Legislatíva EÚ Nitra, 11.11.2009

Legislatíva EÚ, Nitra, 11.11.2009

Legislatíva EÚ

Nitra, 11.11.2009


Integračné procesy EÚ

Integrácia -> zvláštny druh vzťahov

medzi európskymi štátmi

- ojedinelý v histórií

- členské štáty obmedzujú svoju vlastnú

suverenitu

Európska úniaSpojení v rôznorodosti


Integračné procesy do roku 1945

A. Briand

• od vzniku samostatných európskych štátov

• 1929 -> Európsky federatívny zväz

- A. Briand (francúzsky predseda vlády)

- snaha o vytvorenie zväzku v hosp., sociálnej,

politickej oblasti bez obmedzenia suverenity

zúčastnených štátov


Integračné procesy po roku 1945

• 1946 -> Spojené štáty európske (W.Churchill)

• 1947 -> Program európskej obnovy (G.Marshall)

- spoločný program hospodárskej kooperácie

- predpoklad pre plán pomoci z USA

- viedol k založeniu Organizácie pre európsku

hospodársku spoluprácu (OEEC -> 1960 OECD –

Organizácia pre hosp. spoluprácu a rozvoj)

• 1948 -> uzatvorená Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT)


Rada Európy

Parlamentné

zhromaždenie Rady

Európy

• 1949

• Sídlo: Štrasburg

• Integračno- politická organizácia (nemá nadnárodný charakter)

Úloha:

- podpora pri uskutočňovaní základných ľudských

práv, hospodárského a sociálneho pokroku

- 1950 –> Dohovor o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (Rímska konvencia)


Tri európske spoločenstvá

1. Európske spoločenstvo uhlia a ocele (Montánna únia)

2. Európske hospodárske spoločenstvo (EHS- > ES)

3. Európske spoločenstvo atómovej energie (EURATOM)

- sú medzinárodné organizácie nadnárodného charakteru založené medzinárodnými zmluvami (zmluvami medzinárodného práva verejného)

- majú vlastnú právnu subjektivitu

- konajú spoločne prostredníctvom orgánov, ktoré boli spojené

- všeobecný cieľ: integrácia


1951:

• sektorálna medzinárodná organizácia (uhlie, oceľ,

ale aj železná ruda, šrot)

• členské štáty preniesli svoje kompetencie v tejto oblasti na ESUO s cieľom vytvorenia spoločného trhu uhlia a ocele (ako aj hosp. rozvoja, racionálnej výroby, zvyšovania živ. úrovne v členských štátoch)

• prostriedky na dosiahnutie cieľa ESUO: zákaz dovozných, vývozných ciel alebo opatrení podobného účinku, zákaz diskriminácie, zákaz kartelových dohôd, fúzií, konania v zhode a pod.

Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO)

Jean Monnet a iní predstavitelia ESUO


EURATOM a EHS

• EURATOM – nástroj kontroly a koordinácie v oblasti civilného jadrového hospodárstva

- výskum, bezpečnostné normy, rozvoj jadrovej energie

- nepodarilo sa vytvoriť spoločný trh pre jadrový priemysel

• EHS – rámcová zmluva pre založenie

spoločného trhu

1957:

podpisovanie Rímskych zmlúv


Reformy zakladajúcich zmlúv

• Jednotný európsky akt- prijatý 28.2.1986 -> platný od 1.7.1987

• Maastrichtská zmluva- prijatá 7.2.1992 -> platná od 1.11.1993

• Amsterdamská zmluva

prijatá 2.10.1997 -> platná od mája 1999

• Nicejská zmluva

prijatá 11.12.2000 -> platná od mája 2001

• Lisabon ( ? )


Význam Jednotného európskeho aktu

Cieľ JEA : komplexná integrácia do podoby Európskej únie

- prvá koncepčná zmena zakladajúcich zmlúv

Význam

- demokratizácia tvorby európskeho práva

- posilnenie postavenia EP

- zakotvený legislatívny proces spolupráce pre vydávanie sekundárnych právnych aktov

- pokračujúca snaha o vytvorenie hospodárskej a menovej únie

- spája ES do určitej entity (základ EÚ)


- zavádza pojem „vnútorný trh“ –> priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb, kapitálu

