1

2

3

OBSAH

Úvodník ................................................... 3

Príhovor duchovného otca .................... 4

Duch Svätý príď ..................................... 5

eRko stredy – pozvánka ......................... 6

Duch Svätý príď ..................................... 7

Rok zasväteného života

Rozhovor - don Emil Šafár ................... 7

Deväť prvých piatkov .......................... 10

Boží šramot

Nie len na Lóte, ale aj v Budapešti

Sa Boží šramot sretáva ....................... 12

TV Lux

Môj prvý polrok v TV Lux ................. 13

www.mojpribeh.sk

Svedectvo Renáty Ocilkovej ............... 16

Z Cirkvi ................................................. 18

Zaujímavé miesta v okolí ..................... 20

Cestopis

Madeira ................................................ 22

Kalendár

Kalendár duchovných podujatí ........... 25

Kolobeh života ...................................... 27

Milí naši čitatelia,

Krásne a požehnané leto,

prázdniny plné radosti, zážitkov

a oddychu, vydarenú dovolenku

a príjemne strávený čas (aj pri

čítaní nášho časopisu) Vám

praje...

redakcia

Na Slovensku vzniká internetový konzervatívny denník!

Zaujímavé a podnetné články, spravodajstvo zo Slovenska i zo sveta, informácie o dianí v Cirkvi..

4

PRÍHOVOR DUCHOVNÉHO OTCA

Nesnažte sa stať ľuďmi úspechu, ale ľudmi hodnoty. (Albert Einstein)

Toto Einsteinove vyjadrenie nás pozýva k zamysleniu, v čom vidíme vo svojom

živote naplnenie a zmysel. Einstein nechce nijako odstrániť z naších snažení túžbu po

úspechu, ale chce v nás vzbudiť uistenie, že hodnotný život je ten najväčší úspech aký

môže človek dosiahnuť.

Dostojevský kedysi napísal: "Tajomstvo úspešného života je konať to, čo človek

miluje a milovať to čo človek robí." Dostojevský dopĺňa Einsteinovú myšlienku a chce

nás uistiť, že prostrednictvom správneho postoj k životnej ceste a úsilie o harmóniu

nášho života dáva človeku záruku uspešneho života, ktorá ak sa skvalitňuje láskou, ktorá

má Boží pôvod, je najväčšia hodnota. Toto potvrdzuje aj sv. Terézia z Lisieux keď

hovorí: "Jediné šťastie na tejto zemi je v tom, že sa budeme snažiť, aby sme si zamilovali

údel, ktorý nám Ježiš zveril."

Jezuita J.Powell rozpráva: "Zosnulý Páter Pio, ktorý nosil na svojom tele Kristove

rany, mal povesť človeka, ktorý vie všetko. Raz som tohto svätého muža stretol a všetko

čo som videl a počul, ma presvedčilo o tom, že mal naozaj hlbokú intuíciu a poznal ľudí;

mal dar čítať v ľudských srdciach. V tejto viere som mu napísal list a spýtal sa ho, či má

pre mňa nejaké zvláštna posolstvo. Odpovedal mi, že mi naozaj má povedať niečo veľmi

zvláštne. Keď som to čítal, začalo mi biť srdce a cítil som, ako sa ma zmocňuje citové

napätie. Písal mi: Tá najsilnejšia a najúčinnejšia modlitba, ktorú by si mal postaviť do

stredu svojho života, znie: "Buď vôľa tvoja!"

Moje očakávania boli sklamané. Očakával som jasné vyhlásenie, nejaké

prekvapujúce zjavenie o minulosti, alebo dramatickú predpoveď budúcnosti. Ale nie"buď

vôľa tvoja". Pôsobilo to príliš obyčajne. Nebolo to to, čo som očakával, či chcel počuť.

Vtedy som bol relatívne mladý a túžil som po vzrušení. No po rokoch, keď som

dovŕšil stredný vek, som stále lepšie chápal, že jadrom života je túžba plniť Božiu vôľu,

že to je znak kresťanskej zrelosti, že toto zjednotenie sa s Božou vôľou má byť dušou

všetkého nášho konania."

Ten najkrajši a najväčší úspech v ktorom je obsiahnuté úsilie o kvalitný život je

teda v prijati a napĺňaní vôle Stvoriteľa, ktorý nás tajomne povolal k životnej existenci a

nevyjadriteľne mu záleží na našom večnom živote s Ním.

Pavol Klapica

5

eRko STREDY! Srdečne pozývame MLADÝCH a najmä DETI na prázdninové eRko stredy! KAŽDÚ STREDU od 10:00 – 12:00 hod. a od 13:00 – 16:00 hod. NA FARE. Príďte zažiť nezabudnuteľné chvíle s KAMARÁTMI, s BOHOM, zábavu, priateľstvo, hry, SPOLOČENSTVO ...

TEŠIME SA NA TEBA!

6

O TRETEJ BOŽSKEJ OSOBE

Majka Krasňanová

Duch Svätý, príď k nám...

Duch Svätý má svoj „sviatok“ na Turíce. Po Veľkej noci a Vianociach je to tretí

najväčší sviatok v katolíckej Cirkvi. Kým Vianoce a Veľká noc sa všeobecne tešia veľkej

pozornosti, bez ohľadu na vierovyznanie, sviatok Ducha Svätého je z tohto pohľadu

akoby „nezaujímavý“. A pritom Duch je ten, ktorý oživuje, ktorého ovocím sú: láska,

radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Všetko

vlastnosti, ktoré potrebujeme, aby sme boli šťastní.

Učenie o Najsvätejšej Trojici je náročné, človek sa snaží pochopiť nepochopiteľné.

Dokážeme si Boha predstaviť ako Otca, ktorý nás má rád a stará sa o nás, lebo máme

poznanie o dôležitej úlohe otca v rodine, rodičovstvo nám je prirodzené. Celkom dobre si

vieme vybudovať vzťah k Synovi – sympatické sú nám jeho prejavy súcitu, pochopenia,

žasneme nad jeho múdrymi slovami. Keď sledujeme jeho utrpenie, zrazu aj naše ľudské

utrpenie dostáva nový rozmer. Ježiš je druhou Božskou osobou, nám asi najbližšou. Ale

čo Duch Svätý? Vieme o Ňom, že je treťou Božskou osobou, ale vnímame ho skutočne

tak? Je to ťažké, už len to oslovenie „Duch“ nám bráni predstaviť si ho ako osobu. Bral

na seba rôznu podobu – v Písme sa zjavuje ako holubica, oheň, vietor...

Duch Svätý je však osobou, ktorá má svoje prežívanie, je tu prítomný od počiatku,

tvorí nerozlučné puto lásky s Otcom a Synom. Má svoju vôľu, chce s nami

spolupracovať. Napĺňa nás už pri krste. Krst nás zbavuje dedičného hriechu a toto

očistenie spôsobuje pôsobenie Ducha Svätého. Vo sviatosti birmovania prichádza Duch

Svätý opäť, aby nás užšie zjednotil s Bohom – Otcom aj Bohom – Synom. Od krstu nás

povzbudzuje, aby sme sa vracali k Bohu, je pri nás, keď si spytujeme svedomie, keď

hriechy úprimne ľutujeme, napĺňa nás, keď nábožne, s úctou a vďačnosťou prijímame

Božie Telo. Vo sviatosti birmovania nás ešte viac primkýna k Bohu a Kristovi, začleňuje

nás do Cirkvi osobitným spôsobom, obdarúva nás múdrosťou, rozumom, silou, bázňou

pred Pánom a mnohými inými darmi, ktoré sú očiam neviditeľné, ale ich účinok

spoznávame po celý život. Duch Svätý je ten, ktorý nás celý život môže meniť

k lepšiemu. Učí nás pokore, modlitbe, ale na druhej strane nám dodáva odvahu, silu. Učí

nás rozlišovať, čo je dobré a čo zlé, čoho sa aj vo svete držať a čo vo svete odmietať.

Formuje naše svedomie, naše myšlienky a názory, ak sme jeho pôsobeniu otvorení.

Pristupovaním k sviatosti zmierenia, k svätému prijímaniu, každodennou modlitbou,

uvažovaním nad Božím slovom sa otvárame pôsobeniu Ducha pravdy a naša myseľ

i srdce budú napojení na Boha a lásku k ľuďom. Jediné, čo môže hlas Ducha utlmiť,

prekričať, je hriech. Vedomé odmietnutie Božích požiadaviek na nás, keď sa prehrešíme

myšlienkami, skutkami a zanedbaním dobrého. Pokiaľ rýchlo a úprimne oľutujeme,

Božia milosť nás opätovne naplní, vedomé zotrvávanie v hriechu nás však postupne

otupuje, stratíme citlivosť rozlišovať, čo je dobré a čo zlé, čo prijímať, čo odmietať

a pôsobenie Ducha Svätého na vlastné svedomie si nevšímame.

7

Duch Svätý a človek

Autor: akad. mal. Ladislav Záborský

Sviatok Turíc, resp. zoslania Ducha Svätého, slávime každoročne. Ale raz za

niekoľko rokov máme možnosť sláviť Turíce dvakrát v roku. Pri udeľovaní sviatosti

birmovania, ako tomu bolo aj v tomto roku 13. júna. Sviatosť

birmovania je úžasný dar, ktorý nám Boh skrze Cirkev ponúka.

