2. PREDPISY,DOKUMENTY,KOMENTÁRE • PREHĽADLEGISLATÍVYELEKTROODPADOVAODPADOVZELEKTROZARIADENÍPOPRIJATÍ NOVÉHOZÁKONAOODPADOCHBača R., Kovalčík T., Laubertová, M.

• TERMÍNSPUSTENIASYSTÉMUROZŠÍRENEJZODPOVEDNOSTIVÝROBCOVSAVZÁKONE POSÚVAŤNEBUDEKolektív

• VLÁDASCHVÁLILASPRÁVUOPLNENÍPROGRAMUSANÁCIEENVIROZÁŤAŽÍKolektív

• ODSÚHLASENÝNÁVRHNAPODPISPARÍŽSKEJDOHODYKolektív

• PARÍŽSKADOHODA • VBIELOMDOMEOCENENÚBOJOVNÍČKUPROTIPEZINSKEJSKLÁDKEPRIJAL SLOVENSKÝPREZIDENTKolektív

• SEWAZÍSKALAAUTORIZÁCIUOZVPREELEKTROZARIADENIAZuzana Šimová

• SMIŽANYSÚPROTIVÝSTAVBEBIOPLYNOVEJSTANICEVTUNAJŠOMDRUŽSTVE PhDr. Angela Sviteková

1. MINIMALIZÁCIA,ZHODNOCOVANIE AZNEŠKODŇOVANIE

• KOMPARÁCIAVÝSTUPOVNAKLADANIASTUHÝMKOMUNÁLNYMODPADOMPOMOCOUANALÝZY ŽIVOTNÉHOCYKLUIng. Lenka Štofová

• PRVKYZRECYKLOVANEJGUMYMÔŽUZVÝŠIŤPROTIHLUKOVÉVLASTNOSTIGABIÓNOV h. prof. Ing. František Mátel, CSc.

• REMEDIÁCIAKONTAMINOVANÝCHVÔDTECHNOLÓGIOUPRIEPUSTNÝCHREAKTÍVNYCHBARIÉR Ing. Agnesa Doráková, PhD., Ing. Mária Švandová

• ZKOMUNÁLNEHOODPADOVÉHOHOSPODÁRSTVAKolektív

• KODKANALIZOVANIUSLOVENSKÝCHMIESTAOBCÍKolektív

• JARNÉUPRATOVANIEKolektív

• JAVYSZHODNOTILAZODPADUVIACAKO4000TONDRUHOTNÝCHSUROVÍNAROZŠÍRILA ÚLOŽISKORÁDIOAKTÍVNYCHODPADOVKolektív

• VYUŽÍVANIEDÁŽĎOVIEKPRIKOMPOSTOVANÍ Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD., prof. Ing. Miroslava Kačániová, PhD., Ing. Patrik Rovný, PhD.

3. SPEKTRUM • ROZHOVORSMINISTROMŽIVOTNÉHOPROSTREDIAKolektív

• ENVIROSÚŤAŽEAAKCIEPREŽIAKOVAMLÁDEŽKolektív

• BUDOVANIEENVIRONMENTÁLNEHOPOVEDOMIAUOBČANOVKolektív

• AKOZÍSKAŤPOUKÁŽKUNASLNEČNÉKOLEKTORYVRÁMCIŠTÁTNEJPODPORYOZE Ing. Štefan Kuča

• AUPARKTOWERABBC5ZÍSKALIZELENÝCERTIFIKÁTBREEAM Kolektív

• VBANSKEJBYSTRICIABRATISLAVESAZAČALFESTIVALEKOTOPFILM–ENVIROFILM2016 Kolektív

• KAMPAŇ„VODAPRESTROMY“:VLIDLLESERASTIEUŽPOLMILIÓNASTROMČEKOV Kolektív

• ZAUJÍMAVOSTIZOZAHRANIČIAKolektív

• ENVIROPREČINYKolektív

NOVINKA

PROGRAM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA SR NA ROKY 2016-2020Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020, ktorý

koncom roka 2015 schválila vláda SR, je najvýznamnejším strategickým dokumentom v oblasti odpadového hospodárstva u nás, pretože určuje záväzné a smerné ciele a opatrenia na päťročné obdobie (FORMÁT A5, MÄKKÁ VÄZBA, 128 STRÁN, 4,95 €).

www.epos.sk

www.redox.sk redox@redox.sk

FAUN ROTOPRESS

ODPADY

è. 6/2016 Roèník XVI.

