560

___________________________________________________________________________

APULEIUS:

O SOKRATOVOM BOSTVE

Apuleius z Madaury (125 180 pred Kr.) je jednou z vznamnch postv literrneho

a mylienkovho prdu nazvanho druh sofistika, ktor predstavuje aksi syntzu

rmskeho renctva a grckej filozofie. Tohto renka filozofa, ktor dostal aj oznaenie

platonicus, pozn slovensk itate predovetkm vaka romnu Premeny, ie Zlat

somr a jeho Obhajobe proti arodejnctvu, ktor vyli v eskej edcii Antick knihovna.

Filozofick potencil tohto autora, ktor ponkaj jeho alie spisy napr. De deo So-

cratis, De Platone et eius dogmate alebo De Mundo nie je v esko-slovenskej itateskej

obci takmer vbec znmy. N prekladatesk zmer sa riadil na jednej strane skromnm

elanm oboznmi irok verejnos prve s Apuleiovmi filozofickmi mylienkami a na

druhej strane snahou rozri prpadne aj esk tradciu sokratovskch skman

o al dleit pramenn materil.

Problematika Prolgu

Text, ktor v zachovanch rukopisoch Apuleiovho spisu O Sokratovom bostve (De

deo Socratis) predchdza samotn latinsk rozpravu o Sokratovi a ktor nesie latinsk

oznaenie Praefatio (vod, Predslov, Prolg), robil klasickm filolgom vrsky na ele

cel stroia. Dlho zostvala nezodpovedan najm otzka vntornej jednoty textu a jeho

vzahu k samotnej rozprave o Sokratovi. V celom Prolgu toti nenjdeme takmer ani

jednu tmu, ktor by nejako svisela s mylienkami, ktor Apuleios prezentuje v rozprave

o Sokratovi.

Bdate P. Thomas1 u pred vye sto rokmi vyslovil nzor, e text Prolgu je vraj ne-

srodm spojenm piatich izolovanch fragmentov, priom jeho nzor nekriticky prijma-

j mnoh neskor interprettori. Tu je Thomasovo lenenie na spomnanch p frag-

mentov:

1. Renk nm oznamuje, e bol poiadan, aby predniesol improvizovan re.

Z narok, ktor zmieuje, je zrejm, e sa tak stalo potom, o spene obstl v nejakej

skke (experimentum), ktorou mala by nejak dopredu napsan re na vnu tmu.

Apuleios pros publikum o prajnos a zhovievavos pri hodnoten jeho prejavu, upozor-

ujc na pecifik a skalia improvizovanho renckeho prejavu.

2. Renk vone prechdza k odpovedi na otzku, ak vznam m pre loveka dlh

a nron tdium filozofie. Priznva sa, e v tejto veci sa stotouje s odpoveou filozofa

1 Thomas, P. (1900): Remarques critiques sur les oeuvres philosophiques dApule. In: BAB 37,

143-165. Tto, ako aj vetky alie poznmky v texte pochdzaj od prekladateov.

PRAMENE

FILOZOFIA

Ro. 70, 2015, . 7

Filozofia 70, 7 561

Aristippa nejakmu tyranovi: Aby som sa mohol s kmkovek bez strachu a obavy po-

zhovra.

3. Prednesenie improvizovanej rei sa pripodobuje k stavaniu obrannho valu, ke

kamene najrozmanitejieho tvaru a bez akhokovek opracovania treba rchlo hdza na

vek kopu. Stavite pritom nepouva meradl, olovnice ani in nstroje, ale vetko rob

narchlo a rozhoduje sa poda okolnost danej chvle.

4. Pri prednan improvizovanej rei pociuje obavu, aby nedopadol tak, ako hav-

ran z Ezopovej bjky. O kus jedla, ktor dral v zobku, ho pripravila lka, ktor ho

falonm lichotenm naviedla na to, aby zaal spieva. Renk m teda obavu, e km si

bude pripravova novu vek slvu prednanm improvizovanej rei, strat aj to, o u

dosiahol, teda dobr meno zskan predchdzajcimi dielami.

5. Zveren as Apuleiovho improvizovanho prolgu sa nesie v znamen precho-

du k samotnej latinskej rei o Sokratovi, ktor m vraj alej rozvja tmu pertraktovan

v predchdzajcej rei prednesenej po grcky. Renk zrove ubezpeuje svojich poslu-

chov, e nasledujca latinsk re bude rovnako kvalitn ako re grcka a e urite

bud spokojn tak iadatelia grckeho, ako aj latinskho prejavu.

Zostva vbec nejak ndej obhji vntorn jednotu Apuleiovho prolgu a ukza

jeho mylienkov svislos so samotou rozpravou o Sokratovom bostve? Vemi fundova-

ne a z nho hadiska uspokojivo riei nastolen otzky bdate Vincent Hunink vo svo-

jom lnku The Prologue of Apuleius De Deo Socratis.2 Tento autor obhajuje tzu, e

Apuleiov prolg je improvizovan re, ktor je z asovho hadiska medzilnkom medzi

dvoma reami o Sokratovom bostve jednou grckou reou, ktor prolg bezprostredne

predchdzala, a zachovanou latinskou reou na t ist tmu. Prolg je teda akmsi in-

termezzom a odahenm Apuleiovho vneho skmania Sokratovej vnimonej a tran-

scendetnej schopnosti, o ktorej vyklad hne v dvoch reiach. Obsah predpokladanej grc-

kej rei o Sokratovi zostva, ia, neznmy.

Ke budeme cez optiku Huninkom navrhnutej interpretcie ta najm zaiatok

a koniec Prolgu, zistme, e vemi dobre zapadaj do navrhnutej interpretanej schmy.

V tomto duchu treba ... nesmel pokus po skke, ktorou som prve preiel chpa ako

renkovu narku na spen grcku re, po ktorej m nasledova improvizovan inter-

mezzo, predstavujce pre sksenho renka urit nie vak vemi vek risk: ...

neobvam sa, e re u divkov prepadne. Aj pod narkou na vne tmy, pri ktorch

mal vraj renk spech, mono chpa jeho grcku re, ktor m na chvu vystrieda

ah ner s narchlo zbchanou podobou. Ltka, ktor zostva..., neme by

v tomto svetle ni in ako zvyn vklad Sokratovho daimonia, ktor bude oskoro na

naliehanie latinskho tbora prednesen v latinine. Vetky tieto hoci len selektvne

vybran pase Apuleiovho textu s frapantnmi dkazmi toho, e improvizovan

Prolg vyznieva v obklopen dvoch sokratovskch rozprv ovea majesttnejie.

2 Hunink, V. (1995): The Prologue of Apuleius De Deo Socratis. Mnemosyne, Fourth Series,

Vol 48, Fasc. 3 June, 292 -312.

