Psychol ógia zdravia

Mgr. Dita Leczov á, PhD.

Skúška a hodnotenie

�1. term ín:

�30.11.2011

�3 skupiny:

�od 9.30

�od 10.30

�od 11.30

�v jednej skupine max. 25 študentov

Skúška a hodnotenie

�písomná skúška, 30 min.

�15 otázok; plný počet bodov 30

�výsledky budú oznámené v rovnaký deňo 14.00

Skúška a hodnotenie

�Výsledn é hodnotenie:30 – 26 bodov ........ výborne (A)25 – 24 bodov ........ veľmi dobre (B)23 – 22 bodov ........ dobre (C)21 – 20 bodov ........ uspokojivo (D)19 – 18 bodov ........ dostatočne (E)17 b a menej ........... nedostatočne (Fx)

Psychológia zdravia

�Je disciplína zameraná na predchádzanie zdravotným ťažkostiam. Má preventívne, nie terapeutické zameranie.

�Cieľom je budovanie teórie zdravého správania človeka a získavanie poznatkov z oblasti psychológie o tom, čo zdraviu prospieva a čo zdraviu škodí.

Čo je zdravie?�predstavuje v ľudskej spoločnosti tradične jednu

z najvýznamnejších hodnôt , uznávanú prakticky vo všetkých dobách a kultúrach

�dáva nám pocit pohody, ale zároveň nám umožňuje uskutočňovať to, čo je pre nás hodnotné

�je predpokladom plnej realizácie človeka, jeho spokojnosti a naplnenia životných túžob; zdravie sa chápe ako zdroj ka ždodenn ého života a nie ako cieľ života

Čo je zdravie?

�Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nie len neprítomnosťchoroby alebo poškodenia. (definícia WHO z roku 1947)

�zdravie možno vymedziť troma vzájomne rovnocennými zložkami - telesnou, telesnou, dudu šševnou aevnou a socisoci áálnoulnou – ktoré vytvárajúdynamický celok

Čo je choroba?�zdravie a choroba sú obyčajne chápané ako dve

navzájom protichodné, odlišné kvality

�chorobu tak možno definovať ako poruchu zdravia

�choroba má rovnako ako zdravie bio -psycho -sociálny základ

�choroba narušuje obvyklý spôsob života, spravidla mení doposiaľ zabehnutý stereotyp a denný program, na kratšiu či dlhšiu dobu obmedzuje človeka v jeho bežných zvyklostiach

Hlavn é modely prístupu ku zdraviu a chorobe

�medicína 19. a 20. storočia vytvorila postupne celý rad modelov zdravia a choroby, ktoré boli odrazom aktuálnejúrovne vedeckého poznania v danom čase

�medzi najdôležitejšie modely prístupu ku zdraviu a chorobe zaraďujeme:

�biologický model choroby

�behaviorálnu medicínu

�psychosomatickú medicínu

�bio-psycho-sociálny prístup ku zdraviu a chorobe

�salutogenetický prístup ku zdraviu a chorobe

Biologický model choroby

�rozvinul sa v minulom storočí na základe prudkého rozvoja prírodovedeck ého poznania

�všetky deje v ľudskom tele boli vysvetľované na základe biochemických, fyziologických a ďalších biologicky definovaných príčin

�vychádza z predpokladu, že telo a duša (psychika) sú vzájomne oddelené substancie a teda choroba je celkom nezávislá na psychických a sociálnych faktoroch

Biologický model choroby

� telo mo žno ch ápať ako stroj , ktorý možno „opraviť“ tak, že sa opraví alebo nahradípoškodená súčiastka, alebo sa zničí nejaký cudzíelement, ktorý spôsobuje problémy

�pacient nie je za vznik ochorenia zodpovedný a nemô že vývo j choroby ovplyv ňovať

�nezaoberá sa prevenciou a posilňovaním zdravia, ani individuálnou zodpovednosťou za zdravie

Biologický model choroby�napriek nedostatkom, ktoré sú za súčasného stavu

poznania zrejmé, bol prínos tohto modelu veľmi významný napr. pri znižovaní úmrtnosti

�v 30. rokoch minulého storočia sa biomedicínsky prístup stal nepostačujúci, pretože napriek rozvíjajúcim sa technológiám, výskumu či liekom pribúdali ochorenia, na ktoré medicína ”nestačila”(civilizačné choroby, chronické ochorenia, a pod.)