Vážení čitatelia!

Do prvej časti júnového čísla časopisu Odpady (Mini-malizácia, zhodnocovanie a zneškodňovanie) sme zaradili tri odborné články venované komparácii výstupov nakla-dania s tuhým komunálnym odpadom pomocou analýzy životného cyklu, zvyšovaniu zvukovej pohltivosti gabió-nov pomocou prvkov z recyklovanej gumy a remediácii kontaminovaných vôd pomocou priepustných reaktívnych bariér. V pravidelných rubrikách informujeme najmä o nových projektoch na zber a zhodnocovanie bioodpadu, ktoré pripravujú slovenské mestá, na čo nadväzuje príspe-vok zaoberajúci sa využitím dažďoviek pri kompostovaní.

V druhej časti publikujeme prehľad zmien, ktoré po prijatí nového zákona o odpadoch platia pre výrobcov a distribútorov elektrozariadení a zverejňujeme Parížsku (klimatickú) dohodu, ktorú schválila aj naša vláda. Trend odmietania nových recyklačných kapacít, resp. projektov využívajúcich obnoviteľné zdroje v slovenských obciach potvrdzuje aj stanovisko Smižan k výstavbe bioplynovej stanice.

V tretej časti zverejňujeme rozhovor s novým minis-trom životného prostredia a informujeme o environmen-tálnych (odpadárskych) akciách a podujatiach, resp. zaujímavostiach.

Každému novému predplatiteľovi, ktorý si časopis Odpa-dy objedná u vydavateľa (teda nie cez sprostredkovateľa) v 3. štvrťroku 2016 (nesmie ísť o zrušenie a znovuobjed-nanie časopisu) zaručujeme na rok 2016 (prípadne aj za rok 2015, ak si časopis objedná spätne) 25% zľavu z predplatného.

S odoberaním časopisu sú spojené aj ďalšie výhody: • zľavy z ceny reklamy a inzercie • 50% zľava na odborné publikácie a beletriu vydavateľstva (na základe aršíka bodových známok v hodnote 100 €) • členstvo v klube predplatiteľov odborných časopisov s ďalšími výhodami.

Vydavateľstvo

V prípade záujmu o predplatenie èasopisu vyplòte v objednávke èíslo, od ktorého budete èasopis odoberaś, ako aj rok (môžete aj spätne) a objednávku pošlite (alebo odfaxujte) na našu adresu. Na základe objednávky Vám vystavíme faktúru (daòový doklad). Ak už èasopis odoberáte, nevypåòajte túto objednávku. Vaša objednávka sa automaticky predlžuje aj na ïalší rok.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

ZÁVÄZNÁ OBJEDNÁVKAZáväzne si objednávam vo firme Ing. Miroslav Mraèko, EPOS, Peènianska 6, 851 01 Bratislava, IÈO: 11791519, živ.r. 105-7706 èasopis „Odpady (Minima-lizácia, zhodnocovanie a zneškodòovanie)“ poèínajúc è. 201 (môžete aj spätne) v poète ks (vypísaś napr. èíslo 2, ak chcete èasopis odoberaś v dvoch exemplároch). Vyhlasujeme, že v tomto prípade ide o nový odber èasopisu a uplatòujeme si 25 % z¾avu.

Dodacie podmienky: V roku 2016 vyjde 12 èísel (48 strán/èíslo) a predplatné je 49,98 € + 20 % DPH. Novému predplatite¾ovi, ktorý si v 3. štvrśroku 2016 èasopis objedná priamo u vydavate¾a, teda nie cez sprostredkovate¾a, poskytneme 25 % z¾avu z predplatného na rok 2016 (resp. aj za rok 2015, ak si èasopis objedná spätne), takže zaplatí len 37,49 € + 20 % DPH. Musí ísś o nový odber èasopisu, teda nie o jeho zrušenie a znovuobjednanie. Ak predplatite¾ nezruší objednávku èasopisu najneskôr po dodaní 1. èísla ïalšieho roèníka (jeho vrátením do 14 dní), považuje sa objednávka za platnú aj na ïalší rok. Ak èasopis nebude objednaný od 1. èísla (ale napr. od tretieho), predplatné sa pomerne zníži.

