VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE

PODNIKOVÁ SOCIÁLNA POLITIKA

Bakalárska práca

Študijný program: Podnikový manaţment

Pracovisko: VŠM, Bratislava

Vedúci záverečnej práce: JUDr. Róbert Grell

Bratislava 2010 Monika Šindlerová

2

3

ABSTRAKT

Téma: PODNIKOVÁ SOCIÁLNA POLITIKA

Kľúčové slová: SOCIÁLNA POLITIKA. VZDELÁVANIE. PODNIK ENERGIA

PAŽICKÝ, S.R.O. NITRA, SOCIÁLNY FOND, KURZ. STAROSTLIVOSŤ

O ZAMESTNANCOV..

Študent: Monika Šindlerová

Vedúci BP: JUDr. Róbert Grell

Bakalárska práca s názvom Podniková sociálna politika , sa zameriava na sociálnu

politiku tak ako aj na teoretickú tak aj na praktickú rovinu. Pozostáva z troch kapitol,

z čoho prvá nás prevedie teoretickou časťou sociálnej politiky, kde jednotliví autori

charakterizujú sociálnu politiku, jej podstatu a funkciu.

Druhá časť analyzuje sociálnu politiku Slovenska a čiastočne aj Európskej únie. Sú tu

zaznamenané legislatívne informácie o sociálnom fonde a kolektívnej zmluve, či prístupe

slovenských podnikov k vzdelávaniu, ale taktieţ sa tu objavuje moţnosť vidieť skutočnosť,

ako sa praktizuje sociálna politika v Európskej únii.

Posledná kapitola bakalárskej práce má praktický charakter a nachádzajú sa tu údaje

o podnikovej sociálnej politike, jej uplatňovaní na pôde konkrétneho podniku Energia

Paţický, s.r.o Nitra. Okrem charakteristiky podniku, jeho činnosti, je tu spomenuté

mnoţstvo informácií akou cesto sa uberá sociálna politika v sledovanom podniku, čo

všetko zahŕňa, ako sa stará o svojich zamestnancov. Dajú sa tu tieţ nájsť cenné informácie

o realizácii vzdelávania s uvedením vzdelávacieho kurzu, jeho cieľmi, programom,

motiváciou a spôsobom zabezpečenia vzdelávania zamestnancov v podniku Energia

Paţický, s.r.o. Nitra.

V tejto kapitole sa ďalej nachádza spôsob akým zabezpečuje zdravotnú a rehabilitačnú

starostlivosť sledovaný podnik, akou formou sa stará o svoje pracovníčky – ţeny a deti

zamestnancov. V neposlednom rade aj to, či dokáţe podnik zabezpečiť aj tú časť

sociálneho programu týkajúci sa pracovnej doby, stravovania, pitného reţimu na

pracovisku, alebo dôchodkové sporenie a tvorbu, či poskytovanie prostriedkov zo

sociálneho fondu.

2010 Podpis študenta

4

ABSTRACT

Topic: CORPORATE SOCIAL POLICY

Key words: SOCIAL POLICY, EDUCATION, ENTERPRISE ENERGIA PAŽICKÝ,

S.R.O. NITRA, SOCIAL FUND, TRAINING, STAFF CARE

Student: MonikaŠindlerová

Thesis supervisor: JUDr. Róbert Grell

The thesis „Corporate Social Policy” is focused on social policy as well the

theoretical and practical issues. It consists of three chapters, the first of which will take us

though the theoretical part of social policy where individual authors characterise social

policy, its nature and function.

The second section analyses social policy in Slovakia and also partially of the

European Union. Legislative information about the Social Fund and Collective Agreement

have been recorded and also about access of the Slovak companies to education, but there

is also emerging a possibility to see the fact how the social policy is practised in the

EuropeanUnion.

The last chapter of the thesis has a practical nature and there are data on corporate

social policy, its application in a concrete enterprise Energia Paţický, s.r.o. Nitra. In

addition to the enterprise characteristics there are a lot of information included about where

to is the social policy in the enterprise moving, what the social policy includes and how the

enterprise cares about its employees. One can also find valuable information on the

implementation of education indicating a training course, its objectives, programmes, and

motivating way to ensure the education of employees in the company Energia Paţický,

s.r.o.Nitra. In this chapter there is also shown the way how the enterprise provides health

and rehabilitative care, how they cares of their workers – women and children of

employees. Last but not least, whether the firm can also ensure that part of the social

programme related to work hours, catering, drinking regime at the work place or retirement

savings and the creation or provision of funds from the Social Fund.

2010 Signature

5

OBSAH

ÚVOD 8

1 TEORETICKÝ POHĽAD NA SOCIÁLNU POLITIKU PODĽA

NIEKTORÝCH LITERÁTOV 9

1.1 Charakteristika a ciele sociálnej politiky 9

1.2 Podstata sociálnej politiky 10

1.3 Objekty a subjekty sociálnej politiky 11

1.4 Funkcie sociálnej politiky 11

2 ANALÝZA SOCIÁLNEJ POLITIKY ŠTÁTU NA SLOVENSKU

A V EÚ 15

2.1 Legislatívne normy v rámci sociálnej politiky na Slovensku 15

2.1.1 Sociálny fond 16

2.1.2 Kolektívna zmluva 17

2.1.3 Prístup slovenských podnikov ku vzdelávaniu 18

2.2 Praktiky sociálnej politiky v EÚ 19

3 PODNIKOVÁ SOCIÁLNA POLITIKA 20

3.1 Analýza uplatňovania sociálnej podnikovej politiky vo vybranom

podniku Energia Paţický , s.r.o. Nitra 20

3.1.1 Predstavenie firmy Energia Paţický, s.r.o. Nitra 20

3.2 Sociálna politika v Energia Paţický, s.r.o. Nitra 21

3.3 Realizácia vzdelávania v sledovanom podniku 22

3.3.1 Ciele kurzu 22

3.3.2 Program kurzov 22

3.3.3 Motivácia 22

3.3.4 Zabezpečenie a spôsob vzdelávanie zamestnancov podniku

Energie, s.r.o. Nitra 23

3.4 Zdravotná a rehabilitačná starostlivosť 24

3.5 Starostlivosť o ţeny-pracovníčky a deti zamestnancov 25

3.6 Pracovná doba 25

3.7 Dovolenka 25

3.8 Stravovanie 25

3.9 Pitný reţim 26

3.10 Pracovné prostriedky, pracovné podmienky a hygienické potreby 26

6

3.11 Dôchodkové sporenie 27

3.12 Sociálny fond 27

ZÁVER 28

POUŢITÁ LITERATÚRA A INTERNETOVÉ ZDROJE 31

PRÍLOHY

7

POĎAKOVANIE

Ďakujem srdečne školiteľovi pánovi JUDr. Róbertovi Grellovi za odbornú pomoc a

cenné rady pri vypracovaní bakalárskej práce.

...........................................................

8

ÚVOD

Sociálna politika je pevnou zloţkou našej spoločnosti. „Napomáha ekonomickej

transformácii a dáva alternatívy, reflexie, podnety a motiváciu pre vývoj človeka,

ekonomiky a tak celého štátu. Po roku 1989 sa stala súčasťou výučby na školách. To značí,

že človek môže prosperovať v spoločnosti, akceptované sú jeho potreby, určené sú tiež

podmienky a možnosti k jeho realizácii“ (Krebs a kol., 1997).

Cieľom predkladanej práce je definovať charakteristiku, funkcie či ciele sociálnej

podnikovej politiky, ďalej analýza vývoja sociálnej politiky v Slovenskej republike po

roku 1989 a jej novodobá legislatívna úprava. Analýza je časovo naliehavá v podmienkach

o to viac, ţe sa nachádzame v hospodárskej kríze. Táto situácia, ktorá je aktuálna v celej

Európe, ba svete, o to viac vplýva na obyvateľov a dotýka sa ich priam existenčne.

Ako prvú kapitolu zaradíme teoretickú časť, ktorá nás dá do obrazu, čo vlastne sociálna

politika znamená a aké sú jej funkcie, moţnosti. Je to v podstate teoretický pohľad

jednotlivých literátov na sociálnu politiku ako vedu a veľmi prepotrebnú disciplínu.

