1

2

Príhovor

Milí žiaci!

Dostáva sa Vám do rúk jarné číslo nášho školského

časopisu, ktorý sa nesie v znamení tvorivého písania.

Nás teší, že písanie básničiek a krátkej prózy , zaujalo

hlavne tých mladších. Ponúkame Vám na čítanie

básničky- prvotiny, ktoré vznikli ako inšpirácia na

vyplnenie voľných chvíľ.

Či sa im rýmy podarili, posúdite sami pri čítaní tohto

časopisu. Nech je Vám ich tvorivé písanie hlavne

inšpiráciou .Dúfame, že sa k nám pridáte a obohatíte

časopis o pekné rýmy, tajničky, labyrinty a pekné

kresbičky.

Vaša redakčná rada

3

Mgr. Mária Kopčanová

4

O malom psíkovi Lili

Kde bolo tam bolo, žila raz psia rodinka. Fenke Čelze sa narodilo malé čierne, šteniatko

menom Lili.

Keď sa Lili pozerala na slnko, jej oči žiarili ako diamant. Keď vyrástla, bol z nej nádherný

pes. Keď už bola dospelá, tak si povedala, že pôjde hľadať nových kamarátov. Našla si

kamarátku Siu. Na druhý deň si našla naraz päť kamarátov: Miu, Luzy, Kviky, Miňu, Roxsie.

Boli veľmi dobrí kamaráti.

Naraz pred nimi stála obrovská vysoká skala. Nič cez ňu nevideli. Keď ju obišli, videli cez ňu

západ slnka a skákajúce delfíny. Veľmi sa im to páčilo. Zrazu tam uvideli velikánsku loď.

Viezlo sa tam okolo tisíc psov, ktorí sa kúpali v bazéne, sedeli v reštaurácii, skákali do mora...

Uvidel svoju mamičku a otecka. Mávali im a loď pri nich zastavila. Nastúpili na loď a veľmi

sa tešili.

KONIEC

Vanesa Olleová a Nina Potisková, 5.A

5

Beseda s Vrbovskými víťazmi

Pozývame Vás na besedu s Vrbovskými víťazmi. Sú to dvaja bratia,

spisovatelia a hudobníci v jednom. Príďte 31.3.2015 do DK v Cíferi

v čase od 16.00 do 18.00 hod. Zažijete plno hudby, slova a zábavy.

Jar

Začína sa nám jar nová ,

zahúkala nám to sova.

Sneh topiť sa začal,

všetok mráz odkráčal.

Vykukuje slniečko,

niekde v zemi raste nové zrniečko.

Vietor stále fúka,

spoza roztopeného snehu už je vidieť lúka.

Krása je to veľká,

vypnutá je u detí telka.

Všetci von sa hrnú,

Už nám na prsty zima nebude,

iba ak by mráz vyhral na súde.

Keď vyhrá mráz zima bude zas.

zima bude zas.

Lenka Slížová, 6.A

6

Náš dvor

Mali sme raz dvor ,

na ktorom bol zhon.

Sliepky tam utekali,

prasce zas krochkali.

Keď malé dievčatko,

zoskočilo zo schodov dolu,

pribehol pes Dunčo

a skočil na ňu.

Zdvihla sa ,

oprášila sa a išla.

Naraz krava zamúkala,

prišla k nej

a seno jej dala.

Mačička zamňaukala,

dala mliečko do misky

a zutekala.

Naraz , kotkodák,

započula,

všetky už u brány stoja.

Dala im zrna troška

a išla ďalej.

Naraz uvidí,

že koník dupoce,

dá mu sena trošku,

erdžaním poďakuje.

Oslík len smutno kuká,

dám mu kúsok sena,

hneď uteká.

Už dievčatko unavené,

príde domov,

ľahne do postele.

Vanesa Olleová, 5.A

7

Duchovia neexistujú

Peter býva v starom dome a usporiadal stanovačku na dvore. Pozval svojich najlepších

kamarátov: Jana, Juraja a Tomáša.

