23. 2. 2009MASOVÁ A POPULÁRNA KULTÚRA(charakteristika, definície a znaky)

Masová kultúra kultúra definovaná svojim množstvom určená pre veľký počet užívateľov

Populárna kultúra kultúra, ktorá súvisí s každodennosťou zameraná na určitú cieľovú skupinu populárna = obľúbená

MK nemusí byť populárna...ľudia nemajú na výber (napr. IRAN – jedna TV stanica)Ľudia, ktorí majú oklieštenú perspektívu nevedia, že je oklieštená.

DEFINÍCIE:Masová kultúraJe súhrn produktov a foriem zábavy, ktoré sa rozširujú alebo vyrábajú prostriedkami masovej komunikácie a produkcie. Predávajú sa ako tovar a sú určené na spotrebu masovým publikom

Populárna kultúraSúhrn významov, konania a prežívania, ktoré vznikajú na strane publika v okamihu spotreby produktov, alebo foriem zábavy vytvorených či iniciovaných inštitúciami masovej komunikácie a kultúrneho priemyslu.

MK = ProduktyPK – nedá sa redukovať na predmetyMK – definovaná množstvomPK – performatívny (pôsobenie) charakter, reakcia na predmetyPK – nedá sa vyrobiťMK – dá sa vyrobiť

80 – 90 % produktov zlyhá10 – 20 % produktov sa predá(1 – 2 filmy z 10 – 12 uspeje)Producent musí brať do úvahy záujem publikaProduktov je oveľa viac ako v minulosti

PK sa prirodzene vyvinula z MK- jedným z faktorov – zvyšujúca sa popularita- postavy sú vymodelované spôsobom, na ktoré predtým kašlali

Niekedy čo sa v PK označuje ako mainstream je v podstate masovou kultúrou.

PK – totožná s mainstreamomAk je kultúra populárna, ale nie je mainstream – tak je to underground

PK Mainstream (stredný prúd)(pop.kult.) Subkultúry

MK – mainstreamMainstream a subkultúry sa premiešavajúHip Hop – formovala sa na amerických predmestiach, kupovali si väčšie oblečenie – postupne súčasť mainstreamuOd 60. – 70. rokov – počiatky PK v modernom zmysle

PK je ľudová kultúra v modernej spoločnosti (podľa niektorých teoretikov)Prelom 18 – 19 storočia, vyvrcholenie v 20. st. = MODERNÁ SPOLOČNOSŤ

MK – je protikladom ľudovej kultúry

ĽKVK MK PK

18. st. 19. st. 20. st. 21. st.

1789 o veľká francúzska revolúciao  stredná vrstva k mocio  vzniká publikum

MK – priemyselne produkovaná kultúraVK – kultúra aristokracie. Nedochádzalo ku komun. s ĽK (v súčasnosti komunikujú)ĽK – niečo čo ľudia robiliMK – niečo čo si odrazu začali kupovať

ĽK – ľudia potrebovali nohavice tak si ich utkaliMK – ľudia si nohavice kúpiliPK – ľudia si kúpili nohavice určitého štýlu, začali si ich dotvárať sami

Masmediálna kultúra (mediálna kultúra)- pokiaľ skúmame médiá v kultúrach

MK, PK

Produkty formy zábavy

KULTÚRA KAŽDODENNOSTI kultúra všetkého dňa prejavujú sa individuálne potreby, ciele, záujmy obyvateľov pre každého môže mať inú podobu čím žijú ľudia z rôznych sociálnych vrstiev svoj život ak je niečo vašou jedinou kultúrou – neviete o tom je neviditeľná, ste v nej ponorený nevedome

KONZUMNÁ KULTÚRA spotrebný = konzumný kultúra, ktorá sa spotrebúva konzumný postoj ku kultúre (vhodnejšie hovoriť) bez ohľadu na produkt bez ohľadu na kvalitu mainstream – spotr. kul. z veľkej časti.

Voľný čas odlišný od viazaného času (práca, škola) upratovanie... VČ – čas, ktorý majú k dispozícii obyvatelia na svoju vlastnú sebarealizáciu

2. 3. 2009Komerčná kultúra

Lepšie je hovoriť: KOMERCIONALIZÁCIA V KULTÚRE

PRIEMYSELNE PRODUKOVANÁ KULTÚRA

Označuje aj MK aj PK, ktorá bola vyrobená prostriedkami technickej reprodukcie alebo médiami

Dnes je menšina kultúry nezávislá od technických prostriedkov

D. I. Y. (do it yourself) Skupina ľudí, v 90. rokoch Chceli vytvárať kultúru bez technických prostriedkov

PPK – kultúrny priemysel, showbusiness – hollywood a jeho spôsob výroby filmov

Nízka kultúra (Low culture) Poklesnutá kultúra 1. krát Nietzsche (tlač znižuje gramotnosť pokles z hľadiska kvality, úrovne

GÝČ pôvod v náboženstve (ako fenomén) pokus o zamaskovanie straty viery tak, že sa vzbudzujú prehnané emócie postupne v romantizme vyvoláva silné emócie vyvoláva pocit, že keď tú emóciu identifikujete tak to je umelecký zážitok umenie to nerobí pre gýč je charakteristické – uprednostňuje sentiment miesto citu sentiment – precitlivelosť gýč vždy obsahuje ako keby návod na použitie – pre diváka vzbudzuje nejednoznačnosť gýč – imitácia originálneho umeleckého diela alebo vyvolávanie emócií

najelementárnejšími a najmenej náročnými prostriedkami

Užívatelia – spotrebitelia, publikum

Výrobcov a distribútora PK môžeme rozdeliť1) Masové médiá2) Producenti v kult. Priemysle

MASOVÁ KULTÚRA – znaky1. nie je tradičná2. nie je elitná3. produkuje sa masovo4. je komercializovaná5. je štandardizovaná6. je homogenizovaná7. podnecuje masové správanie