V ďalších kapitolách sa bude nachádzať legislatíva sociálnej politiky, jej analýza čo sa

týka vývoja v Slovenskej republike ale aj prístup slovenských podnikov k vzdelávaniu

a praktiky sociálnej politiky v EÚ. Ďalej by sme chceli zamerať našu pozornosť na

konkrétny podnik a bude to Energia Paţický, s.r.o. pôsobiaca v Nitre, kde pracovali ešte

moji starí rodičia. Pozrieme sa teda ako sa uplatňuje sociálna politika v tomto podniku, či

sa niečo robí v sledovanom podniku pre zamestnancov po stránke starostlivosti o zdravie,

či vzdelávanie, alebo stravovanie. V neposlednom rade sa zameriame na deti

zamestnancov a ţeny – pracovníčky, či aj týmto sa nejako vychádza v ústrety. Určite sem

chceme zakomponovať tieţ informácie o pracovnej dobe, dovolenke, alebo o pitnom

reţime, či o pracovnom prostredí a podmienkach v ktorých zamestnanci pracujú. Ďalej sa

pozrieme, či a ako funguje v sledovanom podniku sociálny fond a dôchodcovské šetrenie.

Posledná časť bakalárskej práce by sa mala venovať podnikovej sociálnej politike.

Ak vravíme o príbuznosti témy predkladanej záverečnej práce s jednotlivými predmetmi

v bakalárskom štúdiu, problematika bola preberaná najmä v predmete ekonomika,

či podnikové hospodárstvo, okrajovo aj manaţment.

9

1 TEORETICKÝ POHĽAD NA SOCIÁLNU POLITIKU PODĽA

NIEKTORÝCH LITERÁTOV

1.1 Charakteristika a ciele sociálnej politiky

Pojem sociálna politika nás oslovuje kaţdý deň. Má viacero významov. Príčinou toho

je rad rôznych okolností ako napríklad, ţe pojem „sociálna“ sa dá rozlične tlmočiť.

Najviac sa s týmto pojmom stretávame v odboroch ako právo, sociológia, ekonómia. Svoju

úlohu hrá v neposlednom rade tieţ historický pohľad na tento pojem. Dá sa teda chápať

ako praktická, vedná a iná činnosť. Vplýva na ňu prostredie a dá sa povedať, ţe na ňu

pôsobí tlak politicky v spoločnosti a neraz im musí podľahnúť.

Treba povedať, ţe sociálna politika je trvalá súčasť spoločnosti ako celku, pretoţe

spoločnosť ako taká je určitý systém so svojim usporiadaním, zloţkami. Zväčša sa

spomína oblasť ekonomická, sociálna, ekologická, vedecko-technická, politická,

existenčná...

Ak chceme, aby sociálna politika fungovala bez problémov a vyvíjala sa ako je potrebné

v kaţdej spoločnosti, je nutné, aby sa tento vývoj uberal všetkými spomínanými smermi

spoločenského diania. Kaţdá zo spoločenských odborov je s ostatnými úzko spätá. Z toho

vyplýva, ţe sociálna politika ako celok, jej ciele, funkcie, či nástroje, sa vyvíjajú vedno

a pôsobia na sebe navzájom (Ţiţková, 1997).

„Sociálna politika je vymedzená dvomi základnými spôsobmi:

a) tým, že spadá do kompetencie inštitúcie zodpovedajúcej za vykonávanie sociálnej

politiky – teda systém sociálneho zabezpečenia a politika trhu práce,

b) ak slúži na uspokojovanie istých životných potrieb a vytváranie životných podmienok,

uspokojovanie potrieb populácie.Potom sem patrí aj zdravotná politika a politika bývania“

(Radičová1998, In: Stanek a kol., 2008).

„Sociálna politika sa delí na praktickú činnosť a sociálnu politiku ako vedný odbor“

(Potůček, 1995, In: Stanek a kol., 2008).

Nepochybne do sociálnej politiky patrí aj oblasť, ktorá je dnes tak často skloňovaná, a sú

ňou sociálno-politické opatrenia, inštitúcie, atď. Vedci sa zamýšľajú nad podstanými

vecami ako sú napríklad otázky:

čo sociálna politika znamená a čím sa zapodieva,

čo znamenajú, samozrejme aj ako sú určované sociálne opatrenia, či komu sú určené,

čo má sociálna politika chcieť, čo zamýšľa svojimi cieľmi a ich naplňovaním,

10

aké sú základné myšlienkové princípy, na ktorých sú opatrenia sociálnej politiky

zaloţené, a z ktorých vychádzajú,

ako môţu byť ciele a funkcie sociálnej politiky naplňované a uskutočňované

v praktickom ţivote (zaoberať sa nástrojmi sociálnej politiky) (Ţiţková, 1997).

Vymedzenie sociálnej politiky podľa pána Hilla, je moţné dľa dvoch spôsobov: sociálna

politika ako súčasť verejnej politiky, jej oblasť alebo odbor, a po druhé sociálna politika je

vymedzená tým, čím sa líši od iných politík (Hill, 1983, In: Stanek a kol., 2008).

1.2 Podstata sociálnej politiky

Názory na sociálnu politiku sa rôznia:

sociálna politika znamená vedu o sociálnej spravedlnosti. Iný autor – profesor Engliš

tvrdí, ţe sociálna politika je „praktická snaha, aby spoločenský celok bol vypestovaný

a pretvorený čo naideálnejšie. Hybným silou sociálnej politiky nie je milosrdenstvo, ale

spravedlnosť a spoločenská účelnosť“ (Charles Gide, In: Ţiţková, 1997).

Sociálna politika je chápaná ako určitý smer, spôsob, či stanovisko politiky ako takej, nie

ako jej súčasť, či odbor. Sú to všetko názory starších autorov a ich názory sú rozdielne

oproti dnešnému vnímaniu sociálnej poltiky (Macek, J., In: Ţiţková, 1997).

Dnes je chápaný tento pojem v týchto rovinách:

v najširšom slova zmysle je sociálna ako spoločenská,

v uţšom slova zmysle je sociálna ako snaha smerom k zdokonaľovaniu ţivotných

podmienok,

v najuţšom slova zmysle je to určité riešenie nepriaznivých alebo aţ núdzových

situácií.

V dnešnej dobe je sociálna politika vnímaná ako politika sociálneho zabezpečenia,

zdravotná politika, či tieţ špeciálna sociálna sluţby, politika bývania, zamestnanosti,

vzdelávania.. ale bezpochýb je tieţ vysvetľovaná ako súbor aktivít nasmerovaných na:

zlepšenie základných ţivotných podmienok obyvateľstva, ale aj skupín,

zabezpečenie sociálnej suverenity a sociálneho bezpečia v určitých hospodárskych

a politických moťností štátov.

Sociálna politika je tieţ určovaná ukazovateľmi času (opatrenia pre súčasnosť aj

budúcnosť) a priestoru (ekonomická rozvinutosť, forma spoločenského usporiadania,

kultúrna úroveň, tradície a to všetko na konkrétnom území uskutočňovaná v praktockom

ţivote).

11

1.3 Objekty a subjekty sociálnej politiky

Objekty sociálnej politiky sú ľudia v štáte a tieţ skupiny ľudí ako rodiny, jednotlivci,

pre ktorých sú určrné sociálne opatrenia. Opatreniami môţu byť oblasť vzdelávania,

zdravotná starostlivosť.. Tieto objekty sú ďalej špecifikované podľa veku, pohlavia,

príjmu, vzdelania, či ekonomických aktivít (Ţiţková, 1997).

Keď hovoríme o subjektoch, tak tu je sociálna politika orientovaná a realizovaná rôzne.

Subjektom určujúcim pochopenie, obsahovú časť, ciele a úlohy, v určitom čase v

spoločnosti je štát, ďalej sú to regióny, obce, nadnárodné, medzinárodné inštitúcie, EÚ,

UNESCO, zamestnávatelia, odborové organizácie, kominiity, občianske iniciatívy, cirkev,

charitatívne organizácie, občania, rodiny..).

