Osnovy vyučovacích predmetov pre 7 rocnik...6 Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: • známka za ústnu odpoveď, • známky za rôzne písomné druhy

1

Učebné osnovy vyučovacích predmetov pre 7. ročník

OBSAH:

Učebné osnovy vyučovacích predmetov pre 7. ročník ............................................ 1 Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia ............................................................... 2

Slovenský jazyk 7. ročník............................................................................................ 2 Literárna výchova 7. ročník......................................................................................... 6 Anglický jazyk 7. ročník............................................................................................... 9 Ruský jazyk 7. ročník ................................................................................................ 20 Nemecký jazyk 7. ročník ........................................................................................... 23

Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda.................................................................... 28 Fyzika 7. ročník......................................................................................................... 28 Chémia 7. ročník....................................................................................................... 32 Biológia 7. ročník ..................................................................................................... 36

Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť.............................................................. 40 Dejepis 7. ročník ....................................................................................................... 40 Geografia 7. ročník ................................................................................................... 44 Občianska náuka 7. ročník....................................................................................... 50

Vzdelávacia oblasť: Človek a hodnoty................................................................... 55 Etická výchova 7. ročník .......................................................................................... 55

Vzdelávacia oblasť: Matematika a práca s informáciami....................................... 60 Matematika 7. ročník................................................................................................. 60 Informatika 7. ročník ................................................................................................. 66

Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra ................................................................... 68 Výtvarná Výchova 7. ročník ...................................................................................... 68 Hudobná výchova 7. ročník....................................................................................... 74

Vzdelávacia oblasť: Zdravie a pohyb..................................................................... 79 Telesná výchova 7. ročník ........................................................................................ 79 Telesná a športová výchova 7. ročník (dievčatá) ..................................................... 82

2

Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia

Slovenský jazyk 7. ročník Počet hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

V jazykovej časti oblasti jazyk a komunikácia sú určujúcimi ciele rozvíjania komunikatívnych schopností žiakov, ktoré síce boli deklarované aj v minulosti, ale ich uskutočňovanie bolo vytláčané tendenciou obsiahnuť pomerne veľkú sumu jazykových pojmov na vysokej úrovni abstrakcie Zdôrazňujeme preto chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi, čo by sa vo vyučovaní jazyka malo premietnuť do zámerného preferovania rozvoja komunikatívnych kompetencií, ktoré budú istým teoretickým i praktickým východiskom ich ďalšieho rozvíjania v ostatných vyučovacích predmetoch s ohľadom na ich špecifické potreby. Výrazne sa posilnil komunikatívno-zážitkový model vyučovania jazyka a naopak oslabila sa tendencia obsiahnuť „školskú podobu“ vednej disciplíny – lingvistiky. Obsah sa zredukoval v prospech aktivít žiakov, ktorí majú v čo najväčšom rozsahu interpretačno-hodnotiacim spôsobom pracovať s jazykovými komunitátmi. Najväčší akcent sa pritom kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom vzdelávania v oblasti slovenského jazyka a literatúry je dosiahnuť takú úroveň rečových zručností, aby žiaci každú komunikatívnu situáciu zvládli z hľadiska štýlu, s príslušnou gramatickou a pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave.

Poznávacia (kognitívna) kompetencia

Komunikačná kompetencia

Interpersonálna (sociálna) kompetencia

Intrapersonálna (osobnostná) kompetencia

Spôsobilosť používať kognitívne operácie.

Spôsobilosť tvoriť, prijať a spracovať informácie.

Spôsobilosť akceptovať skupinové hodnoty a rozhodnutia.

Schopnosť vytvárať a reflektovať vlastnú identitu.

Spôsobilosť učiť sa sám aj v skupine.

Zručnosť vyhľadávať a odosielať informácie.

Schopnosť kooperovať v skupine.

Schopnosť vytvárať si vlastný hodnotový systém.

Spôsobilosť kritického myslenia.

Spôsobilosť formulovať svoj názor a argumentovať.

Schopnosť tolerovať odlišnosti jednotlivcov a skupín.

Schopnosť sebaregulácie a ochrany vlastného života.

Spôsobilosť formulovať a riešiť problémy.

Spôsobilosť verbálne a neverbálne vyjadriť vôľu a city

Schopnosť empatie.

Schopnosť tvorivého myslenia a spôsobilosť uplatniť jeho výsledky.

3

3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

• Asertívna a efektívna komunikácia • Nespisovné slová v súkromnej komunikácii • Skratky • Slová cudzieho pôvodu • Slová podľa dobového výskytu • Pomnožné podstatné mená • Číslovky • Slovesný vid • Príslovky • Spojky • Predložky • Prisudzovací sklad

Diktáty( 5 ): • Opakovanie • Cudzie slová • Pomnožné podstatné mená • Násobné číslovky • Záverečné opakovanie učiva zo 7. ročníka

Kontrolné písomné slohové práce ( 2 ): • Umelecký opis • Opis pracovného postupu

I. Sloh • Príhovor / prívet • Umelecký opis • Dynamický opis

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Multikultúrna výchova: Dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov a spoločenskovedných predmetov.

• Interview • Piesne

Mediálna výchova: Rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá.

• Vety podľa obsahu • Diskusia • Súkromný list • Inzerát • Slovesá • Rozprávanie

4

• Dobrodružná literatúra • Divadelná hra

Osobnostný a sociálny rozvoj: Rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.

• Vstupný test • Interview • Súkromný list • Opis • Nespisovné slová • Slová cudzieho pôvodu • Prívet • Piesne • Básne • Detský hrdina v literatúre • Dobrodružná literatúra • Detektívka

Enviromentálna výchova: Rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi

človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu.

• Podstatné mená • Radové číslovky • Spojky • Robinsonáda • Opis pracovnej činnosti

Dopravná výchova: Výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných

kurzoch počas alebo na konci školského roka. • Vzor dub • Vzor dlaň a kosť • Prídavné mená – nahradia vlaky lietadlá?

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: Žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať,

používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov /realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj občianskej náuke/. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

• Projekt • Test • Film

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra: Zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom

Slovenskej republiky. Cieľom zaradenia prierezovej témy do vyučovania je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov.

• Spisovné a nespisovné slová

5

4. METÓDY A FORMY PRÁCE

• motivačné metódy /rozprávanie, rozhovor, demonštrácia/ - ich cieľom je vzbudiť záujem žiakov,

• expozičné metódy /vysvetľovanie, inštruktáž, demonštrácia, rozhovor/ - cieľom je osvojiť si nové poznatky a zručnosti,

• fixačné metódy / ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy/ - ich cieľom je osvojenie a utvrdenie učiva.

5. UČEBNÉ ZDROJE

• KRAJČOVIČOVÁ, J. – KESSELOVÁ, J.: Slovenský jazyk pre 7.ročník základnej školy

• Internet, www.zobrovna.sk, rôzne druhy slovníkov, www.slex.sk, Jazyková poradňa odpovedá / M. Pisarčíková /

6. HODNOTENIE PREDMETU

Cieľom hodnotenia práce žiakov je poskytnúť žiakovi i rodičom informácie o tom, ako zvládol učivo, poukázať na to, v čom má nedostatky, v ktorej oblasti urobil pokroky. Toto hodnotenie je koncipované tak, aby žiaka motivovalo k čo najlepším študijným výsledkom a povzbudilo ho k ďalšej práci.

Pri hodnotení žiakov sa bude postupovať podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy č. 22/2011. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie:

• priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

• celkové hodnotenie žiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete.

V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami: sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,

• rôznymi druhmi skúšok ( ústnym skúšaním jednotlivca, frontálnym skúšaním, skúšaním žiakov v rámci skupinovej práce, formou didaktických testov po prebratí tematického celku, písomných cvičení),

• kontrolnými písomnými prácami /diktátmi/, ktoré sú predpísané osnovami, • analýzou výsledkov rôznych činností žiaka, • sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka.

http://www.zobrovna.sk

http://www.slex.sk

6

Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: • známka za ústnu odpoveď, • známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy • posúdenie prejavov žiaka.

Literárna výchova 7. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Obsah výučby vychádza zo vzdelávacej oblasti slovenský jazyk a literatúra. Pri tvorbe obsahovej náplne predmetu sme vychádzali z obsahového štandardu Slovenského jazyka a literatúry. Na túto vzdelávaciu oblasť vyčlenil ŠVP 5 vyučovacích hodín v študijnom odbore, t.j. 66 vyučovacích hodín literatúry.

Primárnym v literárnej výchove sa stáva rozvoj schopnosti žiaka poznávať svet a zmocňovať sa ho esteticko-umeleckými prostriedkami a úsilie odstrániť z vedomia žiaka presvedčenie jedinečnosti a nenahraditeľnosti kognitívneho prístupu k svetu a smerovanie k pochopeniu špecifík, ktoré v poznávacom procese predstavuje estetické osvojovanie reality. Obsahové osnovanie predmetu smeruje k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie. Najdôležitejším prvkom v tejto koncepcii literárnej výchovy je sústredenie dôrazu na čítanie ako všestranné osvojovanie umeleckého textu. Cieľom sa stáva rozvoj čitateľských schopností, ktoré ďaleko presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom vyučovacieho predmetu slovenský jazyk a literatúra je: • Utvárať komunikatívnu kompetenciu žiakov zvyšovaním úrovne ich

komunikatívnych schopností, • získavať schopnosť porozumieť a tvoriť z gramatickej, pravopisnej

a štylistickej stránky správne vety, dialógy a súvislé ústne a písomné prejavy,

• nadobúdať zručnosť pracovať s rozličnými príručkami a informatívnymi textami.

• samostatne pracovať s učebnicou a samostatne riešiť úlohy, • Osvojovať si formy slušnej verbálnej i neverbálnej komunikácie. • prehlbovať pozitívny vzťah k osvojovaniu si slovenského jazyka, slovenskej

reči, kultúre a literatúre, • rozvíjať schopnosti učiť sa po celý život a podporovať ich sebadôveru,

samostatnosť a iniciatívnosť, sebakontrolu a sebahodnotenie. Ciele vedúce k rozvoju čitateľskej gramotnosti:

• Podporovať riadené (štruktúrované ) čítanie. • Rozdeliť text na časti a k nim si učiteľ pripraví otázky. Podporovať

zvedavosť, aktívne čítanie a pozornosť. • Rozvíjať uvedomelý výber informácií a vyhľadanie informačného jadra.

7

• Schopnosť selektovať , lokalizovať a usporiadať informácie z textu tak, aby čitateľ vedel identifikovať vzťahy medzi nimi.

• Podporovať vytváranie mentálnych máp. • Vizuálne znázornenie myšlienok a pojmov v podobe obrazcov, rámčekov,

kruhov, obdĺžnikov prepojených šípkami, čiarami atď. • Využívať metódu SQ3R. • Rýchle čítanie s cieľom získať prehľad; preformulovať nadpisy a podnadpisy

a pripojiť ďalšie otázky; čítanie textu po častiach, po odsekoch; zhrnúť text vlastnými slovami.

• Rozvíjať schopnosť kondenzovať text. • Schopnosť sa uplatňuje pri poznámkovaní textu. Ide o zhusťovanie a

zostručňovanie textu. Uplatňuje postupy generalizácie a integrácie. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Opakovanie učiva zo 6. ročníka I. Umelecká literatúra v poézii - Anekdoty Poézia Piesne II. Umelecká literatúra v próze – Detský hrdina v literatúre Dobrodružstvo v literatúre Detektívka Western Robinsonáda Fantasy literatúra III. Dramatické umenie Opakovanie učiva zo 7.ročníka Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky:

Multikultúrna výchova: Dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci

rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov a spoločenskovedných predmetov.

• Interview • Piesne

Mediálna výchova: Rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich

a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá.

• Vety podľa obsahu • Diskusia • Súkromný list • Inzerát • Rozprávanie • Dobrodružná literatúra • Divadelná hra


8

• Interview • Súkromný list • Opis • Nespisovné slová • Slová cudzieho pôvodu • Prívet • Piesne • Básne • Detský hrdina v literatúre • Dobrodružná literatúra • Detektívka



• Robinsonáda • Opis pracovnej činnosti


kurzoch počas alebo na konci školského roka. • Nahradia vlaky lietadlá?

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: U žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať,


• Projekt • Test • Film

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra: Zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom

Slovenskej republiky. Cieľom zaradenia prierezovej témy do vyučovania je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov.

• Spisovné a nespisovné slová 4. METÓDY A FORMY PRÁCE - motivačné metódy /rozprávanie, rozhovor, demonštrácia/ - ich cieľom je vzbudiť záujem žiakov, - expozičné metódy /vysvetľovanie, inštruktáž, demonštrácia, rozhovor/ - cieľom je osvojiť si nové poznatky a zručnosti, - fixačné metódy / ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy/ - ich cieľom je osvojenie a utvrdenie učiva. 5. UČEBNÉ ZDROJE - učebnica Slovenský jazyk pre 7.roč. ZŠ

9

- časopisy, encyklopédie, www.zborovna.sk, www.google.sk, www.wikipedia, Rozprávky - rozpravky.wz.cz a iné, - Virtuálna knižnica, Užitočné webové stránky: www.zlatyfond.sme.sk ,www.osobnosti.sk ,www.uluv.sk ,

www.slex.sk, www.encyklopedia.sme.sk, www.litcentrum.sk, www.wikipedia.sk

6. HODNOTENIE PREDMETU Cieľom hodnotenia práce žiakov je poskytnúť žiakovi i rodičom informácie o tom,

ako zvládol učivo, poukázať na to, v čom má nedostatky, v ktorej oblasti urobil pokroky. Toto hodnotenie je koncipované tak, aby žiaka motivovalo k čo najlepším študijným výsledkom a povzbudilo ho k ďalšej práci.

Pri hodnotení žiakov sa bude postupovať podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy č. 22/2011.

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: Ø priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení

čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

Ø celkové hodnotenie žiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete.

V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku.

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

• sústavné diagnostické pozorovanie žiaka, • sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, • rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy, • analýza výsledkov rôznych činností žiaka,

Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: Ø známka za ústnu odpoveď, Ø známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy posúdenie prejavov žiaka.

Anglický jazyk 7. ročník Počet hodín za týždeň: 4 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom a štátnym jazykom. Cudzie jazyky poskytujú živý jazykový základ a predpoklady pre komunikáciu žiakov v rámci Európskej únie. Osvojením si cudzích jazykov pomáha

http://www.zborovna.sk

http://www.google.sk

http://www.zlatyfond.sme.sk

http://www.osobnosti.sk

http://www.uluv.sk

http://www.slex.sk

http://www.encyklopedia.sme.sk

http://www.litcentrum.sk

http://www.wikipedia.sk

10

žiakovi prekonávať bariéry a tak prispieť k zvýšeniu jeho mobility v osobnom živote, v ďalšom štúdiu a napokon uplatniť sa na trhu práce.

Cudzie jazyky umožňujú poznať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch.

Požiadavky pre vzdelávanie v cudzích jazykoch vychádzajú zo spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje rôzne úrovne ovládania cudzích jazykov. Vzdelávanie v 1. cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne B2, v 2. cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne A2 (podľa spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky). Úspešnosť jazykového vzdelávania ako celku je závislá nielen od výsledkov vzdelávania v materinskom jazyku a v cudzom jazyku, ale závisí aj od toho, do akej miery sa jazyková kultúra žiakov stane predmetom záujmu aj všetkých ostatných oblastí vzdelávania.

Učenie sa cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie vytvára v nemalej miere podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú učiacemu sa chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a uspokojenia.

Spoločný názov pre úroveň A1 a A2 je používateľ základného jazyka (independent learner), čo predpokladá, že žiak ovláda jazyk v základnom rozsahu, čo mu umožňuje opisovať každodenné situácie predvídateľného obsahu, i keď vo všeobecnosti je nútený obsah výpovede obmedziť a hľadať slová. Požiadavky kladené na učiaceho sa predpokladajú jeho uvedomelý prístup k osvojeniu si cudzieho jazyka. Táto koncepcia umožňuje učiacemu sa, aby sa na základe vlastného uváženia rozhodol, do akej miery bude cudzí jazyk v budúcnosti používať a sám si zvolil úroveň náročnosti.

Spoločný názov pre úroveň B1 a B2 je samostatný používateľ jazyka, čo predpokladá, že žiak aktívne pristupuje k získavaniu vedomostí nielen na hodinách cudzieho jazyka, ale i prostredníctvom všetkých dostupných médií (v rámci samoštúdia) v zhode so svojimi osobnými záujmami a profesijnou orientáciou. Požiadavky, ktoré sa kladú na učiaceho sa predpokladajú, že bude vedome a cielene pristupovať k osvojeniu si cudzieho jazyka. Táto koncepcia mu umožňuje, aby sa na základe vlastného uváženia rozhodol, do akej miery bude cudzí jazyk v budúcnosti používať. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Vzdelávanie v danej vzdelávacej oblasti smeruje k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií tým, že vedie žiakov k:

• podpore sebadôvery každého žiaka; • k osvojeniu si vedomostí a nadobudnutých kompetencií, ktoré im umožnia

vzdelávať sa po celý ich život a zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote;

• príprave všetkých žiakov tak, aby sa stali zodpovednými občanmi, schopnými podieľať sa na rozvoji demokratickej spoločnosti, solidarity, pluralizmu a kultúrnej otvorenosti;

11

• zaručeniu rovnakých šancí sociálnej emancipácie pre všetkých žiakov; • pochopeniu vzdelávania v príslušnom jazyku ako svojbytnému historickému

javu, v ktorom sa odráža historický a kultúrny vývoj národa a zároveň ako významný zjednocujúci činiteľ národného spoločenstva a ako dôležitý prostriedok celoživotného vzdelávania;

• vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku k získavaniu a odovzdávaniu informácií, k vyjadrovaniu vlastných postojov a názorov;

• zvládnutiu základných pravidiel medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia a nadobudnutiu pozitívneho vzťahu k jazyku v rámci interkultúrnej komunikácie;

• nadobudnutiu vzťahov k slovesným umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k rozvíjaniu svojho pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúcich z umeleckých textov a rozvíjaniu svojich emocionálnych a estetických cítení a vnímaní;

• pestovaniu vedomia jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami, prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich verbálnych ústnych i písomných jazykových prejavov.

Podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky sa pri používaní a učení sa jazyka rozvíja celý rad kompetencií. Žiak využíva všeobecné kompetencie, ale aj celý rad komunikačných jazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozličných kontextoch a v rôznych podmienkach. Zapája sa do rečových činností, v rámci ktorých vytvára a prijíma texty vo vzťahu k témam z konkrétnych i abstraktných oblastí. Pri tomto procese si žiak aktivuje tie stratégie učenia sa, ktoré sa mu zdajú na splnenie úloh najvhodnejšie. Kompetencie pritom definujeme ako súhrn vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú osobe konať. Preto základným princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby žiak:

• dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine,

• dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity v jazyku, ktorý si žiak osvojuje, viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo. Žiak, ktorý dosiahne úroveň A2:

• dokáže podať jednoduchý opis a charakteristiku ľudí, životných a pracovných podmienok, každodenných zvyklostí, opis toho, čo má a nemá rád, vo forme krátkeho sledu jednoduchých výrazov a viet,

• dokáže odpovedať na sled jednoznačne formulovaných otázok, najmä ak môže požiadať o ich zopakovanie a má k dispozícii aj istú pomoc pri formulovaní svojej odpovede,

• rozumie slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na oblasti každodenného života za predpokladu, že reč je jasne a zreteľne artikulovaná,

• rozumie krátkym jednoduchým textom na známe konkrétne témy, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú zásobu každodenného jazyka.