POPULÁRNA KULTÚRA – znaky1. vytvárajú ju užívatelia2. slúži záujmom rozličných subjektov3. je viacvýznamová4. je intertextuálna5. prináša potešenie6. je zdrojom sociálne relevantných významov

Masová kultúra – znaky

1. NIE JE TRADIČNÁ Nie je spojená s územím Tradičná kultúra je kultúra tradičných spoločenstiev, prenáša sa z generácie na

generáciu Tradičná kultúra je zásobárňou príbehov...vytvárajú si chápanie toho kto sú Nie je určená pre uzavreté komunity MK si kupujú spotrebitelia bez ohľadu na príslušnosť ku komunite 1. mas. tlač. / rozhlas – pre obyvateľov, ktorý sa prisťahovali z vidieka MK – nahrádza tradičnú kultúru pre obyvateľov moderných spoločenstiev

2. NIE JE ELITNÁ Elitná, národná kultúra – skoro vždy prisvojená kultúra MK – vzniká ako jej opak

3. PRODUKUJE SA MASOVO Masová produkcia – neznamená len masovú výrobu, ale aj masovú distribúciu

4. JE KOMERCIALIZOVANÁ Podstatná časť MK sa vyrába spol. – dosahovanie zisku Zákazníci – manipulácia Ako ich nalákať na produkty, ktoré by si nevybrali VK sa môže stratiť K. Marx – jeho rozlíšenie medzi úžitkovou hodnotou a výmennou hodnotou

o ÚH – produkt má túto hodnotu pre užívateľao VH – produkt má túto hodnotu pre výrobcu, vzniká v konkurenčnom boji

VH – hodnota, VH – cena Lekár/Moderátor – cena na trhu diktuje podmienky výroby! Najkvalitnejšie veci vznikajú zadarmo Má komercionalizácia aj pozitívne vlastnosti? – dostupnosť Sú dve sféry kultúry (obe rovnako dôležité)

o  Vysoká – odstup od samého seba (najprogresívnejšia)o  Populárna – uvolnenie, zábava

Komercionalizácia kultúry má aj jednoznačné výhody – a to zvyšovanie kvality produkcie

Komercionalizácia kultúry nie je prekážkou jej obľúbenosti

5. JE ŠTANDARDIZOVANÁ Štandardizácia znamená, že masová kultúra využíva osvedčené metódy tvorby,

úspešné žánrové šablóny, jednoduché estetické schémy a atraktívne efekty, opakujúce sa zápletky a stereotypné postavy

Štandardizácia výroby v priemysleo  znižujú sa náklady na výrobuo  využíva sa aj v MK – na nové „metódy natáčania“ sa publikum nemusí

chytiť Proces zjednodušovania umeleckých motívov, ktoré sa snaží prispôsobiť

všeobecnému vkusu MK – všeob. vkus – hľadá sa najmenší spoločný menovateľ (dievča a násilie, sex

a krv) Skutočné umenie sa nepozerá na potreby PUBLIKA!!!! Chcú aby bolo akceptované, ale neberú na publikum ohľad

6. JE HOMOGENIZOVANÁ Čiastočný dôsledok štandardizácie!!! Jej produkty sa na seba nápadne podobajú Rovnorodosť, rovnakosť, vzniká aplikáciou tých štandardizovaných postupov Popožičiavate prvky z rôznych žánrov a namiešate ich do jedného kokteilu Stráca sa tu rozdiel medzi V a N kultúrou a medzi sakrálnym (svätým)

a profánnym (svätským) Dá sa ohánať aj produkcia DIGESTOV – zhustený výťah z nejakých diel Tolstoj – Vojna a mier na videokazetách

7. PODNECUJE MASOVÉ SPRÁVANIE Týka sa to koncertov, masových podujatí (športové zápasy) Silný pocit identity a moci Stráca vedomie individuality, koná v spojitosti s masou Je strhávaný veľkou mocou vzrušenia Prežíva úľavu, nepremožiteľnosť Prevyšuje nadšenie (extázu – osamote) V podstate drogová substitúcia Rozpustenie svojej identity Zmiznú hradby jeho JA Pocit nekonečných možností, obrovskej moci Robí veci, ktoré by osamote nerobil

POPULÁRNA KULTÚRA

1. môže a nemusí byť tradičná. Je považovaná za pokračovanie ľudovej kultúry2. môže mať elitný charakter (časť z nej) – spotrebúva ju elitná časť publika, ktorá sa

dištancuje (napr. Parkur – elita, Slovan – nie)3. jej popularitu nepochopíme na základe počtu vyrobených produktov. Nedá sa vyrobiť,

ani masová popularita sa nedá zabezpečiť vopred4. komercionalizovaná rovnako ako masová. Časť sa bráni. Mainstream PK –

komercionalizovaný. Subkultúry PK – sa bránia (napr. kultúra mládeže) Gerilove taktiky – partizánska vojna Formy strategickej obrany publika voči komercionalizácii kultúry Kultúrny terorizmus – prepadávajú sklady veľkoobchodov a menia

v krabiciach tovar Lepiči – prelepujú billboardy Kopírovanie loga organizácie – NIKE , McDonald (hanlivý obsah) Stop Santa Claus

5. je štandardizovaná, má ale inú podobu a charakter, vhodnejšie je hovoriť o kultúrnom kódovaní – zámerné a tvorivé využívanie významov, postupov a štýlov, odkazovanie – publikum môže poznať z iných produktov (paródie), kult. kódy sa zvyknú využívať ironicky

6. je heterogénna – rôznorodá, neplatí tu jednotvárnosť. Čím viac médií – tým menšia homogénnosť. Časopisy venované nejakému koníčku – majú homogénne publikum. V Mainstreame – heterogénna produkcia