Duch nás môže celých preniknúť, objať, naplniť naše duše túžiace

po Bohu – Láske. Je to sviatosť, keď človek sám za seba hovorí, že

chce patriť Kristovi, že ho chce vždy vyznávať, že verí, že Ježiš je

jeho Spasiteľ a Pán a chce žiť podobne ako On. Milovať Boha,

ľudí a odmietať hriech. Toto vyznanie nás pred Cirkvou robí

dospelými, preto tá niekoľkomesačná príprava, preto tie odriekania

voľného času v prospech príprav, preto tá zodpovednosť za

rozšírenie si vedomostí a prehlbovanie duchovného aktívneho

života. Ak nás v živote čaká niečo významné, musíme sa na to

zodpovedne pripraviť, aby sme potom niečo nepokazili. Verejne

vyhlásiť, že chcem byť dospelým kresťanom – katolíkom, že

chcem celý patriť Kristovi, je tiež zaväzujúce. Máme zodpovednosť voči našej duši aj

okoliu. Nie je to jednoduché, často zápasíme a rozhodujeme sa medzi dobrom a zlom.

My kresťania sme hodnotení týmto svetom. Svet sa na nás díva, ako žijeme, počúvajú

nás, čo a ako hovoríme, kritizujú, občas si robia posmech, občas obdivujú a držia palce.

Len s pomocou Ducha Svätého vieme hájiť pravdy viery, s jeho mocou vieme odpúšťať,

alebo žiadať o odpustenie, na jeho podnet cítime potrebu byť v Cirkvi aktívni, užitoční,

On nás nabáda mať čistú myseľ a čisté srdce a byť stále v milosti Božej. Ak chceme pred

Bohom a sebou obstáť, potrebujeme Ho. Duchu Svätý, príď k nám...

ROZHOVOR – DON EMIL ŠAFÁR

Marek Šafár

„Vrátiť sa k opravdivosti života s Ježišom“

V prebiehajúcom Roku zasväteného života sme sa rozhodli pripraviť seriál rozhovorov

so zasvätenými osobami z našej obce a farnosti. V minulom vydaní sme sa rozprávali so

sestrou Jakubou Bošányovou. Tentokrát sme o rozhovor požiadali saleziána, misionára,

kňaza a nášho rodáka, don Emila Šafára.

Mohol by si nám stručne priblížiť rehoľu saleziánov - kto sú saleziáni, čo je

charakteristické pre spiritualitu vašej rehole?

Saleziáni don Bosca sú rehoľná kongregácia, ktorá vznikla v 19. storočí v Taliansku,

s cieľom venovať sa opustenej a ohrozenej mládeži. Naším zakladateľom je sv. Ján

Bosco. Saleziánsky štýl života sa vyznačuje aktívnosťou, tvorivosťou a mladíckym

dynamizmom v práci s mladými a v atmosfére radostnej zbožnosti.

Aký bol tvoj prvý kontakt so saleziánmi, prípadne prečo si sa rozhodol práve

pre saleziánov?

8

So saleziánmi som sa zoznámil v čase mojich štúdií za socializmu na tajných

stretnutiach. Aj moja saleziánska formácia prebiehala tajne...

Čo vlastne znamenala „tajná Cirkev“? Rozličné podujatia a akcie veriacich. Nikoho sa na nič nepýtali a konali nezávisle od

štátu a jeho „milosti“. Konali tak, ako uznali za potrebné pred Bohom a v záujme dobra.

Stretnutia na chatách, farách, v prírode, petície, sťažnosti, protesty, mítingy, ale tiež tajné

semináre a výchova kňazov, rehoľníkov, rozširovanie nelegálnej literatúry, ktorej sme

vtedy hovorili „klepanice“.

V čom spočívala tvoja úloha v tajnej Cirkvi? Nikto mi nepovedal, že som v nejakej tajnej cirkvi. Len z hľadiska vtedajšieho štátu sa

to tak dalo nazvať. Ale Cirkev ako dielo Ježiša Krista je nezávislá svojim nadštátnym,

celosvetovým charakterom. Možno povedať, že Cirkev je prvá vedome vytvorená

globálna, celosvetová spoločnosť. Ja som vstúpil do rehoľnej spoločnosti Saleziáni don

Bosca. Štát však vtedy nepovoľoval nijaké rehole. My sme to ignorovali a stretávali sa

tajne. Študovali sme, robili skúšky a po opäť tajnom vysvätení za kňazov sme aj tajne

ako kňazi pôsobili. Samozrejme ako saleziáni medzi mládežou a deťmi. (pozn. don Emila

vysvätil „tajný biskup“ - otec kardinál Korec, ktorý bol pre svoju vieru prenasledovaný

a 12 rokov väznený v najtvrdších väzniciach komunistického Československa)

Prečo bola činnosť Tajnej Cirkvi počas obdobia komunizmu taká dôležitá? Všetci sme dobre chápali, že ide o záchranu Cirkvi ako takej v našej slovenskej

realite. Veď vtedajší režim povolil vysvätiť na teologických fakultách len 30 kňazov, no

ročne zomieralo 60. To znamená, že to bola politika, ktorá chcela dosiahnuť postupné

starnutie našej Cirkvi a tým aj vyvolanie určitého odporu ľudí voči prestarnutým kňazom

a odradenie mládeže. Mladí majú radi prirodzene mladých kňazov, ktorí im spravidla

lepšie rozumejú atď. My sme vlastne tajne eliminovali tento zámer vtedajšieho

socialistického štátu a tajne dopĺňali to, čo si nemohli dovoliť vo verejnej pastorácii, t.j.

na farách pôsobiaci kňazi. Naozaj v tom nebola nijaká

iná politika, len „politika otčenáša“, t.j . snaha

zabrániť úpadku viery, kresťanstva, Cirkvi a pod.

Kedy sa tvoji najbližší dozvedeli o tom, že si

kňaz? Ako reagovali, tušili niečo? Dozvedeli sa o tom až po revolúcii, keď som im

napísal dlhý 8-stranový list. Bolo to v januári 1990,

keď nám predstavení povedali, že sa môžeme

zverejniť, lebo to vyzerá s tou demokratizáciou

nádejne. V tom liste som im vysvetlil, prečo som po

celé tie roky bol doma tak málo... Počul som, že moja

mamka od radosti chodila s týmto listom po Lóte a

ukazovala ľuďom, že "môj syn je kňaz"... Iste to bol

pre všetkých príjemný šok.

V Cirkvi aktuálne prebieha rok zasväteného

života. Pripomínate si tento "svoj rok"

nejako špeciálne aj vy saleziáni?

9

U nás sa to prelína s 200-ročnicou narodenia dona Bosca, nášho zakladateľa. Mávame

duchovné obnovy s touto tematikou. V niektorých komunitách pripravujeme pre ľudí

prednáškové seriály o histórii zasväteného života.

Dnes sa často hovorí o

nedostatku nových

duchovných povolaní,

dotýka sa to aj saleziánov

na Slovensku?

Iste. Kým v 90-tych rokoch

sme mali takmer 15 - 18 novicov

ročne, dnes sú to 1 - 4. To súvisí

s celkovou duchovnou krízou

spoločnosti, s tým morálnym

balastom, ktorý sa k nám vniesol

zo západu a stále sa vnáša

(médiá, erotická kultúra, štýl

života...). Súvisí to však aj

s demografickou situáciou, keďže sa rodí menej detí ako v minulosti...

Kde všade si ako kňaz pôsobil?

Najprv tajne v Trnave a potom tiež v Trnave, ale už verejne v saleziánskom oratóriu

na Kopánke (mestská časť Trnavy, 8 rokov). Nasledovala Bratislava – Miletičova (8

rokov) a po prechodnom jednom roku v Námestove nasledovalo 7,5 roka v Aldane

(Jakutsko, Rusko). Teraz som v Šaštíne od r. 2014.

Je niektoré z týchto miest také, ktoré ti obzvlášť prirástlo k srdcu?

Myslím, že neopakovateľná bola tajná pastorácia v časoch socializmu, na čo veľmi

rád spomínam. A potom sme zažili obrovský boom nadšenia v 90-tych rokoch, keď som

bol na Kopánke. Ale každé stredisko má svoje osobitné čaro.

Saleziáni majú vo svojej náplni obzvlášť pastoráciu mládeže. Vidíš

nejaký rozdiel medzi mladými ľudmi spred napr. 20 rokov a v dnešnej dobe?

V čom sa líšia? Vidím. V prvých rokoch po revolúcii mládež ešte nebola tak "bombardovaná"

i "zdevastovaná" tým ohromným negatívnym vplyvom západnej liberálnej spoločnosti

s jej erotickou a demoralizujúcou kultúrou. Nebolo toľko naviazaností na "obrazovku"

(počítač, TV a pod.), boli viac obetaví a pohybliví, radi išli do prírody. Dnes majú často

iné hodnoty a záľuby... Ale jednotlivci sú mnohí rôzni: aj vynikajúci, aj celkom pomýlení

tým negatívnym vplyvom. Ako v každej dobe...

Ak by si mal či už mladým, alebo aj starším poradiť nejaký tvoj "recept" na

šťastný, dobrý život - čo by si im povedal?

Nič lepšie sa nedá vymyslieť, ako to, čo nám priniesol Ježiš Kristus: samého Seba. Žiť

s Ním svoj život, s Ním študovať, pracovať, zabávať sa, užívať si kultúru života. To je

záruka, že nám nič neuškodí. Byť kresťanom znamená vlastne chodiť s Ježišom všade

a žiť v jeho prítomnosti. Veľmi jednoduché, a možno preto práve to mnohí neberú...