- harmonizácia práva – stanovený cieľ a podmienky pre harmonizáciu práva

- začiatok spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

- riešia sa tiež otázky členstva, asociačných dohôd ako aj otázky sociálnej politiky


Význam Maastrichtskej zmluvy

• kodifikácia 2. a 3. piliera upravujúcich spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku

• 1. piliér -> konkretizovaný cieľ: vytvorenie hospodárskej a

menovej únie, vyvážený hospodársky rozvoj pri

rešpektovaní životného prostredia

-> konvergencia ekonomickej výkonnosti ES

-> sociálna politika

-> zvyšovanie živ. úrovne a kvality života

• princíp subsidiarity -> právomoc ES ak nejde o výlučné právomoci je daná, ak ciele nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a ak sú lepšie dosiahnuteľné na úrovni ES)


Význam Amsterdamskej zmluvy

• pripraviť ESS na rozšírenie

• posilnenie II. a III. pilieru EÚ

• vylepšenie inštitucionálneho systému

• vyššia orientácia na práva jednotlivcov

• zásada transparentnosti -> každý občan EÚ a každá FO/PO s bydliskom/sídlom v členskom štáte EÚ má právo na plný prístup k dokumentom EP, Rady EÚ, EK (rozšírenie zásady subsidiarity)


Význam Zmluvy z Nice

• usiluje sa o dovŕšenie procesu zahájeného Amsterdamskou zmluvou – o úspešné zvládnutie úloh rozšírenej Európskej únie

• úzka spolupráca v rámci II. a III. piliera EÚ

• Inštitucionálne zmeny zakladajúcich zmlúv a Zmluvy o EÚ


Význam Lisabonskej zmluvy

• zjednodušuje sa celková štruktúra EÚ (rušia sa tri piliere atď.)

• EÚ sa stáva právnickou osobou a nástupcom ES a nahrádza ho

• Charta základných práv EÚ sa stáva právne záväznou

• Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa premenúva na "Zmluvu o fungovaní Európskej únie"

• posilňujú sa viaceré inštitúcie pre zahraničnú politiku

• od roku 2014 sa počet komisárov EK zmenšuje z 27 na dve tretiny počtu členských štátov (zásada rovného rotačného systému)

• EP sa bude zaoberať väčším počtom legislatívnych oblastí a počet jeho členov sa zmenší na 751

• zavádza sa „doložka vystúpenia“ (exit clause), ktorá ustanovuje opustenie EÚ členským štátom riadnym spôsobom



Proces

rozširovania ES

1951

Zakladajúci

členovia

Belgicko

Francúzsko

Holandsko

Nemecko

Taliansko

Luxemburgsko


Proces

rozširovania ES

1973

Dánsko

Írsko

Veľká Británia


Proces

rozširovania ES

1981

Grécko


Proces

rozširovania ES

1986

Portugalsko

Španielsko


Proces

rozširovania ES

1995

Rakúsko

Fínsko

Švédsko


Proces

rozširovania ES

2004

Cyprus

Česká republika

Estónsko

Maďarsko

Lotyšsko

Litva

Malta

Poľsko

Slovensko

Slovinsko


Proces

rozširovania ES

2007

Bulharsko

Rumunsko


Kandidátske krajiny

Chorvátsko

Macedónsko

Turecko

Potenciálne

kandidátske krajiny

Albánsko

Bosna &

Herzegovina

Čierna Hora

Srbsko vrátane

Kosova (rezolúcia

OSN 1244)


Ciele ESS/EÚ

1. Zaistenie mieru

2. Založenie medzinárodnej organizácie – Spoločenstva, ktoré združujú členské štáty a majú nadštátnu povahu

3. Vyvážený a udržateľný ekonomický a sociálny pokrok

4. Vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc (spoločný trh)

5. Zavedenie hospodárskej a menovej únie (vrátane €)

6. Presadzovanie medz. identity, najmä prostredníctvom zahraničnej a bezpečnostnej politiky (dôraz na obrannej politike)

7. Posilňovanie ochrany práv a záujmov štátnych občanov zavedením občianstva EÚ

8. Zachovávať a rozvíjať právny poriadok ESS (acquis communitaire)


Právna subjektivita ESS• právna subjektivita -> schopnosť mať práva a povinnosti

• právna subjektivita ESS = ESS sú právne subjekty vecne obmedzené na oblasť svojich úloh (výslovne vyjadrené v zakladajúcich zmluvách)

