Príprava klientov LIDWINA – DSS Strážske na život s nižšou mierou podpory, zavádzanie princípov normality PhDr. Viliam Hakve Košice, september 2016

„Ak nájdeš v živote cestu bez prekážok, určite nevedie nikam.“

Maxim Gorkij

...my to už takto dávno robíme...

...takýto typ normality nie je pri našich klientoch možný...

...našim klientom to vyhovuje takto, sú spokojní, nič by nemenili...

...má to vôbec zmysel?

Čo je dôležité?

Dôležité je byť inšpiratívny a inšpirovať sa,

dôležité je neprestať rozprávať,

dôležité je prejsť čo najskôr od slov k činom,

najdôležitejšie je prežiť život plnohodnotne,

plnohodnotný život je normálny...

Normalita je pojem ťažko vymedzený na obecnej rovine. Najčastejšie hovoríme o jave, ktorý zodpovedá vopred stanovenému očakávaniu či norme. Závisí od aktuálnej úrovne danej spoločnosti.

Normalita vo vzťahu k sociálnym službám:

Prijímateľ sociálnej služby je občan, človek žijúci v spoločnosti /nie v inom časopriestore/, pre ktorého sú normy a normalita akýmsi štandardom bežného života. Znamená to, že aj ľudia s postihnutím, respektíve ľudia odkázaní na pomoc iných osôb majú rovnaké práva na život v prirodzených podmienkach a majú rovnakú možnosť využívať bežne dostupné zdroje v spoločnosti.

Princípy normality vypracoval Švéd Bengt Nirje:

normálny denný režim,

normálna zmena miesta z dôvodu bývania, práce a trávenia voľného času,

normálny rytmus roka, napr. dovolenka, cestovanie, sviatky,

normálny priebeh života /rešpektovanie vývojových fáz postihnutého človeka/,

normálne očakávania, priania, voľný a emocionálny prejav nájdu primeranú odpoveď,

normálne vzťahy k opačnému pohlaviu,

normálny ekonomický štandard /základná finančná istota/,

normalizácia života v bežných podmienkach.

Myšlienka princípov spočíva v tom, že človek s postihnutím by sa mal nezávisle pohybovať medzi troma oddelenými sférami tak, ako je to u väčšiny obyvateľstva.

Sú to:

sféra bývania a spánku,

sféra vzdelávania, zamestnania, prípadne terapeuticko – lekárskeho zabezpečenia a starostlivosti,

sféra voľného času.

Princíp normality v sebe zahŕňa tri momenty:

normálny rytmus života – normálny rytmus dňa /ráno škola alebo práca, popoludní aktivity, večer odpočinok/, normálny rytmus týždňa /pracovné dni, víkendy, sviatky/, normálny rytmus roka /dovolenka, prázdniny, ročné obdobia/, bežný život muži – ženy, bežná domácnosť, susedia, povinnosti,

Normálne prostredie – neprežiť celý deň na jednom mieste /normálne človek inde býva, inde pracuje alebo študuje, inde trávi voľný čas/

Spoločensky cenné spôsoby napĺňania svojich potrieb – ponuka spoločensky hodnotných aktivít /používanie predmetov adekvátnych veku, vytváranie prostredia adekvátneho veku, ponúkať zmysluplné aktivity/.

Na princípy normality nadväzuje John O'Brian. Formuloval päť princípov vedúcich k sociálnemu začleneniu:

byť začlenený v komunite,

mať možnosť voľby a kontroly nad vlastným životom,

zastávať hodnotné a dôstojné sociálne roly,

mať možnosť nadväzovať a rozvíjať vzťahy,

učiť sa, rásť, získavať vlastné kompetencie.

Zavádzanie princípov normality do života klientov v našom zariadení:

zapojenie sa do NPDI,

zriadenie tréningového bývania v zariadení,

zriadenie komunitného bytu mimo areálu zariadenia,

zmena organizačnej štruktúry,

tvorba a realizácia IP,

tvorba a realizácia programov sociálnej rehabilitácie,

vytvorenie komunít klientov,

využívanie komunitných služieb v meste a okolí,

zavedenie Klubu sebaobhajovania,

klient sa mení z pasívneho prijímateľa SS na partnera,

príprava transformačného plánu,

príprava klientov na život s nižšou mierou podpory,

príprava komunity.

Level 1 - Zriadenie tréningového bývania v zariadení:

Zriadenie bytu v 12/2014

Určený pre 6 klientov – žien /byt trvale obývali/

Určený pre 6 klientov – mužov /v byte vykonávali aktivity/ - príprava na samostatný život

Aktivity v byte: domáce práce /pranie, žehlenie, upratovanie, varenie, pečenie, stolovanie, trávenie voľného času, organizovanie dňa/

Výhody tréningového bývania:

- vytvorili sa podmienky na nácvik samoobslužných činností,

- kultúrne prostredie pripomínajúce domácnosť,

- klienti sa učia samostatnosti, nezažívajú však šok z odlúčenosti od personálu a iných klientov,

- v rozumných dávkach sú im ponúkané aktivity pre rozvoj vlastných kompetencií,

xd

- nemajú pocit segregácie a odlúčenosti,

- starostlivosť o domácnosť nechápu ako povinnosť, k činnostiam sú motivovaní a bavia ich,

- byt tvoria tri spálne, obývacia izba, kuchyňa a sociálne zariadenie,

- jeho zriadením je zabezpečená potreba súkromia – v spálňach bývajú maximálne dvaja klienti v zložení podľa vlastného výberu,

- bez zriadenia tréningového bytu by nebolo možné zabezpečiť rozvoj kompetencií klientov.