Treba to vyskúšať a vrátiť sa k opravdivosti života s Ježišom. Formalizmu, "museného"

kresťanstva a vonkajškovosti bolo už dosť...

10

PRVÉ PIATKY

Janka Fačkovcová

Deväť prvých piatkov

V poslednom čase, keď nás tak často médiá zaplavujú informáciami o tragických

nehodách, som si častejšie kládla otázku, koľkí z tých ľudí boli veriaci a koľkí z tých

ľudí si urobilo deväť prvých piatkov? O túto tému som sa začala zaujímať od minulého

roka, keď som počula na jednej prednáške o našom bývalom československom

prezidentovi Gustávovi Husákovi, ktorý bol ateistický komunista, že pred svojou smrťou

si dal zavolať kňaza a prijal sviatosť zomierajúcich a sväté prijímanie. Tí, ktorí o tom

vedeli, boli veľmi prekvapení. Biskup Hnilica sa o tom vyjadril:

„Nie je Božie milosrdenstvo nepochopiteľné? Nepýtali sme sa všetci s veľkým

údivom, ako to bolo možné, že práve taký tvrdý, zarytý ateistický komunista ako Gustáv

Husák prosil pred svojou smrťou o sviatosti?“ Jeden prítomný kňaz mu na to odvetil:

„Ale, Excelencia, to vôbec nie je podivuhodné! Dobre som poznal Gustáva z našich

spoločných čias na univerzite. Na radosť jeho hlboko veriacej matky sme si ako študenti

spoločne vykonávali pobožnosť deviatich prvých piatkov." (zdroj:http://www.modlitba.sk/htm/svedectva/obratenie/husak.htm) Od tejto prednášky sa mi tieto slová vybavujú pri každej tragickej udalosti, kde

nečakane zomrú ľudia. Priznám sa, že najčastejšie pri leteckých katastrofách, ktorých

bolo od minulého roka dosť.

Sme na smrť pripravení? Pán Ježiš nám dal neskutočný poklad a "pomoc", ako sa

pripraviť na dobrú smrť, tak by sme ju nemali odmietnuť.

Toto prisľúbenie a plus ešte jedenásť nám Ježiš odovzdal prostredníctvom svätej

Margity-Marie Alacoque, ktorej hovoril: „Toto je srdce, ktoré tak veľmi milovalo ľudí, že

nešetrilo ničím a išlo až do krajnosti, aby im vydalo svedectvo o svojej láske. A na

odplatu prijímam od väčšiny iba nevďačnosti, prostredníctvom ich neúctivosti,

ľahostajnosti, opovrhnutia a svätokrádeží, ktoré zakusujem v tejto sviatosti lásky. Avšak

ešte viac ma zraňuje skutočnosť, že sa takto správajú aj srdcia, ktoré sú mi zasvätené.“

Ježiš žiada, aby v oktáve sviatku Najsvätejšieho Tela a Krvi Ježišovej bol

ustanovený sviatok, ktorým by sa osobitne uctievalo jeho Srdce a odčiňovali by sa

urážky, ktorých sa mu dostáva vo svätej Eucharistii. Prisľubuje bohatstvo tým, ktorí mu

preukážu túto úctu, alebo budú pracovať, aby mu bola preukazovaná.

Ježiš prostredníctvom svätej Margity-Márie Alacoque dáva prísľuby tým, ktorí

zbožne uctievajú Jeho Srdce. Ctitelia Ježišovho Srdca obsiahnu:

1. Všetky milosti potrebné ich stavu

2. Pokoj v rodinách

3. Potechu vo všetkých protivenstvách

4. Ochranu v živote, ale osobitne v hodine smrti

5. Požehnanie na všetky podujatia a prácu

6. Žriedlo a nekonečné more milosrdenstva v Ježišovom Srdci pre hriešnikov

11

7. Horlivosť vlažným dušiam

8. Horlivým dušiam pokrok v dokonalosti

9. Požehnanie domov a miest, kde

uctievajú obraz Ježišovho Srdca

10. Kňazom milosť pri práci na spáse

duší a milosť pohnúť aj

najzatvrdnutejšími srdciami

11. Tým, čo rozširujú pobožnosť

Ježišovho Srdca, istotu, že budú naveky

zapísaní v samotnom Srdci Ježišovom

12. Sľubujem v prehojnom

milosrdenstve svojho Srdca, že tým, čo si

vykonajú pobožnosť deväť po sebe

nasledujúcich prvých piatkov, dám

milosť kajúcnosti, že nezomrú bez mojej

milosti, ani bez prijatia svätých sviatostí a

moje Srdce im bude bezpečným

útočišťom v hodinu smrti.

(zdroj: http://www.emanuel.sk/zjavenie-posolstvo-a-prislubenia)

Toto dvanáste prisľúbenie sa nazýva aj Veľké prisľúbenie. Podmienkou tohto

prisľúbenia je, že prijmeme deväť prijímaní v deväť prvých piatkov v mesiaci, ktoré

musia byť neprerušené. Samozrejme, že prijímaniu predchádza spoveď, ktorá nemusí byť

v piatok, ale ten týždeň pred prvým piatkom. Ak ste si nie istí, či ste boli takto

neprerušene na sv. prijímaní, tak si ich urobte znovu, aj viackrát v živote.

V našej farnosti je veľa členov zapísaných do Bratstva Božského Srdca Ježišovho,

čo je veľmi chvályhodné, no mohlo by sa pridať ešte oveľa viac, ba aj všetci farníci. Aj

z tohto členstva vyplýva veľa prisľúbení: „Ctitelia, ktorí uctievajú BSJ získavajú mnohé

milosti, ale zapísaní v BBSJ ich získavajú omnoho viac.“

Tí, ktorí sa teraz prihlasujú, pripájajú sa k tomuto spoločenstvu síce nie dokonalých

ľudí, ale takých, ktorí chcú vždy viac a viac krôčik za krôčikom napodobňovať Ježišovo

Srdce, chcú ho odprosovať, uzmierovať, prosiť ho i ďakovať mu. A tak chcú prispieť

svojou kvapkou k tomu, aby naše drahé Slovensko – srdce Európy – bolo zdravé.

„V novom tisícročí s novým Srdcom Ježišovým.“

(zdroj: http://www.litava.fara.sk/index.php?page=bozskesrdce)

Ak ešte nie ste členom BBSJ a máte záujem sa ním stať, môžete sa prihlásiť u svojho p.

farára, prípadne u p. farára z Radavy – Imricha Kováča, ktorý je "predsedom" BBSJ

alebo sa prihlásiť cez webovú stránku http://www.bozskesrdce.sk/ , kde nájdete rôzne

informácie o tomto bratstve.

Drahí naši čitatelia, chcem vás povzbudiť, aby ste neváhali prijímať dary a poklady

od nášho Pána, ktorý nám stále vychádza v ústrety, stará sa o nás, aby nik z nás

nezahynul, aby sme raz dosiahli večnú spásu a blaženosť s ním v nebesiach.

12

BOŽÍ ŠRAMOT

Nielen na Lóte, ale aj v Budapešti sa Boží šramot stretáva

Ako sme zistili, že čas plynie rýchlejšie, keď si medzi priateľmi.

Andrea Jakušová

Do nášho Božieho šramotu, ako ste si zaiste všimli, pribudli noví členovia. Zvukár Juraj Bako a spevák Ľuboš Zimula. Naša skupinka sa rozrastá a tak sme sa rozhodli, že by sme naše vzťahy mohli trochu upevniť. Napadlo nám, že by sme si mohli urobiť výlet do Budapešti. Sobotné ráno v deň štátneho sviatku sme sa konečne mohli vydať za naším dobrodružstvom. Zbalili sme mapy, cestovné lístky, jedlo na cestu a hor sa na výlet. Už v Nových Zámkoch nám vlak meškal viac než hodinu, no čas v dobrom kolektíve nám rýchlo ubehol. Ani sme sa nenazdali a sedeli sme vo vlaku. O necelé dve hodiny sme dorazili do cieľovej stanice v Budapešti. Náš poznávací výlet sa mohol začať. Už samotná historická budova železnice patrí medzi významné pamiatky mesta. Videli sme najväčšiu židovskú synagógu v Eurázii a navštívili sme tiež Baziliku sv. Štefana, z ktorej rozhľadne sme mali celé mesto ako na dlani. Prešli sme časť Starého mesta a videli veľa významných budov, nevynímajúc veľkolepú stavbu budovy maďarského parlamentu, či tzv. Budínskeho hradu. Zaujímavým poznatkom je fakt, že na výstavbách mnohých budov v historickej časti mesta sa podieľali legendárni slovenskí murári.

Nanešťastie na spoznávanie veľkolepej metropoly susedného Maďarska sme si vyčlenili iba jeden deň. Unavení a obohatení o mnohé zážitky sme sa šťastní vrátili domov. Pevne veríme, že tento náš spoločný zahraničný výlet nebol posledný.

13

TELEVÍZIA LUX

František Rampáček

Môj prvý polrok v televízii Lux

Už od strednej školy, kde som študoval

elektrotechnický odbor, som sa zaujímal o zvukovú a

obrazovú techniku, no nikdy by som nepovedal, že o 13

rokov po maturite budem aj v tejto oblasti pracovať.