a) interná -> zahrňuje vzťahy ESS k členským štátom a

vzťahy k právnym subjektov vo vnútri členských štátov

navzájom (uznaná pr.spôsobilosť k právam v členských

štátoch podľa vnútroštátneho pr.poriadku)

b) externá -> práv.subjektivita podľa MP, uplatňuje sa len

voči tretím subjektom MP


Právna subjektivita EÚ

• podľa v súčasnej dobe prevládajúceho názoru možno vyvodiť, že EÚ zatiaľ nie je právny subjekt (nemá pr.subjektivitu) a preto nie je ani medzinárodnou organizáciou => EÚ nemá členské štáty; tie sú len zmluvnými stranami Zmluvy o EÚ

• ESS sú medzinárodné organizácie oprávnené konať voči tretím štátom, rovnako aj voči členským štátom

- zmena je možná: Lisabonskou zmluvou


Členstvo= vzájomný vzťah dvoch právnych subjektov

Špecifikum členstva v ESS:

- nadštátna povaha ESS

- prístup k ESS a k EÚ (každý štát EÚ môže požiadať o členstvo - > najskôr prijatie zakladajúcich zmlúv)

- vystúpenie, zrušenie členstva

Obsah členstva:

práva a povinnosti oboch strán: štátu a ESS (povinnosť loajality,

preberanie práv a povinností obsiahnutých v zakladajúcich

Zmluvách ESS, prechodné výnimky viazanosti právom ES, atď.)


Princíp loajality

• členské štáty sú povinné podporovať (byť aktívne) voči ES pri plnení jeho úloh => zásada vernosti k Spoločenstvu

Zahŕňa:

- povinnosti z primárneho a sekundárneho práva

- povinnosť podporovať ES

- negatívnu povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť uskutočňovanie cieľov Zmluvy

- tejto povinnosti zodpovedá právo štátu na národnú identitu (ochranu štátnych záujmov členských štátov) a povinnosť orgánov ES spolupracovať s členskými štátmi-> povinnosť loajality ES


Povinnosť členských štátov splniť zásadné požiadavky:

1. Zásadné požiadavky právneho štátu

2. Dodržiavanie demokratického zriadenia

3. Rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd

- v prípade porušenia možno uplatniť sankciu pozastavenia členských práv (Amsterdamská zmluva)


Prevzatie práv a povinností v zakladajúcich zmlúvach ESS

• Zmluvou o pridružení sa nový členský štát pridružuje k členským štátom (pridruženie je možné len ku všetkým ESS)

• nový člen preberá všetky práva a povinnosti, ktoré majú ostatní členovia (primárne a sekundárne komunitárne právo, vrátane príkazov a zákazov platných pre ostatné členské štáty) -> rovnosť práv a povinností všetkých členov

• pristupujúci štát preberá sekundárne právo, ktoré bolo vydané v okamihu prístupu- viazanosť aj pre budúcnosť


Prechodné výnimky z viazanosti právom ESS

Účel: zmiernenie ťažkostí vyplývajúce z členstva

• Zmluva o pridružení môže obsahovať lehoty, prechodné výnimky z viazanosti právom ESS -> úplné oslobodenie od príkazov a zákazov nie je možné, pretože vytvorenie spoločného trhu vyžaduje rovnaké právne pomery

• časovo obmedzené výnimky sú povolené, len pokiaľ nenarušujú podstatu systému ESS a pokiaľ nenarušujú a nebránia cieľom ESS


Vystúpenie členského štátu z ES

Dva problémy:

1. vystúpenie členského štátu (zásada nezvratnosti integračného procesu)

2. osamostatnenie jednotlivých častí členského štátu (ak sa rozsah teritória mení, mení sa aj teritoriálna pôsobnosť práva ESS)

Vylúčenie členského štátu:

musí byť zabránené tomu, aby bol ohrozený systém jednotného

trhu => vylúčenie štátu je nemožné proti jeho vôli

- v prípade porušovanie ľudských práv- je možné len pozastavenie

členských práv


Právomoci ESS

Právomoc = spôsobilosť mať prostriedky určené k plneniu úloh

daného subjektu (právomoc ESS/členských štátov)

