OBSAH - 112.sk · 3 1 ČO JE PRVÁ POMOC? Prvá pomoc je súbor takých krokov, ktoré musíme urobi ť na zachránenie života, ošetrenie zranení a na pomoc chorým ľuďom

1

OBSAH

1 ČO JE PRVÁ POMOC?

2 AKO POSKYTOVA Ť PRVÚ POMOC?

Lekárni čka

Ako treba ošetriť poranenia?

Polohy

Resuscitácia dieťaťa do 1. roku života

3 NEHODY V ŠKOLE

Zapichnuté sklo v ruke

Zapichnutá trieska

Pošmyknutie

4 PORANENIA V DOMÁCNOSTI

Popáleniny

Poranenie elektrickým prúdom

Porezanie nožom

Riziko pádu z okna

Otravy liekmi

Hnačka

5 HRY VONKU Krvácanie z nosa

Krvácanie z hlavy

Poranenie hlavy

Poranenie chrbtice

Pád zo stromu

Cudzie zvieratá

6 PRÍRODA

Otravy plodmi

2

Otravy hubami

Uštipnutie hadom

Uštipnutie hmyzom

7 NÁSTRAHY LETA

Vyčerpanie z tepla - prehriatie

Slnečný úžeh

Riziko topenia sa

Riziko topenia sa na otvorenej vode

8 NÁSTRAHY ZIMY

Podchladenie

Omrzliny

3

1 ČO JE PRVÁ POMOC?

Prvá pomoc je súbor takých krokov, ktoré musíme urobiť na zachránenie života, ošetrenie

zranení a na pomoc chorým ľuďom.

Prečo je treba poskytnúť prvú pomoc?

� Aby sme niekomu zachránili život

� Aby sme zabránili tomu, že sa postihnutý nebude cíti horšie

� Aby sa zranený rýchlo uzdravil

Ako poskytovať prvú pomoc?

� Najskôr sa pozri okolo seba, či tam nie je niečo, niekto, kto by ti mohol ublížiť – dbaj na

svoju bezpečnosť

� Potom sa spýtaj, čo sa tam stalo a ako sa to stalo

� Zisti, ako sa nehoda stala

� Zavolaj na tiesňovú linku

Tiesňové linky

� Jednotné európske číslo tiesňovej linky je 112

� Záchranárov voláme na telefónnom čísle 155

� Hasičov voláme na telefónnom čísle 150

� Políciu voláme na telefónnom čísle 158

Ako volať pomoc?

� Najskôr sa predstav, povedz meno a priezvisko, koľko máš rokov

� Potom povedz mesto odkiaľ voláš

� Povedz adresu miesta, kde sa nachádzaš, prípadne nejaké poznávacie znamenie - záchytný

bod (napr. obchodný dom, športová hala...)

� Potom povieš, čo sa stalo

� Povedz koľko je zranených

� Odpovedaj na otázky od operátora

� Hovor skončí operátor, nie ty!

4

Najlepšie by bolo, keby nič zlé nikoho nepostihlo. Nebezpečenstvu sa treba vyhýbať, a nie ho

vyhľadávať. Aby sa úrazy a nehody stávali čo najmenej, je potrebné sa chrániť a predchádzať

im. Opatreniam na zabránenie nešťastia hovoríme prevencia.

2 AKO POSKYTOVA Ť PRVÚ POMOC?

Vy deti, sa svojou zvedavosťou vystavujete celému radu neznámych nebezpečenstiev. Ani tí

najpozornejší rodičia nedokážu všetkým úrazom zabrániť: cieľavedomými opatreniami však

môžete mnohým predísť. Deti ešte len poznávajú svet okolo seba a nepoznajú nástrahy, ktoré

okolo nich striehnu. Je dôležité, aby sme vás na ne čo najskôr upozornili mi dospelí!

Všetky nehody je potrebné riešiť, všetky úrazy je treba ošetriť. Teraz si povieme ako niektoré

úrazy ošetriť a ako sa zachovať v kritických situáciách.

Lekárni ćka (obr. 1)

Na ošetrenie poranení je žiaduce mať potrebné pomôcky. Takéto pomôcky sa nachádzajú

v taške, alebo v skrinke na stene (napr. v kabinete). Voláme lekárnička a býva označená

krížom. Každá lekárnička by mala obsahovať: obväzy, leukoplast, rýchloobväz, trojrohú

šatku, dezinfekčný roztok, rukavice, malé nožničky.

Ak budeš ošetrovať nejaké rany, vždy si natiahni rukavice. Používanie rukavíc je potrebné

ako ochrana pred prenosnými chorobami. To sú choroby, ktoré sa musia liečiť liekmi. Sú

choroby, ktoré sa prenášajú krvou, iné slinami. Rukavice ťa chránia pred takýmito chorobami.

Ak pôjdeš na výlet do prírody, pribaľ si do ruksaku: 2 elastické ovínadlá, rýchloobväz, gél na

modriny a bolesť. Budeš mať malú súkromnú lekárničku.

Ako treba ošetriť poranenia?

Máš ranu, ktorú treba ošetriť a nemáš čím? Môžeš použiť napríklad čistú vreckovku (obr. 2).

Ak máš poranenú napríklad ruku, poskladaj ju a urob si z vreckovky „kravatu“ a prilož ju na

ranu a zaviaž. Ak je poranená noha, alebo je vreckovka malá, stačí, keď ju na ranu priložíš.

Poskladaj vreckovku tak, aby prekryla celú ranu a potom ju môžeš prilepiť leukoplastom.

Výhodné je, ak máš ovínadlo (obväz). Ovínadlom môžeš obviazať ktorúkoľvek ranu,

kdekoľvek na tele.

Zásady ošetrovania rán

5

Prečo musíme rany ošetriť a ako?

Ošetrením rán sa usilujeme zmenšiť nepriaznivé následky, ktoré môžu nastať, ak ranu

neošetrime. Čo sa môže stať?

Ak rana krváca, je potrebné zastaviť krvácanie. Prečo? Krv nám roznáša po tele kyslík, ktorý

potrebuje každá bunka nášho tela, aby mohla správne fungovať. Krv roznáša aj teplo do

všetkých orgánov, do každého „kúta“ nášho tela. Aby srdce mohlo dobre fungovať,

potrebujeme mať dostatok krvi. Pri krvácaní sa nám krv z kolobehu stráca. Preto musíme

zabrániť, aby sme stratili veľa krvi.

Pri každej rane je poškodená koža, a ľahko do nej vniknú nečistoty. Preto musíme ranu

vyčistiť. Pod tečúcou vodou umyjeme ranu, vysušíme ju gázovým štvorcom. Nato musíme

ranu vymyť dezinfekčným roztokom. Prečo musíme dezinfikovať? Dezinfekciou zničíme

vyvolávateľov infekčných chorôb. Tieto bacily spôsobujú zápal v rane, rana hnisá, vlhne

a dlho sa hojí.

Potom ranu prekryjeme sterilným štvorcom a obviažeme obväzom. Ak je rana veľká

a hlboká, je potrebné ísť k lekárovi na chirurgické ošetrenie.

Drobné rezné a bodné ranky a odreniny, ktoré sa stali v domácnosti umyjeme

a vydezinfikujeme. Ranky prelepíme vankúšikovým rýchloobväzom.

Drobné ranky na tvári vydezinfikujeme. Pri dezinfekcii rany na tvári treba dať pozor na oči,

aby tento roztok sa do nich nedostal. Bežný dezinfekčný roztok bude v oku veľmi štípať a oko

zostane červené.

Podarilo sa ti privrieť si prsty do dverí? Prilož na túto ranu studený obklad a tlakový obväz.

Zásady obväzovania

Obväz musí plniť svoju funkciu, napríklad: musí zakryť ranu, zastaviť krvácanie alebo

znehybniť končatinu.

Aké obväzy poznáme?

Najznámejší je rýchloobväz. Je to leukoplast s malým vankúšikom, ktorý nám zakryje ranu

a zastaví drobné krvácanie. Takéto obväzy voláme náplasťové.

Trojrohá šatka je najjednoduchší obväz. Vyrobená je z mierne pružnej tkaniny. Trojrohú

šatku vyrobíme preložením zo štvorrohej. Môžeme ju použiť ako trojuholník, alebo zloženú

do „kravaty“. Tento spôsob obväzu je najvhodnejší pre prvú pomoc.

Z tkaného mulu (gázy) sú vyrobené ovínadlové obväzy. Sú rôzne druhy, podľa materiálu

z ktorého sú vyrobené. Najznámejšie sú pevné – mulové, a elastické - pružné ovínadlá. Tieto

6

majú rôznu šírku a dĺžku. Sú pripravené ako hotové obväzy aj s vankúšikom, alebo bez

vankúšika.

Ako budeme postupovať pri nakladaní obväzu?

Obväz prikladáme postihnutej osobe, ktorá sedí alebo leží. Postojačky môžeme prikladať

obväz výnimočne, iba ak je osoba zranená ľahko.

Postihnutého zbytočne nevyzliekame. Oblečenie vyhrnieme, alebo rozstrihneme.

Vždy, ak je to možné, ranu sterilne prekryjeme. Alebo použijeme najčistejšie látku (napr.

vreckovku), ktorú máme.

POZOR! Otvorené rany neprekrývame obyčajnou vatou! V rane z nej zostanú vlákna, ktoré

môžu potom hnisať.

Obväz prikladáme tak, aby sme na postihnutého videli. Môžeme sa s ním rozprávať a pri

obväzovaní ho stále sledujeme.