O polnoci niekto išiel okolo stanu. Peter s kamarátmi sa šli pozrieť von. Uvideli tieň. Jano bol

najmladší a veľmi sa bál, lebo si myslel, že je tam duch. Tomáš zostal s Janom v stane, aby

naňho dával pozor. Peter a Juraj išli za tieňom. Juraj držal baterku. Zrazu sa ten niekto zavadil

o šnúru na prádlo. Juraj s Petrom k nemu dobehli. Boli veľmi prekvapení, lebo to bol Jurajov

otec. V ruke držal tašku.

,,Čo tu robíš?" pýta sa Juraj.

,,Zabudol si si zobrať nejaké veci, tak som ti ich priniesol," odvetil otec.

Nakoniec zistili, že to nebol duch, pretože duchovia neexistujú.

Nina Hanečáková, 6.B

Marec

Marec a február sú mesiace, keď zima prechádza do jari. Všetko pučí, kvitne ... a vo vzduchu

sa vznáša vôňa

snežienok, fialiek ... Proste začína nový život .Aj zver privádza na svet mláďatá. Skúste ísť na

prechádzku do lesa vypočuť si ranný koncert.

Juliana Krivosudská, 5.A

Dve snežienky

Začala sa jar, semienka snežienok začali púčiť. Prvá snežienka sa sťažovala, že ten sneh je

veľmi studený. Druhá snežienka bola ticho a starala sa o seba.

Jedného dňa zafúkal silný vietor a sneh spadol na prvú snežienku. Sneh povedal, že to je za

trest.

Nina Hanečáková, 6.B

8

Pranostiky

7.3.-Na svätého Tomáša sneh mäkne a je z neho kaša.

9.3.-Aký je deň na Františka, taký bude celý mesiac.

12.3.-Na Gregora idú ľady do mora.

19.3.-Koľko dní pred Jozefom vyletia včely, toľko týždňov bude chladno.

19.3.-Jozef-základ jari.

Róbert Krosner, 5.A

Sliepočka

Mama sliepočka sa zobudila jedno skoré ráno na to že sa liahnu malé kuriatka.

Mama sliepočka už od radosti pozerala ako sa liahnu. Išli jedno za druhým.

Mama sliepočka bola veľmi šťastná, lebo už konečne videla svoje kuriatka.

Jedno kuriatko bolo veľmi šťastné, a preto ďalšie ho nechceli .

Bolo veľmi smutné, lebo nemalo žiadnych kamarátov.

Ale jedno pekné poobedie si povedalo ,že musí s tým niečo robiť.

Tak zašlo za kamarátmi a dalo im sušienky. Od toho dňa sa

kuriatko malo s kým kamarátiť.

Peter Šamír, 5.A

Povolania

Hasič, murár a či pekár,

futbalista, doktor a elektrikár.

V celom svete povolania sú,

všetci dospeláci nejaké majú.

Vo firmách ľudia pracujú

a všeličo oni vyrábajú.

Čokoládu, marmeládu a či tortu,

u cukrárky si ich kupujú.

Každý človek povolanie má,

pokutu platí ten, kto ho nemá.

Hasič,murár a či pekár,

futbalista, doktor a elektrikár.

Nina Hanečáková, 6.B

9

Zvieratá Zajac, mačka, korytnačka,

to sú zvieratká. Hryzko, Micka, Timotejko,

to sú každého meno.

Nie každý zvieratko má,

lebo nie každý na to čas má.

Ku zvieratkám starostlivý treba byť, nie ako nespratníci, čo sa chcú iba biť.

Nina Hanečáková, 6.B

Zima

Zima pani veľká, už ani jedna včielka,

nesadne si na kvet,

neurobí sladký med.

Hmyz už dávno spinká,

aj lúčna kobylka,

čo tak rada skacká,

nezobudí macka.

Psíček v búde čučí,

mráz ho nevyruší.

Perinku mu dáme,

zmrznúť ho nenecháme.

Kvietok nezmrzne,

v podzemí sa schová,

macko mu stopku odhryzne,

na jar bude nová.

Zima nie je zlá,

aj dobrú stránku má.

Neberie si , dáva viac,

teší sa z nej aj zajac.

