POSUDZOVANIE VPLYVOV (ČINNOSTÍ)NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE – PVČ

EIA - Environmental Impact Assessment

PVČ - Predmet štátnej škúšky v rámci SEM

Študijná literatúra:• zákon č. 24/2006 Z. z. + jeho novelizácie: zákon č. 287/2009 Z. z. a

zákon č. 145/2010 Z.z.

• vyhláška č. 113/2006 Z. z.

• celoštátna učebnica PVČ na ŽP, VŠ Skalica, 12/2007

• skriptá: Majerník a kol.: Metodika PV na ŽP, 4/2008

ICC OBCHODNÁ CHARTA 16 dobrých princípov ROŽP …5. Počiatočný odhad“Odhadnúť vplyvy novej činnosti alebo projektu na stav a ochranu ŽP pred tým, ako sa začne uskutočňovať a odhad vplyvov v prípade odstávky zariadenia, resp. sťahovania” (1991)

dnes celosvetovo koordinovaný a jednotný proces EIA, uzákonený zjednotený štandardný

POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIEEIA je proces hodnotenia vplyvov určitej činnosti na ŽP na úrovni individuálnych

projektov a jeho výsledky prispievajú k zlepšeniu rozhodovacieho procesu. proces EIA (Environmental Impact Assessment) sa uplatňuje vo

vyspelých krajinách od začiatku rokov 1970 preventívny nástroj environmentálneho manažérstva a TUR

činností - EIAPOSUDZOVANIE VPLYVOV

strategických dokumentov - SEA

Charakteristika procesu EIA (Environmental Impact Assesment)

Cieľom posudzovania je ešte v štádiu prípravy danej činnosti: Identifikovať a vyhodnotiť predpokladané vplyvy na ŽP Určiť potrebné opatrenia na zamedzenie, alebo zníženie pôsobenia

negatívnych vplyvov znečistenia a poškodzovania ŽP objasniť a porovnať výhody a nevýhody danej činnosti vrátane jej variantov

a to aj v porovnaní so stavom, ak by sa činnosť neuskutočnila.

EIA je účinný preventívny systém, vychádzajúci z hodnotenia očakávaných vplyvov (negatívnych, pozitívnych), plánovaných zámerov, projektov, stavieb a politických záujmov na ŽP.

posudzovanie vplyvov je nástroj TUR výber variantu – najmenej škodlivého zaťažovania ŽP na posudzovaní vplyvov sa zúčastňuje veľa orgánov (navrhovateľ,

ministerstvo ŽP, verejnosť, ...)

Vzťahy v procese EIA:

Proces EIA plní nasledovné úlohy:

kompletné vyhodnotenie vplyvov pred povolením činností nenahrádza povolenie činnosti – podklad pre jeho vydanie nenahrádza súhlas resp. posudok dotknutých orgánov demokratická účasť verejnosti účasť odborníkov a variantné riešenie zámeru

Medzi základné vnútroštátne dôvody pre zavedenie EIA do právneho poriadku SR patria:

právo každého na priaznivé ŽP zákaz pri výkone vlastníckych práv poškodzovať ľudské zdravie, prírodu,

kultúrne pamiatky, ŽP nad mieru ustanovenú zákonom princíp prevencie spočívajúcu v predchádzaní ohrozovania a

poškodzovania ŽP princíp TUR princíp „znečisťovateľ platí“

HISTÓRIA A VÝVOJ PROCESOV POSUDZOVANIA VPLYVOV NA ŽP

• Zákon o štátnej politike USA pre ochranu, r. 1970• Zavedenie procesu posudzovania v ďalších krajinách – Kanada (1973),

Austrália (1974), Nemecko (1975), Francúzsko a Írsko (1976), Luxembursko (1978), Holandsko a Veľká Británia ...

Medzinárodné dohovory a smernice:

• Smernica Rady 85/337/EHS o posudzovaní vplyvu niektorých verejných a súkromných projektov na ŽP z 27. júna 1985 Komisia ES pre ekonomiku,

• Smernica Rady 97/11/EC z 3. marca 1997, meniaca Smernicu Rady 85/337/EEC o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na ŽP,

• Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na ŽP presahujúcich štátne hranice, tzv. “Dohovor Espoo” – Espoo, Fínsko, 25.2.1991,k 23.1.1996 podpísalo Dohovor z Espoo 29 krajín,

Medzinárodné dohovory a smernice:

• Smernica Európskeho spoločenstva o posudzovaní vplyvov niektorých plánov a programov na životné prostredie (2001/42/EK z 27. 6. 2001),

• Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2003/35/ES, ktorou sa zabezpečuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa ŽP a ktorou sa menia a dopĺňajú, s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES,

• Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach ŽP (“Aarhuský dohovor”) - Aarhus, Dánsko 1998.

ROK Legislatívny vývoj

1991 Podpísanie Dohovoru Espoo – dohovor EHK OSN o posudzovaní vplyvov na ŽP presahujúcich štátne hranice

1992 V ČR bol prijatý zákon č. 244/1992 Zb. o posudzovaní vplyvov na ŽP

1994 Schválenie zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP

1995 Vypracovanie metodických príručiek: Všeobecná príručka k zákonu NR SR č. 127/1994 Z.z., Účasť verejnosti v procese posudzovania vplyvov na ŽP, Posudzovanie vplyvu skládok odpadov, chemických technológií, rozvojových technológií, líniových stavieb na ŽP ...

1996 Vypracovanie metodických príručiek: Posudzovanie vplyvov spaľovní odpadov, odkalísk a objektov živočíšnej výroby na ŽP

1997 Vypracovanie metodických príručiek: Posudzovanie vplyvov melorácií na ŽP, Zdroje informácií o ŽP, Realizovanie Programu Capacity 21 pre SR

1998 Realizovanie Programu Capacity 21 pre SR

ROK Legislatívny vývoj – pokračovanie

1999 Vyhotovenie ratifikačnej listiny SR k Dohovoru Espoo

2000 Novelizácia zákona (NR SR č. 127/1994 Z.z.) zákonom NR SR č. 391/2000 Z.z. o posudzovaní vplyvov činností

2001 Vydanie Smernice EP a Rady 2001/42 ES o posudzovaní vplyvov niektorých plánov a programov na ŽP

2002 Začiatok realizácie Twinningového projektu „Implementácia smernice o posudzovaní vplyvov na ŽP“

2003 Vydanie Smernice EP a Rady 2003/35/ES, ktorou sa zabezpečuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov, týkajúcich sa ŽP

2005 Podpísanie listiny o prístupe k Aarhuskému dohovoru prezidentom SR

2006 Schválenie zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽPVyhláška MŽP SR č. 113/2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na účely posudzovania vplyvov na ŽP

2009 Novelizácia zákona č. 24/2006 zákonom č. 287/2009 Z.z.

2010 Novelizácia zákona č. 24/2006 zákonom č. 145/2010 Z.z. a zákonom č. 117/2010 Z.z.

Základné pojmy:

Navrhovaná činnosť je projekt, stavba, prevádzka, zariadenia a iný zásah do ŽP.

Vplyv na ŽP je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na ŽP vrátane vplyvu na zdravie, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, ...

Hodnotenie vplyvov na ŽP je komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na ŽP.

Nulový variant je variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa strategický dokument neprijal a ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila.

VÝVOJ POSUDZOVANIA VPLYVOV ČINNOSTÍ NA ŽP NA SLOVENSKU

Legislatíva v oblasti posudzovania vplyvov na Slovensku:

• zákon NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov činností na ŽP,

• zákon NR SR č. 391/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 127/1994 Z.Z.,

• zákon NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

• zákon NR SR č. 287/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 24/2006 Z.z.

• Zákon NR SR č. 145/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 24/2006 Z.z.

