Posledný klasik / Ernest Zmeták - umelec a zberateľ

Po

sled

ný

kla

sik

Ern

est

Zm

eták

um

elec

a z

ber

ateľ

Posledný klasik

Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Ján Abelovský

Katarína Bajcurová

Július Barczi

Slovenská národná galéria 2011

7 Ernest Zmeták – osamelý bežec moderny Slovenska?

Ján Abelovský

25 Posledný klasik – Ernest Zmeták v Slovenskej národnej galérii


43 Obrazová príloha | Ernest Zmeták – umelec

133 Pod značkou E. Z. | zberateľ – znalec – mecén

Július Barczi

151 Z biografi e

163 Výber z literatúry

169 Katalóg vystavených diel | Ernest Zmeták – zberateľ

191 Summary

Obsah

Posledný klasik

Autoportrét s modelkou (Dvaja). Okolo 1945

Olej, plátno, 124 × 90 cm

Slovenská národná galéria, inv. č. O 2269

Ernest Zmeták –

osamelý bežec moderny

Slovenska?

Ján Abelovský

Podľa mojej skúsenosti, takmer každý slovenský výtvarný umelec

priam z duše neznáša jednu vec: porovnávanie vlastného diela, jeho

posudzovanie nielen v širších súvislostiach slovenských, ale dajme

tomu aj európskych. Pokiaľ som poznal Ernesta Zmetáka, tiež

nebol – pri výkladoch vlastných obrazov – milovníkom všakovakých

„vplyvológií“. Opačne – rád sa štylizoval do polohy akéhosi ume-

leckého osamelca (na čo mal iste dosť dobrých osobných dôvodov).

Na druhej strane, Ernest Zmeták bol pre moju generáciu i pre mňa

osobne, popri Ester Martinčekovej-Šimerovej, posledným žijúcim

svedkom a zároveň aktérom heroických časov toho, čomu sa sú-

hrnne hovorí „výtvarná moderna Slovenska“. Pritom hlavné dejstvá

nášho modernizmu sa odohrali do roku 1949. Z toho pre mňa plynul

istý interpretačný paradox. Mal som síce to šťastie poznať umelca

osobne a sledovať posledných desať – pätnásť rokov tvorby, napriek

tomu však jeho umenie (z môjho pohľadu) patrilo vždy predo-

všetkým histórii. Akoby všetko, čo takpovediac „pred mojimi očami“

vychádzalo spod umelcových rúk, bolo len dopĺňaním mozaiky,

ktorej základný rozvrh bol už uzavretý.

Čo bolo pri mojom výklade „problému Zmeták“ určite nie celkom

„kóšer“. Zároveň však to bolo dosť oslobodzujúce. Úvodom zmieňova-

né umelcovo hľadisko som totiž vôbec nemusel brať do úvahy. V tom

som napokon nebol jediný. Bez ohľadu na rozdiely v akcentoch

a významoch, maliarovo dielo už dávno „predo mnou“ vstúpilo do

povedomia našej umeleckej histórie. Ako čosi nesporné, profi lujúce

a nezastupiteľné. Jeho obrazy, grafi ky a kresby boli už od šesťdesia-

tych rokov 20. storočia neodmysliteľnou súčasťou stálych expozícií

moderny Slovenska vo všetkých našich ústredných štátnych galériách.

Aj jeho zastúpenie vo verejných zbierkových fondoch možno pova-

žovať za reprezentatívne. Zmetákovo dielo teda bolo a je neustále

prístupné odbornej refl exii. To umožnilo publikovanie viacerých

zásadných monografi ckých umeleckohistorických štúdií. Najmä tie


Posledný klasik

z pera Igora Gazdíka možno aj z dnešného pohľadu označiť za akúsi

defi nitívu snáh o interpretáciu a zaradenie Zmetákových výtvarných

aktivít do súvislostí našej novodobej kultúry. Ich poznatky a závery sa

fakticky bez výnimky zhodujú s úsudkami o čosi skorších Várossových,

Saučinových, ale najmä Matuštíkových historických prehľadov nášho

maliarstva, kresby a grafi ky. Ernest Zmeták má v takýchto dejinných

panorámach nespochybniteľné miesto ako významný predstaviteľ

tzv. pokolenia druhej svetovej vojny (Generácie 1919), ktoré završovalo

úsilia medzivojnových avantgárd a v mnohom i podmieňovalo vývin

nášho maliarstva a grafi ky po roku 1945.

Predsa však – semienko pochybností o „správnosti“ radenia ume-

nia Ernesta Zmetáka v historiografi ckom obraze našej moderny vo

mne stále ostávalo. Už len principiálne: bol vôbec Zmeták – v pra-

vom zmysle toho slova – „moderný“? Alebo len nanovo opakoval

štýlové princípy, známe v našom kultúrnom prostredí v podstate už

v začiatkoch 20. storočia?

Táto otázka je, myslím, celkom legitímna. Pretože je dostatočne

našou umeleckou históriou nezodpovedaná. A to aj napriek tomu

(alebo práve preto), že Zmetákovo umenie je na prvý pohľad jedným

z mála domácich príkladov prirodzeného, maliarsky svojbytného

európanstva. Vnútorné hodnoty jeho obrazov ich vynímajú z provin-

ciality diel ostatných tvorcov práve tým, že sú to „len“ obrazy. A v tom

bude aj celý vtip „správneho“ pochopenia umelcovej metódy: Zme-

tákov „tradicionalizmus“ je vlastne len prvoplánový, skrývajúci v sebe

racionálnu, premyslenú – v behu umelcovho osobného vývinu čoraz

sofi stikovanejšiu a pre povrchného pozorovateľa ťažko postrehnuteľ-

nú umeleckú štylizáciu: „... Zmetákovo zachovávanie vernosti realite

nepredstavuje... mechanický prepis na základe realistického spodob-

nenia skutočnosti. Transformácia reality je podriadená dôkladnej

disciplíne, ktorá uprednostňuje strohú a vecnú faktografi u, vylučuje

podrobnejšie rozvedenie detailu, alebo všetko to, čo je pre konečný

cieľ rušivé a nepodstatné... Veľkorysá tvarová skratka a priestorová

Autoportrét. 1940

Tuš, papier, 29,5 × 22 cm

Súkromný majetok

1 Ernest Zmeták. Súborné dielo 1940 –

1970. [Kat.] Úv. Igor Gazdík. Nitra :

Nitrianska galéria, 1970, nepag.

2 Gazdík, Igor: Ernest Zmeták.

Bratislava : Tatran, 1987, s. 13-14.

konštrukcia objemu má v sebe, popri všetkej racionálnosti skladby,

kus hlbokej citovej korekcie... a hlboké vnútorné zaujatie pre motív.