Obväz pri prikladaní si pevne pridržiavame, aby sa nám nezošmykol a neposúval. Ak obväz

pretečie krvou, priložíme naň nové krytie a obviažeme. Obväz pevne ukončíme uzlom, alebo

leukoplastom alebo spinkami, ktoré sú zabalené v obväze.

Každý priložený obväz kontrolujem, či nepresakuje cez neho krv. Či sa neposunul, alebo či

neškrtí končatinu.

Zásady pri nakladaní obväzu

� Hlavu ovínadla drž vo svojej zručnej ruke a druhou rukou si pridrž voľný koniec ovínadla.

� Prvú obtáčku začni na najužšej časti končatiny, druhú smeruj presne na prvú obtáčku

� Ovinaj obväz tak, aby sa jednotlivé obviny prekrývali z dvoch tretín

� Ukončenie musí byť pevné, koniec ovínadla pevne prilep leukoplastom, poprípade

rozdvoj ovínadlo, konce zauzli, obviňte proti sebe okolo končatiny a uviaž ich

� Nikdy nepodsúvaj koniec ovínadla pod predchádzajúcu obtáčku, vždy sa uvoľní a obväz

sa zošuchne

Ako obviažeme jednotlivé časti tela?

Dlaň – môžeme si vziať trojrohú šatku, ktorú poskladáme do kravaty,

� na ranu položíme sterilný vankúšik, na ktorý priložíme stred šatky, pridržíme ho,

� šatku prekladáme striedavo do kríža, otáčame okolo ruky a zaviažeme na zápästí na uzol

� ak obväzujeme ovínadlom (obr. 3) – tento obväz začíname nad ranou, dvoma otáčkami na

seba

7

� potom postupujeme na ranu, ktorú musíme predtým sterilne zakryť

� obväz končíme na zápästí uviazaním uzlíka, alebo zalepením leukoplastom, ak máme

spinky, môžeme použiť na ukončenie spinky

Chodidlo – môžeme si vziať trojrohú šatku, ktorú poskladáme do kravaty,

� na ranu položíme sterilný vankúšik, na ktorý priložíme stred šatky, čím ho pridržíme,

� šatku prekladáme striedavo do kríža, otáčame okolo nohy a zaviažeme nad pätou na uzol

� ak obväzujeme ovínadlom (obr. 3) – tento obväz začíname nad pätou, dvoma otáčkami

na seba

� potom postupujeme na ranu, ktorú musíme predtým sterilne zakryť

� obväz končíme nad pätou uviazaním uzlíka, alebo zalepíme leukoplastom, ak máme


Lakeť – obväzujeme skrčený do pravého uhla (obr. 4)

� vezmeme si ovínadlo – tento obväz začíname na lakti, dvoma otáčkami na seba

� potom postupujeme striedavo hore, potom dole, znovu hore a znovu dole

� takto postupujeme pokiaľ lakeť nemáme obviazaný celý

� obväz končíme pod lakťom uviazaním uzlíka, alebo zalepíme leukoplastom, ak máme


Ako ošetríme jednotlivé poranenia?

Popáleniny

Popálené miesto vsunieme pod tečúcu studenú vodu a takto chladíme 10 - 15 minút. Chladiť

môžeme aj prikladaním vlhkých studených obkladov, ktoré často meníme. Potom jemne

osušíme priložením sterilného štvorca. (obr. 5)

POZOR! Netrieme ani nešúchame popálené miesto! Nikdy nechladíme ľadom!

Na záver popálené miesto prekryjeme a jemne obviažeme mulovým (gázovým) ovínadlom.

Zlomeniny

8

Zlomeniny ošetrujeme tak, že musíme zabrániť pohybu poškodenou končatinou. Urobíme to

tak, že zlomenú končatinu znehybníme – fixujeme. Znehybníme je buď priviazaním ku

zdravej časti tela, alebo podložíme rôzne pevné predmety, ktoré sa neohýbajú.

Horná končatina – ruka – zlomeninu predlaktia môžeme ošetriť tak, že ruku zavesíme do

trojrohej šatky, (obr. 6)

� urobíme uzol na krku, ďalší uzlík uviažeme na lakti,

� celý tento záves priviažeme k hrudníku, aby sa končatina nehýbala

Dolná končatina – noha – zlomeninu predkolenia môžeme ošetriť tak, že zdravú nohu

priložíme k poškodenej a zviažeme ich obe spolu, (obr. 7)

� ošetrujeme od zdravej nohy, aby sme nespôsobovali väčšiu bolesť ako postihnutý má,

� nohy môžeme zviazať spolu trojrohými šatkami zloženými do kravaty,

� uzli uväzujeme vždy na zdravej nohe

Prst – zlomený prst znehybníme tak, že ho priviažeme alebo prilepíme ku zdravému prstu.

Cudzie teleso

Oko – ak ti do oka niečo spadlo, najskôr skontroluj oko tak, (obr. 8)

� že postihnutý sa pozrie najskôr hore a potom dole

� ak je to smietka, môžeš ju vybrať vreckovkou

� ak sa ti to nepodarí, potom je vhodné urobiť výplach oka

� hlavu je potrebné nakloniť na stranu postihnutého oka

� prstami chyť horné a dolné viečko

� vezmi si roztok a nalej ho do oka od vnútorného kútika

� pod vonkajší kútik si podlož čistú vreckovku, alebo štvorec

� vytekajúcu tekutinu utri vreckovkou

Ucho – ak v uchu zostane nejaký predmet, napríklad malé deti si do ucha často nastrkajú

hračky,

� nikdy ich nevyberaj, lebo by si hračky mohol zasunúť hlbšie, oznám to dospelému

� je potrebné ísť s tým k lekárovi, ten ich vyberie špeciálnymi nástrojmi

� aj výplach ucha ti tiež urobí pán doktor, ty si nič do ucha nedávaj! (obr. 9)

9

� môžeš sa pokúsiť vybrať iba ten predmet, ktorý trčí von z ucha

Dýchacie cesty – u detí je najčastejšia príhoda zabehnutie cukríka do dýchacích ciest (obr.

10-1)

� ak sa postihnutý začne dusiť, kašlať, je potrebné mu pomôcť

� použi 5 silných úderov hranou dlane medzi lopatky

� údery do chrbta urob v miernom predklone

� ak zlyhá tento postup a dieťa je pri vedomí, stlač 5 krát hornú časť brucha, tento úkon sa

odborne volá Heimlichov manéver (obr. 10-2). Ako ho urobiť?

� postav sa za postihnutého, obíjmi ho okolo hrudníka,

� jednu ruku zatvor v päsť, druhou rukou chyť zatvorenú päsť,

� v mieste nad pupkom a medzi oblúkom rebier polož ruky a prudko stlač toto miesto

� stláčaj smerom dovnútra a nahor

� manéver opakuj až kým postihnutý nevykašle predmet z dýchacích ciest alebo neodpadne

Polohy

Pri poskytovaní prvej pomoci nám pomôže, keď postihnutého uložíme do správnej polohy.

Najznámejšia poloha je stabilizovaná poloha.

Stabilizovaná poloha (obr. 11)

� je to poloha na boku

� do tejto polohy ukladáme postihnutých, ktorí sú v bezvedomí a dýchajú

Ako postihnutého do tejto polohy uložíš?

� ruku bližšiu ku tebe zohni v lakti do tvaru L

� nohu, ktorá je ďalej od teba, pokrč v kolene

� vzdialenejšiu ruku pokrč a ulož pod líce

� chyť postihnutého za koleno a za rameno a otoč ho k sebe

� ešte uprav ruku a zakloň hlavu

� v takejto polohe často kontroluj, či postihnutý dýcha

� zostaň pri postihnutom a počkaj, kým prídu záchranári

10

Protišoková poloha (obr. 12)

� je to poloha na chrbte s nohami vyššie ako hlava

� do tejto polohy ulož postihnutého, ktorý odpadol v nevetranej miestnosti, ktorý veľmi

krváca, alebo prežil psychický šok

Ako postihnutého do tejto polohy uložíš?

� ulož postihnutého na chrbát a pod nohy mu vlož napr. poskladanú deku, ruksak, alebo

čokoľvek, čo mu nadvihne nohy

� v tejto polohe postihnutého kontroluj a rozprávaj sa s ním

Ďalšiou polohou je poloha úľavová, do ktorej sa postihnutý uloží sám. Je to poloha, v ktorej

je postihnutému najlepšie. Opakom je poloha vynútená, ktorá je vynútená zmenou tvaru tela

napr. nohy. Tieto polohy postihnutému neupravuj, nechaj ho v „jeho“ polohe.

RESUSCITÁCIA DIE ŤAŤA DO 1. ROKU ŽIVOTA (obr. 13)

Je smutné, že veľa detí zomrelo, len preto, lebo im nebola poskytnutá potrebná pomoc. Aby

takýchto smutných situácii bolo čo najmenej, je dôležité, aby postupy oživovania poznali

všetci. Teraz si popíšeme, ako treba postupovať pri oživovaní. Čo to oživovanie je? Je to

súbor krokov, ktoré musíme urobiť na záchranu života. Tieto kroku sú: obnoviť dýchanie

a činnosť srdca. Ako? Činnosť srdca obnovíme stláčaním hrudníka – tento úkon voláme

nepriama masáž srdca. Dýchanie obnovíme fúkaním vzduchu u úst do úst - tento úkon voláme

umelé dýchanie.

