r5

t FINANCNY SYSTEMAJEHO FUNIKCIE

Efekt(vne fungujfci ekonomicky systdrn je determinovar-ry fungovanim finandn6hosyst6mu, ktorf md" niekolko zloZiek. Sti to:I finanin6 trhy,I finandn6 inStitficie ako sprostredkovatelia,I finandn6 n6stroje,r veritelia a dlZnici,I finandn6 transakcie.

V kaZdorn ekonomickom syst6me fungtljt'r trhy r"irobnych flaktorov, trhy s r1'robka-mi, ale aj finanin6 trhy, ktor6 tvoria vrchol v5etkich uvedenych trhor'. Finanin6 trhy stizdroveii srdcom finandn6ho s1'st6mu. Podstate finandn6ho trhu a nrcchanizmu jeho fun-

J

sovania sa budeme venovad dhlej.

L.L Finandny trhFinaniny trhje miestom, kde sa stret6va ponuka volhych finandnych prostriedkov v po-

dobe irspor r6znych ekonomickich subjektov a dopyt r6znych ckonomickvch subjektov p9tychto prostriedkoch, ktor6 sa rluZ(v{r-i na investovanie . Inymi slovami, prostrcdn(ctvom fi-nandn6ho trhu sa presfiv4jfi prostriedky od tych, ktori ich majir prebytok, k tym, ktori spo-trebtiv4jfi r,'iac, ako sfi ich pr{my a ner,yhnutne tieto prostriedky potrebtijrh.

Ulohou finandn6ho trhu je teda presrivat' fir-randn6 prostriedky od subjektor', ktorfich majfi prebytok, k subjektom s ich deficitom. Finandnd trhy sfi kanflmi, prostredn(c-tvom ktorych sa uvddzajti do sirladu t'rspory s inr,estfcianti. Tieto kanzily dnes uZ majirnielen ndrodny, ale i medzin6rodny charakter.

Efekt(vne fungujdci finandny trhje zrkadlom ekor-rorniky. Na druhej srraneje ru r'Sakaj spzitn6 vazba. Samotnf finandny trh podporuje rozvoj ekonomiky. Funeor,nnie finand-n6ho trhu je zn6zornen6 na obr. 1.1.

nepriame financovanic

finantni sprostredkovateliir

veritelia dlZnici

priame financol'anie

Obr. 1 .l I'inaniny trh

16l. kapitola

pri'riir.'r.cl-i r-eritcl'ov rcprezentujf na Iinaninom trhtr roz-t]c ckcluotnickd subjekty,

a to 1tt'eclovietkvnr:r clotn'hct-tosti,r firutr',I vladr',r ctrdzinci.

Nq'ziiSfr. r,eritelbrn sir vidiinou dom6cnosti. Po uhracleni svojich llcZnvch riclavk<lv

rua,jir i^r,., r'oLt6 ltrostriedky, ktore naclobticlajt'r formu tispor' Ai firmv rli6Zu 1lo trtrra-

cier-ri clani, cliviclenci clisponovat' iistym z-iskom, ktory predstavuje doiasne Volh6 pro-

strieclkt.. Veritclorn rn67-c b,ut' oJ vlfcla, ak vzr-rikne prebytok bc7-ni'ch rozpodtorjch

p'j'ro' r-rzrcl ridzrvkami. A ked7e irnaniny trh ncmd.lcn nhrodni'c}-rarakter, ako vcriteiia

na tiour m6Zu \\'sttlpo\rat' aj cudzinci'

Veiisi'a f 'raldnych

prostriedkov r,o forme fispor ,,1)rctekzi" flnanitrvrni trhrni zt uado-

bircla chirrirkter ilvesticif, ktor6 ziskavajfi na finaninonl trhtt r6zui dlZnfci' Iiirrny ak<r

dlZnici zfskar,ajir na finandnom trlru prostriedkv na obstaranie dll-rodob6ho n-rajetku,

:rko sfi btrdory, zariadcnia, ale i r-ra nirkup tovarov a surovin urier-rych na dalSi predaj'

Domiicr-rosti ilr,estujir clo nikupu clomo\', automobilor', nirbytku' Vladne rid:rvkv snle-

rujfi clo obiiar-rskej *br.r,"rlosti a rnajf takisto charakter investfcii (5koly, letiska, ccstY 2I

poa.l. \r u'eclc'vfh prfpacloch idc o redlne investicie. I'rcstttr periazr-rych prostrieclkov

ocl r,critelo' k cllZnil<;m m/r chzrraktcr fn'cru. Ver-itclia ncposkl'ttrjir tieto prostriedky za-

cli'.nro. Okre rn prfslubu vrzitenia poskvtnutyclr prostricclkov si nirrokr-rjir ai r-vnos)', t'.J'

rirok1,, dividendl, :r in6 kapitdlor'6 ijnorl,. -I'ieto ich niloky sfi zhmotucn6 r'cer-rn)'ch pa-

pieroch, ktore ziskavajti l'eritelia oci cllZnikov za poskytntrtf kapit:il' Z tohto aspektu sfi

teda vsctky cer-rn6 papicre finandnymi investiciami.

Zo ctbr.l.l r1,plyva, Ze pohyb prostriedkov od vcritelbv k cilZnikom s?I realiz't{c zrko:

',t) p r i n m e J'i r t rt n t'oun t t i e,

b) rt e p ri rt rn e J'i na ncouutt i a.

priame financovanie - dlZr-rfci ziskavajfi prostriedky priarno ocl veritelbv predajom

s'ojich ce.'ycir papicrov, ktor6 predstavuiir n:iroky (pohladzivkv) r'eritcl'ov r-ra dlZnfkov

buclfici clochociok ii aktiva (z-6vzizok). Priarne fhzrncovanic je naijcdr]oduchSott met6-

clotr r-ealiz-dcic filandnych transakci i, ztle m/r rnnoh6 nevyhociv' napr. dlznili i veritcl'mu-

sia mzrt z{ujent o transakciLr v tcn isty das a pri rovnakom muozstve pctiaT-nych

prostrieclkor,. Veritel r,s:rk nemusi bl't'ochotny prijad cenny papier s ttr"edenyrni pocl-

mie.kami. Irrobl6r-nom.ie aj to, zc veritel i cllZnfl.. mnsia ryr-ralozid znadu6 prostriedky na

to, abv ziskali i'fclrmicie o partneror,'i. Pr-i prian-rom finaucovaui vznikajir vysok6 trarns-

aki'6 a i.formadl6 nziklady, ktor6 sfi iastyn-r cl6r'odorn r-reclostupuost.i tejto formv fi-

ltaltco\.altia r-rajm:i pre iridividuihlycl-r ridastnfkov trhu'

Arrerickv cko.cim p. S. Ro.se vo sr,ojej obsiahlcj prfcil dokouca hovot-i o polopria'

mom financovani, ktor6 sa realizuje za iriasti makl6rov a clileror'. Ich z'ikl:rdnym posla-

r-ri'i je spr.ostreclkovlid kor-rtakt mclcizi veritel'mi a dlZnfkmi, dim sa zr-riTujir nirkiady na

i'lbr'rircic. Nlakl6r zastupuje bud primdmciro velitel'a, zrlebo koncdn6ho dlZnila' p|i-

iorn irn posk'tujc intornracie, ktor6 sa tykajf rnoZn6ho rrfkupu alcbo preclaj:r cennych

papie.or;, z doho n'plitzr, Ze rl,stupuje preclov5etkyni v melle svojho kiie'tzr' Diler m6Ze

\yst.po'ad aj ako spros[reclkovatel n-reclzi vcritel'onr a dlZnikom' m6Ze ticZ nakupovat'

1 R()r", 1,. S.: l)cn6Zni a kapitrilor'6 trlN'. I'ralra: Victoria l'ublishing, 199'l'

r7

cenne paPie l'c \ l\ nr. ze ich v budircnosti pred6 za ryhodnir cenn, t. j. m6Ze obchodovat'na vlastnv Licct. i'r'ir,ltrianre financol'anie mh r'Sak aj svoje obmedzenia - musf tu takistoexistovar zltoci.r. ', 2rlrrtriach a potrcbdch veritelbv a dlZn(kov. Konciny verite I'ako clrZitcl'centli'ch papicr',. r\ inLlSi bvt ochotny prijad riziko a podmie nky uveclcn6 r' cennych papie-roch.

Sti to teci:t r-:z ilnuttcni splostredkcivateiizr, ktorf napomdh4jfr a z-jednoduiqjir priamefinatlcovltttit'. i', ,l-ri i ir'chto ne5pecializovan, ch firultdpych sprostredkovatelbch [u pdso-bia aj ipe cilirzt,''.,:ii :l)r'ostrcclkovatelia obchodujfici predov5etkym na vlastny fidct. Ichlrlavnt'rrr ztitttcl'',:, :r.l nltjnli krirtkodob6 Spekulzicie na trhu, zabezpctovacie operdcie(hedeing) :rlcit , :rl'):tr'.i2nc opcrdcie, o ktorych sa zmienir]re v dal5ich kapitol:ich.

L.1.1 Funlicie finandn€ho systemuV literattit'c ..r :r.L:i-.tstclsic Lrvdclzajti Styri ziikladn6 funkcie fir-randr-rych trho'r'. Keclle

finandrl6 tt'itr .',1 .,.le .iitr,ru flt-t',t't -r-r6ho s1'st6'ru, je potreb'6 rozSfrid ich funkcic o tie, kto-16 komple\ne \\:uilLf Ll i iirnqovanie cel6ho flnandn6ho s1'st6rnu.

Depozitnd funkcia - llnar-rdny trh prostrednfctvom in5titficii rytvdra priestor pre fs-pory obyvatel'stva a ich alokdciu do oblasti produktfvneho ryuZitia. Prdvc domfcnosti sir\Io \yspclych ekonornikdch rozhodujircimi prebytkovymi subjektmi, ktorych rhsporypredstavqjt'r aZ 60 % cclkor, ch zdrojor. na fin:rndnfch trhoch.

Funkcia zabezpetenia bohatstva znamend, Zc finandny trh ponirka moZnosd akouchovat' bohatstvo (hodnoty). Ki- pri investovzrni do majetku (automobily, ndbytok,strojn6 zariadenia) hodnota klesd., r,pripade cennych pzrpierol'sa hodnota zryiuje.

Funkcia likvidity znameud, Ze bohatstvo vo fbnne r6znych finandnych ndstrojovmozno rychlo

"ymenit' s vel'mi malfm rizikom straty za hotovosd.

(Jverov6 funkcia urnoZriuje deficitnym subjektom zfskad voln6 finandn6 prostriecikyna financot'anie ich aktivft. Prostrednfctr.'om finzrndr-r6ho trhu sa poskytujfi r6zne for-myfiverov na financovauie spotrebv a investidnfch rjdavkor,. Ulohou finandn6ho trhu jeumiestnid iiveror'6 prostriedk-v ram, kdc je to najviac potrebn6.

Platobnii funkcia znatnetrd , Le na finandnom trhuje r,ybudor.,anf mechanizmus reali-z5.cre platieb za tovarv a sluZby.

Funkcia ochrany proti riziku - finandr-ry trh pontika firnrdm, spotrebitcl'orn i vlddamochranu proti riziku (Zivotn6, zdravotn6, majetkov6 poistenic atd'.). Okrern poistnych

depozitnd

zab ezp eienie bohats tva

likvidity

Funkcic finandn6ho syst6muplatobnd

ochrana proti riziku

sclcktivna

politickd

18 1, kapitola

zmhi' umoZfiuje vytvirat' diverzifikovan6 portf6lio aktiv ako bezpedn6 opatrenie proti

moZnynr btrdr-icim strat'itn.

Selektivna funkcia - finaniny trh funguje tak, ab1'uviedol do rovt-rovdhy fispory s re6l-

nymi inyestfciami. V tomto syst6me teda podporuje rozvoj perspektivnych a Zivota-

schopnych podnikatelskych subjektov a naopak, urych\e z6nik r-reperspektfvnych

p odr rikatelskych subj ektov.politickri funkcia - finandn6 trhy sa stali hlavnym kan6lom, prostredn(ctvom ktor6-

ho vl6da realizuje svoju politiku.

1.2 Finandni sprostredkovatelia

Ncpriarne financovanie s:r realizujc najmi prostrednfctr,'om inititucion6lnych financ-

'ych sprostredkovatelbv. Finandny trh m6 v stiiasnosti, v d6sledku obrovsk6ho kvalita-

tivneiro i kvantitatfvr-reho rozvoja v druhej polovici 20. storodia, r'elini zloi'rt(r

inititucionzilnu itruktfru. I'}ri uriitom zjednoduSenf noZno finandnych sprostredkova-

telbv rozdelit' do dvoch velkych skupir-r:

l. Banky (bankor,( sprostredkor.,atelia), ktor6 m6Zu svoju dinnost' realizovat' jedinc na

z6klade licencie udelenej centrdlnor.r bankou a podliehajir tieZ prisnei bar-rkovej kon-

trole a reguldcii. Zdkladnou poZiadavkou je doclrZanie pravidiel kapitdl,ouej prtmera-

nosti,ktor6 prispie'n,a k obmedzeniu r6znych foriem rizik spojenych s tollto formott

podr-rikania.

2. Nebankov6 tinandn6 inititircie, ktor6 zfskavajfi licenciu od prfsluir-rych orsdnov do-

hladu.2 Cinlost liektorych tychto inltitticif sa v mtrohfch prfpadoch za(ina riadit' po-

dob'ymi prayidlami ako v pr(pade bankor,ych subjektov - Pravidld obozrettr6ho

podnika'ia zr dodrZiavania kapitllovej prirneranosti. Niektor6 in5titficie tejto sktrpi-

iry pracujir dasto v ovelh liberflnejiich pochnienkach, z doho rypll'n"a, Ze sa mnoho-

krdt pokirlajir hlhdai aj medzery v zdkonoch a vo svojej dinnosti vyuZfvajf r6znc,

niekedy i nezdrav6 Spetuldcie. Nespornou konknrendnott r1'hodou tychto inltitfcif

'o vzt'ahu k bank6m je to, Ze zfskar,ajti dlhodobejli kapit/rl d:rsto s men5imi poZiadar'

kami na likviditu (r'rapr. podielov6 a penzijn6 fondy, poist'ovnc atd')'pri detailncjSom pohladc finaninyrni sprostredkovatel'mi na dr-resnych trhoch sir:

r depozitne institticie (komerin6 banky, sporitelne, fiverov6 drttZstvd, r6znc sporitel'-

rior'6 a itverol'6 zdruZenia, for-rdy periain6ho trhu),r ostatni finzrninf sprostredkovatelia (finanin6 spoloinosti, vlddr-re fiverove aeentirry),

r zmluvn6 inititircie (poist'ovne, pcnzijn6 fondy),r ir-rvestidn6 inititt'rcie (investidn6 spoloinosti, sprdl'covsk6 spolodnosti, investidnd trus-

tv s nehttutcltrosiarni a Prld.),t obchoclnici s cenn, mi papiermi, burzy a mimobutzov6 trhy'

Komerin6 banky sf qj r., stidasnosti najddleZitejSimi sprostredkovatel'mi na finand-

.om trhu. Ich Slar-r-rou filohou je na jednej strane zhromaZdbvad vol'n6 finandn6 pro-

striedky a na drtrScj strane poskytovat' ich vo forme fil'erov. Vo s.''ojorn Vyvtli banky

2 \,,-ri"k,,rr1ch krajinricli (r-ra Slovcnsku ocl r-oku 2006).ie uZjednotn('integroi'an, clohl'ird siistrcrienl'1-ioci

centrdlno' bankou, \'dhlliclr krajindch r'Iak rn6ze fungoval oddelcne dol-ilad iracl brrtrk:rttti a cloltlacl rlad

ostatn('nri inititirciami flnanin 6li<l trhri.

Finantni systdm a.feho Junkcie

za(ali rytvdrad r6zne investiin6 n6str<rje, ako aj poskytovird sluZby, ktor6 sirvisia s ndktr-pom a predajorn tychto nistrojor'. Vvtv6ra sa tak Specializovan6 inuestiini bankountctuoposkytujtice r6zue Specializovan6 sluZby. Invcstidn6 bankovn(ctvo zahfia v5etky trrrns-akcie s cetrnymi papierrni, s finirndr-rymi deriv:itmi a s ostatnymi ndstrojrni, s ktoryrni sa

obchodtlje v rd.rnci finandnvch trhor'. Nledzi hlavr-r6 dinnosti ir-rr,,estidnych bdr-rk patlialtredovSetkym entisn6 obchody, vlastn6 a sprostrcdkovatel'sk6 obchody s investidnlrntinfstrojmi, itschova a spr6va invcstidnych ndstrojov a akvizicia emiteltto\, inr,estidnychr-rdstrojov. Hlavnym zdrojom zisku komertnych bdnk jc tirokor,l, rozdiel meclzi aktfvny-mi a pas(vnymi obchoclmi, v pripadc invcstidn, ch bdnkjc hlavnim zclrojom zisku preclo-r'Setkym sprostrcclkovatel'ski provfzia za poskytnut6 sluZbv a rozdiel medzi niikupr-rinr zr

predajnym kurzom ccnnych p:rpicrov.Okrcm tychto dinnostf poskytt{ir banky ciatlie Specializovan6 sluZby ako hypotekdr-ne

barrkovnfctvo, sprin'a portf6liorych zrktfr', lizit-rg,laktoring a forlaiting, fin:rndn6 por:i-clt: ltstvo, zabezpedtljir platobny styk a pod. Obror,sk'i" konkurencia velkvch ncbirnkovycirstrbjektov vcdie v r6mci iinnosti kornerdnych bdnk k rozr,oju norich aktivft, ktor6 trZcldvno nezodpovedajfr tradidnfm konzervatfvnym aktivitdrn byr,alych kon-rcldni,ch b:ink.Banky szt dnes stfvajir sirdast'ou vclkych konsolidovanycli a subkonsoliclo'u'ar-rych celkovso Siroko diverzifikovanoll dir-rnosdou, s mnohyrni funkciami podobnynri fur-rkci/rm nc-bankorych inititficif .

VyznamnejSiu skupinu investorov nn finandnych trhoch tvorizr inititttciottdlni spro-stredhouatelia, ktori spravr-{ti mnoZst.r.,o volnych periaZr-ricl-r ltrostrieclkor'. Sfi t-o predo-r.ictkym investiin6 a poclielor'6 {br-rcl;,, ako aj penzijn6 for-rdy. Investiir-r6 a podielor'6tondy sti rozhodtljircimi zzislupcatni tzr'. kolektivneho inr,cstor,:rnia. LrmoZrit{h zclruicl-vni voln6 peri:rZn6 prostricdky a i'd':tka diverziflkicn z:tti,r-gt'r riziko.

\relkymi fin:urdnfuri sprosLleclkovatclini na finandnych trhoch sir v siri'asnosti pcnzij-rre fbr-rdy, dasto pot'zrZol'an6. zzr,,Zralokor'finandnych Lrhor"'. f ic clispor-rtljrh predor,Set-k('m dlhodobymi zdrojmi, ktor6 sa snaZia zrktivne rnruZfvad niclcr-r na n:irodnych, ale l1j

nrcdzin6.rodnych trhoch. I'}cnzijnd fbndy sr-i subjckty r1'tvfrajtice pre svojich diastnikovna zdklade ich poistenia kapitalizovany d6chclclok.

Obchodnici s cennymi papiernti ako sprostredkor,atelizi usktrtoiriujfr obchody s r6zny-rni fiuandnyrni nd.strojmi (cer-rnymi papiermi, derivzitmi) na r,lastr-ry fidet, emisn6 obcho-clr., spr:i.vu a fischovu cennych pzrpieror', riadia portf'(iliii pre svojich klientov a poskyttljirirtvestidrtd poradeustvo. Ich dir-rnosd sa uZ dnes riadi pravidlarni obozretn6ho podnika-tlia, dodrZiavauia kapitdlovej primeranosti. Okrent predpisov, kto16 sr-i lesislativne urde-ne a ktorych dodrZiavanicje sledovan6 aj reguladnfrni a kontrolnyrni org6,nmi, sa rnajfiobchodnici s cenr-rymi papicrmi riadit'i tzv. rnordlnyrn k6dexom star-rol'ujficim pravidl'illt'e obchodnika vo vzt'ahu ku klientovi (napr. obchodovad v zdqjme klienta, poskytor,ad

^lientovi sprdvnc a presn6 infbrmdcic, chrdnit' klicnta pred moZnymi rizikarri a pod.)Burza a mimoburzoud trhy su inititt'rcie, prostrednictvom ktorych sa zabez-pedqje vc-

I tjn6 obchodovauie s ccnnymi papiermi. Bulz1, tiurgqjfr na zdklacle Specifickych z:iko-:lov a s/t organizovau6 na dlenskorn princfpc so Specilickou itrukttrrou orghnor,.Y stiiasnosti viak dochddza k roz5irovaniu obchodov na mimobulzorl'ch trhoch. D6r,o-.ionr sfi r-rajmi moZnosti obchodovania s rizikovejiirni finandnyrni ndstrojnri na mimo-'rrtrzorich trhoch, obchodovanie ccz intetlct zniLenie transaktnych niiklaclor,,:,,rziirenie dasor'6ho rd"mca obchodor,ania a pod.

rg

20 1. kapitola

Finarrdrri sprostredkovatelia lyd:ivajir vlzrstn6 ce ntr6 papiele - seku,nrlatne cenn6 pa'

piere - konednfm veritelon a zziroveti prij(m:rjfi ccuu6 papierc ocl dlZnfliov - primame

ccp16 papicre. Medzi sekund6rne cenn6 papierc patrizr napl. ickove a itsporu6 fiiti',zmlur,ry o Ziyotlgm poistcnf, podicly investitn(,'ch firnclov atd. Tieto sa cmitujti i v r-riz-

kych mepo'n,itych hodnotich, diZe sti ciostupni: 4j pre n-ralich investol'or'. Majir nizke rizi-

ko insolventnosti a z2irovei sri rrysoko likvidn6. Na ch-uhc'j str:rllc existujir lirmy'

spolodnosti, ktor6 potrebujf na svoje financor,anie n'sok6 srtun'Llvel'o\', kto16 bt'museli

zfskat' od tisfcov drobnich vklaclzrtelor'. Zlt'rienim t{'chto r-nalich zdro.iov V bzrnkdch, spo-

ritelniach sa rn6Zu poskytovad in'ery i niekolki'm spoloinostizrtn suiasne'

Funkcie finandnj'ch sprostredkovatelbv

Ziikladlou fulkciotr finandnych sprostreclkovirtclbv, ako r',vpln'zt z predchddzajtice-

ho texttr, j e transJormoaat'peniaze na kapital, teda zfskad ich od r6znych veritelbv a poskyt-

'fit' ich zasa r6znym dlZnfkom. Tdto transform'icia m6Ze nrad r6zrty chlrraktcr'

Sprostreclkor,atclia zfskavajir prostrieclkf iasto ocl nr:rlych vkl:rdatelbv a rt'tr"litajfi z nich

vclk6 balftl,iryeror', ktor6 zasa poskytujfi firm6m. Alebo, r'opadnom prfpade, prijfmaju

velk6 vklaclv firiem, ktor6 zasa ,,drobia" na mal6 (n'cry. Tdto transform'icia m6Zc rnat' aj

dasory aspekt. Kcd7e sprostredkovzrtelia ziskavajfi z-droje s r6zt-tott dobou splatnosti a Vy-

uZ(r,ajfi ich tieZ naprfklad na posk,vtovanic in'clov s r6znott dobou splatnosti, irlohou

sprortredkovatela je ticZ dasolo zosfiladit zdrojc s ich pouZitfrn' Samozrejme' \r banko-

yom sektoreje toto zosfiladenic objckt(\,nou ner,vhnutnostou a tieZ podmicnen6 pravid-

lami likvidity a obozretn6ho podnikania.Finandnf sprostredkovatelia v sirdasnosti prekraduj(r aj hranice svojich n'irodn,vch tr-

lroy a dasto sa stretdvanre s tyn,i.e ziskavajir zdroje v urditych krajindch, k1'm ttnricstue-

nie tfchto zclrojov smertlje do inych krajfn. f'zrkisto r-rie .je dnes pre nich probl6m

tr-alsformoyzrd prostrieclky r.'jednej menc na infi ntentl. Z uvedcu6hoje zrejm6, Ze prc fi-

narrdr16ho sprostrerdkovatela nic.je z.lo7itt zfskatl zclroje v jcclnej mene zr kotlvertovatlich

r-ra ir-rir rneps poclla potrieb cllZnflia. \rzhladom na pohyb kltrzot' jcdnotlirych nrien

n6Zu finaninf sprostredkovatelia utrpiet znadn6 straty, ktor6 sa r'Sak dnes snaZia elimi-

novat' 16znyrni formami termfuovanych obchodor'.

Vyhodou sprosr.redkovatelbv pri tychto transakcidch je, Le dokdZu kapitiil vzhlhdorn

najeho',,elkost' cliverzifikovat' do jedr-rotli'n{ch aktir'(t tak, Ze obmedzttiir riziko, a tym zni-

Zujti aJ riziko pre svojich klientor''Ako gZ z prcclclidcizajficcho tcxtu rvplr,r'a, finanir-rf sprostredkovatelia tieZ r'traznc

prispicyaj 6 k zniiouuniu, tran.sakinych ntiklrtdou. Vzhlhclom na to, Ze tfito dinnosf r'1'kona-

vaj(r-vo yelkom ob.jcn-re tin-ry lucii ipecializqjucich sa na riu, je logick6, Ze n6klady sfi r-riZ-

5ic, ako kebv tirto dinnosd realizovali priamo vcritelia a dlZn(ci'

Nezaneclbzrtel'potr fur-rkciou finandnych sprostredkovatelbv je aj monitorouctnie honity

4li,n[kou, r-ra zdklacle doho m6Zu poskytovad svojim klientom (investorom) informadny

se ryis. Dostuplost inforn-r acri t-cel6ho finandn6ho trhu im ddva tieZ moZnost' poskytovat'

tieto informiicic Sirokcj vercjnosti'

Okrem toho ztbez.petL-1jir v rdmci celcj ekonomiky, ale i v medzindrodnom rozsahtt

racionalizat'itt platobtftho str/<u. Finirndnf sprostredkovatelia majir v s(tdasnosti rrybudova-

nfi rozsiahlu sied pobodick prepojent'r rypodtol'oti technikou, pomocou ktore.j dokdZu

r,redlnorn dase, teda li'chlo a bczpedne realizovad r6zne platobn6 transakcie.

Ftttantn! syst4m a jeho fttnkcie 2l

I.3 Typy ftnandnj'ch trhovNajdastcjlic sa pouZfva dlenenie llnandnelio trhu z iasouiho hl'adisha, a to nzr periaZny

.L kapitdloly trh. Peirainynn trhom sa chdpe trh s kriitkodobynii iir,ernri a finiinin, rni clo-

\Llrltelttmi, ktor, ch splatnosdjc mcncj ako jeden rok. Na tent<> trh vstupr{ir prcdclr'5ct-ivrn ti, ktorf rnajir prcchodni' ncclostutok prostrieclkov zr potrebrlf si rvpoZidaf.

Kapit6lov6 trhy sfi, naopak, urdcn6 na flnancor'2rnie cllhodobfch inr,csLicti z,<-t striu]\'lc.rch-rikatelbr', r'lird i don'rlcnostf. N:r tomto trhtr sfi tcda trruiestucn6 dlhodobd (n'cry

.r cllhodob6 cenn6 papiere.

l'alrtrlka 1.1

Uverykr:itkodob€ peiraT-ny trh

dlhodob6 fverori kapithlovy trh

Cenn6 papierekrdtkodobd peiraZny trh

dlhodob6 kapit/rlovy trh

S cenui'mi papiermi pcirair-r6ho lrhu sa obchodujc viac ako s ce nnyn-ri pirpierrni kapi-i.i1or'6ho trhu, rnajir lepSiu likr,idnt'r schopnost a r'Seobecllc s:r pokladajfr zm vclini kr,alit-:,tl.

Z in6ho hladiska rnoZno finandny trh dlenit' na pr-imi.nly ir sektrndilnl'. Primdrny trh.:;r'irrtrtrl- market)je r-rrienf na obchodor".rnie s novymi emisianri ccnnych papicror', t.. j.- ce ntrymi papiernri, ktor6 sir tra trhu pnikrzit. Na sekunddrnom trhu (sr:co ntlary market)..1. naopak, preddvajir rrZ predtyni enritovan6 cenn6 p:rpierc.Jeho hlavnotr filohou.je za-

',czpciif likviditu pre investorov do cennych papicr-or,. Scktrnd/rrr-ie trh,v tvrn zr1'5t{t'r

:\ ojLl atraktivuosd, a prctoZe stanovLSti a3 cen)', ur('chlt{ir obciroclovanic aj na ltrinrdr-:ionr trhtt. Sekunddrnc t.r'hy m6Ztr bvt' orgar-rizovan6 ako burzl' alcbo volire pr isttrpn6 se-

:Ltnclzirtrc trll (otter the courtter market - OTC), na ktor-y'ch sir lozrnicstncnf obclioch-riciriilcri) ',1bavcnf z-dkladnou zdsobou cetrni'ch papierov a sfi pliprar,eni predhvatl kaZd6-

:rr.r u kupovat' od kaZd6iro, kto pr{me ich cenu.Strctavzrme sa tieZ s rozdclbr,aninr finaninych trhov lla prornptr16, ternrinovar-r6 (do-

-rir kor'6) a opdn6 trhy. Promptny trhje t.rh, kde sfi ccnn6 papicrc obchoclovlur6 s okirm-. it(.nr dot'udcrlfm (oblykle I - 2 pracovnich chif). Terminovany (doddvkorry) trh jc:r'ieni' na obchodovarrie s kot-rtraktmi ua dodanie finanlny'ctr nhstr'<-rjov v budircnosti,

:-,:iiour hlavnym cielbmje zniZovat riziko. Optn6 trhy ponirkaju investofolt-l moZnost'.'riZii riziko nepriaznir,icir zmien v cenhch ccr-rnych papieror'.

Z uecndho (predmetoudho) lil'adisha szr finatrit-ri, trh dlenf n:i pcriaZnv, k:rpitdlor'.r, devf-.r rri', trh zlata a clrahych kovor', poistny trh.

PehaLny trh reprezentujti najmzi krzitkodob6 transakcie s peniazrni, teda i krirtkoclo-'r, c fi n:rutn6 ndstroje.

Kapitdlovy trh na rozdiel od pcriaZn6ho trhu reprezentujr-h cllhodob6 inr,'estfcic :r

. tvnl sfn'isiace finandn6 ndstrojc.Devizovy trh predstavuje nzikup alebo predaj.jednych ndroclnych pcriazf za druh6.

l'reto nS.kupy alebo preda3e sfr r.1'volan6 predovietkim pohyborn [oval-o\', kapitiilu a16z-:.r clr sluZieb. Na zdklade ponuky a dopytu sa rytv6.ra devizovy kurz, ktory rn6Ze byd bud:.,..ir.aj(rci, tzv. floating, alebo regttiovani,tf^ sp6sobom, Ze do tohtg proccsu ystuptljfi

22 I. kctpibla

itrtetle ncic vl:iclv prostrcdnfctvom centrdlnej banky, ktor:i nakuptlje alebo preddva prf-sltrintr mcnu na zahratiidnvch trhoch, dfm zabrariujc vidiinr r{'kr,i'orn kurzov tej-ktorejnrcn\'. Deufzouy ktnz rttoLno clelhovad ako ccnu periaZnej jcclnotkr'.jedncj krzginy vyjadre-nft v pciainychjednotk:ich inich krajfn. Ovplyr,rirljir ho r6zne faktory, ako sfi cenor'6hladiny'r'5t6toch, cld a kvtitv, preferencie domziceho di zahranidn6ho tovanl, produktivi-ta prdce, infl6cia, irrokov6 mierl', zmcny miery rastu pcriaZr-rej ziisobr', zltlcl'ly odakdvar-rf

budticeho kurzu a pod.Trh zlata a drahych kovov - obchoduje sa nzr rion-r r-rajrnri so z-latonr, rncnej uZ so

st.riebrom a s platinou. Po pdde zlat6ho Standardu (bre tton-u'oociskcho mcnor'6ho syst6-

nrtt), ked USA zruiili v,vrnenitclnost' doldra z,azlato a N{N'IF n'lfrdil zlato zntedz,in'trrodr-r6-ho menor'6ho syst6mu, prestalo byi zlzrto sr,etovymi pcr-riazmi. Dncs uZ menej zrko

v tnitrulostijc sfiiastlou mcnovycl-r rezer'\'spolu s dolllnni a eurami a s/rstrediljc sa najniziv rtrkdch subjckto"'r'olir6ho trhu. Okrcm toho sa este ryuZfva lta \yro\rnanie sirlda pla-tobne'j bilancie. Obchodovanic sa sirstredilo vo velkych financnfch centrhch (Lor-rdyr-r,

Frankfirrt nacl N{o}ranom, l}cjrt'rt, Ne\\'Yolk, Tokio), kde sa urdqjc i jeho cena.Poistnv trh.jc [rhotu poistcnia i zaistcniar (rnzrjetku, zodpovednosti za Skocly, poiste-

nia osirb atd.). Na poistnom trhtr sir strctdva ponukzr a dopyt po ipecifickorn drr-rhu tova-ru - poistncj ochratre. Ccnouje poistni. Osobitost'ou tohto trl-ruje, Zeje tu podmienendtravratnost'(ak sa sphif urditd poclnricnkzr, poistn'i udalosd) a ncckvir,alentnost' (ry5ka ly-platenej sunl)'r'prfpadc vzuiktr poistne.j trdalosti nczodpoved:i tomu, do poistny subjektzaplzrtil vo frrrme poistn6ho). Poisdolnc v s(rdusnosti vsttrpujfr na pcriaZny a kapitdlovytrlt, \'d6sledku doho szl strzic2r rozcliel rneclzi poistnvm trhom a pciraZn-vm ii kapit:ilorjmtrhom a iasto st'r icl-r ndstroje priradbvan6 k ndstriljom periaZn6ho alcbo kapitdlor,6hcrt.rhr-r.

Z lrl':rcliska teritoridlneho principu je moZn6 rozdelid finar-riny [rh na nd.rodny a medzi-nrirodny.

1.4 Nov6 tendencie vo \nivoji finandnj.ch trhovV roku 1986 zasiahol f}-randn6 trhy ryspelych ekonomik tz.v. Ilig llang (r'elky tresk),

ktory spdsobil rirazn6 zmcnv vo finiurdnich syst6moch. Sprievodnymijar,,mi tychto pro-ce sov sfi elobali z,'icia a liberalizS.cia finzrndnfch trho\,, ktor6 wtviira-;il r'idii priestor na pl-ncnie hlar,nych funkcii finandn6ho trhu.

Obrovsk6 zrneny sa tlkali ltredovletkfnt resulaineho .s^p;;tinnr, ale cliarnetrlilnc sa zne-nili aj uytti,{uane techrtolrigie na finaninom tr}ru.

V predchddzajt'rcom rl'r,,ctji, praktickv cel6 storoiie , funsovali fir'ra1dn6 trhv prfsle re-gulovan6 Stftom na ne ntennom zdkladc. Prfsne oclclelene p6sobili tieZjednotliv6 sub.jek-tv na t.rhu - kaZdy mal prcsne r'\'medzcn6 kompetencie a existovala d6sledni ochranainvestora. I-egislatfvne vvnrcclzcu6 postavenie mal burzory makl6r stanovt{fci cenu naburze od m:ikl6ror', ktorf obchodujir na fdct svojich klientov, resp. dflerov cennych pa-pierov obciroclt!ircich s ccnn(-mi pzrpicrmi na vlastnf fide t a zabezpedtljficich tak likvidi-tu trhu. Naprfklad ua burzich mohli obchodovat'len ilenovia burzy a aby sa prediSlokotrkttrct-rcii zo stranv neile nor' - r6znvch brokerskych firiem - zabvrzctr'6 transzrkcie sa

statrovili letr tninimdlne poplatkr'. Obchody, sa realizor,ali vidSinou klasickl' na parketebttrzy, kdc makl6ri i dilcli na zziklacle ktitovar-rej ceny nakupovali alebo preddvali r6zne

24 l. kapitola

Z r-rvedet-rdho n'plir,a, Le banky a ostatn6 finandn6 inititt'rcie prestali robit' rozdiel me-dz-i ndrodr-rym a nreclzinfrodnyrn trhom a ich hnacfrn motivom szr stal dodatoir-ry zisk,resp. moZnost' diverzifikhcie portf<ilia na viacerych trhoch.

Novym prvkom na svetorl'ch finandnfch trhoch je inititucionalizacia, io znamen:i,Ze na finaniny trh vstupujf nor'6 subjekty, ktor6 rnajfi in5titucion:ihl'charakter az.atina-jt'r ovl6dat' r'elk6 mnoZst','o obchodor'. Podstatnf liberalizmus na sirdzrsnfch fir-randnychtrhoch rrytvoril vhodn6 podmienky na invdziu predovSetkyrn r6zr-rvch investiinl'cir spo-lodnosti a penzljnfch fondor,, ktor6 dost' velkfr dast' svojich aktiv urniestriuju prdve v za-

hranidf. Tieto ir-rititircie finar-rdr-r6ho trhtr sa dnes stali r':iZr"rymi konkurentmi bdnk nafinanduom trhu, dokonca rcb'z niektorl'ch poz(cii r-iplne rytldtajf . Vzhlhdom na demo-gr afickf \,) 'qj vo r,1'spelfch krajinzich dorninantn6 postavenie dnes zfskavajir per-rzijr-r6

{bndy, ktor6 poskvtujf poisdovanic na doZitie sa dlh6ho veku.Technolosickou dimenziou Big Bangu je nistup automatizfcic, rozvoj telekornuni-

kadnej techniky. Na r,li5ine trhov i burzdch sa dnes rvuZiva poditadofi syst6m, ktoryurnoZritlje n-rakl6rom i dfierorn komunikovirt' s btrrzou alebo inym trhom prostreclnfc-tvom termindlov priamo r-ra ich pracoviskzich. Rozvoj r.ipoitovej techniky, druZicovf tc-lekomr,rnikainv svst6nl prep<rjeniajednotlirych svetadielov odstrdnil bari6ry v zclihavomprcnose infornrdcii, a tak sa v sirdzrsnosti uZ prepqili aj tri najvfznarnnejSie finandn6 cen-tr6 - Lorrdl'u, Nerv York a Tokio. Vysle dkom tohto prcpojcnia jc vzijomnd zd.vislost' - in-tegr6cia a globalizacia.

V5eobccn, nr.javom na finanin{'c}r trhoch a rozhodtljircim faktorom dal5icho rozvojasf dnes t'edornosti, infornracie - intelektualizaciafinandr-rych trhor,. Dorninantn6 posta-venie majfr kvali{lkovanf odbomici, ktor( rvuZfvajfi Specializovan6 znalosti z oblasti stra-tegick6ho pldnovatria, tvorbv finandni'ch produktov, finandnych analyz a realizhcicinvestiinej s trat6gie.

V oblasti burzorich obchodov doilo tieZ k ziisadnym z-men6t'r-r. Reformaburuoujch systi-rrou sitvisf so zd"r"rikom klasickych burz, ktor6 rryuZfvali obchodovanie na parkete met6dor-r

,,r'erejn6ho kr-iktr" a r,znikom bfirz elektronick6ho typu, ktor6 sa tieZ dhlcj Specializujfi.Zna(ni liberalizmlrs na sfrdasnfch finandnych trhoch md. viak aj svoje fiskalia. V d6-

sledku fastll konkurcudn{'ch subjektov na trhu a prebudovania cclych syst6mov dochii-dza iasto ku kor-rfliktom zdujn'rov, ktor6 treba legisl:rt(vne upravit', a uriit' nrnohekontroln6 or g6ny s r6znymi przivomoczrmi. Ukazuje sa, Ze pri nedostatoir-rej ochrane in-vestorov sa zaint'r na trhu objavovad r6zne podvody odrddzajirce nielen velkych poten-cidlnych investoro\', alc i clrobnych investorov, ktorf si ryZadtrjfi vzidliu ochranu.

Probl6momjc ticZ samotn6 ripoitor,6 technika, na zdklade ktorej srh r,ybudovan6 16z-

ne syst6my'obchodor.'ania. Akd"kolvek hav6ria, resp. v,vpadok len na niekolko mintit, sp6-sobuje r.'d.Zne probl6rny cel6mtt finauindrnu trhu a vedie k r,ysokfm strat6m, z dohorvpljva, Ze i obchodr-r6 syst6rny zaloi.ent nzr najvvspelej5ej r1'podtovej technike vnfSajirdo obchodovania v prfpadc jej q'padku znadn6 riziko.

1.5 Finandn6 lrriry vo svete

S otvdran(rn sa jech-rotlirich nd.rodnych finandnych trhor,, s ich internacionalizdcioua globalizdciou sa zadiua vo svetovom finandnom syst6me objavovad stdle viac plvkov r-re-

stability a v r6mci jednotlirych ndrodnych ekonomik sa zr,yluje aj ndchylnosd na finand-

Finantnjt syst6m a.ieho fttttkcie 25

n6 otrasy. Kym v minulosti boli finandn6 kriz.y len zriedkar,ym javom, v sfidasnosti sa

frekvencia rypuknutia nor,ych ohnfsk finandnych krfz zvyluje. S postupujircou liberaliz6-ciou kzrpitzilorlrch trhov sa do ekononickej tc6rie dostdya pojcl-r tzr'. fina.dnej

':i.kazy,z ioho r.yplp'a, Zc r"iskyt finar-rdnej kri4'1, jednej ekonomike rn6Ze pri r,,vsokej n-riere ot-vorenosti spustit' finantnti krfzu 'n' dalSfcl-r kra3ir-rdch. Pravdepodobnosf ,,infik6cie",t. j. prenostr kr(zy do in6ho hospodZirstvajc tym viidiia, dim su v Struktfire rakychto hos-poddrstiev vidlie syst6rnor'6 nedostatky a ak sa v hospod6rstr,iich prejavqjfi identick6probl6my. Z hladiska chronoltigieje potrebn6 na tomto mieste ur,iesd prehlad velki'ch fi-r-randnycil otrasov v pclslednych troch desat'rodiach, ktor6 rnaj(r z,na(.rry rplyv 4j na sfidas-ny svetori frnandny syst6m.

1982 - Mexickikriza - stratili sa vSetky clevfzor,6 rezervy, r'ldda nemala prostriedkyna splateuic svojho zahraniin6ho dlhu (cclkove 80 mld. USD). AngaZovanie sa Medzir-r6-rodr-r6ho menov6ho fondu (MN{Ir) lbrmou prekleriovacieho fiveru vo r1'5ke 3,84 mld.USD bolo zfroveri podmieuenc re aliziiciotr prfsneho irspor n6ho progl'anlrl vo d,dar,ko-vej dasti Stdtneho rozpoitu.

1983 -Brazilia - podobny probl6m vysokej zadlZcnosti, prijatie noi'cho frveru vo r'15-

ke 4,4 mld. USD a oclloZenie spldtok t'6 1'y5ke 4,7 mld. USD splatnych v bcZr-rom roku.1987 - Ekv:idor - r15ka zarhranidtrcl zadlLenosti prekrodila I 1 nrld. USD a vldda r1'hl:i-

sila morat<iriurn na spldcanic firokov a istiny.1989 - Venezuela - diastodn6 nrorat6rium na spldcanic sr,ojich dlhor'. V tortr iston-r

roku Brazilia so zadlZenosdou 110 mld. USD ryhlast{c nieler-r insolvcr-rtnost' l' spl:icanfurokov zo Stdtneho dlhu, alc i neschopnost' splatit' svoje Stitne obligdcic.

f 992 -Brazilia - MMFjcj poskt'tol prckleiovaci five r vo ryikc 2,1 n-rld. USD, vldda sa

zdrovci-t zavtaz.ala prijad plogran na zn(i,ertic .r'ojho deficitu a zniLeme infldcic.1994 - Pol'sko - reltrukturzrliz6cia zahranidn6ho dlhu vo rrySkc l3 mld. USD. Presun

najmzi Spekulativnych zahranidnych investorov z krajiny r.icdol k vzniku bankovcj krfzy.\r tom istotn roku sa opakuje situdcia v Mexiku, ked pri lyraznorn poklese devizovychrezerv musela r,l6da pristirpid k der,alvdcii n'irodncj mcny.

1996 - Rusko - dohocla s ParfZskym klubom o rc5tmkturalizdcii iuitncho dlhu, s prc-cliZerrirn.jeho doby splatnosti na 25 rokov pri firodc ni 6 Vo, pridom pnych Sesd rokov sir

irroky nebud/r poiitad.1997 - Azi3sta kriza - zasahuje kedysi siln6 trhy (6zijskych tigror,). Thajsko, Fitipiny

cler':tlvovali sl'oje nteny, Malajziar.yrazne inten:enovala v prospcch svojcj neny, Indonr6-zia roziirila svojej mene fluktuadn6 pdsn-ro.

1998 - Ruskii kriza - rypukla napluo, ked vldcla r,yhli{sila platobnfi neschopr-rost'(de-

f'uult) na svoje tivery v tvrdych mendch.1999 - Brazilia - oba"y z rrypuknutia

"'elkej regiondlnej finandnej krizy r,edti vl6du

k devalvdcii nd.rodnej meny. eora'zdastejSie sa prejavujr-i obary z moZnosti prenosu krfzyclo cel6ho regi6nu Latinskej Ameriky.

2000 - Argentina - prejavuje sa ncgatfvny vpln'devalvdcie brazilskej mer-ry na ekono-n-riktt a hospoddrsky pokles. MN,IF poskytuje balik r,o vyike 40 mld. USD.

2001 - Turecko - zrfitil sa domdci bankoi s1,st6m. Ako opatrenia navrhla vl:ida pl6-r a5r-rci kttrz, to viak viedlo aLk 40 Vr: zneltodnoteniu nlelty v porovnanf s pr-edkrfzovfrni'i'r'ojorn.

2002 - Argentinska kriza - zrirtenie metror'dho kurzn, krizabankov6ho syst6mu, pla-tobn:i neschopnost' v zahranitnej i clorndcej in'erovej oblasti.

25 l. kapitola

Na zdklade jednotlir"fch krajin a znakov vypuknutia finandnfch kriz moZno tieZ kor-r-

5tatovat', Ze podobnd probl6my sa prejavili aj v slovenskom finaninom syst6me v roktt1998, aj ked nie v takom rozsahtt a so vietkymi sprievodnymi javmi.

Uvedend chronol5gia ajednotliv6 negativne procesy v posledufch desat'rodiach do-

kazuj6, Le je potrebn6 tomuto probl6mu venovat' zr,ylenf pozornosd. S postupqjfcougiobaliz6ciou a previazanost'oujednotlir,ych ekonomfk a ich finandnych syst6movje lah-

ko moZn6 , Le sa tak6to krizy dotknir aj najryspelejlfch ekonomfk sveta. Prioritou dneSka

sa teda stdva budovanie tak6ho efektfvne fungujdceho svetor'6ho fiuandn6ho syst6mu,

ktory bude schopny absorbovat' prfpadn6 finandn6 turbulencie be z toho, aby do5lo k na-

ruieniu jeho stability s r,ySSie uveder-rymi nedostatkami. V oblasti finandnej te6rie a pra-

xe sa dnes pozornosd mnohych ekon6mov sirstredr{e na tvorbu syst6mu vdasnej

identifikiicie, najmi signdlnych (varovnych) prvkov, ktor6 by vdas upozornili na blfZiace

sa nebezpedenstvo finandnej krizy.

1.5.1 Priiiny vypuknutia finaninj'ch kriz a icln ddsledlcy

Krna platobnej bilancie a menova krnaVdiSina ekon6mov spdja a charakterizuje r,ypuknutie finandnelkrhy s probl6mami

v ltlatobnej bilancii hrajiny a rnenouolt krtzou. Rozhodujticu filohu v tomto procese pritomzohrdva 5pekulatfvny kapitill, ktor-v v pomerne krdtkom dase presirva svojc zdroje z aktivdenominovanych v n6rodnej mene dar-rej krajiny do inych dastf sveta. Tento odlev sa

prejavqje aj na t'rite platobnej bilar-rcie a nadobfda dasto podobtr schodku znadn6ho ob-

jernu. Sprievodnymjavomje odderpanie devfzorl'cir rezerv v ekouomike. Osobitne sa totyka krajin, ktor6 uplatriqjti nepruZn6 formy der,izorjch kurzor'. Velk('m probl6mom sa

potom stdva udrZanie rymenn6ho kurzu k zr,olenej referendnej met-re. Nerlhnutnympredpokladom nastolenia rovnovdhy j" zrnena systdmll devfzor'6ho kurzu a der,alr'6cia

meny.Probl6m ider-rtifikdcie bl(Ziacej sa krfzy bira dasto maskovany hospodfrskou expan-

ziou. Typickfm prfkladom boli aj krajiny rychodnej Azie, ktorich v5etky makroekot-to-

mick6 ukazovatele',ykazovali priaznivfi tendenciu. V tychto krajindch bola nfzka mierainfldcie, nfzky fi5k6lny deficit, verejny dlh neprerrySujtici 50 Vo hrub6ho domdceho pro-duktu. Vystrahou sa v5ak stal najma20 % medzirodny prfrastok periaZnej zdsoby, ktorybol spojeny s investidnou expanziou.

Investidnir expanziu sp6sobil najmi prilev zahranidn6ho kapitdlu, ktory urychlor':rl(rverovfi expanziu. Probl6mom bola skutodnost', Ze tento kapitdtl mal krdtkodobi charak-

ter, ktory zrrySoval finantn6 riziko. Expanzia ekonomiky bola spojend so ,,Spekulatfvnoubublinou" na kapitflovom trhu ako produktu Spekulatfvneho kapitdlu, ktory rytlatilceny aktfi'na firor,eri nezodpovedajircu redlnemu stavu ekonomiky. Prehriatie ekononri-k1'sa teda sp6ja aj s infl:iciou najmi v oblasti finandnych aktfv. Sign6ly prehriatia ekono-miky sir impulzmi na masfvny odlev kapitdlu. Vd'i5ina investorov v obave o svoj kapitdlpresfiva svoje finandr-r6 aktfva, dasto aj preddasne, do inych dasti sveta. Investidnd 5pir61a

sa uzatr,dra s niiiri'nii ddsledkami v platobnej bilancii a sprievodnymi rryS5ie uvedenymijavmi.

Je tieZ potrebn6 pripomen6(., Le prepojenie krfzy platobnej bilancie a menovej kriz,y

ako indikdtora potencidlnej finandnej kr(zy moino skfimat' nielen z aspekttt nerovnov6-

Finantnjt systdm a jeho funkcie 27

hv v platobnej bilancii, ale aj z aspektu Spekulatfvneho pohybu kapitiilu atzv. fitokov namenll, s ktorymi sme sa v neddvnej minulosti stretli aj u nds.

Kriza bankov€ho systCmu

Vo vddline krajfn, v ktorych rypukla finandnd kriza, bola spricvodnymjavorn alkrizabankov6ho sektora (run on ttanks). Masfvny prilev zahranidn6ho kapitdiu qr,'olal til,ero-vu expl6ziu, ktord sa pohybovala r,ysoko nad firovriou beZnou v krajindch, ako sfi USAalebo krajiny zdpadnej Eur6py. V K6rejskej republike, Malajzii a Thajsku rdsrol v devdt'-clesiatych rokoch 20. storoiia nomin6lny tiver sfikromn6ho sektora o 1 5 aL 20 Vo, zatialio spotrebitel'sk:i infldcia sa pohybovala pod firovhou l0 % a podiel bankor,ych aktfv naHDP vzr6stol nad 200 o/o (v Japonsku dokonca 300 %).

Rast t'rverov podporoval dhl5f investidny boom, ktorf l:ikal dal5(ch investorov a vyvo-ldval dalSf dopyt po fiveroch. lJvecleny rlryoj mal vplyv uj ru rrh nehnutelhostf, na kto-rom vzrdstli ceny bankor,ych preddavkov. Riistla disproporcia medzi kriitkodobymipekulatfvnym kapitiilom na jednej strane a dlhodobymi fivermi poskytovanymi ko-rnerdnymi bankami na dmhej strane. Infmi slovami, vznikla podobnd situdcia, ako kebybanky zo zdrojov na poZiadanie financovali dlhodob6 termfnovan6 6r,erov6 oper6cie,co, samozrejtne, r,lvolalo probl6my s likviditou. Hlbokd kriza bankor'6ho syst6mu dzij-skyclr krajfn si ndsledne vyLradala znain6 reltrukturalizatnl zdroje. Napr. v Indon6ziipodla odhadov MMF predstavovali n:iklady na re5trukturaliz6ciu bankov6ho sektora aZ15 % HDP, kym v Malajzii 72 Vo HDP (niZ5f podiel sa zd6vodiruje aktivne fungqjficim ka-pitdlor,".im trhom).

Dal5ie sprievodn 6 jutry len prehlbujf krizu bankov6ho syst6mu. Ned6vera zo stranyvkladatelbv sa prejavuje vo zvy5enej miere najmi vtedy, ked m:i bankor,y sekror vysokdtnieru klasifikovanych pohladdvok. Banky majli r, Struktfre svojich aktiv dasto velk6 zd-soby cennych papierov a v d6sledku kolapsu pehaLnych a kapit:ilorych rrhov prichddza-j,, o znadnfi tast' svojich aktfr'. Negat(vne signiily z platobnej bilancie m6Zu tieLtr vkladatelbv r,1volat' obavy o znehodnotenie ich 6spor, do vedie e5te k vddiiemu tlakuna banky. Zatvorenie komerinich bdnk, resp. vyhldsenie bankorych prdzdnin sa stdvaextr6mnym pripadom rieSenia tohto sravu.

Je potrebn6 pripomenfit', Ze vjuhor,ychodnej Azii (ale i v inych krajiniich, kde rypukliflrrandn6 krizy) sir bankov6 fistavy dominantnymi finandnymi sprostredkovatel'mi. Nizkar-rroveii kapitdlor,ych trhov ner,ytvdra predpoklady na alternativr-re formy financovaniaa dasto len ,,konzela'uje" stari irverovy mechanizmus, ktori sa v podmienkach globalizd-cie stdva rnflo pruZnyrn a r.ysoko rizikorl'm faktororn. Preto sa ako objekt(vna ner,yhnut-tlost' na trhu popri iasto zastaralom bankovom syst6me javi pritomnosd alternatfvnychforiem financovania, teda fungovanie viacerych sprostredkovatelbv, ktori m6Zu zmier-nit aj vpllv Sokov na finanin6 trhy.

Na zd.ver tejto tastije potrebn6 e5te pripomen6t,Lekriza di uZ v Azii, Rusku aleboi' Latinskej Amerike hlboko poznamenala mnoh6 renomovan6 bankov6 inltitficie i vorlspelych krajiniich sveta. Zn6my je kolapsjednej z najstar5fch obchodnich biink vo Vel'-kej Britdnii, ktord stroskotala na trhu finandnfch derivdtov v Azri a Rusku. Dai5ie stratyzaznamellali banky ako Deutsche Bank, ktor6 sa angaZovala predov5etkym v Rusku s ob-

J elnoln 1,35 mld. DEM (4 7o vlastn6ho kapitdlu), Bank Austria dokonca s 29 Vo vlastn6ho

28 L kapitola

kapitdlu. V Latinskej Arnerike sa viac angaZujti r-rajm;i frar-rcfizske a 5r'ajdiarske banky,

ktor6 zaznamenali r,pllr'on-r lyptrknutia finaninych kriz t*razn6 straty.

Fi5kahakttzaDal5fm sprievodnym znakorn finandnej krfzyje fiSk6lna kriza. T6 sa dasto prehlbr-rje

aj vplp'om Stdtnej doktrir-ry a bankov6ho syst6rnlr v pozad( s politickymi 5piikami. Presir-

dzovanie rryraznej proexportnej politiky zo strany Stftuje dasto spojen6 s tlakom na ban-

ky, ktor6 sti ntiten6 poskl'tovat' firmdm velk6 frvery pri nfzkej firovni vlastnfch fircmnychzdrojor'. Tieto fivery sfi dokonca dasto spojen6 s riverovfmi dotdciami zo strauy 5tdtu, di

Stiitnymi zdrukami. Probl6my stikromn6ho firemr-r6ho sektora, ale i bankov6ho sektorasa tak v pr(pade insolvcntnosti prend5ajii na 5t'it r.'podobe ry5Sieho toku rydavko\', neho-

voriac o tom, Ze rcltrukturalizdcia bdr-rk dlhodobo zasahuje 5t6tny rozpodet a tn6Ze ne-

gatfvne 61,plp'nit' aj dhlif rozvoj.Probl6my v platobnej bilancii a znehodnotenie meny sa v konednont d6sledku tieZ nc-

gativne prejarujii najrni pri spldcani Stdtneho dlhu. Znehodnotenie meny zvy5qje tlak na

rjdavkovir dast' Stdtneho rozpodtu. Napitost' r'o rtdavkovej a pr{movej dasti Stdtneho roz-

podtu vedic k prehlbqjfcemu sa deficitu. V kra.lnych pripadoch je ryslcdkom neschop-

nosd Stzitu spllcad svoje z6t'azkv, a to nielen istiny z rivcro\', aleiz emitovanych dlhodobl'chcertnfch papierov, dokonca ncsciropnosd spldcad froky. V takychto situdciich sa r.1'raznc

zhor5qje ratingor,6 hodnotenie krajinv atreL pristup k zfskavaniu nor,ych zdrojov. Inyrnislovami, ak sa krajina snaZf ziskad na finandr-rych trhoch nov6 tivery a p6Ziiky (iasto pritomidc o rer.'olving predchddzajficich in'erov noryrni fivermi), rn6Ze ich zfskat' lett za rl55iucenu, v ktorej je ple investorov zakornponol'and aj ryiiia rizikovzl pr6mia.

1.5.2 Nivrhy na predchidzanie a rieSenie vplyvovfinandnj'ch fun

K problematike vd:rsnej identifikdcie blfZiacej sa krizy, ako aj jej predchddzaniu sa

v sfdasnosti ryjadrujir nielen experti MMF a Svetovej banky (SB), ale i renomovanf eko-

n6nrovia ako sfi: Joseph Stiglitz (nositel Nobclovej cenv), americky odbornik Lyndon

H. LaRouch (roz.pracol'al funkciu finandn6ho kolapsu), nemecky ekon6m M. Liebig (zd6-

raziiuje zodpovednosf 5t6tu v tejto oblasti) a dal5f. Aj ked ich niizory sf dasto protichod-n6 a moZno s nimi polemizovad, predsa sa zhodujfi v jednom: je potrebn6 realizovat'

opatrenia, ktor6 zabr6nia budficim finandnym krfzam.

Vidiina sve torl'ch ekon6mov sa zhodtlje v n{zore, Zc svetory finaniny syst6mjc predkolapsont a sfi potrebn6 rozsiahle Strukturdlne zmeny a reformy. Mnohf z nich dokoncatvrdia, Ze r,zhlhdom na rozsiahle syst6mor,6 opatrenia, ktor6 sa musia realizor.'at', s/t

olrrozen6 mnoh6 integr-adn6 tendencie, resp. hrozi dezintegr6ciauL existujficich celkov.

Preto ziikladn:i mv5lier-rka z|chrany finantn6ho syst6mu pred kolapsom trychldza z tvr-denia, LekaLddkrajina musf mad suverdnnu poiitiku, ktor6 nem,6Ze byt' narirlanS,r6zty-mi n-redzinarodr-ri'n-ri a nadndrodnymi in5titticiami a org'inmi. Z tohto pohladu jc podlanich potrebn6 rrymedzit' aj urdit6 hranice p,6sobenia r6znych medzinzirodnych inStitticii.Nezdvislost' Stdto'u' sa prejavuje aj suverenitou pri riesenf ekonomickych, n-ronetdruych

a finarrdnych ziieLitosti, pridorn tieto oblasti by mali prejsd rozsiahlymi ztnenami.

Finantni systdm a jelrc.ftr.nkcie 29

Podla tychto ndzorov je potrebn6 v sfitasnosti zredlnit' ekonomick6 toky. Tieto zme-

ny by sa pozitfr,ne prejavili aj v plct,tobnej bilancii a nt,enouych azt'ahoclt Najvedli chaos na

svetor,jch finandnych trhoch spdsobujfi najrni deriudty. Sfi to syntetick6 ndstroje (for'-rvardy, swapy, futurity, opcic), ktor6 sa viaZu na uriit6 podklador'6 aktivum (mena, uro-kovd sadzba a cenn6 papiere vrazanl s 6rokorn, akcie, indexy, komodity) rljadrujt'rcere6lny stav ekonomiky. Ich p6vodnym zdmerom bolo v sedemdesiatych a osemdesizr-

tych rokoch 20. storodia zaistenie (hedging) proti pripadnvm kurzorlrm alebo cenovfmr'1'kyvom. V devit'desiatych rokoch sa r,5ak ich hlavnou funkciou stala Spekuldcia a ichobjenr sa za(.al tjrazne vzdhlbvat' od hodnotv a objemu podkladorych aktiv. Z toho vy-

plloa, Ze dneSnd hodnota derivdtov na kapit:ilor,lrch trhoch nie je spojend s redlnymi ak-

tivami. IJL v polovici devit'desiatych rokov predstavoval dcnny objen sveto\,6hoobchodu pribliZne 100 mld. USD, kym denny objcm obchodov s derir'6.tmi dosahor,alsumll 1 500 mld. USD. Disproporcia medzi redlnou svetovou produkciou a objernornzobchodovanych deriv6tov sa v dhl5om vjruoji elte zvid5ovala. Ako d6kaz velkej hrozbyderivdtov sa uvddza aj pr(pad amcrick6ho fbndu Long 'l-etm Capital. Manngernent(LTCM), ktory realizoval rozsiahlc hedgineov6 strat6gie. Tento fond bc-rl zachrdneny lcnvdaka znatnym finaninyn-r injckciiim Federdlneho rezen'n6ho syst6mu (IIED), alc jehokatastrofdlna finandn6 situ6.cia sp6sobila ret'azovfi reakciu a probl6my ahsfm finand-nfnr inltitucidm.

Z tohto aspektu je teda potrebn6 realizovat' tieto zmeny:1. Obmedzit' Spekuld.cie a zredlnit' hodnotu aktiv. To znamena,Le sa v budficnosti obme-

dzf obchod s deriv6tmi (dokonca s2r podla mnohych ndzorol,r-reryluit{e ich zmraze-nie, resp. fiph're zastavenie).

2. Uverov6 zdroje ryuZ(vat' na finandnfch trhoch najmi na zry5enie fyzick6ho outputr-ra nie fiktivnych aktiv. Z uveden6hojc zrejm6, Ze kapitdLl musf smerovat' predovietkymdo rozvoja technol6gif a r,ynd"lezov, ktor6 podporqjfi redlny rast ekonomiky. Cielbrnje teda uprednostnit' najmd pr(sun redineho kapitdlu s dlhodobejifm zarneranfrn.

3. Reorganiz/acra svetov6ho menov6ho syst6mu. I']resadzuje sa ndl'rat menov6ho syst6-

mu k menov6mu krytiu zlatom a fixnym meno'u1rm kurzom, pretoZe sfidasny menorltsyst6rn neodrdZa red.lne ekonomick6 procesy aje ohniskom moZnej globiilnej finand-nej krfzy.Ekonomick6 pr(diny bankorych kriz vyplwajfr z. viacerych nedostatkor', ktord sa pre-

;aviii v celom syst6mc bankov6ho podnikania. Pri hlb5ej analyze moZno konStatovat, Le

v bankovom sektore tychto ekonomik existovalo len slab6 ocehol,anie ir-rvcstidr-rych pro-jektov a nedostatodnd analyza tokov likvidity. Inymi slovami, banky si v6bec neuvcdo-tnovali, do akych rizik sa ptisialfr. Okrem toho sa prejavili aJ rnnoh6 nedostatkyr-ritovnfctva. Mnoh6 oper6cie boli skryt6 v podsirvahor,ych poloZkdch a tiplnc chybalikonsolidovan6 ridtovn6 zfvrerky, z ktorych by bol zrejmy aj vzt'ah materskich a dc6r-skt'ch spoloinosti. Zlyh|vali aj orgdny dohladu, najmri v tych ekonomikdch, kde orgdnyclohladu neboli auton6mne, ale sa sp6jali s politickymi Spidkarni. Z tohto aspektu je prc-to potrebn6:r striktne dodrZiavad bazilejsk6 pravidld obozretn6ho podnikania bdnk, ktor6 sfi ziikla-

clom efekt(vneho fungovania bankov6ho syst6mu nielen v ndrodnom, ale i medzin:i-rodnom rozsahu;

r vl'budovat' efektfvnejSi syst6m dohladu, ktory bude v prfpade potreby rcalizovad i reS-

trikt(vne opatrenia vo vzt'ahu k finandnyrn inititficiim;

30 L kapitola

I zaviesf rnedzindrodn6 fidtovn6 Standardy s redlnym ocenenim kolaterdiov, sprisnidprar.'idlii klasifikdcie pohladdvok, tvorby rezerv a opravnfch poloZiek ku klasifikova-nym pohlad6vkam. Ide o ozdravn6 procesy, ktor6 majfr eliminovad nebezpedenstvovzniku krizy v bankovom sektore;

I zachovat' funkcie srikromn6ho bankov6ho sektora, ktory obsluhuje redlne hospoddr-stvo a socidlne zabezpetenie. Sirkromny bankor,y sektor by sa rnal najvii5ou mieroupodielad na raste priemyselnej a polhohospod6rskej q,roby a na rozvoji ir-rfraltruktir-ry na technologickej firovni tretej priemyselnej revolircie;

r zabezpe(it' ochranu vklador', ktor6 sfi v kaZdej ekonomike zdrojorn invest(cif.Nezastupiteln6 miesto pri rie5enf finandnej krizy md' i 5t6t.Jeho hlavnou dlohouje r,y-

pracovat pldny ekonornickej stabiliz6.cie a podielad sa na reitrukturalizS.cii nielen banko-r'6ho sektora, ale i mikro5truktfiry ekonomiky. Je potrebn6, aby:r Stdt pri reaktivizdcii svojho hospod6rstva zabezpedil tieZ nfzko firoden6 p6Ziiky na

rezrlizdciu rozsiahlych, technoiogicky nS.rodnych infra5truktfrrnych projektov akov ndrodnom, tak i v medzindrodnom rozsahu;

t sa vzhladom na Lo, Le zfskat' dlhodobi kapitril je v kaZdej ekonomike akirtny probl6m,v r6mci Stdtnej fiverovej politiky poskytovali p6Zidky ryludne na produktfvne irdely;

r sa tomuto ciel'u podriadili aj princfpy investidnej a daiovej politiky;r sa zabezpe(ila ochrana finandnych zdrojov penzljnych fondov, zdravotnycl-r poist'ov-

n(, socidinych a vzdeld.vacich in5titticii;r sa r,pripade iypuknutia finandnej krizy'neobmedzovala hospoddrska dir-rnost', alc na-

opak, flohou Stdtu by rnalo byt' najst' cestu ako hospoddrsku dinnost' zrySovat';I sa anulovali predchadzal(ce 5t6tne dlhy s cielbm zryiid hospoddrsku iinnost' r.' prfp:r-

de r1'puknutia finandnej krizy aj prostrednictvom fi5kdlnej politiky.Na z5.ver moZno konltatovat, Le rysledkom procesov globaliz6cie a liberalizdcie sve-

tov6ho finandn6ho trhu nie sti len pozit(l'lre, ale i r-regatfvne tendencie, ktor6 sa prejavu-jti vznikom r6znych konfliktov a sporov medzi jednotlii.yrni nd.rodnymi ekonomikami,ale predor,Setkym (oraz dastejSimi finandnymi kr(zami, ktor6 destabilizujir sveto\1' fl-nandny syst6m a m6Zu sp6sobit' spomalenie hospoddrskeho rastu na dlhSie obdobie .

31

2 FINANCNE NASTROJE- CEI{NIE PAPIERE

2.1 Formy investovaniaV poslednom obdobi sa tryrazne rozS(rili rnoZnosti inl'estovania. llxistqjf dve ziiklad-

n6 skupiny investicif, medzi ktoryrni sa rn6Ze inr,estor rozhodr-rtit':I re6lne invest(cie,r finandn6 investfcie.

Reflne investicie sfi vZd,v priamo viazan6 na konkr6tny predmet, di podnikateliskiidinnost' (vyrobnd linka, dont, zlat-o, zbierky a nerastn6 suroviny). Re:ilne aktiva srh:rtrak-tfi,ne predov5etkym v obdob( znadnej hospoddrskej i politickej neistoty.

Finanin6 investicie reprezentujfi predov5etkym cenn6 papiere, ktor6 prcdstavrljtiurdit6 dokumenty, alebo len zS.pisy potvrdzuj(rce , Le investor investoval urditfi sumll, za

do ziskava urdit6 pr6va. KaLdi finandnd" operdcia r,ytvdra I'sfiiasr-rosti na finaninom trhuinvestidny produkt, ktory nadobirda charakter predor'Setkym cennych papieror'. Inymislovami, cenn6 papiere sfi finandnyrn produktom, na zS.klade ktor6ho moZno zfskat'zdrcrje. Najednej strane sfr teda aktivom (pohladdvka) prejeho majitelh a na druhcj stra-ne zasa pasfvom (zdvizkom) pre jeho emitenta.

Doteraj5( ekonomicty ,fr"j jednotlirl'ch krajfn trkazqje, Ze dfm.je ekonornika \yspe-lejlia, tym vzidif podiel investfcif smeruje do finandnych n6str<tjov. Naopak, neistotaa nestabilita ekonomfk sp6sobujir, Ze investort (.oraz viac sirstredi5fi pozornosd na redl-tre investfcie.

2.2 Cenn€ papiere - historiclci vivojNapriek tomu, Le na nalom finaninom trhu sa stretdvame s cennymi papiermi najmd

v poslednych rokoch, musirne pripornentit, Ze majfi vel'mi dlhir hist6riu. Objavili sa uZv obdobf panovania maced6nskeho krdla Alexandra Velk6ho (4. storodie pred n. l.), kedprvf dlZnfci museli r,ystavit' r'eritelbvi dlZobr-ry irpis, potvrdenku, a takto pfsomne uznat'x'ol zdvazok. Cenn6 papiere sa roz5frili v stredoveku, najmii v dasoch kriZiackych vojen(12. - 13. storodie), KnieZat6,plj;peLraini l1'sokf cirkevr-rihodnostdri r,ystar.'ovali tzv. gene-

ralne tiaeroui /isf1. Boli to cenn6 papiere, ktor6 boli uZ v tom obdobi kryt6 majetkom vy-stavitel'a a dokonca sa lystavovali nzr nenrditti osobu. Tieto listy obsahovali zSvazok, Le

ich rystavovatel splatf tiver vrdtane rirokov tej osobe, ktor:i mu dany irver poskytne kir-pou predmetnej listiny. Majitel'tohto listu ho mohol v prfpade potreby odovzdat' inejosobe bez toho, aby sa zmenili podmienky na iom uveden6.

Zachovali sa historick6 zmienky o r,vd6vani takychto listov. Vyddvali ich napr. anglic-kf krdli v 1 2. storodi, franctizsky krdl Ludovit IX. v 13. storoi i, ale tieZ me st6, napr. dneS-n('chorvdtsky Split.

32 2. kapitola

Objaver-rie Amerik)' \' roku 1492 sa spiija lieleu s doyozotn poyich tovarov, ale i po-trebotr r-ror'6ho kapitdltr na rozvoj kolonidinych krajin. Napriek tolrlu, Ze dovoz zlata prispelk rjraznej inflhcii a tipadkr,r mr-rohych r,yrob (r-rajmd taLbs'zlirta), bol irj prfdinou zadiatkuprudk6ho rozvoja krajfn (Spanielsko, Portugalsko, Holirr-rclsko zr dalSie). V tychto kraji-ndch sa rrytvdra bohatd skupina finandn(kov - bankhror', ktorii zzriina rltrZfi'af r 6zne fi-nandn6 nd.stroje. Nastfva novd 6ra bankovnfct\'2r, ktor-6 sa ncranreriava r-rZ len na nfkupkr:itkodobfch irspor, ale tieZ na predaj zfskan6ho kapitziltr vo folme dlhodoblrch in'eror'.Pri tejto dinr-rosti sa zad(najfi vo velkej micre vvtrZfr,at' predoi'5etki'nr r6zne obchodn6zmeuky a dlhopisy. Zrnenky sa pouZivali aj ako bcZn,v platobr-rf prostriedok. UZ v tonrtcrobdobf ich vo vid5om rozsahu ryuZivali bendtski kupci pri obchodovani s tor,arom z hl-die.

DalSie rozSirovanie cennych papierov sfn'isf s rozvojom kapitalistickcj '',yrobv, ktoryje spojenv s rozvojom fiverovej sfista'r'y a zdokonalbvanim techniky bankorich operdcif.K ryd6vaniu cennych papierov vo vidiom rozszrhu prispel aj rast Stdtncho dlhu \'mno-hych krajin:ich, na ktory boli emitol'an6 Stdtne dlhopisyr. Bankdri uZ v tomto obclob( od-kr,rpovali cel6 emisie od Stdtu a potom ich whodne preddvali jednotlirlrm investorom.Paralelrre s tym sa r,ytvdra sekunddrr-ry trh so Stdtnymi cennymi papiermi, dim sa zahez-

peduje ich rySSia likvidita a r1'hodnost' pre investorov. Postupne vznikd aj trh s cennvmipapiermi a zdokonahge sa obchodovanie. KedZe obchodovanfm sa dasto menil rnajitelcenn6ho papiera, cloch6dzalo iasto k ich falzifikdcii. Abv sa tomu zabrdnilo a aby sa ticZzabrzinilo zneuZitiu cenn6ho papiera v prfpade kr6deZe , hladali sa mechar-rizny na za-

bezpedenie nielen inl'estora, ale i emitenta. NajjednoduchSfm sp6soborn bol rozdelenykolfk na dve dasti, z ktor6ho jednu iast' mal emitent a druhir vlastnfk cenn6ho papiera.Pri r,yplate rlrnosov alebo v deri splatnosti bolo povinnost'ou obidvoch str6n prirovnadobidve dasti kolika. AL modernejSie techniky tlade priniesli r,ySSiu ochranu cenn6ho pa-piera.

Na rozvoj trhu s cennymi papiermi rnala velkf vpln' aj akcior,f forrna podnikania.Rozvoj strojovej vclkor,iroby, budovanie infra5tmktfiry si ryZzrdovali obrovsk6 investi-cie, ktor6 boli nedostupn6 aj z hladiskajednotliwch b6nk. Vytr'6.ra sa tak zrkcior,d spolod-nost' ako prdvnicky subjckt, ktory prin6Sa nov6 sp6soby financovania zr s ktorej vznikomsirvisf aj vznik norl,ch cenr-rych papierov - akcif . Akcie ako majetkor'6 centrd papicrc s 1e-obmedzenou splatnost'ou si ryZadovali tieZ rozsiahlc budovanie sckund6rr-rych trhor,s ich inStituciondlnynt zabezpedenirn. Na sekunddmych trhoch z.a(ina dominantr-r6 po-stzrveuie r-radobfidad burza. Prr'6 burzy vznikli v Amsterdamc a Lor-rdyne a stali sa zdro-veri aj najviiSfn-ri obchodnymi centrami s cenr-ryrni papiermi

Prudkl'rozvoj finandnych trhov v 20. storoif a najrni v poslednych rokoch priniesoltnnoh6 modifikdcie klasickych cennych papierov, alc podnietil tieZ vznik mnohych no-rvch cennfch papiero\'. Vvt\'6raju sa tzv. synteticke cennd papiere,klor6 kombinujfi tradid-n6 cenn6 papierc s nor.vmi formami, r, d6sledku doho dasto vznikd cenr-ry papiers norimi vlastnostami.

2.3 Sirdasni prhvnattprava cennj'ch papierovSk6r, ako sa budcme venovad ekonomick6mu a prdvnemu vymedzeniu pojmu a cha-

rakteristike cennych papieror', sristred(rne pozomost' na legislat(vnu irpravu problemati-

[-'ittatttne ttastroje - cenn6 papiere

-r' finanin6ho trhu v rdmci Eur<ipskej finie, ktorej sfiiast'ou je aj SR. Ide o prdvne akty,..tore boli s men5imi di l'itiimi probl6mami implementovarn6 do n:i5ho finandn6ho sys-

:unrLr v zziujme kompatibility s Eur6pskym spoloienstvom. St'r to:r sttret-nica79/279/EHS o koordin:icii pri povolenf tiradnej kotdcie cennych papierov

na bnrze cennych papierov,I snrerrlica 89/298/EHS o koordindcii podmier-rok na zostzn'ovanie, kontrolu a rozli-

rovanie prospektov verejnc obchodovatelnych cennich papierov,r smernica 85/61\/EHS o kolektivnom investovani,I smernicaSS/627/EHS o informadnej povinuosti pri zmenc l,yznamnych akciondr-

skych podielor',I snret'nica B9/592/EHS o obchodovan( os6b s privilegovanyrn pristupom k d6ver-

nym ir-rfonndcidm,I smernica 93/22/\)HS o ir-rvestidnych sluZbiich v oblasti cennych papierov,r smernica 93/6/EHS o kapitdlovej primcranosLi inr,'estiinich firiem a fverorych in-

Stitricif,I snrernica 97/9/EC o syst6moch odlkodnenia investorov,r smernica 200I/34/EC o prijfman( cennych papierov na k6tovany trh a o inform6-

ci6ch, ktor6 majfi poskytovad o tychto cennych papieroch,r srnernica 2001/ 107/EC I'r-oduktovd direkt(va,t smernica 2001/ 10fl/EC Riadiaca direktfva,r snret'nica 2003/6/EC o obchodor,ani s r,1'uZitfm d6vernych infbrnrdcii a rnanipul6cii

s trhom,r smcrnica 2003/4I/EC o dinnosti a dohlade nad inStitficiami zarnestnaneck6ho d6-

chodkov6ho zab ezpedeni a.

Vzhladorn na velk6 mnoZstvo smerufc tfkajt'rcich sa oblasti finandn6ho trhu sme vy-

brali tie, ktor6 sa bezprostredne doti,k'aJfi oblasti cennych papierov. Z'irovefi je potreb-n6 trviest', Le do platnosti vstupujr,i datSie nor'6 smernicc.

2.3.1Cennj' papier ako ekonomicki kateg6riaNapriek zmienke mnohich autorov o cennych papier och sa v literatf re stretdvame

len s t-represnymi a iasto rozdielnymi charakteristikami. Ukazuje sa, Le presn6 rymedze-nie pojmtr cetrtry papier nie je jednoduchou zdleZitost'ou. Pokfsime sa rymedzid pojemcenny papier z dvoch aspektor', a to:r prdvneho,I ekonomick6ho.

\r rdrnci novej legislativnej normy, ktord bola rypraco'u'and v sirlade s legislativou Eu-r6pskej tinie, zdkon t.. 566/2007 Z. z. o cennvch papicr-och a investidnych sluZb6ch cha-rakterizuje cenny papier ako: ,,peniazmi ocenitelni ziipis v zdkonom ustanovenejpodobe a forme, s ktorym sfi spojen6 prdva podla tohto zdkona a prdr,'a podla osobit-nych zd.konov, najmi oprdvneuie poZadovat' urdit6 majetkov6 plnenie alcbo rykondvat'urditd prdva voii zdkonorn urienyrn osobdm."l

' Likon t. 566/2001 Z. z. o cennych papieroch a investiinvch sluZbdch v znenf neskoriich predpisor', $ 1,

odsek 2.

33

J-t 2. kr4titolcr

V s[r'islosti s {ak('nito chzilt:rnfrn p<tclstatv cenni:iro p;rpier-li si viirk lt-t:b:r ttverlomi[, 2e

hl:n'nc a trri-triticc rla ('e nllom pzrpicr-i.jc priivo, ktor6.jer s nim sltojcuc, tt ttie slitrt papier,

rr:r ktr-rr-orrr jc toto 1l-avo zirchyten6. \r siri:rsnosti cctrtr6 papicre nenr:liir trZ ibir listinrlir

poclobtr. :,rlc trtoZtr br.'t' uj cietnateriitliz-ovzur6, z-irkr-ril'ror':rne .

Ilistolirki'r'ir.oj, ako.je u7- zrejrn6 z prcclt:hiidz-:rjiiccht) texttr, bol spoicrrv s listinnouformotr cenneho papiera. Z toho 11'1tli'r'li. 7c listina (papier') bol;t ttositclitrtr ttvcc,lenehcr

1lr liva. f icto ccnnc yr:rpier-c z.ncli r':iiiinou na clot-triitelir. I'ostupnc sa viitk vrliurrli pt'a-

virlli. ktorc ttrnoTnili odclclenic 1tr':ir spojcr-rvch s cctru("m pritpierotn ocl hmcltrr6ho srrb-

stt':itrr tohto 1xr1>iela, r-rajnt:i r.tcdl', kcrl'bol cctrnil p:rltier zt'rideni'trlcbo oclctrcizcni.

R<rzvoj spo-jovacej rechnikv lt najm:i erlektronizlcia, ako aj nor'6 pttdttticnkv obchoclo-

r.aniir s <:cnrrinri paltie rrni si n:rpokorr vvnirtili riplnir odpirtanier pt-ltv sltojenfcir s cctrtrvtn

1t;tlticlonr ocl.jcho rnateri:ilne-j priclstaty'a cetrtri,paltier sa l)()stLlPtte uahr:iclz:rl demate-

rializovanvm, zaknihovanym cennym papierom. Spoloinltn ztrakottr listitln(:hrl a cle-

rn:ttclializor':rn6lro ccnneho palticra.je to. Zc obiclvli su trriit,rrt z:izuatrlonl, zltllisotn.

Y Jn iltadc: clcrnutcli:rlizovanirho cenn6ho papicra vi:rk tetrto z:ipis rrit: jc tlir sktttt>i:ne'i lis-

tinc. \-aclilirlzir s:r v erviclr:ncii. ktorcj obsah moZtro z toltto hlirdisk:t ttztrirr-:it'itko s'itrl cctr-

nv lrapicr'.-.\ltv rn:rl illvcst()r- ltrerlstiu'u o stuvc sr,ojich irtvestfcif do ce:trtrvch llapielor', zlkcl aj

o poln'be c-cnnvr.h papir:r-or' 1>r'i obchodor':rttf, dostivu rvpisv z.o sr'<'l.jho fiittt, kto16 sri zf-

r-or.cir potvr-clerrinr toho. Ze .ic nrzrjitcl'<trtr ccnu(:ho ltapietra. Ttrto evicletrcitr rlra-jitelov

:r clltrhov t:errrri'ch pupiclov m6Tc n'koulivat irtrcl'kaZcli' cttritct-tt, ztlebo cctttrlilttv clepr<lzi-

tlir', ktor-v registltrjc vietkl'ccnni: ltapie:r-e .jcch'rotlirvt-lt crrriletrtov vvcllltrc zzrktrihovurtritn.

Imobilizicia ccnnvch papicr-or'.jc tcclir icl'r sfistrccletric v rcutrih-rvcll resJistt-tlc.h. Dema-

terializ{cia ccnrrlch p:ilticror'.jc clncs rrespornitn celosvctovvnt trctlcl<lut. NIedzi.;ei i'cl:

ki'r'vhoclr, patt'f:r str-lic:r sit ull()l'lvltrit'.t na tr-hu, I)rcto2c victci rnajitclia sit prcsnc a s1;cll'irhlir'<l t'cgistt'o-

irl')ijr.,a,r,,st. pr-croZc ccnne prrpir:rc nctnoT,tro str:tlit, znicit'. trkr-aclnut'.

tl':lrrsp:lrcntnrist, pr-erhlhcln<ls{, r, clirslcclku ioho szr zlrbratiuie rnoinosti dniktt clatri,

ako uj ltrelrl:ici o velkosti ntirjetkor'6iro poclielu, c"o sdaT-tric zti 1tr-anie ipin:tr{'ch pctizrz-i,

irsirornost. plcto7c listinne cctrn6 papic:ret sii dr-ah6,

rvchIost' a bezpccttrost' proccslt vvrovuatria obchoclor'.

Iroslerlnli riprar':r z.:ikclnir o cennfch p:rltier-ov diiva c'nritctrtottt tnoTttost ctlrit<lr-zr[ t:ctr-

ni' piipie:r c uj v listirurcj 1;oclobe , resp. prechocl z listinrrei lrotlotlv ttlt zakttihovliui' cctrnl

papicr-. i{r, s:rnrozr-ejnre, r't'r'olalo mr-ro}r6 clisktrsic a r-ozciiclnc tr:izort'. \':i7uvm probl6-

llr()rlt sl totiT stdr':r ottizk:r nhkladovosti ir ochruny t-etrnlch papieror'.