Nikdy, alebo len zriedka, ale len v tých reláciách, aby v defi nitívnom

riešení zvíťazil cit nad logikou a disciplínou. Ide o proces, ktorý by sa

dal v konečnom dôsledku nazvať ‚racionalizáciou citu‘.“ 1

Všetkým doteraz napísaným vlastne tvrdím, že napriek vonkajším

príbuznostiam je postavenie Zmetákovej ranej maľby v súvislostiach

tvorby pokolenia druhej svetovej vojny dosť vratké. Napokon, už

prostý pohľad na biografi cké fakty Zmetákových začiatkov v rokoch

štyridsiatych všeličo naznačuje: „... po výstave v Košiciach sa Zmeták

už defi nitívne vracia na Slovensko (1943). Nasleduje krátky pobyt

v Martine, kde pracuje ako grafi k v podniku Neografi a a potom už

rozhodnutie žiť v Bratislave... chodí ako mimoriadny poslucháč na

SVŠT... Robí prvé malé grafi ky – niekoľko suchých ihiel a leptov...

Pobyt na škole a prístup Mallého a Schurmanna, ktorí mu do práce

nezasahujú, nemá preňho už nijaký formujúci význam; azda len

študijný. Ani s poslucháčmi školy nenadväzuje bližšie kontakty. S vý-

tvarníkmi jeho generácie, s Orestom Dubayom, Viliamom Chmelom,

Ervínom Semianom alebo Vincentom Hložníkom sa spoznáva ešte

predtým mimo školy. Hoci nepracujú spoločne, zbližuje ich spoločné

úsilie v hľadaní nových možností výtvarnej reči a jej jazyka. S ostat-

nými sa kontaktuje veľmi ťažko... rovnako vzdialené je mu variovanie

predlôh postimpresionistického maliarstva – azda až na Štefana

Bednára, ktorého ako sám vraví – si vážil preto, že osamele čelil

prevahe postimpresionistickej skicovitosti. A práve Bednár napísal

o ňom akýsi uvádzajúci a informatívny článok do Elánu, ilustrovaný

niekoľkými reprodukciami...“.2

Ono to bolo vlastne celkom jednoduché: Zmetákova generačná

mimobežnosť bola daná aj skutočnosťou, že sa s väčšinou príslušní-

kov vlastného pokolenia pracovne kontaktuje vtedy, keď oni boli ešte

maliarskymi začiatočníkmi a on už hotovým, celkom vyhraneným

umelcom. S jedinou výnimkou – a tou bol Vincent Hložník. Ten


Posledný klasik

Motív z Atrani. 1969

Tempera, lepenka, 71,8 × 60 cm


Posledný klasik –

Ernest Zmeták v Slovenskej

národnej galérii


Nezvyknem začínať texty o umelcoch a ich diele osobne, v prípade Er-

nesta Zmetáka sa mi však žiada porušiť toto nepísané pravidlo odstupu

kunsthistorika od svojej témy. Bol totiž – popri Ester Martinčekovej-Ši-

merovej – posledným žijúcim a tvoriacim predstaviteľom našej moderny,

ktorého som mala tú česť osobne poznať. Zoznámili sme sa niekedy po

polovici deväťdesiatych rokov, intenzívnejšie ma v Slovenskej národnej

galérii už ako generálnu riaditeľku začal navštevovať na prelome storočí,

keď k nám upieral zrak v nádeji, že mu pomôžeme realizovať vlastné

predstavy o zmene umiestnenia jeho zbierky. Pravdu povediac, spočiatku

mi trocha svojou nástojčivosťou „liezol na nervy“, pretože nepočúval

argumenty, šiel tvrdohlavo za svojím cieľom a ja som ho ani z titulu

funkcie, z ktorej som na to veľmi nemala dosah, nedokázala ho presvedčiť,

aký je tento proces administratívne komplikovaný (a v tom čase už aj

neuskutočniteľný...). Pochopila som, že je to preňho stále živý, bolestivý

problém, aj z neho pramenili pocity sklamania a zatrpknutosti a bolo

mi úprimne ľúto, že vonkajšie okolnosti a danosti sú silnejšie ako jeho,

akokoľvek mocné želanie... Chodieval za mnou do galérie, neskôr ma

prijímal u seba doma na Starej vinárskej, v útulnom južanskom domčeku

s výhľadom na Bratislavu a so zvláštnou starosvetskou atmosférou, vždy

otvoril neodmysliteľnú fľašu vína a od zbierky sme v debatách rýchlo

prešli k jeho tvorbe a životným zážitkom... Energicky, s veľkým zápalom

i s istou dávkou vtipu vždy vedel komentovať všetko, čím v tej chvíli

žil a čo ho trápilo... Napokon sme mu v Slovenskej národnej galérii roku

2002 ešte stihli pripraviť a za jeho osobnej účasti otvoriť komornú výsta-

vu talianskych inšpirácií. Vo vzduchu však stále visela – nevyslovená –

otázka autorovej retrospektívy na pôde našej inštitúcie, jej potrebnosť,

dlh voči nemu „trápil“ však viac nás, kunsthistorikov, ako jeho samého.

Konečne jej čas prišiel, už bez neho...


Posledný klasik

Ernest Zmeták rád a často vystavoval. Jeho curriculum vitae, ešte

za života, obsahuje viac ako päť desiatok samostatných výstavných

prezentácií: vždy túžil prostredníctvom výstavy komunikovať nové

diela s divákom vis à vis. Potreba vystaviť a verejne ukázať najnovšie

práce, podeliť sa o ne s publikom bola uňho mimoriadne silná, priam

nutkavá, bola svojho druhu jeho hnacím motorom, na ktorom dosť

často potreboval spustiť spätný chod. Bytostne na svoje maľovanie

potreboval ohlas, odozvu. Paradoxne, od tvorivých začiatkov progra-

movo napĺňal žáner výstavy „súborného diela“ – paradoxne preto,

pretože tento žáner sa od autora očakáva skôr v závere tvorby ako na

začiatku. Roku 1946 sa uskutočnila prvá „výstava súborného diela“,

ďalšie v rokoch 1956, 1970, 1971 a napokon roku 1984, tá posledná, nao-

zaj širokospektrálna, v bratislavskom Dome umenia kvalifi kovaná ako

súborná retrospektíva (dvadsať rokov pred koncom jeho tvorby) ob-

siahla 221 katalógových položiek reprodukovaných diel.1 Vôbec, všetky

Zmetákové výstavy hovoria tiež o ďalšom fenoméne, ktorý k nemu

patrí a ktorý jednoducho nemožno obísť, a to o jeho neobyčajnej pra-

covitosti a výtvarnej plodnosti. Zanechal po sebe mimoriadne početné

dielo, iba v štátnych a regionálnych zbierkach toto číslo obnáša o niečo

viac ako 1 360 diel vrátane grafi ky a ilustrácie, nehovoriac o zbierkach

a súkromných majetkoch, kde sa – podľa predpokladu – môže nachá-

dzať ešte niekoľkonásobne viac Zmetákových diel.