�názor, že „skutočná” choroba musí mať svoje fyziologické alebo somatické koreláty, pretrváva v povedomí niektorých laikov, ale i lekárov dodnes

Behavior álna medic ína

�kladie dôraz na interakciu biologických a behaviorbehavior áálnych faktorovlnych faktorov v etiológii ochorenía pri ich liečbe

�podstatou je zisťovanie a analýza parametrov choroby, ktoré majú nejaký vzťah ku sprspr áávaniu vaniu chorchor ééhoho , napr. fajčenie, abúzus alkoholu a drog, nesprávne návyky v stravovaní, vyrovnávanie sa so stresovými situáciami, zafixovanéneadekvátne životné štýly

Behavior álna medic ína

�integruje biologické, psychologické premennéa premenné prostredia, najmä sociálneho

�predpokladá interdisciplinárnu spoluprácu lekárov a psychológov

�zaoberá sa zvy šovan ím a zachovan ím zdravia, prevenciou chorôb a dysfunkcií

Psychosomatick á medic ína

�predmetom psychosomatiky sú somatick époruchy a choroby , u ktorých sa v etiopatogenéze, priebehu či prevencii ochorenia výraznejšie uplatňujú psychosociálne faktory a choroby, ktoré súvisia s nevhodným životným štýlom a vzorcami správania

�mnohí autori zdôrazňujú, že každé ochorenie je psychosomatické, pretože pri každom zohrávajúúlohu aj psychické vplyvy

Bio -psycho -sociálny pr ístup ku zdraviu a chorobe

�predstavuje holistický (celostný) prístup ku zdraviu a chorobe

�predstavil ho G. Engel (1977), ktorý poukazoval na skutočnosť, že biomedicínsky model zanedbáva celok, pretože vylučuje všetko okrem biologických faktorov; zaoberá sa telom a chorobou na úkor pacienta ako človeka

Bio -psycho -sociálny pr ístup ku zdraviu a chorobe

�jeho prístup uprednostňuje videnie človeka ako celku, teda holistickej interakcie biologických, psychologických a sociálnych vplyvov

�zdôrazňoval, že zmeny na jednej úrovni systému pravdepodobne spôsobia zmeny na ostatných úrovniach

Salutogenetický pr ístup ku zdraviu a chorobe

��salutogensalutogen éézaza (z gréckeho „salus“ – zdravie) je náuka o individuálnych zdrojoch zdravia

�zaoberá sa skúmaním podmienok pevného, nezdolného zdravia navzdory nepriaznivým vplyvom prostredia

�zo salutogenetickeho hľadiska nie je zdravie chápané ako neprítomnosť choroby, alebo ako ideálny stav, ale ako „komplexná kvalita života“človeka

Salutogenetický pr ístup ku zdraviu a chorobe

�oproti biomedicínskemu prístupu ide o hľadanie faktorov, ktoré udržujú človeka v dobrom zdravotnom stave, a tiež faktorov, ktoré zdravotný stav zlepšujú

�medzi faktory, ktoré majú salutoprotektívnyvplyv sa najčastejšie zaraďujú: vnímanásociálna opora, zmysluplnosť života, osobnékompetencie, coping a pod.

Viacdimenzion álny model zdravia a choroby z poh ľadu salutogen ézy

X1

X1 X

3X3

X2

X2 X

4X4

subjektívna spokojnos ť (well–being)

zdravie choroba

subjektívny dyskomfort

�Os X znázorňuje kontinuum zdravie kontinuum zdravie –– chorobachoroba / porucha, tj. dynamický proces prebiehajúci na kontinuu od optimálneho zdravia k chorobe; umiestenie je dané „somatickým“ stavom jedinca (resp. objektívnym nálezom)

�Os Y postihuje well-being v zmysle biologického, psychického a sociálneho blaha, vyjadruje subjektívny zážitok, ktorý zjednodušene vystihuje kontinuum dyskomfort kontinuum dyskomfort -- subjektsubjekt íívna spokojnosvna spokojnos ťť

�Proces zdravia a choroby potom môže byťzjednodušene vyjadrený 4 pozíciami:

�X1: absencia objektívneho nálezu pri vysokej hladine WB - „stav komplexného zdravia“

�X2: absencia objektívneho nálezu pri nízkej hladine WB - „problémový pacient”

�X3: objektívne zistená choroba s vysokou hladinou WB – „choroba ako zmysluplná výzva“

�X4: objektívne zistená choroba (diagnóza) pri nízkej hladine WB - „sám so svojou chorobou“

�takéto viacrozmerné vyjadrenie vzťahu zdravia –choroby umožňuje posudzovať zdravotný stav jedinca komplexnejšie než tradičný (biomedicínsky) model

�okrem kvantitatívnej stránky, ktorú možno zistiťobjektívnymi metódami (biochemické a fyzikálne vyšetrenia), zahŕňa tiež subjektívne (kvalitatívne) hľadisko pacienta (proces adaptácie a zmeny prežívania, individuálny spôsob zvládania stresových situácií, zmeny v rodinnom systéme a pod.)