1.4 Funkcie sociálnej politiky

Podľa vyjadrenia pani Ţiţkovej, „Funkciami sociálnej politiky sa chápe určitá

schopnosť vyvolávať určité efekty či účinky vo vzťahu ku objektom“, to znamená -

cieľovým skupinám (Ţiţková, 1997). Je to schopnosť pozorovať, ale tieţ uskutočňovať

vedomú činnosť a úlohy. Funkcie sociálnej politiky sa dajú chápať ako výraz jej

ţivotaschopnosti, či schopnosti vyvolávať účinky vo vzťahu k aktérom sociálnej politiky,

ale aj robiť analýzu, realizáciu a anticipovať úlohy vyplývajúce z významu sociálnej

politiky v štáte (Jusko, 2000). Ako uvádza autorka, tak funkcie sociálnej politiky sa

vyvíjali v čase a v priestore. Je to závislé na sociálno-ekonomickej situácii. Nie je

všeobecne akceptovaný systém funkcií sociálnej politiky (1997). V rámci sociálnej politiky

pri dodrţiavaní podmienok dôstojného ţivota obsiahnutého v Listine práv a slobôd, sú

známe nasledovné funkcie: „ochranná, rozdeľovacia a prerozdeľovacia, homogenizačná,

kultivačná, stimulačná a preventívna funkcia“ (Ţiţková, 1997).

Treba povedať, ţe tieto funkcie majú rôznu dôleţitosť. Z pohľadu vývoja je nutné

podotknúť, ţe daktoré funkcie, napríklad ochranná a rozdeľovacia, sú súčasťou k funkciám

základným a ostatné zasa k odvodeným (Krebs a kol., 2005). V praktickom ţivote je

potrebné rešpektovať, ţe funkcie sociálnej politiky sú navzájom v súvise (Krebs a kol.,

2005). Súlad a optimalizácia funkcií v praktickej, politickej činnosti je jednou zo

zloţitejších úloh, ktoré zabezpečuje štát ako jeden z hlavných subjektov sociálnej politiky

(Dřízová, 2001).

12

Ochranná funkcia

Ochranná funkcia rieši vznik sociálnych príhod, kedy je jednotlivec, alebo sociálna

skupina znevýhodnená vo vzťahu k iným. Jedná sa o ekonomickú alebo sociálnu podstatu

problému. Dá sa povedať, ţe tu ide najmä o zmiernenie aţ odstránenie následkov nejakých

sociálnych udalostí v spojitosti s prácou ako sú nezamestnanosť, či zhubné pracovné

prostredie, nepriazeň rodinných a ţivotných situácií - staroba, choroba, osirenie, slabý

príjem viacdetných rodín. Táto funkcia je jednou z najstarších z historického hľadiska

(Ţiţková, 1977, Krebs, 2005).

Rozdeľovacia funkcia

Rozdeľovaciu funkciu je moţné povaţovať za veľmi zloţitú a o to významnejšiu ako

ostatné funkcie sociálnej politiky (Ţiţková, 1997; Stanek a kol., 2008). Rieši čo, ako,

komu a podľa akých kritérií rozdeľovať. Sústreďuje sa hlavne na rozdeľovanie prípadne

prerozdeľovanie príjmov k mzdám a dôchodkom. „To je síce významný aspekt, ale táto

funkcia má aj iný parameter, a to rozdeľovanie životných šancí, situácií, príležitostí, ku

ktorým dochádza prostredníctvom sociálnej politiky“ (Krebs, 2005). Rozdeľovacia funkcia

predstavuje účelné členenie ľudí do spoločnosti, rozdeľovanie finančných prostriedkov,

podmienok a predpokladov, ktoré majú slúţiť k zlepšeniu podmienok ţivota ich ţivota a

rozvoja.

K základným prostriedkom redistribúcie môţeme zaradiť podľa autora štátny rozpočet,

verejné rozpočty, sústavy poistení a iné inštitúcie, ako sú neziskové organizácie, nadácie,

cirkvi a i. (Krebs, 2005).

Z praxe vieme, ţe pri prerozdelení príjmov a bohatstva sa uplatňujú „dve zásadné

hľadiská, prístupy:

a) Normatívny prístup - zadáva otázku o akú redistribúciu je potrebné usilovať, ako ju

presadzovať (na podklade prospešnosti, využiteľnosti či na základe rovnosti).

b) Pozitívny prístup – rieši problém opodstatnenosti vhodnosti redistribúcie, presadzovanej

z hľadiska spoločenského záujmu založeného na filantropii, ušľachtilosti, alebo sa opiera

o jav sebeckosti, nátlaku“ (Tokárová, 2003).

Homogenizačná funkcia

Táto funkcia je novotou medzi funkciami. Pôsobí v tesne blízkosti s funkciou

prerozdeľovacou.. Má nasmerované k tzv. príjmovému vyrovnaniu, na zmierňovanie

sociálnych rozdielov v ţivotných podmienkach sociálnych subjektov a k odstraňovaniu

rozdielov v podmienkach ţivota (Dřízová, 2001). Jej cieľom je vytvorenie rovnorodejšej

spoločnosti a odstránenie často veľkých bezdôvodných diferencií (Stanek a kol., 2008).

13

„Homogenizácia (rovnorodosť) v žiadnom prípade neznamená nivelizáciu (vyrovnávanie

rozdielov) podmienok života, ale proces v ktorom spoločnosť dospieva k poskytovaniu

rovnakých šancí vzdelávať sa, pracovať, starať sa o svoje zdravie atď ., a to podľa

individuálnych schopností a predpokladov, ktoré sú základom odôvodnených

a prirodzených rozdielov medzi ľuďmi“ (Krebs a kol., 2005). Najviac ju moţno sledovať

podľa autora, pri sociálnej pomoci nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva. Týmto sa

dorovnáva príjem do výšky spoločensky uznaného štandardu. Takto sa vytvorí platforma

pre takmer zhodné uspokojovanie základných ţivotných potrieb (Krebs a kol., 2005).

Stimulačná funkcia

Hlavným poslaním stimulačnej funkcie sociálnej politiky je ovplyvňovanie vývinu

sociálnych procesov ţiadaným trendom. Má podporovať, podnecovať, vyvolávať ţiaduce

sociálne chovanie sa jednotlivcov a sociálnych skupín v ekonomickej oblasti ale aj mimo

nej (Tokárová, 2003). „Tým, že sociálna politika stimuluje k chcenému vývoju, respektíve

konaniu, ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. Žiaduce konanie jednotlivcov sa zákonite musí

prejaviť v produktivite práce“ (Stanek, 2008). Často sa ako synonymum spomínanej

funkcie pouţíva funkcia produktivity. Obsahuje v sebe opatrenia sociálnej politiky na

ovplyvnene výkonnosti pracovného potenciálu, produktivitu, ale tieţ opatrenia, ktoré

potom vidieť v celkovom prospechu spoločnosti. Sú to opatrenia vo vzdelávaní, opatrenia

politiky zamestnanosti, zdravotnej politiky v rozmere kúpnej sily sprostredkovaný

v nemalej miere vývojom sociálnych príjmov (Tokárová, 2003). „Svojím stimulačným

zameraním, vytváraním záchranných sociálnych sieti, garantovaním základných

sociálnych istôt má sociálna politika aj výrazný stabilizačný efekt, pretože tlmí sociálne

nepokoje a zabraňuje sociálnym erupciám, ktoré sú záťažou tak pre hospodársku činnosť

ako i pre politickú stabilitu spoločnosti“ (In: Jusko, 2000). V konečnom dôsledku sa dá

povedať, ţe stimulačná funkcia podporuje hospodársky rozvoj.

Preventívna funkcia

Preventívna funkcia sociálnej politiky prijíma opatrenia odstraňujúce príčiny neţičlivých

sociálnych situácií. Dôleţitosť tejto funkcie je v tom, ţe sa ňou dá predchádzať nejakej

ujme, či škodám vzniknutých pri nepriaznivých sociálnych pomeroch akými sú chudoba,

staroba, alebo nezamestnanosť.. Predchádza sa tieţ stratám na ţivotoch a zdraví občanov,

napríklad v prípadoch drogovej závislosti, alkoholizmu, kriminality, gamblerstve... (Stanek

a kol., 2008). Pri zniţovaniu škôd na ţivote jedinca, či rodiny je potrebné odstraňovať

príčiny vzniku týchto negatívnych javov, teda robiť prevenciu. No, naplňovanie týchto

primárno-preventívnych zámerov sociálnej politiky je príliš zloţité. V takom prípade sa

14

„využíva tu najmä profylaxia, zameraná na zneutralizovanie záporných vplyvov, ktoré

môžu spôsobiť potenciálnu hrozbu na živote, či zdraví človeka“ (Hroncová, In: Jusko,

2000).