Dnes je to realitou a možno i takým potvrdením toho,

že Boh pozná naše túžby – nezabúda na ne, a ak sú

dobré, tak vo vhodný čas ich naplní.

Myslím, že to je i môj prípad. Začalo sa to tým, že som si na naliehanie

a povzbudzovanie kamaráta poslal životopis do televízie Lux – na pozíciu zvukár.

Prebehlo niekoľko prijímacích pohovorov, vyskúšali si ma v praxi a dali mi šancu. A tak

som sa v novembri 2014 stal členom malého televízneho kolektívu, ktorý sa snaží

pripravovať a vyrábať hodnotný televízny program.

Začiatky v televízii boli náročné, nakoľko som o profesionálnom zvučení

v televízii až tak veľa nevedel. Ďakujem však mojim kolegom, že ma podržali,

povzbudili a aj napriek kope začiatočníckych chýb to so mnou nevzdali.

Po prvom polroku môjho pôsobenia v televízii môžem povedať, že je skvelé, ak

človek môže robiť prácu, ktorá ho baví a navyše ak pracuje v dobrom kolektíve. Na

televízii Lux sa mi páči, že jej cieľom nie je byť konkurentom komerčným televíziám.

Poslaním našej katolíckej televízie je prinášať svetlo (Lux = svetlo) do domovov a teda

ponúkať alternatívny a hodnotovo orientovaný program, pri ktorom môže človek

duchovne načerpať, nájsť povzbudenie pre svoj život, vzťahy, pre svoje manželstvo, pre

život v kresťanskej viere. Za polrok, čo som v televízii, vidím, ako sa televízia postupne

posúva a zlepšuje – nielen obsahom programu, ale aj po technickej stránke.

Keďže pracujem ako zvukár, mojou úlohou je pripraviť zvukovú techniku pri

nahrávaní a vysielaní jednotlivých programov, svätých omší či iných prenosov,

a následne počas samotného vysielania sedieť pri mixpulte a zabezpečovať, aby divák

počul všetko, čo sa hovorí a aby mal čo najlepší dojem zo zvukovej stránky. Práca

zvukára je niekedy náročná, lebo ak preblikne obraz, ale zvuk ide, pre diváka je to menej

rušivé, ako keď „vypadne zvuk“. Teda každá moja chyba je „počuteľná“. Z tohto dôvodu

každú jednu reláciu predchádza včasná príprava a skúšanie, ale ani to nie je

stopercentnou zárukou, že počas natáčania alebo živého prenosu niečo nezlyhá. Niekedy

je to poriadny adrenalín, pre mňa podobný ako skákať z mosta na bungee lane.

Môj bežný pracovný týždeň sa odohráva v sídle televízie Lux, v historickom centre

Bratislavy. V pondelky robievame dabingy Vatikánskeho magazínu a správ zo Svätej

zeme.

Od pondelka do štvrtka (okrem prázdnin) o 15:30 prinášame naživo ruženec

z Lúrd. V pondelok a v utorok o 17:30 vysielame z nášho bratislavského štúdia naživo

14

výbornú reláciu Doma je Doma. Počas týždňa je to teda viac – menej práca v štúdiu, kde

sa nahrávajú rôzne komentáre a pozvánky, televízne spoty, prípadne spracovávam

a upravujem zvuk do relácií, ktoré sme už nahrali a pripravujú sa do vysielania.

Osobne ma baví spracovávať a robiť mixáž zvuku z koncertov alebo chvál, kde

výsledný zvuk v značnej zmiere závisí od toho, ako to spracujem a nielen od toho, ako sa

nahral. Taktiež zvučím relácie ako Fundamenty, Kresťan v spoločnosti, Effeta, Väzby

a Luxáreň, ktoré sa točia vopred počas týždňa a televíznu premiéru majú spravidla

o niekoľko dní.

Najradšej mám však relácie vysielané naživo a priame prenosy - či už z omší,

koncertov alebo iných podujatí. Tam je možné zažiť ten správny televízny stres.

Trochu vám priblížim, čo taký živý prenos obnáša. Aby sme napríklad mohli

odvysielať svätú omšu

z nejakej farnosti, je

potrebná dobrá a včasná

príprava. Už počas týždňa si

musíme pripraviť techniku.

Skontrolovať, či všetko

funguje ako má, a pred

odchodom na miesto

vysielania ju pobaliť do

kufrov a naložiť do áut. Ak

je svätá omša v nedeľu, tak

techniku si pripravíme už

v piatok a v sobotu

popoludní vyrážame do

farnosti, kde bude svätá omša. Po príchode na miesto sa zistí, kde čo a ako pripojiť

a následne sa začne rozbaľovanie techniky. Technici a kameramani naťahajú po kostola

desiatky káblov ku kamerám, k svetlám a ja ako zvukár si pripájam všetky mikrofóny.

Keď všetko funguje, môžeme ísť oddychovať. Ak niečo neladí, pracujeme dlho do noci

tak, aby bolo na nedeľu všetko pripravené. Vo vysielacom tíme je nás spravidla 5-6 ľudí

a ak ide všetko bez komplikácií, tak na skúšobné vysielanie sme pripravení za cca dve –

tri hodiny. V deň vysielania vstávame skoro ráno. Rozložíme satelitný vysielač

a vykonáme testy zvuku, obrazu a tiež aj skúšobné vysielanie. Po ukončení prenosu

všetko zbalíme a odvezieme naspäť do Bratislavy. Niekedy je to naozaj náročné, ale

všetci sa tešíme z každého úspešného prenosu. Po úspešných prenosoch si radi spolu

s kolegami zájdeme na dobré pivo, veď život nie je len o práci a modlitbe.

Toto leto sa nám napr. podarilo priniesť celonočné priame prenosy z národnej púte

v Levoči, kde bol bohatý duchovný a kultúrny program. Najbližšie prinesieme priame

prenosy z festivalu Verím Pane. Nasledovať budú prenosy z Národného stretnutia

mládeže P15 v Poprade, kde bude naozaj bohatý program. Na konci leta zase prinesieme

priamy prenos z púte v Rajeckej Lesnej. Novinkou budú priame prenosy svätých omší zo

slovenskej misie v USA, kde pôsobia slovenskí kňazi.

Mojou obľúbenou reláciou je relácia Doma je doma. Je poučná a zároveň

oddychová. Niekedy vážna, inokedy zábavná a človek sa pri pozeraní nielen veľa dozvie,

15

ale môže sa i uvoľniť po celom dni. Prírodovedne zameraných divákov môže zaujať

relácia Väzby, kde moderátor vtipnou formou prepája spoločné prvky medzi chemickými

väzbami a kresťanskou vierou. Toto všetko sa snaží dokázať rôznymi, občas veľmi

hlučnými, chemickými pokusmi.

Ak sa chcete dozvedieť viac o učení našej Cirkvi a o kresťanskej viere, na to je

výbornou relácia Fundamenty.

Okrem rôznych relácií,

svätých omší či modlitieb,

nájdete v programe televízie

Lux aj veľa zaujímavých

dokumentov a tiež hodnotovo

orientované celovečerné

filmy.

Televízia samozrejme

nie je na to, aby ju človek

sledoval nonstop celý deň.

Cieľom dramaturgie TV Lux

je, aby si v nej divák vedel

nájsť program, ktorý mu bude

povzbudením a pomôže mu

plnohodnotnejšie žiť svoju vieru i život.

Financovanie televízie Lux

V porovnaní s ostatnými slovenskými televíziami má TV Lux veľmi nízky

rozpočet. Mnohí ľudia z televízneho prostredia sa aj čudujú, ako môžeme vyrábať toľko

programu a vôbec fungovať. Nuž, ako vidieť – dá sa to. Veríme, že Boh toto dielo

požehnáva. Televízia Lux je z veľkej časti financovaná príspevkami členov Klubu

televízie Lux. Ďalšou časťou sú príjmy z reklamy a časť tvoria príspevky zo zbierky na

katolícke médiá.

Televíziu Lux teda môžete podporiť aj vy tým, že sa stanete členom Klubu

priateľov televízie Lux, kde môžete prispieť na jej fungovanie.

Myslím, že mnohí z našich farníkov už televíziu Lux dobre poznajú a majú

vytipované relácie a programy, ktoré pravidelne sledujú. Donedávna ju bolo možné

naladiť iba prostredníctvom satelitu, avšak od 1. júna je možné TV Lux bez problémov

naladiť cez dvbt prijímač na bežnú anténu aj v našej obci.

Na záver by som vás, predovšetkým mladých čitateľov nášho časopisu, chcel

trochu povzbudiť. Ak sa rozhodujete pre vaše budúce povolanie, prácu, nebojte sa mať

naďalej svoje hobby. Nemusí to byť rovno práca so zvukom, alebo s kamerou. Pestujte si

vaše záľuby a snažte sa byť dobrí v tom, čo robíte. A raz, možno keď to nebudete nijako

čakať, vám to môže pomôcť – či už pri hľadaní práce, uplatnenia a podobne. A ak navyše

zostaneme vo svojej kresťanskej viere verní Bohu, ten každé naše úsilie odmení. Aj keď

niekedy to môže trvať i pár rôčkov a inokedy to príde vtedy, kedy by to človek najmenej

čakal...