• Zákon NR SR č. 117/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z.z. a zákon 24/2006 Z.z.• Vyhláška MŽP SR č. 113/2006 Z.z., ktorou sa ustanovujú

podrobnosti o odbornej spôsobilosti na účely posudzovania vplyvov na ŽP

OBSAH ZÁKONA NR SR Č. 24/2006 Z.Z. O POSUDZOVANÍ VPLYVOV NA ŽP

Zákon sa skladá zo 6 častí a obsahuje 16 príloh

• Prvá časť zákona – Základné ustanovenia• Druhá časť zákona – Posudzovanie návrhov strategických

dokumentov a strategických dokumentov s celoštátnym dosahom• Tretia časť zákona – Posudzovanie navrhovaných činností• Štvrtá časť zákona – Posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne

hranice• Piata časť zákona – Pôsobnosť orgánov štátnej správy• Šiesta časť zákona – Spoločné, prechodné a zrušovacie

ustanovenia

Prílohy:

P1 – strategické dokumenty podliehajúce posudzovaniu ich vplyvov na ŽP vrátane zdravia

P2 – obsah a štruktúra oznámenia o strategickom dokumenteP3 – kritériá pre zisťovacie konanieP4 – obsah a štruktúra správy o hodnotení strategického dokumentuP5 – obsah a štruktúra správy o hodnotení územnoplánovacej dokumentácieP6 – obsah a štruktúra záverečného stanoviska z posúdenia strategického

dokumentuP7 – doložka vplyvov strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na ŽP

P8 – zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na ŽPP9 – obsah a štruktúra zámeruP10 – kritériá pre zisťovacie konanieP11 – obsah a štruktúra správy o hodnotení navrhovanej činnosti na ŽPP12 – záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na ŽPP13 – zoznam činností podliehajúcich povinne medzinárodnému posudzovaniu

z hľadiska ich vplyvov na ŽP, presahujúcich štátne hraniceP14 – všeobecné kritériá na určenie značne nepriaznivého vplyvu

presahujúceho štátne hraniceP15 – obsah dokumentácie o hodnotení vplyvov navrhovaných činností

presahujúcich štátne hraniceP16 – zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a EÚ

Zmeny podľa zákona č. 287/2009 Z.z.:

Zmeny sa týkajú hlavne § 18 zákona, podľa ktorého predmetom posudzovania je aj každá zmena navrhovanej činnosti, ak v jej dôsledku dôjde k dosiahnutiu alebo prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej v prílohe č. 8.Zákon je doplnený prílohou č. 8a: Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti.

Zmeny podľa zákona č. 145/2010 Z.z.:

Zmeny sa týkajú hlavne § 24 zákona, ktorý bol doplnení o § 24a, podľa ktorého sa za občiansku iniciatívu považuje najmenej 250 fyzických osôb, starších ako 18 rokov. Fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá podá písomné stanovisko sa považuje za účastníka konania.

Postup jednotlivých krokov posudzovania vplyvov činností podľa platnej legislatívy

1. etapa - ZÁMER2. etapa - ZISŤOVACIE KONANIE3. etapa - ROZSAH HODNOTENIA A ČASOVÝ HARMONOGRAM4. etapa - SPRÁVA O HODNOTENÍ A JEJ VEREJNÉ PREROKOVANIE5. etapa - ODBORNÝ POSUDOK6. etapa - ZÁVEREČNÉ STANOVISKO 7. etapa - ROZHODOVANIE O POVOLENÍ NAVRHOVANEJ ČINNOSTI8. etapa - POPROJEKTOVÁ ANALÝZA

Povinné hodnotenie pozostáva z nasledujúcich krokov:1. predloženie dokumentácie – Zámer,2. určenie rozsahu hodnotenia a časového harmonogramu,3. vypracovanie dokumentácie – Správa o hodnotení,4. pripomienkovanie a verejné prerokovanie Správy o hodnotení,5. vypracovanie posudku,6. vypracovanie záverečného stanoviska.

Zisťovacie konanie začína predložením zámeru a končí vydaním rozhodnutia, v ktorom príslušný orgán rozhodne, či sa činnosť: bude posudzovať podľa zákona – proces posudzovania

pokračuje ako v povinnom hodnotení krokmi 2 až 8, nebude posudzovať podľa zákona – nasleduje povoľovací

proces podľa osobitných predpisov.

Postupnosť a časové lehoty jednotlivých

krokov posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

Postupnosť a časové lehoty jednotlivých

krokov posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

- pokračovanie

ÚČASTNÍCI PROCESU POSUDZOVANIA, ICH PRÁVA A POVINNOSTI

Príslušný orgán• orgán štátnej správy: Ministerstvo ŽP SR, krajský úrad ŽP, obvodný

úrad ŽP• plní funkciu posudzujúceho orgánu• riadi a usmerňuje celý proces posudzovania• vypracováva záverečné stanovisko

Navrhovateľ (FO alebo PO) – investor, resp. budúci realizátor činnosti• vypracúva a predkladá príslušnému orgánu príslušnú dokumentáciu

(zámer, oznámenie o zmene, správu o hodnotení, prípadne ďalšiu dokumentáciu) pre potreby zisťovacieho konania

Rezortný orgán• ústredný organ štátnej správy• slúži na získanie čo najobjektívnejšieho celoplošného pohľadu na

potrebnosť a závažnosť navrhovanej činnosti• spolupracuje s príslušným orgánom pri určovaní rozsahu a

harmonogramu hodnotenia a vypracávaní záverečného stanoviska

Povoľujúci orgán• obec alebo orgán štátnej správy príslušný na vydanie rozhodnutia o

povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov• vhodným uplatnením svojich požiadaviek, podnetov a stanovísk môže

eliminovať niektoré problémy, ktoré by mohli byť prekážkou

Schvaľujúci orgán• orgán verejnej správy príslušný na schválenie strategického dokumentu

Obstarávateľ• subjekt, ktorý zabezpečuje vypracovanie strategického dokumentu

Dotknutý orgán• orgán verejnej správy, ktorého súhlas, stanovisko, záväzný posudok

alebo vyjadrenie podmieňujú povolenie navrhovanej činnosti• jeho zapojenie do procesu posudzovania urýchli a uľahčí vlastné

povoľovacie konanie

Dotknutá obec• je to obec, na území ktorej sa má činnosť realizovať, alebo ktorej územie

zasiahne vplyv činnosti• koordinátor styku s verejnosťou

Verejnosť• jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb, združenia,

organizácie alebo skupiny

Zainteresovaná verejnosť• verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem na postupoch

environmentálneho rozhodovania• medzi zainteresovanú verejnosť patrí:• občianska iniciatíva,• občianske združenie,• mimovládna organizácia podporujúca ochranu ŽP.

Občianska iniciatíva• najmenej 500 fyzických osôb starších ako 18 rokov, z toho aspoň 250

osôb s trvalým pobytom v dotknutej obci, ktoré podpisujú spoločné stanovisko k navrhovanej činnosti posudzovanej podľa zákona,

• preukazuje sa podpisovou listinou, v ktorej je uvedené meno, priezvisko, trvalý pobyt, rok narodenia a podpis osôb, ktoré spoločné stanovisko podporujú.Splnomocnencom OI oprávneným konať v jej mene a prijímať písomnosti je fyzická osoba,

ktorá je ako splnomocnenec uvedená v podpisovej listine. Splnomocnenca je možné nahradiť na základe písomného vyhlásenia doručeného príslušnému orgánu inou fyzickou osobou, ak toto vyhlásenie podpíše väčšina členov občianskej iniciatívy.

Občianske združenie• môže vzniknúť na podporu OI,• skupina najmenej 250 fyzických osôb starších ako 18 rokov, z toho

aspoň 150 osôb s trvalým pobytom v dotknutej obci.

Mimovládna organizácia podporujúca ochranu ŽP• organizácia podporujúca ochranu ŽP založená podľa osobitných

predpisov s viac ako dvojročnou pôsobnosťou.

Odborníci tvoria ich experti z rôznych oblastí vedy, techniky a praxe môžu sa zúčastniť ako:

• spravovatelia odborných posudkov, vyjadrení,• spravovatelia časti (alebo celej) dokumentácie zabezpečovanej

navrhovateľom,• súčasť verejnosti,• účastníci odborných akcií súvisiacich s posudzovanou činnosťou,• spracovatelia posudku pre posudzujúci orgán,• pozvaní účastníci konzultácií posudzujúceho orgánu s dotknutou stranou.

1. krok Predloženie zámeru

N doručí PrO-u zámer, ktorý je prvou oficiálnou informáciou o navrhovanej činnosti a jej vplyvoch. Podrobnosti o obsahu a štruktúre zámeru obsahuje príloha č. 9

2. krok Zisťovacie konanie

PrO rozhodne, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona. Kritériá pre zisťovacie konanie sú uvedené v prílohe č. 10

3. krok Rozsah hodnotenia a časový harmonogram

Rozsah hodnotenia a podľa potreby aj jeho časový harmonogram určí PrO v spolupráci s rezortným orgánom a povoľujúcim orgánom. Pri určovaní rozsahu sa vychádza z prílohy č. 11. V časovom harmonograme sa určí časová postupnosť a podľa potreby aj lehoty jednotlivých etáp hodnotenia.

