Pohybová aktivita ako súčasť kvality života

doc. PaedDr. Jana Labudová, PhD.

Zdravie

• Zdravie je stav úplného fyzického, psychického a sociálneho komfortu človeka.

Stav organizmu predpokladajúci jeho Stav organizmu predpokladajúci jeho optimálnu samoreguláciu, ako aj rovnováhu medzi jeho funkciami a vonkajším prostredím.

Zdravie

Podľa Svetovej zdravotníckej rady (WHO, 2009) závisí zdravotný stav človeka približne:

• 50% od spôsobu života – životného štýlu• 50% od spôsobu života – životného štýlu

• 21% od ekologických podmienok

• 21% od genetiky

• 8% od zdravotnej starostlivosti

Zdravie

• Ako dlho môže človek žiť?

Gerontológovia sa domnievajú, že ľudský organizmus je stavaný na 120 – 130 rokov života.života.

• Starnutie organizmu prebieha etapovito. Vo veku 20 – 30 až 50 – 60 rokov prebieha starnutie relatívne pomaly, v ďalšom desaťročí sa zrýchľuje, aby sa po 70-tke opäť spomalilo.

• Ročne ubúda človeku 1,5% životnej energie.

Involučné procesy

• Involučné procesy sú sprievodným javom starnutia organizmu.

• Je to zákonitý, nezvratný, biologicky determinovaný, heterochronný proces postupného znižovania funkcií organizmu,postupného znižovania funkcií organizmu,

• Znižuje sa prispôsobivosť a odolnosť organizmu voči chorobám,

• Starnutie má prísne individuálny priebeh a nepostihuje preto súčasne a rovnakou mierou všetky orgány a systémy organizmu.

Biologický a chronologický vek

• Prejavuje sa v oblasti fyzickej, mentálnej a emocionálnej.

• Výsledok vzájomného pôsobenia genetických faktorov, životného prostredia a spôsobu života – životného štýlu (Hayflick, 1997). štýlu (Hayflick, 1997).

• Porovnanie biologického veku dáva objektívnu predstavu o tempe starnutia a možnej dĺžke života.

• Medzi chronologickým a biologickým vekom môže byť rozdiel až 10 rokov. Znamená to, že z dvoch jedincov rovnakého chronologického veku môže byť jeden až o 10 rokov biologicky mladší.

Predĺženie aktívneho veku

Zachovanie zdravia a predĺženie aktívneho veku podmieňujú najmä tri faktory:

• každodenná intenzívna duševná činnosť -udržuje tonus CNS (lúštenie krížoviek, udržuje tonus CNS (lúštenie krížoviek, spoločenské hry a pod.)

• záujmová činnosť (záhradkárstvo, rybárstvo, zber lesných plodov a liečivých rastlín, a pod.),

• riadená telovýchovno-športová pohybová aktivita.

Pohybová aktivita

Pohybová aktivita – každá pohybová činnosť,ktorá v dostatočnej miere zvyšuje požiadavkyna funkcie organizmu, vyžadujúca energetickývýdaj nad úroveň výdaja v pokoji.výdaj nad úroveň výdaja v pokoji.

• Pohybovú aktivitu by mala dopĺňať racionálna výživa, otužovanie a zachovávanie vhodného denného režimu.

Čo zahŕňa pohybová aktivita

• všetky pracovné činnosti vrátane domácich prác a záujmových činností

• telovýchovno-športové aktivity vykonávané individuálne alebo kolektívne (bez alebo pod individuálne alebo kolektívne (bez alebo pod vedením pedagóga).

Rozsah pohybovej aktivityveková kategória, rozsah aktivity

roky denne, hod. týždenne, hod.

3 – 7 6 42

7 – 10 3 – 4 20 – 30

10 – 17 3 20 10 – 17 3 20

17 – 30 2,5 16 – 18

30 – 40 3 20

40 – 50 3,5 25

50 – 60 4 30

60 – 70 5 35

Aké ciele môže sledovať pohybová aktivita

• upevniť alebo zachovať zdravie,

• redukovať hmotnosť tela,

• formovať alebo zachovať telesné proporcie,

• predĺžiť dĺžku aktívneho veku,• predĺžiť dĺžku aktívneho veku,

• zvýšiť alebo zachovať primerané pohybovú výkonnosť,

• spomaliť priebeh involučných procesov.