562

Spis De deo Socratis

Dielo De deo Socratis je jednm z mla kompletne zachovanch textov, ktor syste-

matickm spsobom rozpracvaj platnsku nuku o daimonoch. Nzov O Sokratovom

bostve je do istej miery zavdzajci, pretoe s problematikou Sokratovho daimonia sa

v om stretvame v ovea menej miere, ako by sme oakvali. Apuleiov spis mono roz-

deli na tri hlavn tematick okruhy: 1. skmanie dvoch oddelench svetov sveta bohov

a sveta ud; 2. postavenie daimonov v rmci hierarchie rozumovch bytost a ich loha

ako sprostredkovateov medzi svetom bohov a svetom ud; 3. pokus o racionalizujci

vklad Sokratovho daimonia. Vklad Sokratovho bostva je tak zasaden do kontextu

viacrovovho sveta, ktor je pln mgie, nadprirodzench sl a rznorodch bostiev.

Sokrates je pre Apuleia iarivm prkladom toho, ako mono prei svoj ivot s pomocou

filozofie astne. Filozof m tak ako Sokrates venova starostlivos tomu, o je v loveku

bosk3 teda svojej dui.

Apuleius ako myslite nadvzuje najm na platnsku dmonolgiu, ktor je systema-

ticky rozvjan naprklad v Platnovch dialgoch Symposion, Faidros alebo Timaios.

Tto strnka platonizmu je dleit pre jeho ran vvoj, poas ktorho musel tento smer

prekona peripatetick kritiku. Daimonolgia starej Akadmie bola tie systematicky

exploatovan stoicizmom, najm Poseidniom z Apameie. Fzia tchto motvov sa zre-

tene vynra na povrch vo viacerch Apuleiovch filozofickch sentencich, v ktorch

prrodovedn vklady sveta vytvraj podklad zdvodnenia metafyzicko-teologickch

vah, ktorch predmetom je naprklad aj existencia tzv. strednho sveta nich bo-

skch bytost, daimonov.

Na preklad sme vybrali prve prv polovicu Apuleiovho spisu. V predkladanej pa-

si autor rozober fyziklnu prirodzenos dmonov a tie prostredie, v ktorom psobia.

Naopak druh as bude obsahova Apuleiovo chpanie Sokratovho daimonia ako naj-

vyej racionlnej mohutnosti due, ktor transcenduje telesnos a umouje vies spra-

vodliv ivot na zklade pravho poznania. Preklad vznikal v rmci pecializovanho

doktorandskho seminra Sokratika tanie, preklad a interpretcia prameov, ktor

prebiehal pod odbornm vedenm Andreja Kalaa poas akademickch rokov 2013/2014

a 2014/2015. Pri preklade sme vychdzali z kritickch vydan Thomasa Apuleius Opera

quae supersunt III., Libri de Philosophia, Teubner, Leipzig 1908 a Ltjohanna Apulei

Platonici Madaurensis De Deo Socratis, Greifswald 1878.

* * *

3 Podobn vklad Sokratovej filozofie nachdzame tie v Pltarchovej rozprave De genio

Socratis. Por. Pltarchos (2013): O Sokratovom bostve. Filozofia, 68 (8), 691-703. Prel. A. Kala

a F. kvrnda.

Filozofia 70, 7 563

Apuleios: De Deo Socratis, Praef. (1 5)

Vs, ktor ste ma iadali, aby som predniesol improvizovan re, prosm, aby ste

zhovievavo prijali tento mj nesmel pokus po skke, ktorou som prve preiel. Poda

ma vak nebudem vemi riskova. Odhodlal som sa toti predna aj bez prpravy,

kee tma, ktor bola dkladne premyslen, sa vm pila. Neobvam sa, e re u di-

vkov prepadne. Lebo ak som mal spech s vnymi tmami, urite sa vm zapim aj

s vonejmi. Prajem si, aby ste moje rencke umenie spoznali z kadej strany teda aj

v tejto jeho improvizovanej, dopredu nespsanej a ako hovor Lucilius narchlo zb-

chanej podobe.4 Rozhodnite teda, i som aj v tomto nri rovnako dobr ako v reiach,

ktor si pripravujem dlho vopred. Rozhodnite najm vy, ktor nae improvizovan vtvory

ete nepoznte. Ke si ich vypoujete, zistte, e s vytvoren s rovnakou svedomitosou

ako tie, ktor sme vopred spsali, ale aj to, e s prednesen s ovea vou vonosou

ako tie, ktor pred publikom tame. Mdri mui toti zvykn diela, ktor s pripravovan

vopred, posudzova prsnejie, ale k tm, ktor sa rodia vaka improvizcii, prejavuj

ovea viu mieru zhovievavosti. To, o je napsan, si mete pretudova a preskma,

ale to, o sa rod v pominutenom okamihu asu zrove poznvate, a zrove vm to

unik. Je to plne pochopiten. To, o by som tal z papiera, bude vdy tak, ak som to

predtm napsal bez ohadu na to, i tu mlte, alebo omrete. Ale to, o sa m zrodi

len v tejto chvli a akoby s vaou pomocou, bude len tak, ak to vy svojou priazou vy-

tvorte. O o vmi sa teda budem snai v tomto duchu stvrni svoju re, o to viac

budem vidie spokojnos na vaich tvrach pri jej povan. S to prve vae ruky, ktor

maj moc moje plachty napna i povoova, aby neboli prli napt, ale ani celkom

stiahnut alebo neplpolali bez innho zberu.

Ist je, e aj ja zaijem to, o om hovor Sokratov iak Aristippos, slvny zakladate

kyrnskej koly,5 a omu by sa bol tento filozof v ivote radej vyhol. Aksi tyran sa ho

vraj niekedy sptal, ak m preho vznam tak nron a dlh tdium filozofie. Aris-

tippos vraj odpovedal: Aby som sa mohol s kmkovek bez strachu a obavy pozhovra.

Mylienka, ktor sa vynor nhle, sa d zachyti len slovom, ktor prde loveku na

myse rovnako neakane. Podob sa to na stavbu nejakho obrannho valu, ke kamene

treba na vek kopu hdza rchlo a bez dlhho rozmyslu. Vtedy sa nestarme o to, aby

bola ich vha vo vntri rovnomerne rozloen, ani o to, aby boli na prednej strane pekne

zarovnan. Ke sa stavia val, zbytonou stratou asu je aj pouvanie latky, ktorou inak

vytyujeme rovnos stien domu. Lebo ani ako stavite tejto rei si nemem privies

z vlastnho kameolomu erstvo odrezan kame, na vetkch stranch krsne rovn a na

4 Pravdepodobne ide o narku na rmskeho satirika Lucilia (1. str. po Kr.), ktorho vsmen bs-

ne mali naozaj prleitostn charakter. Vraz schedion (narchlo vybudovan kontrukcia, nrt, skica,

prleitostn bse) bezprostredne svis s grckym slovom , ktor oznauje pl, teda plavidlo

narchlo vyroben z pospjanch kmeov stromov. 5 Aristippos z Kyrny (435 360 pred Kr.) bol Sokratov a Protagorov iak a zakladate tzv. kyrn-

skej (hedonistickej) koly. Hlsal, e najvym dobrom je pre loveka telesn rozko, ktor stoj vyie

ako duevn pitok, ale len pod podmienkou, e ju lovek uva s rozumom.