4. krok Správa o hodnotení a jej verejné prerokovanie

Správa o hodnotení obsahuje komplexné zistenia a vyhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vrátane porovnania s jestvujúcim stavom ŽP v mieste jej vykonávania a v oblasti jej predpokladaného vplyvu. N vykoná hodnotenie činnosti podľa prílohy č. 11. Správu o hodnotení predloží PrO-u, zároveň mu oznámi, o aké rozhodnutie, stanovisko, záväzný posudok alebo vyjadrenie dotknutého orgánu požiadal alebo bude žiadať.

Dotknutá obec informuje o doručení správy o hodnotení činnosti verejnosť a oznámi, kde a kedy možno do správy nahliadnuť. Po dohode a v spolupráci s N-om zabezpečí verejné prerokovanie a vyhotoví o ňom záznam, ktorý doručí PrO-u.

8 KROKOV POSUDZOVANIA ČINNOSTÍ V ZMYSLE ZÁKONA NR SR Č. 24/2006 Z.Z.

5. krok Odborný posudok

N zabezpečí vypracovanie odborného posudku u odborne spôsobilej osoby určenej PrO-om a doručí ho PrO-u. Na vypracovaní odborného posudku sa nesmie podieľať osoba, ktorá sa podieľala na vypracovaní zámeru alebo správy o hodnotení činnosti.

6. krok Záverečné stanovisko

PrO v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia vypracuje a predloží záverečné stanovisko k činnosti. Okrem celkového hodnotenia v ňom uvedie, či odporúča, alebo neodporúča jej realizáciu, prípadne za akých podmienok. Podrobnosti o obsahu sú uvedené v prílohe č. 12.

7. krok Rozhodovanie o povolení navrhovanej činnosti

Musí sa prihliadať na obsah záverečného stanoviska. Povoľujúci orgán zašle rozhodnutie PrO-u a rezortnému orgánu.

8. krok Poprojektová analýza

Zahŕňa pozorovanie navrhovanej činnosti a určenie i analýzu akéhokoľvek nepriaznivého vplyvu činnosti na ŽP.

N – navrhovateľPrO – príslušný orgán

- pokračovanie

1. krok: Z Á M E R

• Navrhovateľ doručí príslušnému orgánu zámer v listinnom vyhotovení v počte, ktorý si navrhovateľ vopred dohodne s príslušným orgánom, a jedenkrát na elektronickom nosiči dát.

Účelom zámeru je poskytnúť základné informácie najmä o:

• plánovanej činnosti na danom území,• samotnom území, ktorého sa plánovaná činnosť týka,• stave ŽP územia, v ktorom sa má navrhovaná činnosť realizovať,• vplyvoch navrhovanej činnosti na ŽP,• návrhoch opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a

kompenzáciu predpokladaných škôd,• miere znečistenia, poškodenia zložiek ŽP, antropogénnej záťaži,• výhodách a nevýhodách navrhovaných variantov zámeru,• environmentálnych prínosoch navrhovanej činnosti.

Za vypracovanie zámeru je zodpovedný navrhovateľ. Zámer môže vypracovať buď sám alebo si jeho vypracovanie zabezpečí u odborne spôsobilých osôb.

Zámer musí obsahovať najmenej 2 variantné riešenia činnosti -varianty zámeru, ako aj variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa zámer neuskutočnil – nulový variant.

Varianty môžu byť:1) lokálne (kde umiestniť stavby, činnosti)2) technicko-technologické (výber environmentálne najvhodnejšej

technológie)3) kombinácia lokalizačno-technické4) kombinácia opatrení

Nulový variant má hlavne porovnávací význam. Na základe žiadosti navrhovateľa môže príslušný orgán upustiť od požiadavky variantného riešenia zámeru, v žiadnom prípade však nemôže upustiť od uvedenia a vypracovania nulového variantu.

Odporúčaný obsah zámeru(príloha č. 9 zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP)

1) Základné údaje o navrhovateľovi

2) Základné údaje o navrhovanej činnosti

3) Základné informácie o súčasnom stave ŽP dotknutého územia

4) Základné údaje o predpokladaných vplyvoch činnosti na ŽP a možnostiach opatrení na ich zmiernenie

5) Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu (vrátane porovnania s nulovým variantom)

6) Mapová a iná obrazová dokumentácia

7) Doplňujúce údaje k zámeru

8) Miesto a dátum vypracovania zámeru

9) Potvrdenie správnosti údajov

POSTUP PREDLOŽENIA ZÁMERU PODĽA

ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z.

2. krok: Z I S Ť O V A C I E K O N A N I E

V tomto konaní sa zisťuje, či vplyvy plánovanej činnosti budú také, že je potrebné ich posúdenie v zmysle zákona

Sleduje a posudzuje sa tiež súlad navrhovanej činnosti:• so schválenými koncepčnými materiálmi pre SR,• s územno-plánovacou dokumentáciou daného regiónu,• s celkovou koncepciou rozvoja danej oblasti.

Kritériá pre zisťovacie konanie- sú uvedené v § 29 zákona, v prílohe č. 10

1) Povaha a rozsah navrhovanej činnosti• rozsah navrhovanej činnosti,• súvislosti s inými činnosťami,• požiadavky na vstupy,• údaje o výstupoch,• pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva.

2) Miesto vykonávania navrhovanej činnosti

Pri zisťovacom konaní sa musí vziať do úvahy environmentálna

citlivosť oblasti, ktorá bude pravdepodobne zasiahnutá navrhovanou

činnosťou s prihliadnutím najmä na:

• súčasný stav využitia územia,

• súlad navrhovanej činnosti s územno-plánovacou dokumentáciou,

• relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti

• únosnosť prírodného prostredia.

3) Význam očakávaných vplyvov

Význam očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku kritériám

uvedeným v bodoch 1 a 2 s prihliadnutím najmä na:

1. pravdepodobnosť vplyvu,

2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie),

3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice, veľkosť a komplexnosť vplyvu, trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu.

Rozhodovanie pri zisťovacom konaní

Pri zisťovacom konaní je potrebné zohľadňovať širšie priestorové a časové súvislosti.

Počas rozhodovania má príslušný orgán právo uskutočniť podľa potreby ústne pojednávanie, obhliadku, prípadne osobitné rokovanie so subjektami, ktoré zaslali závažné pripomienky vyžadujúce objasnenie, resp. spracovanie znaleckého posudku.

O právoplatnom rozhodnutí príslušného orgánu musia byť informované okrem navrhovateľa aj ostatné subjekty procesu posudzovania, pričom rozlišujeme dve základné povinnosti: povinnosť príslušného orgánu – doručiť právoplatné rozhodnutie

rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci (ak vznikli tak aj občianskemu združeniu a občianskej iniciatíve),

povinnosť dotknutej obce – informovať verejnosť o rozhodnutí spôsobom v mieste obvyklým.

Postup zisťovacieho konania podľa zákona 24/2006 Z.z.

3. krok: R O Z S A H H O D N O T E N I A A Č A S O V Ý H A R M O N O G R A M

Účelom tohto kroku je zabezpečiť účinné a organizované posúdenie,

v ktorom sa upresní hodnotenie s ohľadom na druh a významnosť vplyvov,

na riziká hodnotenej činnosti s prihliadnutím na konkrétnu environmentálnu

situáciu.

dialóg medzi posudzujúcim orgánom a ostatnými subjektami.

Je potrebné zabezpečiť kvalitu a serióznosť uskutočnenia tejto etapy,

pretože od toho závisí: kvalita a komplexnosť vyhodnotenia vplyvov danej činnosti, ktorá sa

sústredí na významné vplyvy podstatne ovplyvňujúce ŽP, adekvátnosť konkretizovania požiadaviek na vyhodnotenie vplyvov

činnosti s prihliadnutím na druh a riziká danej činnosti, ako aj špecifiká a okolnosti daného prípadu,

plynulosť a bezkonfliktnosť priebehu ďalších etáp procesu posudzovania.

Určovanie rozsahu hodnotenia podľa zákona

Pri určovaní rozsahu hodnotenia príslušný orgán vychádza z prílohy č. 10 zákona.

a) prihliada pritom:• na doručené stanoviská subjektov procesu posudzovania,• na svoje rozhodnutie v zisťovacom konaní,• na aspekty uvedené v tomto zákone,• na pripomienky dotknutej strany.b) určí pritom najmä:• ktoré z údajov má správa o hodnotení obsahovať, • na ktoré kritéria treba v správe o hodnotení osobitne prihliadať,• ktoré varianty riešenia treba podrobnejšie vypracovať,• počet vyhotovení správy o hodnotení,• ktorý zo súvisiacich činností sa prípadne budú posudzovať

spoločne.