Nevýhody tréningového bývania:

- tréningové bývanie sa nachádza priamo v budove DSS, hneď za dverami bytu je klasická inštitúcia,

- klienti sú neustále pevnou súčasťou inštitúcie,

- zlepšenie štandardov bývania v inštitúcii neznamená nastolenie princípov normality ani pre obyvateľov bytu.

Level 2 - Zriadenie bytu v komunite

Odkúpenie a rekonštrukcia bytu 2015 – 2016

Presťahovanie sa klientov - máj 2016 /2 muži a 4 ženy/

Komunitný byt je v súčasných podmienkach zariadenia najideálnejším priestorom pre zavádzanie normality do života

našich klientov a zároveň slúži pre ich aktívnu sociálnu rehabilitáciu.

Priority sociálnej rehabilitácie:

• starostlivosť o domácnosť – upratovanie, varenie, žehlenie...,

• samostatnosť pohybu mimo areálu zariadenia – cestná premávka,

• práca s financiami, základné matematické úkony,

• čítanie a písanie,

• orientácia v čase.

Sféra bývania a spánku

Sféra vzdelávania, zamestnania...

Sféra trávenia voľného času

Normalita v praxi – ako na to:

zmena zaužívaných postojov všetkých zamestnancov, ktoré sú typické pre klasickú inštitúciu,

dôvera zamestnancov v skrytý potenciál klientov,

klienta vymaniť zo stereotypu inštitúcie fyzicky i mentálne,

potreba odstrániť u klienta pocit naučenej bezmocnosti,

klient sa musí naučiť veriť vo svoje vlastné sily,

ponúknuť mu množstvo podnetov pre rozvoj jeho osobnosti,

klientovi zabezpečiť bývanie v komunite a jeho pravidelný kontakt s komunitou.

Využívanie komunitných služieb klientmi nášho zariadenia

/klienti ako súčasť komunity/

Kaderníctvo,

ambulancie lekárov /stomatológia, gynekológia, alergológia, praktický lekár.../,

cestovanie /autobusová doprava, železničná doprava/,

nakupovanie /potraviny, šatstvo, drogistický tovar/,

mestské kúpalisko, mestská knižnica, centrum voľného času,

účasť na akciách organizovaných mestom,

cirkev,

tréningy atletiky,

reštaurácie, kaviarne, cukrárne...

Klienti musia byť stále na očiach verejnosti. Komunita ich neodmieta, toleruje, nadväzujú sa nové väzby. Klienti sú smelší,

stávajú sa súčasťou komunity. Využívajú možnosti, ktoré komunita ponúka.

...a ešte niečo by malo byť prirodzené a normálne pre každého človeka...

mať možnosť obhájiť sa a bojovať za svoje práva...

Aj ľudia s postihnutím chcú bojovať za svoje

práva, chcú viesť život zdravého človeka. Nevedia však ako na to...

SEBAOBHAJOVANIE

Sebaobhajovanie predstavuje druh podpory, ktorá má umožniť ľuďom s určitým druhom

postihnutia predchádzať problémom v osobnom i verejnom živote a hájiť vlastné práva. Pre mentálne postihnutých ľudí je

sebaobhajovanie jedna z možností, ako môžu dokázať, že sú rovnocennými partnermi a

neoddeliteľnou súčasťou každej spoločnosti. Je to teda integrálna súčasť prípravy pre

kvalitný život človeka s mentálnym postihnutím. Dotýka sa nielen každodenných

rozhodnutí, ale i tých viac závažných, či kľúčových pre ďalšie životné smerovanie.

Krátko z histórie

• Šesťdesiate roky – Švédsko – myšlienka dať príležitosť ľuďom s mentálnym postihnutím vyjadriť svoj názor

• Za pomoci asistentov sa začali pravidelne stretávať

• Vznikali kluby a skupiny, kde trávili svoj voľný čas, diskutovali o svojich životoch, túžbach, potrebách a očakávaniach

• Neskôr verejné vystupovanie na konferenciách

• V krajinách V4 sa objavuje v deväťdesiatych rokoch

• Dnes sa praktizuje takmer vo všetkých krajinách sveta

Klub sebaobhajovania v zariadení /dôvody

jeho založenia/ - Klub sebaobhajovania založený v roku 2015.

- Dôvod založenia – podpora kvality života, podpora klientov v procese DI.

- Počet zakladajúcich členov klubu – 5 /klientov/.

- Členovia sú zároveň zástupcami ostatných klientov.

- Tvoria skupinu momentálne najviac pripravených klientov na transformáciu zariadenia.

- Poskytujú sa im priame informácie /bez zbytočných šumov a zavádzaní/ o procese transformácie,

- vytvára sa akceptujúce prostredie,

- dôležitý je pre nás ich pohľad na transformáciu zariadenia a návrhy pre ich kvalitnejší život,

- vedie sa diskusia na dôležité témy,

- klient prestáva byť len prijímateľom SS, stáva sa partnerom /učí sa zodpovednosti/,

- pasivita sa mení na aktívny prístup,

- spoznáva seba a svet okolo neho,

- učí sa prekonávať prekážky,

- je súčasťou malej sociálnej skupiny,

- klientovi sa formuje zdravé sebavedomie,

- učí sa byť tolerantný k sebe a svojmu okoliu.

Viac o sebaobhajovaní:

www.zpmpvsr.sk/dokum/sebaobhajovanie.pdf

http://www.zpmpvsr.sk/index.php/co-robime/pre-ludi-s-mp/sebaobhajovanie

Ďakujem za pozornosť :o)