Procedurálne programovanie:6. prednáška

Gabriela Kosková

Obsah

1. príklady (definície + 1 príklad)

2. jednorozmerné polia

3. príklady (3)

4. reťazce

Procedurálne programovanie:Práca s ukazovateľmi - príklady

Príklady definícií

int x; - x je

int *y; - y je

int *z(); - z je

int (*v)(); - v je

int *(*w)(); - w je

typu int

ukazovateľ na typ int

funkcia vracajúca ukazovateľ na int

ukazovateľ na funkciu vracajúcu int

ukazovateľ na funkciu vracajúcu

ukazovateľ na int

Príklad

program načíta celé číslo n a alokuje blok pamäte pre n celých

čísel. Od používateľa čísla načíta. Nakoniec vypočíta ich

priemer.

#include <stdio.h>#include <stdlib.h>

int *alokuj(int pocet);void nacitaj(int *pole, int pocet);float priemer(int *pole, int pocet);void vypis(int *pole, int pocet);

int main(){ int *pole, n;

printf("Zadajte pocet cisel: "); scanf("%d", &n); if ((pole = alokuj(n)) == NULL) { printf("Nepodarilo sa alokovat pole.\n"); return 1; } nacitaj(pole, n); printf("Priemer cisel: \n"); vypis(pole, n); printf("je %.3f.\n", priemer(pole, n)); free(pole); return 0;}

int *alokuj(int pocet){ return (int *) malloc(pocet * sizeof(int));}

void nacitaj(int *pole, int pocet){ int i; for(i = 0; i < pocet; i++) { printf("%d-te cislo: ", i); scanf("%d", pole + i); }}

float priemer(int *pole, int pocet){ int i, suma = 0; for(i = 0; i < pocet; i++) suma += *(pole + i); return (float) suma / (float) pocet;}

void vypis(int *pole, int pocet){ int i; for(i = 0; i < pocet; i++) printf("%d, ", *(pole + i));}

Procedurálne programovanie: Jednorozmerné polia

Základy práce s poliami

• pole je štruktúra zložená z niekoľkých prvkov rovnakého typu (blok prvkov)

TYP x[N];

– pole obsahuje N prvkov– dolná hranica je vždy 0

horná hranica je N-1– číslo N musí byť známe v čase prekladu – hodnoty nie sú inicializované na 0

statická definícia poľa

5

6

7

N: 3TYP: int

index:

0

1

2

Príklady definícií statického poľa

#define N 10

int x[N], y[N+1], z[N*2];

x má prvkov poľa, od indexu po index y má prvkov poľa, od indexu po index z má prvkov poľa, od indexu po index

10 0 9

11 0 10

20 0 19

Prístup k prvkom poľa

#define N 10

... int x[N], i;

x[0] = 1;

priradenie hodnoty do prvého prvku poľa

for (i = 0; i < N; i++) x[i] = i+1;

v cykle priradenie hodnoty postupne

všetkým prvkom poľa

for (i = 0; i < N; i++) pritnf("x[%d]: %d\n", i, x[i]);

výpis prvkov poľa

Príklad statického poľa: histogram písmen v reťazci#include <stdio.h>#include <stdlib.h>#define N ('Z' - 'A' + 1)

int main() { int i; char hist[N], slovo[100];

scanf("%s", slovo); /* nacitanie slova */ for (i = 0; i < N; i++) /* inicializacia hist */ hist[i] = 0;

i = 0; /* naplnenie hist */ while (i < 100 && slovo[i] != '\0') { hist[toupper(slovo[i]) - 'A']++; i++; }

pokračovanie

Príklad statického poľa: histogram písmen v reťazci

for(i = 0; i < N; i++) /* vypis hist */ if(hist[i] != 0) printf("%c: %d\n", i+'A', hist[i]);

return 0;}

pokračovanie:

Inicializácia poľa v definícii

...int x[3] = { 1, 2, 3 };int y[] = { 1, 2, 3 };int z[5] = { 1, 2, 3 };...

int n = 5;int z[n];

Počet prvkov poľa je daný počtom hodnôt

Hodnoty z[3] a z[4] sú inicializované na 0.

