenzívneho monitoringu lesov Slovenska. Po ukončení projektu FutMon v roku 2011 pokračujú merania prvkov vodnej bilancie s finančnou podporou programu ČMS Lesy a v rámci iných výskumných projektov.

Metodika riešenia

Z metodického hľadiska je pre aktivitu D3 záväzný protokol terénnych meraní (Field Protocol dostupný na www.nlcsk.sk/futmon), ktorý upresňuje otázky zisťovania jednotlivých parametrov, časového a priestorového dizajnu ich meraní, ako aj metódy odberov vzoriek pôdy a stanovenia retenčných kriviek. Metodiku meraní a spracovania údajov čiastočne usmerňuje aj aktuálny Manuál meteorologických meraní dostupný na www.icp-forest.org. V zmysle uvedených manuálov sú do modelov vodnej bilancie požadované zisťovania nasledovných parametrov: • Objemová vlhkosť pôdy • Teplota pôdy • Pôdny potenciál • Porastové zrážky • Index listovej plochy • Hydrofyzikálne vlastnosti pôd (pF krivky)

Pre tvorbu spoľahlivého modelu vodnej bilancie určitého lesného porastu je potrebné zabezpečiť množstvo detailných informácií o stanovišti, poraste, a vývoji meteorologických prvkov v dlhom časovom rade (aspoň 10 rokov). Napriek dlhodobému a pravidelnému monitoringu na trvalých monitorovacích plochách na Slovensku, nedisponujeme dostatočne dlhodobými údajmi na dennej báze. Aj z toho dôvodu boli v roku 2009 na 4 plochách intenzívneho monitoringu lesov Slovenska (TMP Turová, TMP Poľana-Hukavský grúň, TMP Železnô, TMP Žibritov) inštalované prístroje na meranie teploty pôdy, objemovej vlhkosti pôdy a vodného potenciálu pôdy. Prístrojové vybavenie plôch bolo vybrané s ohľadom na kompatibilitu s metódami meraní v krajinách ostatných partnerov projektu FutMon.

Objemová vlhkosť pôdy (Soil water content – SWC) je meraná v objemových jednotkách (m3.m-3) a to senzormi typu CS616, s dvoma 30 cm hrotmi, ktoré pracujú na princípe reflektometrie (Campbell Sci., U.S.A.). Vodný potenciál pôdy (Soil water potential – SWP) je zisťovaný pomocou sadrových bločkov typu GB2 (Delmhorst Instrument, NJ, U.S.A). Meria sa v jednotkách tlaku (bar). Merania teploty pôdy (Soil temperature – ST) prebiehajú využitím teplotných čidiel typu PT 100/8, s presnosťou ±0,3 °C. Všetky údaje sú merané a zaznamenávané v 30-minútovom kroku do globálneho datalogra (ModuLog, EMS Brno), ktorý je vybavený GSM modemom so SIM kartou. Kontrolu, prehliadanie a pravidelné sťahovanie údajov prebieha prostredníctvom online prenosu dát cez internet www.emsbrno.cz.

Prístroje na merania uvedených pôdnych parametrov boli inštalované v nárazníkovej zóne príslušnej TMP, približne na ploche 20 m kruhu, tak aby štruktúra porastu v mieste meraní vystihovala variabilitu a pomery na ploche. Merania prebiehajú na troch rôznych miestach (3 sondy – A, B, C) a v troch presne definovaných hĺbkach (0 – 20 cm, 20 – 40 cm, 40 – 80 cm). Priestorové rozloženie miest meraní (A, B, C) spolu s horizontálnou štruktúrou porastu je zobrazené na obr. 3.141. Schematický dizajn umiestnenia prístrojov v jednotlivých hĺbkach v rámci jednej sondy je uvedený na obr. 3.142 Ďalším parametrom požadovaným do modelov vodnej bilancie porastu sú denné úhrny porastových zrážok. V súčasnosti sú porastové zrážky zisťované na plochách intenzívneho monitoringu v dvojtýždňovom intervale, a to s využitím údajov z depozičných kolektorov. S cieľom získania

128

časovo podrobnejších, denných údajov bolo v apríli 2010 v poraste na TMP Poľana-Hukavský grúň nainštalovaných 10 kusov automatických zrážkomerov so záchytnou plochou jedného zrážkomera 730 cm2 (MetOne 380, Oregon, U.S.A.). Kontinuálne merania každej zrážky umožnia stanovenie korelácií s úhrnmi depozičných kolektorov, čím bude možné dopočítať denné úhrny porastových zrážok nameraných aj v predchádzajúcich rokoch monitoringu.

V rámci záväzných D3 aktivít boli v roku 2010 na vybraných plochách druhej úrovne (TMP Železnô, Turová, Žibritov a Poľana-Hukavský grúň) laboratórne stanovené hydrofyzikálne vlastnosti pôd (pF-krivky). Retenčné charakteristiky pôd hovoria o schopnosti pôdy sorpčnými a kapilárnymi silami viazať a zadržiavať v svojich priestoroch pôdnu vodu. Táto hydrofyzikálna charakteristika pôd je závislá najmä od textúry pôdy - podielu jednotlivých zrnitostných frakcií, objemovej hmotnosti, podielu humusu, atď. Ide o vlastnosť stanovišťa, ktorá je stabilná v čase. Pre stanovenie pedotransférových funkcií nie je preto potrebné vykonávať opakovaný monitoring pôd. Laboratórne analýzy boli realizované v laboratóriu Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave (VÚPOP). V roku 2009 sa uskutočnil medzinárodný kruhový test laboratórií na vybraté hydrofyzikálne parametre (1st Soil Physical Ring Test), koordinovaný centrom FSCC (Belgicko). Do kruhového testu sa zapojilo 23 európskych laboratórií. Do štatistického vyhodnotenia bolo zahrnutých spolu 930 údajov. Výsledky nášho partnera pre stanovenie hydrofyzikálnych parametrov pôd (Laboratórium VÚPOPu, Bratislava) boli v kruhovom teste na pôdnu fyziku vyhodnotené ako spoľahlivé. Kompletné výsledky medzinárodného kruhového testu sú publikované v správe autorov Cools a de Vos (2010).