16

SVEDECTVO

Lebo Bohu nič nie je nemožné – príbeh Renáty Ocilkovej

Mala som 19. Čerstvo zmaturovaná, krásne zamilovaná. Do tohto nádherného

obdobia však prišlo čosi nečakané. Jedného dňa sa dostavili silné bolesti v podbrušku,

sprevádzané stále sa zväčšujúcim bruškom, až som sa na piaty či šiesty deň ocitla na

operačnom stole. Histologické výsledky boli zlé: bol tam nádor o veľkosti detskej

hlavičky. Presnejšie: „germinatívny yolk sac tumor pravého ovária“. Nádej na prežitie?

Minimálna. Prognózy podľa odbornej literatúry zneli:

„Nádor je vysoko malígny, rýchlo lokálne progreduje a metastázuje všetkými spôsobmi.

Histologický typ yolk sac tumoru má v prognostických úvahách malý význam... Nádor je

rádiorezistentný, ale môže odpovedať na vhodnú kombináciu chemoterapií predĺženým

pooperačným prežívaním.“

(Motlík, K.; Živný, J.: Patologie v ženském lékařství, GRADA Avicenum, 2001)

Pri operácii mi vybrali pravý vaječník a potom ma odoslali na onkológiu. Spolu

s rodičmi som sa dozvedela, že materstvo je u mňa navždy vylúčené, že moje minúty sú

spočítané, že okamžite treba ísť znova pod nôž a všetky ženské orgány musia von. V tom

momente sa v mojom živote všetko zmenilo. Stratila som chuť do jedla, chuť žiť - začala

som umierať. Previezli ma do Bratislavy, kde sa po preštudovaní všetkých materiálov

a opakovanom histologickom vyšetrení potvrdila tá strašná diagnóza. Nenasledovala

však operácia, ale chemoterapia. Vypadali mi vlasy, obočie, mihalnice, moja hmotnosť

dosiahla sotva 36 kíl, v jednom kuse som zvracala a všetko s tým súvisiace...

Po pol roku liečby mi urobili kontrolné CT, ktorého výsledok znel: metastázy

v sakrálnej oblasti. Nasledovala ďalšia operácia. Zobrali mi aj časť druhého vaječníka,

ale výsledky CT vyšetrenia o metastázach v krížovej oblasti sa nepotvrdili. Keď som sa

prebrala z narkózy, lekár mi povedal:„Ste zdravá, posielame vás domov žiť.“

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po

pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi

povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Po čase mi začali rásť vlasy a ja som začala uvažovať o návrate do práce, o ďalšom

štúdiu. A vtedy som zrazu dostala cyklus. Nikto z lekárov mi na to nevedel dať

vysvetľujúcu odpoveď.

Prešlo asi deväť rokov. Moja láska - vtedy gymnazista - medzitým vyštudoval

medicínu. Po promóciách sme sa zobrali. Vedel, do čoho ide, no napriek tomu ma stále

miloval. A veril. Asi po troch rokoch manželstva som bola s diagnózou „sterilná“ zasa

prijatá na gynekologickú kliniku. Nasledovala operácia, počas ktorej sa zistilo, že ten

kúsok vaječníka, čo mi ostal, sa medzičasom otočil, obmotal vajíčkovodom a prirástol k

črevu. Po tejto operácii ma, samozrejme, indikovali na umelé oplodnenie, ktoré sme však

nechceli. Všetko sme jednoducho vložili do Božích rúk.

17

Asi o štyri mesiace sme zistili, že som v požehnanom stave. Tehotenské vyšetrenia

ukázali, že je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že dieťa bude postihnuté. Pani doktorka

genetička ma poučila, že po chemoterapiách je veľmi vysoký predpoklad poškodenia

plodu. Samozrejme, že to so mnou trošku „zatriaslo“, manžel mi však stále hovoril, že

Pán Boh vie, čo zvládneme a čo potrebujeme. Nešli sme teda ani na amniocentézu.

V júli 2003 sa nám narodila krásna zdravá Laura.

Keď mala Laura osem mesiacov a ja som dojčila niekoľkokrát denne, zistili sme,

že čakáme druhé bábo. Bol 25. marec 2004. V deň, keď sa v kostole čítala stať

z Evanjelia: „...a hovorili o nej, že je neplodná...,“ som zistila, že som v druhom mesiaci

druhého tehotenstva. O sedem mesiacov sa nám narodila krásna dcérka Lea.

Lebo Bohu nič nie je nemožné.

P.S.

V časopise Miriam bol uverejnený môj príbeh zázračného telesného uzdravenia.

Niekto ho začal posielať aj po internete. Chápem, že pre ľudí je povzbudzujúce, keď

čítajú také svedectvo o konkrétnom človekovi. Ale nechcem, aby som v tomto príbehu

bola „hrdina“ ja. Tento príbeh je o Bohu, o Božej veľkosti, Všemohúcnosti, Láske.

O tom, že Bohu nič nie je nemožné. S rozposielaním môjho príbehu som však

konfrontovaná s otázkou, prečo Boh svoju moc vyjavil práve na mne a nie aj na iných

ženách?! Pretože teraz ma kontaktuje veľa neplodných žien. Chcem, aby ľudia vedeli, že

to vôbec nie je vecou zásluh. Som najnehodnejšia z nehodných. Nepatrím medzi tie ženy,

ktoré túžili mať veľa detí a teraz sa mi to splnilo. Angažujem sa vo veciach verejných

a to ma aj baví. A len Boh vie, prečo mňa - neplodnú - práve s takýmito záujmami, vôbec

nie supermatku, urobil mnohonásobnou matkou. Odkedy som napísala to svedectvo, bola

som už dvakrát tehotná, raz sme však o bábätko prišli v 3. mesiaci tehotenstva. A teraz -

v mojich takmer 39 rokoch - sa nám narodil syn. Lekári mi pritom hovorili, že sme

narodením dvoch dcérok v mojich 32 a 33 rokoch stihli moje posledné fertilné mesiace.

Zdá sa, že Boh sa nad vedeckými poznatkami iba usmieva. Božia logika je iná ako naša.

Nech nás aj toto poznanie pritiahne bližšie k Bohu. (Hoci stále neviem, prečo sa to nedeje

všetkým ženám.)

Asi to nezapadá do ideálneho obrazu o uzdravenej, vyliečenej, ale chcem o sebe

napísať pravdu, nie ružový obrázok. Lebo to je podstata tohto zázraku - že BOH SA

OSLÁVIL a nie že sa splnila moja túžba.

Svedectvo pani Renáty Ocilkovej je prevzaté z internetovej stránky www.mojpribeh.sk

Pozn. red.: PaedDr. Mgr. Renáta Ocilková - členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade

vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Je tiež zástupkyňou

Konferencie biskupov Slovenska na expertných rokovaniach k Stratégii rodovej rovnosti

a Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv.

18

Z CIRKVI (prevzaté z internetu)

Kňazská a diakonská vysviacka v Nitre

Nitrianska diecéza má siedmich nových klerikov. V piatok 12. júna 2015

prijali traja bohoslovci piateho ročníka z Kňazského seminára svätého Gorazda v Nitre

diakonskú vysviacku. Slávnostnej svätej omši predsedal vo svojom katedrálnom chráme

nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.

V sobotu 13. júna 2015 sa v Katedrále – Bazilike svätého Emeráma v Nitre konala

kňazská vysviacka. Sviatosť vysviacky prijali z rúk nitrianskeho biskupa Mons. Viliama

Judáka štyria ordinandi: Július Andruško (z Veľkého Kýru), František Hronský, Martin

Mičovský a Ľuboš Mihálka.

Hlavný celebrant v homílii hovoril o Božej láske k ľuďom, prejavujúcej sa aj

v dare nových kňazov: “Boh nás mnohorakým spôsobom miluje a prejavuje nám svoju

lásku. Jeden zo spôsobov je, že vzbudzuje neustále vo svojej Cirkvi nových kňazov. Aj

tohto roku, Bohu vďaka, sa tešíme opäť tejto radostnej skutočnosti. Boh, mohli by sme

povedať, tvorí nových služobníkov, ktorí smú slúžiť (…) svätému ľudu k spáse ako

darcovia jeho milosti, ako hlásatelia jeho slova, ako pastieri Božieho spoločenstva”.

Nitriansky biskup sa v ďalšej časti homílie zameral na význam i aktuálnosť častého

pozdravu kňaza adresovaného veriacim: “Dominus vobiscum – Pán s vami. Áno, toto je

zmysel života a pôsobenia, aby bol Boh s vami. Aby Spasiteľ, ktorý sa narodil pre našu

spásu, ako Emanuel, ten Boh s nami, aby stále znovu a stále hlbšie bol s vami. On sa stal

naším bratom a vzal na seba našu ťarchu a stal sa aj našou Hlavou, naším Pánom. Ten

nám chce darovať svoj božský život. A aby sa to udialo, preto existujú kňazi. Jedine

preto. To je zmysel a cieľ ich života na ceste, ktorú naši novovysvätení kňazi teraz

začínajú. Celá námaha by mala smerovať k tomuto cieľu”, povedal. Biskup Viliam Judák

pripomenul ordinandom, že preto budú kázať, kvôli tomu vyučovať, preto čakať

v spovednici, preto budú stáť pri oltári.

Po obrade vysviacky a Liturgii Eucharistie udelili novokňazi svojmu biskupovi

novokňazské požehnanie.

Zdroj: www.biskupstvo-nitra.sk

Letné plány Benedikta XVI: Získa doktorát a otvorí knižnicu

Benedikt XVI. bude dovolenkovať v rezidencii Castel Gandolfo. Okrem toho získa

doktorát z hudby a pomenujú po ňom knižnicu.