Nie je povolené, keďže n je premenná a nie číslo alebo konštanta (t.j.

hodnota nemusí byť známa v čase prekladu)

Polia a ukazovatele

• adresa i-teho prvku poľa x:

&x[i] = bázová adresa x + i * sizeof(typ)– x je adresa v pamäti

• platí: x + i == &x[i]

*(x + i) == x[i]

Polia a ukazovatele

• platí:– p[0] == *p– p[1] == *(p + 1)– p[2] == *(p + 2)– p[3] == *(p + 3)

int *p;p = (int *) malloc(4 * sizeof(int));

Rozdiel medzi statickými a dynamickými poliami je najmä v spôsobe prideľovania pamäte.

Polia a ukazovatele

• platí:– &x[0] == &*(x + 0) == x– &x[i] == &*(x + i) == (x + i)

int x[4];

x je statický ukazovateľ, nemôžeme spraviť x = p_i;

môžeme ale urobiť *x = 2; (to isté ako x[0] = 2;)

Príklad prístupu k prvkom poľa pomocou ukazovateľa

i = 0; /* naplnenie pola */while (i < N && (slovo[i] != '\0') { hist[toupper(slovo[i]) - 'A']++; i++;}

Prepísanie nasledujúcej časti programu tak, aby sa k poľu slovo pristupovalo prostredníctvom ukazovateľov.

i = 0; /* naplnenie pola */while (i < N && (*(slovo + i) != '\0') { hist[toupper(*(slovo + i)) - 'A']++; i++;}

Zistenie veľkosti poľa

• po alokovaní pamäte pre p_x budú x aj p_x ukazovatele na pole 10 prvkov typu int, s rozdielom, že:– x je statický ukazovateľ– p_x je dynamický ukazovateľ

• preto dáva sizeof() iné výsledky:

sizeof(x) == 10 * sizeof(int) (napr. 20)

sizeof(p_x) == sizeof(int *) (napr. 4)

int x[10], *p_x;p_x = (int *) malloc (10 * sizeof(int));

Pole meniace svoju veľkosť

int *x, n = 5, *p1, *p2, *p;

x = (int *) malloc(n * sizeof(int)); x[0] = 10; x[4] = 3; ... /* potreba zvacsit pole*/p = (int *) malloc (10 * n * sizof(int)); p1 = x; p2 = p; while(p1 < x + n) *p2++ = *p1++;n *= 10;free(x); x = p;

alokovaniepoľa x

alokovaniepoľa p

kopírovanie obsahu poľa

uvoľnenie menšieho poľa x

nastavenie x na p

Pole meniace svoju veľkosť - pomocou realloc()

• funkcia

void *realloc(void *pole, unsigned int size) definovaná v stdlib.h– pole - ukazovateľ na pamäť– size - veľkosť– zväčší pole, alebo vytvorí nové a prekopíruje tam

hodnoty z pôvodného poľa

x = realloc(x, 10 * n * sizeof(int));

Pole ako parameter funkcie

• identifikátor nasledovaný zátvorkami:

int pole[]

int maximum(int pole[], int n) { int *p_max = pole, *p; for (p = pole + 1; p < pole + n; p++) { if (*p > *p_max) p_max = p; } return (*p_max);} nepozná veľkosť poľa,

preto ju treba uviesť

vráti maximum z prvkov poľa

pole

• vo funkcii sa nedá zistiť veľkosť poľa

aj keď:

Pole ako parameter funkcie: veľkosť poľa

int maximum(int pole[], int n)

int maximum(int pole[10])

• parameter bude stále považovaný za pole[]

parameter sa dá vo funkcii meniť (lebo sa vytvorila jeho lokálna kópia (nezáleží na tom, či ide o statické alebo dynamické pole)

Pole ako parameter funkcie

int pole[] je ekvivalentné int *pole

max = maximum(pole, 10);

Volanie funkcie s poľom ako parametrom:

Pri použití int pole[] je jasnejšie, že ide o pole a nie o ukazovateľ na int.