Čo musíš urobiť?

� zisti prítomnosť vedomia Ako? Prihovor sa dieťaťu, ak nezareaguje, zatras ním, � ak nereaguje ani teraz, zakrič o pomoc

� potom otvor ústa a skontroluj ich, či tam nie je niečo, čo by bránilo v dýchaní

� u detí do 1 roka hlavu nezakláňaj, nechaj hlavu v neutrálnej polohe a nadvihni sánku

� otvor ústa, nadýchni sa, obopni ústa a nos dieťaťa svojimi ústami a vdýchni do neho

vzduch z pľúc do pľúc

� najprv 5-krát vdýchni,

� potom začneš stláčať hrudník v spodnej časti, 2 prstami (ak masírujú dospelí), jednou

rukou - hranou dlane (ak masírujú deti), do hĺbky 1/3 hrudníka

11

� striedame stlačenia hrudníka s dýchaním v pomere 30 stlačení a 2 vdychy, takto postupuj

jednu minútu

� a potom privolaj pomoc cez tiesňovú linku

� po zavolaní, pokračuj v oživovaní až pokiaľ neprídu záchranári

4 NEHODY V ŠKOLE

Zapichnuté sklo v ruke (obr. 14)

Chodíš do školy vždy načas? Keď sa budeš ponáhľať do školy alebo sa naháňať v škole s

kamarátmi, daj si pozor na sklené zatvorené dvere. Ľahko sa môže stať, že sa pošmykneš

a narazíš rukou priamo na sklo okna alebo dverí a rozbiješ ho. Kus skla ti môže zostať

zapichnutý v dlani. Ak sa takéto niečo stane tebe alebo tvojmu kamarátovi, zavolaj pomoc.

Nikdy nevyťahuj úlomky skla z rany. Daj pozor, aby si nim nepohol, je potrebné tento

úlomok upevniť. Vedľa úlomku prilož obväzy z každej strany a okolo rany obviaž ovínadlo

alebo šatku, aby bola rana spevnená a toľko nekrvácala. Takúto ranu vždy musí ošetriť lekár.

Ak nie je nablízku dospelá osoba, zavolaj číslo 155 alebo 112. Pokiaľ príde záchranka, zostaň

pri kamarátovi a spytuj sa ho ako sa cíti, kontroluj mu ranu, či veľmi nekrváca. Poranenou

rukou nehýbeme, zadrž ju podloženú vo zvýšenej polohe.

Zapichnutá trieska (obr. 15)

Pri písaní s ceruzkou by si ju nemal obhrýzať. Mohla by sa rozpadnúť a malá trieska z

ceruzky by sa ti mohla zapichnúť do prsta. Ak sa ti niečo také stane v škole alebo doma

popros pani učiteľku alebo rodičov, aby ti pomohli triesku vybrať a vyčistiť. Triesku vyberaj

pinzetou. Ranu je potrebné umyť a vydezinfikovať.

Pošmyknutie (obr. 16)

V škole na mokrej podlahe sa ľahko môžeš pošmyknúť a spadnúť. Spadnúť na chrbát, udrieť

si nohu alebo ruku. Môže sa stať, že pri páde si poraníš nohu. Vytkneš si členok alebo

zápästie. Takýto úraz sa volá podvrtnutie. Miesto poranenia bolí, chodiť môžeš, ale pomaly,

členok opuchne a urobí sa modrina.

Prvá pomoc – čo je potrebné urobiť?

12

Poranený kĺb je potrebné držať v kľude, dovoliť len nevyhnutné pohyby. Na postihnuté

miesto prilož studený obklad, potom ho obviaž elastickým obväzom. Nohu daj do zvýšenej

polohy.

Prevencia – ako predísť riziku?

Na chodbe, kde sa upratuje a je mokrá podlaha, daj si pozor, lebo sa šmýka. Nebež, ani sa

neponáhľaj, aby si nespadol a nezlomil si nohu či ruku.

5 NEHODY V DOMÁCNOSTI

Popáleniny

Kuchyňa je jedno veľké rizikové pracovisko. Z každej strany číha nebezpečenstvo. Keďže

v kuchyni mamina varí a pečie všetko je horúce. Horúce veci spôsobujú poškodenia, ktorým

hovoríme popáleniny. Popáleniny vznikajú: priamo ohňom, trením, horúcimi tekutinami,

horúcimi predmetmi (spotrebiče v domácnosti, napr. žehlička, dvierka od sporáku, prípadne

kachle na vykurovanie), horúcim vzduchom, chemikáliami. Najčastejšie popáleniny sú

obareniny a vznikajú pri popálení horúcimi tekutinami zväčša vodou.


Ak sa popáliš ty alebo tvoj kamarát, najdôležitejším krokom prvej pomoci je

ochladzovanie. Na popálené miesto pusti prúd studenej vody a chladenie nepreruš najmenej

10 – 15 minút. Popáleniny veľmi bolia a na koži sa môžu urobiť pľuzgiere. Pľuzgiere

v žiadnom prípade neprepichuj. Popálenej plochy sa nedotýkaj a ničím nenatieraj, iba prikry

napr. čistou prežehlenou vreckovkou nasiaknutou studenou vodou. Ak sa niečo takéto stane

vždy to povedz dospelým, ktorí zavolajú rýchlu zdravotnícku pomoc.


Pokiaľ nedočiahneš na kuchynskú linku alebo stôl, neťahaj z neho žiadnu nádobu ani kanvicu,

lebo môžeš na seba vyliať jej obsah. (obr. 17) Deti sa najčastejšie popália horúcou vodou,

kávou, čajom, polievkou. Neťahaj ani obrus na, ktorom je voľačo položené, môže to byť

horúce.

Pozor na otvorený oheň na sporáku. (obr. 18) Od plameňa môže začať horieť rukavica –

chňapka, alebo pri krátkej nepozornosti sa ti môže začať horieť aj oblečenie. Nikdy nevar

sám. Ak chceš mamine pomôcť, urob iba to, čo ti dovolí. Nikdy nemiešaj jedlo, ktoré je na

sporáku, lebo je vriace, môžeš sa popáliť.

13

Nikdy sa nedotýkaj dvierok na rúre, keď mamička pečie koláč. Sklo je horúce, popálil by si

si dlane. (obr. 19)

Ďalšie rizikové miesto je kúpeľňa. Aké nebezpečenstvo na teba číha v kúpeľni? Najčastejšie

je to horúca voda vo vani, alebo v umývadle, keď si umývaš ruky. Nikdy si nepúšťaj iba teplú

vodu, vždy si pusti aj studenú, aby voda nebola veľmi horúca. Ak ti mamička napustila vodu

do vani, nikdy si ju sám nedopúšťaj, lebo sa môžeš popáliť horúcou vodou. (obr. 20)

Kedy volať záchranárov?

� najskôr začni chladiť, a potom volaj!

� ak je popálená väčšia časť tela, napr. noha, ruka, hrudník

� ak sú veľké pľuzgiere

� ak tieto pľuzgiere prasknú

� po úraze je potrebné, aby popálené miesto skontroloval lekár, ktorý povie rodičom,

ako bude treba ošetrovať popálené miesto.

Poranenie elektrickým prúdom

Ak sa kúpeš vo vani, nezapínaj elektrické spotrebiče. (obr. 21) Kombinácia vody a elektriny

je životu nebezpečné. Voda veľmi dobre vedie eklektickú energiu a keby ti spadol do vody

elektrospotrebič, napr. sušič na vlasy, zabila by ťa.

Elektrické zásuvky nie sú na hranie, ani na žiadne pokusy. V zásuvkách je elektrický prúd

schovaný, aby sa k nemu mohli pripojiť elektrické spotrebiče. Všetky prístroje musia byť

napojené na zdroj elektrickej energie, aby mohli fungovať a pomáhať nám. Do takejto

zásuvky nesmieš naliať, nastriekať vodu, ani inú tekutinu, lebo by si spôsobil skrat a poškodili

by sa rozvody elektriny.

Elektrika je veľmi nebezpečná, lebo nám môže ublížiť. Spôsobujé nielen malé ale aj veľké

poranenia. Niektoré zranenia môžu ohrozovať naše zdravie aj život. Elektrický prúd spôsobí,

že srdce prestane fungovať a pri neposkytnutí prvej pomoci, postihnutý zomrie. Elektrický

prúd spôsobuje popáleniny. V takýchto prípadoch je potrebná odborná pomoc zdravotníkov.

Keď sa niečo zlé prihodí je potrebné zavolať záchrannú službu.


V prvom rade treba okamžite vypnúť prud hlavným spínačom v elektrických hodinách.

Odsunúť postihnutú osobu z dosahu elektrického prúdu. Ak je postihnutý pri vedomí utíš ho.

Ak pri vedomí nie je začni s oživovaním. Privolaj pomoc záchranárov.


14

Nehraj sa so spotrebičmi, ktoré používajú dospelí. Nestrkaj prsty, ani iné predmety, do

zásuvky. Nedotýkaj sa šnúr od spotrebičov, môžu mať poškodený izolačný obal. Nestriekaj

vodu do zásuviek. Nechytaj elektrický kábel mokrými rukami. Nehrýz do káblov od

elektrospotrebičov.


� vždy, ak sa postihnutý nepreberie k vedomiu

� vždy, ak musíš oživovať

� vždy, ak sú popálené ústa, alebo tvár

Porezanie nožom (obr. 22)

Malým deťom do ruky nôž nepatrí. Keď si šúpeš jabĺčko, dávaj si pozor, aby si sa neporezal.