Kľúčové kompetencie žiakov:

12

Všeobecné kompetencie Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale

ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností. Žiak na úrovni A2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A1 a ďalej

si ich rozvíja tak, aby dokázal vedome získať nové vedomosti a zručnosti: • opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, • uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka, • opísať rôzne stratégie učenia sa s cieľom pochopiť ich a používať, • pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku, • dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným

učivom, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život, • kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si

možnosti svojho rozvoja, • udržať pozornosť pri prijímaní informácií, • pochopiť zámer zadanej úlohy, • účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách, • aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk, • pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály, • byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

Komunikačné jazykové kompetencie: Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa

používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikatívne

správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikatívne kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky:

Jazyková kompetencia Žiak na úrovni A2 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A1 a ďalej si

ich rozvíja tak, aby dokázal používať: • bežné slová a slovné spojenia nevyhnutné pre uspokojovanie jednoduchých

komunikačných potrieb obmedzeného charakteru, • základné vetné modely a vedel komunikovať o osvojených témach

prostredníctvom naučených slovných spojení a výrazov, • vymedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení a výrazov

pokrývajúcich predvídateľné základné komunikačné situácie, • osvojenú slovnú zásobu tak, aby si vedel poradiť v každodennom konaní,

ktoré sa týka známych situácií a tém, • niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa niekedy

dopúšťa základných chýb, ale je mu rozumieť. Sociolingvistická kompetencia: Žiak na úrovni A2 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A1 a

ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal: • komunikovať v bežných spoločenských situáciách, • jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka, akými sú napr.

výmena informácií, žiadosť, jednoduché vyjadrenie vlastných názorov a postojov, pozvanie, ospravedlnenie atď.,

• udržiavať a rozvíjať základnú spoločenskú konverzáciu prostredníctvom jednoduchších bežných výrazov. Žiak vie vyjadriť v situáciách jednoduchej a priamej výmeny informácií,

týkajúcich sa známych a bežných vecí a záležitostí, ale z hľadiska limitovanej slovnej

13

zásoby a gramatiky, ktorú si osvojil, je nútený podstatne zjednodušiť obsah svojej výpovede.

Pragmatická kompetencia: Žiak na úrovni A2 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A1 a ďalej

si ich rozvíja tak, aby dokázal: • sformulovať svoje myšlienky v súlade s vyžadovanou stratégiou (zámer, téma,

logická následnosť), • funkčne využívať základné jazykové prostriedky na získavanie informácií, na

jednoduché vyjadrenie odmietnutia, túžby, zámeru, uspokojenia, záujmu, prekvapenia, rozčarovania, strachu,

• vytvoriť jednoduchý interaktívny text za účelom výmeny informácií, • použiť jednoduché výrazové prostriedky na začatie, udržanie a ukončenie

krátkeho rozhovoru, • používať najfrekventovanejšie konektory na spájanie jednoduchých viet

potrebných na vyrozprávanie alebo opis príbehu v logickom časovom slede. Komunikačné zručnosti: Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom

prelínajú a dopĺňajú (ide o integrované zručnosti). Počúvanie s porozumením: Žiak na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich

zdokonaľuje tak, aby za predpokladu, že reč je jasne a zreteľne formulovaná : • dokázal naplniť konkrétne potreby na základe porozumenia podstaty

počutého, • porozumel slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti

každodenného života, • porozumel základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch,

v ktorých sa hovorí o predvídateľných každodenných záležitostiach, • vedel identifikovať tému vypočutej diskusie, • porozumel základným bodom v prejave na témy, ktoré sú mu známe, • rozumel jednoduchým pokynom informatívneho charakteru, • pochopil vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú.

Čítanie s porozumením: Žiak dokáže porozumieť krátke jednoduché texty, ktoré obsahujú

frekventovanú slovnú zásobu. Žiak na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich

zdokonaľuje tak, aby: • dokázal vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých printových

materiáloch, akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky, programy a časové harmonogramy,

• vedel vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,

• rozumel bežným orientačným tabuliam, označeniam a nápisom na verejných miestach, akými sú ulice, reštaurácie, železničné stanice, atď.,

• pochopil konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku, akými sú napríklad listy, brožúry a krátke články,

• porozumel jednoduché osobné listy, • z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopil význam niektorých neznámych

slov, • vedel nájsť potrebné informácie v krátkych časopiseckých textoch.

14

Písomný prejav: Žiak na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich

zdokonaľuje tak, aby vedel: • napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov, • napísať jednoduché osobné listy, • zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať

o jeho zopakovanie a preformulovanie, • stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci, • napísať jednoduché vety a spojiť ich základnými konektormi, • jednoducho opísať aspekty všedného dňa (ľudia, miesta, škola, rodina,

záujmy). Ústny prejav: Ústny prejav – dialóg:

Žiak dokáže komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a priamu výmenu informácií na známe a bežné témy, ktoré súvisia s prácou a voľným časom. Dokáže zvládnuť krátku spoločenskú konverzáciu, ale nie vždy je schopný ju aj viesť a rozvíjať.

Žiak na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal:

• zapojiť sa do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú, • používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení, • sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia, reagovať na ne, • povedať, čo sa mu páči a čo nie, • požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.

Ústny prejav – monológ: Žiak dokáže podať jednoduchý opis alebo charakteristiku ľudí, podmienok

v rodine a v škole, opis každodenných zvyklostí a toho, čo má alebo nemá rád, atď. Vo forme krátkeho sledu jednoduchých slovných spojení a viet.

Žiak na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal:

• v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť, • jednoduchým spôsobom sa rozprávať o každodenných praktických otázkach, • komunikatívne zvládnuť jednoduché a rutinné úlohy (role) s použitím

jednoduchých slovných spojení a viet, • vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, zážitkov

zo školy a voľnočasových aktivít v jednoduchom slede myšlienok, • opísať svoje plány a osobné skúsenosti.

Žiak, ktorý dosiahne úroveň B2 rozumie: • hlavným myšlienkam zložitého textu na konkrétne aj abstraktné témy, vrátane

odborných diskusií vo svojej špecializácii, • komunikuje na takom stupni plynulosti a spontánnosti, ktorý mu umožňuje

viesť bežnú konverzáciu s rodenými hovoriacimi bez toho, aby to pre ktoréhokoľvek účastníka rozhovoru predstavovalo zvýšené úsilie,

• dokáže vytvoriť jasne sformulovaný podrobný text na rozličné témy a vysvetliť svoje stanovisko k aktuálnym témam s uvedením výhod aj nevýhod rozličných možností. Všeobecné kompetencie: Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale

ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových činností.

15

Žiak na úrovni B2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal:

• vedome získavať nové vedomosti a zručnosti, • opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, • uplatňovať rôzne stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka

a efektívne si osvojovať jazykové poznatky a rečové zručnosti, • chápať potrebu celoživotného vzdelávania sa v cudzom jazyku, • dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným

učivom, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život, • kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si

možnosti svojho rozvoja, • uplatňovať všeobecné vedomosti týkajúce sa geografických a kultúrnych

reálií, • uplatňovať získané vedomosti a zručnosti v každodennom živote, • rozoznať normy správania sa a spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa

hovorí cudzím jazykom, • kriticky pristupovať k výberu informácií, • porovnávať reálie krajín cieľového jazyka s reáliami vlastnej krajiny, • uplatňovať osvojené vedomosti a zručnosti v príprave na svoje budúce

povolanie, • byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

Komunikačné jazykové kompetencie: Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa

používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikačné kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky:

Jazyková kompetencia: Žiak na úrovni B2 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni B1 a ďalej si

ich rozvíja tak, aby dokázal používať: • slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a

tematických okruhov (lexikálna kompetencia), • morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia), • slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia), • zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická a

ortografická). Sociolingvistická kompetencia: Žiak na úrovni B2 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni B1 a

ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal: • správne komunikovať a reagovať v rôznych spoločenských situáciách, • dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého výmena názorov

a informácií, vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania, ospravedlnenia a vďaky; vyhýbanie sa opravovaniu, poučovaniu a priamym príkazom; vyhýbanie sa vyjadreniu asertívnej nadradenosti, neprimeranému sťažovaniu sa, neprimeranej nespokojnosti),

• používať bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá, • uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho,

neformálneho, rodinného, intímneho).

16

Žiak dokáže komunikovať zrozumiteľne, vie sa vyjadriť slušne vo formálnom a neformálnom štýle, vzhľadom na situáciu a partnera komunikácie. Vie sa aktívne zapojiť do diskusie, ktorá prebieha v prirodzenom tempe a v štandardnom jazyku. Dokáže nadviazať kontakt s každým, koho materinským jazykom je osvojovaný si cudzí jazyk.

Pragmatická kompetencia Žiak na úrovni B2 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni B1 a ďalej

si ich rozvíja tak, aby sa vedel vyjadriť: • v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina,

kohézia, koherencia, štýl, register, rétorika), • a funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie

postojov (súhlas, nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby, zámery), emócií (radosť, uspokojenie, nevôľa, záujem, prekvapenie, rozčarovanie, strach), etických zásad (ospravedlnenie, ľútosť, poľutovanie, súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie),

• pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie informácií). Komunikačné zručnosti Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom

prelínajú a dopĺňajú (integrované zručnosti). Počúvanie s porozumením Žiak porozumie dlhším, náročnejším monologickým, dialogickým a

kombinovaným ústnym prejavom informatívneho a umeleckého charakteru, a primerane náročným populárno-náučným textom, ktoré sú prednesené v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku.

Žiak na úrovni B2 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal porozumieť :

• prejav ako celok, tému a hlavnú myšlienku, • špecifické informácie a dokáže zachytiť logickú štruktúru textu, rozlíšiť

podstatné informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich, ich názory a stanoviská,

• rečové prejavy informatívneho charakteru s konkrétnou i abstraktnou tematikou v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,

• prejavy informatívneho charakteru s tematikou každodenného života: oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady v primeranom tempe reči na príslušnej úrovni a v štandardnom jazyku,

• autentické dialógy, napr. telefonický rozhovor, interview, • prejavy naratívneho charakteru, napr.: zážitok, príbeh, • podstatné informácie v obsahovo a jazykovo náročnejších prednáškach,

referátoch a diskusiách, prednesených v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,

• podstatné informácie z rozhlasových a televíznych správ, dokumentárnych filmov s tematikou každodenného života, ktoré sú prednesené v primeranom tempe reči,

• rečové prejavy umeleckého charakteru, napr.: ukážky z filmu, rozhlasovej hry, a vedel odhadnúť postoje, názory a náladu hovoriacich. Čítanie s porozumením Žiak porozumie náročnejším textom informatívneho, faktografického,

populárno-náučného charakteru, ktoré súvisia s aktuálnymi problémami, a dokáže

17

dedukovať, analyzovať, zovšeobecňovať stanoviská a názory autorov. Číta prózu podľa vlastného výberu.

Žiak na úrovni B2 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal:

• získať informácie zo stredne náročných textov, • vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch, rozlíšiť základné

a rozširujúce informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou, • chápať logickú štruktúru náročnejšieho textu na základe obsahu, ale aj

lexikálnych a gramatických prostriedkov, • rozlišovať v texte zámer, postoj a pocity autora, a ostatných zúčastnených,

odhadnúť význam neznámych slov v náročnejšom texte, • pružne meniť stratégie čítania podľa typu textu a účelu čítania, • rozumieť korešpondenčné texty formálneho a neformálneho charakteru, • čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru a primerane náročné

populárno-náučné texty: pracovné návody a prospekty, • rozumieť texty v masovokomunikačných prostriedkoch a články z tlače, • porozumieť ukážky z literárnych textov, napr. z krátkej prózy, z románov

a divadelných hier. Písomný prejav Žiak na úrovni B2 dokáže napísať rozsiahlejší súvislý prejav na rôzne témy

s využitím osobnej skúsenosti. Dokáže vyjadriť a zdôvodniť svoj postoj a názor. Efektívne využije zložitejšie lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave.

Žiak na úrovni B2 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne:

• napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného textu,

• zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu, • napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie, • opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu, udalosť, • napísať obsahovo a jazykovo náročnejší súkromný list, • napísať obsahovo a jazykovo náročnejší úradný list: žiadosť, sťažnosť,

správu, inzerát a odpoveď naň, • napísať niektoré útvary administratívneho štýlu: objednávku, reklamáciu,

program rokovania, • napísať vlastný životopis, • napísať obsahovo, jazykovo i štylisticky náročnejší slohový útvar (príbeh,

rozprávanie), • napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov, • napísať rozsiahlejší, obsahovo a jazykovo náročnejší slohový útvar s využitím

argumentácie a porovnávania. Ústny prejav – dialóg: Žiak dokáže jazykovo správne a primerane reagovať v rôznych situáciách.

Spontánne sa zapojí do rozhovoru na témy z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu. Vie udržiavať plynulosť komunikácie. Dokáže sa aktívne zapojiť do diskusie na rôzne témy.

18


• spontánne reagovať v rôznych komunikatívnych situáciách jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii,

• viesť, prerušiť a nadviazať rozhovor a preformulovať svoju výpoveď, • správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných

situáciách a v situačných dialógoch, prebrať iniciatívu počas rozhovoru (napr. zmeniť tému),

• interpretovať a odovzdávať informácie. Ústny prejav – monológ Žiak dokáže predniesť rozsiahlejší súvislý ústny prejav na témy

z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu. Dokáže vyjadriť vlastný názor a pri rôznych možnostiach riešenia problému, uviesť výhody a nevýhody rôznych alternatív.


• vyjadrovať sa plynulo a správne k rôznym všeobecným témam s ohľadom na stupeň formálnosti prejavu,

• pripraviť a predniesť dlhší prejav na určitú tému aj s odborným zameraním, ak sa téma týka oblasti jeho osobného záujmu,

• opísať osoby, predmety, situácie, činnosti a udalosti, • tvoriť príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy), • interpretovať a stručne zhrnúť napr. obsah filmu, knihy a vyjadriť svoj postoj

k nim, opísať obrázky, mapy, grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor a postoj k nim. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Multikultúrna výchova: Dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci

rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov;

Mediálna výchova: rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá.

Predstavenie 1. Môj život 2. Moja budúcnosť 3. Žijeme vo svete informácií 4. Cestovanie 5. Žijeme medzi ľuďmi 6. Zábava

Počet hodín: 5 23 8 10 26 43 17

19

Osobnostný a sociálny rozvoj: Rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami. Enviromentálna výchova: Rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi



kurzoch počas alebo na konci školského roka Ochrana života a zdravia: Realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: U žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať,

používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov /realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a litaratúre, dejepise ako aj občianskej náuke/. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

• analyticko-syntetická, • demonštrovanie, • rolové hry, • drilovanie, • zážitkové učenie formou divadelných techník: učiteľ/žiak v roli, zamrznutý

obraz, pantomíma, horúca stolička. • ďalej drilovanie, modelové vety, špecifický transfer, nešpecifický transfer, • hodnotiace myslenie, • párová a skupinová práca, • projektová metóda, • testovanie, analýza chýb, kontrola žiackych prác, • memorovanie, • samostatná práca, • využitie multimédií, hlavne Internetu a vzdelávacích CD, dataprojektora,

videa a DVD. 5. UČEBNÉ ZDROJE

• Učebnice, pracovné zošity, bilinguálne i monlinguálne slovníky papierové i virtuálne, časopisy v Aj, žiacka knižnica v AJ: rozprávkové knihy, príbehy, video, DVD, PowerPointové prezentácie, vzdelávacie CD, DVD.

• Práca vo Worde. Internet - cvičenia, zdroj informácií. • Obrázky, plagáty, kalendáre, jedálne lístky, letáky, fotografie, dopisy,

pohľadnice, e-maily. • Nástenné tabule s gramatickými konštrukciami a slovnou zásobou. • Nástenky. • Rádio. TV. Noviny v Aj, satelit.

20

• Komunikácia s cudzincami : e-mailoví priatelia 6. HODNOTENIE PREDMETU



Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: Ø priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení

čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

Ø celkové hodnotenie žiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete.

V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku

Sumatívne i formatívne, teda známkovanie, ústne hodnotenie, písomné slovné hodnotenie k písomným výstupom, percentuálne hodnotenie, vystavovanie hodnotných žiackych prác, verejná prezentácia niektorých výstupov.

Ruský jazyk 7. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Cudzí jazyk prispieva k pochopeniu a objavovaniu skutočností, ktoré presahujú skúsenosti poskytované znalosťou materinského jazyka. Poskytuje živý jazykový základ a predpoklad na komunikáciu žiakov v rámci EÚ, ako i mimo nej. Osvojenie si cudzieho jazyka umožňuje žiakovi prekonávať bariéry. Jeho znalosť zvyšuje možnosti žiakovej mobility, zvyšuje percento úspešnosti na trhu práce. Znalosť CJ umožňuje poznávať odlišnosti v spôsobe života v iných krajinách. Žiak sa oboznamuje s rôznymi kultúrnymi tradíciami. Tieto poznania do veľkej miery ovplyvňujú jeho toleranciu voči iným kultúram a národom. V rámci vyučovacieho predmetu sa uplatňujú i medzipredmetové vzťahy. Využíva sa najmä kooperácia s dejepisom a geografiou, pretože poznanie cudzieho jazyka spája v sebe jazykové schopnosti a kompetencie s poznaním histórie krajiny a samozrejme jej geografiu. Práve jazykové vzdelávanie vytvára podmienky pre medzipredmetové vzťahy. Tieto pomáhajú žiakovi pochopiť vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta. Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a potrieb.

21

Učenie sa cudzieho jazyka podporuje otvorenejší vzťah k ľuďom. Poznanie cudzieho jazyka otvára žiakom široké možnosti uplatnenia. Počas vyučovacích hodín sa budú využívať rôzne formy, pri ktorých bude kladený dôraz na rozvoj komunikatívných schopností. Táto komunikácia je založená na schopnosti porozumieť, vyjadrovať a tlmočiť myšlienky, pocity, skutočnosti a názory ústnou i písomnou formou. Spôsobnosti ovládať cudzí jazyk si vyžaduje znalosť slovnej zásoby, poznanie funkčnej gramatiky a uvedomenie si hlavných typov verbálnej interakcie a jazykových registrov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Žiaci si začnú osvojovať rečové zručnosti a niektoré jazykové prostriedky. Najväčšiu pozornosť venovať rozvíjaniu posluchu, ústneho prejavu, nácviku čítania a písania. Žiaci získajú základnú predstavu o charaktere ruského jazyka, osvojujú si prvé poznatky z ruských reálií. Využívať pritom vedomosti, zručnosti a informácie osvojené si v iných vyučovacích predmetoch, najmä v materinskom jazyku a geografii.

Na základe textov zodpovedajúcich veku a záujmu žiakov pôsobiť v duchu porozumenia, znášanlivosti a priateľstva medzi národmi. Vzdelávanie v predmete podporuje sebadôveru žiaka. Viesť ho k vnímaniu cudzieho jazyka ako prostriedku na získavanie a odovzdávanie informácií, názorov a postojov. Pestovať v žiakovi vedomie jazykovej príslušnosti k danému etniku, pocit jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami. Viesť ho k zvyšovaniu jazykovej kultúry. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

Obsahom vyučovania ruského jazyka je systematické rozvíjanie rečových zručností-receptívnych, t.j. porozumenie vypočutého prejavu a čítaného textu, a produktívnych, t.j. ústne a písomné vyjadrovanie na základe osvojených jazykových prostriedkov, t.j. výslovnosti, slovnej zásoby, gramatiky a pravopisu v podmienkach rečových tém a situácií, v ktorých sa používajú rôzne funkcie jazyka a informácie z reálií.

Tematické okruhy : Rodina – členovia rodiny, vek, stav, záľuby Škola – naša trieda, škola, vyučovacie predmety Domov – pomoc v rodine Obchod, nákupy – čo predávajú v obchodoch Gramatika: Výraz Ja mám ( u mňa ), on má, ona má Vetné konštrukcie so slovesom byť ( v ruskom jazyku v prítomnom čase nevyjadreným ).