Ambícia usporiadať Ernestovi Zmetákovi v Slovenskej národnej

galérii retrospektívu už uzavretého diela preto od počiatku narazila

na viacero problémov a otázok koncepčného rázu. V neposlednom

rade na individuálnu skepsu, či sa vôbec dá plnohodnotne realizovať

a zvládnuť. Ako vtesnať dielo umelca, ktorý celý život, od štyrid-

siatych rokov minulého storočia takmer do svojej smrti na začiatku

tohto storočia, teda viac ako šesť desaťročí intenzívne maľoval, kres-

lil, skicoval, robil grafi ku i monumentálne práce, na jedno poschodie

výstavného priestoru s rozlohou okolo 400 m2, kam sa štandardne

dá umiestniť cca 150 diel? Aj úvaha ukázať v rámci žánru súborného

Autoportrét. 1951

Litografi a, papier, 61,1 × 47,6 cm

Slovenská národná galéria

inv. č. G 1567

1 Ernest Zmeták. Súborné dielo. [Kat.]

Úv. Ladislav Sauin. Bratislava :

ZSVU, 1984, nepag. Diela katalogizoval

I. Gazdík. Zoznam ďalších katalógov vo

výbere z literatúry. Podľa správ z tlače

vystavených bolo 163 diel.

2 Cincík, Jozef: Úvod k trom pôvodným

grafi ckým listom Ernesta Zmetáka. Mar-

tin : Matica slovenská, 1944. Pozri aj

faksimile listu J. Cincíka E. Zmetákovi

publikované v katalógu: Ernest Zmeták.

Retrospektíva nevystavených diel 1932 –

1991. Úv. Ľudovít Hološka. Nitra :

Nitrianska štátna galéria, 1993, nepag.

3 Güntherová-Mayerová, Alžbeta:

Ernest Zmeták. Kresby a drevorezy. Brati-

slava : Nakladateľstvo dr. J. Orlovského,

1949, nepag.

4 K interpretácii diela E. Zmetáka prispeli

aj Mária Malíková (Pötzl-Malíková),

Katarína Jančová (Závadová), Danica

Zmetáková, Hana Petrová-Vaškovičová,

píšuci výtvarník Ľudovít Hološka, Ján

Abelovský. Na posledných výstavách zo-

stavovateľsky participovala dcéra Uľjana

Zmetáková, ktorá sa, podľa umelcovho

závetu, stala aj hlavnou zostavovateľkou

jeho pripravovanej knižnej monografi e.

5 Radislav Matuštík sa Zmetákovi venoval

v dvoch raných katalógových úvodoch

(1956, 1958), dôležitejšie bolo zaradenie

umelca do publikácie Moderné slovenské

maliarstvo 1945 – 1963. Bratislava : SVKL,

1965 a jeho kontextovanie do početných

štúdií a článkov o slovenskej grafi ke,

kde sa Zmeták považoval za priameho

Fullovho dediča a zakladateľa modernej

grafi ckej tradície.

diela „to najlepšie“ zo Zmetáka odhalila ďalšie úskalia. Či možno

v čase obmedzenom a danom na prípravu výstavy nájsť, zmapovať,

zadefi novať, vytriediť a v neposlednom rade fyzicky dostať na vý-

stavu všetky diela, o ktorých si dnes môžeme (subjektívne) myslieť –

a ad hoc vyhlásiť – že naozaj patria do (rovnako iluzórnej) kategórie

„the top“ alebo „the best of“? Napokon to skončilo pri kompromise:

pokúsiť sa o istý (dnes možný) pohľad na to najcharakteristickejšie,

najtypickejšie – na to hlavné (?) – zo Zmetákovej tvorby. Predstaviť

verejnosti z jeho umenia to, čo sa nám dnes javí, čo teraz pokladáme

za podstatné a dôležité, silné a živé... pokúsiť sa počúvať, vyjaviť

niečo ako jeho vnútorný hlas...

V prípade Ernesta Zmetáka ide o dielo, ktoré bolo veľakrát vysta-

vované, kriticky refl ektované a z hľadiska domácej histórie umenia

aj pomerne dobre faktografi cky spracované a interpretované už od

samých počiatkov, pri ktorých stáli dvaja významní slovenskí historici

umenia – Jozef Cincík a Alžbeta Güntherová-Mayerová. Kým prvý,

pred odchodom zo Slovenska do emigrácie, stihol Zmetáka pomknúť

k jeho prvej autorskej výstave (1944),2 druhá ho už o pár rokov (1947)