Vanesa Hurajtová, 5.B

10

Kuki, kuki

Liahne sa mláďatko,

sliepočka, sliepočka

sa už sa teší, od radosti fičí,

čviri, čviri vtáci štebocú,

lebo sa už tešia

že prichádza jar, slnko svieti tvár,

zajačikovia vychádzajú z nory,

lebo vedia, že prichádza jar

tak sa tešia na otvorený park.

Alexandrer Ollé, 5.A

Zošit

Doňho píšem, kreslím, čarbem

mama vraví, že vraj škriabem.

Škriabem, škriabem ako kocúr,

zastaví ma cencúľ.

Neviem čo to znamená,

mama padá na kolená.

Do zošita píšem slová

láska, sárka a zas sova !

V zošite mám malé riadky,

pozerám si nové látky.

Ja to dobre viem,

všetkým to poviem!

Alexander Ollé, 5.A

Karol

Karol je 5-ročný chlapec ktorý chodí do škôlky a do ZUŠ na gitaru. Má mamu, otca (ktorý je

na služobnej ceste) a dedka.

Cez Veľkú noc, prišiel domov a pomáhal mame upiecť bublaninu. Potom išiel k dedkovi do

vedľajšej izby. Jeho dedko si pre neho vždy vymyslel akúsi zábavu. Vtedy maľovali vajíčka.

Večer mal prísť otec, ale neprišiel, lebo mal ešte jednu prácu. Karol bol vtedy smutný.

11

Na ďalší deň sa Karol zobudil, obliekol sa a šiel do škôlky. Keď sa vrátil domov, čakalo ho

prekvapenie. Domov prišiel aj otec a priniesol mu vláčik a makový koláčik.

Nina Hanečáková, 6.B

Skorý obed

Sedí, sedí na kríčku,

spieva, spieva pesničku.

Zrazu počuť veľký krik,

prikradol sa medvedík.

Keď už v lese ustal krik,

prišiel vrabec Veterník.

,,Čujte, čujte kamaráti,

medveď ten bol taký hladný,

zjedol obed tety vrany!˝

Medvedík sa prihovára,

veď ho obed veľmi lákal.

,,Nič to˝, vraví Veterník.

,,To keď príde vrana,

tá ti jednu prestrelí."

Priletela vranka milá,

a tá jasne oznámila:

,,Medvedík, ty milý môj,

zjedol si si obed svoj .

Ja som ti ho prichystala,

hoc by som ti ho aj dala .

Nuž keď si ho všetok zjedol..."

,,Pozor !

ešte som ho nedojedol."

A tak spolu hodovali ,

krásne sa v tom lese mali.

Vanesa Hurajtová, 5.B

12

Bubák

Doma v našej skrini,

je bubák skrytý.

Keby som ja mohla,

buba by som zmohla.

V noci straší mamku, tatka.

Bubák je tu,

pomoc márna!

Vyľaká aj nášho dedka,

veď toho vystraší aj malá Betka.

No a babka nebojácna,

nebojí sa ani mravca.

No, ale to strašidlo,

to som ja, veľké šidlo!

Vanesa Hurajtová, 5.B

Fašiangy

Bol raz jeden zvyk ktorý sa volal fašiangy. Ľudia ho oslavovali. Mali ho moc radi. Fašiangy

sa konali od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Konali sa v mesiaci január a február. Jedli sa

na ňom šišky alebo jaterničky. Niektorí ľudia ho neoslavujú. Niektorí ľudia nemajú fašiangy

ani radi. Na fašiangy sa chodí v maskách. Je to môj obľúbený zvyk.

Michal Stanko, 4.A

13

Omaľovánky

14

Neočakávaná správa

Volám sa Kelly. Mám 16. Žila som s rodičmi a dvomi malými sestričkami v jednej z najbohatších

štvrtí New Yorku. Chodila som na konzervatórium, pretože milujem spev. Každý mi hovorí, že

nádherne spievam. Popravde, myslím si to aj sama. Žila som nádherný život – super kamaráti,

úžasná rodina. Až sa to stalo...