Pravopis: Osvojiť si písanú a tlačenú azbuku. Zvládnuť spôsoby grafického vyjadrenia

tvrdosti a mäkkosti spoluhlások a spoluhlásky j v rôznych polohách. Osvojiť si písanie mäkkého znaku v tvaroch slovies a podstatných mien.

Lexika: Osvojiť si slovnú zásobu v rozsahu 200 lexikálnych jednotiek. Pri práci s textom vedieť používať slovník.

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky:

22

Multikultúrna výchova: Zoznamujeme sa s RUJ Moskva – hlavné mesto Ruska

Osobnostný a soc. rast: Na hodine kreslenia Enviromentálna výchova: Dvaja priatelia 4. METÓDY A FORMY PRÁCE Metódy:

• motivačné: motivačný rozhovor, didaktické hry • expozičné: výklad, vysvetľovanie ,práca s ukážkami, prezentácia • fixačné: skupinová práca, rozprávanie • rozvíjajúce spôsobilosti pri práci s IKT: využitie internetu na získavanie

informácií Formy práce:

• Frontálna výučba, • skupinová práca žiakov, • individuálna práca žiakov, • práca s knihou, • práca s IKT

5. UČEBNÉ ZDROJE

Učebné zdroje sa využívajú na vytváranie presnejších predstáv, pojmov. Sú zdrojom informácií, cestou k motivácii. k upevňovaniu osvojených vedomostí, zručností a názorov:

• učebnica, • časopisy, • fotografie, • prezentácia, • MG, CD, DVD • internet


Pri hodnotení žiaka sa berie do úvahy to, čo sa žiak naučil, ako zvládol učivo, čo dokázal, ako využil osvojené vedomosti. Hodnotenie je i prostriedkom motivácie. Zohľadňujú sa výkony žiaka pri všetkých formách práce.

Vo vyučovacom predmete sa využíva: formatívne hodnotenie, ktoré umožňuje žiakovi odstraňovať nedostatky, poskytuje mu rady na zlepšenie. Ide o slovné hodnotenie, výsledkom ktorého nie je známka. Na tento typ hodnotenia sa kladie veľký dôraz, pretože pomáha žiakovi napredovať. Uplatňuje sa pri skupinovej práci, pri žiakovej práci na vyučovacej hodine. Formálne hodnotenie, na ktoré bude žiak vopred upozornený.

Priebežné a záverečné hodnotenie, ktoré predstavujú konečné hodnotenie žiakovej činnosti.

Sumasívne hodnotenie a následná klasifikácia: ústna odpoveď / umožňuje hodnotiť hĺbku žiakových vedomostí/, kontrolná písomná práca, testy tematických celkov, samostatné aktivity žiaka.

Predmet bude hodnotený, na konci 1. a 2.polroka, v rámci predmetu Ruský jazyk a to známkou, podľa stupnice: výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný, nedostatočný.

23

Nemecký jazyk 7. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Vyučovanie nemeckého jazyka rozvíja a podporuje spoločenskú, individuálnu a profesijnú akcieschopnosť, najmä v medzinárodných súvislostiach, slúži k rozvoju osobnosti. Má podstatný význam pre rozvoj komunikačných schopností v prostredí rôznych kultúr. Na vyučovaní nemeckého jazyka sa žiak učí poznávať životné podmienky, postoje ľudí v nemecky hovoriacich krajinách. Spoznáva reálie Nemecka, Rakúska ako i jazykové odlišnosti týchto dvoch krajín. Tým, že sa zaoberá jemu cudzou spoločnosťou a kultúrou, začína lepšie rozumieť svojej vlastnej.

Jazyk je fenomén, ktorý sprevádza človeka v písomnej alebo ústnej podobe po celý život. Tvorí integrálnu zložku jeho myslenia, je prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie myšlienok, pocitov a nálad, slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha vnímať krásu umeleckého diela. Zároveň reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelosť.

Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti a čitateľské a literárne zručnosti ako súčasť jazykovej kultúry predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania. Žiaci nadobúdajú také schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek bežnej komunikatívnej situácii, vedeli sa vhodne vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote. Schopnosti, ktoré žiaci získajú v predmete anglický jazyk a sú potrebné nielen pre kvalitné jazykové vzdelávanie, ale sú dôležité aj pre úspešné osvojovanie si poznatkov v ďalších oblastiach vzdelávania. Ovládanie nemeckého jazyka v ústnej a písomnej forme umožňuje žiakom nielen poznať a pochopiť spoločensko-kultúrny vývoj krajiny, ktorej jazyk sa učia, orientovať sa v prostredí, v ktorom sa daný jazyk aktívne používa, vnímať okolie i seba, vytvárať predpoklady k efektívnej medziľudskej komunikácii, interpretovať svoje reakcie a pocity a dokázať pochopiť svoje postavenie v rozličných komunikatívnych situáciách.

Vzdelávací obsah nemeckého jazyka tvoria tri oblasti: všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové kompetencie, komunikačné zručnosti. V oblasti Všeobecné kompetencie žiaci nadobúdajú tie kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností. Všeobecné kompetencie vedú žiakov k uvedomelému získavaniu nových vedomostí a zručností, osvojovaniu si stratégií učenia sa cudzieho jazyka, pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku, účinnej spolupráci vo dvojiciach a skupinách, otvorenosti ku kultúrnej a etnickej rôznorodosti. V oblasti Komunikačné jazykové kompetencie žiak nadobúda tie jazykové, sociolingvistické a pragmatické kompetencie, ktoré mu umožňujú konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov.

V oblasti Komunikačné zručnosti žiaci nadobúdajú zručnosti, ktoré nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú ; t.j. počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, písomný prejav, ústny prejav – dialóg, monológ.

24

2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Všeobecné ciele: • Vzbudiť záujem o cudzie jazyky, • vytvoriť základ pre ďalšie jazykové vzdelávanie, • rozvíjať komunikačné kompetencie žiakov v materinskom a cudzom jazyku, • podporovať všestranný rozvoj žiakov: kognitívny (trénovať schopnosť žiakov

vnímať a pamätať si, systematicky trénovať jazykové činnosti receptívnym a produktívnym spôsobom), sociálny, emocionálny, osobnostný,

• rozvíjať interkultúrnu kompetenciu, • rozvíjať všetky jazykové činnosti: počúvanie s porozumením, rozprávanie;

postupne zaraďovať čítanie s porozumením a písanie, • využívať medzipredmetové vzťahy.

Sociálne ciele: • akceptovať seba ako súčasť skupiny, • uplatniť vzájomnú ohľaduplnosť, zmysluplne spolupracovať s partnerom,

akceptovať spolupatričnosť k skupine, • vedome predĺžiť fázy sústredenia a práce, • rozpoznať a prijať spoločnú zodpovednosť, • akceptovať rozhodnutie väčšiny, • vedieť sa prispôsobiť a presadiť, • požičať niečo, poprosiť o niečo, • ospravedlniť sa, rozpoznať a akceptovať chyby, naučiť sa zniesť prehry, • prevziať zodpovednosť za seba.

3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Úvod do štúdia jazyka, Úvodná lekcia 1. lekcia: Ahoj! , Ako sa máš?, Kde bývaš? Koľko máš rokov?, Odkiaľ si? 2. lekcia: Škola, Trieda. Učebné predmety. Žiaci a učitelia. Rodina. Domáce zvieratá. 3. lekcia: Vianoce. Nový rok. Doplnková lekcia., Mesiace v roku. Narodeniny. 4. lekcia: Veľká noc, Doplnková lekcia, Hobby. Hudba. Zbierky. 5. lekcia: Súhrnné opakovanie učiva, Doplnkové materiály,

Enviromentálna výchova: Cieľom je, aby žiaci získali vedomosti, ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať

životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primerané a vhodné – chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám, ale aj k zvieratám vo voľnej prírode, starať sa o životné prostredie vo svojom okolí.

Enviromentálnu výchovu budem aplikovať do vyučovania pri týchto témach: Čítanie s porozumením: Názvy nemeckých miest. Pomenovania zvierat.

25

Osobný sociálny rozvoj: Rozvíja u žiakov sebareflexiu ( rozmýšľať o sebe ), sebapoznávanie,

sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život, pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu. Rozvíja sa ľudský potenciál žiakov, poskytuje im základy na plnohodnotný a zodpovedný život.

Aktívne rozprávanie. Nemecká abeceda. Vedieť sa predstaviť, opýtať sa iných v jednoduchých situáciách koľko máš rokov? Ako sa máš? Kde bývaš? Od kiaľ pochádzaš? Čítanie s porozumením: Číslovky, výslovnosť a zápis.

Ochrana života a zdravia: Cieľom vzdelávania je poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti,

praktické poznatky a formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a tiež zdravia života iných ľudí.

Aktívne rozprávanie: cesta do školy, zdravie a choroba, budovy v meste Čítanie s porozumením: Články súvisiace so zdravím a chorobou

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli – komunikovať,

argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

Projekty k tematickým celkom: Nemecko, Rodina, Škola, Bývanie. Mediálna výchova: Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť spôsobilosť zmysluplne, kriticky

a selektívne využívať médiá a ich produkty ( ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno – vzdelávaciu a mravnú ).

Aktívne rozprávanie: Kvíz o Nemecku, Vianočné piesne v Nemecku, Detská rozprávka

Multikultúrna výchova: Cieľom prierezovej témy je rozvoj tolerancie, akceptácia kultúrnej rozmanitosti

ako spoločenskej reality, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti ( v boji proti rasizmu, či xenofóbii).

Čítanie s porozumením : Články o Nemecku, národnostiach žijúcich na území Nemecka 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

V učebnom procese vyučovania – osvojovania nemeckého jazyka sa uplatňuje komunikatívny prístup. Na 2. stupni ZŠ by mala prevládať uvedomeno-praktická metóda, ktorá integruje učenie sa návykom a uvedomené učenie, vylučuje nefunkčné teoretizovanie, zameriava sa na rozumovú, vôľovú a citovú stránku osobnosti žiaka. Prvou podmienkou komunikácie je komunikatívna situácia. Situácie ako súčasť učebného obsahu treba plánovať, lebo v rámci nich sa nacvičuje verbálna a neverbálna komunikácia, uskutočňuje sa osvojovanie nových lexikálnych jednotiek a gramatických javov. Najvhodnejšie sú také autentické situácie, do akých sa žiaci

26

dostávajú v bežnom živote. Autentickými situáciami na vyučovacích hodinách sú rozhovory o prečítaných textoch, o programoch v televízii a rozhlase, o osobných zážitkoch žiakov. V rámci týchto situácií sa nacvičuje aj neverbálna komunikácia: gestá, mimika, vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie, kontakt zrakom a pod. v závislosti od vzťahu medzi partnermi. Na vyučovacích hodinách autentické rozhovory nahrádzajú simulované, inscenované situácie, ktoré možno navodiť pomocou audiovizuálnych pomôcok a motivačnými, resp. uvádzajúcimi rozhovormi. Náležitou motiváciou na takéto rozhovory a besedy je vytváranie takých situácií, v ktorých jeden z účastníkov komunikácie chce získať nové informácie. Vo všetkých situáciách je však dôležité využívať osobné skúsenosti žiakov, najmä tie, ktoré ostatní účastníci komunikácie nepoznajú, a vyžadovať od nich autentické odpovede prirodzené pre reč daného veku žiakov. Podobne je dôležité, aby žiak hral vlastnú úlohu, nie úlohu dospelých, a takto sa naučil verbálne a neverbálne správať v rozličných situáciách týkajúcich sa jeho osobného života. Pri plánovaní situácií by mal učiteľ predvídať a plánovať aj to, aké lexikálne jednotky a vetné štruktúry budú žiaci potrebovať na realizáciu komunikácie.

Ďalšou podmienkou rečovej komunikácie je jednoznačná identifikácia reči: porozumenie reči partnera, porozumenie textu, presnému významu lexikálnych jednotiek a pod. V záujme jednoznačnej identifikácie reči okrem vysvetlenia lexikálnych jednotiek výkladom a opisom v 5. aj v 6. ročníku je vhodné a potrebné aj vysvetlenie prekladom.

Komunikatívny prístup vo vyučovaní vyžaduje prirodzenú sémantizáciu reči. To znamená, že aj lexikálne jednotky, aj potrebné gramatické javy treba znázorňovať a nacvičovať v reálnych situáciách, nie izolovane.

Štvrtou, veľmi dôležitou podmienkou rečovej komunikácie je vhodná motivácia. Podľa názoru psycholingvistov najvhodnejší je taký typ motivácie, pri ktorej žiak chce a má čo povedať partnerovi, chce sa dačo dozvedieť, keď sa hovorí o takých udalostiach a zážitkoch, ktoré niečo znamenajú v jeho živote. Motivácia je vtedy dobrá, keď sa učiteľovi podarí vytvoriť kladný citový vzťah k obsahu vyučovacích hodín, vrátane činností. Je to podmienkou trvalého zafixovania učiva v pamäti. Na úrovni A1 je vhodné striedať činnosti, témy precvičovať formou rozličných činností. 5. UČEBNÉ ZDROJE

Učebné zdroje sa využívajú na vytváranie presnejších predstáv, pojmov. Sú zdrojom informácií, cestou k motivácii. k upevňovaniu osvojených vedomostí, zručností a názorov:

• učebnica WER? WIE? DAS? • časopisy, • fotografie, • prezentácia, • MG, CD, DVD • internet

27

6. HODNOTENIE PREDMETU V počiatočnej fáze učenia sa cudzieho jazyka v primárnom vzdelávaní má

hodnotenie žiakov predovšetkým motivačnú a formatívnu funkciu. Obsah hodnotenia

Ústny prejav: úlohy ktoré sú určené na hodnotenie ústneho prejavu, musia byť realistické, zmysluplné. Žiacke prehovory v cudzom jazyku sa nemajú hodnotiť izolovane, ale majú byť vnímané v kontexte situácie. Dôraz sa kladie na splnenie komunikačného zámeru. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať správnej výslovnosti a náležitej intonácii.

Počúvanie s porozumením: hodnotia sa rôzne čiastkové spôsobilosti - rozlišovanie a porovnávanie hlások, slabík a slov, porovnávanie významu viet na základe ich intonácie. Úlohy vhodné pre žiakov tohto veku sú také, ktoré im umožňujú demonštrovať pochopenie prostredníctvom neverbálnych prostriedkov (označovanie a spájanie obrázkov, vyfarbovanie, kreslenie). Čítanie s porozumením: hodnotia sa čiastkové spôsobilosti čítania (napr.

rozlišovanie a porovnávanie písomnej formy slov, hľadanie konkrétnych slov alebo informácií v texte, čítanie krátkych textov s porozumením).

Písaný prejav: úlohy určené na hodnotenie písania by mali odzrkadľovať aktivity v triede. Žiaci odpisujú slová a krátke vety, neskôr aj krátke odseky; nakoniec píšu vlastné vety a krátke odseky. Úlohy musia byť autentické a pre žiakov zaujímavé (napísanie zoznamu potravín, ktoré treba kúpiť, napísať krátke vety o sebe a pod.).

Spôsoby hodnotenia: Hodnotenie učiteľom: ústnou formou alebo písomnou formou: ich cieľom je ohodnotiť vedomosti žiaka a jeho spôsobilosti, pomáhať učiteľom aj žiakom monitorovať pokrok žiaka v učení. Forma a obsah hodnotenia by mali reflektovať skúsenosti detí z vyučovania (typy úloh sú žiakom známe z vyučovacieho procesu). Hodnotenie spolužiakmi: má mať motivačnú funkciu, viesť žiakov k väčšej vzájomnej tolerancii a naučiť ich všímať si pozitíva práce spolužiakov, čo môže pozitívne ovplyvniť atmosféru v triede, pretože žiaci sa učia rešpektovať jeden druhého. Sebahodnotenie: rozvíja kognitívne spôsobilosti žiaka, ako je napríklad monitorovanie vlastného pokroku v učení, uvedomovanie si svojich schopností, štýlov učenia a kladenia si vlastných cieľov. Proces hodnotenia prebieha zo začiatku v materinskom jazyku. Medzi najčastejšie metódy sebahodnotenia patria: portfólio, dotazníky, rozhovory s učiteľom a denníky. Portfólio obsahuje sebahodnotiace záznamy, hodnotenie učiteľom a zbierku prác, ktoré žiak vytvorí počas určitého obdobia. Súčasťou portfólia môžu byť písomné práce, kresby, projekty, výsledky testov a pod., ktoré si do portfólia vyberá žiak podľa vlastného uváženia. Na základe metodického pokynu č.22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy Hodnotiť sa budú:

• písomné práce - kontrolné previerky, testy, protokoly praktických cvičení, referáty, aktivita na hodine,

• ústne odpovede. Hodnotenie známkou podľa stupnice: 100% - 90% = 1 - výborný 89% - 75% = 2 - chválitebný 74% - 50% = 3 – dobrý

28

49% - 25% = 4 - dostatočný 24% - 0% = 5 – nedostatočný

Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda

Fyzika 7. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.

Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.

Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami.

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi moţnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom ţivota spoločnosti.

Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz. Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach a dá mu schopnosť zmysluplne sa stavať k

29

lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvaţovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou. V štátnom vzdelávacom programe je povinný (minimálny) obsah predmetu fyzika na 2. stupni základnej školy (ISCED 2) rozvrhnutý spolu na 150 vyučovacích hodín (spolu 5 hodinová týţdenná časová dotácia x 30 hodín). Aspoň na jednej hodine týţdenne sa trieda delí na skupiny podľa príslušných predpisov. Rozloženie vyučovacích hodín do jednotlivých ročníkov je v kompetencii každej školy. Vzhľadom na experimentálny charakter predmetu sa neodporúča fyziku zaraďovať v danom ročníku s časovou dotáciou jedna hodina týždenne, lebo sa tak sťaží splnenie vytýčených cieľov na požadovanej úrovni. Navrhuje sa riaditeľom škôl minimálnu týždennú dotáciu predmetu doplniť z voliteľných hodín určených na školský vzdelávací program tak, aby sa vyučovaniu fyziky na 2. stupni základnej školy venovalo aspoň 6 hodín týždenne. Na predmet fyzika nadväzujú v rámci školského vzdelávacieho programu rozširujúce hodiny fyziky a vyučovacie predmety obsahovo a tematicky blízke fyzike. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Intelektuálna oblasť: • vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a

vedieť navrhnúť metódy testovania hodnovernosti vysvetlení, • rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky, • vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v

bezprostrednom okolí, • vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných

vedeckých a technologických informačných zdrojov, • využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri

rozličných činnostiach, • vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od

nespoľahlivých informácii, • vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou

založenou na dôkazoch, • vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a

spoločnosťou. Schopnosti a zručnosti : • porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel

fyzikálnych veličín, • nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi, • využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia, • vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment, • dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania,

30

• trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku,

• vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech,

• zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách,

• vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu

• riešiť problémové situácie, • vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných

zdrojov aj ich kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti. Postojová oblasť:

• naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov, • byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám, • vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky, • snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo

človek je súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony, • osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je

jednou zo základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne zručnosti, ale aj rozumové schopnosti,

• vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností. Sociálna oblasť

• uvedomiť si poslanie prírodných vied ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality nášho okolia

• uvedomiť si moţnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti, • vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých

poznatkov a techniky pre rozvoj spoločnosti, • vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch, • vedieť sa rozhodovať, • byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom

samovzdelávaní, • mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti.

3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU TEPLOTA. SKÚMANIE PREMIEN SKUPENSTVA LÁTOK:

• Meranie času. Jednotky času 1 s, 1 min, 1 h. • Meranie teploty. Jednotka teploty 1 oC. • Modelovanie zostrojenia Celsiovho teplomera. Kalibrácia teplomera. • Zostrojenie grafu závislosti teploty od času z nameraných hodnôt. • Skúmanie premeny skupenstva: kvapaliny na plyn (vyparovanie, var). Bod

varu.