564

vonkajch hranch dokonale hladko vyleten. Naopak, vetko musm plne sm prisp-

sobova cieom, ktor sledujem i u sa mi dostane do rk kus, ktor je drsn, lebo jeho

povrch je vemi nerovn, alebo kus prli hladk a mykav, kus vynievajci ostrmi

uhlami, alebo valiaci sa, lebo je neobvykle guat. A to vetko robm bez pomoci jedinej

rovnej laty, bez akhokovek meradla na urenie rovnakch vekost a bez olovnice, ktor

pri inej stavbe bezchybne vytyuje zvisl smer. Lebo v iadnom prpade nie je mon, aby

jedna a t ist vec vznikla aj rchlo, aj po dkladnom tdiu. A u vbec neme existova

nieo, o bud vetci chvli tak pre hbku mylienky, ako aj pre pvab rchleho vzniku.

Vydal som sa teda na milos a nemilos nejakch ud, ktor si vemi priali, aby som

predniesol improvizovan re. Priznm sa, e sa bojm, aby sa mi nestalo to, o sa priho-

dilo havranovi v jednej Ezopovej6 bjke. Obvam sa, e km si tu budem pripravova

nov vek slvu, nedobrovone stratm aj t predol hoci mal, predsa len aspo

nejak. Ale vs asi zaujma ten prbeh. Pokojne vm ho strune vyrozprvam.

Havran a lka zbadali v tej iste chvli nejak ksok jedla. Obidvaja k nemu vyrazili

s rovnakm zpalom, ale nerovnakou rchlosou. Lka beala, o jej sily staili, ale hav-

ran letel rchlejie. S doiroka rozptmi krdlami zskal nskok, vaka ktormu dorazil

k lovku ako prv. Nateen z vazstva aj zo zskanho jedla vzniesol sa do vekej v-

ky a zasadol na najvy konr najbliieho duba. Ke si tam tak havran bezpene sedel,

lka podila ku stromu a rozhodla sa zatoi na soka aspo sou, kee kame tak

vysoko nedokzala hodi. Trpezlivo stla pod dubom a ke videla, ako vemi sa havran

te zo zskanej koristi, zaala mu lichoti stivmi slovami:

Prichdzam bliie, aby som sa lepie pozrela na toho vzneenho Apolnovho vt-

ka, s ktorm som zviedla tak mrny boj. Veru u dvno predtm som si vimla tvoje

ladn telo, vekosou ani prli vek, ani prli mal, ale presne tak, aby bolo na vetko

vhodn a nadovetko krsne. Ach, ak hebk je tvoje perie! A ako krsne sa ti trblieta

hlava, ke ou hbe! A ten zobk! Ak vek silu len me ma! Teraz vidm aj to, ak

si rchly v prenasledovan koristi, ak m prenikav zrak, ak ostr a nebezpen s

tvoje pazry. A o poveda o farbe tela? Dovolm si poveda, e boh Apoln svojich

dvoch najmilch vtkov, havrana a labu, obdaril prve tmi farbami, ktor s v prrode

najvraznejie bielou a iernou. Prve tmito farbami sa toti odliuje de a noc. Ak

koda, e ti boh na rozdiel od labute nedoprial aj dar hlasu! Ak asn by bolo, keby aj

tento tu najkraj vtk celho tvorstva, milik vrenho boha mohol prehovori a keby

nemusel prei cel ivot len nem a odsden na mlanie!

Ke havran poul vetky tie chvly a ke si uvedomil, e jedin, o mu poda lky

chba k absoltnej dokonalosti, je hlas, hne sa mu zachcelo zvune zaspieva. Chcel jej

dokza, e ani v tejto jedinej veci nezaostva za labuou. plne pritom zabudol na jedlo,

ktor dral v zobku. Doiroka otvoril sta a spevom stratil to, o zskal rchlym letom.

6 Ezop (cca. 6. st. pred Kr.) sa stal legendrnym u v antike vaka dajnmu autorstvu pounch

prbehov, bjok, v ktorch vystupuj zvierat, aby svojimi prbehmi tlmoili uom nejak mravn

posolstvo. Kee nikdy ni nenapsal, o jeho historickej osobnosti nemono poveda ni ist, hoci ho

spomnaj mnoh antick autori.

Filozofia 70, 7 565

Lka zasa dosiahla prefkanosou to, o nebola schopn zska behom.

Bjku o havranovi a lke sa poksim zostruni, aby som vm zhrnul to, o je v nej

najpodstatnejie. Havran v snahe dokza, e m hlas, ktor mu poda lky ako to jedin

chbal k dokonalej krse, zaal krka. lovok, ktor dral v zobku, tak vlastnou vinou

poslal lke, ktor ho na krkanie naviedla.

Prve teraz som priiel na to, o odo ma svojm posunkom iadate. Chcete, aby som

ltku, ktor zostva, predniesol v latinine. Lebo ak ma pam neklame, ete na samom

zaiatku vtedy, ke ste sa rozdelili na dva opan tbory som vm sbil, e ani jedni

z vs neoddu naprzdno. Spokojn zostan aj t, ktor si iadali latinsk, aj t, o chceli

grcku re. Ak je to teda tak, dos bolo atitiny a nastal as, aby sme sa presunuli

z Grcka do Latia. Nachdzame sa pribline uprostred tmy,7 take som presveden, e

nasledujca as, ktor predchdzala tamt grcka re, nebude ani argumentane slabia,

ani mylienkovo chudobnejia. Dovolm si tvrdi, e nebude ma ani menej oivujcich

prkladov a e ani tylisticky nebude menej uhladen.

Apuleios: De Deo Socratis, 116 148

Platn rozdelil svet na tri asti. Urobil tak preto, lebo na hadel ako na celok ovl-

dan vnimonmi ivmi bytosami. Dospel aj k zveru, e najvy bohovia skutone

existuj. Najvyiu, stredn, a najniiu as sveta vak nemono chpa len tak, e zabe-

raj odlin miesto, ale najm v tom zmysle, e sa odliuj aj rozdielnou kvalitou bytia.

Samotn prroda nem toti jeden ani dva, ale cel mnostvo stupov. Jednoduchie vak

bude zaa vkladom o lenen sveta z hadiska miesta. Nebo vylenil Platn pre nesmr-

tench bohov, pretoe tak si to iada sama dstojnos tchto bytost. Niektor z nich

dokonca vnmame zrakom na rom nebi a vtedy ich aj nazvame nebeanmi. O inch

vieme iba na zklade rozumu.

Vy, najjasnejie svetl sveta,

ktor posvate vpred po nebi rok.8

Bosk povahu najahie poznvame pri tch najzjavnejch nebeskch telesch. S

nimi Slnko, ktor tvor de, a Mesiac, ktor sper so Slnkom a je ozdobou noci. Nezle

na tom, i ho pozorujeme takmer v nove, ke je rozdelen na dve polovice, alebo i prve

rastie a prechdza do splnu. Bosk povahu Mesiaca poznvame aj na zklade toho, ako

sa rozohuje a slabne jeho ohniv faka: m viac sa vzauje od Slnka, tm silnejie

svieti. Nebesk Mesiac rovnakm prrastkom svojej drhy a svetla a zrove rovnakm

pribdanm a nslednm ubdanm svojej vekosti vymedzuje jednotliv mesiace roka.