Porovnanie biomedic ínskeho a salutoprotektívneho modelu

coping, zvládanieminimalizácia, odstránenie

záťaž, stres

podpora zdraviaeliminácia škodlivých vplyvov, liečba

symptómu

terapia, intervencia

moderátory, salutory (čo pomáha udržať zdravie)

patogénne noxy (čo spôsobuje chorobu)

uhol poh ľadu

prečo človek ochorel?prečo došlo k chorobe?prim árna otázka

subjektívne zdraviechoroba, dysfunkciasledovanácharakteristika

dynamický procesdichotómiapoňatie zdravia /choroby

Salutoprotektívny modelBiomedicínsky modelZameranie

Salutogenetický pr ístup

�salutogenetický model zdravia a choroby umožňuje v praxi identifikova ť a cielene rozv íjať faktory zdravia , ktoré napomáhajúčloveku k udržaniu a posilňovaniu zdravia

�to má veľký význam u rizikových skupín populácie, vrátane pomáhajúcich profesií

Záťažové situ ácie a ich zvládanie

Záťažové situ ácie a ich zvládanie

�pôsobenie rôznych foriem záťaže môže viesťk narušeniu psychickej rovnováhy, niekedy len dočasne alebo čiastočne, čo sa prejaví zmenou prežívania, myslenia i správania

�z hľadiska vzniku a možných následkov možno rozlíšiť niekoľko základných druhov záťaže (Vágnerová, 2008):

�frustrácia, konflikt, stres, trauma, kríza, deprivácia

Frustr ácia

�ako frustrujúcu označujeme situáciu, keď je človeku znemožnené dosiahnuť uspokojenie nejakej subjektívne dôležitej potreby, hoci bol presvedčený, že to tak bude

�je to neočakávaná strata nádeje na uspokojenie

Trauma�psychickú traumu možno vymedziť ako náhle

vzniknutú situáciu, ktorá má pre jedinca výrazne negatívny význam, vedie k určitému poškodeniu alebo strate

�prejaví sa predovšetkým ťažkosťami v emočnej oblasti, traumatizovaný človek stráca pocit istoty a bezpečia, prežíva úzkosť, ktorá je vyjadrením jeho obáv do budúcnosti, i smútok, ktorý možno chápať ako smútenie za stratou niečoho dôležitého

Trauma�trauma ovplyvňuje myslenie človeka, narušuje jeho

objektivitu

�človek sa stáva nekritickým, je ovplyvnený predovšetkým svojimi emóciami a citovým prežívaním

�tieto zmeny sa prejavia aj v správaní, ktoré bude zamerané na únik pred ďalšou potenciálnou traumatizáciou (človek sa bude izolovať), alebo bude útočné a agresívne

�traumatizácia môže byť jednorazová alebo opakovaná

Kríza�psychická kríza sa objavuje ako narušenie

psychickej rovnováhy v dôsledku náhleho vyhrotenia situácie či dlhodobej kumulácie problémov

� jej typickým znakom je zlyhanie adaptačných mechanizmov, doposiaľ používané spôsoby prestali byť funkčné a človek musí hľadať iné

�kríza vyjadruje existenciu aktu álne nezvládnutého problému

�možno ju chápať ako podnet k nutnej zmene

Kríza�takýto význam majú i rôzne vývinové krízy, ktoré sa

objavujú pri prechode z jednej vývinovej fázy do ďalšej, najmä pokiaľ dochádza ku zásadnejšej zmene (napr. v období dospievania)

�stav psychickej krízy je sprevádzaný negatívnym citovým prežívaním, narušením pocitu istoty a bezpečia, objavuje sa silná tenzia, úzkosť, zúfalstvo a beznádej

�v dôsledku toho sa mení aj správanie, ktoré môže byť rovnako neprimerané, skratové či neadekvátne

Depriv ácia� je stav, keď niektorá z objektívne významných

potrieb, biologických či psychických, nie je uspokojovaná v dostatočnej miere, primeraným spôsobom a po dostatočne dlhú dobu

�deprivačná skúsenosť patrí medzi najzávažnejšie záťažové vplyvy, môže nepriaznivo ovplyvniť tak aktuálny psychický stav jedinca, ako aj jeho psychický vývin

�patogénny význam deprivácie závisí od obdobia, kedy ju človek prežíva, možno tak hovoriť o fázach zvýšenej citlivosti k ur čitému typu deprivácie

Depriv ácia

�podľa oblasti, v ktorej dochádza ku deprivácii možno rozlíšiť tieto typy deprivácie:

��deprivdepriv áácia vcia v oblasti biologických potrieboblasti biologických potrieb(nedostatok jedla, spánku a pod.) – ohrozuje telesnéaj duševné zdravie a pri dlhodobejšom trvaní môže viesť k závažnejším poškodeniam, alebo aj smrti (napr. týrané a zanedbávané deti)

Depriv ácia��podnetovpodnetov áá deprivdepriv ááciacia – človek má nedostatok

stimulácie, čiže žiaduce množstvo a variabilita rôznych podnetov; príčinou môže byť napr. nefungujúce a zanedbávajúce rodinné prostredie, ale tiež i zdravotné postihnutie, ktoré človeku bráni získať a adekvátne spracovať rôzne podnety