„Podstatnú rolu má tiež sekundárna prevencia - odstránenie nepriaznivej sociálnej situácie

a tiež terciárna prevencia - zabraňovanie opakovania negatívnych javov. Uvedené roviny

sú súčasťou odbornej činnosti pod názvom sociálna prevencia. V praktickom živote

a realizácii týchto prevencií sa možno stretnúť pri práci sociálnych pracovníkov“ (Jusko,

2000).

15

2 ANALÝZA SOCIÁLNEJ POLITIKY ŠTÁTU NA SLOVENSKU

A V EÚ

Nová podoba sociálnej politiky sa vytvára postupne a to najmä na to, ţe v súčasnej dobe

vznikli nové pojmy ako sú chudoba, nezamestnanosť... Rola štátu je nezastupiteľná, čo sa

dá usúdiť z faktu, ţe sociálna politika a jej opatrenie sú zákonodarnými činnosťami a majú

všeobecný dosah viaţuce sa na celý národ, ale aj skupiny a jednotlivcov. Štát má najviac

prostriedkov v porovnaní s inými subjektmi a plní v oblasti sociálnej politiky dve úlohy

(Ţiţková, 1997). :

„formuje všeobecnú sociálnu súhru spoločnosti, teda má východiskovú a koncepčnú

úlohu,

zabezpečuje naplnenie ideovej podstaty rozličnými sociálnymi politikami cez praktické

opatrenia a politické kroky“ (1997).

Ako bolo uţ povedané, dnešná sociálna politika je novodobá a vyplýva najmä zo toho,

ţe je pre väčšinu obyvateľov štátu existenčnou podstatou. Mnohí ľudia, ako napríklad

chorí duševne alebo telesní invalidi, sú odkázaní na pomoc štátu. Štát má za úlohu

obmedzovať aţ odstraňovať nerovnosti v spoločnosti a tieţ zodpovednosť za tvorbu

predpokladov pre zdravý dlhodobý rozmach spoločnosti. Taktieţ prijíma určité opatrenia

pre riešenie chudoby, či otázky zdravotnej starostlivosti..

2.1 Legislatívne normy v rámci sociálnej politiky na Slovensku

Ak sa sociálna podniková politika uskutočňuje, tak podľa upraveného Zákonníka práce

a to v 7. časti zákona (Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Tu sa

nachádza presne zadefinovaný vzťah v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb

právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

Podniková sociálna politika nachádzajúca sa v spomínanej 7. časti, upravuje práva

a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa v vzťahoch pracovnoprávnych v oblastiach

ako: „pracovné a životné podmienky zamestnancov, stravovanie či vzdelávanie

zamestnancov, zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti, v starobe

a zamestnávanie po návrate do práce, zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou,

pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti, úprava pracovného času,

materská dovolenka a rodičovská dovolenka, prestávky na dojčenie, pracovné podmienky

mladistvých zamestnancov, zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti,

16

práce zakázané mladistvým zamestnancom, lekárske vyšetrenie, pracovné podmienky žien

a mužov starajúcich sa o deti, úprava pracovného času“ (Výňatok zo Zákonníka práce).

2.1.1 Sociálny fond

Pokiaľ podnik má skutočný záujem podporovať svoju podnikovú sociálnu politiku

ohľadom starostlivosti o zamestnancov, tak pouţíva v harmónii so zákonom č. 152/1994

Z.z. o sociálnom fonde. Tento fond utvárajú všetci zamestnávatelia, právnické osoby, ktoré

majú sídlo v Slovenskej republike. Taktieţ ho tvorí aj fyzická osoba s miestom trvalého

pobytu či miestom podnikania na území Slovenska, ktorý zamestnáva zamestnancov

v pracovnom pomere alebo v inom pracovnom vzťahu, a to vtedy, ak zamestnáva len

jedného pracovníka. Výška povinne vytvoreného a aj ďalšieho prídelu do fondu sa odvíja

%-nym podielom zo základu, ktorým tvorí ročný objem vyplatených miezd zamestnancom.

Otázku vyuţívania sociálneho fondu rieši § 7 zákona o sociálnom fonde. Fond je určený na

zabezpečovanie sociálnych potrieb zamestnancov, taktieţ na výpomoc pri kultúrnych a

rekreačných aktivitách a v neposlednom rade na obnovu pracovnej sily zamestnancov

(Piršelová, 2008).

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom v rámci realizácie sociálnej politiky od 1.1.2008

zo sociálneho fondu príspevok na: stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený

osobitnými predpismi (Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších

predpisov sociálny fond, ktorý bol zákonom č. 591/2007 Z. z. novelizovaný s účinnosťou

od 1.1.2008), dopravu do zamestnania a späť, účasť na kultúrnych a športových

podujatiach, rekreácie a sluţby, ktoré zamestnanec vyuţíva na obnovu, regeneráciu

pracovnej sily, zdravotnú starostlivosť, sociálnu výpomoc a peňaţné pôţičky, doplnkové

dôchodkové sporenie (okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je

zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom

sporení v znení neskorších predpisov ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky

v oblasti starostlivosti o zamestnancov..)

Príspevok zo sociálneho fondu sa dá poskytnúť tieţ rodinným príslušníkom zamestnanca

a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného

dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého

zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku

dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného

dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného dôchodku. Za rodinného príslušníka

17

sa na účely tohto zákona povaţuje manţel, manţelka zamestnanca a nezaopatrené deti

zamestnanca.

Vyuţitie sociálneho fondu je širokospektrálne, je však výlučne určené len pre sociálnu

oblasť. V ţiadnom prípade sa nedá pouţiť príspevok z fondu na iné, ako sociálne účely,

teda napríklad na školenia, či iné vzdelávanie zamestnancov. Ďalej sa tu hovorí, ţe

príspevok je podmienený adresnosťou fyzickej osobe. (Ustanovenia § 5 Ods. 7 zákona č.

595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého plnenie

poskytnuté zo sociálneho fondu v peňaţnej forme ako aj hodnota nepeňaţného plnenia

(s výnimkou taxatívne vymenovaných plnení od dane oslobodených) sa podľa tohto

zákona povaţuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha dani z príjmov).

Zamestnávateľ má právomoc na výber zóny, na ktoré prostriedky fondu pouţije. Taktieţ

nevyţaduje zakaţdým preukazovanie pouţitia prostriedkov sociálneho fondu na daný účel.

„Zamestnávateľ nesmie poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania

za prácu. Zamestnávateľ môže poskytovať príspevok zo sociálneho fondu len v súlade so

zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov pre oblasť

pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov. Príspevky zo sociálneho

fondu sú predmetom dane z príjmov. Od dane sú oslobodené všeobecne len tie, ktoré sú

takto ustanovené v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

(napr. nepeňažné príspevky na stravovanie)“ (Piršelová, 2008).

2.1.2 Kolektívna zmluva

Zákon č. 2/1991 Z.z. (Zákon č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní v znení

neskorších predpisov.. upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi

odborových organizácii a zamestnávateľmi. Jeho hlavným zámerom je uzatvorenie

kolektívnej zmluvy.

Kolektívna zmluva upravuje individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi

a zamestnancami a takisto aj práva a povinnosti oboch zmluvných strán, pracovné

podmienky a nároky zamestnancov vyplývajúcich z pracovného pomeru.

Kolektívna zmluva je dvojstranným právnym úkonom a moţno ju povaţovať za

právoplatnú, teda s rovnakými právnymi následkami ako má zákon. Poţiadavky, ktoré

vzniknuvšie z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom sa uplatňujú a uspokojujú

ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Moţno ich vymáhať súdnou

18

cestou. Kolektívna zmluva nie je čo sa týka obsahovej stránky zákonom vymedzená.

Obsahovo vychádza z zásady zmluvnej voľnosti ako aj z autonómneho postavenia

zmluvných partnerov.

2.1.3 Prístup slovenských podnikov ku vzdelávaniu

Právo na vzdelanie s rovnakými šancami sú samozrejmou súčasťou princípov

demokratického štátu (Charta ľudských práv). Táto moţnosť je dostupná kaţdému

občanovi štátu.

„Vzdelávaciu politiku môžeme definovať ako súhrn konkrétnych činností a opatrení,

ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu a rozhodovanie

o vzdelávacích inštitúciách, prístupe k vzdelávaniu, obsahoch a cieľoch vzdelania

o spôsobe riadenia a financovaniu“ (Stanek a kol, 2008).