Predplatite¾:

IÈO:

IÈ DPH:

Tel./fax: Dátum: Podpis a peèiatka

Registrujúci orgán: Ministerstvo kultúry SR Evidenèné èíslo: 1044/08ISSN: 1335-7808Vydavate¾: Ing. Miroslav Mraèko, EPOS, Peènianska 6,

851 01 BratislavaIÈO: 11791519Tlaè a distribúcia: Ing. Miroslav Mraèko, EPOS Peènianska 6, 851 01 Bratislava Živnostenský register: 105-7706Redakèná rada: Ing. M. Lukáè, predseda, Ing. J. Liška, Ing. V. Radúch, Ing. P. Galloviè, Ing. E. Galoviè, CSc.,

Ing. M. Lacuška, CSc., RNDr. O. Hornák, RNDr. E. Gregušová, Ing. A. Krištínová, prof. RNDr. J. Høebíèek, CSc., Ing. V. Medlen, Ing. I. Bágel, doc. Ing. ¼. Šooš, PhD., prof. Ing. E. Chmielewská, CSc., doc. Ing. G. Èík, Ing. B. Jelenèík, ArtD., JUDr. Božena Gašparíková, CSc., doc. Ing. Katarína Dercová, PhD., Dipl. Mgmt, prof. Ing. Tomáš Havlík, DrSc.

Šéfredaktor: Ing. Miroslav MraèkoRedakcia: Peènianska 6, 851 01 Bratislava, tel./fax: 02/6345 4262, 6241 2357

e-mail: epos@epos.sk, www.epos.skInzertné zastúpenie: Vydavate¾stvo EPOS, s.r.o., Vajanského 14,

034 01 Ružomberok tel./fax: 02/6241 2357Objednávky Ing. Miroslav Mraèko, EPOS,na predplatné Peènianska 6, 851 01 Bratislava prijíma: tel./fax: 02/ 6345 4262, 6241 2357 044/4326 112, 4320 570 e-mail: epos@epos.sk, mackova.epos@stonline.sk,

Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doruèovate¾ Slovenskej pošty. Objednávky do zahranièia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlaèe, Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk

Predajòa: Peènianska 6, Bratislava, tel./fax: 02/6345 4262, 6241 2357 e-mail epos@epos.sk Vajanského 14, 034 01, Ružomberok; tel./fax: 044/4326 112, 4321 016, 4320 570 Odporúèaná cena: 4,85 € (s DPH 20 %)Rozširuje: Vydavate¾, kníhkupectvá, Slovenská pošta, a. s. Dátum vydania: 26. 5. 2016 (zadané do tlaèe) Publikovanie èlánkov z èasopisu ODPADY v iných èasopisoch je v zmysle § 19 ods. 2 autorského zákona è. 185/2015 Z. z. bez súhlasu autora zakázané! Za obsahovú stránku príspevkov ruèia autori. Vydané v Slovenskej republike.

MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODÒOVANIE

A5, mäkká väzba, 416 strán, cena: 9,40 € s DPH

A5, mäkká väzba, 288 strán, cena: 7,90 € s DPH

A5, mäkká väzba, 208 strán, cena: 5,70 € s DPH

Každoročne vydávame veľmi úspešné príručky pre podnikateľov, poradcov, ekonómov a účtovníkov, ktoré obsahujú všetky všeobecnezáväzné predpisy (zákon o účtovníctve a príslušné opatrenia MF SR) v aktuálnom znení, ako aj meto-dické predpisy Ministerstva financií SR. Keďže jednoduché účtovníctvo podnikateľov je výrazne daňovo orientované, je súčasťou publikácie „Jednoduché účtovníctvo podnikateľov pre rok 2016“ aj zákon o dani z príjmov, ktorý bol kon-com roka 2015 sedem krát novelizovaný, preto v príručke zverejňujeme aj aktualizované dôvodové správy k novelám.