I-istinnv ccnrr('i-rzipier rnrrsf rnzrt ipeciilnc ochlanne pn'ky.Jeho ochratra sa zaifna ttisanrotni'nr i;rccililrrl'rn llirpier-or]r, clcl ktor6ho sa iasto z- d6r'ocltr ltomillSieho star-nttti:-t,

liko uj rh'snc'jiit'ho z'.robch:iclzania pr-icliva bavlnli. Ccnnv papicl t'uusf totiZ iasto prctr-r'at

clcsuiror'il. \lr 1;lrpieli s:r r'r'rr7ii'ajtr :rj rozne ochr-ann6 pn'kr'. NajbcZncjiinr.ie Voclozuirk

tlui'iurnr'. il"l.'i su clo lrlpic'r'a zakorlpornrjti ipeci.llrrc vliikn:t, ktttli str r'olrfrn okottt ne-

r'iditr:ljre ir ic['ptifikirjc ich lcrr l]\'lenrne. I'i'rl sa ticT- z-:tmc<lzttjc it:il firiiotanitt, 1;t-ctoZc

f llzifikiit i.clirk:r r( rlppt() oclrllrrr-rcrrrrr 1l'r.ku nroZno oclltalitl aj pri n:ijkr':rlitrit'jiorlr kc-r1;frt>

yucoll stroji. l':.r1ticr- jt,rir') i.hr-;itrerii'chcmickt't-fni sp6srib<irtr. 7c.ic rl;iplrstctti cltcillic-

kotr ldrliou tr l'cugriie : rozrrvmi ci-rcniikhlianti. V priltade, 2e bv stt trickto snaZil rf'nxrzaf'

:rlt'bo \'\'gllrtrovaf r-t;r1'lr. r'iil'tr n:r iekri alebo ittonr cctllltolll plll;ieri, dostetlc ll:'llllie st() llo-

II

T

I

Fttrtrttc'rtO ndstrutje - cenn6 ltctpiere

', t'lro i'isla nrodrir ikvrntr. Niektor'6 cenn6 papiere majir tieT <lpticko-var-iirbilnv plirT-ok. I)cr ie fovynr lcskonr, ktorv meni farbtr poclla uhla pohlhdu a chr';'rni cennf papicr plecl\( )l)il'()\'?lninr. U nhs s:r takytcl papier uerryt'ibir, clor'h7a szl z-o zirhr-anii'iir. Papier-.je prcsnccr iclovuni', rceistrtrjc sa aj odpad pri tlaii.

i)ulifnr ochlanufrn prvkorn je ceninov'ir falba, ktor-:i.je stlil:r rr ocloln:i proti <ldretir-r.

\ rtrT-irajti sa fluor-cskr{fice farbl'Jrocl U\r lirurpotr, fhlbr,rcaq=rrjfrce rrir trltt-zrfi:rlovi: ir irr-ir':ri'cn'cne T.iarenie a ticZ firrbv leaerljtrce na teplo luclskcj r-trkr'(Po stlzri'cnf zmeni f:rr-bu

.r 1ro inse s:r vrliti opiif clo p6r'odnirho stavu).()clrr':urnirri prl'kom.je ticZ gr-aflck/r pocloba c:euneho pzrl;ier:r. PotrT.fvirjfi s;r r6ztre-

r-,r r kv l)r()ti f zrlSor,zuriu - podtl:rie, nrikrolinky a nriklotexty, lat.entn6 obrzrzv a pocl. Z trvc-

,lt'rrcho rt'plila, 2e sirmotnz'r tlad cet-ruvch pz-rpierov nie jc lacnotr z-zileZitosdotr.

2.4 Druhy cenni.ch papierov

Zikon o cenni,ch papieroch platnf nzr uzemi SR kornplexne z:rstre5uje sirstavu cen-

rrrclr papieror', zhsacinc vizrk nechzrrakteriztrje jeclnotliv6 druhv ce nn\rch papieror'(CI').l'oclli toltto zzikotret clo sirstztr,v centtych papielov yratria:r ukcie.r cloi'zrsnc listv,t l,,rrlit'lor e listr.r cllhopisv,r vklaclor'6 listt',r poklaclniin6 poukiZkv,I r.kladn6 kniZkv,I kup<inv,r zttrenky.,r ickv,r r'('slovrrc iekv,r niloZnd listy,r skladiskor'6 zil.J<ti-n6. listy,r toviu-oyf'z6loLn6 listy,r druistcr,n6 podieh-rick6 listv,r inr- ch'trh CP, ktory za cenny papier lryhldsi osobitny zf,kon

Novim pn'kom v zhkone o cennych papieroch sfi pojmy ako itrvestiin6 nastroje a in-

r csticnc sluZbl'. Investiine nrlstroje sfr akcic, dlhopisy', podielove listy a r,Setk-v zasttrpi-teljre cenn6 p:rpiere, ktore boli emitovan6 na ciomdcorn i zahr-zrniinom tt-hu. Patria

k nir-n aj tz-r'. termfnovztn6 kclntrakty, ktor6 szr viaZu na cenn6 perpiere alebo podklaclor'd.rktiva, akymi sfi irrokovzi sadzba, merla (fbnvardv, futtrrity, swapy, opcie). Niropak za iu-

vcstidnd nzistroje nie sti povaZovan6 vkladn6 kniZky, Seky a niloZn6 listy.

Investiin6 sluZby s:r poskytujfi klientorn pr-i nakladani s ccnnyrni papiermi. Zfkonilcrif tieto sluZby na hlavn6 a vcdlajli e. Za hlauni inuestiini sluiby povaZuje z{kon llapr.pr-ijatie pokvnov ocl klienta na kfipu alebo predaj CP, a to najnr:i na fidct klienta, realiz6'ciu pokynor,klienta na vlastnv friet v prfpade, Ze clany subjekt spravttje a riacli na zikl:rcle

zmlurry portf'6lio cer-rnych papierov pre klientov. N'lcdzi hlavn6 irrvcstidne sluZby patria aj

spr ostrcrlkovatelskd sluT-bv pri cnrisi:ic.h a trmiestnt:ni CP nii lt-irtt. Vedl'ajiie inuestiine

35

36 2. kctltrltolcr

sluiby str naltr'. uscliova lt sltr-;ivu (iI'], 1>re nijom ltczlte inostut c.}t scht'itrok. poskr,toviuric:

rir clov a poTii-ick klicntonr, p()l'aclcl-rst\,r), poskvtovanic sluT.ieb stivisiac'ich s r-ririsovunftn

li rrrnic'striovurrinr (li' r-ur tr-lrtr cnrircntorrr, r'r,kotrlr";rnic clcvizor"iclr obclio<lov suvisiucichs lroskvtovunirrr invcsticriich shrZicb a vvkoniir':rnic iinnosti ilert:t ccntt-;ilneho clcpozitira.

Zlikor-r cle tailnc r,l'meclzujc aj cliiliie lto.jnrr'. Pocllir ncho emitentom cctrtricli p:rpicrovrriirZcr lrvf f'r'z-ic.kii, ako i pr-:ivr-rick/r osob:r. Sturror.trjc, te'zuslttltilel'ttt; r'ertttt: papierc sti tic,ktor.c sir r.r,clarri'.jeclnini enritentonl, s l.ovll:rki'm clftrrrrxrrn a tvrni istinri pt'li.-':ttni. l'ocl-

rrrienkou .1e, i,c nursia bvf clznirien(: kriclonr ISIN (nieclzir-uit'oclnv svst6ln c'islor':rniir trlr

icler-rtilikricitr cenncho ltapicr-a). I(aZcli'ccnni p:rpicr ntit trtrtLouilil hodnolt, ktor:i.jc r-r:r

rionr uvedcnli. Emisny kurz.je cena, z-ii ktoru sa (ll'prccl:ivli pr-i cmisii a kurz (trhov6cena).jc tii cen:I, ktorir zr,crcjritrje brrrz:i cettn(,ch papicror. (ll(f P).

Fittunr'ni: itt.il,itticic ltocll:t tohto zlikona sri bunkr', spnivcovsk(: spolo<,trosli, poisfovuc,cloplnkor'6 ciochoclkcx'c poisfovne, c'elntr:ilnv clepozitzir' :r srrlr.jcktv s poclobnvnr ytrecltnc-

t<lttliitit-ttlsti.'\,Iaji|t|'tltnt.'tlttttiltopaflict.rtln6i'ebl'tIr'zickiii1lr-:rr.rrickliclsrlllir,ktclr-lilrtlta_clobrrclla nir zliklzrcle z-rnhrvv alelro inej pr-livnc'j skrrtoitrosti (cleclcrrfrn. cl:rror':rninr).

(lcrrrripulticrrn6Te rnaf ii.lllrzntipodobrL. zrlcbonr6Teist'otzr'. znlltilt.ottrLn)t.arr,tt\ipapit't

(clcrnaterializovanv), t..j. zhpis v eviclcncii centrrilncho clcpozitlila alcbo ccntrhhreho re-gistm NRS. Niektor-c ccnnc pirpiere - akcie n:i clclruditelir, pocliclovc listv rrzrn'retich po-

clielor-ich Ionclor', pocliclovi. listv otvorenich 1rocliclovvch lirtrdov lla clorui'itelir,clllxrpisr', ch-uZstcvrr6 lloclielnicke listv a poklachrii'nc porrkriikl' - cristujti letr v zakniho-var-re.j podobc.

I'ocll:r z.:ikonrr rozoznivrlrnc cclll-ri: p:rlricr-t. t)';r nt.(n.0. rtrt rad t'r tta drtrttr(itel'a,ltrictotrr lis-

tirrn6 ccnn6 ltapiclc rnoZtr bvt lcn nlr nlcn(). li. zriniktr O[t clot:hidzu vtcclr. kt'cl'z-ltrtikir

crrritcnt a pr-livrn nlistrrpcu neprcbcr-ri.jcho zrir':izok. na zzrklaclc r-ozltorltrrrtia ctttitcltl-:t,

sltineninr invch ltllivnvch sktrtoi'nostf, ktorc rrlirrjc zlikort. (lcrtn('p:tpicl oltrivritrjrici tut

pcnaTn(: ltlrrcnie (clllropisr', r'kl:rclor'(' ccltifikitr', zrncnkv l porl. ) zanik:i :rj clrrorn .jt:hcrsltlzrter-ria. r' prilt:rclc nroTnosti ltrcrlilisn('ho sltlatcnia aj cltiout prercli'listri:ho sltlatctria,priiom za irplndr splatcnic sa povuZtrjc spl:rtenic hoclnotv vr:itut-tc vvtrosor'.

Nor,, z:ikotr 1tr-ilttrita tl zrncnu ltodoby ccnnilt,o ftctpicra,',rto 7,listirrnej na zaknih<tt,att(t

a naoltak (tfkir szr to I'iak cclej cnrisie). Iitort'rkolvck z tichto zmien.jc cnritent povinnvz-r'crcjnif v Obchochrorn vcstnfku a v tlrrci s cekrithtnotr ptisctbuostotr, ktori zver-ejirtrjc:

btrrzovc sprirt,.Znienrr n'rajitelir cenn6ho papiera clcfinujc zzikorr p()nrocorr pojtnov pt'echocl a pre-

r'ocl. Pojnr()rn prechod <:enn6lro papicrr. sll r-ozuurie zrnena tnajitcln nzi zlklzrcle clec,lcniu

alelto rozlrochruti:r it:itneho orgltntr. Prevod cenn6ho papicra.je ztnetra rnl!itclh ua z:i-

klaclc znritrr-r'. \'i'lioclou listinnrch cennych ltapier-or,.je, Zc ich prcr'ocl sa reurliztf e lcnoclovzclnninr CP novinrtr nrajitclbvi. Pr-i listinr-rich cennfch papie roch n:r r-acl s:r r,vZadtrjc

r-trbopis (inclosrrn-rent). ktor-6ho n:ileZitosti pl-csne r1'medztlje zlikotr.Velk6 rnno2stvo ccnnich papicr-ov si r'-vZadtrje trrdittr klasifik:icitr. Ab-v snre r,vtvot-ili

prehlhcl. trviiclzanre nicktor-i: krit6ri:i, r'rir zhklaclc ktoricli rnoZtro (lP zatrieclit clo jedr-rotli-

vvch sktrpin. (ll' nroZno i'lcnii pocll'ir:

l. stelesneneho ltrauar tovarove cenne papiere (skl:rclor'6 listt', lochr6 listt', kouosatncutr'). Sir to cetrtri: pir-

picra, ktor-c slr viirT-u na trrdiLri vec. 1tr-echret, a preto nepirtriz-r rnedzi finandrr6 n:i-

stroje,

l'ltttttttrtA niistro.ie - ceurte pctpicre

r cenne papiere peiaZneho trhu *- ititrrc 1;okl:iclniirre pt.rtrkliZkl', clcpozitrri: ccl t-ili-

kritt', korncr-inc paltier-c stclcsirri j irce klrit kockrb6 polrlaclavkr',r cenne papiere kapitiiloveho trhu - 1-rlcclstuvujti poirlircilivkv alebo pocliclv rt nroT-

no icli lozclclit'na:t) tiuetrni tntni papfure - cllliopisr',lt) ntrtjr:tkoue rertrte papietr - likcie a pociiclor e listr':

). preuoditelhosti rno)-r'ro hor'or-it o cernni'ch lrapicloch nu:

r clrinriitclir,r r-acl,

r IltclIO.

Cenne papiere na doruditelh mlg(r nnonl,rrrnv chiu'aktcr.. Nie jc rur rrich rrvcclcrrc

nicno rnajitela. ['r'ivo, ktor-€jc s nimi spojcni, nriric tr--cllrvvkon:ivut kaZcl,, kto c.cnnv pir-

piel v clunom okanrihu vlirstni u prcclloZi tiu vt'irlutcrrit:. l't'cr'ocl lrnir':r z.jcchri:ho sub.jckttr

na irri'srrtr-jekt sa realiztrjc jcchio<ltrcho - oclovzclaninr ccrrrrclro plipicrt.I'rc listinn6 cenne papiere na rad (tzr'. <-rlclcr-papielc).jer chalaktcristickc, Ze opr-rlr'nc-

riri osol;a.je r,7rh,tn'eclernir v tcxtLr listirrr'. l'r-ivu s rriuri spclicrr6 sa prcviiclzlljti osobittrrtrrr

pisonrnvnr r,r'hl:iscnfrn na r-ubc ccrrn6ho papicr:r alcbo r'.jclro plflolrc - oztt:rr":trjc sa akor ulroytis alcbo inclos:rme nt, 7fr'<.r. I'ocllir toho. 11i na ccnllorrr plpicr-i rrnrsi bvt rn'eclcni ckr-

IoZklr ,,rra nrcl" zrlcbo nic, r-ozliitrjctttc zrikorrtit; ot'clct-pl1;iclr' ,r tt.stnlttt ot-clct'papicrc. Zii-

korrnv orcler pa1;icr jc t:rky ccrtrri ir:rpier, ktoli.lr' plilrrit) /,(t ziikotr:r pr-evocliteli'rinrbopisonr, takie clol<;Zkrr ,,na lucl" ncmtrsi obsuhovut. Z:ikonnvnri or-clcr' papier-rrii sir

,;ll:t:*r,, 5ekr', doiasttc listr', akcic lur nrcrto, clllit.rlrisv trt n-r.r'no rr 1;oclickivc Iistv tt:r

I'r'lir,:r spojcne s cennymi papiermi na meno. lrokial'sri vobcc Pr-cvoclitclirc, nroT-no

pr-cr':iclzat iba vieobccrrou obcizrnsko_pr-:ivnr.rtr ccstolr - ciohcrriotr o postripeni pliir'(cc-siotr). f'aklito znrlur':r nrtrsi rn:rt vZclr'pisorrrrrir firrrnu. (lr:trni'rn 1;a1;icr-r)rn nlr nlclr() srr

ruroZc stet':rj zrikonrri olrlc:r pitl-ricr, ak etrtitctlt ,/.lrl)czl)ci'i, allv cerrrrr 1;apicl obsaliovaltzr. r'ckLit rloloTkrr, ktor':i sa vvjach'trjc: skrr':rnri ,,rrie rur urcl''.

Nicktorc c-cnn6 papicr.c nr67tr tnat lctr.jcclnrr z rn'cclcni'ch til-icnr. Iclcr n:lpl'. o invcs-uini'ktrpcirrt', ktor-e rnljri fot-nrrr llcl)l'e\'oclitclrrrclr ccLrnich lrzrpiel-ov lllr rnollo, ir o ku-p6n1,, ktor-e nroZu nr:rt iir:r llrnnu ccnniho p'.ri;icr-a nu cloltriitclir. Inir ( cnnc palticlc z:rsa

ireur6Zu ni:rt rriektolfi z tn'cclcnt ch lbrie m, n:rpl'. znrerrka ncurcr2c rrrat rrikclv folnrtr ce lr-

ncho papicra n:i dor-ui-itelir;l\. obchodouatelircsti poznhmc cctm6 papicre :

r obchockri'atelire.r obnrcclzene obclroclovatclirc.r ncobchoclovittehrd.l'clchnienkotr <lbchoclovatelhosti ccnr-r, cli p:rpicrov jc ich plervoclitch'r<tst. Z trvcdcni:-

1r,, t1,plyr,^,2e nglepiic obchodovatelhymi cennymi papiermi st'r cer1116 papicrc na do-

nriitelh, pletoZe obchoclovanie s ninri si ncrryZaclt{e Zizrclnc claliie irkonv.Obmedzene obchodovatelire cenn6 papiere mtrsirt rnirf zvl:i5d rynrcclzene poclmierrkv

obchodovzrtcli-rosti (z-amestnzrnccki akcic), alebo si i'vZacltrjri cloclatodn6 pr:ivne trkon1,.

Neobchodovatelhr5 cennrS papiere zaklzidil.;fr len prir,nv vztah meclzi clvomir sub;ekrruri a tric sfr predrnetoln kirpl'alebcl ltredirja. Neobchodovatelir6 sir tecl:r a-j cenn6 p:rpier-cs cloloZkotr ..rektzr":

31

Jtt 2. kcryircla

4. sposobu emisie sfi cenne papiere:r hromadne enritovan6,r individudlnc emitovan6.Hromadnym vydanim cennych papierov sa r-oz-runic rlclar-ric zastupitel'nych cen-

r-ri'ch ptrl;ierov vo r,elkom objerne. K takfnrto cenn('nr p:ipie rortr ntoZtro z-ar-adit' napr. ak-

cic, ktori' slirZia n:l zfskanie ziikladneho kzrpitiltr akciovej spoloirrosti, tta klytie schoclktr

ititrre lro rozpoitu (it:itnc obliezicic). na obst:u'anic poclnikate i'skvclr z.ch-ojor'(podnikor'6

lu birnkor.c oblig:'icic ).

Do sktrpinv individu6lne emitovanych cennych papierov patriir tirkei cenne papiere,ako sir zrnenkr', iekl', \\'lu-fant\-a pocl.;

it. charahteru d6chodhoa plvnticich z cennich papierov moZno rozliSovad:

r cennr5 papiere s pevnym irroienim, pri ktorych jc emitent por,iunv platid plar,idel-n6 pevn6 slrm), (obligdcie),

r cenn6 papiere s pohyblivym rirodenim, pri ktorfch sit v pt-ar,iclcltr, ch iasorjch in-

ter-r'aloch prisp6sobt!e vclkost' d6choclku firokovvtn saclzbdm na trhtt,r cenne papiere s nulovymi platbami, kde sn Wnos closahujc ako rozclicl rtredzi

cnrisnvnr il ulnorovar fm ktrt-z-ont,

r cenn6 papiere s premenlirnfm vynosom, v pripzrde kt.ori-'ch su platbv zhvisl6 od r1'-

sledktr hospod:ircnia emitetrta (akcic, podielov6 listy);6. charakteru entitenta st rozliStrjir:

r cenne papiere verejne (itlitne cenni: papicre. papicre vere-juo1;t-f,r'r'rvch subjektclv

- tniest a obcf),r cenne papiere sukromn6 (bankovir. 1>ochrikor'6)

7. ekonomicheho uyatantu:r platobne a fverove (zmen(1,, iekr'),r ukladacie (dlhopisy, pocliclove listi'),r Spekulativne (irkcic).

Vcl':r clnrhov ccnn(c.h ltzrpiel-ov nu finatritrotn tt-hu si vvZacluje aj d'alSitr klasifikiicitr,

pli ktolej szr ako kriterii pou2ivzrjti napr. ciariove aspektv (cenne papicr-e oslobodeni: od

clani z vinosol', resp. s osobitnfrni dariorl'rni predpismi), rnen\', r,ktorych sa CP ernituju(t,SD, l,UR ir pod.).

Oklem trchto krit6rif bl, srne nrohli uviesd rnnohd dal5ic, ale z Irlacliska cltlSieho skti-

rnzini:r nastrcl.jor' linerni-nych trhov to uie jc potrebn6.l'opr-i ce nni,ch Pzlpicr-och upr'.rvenych z:ikonon] () ccnnvch pirpie roch, cxisttrjr-r a.1d'ul"iie

.fbrurtt'nr: nri-stroje, ktori: z-dkon o ccnnych papieroch platnv v SR trezzrr:rditjc do kateg<ilic

cennrch p:rpicror'. Specilicki'm finandnyrn n:istrojorn s(r napr. dcvfzy, ktor6 sa riadia devf-

zorrrn z:ikonc.rnr. Na fl-raninych trhoch sa stlctivamc aj s dal5imi niistrojrni, ktor6 sir do-

kladorn o trloicni prostricclkov u prof'esiondlnych sprlir,cov nrzrjetktt, naPr. znrlttvy

o penzijnorn ltoisteni, zmlurry o zverenecke.j sprdve akt(r'alebo r6ztre baukovc>poisdovar:ie

kontraktl' invcst iir-reho chzrr:rktcru.Vvrazr-rir sktrpinu firraninich nfstrojov tvoria v sfdasnosti tzr'. finanin6 deriv6ty, ktc>

16 su odvodcr-rc niclen od niistrojol', ako str cenn6 pzrpiere, ale t.ieZ od dal5ich firraninychnisf-rojor', ako su cievfzr,, irkcior.6 indcxr' :r pod. Zikktdnimi drtthtni lhaninfch clerivz'r-

tor, st'r opcie, flnaninc futur-itr' (finnncial futures) a s\vapy.

Firtcrrtttt0 rt(rstro.ie - cenn€ papiere

2.5 Vydivarrie, emisia cennj'ch papierov

Pojmorn emisia cennych papierov sa r-ozunrie vvdanic zastupitelir(,ch cenn('ch p:r1tie-

lov emitentonr na zirkladejcho rozhodtrutizr. Ktcl nroZc bvt enritentorn ccrrn6h<t papicraurduje zfkon. Existujfi cenn6 papicr-c, ktor6 mo2u vvcldr,ai tak priir.nick6, ako aj {-1,zickr1

osoby, ak najti priivt-tu sp6sobilost' (zrnenk,v, iekv). Niektole ch'rrh-v ccnnt'ch papicr-ovm6Zu r'Sak ernitovat'len Pr6r'nick6 osoby (akcie, doiasn6listy, podielor'6listv). In6 cenn6papiere (obliudcie) merZu etnitovat' prdr,nick6 ir3 fyzick6 osoby. Podn-rienkou jc, Zc nrusiabvt' podnikat elnri.

Emitenl- sa nrusf r,opred rozhoclnirt, ci btrde emitovat ccnni papicr-c nzr vcrejnorn (or-g'.rtrizot'atron-r) trhtr alebo ncvcrcjtrotn tt-hu. Na nr:uerejnont lrlttr (nc'or-g11l1i2-ovttrrorn) sir

tndZe obchoclov:rf so vSctkymi drr-rhnri certniclr pupicrov bcz ohlndu n2l t(), ii sir ernito-van6 hrornacltre arlebo indivich-rilne. Emitent pritorn ncrnii povirrnosd iroskvt<lvud 7-iachre:

inf or-mdcic, atri tremtrsi poZiadzrd o povolctrie na enrisiu :i oltchock;r'anic.Ak szr rozhodtre emitent pre uerejne obch.orktuatelhy t'en.n) pa,picr rtrus( sltlnit v zmvslc

zikoua vizrcet-6 lceislatfvne nzilcZitosti a tie7. sa n'i-adtrjc osobitnd' por,olenic na errrisitr,ktor6 udeli{c prisluinv ors:iu dohl'zrdu. Vr,'nirnkotr s(r 5t'irtnc: cenn6 papicr-c, :rle aj nic-ktor6 dalSie cllhopisv, ktor-6 upr-avtljc osobitn(,zikorr. Sfriasfotr Ziadosti o osolti{n6 povr>lenie jc tz-r'. prospekt emitenta cenn6ho papier-a. I'xrspckt obsuhuje strhr-r-r inftrlnrziciio ernitetrtor,i ajcho hospod'.ireni. Roz-szrh infor-rn:icif v plospektc.ic tie 7 lceislatfvnc upr rr-

ver-ry. I(aZcl1' prospekt nrusf obsahor,at vclki'sfbor- infbrnuicii. N{o7-no ich r-ozi'lcnit r-ra

irclajc o:

1. e mitentovi zr jeho Podnikztnf,2. cennorn pzrpieri,3. finzrnincj situdcii enritenta.

0rlaie rt r:mitentoui a jeho podn.ikani sir nzrpr'. nleno, sfcllo, ICO, r'znik a firrnr:r spoloi,-nost.i, prcdmet podnikania, idcntiflkatn6 ridajc dlenor'Statrrt/trnvch or-sdnor'. nrajctkovc

1;r-epojenic s iny'mi osobarni, poi-et cettut'ch paPicr-or', zhklachri: inranic, Plrtell(\i:r liccrr-cic, zoznann zmlirr', ktor-e z,abezpe(,t1jfi odbvt rirobkov alebo sluZieir, poriicl na clonui-

com a zahrar"ridnonr tr-hu.

InJitrnzar;ie o r:ennych paptetoa sa tvkaju ich drtrhtr, d'itumtr crnisic, crnisneho ktrrzu.\I prospekte musf byt'.U opis prirv, obrnedzenic prcvoditclhosti ce-'r-rnel-ro pirpierir, irdel

potrZitia prostriedkov pri cmisii cenu6ho papier-a, oznaierrie zahraniin6ho leqtrlovan6-ho tr'hu, na ktororn sir pr-edtym obchodovzilo s cenn;'mi papiclmi, sp6sob, tennfnv r,v-

plzrtv vyrrclso\', sp6sclb zdariovania a pod.Urtale o finaninej situar:ii sir sirdast'ou rrykazov ziskov a strht a konsoliclovane-j iri:tovnrj

ziir,icrky. Ur'hdza s:r aj prehlhcl r-'rver-or', ich spl:rtnosd, r'ietky rlotcr-irz ernritovirn(r ccrrr-ri: Pu-piere a ich menovitii hodnol-a, tennfn splatnosti, sposob uri:cnia rtnost,r, z:iltrky', r'{'slc-

clok hospod6,rer-ria z-zr posledn6 3 roky. Siriirstotr te'jto iasti pr-ospckttr str q ficlaje:

o odakdr'ancj hospod6rskcj zr finaudnej sittrdcii emite nta v clanonr kalendanrom roktr, zi-klzrdn6 strategick6. z1mery v budticom t'oku. r'vhldscnia itatutin-rych orgfnov a auclitoraa clhlSie.

V prfpade cllhopisov, pri ktorych sa zdruk:r yraLe na inir pr-iivnickfi osobu, mrrsf byfv pr-ospcktc uvcrejncnzi aj tdto informdcie. Pri rynreniteli-r(,ch dlhopisoch sa mnsi zver-ej-

nit' ucla3 o druhu akcif, postup pri Wmene.

39

40 2. kcrpitola

Finanin6 t'rdaje o emitentovi nesmfi byf stariie ako 3 mcsiace. V prospekte rnusf byd

tieZ uvedeni' doterajSf rozsah emisif, dosial'nesplatenh suma pri akci:1rch, fidajc o platob-nej schopnosti (neschopnosti) a pod. PoZadovan6 inforrnhcie uveclcne v prospekte r,Sak

nezahi-iiaj (r sku todno s ti, ktor6 sti pre dme torn ob choch-riho taj o ms tva.Uvddzanie nespr-6r'nych, klan-rliwch informdcif podlieha sankcidm a emitent zodpove-

d5. za vzniktrut6 Skody. Sfidasdotr prospektu mtrsf b1'd preto aj n'hlziscnie zodpovcdnychos6b, Ze skutodnosti v prospekte sii prar,dir'6. Emiter-rt mtrsf svoj prospekt zvercjr-rit' v celo-Stdtnt'ch rn6didch, abt'tnal ittvcstor dostatok infclnnuicii, kam investrlie. Vzlilirclorn na zlo-Zitosf postupov pri emisii cenn('cl'r papierov r':icSir-rzr emit.entov realiztlje svojc emisieprostrednictvom sprostredkovatelbr', ktori'mi sir predor'Setkyrn komerdr-r6 banky. Znalosdtrhu, ako a3 moZnosd, Ze velkt'r 6asd emisie kt'rpi sprostredkovatel'do svojho vlastr-r6ho port-f6lia, sfi predpokladmi zniZovania transakinich nlr.kladov v prospcch emitcnta.

Zo z'itkona lypiia pre emitenta aj tzv. informadnf povinnost', t. j. por,'innost' zverejnit'polroinfi sprdvu a rodnd sprdvu o wsledkochjeho hospodzirenia..fe tieZ por,inny infbr-movad o ryznarnnych zrnendch, ako sir zllreny v obchodnrrrch, 1'yrobnych podmienkach,o za(ati konkurzu, pozastavenfjeho dinnosti na zziklacle irradn6ho rozhodnutia, o zl(rie-trf, rozdelen( a pod. Informadnd povinnost' sa musi rcalizor,ad aj pri zniicrti obchodn6homajetku presaht{t'rcom 10 Vo, sudnych sporoch (hodnota presahtljfica 5 % majctku),zmendch v Stattrtdrnych orgdnoch, l'stupe spolodnosti do likvicldcie. Victky tieto ir-rfor-

mdcie sa musia zvcrcjnid r., tladi. Unriestiror':rnie zahrirnitnych cenni'ch papicrov na fizc-mf SR alebo slover-rsk1'ch cenn,vcir papier-ov na zahr:rnidn{'ch trl'rocir koorclinujc org6ndohladu s prisluSr-rfmi orednmi v tom-ktorom itdte s ciel'orn dodrZat'.jech-rotnv prfstuppri zvcrcjriovanf ir-rformdcii.

Ak emitent zfska povolenie na emisiu, ziirovcri sa pridclirje cer-rn6mtr papieru k6dISIN (International, Securities kienttfit:atictn l{umberirte), co.je medzinzirodnd norrn2r prcStandardizacitt (ISO). ISIN je clvandst'miestr-ry a.lfzrntrmericki krjd, ktorf poclla medzir-rd-

rodn6ho syst6mu dfslovania na iclcntifikhciu cennl'cl-r papierov vZclyjeclnoznadne ide nti-fikuje prfslulnt'r emisiu cennych papieror'. \r tomto dr,an6st'rniestnom k6de pn6 dvepoz.icte predstavujfi rnedzindrodnir skratku krajiny, dalSich devzit' pozicii je zikladn6 ifs-lo r.ytr'6.ran6 kaZdou krajinou vlastni,m sp6sobom a nzr poslednej pozfciije tzv. kontroh-rdd(slica rypoditan6. z predchddzajircich d(slic Spcci:ilnym postLrporn.

Verejnd ponuka cennych papierov je ozndmenie, prostrednfctvom ktor6ho danysubjekt informuje sdm alebo prostrednfctvom sprostredkovatelbv 5iroki oknrh ano-nymnej investorskej verejnosti o ponuke cennych papierov. Tyka sa to lcn cennych pa-

pierol', ktor6 boli prijat6 na k6tovany burzory trh a bol zverejner-ry ich prospekt.Viir-rimkor-rje priarne umiesttrenie CP pre itzky okruh pr:ivnickfch os6b, alebo, ak potetos6b nepresahqjc 50, dhlej, ak emisny kurz nieje ry55f ako 40 000 FI,UR a ponirkari6 cen-

n6 papiere moZno nadobudnfid len za ce nlr ry55iu ako 40 000 EUR. Z vercjncj ponuky sfi

tieZ rylfiien6 cenn6 papiere emitovan6 v Eur6pskej fnii, 5t6tr-re cenn6 papierc, ccnn6papiere prevzat6 pri zlt'ricni alcbo splynutf spolodnosti, bezplatn6 akcic ponfikntrt6 ak-

ciondrom, podielor'6 listy', r,kladov6listy a pokladnidn6 poukiZky, zamcst.naneck6 akcie,akci e ryrneni telln6. z,a. cllhopi si'.

Ak6kolvek zr,erejnenic verejnej pontrky CP.je sp<rjen6 so sirbeZnym zr,elejncnfm pro-spektu, informdcie o riziku invest(cie a tieZ upozornenia, Zc propagovar-ri' rjnos nic jev budticnosti zarudeny.

Finantn4 ndstroje - cenn€ papiere

Schr,'albvanie emisii cer-rnych papierov centrdlnym orgdnom je v sfidasr-rosti vo viace-

rych ryspelych krajindch uZ minulosdou. Povinnosdou ernitenta v tychto krajin6ch jezvzii5a len zaregistrovad svoju cntisiu. Aby investor do cenny'ch papierov pozt-r:rl k'i':rlittremitenta a aj jeho cenn6 papiere, vddiina emitentov sa snaZ( ziskat' tzv. ratingov6 hodno-tenie, ktor6 priclelirjir nezdvisl6 ratingor'6 inStitircic. Podrobncjiie sa o tejto problen-rati-ke zmicnimc v dalSfch iastiach publikdcie.

2.6 Ochrana finandn€ho trhuProblernatike ochlany finandn6iro trhu venuje zdkon o cennych papieroch a investii-

nych sluZbzicir zl1Senf pozornost'. Hlavnou prioritolr sa stdva transp:rrentnosd trhu a dcst-

r-rost' r'ietkych subjektov na trhu. Filozofla zlkona rychiidza z toho, Ze nielen emitent ne-

smie pri propagdcii svojich cenr-rych papierov pouZfvat' nepravdiv6 alebo z,av/adz,a1rt,ce in-lbrrnicie , :rle ani in6 subjekty nir tlhu ne smir nrzrf vyhody v pol ovnzurf s ostatnynri. Kr,6litrallspal en tn os ti sa zan,'aclza poj em t z\'. oznarnovacej p or,inno s ti.

Oznamovacia povinnost' sa tyka os6b, ktor6 r-radobudli k6tovan6 akcie s hlasovacfmiprdvami predstavqjticirni viac ako 5 %,I0 %,22 Vo,33 7o,50 Vo alcbo 66 o/o podiel na nla-jetku emitenta, pridom tfto povinnosf mnsia splnid do troch dr-rf od ziskania podiclu.Tento podiel sa urdi ako pomer sfrdtu mcnovitych hodn6t akcif, ktor6 vlastr-r( invcstor,a celkov6ho sirdtu menovitfch hodn6t zrkcif cmitcnta. Oznamovania povir-rnosd sa vzdahqie

aj na dodasn6 listy, ktor6 majir hlasovacie prdr.'a, nevzt'ahtlje sa r'5ak na prioritn6 akcie.

Ponuka na prevzatie (r'erejnv prfslub) sa rcalizuje vte dv, kecl'chcc investor r-radobud-

nfit' podiel na k6tovzrnych akcidch spolodnosti s hlasovacfmi prdvami, a to fornrou kirpy,

akcii, alebo ryrnenou zain6 cenne papicre. Invcstor so z:iujmorn o takfito ponuku musftirto skutodnosd oznimit' predstavenstvu spolodnosti, o ktorir md zdujcm, orgdnu dohla-du a svoju ponuku po scin'dle nf zvcrcjnit v tladi s ccloltiitnou pdsobnost'ou. Povinnosdouinvestoraj. po ryiriiiser-rf tejto ponukl' minimdlnc raz za tyZden zverejriovad stav jcho po-dieltr v spolodnosti a t)'voj ponuky. Orgdn dohladu m6Ze obnredzid, alcbo zakdza( ponu-ku na prevzatie v prfpade, ak to vedie k negatir.'nernu ovplln'neniu dinnosti spolodnostialebo negat(vnernu rln'oju na trhu. O ponuku na prevzaLie m67u n-rad ztiujcm viacerf in-r,esLori. Vtedy hovorfme o ,,konkureninej ponuke". V takom prfpade sa predlZujc aj le-

hota zzir,izr-rosti p6r'odnej ponuky najviac o 10 dnf a peivodny navrhovatelje povinny do3 dnf od vyhliisenia korrkurcndnej ponuky uvcrcjnid inform6.ciu o pr-ediLcni lehotv po-nuky', prfpadne m6Ze svoju ponuku aj odvolat'. I']odobne aj majitelia akcii m6Zu v danejlehote sr,oje prijatie p6vodnej ponuky odvolat'.

Povinn6 ponuka na prevzatie je situicia, ked fyzickir alebo prdr.,nickd osoba nado-bndla viac ako 33 Vo,50 Vo,6tt 7o akcii s hlasovacfrni privami danej spolodnosti. Ccna ak-

cie pri povinnej ponuke sa musf ror,nad bud priemernej cene dosiahnutej na burzovomtrhu za poslednych 6 rnesiaco\', alebo mir-rirndhre cene rovnajfrcej sa 50 % hodr-roty iist6-ho obchodrr6ho imania, ktor6 pripadd na akciu. Valn6 zhromaZdenie akciondrov m6Ze

rozirodnirt', Ze akcie spojen6 s povinnou ponukclu na pre\,z.atre sa prestanti k6tovad,

11

1'2 2. kapitola

2.6.1 Ochrana pfoti zneuLivaniu ddverni'ch informiciipri obchodovaniv filrnci Europskei unie a SR

V sfidasnosti platn6 pravidli a princfpy v rlmci L,U, ktor-e sa vzfahuiir na oblast' zaob-

cirddzania s d6r,ernymi inforndciami (insider dealine) zr itrsiclet-or', sa.iednoznaine opie-

r4ifi o snrernicn 89/592iEHS o obctrodovzrnf osoir s 1tr-ivilcuot'ztt-tyttt prfstupomk cl6r'ernvm ir-rfornriicilnr (Cotrncil Dircctir,e) z 13. ttovctnbt-it 1989 tl stttct-trictt

20037 {'tiI.,C o obchoc-lovzrnf s r'},trZitini doven-rych itrformiicii :r rnanipuliicii s tr-l-rorn (Di-

r-cctivc- on Insidcr dealing:rncl Market l\4:iniptrlation) z 28..jiuru::rra 2(X)3. Tieto snrertrice

stanovtrju mininrdlntr crrrripsku irroveri pravicliel a princfpov z(rt'ltzn,ych pre vietky tlen-sk6 Stfty (tninitnutn let,el oJ standarrls). Vfrazn6 pn,kv tvchto stnertrfc s:r prernictli i d<r

zmien a novely zdkona o ceunych papierov v podmicnkach sR.2

Charakteristika ddve rnej informic ie (i n s i d e i nfo r m a ti o n)

Itodla smer-nice.je cl6r,ernd infonn:icia ,,in{ormdcia presn6ho ch:rr-aktertt, ktord tltlbo-

la zver-cjnen6, t{.ka sajedn6ho alebo viaceri'ch emitentov ohchodovatclirych cer-rnvc}r pa-

ltierov ir ak bv bola zvele.jncrri, rnohln by r)'ztranrne ovpln'nif cetttl tzr.k6h<tto cctrn6h<;

papicr:r alebo cennych papicr-or'.":i Syt-totrvnrotn pre <l6r,ertrit ir-rfbr-ntdcitr .le

cerror,o-citlir'6 infor-nricia (price sensitiue infonnati on).

Kcrncepci a d6r,ern e-j i nlbnndcie vvchzi dza zo 5 t,vroch poZi :rdavi ek :

7. ncsrni.e hlt'zuerejnend, pritom nic je potrebne clokazor':rt'jej cl6r'crn, ch:rrakter;

2. rrrtrsf mat presny charakter , diru sa vvltiiia r6zne dohadr', ipe kr-rliicie. z-'.rrttict-t6 sprirrl';

3. nrrrsi satykat'alebo etnilentu (ou), alebo t:enniltct papiera (oztl (napr-. ir-rfilrnr:icic o pripra-

r,or,trlej f irz-ii, plinovan(: w,tvorcnie joint-r'ellture, zrryienie kaytitltlu atcl.). Z ttvedetr6-

ho.jc zr-cjm6, Zc c16r'err-n{ ir-rfcn-nr:icizr jc v tonrto chdpmr-ri velini iiroko kot-tcillovatra

:r rnnohe infitrnr:icie, ktor-i: spiiraj(r tieto krit6rili, m67.tr by'ti povaZor".ru6 za cl6r'ert-re ;

.t. .i" spojcn:i s tc.stont tntouej citliuo.sti (pricc (fccl tr:st), io ztratnetrii, Ze irk llv takito iufcrt-

ni/rcia bola zvcreinen:i, rnala bv r{znanrnv vpln'lt:t ccl-ltl cetrtt6h<t papiera. To zname-

nui, 7-c iclc o cenor'o-citlivfi ir-rfornlicitr. Inymi slovami, ak irtfttrm:lcia po zr,'erejnenf

\,\rvoli'r rryz-namnfi zmctrtt cen)', je povaT.ovauf za rldr'ertrt'r.

Z preambtrlv smernicc r,yplita, ie nie r'5etky infor-n-ricic zaloZcn6 ua vcrejne clostup-

n(ch frclajoch sir povaZovan6 za d6r,ern6. Napr. ak trhovi irnalrtici:t investiit-ti poraclco-

r,ia ltoskytujir infirrrndcie svo.jim klientom nzt zllklzrde itatistickych fidajor' (post

infonn'icic), tieto nie sir d6r,en-rymi infbrmdcian-ri (je vizrk iastrt vclirri konrplikor".rtr6 ttr-

ait, f i tr-hovf analytici a portf 6liovf por adcovia robizt sr,c,l.ic '.rtr:rlvz-1' lertt tra zl'rklatlc I'erc.it-re

dosttrpni'ch infor-mlicif, prctoZe, ako ukazr-rje prax, aj v USA clochhclza dirsto k zt-tettZititr

cloYernvch informiicif a ich postirpeniu \)'bratr6mtt okt'rthtt klicntor')'Snizrsfotr snren-ricc .je al tzv.front runninrg ktor-6ho poclstzrtou je ntaniptrldcia s ccllotl.

Prejavtrje sa snilhou wr,olat p<thyb cenv uriitynr Telanynt smet-olll lta z:ikladc zverejne-

nia (na1tr-. r' telcvizii. r' r-rovindch), priiorn nejclc o zverejnenie v znlYsle inforruainej po-

yinnosti. -l'ento ltroblcnt szr snaZi rieSit' uZ nor,d smertricna, v ktorc'j s:r uirlatuil tzr'.

I-:urrfalussvl'ro ltristup a ,,fr-ont runnig" sa vzt'ahliie aJ na attalytikov a uovinzirov zaobera-

t S t3la i\{artiptrllit:ia s tt'horrr a -s132

'Llk;Lt rryrtZfi'ania dix'cnrych infol'rlrlicii':J

Clr:,r-r.,k 1, ns 1 srncnrice ilgrzirl)2/EHS z 13. trovctnbra 1!)89.

'r Srrrernica,2003/()/ECl z 2,3. januiira 2003.

Firrantrt4 ruistro.ie - cennd pctpiere

jircich sa tolrto problematikou. N4imoriadne citlivotr oblast'ou sfi investidnd banky s od-

delerriarni analizy cctrttych papierov, ktor6 f'ur-rgujf y r-:inlci trliyelzd"lnycfu bdlk, priionlrneclzi jecinotlirl'mi oclclelcnian-ri banky m6Ze dochhdzad k prestrnu rirznych, aj dfiver-nych infor-miicif. Pret-o sa vo svctc r,Seobecne akceptuje pravidlo, Ze ticto odcleler-ria bl'rnali byt'ef-ckt(vne odclelen6.161 71'yiku banky ceztzy. dinske tnfir;,(chinest rualls).

Typy insiderovZ teoretick6ho hladiska existujri dva typy iusideror,:

a) primdmi,b) sekundzirui.

Primdrni insideri sir osoby, ktor6 dispor-mju d6r'crnou iufonnaciou na zaklade:I dlenstvu v sprfvny'ch, riadiacich alebo dozorntch orgdr-roch emiteuta,I podieltr r-ra zakladnom inrani emitenta (r'przivnych nclrmach niektor-ych krajfn, ;rko.je

llapr. Kanaclzr,-je tento podiel konkr6tne rymedzeuv, io znamcn:i, Ze pr-inr:irtrvtn it-tsi-

der-clm m6Ze b,vt' len akciondr s 7A a/c podielom, clrobnf irkcion'hri teda uie str t-rositel

mi deir,enrych inforrndcif ),I rrykonu zamestnania, profesie alebo poviruosti, ked nrajir pristup k takejto infomrzicii.

Osoba, ktorir spiria tieto tri podmienky, j" nositel'om d6r'ernej ir-r{brrndcre a mtu{ si b1t'

trecktma, Zc ide o d6vern6 informdcie.I'odla smernice existujri tri hlar,n6 skupinv prirndnrych insiderov.

l. Do pn'e-j skupinv patria osobv. ktor6 zfskali d6r'crnir infbrnrziciu trzr z'iklaclc ich posta-

vcrri.r (dlenovizt r6znych riadiacich a dozot-trych orgdnor'), oznait{ir szt ,,torporate in.si'

ders" .

2. Drr-rhir skupinu tvoria osoby, ktor6 majir pocliel na nrajetku alebo hl:rsovacfch pr-a-

vach. I(eclle smcrnica t.axativne neuvddza, o akvi pocliel icle, tnoZtro clcclukovat', i.ckai,-

di akcior-rlr bez ohladu na ryiku podielu sa st:iva pr-in-rirnvm insiclerom.3. Tletia skupinirje r6zr-roroda. Patria senr osoby, ktolc ziskali infbrnrhcie tra. zlklaclc

ich priarneho pr-fstupu k nim (pri rykone povolanizr, plttenf si pr-:rcovr-ryc:h povinnostiv r'1rmci spoloinosti), teda existuje tu tzr,'. zmluvnv przrcovt-rv vzt'ah (ftrhLciury relution-

ship).l)o tejto skupiny viak patria aj osoby, ktor-6 zfskar':g(r infblm:icic na zziklade r,y-

kontr ich prof esie a poskytujir sluZbv spolodnosti. I\4edzi ninri a spoloinostorr existujctzv. z-mluvny vzt'ah (ltusirtess relationsltlp) - bankiri, atrdftori a pod. V oclborncj liter-a-

tirrc s:r oznaiujir ak<t profesiondlti in.sideri, priiom v legislzrtfve USA sa ozr-radujf ak<-l

rlotia.snf insid,eri (tentporan insiders). Nakot-riec senr patria osob),, ktore titp2lrajfi ir-rfcrr-

nricic pr-i rlrkonc povinnosti (pracovnik ministerstva, org2inu dohlhdtr, daliov6hofradu a pod.). Tie to osoby sir r'<t vzdahu k spoloinosti otrtsiclcr-mi, :rlc m6Ztr tieZ zfskat'

d6vernir i nfo rnr:ici u, k torir rntiZu r,yuZit'.

Pri charakteristike prim'i,r-nych insiderov smernica rrrchdd za. z t olxt, Zc ide nie len o fr'z-ickir osobu, ale i prdvr-rickir osobu. Kedle nic vo v5etkych ltrfr,nvch syst6nrochje nio7n6

trestlte stihat' prhvnick6 osoby, opatrenia smernice, ak<l ttr,ltclza, sir vzt'zrhttjtr na ,,r'Setklfyzicke osoby, ktor6 sa ztiiastriujir na rozhoduutf uskutoinit' alebo vykotrat'tratrsakcie tra

irdct prfslulnej prdvnicke.j osoby"".Sekund6rni insideri sf v zmysle smet-nice osoby disponujirce d6r,et-t-rou ir-rfbr-maciotr

s plnynr r,eclonrfm toho, Ze idc o d6r'ernfi infbrrndciu, priiom pliarnytn alebo nepria-

13

Clfrrcrk 2 srtiernice 2003/6/EC 228..;anuiira 2003.

44 2. kapitolct

nlym zdrojom ir-rformdcie m,6Ze byt' prim6rny insider. Sekundfrnym insiderom moZe

br't' akdkolvek osoba r-ra akejkolvek pozkir v rdmci dlh6ho re(azca os6b, pridom d6vernfiinforn-rdcitr ziskala od primdrneho ir-rsidera priamo alebo sprostredkovane. To zname-na, i,e netreba hladad prvotny zdroj ddven-rej informdcie. Patria sem napr. dlenovizt rodi-nr,a pribuzni, priatelia primdrnych insiderov alebo dhlSf v ret'azci, ktorf dostar-rir od nichinformicitr sprostredkovane.

Zaob cllildzanie s ddve rnymi info rm hciarni (i n s i d e r d e a li ng)

Cielbn-r smemice je tieZ zabrinit' ak6mukoh'ck zncuZitiu d6vcmych infbrrnfcif insi-dernri a ak6mukol\'ek poskytovar-riu tipov (tipping), ktor'6 sa tykajir d6r'ernej informdcie.Ako prfklad zneuZitia d6vernej informzicic moZno uviest' nadobudnutie alebo predzrj <tb-

chodovatelirych cennych papierov ernitenta, na ktor6 sa d6r'ernd informiicia vzdahuje,

r-ra vlastny fidet alebo tidet tretej osoby. Takdto transakcia sa m6Ze zrealizovad priamo,alc aj t-repriamo cez sprostredkovatela. Je v5ak potrebn6 uvie sd, i.e z6kaz uskutoiriovat'transakcie na zdklade d6vernej informdcie sa nevzdahuje na vSetky pr(pady, ked insidcrkupuje, alebo preddva cenn6 papiere , alebo ked ddva prkaz ich nakfipit', alebo predat'.I\{usime si uvedomit,2e insider, ktory kupqje, pred'iva, alcbo d6va prkaz na ndkup (pre-da1), moie, ale nemtu{ konat'na zaklade zno,losti diuemej informacie (rnotivom nie je ziskad

d,6r'ernfi inform'iciu). Rozhodujticim krit6riom pri posudzovani transakcie bude eris-tencia kauz6lncho vzt'ahu medzi transakciou alebo prikazom najej realizdciu a informd-ciou. V rnnohych pripacloch insider totiz nekond na z6klade znalosti infbrmdcie (dasto

sa dozr.'ie informd.cru aL po zadanf prikazu, alebo sa rozhodol cenny papier ktipid uZ

sk6r).Primdrnym insiderom smernica zakazuje vyuZit' ddr,emt'r informdciu vo svoj pro-

spech alcbo v prospech tretej osoby nadobudnutim alcbo predzgorn (priamo alebo ne-

priamo) cenn6ho papicra, ktor6ho sa inforrndcia t,vka. Tento zakaz sa vzdahrdc tak nafyz,ick€, ako aj pr6vnick6 osoby vritane r6znvch sprostredkovatelbr'. V prfpadc prdvnic-kej osoby sa z6kaz tyka |:Tz,ickfch os6b, ktor6 sa zr-iiastriujir na rozhodnutf realizovat'transakciu ua irdet prfslu5nej prdvnickej osoby. Diskutabilnou oblast'ou r'5ak zostdva do-k/aza( to, Le osoba kouala s plnim uerlom,tm toho, Ze ide o d6r'ernir inforrnziciu.

7jp1 transakcit, na htori sa uzt'a,htLje zakaz uluiit' cl|uernu informd,ciu:r transakcizr prebieha prostrednfctvom profesion6lneho sprostredkovatelh na verej-

nom regulovanom trhu,I transakcia sa realizqje sfcc prostrednfctr,om sprostredkovatelh, alc mimo trhu (ccz

OTC trhy, alter-nativne obchodn6 syst6my),I transakci:r prebieha priamo bez sprostredkovzrtela, ale na verejnom trhu,I ak sa tratrsakcia realizt{c mimo trhtr a bez sprostredkovatelh, potom smcrnica nmoZ-

ritrje dlcnskyn-r Stdtom tento tvp transakcie lyria( zo z6kazu.7',.p1 trarcakcif, na ktore sa neuzt'ahuje zd,knz:

I transakcie v ramci menol,ej, devizovej politiky alebo v riirnci sprdr,y verejn6ho dlhuStdttr, ktori'mi jc povereny r-rrditi org6n, alebo osoba konajfca vjeho mene,

r transakcie usktrtoiriovan6 federatfvnymi Stdtmi alebo fizemnymi spr6vami v stivislos-ti so sprd.\rolr verejn6ho dlhu,

I transakcie realizovan6 tr,olcami trhu (market mukers), burzorimi makldrmi a tymi,ktor( pri r,ykone svojej profesie, alebo predaji a ndkupe cennych papierov na zdklade

Finantnd ncistroje - cenne papiere

prikazll disponujti d6r,ernou informdciou a tieZ vykondvajti transakcie s cielom stabi-

lizovat ceny norych emitentov. (V tonlto prfstupe sa r,Sak prcjavujf z.na(nt diferen-cie, trapr. v USA sa povaZujfi tieto transakcie za nezdkonn6.)

S ankcie pri zln'ewLiv atri ddvernj'ch info rcniloiV boji proti zneuLivaniu d6vernich inforrndcif zohrfvajf d6leZitfi filohu tradicie

a kultdra obchodovania. Vo viacerych krajindch sa tieto prar,,idld rlvrjali prirodzeltoucestou a stali sa stidasdou investorskej ctiky. Existujd tzv. nepisand prar,idld typu ,,najlep-5(ch praktiJr." (hest practices), ,,corporate goaernance", etickdho k6dcxu a pod. \r niektorycirkrajin6ch, ale najmi v transformujircich sa krajinich, tieto pravidl6 chybali a len v po-

slednom obdob( sa kodiljkujir v stilade so smernicou.Stidasnd prax v r6.rnci Eur6pskeho spolodcnstva uazuaduje, Ze ttstanovcnia o sank-

ci'.ich, ktor6 sa majir pouZid r. prfpacle poru5cuia opatren( stanovenych v smeruici, st't

sformulovan6 na r,elini vleobecnej frovr-ri. Ir,[oZno konitatovat, Lc ttvcdcnd norma pris-pela sfce k jednotnej eur6pskej koncepcii insiderov, forrnr"rlS.cii derven-rej ir-rformdcic

a z|kazu, ktory sa tyka ryuZitia d6vemych inforrn6.cii, ale len maly pokrok sa dosiaholv oblasti efekt(vneho uplatiiovania syst6mu pravidiel prostrednfctr'otn sankcif a poktit.Tento nedostatok vypljrua aj z toho, Ze prdvo rozhodnutia je ponechan6 na kompetent-n6 orgdny jednotlivych dlenskich 5tdtor,, do znzrmen6, Le poru5enie uriit6ho opatreniam6Ze byd sankcionovan6 v r6znych Stdtoch r6znym sp6sobom (napr. r.'rf,mci francirzske-

ho syst6mu je moZn6 nielen sprdvne stldne konanie, na zdklade ktor6ho jc udelentu po-kuta, ale aj trestno-prdvne konanie, ked m6Ze byd takejto osobe odiratd sloboda aL na

dobu dvoch rokov).Na druhej strane mus(me tieZ kon5tatorrat', Ze r, sirdasuosti vzhladom na techr-ricky

a technologicky pokrok na kapitdlorrych trhoch, r6znorodosdjednotlirych trhov, typyobchodov je vel'mi zlo2rt6 a (.aLke odhalit' a lokalizovat' trestu6 iiny.

Legislatfva EU trnroZfiuje jednotlir.ym dienskyrn Stdtorn prijat' opatrenia, ktord m4jfi

prisnejSi charakter ako ustanovenia v srnernici. Zdroveri vlak upozorriujc, Ze ak sa tak

rozhodnfr, musia splnit' podmienku r'Seobecnej platnosti a tieto opzrtrenia nesmfi byt'

diskriminujirce. To znamen6., i,e Stdty nem6Zu chrdnit' svoj ndrodny trh, invcstoror', pre-

toZe by boli len skrytou formou protekcionizmtt.Sfidast'ou smernice nie sir len spolodn6 definfcie koncepcif a rozsah ztakazov, irle sti tu

stanovend aj pravidld p6sobnosti kompetentnych orgdnol', ako aj ich spoluprfce ua u'i-rodnej a medzin6rodnej irrovni.

V5etky tieto prar,idl6. sa stali aj sfdast'ou nalej legislatiq,, kdeje citc detailnc rl,tnedze-ny okruh os6b, na ktor6 sa vzdahr-rj e pouinnost'mlianliuosti pri uyuituant douernjch infbrmri-

cii. Z6tkon tieZ rymedzuje okruh os6b, v prfpade ktorych m6Zc d6jst k tzr'. konfliktu,

zduimou.

2.7 Dohfad nad finandnf'm trhomK problematika budovania in5titficie dohladu ajcj nczdvislosti sa v sfidasnosti v rdntci

Eur6pskej irnie vedir rozsiahle cliskusie. Ndzory sa delia na dvc skupiny. Kyrn jedna nd.-

zorovS. skupinaje za budovanie nezdvislej ir-r5titt'rcie od Stdtnej moci i nrenovej atttority,

+>

/+6 ). kapitolct

';rkott.jc ccntniltra battk:t, ch-rrh:i n:izolov'.i sknpin:r, r'uropnk, prcs:rclztrjc nr-vilienku.jecl-nottr6ho irttcgrovuni'ho dohlirdtr vr.'konivan6l'ro centrilnotr harrkorr. Zati:rl'{ clir-ektir,r'

Ef poncchir':rjri v t()nrt() srnercjcclnotliwnr krajinirrr uriitti s:unosLatnclsI a v oblasti do-hlirdtra ochrnnv lrnanin6ho trhu nrajfr svojc vyhradn(: privonroci.

-I'i'm, Zer srncnric:r ponech:rla pr6r'onroci aj tlenski'n'r Stiitom, r,znikla potreba st'.u'lo\re-

nia konrpetentn(j inititricic, na ktorir budfi ticto przivonroci prenesen6. 'fiikiito inititu-ci:r ttrrrsf bt't r-rczl'n'isl:i, nrat aclnrinistr-litivnr' (spr:ivny) ch'.rraktcr-, mtrsi lrrkoniivzrt doz.or

a r-ic5id pr-fpacli', kecl'sir por-rlil z:ikon, alcbo cxistujc podozrenic, 7-c mohlo dr-r.;sf k-jehcr

por-trietiitr. Itr-cclpoklacl:i szr, 7e trito initittrci:r brrcle spoltrpracovzrt aj s infrni orq:innria inititriciarni.

Ab1' koniPcl-entnv organ e{'cktfvne rc:rlizor,zrl aj funkcitr dohl':rdu, jc newhnutn6 za-

bczpccif lirngor':rnie ncprc-trZit6ho mor-ritoringu obchoclovania. Najeho zhkl:rcle nroZnooclhalbr.ai nez-fkonnc pohybv cien alebo sprdvanic, ktrlr6 bv potorn ir-rlpckcie , resp. rv-ictlor':rci proces pcltr.'rdili, alebo r1r,r-:itili.

Rozvoj ipiikoiich (hieh) technokjsif, obchodor':rnie pr ostr-cclnictvorn irrtcr-nctrr, r'oz-

nrach trirtr clerir'2itov, elobaliziiciir :r intemacion:rliz'lrcia finanini'ch trhov fiplne znrenilicl'ralakter- obchodclvi-rni:r a rvZadqjfi si clnes trclr'6 pravicll:'r s l1,5iott mierott flexibilitl',tr?urspzlrentnosti :r dcstnosti. B<r.j proti r1'trZfvaniu d6r'enrych infil-rndcif pret() r-radobfi-

cl:r aj elob:ihrv ch:rrzrkter'. Oclpovcdbtr na [irto vyzvtr-jc silnejiia spolupr-hca nrcdzi kornpe-

tcntnvrni clrg'hnnri, cfektfvna vi,nrcnzr informiicii, rnoZnost trskr-rtoci-rovat inlpekciczr schopnost zachovat' d6r'en-ry ch:rrakter vvnrierianvch inf ornriicif .

Zo srnenrice lyplw,ajir dokonca pre kornpetentni or-grinv uriit6 1;ovitrnosti, ktor6nroZno zhr-nfif do n:rslecltg(rcich boclor':I ltovinnost nirvzijonr spoluprztcr,rr,zrt' r,Zdv, ked'je to potr-ebllc1, s cielonr rykor-rzrd svo-je

povinnosti,r por,innosf rvrriieriat si navz.lljorn vietk-v ir-rftrrrnacie po7adovane na tzrkito iriel,t povinnost' zabczpci-id. zrbv slr n:r rlmiefianfi inforrndcitr vz.d:rhovalo sh-rZobn6 tajonr-

stvo,I povinnost' potrZit' infirrmltcie len pri vvkone ich firnkcii, r' r:inrci sprir.'neho zrlcbo

trestneho konzuria, ktord sa Spccifickv r.z-dahuje na vykon tychto ['rrnkcif.{;

Existr-rjtr viak rynimky-, ktord n'pli.r'ajir zo Spcciflckvch okolnostf. Nouje zrj poskvtova-

nie infbr-rrzicif, ktor-(r bv mohli ncgativne ovplvvnit'suverenitu, bczpcinost ;rlcbo Stzitr-ru

politiktr. Ako snrc uZ ur,iedli v predchiiclzajficonr riklzrclc, povinnost' nrldanlivosti szr vztzr-

htrje a; ntr zarnestr-uurcov kompetentnych in(titfrcif (aj kecl tt7 neprzrctrjfr v tn'edenej initi-t(rcii).

Ako vvplvvzr z uveden6ho strutn6ho rtkladu clirektiv EU, t:ito problcnratikaje v sfi-

dasnosti v centr-e pozol'nosti aj v rirnci ir-rtesradn6ho zoskupenia. Strahott j" nJ v tejtooblasti realizovad nove kroky, ktor6 povedfi k lv55e-j t,ranspareutt'tosti a ocht-ztttc kapit:ilo-vi'ch trhor'.

(i i,1,i,,,,k 1(), S 2 snrelnice ?0{)3 /6./ECl z 2.S. iunrriira 2()011.

4/

M FINAI..{CI\ETIOINI^VESTOVA]\IA

3.1 Magiclci trojuholnik investoraKaZd6 invcstor':rnic je spojenc s hlzrdaninr t'.rkcho r':u-ianttr, ktori,'

uynos, nruxitnrilnu bezpecnost' n muxitn(tlntL lihuirLi,ttL. J<' tcl tzr'. magickykania, ktory je unriestnen,v v urditom inue.stit,nom priestore a iase.

Pl'lr lesre nl(utrnq t'n\

trojuholnik podni-

obr. 3. | '\'Iasit:hi lrojuholnfk

N aj s k6 r s i r,Si rn ni nr e z-'ikl'.rdnc vrcholy troj uirolnfka.Vynosom sfi victky pnjmy, ktor€' plvnti z itn,estfcie ocl chr.'fle, ked'do ncj i'loZinrc

prostriedkv aZ do cloby poslecln6ho mo7-n6ho prijmtr z nej.-fe to tecla oclmena iuvestora.Pri f,rnaninonl investovanf musi invcstor r),chf,dzat z toho, ie nic vZcly dosiahne z'aruie-ni' r'i,rr<;s. Prcto rnusf rl,chiclzad ir r-ozliSova( historick,J ttyrto.s a otoliriurtn,J u1nos. Historickirinos (cx lrost',vnos) sa closizrirol z dancj investicie trZ r,rninulosti. ()dakhvanv vynos (ex

:rnt-e vi'nos) je proen6zovani'm vynosom, ktor{'szr oiakdva v btrclircnosLi.KaZdv vvnos ir-rvestidnych nirstrojov obsirhujc dve zl<>Lkv

r deichodok (irroky, dividendv a pod.),r kapitdlor,6 ziskv (stratl') zrko roz-diel medzi nlktrpnou :r predajllou ccnotr ciar-r6ho in-

vestiineho nistrojl.D6chtidok z inverstiin6ho nistroja predstzrvujejeclntr alebo vi:rcer-o hotovostnfch pla-

tieb, ktor6 sa r1'pliicajfi vZd-y v r.rriitych intcr-r,'.rlocir zrlebo v stzulo\,ernych tcrmfnoch.K:rpitiilor{ zisk s:r rrytr'1r"rzr vtedy, ked preciajnd cena n:istroj:r prer,yir{e jc}ro ndkupn(r

cenll. .\kje nzikupnd cena rt'S5ia ako pred:tjn:i cetur, iuvestor trtrpi stratu. Investorje ias-to zuintcrcsovanv viac n:r rozdiele meclzi prcdajnotr a nikupnou cerlou (kapit'ilovy zisk)

irko na ddchoclktr, ktor-y plvnie z tohto ndstroja.

riziko likvifita

48 J. kapitolct

Riziko vZcly wjacinlje urditi stupcri neistoty tykajirci sa oiakirvzrnych ryuosor'. Prccl-

stavtlie nebezpcienstvo pre investora, Ze nedosiahnc oiakdvany rynos. Z toho ryplyva,

Le pciain6 toky plynfce z jednotlirych ndstrojov nic sir zabczpctcn6. N:rkolko.ie riziko

r,elidina, ktorti ovpllvriuje viacero faktorov, resp. icl-r kombindcia, tnoZno ho lct-r velir-ri

t'aZko kvantifikovat'.Likvidita znarnenf rychlost', s akou sme schopni r-rnie investicie prernenif spiit' r-ra ho-

tov6 peniaze pri do najniZlfch transakdn, ch n6.kladocl'r. Invcstidn6 ndstro.je rnajir r6zr-ry

stuperi likvidity. Stupeir likr,idity z6r'isf predor'Setkyrn od samotn6ho fir-randn6ho udstro-

ja, ale tieZ od charaktertt trhu.V praxi sa maximdlne hodnotl'uvedenych krit6rii iasto rylutt{fi. I\{axim6ln} rinos

moZno dosiahnut' lcn pri nfzkej likvidite, resp. rysokom riziku. Naopak s malltnr rizikom

alebo s maximdlnou likviditou je moZn6 6asto dosianut' len malf r,jnos. Uvcdictne trie-

kolko prfklador'. Ak sa rozhoclne investor r'loZit' sr'<rje peniaze do nehuutclirosti (napr.

budor,y), tak'ito invest(cia mu sice prinesie pomerlle slulny rynos r,' podobc tlajotnn(-ho

a zdroveii ide o investiciu s nizkym stuphonr rizika, u1. 1' prfpade predaja, alebo rychlej

premelty na irotov6 peniaze , musi investor pod(tat' s tym, Ze ncnajde hr-red adekvirtny do-

pyt,^ tak nem6Ze okarnZite v dase rymenid nehnutelirostl za likvidn6 prostricdky. Inyrn

prikladomje investfcia do Stdtnych cenr-rych papierov, ktor6 sfi sice rysoko likvidn6 atreL

pomerne bezpedn6, ale na druhej strane prinfSajt'r len maly rltnos. Aj trctf prfklad nds

presveddi, Ze dosiahnud maxim6lne hoduoty r'Setkych troch krit6rif .je v pt'axi taZk6. Je

nfm invest(cia do akcif. Ak si investor l,yberic akcie, ktor6 sr-i likvidn6 (beZne sa s t-rirni ob-

choduje) a prindSajir aj rysoky stuperi zhodnotenia v poclobe di"'idendy a kurzov6ho roz-

dielu, musf poiitat' s r,ysokym stupiion-r rizika, ktor6 sa na druhej strane odzrkadl'uje vo

rry5Sich r1'nosoch.Nd,jst' teda na trhu investfciu, ktor6je spojen6 s maximdlnym ryuosom, maximdluou

bezpeinosdou a maximdh-rou likviditouje prakticky nemoZn6. lvl6Zente sa snaZit' dosiah-

nut' dve krit6ri6, ale tretie sa uZ splnii nepodarf. Ak v6rn te da niekto slhbujc uadpriemer-

n6 rrynosy pri rnaximdlnej bezpetnosti a likr,'idite, nrd bud telepatick6 schopnosti, alebo

sa zahrdva s va5ou naivitou. Nakoniec dokazqir to aj prftlady masov6ho zapdjania sa cltr

r6znych pyramfdorych hier a vkladov do r6znych, uZ na prry pohlad podvodnfckych ak-

ci(. Ako hovolia aj sldvni mudrci, I'udstvo je stzile ncpouditclir6, udi s:r len na vlastnfch

chybdch.

3.2 Hodnotenie vinosnostiAk chceme hodnotit' r.1'losnost' inycstici( na fiuandnon trhu, tnttsfmc brat' do fn'ahy

predor'Setkym ias, pretoZe ir-rvesticie sf umiestiot'att6 r' redlnom dase. Kaidy int'estor,

ktorl inr.estuje na finandnom trhu do cennycl-r papierov v sfidasnosti, odakdva, Le v btt-

dr-icnosti dosiahne prijem. Hovorfme, Ze investor obettlje svoju sr-idasnir spotrebu v Pros-

pech budfrcej spotreby. Tento prijem mu bude kompenzovat' nielen ias viazauia

invest(cie, ale aj riziko, s ktorym sa m6Ze stretnirt' v pricbehu tejto doby. Na druhej stra-

ne aj dlZnik, r' pripade cennych papierov emitent mus( s touto kompenzdciou r6tat', pre-

toZe inak by peniaze nez-(skal. T6to kompenzdcia plynie iuvestorovi v podobe r6znych

pefiaZnych tokor,, ako sti r-iroky z vkladov, kup6ny z dlhopisor', dividendy z akcif a pod.

Sfihrnny ukazovatel, ktory budeme dhlej poui(vat'j e ilrok ako cena, kapitaLu alebo ti"rohoal

Z d kl a cly f irt cr tt i ttO lt ct ir t u e stou an ia

ujnos z irtuestfcie. lJrok ako cena pehazi, kapitdlu je teda zdkladnou velidiuou, podla kto-

rej sa br-rde investor vZdy riadit' na trhu. Jeho velkosd bude stdle detet-miuovat' (aktivizo-

r,ad alebo utlmovzrf) aj poclnikatel.skir aktivitu.

3.2.1 Faktory ovplyvfiuiirce WSku irrokov€ho vinosu- inf]:ilcia

Akct z plcdchidza3ticeho textu r,yplyva, jednim z t-ozhoclujficich faktorov, ktorfovplrr.ritge l1'5ku (rroku je ias. Nie kaZdy investor sa r'Sak k nentt st2rvia rovuako. Ak ir-r-

vestor odakdvir irroko',y rrynos I0 7o, znameni to, Le ak I' stidasuosti investuje 100 EUR,

bucle v budircnosti poZadovad minimllne 110 EUR. Takyto iur,estor teda uprednostriuje

buclircu precl stidasnou spotrebo.,. easto sa r'Sak ua trhu stretneme aj s osobami, ktor6

br,rclfi trprecinostriovat' siriasnf spotrebu pred budircou spotrebou a budir sa v sfidast-tos-

ti viac zadlZovat'. Vy5ka tirokovej sadzby nakoniec urdi aj to, ktorych bucle na trhu vi:rc.

Ak bucie irrokovi sadzba na trhn prfliS rysokd, bude viac investoro\' (veritelov), ktorfbtrclfi mat' zdujenr obmedzit' svoju sfdasnf spotrebu, nziopak, ak bude q'Ska firokovej

szrclzby nfzka, btrde r,iac tych, ktorf si budf poZidiavat'. Trhor,lr tnechanizmus d6rnyselne

ryror,ndva ponuku a dopyt po investfci6ch a rrytvdra tak rovt-tovfZnu tirokovf sadzbu,

resp. oiakriucttti urokouj uynos.

Pri h<tdr-roteni irr-okclrich vynosov (vynosov6ho percenta)je, sarnozrejtne, d6leZit6

r.ryclriclzad nie z nominalrych, ale z realnych uynosou. Raciondlne sa sprdvajirci investor

nusf roriZ poditad aj s urtitou infldciou, ktor-d niekedy r1,raznejSie, inokedy rnenej vyraz'

ne odli3qje uoniudlntt irrokovfi mieru od redlnej irrokovej miery.

Vyclr.idzajme z predch6dzajfceho prikladu. Ak investor odakdva r,ynos I0 o/a, ale z6ro-

veri predpokladd v nasledujficom obdobi rast cien na itrovui 5 Tn,bude poZadovadviac neZ

100 EUR, ktor6 predstar,t{ir konpenziciu za odloZenie spotreby, bude chciet aj kompen-

zticitr za infliciu. Touto s(n'islosdoLl szr v ekonomickej te6rii zaoberi zuftna Fisherova rov-

nica nominrilnej frokovej miery, ktori r,syrnbolickom rryjadrenf tryzeri takto:

l*l=(1 +r) '(l+AP,)

Po irprave moZno titto t'ovnicu zapisat takto:

i:r+LPn*rL,Pokde I - nominailua ftrokov;i sadzba,

r - reillnzr irrokovd sadzba,

A/'. - oiakir,anii itrflhcia (ceuori' ttdrirst).

Posleclnd velidina rAP. sa 1r pt'axi povaZqje za zanedbatelh(r (m6

infllcii), a preto szr potom rryttZiva len jednoduchy tvzrr Fisherovej

r=i-LPoAk teda investor prichddza na trh a investuje 100 EUR pri l0 7o o(akavanej frokovej

sadzbe ab Vo infldcii, znamend to, Le bude v budticnosti poZadovat':

100'(1 +0,10) '(1 +0,05) = 100'1,10'1,05= 115,50 EUR,

dim si kompenzuje znfZenie kirpnej sily pehazf, ktor6 by obmedzilojeho budticu spotrebu.

49

(3 1)

tryznam ler-r pri velkejrovnice:

50 .). kctpitolct

3.2.2 Dal5ie faktory ovp\ruiuiirce irrokov€ sadzbyIionkr-ctn:i viika irlokor,ych s:rclzicb-ju v koncirrorn cl6slcclktr oclt-lzont ekor-romickc'j

situdcic v cl:rnorn Stiite. Na firokovi sirclzbl' okrenr inflacie vplilzr;ri ig rlaliie urirkroeko-nonrick6 {irkton', akcl sfi spotrcb:r, tispor'1',5tltr-rt'deficit, metror'('krrrz- it clirliie. An:rl{'za

tcjto pr-oblcnratikvje znacne rozsiahla a n'Zzrclor,ala bv si r':iiif plicstcl-. l'ozor-ttost' r'iakstistlcciirnc lla clr,a 1:rkt<lt-r':

l. nricr-rr uvr:r'ovclio r-izika,

2. i::rsovi itnrktirr-tr t'rrokor,vch saclz-icb.

3.7..2.1 Miera irverov€ho rizikaNa trhu cristujir r-irzrrc rirokor'6 szrdzb\', ktorc nrusi:r erkotromicke strbjektv z:rpl:lli1'.

\,'fika trr-okoverj saclzltv ziivisi ocl krlnkr-6t-nr.'cli situ'hcif, plcclovictki,'rn't'i:tk ocl lozclielnc"j

nricr-r, riz-ika.

V pr-axi su tecla nroZno strctnirt aj s ti'rn, Zc nir trhu existrrjir veclla sclta clve rozclielne

ut-okor'6 saclz.ltr.. ktor-6 s(r viak viazan6 nu rozcliclnc seqnretrtv trlrtt. Naltr'. ti'.r tt-htt.jet sri-

irisrui tir.okovii saclzbir" l(lTct, z doho rvplyva, Ze cnritct'tti, ktclt-i chcfi za tfchto poclnticnok

enrilor':rtlccnrr(: nirpicr-c, mtrsilr emitovat' r'\,soko kvirlitnc cetrtr6 piipiere s nizkott tniet'ott

riziktr. ,\k viak cnriLe nti rrie su scholtnf tak(:ho cenn6 pepielc etrtitor'';tt, btrclir ich nrusiet

errritrrvat'pr-i n'5icj irrokovc'j s:rclzbc (na1tr. 15 o/u).

Ako sa ltrrclc spr:ivu( invcstor? Investori, ktoli nr{fi avet'zitt voi'i riziktr, lttrclir trpt-cd-

rrostiror".rt bczlterine investicic, a ltreto brrclir itrvestovaf clo r'1,51v[okvalitrti'ch ceutri'clt 1-ra-

1>ieror', priionr ir,h vi,nos btrde l0 7c. hrvestot-i, ktor-i sir ttchottri ltoclst(rpit' aj vviiicliziko, lttrcl(r kupor,:rf lij ccrrn6 ptrpierc s vviiirn stupironl rizika, i<l r'5'.tk ztr:ttt-tetri, Ze ich

skut<rirri prije rn m6Ze bvf aj niZii rrcZ 15 o/c. L.lveclcnh sittrhcia-je znlznt-nenti v sralbch tlar r:rsl cclrr j ticich obr-liz-kocl'r.

13

10

penraze

Intesticia s nizkym rizihom

penlaze

Inuest{cia s uysok"jm rizikctm

()br. J.2

Ak bl'na tr'lrrr kit'sol rloltvt po finaninych l;rostr-ieclkoch, 1-lr'itrtttk:l ciol.rt'trt ltv slt posil-

nrrla srncr'crn cloier. i'o irr,z]r2-urlel]:rlo zniZenie ilrokovcj s:rclzbv tt:t tit'or"cti llaPr. 7 1'r,. Al<

b1', naopirk, n.lpr. ccntrdhr:i biurka prijala v riimci mouetiiruej politikl' opali-t-'t-ti2 112i r-rb-

rncclze nie r{'lki'11\,ex)r', posurrtria bl'sa priamka ponttkY snrcl-ont ltot'er, rlolitt'lt, dittt bv s:l

Z dkla dy fina ntnd h o intt e sto u an ia

firokov6 sadzba dostala na llovfi ro\,novdznu firoveti, v naSorn pr(pade smerom horerrapr. ner irroveir 13 7o.

Naprick tomu, Le na finandnorn trhu existqjfi r6zne nzistroje s rdztrott ittoviiou rizi-ka, tieto nd.stroje a ich r1'nosnost' sir vz6jomne prepojen6. Preto sa znrcn11, pt'r'om prfpa-de prencsie aj do druh6ho grafu, v ktorom 1e zndzomend druh6, rizikovejSie aktivttnt.Vidime, Zc rychodiskory st:rv podita s rozclielom (rrokovej sadzbv (15 o/o - I0 o/o = 5 %).

V na5om pripade je teda rizikovi prdmia 5 %. Ak r'Sak dollo k pn'ej zmene a firokor,6sadzba poklcslir na7 (%, zl-ramenalo by to,i,e kecl'sa nezmenia podrnicnky na trhtr prc in-

ve storov s vysokym rizikom, stirpne pr6rnia na B Vo, dfm sa stdva trh s rizikovcjSim akti-

vom zurtljimavcjiirn pr-c ini'estoro\', a tito sa z:iinit n2r tento trh pre sirr,ad. Tetttojav r1,'u'olil.

na trhu periazf dvir efekty:I n:r trhu rizikor,ych inr,cstfcii sa zrrySi ponnka, io sp6sobi posur-r ponukovcj priarnky

doprava, nadol a zdroveri str znii) iu okor'/t sadzba a a3 rizikovd premia,r r, prfpadc rncnej rizikor'6iro aktfva vzrastie dopl't, do rlvoli rast firokovcj sadzby r-ra

tomto trhu.Vyslcdkonr pdsobenia trhuje tedzr sktrtodnosd, Ze nirkoniec sa riz-ikor,h p16rnia stabili-

zuje na prcdchhdzal(cq rl,chodiskovej firovni (5 c/o).

3.2.2.2 Casovi Struktura irrokovich sadzieb

balS( firktor, ktory ovplyvritlje frrokor,6 sadzby,.je aiZta iasor'6ho horizontu prisluln6-ho aktfva. Napr. enritent ponfika investorovi rovnak6 obligzicie, zrlc s rozdielnou dobousplatr-losti: 1-rodnfr obligdciu, 5-roduir oblig:iciu, lO-roinir obligdciu.

Prcdo budc investor poZadovat' pri jednotlirl'ch oblig:icizich rozdielne firokor'6 sirclz-

b,v? Vypllv^ to zjeiro odakdvanf, teda z toho, Ze v budr,icnosti sa budt'r irrokov6 s;rdzb;'

rrtcnid. Ernitent by mohol stanovid pre vietky dmhy obligdcif rovnakti rhrcikovir sadzbtt :r

investor byju akceptoval len vtedv, ak by saz^ cel6 obdobic Zivotnosti oblighcie uczmc-

nili firokor'6 sadzby na trhu, neexistovala by Ziadna infld"cia, dim by nevzniklo ani riz-iko

spojen6 so zmenou firokovcj sadzby a so zmenou likvidity. Takytcl idedlny stavje kaZdcj,

aj tcj najryspelejicj ekonomike velmi vzdialcny, a preto sa budir firokov6 sadzby lf5ii aJ

z hladiska aiZty dasor'6ho obdobia.Ako sa spr:ivajfi irrokov6 sadzby v zdvislosti od dasu, znlzorhuje tzr,. vynosovd krivka,

ktord preclstavuje sfibor kornbindcii medzi clobou splatnosti a irrokor,ymi sadzbami. \ri-nosov6 krivkl'm6Zu mad r6zny tvar.

Najiastejlic sa sledrge 1'ynosovd krivka ernisif 5tdtny,ch obligdcii s rozdieh-rou dobousplatnosti, kdcjc irverov6 riziko prakticky nulor,6. Pri stt'rpajircej Strukttirc irrokor,l'ch sa-

dzieb sfi niZiie froden6 obiigricie s kratSou dobou splatnosti a vyS5ie firoier-r6 obligd'cie

s dlhSou dobou splatnosti.Pri klesajficej itruktirre firokorych sadzieb sir najryS5ie firoden6 obligdcie s najkrat-

5ou dobou splatr-rosti a najniZ5ie firoden6 obligicie s najdlh5ou dobott splatnosti.Inverzni Struktfira irrokorl,ch sadzieb vykazuje rnaximdhre tirodenie pre oblig:icic

s pricmernou dobou splatr-rosti zr niZSie tiroienie pre krdt.kodob6 a dlhodob6 oblig'icie.Pri ryror,nanej (plochej) Struktr-ire tirokovi'ch sadzieb je ly5ka frrokorrych sadzieb ob-

lisdcii s r6znou dobou splatnosti takmer-zhodnd.

51

52 J. kapitctla

a) klesajilca vjnosoud, kriuha

c) sttipajilca aynosoad kriuka

b) stripajilca uynosottti kriuka

d) vyrounand (plochd) ujnosouti kriaka

cas

e) inuennd itru,kttira ilrokoaych sadzieb

Obr. 3.3

Z dklady fin antnd ho inu e stou a n ia

Co je to teda tasovd Struktfira firokor,ych sadzieb? MoZno.ju definovat ako vzt'ah me-

dzi vynosmi a daso""im obdobfm kaZdej skupiny irverov6ho rizika.

Vynosov:i krivka Stdtnych obligdcif je vZdy r,1'chodiskom, od ktor6ho sa potom odvo-

dzujr-i dal5ie r.ynosov6 krivky. Pre kaZd6 finandn6 aktfvum, napr. uj pt. bankov6, ii pod-

nikov6 oblig6cie, je moZn6 r,ytvorid rinosovri krivku, pridom bude platit', Le Um bude

r,y55i stupei rizika, tym sa bude r'ynosovd krivka nachidzad ry5Sie nad vynosovou krir'kou Stdtnych oblig:icii. Rozdiel predstavuje tzv. rozpatie rizika.

Te6rie iasovich Struktur irrokovich sadzieb

Zviacerych te6rif sa zameriane na tie, ktor6 najprirodzenejSfm sp6sobom r,ysvetfufi

spr6vanie firokor,ych sadzieb. Sf to:I te5ria otak6vanf,I te6ria preferencie likvidity,I te6ria segmentdcie trhu (uprednostirovanie prirodzen6ho prostredia).

Te6ria o(akdryanl

Yychldzaz predpokladu, Zejednotliv6 oblig:icie sf dokonal6 substitfity, io znamen6,

Ze st'r vz6jomne nahraditeln€'. easov6 Struktfira r-irokolych sadzieb, aj tvar r,jnosovej

krivky sir zfvisl6 jedine od viruoja budticich tirokor,l'ch sadzieb. Dlhodob6 tirokovd sadz-

by predstavujir priemer odak6vanfch budticich krdtkodobich tirokor,ych sadzieb. Ak sa

teda firokov6 sadzby s r6znou dobou splatnosti zadnti rychylbvat' z rovnovdZneho stavu,

investori za(rt(r nakupovat' oblig:icie s lyS5fm r.ynosom a pred6vat' obligdcie s niZSfrn ry-

nosom v snahe dosiahnut' do najr,yS5f zisk. Na lep5ie pochopenie sprdvania investorov na

trhu uvedieme prfklad.

H Priklad 3.1

M6me obligdciu s dobou splatnosti 3 roky. Urokovd sadzba tejto obligiicieje prieme-

rom beZnej rirokovej sadzby roinej obligiicie a odak6vanfch budircich firokorych sa-

dzieb na datsie dva roky. Urokova sadzba 3-rodnej oblig:icie potom predstavuje

geometricky priemer, ktory sa r1'jadr( takto:

Ei,:Fi,Te6ria odakdvani, rrychldza z toho, Ze odakdvan6 cer-ry sa rovnajir fot'wardorl'm sadz-

b6m na tie ist6 iasov6 obdobia. Potom plati:

(t + i,)n = (l *oir) . (1 +1F2)... (1 *,_fn)

kde l'- odakiivand firokovii sadzba,

F - forwardovd sadzba pre prislu5n6 obdobie.

Budeme predpokladad, Ze drokovd sadzba jednorodnej obligdcie je 7 Vo a o(ak6van6

firoky na dal5ie dva roky budti 7,5 Vo a 8,2 Vo.