Ak sa náhodou porežeš nožom, prerežeš si kožu a urobíš si ranu. Takúto ranu voláme rezná

rana. Porezaná koža krváca, lebo si si prerezal aj cievy, ktoré sa nachádzajú pod kožou.


Reznú ranu si daj pod studenú vodu, aby si si ju umyl a spomalil krvácanie. Ranu je potrebné

najskôr umyť a potom vydezinfikovať. Potom si na ňu prilož štvorec z gázy, aby si

vytekajúcu krv zachytil a zakryl ranu. Ak je rana väčšia, musíš ju obviazať obväzom. Ak je

rana malá, stačí, keď si ju zalepíš leukoplastom. Rana musí byť vždy zakrytá, aby zastavené

krvácanie nezačalo znovu krvácať a nedostala sa do nej žiadna infekcia. Ak ti leukoplast

presiakne, tak si ho musíš vymeniť. Ak je rana väčšia, je potrebné ísť s ňou na chirurgickú

ambulanciu, možno ju bude treba zašiť.


Porezaná ruka nielenže krváca, ale aj bolí. Preto je lepšie, ak nôž necháš pre dospelých a ty

popros maminu, aby ti to jabĺčko ošúpala ona.


� ak je rana veľká, a veľmi krváca,

� ak aj z menšej rany strieka krv,

� ak postihnutý je bledý a pomaly rozpráva

� ak postihnutý leží v kaluži krvi a neodpovedá na tvoje otázky, ani na zatrasenie.

Riziko pádu z okna (obr. 23)

Ďalšie nebezpečenstvo doma je otvorené okno. Nikdy sa nestavaj do okna, ani na stoličku,

pretože môžeš vypadnúť von a ublížiť si. Čo sa ti môže stať?

15

� môžeš si rozbiť hlavu alebo bradu,

� môžeš si zlomiť nohu, alebo aj obe

� môžeš si zlomiť ruky

� môžeš si udrieť chrbát

� môžeš si ublížiť tak, že sa budeš môcť pohybovať iba na vozíku

� alebo môžeš vypadnúť a zomrieť


Radšej sa nepribližuj k oknu, ak nie je vedľa teba dospelá osoba. Nestavaj sa do okna, ani keď

je na ňom sieťka, sieťka sa roztrhne a ty by si z neho vypadol. Nevykláňaj sa z okna, ktoré je

veľmi vysoko. Nestúpaj a ani si nesadaj na parapetnú dosku.

Otravy liekmi (obr. 24)

Nebezpečná situácia môže nastať, ak náhle vznikne choroba, ktorá je spôsobená jedom.

Takéto stavy voláme otravy. Ako sa jed do organizmu môže dostať? Najčastejšie takúto látku

zjeme, vtedy tomu hovoríme otrava.

Zjedol si niečo a zostalo ti nevoľno? Bolí ťa brucho, napína ťa na zvracanie? Nemal by si

jesť, čo nepoznáš. Veľký pozor si treba dať na lieky. Niektoré sú pekné farebné. POZOR, nie

sú to lentilky!

Náhodné otravy sú u detí častou príčinou liečenia v nemocnici. Príčinou otráv u detí je

napríklad náhodné vypitie alkoholu, prehltnutie liekov alebo požitie čistiacich prípravkov, či

chemikálií používaných v domácnosti. Ako vyzerá postihnutý: začne náhle a nečakane vracať,

je omámení, vidí skreslene javy okolo seba alebo môže strácať vedomie. Ťažko dýcha alebo

už nedýcha, môže mať kŕče.


Ak sa niečo takéto stalo treba hneď volaj záchranku. Vhodné by bolo, keby sa postihnutý

vyvracal. Vyvrátený obsah zo žalúdka, nechaj tak, keď prídu záchranári vezmú z neho

vzorku. Môžeš dať postihnutému zjesť živočíšne uhlie a vypiť veľa čistej vody. Vezmi

a schovaj všetky lieky, ktoré nájdeš pri otrávenom. Tieto lieky odlož a keď prídu záchranári,

daj im ich. Týmto činom pomôžeš záchranárom pri liečení a zachrániš život kamarátovi.

Prevencia

Nikdy nejedz žiadne lieky. Lieky užívajú iba chorí ľudia. Ty môžeš užívať iba tie lieky, ktoré

ti naordinuje pani doktorka. Tá povie mamičke, ktoré lieky, aké množstvo a v akom čase ti ich

má dávať. Preto uži iba tie lieky, ktoré ti mamina dá. Nikdy si sám „neordinuj“ lieky. Lieky

sú určené na liečbu ochorení, každý liek lieči inú chorobu. Nezabudni, lieky nie sú cukríky!

16

Nesprávny liek môže spôsobiť, že sa ním otráviš. Ak sa niečo také stane, je potrebné volať

záchranku.


� ak nájdeš kamaráta, alebo súrodenca ako pojedá tabletky

� vždy, ak je kamarát divný a máš podozrenie na otravu liekmi

� ak nájdeme ležať postihnutého na zemi a pri ňom nájdeš krabičku od liekov

� vždy, ak zje akýkoľvek liek.

Hnačka (obr. 25)

Čomu hovoríme hnačka? Hnačka je stav, pri ktorom postihnutý má riedku – vodovú stolicu.

Hnačka môže byť vo väčšine prípadov vedľajším znakom ochorenia. Hnačka najčastejšie

vzniká po zjedení pokazeného jedla, pri nevhodnej kombinácii niektorých druhov jedál.

Pokazené trávenie, musíme napraviť vhodnou diétou. Ako sa takéto pokazené trávenie

prejavuje? Postihnutého bolí brucho, škvŕka mu v ňom, nafukuje ho a často ho núti chodiť na

veľkú potrebu - na stolicu. Hnačka, pokiaľ dlho trvá a stolice sa často opakujú, je nebezpečná.

Pri stolici odchádza z organizmu voda a minerálne látky, ktoré náš organizmus potrebuje na

dobré fungovanie. Veľmi citlivé na stratu vody sú deti. Deti sa rýchlo dehydratujú, čo

znamená stratia veľa tekutín.


Je dôležité aby si v prvých dňoch nič nejedol a pil veľa tekutín. Najvhodnejšie tekutiny sú:

najmä nesladený čaj a čistá alebo minerálne voda. Treba piť často a v malých množstvách.

Keď sa už budeš cítiť lepšie, môžeš začať jesť. Avšak tvoje bruško nie je ešte celkom

vyliečené, preto začni jesť diétne jedlá. Povedz mamičke, aby ti pripravila varenú ryžu,

zemiaky, sucháre, cestoviny, banány, piškóty. Nezabúdaj, že treba začať s malými dávkami,

aby sa problémy nevrátili. Po niekoľkých dňoch už môžeš zase jesť všetko na čo máš chuť.

Prevencia

Ako sa vyhneš hnačke?

� často si umývaj ruky

� nejedz veľa sladkostí

� neprejedaj sa

� v lete sa vyhýbaj pokazeným potravinám

� nepi vodu z potoka, ani z jazera


17

� ak malé dieťa dlho spí a nebudí sa

� pri vysokej teplote

� keď postihnutý odpadáva, nevládze stáť na nohách - kolabuje

Kedy treba ísť k detskému lekárovi?

� Keď hnačka neprechádza po 2 dňoch

� Keď sa cítiš slabo a málo piješ

� Keď máš teplotu

� Keď ťa bolí bruško a zvraciaš

5 HRY VONKU Krvácamie z nosa a z úst (obr. 26)

Medzi kamarátmi vzniknú roztržky, kedy si dajú chlapci do nosa. Jednému tečie z nosa krv,

druhému z úst.


Pri krvácaní z nosa je potrebné hlavu predkloniť a nechať krv vytekať von. Môžeš si zatlačiť

nosnú dierku. Krvácanie by sa malo do 5 minút zastaviť. Pri krvácaní z nosa hlavu

nezakláňaj. Krvácanie z pery ošetri podobne ako krvácanie z nosa. Krv nechaj vytekať, alebo

ju treba vypľuvať do umývadla alebo do vreckoviek. Ústa vypláchni studenou vodou.


Najlepšie bude, keď sa chlapci nebudú biť. Dať si pozor na úrazy nosa, alebo úst.

Krvácanie z hlavy (obr. 27)

Chlapci majú rôzne zbrane. Najrozšírenejšia zbraň je prak, ktorý sa nabíja kameňmi. Taký

kameň je nebezpečný nástroj, lebo ti môže rozbiť hlavu. Rana na čele krváca, bolí rana i

hlava. Ak je kameň veľký, môže ti zapríčiniť aj otras mozgu.


Ranu na čele je potrebné vyčistiť a vydezinfikovať. Ranu zakri sterilným gázovým

vankúšikom a obviaž obväzom. Postihnutého uložíme do polohy na chrbát s podloženou

hlavou. Zabezpečíme mu pokoj a ticho, musí ležať v posteli. Rozprávaj sa s postihnutým

a kontroluj obväz, či krv nepresakuje na jeho povrch. Ak je rana väčšia, je potrebné ísť na

ošetrenie do nemocnice.


18

Pri šantení a hre je potrebné si dávať pozor s akými nebezpečnými hračkami sa bavíte. Pri hre

si treba uvedomiť, že pri menšej neopatrnosti je možné ublížiť kamarátovi aj sebe.