��kognitkognit íívna deprivvna depriv ááciacia – ide o výchovné a výukovézanedbávanie, ktoré vedie k deprivácii v oblasti potreby učenia; dieťa nemá dostatok príležitostík učeniu, môže sa preto javiť ako mentálne postihnuté, hoci mu chýbajú len potrebné skúsenosti

Depriv ácia��citovcitov áá deprivdepriv ááciacia – vzniká v dôsledku

neuspokojenia potreby spoľahlivého a istého citového vzťahu s matkou, event. inou osobou; citovádeprivácia môže podstatným spôsobom ovplyvniťcelkový rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho vzťah k ostatným ľuďom i k sebe samému

��socisoci áálna deprivlna depriv ááciacia – je dôsledkom obmedzenia primeraných kontaktov s ľuďmi; môžu ju prežívaťnapr. ľudia chronicky chorí alebo postihnutí

Konflikt� je bežnou súčasťou života človeka; subjektívne

významným a event. patogénnym činiteľom sa stáva až vtedy, keď je skutočne závažný, trvá príliš dlho, zahŕňa osobne významn ú oblas ť a pokia ľ ju človek nie je schopný rieši ť

�konflikty a frustrácia patria medzi tzv. dennémrzutosti (daily hassles), ktoré síce obyčajne narušujú celkový pocit pohody, ale samy osebe nepredstavujú závažnejšie záťažové faktory

�môžu sa nimi stať vtedy, ak by došlo k ich nadmernej kumulácii

Čo je konflikt?

�Konflikt nastáva vtedy, keď si jedna alebo viaceré osoby uvedomia odlišnosť názorov, potrieb a záujmov a chcú ich presadiť.

Problém vs . konflikt

� Slovo konflikt má latinský pôvod v slove conflictusconflictus – čo znamená zrážka alebo narazenie na prekážku.

� Problém je situácia, v ktorej treba hľadaťriešenia.

� Z problému vzniká konflikt, ak rôzne osoby majú odlišný pohľad na to, ako daný problém riešiť.

Zápory konfliktov

� Sú sprevádzané stresom, zvýšeným emočným napätím.

� Znižujú produktivitu práce a aktivít.

� Stoja čas a energiu.

� Narušujú tímovú prácu.

� Dlhodobo neriešené konflikty narušujú duševnúrovnováhu, zvyšujú psychické napätie.

Klady konfliktov

�Učia nás prekonávať prekážky pri jednaní s druhými ľuďmi.

�Rozvíjajú tvorivé myslenie, pretože sme nútení pri hľadaní riešení prekonávať názorové rozdiely a hľadaťnové riešenia.

�Rozvíjajú schopnosť komunikácie, nútia vychádzať s ľuďmi rôznych názorov.

�Podporujú vzájomné pochopenie odlišných postojov a hodnôt.

�Podporujú toleranciu, adaptabilitu, učia pozerať sa na problémy z rôznych uhlov pohľadu.

Typy konfliktov

� Rozoznávame štyri základné typy konfliktov podľa toho, medzi akými entitami sa odohráva konfliktná interakcia.

�Intraperson álne (vnútorn é)

�Interperson álne (medzi ľudsk é)

�Vnútroskupinov é

�Medziskupinov é

Intraperson álne (vnútorn é)

� Ide o konflikty vo vnútri jedného človeka.

� Konflikt dvoch kladných síl (++)

� Konflikt dvoch záporných síl (--)

� Konflikt medzi kladnou a zápornou silou (+-)

Interperson álne (medzi ľudsk é)

�Sú konflikty medzi dvoma alebo viacerými osobami.

�Najbežnejšie viditeľné konflikty dvoch ľudí, ktorí chcú jednu vec, alebo sa hádajú, kto mápravdu.

Vnútroskupinov é

�Ide o konflikty vo vnútri jednej skupiny.

�Môže vzniknúť niekoľko názorových skupín, niekoľko jednotlivcov bez názoru, niekoľko jedincov, ktorí majú úplne iný názor ako väčšina, atď.

Medziskupinov é

�Ide o konflikty medzi dvoma alebo viacerými skupinami.

�Najznámejšie sú konflikty medzi dvoma triedami, medzi dvoma radikálne odlišnými názorovými skupinami (politické strany a ich prívrženci, skinheadi a anarchisti...), etnickými skupinami, štátmi...

�Naša kultúra má tendenciu vnímať konflikty ako súťaž.

� Iba malé percento konfliktov je skutočným súťažením, kde musí byť porazený a víťaz. Väčšina ostatných konfliktov sa môže úspešne vyriešiťmaximálnym spoločným ziskom pre zúčastnenéstrany a dá sa k tomu dopracovať spoluprácou a hľadaním spoločných riešení.