V naSom priklade teda plati:

;,= -I+0,07566=7,566Vo

53

>4 J. kapitctlct

Na zziklade te6rie oizrkdvani moZno teraz podla [varll rinosovej krivky prognclzovat'

buclficc sprdvar-rie kriitkodobych firokorich sadzieb:r ak pozon-rjerne stfipaj(rcu Stmktfiru irrokorych sadzieb, potont moZno odakhvad, Ze

krdtkodob6 rhrokov6 sadzby budir v budticnosti vy55ie ako v sitiasuosti,r :rk md vi'nosovd krivka klesajfcu Struktfiru, potorn moZno v br-rdircnosti oiakdvad po-

klcs kr.{tkodobych firokor,ych sadzieb,r ak je 5tr-uktirra irrokor,ych sadzieb plochd, potom sa v budt'rcnosti nepredpokladd

zmena krdtkodobfch irrokorych sadzieb.

Kcd7e 1'ynosov6 krivky nrajf vo r,vspelfch krajindch stirpaj(rcu ltruktirru, zttatnenalo

by to, Ze sa v budficnosti odakdva rast kr:itkodobych irrokorltch sadzicb, do ru.'ol6va po-

chybnosti v odbornfch aj investorskirch kruhoch. Teriria odakdvani sa snaT-( rysvetlit' for-

wardov6 sadzby a tvrd(, Lc v priemcre by mali byt' tak6 ist6 ako oiakdvau6,

predpokladan6 irrokov6 sadzby pre prisluin6 obdobic v budficnosti. Existtljir r'5ak dini-

telc, ktor6 neumoZnia trhu, aby sa spr6val prcsne podla t,vchto z-6szrd. Predor'Sctkt m srh

to nziklady na transakciu, pretoZe cenn6 papiere sa predzivajfr kaZd;' rok, do zttanletl/r, Zc

ccnnf papier so splatnost'ou x rokov nie je dokonalou r-rirhradoujedr-rorodnl'cl-r cennych

papicrov preddvanych x rokov po sebe . Okrem toho existuje aj prirodzeud neistota tfka-jfrca ser budticich roinych firokorych satizicb.

T e6ria preferencie likvidityVych6dza z toho, Ze ak by boli v5etky podmienky na trhtt rot'ttak6, inve stori by uplcd-

nostriovali kr6tkodob6 cenn6 papiere pred dlhoclobymi cennymi papiertni, a preto bv

boli irrokov6 sadzby dlhodobvch cennych papicrov ryS5ie ako irrokor'd sadzby krdtkoclo-

bych cer-rnych papicror'. Stirpenci tejto tc<lrie sir opierzrjri o naslcdujfice logickc zddvocl-

nenia:r s dlhodobymi ce nt'ryrni papiermi sa sp{ja r':idiia ncistota, n pre tri itn,e stori ttprcdnost-

nia likvidnejKie invcstfcie, t. j. upredrrostritrjir meniiu ryt'tostrost' z krdtkodobi'ch in-

vestfcii,r dlZnfci viak uprednostriqi6 dlhodob6 financor,ania, aby sa i,ryhli t-e finzrncovauiu s rf i-

5(mi irrokor,ymi sadzbami; z toho d6vodu sir dlZnici ochotn( zaplatid invcstorom aj

ry5Sic frokovd sadzby.

Z uveden6ho.jc zrc'jm6, Le na trhu budfi p6sobid r6zni investori, ktorf majir r6zue pre-fcrcncie r,o vzt'ahu k likvidite.

Te6fia segmentlrcie trhu - uprednosti.ovanieprir odzen€ho prostredia

Na rozdiel od predchddzajircich dvoch te6rii segmentadnd te6ria nepouZfva fbnvar-

dov6 irrokor'6 miery. Podla nej inosovd krivka v kaZdom obclobi odriLa preferencic ttr-

titfch t'riastnikor, trhov s obligdciami. Na trhu s obligfcizrmi pCrsobizr najmli velkiinvestori, ktor( majir r6zne poZiadavkv na splatr-rclst'. Tdto sfivislosd sa pre'javuje preclo-

vSetkym u inStitucionilnych investorov. Banky napr. upreduostrit{fi kr6tkodob6 likvid-n6 cenn6 papiere z d6vodtr riadenia likvidity, zatial io poisdovne a penzijn6 fbncly

oblisdcie s dlhou dobou splatnosti. Ziikladorn tychto prefercnci(je podstata ich podni-kania a poZiadavka zladid dobu splzrtnost.i akt(v a pasfr'.

Zdkla cly finantnd ho inu es tct u an ia

3.3 Pohyb frokovich sadzieb na ftnanrdnom trhuV celorn doterajSom rl,klade investor uvaZuje s rl,nosnosdou, ktordjc z kr:itkoclob6ho

di dlhoclob6ho hladiska stabilnd, do je v praxi nercdlne . i'aZko si vieme predstavid situ'i-

ciu, Le investor vloLi peniaze do dlhodobejlich poclnikovfch obligdcif, ktorych dobasplatnosti je 5 roko\,, 2 y priebehu tejto doby by sa firokor'6 sadzby na fi-rani:nom trhtrnezmenili. Urokor'6 sadzb,v na finandnom trhu sa ustaviine menia, r'ykazujfi fluktudciuv meniich, di vii5ich rozsahoch. S pohybom frokor.rych sadzieb tnusf int'estor podftat'

a zohlhdiiovat' ho vo svojich kalkul6ci6ch. Zmena frokorych sadzieb m6Zc dokouca in-

vestorovi priniest' urdit6 lyhody, ale aj neryhody. MoZno povedad, Ze samotny pohybtirokor,ych sadzieb md, vplyv na sprdvanie investorov na finaninom trhu. NemoZno viakzabudntit na to, Ze aj samotn( investori iasto svojimi Spekul6ciami sp6sobujir ryrazn6zmeny pohybu r-irokor,ych sadzieb na trhu.

Pri sledovani a odak'ivan( pohybu firokorych sadzieb na finandnorn trhu si mttsimc

uvedomit' aj sfivislosti a rozdiely pri pohybe firokoiych sadzieb, ktor6 sa viaZu na kr6tko-

dob6 alebo dlhodob6 investi6n6 rozhodnutia. Ak6 sir to krdtkodob6 a dlhodob6 firand-n6 invest(cie? Krdtkodobymi finandnymi inr,estfciami sa rozumie iltt'e stovanie do takych

ndstrojov, ako sfi Stdtne pokladniin6 poukdZky, bankor'6 zrkcepty, clcpozitn6 certiiikity,r6zne komerdn6 papiere a pod., ktorych spiatnost' neprcsahujc jcden rok. Naopak pridlhodobom flnandnom investovanf mdZc iuvestor svoje peuiaze pouZid na nzikup 16z-

nych foriem obligfcii, akcii, podieloq'ch listov a pod., s tym, Ze doba splatnosti rr prfpa-

de tychto cennych papierov je dasto viac ako 5 rokov, alebo ide o cenn6 papiere, ktor6nernajir dobu splatnosti (akcie).

Pohyb tirokorych sadzieb na trhu krdtkodobfch a dlhodobych ndstrojovje e1,pl1,r'ue-

ny predor.'Setkym samotnym hospoddrskym cyklom. Ako vidict z obrdzku 3.4, pohyb

firokorych sadzieb kopirqje hospoddrsky cyklus. Znamend to, Zc v dase hospod:irskejkonjunktt'rry majfi firokov6 sadzby tendenciu sttipat', kyrn, uaopak, v dasc rcccsic firoko-r'6 sadzby klesajfi. Infi dynamiku rastu alebo poklesu r,Sak l1'kazujf krdtkodob6 frokov6sadzby a infi zasa dlhodob6 drokov6 sadzby. Krz{tkodob6 firokor'6 sadzby rastir rychlcjliev dase expanzie ekonomiky, rykazujfi teda aj r,y5Siu volatilitu a v konednon-I d6sleclku sir

aj rryS5ie ako dlhodob6 tirokovd sadzby. Naopak v dase recesic dasto klesajfi hlb5ic podfirovcri dlhodobfch tirokor."rch sadzieb.

rirok(To)

55

wchol vzostupu

dlhodob6 rirokov6 sadzby

krdtkodob6 frrokov6 sadzby

Obr.3.4

56 J. kapitola

Z obrizkuje zrejm6, Ze dlhodob6 rirokov6 sadzby nerykazujir takti r,ysokfi fluktudcruako kr6tkodob6 firokov6 sadzby. V iase expanzie m6Zu byt' dokonca niZ5ie ako krdtko-dob6 irrokov6 sadzby, ky-, naopak, v dase recesie sfi zr"yiajne na r'y55ej frovni ako krdt-kodob6 firokov6 sadzby.

Z pohladu finaninej te6rie by bolo moZn6 tieZ uviest', Ze dlhodob6 drokov6 sadzby sfi

geometrickfm priemerom beZnej (sfidasnej) frokovej sadzbl' a budficich odakdvanych

kriitkodobfch firokor,ych sadzieb, io w'svetluje skutoiuost, Ze dlhodob6 frokov6 sadzby

majfi tendenciu kopfrovat' krdtkodob6 irrokor'6 sadzbv s urditym iasorym oneskorenfm,a tim majir aj menlie r, kp1'. Tieto sr-ivislosti moZno dnes, napriek krdtkej existencii fi-

nanin6ho trhu na Slovensku, aplikor,ad v praxi aj na slovensky trh kr6tkodobych a dlho-dobfch fi nandnych nd.strojor'. I

V druhej polovici devdddesiatl'ch rokor' 20. storodia prekrotili rirokov€ sadzby na slovetrskom periaZ-

nom rrhu 20 Voirovei, kfm irrokov6 sadzby na kapitiilovom trhu sa pohybovali len okolo 13 %.

>/

RJIZTKO A LIKVIDITAPRI IN{ESTOVANI

Jednfm z vrcholov magick€ho trojuholnika pre investoraje riziko. Riziko ako sme uZ

v predch6dzajriccj dasti uviedli, sa vSeobecne oznaduje ako stupeit neistoty spojenl s oiakd,-

ua,n1m uynosom. Riziko je v koneinom d6sledku aj dinitel, ktory r,yraznou nrierou ovplw-nf ry5ku frrokov6ho vynosu a treL sprdvanie investora na finandnom trhu. Nie kaZdv

investorje totiZ ochotny rovnakou mierou zndia(. riziko. Sfi inl,estori, ktori majti vysokir

al'erziu r,odi riziku a ktorf budt'r investovat' rad5ej do menej .Lipel,ych finandnych akt(r.'

alebo dobez.rizikorych akt(v (napr. vkladn6 kniZky). Na druhej strane existujfi investori

ochotni znd5adlysok6 riziko, dokonca ho r,yhlad6vajir, pridom takyto iuvestori mttsia po-

ditad dasto aj so znadnymi stratami. Nakonicc existqjfi it-tvcstori, ktorf sa bud(r snaZit' priurditom riziku investovat' tak, aby eliminovali svoje riziko vhodnou Struktfrou svojicit

aktfv.

4.1 Druhy rla;lk

S akymi druhmi rizika sa investor m6Ze stretnirt' pri finandnorn investovanf a ako hokvantifikovat'jejednou z najddleZitejlfch filoh finanincj analyzy.Je moZn6 ryhnf t' sa nie-

ktorym rizikdm, alebo zniLit ich firoveri? Na finandnom trhu sa m6Ze investor stretnft's dvoma typmi rizik:r Specifickfm rizikom,I trhorl'm rizikom'

Specifick6 riziko rypljrua z vnfitorn6ho charakteru invest(cie. Znamen 6 to, Le iuves-

tor musf podftat' aj s tym, Ze emitent bude nesolventny a nesph'rf si svoje z6t'azky. Speci-

fick6 riziko moZno eSte podrobnejSie ilenit' na:r manai,4rshe riziho (management risk) - je riziko qzpll,va-lfrce z k'n'ality manaZmenttt, kto-

ry m6Ze takisto prispiet' k tomu, Ze firmaje prosperqjirca alebo stratovd. Toto rizikoje vliSie najmzi v norych firmdch, v ktorych elte manaZment uemd skfisenosti a vzni-

k6 tak riziko v ddsledku ludskych chyb alebo moZnych podvodor,';r operaini riziho (operating risk) - znamen6, Ze firma nebude mad dostatoin6 trZby na

krytie fixnych n6kladov. Investor by mal pozna(., do akej mierv sf trZby premenliv6 a

akdje tzv. operadn6 p6ka. KaLd6 firma md v podstate dve moZnosti: bud pouZije tech-

nol6giu ndrodnti na pracovnir silu, s nfzkym fixnym kapitflom - v tomto pr(pade sfi

teda fixn6 ndklady nfzke vo vzt'ahu k celkorym n:ikladom - ,,operaittd p6ka" je nizka,alebo pouZlje technolSgiu s vysokym fixnym kapit:ilom a n(zkou pracovnou n6roi-nost'ou, z ioho ryplyva, Ze operain:i p:ikaje r,ysokd. V prfpade r,ysokej operadnej pdky

a nfzkych trZieb mdZe firma utrpiet' zna(nd straty. \4rodnd kombin.lcia premenlivostitrZieb a operadrtej p6ky r,ytvdra podmienky na elimindciu rizika;

r finanini riziho - \rypllva z pomeru dlhu a kapit6lu. Akje tento pomer vysoky, zname-

nd to, Ze firma md ly55( stupefi rizika, pretoZe v pripade nedostatoine "ysokych

trZieb

58 1. kapitolct

m6Ze firma utrpiet' rysokfi stratll vzhladom na to, Ze velk:i iast' trZieb sa pouZije r-ra

frhradu flxnych irrokorlrch ndkladov a spl6tok fn'eror';I zdloini riziho - yypljr.'a z toho, Ze nie vletci investori (r'lastr-rfci cennycir papierov)

majf rol'nak6 prdva v prfpade bankrottr a likr,icllicic spoloi'nosti. Ako bucieme ncsk6rhor,orif, rozdiely sir predor'Sctkfn-r rncdzi majitclhri dlhopisov ir akcif, ale i medzijed-notlirrymi druhmi cllhopiso','a akcif, z doho vvpl(r'ajri i rozuc pr:ivne r-raloky;

' riziho prediasniho splatenia - r'1'plila z toho, Ze r-riektor6 cenni papiere m6Ztr byt'

precldasne odkr,rpene, t. j. sk6r, ako uplvnic icl-r doba splatl-losti. Vidiinou tr,'rto mol-nosd rl'uZivzr ernite nt ce nncho papicr:i vtccl)', kcd'pocln-rienky na trhu nie sfi pre nehor{hodn6;

r riziho honuerzie - zllamella, Lc 1e moZne zmenid (konr,ertovad)jeden cenny papier nain1, druh cenn6ho papicra (r-rapr. konvcrzia dlhopisu s dlhSou dobou splatr-rosti t-rzr

dlhopis s kratSou dobou splatnosti a pod.), v d6sledku doho m6Ze irl\'estor tieZ utr-piet' straty.Z nveclenych charakteristfk ryplyva, Ze 5pecifick6 lomry rizika vedfi vldiinor-r k insol-

r,entr-rosti dlZnika a pre investora znamenaj/r znadn6 straty.Trhov6 riziko sa dasto spdja s globdh-rymi ekonornick, rni, politickyrni i socidlnvmijar.

mi, ktor6 majir bezprostrednf vpllv aj na sprivanie invcstot'or'. V trZSonr zrnvsle slova tr-hor'6 riziko ryjadrqje zrivislost'r,elkosti ziskov od charakteru trhu.Nliza ndsledok dast6

rozkolisanie cien a v krajni''ch pripacloch aj bzurkrot spolodnostf. Existujd nasledujircedruhy trhor'6ho rizika:r irohoud riziho - ovplp,rir-1jc kolisanie r.',vnosnostijcdr-rotlir, ch linandny'ch aktfr'. Ak sa

zmenia firokov6 sadzby na trhu, autornatickl' to md r,Plp,i na ceny ce nnich papierov.V prfpacle rastu irrokorl'ch sadzicb celty ccnnvch papie rov klesajir, traopak, r'pripadcpokle su firokorich sadzicb ccn\/ ce nnl ch papicr ov stfrpajir. f icto zmcl-ry nrajir tiraz-nv vplyv t;rk nir en-ritenta ccnr-rvch papicroi'. ako z5 nii ini'esLorzr, prctoZc I'pripade po-klcsu firokovych saclzicb a r:rstu cicn cennvch papicl'ov sa strata prendSa na emitentaa itn'estor, traopak, dosial'rnc zisk. V opacnom prfpade , t. j. ak klesnt'r ceny ccnnl'chpupicror, l' d6sledkn rasttr firoko"l'ch sadzieb, stl'atu utrpf investor;

r reinaestiini riziho - je tieZ spojend so zmellou irroko'njch saclzieb. I'lati tu r'Sak opad-

nd situdcia, pretoZe 1, pripade poklesu frokovych sadzieb utrpf strat)'aj invcstor, pre-toZe reinvestujc svojc q,nosv uZ pri niZ5ich /rrokovych sadzbhch;

I inflaind riziho - je spojen6 s tym, Ze vpll'r,om rastu cien sa znfZi hodnota peitaz,i,:r pre-to bude investor poT.zrdovad ll'S5ie firokov6 saclzby zohladriujfice aj prfrastok cicn;

r menoud (huruoui) riziko -prejavqje sa ryraznou zlncl-rou kurzov mien. Inr,estor, ktoryvstupuje na nreclzindrodny trh, m6Ze utrpief v sfr,islosti s pohybom kurzov r, razr-r6

s tr:rt)';r riziho likuidity trhu - rn6Zc ticZ v pripade malcj likvidity znamenaf pre inr.'estora znad-

n6 str:rtr'. Toto riziko sa dasto zaracluje aj rneclzi 5pecifick6 rizik:i.l Likvidita sin'isfjcd-nak so samotn('m druhotn cenn6ho papicra, jednak s admir-ristrativnynla legislativnvnr uspoliadanfm a fungovanfrn flnandn6ho trhu;

r riziho udalosti - r1'plila z. dl\eLitich a absolirtne neprcdvfdatelnfch udalostf, ktor6majt'r bczprostrecir-ri vplil na clanu investfciu. easto idc o prehlfsenia, sprirly o spo-

lodnosti zverejnen6 r' tladi alebo inych m6di6ch, ktor6 nedakane ovplp'iujir sprdva-

' \/eselir,J.: Analyza trl-rfr cenny'ch p:rpirri. I'raha:VSE, 19!)5, s.36.

Riziko a likuirlita pri inuestouani

nie investorov. Toto riziko rnd mnohokrdt psychologickf aspekt, ktory s/rvtsi

s psychol6giou investovattia;r politichd a praune riziho - ryplyva z vlddrrcj hospoclirskej politiky a zmcny legislatirry.

Stabilita politick6ho syst6mu, r'olebny cykius, rCrztte aktivity a rozhodutttia vl:idy

mdZr-r tieZ motivovat', alebo odradid iuvestora od investicie. Vzhlhdom na globalizad-

n6 procesy nadobtida investovanie v sfdasnosti medzin6rodny charaktcr, z ioho ry-

plyva, Ze inr,estor si musf r'Sfrnad aj otizky liberalizdcie jednotlivych trhor,, resp.

hrozbu zndrodnenia a pod.Ako vidiet', existuje mnoZstvo nziJr..Investor musf pri iuvestovauf na fiuaninom trhtt

s rizikom podftat', nem6Ze sa mu rryhnfit'. M6Ze viak urdit6 rizikd zniLil. Najjcdnoduch-

5fm sp6sobom zniienia rizika je diverzifik6cia. Investor teda nebudc iuvcstovad ler-r clo

jedn6ho druiru fir-rar-rdnych aktfr'(dojedn6ho podr-riku), alc do velk6ho muoZstva fiuaud-

nych akt(v (do viacerych podnikov). Proces diverziflkdcie sa vzt'ahuje, samozrcjme, i ttzt

rnalych investorov, ktorf majri obrnedzen6 finandn6 zdroje. Takyto itrt'estori rndZu in-

vestovat' prostrcdnictvom ir-rvestidnych fondor,, podielorych fbndov alcbcl bdnk, ktor6zostavujir rozsiahle diverzifikol'an6 portf6lio r6znych cer-rr-rych papierov s velkyrn poi-tom int'estorov.

Popri dir,erzifikiicii sti prc investora vel'mi d6leZit6 najrni informdcie o emitentoch a

ich emisidch cennych papierov. Prc emitenta majfi velkf vyznam aj tzr'. ratingoud hodnote-

nia, k1or6. robia v5ade vo svete nezdvisl6 ratinsov6 agentfiry. Na zziklade ratingor'6ho

hodnotenia a zaradenia prisluln6ho emitenta do nicktor6ho ratir-rgov6ho stupria m6Ze

investor zistid, do ak6ho rizika vstupnje, resp. di n6Ze rdtat' aj s insolventnosfott emiteu-

ta. Victky druhy riz(k v5ak nie je moZn6 eliminovad prostrcdnfctvom cliverzifikdcic. Vy-

nosy firiem ir aj investorov tieL z-Stvisia od celkovcj tn;rkt'ockotrotuicke-j situhcie. Pocll':t

toho, ako sa menf hospoddrsky cyklus e kotromiky', hospoddrska politikzr, legislatfvar, irro-

kor'6 sadzby, infl:icia atcf., meni sa aj irroveri vytrosol'z jeclnotlivych finzindnych aktfv uit

finandnom trhu. Tak6to riziko nicje moZn6 odstrdnif, uaopak, ittvcstor s ufm rnttsf podi-

tat'.

4.2 Kvan tifLkacia nzikaZ predchiidzajfceho textu rypljna, Ze riziko je na rozdicl od ostat.u,vch vcliiftt, ktor6

ovplylriujfi irrokov6 rynosy, vel'mi t'aZko kvantifikovatclir6. Pli kvirntifikiicii rizika sf to-

tiZ neryhntrtnd intufcia, odhad a skirse uosti. Je potrebn6 vopred urdid, s akyrn drtthomrizika sa investor stretne, pridom sa ryuZivajfi jednak subjektiune odharh zal<tLcn6. najmlna skfrsenostiach, intuicii a odhadoch fir-randnych experto\', jcdnak objektfune metody

(najmd Statistick6), ktor6 ryuZfvajir predovletkyrn poict pravdepodobnosti. Analytik sa

pritom dasto opiera o dostupn6 historick6 irdaje (napr. irdaje o ziskovosti firn-ry, o ceno-

vom rjn'oji na akciovom trhu), do r'5ak c5te ueznanten6, ie tieto fidajc sa budir opakovad

aj v budfrcnosti. Na trhoch sa, naopak, stret6vame aj s nor.1'mi firmami, ktor6 nemaiir za

scbou dlhodobfi hist6riu, a tyrn ani r.idaje, ktor6 by mohol investor attalyzovat'. V ta-

komto prfpade sa rozhodnutie o danej inr,cstfcii zakladii len na subjcktivnych fsudkocha plavdepodobnostiach, di budc investicia ziskor'6 alebo strator'/r.

Akym sp6sobom moZno teda kr,antillkovat' riziko? Podobne ako pri rl,nosoch

hovorit' o kvantifikdcii rizika ex post a ex antc.

moZr-ro

59

60 4. kapitola

Kvar-rtifikdcia rizika na zdklade ex post informdcif sa opiera predov5etkym o fidaje

z nrir-rtrlrich obdobf. Naopak kvantifikdcia rizika ex ante rychddza predov5etkym z o(akirvanych veliiin. Obidve tieto merania sa opierajti najn-rd. o:I roz-ptyl,I smerodajnti odchylku.

Postup analytika moZno jednoducho r,ysvetlit' na nasledujficom priklade.Finantny analytik robi obr,ykie tzv. rozdelenie pravdepodobnosti, pridom kaZd6

pravdepodobnost' sa viaZe na nejakri ndalosd, alebo situdciu. Napr. investor dostane 5 -l0 Vo dividendy z akcii s pravdepodobnost'ou 38 7o za predpokladu, Ze nastane udalost',

ktorf ozna(i ako ,,C", do znamen6, i,e bude pokradovat' konjunktfira, konkurencia nezi'

ska Stdtne zdkazky, ceny energie nebudf stirpat' atd.

S udalosdou ,,A" sa m6Ze zasa spajat pokles konjunkttlry, spolodnosf neziska lt|tne z6-

kazky, ceny energie budfi stfipat a tieto predpoklady vedfi analytika k tomtt, Ze dividen-

da bude v rozmedzi 0 - 2 % a pravdepodobnost' bude 2 Vo. Takto m6Ze analytik

postlrpovat' dalej.Na porovnanie rdznych investidnych moZnostf v neistom priestore sa investor rozho-

duje na z6klade troch krit6rif:I oiakfvand hodnota vfnosov6ho percenta,r medi6n rozdelenia pravdepodobnosti rinosov6ho percenta,I modus rozdelenia pravdepodobnosti r,inosov6ho percenta.

Odakdvan6 vynosov6 percento predstavuje yitLeny priemer jednotlirych r,ynosov.

V6hami sir pravdepodobnosti jednotlivfch variantor', priiom s(rdet vdh sa vZdy rovnd 1.

Tfto formuldciu moZno r,1'jadrit' aj vzorcom:

s'lE7V\- \ t , t1ultt- / lt. ut,LJntnAt,-l

kdc C(X) - oiakilr,any {nos,17, * jednotlirj' r1'rros,

pA - pravdepodobnosd \ynosu.

Na lepliu ndzornost uvedieme priklad, v ktorom budeme uvaZovat' s akciami dvoch

firiem A a B.

E P{tmad 4.r

Investor sa rozhoduje o investicii do dvoch podnikov a chce ktipit' akcie spolodnostiA a spolodnosti B. Na zdklade doterajSich skirsenostf predpoklad6, Ze m6Zu nastat' tak6-

to situdcie:

(4.1)

Tabulka 4.1

Udalost'Pravdepodobnost' Yjmos v % Fn.rn

A B A B A B

z 0,25 0,25 15 1B 3,75 4,5

x 0,50 0,60 30 25 15,0 15,0

Y 0,25 0,15 45 50 r7,25 7,5

E(x) 30,0 27,0

Riziko a likuidita pri inuestouani

To znamena, Le ak nastane situdcia Z, ziska investor s pravdepodobnost'ou 0,25 z ak-

cie A r.ynos 15 % a z akcie B tieZ pri pravdepodobnosti 0,25 rrynos 78 % atil.Na zdklade vypottov z tabulky vidiet', Ze odakSvany r'ynos z akcie A je 30 7o, akcie B

27 Vo.

Ak by sme uveden6 veliiiny zn/azornili do stipcor,ych diagramov, pridom by sme

uviedli mnoho udalosti a viac pravdepodobnostf (urobili by sme podrobnejSiu analyzu

predpovede) pre obidve akcie, dostali by srne mnohopodetn6 tizke diagramy. Ak spoji-

me vrcholy tychto diagramov, m6Zeme tfito spojitfi funkciu zndzorntt, do by v na5om

priklade (aj ked nie celkom presne) v prfpade obidvoch akcii rryzeralo takto:

Ahcia A Akcia B

Obr. 4.1

Vid(me, Le akciaA m6 rovnomern6 (symetrick6) rozloZenie vynosov i pravdepodob-

nosti.Modys predstavuje rozdelenie pravdepodobnosti trynosov. Investor Wberd teda z mo-

dusu taky r,ynos, ktory mii najry55iu pravdepodobnost'. V prfpade akcie Aje teda modus

na tirovni 30 % r.lrnosu pri 50 7o pravdepodobnosti. V prfpade akcie Bje rnodus na tiror'ni 25 7o finosu pri 60 7o pravdepodobnosti.

Medidn je stred intervalu moZnych',ynosov. V prfpade akcie A, ked oiakdvany rrynos

a modus sa rovnajti (30 %),je aj medidn na firovr-ri modustt. I'ri akcii B, kde sa odakdva

rynos 27 7o a modus je na t'rrovni 25 Vo t$nosu pri 60 Vo pravdepodobnosti, bude medi6n

v strede tohto intervalu (teda v na5om priklade 25 - 27 Vo).

Ak odakdvanS. hodnota informuje o tom, do pravdepodobne nastane, riziko infor-muje o tom, s akou pravdepodobr-rost'ou tento oiakdvany r,ltnos nastane.

V praxi sa moZno stretn(rf s tym, Ze rovnak6 odak:ivan6 lynosy rn6Zu byt' spojen6

s r6znymi rizikami. Vypljrua to z toho, Le rozdelenie pravdepodobnosti ukazuje moZr-r6

odchylky od otakdvanych rinosov. Pri uriovani rizika sa pouZfvaj6, ako sme uviedli, 5ta-

tistick6 velidiny ako rozptyl (disperzia) asmerodajnd odchylka, ktor6 moZno ryjadrit takto:

Rozptyl 02 : Fn'?n - q&)2

6r

t,-1

Smerodajnd odchilka o - {o2

(4.2)

4. kctpitola62

Nadyiazernc na predchhcl7,Ir)ucillrftlacl zr pokfisirne sa \rypoditat riziko akcif A a B'

H Pokradovanie Prikladu 4.1

UdalosdFn rp - E(X) f 1, - E(x))2 P1,. (rn - E(xD2

A B A B A B A B

Z iir4 ().)6 -15 -9 225 8l 56,25 20,2ir

x 0,50 (),60 0 -2 '0 ',,|T 0C)A

Y tl 96 0,15 15 23 225 529 5{1,:5 i : t,.):l

Rozptyl112,5 102,0

Snreroclajni odchflka akcic A o : ^W = 1 0'fr

zrkcicBo=Jmt=10,1Riziko r,5irSont r,{,z.nalne je tecla spojer-r6 s oclc}rflkou tak kladnott, ak<l aj zaportrcltt'

srrrcr.o'.r 5'rc i dole. Hovorfmc o tz',r a,b.soh-Ltnej otlt:hylke. dfm je odchylka Vadlia, tynr je

riziko akcic i'ii65ie.

vSeobcc'e plzrti, Ze ifm r1,55f jc vyutls, t{'m ryssie i riziko, io potvrdztSe i niiS prfkl:rcl

(akci:r A rr-r:i' r1'55f r1'r-ros zrko :rkci:r B' zrle i ryssie riziko)'

Ak sa riziko chlpc zrko Iaktor, ktory r-yraztre oi'plp'iruje ryuos, Potorn tnoT'no liishe-

rovll rovttictt cloPlnid takto:

i=r+L,P,,+o

1-rymi slo'a*ri, r-romin-ilna irrokor,zi szrclz.ba rntrsf obsizrhrtud reirlnu frt'okovit sadzbu il

tieZ percer-rtu6lnc zrrylenie infl'.icie. Aby r,5ak bola pre iuvestora zatrjirnav'i z hladiska.jcd-

r-rotlirlrch listrojo\, filanin6ho trhu, musi ticZ zahi-riat' pr6miu za trziko, ktor6 tlesic itr-

vcstor.sa.rozrej're, 7-c nic kazclf investor rnir schopnosti zr moznosti kvantifikovaf riz-iko'

preto 'yuZ(r,ajtr

ilr,estor i sluZby finaninfch expertor', ktorf POlnocou uvedeuych n-re t6d

m6Zu s vid5ou di nrenSotl presnost'ou urdit' rlSku lizika pre invcstorzr'

Riziko je s*cast'ou fln:urdn6ho trhu. Ak by sa mll chcel ittvcstot'r'yhnirt', ncmohol bv

n^ tcnto trh a'i r.,stfipit'. N{oZno tccla lcn hlaclat postup}', ako riz-iko minin-r:ilizo\'''tt'' K r-rqj-

cfcktfvnejsirn v sfidzrsnosti patri diverzifikici:,r kapit'ilu, jcho poiste nie alcbo hecluing po-

nlocoll fi.a.d.yc5 cicr-iviior'. lrozornosd velkych in5tituciot-r6luvch itN'cstol-o\/ slr r'sak

Y sfiiasnosti konccntruje aj na efektivnc riaclenic (man'.rZurent) aktfv zr pas(v, aby sa v io

najvridicj miere climinovalo riziko'

4.3 Lil,rvid ita a i ei ch arakteristilcy

V r-rajr.ieobecnejsom chdpanf rnozno likviditu charakterizovat' ako schopnost' flnanc-

'6ho trh* ryme *it' investorom ich bol-ratstvo uchovaud v 16zuych finzrndnych aktfvach za

periazrrir hoto'ost'. f irto dcfiniciu jc potrebn6 dalej roziirid o kateg6riv rit:ltlosti, s zrkott

m67e inr,estor zfskad za s'oje fi'andn6 aktivum peni:rzc v hoto'osti, zr tieT o prcclpoklad,

ze pritorn nenttni zn{iit' cenu. pre irplnosd clefinicie treba e 5te clodad, Ze likviclita finand-

'ych akt(r, jc tyrn

'y5sia, iirn'edsi jL ich objcrn nzt trhu. Z hladiska'zajomue zastupitcl-

Riziko a Iikt'iclita pri ittreslttuartI

nych cennych papierov teda plati, Le (imviac ich je na trhu, tym vzidliaje ich likviclita be z

ovplp'nenia cetry. Likvidn6 aktfva majir tri ziikl:rcln6 chzrr:rktcristiky:r cenovir stabilitu.I reverzibilitu,t obchodovatelnosd.

Cenovou stabilitou sa z hladiska likviclitl,roz-unric io niljniZiie rozplitic (.spreud) ntc-dzi cctrou ponuky'finandn6ho aktir,a a dopy'tu po finaninonl aktivc. V ltraxi to zniulcn/r,Ze ak kuptijfici flnandn6ho zrkt.iva zadiya tz-\,. ponukor'fi celru (bid pricc) a pred:ivajfici po-Z:rdovanr-i cellu (ask price), rozdiel nredzi tlmito civomzr ccnarni Lz.r, . birl-a.sli rozptilie urdtrjelikl'iditu dan6ho fir-randn6ho aktiva. h-rfn-ri slor,arnri, :rk toto rozpzitie btrdc mal6, rnoZnol-rovorif o likvidnonr trhu, zattal io velkc lozpd,tie bude ciralakteriz-ovat' mflo likr.'ichrytrh. Pri stattoveuf likl'idity uemoZtro tieZ obfsd vpliv cclkorlch ltoplatkov spojeni,ch s ob-chodovanfm. Celkov6 poplatky st'r totiZ pri likviclnych aktfvach poclstzrtnc niZSie nc7- primzilo, resp. nelikvidnlch linandnych aktfvach.

Velkost' rozpitia mcdzi ndkupnou a prcdajnoll cenou urdit6ho Iinandneho aktfvu nrc-ria reverzibilita. Vljadrujc tedzr sktrtoinosd, do akcj mier-y', resp. di rn6Ze illvcstor \j-nrc-nid svoje aktfvr-tm za pcniazc v hotovosti bcz zrkc'jkofi'ek flnandr-re.j stratv. Predpoklaclydokonai6ho a reverzibiln6ho aktfva spiri:gri lcn peninze, to zn:uneni, Zc r,Setky ostatn6obchodovatcln6 fir-randnd akt(r'a nie sfi:ibsolfitnc rcvcrzibiln6, pre [oic aj r,torn najopti-mdlnejSonr pripade tu existuje erspori rninimilnc rozp:itic, ktor6 patrf tvorcor.'i trhtr.

S cettovou stabilitou a revcrzibilitou st'n,isf v konednorn clirslcclktr aj obchodovatel'-nost', teda moZuost' itrvestorzr r,y,mcuit' kedvkolvek svojc finanin6 aktfvurn z:r pcniiizcr,hotovosti.

Z laick6ho iuvestorsk6ho pohladtr je poudn6 si pozriet' tzv. schodi.ite likuidity2, prc>-

strednfctvom ktor6ho autori hodr-rotia jeclnotlir,6 flnandn6 :rktivzr z hlacliska likvidiry.Jednotliv6 schodiky likvidity st'r tieto:l. schod predstzrvtljfi najrnl nehnutclirosti, neprer,oditcl'n6 cenn6 pzrpicre, fir-randn6

spoltrirdasti, ttmeleck6 prednrcty, zbicrky a pod. Srir to tcda flnandn6 nktivn s najniZ-Sou likviditou, ale zdror,cri s najl'viSfm r,ynosortr.

2. schod tvoria najm:i akcie a in6 cenn6 papicrc s obmedzenou cibchoclor':rtclirosdou(napr. na meuo), ktorich liki'iclita.jc obrncdzcnir n:ijrnzi pri icli prcr,ocle na in(r sr-rbjek-ty. Tieto finandn6 aktiva r'Sak nrzrjfr v pol-o\rnzrni s prcclchddz:ljtrcou skupinor,r aj niZif\ryltos.

3. schod predstavuj(r ostatn6 akcie, nek6tovani obligfcic na burze, poclicloi'6 listy fbn-dor.', ktor6 n-rajt'r r-rZ vy55i st.uperi likvidity', alc aj niZ5f i'ynos ako prcdchd.dz,yf.ca sktrl;i-na aktfr'.

4. schod tr,'oria oblisdcie k6tovan6 na bnrze zr depozitn6 certifrkity (r'na5ich podrnicn-kach rnajti iasto obmedzenrh likviditu zti dobou splatltosti, kvm vo sl,etc st'r to beZneobchodovatelire ccnne papicre na sekundhrnonr [r'hu i na btrrze). Tieto cenn6 papie-re majir teda pomertre dobrt'r likviditu a priemernir rynosnosf, ktord kopfltije inflzi-ciu.

5. schod tvoria z.lato, bankor'6 r'klacly, Stirtnc pokladnidnd poukziZkv ako cenn6 papieres najlyS5fm stlrpiom likvidity'. f icto aktfva vr-dtanc mien cr-rdzich Stdtor' (ELIR, USD,GBP, CHF- a pod.)prinziSajir uZ lcn naly vynos. Sarnozrejinc, pr i inve stovar-ri do [fcl-r-

' Tepper, T. - Kripl, Nl,: Penfze a rt,. 2. pi'e1tr-acovane tt cioplnEn6 r'r.r.l:'tnf. Purha : Itr-osyrcklnrrl, l9{).1

63

4. kaPitola64

to aktir.musf i'vestor poditad s tym, ze ak nenastanfi rryrazn6 zmeny v kurzoch tfchto

mien, jeho vinos bude minim6lny' ..,-i.^t^ ^1.+1.,..i -xte tr-eha v(in-rnirt' sppo romto rrystupe po schodikoch iil'"iai'y finandnych aktiv 'si eitc treba viimnirt' spo'11-

tost' medzijednotlir,ymi druhmi frr'aninfchndsrrojov a ich dobor-r splarnosri' velmi zTed'

noduiene mozno konstatov at, Le investor sa v sfilade s te6riou prcferencie likvidity

bude na trhu spr'vat Lak, i.euprednostni investovanie do cennych papierov s kr6tkott

dobou splatnosti pred investovanim do cennych papierov- s.dihsou dobou splatnosti'

Logickym d6vodom je, Leinvestori si uvedomujfr, Ze ty mohti potrebovad svoje peniaze

sk6r, ako predpokradajfi avedia t\eL,Lepri invesrovani do kr6tkodobl'ch cennych papie-

rov Sa r,l,stavujti menSiemtt cenov6*.. ,i,ik., ' Ka|dy investor bude teda podmieiiovat'

dlhodobejiiu investfciu vy5Sou likvidnou pr6mioti'

Toto je vsak len tizke chapanie likvidiiy, ktor6 \ryplyva zo samotnej podstaty financ-

nych n6strojov. v datSom skirmanf vSak moZ'to do'pitt tt t--tt' t-: ""

isty druh finand-

n6ho ndsrroja m6 inir likviditu na r.znych trhoch. NajvysSiu lik'iditu dosahujfi tie rrhy,

ktor6 majfi rysoky srupeir efektivnorti. p.otikladonlr sfi rozvijajtice sa trhy (teda ai

slovensky finandny trh), ktor6 ,u frr-,udujri vehni'rizkou likviditou. charakter trhu, kto-

ry zabezpe(i, Lebude na iom dostatod"n6 mnozstvo fdastnikov s velko' ponukou fi-

naninych aktfv a dopytom po nich z6roveir zabr itn\ t$raznym ceno\rym pohybom

jednotrivych akt(v a Lievz zabezpe(i kazd6mu tiiast'ikovi n-roznosi rycirlo ziskat' hotovost'

spdt.Samozrejme,Zelikvidittror,pllvfiujfa.ttransakdn6nfkladyarrybudor'an6syst6myobchodovania. Kontinu'rnost.ru.t-,oaouania, ako aj rrizke transakdn6 ndrklady prispieva-

jfi k zvfieniu likvidity finandn6ho trhu' rri+.,.^,Exi tfrn ie Wnos z i'vestici '-

v praxi to vSak znamen6 ,Le tim jestupei likvidity r,y55f, tyrn je'ury.os z i'vesticie nrZ-

Sf, alebo naopak, dim je stupei titviaity niZ5i, tym bJde aj rrynos z iuvest(cie rry55f' Inymi

slovami, tym, Lei.ru.rtor m6 obmedzenti moZnost dispono'at' podla'last'e'j potrebV pe-

iaZnymi prostriedkami v hotovosti, bude ryzadovat' urditt'r likvidnf pr.miu, ktor6 bude

tfm r.y55ia, ifm bude stupeir jeho likvidity niZSf'

Na z5.ver mozno doplnif nasledujfcu rovnicu nomiudlnej firokovej miery:

i=r*%oP+o+L

kdeL-likvidniPr6mia'

Nomindlnafrokov6sadzbabudemattedatakirtoStruktfru:

Likvidnd Pr6miaRizikovd Pr6miaInflaindBezrizikov6 re6lnasadzba

trhovd zmenyinsolventnost'

65

CASOVE IIODI{OTYA KRITERIA\,ryNOSNOSTI

V predch6dzajicej tasti o z:ikladoch finandn6ho investovania sme sa zaoberali jehozdkladnymi charakteristikami, a to aynosom, likuiditou a rizikom. Ako rypli*u

"j z hlbSej

analyzv tychto charakteristik, investor dospieva k ndzoru, Ze hodnota periazf sa menfnajmi v zdvislosti od:r infldcie - znlLuje red"lnu hodnotu pehazi,I velkosti irroku - je odmenou investora za jeho odloZenie sirdasnej spotreby v pros-

pech budircej spotreby. Velkost' irroku nie je stabiln6 velitina, prisp6sobqje sa potre-bdm trhu.Pri finaninom investovan( investor vZdy porovndva aiternatfw moZnych investfcii,

pridom zdkladnou investiciou je vklad v banke. KaLd6 dalSia investicia sa vZdy uZ porov-n6va ako alternat(va k tejto ziikladnej investfcii.

5.1 Casov€ hodnoty a irrokove sadzby

Pri vstupe na finaniny trh v sfidasnosti sa investor nezaobide bez zdkladnych kalkuld-ci( a rypodtov, ktor6 mu ukazujfi, do akej miery je jeho investfcia r,yhodnd, resp. ne\y-hodnd. KaLdy investor by mal teda poznad minirndlne velidiny, ktor6 sa stivajfi sfidast'ou

kaZdej finandnej analyzy. Sf to: budfca hodnota, siriasnf hodnota a vnirtorn6 vynoso-v6 percento. Tieto velidiny sir vzdjomne prepojen6, tzn. ak sd zndlne dve z tychto velid(n,

velmi lahko moZno odvodit' tretiu. Z hladiska dalSieho rykladu sa budeme r,enovad uie-

ktorym velitindm, kto16 sir neryhnutn6 aj pri urdovani cien cennych papierov, resp. prihodnotenf ich r,ynosnosti.

5.1.1 Budirca hodnotaBudrJrca hodnota (future aalue)ud6r'a, akd bude q,5ka urditej sumy v budticnosti, akju

investujeme v sirdasnosti pri danej frokovej sadzbe. T:ito budtica hodnota zdvisf odtoho, ii sa pouZije :

r jednoduch6 firodenie,r zloLenf firodenie.

Pri jednoduchom uroieni moZno r,ypoiftat' budficu hodnotu podla vzorca:

FIr = PV '(1+ i' n)

kde n - das, podet dn( r'roku (napr. 180/360).

V praxi sajednoduch6 firodenie tryuLfta najmi na periaZnom trhu, teda tam, kde sa

pouZivajfi n6stroje so splatnost'ou kratSott ako 1 rok.Omnoho iastejlie sa pouZfva zloieni irroienie, pri ktorom sa budirca hodnota rypodf-

ta podl'a vzorcai

5. kaPitola66

FV = PV '(l + i)"

\r(.raz (1 + t) sa oznaduje vo finandnej matematike ako {troiitel'auv6"dza sa aj vo finand-

ni,clr tabulkach, kror6 ul'ahdujri rypodel budf cej hodnoty. v st'rdasnosti.je uL tieL samo-

zrejmost'ou rfpoitu budficej hodnoty pouzitie prfslu5n6ho poiitaiov6ho softr'6ru'

Z<> r'zorca zloZen6ho tirodenia \rypl)'va, Ze sfi (rroden6 aj prirastajirce firoky (firoky

z irrokor.). V prfpade, ze bude frekvencia pripisot'ania firokov vys5ia, t' j' irroky sa budfi

pripisovat v pri.u.hu roka niekoikokrdt (polrodne, Stvrt'rodne, mesadr-re), potom sa rys-

Sie uvedeny vzorec uPravf takto:

FV = pv .(t* ' )'' "

\ m/

kde rz - frekvencia pripisovania itrokov'

zo vzorcar,yplyva, ze irrokovd miera sa musf upravit na prfsluSn6 obdobie a pocet ro-

kov r,yn6sobit' poitom firodenych obdobf'

H Priklad 5.1

ulozite 1 000 EUR na ficr v banke ponfkajt'rcej 4 7a rotni frok, ktorf sa pripisuje

polrodne. Peniaze chcete mat uloZeu6 na t'rdte 2 roky. Ak'ije ich br-rdirca hodnota?

FV =I 000 [, * i+)t t

= 1 000' 1,024 = 1 082,41 EUR\4/

Konedny ef'ekt z tak6hoto firodenia je aj ten, ze iuvestor m6Ze pri niZS(ch frokoch a

ry5Sej frekve.cii ich pripisovania dosiahnut' ten isty efekt ako pri ry5Som froku' ktory sa

pripisuje lcn raz roine .

Graficky to moZno zndzornit' takto:

1 061 I 082

Obr.5.1

Na financnom trhu sa beZne stretdvame aj s tzv. anuitnymi platbami, ktor6 sa realizu-

jir ako tiastkov6 plarby bud na zadiatku, alebo na konci *rdit6ho obdobia (mesiaca, roka

a pod.). Bezne s6 to ,l6rn" druhy sporenia, ale tieZ rypl6canie rent, r6znych podielov a

pod. v oblasti hypotek6rneho bankovnictvaje to tiez anuitn6 spldcanie tiverov' pri obli-

g6ci6ch sfi to ur-t.,i,r"t6 platby v podobe kup6nov, ktor6 sf rynosom z cenn6ho papiera'

eo je to vlastne anuita?

Anuitaje skupina po sebe nasledujficich rovnakych sptd'tok' Tieto splatkv sa m62u vy-

pl:icat' budi,-ra konci ouaouiu (napr. na konci roka) ako odktiena' alebo beind' anuit,' (ordi-

nary annuify), hovorime treL o rente, alebo na zadiatku obdobia, vtedy hovor'(me o splatnej

anuite (annuity due)'

(5.1)

Casou4 hodnoty a kritdrid uitnosnosti

V praxi sa najma na kapitdlovom trhu dastej5ie stretdvame s odloZcnou beZnou anui-tou. Pravideln6 anuitn6 platby odloZen6 na koniec obdobia sfr spojen6 predovletkims dlhopismi a rypldcanim kup6nov, ale tieZ r,ypl6canim renty penzijnych fondov a pod.Vypotet budircich hodn6t anuftje zvl65d ddleZitf aj preto, aby bolo moZn6 vopred uriidr"iSku umorovacfch fondov.

Ako sa r,ypodita budfca hodnota beinej anuity? Pri r fpoite sa trychddz.a z pravidcl-nej platby na konci obdobia. Prv6 anuitnd platba, pretoZeje q,platen6 na konci obdobia,bude tiroden6 n - | obdobie, druh6 platba n - 2 obdobie atd., aL poslednii platba nebu-de uZ r'6bec droden6. Tirto postupnost' moZno wiadrit' takto:

3 .............................Tn

Obr.5.2

Kald'i anuitnf platba mdZe byd teda firodend, reinvcstovand prisluSnfi cliZtu s rinim-kou poslednej platby. Maternatickl'to moZno wjadrid takto:

il

FV = A >(1 + 4"-"'trt =l

kdeA-anuitndplatba,j - frokovd miera,n - potct obdobi,rz - prfsluind obdobie, v ktorom sa realizu-je platba.

Po fiprave moZno tfito rovnicu zapisaf r,' jednoduch5om tvare;

67

Irt +il"-l]F\': ^ L , .J

(5 2)

VyuZitie tohto vzorca.je vel'mi 5irok6. Pomocon ncho moZno vypoi(tat' budficu hod-notll takych ndstr<rjov kapitdlov6ho trhu, ako sir obligiicie, a ak pozndme tirokor,ti sadz-

bu a velkost' spldtok, aj \"i5ku dornovych hypot6k a pod.Ak sa v pripade beZnej anuity r1'uZfva zloLent r-iroienie, musf sa tie Z prfslulnzi 6roko-

r,6. tniera upravid podla firokovej frekvencie a podet obdobi (rokor') r,1'ndsobid podtomt'rrokorych obdobi. Na lepiie pochopenie sl6Zi nasledujfici priklad,

H Pfir'l'ad 5.2

Podas nasledujficich 5 rokov rndte v t'rrnysle uloZit' na konci kaZd6ho mesiaca 100 EURna r-idet v banke, ktorf vdm bude pr ipisovat' firoky mesaine pri rodnej firokovej sadzbe6 %. ,\kA bude budfca hodnota po sebe idfcich platieb?

FV=1oo I

(1 +o,oob)ut'-l

]=oe77EUR0,005

V uvedenom priklade bude pri firokovej0,005 a 5 rokov s 12 mesiacmi predstavuje v

nricre 6 Vo p. a. mesadnd tirokovd rnieraexpouente 60 firokor,ych obdobi.

68 5. kaPitola

Samozrcjme, r'5ctkv tieto rvpodty a rynosv, ktor6 takfnlto sp6sobom zfskame, sa mu-

sia opid trpravit o pcrcento infldcie a dafior'6 za(aLcnie'

5.1.2 Siriasnd hodnotaSritan6 hodnota (present ualt.re - PV) predstavuje slrmu pehazi, ktorfi musirne investo-

r,ad uZ dnes, aby sme v budficnosti pri urditom rirodenf dosiahli poZadovanf sumu. Zo

'zdahu platn6ho pre budficu hodnotu moZno tieZ odvodit' vzorec stiiasnej hodnotv:

FVPV=

(1 +')"

kde Fl'- budilca hodnota,i - poZadovani rynosnosd,

n - podet irrokorycli obdobi.

Vypoiet PV sa

kontny faktor.Pri r1'poite siriasnej hodnoty platf podobne ako

Zen6ho firodenia pravidlo, Ze akje 1'y55ia frekvencia

vd miera rypodftat' na prfsluSn6 irrokov6 obdobie a

poitom rokov trvania investicie.

(J.Ji

oznaiuje aj ako diskoutovanie. Yytaz 1/(l + i) predstavuje tzv. dis-

pri budircej hodnots 1' prfpade zlo-

pripisovania frokov, musi sa froko-podet firokorych obdobf r'Yndsobit'

H Priklad 5.3

Ak chceme po 5 rokoch dosiahnud cielbvfi sumu 100 000 EUR pri rodnej I0 % firoko-

'ej sadzbe, s polroinym firodenfm, akd mus( byt' sfdasnd hodnota, ktorit mttsfme vloZit'

na irdet?

1 000 000pV=- * =61391320EUR(l + 0,05)"'

Graficky to bude tryzeral takto:

4

Obr. 5.3

Sfiasnri hodnotu beinej anuity moZno odvodit' od budricej hodnoty ajednoduchou

fpravou dostaneme vzt'ah:

l 000 000

613 913

Casoud hodnotlt a krit1rid ujtnosnostt 69

PV=A' (5 4)

kde A - pravidelnd anuitnd spldtka.

V prfpade zloZen6ho froienia upravfme podobne ako pri budficej hodnotc tirokovfrmieru a exponent, v ktoromje zahrnut'i doba a frekvencia pripisovaltia firokor'.

H Pttkrad 5.4

Zobrali ste si hypot6ku 100 000 EUR, ktord rnii byt' splaten6 rovnomerne nesadnymispl6tkami za25 rokov pri rodnom froku a %.Vypoditajte wiku mesaincj splhtk,v.

l-

Il__(1 + i)"

I o.o4 1:i{x)(,t* tt ,J

100 000 = ,40,04 = 525 EUR

V pripade hypot6k plati, Le pri pn'ych anuitnych platbdch tvoria vidiiu dast' firoky a

len rnalfi sumlr predstavujti spl:itky 6verov. AZ s blfZiacoll sa splatuosdc-ru kles:i podielirrokov a zryiuje sa dast' spldtky fiverov.

Z uvedenych vzt'ahov platnych pre sfidasnti i budircu hodnotu moZno vyvoclit' d6leZit6

z6very, ktor6 majir vSeobecnti platnost'. Tieto zavery hovoria o sr-ivislosti medzi iu-okovy-

rni sadzbami a st'rdasnou a budricott hodnotott.Ak firokovd sadzba stil,pa, tak:

r budfica hodnota stfipa,r sfidasnd hodnota, naopak, kles6.

Ak frrokovf sadzba klesa, plati opainf zdvislost', t. j.:I budfca hodnota kles6,I sritasnd hodnota rastie .

5.2 Urdenie vinosofch krit€riiNajjednoduchlim krit6riom na posridenie efektfvnosti invest(cie je ukazovatel' tzr,.

distej sriiasnej hodnoty (net present ualue - NPV). Ak investor pozn5. sirdasnf hodnotua velkosd investovan6ho kapit:ilu, tak rozdielom tychto velii(n je iist6 sr-iiasn6 hodnota,

ktord rozhoduje o tom, ii investovat' alebo nie.

I{PV= PV- K

Ak platf: I"IPV ) 0, potom PV ) K a takdto investfcia je efektivna,l/Py ( 0, potom PV < K,t. j. nem6 zmysel investovat',

I{PV = 0, potom PV = K , t.j. je na zvdlenie, di investovat'.

T2

(5.ir)

70 5. kaPitr,tla

Inyrni slovami, akje rozdiel medzi sfidasnou hodnotou pehazi a investovanym kapitli-

lom kladny, potom m'.i pre investora zmysel iuvestovat'. Ak.je r'5ak sirdasnd hodnota pe-

hzzi niLlia ako vloZenf kapitiil, v d6sledku doho bude aj distd' siriasnd hoduota z6porna,

investor od takejto invest(cie urdite ustfipi.

H Priklad 5.5

Rodina kfipila volny pod.krovny priestor ( 120 m2) r'hodny oj tu stavbtt bvtu. Stavebnd

firnraje ochotn6 stavbu zrealizovad do 12 mesiacov za50 000 EUR. Rodir-ra uvaZuje, Ze

tcnro byt prenajme na 3 roky zahranidnej firme, ktorije ochotnd zaplatit' I 000 EUR roc-

rre a kaZdy rok kalkuluje do cer-ry aj 4 Vo roir-ry udrast infl6cie. f'rhovd rynosnost je 8 Vo.

Ak6 je vale odporudenie, bude rlrhodn6 tfto investiciu zrealizovat' a byt prenajat'?

I 000 9 000 . 1,04 g 000 . 1,04' + 50 000LIPV=_*_______ . +

I + 0,08 l,0B'NPV = B 333 + 5 625 + 33 239- 50

1,0g3

000=-2803EUR

- 50 000

Investfcia nie je r,1'hodnd, pretoZe NPV < 0.

Podobne moZno postupovad i pri rrypodte iistej burhicej hodnoty.

Z uvedenych vzt'ahov teda r,yplia, Lekaidf sprdvny investor mus( vedied vopred kal-

kulovat' a r,yd(slit' svoju inosnosd.

5.2.! Vnirtorrre vinosove pefcentoV mnohych prfpadoch investor poznd r1'nosnost' vopred. Niekedyju vlak mttsf \ypo-

6(tat'. Na hodnotenie r.ynosnosti investicie sa ako zikladny ukazovatel pouZiva vnfrtorn6

vFnosov6 percento (internal rate of return, monet-wighted rate of return). Nickedy sa tieZ

ozrradnje ako vynos do doby splatnosti (yield to maturity). Ud6r,a, o kolko percent vzras-

tie v priemere za cel6 obdobie trvania investicie hodnota investovaltcj sllrny. Vypoifta-

me ho jednoduchfrn spdsobom, ak sumu vletkych odak6r'anych lynosov r,ydelime

vloZenym kapitdlom. Inymi slovami, ddrne do pomeru budticu a stiiasnfi hodnotu inves-

tfcie.

DO uDralelt

kcle FI'- lxrchica hodnota,1'l' - sfiasnii hodtrota,n - ias (poiet rokor', obdobi).

H Priklad 5.6

Investovali sme sllmu 5 404 EUR, priiom vieme, Le o 5 rokov bude mad hodnotu

10 000 EUR. Ak6 bude vntitoru6 r.ynosov6 percento?

(l+i)' - FvPV

i=(FV);-,\PVI

(5 6)

Casouti hodnoty a krit1rid ufnosnosti

/ ro ooo \T,:l ** I -t-13,707a\/

Tento fidaj plati za predpokladu, Ze investor realizqje len jednu platbu, do znamen6,Le medzi vloZenfm invest(cie ajej splatnosdon neexisttljfi Ziadne platby (napr. pri obligd-cii s nulorym kup6nom, ked investor dostane firokory rynosjednorazovo v deijej splat-nosri).

V prfpade, Le existuje zloLen1 firodenie, napriklad Stvrt'rotn6 pripisovanie irrokov(froky z frokov), musfme vzorec e5te upravit' takto:

71

(t*-:-)'" = FV

\ ml PV

po uprave

i= m'

H pfiload 5.7

Na zdklade fidajov z predchddzajficeho prikladu predpokladajme zloLenl polrodn6irrodenie. Potom uprav(me tjraz takto:

l-, I Il( toooo \ ro Ii=2.11_l _11: l2Jvo

l\ 5404 ) |LI

Z prikladuje tieZ zrelm€, Le 6mr,y55iaje frekvencia firodenia, tym niZ5ieje vnirtorn6rynosove percento.

5.3 Vplyv dafiovCho zataLenia navynosnosfa investofa

Problematika danf pri finaninom investovar-rfje vel'mi zloLrt|a zdvrsi od darlorycb. z6-

konov jednotlir,ych kraj(n. Medzi daiorymi zdkonmi jednotlir,ych krajfn sa prejavujfiznatn6. diferencie, nehovoriac tieL o tom, Ze samotn6 daiov6 zikony v tychto krajindch(podobne aj u nds) podliehajir ustavidnej noveliz6cii. Preto szr podrobne darior,ymi pred-pismi zaoberad nebudeme, poktisime sa sfistredit' skerr na to, do je pre inr,estorol'vo r'Set-

kych krajin:ich rozhodujdcim krit6riorn, resp. io je predmetom zdanenia.Zdaiovanie finaninych investfcii sa vo v5eobecnosti vzdaht{c na:

I r.ynOS,I kapitdlor,y zisk.

Vynosom finandnych investfcif sa rozumejti napr. 6roky z vkladov na vkladnych kniZ-kd.ch, froky z dlhopisov, dividendy z akcii. Tieto r,yr-rosy m6Zu byt' '',' zdvislosti od legislati-

[+i '"']

72 5. kctpitola

1,y osloboder-rd od dan(, zdanen6 osobitl-rou sadzbou dane, alcbo zdat-ren6 r,Seobectre

v sfladc so z6konom o dani z pr{mov.Kapitrilory zisk m6Ze obchodnik s cennymi papiermi dosialinut pri obchodovzrni na

sekunddrnom trhu.Jc to rozdiel medzi predajnou a nikupnou ce nou clan6ho finandr-r6-

ho aktiva. Takisto m6Ze dosiahntrt' kapit6lovy zisk aj investor ir-n'e stujfrci do cenn6ho pa-

piera v prfpade jeho preddasn6ho splatenia. Kapitzilovf zisk r,o vzidiine prfpadov tecla

podlieha dani z kapitdlov6ho zisku.Z pohladu investoraje potorn d6leZit6 tieZ rozliSovaL tzr'. hrub6 vynosy a iist6 vynosy.

i:isty rltnos : hrubv rynos - darior'6 zafalenie

Pre kaZd6ho investoraje teda d6leZitd nielen yySka infld.cie, ktord znehodr-rocujejehcr

rynos, ale aj velkost' dafiov6ho zataLema. V tomto prfpade sa r.ypodfta tistti rjuosnosdtakto:

1r, .(1 - D)- P(5.7)Ln= l+P

kde lr, - distf r".inos (netto),i; - hr-ubi'r{'r-ros (brutto),1) - dariov:i sadzbtr.

P - nriera infldcie.

H Priktad 5.8

Ak6 btrde iistd redlna firokovd sadzba z vkladtr, akjc nornindhra itrokovd sad,zbaT oh,

irroky sfi v znrysle z:ikona o dar-ri z prijmov zdanen6 1() 7c sadzbou :r miera irtfl'.icieje 5 96?

0,07 .(1 - 0.19)- 0,05= 0.0069 = 0.69 o/o

't? I + 0,()5

Ako r,r'plp'a z prfkladu, investor pri dar-rej firokor,ej sadzbe, dani a infliicii d<tsahuje

nfzky kladnf iist,v r,1,nos.

5.3.! Faktory ovplyvfiujirce qysku dafiovCho zataLenia

V'f 5ka dafiov6ho zafalema sa urduje tieZ v zdvislosti od:

finandn6ho produktu, napr. rynos z dlhopisu m6Ze byt' zdaneny inou sadzbou ako

vynos z akcie v podobe dividendv. Niektor6 produkty m6Zu byt' dokonca od dani

osloboden6. Na niektor6 produkty sa m6Zu tieZ stanovovat' osobitn6 sadzby danc(napr. 5 %,70 7o,15 o/o,20 %,25 7a),ine sa m6Zu dokonca zdariovat' dvojakyrn sp6so-

bom (napr. r'pripade dlhopisov sa inou sadzbou zdariuje kup6noly rynos a inousadzbou rozdiel mecizi emisnou cenotl a meuovitou hodnotou a pod.);

investora, pridom rozdiely sa prejavujfi pri zdaf,ovanf srikromn6l'ro investora a spo-

loinosti. \'nicktorvci-r pripirdoch m6Zc byt' investor't'rph-re oslobodeny alebo oslobo-

deny r-ra urditir clobu (napr. investor ako fyzickd osoba investtrjirca do Stdtnych

dlhopisovje v SR oslobodcnf od platenia dani, podobne itrvestor ako fyzickd osoba

m6Ze byt' oslobodeny od platenia dan(, ak doba drZbv akciije viirc ;rko 3 r-oky a pod.);

Casou6 hoclnotlt a krit4rid ujnosnosti

r trhu alebo 3tdtu, kde sa realizuje dand investicia. V tornto prfpade je potrebn6 brat'do tivahy, aky md 5t6t wbudovany dafiory syst6ml, r'esp. di existujir dohody o zamc-dzeni dt"tojiteho zdanenia medzi 5t6tom investora a Stdton emitenta.Investori v poslednych rokoch umiestirqiir svcrje inr,csticie na r6znych trhoch. Vfhod-

nosd medzindrodn6ho inr.'estovauia by sa stratila, ak by neexistovali dohody o zamedze-n( dvojit6ho zdanenia. Investor by musel dvakrdt zaplatil dari zo svojicir pnjmov, do byrytl'orilo bari6ry pre globalizdciu finar-rdnych trhov. Preto jc snahou kaZd6ho inr,estora,abyjeho materskd krajina mala s danou krajinou, v ktorej chce invcstovad, nzatvoren(rdohodtr o zamedzeni dvojit6ho zdanenia, io mu zabezpeti, Ze bude platil daii len raz,resp. bude od platenia danf osloboden;f. Velkri irlohtr tu, samozrejme, hrd aj technika za-

bezpedenia dohody o zamedzenf dvo.jit6ho zdanenia, t. j. akim sp6sobomje moZn6 za-

istit', aby pri zaplatenf dane vjednej krajinc bolo moZn6 uplatnit'ju ako odpodftatelirfipoloZku v druhej krajine. Vo svete sa pouZfvajfi dve met6dy:t priamy zipotet (direkt credit) znamend, Zc v prfpade zdanenia pr{mr-r investora v kr-a-

jine investfcie, md investor moinost' odpoditat si dair od zdaniteln6ho zdkladu v ma-terskej krajinc, napr. inr,estor z,aplati dari z divider-rdy spolodnosti v krajine X, alezdroveii si rn6Ze ttito daii uplatnid ako ndklador,f poloZku 1' jcho krajine Y,

r nepriamy zipodet (indirekt credit) umoZriujc inl,estorovi zapodftad si i dari, ktor(r za-

platila spolodnosd zo zisku, z ktor6ho sa rypldca dividenda.Dariovy syst6m krajiny, dariovd kult(rra i ctika r, 5tdtc, ale najm:i ry5ka 612fi61'ych sa-

dzieb m6Zu vlastnikov kapit:ilu detnotivovat' k investovaniu. Snahou investoror.' jepotom presfivat' kapitdlov6 r,ynosy do oblastf s prijatelirejiim a nriklfm dariovyrn reZi-monr nazinanym off-shore centrd alebo dafiov6 raje. l)6r'ody fungovanizr off-shore cen-tier a presunu kapitdlu do nich s/r r6zne:r I'ysok6 dane v krajir-re trval6ho pobytu iuvestorov, a to nielen dane z pr{mov, ale i da-

rovacie a dedidsk6 d:rne,I snaha r,1'hnirt' sa probl6mn zndrodnenia zrlcbo konfiSk'icie,I snahzr o anonymitu v prfpade akcior,6ho kapitdlu, ako aj bankorich t'rspor, off-shore

centra zaruiqjir ociu-anu - vysokd firoveri bar-rkov6ho tajontstr.,a,I off--shore centri rn4jir dasto podstatne niZ5ie danc a st'r politicky stabihryrni krajinanri,I neexistencia devfzovych obrnedzcni,I rlsoky' stlrpei liberaliziicie obchodnych transakcii,I moZnosf v kritkom dase presfdlit' v prfpade rizika bez mimoriadnycir t'aZkosti spolod-

rrosd do zahranidia a pod.V r-riektorych krajindch platia z6kony, ktorych cielbn-r je zmiernit' darior'6 bremeno.

Poskytujf ryhodl'zniZt{6ce zdanenie. Sfi to napr. Kajmzr.nic ostro\y, Bermudy, Bahamy,Britsk6 Paner-rsk6 ostro\y, Turks a Caicos.

V inych krajindch podliehajir zdaneniu len podnikatelsk6 dinnosti uskutodnen6 nauzemi prfslu5nej krajiny, zatial do pr{mv dosiahnut6 minro tohto frzemia sf diastoi:nea niekedy celkom osloboden6 od dane - napriklad Honskong, Panzrma, irsko. MoZnospomentit' aj eur6pske krajiny, ako sfi Luxembursko, Holandsko, Normansk6 ostror,lz,Licirtenltajnsko, Monako, z ktorych mnoh6 sir dlenmi Eur6pskcj finie. V tychto kraji-

t V kralilriich EU sf v sriiasnosti rozdielne dariov6 syst6m,v. V rdnrci EU silnie potreba harrrionizricie dairo-ryclr syst6mov. V SR v sirtasnosti cxistuje-jednotnd dah 79 %.

73

/+ 5. kaPitola

n6ch platia ipeci6lne zikony pre niektor6 obchodn6 a holdingov6 spolodnosti alebo syn-

dikiity.Uyeden6 Statutdrne n6stroje nemoZno ch6pat' ako obch6.dzante dafiovej povinnosti,

ale sk6r ako snahu do najlep5ie a najefektfvnejlie uskutoinit' medzindrodn6 obchodn6

transakcie a oper6cie s vyuZitim zikonov, ktor6 v niektorfch krajir-rdch stanovujir osobit-

n6 dafiov6 sadzby. Cielbm je teda vyuLiva(" najmi flexibilnej5ie a liberdlnejSie zdkony

a r.yhody. To umoZhujfi aj zmlu'uy o zzmedzeni dvojit6ho zdanenia'

Dafiov6 raje sa dnes nachddzajri na v5etkych svetadieloch a dokonca sa Specializujf aj

na poskytovanie uriitych finandnych sluZieb. Je zn6me ,2e napr. Belgicko je strediskom

pre koordindciu finantnych sluZieb, Monako oslobodzuje od dani najmijednotlivcov'

rajom investiinych fondov stl Kajmanie ostrory a pod.

Odhady od,bornikov progn6zu16,,Lev tzv. off-shore centrdchje koncentrovanych aZ

B0 Vo sfikromn6ho likvidn6ho kapit6lu z cel6ho sveta.

Peir,arrui trh,,Nem62e byt' bohatstuo tAm, kde srt lud.iazamestnant uzd.jomnjtm poduddzanim,Nemajfi ias na uybudouanie hodn6t, tedaani na uytuorenie bohatstua."

Tomdi Bat'a

77

PENAZITf TRH, FoRMY, NASTRoJE

5.1 V5eobecnh charakteristika peftatnCho trhudlenenie

Ako bolo uveden6 v pr-vej kapitole, pefiaZny trh uspokojuje kr6tkodob6 hotovostn6poZiadavky spolodnostf, finandnych in5titficif a vl6dy. Existencia tohto trhu je spojen6s tym, Ze vid5ina tichto subjektov md len zriedkavo prijmy a vydavky v rovnovdhe. Napri-klad vl6da r,yberd dane len v urditych dasor.ych intervaloch, zatial io q'davky sa r,1'nakla-dajfi zo St6tnej pokladnice stdle. Vtedy musf vl6davstupovat'na pefiainy trh a st6va sa

dlZnikom. Na druhej strane v obdobi, ked sa r,yberajd dane, prostriedky vl6dy dalekopreq'Sujfi okamZit6 potreby. V tomto prfpade sa vldda std,va zasa veritelbm.

Podobnd situdciaje vo firmdch. V dase viplat miezd a platov, spldtok fiverov tasto ne-majti dostatoin6 mnoZstvo finandnich prostriedkov a krdtkodobo sa zadlLvji. Na dru-hej strane v kr6tkom dase im nabehnf na fidtoch prostriedky (inkaso pohladdvok a pod.)a stanfi sa zasa vysoko aktfvnymi, 6o ich vedie k tomu, aby vstupovali na peiaZny trh akoveritelia v snahe z(skat' aspoh minimdlny vynos. Podobnd situd.cia sa opakuje i v pr(padedom6cnostf.

Ak sa tieto prostriedky z ekonomick6ho hladiska neinvestujfi, drZitel zaznamendvandklady stratenej prtleiitosti, ktor6 majfi podobu straty tirokov6ho prljmu.

PehaLny trh je vel'mi velki a uskutoihuje sa na iom velky objem transakci(. Pre pe-haLny trh neexistuje Liadna centralizovan{. obchodn6 ar6na ako v pripade kapit6lov6hotrhu (burza).Je to predovietkfm telef6nny trh, kdejednotlivf ridastnici uzatvdrajii svojeobchody prostrednfctvom telef6nu. Zikladom tohto trhuje rychlost', pretoZe kaZdi pre-meSkany defi v pr(pade vdd5ej sumy pehazi znamen6 stratu frrokor.ych pnjmov.

PehaLny trh moZno rozdlenit' podla r6znych aspektov. Z hladiska prehladnosti sa pe-haLny trh dlen( na:I medzibankouy trh,I dishontny trh,t trh s depozitnjmi certifikritmi,r trh s cennymi papiermi miestnych samosprd,unych celkou,I medzipodnikouj trh.

6.2 MedzibankoW trhNa peiaZnom trhu p6sobia predov5etkym komerdn6 banky, brokerskd firmy, velki

in5titucion:ilni investori, velk6 korpord.cie a centrdlna banka. Je teda predovletkym vel'-

koobchodnym trhom s dominantnym postavenim komerdnych b6nk, ktor6 si na peiraZ-nom trhu upravujf svoju likviditu, a to najmd. v r6"mci medzibankor,ych obchodov, aletieZ prostrednictvom obchodnfch vzt'ahov s centr6lnou bankou.

a jeho

78 6. kapitola

MoZno povedat', Ze rnedzibankor,l, pefiaZni trh predstavujf :

I peiaZn6 obchody medzi centr6lnou bankou a komerinymi bankami,I peiiaZn6 obchody medzi komerdnymi bankami navz6jom.

Nielen centrdlne banky, ale i komerdn6 banky operujfi dasto dnes tak na n6rodnom,

ako aj medzindrodnych trhoch. Preto skfimad v sf dasnosti medzibankor,y trh len ako trhmedzi jednotlivfmi bankami vnfitri n6rodnej ekonomiky bez prepojenia na medzin6-

rodny pehaZny trh je nemoZn€.

PeiraLny trh - centrilnabanka a komerin€ banky

Transakcie tohto typu majti vii5inou kr:itkodoby charakter. D6vodom, predo ko-

merdn6 banky potrebujir najm:i tieto zdroje sir predovletkym nedostatodn6 rczeny a

tieZ to, Le namedzibankovom trhu sir ry55ie r,irokov6 sadzby. eim.le vidSie rozpltie me-

dzi (rroko\rymi sadzbami na medzibankovom trhu a tzv. diskontr-rym okienkom, tym das-

tejSie sa obracajri banky so Ziadost'ou o p6Zidky prostrednictvom neho. Tieto p6Zidky sti

r'5ak tieZ poskytovan6 len na zdklade zdlohu cennych papierov, napr. zmenky, bankov6

akcepty, komerin6 papiere. Centr6lna banka v5ak nie je zakaldym ochotnd poskytnirt'

prostriedky v prospech komerdnych bdnk. Teda prfstup k diskontn6tnu okienku nema-

jfi vZdy vSetky banky, resp. nie v kaZdorn dase.Je to aj v zdujme zachovania menovej stabi-

lity.Centr6lna banka iniciat(vne vstupuje r-ra peiaZny trh, najn-rd na trh interueninych operri-

cit, na ktorom sa snaZf regr.rlovaf likviditu bankovdho sektora a tieL l"iSku irrokor,ych sa-

dzieb. Na tomto trhu sa zameriava predov5etkym na ndkup a predaj cennych papierov,

dim bud zly5uje, alebo zniLuje likviditu komerdnych b6nk. Takisto prostrednfctvomoperdcii s cennymi papiermi regulqje firovei rirokorl'ch sadzieb. Ak sfi firokov6 sadzby

prili5 r,ysok6, odkupuje od komerdnfch b6nk r6zne cenn6 papiere, dirn zrySuje ich lik-

vidn6 zdroje a tladi na pokles firokor,ych sadzieb. Pri n(zkej firovni firokorrych sadzieb

bude p6sobit' tak, aby odierpala zdroje bdnk, a tym sa zrlrlia irrokor'6 sadzby.

Na tomto trhu sa uskutodhujri obchody s:

r dennymi peniazmi,t terminovanymipeniazmi.

Obchody s dennymi peniazmi slfZia najmi na riadenie likvidity bdnk. Tieto peniaze

poZiiiava centr6lna banka za pevnri, vopred stanovenfi irrokovti sadzbu. Obchody sa

realizujfi ako:r ouemight money - peniaze poZiiiava centr6lna banka do budfrceho obchodn6ho diia,I tom-next monry - peniaze poZidiava centrdlna banka v nasledujitcom dni a komerdn6

banka ich musi vr6tit' dhlsi obchodny defi,r spot-next mone) - pri tomto obchode rn6 komertn6 banka peniaze na irite aLpo dvoch

obchodnych dfioch od uzatvorettia transakcie.

Pri obchodoch s terminovanymi peniazmi sa pohybuje splatnost' od 1 aL po 12 me-

siacov, priiom tirokovd sadzba sa stanovf v dase uzatvorenia obchodu a platf na cel6 ob-

dobie tejto transakcie. Samozrejme, centr6lna banka m5. tieZ moZnost' vypovedat' trito

terminovanfi transakciu, vtedy hovorfme o tz\'. uypouedatel,'nych termfnouanich peniazoch

(call money), pridom rypovednd lehota sa m6Ze pohybovat' od niekolkych hodfn aL po

niekolko dni alebo mesiacov . Zitvisi to od dlZky termfnovanej transakcie.

Pei:ta?n! trh, formy, ndstroje

Pri obchodovan( s komerdnymi bankami stanovuje centrdlna banka vZdy uriitfi uro-kovfr sadzbu, ktord m6Ze mad doln6 ohranidenie v podobe diskontnej sadzby. M6Ze tieZ

zostavit' cenu na z6klade indexu, napr. na slovenskom peiraZnom trhu je REPO tendersadzba, ktorfi vypoditava a zverejiuje NBS. Je to priemernd irrokov6 sadzba na sekun-ddrnom trhu so Suitnymi pokladnidnymi pouk6Zkami (SPf ) a pokladnitnymi poukdZka-mi NBS medzi centrdlnou bankou a komerdnymi bankami, ktory je organizovanyformou tendra. Vyhlasovanie tohto tendra nemusf byt' pravideln6 aje v prdvomoci NBS.

Medzibankovi trh - medzi komerinimi bankami

Obrykle sa tu uskutotiujd prevody depozft zjednej komerdnej banky do druhej. Me-dzibankov6 depozitd sfi p6Zidky s pevne dohodnutou dobou splatnosti bez moZnostipreddasn6ho rypovedania. Uloho., tohto trhu je ztryiit efektfvnost' vyuZfvania dodasnevolhych zdrojov v banke. Obchodovanie sa realiztlje prostrednfctvom telef6nu, elektro-nickych pot(tator,ych syst6mov ( REUTERS ) a tieL pros tredn(ctvom makl6rskych fi riem.Objem obchodu musi byt' vZdy Standardizovani, do znamen/a, Le ide o vddlie ,,baliky" pe-riazi so zaokrfihlenou sumou. Dei \ryrovnania obchodov s bankoryrni depozitami sa

oznaduje ako valuta. Je nfm obrykle druhy pracovny deri po dni uzatvorenia obchodu,tzt,. spotoud, aaluta. Po uzatvorenf obchodu si posielajfi banky potvrdenie, tzv. konfirmd-cilr, \'ktorej sa uv6dzajf v5etky podmienky vrdtane ceny pehazi.

Zdrojom na poskytnutie takychto p6Ziiiek sf 6asto aj rezeny b6nk, ktor6 majfi r"i5kunad zdkonom stanovenou drovfiou a z hladiska rinosr-rosti neprindtiajtr Ziadny zisk. Uro-kov6 sadzby p6Ziiiek na medzibankovom trhu sti vel'rni nest6le a menia s zo dria naderi. Tdto kr:itkodob:i nestdlost' vyplyva z rozdielu medzi dennymi prfsunnli pefiaZnichprostriedkov od veritelov a vitiimi poZiadavkami zo strany dlZnfkov, io q,r,rol:iva deficit.frokov6 sadzby maJi, preto tendenciu menid sa v zdvislosti od toho, di md banka dosta-todn6 rezer\y alebo nie. Prejavuje sa tu aj sez6nny charakter, napr. v dase dovoleniekmajti frokov6 sadzby tendenciu stfrpat', pretoZe vtedy dochddza k lyS5iemu r.ryberu vkla-dov a prejavuje sa z"ySeny ziiujen o p6Zidky. Tento trh vel'mi rychlo prend"Sa opatreniamonetdrnej politiky na celf bankor,y syst6m.

Cielbm kaZdej komerdnej banky pri p6Zidk6ch na rnedzibankovom trhuje dosiahnudz nich zisk. Okrem toho komerin6 banky m6Zu tento ndstroj pouZit' na udrZanie stavuna fdte povinnych minimdlnych rezelv. Pre banku je ryhodn6 poZidat' si peniaze naje-den defi alebo niekolko hodfn, aby povinn6 minimdlne rezert'y dosahovali potrebnfiryiku. Inak by vznikli ovelh ry5Sie n6klady v sfivislosti s ich nedodrZar-r(m.

Urokov6 sadzbv na medzibankovom trhu sf nest6le a menia sa zo dha na deh, z tyL-

diia na tyldefi, aj ked na rodnom zdklade maJit tendenciu k pribliZne totoZn6mu pohybus inymi firokor.ymi sadzbami. Kr:itkodobd nestdlost' firoksl'ych sadzieb je odrazom vel'-

kfch rozdielov medzi denne ponfrkanyrn objemom pefiaLnych prostriedkov a r6znouvelkosdou dennych hotovostnich deficitov bdnk. Sledovanie r".fiioja pefiaZn6ho trhu si

preto r,yZaduje hladat' urdity indikdtor, ktory by sa mohol zverejfiova( a z|rovefi by bolzdkladnim ukazovatelbm pre celf peiaLny trh. Tfrto 6lohu plnia tzv. referenind sadzby

na trhu medzibankoujch depozit. Referenind sadzba r,ychddza z kotS.cie poprednychb6nk na danom trhu.Jednotliv6 trhy, ale i medzin6rodn6 centrd k6tujfr vZdy medziban-kovfi sadzbu na urdit6 obdobie (napr. deh, tfZdeii, mesiac, 3 mesiace a pod.).

79

80 6. kapitola

Osobitnd, tzv. ref ercnir-rd. sadzba sa stanovuje na fiverl'a vkladv. IBOR (lnterbanka Of-

fererl Rate)je sadzba, za ktorir sir banky ochotnd poZidaf pcriaZn6 prostriedkv. IBID (1n-

terbank BirI Rate) je sadzba, za ktorfr st'r banky ochotn6 poZidat' si pcniaze na trhu depozft.

Rozdiel medzi IBID a IBOR tvorf tzv.'r'ozpatre (spread). Priemer sadzieb IBOR a IRII)

predstavuje IMEAN. V eur6pskych podmienkach sa najdastejSie na pcriaZnom medzi-

bankovom trhu stretdvame so sadzbou LIBOR (London Interbank Olfered Rctte). Na slo-

venskom medzibankovom trhu bola zavedend medzibankovd r-irokov6 sadzba BRIBOR

(Bratislaua Interbanh Offerert Rate). Utvdra sa fixingom na zdklade fidajov tzv. referend-

nych b6nk, ktord majti na medzibankovom trhu najv:id5( podiel. BRIBORje stanovenl'

pre predaj depozft a BRIBIDje fixing firokorych sadzieb pre ndkup depozft. Obidve ve-

lidiny sa stanovqjfi ako net,SLeny aritn-reticky priemer pri odstrinen( najry55ej a najniZSej

k5tovanej hodnoty pre kaZd6 k6tovan6 obdobie. Vysledky kotdcie sa vZdy zvcrejriujfi

v tladi vo finaninych spravodajstvdch. Yiti,eny priemer firokor,l,ch sadzieb ",Setkych

o,/Ndepozft uloZenych refereninymi bankami na rnedzibankovom trhtt ua Slovensku sa

oznaduje pojmorn sKoNIA (StouaK Ouernight Index AuerrLge).1

Vydir,,anie pravidicl, r,ypoditavanie hodnoty, zverc'jriovanic itlformdcif o firokovych

sadzbdch a dhl5ie podmienky urdqje vzdy centrdlna banka.

V nasledqjircich tabulkdch je uveden6 r,yika mcdzibankovej irrokove'j sadzby zapti'slu5n6 obdobic.

2000 Tabulka 6.1Fixins tirohouych sadzieb na trltu medzibartkouyclt ztta SR , 6. 2000) I abu

Dei Tyiden 14 dni Mesiac 2M 3M 6M 9M 1 rok

Nrikup 7,05 l r+.) /,'t.) 7,47 7,48 7,48 7,48 7,49 7,19

Predaj 7,35 l,la) 7,75 7,76 /,/t) 7,78 7,79 7,78

sR ( 13. 2. 2006)

ZrLroj: www.trbs.sk

Na z6klade uvedenych tida-;ov moZno dedukovat, Le na slovettskom medzibankovom

trhu sa \r pomerne kr6tkodobom iasovom horizonte tryrazne znililr firokov6 sadzby. Na

ziklad,e grafick6h o zndzornenia by bolo moZn6 tieZ kou5tatovat, Le vynosovf krivka ua-

dobudla klasicky rastfici tvar, teda krdtkodobejSie frokov6 sadzby sti niZ5ie, dlhodobej-

Sie r-irokov6 sadzby, naopak, r,yS5ic.

V predchddzajricom desadrodf bola situdcia na medzibankovom trhtt v niektorych ro-

koch znadne napitd, o iom svedif aj graf na obr. 6.1.