Ak to bude niekto podrobnejie skma, zist, e trochu inak vykladaj vec Chaldejci

7 V slade s naou interpretciou (pozri vyie) ide o vklad Sokratovho daimonia, ktor je rozde-

len do grckej a latinskej rei. 8 Verglius, Georg. 1.1. Latinsk hexametre, ktor sa nachdzaj v naom preklade, tlmome do

sloveniny v prze kvli zjednodueniu, a najm preto, aby vynikol filozofick vznam textu.

566

a inak bsnik Lukrcius.9 Prv tvrdia, e len as Mesiaca m svoje vlastn svetlo, priom

jeho druh as nie je vbec osvetlen. Podoba Mesiaca, ktor vidme, sa poda nich

men v zvislosti od toho, ktor jeho as svetl alebo tmav je k nm prve natoen.

Lukrcius si zasa mysl, e Mesiac ako celok nem vlastn iaru a potrebuje in zdroj

svetla. Jeho telo, ktor teda vbec nesvieti, vraj len zachytva le Slnka na opanej stra-

ne oblohy. Toto svetlo sa poda Lukrcia od Mesiaca odra akoby bol nejakm hladkm

zrkadlom. Mesiac tak slovami vekho bsnika vrh zo svojho tela nm znme svetlo.10

Bez ohadu na to, ktor z tchto vkladov je naozaj pravdiv lebo to rozhodneme

a neskr , je nadovetko ist to, e iaden Grk ani barbar by ani na chvu o Slnku

a Mesiaci nezapochyboval, e s to bohovia. Nezapochyboval by vak nielen o nich, ale

ani o piatich hviezdach, ktor zvykn nevzdelan udia v benej rei nazva bldiv-

mi. V skutonosti vak tieto nebesk teles vykonvaj vemi pravideln a nikdy nekon-

iace pohyby, lebo si pri svojich obratoch akmsi boskm riadenm zachovvaj nemen-

n, ist a stabiln smer. Hoci sa ich drha pri naom pozorovan zdanlivo men, v skuto-

nosti je ich pohyb vdy rovnomern a ten ist. Tieto teles akoby predstierali striedav

pohyby vpred a vzad, hoci sa to vetko strieda s obdivuhodnou presnosou v zvislosti od

polohy, sklonu a natoenia ich kruhovch drh. Tie vak dobre pozn len lovek, ktor

m presn poznanie o vchodoch a zpadoch shvezd. Ty, ktor shlas s Platnom,

mus do tohto vekho potu viditench bohov zapota aj alie shvezdia: Arktra,11

dadiv Hydy, obidva Vozy a tie mnoho inch iariacich bohov. Za jasnej oblohy sme

toti nespoetne veakrt videli, e vetkmi tmito boskmi bytosami je ozdoben

a korunovan cel ten vekolep zbor, ktor vidme na nebi. Bolo to vdy vtedy, ke ns

temn noc napala nevslovnou krsou, ale zrove aj pocitom hlbokej pokory, s ktorou

sme svoj zrak obracali nahor, alebo ako hovor Ennius12 na ten najdokonalej tt

sveta. Na om bol vytepan ten najkraj ornament, iariaci tmi najpestrejmi a naj-

asnejmi farbami.

Existuj dva druhy boskch bytost. Tie, ktor patria do prvej skupiny, nm prroda

vbec nedovol vidie. Meme ich vak nazera akmsi vym rozumom, a to vtedy,

ke budeme vec dkladne skma svojou mysou a prenikavm intelektom. Men tchto

bohov obratne vtesnal do dvoch verov vek bsnik Ennius:

Juno, Vesta, Minerva, Ceres, Diana, Venua,

Mars, Merkr, Jupiter, Neptn, Vulkn, Apoln.13

Do druhej skupiny zasa patria bostv, ktorch men sme sce u mnohokrt pouli,

ale ktorch psobenie a kompetencie musme skr vytui. O ich uitonosti si meme

9 Rmsky filozof (99 55 pred Kr.), znmy svojou filozofickou bsou De rerum natura, v ktorej

nadvzuje na Epikurovu filozofiu. 10 Lukrcius, De rer. Nat. V 576. 11 Strca medvedice (Arcturus), tvrt najjasnejia hviezda nonej oblohy sa nachdza v shvezd

Vozataja. V tradcii sa spja s prbehom o Arkadovi, synovi boha Dia, a smrtenke Kallist. 12 Jeden z najstarch rmskych bsnikov (okolo 239 pred Kr.), ktor zaviedol do rmskej literatry

daktylsk hexameter. Je tie autorom epickho diela Annales, ktor hovor o zaloen Rma. 13 Mart. Capella 1. 42.

Filozofia 70, 7 567

vytvori aspo nejak predstavu, ke zvime vetky najrozmanitejie oblasti ivota,

v ktorch nm kad z tchto bostiev nejakm spsobom pomha.

Napriek tomu vetkmu vak existuje vek mnostvo bezbonkov, ktorm s bo-

hovia plne ahostajn. S to t, ktor nemaj o filozofii a o pravde ani potuchy a ktorm

chba nielen zdrav rozum, ale aj zbonos a zmysel pre bosk veci. Mnoh sce zkos-

tlivo dodriavaj kulty bohov, no v skutonosti nimi s tou najvou pchou opovrhuj.

V celom tomto zstupe bezbonkov sa njdu aj tak, ktor sa tras strachom kvli vlastnej

poverivosti, hoci vina ukazuje len svoju pchu a nadutos. Napriek tomu si vina

ud bohov ct, ale nie tm sprvnym spsobom. Vetci sa ich boja, ale len preto, lebo

nevedia, e tto bohovia sdlia na tom najvyom mieste teru a e s plne oddelen

a chrnen od nkazy, ktor by im spsobovalo okovek udsk. Len mlo je takch,

ktor bohov dokonca vytrvale popieraj, ale aj t to robia len spupnm a bezbonm sp-

sobom.

Filozof Platn vak dospel k zveru, e bohovia s aksi netelesn bytosti obdaren

duou, e nemaj zaiatok ani koniec, a preto s ven v tom zmysle, e vdy boli a vdy

aj bud. alej uvdza, e od nkazy tela ich chrni vlastn prirodzenos, vlastn povaha

a dokonal myse nasmerovan k najvyej blaenosti. Bohovia s poda Platna dobr

sami zo seba, a nie asou na nejakom vonkajom dobre. Vraj je to tak aj preto, lebo

vetko k nim smeruje akoby na jednoduch povel, ktor je vydan bez akejkovek nma-

hy a bez akhokovek dontenia.14 Preo by som sa mal teraz prve ja odvi vyklada

o pvodcovi vetkch tchto vec, ktor je vldcom a strojcom vetkho? Odkia mm

zobra oprvnenie poveda nieo o niekom, kto je plne osloboden od vetkho, o by

ho ntilo nieo trpie alebo kona, a zrove o niekom, kto nie je nijakou povinnosou

zaviazan absoltne k niomu? Ve sm vek Platn, obdaren priam boskou vre-

nosou, prve na miestach, kde sa poka rozobera vetky tieto bosk veci, asto kon-

tatuje, e onen najvy nie je plne uchopiten nijakm vkladom; jednak pre nedosta-

tonos udskej rei, jednak pre aksi nevslovn a neuveriten vzneenos, ktorou

vetko presahuje. Poda neho sa aj tm najmdrejm muom dar nahliada boha len

vemi ako, a to len vtedy, ke sa im vaka vekej sile ich ducha podar o najviac sa

oslobodi od pt tela. Poznanie boha im vtedy len na mal chvu zaiari podobnm sp-

sobom, ako ke nejak siln svetlo pretne hlbok temnotu noci.