Obr. 3.141 Priestorový dizajn pôdnych meraní v rámci porastov na plochách demonštračných aktivít (D3)

Obr. 3.142 Dizajn meraní v rámci pôdnej sondy (SWC – objemová vlhkosť pôdy, ST – teplota pôdy, SWP – vodný potenciál pôdy)

TMP Železno

TMP Poľana

TMP Žibritov

TMP Turová

129

Vyhodnotenie pôdnych meraní v roku 2012

Údaje o teplote a vlhkosti pôdy namerané v polhodinových intervaloch boli spracované ako denné priemery z troch miest meraní osobitne pre každú hĺbku. Vyhodnotené sú merania z trvalých monitorovacích plôch, ktoré sú prístrojovo vybavené na monitoring prvkov vodnej bilancie, t.j. D3 plochy: TMP Žibritov, TMP Poľana-Hukavský grúň, TMP Turová, TMP Železnô. Výsledky pôdnych meraní v roku 2012 sú spolu s popisnou štatistikou uvedené v tab. 3.69.

Teplota pôdy

Sezónnu dynamiku denných priemerov teplôt pôdy v jednotlivých hĺbkach spolu s chodom teploty vzduchu v roku 2012 dokumentuje obr. 3.143. Najnižšie priemerné, minimálne aj maximálne teploty pôdy vo všetkých troch hĺbkach boli v roku 2012 zaznamenané v smrekovom poraste na TMP Železnô (6,2°C), ktorá je situovaná v najvyššej nadmorskej výške (1010 m n. m.). Zároveň bola na tejto ploche zistená aj najvyššia variabilita teplôt pôdy v porovnaní s ostatnými plochami. Na rozdiel od predchádzajúceho roku boli teploty pôdy na všetkých štyroch plochách vyššie o 0,6 až 0,9 °C, čo len odráža vplyv nadpriemerných teplôt vzduchu v celej vegetačnej sezóne. Na TMP Poľana-Hukavský grúň v nadmorskej výške 850 m n. m. sa v tom istom roku pohybovala priemerná denná teplota pôdy v celkovom rozpätí od 0,8 °C do 15,4 °C (ročný priemer 7,1 °C). Najvyššie priemerné ročné teploty pôdy boli zistené v dubovom poraste na TMP Žibritov (8,9 °C v hĺbke 10 cm). Priemerné teploty pôdy sa na všetkých plochách udržali po celý rok 2012 nad nulou. Absolútne minimum aj maximum teploty pôdy bolo namerané na TMP Žibritov situovanej v najnižšej nadmorskej výške (min –0,1 °C, max 19,8 °C). Merania potvrdili doteraz známe poznatky o ročnom chode teplôt vzduchu a pôdy a tiež o teplotných rozdieloch na voľnej ploche a v poraste. V povrchovej vrstve pôdy dosahovali teploty v zimnom období najnižšie hodnoty, naopak s nástupom vegetačnej sezóny bolo vrchných 10 cm pôdy najviac prehriatych. Z priebehu kriviek sú zrejmé aj rozdiely v čase nástupu jarného oteplenia. Nárast teplôt pôdy na TMP Železnô v druhej dekáde apríla 2012 bol v porovnaní s dubovým porastom na TMP Žibritov zaznamenaný s viac ako mesačným posunom.

Objemová vlhkos ť pôdy

Objemová vlhkosť pôdy (SWC) vyjadruje v relatívnych jednotkách (%) údaj o tom, koľko m3 z objemu 1 m3 pôdy tvorí v mieste merania pôdna voda. Z tabuľkového (tab. 3.69) aj grafického (obr. 3.144) spracovania údajov o objemovej vlhkosti pôdy nameraných v roku 2012 je evidentné, že najnižšie hodnoty boli systematicky zaznamenávané na lokalite Železnô (od 16,9 – 17,5 %), kde sa zároveň zistila veľmi nízka variabilita hodnôt medzi jednotlivými hĺbkami merania. Poukazuje to na vysoko homogénnu a dobre priepustnú štruktúru pôdy v celom monitorovanom profile. Podrobná laboratórna analýza hydrofyzikálnych vlastností pôd ukázala na tejto ploche vysoké hodnoty nasýtenej hydraulickej vodivosti vo všetkých hĺbkach a teda podľa klasifikácie Němca (Kutílek, 1978) aj veľmi vysokú priepustnosť pôd. Plocha TMP Železnô má v porovnaní s ostatnými plochami najnižšiu retenčnú schopnosť, čo indikujú aj relatívne nízke hodnoty objemovej hmotnosti a vyšší obsah pórov, z ktorých sa pôdna voda ľahšie uvoľňuje. Kombinácia vysokej priepustnosti pôdy s nízkymi úhrnmi zrážok v poraste viedla aj roku 2012 k systematicky nízkym hodnotám SWC. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj vlhkostných podmienok na uvedenej TMP už tretí rok (2010 – 2012) možno uvažovať so zvýšeným rizikom stresu zo sucha, ktorým je plytko koreniaci smrek potenciálne obzvlášť ohrozený.

V zmiešanom poraste na TMP Poľana - Hukavský grúň boli rovnako ako v predchádzajúcich rokoch zistené najväčšie rozdiely v priemernej dennej vlhkosti pôdy medzi jednotlivými hĺbkami. Vo vegetačnom období (IV. – IX.) bol v poraste na tejto ploche nameraný úhrn len 314 mm (za rok 613 mm). V hĺbke 10 cm bola dosiahnutá priemerná ročná vlhkosť pôdy 23,1 %, v hĺbke 30 cm 18,4 % a v hĺbke 60 cm 36,4 %. Výsledky meraní korešpondujú s výsledkami laboratórnych analýz vlastností pôdy na tejto lokalite, z ktorých vyplynulo, že najmä v hlbších vrstvách pôdneho profilu (60 cm) má pôda vysokú objemovú hmotnosť a celkovo nižší objem pórov. V dôsledku toho sa pôdna voda uvoľňuje z pórov len veľmi pozvoľna, najmä spodný horizont je často zhutnený a pôda má celkovo veľmi dobré retenčné vlastnosti. Najvyššiu nasýtenú hydraulickú vodivosť (11,9 m.d–1) má na tejto lokalite stredný horizont (30 cm).