�Ak vnímame konflikt ako súboj kto z koho, máme postoj súperivý.

Postoje ku konfliktom

� Konflikt plní vo vzťahu veľa pozitívnych funkcií. Napr. je zdrojom zmien, zabraňuje stagnácii, stimuluje záujem, podnecuje riešenie problémov, overuje a prehodnocuje vzťahy, uvoľňuje napätie,atď.

� Ak vnímame konflikt ako deštrukciu, ako niečo ubližujúce vzťahom, máme tendenciu vyhýbať sa riešeniu konfliktov – neznamená to, že ich nemáme, ale skôr že ich neriešime.

� Znakom dobrého vzťahu nie je neexistencia konfliktov, ale konštruktívny a citlivý spôsob ich riešenia.

� Konflikty sú prirodzenou súčasťou nášho života a je normálne, že sa s nimi v bežnom kontakte s ostatnými ľuďmi stretávame.

� V priebehu svojho života (väčšinou každodenne) človek narazí na iného človeka alebo ľudí, ktorímajú iné potreby a záujmy, ktoré sú s jeho záujmami v konflikte.

� Presvedčenie o tom, že konflikty by nemuseli byť, nás vedie opäť skôr k vyhýbavému správaniu.

�Čím sú vzťahy medzi konfliktnými stranami užšie, tým sa môže stať konflikt intenzívnejším.

�Blízky vzťah posilňuje emocionálnu zložku konfliktu, a tým sťažuje jeho racionálne riešenie.

�Ak strany rozumejú svojim pocitom navzájom, pomáha im to hľadať riešenia, ktoré rešpektujúaj pocity strán a nielen „zdravý rozum“.

� Isté osobnostné vlastnosti sú nám dané, ale učením sme schopní ovplyvniť naše zručnosti v riešení konfliktov, aj narábať s našimi „vrodenými vlastnosťami“ tak, aby sme konflikty riešili efektívne.

Ako rozmý šľame o konfliktoch?

�Naše nastavenie voči konfliktom veľmi ovplyvňuje, ako sa v konflikte správame a ako ho prežívame.

�S konfliktami máme spojené aj predsudky alebo mylné predstavy, ktoré nám boli vštiepené v rodine, a tie si so sebou nosíme celý život a často nám bránia pozrieť sa na konflikt „pozitívnejšími očami”.

Stres��Stres je: Stres je:

�reakcia organizmu na jeho potreby a požiadavky

�príprava na útok alebo útek�počiatok mnohých ochorení

��Stres nie je:Stres nie je:�nevyhnutne zlý, pretože niekedy človeku pomôže

dosiahnuť vytúžený cieľ

�úzkosť, strach�priama príčina choroby, hoci sa často podieľa na

jej vzniku a rozvoji

Kedy sa problémov ásitu ácia stáva stresom?

�To, či sa pre nás nejaká situácia stane stresovou závisí od:

�samotnej problémovej situácie - rôzni ľudia vnímajúako záťaž rôzne situácie

�našich schopností túto problémovú situáciu rieši ť, resp. vyrovna ť sa s ňou – tieto schopnosti (stratégie) si budujeme a osvojujeme v priebehu života. Pri každom riešení problému si overujeme čo „funguje“ a čo nie.

�naše osobnostné vlastnosti – sem patrí napr. prirodzená odolnosť voči stresu, ktorou disponujeme; interpersonálne zručnosti (komunikácia, schopnosť riešiťmedziľudské konflikty); intelekt; sebahodnotenie, a pod.

Je stres v ždy nie čo nepríjemn é?

�Nie každý stres prežívame ako nepríjemný. Pod stresom sme aj vtedy, keď sa pripravujeme na podanie úžasného výkonu alebo keď s napätím sledujeme majstrovstvásveta v hokeji.

�„Pozitívny“ stres označujeme pojmom eustres .

�„Negatívny, nepríjemný“ stres sa odborne nazýva distres , hoci hovorovo používame jednoducho „stres“.

Čo sa s nami deje, ke ď sme v strese?

�Medzi najčastejšie príznaky stresu patria:

Telo

� búšenie srdca; spotené ruky; bolesť a zvieranie za hrudnou kosťou; nechutenstvo; bolesti brucha, hnačka alebo zápcha; nadmerné svalové napätie; bolesti krku; bolesti hlavy; pocit, že sa dusíte alebo nepríjemné pocity v krku („knedlík“); dvojité videnie, zahmlené videnie; nadmerná únava

Čo sa s nami deje, ke ď sme v strese?

Pocity

�Úzkosť; hnev; podráždenosť; netrpezlivosť; prudkéa rýchle zmeny nálad; neschopnosť náklonnosti a empatie; pocit, že nič nemáte pod kontrolou; pocit, že nič nestíhate

Myšlienky

� neschopnosť koncentrácie pozornosti; zvýšenéobavy; zmätenosť; zhoršený úsudok; nerozhodnosť; unáhlené rozhodovanie; negativizmus

Čo sa s nami deje, ke ď sme v strese?