Podiel jednotlivých druhov pohybových aktivít

• 50 – 60% aeróbne aktivity

• 15 – 20% silové aktivity

• 10 – 15% koordinačné aktivity• 10 – 15% koordinačné aktivity

• 10 – 15% aktivity vplývajúce na ohybnosť

Aeróbne pohybové aktivity

• Aktivity cyklického charakteru sú vykonávané veľkými svalovými skupinami a intenzívne zaťažujú predovšetkým systémy organizmu zabezpečujúce príjem (dýchací systém), zabezpečujúce príjem (dýchací systém), transport (srdcovo-cievny systém) a využitie kyslíka (nervovo-svalový systém – počet a veľkosť mitochondrií).

Aeróbne pohybové aktivity• za objektívny ukazovateľ zdravia a telesnej zdatnosti sa

považuje VO2 max (maximálna spotreba kyslíka)

• U dospelého človeka dosahuje VO2max hodnoty:

Muži 45 – 35ml.kg-1.min-1 (športovci 85 – 70)

Ženy o cca 10 ml.kg-1.min-1 nižšie ako muži

• Uvedený ukazovateľ sa potom (najmä pri nedostatočnej • Uvedený ukazovateľ sa potom (najmä pri nedostatočnej pohybovej aktivite) znižuje každých 10 rokov približne o 9 až 10%.

• Napríklad v 70 rokoch dosahuje spravidla už iba 60% úrovne 20 – 30 ročných.

• Hodnota závisí od veku, pohlavia, telesnej hmotnosti, genetiky

Podiel jednotlivých druhov pohybových aktivít

• 50 – 60% aeróbne aktivity

Podiel jednotlivých druhov pohybových aktivít

• 15 – 20% silové aktivity

Podiel jednotlivých druhov pohybových aktivít

• 10 – 15% koordinačné aktivity

Podiel jednotlivých druhov pohybových aktivít

•10 – 15% aktivity vplývajúce na ohybnosť

Dávkovanie

• Súčasný človek by mal absolvovať týždenne takú pohybovú aktivitu, ktorá by umožnila „spáliť“ okolo 1200 – 1500 Kcal.

• Ďalšou požiadavkou je stráviť v prírode • Ďalšou požiadavkou je stráviť v prírode minimálne 200 hodín ročne.

• Denne prejsť 10 000 krokov.

Energetický príjem

• Ak považujeme denný energetický príjem vo veku 20 – 30 rokov za 100%,

• vo veku 51 – 60 rokov postačuje už 86%,

• vo veku 61 – 70 rokov 79%

• po prekročení 70 rokov iba 69%.

Celkový energetický výdaj závisí predovšetkým od

intenzity a trvania pohybového zaťaženia. Znížený

kalorický príjem v staršom veku sa považuje za

dôležitý faktor zachovania zdravia.

motto

Kto si myslí, že zdravie si zabezpečí nečinnosťou postupuje rovnako,

ako ten, kto je presvedčený, že mlčaním zdokonalí svoj hlas.

Plutarcha

Bibliografické odkazy

KAMPMILLER, T. a kol. 2012. Teória športu a didaktika športového tréningu. Bratislava: ICM Agency. ISBN 978-80-89257-48-5.

Kolektiv autorů.1997. Pohybový systém a záťež. Praha: GRADA Publishing. ISBN 80-7169-258-1.

LABUDOVÁ, Jela a kol. 2009. Pohybová koordinácia v každom veku. Bratislava: RTVŠ. ISBN 978-80-8113-005-2.

LABUDOVÁ, Jana. 2005. Aquafitness. Bratislava: PEEM. ISBN 80-89197-21-3.LABUDOVÁ, Jana. 2005. Aquafitness. Bratislava: PEEM. ISBN 80-89197-21-3.

NEMČEK, D. 2010. Úroveň vybraných pohybových schopností žien v staršom veku. Bratislava: RTVŠ. ISBN 978-80-89324-03-3.

NOVOTNÁ, V. a kol. 2006. Fit programy pro ženy. Praha: GRADA publishing. ISBN 80-247-1191-5.

ŠIMONEK, J. a kol. 2000. Základy kondičnej prípravy v športe. Bratislava: UK. ISBN 80-223-1556-7.

Obrázky: https://www.google.sk/www.eldery.com