Predmet všeobecnej jazykovedy. Dejiny jazykovedy

Predmet všeobecnejjazykovedy.

Dejiny jazykovedy

2

Štruktúra prednášky

• predmet všeobecnej jazykovedy• vývin a periodizácia jazykovedy• dejiny slovenskej jazykovedy

3

Predmet VJ

• „Lingvistická disciplína, ktorá sa zaoberá výskumom jazyka na základe materiálu z čo najväčšieho počtu rozmanitých jazykov. Jej hlavným cieľom je odhaľovať najvšeobecnejšie zákony jazykových systémov, ich stavby, fungovania a vývinu.“ (EJ, s. 480)

4

Predmet VJ

• J. Dolník (2009, s. 10):• „... objektom synchrónneho jazykovedného

bádania je jazyková komunikácia. Keďže ide o všeobecnú jazykovedu, skúmanie sa zameriava na všeobecné otázky a zákonitosti tejto komunikácie.“

5

Predmet VJ

1. rečová aktivita odosielateľa, ktorá spočíva v produkovaní rečových celkov umožňujúcich spoznanie zámeru odosielateľa (alebo aspoň priblíženie sa k jeho zámeru), resp. interpretácie, ktoré sú mimo rámca zámeru

2. odovzdávaný komunikát ako výsledok rečovej aktivity odosielateľa, čiže rečový produkt

6

Predmet VJ

3. komunikačný kanál, ktorý spája aktérov jazykovej komunikácie v tom zmysle, že cez neho prechádzajú odosielané produkty rečovej aktivity (dôležitá je povaha kanála)

4. apercepcia príjemcu (recipienta, adresáta), čiže percepcia (vnímanie) a identifikácia jeho zmyslu (apercepcia = vnímanie s porozumením)

7

Predmet VJ

• J. Dolník (2009, s. 14):• „Predmetom všeobecnej synchrónnej

jazykovedy sú tie aspekty jazykovej komunikácie, skúmaním ktorých sa odhaľujú všeobecné zákony a zákonitosti...“

8

Predmet VJ

1. ...stavby jazyka so zreteľom na jeho osvojovanie si a na jeho fungovanie ako predpokladovej bázy reči, ako aj na jeho (synchrónnu) dynamiku

2. ...požívania jazyka vo vzťahu

a) k jednotlivcovi ako kognitívnej bytosti

b) k jednotlivcovi ako sociálnej bytosti, a teda k lingvosociete.

9

Predmet VJ

• „...všeobecná jazykoveda má zahrnúť všetko, čo umožňuje spoznanie a systemizáciu všeobecných zákonov a zákonitostí týkajúcich sa jazyka a jeho používania.“ (Dolník, 2009, s. 14 – 15)

10

Predmet VJ

• genéza jazykov• zákonitosti historického vývinu jazykov• vzťah jazyka a myslenia, jazyka a kultúry,

jazyka a spoločnosti• teória, koncepcie a metódy výskumu lingvistiky• vývinové tendencie lingvistiky

11

Predmet VJ

• jazykový znak (dotyk so semiotikou)• jazyková typológia• jazykové kontakty• stratifikácia jazyka• dejiny lingvistiky• lingvistické smery a prúdy• jazyk a čas, jazyk a priestor

12

Periodizácia dejín lingvistiky

1) Predhistorické obdobie

2) Historické obdobiea) predvedecké (starovek – zač. 19. st.)

b) vedecké (od zač. 19. stor.)

13

Predhistorické obdobie

• nie sú zachované písomné pamiatky• Mezopotámia (od 7 tis. pred n. l.)• Egypt (4 tis. – 525 pred n. l.)• Čína, Kréta, Arábia, Fenícia, Judea,

predkolumbovská Amerika

14

Historické obdobie – starovek

• India• Grécko• Rím

15

India

• zač. 3. tis.• védska literatúra (16. – 9. st.)• sanskrit/sanskrt• vysoká úroveň lingvistiky• Pánini (5. – 4. st.)