Aspekty určenia rozsahu hodnotenia vplyvov, výber variantov

Spravidla sa môžu rozlišovať dva hlavné aspekty určenia rozsahu hodnotenia vplyvov:1. Sociálny aspekt

aký význam, resp. akú hodnotu má dotknuté územie, v ktorom možno očakávať vplyvy zámeru činnosti. Sociálny aspekt sa vytvára vnímaním rôznych hľadísk a záujmov:– záujem na zdraví a bezpečnosti miestnych obyvateľov,– záujem na zachovaní produkčnosti územia, – záujem na zachovaní turisticko-rekreačných a estetických hodnôt územia,– záujem na zachovaní a zveľadení ohrozených a chránených rastlinných a

živočíšnych druhov,– záujem na zachovaní hodnôt ŽP.

2. Environmentálny aspektSpočíva v hľadaní odpovedí na základné otázky:

Aké dôvody vedú k záveru, že navrhovaná činnosť ovplyvní ŽP v negatívnom alebo pozitívnom smere?

Aké zložky ŽP ovplyvní navrhovaná činnosť a akým spôsobom? Ktoré sú významné vplyvy, a ktoré účinky určujú významnosť vplyvu?

Určenie rozsahu hodnotenia by malo obsahovať:

1. určenie účelových hraníc záujmového územia dotknutého vplyvmi činnosti,

2. výber variantov činnosti pre hodnotenie,

3. určenie prioritných problémových okruhov,

4. výber významných vplyvov, ktoré sa budú hodnotiť a určenie hierarchie,

5. určenie, odporúčanie metód pre hodnotenie a interpretáciu vplyvov

6. odporúčanie zriadiť informačné strediská, prípadne určiť koncepciu práce s verejnosťou.

Určovanie časového harmonogramuV časovom harmonograme sa určí časová postupnosť, a v prípade potreby

aj lehoty jednotlivých krokov hodnotenia vplyvov činností.

Navrhovateľ v spolupráci s dotknutou obcou je povinný bez zbytočného

odkladu informovať vhodným spôsobom verejnosť o určenom rozsahu hodnotenia

a jeho časovom harmonograme.

V osobitných prípadoch, ak sú údaje v zámere postačujúce, môže príslušný

orgán v spolupráci s rezortným a povoľujúcim orgánom určiť, že správu o

hodnotení nie je potrebné vypracúvať.

Určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti a časového harmonogramu podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

4. krok: S P R Á V A O H O D N O T E N Í a jej V E R E J N É P R E R O K O V A N I E

Účelom správy o hodnotení je poskytnúť informácie o navrhovanej

činnosti vrátane jej variantov, vplyvov každého z variantov na ŽP a ich

porovnanie s nulovým variantom. (príloha č. 11)

Pri vypracovaní treba rešpektovať informácie o: stave ŽP, hodnotených vplyvoch, hodnotení nulového variantu, predpokladaných vplyvoch s určením ich významnosti, navrhovaných ochranných a kompenzačných opatreniach.

Správa o hodnotení musí byť písaná jasne a zrozumiteľne, pretože

je dokumentom, ktorý bude zverejnený a ktorý sa bude verejne prerokúvať.

Správa by mala byť spravidla 100 až 200 strán a musí obsahovať aj

všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie.

Obsah správy o hodnotení

Správa o hodnotení obsahuje v prvom rade základné údaje o

navrhovateľovi, o zámere, o priamych vplyvoch navrhovanej činnosti na

ŽP v lokalite činnosti a o požiadavkách na vstupy.

Najrozsiahlejšou časťou správy o hodnotení je komplexná

charakteristika stavu a kvality ŽP a hodnotenie vplyvov na ŽP.

Získavanie informácií pre správu o hodnotenína vypracovanie správy o hodnotení sú potrebné:

• informácie získané z existujúcich autorizovaných databázových zdrojov,

• informácie získané priamym meraním alebo sledovaním v teréne,• informácie získavané kartometrickými metódami,• informácie získavané z diaľkového prieskumu zeme a pod.

Jednotlivé kapitoly, ktoré musí daná časť správy obsahovať, sú nasledovné:

1) Charakteristika hraníc dotknutého územia2) Charakteristika súčasného stavu ŽP dotknutého územia3) Hodnotenie predpokladaných vplyvov činnosti na ŽP a odhad ich významnosti4) Opatrenia navrhnuté na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu

vplyvov na ŽP5) Porovnanie variantov činnosti a návrh optimálneho variantu6) Návrh programu monitorovania a poprojektovej analýzy7) Metódy použité v procese hodnotenia vplyvov a spôsob získavania údajov o

súčasnom stave ŽP v území, kde sa má činnosť realizovať8) Nedostatky a neurčitosti v poznatkoch, ktoré sa vyskytli pri vypracúvaní správy o

hodnotení9) Zoznam príloh správy o hodnotení10) Všeobecne zrozumiteľné zhrnutie11) Zoznam riešiteľov a organizácií, ktoré sa na vypracovaní správy o hodnotení

podieľali, ich podpis (pečiatka) 12) Zoznam doplňujúcich analytických správa a štúdií, ktoré sú k dispozícii u

navrhovateľa 13) Dátum a potvrdenie správnosti a úplnosti údajov podpisom (pečiatkou)

oprávneného zástupcu navrhovateľa

Základné princípy vypracovania správy o hodnotení

Vzhľadom na ciele, ktoré má správa o hodnotení plniť, mali by sa spracovatelia riadiť nasledujúcimi princípmi:1. Informácie o hodnotených variantoch činnosti, súčasnom stave a

kvalite ŽP, hodnotení nulového variantu, atď. musia byť prezentované jasne, jednoznačne a prehľadne, s uvedením, na základe akých podkladov sa k daným záverom dospelo.

2. Je potrebné klásť veľký dôraz na grafické vyjadrenie všetkých informácií.

3. Pri výbere variantu činnosti, je potrebné jasne definovať kritériá, na základe ktorých sa tento výber uskutočnil.

4. Správa o hodnotení musí obsahovať záverečné zhrnutie.5. Kompletné informácie a metodické neurčitosti pri posudzovaní vplyvov

musia byť v správe jasne uvedené.6. V správe by mali byť uvedení všetci hlavní riešitelia.

Dodržaním týchto hlavných zásad sa zabezpečí vypracovanie kvalitneja komplexnej dokumentácie, ktorá je vhodným podkladom pre rozhodovacie konanie.

VEREJNÉ PREROKOVANIE SPRÁVY O HODNOTENÍ

S ohľadom na spravidla značný rozsah správy a s tým spojené náklady, zákon ustanovuje, ktorým subjektom príslušný orgán doručí správu o hodnotení, a ktorým len jej časť (záverečné zhrnutie).

Pre túto etapu zákon stanovuje: povinnosť vystavenia záverečného zhrnutia, umožnenia nazerania a robenia výpisov, verejného prerokovania správy, doručenia príslušného záznamu príslušnému orgánu.

Pre dotknutú obec vyplýva povinnosť zabezpečiť v spolupráci s navrhovateľom verejné prerokovanie správy do doby vystavenia záverečného zhrnutia. nevylučuje sa možnosť využitia aj ďalších foriem práce s verejnosťou, a to: prednášky, masmédiá, rokovania s jednotlivými skupinami a pod.

Príprava a priebeh verejného prerokovania

Postup prípravy verejného prerokovania: včasné oznámenie termínu verejného prerokovania verejnosti

dotknutých obcí, vypracovanie zoznamu účastníkov verejného prerokovania a

zabezpečenie ich účasti, včasné rozoslanie pozvánok a informačných materiálov, spracovanie hlavných environmentálnych problémov a výsledkov

na oboznámenie verejnosti, vypracovanie scenáru verejného prerokov., výber vhodného moderátora.

Možný scenár verejného prerokovania1. Otvorenie verejného zhromaždenia,2. Vstupné informácie ústnym podaním a názorným výkladom na

pripravených paneloch – výklad a prezentácia panelov:• panel modelu zámeru – prezentuje zástupca investora,• panel environmentálneho bloku – prezentuje zástupca zostavovateľov správy

o hodnotení vplyvov činností na ŽP,• panel sociologického bloku – prezentuje zástupca tímu práce s verejnosťou.

3. Riadená diskusia

a) majetkovo – legislatívne problémy,

b) sídelno – kompenzačné problémy,

c) organizačno – technické problémy,

d) environmentálne problémy.

4. Záver

V rámci verejného prerokovania existuje niekoľko metód podania

pripomienok, komentárov a stanovísk. Takýmito metódami sú:– vyplnenie pripomienkového hárku a odovzdanie priamo v

mieste prerokovania,– ústne vyjadrenie,– zaslanie vyplneného a podpísaného pripomienkového hárku

poštou,– vystúpenie s otázkou.