130

V poraste duba zimného na TMP Žibritov je pôda klasifikovaná ako kambizem luvizemná. Laboratórne analýzy ukázali na tejto lokalite najnižší obsah skeletu vo vzorkách, a nárast objemovej hmotnosti pôdy a retenčných schopností spolu s hĺbkou. Pôda na TMP Žibritov má priaznivé vododržné vlastnosti. Distribúcia vlhkosti v pôdnom profile bola aj v roku 2012 rovnomerná a s hĺbkou postupne stúpala (20,9 % v 10 cm, 22,9 % v 30 cm a 31,5 % v 60 cm). Najvyššia variabilita hodnôt SWC bola zaznamenaná v hĺbke 10 cm (sx% = 28,5 %)

Vodný potenciál pôdy

Merania vodného potenciálu pôdy (SWP) majú význam pre identifikáciu období pôdneho sucha, kedy sa voda v pôde stáva pre rastliny fyziologicky nedostupnou. Pri dlhodobom pretrvávaní takéhoto stavu môžu byť lesné dreviny vystavené stresu suchom. Vodný potenciál pôdy dosahoval v roku 2012 značne nepriaznivé hodnoty na všetkých sledovaných TMP a to najmä v období mesiacov august a september (obr. 3.145). Riziko sucha bolo v tomto roku vysoké najmä na TMP Žibritov (nástup sucha už v máji) a od začiatku júla aj na TMP Turová a Železnô. Podľa meraní SWP boli v roku 2012 najpriaznivejšie vlhkostné podmienky na TMP Poľana - Hukavský grúň (priemerne 1,2 – 2,0 bar podľa hĺbky). Prirodzene najrýchlejšie a najdynamickejšie reaguje na nedostatok zrážok v poraste vrchná, 10 cm vrstva pôdy, čo sa prejavuje okamžitým nárastom hodnôt SWP až po maximálne merateľnú hranicu tlaku –11 barov, t.j. hodnotu blízku bodu vädnutia.

Tab. 3.69 Popisná štatistika údajov z pôdnych meraní v roku 2012

parameter Teplota pôdy [°C ] Vodný potenciál pôdy [bar] Objemová vlhkosť pôdy [%]

hĺbka 10 cm 30 cm 60 cm 10 cm 30 cm 60 cm 10 cm 30 cm 60 cm

TMP Žibritov (520 m n.m.)

x 8,9 8,8 8,7 3,3 3,0 3,5 20,9 22,9 31,5

min 0,0 0,9 1,4 0,2 0,2 0,2 10,9 13,5 23,1

max 18,9 17,4 16,1 11,0 11,0 11,0 29,8 32,5 39,9

sx 6,0 5,3 4,8 3,9 3,8 3,8 6,0 5,7 5,2

sx% 67,3 60,0 54,8 117,2 124,9 110,0 28,5 24,8 16,5

TMP Turová (575 m n.m.)

x 8,3 8,2 8,1 2,1 3,7 2,8 26,1 29,4 30,2

min 0,5 1,1 1,6 0,2 0,2 0,2 14,6 21,3 20,9

max 17,5 16,3 15,1 11,0 11,0 9,5 34,0 37,3 39,1

sx 5,5 5,0 4,5 3,4 4,0 3,2 5,6 5,3 5,9

sx% 66,4 61,1 54,8 161,7 109,2 112,4 21,3 17,9 19,6

TMP Poľana – Hukavský grúň (850 m n.m.)

x 7,1 7,1 7,0 1,2 1,6 2,0 23,1 18,4 35,4

min 0,8 1,2 2,1 0,2 0,2 0,2 11,9 9,9 24,0

max 15,4 14,2 12,5 11,0 11,0 9,4 29,2 25,9 45,4

sx 4,7 4,2 3,5 2,7 3,0 2,4 4,0 3,8 5,7

sx% 66,4 59,4 49,1 226,9 185,1 122,3 17,3 20,6 16,1

TMP Železnô (1010 m n.m.)

x 6,2 6,2 6,1 2,8 1,5 0,7 15,9 16,6 17,5

min 0,4 1,0 1,6 0,3 0,3 0,3 9,2 9,7 11,8

max 14,8 13,2 11,2 11,0 11,0 6,6 24,8 23,0 23,4

sx 4,6 3,9 3,2 4,0 2,6 1,1 3,4 2,8 2,4

sx% 74,1 63,2 52,1 144,8 172,4 161,7 21,1 16,6 14,0

131

Obr. 3.143 Priebeh denných priemerov teploty pôdy a vzduchu (°C) v roku 2012 na jednotlivých TMP

132

Obr. 3.144 Priemerné denné hodnoty objemovej vlhkosti pôdy (%) v roku 2012 na jednotlivých TMP

133

Obr. 3.145 Priemerné denné hodnoty vodného potenciálu pôdy (v baroch) v roku 2012 na jednotlivých TMP

134

Vyhodnotenie porastových zrážok a intercepcie

Časť úhrnu atmosférických zrážok, ktorá prenikne korunovým, krovinným a bylinným priestorom porastu, je dominantným zdrojom vody v pôde. Sledovanie zrážkových úhrnov v poraste a na voľnej ploche je preto dôležitým údajom a zároveň faktorom vysvetľujúcim nielen dynamiku pôdnej vlhkosti, ale aj rad ďalších parametrov (transpiráciu, hrúbkový prírastok drevín, nástup a vývoj fenofáz atď.). Hodnota intercepcie porastu je výsledkom synergického vplyvu množstva faktorov, nielen drevinovej skladby, ale tiež zakmenenia a veku porastu, nadmorskej výšky lokality či vývoja klimatických charakteristík v daných rokoch. Taktiež je rozdiel, či do hodnoty intercepcie vstupujú celoročné zrážky so zahrnutím snehových zrážok v zimných mesiacoch alebo bola počítaná len vo vegetačnom období v čase kvapalných zrážok (vertikálnych aj horizontálnych spolu).

