2. roč. 3. číslo - máj 2009 Univerzitný mesačník nitrianskych študentov Zadarmo

Z obsahu:

Kritika spoločnosti, politika, hudba, verejnosť, literatúra,

recenzia, umenie, veda, informácie, atď. SK

NITRIANSKE UNIVERZITNÉ DNI 2009

SpravodajStvo2. strana www.presstogeonline.sk

róbert kollár

Je to už šieste vydanie, v kto-rom som dostal tú česť napísať úvodný stĺpček na titulke. Nieke-dy je problém nájsť vhodnú inšpi-ráciu, aby to malo vôbec hlavu a pätu. Náročné je to hlavne počas posledných dní nočného zalamo-vania.

Na ten prvý stĺpček si pamätám veľmi dobre. Boli sme v trojizbo-vom byte na Hodžovej a pripravo-vali sme prvé vydanie slovenské-ho PRESStige. Mohlo byť krátko po polnoci, keď sa ma Alex spý-tal, či už je stĺpček hotový. Nuž, nestihol som ho dovtedy napísať a potom to bolo len o tom, že: „Daj mi fotku k článku... Tento článok kto písal? Ako a kde to chceš mať umiestnené? Nes*r sa s tým, daj mi to už konečne!“ a podob-né hlášky a situácie, ktoré môžu pripomínať malú napätú hádku a vojnu, keď to sleduje nezaintere-sovaný človek. Naťahovať som tu už veľmi nemohol, tak som sa odobral do kuchyne, že niečo na-píšem.

Kuchyňa bola priam stvorená pre literárnu duševnú činnosť, keďže obyvateľky toho bytu (fa-miliárne sa nazvali „bobmargit-ky“) aj s návštevami sa tu zvykli oddávať „omamným kultúrnym“ seansám. Sadol som si do kresla, ktoré už bolo nasiaknuté príznač-nou arómou, položil pero na papi-er a po čase som pred sebou mal zaplnenú „A štvorku“. Mohlo byť približne pol tretej nadránom.

O dva dni na to mi pred fakul-tou zastaví dodávka, ktorej zadná náprava riadne sedela, nákladný priestor bol prepchatý balíkmi novín. Rozoberám balík a vybe-rám jeden výtlačok. Listujem, pozerám sadzbu, fotky, začítam sa do niektorých článkov. Poze-rám titulku a tam je môj stĺpček. Pozriem do dodávky na ďalších 4999 výtlačkov, v ktorých je tento stĺpček...Teraz sa to zopakuje už po šies-tykrát..

Stĺpček24. – 26. apríla sa Nitra stala dejiskom 5. ročníka celoslo-venskej súťažnej prehliadky tvorby internátnych rozhlaso-vých štúdií, klubov a krúžkov pod názvom Rádiorallye 2009. IRŠ pod Zoborom v spolupráci s IRŠ Mladosť, Slovenskou spoločnosťou elektronikov a Slovenským rozhlasom Bratislava pripravili pre vyše 70 účastníkov nabitý víkend plný súťaženia a odposluchov jednotlivých príspevkov.

elena poleková

V piatok poobede sa zača-lo zostra. Členovia internátny-ch rozhlasových štúdií hneď po príchode a úvodnom privítaní v priestoroch tvorivého ateliéra na internáte Nitra bodovali súťažné nahrávky kategórií A až I, ktorých vypočutie trvalo viac ako 5 hodín. Pre hostiace IRŠ pod Zoborom to ale boli plodné hodiny, keďže si z týchto kategórií odniesli až 5 diplomov – 3. miesto za stručnú ale jasnú Báseň o pravde, 2. mi-esto za hudobný záznam Project T, 1. miesto za Hymnu rádiorallye na motívy ľudovej piesne a 1. mi-esto za hip-hopový song Treska z

bufetu. Tá sa stala aj absolútnym víťazom súťaže, čiže nahrávkou s najväčším celkovým počtom hla-sov. V sobotu doobeda súťažilo 9 študentských rádií hlavne v poho-tovosti a rýchlom spracovaní vyž-rebovanej témy. Druhé miesto si odnieslo domáce IRŠ pod Zobo-rom za anketu „Patríte do šrotu?“ a víťazom fonorallye bolo bratis-lavské Tlis s nahrávkou rozhovo-rov, ako sa jar prebúdza u obyva-teľov Nitry. V sobotu poobede sa postupne vystriedali všetky IRŠ v poslednej kategórii – live vysie-lanie. To sa uskutočnilo v pries-toroch nitrianskeho štúdia Rádia Plus, ktoré len nedávno založil bývalý riaditeľ N-Rádia Jaroslav Dóczy. Tu pre Nitru vybojovalo 3. miesto IRŠ Mladosť. Celkovo najúspešnejším rozhlasovým štú-diom sa stalo rádio PaF z Prešo-va, ktoré bodovalo hlavne živými telefonickými rozhovormi. V so-botu večer nechýbalo ani tradičné vysielanie Nočnej pyramídy so zástupcami všetkých rádií. Táto relácia bola vysielaná v SRo pria-mo z Rádia Plus. Spoločný prog-ram pre súťažiacich pokračoval aj po oficiálnom súťažení. V piatok večer uvítacou party v štúdiu pod Zoborom a v sobotu akciou v štu-

dentskom klube Pifa. Mladí moderátori a technici sa však dočkali aj odbornej spätnej väzby od hlavného organizátora a každoročného tútora súťaže, Ľuboša Kasalu z SRo Bratislava. Ten skritizoval kvalitu niektorých nahrávok a odporučil strihať a skracovať príspevky, pretože me-nej je niekedy viac. Do očí a uší bilo aj časté používanie nadávok, vulgarizmov a perverzností. Ako ale hovorí Silvia Šourková, ve-dúca IRŠ pod Zoborom a hlavná organizátorka súťaže, súťažiaci

boli nadmieru spokojní: „My sme veľmi radi, že to tak dobre dopad-lo. Ľudia z ostatných IRŠ dokon-ca chodili za mnou po skončení a ďakovali mi za organizáciu. Aj naše rádio bolo celkom úspešné – získali sme 7 diplomov a vyh-rali sme slúchadlá, Metaxu a de-mižón vína. Máme aj nejaké nové nápady na šiesty ročník, ktorý bude v Prešove, takže veríme, že budeme ešte lepší. Nechajte sa prekvapiť.“

Foto: Dežak

Naše internátne rádiá si odniesli 8 diplomov

Už tradične po tretí rok sa na internáte Mladosť v stredu 22. apríla uskutočnilo 12-hodinové vysielanie študentskej televí-zie ITŠ Mladosť.

elena poleková

Program Nitrianskych univerzitných dní sľuboval filmy, reportáže, samostatnú filmovú tvorbu ITŠ a live besedu k aktuálnym otázkam života na tomto internáte. Okrem troch filmov (Piráti z Karibiku 1, Policajti na baterky a Ples príšer), koncertu skupiny Čechomor a večernej Ligy majstrov sa študentskej televízii ušla len hodina zostrihu vlastnej tvorby. Aj spomínaná beseda s pozvanými hosťami o živote na ŠD Mladosť sa ešte len chystá. Navyše, v krásne slnečné popoludnie zívala televízna miestnosť prázdnotou. Neviem či sa tomu vôbec treba

čudovať. V dobe, keď má takmer každý prís-tup na internet a možnosť sťahovať si filmy podľa vlastného výberu, sa predstava hromad-ného pozerania filmov spája iba ak so sálami kín a filmových klubov. Aj tie už dnes majú existenčné problémy. Nehovoriac o tom, že každý z ponúknutých troch filmov bol starší ako 5 rokov. Možno by to chcelo len trocha viac invencie, nápadu, propagácie, prípadne súťaží a hneď by sa z toho stala akcia, na kto-rú sa dlho a v dobrom spomína. Pretože už len samotný projekt – Internátne televízne štúdio – je odvážny a zaujímavý, keďže ide o jediné takéto štúdium v Nitre.Medzi mediálne akcie Nitrianskych univer-zitných dní patrila aj tzv. Lajfka IRŠ Mladosť SPU, ktorá sa konala v utorok 21. apríla pod aulou SPU. Členovia internátneho rozhlasové-ho štúdia pripravili v čase od 9,00 do 15,00 pre všetkých záujemcov a okoloidúcich štu-

dentov rôzne súťaže so sponzorskými cenami – tričká, knižky, perá, CD... Ako hovorí Maťo Šusta, moderátor relácie Šele-mele: „Chceme sa tu spropagovať a ukázať, že sme, že žijeme a vysielame. Lebo v podstate vysielame len na internáte Mladosť a ostatní nás veľmi nepoz-najú. Aj teraz sa veľa študentov hanbí, zapá-jajú sa len málo.“ Okrem súťaží propagovali desiati členovia IRŠ aj program Nitrianskych univerzitných dní a svoje vlastné relácie. O týždeň na to, 28.apríla sa IRŠ Mladosť predstavilo v 24-hodinovom vysielaní, ktoré končilo až v stredu o 17,00 veľkým piknikom pri internáte. Rozhlasové štúdio na čele s Martinou Mac-kovou vysiela od pondelka do stredy relácie hlavne o hudbe – hiphopovej, rockovej, hud-ba na želanie či československé hity. V najb-ližšom období by chceli aj renovovať staré technické zariadenie štúdia.

Na Mladosti sa predvádzala študentská televízia aj rádio

iarka vatlavic

23. apríla sa v ateliéri ŠD Nitra konalo podujatie nazvané Folk-lórne pozdravy Jozefovi Antalí-kovi pri príležitosti 111. výročia jeho narodenia.

Jozef Antalík bol vynikajúci gajdoš, tanečník a interpret gaj-došských piesní a tancov z okolia Nitry. Deň pozostával z troch ak-cií - Hudobné workshopy v Krajs-kom osvetovom stredisku v Nitre, ktoré boli zamerané na štýlovú interpretáciu nitrianskeho folkló-ru - gajdy, heligónka a cimbalová ľudová hudba, scénický program v Univerzitnom tvorivom ateliéri UKF, ŠD Nitra UKF a Tanečný dom na ŠD Mladosť SPU.

Hlavnými organizátormi tejto akcie boli študenti a vyučujúci etnológie a etnomuzeologie fi-lozofickej fakulty UKF, Krajské osvetové stredisko v Nitre, priate-lia autentického folklóru – PAF a Cech slovenských gajdošov.

Medzi hlavných účastníkov patril výkonný tajomník Milan Rusko, Róbert Žilík, ktorý už roky pracuje na výskume tradícií, Anton Vranka z Bratislavy, jeden z ľudí, ktorí boli úzko spojení s Jozefom Antalíkom.

Dobrá nálada bola počas celé-ho večera udržiavaná folklórnymi súbormi z viacerých kútov Slo-venska. Nechýbal Ponitran, ktorý už dlhé roky reprezentuje Nitru, ale i Chorváti z Devínskej Novej Vsi.

V Tanečnom dome deň vyvrcholil gajdošskými tancami podľa Jozefa Antalíka z Veľkého Zálužia a tanečnou zábavou pri gajdošoch a ľudovej hudbe.

Gajdošská pocta Jozefovi Antalíkovi

Až šesť výstavných podujatí mali návštevníci výstaviska Agrokomplex možnosť vzh-liadnuť v čase od 16. do 19. apríla 2009.

daniela belicová

Výstavy Gardenia, Bonsai Slovakia, Exporelax, Domexpo, Mladý tvorca a V-V-I (Veda- Vz-delávanie- Inovácie) spojili do-kopy niekoľko, na prvý pohľad nesúvisiacich, oblastí zo života a prilákali aj tento rok množstvo záujemcov. Počas pracovných dní najmä žiakov základných a stred-ných škôl, ktorí výstavy navštívili v rámci vyučovania. Tí mali mož-nosť dozvedieť sa mnohé zaují-mavosti a zoznámiť sa napríklad s prácou svojich rovesníkov alebo

s novými interaktívnymi vyučo-vacími pomôckami. Cez víkend výstavisko zaplnili rodiny s deť-mi, ktoré sa rozhodli spríjemniť si voľný čas prechádzkou medzi jednotlivými pavilónmi. 17. predajná výstava Mladý tvorca predstavila výrobky žia-kov až z 91 stredných odborných škôl z celého Slovenska. Návšte-vníkov zaujali okrem iného rôzne elektroprodukty a strojárske vý-robky, popularite sa tešili aj cuk-rárenské a kuchárske produkty, kadernícke a kozmetické služby, ale aj krajčírske majstrovstvo. Žiaci jednotlivých škôl ponúkli k svojim výrobkom aj stručné vy-svetlenia, ale tajomstvo prípravy či zhotovovania si, samozrejme, nechali pre seba. Súčasťou výsta-vy bol aj kultúrny program pozos-

távajúci z vystúpení mažoretiek, tanečníkov latinskoamerických tancov, folklórnych súborov, spe-váckych predstavení a pod. Nielen pre odbornú verejnosť bol venovaný veľtrh vedy, výsku-mu vývoja, vzdelávania, inovácií, učebných pomôcok a didaktickej techniky. Okrem prezentácie ino-vatívnych učebných pomôcok, ktoré by jednoznačne obohatili vyučovanie nielen na základných, ale aj stredných školách, sa v rám-ci veľtrhu uskutočnili aj odborné semináre a konferencie. Svoj stánok na veľtrhu V-V-I predvi-edli aj dve nitrianske univerzity - Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre a Slovenská poľnohospo-dárska univerzita. Na výstavách Gardenia, Bonsai Slovakia, Exporelax a Domexpo

si prišli na chuť milovníci príro-dy, záhrad, stromov a kvetov, ale aj stavebníctva a stavebných ma-teriálov.

Pre nich bol pripravený, spolu s veľkým množstvom živých rast-lín a stromov, aj bohatý program venovaný napríklad aranžovaniu

kvetov a odbornému poradenstvu o pestovaní bonsajov, kaktusov či ovocných a okrasných stromov.

Foto: PRESStige - R. Kollár

Brány Agrokomplexu opäť otvorené

Tretí ročník Superstar nitrians-kych univerzít sa niesol v ho-kejovom duchu. Celý „zápas“ začal 29. apríla v areáli ŠD UKF Zobor o 19. hodine.

Zazneli známe, či neznáme melódie v podaní Márie Potockej, Juraja Dobiša, Denisa Angelmai-era, Dominiky Titkovej a Štefana Pčelára. To boli finalisti tohto-ročnej súťaže superstar, ktorých hudobne sprevádzala skupina Taxi. O ich spevácku kritiku sa

postarala porota („rozhodcovia“) v zložení: Hanka Kováčová, An-tónia Ťahúň-Mendelová, Pavol Brezina a Peter Ďurovec. Čo sa týka „fanúšikov“, spočiatku boli trošku ostýchaví, ale Lucii Adamcovej a Ľubici Michalicovej alias „hokejovým komentátorom“ sa ich podarilo aspoň do značnej miery vybur-covať. Vytlieskali si tak víťaza publika, ktorým sa stal Štefan Pčelár. Porota si však spomedzi finalistov vybrala reprezentantku

nežného pohlavia Máriu Potockú, ktorá sa tak stala konečným víťa-zom súťaže a svojím „víťazným gólom“ v podaní pesničky od 4 non blondies - What´s up ukonči-la toto hokejové podujatie. Po súťaži dostala publikum do varu ešte sprevádzajúca kapela Taxi a internátna kapela Zhluk. Po doz-nievaní posledných tónov Zhluku sa pokračovalo afterpárty v UKF klube Pifa.

Zuzana Kováčová

2009. máj - Spravodajstvo 3. strana

Katedra slovenskej literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa vyhlasuje 9. ročník literárnej súťaže O cenu Pavla Straussa.

Súťaže sa môžu zúčastniť štu-denti denného štúdia ktorejkoľ-vek fakulty Univerzity Konštan-tína filozofa v Nitre bez ohľadu na študijný odbor a ročník. Súťaží sa v kategóriách poézia (30 až 150 veršov), próza (3 až 5 nor-movaných strán) a literárnovedná práca a esej (tematické zameranie eseje je ľubovoľné, 3 až 15 nor-movaných strán).

Súťažiť možno v jednej, dvoch alebo vo všetkých troch kategóri-ách. Súťaž je anonymná. Súťažný text treba označiť heslom alebo pseudonymom na prvej strane (nad názvom) a pripojiť k nemu zalepenú obálku označenú rov-nakým heslom (pseudonymom). V nej musia byť tieto údaje: meno súťažiaceho; fakulta, na ktorej študuje; študijný odbor a ročník; kontaktná adresa, e-mailová ad-resa a kontaktné telefónne číslo. Prácu (v jednom exemplári) spolu s uvedenými údajmi v zalepenej

obálke treba poslať (prípadne odovzdať osobne) na adresu: Katedra slovenskej literatúry FF UKF v Nitre, Štefánikova ul. 67, 949 74 Nitra, pričom zásielka musí byť označená slovami „Li-terárna súťaž“.

Súťažné práce je potrebné poslať alebo odovzdať do 30. septembra 2009 (pri poštovej zásielke rozhoduje dátum pečiat-ky). Posudzovať ich bude porota zložená z pracovníkov Katedry slovenskej literatúry FF UKF a z prizvaných odborníkov.

Ceny

Cena Pavla Straussa v hodnote 100, – eur. (Táto cena bude prisúdená naj-lepšej práci bez ohľadu na súťaž-nú kategóriu.)

Vo všetkých troch kategóriách (poézia, próza, literárnovedná práca a esej) budú udelené ceny v týchto hodnotách:

1. cena 50,– eur 2. cena 40,– eur 3. cena 30,– eur.