Postup doručenia správy o hodnotení, jej pripomienkovanie a verejné prerokovanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

Legenda:SoH – správa o hodnoteníVZZZ- všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie

5. krok: O D B O R N Ý P O S U D O K

slúži ako odborný podklad pre vypracovanie záverečného stanoviska.Posudok spracujú pre príslušný orgán ním určené odborne

spôsobilé fyzické a právnické osoby.Náklady na vypracovanie posudku znáša navrhovateľ.

Posudok musí vždy obsahovať aj návrh záverečného stanoviska.

Na vypracovanie posudku príslušný orgán poskytne jeho spracovateľovi potrebnú dokumentáciu:

správu o hodnotení, resp. zámer, rozsah hodnotenia, záznamy z verejného prerokovania, písomné stanoviská k zámeru, písomné stanoviská k správe o hodnotení.

Kritériá na hodnotenie kvality dokumentácie

Keďže správa o hodnotení je dokumentom, ktorý najviac ovplyvňuje

kvalitu procesu, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť kvalite

dokumentácie.

Charakteristika kvality dokumentácie:

- Prijateľná kvalita spracovania:

Trieda kvality A

Trieda kvality B

Trieda kvality C

- Neprijateľná kvalita spracovania:

Trieda kvality D

Trieda kvality E

Trieda kvality F

- Nepoužiteľná dokumentácia:

NP

Odporúčaný obsah posudku

Ako je uvedené v zákone, v posudku sa vyhodnotia najmä:1) Úplnosť správy o hodnotení2) Stanoviská k správe o hodnotení

Ide o vyjadrenie sa k pripomienkam a stanoviskám subjektov procesu posudzovania, ktoré boli zaslané k správe o hodnotení, ako aj o vyjadrenie sa k záverom z verejného prerokovania správy o hodnotení.3) Úplnosť zistenia kladných a záporných vplyvov činnosti vrátane ich

vzájomného pôsobeniaPosudzovateľ musí brať do úvahy všetky očakávané vplyvy na ŽP,

ako aj prijateľnosť zámeru pre dotknutú verejnosť a vplyvy na zdravie obyvateľstva4) Návrh technického riešenia s ohľadom na dosiahnutý stupeň

poznaniaJe potrebné posúdiť, či návrh technického riešenia zámeru je v súlade

s dosiahnutým stupňom poznania a dostupnými technológiami (BAT)5) Varianty riešenia činnosti6) Návrh opatrení a podmienok na prevenciu, elimináciu a

kompenzáciu vplyvov

Postup vypracovania odborného posudku podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

6. krok: Z Á V E R E Č N É S T A N O V I S K O

Záverečné stanovisko je výsledným výstupom z celého procesu posudzovania danej činnosti podľa zákona.

Vypracúva ho príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia v lehote jedného mesiaca od obdržania posudku.

Príslušný orgán uvedie, či odporúča alebo neodporúča realizáciu navrhovanej činnosti, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jej sledovania a vyhodnocovania.

Pri vypracovaní záverečného stanoviska sa vychádza:zo správy o hodnotení,zo zámeru (v osobitných prípadoch),z písomných stanovísk,zo záznamov z verejného prerokovania,z odborného posudku,z ďalších stanovísk a pripomienok zaslaných k správe o

hodnotení,z poznatkov a skúseností z posudzovania činností.

• Príslušný orgán doručí záverečné stanovisko všetkým subjektom procesu posudzovania.

Platnosť Záverečného stanoviska k činnosti je 3 roky odo dňa jeho vydania. Na žiadosť navrhovateľa môže byť predĺžená o ďalšie 2 roky a to i opakovane, ak navrhovateľ písomne preukáže, že nedošlo k podstatným zmenám navrhovanej činnosti. O predĺžení platnosti záverečného stanoviska rozhodne príslušný orgán.

Obsah záverečného stanoviska podľa zákona

Odporúčané náležitosti záverečného stanoviska (viď príloha č. 12):1) Základné údaje o navrhovateľovi2) Základné údaje o navrhovanej činnosti3) Popis priebehu posudzovania4) Celkové hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti5) Závery

a) záverečné stanovisko k činnosti (súhlas, nesúhlas),b) odporúčaný variant,c) odporúčané podmienky pre etapu prípravy a realizácie činnosti,d) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane zhodnotenia písomných

stanovísk, podľa zákona, e) požadovaný rozsah poprojektovej analýzy

6) Potvrdenie správnosti údajov

Postup vypracovania záverečného stanoviska k navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

7. krok: R O Z H O D O V A N I E O P O V O L E N Í

N A V R H O V A N E J Č I N N O S T I

Povoľujúci orgán nemôže bez záverečného stanoviska z procesu posudzovania vydať rozhodnutie o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov /napr. cestný zákon, stavebný zákon, zákon o banskej činnosti, výbušninách/.

Povoľujúci orgán musí prihliadať na záverečné stanovisko a zohľadniť návrh odporúčaných opatrení.

Povoľujúci orgán zašle rozhodnutie o povolení navrhovanej činnosti, ktorému predchádzalo posudzovanie podľa zákona, príslušnému orgánu a rezortnému orgánu.

8. krok: P O P R O J E K T O V Á A N A L Ý Z A

V procese posudzovania sa prognózujú a vyhodnocujú predpokladané

vplyvy navrhovanej činnosti komplexné monitorovanie a analýza

skutočných vplyvov danej činnosti na ŽP a účinnosti opatrení na

zmiernenie týchto vplyvov.

Poprojektová analýza zahŕňa predovšetkým pozorovanie navrhovanej

činnosti a určenie akéhokoľvek nepriaznivého vplyvu činnosti na ŽP.

Takéto pozorovania a určovania sa vykonávajú za účelom dosiahnutia

najmä týchto cieľov: zosúlaďovanie skutočných vplyvov činnosti na ŽP s

predpokladanými vplyvmi, ako aj určovanie účinných opatrení na zníženie nepriaznivých vplyvov,

overovanie predchádzajúcich prognóz s cieľom získania odborných skúseností pre hodnotenie budúcich činností.

ODBORNÁ SPôSOBILOSŤ NA ÚČELY POSUDZOVANIA VPLYVOV NA ŽP

• Vyhláška č. 113/2006 Z. z.Odbory činností: environmentalistika, doprava, ochrana zdravia,

cestovný ruch, baníctvo, environmentálne právo, informatika ...

Vzdelanie a odborná prax odborne spôsobilých osôb:- vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa príslušného smeru a

najmenej 5-ročná odborná prax, alebo- vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa príslušného smeru a

najmenej 7-ročná odborná prax, alebo- stredné odborné vzdelanie príslušného smeru a najmenej 9-ročná

odborná prax

Ministerstvo ŽP vedie zoznam odborne spôsobilých osôb a pravidelne ho uverejňuje (www stránka ministerstva).

Ministerstvo zapíše do zoznamu fyzické osoby a právnické osoby na základe:

žiadosti, a po úspešnom zložení skúšky a vydaní osvedčenia.

INFORMAČNÝ SYSTÉM

- zabezpečuje vedenie evidencie všetkých posúdených strategických dokumentov a navrhovaných činností tak, ako to určuje zákon č. 24/2006 Z.z.

ZABEZPEČENIE POSKYTOVANIA INFORMÁCIÍ O STAVE ŽP

Zákon ukladá povinnosť všetkým právnickým a fyzickým osobám poskytnúť navrhovateľovi dostupné informácie o ŽP.

• Povinnosť poskytnúť informácie majú všetky fyzické a právnické osoby, pokiaľ takéto informácie vlastnia alebo spracovávajú, ak ich získali z činnosti financovanej zo štátneho rozpočtu,

• navrhovateľ musí v žiadosti preukázať ich nevyhnutnosť na vypracovanie Správy o hodnotení,

• pri poskytovaní a používaní informácií musia ostať zachované osobitné predpisy o ochrane štátneho, hospodárskeho, služobného a obchodného tajomstva,

• Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach ŽP.

DOKUMENTÁCIA Z PROCESOV POSUDZOVANIA, JEJ UCHOVÁVANIE A EVIDENCIA

• Činnosti spojené s uchovávaním a evidenciou dokumentácie vykonáva Slovenská agentúra životného prostredia. Hlavnou snahou je zlepšiť a objektivizovať posudzovanie kvality tejto dokumentácie a zabezpečiť jej sprístupnenie orgánom, ktoré vystupujú v procese posudzovania.

• Príslušný orgán vedie evidenciu a uchováva dokumentáciu po dobu jej aktuálnosti, najmenej však 15 rokov od skončenia procesu posudzovania.