Dramatickd situdcia bola najmi v rokoch 1996 - 1998, ked tiroveii firokorych sadzieb

dasto prekrodila rry5ku 50 Vo a v niektorych okamihoch sa zastavilo i ktitol'auie medziban-

kovej rcferendnej t'rrokovej sadzby BRIBOR. Vysokf froveri frokorych sadzieb mala ne-

gat(vny vplyr nielen na bankori sektor, ale zabrzdila aj prisun potrebnych ir-rvesticif pre

slovenskfi ekor-romiku a zlikvidovala krehky kapit6lory trh na Slovensku . Zdtoveh Pod-porila rozvoj najmi krdtkodob6ho Spekulativneho kapiuilu atryvoz rrysokych t'rrokovych

ziskov z ekonomiky.

lkTFixins urokoutch sadzieb na lrhu merlzibankouyth rlel,to=[t u . z. /U()o ) I aDulKa o.z

Dei Tjiden 14 dni Mesiac 2M 3M 6M 9M I rok

N:ikup 9Rq 2,77 2,78 9Rq qol 3,03 3,18 3,23 39R

Predaj 3,19 3,05 3,06 o 1-J,I / 3,27 3,30 3,46 3,51 3,56

I rrl ru,.'bs.sk

Peria2ni trh, formy, ndstroje 81

0

l5

l0

20

t5

l0

5

0

teeteeeeeaeeqeeeeea{qeeqe{acQeceeeeeo a o g o o o o o o ; - - a o ? qooo a - ; ; da o a o o o I"*!trHlE=:a:::dtsEEE-aZ::;;EE=lZ*"

eeeeqsecQ!dEddd>>r

aeao QCQQEAQAd>>>>;dd

obr. 6.1 Vyuoj BRIBOR-u ( 1995 - 2000)

DalSi "n'"j po roku 2000 je uZ spojeny so snahou Slovenska zapojit' sa do eur6pskych

integradnych Struktirr, plnit' poZiadavky a krit6ri6, ktor6 bolo noyhnutn6 prijad so zd.me-

rom ozdravid aj kr6tkodobi peiaZny trh, ktori predtfm'i,ykazoval r,ysokfi volatilitu a ne-stabilitu. Vn"j medzibankov6ho trhu smeroval (ako vypl) /a aj z irdajor.'v tabulk:ich 6.1

a 6.2) k postupn6mu poklesu firokorl'ch sadzieb a stabilizdcii BRIBOR-u.Na z6ver moZno konStatovaL Le referenin6 irrokov6 sadzby sri nielen makroekono-

mickou velitinou, ktord plnf signalizainfi funkciu na finandnom trhu a sveddf o staveekonomiky, ale majf, nezastupitelhfi filohu aj pri oceirovanir6znych n6strojov pehaZn6-ho trhu (zmenky, pokladnitn6 poukdZky, depozitn6 certifikdty), ako aj stanoven( rynos-nosti tychto ndstrojor'. Vo vdiSine pr(padov sa stdvajfi tieL z|kladom na stanovenietirokorych sadzieb pre vklady a t'rvery.

6.2.1 Medzi nirodnj' me dzibartko{ trhInternacionaliz{cia bankovnictva vedie k odstrariovaniu hran(c medzi ndrodnym

a medzindrodnym bankovnictvom. Dnesje uZ vel'mi taLkd n:ijst' disto nd.rodnfi a na dru-hej strane disto zahranidnfi bankovfi in5titt'rciu. N6rodn6 trhy sa prekqn'ajti, bankov6operdcie prekon6vajir geografick6 hranicejedn6ho 5tdtu, vznikajfi spolodn6 meny. Aj sa-

motny pojem banka uZ nieje tym klasickym vSeobecnym pomenovanfrn subjektu, ktoryprijfma vklady a poskytuje fivery Sirok6mu okruhu klientov. Naprfklad v Eur6pskej fniisa ryuZfva viac oznadenie fverovd inititficia (credit institution)z.

Ztneny v globdlnej ekonomike tykajfce sa ekonomick6ho rastu r,ln'oldvajf r6zne tla-ky na bankov6 in5titricie. Na porovnanie, poiet tiverorych inStitircif v EU je menS( neZ

v USA, na druhej strane siet' poboiiekje ovelh hustejSia. Podet fiveroq'ch in5titfici( v Eu-r6pe viak ustavidne klesd. V roku 2005 ich podet klesol o 2,3 % (v roku 2004 o 2,8 7o),

c).' Uverovd inStitircia definovand v tldnku 1 ods, 1 srnernice 2000/12/ES Eur<ipskeho parlanrentu a Radyz 20. marca 2000 o za(aLi a v7-kondr.'ani iinnosti dverorl'ch in5titricii v zneni znrien a dophrkov srnernice2000/28/ES Eur6pskeho parlamentu a Rady z 18. septembra 2000.je:

a) podnik, ktor6ho predmetom iinnosti.je prijfmad vklady alebo in6 splatn6 periaZn6 prostriedky od verej-nosti a poskytovad frvery na vlastny ridet, alebo

b) podnik alebo ind priir.nickd osoba, ind ako v bode a), ktord rTdiivir platobn6 prostriedky vo forme elek-tronickich neiaz(.

82 6. kapitola

pridom je ich nccelych 6 300. Najvedli podet fiverorl'ch inltitfrcif majfi Nemecko, Fran-

cfizsko, Rakirsko a Taliansko.Konsoliddcia v Eur6pe je pomal5ia neZ v Spojenych Stdtoch zrmerickych, ioje sprer'f-

dzane menS(m pottom a menSou r,elkost'ou fuzii a akvizfci(, napriek faktu, Ze USA za(ab

v osemdesiat,vch rokoch 20. storodia s ovela fragmentovanejifru bankorrym svst6mom

neZ s akym rndZe pod(tat' pre svoju rychlejSiu konsoliddciu EU. K rozsiahlymfuzifun a ak-

vizfcihm doch.ldzalo v rokoch 1998 - 2000 medzi bankami a poist'ovacirni spolodnosda-

mi tak s cielbm efekt(r'r'rejiieho investovania do modernych bankor,ych technol6giia norl'ch barrkorych aktivft, ako aj s cielbn-r zlepSit' kapitd.lovd primeranost'. V sfiiasnostije pretn,:i"va3ficim trendom rytvdrat' finandn6 kor-rglomerdty, ktor6 predstavujir skupinuspolotnost( reeulovanti tak v oblasti bankor.'nictrra a poisdovnfctva, ako aj v oblasti ob-

chodovania s cennymi papierrni. S cielom zniLit ndklady a ziskad nor.rych klientov hlhdajirbanky no\'6, alternatfvne distribudn6 kan6ly (najmri pobodky, ale aj nezdvisli sprostred-kovatelia, syst6m franchisineu, internet).

Svetor'6 ekonomika v roku 2005 rdstla, ale o niedo niZlim tcmpom ako v roku 2004.Najprudif ekonomicky rast pocftila Azia (najm:i eina aJaponsko). Toto pozitivne pro-stredie r,ytvdralo vhodn6 podrnienky aj pre ziskovost' bdnk. V Eur6pe prispela k zrry5er-riu

z-iskovosti bdnk najmzi niZ5ia tvorba rezerv, stabilny rast dverov poskytovanych sektorudomdcnost( (najmi na ndkup nchnutelnostf na bynranie) a zaiinajirce sa oZiver-rie podni-kor,1'ch fn'erov. ZnrLoyanie ndkladov ovplyvnilo rast ziskovosti len v malej miere. Aj na-

priek zryler-r6mu objenu poskytovanych fivcrov v5ak dist6 irrokov6 rynosy - hiavnyzdroj ziskovosti bdnk - v rokn 2005 aj nadalej klesali, a to v d6sledku zniZovania tiroko-rych rnarii. K tomuto poklcsu dochiidzalo najmi v d6sledku ryrovnS.vania r,jnosovychkrir.'iek, dlhodobo nfzkych irrokorl'ch sadzieb a silnej konkurencie medzi bankami r-ra

trhu irverov a vkladov. V prfpade iistfch neirrokolych r,ynosov banky oblykle vykazovali71',5en6 priimy tak z poplatkov a pror'(zii, zrko aj z obchodovauia.

Co sa ti'ka Strukt(r,v bilancic eur6pskl,ch bdnk, posledn6 obdobie je charakteristick6r;vS5inr tempom rastu fn,erov oproti vkladom, do rn67e byt' odrazom zniLenej atraktfv-nosti vkladov pre clomdcnosti v prostred( dlhodobo nfzkych firokovych sirdzieb a menia-

cej sa zdvislosti rnedzi rizikorn a vfnosom, ktor6 ziyiuje ryznam produktov sitkromr-r6ho

poistenia a d6chodkov6ho zabezpetenia. Banky sa doraz viac prikldhajfr k moZr-rostiam

financovania prostrednfctvom medzibankovych trhov a ndstrojov kapit.{lov6ho trhu.ppi yymedzenf Struktt'rry sa na medzinrirodny medzibankoty trh rnoZno pozerad zvra-

cerych uhlov pohladu. N{oZno ho chdpat' ako trh, na ktorom dochddza k ponuke aktiv a

dopytu po r-rich nredzi bankami s(dliacirni:a) r' tej istcj krajine - m6Zu to byd vzt'ahy medzi dvoma domdcimi bankami alebo vztahy

mcdzi domdcou a zahranidnou bankou (resp. jej pobodkou),b) i' r6zr-ry'ch krajindch - v tomto prfpade ide o otdzku globdlneho medzibankov6ho

trhu, pridom rr tejto horizont6lnej polohe sa zameriame len na bankolych t'rdastnfkov

tohto trhu podla ich pristupu rla zzrhranidn6 medzindrodn6 trhy.

Medzinfuodny medzibankovi trh ako sirdasd vnfitorn€ho okruhuZdkladnl r'zt'ahl' rnedzi jednotlii,frni irdastnikmi r-ra takto q'medzenotn trhr-r znitzt>t'-

fiqje obrdzok 6.2.

Petiatnj trh, formy, ndstroje 83

Centr1lnabanka A

Banka Al

Poboikazahranitnej banky

v krajine A

Banka akomedzinarodnd

inStitricia

I{rajina A

Obr.6.2

Vnritornym okruhom sa rozunie domdce ekonomick6 prostredie. V tomto prfpadeje teda krit6riom sfdlo inltitticif vstupujficich do vzdjomnych vzt'ahov. Typologicky m6Ze

isd o centrdlnu banku alebo komerdn6 bar-rky, resp. ich pobodky, ktorych vlastr-rikomm6Ze byd tak dom6ci, ako aj zahranidny investor', pridorn predmetom obchodu sfi aktfvai'domzicej i zahranidnej mene (medzindrodny nedzibankovy trh).

Z hladiska funkcii md najr'ld5i r,yznam centrdlna banka, pretoZe je na jednej stranezodpovednS. za \,yvoj dom6cej meny, na druhej strane urduje srlerom dovnfitra pod-nrienky, za akych jednotlir'6 subje kty v krajine (a teda a.; banky) r,stupujfi do vz6jomnychvzt'ahor,. To znamen5.,2e urduje pravidlii podnikania, pridom jej opatrenia sfi zivazn!nielen pre dom6ce, ale aj pre zahranidn6 subjekty (teda uj pr. zahranidn6 banky, resp.ich pobodky) operujfice v domdcom prostredi.

Banky na tomto trhu vstupujir jednak do vzdahov so sarnotnou centrdlnou bankou,jednak do vzt'ahov medzi sebou. V prvom prfpade m6Ze byt' vzt'ah iniciovany centr6lnoubankou (pokial vstuprlje na trh s istymi zdmermi resulovat' pehaZnfi z6sobr-r) alebo ban-kami (ak hladajfi investiin6 moZnosti, resp. regulqjfi svoju likviditu). Banky vstupt{ti dovzdjomnych vzdahov najmd z d6vodu rryrovndvania dennej likvidity. Najednej strane tuukladajfi prebytodr-r6 zdroje, na druhej strane sa snaT.ia o doplnenie potrebnej likvidity.

Medzinlrodni medzibankovi trh ako sirdast' vonkajSiehodevlzovdho okruhu

\r pripade vonkajiieho devizov6ho okruhu vstupujf do vzdjomnych vzdahov bankyoperr4jtice v dom'icom prostredf a banky nachddzajfce sa mimo hran(c prisluSr'r6ho Stii-

ru. Z typologick6ho hladiska m6Ze ist' o vzt'ahy medzi centrdlnymi bankami navzajom,rrredzi centrdlnymi bankami a medzin6rodnfmi bankor,ymi inStitficiami, ako aj vz-tahy

rnedzi komerdnymi bankami (irverovymi inititirciami) etablovanymi v r6znych kraji-nd.ch.

Vytvorcnie jednotn6ho trhu v Eur6pe vnieslo do n65ho chdpania medzindrodn6homedzibankov6ho trhu nor,y typ vzt'ahor'. Konkr6tne ide o vzt'ahy medzi Eur6pskou cen-

trdlnou bankou (European Centra"l Bank - ECB) a ndrodnymi centrdlnymi bankami v Eu-

r6pskej hospod:irskej a menovej irnii (EMU).

84 6. kapitola

MedzindrodndbankovdinStitricia

centrdlnabanka B

centr6lnabanka A

pobodkazahraniinejbanky v B

pobodkazahranitnejbanky v A

Obr. 6.3

Eurdpsha centrdlnabanha svoj(m postavenim, najmi svojou fiuaninou, funkinou, perso-

ndlnou a inltitucionilnou nezdr,.islost'ou, je Specifickoll menovott atttoritou. Na jej kapitflisa podielajf jednotliv6 nzirodn6 ccntr'.ilne banky dler-rskych 5t6tov Eur6pskej ituie, pridomjej hlaurj'rn poslanirn je r.ytvdrat' r6mec jednotnej menovej politiky s cielbm zabezpedid ce-

novir stabilitu v rdmci euroz6ny. ECB spolu s n:iroclnymi centrdlnyrni bankami Stdtov EU

(25 dlenskych Stdtov) rywdr4jfi Eur6psky syst6m centrilnych bdnk (ESCB). Eur6pska cen-

tr6lna banka je vrchohlou inititficiou ESCB, uko uj uZ5ie rymedzen6ho Eurosyst6mu'. Dojednotlirych operdcif menovej politikv vstupujf ako partneri ndrodnd ccntrihre banky

a zmlum6 strany, ktor6 v prevaZnej miere reprezentt{t'r uZ spominan6 tiverovd inititficie.Pre bankovnictvo v Eur6pskcj tinii (ktorej dlenomje aJ SR) sr-'r d6leZit6 nasledqjirce

smernice:r Banking Consolidation Directiue 2000/ 12/EC (tzr'. konsolidovan6 bankov6 smernica)r Capital Adequacy Directiue 93/5/EEC doplnend, 9B/31/EC,r Etommerce Directiue 2001/3l/EC a E-comtnerce Policy Communiccttion COM (2001) 0055,r Financial, Conglomerates Directiue 2002/87/EC,I Second and 7-hird Money Laundering Directiue 2001/97/EC,I Electronic Money Directiue 2000/45/EC.

Z6kladnou, sfihrnnou bankovoll smernicouje konsolidovan6 bankov6 smernica, kto-

rej kludorymi princfpmi sfi: zdsada vzajomn6ho uzn6r'ania licencie na rykon bankovych

dinnostf, t. j. licencie udelenej v jednom tlenskom Stdte v5etkymi ostatnymi Stdtmi EU,

a rikon dohladu ua konsolidovanom zdklade.

V tomto pripade.Te preto uhodn,! rozli.iouat'vztahy, do ktorych vstupujft irveror'6 inStitti-

cie v r6n-rci operdcii s ndrodnynri centrdlnymi bankami v EMU (napr. tvorba minimdl-nych rezer\', obchody s cennymi papiermr), a vzfahy, do ktorych vstupqjfi fvtrov6in5titticie v rdmci operdcii s nfrodnymi ccntrdlnymi bankami ostatnych 5t6tov EIJ.

r Eurosyst6m tvnrf L,CB a n:irodn6 centrhlne banky dlenskych krajfn EIV1U (tfch krajfn, ktor6 prijali jednot-nir menu euro). BliZiic ltozri: Kotlebovii,J.: N{edziniirodn6 finandn6 centrd. 2. prepracovan6 a doplnener,'',,danie, Rratislava : Iura L,dition, 2006.

Peita2ni trh, formy, ndstroje

K'irnovfmi frokovymi sadzbami ECB s/r minimirlnzr akceptovatel'ni irrokor,d sadzba

pre hlavn6 refinandn6 operdcie, firokovd sadzba pre jednodiror'6 refinandn6 obchodya frokovd sadzba pre jednodiov6 sterilizain6 obchody. Tieto sadzby ECB rnonitortrje,hodnotf a upravuje z hlhdiska svojich z6merov v menovcj politike. Sfi preto najd6leZitcj-Simi sadzbarni peiaZn6ho trhu. Minimdlna akceptovzrtelirh firokor,ii sadzba pre hlavr-r6

refinandn6 opericie je cenotJ, z,a akf sa rn6Zu zmluvn6 straul'refinancotat' l'nhrodnejcentrflnej banke prostredn(ctvom repo obchodor,s tfZdennclu periodicitou a spl:rtuos-

tou. Dal5ie dve irrokor'6 sadzby predstavujti interval (urdit6 pomyseln6 hranicc), r'kto-rom sa pohybujti frokor'6 sadzby aj ostatny'ch ndstrojov peiiaZn6ho trhtt s podobnousplatnosdou. Tdto sku[oinos(,1e znizoruend v srafe na obr.6.4.

%p.^.

7,00

6,00

5,00

4,00

3,00

2,00

1,00

0.00

Obr. 6.4 Kl'tiftiui ilrokoue sadzbt ECB

V sr-ivislosti so vzuikorn Eur6pskej hospoddrskej a menor,ej t'rnie s:i w'hlasr{e vdLeny

ir-rdex EONIA (Euro Ouerlr{ight Index Auerage).Idc o rlijadrcnie aktudlnej irrokor,cj nrie ryobchodov s jednodfior.yrni depozitami v eur6ch na rnedzibnnkovorn trhu. L]rdr-gc sa akcr

vllieny priemer tirokorych mierz nez.abezpcdenfchjednodrior-ych fn,e ro1'ych obchodovv eurdch, oznamovanfch skupinotr refcrct-rinfch biink (na Slovensku plni funkciu tolrtoindexu SKONIA, v e ech6ch zase CZONIA, r.' USA szr s fiou porovndvafederat funds rate a

vJaponsku tzv. call rate). EONIA sa vypoditava pomocou ECB. Ako vidied na obr. 6.5,

EONIA kopiruje \)a'oj frrokovej sadzby hlavnfch reflnauini'ch opcrzicif ECB.EONIA sa ud6va ako aktudl/360 dnf a zaokrirhl'uje sa na dve desatinn6 miesta. Over-

night znamcnd zjedndho diia TARGET'-u (defi, ke dje TARGET otvoreny) na nasledujf-ci deii TARGET-u. Do zdkladne na q'podet EONIA-e vchddzajri irdaje refereninychbiink pred uzatvorenim RTGS o 6.00 p. m. (CET). Najnesk6r do 6.30 p. m. musf kaLd5,

referendnd banka odoslat' ECB frdaj tfkajirci sa celkor'6ho objemu nezabczpedenvchfir'ero'uych transakcii dan6ho diia a vdLeny priemer frokorych sadzieb z tychto t'rvero-

rjch transakcii. EONIA sa zverejiiuje medzi 6.45 a 7.00 p. m. rovnak6ho dia prostred-rr(ctvom REUTERS na strane 247 Telerate. Referendr-r6 banky sr-i banky s najvid5fmpodielom obchodu na pefiaZnom trhu euroz6ny .Ich zozrtamje ur,edeny v tabulke 6.3.

85

-*- jednodfiov:l steriliza(.ni sadzba--r- sadzba pre hlavn6 refinanin6 opericie-*- jednodiovd refinandnii sadzba

6666666566a6OOOOOOOOOOOO---------H--ddddddNdNddd6- ?!V+nftintntn66hhhhbhb666€€€

SSE$9I $F!NiNsSS:SFFFxFiiSSE>;FFFExFFSSE:;SFEET;3 gSE>;

i F EExFF3.=3E> 9; FF!iiFSSS >S;F;EiggSg;

86 6. kapitola

'h p.^.

b

5

4

j

2

I

0

-c- sadzba pre hlam6 refinanin6 opericie--+- EONIA

Obr. 6.5 Vy"oj indexu EONIA a sadzbj pre hlaund refinanind operdcie u ettrozone

Referenini banky pre EOI,{IA a EURIBOR Tabulka 6.3

Kraiina Referendnii banka

RakriskcrErste Bank der Osterreichischen

SparkassenRZB - Raifl'eisen Zentralbank

Osterreich AG

Belgicko Dexia Bank Fortis Bank

KBC

Finsko Nordea

Franctlzsko BNP - Paribas Natexis Banclues Populaires

IXIS CIB Cr6dit Agricole s. a.

HSBC CCF Cr6dit Industriel et Comrnercial CIC

Soci6t6 G6n6rale

Nemecko Bankgesellschaft Berlin Bayerische Hypo- und Vereinsbank

Bayerische LandesbankGirozentrale

Cornmerzbank

Deutsche BankDZ Bank Deutsche

Genossenschaftsbank

Dresdner BankLandesbank Baden-Wurttemberg

Girozentrale

Landesbank Hessen - ThuringenCirozentralc

Norddeutsche LanclesbankGirozentrale

WestLB AG

G16cko National Bank of Greece

Irsko AIB Group Bank of Ireland

Peitainj, trh, formy, nastroje 87

Kraiina Referendnri banka

Taliansko Banca IntesaBci Capitalia SpA

Banca Nazionale del Lavoro Sanpaolo IN'II Banr

Monte dei Paschi di Siena UniCredito Italiano

Luxembut-skoBanque et Caisse d'Epargne de

I'Etat

Holandsko ABN Amro Bank Rabobank

ING Bank

Portugalsko Caixa Geral De Depositos (CGD)

Spanielsko Banco Bilbao Yizcaya ArgentariaConfederacion Espafiola de Cajas

cle Ahorros

Banco Santander Central Hispano

Ostatn6 EUbanky

Barclavs Capital Den Danske Ilank

Svenska Handelsbanken

Medzindrodn6banky

Bank of Tokyo - N{itsubishi J. P. Morgan Chase & Co.

Citibank UBS (Luxembourg) S. A.

Na medzindrodnom medzibankovom trhu je v siiiasnosti kl'fidovou referendnd sadz-

ba EURIBOR (Ezro Interbanh Olferecl Rate). Predstavuje novfr ref-erendnti sadzbtt, ktorfvznikla pre eur6pske banky po vznikll ettroz6ny. Ide o bencirmarkovir firokovfi miertt,

za ktordje referendn6 banka ochotnd poZidad prostriedky v eurdch inej refereniucj ban-

ke. Podfta sa denne pre medzibankov6 depozitd s r6znymi splatnosdami, konkr6tne 1, 2

a 3 tyldne a 7 aL 1 2 mesiacor'. Zaokrf h\ e sa na tri desatinn6 miesta. Uddva sa ako aktu-

6l/360 dn(. Vypodftava 1v Europskct bankoud federacia (European lJanhin,g Federation -FBE), ktori reprezentuje zilqjmy 4 500 b:ink v dlenskich Stdtoch L,U, na Islandc, r'Ntir-sku a vo Svajiiarsku, spolu s Asocid.ciou finaninych trhou (Financirtl Markets As.socirttion -ACI). Sadzba EURIBOR sa zverejiluje prostrednictvom REUTERS o 11.00 a. rn. (CET)

pre spotovfi valutu (T + 2). Pnykrdt bol EURIBOR publikovany 30. decembr:r 1998 pre

valutu 4. janudr 1999. Vyber k6tujficich b6nk je zaloLeny r-ra trhorrych krit6ri:ich. Ide

o banky s pr-votriednym hodnotenfrn 6veror'. KaZd6 z referendnych bfnk je povinnd

odoslat' frda;e najnesk6r do 10.45 a. rn. kaZdf otvoreny dei TARGF,T-u. Od tohto dasu

aL do 1 1.00 a. m. m6Zu referentn6 banky opravovat' svoje kotdcie. O I 1.00 a. m. zzriiua

REUTERS r,ypoiet EURIBOR-u. Pri r,ypoite elirninuje najrySSiu sadzbu a 15 o/o r-rajnii.-

Sich sadzieb. Ostatn6 sadzby spriemerd. u zaokrdhli na tri desatinr-r6 miesta. Vyslednd

hodnota sa publikuje na strdnkach 248 - 249 REUTERS.

V pripade, Ze do 1 1.00 a. m. niektor6 z referendnych bdnk nestihr-re ani na opakor,anfryzvu poskytnfit' potrebn6 informdcie, existuje Speci6lny postup, ako REUTERS rypoir-ta hodnotu EURIBOR-u za dany deii. Ak je to viac ako 50 Vo referendnych bdnk,

REUTERS nerypod(ta EURIBOR, kym nez(ska t'rdaje aspori od polovice rcfcrendr-rfch

biink. M6Ze prediZit dasovti hrar-ricu na odovzdanie potrcbnej Statistickej databtzy o clhl-

Sfch 15 minft (max. 11.15 a.m.) a ak ani potom nezfska potrcbn6 hodnoty, posudztlje,

kolko bdnk si nesplnilo svoju informatnfi povinnost'. Ak r-reziska potrcbt-r6 tidajc clo

11.15 a. m. a ak md irdaje od 12 alebo viacej bdnk z 3 alebo viacerych krajfn, rvpodfta

sadzbtr ztychto irdajov. Ak md vSak informdcie od menej ako 12 bzink z menej neZ 3 kra-

jfn, v tom pripade sadzbu EURIBOR za dany deir neurdf.

88 6. kapitolct

% p.^.

3

ta

2,8

)a

33

Obr. 6.6 Vjuoj EURIBOR-u pre l-mesaind depozilti a sadzby pre hlauni rqfinanind operdcie

Vyber refere ninych brink je dost' pr(sny. Do zoznamu sa m6Zu dostat' len kvalitn6banky, ktor6 sfi aktfvnymi hrfdmi na periaZnom trhu v euroz6ne alebo vo svete a majirv,vznamny podiel na obchode s ndstrojmi periaZn6ho trhu. Posudzujir sa tu aktfua akot'tvery dojedn6ho roka, ccnn6 papiere periaZn6ho trhu (depozitn6 ce rtifik:ity, komerin6papiere), reverzn6 repo obchody; z pasiu sir to depozitli do jedn6ho roka, ccnn6 papierepeiaZn6ho trhu (depozitn6 certifikd'ty, komerdn6 papiere) a rcpo obchody. eo sa tykamimobilandnych poloZiek, sledujf sa derivdty vzdahujirce sa na EURIBOR, obchodova-n6 na burzdch i OTC trhoch, ako aj dev(zov6 swapy. Podet referendnich b:inkje lirnito-vany. Kald'5 dlcnskd krajina EMU md stanoveny presny podet bdnk, dhlej sa medzi nezaraduje 6 aL 70 najleplfch medzindrodnych bdnk z nedlenskfch Stdtov EU, alc aktfr..nych v eurozdne a najviac 5tyri barrky zo Stiitov EU, ktorc nie su dlenmi euroz(rr-rv . Zoz-nam referendnych bdnk sa pravidelne prehodnocuje.

Medzin6rodnf medzibankooy trh zastreluje vonkajiiu dast' ndrodnych trhov (vzfahymedzi dom6cimi a zahranidnymi bankami), ako aj euromenovy trh, na ktori vstuptU(rtie ist6 subjekty so Specifickym predmetom obchodov - aktfva v euromendch (meny,ktor6 sfi emitovau6 a pouZivan6 mimo r6.mec domdcej ekonomiky). V tomto prfpade ne-m6me na myslijednotnd rnenu EMU, ale syst6m tvorby pehazi, pri ktorom miesto emi-sie a peiaZny obeh nie sir totoZn6. EuromenoW trh teda zahfia euroeurd (EUR uloZen6v bankdch mimo E\,{U), euroSterlingy (britsk6 libry uloZen6 mirno fizemia Velkej Britd-nie), eurojenl' fiaponsk6 jeny uloZen6 mimo tizemiaJapor-rska), aj eurodoldre.

Banky, v ktorych sa euromeny ukladajir, sa niekedy nazyvaji eurobanky. ,,Eurobankaje finandny sprostredkovatel, ktorf nepretrZite ponirka termfnovan6 r,klady a trhov6 p6-

)A

t{

vvs99sv$vhhhhhhhhhhhh999:SFFFEiFf 3SE:9FFF:iFF3SEE:FrFFi*Fpg

PeiiaZni trh, formy, ndstroje

Zidky v inej mene, neZje dom6ca mena krajiny, v ktorej je banka umiestnend."4 Euroban-ky sf hlavn6 banky sveta, realizujtice eurornenoly obchod popri ostatnich bankovychfunkcidch. Euromenov6 operdcie, ktor6 klasifikujir banku ako enrobankn, sir v podstatcoddelen(m rozsiahlej komerdnej banky a ndzov pochddza z prostredia tejto funkcie. Eu-

robanky r'5ak musia plnid podmienky kapitd'lovej primeranosti, ktor6 stanovuje Bankapre medzinfrodn6 zfidtovanie.

V r6mci euromenouiho peitai,ndho trhu ovplyviiuje EURIBOR najmzi cenu nasledqjir-cich ndstrojov:a) denn6 peniaze - duy to day money,

- overnight money,

b) termfnovan6 peniaze - so splatnost'ou niekolko dniaL 1,2,6 a 12 mesiacov,

c) depozitn6 certifikdty a komerdn6 papiere, ktor6 predstavujir Specidlny druh cennychpapierov.V prfpade euromenoudho hapitdlouiho trhu referendnd sadzba vplp'a najrnii. na cenu:

a) irverorl,ch obchodov s dlhSou dobou splatnosti:r roll-overovy eurofn'er,r rel,olvingory roll-overor,y fiver,r stand-by roll-overory frver,

b) dlhodobfch cennych papierov denominovanych v euromene.Vyu"j EURIBOR-uje zndzorneny na obr. 6.6.

Vkladatel ktory chce peniaze inr,estovat' na eurotrhu, musf zohladnit' nielen firokov6sadzby, ale aj kurzov6 niiklady a porovnad ich s domdcou firokovou sadzbou.

Zfkladn€ faktory ovplyvfiujfce rylku frokovej sadzby eurotrhu lyjadruje sch6ma naobr. 6.7.

' Oufcy, G. -Giddy, L H.: The Intcrnational Moncy Markct. Engicwood Cliffs. Ncw York:Prenticehall, 1978,

s. 10.

89

90 6. kapitola

Vpllv zmien ciennarodnej ekonomikykonkr€tnej euromeny

Vplyry zmien ciensveto{ch komodit

na svetovfch trhoch

PeiaZnda fverovi emisia

n:irodnej ekonomiky

Zmeny cien a cenor"y'ch

rozdielov v ostatnichndrodnfch ekonomik:ich

- rePrezenantovostatnfch euromien

Emisia ostatnjchnrirodnfch ekonomik -

rePrezentantov euromien

Zmeny a rplyvy arbitr{Zena trhu cennfch papierov

pevne zrirolitelnfchv ndrodnei ekonomike

Menovd polirikanarodnej ekonomiky -

fverov6 reltrikcie,povinn6 rezervy a pod.

Zmeny na svetovfchpefi ainfch trhoch obligdcii

(bondov) verejny'ch,priemyselny'ch, bankovf ch,

me&indrodnfchinStirucii a ood.

\lenor"i politikaostatnich reprezentantov

eurorlicn

IJrokov6 sadzby ostatnfchniirod. ekonomft v rdmci

ich menovich oblastf(s plrymi rlrokov/ch

diferenciiilov)

Vplyvy ulvoja na trhochdividendorych cennfchpapierov a ich kurzov

Vfvoj platobnej bilanciea platobnej romov:ihyn6rodnei ekonomikyUrokov6 sadzby

eurodoldrovna ich trhoch

Vplyry zmien na trhochdata a podobn/ch

investiinfch hodn6t

Stupei asymetriev platobnfch bilanci:ich

ostatnich krajin a nutn6horiverov6ho prerozdefovania

v medzin:irodnfchmenornfch

a finaninfch vztahoch

Urokov6 sadzbyostatnfch euromien

na ich trhoch

Prirodn6 katastro$,pohromy, rplpyneiirody a pod.

Zmeny devizornf ch kurzovnirodnej meny -matersk6 meny

euromien

Stavy politick/ch Iivojensk/ch konfliktov,

napitia, neist6t a naopak,rplpy pozitfvnej

medzindrodnej spolupriice

Stupei vnritornejnerovnovihy, rozpodtovej

schodkovosti, vfvojaSt6tneho dlhu a ood.

Zmeny devizovfch kurzovostatnich n:lrodn/ch

ekonomft -reprezentujricichostatne euromeny

Vpllvy technickejpovahy, realizicie

ziskov, rplpy ultim6t,bankovich sviatkov atd'.

Vfvoj a ryhliadkykonjunktriry ostatndhosveta a ich hodnotenia,

a to najmi vo vztahuk reprezentatnom

euromien

Vplpy devizovJchintervencii centriilnych

bdnk na trhoch euromien

Vplpy multinaciondlnychkorpordcii - nadndrod-nfch monopolov a pod.

Vplpy arbitriiii,hedgingovi ch operacii,

Spekuldcii a pod.na ndrodnfch

i na svetovfch trhochVplyvy nepokojov

a neist6t v medzindrodnejmenovej sristave

a spoluprdci na svctov,.y'ch

finanfnfch trhoch,rplyvy oiakdvanfch

di realizoranfchrozhodnuti me&iniirodnej

menovej banky

Zdroj: Sucharda, B.: Eurodolary - euromdny u mezindrodnich plateb. Praha : CSOP, 1983, s. 59.

Obr. 6.7 Multifuktorialru vply4 na rryaoj tirohot4ch sadzieb eurodokirrnrych trhou a trhou ostatnych zuromx(n

9r

DTSKONTTTYTRII AJEHONASTROJE

N6stroje pefiaZn6ho trhu majf vitlinou diskontni charakter. Emitujfr sa s urditoumenovitou hodnotou splatnou v deh splatnosti, ale na primdrnom trhu sa predivalu za

niZ5iu cenu, ako je menovitd hodnota. Rozdiel medzi menovitou hodnotou a niZS(m

emisnym kurzom predstavuj e tzv. diskont a pre investora firokor".i rynos. Ndstrojmi dis-

kontndho trhu sri najmd Stdtne pokladnidn6 pouk6Zky, pokladniin6 pouk6Zky centrdl-nej banky, kvalitn6 komerdn6 papiere.

7.! 5t6tne pokladnidn€ poukaL$(tre asury bills, T-bills)

St6tne pokladniin6 poukiLky (l'-bills) sfi priamym zavazkom vl6dy USA. Podla americ-

kych zdkonov musia mat'p6vodnfi dobu splatnosti maximdlne I rok. SPP boli pnykrdt emi-

tovan6 americkym ministerstvom financif v roku 1929 s cielbm pokryt' dast6, krdtkodob6,hotovostn6 deficity feder:ilnej vl:idy. Dane - najvdiS( zdroj federdlneho prijmu - sfi kaZdo

rodne ryberan6 v plnej r."i5ke ai koncom aprfla. Preto sa vldda dostdva do poz(cie, ked podixurditfch mesiacov trpf nedostatkom hotovosti, a to i v rokoch, ked sa predpoklad:i r,ysoky

prebytok vo federdlnom rozpodte, a v inom obdobi m6, naopak, nadbytok periaZnich pro-striedkov. Vysledkomje prflev pehaLnych prostriedko\', ktor6 sa m6Zu pouZit na splatenie

urtitej dasti sk6r rydanych cennych papierov. V6da teda vstupuje na trh ako veritel i ako

dlZnik. Pre sez5nne prfler,y a odler,y hotovosti s(r pre ministerstvo financii r,^ihodn6 prdveStdtne pokladniin6 pouk6Zky. Doba ich splatnosti je krdtka, medzi bankami a inymi inves-

tormi existuje pripraveny trh a ich ceny sa pohotovo prisp6sobujti meniacim sa trhorimpodmienkam. Tieto cenn6 papiere, zndme aj na svetor,ych peiiaLnych trhoch, maJf, menovi-tfi hodnotu od I 000 do 100 000 USD. Doba splatnosti Sff;e vzidiinou l, S,6 a 12 mesiacov.

Objem emitovanj'ch Sef v USA prudko r6stol, a to najmi od polovice Sest'desiatych

rokov 20. storodia. Hlavnymi faktormi sp6sobujircimi rast objemu Spp boli najmd r,yso-

k6 deficity federdlnych rozpoitov, hlbok6 recesia, ktord zniLila daf,ov6 pnjmy vl6dy,

a rychla expanzia niektorych federdlnych programov (napr. verejnd obrana). DalSim d6-

leLitym faktorom bol rast svetovej ekonomiky a z neho vypllvajfici rast potreby likvid-nych prostriedkov.

Mfda USA ryd6va Sef tyZa.nne s dobou splatnosti 91 aL 182 dni. Okrem toho emi-tule See mesadne s dobou splatnosti 52 tyi.dhov. Prim6rny predaj je aukdni, investoripodilvajf konkurendn6 a nekonkurendn6 ponuky. Konkurenina ponukale poLiadavka na

urdit6 mnoZstvo SPP za urtitti por-rfiknutfi cenu. Ponuka sa splnf iba vtedy, ked je cena

dostatodne r,ysokd vzhladom k ostatnym ponfiknutym cendm. Nekonhurenina ponuka jebezpodmienednou ponukou na n6kup SPP za priemernfi cenu irspe5nych konkurend-nych ponilk. Ponuky sa zoradia podla ponfrkanej ceny a uspokojen6 sti postupne od naj-

ly5Sej ponuky. Cel6 emisia je tak absorbovand konkurendnymi a nekonkurendnymi

92 7. kapitola

ponukami. Pri konkttrendnfch ponukdch existtlje riziko, Ze ponuky mdZu byd priliS \yso-k6, a tak rn6Zu investori SPP preplatit', alebo, naopak, m6Zu byt' priliS nizke, a tak rl,rade-n6 z aukcie. Nekonkurendn6 ponuky platia priemernf cenn za emisiu a sf prijiman6. aL

na 1 mil. USD za pouuku. Tvoria l0 aL 25 7o cel6ho objemu predanycn Spp.Ceny a rynosy SPP teda stanovf trh, nie emitent. Nor,6 pravideln6 entisie SPI' orua-u-

je ministerstvo financif (MF) kaZdy Stvrtok, pretoZe ponuky od investorov sa musia prijat'do nasledqjficeho pondelka (do 13.00 hod. newyorsk6ho dasu). Investori so zdujrnonro urdit6 emisie SPP r,yplnia formul6r, v ktorom Specifiktljf ponuku na urditfi emisiu zaur-ditir cenu. Ministerstvo finan cii zvaLuje konkurendn6 i nekonkurendn6 ponuky na SPP.

Konkurendn6 ponuky sfi obrykle predkladan6 velkimi investormi, ako sir komerin6banky alebo dileri CP, ktorf kupujfi SpP v hodnote niekolkich mili6nov doldrov. Inititfi-cie predkladajfice konkurendn6 ponuky sa snaZia ponfiknut' ministerstvu cenu, ktordjedostatodnc r1,'sok6 na zfskanie urdit6ho podielu SPP, ale z6rovefi nie prfliS lysokd, prcto-Le tin lyS5iaje cena ponuky, tym niZSiaje miera nivratnosti. Konkurendn6 ponuky mr-r-

sia byt' vyjadren6 na zf,klade bankov6ho diskontu.Nekonkurendn6 ponuky (men5ic ako I mil. USD) sfi predkladan6 malymi investormi,

ktori akceptujfi priemernti cenu stanor,enri r-ra tyZdennej alebo mesadnej aukcii Spp. In-vestor musf zaplatit' r'okamihu, ked sa ponuka uskntoini, rnenovitfi hodnotu v plnej rySke

a k ddtumu emisie prijme prostrednictvom Seku refundfciu od FED-u (Federal Reserve S.ys-

tem),ktord predstavuje rozdiel medzi sumou zaplatenou investorom a skutoinou trhovoucenou. V5eobecne platf, Ze MF uspokoji r.'Setky nekonkurendn6 ponuky na SPP.

Mnoh( investori prediivajf z(skan6 SPP okamZite na sekunddmonl trhu, a tak m6Zuinvestori, ktori boli v aukcii nefispe5nf, zfskat'Spp ao svojho portf6lia. Spp sti rysoko lik-vidn6, moZno ich lahko nakirpit' a predad pri malych transaktnych ndkladoch. Nie sir

zdafiovan6. V pripade T-bills (na rozdiel od T'-bonds a 1--notes)' sa namiesto cien k6tujirr.rynosy formou tzv. baukov6ho diskontn6ho r1'nosv (bank discount yield). So Stdtnymi

dlhopismi obchodujfi dileri na trhu OTC. I(otdcie obsahujfi 2 rynosy:1. bid - vynos, zaktory sfi dileri ochotni ktipid od zlkaznikov dany dlhopis,2. asked - r.ynos, zaktory sir dileri ochotn( zltkaznikom dany dlhopis predad.

Rozdiel medzi cenami asked a bid je zdrojom zisku dflera. K6tovan6 irdaje sa tikajfitransakcii r-rad I mil. USD. Nedostatkom je, Ze bankor,y diskontny vfnos pouZiva rodntibizu 360 dnf, nie skutodny poiet dn( v roku, a met6du diskontn6ho jednoduchdho dro-ienia, teda neberie do fivahy zloLent firodenie.

Platby za SPP ziskan6 v aukcii musia byt' rykonan6 prostrednfctvom p6Zidiek na medzi-

bankovom trhu v hotovosti, pokladniinym Sekom alebo v pripade, ak to povolf minister-stvo financii, prostredr-rictvom fidtov danf a p6Ziiiek (7'& L accounts)2 ministerstr,'afir-rancif v jednotlir.ych bank:ich. V sfidasnosti emitovane Spp sfi dematerializovan6 - voforne z6pistr v irdtovnych knih6ch. I'oiftadotj zdznam vlastnictva je spravovany vo Wa-shingtone, D. C., r,lastnili dostane \ypis z fidtu pribliZne za 4 ai 6 tyZdriov po niikupe. Mi-nisterstvo financii zasiela investorovi ku diiu splatnosti automaticky 5ek, okrem pripadov,ak inr,estor Ziada o reinvestor,anie splatnych SPP do nor,ych vliidnych cennych papierov.

I Americkd vldda si poiidiava finanin6 prostriedky i emisiou T-notes (splatnost' 1 aZ 10 rokor') a T-bonds(splatnosd 10 aZ 30 rokor'),

2 .f & L fdtv - depozitri nrinisterstva financif, ktor6 sd drZan6 v pribliZne l0 000 ndrodni'ch a i2 500 ko-merinfch bankiich, Cielbm je rninimalizdcia vpl;mr r"iberu dani na finanin;i syst6m.

Diskontnjt trh a jeho ndstroje

Sdhr.r rl'sledkov zkaLdej aukcie Sff .le ptrblikovany v The Wall StreetJournal.V USA ted,a existuje niekol,'ko r|znych d,ruhou Spp'3

I pravidelnr6 s6rie Spp - emitujf sa pravidelne kaZdy tyLdeh (3-mesain6 a 6-mesadn6

Seel alebo kaLdy mesiac (jednorodne See; na konkureninych aukci6ch. Najv:id5ie

prijmy zfskava ministerstvo financi( z emisif 6-mesadnj'ch SPP;I nepravideln6 s6rie Spp - emitujir sa v prfpadc, ak md ministerstvo financif 5peci.{lne

hotovostn6 potreby. Patria sem SPP s pruhom kup6nov a Spp pokladniin6ho manaZ-

mentu.pri SPP s pruhom kup6nou musf investor zaplatit' cely balik, priconr jednotlive Spp

majfi r6znu dobu splatnosti. Investori musia prijimat' SPP za ponukovti cenn podas r-rie-

kolkych nasleduj irci ch tyZdiov.Sff' pontodniineho mctnai,mentu su znovu otvoren6 cmisie SPIt preddvanych v pred-

chS.dzajtcich tyZdrloch. Emisiaje znovu otvoren:i v pr(pade, ak m6 ministerstvo financifneobr.yklir a n6hlu potrebu hotovosti.

SPP sa stali znadne quZfvanj,rn nzrstrojom vl6dy aj na Slovensku. Sfi to dematerializovan6

cenn6 papiere emitovan6 formou diskontu s mcnovitou hodnotou l mil. SKK, vid5inou na

doruditelh. Obchodovatelh6 sfi na osobitnom trhu kr6tkodobych cennych papierov.SPp v naiich podmienkach majir v porovnani s americkfm typom vela spolodnych cha-

rakteristrL. Existuje tu v5ak aj niekolko rozdielov. V SR sil emitouani dua typy pouhaiok:

l. Stiitne pokladnidn6 poukiLky - hlavnym emitentom je Ministerstvo financi( SR. Mi-nisterstvo ich ryd:iva s cielbm kryt' beZny deficit St6tneho rozpoitu,

2. pokladnidn6 poukrliky NBS (PP NBS) - emitentom je centralna banka (NBS), ktor6tieto poukrtky ryddva s cielbm riadit' likr,'iditu v bankovom sektore. Sti teda d6leZitimoperatir,npn n6strojom centrilnej banky, prostredructvom ktor6ho banka aktirme o\plyv-fiuje mnoZstvo pehazi v obehu. NBS ich za(ala emitovad v roku 1995 pre potrebu usmer-nenia pefiaZn6ho trhu. Aukcie tychto poukdZok trytrLivala centrdlna banka na odderpa-nie prostriedkov z trhu v pripade dlhodobejiieho prebythu likuidity v bankovom sektore.Prostrednictvom Spp sl teda Stdt poZitiava flnandn6 prostriedky a kryje belny deflcit

Stdtneho rozpodtu. Cielbm ich emisie je preklenirt' doiasny nesfilad medzi pr{mamia r,lrdavkami St6tneho rozpodtu v rozpodtovom roku. Z6kon stanovuje, Ze maximiilny ob-jemLivych emisif SPP na konci roka musi zodpovedat' skutotn6mu deficitu SR. Nespla-ten6 SPP sa lta konci rozpodtov6ho roka stiivajir sfiast'ou St6tneho dlhu. Ich emitentomje centrdlny Stdtny orgdn - v Slovenskej republike je to Ministerstvo financii SRa. Neza-

nedbatelhir pozfciu m6t aj centr6lna banka, ktor6 v mnohych krajinS.ch r.ystupuje akosprostredkovatel. Od roku 2004 je orgamzitorom primdmeho trhu zaknihovanych Stdt-

nych cennych papierov v SR Agent(rra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

7 .l.l Charakteristika Stitnych pokladnidnj'ch poukhLokStdtne pokladnitn6 poukdZky sti:

r hromadne emitovan6 dlhov6 cenn6 papiere,r priamym zdvazkom vl6dy s dobou splatnosti krat5ou ako I rok,r r,ypidcan6 v menovitej hodnote v dei splatnosti,

t Hrvolbvd, B.: Analyza finandnych trhov. Bratislava : Sprint "{ra,

2006.4 Z6kon t.384/lggg Zb. o rozpoitor,ych praviclliich.

93

94 7. kapitola

I denominovan6 r'SKK,I preddvan6 na primdrnom trhu prostrednictvom aukcii na ziklade konkurendnych,

ako 11 ttekonkureninych pondk, upisovanfm, priamyrn predajom investorom dovlastn6ho portf6lia,

r zaknihovan6 cenn6 papiere v registri krdtkodobych cennych papierov vedenom NBS(RKCP NBS), do ktor6ho m6Zu mat' pristup domdce a zahranidn6 klfringov6 syst6my(CDCP, Euroclear, Clearstream).Pokladnidnd poukdZka potvrdzuje pr6vo jej majitela poZadovat' r,yplatu pehaZnych

prostriedkov vo r,"f5kejej menovitej hodnoty. Vynos z nej sa urduje rozdielom medzi me-novitou hodnotou a niZ5fm emisnym kurzom. SPP sa spolu s PP NBS zarad't5fr clo kate-g6rie bezkup6no',ych, diZe diskontovanych dlhopisov.

Spp rfr ddleZitfm n6.strojom fiiktitnej potitiky.Ich ernisiou vl6da zabezpe(uje pros-triedky na krytie kriitkodob6ho deficitu Sn. OUlem emisie SPP ovplyviiuje tieZ f6za eko-nomick6ho cyklu. Vl6da pomocou objemu emitovanych CP dokdZe naStartovat' aleboutlmit' ekonomiku. Hospoddrska prax lyspelych trhor,ych ekonomik dokazqje, Ze l'daserecesie sa zrySuje objem emitovanych See a naopak, v dase konjunkttiry sa znrLuleaktivi-ta Staitu a klesd objem emisi(.

Sne -aj.i r,yznamn(r r-ilohu u-l pri realiz/tcli menouej politiky centr6lnej banky, ktordprostrednfctvom nich m6Ze ovpl;.vriovat' firokov6 sadzby inych n6strojov peiiaZn6hotrhu, objem fverov a v konetnom d6sledku likviditu celej bankovej stistar,y. Sfe sfi fidin-nym a relativne nend,rodnym n6strojom na ovpllvhovanie periaZnej zlsoby.5 Ak centrdl-na banka kupuje Stdtne CP od b6nk a dalSfch invesrorov, zr,yiuje mnoZsrvo peiraziv ekonomike. Investori, ktor( CP centriilnej banke pred6vajfi, zfskavajfi hotovosd a pe-haLn6 ponuka vzrastie. Hotovost' mdZu investori uloZid na svojich beZnych fdtoch, ban-ky m6Zu nov6 depozitd opzit' poZidiavat', a tak zry5ovad pefiaZnir ponuku. Ak centrdlnabanka preddva SPP, ponuku peiazf v ekonomike znilu1e.

SPP nakupujfi najmd komerdn6 banky, ktorych velkfi dast' portf6lii tvoria prdve tietoCP. Sd atrakt(vne, pretoZe sir likvidn6 a majir relatfvne stabiln6 ceny.

Spp sfr povaZovan6 zandstroj peiiaZn6ho trhu ovpllviiujfici r.ynosr-rost' vletkych osrat-nfch n6strojov pefiaZn6ho trhu. Urokovd miera Seele tzv. benchmark, t. j. najniiiia uy-chodiskoud, hladina urokouych mier. Vynosnost Spp musi byt' niZiia ako firokovd sadzba namedzibankovom trhu (BRIBOR). \,yplwu to z niZ5ej rizikovosti Stdtu ako emitenra,a tym aJ \y55ej kvality tohto cenn6ho papiera.

SPP sa emitujfi bud v prauid,etnych seridch, napr. kalcly mesiac, alebo v neprauidelnychseridch v pr(pade, ak md MF SR Specidlne hotovostn6 potreby.

Oaastnici primirneho trhu Stitnych cennj.ch papierovNa primdrnom trhu zaknihovanfch 5tdtnych CP p6sobia nasledujfice subjekty:Mir-risterstvo financii SR,

Agentrira pre riadenie dlhu a likvidity (v minulosri NBS),investori.Ministerstvo financii SR q'stupuje pri emisidcir Stdtnych CP ako emitent CP ryd6va-

nych Slovenskou republikou.

' Utbutt, J.:Zitklady teorie ndrodniho hospodiiistvi. Praha: ASPI Publishing, 2003.

I

I

T

Dkkontnj trh a jeho ndstroje

Agentirra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAI,) rystupuje pri emisirich Stdtnych CP

ako agent.Jej hlavnym cielbrnje zmapor.,at' ceikovfi pozfciu Stdtneho dlhu vrdtane poten-cidlnych rizfk r,ypliajticich z pozicie 5t6tu, zaviesf komerdn6 postupy pri zabezpeiovanikrytia Stdtneho dlhu a Stdtneho rozpodtu, ktor6 urnoZriujir prisluSn6 zikony, na jednejstrane a efektivne zhodnocovad volh6 finandn6 zdroje na druhej strane. Standardrzova-nfm objemu a poitu emisif sa podarilo pribliZit' Standardorn medzin6rodnych finand-nych trhov.

fnvestori, ktorf nakupujfi 5t:itne cenn6 papiere, sa v minulosti delili na priamycha nepriamych. Od 1. janudra 2005 sa toto pomenovanie zmenilo na iliastntkoa o ich klien-

fou, pridom ich kompetencie zostali nezmenen6.

Vj.hody SPP pre investorovr Spp sf, okamZite predajn6 a majfi relatfvne stabilnfi cenu,I 5t:it je najvid5i emitent na peiaZnom trhu,r r,1'sok6 bezpednost' (riziko neplnenia je nulov6, pretoZe 5t6t ako emitent si svoje po-

vinnosti vZdy plnf),I rychla reakcia na zmeny tempa infliicie a tirokovej miery,I prevoditelhost' medzi investormi, ktorf maJf, podp(sanir zmluvu s centrdlnou bankou,I velkf obchodovatelhost' na sekunddrnom trhu a dostupnost' pre viacerych investo-

rov,I krdtke doby splatnosti - mal6 riziko straty pre investora,t vysokd obchodovatelhost' - investor m6Ze lahko obnovit' likviditu, preto SPP predsta-

vujfr najlikvidnej 5f n:istroj trhu,r vynosy ro SPP r,ykazuj(r rysokfi fluktu6.ciu v zivislosti od zmien ekonomickfch pod-

mienok, vlddnej politiky a pod.,r vo vidSine r,yspelych kraj(n sir rinosy SPP osloboden6 od dani (v SR neplatfl.

7 .1.2 Emisie 5t6tnych pokladniinj'ch pouk1fiokExistujf dva druhy emisie SPP:

r beLnd - primdrny predaj v5etkyrn /riastnikom trhu Suitnych CP, vyludne aukdnou for-mou,

r Speciiilna - xryuLiva sa bud aukcia pre r,ybratych tidastnfkov trhu, alebo neaukdny sp6-

sob pre jedn6ho alebo viacerych iuvestorov za pevnf (dohodnutri) cenu.Pri aukci6ch sa rozli5uje, di je objem emisie vopred stanoveny (limitovany), alebo sa

objem emisie prisp6sobf dopytu po SPP.

Vyhodnotenie ponfik v aukcii sa r,1'kon6va na z:iklade cien ponfiknutych fidastnikmiaukcie. Ponuky sfi akceptovan6 od ponuky s maxim6lnou cenou aLpo ponuku s posled-nou cenou (stop cenou) akceptovanou ARDAL-om.

\/5etky predloZen6 ponuky s cenou vy55ou, ako je poslednd cena akceptovan6.

ARDAL-om, sti prijat6 v plnej hodnote. Ponuky preCloZe n6 s poslednolr cenou akcepto-

vanou ARDAL-om m6Zu byt proporciondlne kr/aten6. Tieto sa zaokrfihl"J,:t na najbliZliumenovitir hodnotujedn6ho kusa cenn6ho papiera a odpoiftavajfi sa tak, aby bola akcep-

tovand presne stanovend hodnota.

95

96 7. kapitola

Druhy aukcii|. americka aukcict so stanouenou, rnaxirndlnou sumou entisie,

2, holandskd, aukcia so stanouenou maximdlnou sutnou emisie,

3. americka aukcia s nezaerejnenou sutnou emisie,

4. holandska aukcia s nezuerejnenou sutnou emisie,

5. iiastoin'j aukiny predaj s nekonkureninou poiiadaakou,

6. predaj za peunu cenu.pri americkej aukcii platf kaLdv fiiastr-rik cenlr, akfi zadal do aukcie, pri holandskej

aukcii platia vSetci irdastnfci rovnakf cenu, a to cenu najniZbiu, t. j. cenu posledn6ho

uspokojen6ho dopytu.Prtklad americkei a'uhcie SPP:

I zber ponfik jednotlir"fch inStitr'icif,I je dand' splatnost' i objem emisie,I inten'enind sadzbaje max. 8,75 To,

Tabulka 7.1

I zoradenie ponfik vzostupne,

Subjekt

Splatnosd 180 dni

Suma: 100 000 000 Sk

Suma v Sk Vfnosnostv Vo

KBl 3 000 000 7,5

KB2 5 000 000 7,75

OCP 1 12 000 000 9,25

OCP 2 20 000 000 t5,5

KB3 8 000 000 7,7

KB4 8 000 000 8,5

OCP 3 I 800 000 7,5

OCP 4 6 000 000 8,1 25

OCP 5 5 000 000 8,625

KB5 8 000 000 8,75

KB6 2 000 000 9,0

KB7 8 000 000 8,25

OCP 6 13 000 000 R6

OCP 7 20 000 000 8,75

KB8 5 500 000 8,0

KB9 13 500 000 8,25

Tabulka 7.2

Splatnost' 180 dni

Suma: 100 000 000 Sk

Subjekt Suma v Sk Vynosnostv Vo Kumulovan6 suma v Sk

KB1 3 000 000 7,5 3 000 000

OCP 3 9 800 000 7,5 12 800 000

Diskontnj trh a jeho ndstroje 97

Splatnost' 180 dni

Suma: 100 000 000 Sk

Subiekt Suma v Sk Vynosnost.v Vo Kumulovand suma v Sk

KB2 5 000 000 ItlD 17 800 000

KB3 8 000 000 l,lD 25 800 000

KB8 5 500 000 8,0 31 300 000

OCP 4 6 000 000 8,125 37 300 000

KB7 8 000 000 8,25 45 300 000

OCP I 12 000 000 8,25 57 300 000

KB9 i3 500 000 8,25 70 800 000

OCP 2 20 000 000 8,5 90 800 000

KI] 4 8 000 000 8,5 98 800 000

OCP 6 13 000 000 8,5 111 800 000

OCP 5 5 000 000 9,625 r16 800 000

KB5 8 000 000 8,75 124 800 000

OCP 7 20 000 000 8,75 144 800 000

KI] 6 2 000 000 9,0

tt

9 7o trynosnost' rylirdend z alrkcie,

OCP 2,KF'4, OCP 6 uspokojeny dopyt proporciondlne skrdteny o sumu prer,ylujficu100 000 000 sk.

r aukciou sa realLzovali ndkupy pri vynosnosti 7,5 o/o - 8,75 %.

V SR po niekolkorodnej hist6rii americkych aukcii preSiel emitent na holandskf sp6-

sob aukdn6ho emitovania. Zmenu formy prim6rneho predaja si lyZiadala reforma daiio-v6ho zdkona. Predstavuje zdrovei lep5ie podmienky pre banky. Daiiol"y zdkon platni odroku 2004 r,ymedztlje vynimky, v pr(pade ktorych r,ynos z cennych papierov nieje stidas-

t'ou z6kladu dane, ale predrnetom zr|Lkovel dane. f ieto subjekty mali umoLneny vstupna trh Spp a pri americkej aukcii by nebolo moZn6 v deri splatnosti presne kvantifikovat'ich r,ynos, a teda ani zabezpedid odvod dane zriLkou. Preto bola holandsk6 aukcia ne\y-hnutnon formou realizlcie aukin6ho sp6sobu primdrneho predaja Spp.

S p 6s o b fungou ania h o lands ky c h aukcif :r ARDAL stanor'( minimdlnll cenu,r v5etky objedn6vky s cenou niZSou ako minim6lna cena sf odmietnut6,I objedndvky sa zoradia podla velkosti,I kai.dy investor platf rovnakf cenu, a to najniZSiu cenu uspokojen6ho predaja.

Predkladanie pon(rk SPP

Predkladad ponuky do aukci( (predajnych alebo r,ymennych) sir oprdvnen6 len sub-jekty, ktor6 maJf, s ARDAL-om uzatvorenir zmluvu o fidasti na primdrnom trhu pre za-

knihovan6 St:itne CP r,1zd6van6 v SR a denominovan6 v slovenskej mene.NBS je opr6vnend predkladat' ponuky v rdmci nekonkurentnych upisovan( na fidet

zahraniinych centr6lnych biink a pridruZenych organizd.cii, ktorychje Slovensk:i repub-lika ilenom.

98 7. kapitola

ponuky sti predkladan6 eiektronicky, prostrednfctvom REUTERS s tr6nky irias tr-rika

atrkcic, ponuka na strdnke musi byd aktualizovand v deri aukcie. Sprhvne zadanl ponuky

a r,ysledky aukcie sfi uvddzan6 na REUTERS str6nke rl,sledkov fiastnfka. Ponuky rn6zu

byd zad6van6 a menen6 lirnitne do I 1.00 hod. Udastnik aukcie ul'edie identifikadny ktid

atrkcie a ponuky do aukcie, ktor6 Pozostdvaj u zo 4 fidajov:

1. ndzov fdastnika (Stvormiestny k6d riiastn(ka),

2. n6z.ov konedn6ho majitela,3. cena (zaokrtihlen6 na cel6 koruny),4. poiet kusov pri uvedeuej cene.

Pri aukci6cn Spp sir uspokojen( len ti klienti fiiastnika prirn6rneho trhtt, ktori poslali

svoje objedndvky do aukcie prostrednfctvom diastnika, ktory im zriadil fidet v RKCP'

Ndsobok podtu kusov ponuky menovitou hodnotott musf byt' rovny alebo vidli ako 10

mil. SKK. Ponuky, ktord nie sfi v sfilade s uvedeuou poZiadavkou, alebo nie sfi sprdvue

zadan6., syst6 m neakcep tuj e.

Z rysledkov predaja aukcif rryplyva ukazovatel WAR - uaiend, priemema sadzba aukcie

(priemernd hodnota t'rrokorrych sadzieb, pri ktorych boli SPP upisan6), ktord sa r,ypoifta

podla vzorca:;-l

\il) Q; 'T;/-/

A(7.1)WAR =

kde i - dislo priradenej objednhvkl',n - potet prijatfch ponirk,rr - sunra pri ponuke t,

r - sadzlllr potrtrkv i.

A - celkovi predand sllma.

V sfdasnosti eviduje ARDAL iba fiiastnikov. Uiastnfk - priamy investor - m6 uriit6prdva a povintrosti. N{edzi povinnosti patria:t dodrZiavad trirory poriadok,r mad zriadeny technicky iriet platobn6ho styku v medzibankovom platobnom systctne

prev.idzkovanom NBS (S/ou ak Interbctnl< Paym,ent System - SIPS), alebo mat otvoreny

korunorry t'rdet v banke, ktord n6 technicky ti6et platobn6lio stvku v SIPS,

I neodkladne ozndmit' predajn6mu miestu r'5etky zmeny zmlulry a podpiso{ch vzorov

os6b priamych r-iiastnikov oprdvnenych 1'ykondvat' dinnosti spojen6 s prim6rnym tr-

hom Stdtnych cennych papierov.Priamy irdastnik je opriivneny:uskutodriovat' na primdrnom trhu Stdtnych cennych papierov iinnosti v rozsahu sta-

novenorn prer'6dzkovym poriadkom,ziskavat' cloklady o r'Sctkych oper6ci6ch na primdrnom trhu Stdtnych cennych papie-

ror,, ktor('ch sa ziriastnil,I informovad sa o r'Setkych zmen6ch na prim6rnom trhu 5t:itnych cennych papierov,

ktor6 sa ho tfkajti.Ak nd irdastlik oprS.r,nepie r,lrkondyat' iinnosd obchodttika s cennymi papiermi,

m6Ze zastupovat' na prim6rnorn trhu Stdtnych cennych papierov klieuta, ak ho o to

klient poZiada.

Diskontrtj trh a jeho n/tstroie

Na-lneskdr do 15. marca, 15. jfina, 15. septembra a 15. decembraje na internetovejstrduke ARDAL-u zverejneui kalcnddr aukcif na nasledujfici Stvrt'rok. ARDAL m6Zezlerejnit' kalendirr na polrok alebo na cely rok do 15. v mesiaci predchddzajfcom dan6-nru obdobiu.

Oznam o podmienkach aukcie ryhlasuje ARDAL najnesk6r do 7 kalenddrnych dni preddziturnom aukcie v uovindch s celoSt6tnou distribticiou a prostrednfctvom svojej int.er-netovej strdnky, Reuters strdnky DLMAO3 a Telerate strdnky 45388. V ozname sti uve-der-r6 tieto infbrmdcie:

' nazov emitenta,r identifikdcia SPP,r ddtum aukcie,r ddtum emisie,! menovitd hodnota,r ddtum periaZndho r,yrovnania,r ddtum splatnosti SPP,r podet dnf do splatnosti,t typ aukcie,t typ firodenia.

Identifikicia SPP

Spp sf, identifikovan6 podla RI(CP vedenom NBS. Ich k6d ISIN je Struktfirovanypodla 5tandardov ISIN: SK + 10 dfslic:r pn'6 dislica.le I - SPP,I druh6 i(slica : poslednd dfslica v roku vydania,r tretia a Stvrtd dfslica - deri splatnosti,r piata a Siesta dfslica - mesiac splatnosti,r siedma a 6sma d(slica - obdobie, na ktor6 sfi SPP r,ydan6,I deviata a desiata iislica - poradic emisie v danom roku.

Priebeh obchodovania na primirnom trhu 5t6tnychcenni'ch papierov

Obchodovanie na primdrnom trhu Stitnych CP prebieha v nasledujficich krokoch:l. Ministerstvo financif r,ypracuje ozndme nie o crnisii.2. Agentirra pre riadenie dlhu a likvidity zabezpe(.i zverejnenie ozndmenia.3. Vyp(sanie emisie.-1. Podanie a prijem objedndvok od investorov.5. Spracovanie objedniivok.6. Ozndmenie rrysledkov primdrneho predaja Stdtnych CP.7 . Zaslanie rezen'd"cie uspokoj enym inves torom.8. Platba za Stdtne CP.9. Prevod Stdtnvch CP na investora.

99

100 7. kctpitola

7.2 Vyvoi trhu St6tnych pokladniini'ch poukifiokna Slovensku vo vzdatru k.tybranyrnmakroeko nomiclcim velidinim

E'risic ir obchodoyanie a tiel, pohl'b vi,r-rosnost.i r-ra trhu SPP sa analyzujfi vZdy V zdvis-

losti od ,n,iace r{,ch makroekonomickych velidfn a trhovych indik6tol o\', ako sfi: BRIBOR,

cleficit Stdtneho rozpodttt, infldcia a poci.

Porovnanie vinosu Spp a prisluSn€ho BRIBOR-u

Ak porovn./ryame rrynosnost Spp vo vztahu k BRIBOR-u, rychddzame z predpoklacltt'

i-e Spp sir ce1n6 papiere s najniZSim stuprion-r rizikzr. To z.namc n6', ie aj tirokor'd sadzba

sir'isiaca s cnisiou Ly mala byt' najniZ5ou (rrokor,ou sadzboll Prc ostatn6 ndstroje pehaL-

n6ho trhu. Vyloslost Spp sa v zivislosti od l,y'ga ckonomiky a r"atingtt Slcivenskej r e-

publiky r6z'e mcnila. podas rokov 1993 aZ 1995 poZzrdovan6 rryr-rosr-rost' klcsla zo 17 o/o

na 4 %c,. Ocl roku lggb dochddzalo k rastu, aZ na rnaxin-rdlntt fitoveti 32 %' v roktt 1998.

Od za'eclenia BRIBOR-u r,roku 1995 sa n.;r slovcnskorn peiraZnom trhu potvrdila r'y55ia

irroveri RRIBOR-.1 1, por-ovnanf s rynosnosdou SPP. Uriitd anomdlie sa pr-ejavili najmi

v okt6bri 1gg7, tca Uoti r.fnosy ro SPP n:rcl t'rroviou 20 %.Vel|'.y trdrast frokorych rino-

sov bol sp6sober-ry md,jorjm fitokom na menll, ale tieZ rastficitn deficitom Sn. V roku

lggg prudko poklesla rynosnost Spp. Pokles nastal v d6slcclku aclministratfvneho zhsa-

htr, ked ,n "

,6ko,l" o SR zakotyila irrokoyd sadzba 12 % p. a. NBS bola povitlnd realizo-

vad tzr,. technick6 emisie do svo.jho portfcilia. od augusta 1999 sa emisie SI'P opat' riadili

trhor.ymi principmi. V roku 1gg8 sa rjr-rosl'Spt'aj napriek velmi tnal6mu podtu cnrisii

pohvbo'aii ,-rod ,,t.t o vel'rni blizko irrovne periaZn6ho trhtt. V roku 2000, ktory bol r-raj-

t'rspeinejiim rokom stabilizdcie periaZn6ho trhu, bol podobne ako v-pripade medziban-

to.icn iirokoyych sadzicb z-aznamenar-r,v trencl poklesu tirokoiych r'inosor'' zo Sl'P'

D6vodon-r bol najmii stabilny \T'oj rozpodtor,6ho hospoddrenia a dostatok peiaZnych

prostrieclkol z emisic eurodlhopisov na zahranidnom trhu, ale ticZ dostatok likvidity

r, bankovorn sektore ovplp'neny predovietkyrn prilevom zdrojov sirvisiacich s reltr uktu-

raliz6ciou r,)rbrapych kornerdnych bdnk. Ocl roku 2000 sa zadal rytvdrad priestor na roz-

voj kapit6lov6ho trhn, ktory v obdob( r'ysokych kr6tkodobi.h irrokorich sadzieb, do

z'ainej mierl,zaprfdinenych potrebou vtddy prcfinancovat' deficit SR, nedokdzal konku-

ro'ad peiaZn6mu trhr-,. Velkou konkurcndnou silou SPp bolo prfve ich nulov6 riziko,

reprimeranc rysoky linos, ako aj rysokl likvidita. Samozrejme, aj t6to skutodnost' bola

d6r,odom presllnu investorov na periaLny trh, do irplne pozastavilo rozvoj kapitdlov6ho

trhtt.Urokor,6 saclzby na pnmdrnom trhu SPP dosiahnut6 v aukcidch po roku 2000 boli na

irrovni B o/o apostupne klesali a2nahodnoty tesne nad 3 % (v roku 2005). Aj v tomto ob-

clobi boli pod irrovriou medztbar-rkovej frrokovej sadzby BRIBOR'

Vyvoj rcilInei vinosnosti SPP

vn,nj reilnej t'rrokoyej saclzby:lPI', ktor:i zohladfiuje aj vln/oj i.fl''icie, bol v jedr-rotli-

rych rokoch pJin'blin. i)o roku i996 (s r,ynimkou niektorych rnesiacor') bola redlna

irrokovd' sadzba zapornl, do ztramenalo r'1'hodu prc emitenta' ale ner'jhody pre investo-

Diskontrtj, trh a.ieho ndstro.ie

ra. Stdt ziskaval vel'mi lacn6 zdrojc unroZriujirce naitartovad hospodhrstr,o zr prispiedk ekonomick6mu rastu. V dalSon-r obdobf sa situdcia zmcniia v prospcch komcrinychbdnk. V polovici roku 1999 znadne pokleslzr kladnii vfnosnosf a od okt6bra 1999 aZ clcr

konca roku 2000 bola znovu v zdpornych dfslach. V roku 2000 bol rcrilnv r1'n,.,s SPP

striedavo kladni i ziporny, dan6 i(sla vSak predstavovzrli miuitn:l.lnc hoclnoty. Ocl roku2001 do konca roku 2005 bola redlna frrokor'd sadzba SPP ziipon-r:i, s r1,nin-rkou roktr2002.

SPP a frnancovanie deficitu 5R

Od vzniku SR v roku 1993 do roku 2001 sa pre'javil tre r-rd postupneho ztriZovariia poi-tu nefispeinych aukcif zo strany MF SR. Negatfvne tnoZuo hodr-rotid skuLoduost', Ze v rc>

koch 1996 - 1998 mala na frnancovani deficitu rozpodtor'6ho hospodhrcnia pomcr-rerlsokf fidasf NBS. MoZno konStatovat, Le priarnv n'/rkr-rp NBS na primilnunr tlhu SI'I'v tz\,. technickych crnisidch, realizovany najmzi v prfpadc ncz6r-{n-ru zo strzrrty konrer-invch bdnk a zabrariujirci ohrozeniu rozpodtovcj likviclitl', sa ocl roku i997, kcd vrcholil,postupne zuiZor,al, aZ (rplne zrnrz,ol (:rprfl 1999).

K znfZen6mtr poitu r-rc(rspelnych cmisif, diZc k postupn6mu zr'\'ior".rnitr frdasti ko-

n'rerdnych bdnk na Ilnancovzrnf deficittr SR zrejnre plispclo aj slanovovanic nraxinr:ilne-iio irrokov6ho vynosu, ktory bol ernitent ocilotlrv irkccptovad. Od roku 2000 k tomu tieZ

prispievalo zverejiiovanie plfnovancj celkor,'cj sLlny emisic N'Iinistcrstvom financii SR

vopr ed. Okrem spominanych faktorov znfZcnic ndkliiclo\r na crnitol nnic Sl'l' ovpll'r'niloaj ernitovanic eurodlhopisor'(od roku 1999), ktor6 odlahiili dor-n:ici trh. O sprerhl'irclne-

nie prirndrneho trhu SPP sa zasltiZilo Stvrdroin6 zostavovanic a publikovunic ernisn6hohannonogranlll na jednotlir'6 roky (od roku 1997), ktor6 posk,vtuje ittr.cstoronr ovel'zr

clokor-ralej5f prehlad o pldnovanej ernisnej aktir,ite r,lhcly :r zhlovcri r,1'tvzira priestor na

rr-roZn6 zv/aLeme a prfpravlr potencidlnej inr,estfcic do SPi'.

30%

25 Vo

20 Vo

15%

rc%

3 "/o

Vo

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004

101

Obr. 7. I Vyuoj prienternej akceptouanej ilrohouej sadzl,r" SI}P a rokoch 199) - 2004 na Slouensku

r02 7. kctpitola

mil. SKK

250 000

200 000

150 000

100 000

50 000

0

celkovf dopyt--+- rirokovd sadzba

akceptovanf objem

7,gsvo1r73vo 7,46vo5,A%

- 4,34

Obr.7.2 Vjuoj tirohouej sadzby SPP a celhouiho dopytu inuestorou

7 .3 Ocefiovanie Statnych pokladnidnj'chpoukifiok

7.3.L Cena a winosnost' 5t6tnych pokladnidnj'chpoukeZok

Zatial do ceny Spp sf pomerne stabiln6, ryr-rosy z titchto pouk:iZok citlivo reagujfi nazmeny ekonomickich podmienok, a preto sfi prernenliv6. Urokovd sadzby zvydajne kle-

sajir v obdob( recesie, naopak, v dase expanzie sa tlaiia smerom nahor.Ked7e Stdtne pokladniin6 poukdZky majfi splatnost' kratSiu akoje den rok, na ich trhu

sa pouZfva jednoduch6 froienie. Cena Stdtnych pokladnidnich poukdZok sa rypoiitaako sfiiasn6 hodnota, a to diskontovanim budficej hodnoty, teda:

MD_ (7.2)

kde P - sirdasnd hodnota, cena 5t;ltnej pokladnitnej poukiiZky,M - btrdirca hodnota, menovitd hodnota,n - doba (uvaidza sa ako poiet dni splatnosti),i - irrokovii sadzba na trhu.

Z tohto vzt'ahu moZno l'ypoiitat' al nomindlnu ilrokouu mieru:

M_P

1+i. n

360

30,00vo

25,00vo

20,00vo

15,00va

10,00vo

5,0070

0,00%

(7.3)T_P. ,

360

Finandn6 inStitticie v SR, ale aj vo viiSine eur6pskych krajfn pouZfvajir na peiaZnomtrhu tzv. nemecku metodu 30E/350, ktorei berie do irvahy 30 dn( za mesiac a 360 dn( za

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004

Diskontnjt trh a jeho ndstroje

rok. Niektor6 banky za(ftia16 aj v SR poditaf pri firoden( so skutodnym podtom dni v me-

siaci a roku. V USA sa pri ocefiovani Stdtnych cennych papierov ryuZfva anglicka metoda

AC7/365 (355), ktor-6 zohladriuje skutoini podet clni v mesiaci a v roku.V niektorych krajindch (napr. aj v USA) sa preddvajd Stdtne poklzrdnidn6 poukdZky

odpoditanfm diskontu od menovitej hodnoty. Preto pouZijeme na r,ypodct met6du ban-kov6ho diskontu. Tdto met6da sa ryuZfva aj v SR, najrnaltri oceitoua,ni a uypoite uynosnosli

zmeniek, a to predouietkjm pri eskonte a reeskonte zmeniek.

V takomto pripade st'r Stdtne pokladnidn6 pouk6Zky k6tovan6 na zdklade diskontncjsadzby a emisnd cena sa poifta ako rozdiel menoaitej ceny a bankoudho dishontu. Cena sa l,1.

pod(ta:

103

P'=i\I h- n .r')\360) (7.4)

(7.5)

V porovnan( s predchddzajircim vzt'ahom sa pri rypoite ceny prejavuje rner-rIi rozdiel.Dishontnd tirokoaa miera sa rypodita:

M_ P

Bankoul diskont moZno rypotftad aj

D

nM,-360

takto:

M'i'n,360

pridom 0 <n ( 1, io znamen6, Ze ide o splatnost'kratSiu ako 1rok.

(7.6)

H Priklad 7.1

Vypoiftajte emisny kurz Stdtnej pokladniinej poukdZky, ktord md menovitfi hodnotu100 000 EUR, dobu splatnosti 90 dnf a diskontnf sadzbu 2,9 7a.

100 000p- = 99 281 EUR

(r*n,nzn #)V aukcii sa budfi preddvad Stdtne pokladniin6 poukdLky za 99 300 EUR. \rypoditajte

nomindlnu frokovfi mieru:

100 000 - 99 300i-

99 300. 90

360

Met6da bankov6ho diskontu:

P = loo ooo' (r- n,nrn +) = too ooo\ 3601

- 700 : 0.028 19 - 28 V.24 825

100 000 - 99 300

0.99275: 99 275 EUR

100 000. 90

360

= 0028 = 2,BVo

ro4 7. kapitola

Aj z uvedeni'ch rypodtov rypl)va, 2e i'< i.Je to preto, Ze v prvom pripadeje v menova-

teli menor,itd hodnota, v druhom prfpade predajnzi cena. Rozdiel rnedzi nominhlnou a

diskor-rtnou sadzbou sa zr,yluje tym viac, dfm dlhiia jc doba splatnosti n6strcrja.

Obchodovanie so sPP, vinos poias fuLby

H P{rktad7.Z

Vypodftajte:a) cenu Spp r predch:idzajdceho prikladu za predpokladu, Ze podas dobl'splatnosti sa

zmenia tirokov6 sadzb,v. Investor sa rozhodne po 50 drioch splzrtnosti ccnn6 papicrepredat' pri poklese firokorych sadzieb na2,7 Vo,

b) rynosnosf investora predfvajfi ceho,c) rynosnost' investora kuprljirceho.

100 000PV= = 99 702 EUR

99 702 - 99 300 402i- = = 291 Tc50 n 7gz99 3oo g.n

V pr(pade diskontnej firokovej miery:

99 702 - 99 300 402I=. = -'-- = 0.0290 = 2.9 %50 rz 947,b99702

,* L"\'I"',

Zirovehr,ypoditame rynosrrosd pre druh6ho investora - kupujfccho, ktoryi SPI kfrpi

a bude ich drZaf do doby splatnosti.

100 000 - 99 702 298t: _ L.\r\rL /u

40I + ^" .0.027

360

100 000 . -I!- ll 111,11

360

100000 - g9 702 298L_ = 2,69 Vo40 n o7s99 702

360

Z prfkladuje zrejm6, Ze investorovi sa oplatilo predat' SPP, pretoZe pri poklcsc irroko-

rych sadzieb dosiahol podas doby drZbv ry5Siu r.rynosnost'.

105

REPO OBCHODYNA PEI\AZNOM TRI{TJ

Na selrunddrnom trhu moitto uykondual tieto operdcie so SPP;I ndkup a prcdaj do doby splatnosti SPP,I predaj cennych papierov so spitnyrn odkirpenim (rcpo obchod),I predaj cennfch pairierov so sp:itnfrn odkfipenfm vykonanfm aurkinou forrnou (repo

tender).Stdtnc pokladnidn6 poukdZky sir hlaunym ndstrojom, ktory sa ryuZfva pri repo obcho-

doch.Repo obchody (RO) ako hybridnf Ilnandny nltstroj osemdesiatych a devziddesiatl'ch

rokor'20. storoiia prcdstavqjt'i klasick6 rcpo obchody, resp. tr:rnsakcie (RO v najtrZSortrchdpani), sell-and-buy-back1'a p6Ziiky ccnnych pairicror'. Stali sa zirkladnym ni.strojomoper;ici( r'idiiny celosvetovo rtznanrni'ch ce nt.riluvch b6r-rk vr:itiurc Ndrodncj banky Slo-vetrska na volnotn t.t'hu a ninri vyhlasovan'l repo sadzba je kl'iJouott 'rtrokouou sad,zbou, ktordovplyvriqje z:ikladn6 ekonomick6 procesy klajfn.

Pridiny vzniku repo obchodov\r rokr-r l91B za(.al zrn'rcricky Fedcrirhry rezen'ny syst6m (Federal Reserue Slstern - F'L,D)

podporor.'zid vznikajfci r-rdrodny finarldny trh prostrcdn(ctvom rcpo obchodov banko-rych akccptov s cielbm podporit' r'yvoj trhu s bankoilmi akceptami. V roku 1923 zatzlF ED usktrtodiovat'

"J RO so Stdtnyrni dlhopismi. Ovplp'rior,al tynr rezervn,v syst6rn bdnk,

t. j. likvidittr bankor'6ho sektora v USA. Repo obchody za(.al IiL,D pouLiya(. ako n6.strojmenovej politiky po druhej .svctovej vojne. Trh rcpo obchodor'(repo trli)zzidzrl tedzr fun-govat' v USA, kde existuje dodnes najr,.i.d5f repo trh na svete.

Impulzom na rozlireuie repo obchodov nzr nedzibankor.'om trhu sa stal Glassov--Ste ireallov z5.kon (Class-Steagall Act - Ila,nking ,4ct), ktory v loku l933 zaklzal '.rmerickym

investidnyrn bankarn prijfmad klientske depozitd na financovanie ich invcstidnych port-frilif a tieL zak:izal firrnnim podnikajficim v oblasti inr,'estidndho bankovnictva angaZovadsa v oblasti komerdn6iro bankovnfctva. Zdkon bol prijaty ako d6sledok potreby regtrld-cie ajeho cielbrn bolo:I obnovit' d6veru v konerinf bankor'y syst6rn prostrednfctvom oddelenia komerdn6-

ho a invcstidn6ho bankovnfctvii,I zabrduit toku finandnycli prostricdkov z komer-in6ho bankovnfctva clo Spekulatfr-

nych obchodov investidn6ho charakteru,I eliminovad konflikty zdujmor,,r obniedzid koncentrdciu moci.

Korneriu6 banky rr-ruseli hladat' uov6 zclroje vypoZidiavzrnia. Trh repo obchodor,bolidc:llnym zdrojoin na fiuanco.rauie takychto operdcif, pretoZe investidn6 bank1, nohliryuZit' svoje portf6li6 ako kolaterdly na zabezpedenie p6Zidiek hotovosti. Vytvorila sa takveikd ponuka prirodzenych predzivajfcich na repo trhu. Na druhej strane rovnako rds-tol trh kupujficich, a to diastodne z d6vodu s6rie bankrotov komerdnfch brink. Strbjekty,

106 8. kapitoln

ktor6 lmiestrior.ali prostrieclky peiiaZn6ho trhu v bzrnkdch ako 6ist6 depozit:i a ako de-

pozitr-r6 ccrrifikdry', chceli diverzifikovaf svoje rizikd prostrednictvom infch ndstrojov.

Repo obchodr, takyrmto ndstrojom boli. Ich itatut daojitdho ruienia bol zaistcn(m voii ri-

ziku d6r'eryhodnost'ou preddvajficeho a kolaterdlu. Kolaterdl diverzifikoval riziko pri

uloZenf depozita mimo banky. Obchodovzrnie s dlhopismi rdstlo, a tym vznikla potreba,

abi, dileri poZiiiavali dlhopisy na pokrytie krdtkych pozicii. Vidiina uvedenych aktivit

mala n6rodny charakter. Okrem trhu s dlhopismi ako r'Seobecnym kolaterilom vznikol

paralelne trh so Specidlnymi dlhopismi'V Eur6pe sa repo trh zadal',ytv6rad aZ v polovici osemdesiatych rokov 20. storoiia,

ked sa znaine rozvinulo obchodovanie s medzindrodnyni cennymi papiermi. Preto mal

eur6psky trh od svojho zadiatku skdr medzindrodny charakter.

Prtiinou expctnzie repo trhu v USA a v dhlS(ch krajin6ch v osemdesiatych rokoch bolo

zvyiujfce sa zadlZenic 5t6tu a prechod mnohych krajin na nepriame ndstroje menovej

politiky. V roku 1996 otvorila britskd centrflna banka repo trh s britskymi Stdtnymi

dlhopismi (gilfs) so z6merom ryuZ(vad v budficnosti repo obchody ako ndstroje meno-

vej politiky. Sv6dsk o za(al<> pouZivat' repo obchody ako hlavny ndLstroj menovej politi-

ky v roku 1996. Ked centrS.lne banky zatalt vyuZ(vat' nepriame ndstroje menovej

politiky, vznikla potreba pom6ct' komerdnym bankdm pri riadeni likvidity. V r6mci EU

sa v devit'desiatych rokoch 20. storodia prejavila potreba Eur6pskej ccntrdlnej bar-rky

riadit' likviditu bankor,dho sektora v CAD I. (1993)1 , ktor6 bolo v roktt 1999 zdokona-

len6 na CAD II.Objem repo obchoclov celosvetol,o vzr{stol na zadiatku devzit'desiatvch rokov. Hod-

nota americk6ho ndrodn6ho repo trhu je zhruba rol'nako velkd ako hcldnota medzir-r6'-

rodn6ho repo trhu. Rychly rast trhn je podporeny r-riekolkyni faktormi:r rast trhu s cennymi papiermi a potreba dilerov pouZivad repo obchody na financova-

nie svojich poz.icii,I rastfca potreba zaist'ovad krdtke poz(cie na derivdtovom trhtt,I rasttici zdujem brink a investorov o fiverov6 riziko partnera,r snaha investorov o ry55ie'v1znosy,I rjhodny pomer riz-iko/rynos,

opatrnost investorov pri r,ybere z moZnostf ponirkanych tra trhu,

priazpir,6 zaobch6d zanie s RO v kapitdlovej primeranosti, to podporuje rozvo.j sprdv-

ne dokumentovanych klasickfch RO na fikor sell-and-buy-backor''

Repo obchody sa stali priamvm irverorrym substitt'rtom tradidnych medzibankowch

p6Ziiick. Sp{jajir bankovnfctvo, obchodovanie s cennymi papiermi a derivdty. Ide o dy-

namick(r oblast' s obrovskymi moZnosdami.