Jedného krásneho slnečného dňa som sa vracala z konzervatória. Vyzdvihla som Annu zo školy

a išli sme domov. Ako obyčajne. Keď sme ta prišli, mama sa mi akosi nepozdávala. Chodila

splašene po dome, niečo hľadala, potom zas niečo balila. Radšej som sa nič nepýtala, pretože

viem, že ju v takýchto stavoch mám nechať tak. Išla som teda pozdraviť malú Nancy. Nakoniec

mi však mama povedala, čo sa robí. Vraj jej otec ako prekvapenie na Valentína kúpil predĺžený

víkend na Miami. „ Super“ povedala som jej „ dúfam, že sa zabavíte.“ Na ďalšie ráno už bolo

všetko prichystané a rodičia mohli vyraziť. Mama mňa aj baby pobozkala na líce a popritom mi

povedala: „ Daj na nich pozor. Ráno vstaň a choď kúpiť potraviny. Všetko som ti napísala. Keby

niečo, volaj.“ Odpovedala som: „ Áno, áno, chápem...“ Zakývali sme im.

Neskôr som babám pustila televízor a ja som išla na počítač. Potom asi okolo 22.00, niekto

zaklopal na dvere. Preľakla ma panika, v tom momente som dostala motýle do brucha. „Určite to

je len susedka.“ Hovorila som si. No susedka to nebola...

„ Dobrý večer.“ pozdravil ma policajt. Odpovedala som: „Aj vám. Čo sa stalo? Prečo ste tu?“

„ Nemám pre teba dobré správy, naopak veľmi škaredé a tragické. Tvoji rodičia sú mŕtvi. Pri ceste

do Miami mali autonehodu. Je mi to ľúto.“ V tom momente som si myslela, že sa mi sníva.

Zatočila sa mi hlava a spadla som na dlážku. Policajt som mnou začal triasť: „Kelly, si v

poriadku? Dievča preber sa.“

Prebrala som sa až v sanitke na ceste do nemocnice. V sanitke bol policajt, lekár a lekárka.

„ Čo sa stalo? Kde som? Sú baby v poriadku?“ zachvátila som ich otázkami. „Kelly, miláčik,

upokoj sa. Omdlela si po správe o rodičoch. Aj mne je to veľmi ľúto, no budem ti nápomocná,

vždy, keď to budeš potrebovať.“ povedala lekárka. Pozorovala som ju s dosť neprítomným

pohľadom a skúšala som túto informáciu stráviť, verila som tomu, že to pravda nie je. No pravda

to bola...

„Baby sú v poriadku. Sú s kolegyňou v dome.“ pokojne mi odpovedal na moju poslednú otázku

policajt. „Ako v poriadku? A prečo som teda v sanitke?“ stále som všetkému nemohla uveriť.

„Musíme ťa vyšetriť, srdiečko. Len pre istotu. Ak bude všetko v poriadku, zajtra môžeš ísť

domov.“

„A kto sa postará o baby? Nie, prečo sa to muselo stať práve mne?“ hovorila som so slzami

v očiach. V tom som akoby zázrakom zaspala.

zobudila som sa na nejaký ruch v nemocničnej košeli v izbe, kde okrem mňa ležali aj dve

dievčatá asi v mojom veku. Vedľa mňa bol stolík, na ktorom bolo tlačidlo, ktorým sa privolávajú

sestričky. Stlačila som ho. Sestrička pribehla hneď. „ Čo sa stalo, Kelly?“ spýtala sa ma. „Som

nejaká smädná. Môžem poprosiť čaj?“ „Hneď to bude, srdiečko“ odpovedala mi.

Potom som si začala uvedomovať, prečo tu vlastne som. Začala som potichu plakať, pretože bolo

pol štvrtej ráno a nechcela som ostatné pacientky zobudiť. O chvíľu prišla sestrička s pohárom

čaju, napila som sa a rozmýšľala som. Spať sa mi už nechcelo.

Ráno mi sestričky odobrali krv a ja som sa cítila bezmocná. „Chcem ísť domov. Vôbec neviem,

ako sa majú baby. Pustite ma domov, prosím.“ začala som plakať. Sestrička ma utešovala:

„Miláčik, už pôjdeš. Keď prídu výsledky a testov a budú negatívne, môžeš ísť.“ Výsledky boli

15

negatívne. V kútiku duše som sa zaradovala, že môžem ísť domov.