� keď postihnutý na chvíľu nebol pri vedomí

� keď sa nepreberá k vedomiu, nekomunikuje s tebou

� keď rana veľmi krváca

Poranenie hlavy (obr. 28)

Keď po dlhej zime vykukne slniečko a vonku sa oteplí, hneď je vonku viacej detí. Deti sa

hrajú rôzne. Obľúbená zábava je jazda na bicykli, na kolieskových korčuliach alebo na

skaitboarde. Pri športovaní sa deti zabavia, upevnia si zdravie, ale sa aj zrania. Nebezpečné

poranenia sú poranenia hlavy. V našej hlave je počítač, ktorý riadi naše telo, aby správne

fungovalo.


Ak si kamarát udrie hlavu, najskôr zisti, či ťa počuje a vníma. Potom zisti či dýcha a ako

reaguje. Ak nedýcha, bude treba kamaráta oživovať. Strata vedomia môže byť krátkodobá,

alebo trvať dlhšie. Zisti, či nemá rozbitú hlavu, alebo iné poranenia. Ak hlava krváca, je

potrebné ju ošetriť.


Pri športovaní, jazde na bicykli, skaitboarde alebo kolieskových korčuliach, je potrebné si

chrániť svoje zdravie. Používaj ochrannú prilba, chrániče na kolená a lakte. Hlavu si treba

chrániť vždy, nakoľko je zraniteľná a je to náš počítač. Pri páde sa môže stať, že sa poškodí

mozog, ktorý riadi napr. dýchanie, pohyb, reč.


� vždy, keď kamarát stratí vedomie, nerozpráva

� vždy, keď kamarát spadne na hlavu a nemá prilbu

� vždy, keď poškodený sa po páde nepreberie, neotvára oči a nerozpráva

� vždy, keď nedýcha

� po každom úraze, kde bola narazená hlava je potrebné ísť do nemocnice na vyšetrenie

Poranenie chrbtice (obr. 29)

Sídlisko je jedno veľké „ihrisko“. Pri budovaní nových domov, či obchodov, lákajú deti

rozostavané budovy. Každé stavenisko je ohradené a môžu do jeho priestoru vstúpiť iba

19

ľudia, ktorý tam pracujú. Počas práce na stavbe musia pracovníci dodržiavať určité pravidlá

bezpečnosti, aby si nezapríčinili úraz. Na stavenisku je poskladaný rôzny stavebný materiál,

sú tam jamy a výkopy. Toto všetko je riziko pre deti. Ak sa sám dakde vyštveráš, môžeš

spadnúť, alebo sa ti pošmykne noha a už je nešťastie na svete. Spadneš z výšky, alebo ťa

niečo privalí a ty sa nemôžeš ani pohnúť.


Zisti, čo s kamarátom je, či sa s tebou rozpráva. Zisti či môže dýcha a či sa môže hýbať.

Zavolaj pomoc a do príchodu záchranárov, sa s postihnutým rozprávaj. Skontroluj okolie, či

aj tebe nehrozí nejaké nebezpečenstvo, napr. či aj na teba nemôže niečo spadnúť.


Nikdy nevstupuj na miesta, kde je tabuľa „Zákaz vstupu“. Staveniská predstavujú veľké

nebezpečenstvo aj pre dospelých. Zapamätaj si, stavenisko nie je ihrisko, nie je určené pre

detské radosti. Ani stavebný materiál, či lešenia nie sú preliezky. Ľahko sa môže stať, že ťa

materiál zavalí. Poľahky sa môže prihodiť, že si poraníš chrbticu a budeš sa môcť pohybovať

iba za pomoci invalidného vozíka.


� po páde z výšky, do jamy

� ak sa kamarát s tebou nerozpráva, nereaguje na oslovenie

� ak postihnutý nemôže pohnúť nohami

� ak sa postihnutý nemôže hýbať

Pád zo stromu (obr. 30)

Pri pozorovaní okolia zo stromu sa ti ľahko môže prihodiť, že spadneš z pozorovateľne. Malé

udretie skončí modrinou no niektoré pády môžu byť veľmi vážne, aj pomerne z malých

výšok, a vyžadujú si rýchlu zdravotnícku pomoc.


Postihnutú osobu nezdvíhaj, zbytočne ňou nehýb. Najskôr ju skontroluj, či je pri vedomí a či

dýcha. Zisti, kde ju bolí a ako silná je bolesť. Postupne skontroluj hybnosť všetkých končatín.

Začni malými pohybmi od prstov a postupuj vyššie cez lakeť po rameno. To isté urob aj

s nohami. Postupne zväčšuj rozsah pohybu. Treba skontrolovať zraneného od hlavy po päty,

aby sme pohľadali aj iné poranenia. Najčastejšie je to zlomenina nohy – dolnej končatiny,

alebo ruky – hornej končatiny a otras mozgu. Nájdené poranenia treba ošetriť v takej polohe,

v akej sme ich našli. Postihnutého kontrolujeme, či je pri vedomí a či dýcha. Do príchodu

20

záchranárov, ostaň pri kamarátovi a stále ho kontroluj. Ak postihnutá osoba sa s tebou

rozpráva, utíš ju a upokoj, na udreté miesto jej prilož studený obklad. Zabezpeč jej pokoj

a pozorne ju sleduj 24 hodín.


Nikdy sa neštveraj na stromy, ktoré sú staré a vysoké. Dávaj si pozor, kam sa postavíš, aby sa

nezlomil pod tebou suchý konár. Nelez na strom, pokiaľ si sám a pri nehode by ti nemal kto

zavolať pomoc. O páde informuj dospelú osobu, najlepšie rodičov. Nešplhaj sa na vysoké

stožiare, lešenia, lebo môžeš z nich ľahko spadnúť.


� ak sa postihnutá osoba nemôže hýbať

� môže mať vážne poranenú hlavu, krk, chrbát, panvu (pri páde z väčšej výšky)

� je v bezvedomí, alebo má kŕče

� má dýchacie ťažkosti, alebo nedýcha (okamžite začnite s oživovaním)

� vyteká mu číra tekutina alebo krv z nosa, uší, či úst

Cudzie zvieratá (obr. 31)

Cestou do školy alebo pri hre na ihrisku, pri prechádzkach v prírode sa ti môže stať, že

stretneš cudzie zvieratko. Najčastejšie v mestách to môžu byť pes alebo mačka. V prírode ťa

môže uštipnúť had alebo hmyz.

Ak ťa uhryzne pes, čo by si mal robiť? Poranenie, ktoré ti pes urobí môže byť rôzne veľké.

Zvieratá prenášajú ochorenie, ktoré sa volá besnota. Toto ochorenie je pre človeka

nebezpečné, lebo môže spôsobiť smrť. Zvieratá, ktoré majú svojich majiteľov by mali byť

pravidelne očkované proti tejto chorobe. Túlavé psy a mačky takto očkované nie sú a preto

môžu byť choré, alebo prenášačmi tohto ochorenia. Keďže besnota je veľmi nebezpečné

ochorenie, je potrebné, aby si o každej nehode povedal niekomu dospelému. Ten zistí, či bol

pes očkovaný proti besnote. Ak nie je možné zistiť, komu pes patrí, budeš musieť ísť rýchlo

do nemocnice.


Ranu po uhryznutí je potrebné ošetriť. Najskôr ranu treba umyť a vydezinfikovať. Potom

ranu sterilne prekryjeme, obviažeme a ideme k lekárovi. S pohryzenou rukou je potrebné isť

na chirurgickú ambulanciu. Tu lekár ranu prezrie a dôkladne ošetrí. Budú ťa musieť

i zaočkovať špeciálnou vakcínou, aby si nedostal besnotu. Očkovanie sa robí iba pri uhryznutí

neznámym zvieraťom. Preto je veľmi potrebné zistiť, komu zviera patrí. Majiteľ musí mať

doklad o očkovaní svojho psíka.

21


Aby si sa vyhol všetkým komplikáciám si zapamätaj. Nikdy sa nehraj s cudzím zvieratkom.

Nehladkaj a nekŕm psíka, ktorého nepoznáš. Ak psík nemá nablízku majiteľa, nepribližuj sa

k nemu. Ak je psík s majiteľom, najskôr sa spýtaj majiteľa, či ho môžeš pohladiť. Počkaj,

kým psíka jeho pán chytí, až potom k nemu môžeš prísť bližšie.


� ak rany, ktoré spôsobilo zviera sú väčšie

� ak rán po uhryznutí je viac

� ak je pohryznutá hlava alebo tvár

� ak niekoho napadne veľmi zúrivý pes, je treba volať aj políciu

� ak nevieme komu pes patrí, tiež voláme políciu

Mačka (obr. 32)

Mačka je veľmi prítulné domáce zvieratko. Pokiaľ je to tvoja mačka, môžeš sa s ňou aj hrať.

Mačky je potrebné tiež nosiť k lekárovi na očkovanie a odčervovanie. Mačky sú prenášači

rôznych parazitov, ktoré u človeka spôsobujú nebezpečné ochorenia. Mačky okrem besnoty

môžu prenášať ochorenie, ktoré sa volá toxoplazmóza.


Ak ťa poškrabe mačka, najskôr si umy ranu pod tečúcou vodou. Potom túto ranu

vydezinfikuj. Vyčistenú ranu môžeš prelepiť rýchloobväzom. Vždy o nehode informuj

dospelú osobu, najlepšie rodičov. Potrebné je nájsť majiteľa mačky. Informuj sa

o zdravotnom stave zvieratka – o veterinárnych kontrolách. Ak ťa poškrabe neznáma alebo

túlavá mačka, vždy je potrebné isť na ošetrenie k lekárovi.