– Osem kníh (1. dochovaná gramatika sanskritu)

16

India

• dokonalý opis fonetiky a gramatiky sanskritu• minimálna jednotka – slabika (aksara) ako

najmenšia vysloviteľná časť• slabičná abeceda (36 znakov, niektoré

spoluhlásky so samohláskou a)• 250 doplnkových znakov

17

India

• pojmy koreň, sufix, koncovka• podstatné mená, slovesá, predložky, častice• tvorenie slov – tri druhy kompozít

– dvandva (zlučovacie kompozitá: čierno-biely)– tatpuruša (určovacie kompozitá: veľkofilm)– bahuvrihi (exocentrické, posesívne: modrooký,

vtákopysk)

18

Grécko

• Sokrates, Platón, Aristoteles• Kratylos (etymológia slov, pôvod jazyka,

arbitrárnosť a motivovanosť)• Platón – motivovanosť, Aristoteles –

arbitrárnosť• slovné druhy a gramatické kategórie• Dionýzios Thrácky

19

Rím

• Marcus Terentius Varro (De lingua latina)• Marcus Fabius Quintilianus (rétorika)• Aelius Donatus (gramatika)• Priscianus (klasifikácia slovných druhov:

nomen, verbum, participium, pronomen, adverbium, praepositio, interiectio, coniunctio)

20

Stredovek – 18. storočie

• raný stredovek a vývoj písma• scholastika a latinská gramatika• špekulatívna gramatika a spor o univerzálie• humanizmus a renesancia• lingvistické názory 17. storočia• osvietenstvo a lingvistika 18. storočia

21

Spor o univerzálie

• vzťah jazyka a myslenia (realisti vz. anomalisti)

• realisti: všeobecné pojmy, idey reálne existujú• nominalisti: reálne existujú iba jednotlivé

predmety s individuálnymi vlastnosťami

22

19. storočie

• rozhranie medzi predvedeckou a vedeckou jazykovedou

• začiatky modernej jazykovedy = začiatky systematického využívania vedeckej metodológie

23

19. storočie

• porovnávacia a historická jazykoveda (R. Rask, F. Bopp, J. Grimm, A. Schleicher

• mladogramatizmus (K. Brugmann, B. Delbrück, H. Paul

• W. von Humboldt

24

Prínosy lingvistiky 19. stor.

• zavedenie prísnej vedeckej metodológie• riešenie základných otázok jazykového vývoja• genetická klasifikácia ide. jazykov• objasnenie základných javov artikulačnej

fonetiky

25

Na prelome 19. a 20. stor.

• smery kritizujúce HaPJ, mladogramatizmus• francúzska psychologická a sociologická škola

(Antoine Meillet, Joseph Vendryès)– vplyv sociologických faktorov– sémantika, štylistika– jazyk ako spoločenský fenomén

26


• škola „slov a vecí“ (Hugo Schuchardt)– história slov a história vecí (skúmanie denotátov)– jazyk ako výtvor jednotlivca, odraz života a charakteru indivídua– individuálny štýl, ktorý sa neskôr generalizuje

• estetický idealizmus v jazykovede (Benedetto Croce, Karl Vossler) – jazyk je individuálny výrazový akt, ktorý sa spontánne vytvára v

okamihu prehovoru (vyzdvihuje sa parole)– jazyk je nástroj ducha, materiálny jav, ktorým človek zvecňuje

svoje myšlienky a pocity

27


• neolingvistika (Matteo Giulio Bartoli, Giulio Bertoni)– nadväznosť na tézy estetického idealizmu a lingvistickej

geografie– človek vytvára jazyk v duchovnom i fyzickom zmysle svojou

vôľou, predstavami, myšlienkami, cítením– jazykové spoločenstvo je fikcia, skutočný je iba hovoriaci

jednotlivec so svojím estetickým cítením– jazyková inovácia sa spája s jednotlivcom– vývoj jazyka je podmienený najmä zemepisnými a historickými

podmienkami

28


• kazanská škola (Jan Baudouin de Courtenay, Mikołaj Kruszewski)– jazyk istého spoločenstva – individuálny jazyk– jazykový vývoj a súčasný stav jazyka– hláskové varianty a invariant; fyziofonetika (fonetika) a

psychofonetika (fonológia); termín fonéma (v protiklade s hláskou)

