Newsletter 2007 02

Embed Size (px)

Text of Newsletter 2007 02

  • 1. newsletter mj 2007 | slo 2 | ronk 1Editorialtma sla Pri analze vsledkov hodnotenia vedy navysokch kolch a v stavoch akadmie vied saukzalo, e viacer fakulty, najm v oblasti hu-mant, ale aj spoloenskch vied, maj pomer- Hodnotenie humanitnchne mlo prc evidovanch v medzinrodnchdatabzach. Je to spsoben viacermi fak-tormi, medzi inm aj tm, e nai autori mlo a spoloenskch viedpublikuj v asopisoch, ktor s registrovanv tchto databzach. Mnoh autori tie tvr-dia, e na hodnotenie vstupov z oblasti ume-nia, humant, spoloenskch vied by sa malipouva in kritri ako v prpade ostatnchvednch discipln. Preto sme v tomto slenewslettera otvorili tto otzku, aby sa nielenARRA, ale aj alia verejnos dozvedela viaco nzoroch a postojoch k tomuto problmu. Urite sa budeme venova v alchanalzach aj ptraniu po princh tohto stavu.Budeme skma, i je to naozaj charakteristikahumanitnch a spoloenskch vied, alebo lentch, ktor sa im venuj na Slovensku. Budemesa pta, i naozaj ekonmovia, psycholgovia,v sle njdetelozo, sociolgovia i historici vo svete nemajpotrebu a tradciu asopisecky publikova svoje Nvrh na hodnotenie spoloenskovednezistenia v asopisoch registrovanch v medzi-nrodnch databzach, akmi s napr. Web of a humanitne zameranej publikanej innostiScience alebo Scopus. Poda zbenej analzysa vo svete naprklad v oblasti ekonmie, so- autori: Jn Pit, Nevenka Pitovstrana 2ciolgie i psycholgie zverejn rone pomernevea lnkov, dokonca porovnatene vea aleboi viac ne v niektorch prrodnch vedch.Optovn objavovanie kolesa U pred zverejnenm tohto nvrhuoslovila ARRA dekanov faklt, ktor patriaautor: Martin Kanovskv naom lenen (www.arra.sk) k prevanestrana 7spoloenskovedne alebo humanitne zamera-nm. Spektrum ich nvrhov bolo skutone Hodnotenie spoloenskovednej a humanitneirok od nvrhu ni na sasnej metodikenemeni, lebo takto hodnotenie a nslednzameranej publikanej innostiporovnanie je nielen mon, ale dokonca vemipotrebn a uiton, a po stanovisk, e ve-no? Nie? Ak no ako? Ak nie preo?deck a umeleck produkcia v tchto oblas-autorka: Mria Kustiach je natoko rznorod, e jednotnou me-strana 9todikou ju hodnoti nejde, a teda ju nemonoani vzjomne porovnva. Preto sa usilujeme, aj prostrednctvom Hodnotenie umeleckej innosti na VMU, VVUotvorenej vmeny nzorov, zska o mono a AUBBnajviac poznatkov o situcii v tchto oblas-tiach. Budeme van za kad reakciu, nzor, autor: Vladimr Bokesnvrh, ku ktormu niektorho z itateov tch- strana 11to lnkov podnietime. Ako vod do diskusie zverejujemenzory niektorch zstupcov akademickhoMonosti hodnotenia umeleckej innosti naprostredia slovenskch verejnch vysokchkl. Hodnotenie sa vak sklad z viacerchslovenskch vysokch umeleckch kolchast, priom jedna kov je O hodnotiautor: Jn Vladimr Michalkoa druh AKO hodnoti pomocou dajov, strana 13ktor pochdzaj z verejne kontrolovatenchzdrojov a informci. Ukazuje sa, e tento druhproblm zostva ete stle plne otvoren.Juraj Barta, predseda Valnho zhromadenia ARRA