V tejto chvli vak musm opusti tmu, ktor aleko presahuje monosti nielen

mjho vyjadrovania, ale ktor pre jej nedosiahnuten vku nedoke slovami postihn

ani n vek uite Platn. Kee vetko toto aleko prevyuje obmedzenos, ktorou

som sptan, pokojne sa dm na stup a svoju re konene povolm z neba na zem. Prve

tu by sme toti mali by tm najdokonalejm druhom ivocha, hoci vina sa tomuto

cieu plne odcudzila. udia sa toti vbec nestaraj o pravdiv nuky, upadaj do vet-

kch monch bludov a pchaj tie najohavnejie zloiny. Vetci sa naraz premenili na

jedno stdo divej zveri, priom pvodn vdnos udskho rodu sa takmer plne vytrati-

la. Na zemi dnes preto nenjde ivocha, ktor by bol v nieom hor od loveka. Teraz

14 Por. Platn, Tim. 28c.

568

vak nie je naou lohou hovori o udskch chybch, ale o prirodzenom usporiadan sveta.

Ni vak nezmenme na fakte, e Zem obvaj udia, ktor s niekedy obdaren da-

rom rozumu, a inokedy darom rei, priom ich due s vdy nesmrten, no tel vdy

odsden na znik. Mysou sa niekedy udia dostan do tch najvch vin, hoci nie-

kedy padn aj do tej najhlbej bezndeje. Tel sa skr dria pri zemi a ahko podliehaj

pokueniam. Napriek tomu, e u ud njde tie najrozmanitejie mravy a obyaje, vetci

robia tie ist chyby, lebo ich k nim vedie t ist spupnos a pcha. Napriek vetkej ndeji

je ich nmaha asto mrna a ich astie vrtkav. Jednotlivo s udia smrten, hoci ako

celok je udsk rod ven. Neustle sa toti obmiea prchodom a odchodom alch

a alch generci. Mnohch zastihne nhla smr a takmer vetci sa sauj na krtkos

ivota, ktor let rchlo. Prav mdros vak pretrv vetky veky.

Okrem inch vec si meme by ist aj tm, e vo svete existuj dva druhy ivch

bytost. S nimi bohovia a udia. Prvch odliuje od druhch predovetkm vka miesta,

ktor obvaj, venos ivota a dokonalos, ktorou prevyuj vetko ostatn. Medzi sf-

rou bohov a ud neexistuje iadne priame prepojenie, lebo najvyie obydlia jednch

oddeuje od tch udskch aksi nepredstavitene hlbok priepas. Na jednej strane je

preto ven a nikdy nekoniaci ivot, na druhej vak ivot nem pevn zklad a je len

slabm odrazom blaenho itia bohov. Ich mysle s toti stle obrten smerom nahor

a k venej blaenosti, nae mylienky vak neustle bldia v mizrii pozemskho ivota.

o z toho vak vyplva pre celok sveta? Azda je to tak, e prroda nem v sebe iad-

ne hlbie prepojenie? Ako me znies to, e je cel rozdelen, alebo skr rozseknut

a rozpadnut na as patriacu bohom a as, ktor je vyhraden len pre ud? Ve aj sa-

motn Platn hovor, e iaden boh sa nemiea medzi ud a e vnimonos boskej

vzneenosti spova prve v tom, e sa nikdy nezneist stykom so smrtenkmi.15 as

bohov sa zjavuje len slabmu udskmu zraku. Takmto spsobom pozorujeme naprklad

hviezdy a shvezdia, o ktorch vekosti a farbch doteraz udia nevedia ni ist. Ostatn

bosk bytosti vak nememe poznva priamo, ale len prostrednctvom rozumu. Nieo

tak ns v prpade nesmrtench bohov neme nijako prekvapi. Ve aj medzi umi sa

stva to, e ak niekoho mimoriadna priaze osudu vynesie na sam vrchol krovskej

moci ten okamih trv u ud naozaj len vemi krtko , teda takto lovek sa urite

len vemi zriedkavo a z vekej diaky ukazuje ostatnm a svoj ivot preva skryt v ne-

dostupnch komnatch vlastnej dstojnosti. ast stretvanie s umi toti vyvolva u

ich pohdanie, vnimonos vak bud obdiv.

To, o sme prve povedali, by sce mohlo vyhovova nejakmu bohu, ale pre ud je

to plne neprijaten. Ak by to malo naozaj plati, lovek by sa ocitol v plne bezradnej

situcii. Bezradne sa ns bude potom pta, o m v ivote robi, ak nesmrten bohovia

naozaj zahaj vetkch ud aleko od seba a nechvaj ich i na tejto zemi ako od-

sdencov vo vzen najhlbieho Tartaru. o maj udia robi, ak s naozaj odsden i

bez akhokovek spojenia s nebeskmi bohmi? o ak ich neme ani jeden z bohov ani

len raz za as navtvi a podobne ako pastier oviec, kon i krv skontrolova a zisti, o

15 Por. Platn, Symp. 203a.

Filozofia 70, 7 569

sa deje s jeho milovanm stdom vetkch tch baiacich, erdiacich a mkajcich stvo-

ren? Len si predstav, e takto pastier by nemohol svoje chor zvierat liei, divok

kroti a vbec pomc vetkm, ktor od neho nieo potrebuj. Hovor, e iaden boh sa

nemiea do udskch zleitost. Na koho sa mm potom ale obrti so svojimi prosbami?

Komu mm slvnostne predna svoje iadosti a suby? Pre koho mm zabi obetn

zviera? Koho mm vola na pomoc v biedach a s km sa mm tei vo chvach, ke sa

mi dar? Kto mi pome odvrti vetky tie pohromy, ktor sa na ns v ivote rtia? Kto

bude svedkom pri prsahch, ktor s u ud tak ast? Alebo pri prsahe budem ako

Askanius,16 ktorho spomna vo veri Verglius?

Prisahm na tto hlavu, na ktor zvykol prisaha predtm aj otec.17

Julov otec Askanius18 naozaj mohol takto prisaha ale len medzi Trjanmi, ktor

boli jeho pokrvn prbuzn, a sn ete aj medzi Grkmi, ktor ho dobre poznali z bojov.