Emeritný pápež sa cez leto nudiť rozhodne nebude. 88-ročného Benedikta XVI.

čaká najrušnejšie leto od jeho odstúpenia z pontifikátu pred dvomi rokmi.

Začiatkom júla získa od akadémie hudby Pápežskej univerzity Jána Pavla II. čestný

doktorát. „Uznávame veľký rešpekt Benedikta XVI. k hudobnej tradícii cirkvi a jeho

záujem o krásu sakrálnej hudby,“ napísala Krakovská univerzita v tlačovom vyhlásení.

Koncom augusta otvoria v Ríme knižnicu, ktorá ponesie meno emeritného pápeža.

V knižnici momentálne pripravujú sekciu venovanú jeho životu, kde budú

19

umiestnené knihy a štúdie, ktoré knižnici daroval samotný Benedikt XVI. Pri tejto

príležitosti odslúži aj omšu pre bývalých študentov miestneho pápežského kolégia.

Emeritný pápež bude v lete oddychovať v rezidencii Castel Gandolfo. „Pápež

František pozval svojho predchodcu, aby v júli strávil čas v rezidencii Castel Gandolfo.

Benedikt jeho ponuku prijal,“ informoval nedávno hovorca Svätej stolice Federico

Lombardi. Konkrétny termín pobytu ešte nie je známy.

Malé talianske mesto vzdialené od Ríma asi 30 kilometrov využívali ako pápežské

sídlo naposledy počas dvoch mesiacov od Benediktovho odstúpenia vo februári 2013.

Bývalá hlava cirkvi sa neskôr presťahovala do kláštora Mater Ecclesiaevo vo

Vatikánskych záhradách, kde žije dodnes.

Podľa slov Lombardiho sa súčasný pápež František k svojmu predchodcovi

nepripojí a ostane, rovnako ako v posledných dvoch rokoch, v Dome sv. Marty.

Zdroj: www.postoy.sk

Svätý otec František sa stretol s emeritným pápežom Benediktom XVI.

Pápež František 30. júna navštívil emeritného pápeža Benedikta XVI. v jeho

rezidencii, ktorá sa nachádza v bývalom kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikánskych

záhradách.

Počas stretnutia, ktoré trvalo asi pol hodiny,

František poprial Benediktovi XVI. príjemný

pobyt v pápežskom letnom sídle v Castel

Gandolfo. Emeritný pápež sa tam rozhodol stráviť

nasledujúce dva týždne. Jeho návrat do Vatikánu

je naplánovaný na 14. júla. Informoval o tom

portál Vatican Insider. František už pred rokom

pozval Benedikta XVI. stráviť letný čas v Castel

Gandolfo, ale emeritný pápež vtedy uprednostnil

ostať vo Vatikáne.

Telegram pre Slovákov od pápeža Františka

Pápež František adresoval pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda telegram

prezidentovi Andrejovi Kiskovi, v ktorom srdečne zablahoželal všetkým občanom

Slovenskej republiky.

„Prosím Pána, aby posilňoval úsilie každého človeka na ceste budovania solidárnej

a bratskej spoločnosti, ktorá prejavuje úctu a pomoc tým najnúdznejším ľuďom. Preto

vzývam hojnosť Božích požehnaní na Vašu Excelenciu, na vedúcich činiteľov ako i na

celý slovenský národ,“ napísal pápež.

20

ZAUJÍMAVÉ MIESTA V OKOLÍ

V relatívne blízkom okolí našej obce sa nachádza mnoho zaujímavých miest, ktoré

sa oplatí navštíviť. A keďže leto je čas ako stvorený na výlety, tu je zopár tipov...

Marek Šafár

Dražovský kostolík (Vzdialenosť z Veľkých Loviec: 44 km)

Malý kamenný kostolík stojaci na

skalnom vŕšku pár kilometrov za Nitrou,

resp. v mestskej časti Dražovce, smerom na

Topoľčany, poznáme z videnia snáď všetci.

Či už sme išli okolo a videli ho z auta,

alebo ho poznáme z pohľadníc, televízie či

fotografií. Ak ste tu ešte neboli osobne,

letný výlet na toto malebné miesto

rozhodne stojí za to.

Dražovský kostolík – kostol sv.

Michala Archanjela z 12. storočia

postavený v románskom slohu patrí medzi

najstaršie a najvýznamnejšie sakrálne

pamiatky na našom území. Hovorí sa, že

v jednoduchosti je krása. O Dražovskom

kostolíku to platí snáď dvojnásobne.

Jednoduchá stavba s rozlohou iba niekoľko

metrov štvorcových, malý chór s úzkym

dreveným schodiskom, kamenné múry,

oltár a zopár stoličiek. Výhľad do okolia na

nezaplatenie. Taký malý a predsa dominantný. Viac slov je asi zbytočných, treba sem

jednoducho prísť, stíšíť sa, pookriať a užiť si naozaj výnimočnú atmosféru tohto miesta.

Výlet je možné spojiť s turistickým výstupom na Zobor.

Vodný mlyn v Kolárove (Vzdialenosť z Veľkých Loviec: 39 km)

Vodný mlyn je umiestnený na mŕtvom ramene Dunaja. Postavený je na dvoch

rovnobežných člnoch, ktoré sú ukotvené o breh rieky. Loďky sú väčšie, ako boli na

pôvodných plávajúcich mlynoch, keďže ide o rekonštrukciu pôvodného mlyna a člny

boli vyrobené v Slovenských lodeniciach v Komárne v roku 1982 podľa vzoru bývalého

lodného mlyna v Radvani nad Dunajom.

Mlyn je teoreticky plne funkčný, avšak z dôvodu stojatej vody v ramene ho nie je

možné používať na pôvodný mlynársky účel. V objekte sa nachádza niekoľko

komponentov z pôvodného mlyna a využitý je ako malá historická expozícia.

21

Zaujímavosťou je napríklad benzínový agregát z prelomu 19. a 20. storočia, ktorý

poháňal stroje na výrobu rybárskych sietí. Siete vyrobené v Kolárove sa pritom

začiatkom dvadsiateho storočia vyvážali do mnohých krajín, vrátane Kanady či

Japonska.

K mlynu vedie 86 m dlhý drevený most s prestrešením, ktorý je zároveň najdlhším

dreveným riečnym mostom v strednej Európe.

Priamo v areáli mlyna je možnosť občerstvenia v „Krčme u Mlyna“. Nachádza sa

tu tiež jazdecký areál a malá zvieracia farma s ovečkami, kozami, prasiatkami a inými

domácimi zvieratami. Počas celej letnej sezóny sa v areáli konajú rôzne kultúrne

a gastronomické podujatia.

V prípade, ak sa budete chcieť na ceste domov osviežiť, v neďalekej Komoči je

známy kemp Oáza s piesočnou plážou na rieke Váh.

Diecézne múzeum v Nitre

Diecézne múzeum na Nitrianskom hrade, bolo slávnostne otvorené na sviatok sv.

Cyrila a Metoda, 5. júla 2007.

Návštevníci múzea tu môžu vidieť vzácne dokumenty súvisiace s históriu

Nitrianskeho biskupstva, ako aj s históriou Veľkej Moravy. Nachádza sa tu napr. úryvok

spisu O obrátení Bavorov a Korutáncov, diplomatík, ako napr. potvrdenie Pribinovej

donácie Ľudovítom Nemcom, list pápeža Jána VIII. Svätoplukovi, odpoveď toho istého

pápeža Metodovi, či ukážky z buly Industriae tuae a Quia te zelo fidei. Vystavené sú aj

ukážky z hlaholík, ako napr. z Assemaniho evanjeliára, Kyjevských listov, Napomenutia

vladárom či Sinajského euchológia vrátane Staroslovenského spovedného poriadku.

Neobišli sme ani cyriliká ako Zákon sudnyj ljudem, Nomokánon, Život Konštantína

a Život Metoda, Proglas či Rozprava O písmenách mnícha Chrabra. Súčasťou expozície

je i ukážka Cividalského a Nitrianskeho evanjeliára, ako aj faksimile Zoborských listín.

To všetko je doplnené mapami Veľkej Moravy, pôdorysmi a modelmi dôležitých

kostolov, obrazmi, plastikami, kópiami a originálmi významných archeologických

nálezov, napr. pyxidy z Čiernych Kľačian, rôznych krížikov či antických lámp

s kresťanskými výzdobnými motívmi, nájdenými na našom území.

V roku 2008 bola otvorená a sprístupnená druhá časť Diecézneho múzea –

klenotnica. Je v nej inštalovaný chrámový poklad Nitrianskej katedrály a Biskupského

úradu v Nitre. Nachádzajú sa tam bohoslužobné sakrálne predmety – kalichy,

monštrancie, svietniky a pod., ktoré tak jedinečným spôsobom dotvárajú celý projekt

Diecézneho múzea, ktorý osobne inicioval Mons. Viliam Judák. Diecézne múzeum v

Nitre tak poskytuje svojim návštevníkom popri poznávacích a náboženských

informáciách i zážitok umelecký a kultúrny.

Diecézne múzeum je v letných mesiacoch otvorené denne, okrem pondelka, v čase

od 10:00 do 18:00 hod. Výnimku môžu tvoriť štátne a cirkevné sviatky. Aktuálne

oznamy ohľadom múzea môžete nájsť prostredníctvom web stránky www.biskupstvo-

nitra.sk/institucie/diecezne-muzeum, alebo sa informovať telefonicky priamo v múzeu:

037-772 17 47.

