Príhovor Ladislava Drá� hogaranta oblastí folklór, menšiny, vzdelávanie a komunitný život

Vzdušné Zámky – Mesto kultúry Slovenska 2020

Na svetovom kongrese v Orpingtone v roku 1971 účastníci podujatia zo 14 krajín, zhodli sa na troch základných bodoch: schválili jednotné pomenovanie na celom svete - označenie príslušníka národa ako Róma, ustanovili jednotnú hymnu Gélém, Gélém a schválili používanie jednotnej vlajky. Starousadlí Rómovia začali žiť usadlým spôsobom od 18-tého storočia. Asimiláciou sa prispôsobili k majorite. Zabudli na svoj materinský jazyk - v súčasnosti hovoria po slovensky a maďarsky.

V projekte V šľapajách Ľudovíta Kolompára Komlóšiho poukazujeme na rôzne tvorivé dielne hudobníkov od 19. storočia až po súčasnosť. Starousadlí Rómovia nemali ľahkú cestu k sláve, aby sa mohli uplatniť v spoločnosti. Za slávu a uznanie museli obetovať a zabudnúť na svoj materinský jazyk, nakoľko sa báli diskriminácie obyvateľov majority, preto rodičia a starí rodičia neučili svoje deti a vnúčatká po rómsky. Od 60-tych rokov 20. storočia v Nových Zámkoch, sa učili iba po slovensky a maďarsky, aby sa mohli zaradiť ako rovnoprávni občania k majorite. Najviac sa darilo hudobníkom, vyslúžili si slávu a uznanie od Novozámčanov. Deti im aj v súčasnosti študujú na stredných a vysokých školách, uplatnili sa v spoločnosti ako vzorní a čestní občania Slovenskej republiky. Pridali sa k nim aj robotnícke deti, v súčasnosti pracujú vo významných podnikoch, školstve, zdravotníctve, poľnohospodárstve a pod. V Nových Zámkoch v roku 2001 bolo v novozámockom rómskom klube evidovaných vyše 530 rómskych obyvateľov, v súčasnosti sa hlásia iba niektorí k svojej identite.

Novozámockí vlašskí Rómovia (vlachike Roma), prišli k nám v 2. polovici 20-teho storočia. Žili polousadlým spôsobom života, kočovali až do 70-tych rokov 20. storočia. V súčasnosti sa živia obchodovaním šatstva, nábytku, keramiky a iných výrobkov. Veľmi pomaly sa prispôsobujú k majorite, bojujú za vyučovanie svojho materinského jazyka v školskom systéme, aby získali patričné vzdelanie, aby mohli potom pracovať, ako rovnoprávni občania s majoritou, v súčasnosti nemajú žiadne pracovné príležitosti, nemajú svojich zástupcov, ťažko sa rozvíjajú ich deti a mládež, neustále potrebujú pomoc majority. Najšikovnejší pracujú v obchodoch, zdravotníctve, školstve a u súkromníkov. Viacerí by sa chceli živiť s hudbou , získať slávu prostredníctvom hudby, ešte sa nenarodil v ich komunite líder, ktorý by ich viedol k uznaniu a úspechu rómskeho folklórneho umenia v našom meste.

MINULOSŤ - PÉRÓ V 18. - 19. STOROČÍ Rómovia v roku 1782 sa usadili v meste Nové Zámky, od roku 1854 tvorilo 43 rodín s 218 príslušníkmi, z ktorých bolo 22 muzikantov. Medzi rokmi 1856 až 1868 fungovala v meste rómska

hudobná škola a rómske ľudové hudby. V historických dokumentoch sa píše: kňaz Ferdinand Farkas bol zakladateľ rómskej hudobnej školy spolu s kánonikom Jánon Bachtom. Obidvaja v záveti odkázali svoj majetok, muzikantom, aby sa naďalej vzdelávali a rozdávali radosť Novozámčanom.