Superstar nitrianskych univerzít

foto: presstige - zuzana kováčová

Literárna súťaž o Cenu Pavla Straussa 2009

AEROBIC1. Katarína Krošláková, (SPU)2. Katarína Šoltésová (SPU)

VOLEJBALmuži: SPU - UKF 2:1 ženy: SPU - UKF 0:3

PLÁŽOVÝ VOLEJBALTurnaj sa pre búrku nedohral

FLORBALSPU - UKF 23:21

BASKETBALmuži: SPU - UKF 84:47ženy: SPU - UKF 69:76.

STREETBALL1. SPU (Vrabce a tie väèšie vtáky - Vrabec, Tragor, Poliak)2. SPU (Párovce a ten jeden - Va-lach, Závodný, Barborík)3. SPU (Colors - Smitka, Blcháè, Štrbavý)

TENISmuži: 1. Ľuboš Michalièka (SPU)2. Matej Òurcík (SPU)ženy: 1. Denisa Bieliková (SPU)2. Andrea Poláèková (SPU)

VODNÝ SLALOMženy: 1. Lenka Schiffelová, Dana Ïuriaèová (UKF)2. Eva Lajchová, Monika Milová (SPU)3. Katarína Gogová, Petra Kole-níková (UKF)muži: 1. Matej Hrabovský, Mi-roslav Nemèko (SPU, UKF)2. Adrian Armai, Peter Karlubík (UKF)3. Jozef Sluka, Matej Hrabovský (UKF, SPU)

zmiešané posádky: 1. Lenka Schiffelová, Matej Hra-bovský (UKF, SPU)2. Petra Koleníková, Peter Kar-lubík (UKF)3. Katarína Gogová, Adrian Ar-mai (UKF)

FUTBALUKF - SPU 2:1 (1:1)

NUD 2009: športové výsledky

Deň komunitných nadácií, ktorý sa oslavuje v rámci Týždňa komunitných nadácií od 8. do 15. mája na celom Slovensku, sa uskutočnil aj v Nitre.

Každá komunitná nadácia si pod vedením Asociácie komunit-ných nadácií pripraví podujatie, na ktorom prezentuje svoju čin-nosť. Ten náš, Deň komunitných nadácií, bol jedinečný aj tým, že sme predali ďalších 81 tlieska-júcich ručičiek kampane Ruka v ruke s Nitrou. Spolu je to už tak-mer 250 ručičiek. Pod vedením Nitrianskej ko-munitnej nadácie sa konal prog-ram na podporu kampane Ruka v ruke s Nitrou, ktorej cieľom je vyzbierať finančné prostriedky na výstavbu nového parku pod Borinou. Symbolom kampane sú tlieskajúce ručičky, ktoré sa pre-dávali aj počas nedeľného kultúr-no-spoločenského popoludnia v mestskom parku na Sihoti. Kam-paň prišli bez nároku na hono-

rár podporiť aj nitrianski skauti, konkrétne 44. zbor egrešov, ktorý pripravil pre najmenších účastní-kov skvelé hry ako skákanie vo vreci či preťahovanie lanom. Pre dospelých divákov prišla spríjem-niť deň známa nitrianska country kapela Pengagi. Kapelník Peter Hadža oslavoval 50 – tku a na-dácia nezabudla na jeho okrúhle výročie a zagratulovala mu pred všetkými zúčastnenými. Súčasťou podujatia bolo aj udeľovanie cien za hlasovanie o najobľúbenejší projekt roka 2008, ktoré prebie-halo na stránkach nadácie. Víťaz-mi v rámci grantových kôl sa stali rôzne zaujímavé projekty, ktoré nadácia v minulom roku podpori-la. Ceny pre víťazov darovala firma Bramac – strešné systémy, s.r.o. Finálnou fázou bolo vyhlás-enie absolútneho víťaza, ktorým sa s takmer 500 hlasmi stala Nitri-anska beachvolejbalová liga. Na-dácia je hrdá, že podporila toľko krásnych a úspešných projektov.

Petra Hadžová

Deň komunitných nadácií v Nitre spojený s kampaňou Ruka v ruke s Nitrou

Predsednícka komisia Rady pre zahraničnú maďarskú vedec-kú činnosť Maďarskej akadémie vied (MAV) udelila na májovom zasadaní významné ocenenie pra-covníkovi UKF FSŠ Kristiánovi Benyovszkému. Cenu Jánosa Aranya pre mla-dých vedeckých pracovníkov prebral člen Katedry maďarského jazyka a literatúry Fakulty stre-doeurópskych štúdií od predsedu MAV Józsefa Pálinkása. Kristián Benyovszky toto ocenenie získal za svoju pedagogickú a vedeckú činnosť. Je členom Spolku Atillu Józsefa, Medzinárodnej maďar-skej filologickej spoločnosti a za-kladajúcim členom a v súčasnosti aj predsedom Literárno-vednej spoločnosti Sambucus. Je šéfre-daktorom slovenského literárno-vedného časopisu Partitúra. Jeho štúdie, eseje, kritiky a preklady vyšli v slovenských, maďarských i českých zborníkoch. Publikuje v maďarskom aj slovenskom jazy-ku. Zameriava sa predovšetkým na literárnu teóriu a maďarskú literatúru dvadsiateho storočia. Zaoberá sa aj prekladmi vedeckej literatúry a beletrie. G. Czímer

Cena Jánosa Aranya 2009

preSS photo4. strana www.presstogeonline.sk

Nitrianske Univerzitné Dni 2009Foto: PRESStige - Róbert Kollár

2009. máj - Partneri 5. strana

ergo Sum6. strana www.presstogeonline.sk

Xenoglózia – zázrak sluchu?„Sánky, jazyk a pery sa mi po-hybovali samy od seba, nemo-hol som ich nijakým spôsobom ovládať. Pokúsil som sa modliť nahlas, ale nemecké slová sa nehodili do polohy mojich úst. Bola to akási reč čudných zvu-kov, možno aj čínština...“

Ľubica Sekerková

Xenoglózia ako rozumový jav.

Jedným z najpozoruhodnejších parapsychických javov – odohrávajúcich sa v myslení človeka – je nepochybne xenogló-zia. Tento telepatický jav, rovna-ko ako jasnovidectvo a čítanie myšlienok, sa nedá vysvetliť doposiaľ známymi silami. Xeno-glózia je totiž schopnosť človeka hovoriť cudzou rečou, ktorú sa nielenže nikdy neučil, ale ktorú ani nikdy nepočul.

Xenoglózia v praktickom živote.

Existuje niekoľko dokázateľných prípadov xeno-glózie, pri ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť šikovného manévrovania rečového aparátu. Zaujímavý prípad sa stal pasto-rovi Paulovi v Berlin- Šteglici, ktorý začal rozprávať čínskym ja-zykom práve v čase, keď sa chys-

tal na misijnú schôdzu pre Čínu a kraje Južného Čínskeho mora: „Bolo to skutočne zvláštne. Celá reč znela ako čínština, potom sa zdalo, že je trochu iná. Mohlo to byť nárečie ľudí žijúcich v tých-to krajinách.“ V tomto prípade možno predpokladať, že pastor prežil psychický záchvat, ktorý bol vyvolaný predstavou misi-jných krajov.

Primitívne kmene takýto zách-

vat považujú za nákazlivú choro-bu, ktorej sa veľmi boja. Temylskí kňazi na Srí Lanke používali na zaklínanie drevenú masku. V roku 1857 v Morzine, v Kantone Genf, upadlo desaťročné dievčatko do námesačnosti. Príčinou tohto stavu bolo zľaknutie sa. Námesačnosť sa opakovala každý deň v intervaloch 15 až 20 minút, kedy dievčatko ležalo ako mŕtve a nikto ho nevedel nijakým spôsobom zobudiť. Neskôr sa rovnaká situácia odohrala aj pri ďalšom dieťati, ktoré začalo v takomto stave dokonca hovoriť. Postupne sa stávali námesačnými aj iné deti, čo nakoniec viedlo k výsledku: 30 dievčat a 1 chla-pec. Všetci do jedného dokázali rozprávať v cudzích jazykoch. S jedným dievčaťom sa ducho-vný rozprával latinsky a ono mu odpovedalo francúzsky. „Kto

však vie po francúzsky, ľahko môže rozumieť latinčine, zvlášť, keď ju počúva pravidelne v kos-toloch pri liturgických úkonoch“ uvádza Alexander Spesz.

Zložitejšia situácia nastane,

ak človek dokáže hovoriť súvis-lou rečou. Takýto prípad bol zistený u istej mladej ženy Laury Edmundovej, ktorá údajne roz-právala neznámym indiánskym jazykom. Neskôr sa podarilo zistiť, že jej otec strávil dva roky medzi Indiánmi. Z tohto faktu vyplýva, že ak jej otec ovládal indiánsku reč, mohla sa aj Laura od neho niečo naučiť. Táto žena bola špecialistkou aj na gréčtinu, pretože s istým Grékom Evan-gelidesom hovorila viac ako hodinu po grécky, pritom sa tento jazyk nikdy predtým neučila. Ako je možné vysvetliť tento fakt? Predpokladajme, že Laurin otec – ako vzdelaný muž – mohol mať v knižnici grécke knihy. Pre La-uru potom nemohol byť problém dostať sa k nim a získať tak určité znalosti. Iný spôsob azda nie je ani možný.

Skutočná xenoglózia sa vzťahuje buď na jednotlivé slová, vety, ale aj na celú reč. Istá Teré-zia Neumannová vedela niekoľko slov, dokonca viet v aramejčine. Je

všeobecne známe, že tento jazyk sa už dávno nepoužíva. Terézia

vedela povedať také slová a vety, s ktorými si nevedeli poradiť ani

tí najlepší znalci a odborníci. Až dodatočne sa im podarilo zistiť, že sú správne.

Bludný kruh parapsy-chológov.

Pravdou naďalej ostáva, že pri xenoglózii sa parapsychológia ocitá v slepej uličke. Podľa ved-cov totiž prirodzená xenoglózia nie je možná. Na druhej strane si nedokážu logicky vysvetliť všetky potrebné súvislosti. Ex-istuje jedno riešenie, s ktorým sa stotožňujú viacerí: „Skutočné rozprávanie v cudzích jazykoch je možné ako telepatický zázrak sluchu.“ Podľa toho človek vô-bec nehovorí cudzím jazykom, ktorý v skutočnosti existuje, ale akousi „hatlaninou“. Poslucháč ju však subjektívne vníma ako svoj jazyk, reč.

Každý prípad xenoglózie je špecifický, ponúka isté riešenia, ale zároveň predkladá nové otáz-ky. Aj z toho dôvodu sa nemôže prijímať tento názor ako ab-solútne správny. Kým si xenogló-zia vybojuje svoje miesto, prejde ešte mnohými fázami uznania či popierania. Ľudské poznanie sa však neprestajne vyvíja. Pravda v poznaní sa najskôr popiera, potom sa o nej pochybuje, až sa konečne uznáva.

chutí zakázané ovocie najlepšie?Viete si predstaviť, že by ste mali vzťah so svojim príbuzným?...že by ste s ním mali sex? Napríklad s človekom, ktorý vás priviedol na tento svet alebo s človekom, s ktorým ste sa občas mlátili akoby o život? Niektorí si to nielenže vedia predstaviť...oni tak aj žijú...

Lívia Szomorová

Pokojne môžeme tomuto „štýlu života“ hovoriť incest. Je známy tak na Slovensku, ako aj na celom svete. Vo vyhľadávačoch a slovníkoch definovaný ako pohlavný styk medzi blízkymi príbuznými. V ľuďoch by mal evokovať niečo zakázané a následne trestané. No vôbec to tak nie je.

Človek je tvor spoločenský. Je prirodzené, že sa potrebuje spájať s ďalšími jedincami, a postupne tak vytvárať skupiny, rodiny, národy, resp. veľké spoločenské celky. Už pred 3, 8 miliónmi ro-kov pred našim letopočtom sa ob-javili ľudia, ktorí prišli na to, že pohlavný styk medzi príbuznými by mal byť zakázaný. Bola to ro-dina Punalua, ktorá ako prvá za-kázala sex medzi rodičmi a deťmi, sestrami a bratmi, a dokonca aj medzi sesternicami a bratrancami

prvého i druhého stupňa. Je cel-kom zaujímavé ako naši predko-via dokázali prísť na to, že „ to sa nesmie“ ...a ešte zaujímavejšie je, že sa týmto pravidlom riadili. To dnešná spoločnosť zjavne nevie.

Pohľad na incest nebol vždy

len zatracovaný. Napríklad v ta-kom starovekom Egypte alebo v antickom Grécku znamenal niečo posvätné, hoci vôbec nešlo o osudovú lásku, ale len o zacho-vanie rodu a upevnenie moci. V kráľovstve zvierat je incest u niek-torých druhov dokonca bežnou súčasťou života. Šimpanzy bono-bo sa pohlavným stykom udobru-jú a čo je najzaujímavejšie- slúži im na pozdrav. Incestným spôso-bom života si však žijú napríklad

aj myši alebo šelmy. Vráťme sa radšej späť. Do

prítomnosti a do sveta ľudí. V tomto svete je incest zakázaný a je trestným činom. Ale aj tu sa objavujú výnimky. Niektoré kultúry zakazujú styk len medzi najbližšími príbuznými, tie ostat-né sú prísnejšie. Otázne je: prečo? Prečo je incest odsudzovaný? Prečo sa to nesmie? Prečo sa tres-tá? Teórií je nespočetne veľa. Ve-dci sa doteraz nevedia dohodnúť, ktorá je pravdivá. Jednou z nich je tá, že zákaz incestu chráni rodiny pred nebezpečným a rozklad-ným vplyvom sexuálnej rivality. Ďalšia pomáha pripravovať deti a dospievajúcich na dospelosť tým, že ich učí potláčať sexuálne túžby.

Iná zase tvrdí to, že tabu incestu je naprogramované geneticky tak, aby ľudskú spoločnosť ochránilo pred dedičnými poruchami.

Ale čo ak sa tí dvaja blízki

príbuzní naozaj milujú a nedokážu tomu zabrániť? Podľa zákona na tom nezáleží, pretože jeho zne-nie je jasné: „Kto vykoná súlož s príbuzným v priamom rade alebo so súrodencom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Vyšší trest hrozí, ak páchateľ spácha čin na chránenej osobe, pod ktorou sa rozumie napríklad dieťa, tehotná žena, chorá či nes-vojprávna osoba, prípadne starší človek.“ Zákon tak chráni ľudí, ktorí boli k incestu donútení a nepovoľuje žiadnu výnimku. Tie-

to prípady tak majú dve možnosti. Buď budú svoju lásku držať v tajnosti alebo porušia staré známe pravidlo: Citom nerozkážeš...

Väčšina prípadov incestu nie je dobrovoľná. Ide o zneužívanie, kde sa páchateľ často vyhovára na lásku. Najčastejšie sa stretá-vame so zneužívaním- nevlastný otec a dcéra, extrémne vzácne je medzi rodičmi a deťmi alebo starými rodičmi a vnúčatami. Psychológovia tvrdia, že incest sa väčšinou odohráva v sociálne slabších rodinách s nízkou inteli-genciou, alkoholizmom a krimi-nalitou. Mnohé prípady ani nah-lásené nie sú. Obete majú strach,

nezveria sa so svojim problémom a poväčšine tak dokážu žiť aj niekoľko rokov.

Svoju bolesť a trápenie môžu dávať najavo mnohými spôsob-mi. Buď sa utiahnu do seba alebo sú nepokojní a agresívni. Niek-torí sa častejšie umývajú, chcú zo seba zmyť všetku tú špinu a poníženosť, iní zase zanedbávajú svoj zovňajšok, mysliac si, že práve toto páchateľa odradí.

V súčasnosti sa pojem incest

odkrýva. Médiá prinášajú čoraz častejšie správy týkajúce sa tejto problematiky. Azda najbúrlivejšie diskusie priniesol svetoznámy Rakúšan Fritzl. A aby ani Slov-ensko nezaostávalo, aj ono má niekoľko svojich prípadov. Napríklad v Banskej Bystrici, kde sociálni pracovníci identifikovali šesť súrodencov splodených z in-cestu. Alebo v Chrámci, kde 42-ročný Koloman splodil so svojou dcérou dve deti...

Proti incestu sa nedá bojovať. Ťažko sa odhaľuje a ešte ťažšie sa dokazuje. Pre obete incestu je tu však jedna pomoc: číslo 0800 112 112 a internetová stránka www.ildi.sk, kde sa môžu zveriť (nielen) s týmto problémom. Aby sme mali viacej tých, ktorí sa os-lobodia od „fritzlov“.

––––––––––––

„...tabu incestu je

naprogramované ge-

neticky tak, aby ľudskú

spoločnosť ochránilo

pred dedičnými poru-

chami ”

––––––––––––

Zem pradávnych sĺnkJe pochopiteľné, že ľudí najviac zaujíma všetko to, čo skrýva množstvo teórií, čo nie je dokázané a čo vyvoláva nespočetné množstvo diskusií. Presne to Atlantída ponúka. A ako bonus- neuveriteľné dobrodružstvá po stopách jej vzniku i zániku...

Lívia Szomorová

Pamätáte si ešte na animovanú rozprávku Atlantída? Ako sa mladý vedec a jeho výprava vy-dajú na cestu s cieľom nájsť túto pradávnu zem? A to, čo nájdu, ich nesmierne prekvapí? Skúsme sa teda aj my vydať na cestu po tejto bájnej krajine a prijmime jej tajomstvá. Atlantída žije...

Prvú zmienku o Atlantíde priniesol už Platón, ktorý sa o nej vyjadril ako o veľkej ríši vlád-nucej nad niekoľkými okolitými ostrovmi a časťami kontinentu. Ostrov, ktorému vládol Atlas, sa vyznačoval bohatou lesnou zver-ou, riekami plných rýb, úrodnou pôdou a jeho hlavné mesto bolo dokonca väčšie ako rozloha Slov-enska. Červenovlasí a bledí oby-vatelia Atlantídy vynikali svojou vzdelanosťou a vedeckou i tech-nickou zručnosťou.