22

CESTOPIS

Kristína Rampáčková

Madeira

Madeira je jedným z ostrovov patriacich Portugalsku. Leží v Atlantickom oceáne

niečo cez hodinu letu z Lisabonu smerom na juho-západ a asi 400 km severne od

Kanárskych ostrovov. Z východu na západ Madeira meria 57 km a zo severu na juh 22

km. Je vulkanického pôvodu a je len veľmi malinkou časťou vulkánu, ktorý siaha až

5000 m pod hladinu mora. K Madeire patria ďalšie dva menšie ostrovy Porto Santo

a Desertas.

Madeira

patrila medzi

destinácie, ktoré

som vždy chcela

navštíviť. Upútali

ma fotografie za-

lesneného horna-

tého ostrova a zra-

zu sa naskytla prí-

ležitosť tento krá-

sny ostrov prebá-

dať. Vybral sa so

mnou aj môj brat.

Leteli sme spolu

z írskeho Dublinu

s medzipristátím

v Lisabone. Pricestovali sme večer okolo 21:00, to už bola tma, takže sme si ani

„nevychutnali“ pristávací manéver. Letisko na Madeire patrí totiž medzi

najnebezpečnejšie letiská sveta. Letisko sa nachádza 59 m nad oceánom a vyzerá ako

nedokončená diaľnica prilepená na ostrov. Nebezpečné je tým, že tam často fúka silný

bočný nárazový vietor spôsobený vplyvom oceánu a aj vysokých hôr, čo často spôsobuje,

hlavne v zimnom období, obrovské problémy pilotom pri pristávaní. Tiež má krátku

pristávaciu plochu a každá strana ústi do oceánu. Na internete sa dá nájsť veľké

množstvo videí s pristávacími manévrami počas búrok a silného vetra. Vyzerá to veru

zaujímavo. Ale my sme mali priaznivé letové podmienky, tak sme v pohodičke pristáli.

Chytili sme posledný autobus z letiska do hlavného mesta ostrova Funchal, kde sme boli

ubytovaní v malom hosteli. Cesta autobusom bola hotový zážitok na uvítanie. Šofér si to

rezal zákrutami úzkych uličiek, akoby sme boli jediní na ceste. Ja som podvedome

brzdila všetkými zmyslami. Šofér nám poradil, kde vystúpiť a ako sa dostať na adresu

nášho ubytovania. Majiteľ hostela a zároveň recepčný Phillip nás už čakal a srdečne

vítal. Bol to mladý muž, náš rovesník, napol Madeirčan, napol Francúz, ktorý ovládal

23

množstvo jazykov. Stále usmievavý a ochotný pomôcť a poradiť. Hostel bol maličký,

otvorený asi 2 roky. Viedol ho aj so svojou ukrajinskou manželkou, s ktorou sa zoznámil

na študijnom pobyte a počas ktorého navštívil aj Slovensko, ktoré má rád pre svoju

bohatú históriu, tradície a aj prekrásnu prírodu.

Hostel bol

plný turistov

takmer z celého

sveta. S väčšinou z

nich sme sa

zoznámili počas

raňajok. Dostali

sme zopár rád, kam

ísť a ako cestovať.

Najskôr sme sa

vybrali okukať si

hlavné mesto,

zoznámiť sa s

miestnymi

pomermi

a nadýchať sa morského vzduchu a hlavne si užiť slnko a teplo, ktoré mi už tak veľmi

chýbali. Vychutnávala som si to plnými dúškami, hoci to bol dosť šok prísť z írskej

vlhkej zimy, kde boli 4°C do slnkom zaliatej Madeiry a 22°C. Všade kvitli rôzne druhy

kvetov, stromov a kríkov, v úzkych staručkých uličkách vládol čulý turistický ruch a nad

mestom sa týčili hory, ktoré posievali celý ostrov. Jedinou rovinou bola promenáda okolo

prístavu. V strede mesta pri pobreží je nástupná stanica lanovky, ktoré vás vyvezie až do

Botanickej záhrady, ktorá sa rozprestiera na kopcoch nad mestom. Na obed sme si dali

ako inak, rybičku a pohárik dobrého vínka. Madeira je bohatá na ryby rôznych druhov a

známa znamenitým a špecifickým vínom. Na trhu s ovocím jeden nevie, kam sa pozrieť.

Pestrofarebné stánky plné odrôd, o ktorých ste ani nepočuli, rôzne veľkosti a variácie

a predavači snažiaci sa vás presvedčiť, že to ich je najlepšie a najčerstvejšie a to nielen

rečami, ale pohotovo odkrajujúci kúsky ovocia, aby ste mohli aj ochutnať, či je to naozaj

tak. Bol to úžasný zážitok plný vôní, farieb, chutí. Zbehli sme na nákup do miestneho

supermarketu a tam opäť gurmánsky zážitok... pečivo od výmyslu sveta, ryby a morské

živočíchy čerstvo ulovené a víno, asi 4 dlhé regále vín z Madeiry a Portugalska. Na ryby,

mäso a pečivo si musíte vziať poradový lístok ako v banke, aby ste nemuseli nezmyselne

stáť v dlhom rade. Ryby vám očistia a naporcujú rovno pred vašimi očami podľa vášho

želania, čiže sa doma s tým nemusíte trápiť. Všetko je krásne čerstvé a ceny sú

prijateľné. Najdrahšie na tom všetkom asi je tá letenka na ostrov. Čo sa týka potravín

a ubytovania, či cien jedla v reštauráciách, tak je to porovnateľné s Chorvátskom.

Na zvyšok nášho pobytu sme sa rozhodli si požičať auto, aby sme pobehali čo

najväčšiu časť, lebo autobusom sa nedá dostať všade. Ako som už spomínala, Madeira je

hornatá krajina. Hoci je malá, má skvele vybudovanú sieť diaľnic. Diaľnica sa tiahne

dookola celého ostrova a na väčšine svojej dĺžky je tvorená tunelmi. Naprieč ostrovom sa

24

dostanete cez horské prechody. Do týchto kopcov potrebujete auto triedy B, slabšie by sa

zbytočne trápilo. Južná strana ostrova je doslova posiata banánovníkovými sadmi.

Diaľnica je postavené dosť vysoko nad morom, tak sa vám naskytuje množstvo krásnych

výhľadov a každá dolina, či kaňon vyrytý do vnútrozemia pôsobí veľkolepo

a uchvacujúco.

Flóra tejto strany ostrova je poznačená aj častými požiarmi, čo vidno na

rozľahlých pásoch lesa, kde sú stromy len sem-tam alebo už iba ich obhorené pozostatky.

Vo vnútrozemí a na severnej strane ostrova je to akoby iná krajina. Celá Madeira, hoci

rozlohou nie je veľká, každá dolina a každý pás vrchov vám pripomenie dačo iné.

Niektoré časti pripomínajú slovenské Nízke Tatry svojou vegetáciou a zelenou

pokrývkou, iné Írsko svojimi stepmi či útesmi, ďalšie zase Thajsko.

Slovo Madeira znamená drevo, kedysi tu boli pôvodne rozsiahle vavrínové lesy,

ktoré postupne vymizli. Dnes veľkú časť ostrova pokrývajú eukalyptové lesy, ktoré

dávajú ostrovu exotický nádych. Portugalci vybudovali na celom území ostrova

odvodňovacie kanály zvané levada, ktoré slúžili na odvádzanie vody zo severu a severo-

západu bohatých na vodné zdroje do južných oblastí, kde tej vody bolo menej a bola

potrebná na závlahu rurálnej časti ostrova. Dnes sú tieto levady vyhľadávanými

turistickými atrakciami, popri ktorých sú vybudované turistické trasy.

Najvyšším vrcholom ostrova je Pico Ruivo, ktorý meria 1863 m. n. m. a my sme

sa rozhodli ho zdolať. Vyviezli sme sa autom na tretí najvyšší vrch Pico do Ariero (1818

m. n. m.), odkiaľ vedie jedna z viacerých ciest na Pico Ruivo. Zdalo by sa, že sme toho

veľa neodkráčali, no cesta tam trvá podľa značenia 4 hodiny, čo som si nevedela

predstaviť, ako je to možné. Schody. Všade samé schody. Najhoršie bolo, že sme stále

klesali a zase stúpali a opäť klesali a takmer na celej dĺžke tvorili cestu schody. Ale zato

sa nám naskytlo neskutočné množstvo nádherných výhľadov. Vrchy sú ostré s dlhými

strmými zrázmi hlboko do dolín. Hore na vrchole a aj po ceste bolo chladno, okolo 6°C.

Našťastie sa cestou oteplilo a spoza horských oblakov vykuklo aj slnko a nádherne

osvetlilo okolité doliny, dedinky a tie ich krásne terasovité záhrady. Z vrcholu bol krásny

výhľad na okolité vrchy a doliny a vládol tam úžasný pokoj a ticho. Cestou späť sme šli

skratkou, hoci bolo písané, že je zatvorená. Túto cestu tvorilo zopár tunelov vytesaných

do skál. Podľa informácii sa vraj v jednom z nich zrútila podlaha. My sme sa rozhodli, že

to skúsime, pretože sme videli viacero turistických skupín kráčať touto trasou a ani jedna

sa nevrátila. Pridali sme sa k staršiemu nemeckému páru. Cesta bola celkom v poriadku,

iba na začiatku bolo na kúsku odtrhnuté z chodníka a tunely boli v poriadku. Ušetrili sme

si riadny kus cesty. Bez predošlého tréningu je to dosť náročné. Nohy nás poriadne

boleli. Ale nie natoľko, aby sme večer nevládali ísť s Philipom, jeho manželkou a ľuďmi

z hostela na nejaký dobrý drink do mesta. Cestou späť sme stretli mladého chalana,

ktorého sme zahliadli v hosteli, bol to Moravák so slovenskými koreňmi, ktorý prišiel na

Madeiru pracovne na rok z Londýna.