Nehraj sa s cudzou mačkou. Nehraj sa s mačkou, ktorá má špinavú a vypĺznutú srsť.

6 PRÍRODA

Prechádzky v prírode sú zdravé a veľmi poučné. V prírode je nutné správať sa podľa určitých

pravidiel, aby si sa mohol domov vrátiť zdravý a oddýchnutý. Čo sa ti môže stať? Môžeš sa

otráviť rôznymi plodmi alebo hríbmi, môže ťa uštipnúť had alebo hmyz, môžeš si urobiť úraz.

Teraz si postupne rozoberieme jednotlivé nehody.

Otravy plodmi (obr. 33)

22

V lese rastie veľa chutných a výživných plodov. Najlepšie sú maliny a lesné jahody. Ale

rastie tam aj veľa jedovatých plodov. Sú to rôzne bobule, ktoré rastú na kríkoch alebo

stromoch. Takéto plody radšej nezbieraj. Ako sa otravy prejavujú? Začne ťa bolieť brucho, je

ti zle od žalúdka, môžeš aj zvracať. Môžeš dostať hnačku. Neskôr sa objaví nechutenstvo,

bolesť hlavy.


Ak to čo si zjedol nepoznáš, alebo si sa zmýlil, najvhodnejšie je vyvolať zvracanie. Ak sa ti

nepodarí zvracať, potom je potrebné urýchlene ísť do nemocnice. Vždy je potrebné odtrhnúť

a vziať so sebou tie plody, ktoré si zjedol. V nemocnici pošlú tieto plody na analýzu, aby

zistili aké škodliviny obsahujú. Toto zistenie pomôže lekárovi, aby ťa vedel správne liečiť.

Nečakaj, či ti bude zle, alebo nie, lebo sa môže stať, že keď ti začne byť ťažko od žalúdka

bude už neskoro.


Nikdy nezjedz plody, ktoré nepoznáš. Vždy sa spýtaj rodičov, či túto rastlinu nepoznajú. Aká

je to rastlina a či je jedlá.


� ak ide o jedovatú rastlinu

� ak ťa po zjedení začne bolieť brucho, začne ťa preháňať, začneš veľmi zvracať

Otravy hubami (obr. 34)

Ďalšou nebezpečnou skupinou sú hríby. Zbieranie húb je zaujímavá činnosť a dobrý relax.

Navyše sú huby aj veľmi chutné. Každý hríb má svoje meno a niektorí ľudia poznajú veľa

hríbov. Huby sú rozdelené do skupín jedlých, nejedlých a jedovaté. Jedlé huby sú tie, ktoré

zbierame a môžeme ich zjesť. Nejedlé sú také, ktoré nie sú chutné a môžu vyvolať napr.

hnačku. Jedovaté sú také, ktoré spôsobujú otravy alebo niektoré aj smrť. Najjedovatejšia huba

v našej prírode sa volá Muchotrávka zelená. Ak niekto tento hríb zje, tak zomrie. Preto sa

hovorí, že muchotrávka zelená je smrteľne jedovatá. Po zjedení tejto huby bolí brucho

a hlava. Osoba zvracia, má hnačky a cíti sa slabá. Tieto príznaky začínajú až za 12 hodín a

viac.


Ak po 12 hodinách po zjedení hríbov ťa začne bolieť brucho, hlava, začneš vracať, ihneď

treba isť do nemocnice. Jediné čo môžeš urobiť je, že vezmeš so sebou huby, ktoré si zjedol.


23

Drž sa zásady, že zbieraj iba tie hríby, ktoré poznáš. Ak nejaký hríb nájdeš, ukáž ho niekomu

dospelému, kto hríby pozná. Nikdy neznámi hríb nevkladaj do košíka k ostatným hubám. Ak

je hríb, ktorý si našiel jedovatý, pokazil by všetky aj dobré huby. Vezmi si huby iba od

známeho, o ktorom vieš, že pozná huby. Malé deti by huby nemali jesť vôbec.


� vždy, keď máš podozrenie na to, že si zjedol jedovatý hríb

� ak po 6 – 12 hodinách po zjedení húb začne niekto mať problémy s trávením

� ak začneš zvracať a začneš mať hnačku

� ak pocítiš slabosť, a zostane ti zle

Uštipnutie hadom (obr. 35)

Pri prechádzkach prírodou je potrebné si dávať pozor, kam stúpame. V lete sa na lúkach, na

skalách, v lese vyhrievajú plazy: jašterice a hady. V našich lesoch sa nachádza had, ktorý sa

volá zmija – vretenica obyčajná. Vretenica je jediný jedovatý had v našej prírode. Na tele má

čiernu kľukatú čiaru. Po uštipnutí zmijou zostávajú na povrchu tela – najčastejšie na nohe –

dve malé, niekoľko milimetrov od seba vzdialené ranky. Tieto ranky mierne krvácajú a bolia.

Okolie rán opuchne. Uštipnutý môže zvracať, začne sa potiť. Má prudkú bolesť brucha

a môže mať hnačky. Postihnutý je slabý, zmätený a smädný. Ak sa poskytne rýchlo a správne

pomoc, život uštipnutého nie je ohrozený. Ak sa odborná pomoc neposkytne, postihnutý môže

zomrieť.


Hneď po uštipnutí je potrebné čo najskôr urobiť nasledovné opatrenia. Postihnutého uložíme

ležať na chrbát a podložíme mu hlavu. Nohu, ktorá je postihnutá, znehybníme tak, že ju

uviažeme o zdravú nohu. Ranky necháme krvácať. Postihnutú nohu uložíme nižšie. Keď krv

z rán prestane vytekať, rany vydezinfikujeme a sterilne obviažeme. Ak postihnutý začne

vracať, treba ho otočiť na bok. Postihnutého je potrebné dopraviť do nemocnice.


Keď ideš do lesa, maj vhodnú obuv. Mala by byť uzatvorená a mala by siahať nad členky. Daj

si vždy dlhé nohavice. Dávaj si pozor, kde stúpaš.


� vždy po uštipnutí hadom, i keď nevieš, či to bola alebo nebola vretenica

� po uštipnutí hadom, keď postihnutý začne vracať a potiť sa

24

Uštipnutie hmyzom a parazitom (obr. 36)

V lese a na lúke si dávaj pozor, kam si sadneš, kadiaľ kráčaš. Mravce majú postavené svoje

mraveniská na slnečnom a teplom mieste. Aby sa ti nestalo, že im stupíš alebo si ľahneš do

mraveniska. Ako náhle zaznamenajú narušiteľa, tak začnú po tebe liezť. Vlezú ti pod tričko,

pod nohavice a začnú ťa štípať. Rýchlo sa vyzleč a vytras si ich z oblečenia. Poštípanie

mravcom nie je nebezpečné, len potom páli a svrbí a koža okolo štípancov opuchne.

Kliešť

Kliešte sa nachádzajú v lesoch, na lúkach a všetkých trávnatých plochách. Kliešť je malý

parazit, ktorý roznáša nebezpečné ochorenia (napr. zápal mozgových blán). Preto je dôležitá

prevencia.


Ak pôjdeš do prírody vezmi si oblečenie, ktoré ti zakryje celé telo: dlhé nohavice, košeľu

s dlhým rukávom, na hlavu si daj šiltačku, hlavne pokiaľ máš veľmi krátke vlasy. Potrebné je

používať repelenty. Je možnosť sa aj dať zaočkovať u svojho lekára. Keď sa vrátiš domov,

nech ti mamina skontroluje celé telo. Môže sa stať, že kliešťa nájde za uchom, na chrbte.

Kliešťa treba vytiahnuť.


Kliešťa si nikdy nevyberaj sám. Kliešťa je potrebné odstrániť celého, preto popros maminu,

aby to urobila ona. Kliešťa chytíme do pinzety a pomalými kývavými pohybmi ho jemne

vyťahujeme. Po vytiahnutí kliešťa rozpučíme. Miesto skontrolujeme a vydezinfikujeme.

Miesto po kliešťovi kontrolujeme aspoň 3-4 dni. Pokiaľ je opuchnuté a začervenané, treba ísť

k detskému lekárovi.

Uštipnutie hmyzom (obr. 37 )

Včely, osy, muchy, komáre, moskyty a iný hmyz sa všade ohlasujú svojim príznačným

bzučaním. Pri uštipnutí je jed vstreknutý do tela človeka. Väčšina ľudí nemá problémy po

uštipnutí akýmkoľvek hmyzom. Poštípané miesto sčervenie, opuchne a svrbí. Po uštipnutí

osou, včelou alebo sršňom uštipnutie aj bolí. Nebezpečné je uštipnutie osou alebo včelou u

ľudí, ktorí sú alergický na tento jed. Alebo uštipnutie na jazyku alebo v ústach.


Postihnuté miesto možno upokojiť studenými obkladmi, prikladaním ľadu alebo obkladmi z

octanu. Na zmiernenie svrbenia, môžeme miesto potrieť Fenistil – gélom. Po uštipnutí včelou

25

treba vybrať žihadlo. Miesto uštipnutia vždy najprv prekontrolujte. Ak došlo k uštipnutiu v

ústnej dutine, môže napuchnúť jazyk, sliznica v ústach a v hrdle, čím je ohrozené dýchanie.