Keďže vchod do Atlantídy je možný len cez hlavné mesto, pomaly kráčame a vdychujeme

atmosféru ostrova. Okolo vyhas-nutej sopky je vybudované celé mesto, ktoré tvoria tri kruhy v minulosti slúžiace ako vodné nádrže. Je chránené vysokými múrmi, vyzdobené drahými kameňmi a naleštenými plátmi pravdepodobne zo zliatiny zlata a veľmi kvalitnej medi. V jeho st-rede je obrovský chrám postavený z kameňov v obľúbených farbách Atlantídy- z čiernych, bielych a červených. Uprostred chrámu sa týči obrovský stĺp popísaný zákonmi, pri ktorom sa každý piaty alebo šiesty rok konali

zhromaždenia, ktoré končili obe-tou. Zákony vyryté na stĺpe potom potreli krvou obete (býka), čím sa stali neporušiteľnými a svätými. Pri chráme sa svojou striebor-nou pokrývkou a zlatými vežami pýši kráľovský palác, v ktorom vyvierajú dva pramene - jeden s teplou, druhý so studenou vodou. Vo vedľajšej budove sa nachádzal krištáľ. Vďaka nemu mala Atlan-tída toľko energie. Pre ostrov ju čerpal zo slnka a hviezd.

Atlantída prekonala tri prírod-né katastrofy, ktoré si pobrali mnoho životov. No tí, ktorí sa

zachránili, všemožne sa snažili dať svoju krajinu do pôvodného stavu. Zďaleka však netušili, že ich koniec sa pomaly približuje. Katastrofa, ktorá zničila túto bohatú a vyspelú zem, prišla nečakane. Všetko to trvalo jeden deň a jednu noc. Atlantída tak nadobro zanikla...

Je pravdivá táto legenda alebo nie? Existujú tri teórie. Buď ide o výmysel alebo realitu, alebo do-konca o „bublinu“, ktorá súvisí s pádom Minónskej civilizácie a zničením gréckeho ostrova Thera. Ak by sme vzali do úvahy, že legenda nie je legendou, ale je skutočnosťou, otázne je , kde NAOZAJ Atlantída jestvovala. Či v Atlantickom oceáne alebo v Južnom čínskom mori? Alebo...kde vlastne?

Dnes prichádzajú vedci z rôznymi dôkazmi, ktoré popierajú alebo dokazujú spomínané teórie. Veľký problém robil vedcom čas. Platón totiž tvrdil, že Atlantída zanikla v roku 9600 pred n.l., čo bolo pre antropológov a geológov nemožné. Taká civilizácia jedno-ducho nemohla existovať. Prob-lém vyriešil lunárny kalendár. Po prepočítaní dátumov podľa nášho kalendára prišli vedci k zaujíma-vému výsledku. Rok 1200 pre n.l.. Všetko zrazu začalo zapadať do seba. Ako čas, tak aj rôzne iné aspekty vplývajú na názory

ľudí. Tak napríklad - obyvatelia Atlantídy uctievali býka. Toho uctievajú aj iné národy. Či už Sumeri, Egypťania, Gréci, Rima-nia alebo Íri. Ďalej- najznámejší indický epos Mahábhárata je založený na skutočných udalos-tiach, ktoré sa zhodou okolností odohrali v čase, kedy Atlantída vznikla a zanikla.

Opisuje krajinu, ktorá sa úplne zhoduje s Platónovým opisom tejto krajiny. Je aj teória, ktorá sa opiera o to, že všetky vyspelé civilizácie majú svoj pôvod v Atlantíde. Po jej zániku sa totiž niektorí obyvatelia zachránili a roztrúsili po celom svete, kde svoje vedomosti rozširovali ďalej. Možno práve vďaka nim vznikla najzáhadnejšia stavba všetkých čias, Cheopsova pyra-mída. Možno...

Ak bola Atlantída taká skvelá, vzdelaná, výbojná ríša, ako ju do detailov opísal Platón, prečo za-nikla?

Prečo krajina, ktorá využívala elektrickú i atómovú energiu, stavala rôzne stroje a motory, poznala technológiu na báze kryštálu, disponovala s obrovsk-ou cvičenou armádou a námornou flotilou ZRAZU zmizla z povr-chu zemského? Ani na to nie je odpoveď. Len samé dohady.

VRAJ ich zahubila vlastná skazenosť...

SatanizmusSatanizmus je učenie, ktoré obsahuje zložku filozofickú i rituálnu a priznáva potrebu oboch týchto zložiek pre prirodzený život a zdravý rozvoj človeka. Podľa ety-mológie slova satan (hebrejský nepriateľ, žalobca, odporca) predstavuje satanizmus totiž hnutie nepriateľov kresťanského Boha. Zjednodušene povedané: sata-nizmus - antikresťanstvo.

Štefánia béreŠová

Satanizmus – revolta voči Bohu. Satanizmus je živelný fenomén, ktorý sa v 20. storočí vynára z podzemia stredove-kých tajných hermetických spoločenstiev a v rámci určitej pseudokultúry sa stáva verejným artiklom a kultovým idolom pre početnú mládež na celom svete. Šíri sa s veľkou razanciou zväčša ako revolta a odpor voči všetkým tradičným hodnotám a konven-ciám, no najmä voči kresťanstvu a kresťanskému Bohu.

Satana chápe ako hybný fak-tor v prírode, ducha pokroku, inšpirátora všetkých veľkých počinov, ktoré prispievajú k ro-zvoju civilizácie, ducha revolty, ktorá vedie k slobode jednot-livca. Je založený na pocho-pení ľudských inštinktov. Pred-stavuje opozíciu voči všetkým náboženstvám, ktoré odsudzujú človeka za jeho prirodzené túhy a oslabujú jeho ego. Nepodporuje násilie ani užívanie drog. Pod-

poruje nekonformné myslenie a jednanie. Tvrdí, že nie slepé presvedčenie, ale pochybovanie je to, čo prináša duševnú slobodu. Tvrdí, že ako láska, tak nenávisť sú prirodzené, a že je nezmyselné jeden z týchto citov vyvyšovať na úkor druhého. Uznáva akékoľvek formy sexuálnych pôžitkov, pokiaľ nikoho nezraňujú, ale ani v tejto oblasti nikoho k ničomu nenúti. Podporuje svojich stúpen-cov vo vzrušení a v prirodzených túžbach (vzrušení namiesto odriekania). Učí využívať a rozvíjať silu okúzlenia, tzv. „malej mágie“. Uznáva silu dávnych rit-uálov, tzv. „veľkej mágie“ a pred-

kladá vlastný prepracovaný príst-up k ich efektívnemu používaniu. Vychádza z podstaty prvotných náboženských mýtov a súčasných nárokov, ktoré sú kladené na začínajúcich adeptov mágie, pričom sa opiera o platnosť záko-nov prírody. Do tejto podoby ho zhrnul Anton Szandor LaVey, autor knihy Satanistická Biblia, Satanistické rituály, zakladateľa First Church of Satan.

Satanizmus a morálka. Silný protiklad k týmto skupinám predstavuje kalifornská Cirkev Satanova a jej menšie organizá-cie. Tieto “cirkvi” reprezentujú celkovú väčšinu súčasných sa-

tanistických organizácií. Zaka-zujú rituálne obete ľudí a zvierat a odradzujú svojich členov od účasti na akejkoľvek ilegálnej činnosti. Protestujú však proti kresťanskej morálke a morálke os-tatných duchovných náboženstiev, ktorú považujú za pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Vyhla-sujú narcistickú vieru v človeka, ktorý nie je spútaný žiadnymi obmedzeniami, žije voľne a je mu všetko dovolené. Proti solidarite stavia egoizmus, proti odpusteniu odplatu, proti súciteniu boj. Satan nie je chápaný ako reálne exis-tujúca duchovná bytosť, ale ako symbol moci, pravdy, osvietenia,

voľnosti, pokroku a radosti. Čierna mágia versus Sata-

nizmus. Čierna mágia. Niečo tajomné, skryté, neľudské? Je to ozaj zmluva so samotným diab-lom, skleslým Anjelom božím? Kde je vlastne zakotvená pravda? Kulty, sekty, náboženstvá majú pre ňu rôzny názov, ale vždy majú spoločného menovateľa a to zlo. Je to skutočne tak? Ubližuje nám Čierna mágia? Alebo je to len psychologický pohľad ľudstva na Čiernu mágiu? Je to skutočne zlo. Kto by si robil knihu satanizmus viazanú v ľudskej koži? Táto kni-ha na svete existuje ale asi nikto z nás si ju nevie predstaviť a asi ani nechce. Kulty uctievajúce Diabla ako svojho jediného vládcu. Toto všetko je v dnešnej dobe realita. Všade vidíte znaky Čiernej má-gie, či už je to pentagram, 666 alebo znak diabla. Tieto všetky znaky sa spájajú s Čiernou má-giou.

Je to dávna veda, ktorá sa využívala už v starovekom Egypte. Je to sila sugescie, sila moci, byliniek a sila, ktorú

doteraz nikto nepozná. V dnešnej dobe sa stretnete s ľuďmi denne, ktorí sú zvláštne oblečení. Čierne topánky, čierny make-up alebo čierne oblečenie. Sklon k morbíd-nosti sa u nich prejavuje. Žiaľ nie sú to mágovia čiernej mágie. Je to iba ich štýl, ktorý si sami našli a rozhodli sa ho používať.

V minulosti bola čierne má-gia veľmi rozšírená, a poznatky siahajú hlboko do minulosti. Boli to ľudia veľmi uctievaní, ale zároveň aj zatracovaní, o čom hovoria aj dejepisné knihy o kresťanských „čistkách“ inkvizí-cie začiatkom 12. storočia. Každý kto bol usvedčený z bosorác-tva bol upálený na hranici pred davom. Hranica bola len obrazná, bolo to miesto, kde sa upaľovali čarodejnice a bosorky. Bol to krát-ky proces. Ale položme si otázku. Čoho sa tak svet bál? Ich vplyvu na myslenie ľudí? Alebo sa cirkev bála straty svojej moci? Odpoveď asi nikdy nenájdeme, môžeme sa iba domnievať. Ale niektoré recepty a čarodejnícke kúzla sa zachovali až do dnešných čias a začínajú sa znovu rozvíjať. Vzni-kajú sekty diablových sluhov. Magické kúzla sa v dnešnej dobe stále odriekajú v latinskom ja-zyku, dodáva to mystike kúzla. Odriekajú sa viackrát, aby boli účinnejšie. Najznámejšia kniha satanizmu je kniha satanizmu viazaná v ľudskej koži. Je to kniha, ktorá je opradená dávnymi bájkami o svojom vzniku. Nach-ádzajú sa v nej kúzla mnohých generácií.

––––––––––––

„najznámejšia

kniha satanizmu je

kniha satanizmu

viazaná v ľudskej

koži ”

––––––––––––

––––––––––––

„ak bola atlantída

taká skvelá,

vzdelaná, výbojná

ríša, ako ju do

detailov opísal

Platón, prečo

zanikla?”

––––––––––––

2008. máj - Art Regnum 7. strana

art regnum8. strana www.presstogeonline.sk

GODZILLA- Made in JapanTúto vetu dnes vídavame na väčšine importovaných výrobkov. Pred pár desi-atkami rokov sa tieto ešte honosili jedinečnými, ba až fascinujúcimi riešeniami plných fantázie. Cez prizmu filmového priemyslu je origi-nalita nespochybniteľná, no pod ťarchou neskutočného množstva „znovuzrodení“ sa mlčky vytratila.

atiLa ruSnák

Najvhodnejším termínom re-inkarnácie v súčasnej filmovej tvorbe je remake a samotnú karmu - v prvom rade - ovplyvňujú peni-aze. Po zahubení hlavného pro-tagonistu nastáva niekoľkoročná pauza a napokon prichádza nevyhnutné vzkriesenie, aby už dotrápená a nešťastná kreatúra spravila tie isté chyby, no v no-vom prostredí. Na najvyššom stupni „nesmrteľných monštier“ ( alebo kaidžu - igi filmov, či mon-ster movie) sa nachádza mohutná postava Godzilly. Spoza ostatných vyčnieva nielen fyzicky, ale aj spir-ituálne, ako najdobrodružnejšia a najmoralitnejšia pustovníčka.

Autobiografia

Narodila sa v roku 1954 v štúdiu Toho, v časoch rádio-aktívnych žiarení. Talentovaná Godžira (ako ju doma v Japonsku volajú) sa ihneď stala národným hrdinom, záchrancom. Jej ro-bota bola od počiatku rôznorodá. Občas zachraňovala svet proti terorizmu, alebo proti Kitarom z vesmíru (vo filme Najväčší boj na Zemi). V 70-tych rokoch bola stúpencom na strane zelených proti globálnemu otepľovaniu (Godzillov syn), za ochranu le-sov (Godzilla vs. Gaigan), alebo vystupovala proti znečisťovaniu Zeme (Godzilla vs. Hedora).

Takto začínala: v priebehu 20 rokov si zahrala asi v 15 väčších i menších superprodukciách a spoznala všetky formy a podoby zla. Medzitým sa vyučila karate a rozličným samurajským pohy-bom, prostredníctvom ktorých zdemolovala celé komando príšer (Ostrov monštier). Tie na jej ro-zkaz občas prerušili svoje medi-tatívne samotky, aby vystúpili na strane dobra a zachraňovali ľudské hodnoty.

Po neplatenom voľne sa na strieborné plátno vrátila až v roku 1984, aby zrealizovala svoj primárny, možno už aj zabudnutý plán - úplne zdemolovať centrum Tokia. Očividne jej prestávka pros-pela, lebo sa stala nesmrteľnou bytosťou, ktorú nemohla zničiť žiadna pozemská zbraň. Spoznala však, že najväčší nepriateľ sa skrýva v sebe samom. Preto sa pochytila so svojim antipólom (až dvakrát), s Mechagodzillou,

ale aj so Spacegodzillou a napo-kon s Destroyerom (v roku 1995). Vo svojom najproduktívnejšom období emigrovala do krajiny neobmedzených možností, aby po ťažkých 40 rokoch zmenila pohlavie a založila si rodinu v priestoroch Madison Square Garden. Hoci materská láska zvíťazila, prišla o svoje super-schopnosti a navyše musela imitovať vlastnú smrť. Radšej sa vrátila domov a koniec tisícročia už oslávila v rodnej zemi (Godzil-la: Millenium). Vtom zhone svoje deti šupla na ostrovy v rozličných kútoch sveta, iné zase nechala na-pospas v USA. V súčasnosti žije

na dôchodku v Tokiu.

Godzilla vs. Amerika

Prvá, ešte čiernobiela Godžira (režiséra Honda Inosuro) sa do Ameriky dostala iba v roku 1956, aj to v cenzurovanej podobe: vys-trihli odkazy na Nagasaki, na os-trovy Bikini aj na atómovú bom-bu! Pôvodnú japonskú verziu tak okradli o 20 minút, pričom film doplnili o zbytočné časti natočené Raymondom Burrom. Bez ohľadu na to, že vznik pôvodného názvu má svoju tradíciu (znamená kríženca gorily a veľryby, ale

takúto prezývku mal aj hovorca štúdia Toho, kvôli nadváhe :)), amerikanizovali ho: namiesto Godžira použili Godzilla, kráľ monštier. Tento ekvivalent os-tal vo vedomí divákov na celom svete.

Godzilla vs. technika XX. storočia

Doposiaľ jediná americká verzia sa viedla pod taktovkou nemeckej réžie Rolanda Em-mericha V jeho filme začína Godzilla ako jašter, presnejšie rádioaktívny iguán, vystupujúci vo francúzskych farbách, aby

mohol navštíviť tie najkrajšie zákutia New Yorku. Samozre-jme dopomôže k láske dvoch mladíkov, napĺňa ambície mladej reportérky, prekabáti Pentagon, rozdrví americko-francúzske vzťahy a na jej účet zdemolujú vojaci celé mesto. Zdanlivo je príbeh neoriginálny, veď podobné prvky nachádzame vo väčšine filmov, no pozoruhodné je vi-zuálne spracovanie.

Emmerich sa spoliehal na počítačovú animáciu XX. storočia (nemohol sa zahanbiť, najmä po blockbusteru Deň nezávis-losti). Computerom vytvorené

monštrum sa vierohodne a bez obmedzenia pohybovalo v de-tailne postavenej makete mesta. Bolo schválne navrhnuté tak, aby ani pohybovo ani telesne nepri-pomínalo nič ľudské, najmä nie pôvodnú Godžiru. Stredobodom pozornosti tvorcov bola najmä zdrvujúca akcia, zbytočný zhon občas okorenený nejakým humor-ným dialógom. Morálnosť zo stra-ny kreatúry a voči nej sa odsunula do pozadia na škodu celému pro-jektu. Štáb očividne zabudol to , že červenkasté kamienky úspechu sa nezakladajú vždy na deštrukcií a na šťastnom konci. De facto toto dielo ostalo v podvedomí (nielen amerického) obecenstva v podobe priemerného katastrofick-ého filmu s „celkom“ vydareným hereckým obsadením.

Emmerichovu Godzillu uvied-li kiná v roku 1998. Krátko nato vznikol aj rovnomenný kreslený seriál (Godzilla - The Series), ktorý je len slabým odvarom dlhoročnej púti tohto veľjaštera a preto pokladám za zbytočné podrobnejšie sa mu venovať.

Hollywood, a najmä desaťročiami kryštalizovaná tech-nika, zanechali svoje stopy aj na science-fiction. Všetko podľahlo novátorstvu, len Godžira odo-lávala času a naďalej propagovala tradičné bábkové umenie, hlboko zaryté v japonskej kultúre.