v prvej monografi i kresieb a grafík vítala ako „mladý a pozoruhodný

talent moderného slovenského výtvarníctva“ a „nadšeného hlásateľa

veľkej formy a silného výrazu“.3 Potom sa interpretácie jeho tvorby

chopili traja muži: Radislav Matuštík, Ladislav Saučin a Igor Gazdík.4

Matuštík patril k prvým, ktorým sa koncom päťdesiatych a v prvej

polovici šesťdesiatych rokov podarilo Zmetáka svojím spôsobom

kanonizovať – hlavne v zásadných prehľadoch týkajúcich sa nielen

moderného maliarstva, ale aj grafi ky, najmä vďaka názorovému

„grafi kocentrizmu“.5 Zmeták cez úvodné obdobie svojej tvorby, pre-

dovšetkým v ranom grafi ckom diele, veľmi rýchlo vstúpil do dejín

slovenského výtvarného umenia a začalo sa naňho pozerať ako na

klasicky „uzavretú“ hodnotu, pričom šlo o dielo, ktoré sa – v hraniciach

vlastných možností (o ktorých bude reč neskôr) – stále inovovalo. Tak

ešte za života umelca došlo akoby k podvojnej a pritom vzájomne pre-


Posledný klasik

Autoportrét s rukou. 1944

Olej, preglejka, 55,5 × 36 cm

Súkromný majetok


Tuš, papier, tuš, 42 × 33,4 cm

Súkromný majetok

Autoportrét s mečom. 1943


Zbierka Prvej slovenskej

investičnej skupiny

Autoportrét. 1943

Tuš, papier, 30,5 × 21,6 cm


inv. č. K 14079

Autoportrét. 1943

Čierna krieda, papier, 42 × 30 cm


inv. č. K 14080


Posledný klasik

Portrét brata (Môj brat). 1942


Súkromný majetok

Štúdia k podobizni ženy. 1943

Olej, preglejka, 97,1 × 69,8 cm


Paula. 1944

Olej, lepenka, 83,2 × 55 cm

Aukčná spoločnosť SOGA


Posledný klasik

Rímska krajina. 1947

Olej, plátno, 48,5 × 59 cm


inv. č. O 2055

Z Capri. 1947


Súkromný majetok

Talianska krajina. 1947


Galéria mesta Bratislavy, inv. č. A 4581


Posledný klasik

Svätý František. 1946

Drevorez, akvarel, papier, 48 × 40 cm


inv. č. G 1415

Matka. 1946

Drevorez, akvarel, papier, 47,5 × 41,8 cm


inv. č. G 2021

Ukrižovanie. 1947

Drevorez, akvarel, papier, 44 × 18 cm


inv. č. G 1571

Zvestovanie. 1947

Drevorez, akvarel, papier, 32,5 × 12,5 cm


inv. č. G 1570

Pásol Janík dva voly. 1947

Drevorez, akvarel, papier, 67,2 × 40 cm


inv. č. G 3590


Posledný klasik

Stromy z Červeného Kameňa. 1958

Tuš, papier, 42 × 59 cm


inv. č. K 7899

Stromy. 1963

Tuš, kartón, 53,2 × 49,8 cm


inv. č. K 4030

Štúdia krajiny. 1964

Tuš, papier, 54 × 61 cm


inv. č. K 4951


Posledný klasik

Oravský Podzámok. 1977


Súkromný majetok

Stromy v Starej Ľubovni. 1979


Nové Zámky, Galéria umenia

inv. č. M 559

Stromy pri rieke (Tokaj). 1972



inv. č. O 4659


Posledný klasik

Nová Taormina I. 1966

Olejová tempera, plátno, 64 × 78 cm

Súkromný majetok

Nová Taormina II. 1969

Olejová tempera, plátno, 60 × 79 cm


inv. č. M 586

Procida. 1973



inv. č. M 561


Posledný klasik

Nový prístav v Cefalù. 1997

Olejová, tempera, plátno, 64,5 × 84,5 cm

Súkromný majetok

Člnky pri mori. 1986

Olej, lepenka, 24 × 28 cm


inv. č. M 523

Zátišie pri mori. Trapani. 1989


Súkromný majetok

Pláž v Cefalù. 1985

Olej, plátno, 64 × 84,5 cm

Súkromný majetok


Posledný klasik

Zvädnuté zátišie. 1991

Olejová tempera, papier, 35 × 29 cm

Bratislava, Galéria Zoya

Zátišie s kartami. 1999

Olejová tempera, papier, 40 × 31 cm

Bratislava, Galéria Zoya

Nábrežie v Cefalù. 1997.


Súkromný majetok

Terasa v Cefalù. 1998


Súkromný majetok


Posledný klasik


Olej, preglejka, 60,5 × 56 cm

Súkromný majetok

Pod značkou E. Z.

zberateľ – znalec – mecén

Július Barczi

Od smrti Ernesta Zmetáka v roku 2004 sa uskutočnilo niekoľko

výstav jeho malieb a grafík. Pripomínali si ho ako jednu z profi lujú-

cich osobností nášho výtvarného umenia, ako jedného z posledných

modernistov u nás a maliara talianskej krajiny. Verejnosť i odborníci

však ako keby zabudli na ďalšiu sféru jeho pôsobenia – na mece-

nášstvo. Máme na mysli jeho rozsiahly dar umeleckých diel, vďaka

ktorému mohla vzniknúť v Nových Zámkoch samostatná galéria.

Osobnosť Ernesta Zmetáka tak zasahuje do niekoľkých aktuálnych

bádateľských tém, ktoré sa okrem jeho vlastnej tvorby týkajú aj

súkromného zberateľstva. Umelcova zbierka je vzácnym, v zahraničí

tak bežným príkladom toho, ako sa zo súkromnej stane zbierka

verejná. Okrem Slovenskej národnej galérie ide o jedinú zachovanú

slovenskú zbierku 20. storočia, v rámci ktorej bola programovo bu-

dovaná kolekcia európskeho maliarstva a grafi ky. Predmetná výstava

neprezentuje zbierku v celej svojej šírke, nie je ani kvalitatívnym

výberom špičkových diel1 či priestorom na prehodnocovanie atribúcií

a táto publikácia nechce suplovať kompletný katalóg diel;2 preň sú

dôležitejšie iné kritériá, ako uvádzame v tomto príspevku. Ide tu skôr

o osobnosť umelca, na ktorého je možné nahliadať cez prizmu jeho

tvorby a diel;3 ktorými sa obklopoval a zbieral ich.

Ernest Zmeták prijímal známych a záujemcov o výtvarné umenie

vo svojom dome nad starou Bratislavou. Na fotografi ách a fi lmových

záznamoch4 vidíme, že išlo o nevšedný priestor: pri dverách, nad

telefónnym stolíkom visel romantický obraz z 19. storočia a pod ním

umelcov autoportrét, získaný výmenou za iný starožitný obraz z múzea

v Bojniciach. V izbe boli nad komodou a skrinkami z 18. a 19. storočia

umiestnené renesančné a barokové maľby sv. Agneše, sv. Hieronyma

a Sacra Conversatione od neznámeho talianskeho majstra, nad bieder-

meierovou pohovkou bola rozmerná kompozícia Ecce Homo. Od ro-

dinných príslušníkov sa zasa dozvedáme, že v spálni, najintímnejšej

časti domu, robili majstrovi spoločnosť hlavne maľby Vilmosa Abu-

Nováka a Gyulu Rudnaya. To všetko bolo prestriedané jeho zelenými

1 Veľká väčšina diel prezentovaných na

výstave v SNG pochádza z depozitov

Galérie umenia v Nových Zámkoch.

Z deponovaných diel a diel, ktoré

poskytli súkromní zberatelia, sa poda-

rilo vytvoriť výstavu, ktorá v celej šírke

ilustruje záujem Ernesta Zmetáka ako

zberateľa. Na výstave sa nachádzajú aj

diela priamo z pozostalosti E. Zmetáka.

Dedičom za zapožičanie diel patrí naše

poďakovanie.

2 Katalóg diel zbierky Ernesta Zmetáka

a Danice Zmetákovej mal byť vydaný

ešte počas jeho života. Katalóg z roku

1986 je kvalitatívnym výberom z malieb,

sôch a diel úžitkového umenia. Vydanie

katalógu naďalej patrí k dôležitým

úlohám novozámockej galérie.

3 V rámci diferenciácie vo vnútri

témy súkromného zberateľstva

majú špeciálne postavenie zbierky

výtvarných umelcov. Na dôležitosť

témy upozornila v roku 2009 Th e

Frick Collection v New Yorku, ktorej

Center of the History of Collecting in

America usporiadala sympózium Th e

American Artist as Collector: From the

Enlightement to the Postwar Era (6. – 7.

marec 2007). K téme pozri Ébli, Gábor:

Magyar műgyűjtemények 1945 – 2005.

Budapest : Enciklopédia Kiadó, 2006.

4 Hľadanie. Dokument o živote a tvorbe

Ernesta Zmetáka. [Dok. fi lm]. Réžia

Milan Milo. Bratislava : Ars Nova, 2004.


Posledný klasik

5 Muensterberger, Werner: Vášeň

aneb neutuchající zdroje sběratelství.

In: Pachmanová, Martina (edit.):

Mít a být. Sběratelství jako kumulace,

recyklace a obsese. Praha : Vysoká škola

uměleckoprůmyslová, 2008, s. 196.

6 Niekoľko článkov týkajúcich sa

Zmetákovej zbierky: Z minulosti aj

súčasnosti. [rozhovor s riaditeľom

Galérie umenia Štefanom Mlynárikom].

In: Smena, 3. 6. 1983; Valo, Peter:

Hľadanie vnímateľa. In: Pravda, 20. 8.

1988 . Aký bude osud zbierky oblastnej

galérie v Nových Zámkoch? In: Smena,

27. 9. 1990; Ešte jeden návrat do Galérie

umenia v Nových Zámkoch. In: Smena,

29. 10. 1990; Kupecký, Milan: Zostane

stála expozícia v Nových Zámkoch

Spor pokračuje. In: Hlas ľudu, 9. 11.

1990; Melicherík, Ivan: Šafárenie

so zbierkou európskeho významu. In:

Práca, 13. 9. 1997; Melicherík, Ivan:

Budú expozíciu Zmetákovej zbierky

demontovať? In: Práca, 10. 11. 1997;

Sníval som svoj hlúpy sen [rozhovor

s Ernestom Zmetákom]. In: Literárny

týždenník, 10. 9. 2003.

krajinami, rodinnými portrétmi a prácami z talianskeho prostredia.