Cieľom vzdelávacej politiky teda bude podľa autora aj samotné zabezpečenie rozvoja

vedomostí, schopností, zručností pre potreby všetkých ľudí, ekonomiky a štátu. Sem patrí

aj morálne, hodnotové a kultúrne hľadisko. Vzdelávanie nesie so sebou výhody ako:

zvyšovanie produktivity a zisku podniku, ekonomický rast, zlepšenie proporcií na trhu

práce, zniţovanie chudoby, ľudský rozvoj, ovplyvňuje verejné zdravie, a má vplyv aj na

redukovanie nákladov pre verejný poriadok zniţovanie kriminality.. (Stanek a kol., 2008).

V podniku je nutné zabezpečiť prepojenie cieľov vzdelávania so stratégiou podnikových

cieľov. „V praxi sa to realizuje dvojakým spôsobom:

ak sa musí vzdelávanie realizovať – ide tu o základné požiadavky, určené legislatívou

a potrebou, bez ktorých nemôžu zamestnanci vykonávať prácu, pre ktorú sú určení,

vzdelávanie by sa malo realizovať – tu ide o schopnosti prinášajúce podniku úžitok,

jedná sa tu predovšetkým o schopnosti manažérov,

podnik chce realizovať vzdelávanie – prínosy nemusia byť ihneď vidieť, ale sú zrejmé

pre dlhodobý časový priestor.

Podnik si vytvára určitý plán vzdelávania. Každý kvalitne vypracovaný plán má

obsahovať odpovede na otázky typu:

aké témy vzdelávania je potrebné zabezpečiť,

aká bude cieľová skupiny účastníkov vzdelávacieho procesu,

aké metódy a techniky budú použité pri realizácii vzdelávania,

ktorú vzdelávaciu inštitúciu zvoliť,

aký čas vybrať na vzdelávanie“ (Vodák - Kucharčíková, 2007).

19

2.2 Praktiky sociálnej politiky v EÚ

V Európe panuje snaha o harmóniu riešenie základných politických, ekonomických,

sociálnych a iných problémov. Vidieť to aj v nasledovnom:

Uţ od konca 2. svetovej vojny sú v Európe tendencie k vytvoreniu systému trvalého mieru,

s prijateľnou integráciou, harmonizáciou národných a nadnárodných záujmov.

Pomerne dosť sa zmenili i praktiky na riešenie problémov v sociálnej politike. Ide tu

o spoločné riešenie základných otázok v jednotlivých štátoch, aby neboli veľké rozdiely

a nevznikali tak konflikty v rámci Európy. Preto boli riešenie sociálnych problémov

vytvorené orgány ako napríklad UNICEF – Detský fond, WHO – Svetová zdravotnícka

organizácia, OECD – Svetová banka, atď. Podstatným dokumentom o ochrane sociálnych

práv v EÚ sa stala Európska sociálna charta. Bola prijatá v roku 1961.

V EÚ boli formulované základné úlohy, ktoré je potrebné aktuálne riešiť. Sú nimi: „rozvoj

začleňujúceho trhu práce nových krajín EÚ a podpora zamestnanosti ako práva

a príležitosti pre všetkých, záruka adekvátneho príjmu a prostriedkov na dôstojný život, boj

proti znevýhodneniu týkajúceho sa vzdelania, zachovanie rodinnej solidarity a ochrana

práv detí, zabezpečenie dobrého bývania pre všetkých, záruka rovnakého prístupu

k službám a investovaniu do služieb vysokej kvality, lepšie poskytovanie služieb,

regenerácia mnohých stránok v zanedbaných oblastiach“ (Stanek a kol. 2008).

Na odstránenie rozdielov v ekonomickom a sociálnom smere štátov EÚ slúţi štrukturálna

politika EÚ tvorená nástrojmi ako Európsky regionálny fond, Európsky sociálny fond, ai.

Svojimi prostriedkami prispieva na podporu pracovných príleţitostí, mobility pracovných

síl, rekvalifikácie.. (Ţiţková, 1997).

„Poskytovanie sociálnych výhod v EÚ pre zamestnancov je nielen dobrovoľné pre

zamestnávateľa, ale možno z neho aj profitovať. Platí tu: čím väčšia starostlivosť o

zamestnanca, tým menšie náklady na nemocenskú starostlivosť, tým nižšia fluktuácia a

náklady spojené so zaškolením a stabilizáciou nových zamestnancov a lepší imidž firmy“

(Zdroj:http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/analyza/dosah-podnikovej-socialnej-

zodpovednosti-na-zamestnancov-a-s.).

20

3 PODNIKOVÁ SOCIÁLNA POLITIKA

„Je súčasťou podnikateľskej stratégie, súťaživosti a sociálnej podnikovej politiky.

Podniky tvoria priaznivé pracovné podmienky pre zamestnancov a tiež smeruje

k sociálnym aktivitám vo vzťahu k zamestnancom, ich rodinám“ (Barinková, In: Stanek

a kol., 2008).

Podniky majú za úlohu vytvoriť sústavu sociálnej politiky pre zvyšovanie kvality ţivota

pracovníkov podnikov. Zabezpečujú tak rozvoj ľudských zdrojov vplývajúci na sociálno –

ekonomické rozvíjanie podniku.

V podnikovej sociálnej politike sa riešia určité problémy, týkajúce sa napríklad:

pracovného prostredia, ochrany zdravia, odmeňovania, bezpečnosti a ochrany zdravia,

poistenia, úľav a výhod, príplatkov na stravu či dopravu a starostlivosť o pracovníkov so

zmenenou pracovnou schopnosťou. V neposlednom rade tu ide tieţ o zvyšovanie

kvalifikácie zamestnancov a tieţ o dodatkové dovolenky, reţim pracovného času...

Preto podniky na tieto účely tvoria sociálny fond vo výške 0,6-1% základu súhrnu hrubej

mzdy za kalendárny rok. (Zákon č. 152/1994 U.z. o sociálnom fonde v znení neskorších

predpisov).. Ďalší prídel je dohodnutý v kolektívnej zmluve a patria sem výdavky na

dopravu v max. výške 0,5% základu ako uvádza zákon. Medzi iné zdroje môţeme zaradiť

dary, dotácie, príspevky, prídely zo zisku, atď. Tieto uţ nie sú limitované určeným %.

Sociálny fond sa vedie na analytickom účte v banke. Vyuţíva sa ako príspevok na relax,

stravovanie, dopravu, zdravotnú starostlivosť, sociálnu výpomoc, doplnkové dôchodkové

sporenie, či kultúrne a športové akcie, alebo rekreácie a sluţby. Ako k tomu dodáva autor,

moţnosti sociálneho fondu sú pre všetkých pracovníkov podnikov rovnaké, ale aj

individuálne (Stanek a kol., 2008).

3.1 Uplatňovanie sociálnej podnikovej politiky vo vybranom podniku

Energia Pažický, s.r.o. Nitra

3.1.1 Predstavenie firmy Energia Pažický, s.r.o. Nitra

Podnik Energia Paţický, s.r.o. Nitra, sa nachádza v Nitre, na Štúrovej ulici 16,

pri centre mesta. Firma sa zameriava na predaj batérií, nabíjačiek batérií, rôznych iných

druhov akumulátorov. Predaj autobatérií značky BANNER, VARTA, FIAMM, AKUMA,

motobatérie značky VARTA a MOTOPOWER. Firma predáva tieţ náhradné diely na

všetky typy osobných vozidiel. Energia, s.r.o. vyrába a dodáva stacionárne a trakčné

21

olovené akumulátory, ako aj iné druhy akumulátorov, určené pre špeciálne pouţitie. Je

jedným z význačným dodávateľov priemyselných akumulátorov v Európe.

Podnik má v dodávke olovených akumulátorov dlhú tradíciu a znamenité referencie. Bol

zaloţený v roku 1990 a neskôr v roku 1994 bola vykonaná modernizácia priestorov. Areál

spoločnosti sa rozkladá na ploche 156.000 m2 a dnes zamestnáva viac 31 pracovníkov.