Tamojšie obecenstvo nepot-rebovalo a nepotrebuje klamnú realistickú ilúziu, namiesto ra-cionálneho cítenia prevažuje emocionálne prežívanie. Sch-válne sa nezatajuje prítomnosť človeka pod kostýmom. Práve toto predstavuje akési čaro, niečo originálne, čisté a jedinečné, čo bez pochýb môžeme považovať za japonský patent. Aj kvôli to-muto zaraďujeme väčšinu diel japonskej kinematografie medzi klenoty filmovej tvorby sveta.

Nitrianska galériaVýstavy - ut - ne 10.00 - 18.00 - od Sadry k žuvačke - autorSké techniky a Stratégie

Výstava bude mapovať jednotlivé autorské prístupy a techniky umel-cov 2. polovice 20. storočia v rámci domáceho, ale aj medzinárodného kontextu. Hlavnou ideou budú umelecké stratégie typické pre konkrét-neho autora, ich vzájomné porovnávanie alebo konfrontovanie.

- Reprezentačné sály, Nitrianska galéria, Župné nám.- Kurátor: Barbora Geržová - Do 5.7.2009

- diPLom ´09

V mesiaci máji sa každoročne (už po jedenásty krát) konajú na pôde Nitrianskej galérie obhajoby najlepších diplomových prác študentov Katedry výtvarnej tvorby a výchovy UKF v Nitre.- Salón NG, Nitrianska galéria, Župné nám.- Kurátor: Adriana Récka - Do 24.5.2009

- Patrik Ševčík: hand made

Výstava mladého výtvarníka venujúceho sa postkonceptuálnej textovej inštalácii a objektom, v ktorých reaguje na sociálno-politické udalosti dneška. - Galéria mladých, Nitrianska galéria, Župné nám.- Kurátor: Zuzana Ševčíková - Do 14.6.2009

- anabeLa žiLíková: adventure game

Anabela Žilíková ukončila v roku 2008 magisterské štúdium v odbore Voľné výtvarné umenie na Akadémií umení v Banskej Bystrici. V súčasnosti je internou doktorandkou na Katedre grafiky Fakulty výt-varných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Vo svojej tvorbe využíva médiá ako digitálna tlač, fotografia, inštalácia, privlastnený objekt a animácia.- Bunker, Nitrianska galéria, Župné nám.- Kurátor: Eva Kapsová - Do 7.6.2009

- rieŠenie SvätoPLukovho námeStia v nitre

Mesto Nitra koncom roka 2008 vyhlásilo verejnú anonymnú súťaž na urbanisticko-architektonické riešenie „Svätoplukovho námes-tia v Nitre“. Zámerom súťaže bolo získať optimálny návrh riešenia vymedzeného územia centrálnej mestskej zóny, ktorý by kvalitatívne, v rámci nových princípov a zásad, uplatnením nového pohľadu na kon-cepciu centrálneho prostredia mesta predstavil a ukázal tvorivé ambície a estetické riešenia architektov. - Salón NG, Nitrianska galéria, Župné nám. - Kurátor: Adriana Récka - Do 14.6.2009

A K T I V I T Y / A K C I E / P R O J E K T Y týždeň nitrianskej galérie

Týždeň plný rôznych podujatí pre školy a verejnosť pri príležitosti Medzinárodného dňa galérií a múzeí Do 24. mája 2009. Podujatia sú zadarmo a výstavy s 50% zľavou.

21.5 (štvrtok) - Práca na hrnčiarskom kruhu 13.00 – 16.00 hod. pre školy a verejnosť Keramická dielňa pod vedením Pavla Bebjaka

- Výtvarná kolektívna akcia pre širokú verejnosť- 18.00 hod; Katedra výtvarnej tvorby a výchovy PgF UKF

22.5.(piatok) - Pokus o lietanie 14.00 – 16.00 hod. pre verejnosť Výtvarno-dramatická dielňa pod vedením Márie Šiškovej / ZUŠ J.Rosinského/ a Eleny Tarábkovej

23.5.(sobota) - Premeny stoličiek / výtvarná akcia 10.00 – 12.00 / 14.00 – 16.00 hod. pre školy a verejnosť Práca na priestorovom objekte pod vedením Eleny Tarábkovej

24.5.(nedeľa) - Nedeľné hudobné matiné Tralaškoly Záverečný koncert žiakov základnej umeleckej školy

27.5.(pondelok) - Fest Anča 18:00 Medzinárodný festival animovaných filmov - Výberer z roku 2008Ateliér NG - Ponúka výchovno-vzdelávacie programoy, tvorivých diel-ní a iné zaujímavé aktivity pre MŠ, ZŠ, SŠ a VŠ.

2008. máj - Art Regnum 9. strana

bažant Pohoda - vážna hudba zaSe magnetom16., 17. a 18. JÚL 2009

Po ostatných dvoch ročníkoch festivalu Bažant Pohoda si už len máloktorý návštevník dokáže predstaviť jeho pro-gram bez zastúpenia vážnej hudby. Sobotné poludnie na hlavnom Bažant stage patrí už tradične Orchestru Slov-enského národného divadla,.ktorého koncerty sú dôkazom, že vážna hudba môže byť magnetom aj pre mladšiu generáciu. V roku 2007 zanôtili jeho sólisti nadšenému publiku výber z najznámejších árií, vlani doprevádzali kráľovský zbor Royal Choral Society z Londýna, ktorý ulahodil nielen legendárnym Zborom židov od Giuseppe Verdiho, ale najmä čarovnou slovenčinou v hymnickej Aká si mi krásna, ty rodná zem moja.

Sedemdesiatčlenné londýnske teleso sa na trenčianskom letisku predstaví aj tento rok, keď vystú-pi na záver štvrtkového warm upu hneď po strhujúcej tanečnej zábave zoskupenia Basement Jaxx. “Keď sme ich oslovili s možnosťou opäť vystupovať v Trenčíne, neváhali ani chvíľku. Veľmi sa tešia,” hovorí Jana Polnischo-vá, nová členka organizačného štábu festivalu Bažant Pohoda 2009. Jana vlani ešte ako jediná Slovenka s Royal Choral Society vystupovala a dobre si spomína nielen na búrlivé ovácie publika, ale rovnako nadšené komentáre jej umeleckých kolegov: “Boli úplne nadšení, šokoval ich záu-jem takého mladého publika. Keď videli tú úžasnú odozvu, boli dojatí.”

Londýnčania si tento rok za-spievajú spoločne so Zborom sv. Cecílie pri dóme sv. Alžbety v Košiciach a počas hodinového vystúpenia predvedú fantastické Nešpory od Sergeja Rachmani-nova. Anglický dirigent Richard Cooke pricestuje na Slovensko v predstihu, aby si s košickým sú-borom naštudoval jeho poňatie tohto náročného diela. “Je to naozaj náročné, ale obidva zbory berú svoje spoločné vystúpenie ako veľkú výzvu,” dodáva Jana Polnischová.

Po štvrtkovom zahrieva-com kole symbolicky odštartuje riadny program festivalu dvadsaťpäťčlenný súbor Percu-jove zo Španielska, ktorý svo-jim nezabudnuteľným ranným vítaním slnka ukončil Bažant Pohodu 2008. Orchester z Valen-cie, ktorého členmi sú výlučne študenti tamojšieho konzer-vatória, má pripravený krásny výber slávnych skladieb v ešte krajších aranžmánoch, počínajúc Chačaturjanovým Šabľovým tan-com cez Montiho Čardáš až po filmové klasiky od Bernsteina, Vangelisa či Morriconeho. A to všetko na všelijakých druhoch bicích nástrojov, perkusiách, marimbách, xylofónoch, vy-brafónoch či lýrach.

Sobotňajší program na hudob-ných podiach bude opäť otvárať Orchester Slovenského národ-ného divadla, ktorý si už pomaly začína zvykať na obrovský záu-jem tisícov divákov a fakt, že sa vďaka nemu chtiac - nechtiac stáva jedným z headlinerov fes-tivalu.

Tentoraz privíta v Trenčíne kolegov z Orchestra Maďarskej štátnej opery. “Veľmi sa teším na súzvuk prvých operných scén oboch krajín. Rovnako sa tešia aj obidve telesá, bude to koncert bez predsudkov, s radosťou a vzájom-ným rešpektom,” hovorí šéf orga-nizátorov Michal Kaščák a netají sa tým, že výber hostí od našich južných susedov nebol náhodný. “Je mi ľúto, keď vidím, ako to, čo by sme mali oceňovať ako utešenú pestrosť Strednej Európy posúvajú politici do úplne inej, nebezpečnej roviny.”

Orchestre SND aj MŠO zah-rajú výber z Uhorských tancov od Johannesa Brahmsa a Slovan-ských tancov Antonína Dvořáka, nemali by chýbať ani skladby Svetozára Stračinu či Zoltána Kodályho. Kompletný program ešte obidva súbory dolaďujú, nechajme sa prekvapiť.

Zaujímavé prelínanie po-prockovej scény a vážnej hudby uvidíme v nádhernom drevenom šapitó Garnier Magic Mirror, kde sa okrem ďalšieho pro-gramu predstaví známa česká

kapela Tata Bojs s americkým triom sestier Ahnových, po-chádzajúcich z Kórey. Huslistka Angella, violončelistka Maria a klavíristka Lucia sú nielen skvelé a rešpektované muzikantky, ale aj krásne ženy, takže si prídu na svoje nielen sluchové, ale aj zrakové vnemy. Mimochodom, spoločný projekt Tata Bojs a Ahn Tria bol v Čechách ocenený niel-en poslucháčmi, ale aj kritikou, o ich živých vystúpeniach sa hovorí len v superlatívoch.

S bohatou ponukou vážnej hudby príde aj naše partnerské rá-dio na svojom Rádio Devín/Rádio FM stage. V piatok sa môžu di-váci tešiť najskôr na kombináciu hoboja, klarinetu a fagotu v po-daní Žilinského dychového tria, ktorého repertoár tvoria skladby od baroka až po súčasnú svetovú a slovenskú tvorbu. Lákavým bude aj vystúpenie sopránistky Jany Pastorkovej, ktorú bude doprevádzať Denisa Benčová na už nie veľmi často videnom nástroji – lutne.

Na svoje si prídu aj fanúšikovia klasickej gitary, z domácej scény zahrá dámske duo Terra Musica, od našich severných susedov z Poľska príde zase pánske Duo Guitarinet, ktoré má na svojom konte množstvo ocenení.

Priaznivci experimentálnej súčasnej vážnej hudby sa môžu tešiť na sobotňajší program skladateľa Rudolfa Pepuchu, ktorý si privedie aj zaujímavých hostí. Pepucha, ročník 1975, sa vo svojej tvorbe zameriava na elektroakustickú inštrumentálnu hudbu a experimentálnu hudobnú drámu, komponuje aj scénickú hudbu.

Divákov, ale tiež organizáto-rov čaká aj prekvapenie, ktoré si chystá mladý slovenský skladateľ Slávo Solovic. Špeciálne pre Bažant Pohodu 2009 zostaví kvar-teto a skomponuje nielen nové skladby, ale nemali by chýbať ani úpravy známych hitov, napríklad od Fatboya Slima. “Netušíme, čo to bude, ale tešíme sa, že to bude,” dodáva Michal Kaščák

Podrobné aktualizované infor-mácie o festivale nájdete na:www.pohodafestival.sk (PR)

X-Men Origins: Wolverine a jeho “čierna“ verzia

V tomto čase si každý môže pozrieť v kinách nového “pred X-Mena“, ktorý jeho tvorco-via nazvali X-Men Origins:Wolverine.

ivana čePčeková

Akčný sci-fi triller od amer-icko-austrálsko-kanadských tvorcov z roku 2009 bližšie zoz-namuje diváka s mutantom Wol-verinom, obdareným schopnosťou regenerácie. V predošlých troji-ciach X-Men totiž nebolo všetko úplne objasnené. Najnovší príbeh vracia čas k jednému tajnému vládnemu projektu zo 60-tych rokov, ktorého sa Wolverine

zúčastnil a to bol práve spúšťač jeho hrdinskej kariéry a bod, kedy sa mu úplne zmenil život. V príbehu sa samozrejme vyskytuje aj záporná postava, nemilosrdný William Striker a Victor Creed, s ktorým má X-Men Wolverine už dávnejšie nevybavené účty.

Prvú snímku X-Men z roku 2000 a pokračovanie v podobe X-Men 2 z roku 2003 režíroval Bryan Singer, ktorý je známy tiež režírovaním filmov Superman sa vracia, Nadaný žiak podľa knihy Stephena Kinga, alebo veľmi známeho a obľúbeného seriálu

z doktorského prostredia, Dr. House.

Predposledný film X-Men:Posledný vzdor z roku 2006 režíroval menej známy režisér, a to Brett Ratner, ktorý má na svedomí filmy ako napríklad Križovatka smrti 2, Križovatka smrti 3 alebo aj film Otec rodiny, v ktorom si zahral slávny Nicolas Cage.

Najnovšieho “pred X-Mena“, X-Men Origins:Wolverine, sa chopil juhoafrický režisér, scenárista, producent a herec v jednej osobe Gavin Hood, pod ktorého rukou vzniklo aj dielo Unesený, v ktorom si zahrala zná-

ma oscarová herečka Reese With-erspoon. Hlavnú postavu mutanta Wolverina stvárnil pôvodný herec zo všetkých predošlých X-Menov, Hugh Jackman, známy s filmov Dokonalý trik, kde si zahral po boku Christiana Bale alebo s fil-mu Kate & Leopold, kde si zahral so slávnou Meg Ryan.

Spolu s Jackmanom sa vo filme X-Men Origins: Wolverine vyskytuje aj herec Liev Schreiber, ktoré určite všetci dobre poznajú z Kriminálky Las Vegas či Vres-kot 2 a 3.

Film má takú dobrú recenziu,

že by na ňom filmové spoločnosti a kiná zarobili pekné peniaze, ale asi pred dvoma týždňami sa ku mne z nemenovaného zdroju dos-tala nedokončená verzia X-Men Origins:Wolverine. Nedokončená myslím doslovne, pretože v tomto filme nie je dokončená animácia (pri súbojoch vidno len šedú si-luetu a nie postavu), čo v kinách samozrejme už je dokreslené.

Ku koncu tejto “čiernej“ ver-zie sa nedokončených detailov vyskytuje oveľa viac. Skoro pri každom páde či lietaní vidno zabezpečovacie laná, ktoré chrá-nia herca pred zranením. Pri pohľade z lietadla vidíme len

počítačom stvárnené čierno-biele prostredie, ktoré by malo byť tro-jdimenzionálne a reálne pôsobi-ace. Ešte chýba dokončenie a up-ravenie poslednej grafiky a film môže na seba zarábať. Lenže, polovica populácie ho už určite videla a to skôr, ako prišiel vôbec do kín.

Týmto by som len chcela odporučiť všetkým režisérom a filmovým spoločnostiam, aby si Hollywoodske štúdia viac strážili svoj nedokončený filmový ma-teriál.

via litera10. strana

Literárna kríza – Halucinácia na nedeľu – Proces tvorbyŤaži(sko)vé myšlienky umelca-sociológa (spisovateľa) zao-balím, pre lepšiu stráviteľnosť, do nosného, rozvetveného príbehu. O človeku, čo pri behu zistí, že vlastne nevie, kam beží. Dostane depresiu, predá dom, aj deti, vymení starú za novú a znovu sa zamestná v McDonalde. Až keď je nakoniec úplne na dne, uvedomí si, o čo tu beží, a to niečo je vlastne nič, a už tu máme pointu.

migueL engJëLLi

Nechávať prázdne riadky/stránky na konci knihy sa však nepatrí a aj aktivista by mohol namietať, že je to aj mrhanie pa-pierom, a to dokonca trestuhodné. Preto je vhodné dopísať aj záver, teda čo sa s hrdinom bežiacim po dne, nakoniec stane. Žeby predal aj svoje pracovisko nepredpokla-dáme, pretože za krátky čas jed-nej knihy by sa z radového baliča hamburgerov (trocha invencie – o predavačovi som písal svoj posledný bestseller), nemohol stať vlastníkom tejto nadnárodnej McKorporácie. Niežeby to znelo príliš happyendicky a príbeh by sa tým pádom dal ľahko rozšíriť (už skôr kontraproduktívne – hrubé knihy sú odpudzujúce na dotyk a ťažké na pohľad, aj duševné zdra-vie), pretože predať McDonald je už celkom slušná zápletka aj na rozsiahlu trilógiu. Bežiaci človek

by potom ale nemohol byť na dne, pretože všetci vieme, koľko by asi zarábal. Jedine teda, žeby celý svoj príbeh prežil ako citlivý človek, ktorému nejde o peniaze, ako napríklad ja, keď nebudem ryžovať zlaté písmenká z jedno-príbehovej trilógie o bežiacom človeku, ktorý sa so skromným obnosom peňazí z predaja domu a detí stane vlastníkom siete fast-foodov (ktorú nakoniec taktiež predá, pretože už nechce bežať).

Ale to by aj tak nešlo, pretože prestať bežať je tu metaforicky zaobalený výraz pre samovraždu (píšem pre náročnejších čitateľov) a ja nechcem vyvolať smútočné pocity, pretože už ste sa, milí čitatelia, natoľko zosym-patizovali s mojím hrdinom, že nebudete chcieť, aby sa mu niečo také prihodilo . Možno už aj vy máte doma starú, u susedov novú, v novinách inzerát „10 ročné dievčatko“ v sekcii „Predám“ a joggingovú súpravu v kontajneri pri stánku s hot-dogmi. Nie, to by

som nemohol spraviť ani jemu (daný hrdina je totiž moje alter-ego, na čo neskôr určite príde renomovaný literárny kritik), ani vám. Ako to však ukončiť? Poin-tu máme – nič, tá je jasná, ale ešte aspoň tri stránky treba napísať. Možno by som ich mohol nechať prázdne a každý by si mohol záver dopísať podľa seba, a teda by sa každému táto kniha páčila. Tým by ale získala neželaný nádych komerčnosti, čo si nemôžem dovoliť vzhľadom k reputácii, ktorú si budujem ako autor under-groundový. Okrem toho sú ľudia plemeno lenivé a písať, či do-konca premýšľať nad záverom by bolo po tom behu príliš náročné a mohlo by sa stať, že autor ostane prekliaty, a to dokonca. Keďže som poverčivý, uvažujem ďalej, občas až do Viedne. A prázdne strany sú biele a to stále, to je ten problém, ktorý treba riešiť.