Zmeták žil s vecami, ktoré sa mu prihovárali zvláštnym, no jemu

blízkym a zrozumiteľným jazykom minulosti. Neboli svedectvom

svojej hodnoty, či užitočnosti,5 ale „veľkého majstrovstva a poctivej

práce“, ktoré boli ich zberateľovi nadovšetko vlastné. Aj tento náčrt tak

trochu umocňuje tvrdenie Kataríny Bajcurovej o tom, že Zmeták patril

k „heroickej“ moderne, k epoche veľkých skutkov a rozpráv.

Ernest Zmeták sa veľmi často vyjadroval k svojej zbierke.

Bohužiaľ, neformuloval svoje názory na diela majstrov európskeho

či nášho umenia a nešlo ani o spomienky na hľadanie vzácností či

tzv. výmenné akcie. Nebudem ďaleko od pravdy, ak napíšem, že ide

zrejme o najspomínanejšiu súkromnú zbierku,6 ktorej obsah však

okrem jej pôvodných majiteľov a zopár zasvätených, nikto poriadne

nepoznal a dodnes nepozná. Jej dôležitosť a veľkosť bola zatienená

trpkosťou, prameniacou z regionálnych pomerov v Nových Zám-

koch, ktorým svoj veľký dar spolu s manželkou Danicou venoval.

Zmetákova zbierka je zbierkou s pomerne dlhým, no na udalosti

chudobným životom. Netešila sa prehnanému záujmu, nedočkala

sa vydania katalógu ani zásadnejších domácich či zahraničných

prehliadok. Jediné archiválie viažuce sa k nej sú nepreberné množ-

stvá darovacích listín a desiatky strán listov adresovaných vedeniu

galérie, ministrovi kultúry i prezidentovi republiky. Odpovede

na otázky však napriek živej korešpondencii nedokázali adresáta

uspokojiť. Ako keby sa aj v tejto názorovej odlišnosti nevedeli stret-

núť tieto dva svety, z ktorých jeden chcel Zmeták žiť, či skôr ho

sníval a druhý, v ktorom žiť musel. Už samotné budovanie zbierky

Ernestom Zmetákom, neskôr spolu s manželkou Danicou, sa javí

ako akési rezíduum cností „starej“ doby. Rôznorodosť materiálu,

túžba získať diela veľkých majstrov európskeho maliarstva, obľuba

umeleckého remesla riadené „úctou a obdivom k výtvarnému

prejavu iných umelcov, nehľadiac na úzky rámec dobový či národ-

nostný… bez prihliadnutia na dobovú módu, konjunktúru alebo

Pohľad do jednej z miestností

domu Ernesta Zmetáka dobre

ilustruje majstrov vkus: starožitnosti,

v strede dielo maďarského

modernistu Józsefa Egryho (GUNZ

inv. č. M 123) a po jeho stranách

jeho „zelené“ krajinky. Archív

D. Zmetákovej

7 Galéria umenia Nové Zámky. Katalóg

diel darovaných Ernestom Zmetákom

a Danicou Zmetákovou. [Kat.] Úv. Ernest

Zmeták. Nové Zámky : Galéria umenia,

1986, nepag.

8 Za informáciu ďakujem pani Danici

Zmetákovej.

chvíľkový úspech umelca“ 7 v kombinácii s pokusom prezentovať

diela v podobe dejín a v neposlednom rade samotné gesto darovať

a sprístupniť zbierku, kladú zberateľskú činnosť Ernesta Zmetáka

na hranicu nových postupov a princípov zberateľstva z konca 19.

a z prvej polovice 20. storočia.

Prvé dielo ako dôsledok prejavu zberateľských emócií, horlivosti

a vôle získal Ernest Zmeták v roku 1946, tri roky po návrate z Buda-

pešti a po tom, čo mal možnosť konfrontovať sa na študijnej ceste

vo Francúzsku s dielami svetového maliarstva. Išlo o portrét dámy

pravdepodobne od slávneho maďarského portrétistu Miklósa Bara-

bása.8 Toto prvé dielo neudávalo smer, nebolo kľúčovým artefaktom

zbierky, okolo ktorého sa nabaľovali ďalšie „podobné“ diela, ale bolo

výsledkom už vybudovaného, zrelého názoru mladého zberateľa,

formovaného budapeštianskymi zbierkami a skúsenosťami. Zbierať

prestal až krátko pred smrťou, čo znamená, že v prípade Ernesta

Zmetáka možno hovoriť o vášni pestovanej vyše polstoročia, zrejme

už od počiatku v značnej miere motivovanej želaním zbierku venovať

svojmu rodnému mestu a tým prispieť k pozdvihnutiu jeho kultúrnej

úrovne. Za ten čas sa mu podarilo zhromaždiť viac ako dvetisíc,

viac-menej cenných umeleckých diel – malieb, grafík, kresieb, sôch

a starožitností. Nie je bez zaujímavosti, že začínal dielami, na ktorých

bol vo svojich študentských rokoch „odchovaný“, skončil pri zbieraní

vlastných diel z raného obdobia tvorby…

Už v priebehu sedemdesiatych rokov sa pohrával s myšlienkou

fyzicky venovať svoju zbierku Novým Zámkom, čo napokon

vyvrcholilo v konkrétnom čine v roku 1979. Dar Ernesta Zmetáka

a Danice Zmetákovej sa stal základom a zároveň najrozsiahlejšou

časťou Galérie umenia v Nových Zámkoch. Zmetákovci si ako

darcovia uplatňovali právo na umelecké vedenie galérie, ktorá mala

spolu so svojím zriaďovateľom usilovať o postavenie samostatnej

budovy a tým opustiť provizórne priestory. Nestalo sa tak. Možno

aj preto sa môže zdať pri štúdiu archívu, že umelecké diela, ktoré

Ernest Zmeták doma v spoločnosti

príbuzných, obklopený dielami

Gy. Rudnaya, K. Postla a majstrov

19. storočia. Archív D. Zmetákovej


EURÓPSKE UMENIE 16. – 20. storočia

Neznámy benátsky vedutista – v štýle Ber-

narda Bellotta (1720, Venezia – 1780, War-

szawa) | Benátsky motív | 18. storočie. Olej,

plátno, 63 × 93 cm | Neznačené | Nové Zám-

ky, Galéria umenia, inv. č. M 195 | Vyst.: Stála

expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2003;

Európske umenie. GU, Nové Zámky, od

2004 | Lit.: Galéria umenia 1986

Neznámy benátsky vedutista – v štýle

Bernarda Bellotta (1720, Venezia – 1780,

Warszawa) | Námestie sv. Marka v Benát-

kach | 18. storočie. Olej, plátno, 63 × 93 cm |

Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia,

inv. č. M 197 | Vyst.: Stála expozícia. GU,

Nové Zámky, 1980 – 2003; Európske umenie.