7. PK môže aj nemusí podnecovať masové správanie – podporuje niekedy individualitu a kreativitu

Populárna kultúra – znaky

1. VYTVÁRAJÚ JU UŽÍVATELIA PK nikto užívateľom nenanucuje, vzniká medzi nimi. Móda – už aranžujú produkty dohromady Aktivita publika, nie len spotreba

2. SLÚŽI ZÁUJMOM ROZLIČNÝCH SUBJEKTOV PK – nie je pravda, že slúži iba výrobcom – aj spotrebiteľom Plní ekonomické potreby výrobcov, a kultúrne potreby užívateľov V kultúre neustály zápas

3. JE VIACVÝZNAMOVÁ Čím menej rovín významov tým menšie publikum osloví a opačne Animované filmy pre dospelých a pre deti Na niečom sa budú baviť len dospelý, na inom len deti Viacvýznamovosť (polysémia) PK je dôsledkom sociálnych rozdielov

v spoločnosti

4. JE INTERTEXTUÁLNA Významy v PK nie sú lokalizované iba v produktoch alebo v textoch V PK sú významy lokalizované intertextuálne (medzi produktami) Jednotlivé izolované produkty sú významovo chodobné. Opakovaním sa ale

začleňujú do každodennej rutiny. V PK rozoznávame 3 druhy textov

o  Primárne texty (knihy, šport. akt.) – originálny produkt

o  Sekundárne texty (majú mark. charakter) – reklama, tlač. Info., recenzie, kritiky, plagáty v detskej izbe

o  Terciárne texty – tým čo urobia fanúšikovia s primárnymi a sekundárnymi textami – konverzácia, spôsob obliekania, spôsob nakupovania. Adaptácia tanečných krokov z videoklipu, citácia repliky z filmu, vlastné video na youtube.

o5. PRINÁŠA POTEŠENIE

Hegemonické potešenie/Populárne potešenie Hegemonické potešenie – zo sebakontroly, typické pre dominantné publikum,

elitné kultúry. (Ak sedí intelektuál na baletnom predstavení, je to strašná nuda, ale teší sa že žije kultúrne – potešenie kultúrnych snobov – aj áno, aj nie)

Populárne potešenie – bezprostrednejšie, spojené s rezistenciou, odporom voči...formám, nastáva v ňom zrútenie sociálneho JA – človek cíti absolútne čistú radosť – nekontrolovateľnú

PK vytvára pop. typ pôžitku, ktorý vychádza z úniku pred sociálnou kontrolou. Pôžitok má 2 formy

o Kantovská – nezávislá na zmyslocho  Fyzický p. – súvisí s popularizáciou kultúry

Hegemonické sa vyznačuje dištančnou... Odstup, chladná reflexia Recepcia a interpretácia súčasne Fiske: PK túto vlastnosť PK potláča – iba zábava, neobmedzená PK – ponúka interpretáciu hneď na úvod PK – cieľ dosiahnuť okamžité uvoľnenie Umožňuje uniknúť z pasce Parodovanie, potvrdzovanie PK – miss špeciálny agent – neberieme vážne, rešpekt PK – musí prinášať obmenu(známe zobrazené novým spôsobom) VK – najoriginálnejšia, najviac sa obmieňa V PK je zosmiešňovanie autority (výsmech celebrít) Fiske: bulvár – trestanie celebrít za úspech

6. JE ZDROJOM SOCIÁLNE RELEVANTNÝCH VÝZNAMOV Nato, aby boli produkty PK obľúbené musia sa stať – sociálne relevantnými PK nie je populárna ak užívateľa neoslovuje. Ak neponúka významy, ktoré pozná

(najdôležitejšia vlastnosť) Významy sú raz a navždy dané a nemôžu sa meniť Sociálne významy sú naopak dynamické Každý deň niečo zažijeme Užívateľ PK uprednostňujú sociálne významy pred estetickými Čo produkt hovorí o ich skús. Užívatelia VK dávajú prednosť estetickým významom pred sociálnymi Patológia v kultúre – tvorcovia si vyberajú abnormálne témy Prehnaná fascinácia patológiou Klišé neočakávaného, klišé šoku

PK posilňuje svojich užívateľovPK – posilňuje kultúrne skúsenosti obyvateľov – dodáva im symbolickú hodnotu, význam

PK – vyvoláva pôžitok, tematizuje každodennú skúsenosť, posilnenie legitimity ich skúsenosti

Pôžitok

Relevancia Posilnenie (toto kritici nevidia)

9. 3. 20091. MICHEL DE MONTAIGNE2. BLAISE PASCAL- esejisti, v období neskorého stredoveku skúmali postavenie človeka v modernej spoločnosti vznikajúcej na troskách Európy- reformácia, vznik stredných vrstiev, rozpad kresťanského univerzalizmu- rozpad univerzálneho modelu výkladu spoločnosti a vznikajú rôzne sociálne tendencie

Rozvoj kresťanskej kultúry – človek osamelý bez viery vo svet – hľadanie nových foriem sociálnej integrácie – zábava ako prostriedok úniku z izolácie.Montaigne – človek v meniacich sa podmienkach dokáže prežiť – táto situácia sa v dejinách opakujePascal – hodnotí kultúru a jej podobu o storočie neskôr – tvrdí – zábava ako zdroj sociálneho nepokoja a v komerčnej kultúre videl nástroj sebazničenia jednotlivca - 2 protikladné názoryZábava ako sociálna integrácia – opatrnejší názorZábava ako erózia sociálnej integrácie – skeptický

- až dodnes sa tieto 2 tendencie striedajú

KNIHTLAČ – spôsobila kultúrnu zmenu – dedičstvo minulosti sa dostalo k širším vrstvám obyvateľstva – mechanic. množstvo textov – vznik a utváranie národných kultúr