Čo keby tam boli napríklad obrázky na vyfarbovanie a moja

kniha by tým získala vstupenku do škatuľky „pre celú rodinu“? Nie zlé, ale opäť komerčné (to už by som mohol napísať tú trilógiu a trhnúť na tom aspoň poriadne). Mimozemšťania sa na záver neho-dia, o tých sa ani poriadne nevie, či vôbec existujú, a to môj záver musí. Na psychiatrii taktiež tento hrdina skončiť nemôže, pretože ako hovorím, je mojím alter-egom a ja sa takto dehonestovať nemienim. Aj keď som autor un-dergroundový.

Hm, tak do toho primiešame trochu mystiky (tou sa nakoniec stanem posadnutý a moji neskorší životopisci budú analyzovať svoj záver o zlomovosti tohto diela a jeho vplyve na môj neskorší 1000 stranový román o nymfomanis-tickej víle z rodu upírov a vlkola-kov, mieriacej z duchovného bor-delu duchov do vysokého sveta trpasličej politiky). Skončím to teda nejako neurčito. Pointe to isto neuškodí a ja si môžem znovu exhibične precvičiť svoju legend-árnu schopnosť stvoriť naozaj efektný niekoľkostranový opis ničoho. V tomto prípade teda ces-ty, po ktorej hrdina kráča neurčito do neurčita, teda vlastne beží, pretože samovraždu nespáchal. A každý si môže neurčito domyslieť a nemusí nič písať, a tak je spoko-jný aj aktivista, a to takisto. A ja som autor undergroundový, a to ešte viac. Šalamúnske riešenie.

Vyvstáva tu však otázka,

k čomu celý ten príbeh bol, a načo som strávil toľko času jeho písaním (keďže som človek citlivý, nejde mi o prachy a ne-napísal som trilógiu) a vy, milí čitatelia, jeho čítaním (keďže píšem pre náročnejších čitateľov, predpokladám, že táto otázka niekomu napadne). No, človek stále beží, tak ako tristo strán späť, akurát už má novú, nemá dom, deti, ani McDonald. Tu by sa bez ohľadu na feministky ho-dilo nejaké patetické heslo o láske k slobode a roztiahnutých rukách a kráčaní do neurčita. Morálnu, vzdelávaciu hodnotu dodám ešte upozornením na nebezpečenstvá behu. A pointa je nič, ako sme si povedali, a teda mi nikto nič nemôže vytýkať. Alebo radšej nie.

Teraz mi ostáva ešte pomenovať hrdinu. Chcelo by to nejaké efektné, najlepšie amer-icky znejúce meno. Vlastne nie, Amerika je zosobnená v tomto diele McDonaldom. Alebo radšej nie je, pretože keď pristúpim na túto metaforu, vznikne ďalší dôvod na rozšírenie na trilógiu. „Autor v tomto diele poukázal na rozklad modernej spoločnosti, kde je cena človeka, jeho skutkov a života vyjadrená matematicky a každý sa dá kúpiť“- už sa teším na tie kritiky. A vlastne, prečo nie, keď aj upíry majú trilógiu, tak ju budem mať aj ja. A už nebu-dem iba autor undergroundový a

šalamúnsky, ale aj sociologický, vnímavý, šikovný a premýšľavý. Keďže som aj skromný (a nejde mi o peniaze), vymyslím si dáky pseudonym a možno aj zmením pohlavie. Dostávať na každej au-togramiáde podprsenkami do tváre ma už totiž omrzelo. Vystačím si však iba s preložením svojho skutočného mena do portugalčiny a albánčiny. Chcem totiž, aby ma predsa len niekedy odhalili, nech majú aj tí moji životopisci čo robiť. Nechcem, aby skončili na ulici, veď som predsa citlivý.

Tým je zavŕšený posledný problém tohto diela, môže ísť do tlače a ja na nebeský piedestál geniality. Literárnej a vedeckej. Toto dielko (to, čo ste doteraz čítali, nie to fiktívne – inak, medzi nami, klobúk dolu aj s príčeskom) sa totiž snažilo zaradiť jeho autora medzi tých súčasne uznávaných. Podarilo sa, aj on preukázal schopnosť efektne zaobaliť aj hovno do pseudočitateľnej podoby. Šťastní sú teda nakoniec všetci – autor (aj keď je skromný, niečo z toho však aj tak utŕži), ak-tivista aj šéfredaktor, ale hlavne čitateľ. Nezmyselne zabil čas čítaním halucinogénnych bludov, ktoré nemajú šancu, ani ambície mu niečo ponúknuť (to už ste si mohli ísť aspoň zabehať), ale veď taká dnes literatúra je, nie? Nekomplikovaná, slúžiaca oddy-chu a ľuďom, ktorých živý. Akosi sme si servilne zvykli. Búriť by sa však mohol aspoň ten aktivista.

Web má miesto pre každéhoInternet. Nielen bezodná stud-nica informácií a zábavy, ale aj potencionálna možnosť sebar-ealizácie. Priama spätná väzba, otvorená kritika od laickej aj odbornej verejnosti. Samozre-jme, za cenu odhalenia svojho ega neznámym ľuďom, ktoré nemusí mať vždy len príjemné následky. Kto si myslí, že na to má, nech sa páči, ráčte vstúpiť. Registrácia je po materiálnej stránke bezplatná.

michaL andeL

Webový priestor posky-tuje možnosť prezentácie úplne každému. Už netreba chodiť po vydavateľstvách a čakať na malý zázrak v podobe knižky, alebo článku so svojím podpi-som. Stačí vlastníctvo počítača, alebo aspoň malej hotovosti na návštevu internetovej kaviarne a ďalší rýchlokvasený spisovateľ je na svete. A kvantita prevalcuje kvalitu, ako to už býva zvykom. Množstvo kvalitných diel sa občas stráca v záplave braku, ab-sencia sebakritiky sa totiž stáva už fenoménom. Každý by si mal najprv uvedomiť, že ten jeho výtvor bude pravdepodobne aj

niekto čítať, a reakcie naň mu ne-musia byť vždy po chuti. Ak však aj po dôslednom a objektívnom zhodnotení svojho dielka stále pretrváva kladný pocit k vlast-ným tvorivým kvalitám a potreba publikovať je naozaj akútna, ešte ostáva posledný krok. Vybrať si miesto, či lepšie povedané server.

Azda najpreferovanejšou možnosťou je vytvorenie si vlast-ného blogu. Iba na portáli den-níka SME už figuruje nepreberné množstvo blogerov s rôznymi záujmami. Niekto kritizuje poli-tiku, iný obracia ľudí na vieru, ďalší píše poéziu, či poviedky. Ponuka je naozaj široká a nieje ťažké nájsť si svojho obľúbeného autora a pravidelne mu hladkať ego zvyšovaním karmy (hodno-tenie blogera). Tento portál však nieje anonymný, a teda každý, kto sa sem rozhodne prispievať, musí okrem svojho vlastného mena uverejniť aj fotografiu, na ktorej mu vidno do tváre. Poznajú vás teda aj ľudia, ktorých ste nikdy v živote nevideli, nepočuli, a možno ani o to nestojíte. Náhodné stret-nutia so svojimi čitateľmi, hoci aj v prostriedkoch hromadnej dopravy, môžu mať potom cel-

kom humorný podtón. Ak sa teda dotyčný necíti byť vašim príspe-vkom dotknutý a celé stretnutie sa neskončí inzultáciou vašej osoby.

Daň za duševný exhibicioniz-mus. Samozrejme, SME nie je jediný portál, ktorý poskytuje možnosť vytvorenia si svojho blogu. Existuje množstvo ďalších, kde už tieto kritériá na získanie vlastného priestoru nie sú až tak prísne a neplatí tu podmienka odhalenia vlastnej identity. Pokiaľ nepropagujete fašistické hnutia, alebo sex s maloletými, máte tú najvyššiu mieru tvorivej slobody, aká vôbec existuje. Úspechy de-

dinského futbalového klubu, opis jedálneho lístka – čo som dnes jedol, alebo ako mi rastie kak-tus. Videl som už všeličo. Svet potrebuje aj šialencov...

Portály ako pismak.cz, ale-bo citanie.madness.sk, taktiež poskytujú možnosť uverejňovania vlastnej tvorby pod akýmkoľvek pseudonymom. Orientujú sa

však viac na umeleckú tvorbu, poviedky a poéziu. Kritika poli-tického systému tu teda veľmi neobstojí. Ak sa však cítite či už ako nádejný poet, alebo pro-zaik, publikovanie na uvedených serveroch je najlepším testom vlastných kvalít. Kritika od ne-známych ľudí, samozrejme, nie vždy celkom objektívna a konštruktívna, pomôže však vždy viac ako pokrytecká pochvala od kamaráta. A na jej základe sa dá na sebe ďalej pracovať.

Vyzerá to tak, že „šuflíkovej“ tvorbe odzvonilo. Neúspešný spisovateľ je už len ten, kto sa snaží svojou tvorbou živiť a nevychádza mu to. Publikovať totiž môže každý. A vždy sa nájde niekto, komu sa to bude páčiť. Či už v civile zakomplexovaný emo-teenager s dorezanými zápästiami, alebo vysokoškolský profesor s tromi titulmi. Vo virtuálnom svete sme si všetci rovní a všetci máme rovnaké právo vyjadriť sa k um-eleckým i duševným kvalitám au-tora článku. Ako s tým naloží, je už iba jeho vec. Veď s tým musel počítať, keď išiel s kožou na trh. Teda na internet. A ak stále platí, že papier znesie všetko, v prípade webu je toho ešte oveľa viac.

––––––––––––

„Vo virtuálnom svete

sme si všetci rovní a

všetci máme rovnaké

právo vyjadriť sa k

umeleckým i duševným

kvalitám autora článku.”

––––––––––––

www.presstogeonline.sk

www.presstogeonline.sk 11. strana

reS publica

nový imPuLzV civilizovaných krajinách úplne normálne, na Slovensku nevídané. Vyvodenie sebare-flexie. Odchod Ivety Radičovej z parlamentu. “Urobila som chybu, ľudské zlyhanie, ktoré ma neskonale mrzí a jediný spôsob, ako sa môžem očistiť, je vzdať sa poslaneckého mandátu,” povedala odchádza-júca Radičová.

marceL marciŠiak

Za celým jej odchodom stojí hlasovanie v parlamente, ktoré sa uskutočnilo 21. apríla. Vt-edy Iveta Radičová hlasovala za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú. O dva dni neskôr oznámila svoj odchod a nečakala ani na rozhod-nutie mandátneho a imunitného výboru.

“Ešte nikto zo slovenských politikov takto rýchlo nevyvo-dil osobnú zodpovednosť,” tvrdí politológ Mesežnikov. Jej ro-zhodnutie prekvapilo aj mnohých

politikov, no ona pokračuje v línii, ktorú začala prezentovať počas prezidentských volieb. Chce predstavovať a presadzovať morálku na politickej scéne. Na druhej strane tento čin treba brať ako výborný politický ťah. Poli-tický ťah smerom k občanom. Je neodškriepiteľné, že táto žena v sebe skrýva obrovský politický potenciál. Dokázalo to už pri pre-zidentských voľbách, kde získala

takmer milión hlasov. Tento ťah jej určite môže len pomôcť.

Bezpochyby zdvihla latku ďalším poslancom. Pri násled-ných pochybeniach poslanci budú ostro konfrontovaní, práve s týmto činom Radičovej. A tým, ktorý už pochybili, ukázala chrbát. Napríklad Rafael Rafaj, ktorý podpisoval svojho straníck-eho šéfa Jána Slotu na prezenčnú listinu.

Minister spravodlivosti Štefan Harabin, ktorý vyslovene klamal do očí svojím kolegom a až keď ho média prichytili pri klamstve, tak sa priznal. Boris Zala, kandidát na europoslanca, ktorý tri mesiace študoval angličtinu v zahraničí a až po nátlaku médií, vrátil jeden poslanecký plat. Ľuboš Micheľ, ktorý je pre chorobu práce ne-schopný, ale vo svojom druhom zamestnaní v ukrajinskom fut-balovom klube Shakhtar Doneck pracuje naplno. Samozrejme po-berá poslanecký plat.

Toto sú prípady len z blízkeho časového obdobia. Nehovoriac a šoférovaní pod vplyvom alko-holu, prekračovanie povolenej rýchlosti a na to nadväzujúce nehody. A vždy sa odvolávajúc na poslaneckú imunitu. Prí-padné skorumpované tendre a milióny eur putujúce do vreciek zasľúbeným firmám. Následná výmena ministra za človeka, ktorý sa takou istou mierou podieľal na podvodoch. A tieto všetky prípady sú zahalené do klbka klamstiev a bezúhonného zatĺkania, ešte aj po vyplávaní pravdy na povrch.

Koniec koncov je to vysmi-evanie sa priamo do očí všetkým ľuďom, ktorí žijú v tejto krajine. Paradoxom je, že tí sa vysmi-evajú, ktorí sú všetkým ľudom na posmech, čo je smutnou re-alitou. Oni sú reprezentatívna vzorka tohto národa, oni majú predstavovať spravodlivosť a byť príkladom pre celú spoločnosť. Bohužiaľ sme svedkami pravého opaku.

Ako sa hovorí, ryba smrdí od hlavy. Kým sa neurobia poriadky v hlave, tak ani tento štát nebude moderná civilizovaná krajina. Preto je pravdou, že na Sloven-sku prebieha hospodárska kríza,

ale ešte väčšou pravdou je, že tu prebieha kríza morálky, slušnosti a zdravého rozumu. A táto kríza bude mať oveľa nedozernejšie následky na našu spoločnosť ako tá celosvetová.

Gruzínsko: Puč alebo len maskovací manéver?Gruzínsky prezident obvinil Rusko z pokusu o puč. Aspoň na chvíľu sa mu tak podarilo odpútať pozornosť od kritiky, ktorá sa už niekoľko týždňov znáša na jeho hlavu zo strany opozície.

daniela belicová

V gruzínskej vojenskej základ-ni Muchrovani neďaleko Tbilisi sa podľa predstaviteľov gruzín-skej vlády mala uskutočniť vz-bura časti vojakov. Tí sa nechceli podriadiť gruzínskej armáde, ktorá ich podľa expertov mohla nútiť vojensky zakročiť proti protestujúcej opozícii. Prezident

Saakašvili zareagoval veľmi promptne a k základni vyslal obrnené vozidlá. Po niekoľkých

hodinách bola vzbura potlačená a jej vodcovia zatknutí. Na mies-to prišiel aj samotný prezident Saakašvili, aby vojakov upoko-jil. Gruzínske ministerstvo vnú-tra obvinilo Moskvu zo snahy destabilizovať krajinu prostred-níctvom spiknutia, ktoré malo viesť až k „ozbrojenému pre-vratu“.

Podľa niektorých zdrojov, napríklad anglickej televízie BBC, sa cieľom útokov mal stať práve prezident Saakašvili, ktorý mal byť počas prevratu zavraždený. Saakašvili sa stal pre Rusov veľmi neobľúbený pre svoje prozápadné zmýšľanie, „kamarátstvo“ s USA a snahou

vstúpiť nielen do Severoatlantick-ej aliancie (NATO), ale aj Európ-skej únie. Predstavitelia Kremľa túto informáciu dementovali so slovami, že sa jedná o bláznovst-vo vymyslené Saakašvilim, ktorý sa snaží „obviniť zo svojich domácich problémov Moskvu“. Zistiť, ktorá zo strán má naozaj pravdu, sa javí ako nemožné.

Na jednej strane bol pre-vrat vynikajúco načasovaný práve pred vojenským cvičením Severoatlantickej aliancie, na ktorom sa počas necelého mesia-ca má zúčastniť až tisíc vojakov z rôznych členských krajín NATO. Samozrejme, Rusku sa veľmi tesná blízkosť podobných manév-rov k svojmu územiu nepáči a už dlhšie ho ostro kritizovalo s vys-vetlením, že ide o provokáciu zo strany USA.

Na strane druhej, v poslednom období prezident Saakašvili čelí ostrej kritike opozičných strán s líderkou Nino Burdžanadze, ktorá žiada jeho odstúpenie z funkcie. Dôvodom je údajné porušovanie demokracie a zlá situácia v kra-jine spôsobená aj minuloročnou vojnou, ktorú sa Saakšvilimu nepodarilo doviesť do víťazného konca.

Predstavitelia opozičných strán neustále protestujú na uli-ciach hlavného mesta Tbilisi a stihli zablokovať dôležité cestné komunikácie. A práve vyh-lásenie o pripravovanom pre-vrate tajnými ruskými silami odvrátilo pozornosť verejnosti od vnútroštátnych problémov.

––––––––––––

„cieľom útokov sa

mal stať práve pre-

zident Saakašvili,

ktorý mal byť

počas prevratu

zavraždený”

––––––––––––

Ad: Pár otázok pre katolícku cirkev (15.4)Februárová ”partizánska” ak-cia rímskokatolíckych kňazov proti Ivete Radičovej nebola žiadna udalosť, ktorá by mala potešiť veriacich a vôbec nie Slovákov.

aLexander Laczko

Autor článku sa síce mi-eni zaoberať konfliktom cirkvi a Radičovej, v skutočnosti však ide o proficovské osočovanie opozí-cie a o spochybnenie morálnych hodnôt voličov, ktorí ich zvolili.