29


• Petrohradská/Leningradnská škola (Lev Vladimirovič Ščerba)– vzťah lex. a gram. kat., slovtovorba, syntax (teória syntagiem

ako zákl. syntaktických prvkov), lexikografia

• moskovská škola (Filip Fjodorovič Forunatov)– fonetické zmeny, význam štruktúry jazyka a vplyv historických

podmienok– spoločenský charakter jazyka– synchrónia a diachrónia

30


• W. D. Whitney– arbitrárnosť jazykového znaku– rozdiel medzi artikulovanou rečou a inými komunikačnými

nástrojmi– predchodca štatistickej a kvantitatívnej lingvistiky (skúmal

frekvenciu anglických hlások)– vplyv na Saussura

31

20. stor. – štrukturalizmus

• jazyk je systém znakov, medzi ktorými sú isté vzťahy• jazyk plní rozličné funkcie• rozlišovanie jazykovej histórie a súčasnosti• synchronický prístup• jazyk je spoločenský jav, komunikatívna funkcia• vznikajú nové lingvistické disciplíny (napr. fonológia)• Ferdinand de Saussure, ženevská škola

32

Štrukturalistické smery

• Ženevská škola (F. de Saussure, Ch. Bally, A. Séchehaye)

• Pražská škola a funkčná jazykoveda (V. Mathesius, B. Trnka, B. Havránek, J. Mukařovský; R. Jakobson, N. S. Trubeckoj, S. Karcevskij)

• Kodanská škola a glosématika (L. Hjelmslev)

33


• Jerzy Kuryłowicz a poľská lingvistika – komparatistika+štrukturalizmus– teória izomorfizmu

• Émile Benveniste, Lucien Tesnière, Gustave Guillaume

• André Martinet a funkčná jazykoveda– dvojitá artikulácia (rozdelenie výpovede na slová a ďalej

na fonémy)

34


• Sovietska lingvistika– neskorší nástup štrukturalizmu (50. roky)– širšie poňatie štrukturalizmu (+generatívna gramatika a

ďalšie metódy)– Nikolaj Jakovlevič Marr (nové učenie o jazyku: jazyk má

triedny charakter, jazyk vykorisťovateľov a jazyk vykorisťovaných)

– rýchly odklon od klasického štrukturalizmu k moderným hraničným disciplínam, najmä k matematickým metódam)

– fonológia, sémantika, lexikografia

• americký deskriptivizmus (E. Sapir, L. Bloomfield)

35

Generatívna a transformačná gramatika

• Noam Chomsky (1928)• Syntactic structures (1957)• Aspects of the theory of syntax (1965)• Topics in the theory of generative grammar (1966)• The sound patterns of English (Chomsky – Halle, 1968)

36


• generatívny – jazyk je tvorivý proces, v ktorom sa jednotlivé vety generujú (vytvárajú) podľa vopred daných pravidiel (súhrn pravidiel = gramatika jazyka)

• obmedzený počet pravidiel a prvkov umožňuje generovať neobmedzený počet viet

• transformačný – snaha o maximálne zjednodušenie formalizovaného opisu gramatiky

• jadrové vety (kernel sentences) -> [transformačné pravidlá] -> ostatné vety, súvetia

37


• kritika prvého variantu – formalizmus (opytovacie a rozkazovacie vety; syntaktická polysémia a homonymia)

• hĺbková (obsah) a povrchová (forma) štruktúra vety• funkcia generatívnej gramatiky = zmena hĺbkovej

štruktúry vety na štruktúru povrchovú

38


• tri zložky: sémantická – syntaktická – fonologická• sémantická zložka – systém pravidiel, umožňujúcich

interpretovať hĺbkovú štruktúru• syntaktická zložka – súbor prepisovacích pravidiel, ktoré

majú zmeniť hĺbkovú štruktúru na povrchovú štruktúru• fonologická zložka – má zmeniť povrchovú štruktúru na

konkrétnu zvukovú podobu vety

39

Kompetencia a performancia

• kompetencia – neohraničená schopnosť istého hovoriaceho vytvárať vety príslušného jazyka

• performancia – konkrétna realizácia, súhrn skutočných výpovedí hovoriaceho

• ideálna kompetencia = gramatika jazyka (langue)• kompetencia (langue jednotlivca)• performancia (parole jednotlivca)