Mohol vak niekto in ako boh dosvedi vzjomn vernos aj v prpade Rutulov, kto-

rch Aeneas spoznal len nedvno a z ktorch by asi nik prsahe na hlavu neuveril? Alebo

mm pri prsahe poui pravicu a otep, ako mal vo zvyku divok a netostn Mezen-

cius?19 Tento zrivec toti nemal v cte ni in okrem vlastnej ruky a zbrane, s ktorou sa

vrhal do boja:

Bohom mi je pravica a otep, ktor vrhm na nepriatea.

Myslm, e vetci mme u dos tch rhavch re o krutosti boha, ktorm je vraj

ruka unaven vradenm alebo kopija zhrdzaven od krvi. Je plne absurdn, aby jedno i

druh niekto pouil pri prsahe. Ve t patr jedine najvyiemu bohu. Lebo aj namiesto

slova prsaha meme, ako hovor Ennius, poui spojenie Jupiterova prsaha. o si

o tom teraz mysl? M teda zmysel, aby som starobylm rmskym zvykom prisahal na

Jupiterovu sochu, ktor je na Kapitole? Ak m vak pravdu Platn, poda ktorho by boh

nemal by nikdy v spojen s lovekom, moje slov bude pou skr neiv kame ne

boh Jupiter.

Platn by sa vak proti podobnmu nzoru zaiste ohradil asi takmito slovami:

Netvrdm, e bohovia s od ns a tak vemi oddelen a odcudzen, e by k nim vbec

nedorazili ani nae prosby a suby. plne som ich nezbavil ani starosti o udsk zleitos-

ti, ale trvm len na tom, e nemaj priamy kontakt s umi. Urite vak existuj nejak

bosk sily, ktor by sme nali v priestore medzi najvym terom a najhlbm dnom

zeme myslm tie, ktor obvaj tento tu zahmlen priestor pozemskho ivota a ktor

prenaj nae tby a zsluhy a k bohom. Urite by shlasil aj s tm, e s to prve

16 Poda rmskej mytolgie Julus, syn trjskeho hrdinu Aenea, od ktorho odvodzoval svoj pvod

klan jliovcov na ele s Jliom Czarom. Poda inej tradcie (Dionysios Halikarnassk, Rmske staro-

itnosti 1, 70) je vak Julus synom Askania, a nie samotnm Askaniom. 17 Verglius, Aeneis 9, 246. 18 Julovm otcom me by nielen Askanius, ale aj Aeneas (ak by Julus a Askanius oznaovali t

ist osobu). 19 Kr Etruskov, ktor bojoval proti Aeneovi, znmy svojou krutosou.

570

tieto bosk sily, ktor oznauj Grci slovom dmoni. Predstavuj si ich ako nejakch

prenaov pozemskch prosieb do neba a nebeskch darov na zem. S poslami, ktor

bohom odovzdvaj a tlmoia nae iadosti a ktor nm ako odpove asto prinaj

pomoc, alebo aspo nejak pozdrav. Platn v Hostine20 doslova hovor, e prostrednc-

tvom nich dostvame vetky dleit sprvy a e ich zsluhou sa dej aj rzne zzraky

mgov a vetky druhy vetenia. Cel ten vek zstup dmonov m dsledne rozdelen

lohy a kompetencie, ktor si musme predstavi ako povinnosti jednotlivch sprvcov

provinci. Jedni maj na starosti to, aby spriadali sny, in zas, aby vetci sprvne oddeo-

vali vntornosti, al riadia let vtkov a inpiruj ich spev. Dleitou lohou dmonov je

aj vnukn vetcom sprvne mylienky, zosiela blesky a osvetova nimi ierne mraky.

Dmoni sa tak jednoducho staraj o vetko to, prostrednctvom oho meme poznva

budcnos. Z toho, o sme povedali, jednoznane vyplva, e vetky spomenut veci sa

dej na zklade rozhodnutia a autority nebeanov, ale aj na zklade poslunosti, usilov-

nej prce a sluby, ktorou s dmoni zaviazan bohom.

Povinnosou, lohou a starosou dmonov bolo aj pohrozi Hannibalovi, e prde

o oko; aj to, e skmanie vntornost predpovedalo Flaminiovi21 nebezpeenstvo porky,

ale aj to, e vetby uistili Attia Navia,22 ke mal urobi zzrak s brsnym kameom. D-

moni zariadili aj to, e niektorm vldcom predznamenali zaiatok vldnutia zvltne

znamenia, ale aj to, e orlica zatienila hlavu Tarquinia Prisca23 a e Serviovi Tulliovi24

vzbkla hlava ako nejak faka. Ich zsluhou sa napokon dej aj vetky tuenia vetcov

hariolov25 a zmierne obete Tuskov. Bez prce a usilovnej starostlivosti tchto bostiev by

sme nemali ani posvtn okrsky na miestach, ktor zasiahol blesk, ale ani sybillsk vere.

Je ist, e vetky tieto zzraky robia, ako som povedal, aksi vyie sily, umiestnen me-

dzi bohov a ud. Najvyia dstojnos bohov by toti nikdy nepripustila, aby priamo

niektor z nich zoslal sen na Hannibala, aby pripravil obetu Flaminiovi, alebo aby zdvihol

plachty na lodi Attia Navia. Ani jeden z bohov by sa toti nikdy neunval ani tm, aby

priamo on sm zveroval sybillsk vetby, strhol a vzpt nasadil iapku krovi Tarqu-

iniovi alebo aby Serviovi skutonm ohom roziaril temeno hlavy, a pritom nedovolil,

aby zhorela.

20 Por. Platn, Symp. 202d. 21 Gaius Flaminius Nepos bol rmsky konzul v obdob Pnskych vojen, ktormu sa pre jeho bez-

bonos nepodarilo zska druhkrt rad konzula zanedbal toti oficilne ttne rituly. 22 Znmy vetec, ktor psobil v Rme za vldy kra Tarquinia Prisca. Ke chcel kr zvi po-

ty jazdeckho stavu, Navius mu oponoval, e tak nesmie urobi, pokia tomuto rozhodnutiu nebud

priaznivo naklonen aj znamenia. Svoju bosk silu manifestoval tm, e rozsekol brsny kame bri-

tvou. 23 Bjny piaty rmsky kr pvodom z Etrrie. Ke poda legendy prichdzal do Rma, priletela

orlica a vzala mu pokrvku z hlavy, odletela a ke sa vrtila, mala ju na svojej hlave. Tranquinius, ktor

vynikal vo veteckom umen, toto znamenie interpretoval ako predzves jeho budcich spechov. 24 Bjny iesty rmsky kr syn kra Sabinov. Jeho otec zahynul pri dobyt mesta Tarquiniom Pris-

com, ktor si Servia Tullia spolu s jeho matkou odviedol do Rma. Krova ena vraj pozorovala okolo

hlavy Servia Tullia siln iaru znamenie toho, e bohovia s mu priaznivo naklonen. 25 Hariolus je vetec, ktor vet zo zvieracch vntornost.