Katolícka cirkev, prinajmenšom v oblasti katolíckej obce, by vraj mala rozvinúť dis-kusiu na tému hodnôt, ktoré by mali kresťanské strany na Slov-ensku zastávať. Lenže, nesmieme zabudnúť na fakt, že cirkev je platená (hlavne) zo štátnych peňazí a to nie preto, aby posky-tovala rekvalifikácie politickým stranám. Cirkev je inštitúcia, ktorá má na svedomí duchovné blaho veriacich a nesmie sa miešať do politickej sféry. Keď strany budú môcť fungovať len s Božím povo-lením, vtedy budú môcť diktovať a to už aj s právom.

Autor vo svojej publikácii poukázal na jav odklonu od cirk-vi, ktorý bol ovplyvnený najmä trhovým hospodárstvom. Ďalej argumentuje knihou Stretnutia s Bohom, ktorú napísal Paľo Púpa-va. Kým však cirkev odsudzuje následky trhového hospodárstva, treba poukázať na fakt, že bez

trhového hospodárstva by cirkev zanikla. Tuším ďalej ani nemusím spomínať metódy a praktiky, s ktorými pracovala cirkev v minu-losti. Podľa cirkvi je liberalizmus zlý, lebo nepozná ani solidaritu, ani morálku. Zlý asi preto, lebo dáva ľudom viac priestoru a väčšiu slobodu. Konflikt s Božím poriadkom vraj nastáva kvôli liberálnej ekonomike, ktorá je charakteristická sociálnymi nepo-kojmi, sociálnymi rozdielmi a ras-tom nezamestnosti. Pritom pravi-cová ekonomika bola tá, ktorá nás vyviedla z izolácie Mečiarovej éry a kvôli nej môžme teraz platiť aj eurom.

Keby sa Fico stal premiérom v roku 98 (spomínam to nasch-vál, ako príklad „sociálnej“ politiky), tak by sme už mali dávno rozdarovaný celý štátny rozpočet. Ekonomika by bola na dne a boli by sme na tom ešte horšie než Maďarsko. Teraz však prišiel čas a aj ich to bude bolieť. Preto považujem pre-sadzovanie ľavicových názorov prostredníctvom cirkvi za frašku. Ľudia by najradšej nepracovali nikde, venovali by sa svojim koníčkom a štát by im mal platiť za ničnerobenie.

Autor článku má pravdu v tom, že diskusia o pravých hod-notách je potrebná, nie však metódou, akú využívali siedmi kňazi. Interpretovať túto prob-lematiku cez citácie jedného diela je zavádzajúce.

––––––––––––

„koniec koncov

je to vysmievanie

sa priamo do očí

všetkým ľuďom,

ktorí žijú v tejto

krajine”

––––––––––––

Slovenská politická scéna sa rozrástla o ďalší politický subjekt. Je ním strana Sloboda a Solidarita, ktorú tento rok založil liberálny ekonóm a úspešný podnikateľ Richard Sulík. Jeho názory na súčasnú hospodársku krízu, prezi-dentské voľby, marihuanu a na ďalšie pálčivé spoločens-ko–ekonomické témy vám prinášame v exkluzívnom rozhovore.

- Založili ste novú stranu s názvom Sloboda a Solidarita (SAS). Prečo práve tieto dve slová, čo pre vás znamenajú?- Sú to dve základné hodnoty, ktoré chceme realizovať prostred-níctvom nášho programu. Slobo-da je zrejme jasná, je to najvyššia hodnota v spoločnosti. Jednak osobná sloboda, aby človek nebol niekým obmedzovaný a jednak ekonomická sloboda. To znamená čím menej bariér, čím nižšie dane a odvody.

- V súčasnosti znamená štát bariéru?- Vo viacerých oblastiach dnes štát znamená bariéru. Štát by sa mal obmedziť na jeho základné funkcie ako je napríklad súdnict-vo, školstvo a polícia.

- Môžme to nazvať neoliberál-nou slobodou, kde štát by mal zasahovať do trhu len v nutných chvíľach?- Treba sa baviť o tom, kde by mal štát naozaj zasiahnuť do trhu, lebo napríklad šrotovné je nez-mysel, ktorý nemal byť. Nenazý-val by som to neoliberálnym, je to dosť hanlivé slovo v našich končinách. Jednoducho si mys-lím, že štát má vykonávať určité základné funkcie a do ostatných by sa nemal miešať.Solidarita je do určitej miery pro-tikladom ku slobode. Je to ob-medzenie slobody keď štát núti niekoho byť solidárnym. Ale sme presvedčení, že nejaká nevyhnut-ná miera solidarity jednoducho musí byť v našej spoločnosti. Nechceme aby tu niekto umieral hladom atď. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo slobodu uprednos-tňujeme v čím väčšej miere, so-lidaritu nechceme donekonečna zvyšovať.

- Ako by to vyzeralo v porovna-ní s dnešnou situáciou?- Napríklad pri tej slobode je veľa rozdielov. Je to teda jednak výškou daní a odvodov, ktoré obmedzujú ekonomickú slobodu jednotlivcov. Už máme aj zákazy, kedy nesmú byť obchody otvore-né. V ekonomickej časti slobody sú rôzne obmedzenia vstupu do podnikania, licencie, povolenia. Celý živnostenský úrad je viac-menej zbytočný, teda okrem nejakých pár koncesovaných živností, ktoré by mohli byť evi-dované na príslušných ministerst-vách.Chceli by sme unifikovať, zjedno-dušiť systém, lebo dnes je hrozne komplikovaný. Vyšše 70 rôznych sociálnych dávok, v ktorých sa nevyznajú dostatočne dobre ani úradníci, a to nehovorím o ľuďo-ch.

- Myslíte si, že zlúčenie dávok by pomohlo?- Určite áno. Treba najprv zlúčiť vymeriavacie základy, teda. sta-noviť len jeden jediný vymeria-

vacý základ, zlúčit 13 rôznych odvodov do jedného alebo do dvoch, zlúčiť sociálne dávky a nahradiť ich jednou alebo ni-ekoľkými základnými.

- Na založenie strany sú potrebné nemalé finančné prostriedky. Odkiaľ ste čerpali vy? Stoja za vami nejaký pod-nikatelia?- Nestoja za nami žiadni podni-katelia. Stojíme za nami, stojíme my.

- Celú stranu financujete vy?- Ja osobne a ešte ďalší dvaja-tra-ja ľudia. Podpredseda strany Juraj Miškov prispel nemalou čiastkou a tak isto ďalší zakladajúci čle-novia. Všetky tieto príspevky a dary budú na našej internetovej stránke. Zatiaľ máme približne 100 000 eur. S tým sa dá strana založiť a dá sa s ňou fungovať asi jeden rok.

- Z týchto peňazí chcete robiť kampaň v budúcoročných voľbách?- Nie. Tieto peniaze sú na to, aby sme vznikli, aby sme mali nejaké organizačné zázemie a aby sme mohli fungovať ako strana.

- Z čoho teda chcete financovať kampaň?- To teraz ešte neviem, ale dúfa-me teda, že oslovíme dostatočný počet ľudí, ktorí ocenia to, že sme vznikli.

- Ako oslovujete ľudí? Zatiaľ som videl billboardy len v Bratislave.- Zatiaľ nijak, sme zamestnaní do veľkej miery tým, že vznikáme. Začneme sa tým zaoberať až po eurovoľbách. Ale billboardy máme na celom území SR.

- Kto bude vašou cieľovou skupinou?- Ľudia, ktorí sa živia vlastnou prácou.

- To je dosť široký pojem.- To je ten kto chodí do roboty, platí dane a odvody a ktorému sa nepáči, že tu politici kupujú státi-sícové autá alebo platia nezmysly typu dotácie, príspevky, vykrýva-

nie straty štátneho podniku, ako napríklad Cargo, atď. Takých ľudí je určite viac než 5%.

- Ako chcete osloviť mladých ľudí? Politické strany s tým majú vždy problémy.- Budeme mať v programe nap-ríklad dekriminalizáciu marihu-any. Neviem do akej to miery to osloví ľudí, ale takisto budeme mať v programe odluku cirkvi od štátu.

- Táto dekriminalizácia by vyzerala ako?- Nie som expert v tejto oblasti.

- Čo chcete týmto dosiahnuť?- Chceme dosiahnuť zvýšenie osobnej slobody. Ak napríklad polícia nájde u občana o gram viac marihuány než je zákonom stanovená hranica, nechceme, aby ten jedinec skončil na 3 roky v base. Nechceme legalizovať marihuanu, ale chceme ju dekri-minalizovať.

- Myslíte si, že spoločnosť už dozrela na takéto kroky?- To sa ukáže. My si myslíme, že áno, ale to potvrdia až voľby. Sme zastúpení aj na internete, komu-nikujeme s veľkým množstvom ľudí.

- Predstavitelia vašej strany sú zväčša odborníci, žiadne známejšie tváre. Je to taktika strany?- Sme presvedčení, že ľudí vieme osloviť hlavne prostredníctvom myšlienok. My sme dokonca od-mietli niekoľko známych tvárí, ale žiadne mená vám teraz nepo-viem, aby som tých ľudí zbytočne nepoškodzoval. Spraviť neznámu tvár známou je určite jedno-duchšie ako spraviť poškodenú povesť dobrou.

- Slovensko je malá krajina a máme tu veľa politických strán, nebojíte sa, že sa stratíte v tomto víre?- Robíme všetko preto, aby sme sa nestratili, máme teraz vylepených niekoľko billboardov s rôznymi titulmi. Snažíme sa do popredia stavať veci, ktoré nás robia výni-močným, napríklad to, že sme ri-

gorózne odmietli bývalých členov KSČ a spolupracovníkov ŠTB za členov strany. Je to konkurenčný boj, je tu veľa strán, každý sa snaží dostať do parlamentu a my sa snažíme byť lepší.

- Na webovej stránke SAS ešte nie sú vyvesné programové body. Akým smerom teda pôjdete?- Celý náš program bude posta-vený na dvoch základných hod-notách - slobode a solidarite. Program ešte nebol zverejnený, len programové tézy. Kto si ich pozrie dostane pomerne presnú predstavu o tom, kam chceme smerovať.

- Konkrétnejšie - ako si pred-stavujete školstvo či zdravot-níctvo?- K tomuto máme veľmi málo. Konkrétny program plánujeme predstaviť až na jeseň, keďže v septembri budeme mať progra-movú konferenciu.

- Strana sa ale zúčastnuje aj eurovolieb, ako potom majú ľudia hlasovať keď nemáte vyvesený ani program?- Ľudia nemajú hlasovať teraz, ale až 6. júna. Chápem, že sa majú oboznámiť s programom, ale do volieb ešte máme ešte 50 dní (od robenia rozhovoru –pozn. red.). Na programe do eurovolieb sa už robia posledné úpravy, o niekoľ-ko dní ich zverejníme.

- Akú stratégiu chcete používať v budúcoročných parlament-ných voľbách aby ste získali čo najviac hlasov? Chcete osloviť aj národnostné menšiny?- V republikovej rade máme jed-ného člena, ktorý je maďarskej národnosti a on prekladá naše ma-teriály do maďarčiny alebo píše blogy v maďarčine, čiže by to malo osloviť Slovákov maďarskej národnosti. Neplánujeme viesť intenzívne kampane zamerané na menšiny.

- Poslednou udalosťou vo vašom životopise je výpo-veď, ktorú ste dali ministrovi Počiatkovi ešte v roku 2007. Čím si momentálne zarábate

na živobytie?- Ja som si už zarobil na živoby-tie. Založil som firmu Fax Copy, ktorú som v roku 2001 opustil a v roku 2006 som predal podi-ely, ktoré som mal v tejto firme. Našťastie som v situácii keď ne-musím zarábať.

- Čiže sa zaoberáte len stranou?- Áno.

PREZIDENTSKÉ VOĽBY

- Sú výsledky prezidentských volieb zrkadlom spoločnosti?- Obávam sa, že áno. Okrem toho či sú alebo nie sú zrkadlom spoločnosti, musíme povedať, že posledné dva týždne, medzi prvým a druhým kolom viedol Gašparovičov tím jednoducho lepšiu kampaň. Hlavne teda úžas-ne hrali s maďarskou kartou. Tre-ba povedať, že im to jednoducho vyšlo.

- Keď sú zrkadlom spoločnos-ti, tak ako chcete vyhrať vo voľbách?- My ideme získať 5%, aby sme sa dostali do parlamentu. To nie je výhra na úrovni 50% ako v prezidentských voľbách. S naším programom by sme tu Slovens-ku nikdy nezískali 50%, preto ani nehráme na takýto obrovský výsledok. Sme strana odborníkov a nie populistov, ktorí tu budú sľubovať modré z neba, preto pre mňa bude obrovským úspechom byť v parlamente v najbližších voľbách.

- Vráťme sa ale k prezi-dentským voľbám. Ako ste vnímali výstupy kandidátov?- Nepozeral som ich. Cez inter-net mi došlo zopár zábavných kúskov, ktoré ma pobavili, ako napríklad „myslím náhodne, pre-tekám závodne.” Veľmi sa mi páčil čierno-biely spot od Ivety Radičovej, ktorý bol veľmi pekne spravený, ale viem si predstaviť, že neoslovil väčšinu ľudí.

- SAS podporovala Radičovú. Čo si myslíte, prečo nevyhrala? Kvôli kampani alebo tam boli aj iné zásadné veci?

- Iveta odzačiatku nemala šan-cu vyhrať. Neboli žiadne pri-eskumy, ktoré by potvrdzovali jej víťazstvo. Nádej sa zablysla iba po prvom kole, keď získala nečakane veľa. V druhom kole získala menšie percento Gašpa-rovičových hlasov ako v prvom, takže si ešte aj relatívne voči Gašparovičovi pohoršila.

- Kvôli umiernenosti?- Toto je otázka na politológa, ale myslím si, že tá maďarská karta bola naozaj dobre zahratá.

- Čo nám prinesie Gašparovič do budúcna?- Nám nič, akurát možno problé-my pri referende, keď sa nám po-darí zozbierať 350 000 podpisov a keď budeme chcieť, aby ho vy-hlásil. Som presvedčený, že bude robiť obštrukcie. Netvrdím, že Radičová by takéto referendum okamžite vyhlásila, ale u nej by som predsa len rátal s férovejším prístupom.

- Zúčastnili by sa ľudia takého-to referenda?- To závisí od toho, kedy a za akých podmienok. Keby boli vyhlásené v deň parlamentných volieb, tak si myslím, že je aspoň nejaká nádej, že motyka vystrelí a príde dosť ľudí.

VLÁDA A KRÍZA

- Prečo je vláda Roberta Fica taká populárna?- To by som chcel vedieť aj ja. Čo robia to robia zle, akurát o tom vedia pekne rozprávať. Žiadne skutky tú popularitu neodvôvo-dňujú.

- Čo sa tu vôbec zmenilo za tie tri roky?- Vidím vysoký morálny úpadok. Napríklad aby nejaký minister úplne sproste ukradol tri mi-liardy korún alebo veľkú časť z nich, lebo povedzme si, že logo za sedem miliónov korún malo hodnotu povedzme že 70 korún. A aby ho nahradil človek, ktorý tú zmluvu podpisoval, to je tiež výsmech. Kauzy boli aj za Dzur-indu, ale toto jednoducho nebolo. Nebolo to v tomto rozsahu a s ta-kouto drzosťou.

- Prečo to nezaujíma ľudí?- Možno preto, lebo sú už unave-ní a apatickí voči tomu. Nechcem spievať tú pesničku, že je opozí-cia bezzubá. Opozícia môže robiť len tlačovky.

- Prečo? Nemáme bezzubú opozíciu?- Netvrdím, že nemáme bezzubú opozíciu, len nechcem aj ja spi-evať túto pesničku.

- Odhodlali by ste sa robiť populistické kroky len aby ste sa dostali do parlamentu?- Treba rozlíšiť populistické kro-ky a populistické kroky, ale zás-adne áno. Je populizmus škodlivý a je populizmus, ktorý môže mať aj ekonomické rácio a je príno-som pre spoločnosť. Napríklad jedna z našich referendových otá-zok je obmedzenie zákupnej ceny vládnych limuzín. Bežne na ňu vravia ľudia, že je populistická, ale mňa jednoducho vytáča ako sa nejaký bezvýznamný minister vyváža vzadu v aute za 150 000 eur, keď mu bohato vystačí auto za 40 000.

2009. máj - Res Publica12. strana

Richard Sulík: Solidarita je do určitej miery protikladom ku slobode

Foto: presstige - róbert kollár

Mňa štve, že je to navyšše platené aj z mojich daní. Takže je to síce populistické, ale má to aj morálny rozmer. A potom je iný populizmus, ktorý robí vo veľkej miere Fico a je priamo škodlivý. Povie, že dá 25 000 korún na prvé tri deti, kvôli čomu sa nerozhodnete mať alebo nemať dieťa. Je to úplne zlé a zbytočné opatrenie, ktoré tu vôbec nemá čo hľadať. Takisto šrotovné, zatepľovanie a x iných vecí. Napríklad celá tá šaškáreň, že rozbil sadzbu DPH a zaviedol druhú sadzbu na lieky, ale lieky neplatia bežní ľudia, ale poisťov-ne. To by malo zmysel keby znížil sadzbu na lieky na tých 10% a zá-roveň by povedal, že odvod do zdravotnej poisťovne nebude 14, ale 13%. To by pocítili ľudia. On znížil sadzbu, vyskytol sa trojmi-liardový (SKK, pozn. red.) výpa-dok a profitujú z toho zdravotné poisťovne, lebo tie nakupujú li-eky. Predáva to, akoby pomáhal ľudom.