• Navrhovateľ a obstarávateľ uchováva dokumentáciu po dobu jej aktuálnosti, najmenej však 10 rokov od skončenia procesu posudzovania.

POSUDZOVANIE VPLYVOV ČINNOSTÍ PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE

prevzaté dodatky ESPOO I., II., III. Prílohy: 13, 14 a 15 zákona č. 24/2006 Z. z. štvrtá časť zákona č. 24/2006 Z. z.

Strana pôvodu – štát, na území ktorého sa navrhuje činnosť vykonávať

Dotknutá strana – štát, ktorý môže byť dotknutý značne nepriaznivým vplyvom činnosti na ŽP presahujúcim štátne hranice

!!! Upresnenie procesu posudzovania dvojstrannými medzinárodnými zmluvami !!!

Predmetom posudzovania vplyvov presahujúcich štátne hranice sú:

a) strategické dokumenty navrhované na území SR, ktoré môžu mať závažný vplyv na ŽP presahujúci štátne hranice,

b) činnosti navrhované v SR uvedené v prílohe č. 13 a činnosti uvedené v prílohe č. 8, ktoré môžu mať vplyv na ŽP presahujúci štátne hranice,

c) SD a navrhované činnosti uvedené v a) a b), ak o to požiada dotknutá strana,

d) SD a navrhované činnosti vykonávané na území iného štátu, ktoré môžu mať závažný vplyv na ŽP SR.

Zoznam činností podliehajúcich medzinárodnému prerokovaniu z hľadiska ich vplyvov presahujúcich štátne hranice

(príloha č. 13)

1. Rafinérie ropy a zariadenia na splyňovanie a skvapalňovanie 500 a viac ton uhlia alebo bitúmenových bridlíc za deň.

2. Tepelné elektrárne a iné spaľovacie zariadenia, jadrové elektrárne a iné jadrové reaktory. 3. Zariadenia určené výhradne na výrobu alebo obohacovanie jadrového paliva.4. Veľké zariadenia na primárnu výrobu liatiny a ocele na výrobu neželezných kovov.5. Zariadenia na ťažbu, spracovanie a prepracovanie azbestu a výrobu výrobkov obsahujúcich

azbest.6. Komplexné chemické zariadenia.7. Výstavba diaľnic, ciest premotorové vozidlá, diaľkových železničných tratí a letísk.8. Ropovody a plynovody s potrubím s veľkou svetlosťou.9. Obchodné prístavy.10. Zariadenia na zneškodňovanie toxických a nebezpečných odpadov.11. Veľké priehrady a nádrže.12. Odbery podzemných vôd.13. Výroba buničiny a papiera.14. Rozsiahla ťažba, získavanie a zušľachťovanie kovových rúd a uhlia.15. Ťažba uhľovodíkov na voľnom mori.16. Veľkosklady na skladovanie ropy, výrobkov z ropy a chemických výrobkov.17. Veľkoplošné odlesňovanie.

Všeobecné kritériá na určenie značne nepriaznivého vplyvu presahujúceho štátne hranice

(príloha č. 14)

Pri posudzovaní, či navrhovaná činnosť bude mať značne nepriaznivý

vplyv presahujúci štátne hranice, sa vychádza najmä z týchto kritérií:

1. Rozsah – či sú navrhované činnosti, ktoré sú vo vzťahu k plánovanej činnosti, rozsiahle.

2. Umiestnenie – jedná sa o navrhované činnosti:– ktoré sa majú umiestniť v oblastiach osobitne citlivých alebo

významných z hľadiska ŽP alebo v ich blízkosti (národné parky, prírodné rezervácie, ...),

– v miestach, kde by mohli mať značné dopady na obyvateľstvo.

3. Vplyvy – navrhované činnosti, ktoré majú obzvlášť zložitý a potenciálne škodlivý vplyv.

Obsah dokumentácie o hodnotení vplyvov činností presahujúcich štátne hranice

(príloha č. 15)

1. Popis navrhovanej činnosti a jej ciele.2. V prípade potreby popis opodstatnených variantov. 3. Popis tých zložiek a prvkov ŽP, ktoré môžu byť pravdepodobne závažne

dotknuté navrhovanou činnosťou alebo jej variantmi.4. Popis možných vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej variantov a odhad

ich závažnosti.5. Popis opatrení zmierňujúcich závažný vplyv na ŽP na minimum.6. Uvedenie konkrétnych použitých metód prognózovania a

východiskových predpokladov, na ktorých sú založené.7. Identifikácia nedostatkov v poznaní a neurčitostí zistených pri

zhromažďovaní požadovaných informácií.8. Ak je to potrebné, návrh monitorovacích a manažerských programov a

iných plánov poprojektovej analýzy.9. Zhrnutie netechnického charakteru vrátane vhodnej vizuálnej

prezentácie (mapy, grafy, atď.)

POSUDZOVANIE VPLYVOV STRATEGICKÝCH DOKUMENTOV NA ŽP

STRATEGICKÉ ENVIRONMENTÁLNE HODNOTENIE – SEA

na Slovensku bolo používanie SEA vymedzené §35 zákona č. 127/1994 Z.z.

teraz: 2. časť zákona č. 24/2006 a prílohy č. 1 – 7

Hlavným cieľom a úlohou procesu SEA je vstúpiť do procesu prípravy

dokumentácie ešte pred schválením a tým prispieť k skvalitneniu práce

jednotlivých orgánov v rozhodovacom procese.

SEA – systematický proces pre posúdenie a určenie

predpokladaných vplyvov prijímaných rozhodnutí.

Strategický dokument

podľa zákona je návrh politiky, rozvojovej koncepcie, plánu a programu

vrátane strategických dokumentov, na ktorých financovaní sa podieľa

Európska únia.

Účel SEA- zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť

k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov, so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

SEA je potrebné realizovať v takej etape, aby bolo možné: usmerniť proces tvorby rozvojových koncepcií, skvalitniť proces získavania informácií a tvorby rozvojových

dokumentov, vylúčiť, resp. minimalizovať potenciálny nepriaznivý vplyv na ŽP, zabezpečiť dobrú informovanosť verejnosti.

Dôležitú úlohu v procese zohráva aj aktívna participácia verejnosti

na príprave koncepčných materiálov a všeobecne záväzných právnych predpisov.

Za najväčší prínos SEA sa považuje:

1. zahŕňa princípy TUR do rozhodovacieho procesu,

2. zlepšuje proces environmentálneho hodnotenia na úrovni projektov,

3. určuje kumulatívne vplyvy na ŽP a definuje ich širokú škálu,

4. zahŕňa do filozofie rozvojových dokumentov environmentálne kritériá,

5. zabezpečuje komplexnú prevenciu ochrany ŽP.

1. krok Oznámenie o strategickom dokumente

Obstarávateľ doručí príslušnému orgánu oznámenie o vypracovaní strategického dokumentu. Podrobnosti o obsahu a štruktúre oznámenia sú uvedené v prílohe č. 2.

2. krok Zisťovacie konanie

Príslušný orgán rozhodne, či sa strategický dokument bude posudzovať podľa tohto zákona. Strategické dokumenty podliehajúce posudzovaniu sú uvedené v prílohe č. 1.

3. krok Rozsah hodnotenia a časový harmonogram

Rozsah hodnotenia a podľa potreby aj časový harmonogram určí príslušný orgán po prerokovaní s obstarávateľom. Vychádza sa z obsahu a štruktúry správy o hodnotení vplyvu strategického dokumentu. V časovom harmonograme sa určí časová postupnosť a podľa potreby aj lehoty jednotlivých krokov hodnotenia.

4. krok Správa o hodnotení a jej verejné prerokovanie

Správu o hodnotení strategického dokumentu predloží obstarávateľ príslušnému orgánu spolu s návrhom strategického dokumentu. Podrobnosti o obsahu a štruktúre správy o hodnotení sú uvedené v prílohe č. 4 a č. 5.

Verejnosť (obyvatelia dotknutých obcí, občianske iniciatívy, občianske združenia) bude o správe o hodnotení strategického dokumentu a návrhu strategického dokumentu informovaná dotknutou obcou. Obstarávateľ v spolupráci s príslušným orgánom zabezpečí ich verejné prerokovanie a vyhotoví záznam.

8 krokov posudzovania návrhov strategických dokumentov a strategických dokumentov s celoštátnym dosahom

- pokračovanie

5. krok Odborný posudok

Odborný posudok môžu vypracovať iba fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorá sú odborne spôsobilé (§60 a 61) a ktoré sa nepodieľali na vypracovaní návrhu strategického dokumentu alebo správy o hodnotení. Odborný posudok vychádza zo správy o hodnotení, záznamu z verejného prerokovania a doručených stanovísk zainteresovaných orgánov. Obsahuje aj návrh záverečného stanoviska.