2. to korelcia existuje a nespochybujNvrh na hodnotenieju ani hodnoten intitcie. V oblas- tiach spoloenskch a humanitnchspoloenskovedne vied sa zd, e presvedenie o korelcii medzi vsledkami zaloenmi na data-a humanitne zameranejbze WoK a celkovmi vsledkami ne- existuje. Take hodnoti dnes stavypublikanej innosti a fakulty z tchto skupn poda vsled- kov z databzy WoK nie je dostaton.J. Pit a N. Pitov Z tchto dvodov v roku 2006 ARRAARRA a Fakulta matematiky, fyziky a informatikyvynechala takto zameran stavy SAVUniverzity Komenskho v Bratislave z hodnotenia vedeckch vstupov zaloench na databze WoK3.Druh strnka tejto proble- matiky je medzinrodn kontext.TAKMER IHNE PO PUBLIKOVAN SPRVY ARRA V DE-Aj ke, ako uvdzame niie, ajCEMBRI 20051 ZAALA VEREJNE DISKUSIA O VHOD- v zahrani sa akceptuje, e humanitnNOSTI HODNOTENIA STAVOV V OBLASTI HUMANIT-vedy a umenie (arts and humanities) poda WoK hodnoti je nedostaton,NCH A SPOLOENSKCH VIED POMOCOU METODIKY pre spoloensk vedy (naprkladZALOENEJ NA VSLEDKOCH DOSTUPNCH V DATA- ekonmiu, sociolgiu a pod.) to takto jednoznane poveda nemono. Nebo-BZE WOK2 (V RMCI ARRA PREBIEHALA U PRED-lo by iaduce, aby ARRA rezignovalaTM). NAJVIAC DISKUSI VYVOLALA SKUTONOS,na medzinrodn sksenosti, alebo saE V METODIKE POUITEJ ARRA SA V OBLASTI HUMA- kvli slovenskm pecikm vzdvala aj v zahrani osvedenej metodiky.NITNCH A SPOLOENSKCH VIED NEBRALI DO VA-Cieom tohto lnku je zamyslieHY DOMCE A ZAHRANIN MONOGRAFIE, PRCE sa nad takmi nvrhmi hodnotenia, ktor:V ZBORNKOCH I PUBLIKCIE V TCH VEDECKCH - umonia zahrn aj prceA ODBORNCH ASOPISOCH, KTOR NIE S ZA- neregistrovan v databzach WoK,CHYTEN V DATABZE WOK. - umoniadiferencovane hodnoti vedeck produkciu faklt a stavov SAV, ktor maj v databze WoK nulov alebo nule blzke hod- Aj ke nie vdy je mon bez vzjomne nedaj porovnva. alm noty,pochybnost kontatova objektvnedvodom je, e odborn verejnos- bude vak aj naalej najvy drazdvody, faktom zostva, e vinaz tchto kl alebo z akadmie viedkls na vedeck vsledky vznamnfaklt slovenskch verejnch vyso-tvrd, e hodnotenie ARRA sa ne- v medzinrodnom kontexte (teda tie,kch kl, ktor s prevane zame-zaober vou asou ich vedeckej ktor registruje WoK).ran na spoloensk a humanitn produkcie. Ak m ma hodnotenieTento nzor nie je konen. M sli,vedy, m poet publikci v poslednom danho pracoviska zmysel, vsledky,rovnako ako ostatn lnky publiko-desaro registrovan databzou WoKktor sa daj zska z databzy WoKvan v tomto sle, ako vod do dis-prakticky rovn nule. Poet faklta kvalita (i kvantita) vedeckch vs-kusie, v rmci ktorej by sa zskal obrazs nenulovm potom citci v tejto da-tupov uritho pracoviska by malio tom, ak rzne pohady mutabze je ete ni. Tto skutonos by pozitvne korelovan. V oblas- existova na kritri hodnotenianemono ignorova u aj preto, lebo tiach prrodnch, lekrskych, technic- predovetkm humanitne zameranchnulov hodnoty akejkovek veliiny sa kch a ponohospodrskych vied tak- odborov.1Sprva Hodnotenie verejnch vysokch kl a ich faklt 2005, ARRA 2005, www.arra.sk2 http://www.thomson.com/scientic/scientic.jsp; vaka M SR maj k tejto databze prstup vetky vysok koly na Slovensku a vetci ichuitelia a vskumn a umeleck pracovnci, akreditan komisia, M SR a SAV.3Z hodnotenia vysokch kl ARRA takto zameran fakulty nevynechala, kee k diskutabilnmu hodnoteniu mohlo djs iba pri kritrichzameranch na publikcie a citcie, teda pri malej asti kritri pouvanch na hodnotenie. Navye, viacer fakulty maj publikan aktivituaj v tchto databzach, a zmerom ARRA bolo oceni tto, na Slovensku v tchto oblastiach zatia nie celkom samozrejm, skutonos.2 ARRA newsletter | mj 2007 3. Eurpsky pohad Hodnotenie vsledkov vedy postupne vyvja a upravuje, s doa vskumu v eskej republikehodnotenia publikanej innostiThe League of European