Pole ako parameter funkcie

int maximum(int pole[], int n) {...}int maximum(int *pole, int n) {...}

int x[10];max = maximum(x + 2, 5);int x[10];max = maximum(&x[2], 5);

• dá sa použiť aj na zistenie maxima napr. na zistenie maxima 3. až 7. prvku

void maximum(int pole[], int n, int *p_max) { int *p; *p_max = pole[0]; for (p = pole + 1; p < pole + n; p++) { if (*p > *p_max) *p_max = *p; }}

Pole ako parameter funkcie

• prepísanie funkcie maximum() na procedúru

ak by sme dali p_max = p; stratili by sme ukazovateľ na premennú, kam treba vrátiť maximum

void init(double **p_f) { double a[5]; int i;

for(i = 0; i < 5; i++) { printf("Zadaj %d. cislo"); scanf("%lf", &a[i]); } *p_f = a;}

Pole ako parameter funkcie: vytváranie poľa vo funkcii

void main() { double *p_d; init(&p_d);}

double *a;int i;a = (double *) malloc(5 * sizeof(double);

p_d bude ukazovať na pole 5 double prvkov, ale a bolo vyrobené v zásobníku, a tento zásobník sa pri ukončovaní funkcie zruší

Pole ukazovateľov na funkcie

• prvkami poľa môžu byť aj ukazovatele– na prvky viacrozmerné polia– na funkcie (všetky funkcie musia byť toho istého typu)

typedef void (* P_FNC)();

P_FNC funkcie[10];

definícia ukazovateľa na funkciu vracajúcu typ void

pole 10 ukazovateľov

Pole ukazovateľov na funkcie

typedef void (* P_FNC)();

P_FNC funkcie[5] = {file, edit, search, compile, run} ;...

• pole ukazovateľov na funkcie pri riadení programu pomocou menu

• volanie funkcie:

funkcia[1]();

Ako čítať zložitejšie definície 2

• do čítania definícií treba začleniť polia

• definície sa čítajú rovnako, len treba brať do úvahy aj []

Príkady zložitejších definícií

double (*f[])(); - f je pole ukazovateľov na funkcie vracajúce typ double

double (*f())[]; - f je funkcia vracajúca ukazovateľ na pole prvkov typu double

double *(f[])(); - f je pole funkcií vracajúce ukazovateľ na typ double

double *f()[]; - f je funkcia vracajúca pole ukazovateľov na typu double

Ako čítať zložitejšie definície 2

double (* f())[];

• Nájdeme identifikátor

f- f je

a hľadáme ) doprava

f()

• Nájdeme ()

funkcia vracajúca

a pokračujeme doprava

f())

• Nájdeme ) a k nej zodpovedajúcu (

(* f())ukazovateľ na

a pokračujeme doprava• Nájdeme []

pole prvkov typu

(* f())[]

, pokračujeme doprava po ;

(* f())[];

• Nájdeme double

double

double (* f())[];

, doľava

Procedurálne programovanie:Príklady

Príklad 1

Program vytvorí histogram výskytov písmen v súbore (pre každé písmeno -

počet jeho výskytov)

#include<stdio.h>#include<stdlib.h>

#define SUBOR "pismena.txt"#define N 'Z' - 'A' + 1

int main(){ int c, i, hist[N]; FILE *fr;

if((fr = fopen(SUBOR, "r")) == NULL) { printf("Subor sa nepodarilo otvorit.\n"); return 1; }

for (i=0; i<N; i++) hist[i] = 0;

while ((c = toupper(getc(fr))) != EOF) { if(c >= 'A' && c <= 'Z') hist[c - 'A']++; } pokračovanie

for (i=0; i<N; i++) if (hist[i] != 0) printf("%c: %2d\n", 'A' + i, hist[i]);

if(fclose(fr) == EOF) { printf("Subor sa nepodarilo zatvorit.\n"); return 1; }

return 0;}

pokračovanie:

Príklad 1

Príklad 2: Eratostenovo sito

• algoritmus na nájdenie prvočísel v poli – vyškrtáva všetky násobky prvočísel, počnúc 2

(vyškrtnutie prepísanie čísla na 0)

v cykle, i od 0 do 2 poľa prv: v cykle, k od i+1 do 14: vyškrtneme všetky násobky čísla prv[i]

i:prv[i]:

0

2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14

0 0

2

0 0 0 0 0 0

13

0

20

#include <stdio.h> #include <stdlib.h>#include <math.h>

void main() { int n, i, k, odm; int *prv;

printf("Do ktoreho cisla hladat prvocisla? "); scanf("%d", &n);

n--; /* znizime n o 1, nevyskrtavame nasobky jednotky */ prv = (int *) malloc(n * sizeof(int)); for(i = 0; i < n; i++) /* inicializacia */ prv[i] = i+2;