3.L Podstata repo obchodov

Repo obchody (sale and repurchase agreements, repos) predstavujf predaj cennfch pa-

pierov za hotovosd s dohodou o ich budficon-r n6kupe. Stali sa d6leZitou sirdast'ou medzi-

1 CAO - direktiva o kapitiilove.j primeranosti (Counsil Dircctive 93/ 6/EEC of N{arch 1993 on the capital

adequancy of investnient firnis and credit. institutions). Repo obchodon'r sa v CAD rozumie klasickf Ro

a sell-and-buy-back.

I

T

Repo obchody na peiiaZnom trhu

n6rodnych finandnych trhov. Vznikli v USA, r-rdsledne sa \/ oserndesiatych rokoch 20.storodia rozlirili na eur6pske trhy ako rysledok silnEho dopytu dflerov a malych ob-chodnych biink s obmedzenym pr(stupom k medzind.rodn6mu bankov6mu financova-niu. Nasledqjfici rast, ako aj vznik ndrodnych repo trhov podnietili dalSie faktoryvrdtane arbitriLe na derivdtolych trhoch, sekuritizd.cie a tlaku na vyuZitie kapitflu, akoaj snrih o znilenie fiverov6ho rizika, nd"kladov arizflr. spojenich s cezhranidnym usporia-danfm cennych papierov. Dal5fm stimulom medzindrodn6ho i ndrodn6ho rozvoja repotrhov bola viiSia harmoniz.6.cia pr6vnych, tidtovnych a darior,ych otdzok.

8.2 Vj'hody a nefhody repo obchodov

Vj'hody repo obchodov sfi tak6to:r zdokonalbvanie finandnych trhov,t zniLeme n:ikladov na financovanie r6znych subjektov vr6.tane vlidy,I ztrySeni likvidita na trhoch dlhopisov a finantnych deriv6to\,,I lepSia moZnost' umiestnenia nor,ych emisif cennych papierov prostrednfctvom

aukci(,r zniLenie n:ikladov financovania pre tvorcu trhu (market maker),r flexibilni nistroj centrdlnych biink tryuLivany pri operdcidch na volhorn trhu,r bezpeind moZnosd poZidiavania hotovosti, ktora zntLuje fiverov6 riziko vzhlhdom na

sdiasny prevod kolaterdlu vr6tane prdvneho nirroku na tento kolaterdl,r nrySenl. fidinnosd zaisdovania (hedeing), lebo sa strdcajti cenor'6 anom6.lie medzi spo-

toq'mi a derivdto\rymi ndstrojmi,I ztrySen6,rynosnosd investorov do dlhopisov prostredn(ctvom poZidiavania dlhopisov.

Pre poiiiinuatel'a hotouosti md teda repo obchod whodu v zabezpeienf - v pripade, Ze

partner z|yh6,, m6Ze sa spolhhtrrht' na kolaterdl. Zaulirnaho preto d6veryhodnost' partne-ra i emitenta kolaterdlu.

Pre ulpoiiiiauatel'a hotouosti znamen6 repo obchod tf rlrhodu, Le m6Le r,yuZit' investi-cie vo svojom portf'6liu, aby si lacnejSie lypoZidal prostriedky, alebo aby si'n'6bec moholhotovosd alebo Specidlne cenn6 papiere rypoZidat'.

Na trhoch, kde fstredn6 inltitr-icie podporovali repo obchody ako prostriedok inter-vencif na pefiaZnom trhu a tieZ ako n6stroj kapitdlov6ho trhu, pridom obidva trhy sti

vnirtorne prepojen6, bol RO pre r"idastnikov r,yhodni. Ak irstredn6 inStitricie zaujalik tymto obchodom zdporni postoj, repo trh sa vyvijal mimo ich krajiny, z doho mali zisk

zahranidni iriastnfci na irkor ndrodnych investorov a obchodnikor'.Nevyhodou repo obchodovje moZnost' fidastnkov kratko predat'(short se1l) cenn6 pu-

piere a pdkouy mechanizmus (leuerage). Pdkor^f mechanizmus.je moZn6 realizovat' pomo-cou RO tak, Ze prostrednfctvom nich sa pred6vajt'r alebo poZiiiavajfi ost6vajfce cenn6papiere, dfm sa zfska hotovosd. Td je potom investovand do nor,ych cennych papierov,s ktorymi sa r,ykon6vajfi dal5ie RO. Tento procesje moZn6 opakovaf dovtedy, kym to do-voluje obozretnosd a marZor'6 poZiadavky. Podobne je moZn6 za hotovost' naknpovad tir,ypoZidiavat' v rdmci repo obchodov cenn6 papiere, ktor6 sa prcdajfi. S prijatou hotovos-t'ou sa rykond reverzny repo obchod. Aj tento cyklus sa m6Ze viacndsobne opakovat'.Repo obchody takto umoZriujfr otvorit' obrovsk6 firokovd pozfcie bez dostatodn6ho ho-

707

108 8. kapitola

tovostr-reho a kapitilor'dho krytia. V tomto zmysle predstavtljir podobn6 nebezpeict-t-

stvo ako dcrivzitr'.r

9.3 repo obchodov

Repo obchod je oznadenie pre kolaterizovanri p6Ziikr-r l-rotovosti, ktor(t ryuZfvaju

centrdlne banky pri nenovlrch opericr'6,ch, komerdn6 banky pri riaclenf hotovosti, ob-

cl-rodnfci s cennymi papiermi ako pdkow ndstroj (leuerage tool,) a podr-riky a jcdnotlivciako invcstidnf ndstroj. Repo obchody sf prijatclhou fbrmou bezpedn6ho poZiiiavaniahotovosti, pretoZe z.niLu1fi fiveror,6 riziko, transakdn6 n6klady a nfklady na r,ypoZiiar-rie.

Podporujir rozr,oj finanin6ho trhu, lebo umoZnt{fi.jednoducho zfskat' hotovosd a v nie-

ktorych pripadoch pom:ihaj(r centr6lnym inStitficirim zarnerad dopyt po cennych papie-

roch len na uriitd cenn6 papiere .

Najvzidlfmi subjektmi repo trhov sir dosial komertn6 banky, ktor6 r,ykondvajf repo

obchody na svoj fidct s cielom podporit' sledovan6 bankov6 ukazovatcle, alebo dosiah-

nut' zisk z tychto operdcii. Privdtni nebankovf klienti 1' praxi repo obchodl'prflii nelyuZf-

vajf . Hlavnym d6vodon-rje dasto ich nfkladnost' sirvisiaca s poplatkami za tieto operdcic.Ide predor'Setkym o burzov6 poplatky, pretoie prostrednictvom burzy sa ttsktttodfiujtir'5etky obchody s cennymi papiermi registrovanymi r-ra nej vrS"tane Stdtnych dlhopisor'.

Uprednostiiovan6 sti preto obchody realizovan6 ako Standardn6 obchody s cennymi pa-

piermi priamo, pr(padne obchody s cennymi papiermi evidovanfmi v centrdlnom regis-

tri NBS. l)6vodom m6Zu byt' aj podmienky na uzatv6ranie RO, ktor6 komerdn6 banky

71,yiajne stanovujfi individudlne. Jednou z tychto podmienok je rySka rninim6"lnych ob-

chodovatel'nfch objemov, ktor6 sa v prfpade RO pohybuje v niekolkych rnili6noch slo-

venskych korirn.3PouZivanie tripartitnfch repo obchodov sa stdle zvv5uje, najm'J v prfpade r-rebanko-

rlch uZfvatelbv, pritom administratfi,ne komplikdcie RO (najmi dennd trhov6 preccrio-

vanie pri klasickom RO) zniZtljfi atraktfvnost' bilaterdlnych repo obchodor,. Z d6vodu

Iikvidity a bezpeinosti sir v RO stdle najviac pouZfvanym kolaterdlom 5t6tr-re dlhopisy.Je

to predov5etk;'m na medzindrodnom a eur6pskom repo trhtt, kde sa nerealizujfi RO

s rovnakym objemom cennfch papierov ako na trhu v USA. Trh rastie v zdvislosti

od toho, ako investori zr,y5qjir zdujem o rizikd a r,yS5ie rrynosy. I kecll existtljfi rnnoh6

odli5nosti medzi krajinami, vidlia dynamika rastu je pri klasick;ich RO ako prisell-and-buy-backoch. D6vodom sfi najmi moZnosti pouZitia marZe, kornpenz5.is v prf-

pade zlyhania a kapit6lovej primeranosti.Vp. oj repo obchodov bude zrejme smerovat ku komplexncjifm itruktfiram zabudo-

vani'm do RO. Z hladiska chdpania RO ako kolaterizovan6ho irveru moZno pri fiom apli-

kor,,at' rovnak6 finandn6 inZinierstvo ako pri akornkolvek fvere. Narprfklad rePo

obchodl's premenlir.ou repo sadzbou (floating-rate repo), ktor6 sti menej beln6 (s rynim-kou francfrzskeho trhu), m6Zu poskytnirt' prostriedky r,ypoZitiavatelbm hotovost( poZa-

z Niektori aurori navrhtrjir povaZovad repo obchody za cleriviity vzhladom na uriit6 zhodn6 ekonornickdznakl's deriv.{trni. 1'odobnosd nie.je len v pdkovom mechanizme, ale aj v trhovom preceriovani (mrtrking kt

marhet) pomocou nrarZovirnia pri klasickom RO a trhovom preceiovanf burzorych deriv:itov (t. j. futurita burzor{ch opcii). Ale aj napriek tomu nie sf sidasdou rymedzenej skupiny derivdtorych n:istro.jov.

3 Nnpr. v Dexia bar*e Slovensko, a. s.,.je minimiilny objem pre repo obchody statrovenf vo w5kc 20 rnil. SI(K.

VyuZitie

Repo obchocly na pefia2nom trhu

dujricim prostriedky s premenlivou sadzbou. Dileri ich m6Zr-r v prfpade potrebyzabezpe(it' pomocou r,irokorych swapov. V praxi sfi RO s premenlivou repo sadzbou ob-rykle dlhodobejiie, zryiajue 6-mesadn6. Naopak repo obchody s pcvnou sadzbou m4jfivelini krdtku splatnosd. To umoZiiuje dflerom, ktori sa financujt'r premenlivou sadzbon,zaistit' sa na dlh5ie obdobie.

Repo obchody s premenlivor-r drokovou sadzbou je rnoZn6 pouZit'i s opdnymi Struk-tfirami, ako je cap, floor alebo collar, a to rovnakym sp6sobom ako v pr(pade ak6hokol'-vek irr6ho fiveru. Inou varidciou je flexibilny repo obchod (flex repo), ktorf poskyttleruoZnost' prisp6sobit' cash flow potreb6rn uZ(r'atelbv. Naprftlad investor kupqjtici ce nnypapier s anlortizujircirni splitkami m6Ze financovat' tento ndkup prristrednictvom ROso zodpovedajficou amortizdcion.a

Repo obchod sa definuje ako predaj cennych papierov s ich ndslednym ndkuporn.-Jedohodou dvoch strdn o prevode hotovosti a cennych papierov v dvoch krokoch. Jedenkrokje spotovi a druhy termfnovany. Ide teda o kombindciu spotov6ho predaja cenn6-ho papiera a forwardov6ho spdtndho ndkupu cenn6ho papiera k urditdmu ddtumu v bu-dircnosti. Prv6. 6ast' RO zad(na predajom cenndho papiera za hotovosd. Druhd dast'

spotfva v spd.tnom ndkupe cenndho papiera.Repo dohoda je z ekonomick6ho hladiska v podstate kolaterizovanou p6Zidkou ho-

tovosti, ktorf sa realizuje prostrednictvom predaja a ndsledn6ho ndkupu ce nnych papie-rov za vopred stanovenir cenu a k presn6mu ddtumu. Kuptljfici cennych papierovposkytuje p6Zidku hotovosti preddvajfcemu s tfm, Ze p6Zidku splat( pri spdtnom ndku-pe cennych papierov p6vodny predivajfici. Na rozdiel od praq'ch kolateriz-ovanych p6-Ziiiek sa prevddza vlastn(ctvo preddvanych cennich papierov na kupujticeho, prektor6ho tento prevod predstavuje kvalitnejJie zabezpedenie p6Zidky. RO sa realiztjfi nakrdtke obdobia, obrykle dvoch tfZdriov. Repo miery sti pribliZne na irrovr-ri rnedzibanko-rych firokor.ych mier. Vo svete sa stanovujir mnohimi r6znymi sp6sobrni v z6r'islosti odtrhovej infra5trukt.firy, praxe a zdkonov danej krajiny.

RO m6Zu byf, zaloLen6 na akomkolvek cennom papieri. VidSina centrdlnych bdnkpouZ(va Stdtne dlhopisy (NBS najdastejiie svoje pokladnidn6 pouk{Zky), aj ked rynirnod-ne pracujfr i s podnikor"imi cennymi papiermi (corporate securitie.s) alebo hypotek:irnymicennymi papiermi (mortgage-backed securities). Na podklador,y CP sa kladti tieto poZiadav-ky'r cenny papier md byt' v zaknihovanej alebo imobilizovanej podobe (v zahranid( dastejS(

pripad), aby bolo moZn6 lahko uskutodnidjeho doddvku,r v pr(pade dan6ho CP musf existovat' likvidnf sekunddrny trh, aby podmienky RO

mohli odriiat trhov6 ceny CP a rypoZidiavatel mal moZnosd v pripade zlyhania part--

nera CP predad,r ccr-rny papier md. maf urditd kvalitu predov5etkym z hladiska rizika.

Pred:ivajirci obr,ykle doddva CP na zdklade dodiivky a prijme hotorrost' od kupqjfceho.Repo obchod je Struktfirovany tak, Ze ekonomicky irZitok z vlastnfctva CP (froky, di-

videndy a kapitdlov6 zisky alebo straty) zostdva p6vodn6mu majitelbvi cennych papie-rov. Hnacou silou RO je potreba poZidat' si hotovost', preto v podstate neexistuje d6vod,preto by p6r'odny vlastnfk nemal irZitok zo svojho majetku, ktoryje ler-r prechodne mzr-

jetkom druhej strany.

- Jilek,J.: Modernifinaniniprodukty - repo obchody. Praha: Grarda Publishing, 1999.

109

110 8. kapitolrt

Repo obchod je teda spotorim prcdajom CP spolu s opaduou operdciou realizova-

nou nesk6r. Reverznyrn repo obchodom je n6kup cennfch papicrov za hotovosd so sir-

iasnym zdvdzkom vrdtid CP spzit' za hotovost' k budfrcemu d/rtumu (spzitni predaj).

Ked7e obe strany realizuj(r opadn6 operdcic, repo obchod pre jednu strantt.je reverz-

nynr repo obchodom pre druhu stranu. Z tohto d6r'odu sa transakcizr obvykle posudzuje

z hladiska dflera (dfler si rypoZidiar.'a hotovost': repo obchod, dfler poZidiava hotovostl=

reverzny repo obchod).

8.4 Druhy repo obchodov

Existujri tri prdvne rozdielne nfstroje:l. Sell-and-buy-backje na-ljednoduch5ia forma repo obchodu. Ide o priarny prcdaj CI'

zajeho moment6lnu cenu a priamy spitny n.{kup tohto CP k budticemtt ddtumtt za

vopred stanovenir cenu..|e to kombindcia spotov6ho predaja a fortvardor'6ho ndkrr-

pu CP. Sell-and-buy-back moZno realizovad vjednej ztnlut'e alebo v dvoch nezdvislych

zmluv6ch bez toho, aby tiito skutodnost' menila ekonomickr"l podstatu, prdvnu fot'mtt

di ddtovn6 rielenie n6stroja. Implicitr"re ide o kolaterizovarry itver. Vynos je dany roz-

dielom medzi ndkupnou cenou (cenou spitn6ho ndkupu) a predajnolr cenolr (cenou

p6vodn6ho predaja) - implicitna repo rnierct. Tieto obchody sir atraktivue r,dhka svojej

jednoduchosti a nezdvislosti oboch iastf obchodu, medzi ktorfmi neexistuje Ziadne

formdlne prepojenie.2. Klasicky (pravy) repo obchod (classic refto, genuine repo, true repo)jc d6myselnej5ou

formou sell-and-buy-backu, ktordje dokumentovand rdmcovou pfsomtrou dohodoua explicitne predstavuje kolaterizovany irver. Vynos je r,{adreny explicitne ako repomiera, ktor6 zost6va konitantnii po dobn transakcie. Struktfiry oboch tvpov obcho-dov sir navz6jom blfzke, je medzi nirni len mdlo rozdielov, di uZ prdvnych alebo eko-

r-romickych. Niekedy sa pojmom repo obchod rnyslf len klasicki RO.

3. Poiiianie cennych papierov (security lending) a vypoZidanie cennych papierov (secu-

riry borcowirg) - ide o prevod CP na doiasn6 obdobie, obrrykle s rrymenou kolaterd.lu.

Ako kolaterdl sa m6Ze pouZit' hotovost' (z pohladu rypoZidiavatel'zr cennych pirpierovje tak moZn6 p6Zidku povaZovad za reverzn;i RO). Vtedy.je transakcia velmi podobn.{klasick6mu RO. P6Zidka CP md hist6riu odliSnf od inych druhov RO a tieL n6, inychr*idastnikov. Na mnohych trhoch existuje spolu s ostatnymi druhmi RO. Nejcle o pra-

tT RO, pretoZe sa neuskutodiiuje predaj a spitny ndkup aktfv. K repo obchoclom sa

tdto forma zaraduje z d6vodu kompletnosti a pretoZe sa v mnohl,ch aspektoch podo-b6 klasick6mu RO a sell-and-buy-backu. Strana, ktor6 si rypoZidiava CP, plati druhejstrane dohodnuty poplatok.V rdmci hategfrie hlasichdho RO prevl6da d,odaukouy repo ohchod (deliuery repo), pri kto-

rom preddvajirci prevfdza CP na depozitdra kupujticeho (custodian). V poslednych ro-

koch sa rozlinye tripafiitnf repo obchod (tripany repo), v prfpade ktor6ho obe stranysfihlasia so spoloir-rvm depozitironl, ktory zamduje ich pohladiivky. Ty- sa pri tomtoRO zniZujt'r transakin6 n6klady spojen6 s dod6vkorym RO. Tret(m druhorrr je illoinyrepo ohchod (hold-in-c'ttstody repo), pri ktorom preddvajfici CP zost6va depozit6rom CP.

Tento typ j" mdlo rozifreny, pretoZe niZiie transaktn6 niiklady sri prerl'5en6 vySSfm rizi-kom a potenci6lnymi prdr'nymi t'aZkost'ami kupujficeho pri vymdhanf kolaterdlu.

Repo obchc,trly rta petia2ttotn trlttt 111

Porounanie jednotliujch dnthou repo obchodou Tabulka 8.1

Ukazovatel' Klasicky repo obchod Sell-and-buv-backJ

P6iidka cennychpapierov

Formd.lnamet6davymeny

kolateriilu

predaj a ndkr.rps urditi'rni

charakteristikarniprcdaj a ndkup

poZiiiavaniea vypoZidiavanie (ale

s pr:ivnvrn prevociorrrvl:rstnictva)

Forma vymenyhotovosd proti

kolater:ilu hotovosC proti kolater:ilu hotovost' proti kolater:iltr

obvyklfkolateril dlhopisy cllhopisy

cllhopisr', hotovostl,clokurnent.iirne

akreditiry

Vynos sa plati doddvatelbvi ho tovosti(kupujilcernu)

dodiivatelbvi ho tovos[i(kupu-jricemu)

dodivatelbvir-rekolilter:iloWchcennfch papierov

a doddv:itelbvihotovostn6ho kolater:ilu

Vynos(poplatky)

k6tovany ako zvld5tnarepo sadzba a platf s:r

z poZiiancj lrotovosti

k6tovany ako reposaclzba a plati sa zrkcr

tozcliel rrredzi prcdajnotrcenou a cenou spitn6ho

n:ikupu

k<itovany ako poplatok(% lrer llnnur)l z trhorc'j

hoclnotv po2idanychcenni'ch papicrov), ak -jckol:rter:ilom ho tovosC,

poplatok sir zni2trjeo tirok z lrotovosti

Mari.a

zaiiatoini rnarZa - inoa obvykle v prospech

vypoZiiiavatela,prerrrenlivzi rnarZa -

dno

zadiatoir-r:i marZa - inor. ofyykle v prospech

rvpoZidiavatelh,prerncnlivd rnaria -nic,

ale je rnoZn6 ukondiitransakciu a po

precenenf clohodnfiCnovtl

zatiatodrrd rn:rrZa - dnoa obrrykle v prospech

poZiiiavatel'zr,preurenliv:i rnar2a - zino

Kup6n vracia sa p6vodn6muvlastnikovi

neexisttrje zivazokposkvtnfit' kup6n

precl:ivajticemu, ale byv;rzahrnuLy clo cenvspatneho nd.kr.rpu

kup<in sa preplzlcapoZidiavatelovi, ostatn6

prdva z:ivisia oclzr:thrvrrelro dt-,icrhrania

VypoZiiiavatel'rypoZiiiavatel

(kupujirci) cennychpapierov

rypoZidiavatel' (ktrp uj tici )cennych p:rpierov

rypoZitiavatelSpeciilnl'ch cenni'ch

p;rpierov

Poiiiiavatel'poZidiavatel

(pred:lvajf ci) cennfchpapierov

poZidiavatel(preddvajfrci) cennych

paplerov

poZidiavatel Speciflnychcennych papicrorr

Dokumentdcia

jedin:i dohoda,v pripade zlyhania

prdvo na konrpenzzicitrtransakcie

dve ocldelcn6 operdciebez Specifickych prdv

kompenzdcie v pripaclezlvhania

.jedinii dohoda, v prfpadezlvhania prdvo na

kompenzdciu tfansakcic

Substitricia poZidiavatef nr6Zenahradii kolaterdl

rnoZnd len po ukondenitr-ansakcie a po

prcccnenf zjcdnanienovei tr:rnsakcic

rypoZitiavatel rn6Zenahradif kolater:il

Splatnosd pevnd alebo otvorend. len per,n:i pevn:l alebo otvorenzi

Zdroj: JIek,J.: Modern( finantn( produkty - repo obchody. Praha : Grada Publishing, 1999.

t12 8. kapitola

Existr-5fi aj d'aliie podoby repo obchodou:I tenninottctnf repo ol,tchod - poskytnutie dveru na dlhlitr dobu ako 30 dnf. U tlds sa tellto

chuh uazyva tieZ repo obchod a uie je dlh5f ako 7 dn(,I reuenni repo obr:hod - opak repo dohody, diZe sub.iektotn, ktory kupuje CP od ineho

investora a stihlasf s ich spzitnyrn odprcdajom za vyS5iu celtll, je banka,I maloobchoclnl relto obchod - frverovanie bankl' prostredufctvom repo dohody s tnoT--

nost'ou preddasnich l"iberov bez penaliz6cie. V naiich podmienkach sa nepottZfva'

Typickfm prikladom r"rr-rZitia RO pri riadenf likvidity.je ich ryuZitie centrdlnvmi ban-

karni ako ndstrojov menovej politiky na riaclenic likvidity bankov6ho sektora takto:t refinan6n6 repo obchody - sltiZia na dodar-rie likvidity bankor'6nru sektoru prijej ne-

dostatku. Ide o klasick6 RO, kde centr6lna banka rrystupuje ako kupujfrci. Je to teda

spotor,y predaj SPP kornerdnou bankou a spitnv terminovanl' ndkup,r sterilizadn6 repo obchody - sri opakom refinandnych RO. VyuZivajti sa na rieSenic

prebytku likvidity v bankovom sektore. Cetrtr6lna banka r,1'stupuje v pozicii prcd:i,va-

jirceho a kupujficimje konerdnf banka. Icle o spotor f predaj SPP cer-rtrflnou bankott

komerdnej banke a ich spzitny termftlovany ndkup.

8.5 Repo obchody rr podmienkach SR

Na Slovensku neexistqje pr.{vny dokument zaoberajfici sa iyluine problematikourepo obchodor,.5 Podla platn6ho rozhodnutia Ndrodnej bankl'Slovenska urdtlje tdto mi-

nimdlny objem obchodov uskutodriovauych s bankami, pobodkami zahraniinych bfnka inimi finaninfrni inStitirciami. Pri RO ide v zmysle rozhodnutia o posk.vtnutie aleb<r

prijatie irveru so zabezpeiovacim prevodorn Cl' zr pri repo tendri o poskytntrtie alebcr

prijatie irvcru so zabezpeiovacim prevodom CP vykonanym hromadnou formott.Rozhodnutie definuje dlZnfka a veriteih v zmluvr-rych vzdahoch takto:

r d.linihom 1e zmluvnf strana, ktorf prijme od veritelh tiver a prevedie ua neho ako za-

bezpedenie r-iveru cenn6 papiere s tym, Ze sa zavaz,ule tiver vrdtane dohodnut6ho firo-

ku splatid k urden6mu ddtumu za podmienky r.'rziteuia (spiitn6ho prevodu) cennych

papierov veritelbm,I ueritel'omje zmluvnd strana, ktord poskytr-re dlZnikovi fiver a prijme od neho ceune

papiere ako zabezpedenie tiveru s tim, ie sa zavazule previest' cenn6 papiere k urie-ndmu dftumu spd'd dlZnikovi za podmienky splatenia t'tveru vrdtaue dohodnut6hofiroku.Repo obchod sa teda skladii:

I z pohotouej transahcie - poskytnutie frveru dlZnfkovi so zabezpeiovacftn prevodom

cennych papierov veritelbvi,t z tenn[nouanej traruakcie - splatenie fiveru vrdtane dohodnut6ho r-iroku veritelbvi so

spitnym prevodom cennych papierov dlZniliovi vo vopred stanovenom termfne.

Vstupnou cenou repo obchodu sa rozumie sutna veritelbm poskytnut6ho irveru dlZ-

nfkovi spojend so zabezpedovac(m prevodom konkr6tneho cenn6ho papiera z majetko-

v6ho fidtu dlZr-rfka na maietkor,f ritet veritelh.

' Jeditrim oficidlnyrn doktrntentonr naSlovensku, ktorysa repo obchodmi zaoberi,.ic Rozhodntrtie NBS

o lykondvan( obcl-rodov na nlenovd t'rdely v slovenskej nreue, irdinn6 od l. ntarca 2005.

Repo obchody na peiictZnom trhu

Vystupnou cenou repo obchodu sa rozlrmie suma dlZnfkom splaten6ho tiveru vr6ta-ne dohodnut6ho irroku veritelbvi spojen6 so spdtnym prevodom konkr6tneho cenn6hopapiera.

Repo sadzba, za ktorti veritel'poskytuje dlZnikovi (rver (podita sa nabdze ACT/360), sa

rypoiita podla vzorca:

r13

kz-c1)'360u= . 100 (8.1)cr'd

kde ri - repo sadzba pre repo obchod, pripadne repo tender v %,

c2 - \ystupna cella,

c1 - vstupnd ceua,

d - potet dni trvania repo obchodu, pripadne repo teudra.

Ndrodnii banka Slovenska uskutodfiuje repo obchody najmzi formou tendra. Podlazdmeru zniLrt alebo dodat' likviditu bankov6ho sektora. m6Ze NBS uskutodnid tieto dru-hy repo tendrov:r refinaninl repo tender, ak je potrebn6 nryli( likviditu,r sterilizainj repo tender, akje potrebn6 zniLrt likviditu.

Repo tender sa m6Ze usktttoinit' formou:I tendra s nestanouenou urokouou .sadzbou, a to:.

a) aukciou americkym sp6sobom,b) aukciou holandskym sp6sobom,

I tendra so stanouenou urokouou sadzbou.

Prr auhcii americhjm sp6sobom st'r ponuky zoraden6 podla ry5ky frokor,ych sadzieb

a vietci tidastnici, ktorych ponuka bola akceptovand, sir v aukcii uspokoj eni za cenu(firok), ktorir uviedli v prihldSke do aukcie.

Pri auhcii holandshjm sp6sobom st ponuky tieL zoraden6 podlh tySky firokorich sa-

dzieb a v5etci fidastnici, ktorych ponuka bola akceptovand, sfi v aukcii uspokojen( za rov-nakfi cenu (irrok), a to poslednfi akceptovanr-i cenu (irrok) v aukcii.

Pri uypisant repo tendra l,lBS musf zaerejnit poainni4 ildaje:r druh repo tendra,r zoznam akceptovatelnych cennych papierov a ich vstupn6 ceny alebo oznam, kde sfi

tieto fdaje zverejnen6,r formu tendra a v prfpade tendra s nestanovenou firokovou sadzbou i sp6sob r,ykona-

nia aukcie,r obdobie trvania repo tendra (defi zadiatku, ukondenia a poiet dnf repo tendra),r termfn ukondenia prijimania prihldSok,r drokovti sadzbu pri tendri so stanovenou t'rrokovou sadzbou.

Okrem povinnych irdajov m6Ze uverejnit' i limitnfi tirokovfi sadzbu6, celkovy objemrepo tendra, maximdlny podet ponirk, resp. dhl5ie fidaje.

Podmienky repo tendra oznamuje NBS zmluvnym stran6m prostrednfctvom syst6-

mu REUTERS, faxotn, pr(padne inym syst6mom.Zmluvnd strana sa m6Ze zfitastnit repo tendra na z:iklade prihlii5ky, ktor6 musf obsa-

hovad tieto fidaje:

t' Limitnd sadzba predstar.uje maximum pri sterilizadnych oper:iciaich a nrininrum pri refinantnych operii-ciiich NBS s komerdnymi bankami.

r14 8. kapitola

t clruh zr dfslo rcpo tcndra,r icler-rtifikair-r6 fidaje zmlnvncj strany,r Specifikirciu cenn€ho papiera 1' prfpade refinandn6ho repo tendra,I podet kusol'ccnnych papierov,I firokovti sadzbu v prfpade tendra s nestanovenou tirokovou sadzbott,I ddtr,rm zaslania prihl:iSky,t podpisy oprdvnenych zamestnancov zmluvnej strany poclla podpisov6ho vzoru,I odtladok pediatky zmluvnej strauy.

l'rihldsku zasielzr zmiuvnd strana Ndrodnej banke Slovenska faxotn a nislednc sa tele-

fonicky over(jej dorudenie. Zrnluvnd strana sa rn6Ze ziriastnif tendra aj prostrednictvomsyst6mu REUTERS alebo in6ho ozn6men6ho syst6mu (najnesk6r v deri konania repo teu-

dra), do termfnu urden6ho pre prfjern prihldSok a ndsledne zaslat' prihl65ku faxom.

Pri repo tendri s nestanovenou rirokovou sadzbou, ktory sa rrykondva aukcioll ame-

rickym alebo holandskim sp6sobom, m6Ze zmluvnd strana uviest' maxim6lne tri ponu-kv s r6zn,vrni tirokoryrni sadzbami. Nzr krytie jcdnotlivej ponuky m6Ze zmlttvnlt strana

uvicst' v prfpade refinandn6ho rcpo tendra maximdlne tri reizne cenn6 papiere rovnak6-

ho druhu.NBS rozhodne o prijatf, resp. ryradeni prihldiky z repo tendra, ak ncspiiia potrcbn6

n6.le7-itosti.a'ieL m67e zru5it' repo tender, ak zistf v.jeho priebehu alebo vo risledkochchybu. M:i pr6vo na pripadr-r6 krdtenie posledr'rej ponuky alebo skupiny ponfik s rovna-kou irroko\,oll sadzbou, aj vtcdy, ked nic je stanoveny celkory objem repo tendra.

Pri repo tendri so stanovenou irrokovou sadzbou sa ponuky zmluvnych str6n uspo-koja v z6vislosti od celkov6ho objernlr repo tendra. Ak je ponuka 1'y55ia ako celko\y ob-

jem repo tendra, uspokoja sa zmluvne strany pomernym sp6sobom.V prfpade sterilizair-ryrch rcpo tendrov st-'t cenu6 papiere usporiadan6 zosttlpne podlh

r.'stupnfch cien. Ich pridclbvanie sa uskutodriujc postupne tak, aby k najniZlej ponfika-r-rej irrokovej sadzbe boli ako prv6 priraden6 cenn6 papiere s najr,ySSoLr vstlrpnott celtou.

Vysledky repo tendra zverejiiujc NBS plostrednfctvom syst6mu REUTERS, pripad-ne ir-rym oznS.menym syst6mom.

Repo obchody a repo tendre sa rykondvajf na zdkladc ramcouej zmluu\ o poskytoua,ni

uuerou so zabezpeiouactmi prnodmi tennych papieroa./ Zrnlnva md pfsomnfi fbrmu, ttzatvdrasa lla dobu neurditti. Nadobt'rda fidinnost podpisom obocl-r zmlnvnych strdn. Jej prcdme-tom je irprava zdkladnych podmienok a dalSfch prdvnych vzt'ahov, ktor6 platia pre NBS

a banku pri poskytovani irverov. Uspokojenie pohladdvok a splnenie zfttizkov z fiverovnrusi byt' zaisten6'zabezpedovacimi prevodmi cennych papierov z dlLnka na veritelh.

Jednotlir,6 repo obchody sa m6Zu uzatvorid irstne (telefonickv) alebo elektronickymiprostriedkarni (syst6m REUTERS)a ndsledne p(somne potvrdii (konfirmdcia). Ak niejezasland konfirnrdcia, dohoda ojednotlivom repo obchode nieje zru5en6. Uzavretftn do-hodt,ojednotli\rorn repo obchode vznikne rnedzi zmluvnyrni stranami dohoda (zmluva)

o poskytntrti t'n'eru so zabezpeiovercfm prevodom cerrnych papierov a sfidasne zmluvao z,abezpeiovacom prevode cenni'ch papieror'. Kai.d'i zo zrnluvnych strdn md pr6vozmlur,u jednostr:rnne upravit' (zrnenit, doplnit', frplne nal-rradit'). Uprirva mttsi b,vt' podpf-sand Statutdmvm ors:inorn prfslu5nej zrrluvnej strany ir vodi dmhc'j zmluvnej strane jcfiiinn'.i na drulrr deri po.jcj dor-uienf zmluvnej stranc.

' I'rilol'ti d. 1 k rozhodnr.rtiu NBS d. 1/2005.

Repct obchocllt t"tcr pefia2nom trhu

Na zabezpeiovzrcf prevod moZno pouZid leu cctrn6 papiere, ktorych obchodovzrtelirosd

a pr evoditelnost' nie je obmedzer-rd a ktor6 r-rie sfi zzrdzrZen6 nijakyrnr z:aloiltymi prdvzrrni

alebo inymi prdvarni tretej osoby'. Zabezpe(.ovaci prcvod cennych papierov z dlZnika nir

veritela a prcvod (platba) istinl'ril'eru dlZnikovi sa realiztlje l'dcti poskvtnutiu fr,ertt. IstirtlIrveru poskvtovand dlZnikor,'i je iriinnc prevedeud, resp. poskytntrt:r od okamihu, kecljesLrma vo r,yike istiny fivcm pripfsand na fiiet prijirnajfrcej banky (dlZrtika) r,SIPS.S

Po trztnsformdcii slovenskej ekononriky a zatlcncni Slovenska do medzindroclnych eko-

nomickych vzt'ahov sa zzrdali RO postupne udomdciovad oj tu sloveuskom peiiaZnom tt'hu.

RO zaznamenali na Slovensku prudky vy.,roj a zatgirnajti d6leZit6 miesto na flnaninom trhu.Repo obchody boli hlavnym rcfinar-rdnyrn nd,strojom NBS do konca roka 1996, kecl

boli poskytovan6 automaticky na Ziadosdbanky. Od roku l997 ich nahradili repo ten-

clre, to zllanlenalo sdaZeny prfstup bdnk k likvidite, pretoZc centrdlua banka r1'hlasovnla

tendre podla vlastn6ho uv6Zenia na zdklade situdcie v bankovom sektore. D6leZitfm Ino-nlelttom bolo opitovn6 ziu'edenie moZr-rosti automirtick6ho prfstupu kotneriuich biinkk jcdnodrior,l'm doladbr,,acfn-r operdcidrn ocl roku 2000. I(onrcrtn6 bar-rky majfi v sirdas-

liosti automaticky a neobmedzcnf prfstup k jednodriol'd'mtt poZiiiavaniu (refinar-rir-re

obchody) di ukladaniu periazi (jednodrior,6 l'klad,v) r'cetrtrtilnej bankc.O rozr,oj tohto ndstroja sa zaslfiZila pr:ive centrdlna banka, ktorii Specifikovala jasn6

ltodrnienky a spreirladnila vzdahy s riou. Prechodom kjcdnodrior, m obchodom z:rtt-ak-

tivnila tento nd.stroj pre komerdr-r6 banky a vytvorila efektfvnejlf sp6sob rizide nia ich lik-r.iclity tak, ako je to na ryspelycir svetorich trhoch.

Rok 2000 bol lyznamnym nredznfliom vo i'yr'oji slovetrsk6iro periaZn6lto trhtt, ked'

\ BS plestala povaZovat' ndrast peiiaZnej z:isoby za.jeden zo svojich hl:n,nfch cielbv a za-

i:rlir sa sirstredbvat' na qryoj irrokor,{ch sadzieb. Uskutodnila prechod od kvantitzrtfvnej

menor.,ej politiky ku kvalitatfvnej. V oblasti uplatnenfch ndstrojov nedollo k Ziadnyn-r

podstatnejSim zmeniim. NBS rytvorila syst6m zaloi,eny na repo tendri uskutodriovanoms ti'Zdennou periodicitou ako irlavnorn nfstroji nzr presadzovanie svojich zdmerov, pocl-

uoreny oboma facilitarni - refinandnou a sterilizzrdnou - ako formu indir,iduzilneho ly-ror,ndvania likvidity v rdmci bankov6ho sektora. Oba tieto r-riistroje boli sfiizrsdou

menov6ho ,,in5trumentdria" NBS v rnodifikovzrnej formc i v minulosti, ale pred rokom2000 s;r v praxi paralelne nevl,uZfvali.

Okrem Standardnych tendrov sa realizujfi tcndre aj forrnott neitandrtrdnych tendrouych

r,tbchodou, tzu. $chlyt:h tenrlrou. Ich r,yhldsenie, realiz'icia i usporiaclanie sfi uskutodnen6v ten isty deii. Sf splatn6 do uskutodnenia najbliZiieho Standardn6ho tendra, t. j. dosiedmich dnf. NBS si tak ponecirala moZnosd aktuzilneho zdsairu do diania na trhu, naj-

rrrii \, zlolitich situ:icidch.

8.6 Repo obchody rr podmienkach EC

Eurosyst6mt' a d':rlSie centrdlne banky ryr.rZfl'ajd repo obchody ako hlavnf nistroj vy-

kor-riivania operdcii na volirom trhu na tidcly menovcj politiky. Repo oper;icie sfi domi-

Slouok Intet'bonh II4menL Sysletn - medzibankol,y platclbny svst6nt prer'hclzkovani, l-BS.

Eurosyst6m pozostdva z H,ur<lpske-j centrdlncj bankt' ir ndrodnyclr ccntrdlnych bink krgfn L,U, ktor c' zu-

viedli er,rro v tretej etape hospodirskcj a nrenovej irnie.

11i

116 8. knpitola

nantn6 a majir markantnv podiel na celkovom objeme a podtc obchodor'. Repo trh jed6leZitv a st6le rastfci segment periaZndho trhu.

Hlavr-rym cielbm Eurosyst6rnu je udrZiavanie cenovej stabilit,v, kto16je kvantitatfvne

stanoven6 ako hornd hrar-rica pre rast harmonizovandho indexu spotrebitelskych cicu -HICP r-ra rotnej bize, a to do 2 Vo. Parameter je chdpanf ako strednodobf ciel Stabilita

kr-ipnej sily eura sa ryrnedzcu(m ciela stala absolirtr-rou prioritou.Na dosiahnutie stanovenfch ciclbv mi Eurosyst6m k dispozfcii tieto na^stroje menoaej

politihy:r obchody na uol,'nom trhu,r automatickdoperacie,r pouinni minimdlne rezervJ.

Tieto nistroje sa ryuZfvaj(r s cielom ovpll'r'iiot'ad trhor,6 firokor,6 sadzby a likviditubankov6ho sektora. Rozhodovanic jc na Eur6pskej centrflnej banke, ryuZitie ti'chto nd-

strojov je v kompetencii ndrodnych centrdluvch bdnk.

Repo obchody sa lryuZfvajir pri realizdcii niektorych z ttvedenvch nfstrojor'.

8.6.L obchodv na vofnom trhuPatria sem:

r reuenne obchodl,I priame obchody,r emisia dlhouych cennych papierou,I deatzoue swapy,I prij{manie akladou.

Najd6leZitejSie sfr reverzn6 obchodv, ktor6 moZuo realizovad ako dohody o spitnomodktipeni alebo ako fivery zabezpe(en6 ceuuymi papiermi.

Obchody r-ra volitom trhu sa n'r6Zu rrykondvat' r-ra z6klade tendrov alebo dvojstrannych

obchodovlo.

Tendre

Sfi beZnou forrnou rrykondr,ania obchodov na volttom trhu. Rezrlizujir sa v nasledujfi-

cich krokoch:1. ryp(sanie tcndra,2. prfprava zmlllvnfch strdn a predkladanie poufik,3. usporiadanie ponfik Eurosl'st6nlon-I,

4. pridelenie objcmu a ryhldsenie isledkov tendr-a,

5. potvrdenie jcclnotlir{ch rysledkov o pridelenych (umiestnenych) objernoch,

6. usporiadanie obchodov.Eurosyst6m pouZiva dr,a typy tcndrov, a to itandardne arychle tenrJre. Postupy pri obi-

dvoch tl'poch tcndrov sf rovnak6, rrynimkou je iasolft r6mec a okruh zmluvnych strfn.

Tendre moZno usktrtodriovad ako urokoue aiebo olrjemoai. Urokov6 tendre sfi tendre

s pevnou firokovou saclzbou, ktorir stanovuje Eur6pska centrilna banka voprcd a z(t''

l0 Id" o akfkolr.ek priyracl. ked'l-trr<-isvst6rn r]'kondva obchod s jeclnou alebo len niekolkynri zmlttvnyrni stra-

nami bez pouZiiia lcndra. Zahfirajir operzicie uskutoitiovan6 prostrednictvorn birrz cennych papierov

alebo agetrtov trlru.

Repo obcltocly na pefia2nont trhu

castnen6 stralty ponfkajf objern finandnych prostriedkov, s ktoryn-r chcir cibchodovad.

Objemov6 tendre prcdstar.'t1jfr tendrc s pohy'blivott itlokovou sadzbou; zmlttvtt6 stranv

ponirkajti objem finaninych prostriedkov a firokor'd sadzby, pri ktorych cl-rcfi obchodo-r.at' s ndrodnymi centrdlnymi bankami.

Reverzn6 obchody

Sir najddleZitejSfm ndstrojom na volhom tr'hu. Icie o obchody, r'rdmci ktorych Eurosvs-

t6m kupuje alebo predirva akceptovatel'n6 cenn6 papiere na zdklade doh6d o sp:itnom ocl-

kfipen( (repo obchod)ll, alebo uskutodritlje fn,erov6 operdcie so zabezpedovacfm

prevodom akceptovatelhych cennych papieror.'I2. VyuZivajti sa prccior,Setkyrn v hlavnfchrefinandnych operdcidch a dlhodobcjlich refinat-rduych opcricidch, ale rovnako sa rnoZu

rvuZivat' i v Strukturdlnych a doladbvacich obcirodoch.Pri obchode na z:iklade dohody o sptitnorn odktipent predstavtlje ilrok z rypoZiiar-rcj pe-

riaZnej sumy za tas do splatnosti operhcie rozdiel nrcdzi obstarduar.:oLl cenolr o, ce'nou ltri spcil'

rtom orlkupent.lJrokje tcda zahrnuty'\' cene pri sp:itnom oclk(rpeni.

V pripade uuetu zabezpeieneho cennyrni papiermi zavisi tirok orl firokouej sadzlty uplatnenel

na objern uueru podas splatnosti operircic. Pri reverztrvch obchodoch Ettrosvst6ntu szr

uplatriqje jednoduch6 irroienie a rypodet t'rroku sa realiz-uje rnettidou ACT/360.Operdcie Eurosyst6rnu na volhonr trhn sa clclia do nasledujficich kateg<irif:

r hlaund refinanini olteracie,r dlhodobejiie refinanine operacie,

' dolad'ouacie obchody,

' .iltuktttral,ne obchody.

IIlaunE refinanind operdcieSir najddleZitejiie obchody na volironr trhu. Majfr klfidovfi /rlohu pri ciosahovatrf cielbv

Eurosyst6mu. Zabezpeiqjc sa nimi prevaT-r-r6 dasd rcfir-rancor':rnia finandn6ho scktora.

Ch arakteristik a hlauny ch refinantin$ ch o p erac it:I ide o obchody na zrylenie likvidity,r vykondvajfi sa s tyZdennou pcriodicitou,I obr,ykld splatnost'je jeden tii,deh,I uskutodrirljir ich decentr:rlizovane ndrodn€' centrdlnc bzrnky,r realizujfi sa prostreclnictvorn Standardnych repo tcttclror',I akceptuje sa podklador,6 aktf'n'urn prv6ho stuprizr (tier 1) i drulieho stlrpila (tier 2).

Dlho dob ej 5 i e refin an in 6 op er dc ieIch cielbrn je zabezpeiclvaf dodzrtodn6 relluar-rcovanie finandneho sektora na dlhiie

obdobie. Realizr-rje sa nimi lcn rnald dast' celkor,6ho objemu rcfinancovauia. Eurosyst6m

sa zrydajne sprdva ako prijfmatelirrokoq'ch sadzieb, pretoZejeho zitnerom v tychto ob-

chodoch nie je qzsielad trhu sign6ly. Najdastejiie sa preto uskutodhujir formou tendrovs pohyblivou r-irokovou sadzbou a Eur6pska centrdlna banka oznamt{c objem obchodu,ktory md byd umiestneny. Existtge aj moZr-rosd uskutodhovat' tieto operdcie formou teu-

t t Mastnicke preivo na aktiva sa prevedie na ver-itela ir znrluvn6 strany sa dohodnir na sp;it.nonr obchode, t. j.prevedeni aktivar spiiti na dlZr-rika v budricom termine.

12 S,u,lo".nyje wmiihateliry nirok na zaloZen6 aktiva, irle za predpokladu splnenia dlhovej povinnosti si ak-

tiva ponechdva dlZnfk.

t17

118 8. kapiktlct

drov s pevne stano\renou Lirokovou sadzbou. Tr-'rto moZuost' lyttZfi'zr Ettrosy'st6m iba rry-

nimoir-re.Charakteristika dlhodobejifch refinaninych operat:ii:

1'ykondvajfi sa s mesadnon periodicitou,ide o obchody na zr,yienie likvidity,obryklzi splatnosdje tri mesiace,

uskutodiujd ich decentralizol'ane ndrodn6 centrdlne banky,realizujir sa prostrednfctvom ltandarch'rych tendror',akccptqje sa podkladov6 aktfvum pn'6ho i druh6ho stupria.

D olad'ou a ci e r ea erzn 6 ob cho dySir irdelor'6 obchody rcalizovan6 s cielbrn riadid likl'iditu na trhu a usmernid irrokov6

sadzby, zameran6 prcclor'5ctkym na zmicrnenie (rdinkov neiakani ch vyk;n'ov likviditytrhn na (rrokor'6 saclzby. p1-l 1:ykonzivanf tychto operiicif si prfpadnd nutnosd promptn6-ho zdsahu pri ncodak/rvanom rlvoji trhu ryZirduje vysoky stupei flexibility v oblasti rry-

beru postupov a previidzkorych prostricdkor'.Charakteristika dolad'ouactch reuennych ohchod ou:

ide o obchody t-,o 71,y5enie alebo z,niierie likviclity,nemaj (r Standardizovanfi periodicitu,nemajh Itandardizovanir splatnost',obchody zamcrau6 na zrrySetric likvidity sa obrykle usktrtoiriujfi prostrednfctvomr,vchlych ten{lro\', je tu i moZnost dvojstrannych obchodor',obclrody zanrerau6 na zniLcnie likvidity sa obrl'kle trskutodritijti prostrednfctvonclvoj strannych obchodov,uskutoiriqjfi ich zryiajnc clecentralizol'ane n'irochi6 cer-r[r'dlne bank,v, Rada guverr-r6-

ro"' Eurtipskej centriilncj banky mdZe rozhodnirl, Lc za vyr-rimodnych okolnostf budem6cd tieto obchody lykondvad aj F-ur6pska centrdhra banka,

r pri doladbvacfch rcverznvch obchc-rdoch rn6Ze Eurosyst6m stanovit'ohrzinidcny po-det zmluvnich str'.ir-r,

I akceptqjti sa aktiva prr,6ho aj druh6ho stupria.

Strukturcilne rea erznd obcho dyPouT.ivajfi sa nzr ovplp,nenie Strukturilncj pozfcie hnar-rin6ho sektor:rvodi l.-urosyst6mu.

C h n r akt e ris t i k a i t ruk t urd, l,n\ c h r eu e nny ch o b t:h rt 11 ou :

idc o obchody r-ra zr,1,5enie likvidity,perioclicita m6Ze byt' pravidelnd. alebo nepr-avideln6,splatrr os d n e musf by t' b ezr,yhradnc 5 tan dardi zov ant6.,

uskutodi-rt1jh sa prostrednictvorn 5tandardnych tendrov,realizuj(r ich decentralizovanc nd.rodn6 centrdlne bzrnky,akceptujfi sa pociklador'6 aktf','a prr'6ho i druh6ho stupria.

8.6.2 Automatick€ opefacie\ryuZfvajir sa pri riaclenf jednodriovej liki'idit,v, na ohranidenie jednodiorich irroko-

r,ych sadzieb a sisnalizovanic ziimcr-ov menovej politiky. Realiztljfi ich decentralizovanendrodne centr6.luc bankr'. NdleZitosti a oodmienkv tichto obchodov sfi totoZn6 v celei

IIT

ttI

T

I

I

I

T

II

T

I

T

Repo obchody na peiictinom trhu

euroz6ne. VyuZfvajti sa dva druhy automatickfch operdcif v zdvislosti od toho, ii ide

o obchody na zr.ry5enie alebo zniLenie likvidity.Na znfZenie nadbytodnej likvidity sir urden6 jednodiov6 sterilizatn6 obchody v nd-

rodnych centrdlnych bankzich vo forme depozitov. Nie sit st:ruoven6 objcmot'6 limitt'alebo in6 obmedzenia prfstupu k tynrto obchodom. Urokovd saclzba prcclstavuje obrl'k-le dolnir hranicu jednodiiorych trhorl'ch sadzieb.

Akje potrebn6 zry5it' likviditu, realizujir sa jednodfiov6 refinandn6 obchody. Zmltn'r-16 strany zfskavajti jednodriovfi likviditu od n'irodnych centrdlt-rych bink formott rc-

verznych obchodov, a to bud forrnou repo obchodtt, alebo ivertt zabczpe(en6ho

cennymi papienni. V tomto pr(pade r'5ak ide o jednodiiov6 obchody. Prfstup k tyrnto

obchodom nebp,a obmedzor,any objemor,ymi limitmi alebo inak. Vynimkou je po7-ia-

davka predloZit' dostatok vhodnlrch podkladoryctr aktfr,. Urokovd sadz.ba predstavuje

nrytajne hornfi hranicu jednodior,l'ch trhorych sadzieb.

Akceptovatelh€ aktivaV5etky irverov6 operdcie Eurosyst6rnu musia bytzabezpedcr-r6 r'hodrtyrn kolaterd,lorn.

Preto sir vietky operdcie na zrysenie likvidity zabezpeien6 poclkladoryrni aktfvanri.

Zmluvn6 strany ich poskytnti formou prevodu vlastnfctva aktiv v pripade priarnych ob-

chodov a repo obchodov alebo formou blokicie akt(vzr v prfpadc kolaterizor.'anych uve-

rov.Ako kolateril sfi akceptovan6 mnoh6 aktfva, ktor-6 tnusia spiriat' urditd krit6rid, aby

bola zabe zpe(en6ochrana Eurosyst6mu pred vzuikom strdt sp6sobenych rykor-ronl ope-

rdcii menovej politiky, rovnak6 zaobch6.dzame so zmluvnymi str:rnami a r,1,sokh prer.'idz-

kovd efekt(vnost'. RozliSujfi sa dve kateg5rie aktiv akccptovatelirych pre opcriciernenovej politikyl3:r tier I - aktiva prv6ho stupfia - obchodovatelir6 dlhor'6 ndstrojc, ktor6 spiriajfr jed-

r-rotn6 krit6rid akceptovatelirosti platn6 v celej ettroz6ue, stAltoven6 Eur6pskotl cen-

trdlnou bankou,I tier 2 - aktiva druheho stupira - dodatodr-r6 aktiva (obchodovatclir6 a ncobchodor''a-

teln6) mimoriadne d6leZit6 pre ndrodn6 finanin6 trhy a bankov6 syst6my, pre ktor6

stanovujri krit6rid akceptovatelhosti n6rodr-r6 centr6lue banky pli clodrZar-rf rninirn:il-

nych krit6rif akceptovatelnosti stanovenfch Eur6pskou centrdluott bankou. Specitic-

k6 krit6ri6 musia byt' schv6len6 Eur6pskou centr6luott bankott.

Pokialide o kvalitu aktfv a ich akceptovatclirosd pre r6zue typy opericii mcnovej politi-kr', nerobf sa mcdzi uvedenymi stupriami Ziadcn roz-diel. Kategtirie sa rozliStljit prcdor'Set-

k('m pre vntitorn6 potreby Eurosyst6rnu. Pripravuje sa zavedenie jedrtotn6ho zoznanllt

akceptovatelnych aktfv, ktory v budt'rcnosti definitivne nahradf stiiasnf dvojstupriori sy's-

t6m. Aj v jednotn om zozn me bude akceptovand vidiina kateg6rii aktfv v sfidasttosti ak-

ceptovatelnych ako aktfva druh6ho stupia. Tie, ktor6 kritdriinr akceptovzrtelirosti

nen'hovejfi, nedostand sa do jednotn6ho zoznamu a budfi postuplte ryraden6.

1') Ndrodn6 zoznam)' aktiv druh6ho sttrpiia vecli tr:'rrodn6 centr/rlne battkt'. 'Lctznantt aktiv pn'6ho stttpia ve-

die Eurcipska centrilna banka. Lotnat:ly sir prfstuprr6 r'creinosti a detrne aktualizovan6 nlt.ie'i itrtcrttelo-vej str;inke wrvrv.ecb.int.

rLg

r21

ZD.d.ENKY A BANKO\TE AKCEPTACIE

NajbcZnej5(rn zr najpouZfvanejifnr ndstrojom peiiaZn6ho trhtt je zmenka. Zmeuky stt

podobne ako pokladniin6 pouk6Zky siriasdou diskontn6ho trhu. Podstatny rozdiel jevSak v tom, Ze ich ernitrljti najrni spolodnosti, ktor6 takymto sp6sobom financujf svojc

krdtkodob6 potreby.Zmenka, ako wplyva aj z hist6rie, je jednym z najstarS(ch ce nnych papierov. Napriek

tomu sa s riou v na5ej hospod6rskej praxi stret6,vamc len krdtko ajej fungovanie prin6Sir

najmi podnikatelskej sf6re nemal6 probl6my. Preto sme szl rozhodli v tejto publikdciipodrobnejSie venovad najrni legislat(vnym pre dpokladom fungovania zmenky, aby sa ii-tatel rnohol s nimi podrobnejSie oboznimit'.

Uvedieme niektor6 zikladn6 n:ileZitosti tfkajLicc sa zmcnk)'. Zmcnku ajej pouZfvanie

u nds upravuje z6kon zmenkorl,a Sekory (. 191/ 1950 Zb.Yych'itdza zo Zenevskych kon-

vencii (1930), ktor6 zjednotili zmenkov6 zfkony vo r".ii5ine eurtipskych krajfn. VolnejSia

je anglosaskd konvencia, ktorej dlenmi sfi \relkd Britdnia, USA, Kanada a Austrdlia.

Zmenka predstar.,uje bezpodmienedny a nesporny pfsomny ziavazok zmenkov6ho dlZ-

nika zaplatif majitelbvi zmenky v urdity izrs, rta urditom micste dlZrtir perizrZnti stlnllr. Musi

mat vZdy tktinnil podobu,. Plnenie zo zmenhy je terla podnienend exktenciou ztrtenky ako ltstiny -ltapiera u ltrauom zmysle slouo,. Z tctho r,yplp'a, Ze ak sa ztneuka stratf, z:ni(i, pripadne je od-

cudzend., nern6Ze sa uplatnid z nej vyplwajirci niirok.Jedinym rrychodiskomje rno2uosd ly-

hldsit'jn za ulnol-cnfi. Umorenfm totiZ zostanir zmenkov6. zavazky a pr6va zachovatl6.

V praxi sa stretdvan-le s r6znymi typmi zmeniek. MoZno ich dlenit' z r6z.nych hladfsk.

Kv6li prehladnosti sa zameriame len na niektor6 krit6rid, pretoZe zohladnid r'5etk1' by

bolo vzhlhdom na rozsah nemoZn6.

V podstate moZuo pouZit' tieto krit6rid:I kto vyrovn6va z|vazok zo zmenkY,I akym spCrsobom z|vazok zo zmenky vznikol'

finanin6

vlastnd

Kto vfrovnitva zdvazok

Obr. 9.1

t22 9. kapitola

Obchodnd zmenka sa r,1'uZfva v dod6vatel'sko-odberatel'skych vzt'ahoch na zdkladedoddvky tot'artt alebo sluZieb. Ide teda o tiverovy aj platobny ndstroj, ktory urychfue ob-rat tovarov i peiazi.

Finanin6 zmenka sa'uyuZiva pri ryrovndvani finandnfch z|t,azko\,, napr. pri platenidani, r6znych poplatkov a pod.

Mastnd zmenka obsahuje bezpodmieneini' prfslub zaplati(, Vyjadruje ho r,ystavitelzmenky (dlZnfk), ktory zdroveh uhrddza aj dlh. Pri tejto zmenke sa stretdvarne s dvomasubjektmi:r trasant - uystaaitel'zmenhy (podpfsany vpravo dolu)r remitent - ueritel'zmenhy (e vZdy pr\rym majitelbm zmenky).

V praxi sa v5ak viac ryuZiva cudzia zmenka.Cudzia zmenka obsahuje prikaz dlZnika tretiemu subjektu (napr. banke), aby zapla-

til. Vystupujti tu tri subjekty:I trasont - zrystauitel'(dlLnk),I remitent - aeritel'(komu sa plati),r trasdt - zmenhounih (zmenkooy dlZnik, ktory zmenku zaplati. Podla zmenkov6ho a 5e-

kov6ho zdkona - zmenednfk.).Na cudzej zmcnke je vZdy uvedend forrnnla ,,za tuto zmenku zapktt'te".

9.1. NileZitosti zmenky

Zmenka musf mat' vZdy listinnir podobu, z doho rypln'a, Ze mus( mat' aj ist6 ndleZitos-ti, ktor6 upravuje z6kon. V pripade, Leby tieto ndleZitosti zmenka nemala, je neplatnd.Zrnenka musi obsahovat':

1. oznadenie, Ze ide o zmenku , zahrnut6 do vlastn6ho textu listiny a wjadren6 vjazyku,v ktorom je tdto listina spfsand,

2. bezpodmienedny pr(kaz zaplatit' urditfr slrmlr,3. meno toho, kto md platit',4. irdaj o splatnosti,5. fdal miesta, kdc sa md platit',6. meno toho, komu alebo na rad koho sa md platit',7. d6tum a miesto \ystavenia zmenky,8. podpis rystavovatelh.

Tieto nd.leZitosti sa vzfahujir tak na vlastnri, ako aj cudziu zmenku. Sir tu viak niektor6odliSnosti.

V 2. bode nie je v prfpade vlastnej zmenky uvedeny bezpodmienedny prkaz zaplatif,ale bezpodmienednf sl'ub zaplatit'.

Bod 3 sa v pr(pade vlastnej zmenky r,ynechd.va, pretoZe tu neexistuje tret( subjekt -zmenkovn(k.

Oznaienie zmenka musi byd na listine zrozumiteln6 a zretelire uveden6 v jazyku ry-stavovatel'a, pretoZe md slirZit' ako aystrahct. pred zmenkovo-pr6vnyrni ziwazkami pre v5et-

ky osoby, ktor6 zmenku podpisujir.Pre platnost' zmcnk)' j. nerl'hnutnou podmienkou bezpodmienedny prikaz (pri cu-

dzej zmenke), resp. bezpodmienedny sl'ub (pri vlastnej zmenke) zaplatit urditfi peitainusumu. V Ziadnom pripade nesmie byt' platenie spojen6 s uriitou podmienkou. Zmenka

Zmenky a bankoud akceptdcie

teda musf zniet' na uraitli peiaZnfi sumll, r'Ziadnom prfpade nieje prfpustn6 vecn6 plnc-

nie. PeiaZnd suma, na ktorf zmenka znre, tz\,. zrnerrkovd suma m6Ze by ryjadren6 dfscl-

ne alebo slovne, resp. obidvoma spdsobmi. Ak je na zmeuke peiaZnd suma uvedend

dfselne i slovne, a to v rozdielnej r,y5ke, platf suma r,1'jadrend slovne. Akje suma uveden6

niekolkokrdt slovani alebo dislarni a ak sa tieto ddaje nezhodt{fi, platf najmenSia sltma.

Zmenkovd suma musf byt' r,yjadren6 presne, nem6Ze byt' iba urdeny sp6sob, akym sa

rypodfta (r-rapr. pri viazanf na kurz akci(, devfzory kurz atd.), a musf byd stanoven'ijednot-

ne - nem6Ze sa napriklad urdit' pevnd sunta plus drok, ktorym sa bude frrocit. Uroieniezmenkovej sumy je s(ce pr(pustn6, ale irrok musi byt' vopred zapodftany do stanoveuej

zmenkovej surny. Vynimkou sti v5ak zmeuky, pri ktorych sp6sob ich splatnosti nettmoZ-

fiuje stanovit' tirok vopred (napr. zmenky splatn6 pri predloZenf). Pri takychto zmen-

kdchje frodenie zmenkovej sumy pr(pustn6, na zmenke sa viak musi uviest' zmenkovd

suma a r,yznaiit' firokovd miera, ktorou sa zmenka frodi. Teda, ako vidiet', opit'-je to vo

vidiine pripadov diskontny cenny papier.Meno zmenkovnika je nelyhnutnou ndleiitosdou pri cudzcj ztnenke, pri vlastnej

zmenkeje totoZn6 s menom \)'stavitelh zmenky. M6Ze nirn byd fyzic,kS,i prdvnickd osoba.

Meno zmenkovnfka sa obr,ykle uvddza na lavcj strane cudzej zmenky. Vystavitel zme r-rky

rn6ie ako zmenkovnika uviest' i s6m seba, vtedy hovorfme o zastretej ulastnej zmenhe, pre-toLe aj ked tu z formdlnej strfnky r,ystupujir tri osoby, v skutoinosti sfi len dve - \ystavi-tel a veritef zmenky.

Splatnosd (zrelost', Zivotnosd, dospelost') zmenkyje urdend dasom, v ktorom musf byt'

zaplatend. Dei splatnosti a deii zaplatenia nie sfi totoZn6 pojmy, pretoZe ak dei splat-

nosti je driom pracovn6ho pokoja, potom deii zaplateniaje najbliZlf pracovny deri.

Splatnosd moZno uviest' r6zn1'mi sp6sobmi:a presnym halenddntym ditom (napr. 6. 4. 1998), r'tedy hovorfme o dennej - fixnej

zmenkelI na uidenie - vistazmenka - zmenka splatnii ihned po predloLeni, pridom je na nej

trvedend formula ,,zaplat'te pri predloLeni". Zmenka neobsahuje Ziadny fdal o splat-

nosti. Takdto zmenka musf byd predloicnd na zaplatenie najnesk6r do jedn6ho roka

odo dha jej r,ystavenia;. nd urii$ ias po uideni - zmenka je splatnii urtitf das po predioZenf (videni) s formtt-

lou ,,za 21 dnf po viden(", pr(padne ,,mesiac po predloLerti". Ak bude zmenka predlo-i,eni ltapr. 30. janudra a v mesiaci febru'iri takyto deri neexistuje, zmenka br,rde

splatnd posledny deri rnesiaczr februfra. Nazy\ra sa tieZ terminovand vistazmenka;. uriitj ias po uystaaeni - zme nka je splatnd urdity das po rystavenf s formuloll ,, za de-

sad dni a datto", pr(padne ,,odo dneika zatrr mesiace" - datozmenka.V pr(pade,Le nazmenke nie je uvederly Ziadny dei splatnosti, povaZuje s^z.a platnfi a

spr6va sa ako vistazmenka. D6turn, ktory sa ur'6dza na zmenke, musf byt'jednozna(ny.Ak by bol uvedeny d6tum, ktory v kalenddri neexistuje (napr. 31 . 9. 1999), zmenkaje ne-

platnd. D6tum splatnosti sa vzt'ahtije na celti zmenkovf sumtl.Miesto plateniaje ddaj, kdc sa mii platit'. Musf sa uviesd konkr6tne miesto. V pr(pade,

Zc miesto platenia nie je uveden6, zmenka je neplatnl. Zdkon vSak pripfiSda, Ze v nie-

ktorl,ch pripadoch moZno miesto platenia uriit aj ked nie je presne ttveden6, a to:r v pripade vlastnej zmenky - miesto rystavenia, ktor6je z6.roveh miestom platenia, ak

nie je miesto platenia uveden6 osobitne,r v prfpade cudzej zmenky - adresa zmenkovnika - akceptanta.

r23

r24 9. kapitola

Ak bv r'5ak chybnli y pripade vlastnej zmenky adresa rystavitelh a pri cudzej zmcnkeadresa zmenkovnika, zmenkaje neplatnf.

Na zmenke moZno uviest' aj in6 rniesto, ako je adresa lystavitelh alebo zmenkovnfka.Niekedi'sa ur'6dza adresa tretej osoby, ktor6 zmenku zaplati. Vtedy hovorfme o tzv. do-micilovanej zmenke.

Pri domicilovanf zmenky existujfr dve moZnosti:l. Na zmenke sa oznadf ako platobn6 miesto ind miesto, ktor6 nieje totoZn6 ani s rnies-

tom \ystavitelh zmenky, ani zmenednfka a zdroveri tieL ind osobu,, ako je osoba vystavi-tela zmenky (vlastnej zmenky) a ind osoba (cudzej zmenky). Vtedy hovorfme, Ze sa

stanovf domicil i domicikit.2. Na zmenke sa oznaif iba in6 miesto platenia - domicil, nie r'5ak ind osoba (zostdva

riou r,ystavitel, zmenednik). V praxi sa iasto pouZiva domicilovanie zmenky v banke,ktor6 vedie iriet zrnenkov6ho dlZnika. Banka, podobne ako kaZdi inf donricildt, vSak

nieje zmenkor.l,m dlZnfkom, nestdva sa majitelbrn zmenky, na zmenke sa nepodpisu-je, zmenkajc v nej iba splatn6. Bankaje teda iba sprostredkovatelbrn, ktory prepldcazmenku na zdklade pfsomn6ho prfkazu dlZnfka.V pripade, Ze zntenkaje odmietnut6. a zost6r'a r-rezaplaten6, musf sa na tejto adrese \ry-

konat' aj protest proti nezaplateniu, ktorj vlak nie je namiereny vodi domicildtovi, ale

r.'oii zmenednfkovi pri cudzej zmenke a rrystavitelbvi pri vlastr-rcj zmenkc.Meno, komu sa m6 zaplatid, je meno veritelh - remitcr-rta. Toto rneno.je ziroveri pr-

rrym oznaienim veritelh, postupnym prevodom (indosomentom) m6Ze byt na zmenkeviacero postupnych veritelbv.

Podla zdkona rn6Ze byt' ako veriteL - remitent oznaden6:r in6 osoba ako r,ystar,itel',r td ist6 osoba ako r,ystavitel (zmenha, na, ulastny rad).

Vystavitel m6Ze na zme nke uviest' seba aj ako zmenkovnika, vtcdy hovorfme o zastre-

tej vlastnej zmenke. Vtedy sa na zmenke uvSdza iba rystavitel'a veritel'ako pri vlastnejzmenke.

Zitkon dovo\e uj to, ie na zmenke sa uvddza r-ra v5etkych troch pozicrftch - qlstavitel,veritel i zmenednik - len jeder-r subjekt - rystavitel. Vtedy hovorime o zastretej vlastnejzmenke na vlastni rad.

Tabulka 9.1

kde XY. ST - nrend os6b.

Zmenha na ulastny rsd m6, v texte formuld.ciu ,,zaplafte na mbj rarL", resp. ,,zapl.afte za

tnira".D|aod: Vystavitel v dobe rystavenia eSte nevie, na koho zmenku prevedie. Prevod vy-

stavitelbvi umoZni len identifikdcia s veritelbm (zmenku vZdy prevddza veritel).

Druh zmenkySubjekt

vystavitel' veritel' zmenkovnik

Zmenka na vlastnf rad XY XY ST

Zastret| vlastnd zmenka XY ST XY

Zastreta vlastni zmenka navlastnv rad

XY XY XY

Zmenky a bankot'6 akcePtdcie

Zastretd. ulastnd zmenha

D6uod: Pri tcjto zmenke r,ystavitef (pr6r'nickd osoba) rystavf zmenktt napr. tta svojtt

pobotku, pripadne pobodka na fistredie firmy. M6Ze fsd aj o pripad, ked majitel firmy,resp. jeho zdstupca s podpisorym pr6vom, \ystavf pri obchodnom rokovan(, prfpadne

na ceste, zmenku na vlastnfi firmu ako zmenkovnika.

Zastretd alastnd zmenha na ulastny radD6aod: Podobny ako v pr(pade zmenky na vlastny rad, resp. kombin6cia s d6vodom

v pripade zastretej vlastnej zmenky.

Dftum a miesto rystavenia zmenky sa uvddzajfi v lavej hornej polovici zmenky (v la-

vom rohu). D:itum musf predchiidzat' ddtumu splatnosti zmenky, uesmie byt napr. 31. L1998 (takyto ddtum neexistuje).

Podpis vystavitelh zmenky - mus( to byt' vlastnorudny podpis, meno alebo udzov fir-

rrry podl'a zdpisu v obchodnom registri. Ztnenku m6Zu za firmu podpisat' osohy na to

oprdunene. Podpis musi byd umiestner-ry pod texton-r. K podpisr-r sa uvddza tieZ adresa,

prfpadne peiiatka, pretoZe vlastnfk zmenky oznamtlje lystavitelbvi zaplatenie alebo nc-

prijatie zmenky.V5etky uveden6 ndleZitosti sf ner,yhuutnou podmienkou na to, aby bola zmer-rka

splatn6. Zo z6kor'ta v5ak rypllvajir aj uriit6 r,ynimky. Vynimkou je rystavenie tzv. blan-

kozmenky. Blankozmenkaje viastne ,,budfca zmeltka". Staue sa tiou aLpo vyplnenf ur-

ditfch chfbajficich ndleZitostf, ktor6 dodatodne lyplnf majitel zmcnky. Prd,vo doplnid

chybajr-ice ndleZitosti si m6Ze r,yhradid aj sdm \ystavitel zmenky. Nedostatodn6 ryplnenic

zmenkyje tedazamerne.Kto a akym sp6sobom dopln( zmettktt stanovuje dohoda medzi

rystavitelom a rym, kto zmenku dopif,a. Tdto dohoda m6Ze byd p(somn6 alebo fistna

(lepSie je uzatvorit' pisomnir dohodu). Ak niekto dopln( v zmenke chybajr-ice r"idaje bez

oprdvnenia, zmenku falSuje.

Dduorl blankozmenky:Y iase rystavenia zmenky nie sr-i ztrdme v5etky potrebn6 fidaje -napr. suma, das splatnosti a pod.

9.2 Pfijatie a prevod zrnenky

Pri cudzej zmenkeje d6leZitfm krokom obehu zmenkyjej prijatie - akcept zmenkov-

nfkom. Prijatim zmenky sa dany subjekt zaviaLe zaplatit' zmenku v iase jej splatnosti, iosa tyznadf ako pisomn6 prehlfsenie na zmenke. Akcept zmenky musf byt' bezpodmie-

nedny, inakje neplatny.Akcept zmenky sa musi uviest' na prednej strane zmenky vlavo dole alebo kr(Zom cez

listinu zmenky. Nern6Ze byt' mimo zrnenky. Aby bol akcept platny, stadi podpis akcep-

ranta, viiSinou sa vSak uvidza eSte slovo ,,pr1jat6". Ak treba zmenku predloZid na prijatie

v urdenej lehote, ktoni poZaduje rystavitel', pr(padne je zmenka splatn6 urdity das po

predloZeni, uvidza sa na zmenke aj ddtum akceptu.

Vystavitel' zmenky m6Ze:r stanovrt,Le zmenka sa mus( predloZid na prijatie bud s urdenim lehoty, alebo bez uej,r zakiza(, formulou ua zmenke jej predloZenie na prijatie,r ustanovit', Ze zmenku neslobodno predloLit na prijatie pred urditfm driom.

r25

r26 9. kapitola

Treba dodaf, Ze a-; ked'zmenkovnfk akceptoval zmenku, md. moZnost' prijatie znrenkyprediarkntrf. Ak to urobf sk6r, neZ ju vrdri, plati, Ze prijatie odoprel.

Zdkon povoltge aj osobitne typy akceptu. Ciastoiny akcept znamend, Ze akceptovand:strmuje rtiZiia ako suma uvedend na zmenke . IVI6Ze sa r,'yskytnird aj tzv. prescthuluci akr:eftt,ked'akceptorrand sumaje vySSia ako zmenkovd sunla. Platf, Ze zmenkovnikjc povinny za-

platit iba zmenkovr-i sumll, sumu o ktorir svojfm akceptom zrnenkovfi snmu prerltiil, nieje povinny zaplatit. Akceptovanie zmenky sa m6Ze odli5ovat' napr. uj ty*, Ze zmenedniktrrdf odli5tr€ miesto splatnosti alebo das splatnosti, vtedy hovorime o tzv. odchllnom a,k-

celtte. I,/takomto prfpade znamen'i odchylny akcept odmietnutie prijatia. Osobitnou for-mou je tzv. blankoakcept, ktory znamend prijatie prdzdr-reho nevyplnen6ho formuldrazmenky potvrden6ho podpisom zmenkovnika.

Pri akceptovani zmenky mus( byt' teda akceptar-rt totoLny so zmenkovnikom, v inychprfpadoch sa akcept zmenky povaZuje za neplatny.

Akcepuicia zmenky sa vyuLil'a najmi v rnedzindrodnom styku, nielen pri pohybe to-varov a sluZieb, ale aj nfkupe deviz a pod. Najdastejiie akceptuj/r zmenky kornerdn6 ban-ky. Ak banka prijme zmenku, oznadf ju akceptorn, dim garantuje ryplatenie menovitejhodnoty akceptu a chr6ni export6rov a investorov na medzindrodnych trhoch pred rizi-kom insolventnosti. Doba splatnosti sa pohybqje najdastejiie od 30 do 270 dni. Akcepto-van6 zmenky sa povaZujti za vel'mi kvalitn6 cenn6 papiere, s ktorymi akt(vne obchoclujfifinandn6 inititticie, podniky a dfleri cennych papierov.

Prevod zmenky - zmenka Je zo z6kona tzv. order papierom, t. j. cennym papicromr,ystavenym na rad. Majitel m6 teda moinost' r'olne ju dalej prev:idzat' (r1'nirnku tvoriazmenky, ktor6 maJf rektadoloZku obmedzujticu ich prevoditelirost'). Plevod zmenkyjemoZny dvoma sp6sobmi:I indosamentom (rubopisom),r postirpenfm pr6v (c6siou).

Indosament (rubopis)je pisomnd doloZka umiestnend ob',ykle na z:rdncj strzrne zmenky(na osobitnej listine, ktordje pevne spojend so zmenkou v pripade viircerych prevodor').Pri tomto prevode inrlosant - osoba prev:idzajfica zrnenku a r,ystat,rljfica indosament - prc-v6'dza zmenku a s i<tu spojen6 prdva na nadobfidatelh - indo.satara.Prvy-nt indosantornjcvZdy veritel'- rernitent zmenky.

Formuly, ktor6 sa pouZiva3ti pri indosamentc sfi:I ,,namiesto mlia" * meuo a priezvisko (obchodn6 meno) indosatdra + r'lastnorudnf

podpis indosanta,I ,,zaplat'te za nlia" * meno a priezvisko indosat6ra + podpis indosanta.

Zdkon nepripir5da diastkory indosament, ani podmieneny indosament. Indosatdrm6Ze trplatnid r'Setky svoje pr6va vtedy, ak preuk6.Le, Le je vlastnfkom zmenky a z6rovenpreukd.Ze nepretrZitost' radu indosamentov.

Indosament m6Ze mat' r6znu formu:r blankoinrlosament - neryplneny indosament - nie je uveden6 meno indosatdra. Na

jeho \\'stavenie stadi aj nidim nekomentovany podpis indosanta. Noty majitel rn6Zeindosament w'plnit' vo svojom mene alebo v mene inej osoby a zmenku na fiu pre-viest', alebo m6Ze ztnenku jeclnoducho odovzdat' dal5ej osobe bez vyplnenia indosa-mentu;

I rektaindosament - indosant m6Ze dhl5( prevod (tzv. indosovanie) zmenky zak5,zat. Jetu doloZka ,,nie na r"ad" (rektadoloZka). Ak je napriek zfrkazu zmenka indosovand,

Zmenky a bankoud akceptdcie

indosant, ktory uviedol rektadoloZku, nezodpovedd tym, na ktorych bola zmenka

prevedend, ale iba indosatfrovi, na ktor6ho zmeuku slim previedol;r nezaucizujuci indosament - indosament ,,sine obligo" alebo ,,bez z.6ruky". Takyto indo-

sament zbavuje zodpovednosti za zmenkot$ z6vizok, io vlak vzbudzuje ned6veru;I splnomocitouaci indosamenl - ,,hodnota lta lybranie" , ,,ov inkaso", ,,in prokura". Na

jeho z6klade zmenkory veritel poveruje zastupovanirn pri lykone svojich pr:iv inirosobu, najdastejSie banku;

1 fiducithny (doaerny) indosamenl - je zastretim prokurindosamentom. Zuameu6 d6r'er-

n6 poverenie indosat6.ra, aby pre indosanta zabezpctil zaplzrtenie zmenky. D6r'enr6

poverenie je zhmotnen6 v pisomnej zmluve medzi indosantom a indosatdrom;I zaloin! indosamenl - pri jeho pouZitf indosant nechce, aby indosat6r nadobudoi viast-

nfctvo k zmenke, ale iba z'SloLnE prdvo. Indosament obsahtlje doloZku ,,hoduota v zd-

lohlr",,,hodnota na zabezpedenie" ;

r podiindosament -je indosament zmenky r-rskutodneny po zmenkot'om proteste pri ne-

zaplatenf zmenky, resp. po uplynutf lehoty na protest bez usktttoinenia protestu.Zmenka sa uZ v takomto pr(pade nem6Ze dat' do obehu a indosament nemd platnost'.

Prevod zmenky cdsiou (postilpentm praa) sa uplatiqe najmi pri rektazmenkdch. f'en-to prevod sa realizuje osobitnfmi legislatfvnymi predpismi (Obdiansky zdkonnik), oso-

bitnou pfsomnou dohodou o postfipenf pr:iv aje spojeny s odovzdanfm zmenky.

9.3 Zaplatenie zmenky

Zaplatenie zn-renky znamenl pri cudzej zme nke ryrovanie z6viz.ku zrnenkovnfkorn,pri vlastnej zmenke rystavitelbm zmenky.

Zaplatenim zmenky vznikd ndrok na rydanie zrnenky s \yznaienim na zmenke, iebola zaplatend (aby nedo5lo k dhlSiemu zaplateniu zmenky).

Zmenka m6Ze by(. zaplateud:r riptne - vtedy sa zmenka vrdti zmenednikovi alebo r'ystavitelbvi s pozn;imkou o JeJ za-

plateni,I tiastoine - zmenka sa nem6Ze r,ydad, \ystavi sa r'5ak potvrdenie o diastodnom zapla-

teni a toto sa zachyti na listine,r v neskorSom dase - zmenka sa prolonguje so sdhlasom r,eritela.

Zmenkovnik alebo D/stavitef zmenky sa m6Ze dostat' do takychto situdcif:r zaplati zmenku jej predkladatelbvi,r zaplati zmenku protestn6mu orgdnu,r zloLi zmenkovf sumu na prisluinom sfrde.

M4jitelzmenky nem6Ze poZador,at' zaplatenie zmenky pred terminomjej splatnosti. Musisa predloZit' len v deii splatnosti alebo v dvoch nasledujticich pracovnych dfioch. Zmenka na

videnie musf by predloLen1.na zaplatenie do jedn6ho roka od ddtumu jej r,ystavenia.

V praxi sa m6Ze stat, Ze zmenkaje zaplatend neoprdunenej osobe. Vtedy je potrebndrozliSovat', ii ide o zaplatenie:I v iase splatnosti zmenk,v,I pred splatnost'ou zmenky.

Ak je zmenka zaplaten|v iase splatnosti neoprir,nenej osobe, povaZuje sa to za tzv. n(r-

dzovfi situdciu, pretoZe nieje das preskt'rmat', dije majitelzmenky opr6vneny na zmenko-

r27

128 9. kapitola

r,6 ph-renie. Povinnost'ou je len preskfimad nepreru5enosd indosamcntov aL popredkladatela zmenky. Ak tfito podmienku zmenkovnik alebo lystavitel'zmcnky splnil,potonr sa povaZuj e zivazok 72 1'yrovnany.

Infje situdcia, ak zmenka bola zaplatend pred.sltlatnost'ou. Majitel'zmenky niejc povin-ny ani plnenie prijat', ani Ziadad preddasn6 plnenie . Ak sa zmenkovnik (r,ystavitel) zmen-ky takto rozhodne, kond na vlastn6 nebezpedcnstvo, prctoZe nebol v nirdzovej situlicii amal moZnost' platenie oddialid.Jeho z.avazok zo zmenkyjc splneny r,takom prfpade lenvtedy, ak zaplatil [omu, kto je skutodne opr6vneny.

V prfpade, Ze podas doby splatnosti nebola zmenka zaplatend., uplatr-rijej rnajitel'pro-test proti neplateniu u zdkonom stanoven6ho orgdnu - sfid, notd.r a obvodny t'rrad. V ta-

komto pr(pade sa ryhne sfidnemu sporu.Ak sa zmenka v priebehu doby splatnosti nepredloLinazaplatenie, dlZnik m6Ze zloLi("

zmenkovd sumu na prfslu5nom stide, ale na ndklady a nebezpedenstvo majitela zmenky.

9.4 Protest zmenky

Vo viacerfch pr(padoch je snahou kaZd6ho dlZnika aj v pr(pade jeho insolventnostidohodntit' sa s veritelbm (moZnosti sme uviedli v predchddzajficom texte). V praxi szr

vlak moino stretnfid aj s tym , Ze zmenkovnik alebo r}/stavitel zmenky odmietne zaplatit'.Vtedy sa musi r,ykonat' protest zmenky. Protest zmenky musf byt' pfsomnf a veritel homusf rykonad prostrednictvom zdkor-rodarn6ho orgdnu, a to sfidu, not6ra alebo obecn6-ho firadu. Musf sa uskutodnit' do dvoch pracovnych dr-ri odo dia splatnosti zmenky.

Za plnenie zfvazku zo zmenky sfr.iej majitelbvi zodpovedni r'5etci, ktorf .ju r,ystavili,prijali, indosovali, alebo sa zarudili. Majitel'm6Ze poiadovat' plnenie od kaZd6ho z nich.

Protest zmcnkvje listina, ktord md z.6konom stanoveny obszrh. Pri nezaplatenf zmen-ky m6 majitel aj tzv. notifikainti" pouinnosll io znamen6 , Le do stanovenej lehoty (do 4 pra-covnych dn( od protestu - majitel, ostatni indosanti do 2 pracovnych dni) musf ozndmit'predo5l6mu indosantovi, Ze zaplatenie zmenky bolo odmietnut6. Ten, kto notifik6ciuzme5k6, alebo nepodd, strdca ndrok na firoky, pror'(ziu a in6 platby. Zftkon presne \yme-dzuje ias, ked sa protest rob(, a miestnost', kde sa realizuje. Musf to byt' l' miestnosti,v ktorej prevddzkuje svoj podnik ten, vodi ktor6mtr sa protestuje. Ak takdto miestnost'neexistuje, alebo sa nedd zistit', potom je to byt tejto osoby. Ak sa protest urobi v infchpriestoroch, mus( to byt' so sfhlasom obidvoch strdn. Udastnikmi protestu sfr:I protestant - osoba, ktor6 sa domdha rykonania protestu,I protest6t - osoba, proti ktorej sa protest v,vkondva.