- text sa rozširuje ako výrobok- nová inteligencia – intelektuálne hnutie humanistov – tlač ako prostriedok šírenia ideí- intelektuál monopol náboženstva sa ničí – cirkulácia ideí, ktorá bojuje o priazeň

publika

rozširovanie ideí literárne formy v kultúre sa sprístupňujú masovému publiku utvára sa „celonárodný trh ideí“

(štátnice)VEREJNÁ SFÉRA

- informácie tu cirkulujúce sú širokodostupné- opakom – súkromná sféra – súkromný podnik- je typom inštitúcie, v ktorej každý môže profitovať, napr. liberálna demokracia- umožňuje účastníkom podiel na moci, voľné šírenie informácií, práva a výsady- vznik po VFR – vznik stredných vrstiev – tzv. „tretí stav“

- dovtedy mali v spoločnosti moc – cirkev a aristokracia, ktorá strácala ekonomický vplyv, tretí stav – má majetok, ale nie politickú moc

- po VFR – prerozdelenie moci- spôsobilo to – technologický rozvoj kníhtlače- médiá multiplikujú možnosti publika (môžu si vyberať – TV , rozhlas...) –

komunikačné systémy zväčšujú moc publika

- obdobie neskorého stredoveku – po období VFR – vznik prvých inštitúcií, v ktorých sa dalo verejne diskutovať o spoločenských otázkach

Inštitúcie v. s., v ktorých sa formovalo publikum:1. salóny vo Francúzsku2. coffee houses vo Veľkej Británii3. diskusné spoločnosti (Tischgesselschaften), literárne spoločnosti

(Sprachgesselschaften) v Nemecku4. Verejné prednáškové sály (Lecture Hauses)

Ad1)Boli to druhy klubov, mestská aristokracia + inteligencia – umelci, spisovatelia, témy – rôznorodé (filozofia, umenie) – obojstranné uspokojenie, obohatenie

- za iných okolností sa nemohli stretnúťNázory sa tu po 1x oslobodzujú od ekonomického vplyvu – účastníci už nehovorili to, čo by sa hodilo ich mecenášom – aj rozporné otázky

- to čo povedia, ostane za dverami salónu

Ad2)Vo VB nemal dom silnú pozíciu, témy – ekonomické, politické

- centrá literárnej kritiky (nosné témy), v salinoch? – filozofia, kultúra

Ad3)V Nemecku neboli rozšírené diskusné spoločnosti ako vo FRA a VB

- účastníci – remeselníci, obchodníci, vzdelanci z nižších a stredných vrstiev, v Nemecku nové povolanie – kultúrny kritik, ktorý vystupuje ako zmocnenec publika (Kunstrichter)

ZNAKY INŠTITÚCIÍ VEREJNEJ SFÉRY Umožňovali spoločenské styky bez zreteľa spoločenského postavenia Problematizácia tém, o ktorých sa ešte nehovorilo Vzniká inkluzívne (otvorené) publikum, z kultúry sa stáva téma na diskusie

Ad4)Líšili sa od 1., 2., 3.Američania milujú verejné diskusie (talkshow – veľmi obľúbená – stopy až do 16. storočia)

- v prednáškových sálach – hovorcovia, esejisti, herci, politici – štylizované ústne vystúpenia

V Amerike – 17. stor. – dlhé hodinové prednášky osobností – akoby kopírovali tlač.Diskutovalo sa medzi účastníkmiPaperbacky – brožovaná literatúra – kultúrny fenomén – sú metaforou masovej kultúry- ale kriticky sú hodnotné – devalvuje sa tým vysoká kultúra- info. dostupné každému – kritici strácajú svoj kultúrny kapitál

Ľudové knižnice pre ľudové vrstvy –diela vysokej literatúry.Ameriak – symbol VMK, v 16. – 18. storočí – asi Američania vážili diela VK oveľa viac ako iné národy – úcta k VK – oveľa silnejšia ako v Európe (Shakespearove hry, Biblia)

Ak sa chce nejaká sociálna komunita odlíšiť – subkultúra – privlastní si nejaké kultúrne výdobytky

- elitné typy kultúry (nie sú to ich vlastné výdobytky, ale si ich privlastnili z iných kultúr)

MK nie je elitná, nie je tradičná – nie je určená pre elitu, pre ľudí, ktorí si chcú osvojovať kultúrne produktyElitná kultúra – opera, vážna hudba, klasická kinematografia, nezávislý film

- MK – je to demokratický typ kultúry – nerozliľuje – vytvára ilúziu rovnosti medzi sociálnymi vrstvami, tradíciami a vkusom, združuje užívateľov na základe spoločenských záujmov, skúseností, zážitkov

- Každý má individuálne vkusové súdy – ale z toho nevyplýva, že všetky formy kultúry sú rovnaké

Reflexia masovej a populárnej kultúry

Disciplíny, z ktorých čerpalo Estetika u nás Sociológia v zahraničí Antropológia, psychológia

Aplikované vedyPopulárna masová kultúra v zahraničí skúmajú kultúrnymi štúdiamiSkúma sa v rámci sociológie, sociálnej kultúryV Amerike – v rámci literárnej kritiky, umenoveda, kultúrna antropológia

Antropológia – neskúma len zaniknuté civilizácie, umožňuje pochopiť aké rituálové praktiky sa spájajú s PK Kultúrna antropológia – AmerikaSociálna antropológia – VB

Vedné disciplíny a výskumné nástroje – štúd. PK Štrukturalizmus Semiotika Hermeneutika Literárna kritika Psychoanalýza Etnografický výskum Sociologické výskumy Štúdium účinkov masových médií Marketingový výskum

Kritiku MPK si môžeme rozdeliť na 2 základné línie:

1) Hodnotovo orientovaná kritika masovej kultúry a kultúrneho priemyslu2) Sociologická a kulturalistická analýza PK

Ad 1) Zameraná na estetické a etické parametre Do akej miery je forma kul. est. kvalitná Aké má morálne, etické parametre Ľudia – rozčuľujú, že vo filme je veľa násilia a sexu. Predpokladajú, že budú

podporovať správanie detí Masová kultúra má veľký vplyv na hodnotový systém človeka Hodnotiť neznamená vysvetliť Na začiatku bola predmetom kritiky masová tlač, neskôr je to už celý šoubiznis Adorno: za každým keď sa vrátim z kina cítim sa hlúpejší... Hlavný bod kritiky – producenti využívajú túžby človeka, manipulujú.