6. januára 2021 si pripomenieme 155. výročie narodenie Ľudovíta Kolompára – Komlósiho,v detstve ho považovali za zázračné dieťa. Jeho kariéra rýchlo stúpala nahor - z novozámockého muzikanta sa stal budapeštiansky primáš. Na nástupišti železničnej stanice vyhrávala novozámocká rómska hudba. Pričinil sa o to hlavne rómsky primáš Ľudovít Kolompár - Komlósi, príbuzný rómskeho kráľa Bihariho. Od roku 1885 mal svoju kapelu,

s ktorou vystupoval v Budapešti, Viedni, Trenčianskych Tepliciach, ale i v Londýne, v Berlíne a Drážďanoch. V roku 1903 získal na hudobných pretekoch v Bratislave zlatú medailu, v roku 1921 v Komárne 1. miesto a titul cigánskeho kráľa Slovenska. Jeho cimbalová kapela bola neodmysliteľnou súčasťou železničnej stanice v Nových Zámkoch pri vyprevádzaní a vítanie vlakov, ktorá najčastejšie inter-pretovala „Rákocziho pochod“. Novozámockú rómsku hudbu Ľ. Kolompára - Komlósiho reprezentoval do roku 2014 Ľudová hudba Zlatý lev. 14.augusta 2020 si pripomenie vyprevádzanie a vítanie vlakov prostredníctvom ľudovej hudby Alexandra Rikoňa -Pepesa. V ich repertoére nebude chýbať Rákocziho pochod.

O staničnej hudbe v Nových Zámkoch sa traduje: V našom regióne po poľovačkách páni oslavovali svoje úlovky, k zábave si volali rómskych hudobníkov, kde primáš musel vedieť všetko zahrať. Na jednej slávnosti si zavolali primáša

Ľudovíta Kolomprára – Komlósiho, po zábave požiadal ho maďarský zemepán a jeho cimbalovú kapelu, aby mu vyhrávali až do odchodu k vlaku, vyhoveli mu a vyhrávali mu až do odchodu vlaku. Rezká hudba sa páčila všetkým cestujúcim, okrem zemepána, hudobníkov obdarovali viacerí cestu-júci peniazmi. Muzikantom sa to páčilo, že mali veľký úspech, požiadali výpravcu stanice, aby mohli hrať častejšie na stanici. Dostali povolenie a stali sa „Staničnou hudbou železničnej stanice“, kde vyhrávali nielen pri vyprevádzaní vlakov, ale aj v staničnej reštaurácii, kde robili radosť cestujúcim.

Hudobníkov si vypočuli: africký cestovateľ Samuel Teleki, založil im nadáciu, kde venoval svoje peniaze na rozvoj muzikantov, z ktorej � nančne zabezpečovali „Staničnú hudbu“. Perzskému šachovi zahrali perzskú hymnu. Vyhrávali kráľovne „Sisi“, pozvala ich, aby vyhrávali aj vo Viedni. Ľudovít Kolompár – Komlósi zomrel 3. januára 1933, je pochovaný v novozámockom cintoríne. Sv. Jozefa.

VYHRÁVALI AJ V 20. STOROČÍV šľapajách Ľudovíta Kolompára – Komlósiho pokračovali po

skončení II. svetovej vojny iní primáši: Virágovci, Patkoloví, Drá� -ovci, Lakatošovci, Žemberiovci, Farkasovci, Kotlárovci, Končekovci. V druhej polovici 20. storočia viacerí hudobníci, pretransformovali svoje cimbalovky na populárne kapely. V týchto kapelách ako mla-dík účinkoval aj začínajúci spevák Karel Gott. Hudobníci rozdávali radosť na rôznych zábavách mesta Nové Zámky a širokého okolia na Slovensku a v zahraničí.

Všetci hudobníci viedli vzorní rodičovský prístup k svojim deťom. Chlapci pokračovali v šľapajách svojich otcov – stali sa hudobníci. Mamičky naučili

dievčatá upratovať a variť. Pracovali v rôznych v kultúrno-spoločenských in-štitúciách a závodoch.

Vyhrávali v Csemadoku spolupracovali vynikajúcim režisérom Elemí-rom Záhorským, kde sprevádzali operety slávnych maďarských skladateľov, kde vykazovali veľké úspechy nielen na domácej scéne, ale aj v regiónoch Slovenska a v Maďarsku. Pomohli v roku 1993 -1998 ZO Matice slovenskej pri zakladaní detského folklórneho súboru Matičiarik. V roku 1995 pomohli založiť rómsky súbor Kereko, ktorý pôsobil pri Špeciálnej škole Nové Zám-ky. V súčasnosti pracujú regionálne rómske cibalovky, v Nových Zámkoch sa vytratili, nahradili ich populárne kapely, ktoré účinkujú v rôznych regiónoch Slovenska a v zahraničí.