31

• Tlak vzduchu a var. • Skúmanie premeny skupenstva: vodnej pary na vodu (kondenzácia).

Zisťovanie teploty rosného bodu. • Modelovanie dažďa. • Skúmanie premeny skupenstva: topenia a tuhnutia napr. ľadu, parafínu.

Zostrojenie grafu z nameraných hodnôt. TEPLO:

• Odovzdávanie a prijímanie tepla telesom. • Vedenie tepla. • Zostrojenie kalorimetra z jednoduchých pomôcok. • Odhad a meranie výslednej teploty pri výmene tepla medzi horúcou a

studenou vodou. • Odhad a meranie výslednej teploty pri odovzdávaní tepla horúcimi kovmi

(Cu, Al, Fe) vode. Zavedenie označenia Δt pre rozdiel dvoch teplôt. • Hmotnostná tepelná kapacita . • Vzťah Q = c. m. Δt pre výpočet tepla. Jednotka tepla 1 J. • Stanovenie energetickej hodnoty potravín formou ich spaľovania. • Tepelné spaľovacie motory.


Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania: Metódy

• Informačnoreceptívna – výklad • Reproduktívna – riadený rozhovor • Heuristická – rozhovor

Formy • Frontálna výučba • Frontálna a individuálna práca žiakov • Skupinová práca žiakov • Práca s knihou • Demonštrácia a pozorovanie • Práca s PC a CD nosičmi

5. UČEBNÉ ZDROJE Fyzika pre 7. ročník ZŠ, odborná literatúra, internet, CD, DVD, encyklopédia 6. HODNOTENIE PREDMETU

Na základe metodického pokynu č.22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy Spôsoby hodnotenia:

• slovné • klasifikácia známkami Predmet technika je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Prospech žiaka

klasifikujeme stupňami:

32

Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s: a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,

b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami. 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný,

Chémia 7. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Vyučovací predmet chémia je jedným z vyučovacích predmetov ŠVP, vzdelávacej oblasti Človek a príroda, a svojim experimentálnym charakterom vyučovania umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Je povinným vyučovacím predmetom pre žiakov 2. stupňa ZŠ v 6. – 9. ročníku. Vyučovací predmet sa vyučuje v chemickom laboratóriu. K preferovaným organizačným formám vyučovania patria okrem vyučovacích hodín základného typu aj exkurzie a laboratórne práce.

Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom živote.

Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú i dôležité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti.

Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.

Prierezové témy, ktoré sú zahrnuté do výučby chémie sú: enviromentálna výchova, osobnostný a sociálny rozvoj, mediálna výchova. Učivo vyučovacieho predmetu je rozčlenené na nasledovné profilové tematické celky: 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom vyučovania chémie na základnej škole je oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia. Ďalším významným cieľom vyučovania chémie na ZŠ je v čo najväčšej miere prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií prostredníctvom obsahu chémie. Cieľom vyučovania chémie je podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci by mali porozumieť odborným textom na primeranej úrovni a majú vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh. V rámci samostatnej práce majú byť schopní samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z rôznych

33

informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a využívať multimediálne učebné materiály. Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované metódami aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu a rozvíjaniu logického, kritického a tvorivého myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok ako aj osvojenie dôležitých manuálnych zručností. Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov s chemickými látkami, ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus). V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v každodennom živote. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU TEMATICKÝ CELOK HOD.

1. Objavovanie chémie v našom okolí 2

2. Skúmanie vlastností látok 1

3. Zmesi a chemicky čisté látky 6

Laboratórna práca: filtrácia 1

Laboratórna práca: kryštalizácia 1

4. Látky, nevyhnutné pre náš život: voda a vzduch 6

5. Spoznávanie chemických reakcií v našom okolí 8

Laboratórna práca:hasenie plameňa 1

6. Zmeny pri chemických reakciách 5

Laboratórna práca: vplyvy na rýchlosť chemických reakcií 1

Prezentácia projektov 1

Prierezové témy sú uvedené v učebných osnovách predmetu a sú začlenené do predmetu Chémia podľa svojho obsahu nasledovne:


rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov a spoločenskovedných predmetov.

Tematika je začlenená do prírodovedných predmetov: matematiky, informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy:

• Požiar

34



Priebežne pri triedení a kritickom hodnotení informácií týkajúcich sa zamerania predmetu.

Tematika je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy:

• Vlastnosti látok • Požiar • Energetické zmeny

Osobnostný a sociálny rozvoj: Rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami. Priebežne pri skupinovej práci, pri tvorbe projektov a pri konfrontácii názorov

získaných z médií, odbornej literatúry a vlastných skúseností. Prierezová téma je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky,

biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy: • Úvod do chémie • Chemické reakcie • Prezentácia projektov

Environmentálna výchova: Rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi


Pri tematikách týkajúcich sa ochrany prírody. Tematika je začlenená do prírodovedných predmetov, informatiky, biológie,

geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy: • Vlastnosti látok • Voda • Vzduch • Chemické reakcie


kurzoch počas alebo na konci školského roka Ochrana života a zdravia: Realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení. Pri realizácii laboratórnych prác. Prierezová téma je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky,

biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy: • Chemické laboratórium • Chemicky čistá látka a zmes • Laboratórna práca: filtrácia • Laboratórna práca: kryštalizácia • Chemické reakcie • Požiar

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: U žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať,

používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých

35

predmetov /realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj občianskej náuke/. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií,

Pri obhajobe a prezentácii projektov spracovaných žiakmi. Tematika je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie,

geografie, fyziky a chémie. V predmete Chémia sa vyučuje v rámci témy: • Voda • Vzduch • Požiar • Prezentácia projektov Medzipredmetové vzťahy: • Chápať prírodu ako celok a deje v nej prebiehajúce – biológia, fyzika • Chápať globálnu - celosvetovú problematiku ľudstva v podobe

znečisťovania ovzdušia, pôdy, vody a vplyv na človeka a ostatné živé organizmy – biológia, geografia, fyzika.

• Chápať vzťahy medzi rôznymi fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami látok - fyzika


Pri výbere vyučovacích metód a foriem treba prihliadať na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov, na individualitu žiakov a klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre predmet chémia.

Metódy Postupy Organizačné formy práce motivačné: na vzbudenie záujmu žiakov expozičné: na získavanie nových poznatkov fixačné: na upevnenie vedomostí aktivizujúce: riadený rozhovor demonštračné metódy: prezentácia pozorovanie samostatná práca s literatúrou, pracovným listom, internetom projektová metóda brainstorming heuristická metóda kooperatívne metódy experimentálna činnosť

rozhovor, rozprávanie, demonštrácia, motivačný problém, vysvetľovanie, rozhovor, beseda, demonštrácia, pozorovanie, manipulácia s predmetmi, inštruktáž výklad, diskusia, práca s knihou, didaktické hry, ústne a písomné opakovanie, opakovanie s pomocou učebnice prezentácia a obhajoba projektov spracovanie správy z pozorovania riešenie problémovej úlohy

vyučovacia hodina základného, motivačného, expozičného, fixačného, diagnostického typu laboratórna práca skupinová, individuálna, hromadná práca, exkurzie (podľa podmienok triedy)

5. UČEBNÉ ZDROJE

• Cvičebnica chémie pre 6.ročník ZŠ • Cvičebnica chémie pre 7.ročník ZŠ

36

• Vicenová : Chémia pre 6. ročník základných škôl, SPN 2003 • Vicenová . : Chémia pre 7. ročník základných škôl, SPN 2006 • odborné časopisy, DVD, CD, encyklopédie, internet




Biológia 7. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Učebný predmet biológia umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.

Učivo je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z nižšieho stupňa vzdelávania a skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov v nich žijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov a postupne prehlbovať poznatky. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje: 1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich. 2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku.

37

3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. 4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody. 5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU 1. Stavba tela stavovcov 2. Človek a jeho telo 3. Zdravie a život človeka Praktické aktivity

Na hodinách biológie sa realizujú nasledovné prierezové témy: Environmentálna výchova: Celý vyučovací predmet má zameranie - vytvorenie si pozitívnych postojov

človeka k životnému prostrediu, zodpovednosť človeka ako spotrebiteľa za prostredie v ktorom žije(Úvod do biológie, opakovanie 6. roč., Tráviaca sústava stavovcov, Dýchacia sústava stavovcov, Praktické cvičenie č. 1, Vylučovanie. Močová sústava stavovcov, Zmyslové orgány stavovcov, Typické životné prejavy stavovcov, Význam stavovcov v prírode a pre človeka, Ľudský organizmus a ľudské spoločenstvá, Starostlivosť o kožu a jej význam, prvá pomoc, Oporná a pohybová sústava, Kosti, Kostra - Lebka a chrbtica, Kostra končatín, Svaly, Svaly človeka, Poranenia kostí a svalov, zásady prvej pomoci, Dýchacia sústava (DS), Srdce, Cievy)

Ochrana života a zdravia: Vedieť zhodnotiť informácie o životnom prostredí a komunikovať o nich

racionálne, zdôvodniť svoje názory (Povrch tela stavovcov, Obehová sústava stavovcov, Nervová sústava stavovcov, Povrch tela – koža, Starostlivosť o kožu a jej význam, prvá pomoc, Svaly človeka, Poranenia kostí a svalov, zásady prvej pomoci, Praktické cvičenie č.2, Tráviaca sústava (TS), Zložky potravy. Premena látok a energie, Zásady správnej výživy, poškodenie a starostlivosť o TS, Dýchacia sústava (DS), Dýchanie, Škodlivé vplyvy na DS, Zásady prvej pomoci pri ohrození životných funkcií, Obehová sústava (OS), Poškodenia obehovej sústavy, Starostlivosť o obehovú sústavu, 4.praktické cvičenie, Vylučovanie, Regulačná sústava, Nervová sústava, Zmysly a zmyslové orgány, Zrak, Sluch, Poškodenia a hygiena zraku a sluchu, Praktické cvičenie č.5, Starostlivosť a význam nervovej sústavy, Rozmnožovacia sústava, Vývin jedinca, Intímna hygiena a pohlavné ochorenia, Vonkajšie vplyvy na ľudské zdravie, Vnútorné vplyvy na ľudské zdravie, Zdravý životný štýl)

Ochrana prírody a človeka: Vylučovanie. Močová sústava stavovcov, Zmyslové orgány stavovcov,

Rozmnožovacia sústava stavovcov, Význam stavovcov v prírode a pre človeka, Ľudský organizmus a ľudské spoločenstvá, Povrch tela – koža

Mediálna výchova: Sledovať aktuálne otázky životného prostredia prostredníctvom médií a vedieť

zhodnotiť a vytvoriť si vlastný názor na problematiku(Oporná a pohybová sústava

38

stavovcov, Dýchacia sústava stavovcov, Rozmnožovacia sústava stavovcov, Typické životné prejavy stavovcov, Význam stavovcov v prírode a pre človeka, Oporná a pohybová sústava, Kosti, Kostra - Lebka a chrbtica, Kostra končatín, Svaly, Srdce, Cievy, Regulačná sústava, Vyššia nervová sústava, Zásady prvej pomoci pri poranení mozgu a miechy)

Osobnostný a sociálny rozvoj: Rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími

oblasťami(Obehová sústava stavovcov, Nervová sústava stavovcov, Praktické cvičenie č.3, Praktické cvičenie č.4, Praktické cvičenie č.5, Vyššia nervová sústava, Zásady prvej pomoci pri poranení mozgu a miechy, Starostlivosť a význam nervovej sústavy, Vonkajšie vplyvy na ľudské zdravie, Vnútorné vplyvy na ľudské zdravie, Zdravý životný štýl a na všetkých vyučovacích hodinách zameraných na opakovanie)

Finančná gramotnosť: Zamerané predovšetkým na rozvíjanie matematického myslenia, ktoré vedie k

zodpovednému rozhodovaniu vo finančnej oblasti.(Povrch tela stavovcov, Starostlivosť o kožu a jej význam, prvá pomoc, Tráviaca sústava (TS), Zložky potravy. Premena látok a energie, Zásady správnej výživy, poškodenie a starostlivosť o TS, Škodlivé vplyvy na DS, Poškodenia obehovej sústavy, Vylučovanie, Nervová sústava, Zmysly a zmyslové orgány, Zrak)

Zdravá výživa: Zložky potravy. Premena látok a energie, Vonkajšie vplyvy na ľudské zdravie,

Zdravý životný štýl Výchova k manželstvu a rodičovstvu: Zamerané na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v

oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami. (Rozmnožovacia sústava stavovcov, Rozmnožovacia sústava, Vývin jedinca, Intímna hygiena a pohlavné ochorenia). 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových a osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Z metód vyučovania sa uplatňujú: motivačné metódy na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť

• motivačné rozprávanie ( citové približovanie obsahu učenia ) • motivačný rozhovor ( aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov ) • motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného

problému ) • motivačná demonštrácia ( vzbudenie záujmu pomocou ukážky ).

expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností • rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ • rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí/ • beseda/riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom/ • demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín/

39

• pozorovanie • manipulácia s predmetmi /praktické činnosti, pokusy, experimentovanie,

didaktická hra/ • inštruktáž /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov

k pochopeniu slovného a písomného návodu/ Heuristická metóda: učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení/ Projektová metóda: riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu. Praktické aktivity: samostatná činnosť na základe inštruktáže. Práca s knihou a textom: čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií/ Aktivizujúce metódy:

• Diskusia / vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/

• situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/

• didaktická hra/sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti/

• kooperatívna vyučovanie/forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/.

Fixačné metódy: • metódy opakovania a precvičovania učiva: • ústne a písomné opakovanie, • opakovanie využitím učebnice a literatúry, • domáce úlohy

Z organizačných foriem sa uplatňuje: • vyučovacia hodina (základného, motivačného, expozičného, fixačného,

aplikačného, diagnostického typu) • terénne pozorovania (volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych

možností) • praktické aktivity • exkurzia (volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností)

5. UČEBNÉ ZDROJE Čumová K., Hantabálová I.: Pracovný zošit z biológie pre 7.ročník základných škôl, Mapa Slovakia, 2010 Uhereková M. a kol.: Biológia pre 7. ročník základných škôl a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, EXPOL PEDAGOGIKA, 2010 6. HODNOTENIE PREDMETU Na základe metodického pokynu č.22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy Hodnotiť sa budú:

• písomné práce - kontrolné previerky, testy, protokoly praktických cvičení, referáty, aktivita na hodine,

40

• ústne odpovede. Hodnotenie známkou podľa stupnice: 100% - 90% = 1 - výborný 89% - 75% = 2 - chválitebný 74% - 50% = 3 - dobrý 49% - 25% = 4 - dostatočný 24% - 0% = 5 – nedostatočný

Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť

Dejepis 7. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Humánna zložka zemepisu a občianskej výchovy spolu s dejepisom tvoria vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. V tejto oblasti však tvorí samostatný predmet a spolu so zemepisom a občianskou výchovou v integratívnych vzťahoch predstavuje veľmi významný prostriedok v procese humanizácie žiakov. Žiaci si v ňom postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska konajúcich osôb, či skupín ľudí, ale aj prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach, si žiaci postupne osvojujú aj demokratické spôsoby svojho konania.

Kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovania kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy je hlavnou funkciou dejepisu. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov.

Dejepis takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Veľká dôležitosť sa pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí a to v rôznych poznávacích i praktických situáciách. Tie umožnia žiakom, aby pristupovali k histórii ako k rozvíjaniu celej škály kompetencii klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, s ktorých pomocou sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor. Žiaci nebudú teda k histórii pristupovať len ako k uzavretej minulosti.

41

Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.

Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej hlavnou podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, ale aj objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení. Všeobecný cieľ: Všeobecným cieľom dejepisného vyučovania je vytvárať a formovať kritické historické vedomie žiakov, na základe ktorého by boli žiaci schopní pochopiť minulosť a prítomnosť krajiny. Niektoré ďalšie ciele:

• vedieť pracovať s učebnicou • pracovať so zošitom, robiť si samostatne poznámky • pracovať s historickou mapou • získať schopnosť porovnávania • zaraďovať historické fakty chronologicky a synchrónne

Spoločné ciele: • rozvíjať predstavivosť, abstraktné myslenie, schopnosť pracovať s

informáciami (výber, triedenie, uchovávanie), schopnosť čítať s porozumením

• rozvíjať komunikačné schopnosti • rozvíjať schopnosť pracovať v tíme • rozvíjať IKT kompetencie žiakov

Špecifické ciele: • aktívne vnímať miestnu krajinu • orientovať sa na mape • rozvíjať vzťah k prírode (enviromentálna výchova) • rozvíjať prosociálne správanie (výchova k ľudským právam) • pochopiť a stotožniť sa • výchova k manželstvu a rodičovstvu


I. Predkovia Slovákov v Karpatskej kotline: Život našich predkov, Nitrianske kniežatstvo a Veľká Morava, Misionári Konštantín a Metod, Kultúrny prínos Veľkej Moravy.

II. Slováci v Uhorskom kráľovstve: Kráľovstvo sv. Štefana,Nitrianske údelné vojvodstvo,Ústupčivý panovník, Tatársky vpád,Pán Váhu a Tatier, Zlatá baňa Uhorska, Prvý cisár na uhorskom tróne, Kráľ s havranom v erbe.

III. Rodí sa európska novoveká spoločnosť: Talianske mestské štáty,Európa humanistov – filozofov a vedcov, Európa si podmaňuje svet, Objavitelia a objavovaní, Reformácia, Katolícka reforma, Svetové hospodárstvo a nové usporiadanie štátov, Vek rozumu – osvietenstvo.

IV. Habsburská monarchia novoveku:

42

Moháčska katastrofa, Na hranici s Osmanskou ríšou, Šírenie reformácie v Uhorsku, Bratislava – hlavné mesto Uhorska, Osvietená panovníčka, Reformátor na tróne, Epocha osvietenských vzdelancov.

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Multikultúrna výchova: Dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci

rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov;

Kráľovstvo sv. Štefana, Talianske mestské štáty, Európa humanistov, filozofov a vedcov, Objavitelia a objavovaní, Moháčska katastrofa, Na hranici s Osmanskou ríšou.



Kultúrny prínos Veľkej Moravy, Reformácia, Bratislava – hlavné mesto Uhorska.


Táto prierezová tematika sa uplatňuje pri každom opakovaní tematického celku, Život našich predkov, Zlatá baňa Uhorska, Osvietená panovníčka.



Pán Váhu a Tatier. Dopravná výchova: Výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných

kurzoch počas alebo na konci školského roka. Európa si podmaňuje svet, Objavitelia a objavovaní. Ochrana života a zdravia: Realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: U žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať,

používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov ( realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj občianskej náuke ). Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

Táto prierezová tematika sa uplatňuje pri opakovaní tematických celkov, Život našich predkov, Bratislava – hlavné mesto Uhorska.

43


Dejepisné vyučovanie na základnej škole vychádza z tendencie umožniť žiakom získať kompetencie, ktoré im vytvoria podmienky na aktívny prístup k pátraniu a skúmaniu minulosti. Získané spôsobilosti umožnia žiakom vyhľadávať a pátrať, pýtať sa na jednotlivé historické javy a procesy a tým spôsobom nepristupovať k histórii len ako k uzavretej minulosti.