Príklad 2: Eratostenovo sito

pokračovanie

odm = (int) sqrt(n)-1; printf("odmocnina: %d\n", o);

for(i = 0; i < odm; i++) { if(prv[i] != 0) { /* ak sme predtym cislo nevyskrtli */ for(k = i+1; k < n; k++) { /* vyskrtni vsetky nasobky */ if(prv[k] != 0) { /* ak este nie je vyskrtnute */ if(prv[k] % prv[i] == 0) /* ak je delitelne */ prv[k] = 0; } } } }

printf("Prvocisla: "); /* vypisanie prvocisel */ for(i = 0; i < n; i++) if(prv[i] != 0) printf("%d, ", prv[i]);

putchar('\n'); return 0;}

pokračovanie:

Príklad 3

...for (p = p1; p < p1 + N; *p2++ = *p++) ;

program na rýchle kopírovanie bloku pamäte z miesta, kam ukazuje p1 na miesto, kam ukazuje p2. Treba

použiť pomocný ukazovasteľ p

Procedurálne programovanie:Reťazce

Čo sú to reťazce

• reťazce sú jednorozmerné polia typu char– dĺžka reťazca: ľubovoľná, obmedzená veľkosťou

pamäte– z celkovej pamäte je aktívna len časť od začiatku poľa

do znaku '\0' ukončovací znak– ak nie je reťazec ukončený znakom '\0', považuje sa

za reťazec celá pamäť až do najbližšieho znaku '\0'

Definícia a inicializácia reťazca

a

h

o

j

\0

• reťazec s najviac 6 znakmi:– staticky:

– dynamicky:

s: 0

1

2

3

4

5

char s[6];

char *s;s = (char *) malloc(6);

char s[] = "abrakadabra";

= "ahoj";

inicializuje sa miesta práve pre daný text

Definícia a inicializácia reťazca

char s[15] = "abrakadabra";

char s[10];s = "ahoj";

char *s = "ahoj";

pridá na koniec '\0'

tu s nepredstavuje dynamickýreťazec, ale ukazovateľ na typ char a je inicializovaný adresou konštanty (pre ktorú je vyhradené miesto)

v C nie je možné takto priradiť statickému reťazcu konštantu

Inicializácia dynamického reťazca?

• dynamicky vytvorený reťazec sa nedá inicializovať!

char *s;s = (char *) malloc(10);s = "ahoj";char c;int i=0;while ((c=getchar()) != '\n' && i < 9) s[i++] = c;s[i] = '\0';

alokovanie 10 znakov do s

načítanie aj pomocou scanf

Poznámky k definícii a inicializácii reťazcov

• definícia typu pre reťazce

• treba rozlišovať:– nulový ukazovateľ NULL a nulový reťazec '\0':

• nulový ukazovateľ neukazuje na žiadne miesto v pamäti, • nulový reťazec má v 0-tom prvku znak '\0'

– "x" a 'x':• "x" je reťazec s jedným znakom ukončený '\0' (2 Byty)• 'x' je jeden znak (1 Byte)

typedef char *STRING;

Čítanie reťazca z klávesnice

• scanf() vynecháva biele znaky a číta po prvý biely znak

• ak je na vstupe " ahoj Eva!", scanf() prečíta iba "ahoj" a zvyšok zostáva v bufferi klávesnice

char s[10];...scanf("%s", s);

sem nepartrí &, pretože s je adresa

Formátované čítanie: príklad

Program vypočíta celkovú sumu peňazí zo súboru, kde jednotlivé

sumy sú vždy uvedené znakom $ a znamienko + je pre

príjem a - pre výdaj

Príklad súboru: + $10 -$5- $8 +$20

Formátované čítanie: príklad

include <stdio.h>

void main() { FILE *f; int kolko, suma = 0; char akcia[2];

f = fopen("peniaze.txt", "r"); while (fscanf(f, "%1s", akcia) != EOF) { fscanf(f, "$%d", &kolko); suma += (akcia[0] == '+') ? kolko : (-1*kolko); } printf("Spolu: %d\n", suma); fclose(f);}

namiesto %1s nemôže byť %c, pretože by prečítal medzeru, nie prvý znak

podobne $%d: $ zabezpečuje, že sa preskočia biele znaky

Výpis reťazca na obrazovku: pomocou statického reťazca

printf("%s", s);

include <stdio.h>void main() { char str[11];

printf("Zadaj retazec: "); scanf("%s", str); printf("Retazec je: %s \n", str);}

scanf("%10s", s);

vypísanie načítaného reťazca

str má 10 znakov, preto je vhodné použiť:

Výpis reťazca na obrazovku: pomocou dynamického reťazca

include <stdio.h>

void main() { char *str;

if((str = (char *) malloc(11)) == NULL) return;

printf("Zadaj retazec: "); scanf("%s", str); printf("Retazec je: %s \n", str);}

Prístup k jednotlivým znakom reťazca

• reťazec = jednorozmerné pole znakov• pracuje sa s ním ako s

jednorozmerným poľom

char s[10];

for (i = 0; i < 10-1; i++) s[i] = '*';s[10-1] = '\0';

po znakoch naplní reťazec hviezdičkami

dôležité: ukončiť reťazec!