Vnucujú primitívnu kultúrnu úroveň Bránia publikum pred zlým vplyvom Predstavitelia: Klement Greenberd, Dvihgt McDonald, Umberto Eco –

liberálny postoj – o masovej kultúre píše optikou literárnej kritiky, Joy Gasset Hannah Arendtova, manželia F. R. Leavis, Q. D. Leavis – ang. lit. kritici Mathew Arnold, T. S. Eliot Patria sem aj reprezentanti Frankfurtskej školy (Adorno, Benjamin) Aj keď teoretici v rámci FŠ boli sociológmi patria skôr k hodnotovo

orientovaným kritikom Chceli dosiahnuť sociálnu zmenu Kultúru pokladali za zlú Adorno – ideálna kultúra je avantgarda Títo teoretici sa vyznačujú elitárstvom Jim McGuigan – napísal štúdiu Kultúrny populizmus Elit. – ideolog. pozícia, ktorá nerešpektuje vkus najširších vrstiev obyvateľstva Jediná hodnotná kultúra – vysoká kultúra Presvedčení, že ich kultúrnym poslaním je presviedčať (nevedomé) masy Dnes je úlohou intelektuálou – inšpirovať, aby naučili (ľudí) sami rozmýšľať,

vyberať kultúru, ktorá bude vyhovovať ich potrebám najviac.

Ad 2) Zameriava sa na kategórie vkusu, moci, ideológie, Fiske: násilie v TV v krajinách, kde sú väčšie sociálne rozdiely medzi rôznymi

sociálnymi skupinami Amerika – viac násilia Sociológovia si kladú otázku – prečo sú tam a načo slúžia? (násilie) Fiske: násilie musí mať svoj zmysel Kreslené rozprávky – najviac násilia Násilie v rozprávkach hovorí o konflikte medzi psychickými silami jednotlivca Násilie má funkciu metafory – vo filmoch pre dospelých

Sociologická a kultúrna analýza populárnej kultúry

- pojem analýza nahradil pojem KRITIKA

- kultúra sa nehodnotí- nahradenie pojmu MK – PK- pojem PK nahrádza MK pretože je neutrálnejší- PK sa neanalyzuje z tých dôvodov...- Skúmajú PK preto, že v nej hľadajú dominantné významy a ideológie- PK obsahuje z ideologického hľadiska – individualizmus- PK odráža: Individualizmus – sústredenie sa človeka na vlastné schopnosti (pozitívny),

orientácia človeka na seba samého na úkor rozvíjania vzťahov (negatívny) Rodové stereotypy – stereotypné predstavy o tom ako sa správajú ženy a muži...bez

toho či sú adekvátne, či vystihujú realitu Amerikanizmus – presvedčenie, že americká kultúra predstavuje všeobecný vkus a že

všeobecným vzorom Alternatívny životný štýl – odráža mocenské vzťahy v spoločnosti – legitimizuje

postavenie vyšších sociálnych triedo  Rasizmus – populárna kultúra vo VB v 70. rokoch prostredie černošských

obyvateľov predmestia Sociologická analýza skúma korešpondenciu medzi vkusom a sociálnym statusom Prečo ľudia čítajú nejakú literatúru? Keď by sa tým mohli diskreditovať??? (Stealová) Kultúrne produkty s problematickým obsahom majú nejaký účel a nevznikli bez

príčiny V týchto produktoch sa odrážajú viac alebo menej skryté konflikty v celej spoločnosti Obraz vzťahu medzi mužmi a ženami Obraz sociálnych nerovností Sociálnym... nejde o sociálnu kritiku. Charakterizuje ich politický alebo sociálny

program P. Boudier – usiloval sa dosiahnuť spoločenskú zmenu Niekedy s teóriou súvisí aj sociálny aktivizmus – zmena za účasti publika Adorno – mal rád VK, odmietal PK, jeho predstava o zmene spoločnosti – zmena

systému vzdelávania ZDROJE INŠPIRÁCIE

o  Anton Gramscio  Luis Althvssero  Michal Foucault

soc. a kul. skúmali moc a ideológiu Súvisia s soc. a kul. krit.

o  Piere Bourdiero  John Fiskeo  Stuard Hallo  Raimond Williamso  Herbert Ganso  Dick Hebdidgeo  Angela McRobbie

sociológovia a kult. – POPULIZMUSPOPULIZMUS – v kultúrnej reflexii je charakteristický uprednostňovaním kultúry určenej pre najširšie vrstvy obyvateľstva a ich vkusu pred vysokou kultúrou a estetickým vkusom pestovaným v školských systémoch.VK sa dokonca chápe ako represívna a nepriateľská voči každodennej skúsenosti obyvateľov

Na Slovensku – V politike – Populizmus, V kultúre – elitárstvo

„Strážcovia dobrého vkusu“ zastávajú elitársku pozíciu. Módna polícia – bulvárne elitárstvoAj elitárstvo aj populizmus – dve extrémne podoby, ani jedna nie je ideálnym riešením

Menším sa boja väčšinou tí čo nemajú svoju identitu. Nie sú so sebou vysporiadaní (na maďarov väčšinou nadávajú ľudia na severnom slovensku)

Elitárstvo je typické skôr pre konzervatívne orientovaných intelektuálovPopulizmus – liberáli, ľavicoví kritici

Spoločné znaky Elitárstva a Populizmu presvedčenie, že široké vrstvy obyvateľstva sú v modernej spoločnosti obeťami

politického systému a masová, resp. populárna kultúra slúži ako nástroj tých, ktorý tento systém reprezentujú.