OBJEDNÁVKY: (tel./fax): 02/63454262, 044/4320570, 044/4326112 email: epos@epos.sk

DAŇOVÉ PRÁVO NA

SLOVENSKU Odborná publikácia, ktorá komplexne analyzuje súčasnú právnu úpravu daňového práva na Slovensku, je určená právnikom, manažérom, ekonómom, daňovým a účtovným poradcom a študentom vysokých škôl. (FORMÁT B5, TVRDÁ VÄZBA, 752 STRÁN, 26,90 €).

www.epos.sk

NOVINKANOVINKA

DAŇOVÉ ÚNIKY A DAŇOVÁ KRIMINALITA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Obsahom monografie je situácia v oblastí daní, daòových únikov, daòovej kriminality v Slovenskej

(FORMÁT A5, TVRDÁ VÄZBA, 360 STRÁN, 18,90 €).www.epos.sk

1. MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODÒOVANIE

• KOMPARÁCIA VÝSTUPOV NAKLADANIA S TUHÝM KOMUNÁLNYM ODPADOM POMOCOU ANALÝZY ŽIVOTNÉHO CYKLU ..............................................................................................................................................5Ing. Lenka Štofová

• PRVKY Z RECYKLOVANEJ GUMY MÔŽU ZVÝŠIŤ PROTIHLUKOVÉ VLASTNOSTI GABIÓNOV .............................8 h. prof. Ing. František Mátel, CSc. • REMEDIÁCIA KONTAMINOVANÝCH VÔD TECHNOLÓGIOU PRIEPUSTNÝCH REAKTÍVNYCH BARIÉR ..........10 Ing. Agnesa Doráková, PhD., Ing. Mária Švandová • Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA ..................................................................................................13 Kolektív • K ODKANALIZOVANIU SLOVENSKÝCH MIEST A OBCÍ ................................................................................................17 Kolektív • JARNÉ UPRATOVANIE ...........................................................................................................................................................18 Kolektív • JAVYS ZHODNOTILA Z ODPADU VIAC AKO 4000 TON DRUHOTNÝCH SUROVÍN A ROZŠÍRILA

ÚLOŽISKO RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV ...................................................................................................................... 20 Kolektív • VYUŽÍVANIE DÁŽÏOVIEK PRI KOMPOSTOVANÍ .............................................................................................................21 Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD., prof. Ing. Miroslava Kaèániová, PhD., Ing. Patrik Rovný, PhD.

2. PREDPISY, DOKUMENTY, KOMENTÁRE

• PREH¼AD LEGISLATÍVY ELEKTROODPADOV A ODPADOV Z ELEKTROZARIADENÍ PO PRIJATÍNOVÉHO ZÁKONA O ODPADOCH ..................................................................................................................................... 23

Baèa R., Kovalèík T., Laubertová, M. • TERMÍN SPUSTENIA SYSTÉMU ROZŠÍRENEJ ZODPOVEDNOSTI VÝROBCOV SA V ZÁKONE

POSÚVAŤ NEBUDE ................................................................................................................................................................ 26 Kolektív

• VLÁDA SCHVÁLILA SPRÁVU O PLNENÍ PROGRAMU SANÁCIE ENVIROZÁŤAŽÍ .................................................. 26 Kolektív • ODSÚHLASENÝ NÁVRH NA PODPIS PARÍŽSKEJ DOHODY ........................................................................................27 Kolektív • PARÍŽSKA DOHODA ............................................................................................................................................................. 29 • V BIELOM DOME OCENENÚ BOJOVNÍÈKU PROTI PEZINSKEJ SKLÁDKE PRIJAL SLOVENSKÝ

PREZIDENT ............................................................................................................................................................................. 34 Kolektív • SEWA ZÍSKALA AUTORIZÁCIU OZV PRE ELEKTROZARIADENIA ............................................................................ 35 Zuzana Šimová • SMIŽANY SÚ PROTI VÝSTAVBE BIOPLYNOVEJ STANICE V TUNAJŠOM DRUŽSTVE .......................................... 35 PhDr. Angela Sviteková

3. SPEKTRUM

• ROZHOVOR S MINISTROM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ...............................................................................................37 Kolektív • ENVIROSÚŤAŽE A AKCIE PRE ŽIAKOV A MLÁDEŽ ...................................................................................................... 39 Kolektív • BUDOVANIE ENVIRONMENTÁLNEHO POVEDOMIA U OBÈANOV ............................................................................ 40 Kolektív • AKO ZÍSKAŤ POUKÁŽKU NA SLNEÈNÉ KOLEKTORY V RÁMCI ŠTÁTNEJ PODPORY OZE ............................... 42 Ing. Štefan Kuèa • AUPARK TOWER A BBC5 ZÍSKALI ZELENÝ CERTIFIKÁT BREEAM ......................................................................... 44 Kolektív • V BANSKEJ BYSTRICI A BRATISLAVE SA ZAÈAL FESTIVAL EKOTOPFILM – ENVIROFILM 2016 ................... 45 Kolektív • KAMPAÒ „VODA PRE STROMY“: V LIDL LESE RASTIE UŽ POL MILIÓNA STROMÈEKOV ................................. 46 Kolektív • ZAUJÍMAVOSTI ZO ZAHRANIÈIA .......................................................................................................................................47 Kolektív • ENVIROPREÈINY ................................................................................................................................................................... 48 Kolektív

OBSAH

5

Komparácia výstupov nakladania s tuhým komunálnym odpadom pomocou...