Programový bulletinV šlapajách Ľudovíta Kolompára – Komlósiho

Návrh, redakcia, zostavenie: PhDr., PaedDr. Ladislav Drá� , DiS. art. Fotogra� e: Archív Združenia VDAM, Mesto Nové Zámky, Tlač a gra� cká úprava: Merkur spol. s r. o., Nové Zámky. Vydalo: Združenie VDAM, 14. augusta 2020

dielne hudobníkov od 19. storočia až po súčasnosť. Starousadlí Rómovia nemali ľahkú cestu k sláve,

začali žiť usadlým spôsobom od 18-tého storočia. Asimiláciou sa

vysokých školách, uplatnili sa v spoločnosti ako vzorní a čestní občania Slovenskej republiky. Pridali

Viedni. Ľudovít Kolompár – Komlósi zomrel 3. januára 1933, je pochovaný v novozámockom cintoríne. Sv. Jozefa.

Ladislav Drá� PROGRAMOVÝ BULLETIN 2020

Slávnych novozámockých rómskych muzikantov zastupujú ich vnukovia. Vyštudovali v základných umeleckých školách, na konzervatóriách, vysokých školách múzických umení, na vysokých pedagogických školách na hudobných katedrách na Slovensku a v zahraničí. Reprezentujú okrem folklórneho umenia aj hudobné umenie, populárnu, rokovú, a jazzovú hudbu. Z mnohých sa stali virtuózi, herci, umelci, choreogra� , skladatelia, vedci, kňazi, pedagógovia, zakladatelia rôznych moderných ľudových kapiel. Zastávajú významné funkcie aj v iných odvetviach: v zdravotníctve, v školstve, v športe, obchodníctve, ekonomike, bankovníctve a pod. Rómska hudba ešte nevymrela objavuje sa v rôznych podobách aj v súčasnosti.

Ľudová hudba Alexandra Rikoňa (Pepes) na novozámockej stanici hudobníci prezentovali repertoár primáša Ľudovíta Kolompára – Komlósiho a vychýreného primáša Alexandra Anyalaiho – Pepesa. Súčasná ľudová hudba A. Rikoňa rozdáva radosť v Maďarsku, v našom meste v a rôznych regiónoch Slovenska. Vystupujú na významných výročiach, oslavách zábavách a na svadbách. Je držiteľom rôznych ocenení. Primás ml. Alexander Rikoň je pedagógom na Súkromnom Konzervatóriu D. Gardoša v Topolčanoch, zo svojimi žiakmi dosahuje vynikajúce výsledky na rôznych súťažiach na Slovensku.

Spojené ľudové hudby: Ľudová hudba Zlatý lev pod vedením ml. Ladislava Drá� ho /Tüdő/-husle učiteľa Základnej umeleckej školy Nové Zámky, Františka Farkaša/ Hokkó/- husle, ml. Jozefa Drá� ho /Kuli Dodó/- husle, Ladislava Drá� ho (Bunda) - husle, Alexandra Drá� ho /Cvergli/ husle, Štefana Danka – viola, Aladára Héderváriho – akordeón, Daniela Greznára - � auta, Štefana Lakatosa /Didi/ - basa, Pavola Kolompára - basa /jemu bol prapradedko Ľudo-vít Kolompár Komlósi/ všetci dlhé roky sprevádzali Novozámocký Zlatý levík. V ľudovej hudbe účinkovali aj vychýrení cimbalisti: Ján Sarközi / Balgacs/,Štefan Drá� / Gugás/ a Ladislav Döme/ Cseresne/, primáš a spevák Jozef Drá� / Kukac/ a sóloví speváci z Csemadoku / Bartáne Nyitrai Marika, Gál Zoltán, Szabó Árpád /. V súčasnosti viacerí členovia pôsobia, ako pedagógovia , ľudoví hráči a speváci - účinkujú na rôznych pódiách Slovenska a v zahraničí /Jozef Döme – husle, Mário Dražkovič husle, Ravász Endre a Virágh Richard – cimbal /.