PK slúži na zábavu, nie na zmenu

Výnimka:Niektorí predstavitelia sociálnej psychológie vidia ohrozenie pre spoločnosť v masách ako takýchM a PK chápu ako nástroj, ktorý posilňuje ich moc, legitimizuje ich nekultivovaný vkus, potreby a obmedzené názory.

Reflexia MK je z veľkej časti negativistická- nedokáže oceniť pozitívne zážitky spojené s MK

Výnimka: J. Fiske – alternatívna teória PK – slúži ľudom, ktorým je určená

3 stupne v kritickom postoji o kultúre1) indiferentný postoj (najkonzumnejší postoj ku kultúre)2) stupeň vyhraňovania – konzumenti VK alebo subkultúr3) zmierlivý postoj – presahuje radikálne postoje – nie je dôležité či je kultúra V alebo P. Vyberá si, rozlišuje – aj vo VK aj v PKMathew Arnold, Alex de Tokevil, F. Nietsche, Goethe

PARAMETRE VYSOKEJ A NÍZKEJ KULTÚRY

HIGH BROW – kultúra pre intelektuálov LOW BROW

Prvý krát sa o VK začína uvažovať v 2. polovici 19. storočia – mešťania a kultúra robotníkov, ktorý nemajú žiadnu formu autentickej kultúry

Kultúra sa separovala (2 roviny)1. kultúra, ktorá bola majetkom aristokracie a umelcov (mecenášstvo), napr. impresionizmus

Pojmy Highbrow a ...... prežil Will Irwin a objavili sa v The NY SunHB – intelektuálLB – nevzdelanec

Van Wycke Brooks – napísal štúdiu Dospievania Ameriky – v nej pripisuje význam podpory masovej kultúry nevzdelancom

Kultúra nevzdelancov – prepojená s hnutím puritanizmuPuritán – zdržanlivý človek, smer, ktorý sa zameriava na filozofický smer života- v 19. storočí – vrcholí viktoriánska hrôza z telesných pudov – orientujú sa na obchod a to si všimol Mas Weber, ktorý hovoril, že puritantizmus ovplyvnil americký obchod – puritanizmus – strach z tela – telo nepodlieha racionalite človeka, ak sa ľudom umožní prežívať telesné pôžitky, rozvráti sa spoločnosť (proti romantická literatúra pre ženy...) – skôr sa týka VB- pre nich – základy z rímskej antiky (ale po vykopávkach z Pompejí – uzavreli všetky nálezy do územia) - p. – obrat na praktické stránky života- p. – obrat na obchod a začali sa obracať k moderne – surreal. – sa obracali k násiliu, silu – ako reakciu na puritanizmus

Kultúra intelektuálov – hnutie transcendentalistov, na nemec. fil., východ. mystika a zdôraz. prevahu ducha nad hmotou.

- vytvárajú telesným stránkam priestor v imaginácii- v 19. storočí – rozdelenie americkej spoločnosti

ZNAKY VYSOKEJ KULTÚRY

je elitná jej porozumenie si vyžaduje prípravu a vzdelanie je originálna (je najoriginálnejšou rovinou kultúry, pretože podsúva nové podnety, zdá

sa, že originalita je populárna, ale nie je produktívna?) prináša nové spôsoby interpretácie umeleckej skúsenosti má svojich klasických autorov neustále sa inovuje experimentami s inými formami a postupmi je jedinečná, na rozdiel od masovej kultúry nemožno jej produkty zameniť

MIDCULT – stredná kultúra – kompromis medzi V a N kultúrou

HB – klasická kultúra, klasické umenie + avantgardaLB – masová kultúraMC – je vysoká kultúra prispôsobená cieľovému publiku

Dwight McDonald- je to vynikajúci tovar, ale nie je to umenie podľa D. McD- že Hemingwayove diela nie sú VK – ale midcult

McDonald - midcult a masscult je jednou a tou istou masovou kultúrou- cult – kult – chápe ako protiklad kultúry- masscult – nepredstiera nič iné, než čím je (komiksy, gastronomická hudba)- midcult – tvári sa, že je niečo viac – predstiera, že je VK

Jedno z kritérií posudenia – čas

PK – zahŕňa všetky tieto kategórie – v rámci PK – môžeme hovoriť, že tu je spojená? Akási vrstva HB, LB, middleculture

V klasickej hodnotnej...: spolu 2 modelyEco: (Skeptikové a těšitelé)

1. Triadický: 3 roviny kultúrya. Vysokáb. Strednác. Nízka (=lb=masscult)

2. Dyadické (nie je rozdelená na základe kvality)a. Vysoká (elitná)b. Populárna

AVANTGARDA alebo AVANTGARDNÁ KULTÚRA

Počiatky AK neoddeliteľné od umenia- je to reakcia na masovú kultúru

Avantgarda – snaha o vytvorenie ezoterickej komunikácie – tajuplné, nezrozumiteľné vyjadrovacie prostriedky – reakcia umelcov na gýč v umení

- väčšina masového publika avantgardné dielo nikdy nepochopí- avantgarda nechce byť zrozumiteľná- prostriedky avantgardy sa nedajú sfalšovať – premeniť na gýč- akékoľvek umenie sa dá premeniť na gýč (napr. prefabrikované plagáty v OC –

príroda, akty, idylické krajinky ako napodobneniny impresionistických obrazov)- univerzálnu zrozumiteľnosť škrtá- ťažko sa stane gýčom lebo z princípu nezobrazuje objektívnu realitu- Napr. impresionizmus –hoci štýl zvláštny, ale zachytávali objektívnu realitu