40

Ďalšie smery

• stratifikačná lingvistika• kvantitatívna lingvistika• teória informácie• korpusová lingvistika• algebraická lingvistika• strojová lingvistika a kybernetika• filozofia jazyka

41

Dejiny slovenskej jazykovedy

• zavedenie staroslovienčiny – 9. stor. (pôv. macedónske nárečie)

• Konštantín – písmo (hlaholika)

42

Vavrinec Benedikt z Nedožier (1555 – 1615)

• Grammaticae bohemicae...libri duo (1603)• analýza čes. lit. pamiatok, tvaroslovie, hláskoslovie,

syntax• porovnávanie české, moravské a slovenské nárečia• vyzdvihnutie úlohy národného jazyka• prozodické vlastnosti českého básnictva• znalec rečníctva a významný pedagóg

43

Dejiny slovenskej jazykovedy

• Daniel Krman (1663 – 1740)– Grammatica Slavico-Bohemica (1704); Rudimenta

Grammaticae Slavico-Bohemicae (1729)

• Matej Bel (1684 – 1749)– vyučovanie cudzích jazykov, učebnice cudzích jazykov– úvod k Doležalovej Gramatike

44

Pavol Doležal (1700 – 1778)

– Grammatica Slavico-Bohemica (1746); v úvode M. Bel zaraďuje slov./češ. medzi najvyspelejšie jazyky

– čeština Kralickej biblie– kodifikácia normy bibličtiny, slovakizovanej češtiny (lit. jazyk ev.

vzdelancov na Slovensku) – pravopis, etymológia, morfológia, syntax, pravidlá časomernej

prozódie, dodatok o tvorení slov, čes. príslovia a fraz. zvraty– rozdiely medzi S a Č: družbem (družbom), S tvary ako varianty v

zátvorkách– školské príručky, učebnice

45

Anton Bernolák (1762 – 1813)

• Dissertatio Philologico-critica de literis Slavorum (1787)• Grammatica slavica (1790)• systematické spracovanie vtedajšej gramatickej stavby

spis. S• synchrónny opis• Etymologia vocum slavicarum (1791)• príručka o tvorení slov• Slowár Slowenskí-Česko-Ňemecko-Laťinsko-Uherskí

(1825 – 1828): http://www.juls.savba.sk/ediela/bernolak/

46

Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861)

• položil vedecké základy slavistiky• Geschichte der Slawischen Sprache und Literatur nach

allen Mundarten (1826)• Slováci ako samostatný „kmeň“• vlastná slovenčina (SS), morav.-slov. variant (ZS), poľ.-

slov. variant (VS)• nestaval sa za uvedenie S ako spis. jazyka, ale za

dôslednejšiu slovakizovanú češtinu

47

Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861)

• Slovanské starožitnosti (1837) – dejiny Slovanov do 10. st.

• spolupráca s J. Kollárom na vytvorení umelého čs. jazyka, silne poslovenčenej češtine; neskôr túto snahu odsúdil

48

Ľudovít Štúr (1816 – 1856)

• Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846)

• Nauka reči slovenskej (1846)• http://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/• zdôrazňovanie produktívnych prvkov• jazyk ako systém• platnosť rytmického zákona, znelostná asimilácia,

tvorenie slov a tvarov

49

Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870)

• Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847)• Epigenes Slovenicus (1847)• Větín o Slovenčine (1848)• iniciátor novej reformy (1852)

50

Martin Hattala (1821 – 1903)

• Gramatika slovenského jazyka v porovnaní s najbližšie príbuzným jazykom českým (1851)– vyložil odchýlky svojho systému od štúrovčiny

• tzv. hodžovsko-hattalovská reforma• Krátka mluvnica slovenská (1852; anonymná publikácia)• Srovnávací mluvnice jazyka českého a slovenského

(1864, 1865)• syntax

51

Samuel Czambel (1856 – 1909)

• Príspevky k dejinám jazyka slovenského (1887)• Slovenský pravopis (1890)• Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902)• Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov

(1906)• výskum nárečí, slovnej zásoby spis. S, administratívno-

právna terminológia

52

Jozef Škultéty (1853 – 1948)

• Slovenské pohľady, Národné noviny, Slov. knižnica, časopis muzeálnej slov. spoločnosti, Sborník MS, Slovenská reč