Filozofia 70, 7 571

Najvy bohovia teda urite nezostupuj zo svojich najvych vin len preto, aby

osobne vykonvali vetky tieto prce. To je lohou bostiev, ktor s umiestnen ako

sme u hovorili niekde v strede. Sdlia toti vo sfre vzduchu, ktor ovea viac ako so

zemou sused s najvym nebom. To je ich prirodzen priestor, v ktorom sa pohybuj

podobnm spsobom ako ktorkovek in ivochy na mieste svojho prirodzenho v-

skytu tvornoh na zemi a okrdlen vo vzduchu.

Vetci dobre vieme, e v prrode existuj tyri zkladn prvky. Svet je tak rozdelen

na tyri vek oblasti. Kad z nich obva pecifick druh ivch tvorov jedny ij

v zemi, in vo vodch, alie dokonca v plameoch oha. Aristotels je toti pvodcom

terie, poda ktorej aksi ivochy ij dokonca v rozplenej peci.26 Hovor, e maj

mal krdelka, ktormi cel svoj ivot poletuj v ohni, z ktorho sa zrodili a v ktorom aj

hyn. Navye, ako sme u niekokokrt uviedli, iv bytosti sa nachdzaj aj vysoko

v teri, to znamen v iari oha, ktor je zo vetkch ohov najjasnej a najspaujcej.

Ak je teda vetko toto pravda, bolo by nanajv absurdn predpoklada, e prroda dovo-

lila, aby jedine tvrt prvok, teda vzduch, zostal plne przdny a celkom neobvan svo-

jimi prirodzenmi obyvatemi. Je nepredstaviten, aby v celom tom vekom priestore,

ktor mu je vylenen, neexistovali nejak vzdun bytosti podobne ako s v ohni oh-

ov, vo vodch vodn a v zemi zemsk.

Lebo ak niekto bude tvrdi, e prirodzenm miestom pre ivot vtkov je vzduch, ne-

bude aleko od pravdy, ak povie, e sa celkom mli. Ve ani jeden vtk sa nevznesie

vyie, ako je vrchol Olympu. Hoci sa Olymp povauje za najvyiu horu sveta, vka

jeho najvyieho ttu urite nepresahuje 10 tdi.27 Iste by ns o tom lepie pouili ze-

memerai, ak by sa im azda niekedy podarilo zmera vku tejto hory nejakou vekou

olovnicou. Obrovsk masu vzduchu vak nikto nikdy iadnou olovnicou nezmeria, lebo

siaha a po najbliiu drhu mesiaca, ktorou sa u zana najvyia sfra teru. o si teda

mme myslie o takej obrovskej mase vzduchu, ktor sa rozprestiera od najniej drhy

mesiaca a po najvy vrchol Olympu? Napadne ti nieo vhodnejie ako spta sa, i je

tto as prrody naozaj plne mtva alebo prinajmenom akoby ochromen tm, e vbec

nem svojich prirodzench obyvateov? Ak bude toti cel vec skma dkladnejie,

zist, e aj samotn vtky by bolo vhodnejie klasifikova ako zemsk, a nie ako vzdun

druh ivochov. Vetko, o nejakm spsobom svis s ich ivotom, sa toti viae na

zem tam nachdzaj krmivo, stavaj si hniezda, a dokonca aj ich let sa obmedzuje len

na vzdun priestor, ktor bezprostredne sused so zemou. Lebo ak sa ich vzdun vesl

unavia, oddchnu si na zemi ako v nejakom prstave.

Ak ns teda rozum jednoznane privdza k zveru, e nejak iv bytosti musia ma

svoje prbytky aj v celom tomto irokom priestore vzduchu, nae skmanie mus pokrao-

va alej. Musme odhali, kto s tieto tvory a ak maj povahu. Urite to nebud iadne

zemsk tvory, lebo svojou vhou by klesali hlboko nadol. Ale nemu to by ani tie, ktor

ij v ohni, lebo teplo by ich zasa vynieslo vysoko nahor. Povahu strednej re prrody

26 Por. Aristotels, Hist. anim. 5, 19. 27 Antick miera (lat. stadium). Zodpoved pribline naim 192, 27 m.

572

teda odhalme na zklade predpokladu, e mus by prispsoben strednej povahe miesta,

ktor zaber. Inmi slovami, povaha jej obyvateov bude priamo vyplva z povahy mies-

ta, ktor obvaj.

Poksme sa teda aspo v naej mysli sformova, vytvori i doslova utka tel, ktor

nebud ani tak ak ako tie zemsk, ale ani tak ahk ako tie v teri. Od jednej aj dru-

hej oblasti by mali by jednako nejakm spsobom oddelen, ale zrove by mali by

s obidvoma aj nejako prepojen. Toto oddelenie a zrove vylenenie sa vak d dosiah-

nu jedine asou na obidvoch oblastiach. Je prirodzen, e povahu ich tiel ahie po-

chopme, ak budeme vychdza z vlastnost obidvoch susednch oblast, ako keby sme

neuvaovali ani o jednej z nich. Telm dmonov teda musme da aj nejak vhu, aby

nm celkom neuleteli plne nahor, ale aj trochu ahkosti, aby sa strmhlav nezrtili plne

nadol.

Bol by som vemi nerd, keby ste mali pocit, e vm tu bsnim o veciach, ktor pat-

ria skr do re fantzie. Preto vm musm m skr uvies relny prklad takejto stredne

vyvenej ahkosti. Kadodenne pozorujeme, e jemnej truktre dmonov sa svojm

zloenm asi najviac pribliuj oblaky tvoriace sa na oblohe. Keby boli tak ahk ako

teles bez hmotnosti, nikdy by sme nemohli pozorova, ako sa prevauj pod vrcholmi

kopcov a ako ich zdobia dlhou akou obruou, stajcou sa okolo ptia svahov. Keby

vak mali tak hust konzistenciu a tak vek vhu, e by ich nedokzala nadnies ani t

najvia prmes ivej ahkosti, zaiste by sa svojou vlastnou vhou ako hrudy olova i

ak kamene rtili priamo nadol a vekou silou dopadali na zemsk povrch. Ni tak sa

vak nikde okolo ns nedeje. Oblaky, o ktorch stle hovorme a ktor s tak podobn

dmonom, sa naopak celkom ahko vznaj vo vzduchu a bez akejkovek nmahy po-

hybuj raz sem, a raz tam, akoby to boli lode plaviace sa len silou vetra po rom mori

vzdunho priestoru. Ich tvar sa pritom vemi nemen a nezvis od toho, i sa plavia na

krtku alebo dlh vzdialenos. Oblaky, ktor s obakan vlhkosou zostupuj nadol,

akoby sa ju tam snaili porodi. Vlhie oblaky sa preto vdy pohybuj niie, ich pohyb je

pomal a vdy kraj v hustom zstupe, ktor pred sebou tla severn vietor Aquillo.

Tie, ktor obsahuj menej vody, s schopn takmer bea vo vekej vke a svojm vzha-

dom sa podobaj na biele barnky rchlo utekajce vo vekom stde.