GU, Nové Zámky, od 2004 | Lit.: Galéria

umenia 1986

Georg Decker (1818, Budapest – 1894, Wien)

| Portrét muža | 1830 – 1840. Olej, drevo,

21,7 × 17,7 cm | Neznačené | Nové Zámky,

Galéria umenia, inv. č. M 386 | Vyst.: Stála

expozícia. GU, Nové Zámky, 1984 – 2002 |

Lit.: Galéria umenia 1986

Johann Nepomuk Ender (1795, Wien – 1875,

Wien) | Portrét muža v čipkovom golieri

| 1810 – 1830. Olej, plátno, 57,5 × 46,5 cm |



Nové Zámky, 1984 – 2002 | Lit.: Galéria

umenia 1986

Neznámy taliansky maliar | Svätý Hieronym

| 17. storočie. Olej, plátno, 100 × 134 cm | Ne-

značené | Súkromný majetok | Lit.: Galéria

umenia 1986 (ako Francisco Herrera st.)

Johann Friedrich Hüttner (akt. okolo 1837)

| Portrét Marie Soos | 1821. Olej, plátno,

73 × 60 cm | Značené vpravo dole: M. Hütt-

ner Pinxit, vzadu: Maria Soos Qtatis suq 38

Lemesan 1821 | Súkromný majetok

Katalóg vystavených diel

Ernest Zmeták – zberateľ

Zostavili Július Barczi


Posledný klasik

Johann Friedrich Hüttner (akt. okolo 1837)

| Portrét Joanesa Soosa | 1821. Olej, plátno,

73 × 60 cm | Značené vľavo dole: Hüttner,

vzadu: Joanes Soos Qtatis suq 40 Lemesan

1821 | Súkromný majetok

Juliusz Fortunat Kossak (1824, Nowy Wiś-

nicz – 1899, Kraków) | Muž s koňom a psom

| 1870 – 1880. Olej, plátno, 25 × 29,9 cm |



Nové Zámky, 1980 – 1982 | Lit.: Galéria

umenia 1986 | Ernest Zmeták získal od súk-

romného zberateľa v Bratislave v roku 1965.

Jan de Momper (1614, Antwerpen – 1684,

Antwerpen) | Krajina so zrúcaninou | Po

pol. 17. storočia. Olej, plátno, 31,4 × 48,3 cm |



Nové Zámky, 1980 – 2003; Bludní Holan-

ďania. SNG, Bratislava, 2006 – 2007 | Lit.:

Galéria umenia 1986; Rusina 2006

Neznámy benátsky maliar | Sacra Conver-

satione | Okolo 1540. Olej, tempera, drevo,

70 × 95 cm | Neznačené | Súkromný majetok

| Lit.: Galéria umenia 1986

Neznámy stredoeurópsky maliar – podľa

Pietra Paula Rubensa (1577, Siegen – 1640,

Antwerpen) | Obriezka Krista | 19. storočie.

Olej, plátno, 53 × 38,5 cm | Neznačené | Súk-

romný majetok | Lit.: Galéria umenia 1986

(ako okruh Anthonyho van Dyck)

Neznámy stredoeurópsky maliar | Veštenie

z ruky | 1800 – 1820. Olej, kovová platňa,

13 × 18 cm | Neznačené | Nové Zámky,


expozícia. GU, Nové Zámky 1984 – 2003 |

Lit.: Galéria umenia 1986 (ako Niklas Da-

niel Chodowiecki); Papco 2003 (ako Elias

Mögel ?)

Neznámy stredoeurópsky maliar | Vykladač

karát | 1800 – 1820. Olej, kovová platňa,

13 × 18 cm | Neznačené | Nové Zámky,



Lit.: Galéria umenia 1986 (ako Niklas Da-

niel Chodowiecki); Papco 2003 (ako Elias

Mögel ?)

Neznámy rakúsky maliar | Kojaca madona

| 18. storočie. Olej, plátno, 29 × 24 cm | Ne-

značené | Súkromný majetok | Lit.: Galéria

umenia 1986 (ako Francesco Guarino)

Neznámy nemecký maliar – podľa Lucasa

van Leyden (1494, Leiden – 1533, Leiden) |

Svätý Hieronym | 18. storočie. Olej, drevo,

49 × 66 cm | Neznačené | Súkromný majetok

| Lit.: Galéria umenia 1986 (ako Lucas van

Leyden, po 1510) | Ernest Zmeták získal

dielo kúpou od starožitníka v Bratislave

v roku 1951.

Posledný klasik

MAĎARSKÉ UMENIE 19. – 20. storočia

Vilmos Aba-Novák (1894, Budapest – 1941,

Budapest) | Napájanie kráv | 1925 – 1927. Olej,

plátno, 84,5 × 99 cm | Neznačené | Nové

Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 82 | Vyst.:

Stála expozícia. GU, 1980 – 2002; Aba-No-

vák. MODEM, Debrecen, 2008 | Lit.: Galé-

ria umenia 1986; Molnos 2008


Budapest) | Odpočivajuci Cigáni | 1926 – 1927.

Olej, plátno, 89 × 110 cm | Neznačené | Nové

Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 16 | Vyst.:

Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2002;

Aba-Novák. MODEM, Debrecen, 2008 | Lit.:

Galéria umenia 1986; Molnos 2008


Budapest) | Park | 1921. Olej, plátno,

74 × 100,5 cm | Neznačené | Nové Zámky,


expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2002;

Árkádia tájain. MNG, Budapest, 2001;

Aba-Novák. MODEM, Debrecen, 2008;

Aba-Novák Esztergomban; ÉK, Esztergom,

2009 | Lit.: Galéria umenia 1986; Zwickl

2001; Kieselbach 2004; Molnos 2008 | Ernest

Zmeták získal dielo od autorovej dcéry


Budapest) | Škica k napájaniu kráv II. |

1923 – 1927. Ceruza, papier, 24 × 33 cm |


inv. č. K 252 | Vyst.: Maďarská kresba. GU,

Nové Zámky, 2000; Maďarská kresba a grafi -

ka. NG, Nitra, 2004 | Lit.: Markusková 2000

Miklós Barabás (1810, Márkosfalva

(Mărcuşa) – 1898, Budapest) | Portrét mla-

dej vdovy | 1842. Olej, plátno, 85 × 69 cm |

Značené vpravo dole: Barabás 1942 | Nové

Zámky, Galéria umenia, M 59 | Vyst.: Stála

expozícia. Galéria umenia, 1980 – 2002 | Eu-

rópske umenie. GU, Nové Zámky, 2004 – |


Tibor Boromisza (1880, Bácsalmás – 1960,

Szentendre) | Dedina | 1929. Akvarel, papier,

21,5 × 29,8 cm | Značené vľavo dole: Boro-

misza, Cétény, 1929 | Nové Zámky, Galéria

umenia, K 393 | Vyst.: Maďarská kresba. GU,

Nové Zámky, 2000; Maďarská kresba a grafi -

ka. NG, Nitra, 2004 | Lit.: Markusková 2000

Lajos Deák-Ébner (1850, Pest – 1934, Buda-

pest) | Dedinský rozhovor | Po 1890. Olej,

tempera, plátno, 79 × 55,5 cm | Značené

vpravo dole: Deák Ébner L. | Nové Zámky,


expozícia. GU, Nové Zámky

Gyula Derkovits (1894, Szombathely – 1934,

Budapest) | Akt v krajine | Okolo 1921.