Vtedy treba rýchlo dať cmúľať ľad alebo piť ľadovú tekutinu. Prikladať na hrdlo studené

obklady. Ak je uštipnutý alergický, je potrebné ihneď volať záchranku. Spýtaj sa ho, či nemá

so sebou lieky proti alergii. Ak má, je potrebné, aby ich použil. Nechaj ho sedieť a kontroluj

mu dýchanie. Na krk mu prilož studený obklad.


Pri prechádzkach v prírode sa natri repelentom. Ak okolo teba lieta osa, nerob prudké pohyby,

lebo ťa uštipne. Alergici musia so sebou nosiť lieky proti alergii, ktoré im naordinoval lekár.

Do prírody nos dlhé nohavice a tričko s dlhým rukávom.


� ak došlo k uštipnutiu v ústnej dutine

� pri prvých príznakoch sťaženého dýchania alebo dusenia

� ak je postihnutý alergický na uštipnute osou, včelou

7 NÁSTRAHY LETA

Vyčerpanie z tepla - prehriatie (obr. 38)

Vyčerpanie z tepla - prehriatie je stav, keď sa telesná teplota veľmi zvýši, lebo telo má málo

tekutín. Vznikne, ak sa organizmus nestačí ochladzovať, pretože je vonku príliš teplo alebo

sa v organizme vyrába viacej tepla. Tento stav spôsobuje veľmi vysoká teplota ovzdušia,

nedostatok tekutín počas športovania alebo ťažké ochorenie s horúčkou. Postihnutý pociťuje

únavu a slabosť, závrat. Má pocit na zvracanie, môže i vracať. Bolí ho hlava a svaly,

v ktorých môže mať kŕče. Postihnutý sa potí, teplotu má normálnu, alebo len mierne zvýšenú.

Postihnutý môže upadnúť do bezvedomia. Prvú pomoc treba poskytnúť okamžite, prehriatie

je životu nebezpečné. Veľmi ohrozená skupina sú malé deti, ktoré veľmi rýchle strácajú vodu.


Pokiaľ príde odborná pomoc, čo najrýchlejšie postihnutú osobu treba ochladiť. Postihnutého

je potrebné presunúť do chladnejšieho prostredia a vyzliecť ho. Nepretržite sleduj vedomie a

kontroluj dýchanie. Chladiť treba akýmkoľvek spôsobom. Najjednoduchší spôsob je

oblievanie alebo potieranie vlažnou vodou. Môžeš použiť ventilátor na ovievanie.

26

Postihnutého môžeš prikryť vlhkou plachtou. Pri zvracaní, ho obráť nabok, aby si zabránil

vdýchnutiu zvratkov.


Cez prázdniny, ak je vonku veľká horúčava, sa radšej zdržiavaj v chladnejšom prostredí.

Musíš piť dostatočné množstvo nesladených tekutín (žiadnu Colu, Sprite ani Mirindu).

Najvhodnejšia je čistá voda alebo minerálka, čerstvé ovocné šťavy a horký čaj. Veľmi

osviežujúce je sprchovanie sa vlažnou vodou. Sprchovanie môžeš zopakovať aj niekoľkokrát

cez deň. Ak musíš byť vonku, tak sa primerane obleč. Najvhodnejšie je vzdušné oblečenie

svetlých farieb. Nezabudni sa do ruksaku pribaliť aj fľašu vody. Pri dlhšej ceste autom je

potrebné aj malé dieťa ponúkať čajom alebo vodou. Nespoliehať sa na to, že keď je dieťatko

ticho, tak iba spí. Ono môže byť už v bezvedomí.

Ak si športovec, ktorý musí trénovať, nezabudni tiež na dostatok tekutín. Veľmi dôležité je

striedanie tréningových aktivít a odpočinku. V horúcom počasí je potrebné trénovať kratšie

a častejšie si robiť prestávky.


� vždy, ak postihnutý pociťuje slabosť, má závraty

� vždy, ak postihnutý dostáva kŕče do svalov

� vždy, ak postihnutý viackrát zvracia

� vždy, ak postihnutý začne byť zmätený, dezorientovaný

� vždy, ak postihnutý ak prestane komunikovať a upadne do bezvedomia

� vždy, ak dieťatko dlho spí a nemôžno ho zobudiť

� vždy, ak postihnutý nereaguje na zatrasenie, je v bezvedomí

Slnečný úžeh (obr. 39)

Na kúpalisko, vodné plochy si chodíme oddýchnuť a ovlažiť sa v horúcom počasí. Nakoľko

sa chceme aj trošku opáliť, chodíme v plavkách. Väčšina nášho tela je odhalená a vystavená

slnku. Slnko má na ľudský organizmus pozitívny účinok, nakoľko podporuje tvorbu vitamínu

D. Na druhej strane zasa veľa slnku našej pokožke škodí. Po dlhom pobyte na priamom slnku

sa nám môže koža spáliť. Takýto stav sa volá slnečný úžeh, spôsobuje ho veľmi silné slnko.

Koža je začervenaná, napätá, opuchnutá, páli a je citlivá na dotyk. Koža sčervená po 2 - 6

hodinách. Ak je spálená viac môžu sa vytvoriť aj pľuzgiere.


27

V prvom kroku je potrebné skryť sa pred slnkom. Odniesť do tieňa alebo do chladnejšej

miestnosti. Ak je potrebné, môžeš odtiahnúť postihnutého na deke do tieňa. Požiadaj niekoho,

aby ti s tým pomohol. Potom je dôležité začať chladiť „spálené“ miesto. Počas slnenia sa je

dôležité dodržiavanie pitného režimu. Je potrebné vypiť veľa tekutiny. Na „spálené“ miesta je

potrebné natrieť ukľudňujúce a chladivé krémy a gély. Chladiť môžeme vlhkými obkladmi,

vlažnou sprchou.

Prevencia – ako predísť riziku? (obr. 40)

Najjednoduchšie a najúčinnejšie opatrenie je prevencia. V horúcom lete používaj na hlavu

čiapku, klobúk, potrebné je, aby si si chránil hlavu. Ramená si chráň tričkom s rukávom,

hlavne deti, ktoré sa hrajú v bazéne alebo v piesku pri mori. Počas pobytu na slnku je vhodné

dodržiavať režim. V čase od 11,00 – 15,00 hodiny slnko veľmi páli. Je ostré a v tomto čase aj

nebezpečné. V tomto čase by si na slnku mal byť čo najmenej. Najvhodnejšie je skryť sa do

tieňa alebo niekde vo vnútri. Skôr, ako vyjdeš von sa slniť, musíš sa natrieť opaľovacím

krémom alebo olejom. Nikdy sa neopaľuj bez použitia krému s ochranným faktorom.

Spálená koža vie poriadne znepríjemniť chvíle oddychu a dovolenky. Ak budeš tieto zásady

dodržiavať, môžeš si postupne od začiatku až do konca vychutnávať prázdniny bez ujmy na

zdraví.

Riziko topenia sa (obr. 41)

Bazény sú modernou súčasťou našich domovov. Máte doma aj vy bazén, alebo sa chodíš

kúpať ku kamarátovi? Keď je vonku teplo a sú ešte aj prázdniny, je perfektné osviežiť sa

v takom bazéne. No aj pri bazéne doma, ťa môže čakať nešťastie. Veľké riziko je, ak ste

zaujatí hrou a nevšimneš si bazén. Pošmykneš sa, a už si vo vode. Malé dieťa sa môže utopiť

i malej vode. Stačí, ak do bazéna spadne tvárou dolu a vdýchne vodu. Dieťa sa nemôže

nadýchnuť a môže sa zadusiť.


Rýchlo treba postihnutého vytiahnuť z bazéna, skontrolovať dýchanie. Pokiaľ dýcha, je

potrebné ho uložiť do polosedu a pozorovať ho. Pokiaľ postihnutý nedýcha, je potrebné začať

dýchať z úst do úst. Zakrič na dospelého, čo sa stalo a zavolaj ty alebo dospelý pomoc. Pokiaľ

sa postihnutý nepreberie, alebo pokiaľ neprídu záchranári, musíš do neho dýchať a stláčať

hrudník. otvor ústa, nadýchni sa, obopni ústa a nos dieťaťa svojimi ústami a vdýchni do neho

vzduch z pľúc do pľúc. Zopakujeme si oživovanie.

� najprv 5-krát vdýchni,

28

� potom začneš stláčať hrudník v spodnej časti, 2 prstami (ak masírujú dospelí), jednou

rukou - hranou dlane (ak masírujú deti), do hĺbky 2/3 hrudníka

� striedame stlačenia hrudníka s dýchaním v pomere 30 stlačení a 2 vdychy, takto postupuj

jednu minútu

� a potom privolaj pomoc cez tiesňovú linku

� po zavolaní, pokračuj v oživovaní až pokiaľ neprídu záchranári


Ak sa hráte v blízkosti bazéna, treba si dávať pozor, aby vám nespadli hračky do bazéna.

V zápale hry pozeraj, kadiaľ utekáš za loptou. Dávaj pozor na mladšieho súrodenca a nepusti

ho samého k bazénu. Ak sa stane nešťastie, vždy zavolaj na rodičov, aby ti pomohli. Pri

kúpaní si dávaj pozor, aby si nevdýchol, alebo sa nenapil vody z bazéna. Takáto voda

obsahuje chemikálie na dezinfekciu, preto je nevhodná. Môže poškodiť dýchacie cesty.