6. krok Záverečné stanovisko

Príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia vypracuje záverečné stanovisko, v ktorom uvedie, či odporúča alebo neodporúča jeho prijatie. Podrobnosti o obsahu a štruktúre záverečného stanoviska obsahuje príloha č. 6.

7. krok Schvaľovanie strategického dokumentu

Schvaľujúci orgán nemôže bez záverečného stanoviska schváliť strategický dokument, ktorý bol predmetom posudzovania. Musí prihliadať na existenciu aj obsah záverečného stanoviska a najmä na podmienky prijatia strategického dokumentu.

8. krok Sledovanie a vyhodnocovanie vplyvov strategického dokumentu

V prípade negatívnych vplyvov, ktoré sa nepredpokladali počas posudzovania, je obstarávateľ povinný prijať a realizovať opatrenia na ich zmiernenie a zároveň zabezpečiť zmenu, doplnenie, príp. prepracovanie strategického dokumentu.

STRATEGICKÉ DOKUMENTY PODLIEHAJÚCE POSUDZOVANIUICH VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA

(PRíLOHA č. 1)

I. POLITIKY, KONCEPCIE, PLÁNY A PROGRAMY Z OBLASTÍ

1. Ťažba a úprava nerastných surovín

1.1 surovinová politika v oblasti nerastných surovín

1.2 koncepcia využívania zdrojov horninového prostredia

2. Energetika

2.1 zásady energetickej politiky

2.2 energetická politika/koncepcia

2.3 koncepcia využívania hydroenergetického potenciálu

2.4 koncepcia výstavby malých vodných elektrární

2.5 koncepcia výstavby veterných elektrární

2.6 program využívania obnoviteľných energetických zdrojov

2.7 koncepcia nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom

2.8 národný program nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom

3. Priemysel 3.1 priemyselná politika

3.2 program rozvoja malého a stredného podnikania

3.3 program rozvoja priemyselnej výroby na báze domácich surovín

3.4 program na podporu investícií

3.5 koncepcia/program/plán rozvoja

3.5.1 chemického priemyslu

3.5.2 drevospracujúceho priemyslu

3.5.3 potravinárskeho priemyslu

3.5.4 priemyslu stavebných látok

3.5.5 hutníckeho priemyslu

3.5.6 strojárskeho priemyslu

3.5.7 ľahkého priemyslu (textilný, odevný, kožiarsky a obuvnícky, polygrafický, sklársky)

3.5.8 elektrotechnického priemyslu

4. Poľnohospodárstvo 4.1 štátna pôdna politika

4.2 agrárna a potravinová politika

4.3 program zvyšovania kvality poľnohospodársko-potravinárskej produkcie

4.4 koncepcia rozvoja chovu hospodárskych zvierat

4.5 koncepcia rozvoja ekologického poľnohospodárstva

4.6 koncepcia ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy

5. Lesné hospodárstvo 5.1 princípy štátnej lesníckej politiky 5.2 stratégia a koncepcia rozvoja lesného hospodárstva 5.3 program zalesňovania pôd nevyužiteľných na poľnohospodársku výrobu 5.4 koncepcia ochrany lesných pozemkov 5.5 programy rozvoja poľovníctva 5.6 lesníctvo a rozvoj vidieka 5.7 koncepcia trvalo udržateľného obhospodarovania lesov

6. Vodné hospodárstvo 6.1 koncepcia vodohospodárskej politiky 6.2 plán manažmentu povodia 6.3 plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií7. Doprava a telekomunikácie 7.1 štátna dopravná politika 7.2 koncepcia rozvoja dopravy 7.3 koncepcia rozvoja diaľnic a rýchlostných ciest 7.4 program rozvoja železničnej dopravy 7.5 program rozvoja železničných ciest 7.6 rozvoj kombinovanej dopravy, 7.7 reštrukturalizácia letísk 7.8 koncepcia rozvoja leteckej dopravy, 7.9 koncepcia rozvoja vodnej dopravy 7.10 národná politika elektronických komunikácií 7.11 stratégia informatizácie spoločnosti

10. Životné prostredie 10.1 stratégia trvalo udržateľného rozvoja 10.2 koncepcie starostlivosti o životné prostredie 10.3 štátna environmentálna politika 10.4 národný environmentálny akčný program 10.5 národná stratégia ochrany biodiverzity 10.6 koncepcia ochrany prírody a krajiny11. Iné 11.1 programy vedy a výskumu 11.2 národohospodárska stratégia Slovenskej republiky

9. Odpadové hospodárstvo 9.1 program odpadového hospodárstva 9.2 koncepcia hospodárenia s nebezpečným odpadom 9.3 koncepcia separovaného zberu odpadov 9.4 koncepcia rozvoja spracovateľských kapacít 9.5 koncepcia sanácie starých skládok a starých environmentálnych záťaží 9.6 koncepcia nakladania s odpadom zo septikov a žúmp

8. Šport, rekreácia a cestovný ruch 8.1 program rozvoja cestovného ruchu 8.2 program rozvoja vidieckej turistiky, agroturistiky a lesoturistiky 8.3 program rozvoja športu

II. POLITIKY, PLÁNY A PROGRAMY, KTORÉ URČUJÚ VYUŽÍVANIE ÚZEMIA

1. Regionálny rozvoj 1.1 regionálna politika 1.2 stratégia regionálneho rozvoja 1.3 koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajov a okresov 1.4 stratégia rozvoja vidieka 1.5 program obnovy dediny 1.6 program rozvoja vidieka

2. Územnoplánovacie dokumentácie 2.1 koncepcia územného rozvoja Slovenska 2.2 územné plány regiónu 2.3 územné plány obcí (nad 2 000 obyvateľov) 2.4 územné plány obcí do 2 000 obyvateľov, ktoré sú 2.4.1 obcami so štatútom kúpeľného miesta

2.4.2 obcami, na ktorých území sa nachádza navrhované vtáčie územie, územie európskeho významu alebo súvislá európska sústava chránených území (Natura 2000)

8 krokov posudzovania návrhov strategických dokumentov a strategických dokumentov s celoštátnym dosahom

1. krok 1Oznámenie o strategickom dokumente

Obstarávateľ doručí príslušnému orgánu oznámenie o vypracovaní strategického dokumentu. Podrobnosti o obsahu a štruktúre oznámenia sú uvedené v prílohe č. 2.

2. krok 2Zisťovacie konanie

Príslušný orgán rozhodne, či sa strategický dokument bude posudzovať podľa tohto zákona. Strategické dokumenty podliehajúce posudzovaniu sú uvedené v prílohe č. 1.

3. krok 3Rozsah hodnotenia a časový harmonogram

Rozsah hodnotenia a podľa potreby aj časový harmonogram určí príslušný orgán po prerokovaní s obstarávateľom. Vychádza sa z obsahu a štruktúry správy o hodnotení vplyvu strategického dokumentu. V časovom harmonograme sa určí časová postupnosť a podľa potreby aj lehoty jednotlivých krokov hodnotenia.

4. krok 4Správa o hodnotení a jej verejné prerokovanie

Správu o hodnotení strategického dokumentu predloží obstarávateľ príslušnému orgánu spolu s návrhom strategického dokumentu. Podrobnosti o obsahu a štruktúre správy o hodnotení sú uvedené v prílohe č. 4 a č. 5.

Verejnosť (obyvatelia dotknutých obcí, občianske iniciatívy, občianske združenia) bude o správe o hodnotení strategického dokumentu a návrhu strategického dokumentu informovaná dotknutou obcou. Obstarávateľ v spolupráci s príslušným orgánom zabezpečí ich verejné prerokovanie a vyhotoví záznam.

5. krok 5Odborný posudok

Odborný posudok môžu vypracovať iba fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorá sú odborne spôsobilé (§60 a 61) a ktoré sa nepodieľali na vypracovaní návrhu strategického dokumentu alebo správy o hodnotení. Odborný posudok vychádza zo správy o hodnotení, záznamu z verejného prerokovania a doručených stanovísk zainteresovaných orgánov. Obsahuje aj návrh záverečného stanoviska.

6. krok 6Záverečné stanovisko

Príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia vypracuje záverečné stanovisko, v ktorom uvedie, či odporúča alebo neodporúča jeho prijatie. Podrobnosti o obsahu a štruktúre záverečného stanoviska obsahuje príloha č. 6.

7. krok 7Schvaľovanie strategického dokumentu

Schvaľujúci orgán nemôže bez záverečného stanoviska schváliť strategický dokument, ktorý bol predmetom posudzovania. Musí prihliadať na existenciu aj obsah záverečného stanoviska a najmä na podmienky prijatia strategického dokumentu.