Zrážkové úhrny za rok a vegetačné obdobie 2012 namerané depozičnými kolektormi na plochách demonštračných aktivít sú spolu s hodnotami intercepcie porastov uvedené v tab. 3.70. Najnižšie úhrny v poraste aj na voľnej ploche a zároveň najvyššiu intercepciu (36,8 %) mal vo vegetačnom období roku 2012 bukový porast na Turovej. Naopak najnižšiu intercepciu mal dubový porast na TMP Žibritov (13,2 %). Najvyšší ročný úhrn zrážok bol zistený na TMP Železnô (871 mm), s ročnou intercepciou porastu 18,8 %. Na všetkých štyroch lokalitách boli ročné úhrny zrážok v 2012 približne porovnateľné s rokom 2011, avšak vegetačná sezóna bola zrážkovo chudobnejšia. Príčinou bolo obdobie sucha najmä počas augusta a v prvej dekáde septembra. Úhrny podkorunových zrážok v objeme len okolo 300 mm počas vegetačného obdobia nepredstavujú dostatočné vlhkostné zabezpečenie porastov a môžu znamenať najmä pre smrek potenciálne riziko stresu suchom.

Tab. 3.70 Intercepcia porastov na TMP za rok a vegetačné obdobie 2012

úhrn zrážok - porast [mm] úhrn zrážok voľná plocha [mm] intercepcia [%] TMP

rok IV. - IX. rok IV. - IX. rok IV. - IX.

Poľana 613 314 790 459 22,4 31,6

Turová 539 249 788 394 31,6 36,8

Železnô 707 411 871 518 18,8 20,7

Žibritov 544 271 627 328 13,2 17,4

Vzťah medzi priemernými dvojtýždennými úhrnmi zrážok na voľnej ploche a podkorunovými zrážkami dlhodobo sledovaných na trvalých monitorovacích plochách v rôznych typoch lesných porastov dokumentuje obr. 3.146. Údaje prezentujú len úhrny zrážok namerané počas vegetačnej sezóny (apríl – september) uvedených rokov. Vo všetkých prezentovaných porastoch ide o tesnú lineárnu závislosť (R2 = 0,95 – 0,99). Následne boli pre všetky intenzívne monitorované porasty zistené hodnoty priemernej intercepcie a hraničných úhrnov zrážok (resp. skropnej kapacity korún) (tab. 3.71). Výsledky ukázali nasledovné hraničné hodnoty prestupu zrážok do jednotlivých porastov: • Pri úhrne zrážok 1 mm na voľnej ploche dochádza k prestupu zrážok pod koruny v dubových

porastoch na TMP Čifáre (0,66 mm) a Žibritov (0,19 mm). • V zmiešanom stredohorskom poraste TMP Poľana-Hukavský grúň predstavuje 3 mm úhrn na

voľnej ploche priemerne podkorunový úhrn o veľkosti 0,64 mm, do bukového porastu na TMP Turová sa pri rovnakom úhrne na voľnej ploche dostane do porastu 0,34 mm a do porastu buka na TMP Svetlice 0,52 mm.

• Úhrn vo veľkosti 0,30 mm, resp. 0,25 mm prenikne do smrekových porastov na TMP Jasenie, resp. TMP Železnô pri zrážke 4 mm na voľnej ploche

• Na lokalite TMP Grónik prenikne do 92-ročného smrekového porastu úhrn zrážok 0,9 mm až pri úhrne 6 mm na voľnej ploche.

Z hľadiska hodnotenia intercepcie týchto porastov je zrejmé, že podobne ako v roku 2012 tak aj v dlhodobom priemere (1997 – 2012) má najvyššiu schopnosť zachytávať zrážkovú vodu bukový porast na TMP Turová (33,9 %), čo korešponduje so skutočnosťou, že u uvedeného porastu bola zistená zároveň najvyššia hodnota indexu listovej plochy LAImax (Pavlenda et al. 2010). Naopak dlhodobo najnižší podiel zachytených zrážok majú vo vegetačnom období dubové porasty na TMP Žibritov (17,1 %) a TMP Čifáre (18,6 %). Netypicky nízku intercepciu vykazuje aj smrekový porast na TMP Železnô (16,1 %), pravdepodobne vplyvom voľnejšieho zápoja a narastajúcej defoliácie počas rokov 2009 – 2012.

135

Obr. 3.146 Vzťah medzi úhrnmi na voľnej ploche a podkorunovými zrážkami (mm) v rôznych typoch lesných

porastov na základe dlhodobých meraní zrážok na TMP. Údaje prezentujú dvojtýždenné úhrny počas vegetačnej sezóny (apríl – september), snehové zrážky nie sú zahrnuté.

136

Tab. 3.71 Intercepcia lesných porastov na základe dlhodobého výskumu podkorunových zrážok na trvalých monotorovacích plochách a hodnoty hraničných úhrnov zrážok v poraste vo vzťahu k zrážkam na voľnej ploche

3.2.12 Chemické analýzy a zabezpe čenie kvality v Centrálnom lesníckom laboratóriu

Zabezpečenie kvality

Chemické analýzy vzoriek v rámci ČMS Lesy boli v roku 2012 vykonávané v súlade s prijatými pravidlami. Pre získanie porovnateľných výsledkov bola zavedená unifikovaná kontrola kvality pre všetky laboratória analyzujúce vzorky ICP Forests. Spočívala v zjednotení používaných metód, harmonizácii techník merania, ale najmä vo vypracovaní systému vnútornej kontroly výsledkov, popísanej v príslušnej často Manuálu ICP Forests (Part XVI. Quality Assurance and Control in Laboratories of the ICP Forests Manual on methods and criteria for harmonized sampling, assessment, monitoring and analysis of the effects of air pollution on forests) vypracovanej pracovnou skupinou pre QA/QC v laboratóriách (Working Group on QA/QC in Laboratories). V príručke je opísaný postup pre zabezpečenie kvality meraní vo vzorkách depozícii, pôdy a biomasy (asimilačné orgány drevín, byliny, opad). Spočíva v použití referenčných materiálov, kontrole pomocou regulačných diagramov, krížovej kontrole výsledkov, kontrole cez rozsahy meraní a v účasti na medzilaboratórnych testoch. V Centrálnom lesníckom laboratóriu NLC boli všetky požadované prvky systému kvality zavedené a spolu s dodržiavaním normy STN EN ISO/IEC 17025 tvorili základňu pre kvalitné výsledky chemických analýz. V roku 2012 bola CLL udelená akreditácia podľa spomínanej normy pre oblasť biomasy pod registračným číslom 440/S-315. Požadovaná kvalita výsledkov bola zabezpečovaná cez internú a externú kontrolu. Interná kontrola výsledkov zahŕňala záväzný súbor opatrení zavedený v pracovných postupoch CLL (ŠOP – štandardný operačný postup, ŠAP – štandardný analytický postup) pre všetky matrice. Základom bola prvotná kontrola, ktorá sa robila zaradením referenčných materiálov do každej série meraní a ich následným vyhodnotením v regulačných diagramoch. Pravidelným vyhodnotením trendov bolo možné včas odhaliť odchýlky a vhodne zasiahnuť. V prípade odchýlok bolo potrebné proces korigovať uložením nápravných opatrení.(napr. profylaktická kontrola zariadenia) a analýzy opakovať. Ďalšou súčasťou internej kontroly kvality výsledkov bolo duplicitné meranie 10%