Správanie

� obmedzenie kontaktu s druhými ľuďmi; neadekvátne nariekanie a bedákanie; sklon ku zvýšenej nehodovosti; zhoršenie výkonnosti, vyhýbanie sa úlohám; zvýšená konzumácia kávy a alkoholu; fajčenie, väčšia závislosť na drogách; strata chuti do jedla alebo prejedanie sa; problémy so zaspávaním, nočné bdenie

Vplyv stresu na zdravie

�Pre pochopenie vplyvu stresu na naše zdravie je dôležité spoznať reakciu ľudského tela na stresovú situáciu.

�Táto reakcia sa označuje ako „ú„ú tok alebo tok alebo úútektek ““ („fight or flight“) a u človeka sa vytvorila pred vyše 50.000 rokmi.

ÚÚtok alebo tok alebo úútek?tek?

Všeobecný adapta čný syndr óm

�H. Selye už pred druhou svetovou vojnou vytvoril koncepciu všeobecného adaptačného syndrómu (GeneralAdaptation Syndrom – GAS)

�Je to všeobecná, na druhu stresu i na druhu živočíšnom nezávislá reakcia organizmu, ktorá prebieha v troch fázach:

�Prvá fáza je poplachovpoplachov áá ((alarmovalarmov áá)) predstavuje náhle narušenie vnútorného prostredia organizmu, ktoré je doprevádzané silnou excitáciou, predovšetkým sympatickej sústavy a zvýšením sekrécie hormónov drene nadobličiek. V počiatočnom štádiu tejto fázy hovorí Selye o šoku.

Všeobecný adapta čný syndr óm

�Druhá fáza bola nazvaná fázou rezistencierezistencie , pri ktorej sa postupne znižuje reakcia organizmu na nepriaznivý vonkajší vplyv. Organizmus si na stresujúci faktor (stresor) zvyká, lepšie znáša narušenie vnútorného prostredia.

�Tretia fáza je vyvyččerpanie (erpanie ( exhausciaexhauscia )).. Dochádza k celkovému zlyhaniu adaptačnej a regulačnej schopnosti organizmu. Výsledkom môže byť vážne ohrozenie organizmu.

Mechanizmy zvládania záťažových situ ácií

�Všeobecná miera zvládania záťaže býva označovanáako frustra čná tolerancia, v novšej literatúre označovaná ako nezdolnos ť, pevnos ť (hardiness), čo možno chápať ako stupeň odolnosti voči záťaži.

�Miera odolnosti vo či záťaži je daná dedičnými predpokladmi (typ osobnosti), učením sa adekvátnym spôsobom zvládania v priebehu vývinu, individuálnymi skúsenosťami so záťažou a jej zvládnutím a rovnako sociokultúrnymi normami (každá spoločnosť uznáva iné stratégie).

Coping – zvládanie z áťaže

�je cieľavedomý proces, ktorý závisí od hodnotenia danej situácie a posúdenia vlastných možností

�môže mať rôznu podobu:

�coping zameraný na rie šenie problému –ide o stratégiu, ktorá vychádza z presvedčenia, že danú situáciu možno zvládnuť a vyriešiť ju; jedinec má pocit, že je schopný tento cieľ dosiahnuť

Coping – zvládanie z áťaže�coping zameraný na udržanie prijate ľnej

subjektívnej pohody – na zachovanie psychickej rovnováhy a redukciu negatívnych zážitkov; vychádza z presvedčenia, že problém nemožno riešiť, preto je nutné ho poňať inak, zaujať odlišný postoj – napr. zmieriť sa s ním; nemusí ísť nevyhnutne o negatívnu, neadaptívnu stratégiu

�seba-znevýhod ňujúce stratégie – vopred súodmietnuté akékoľvek pozitívne riešenia, ide o rezignáciu; býva častá u neistých a úzkostných ľudí, ako súčasť syndrómu naučenej bezmocnosti

Ciele copingu�Cieľmi procesu zvládania je:

�Znížiť to, čo človeka ohrozuje.

�Tolerovať – uniesť – to, čo nepríjemného sa deje.

�Zachovať si tvár a pozitívny obraz seba samého (image).

�Zachovať si emocionálny pokoj (duševnúrovnováhu).

�Zlepšiť podmienky, v ktorých by bolo možné sa po zážitku životnej ťažkosti zregenerovať.

�Pokračovať v sociálnej interakcii – v živote s druhými ľuďmi.