1. CLEMENT GREENBERG2. JOSÉ ORTEGA Y GASSET- vzťah gýča a avantgardy

1. J.O. GASSET- španielsky filozof, zaoberajúci sa estetikou- 30. roky 20. storočia – príspevky k populárnej kultúre- Dehumanizácia umenia – štúdia ako reakcia- Hovoril – umenie nemá inú možnosť ako zbaviť sa ľudských hodnôt, ktoré sa stávajú

najčastejšie terčom gýča- Umelci – cieľ – vytvoriť to, čo sa publiku nebude páčiť, aby sa diela nestali konzumné- Dehum. umenia = stratégia obrany voči masovej kultúre- Gasset – nepoužíva pojem MK – kladie do rozporu romantické a moderné umenie (v

umení platí niečo iné ako v realite)- Fiske – ak VK sa skláňa k masovému publiku – stráca svoju silu, kvalitu

2 skupiny kultúr:- vo VK – spolupráca kritikov, umelcov bez publika- MPK – odmieta hlas kritikov, učiteľovVysoká kultúra:

- tvorcom je ukradnutá? Reakcia publika – do popredia slobodná tvorbaGasset: DU – zámerné potlačenie ľudského hľadiska v umení

- ak umenie napodobňuje realitu a človek reaguje na dielo ako na reálne – nejde o umeleckú komunikáciu

- Umelecký objekt je umelecký do takej miery, do takej miery do akej nie je reálnyGasset kladie sentiment do kontrastu k citu – nejde o hĺbkové pochopenie, ide o reálne poznanie, o spoznanie reality v umeleckom diele

- umelecký postoj vzniká zámerne, napr. portréty

„Moderné umenie núti vnímateľa vymýšľať nové formy interakcie. Čím je dielo realistickejšie, tým menej fantázie vyžaduje od vnímateľa.“Dielo, ktoré sa prijíma jednoducho

Tvrdí – „ romantické umenie je určené všetkým, moderné je určené menšine“ – ale mimoriadne nadanejRaymond Williams – VK je minoritnou kultúrou, ktorá priťahuje len určité obmedzenie publika

Masový divák sa pri strete s VK cíti ponížený- moderné umenie – stimuluje recipienta k dialógu s autorom

Súčasné formy moderného umenia- v 60. rokoch – umenie undergroundu (2. vlna avantgardy)- 80. – 90. roky – postmoderné umenie (3. vlna avantgardy)

Každý umelec prekonával epochu, v ktorej sa zrodilÚsilie o modernitu v umení je integrálnou súčasťou umenia vôbecVK – neustála inovácia – najoriginálnejší druh kultúry

ZNAKY AVANTGARDY: AKTIVIZMUS – prejav kultúrnymi manifestami – snaha pracovať podľa nejakého

programu ANTAGONIZMUS – protichodnosť voči doterajšej estetike, proti určitému spôsobu

života, proti kritike. Vyčlenenie voči kultúrnym inštitúciám – sú brzdou umenia (napr. V ČR – mŕtve umenie – finančná podpora pre pamiatky, nie pre divadlá. Vo FRA naopak)

NIHILIZMUS – súvisí s dobovou klímou, reakcia na spoločenské hodnoty, zmysel pre hodnoty v spoločnosti sa oslabila (20. stor)

KULT MLADOSTI – postupne z avantgardy do PK HRAVOSŤ AGONIZMUS – agónia – zobrazovanie krajných vzťahov ľudskej psychiky REVOLUCIONÁRSTVO a TERORIZMUS – pretrváva do súčasnosti, moderné

umenie – snaha šokovať SEBAPROPAGÁCIA PREVAHA POETIKY NAD DIELOM

27. 4. 2009

Aké základné myšlienky sú typické pre kritiku MK.MK vykráda depozitár svetového umenia nevnáša nič nové do umeleckého vyjadrovania.

Kritika kritiky MK

Kritika masovej kultúry – MK je stereotypnáStereotypné postavy VK

Poruchy osobnosti (PO) Mladý umelec – zápasí o svoju identitu

Každá kultúra posudzuje iné kultúry podľa svojich kritérií Úsilie šokovať (stereotyp v rámci VK)

Typickým problémom pri kritike MK:- porovnávajú sa najhoršie diela súčasnosti s najlepším dielami minulosti idealizácia minulosti (nerealistická)

V minulosti bolo násilia v kultúre viacProblém násilia – úroveň násilia v ĽK bola vyššia ako v MK. Násilie je výsledkom sociálnych nerovností v spoločnosti.

Spotrebitelia populárnej a masovej kultúry prenášajú do kultúry svoje vlastné normy. (nevedia, že ich kritika hovorí o nich samých)

Masovej kultúre sa vyčíta, že vykráda motívy vysokej kultúreTo isté sa nevyčíta VK...aj keď rovnakým spôsobom čerpá motívy z ĽK alebo iných kultúr – etnických, orientálnych.

Každá kultúra čerpá inšpiráciu z iných kultúr.

PSYCHOLÓGIA MASY A MASOVÁ SPOLOČNOSŤ

Gustave Le BonSigmund FreudGabriel TardeJosé Ortega y GassetWilliam Courthouse ???Daniel BellCharles Wright Mills

Etapy modernej spoločnosti:1) obdobie rannej modernity (proces urbanizácie)2) obdobie masovej spoločnosti (rozvoj modernej spoločnosti demokratického typu)3) obdobie postindustriálnej spoločnosti (informačnej spoločnosti) (v spoločnosti

začínajú viac bohatstva produkovať informácie a oveľa menej továrne...)Davové správanie (masové správanie)MS – model, ktorý v realite nemusí existovať, ale je inšpirovaný DS

Človek má pred virtuálnou obrazovkou pocit, že je spojený so zvyškom spoločnosti.