Poľana (1997 - 2012) Grónik (2000 - 2011) Železnô (2009 - 2012) Jasenie (1997 - 2012)

buk, smrek, jedľa smrek smrek smrek Voľná plocha úhrn linear. VP:P intercepcia linear. VP:P intercepcia linear. VP:P intercepcia linear. VP:P intercepcia

(mm) (mm) % (mm) % (mm) % (mm) %

1 -0,98 -3,41 -2,45 -2,10

2 -0,17 -2,55 -1,55 -1,30

3 0,64 -1,69 -0,65 -0,50

4 1,45 -0,83 0,25 0,30

5 2,26 0,03 1,15 1,10

6 3,06

23,7

0,89

22,0

2,05

16,1

1,90

24,6

Čifáre (1997 - 2012) Žibritov (2009 - 2012) Turová (1997 - 2012) Svetlice (1999 - 2012)

dub cer dub buk buk Voľná plocha úhrn linear. VP:P intercepcia linear. VP:P intercepcia linear. VP:P intercepcia linear. VP:P intercepcia

(mm) (mm) % (mm) % (mm) % (mm) %

1 0,66 0,19 -1,08 -0,95

2 1,48 1,04 -0,37 -0,22

3 2,30 1,89 0,34 0,52

4 3,12 2,73 1,05 1,26

5 3,94 3,58 1,76 2,00

6 4,76

18,6

4,43

17,1

2,48

33,9

2,74

29,5

137

analyzovaných vzoriek, krížová kontrola (cross checks) výsledkov jednotlivých parametrov podľa definovaných požiadaviek a kontrola výsledkov cez prijateľné rozsahy (plausible ranges). Krížové kontroly boli súčasťou „Protokolov o skúškach“, pretože sú povinné pre vzorky depozícii, pôdnych roztokov a pôd. U analýz depozícii to boli kontroly pomerov parametrov pomocou iónovej bilancie, vodivosti nameranej a vypočítanej, pomeru Na a Cl. Ďalšou kontrolou je kontrola cez národné rozsahy „prijateľných“ hodnôt pre jednotlivé parametre v rôznych matriciach (pôda, asimilačné orgány, opad, depozície, pôdny roztok). Vznikli spracovaním výsledkov analýz jednotlivých zložiek monitoringu I. a II. úrovne. Externá kontrola kvality chemických analýz bola zabezpečená účasťou v medzilaboratórnych kruhových testoch, kde si laboratórium overilo kvalitu - presnosť a správnosť svojich meraní. Zúčastnilo sa testov Wepal a testov v rámci ICP Forests. Testy WEPAL sú poriadané Univerzitou WAGENINGEN v Holandsku, ktorá je najväčším organizátorom medzilaboratórnych testov environmentálnych vzoriek na svete. CLL vykonalo analýzy v dvoch kolách programu ISE - chemické analýzy pôd a programu IPE – biomasa. V roku 2012 bolo odovzdaných v medzilaboratórnych testoch Wepal 360 výsledkov analýz. Priemerná úspešnosť v testoch IPE rastlinné vzorky bola 92,2 % a v testoch ISE vzorky pôd 89,62 % spoločný priemer úspešnosti 90,91 %. Popri testoch WEPAL sú mimoriadne významné medzilaboratórne kruhové testy organizované v rámci programu ICP Forests. V druhom polroku 2012 sa v laboratóriu analyzovali rastlinné vzorky 15. testu analýz vzoriek listov (15th Needle/Leaf Interlaboratory Comparison 2012/2013), ktorý organizoval rakúsky partner v programe monitoringu lesov v Európe (BFW Viedeň). Analyzované boli štyri vzorky ihličia a listov rôznych koncentrácií pre každý parameter a odovzdané boli výsledky v štyroch opakovaniach. Týmto bol vyhodnotený medzilaboratórny i vnútrolaboratórny variačný koeficient meraní. Výsledky analýz parametrov N, S, P, Ca, Mg, K, C, Zn, Mn, Fe, Cu, Cd a B boli vyhodnotené ako úspešné bez potreby rekvalifikácie Úspešnosť testu bola 80,76 %. CLL sa zúčastnilo aj 7. testu analýz vzoriek pôd (7th Soil Interlaboratory Comparison), ktorý organizoval flámsky partner v programe monitoringu lesov v Európe (INBO Geraardsbergen). Distribuovaných bolo 5 vzoriek, odovzdané boli výsledky pre 35 parametrov (okrem vzoriek pokrývkového humusu a rašeliny, kde nebola stanovená zrnitosť a uhličitany). Výsledky boli odovzdané v troch opakovaniach, čím úspešnosť testu bola vyhodnotená nielen na základe medzilaboratórneho, ale i vnútrolaboratórneho variačného koeficientu meraní. Spolu bolo odovzdaných 175 triple výsledkov. Úspešnosť testu bola 78,8 %. Bola potrebná rekvalifikácia pre parametre výmenný vápnik, horčík, vylúhovateľný chróm, meď, fosfor a síru. Počty analýz v roku 2012