• otázka právomocí a ich deľby sa v európskom práve riadi vlastnými pravidlami

Delenie

1. a) legislatívna -> spôsobilosť vydávať normatívne akty aj pre určitý okruh skutkových podstát a spoločenských vzťahov)

b) výkonná

c) súdna


2. Právomoci podľa ich vyjadrenia

a) explicitné – výslovné

b) implicitné – nie výslovné, spôsobilosť plynie z účelu a obsahu

pozitívneho práva

3. Podľa vzájomného pomeru členských štátov

a) výlučné – nejde o deľbu moci

b) konkurujúce – delené, paralelné

4. Z hľadiska zdrojov právomoci

a) originálne – majú ich členské štáty

b) odvodené – prenesené členskými štátmi


Deľba právomocí

a) horizontálna – medzi členskými štátmi a ESS

b) vertikálna – vo vnútri ESS medzi orgánmi

- zakladajúcimi zmluvami preniesli štáty časť svojich právomocí na ESS -> delegácia (delegácia je bezpodmienečná a časovo neobmedzená – právomoc ESS je obmedzovaná princípom subsidiarity a potrebnosti)

- o právomociach a ich deľbe rozhodujú členské štáty, ktoré majú právomoc meniť zakladajúce zmluvy


Inštitucionálny systém

Základné orgány

1. Európska Rada

2. Európsky parlament

3. Rada EÚ

4. Európska komisia

5. Súdy- ESD, Súd prvého stupňa, Súd pre verejnú službu

6. Účtovný dvor

7. Európska ústredná banka


Európska Rada• vrcholný politický kolektívny orgán EÚ

rozhodujúci o zásadných smeroch rozvoja EÚ

• medzivládna konferencia na najvyššej úrovni (od roku 1975)

Právomoci ER:

- nemá zakotvenú legislatívnu a výkonnú moc

1. miesto slobodnej a neformálnej výmeny názorov

2. rokovať o záležitostiach spadajúcich do komunitárnej právomoci, o otázkach pol.spolupráce a otázkach spoločného záujmu

3. môže vydávať všeobecné rozhodnutia k rozvoju ESS

4. odvolacia inštancia

predstavitelia Európskej Rady (Brusel)


Európsky parlament

Sídlo Európskeho Parlamentu (Štrasburg)

• zastupiteľký zbor „ľudu štátov združených v ESS“, ktorý má hájiť záujmy národov členských štátov

Právomoci EP

1. kontrolná

2. schvaľuje zloženie EK (vyslovuje EK nedôveru)

3. môže podať žalobu o neplatnosť a žalobu o nečinnosť (ochrana svojich práv)

4. legislatívna právomoc

5. rozpočtová právomoc


Rada Európskej únie

budova Rady EÚ (Brusel)

• kolektívny nepermanentný legislatívny orgán EÚ, ktorý háji záujmy členských štátov EÚ v rámci európskej integrácie

Právomoci:

1. rozhodovacia/legislatívna

2. koordinuje hospodárske politiky členských štátov


Európska Komisia• permanentný kolektívny orgán, je strážcom

záujmov európskej integrácie

• výkonný orgán (predobraz budúcej

európskej vlády)

Právomoci:

- vymedzenie nie je súhrnne upravené

1. kontrolná (dohľad nad dodržiavaním

zakladajúcich zmlúv)

2. legislatívna

3. výkonná- vydávanie individuálnych správnych

aktov, druhotná normotvorná právomoc

4. právomoc vo vonkajších záležitostiach

Predseda Európskej komisieJosé Manuel Barroso


Európsky súdny dvor

• vrcholný orgán súdneho preskúmavania dodržiavania práva ES

• dodržiavanie práva ES zaisťuje ESD voči:

- orgánom ESS

- členským štátom

- nepriamo- voči štátnym občanom štátov EÚ

• sídlo: Luxemburg

k ESD sú tiež pričlenené:

1. Súd prvého stupňa

2. Súd pre verejnú službu


Európsky dvor audítorov/Európsky Účtovný dvor

• kolektívny orgán vonkajšej kontroly

• nezávislý a zvrchovaný orgán

Právomoci:

- kontroluje celé finančné hospodárenie->

finančné hospodárenie ESS (zahr.politiku a vnútorné veci)

- kontroluje všetky príjmy a výdavky

- dve úlohy:

1. pomoc rozpočtovým orgánom

2. vydávať stanoviská, výročné správy

Predseda EDA

Vítor Manuel da Silva

Caldeira


Európska ústredná banka-

Sídlo EÚB vo Frankfurte nad Mohanom

• inštitucionálna základňa pre hospodársku a menovú úniu

Právomoc:

• zastupuje záujmy nezávislých národných ústedných bánk, má právnu subjektivitu, ako iné PO

• udržuje cenovú stabilitu v eurozóne

• podlieha kontrole ESD


Ďalšie orgány EÚ

1. Ostatné orgány

- Hospodársky a sociálny výbor

- Výbor regiónov

- Výbor zamestnanosti

- Ombudsman

2. Zvláštne orgány (asociačné orgány, komunitárne orgány atď.)

3. Orgány vytvorené tzv. základnými orgánmi (poradné orgány, legislatívne výbory, výskumné strediská, nadácie, agentúry, atď.)


Systém Európskeho práva

1. komunitárne právo

2. unijné právo


Pramene komunitárneho práva

1. Primárne právo -> je z hľadiska svojho významu a vo vzťahu k ostatným prameňom považované za „ústavné právo“

2. Všeobecné právne zásady -> obsahujú základné právne pravidlá, spoločné pre všetky členské štáty

3. Sekundárne právo -> zahŕňa právne normy vytvorené orgánmi ESS

4. Súdne rozhodnutia -> len niektoré z nich obsahujú všeobecne záväzné pravidla správania sa (tzv. sudcovská tvorba práva)

5. Zmluvy uzavreté ESS a členskými štátmi s tretími subjektami -> najmä medz.zmluvy a zmluvy o pridružení

6. Zmluvy uzavreté členskými štátmi v oblastiach spolupráce ESS, resp. EÚ


Primárne/Sekundárne právo

• Primárne právo tvoria zakladajúce zmluvy – ich zmeny a doplnky, ako aj všetky ich prílohy (protokoly, prehlásenia, ktoré patria k základnému obsahu práva), zmluvy o pristúpení

• Sekundárne právo je odvodené od primárneho práva (sekundárne právo musí byť vždy v súlade s primárnym právom)

- základ platnosti primárneho a sekundárneho práva spočíva v delegovaní výsostných práv členských štátov


Sekundárne právo

1. Typické právne akty = nariadenia, smernice, rozhodnutia,

odporúčania, stanoviská

2. Atypické právne akty = v Zmluve o ES sa vraví aj o ostatných

právnych aktoch ako napr. opatreniach,

hlavných smerovaniach a pod.

- abstraktné, všeobecné právne predpisy majú prednosť pred

individuálnymi úpravami


Nariadenie

• „európsky zákon“

• súbor všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré sú záväzné vo všetkých častiach a platia okamihom vstupu bezprostredne vo všetkých členských štátoch

• všetky orgány sú povinné nariadenie aplikovať (rovnaké právne následky vyvoláva tam, kde sú rovnaké podmienky)

• nariadenie vytláča všetko vnútroštátne právo, ktoré je s ním v rozpore


Smernica

• ESS vydávajú smernice s určitým obsahom úpravy, ktorý je potom v lehote stanovenej v smernici vykonávaný členskými štátmi, pre ktoré je záväzná, a to prostriedkami a vo formách vnútroštátneho práva

- úprava v smernici môže byť rámcová, ale aj veľmi podrobná

• môže zaväzovať všetky štáty, alebo len určité štáty (rozdiel oproti nariadeniu)

• záväznosť smernice je len pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť (prostriedky sú ponechané na vôľu každého členského štátu, avšak cieľ musí byť dosiahnutý)


Rozhodnutie

• rozhodnutie sa týka jednotlivého prípadu a je záväzné pre toho, komu je určené, teda pre určitý obmedzený počet adresátov (riešia konkrétne prípady)

• adresáti: FO, PO, skupiny, členské štáty

• má bezprostredný účinok na adresátov (môže však vyvolať právne účinky u iných osôb ako adresátov -> tieto osoby môžu podať žalobu na neplatnosť)


Odporúčania a stanoviská• nezáväzné právne akty (sú však predpokladom určitého konania,

resp. ďalšieho postupu)

• dotknutí adresáti ich nemusia rešpektovať

• nemôže z nich plynúť nevýhoda

• obsahujú posúdenie právne relevantnej situácie orgánom ESS (ide o druh návodu, rady)