Olej, lepenka, 29,6 × 29,6 cm | Neznačené

| Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 17

| Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky,

1980 – 2002 | Lit.: Galéria umenia 1986

József Egry (1883, Újlak – 1951, Badacsonytor-

maj) | Kúpalisko v Hévize | 1930 – 1940. Olej,

pastel, papier, 68 × 88 cm | Značené vpravo

dole: Egry József | Nové Zámky, Galéria

umenia, inv. č. M 123 | Vyst.: | Lit.: Galéria

umenia Nové Zámky 1986

Ferenc Erdélyi (1904, Budapest – 1959,

Budapest) | Proletár | 1920. Olej, plátno,



expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 1982

Gyula Háry (1864, Zalaegerszeg – 1946, Bu-

dapest) | Štúdia mužského aktu | 1860 – 1870.

Olej, plátno, 54,2 × 27 cm | Značené vpravo

dole: Háry Gyula | Nové Zámky, Galéria

umenia, inv. č. M 23

Károly Kernstok (1873, Budapest – 1940,

Budapest) | Krajina pred búrkou | Okolo

1930. Olej, plátno, 56,3 × 69,5 cm | Neznačené

| Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 99



Béla Kontuly (1904, Miskolc – 1983, Buda-

pest) | Jarná krajina | 1920 – 1930. Olej, plát-

no, 46 × 56,8 cm | Neznačené | Nové Zámky,




Béla Kontuly (1904, Miskolc – 1983, Buda-

pest) | Košická krajina | Okolo 1928. Olej,

plátno, lepenka, 60 × 78 cm | Neznačené |

Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 497


1985 – 2002

Gusztáv Magyar-Manheimer (1859,

Pest – 1937, Budapest) | Uličníci z Capri

| 1900 – 1915. Olej, drevo, 23,7 × 16,2 cm |

Značené vľavo dole: Magyar Mannheimer |

Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 110


1980 – 1981

Géza Mészőly (1844, Sárbogárd – 1887, Job-

bágyi) | Na konci dediny (autorská kópia)

| Okolo 1880. Olej, plátno, 30,6 × 47,5 cm |

Značené vpravo dole: Mészöly G. | Nové

Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 167 |

Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky,


Neznámy maďarský maliar ? | Dve dievča-

tá | 1900 – 1920. Olej, plátno, 45 × 55 cm |


inv. č. M 133

Neznámy stredoeurópsky maliar | Krajina

s pastierom a rybárom | 1839. Olej, plátno,

88 × 152 cm | Značene vľavo dole: Festé:

F.M. É: Újvárban 839 | Súkromný majetok


by ilustráciu ospievala. Z obdržaných súťaž-

ných básnických diel postupne 18 zverejnili

v ďalších číslach časopisu. Vzhľadom na veľký

záujem ešte jednu sadu litografi í objednali

vo viedenskej tlačiarni Reiff enstein & Rösch

v roku 1857. Veľkoformátovú litografi u vystavili

i na peštianskej výstave spoločnosti Műegylet

v nasledujúcom roku. Podľa maľby, či Kollar-

zovej grafi ky vznikla ešte jedna litografi a od

Vinzenza Katzlera, ktorý ústredný dej verne

reprodukoval, zmenil však prostredie.

Zverejňovanie histórií v časopisoch sa ne-

spájalo len s potrebou uvádzania oduševňujú-

cich a velebiacich počinov z histórie (nanajvýš

aktuálnych po rakúsko-uhorskom vyrovnaní

v 1848). Vydavatelia uvádzaním veľkých tém

z histórie preukazovali svoje postoje a do-

konca v tom i súperili. Napkelet začal syste-

maticky vydávať ilustrácie histórií po tomto

úspechu a prudké súťaženie zvádzal napríklad

s časopisom Hölgyfutár. Víťazný sprievod

rodu Hunyadi vlastne spustil v Napkelete túto

tradíciu.

Údaje vzťahujúce sa ku grafi kám inter-

pretovala historička umenia Emese Révész,

ale bez znalosti maľby. Jej význam mohol byť

Ernestovi Zmetákovi zrejmý, najmä ak poznal

reprodukcie.

Zuzana Ludiková

SLOVENSKÉ UMENIE 19. – 20. storočia

Andrej Barčík (1928, Závodie-Žilina – 2004,

Žilina) | Zátišie s cibuľou | 1949. Olej, plátno,

16 × 22 cm | Značené uprostred dole na ráme:

Andrej Barčík | Nové Zámky, Galéria ume-

nia, inv. č. M 598 | Vyst.: Stála expozícia. GU,

Nové Zámky, 1988 – 2002

Július Bártfay (1888, Nitra – 1979, Bratislava)

| Extáza | 1930. Mramor, 23 × 21 × 14 cm |

Značené vľavo dole: Bartfay | Nové Zámky,

Galéria umenia, inv. č. P 111

Miloš Alexander Bazovský (1872, Zá-

vada – 1958, Ľubochňa) | Dom pri po-

toku | 1920 – 1925. Olej, plátno, lepenka,


Galéria umenia, inv. č. M 53

Štefan Bednár (1909, Myjava – 1976, Bra-

tislava) | Na pláži | 1962. Olej, tempera,

sololit, 77,5 × 99,5 cm | Značené vpravo dole:

Š. Bednár 62 | Nové Zámky, Galéria umenia,

inv. č. M 268 | Lit.: Galéria umenia 1986

Viktor Belányi (1877, Ludanice – 1955, Buda-

pest) | Dve ženy | 1930 – 1940. Olej, tempera,

papier, 47,5 × 63 cm | Značené vpravo dole:

Belányi | Nové Zámky, Galéria umenia,

inv. č. M 675 | Vyst.: Čaro krivky. GMB,

Bratislava, 1999; Maďarská kresba. GU, Nové

Zámky, 2000; Maďarská kresba a grafi ka. NG,

Nitra, 2004; Viktor Belányi. MVL, Košice,

2005 | Lit.: Markusková 2000; Tajkov 2005

Viktor Belányi (1877, Ludanice – 1955, Buda-

pest) | Odpočívajúca | 1930 – 1940. Tempera,

papier, 61,4 × 43 cm | Značené vpravo dole:

Belányi | Nové Zámky, Galéria umenia,

inv. č. M 676 | Vyst.: Maďarská kresba. GU,

Nové Zámky, 2000; Maďarská kresba a gra-

fi ka. NG, Nitra, 2004; Viktor Belányi. MVL,

Košice, 2005 | Lit.: Markusková 2000;