- Je možné, aby Fico zaviedol nižšiu spotrebnú daň na po-honné hmoty?- Je najvyšší čas, aby ju zaviedol, ale teraz nebude nič zavádzať, lebo má obrovský deficit v roz-počte.

- Prejdime ku kríze. Ako vní-mate opatrenia, ktoré zaviedla vláda v prípadoch, aké by ste presadzovali vy?- Jedno horšie ako druhé, ja som už o tom niekoľko článkov napí-sal. Opatrenie, že sa zvýši nez-daniteľné minimum znie veľmi pekne, ale nemôže fungovať te-raz keď je Slovensko vystavené takým problémom, že prijalo euro, čo bol správny krok, ale ostatné meny devalvovali, takže nákup v zahraničí je oveľa lacnejší. Tým istým objem peňazí nemal zvýšiť nezdanitelné minimum, ale mal znížiť DPH, aby práve oficiálny nákup na Slovensku bol lacnejší.

- Ale krajiny, ktoré majú vyššie DPH vedia poskytnúť obča-nom viac a životná úroveň je vyššia.- U nás štát nevie hospodáriť s peniazmi, to vidíme aj na násten-kovom tendri, čiže je úplne zby-točné baviť sa o takejto utópii.

- To boli peniaze Európskej únie.- Áno, ale aj tam musí Slovensko priplácať. My odvádzame do Eu-rópskej únie nemalé peniaze. To čo dostávame nie je dar od Boha. A veľakrát musí Slovensko platiť aj keď nedokáže čerpať peniaze. Máme x iných prípadov ako nap-ríklad Cargo. Tesne pred voľba-mi v roku 2006 mohol tento štát inkasovať 14 miliónov korún za Cargo. Na stole boli záväzné re-álne ponuky. Fico to jednoducho zastavil a to je ten zlý nebezpečný populizmus. Dnes musí doplácasť 130 miliónov eur, čo je 4 miliardy korún, aby vyrovnal stratu. Alebo odpúšťanie odvodov. Máme ôsme najvyššie odvody na svete a on tu dôjde odpúšťať nejakým vybraným firmám odvo-dy. Resp. sú také podmienky, že firma, ktorá je v problémoch ich

nesplní, splní to zdravá firma, kto-rá to nepotrebuje. Som za to, aby plošne znížili odvody všetkým. On sa tu hrá na pána boha a určuje komu áno a komu nie. Celá štátna pomoc je ako chorý prvok. To je to keď by sa do toho štát nemal miešať. Investičné stimuly a štát-na pomoc by jednoducho nemali existovať, každý nech hospodári ako vie.

- Čo šrotovné? Pomohlo?- Keď sa na to úzko pozrieme, tak áno, lebo sa stiahlo nejakých 45 000 vrakov zo slovenských ciest. Čiže sa zlepší životné prostredie a zvýši sa bezpečnosť na cestách, ale za akú cenu? Aby on mohol veľkoryso dať 45 000 ľudom šro-tovné, musel zobrať na daniach možnože jednému miliónu ľudí. Počul som aj také názory, že to bolo pre štát výhodné, čo jedno-ducho nie je pravda. Keď to bolo, tak dajme teda šrotovné naveky a na všetko.

- Ale na to štát nemá peniaze.- No veď to! Tak je to výhodné alebo nie? Včera som bol v rozh-lase (14.4 – pozn. red.) a presvi-edčal ma pán z ministerstva, že štát na tom zarobil.

- Veď na tom zarobili okolité krajiny, ktoré tie autá vyrobili.- Áno, český Volkswagen beží a slovenský stojí, to je ďalší nejaký výkvet, ale to nechajme bokom. Ak na tom štát zarobil, tak to prečo nie je navždy a navšetko? Na chladničky, na nábytok, nech je teda navždy.

- Bola to diskriminácia pri-emyslu?- Myslím si, že to bol neopráv-nený zásah štátu, ktorý by nemal byť. Nejakí úradníci sa tu hrajú na národohospodárov. Keby všetci išli na dovolenku, to by najlepšie riešilo krízu. Fico tu prespal dva roky, keď naozaj mohol robiť št-rukturálne reformy, napríklad dať dohromady dôchodkový pilier. Tam tiká časovaná bomba. Tento čas nevyužil. Fico za prvých 30 mesiacov svojej vlády zinkaso-val, po zohľadnení inflácie, o 150 miliard korún viac ako Dzurinda a napriek tomu nespravil žiadnu reformu, ktorá by stála za zmien-ku, jedine prijatie eura. Teraz je tu kríza, tak čo robiť teraz? Jedi-né, čo môžu robiť malé štáty ako je Slovensko, je krízu prespať. Majitelia výrobných firiem sa predsa sami snažia, aby mali opäť zákazky, je to ich primárnym záujmom. Štát nech sa do toho nemieša. Keď už chce štát silou mocou niečo robiť, nech zlepšu-je podmienky podnikania. Menej bariér, nižšie dane, nižšie odvody, jednoduchší systém a takéto veci. 4 miliardy korún odišli do Carga, no odkiaľ? Fico to nevytiahol z vačku, museli zobrať od firiem, ktoré hospodárili dobre prostred-níctvom daní, aby nejakej inej firme, ktorá sa rozkráda, strčili 4 miliardy korún na účet.

- Ako by pomohlo zníženie daní?- Určite by to zvýšilo motiváciu tvoriť hodnoty. Ľudia by boli viac motivovaní zarábať.

- Celý daňový klúč chcete znížiť na 16%?- Máme takýto návrh a bude to centrálnou časťou nášho progra-mu, ale to nie je teraz také jed-noduché. Po prvé, zníženie daní nie je všeliek, po druhé, nedá sa zamieňať daň s daňou. Napríklad daň z príjmov Fico znížil, i keď nie sadzbu, ale cez nezdaniteľné minimum. No práve vtedy má znížiť DPH, lebo máme problé-my so spotrebou. Takže tu treba rozumne zvážiť kedy ktorú daň v akom rozsahu a s akými peniazmi znížiť. Keby to bolo v mojich rukách, tak ako prvé sa zamerám na od-vody. Zjednodušil by som systém a pozrel by som sa koľko tým-to zjednodušeným systémom a obmedzeným benefitom ostane peňazí a to by som dal zníženia odvodov. A niečo podobné by sa dalo spraviť aj s daňmi z príjmov. Tam je 41 výnimiek, ktoré by sa dali zrušiť a to by prinieslo 3 per-centuálne body, čiže by to štát nič nestálo.

- Ako by to vyzeralo napríklad v sociálne slabších rodinách?- Sociálne slabšie rodiny by to viac-menej nepocítili, lebo oni už sú okolo toho životného minima. Existuje ale pojem marginálneho zdanenia, ako veľmi je zaťažená vaša posledná zarobená koruna. A práve sociálne slabé rodiny majú šialene vysoké marginál-ne zaťaženie. Povedzme rodina - matka, otec a dve deti sú na dá-vkach a ich dávky sú povedzme 300 eur. Keby ten otec začal robiť za ďalších 100 eur, tak tá rodina nebude mať 400 eur k dispozícií, ale iba 316. Zvyšných 84 Eur ot-covho zárobku by si nechal štát, po prvé cez odvody a podruhé, cez zníženie už vyplácaných soci-álnych dávok. A toto produkuje to obrovské marginálne zaťaženie, ktoré jednoducho demotivuje ofi-ciálne si hľadať príjem, čiže ľudia nerobia vôbec alebo na čierno. Aj jedno aj druhé poškodzuje štát.

- Mal Fico pravdu v tom, že krízu spôsobil neoliberaliz-mus?- Nemôžem jednoznačne povedať, že nemá pravdu. Čiastočne áno. Myslím si, že krízu spôsobilo na jednej strane to, že neexistovala efektívna kontrola nad bankami

a to nie u nás, ale v Amerike. Pri slovenskej kontrole by tie veci v Amerike neboli možné. Z druhej časti krízu spôsobila taká tá snaha socialistov všetkým dať všetko a opäť sa ukázalo, že to nie je mož-né. Mám na mysli nehnuteľnosti, ktoré ešte za Clintonovej vlá-dy mali byť dostupné všetkým. Zmäkčovali sa podmienky. Hy-potéku dostal úplne každý. Toto spôsobilo primárne krízu.

- Pomôže Obamova finančná injekcia prekonať krízu?- Myslím si, že ju iba predĺži. Dopad v prvom roku nebude až taký dramatický, ale za to bude trvať nie rok, ale tri. Celkovo to nepomôže, lebo tie peniaze budú musieť splatiť daňoví poplatníci.

- Bude kríza trvať tri roky?- Nechcem sa fixovať na číslo tri roky, ale budeme ju mať dlhšie ako by sme ju mali, keby štát nezasahoval. Nemyslým si, že by sa celý svetový finančný sys-tém zrútil. Amerika má obrovskú výhodu v tom, že je jediná kraji-na, ktorá sa dokáže zadĺžiť v cu-dzine vo vlastnej mene.

- Pomohli média v prehlbení krízy?- Určite túto situáciu využívajú a súhlasím s výrokom, že Fico rátal so všetkým len s krízou nie. A tak mu treba.

- Čo spôsobil deficit v štátnom rozpočte?- Výpadok daní. K 28. februáru 2009 bolo plnenie plánu, ako štát dostáva dane, len na 70%. To tu ešte nebolo nikdy. Aj v najhorších časoch bol plán plnený lepšie, ako 70%. Keď bol ministrom financií Mikloš, tak bolo plnenie plánu cez 100%. Nielen že nevedia hos-podáriť, ale nevedia ani plánovať, čo sa koniec koncom ukázalo aj za socializmu. Čo spôsobil deficit najmä je, že zrazu prestali tiecť dane. A dru-hým krokom sú nezmyselné vý-davky. Fico nevie šetriť, to soci-álni nikdy nevedeli. 20% chceli ušetriť na úradníkoch, dokonca existuje uznesenie vlády, ktoré prikazuje ministrom ušetriť 20% na úradníkoch. A keď si pozriete celkový stav úradníkov, tak ich je mierne viac ako pred tromi rok-mi.

- Prejdime k dôchodkovému systému. Potrebuje reformu?- Za toto teda Fico nemôže, toto má na svedomí predošlá vláda, keď bol Kaník ministrom a za-viedli zásluhovosť do prvého piliera. To je jednoducho veľký problém. Prvý pilier má byť len solidárny a obzvlášť keď zavied-li druhý pilier, ktorý je výlučne zásluhový. Každý človek by mal dať nejaké percento zo svoji-ch príjmov do prvého piliera, ale všetci by dostávali rovnaký dôchodok – to by mala byť tá so-lidárna zložka. Z druhého piliera by dostali podľa toho, koľko tam zaplatili. Tento mix potrebujeme preto, lebo neprichádza do úvahy, aby niekto dostával dôchodok nula. Štát musí garantovať hod-notu z prvého piliera a až potom to môže stúpať, a preto potrebu-jeme dvojzložkový dôchodkový systém.

- Znížili by ste vekovú hranicu do dôchodku?- Nie, zvýšil by som ju. Odvodo-vý bonus navrhuje úplne zrušiť dôchodkovú hranicu, každý nech robí koľko chce. V tomto systé-me, ktorý opisujem štát garantuje každému životné minimum. Tým pádom je bezpredmetná dôchod-ková hranica.

- Z čoho by to štát garantoval?- Z daní a z odvodov. Každopádne to musí byť zo štátného rozpoč-tu. Štát túto garanciu realizuje prostredníctvom 70 rôznych so-ciálnych dávok a toto je problém. Prestať realizovať zásluhovosť by bola obrovská úspora štátu. Ja som robil pomerne komplexné prepočty a také isté zadanie, po-dľa ktorých som aj ja robil dos-tala aj Slovenská Akadémia Vied a M.E.S.A. 10. Všetci sme sa dostali k rovnakým výsledkom. Odvodový bonus, ktorý navrhu-jem, je neutrálny voči verejným rozpočtom. Na mojej stránke sa nachádzajú detailné výpočty, ne-viem vám teraz presné číslo po-vedať.

KAUZY

- Mal by minister vnútra odstú-piť kvôli šikanovaniu rómsky-ch detí policajtmi?- Myslím, že nie. Tí policajti budú potrestaní, je to logický záver.

- Je podľa vás kauza Hedvigy Malinovej vykonštruovaná alebo ju naozaj zbili?- Neviem to posúdiť, nemám na to názor.

- Alebo nechcete mať?- Vôbec som sa nad tým nezamýšľal, je mi to dosť jedno, netýka sa to tematiky môjho od-boru a nemôžem na všetko odpo-vedať.

- Ako by ste zahlasovali v prípade hybridných maďarský učebníc?- To by som sa musel poradiť s Ivanom Jurášom, ktorý ma u nás na starosti školstvo.

- Ako vnímate slovenskú tlač? Je tlač opozíciou vlády?- Je opozíciou, ale to nie je nijak zakázané.

- Je to opozícia novinárov alebo podnikateľov?- Novinárov. Ja poznám niekoľko novinárov aj vydavateľov a nedo-volili by si zasahovať. Top novi-nári, ako napríklad Rado Baťo, by jednoducho odišli, keby nemohli písať čo uznajú za vhodné. Je to opozícia Ficovi, vôbec nie sú k nemu vyrovnaní, ale to je preto, keď tam raz nie je čo chváliť, tak ostáva len to kritizo-vanie. Nech sa zamyslí nad tým, čo narozpráva. Fico trepe blbosti a na druhý deň sa to dočíta v no-vinách, to je všetko.

- Štát odkúpil väčšinu akcií Transpetrolu, bude s nimi vedi-eť hospodáriť?- Transpetrol je strategický pod-nik. Vzhľadom na všetky okol-nosti je odkúpenie celkom ro-zumný krok.

- Odkúpili by ste naspäť SPP?- Určite nie. Krásne zarába a 51% ide štátu.

- Slovensko každopádne potre-buje rozvoj, ako si to predsta-vujete vy?- Budeme to mať v programe. Keď chce štát niečo robiť, nech zlepší vrámcové podmienky.

Alexander Laczko

(Rozhovor bol autorizovaný)

2009. máj - Res Publica 13. strana

Foto: presstige - róbert kollár

Richard Sulík (1968), vo svojich dvanástich rokoch emigroval do Nemecka, kde na prestížnej Mníchovskej univerzite vyštudoval ekonómiu. Krátko po no-vembrovej revolúcii sa však vrátil späť na Slovensko a založil úspešnú firmu FaxCOPY. V rokoch 2002 až 2007 bol poradcom ministrov financií Dzurindovej a Ficovej vlády. Dnes sa politicky angažuje v novovytvorenej strane Sloboda a Solidarita.

Krátky životopis

14. strana www.presstigeonline.sk

názoryNa čepeli: Eurovízia 2009Už len pár dní nás delí od 54. ročníku najdrahšej, najprestížnejšej a najväčšej autorskej súťaži v Európe: Eurovision Song Contest, ktorá ročne privábi pred televízne obrazovky viac ako 200 miliónov ľudí z celého sveta, vrátane mojej skromnej osoby. Hosťujúcou krajinou je tentoraz Rusko, lebo naposledy zvíťazil práve jeho reprezen-tant, Dima Bilan s piesňou Believe. Tento rok sa do súťaže zapojilo 42 krajín a vysielacie práva si zakúpil celý svet!

atiLa ruSnák

Hlboká poklona Slovenskej televízií, že skromný rozpočet (približne 100 000 €) nič nez-menil na hodnote národných kôl. Kvalitou hockedy môže súperiť trebárs s 2. sériou show Sloven-sko hľadá Superstar, ktorá stála približne 3 milióny eur. Tvorco-via maximálne využili možnosti techniky v Mlynskej doline a pred naše obrazovky vyčarili nielen dy-namickú, ale aj celkom zábavnú show. Naostatok ju vylepšili krátkymi nahrávkami o interpre-toch a zaujímavosťami z dejín Eurovízie. Program spestrili aj hosťami, vo finálovom kole nimi boli Arash a Gypsy.cz, ktorími sa tiež stretneme vo veľkolepom semifinále v Moskve.

Nie je Euro ako Euro

V prvom rade si vyjasníme, že oficiálny názov projektu EBU/UER je Eurovision Song Contest, po slovensky Veľká cena Eu-rovízie. Prečo potom podaktorí brbtajú o nejakom neexistujúcom Eurosongu? Keď už tak veľmi majú za potrebu skracovať, tak najadekvátnejšie by bolo hovoriť o Eurovízií, namiesto používania ireálnych termínov!

Šoky a des nahraditeľný

Eurovízia disponuje tými najžiarivejšími menami svetovej populárnej hudby, napríklad ABBA, Celine Dion, Cliff Rich-ards, Milk & Honey, Baccara, Sertab Erener, Lordi a mohol by som ešte vyberať z viac než 1100 piesní. Každá krajina teda

pošle do Moskvy svoju najlepšiu speváčku/speváka cieľom zviditeľniť sa a prezentovať vlast-ný národ. Otázne je kde mohla nastať chyba, ak Česi pustili za hranice Gypsy.cz. Charizmatický spevák v červenkastom ošatení predniesol folklórnu nôtu v an-glickom jazyku (hrozným akcen-tom) „zabalenú“ do muzikálu. Výsledkom je- veľmi mierne povedané- mišmaš v pravom zmysle slova. Susedia si mohli odpustiť a Nás ušetriť od tejto blamáže a verte mi, nesúvisí to len mojimi potrebami. Po prezen-tovaní tejto bezcennej hudobno- tanečnej kreácie som nepociťoval eufóriu, ale chlpy tie sa mi zježili od hrôzy. Uvedomujem si, že človek má zmysel pre humor, no v celosvetovom meradle aj ten má isté hranice.