• adresáti: členské štáty, príp. iné subjekty

- nevydanie odporúčania/stanoviska je dôvodom na podanie žaloby na nečinnosť (nikdy nie žaloba na neplatnosť, lebo nie sú záväzné)


Sudcovské právo a jeho význam

• súdy ESS majú za úlohu nachádzať právo (nie tvoriť právo)-> aplikovať kodifikované a nekodifikované právne normy na konkrétne prípady v konaní pred súdmi

• interpretácia aplikovaných noriem

• sudcovia tiež vypĺňajú medzery v práve -> sudca musí konať, čím koncepčne dotvára kodifikované a nekodifikované právo

• európskym súdom nemožno pripisovať normatívnu funkciu (precedens nie je prameňom práva)


Pramene unijného práva

• predvídané Zmluvou o EÚ a rozvíjané nasledujúcimi zmluvami

• patria sem medzinárodné zmluvy, rozhodnutia ER, spoločné postupy a spoločné postoje

Členenie:

a) pramene unijného primárneho práva -> Zmluva o EÚ

b) pramene unijného sekundárneho práva -> Zmluva o EÚ, právne akty vydávané v rámci II. a III. piliera


Primárne unijné právo

• tvoria ho: protokoly k Maastrichtskej, Amsterdamskej, Nicejskej zmluve, ktoré sa viažu najmä k bezpečnostnej a zahraničnej politike a k spolupráci vo veciach vnútra a justície

• Zmluva o EÚ neobsahuje ustanovenia, že protokoly uzavreté v súvislosti s touto zmluvou sú súčasťou (ZoEÚ je zmluva medz.práva, ktorá predpokladá výkon svojho obsahu prostredníctvom ďalších právnych aktov)

• primárne právo má prednosť pred sekundárnym a musí byť v jej súlade


Sekundárne unijné právo

• sú rozdelené do kategórií podľa toho, aké orgány ich vydávajú

Právne akty ER: vydáva podnety a predkladá zásadné predstavy o

ďalšom rozvoji EÚ

1. všeobecné smery -> záväzné právne akty obsahujúce základné ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

2. spoločné stratégie -> vymedzujú spoločné záujmy členov a spôsoby ich realizácie (zamerané najmä na II.pilier)

3. hlavné smery hospodárskej politiky


Právne akty REÚ

1. spoločné akcie -> sú záväzné; REÚ môže rozhodnúť o akciách v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej a stanoviť všeobecné a a zvláštne ciele, prostriedky a postupy na ich výkon

2. spoločné postoje -> zaujíma ich REÚ v rámci II. a III. piliera; majú odporúčací charakter a významnú politickú záväznosť

3. spoločné opatrenia -> odstránené Amsterdamskou zmluvou

4. rámcové rozhodnutia -> sú prijímané kvôli zblíženiu právnych predpisov členských štátov

5. iné akty sekundárneho unijného práva -> dohovory vypracované REÚ a pod.


Legislatívny proces pri tvorbe sekundárneho práva ES

legislatívny proces = formálne pravidlá procesu normotvorby

sekundárneho práva

treba rozlišovať:

- právo legislatívnej iniciatívy (oprávnenie podávať návrhy sekundárnych normatívnych aktov)

- prejednávanie návrhu

- rozhodovanie o prijatí


Druhy legislatívneho procesu:

1. Konzultačný (klasický) legislatívny proces

2. Spolurozhodovací proces

3. Kooperačný postup

4. Legislatívny proces so súhlasom EP

5. REÚ sa jediný legislatívny orgán na návrh EK

6. Delegovaná legislatívna právomoc EK

7. EK ako jediný legislatívny orgán


Povaha komunitárneho práva

- postavenie komunitárneho práva a jeho vzťah k medz. právu a

právnemu poriadku členských štátov je špecifické:

1. samostatnosťou komunitárneho práva

2. európske právo je súčasť práva aplikovaného na území členských štátov

Otázka: je európske právo právnym poriadkom?