KOMPARÁCIA VÝSTUPOV NAKLADANIA S TUHÝM KOMUNÁLNYM ODPADOM POMOCOU ANALÝZY ŽIVOTNÉHO CYKLU

Ing. Lenka Štofová

ABSTRAKT

Nakladanie s odpadmi predstavuje v súèasnosti stále nároènejší proces v dôsledku rýchleho nárastu svetovej populácie a industrializácie. Z toho dôvodu je vytvorenie optimálneho systému odpadového hospodárstva, ktorý po-núka pridanú hodnotu pre obyvate¾stvo a priemyselný rast, viac než potrebný. V tejto štúdii sa zaoberáme produkciou odpadu podniku, ktorý bol využitý na výrobu elektrickej energie a v procese kompostovania pre po¾nohospodárske úèely, prièom na identifikáciu environmentálnych vplyvov oboch postupov bola stanovená analýza životného cyklu (LCA) pomocou softvéru Gabi ™. Tieto vplyvy boli analyzo-vané z úrovne emisií každého procesu . Porovnaním možno konštatovaś, že nižší emisný profil v priebehu celého život-ného cyklu zaznamenával proces v prípade odpadov pod-niku, použitých na výrobu elektrickej energie.

K¾úèové slová: Posudzovanie životného cyklu, tuhý ko-munálny odpad, emisie, kompostovanie, elektrická energia.

ÚVOD

Problém minimalizácie vzniku odpadov a celkový spôsob ich bezpeèného a výhodného využitia èi úplného odstránenia patrí v súèasnosti medzi najväèšie hospodárske a politické problémy na celom svete. Riešenie problémov s odpadmi hrá v súèasnosti dôležitú úlohu. Problematiku odpadového hos-podárstva je nutné riešiś komplexne, pretože odpady ponúka-jú aj možnosś obnovy využite¾ných zdrojov a ich použitie ako druhotných surovín.

Efektívne využívanie potenciálnych zdrojov surovín získava-ných z odpadov spôsobmi šetrnými k životnému prostrediu je podmienené nielen existenciou vhodnej technológie, ale aj prepracovanou logistikou zberu, zhromažïovania a dopravy príslušnej komodity odpadu (Hoornweg – Tata, 2012).

Trvalo udržate¾ný rozvoj má hlavný cie¾ a tým je zachovaś bu-dúcim generáciám možnosś trvale uspokojovaś základné život-né potreby èloveka a súèasne nenarušiś prirodzené funkcie ekosystému planéty. Naplnenie tejto myšlienky je v súèasnosti realizované snahou o prevenciu vzniku odpadov. Je však sa-mozrejmosśou, že z dôvodu fyzikálno - chemických zákonov nemôžeme zamedziś úplnému zániku odpadov. Prevencia vzniku odpadov je závislá od ekonomických limitov a vyžaduje nielen nové ekonomické stimuly, ale hlavne zmenu chovania výrobcov a spotrebite¾ov.

1. ANALÝZA ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA NA SLOVENSKU

Prvoradou prioritou odpadového hospodárstva (OH) pod¾a zá-kona o odpadoch è. 223/2001 Z. z. je predchádzanie vzniku odpadu. Táto priorita je zakotvená v záväznej hierarchii OH

definovanej v § 3 zákona o odpadoch:

a) predchádzanie vzniku odpadu,

b) príprava na opätovné použitie,

c) recyklácia,

d) iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie

e) zneškodòovanie.

Hierarchia vychádza zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES. Za zákonnou hranicou je tzv. nelegálne skládkovanie odpadov (èierne skládky), resp. spa¾ovanie od-padov v domácnostiach, na záhradách, firemných dvoroch a pod. Hlavné nedostatky v manažérstve TKO spoèívajú v pro-cesoch, ktoré sú v rozpore s uvedenou hierarchiou, v rozpore s legislatívou EÚ a SR v oblasti TKO, resp. majú významne negatívne spoloèenské dopady.