Poslaním učiteľa je prekonať transmisívnu výučbu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov prevažne vysvetľujúcimi metódami. Učiteľ má aplikovať postupy a metódy, ktoré kladú dôraz na aktívny prístup žiakov v procese hľadania, objavovania a vytvárania poznatkov z uplynulých období. Je to proces, v ktorom sa má uplatniť žiakova vlastná činnosť, ktorá môže byť individuálna alebo kolektívna, a ktorá v súlade so skúsenosťami a pod vedením učiteľa žiakom umožní získanie nových poznatkov ale zároveň aj radosť z poznávania. Má vytvárať možnosti na prácu v malých vzájomne prepojených skupinách ako aj priestor na diskusiu v rámci celej triedy. Učiteľ musí zabezpečiť historický materiál a doniesť ho na hodinu dejepisu, umožniť žiakom prístup k rôznym dôkazovým materiálom alebo informovať žiakov o tom, kde priliehavý historický materiál je možné nájsť. 5. UČEBNÉ ZDROJE

Učebnými zdrojmi pri výučbe dejepisu sú: učebnice, odborné časopisy (napr. Historická revue, História atď.), životopisné knihy, encyklopédie, kroniky a odborná literatúra, či historické mapy. Prínosom pri vyučovaní je používanie PC, internetu a prezentácii na IKT. Bezpochyby má prínos aj využívanie názorných učebných prostriedkov (články vystrihnuté časopisov, karikatúry, grafy, obrazy, fotografie....) 6. HODNOTENIE PREDMETU

Pri hodnotení žiakov sa bude postupovať podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy č. 22/2011. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie:

• priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

• celkové hodnotenie žiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete.

V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

• sústavné diagnostické pozorovanie žiaka, • sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,

44

• rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy, • analýza výsledkov rôznych činností žiaka,

Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: • známka za ústnu odpoveď, • známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy • posúdenie prejavov žiaka.

Otázky a úlohy, využívané na preverovanie vedomostí môžu byť: • faktorgrafické a terminologické – čo, kde a kedy sa stalo, udialo, kto, čo

kedy urobil..... • analyticko-syntetické – zamerané na stupeň pochopenia udalosti a

procesov • interpretačné – sú zamerané na analýzu, syntézu, interpretáciu

a hodnotenie historických udalostí a procesov na základe prameňov a historickej literatúry

Na dejepise sa hodnotia: • vedomosti a schopnosti • referáty žiakov • aktivita žiakov pri práci na hodine • správnosť a rýchlosť riešenia úloh z učebnice • práca s poznámkami – obsahová úroveň, výstižnosť, funkčnosť • prístup k predmetu – nosenie pomôcok (učebnica, zošity...........)

Geografia 7. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadaniam možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získavajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie krajiny vzhľadom na iné krajiny, ako zmeniť súčasný stav , aké sú možnosti rozvoja krajiny, poznať

45

regióny krajiny, to tiež patrí do geografického poznania, ktorý je potrebný pre bežný život. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Ide o súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať, a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Základné otázky geografie sú: Čím je to zaujímavé? Kde to je? Ako to vyzerá? Ako to vzniklo? Ako tam žijú ľudia? Kognitívne ciele: 1. Získať základné vedomosti o Afrike a Ázii, geografických charakteristikách obidvoch svetadielov. 2. Hľadať vzájomné vzťahy a vysvetľovať ich, prejavovať záujem o spôsob života ľudí v iných častiach sveta. 3. Diskutovať o geografických zaujímavostiach – prírodných a kultúrnych. Poznať významné kultúrne a prírodné pamiatky UNESCO. 4. Porozumieť vzájomným väzbám medzi jednotlivými zložkami krajiny. Afektívne ciele: 1. Rozvíjať si chuť učiť sa, rozvíjať schopnosť objavovoať a snahu vysvetľovať. 2. Oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť a chrániť. 3. Prejavovať záujem o kultúru a spôsob života ľudí v iných častiach sveta. 4. Tvorivo pracovať na vytváraní projektov, vedieť prijať názor iných ľudí. Psychomotorické ciele: 1. Vedieť pracovať s mapou, vedieť čítať mapu, orientovať sa na mape a využívať mapu pre praktické účely. 2. Hľadať vzájemné vzťahy a vysvetľovať ich. Rozumieť grafom a diagramom. 3. Riešiť modelové situácie, vysvětlit prírodné javy na základe vedomostí. 4. Hľadať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

Obsahom štúdia geografie je Planéta Zem - obyvateľstvo a na nej Afrika a Ázia. Poznatky sú interpretované nielen v teoretickej, ale aj v praktickej rovine a sú poskytované motivačným spôsobom, či už formou prezentácií alebo využívaním IKT vo vyučovacom procese.

Obsahové témy: • Rozmiestnenie, hustota obyvateľstva, Rasové a národnostné zloženie,

Náboženstvá, kultúry, • Afrika - poloha, zobrazenie na mape, členitosť pobrežia, povrch, podnebie,

vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, sídla, hospodárstvo, oblasti a štáty – Severná Afrika, Stredná Afrika, Južná Afrika,

• Ázia - poloha, zobrazenie na mape, členitosť pobrežia, povrch, podnebie, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo.

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové témy: Multikultúrna výchova: Dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci

rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú

46

kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; Možno ju prirodzene začleniť do vyučovacích hodín o obyvateľstve, sídlach, kultúrnych zaujímavostiach jednotlivých regiónov.

Osídlenie sveta, Obyvateľstvo sveta, Severná Afrika, Stredná Afrika, Južná Afrika, Južná Ázia, Problémy Ázie.


a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá, Možno ju prirodzene využívať pri vypracovávaní referátov, projektov, vyhľadávaní zadaných informácií.

Obyvateľstvo a sídla Afriky, Obyvateľstvo a sídla Ázie, Zaujímavosti regiónov Ázie.


Priebežne pri skupinovej práci, pri tvorbe projektov a pri konfrontácii názorov získaných z médií, odbornej literatúry a vlastných skúseností.

Zhrnutie a opakovanie (Afrika, Ázia). Environmentálna výchova: Rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi

človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu. Možno ju prirodzene začleniť do vyučovacích hodín s témami – povrch, podnebie, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, hospodárstvo, zaujímavosti regiónu.

Rastlinstvo a živočíšstvo Afriky, Problémy v Afrike, Zaujímavosti regiónov Afriky, Rastlinstvo a živočíšstvo Ázie, Juhovýchodná Ázia, Severná Ázia, Stredná Ázia.


kurzoch počas alebo na konci školského roka. Možno je prirodzene začleniť do vyučovacích hodín s témami – hospodárstvo, obyvateľstvo, prírodné a kultúrne zaujímavosti.

Poloha Afriky, Povrch Afriky, Poloha Ázie, Povrch Ázie, Východná Ázia. Ochrana života a zdravia: Realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení. Možno ju prirodzene začleniť

do vyučovacích hodín s témami – povrch, podnebie, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, hospodárstvo, zaujímavosti regiónu.

Podnebie Afriky, Vodstvo Afriky, Podnebie Ázie, Vodstvo Ázie. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: U žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať,

používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií. Možno je prirodzene zapracovať do všetkých tém v rámci vyučovacieho predmetu geografia.

Hospodárstvo Afriky, Hospodárstvo Ázie

47

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE

Jedným z prioritných zámerov nových vzdelávacích programov je, aby sa výchova a vzdelávanie realizovalo na základe harmonizovaných učebných osnov vyučovacích predmetov. Veľmi dôležité a potrebné je dosiahnuť, aby dobre vedená geografia participovala na dosiahnutí kľúčových kompetencií žiakov sekundárneho vzdelávania.

• Hľadať odpovede na otázky, zdôvodňovať, uvažovať, pracovať s rôznymi zdrojmi.

• Schopnosť objavovať, vyhľadávať informácie, prezentovať a vysvetľovať a orientovať sa podľa nich v praxi.

• Získať základné poznatky o vlastnostiach Zeme, jej postavení v Slnečnej sústave, pohyboch Zeme a dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú pre prírodu.

• Vedieť čítať a interpretovať údaje z máp, plánov a iných zdrojov. • Vedieť rozprávať a diskutovať o cestách objaviteľov. • Orientovať sa na mape, určiť geografickú polohu bodu na mape pomocou

geografických súradníc. • Vedieť čítať fyzickogeografickú mapu a vyvodzovať z nej základné

charakteristiky zobrazeného územia, rozumieť grafickej mierke mapy. • Do obrázka dokresliť zemskú os, vyznačiť určené poludníky a rovnobežky. • Modelovať a rozvíjať priestorovú orientáciu. • Získavať údaje zo zdrojov, čítať odborný text, vedieť vyhľadávať, triediť

a vyhodnocovať informácie. • Všeobecné geografické charakteristiky aplikovať na konkrétnych regiónoch • Porovnávať regióny

Kognitívne kompetencie: • žiak vie používať získané informácie v bežnom živote • správne a vhodne zareagovať v rôznych situáciách • vie využiť svoj vlastný názor a zrealizovať ho • dokáže využiť svoju kreativitu, skúša nové nápady • vie si predstaviť ako postupovať ďalej podľa priloženého návodu alebo

postupu • objavuje radosť a uspokojenie z dobre vykonanej práce • dokáže začať riešiť problematické úlohy • dokáže ísť premyslene a vytrvalo k cieľu • má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality v ktorej žije, spoločnosti

a prírody Osobnostné kompetencie:

• dokáže ísť premyslene a vytrvalo k cieľu • má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality v ktorej žije, spoločnosti

a prírody • zaujíma sa o nové veci • dokáže spontánne vyjadrovať emócie • je schopný odhadnúť pocity ostatných a brať ich do úvahy

Sociálne kompetencie: • vie prispôsobiť svoje správanie, akceptuje druhých ľudí • vie pracovať samostatne • dokáže spolupracovať na spoločnej úlohe v skupine

48

• dokáže počúvať a akceptovať potreby a záujmy iných ľudí • má úctu k živým a neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva

a ochraňuje • vie rozoznať problém alebo konflikt v medziľudských vzťahoch • dokáže sa dopracovať ku konštruktívnemu riešeniu problému alebo konfliktu


Vyučovanie geografie na základnej škole vychádza z tendencie umožniť žiakom získať kompetencie, ktoré im vytvoria podmienky na aktívny prístup k pátraniu a skúmaniu geografických, prírodovedných, kultúrno-spoločenských, hospodárskych a ekologických aspektov našej Zeme. V procese rozvíjania špecifických predmetových cieľov žiakov najvýznamnejším faktorom je učiteľ. Od toho ako vyučuje geografiu a ako vníma svoju úlohu na vyučovacej hodine závisí aj kvalita rozvíjania uvedených cieľov. Učiteľ je ten, ktorý má na hodinách geografie aplikovať postupy a metódy, ktoré kladú dôraz na aktívny prístup žiakov v procese hľadania, objavovania a vytvárania poznatkov. Je to proces, v ktorom sa má uplatniť žiakova vlastná činnosť, ktorá môže byť individuálna alebo kolektívna (kooperatívna) a ktorá v súlade so skúsenosťami a pod vedením učiteľa žiakom umožní získanie nových poznatkov a informácií, ale zároveň aj radosť z procesu poznávania. Má vytvárať možnosti na prácu v malých vzájomne prepojených skupinách ako aj priestor na diskusiu v rámci celej triedy.

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových a osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Z metód vyučovania sa uplatňujú: motivačné metódy na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť

• motivačné rozprávanie /citové približovanie obsahu učenia/ • motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov/ • motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného

problému/ • motivačná demonštrácia / vzbudenie záujmu pomocou ukážky/

expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností • rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ • rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí • demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, tabuliek, grafov a

diagramov/ • pozorovanie • manipulácia s predmetmi /praktické činnosti, pokusy, experimentovanie,

didaktická hra/ • inštruktáž /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov

k pochopeniu slovného a písomného návodu/ Heuristická metóda: učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení/

49

Projektová metóda: riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu. Praktické aktivity: samostatná činnosť na základe inštruktáže. Práca s knihou, textom a IKT: čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií. Aktivizujúce metódy

• Diskusia, vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému,

• situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov,

• didaktická hra/sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti,

• kooperatívna vyučovanie/forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny.

Fixačné metódy metódy opakovania a precvičovania učiva: ústne a písomné opakovanie, opakovanie využitím učebnice a literatúry, domáce úlohy Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina /základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu/ 5. UČEBNÉ ZDROJE

Geografie pre 7. ročník základnej školy a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom

Atlas sveta, tematické mapy, internet, IKT, zemepisné encyklopédie, didaktické hry, odborné časopisy (GEO, ...) 6. HODNOTENIE PREDMETU Spôsoby hodnotenia:

• Verbálne hodnotenie – dobrovoľná odpoveď žiaka alebo určenie konkrétneho žiaka učiteľov, pri verbálnej kontrole zisťovať najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

• Hodnotí sa ústny prejav, písomný prejav, práca s mapou, referáty, projekty. Okrem hodnotenie známkou, ktorá zhodnocuje výsledok práce žiaka, je potrebné zaradiť aj slovné hodnotenie. Slovné hodnotenie zohľadňuje kognitívne schopnosti žiakov, ich postoje k školskej práci individuálne i sociálne správanie, celkovú aktivitu. Pomáha pri vytváraní sebahodnotenia žiaka. Slovné hodnotenie poskytuje priestor na hodnotenie iných žiakov aj seba samého.

• Predmet je hodnotený podľa Metodického pokynu č. 7/2009-R z 28. Apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy.

Predmet GEG je klasifikovaný na vysvedčení známkami.

Prospech žiaka klasifikujeme stupňami:

Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:

50

a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov, b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,

c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami. 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

Občianska náuka 7. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Predmet prispieva k orientácii žiakov v rodinnom a školskom prostredí. Vedie ich k poznávaniu svojej obce, regiónu, vlasti a Európskej únie. Umožňuje žiakom pochopiť seba samých a pomáha im v ich socializačnom procese. Učí ich demokraticky myslieť a konať, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k aktívnej občianskej angažovanosti a umožňuje im pochopiť ekonomický život spoločnosti. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií tým, že vedie žiaka k:

• podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,

• utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí, • realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu, • akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí, • aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv

a povinností, rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie, • vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo

školy, • rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy, • získaniu základných vedomostí o ekonomickom fungovaní spoločnosti, • uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných

myšlienok, citov, názorov a postojov, • k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv, • vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a

neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru, • rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského

spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.


Predmet veku primerane oboznamuje žiakov s vybranými poznatkami z oblasti sociológie, psychológie, politológie, práva a ekonómie, ktoré ich vedú k poznávaniu

51

seba a iných, k chápaniu personálnych, interpersonálnych, sociálnoprávnych a ekonomických vzťahov medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Podieľa sa na mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji žiakov. I. Rozvoj osobnosti človeka v spoločnosti

• Štruktúra osobnosti, • Temperament, postoje, záujmy a ideály, • Potreby a hodnotová orientácia, • Výchova a sebavýchova, • Režim dňa a voľný čas, • Zmysel peňazí a úloha peňazí v mojom živote

II. Človek a svet • Poznávanie sveta – učenie sa skúsenosťou, • Svetonázor – vznik a formovanie, význam pre človeka, • Hodnota života, • Typy svetonázorov, Náboženský a nenáboženský svetonázor, • Najrozšírenejšie náboženstvá sveta, Svetové náboženstvá a ich vierouka, • Tolerancia a intolerancia v súčasnom svete, • Poznávanie multikultúrnosti sveta, • Človek – úspešný manažér svojho života

III. Kultúrno-sociálne aspekty dospievania • Dospievanie – telesné a duševné zmeny, • Dospievanie – zmeny v sociálnych prejavoch, • Dospievanie a generačné problémy, • Kultivované dospievanie, • Problémy dospievania – predčasné manželstvá, • Priateľstvo, zamilovanosť a láska, • Ľudská sexualita a problémy súčasného sveta, • Môj budúci životný partner, • Náročné životné situácie – stres, • Zdanlivé znaky dospelosti – drogová závislosť, • Návyky poškodzujúce zdravie, • Starostlivosť o fyzické a duševné zdravie.

Medzipredmetové vzťahy Na hodine občianskej náuky možno využiť poznatky aj z iných predmetov

najmä : • etickej výchovy • biológie • náboženskej výchovy

Do hodín občianskej náuky budú vhodne včlenené prierezové témy Osobnostný a sociálny rozvoj, Multikultúrna výchova, Mediálna výchova.


rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov.

Poznávanie sveta, Ako poznávame, Úrovne poznávania, Vznik náboženstiev, Hlavné monoteistické náboženstvá, Hlavné polyteistické náboženstvá.

52



Zmysel života, Typy svetonázorov. Osobnostný a sociálny rozvoj: Rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami.

/táto prierezová tematika sa uplatňuje pri každom opakovaní tematického celku, Osobnosť človeka, Štruktúra osobnosti, Utváranie osobnosti, Výber povolania, Svetonázor a jeho formovanie, Hodnotová orientácia, Potreba tolerancie, Telesné zmeny v dospievaní, Duševné zmeny v dospievaní.



Dopravná výchova: výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných

kurzoch počas alebo na konci školského roka. Ochrana života a zdravia: Realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení Režim dňa, Voľný čas, Využívanie voľného času, Kultivované dospievanie,

Fajčenie a alkohol, Drogy a predčasný sexuálny život. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: U žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať,


Táto prierezová tematika sa uplatňuje pri opakovaní tematických celkov, Priateľstvo a láska, Stres ako prejav náročných životných situácií.

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE • sociálne a personálne

- viesť žiakov k efektívnej spolupráci v skupine, pozitívne ovplyvňovať kvalitu spoločnej práce,

- motivovať žiakov k diskusii v skupine, - viesť žiakov prostredníctvom spoločných prezentácií, rozborov a

hodnotenia práce k sebahodnoteniu ústneho a písomného prejavu a ďalších aktivít,

- viesť žiakov k utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí, k realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu, k akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,

- viesť žiakov k pozitívnej predstave o sebe samom, poznať a využívať silné stránky svojej osobnosti,

- kriticky hodnotiť svoje nedostatky, počítať s nimi pri výbere povolania • spoločenské a občianske

- oboznámiť žiakov s ich právami a povinnosťami vo všetkých oblastiach spoločenského života,

53

- naučiť žiakov kultivovane obhajovať svoje práva v rôznych životných situáciách,

- dôslednou a systematickou kontrolou zadávaných úloh navodzovať situácie k získaniu vedomia zodpovednosti za včasné plnenie zadávaných úloh a zodpovednosti za vlastnú prácu,

- pripravovať pre žiakov úlohy, na ktorých sa učia poznávať legislatívu a všeobecné morálne zákony a dodržiavať ich,

- motivovať žiakov sledovať aktuálne dianie v živote spoločnosti doma a vo svete a dokázať k nemu zaujať stanovisko,

• pracovné - na konkrétnych situáciách naučiť žiakov dodržiavať pravidlá práce

a správania sa, - naučiť žiakov využívať vedomosti v záujme vlastného rozvoja aj svojej

prípravy na budúce povolanie, - naučiť žiakov získať si podklady pre dôležité rozhodnutia v rôznych

oblastiach spoločenského života, • riešiť problémy

- zadávať problémové otázky a úlohy, ktoré žiaci samostatne riešia a prichádzajú k vlastným záverom a riešeniam, - viesť žiakov ku kritickému mysleniu, využívaniu logického myslenia, - viesť žiakov k tvorivému riešeniu úloh, ktoré dokážu prezentovať a obhajovať, - viesť žiakov ku spolupráci pri riešení problémov a úloh v skupine,

- pripravovať žiakov na prípadný neúspech, naučiť ich vytrvalo hľadať ďalšie možnosti uplatnenia,

• komunikačné - naučiť žiakov počúvať druhých ľudí, vnímať neverbálnu komunikáciu,

- naučiť žiakov kultivovane sa vyjadrovať - rozvíjať komunikačné schopnosti riadenou diskusiou k učivu, ktoré má súvislosti s aktuálnymi problémami a dianím,

- vhodnými učebnými aktivitami viesť žiakov k presnému a výstižnému vyjadrovaniu sa

- vhodnými príkladmi a úlohami učiť žiakov klásť jasné a zrozumiteľné otázky, - vytvárať problémové situácie, pri ktorých žiak v spolupráci s ostatnými

vyhľadáva informácie, triedi ich a spracováva, • v oblasti informačných a komunikačných technológií

- viesť žiakov k efektívnemu využívaniu informačno-komunikačnej technológie pri tvorivých aktivitách,

- viesť žiakov, aby nadobudli schopnosť prostredníctvom internetu a IKT získať a spracovávať informácie a používať pri prezentácii.