Štandardné funkcie pre prácu s reťazcami

• nie sú súčasťou samotného jazyka C

• sú definované v <string.h>

Štandardné funkcie pre prácu s reťazcami

int strlen(char *s);

char *strcpy(char *s1, char *s2);

char *strcat(char *s1, char *s2);

pripojí reťazec s2 k s1, vracia ukazovateľ na s1

kopírovanie reťazca s2 do s1, vracia ukazovateľ na s1

vracia dĺžku reťazca (bez \0)

Štandardné funkcie pre prácu s reťazcami

int strcmp(char *s1, char *s2);

char *strstr(char *s1, char *s2);

char *strchr(char *s, char c);

nájdenie znaku c v reťazci s, vracia prvý výskyt znaku, ak sa v s nenachádza, vráti NULL

vracia 0, ak sú reťazce rovnaké, záporné číslo, ak s1 je menšie, inak kladné číslo

vracia ukazovateľ na prvý výskyt reťazca s2 v reťazci s1, v prípade neúspechu NULL

Príklad: prekopírovanie reťazca znakov

...

char c, *s1, s2[]="ahoj";int i=0;s = (char *) malloc(10);

while (s2[i] != '\0') s1[i] = s2[i++];s1[i] = '\0';

strcpy(s1, s2);

#include <string.h>

Príklad: hľadanie podreťazca

Program vypíše indexy všetkých výskytov podreťazca v reťazci

#include <stdio.h>#include <string.h>#define N 50

int main() { char s[N], pod[N], *p_s = s, *p;

printf("Zadajte retazec: "); scanf("%s", s); printf("Zadajte podretazec: "); scanf("%s", pod);

while ((p = strstr(p_s, pod)) != NULL) { printf("Podretazec je na %d. indexe.\n", p - s); p_s = p + 1; }

if (p_s == s) printf("\"%s\" sa v \"%s\" nenachadza.\n", pod, s); return 0;}

Príklad: porovnávanie reťazcov

char x[10], y[10];int r;

if ((r = strcmp(x, y)) == 0) printf("Retazce \"%s\" a \"%s\" sa rovnaju\n", x, y);else if (r < 0) printf("Retazec \"%s\" < retazec \"%s\"\n", x, y);else printf("Retazec \"%s\" < retazec \"%s\"\n", y, x);

Časť programu zistí, či sa reťazce rovnajú, prípadne, ktorý je neskôr v

abecede.

Práca s obmedzenou časťou reťazca

• podobne ako uvedené funkcie,

• v názve je n (zo slova number), napr. strncpy():

char *strncpy(char *s1, char *s2, int max);

kopírovanie najviac max znakov z reťazca s2 do s1,vracia ukazovateľ na s1

Príklad: kopírovanie časti reťazcov

Prekopírovanie názvu a prípony súboru do dvoch reťazcových premenných

...char subor[20], *p_bodka, nazov[10], pripona[10];

printf("Zadajte nazov subor: ");scanf("%s", subor);

p_bodka = strchr(subor, '.'); /* najdenie bodky */if ( p_bodka == NULL) { strcpy(nazov, subor); pripona[0] = '\0';}else { strncpy(nazov, subor, p_bodka - subor); nazov[p_bodka - subor] = '\0';

p_bodka++; /* posun za bodku */ strncpy(pripona, p_bodka, strlen(p_bodka) + 1);}

printf("nazov: %s, pripona: %s\n", nazov, pripona); printf("%d", p_bodka - subor); return 0;

Práca s reťazcom naopak

• podobne ako uvedené funkcie,

• v názve je r (zo slova reverse), napr. strrchr():

char *strchr(char *s, char c);

nájdenie znaku c v reťazci s, vracia posledný výskyt znaku, ak sa v s nenachádza, vráti NULL