Vzhľadom na pokles rozpočtu na monitoring lesov v rámci ČMS Lesy došlo v roku 2012 k ďalším opatreniam pre redukciu nákladov. Súčasťou opatrení je aj zlievanie vzoriek vôd z dvoch odberov počas mesiaca. V priebehu mesiaca boli síce štandardne vykonané dva odbery vzoriek, ktoré však boli zliate (úmerne množstvám vzoriek) a výsledná vzorka bola analyzovaná. V roku 2012 bolo v Centrálnom lesníckom laboratóriu prijatých a analyzovaných 319 vzoriek depozícií (mokrá depozícia, zmiešaná a porastová depozícia, hmla a stoky po kmeni) a 147 vzoriek pôdneho roztoku. Pravidelne sa odoberali aj vzorky opadu, ktoré sa triedia na frakcie (ako je uvedené v kapitole 3.2.6), predmetom chemických analýz však tiež nie sú vzorky z jednotlivých odberov, ale agregované vzorky zo vzorkovania za príslušnú plochu a frakciu. V roku 2012 bolo analyzovaných 39 vzoriek opadu v počte analýz 429. Vzorky opadov boli pred stanovením výživových a ťažkých kovov roztriedené, pomleté a zmineralizované mikrovlným zariadením MARS-X pres s pridaním kyseliny dusičnej a peroxidu vodíka. Priamo z pevnej vzorky boli stanovené prvky N, C, S a Hg. 3.2.13 Európsky intenzívny monitoring – zhrnutie poznatkov

V dôsledku poklesu finančných zdrojov na monitoring lesov po ukončení projektu FutMon sa v súčasnosti plnohodnotne prevádzkuje v Európe menší počet plôch intenzívneho monitoringu než v rokoch 2009-2011 a obmedzuje sa rozsah niektorých zisťovaní. Existujúce staršie údaje na maximálnom počte plôch a časové rady na plochách s pokračujúcim intenzívnym monitoringom sú

138

naďalej detailne spracovávané pre hodnotenie trendov vývoja a analýzu vzájomných vzťahov medzi sledovanými veličinami. Hodnotenia z týchto údajov na celoeurópskej úrovni poskytujú poznatky, ktoré nie je možné získať na národnej úrovni s údajmi z niekoľkých plôch, alebo ktoré sú bázou pre porovnanie vývoja na Slovensku s celoeurópskymi trendmi. Preto tu uvádzame hlavné poznatky z aktuálnych správ vypracovaných expertmi z koordinačného centra programu a špecialistami expertných panelov (The Condition of Forests in Europe, 2012 Executive report a The Condition of Forest in Europe, 2012 Technical report of ICP Forests).

• Trend depozície je síry je priaznivý, podstatne sa znížila v ostatných dekádach. Na polovici plôch intenzívneho monitoringu je štatisticky významný pokles aj medzi rokmi 2000 a 2010.

• Najvyššie depozície síry sú stále v priestore od kontinentálneho pobrežia Severného mora po strednú a stredovýchodnú Európu (Belgicko, Holandsko, Dánsko, Nemecko, Česká republika, Poľsko a Slovensko).

• Depozícia síry v podkorunových zrážkach je vo všeobecnosti vyššia ako v zrážkach na voľnej ploche, čo potvrdzuje záchyt (filtrovanie) síry z ovzdušia v korunách stromov.

• Depozícia dusíka je najvyššia v tom istom prietore, kde sú aj najvyššie depozície síry, rozšírenom o oblasti centrálneho Anglicka a severného Francúzska.

• Lesné ekosystémy na viac než polovici plôch s vysokým depozičným vstupom dusíka sú nasýtená dusíkom, teda ďalšie dusičnany už nie sú schopné zadržať.

• Hodnotenie vzájomných vzťahov medzi veličinami potvrdzuje jasný vzťah medzi depozíciou dusíka a jeho koncentráciami v pôdnom roztoku pod koreňovou zónou, t.j. indikácia nasýtenia dusíkom pri vysokom vstupe dusíka z depozície a následnej nerovnováhy vo výžive drevín. Pri prekračovaní kritických limitov pre dusičnany v pôdnom roztoku je častejší aj deficit horčíka v ihličnanoch (horší pomer Mg/N, vyšší podiel stromov s diskoloráciou). Podobne je zrejmý vzťah medzi prekračovaním kritických záťaží pre aciditu a prekračovaním kritických pomerov báz ku hliníku (BC/Al) v pôdnom roztoku, čo môže mať nepriaznivý efekt na koreňové systémy drevín.

• Nerovnováha výživy nie je veľmi rozšírená, prejavuje najmä na plochách s vysokým nasýtením ekosystému dusíkom, čo vedie k zvýšenej citlivosti stromov k ďalším stresovým činiteľom (poškodenie mrazom, poškodenie hmyzom).

• Meniaca sa klíma ovplyvňuje rast stromov. Zvyšujúca sa koncentrácia CO2 v ovzduší pravdepodobne aj ďalej povedie k zvýšenému rastu vo väčšine regiónov Európy. Vo všeobecnosti sa prírastok bude zvyšovať v severnej Európe, kým v južnej Európe sa očakáva skôr pokles intenzity rastových procesov. Vzrastajúca teplota a zmeny v distribúcii zrážok počas roka však môžu spôsobiť značné regionálne rozdiely v dynamike rastu drevín.

• Modely rastu zvyčajne vychádzajú z predpokladu odozvy lesa sa zmeny teplôt, zmeny zrážok, radiácie a koncentrácie CO2, ale obtiažne je nezahrnúť efekt disturbancií (požiare, búrky a polomy, napadnutie škodcami), voči ktorým môžu byť zvlášť ihličnaté dreviny citlivejšie. Preto sa ťažko robia predikcie extrémov počasia a komplexnejšie predikcie disturbancií lesných ekosystémov.