Podnik je schopný zabezpečiť revízie a odborné prehliadky stacionárnych akumulátorov,

kompletné prehliadky a kapacitné skúške. Prevaţna väčšina pracovníkov sú vodiči, ktorí sa

starajú o dodávku akumulátorov z krajín Európy, predovšetkým z Českej republiky,

Talianska, Nemecka, atď., ktoré priváţajú kamiónmi a dodávkami. Okrem nich podnik

zamestnáva opravárov starších autobatérií, vykonávajúcich malé aj väčšie opravy a úpravy,

robia takisto kompletný servis a kontrolu. Ďalšie sú dve účtovníčky, vedúca predajne a dve

predavačky. Osobný asistent majiteľa podniku sa stará o odberateľsko-dodávateľské

vzťahy podniku, ďalej je tu zamestnaný skladník a upratovačka.

Energia Paţický, s.r.o. dodáva všetky typy akumulátorov s rôznou silou napätia 36, 40, 44,

48, 72, 80, 120..V. Podnik vlastní certifikát (ISO 9001-2000) na distribúciu priemyselných

akumulátorov.

Z pohľadu podnikania má podnik výbornú polohu, pretoţe sa nachádza na periférii

centra mesta Nitra v miestach, kde sa nachádza pomerne veľa firiem, ktoré vlastnia

automobilový park, čo je výhodné pre sledovaný podnik, aby mohol prípadne dodávať

okolitým firmám akumulátory podľa ich predstáv. Treba ešte dodať, ţe majiteľ podniku

kaţdý rok sponzoruje mladých športovcov (automobilové preteky do vrchov)

a zamestnanci tieţ prispievajú kaţdoročne 2% z daní zo mzdy na tieto účely.

3.2 Sociálna politika v Energia Pažický, s.r.o. Nitra

Podniková sociálna politika v sledovanom podniku obsahuje v sebe mnoţstvo faktorov

týkajúcich sa sociálnej politiky, medzi ktoré patria napríklad:

vzdelávanie a pravidelné školenia pracovníkov,

čo najlepšie pracovné podmienky a pracovné prostredie,

stravovanie zamestnancov,

systém práce a odpočinku,

zdravotná a rehabilitačná starostlivosť,

bytová politika,

rekreačná kultúra,

22

osvetová starostlivosť poskytovaná zamestnancom a príslušníkom ich rodiny,

starostlivosť o deti zamestnancov,

firemný predaj výrobkov so zľavou,

poskytovanie finančných pôţičiek,

poskytovanie poradenských sluţieb,

poskytovanie firemných mobilných telefónov a firemných vozidiel na súkromné účely

3.3 Realizácia vzdelávania v sledovanom podniku

Po naplánovaní vzdelávacích aktivít v podniku Energia Paţický, s.r.o. Nitra, je nutné

urobiť vytvoriť ciele, programy, motiváciu, metódy, výber účastníkov a lektorov.

3.3.1 Ciele kurzu

Ciele kurzu sa dajú rozlíšiť na:

a) programové - ciele celého vzdelávacieho programu,

b) ciele vzdelávacej akcie –ciele jednotlivých akcií.

Je dôleţité, aby sa všetkým účastníkom dostalo do povedomia kedy sa kurz odohráva,

zámer a ciele kurzu v súlade s plánom vzdelávania, potrebná je motivácia a aby celý kurz

bol v súlade s potrebami podniku a systému rozvoja ľudských zdrojov.

3.3.2 Program kurzov

Program je prispôsobený tomu, čo potrebuje momentálne podnik Energia, s.r.o. Musí

byť naplnený v obsahu určeného harmonogramu, s pouţitím nejakej metódy a s pouţitím

pomôcok.

Tab. 1 [Návrh na program kurzu]

Deň Čas Téma Lektor Miesto Metóda Pomôcky

24.5.2010 10,00

do

17.00

hod.

Zvyšovanie

kvalifikácie

manaţérov

v psychológii

Dr.Mocná

Priestory

podniku

Kurz na

pracovisku-

manaţérske

hry

Testy,

broţúrky..

Výsledky autorky.

3.3.3 Motivácia

Motivácia tvorí dôleţitú časť vo vzdelávaní zamestnancov. Tí by mali mať stanovené

ciele a podmienky pre určitú vzdelávaciu akciu. Ich motivácia je ovplyvnená tým, v ktorej

23

časti cyklu motivácie sa nachádzajú. U kaţdého člena skupiny zamestnancov je odlišná

úroveň motivácie.

Na zvýšenie motivácie podľa pani Kucharčíkovej sa vyuţívajú „rozhovory o učení,

organizujú sa návštevy u iných skupín, kde bolo už ukončené vzdelávanie. Sú k tomuto

účelu využívané rozličné publikácie, s určeným prínosom podobného kurzu a niekedy sú

pozvaní ľudia, ktorí dôverujú tejto metóde a smú si teda vymeniť isté skúsenosti.

Motivácia k učeniu a jej zvyšovanie ovplyvňuje efekt vzdelávania. Sna ňu pôsobia rozličné

ukazovatele, činitele, ako napríklad náročnosť vzdelávacích aktivít okolnosti, či program

kurzu vychádzajúci z potrieb vzdelávania“ (Vodák - Kucharčíková, 2007).

3.3.4 Zabezpečenie a spôsob vzdelávanie zamestnancov podniku

Energie, s.r.o. Nitra

Vzdelávanie zamestnancov je zabezpečované skupinovo, ale aj individuálne, podľa

potreby zamestnancov. Vzdelávanie sa odohráva predovšetkým v oblasti ekonomiky –

informatiky, účtovníctve, mzdových a personálnych vecí, ale najmä v jazykových

zdatnostiach. Druh školení podľa obsahu si zamestnanci vyberajú sami podľa svojej náplne

práce, prípadne ak si chcú rozšíriť vedomosti o príbuzný odbor, ale tieţ vtedy, ak je to

nutné z pohľadu zamestnávateľa. Pre pracovníkov v teréne, ako sú obchodní cestujúci,

či zamestnanci oddelenia logistiky a manaţéri sa kaţdoročne organizujú školenia mimo

firmy, väčšinou v horskom prostredí s moţnosťou vyuţitia športových, či ozdravných

aktivít. Školenia prebiehajú v rámci stratégie a vývoja firmy. Oboznámiť sa môţu

s novými výrobkami, marketingovými nuansami a psychológiou predaja.

Firma taktieţ organizuje semináre. Tie bývajú obvykle dvojdňové s moţnosťou vyskúšať

si modelové situácie, tréningy zručností, precvičovanie komunikačných verbálnych aj

neverbálnych znalostí v obchodnej praxi, aj v protokolárnych zvyklostiach s vyuţitím

imidţu firmy a osobnej charizmy novodobého obchodníka, ktorú má v budúcnosti

reprezentovať firmu doma i v zahraničí.

Zamestnanci majú zároveň moţnosť študovať angličtinu priamo na pracovisku formou

dvoch vyučovacích hodín týţdenne v rámci pracovnej doby. Lektori zostavili viacčlenné

skupiny, kde sú zadelení zamestnanci podľa úrovne vedomostí, podľa individuálnych

schopností pracovníkov (Zdroj: výsledky autorky) (Dostupné na:

http://www.sme.sk/c/3264012/siedma-cast-podnikova-socialna-politika.html. Siedma časť-

Podniková sociálna politika- Zákonník práce 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).

24

3.4 Zdravotná a rehabilitačná starostlivosť

V tejto oblasti má podnik Energia, s.r.o. uzatvorenú mandátnu zmluvu firmou

Našezdravie, s r.o., ktorej predmetom je zabezpečovanie pracovnej zdravotnej sluţby

podľa Zákona č. 124/2006 Z.z. § 26 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Firma

zabezpečuje nasledovné náleţitosti:

a) zisťuje nebezpečenstvá, hodnotí zdravotné riziká ohrozujúce zamestnancov v práci,

b) dozerá na činitele v prostredí výkonu práce a na stav pracovných podmienok,

c) podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom, najmä mladým matkám,

d) poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom a to:

pri plánovaní a organizovaní práce a odpočinku,

o technológiách a o manipulácii s nebezpečnými látkami, ktoré sa pouţívajú pri

práci a ktoré môţu eventuálne ohroziť zdravie pracovníkov,

o ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce,

ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej a kolektívnej ochrany,

1. Podnik sa zúčastňuje na:

programoch o ochrane a podpore zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných

podmienok,

vytvorení opatrení pracovnej rehabilitácie,

analýz pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení vplyvom práce

a zdravotných rizík,

2. Školí zamestnancov pre poskytovanie prvej pomoci. (Mandátna zmluva, uzavretá podľa

ust. § 566 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník).