Protest je moZn6 rykonat' albez kontaktu s protestdtom - protest proti stenam (ak nieje n-roZn6 zastihntid ho v zdkonom stanovenych micstnostiach). I'odobne, ak sa nepodarfniijsd miestnosd, r'ktorej moZno r,ykonat' protest, a zdrovefi sa nepodarilo skontaktovads protestdtom, w'kondva sa protest do uetra.

N{ajitel zmenky m6Ze Ziadad:r zmenkovir sumu vrzitane irrokov,t 6 % frokv odo dia splatnosti.t n6klady protestu a ir-r6 niiklady spojcn6 s postihom,I odmenu v dohodnutej rlr5ke, maxim6lne do l/3 7o zmeukovej sumy.

Zmenk-y a bankotte akcelttdcie

Pri proteste rnusirne rozlflit' medzi:1. r-rskutoincnfrn protestu proti prfsluln6mu protcst:itovi ztr riiasti prfsluin6ho orgzir-rn,

?. r'yhotovenfnr protestnej listinyPrvym stupiom protestu je ryzva nzi splnenie pr-fsltrincj skutodnosti rlplr,r'ajircej zo

zrnenky podla druhu protestll. Ak takyto (rkor-r, ktorf nrd bvt zabezpeicny protestorn,prittestdt skutodne ttrobf, protest bol t'rspein1, ir nie je potrebn6 rt'hotovit' protestnfi iisti-nu. Ak r,Sak protestdt tento irkon ncur-obf, protcst bol r-refispeiny, protestant musf vyho-tovit' protcstnfi listiuu, kde sa ur'hdza aj protest. Protestnii listina musi obsahovad presnyodpis (opis) zmenky, musf byt' podpisand rykond.r'atelbm protestu zr obsahovzrt' aj ocltla-

dok irrzrdnej pcdiatky. V protestnej listine rnusia byd r-rvedcni protestant aj protestat -mcnlr, nestadi len ndzov firmy. N'Iusia tu vystupovat aj fyzickt osoby, rcsp. osoby, ktor6sfi oprivnen6 konad za protestdta.

Protest nie je potrebny vtedy, ked jc:l. sirdorn nariadend exekircia majetku dlZnfka,

2. v zrnenke doloZka ,,bez protestu" , ,,bez iltrat", do znanrena, i.e niajitel'zmcnky nic jepovir-rny zabezpe(ovad svoje prd.r,a zo zmenky protestom prc r-rcpr-ijatic alcbo ne zapla-

tcnic.Ak doloZku ,,bez protestu" uviedol a podpfsal rystavitel zrnenky, r'zda]ruje s'a na r'5et-

kych, ktorf sf na zmenke uvedenf, a nie je potrebn6 rykonzrd protest proti Ziadnemuz r-rich. Ak r'Sak doloZku pripojil indosant zrlcbo zrnenkorl'ruiitcl', jc irdinnd iba vo vzd:rhrr

k nirn.Ak rnajitel'zmenky urobf protest r-rapriek ur,ccle nej cloloikc, r'pripade , lc tf to doloZ-

ku pripojil r'ystavitel', zndizr nziklady spojen6 5 1'ykonanim protesttr majiteL zrnenky. Aktirto doloZku pripojil indosant alebo ruditel',.je moZn6 n:iklady protcstn rryrnulhad od r'5et-

kych, ktori sa na zmenkc podpisali.

9.5 Cena avi,nosnost zrnenky - obchodovanieAj napriek tomtt, Ze zmcnkaje kr;htkodobym ccnnym papie ron-r, cliva ntoZnosf kecly-

kolvek v priebehu doby splatnosti zmcnid n-rajitcla. Z toho ryplyva, Ze investor ju m6Ze

pri potrebe likvidity previest' na dal5ieho itrvestora a"lebo predad d':rl5iemu invcstorovi.Pri stanovenf ceny zrnenky ako diskontn6ho cenn6ho papiera sa buclc rychddz;rd

z meti'ld, ktor6 smc uviedli pri r.1'podtoch ceny Stdtnych pokladnidnych pouk:iZok. NaJ

beZnejSie sa so zmenkou obchoduje tym sp6sobom, Ze l'eritelju predd komerincj bzrn-

ke, diZe lu eskontuje. Pri eshonte zmenky sa cenzr zrncnky podfta na zdklade ntetody

bankoui4ho diskontu. Na lepSic pochopenie uvzidzamc prfklad.

H Priklad 9.1

Obchodnd spolodnosd X kt'rpila 15..jirna 1998 zmenku v hodnote I 000 000 Sk so

splatr-rost'ou l5. deccmbra 1998, s t'oduou frokovou mierou 20 o/o. Vzhlaclom na potrebtrfinandnych prostricdkov sa rozhodla zmenku cskontovad v kornerinej bankc, ktori prieskotrte Liada2l Va p.

", a to 28. jfrla 1998. VypodftajLe, z akir ccnu spoloinost' zmcnktr

ktrpilzr, za zrkfi ccnu ju bude cskontovat' banka a akf rlrnos dosiahol z tcjto transakcic ir-r-

vestol'.

L2g

130 9. kaPitoln

'rL 1801+i. 1+020360 360

Cena zmenk.y, za ktord ju investor ktipil, je teda 909 091 Sk.

p, = L,r - D-1 000 000' (r- nZt i*) = el8 333 sk\ 360/

Banka eskontovala zmeuktt za 918 333 Sk.

x,t 1 000 000D----

f -

1( = 909 091 Sk

P - P 918 333 - 909 091, = ----- ,\ : 40 "'': 894 o/o

P. '' 909 091.360 3t0

Inr.'estor dosiahol'nyuosnost' po dobu drZby zo zmenky 8,94Vo.

Znenky sa v sfidasnosti beZne ryuT-ivajir aj u r-r6s na zaplatenie tovartt a sluZieb, Prr za'

bezpedovani r6znych inych zdyizkov, pri faktorinsu a fbrfaitingll, \'rfmci medzir-r:irod-

n6ho platobn6ho styku a pod.

131

10 DEPoZITITE CERTIFIKAJY

V plt'desiatych rokoch 20. storodia za(.ala uovii etap:r americk6ho inr,estidn6ho ban-kor.'uictva. Velki propag:icia, Siroko dostupn6 finandn6 a investidn6 vzdelanic a lozsiah-1e poboikov6 siete spristupnili finanin6 iuvestovanie aj drobnym investol'orn. V tomtoobdobi boli emitovan6 prv6 dcpozrtnt certifikdtv v hist6rii.

Depozitn6 certifikdty (DC) vznikli v roku 1961 r'USA. Tieto cenn6 papicre szr zaialin'dzivat' v USA r-rZ dhvnejiie ako ncobchodovatclir6, ale v ur,e dellom roku boli emitovan6prve obchoclouatel,'nd depozitne certifikril1. Prryrn emitentom bola Thc First National CitvBank of New York, ktord ich ernitor,ala v menor,itej hodnotc 100 000 USD. Obchodnfcis cennyrni papiermi rytvorili pre tieto cenn6 papiere sekunddrny trh, dfrn sa stali rysokcrlikr,idnynr nd.strojom. Trend nasledovali aj ostatn6 banky, a tym sa rytvoril velkf trh s de-

pozi tnymi certifi kiitmi.V sfidasnosti lyd:ivajir dcpozitn6 certifikirty r,Sctky komerdn6 bankl'r'USA, pridom szr

stali rynimoinc fspelnym ndstrojom periaZn6ho trhu (mcran6 doldrorlrm objemorn).Takrncr okamZitc po pr-vych emisidch depozitnfch certifikdtov uZ vznikali rozlidn6 ino-vovan6 formy depozitnych certifik'itov, ktor6 by icl najviac zohladnili poZiadavky trhu.

l)eivodon-r vzniku tohto r-r6.strojzr bol dlhodoby trencl poklesu vkladov v bankdch. Predzavedenim prevoditelnych (obchodor,atcl'nych) depozitnych certifikiitov arncrick6 ban-kr, zistili, Ze ich najr'ld5f klienti spomedzi korpordcii znlLul(r svoje vklady, najrni vkladybez rypovednej lehoty, a nakupujfi Stdtne pokladnidn6 poukziZky, dohody o spitnorn od-kirpenf a in6 ndstroje peiiaZr-r6ho trhu. Depozitr-r6 certifikdty boli yp'inut6 prdve prcto,aby sa straten6 vklady vrftili spit' do bankor,6ho syst6mu. Snahou bir-rk bolo zzrtrakt(','nit'

svojc produkty a pril6kat' spzit' svojich klicntor'. Rozhodnutie o ponuke nor'6ho nirstrojaperiaZndho trhn bolo pre amel'ick6 bar-rky vcl'rni :raLk6, pretoZe depozitn6 certifikzitypn-rdko zvyiili ich priemern6 n'iklzrdy na periaZr-r6 prostriedky. Komerin6 banky mtrselibud ponfiknud no{ ndstroj, zrlebo delid stratirm miliirrd dolfrov z vkladov citlir.ych na

r-rrokovfi sadzbu.

Podla federdlnej reguldcie je minimdlna povolend cloba splatnosti depozitnycli certi-llkdtor, 7 dni. Prdvnc obmedzenic horncj hrar-rice cloby splatnosti r-recxistuje.l Nltrsia byd

r-ia rozdiel od SpP emitovand r'mcnovitcj hodnote a poskyLovatlurditf firok. R:rnky, spo-

ritclirc, tivcrove zdruZenia a in6 in5titficie podobn6ho typu emitujf r6zne druhy depo-zitnych certifikdtov. Skutoin6 dcpozrtn6 certi{ikdty periaZn6ho trhu sfi prevoditelir6n/istrojc s menovitou hodnotou l00 000 USD, ktor6 n6Zu byd predzrn6 prcd termfnomich splzrtnosti.

Urokovd sadzba vclkych prevoditelnj,ch clepozitnych certifik:itor'(f)C s r,vsokymi me-

novityrni hoduotami)je stanol,ertd dohodou medzi emitujircou inltitficiou a klientom.Obrykle odr|La existujfcc trhov6 podmicnky. Preto drokor'6 sadzb,v depozitn,vch certi-flkdtor', podobne ako inych cennych papierov periaZn6ho trhu, rastf v obdobf periaZnejtresne, kedje kapitiil vz1.cny, a klesajri v obdobi, kedje dostatok volnych peiraZnych pro-striedkov.

I Ror", l'. S.: PendZnf ir kapitllov6 trh1,. Prah'.r : Victoria l'}trblisl-ring, 199-1.

r32 10. kcrpitola

\relk6 prcvoditel-r6 depozitn6 certifik6ty boli predmetorn lcrdlnych firokor.'i'ch stro-

pov poclla prurvidla Rady Fedcrdh-rej rczenv. Banklot obrovskej Petrtr Ccntral Transpor-

tation Contpanl, otrizrsol periaZnyrn trhom tak, Ze n-rnoh6 r'clk6 korporzicie nemohlipredad svoje kornerdn6 zmenky, aby z(skali krdtkodob6 periaZn6 prostr-iedky. Preto

Feder:ilny rczen'ny syst6rn prestal vjirni 1970 uplatiiovat' firokor'6 stroPy prc r.'elk6 krft-kodob6 (30 - 89-denr-r6) depozitn6 certifikdty a v miiji 1973 zru5il stropy i v pr(padc dlho-

dobcjlfch depozitnych certilikdtov. Objem velkych depozitnl'ch certifik6tov sa nfsledneprudko zrySoval, r-rajmi v obdobf rychleho ekonomick6ho rastu.

V USA m6Zu b1't' prevoditelh6 depozitn6 certifjkdty na tneno - registrovan6 sfi v rii-tovnych knihdch enritqjircich b:ir-rk alebo inych depozitnych inltitrhcif, alebo m6Zu byt'

emitovan 6 na doruiitel,'a - tzr't. pre invcstora, ktorf ich ktipi. Na opitovny predaj lla s<:-

ktrnd6rnom trhu sf vhodnejiie depor,itn6. ccrtifikdtv na dorttditcla.

Menovit'i hodnota depozitnych certifikdtov sa pohybqe ocl 25 000 do l0 rnil. USD

aj r-rapriek tornu, Ze Cl' obchodovan6 na periirZnonr trhtt majfi nrinimilnu metlovitt't

hodr-rotu l00 000 USD. Doba splatnosti sa prisp6sobuje potrebdm zirkaznfka a m6Ze byt'

od I do l8 mesiacor'. VldSina prevoditelirfch depozitnfch certifik'htov nlh dobu splat-

nosti 6 rnesiacov alebo rnenej. Depozitr-r6 certifikdty s dobou splatt'rosti dlhSou ako 1 rok

sa v USA nazinalf tcrmfuovand depo zitnl certifikirtl'.frokor'6 sadzby na trhu s depozitnymi certifikdtmi sa poi(tajfi ako rjnos do dobv

splatnosti. K6tovan6 sfi r-ra 360-driovom ziklade. Pri obchodovattf tta sekunddrnom trhttsa na meranie rynosov depozitnfch certiflkdtov pouZiva bankovii diskontnd sadzb a.Vi-ltos z DC je micrne nad firokovymi sadzbarni Stdtnych poklaclnidnich poukdZok. l)6r'o-

dom je vidSie riziko insolventnosti, r-r7-5i trh pre op:itovny predaj a oslobodeuic riuosovro SPP od 5t:itnych a miestr-rych dani z prijn-ror,. Urokor'6 sadzby DC sa pohybtgir blfzko

priemernfch stidasr-rych a budr-icich firokorl'ch sadz-icb p6Zidick na medzibankovom

trhu, ktor6 odakdvajf investori podas doby'Zivotnosti DC.

DC najr':idlich a najlcp5ie hodnotenych bdnk sa hodt-rotizt ako k"'alitn6. Mer-r5ie a me-

ncj stabiln6 banky cruittljir ,,nekr-alitn6" DC s w55ott itrokovott saclzbou. DC r'Setkych

poisrenych bdnk v USA sir krvt6 r' prfpade bankrotu emitujticej banky aL do I'f5ky

100 000 usD.Velk6 prevoditeln6 depozitn6 ccrtifikdty vlastnia v tiSA najmi uefinandn6 spolodnos-

ti, 5t6tne vl6dy, micstne samosprdl,y, zahranidn6 ceutrdlne banky a vl6dy, ale aj bohatfjednotlivci a dalSic finarrtn6 inStitticie. Iclc predovietkym o poist'ovne, penzijn6 fondy,

invcstiin6 spolodnosti, sporitelire, t'rveror,6 druZstr'd a fondy periaZrr6ho trhu. DC sfi ob-

Iubenym nistrojom pcriaZn6ho trhu, invcstori viak mttsia rdtad s uiTiou likviditou v po

r-ovnani so SPP. Sektrncldrny trh s DC.je podstatne menSf ako priemerny dennf objem

obchoclovania so SPP.

Invesrori drZia DC vziiSinou aZ do cloby ich splatnosti. Na sekunddrnoltt trhu sitstre-

denom v Nerv York City' szr aktivnc obchodtlje s kvalitnynii DC velkych b6nk. Na teuto

trh vstupr,rjir velk6 korporicie s cielbm obnovit' likviditu a investori, ktorf majf zdqjem

o kratiic dobv splatnosti alcbo rry55ie vynosy, ako sir rynosy norych emisii. Americkd

bank1, nesmir kr-rpovat' nzr sekur-rddrnom trhu vlastn6 DC a umorid DC pred uplvnutfm

doby spiatr-rosti.

Komerin6 biinkv a in6 clcpozitn6 inltitircie vyuZivajf DC v manai,mente pasiu rr prfpa-

de potreby dodatodni'cl'r r'czer'\'ako doplnok k p6Zidkdm na medzibankovom trhu. Ban-

ka, ktord md nedostatok likr,idity, zri5i frrokovi sadzby aktudlne pontikanych DC, aby

Dep oz itnd cert ifikiity

ziskala nov6 vklady. V pripade hotor,ostr-rej potrebl' m6Zu linandn6 in5titircic predzivati

Spp s cielbm ziskad periaZn6 prostricdky, ako aj obchodovad s l)C na sekr-rncl,irnonr trhu.V sirdasnosti na-jfi prevoditeln6 DC r,yznarmnir filohu v strat6gidch manaZmentu pasfi',

ked banky kontrolujir zdroje periaZnych prostriedkov a ich pouZitie v zdr{jme dosiahntrf

r'5etky svoje ciele.V Eur6pe sa objavili prv6 ernisie depozitr-rych certifikftov vo Velkej Ilritdnii v roktt

1968. V naiich podmienkach emitor,ala prvd'depozitn6 certifrkiity \/ scptcnibri 1990 Iio-nrerdnf banka v Prahe. Ernitovan6 boli v menovitych hodnotdch 1 000 ai 500 000 korfin,r-reboli obchodovatcln6 a nebolo moZn6 lyplatit ich prcd terminom splatrtosti. Okren-r

Komerdni banky emitovali depozitn6 certillkdty Investidnd banka a VIeobecn'i r-iveror'1

banka. V nasledujficich rokoch slovensk6 bankv ponirkli niekolko cmisif depozitnych

ccrtifiketov s rozdiclnymi menovityrni hoclnot:ruri, r'i:rzauostlou i firokorryrni sadzbami,

ktor6 mali klesajticu tendenciu. Na Slovensku jc v sirdzrsnosti populalita tohto produkttrnizka, uprednostritlje sa investovanie i'cllirych periaZr-rych prostricdkov clb,r,vzitclstva traj-

rnzi do podiclorych fondov.

10.L Charakteristika depozitn€ho certifikdtuDcpozitny ccrtifikdtje CP, ktorf je nirstrojour periaZn6ho trhu (Pf'), produkton ko-

nrerdnych bfnk alebo infch fin:urdnych inltitucif.2Depozitny certifikdt nroZno charaktcr-izovat' liko druh CP, ktorv.jc potvrclenfnr etli-

rcnta (biinky) o prijatfjednorazor'6ho vkladu periaZnych prostricdkov v meuor.'ite'j hocl-

note, ktord je na riont r.yznadenii. Dcpozitny ccrtifikdt prcdstavr{e prodtrkt obsalitgtici

pr"r'ky dlZn6ho irpisu (dlhopisu)a periaZr-r6ho vklach-r. Doba splzrtnosti Cl'nie.je zdkouorn

ohr:rniden6.S depozitnym certifikdton slil'isi privo jeho rnajitcla poZador,at splatcnie dlZncj

sulttv v menovitej hodnotc a rl,plate nie rynosov k urdit6nru ditttnrtt a poviuuosd emitett-

tzi tieto zavizky splnit'.Depozitni certifikiitjc frrodend potvrdenka o uloZenf periaZn, ch prostriedkov r-Ia Lrr:

citir dobu v bankdch alebo inycl-r clepozitnfch inltitirciich.Depozitny certifikdt je ccr-rny papier, ktori r,ystavr-!c periaZnd in5titircia. Ernitent DC

lrorvrdzuje, Ze investorom, t. j. majitelbm, resp. doruditelbni DC bolir v banke zloLeni:r urditd slurla peiraZnych prostriedkov (menovitd hodrtota DC),r r-rA uriitir stanoveltfi dobu (doba splatnosti DC),r na isty urdeny irrok (stauove ny firokovou sadzbotr v Vo).

Depozitn6 certifik6ty m6Zu nakupovad r6;znc ekouomick6 subjekty - obyvatel'stvo,

podniky, orgfny verejn6ho sektora. Preto sa emitujf v r6znych tnenovitych hodnotdch

- n'ralych, strednych a velkych:

' Zikorr t. 566/2001 Lb. o cennl,ich papieroch :r investidnych sh.rZbich zjednotil pojnrl' pouZivan6 u niisv te<irii i praxi, a to depozitny certifikdt, vkladory certifikiit a vkladory list. I'cr-jnrv clepozitni certifikdta vkladoly list sa povaZovali za rovnocenn6 nhzrv. ISlo o cetrn6 papiere s kritkor.r dobott splattrosti. Krit6-riont rozliSenia pojmov vkladorl'list a depozitny certifikilt bolo dasor,6 hladisko. \'Llador.'6 listy boii po-nrdeninr o strednodobom a dlhodobom vklade a rnali relat.ivne dlhfr dobu sJrlatnosti - nad 10 rokor'.Zdkon zaviedol jedr-rotny trdzov vkladoly list.

r33

r34 10. kapitola

a) mal6 nomin6cie (niekedy nazyvan6 maloobchodn6 DC) sir urden6 predov5etkymobp,atcllstvtr ako alternat(va sporenia, t. j. namiesto vkladnej kniZky alebo inych ter-

nfnovani,ch vklador'. V USA sa tieto DC ernitujir pod n'izvom ,,smal,l, certificnte of depo-

sil" r'rnenovitych hodnotdch od 500 do I 000 USll;b) stredn6 a velk6 nomindcie (resp. veil<oobchodn6 DC)" sfr urden6 predovletkyrn

podnikatelskej sf6re. Pri veikych nominicidch sfi /rrokor'6 sadzby a doba splatnosriDC dohodnut6 obr,ykle individudlne s investormi. V:iiSinou s/r to fondy peiaZn6hotrhu, poisdovne a inf inStituciondlni investori. Pre tieto DC existuje pomerne likvidnysekunddrny trh. V USA sa nazp'ajir ,,larger certificnte of deltosit", emitqjir sa v mcnovi-tych hodnotdch od 100 000 USD. Sr-i urden6 kapitdlovo silnym klientom. Banky maji,povinnosf zverejhovat'takfito emisiu v masm6dirich. D6leZitije osobny kontakt s vel'-

kymi investormi.Doba splatnosti je nryiajne urdend v mesiacoch do pol roka, existuje aj splatnosd 1, 2,

3 aL 5 rokov. V deh splatnosti sa wpldca menovitd hodnota vrdtane rynosu. Po uplynrrtfdoby splatnosti sa vklad nefirodf.

Depozitn6 certifikdty predstavtljfi jcden z ndstrojov PT, ktory jc krdtkodobym seg-

mentom finandn6ho trhu. Sfistreclhje sa tu ponukzr a dopvt po krdtkodobom kapitz'rli,

teda so splatnosfou do 1 roka. Obrovsk6 tempo inor'dcif neobiSlo ani dcpozitn6 certifi-k:ity, preto vznikli aj dcpozitn6 certifik:ity so splatnost'ou dlhSou ako I rok. Tomtt zod-

povedajf aj aktu:ilne emisie DC slovcnskich bdnk.

1O.2 Vj'nos z depozitn6ho certifikdtulJrokovd sadzba obvykle oclritia existujfice trhor,6 podmienk.y. \'obdobf velk6ho do-

pytu po p6Zidkdch rastie a v obdobf lahko dostupnych pe riazf klesd. Vo v:itline pripadovje irrokovi sadzba stanovend pcvne. Niekto16 inovovan6 typy DC majt'r pohyblivti t'rroko-

vfi sadzbu, ktord sa v pravidehrych inter-valoch prisp6sobtlje urdenej sadzbe, napr. na

medzibankovom trhu a pod.Kor-rkr6tna tirokovd sadzbaje zapisan6 na licnej stt'aue DC ajej i5ka z'ivisi od viace-

rych faktorov:4I z6vislosdemitenta od primrirnych vkladov - ak mzi emitent dobrir pozfciu a trepotre-

bqje ziskat' dodatoin6 zdroje, firoko',y rlrnosje 6zko spojeny s aktu6.h-rou situdciou na

trhu. V opadnonr prfpade musf nakfipid zdroje s lyS5im irrokorym rl,nosom vzhla-

dom r-ra r,y55ic riziko pre invcstora,I situdcia na medzibankovom trhu - ak je na tomto trhu r,ysokd volatilita irroko\ych

sadzieb a r1'sokd cena pefiaz(, musi aj irrokor,l, rlrnos DC odzrkadlbvad tento tf","jUroky sa rypldcajfi jednorazovo, sfidasne s vkladom, najnesk6r v defi splatnosti DC.

I prfpade DC s dobou splatnosti dlh5ou ako I rok, sa froky rypldcajrh rodue.

Premldacia lehota na rlplatu menovitej hodnoty a irrokovje vo svete viiSinor-r 3 - 4 roky.5

.)'' trlusilek, P.: Trhv cenn('ch papir-fi. Praha : Ekopress, 2002.4 Ch,rr'",r.ovii, B. -.f atrkor.skd, A. - Kotlebovd,.f . - Stu.c, B.: F'inaniny trl'i - n:istroje, transakcie, inStitfrcie.

Brirtislava : Eur-ounion. 2002.5 V SR sa na DC vzt'ahujir usrlrnot'enia Obdianskeho zdkonnika o vkladnfch kniZkzich, lehota na zrttieuie

vkladclv6ho vzdahtt tc aZ 2(i rokor',

Depozitn6 certifikaty

Vj'plata DC

Sr.iiast'ou DC sfr podmienky emisie uvedeud na rube certifik6ttt, ktor6 s(r zit'azn6 pre

banku i majitelh certifikdtu. Vyber pehazi vloZenych do DC je vidiinou moZny iba po

uplvnuti term(nu splatnosti DC. V praxi SR existujt'r rynimky, pretoZe ncexistuje sekttn-

d6rny trh pre DC. Cenou za moZnosd preddasn6ho splatenia DC je zniLerry tirokory ly-nos, pripadne aj dal5ie poplatky, ktor6 dasto dosahujf rry5ku potencidlneho irroku zDC.

Osobami, ktor6 rn6Zu mat okrem m4jitela prdl'ny ziujem na umoror,anf certifikdtu, rn67-u by:dedidia v pripade dedidsk6ho konania po majitelbvi certifikd.tu,byvaly manZcl (-ka) maJitelh certifikdtu v prfpade majetkovo-pr6r,neho usporiadania

bezpodielov6ho spoluvlastnictva manZelov,

ziio'zny veritel - ak je certifikdt predmetom z|loLn€ho prdva,

fyzick6/prdvnickd osoba, so st'rhlasom ktorej je vinkulovand r1'plata vkladu,

in6 osoby uveden6 navrhovatelbm v n6vrhu na umorovacie konanie .

V prfpade podania ndvrhu na za(atie umorovacieho konania navrhot'atelbm banke

nemoZno do skor-rienia alebo zastavenia umorovacieho konania s DC nakladat'.

Premldaciu lehotu sfivisiacu s privom na vyplatu mettovitej hodnoty vrdtane t'rroko-

rych rynosov pri DC urdujfi obchodn6 podrnienky jednotlir,ych b6r'rk na Slovensku.

10.3 Druhy depozitni'ch ceftifikdtovf)epozitn6 certifikdty m6Zu byt' emitovan6 v domdcej alebo zahranidnej rnene. V roku

1996 sa na trhu objavili aj tzv. eurodoldror,€'DC, ktor6 emitovali zahranidn6 pobodky

americkych b6nk a zahranitn6 banky.

DC sa m6Zu emitovat' a pred6vad za:

I ktipnu cenu,I menovitfi hodnotu.

Pri predaji za kirpnu cenu ide o depozitny certifiket s diskontom, to znamend, Ze kup-

na cenaje niZ5ia ako suma r,yplatend v defi splatnosti. Rozdiel medzi ccltou v de ri splatnos-

ti a ktipnou cenou je ilrokor,y vynos pri dodrZanf stanovenej doby t'iazan<tsti vkladu.

Ovelh iastejiie sa v praxi stretdvarne s tyrn, Le sa DC cmitujir v menovitych hodno-t6ch, ktor6 sfi splatn6 v deh splatnosti, a k nim sa pripodftava firokory vynos. Urodenie

DC m6Ze byt' pevn6 alebo pohybliv6.Depozitn6 certifikdty m6Zu byt' emitovan6:

r na meno - DC sir spojen6 vyluine s osobou, ktorej menoje na CP uveden6. Majfi po-

dobnf charakter ako terminovany vklad s podobnou viazanost'ou. Vzt'ahuje sa_ na ne

z6kon o ochrane vkladov. Prevod na inf osobu sa realizuje formou rttbopisu",t na doruditelhT - s DC m6Ze nakladat' akdkolvek osoba a v deri splatnosti ho banka vv-

platf tomu, kto ho predloLi na zaplatenie. Prevod sa rykon'i.va oby'dajnynr odovzda'

V pripade straty sa v SR postupuje ako pri vkladnfch kniZkich na zdklade untorovacieho konania v zrn)rs-

le zdkona o vkladnych kniZkaich - Obdianskl' zdkonrrik a. 40/ 1961 Zlt. v zneni neskoriich predpisor'.

V znrysle zdkona o cennych papieroch a investiinl'ch sluZbdch m6Ze mad v SR depozittry certifikht lcuforrnu cenn6ho papiera na nreno. D6r'odorn.le skrrtoinost', Ze banky v podmienkach SR uZ nem62u priif-mzrdvznryslenovelyt.26l/20012b. Obiianskehoz,ikonnikaplatnejodl.9.200lanonvmndr'kladr'.I'rcinvestoraje to ryhoda, pretoZe vkladl'na nleno. t..j, trcanonynrn6 r'klady sit cirrlinend zikotrom o ochranevkladov.

r35

IT

T

IT

r36 10. kapitolct

nfm listiny a stratzi, zniicnic alebo oclctrdzenie rnd pre nrajitel'a r-ovnaky'd6sledok akcr

strata hotovosti. N{6Ze s u(m nakladat' akdkolvek osoba, moZno l-ro darovat, predaLmimo verejn6ho trhu, pouZid ;rko zdnrku, alebo nfnr zaplatit z/wirzl-sk. V SR str ano-nyrnn6 r'klady trZ nepovoliljir, stdle r'5ak v bank:ich existr!e r,clk6 mnoZstvo r,kladov nadortriitclh, ktor6 si ich majitelia nevyzclvihli, resp. r'rcprcviedli ich na vkladv n?r. mcl-lo.Vo vieobecnosti vlak exist.qje snal'ra emitovad pr"hvc ticto DC, prctoZc nrar-ripuldcias nirni.jc ovclajednoduchiia ako s DC na rnello.V sirvislosti s obchodovanfm DC r-ra sckundzlrnonr trhu sa tieto dlenia Lzrkto:

obchodovatelhe DC - majitel ich m6Ze prcdad podas doby ich spl:rtnosti lt:r sekur-r-

d/rrnom tlhu. Emitt{(r sa s kriitkou dobou spl:rt.r-rosti, ale i s clobou splatr-rosti nad Irok (v USA ako tcrnriuovan6 DC). Obchodovatelirosd zaruduje ti,mto CP rl,sokfi likvi-clitu;neobchodovatelh6 DC - priy rnajitef si ich mtrsi ponechat'i' drZbc aZ do dobv splat-nosti. Sfr preto z"yhodnen6 r'pt'ospech majitcla vkladtr v poclobc vy5Sieho firoktr, prf-pach-re sa pripirSt'a mo7nosf ich prediirsn6ho oclktipenia so sirtasnou str:ltor-r dastizisku, resp. r",rsokvrni poplatkarni.DC rn6Zu byt' cn-ritol an6 r'o forme:listinnych CP, s ktorymi sirvisf rr,55ia potreba ochrar-ry pred firl5ovrrnfm, zniienfm. B:in-ky zrviajr"re por-rirk';gfi klientorn moZnost' uloZenia tychto CP clo fischorl' (depottr);

I zaknihovanych CP, ktor6 existqjfi ibir vo fornre udtovnvch zapisov.V SR sfr zltkonotn povolen6 obe fbnny ernisif. f'radidnc s:r w'dl'n':rjt'r listinn6 DC.

1,O.4 Depozitn€ cetrifik6rty ako sirdasfprirnfrrnych zdrojov komerdnj'ch benk

Dcpozitny ccr tifik/it predst:n'rje prc bzrnkr.r altcnurtfi'tr r6zny'ch clrtrhov vkl:rclor,..Je todhlsf spersob zisk:rvaui:r zdrcljor', pri ktorom sa banky snzrZia prekonad urdit6 rcguladn6 ob-medzenia a zr15id svoju liki,iditu. V prfpade DC majir banky zryie n6 nikladv na z-fskavanie

tychto zdrojov najrni kvdli ndkladom na tlai, rcklamn, dodatodnym adrnir-ristratfvnl,rn rrh-

kladom. L'vcdcn6 z.,ry5er-r6 nziklady sfr banky ochotn6 zr-rhizrtlz r.'iacerich clCii'odov. I\,h-roli6

banky nepor,o\i predd:rsn6 splatenie menor,itcj hoclnot;, [6', to znarne n6,ic b:rnkir mzi

istottt, ie zdrclc zfskan6 ernisiou DC bude musief rlplatit' aZ r.' deii ich splatnosti. LikviditaDC jc zaistcu:i pre irn'estorov ich obchodovatelirostou. Obchodovateli-rosd nicjc zabt:zpc-

iend v slovenski'ch podmienkach, preto birnkv l,sR velhkrdt por,o\fi aj predtasnir \,),pla-

ttr DC, ktorlje spojer-rd so sankdnyn-r poplzitkom alcbo zn(ienirn irroko','6ho r,1rnosu.

Ple banktr tnzrjfi DC r':idif 1'yznam ako tcrminovan6 r'klady aj z d6r'odu, Ze tieto CPn-r67e por-rirknuC or"ela iir5cj vercjnosti zrko termfnovan6 vklady. Neoslovqjc iba ziujem-cov o bar-rkoi'6 proclirkty, zrlc vzhlhclom na rozlidnd menovit6 hodnoty r'Setkfch investo-ror' (od drobr-ri'ch vkladatclov aL po r.'elke investidnd spoloinosti). Inr.'esto\'2rt do DCmoZno bez ntitnosti z:lloZcnia iritu v konkr6t.nej banke alebr-r infch forrnzrlft.

DC preCstavujir ch'uh primdrneho rkladu. l'rcto hodnote ernitor,zrn,vch DC tvoriv podmieukach SR sucasf zdkladtr na vfpoiet povinnych minimiilnvch r-ezel-\' (PI\iR).Vjednotlir,"ich krajin:iclt cxistuju oclli5nosti v ziivislosti od leuislatfrl'danej krajiny'(v CRsa do PMR nezahr-ri:rifr).

Depctzi tnd certifikd t_y,

DC majir chzrrirktcr ob,viajni'ch tcrrninovanrrch vklzrclor,. l,(5ia szr od nich niekolkfmipodstatny'mi skutotnost'ami :

r DCjc i':ii5inou na rozclicl od ternrfnovan6ho i'kladtr volirc prevoclitelir{'. f'o znzrmc-

n'i,Le majitc:Lho moZc volire preclat, alebo cl:u'ovzrt bez veclomia bzrnky'. Niektor6 ban-ky r'Sak prevoditelhost f)C obmeclzujir;

I DC jc vzidiinotr cmitovani ako listinni' Cl'. Za"-jcho stl-atlr, kr:icleZ alebo znidcnic jczoclpovcdr-ry majitcl, ktorf tzrkto str-ziczr. pr'hvo riir vyplatu. llar-rk1' preto por-rirkajfi nroZ-

nosd uloZid listinn('Cl' do (rschor'y';

r na rozdiel od tet-urfno\':rnich r,kla<lov banky r-r'dir,ajfi DC s presne s[allovenoll r]lcllo-vitou hodnototr. V:idiir-rotr sfi ticto hoclnotv ndsobkanii 1 000 pciraZr-rych.jednotiekdanej mcny. Ti'rto skutodnosd rn6Zc byt v urditonr znrysle rrcvvhodou c-rproti klasickymtcrmf trovzrtrym vki:rdo m ;

r DC majir fixr-nh splatnosf od nickolkvch rncsiacov clo.jecln6ho roka. Objar,tljir sa aj DCetnitor".ruc s dlhSou dobou spl:rtnosdotr. Vaiiinir l)C nem6Ze byt precl splatnost'olr \ry-

povedatrd. Ilxistujfi r,Sak aj D(1, ktor6 bankii prijrne i1j pred uplvnutim cloby splatnos-ti, ale vzii5inou s rl,razue znfZcrll rn ftrokgtlr, rcsP. z-a celttt r.clirti yvsokyclt poplatktl"'.Pre iuvcstor:r preclst;rvujir DC predor'Setk1'nr nirstroj r-ra kratkodob6 uloZcnie periazf.

Vklaci,v do DC prinziiajfr vt,55i r'1'nos arko klasick6 tcrmfrtol'irtt6 r,'klady tr:r tct-tnftrovztuychiritoch.

Na Slovensku prcdstavovzrli pciraitrc vklach'pred niekolkfmi rokmi d6r,cme zrrdmtrfortnrt ukl:rdauia volirycli pciraZr-rvch zch-crjor'. S r-ozvojonr kapitdlor'6ho trhu vznikli dhl-iie procltrkty a sluiby urno7irujtrcc zhodnocovirf volir6 finanin6 zdrojc individudlnl.chitrvcstot'or'. Nir flcxibilrtcjiie kri'itkociobe ulo2enic ircirazf sir pr-e invcstor'<.rv vhodncjlicotvoretri pociiclor'6 fondy pciraZn6lio trliu. Pctriazc z r-rich moZno vvbr:rd kccll'kolvck, n/r-

kladom ple vklaclatclir st'r vsttrpn6 popl:rtkv a pripaclnh lioclnota poklcsu ccr-l\/ podielu.Dcpozitnf certilikirtjc l'o svcljcj irodstiite cllliopis, ii prcto sa nair r,zd:rhujfi trstanovc-

nia zakorLn o dlhopi.soch tl,kalfice sa nt'rlcTitostf DC a cniisnycl'r podmicnok rydzivaniaa spliiciini:r nrcnovitcj hodnotr,, ako aj vynosu.

NfleZitosti DC

J. oznatenie emitenta - ltri praarticke.j osobejcj obchodn6 nreno, sfdlo a identifikadr-r6iislo, pri z:rhraniincj pr:ivnickej osobe sir iclcntifikadnc dfslo neuvadta; pri.fyzickcj oso-

be jcj nlcno a pricz','isko, bydlisko a rodn6 ifslo,2. n6zov cenn6ho papiera ajeho oznaienie podla n-rcdzindrocln6ho syst6nru dfslovanizr

na identifik:iciu cerrnych papierov ISIN,3. menovitd hodnota, a [o:

r v sloveuskej rnene - najmenej 1 000 perialnych.jednotick men)'a ryS5ie hodnoty'r'7dy v cclych tisfcoch, zrlebo

4.

l-r,

(i.

7.

r v cnclzej mene - ak je DC rydany v cudzcj mene,sp6sob urdenia vynosu a tcrrnfn)' jcho rvplat,v,ryhliisenie emitenta, Lc dlhujc metiovitii hodnotu DC j eho majitclovi,termin splatnosti,zavazok emitenta spliitid nrenovitu hodnottr v ur'dcrlorn ter-nrinc :tlcbo tcmr(nochzr rypldcad r-vnos v urdcuych termiuoch, spilsob tychto r'yplat a urienic platobn6homiesta,

r37

r38 I (). kctpitolcr

B. irdaje o prvom majitelbvi, ked7e DC sfi r,1,divan6 rla meno:r pri prdr,nicke'j osobe jej obchodn6 meno, sidlo a ider-rtifikadne d(slo, pri zahranid-

nej prdr,nickej osobe sa identitlkadn6 dfslo neuv6dza,r pri fyzickej osobe jej rncno a priezvisko, bydlisko a rodn6 dislo, pri zahraniinej fy-

zickej osobe sa namiesto rodn6ho ifsla m6ie uviesd ddtum narodenia,9. faximile podpisu alebo podpisov os6b oprivnenych konad v mene emitenta, ak ide

o DC vydan6 v listinnej podobe.

Ndleiitosti emisnjch podmienok sf vymedzen6 takto:r ndleZitosti CPs,r najvyS5ia suma menovitych hodn6t rryd6vanych DC,I ddtum zadiatku r,yddvania DC, predpokladand lehota vyd6vania, sp6sob ich rydania,I sp6sob zabezpe(enia peiaLnych prostriedkol' na splatenie rnenovitej hodnoty a lry-

platenie rynosov,t podrnienky preddasn6ho splatenia menovitej hodnoty a r,yplatenia pomerne.j dasti

vynosu v pripade, ak si ernitent ryhradil noZnost' preddasr-r6ho splatenia l)C, alebo,

ak sa emitent zavrazal, Ze n-rajitelbvi na poZiadanie splatf meuovitfi hodnotu pre d ur-denou dobou splatnosti.Flmitent nesmie zmenit' emisn6 podmienky rydanych DC s l,ynimkoLr zrnen) oznarienin

emitenta a platobneho miestct. Zrneny v emisnych podmienkach je e rnitent povinny najr-re-

sk6r do 10 dnf od ich platr-rosti zvercjnit' v periodickej tlati s celoit6tr-rou p6sobnosdou,ktori uverejriuje burzor'6 sprdrry, a zirovei v uvedenej lehote pod:rt' Ziadosd o zvcrejne-

nic tychto zmien v Obchodnom vestniku.Pri ryd6van( DC jc cmitent por,'inny najnesk6r tyldei't pred zadiatkorn r,yd6vania DC

zr.'erejnit'cmisn6 podrnie nky v periodickcj tlaii s ccloStdtnou p6sobnost'ou, ktor6 uverej-irlje burzor.,6 sprdry. Dozomi orgin zvercjn( r-rajnesk6r 2 mcsiace ocl zadiatku rydivanial)C emisn6 podmienky dlhopisov v Obchodnom vcstnfku. Ndklady spojen6 so zverejne-

nfm emisnych podmier-rok v Obchodnorn r.'estnfku zn6ia emitent.\4<lady do DC sir chrd.nend zdkonorn o ocirrane vklad.or,.il

10.5 Ocefiovanie dep ozitnych certifikdtovInvestor m6Ze DC kfipit' na primfrnom alebo sekund6rnom trhu. Vo svetc sfi DC ak-

tivne obchodor,an6 CP. Vysokfi likviditu zabezpe(uje najmzi dobre firngujfci sekunddr-nv trh s DC. V slovenskfch podmienkach sa tcnto produkt v podstate neodli5qje odinvch terminovanfch vkladov.Je to sp6soben6 najmzi tym,Le neexistuje sekunddrny trh.

Ak investor ktipi DC na primdrnom I']T a drLi ho do termfnu splatnosti, zaujfma horry5ka firokr-r a budfica hodnota DC. V prfpade kfpy, resp. predaja na sekundfrnom trhuzar-rjima investora aktudlna ccna DC a firokorlr rynos po dobu drZby CP.

\r,rika firoku, ct tf m buducct hodnota DC zauisi od uyiky ilrokouej sadzby, doby splatnosti a do

uriitej ntiery i od itandctrdu, ktorv pouZ(r'a bar-rka na stanovenie doby splatnosti. Stanor.'e-

nie podtu dr-ri in'eror'6ho vzdahu m6Ze rrychddzat' z nasledujricich Standardov:

Zilkon i.Zdkon t.

530/1990 ll>. o

118/1996 Zb. o

cllhopisoch v zneni neskoriich predpisov, $ 3, ods. 1, yrism. a) aZ g).

ochrane vklnclor'.

D ep o z i tn 6 ce rt ifik d tjt

r AC t/365 - anglicka met6da - je zaloLend na skutodnorn podte dnf 6rokor'6ho obdo-bia (obr,ykle sa neuvaZuje s prvym driom) a diZke roka 365 dni (resp. 366 dni v prfpa-de prestupn6ho roka),

r ACT/360 - francil,zska, resp. medzindrodnti metrida - Je z.aloLen'1. na skutotnorn podtedn( firokov6ho vzdahu, dlZka roka sa zapo(itava ako 360 dni,

I 30 E10/360 - nemecka, resp. obchodna metod,a - je zaloLend. na kombind cri zapodtaniaaiZby mesiacov 30 dnf a diZby roka 360 dni.Ako uZ bolo uveden6 depozitn6 certifikdty sa m6Ztr emitovad a preddva( za:

1. kt'rpnu cenu

2. menovitfi hodnotuPri predaji za kfpnu cenu ide v podstate o DC s diskontom, t. j. kfipna cenaje niZ5ia

ako cena v deii splatnosti. Rozdiel medzi cenou v defi splatnosti a kfipnou cenouje tiro-koty rynos pri dodrZanf stanovenej doby viazauosti vkladu. Vypodet kfipnej ceny ako sir-

dasnej hodnoty sa m6Ze realizovat' ako pri 5tdtnych pokladnidnych poukdZkach.Podobne, ak poznd investor kr"ipnr-r cenu a cenLl v deh splatnosti (do jc mcnovitd hodno-ta), m6Ze uriit' i firokor,1'rinos.

Ktipna cena sa lypodfta podla vzorca:

M .t00KC = _____-:_ (10.1)

r+ i'dT2

kde KC - kfipna cena DC,

M - menovitd hodnota,I - irrokov:i sadzbav Vo,

d - doba viazanosti v mesiacoch.

Ovelh dastejSie sa v praxi stretdvame s tym, Le DC sa emitujti l' menovitych hodno-t6ch, ktor6 sfi splatn6 r'defi splatnosti a k tomu sa pripodftava irrokorl'r,ynos.

Uroienie DC m6Ze byt':I peun6,r pohybliue.

10.5.L Cena a winosnosd depozitnf'ch certifikinovs pevni'm irroeenim

Pri oceiiovani DC sa r,ych:idza zbudicej hodnoty, na z6klade ktorej moZno r,ypod(tad

aj rynosnosf DC. Budticu hodnotu moZno rypodftat' podlh vzorca:

FV=M 3 +i.:-l tlo.2)\ 360/kde n - doba viazanosti vkladu (niektor6 banky'i v SR prechiidzajfr na ACT/365),

10 X6d 30 E - cel6 nresiace sa zapoiftavajfr bez ohladu na skr.rtodny poiet clnf ako 30-diior,6. K6d 30 A - li5isa od k6du 30 ll rnaxim{lne o 1 deir, ktorf sa zapoditava iba v pripade, ak konicc znrluvn6ho vztirhu pli-padne na 31. deri v mesiaci a stidasne zatiatok zmluurdho vzdahu nie ie 30. alebo 31. deri v mesiaci.

r39

r40 10. kq)itola

Urokorl' rynos, ktory sa pripisuje k tnenovitej hodnote, je:

r'=XI'i' '360

V pripacle reinvestovania do toho ist6ho DC v rdmci roka

rodnd efektfvna frokov:i sadzba. Efektfvnu rynosnost' moZno

budfica hodnota a meuovitd hodnota DC. Ak rrych:idzame zo

potom efekttunu uynosnost' rypodftame:

/ n \'un,,:lt+i.+^ 1,, _1\ 360/

kdc r" - efektivna rynosnosd.

H Priklad ro.lKlient banky vlastnf DC emitovany 15.7 . beZn6ho roka, ktor6ho splatnost' je 15. 11.

beZn6ho roka. Menovitd hodnotzr DC je 10 000 EUR a t'rrokov6 sadzbaje 1,5 %. Ak

bude budr-ica hodnota DC, 6rok61'y r,.ynos a efektivna tirokovd sadzba?

FV = 10 ooo.l" * 0,015 ++) = 1o o5o ELIR\ 360/

Urokovy vfnos je teda 50 EUR.

Efektivna firokovf sadzba je:

(10.3)

m6Ze investora zatlj(mat'

lahko urdit', ak sir zufmevzt'ahu budr"icej hodnoty,

",-(tr2r \i!L+o.ol5. --. lt2t -t- l,5o7vo' 360t

( 10.4)

Aktuilna cetra a alilivotnj'(rrokovi vinos z depozitni'ch certifikfitov

Na zahranidnych periaZnych trhoch sfi DC obchodovatelh6 aj na sekund6rllom trhu.

Ak investor potrebt{e obnovit' svoju likviditu, m6Ze clepozitny certifikiit na tomto trhu

predad precl uplynut(m doby splatnosti. V takomto pr(p:rde mttsf poznatjeho cenu, pre-

toZe poias doby splatnosti sa mohli zmenid t'rrokov6 sadzby inych (novfch) emisif' Vy-

nosnost' pri obchodovanf na sekurlddrnom trhu m6Ze byt' in6 ako rynosnost' pri emisii

depozitnych certifi k6tov.

Teoretick6 trhov6 cena depozitn6ho certifikdtu (vntitornd hodnota) predstavqje po-

tom sfidasnfi hodnotu budfcich r,ynosov. Budfica hodnota sa diskontuje na sridasnf

hodnotu, pridom ak<t diskontnf faktor sa pouZije aktudlna firokovd sadzba rovnak6ho fi-

nanin6ho n6stroja (depozitn6ho certifikritu). Plati:

frim

FVl+ ii

360D_ _Mr+i.:* 1+i,

360

fr ,r,

360

kde P - aktudlnar cena depozitn6ho certifikdtu,i; - r.ir-okovi' ri'nos stattoveni' pri emisii,

i, - frokory r{'tros in6ho DC,

n;rn - po(eL dni nredzi enrisiou a splatnostou (nsue - malurill)'nrr, - poiet dni ntedzi usporiadanim a splatnostou (setllenrcnL - maturill).

( 10.5)

D ep o zitn,6 c ertifi k ci ty

Aktu6lnu (beZnf ) trhovf cenu moZno rozdelit na dve dasti - alikvotny frokor'1'r'ir-ros

a istinu.

r47

. ( n;. \/Ul' = t\l ' i; t, ,* l

Istina:P-A(IV

(10.6)

kde A Lrl' - alikvotny frokory vynos,

,4'l - menovitd hodnot:r,n;, - poiet dni medzi emisiou a ttsporiadanim (lssue - selllement).

H Priklad ro.z

Investor mri DC s rnenovitou hodnotou 10 000 EUR. Do diia splatnosti zostdva eite

95 dn(. Pri emisii bola stanovend tirokor'd sadzba 1,5 7o. V sirdasnosti st'r nZ na trhu DC

s r,ySSou irrokovou sadzbou, a to 7,7 Vo.

a) Akd bude cena DC?

b) Akd bude velkost' alikvotn6ho irrokov6ho q'nosu (AUV), ak sa ho rozhoduc itlvestor

predad?

c) Akd je r.1'nosnost' v sddasnosti?

12lI + 0.015 .' 360

95l+0.017.-' 360

10 ooo .0,015 #Opadni pripad nastane, ak investor pozn6, menovitfi hoduotu, trhovfi cenll, irrokovir

sadzbu v iase emisie, z'iroveri viak chce rypoditat, akd je rynosrtost' v sirdasnosti. Bude-

me rychddzatz predchiidzajirceho prikladu a predpokladat', Ze cena na trhtt je 10 006

EUR, frokor,y r,lrnos v dase emisie 1,5 Vo'

Sf dasn6 trhovd vynosnost':

lnr / . \ .l 360i - | ' .lt+1. "im l-tl-'"/? | P \ SoO / ) n,,,

Iroooo I tzr\ I 360i,,n= I ,rr*'l,t*0,015 l#l -tl * :0,017=t,7vo

V mnohy.f, p.ip^aoch m6Ze investor pri ktipe depozitn6ho certifik6tu na sckundir-

nom trhu dosiahnut' aj ry55( vynos, a to najmi vtedy, akje ponr,rka r,y5Sia ako dopvt, alc-

bo, ak doterajii majitel zfimeme podhodnoti depozitny certifikd't, pretoZe rychlo

potrebuje pefiaZnfi hotovost'.

IO.5.2 Vj'nos po dobu drZbyPri obchodovan( s depozitnimi certifikdtmi sa stret6vame s tim, Ze investor ich drZi

len niekolko dnf poias doby splatnosti, a preto bude kaZd6ho investora zaujfmad, aky

P=I0000

NV=

- 10 006 EUR

= 11 EUR

t42 10. kapitola

dosiaiure ri't'tos poaas ich drZby. Ide najmd o prfpady, ked investor kirpi depozitny certi-fikdt nzr sektrnddrnonl trhu po jeho cmisii a predd ho pred uplynutfrn doby splatr-rosti.

Vi'r-ros podas drZby moZno rypoditat' podla vzdirhu:

1+i.. ft"n

' 360

1+0,0r7. 95. 360

1+ 0.0185 . 15' 360

')

_rl 360

I nbrn- flsrn

)

_rl,J ',u-

15

n lu,l+ it,360

Lr, = (10.7)

kdc r,, - vinos po dobu drZbv DC,

7 - rynos k d,itumu ndkupu (purchrxe),i, - r,ynos k ddtumu predaja (scli),

npn - po(eL dni nredzi ndkupom a splatnost'ouDC (purchctse - rnalurity),n'r, - podet dnf rnedzi pred;rjonr a splatnostou DC (sel/ - ntaturity).

H priktad 10.3

Z predchddzajirceho prikladu r,ypl1va, Ze invcstor kfipil depozitni certifikdt so splat-trost'ott 95 dnf, s r1'nosom 7,7 Vo. Vzhladom 1a potrebu hotoyosti sa ho r<tzhodol 15 dnipred splatnost'or-r predad pri r1'nosnosti 1,85 o/o. Akir r1'nosnosd dosiahol investor podasjeho drLby?

',,=[

I

I

L0.6 Inovicie depozitnj.ch ceftifikitovDcpozitn6 certifikdty sa podobne ako ostatn6 CP prisp6sobqjfr r6znym zmen6m na

trhu a tneniacim sa poZiadavkdm zo strany investorov, ale aj emitentov.Prv6 inor,dcie DC sa objavili na trhu v podstzrte skoro hned po pn'ej emisii (r' roku

1961 ) obchodovatelirych DC bankou The First National City Bank of Neiv York.Medzi inovovan6 formy DC patria:DC s variabih-rou irrokovou sadzbou,rolovan6 DC,eurodol6.rov6 DC,6zijskodoldrov6 DC,obrie DC (/untbo CDs),

americk6 DC (Yankee CDs),r sprostredkor.'and DC,r depoz-itn6 zmenky,I globdhie DC (GDRs),t investiir-r6 certifikdty',r indexov6 certifikiity.

Posledn6 tri spomenut6 inor,dcie sfi viac-menej n6strojmi kapitdlov6ho trhu, ide tedao dlhodobejSie ndstroje.

IT

T

I

D ep o z itrtd cert ifi k dty

Depozitn6 certifikary s variabilnou irrokovou sadzbou

Tdto inovdcia vznikla \,roku 1975. V sfiasnosti majir DC s variabilnou (pldvajficou)r-irokovou saclzbou, ktor6 emitujfr velk6 banky, dobu splatnosti aZ clo 5 r okov. Urokor'6sadzba sa upravuje kaZdych 30, 60 alcbo 180 dnf (zndmc ako obdobic pohvbu alcbo ro-lovania).

Plfvajfica depozitnd irrokor'd sadzb:r sa ob',1,kle viaZc n:r pohvb,v rynosov zDC s pev-

r-rorr firoko\roll sadzbou na sekunddr nom trhu, na prei'aZujticu irrokovfi saclzbu z p6i)-i'iek na medzibankovom trhu, prirndrnu firokovfi sadzbu alebo nir trhovf tirokoi'irsadzbu pre eurodol6rov6 vklady. DC s variabilnou firokovou sadzbou poskytujf investo-rorn ry5Siu ndvratnost', ako by ziskali pri ustar,idnotn predlZovanf kr'dtkodobcjlfch DC.Z tohto d6r'odtr sti velhri populdmyrn typom invcstfcie prc vz'ijomn6 fondy periaZn6hotrhu.

Rolovan € depozitn€ certifikatyK cl6leZit6mu rj.'r'oju doilo I'roku 1976, ked'N{orsan Guarant\'-l'nlst v Nerv York City

zaviedol rolovan6 DC. Na sekunddrnonr trhu boli obchodovzrr-ri DC s dobor-r splatnos-ti maxim'ilne 6 mesiacov. Morsan sa rozhodol por-rfrknud svojim klicntoni cllhoclobcjiicDC s lyS5ou firokovon sadzbou, ktor6 rytvzirajir balik. s6rie 6-nrcsirdnych DC splatnych zzr

obdobie aspori 2 rokov.Rolovan6 DC ponirkli investorom vy55iu n'i"r'rzrtnost a rnoZnost' r, pr(pacle okamZitej

potreby hotovosti prcdad niektor6 DC z balika pred uply'nutirn cloby'ich splatnosti. In-vcstor je povinny kfipid zostdvajficc DC vZdy kaZdfch 6 ntesizrcor, ai. clo doby skondeniakontraktu. Niektor6 rolovan6 DC sir cmitovan6 s pcvnou irrokor,ou saclzbou, in6 majfiplfvajfce firokov6 sadzby, ktor6 sa meuia kaZdich 6 mesiacor,.

Eurodollrov € depozitn€ certifi katyDal5ou variiicion sti curodoldror'6 DC zarvcclcn6 r,roku l9(i6. Sir prcvciditcln6, r'dol1r-

roch vedend r.'klad,v s rypovednou lehototr, rydan6 zahrar-ridnymi pobodkarni r,elkycharnerickych bar-rk a zahranidnvmi bzrukami. Vzltladorn na vy5Sic riziko nrajir w55ie ryncl-sy ako donrdce DC.

V:id5ina eurodolzirolrych DC md pevu6 irrokov6 saclzby, v roku 1977 boli zaveclend'

DC s plfr,ajficou firokor,ou sadzbou. DC rnajfi dobu splatnosti dlhiiu ako 1 rok a ich irro-kov6 saclzba sa upravqje kaZd6 3 aL 6 rnesiercor', aby zoclpove dala zmendm sadzieb ponir-kanym na londynskom medzibankovom trltu (l,lBOR). Pre euloclolS"rov6 DC existujcliktfvnl'sekunddrnv trh, ktoryjc st'rstrcdctry v Nclv York City a v Londyne.

Trh Sterlingorych DC vo Velkej Ilritdnii vznikol v roku 1968.

Azry stodol6rrov € depozitnC certifikeryAzljskodold"ror'6 DC ponfikajfi arnerick6,.japonsk6 a in6 banky p6sobizrcc v Sinsapu-

re. M6Zu rnad pevnir i pohvblivir firokovt'r sadzbu, ktor6 sa viaZe na tirovei firokovejszrdzby ponirkanej sin gapurskyrn n-redzibzrnkorl'm trhom ( S IB OR).

Azijskodoldrov6 DC sir splatn6 prostredrtfctvortt ncwyorskych zridtovacfch centiera podobne ako domdce DC st'r obchodovart6 r'uzfvierkorych jednotk6ch vo r,vike 1 nril.USD. Prin65ajfi rry5Sie r,ynosy.

143

144 I O. kapitutlrt

Obrie depozitn€ certifikdty (Jumbo CDs)

Obric DC s(r pro,oditclhe DC znejirce na rysok6 slrnu'(r'iac irko 100 000 USD), enri-tovan6 ncbankor{mi sporitelhvrni irrititt'rciami, zrko sir naplfklad sporitelh6 a in'croveizclruZenia a sporitelirc, ktori ich ponfikajfr inr.'estoronr priamo alcbo plostleclnictvoursvojich brokeror'. Zvzidizr majir pcvnir irrokor't'r sadzbtr, ktor:i su" s predlZujtrcou clobottsplatnosti 71'y5uje. Sfi r,iac rizikov6, pretclZe vklady moZno poistif lcn do vi'5ky 100 000

USD.

Americkd depozitn€ certifikity (Yankee CDs)

Americk6 DC sir nd.stroje cmitol'an6 zahranidni'mi bank:rnri v L'SA (najnr:i.japonsk(-mi, kanadskymi, britskymi a zdpadoeurtlpskvn-ri ir-r5titficianri), ktorc nrzrjt'r obn'klc po-

boiku alebo asentfiru v jednom alebo vo viaccrfch nrest,ich USA.Urokory vynos je porovr-ratelirv s rir-rosom ctrrodolhror', c}'r DC. S(r n-riilo liki'ich-r6 a

pre investora viac rizikor'6. S tfmito DC sa sp15ir ncd6r,era amcrickl'ch invest.ol'o\', prcto-Ze zahranidn6 banky nu arnel-ickom trhu nic su pre investorov dostzttodne znzinrc, existtt-jf roz-dielne fidtovn6 Standalcly a nretodika t'rdtovani:r r,' eur6pskych poclmienk:rch,v d,6sledku doho sfi fidtor.'n6 yykazf zahraniinych bilnk tnnohokrlit trezrozurr-ritelir6

a americk( investori iasto upozorritljfi na probl6mov6 (n'ery v sftvzrheich bink.

Sprostredkovan€ depo zitn€ certifi kary

Sprostredkovan6 DC sfi reprezentovani dcpozitn, n-ri ccrtilikiitmi precl'ivani'mi pros-trcdnfctvom rnakl6rov CP v mzrximdh'rej n-renovitej hoclnote 100 000 USD, ab,v spirialip oZizrdar.'k1' na fc deriil n c po i s teni c vkl ador,.

Vela nrakl6rov rrystupt!e irj na burzdch, kdc ich r.akaz,nici m6Ztr nakirpiC balfLv DC

s najry55fmi vynosmi, ktorl'ch etnitentmi sir banky a sporitcl'ne.

Depozitnh zrnenka

V polovici osemdesiatych rokov 20. storodia sa vo rrybranfch atuericki'ch bankiich :r

zahraniinlrch bankdch s an-rcricki'n'ri poboikanri objavili depozitr-r6 ztlenky. Znrenky sfi

hybridnfm finandnym nhstrqjorn s niektori.'mi charakteristikami tcrmfnovatrych clcpo-

zitnych certifik6tol'a z6"r'overi s niektori'rni poclobnosfanri so strednodob(.'mi oblig:icia-nri korpordcif s dobou splatnosti ocl I roka clo l0 rokor,. l'oclla litcraturr'tt je clepozitnri

zmenka obchodouatel'ni CP, pli ktorom szr r,r,stavor,at.el'(banka) zavziztrje , i.e zirplatf oprir.r-renej osobe uriitfi pe iiaZr-rfi sumll na urtitonr rnierstc a v r-rrditont dase, akojc ttvcclene n:r

zmenke.Depozitnfi znenku rl'stavtljc banka zrko vlastnfi zmet-rktr zr zaviztrje sa tyrri vyplatit'

oprivnen6niu nrajitelovi zmenky v dobc jej splatnosti znrenkor'(r sumu. Pri rvstavetrizntenkv n'stupujir 2 osob,v - \ystavovatel'zmcnki' (banka) a osoba, r'ra ktorej rad n-rzi byd

platcr-r6 (osoba, ktorh si od bzrr-rky zmenku kupujc).Klient zfsk:n'a zrnenkn po zaplatenf zmenkovcj sllnry banke. Osobzr, ktor6 predkladh

zmenktr na n'platenic, m6Ze byd odli5nd od osoby, ktord si zmenku zakirpila.Podnikatelia m6Zr-r pouZivat'zmcnku pri plateni svojirn obchoch-rym partncrom, pri-

dom musiir ilplnit'inclosament na mbe zmenky. Urokovd sadzba depozitnej zmenkv jc

1t" I'tdiek,.f .: Usporl'a vkladr'. I'rrlra : Bankovni institut, 1996.

D ep o z i trt 6 c e rtiJ i k d t.1t

podstatne ly5Sia ako pre bcZn6 frdty. Osobe, ktorir predkladd" zmenku r-ra ryplzrtenie, sa

zaplati menor,itd hodnota a firokor', rynos. hrten'al n:r zrnenkc sa re5pckttlc.Zmluva sa neuzatvd"l'A, predivajfrca bank:r vedie dokunrcntdciu k (ritu depozitne.j

zmenky. Dokumentd,ciu vedie i platiaca poboika banky. Iv{ajitel zrnenky musf uviest' r1'-

r-ros zo zmenky l'o svojom dariovom priznanf. Ak r-rie je upl:rtr-rend ztnlu\ra o zarne dzenidi,ojit6ho zdanenia, zriLa banka nerezideutovi dari.

Depozitn6 zrner-rky sa m6Zu teoreticky ryskytovirt' v rdrznych fbrn-rhch. V praxi SR sa

obvyklc depozitn6 zmcnky 1'yznaitljr-i naslcdujticiuri znakmi:1?I zmenka je splatna nn uidenie, pridom sa obmedztlje lel-rota n?r predloZcnie zmenky

(,,nie sk6r ako..." a ,,I-lie nesk6r ako..."), ktori nebinra krat5ia irko l4 dnf zr dlhiia ako 1

rok. Banka nie je povinnd vyplatid zmenku pred nvedenirn d/rtumorn. Ako hlavr-ry

zmenkorry dlZnikje viak povinnzi ryplatit' zmer-rku i po dhtume, ktor, je stanoveny ako

posledny dei na predloZenie, a to aL do 3 rokor,od tohto ddttrrnu,13I ztnenka obsahuje urokouu doloihu" stanovujirctt per,uir firokor't'r saclzbu, ktorou sa tirodf

zrnenkor,d suma odo dira rystavenia znenky do drlajcj splatnosti. Ir,{ajitcl zme nky t:rkdostdva podas doby splatnosti zmenkovfi sumu a t'rrok. I'okialje na znrenke stanove-ny najneskorii termir-r na jej predloZenie , irrok sa podita rnir.ximilne do tohto dria,

r zmenky su uystnuoua,ne len na uliiie zaoknihlene sumy a, nrci.u b)t'urieni iba pre poclnikatel'-

ske subjekty.

Vynos z depozitnej zmenky md obr,ykle forntu /rrokor'6ho rlrnostt i'yplyvajircehoz firokovej doloZky na zmcnkel'l . Viska irrokovej sadzby r,ychddza zo saclzicb na medzi-

bankovorn trhu a prer1,St{e vidiir-rou sadzbf ilfch depozitlych procluktor'. Ulokor'1i yy-

nos sa zahf-ria do daior'6ho zdkladu klienta aje zdzrtiovauy spolu s dalSimi prijn-ranri na

zfkladc dariov6ho priznania. Dari teda nie je vvberan| zlLikou ako v prfpade rynosol'z DC.

Za hlauni ujhody depozitnej zntenky pre klienta moZno povaZovat':r vynos jc obr.ykle l1'55f ako v pripade inycir depozitnych bankovych produktov so zod-

po,,,edajt'rcou dobou splatnosti,I majitelju m6Ze pred splatnosdou pouZid napr. na platbu svojim obchodnym partne-

rom, pripadnc predat' bankc bez toho, aby sa z.niLll rynos po dobu drZby zmeuky,r vzhlhdom na to, Ze zmcnkajc splatni na videnie, md klient moZnosd sdrn urtit' splat-

nosd zmenky, a tak i dobu uloZenia svojich pchazi (pri per,nej irrokovej sadzbe ).

Hlavnou neayhodou uloZenia periazf do depozitnej zmenk;'pre klientaje skutodnosd,

Ze uloZen6 peniaze nie su chrdnend zakonom o ochrane ukladctu.

Depozitn6 zmenky majfi v stiiasnosti v pouuke viacer6 sloveusk6 bank1,.

Glob6lne depozitn€ certifikat\r (Global Depository Receipts - GDR)

Dynamicky sa rozvijajircc finny sa iasto snaZia zfskat' dlhodoby'kapitdl lormou zry5e-

nia zdkladn6ho imania. Ked r'5ak domdci trh nieje ochotny akceptor,at' spoloinost'ou po-

Dvoi-iik, l'.: Bankor.trictvi. l. r1'd. I'raha. : \'SE, 1997.

Podlh $ 70 zdkona zmenkor'6ho a iekor'6lto,

Nie.je r1-lfitenf ani variant znrenkl' s pevnou dobolt splatnosti,diskontovanfi hodnotu a v tase splatrtosti.je wplatenh rnenovitria menovitou hodnotou ie irrokod wnos.

ktorir v tase r1'star,enia ziskuva klierrt za

hodn<-ita. Rcizdiel nredzi kirpnotr ccnou

r45

l2

I .-)

l+

r46 10. kapitolct

Zadovatri' objcrn, treba z(skat' zdroje zo zaltramiiia. f'u viak n6Le b,vt' probl6momrozdiclnc zciatiovanie a kornplik./rcic pri registrdcii zahranidnych inr.estorov.

V USA tento probl6m vyrieiili americk6 depozitn6 pouk:iZky (Arnerican Depository,

Receipts - ADRs)15, ktor'6 r'p'intrli americk6 banky, a tym r-rrnoinili zahranidn,vm investo-rorn lahii pristtrp na americky kapitdlorry trh. Prv6 emisie ADRs boli uvede n6 na amer ic-k6 k6tovan6 trhy (NYSE, NASDAQ...) v polovici oserndesiatych Lokor' 20. storoii:rnajm:i svetozn6mymi eur6pskymi spolodnost'arni.

O niekolko rokov ncsktir sa podobn6 enrisie uviedli oj ru eurtipske burzy (Lonclyn,Ltrxemburg...). Iilo o tzv. slobiilne depoz.itn6 certiiikdty (Global Depository ReceiPts -GDRs). Vii5inou vietky emisie GDR (90 o/o) sa uvddzajti nzr trh po predchidzajircom zvv-

Senf kapitd"lu. Toto zWlenie prcdstavuje enrisin tzr,'. globdlnych depozitnfch akcif (Glo-bal Depository Shnres - GDS), z ktorych kaZd6 m6Ze byd potencidlne \rymenen:i za GDR.

Globdlnc DC sir Standaldnym investidnym rrd"strojorn beZr-rc pouZfr,:rn,vm na kapitdlo-voru trhu. Ich podstata spoifva v torn, Ze iasd kmcriovych akcif domiiceho emitent-a sa

,,nahr'.rdf" tymito clepozitnymi certifikdtmi, pridom prhva spojen6 s vlastnfctvom pdvod-nych akcif precliirdzajir na vlastnfkov GDR. N{6Ze fsd o novd emisiu alebo o akcic zo se-

kundlirrreho t rhrr. l6

GDRjc znknihovzrny certifikdt vlastneny zzrhrzrnidnym invcstororn, ktory preclstar.'t1je

n:ihraclu za akcitt ua tnie stt-totn trhu. Depozitdr inkasuje na svoj rhdet dividencly sfivisiaces ttvedeuymi akciami a sfidasne ryplzica dividendy skutoinym akciondrom. GDR bj,vajrhnajdastejSie denominol'an6 r'USD, prcto sa aj divider-rcly rypldcajfi v USD.

Emisia GDR je rcsistl'ovan'i a k6tovand n:r r1'branej eur6pskcj burzc, a tym je cmisiaakcif spolodnosti obcltodovand na domdconr i nreclzinzirodnom trhu sfidasne. Tak6toglobdlne cmisic sti zwiajne upfsan6 syndikdtom bdr-rk, podobne ako emisie eurodliropi-sor'. Boli l'p''inut6 2 z6klacln6 rnet6dy urniestnenia enroernisif zrkciilT:I syndihdt banh - ponfkajir ernisiu koncdnynr investororn,r geografichy cielet$ syndihat - dlenovia syndikftu m6Zu por-rfrkat' svoj pocliei emisie len

ua ttrditom geografickom trhu. Cielbm je umiestnid ernisiu na do najlirSom trhu,a tym zatnedzid spzitn6mu toku akcii na domdci trh (akje domd"ci trh r-rasyte ny, moholby sponrfnany spitnf tok p6sobid r-resativne na cenlr zrkcif).

Ako prr':i akciovi spolodnost' r' stredne,j a rvchodnej Eur6pe entitovala GDR iesk'iI(omerdni banka. ISlo o sponzorol'an6 globiih-re depozitr-r6 certifikiity (GDR), to zname-n'i, i,c Komerduf banka sa aktfvne podielala na ich prfprave a aj vlastnom prcdaji. Na Slo-vcusktt v tninnlosti emitovali GDR akcior'6 spolodnosti Slovnaft a Slovakofarma.ls

lnve stid n€ ce rtifikirtyh-n'cstiir-r6 certifikdty moZno zaraclid rnedzi dlhor'6 cenn6 papiere, ktor6 zakladajir

priivo na \'\'l ovnanie v peniazoch.l9 Ich prostredn(ctvom sa m6Zu investori podielat' na

Jiurkoiidor-li. .\.: .-\ltc'nutivne pristupr.'k streclno- a Clhodoltdrnu {lnancovaniu. }',rilza, i998, d. l, s. lBtrclinski', l'.: I)epozitnf certifik/rty GDl{ na akcie l(ornerini bankl'. Bernkciruicti'i. l{)!)ir, tl. 18, s.

Jankor-iiovii. '\.:.\ltcr-niitfvue pristirprvkslredno-adlhodobdmufinancovirniu. Burza, I{19x. c. l, s. i

TamtieZ

Folrvarcznt', Z.: Itn'estiini certiflklitr': jak zirttovat ir zdirnit? likonom, rot.48,200-1, i. 10, s.5i) -

I 1!)

5-6.I I ()

16

t7

t8

l9

Depo:i tn ( ce rt i fi kii t1'

ceno\/om vyvoji burzovych indexor', komodit, drahych kovov, kola akcif alebo nickol'-

kfch r6znvch investiinych ndstrojov (akcic a kfpne opcie na akcie).

Investidn6 certiflkzity sti vyd'ivan6 na zdklade podkladovych aktfv tohto t)'pu a kopfru-

.;u ich cenu. Banky nakfipia',ybran6 podklador'6 aktfva a cmitujir certifikdty, ktor6 odrd-

Zigir hodnoto'nf {r'oj tfchto aktfv v dauottr ponrere.Certifrkdty sir obchodovatel'n6 bud priamo na burz,e, alebo na mit'uobttrzovom trhu

priamo s emiteutom alcbo inyrrn tvot-com trhu.Certifik6ty odrai,ajfr cenu poclklador('ch aktiv podl'zi istd'ho \rzorca, preto nie je moZ-

n6 uriit' v deri vyd:rnia ich hodnotu ku cliu splatnosti. DrZiteL ccrtillkiitov nemii Ziadny

prijern po dobu ich dlZby. Zisk alebo stratlr realizrljc aZ v ntomente prcdaja alebo splatc-

nia certifikdtu. Idc vlastne o kapit61e1,1i zisk alebo stra{.u.

Indexov6 certifikitty - certifiklny viazanl0 na vy"oj na kapitilovomtrhu

Vplyvonr turbulencii, ktor6 zachvzitili kapitdlor'6 trh\,', sa zaiirli investori tot-zrz \'rac z^-

rgfmat' o menej rizikor'6 fi-randr-r6 nirstroje . Iiinandn6 in5titt'rcie skonStt-ttor':rli nov6 synte-

tick6 n'.istr<tje, ktor6 s/i odvoden6 a sfr spojcr-r6 s finaninfmi aktfvarui tvot'iacinti ichzdklad.

Medzi tak6to inoviicie navi:izan6 na rrn,oj kapitdlor'6ho trl-ru patria aj indexor'6 certifl-k6ty.20 Tieto presne zobrazr{ir hodr-rotovf tfn'"j akcior.ych inclcxov, zrko sfi nzrpr. EUROSTOXX, DAX, F|SE, l)orv.]or-rcs, Nasdzrq, Sandl'500, Nikkei :r pod. Itodklerdovym aktf-

vom tychto certifikdtov m6Zu bl'd.jednotlir'6 iikcie, akcior'6 ir-rclcxl', akciov6 ko5c, dlhopi-sor'6 indexy, nreny, komodity.

Jeclr-rym z clruhov indexor,ycti certifikitov sfi tz,t'. Eqttity Linked,\ble;21 - ccrtifikzity vi'.t-

zan6 na akcie. Podkladorjnri :rktir,ami tychto ndstrojov nr6Zu bl'd szrmostatlt6 zrkcie zr in-

dexy, di rvarranty (koSe) akci( a itrclexor'.Pri velkl,ch r,ykpoch cier-r sir indexor,6 ccrtifikhty vhodncjSou altet'natfvott investova-

nia ako priame invcstovanie do akcif a obligdci(. Sir vynikajircinr investiinfrn produk-rorn, ktoryje vhodny pre zdkladnfi ir-rvesticiu nzr kapitdlolych trhoch,:i mali by patrit'k zdkladnyrn finandnfm ndstro.jom pri vytr"/rrzrnf investiin6ho portf6lia.

Inor,dcie v oblasti certifrkirtov sa dncs uZ iasto spdjajfi s obl:rsdou kapitdlor'6ho trhu,pretoZe tak6to certifikdty sfi forrnou dlhopisr-r, pri ktorotn investor ir-rvcstuje na dlhii da-

sorlu horizont a iasto ryuZiva Spekulatfvne vplyry. Stirvajir sa siriast'ou portf6lisl'ych ir-r-

vestfcif zr odborn(ci v tejto oblasti iztsto hovorizr o tzv. Struktfirovanych produktoch.Ztcthto d6r,odu szt 28. kapitolzr tejto publik.{cie vcnqje dctaihrej analize tychto inovfcif.

Svoboda, I\,1. - Krin6, N'I.: Zahraniini cenn6 papirl'. Nov6 produkty zahranitniclr kapitrilovrich trlrri ir vr1'lo-

iddirnizalrraniinich ccnrri'ch papfrri. 1. rycl. Praha: Czech \rentures, 2004, s.65.

Badi5in, V.: Certifikiitl'a {tindy naviazan6 na vtvoi na kapitrilovonr [r-hu. Dial6gp'o ekonontikc a ri:tdeni.

r47

20

21

749

11:..". OSTATNE CENNE P^PIERENAPENAZNOM TRI{U

1L.L Trh s cennfmi papiermi miestnychsprivnych celkov

Aj ked miestne sprdvne orgdny vdd5inou financujir svoje potreby emisiou dlhodo-bvch cer-rnych papierov, na pehaZnom trhu exist.Ue aj muoho typov krdtkodobych cen-

nych papierov, ktor6 slfZia na uspokojenie krdtkodobych potrieb. Aj ked v SR sa s nimieite nestretdvame, v zahraniii sfi beZn6 r6zne druhy, napr. rllhopi.sy na urub budticith drtnf

(tax anticipatiort notes - TANs) dlhopisy na urub btLducich prtjmou (reuenue anticiNtation notes

- RANs) atd. Ako uLznizvvrypll"r'a, tieto dlhopisy majir podobu zmeniek. Sfi to vlastue

dodasn6 p6Ziiky miestnych samospr6vnych subjcktov so splattrostou 3 aL 12 mesiacov(r,sfdasnosti sa hranica posfiva ai,na 3 roky). Niektore obcc z.a(ah emitovat' alr6zne ko-

merind pctpiere,ktorych splatnost' sa poir;'btUe ocl 1 dria aLdo270 dni. Dfleri obchodqjficis tymito cennymi papiermi stanovujfi firokor'6 sadzby a splatnosti a investor si vyberdpodla svojich investidnych z|merov aj dlZku splatnosti. Vyhodou tychto cennych papie-

rov je, Ze sfi vidSinou osloboden6 od danf.'Popri tychto rrd,strojoch pouZ(vajti n-riestne samosprdr,y aj tzv. produkQ VRDO (uariab-

le rate demand obligations), ktor6 sfce majfi formdlne dlhodobti splatnosf, ale vzhl'adom

na to, Ze sa kup6novd sadzba menf kaZdych 7 dnf a investor m6 moZnost' kedykolvek vr6-

tid cenny papier emitentovi a Ziadadjeho splatenie, moZno povaZovad tento druh oblig6-cti za cenny papier peiiaZn6ho triru.

Aj na trhu cennych papierov miestnych samosprdv sa dnes ryuZivajf kornbindcie ko-

merinych papieror', resp. VRDO s deriv6tmi, najrni s opciarni. Doba splatnosti je do360 dnf a investor m6Ze v deii splatnosti zfskad okrem istiny aj tirokory rynos, resp.

m6Ze sa rozhodnut'pre prediZenie splatnosti s novou frokovou sadzbou a ddtumomsplatnosti. Tieto cenn6 papiere sfi uvedend v kurzorych listkoch pod r6znymi r-r6.zvami.

NajvziiSfm sprostredkovatelbrn na tomto trhu je Merrill Lynch a obchodrlje s nirni podndzvom Unit Priced Demand Adju"stable T-ax-Exemt Securitie.s (IJPDATES). Goldmar-r Sacks

vcdie tieto cenn6 papiere pod ndzvom zmenky s flexibilnymi sadzbarni (flexible rate no-

tes), Smith Barney Shearson s r-rimi obchoduje pod ndzvom s6rie s frokorymi podmien-kami dlhopisov (Bond Interest T-erm Series - BITS)a Lehmanjednoducho pod ndzvom ko-

mundlne cenn6 papiere na spotovom trhu.

Neplati to vSe obecne, rlapr. v USA sa po roku 1986 rirazne ntiLilo aj dariov6 oslobodenie kornun;ilnvchcennych papierov.

150 I 1. kapitola

l1^.2 Trh komerdnj'ch papierova medzipodnikowi trh

Komerdny papier predstar,,t!e kr:htkodoby nezabezpcdeny cilZobni, fipis emitovanyzndmou spoloinosdou, ktord je finaninc silni" a mzi rysokf fn,eror't'r schopnost'. Vec5i-t-tott sti to spolodnosti, ktorych akcie sir k6tovand na burze. Tieto spolodnosti n-rajri otvo-ren6 tzv. kreditn6 linky so svojimi bankzr.mi, slfZiacc na pokrytic r'Setkych emitovanl'chcennych papicror'. Sfr tcda alternatfvou bankorych fn'erov. Prostriedky zfskan6 emisionsa zlydajne pouZivajir na beZn6 transakcie, ako sir ndkup zdsob, zapl:rtenie danf, uhrade-nie platov atd. Korncrdn6 papiere sfi obchodovateln6 najrnzi na prirndrnom trlru. MoZ-nosti predaja na sekundfrr-rom trhu st'r obrnedzcn6.

Co viedlo firmy k tomu, Le zatali ernitovat' komerdn6 paltiere? Hlavnfm d6vodonr-jcsamotn6 konzervatfvne sprdr':rnic kornerinych bdr-rk, ktor6 nie sfi vLdv z hladiska opatr-nosti ochotr-r6 poskytovad tivery. V posleclnfch rokocir sir komerin6 papierc lacncjSimzdrojorn ziskavauia prostricdkov ako bankor.y in'el alcbo enrisia dlhopisor'. Urokov6sadzby komerdnych papierov st'r velmi llexibiln6, prisp6sobqjfi sa situricii na trhu podlameniacej sa ponukv a dopytu, dfrn emitent m6Ze zfskat' r,el'mi lacny zdroj pre svoje potre-by. Prednosdou tychto cennych papierol je aj ich iysokd kt'alita, dasto porovnatel'n.{ so

Stdtnvmi pokladniinyrni pouk:ltZkan-ri. Fim'ry, ktor6 chcir ernitovat' kornerdn6 papiere, sa

totiZ snaZia zfskat' do najleplie ocer-rer-rie svojej fir'erovej schopnosti prostrednfctvom re-nomovanych ratingorych organizdcif (Nloody's hrvestnr Service, Standard & Poor'sCorporation, Fitch Investor Service, Duff and Phelps a dal5ie). Korncrin6 papiere sa

ernittljfi ako:I priame papiere,r dflersk6 papiere.

Priame papiere emitujfi vclk6 finanin6 spolodnosti a holdinw, ktor6 obchodujfi rad-5ej priamo s iuvestormi. Priamo umicstriovan6 papiere sa musia preddvat' r,o vclkych ob-jemoch, aby sa pokrl'li r,ysok6 ndklady na distribfrciu a rnarketing.

Dilersk6 papiere ernittljf dfleri ce nr-rfch papicror', ktorf zastupqjfi svojich zdkaznikov(nefinandn6 inititircie, podniky verejnych sluZieb, maloobchod a pod.). Emitujfice spo-lodnosti precldvajfi papierc priarno dilerovi, ktory ich kupuje za cenlr zniLenf o diskonta poplatok a vzirpit( na to ich prediiva na trhu za vy5Siu cenu.

Doba splatnosti komerdnych papierov sa pohybuje od 3 dni (tzv. vfkendov6 papiere)aL do 9 mcsiacor'. Vynosy sa poditaj(r podobnc ako pri pokladnidnych poukiZkich pou-Zitfrn met6dy bankor'6ho diskontu. Emitujfi sa tieZ ako 5t6tnc pokladnidn6 poukdZkys ciiskont om z, rnenovitej hodnoty a investorov rynos j e z,aloLerry r-ra zri5enf ccny medzidobou r-rrikupu a dobou splatnosti cenn6ho papiera. Trh s komerdnymi papierrni je vel'-

mi nestilv a podlieha zruendnr. Vleobecne plati, Zc irrokor'6 sadzb),komerdnych papic-rov sit ni7-Sie ako irr-okov6 sadzby bankorich p6Zidiek, alc vyiiic ako irrokor'6 sadzby5t6tr-rl'ch poklaclnidr-ri.'ch poukdZok. Ulokovii s:idzba tfm zohlachiqje a3 urdit,r'' stupeii rizi-ka a ticZ to, 7c vi'r'ros'u'itirtnl'ch poklaciniinfch poukdZok st'r osloboden6 od danf.

Napriek ucspornirri rihoddm cmisie tychto cennych papierov nemoZno obfsd aniniektor6 ncrjhoclr', na kto16 poukazrljti viaceri ekon6rnclvia. Prcdor'Setkyrn szr riraznemcni vzt'ah flrrna - banka. i\IoZno to charakterizovat' aj ako proces odcudzenia, ktorym6Ze r,yvolad nesativr-Ic jarl'. Trh s komcrdnyrni papierrnije velini citliq' nzr ckononick6

Ostatnd cennd papiere na pefia?nom trhu

podmienky, a preto je potom v tase recesie pre firmlr vel'mi taLk6. zfskad potrebnr-i hoto-r.ost' za ,,rozumnfr" drokovti sadzbu, ak nemd dobr6 a priatel'sk6 vzt'ahy s komerdnymibankami. bal5im probl6mom je to, Ze tieto cenn6 papiere nie je moZn6 r,7-povedat' predternrfnom splatnosti, kym tiver moZno na zlklade dohody ir v pripade r{'hodnfch pod-mienok na trhu preddasne splatit'.