Gustave Le Bon

- opisoval psychologickú masuJednotlivec v dave získava kolektívnu dušuVďaka tejto duši koná a cíti inak než by konal a cítil osamote.

Pocit – zážitok nepremožiteľnej moci, podlieha pudom, ktoré by inak držal pod kontrolou, získava zdanlivo nové vlastnosti – sú prejavom nevedomia

Hlavné rysy jednotlivca v dave- vymiznutie vedomej osobnosti- prevaha nevedomej osobnosti- jednosmerná orientácia myšlienok a citov vplyvom sugescie a nákazy (prejavy

totalitárnych politikov)- tendencia k okamžitému uskutočneniu vsugerovaných myšlienok- automatizácia správania- človek je v dave ako keby – Zhypnotizovaný

Dav nie je zhromaždenie ľudí na ľubovolnom mieste, ale za určitým účelom.

Gabriel Tarde

- uvažuje o vodcoviV dave sa prejavuje davové správanie. Dav napodobňuje správanie vodcu. Kľúčová myšlienka: napodobňovanie

Sigmund Freud

Libidinózna konštrukcia masyMasa predstavuje istý počet jednotlivcov, ktorí si namiesto svojho jáskeho ideálu dosadili jeden a ten istý objekt a následkom toho sa navzájom identifikovali, navzájom vo svojom JA.

Každý človek má v sebe obraz ideálneho JA (jásky ideál). Keď uvidí nejakého vodcu – ľudia pociťujú sympatie, lebo pre nich predstavuje egoideál.

- nevedomá pudová reakcia

4. 5. 2009

FRANKFURTSKÁ ŠKOLA

- prvý teoretický prúd, ktorý systematicky skúma spoločnosť, kultúru a médiá- Inštitút pre sociálny výskum – oficiálny názov- Založili ju neomarxistický kritici- Chceli vytvoriť nejakú nezávislú inštitúciu, univerzitu- Najprv sa venovali teórii aj výskumu – postupne iba teoretické práce

3 generácie teoretikov- nástup fašistov – teoretici odchod do AmerikyTeoretické práve vznikajú – L.A., Washington, N.Y.

Patrili sem:

Max HorkheimerTheodor W. AdornoHerbert Marcuse

Erich FrommWalter BenjaminLeo LowenthalJürgen Habermas

Títo teoretici – predstavitelia západného marxizmuOtázky: sociálnych nerovností, konfliktu a moci

Vytýčili si cieľ: preskúmať zlyhanie revolučnej zmenyCiele:

- vytvoriť totálny obraz skúmanej reality ako celku- usilovali sa o interdisciplinárny prístup (chceli urobiť akúsi syntézu filozofie,

sociálnych vied a politickej praxe)

Minimálne skúmali publikum!!!

Využívali tzv. dialektickú metódu – kritika a konfrontácia rôznych filozofických tradícií a mysliteľov

Čerpali zo sociálnej psychológie, filozofie – integrovali do jedného celku Minimálne citovali iných autorov Na čele ústavu – HORKHEIMER - prvý začal používať termín: KRITICKÁ TEÓRIA Najznámejšia publikácia: DIALEKTIKA OSVIETENSTVA (Horkheimer +

Adorno) 1947

IDEY:- vzniká v exile po 2. sv. vojne- publikácia vychádza so skúseností s nemeckou spoločnosťou- aj americkou spoločnosťou- zavádzajú tu pojem: KULTÚRNY PRIEMYSEL- pokúsili sa o prvú systematickú kritiku masovej kultúry- 1. teória MK- prečo sa nepodarilo dosiahnuť osvietenie más- dôvod: zvláštny efekt racionalizácie spoločnosti – vynález technických objavov, ktoré

neboli pre človeka vždy užitočné- Zavádzajú pojem: INŠTRUMENTALIZÁCIA RACIONALITY (z rozumu sa stáva

nástroj – bez ohľadu nato či sú ciele správne alebo nesprávne)- IR – mohla priniesť benefity v podobe priemyselnej výroby – ale zároveň vývoj

vojenskej techniky – koncentračné tábory)

FŠ čerpala:- marxizmus, hegelianská filozofia, dialektická metóda, psychoanalýza,

existencializmus, vychádza z Freuda, Nietzscheho. Psychológiu a estetiku dopĺňa filozofia.

- typická je kritika technológií v modernej spoločnosti- reflektovali fenomén odcudzenia a industrializácie kultúry

Adorno: v kapitalistickom systéme má centrálne postavenie kultúra a ideológia.Odcudzenie: človek nepatrí sám sebe v modernej spoločnosti, nepozná svoje korene ani do akého sveta patrí (odstrihnutie väzieb – sťahovanie do veľkých miest)

Marx:Človeka odcudzuje práca, ktorú robí. Za prácu dostáva protihodnotu. Predtým – čo si vypestoval to mal.

Prepája dovtedajšie poznatky o masovej kultúreSpája pojem DAVOVÉHO SPRÁVANIA s pojmom DAVOVÉHO ČLOVEKA.

Súčasťou VK je aj kritika súčasnej spoločnostiPriemyselná kultúra – neobsahuje kritiku

KULTÚRNY PRIEMYSEL

Definícia: systémy a spôsoby masovej produkcie tovaru určeného na spotrebu vo voľnom čase

FŠ – rozlišuje medzi MK a kultúrnym priemyslom. MK chápu pozitívneMK

– formou ĽK v modernej masovej spoločnosti– je dobrá– KP – to čo urobil kapitalistický systém masovej kultúre– MK – vzniká prirodzene zdola– KP – niečo čo vyrába kultúrny priemysel a nanucuje ľuďom (ekvivalent KP dnes –

šoubiznis)

Základný problém FŠ- kultúrny pesimizmus (pritom neponúkajú žiadne riešenie – hovoria iba, že kultúra sa

nachádza v nejakom zlom stave)- neskúmali publikum (hovorili, že je pasívne)