3. Firma sa starí o pracovníkov denne pracujúcich s PC cez 4 hodiny a títo musia

pravidelne absolvovať 1 x ročne očnú lekársku prehliadku. Firma hradí náklady spojené

s návštevou očného lekára.

4. Firma 2 x v týţdni zabezpečuje maséra pre zamestnancov, ktorí majú moţnosť vyuţiť

tieto sluţby priamo v priestoroch podniku. Odbudne pracovníkom strata času a vlastné

náklady na dopravu. Masér robí vrámci ceny vákuovú rôzne druhy masáţi a „bankovanie“.

25

5. Zamestnanci majú moţnosť sa zúčastniť v priestoroch firmy na tréningu v orientálnych

tancov, cvičenia „pilates“, ale zároveň majú moţnosť navštevovať aj fitness centrum, kde

im firma zakúpila celoročné permanentky. (výsledky a návrhy autorky).

3.5 Starostlivosť o ženy-pracovníčky a deti zamestnancov

Ţeny – pracovníčky sú kaţdoročne obdarované na MDŢ kyticou, malým darčekom vo

výške 10 € a pohostením (obed a občerstvenie) na účet podniku Energia, s.r.o.

Deti zasa pri príleţitosti MDD dostávajú darček - balíček v hodnote 10 €. Na ich počesť sú

zorganizované rôzne hry, kedy si zamestnanci s rodinnými príslušníkmi s deťmi zahrajú

rozličné hry a pri dobrom obede si spríjemnia tento pekný deň. Na tieto účely sú

poskytnuté priestory jedálne a zasadačky podniku Energia, s.r.o. Trenčín. Pre deti sú po

súťaţi odmeňované sladkosťami. Dňa 6.12. - na Mikuláša, sú zamestnancom rozdávané

balíčky s ovocím a sladkosťami pre deti. (výsledky autorky).

3.6 Pracovná doba

Vo firme je zavedený 8 hodinový pracovný čas, pracovná doba je od 7,00 do 15,00

hodiny, s moţnosťou polhodinovej prestávky na obed v presne určenom čase od 12,00-

12,30 hodiny. (výsledky autorky).

3.7 Dovolenka

Dovolenka je poskytovaná zamestnancom ako podľa potrieb kaţdého zamestnanca,

ktorý si rozhoduje o jej čerpaní sám. (v zmysle Zákonníka práce). Podnik prispieva

pracovníkom príspevok vo výške 20% zo základného platu na dovolenku. (výsledky

autorky).

3.8 Stravovanie

Firma poskytuje stravovanie zamestnancom v pracovnom pomere a zamestnancom

pracujúcich na základe dohôd, za prácu v trvaní dlhšie ako 5 hodín, formou stravovacích

poukáţok. Strava je pripravovaná a nosená z firmy „Straváčik“ (V zmysle § 152 zákona č.

311/2001 Z. z. Zákonníka práce).

Zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov prispieva a to vo výške 55 % z ceny

stravného lístka (§ 152 ods.3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce), maximálne do

výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín. (zákon č.

26

283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a zo sociálneho fondu vo výške 30 % z tvorby

sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v znení neskorších

predpisov).

3.9 Pitný režim

Pitný reţim majú zamestnanci zabezpečený od firmy Vodenka, s r.o., ktorá dováţa

podľa objednávok pitnú vodu v baneroch na stojanoch. Z reprezentačného fondu podnik

mesačne prispieva zamestnancom na kávu, čaj, minerálku a iné občerstvenie, podľa

výberu zamestnanca príspevok vo výške 8 € na zamestnanca.

3.10 Pracovné prostriedky, pracovné podmienky a hygienické potreby

Zamestnancom, u ktorých to vyţaduje ochrana ich ţivota a zdravia sú pravidelne

prideľované osobné ochranné pracovné prostriedky. Zamestnávateľ pre všetkých

zamestnancov zabezpečuje hygienické potreby ako sú napr. utierky, toaletný papier, krém

na ruky, mydlo a pod.

Podnik investoval nemalé finančné prostriedky na modernizáciu, prístavbu a na technické

zhodnotenie vlastnej budovy. Zaistil pre zamestnancov kvalitné a reprezentatívne pracovné

prostredie, ktoré svojou funkčnosťou umoţňuje ideálne podmienky na prácu, firemné

školenia, obchodné jednania a príleţitostné spoločenské udalosti. Budova je rozdelená na

dve časti - na administratívu a prevádzkovú časť.

V administratívnej časti budovy sú moderne zariadené kancelárske priestory vybavené

novým nábytkom. Kaţdý zamestnanec má svoj pracovný stôl s telefónom - ručkou a PC s

prístupom na internet. Budova je dostatočne hlukovo izolovaná od rušivých elementov

a všetky miestnosti majú dostatok denného svetla.

V prevádzkovej časti sú umiestnené výrobné priestory, kde majú zamestnanci moţnosť

oddychu v moderne zariadených kuchynkách. Sociálne zariadenia sú navyše vybavené

šatňami a sprchovými kútmi. Administratívne priestory sú vybavené klimatizáciou pre

dobrú cirkuláciu vzduchu. (výsledky autorky).

3.11 Dôchodkové sporenie

V rámci stabilizácie zamestnancov je vsunutá do programu starostlivosti

o zamestnancov aj moţnosť zapojenia sa do projektu dôchodkového sporenia. Tento

projekt vznikol v roku 2007 (Zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z.).

27

Príspevok od zamestnávateľa je stabilizačný z dôvodu, ţe jeho výška je viazaná na počet

odpracovaných rokov v podniku. Spomínaný príspevok je stupovite určený odpracovanými

rokmi.

Do tohto sa zapojilo 21 zamestnancov, čo predstavuje 82% zo všetkých zamestnancov.

Dôchodkové sporenie umoţní pracovníkom zabezpečiť si dôstojný odchod na dôchodok.

Nejedná sa ale o doplnkové dôchodkové sporenie. (výsledky autorky).

3.12 Sociálny fond

Čerpanie sociálneho fondu je v súlade so zákonom o sociálnom fonde. Zamestnanci si

sami vyberajú kultúrne a športové podujatia, na ktorých majú záujem sa zúčastniť. Podnik

dáva moţnosť na dočerpanie si nazbieraných prostriedkov v sociálnom fonde v kaţdom

kalendárnom roku a pre všetkých pracovníkov, si tieto financie odčerpať buď na zdravotné

pomôcky, potreby zo Sanitasu, či kultúrne alebo relaxačné účely. Je to uţ na

zamestnancoch, čo si z tejto ponuky vyberú. Stačí len to, aby si doloţili minuté prostriedky

náleţitým dokladom podnikovej účtovníčke vţdy do konca budúceho kalendárneho roka.

(výsledky autorky).

28

ZÁVER

Sociálne ťaţkosti a rozličné riziká môţu v tejto zloţitej dobe postretnúť kaţdého z nás.

Nezamestnanosť, choroba a určite väčšinu ľudí aj staroba. Jednou z hlavných funkcií

sociálnej politiky je práve pomáhať občanom v týchto ţivotne ťaţkých situáciách. Určite

výhodnejším pre všetky zúčastnené strany je im predchádzať a nie len zachraňovať diery

v slabých príjmoch - nepríjmoch ľudí. Taktieţ pozitívne ovplyvňovať vývin v spoločnosti,

najmä. cieľavedomým posilňovaním rodín. Práve z týchto dôvodov patrí sociálna politika

k ostro sledovaným dianiam spoločnosti.

Sociálna politika je v našej republike prostriedkom uskutočňovania sociálnej

spravodlivosti. Aj v ostatných krajinách Európy sa stretávame s dvomi vymedzeniami

sociálnej politiky a nimi po prvé - širšie ponímanie. Podľa neho je sociálna politika určité

správanie sa štátu a jemu prislúchajúcich subjektov. Potom tu je uţšie poňatie - podľa neho

je úlohou sociálnej politiky v prvom rade riešiť sociálne riziká, alebo tieţ ich následky,

ktorými sú staroba, choroby s následkami ako invalidnosť, podpora rodín s

nezaopatrenými deťmi či usmerňovať sociálnu tvrdosť. Medzi ne by sa dali zaradiť

nezamestnanosť, chudoba... Oba tieto typy ponímania majú spoločný cieľ a tým je sociálne

spravodlivá spoločnosť.