Re- zahrnut aj publikcie mimo da-search Universities (LERU) zdruuje V eskej republike existuje Rada tabzy WoK. Poun je pohad nana zklade pozvania tie univer- pre vskum a vvoj (RVV), ktor tabuku, z ktorej vidno, e 60 %zity, ktor maj vysok tandardna zklade uznesenia vldy hod- vetkch bodov, ktor zskali vetkyvskumu a vzdelvania4. LERUnot v spoluprci s Ministerstvom pracovisk v eskej republike spolu,najprv uskutouje kvantitatvnukolstva, mldee a telovchovy je zaloench na vsledkoch z da-analzu uritej univerzity, a potom ajvsledky vskumu a vvoja v R tabzy WoK. Problm je ale v tom,kvalitatvnu analzu. a odpora zvenie alebo znenie a to je centrlna otzka, koko per-V rmci kvantitatvnej analzy sa prostriedkov pre intitcie, ktor cent zskali za publikcie databzyhodnotia vedeck publikcie a citcie sa na om podieaj. V rmci Ra- WoK stavy rznych zameran,vo verejne dostupnch medzinrod- dou pouvanej metodiky7, ktor sa naprklad humanitn.nch databzach. Podrobnejie sao tomto procese pe v materiliDruh vsledkuVhaMembership criteria for LERU5 : lnok v impaktovanch asopisoch10 x (IF/medin IF odboru)Publications within the naturalsvetovej databzy ISI (Jimp)sciences, engineering and life scienceslnok v recenzovanch 1 (po esky a slovensky)are systematically identied in va-rious databases and their quality and neimpaktovanch asopisoch (Jrec)2 (in jazyk)impact quantied in various ways. ThisOdborn kniha recenzovan (B)5 (po esky a slovensky)is also the case in social sciences but to 10 (in jazyk)a much less complete degree ... .Bib- Kapitola v odbornej knihe2 (po esky a slovensky)liometric analysis of social sciences is li-recenzovanej (C) 4 (in jazyk)mited and clearly not as encompassing asthe potential analysis of natural scienceslnok v zbornku (D)1 (po esky a slovensky)etc. Bibliometric analysis of humani-2 (in jazyk)ties is virtually impossible as there isPatenty a alie vsledky chrnen poda 25a completely dierent tradition for pub-zvltnych prvnych predpisov (P)lication in these areas. [...]6Prototyp, poloprevdzka, overen 25alie zaujmav mylienky mononjs v citovanom materili.technolgia a funkn vzorka (T)4 Podrobnosti o tejto intitcii mono njs na strnke www.leru.org.5pln znenie kritri mono njs na www.leru.org v sekcii Members.6Samozrejme, daj sa njs aj odlin stanovisk podobne renomovanh intitci.7Podrobnejie informcie sa daj njs na strnke www.vyzkum.cz.ARRA newsletter | mj 20073 4. sa pre spoloenskovedne a humanitneVchodiskov dtazameran fakulty vyskytuj u tak- mer vlune iba nuly9. Sbor kritriMinisterstvo kolstva SR vy- hodnotiacich vedu by potom moholdalo v roku 2005 Smernicuvyzera naprklad takto:. 13/2005-R o bibliograckej re--VV1 Publikcie na tvorivhogistrcii a kategorizcii publikanejpracovnka vo WOK (ako doteraz),innosti a ohlasov. V smernici sa-VV2 Citcie na tvorivhokontatuje, e akademick kninice pracovnka vo WOK (ako doteraz),na vysokch kolch maj zkonn8-VV2a Citcie na jednupovinnos bibliograckej registrcie publikciu vo WoK (ako doteraz),publikanej innosti vysokokolskch -VV3 Knin publikciemohla nahradi inmi publikciami.uiteov, vskumnch pracovnkov mimo WOK na tvorivho pracovnkaNeshlasme s tzou, e vedecka doktorandov vysokej koly. (podrobnejie tab. 1 niie), publikciu v renomovanom, recen-Smernica zabezpeuje jednotn-VV3a Recenzovan zovanom, medzinrodne uznvanompostup pri registrovan a vykazovan asopiseck publikcie mimo WoK