Tajkov 2005


Posledný klasik

Martin Benka (1888, Kostolište – 1971, Ma-

lacky) | Orava | 1928 – 1930. Olej, plátno,

49,5 × 59 cm | Nové Zámky, Galéria umenia,

inv. č. M 267 | Značené vpravo dole: M. Ben-

ka | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky,

1982 – 2002; Martin Benka. ZG, Senica,


Ignác Bizmayer (1922, Košolná) | Ľudový

huslista | 1988. Hlina, farebná glazúra, Ø

57 cm | Značené vzadu: IB 1988 | Nové Zám-

ky, Galéria umenia, inv. č. UP 29 | Vyst.: Stála

expozícia. GU, Nové Zámky, 1988 – 2002

Július (Gyula) Flaché (1892, Budapest – 1967,

Banská Bystrica) | Portrét mladej ženy |

1925 – 1930. Olej, plátno, 36,5 × 31,6 cm | Zna-

čené vpravo dole: J. Flache | Nové Zámky,

Galéria umenia, inv. č. M 151 | Vyst.: Július

Flaché. SNM – MKMS, Bratislava, 2008 |

Lit.: Kubičková 2008

František Foltýn (1891, Královský Stašov pri

Sušiciach – 1976, Brno) | Moravská krajina

| 1980. Olej, plátno, 69,5 × 70 cm | Značené

vpravo dole: Foltýn 80 | Nové Zámky, Galé-

ria umenia, inv. č. M 612

Ľudovít Fulla (1902, Ružomberok – 1980,

Bratislava) | Nevesta | 1947. Gvaš, kartóne,

170 × 119 cm | Značené vpravo dole: Fulla

1947 | Prvá slovenská investičná spoločnosť

Jozef Hanula (1863, Liptovské Sliače – 1944,

Spišská Nová Ves) | Okraj Spišskej Novej

Vsi | 1923. Olej, plátno, lepenka, 41 × 53 cm

| Značené vpravo hore: J. Hanula | Nové




26(42) | Károly (Karol) Harmos (1879,

Somogy – 1956, Komárno) | Madona s die-

ťaťom (Umelcova manželka s dieťaťom)

| 1910 – 1920. Olej, plátno, 68 × 52,5 cm |

Značené vpravo dole: Harmos | Súkromný

majetok

Viktor Hermély (1891, Kremnica – 1973,

Kremnica) | Černoch | 1930 – 1940. Olej,

plátno, 51,5 × 40 cm | Neznačené | Nové



1980 – 2002

Vincent Hložník (1919, Svederník – 1997,

Bratislava) | Mladá matka | 1944, tempera,

papier, lepenka, 52 × 88 cm | Značené vľavo

dole: V. Hložník 44 | Nové Zámky, Galéria

umenia, inv. č. M 274 | Vyst.: Stála expozícia.

GU, Nové Zámky, 1980 – 2002 | Lit.: Galé-

ria umenia 1986

Th e Slovak National Gallery’s exhibition Th e last classic / Ernest

Zmeták – artist and collector presents the work and activity of Ernest

Zmeták (1919 – 2004), one of the most important personalities in

Slovakia’s modern art. Th e project was conceived as a double exhibi-

tion; the organizers’ ambition is to capture what is most characteris-

tic, most typical in Zmeták’s oeuvre, and to document his abundant

activity as a collector. It throws light on Zmeták’s signifi cance in the

Slovak modern, taking into consideration his pieces in both state and

private collections, and the signifi cance of his collecting historically

and culturally.

Ernest Zmeták was born in Nové Zámky, a town in southern Slo-

vakia, which is also the birthplace of another legend of the European

and Hungarian avantgarde, Lajos Kassak. He trained privately, in

a drawing course of Karol Harmos in Komárno (1936 – 1937). Th en

he set out to study at Prague’s Academy of Fine Arts, where he was

accepted but unable (due to the historic events of 1938) to matriculate.

Th is is why he went to study at the Hungarian Royal Institute of Arts

and Crafts in Budapest (from 1938 to 1943), an auspicious chance that

brought him into contact with Prof. Vilmos Aba-Novák, of the “Ro-

man School” and late European Neoclassicism, who signifi cantly if

briefl y infl uenced how Zmeták viewed the world (he also studied with

Prof. István Szönyi, and completed study with Prof. Béla Kontuly).

In 1943 he returned to Slovakia, settling in Bratislava after a brief

period in Martin. Zmeták travelled extensively, not just in Slovakia

(Orava, Gemer, Červený Kameň, Košice...), as his lifelong creative

love was Italy: his fi rst study stay there was in 1947, and ever after he

regularly returned to paint, in later years in Cefalù on Sicily. From

1949 to 1952 he worked as Ľudovít Fulla’s assistant. Th is major Slovak

modernist worked in the department for monumental painting at

Bratislava’s Academy of Fine Arts. Zmeták and Fulla left the school

together, not wanting to play along with the period’s method of so-

cialistic realism. In addition to painting, Zmeták worked in prints,

Summary


Posledný klasik

drawings and monumentals (such as the mosaic on the facing of

Bratislava’s Primate’s Palace, 1959). In 1946 his pieces were included

in the survey Art tchécoslovaque 1938 – 1946 in the Parisian gallery La

Boétie; and in 1958 he showed at the XXIX Biennale di Venezia, where

his coloured woodcut Útek do Egypta [Escape to Egypt] received an

Istituto internazionale di arte liturgica prize. He lived and worked in

Bratislava until his death.

In the history of Slovakia’s modern art, Ernest Zmeták is consid-

ered a signifi cant example of the so-called Second World War

generation (Generácia 1919), rounding out the endeavours of the

interwar avantgarde and setting conditions for Slovak painting and

printmaking after 1945. Still, to some extent he stands out in the

domestic context. Most young art at the time was foreshadowed

by a Parisian Picasso-esque initiation and Spaniards of the Paris-

ian school (in Slovakia, too, there were tremendous repercussions of

the Prague exhibition Th e art of Republican Spain – Spanish artists of

the Parisian school, 1946), as well as by lyrical primitivism. Yet taking

the lead from Picasso’s contemporary work, which was so essential

for his peers (Ladislav Guderna, Vincent Hložník, Viliam Chmel,

Peter Matejka et al.), was unimportant for Zmeták. In “constructing”

a painting, he drew more on an older tradition dating back to Cé-

zanne, while in prints he most nearly approached the time’s paradigm

of primitivism (Ervín Semian, Rudolf Uher). However, he based

his art on civilism and the sensual, one of few domestic examples of

naturalist and independent European painters.

Th e foundation of Zmeták’s work was depicting reality as some-

thing actual, simplifi ed from fl eeting moments, faithful to what is

real. He said of his work that he was led by the eff ort “to bring the

law of nature, precisely, to the law of the picture surface. Here I in-

sisted on artistic truth, with the eternity of the photographer and

the feeling of the artist... Essentially I always hold to nature, though

I don’t photograph it.” First and foremost he was ever a creator of

pictorial reality – painting and drawing what he faced in his model,

whether that was a landscape, person, non-living object or himself.

He was after capturing the essence, the core of his chosen model in

an image, “fi nding permanence and laws in a world of change and

impermanence”; he was mainly interested in factuality, the pertinence

of a motif (though in his case this would always be simplifi ed). He

“materialized” and “carved” the shapes on the canvas; with a sculptor’s

manner but a painter’s means, his pictures thus come across as plastic

and voluminous. Th is was associated with the drawing function as

he conceived and defi ned shapes. He was workmanlike in drawing

in all forms and techniques. All his life, he resourcefully adapted in

Documents

Posledný klasik / Ernest Zmeták - umelec a zberateľ