8. krok 8Sledovanie a vyhodnocovanie vplyvov strategického dokumentu

V prípade negatívnych vplyvov, ktoré sa nepredpokladali počas posudzovania, je obstarávateľ povinný prijať a realizovať opatrenia na ich zmiernenie a zároveň zabezpečiť zmenu, doplnenie, príp. prepracovanie strategického dokumentu.

- pokračovanie

Vzhľadom na rozsah a významnosť vplyvov sa pre SEA používa

niekoľko základných metód.

Medzi tieto metódy patria napr.: kontrolné zoznamy environmentálne testy matica vplyvov počítačové modelovania GIS – geografické informačné technológie ...

Na základe výskumu a hodnotenia uplatňovania SEA sa potvrdilo,

že tento proces je užitočným nástrojom hodnotenia strategických

plánov, koncepcií a programov na rôznej úrovni (národnej, regionálnej,

lokálnej).

ENVIRONMENTÁLNE POSUDZOVANIE ZÁMEROV PRE BUDOVANIE PRIEMYSELNÝCH PARKOV

Základná charakteristika priemyselných parkov

strategická rozvojová koncepcia Zákon NR SR o podpore na zriadenie priemyselných parkov

č. 193/2001 Z.z. Doplnenie zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (Upravuje podmienky poskytovania podpory na zriadenie priemyselných parkov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní a

kontrole použitia tejto podpory).

Definícia priemyselného parku podľa zákona NR SR č. 193/2001 Z.z.:

Priemyselným parkom je územie, na ktorom sa sústreďuje

priemyselná činnosť (výroba) alebo služby najmenej dvoch podnikateľov

a ktoré je na tento účel ustanovené územným plánom obce alebo

územným plánom zóny.

Plocha priemyselného parku by nemala byť menšia ako 2 ha a počet pracovníkov nižší ako 200. Väčšie priemyselné parky s plochou 50 ha a

viac môžu predstavovať samostatné priemyselné zóny.

Priemyselné parky môžu byť navrhnuté ako na voľných (zelených) plochách, tak aj na zastavaných (hnedých) plochách snahy o využitie hnedých plôch neúspešne zatiaľ len zelené plochy pripravuje sa nová legislatíva

1. Prvá možnosť je, že známy investor, ktorý chce investovať v konkrétnej lokalite má zistené všetky fakty, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie a postupne ich prehlbuje. Vtedy sa zameriava zámer vrátane technického návrhu na územno-technické riešenie a environmentálne dopady. Samozrejme so zohľadnením vplyvov na socio-ekonomické prostredie, resp. hlavne na naplnenie socio-ekonomických prínosov.

2. Druhá možnosť je, že investor nie je známy, ale existuje záujmová skupina (štát, obec, podnikatelia), ktorá má záujem podporiť hospodársky rozvoj daného regiónu. Potreba rozvoja môže vyplývať z nízkej životnej úrovne obyvateľstva sprevádzanej vysokou mierou nezamestnanosti OŽP opäť okrajová

Každý takto pripravovaný podnikateľský zámer by mal mať vyriešené základné otázky:

a) koho oslovuje svojou ponukou,b) čo ponúka okrem výrobnej plochy, v čom je jeho atraktivita pre zahraničných

investorov aj v porovnaní s inými regiónmi či štátmi,c) ako je zabezpečená podpora štátu, finančných inštitúcií, celkovo finančných

zdrojov,d) analýzu rizík, rentabilitu a návratnosť investícií,e) ako má vyriešené dopravné napojenie aj v súvislosti s nákladmi na dopravu,f) aká je kapacita existujúcich inžinierskych sietí a zariadení a ceny za

energetické médiá, vodu,g) aké sú náklady na pracovnú silu,h) spracovanie reálneho marketingového plánu.

AKÝ BUDE VPLYV NA ŽP?- aké opatrenia sú pripravené na kompenzáciu, resp. minimalizáciu

SEApotreba posúdenia vplyvov EIA

iné

Zisťovacie konanieči treba SEA v tomto štádiu

Rozsah hodnotenia a časový harmonogram detaily SEA

Obstarávateľ vykoná SEA modifikuje rieš. podľa výsl.

Obstarávateľ správa predloží príslušnému orgánu

Pripomienkov. správy(verejnosť, ďalšie org....)

Príslušný orgán zváži prip.prijíma rozhodnutie

Monitorov. skutočných vplyvov ďalšie posudzovanie

(SEA a/alebo EIA) potrebné neskôr

Zisťovacie konanievyžaduje projekt EIA?

RHaČH stanovenie úrovne a detail. EIA

Navrhovateľ vykoná EIA návrh modif. podľa výsl. EIA

Navrhovateľ správa predloží príslušnému orgánu

Pripomienkov. správy(verej., ďalšie org....)

Prísl. orgán zváži prip.prijíma rozhod.

Monitorov. skutočných vplyvovďalšie posudzovanie

(SEA a/alebo EIA) potrebné neskôr

SEA EIA

Porovnanie principialných štádii v procese

Rozvojová koncepcia budovania priemyselných parkov na Slovensku a jej hodnotenie

• bola vypracovaná štúdia ale bez zvažovania environmentálnych dopadov a rizík

Kategorizácia lokalít priemyselných parkov

Por. číslo

Kraj Celkový počet LPP

I.

Veľmi vhodné

II.

Vhodné

III.

Málo vhodné

IV.

Nezaradené

1. Banskobystrický 76 15 40 20 0

2. Bratislavský 21 1 13 7 0

3. Košický 76 22 32 17 1

4. Nitriansky 87 10 47 12 17

5. Prešovský 71 16 44 10 3

6. Trenčiansky 96 6 42 37 11

7. Trnavský 62 4 37 21 3

8. Žilinský 40 9 23 7 0

Spolu 529 83 278 131 35

14%4%

14%

16%13%

19%

12%8%

Banskobystrický

Bratislavský

Košický

Nitriansky

Prešovský

Trenčiansky

Trnavský

Žilinský

Kategorizácia lokalít priemyselných parkov na Slovensku podľa krajov

LPP – lokalita priemyselného parku

Kategorizácia lokalít priemyselných parkov na Slovensku

podľa vhodnosti

16%

52%

25%

7%

veľmi vhodné lokality

vhodné lokality

málo vhodné lokality

nezaradené lokality

Hodnotenie rozvojových koncepcií z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie

Proces environmentálneho hodnotenia na úrovni rozvojových koncepcií, plánov, programov, sa označuje strategickým hodnotením ŽP (SEA).

Vyžaduje, aby sa dostatočne skoro v rámci plánovacieho procesu zvažovania dôsledky činností rôzneho druhu, vybrala najvhodnejšia alternatíva činnosti na základe environmentálnych a socio-ekonomických kritérií, s cieľom minimalizovať vplyvy na ŽP a kládol dôraz na preventívnu ochranu ŽP pred jeho narušením.

Hodnotiť environmentálne vplyvy priemyselných parkov podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP a jeho novelizácie č. 391/2000 Z.z. nepostačovalo. Pred zhodnotením konkrétneho zámeru je nevyhnutné posúdiť priemyselný park ako rozvojovú koncepciu podľa SEA nová legislatíva (zákon č. 24/2006Z.z.) to už umožňuje.

Rozvojové koncepcie sa spracovávajú spravidla vo variantoch. Práve variantnosť riešení je dôležitým predpokladom pre ich objektívne

hodnotenie. Socio-ekonomická štúdia mala byť realizovaná aj so zohľadnením kvality ŽP v miestach LPP.

Podobnosti a rozdiely medzi posudzovaním činností a hodnotením rozvojových koncepcií z hľadiska ich vplyvov na

životné prostredie

a) Podobnosti medzi posudzovaním vplyvov a strategickým hodnotením

- sú to procesy založené na spoločných princípoch, ich základné kroky sú podobné, významne sa však líšia v detailoch.

b) Rozdiely medzi posudzovaním vplyvov a strategickým hodnotením1. Rozsah strategického hodnotenia je podstatne väčší ako pri procesoch

posudzovania vplyvov na úrovni projektov.

2. Časový interval medzi návrhom a implementáciou špecifickej činnosti, ktorá vyvolá environmentálne vplyvy, je pri strategickom hodnotení oveľa dlhší než pri posudzovaní vplyvov na úrovni projektu.

SEA EIA

Projekty, technológie

PP ako celok územie

P1 P2 PX

využitie hnedých plôch

bývalé priemyselné podniky, družstvá, štát. maj.