Medzipodnikovi trhObchoduje sa na fiom s kritkodobymi prebytkami a dcficitmi pctizrzf v podr-rikovolr.

sektore. NajvddS( objem predstavujti predov5ctkym transakcie so zmenkarni, s bankory-mi akceptmi, ale aj so Stdtr-rymi a s bankovymi cennyrni papiermi. Ulokove sadzby n:r

medzipodnikovom trhu sa stanovujfi na z6klade oficidlnych sadzieb finandr-r6ho trhtt,resp. ryplfvalfi z individudlnych doh6d rnedzi fdastnikmi trhu.

l1..3 Inovicie na pehaLnom trhuZdkladom tfchto inor''icii sa stali najmi zmcr-ly na fiuanir-rych trhoch v seclemdesia-

tvch a osemdesiatych rokoch 20. storodia spojen6 s integl-aanymi a globalizadnymi pro-cesrni. PeiaZnf trh s obrovskym objernorn transakcif ponfika emitentomi obchodnikom stdlc nov6 moZnosti. Nir trhu sa ob.javujir nov6 produkty, ktor6 iastokombinujir prvky r6znych transakcii ar6'znych cennych papierov. Dirvodmi vzuiktt ino-vd.cii na pehaZnich trhoch stiz:r meniace sa regulatn6 prostredie a daioly syst6m,r rozvoj technol6gi(,r nestabiln6 trhy,r nerovnov6hy platobnej bilancie,r vzrastajtica konknrencia medzi finandnymi inStitt'rciami.

Dane a reguL cia

Vo ryspelich krajindch sf dahor'6 s1'st6m,v zaloi.ent na rny5lienke rozdielnych dario-

rrch sadzieb v z6vislosti od zdrojovcj z:ikladr-re a (rdelu pouZitia prostricdkor,. Z moder-nej finandnej te6rie ryplpa, ie cenn6 papiere majir schopnosd trzursf<l'tnovzrt' jedntrfornru pnjmu na ir-rti, obrykle pri niZSom zdanenf. Zmeny v daiiovclm syst6n-re t\/ol-ia

..Zir.r-rfi p6du" pre 6spe5n6 inov6cie, ktor6 rytviirajfr priemerny wnos pre ich uZir,atelbv

v podobe u5etrenych danf.Podobne i Stdtna reguldcia ovpl1vfiu.le vzuik no"'ltch finandnfch nistrojor'. T'laky na

ir-rovdcie v oblasti zakdzanych typov transakcif alebo v oblasti prdve zavedenych firoko-rich stropov, alebo tych, ktor6 za(ina1(r byd efektfvne, sti zvl65d siln6. K najsilnej5fm z re-

guladnych opatrenf patr( zavedenie poZiadaviek na kapit6lovti primeranosd b'ink ii uZ

v podobe formdlnej reguldcie, alebo v podobe neforrndlnych odportiianf. Prdve tietoopatrenia podnietili banky najmi k ryuZfvaniu novych mimobilandnych ndstrojov a iuo-r.dci6m tradidne ryuZfi'anych n6strojov. Mnoh6 inovdcic majir r-riekedy obmedzenfi daso-

vir Zivotnost', niektor6, naopak, sa o.l po zdniku reguladn6ho opatrenia nadhlej roziirujti

r5r

' Birnk for Intcmational Settlenents: Recent innovations in international bankine. Basel, l986

r52 I l. kapitolct

a pre tr-r'd.r'arjir aZ dodncs. Ako prrklad moZno uviesd vznik a rozvoj eurodoldror'dho trhu.Jeho rozr,o.j bol spojer-ry s reguladnynri opatrcniami, kt-or6 zzrviedli strop irrokorrych sir-

dzieb terminovanych vkladoy uloZer-rvch y americk, cli balkric[. I(o;rcom iesfdesiatycha zadiatkonr sedcmdesiatvch rokov 20. storodia zadali trhor'6 t'rrokov6 sadzby r:1sd nadhranictt tohto stroptr. Americk6 banky si uveclonrili, Ze tieto stropv sa ncvzdahuju na ichpoboikv v zalrr:rniif, najmzi v F,ur6pe. Vyhodou bolo aj to, Le na tie to pobodky sa nevzda-

hovali ani povinn6 miuimS,lt're rezenl'. Americk6 bankv tak r,vtvorili v Flur6pe konku-rendtr6 prostredic pre termfnovan6 r'klacll'r'USD a pokradnjir v tcjto dinnosti clodnesnapriek skutodl-rosti, Zc firokor'6 strop\/ boli uZ zmier-r6.

Podobn:i situ6cia nastala aj pri zdariovani cennych papierov na fizemi IJSA, kde bolazavedcnd 30 % dair z rynosov obligdcii pre zahranidnych inl'estoror'. To sp6sobilo pre-sun obchodor,:ruia s atnericki'rni oblig'iciarni na trh i'Londy'ne a do inych rihodnych fi-nandnych celttier v Etrr6pe . Naprick tomu, Ze toto 1'ysok6 darior'6 zatai.ente bolo uZzru5ett6, obchoclovanie v Eur6pe sa lozlfrilo a akcl jecler-r z hlavnfch d6r'oclov s:r dncsuv:idz-ajir dasto komplikovan6 a tvrd6 poclmienky, ktori: stanovtlje Kon-risia pre burzycennych papieror'(SEC) pre cmisie a obchoclovanie s cenr-rfmi papicrrni.

Rozvoj technoldgiiNajnri v poslcdnfch desat'rodiach dochzidza k obrovsk6mu roz'n,oju norich tcchnol6-

gif, ktor6 sa prcndiajfi i na finaniny trh a zabezpedujir najmi konrlbrtr-rt'r, ri,chlu zt.bez.-

pednti realizfciu finandnych transakcif. Patria scm aj expanzic norich svetovvch firicrnna trhu it-rformainfch sltrZieb, zclokonaler-ric fidtovnrch a infbrmirino-proccsnych syst6-mo\'\'o finandni'ch ir-rltitiicihch. Zclokonzrlenie podiraiorich tcchr-rol6eii prispclo k vyS-

5e.j kvalite nrcdzin'.irodr-rych platobnfch svst6nor'. Nor'6 tcchnol6sie r1'tvorili zdklacl nirvznik norych finaninfch inor':icii na finandntch trhoch a prispeli k znfZcr-ritr transaki-nych n6kladov. Techr-roloeick6 znlen)'1' podobe norich telekomunikainych a pocftado-rich technol6si( unroZnili muohfm ekonomickvm subjcktom \)/tvirut' a riadid r,iaceror,Seobecne ryuZ(vanych finaninych procluktov pre cclfi clatabizu ich existrrjircich klicn-tor'(fir-randn6 super-miirke ty). Finandn6 in5titticie tak nraj(r moZnost' zirmeriavat' sa na po-nuku prodtrktov Sitych uir rnieru prc klier-rtov, alebo sa orientt{t'r na vytviiranic frph-reno'uych finandni,ch produktov a obchodor'.

Nestabilita na finandnych trhochSprievodnymi procesmi vo r'jn'oji finaninych trhov v sedcrnclcsizrtych a oscmdcsizr-

tych rokoch 20. storodia bola r1'sokzi inflilcia, rysokir volatilita frokorych sadzieb a dev(-zovych kurzor'. Tirto zryicnd nestabilita viedla k zvylencj pravdepodobnosti vjskvturizika najmii u t,vch sprostredkovatelor', ktorf r-rcprisp6sobili splatnosd svojich zdr'';izkova pohladdvok zurenenym poclmicnkam. Hlavnon poZiadavkou bolo rytvorif tak6 hed-gingor'6 pl:iur,v a stratdgie , ktor6 by urnoZnili r,ryrovnat' sa so zr'1'5cn1,'m rizikorn nestabiln6-ho trhtr. Vt'tvorilo sa tak prostredie na vznik nor.ych finandnych nhstrojov a technili so

schopnosdotr riciit tcnLo probl6m.

Nerovnoviha platobnej bilancieKoniec 20. storoci:r prindSa aj zmcny toku distfch ir-r'u'estfcii a irspor v medzindrod-

nom rozsahtt, do sa odzrkadlilo q v l-lel'ovlto\rdhc platobnltcl-r bilancif. Tfito nerovnovd-

Ostatnd cenn4 pctpiere tta petict2rtont trhu

hu do znaanej rniery ovplp'nili odli5n6 preferencie dlTnfkov :r r,et'itelbv na r6znychkontinentocir, do sa tyka uriitych foriem flnat-rdnych aktfv a pasil', ktor6 iyplp'ali aJ zo

Strukturdlnych zntien v ekonomik:ich a vzniktr norych finandnych ndstrojor,. Kym v mi-nulosti bolo USAjeclnoznadne v pozicir poskytovatela zdrojov, r,sirdasnosti jc v postave-

ni dlTnfka. Naopak, Eur6pa a Japonsko rykazovali prebl'tky platobr-rich bilanciia nadobfidajfi rozhodujtice postarrenie veritelov nzr linaninych trhoch s rvuZitfm 16z-

nych inovovattvch finanir-rycl-r n6stlojor'.

Y zt astajirc a ko nkure nc ia rne dzi fina nd nj'mi inS tit(rc i arni

Konknrencia sa prejavujc nielen medzi r-rhrodnynri tir-randn,vn-ri trhrni, ale i rncdzi.jed-

notlir{'mi fir-ranini'rni inltitirciami v rdnici ndrodr-rych trhov. Teuto trencl je do znadncj

n-riery podporovany aj tendcncian-ri clereguld.cic a libera.lizircre, ktor6 tieZ prispievajt'r

k tvorbe inovdci(.

1.1.3.1 Klasifi kdcia inov 6ciiInovacie moZno r"ozdelid podl'a ich funhcii a charahteristih takto:

f . inor,dcie transfl'rujficc ceuor'6 (firokor'6 a tncnov6) riziko,2. inovdcie transf'erujtice itvet'or'6 riziko,3. inovdcie zr,rySujirce likviditu,4. inovdcls 1'ytvdrajfice nov6 formy cllhu.

Inovdcie transferuj.irce irrokov6 a menov6 riziko prcdstzrvujfi tak6 t-rhstrcrje, ktoretrmoZirujir r6znym sr-rbjektom prcnos rizik v ich finandnych poziciirch. Ticto iuor'dcievznikli na zdklade zvylenej citlivosti finandnfch pozicif na riziko zmict'r cicn akt(r,. Tiit<r

citlivosd sa prejavovala zr,y5enou volatilitou cien aktfr', najmd fuokorl'ch sadzieb a devi-

zcx'ych kurzol'.Inov6cie transferujirce {rverov6 riziko prcdstzn'r{ir nihstrojc, ktor6 prer-rdlzrjfi tiveror'6

riziko. Vznikli ako reakcia na zhorienic irverovcj schopnosti mnohych ekonomickychsubjektor,. Ilankv sa dorzrz viac zzrobcrali presuumi probl6moryctr irverol', aby tak diver-zifikor.'ali extr6mnu cxpozfciu vodi t'rverov6uru riziktr. Ta7-isko aktivity riveLol'attia sa tak

prcsirva na kapitilory trh.Inovicie zrrySujfce likviditu prispievajfi k ry55cj obchodor,atcl'r-rosti, prevoditel'nosti

existt{frcich lir-r:rndnych ndstroj<tr', :rlebo predstzrvr,ljir fplne nov6, likl'idnejSic r-rdstroje.

Iclc predor'letkyn-r o nov6 technikv zabezpetujfice rySSiu likviditu, pretoZe s tradidnyrrilikvidnlnri prostrieclkami boli spo.jen6 vysok6 alternatfr,ne r-rdklady zapridinen6 zrySova-

n(m frokoiych sadzieb.

Inovdcie vytvrirajirce nov6 formy dlhu roz5injfr moZnosti pre ekonomick6 subjektyzfskad cudzie zdroje. Sfi to nfstroje, ktor6 vedfi k posuuu od tradidnfch foriem fiverova-

nia prostrednictvorn bdnk k tzv. netradidnvm fbrrn6m (pri financovar-r( Stzitneho rozpo-dtu, samospr6vnvch celkov, zr,jlen6ho dopytu po irveroch najma l' d6sledku zmiet'r

v demografickcj Struktfrc a pod.).Finandn6 inor'6cie moZno chltpat' ako silu posfrvajdcu globu'ilny finandnf syst6m k cic-

Iu, ktorym je r,7SSia ckonomickd efcktfvnosd. Zvllt5t iuovdcie, ktor6 zahi-irajfi derivdty,nr6Ztr zry5it' efekt(vnost' roz5irenin'r moZnosti tra rozloZenie rizika, a to znilenim traus-

akdnych ndkladov, informadnej asyrnetrie a n'ikladov na sprostredkovanic.

r53

154 I 1. kapitola

1,1..3.2 Inovicie jednotlivich nistroiov pehaLn€ho trhuStrahou emitentov je predov5etkym preniesd pohyb frrokorl'ch sadzieb i do jednotli-

rych n:istrojov pehaZn6ho trhu. Najzretelirejlic sa to prejavrlje, ako \yplyva z predchd-dzajficeho textu, r' pr(padc depozitnych certifikd"tor', ked vznikli depozitn6 certifikritys variabilnou rirokovou sadzbou. Ulokove sadzby sa v tornto prfpaclc prisp6sobujfi tr-hor,ym pomerom kaZdfch 30, 90, lB0 dni.

Nor,ym n6strojom sa stali aj emisn6 poukriZky (note issuncefacility - NIF). I'rcclstavr-rjr-i

strednodob6 zdvazky medzi dlZnikom a bankou, pomocou ktorfch rn6Zc spolotnost'emitovat' komerdnd papiere alebo poukdZky vo vlastnom rnene. Cclfr emisiu vrdtanezodpovednosti, Ze sa emisiu ncpodari umicstnid, preberd na seba banka (v niektorychpr(padoch poskytuje prekleiovacf fiver). NIF- sfi dasto viazan6 ai, na 5 rokor', pridom po-ukiZky sa emitqjir rolovacim sp6soborn fiedna ernisia nahr6dza druhir v inten'aloch 3 -6 mesiaco\'). V podstate ide o krytie dlhodobfch potrieb kriitkodobymi r-rdstrojrni, akosr-'r emisn6 poukiiZky.

Europoukinky (euronotes) st'r inoviiciou na eurocloldro\rom trhu. Emittljir a trpisujfich banky so splattlosdou 3 - 6 mesiacor'. Popri nich existujti aj eurokomertn6 papiere(eurocommercial paper.s - ECI'), ktor6 emitujd r-rebankov6 subjekty a spolodnosti.

Niisobn6 komponentn6 n6stroje (rnultiple component facil,ities - MCF) fungqjf naprincfpe NIF'. Sf to r6zne krftkodob6 preddavky, denn6 fondy na preklenutie medzicr'v emisii poukfZok (swingline crerlits), bankor'6 akceptdcie a pod.

Snahou emitentov v sfiasnosti.je tieL (oraz viac uplatriovat' ,,rolovacf princip", d(m sa

predlZuje aj dasor"i horizont splatnosti a zdroveir sa iasto strdcajir rozdiely medzi ndstroj-mi peiiaZn6ho a kapit6lov6ho trhu. K nim patria aj tzv. rolovacie upisovacie nfstroj e (re-

uoluing undenuritingfacilities - RUF) ktor6 sa ryuZ(vajti najmd ner eurotrhu a podobneako NIF ich umiestriqje ua trhu bud jedna banka, alebo zoskupenie bdnk (konzorcium)rolovacfm sp6sobom.

Do popredia sa stdle dastejiie dostdvajti aj r6zne kornbindcie n6strojsl, periaZn6hotrhu spolu s dcrivdtmi, ako sir swapy, fonvardy a opcie. Snahou investorov je teda na-priek malym vykpom r, cen6ch zabezpe(it' sa proti prfpadnyrn stratfm, ktor6 na trhtrm6Zu vzniknfid.

l1^.4 Probl6m rrzika a likvidity na pefiaLnychtrhoch

\rysledkom analyzyjcdnotlir"ich ndstrojov periaZn6ho trhu je,Le ide o krdtkodob6cenu6 papiere, r'd6sledku dohoje aj ich riziko rnenSie. Ak by sa malo Specifikovat' rizikoa jcho vpl;r' na investora, tak potom moZno hovorit' o:I fn'erovom riziku,I riziku pohybu irrokovej sadzby.

Uverov6 riziko znamenS. pre investora moZnost' vzniku insolventnosti zo str:rny emi-tenta. Emiter-rtom na periaZnorn trhu sf predor'Setkym centr6lne banky, komerdn6 ban-ky, di podnikatcl'sk6 subjektv s dobrirn ratingom a kvalitnymi zdrukami. Emitent, ktorymd tieto z2iruky, md zdroveir aj vid5iu iancu ziskad lacnejiie zdroje, t. j. s niZsimi firokovy-

Ostatnd cennd papiere na pey'ta2nom trhu

mi sadzbami ako emitent, ktory mf menej zdruk alebo r-rekvalitr-rt zlruky. Ten mus( ku-

povat' na peiiaZnom trhu drahlie zdroje, dfm sa dostdva do l'elkej ncryhody a

v konkurendnom bcrji na peiaZnom trhu nerydrZf. Tvrd6 krit6ria urdovan6 peiiaZnymtrhom dokdZe splnid len mdlo kvalitnych subjektov.

Investor, ale aj emitent sa m6Zu stretnft' na peiiaZnonr trhtt s rizikom pohybu irroko-vej sadzby. Vieme, Ze firokor'6 sadzby na peiaZuom trhu rykaztjf rysokr-'r volatilitu, do

rnzi bezprostrednlr vpl)'v nielen na lyuosnost', ale a3 ceny jeclnotlirych ndstrojor'. Vzhlh-

don na krdtkodobost' ndstrojov pefiaZn6ho trhuje vpl)ry zmien tirokor,lrch sadzieb slab5i

ako v pr(pade kapit6lov6ho trhu. Teda napriek vyraznym zmendm irrokovych sadzieb na

peiaZnom trhu, je pohyb cien minirndlny. V konednom d6sledku to stivisi aj s rysokoulikviditou, ktorf or.'pllviiuje mechanizmus tvorby ceny.

N(zka froveh irverov6ho rizika, maly pohyb cien v prfpade pohybu trhor,ych frroko-rich sadzieb, velk6 objemy emisif, ako aj vel'mi pruZn6 syst6my obchodovauia r.'cdfi

k tomu, Ze n6stroje pcriaZn6ho trhu sa povaZtgtr z,a najlikvidnejiie aktiva na finandnomtrhu. Ak sa vr6time spzid k magick6mu trojuholnfku vieme , Ze maximaiizovat' r'5etky cha-

rakteristiky (riziko, t'nos, likvidita) nieje moZn6. Ak sir teda cenn6 papiere periaZn6hotrhu maximdlne bezpetn6 a likvidn6, investor musf obe tovad ly55f rynos, tzn. ie dosiah-

ne v porovnan( s inymi invest(ciami, napr. do cer-rnych papierov kapitdiov6ho trhu, niZ5i

r,ynos. Sanozrejme, existujfr aj rlznimky, do dokazqjti pefiaZn6 trhy emerging markets,

a teda aj slovensky trh, kde sa moZno stretnfrt' s anomdliou, Ze Stdtne pokladnidn6 pou-k6Lky zabezpe(ovali najryS5iu rynosnost' spomedzi vSetkych finaninych aktfv na trhtrv SR. Sfviselo to s celkovou ekonomickou situdciou a znatnou ekonomickou nestabilitou.V stabilnych rozvinutych ekonomikdch sa s takymito javrni moZno stretnfid len t'aZko.

Na zdver sa m6Zu poznatky o periainom trhu zhrnfit' do nasledujticeho retazca, r'kto-rom sir vSetky pn'ky vzdjomn6 zdvisl6:

kratiia doba - nizke urohoud riziko - ayiiia likuidita - niXia ilrokoua sadzba - uyiiict honitaemitenta,

Napriek tomu, Le na peiiaZnom trhu neutrpf investor ani ernitent v prfpade pohybur-irokovej sadzby vyrazn€ strat/, v snahe ryrovnat' sa s rizikom pohybu firokovej sadzby,

resp. ho eliminovad, sa zaviedla na trhu dohoda o budficej firokovej sadzbe, tzv. termfno-

uand urohouti dohoda (FRA). Popri nej je snahou emitentov zdokor-ralbvat' a hladad stzile

nov6 formy ndstrojov, ktor6jednak prispqjft k ziskavauiu nor,1'ch iuvestorov, jednak zn(-

Zia riziko pri investovanf na eite niZSiu t'rroveii.

11.5 Dileri na pehaLnom trhu a ich transakcie

Na peiiaZnom trhu realizujd velki pohyb finaninych prostriedkov aj dfleri cennychpapierov, pridom najvidlie obchody zaznanlendvajfi predov5etkyrn so Stdtnyrni poklad-niinymi poukdZkami a komerdnymi papiermi. Ak dfleri predstavuj(r skupinu obchodni-kov, ktor( nakupqjf na vlastny diet a potom sa snaZia realizovad predaj cennychpapierov so ziskom, tak treba kon5tatova(, Le practjd so znadnym rizikom. Dileri obcho-dujirci so Stdtnymi pokladniinymi pouk6Zkami, ktorf 5f1 v priamom kontzrkte s cer-rtril-nou bankou, majf postavenie primdrnych dilerov. T(to pont'rkajir denne veik6mnoZstvd cennych papierov, ich postaveuie ua trhuje vlak vo velkej miere zfvisl6 od cn-

dz.ich prostriedkov - irverov. Ked7e vdd5ina dflerov md len maly vlastny kapitril a ich pre-

r55

r56 11. kapitola

vzidzkor{' kapitdl je niekolkondsobne ry55f, poZidiar,ajti si prostriedky najmd. odkomerdr-r(,ch bdr-rk. Tieto p6Zidky sfi vddSinou velmi krdtkodob6, dasto len na 24 hodin a

splatr-r6 na poZiadanie, do znamen6, i.e banka ich kedykolvek m6Ze Liadat naspdt'.Dileri ryuZfvajf iasto ako altemat(vu k fn'erorlrm zdrojom moZnost uzatvdrania repo

obchodov, pri ktorych uzatvdrajir zmluvy o predaji a ndslednom spitnom odkt'rpen( cen-nych papieror.'od banky v budficnosti. f ieto zmlury sa m6Zu uzatvd.rad dvojakym sp6so-born:r na r,'opred urtenfi dobu splatnosti,r natrvalo - trvald dohody, kde nieje urieud doba splatnosti, ale splatnost'je urdeni ry-

povedbu obidvoch rhdastnikov obchodu.Cel'.i transakcia prebieha zjcdnoduSene takto: Diler a veritef (banka) uzatvdrajti zmlu-

vlr nA urditti sumlr pctiazi, ktor6je krytd pokladnidnymi poukfZkarni. Ide o repo obchods tym, Ze diler sa zavzizuje odkfipid k urdit6mu term(nu pokladnidn6 poukdZky nasp:id odsvojho veritelh. VeriteL z tejto transakcie zfskava irokovT- rynos.

Urokov6 sadzba repo obchodov (rcpo sadzba)je vi,nos, ktory musf zaplatid diler veri-telbvi aje irzko spojen6 s tirokorymi sadzbami pefiaZn6ho trhu. Zvytalne sfi cenn6 pa-piere, ktor6 sl(rZia ako zdruka dohody, ohodnoten6 na ziiklade st'riasnej trhovej cenyplus nahromadeny tirok m(nus diskont na zniLenie rizika veritelh. Platf tu zdvislost', Ze

dfrn je doba splatnosti dlhSia, dfm rizikovejlie a mcnej likvidn6 sfi cenn6 papiere, tymry55( bude diskont.

Nezastupitelirfi filohu majfi dfleri na peiraZnom trhu, ked v,vstupujti vo funkcii ,,tuor-cou trhu". Prdve pri r,ykone tejto funkcie 5f q,stavenf znain6mu riziku napriek tomu, Ze

obchodujir s ndstrojmi najry55ej kvality. Dfleri r-rakupr-rjir urden6 druhy cer-rnych papie-rov za cenu stanovenfi ponukou a preddvajfi ich za ninri poZadovanfi cenu. Ich zisk vy-

plyva z rozdielu ceny pri kt'rpe a predaji, priiom t.oto rozpzitie sa men( v z'ivislosti odtrhovej aktivity a na zdklade predpokladu qa'oja irrokorych sadzieb. Samozrejme, Ze

toto rozpzitie je vy5Sie pri dlhodobejS(ch ccr-rni'ch pzrpierov ako napr. pri 5t:itnych po-kladnidnich poukdZkach. Kedle dfleri svoju dinnost' financujri p6Ziikarni, ich portf6lioje extr6mne citliv6 na fluktu6ciu firokorych sadzieb, a preto sa potom iasto presfivajirz pozicie kupujirceho do pozicie prediivajfceho. Najmd v obdobf, ked sa odakdva rastirrokor,jch sadzieb, dileri odakiivajfi pokles cie n ccnnfch papierov, zniZt{fr svoje posta-vcnie kupujfceho na irkor postavenia preddvajrhceho. Naopak, predpoklad poklesu t'rro-korych sadzicb vedie dilcrov k zxyleniu poz.ftre kupqjfceho na fikor pozicieprediivaj(rceho. Na z:iklade spr6vnych preclpokladov a oiakdvan( m6Ze dfler dosiairnudrysokv zisk.

Ukazuje sa,Le pri tejto iinnostije ner,yhnutn6 nielen ochota zn6la(riziko, ale aj \yso-kd odbornd zdatnost', skfisenosti a niekedy aZ telepatick6 schopnosti.

Deufzoui trh,,Radiej pozeraj na ujtkyuy trhu ako nanepriateta. IYa bldzniujtch pohyboch je lepliezardbat', ako ich sponzorot)At' "

Varren Buffett

ri9

12 DEVizoYfr,TRrrY

1,2.1 Devlzov6 trhy ako sirdast medzinirodnj'chfinandnf'ch trhov

Derurzovy trh molno u.ieobecne uymerLzit'aho trh, resp. miesto, krle su, stretaua, ponuka znlrya-

niinych (curlztch) rnien, resp. pefiainjt:h na.strojrn rLenorLinouan\ch u zahranit'njch mendch

s doltytom po nich a kde sa tuort cena jednotliuych tnien - tncnouj (rleuzzouy) kun.Ak bv vo svcte cxistovala ibzrjedna mena, neexistcx,ali by Ziaclne cievizov6 trhy, neclo-

chddzalo by k Ziadncj rymene deviz. Ale vo svete, kde existtrjfi prevaZne n'irodn6 rneny,

rn6 devizovf trh nenahraditelirfi irlohu pri uskutodriovanf platieb clo :r zo z:ihranidia., pliprevode periaZnycir fondov zjcdncj meny ua druhir, pt'iiom trrdtrje pre r,5etk,r'ch t'rdastnf-

kov d6leZitir jednotnti cenu - menovy kurz. Ndr-odr-r6 rnelr)/ slfrZia nn \yrovnanie periaZ-

nfch transakcif vr-u-'rtri krajiny, zahraniin6 nlcr-rv su zrvdajnc potrcbnd na wkonanicplatieb za hranice domzicej mcny. Preto v kaZclej klajinc, r'ktorej tuzcmcc trzatr':ira r-rc'ja-

ky obchod so zirhranidfrn alebo in6 linandn6 trans:rkcie s osobirmi r, invch krajiniich,musi existovat' uriity mcchanizmlrs urnoZirtrjfici pristup k z:rhrzuriinfni ntenzint, aby sa

mohli uskutodnif platby vo lbrrnc, ktor/i buclc akccptovzrnli niclcr-r clonra, alc aj v zahlani-ii, musi tecla exis{.ovaf clei'fzor,y trh.

Kzri.dy, kto rrymieria pcniazc dcr-rclminovan6 r,dom/rce'j mcne z;t pcniaze clenomino\ra-n6 r'zahrar-riinycir men/r.ch, por-rZijc pritom mcuory kurz. To platf r'Zcly, di uZ ide o n-ral6

sumy alebo niekolkonrili6nov6 devfzor'6 transakcie, iijc vvnrieriajficou osobotr turistav zahranidi platiaci cestovnynri Scknri v rcitaurzicif alebo invcstol zan-rieria,jirci nrili6nyz prfve uskutodner-rej f'fizic dvoch spoloinostf, alebo icle o zahr:tnidn6 bankovky alcbobankov6 vklady denominovan6 r'zahraniinych mcnhch. Devizovir trzrnsakcia prcdst'.rvu-jc iynrerru periaZnych prostricdkor', krirtkodobych pohladzivokaz'ivttzko"'zjednej rt-reny

na infi nlenLl.Na dcvfzovom trhu sa vo velkej micre obchodrSe s bezhotovostni'mi formzrmi cu-

dz-ich pehazi, t. j. s devizami. Okrcm toho je sfidasdou devizor,6ho trhu aj trh s valutami,ale objemy obchoclov s r,alutami n:r dcvfzovotri trhu sfi v porovnani s objemom obciro-clol's devizami zanedbatclir6. Na devizovom tt'hu sa rozliiuje niekolko druhor, menov6-ho kurzn, ktori.' s:r pouZiva na abstraktn6 r,ljadrcnic knrzu nticr-r, a [o v zdvislosti odrrplatriovzrn6ho hladiska dle nenia. NajiastcjSic szr knrzy dlcnia z hl'adisha peitainjch nd-

strojou, s ktoryrni sa obchoduje na clevizovych trhoch, a to na valutov6 kurzy a devizovtikr;rrzy, dhlej z iasoadho hl'odisha na kurzy promptnr5 a terminovan6 a z hl'adisha rozlii-njch druhou obchodou uskntoiriovanych na jednotlir{ch devfzoryc}r trhoc}r rn6ie isd

cr kurzy promptn6, forwardov6, kurzy (ceny) futurit (futures) a kurry (ceny) opcii (op-

tions).

Ulohou d.evizorych trhovje urnoZnit' kontakt mcdzi kupujficin-ri :i prcdivajficimi.jed-rrotlirych zahraniinych mie n. Vid5inoujc to volhe pristupny sekundirny trh, kde niejcu'medzen6 nijak6 centrd.lne obchodn6 nriesto ani hodiny obchodol,ania. Ceny a ostatn6

podmienky tychto obchodov sa urdujir ner zdklade doh6d lyuZitim telef 6nov, tclegrafov,

r60 I 2. kapitolct

pocftaiot' alcbo telcxor'. Icle o neorganizovany sp6sob obchodor'turia, ktory sa beZne na-z.tva ouer the counter (trh OTC). Tento n6z.ot, (obchod cez priehradku) pochdclza z obdo-bi:r, kecl' obcliodnfci uzatvdrali devfzor,6 obchoclr' pri .,prichraclkiich" bdnk alcborttzuvch dileror'. Sfidasny niedzibankorl devizory trh sir nazrr':r FX-oW trh, alebo zjcdno-dtiietre FOREX (Foreign Excha,nge). AZ do seclemdesiatvch rokor, 20. storodia sir tzrkmcr'r'5etky devfzor.'6 transakcie uskutoirior,ali na OTC trhu prostlcclnfctvom b/urk, ktor6trz:rtviirali obchody cez telefdny a telex,v. OTC bol uZ vteci1,, ale aj cines, povaior,zrrty z.aje-den z najmenej regnlovanych trhor'.

Opericie ua tomto trhu sir teda neformdlne. Neexistt{il Ziaclnc ipeciilnc pravidld irpoZiadal'ky na irdastnikol'trhu, na sp6sob obchodor':rnia a obchod sa uskutodiruje nazd-klade rtepfsanych prar,idicl. KaZdii krajinzr r'5ak r,,vdd.\,a svoju prfludku urditfch odporir-iatt(, ktorfi zostavtUrh fidastnfci dcvfzor,ych trhov na zziklade vlastr-rych skfisenostf.V tychto prirutkdch sa snaZia objasnid ziikladn6 trhov6 zryklosti a pont'rkajir ,,najlepiie tr-hor'6 odportidania" pre obchodr-r6 aktivity, vzt'ahy zr pocl. Aj ked dir-rnosd na richto trhochnie je kontrolovan:i takym sp6sobom, ako sfi kontrolovan6 devizor.6 burzy, regulain€'oredny kontrolqjf devizor'6 operd.cic jednotliqch komerdnych bdnk a ir-rych inStirircif,ako aj fidastnfkov devfzorych trhor,. Rcguladn6 oreziny skfmajir syst6my obchodovaniir,der'(zor'6 obchody, otvoren6 poz,icie zr mie ru kurzov6ho rizika zameriavajirc sa pritom nzr

zdravie a bezpednosd inititircif rystuptgficich na t.ychto trhoch. Skfim;gir faktory, :r.ko sirkapit'ilovd primeranost', likvidita, ner,abezpcden6 devfzor'6 pozicie, kontroln6 mcchaniz-my, bar-rkov6 praktiky, dodrZiavanie zdkonov a in6.

Za profesionzilny 5tandard sa por,aZujt'r najrnzi vzorov6 prdvne dokunrcnt;z rvpracova-n6 Medzindroduou asociiiciou pre swapy a derir"z'rty (Intemational Suap and DeriuatiuesAssociatiorz - ISDA). Postup obchodovania a s tyn-r spojcnd' zdvazky upravujd aj profesij-n6 organizdcie dflerov (FOREX club) r,o svojich dokume n toch (Corle of Conducl). Udasr-n(ci trhu sa r,5ak m6Zu dohodntit' aj na inych pravidldch a inych rii.mcovych zrnlur"ich,ktorfmi upravia vzdjon-rn6 obchodovanic. Treba dodad, ie naOTC trhoch sa uskutoiritr-je asi 90 % v5etkych dev(zorjch transakcif.

Okrern toho szr dcvfzov6 obchody uskutodriujti zy na devizovych burzdch, kclc st'r prf-stup, sp6sob obchodovania a ahtiie skutodnosti uZ upraven6 burzor{'mi predpisnri. Nadev(zorych burzdch sa obchodovanie uskutodriuje verejr-re na centrzrlizovanorn mieste.Hodiny obchodovania, sp6soby obchodor,ania a dal5ie pravidl6 sir stanoven6jech-rotlivf-mi burzami. Produkty, s ktorymi sa obchodqjc na devfzovl'ch burzzich, rnajir Standardi-zovanit podobu. Obchodnfci mtrsia byd dlenmi burzy, zlolit urditf prcddavok vo formepercentttdlncho vkladu z objemu obchodu a dennc vyrovndvat prfpacln6 rozdicly v stra-tdch. Finanin6 \yrovnanie sa uskutodhuje prostrcdnfctvom centrdh-reho burzor'6ho klirirrgtr. V dneSnych podmienkach je ryznam devfzovych bdrz rninimdlny. Yyznarnnej5iur,'rlohu majfr len pri niektorych Specifick;i'ch dmhoch termfnovanych obchodov, ako sfifuturity a opcie.

Na devfzovom trhu p6sobia predor'Setkym obchodn6 banky so svojimi dflingorlrmioddeler-riami, ktor6 plepdjajfr velkoobchodny a maloobchodni devfzory okruh obcho-dovania. Napriklad trh zahraniinych mien v Londyr-re m6 r'iac ako 200 irdastnikov vrdta-ne 50 r'elkfch nredzindrodnych bdnk, ktor( s/r nar.'zdjom prepojeni informainymitermindlmi REUTERS. Tieto banky rystupujf jednak ako klienti, ktorf obchodujfi nasvoj tiiet, jednak ako zdstupcovia svojich zdkaznir..ol,. TirkZe zar|balu tak na obchodnomrozpati (marZi), ako aj na komisiondrskych poplatkoch. Okrenr toho tam p6sobia aj

Deuizoud trh),

rnakl6ri (nem. makler, ar-rgl. broker) Specializujirci szr najednotlir'6 zahranidr-r6 merlv. Sfi tosprostredkovatelia medzi kuptljircirni a prcdirvajfcimi zahraniinfch micn. Tieto trans-akcie sa zt'rdtovril'a3(r Prostrednictvonr N,Iedzindlodr-reho zfdtovzrcieho centra komodft(Internationctl Clearing Comoditl House - ICCH).

V tejto publikdcii budeme pouZfvat pojenr devfz-ory tr'h na r'5eobecn6 (abstraktn6) ry-jadrenie devfzor'6ho trhu ako casti finandnd:ho trhu. Der,izovy trh rnir r.5ak aj svojc srhcas-

ti, segmenty, a vtedy hovorime o dev(zorych trhoch.Aj devfzow trh by srnc rnohli rozdlenit' z r6ztr1'cir irlhdisk, ale predovietky'm z iasoai-

ho hl'adishd na promptn6 devizov6 trhy, na ktorych sa usktrtotnt{fi promptl-r6, okamZit6devfzor'6 obchody s dobou splatnosti 7 ai.2 pt'acovn6 dni, a terminovan6 devizove trh/,na ktorych sa uskutothqjti devfzov6 obchod,v s dobou splatnosti nad 2 pracor.'r-r6 dr-ri.

Tcrmfnovan6 devfzov6 trhy potom dhle.j iler-r(rne podla druhov obchodor', ktor6 sa nanich realizujfi, na trhy fonaardoui, swapou6, finaninjch futurit (financial Jutures) a opinetrhy. ToLo dlenenie bndeme pouZfvat' v tejto publikzicii.

Devizov6 trhy n-ro7no rozdlenitajpodl'a ilzentia, r'r'drnci ktor6ho sa realiztrjt'r, a to nadevizov6 trhy jednotlivych Stitov a medzindrodn6 trhy, naprfklad ellr-onlenor'6 trhy'.

Konrplexr-ry pristup k rymedzeniu devizovych tr'hov ako sirdasti finar-rdny'ch trhov rry-

Zaduje posudzovad devizor.'6 trh,v ako systri:m urditych zloZiek, ktor6 sa ust:rviine r1 ,'fjajira navz4iom ovplwriujir. Srh to predor.'Setkym tieto zloZky:

zr) trhov6 sily, resp. trhovy mechanizmus ajcho irloha pri fbrmovanf menor'6ho klrrzrr(devfzov6ho pre bezhotovostnl-'l fbrrnu zahraniinych mien a valtrtor'6ho pre hoto-vostnir formu zahranidnfch mien),

b) finanin6 inititircie bankov6 a nebankor,6, ktor6 r-rsktrtoirit{fi devfzor'6 obchody.jed-nak pre svojich klientov, jednak na vlastny irdet, ir dhl5i riiastnici de*tzovych obcho-dov, ktorymi sf rozlidn6 ri.r'ozn6 a dovozn6 firmy, fir-randnf investori a dallieekonomick6 subjekty, kto16 chc(r bud kfrpit', :rlebo predat' zahranidn6 nreny,

c) finandn6 ndstroje v zahranitnych menich, s ktori,rni sa trsktrtodrlt{ti devfz-or'6 ob-chody, napr. vklady v zahranidnfch mendch a curomenich, bankor,€' akcepty, zmen-ky a Seky v zahranidnfch men'ich, zahranidr-rd bankovky a mince :r pod.,

d) druhy devizovych obchodov a ich technika - rozlidn6 dcvfzove operhcie, resp. ob-chodv rla promptnom a termfno\':lnon trhu, ako sir konr.'erzic, arbitrfZe, s\vapy,fonvardy, finandu6 futnritl', opcie a dalSie tcchnick6 prostrieciky dojedndvar-ria a rca-lizS,cie devfzorrrch obchodor'.

12.2 Vonkai5ie prostredie fungovaria devrzovichtrhov

Devizor.'6 trhy fungr-rjti v rdmci urditdho i'onkajSieho prostrcdia, ktor6 r,znikd na zikla-cle uplatriovan6ho medzindrodn6ho menor,6ho syst6mu zr existujficeho rnedzinltrodn6-ho ekouornick6ho prostredia. V poslednfch rokoch sa vonk4jiie prostr-cclie podstatnczmcnilo.

Rozpad bretton-lvoodskeho menor'6ho s1'st6mu a vznik stidasn6ho rnedzindrodn6homet'rov6ho syst6mu umoZniljednotlirl,m ilenskym itdtom Medzindrodn6ho rnenov6hoIbndtr pouZivat' systdm uolhe ltohybliujch deuizoaych kurzou.l\{noh6 krajiny opr-rstili dovte dy

161

r62 12. kapitr.tla

lrcivinne upl:rtriovani st'st6nt peunych deufzouych lturzou a zad:rli por-rZfvad volhc pohyblir'6clcvfzovc' kurzr,, r-esp. lloating. \r ci6sledkn toho nesrnicrtte vzrd.stlo riziko z devizovvch

opcracif a z ccl6ho rnedziniirodn6ho podnikania.Sfcasn6 devizovr-. trhy nie sir uzawet6 v rdmci hranic jednotlivych krajin, ale sa pre-

p:ijajf, resp. integrujt'r. Proces intesrdcie predtym oddelenfch devfzorich trhov s';r

usktrtoirit{e v d6sledku rozvoja volirej r'ymcnitelnosti.jednotliryc}r ndrodnyc}r urien a

ltostupn6ho rozvoja euroclol,iror'6ho, ellromenor,6ho, resp. cclosvetor'6ho mcnor'6hotrlru. Od zzrciatku sedemdcsiatych rokor,20. storodia sa najcl6lcZite-jiic z-ahraniin6 menyrelatir,ne r,olire pohybqjf po celom s\,ete. Ich konvertibilita sa rozSirila na r,Setky devizo-

r,6 opcricie (beZn6 aj kapitailor,6) a plati pre v5etky ckonomick6 subjckty (tuzerncov i ctt-

clzozemcol,). Urienic mcr-rorych, resp. cle'n'izorich kurzov pri nrendch s takou iirokouvymcnitelirosdou zd'n'isf od p6sobenia sil ponukl't,vchto mien a dopvtu po nich.

Vo ryspclych Stzitoch dr-res uZ neexistujti v ekonomickom zrnysle slova oddelen6 r'r'h-

rodn6 dcvizor'6 trhl'. N{oZno hovorid iba o trhoch.je dnotlivych tr:'rrodnych mien, pripad-ne geogl-aficky oddelenych ndrodny'ch cler.'fzorjch trhoch. Nirpriklad clnes si m6Zc

hociktorzi zahranidnd banka kirpit' americk6 dol6re nielcn v USA, ale aj na druhej straneulicc v incj banke zrlebo v ktoronrkolvek finaninom centre vo svete.

Roziirer-rie volirej r1'rnenitelirosti mien na 6dely kapitdlorrych operdcif trmoZnilo uznik

etrodolarouiho, eutottenoudho, resp. xtetouomenouiho trhu,kcCl sa velkd' objemv prfsh-rinychr-rdlodn,vcl-r rnien dostali vo fbrmc vkladov do bink minro hraufc mirtcrskej krajiny zr zadali

sa ponZfvirf na d'zrlSie fir-randn6 obchody. Vymkli sa spocl kontroly r-rir-oclnvch mcuorich in-

Stitficif, predor,ietkfrn ccr-rtrhh-rvcl-r bink. Spodiatkr-r tvorili etrroclol:it'or,, trh preclovlet-kynr americk6 dolir-c, ktr ktor-v'rn szi nesk6r pripojili :rj clalSic ryznanrucjiic uirrodtr6 tnct-ty,

ako boli nerneckd mar-ky (telaz- curzi), brrtsk6 libn', Sr,ajciarske frankv a dal5ie nlenv.Devizovy trh m6 v sftasnosti globrilny celosvetovy charakter. Tctrto lre ncl bol ruori-

vovani odstr/incnfm prek6Zok voln6ho pohvbn tor':u ov a sluZieb, ale predov5ctkym pre-kdZok voL-r6ho pohl'bu kapit.{ltr. Nlcdz.iniiroclnv finar-rdnf kapitzil rnd ipccifick6postar,enic meclzi rtlobnl nri lirktormi, jc mobilnejli v porovnaui s ostatnyrni vyrobnymifirktorrni a smcn{c tanr, kclc sa dzi lcplie zhodnotit' a do r-rajleplie ocenit'. Tento llrocessprostrcdkirr,a mi:clzindrodny devfzovi trh, ktor{' zvv5enim mobilitr,' medzinhrocln6hokapit:ilu zr,iic*Sujc cclosvetov6 flnandr-r6 toky, r1'robn6 kzrp;rcitt'\,o s\,cte, z-lep5uje rtrobnenlct6dt' a inovircie , r'eclie k lasttr boh:itstr':i a vziiSej slobode vo svete, diTe v kotteiuorncl6slcdku ku globalizicii svetovej ekonomiky. Cfnr viac sa devizor'6 trhy rncdzitrzirodn6intcrr-trjfi, tfnr vidif vplyv maj(r nielen na poclnikatel'skfr sf6rtt, ale :rj na cel6 ckottotnikvjednotlirich Stdtor,.

Sirdasnv clevizory trh je poprepdjanl' aj prostrednfctvom tzv. off-shore banking cen-

tries, ktor6 dr-rcs predstavujti ak6si diriior'6 o6zv, resp. kraiiny darior'6ho rajer. Tieto kraji-nt'poskvttrjfi zahlaniinym investorom znadn6 r,ihodl', napr. urditir anonvmittt, daiov6zvthodncnie a pod. Niektor6 tieto finanin6 centr-d ncrnajfi rozvinuty ani vlastt-t1, finar-rd-

n, trli :r vlzrstr-ri: llr-ranir-r6 zdrojc, alc fungujfi na z:ikladc zzrhratriin6ho kapit'ilu a dinnostizahraniini'ch b:ink. Niekcdi' m67-tr byt' pre finar-rinl ch iuvcstorov aj velini rizikor'6. Patrfk nirn nallr. Sing:rpur. Ilongkong, Panirnra, Rahrajrt, Bejrt'tt, Vantt:tttt, t'{irn. Holltndski:Antily, Kajmanic osLl'o\'\', (]trernsey a-[crnsc1,, Barbados a dhlSic. Nachhclzi{fi sa vl:rsttle

po celom svetc zr spoltr s tracliini'rtri fir-randn,vnri ccr-rtr-:rtr-ti, zrko sti Lottrliti, Nert'Yt;ii',f'okio, Frar-rkftrrt rrad \loh:urom, Ztirich, Amsterciirtn, I'at'fZ a C';tliirrri 1;rl:ri:;t:rvtrjii glo-

bdlny, celosvetovy devfzori trh.

DeuizouE trhy

Enonnny rast medzindrodn6ho obchodu a mcdzinhrodnych invcstfcif v poslcdnontobdobf sprcr'1tdza rastfica potrebzr krdtkodobych a dlirodobfch zclro.jov fitrancovatria.

\-edie to k rotsiahlernu zuiieniu mnoi.stun operdcii na deutzouych trltoch. Dettzovy trh je naj-

v:itii a najlikvidnejii trh na svete. Dcvfzor,6 obchodv na svetorich dcvfzorych trhochniekolkondsobne prelyiqjri obrat zahranidn6ho obchodu vSetkfch krajfrl svetrr.l

Porktutne zmenl nctstali u informarinych, plcttobnych a a,iitouactch technologiat:h, ktori su

t, stiiasnosti uel'nti uy.speld. Novc infbrrnaiu6 a komunikadn6 syst6mr' 2q'3ujfr r, chlosf pre-

ltosu inforrnicif, dfn'r urnoZriujfi okamZitr-i dostupnosd nespodetnych inlornr:icif v rchl-

ltolll dase, ich zhodnotenie, r,yuZitie trhorl'ch prileZitosti a trskr-rtodueuic jednotlivychclevfzorych obchodov s lrraximilnou ef-ektfvr-rost'ou a minimdlnyrr-ri nriklaclmi. Drtes sa

moZno spojit' pornocou satelitor', clbrazoviek podftaiov, tclef'6r-ror' :r pod. s ktorfmkolvekinyrn obchodr-rynr nrie stom na sve te v priebehu niekolkych sckfrncl. D6leZitfr irlohu mzljfr

\{onitor Reuters System, IJloombcrg a Telerate . Obchodnfci sfr infbrnlot'atti o akc'jkoli'ek r-rdalosti vo svctc v ten isty cleri, r'ktorotn sa st:rla, a m67-u tr'.t iru prtrZne reagctvat'.

Tak, iiko nrh prer,irZr-rir r"ii5ina krirjir-r svojrl vlastnti r-riirodnf nteltu, tlik ttrlt lrj vl:rstn1

ltlatobnv a zfidtovaci syst6rn, ktorf tvolia r-rriitd inStitircic, op:iLl'cnia ua trskutoiiror':rttitt

ltlatieb a vykonlivanie finandni,ch transakcii i'rdrnci krajir-r1'r'uhrodtrej nreuc danej kraji-rrr'. V praxi sa pojnton l.tlatba rozumie pr-cnos pokynu na prcvocl uriitcj hoclt-roty, ktorirt'pl1r,a z traltsakcie v ckonornike a pojn-rom ziftottanil sa rozunic irplny zt bczpoclnric-

ncdny t.ransier hodnot\', tn'eclcny v platobnotn pt'ikazc. Naprililacl ak z:ikaznfii zaplati

udct r, obchodnom dorne 5ekom, platba s'.t uskutodni vtcdy, kecl'zdkaznfk oclovzdi ickclo rfik pre clavad:r, a zfiitor':urie n:rstzure r,'ted,v, ked cl6jde k uhradcniu lcku u sum?t sa pli-pi5c r-ra irtct obchodn6ho clonru. Ak zlikazr-rfk plati v hotor'osti, platba :{ zt'rito"'atric 1tt-e-

bchnir ltaraz. Ak dvajir irdastnfci nzavrfi mcdzi sebon obchod, r' sktttoitrosti sirlilasia

s tyrn, 7-e ponechajir finar-rdn6 prostricdky svojinr prfsh"r5nynr fitrauiul rn inltitirci'1ttn, kto-16 dany obchocl r.r'konajir. I{ realiz6cii d:urcj transakcie - zirdtovaniu - d6jrtc v skutod-

r-rosti ncsk6r. Nzr zrezrlizovanie takcjto tr:rnsirkcie st'r potrcbn6 clr,zr prer.'odv pciraZnvchhocln6L, r'Zdr- r'op:rdnom smere, pretoZe der'(zovi transakcia vyZadr-rje zapojcnic platob-nich a zfidtovacich s1'st6rnov oboch klajirt.

Platobn6 a zird[ovacie syst6nry preSli znurdnvm ryvojorn :r rnajir kludclr,fi irlohtr priuskutodriovani dcvfzovych obchodov lla dcvfzorych trhoch. V sr-rdasnosti s2r pouZfr,zrjfi

rozliin6 [orn1' platobn6]ro a ziritovarcieho st1'ku, urko uaprililaci platby' r' ltotovosti, 5e-

kom, zmcnkou, platobnynri kartarni, platobnymi termindlmi a clcktronickyrn pl-evo-

clom prostrieclkov rnedzi bankan-ri. I(aZdii z Lichto loricm ma r'lasttry slt6sob platcniaa zfidtovania. ViiSina plzrtieb sa uskutodriuje elektronickyn-r prevodorn prostricdkor'. N:r

Slover-rsku slfrZilo na prer,od prostriedkov tncdzi bankzrmi na devfzorych trhocir Banko-

r'6 zfdtovacie centrtrm Slovenska (BZC), ktor6 nahradil syst6m zfidtovania NBS.

N{edzindrodny platobn;' styk slirZi na rrykondvzrnie platieb urcdzi irdastnikr'nt z 16z,-

nych krajin. D6leZitfi frlohu tu zohlzivajti obchodn6 banky, ktor6 uzatv'hrajir meclzi se-

bou vzdjomn6 dohody o vecleni loro a nostl'o iritor' (koreipondcntsk6 bankovufctvo).

I' l'odlir dostupnich odhador, Banky pre nrcdziniirocln6 platbv sa v roku 1!)89 prierne nry denni'obrat viet-k('ch clnrhov ol;chodov na devfzor('ch trlroclr polii'boval okolo 620 rnld. USI), r'roku l!192 okolo llu0nrlcl. USD, r'roku 1995 okolo 1 260 nrld. USD a v nrktr 1999 dosiahli priemcm6 clenn6 obraty viac irkoI 590 nrlcl. USD. In6 irclajc napr. trvdclzaifr, Ze najecintr obchodnir transakcitr pripadajri tri aZ 5tt'ri clevfzo-

r'6 operdcie, ktoryrni sa obchodnici snaZiir zirbczpedii svoje pohladivky alebo zi.vrizkl'proti kurzcrr,6tnu ri-ziktr.

r63

r64 I 2. kapitolcr

LI[ty, ktori Lte(lie domric'a ban,ka pre zuhrortiinti banku, sa naz{r'ajt'r loro trtty asil ttedene u do-

macej nlene. Li[tl, ktori uedie zahrrmirin(t bartka pre dont,rirnt hunktt rt zultranir]rtei mene, sa na-z(rajri nostro utty.

\'' rttedzindroduom platobr-ronr stvku szr v sird:rsnosti pouZfva ua prenos spriiv niedzibarrkatni syst6nt SWIFT (Sctciety for \\rorlduide Interbattk Finant:ial 7'eler:omnrunir:atiott -Spolodnost pre svetor'6 rnedzibar-rkor'6 telekomunikain6 spojenic) a v Eur<ipskej tir-rii sa

po z:rvcdenf jednotncj spolodnej n-reny EUR zaial potrZfvad platobny' syst(rm I'ARGF-T(-l-ran.s-European Automnt,ed Real-time Cros.s Settlemenl Express 7'ran,sfer S\stent - f'ranscu-r6psky atttomatizor,any expresnf syst6m hrtrb6ho zirdtovania platicb v re:ilnorn dase).

Icle o prenos ddt v re'ilnom iase uskutodfiovan-v medzi eurripskymi obchoch-rytrni a cen-trlrlrrynri bankami, ktory zabez,pe(ujc na trhu vysclkir likl'iclitu, plyr-rulost' a bezpcinost'.V sfiiasnosti sa pripravrljc TARGET IL

Zirdtovaci c zabczpedenic.je r-ra dcvizorich trhoch velir-ri cl6leZite so zre tel'onr na exis-tctrcitt ztiitovacieho rizika. f'oto riziko w'pl1r-ir z toho, Zc.jcdnzr ziriastne n/r str:rn:r pri de-vfzovc'j operdcii ztrplati ciruhcj zirtastnenc'j stranc za z-zrhranidnfr nrcnu, ktorfr kuptlje, aletirto zahranidnfi ntenu pritonr nedostane, lebo plotistruna si ncsplni svclj z,ir,azltk. Vzhlh-dom na rozdielue daso'n'6 pdsma, zdrZania sp6soben6 r'nfitornymi bankovymi postuprnia rozliinfmi dohodatni medzi korc5poder-rtskrimi bank'.r.mi m6Ze uplvnird rrriity das mc-dzi platbotr ciornziccj bankr'(r-ra darchu t'rdtu dorn:icc-j bank,v) zr prijzrtou platbou od proti-strany (r'prospcch iritu clomdcej banky).

Obchodny den na devizovom trhu trvf prakticky celych 24 hodin. easovi' zonv ob-chodovatria na dcvfzorich trhoch sa plckr{'r'a1ir a vZdv sa n:ijclc vo s\rete nejak:i banka,ktor6 je ot.r'orend a n'roZno s riou obchodovaf. Z:ikladnfi iasovti os postllpnc na sebar-radvizujircich hlavr-rych devfzor.ycir trhov Tokio - Frankfurt nzrcl N4ohanom - Zririch -- Lond,vn - Nerv York vhodue ctopiriqu netlaclii'ne fin:rndn6 ccntrh. Na zdar-rlir,ej n-reclzi-

ndrodnej iasove-j osi sa obchodnf deii zacfna r, .{ziisko-pacitickvch finzrndr-rt'ch centrdch,a to vo Wcllir-rstone lta Novonr Z6lar-rde. potonl pokradtgc v Sych-rcy v Austrilii, dalejv Tokitt, Hongkonsu a Sins2rpllre. O niekolko hod(n nesk6r, kecljc obchodovanie na6zijskfch trhoch v plnom prirdc, otr'drajt'r sa trhv v Bahrajne ir v clalSfch kr:rjir-ri'rch n:r Bliz-Oottt 1'ychode. Ncsk6r, kecl'sa obchodovanic v Tokin pornzrl;'kor-rdi, otr'6rajfi s:r {i-randr-r6

trhy v Eur6pc. Potom, kcd sa dfleri v Eurripe vrac2ljir z obecla, za(ina sa obchodovanieI'New Yorku a I'ostzrtny'ch americkfch celtrdch. Nakoliec, ke dle r,Atlerike skor6 zr po-kroiil6 poludnie, z,a(.ina sa nor1, obchodny dei v lizijsko-pacifickych centrdch, kde sa

opdd za(ina cely iasori kolobeh.I\{oZnost' obchodovad s devizorrymi prostriedkami cclych 24 hoclfn sa st'/rva r-reryhnut-

ttosdou, prctoZc napr. ba"trka dodrZiavajirca 8-hodinorj pracovny dcrijc rrystavend kurzo-r'6urtt riziku v dase odpodinku. Preto nairn:i r.'elk6 svetor.'6 obchocln6 banky rnajfi nasvo.jich dflingorrch oddeleniach viaczmennir prer'5.dzku, ir-r6 bar-rkv si zasn ,,pod6vajir"irracln6 hodinv z-jedn6ho finar-rdn6ho centra do dal5ieho, r'ktorvch majfi zriadcn6 svojeclilir-rgoi'6 oclclclcnia. f)evizov6 kurzy a trhovc podmienky sa m6Zu kedykolvek menit'v zdvislosti ocl ru'oja udalosti, ktor6 nastali kdckolvek \,o svete a v ktoromkolr.'ek dase.

f'o znameni, i,e obchodnici a ost:rtuf frdastnfci trhu musia b,vt' ustavidnc v strehu, pre to-i.emoLe d6jst k rrraznej zrnene r,o rjr,oji devfzovych kurzov na inych trhoch vo svetev iase, ked sir ich trhv uzavrct6. Obchodovanie na devizovych trhoch nie je plynule, aleryznaduje sa urdihnni cyklami. Podas niektorych sa r.'el'mi intenz(r'ne obchodrlje s velkf-mi objemami devfz a podas invcli sri trhl'r'elativne pokojn6.

l(t5

Likvidita devizoveho trhu zdvisi ocl poi'tu potcncirih-rych fidastnfkov v cclosvctovorlllozsuhu, ktori st'r pr:ive dostupni, pre toic prccliivi!irci chcir precld"'af pr:'n'c vtccly', kecl'.jc

nrr trlitr najiridii podet potencillnych kupujircich, a kupujirci chcir kupoviid plrivc vtcclv,

iccl'r'najt'r pristup k io nqvliisiemtr podttr potcncihhil'ch prccl/rr,4jucich. Naji'iirc sa ob-

i lioclujc v dasc, ked'sti ()t\'ol'cr)c dva hlarr,trc svctor'6 trhr' - amclickr- a hlavuc tl-h\, \' !.trr6-

i)c, ir to je vtecir', kecfje r, Amcrikc lzino a v Londi'rre popoluchrie . Likviclita clcvfzor'6ho

tr'}ru zdvisf a1 ocl nleny, s ktcirotr sa obchoduje. Nirpriklad nepretrZitc sir obchoclujes irlirvr-rymi sr,etor.ymi menarrri - USD, EI-lR,JPY, GBP. So slovetrskou korutrotr sa clir ob-

chodor':rf r,yh-rdr-re lcn poizrs pracor,n6ho dlisu l'SR. SIili jc mhlo likvidn2'r, alc niekolkozal'rranidnych bzink v I-or-rdi'ne a v Ncrnecktr ju tieT- k<ituje. Zo r,Setkych fir-randnl'ch cen-

ricr vo svete sa n4jr,iac obchodujc vo \relkcj Britiinii, :r to aj nirpriek [ornll, Ze s je'j nzirod-

nou nlcllou - GBP - szr obchoclujc ovel'zr tncnc'j irkcl s nicktori'nri lilai'ni.nri svctorjmirrrcrrami. Velki:r Blitdnia (najnrii I-onclyn) sa pocliclh nir celosvcto\'ollr obrirtc 32o/o, Sprr3c-

ne Stitl'anrerick6 18 Va:rJzrponsko 8 o/r'. V Loncivne sfclli aj nzrjvii'Si pocct llnaninvch in-

-ititircii zaober:rjircich sa obchocln, nii aktivitami na clcvizorjch trhocli.:I're sirdasn6 devfzor'6 trhy sir charzrktcristickc aj velk6 zrr^erly v te6rii a praxi financii,

io vyirstilo nielen cio vyvoja a \rytvorenia inovzicii hr-rirndr-rfch ruistr<ljor', clcrir':itov a clcvi-

zort'ch obctrodov nir prompt.nonr a termfnovanonl tlhu a zclokonnleniir cioterirz existtr-

-j(rcich, alc aj do noveho mvslcni:r, ktorc ztncuilo tradiin6 ch:'rpanie clcvizor,lch tt-hov

a ich irlohy vo sve[ovcj ekononrikc.f)evizor'6 trhy' r' st'rdzrsnosti or,plr'r'iluC aj zavedenie jednotnej europskej meny EUR

r jirli 2002 a zdnik vyznzrmnvch n'rictt cur'<ipsk1'ch kr'ryfn. Zaverdcrriru ctira pr-udko l'zrris-

tol objcm der,fzorjch trarnsakcii v tcjto nlcnc zr ('ul'o sa clostalo nu 2. micsto rncdzi ni!cas-tc'j5ie potr7ir,zrnymi menanri, kcd .jeho poclicl dosialiol 21 % cclkovilio objcrnrrclcvizorjch transakcif. Euro ziskzrlo src-rjc posturvctric nir irkor-.jaonskelro.jcntr, ktor-6hopodiel klesol r-ra l6 7i,. Nqviac clevfzorych tratisakcii sa uskr-rtoiritrjc v USD - 11o/r, cclko-veho objcrnu clcvizor'1 ch trauszrkcii.

\,'5etky ur,cden6 skutoitrosti dokazt5ir, Ze riziko z clcr,izovi'ch opcr-:icif ncsrnicrtrcvzristlo, a prcto nijakf ckonotnicki'subjekt, klot'y usktrtodiltrjer ncjakir obchodnir alebcr

invcstiinfi dinnosd v z-ahrzrr-ridf , sa tre zaobfcle be z ztralostf a skfiscnosti z dcvizon,clr tlhor'.l

12.3 Funkcie devrzovich trhovZf,kladnou fuirkciou clcr,fzor.ych trhor'1e presun pertainfr:hJitndou z jednej h14iny do

druhej krajiny, re.sp. uynrcna peitai,nlclLJ'ondot, z jednej nlen\ do druhel u ut rienie rcny dettfz - de-

u[zoueho ku"nu. Ekor-rornick6 subjckty pouiir,ajfi dcr,fzor'6 trhv predo'n'Setkyrn n:r to, zrby

nlrradili svojc z|vizky z mcdzindrodn6ho obchodu zr medzinirodn6ho investovani:r, zrbv

sa zabezpciili proti kurzov6mu riziku, na arbitriiZ, Spekul'acie a forrnoviuric dcvizor,cjpozicie. Ztoho potom lyplpalir aj dal5ie funkcie devizovych triror'. Niljdastcjiie sir hovo-ri o tychto funkcidch devizorych trhov:

' I'odla Stirdie o cler.fzorych trhoclr - Intcrnatioual Batrkins and !-inancial Nlarket l)er,clopnrents - rrsklr-toinenej Bankou pre nieclzinrirodn6 zildtovirnie (lllS) r'roku 2000 sa vri Velke-j llritiinii zaoltcri. obchocl-nyrni aktivitarni na clevizori'ch trhoch 213 inititircif a v USr\ 93 inititt'rcii.

r66 I2. kctpitolcr

I. zabezpeder-ric zahranidni'ch micr-r pre potreby nredzin:i.rodn6h<t obchocltr, investova-r-rizi, turistiky ir clalSich rnedzindrodnfch aktivit ekonomickich subjc'ktor',

2. t.abczpedenie proti kurzov6mu riziktr,3. devfzor'6 Spekulicie,4. deviz.<tv6 arbitrdZe.

Zabezpedenie zahr anidnfch mienRozhodt{fica potrcba zairranidny'ch nien yzlikd. predor'Setkym y sitr,islosti s rjruozon-r

a dovozon tovarov a sluZieb, s medzindr'oclnymi investfciami, turistikou zr clhlifmi cko-nomickymi zrktivitami medzi der,(zovynri tuzerncami ir cudzozemcami. \rznikz'r tyn'r potre-ba cxistcucie uriit6ho finanin6ho syst6mu, dcvizov6ho trhu, na ktorom bl'sa ist6 sumypehazi v jeclne.j mcne mohli 1'ynre nit' za inir nlcnLl.

Pri akomkolvek obchode medzi dvonr:r subjektmi zro'zliir'tych it:it.ov sa r'7clv asporije-deu z r-rich ocitne v situicii, kcd btrde musiet' pracovad s cudzotr menou. Nzrprfklad, ak si

obchodnfli zo Slovcttska objednii obilie z USA a br-rde platit' r' slovenskvch konrnich,anrericky export6r clostatre 7,a\.p'ezen6 obilie cuclziu lnenu, kt.orir si bucle rnusiet \yme-nit' za USD, zrbv mohol naprfklacl zirplat.it'svojin-r doddr.'atclbrn, zzrmcstnancom a uhraclifdalSie zavizky. Na druhcj stl'zr.ne, :rk americky rivozc:r bude poZador-af plzitbu v USl),bude musicd slovenskf dovozca na.lsk6r nakirpid USI), a teda on pracuje s cudzou me-nott.

Podobnc jc to uj p.i rj,"'ozc [or,'arov z jednej krajir-ry clo drr-rhcj krajiny. Slovensky v;'-vo7.c dostane za\ry\re7,cn6 tovary do USA amcrick6 doldre. Pre sr,ojn dalSitr iir-rnosd r'5ak

potrebtge slovensk6 korut-ty, a prcto prcd:i USD za SKI( r'niektorcj slot'cnskej kornerd-ncj bankc. Banka z:rsa predf zfskan6 USD naprflilad turistom cestujficim clo USA alcbodovozcom, ktorf potrebtrjfi sr.oje dovozv uhradid v USD, prfpadne t,vm, ktori chcfi inl,cs-tovad v LTSA. Komerduh banka tu r,rysttrptlje ako klfrir-rsov6 centrunr prc ponuku zzrhra-

nidnfch mien a dopl't po nich v d6sleclku transakcii slovcnski'ch subjcktov s americk,vmisr-rbjektrni. Pokial'by tirto funkciu r-reph-rila, musel bl,si slovenski'rnajitclUSD n:ijsd ncja-kir inf slove uskfi firrnn, ktord b1' potrcbol'ala USD. Takto by sa mohla usktrtoir-rif vymc-na USD za SKI(. To bv vlak mohlo byt' r'elini zdil-rar'6, r-rziklacln6, neefektivne a praktickyby to znanlenalo ba"rterovfi rrymenu.

Zabezpeienie proti kurzov€mu rizikuZabez,pc(cnic proti kurzov6mu riziku, t. j. proti ncprizrzr-rivcj zmene devfzor'6ho kur-

zu podas realizilcie obchodr-ry,ch a fir'rzurdnych kontraktovje najdastejSfrn zabczpcicnfrnna der,fzovrch trhoch. Ekonon-rick6 strbjekty, cxport6ri, import6ri, r'jvozcovia a dor,oz-covia kapitzilu r'5irk potrZivajir dcr'(zor'6 trhy na zabezpcdcr-rie aj proti inyrn rizikin-r, naprf-klad proti riziku r-rcpriaznir,6ho vyvoja tirokorych micr'. Kurzov6 riziko r.'znikd tym, Ze sa

dasom me nf potrtrka clev(z a dopyt po nich, do r,cdic k zmene devfzor'6ho kurzn. Tietoznlcl]\/ ohroz-r{fr r'5ctky ekononrick6 subjekty, kto16 musizi v budfcnosti uskutoinid neja-kfi platbtr v cuclzc'j mcnc alebo budfi mat' r-rejakti pohladzil'ku v cudzcj nlcllc.

Preclstavme si sittrirciu, kcd'naprfklad slovcnsk, dor,ozca obilia z USA bude ntusiet' za-

platid o tri tnesiace oclo dncs surru 100 000 LrSD americk6mll lyvozcovi obilizr. Ak dnesje devizor,y kurz 30 SI{VUSD, tak drreinzi komnovd hodnota doddr,ky je 3 000 000SKK. Ak sa v priebehu troch me siacov clevizotry kurz slovcnskcj kolunl' znehodnotf na

Deuizoud trhJt

32 SKK/USD, potonr hodr-rota budfrcej platby bucle 3 200 000 SKK. Slovensky dor,ozcabude musied zaplatit' o 200 000 SKK viac v d6sledku znehodnotenizr kurzu slovenskcj ko-rllny. V5eobecne sf obchodnici opatrnf vodi tomuto riziku zr hlaclagfi sp6soby, ako sa rntrr]'hnt'rt'. Sr-rahu ryhnfit' sa kurzov6mu riziku nazi'ame zabezpeienic proti kurzor'dmu ri-ziku.

V naSom konkr6tnom prfklade by sa dovozca mohol zabezpe(id na pronlptnonr i tcr-nrfnol'anom trhu. Na promptnom trhu by sa zabezpedil tak, Le by vopred zakirpil100 000 USD pri devfzovom kurze 30 SKKTzUSD a uloZil by ich v bauke ua 3 mcsiacc akodepozitum. O tri mesiace by si ich r,ybral a zaplatil americk6mr-r doddvzrtelbvi. Keby sa

devizor,y kurz SKK znehodnotil z 30 na32 SKK//USD, zaplatilby iba 3 000 000 SKK, pre-toZe doldre kirpil pri p6r,odnom kurzc. Tak6to zabezpe(enie proti kurzov6mu rizikuvSak nieje zadarmo. Ndklady na zabezpedenie sa budf rovnat' rozdielu medzi zaplatcny-mi a prijatymi frokmi. Tento sp6sob zabczpc(cnia pomocou promptn6ho kurzu je po-merne zloLitf a ndkladny. V ekonomicky vyspelych Stiitoch sa ckonomick6 subjektyzabezpeilljfi vid5inou jednoduchiie, napr. prostrcdnfctvorn tcnnfnovan6ho [rhn, a [oforl,vardo\r, swapov, menor,ych futurit a opcif. Proti riziku pohvbtr rncnclr.lch ktrrzov s:r

moZno zabezpe(id aj pomocou menor,l'ch doloZiek a pod.

Devizov€ 5pekul6cie

Devizory trh slirZi aj na devizov6 Spekulicie. Sfi to devizor'6 opcrfcic, ktor6 rvchddza-jfi z odhadu neist6ho budirceho v-y'-clja devfzov6ho kurzu. Spekulicia.je opakom z.abez-

peienia proti kurzov6mu riziku. Spekulanti r.l4rlhddvajir a prijfmajir knrzor'6 rizikos n6dejou, Ze dosiahnu zisk z budirceho rjn'oja devizoq,ch kurzov. Ak Spekulant sprivr-reodhadne budfici "n'"j kurzu, tak na obchodc zarobi a naop:rk, ak Spektrlant llesprdvncodhaclne budfrci o]^'oj devizov6ho kurzu, Lltrp( straty. Dcvfzov6 Spekul.{cic moZno robidnielen na promptnom trhu, ale aj na fbnvat'dovom trhu devfz alebo na trhu menovfchfr.rtur(t a opcii.

Devfzovi 5pekulanti obchodujfi s ntenami, pri ktory'ch odakrivajir pohyb ich hodnotyvodi inym men6m. Napriklad, ak sa nazddval6,Le o niekolko tyZdiiorr cena LrSD oprotiSKK vzrastie, rymenia r,Setky svoje peniaze za USD, pr(padne si na to aj ncjak6 pcniazerypoZiiajr-i. Potom, ked sa zr,y5i hodnota USD, m6Zu USD predat' ir ziskat omnoho vi':rc

SKK, ako mali predtym. Samozrejrne, ncsfi r-iziko, Ze ked hodt'rota USD ne\:zrast-ie, alc,naopak, poklesne, utrpia sl.l'atu.

Spekuldcia mdZe byt' stabilizujfca alebo destabilizt{fca. Stabilizujricou Spekuliiciousa rozumie nakupovanie cleviz, ked ich ceny klesajfi (v oiakdvanti,Le iasom opzif vzrastir),alebo prcd'ivanie deviz, ked ich ceny rastfi (v oiakdvanti,2e iasonr opit poklesnir). Stabi-

lizujirca Spekul:icia sa povaZuje za uZitodnir, prctoZc znrLule kolfsanic dcvizorych kurzovv iase.

Pri destabilizujricej Spekul:icii ide o preclaj clevfz, ked ich ceny klesaj(r (v odakivanf,Ze dhlej budf klesat'), alebo ndkup deviz, kecl ich ceny rastfr (r' odakdvani, Le dhlqj btrcl(r

rfst'). l)estabilizqjirca Spekuliicia z"yluje kolisanie der,(zor1'ch kttrzov v dase a podlh nie-ktorfch ekondmov md destabilizujirci fidinok na medzind"rodny obchocl a medzin'irod-n6 invest(cie.

r67

168 12. kctpituilct

Devizovh arbitrhLZnar-uettd n:iktrp urditcj nreny na-jednom clevizovont trhu a potom jej prcdzg na dru-

honr trhu. f)evfzovi arbitli sa snzrZia vyuZid cenovc. rozcliclvjcdnotlivr ch mien n:r 16zn;'chniiestach devfzov6ho trhu. Cielbrn ich dinr-rosti je dosialinut' zisk z cenor'6ho rozdielumietr tla dr.'och, resp. troch der.'fzorich trhoch. ArbitriiZ r-rie je Sltekuladnou dinnosfou,prctoZe I'ysledok obchodor,.jc voprcd zn:imy ir arbitri nenesir Ziadnc riziko.

Podl'a toho, kolhych mien a deuizoaych trhoa sa arbitrdi $ha, poznhrnc dva clruhv arbit-riLc, a to priarnr-r (dvojstlanr-rfi) devfzor't'r arbitrd'Z a trojuhoinfkor,fi (ncpriamtr tr izrngtr-ldrnu, trojstrannfr) arbitrziZ.

Priama (dvojstrannri) devizov6 arbitrriijc jednoduchlf druh arbitrziZc. Uskutodriujesa medzi dvotna teritoriziine rozdiclnvnri finaninyrni centranri. Napriklad, ak by stc zisti-h, Le kurz USD,/-ELIR je iny r.' Nerv Yorku ako vo Frankfurte, mohli bl' ste USD alcboEUR kfpid r-rajednom trhu, preclaf na drtrhonr trhu a dosiahr-rtrt' zisk. Od tohto knrzo'n,6-ho zisku je potrcbn6 odpoiftat' urdite r-r:ikladv, ako sti popiatok za tclcf6n a dhlSie rrans-akdrr6 nfklacii,. I)osahovirt' zisk prostrcdnfctvonr tcjto arbrtrlLe nie jc jcclnoduch6,pretoZc na taktito prfleZitosi dak6 mnoho devfzorich arbitrov zr ich arbitr:iZ vedie k cli-mindcii ccnovi'ch rozdielovjcdnotlivych micn na teritoliflne 16znych trhoch.

Zl<>Liteliim druhom arbitr62c 1e trojuholnikovii arbitrii, (nepriama, trianguld.rna,trojstrannf). ktor:i sa tyka troch mien. Zoberme si naprfklacl tri menv - USI), GBI,aJPY, s ktorimi sa obchodt{e v Ncn'Yorktr, I-ond-fnc a v Tokitr. Dalej prcclPokiadajn-re ,

i.e na vietkfch tt'crch devfzovycli trhoch sfi v danorn okan-rihtr ror.nzrk6 clcvfzor,6 kurzl':2 USD/GBP,260.jPY/GIIP, 130IPY,/U.SD. PrcroZe ricro ktrrzy sir vo r'ietki'ch flnani.-nych ccntrdch konzisteutn6, nem:i zmvsel robid arbitr:iZ mcdzi tt'rnito finiurdnymi cen-trami. Ak sir r'5ak tic[o kurzv lr:r uvccle ni'ch dcvizorich t.rhoch vzzijomncnekonziste ttttt6, je portricn6 krfZcir'6 pr:tr.idlo, r'znikirjt'r podrnienkv na trcrjuholnikovirarbitriiZ. Postupujc sii tzrk, Ter.jeclnotlir.6 nre r-rt'sa trmicstnin do vrcholov trojuholnfka. Vy-podet sa zadne robid od ktolejkolvek meny a pcihybt{c ser v snere hodinovych rtrdidiek.Pokial to ltcpovcclic k dosiahnutiu zisku, trcba skfrsii postup opainym srneront. V na-Sorn priklade za predpokladu, Ze bv sa kurzjPY v Londyne zmenil na 250JPY/GBP, r'y-tvorila by sa nroinosd trojuhoh-rikor,ej arbitrirZe. Postupovali by sme [ak, Ze by srnepredali 1 GBP za 2 LTSD v Ncw Yorku, tieto 2 USD bv srnc predali za 260J1'Y v Tokiua nakoniec by sme n:rsp;it' kfipili I GBP 2a250 JPY i' I-ondync. (jist( zisk bv preclst2rvoval10 JPY (260 .Ipy/ cBp - 250.IpylGBp).

L2.4 Finandn6 in5titucie a dalSi irdastnicidevrzov€ho trhu

Na devizovont trhu p6sobia tieto finandnd: inititficie:a) obchodt16 bankv a ich clcvfzovi dileri,b) centrdlnr: b:urkr', ktr;r{: z.abczpe(ujfi dcr,izovd potreb,v vlad,v, 5t'lrtll,vch irraclor', agen-

tfir, St:itnt'ch l-iricnr a inten'enr.rj(r r-ra devfzovorn [r]ru v snahc ovpll'r'nit' dcr.fzory kurzsvojich mien,

c) makl6rske, resp. brokersk6 flnnv a ich dcvfzovf makl6ri,

Det'izote trlyy

d) dhlSie ncbankov6 finandn6 in5titficie, ako sfi napriklad investidn6 fondy, poist'ovne,frnandni' spolodnosti, hedgingovd fond,v a podobne.DalSfrni fidastnikmi devfzoich operdcif sfi:

a) r'p'ozn6 a dovozn6 firmy,b) obiania ako turisti, zahranidnf investori, zasielirtelia periaZnych darov do zahrzrnidia,

predplatitelia zahranidncj tlace zr poclobnc.V podstate sa obchodor,'ania na devizovom trhn m6Ze zt'rierstnit' ka7df ckor-ronricky

subjekt, ktory ponfika alebo potrebt{e urdit6 devizov6 prostricclky, resp. sprostreciktivadev(zor'6 obchociy. Mot(vy vstr-rpu jednotlir,ych subjektov ua devizor'6 trhy sir r6zne, na-

priklad:r snzrha nakupid menu niektorcj krqiny na okarnZitfi alcbo rreskor5iu irhradu svojich

zahranidnych zhvzizkor,', ktor6 mol-rli r,zniknird z- rozhir'ftch d6r'odov, napl. z dovoztrtoval'ov, sluZieb alebo zo sk6r prijat6ho t'n'clu, z investfcii,

r snaha predat' prebytodn6 der,izor'6 prost"riedky, ktor6 ziskali subjektv z r1r'ozu tova-rov, sltrZieb, inr,'estfcii a pod.,

I snaha pr edfsd st.ratdm z oiakdvan6lro znchodnoLcniir de r,fzor,ycl-r ktrrzov prfsh-rIncj za-

hranidnej rneny a z nepriazniv6ho ry,qja firokor;vch sadzieb,I snaha dosiirhnud zisk z oiak/rr,iin6ho zhoduotcnizr prfslulni'ch clcvfzorjch kurzor, zr

z firoko',1'ch rozdielor',r snaha oficialnycir Stzitnych ir-rltitfrcii (predor'Setkyrn centrdlnych b:ink), ktor6 sa zfi-

dastriu.lfi na dcvfzor,om trhu, r'eeulovad ponuku zahranidnych mien a dopyt po r-rich

podla ziimcrov hospoddrskej politiky,I hladanie optirn:ilnej rnenovcj Struktfiry dev(zorych aktfv zr pasfi'z hlhdiska ziskor,osti,

rizika a likvidity, resp. formovauie devfzovej pozfcie subjcktor',I poskytor,anie dcvizorych sluZieb zftkamikotn a dalSie .

Rozhodujfcimi finandnymi inititt'rciami na dcvfzovfch trhoch sir obchodn6 banky a

centrilne banky. V d6slcdku dcreguldcic Iinandnich inltitficif sa do obchoclovania na

der,iz-or)ch trhoch zapiya aj mnoho nebankorrycli in5titircif, :rko st'r devizovi makl6ri, po-ist'ovne, investitn6 fondy, finaninr5 spoloinosti, obchodnici s cennymi papiermi, ob-

chodnici s komoditami a dhlSie inititucie. f ieto ncbzrnkov6 inititircie sa snaZia z(skat'

aspori iast devfzovfch obchodor,, kto16 boli vZdy hl;rvnou oblastou dinnosti obchodnychbzink.

Obchodn6 banky tradidnc poskvtujir devfzor'6 sluZby svojirn klientorn. Obchodujirrnedzi sebou nzr vlastnt fidet, rykonzivzyir transakcie zrko korcipondentsk6 banky prcostatnd'obchodn6 banky, vystupqjfr ako sprostredkovateli:r pre prdvr-rick6 a fyzick6 oso-

bv a p6sobia zrko tvorcovia trhu. Tfto iiru-rosd iykondva3ir pornocotr sr,o.jich dilerov, kto-rf sir najr.'iii5irni ,,hrdimi" na devfzo\/om triru. Podla Stirclie llar-rk1' prc rncdzinf,rodn6platby existuje vo svete okolo 2 000 dflerskych inititircii, ktor6 spolu s centr'.ilnyn-ri ban-kamijednotlirich Stdtor, tvoria podstatu celosve tor,6ho devfzor'6ho trhu. l-en rndlo tych-to inltitficii, odhadqje sa, Ze je to 100 - 200, p6sobf ako t\,orca trhu.

Tvorca trhu (market rnaher), dilcr vo finandncj inStitticii, pravidelne k6ttrjc nfkup 4jpredaj pre jednu alebo viacer'6 mcn)/ aje priprzrve ui, na poZiadanie uzirvried dvojstrannyobchod so svojirni klientmi. Podas obchcldn6iro dirzrje v rdmci urditych limitov ochotnypouZit' kapitd'l banky na uskutodnenie ndkupnej alebo predajnej tlansakcie za ceny, kto-16 uvedie v kot6cii, s cielbm dosiahnut' zisk z kurzov6ho rozpd,tia. Ak chce dosiahntrt'zisk, musf velmi pozorne sledovat' pozfciu banky zr do najpresnejSie pred',,idat' krdtkodo-

169

170 12. kapitola

bf r}'oj a trer-rdy t-ra devfzor,om trhu. N{usi b\tt' takrner ustar.'iine prftomr-ry na trhu, najednej stranc uzatviirat obchody a na druhej strane r1'rovn6"r,ad otvoren6 dev(zov6 pozi-cie barrk1,. Tvorcovia trhu zabezpctujir na trhu likviditu, krzitkodobfi cenovfi stabilittr,poskvtujti d6lcZit6 informdcie o kurzoch, rl,rovndvajir nero\:no\'hhu platobnich bilancifa udrZujti kontinud,lnost' obchodovania.

Dileri nakuprljfi a preddvajfi clevfzy nzr svoj irdct (prcsnejSie povcdzrn6 - na frdet svojqjbanky). Sir zamestnancami obchodnych bdnk, ktor6 obchodujti na meclzibankovom dc-vfzovom trhu (resp. ich devfzorych oddeleni - dealing section, arbitrage department, foreignexchange depafimenf). Obchodujfi bud priamo mcdzi sebou, alebo prostrcdnictvomsprostredkovatel'zr - makl6ra, brokera. Cielbm devizorl'ch dilcrov je zahranidnf menulacno kfipid a drahiie predat'. Tfito snahu nazyvame arbitrdZ. Preto sa oddelenia, v kto-r,vch pracqjt'r devizovf dfleri, dasto nazp'ajir arbitr6T-ne oddelenia.

Dfleri na der,(zorych trhoch plnia (rlohu tvorcov tr-hu tyrn, Ze sfistavne rytvdra.;fi ccnudevfz, resp. dve ceny devfz. Na poZiadanic k6trljf nikupny kurz (birl) a predajni kurz (of-

fer) pri tzr'. dvojhlavrior,e.j, resp. dvojccstnej kotzicii (tuo-tuay quotation):

Spotove (okaniite) kurzy euru Tabulka 12.1

MENABID

(n6kupnj'kurz)ASK, OFFER

(preda.in!' kurz)HIGH LOW

USD 1,2864 1,2867 1.2886 1,2692

JPY 143,39 I43,46 l-15,53 141,21

GRP 0.6820 0.6819 0,6822 0,6812

CHF 1,5488 1..5+y+ 1.5763 1,5249

Zdroj:E.I;PIO Spot Rirtes. CINNTEXI', s. 73?, o tJ.08 hocl. SEC, dria 2j1.5.2006.