Načo liezť do cudziny, keď aj národné finálové kolo malo svoje chyby, vzostupy a škandály. Na začiatok podotknem, že nie som zasvätený do tajov speváckeho poslania. Patrím medzi laikov, ktorí súdia na základe ponúk-nutých výstupov! Začnime drob-nou estetickou chybičkou u Super-staristu Roba Šimka, ktorému by mal už konečne niekto vysvetliť, že záblesk červeného svetielka na kamere nevyzýva k ukazova-niu prstov, ale zastupuje iný cieľ.

Produkt Zachariáša Hubáčka je odstrašujúcim príkladom pre budúcu generáciu spevákov. „Originalitu“ skladby nemôžeme spochybniť, no z jeho kariéry by sa dalo jasne odvodiť Newtonov gravitačný zákon. Ani u Petra Bažíka a Andrey Sulovskej nie je situácia ružová. Vedome prekričať hlas toho druhého na pódiu je síce umením, o tom niet pochýb, ale vedieť zosúladiť tóny, k tomu je už potrebné nadanie. Škoda, že nám tento sympatický párik predvie-dol len to prvé. Najmä Bažíkovi radím zamyslieť sa, či je naďalej vhodné venovať sa tejto profe-sie. Podobné by som odporučil aj Michalovi Chrenkovi, ktorý so svojim nevýnimočným a zabudnuteľným výstupom pô-sobil tak priezračne, že škoda o tom hovoriť. Na druhej strane ma pozitívne prekvapili vokalistky Mária Čírová a Andrea Zimány-iová, ktoré túto noc excelovali a podali naozaj famózni výkon!

Zbytočné hlasy?!

Scenárista Juraj Čurný vo finálovom kole povedal: „Diváci esemeskami určia tých prvých troch a porota má tri možnosti: potvrdí poradie, ako ho určili di-váci, pozmení ho, alebo ho úplne vymení, čiže rozhodne úplne au-

tonómne, [...] aby vybrala toho najlepšieho reprezentanta do Moskvy.“ Aj keď im to umožňuje štatút, ide o neférový počin voči divákom! SMS hlasovanie bolo v tomto prípade úplne zbytočné, lebo porota mala v moci svo-jprávne si vybrať zo 16 interpre-tov a tým ľubovoľne pozmeniť poradie postupujúcich. Napokon STV pred škandálom zachránil fakt, že rozhodnutia hlasujúcich a poroty pre prvé miesto boli totožné. K SMS ešte toľko, že diváci si márne išli „oči vyočiť“ počas priameho prenosu, aj tak by nenašli výpis o spoplatnení tejto formy hlasovania, pričom taxa sa pohybovala okolo 0,50 €!

Naostatok postúpila konzer-vatívna skladba Let tmou, ktorá v Moskve odznie po anglicky v podaní Kamila Mikulčíka, final-istu súťaže Elán je Elán, a Nely Pociskovej, hviezdy markizáck-eho seriálu Ordinácia v ružovej záhrade. Z náhleho víťazstva však pomerne skoro vytriezveli. Okrem toho, že sa budú musieť vzdať pracovných aktivít a tým aj honorárov, STV ich pobyt v najdrahšom meste Európy hradí len čiastočne (preplatí len cestu a ubytovanie so stravou), všetky ostatné náklady by si mali speváci financovať sami, ak nezoženú ne-jakých sponzorov.

Verdikt

Naproti všetkým hore uve-deným nepríjemnostiam Vám dôverne odporúčam, aby ste schmatli ovládače od telky a zhli-adli si túto fantastickú celoeuróp-sku show 14. a 16. mája o 21:00 na Jednotke. Uvidíte kvalitnú, dynamickú a zábavnú súťaž, sprevádzanú najmodernejšou technikou.

Eurovízia je ojedinelým pro-jektom, v ktorom si každý nájde niečo podľa svojho gusta, či je to rock, pop, alebo alternatívna hud-ba. Po desiatich rokoch k menám Elán (Amnestia na neveru, 1993), Tublatanka (Nekonečná pieseň, 1994), Marcel Palonder (Kým nás máš, 1996) a Katarína Hasprová (Modlitba,1998) konečne pribud-nú ďalšie dve a to Kamil Mikulčík a Nela Pocisková. Ja chcem byť pritom!

A Vy?

KinodominoPorovnajme kocky domina s kinosálami. Líšia sa od seba počtom bodiek, prenesene miest pre divákov. Prevádzka sa veľmi nemení. Skontro-lujú lístok, zhasnú svetlá a ide film. V poslednom čase napriek dobrej kvalite filmov návštevníkov ubúda, takže rastie výška vstupného a následne pribúda prevádzky ne-schopných kín. Nevyrábajú sa filmy, pretože nie je pre koho (ako keď padá domino).

Za „bolševika“ to bolo jednoduchšie. Televízia s dvoma vysielacími programami nepredstavovala žiadne ohrozenie. Kiná sa plnili, návštevnosť sovi-

etskych vojnových filmov bola aj pri piatej repríze ukážková. Keď hrozilo, že by to už jednotlivcov ne-prilákalo určili školám povinné návštevy filmových predstavení. Cestu do študákovej duše formovali epopejami o spasení sveta červenou armádou. Keď z času na čas prešiel cenzúrou niektorý z množstva filmov spoza oceánu, čakalo sa na lístky najmenej hodinu v rade. Obsah nerozhodoval, hlavne že niečo pustili a to väčšinou ideológiou nezaťažené horory ako Čeluste, Planéta opíc či Votrelec. Pojem trhák vznikol zrejme vtedy. Moci páni čo rozhodovali o tom, čo môže národ zhliadnuť a čo nie museli byť riadne trhnutí.

Keď sa dusivá atmosféra odstavila, všetci hladní po kapitalizme sa hrnuli do kín vidieť všetko čo predtým nesmeli. Táto kinománia trvala nejaký čas kým nevpadla do východnej Európy konkurencia v podobe videa, DVD a domácich kín. Šírila sa ako morová nákaza a domino začalo padať. Zakrátko zachvátila celú Európu. Keď mediálny vírus zmu-toval v internet všetci stratili imunitu. K tomu pribu-dol nespočetné množstvo televíznych programov a ľudská pohodlnosť. Padanie domina nie a nie zastaviť. Nechce sa nám opustiť kreslo a ísť do kina. Vidieť film na obrazovke je taký rozdiel v zážitku, ako vidieť divadelné predstavenie v televízii alebo

priamo v divadle. Aby sa pád domina zastavil, musí kocka vybočiť

z radu. Kiná zachráni nejaká radikálna zmena. Niečo podobné ako keď sa z kinosál odsťahovali klaviristi a ozvučili sa hľadiská.

Keďže sme generácia, ktorá rada konzumuje, stačili by lepšie vybavené kinobufety alebo kino-kaviarne. Vytvoriť prostredie, kam sa diváci radi vrátia.

Domino sme už nechali spadnúť, ale je iba na nás či ho necháme ležať alebo postavíme odznova.

Ivana Čepčeková

Radšej milované ako nechcené

25. marec. V podstate- obyčajný deň. No málokto vie, že pre občianske združenie Fórum života má nejaký význam. „Oslavuje sa“ totiž Deň počatého dieťaťa, ktorého názov kampane „Aj tvoj príbeh začal počatím“ je dostatočne výstižný. Tento deň tak znovu otvára diskusie na tému- inter-rupcie.

Lívia Szomorová

„Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením,“ tak hov-orí Ústava Slovenskej repub-liky. Od ktorého momentu sa však náš život začína, nevie nik presne. Český lekár Radim Uzel tvrdí, že ľudský zárodok nemá do 24. týždňa žiadnu bio-logickú štruktúru, vlastnosť, či chemickú reakciu, ktorou by sa odlišoval od iných živých objek-tov živočíšnej či dokonca rast-linnej ríše. Embryológovia majú však iné poznatky a to tie, že už osemtýždňové embryo má všetky základy orgánov a ľudskú podo-bu. Názory na interrupčnú prob-lematiku sa teda rozchádzajú, tak ako u odborníkov, politikov, tak aj u „obyčajných ľudí.“ A tu vzniká problém, ktorý hýbe Slov-enskom už pekne dlho. Je priam nepochopiteľné ako môže žena, ktorá je slobodná, bezdetná, myslí si, že sex by mal byť svadobným darom, tvrdiť, že interrupciu je nutné zakázať. Aj v prípadoch, keď je plod poškodený, keď je žena znásilnená, keď nemá žena podmienky na výchovu dieťaťa, keď...Chceme mať na Sloven-

sku ženy trpiace bolesťou svojho dieťaťa? Ženy, ktoré vo svojom dieťati vidia smutnú minulosť? Ženy, ktoré musia znášať boja-zlivý pohľad svojich detí pred príchodom ocka domov? Asi áno.

Na druhej strane, počas 50 ro-kov od uzákonenia tohto zákona, sa interrupcii podrobilo vyše 1 300 000 nenarodených ľudských jedincov, začalo sa taktiež hovoriť o takzvanom postabortívnom syndróme, ktorý priniesol veľa samovrážd žien, klesala demo-grafická krivka a podobne. Je mnoho negatív, ktoré interrupcia priniesla a prináša. Ale má vôbec štát právomoc rozhodovať o TELE matky? O tele, bez ktorého by zárodok na rozdiel od narodeného dieťaťa samostatne neprežil? Odpoveďou sú pojmy ľudská dôstojnosť a nedotknuteľná integ-rita. Nehovoriac o tom, že Článok 14 v Ústave Slovenskej republiky znie: Každý má spôsobilosť na práva. A medzi ne určite patrí právo rozhodnúť sa.

Otázky problematiky potratov sú veľmi závažné. Pre všetkých. No týkajú sa najmä žien, ktoré boli mimochodom vždy niekým podceňované a utláčané a znovu sa opakuje situácia z čias mi-nulých, keď o ženách rozhodujú tí, ktorí nenosia v sebe budúci život deväť mesiacov, tí, ktorí nemajú možnosť po jeho narodení privinúť si ho k sebe a byť s ním v prvých minútach, či hodinách života. Ostáva len dúfať, že nás raz kompetentní nezaradia medzi štáty ako sú Zimbabwe, Rwanda, či Saudská Arábia, kde si potraty ženy robia samy- drôtmi, či je-dom na krysy.

15. strana2009. máj - Názory

Zábava po bavorsky možno aj na Slovensku???

Och, ľudia! To bol dnes zase kultúrny šok! Človek si myslí, že keď ide do štátu ako je Nemecko, nemôže ho nič prekvapiť a keď tak, tak len príjemne. Napríklad príjemne zaskočene sa človek v štáte ako Nemecko môže cítiť pri pohľade na čisté ulice, príjem-ných ujov autobusárov a tety v hypermarketoch, usmi-evajúcich a zdraviacich sa ľudí povaľujúcich sa kade tade, kde sa len vyskytne kúsok zelene, pri alternatívnych výstavach miestnych umelcov v miestnych stánkoch kultúry atd atd atd...

petra Štefániková

Toto bola moja predstava o Nemecku, ktorú som mala predtým ako som sa sem na 5 mesiacov nasťahovala a ktorá sa zčasti naozaj zakladá na pravde.

Predstavu o kultúrnej povahe miestnych obyvateľov, ktorí sa hoci trochu suchopárne pretĺkajú svojim pohodovým životom v pohodovej krajine, narušila moja prítomnosť na Passau-skej obdo-be našich starých dobrých jarmo-kov a hodov, samozrejme v uspô-sobenej podobe, tak aby sa tejto akcie mohlo v jeden deň zúčastniť celé 50tisícové mestečko...

Na ploche veľkej asi ako

bratislavské letisko sa rozpres-tiera kongresový komplex, ktorý sa na ostatné dva týždne zmenil na svätostánok piva, kríglov, grilovaných mies a všadeprítomných más – ľudí. A keď že nič ľudské mi nie je cudzie, vybrali sme sa tam dnes s mojimi známymi povôdom z V4, že sa snáď zblížime viacej s nemecký-mi formami zábavy a ozvláštnime si inak, celkom nudnú sobotu. Už niekoľko dní predtým sme v centre mesta stretávali ľudí zao-detých do tradičných ľudových odevov, tak typických pre tento kultúrny priestor: dievčence v obopínajúcich korzetových šatách s riadnym výstrihom a chlapcov vo vtipných kožených gaťkách rôznej dĺžky s trakmi. Tak sme sa

tešili ešte aj na módnu prehliadku ľudového odevu, v ktorom je rad-no vybrať sa na podujatie tohoto charakteru.

A naozaj, na Dulte, ako sa tento jarmark nazýva, sme videli mnoho ľudí v tradičnom prestro-jení a ktorí boli na to nesmierne hrdí. Dokonca aj moja prudérna nemecká spolubývajúca vlastní jeden takýto Dirndl a nehambí sa v ňom vyjsť medzi ľudí, ale to len taká drobná paralela so slov-enskými pomermi. To čo ma však najviac zaskočilo bola masovosť a „nekultúrnosť“ ktorú bolo cítiť z celej akcie. Ani doma nezvyk-nem často chodiť po krčmách, preto som sa tejto akcii cítila tro-chu ako na inej planéte V štyroch

agrokompexáckych pavilónoch sa tlačili v zafajčenom priestore rozjarení Bavoráci, s litrovými „duplákmi“, niektorí už aj dosť spoločensky unavení. Samoz-rejme im do rytmu hral nejaký ten deutsch-pop alias DJ Ötzi a aj iné podobné k pivku sa hodi-ace vypalovačky, ktoré dopĺňajú kultúrne spektrum nemeckého národa, na ktoré sú samozrejme aj patrične hrdí...

Na akcie ako táto, podobná

slávnemu Oktoberfestu sa chodia pozerať aj ľudia zo zahraničia, preto mi ostáva záhadou, prečo atraktivity podobné tejto nie sú etablované aj na Slovensku? Veď máme pomerne slušnú materiál-no-technologickú základňu – teda v každej dedine a okrem toho mnoho ochotných dobrovoľníkov. Taktiež sme v európskom priestore známy aj ako krajina so zvýšenou záľubou v pijatike a keď to spojíme s povesťou o di-

vokých pomeroch, ktorú poznajú cudzinci z amerických filmov, sme priam vzrušujúca krajina pre dobrodruhov!

Myslím, že by to bol celkom prínosný spôsob ako zvýšiť po-vedomie o našom štátiku hoci, samozrejme nie ten najštastnejší. Ale je možné, že popri tomto druhu cestovnej turistiky zavítajú zahraničný návštevníci aj do nejakáho toho múzea či hradu, zámku...

2009. máj - Tiráž16. strana

Riaditeľ: Alexander Laczko: alexander.laczko@presstige.sk, tel.: 0915 707 204 ▪ Šéfredaktor: Marek Finta: mark.finta@presstige.sk, tel.: 0915 538 664 ▪ Zástupca šéfredaktora/ hlavný editor slovenského vydania: Róbert Kollár: robert.kollar@presstige.sk, tel.: 0903 832 085 ▪ Zodpovedný redaktor: Róbert Kollár ▪ Vydavateľ: Občianske Združenie Ányosa Jedlika, ul. Boženy Slančíkovej 1, 949 01 Nitra ▪ Grafika: Vladislav Žemba ▪ Branislav Hradiský ▪ Michaela Lukyová ▪ Tlačová príprava: Alexander Lac-zko ▪ Editori rubrík: Michal Andel: Via Litera - michal.andel@presstige.sk; Dorota Čermanová: Art Regnum - dorka.cermanova@presstige.sk; Juraj Černota: Res Publica - juraj.cernota@presstige.sk; Marta Janáčová: Ergo Sum - marta.janacova@presstige.sk; Jana Kožejová: Parnass, Separé - jana.kozejova@presstige.sk; Elena Poleková: Spravo-dajstvo - elena.polekova@presstige.sk; Katarína Trnovcová: Názory - katarina.trnovcova@presstige.sk ▪ Spolupracovníci: Ladislav Bakay, Daniela Belicová, Štefánia Bérešová, Iva-na Čepčeková, Michaela Demínová, Tibor Gáspár, Roman Hromník, Jana Libová, Marcel Marcišiak, Peter Mikulášik, Michaela Michaleová, Katarina Móciková, Milan Ondruš, Mi-

chaela Provazníková, Ľubica Sekerková, Lívia Szomorová, Jana Šlinská, Alexandra Varcho-lová, Iarka Vatlavic, Helena Werle, Jozef Zima ▪ Fotografi: Michal Andel, Dorota Čermanová, Ivan Horváth, Danica Kleinová, Róbert Kollár, Zuzana Kováčová, Alexander Laczko, Len-ka Lukačovičová, Peter Mikulášik, Ivan Sebeš, Gabriel Varga ▪ Jazykoví korektori: Lucia Berežná, Mária Hrdličková, Eva Kalivodová, Elena Poleková, Monika Rodáková ▪ Členovia redakčnej rady: Alexander Laczko, Marek Finta, Gregor Lacza, Róbert Kollár ▪ Tlač: Pe-titpress a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava ▪ Registračné číslo: EV 2432/08 ▪ Adresare-dakcie/ administrácia: PRESStige, Fraňa Mojtu 10, 949 01 Nitra ▪ Ostatné kontakty: www.presstigeonline.sk, redakcia@presstige.sk ▪ Webmaster: Ladislav Szép - ladislav.szep@presstige.sk ▪ Distribúciu zabezpečuje: Redakcia ▪ S podporou: Ministerstva kultúry Slovenskej Republiky a Nitrianskej komunitnej nadácie ▪ Publikovanie článkov a fotografii v akejkoľvek forme je možné len s písomným súhlasom PRESStige-u ▪ Poďakovanie Katedre Areálový Kultúr na FSŠ, UKF za podporu ▪ Články publikované v novinách nemusia predstavovať názor redakcie! ▪ Neoznačené fotografie: google.com, stockphoto.com, sxc.hu ▪

TIRáž

www.presstigeonline.sk

redakcia@presstige.sk