Duševn é zdravie a problémy

duševn ého zdravia

Telesn é a duševn é zdravie – spojen é nádoby

� ľudia vo všeobecnosti kladú do popredia zdravie telesné

� telesné a duševné zdravie spolu veľmi úzko súvisia –psychika ovplyvňuje všetky telesné ochorenia

� platí pritom, že napríklad strach, smútok, beznádej, poddanie sa ochoreniu majú negatívny vplyv na priebeh a liečbu telesných ochorení

� naopak, odhodlanie, nádej, zmysle pre humor, aktivita a pocit vlastnej zodpovednosti za liečbu majúpriaznivý vplyv

�Samozrejme, platí to aj naopak:

�pri telesných ochoreniach reagujú ľudia príznakmi psychických porúch a niekedy sa dokonca vyvinú závažné psychickéochorenia (najčastejšie depresia a úzkostné stavy)

Prečo je dôle žité venova ť sa otázke duševn ého zdravia?

�Na Slovensku navštívi ročne psychiatra asi 250 000ľudí. Ak každý z nich pochádza zo štvorčlennej rodiny, má každý rok s duševnou chorobou bezprostrednú skúsenosť milión ľudí.

�Odhaduje sa, že v priebehu 1 roka viac ako 27% dospelých Európanov zažilo aspoň jednu formu duševnej choroby.

�Očakáva sa, že do roku 2020 bude depresia najvýznamnejšou príčinou chorôb v rozvinutých krajinách.

Čo je du ševn é zdravie?�Zo širšieho hľadiska je duševne zdravý človek ten, kto:

�je si vedomý slabých aj silných stránok svojej osobnosti a v zmysle toho koná a stanovuje si ciele;

�je spokojný sám so sebou a prijíma sa taký, aký je, pričom sa snaží vo svojom živote stále napredovať;

�nachádza zmysel svojho života a svojej činnosti;

�dokáže bez problémov prekonávať každodennézáťaže;

�vie vytvárať trvalé sociálne vzťahy a efektívne riešiťinterpersonálne konflikty;

�dokáže milovať a odpúšťať.

�Z užšieho hľadiska chápeme duševne zdravého človeka ako takého, u ktorého nie sú diagnostikovate ľné du ševn é choroby(napríklad depresia, fóbia, porucha prijímania potravy a pod.).

Čo je du ševn é zdravie?

Čo sú problémy du ševn ého zdravia?

�široký rozsah du ševných a emocion álnych stavov a diagn óz, ako napríklad úzkosť, stres, depresia a schizofrénia

�problémy duševného zdravia sú odlišné od takých stavov ako mentálne postihnutie

�keď jednotlivci prežívajú ťažké a/alebo dlhodobéproblémy duševného zdravia, ktoré už spravidla vyžadujú odbornú pomoc či zdravotnústarostlivosť, hovoríme, o "du ševnom ochoren í/poruche “

Aké sú prí činy problémov duševn ého zdravia?

�Existuje mnoho príčin vzniku problémov duševného zdravia, od vnútorných alebo biologických faktorov, až po život v stresujúcich podmienkach, úmrtie blízkeho priateľa alebo stratu zamestnania.

Liečba du ševných ochoren í

�musí byť komplexn á a často pozostáva z kombinácie rôznych liečebných postupov, ako je:

�medikamentózna liečba,

�psychoterapia,

�rodinná terapia,

�psychosociálna rehabilitácia a pod.

�Pri liečbe je veľmi dôležitá spolupráca medzi chorým, lekárom a rodinou.

Rola pr íbuzných pri lie čbe

�Príbuzní sú tiež „zasiahnutí“ chorobou svojho blízkeho a tiež potrebujú podporu.

�Môžu mať pocit viny, hnevu, bezmocnosti, strachu. S týmito pocitmi sa s chorým nemôžu podeliť, ale nie je správne sa s nimi uzatvárať.

�Je dobré sa zdôveriť odborníkovi, alebo sa podeliť o skúsenosti a pocity s príbuznými iných chorých.

Čo je stigma?

�keď hovoríme o duševnom ochorení, slovo „stigma “ znamená negatívne (záporné, odmietavé) názory a postoje, ktoré niektoríľudia majú voči duševnému ochoreniu a ľuďom, ktorí duševnou chorobou trpia

Čo tvor í podstatu stigmy?

�ignorácia (vychádzajúca z vedomostí) - bežnápopulácia má o duševných poruchách málo informácií. K ľuďom s duševnými poruchami máspoločnosť zväčša ambivalentný postoj - jednak strach a jednak ľútosť. Človek si uvedomuje svoju zraniteľnosť, bezmocnosť, preto sa radšej vyhýba kontaktu či už s osobami s postihnutím alebo so samotnými informáciami.

Čo tvor í podstatu stigmy?�predsudky (vychádzajúce z postojov) - sú

charakterizované hlboko zakorenenými presvedčeniami, ktoré nie vždy zodpovedajúfaktom. Tieto človek preberá vo vopred danej a zjednodušenej podobe, bez overenia ich správnosti.