- právny poriadok je jednotný systém- homogénny, vnútorne usporiadaný, súladný, bezrozporový, ktorý má vlastný systém vydávania záväzných noriem, ich vykonávanie a súdne preskúmavanie


- európske právo => partikulárne medzinárodné právo

ESD:

1. „ES vytvára nový právny poriadok MP, v ktorého prospech obmedzili členské štáty (v obmedzených oblastiach) svoje suverénne práva a ktorého subjektami nie sú len členské štáty, ale aj ich príslušníci“ (Van Gend en Loos)

2. ZoEHS vytvorila vlastný právny poriadok, ktorý sa stal integrálnou súčasťou systému členských štátov => európske právo pochádza z autonómneho zdroja (zo Zmluvy), a preto nemôže byť narušené vnútroštátnou normou

=> Európske právo je právnym poriadkom


1. Samostatnosť komunitárneho práva

odlišujúce prvky komunitárneho práva:

1. nadnárodná povaha európskeho práva

2. spôsob príjimania právne záväzných aktov

3. priama účinnosť nariadení

4. preskúmavanie právnosti a rozvoj práva

5. extenzívny výklad záväzkov členských štátov ESS = členské štáty sa zaviazali, že príjmu všetky vhodné opatrenia k plneniu záväzkov Zmluvy o ES a že sa zdržia všetkých opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie daného cieľa


Priamy účinok komunitárneho práva

priamy účinok = schopnosť komunitárnej normy ovplyvňovať

právne postavenie subjektov práva členských

štátov priamo (bez recepcie do vnútroštát.práva)

- dôvodom je dobrovoľné obmedzenie suverenity

členských štátov

- komunitárne právo sa aplikuje na území členských štátov tak, že pristupuje k národným právnym poriadkom, ale nestráca svoju povahu


Dôsledky priameho účinku:

1. komunitárne právo pristupuje bez ďalšieho k aplikovateľnému právu členských štátov bez recepcie

2. komunitárne právo sa pričleňuje k právu členských štátov a priamo spôsobuje právne účinky bez zmeny svojej komunitárnej povahy (je aplikované ako komunitárne právo, nie ako vnútroštátne právo)

3. Norma je priamo aplikovaná ako na návrh dotknutých subjektov práva členských štátov, tak aj ex offo orgánmi členských štátov

- priamy účinok primárneho práva = evidentný

- priamy účinok sekundárneho práva = rozdielny


Nepriamy účinok komunitárneho práva

• nepriamy účinok komunitárneho práva na právne poriadky členských štátov v povinnosti eurokonformného výkladu

• členské štáty musia vykladať vnútroštátne právo vo „svetle“ normy smernice -> nepriamo dosiahnutie výsledku stanoveného v smernici (teda pomocou rozhodnutia národného súdu)


Prednosť komunitárneho práva pred národným právom

• aplikačná zásada

• uplatní sa tam, kde pri aplikácií práva u štátneho orgánu dôjde k stretu pôsobnosti národnej normy a komunitárnej normy

Dôvody zásady prednosti

1. priamy účinok

2. presun právomocí z členských štátov na ES

3. jednota komunitárneho právneho poriadku nemôže dopustiť rozdielnosť postavenia komunitárneho práva v zákonodarstvách jednotlivých členských štátoch


Dôsledky zásady prednosti:

- Povinnosť národného sudcu ponechať národnú normu, ktorá odporuje komunitárnemu právu neaplikovanú

- Odstránenie kolidujúcej normy

- Nemožnosť platne príjimať nové národné legislatívne akty nezlučiteľné s komunitárnym právom

- Nemožnosť preskúmať platnosť komunitárnych aktov z dôvodu ich rozporu s akýmkoľvek vnútroštátnych pravidlom


Čo je Európska únia?

• hodnoty: sloboda, demokracia, rešpektovanie ľudských práv, základných slobôd a princípu právneho štátu

• najväčšia ekonomika sveta

• svetovo najlepší model integrácie

• unikátna inštitúcia –> členské štáty dobrovoľne postupujú časť národnej suverenity v rôznych oblastiach na realizáciu spoločných politík

• nie je ani „super-štátom“, ani medzinárodnou organizáciou

• svetovo najotvorenejší trh pre výrobky a produkty z rozvojových krajín

27

7

30

490million

členských štátov

populácie v EÚ

percent svetovej populácie

percent svetového HDP

55 percent z celosvetovej rozvojovej podpory


Ďakujem za pozornosť...

Documents

Legislatíva EÚ Nitra, 11.11.2009