• k celoživotnému učeniu sa - uvedomeniu si významu celoživotného vzdelávania v súčasnej spoločnosti, - naučiť žiakov samostatne vyhľadávať a triediť informácie z rôznych oblastí

spoločenského života, - na vhodne zvolených ukážkach viesť žiakov k formulovaniu vlastných záverov,

pri ktorých uplatnia teoretické znalosti a naučia sa obhájiť vlastné stanoviská, zadávať žiakom na spracovanie a riešenie úlohy, ktoré žiaci riešia samostatne alebo v skupinách, výsledky svojej práce prezentujú a získané informácie prepájajú do širších celkov, hľadajú medzi nimi súvislosti a vyvodzujú z nich závery.

54

4. METÓDY A FORMY PRÁCE - Pri vyučovaní tohto predmetu je potrebné vytvoriť pre žiakov dostatočný

priestor na tvorivý prístup k riešeniu problémov, podporovať kritické myslenie a schopnosť samostatnej práce. Dôležité je, aby sa zabezpečil dostatočný priestor na nácvik zručností a aplikáciu získaných poznatkov.

- Učiteľ pri výbere metód volí také metódy a formy práce, ktoré podnecujú aktivitu žiakov a okrem vedomostí rozvíjajú zručnosti a postoje žiakov. Okrem klasických metód využíva aktivizujúce metódy, ako inscenačnú metódu, situačnú metódu, brainstorming, riešenie problémových úloh, prácu s informačnými zdrojmi, najmä s internetom, s tlačou, žiacke referáty.

5. UČEBNÉ ZDROJE E.Dřízová: Občianska náuka pre 7. ročník ZŠ, SPN, 2008, Bratislava Internet, , www.zborovna.sk 6. HODNOTENIE PREDMETU

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu č. 22/2011.

Cieľom hodnotenia je: • poskytnúť žiakovi spätnú väzbu pri získavaní požadovaných zručností a

vedomostí a o tom,ako ich dokáže využiť • motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu • pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka • Všeobecné pravidlá a kritériá pre hodnotenie žiakov: • žiaci sú priebežne hodnotení formou známok podľa metodických pokynov

na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl • známky môžu byť podľa potreby doplnené slovným hodnotením (ústnym

alebo písomným) • polročné a koncoročné vysvedčenie na konci každého ročníka sa vydáva so

známkami v piatich stupňoch výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný a nedostatočný

• hodnotenie je adekvátne veku žiaka a jeho individuálnym schopnostiam • zákonní zástupcovia žiakov sú zoznámení s hodnotením prospechu žiaka

prostredníctvom žiackej knižky, elektronickej žiackej knižky, na rodičovských združeniach a konzultáciách.

• v prípade výrazných zmien v prospechu žiaka sú zákonní zástupcovia oboznámení ihneď

• Pravidlá pre hodnotenie v predmete občianska náuka: • hodnotenie žiaka v predmete nezahŕňa hodnotenie správania, správanie

žiaka je hodnotené zvlášť • hodnotené sú zručnosti a vedomosti, ktoré boli v rámci vyučovania už

prebrané a precvičené • pri určovaní stupňa prospechu na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí

kvalita práce a vyučovacie výsledky, ktoré žiak dosiahol za celé klasifikačné obdobie

http://www.zborovna.sk

55

• prihliada sa k systematickosti v práci žiaka v priebehu klasifikačného obdobia

• súčasťou celkového hodnotenia práce žiaka v predmete je i príprava na vyučovanie predmetu (príprava pomôcok, vedenie písomností, práca na domácich úlohách, doplňovanie učiva v prípade absencie žiaka, pracovitosť a prístup k vyučovaciemu predmetu...)

• miera a naplnenie kľúčových kompetencií vo forme plnenia očakávaných výstupov je východiskom pre hodnotenie žiaka v predmete

• žiaci sú oboznámení s kritériami hodnotenia písomných prác a majú právo sa k nim vyjadriť

Vzdelávacia oblasť: Človek a hodnoty

Etická výchova 7. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.

Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch správania a učenia. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá:

• má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť,

• má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou, • jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými

normami, vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku spoločnosti,

• má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách,

• charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania,

56

• koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,

• prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis, ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,

• je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu. Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré uvádza profesor M. Zelina v systéme KEMSAK: K kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy E emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie, prežívanie, rozvíjať jeho city M motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity S socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť progresívne medziľudské vzťahy A axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu osobnosti, učiť hodnotiť K kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

Obsah etickej výchovy je orientovaný na atribúty, ktoré treba v dieťati rozvíjať, aby sme dosiahli výchovné ciele. Tieto atribúty sú zakomponované v desiatich základných témach a šiestich aplikačných témach: 1. otvorená komunikácia 2. dôstojnosť ľudskej osoby, sebaúcta, pozitívne hodnotenie seba 3. pozitívne hodnotenie iných 4. tvorivosť a iniciatíva 5. vyjadrovanie citov 6. empatia 7. asertivita 8. reálne a zobrazené vzory 9. prosociálne správanie – pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo 10. komplexná prosociálnosť 11. etika – hľadanie koreňov prosociálneho správania 12. etika a ekonomické hodnoty 13. etika a náboženstvá – tolerancia a úcta 14. rodina, v ktorej žijem 15. výchova k manželstvu a rodičovstvu 16. ochrana prírody a životného prostredia.

Multikultúrna výchova : Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné

spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.

Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti.

57

• Mravné zásady a hodnoty • Úcta k človeku • Nový vzťah k druhým: nezávislosť a rešpektovanie • Rešpektovanie druhých • Ponúkanie a prijímanie slobody vo vzťahu k iným národnostným skupinám

Mediálna výchova: Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť spôsobilosť zmysluplne, kriticky a

selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú.

• Čeliť manipulácii a tlaku skupiny • Byť sám sebou, vedieť obhájiť svoje názory • Vzťah k starým, chorým a k osobám so špecifickými potrebami • Mesiac úcty k starším

Osobnostný a sociálny rozvoj: Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie,

sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie, naučiť žiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pomáhať žiakom získavať a udržať si osobnostnú integritu, pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu, podporovať svojím obsahom prevenciu sociálno-patologických javov v škole (prevenciu šikanovania, agresivity, užívania návykových látok).

• Oboznámenie sa s učivom 7. ročníka, BOZ • Veľkosť a dôstojnosť ľudskej osoby • Byť sám sebou, vedieť obhájiť svoje názory • Nový vzťah k druhým: nezávislosť a rešpektovanie • Prosociálnosť ako zložka vlastnej identity • Vedieť povedať nie • Vedieť vysloviť sťažnosť • Etické aspekty vzťahu k vlastnej rodine • Moja pozícia v rodine • Práva a povinnosti členov rodiny • Konflikty v rodine a ich riešenie • Záverečné spätná väzba práce

Environmentálna výchova: Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že

v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta;

58

pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu.

• Riziká predčasného sexuálneho života • Pohlavné choroby a AIDS • Funkcia rodiny a jej vzťah k životnému prostrediu • Vplyv vonkajších a vnútorných faktorov na vývin človeka • Riziká vývinu človeka

Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke: Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný

pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel.

• Úcta k človeku v dopravnej premávke • Čeliť manipulácii a tlaku skupiny • Úcta k starším – uvoľniť miesto v dopravnom prostriedku • Úcta k mentálne telesne postihnutým – pomôcť v dopravnej premávke.

Ochrana života a zdravia: Prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom

priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.

• Etické aspekty sexuálnej zrelosti • Miesto sexuality v živote • Pojmy priateľstvo, zamilovanosť, sex • Citový svet človeka, sexuálna identita • Počatie a prenatálny život • Predpoklady harmonického sexuálneho života • Riziká predčasného sexuálneho života • Pohlavné choroby a AIDS • Úcta k mentálne a telesne postihnutým • Vplyv vonkajších a vnútorných faktorov na vývin človeka • Riziká vývinu človeka

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať,


• Moja budúca rodina – projekt v Power Pointe • Miesto sexuality v mojom živote - referát • Mesiac úcty k starším – projekt • Úcta k starším – Power Point

59

4. METÓDY A FORMY PRÁCE Metódy a formy vyučovania etickej výchovy majú stimulovať rozvoj poznávacích schopností žiakov, podporovať ich cieľavedomosť, samostatnosť a tvorivosť. Uprednostňujú sa také stratégie vyučovania, pri ktorých žiak ako aktívny subjekt v procese výučby má možnosť spolurozhodovať a spolupracovať, učiteľ zase má povinnosť motivovať, povzbudzovať a viesť žiaka k čo najlepším výkonom, podporovať jeho aktivity všeobecne. Metódy: - motivačný rozhovor, rozprávanie, demonštrácia, uvádzanie príkladov z praxe, aktivity, podnecovanie žiakovej pozornosti - hra, ilustrácia, metódy samostatnej práce, problémové metódy, metódy heuristického charakteru - ústne i písomné opakovanie, exkurzia, dramatizácia, domáce úlohy – referáty, nácvik zručností – praktické využitie - pozorovanie žiaka v náročných, dôležitých situáciách, rozbor prác žiakov, diagnostikovanie záujmov, výkonov, tvorivosti Formy: - samostatná práca, práca v dvojiciach a v skupinách, kolektívna práca - práca s knihou a internetom - systém rôznych organizačných foriem uplatňovaný pri realizácii projektov - vyučovací a výchovný proces v triede, domáca príprava žiakov, exkurzie a vychádzky 5. UČEBNÉ ZDROJE

Etická výchova nepoužíva učebnicu. Podnety na činnosť nachádza učiteľ v metodických príručkách a v iných materiáloch, ako aj v obsahu vyučovacích predmetov. Aktualizuje ich podľa podmienok skupiny, cieľov a obsahu etickej výchovy.

Metodické materiály pre etickú výchovu obsahujú ku každému tematickému celku bohatú ponuku aktivít. Z nich si učiteľ vyberie tie, ktoré považuje za vhodné vzhľadom na svoje osobné dispozície, vek študentov a iné okolnosti. Učiteľ má k dispozícii najmä metodický materiál, vydaný Metodicko-pedagogickým centrom.

Ako poznám sám seba? – doplnkový učebný text pre 7. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom 6. HODNOTENIE PREDMETU

Žiak je v priebehu školského roka hodnotený v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR. Hodnotia sa ústne odpovede, praktické zadania úloh, referáty a projekty. Pri praktických aktivitách je vhodné tiež slovné hodnotenie praktických zručností s dôrazom na samostatnosť a správnosť vypracovaných praktických zadaní. Pri hodnotení výsledkov sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:

• Kvalita myslenia, predovšetkým jeho logickosť, samostatnosť , veku primeraná prezentácia

• Preveruje sa schopnosť žiaka využívať medzipredmetové vzťahy a jeho schopnosť uplatňovať získané vedomosti a zručnosti pri riešení konkrétnych úloh

• Aktivita žiaka na hodine

60

• Schopnosť demonštrovať použitie princípov a pravidiel na riešenie úloh, na vyhľadávanie informácií, prezentovať informácie a poznatky

• Úroveň domácej prípravy žiaka na vyučovacie hodiny

Vzdelávacia oblasť: Matematika a práca s informáciami

Matematika 7. ročník Počet hodín za týždeň: 5 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Učebný predmet matematika na 2. stupni ZŠ je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval Európsky parlament: „Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky).“

„Potrebné vedomosti z matematiky zahŕňajú dobré vedomosti o počtoch, mierkach a štruktúrach, základné operácie a základné matematické prezentácie, chápanie matematických termínov a konceptov a povedomie o otázkach, na ktoré matematika ponúka odpovede. Jednotlivec by mal mať zručnosti na uplatňovanie základných matematických princípov a postupov v každodennom kontexte doma a v práci a na chápanie a hodnotenie sledu argumentov. Jednotlivec by mal byť schopný myslieť matematicky, chápať matematický dôkaz, komunikovať v matematickom jazyku a používať vhodné pomôcky. Pozitívny postoj v matematike je založený na rešpektovaní pravdy a na ochote hľadať príčiny a posudzovať ich platnosť.“ 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Kognitívne ciele: Cieľom matematiky na 2. stupni ZŠ je, aby žiak získal schopnosť používať matematiku v svojom budúcom živote. Matematika má rozvíjať žiakovo logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať a komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému. Žiak by mal spoznať matematiku ako súčasť ľudskej kultúry a dôležitý nástroj pre spoločnosť.

Psychomotorické ciele: Vyučovanie matematiky musí byť vedené snahou umožniť žiakom, aby získavali nové vedomosti špirálovite a s množstvom propedeutiky, prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým kontextom, tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť, vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy), rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore. Má napomôcť rozvoju ich algoritmického myslenia, schopnosti pracovať s návodmi a tvoriť ich.

Afektívne ciele: Výsledkom vyučovania matematiky na 2. stupni ZŠ by malo byť správne používanie matematickej symboliky a znázorňovania a schopnosť čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky,

61

grafy a diagramy. Žiak by mal vedieť využívať pochopené a osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh, pričom vyučovanie by malo viesť k budovaniu vzťahu medzi matematikou a realitou, k získavaniu skúseností s matematizáciou reálnej situácie a tvorbou matematických modelov. Matematika na 2. stupni ZŠ sa podieľa na rozvíjaní schopností žiakov používať prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií. Použitie vhodného softvéru by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému.

Matematika na 2. stupni ZŠ má viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa.

Má podporiť a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov, ako je samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomá sebavýchova a sebavzdelávanie, dôvera vo vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Tematický okruh Hod. Opakovanie 18 Zlomky 1 17 Kocky a kvádre 1 11 Kombinatorika 1 3 Zlomky 2 11 Kocky a kvádre 5 Kombinatorika 2 3 Zlomky 3 4 Zlomky 4 17 Povrch, objem kvádra a kocky 11 Percentá 18 Kombinatorika 3 3 Pomer,mierka mapy a plánu 15 Priama a nepriama úmernosť 17 Záverečné opakovanie 14

Vytvorenie oboru prirodzených čísel do a nad milión, desatinné čísla Rád číslice v zápise prirodzeného čísla, porovnanie,

usporiadanie, zaokrúhľovanie, zobrazovanie na číselnej osi. Desatinné číslo, rád číslice v jeho zápise, porovnanie, usporiadanie, zaokrúhľovanie, zobrazovanie desatinných čísel na číselnej osi (ako zovšeobecnenie skúseností s obdobnými činnosťami pre prirodzené čísla).

Počtové výkony s prirodzenými číslami: Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel spamäti, písomne a na kalkulačke

(písomne hlavne kvôli pochopeniu princípu). Násobenie a delenie prirodzených čísel spamäti (v obore do 100, mimo obor do 100 s násobkami 10, 100, atď. ), písomne a na kalkulačke vrátane delenia so zvyškom. Znaky deliteľnosti 2, 3, 5, 10. Dohoda o poradí počtových výkonov, porovnanie s poradím operácií na kalkulačkách používaných žiakmi. Propedeutika počítania s približnými (zaokrúhlenými) číslami.

62

Uhol a jeho veľkosť, operácie s uhlami Uhol a jeho veľkosť, stupeň (minúta). Odhad a meranie veľkosti uhla. Priamy,

pravý, ostrý a tupý uhol. Údaje vyjadrené pomocou veľkosti uhlov (azimut, zemepisná šírka a dĺžka).

Trojuholník, zhodnosť trojuholníkov Konštrukcia trojuholníka (sss, sus, usu), jej jednoznačnosť a súvis so

zhodnosťou trojuholníkov. Objav trojuholníkovej nerovnosti a veľkosti súčtu vnútorných uhlov trojuholníka. Rovnoramenný a rovnostranný trojuholník, objav niektorých ich základných vlastností. Výška trojuholníka, niektoré ďalšie konštrukčné úlohy (zamerané predovšetkým na otázku jednoznačnosti konštrukcie a rozvoj schopnosti čítať s porozumením).

Obvod a obsah obdĺžnika a štvorca: Použitie štvorčekovej siete ako propedeutiky približného výpočtu obsahu

rovinných útvarov. Obvod a obsah obdĺžnika a štvorca. Výpočet obvodov a obsahov obrazcov zložených zo štvorcov a obdĺžnikov, Premena jednotiek obsahu.

Zlomky: Zlomok, znázornenie zlomkovej časti celku. Rovnosť zlomkov, ich krátenie

a rozširovanie. Porovnávanie zlomkov s rovnakými čitateľmi alebo rovnakými menovateľmi. Sčitovanie a odčítavanie zlomkov s rovnakými menovateľmi, sčítanie a odčítanie prevodom na spoločný menovateľ (nie nevyhnutne najmenší), objav krížového pravidla. Násobenie a delenie zlomku prirodzeným číslom (ostatné výpočty prevažne prevodom na desatinné čísla). Interpretácia násobenia zlomkom ako výpočtu zlomkovej časti z čísla. Vzťah medzi zlomkom a desatinným zápisom.

Počtové výkony s desatinnými číslami: Sčítanie a odčítanie, násobenie a delenie desatinných čísel (spamäti

a písomne, jednoduché úlohy slúžiace predovšetkým na pochopenie princípu spamäti, ostatné výpočty hlavne na kalkulačke). Sčítanie a odčítanie, resp. násobenie a delenie ako navzájom opačné operácie, využitie tejto skutočnosti pri riešení jednoduchých úloh ako propedeutika rovníc. Násobenie a delenie mocninami 10, premena jednotiek dĺžky, hmotnosti, obsahu. Objav periodičnosti podielu dvoch prirodzených čísel.

Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika: Riešenie jednoduchých kombinatorických úloh (na základe hier a pokusov).

Pravdepodobnostné hry a pokusy. Úlohy zamerané na logiku: Všeobecné výroky a kvantifikátory (všetci, aspoň jeden, práve, najmenej,

najviac, nikto, …). Objav negácie jednoduchých kvantifikovaných výrokov. Konkrétne úlohy na ukázanie istej, možnej a nemožnej udalosti.

Kváder a kocka: Niektoré spôsoby zobrazovania priestoru (voľné rovnobežné premietanie,

perspektíva). Obrazy kvádra a kocky vo voľnom rovnobežnom premietaní, viditeľnosť hrán. Telesá zložené z kvádrov a kociek, ich znázorňovanie, pôdorys a bokorys, úlohy na rozvoj priestorovej predstavivosti. Sieť kvádra a kocky. Objem kvádra a kocky. Jednotky objemu a ich premena. Povrch kvádra a kocky.

Hranol: Hranol, jeho znázornenie a sieť. Objem a povrch hranola. Pomer. Priama a nepriama úmernosť: Pomer, rozdeľovanie celku v danom pomere. Priama a nepriama úmernosť.

Trojčlenka.

63

Percentá: Percento, základ, počet percent. Promile. Vzťah percent (promile), zlomkov

a desatinných čísel. Znázorňovanie časti celku a počtu percent vhodným diagramom. Jednoduché a zložené úrokovanie. Približný výpočet obsahu Približné určenie plochy nepravidelných útvarov (napr. škvrna, rybník, les) pomocou štvorčekovej siete, vpisovania alebo opisovania mnohouholníkov, prípadne ich kombinácie. Zlepšenie presnosti odhadu zjemnením siete. Úvahy o presnosti merania.

Záporné čísla: Navzájom opačné čísla. Usporiadanie celých a desatinných čísel a ich

zobrazenie na číselnej osi. Sčitovanie a odčítavanie celých a desatinných čísel, násobenie a delenie záporného čísla kladným.