Aby sme sprdvne pochopili, io dfler preddva ir do kuptUc, je potrcbn6 uvcdomit' si, Ze :

I preclaj.jednej n-rcnyjc zdror,cri kfpou druhej nlen)', a prt: to Dldjeclncj mcnyjc asA dn-r-

hej meny,I rrdktrp zpozicie dfler:rjc predaj zpozicreleho zdkamikar a predaj zpozicre dilcrzrje n:i-

kupom pre jeho zikzrznfka.Diler k6tqje n6kupny kurz (hid), za ktoryje ochotny danfi menu nakupovat', a predajny

ktrrz (asft, rcsp. offtr), za ktoryje ochotny dant'r menLl preddvad. Rozdicl nrcdzi oboma ce-

narni sa oznadnje ako kurzov6 rozpitie (bid-ffir sprea,d). Kcdykol\'ek dflera kontakttljeme,oznamqje vZdy obidve ceny danej meny, a tyrn ryjaclruje ochotu uskutodnit obchod priobidvoch ccn6ch. Subjekt, ktory poZiada o koticir-r kurzu, neuvidza, di rn:1 zdtljern o k(rpualebo predaj urditej clevfzy. Takymto sp6sobom sa snaZf zabczpeiit' si ,,objcktivncjliu" ko-tfciu kurzu zo strany dilera, pretoZe on vopred nepoznd obchoclny zdmer svojho klienta.

Konkr6tne obchodovanie prebieha tak, Ze naprfklad clfler v bankc l' New Yorku sa

dohodnc tclcfonicky s dfler om v Bellflre na rymene USD za EUR a lla ccl-rc, za ktorfi sa

rjrne na nskutodnf. Obaja potom zaznarnenajir obcirod v poditadi zr pokrattijti dale.j v ob-chodovanf. Kor-re dny transfer oboch mien nie je uZ ich prdca. Cely tento obchod tn,dkrdtko, r-raprililacl iba niekolko sekfrnd. Eite pred desiatimi rokmi bola td"to iinnosd ryko-ndvand riludne prostrednictvom brokerov cez telefdn. V poslednych rokoch sa roziiriloobchodovanie prostredr-rictvorn elektronickych brokcrskych sy'st6mov (automatick6 p:i-rovacie syst6mr'), najrn:i li..r spotovom trhu. U n6s sa pouZfvajrir dva elektronick6 brokcr-sk6 syst6my, a [o REUI'ERS 2000-2 a EI]OS Il (Electronic Broking Seruice).

Derizrtue trlty

Na zdklade zdpisu v poditadi si barrk-v posieligfr potvrdcnie obchodtt s uveclenfm izrsn

a sp6sobu \ryrovnAnia transakcie. Banka v Nerv Yorku prcvcdic doldror'6 depozittttn zit

svojho rhitu r-ra riou vedeny irdet berlfnskcj banky alebo uzr fidct vcdet'ry niektorou inottbankou v Nerv Yorku a banka r, Berl(ne prcveclie eurov6 depozitum zo cvojho fidtu t-ra

riou vedeny fidet newyorskej banky alebo na fidet vcdeny nejakou itrott baukou r, Berlf-

ne. Vymena devfz sa uskutodni formou elektronickych sprdv. Pcniazc nikdy rchlue ueo-

pustia krajinu svojho pdvodu, dochddza iba k prevodu iclt vlastuictva zjedn6ho subjektuna iny subjekt v rdznych krajini{ch.

Dileri ziskavajfi svoj pr{em z kurzov6ho roz-pitia, t. j. rozdielu cien, zzr ktor6 cletizy

nakupujti a pred6r'ajir. V na5om priklade by kurzov6, marLa bola 0,0002 (1,2722 -1,2724). Tdto rlrari.aje rozdielna v jednotlivych bank6ch, pri jednotlirych nreu6ch a

men( sa aj r.'pliebehu obchodn6ho dria.Vyika marZe z:ivisf od:

I druhu meny, t. j. di sa s danou Inenoll dasto obchoduje alebo uic,r objemu transakcii v dancj menc - dfmje objem transakcif viiiif, tyrn btrdc marZa niZ5ia,I stability trhu - dfmje trh stabilncj5(, tfm mcr-r5ie jc rozp'.itie n-rcdzi r-rdktrpnyrn a pre-

dajnyrn kurzorn. V obdobf velkych kurzovycli pohybov sa zr',vit1jc kurzrlv6 riziko a z\ry-

Suje sa aj rnarZa.

Meny, s ktoryn'ri sa na der,izovorn trhu dasto neobchodtrje, nraifi najry55iu mat-Ztt, ioodrlLa zw5en6 riziko obchodovania s nimi. Likviclita trhu z-dvisf od objernu transakcif,

dostupnosti potrebnych inlorm:rcif a od sily konkuretrcie tra trhtt. ZrrySeny objem trans-

akcif zn12u1e kurzovti nrarZu z niekolkych d6r,odor,. Ptavdepodobr-rr,rsd, Ze tnarkct mnker

br,rde m6ct' krfZid objcdndvky (sirnul[dnne spdjat kirpne a plcdajn6 prfl,.azy), rastic s pod-

tont transzrkcif v priebchu dria. Vzid5( rozsah obchodovania dziva tt:orcom trhtt vi:rc inf or-

rndcif o toku objedr-r6,r'ok a o ry,crji dopytu, do umoZritljc presnejiie oceirol'at ttteny'a doistej miery redukqje moZnost' r'zniku rvraznycl-r skokov kttrzor'. To zniZqjc riziko z prrli-mania otvorenych pozfcif. Na najakt("'nejifch segnrcrltoch trhtt, akoje to naprfklad v pr(-

pade EUR/USD alebo.]PY/USD, jc likvidita taki velkd, Zc dirlSie zxy5enie obratu bi'uZncmalo prakticky Ziadr-ry vpln'na kltrzovti ntarZu.

Viciina velkych devfzovych obchodov, resp. oper/rcif, sa uskutodiiuje medzi najviid5i-

rni americkfrui bankarni a r-raj'n'idSfnri bankami so sfdlorn r,z'.rhrzrniif. Nzrjr,idiie zrmerick6

banky drLta v bankdch v zahranidf .jechrzrk dol6ror'6 r'klady, jednak r,klacl)'r,eclcn6 \'ctt-dz,ich mendch, aby rnohli uskutodriovad dcvfzor'6 obchocly. Sirdasnc rnd viac ako 100 za-

hranidr-rych bdnk svoje pobodky r., Spcrjcny'ch Stitoch amcrickych, ktor6 ttr spravujtidevizor.'6 irdty cudzfch podnikov a vlddnych itrzrdor'.

Najvid5ie obchodn6 banky s devizorl'nri odcleleniami mzgir obydajnc vo velkych ban-

k6ch v zahranidi prev6dzkov6 zostatky zahranidni'ch nricn.:'Tieto zostatky sa zr'yiia vte-

dy, ked banka nakupujc menu budpre seba, alebo pre sl'ojich zdkaznfkor', preddr,a svojtt

ndrodnfi menll zahranidnym bankdm, alebo nakupuje finanin6 nfstrojc (napr. zmctrkya Seky), ktor6 sir rystaven6 v ctrclzfch meuiich. Nzropak, prcr':idzkor'6 zostatkv cudzfch

mien v zahranidnych bankdch sa zniZujfi, ak banka pred'iva zahrauidnit mcutt svojinrklicntom, r-rakupuje svoju r-rhroclnir rnenu za zal'ran:ridn6 mcn;, a pod.

" irtapriklad lrsi tucet najr,iiiifch anrericki'ch blurk r' 1r*erv York Citt', ktor6.je srdcon'r clevizoi'6lro trhrr []S.\,a asi ttrcet b/rnk riaclcni'ch z inych rliest si udriiin'a aktivnu poziciu v l2 aZ l5 hlavr-rrch zahratridni'ch nrc-

niich, prid:orrr vlastnia aj nreniie objenl' nrene.j obcirod<tvirnych nrien.

171

172 12. ktpitola

Centr6lne banky p6sobia na sr'<rjom nd"rodnom clevfzovom trhu, pridom ich iinnosdpodstatne ovplyvritlje tento trh. Vstupujir tieZ na medzindrodni,clcvizory trh. V dinnostijednotliWch centrdlnl'ch bzink nzr devizorych trhoch existt{rir velk6 r'ozdiely, do sa tykarozsahn fidasti, motfvov vstllpu a ich sprdvania na tfchto trhoch.

Na;ddleZitcjifm ddr,odonr vstupll centrflny'ch baink na devfzove trh;' je ovplw'riova-nie devizor'6ho kttrzu menv svojc.j krajini'. Ak sa zvvSqjti tlaky nzr'.rprccidciu donrircejmeny, io nemusf byt v sfilade so z/rmermi centrdlncj bzrnky, fbrmou intcrve ncif sa naku-pt{e zahranidnd" nlenzr a prcddva don"rdca mena, dfrn sa z-r1,5ujc ponukzr dorr-r6ccj nrcnytrzt domicom medzibankovom trhu. f'o md za ndsledok zmiemenie dopl'tu po dorn6ccjntene a pokles dor-nfcich irroko',rych sadzicb. Ntisledne dochddz-a k zmicmeniu prfsunuzahraniin6ho kapit/rlu, z,t-tii.cniu clopyttr po domdccj mene, ifm sa zrniemi tl:rk nzr zhod-nocovanie kurzu clomicej mcny.

Opadnd je inten'encizr ccntriihrej bank,v pri podpore ktrrzu donr6ccj menv proti jejnzrdnernej depreciilcii. Centr:ilna banka pouZlje svoje devfzor,6 rezer\y, ktor6 prediivaua tnedzibankovont trhtt, a r-rakuptle donricu mcl-nl. I-frn zlyitye ponuku dcvfz na nte-dzibankol'ont trhlt a zmierrirlje tlak n:r znehoclnotenic dcvfzor'6ho kurzu. Rozsah takc'jtcliuten'encie z6r'isf od objemu devizovych rezerv centr:ilncj banky.

Centrdlne banky sir sfidasnc aj hlavnym medzir-rzirodni'm bankhrolrl pre vldclu a rryko-n:ivzyr,'r viiiSinu (v niektorych pripadoch r,Setky) devfzor.) ch trar-rsakcii ltre r.lhcltr a ostatn6in5titficie vercjn6ho sektora, r'raprfklad Stiitnc fondy, Zelezr-rice, po5tu, elektrhr-rc ir inc.Ccntrdlne bzrnka takto vstuptlje n:r devfzorl'trh a r.ykondva transakcie s ciel'orn z(skad ale-bo predadurdit6 zahraniiu6 meny na uriit6 r'lhdnc ziirnery a irlvcsticie. NI67-c ticZ aku-nrulovat' uriit6 meny, presirv:rd pozicie medzi jedr-rotlivfrni menzrnti, zriLovad a zw,Sovat'devfzov6 rezcrvy, alcbo robid sprostredkor':rtel'zr prc in6 ccntrlihtc banky.

Brokeri (makleri) sir klasickf sprostredkor,atelia obcliodov rnedzi.jednotlirl'mi dfler-nri. Neobchodujfr praktick-v na vlzistny irdct a jedr-rotlir'6 oper6cie sprostredkirvajfi presvojich klientov za pevne urdcr-ry poplatok alebo proviziu (brokerrtge) z cer-ry rcalizovan6-iro obchodu, ktory sa poifta ako trrdit6 promile z hodnoty kontraktu. Tcr-rto poplzitokjcrozclielny predor'Setk1rm r,z:ivislosti od prisluSncj obchodovancj mer-ry. Brokcri sa 5pe-cializqj[r ua obchodovanie s ttrditou menoll zr n-rajfi stdle kontakty s vlidifrn podtom dile-ror,. Na rozciiel ocl dilerov, ktorf obchodujti s vlastnyni kapit/rlom, brokcri v podstatenepottZfvajfi vlzrstny kapitril. Nemajfi Ziaclnc otvoren6 pozicie a r-rie sir vvstaveni r-izikr-r

ktrrzovych rrkp'or'.1Casto aj san-rotnf dfleri cldvajir preclnost' obchodor,'aniu prostrednfctvom nrzrkl6ra,

pretoZe teuto spirsob irn ttmoZtiqje zostad v anonyn-rrte aL do dasu ukondenia obchodu.Pri priamom obchodovani m6Ze byt' dfler rystavenf vzidiiemu riziktr, Ze ostzrtni dfleri naziklzide jcho cioterajifch obchodov spozr-rajir.jeho z:6nter a toto zistenie potonr vyuZijirv jeho neprospccli pri kotdcii kurzor'.

Obchod prostrednfctvom brokerov dzrsto uprednostriujf aj rnenej skirsenf dileri, kto-rf sa obar':1fr, Ze vzhl':rdom na horiiu informovanosd o devizovom trhn by mohli prijat'neryhodr-rir kot2iciu. SluZby brcikerov ryuZfvajir tieZ centrdlne bar-rky, ked szr snaZia utajifs'n'oje iuten'encie, predch6dzat prfpadnyrn Spekulfcidrn a neupirtavad na seba" ncZelanfrpozornosd. Okrem toho brokerov ryuZfvajir aj tr,orcovia trhu, a to vtedy, ked chcti uviest'

a V US,{ sa brokeri podielajfr jednor.r Strr-tinotr na clevizor.jch transakciich, r,o Francirzsku, Flolarrclskuairskudosahujepoclielbrokerski,chopericii 15aL50 %,voSvujiiarskr.riba ctkoloT-cVr'.

Deuizoud trhy

lenjednu straltu kotiicie - cenll, za ktorir sir ochotnf nakupovat', alebo ccltu, za ktorir stt

ochotnf preddvad, ale nic obidvc ceny.

Brokeri r,idSinou spa.;ajir pontrky dilcrov na niikup a prcdaj cicr,fz r,'rot'nakom fit'rartd-

nom centre. Sir schopni zozbierad ndkupn6 :r preda3n6 pt'ikzrzv z nrnohlch biink ltzrraz a

zfskat' najryhodr-rcjSie kurzy velini rychlo a s r-rizkymi n6kladmi. Ich r;vznam spodivzr pre-

dovSetkym v zabezpedovan( likvidity trhu a dtivetnosti transakcif.

Hedgingov6 fondy uskutoiiiujfi w,soko rizikor,6 Spektrlzrdn6 operiicie . Je to inititu-cionalizovand lbrma slova Spekulant. Takymto lbndom jc napriklacl aj Soros Ftrnd NIa-

nagement, ktor6ho zakladatelbm.je an-rcricky miliardd,r madarsk6ho p6'u'odtr (]eorsc

Soros. Tcnto fond patril medzi 4 najvdtiie hedgir-rgor'6 fondy, ktor6 r,roktt 1994 dispo-novali 25 nrld. USD. Objemy obchodov nskutotiovan6 tyrnito fbndmi sir rysok6, preLo-

Ze vzidSina Spekuladn;,ch opcr:icifje krvt'h in'et'om alcbo icle o termfuot'an6 opcrf,cie, 1tr-i

uzatvdranf ktorych r-rieje potrcbny Ziadny kapitiil (okrcm clobr6ho nrena firmy), alebojepotrebny len urdity preddavok ako napr'. pri operiici.{ch s firtur itlimi n opcizirni. Probl6m

likvidity a solventrlosti hedgingor'6ho fbndu sa prcsirva aL clo clobl' plncr-ria.jcho kon-

traktol,, iim rastie riziko nelikyidity a ir-rsoli,cntlosti r, pripaclc strato\ich operaci(.

Na dnein,vch dci'izovych trl-roch majti (ora:z, cl6leZitejiiu filohu makl6rske firmy, ko-

moditni obchodnici, poist'ovne a mnoho inych nebankovych spolodnosti. Tieto inititu-cie

"'stfipili na devfzov6 trhy v d6sledku uskutodnenej dcregul:icic fin;rndnych trhov a

odstrdner-ria trrditych kontrol pri medziniirocln('ch inr.'estfciirch zo strany nicktorych 5td-

tov, najmzi-Japonska a Velkej Britdnie . Nebzrnkor,i obchodnfci so zahrar-riir-r, mi menarni

ponfikajir v sfdasnosti svojim z-dkaznfkom, tneclzindrodnym itn'estoront a linr-r.{m zaobe-

rajficim sa dovozom a riruozorn tovarov pomenrc vclk6 mnoZstvo rozlidr-rt'ch sluZieb,

napr. pomoc pri zahraniinycir f:6ziach, menovfch srvirpoch, oitciich, hcdgingu zahra-

nidnych cennych papierov pred rizikorn pohybu devfzovych kurzov zahranidn,vch rnicn

alebo pre ne zabezpe(ujfi potlcbn6 zahranidr-r6 ntenv ua nfkupy v zahranidf.

12.5 Struttura devizov€ho trhuV ekonomickej literatirre sa devfzorl, trh iler-ri podla t,rstiev (str-rpriov) alebo tieZ po-

dla okruhov obchodovania.Z htadisha urstiea dev(zov6ho trhu sa devfzov6 obchody uskutoiriuj(r na trojur.stuouonl

trhu. Prvi vrstva zairfria obchody medzi bar-rkanli zr ich obchodnyn-ri z'lrkaznfkmi, ktolfpotrcbujir rymenit' r,elk6 objemy zahranidui'ch micn s cielbm zaplatit' za dovai.an6 tor.'a-

ry, alebo potrebujfi rymenit' periaZn6 prostriedky ziskar-r6 I'zahranr(i za dotndctt menu.

Druh:i wstva vznikd r-rajmd pri der'(zorych obchodoch medzi domfcimi b:u-rkami, z:rhra-

nidnymi zastirpeniami centrzilnych bdnk r.'danej krajine a domicou ceutrdlnott bankott.Tretiu lnstl'u tvoria obchody medzi dorndcimi bankami a zahrauiinyrni bankor,trni in-

Stitficiami.Podl'a ohruhou obchodoaania na dev(zovom trhtt existuje velkoobchodny :r maloob-

chodny okruh. V maloobchodnom okruhu sa ttsktttoiriujir dcvizov6 obchody v meniichobjemoch a zfidastitljt'r sa na nich predor'Setkinr rjn'ozn6 a dovozn6 podniky zr met-r5ie fi-

rrandn6 in5titticie, naprfklad menlie obchodn6 banky. Zitklad velkoobchodn6ho okru-hu tvorf skupina subjektor,, a to velk6 obchodn6 barlky, centrdlne banky, poist'ovue,

173

174 I 2. kctpitolcr

hcclsinqove ftrnclr', tzr'. devfzovf rnzrkl6ri, resp. brokeri (sprostrcclkor,:itcli:r) a cl'rrl5ic Ii-trattcttc inititircie , kLor6 uskutodritljt'r devfzov6 obchody vo velkych objcrnoch.

Niekecli' sa clevfzor,y trh dlenf na maloobchodny trh deviz (retail mu,rket) a medziban-koty deizovy trh (interhanlnnnrkel), do zhruba zodpove dir predchddzajircerntr ile neniu,ale ztiraziiqjc sa tu najrnzi irloha birnk na dcvfzovom trhu.

V maloobchodnom devizovom okruhu sa uskntodriujir devfzor'6 obchoch'medzi vcl'-ki'rni obcl-rodr-rynti bar-rkarni ajednotlivymi firn'ranri a malvmi obchodnyrnibankzrmi, kto-Ic sa salny ncztidastirujir obchodovania vo velkoobchodr-rom clevfzitvom okrul-ru.Obchodv sa ttl uskutodrit{rh s lirbovolire zvolenymi sumarni. Urdit6 obmeclzenie byvzrnapr. pri opcrtfch obchocloch a ftrttrrit:ich, ked b:rnkl,obviirjne star-rovt{ir uldity sltocinylin-rit na objenr n:rkupor,anych alebo prerdiivnnych clevfz.

N{aloobchoclny clevfzoit' okrtrh trmoZritlje poclnikom, filnrdm, obrn'atellst\.u rr cfirl5frn(riastnfkour n,mieti:rd dcvfzor'6 aktfva za ndroclnir mentr zr naop:rk. Obchocl)' sa t-u trsktr-todritljir pri dcvizol'om ktu-ze k6tovanom pl'e kaZdrh operi'rcir-r..Jeclnotlir'6 pocinikv:r ob\-virteliir si m6Zu vvblad mcdzi obchoclnyn-ri bank:rrni, ktorvch sltrZby rvuZijir.

Nlotfvnri vstupu tvchto strbjcktov na dcvfzor'6 trhy je sn:rl'r:r io najlacncj5ic nakfrpitlpotrcbnir zirhrattidttit tnetttt, alcbo do najclrahsic prcclad zzrhr:rnidnt'r rnenu, zarbczpcdifsvo.je devizor'6 poltladirvkl'proti kurzo'n'6nrtr riziku a hl'irdai optinritlnn clcvizovri pozfciu,pripaclnc Spckulicia. T;rbezpeicnic proti kurzor'6mtr riziku jc moZnc prostrcdnictr,onrnlenorl,ch (ktrrzorych) doloZick prianro priphjanfch k obchochtlm zntluvlim, pl-()str<:d-uictvom lpecifickich tcrnrinovzrnlch opcrircif (fbnvar.dv, s\\r:rll)', firtur-itl', opcie) a for-movanfm uzavreti,ch clevizorich pozfcii.

Devizovou poziciou uriit6ho subjektu sir r-ozunric vzdah rncdzijcho der,fzcivymi aktf-vami a pasfva.mi, priiotn urdujt'rcou chzrrakteristikou je icl-r kvirntit:rtflna, ntcnovii, irro-kor'6 a dasovzl Struktirrzr. Uzauretd deuizoaa pozicia szr closizihne r,tecl.y, ked'subjekt nic jcrystavenf rizikzim pohvbr-r devfzortch ktrrzor'. f'o znamer-rh, Zcjeho pohlacli'n'ky a zdyttz-

ky v jednotlirich zahranidnych nrer-rzich sa zhodtljfr, a to v mnoZstve, clobe spl:r.tnostizr sposobc irroicnia (pcvr-rd :rlcbo pohyblivd frrokor'h szrclzba). I>ri otuorenej deuizouej pozi-cii sa p<rhlacliivky a z,'ivazky z hladiska mcnovej, iasove.j a firokovej Strtrktfrrv nerovn4jfr.

Vo velkoobchodnom devizovom okruhu p6sobizr preclor'Sctkfrn centrhlnc bzrnky a r.el'-

k6 <rbchodnir banky. Motfi'mi ich vsttrl)Ll lui clevfzor,6 trht'st'r: poskvtovzurie shrZicb zakaz.-

ttfliom, hlhdanic optinrzih'rc-j Struktiu--v'dcvizorrych aktfv a pasfi,z hlhcliska z-iskor,osti, istr-rtya likr,idity a Spektrldcizr s ciel'crm dosiahnud zisk z kurzor.ich a irrokorich rozcliclor,.

einnosd clbchodnych bdnk sa poht'bujc stdle v magickorn trojuholnflit. ziskovosti, is-toty a likl,idity. Dosiahnutie jedn6ho ciel'ir obyiajne odportge closiahntrtiu ostatr-rychdvoch cielbr'. Napriklad devizor'6 pr-ostriedky drZan6 r-ra bcZnych irdtoch svojich koreS-poder-rtskr"ch b:iurk sti sfce najlikvidnejifrni peniazrni, ale sfiiasne nie sfi irroden6, resp.iba minintS.lne. Otvorend pozicia na termfnovallom t'rite rn6Zc priniest velky zisk prisprdvttom predvidanf pohybu kurzor', ale ziiroveri jc v rozpore s istotou a likviditou.

Obchodn6 banky v rnaloobchodnom okruhu closahrgt'r ziskv z, roz.dielov rnedzi r-r.i-

kupr-rvnr a predajn('tn devfzor.fm kurzomjeclnotlilych mie n, z poplatkov za poskytovar-r6sltrZby a 7. fzv. floatu. Float sa v prfpade prornptr-rych opcrhcif rytviira priroclzcnc, r'dhkadasov6mu rozdieltr meclzi zfskiu-rim prfslr-r5ncj men)'oci poclniku, rcsp. in6ho sub.jektua jej dodatrinr zo stratrt'obchodnc'j banky. \rzhl'irclom na to, Ze pri pronlptnfch olterd-ci6ch mttsi banka dodai clohodutrtir clevfzu do dvoch obchodr-rych dni, rnii podas tychto

Deu[:or{ trl4,

clni k dispozfcii neirroden6 periaZn6 prostrieclky, ktor6 nioZc trloZit' ako krzitkodobi'vklad v ir-rej bzrnke .

Vo velkoobchodnom okmhu poton obchocini bankv clopiirajLi svojc portf-cllizi zahra-

nidnych :rktfv a pasfv a hladajfi ich optimdh'ru Struktirru. Zisk sa ttt closzrhujc z ktrrzovychrozdielov rnedzi ndkupnyrn a predajnyrr-r kurzorn a z rozdielov irt'okor', za ktor6 bank:r

pcriaZn6 prostriedky ziskava a za ktor6 ich d'zrlej poZidizrva. Prcto obchodn6 banky ovclaiastejiie vyhladdr,ajti otvoreu6 Spekulain6 devfzoi'6 pozkie .

Charakteristickym znakom Spekuldcie je to, Ze prfslu5nf subjckt szr snzrZf odhadnfrd

buduci t)'r'oj devfzov6ho kurzu vybrar-rych mien a na zdklacle tohto odh:rclu rl'tvdra svojtt

otvorenri dcvfzovti pozfciu. Otvorend dcvfzovd pozfcia rn6Zc byt' aktfi,nzt alebo pasfvnar.

Prr akt[unej otuorenej deutzouej pozfcii sd aktfva v prfslulnej rncne iy55ie :rko z'ir,:izk;, a 5pe-

kulzrnt odakiver zhodnotenie kurzu. Naprfklad pohladzivky v F-UR sir r,,vSSie ztko z'iviizkl'v EUR. MoZno to zjedr-roduienc wjadrid takto:

pohl'ad.1r,kl v LUR > zdr':izkv v EUR

Paslunrt ttturrena rleutzctua ltozicin rljadrujc st:tr,, kccf z/n':izkv v prisltrincj tncuc sti vvi-5ie ako pohldclzivky a Spekulant odak:lr'a znehoclnotcnic kur-ztr clane'j l'ncn)'. Op:itito tnoT-

no zjcdnocluienc vijadrid takto:

pohladdr,kv v EUR < zivazky' r' EUR

Sttrperi rizikovosti ipckuladnych poz.icri fizko sfrvisf s t'ozsztltonr lne n()\'c'j rlivcr-z.ifiki-

cie dcvfzor.,6ho portl'<ilia prisltrin6ho ckononrickirlio sub.jcktu. O lclntivue ncliziko\'onrder,izovonr portl'6liu trovorirne vtccl,v, kecl'je clost:rtodtrc cliverziflkovan6 a jclio jcclnotli-i'6 zloZky r-ric sir vz'ijon-ure absolfitne, rcsp. siltrer pozitfvnc korelovau6. Ziklaclnytn zu:i-

korrr lizikor'dho portf6liajc, Ze rtie je dostatoitrc tncnovo clivcrzifikovan6 ajclio t"k>i.ky'

st'r vz11jomne sihrc pozitfvne korclovirtr6.Dal5fnr zdrojom ziskov obcirodnfch bzink sfi rozlidn6 devfzor'6 obcho6l1,, prcclovieL-

kym dci.'fzor,6 arbitrii,e a termfnor,zrn6 obchod1'.

12.6 Finandn€ nistroie devizov€ho trhuDcr,fzovy trh pouT.fi'a rozliin6 dluhl' finandnl'ch nhstrojo\', ku ktor('rn p:ttria prcclo-

r'Setkym rozliin6 drtrhy bankorjch vklador' (dcpozitor') ir ich prcr.'oclr', di-rl{ zaltt-uniin(:ccnn6 papiere, ako sfi zrnenk,v a Sekv vystave trd v zahratriinich tnendch, cttclzic bztukor.ky a rnince a in6. Ide o rozliinr6 vonkajiie formy existencie zahraniinych mien a ich de-

riviity.Vklady na frdtoch v zahranidnych bankdch sir hlavnym finandnynr r-ristrojom devizo-

rrych trhor'. Na r-rlhhdenic obchodovzrnia s nin-ri na clevfzovych tr-hoch sltrZi niekolko cl'zrl-

Sfch fir-randnych ndstrojov, ako sfi prevody kziblo",6, telcfonick6, po5tor'6, clcktronick6ir dhliie.

Jednyrn z najstar5fch a najd6leZirejiich finiu'rin, ch n:istrcrjov sfi zmenky rystavenriv zahranidnych men6ch. V dcvfzovych operdcilicl-r sa pc,.r-rifva prcdovietkym cudzia

zmenha - trata. V sfiasnosti sa tento pojr:rn dasto pouZiva namicsto po.jntu ztnetrkir. Tra-t:r predstar.uje pfsomny prikaz osobe, finnc alebo banke, aby'oprdvnetr6mtt strlljckttr zcr

zmenky lyplatila presnc stanovenfi sumu periazi.

t15

176 I ). kapiftila

Dale.j existtljir mnoh6 fir-randn6 nistroje v zahranidnych mcndch, ako s(r rozlidn6 dru-hr.'5ekor', alc niektor6 z nich sa ponT-ivajfi iba v rnalej micrc. N:rprflilad cestovn6 Seky sa

rn6Zu pouZit' bud priarno ako platobn, prostriedok, arlebo sa musia najsk6r r,ymcnid zzr

int'r zahranidnf menu. Pomerre nordm finanini'm nhstrojom sri aj platobn6 karty naza-hranidn6 meny. N{edzind"rodnf investori dasto zfskavajir frokov6 kup6ny alebo poukriZ-ky na vyplatu dividend, ktor6 st'r r.'ystavcn6 r'zahranidnfch niendch.

D6leZitym ndstrojom na uskutodriovanie obchodov na delfzorrych trhoch sfi zahra-niin6 bankovky a mince (hotovostnd forma zahranidnfch rnien). PotrZfvajfi ich najmrittrristi, ktor( chcf mad urditt'r sumu v zahrar-ridnej mene v hotovosti, aby rnohli 'r,aplatif" zzr

ubvtovauie, stratu a dopravu v zahranii(. Tieto peniaze ob-viajne skor-rdia v ruk'.ich ob-chodnikov, ktorf ich prij(ma16 za ndkupv a ukladajir nzr iritoch v donr.{cich bankhch. Tic-to zahraniin6 bankovky zr mince sa potom odosiclajir prostrechrfcn'om bankor'6hosyst6mu naspit' do b6nk v krajinach ich emisie a prfsltrln(: bankv zfskavajfr krcdit vo fi;r-me vkladov vedeufch v zahranidnych mendch. V tejto oblasti sa doraz dastejSic ponZfvaj(rcestovn6 Seky a platobn6 karty.

Najvni5i objem devizovych obchodov sa uskutotiuje v americkych dol6roch(44 %), eurdch (21 % - pred zavedeninl ellra to bolo v nemeckych rnarkdch) a japon-skych jenoch (76 o/o). Vo vidline clevfzorl'ch obchodoi,jejednou z mien USD. N:rpriklaclpri rymene GBP za]PY sa tento obchod zrealizujc prostredrrfctr,om USD. Bank:r, ktoriichce rymer-rid GBP zaJPY, najsk6r predzi GBP za USD a potorr prcd:i USD za.|PY. Taky-to postup je dasto lychlejSi a lacnejSi ako pri hl'aclanf ltartner:r, ktory by bol ochotnyuskutodnid prcsne opainir opcrdciu, t. j. predat' poZador,an6 nrnoZstvo.|PY zzr GBP.Americkf dol6r sa pouZfva aj pri oclvodzov:urf vzirjomnfch klrrzov rnien, ktorych hodno-ty sti vljadrcn6 r, USI), pornocou tzt,. kriL,ov6ho pravidla.

Vymena n:irodnych mien prostrcdnfctvorn USD.je rfchlejSia u lacnejiia, prctoZc do-ldrje najobchodovzrncjSou menoll a rnd. najriznamnejiie postavenie v devfzovfch rczcr-vdch .jednotlirych kra3fn. Je najpouZir,'ancj5ou inten,endnou menoll a rovnakonajdastejiie sa poui,fi,a aj v medziudrodnom platobnom styku. Prehlad o pouZ(r'arnijed-notlirych mien na devfzorl'ch trhoch je znizorneny v tabulkc 12.2.

12.7 Kotdrcia devnovich kurzovDevizovy klurz je r:ena jednej tnenJ uyjadrend u inej nlene, diie je to rel.at[unl rcne, d,uoch nri-

rodnjch mien. Devfzov6 kurzy sa m6Zu zaznarnendr,at' (k6tor,:rt') clvoma sp6sobn'ri:a) Vidiirra krajfn pouZfva priame k6tovzrnie devizorych kurzov diZc priamy kurzovi zit-

zrram, ktory r.ljadrqje, kolko dom6cich rncnor,jch jednotiek stojf jedna zahranidr-rimenovd jednotka alebo jej ndsobok (100, I 000) zahranidni'ch rncnor,ych jednotiek.V tomto prfpade je zahraniindjednotka meny stzila a domiica s:r nteni, napriklad kur-zorlr lfstok Niirodnej banky Slover-rska (1 USD = 30 SKK, resp. 30 SKK/USD).

b) Niektor6 krajinv pouZivajfi nepriame k6tovanie, nepriamy kurzovy zizrtalrl., ktory ry-jadruje, kolko jednotiek zahranidnej rneny stojf jednajednotka domdccj rneny. Prinepriamonr kttrzovont z.izname je st6la domica menor,6 jednotka a nrenia sa zahra-nidn6 menor'6 jedr-rotkr'(1 SKK : 1/30 USD, resp. 0,0333 USD/SKK).

Deuizoud trhy 177

)lenouti skladba rleatzouych obchodrn na celkouorn cLennom obrate OTC trhoa( Vo podiel z priemerndlto denndho obratu hu konut aBrila) Tabulka i2.2

---\=- Roky

Mena ---t'.---'-- 1989 1992 1995 r998 2001

USD 90,0 R?N 83,3 87,3 90,4

EUR 37,6

DENl 27,0 39,6 36,1 30,1

FRF 90 3R ?o 5,1

ECU + EMS 4,0 1 1,8 15,7 17,3

JPY 27,0 23,4 24,1 )o9 ggl

GBP 15,0 i3,6 9,4 11.0 13,2

CHF 10,0 8,4 1,3 71 6,1

CAD 1,0 3,.'.) .)r* 3,6 4,5

AUD 20 ,6 g'7 o1.1, t 4,2

SEK 1,3 0,6 0,4 2,6

Hongkongsky doliir 1.1 0q 1,3 2,3

Singapursky dolilr 0,3 0,3 1,,2 1.1

Emerging marketl (.1,5 o4 3,0 5,2

Ostatn6 meny 22,0 8,5 7,9 9,3

Spolu nr"r-ryz 200,0 200,0 200,0 200,0 200,0

Zdroj:Triemrial Central Bank Suney 200 1, Foreign exchange and derivatives nrarket actir.ity in 2001, BIS, Ba-sel, Srvitzerland 2002, s. 9.

t Emerging market meny zahfiizgfi:.juhoafricky rand(1992 - 1995), v rokoch 1998 - 2001 brazilsky reall, dflskcpeso, ieskir komnu, indickf rupiu, k6rejsky won, malajsky ringit, mexick6 peso, pol'.sky zloty, mskf rubel,.iu-

., hoafricky rand, taiwansky doliir, thajski,baht.' KirZdd devizovd operdcia zahfria dve nteny, a preto podiel kaZdej meny na celkovorn dennom obrate sa wjad-

ruje z 200 7,', nie zo 100 Vo.

V beZnom Zivote sa vid5ina cien tovarov uvddza priamo, naprfllad treba zaplatid x ko-r6,n zajednotku tovaru. Mnoho rokov sa rnenove kurzy uvddzali priarno aj na devfzo-r,ych trhoch. V roku 1978, ked doilo k enormnej integrdcii devfzoq'ch trhov dojedn6hocelosvetov6ho trhu, sa zaviedol prehladny a jednotny kdtovac( syst6m. Odvtedy r,Setkykrajiny uvddzajfi kotdcie dol6ra vo vzt'ahu takmer ku vSetkfm ostatnim mendm (mnoZ-stvo zahranidnej meny za I USD). To znamen1., Le dokir je takmer vidy zikladnou me-nou(base currenq) a devizov6 kurzy sir urden6 ako podetjednotiek zahranidnych mien za1 USD (nepriamy kurzor,y zdznam doldra).

Pri kaZdej devfzovej transakcii sa pouZiva.lfi dve meny, z ktorlrch jedna 1e zitiladnitmena (bizicka, k6tovan6, rychodiskovd, fixn6 - base cunenq) a druhdje variabiln6 me-na (odvodend,

"yjadrend - term,s currency). Obchodnfk vZdy kupuje alebo preddva fixn6mnoZstvo zdkladnej meny. Vdd5inouje zdkladnou menolr americky dol6r a k nemu sa vy-jadrf zodpovedajirce mnoZstvo variabilnej meny urden6 devfzorym kurzom. Toto tvrdc-nie moZno matematicky rl,jadrid tak, Ze variabilnd mena sa uvedie v ditateli zlomkua zdkladn6 mena v menovateli zlomku. Za predpokladu, Ze variabilnou menou.je sloven-skd koruna a zdkladnou rnenou je americky dold"r, bude zlomok ryzerat takto:

178 12. kapitola

30 SKK - variabilnd mena

I USD - zfkiadnd mena

Ked hodnota ditatelh vzrastie, zakladn| mena sa zhoduocr4je a stdva sa drahSott. Na-

proti tomu variabilnd nena sa znehodnocuje. Naprililad, ak sa kurz doldra zhoduotil o ISKK oproti predchddzajircemu kurzu, moZno to ryjadrit' zlomkom takto:

31 SKK

1 USD

V pripade, Ze hodnota iitatelh saznilt, zikladn|mena sa znehodnoct{e, stdva sa lacnej-

5ou a variabilni rnena sa zhodnoct$e, stdva sa drah5otr. Naprfklad, ak sa kurz doldra zne-

hodnotil o 2 SKK oproti predchddzajticemu kurzu, moZno to r'yjadrit' zlomkom takto:

29 SKK

1 USD

Vo vieobecnosti plati pravidlo, Ze silnejSia mena je zrikladnou menou a uv6dza sa

nepriamym zfznamom, teda je r,yjadrend mnoZstvom inej variabilnej zahranidnej

meny. Existujfi viak urditd vyr-rimk1,z tohto vieobecn6ho pravidla. Vynimkou je najmiVclkd Britdnia a niektor6 dal5ie 5tdty, ktor6 sr-i s iou historicky spojen6 a pouZfvajfr libry- irsko, Austrzilia a Nory Z6land. Preto tr.'orcovia trhu a brokeri vZdy k6tuj(r GBP v inichzairranidnych mendch, napriklad v USD, SKK a pod. NajzaujfniavcjSou menolr z hladis-

ka k6tovaniaje jednotnd mena Eur6pskej menovcj tinie - EUR. V dase jej uvedenizr na

devfzov6 trhy bola silnej5ou menoLr ako americky rtoldLr, a preto sltiZila ako zdkladnd

rnena (nepriana kotdcia). Kurz sa poiryboval ua firovui 1,1662 USD/E,UR. Postupuc do-

5lo k r,yrazn6mu znehodnoteniu eura (o viac ako 30 %) a zhoduotcuiu americk6ho dol6-

ra, a preto ur,6dzar-rd kotdcia eura bola menlia ako l, napriklad 0,8758/63 IJSD/EUR(korrcom roku 2002, priiom zaiiatkom roku 2003 sa hodnota EUR opzid ziylila a pokles-

la hodnota USD).Pri kotdcii devizov6ho kurzlr sa \r sfidasnosti uvddza ako prvd ziikladnf mena a ako

drtrhd variabilnd" mena. Naprfklad kurzor,j z{rznant,,antericki dol6r - slovenskzi koruna"bude USD/SKK, ,,americki dol6r -japonskyjen" bude USD/JPY a kotdciir ,,elu'o - ame-

ricky dol6r" bude EUR//USD. Ak sa k6tuje menovy p6r, kde jcdnou menou je americkydoldr, vtedy sa obvda;ne uvddza len druhd mena a dol6r sa rynechdva, pretoZe kaZd6mu

obchodnikovijejasn6, Ze pdrovou menouje americky dol6r.Pri vidiine mien sa ndkupnd a predajn6 kurzy ur'ddzajir zaokrfhlen6 ua Styri desatin-

n6 miesta, do predstavuje jednu stotinu jedn6ho percenta. MoZno to ryjadrit ako

1/10 000 fiedna desat'tisfcina) variabilnej rreny, ktord sa naz1rua aj pip. Niektor6 menymajir v porovnan( s USD relatfvne malfi absolirtnu hoduotu, ako nzrprikladJPY, preto sa

k6ttrjd na dr.'e desatinn6 miesta a najmen5ia moZnd zmena ich cenyj e l/ 700 (jedna stoti-na) r'ariabilnej meny. Slovenskd koruna sa uvddza v kurzor,ych zaznamoch voti USD

a EUR na tri desatinn6 miesta, z doho rypliva 4jjej najmenlia moZnd zmena - I/1000.Rozpitie (spread) rtredzi n6kupnou a predainou cenotr je tyrn niZ5ic, ifrn je nrenovy pirlikvidnej5i. Naprfklad rozpitie medzi EUR a USD jc zrvdajne 1 aici-io 2 h;tz,icKe body(napr. 0,8997 - 0,8998), rozpzitie mcdzi EUi{ ;r SI{K je pribliZrrc 50 bdzicki;ch bodov

a medzi USD a SKI(.je rozpitie okoio 60 - 70 bdzickych bodor'.

Deuizoud trhlt

Ked sa ako dfleri pdsobiaci v Bratislave opytame dflera v PariLi na kurzy, dostaneme

cenu USD r.yjadrenfi v EUR, GBP,JPY, CHF'a inych mendch. Kurzy sa takto k6tujf na

celom medzibankovom trhu, do umoZiiuje rl,sokfi rychlost' pri vziijomnom obchodova-nf. Podftadovd obrazovka na dev(zovom oddeleni budc ukazovad kurzy USD vodi ostat-nvm meniim (s ryninkou GBP a EUR), ako je uveden6 v tabulke 12.3. Tieto ndkupn6 a

predajn6 kurzy platia iba pre rnedzibankovy devfzori trh, t'esp. r'elkoobchodny okruh.Pre maloobchodny okruh pri obchodovani bdnk s men5imi klientmi je potrebn6 uvaZo-

t'ug s 1'y55fmi marZami.

Kotouanie deufzouf ch kurxn na nterLzibanhouorn, cleatzouom trlru u Ztirich,u T:rbr"rlka 12.3

Mena Bid Offer Rozpitie

USD/EUR 1,0135 1,0145 0,001

IPY,/USD 115,59 r r5,69 0,1

CHFlUSD 1,4468 1,4478 0,0021

SEK/USD a 90Rq 9,2068 0,001

DKK//USD 7,3235 7,3255 0,0025

CADIUSD 1,5378 1,5388 0,001

AUD/USD 0,5626 (/,DO.,)O 0,001

: USD /GBP 1,5729 r,5738 0,0009

Zrlroj: REUTERS 2000, 16. 7. 2002 o 12.53 l-rod., kurzy doliira v Zurichu.

Ak sa zdkaznk opyta na krfZor,l' kurz naprfkladJPY/CAD, diler ho odvodf od dvochktrrzov k USD. V naSom prfpade na zdklade kurzov uvedenych v tabulke 12.3 takto:

JPYIUSD a CAD/IjSD (115,59 : 1,5388) = 75,116 JPY/ CAD.Ddvody tak6hoto k6tovania USD vodi ostatnym metrdrn sfi predor'Setkyrn tieto:

I informaina stranha hurzou - keby sa vSetky rneny k6tovali vodi sebe navzdjom, existo-

valo by velk6 mnoZstvo devizorych kurzov a ich trhov,. osobitnd postauenie USD na deuizoujch trhoch - ako smc uZ uviedli, viiSina obchodov

na devfzor,ych trhoch sa uskutodriuje prostrednictvom IJSD, pretoZe je to rychlejSie

a lacnejSie. Naprftlad, ked chce banka nakfipid CAD za EIiR, uskutodnf najsk6r q'mc-nu EUR za USD a potom rymenf USD za CAD,

. zabrd.nenie moinostiam trojuholnikouej arbitrdie - ak sti vletky kriZovd kurzy mien od-

voden6 od kurzu USD voii dvom mendnt, existuje lenjeden kriLory kurz a neexistujemoZnost' arbitrdZe.Ked7e devfzor'6 kurzy medzi rozlidnymi menami navzajom sdvisia, kurz dvoch mien

moino r,ypoditat' aj prostredn(ctvom tretej meny. Takto r,lrpoiitany kurz sanazyvakril,o-vy kurz (cross rate).

balej je uvedeny jednoduchy prfklad urdovania kriZor,ych kurzov. Ak niis naprikladzauj(ma kurz Svajdiarskeho franku a d6nskej koruny, moZno ho r,ypodftat' prostrednfc-tvom knrzov tychto mien k americk6mu dolfru. Predstavme si, Ze chceme rymenit CHFza DKK, ak pozndme tieto kurzy:

CHFIUSD : I ,4468/78

179

DKK/USD : 7,3235/55

180 I 2. kapitola

Itri r , podtoch krfT-orich kurzov pouZlj eme hrti,oad prauidlo, priiom \r menovateli jer,Zd)'mena, ktorej cel-ra (kurz) sa rliadr( (r'ypoifta):

7,3235 (ndkup)Niikupnf kurz DKI!,/CHF =

I l4?T (p,..d", = 5,0583 DKVCHF

Predajny kurz DKI!,/CHF =7,3235 (preda.l)

= 5.06 DKK/CHFI,4468 (nd'ktrp)

Skutoir-r6 k6tovanie kriZowch kurzov kh-iior.ych mien v New Yorku ttvddza tabulka

t2.4.

Krtioue huny hltiiouych mien (cross cumency rates) Tzrbulka 12.4

MENA USD GBP CHF JPY EUR

EUR 0,7860 1,4681 0,6438 0,0069

JPY 1,12,46 210,05 92,112 143,07

CHF 1,2209 ? 9R03 0,0108 r,5532

CBP 0,5353 0,4385 0,0047 0,681 l

USD 1,8678 0,8190 0,0088 r,2722

Zrlroj'. Cr<'tss Currency Rates, CNNTIIXT, s. 733, t1.38 hod Sl-C, 22' 5. 2006'

12.8 Zfiffiadn€ druhy devizovich obchodov

Pri dev(zoq'ch operdcidch, rcsp. devfzori'ch obchodoch, si protistrany rvmieirajirjed-

nu menu za ipfi k urtit6mu ditumu a za konkr6tny devi,zot$ kurz (cenu). Preto majfi tie-

to operdcie dva hlavn6 znaky:

a) deh ulrounania operdcie (den splatnosti, deii \yro\rnania, taluta, ualue drtte), ktorymjedeii, ked sa naozaj uskutodn( samotny prevod pefiaZnych prostriedkor',

b) d,eutzoay kun, (iie polner, v akom sa dve meny navzfjom lymieiiajir.

Z ht'adisha z,jroanania obchodu sa rozliSujf v podstate tri druhy devizot$ch obcho-

dov:I promptn6 obchody - resp. okamZit6 obchody, nazipanl aj spotov6 obchody, ktory-

mi sti najmi konverzie, arbitrdLe,r terminovan6 obchody - ktor6 n-r6Zu byd fbr-wardov6, futuritn6 a opdn6,I kombinovan6 promptn6 a terminovanrS obchody - ako sfi swapov6 operdcie.

Promptn6 obchody sfi tak6 oper'.icie, pri ktorych sa uzatvdra kontrakt o okamZitom

dodanf zahranidnej meny. Partneri sa dohodnf na celte a na okatnZitom dodani deviz

(aJ ked reflne do 2 pracovnych dni). Promptnd obchody doneddvna na devizorych tr-

hoch prcvlddali, ale v sfiiasnosti sa ich podet zniZuje.

Terminovan6 obchody sfi tak6 transakcie, pri ktorych sa cena dohodr-re okamZite pri

uzatvorenf kontraktu, ale dodanie mien sa dohodne k urdit6mu pevn6mu dftumu v bu-

dficnosti (viac ako 2 dni od uzavretia kontraktu). M6Ze is(. o forutardoud obchody, futurit-nd obchody a opini obchody. Forwardov6 obchody sa nazyajd aj doddukout4 obchodv, (o

rypllva z toho, Ze dodanie mien v budircnosti sa musf uskutodnit'. Od kontraktu moZno

odsttipit' iba dohociou obidvoch partnerskych strdn, preddvajirceho aj kupujfceho, iiZe

Deuizou4 trhy

pri nich sa potfta s dodanfm urditej nak(rpenej meny. Niekedy sa tieto obchody nazvvajrh

priame termfnovan6 obchody (outright fonanrd).Swapov6 obchody predstavujd uriitir kombindciu promptnych a termfnovanich ob-

chodov na medzibankovom devfzovom trhu. Srvap jc obydajne promptnf predaj clevfz

spojeny s dohodou o spitnom odkfpeni predirnej meny k urdit6mu ddtumu v buduc-rrosti. Tu je d6leZity rozdiel medzi cenolr predaja devizy a kurzom jej spitn6ho ndkupu,

ktory sa nazjrua swapovy kurz (swctp rate). Pozudme v5ak aj dlhodob6 s\\'apy, resp. swapy

z,aloLen6. na kombindcii dvoch fonvardor,ych operircif.Podl'a druhu operacii potom moZno rozdelid aj devizov6 trhy na promptn6 a termino-

van6:, pr(padne na promptn6, dodfvkovd a terminovan6.

12.9 Tendencie na medzinlrodnj'ch devnovychtrhoch

V poslednom obdobf na medzindrodnycl-r devfzor,ych OTC trhoch dochdclza k ztne-

ndm a presadzovaniu urditych tendencii tak v oblasti tradidnych der'(zovych obchodo\',ako aj v oblasti derivdtor,lrch obchodot'.i'

Struktfru tradiinych devizorl'ch obchodov a celkory priemeruy denny obrat ur''idzatabulka 12.5.

Stnthtrira tradiinych deutzouych obchorlou na de.uizouych OTC trhoclt(priernern'i denny obrat hu koncu aprilau nild. USD) TabulX<a 12.5

Druhv obchodov r989 1992 1995 1998 2001 2004

Sootov6 obchodv 317 394 49,+ 568 387 621

NIenov6 forwardy 27 5ai 97 128 101l.)l 208

N{enov6 s\^,'ap,v 190 324 5+tl -q ^l3+ 656 941

Odhadovan6 ostatn6 obchody oo 44 53 60 26 107

Spolu tradidn6 obchodyl 590 820 I 190 I 490 I 200 I 880

Spolu v kurze USD k 30.4.2004 650 840 I 120 I 590 I 380 r 880

Zdroj:Trietnial Cenr:rl Ilank Survey, I\{arch 2002, Foreigrr exchange and derivatives m:trket itctir,it.y in 2001,Bank for International Settlements, Basel, Srvitzerland, s. 5,

1 l'ouZit6 irclaje v beinorn del-iz<.rvorn kurze. Zzr poslednd 3 roky pokles o 19 Vo pri beZnonr kurzc USD a pokleso 11 Vc pri stilom kurzc USD.

Z tabulky 12.5 vidiet', Ze po rychlom raste priemern6ho denn6ho obratu tradidnychobchodov na dev(zor,ych OTC trhoch nastal v sledovanom obdobijeho pokles a zmena

5truktfiry. Celkovy priemerny denny obrat traditnych devizovych obchodov v posled-nych troch rokoch poklesol z | 490 mld. USD na 1 200 mld. USD, t. j. o 19 % (pri beZ-

' Komplexnejifm hodnoteninl snlerov rozvoja medzindrodnfch devizovicl-r trhov sa zaoberi. Bnnka prernedzindrodnd zfiitovanie v Bazileji, ktord. rlTrracovdva od roku 1989 trcrjrotnd sprhw'na z{klade irdajovposkytovanych centrzilnyrni bankami a infmi monetirnl'mi inltitirciarni. Na zdklade 6dajov od 48 bdnkrlpracovala uZ piatu trojroini sprilr,r o spotolych a derivdtot'ch obchodoch na devizor{ch OTC trhochod roku 1989. Tdto sprd.va poskytuje ridaje o celkovom obrate na OTC trhoch a o-jeho itrr-rktr-ire. 'L6rovei'r

.je to tretia trojrodnil sprdva od marca 1995, ktor6 obsahuje ag tidaje o deriviitorych obchodoch na OTC tr-hoch.

181

r82 12. kapitola

norn kurze USD). Tento pokles sa neprejavil rovnako pri v5etkich druhoch obchodov.DoSlo k prudk6mu poklesu spotovich obchodo\', rnenliemu poklesu swapoWch obcho-dov a uriit6mu ndrastu forwardor.ych obchodov. Podiel jednotlir,ych druhov obchodovna celkovom priemelnom dennom obrateje takyto:r menov6 swapy - 54,67 Vo,

r sporov6 obchody - 32,25 ya,

I forwardy - 10,92 Vo,

t ostatn6 - nedosahujfr ani 3 Vo.

Od roku 1992 sa presadzuje na dev(zorich trhoch tendencia zniZovania podielu spo-

torych obchodov a zr,ySovania podielu swapor.ych obchodol'. balSou tendenciou je rast

podielu americk6ho doldra na celkovom obrate devizor.ych obchodov (z 87 ,3 % v roktt1998 na 90,4 % r'roku 2001).

Z hlhdiska geografick6ho rozloienia devrzovych trhov doSlo tieZ k podstatnym zrne-

n6m. Celkor,y priemerni denny obrat klesol vo vli5ine krajfn, ai. na niektor6 r'ynimky.Naprfklad vJaponsku obrat vzrdstol najmzi pre rast zahranidnych menoq'ch srvapov a voSr,6dsku a Kanade v d6slcdku uvolhenia re5trikcii inltituciondlnych inl,estoror'. V Aus-trd'lii sa obrat zrylil vdhka rastu globdlnych hrddov sfistredenych v dzijskej dasovej z6ne .

V niektorych eur6pskych krajiniich szr medzi obchodnymi bankami presadzuje tenden-cia presfivat' devizov6 obchody do Londyna, zatral to v inych sa konce ntrujfi obchody nadomfcich trhoch. Tieto dve tendencie sp6sobujfi, Ze podiel Londyna na celkovom deu-nom obrate sa v porovnanf s rokom 1998 vel'mi mdlo zmenil. Obrat Velkej Brit6niepredstavuje 31,1 % podiel na celkor,ych dev(zor1,ch OTC obchodoch. (Na porovnanieobrat USA je I5,7 To,Japonska g,l 7o, Singapurv 6,2 % a Nemecka 5,4 Vo).

Hlavnd faktory, ktor6 ovplp'nili tento vp'oj:r zrnerra Struktirry najdastej5ie pouZivanych dvojic mien a volatilita ich kurzov - naj-

dastejSie pouZivan6 dvojice sfi USD/EUR, USD/JPY, USD/GBP, USD/CHF,EUR/JPY, EUR/GBP, EUR/CHF,

I zavedenie eura, ktor6 viedlo k zniZeniu celkov6ho denn6ho obratu devizor,jch ob-chodov, najmi z d6'n'odu zrulenia ndrodnych mien EMS. V eure sa uskutodriuje viacako 30 % vietkych devizovych obchodov. Tento podiel je ry55i zrko podiel DEMv roku 1998, ale niZ5f ako podiel vSetkfch mien, ktor6 euro nahradilo. Niektor6 devizov6 operdcie sa prestali realizovad, alebo sa uskutoinujir v EUR,

I rast elektronick6ho sprostredkovatel'stva na medzibankovom devizol'om trhn,t koncentricia v bankovom sektore a medzinfrodnd koncentr{,cia v podnikovom

sektore, ktor6 viedli k'zn(ieniu podtu iriastnikov devfzovych obchodo\', zn(Lenttrmiestnych obchodov a z'uy5eniu zahranidnych obchodo\',

I opatrenia bfnk, ktor6 sa zaviedli po turbulenciiich na finandnych trhoch v jeser-ri

1998, napr. zn(Lenie t'rverorych limitov a zniLenie podtu tidastnfkov obchodov, ioulahdilo uzatvdranie dcv(zor,ych obchodov.

183

T3 PROMPTI{E DEVI ZO\ry. OBCHODY

L3.l Ziil<ladnil charakteristika a druhypromptn!'ch obchodov

Obchodovanie na promptnom (spotovom, pohotovom) dev(zovom trhu rytist'uje do

zmlury o okamZitom dorudenf 5pecifikovan6ho mnoZstva zahranidnej meny za dohod-

nutir celtlr - promptny (spotory, pohotor,y) devizor.ry kurz. Promptny kurz je aktu6lna tr-

hovd cena urditej meny. OkamZit6 doruienie meny sa vo r'ld5ine pripadov definuje ako

devfzovd operdcia, ktor6 sa uskutodr-r( v priebehu jedndho alebo dvoch pracovnych dni.

Stretdvame sa tu s dvoma termfnmi, a to defi uzatvorenia obchodu (deal date) a deisplatnosti obchodu, resp. deii ryrovuania, r'alttta (ualtrc d,ate). Poclla rnedzind.rodnych

dohovorovje to deii, ked d6jde k uhradeniu platby.Je to druhy obchodnf deii odo di'ra

uzatvorenia obchodu a moZno ho ryjadrit' DD + 2. Dvojdriovd lehota poskytuje dostatok

iasu na to, abv obidve zfdastnen6 strany devfzov6ho obchodu potu'dili uskutoirleny ob-

chod, zabezpe(ili jeho \yrovnanie a rrykonali potrebrtt zataLenie fiitov alebo pripfsanie

micn na iriet v rozlidnycir zahranidnych in5titirci.{ch. Vynimodue sa PromPtn6 obchody

uzarvdran6 medzi kanadskym doldrom a americkym doldrorn uhrddzajf jeden deri po

uzavret( obchodu DD + 1.

Promptn6 obchody moZno uzatvdt'at' aj na skorSf dcii akoje Standzrrd DD + 2 a tak6to

obchody sa nazi'a.;ti predspotov6 obchody. Obchodnici sa dohodnf, Ze deri splatr-rosti

btrde nasledtljfici deh od uzatvorcnia obchodu - ualue tomorrou, alebo dokouca m67tr

trzavried obchod so splatnost'ou v ten isty defi - ca.sh (dvadni prcd Standardnou valutou).

Tak6to transakcie sa na devizorrych trhoch r,'yskytujti len milokedy a tykajti sa najrui ob-

chodov medzi americkym doldrom a ellrom alcbo dzijskymi meuami vz-hladom ua daso-

r'6 posuny. Predspotor'6 devizov6 kurzy st zaloLen1. na spoto{ch kurzoch s tfmrozdielom, Le sa v nich zohladfiuje firokorry diferencidl medzi danymi dvoma menami.

Na devfzo'uych trhoch sa devizov6 kurzy stdle menia. Vzhladoln na to, Le devfzov6 ob-

chody majir krdtku dobu splatnosti, probldm fluktu6cie devfzorich kttrzov nie.jc r.' ich

prfpade taky viiny, lebo ceny zahranidnych mien sa na promptnom trhu beZnc menia

zo dia na deri len nepatrne.V podstate pozndn-re dva zdkladn6 druhy prolrlptnltch operdcif, a to konverzie, resp.

rynreny jednej meny za inir menu, a arbitrii,e. Ak je promptny trh t' rovnovdhe, trie st't

utvoren6 podmienky na arbitrlL. Naopak, nerovnov6ha na dcvfzoq'ch trhoch tttr'6ra

podmienky na arbitrdZne obchody, ktor6 sir v podstate diferendnymi obchoclmi.

]-3.2 Menov€ konverzie

Menov6 konverzie predstauujil promlttne deutzoud obchody, pri kto$ch sa uskutorinuie u1

mena jednej meny @aprtklad domacej) za inil, zahraniinu menu a naopak.

r84 13. kapitola

V Etrr6pe sa zad(tra. obchodor.'anie na rnedzibankovom trhu rd"no okolo dcviatej hodi-nv zistovanim devfzov,vch kurzov. Naprfklad dfleri a brokeri zParii,a sa pitajfi na devfzo-r'6 kttrzv dilerov a brokerov z Londfna a naopak. T6to aktivita slfiZi na zist'ovaniez2imerov hlavnych fidastnfkov tlhu. Spodiatku sfi dileri a brokeri velhri opatrnf a k6tu-jt'rktrrzy s pomerne r,ysokymi marZami medzi ndkupnimi a predajnymi kurzmi (meny stiprili5 drah6 na n6kup a priliS lacn6 na predaj).

Ten, kto k<ittlje clevlzoty kurz, sa nazyl'a tvorca trhu (ntnrket rnakn') a ten, kto realizqje o1>

chod na ziklade kotfcie tvorcu trhu, sa nazy'aufivatel'trhu(mnrket user). Klienti b6nk sti vZch'len uZfvatel'mi trhu, pretoZe Liadaju banku o stanovenie kurzu, a.le oni sami kurry nek<itrgir.

V praxi dileri nek6tujfi plny kurz, ale len posledn6 dve (niekedy tri) desatinn6 miesta.K6tovanfm ndkupn6ho a predajn6ho kurzu sa dfler zavazuje kirpirlalebo predat uriittisumu za tieto ceny. Neexisttg'fi Ziadne pfsomn6 pravidlii o vclkosti objemor, deviz, s kto-ryrni sa obchoduje, ale banky na medzibankovom trhu obchodujfi v mili6noch USD. Dc-vizov{ obchody v objernoch 200 aL 5A0 mil. USD nie sir nidfm vynimodnym.

Vzhlhdom na to, Ze promptn6 operd.cie sa lyrovnd.r,ajir do jedn6ho dira alebo dodvoch dni, mali by sa tieto vzajornn6 platby uskutodnid sfdasne. Probl6momje r'5ak to,Ze v dase, ked banka usktttoiriqje svoju platbu, nemzl istotu, Ze i protistrana spln( svoj zd-

vizok. Takto vznik6 fveror'6 riziko, aj ked'r'el'mi mal6, pretoZe na medzibankovom trhumdZu obchodovad len sol(dne banky. Pri vyrovndvani der'(zodch obchodov na tomtotrhu vznikAtzv. Herstattovo riziko, ktor6 spodiva v tom, Zejedna mella sa odosiela sk6r',rreZ je prijatd druhd mena, Toto riziko vznikd. preto, 2e (.as na jednotlil"ich n.i"rodnychder'(zor1'ch trhoch sa liSi a iasto je taLk6 zabezpe(it' sfiiasn6 uskutodnenie platieb obochstrdn. Monitorovanie tohto rizika a hladanie sp6sobo\', 2rko ho zniLit, sir cl6leZit6 filohyins tittici( zaob eraj ticich sa p romp tnf mi devfzor,ymi ob chodmi. I

Uvedieme priklad realiz6cie promptnej operiicic: Predpokladajm e, Le dfler z Mid-land Bank z Londfna sa pri k6tovan( slovensk6ho dilera v urditej slovenskej banke,napr. - Banka A Bratislava - CHF/USD = 1,3563/ 1,3569 - rozhodne kripit' 1 mil. USDza 1,3569 CHF (predajny kurz). Devfzov6 oddelenie mus('uyhotovit' kfpny lfstok (d,ealingticket), ktori obsahuje v5e tky (rdzge o obchode a slfZi na vnfitomfi potrebu banky. Najeho zdklade (po dalSfch kontrol6ch a porovnaniach s r,ypisom zo syst6mu REUTERS)oddelenie back-office banky obchod spracuje a odo5le konfirmdciu (potvrdenie) o ob-chode protistrane. Tim je obchod potvrdeny a sfi spresnen6 podmienky ryrovnaniatransakcie. Udajc z kfpneho listka sa potom alrtomaticky spracujt'r v poiitadi, zap(5u dodevizovej pozfcie a fidtovnych zdznamov. Oddelenie devfzovej korespondencie potvrdiobchod protistrane a uskutodnf platbu.

Predan6 (komu):

Surna:

Value date:

Zaplaten6 na:

Suma:

Midland Rank Londyn

USD 1 000 000, pri kurze 1,3569 CHF

4.2.2003jej iiiet v City Bank, Nerv York

cHF I 356 900

n65 riiet v SAXO BANK. ZurichZaplatenS, na.

'Kipnv lfstok - rtealing ticket z Reurers - 2000 je podrobnejii.

I l'olouaek, S. - l'rait,J.: N{ezin/rrodnifinance. Kanin:i: Slezskd univerzita, ig95, s.21,

Promptn4 d.euizc,tud obchody

Slovenskd banka a anglickd banka si r,ymenili in6 neZ svoje ndrodnd meny, a preto sa

musf fyzick6 \yrovnanie obchodu (pripisanie peirazi na t'rdty) uskutodnid inde neZ I'Slo-

venskej republike alebo vo Velkej Britdnii. Banky pri tornto obchode pouZijfi svoje nos-

rro fitty. Nostro ftity sd beZn6 koreipondentsk6 fiity domdcich bdnk zriaden6

v rozlidnych zahraniinich bankdch, kde majri r6zne zahranidn6 depozity v ndrodnej

mene prisluSnej krajiny, v ktorej sa fidet nachS.dza. PouZfvajfi ich na uskutodriovanie ob-

chodov v danych men6ch. Naprfklad slover-rskd Banka A mii veden6 nostro irdty v USI)

v americkej banke City Bank v USA, v CHF v 5vajdiarskej banke SAXO BANK a pod.

Loro ridty sir tidty, ktor6 vedd slovensk6 banky zahranidnim bank6m, napriklad loro

tidet americkej banky City Bank v slovenskej Banke A vedeny v SKK.

V naSom priklacle predpokladdme, Ze obidve banky majd tak t'rdet v USD, ako aj t'riet

v CHF v rovnakfch koreSpondentskych bank6ch, dfm sa vyrovnanie transakcie zjedr-ro-

dusf. V SAXO BANK d6jde k presunu CHlr z frdtu Midland Bank na tidet Banky A a

v City Bank zase k presunu USD z fritu Banky A na fidet Midland Bank. Vyrovnanie ob-

chodu sa neuskutotn( hnedl pretoZe z technickfch d6r'odov si tento transfer lyZaduje

urdity ias. Preto si termfn prevodu urdia banky ako value date. Vyrovnanie tohto obcho-

du znizoriuj e nasleduj (rci obrdzok.

Obr. 13.1 DeutzouY transfer

V dei vyrovnania musia vSetky strany prijat' na svoje fiity pr(slu5n6 slrmy rypljrua3ficez obchodu. Princip vzrijomnej kompenz6,cie (compensated ualue principle) znamen6", Le

\yrovnanie oboch zfitastnenych str6n sa mus( uskutodnit' r, ten isty dei. Vypl,'(r'ra to z Pot-reby zniLid 6verov6 riziko.

Vieme uL, Le \yrovnanie obchodu sa uskutodnf vtedy, ked obidr,'e strany dostanfi de-

pozity na svoje irdty v prisluSnej mene. Ak je prfsluinou menou CHF, tak je depozitumv CHF pripisan6 prfslulnej strane v Svajdiarskej banke. Akje pr(sluSnou menou SKK, tak

je depozitum v SKK pripfsan6 pr(slu5nej straue v slovenskej banke. Umiestnenie banky,

v ktorej sa uskutoifiuje \yrovnanie, zodpovedd materskej krajine prfsluSnej meny a ho-

vorfnre mu miesto vyrovnania (settlement location). M6Le vSak nastat' aj prfpad (v naSom

prfklade), ked sfi obidve strany v r6znych miestach vo vzt'ahu k obchodovanym men6m;

toto miesto potom oznadujeme ako miesto obchodovania (dealing location ). Dve banky

185

BANKA A

Bratislava v SKK

CHFCity Bank

New York v USDSAXO BANK

Ztirich v CHF

Midland Bank (MB)

London v GBP

186 1J. kapitola

napriklad v PariZi n-r6Zu obchodovat' s USD, miesto obchodovania je vtedy vo Francirz-sku, ale miesto \yrovnania ie v USA.

!3.3 Menov€ arbitriileMenov6 (devizovir) arbitrdi, r,yuZfva cenov6 rozdiely dvoch alebo troch mien na roz-

lidnich devizorych trhoch. Podmienky na devfzovfi arbitrLL vznikajti vtedy, ked dochii-dza k poruleniu rovnovdhy cien mien na promptnom trhu alebo na terminovanomtrhu, resp. rovnovdhy medzi promptny- u terminovanym trhom. Podla toho moZnorozliSit' tri druhy arbitrdZe:r dvojstrannd (priama) devfzovd' arbitrdZ na promptnom alebo terminovanom trhu,I trojstrannd (trojuholnikovd) devizov|arbitrdL na promptnom alebo termfnovanom

trhu,r devfzovd arbitri? rnedzi promptni,^ u termfnovanym trhom.

13.3.1 Dvoj strann 6 devnova arbitrar,Dvojstrann:i (niekedy nazin,anit aj priama) devizovir arbitrit na promptnom alebo

terminovanom trhuje zaloLenS. na dvoch sfiasne uskutodiovanych operdcidch, ked diler nakupuje menu A za menu B najednom mieste a stidasne pred6va menll B za menuA na inom mieste za vopred zndrny r,yhodny kurz. V pr(pade termfnovanej arbitriLemusi ist' o oper6cie s rovnakou dobou splatnosti (resp. dospelosti). Predpokladom pria-mej arbitraLe je teda existencia cenov6ho, resp. kurzov6ho rozdiclu medzi dvorna mcna-mi v rovnakom dase ua rozdielnom mieste.Jc portrSenS. cenor,d rovnovdha dvoch mien.

Arbitr6Z je d6leZitou dinnosdou arbitrov pri ustavidnom obnovovani rovnovdhy kur-zov. Pre v5etky druhy arbitriLe plat(, Ze arbitri v snahe dosiahnut' zisk z arbrtrdic ovplyr'-ilujir pomocou svojich ndkupnich a predajnych oper6cii ponuku a dopyt najednotlilych devfzor,ych trhoch tak, Ze kurzov6 rozdiely v krdtkom 6ase zanikajfi.

Poru5enie rovnovS"hy na promptnom trhu medzi dvoma menami, a tym utvoreniepodmienok na arbitrdL moZno \'ysvetlit' pomocou vzdahov nerovnovdhy takto:

Zitkladnym vzt'ahom rovnovdhy devizor,l'ch kurzov na promptnom trhu, ktorT sa

musf dodrZaf, je :

sR,jcHF / (rsD sRrr,rT r*

Tento tryraz znamen6., Le devizovy kurz CHF/USD musi mat' na promptnom trhuv Zurichu reciprodnf hodnotu vodi kurzn USD/CHF v New Yorku. Vtedy budc jedno,kde sa tdto devfzovd operd.cia uskutotnf. V tomto prfpade.je r,1'lfien6 moZnosd arbityii-ea trhy s(r v rovnovdZnom vzt'ahu.

DokdZeme to pomocou vzt'ahu:

(13. r)

(13.2)a)S/? , ) 1

, cHr / L'sD sRr.rrTrro

kde SR6gp7y5p (SRy527CUd - promptni'(spotor{') kurz (spoL rate) ntedzi menami USD, CIII}'.

Pro mptnd de u izou 6 ob c ho dy

Napriklad v Zirrichuje promptny kurz pre Svajdiarsky frank 1,5 C}{F/ USD a sirdasnc

pre doldr v Nerv Yorku platf promptni kurz 0,65 USD/CF{F'

Jc to nerovnovdZny stav, pretoZe Svajdiarsky frank v Ne'tv Yorku je drah5( ako v Ztrn'chu a dol6rje lacnejSf v Nen'Yorku ako v Ztirichu. V danom prfpade by sme mohli ltsktt-

todnit' tieto arbitrdlne operacie:I v New Yorku preddme 1,5 CHF za 0,65 USD,I v Zurichu preddme 0,65 USD za 1,53 CHF.

Ziskz tejto operdcieje 0,03 CHF (1,53 - 1,5:0,03).

b) SR - ,-. < -=-f--cHF / usD sRuroT rno

V tomto prfpade by sme mohli uskutodnit' tieto arbitrdZne operdcie :

r v New Yorku kfrpime I USD za I,4 CHF,I v Zfrrichu kfpime 1,6 CHF za 1 USD.

Ziskz operdcie bude 0,2 CHF (1,6 - 1,4: 0,2).

Tieto prftlady ukazujfi, Le na devfzofch trhoch nie je zachovanf rovt-tovfha (bez

transakdnych n6kladov) a moZno dosiahnud zisk z arbitrdLe.

13 .3 .2 Troj st r annrea dev'tzov 6, atbittirLTrojstrann6, trojuholnikovii (niekedy nazy'ana aj nepriama) arbitrii, na prompt-

nom alebo term(novanom trhu lyuZfva cenov6 rozdiely troch miert v d6sledku poruie-

nia tzv. kriZov6ho pravidla. Kr(Zov6 pravidlo pri troch men6ch A, B, Cje dan6 vzt'ahom:

kurz VB

r87

kwz A/C: kttzC/B

z doho moZno odvodii vzlah rovnor'dhy troch mien na promPtnoln trhu takto:

SRyn - SR,yc; 'SR.to (13'5)

Zlkladnym vzdahom rovnov6hy na promptnom trhu medzi troma ntenami, naprf-

klad EUR, USD, CHF (bez transakdnych n6kladov), je:

(13.3)

(13.4)

( r 3.6)sRu,o/ rr, = sRu, n/ *rr" ' sRr,o 7 r'ro

Tento t$raz znamen'i, Le deyizorry kurz EUR//USD n-rusi mat' tta prornptr-rom trhtt vo

Frankfurte rovnakfi hodnotu ako stidin kurzov EUR/CHF a CHF/ USD v Zurichu. Vte-

dy j. jedno, ii investor priamo lynreni vo Frankfurte americk6 doldre za elrrd, alebo iinajsk6r vo Frankfurte r,ymen( Svajdiarske franky za evr5. a tie potom \ymeni za americk6

dol6re v Zurichu. V tomto prfpade nieje moZnd arbrttiL.Aj tento vzt'ah dokfZeme pomocou vzdahorl nerovnovdhy:

a) sR6un/rr, ) sRou^7rn,o ' SRrur/r,so

Napriklad' SRo.,o /usn:1,2 vo Frankfurte,SRo,o'/ rgi. = 0,8 vo Frankfurte,SRrro'/ r,ro: 1,3 v Zr-rrichu.

(13.7)

188 1J. kctpitola

Ak dosad(me uveder-r6 hodnoty do vzt'ahu rovnovdhy, vidfme,ie l,2je v:id5ie ako 1,04(0,8 . 1,3), teda vznikla nerovnov6"ha, ktord umoZriqje uskutodnit' arbitr6Zne obchody.Investor, ktory m6, 1,04 EUR m6Ze postupovad takto:r vo Frankfurte: naktipi CHF za 1,04 EUR, i(rn z(ska 1,3 CHF,r v Zurichu: nakdpi USD zal,3 CHF, dfrn ziska 1USD,I vo Frankfurte: nakfipi EUR za I USD, dfm ziska 1,2 EUR.

Zisk z operdcie je 0,16 EUR (1,2 - 1,04).

b) sRn,n/rr, ( sRo,oTrro ' sRrrr/usnNapriklad: pre S.Ro.,o / usn: 1,0 vo Frankfurte,

pre SRr.tn' / cur = 0,8 vo Frankfurte,pre SR.r, r'/ uso: 1,3 v Zririchu.

Aj v tomto pr(pad6 vznikla na promptnom trhu medzi troma menami nerol'ltol'dha,pretoZe 1,0je menlie ako 1,04 (0,8 . 1,3). Investor,m6Ze uskutodnid tieto arbitrdZne ope-rdcie:r vo Frankfurte: nakfpi USD 2a1,0 EUR, d(m ziska 1USD,r v Zurichu: naktipi CHF za IUSD, i(m zfska 1,3 CHF,I vo Frankfurte: nakfipi EUR za 1.,3 CHF, tfm zfska 1,04 EUR.

Ziskz tejto operdcieje 0,04 EUR (7,04 - 1,0) .

13.3.3 Zohladnenie tranrsakdnj'ch nikladov pri arbitrailiV cioterajSom r,yklade sme abstrahovali od transakdnych n6klado'n'. Pokialsa vSak uva-

Zuje o transakdnych n:ikladoch, rozli5t{fi sa ndkupn6 a predajn6 kurzy a ryjadrenie rov-novdhy na promptnom trhu je komplikovanej5ie. Rovnov6hu na promptnom trhumedzi dvoma menami so zohlhdnenfm transakdnych ndkladov moZno ryjadrit pomo-cou dvoch podmienok. Prvou je podmienka tzv. rylddenej arbitriLe (no arhitrctge condi-tion - NAC) a druhou je podmienka tzv. obchodnej prit'aZlivosti (business attractioncondition - BAC).

l. Pri tzv. vylirienej arbitr.6'Li platia vztalny:

( 13.8)

(13.e)

(13.10)

sRIuoT r,r, = d/,*sR"roT rro >

\r ( ,. \kde S/1'" I Sft'' IusD/ EL|R\ EL|R/ USD)

sRP , (ro' )LISD/ E(IR\ EUR/ LISD)

sRirrT or^

- je ndkupny promptny r1'mennf kurz medzi menami USD a EUR, tedakurz, za ktory rn6Ze investor danri rnenu predad,

-.je predalnf prornptny rymenn/ kurz medzi menami USD a EUR, tedakurz, za ktory investor danf menu kirpi.

Obidva virazy treba chfpat'jednosmerne. To znamend, Le prvy vzdah r,l,jadruje pod-mienku, podla ktorej sfi arbitrdZne predaje (investor predS.va za ndkupny kurz)vo Frankfurte rylfden6, pokialje na Frankfurtskej burze ndkupny kurz EUR/USD niZifalebo maximd.lne rovny reciprodnej hodnote ndkupn6ho kurzu USD/EUR v NewYorku. Druhf vztah r,yjadruje podmienku, podl'a ktorej sti arbitrdZne n6kupy (investorkupuje za predajnf kurz) r'o Frankfurte r,ylirden6, pokialje predajny kurz EUR/USD

Pro mp tn'6 de u i zou 6 o b c ho clY

rry55f alebo sa rnaximdlne rovnd reciprodnej hodnote Predajn6ho kurzu USD/EUR

v New Yorku.DokdZeme to vzdahom:

il SR|uo/rrr,, s .-"L (13.11)/ r'\'sn/ t:t'tt

Naprfklad, SRlrn7 r,s/, = 1,1 vo Frankfttrte,

sRl,roT uL,o= 1 v New Yorku'

PretoZe podmienka nebola splnen6 (1,1je vid5ie ako 1), iuvestor m6Ze uskutodnid

tieto arbi trdLne operfcie:r v New Yorku: naktipi USD za 1 EUR, i(m ziska 1 USD,r vo Frankfurte: predd 1 USD za EUR, dim ziska 1,1EUR.

Zisk z operdcie je 0, I EUR ( 1,1 - 1,0).

b) sn;r,ft / uso= GpL- (13.12)/ r"r.sn/ ftn

Naprfklad, SR'ruo7 r,sD

= 0,85 vo Frankfurte,

SRLroT u,n= 1,0 t'Netv Yorku.

PretoZe r-rieje splnend podmienka rovnov6hy (0,B5je meniie ako 1), investor by mo-

hol uskutotnit tento arbitrdZny obchod:r vo Fraukfurte: nakfipi USD za 0,Bb EUR, dim z(ska I USD,I v New Yorku: naktipi EUR za I USD, dim zfska 1,0 EUR.

Ziskz oper:ici(je 0,15 EUR (1 - 0,85).

2. Pri podmienke tzv. obchodnej pridailivosti platia pre rovnovdhu na prompt-

nonr trhu medzi dvoma menami tieto vztahy:

sRy = 1 (13.13)"'- run/ uso - SRiro7 u,,o

sR'rro/rrD = lpN]-- (13.14)/ \)'.,JSD/

EL,R

Rovnice r,yjadrujir skutoinosd, Ze pre obchodnikovje atraktivny len taky trh, ktory

neposkytuje ,,horiie" podmienky ako iny. V praxi to znamen'i, i.e ak by na devizovom

trhu vo Frankfurte investor mohol predat' USD za ry5Siu cenll, neZ ich ktipil v New Yor-

ku, uskutodnili by sa vdaka tejto nerovnovdhe arbitrdZne obchody medzi oboma trhmi anaopak, nedochddzaloby zo strany investorov k Ziadnym ndkupom USD vo Frankfurte

azlrovefi k Ziadnym predajom USD v New Yorku. Ty* by sa stali tieto trhy aL do obno-

venia rovnovdhy neprit'aLliv 6.

189

190 IJ. kapitolct

D6kaz vzdahmi:

a) Pokials/?l:.^ ./,,,.n 1.="1-, lteuskutodnf ser na Frankfurtskej burze Ziadny nd"-' EUR/ L'sD SftJr, / nun

kup USD, pretoZe investor ich precid r ihodnejSie na der,{zovom trhu v Nerv Yorku.

b) PokiaISR:,," /,,"n ) ^=J-, neuskutodn( sa na trhu v New Yorku Ziadny pre-' EI'.R/ ('sD sRir,rr/ utn

daj EUR, pretoZe investor ich r.1'hodnejiie nakirpi vo Frankfurte.Obidve podmienky platia adekvdtne aj pre rovnovdhu troch mien pri zohlhdneni

transakdnych n6kladov.To znamenta, Le pre prvir podrnienku NAC plat(:

sR).,.o 7,,, < qRP sR!u, t,..n ( 13.15)r.( n/ L.rf) - ""n'n/ cur Lnr / t JU

SR:,,^ r.,,.^ ) SR)..^ ,^..^ ' SR^' , .--'EUR/ (sD - "'-F.t'R/CilF "'-CHF/t'SD'

Pre druhir podrnienku BAC platf:

13.3.4 Devizovl arbitral tnedzi promptnj'ma tefrnlnovanym trhom

Devfzovfi arbitrdZ medzi promptni- u termfnovanym trhom ovplyvriuje nielen lylkapronptnych a termfnovanych der,fzor,ych kurzov, ale aj uflka firokorych sadzicb prislu5-nych dvoch mien. Arbiter, ktorf mii k dispozicii x americkfch doldLrov a chce ich investo-vad, m6Ze uvaZovat' napriklad o tychto dvoch alternatfvach:a) uloZ( ich vo forme dol:irov6ho depozitu, ktory mlr v priebehu doby splatnosti prine-

sie sumu rryS5iu o tirok, iiLe:

x(lSD.(t * IRrrr),

s

s

IT

{F

CI

CI

I!rR

E(D

EL

R

R

s

s-"" {

RI,,0

4 .s'RP ,cHF / LtSt)

.11)

SD

!U

I]='or,

t</t'srt = sRf, ,n/t:u,

b) r,ymeniichzaslovensk6 koruny auloLivo forme korunov6ho depozitu, priiom arbi-ter sridasne svoj korunovy depozit (vrdtane budficich firokov) r,ymenf za dold"re po-mocou forwardovej operdcie. Nd"vratnost' depozitu v doldroch v tomto prfpade bude:

xuSD. SRr** 7 ur,

. (t + IRsru()

(13.17)

kde SR.^, / Usn- spotorry kurz,FRr**'/ r", - fonvardrtr{,kurz,lRsrr /- rirokovd. miera koruny.

FRr** 7 ,,ro

(13.18)

P ro mp tnd cleu i z ou 6 ob cho dy

Ror,novdha na tichto trhoch nast'iva vtedy, ked sfi obidva varianty pre arbitra rovlla-

ko lyhodn6. Stav rovnovdhy pre arbitra r'yjadruje vzt'ah:

xLSD' SR.,.,. /,,s, '(l +JKA / L,'i

191

Iftr"")xt-lSD.(r * IRrrn) ( 1 3.1e)

(13.20)

(13.21 )

FRrou 7 r,ro

Po jednoduchych fpravdch dostlivame vzdah:

FRr** 7L'sD SRru

7 rr, 1Rrr" - IRr'so

sft.r^*7,o, I + lRusD

Ak zjeclnodusene predpoklad6me, Le 1+ IRuso sa blfZi k dfslu jeden, ziskame vzdah

medzi pr6mior-r, resp. diskontom na termfnovanom trhu (lavd stralla rovnice) a tiroko-

q'm difcrencidlom (pravii strana rovnice):

FR .... /., ^ - sR, ,.,. ,,., ,.sKK/ (St) JAA// (Jr-'

- .IRrr,< - lRusnsRrr*

7 uro

Platf teda, Ze rovnovdha medzi promptnyrn a termfnovanynt trhom nast'.i.va vtecl/,

ked pr6mia alebo diskont na termfnovauy kurz sa rovnd firokor'6mu dif-erenci'ilu.

V tomto pripadeje arbitrovijedno, di bude investovad do kort'rn alebo do dol6rov. Poru-

Senie tejto rovnovdhy bude utr'drat' podmienky na arbitrziZ a arbitri budir uprcdnostrio-

vat'jednu alebo druhir moZnost', t. j. tli, ktorf je pre nich ryhodnejlia. V tejto situd'cii

bude tok kapitlilujcdnosmemy, aizkym sa opid ueobnovf rovnovdha medzi promptnyn-r

a terminovanym trhom.Obnovenie rovnovfhy opid zabezpe(ujf samotni arbitri svojimi ndkupnvmi a prcdaj-

nymi operdciami. Ak sa naprfklad pomlf rovnor,/rha poklesom itrokovej miery tra slo-

vensk6 koruny, arbitri budfi postupovat' tak, Ze si najsk,6r rypoZidajir slovensk6 korr-rny

na uriity termin. Za takto z(skan6 koruny promptne naktipia americk6 doldrc, ktor6gloZia ako terminovany depozit. Celfi oper6ciu nakoniec ukoniia spzitnou kouverziou

dol-irov za koruny na termfnovanom devizovotn trhu. Zmeny v ponuke tychto micn a

v dopyte po nich buclfi tladit kr,rrzy i obidve firokol'6 miery do nor,'ej rovnovdhy, ked sa

arbitr1L opit' zastavf.