Bolo asi 9 hodín ráno, keď ma policajt odviezol domov, kde baby raňajkovali spolu s policajtkou.

„Och, moje malé.“ pozdravila som ich. „Ahoj Kelly, už je ti lepšie? Pani policajtka nám povedala,

čo sa ti stalo.“ pýtala sa ma Anna. „Áno, je mi fajn. Už zostanem len tu s vami.“ Baby si išli

zapnúť televízor. Ku mne podišla policajtka a odtiahla ma späť do kuchyne. „Kelly, musím sa s

tebou porozprávať. Nie si plnoletá, a tak som volala do detského domova. Babám som zatiaľ

nepovedala, čo sa stalo.“

„Nie, nie, pôjdeme k babke.“ hovorila som so slzami v očiach. „To ti žiaľ nemôžem dovoliť.

V detskom domove sa o vás postarajú, ver mi.“

Na ďalšie ráno sme išli. Nemali sme inú možnosť. Babám som dosť chabo vysvetlila, čo sa stalo.

No Anna to pochopila. Mala už 8 rokov a bola veľmi rozumné dievča. Rozplakala sa a ja s ňou.

Do detského sme prišli asi okolo 10.00. Bolo v ňom veľa detí a na ich ustráchané, ale celkom

spokojné oči nikdy nezabudnem. Ukázali nám izby. Babám sa veľmi páčili. Popravde, nebolo to

také zlé. Ale zostať som tam nechcela, jediné, čo som chcela, boli moji rodičia.

Po vybaľovaní sme išli na obed. Na obede som zazrela veľmi pekného chlapca. Hneď mi padol do

oka. Po obede sme mali program v spoločenskej miestnosti. Tam so stretla toho chlapca.

Pozdravila som ho: „Ahoj, som Kelly.“ „Čau, volám sa Martin.“ odzdravil ma. Po zoznamovaní

sme sa začali rozprávať...

Naskytol sa nový deň a bol to pondelok. Ráno o 7.00 sme všetci vstali, išli na raňajky a potom do

škôl. Konzervatórium bolo vzdialenejšie ako z domu, no čo sa dalo robiť. A tak som šla.

Hneď ma začali obskakovať spolužiačky, pretože vedeli, čo sa stalo. Ja som to však riešiť

nechcela. Po 2. hodine za mnou prišiel pán. Keď som ho uvidela, srdce mi poskočilo. Bol to

známy producent. Ponúkol mi prácu stať sa exkluzívnou speváčkou a ja som ju s nadšením

prijala. Po škole som išla po Annu. Tá však išla s deťmi z detského domova a tak som sa k nim

pridala. Po príchode sme pozdravili Nancy, ktorú strážila opatrovateľka.

Po večeri prišla policajtka, ktorú som už dobre poznala. „Ahoj, Kelly. Ako sa máš? Mám pre teba

dobrú správu. Dom tvojich rodičov už je tvoj. Môžeš sa doň vrátiť, ak dovŕšiš vek 18 rokov.“

„Ďakujem.“ povedala som jej.

Dni postupne ubiehali a ja som si začala zvykať na nový život. Začala som chodiť s Martinom,

Anna mala veľa nových kamarátok a Nancy veľmi pekne rástla a rástla. Práca ma veľmi bavila.

Ale čoraz viac mi chýbala dotyk mamy jej pohladenie, či otcov smiech. Každú noc som na nich

spomínala.

O 7 rokov

Dnes mám 23 rokov. Po 18 som sa nasťahovala do domu spolu s Annou a Nancy. Som vydatá za

Martina, ktorý vyštudoval medicínu a stal sa lekárom. Anna už má 15 rokov a zažíva kúzlo prvej

lásky. Nancy má 9 rokov a má veľký talent na kreslenie. Ja som zostala speváčkou a túto prácu

robím veľmi rada. Veľmi mi však chýbajú rodičia. Nikdy mi nikto nepomohol tak, ako oni. Ale

veľmi rada a z celého srdca by som sa poďakovala všetkým, ktorí mi v týchto zatiaľ najťažších

chvíľach veľmi pomohli. A tak ešte raz veľké a úprimné ďakujem.