�diskrimin ácia (vychádzajúca z problémov v správaní) - je obmedzovaním, upieraním práv určitým skupinám obyvateľov z dôvodov etnických, jazykových, zdravotných a pod.

Zvnútornen á stigma (self-stigma )

�je zvnútornením (internalizáciou) negatívneho pohľadu na duševnú poruchu, ktorá vedie k jej ukrývaniu a pocitom hanby

�človek príjme tie stereotypy a predsudky, ktoré si o poruche vytvorila spoločnosť, za vlastné

�konečným výsledkom je vnímanie seba ako niekoho menej hodnotného, pocit hanby, skľúčenosti, seba obviňovania a menejcennosti, ale aj nenávisti, odporu či iných nepríjemných pocitov

Zdroje/dôvody stigmy

�Na rozdiel od hospitalizácie fyzicky chorého pacienta je pri duševnej poruche špecifické to, že už len samotný fakt hospitalizácie na psychiatrii spúšťa vlnu nálepkovania a stigmatizácie.

�Samotná psychiatria, ako medicínsky odbor, je často predmetom stigmatizácie. Táto stigmatizácia pochádza z histórie.

�Proces stigmatizácie vzniká vtedy, keď spoločenskénálepky oddeľujú nás od oni.

�Laici najčastejšie chápu príčiny psychických porúch ako:

�charakterové / psychologické (duševnámenejcennosť, slabosť, zvrhlosť, nemorálnosť)

�organické / biologické (dedičné zaťaženie, choroba mozgu)

�situačné / sociálne (zľaknutie, životné rany, zrútenie, zhoršenie materiálnej situácie a pod.)

�Na základe týchto presvedčení sú ich postoje k pacientom nasledovné:

�Pri psychologickej (charakterovej) etiológii by sa postihnutý „mal snažiť zmeniť“, prípadne by „mal byť prevychovaný“,

�pri biologickej (organickej) by ho lekári mali liečiťalebo izolovať,

�pri sociálnej (situačnej) by ho mali všetci chápaťa pomáhať mu, respektíve „už by bolo na čase sa vzchopiť“.

Formy stigmatizujúceho správania spolo čnosti

�Štyri hlavné spôsoby stigmatizujúceho správania spoločnosti voči ľuďom s duševnou poruchou:

��Odoprenie pomociOdoprenie pomoci - napríklad z dôvodu, že on sám alebo ona sama je zodpovedná za svoj život;

��Vyhýbanie saVyhýbanie sa - patrí sem napríklad odmietnutie zamestnať osobu s duševnou poruchou alebo prenajať jej byt;

Formy stigmatizujúceho správania spolo čnosti

��VylVyl úúččenieenie - aktivity súvisiace s propagovaním presunutia ľudí s duševnou poruchou mimo komunity do inštitúcií, kde môžu byť „lepšie“liečení alebo kontrolovaní;

��NNáátlak, donucovanietlak, donucovanie - nariadená, povinná liečba ľudí s duševnými poruchami z presvedčenia, že oni nie sú schopní spraviť kompetentnérozhodnutie o svojom živote

Stigma a jej dopad na človeka

�Stigmatizácia má dopad na všetky zložky života jedinca.

�Stigmatizáciu duševne chorých ľudí možno považovať za „druhú chorobu“.

�Stigma je významnou prekážku pri adekvátnej prevencii, terapii a rehabilitácii.

Boj proti stigme – destigmatiz ácia

�Cieľom destigmatizácie je vo všeobecnosti:

� zmeniť stereotyp stigmatizovan ého človeka(človeka trpiaceho duševnou poruchou, rodinného príslušníka a pod.)

� zmeniť postoje verejnosti tak, aby nevnímali ľudí s duševným ochorením ako „senzáciu“ alebo „odlišnosť“, ale aby boli schopní im porozumieť a pochopiť

Destigmatiz ácia v spolo čnosti

�3 hlavné stratégie vedúce k zmene verejnej stigmy:

��ProtestProtest – poukázať prostredníctvom médií na nespravodlivosť stigmy a uskutočniť morálnu výzvu; táto stratégia však môže viesť aj ku zhoršeniu postojov

Destigmatiz ácia v spolo čnosti��EdukEduk ááciacia (vzdel(vzdel áávanie)vanie) – edukačné programy

pomáhajú verejnosti identifikovať chybné stereotypy o duševnej poruche a nahrádzajú ich s faktickými informáciami. Tým sa odstraňuje mnoho negatívnych mýtov o duševnej poruche.

��KontaktKontakt - Pozitívne výsledky priniesli rôzne kampane hlavne vtedy, keď do nich boli zapojení priamo pacienti alebo ich príbuzní. Keď prednášateľmi na besedách boli účastníci cieľovej skupiny, ukázali sa im ako ľudia, ktorí sa snažia o zmenu a ktorí majú pre to aj schopnosti.