139

4. ZÁVER

Informácie o stave a vývoji lesných ekosystémov majú zásadný význam pre trvalo udržateľné obhospodarovanie a zachovanie lesov. Význam informácií by mal vzrastať s uvedomovaním si významu lesov v celej šírke funkcií, ktoré plnia. V ostatnom období sme však svedkami nepriaznivého vývoja pokiaľ ide o riadenie a podporu monitoringu lesov. Po 25-ročnej tesnej kooperácii medzi Európskou komisiou a ICP Forests, vrátane jasných mechanizmov spolufinancovania (na Slovensko ako krajinu, ktorá pristúpila k EÚ v roku 2004 bolo možné priame spolufinancovanie iba v rokoch 2004-2008), v súčasnosti neexistuje mechanizmus spolufinancovania monitoringu lesov v Európe a monitoring je odkázaný výlučne na národné financovanie. Monitoring lesov v Európe je teda ovplyvnený nielen obsahovými zmenami a reagovaním na aktuálne environmentálne problémy, ale aj vývojom legislatívy v Európe a s tým spojeným spôsobom financovania. Po skončení platnosti pôvodných a aktualizovaných nariadení o ochrane lesov pred atmosférickým znečistením a po skončení následnej schémy Forest Focus vznikol problém pre kontinuálne zabezpečenie celého systému. Vytvorila sa možnosť pre projektové financovanie tým, že problematika monitoringu lesov sa zahrnula medzi možné opatrenia v rámci nástroja pre životné prostredia LIFE+. Podaný návrh projektu Ďalší rozvoj a implementácia monitorovacieho systému lesov na úrovni EÚ (FutMon - Further development and implementation of an EU-level Forest Monitoring System) plánovaný na dobu 5 rokov bol revidovaný a realizoval sa len od januára 2009 do júna 2011. Návrhy ďalších nadväzujúcich projektov (ForEU - Lesy v Európskej únii - poskytovanie politicky relevantných informácii - Forests in the European Union - Provision of politically relevant information ani ďalší projekt EnForMon) však neboli schválené a ani samotný projekt FutMon nie je administratívne uzavretý. Dlhodobé kontinuálne aktivity, k akým monitoring lesov nepochybne patrí, potrebujú dlhodobé kontinuálne financovanie. Dôsledkom súčasného stavu je, že niektoré krajiny už nerealizujú monitoring I. úrovne a značne klesá početnosť a kompletnosť údajov z plôch intenzívneho monitoringu. Aj na národnej úrovni sme musieli pristúpiť k redukcii plôch II. úrovne, obmedzovaniu prieskumov a počtu analyzovaných vzoriek i k znižovaniu rozsahu meraných veličín. Zachovať monitorovací systém v zatiaľ len menej redukovanej podobe sa darí iba vďaka využívaniu dodatkových zdrojov na národnej úrovni a zahrnutím problematiky monitoringu lesov do výskumných projektov.

140

5. LITERATÚRA

BALLS , G., R., PALMER -BROWN, D., COBB, A., H., SANDERS, G., E., 1995: Towards unravellng the complex interactions between microclimate, ozone dose, and ozone injury in clover. Water Air and soil Pollution, Vol. 85., No. 3, 1995, s. 1467 – 1472

BRASLAVSKÁ , O., KAMENSKÝ , L., 1996: Fenologické pozorovanie lesných rastlín. Metodický predpis. SHMÚ Bratislava. 22 s.

BRÉDA, N., J., 2003: Ground-based measurements of leaf area index: a review of methods, instruments and current controversies, Journal of Experimental Botany, Vol. 54, No. 392, pp. 2403-2417.

BUCHA , T. a kol., 1998: Čiastkový monitorovací systém lesy – Manuál metód a kritérií pre harmonizáciu odberov, hodnotenia a analýz vplyvu znečisteného ovzdušia na lesy. LVÚ Zvolen, december 1998.

BUCHA , T., M INĎÁŠ, J., 2000: Projekt Čiastkového monitorovacieho systému Lesy. MŽP SR, MP SR, LVÚ Zvolen, 20 s.

CAPULIAK , J., NOVÁK , V., SITKOVÁ , Z., PAVLENDA , P., NOVÁKOVÁ , K., 2011: Hydrofyzikálne vlastnosti pôd ako podklad pre určenie stresu zo sucha v lesných porastoch. In: In Šír, M., Tesař, M. Hydrologie malého povodí 2011. Praha, 8.3.2011. Praha : Ústav pro hydrodynamiku AVČR, v.v.i., s. 15–20. ISBN 978-80-02-02290-9.

CEAM, 2009: Intercomparison of Passive Samplers. Action C1-O3-24 (ES). CEAM, 2009, 32 s.

COMRIE , A.C., 1994: A synoptic climatology of rural ozone pollution at three forest sites in Pennsylvania. Atmospheric Environment. Vol. 28, No.9, 1601 – 1617

EEA, 2006: European forest types. Categories and types for sustainable forest management reporting and policy. EEA Technical report No 9/2006. Copenhagen, 111 pp.

EICHHORN , J. (ED.), 2006: Forests in a Changing Environment. Results of 20 years of ICP Forests Monitoring. Proceedings from Symposium held in Göttingen, October 25-28, 2006. Nordwestdeutche Forstliche Versuchsanstalt, European Commision, ICP Forests, Göttingen, 142 pp.

FISCHER, R., LORENZ, M. (EDS.), 2011: Forest Condition in Europe, 2011 Technical report of ICP Forests nad FutMon. Work Report of the Insitute for World Forestry 2011/1. ICP Forests, Hamburg, 212 pp. + 319 pp. of Annexes.

GRABER, W.K., ANDREANI -AKSOYGLU , S., KELER , J.E., ROSSELET, C.M., 1995: Multi-parcel Langrangian model for quantification of influence of alpine air mass exchange on photo-oxidant production. Atmospheric Environment 29(21), 2961 – 2976

HICKS , D.J., CHABOT , B.F., 1985: Decidous forest. In: Chabot, B.F. and Mooney, H.A. (eds.), Physiological Ecology of North American Plant Communities, Chapman and Hall, NY., p. 257-277

CHALUPA , V., 1969: Počátek, trvání a ukončení vegetační činnosti u lesních dřevin. In: Práce VÚLHM, zv. 37, Zbraslav - Strnady, VÚLHM, s. 41-68

IES, 2004: Analysis of forest damage in Slovakia. European Commission. Directorate General JRC, Joint Research Centre, Institute of Environment and Sustainability. 13 december 2004, správa, 17 strán

INNES, J., L., SKELLY , J., M., SCHAUB , M., 2001: Ozone and broadleaved species. A guide to the identification of ozone-induced foliar injury. Birmensdorf, Eidgenössische Forschungsanstalt WSL. Bern, Stuttgart, Wien; 136 s.