Celý ostrov je pretkaný obrovským množstvom turistických chodníkov. Asi by

nestačil ani jeden mesiac na to, aby sme prebádali všetky zákutia. Ale každý si tu príde

na svoje. Turistikychtiví, ale aj tí, ktorým vyhovuje mestský prímorský ruch, voda,

leňošenie. Dýcha exotikou, rozmanitosťou, bohatou minulosťou, môže sa popýšiť

majestátnou prírodou a v niektorých oblastiach pripomína aj naše rodné Slovensko.

25

KALENDÁR

Erika Ďurinová

Kalendár letných duchovných podujatí

Letné prázdniny sú už v „plnom prúde“ a s nimi je tu i čas dovoleniek a výletov.

Ideálne obdobie na trávenie času s rodinou a priateľmi. Netreba však počas dní oddychu

zabúdať ani na nášho nebeského Otca. Ponúkame vám prehľad niekoľkých udalostí

konajúcich sa počas leta ako inšpiráciu na letné putovanie.

17. - 19.7.2015 Hlavná púť k úcte sv. pustovníkov Andreja-Svorada

a Beňadika – Skalka pri Trenčíne

História pútnického miesta Skalka pri Trenčíne (farnosť Skalka nad Váhom) siaha do 11.

storočia a spája sa so sv. pustovníkmi Andrejom-Svoradom a Beňadikom. Pútnické

miesto pozostáva z dvoch objektov - z pútnického kostola sv. Andreja-Svorada

a Beňadika a z pozostatkov benediktínskeho opátstva z roku 1224. Nachádza sa tu tiež

Beňadikova jaskyňa. Sv. Andrej-Svorad a Beňadik sú hlavnými patrónmi nitrianskej

diecézy. Viac info na: http://klastorskalka.sk/

25.07.2015 19:00-20:30 (sobota) ORGANOVÝ KONCERT 1. Novozámocké

farské hudobné leto.

Miesto konania: Nové Zámky, Farský kostol Povýšenia Sv. kríža, Nové Zámky, Hlavné

námestie

31.7. - 2.8.2015 Festival Radosti – Vysoká nad Uhom

Domček (Dom Anky Kolesárovej) vo Vysokej nad Uhom, ktorého rektorom je o. Pavol

Hudák, organizuje už 7. ročník Festivalu radosti určeného pre všetkých mladých vo veku

od 15 rokov. Domček túži byť miestom prijatia, slobody a radosti. Okrem letného

festivalu sa tu počas roka organizujú aj Púte radosti, Púte rodín, Púte zrelosti a iné. Viac

info na: http://domcek.org/

31.7. - 2.8.2015 P15 Národné stretnutie mládeže – Poprad

Národné stretnutie mládeže s témou „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“

(Mt 5,8) pripravuje Rada pre mládež a univerzity KBS s cieľom umožniť mladým ľuďom

stretnutie s Kristom v mladej Cirkvi, zažiť spoločenstvo a prebudiť v nich túžbu

„vychádzať zo seba“. Účastníci sa môžu tešiť na stretnutie s biskupmi Slovenska, Simu

Martausovú, Dominiku Gurbaľovú či projekt Godzone. Program a viac info na:

http://www.narodnestretnutiemladeze.sk/uvod

1. augustový víkend – františkánsky sviatok Porciunkula (duchovný program

vo františkánskom kláštore a kostole v Nových Zámkoch)

Sviatok Panny Márie, Kráľovnej anjelov, tzv. porciunkula je františkánsky sviatok

s ktorým je spojená možnosť získania odpustkov. Týždeň pred týmto sviatkom sa

26

v Nových Zámkoch koná tradičný „porciunkulový jarmok“ – z dôvodu, aby nebol rušený

duchovný program v kostole.

6. - 9.8.2015 Campfest - Ranč Kráľova Lehota

Stretnutie približne 6 tisíc prevažne mladých ľudí v lokalite obce Kráľova Lehota

v Nízkych Tatrách, ktorí túžia po prebudení na Slovensku. O dôležitej úlohe Slovenska

v Európe hovoril už Ján Pavol II. Účastníci sa môžu tešiť na mnohých zahraničných

i domácich hostí. Spomenieme Martina Smitha z Veľkej Británie, Jeremyho Riddla

z USA a zo Slovenska vyberieme kapely Timothy, ESPÉ, Tretí deň, Lamačské chvály,

GodKnows a iní. Program a viac info na: http://www.campfest.sk/domov

15.9.2015 Národná púť v Šaštíne – Šaštín

Celonárodná púť Slovenska k Sedembolestnej Panne Márii. Každoročne sa púte

zúčastňuje približne 20 000 veriacich. Od roku 1927 je Sedembolestná Panna Mária

vyhlásená za patrónku Slovenska. Viac info na:

http://www.bazilika.sk/bazilika/narodnaput

15. – 17.09.2015 Duchovné cvičenia pre mladých s evanjelistom Lukášom,

v Nitre (Misijný dom Matky Božej na Kalvárii)

Duchovné cvičenia začínajú v utorok podvečer a končia v piatok obedom. V cene 35,-

(pracujúci 50,- eur) je zabezpečená plná penzia, je potrebné si priniesť Bibliu, spacák

a karimatku. Duchovné cvičenia vedú pátri verbisti (p. Igor Kráľ, SVD). Pre prihlásenie

je potrebné kontaktovať verbistov v Nitre, prípadne vyplniť prihlasovací formulár na

stránke www.vyveska.sk

20.9.2015 Pochod za život – Bratislava

Pochod, ktorý chce oslavovať život, povedať ÁNO ochrane ľudského života od počatia

po prirodzenú smrť. Okrem toho organizátori chcú vyjadriť požiadavky, aby spoločnosť

chránila rodinu založenú manželstvom muža a ženy a chránili sa rodičovské práva na

výchovu detí. Hlavným organizátorom Národného pochodu za život je Konferencia

biskupov Slovenska. Viac info na: http://pochodzazivot.sk/

9. – 11. október 2015

Hody vo Veľkých Lovciach

Na záver mi nedá nespomenúť ešte Fatimské soboty na Starých Horách so sv.

omšou o 10:30, či blízke pútnické miesto Studnička pri Pozbe so sv. omšami každú

nedeľu o 11:00. Okrem týchto niekoľkých akcií si môžete vybrať z mnohých iných

nespomenutých. Veríme, že sme vás inšpirovali a vo vašom kalendári si nájdete miesto aj

na takto strávený čas. Požehnané leto

27

KOLOBEH ŽIVOTA (apríl 2015 – jún 2015)

Sviatosť manželstva si vyslúžili:

Juraj Grolmus a Radoslava Krupová (11.04.2015)

Marek Pavlinský a Martina Šafárová (09.05.2015, v Nových Zámkoch)

Štefan Koreň a Petra Bodzionyová (15.05.2015)

Ladislav Šafár a Scarlett Samuhelová (23.05.2015)

Roderik Zimula a Romana Žiláková (06.06.2015, pri Studničke)

Tomáš Bak a Veronika Krajčovičová (20.06.2015)

Jozef Gvušč a Veronika Tóthová (27.06.2015)

Boli pokrstení:

Amanda Bandová (06.04.2015)

Ema Kurucová (01.05.2015)

Benedikt Fačkovec (24.05.2015)

Sára Husárová (24.05.2015)

Natália Kollárová (10.05.2015)

Oliver Štrba (20.06.2015)

17.05.2015 pristúpili k prvému sv. prijímaniu:

Viktória Beňušová, Viktória Brezanská, Lenka Čoknayová, Romana Ďurinová, Mária

Záhumenská, Tatiana Zemaniková, Karolína Zimulová,

Denis Bukai, David Hajdúch, Joachim Mandík,

Opustili nás

Anna Habmanová (+13.04.2015) Ladislav Chudiváni (+26.05.2015)

René Vereš (+16.04.2015) Štefánia Kurucová (+02.06.2015)

Paulína Regásová (+26.04.2015) Emil Kuruc (+03.06.2015)

Alžbeta Galbavá (+02.05.2015) Jozef Zimula (+13.06.2015)

Františka Habrmanová (+21.05.2015) Otília Mária Verešová (+29.06.2015)

... Rafaelová (*+ 27.04.2015, bez rodného mena - dieťa narodené neživé)

13.06.2015 prijalo sviatosť birmovania 52 mladých

28

| Vydáva: OZ Villanka | Zodpovedná osoba: Mgr. Marek Šafár | Redakčná rada: Mgr. Mária Krasňanová, Mgr. Jana Fačkovcová, Mgr. Kristína Rampáčková, Erika Ďurinová, Andrea Jakušová, Mgr. František Rampáček | obálka: Mgr. Martin Rampáček | Tlač: Garmond Nitra, Fraňa Mojtu 10, Nitra, | Náklad: 240 ks |

Časopis vychádza vďaka finančnej podpore čitateľov. ĎAKUJEME!