Ľudová hudba pod vedením ml. Jozefa Kotlára / Bocska/ narodil sa v Nových Zámkoch v roku 1974, pochádza z muzikantskej rodiny známeho prímasa Jozefa Farkasa - Bocsku z Dvorov nad Žitavou. Jeho dedko Bocska založil regionálnu 12 člennú ľudovú hudbu. Svojho vnuka Jozefa naučil hrať na husliach, potom ho poslal študovať do Základnej umeleckej školy v Nových Zámkoch k pedagógom Jozefovi Cibuľovi a Oľge Hraníkovej. Dlhé roky profesionálne účinkoval vo Francúzsku . V súčasnosti účinkuje v rôznych regionálnych ľudových kapelách na Slovensku a v Maďarsku. Členovia jeho ľudovej hudby sú: Štefan Kozma - viola, Ladislav Lanský- klarinet, Štefan Kozma - basa, Ladislav Kozma - cimbal. Spojené ľudové hudby vám zahrajú rezké ľudové piesne a maďarské tance.

POKRAČOVATELIA V 21. STOROČÍ

Gitana – Adriana Drá� ová pochádza z hudobnej rodiny, jeho otec a dedko boli vychýrení primáši nielen v Nových Zámkoch, ale aj v zahraničí. Gitana dnes zastupuje svojho nebohého dedka Jozefa Drá� ho, ktorý sa zapísal v srdciach No-vozámčanov prekrásnou piesňou „Vén cigány“. Jožkov spev, pri každom vystúpení rozplakal viacerých poslucháčov na Slovensku, ale aj rôznych krajinách Európy. Speváčku Gitanu Novozámčania poznajú, ako talentovanú rómsku interpretku i keď rómčina nie jej materinským jazykom. Rómske piesne spieva v rôznych úpra-vách s rôznymi hudobnými kapelami. V súčasnej dobe Gitana je členka a lektorka Občianskeho združenia Roma Integra. Vydali hudobný nosič s podporou Kultmi-

nor s názvom Džas denašas – Gitana a talenty, kde účinkuje s desiatimi mladými talentami, na ktorých je veľmi hrdá. V budúcnosti plánuje, koncertovať so živou kapelou Finally pod vedením svetoznámeho hudobníka Eugena Botoša – vnuka slávneho Berkyho Mrenicu. Gitana na albume spieva po slovensky, rómsky a španielsky. Speváčka Gitana vystúpila na rôznych významných rómskych oslavách, v špeciálnych programoch naživo vo verejnoprávnej RTVS, v Českej republike na podujatiach v ČT s priamymi vstupmi, ale aj v komerčnej televízií. Sme veľmi radi že speváčka bude opäť vystupovať aj v našom meste.

Rigó Monika pochádza zo Šamorína z hudobnej rodiny. Svoje začiatky spevu pripisuje v kostolnom zbore. Vzorom jej bola mama, ktorá tiež spievala. Začínala spievať v štýle svetoznámej speváčky z Budapešti Bangó Margit. Vystúpi-la so stočlenným rómskym Orchestrom v Budapešti, ktorý sa skladá z viacerých rómskych dynastií. V máji 2007 ju maďarská umelkyňa Margit Bangó korunuje za slovenskú kráľovnú cigánskych piesní v dedine Štvrtku na Ostrove, na Žitnom ostrove, kde speváčka žije zo svojou rodinou. Svoj

titul si vyslúžila vďaka neobyčajnému zafarbeniu hlasu a charizme. Monika neustále kraľuje, spieva v v rómčine, maďarčine a slovenčine, jej repertoári okrem ľudových piesní nájdeme klasické a po-pulárne piesne. Rozvíja lásku k rómskemu umeniu nielen v jej komunite, ale aj na rôznych festiva-loch prehliadkach, koncertoch s významnými osobnosťami Slovenska a zahraničia. Vydala viaceré CD nosiče. U nás vystúpila na Oberačkových slávnostiach a na Novozámockom festivale detských folklórny súborov, zanechala v srdciach Novozámčanov veľa emócie a zážitky.