Laura Mesárošová, 8.A

16

Prípad stratenej brošne

Anina mama má jednu brošňu, ktorú má veľmi rada. Jedného dňa si ju Anna požičala a

položila si ju na stôl. Keď sa vrátila, brošňa tam nebola. Hľadala ju všade, ale nenašla ju.

Začala si myslieť, že ju niekto ukradol. Kým hľadala, videla nejakých podozrivých ľudí. Prvá

je jej setra Penelopa. Ona je ako straka. Všetko čo sa leskne, to si zoberie. Druhý podozrivý je

jej brat Adam, lebo veľmi rád robí iným ľuďom problémy. Tretí a posledný podozrivý je jej

bratranec Bruno. Lebo vždy, keď niečo vyvedie, potom sa tvári ako kaktus.

Keď Penelopa odišla zo svojej izby, Anna do nej vošla. Prehľadala celú jej izbu. Nič tam

nenašla. To isté urobila aj s izbami Adama a Bruna. Tiež tam nič nenašla.

Potom v svojej izbe sedela na posteli a rozmýšľala, kde by tá brošňa mohla byť. Zrazu sa jej

pred očami niečo zablyslo. Bola to brošňa!

Nakoniec ju vrátila mame a tvárila sa, že sa nič nestalo.

Nina Hanečáková, 6.B

Na informatike

,, Zvoní, zvoní“ kričí Peťko.

učiteľa čaká vrtko.

Keď po chodbe ideme,

stále sa len smejeme.

Učiteľa poráža,

keď sa Tomáš vyhráža.

Sonka je ten vzorný žiak,

so Simonkou kamarát.

Silvinka má jednotky,

Erik zasa pätorky,

chalani furt tanky hrajú,

s Julianou sa zabávajú.

Dida sa nás stále pýta:

„Kde som ja,

a kde je Ninka?“

,,Zvoní, zvoní“ Alex kričí.

Všetko sa hneď zhurta zničí.

Simona Pinkasová a Soňa Filáková, 5.A

17

Sudoku pre začiatočníkov a pokročilých

2 4 8 9

7 4 8 3

8 7 5 3 4

8 5 9 7 4

4 7 1 6

6 1 2 8

9 8 6 3

6 9 7 5 8

5 7 2 6

8 9 5 2

1 4 3 2 6

2 6 8 1 4

5 2 7 6

3 9 7 1

1 8 2 5

3 1 6 8

1 7 4 5

6 2 8 9 4

Pinkasová Simona a Filáková Soňa, 5.A

18

Bájka o koňovi a krokodílovi Bol raz jeden kôň a mal kamarátov ktorých mal veľmi rád. Raz sa šiel napiť k potoku a vyšiel

naň krokodíl. Kôň zavolal „Pomóc!“ A hneď ku nemu prišli kamaráti a spoločne krokodíla

zahnali.

PONAUČENIE

Je dobré mať dobrých kamarátov.

Miklovič Michal, 3C

Úbohá ovečka

Bola raz ovca ktorá sa líšila od stáda. Každé ovce mali pekný huňatý

kožúšok, no ona jediná nemala na sebe ani chĺpka. Nikdy jej nevyrástol krásny

kožúšok ako mali ostatné ovce. Bola s toho veľmi smutná. Na druhý deň

farmár ostrihal ostatné ovce. A keď sa po chvíli vrátili, ovca bola celá

prekvapená keď uvidela ako sa pred ňou vracali ostatné ovce. Boli ostrihané .

No tie ovce o tom ani netušili. Ešte stále sa úbohej ovečke vysmievali. Jedného

dňa ovečky zistili, že sú ostrihané. Za minútu sa s ňou začali baviť. Všetci sa

kamarátili.

POUČENIE:: Nikdy neposudzuj ostatných.