• doživotný správca MS (od r. 1919)• 1921 profesor SJ na UK v BA• literárna história a jazykoveda, dejiny jazyka a

porovnávacia jazykoveda• štúdia Cudzie slová v slovenčine (SP, 1902)• rubrika SJ v SP• tzv. martinský úzus

53

Belo Letz (1902 – 1971)

• tvorenie slov, syntax, purizmus

54

Henrich Bartek (1907 – 1974)

• dejiny slovenčiny, historické hláskoslovie, súčasná spisovná slovenčina

• v 30. predstaviteľ purizmu; Slovenská reč (od 1932)• Správna výslovnosť slovenčiny (1944)• Pravidlá slovenského pravopisu (1940)

55

Ľudovít Novák (1909 – 1992)

• dejiny SJ, spis. slov., fonológia, ortografia, všeobecná jazykoveda, porovnávacia jazykoveda, ugrofinistika, slavistika, romanistika

• Jazykovedné glosy k československej otázke (1953)• K najstarším dejinám slovenského jazyka (1980)• štrukturalizmus

56

Ďalší predstavitelia

• Ján Stanislav (1904 – 1977)– dialektológia, staroslovienčina, dejiny SJ, historická gramatika

• Jozef Štolc (1908 – 1981)– dialektológia, morfológia, stredoškolské učebnice

• Eugen Jóna (1909 – 2004) – dejiny SJ a S jazykovedy, lexikológia, lexikografia, dialektológia

• Štefan Peciar (1912 – 1989)– slavistika, fonetika, lexikológia a lexikografia, jazyková kultúra,

jazykové vzťahy S a Č

57


• Eugen Pauliny (1912 – 1983)– Štruktúra slovenského slovesa (1943)– gramatika, fonológia, dialektológia, dejiny spis S, predchodca

sociolingvistiky na S

• Jozef Ružička (1916 – 1989)– slovakista, germanista– morfológia, syntax, jazyková kultúra a spis. S, pravopis, dejiny

spis. slov.

• Pavol Ondrus (1919 – 1980)– dialektológia, morfológia, lexikológia

58


• J. Horecký (1920 – 2006), F. Miko (1920 – 2010), V. Blanár (1920), J. Oravec (1922 – 1986), J. Mistrík (1921 – 2000), M. Ivanová-Šalingová (1923), A. Habovštiak (1924 – 2004), Š. Ondruš (1924 – 2011), Ľ. Ďurovič (1925), E. Sekaninová (1926 – 2007), L. Dvonč (1926 – 2003), F. Buffa (1926), R. Krajčovič (1927), K. Habovštiaková (1929)

59


• Á. Kráľ (1932), J. Doruľa (1933), J. Findra (1934), M. Majtán (1934), J. Furdík (1935 – 2002), J. Mlacek (1937), I. Ripka (1937), J. Kačala (1938), K. Buzássyová (1938), J. Sabol (1939), J. Bosák (1939)

• J. Dolník (1942), S. Ondrejovič (1946)

60

Slovakistické pracoviská

• Bratislava, Trnava, Nitra• B. Bystrica, Ružomberok, Martin (Národný inštitút

slovenského jazyka a literatúry, 2008)• Prešov, Košice• Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (B. Čaba)• Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (N. Sad)• slovakistické pracoviská a lektoráty na univerzitách

61

Hlavné smery súčasnej slovenskej jazykovedy

• škatuľkovanie je nepresné a zradné• interdisciplinarita (v rámci aj mimo lingvistiky)• štrukturalizmus a postštrukturalizmus, systémová

lingvistika• sociolingvistika, psycholingvistika, pragmalingvistika• areálová lingvistika a dialektológia• teória spisovného jazyka a jazykovej kultúry• korpusová a počítačová lingvistika• experimentálna fonetika

62

Slovenský štrukturalizmus

• Bratislavský lingvistický krúžok (1946)• J. M. Kořínek: Úvod do jazykozpytu (1948)• fonológia (Kořínek, Novák, Peciar, Pauliny, Ružička,

Horecký, Sabol)• morfológia (Novák, Pauliny, Ružička, Ondrus)• morfematika (Horecký, Bosák, Sokolová et al.)

Documents

Predmet všeobecnej jazykovedy. Dejiny jazykovedy