� vždy, ak kamarát, ktorý spadol do bazéna nedýcha

� vždy, ak sa kamarát nepreberie k vedomiu a s tebou sa nerozpráva

� vždy, ak sa pošmykol pri vstupe do bazéna a udrel si hlavu

� ak už postihnutý začal dýchať, je potrebné, aby ho vyšetrili v nemocnici

Riziko topenia sa na otvorenej vode (obr. 42)

Ak je pekné počasie vaša rodina sa môže vybrať na piknik k jazeru, alebo na rybačku. Keďže

je vám pri vode dlho len tak nečinne sedieť, zahráte si futbal. Zápas má skvelú atmosféru, hra

sa dramatizuje a vy hráte ako na majstrovstvách sveta v Afrike. Zrazu lopta skončila namiesto

v bráne vo vode. A ty ako správny športovec sa rozhodneš zachrániť loptu. Vbehneš do

jazera, ale pozor, hladina jazera je všade pekná rovná. Toto sa nedá povedať o dne jazera.

Voda je kalná, na dno nie je vidieť a kadiaľ stúpaš nevidíš. Prírodné jazerá nemajú všade

rovné dno ako bazény. Niekde je hlbšie, niekde zasa plytšie. Môže sa stať, že sa zrazu

pošmykneš a už si pod vodou. Nepripravený na takéto prekvapenie sa začneš topiť. Začni

plávať, aby si sa neutopil. Kamarát na brehu zavolá dospelých, aby ťa vytiahli z vody von.

Voda v jazere je špinavá a plná nečistôt. Dávaj si pozor, aby si ju nevdýchol alebo sa z nej

nenapil.


Ak sa niekto začne topiť, je potrebné ho dostať z vody von. Ak topiaci sa nie je pri vedomí, je

potrebné začať s ním dýchať už vo vode. Po vdychoch znovu začať plávať a ťahať topiaceho

29

sa k brehu. Ak je topiaci vytiahnutý na brehu, je potrebné ho začať oživovať. Vodu z pľúc

nevylievame, lebo je to strata času. Ak nám začne dýchať, vyzlečieme postihnutého

z mokrých šiat, utrieme ho a zabalíme do deky a termofólie. U malých detí zabalíme aj hlavu

do niečoho suchého (uterák, deka). Ak dýcha a nie je pri vedomí, uložíme ho do

stabilizovanej polohy. Kontrolujeme vedomie a dýchanie a celkový stav postihnutého. Ak je

vonku veľmi zima, snažíme sa postihnutého dať do teplejšieho prostredia. Budeme

predchádzať podchladeniu. Podchladenie po topení hrozí aj vtedy, keď vonku nemrzne, stačí

aby fúkal studený vietor. Ak potrebujeme topiaceho oživovať, ktorý je podchladený, budeme

ho oživovať dlhšie, ako za normálnych podmienok.


Lepšie ako topiaceho ťahať z vody, je topeniu predchádzať. Nikdy nevstúp do vody bez

sprievodu dospelých. Aj keď sa ti zdá, že si dobrý plavec, neplávaj ďaleko od brehu a sám.

Ak sa hráš pri jazere, dávaj si pozor na hračky, lebo ti môže niečo spadnúť do jazera. Ak sa

tak stane, popros niektorého dospeláka, aby ti šiel po loptu. Do neznámej vody nikdy neskáč

hlavičku. Nevieš čo sa nachádza pod hladinou, a môžeš si veľmi ublížiť (rozbiť hlavu,

poškodiť chrbticu...).


� vždy, ak kamarát, ktorý spadol do vody a nedýcha

� vždy, ak sa kamarát nepreberie k vedomiu a s tebou sa nerozpráva

� vždy, ak skočil šípku a udrel si hlavu

� vždy, ak bol postihnutý čo len chvíľu v bezvedomí

� ak by dlho trvalo dotiahnutie k brehu a vytiahnutie z vody

� ak už postihnutý začal dýchať, je potrebné, aby bol vyšetrený v nemocnici

8 NÁSTRAHY ZIMY

Podchladenie (obr. 43)

V zime je počasie chladné a je nutné sa pred chladom chrániť teplým oblečením. Pokiaľ sa

hýbeš, je ti teplo, no keď zostaneš bez pohybu, začne ti byť chladno. Nízka teplota vonku

podporovaná studeným vetrom a vlhkom spôsobuje poranenie, ktoré sa volá podchladenie.

Najviac ohrozené sú deti a starší ľudia.

Celkové podchladenie je život ohrozujúce, pretože poklesne telesná teplota až pod 35°C.

Zníženie telesnej teploty je spôsobené účinkom nízkej teploty vonku. Kedy sa môžeš

podchladiť? V zime, keď sa chodíte lyžovať, môže sa stať, že si niekto zlomí nohu. So

30

zlomenou nohou nemôže kráčať, ani sa lyžovať. Musíte počkať na pomoc horských

záchranárov. Pri čakaní sa môže stať, že sa zranený rýchlo podchladí.

Ako sa prejavuje podchladenie?

Najskôr človek pociťuje triašku, trasie sa na celom tele. Pokožka je bledá a studená.

Postihnutý pomalšie rozpráva, pomaly sa pohybuje. Podchladenie je nebezpečné, lebo človek

môže až zamrznúť.

Ako poskytnúť prvú pomoc?

Najdôležitejšie je, aby sa postihnutý dostal do teplého prostredia, aby mu nebolo chladno. Ak

má mokré a premrznuté oblečenie, je potrebné ho z neho vyzliecť. Môže dostať napiť teplý

čaj, zabaliť ho do deky.

Ak nemôžeš postihnutého dostať do tepla, musíš mu zabezpečiť, aby mu bolo teplejšie. Treba

ho prikryť všetkým, čo nájdeš, deka, spací vak. Potrebné je pacienta nielen prikryť, ale aj dať

pod neho nejakú prikrývku, kartóny, ihličie. aby sa ešte viacej nepodchladzoval od zemi.

Môžeme ho dať ľahnúť napr. na lavičku. Ak je potrebné, ďalšou možnosťou je ohrievanie

vlastným telom. Ľahneš si na kamaráta, a prikryješ ho svojim vlastným telom.

S podchladeným sa rozprávaj, pokiaľ neprídu záchranári.

Prevencia

Ako prevencia je najlepšie podchladeniu predchádzať. Vždy sa obliekaj primerane počasiu.

Ak ti ostane zima, nestoj nepohnuto na jednom mieste, pohybuj sa. Začni sa hýbať, poskakuj,

prešľapuj, len nestoj na jednom mieste. Pri športovaní v zime na svahu nikdy nepreceňuj

svoje schopnosti a možnosti. Ak chceš ísť na horách na turistiku, vždy dodržiavaj pokyny

Horskej záchrannej služby. Nikdy nechoď sám. Maj nabitý mobilný telefón, aby si v prípade

potreby mohol zavolať pomoc.


� ak postihnutý pomaly rozpráva, je bledý a je premrznutý

� ak postihnutý zaspáva a zobudí sa iba keď ho poštípeš

� keď nájdeš v chladnom počasí ležať človeka na zemi, na chodníku a nikto nevie ako

dlho tam leží

Omrzliny (obr. 44)

Ak chlad pôsobí na okrajové časti tela, spôsobuje ich zamrznutie. Okrajové časti tela sú:

prsty na rukách a na nohách, uši, nos, brada a líca. Takéto zamrznutie okrajových častí tela

voláme omrzliny. Vznik omrzlín podporuje vietor a dážď. Najčastejši bývajú omrznuté ruky.

31

Ako sa prejavuje omrzliny?

Postihnutý pociťuje chlad a tuhosť, štípanie, pálenie, tŕpnutie v poškodenej ruke. Pri ohrievaní

postihnutý pociťuje: pálivú, vŕtavú alebo až elektrizujúcu bolesť.

Príznaky začínajú bledosťou časti tela ohrozenej omrzlinou. Postupne vznikajú biele fľaky

obkreslené tmavými okrajmi. Koža je namodravá, páli, svrbí a bolí. Na dotyk je koža

studená.

Ako poskytnúť prvú pomoc?

Premrznuté časti je potrebné prikryť čistou vreckovkou. Postihnutého je potrebné dopraviť do

teplej miestnosti. Omrznutú časť môžeme ochladiť teplou vodou, nie horúcou. Postihnutú

ruku môžeme zabaliť do uteráka, deky, ruky sa nemôžu šúchať jedna o druhú. Môžeš si

schovať ruky do podpazušia. Ak sú rozsiahle omrzliny je potrebné ísť k lekárovi. Omrzliny

nie sú život ohrozujúce stavy. Nebezpečné sú vtedy, ak sa k omrzlinám pridá aj

podchladenie.

Prevencia

V zime sa vždy dobre obleč. Nezabudni si vziať šál, čiapku a rukavice. V mraze nerob zo

seba otužilca, lebo ti omrznú okrajové časti na rukách a nohách a na tvári. Keď ideš z domu

von, natiahni si na hlavu čiapku, obleč si rukavice a okolo krku si omotaj šál. Tieto veci ťa

v chladnom, veternom a daždivom počasí ochránia, aby si nemal omrzliny.


� ak prsty sú tak omrznuté tak, že sú až čierne

� ak má pacient omrzliny a je podchladený

Documents

OBSAH - 112.sk · 3 1 ČO JE PRVÁ POMOC? Prvá pomoc je súbor takých krokov, ktoré musíme urobi ť na zachránenie života, ošetrenie zranení a na pomoc chorým ľuďom