Počtové výkony s desatinnými číslami: Sčítanie a odčítanie, násobenie a delenie desatinných čísel (spamäti

a písomne, jednoduché úlohy slúžiace predovšetkým na pochopenie princípu spamäti, ostatné výpočty hlavne na kalkulačke). Sčítanie a odčítanie, resp. násobenie a delenie ako navzájom opačné operácie, využitie tejto skutočnosti pri riešení jednoduchých úloh ako propedeutika rovníc.

Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika: Ďalšie kombinatorické úlohy a pravdepodobnostné hry. Plánovitý zber údajov

a ich systemizácia. Finančná gramotnosť: Úlohy rozvíjajúce logiku: Význam a použitie spojok „a“, „alebo“, „buď- alebo“, „ak, tak“ v konkrétnych

formuláciách. Posudzovanie dodržania jednoduchých pravidiel (napr. pravidlá spoločenských hier), vyhlášok a nariadení (napr. dopravné predpisy) v konkrétnych prípadoch. Pravdivé a nepravdivé tvrdenia vzťahujúce sa k prebranému učivu, potvrdenie, vyvrátenie.

Prierezové témy sú uvedené v učebných osnovách predmetu a sú začlenené do predmetu Matematika podľa svojho obsahu nasledovne:

Multikultúrna výchova: Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné



Prierezová téma je začlenená do prírodovedných predmetov: matematiky, informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Matematika sa vyučuje v rámci témy:

• Porovnávanie Mediálna výchova: Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť spôsobilosť zmysluplne, kriticky a

selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v

64

ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú.

Prierezová téma je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Matematika sa vyučuje v rámci témy:

• Promile Osobnostný a sociálny rozvoj: Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie,



• Obsahy útvarov • Slovné úlohy


v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu.


• Porovnávanie zlomkov Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke: Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný




• Počítame s kalkulačkou • Rozdeľujeme v danom pomere

65

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať,


• Počítame objem Finančná gramotnosť: je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie,

fyziky a chémie. V predmete Matematika sa vyučuje v rámci témy: • Slovné úlohy


• Rozhovor, demonštrácia významu dodržiavania bezpečnostných predpisov na konkrétnych príkladoch.

• Demonštrácia adekvátnosti použitia IKT na príkladoch, obrázková prezentácia učiteľa programov pre interaktívnu tabuľu..

• Samostatná práca žiakov so zadanými úlohami. • Práca v dvojiciach. • Skupinová práca. • Súťaže.

5. UČEBNÉ ZDROJE

• Matematika pre 7.ročník ZŠ 1. a 2.časť • Pracovný zošit z matematiky pre 7.ročník ZŠ • Ekomatematika • Nebojte sa písomných prác z matematiky Zbierka príkladov z matematiky pre 5. – 9.ročník


Predmet je hodnotený podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu č. 22/2011.

na hodnotenie žiakov základnej školy. Predmet MAT je klasifikovaný na vysvedčení známkami.

Prospech žiaka klasifikujeme stupňami:

Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s: a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov, b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,

c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami. 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

66

Informatika 7. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie.

Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzi predmetových projektov, celoškolských programov a pri riadení školy.

Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti, ktorú budujeme. Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto v predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Kognitívne ciele:

Cieľom vyučovania informatiky na 2. stupni ZŠ je sprístupniť základné pojmy a techniky používané pri práci s údajmi a pri tvorbe algoritmov a výpočtových procesov. Podobne ako matematika aj informatika v spojení s informačnými technológiami vytvára platformu pre všetky ďalšie predmety. V predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty. Psychomotorické ciele:

Výchovno-vzdelávací proces na 2. stupni základnej školy smeruje k tomu, aby žiaci sa oboznámili s pojmami údaj a informácia, s rôznymi typmi údajov, s ich zbieraním, uchovávaním, zobrazovaním, spracovaním a prezentovaním, rozumeli pojmom algoritmus a program (formálny zápis automatizovaného spracovania údajov); sa oboznámili so systémami na spracovanie údajov – z pohľadu ich architektúry (počítač, prídavné zariadenia, médiá, komunikácie) a logickej štruktúry (napr. operačný systém); si rozvíjali schopnosť algoritmizovať zadaný problém, rozvíjali si programátorské zručnosti, naučili sa pracovať v prostredí bežných aplikačných programov, naučili sa efektívne vyhľadávať informácie uložené na CD alebo na sieti a naučili sa komunikovať cez sieť; nadobudli schopnosti potrebné pre výskumnú prácu (t. j. schopnosť realizovať jednoduchý výskumný projekt, sformulovať problém), rozvíjali si formálne a logické myslenie, naučili sa viaceré metódy na riešenie problémov. Afektívne ciele:

67

Žiaci sa naučia rozvíjať si svoje schopnosti kooperácie a komunikácie (naučili sa spolupracovať v skupine pri riešení problému, verejne so skupinou o ňom diskutovať a referovať); rozvíjali si svoju osobnosť, tvorivosť, logické myslenie, zodpovednosť, morálne a vôľové vlastnosti, húževnatosť, sebakritickosť a snažili sa o sebavzdelávanie; naučili sa rešpektovať intelektuálne vlastníctvo a autorstvo informatických produktov, systémov a aplikácií (aby chápali, že informácie, údaje a programy sú produkty intelektuálnej práce, sú predmetmi vlastníctva a majú hodnotu), pochopili sociálne, etické a právne aspekty informatiky. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Úvod do učiva predmetu informatika 2 hod. Informačná spoločnosť 2 hod. Princípy fungovania IKT 8 hod. Informácie okolo nás 11 hod. Komunikácia prostredníctvom IKT 7 hod. Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie 5 hod.

Názov prierezovej stratégie (výchovy) Názov témy vyučovacej hodiny

Archivovanie údajov Grafická informácia Enviromentálna výchova Projekt - grafická informácia Úvodná hodina, BOZ Zásady bezpečnosti Hardvér, softvér Operačný systém Textový editor Tabuľkový kalkulátor Postupy, riešenie problémov

Osobnostný a sociálny rozvoj

Algoritmické myslenie Projekt – textový editor Projekt - tabuľkový kalkulátor Tvorba projektu a prezentačné

zručnosti Projekt - grafická informácia Informačná spoločnosť Ukladanie a zálohovanie údajov Archivovanie údajov Textový a grafický editor Grafická informácia Hudobný formát Postupy, riešenie problémov

Mediálna výchova

Algoritmické myslenie Úvodná hodina, BOZ Zásady bezpečnosti Ochrana života a zdravia Vstupné a výstupné zariadenia Informačná spoločnosť Textový editor Textový a grafický editor Tabuľkový kalkulátor Hudobný formát Algoritmické myslenie

Multikultúrna výchova

Princípy fungovania internetu

68

Elektronická pošta 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Rozhovor, demonštrácia významu dodržiavania bezpečnostných predpisov na konkrétnych príkladoch.

Demonštrácia adekvátnosti použitia IKT na príkladoch, obrázková prezentácia učiteľa o historickom vývoji počítačov.

Priebežná demonštrácia postupov učiteľom cez dataprojektor, samostatná práca žiakov s textovým editorom (pozvánka, vizitka, plagát na tému "Moje obľúbené zvieratko". Samostatná práca s jednoduchým grafickým editorom (kresba voľnou rukou, prenášanie a kopírovanie objektu). Tlač najlepších žiackych prác, ich vystavenie na nástenkách v PC učebni.

Samostatná práca žiakov s internetovým prehliadačom, samostatná práca žiakov na pracovnom liste.

Samostatná práca žiakov pri registrácii a prijímaní a posielaní správ. 5. UČEBNÉ ZDROJE

• Tvorivá informatika – Informatika okolo nás • Tvorivá informatika – o číslach a tabuľkách • Učebnice a cvičebnice informatiky práce s PC pro ZŠ • Práce s počítačem nejen na ZŠ

6. HODNOTENIE PREDMETU Spôsoby hodnotenia:

• verbálne (slovné) • neverbálne (mimika, gestá) • klasifikácia známkami

Predmet INF je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Prospech žiaka

klasifikujeme stupňami: Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:

a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov, b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.

1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra

Výtvarná Výchova 7. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

69

Predmet výtvarná výchova nižšieho sekundárneho vzdelávania plynulo nadväzuje na výtvarnú výchovu v primárnom vzdelávaní. Naďalej vychádza z autentických skúseností žiaka, získaných výtvarnou činnosťou – z intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a sebavyjadrovania sa. Rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia – vedomých i nevedomých duševných aktivít. Vzhľadom na psychický vývin zodpovedajúci veku, ustupuje spontánny prístup k vyjadrovaniu seba samého a vyjadrovaniu vonkajších podnetov. Väčšina žiakov v tomto období stráca svoju prirodzenú výrazovosť. VV sa musí podieľať na tejto transformácii. Uskutočňuje sa to: – dôrazom na objaviteľský prístup k technikám, vyjadrovacím prostriedkom a médiám, – nahradením nedostatku formálnych zručností pri vyjadrovaní reality, postupmi ktoré takéto zručnosti nevyžadujú, - väčším dôrazom na myslenie žiaka, na príčinné súvislosti, vzťahy medzi javmi a poznávaciu funkciu umenia i vlastného vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami.

Ťažisko sebavyjadrovania sa, oproti primárnemu vzdelávaniu, prenáša na iné oblasti aktivity. Do vyučovania sú zaraďované prostriedky a činnosti, ktoré rozširujú možnosti poznávacieho procesu žiaka a dovoľujú mu naplniť jeho prirodzené ambície po vizuálnom vyjadrení skutočnosti, po poznávaní formálnej i obsahovej štruktúry sveta, po presnejšom zobrazení pozorovaných vzťahov, po vyššej technickej dokonalosti prejavu, po pluralite spôsobov vytvárania. Zapája sa koncepčné a konštrukčné myslenie, ktoré je uvádzané do vzťahu s myslením estetickým. Detskú spontánnosť má postupne nahrádzať jej dospelý ekvivalent – duchovná otvorenosť a sviežosť, spojená s pribúdaním vedomej tvorivej operatívnosti. Žiak reaguje stále komplexnejšie podnety, reflektuje podnety prírodné, civilizačné i kultúrne. Zvyšujú sa jeho technické schopnosti. Preto vo výtvarnej výchove potrebuje objaviť oblasť nových možností, zodpovedajúcich svojmu vývinu. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Kognitívne ciele

- Poznávať jazyk vizuálnych médií – jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií.

- Rozumieť im a tak zvyšovať uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry. - Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz) umeleckých diel, svoj

zážitok z nich. - Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a

niektoré štýlové obdobia a iné kultúry. - Cez vlastnú činnosť žiaka uvádzať k poznaniu a vedomej reflexii sveta

vizuálnych znakov (multimédiá, reklama, výtvarné médiá, architektúra, dizajn), k vedomému používaniu zobrazovania a jeho kritickej selekcii.

Senzomotorické ciele Vedome rozvíjať tvorivosť.

- Umocniť žiakovi vývoj od detského, spontánneho spôsobu vyjadrovania k vyjadrovaniu cieľavedomému, s dôrazom na vlastný prístup, vlastný názor a vkus.

- Naďalej rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie

70

konvenčných schém a inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov.

- Prostredníctvom VV rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch.

- Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník.

Socioafektívne ciele Formovať kultúrne a postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si

primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry – vo vzťahu k tradícií, ale na úrovni aktuálneho vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením. - Formovať celistvú osobnosť.

Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti – rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie zručností – to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

Obsah vyučovania VYV tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého výtvarného problému. Témy sú zoradené v metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov (v tabuľke vodorovný rad), vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém v rámci jedného ročníka (v tabuľke zvislý rad) umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať a tvoriť z nich edukačné projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým môže učiteľ dynamicky pracovať – podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka i medzi ročníkmi. Témy napĺňa konkrétnymi úlohami (zadaniami pre žiakov) učiteľ. Niektoré edukačné témy sú alternatívne – označené ako a), b).

V metodickej prílohe osnov sú k jednotlivým metodickým radom vypracované vzorové úlohy, mali by však slúžiť ako nezáväzná inšpirácia pre učiteľov. Okrem navrhovaného priebehu úlohy obsahujú možné motivačné a námetové východiská, navrhovanú techniku (pokiaľ nie je predmetom edukačnej témy) a vyjadrujú ciele každej úlohy. – environmentálna výchova,

– multikultúrna výchova, – osobnostný a sociálny rozvoj, – ochrana života a zdravia, - tvorba projektu a prezentačné zručnosti.

Jednotlivé námety a ich spracovanie sú výsledkom vlastného tvorivého prístupu autorov metodických materiálov pre učiteľov. Každá modelová vyučovacia hodina je koncepčne pripravená tak, aby bola pre učiteľa osobnou prípravou. Dôležitou pomôckou sú aj pracovné materiály pre žiakov, ktoré obsahujú konkrétny súbor úloh. Tieto dopĺňajú jednotlivé etapy vyučovacích hodín a súčasne podporujú aktívnu a tvorivú činnosť žiakov. Učitelia ich nemusia realizovať v ponúknutej verzii, môžu sa nimi len inšpirovať, alebo si vytvoriť vlastné.

71

• Výtvarný jazyk, prvky výtvarného vyjadrovania / 4 hodiny /

poriadok a chaos, zámer a náhoda v umení • Možnosti zobrazovania sveta / 7 hodín /

zobrazovanie priestoru, zobrazovanie krajiny, umenie inštalácie, priestor v architektúre

• Elektronické médiá / 4 hodiny / zobrazovanie priestoru v počítači, zmeny tvaru v počítači

• Podnety výtvarného umenia / 4 hodiny / dadaizmus, ready-made, pop-art, akčné umenie

• Škola v galérii / 1 hodina/ obraz a slovo

• Podnety filmu / 1 hodina/ scenár, príprava filmu a videa

• Podnety architektúry / 2 hodiny/ typ a funkcia stavby, výraz stavby,

• Podnety fotografie / 2 hodiny/ fotografická reportáž

• Podnety dizajnu / 1 hodina/ navrhni svoj výrobok

• Podnety remesla / 2 hodiny/ remeslá a odevy

• Podnety z dejín umenia / 2 hodiny/ renesančné umenie, renesancia na Slovensku

• Tradícia a identita / 1 hodina/ výtvarné spracovanie legendy, histórie obce, regiónu

• Úvod a záver /2 hodiny/

Prierezové témy sú uvedené v učebných osnovách predmetu a sú začlenené do predmetu výtvarná výchova podľa svojho obsahu nasledovne:

Multikultúrna výchova: Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné



• Scenár, literárna príprava filmu a videa, spájanie rôznych druhov umenia • Transformácie tvaru

Mediálna výchova: Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť spôsobilosť zmysluplne, kriticky a

selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v

72

ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú.

• Fotografická reportáž • Môj uhol pohľadu • Príprava filmu • Video o našej triede • Transformácie tvaru • Poňatie skutočnosti

Osobnostný a sociálny rozvoj: Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie,


• Poriadok a chaos, • Takto vidím svet ja • Môj svet • Výtvarné štýly 20. Storočia • Svet veľkých maliarov • Krása ducha • Krása farieb • Video o našej triede • Čaro Vianoc • Návrh úžitkového predmetu • Podnety krajčírstva • P. O. Hviezdoslav v obraze • Môj literárny hrdina • Ľudské telo • Škola v galérii • Som umelec


v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu.

• Jeseň v prírode • Som staviteľ

73

• Priestor, v ktorom žijem • Telo človeka • V ríši zvierat • Rozprávkový svet • Poznávanie „koreňov“ Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke: Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný




• Inšpirácia krásou prírody • Krása farieb • Som staviteľ • Ľudské telo Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať,


• Scenár, literárna príprava filmu a videa, spájanie rôznych druhov umenia • Akčné umenie • Video o našej triede • Poňatie skutočnosti • Vizuálna poézia


Vyučovanie VYV je programovaný a riadený proces v ktorom ale učiteľ iniciuje, rešpektuje a podporuje nápady a individuálne riešenia žiaka. Východiskami tohto procesu sú: 1. činnosti žiakov, ktoré vychádzajú z myšlienkových, formálnych a technických

procesov výtvarných a vizuálnych umení. Sú založené na súčasnom stave poznania vizuálnej kultúry;

2. témy/námety/obsahy zobrazovania, ktoré majú svoj dôležitý antropologický a kultúrny charakter; VV predstavuje v rámci obsahu vyučovania jedinečnú možnosť tematizovať základné antropologické koncepty:

a) koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …) b) kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodné polarity...) c) kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...)

74

d) kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ, postihnutý ...; kultúrne rozdielnosti vo vizuálnom vyjadrovaní sveta) e) kategórie efektivity (radosť, bolesť, smútok, náladu ...). 5. UČEBNÉ ZDROJE Výtvarná výchova pre 7. ročník základných škôl a 2.ročník osemročných gymnázií, Ladislav Čarný, 2011CI 6. HODNOTENIE PREDMETU

Predmet VYV je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Metodika hodnotenia je rozpracovaná v metodickej prílohe. Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s ročníkovými kompetenciami. V procese hodnotenia v predmete Výchova umením pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Zohľadňujeme jeho individuálne danosti, talent, schopnosti a zručnosti. Vzhľadom na to, že dôležité miesto v rozvoji osobnosti žiaka zastáva rodina, berieme do úvahy aj sociálne prostredie, z ktorého žiak pochádza. Prospech žiaka sa v predmete Výtvarná výchova klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získavame týmito metódami, formami a prostriedkami:

a) sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosť na vyučovanie b) analýzou výsledkov rôznych činností žiaka c) rozhovormi so žiakom d) sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka e) uplatňujeme metódy menej riadené, napr. sebahodnotenie, referát, súbor prác vypovedajúci o jeho výkone

Hodnotíme: aktívnu prácu žiaka na vyučovacích hodinách, t. j. realizovanie zadaných individuálnych aj kolektívnych úloh, aktívny prístup k riešeniu zadaných problémov, prezentovanie vlastných vedomostí, názorov a postojov, zručnosť, tvorivosť, snaživosť, záujem o predmet, kvalitu prezentovaných výstupov a pod. Súčasťou hodnotenia žiaka je aj pribežné slovné hodnotenie a pochvala.

Hudobná výchova 7. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Hudobná výchova je spoločenský, organizovaný, cieľavedomý proces hudobného rozvoja jedinca a je rozhodujúca pri odovzdaní a sprostredkovaní hudby novým generáciám.

V základnej škole pokrýva celú populáciu, preto jej kvalita je mimoriadne dôležitá a chápeme ju aj ako výchovu človeka.

Dôraz sa kladie na výchovu hudbou s rešpektovaním výchovy k hudbe. Hudba umožňuje žiakom tvorivo si osvojovať hudbu a spoznávať hudobné umenie v kontexte s inými druhmi umenia.

75

Základnými prostriedkami hudobno-výchovnej práce sú rozmanité hudobné činnosti, ktoré podporujú celkovú hudobnosť žiakov, ich záujem o hudbu, rozvíjanie ich individuálnych schopností, emocionálnej inteligencie, tvorivého myslenia s využitím špecifík národnej, regionálnej a svetovej hudobnej kultúry.

Formuje estetický, citový a morálny základ osobnosti žiakov s dôrazom na sebauvedomovanie, porozumenie a solidaritu pre ochranu prírody, kultúrnych hodnôt Slovenska a vlastného regiónu, toleranciu k iným kultúram a národom. Posilňuje hodnotovú a vkusovú orientáciu žiakov, rozvíja schopnosť vytvárať a obhajovať svoje hodnoty, no súčasne rešpektovať aj hodnoty iných.

V intenciách tvorivo – humánnej výchovy a vzdelávania je hlavným zámerom hudobnej výchovy optimálne formovanie osobnosti a efektívne rozvíjanie hudobnosti žiaka tak, aby si aj prostredníctvom komunikácie s hudbou vytvoril svoj progresívny a kreatívny spôsob bytia pre život v 21. storočí.