V práci sme sa venovali jednak teoretickému pohľadu na sociálnu prácu, kde sa jednotliví

literáti vyjadrujú k spomínanej problematike, ako o podstate, objektoch a subjektoch

sociálnej politiky, jej funkciách, ktoré v spoločnosti zastupuje.

V ďalšej časti sa uberá sociálna politika analýzou riešenou čiastočne v Európe a na

Slovensku so svojim legislatívnym rámcom, kde patrí aj funkcia sociálneho fondu

a kolektívna zmluva, plniaca svoju dôleţitú úlohu v sociálnej politike kaţdej organizácie.

Je to spomenutý aj prístup slovenských podnikov ku vzdelávaniu chránený princípmi

demokratického štátu cez Chartu ľudských práv.

Jednou z dôleţitých zloţiek práce je určite tá posledná, zaoberajúca sa podnikovou

sociálnou politikou, jej uplatňovania v konkrétnom podniku Energia Paţický, s.r.o. Nitra.

Táto firma podniká v predaji a sluţbách so zaujímavým artiklom – autobatériami pre

osobné a nákladné, či veľké pracovné automobily a stroje. Sledovaná firma zamestnáva 31

pracovníkov a tým patrí medzi malé podniky, no stará sa o svojich zamestnancov

príkladne. Starostlivosť firmy spočíva najmä vo vzdelávaní pracovníkov pravidelnými

školeniami, ktoré Energia, s.r.o. zabezpečuje, ďalej z roka na rok stále sa zlepšujúcimi sa

29

pracovnými podmienkami, motiváciou. V práci je uvedený jeden typ realizácie kurzu so

svojim programom, cieľmi, časovým návrhom...

Ďalej tu objavíme starostlivosť vedenia pri poskytovaní stravovania a systému odpočinku

či rehabilitačnej starostlivosti a firma sa tieţ snaţí o to, aby sa pomohlo viacpočetným

rodinám s poskytnutím ubytovania, resp. pridelením sociálneho bytu z Mesta.

Deti pracovníkov sú odmeňované v zimnom období - na Mikuláša darčekmi a v lete zasa

majiteľ pravidelne vybaví detský tábor na dva týţdne, kedy hradí istú časť nákladov.

V časti „Zdravotná a rehabilitačná starostlivosť“ zistíme, ţe firma Energia Paţický, s.r.o.

Nitra má vo svojom programe aj zvýšenú starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia

a teda zisťuje riziká pri práci hodnotí ich, kontroluje pracovné, hygienické podmienky,

školí zamestnancov o BOZP a PO. Pracovníci, ktorí sa zúčastňujú dlhodobejšej práce pri

PC sú tieţ od svojho zamestnávateľa ochraňovaní a to pravidelnou prehliadkou u očného

lekára jedenkrát ročne na náklady firmy a takisto dostanú do daru masáţe dvakrát

týţdenne, či zabezpečenie cvičení pilates, tanec.. O ţeny je tieţ postarané kaţdoročnou

kytičkou kvetov a malou finančnou podporou na deň ich sviatku. Podnikateľ poskytuje aj

iné drobné výhody ako 20%-ný príspevok k dovolenke, alebo zábezpeka pitného reţimu,

hygienických potrieb na pracovisku a iné..

Čo sa týka čerpania sociálneho fondu, tak ten je čerpaný v súlade so zákonom o sociálnom

fonde a ponúka dve varianty. Sú nimi buď vyčerpanie finančných prostriedkov na konci

kalendárneho roka, alebo zakúpením zdravotných, či rehabilitačných prostriedkov zo

Sanitasu. Je moţné ich tieţ pouţiť na športové a kultúrne podujatia.

Na záver chceme len dodať, ţe firma Energia Paţický, s.r.o. Nitra sa príkladne stará

o svojich pracovníkov a zrejme toto je aj dôvod toho, ţe frekvencia výmeny nových so

staršími zamestnancami je len výnimočná a kaţdý jeden pracovník si je tohto postoja od

vedenie firmy vedomý a váţi si ho!

30

PODNIKOVÁ SOCIÁLNA POLITIKA

Ja, Monika Šindlerová, týmto prehlasujem, ţe som jediným a výlučným autorom tohto

diela, a ţe všetky podporné zdroje iných autorov sú v diele označené.

Zároveň oprávňujem kniţnicu Vysokej školy manaţmentu v Trenčíne, aby dielo

Podniková sociálna politika zaarchivovala a sprístupnila v tlačenej forme na prezenčné

štúdium v oboch pobočkách. Pre digitálnu formu diela

udeľujem súhlas s publikovaním na internete

neudeľujem súhlas s publikovaním na internete

_______________________________________________________________ (podpis)

________________________________________________________________ (dátum)

31

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

A) Publikácie

1. DŘÍZOVÁ, E. 2001. Kapitoly zo sociálnej politiky. Nitra : Garmond.

ISBN 80-8050-457-1.

2. HILL, M. In STANEK, V. a kol. 2008. Sociálna politika. Bratislava : Sprint. Edícia

Economics. ISBN 978-80-89393-02-2.

3. JUSKO, P. 2000. Základy sociálnej politiky. Banská Bystrica : UMB Pedagogická

fakulta. ISBN 80-8055-394-7.

4. KREBS, V. a kol. 2005. Sociálna politika. Praha : ASPI, a.s. ISBN 80-86395-33-2.

5. KREBS, V.- DURDISOVÁ, J. - POLÁKOVÁ, O. - ŢIŢKOVÁ, J. 1997. Sociální

politika. Praha : Codex Bohemia. ISBN 80-85963-33-7.

6. PIRŠELOVÁ, D. 2008. Tvorba a pouţitie sociálneho fondu.. In Dane a Účtovníctvo.

ISSN 1335-7034, 2008, č. 4/2008, 1.4.2008.

7. POTUČEK, M. In STANEK, V. a kol. 2008. Sociálna politika. Bratislava : Sprint.

Edícia Economics. ISBN 978-80-89393-02-2.

8. RADIČOVÁ, I. In STANEK, V. a kol. 2008. Sociálna politika. Bratislava : Sprint.

Edícia Economics. ISBN 978-80-89393-02-2.

9. STANEK, V. a kol. 2008. Sociálna politika. Bratislava : Sprint. Edícia Economics.

ISBN 978-80-89393-02-2.

10. TOKÁROVÁ, A. 2003. Sociálna práca. Prešov : Akcent Print. ISBN 80-968367-5-7.

11. VODÁK, J. - KUCHARČÍKOVÁ, A. 2007. Efektívní vzdělávání zaměstnanců. Praha :

Grada Publishing, a.s. ISBN 978-80-247-1904-7.

B) Internetové zdroje

Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov sociálny fond,

ktorý bol zákonom č. 591/2007 Z. z. novelizovaný s účinnosťou od 1.1.2008.

Zákon č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 152/1994 U.z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

32

C) Články v elektronických časopisoch a iné príspevky

Časopis podnikanie. 2005. Dosah podnikovej sociálnej zodpovednosti na zamestnancov

a spoločnosť. In Euractiv [online]. 2005, [cit. 6. Máj 2010]. Dostupné na internete:

<http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/analyza/dosah-podnikovej-socialnej-

zodpovednosti-na-zamestnancov-a-s>.

Zákonník práce. 2007. Siedma časť- podniková sociálna politika. In SME [online]. 2007,

[cit. 7. Máj 2010]. Dostupné na intrnete: < http://www.sme.sk/c/3264012/siedma-cast-

podnikova-socialna-politika.html>

PRÍLOHY

2

Príloha A

Vzdelávanie zamestnancov – legislatívne normy, zásada a smernice..

§ 153 - Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej

zvyšovanie. Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia zamerané na

starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie.

§ 154

(1) Zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje

zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia

alebo zaučenia vydá o tom zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie.

(2) Zamestnávateľ je povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové

pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri

zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach.

(3) Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej

v pracovnej zmluve. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udrţiavanie a obnovovanie.

Zamestnávateľ je oprávnený uloţiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s

cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí

zamestnancovi mzda.

§ 155

(1) Zamestnávateľ môţe so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ

zaväzuje umoţniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna,

náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje

zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu

uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný

pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

(2) Dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať

a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,

b) študijný odbor a označenie školy,

c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom

pomere,

d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť

3

zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas

dohodnutej doby.