Zaiste si u poul Lukrciove vere, v ktorch tak vzletne vysvetuje, o sa deje, ke

hrm:

Na poiatku burca hromom tmav nebo,

pretoe sa zraj vysoko letiace

vzdun oblaky hnan prudkmi vetrami oproti sebe.28

Ak teda v takej vekej vke doku poletova oblaky, ktor sa zrodia len z akej

zeme a do tej istej zeme aj vypria, uvauj, i by tak nieo predstavovalo problm pre

dmonov a ich tel, ktorch zloenie je nepochybne omnoho jemnejie. Nie s toti vy-

tvoren zo iadneho neistho oblika ani pozliepan zo iadneho akho dymu, kto-

28 Lukrcius, De Rer. Nat. IV, 182.

Filozofia 70, 7 573

rmi s naplnen oblaky poletujce nad naimi hlavami. Tel dmonov s na rozdiel od

nich doslova zrasten z toho najistejieho, najpriezranejieho a najjasnejieho prvku

vzduchu. Preto ich iaden lovek neme vidie iba ak by mu azda oni sami nejakm

boskm spsobom chceli ukza svoju tvr. Je to tak preto, lebo sa v nich nenachdzaj

iadne tuh iastoky zeme, na ktorch by sa mohlo zachyti svetlo a ktor by sa mohli

postavi do cesty nmu zraku. Ten osi vid len vtedy, ke je podrden niem zem-

skm a tuhm. Tel dmonov vak obsahuj vemi tenk, jemn a nadovetko riedke

vlkna. Prve tie umouj to, e vetky le vychdzajce z nho zraku s bu jemnou

truktrou odklonen niekam inam, alebo vaka vnimonej riedkosti naprzdno prep-

an i vaka dokonalmu usporiadaniu zbaven svojej innej sily. Takto mus by aj

slvna Homrova Minerva, ktor sa ocitla uprostred zhromadenia Grkov, aby zadrala

Achilla. Grcky ver, ktor o tom hovor, vm ochotne prelom do latininy, ak budete

ma trochu trpezlivosti a chvu pokte. Budeme ho tak ma priamo pred nami a vetci

mu budeme dobre rozumie. Minerva teda, ako som povedal, prichdza na Junonin prkaz

k Achillovi, aby krotila jeho hnev:

Vid ju len on jedin, nik in okrem neho ju nevid.29

Nijak in zloenie neme ma ani Vergiliova Juturna, ktor prichdza do samho

stredu tiscovej armdy a pomha jej tm, e cel vec riei len so svojm bratom:

Zamiea sa medzi muov, ale nik ju nevid.30

Prve touto scnou sa na svojom tte pi aj Plautov chvastav vojak:

... zastierajc oi a zrak nepriateom.31

Nechcem vs vak nadmieru zaaova uvdzanm alch a alch podobnch

prkladov dmonov z oblasti mytolgie. Kad toti dobre vie, e prve bsnici si

z celho tohto takmer nespoetnho zstupu dmonov najradej vyberaj tch, ktor nie-

koho bu nenvidia, alebo naopak miluj. V tom naozaj nie s aleko od pravdy, lebo

takto dmoni naozaj existuj. Bsnici ich vak zobrazuj ako bohov, ktor uom bu

prospievaj a osoia, alebo im robia zle a stavaj sa proti nim. Preto ich zvykn zobrazo-

va tak v stave rozhorenia, ako aj v stave tosti, v stavoch najvej zkosti, ako aj

v stavoch radosti, a z ich diel sa dozvedme, e podstupuj vetky mon stavy udskho

ducha. Bohovia zobrazovan bsnikmi sa zmietaj v prudkch brkach citov a ponraj

do aivch mylienok uvaovania.

Vetky tieto poryvy a brky mysle s vak vemi vzdialen od stavov plnho poko-

ja, ak prevaj skuton nebeania. Kad jeden z nich si toti vie za kadch okolnos-

t zachova ten ist stav mysle, na ktorom sa nikdy ni nemen. Tento dokonal stav sa zo

svojich pevne stanovench hranc a nemennho spsobu bytia nikdy nevychli smerom

29 Homr, Il. 1, 198. 30 Verglius, Aen. 1, 418. 31 Plautus, Mil. glor. 4.

574

k bolesti i rozkoi ani nikam inam, kde by sa zmenil na nieo prudk a nhle. Ni tak sa

neme udia ani psobenm vonkajej sily lebo ni nie je mocnejie ako boh , ani

psobenm nejakej sily i podnetu, ktor by vychdzal z jeho vntra, pretoe ni dokona-

lejie ako boh neexistuje. Ve ako si mono predstavi, e dokonal by bol ten, kto by

z nejakho predchdzajceho stavu prechdzal do inho a lepieho, ak sa vetci zhodn

na tom, e nik si dobrovone nevyber nov, iba ak by ho omrzelo star. Zdrav rozum

toti nikdy nebude shlasi so zmenou, ak nepriiel k zveru, e to predchdzajce bolo

horie. Preto sa skuton boh neme nikdy podda iadnemu doasnmu stavu lsky i

nenvisti, nikdy ho neme doja tos i zatvrdi pohorenie, suova zkos, tei

rados i zotroova nejak emcia udskho ducha. Prav boh nikdy netrp, ani sa nikdy

z nioho nete. Nikdy neme nasta ani situcia, e by nhle nieo chcel, alebo nechcel.

Charakteristiky, ktor sme spomenuli, ale aj vetky ostatn podobnho druhu mm

na mysli tie, ktor u pravho boha nikdy nenjde s vak v plnom slade so strednou

pozciou dmonov. T sa tka jednak ich priestorovho umiestnenia medzi bohmi

a umi, jednak akejsi strednej povahy ich mysle, ktor m s nebeanmi spolon ne-

smrtenos, s pozemanmi vak schopnos preva emcie. Lebo podobne ako my aj

oni s schopn prijma a spracovva vetko to, o ich emcie bu podnieti, alebo utlm.

Preto ich popud hnev, obmk tos, motivuj dary, uzmieria modlitby, rozzri rha-

nie, uti uctievanie. Ich myse teda podlieha tm najrozmanitejm zmenm podobne

ako sa menme aj my v zvislosti od neprebernho mnostva vonkajch podnetov. Aby

som teda zhrnul: Dmoni s z hadiska rodu ivochy, ich myslenie je racionlne, dua je

schopn prijma emcie, telo m vzdun povahu a ich ivot je ven. Z tchto piatich

charakteristk maj prv tri v zsade spolon s umi. tvrt vlastnos patr len dmo-

nom a posledn maj zasa spolon len s nebeanmi. Od nich sa toti lia len schopnos-

ou prijma emcie. Dmonov som teda vemi sprvne nazval emocionlnymi bytosami

podliehaj tm istm poryvom due ako udia.

Z latinskho originlu preloili Andrej Kala a Zuzana Zelinov.

________________________

Andrej Kala Zuzana Zelinov

Katedra filozofie a dejn filozofie FiF UK Katedra filozofie a dejn filozofie FiF UK

Gondova 2 Gondova 2

818 01 Bratislava 1 818 01 Bratislava 1

Slovensk republika Slovensk republika

e-mail: andrejkalas@gmail.com e-mail: zelinova13@gmail.com

mailto:andrejkalas@gmail.com