Vzájomným pôsobením činnostného, tvorivého a objaviteľského princípu hudobná výchova vytvára predpoklady na poskytovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov tak, aby sa hudba stala súčasťou života žiakov. Robí tak prostredníctvom tradičných hudobných činností (vokálno-intonačné, inštrumentálne, hudobno-pohybové, /reprodukčné a produkčné/, percepčné činnosti) rozšírených o hudobno-dramatické činnosti. V tejto súvislosti pôjde predovšetkým o zážitky z hudby, o participáciu na jej vzniku v podmienkach pre žiaka najprirodzenejších – pri dramatickej hre. Treba ju usmerňovať tak, aby prinášala radosť a možnosť sebarealizácie.

Tak ako v primárnom vzdelávaní, aj v sekundárnom vzdelávaní dodržujeme postup: od hudobných zážitkov k poznatkom a vedomostiam a cez ne k transferu pri vnímaní a interpretovaní nových umeleckých diel. Hudobno-výchovný proces musí zásadne vychádzať z hudby a smerovať opäť k nej, hudba má byť prameňom zážitkov i vedomostí. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Cieľom vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra je pochopenie vlastnej kultúry a zmysel pre identitu, ktorá je základom rešpektovania rozmanitosti kultúrneho vyjadrovania.

Kognitívne ciele: 1. Získať poznatky a vedomosti v procese komunikácie hudbou v rôznych štýlových obdobiach a získané vedomosti, poznatky a percepčné zručnosti využívať pri elementárnych hudobných tvorení a porovnávaní hudby v minulosti a v súčasnosti. Nadobudnúť schopnosť prijať, hodnotiť a vážiť si hudobné diela a hudobné prejavy vlastného národa a iných národov rôznych období. 2. Uvedomiť si svoju národnú identitu, a to na základe osvojenia si umeleckej výpovede hudobných diel (slovenské ľudové a národné piesne, významné diela slov. umeleckej hudby) v kontexte s európskou hudobnou kultúrou. Získať úctu ku svojej kultúre.

Afektívne ciele: 1. Prostredníctvom precítenia a pochopenia umeleckých diel žiaci dokážu svoj egocentrizmus a do istej miery sa i stotožniť s autormi týchto diel (empatia), no zároveň si zachovať svoje vlastné názory a postoje (asertivita). 2. Dokázať bez predsudkov pristupovať k vnímaniu a rozširovaniu umeleckých hodnôt rôznych kultúr. Rešpektovať estetické a etické hodnoty obsiahnuté v hudbe, vedieť oceniť silu hudby a uvedomiť si jej miestov živote.

Psychomotorické ciele:

76

1. Žiaci dokážu na primeranej úrovni realizovať svoje hudobné prejavy (vokálne, inštrumentálne, pohybové). Dokážu využiť nadobudnuté zručnosti pri vyjadrení vlastných myšlienok, pocitov a postojov, a tak prostredníctvom hudby komunikovať s okolitým svetom. 2. Vedia správne realizovať hudobné prejavy (vokálne, inštrumentálne, pohybové). V intonačnej a sluchovej výchove získajú zručnosti a vedia ich využiť pri svojich hud. činnostiach. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU

• Hudobné prechádzky storočiami (8 hodín) Moderná hudba, neoklasicizmus, neofolklorizmus, gregoriánsky chorál

• Moderná slovenská hudba (3 hodiny) Bella, Moyzes, Trnavský, Suchoň, Frešo, Dusík,

• Pestrá paleta populárnej hudby (17 hodín) Štýly populárnej hudby a ich charakteristika

• Súčasné hudobné štýly (5 hodín) Rock, punk, disco, hip-hop + tvorba projektov Vokálno-intonačné činnosti Spievať na základe svojich dispozícií intonačne čisto, rytmicky presne so

zodpovedajúcim výrazom jednohlasné, dvojhlasné piesne ľudové aj umelé, v durových, molových a modálnych tóninách, pritom využívať získané spevácke, intonačné a sluchové návyky a zručnosti. Intonovať v tonálnom durovom rade (c1 - c2) na solmizačné slabiky s využitím ďalších pomocných prostriedkov vokálne intonácie. Intonovať v diatonických melodických útvaroch durového a molového tónorodu na solmizačné slabiky. Orientovať sa v grafickom zázname piesní a skladieb rôznych štýlov a žánrov. Dokázať posúdiť kvalitu vokálneho prejavu druhých.

Inštrumentálne činnosti Dokázať realizovať a vytvárať inštrumentálne sprievody k piesňam,

rešpektujúc ich charakter, jednoduchou improvizáciou na detských hudobných nástrojoch „podporiť “ charakter, zmeny nálad hudobnej ukážky, zvýrazniť dôležité hudobné myšlienky reprodukovanej hudby. Rytmizácia jednoduchých inštrumentálnych sprievodov k piesňam na detských hudobných nástrojoch v dvoj -, troj -, štvordobom takte, vrátane synkopy, bodkovaného rytmu. Hranie jednoduchých sprievodov k piesňam na detských hudobných nástrojoch s využitím predohry, dohry, medzihry.

Hudobno-pohybové činnosti Správne reagovať pohybom na znejúcu hudbu, vyjadriť metrum, tempo,

dynamiku, pohyb melódie, v súlade s charakterom piesne alebo skladby. Realizovať hudobno-pohybové hry so spevom, vyjadriť náladu a obsah hudby pohybom, na základe svojich individuálnych schopností a zručností vytvárať pohybové improvizácie a kreácie. Pohybové stvárnenie zmien tempa, rytmu, dynamiky. Taktovanie piesní v 2/4, 3/4 a 4/4 takte.

Percepčné činnosti Orientovať sa v znejúcej hudbe, na základe použitých výrazových prostriedkov

hudby, ktoré vníma, chápe ich funkciu a komunikačné schopnosti hudby. Sluchovo rozlíšiť hudobné nástroje v orchestri.

Dokázať zaradiť a charakterizovať počúvanú skladbu vokálnu alebo inštrumentálnu z hľadiska žánru, postrehnúť výrazné hudobné myšlienky, ich variácie, napätie a uvoľnenie hudby.

77

Dokázať verbalizovať svoj názor, hudobný zážitok, predstavy od konkrétnych k abstrakcii princípov, všeobecným zákonitostiam a ich materializácii hudobnými prostriedkami.

Charakterizovať základné črty daných žánrov modernej hudby 20. a 21 storočia na základe počúvaných skladieb. Charakterizovať základné typy džezovej a populárnej hudby na základe počúvaných skladieb.

Hudobno-dramatické činnosti Integrovať a komplexne využívať vokálne, hudobno-pohybové, inštrumentálne

a percepčné činnosti spojené v dramatickom príbehu. Získať schopnosť empatického a asertívneho správania sa.

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE Jedným z prioritných zámerov nových vzdelávacích programov je, aby sa

výchova a vzdelávanie realizovalo na základe harmonizovaných učebných osnov vyučovacích predmetov. Veľmi dôležité a potrebné je dosiahnuť, aby dobre vedená hudobná výchova participovala na dosiahnutí kľúčových kompetencií žiakov sekundárneho vzdelávania. Úlohou predmetu je rozvíjať kľúčové kompetencie tak, aby sa:

• formoval a rozvíjal emocionálny svet žiakov, • naučili vnímať hudbu ako súčasť súčasného moderného človeka a doby • formovali mravné vzťahy žiakov k prostrediu v škole a v rodine, pozitívne

vzťahy k prírode, ku všetkým prejavom života, vychovali žiaci hrdí na vlastné slovenské kult. bohatstvo a históriu, s kladným vzťahom ku kultúrnemu životu spoločnosti a podieľaním sa na ňom,

• vhodne a nenásilne spájala hudba s prejavmi iných umení – s poéziou, výtvarnými dielami, tancom, filmom, videom a modernými komunikačnými technológiami,

• vychovávali vnímaví, aktívni poslucháči, tolerantní k iným kultúram a názorom, bez nekritického podliehania módnym vlnám, reklame a subkultúre, ale aj bez predsudkov k nim,

• hudobná výchova podieľala na rozvíjaní osobnostnej, sociálnej, občianskej, komunikačnej kompetencie.

Kognitívne kompetencie: • žiak vie používať získané informácie v bežnom živote • správne a vhodne zareagovať v rôznych situáciách • vie využiť svoj vlastný názor a zrealizovať ho • dokáže využiť svoju kreativitu, skúša nové nápady • vie si predstaviť ako postupovať ďalej podľa priloženého návodu alebo

postupu • objavuje radosť a uspokojenie z dobre vykonanej práce • dokáže začať riešiť problematické úlohy • dokáže ísť premyslene a vytrvalo k cieľu • má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality v ktorej žije,

spoločnosti a prírody Osobnostné kompetencie:

• dokáže ísť premyslene a vytrvalo k cieľu • zaujíma sa o nové veci • dokáže spontánne vyjadrovať emócie • je schopný odhadnúť pocity ostatných a brať ich do úvahy

Sociálne kompetencie:

78

• vie prispôsobiť svoje správanie, akceptuje druhých ľudí • vie pracovať samostatne • dokáže spolupracovať na spoločnej úlohe v skupine • dokáže počúvať a akceptovať potreby a záujmy iných ľudí • má úctu k živým a neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva

a ochraňuje • vie rozoznať problém alebo konflikt v medziľudských vzťahoch • dokáže sa dopracovať ku konštruktívnemu riešeniu problému alebo konfliktu

Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky:

Multikultúrna výchova: téma VYH: Populárna hudba; Džez; Rock and roll; Na návšteve u susedov Multimediálna výchova: téma VYH: Moderná hudba; PEL-MEL hudby 20. st.; Džez; Country a western; Šansón; Folk; Muzikál; Rock, punk, disco štýl, hip-hop,...; Osobnostný a sociálny rozvoj: téma VYH: Moderná hudba; Neofolklorizmus; Hudobné prechádzky storočiami; Moderná slovenská hudba; Populárna hudba; Kabaret- pesničky zo semaforu; Projekt: The Beatles; Opakovanie- Pestrá paleta populárnej hudby; Rock, punk, disco štýl; Projekt: „Predstav mi tvoj obľúbený hudobný štýl“; Záverečné opakovanie moderných hud. smerov a súčasných štýlov v hudbe Dopravná výchova: téma VYH: Kabaret- pesničky zo Semaforu Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra: téma VYH: Vianočné piesne Tvorba projektov a prezentačné zručnosti: téma VYH: PROJEKT: Hudobné prechádzky storočiami; Country a western; Šansón; Folk; Muzikál; Projekt: The Beatles; Projekt: „Predstav mi tvoj obľúbený hudobný štýl“; Záverečné opakovanie moderných hud. smerov a súčasných štýlov v hudbe. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE

Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre hudobnú aktivitu žiakov: skupinové, projektové, diferencované vyučovanie, návšteva hudobných podujatí, besedy, zážitkové, kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg a diskusia, metódy hrania rol; špecifické metódy: intonačná metóda s použitím relatívnej solmizácie, imitačná a kombinovaná metóda osvojovania piesní, riadené objavovanie hudby, informačno-receptívna metóda, improvizácia. 5. UČEBNÉ ZDROJE Hudobná výchova 7. ročník, autori Prof. PhDr. Eva Langsteinová, CSc. a doc. Mgr. Belo Felix, PhD Zborníky piesní z regiónu Gemer Audio nahrávky na CD alebo DVD 6. HODNOTENIE PREDMETU Spôsoby hodnotenia:

• verbálne (slovné) • neverbálne (mimika, gestá)

79

• klasifikácia známkami - Predmet je hodnotený podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy č.:2011-3121/12824:4-921 s účinnosťou od 1. mája 2011

Predmet HUV je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Prospech žiaka klasifikujeme stupňami:

Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s: a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,

b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.

1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný

Vzdelávacia oblasť: Zdravie a pohyb

Telesná výchova 7. ročník Počet vyučovacích hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie.

Špecifické ciele predmetu sú vyjadrené pomocou nasledovných kľúčových a predmetových kompetencií:

• Pohybové kompetencie • Kognitívne kompetencie • Komunikačné kompetencie • Učebné kompetencie • Interpersonálne kompetencie • Postojové kompetencie

80

3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Testovanie 4 hodiny Atletika 14 hodín Tenis 4 hodiny Futbal 36 hodín Gymnastika 16 hodín Basketbal 10 hodín Florbal 10 hodín Hádzaná 10 hodín

KOMPETENCIE Pohybové kompetencie:

• Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb.

• Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie a zlepšenie zdravia.

• Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.

• Kognitívne kompetencie • Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom

režime so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia. • Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností

a oblastí poznatkov. • Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej

činnosti. • Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností

súťažného charakteru. • Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote. • Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti

a telesného rozvoja podľa daných noriem. • Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí. • Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní

pohybovej činnosti. • Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie. • Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.

Komunikačné kompetencie: • Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať. • Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas

voľno -časových aktivít. Učebné kompetencie:

• Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu.

81

• Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon i ako prevenciu pred zranením.

Interpersonálne kompetencie: • Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným. • Žiak efektívne pracuje v kolektíve. • Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe. • Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a

športových činností, ale i v živote. Postojové kompetencie:

• Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti. • Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote,

uznať kvality súpera. • Žiak dodržiava princípy fair-play. • Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity. • Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a

športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.

4. METÓDY A FORMY PRÁCE Hodiny členiť na nácvičné nácvičné/opakovacie a na hodiny zápasové.

Teoretické poznatky svojovať priebežne vo vyučovacích hodinách. Výklad, opis, demonštrácia, nácvik, individuálny prístup 5. UČEBNÉ ZDROJE

Metodický matriál k jednotlivým športom, Pravidlá jednotlivých športov, Internet, Obrazový materiál, ukážky vyučujúceho.

1. L.Kačáni: Tréning vo futbale, 2. L. Kačáni: Herná príprava a prax vo futbale, 3. Š.Adamčák – R. Kollár: Základy športových hier, 4. Metodická príručka na vyučovanie telesnej výchovy, 5. Učebné osnovy TSV – pre 5. až 9. ročník základných škôl 6. Vybrané kapitoly z didaktiky telesnej výchovy

6. HODNOTENIE PREDMETU Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z Metodických

pokynov na hodnotenie a klasifikáciu č. 22/2011. Predmet je hodnotený známkou. Cieľom hodnotenia je:

• poskytnúť žiakovi spätnú väzbu pri získavaní požadovaných zručností a vedomostí a o tom,ako ich dokáže využiť

• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu • prihliadať k telesnému zdravotnému stavu žiakov • pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

(1) Pri klasifikácii výsledkov v týchto predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:

a) aktívny vzťah k predmetu, b) využívanie osobných predpokladov,

82

c) autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh, d) nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí, e) záujem a snaha o zlepšovanie telesnej a duševnej zdatnosti, f) schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.

(2) Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmetoch s prevahou výchovného a umeleckého zamerania hodnotia na základe individuálneho a humanistického prístupu k žiakovi. Klasifikujú sa podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7. (3) Stupňom 1 - výborný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, samostatný, využíva naplno svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. V prípade potreby je schopný v plnej miere nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Má záujem a snahu o neustále zlepšovanie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť a obhájiť svoj vlastný názor. (4) Stupňom 2 - chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje menšiu mieru autentickosti, kreativity a originality. V prípade potreby je schopný nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje snahu zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Vie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. (5) Stupňom 3 - dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje nízku mieru autentickosti, kreativity a originality. Jeho vedomosti a zručnosti sú obmedzené, s problémami aplikuje medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Menej sa snaží zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Ťažšie zaujíma postoj k požadovaným záležitostiam a s problémami vyjadruje svoj vlastný názor.

(6) Stupňom 4 - dostatočný sa žiak klasifikuje, ak je na vyučovacích hodinách pasívny, nespolupracuje. Pri riešení teoretických a praktických úloh neprejavuje autentickosť, kreativitu a originalitu. Jeho vedomosti a zručnosti sú veľmi obmedzené, nedokáže aplikovať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje veľmi nízku snahu o zlepšenie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Nevie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 4 - dostatočný sa udeľuje výnimočne. (7) Stupňom 5 - nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak proklamatívne ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Nesnaží sa zlepšiť svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Odmieta zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 5 - nedostatočný sa udeľuje celkom výnimočne.

Telesná a športová výchova 7. ročník (dievčatá) Počet vyučovacích hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

83

Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU

Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Testovanie – 8 hodín Atletika – 10 hodín Volejbal – 10 hodín Futbal – 9 hodín Gymnastika – 20 hodín Basketbal – 10 hodín Florbal – 10 hodín Ringo – 10 hodín Hádzaná – 12 hodín

KOMPETENCIE Pohybové kompetencie:

• Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb.

• Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie a zlepšenie zdravia.

• Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.

• Kognitívne kompetencie • Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom

režime so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia. • Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností

a oblastí poznatkov. • Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej

činnosti. • Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností

súťažného charakteru. • Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote.

84

• Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného rozvoja podľa daných noriem.

• Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí. • Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní

pohybovej činnosti. • Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie. • Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.

Komunikačné kompetencie: • Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať. • Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas

voľno -časových aktivít. Učebné kompetencie:

• Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu.

• Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon i ako prevenciu pred zranením.

Interpersonálne kompetencie: • Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným. • Žiak efektívne pracuje v kolektíve. • Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe. • Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a

športových činností, ale i v živote. Postojové kompetencie:

• Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti. • Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote,

uznať kvality súpera. • Žiak dodržiava princípy fair-play. • Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity. • Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a

športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.


Hodiny členiť na nácvičné nácvičné/opakovacie a na hodiny zápasové. Teoretické poznatky svojovať priebežne vo vyučovacích hodinách. Výklad, opis, demonštrácia, nácvik, individuálny prístup 5. UČEBNÉ ZDROJE

Metodický matriál k jednotlivým športom, Pravidlá jednotlivých športov, Internet, Obrazový materiál, ukážky a výklad vyučujúcej. 6. HODNOTENIE PREDMETU

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu č. 22/2011. Predmet je hodnotený známkou. Cieľom hodnotenia je:

85

• poskytnúť žiakovi spätnú väzbu pri získavaní požadovaných zručností a vedomostí a o tom,ako ich dokáže využiť

• motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka

(1) Pri klasifikácii výsledkov v týchto predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:

a) aktívny vzťah k predmetu, b) využívanie osobných predpokladov, c) autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh, d) nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí, e) záujem a snaha o zlepšovanie telesnej a duševnej zdatnosti, f) schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.

(2) Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmetoch s prevahou výchovného a umeleckého zamerania hodnotia na základe individuálneho a humanistického prístupu k žiakovi. Klasifikujú sa podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7. (3) Stupňom 1 - výborný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, samostatný, využíva naplno svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. V prípade potreby je schopný v plnej miere nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Má záujem a snahu o neustále zlepšovanie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť a obhájiť svoj vlastný názor. (4) Stupňom 2 - chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje menšiu mieru autentickosti, kreativity a originality. V prípade potreby je schopný nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje snahu zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Vie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. (5) Stupňom 3 - dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje nízku mieru autentickosti, kreativity a originality. Jeho vedomosti a zručnosti sú obmedzené, s problémami aplikuje medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Menej sa snaží zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Ťažšie zaujíma postoj k požadovaným záležitostiam a s problémami vyjadruje svoj vlastný názor.

(6) Stupňom 4 - dostatočný sa žiak klasifikuje, ak je na vyučovacích hodinách pasívny, nespolupracuje. Pri riešení teoretických a praktických úloh neprejavuje autentickosť, kreativitu a originalitu. Jeho vedomosti a zručnosti sú veľmi obmedzené, nedokáže aplikovať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje veľmi nízku snahu o zlepšenie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Nevie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 4 - dostatočný sa udeľuje výnimočne.

86

(7) Stupňom 5 - nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak proklamatívne ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Nesnaží sa zlepšiť svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Odmieta zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 5 - nedostatočný sa udeľuje celkom výnimočne.

Documents

Osnovy vyučovacích predmetov pre 7 rocnik...6 Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: • známka za ústnu odpoveď, • známky za rôzne písomné druhy