141

JAROLÍMEK , I., ŠIBÍK , J., 2008: Diagnostic, constant and dominant species of the higher vegetation units of Slovakia, Veda, Bratislava, 329 pp

KOLEKTÍV AUTOROV , 1993: Meteorologický slovník výkladový a terminologický. Praha, Min. Živ. Prostředí ČR, 594 s.

KUTÍLEK , M., 1978: Vodohospodářska pedologie. SNTL, Praha: 296 s.

LAPIN , M., DAMBORSKÁ , I., MELO , M., 2001: Scenáre časových radov mesačných klimatických údajov pre Slovensko v období 2001-2090. In.: Zborník z medzinárodnej konferencie ”Extrémy prostredia (počasia) - limitujúce faktory bioklimatologických procesov”, Račková dolina 10-12. 9. 2001, SPU Nitra, 9 s.

LORENZ, M ., BECHER, G. (Eds.), 2012: Forest Condition in Europe. 2012 Technical Report of ICP Forests. Work report of Thunen Institute for Word Forestry. ICP Forests, Hamburg, 166 pp.

MATYSSEK, R., BYTNEROWICZ , A., KARLSSON, P.-E., PAOLETTI , E., SANZ, M., SCHAUB , M., WIESER, G., 2007: Promoting the flux concept fo European forest trees. Environmental Pollution 146, 587 – 607

NAGEL , H.-D. ET AL , 2011: Exceedance of critical loads for acidity and nitrogen and scenarios for the future development of soil solution chemistry. In: Fischer, R., Lorenz, M. (Eds.), 2011: Forest Condition in Europe, 2011 Technical report of ICP Forests nad FutMon. Work Report of the Insitute for World Forestry 2011/1. ICP Forests, Hamburg, 212 pp + 319 pp of Annexes.

PAVLENDA , P., PAJTÍK , J., ĎURKOVI ČOVÁ , J., IŠTOŇA, J., LEONTOVYČ, R., PAVLENDOVÁ , H., PRIWITZER , T., RAŠI, R., STANČÍKOVÁ , A., TÓTHOVÁ , S., VODÁLOVÁ , A., 2008: Monitoring lesov Slovenska. Forest Focus, ČMS Lesy 2007. 1. vyd. Zvolen : NLC, 122 s. ISBN 978-80-8093-057-8

PAVLENDA , P., PAJTÍK , J., PRIWITZER , T. et al., 2011: Monitoring lesov Slovenska. Správa za projekt FutMon a ČMS Lesy za rok 2010. Zvolen: NLC, 206 s. ISBN 978-80-8093-142-1

PAVLENDA , P., PAJTÍK , J., PRIWITZER , T. et al., 2012: Monitoring lesov Slovenska. Správa za projekt FutMon a ČMS Lesy za rok 2011. Zvolen: NLC-LVÚ Zvolen, 132 s. ISBN 978-80-8093-162-9.

PAVLENDOVÁ , H., BARKA , I., BUCHA , T., PRIWITZER , T., 2009: Ovodenie indexu listovej plochy z MODISu. In: Bucha, T., Pavlendová, H (eds.):Zborník prác z vedeckého seminára Diaľkový prieskum Zeme - lesy v meniacich sa prírodných podmienkach., Zvolen : NLC - LVÚ, 2009, s. 65 – 81.

PIHL -KARLSSON, G., KARLSSON, P., E., SOJA, G., VANDERMEIREN , K., PLEIJEL , H., 2004: Test of the short-term critical levels for acute ozone injury on plants – imrovements by ozone uptake medelling and the use of an effect threshold. Atmospheric Environment 38, 2237 – 2245

SCHAUB , M., 2007: Effect and risk assessment of ozone air pollution on forest vegetation in Switzerland. EnviroNews. Vol. 13, No. 2, April 2007, http://www.isebindia.com

ŠMELKO , Š., 1994: Dosiahnuteľná presnosť terestrického odhadu straty asimilačných orgánov stromov v rámci jednotlivých porastov. In: Aktuálne problémy v rozvoji HÚL. TU Zvolen, s. 145-152.

ŠMELKO , Š., SABOROWSKI , J., 1999: Evaluation of variable size sampling plots for monitoring of forest condition. Journal of forest science, 45, 8 : 341-347.

ŠRÁMEK , V., NOVOTNÝ , R., BEDNÁŘOVÁ , E., 2007: Měření koncentrací přízemního ozonu pasivními dozimetry pro potřeby monitoringu zdravorního stavu lesů. Meteorologické zprávy, 60, 2007, s. 37 – 42.

UN-ECE, ICP FORESTS, 1998: Manual on methodologies and criteria for harmonized sampling, assessment, monitoring and analysis of the effects of air pollution on forests. Hamburg, 3rd/4th edition.

142

UN-ECE, 2012: The Condition of Forests in Europe. 2012 Executive Report. Geneva, 22 pp.

UN-ECE, EC, 2005: Europe´s Forests in a Changing Environment. Twenty years of Monitoring Forest Condition by ICP Forests. BFH Hamburg, Geneva. 60 pp.

ŽLINDRA , D., ELER , K., CLARKE , N., 2011: Report on the test wise installation of standardized throughfall collectors. C1-Dep-22 (SI). FUTMON, Technical Report Life+ QA-Depo10. 121 pp.

www.icp-forests.net

www.futmon.org

www.nlcsk.sk/nlc_sk/ustavy/lvu/vyskum/oeble/sluzby/cms_lesy_-_monitoring_lesov

www.nlcsk.org/futmon

143

Názov: Monitoring lesov Slovenska. Správa za ČMS Lesy za rok 2012. Editori: Pavel Pavlenda, Jozef Pajtík, Tibor Priwitzer Vydal: NLC – LVÚ Zvolen Rozsah: 142 s. Náklad: 60 výtlačkov Rok vydania: 2013 Vydanie: Prvé ISBN 978-80-8093-173-5

MONITORING LESOV

SLOVENSKAČMS Lesy

2012

MONITORING LESOV

SLOVENSKA2012

ČMS Lesy

ISBN 978-80-8093-173-5

9 788080 931735

Documents

New MONITORING LESOV SLOVENSKA MONITORING 2012 LESOV … · 2015. 7. 20. · Lesy) je jedným z celkove desiatich ČMS (z toho tri sú v kompetencii MPRV SR). Vzniku ČMS Lesy však