Zuzka Nechvátalová, 3.C

Bájka o múdrom psovi a o hlúpom vlkovi

Bol raz jeden košiar a v tom košiari žil chudobný bača a pes Dunčo. Ale neďaleko košiara žil

vlk a ten vlk už roky chodieval na statok, aby si pochutnal na ovečke, ale Dunčo ho vždy

zastavil. Raz sa už vlk nahneval, že nemá čo jesť a vyzval Dunča na súboj. Stretneme sa pod

brezou na kopci, povedal vlk. A odišiel. Dunčo vlka dobre poznal, a vedel že s ním nie sú

žarty. Zobral so sebou dvoch baranov z košiara. Vlk zase so sebou zobral líšku a medveďa.

Ako však prišli pod brezu, veľmi sa baranov zľakli. Vlk, líška aj medveď zutekali a už nikdy

sa v lese neukázali.

Ponaučenie: Radšej sa pred súbojom dobre pripravte.

Dominik Netri, 3.C

19

Dievčatko

Žilo raz jedno dievčatko ktoré volali mačiatko.

Bolo také krásne ako margarétka a voňalo ako čučoriedka.

Mala jedného psíka Bernandína.

Dve mačky, kačky, kravu a krokodíla.

Počítače nemali na vidieku, zajačiky naháňali.

U babičky v stodole starala sa o kone.

Život mala krásny , zvieratá patrili do jej lásky.

Mamka ju mala veľmi rada, jahodový koláč jej urobila.

Sára Zervanová, 4.A

Vilko

Bol raz jeden malý chlapec Vilko, ktorý bol veľmi chudobný a nemal svoju milovanú rodinu.

Nemal ani kamaráta, ktorý by mu pomohol. Vilko býva v dedine menom Cífer. Každého

pozdraví, ale jeho nikto neodzdraví. Vilko je taký smutný, že celé dni plače, ale pán farár ho

vždy pozdraví a obdarí. Potom už Vilko nie je taký smutný. Školu má zadarmo a rád do nej

chodí. Má dva dôvody. Rád sa učí a je tam teplučko . Domov sa moc neteší, lebo je mu tam

zima. Vilko vie, že nie je sám, vždy má pri sebe Boha. Vilko je veriaci a keď má príležitosť,

tak ide do kostola. Pán farár sa naňho cez omšu usmeje. Vilko sa na neho tiež usmeje. Cestou

domov Vilko našiel diamant, ktorý má hodnotu 1 milión eur.

Vilko išiel na obecný úrad, kde bol ujo ktorý hľadal svoj diamant. Vilko podal ujovi diamant

a ten mu dal odmenu 1 milión eur. Vilko bol taký šťastný, že skoro odpadol. Ujovi poďakoval

a kúpil si luxusný dom, v ktorom býval naveky.

Samuel Hippík, 4.A

20

JAR

Jar už prichádza,

sneh sa rozchádza.

Snežienky už vyrastajú,

spod snehu nás vítajú.

Slniečko už svieti,

na nás pekne svieti.

Kolobežky, korčule,

vytiahnuť už môžeme.

Lyže, sane odložíme,

jar si užijeme.

Veľká noc príde,

veľmi sa na ňu tešíme.

Na prázdniny sa tiež tešíme,

veď vieme, že nám bude výborne.

Sophia Ihringová, 4.A

Členovia redakčnej rady Letáčika:

PaedDr. Hilda Lanáková

Mgr. Mária Kopčanová

Miklovič Michal, 3.C

Zuzana Nechvatalová, 3.C

Dominik Netri, 3.C

Sophia Ihringová, 4.A

Sára Zervanová, 4.A

Samuel Hippík, 4.A

Michal Stanko, 4.A

Simonka Pinkasová, 5.A

Soňa Filáková, 5.A

Alexander Ollé, 5.A

Vanesa Olleová, 5.A

Nina Potisková, 5.A

Róbert Krosner, 5.A

Peter Šarmír, 5.A

Juliana Krivosudská, 5.A

Vanesa Hurajtová, 5.B

Lenka Slížová, 6.A

Nina Hanečáková, 6.B

Laura Mesárošová, 8.A