Príklad: zistenie pozície znaku odzadu

...char s[100], *p;

if ((p = strrchr(s, '*')) != NULL) printf("Posledna '*' je na pozicii: %d\n", p - s);else printf("'*' sa v retazci nenachadza.\n");

Zistenie pozície posledného znaku '*' v reťazci

Prevody reťazcov na čísla

• konvertovanie reťazca číslic na číslo (funkcie definované v stdlib.h)

int atoi(char *s);

Pri vstupe a výstupe nie je konverzia potrebná (scanf() a printf())

long atol(char *s);

float atof(char *s);

prekonvertuje reťazec znakov na int

prekonvertuje reťazec znakov na float

prekonvertuje reťazec znakov na long

Príklad: kopírovanie časti reťazcov

char s1[100], s2[100];int i;

scanf("%s %s", s1, s2);if (!strcmp(s1, "int")) { i = atoi(s2); printf("Nacitalo sa cele cislo: %d\n", i);}else { printf("Nacital sa retazec znakov: %s\n", s2);}

ak je prvý načítaný reťazec "int", druhý reťazec predstavuje číslo -

prekonvertuje sa na číslo

Formátovaný vstup a výstup z a do reťazca

• použitie výhod formátovaného vstupu a výstupu, ale netlačiť nič na obrazovku ani nenačítavať

int sprintf(char *s, char *format, ...);

int sscanf(char *s, char *format, ...);

pracuje ako fprintf, ale zapisuje do reťazca s

pracuje ako fscanf, ale číta z reťazca s

Formátovaný vstup a výstup z a do reťazca: príklad 1

include <stdio.h>void main() { int i; char s1[5], s2[10];

printf("Zadaj 4 hexa cislice: ");

scanf("%s", s1); sscanf(s1, "%x, &i); sprintf(s2, "%o", i); printf("%s \n", s2);}

načíta 4 hexadec. číslice

číslice načíta do i

číslo i zapíše ako osmičkové do s2

Formátovaný vstup a výstup z a do reťazca: príklad 2

void uradnik(char *s, double r) { double obsah, obvod;

obsah = 3.14 * r * r; obvod = 2 * 3.14 * r; sprintf(s, "Kruh s polomerom %f ma obsah %f a obvod %f \n", r, obsah, obvod);}

void sef(void) { char sprava[20];

uradnik(sprava, 5.0); printf("Sprava o kruhu je:\n %s", s);}

Riadkovo orientovaný vstup a výstup z terminálu

• okrem scanf(), printf() aj:

char *gets(char *s);

int puts(char *s);

číta celý riadok do s: na koniec nezapíše \n, ale \0, vracia ukazovateľ na s, ak je riadok prázdny dáva do s \0 a vráti NULL

vypíše reťazec a odriadkuje (\n), vráti nezáporné číslo ak sa podarilo vypísať, inak EOF

Riadkovo orientovaný vstup a výstup zo súboru

• okrem fscanf(), fprintf() aj:

char *fgets(char *s, int max, FILE *fr);

int fputs(char *s, FILE *fw);

číta riadok zo súboru do konca riadku ale maximálne max znakov, načítané zapíše do s (aj s \n), vracia ukazovateľ na s, ak je koniec súboru tak NULL

do súboru fw vypíše reťazec s, neodriadkuje ani neukončuje pomocou \0, vráti nezáporné číslo ak sa podarilo vypísať, inak EOF

Príklad: riadkovo orientovaný vstup a výstup

Program načíta riadok zo súboru a riadok zo štandardného vstupu.

Načítané reťazce vypíše na obrazovku - každý do zvlášť riadku. Reťazec znakov vypíše do súboru a

na obrazovku a odriadkuje.

#include <stdio.h>#include <string.h>

int main() { FILE *f; char s[100];

/* citanie */ if((f = fopen("subor.txt", "r")) == NULL) { printf("Subor sa nepodarilo otvorit na citanie.\n"); return 1; } printf("%s", fgets(s, 100, f)); printf("%s\n", gets(s)); /* pridanie \n */

fclose(f);

/* zapis */ if((f = fopen("subor_zapis.txt", "w")) == NULL) { printf("Subor sa nepodarilo otvorit na zapis.\n"); return 1; } fputs(s, f); fputs("\n", f); /* pridanie \n */ puts(s); fclose(f);

return 0;}

Príklad: riadkovo orientovaný vstup a výstup