K¾úèové problémy nakladania s TKO v SR sú:

– nárast množstva komunálnych odpadov,

– absencia aktivít prevencie znižovania množstva a škod-livosti odpadov,

– pretrvávajúca nízka miera triedeného zberu TKO a ich materiálového zhodnocovania, ktorá súvisí s neuspo-kojivým stavom ekonomického prostredia triedeného zberu TKO na úrovni obcí,

– vysoká miera skládkovania TKO

– pretrvávajúca vysoká miera tvorby nelegálnych skládok odpadov a nezákonného odhadzovania odpadov do prostredia (littering).

V nasledujúcich èastiach budeme skúmaś kontext uvedených problémov v rámci prípadovej štúdie na podniku po¾nohospo-dárskeho priemyslu a možné príèiny a hlavne riešenia, ktoré sa osvedèili v krajinách s najlepšími environmentálnymi vý-sledkami v oblasti nakladania s TKO.

Graf 1: Produkcia komunálneho odpadu na Slovensku v rokoch 2008-2014

Zdroj: Spracované pod¾a Štatistického úradu SR.

1 772 428 1 745 494 1 808 506 1 766 991 1 750 775 1 744 429 1 830 167

2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

Komunálny odpad spolu v tonách

6

ODPADY È. 6/2016

Generovanie komunálneho odpadu súvisiaceho s industriali-záciou a populaèným rastom sa v roku 2014 zvýšil tak ako v predchádzajúcich rokoch. Mierny pokles bol zaznamenaný v rokoch 2013 a 2009, èoho hlavnou príèinou môže byś eko-nomická situácia domácností. Komunálny odpad sa skladá z rôznych zložiek v rôznych pomeroch a kompozícií, èo sśažuje ich spracovanie a využitie. Táto variabilita v globálnom me-radle nepriaznivo pôsobí na stav životného prostredia. Preto je potrebné znížiś negatívne vplyvy procesu nakladania s ko-munálnym odpadom bezpeèným a ekonomických spôsobom.

Obrázok 1: Hierarchia odpadového manažérstva

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Vzh¾adom na prognózy, pod¾a ktorých priemysel bude aj v bu-dúcnosti patriś medzi rýchlo sa rozvíjajúce odvetvia národnej ekonomiky, možno oprávnene oèakávaś zodpovedajúci rast negatívneho pôsobenia priemyslu na životné prostredie. Na-ko¾ko už v súèasnosti je priemyselná výroba najväèším zneèis-śovate¾om životného prostredia, je nevyhnutné jej negatívne pôsobenie na prostredie minimalizovaś (Blanco et al., 2008).

Možno to dosiahnuś jednotlivými spôsobmi obmedzovania vzniku odpadov všetkého druhu znázornenými na obrázku 1, a to od najmenej až po najvýhodnejší spôsob likvidácie. Vyme-dzuje sa tak smerovanie hospodárenia s tuhým komunálnym odpadom. Za najmenej výhodný spôsob zneškodòovania od-padov je považované spa¾ovanie a skládkovanie.

V rámci zneškodòovania sa èasto využíva kompostovanie, kto-ré patrí medzi biotechnologické metódy spracovania odpadu. Kompostovanie je forma využitia zdrojov z pevných odpadov, pri ktorom je výstup, resp. produkt tohto procesu aplikova-ný na po¾nohospodárskych pôdach. Proces kompostovania pevného odpadu získava podporu po celom svete najmä v dôsledku nárastu globálneho dopytu po ekologicky pestova-ných potravinách a rastúcej opozície voèi výrobe elektrickej energie z tuhého odpadu.

Súèasné pokroky v technológiách však ukázali, že výroba elektrickej energie cez spracovanie tuhého komunálneho od-

padu predstavuje životaschopnú alternatívu oproti ostatným spôsobom nakladania s tuhým komunálnym odpadom. Cie-¾om tohto príspevku bolo porovnaś dve formy využitia zdrojov z odpadu, a to kompostovanie a využitie na výrobu elektrickej energie (Miliūtė – Staniškis, 2010).

Z h¾adiska emisií do životného prostredia bolo pod¾a štúdie na identifikáciu dopadov výroby elektrickej energie z obnovite¾-ných zdrojov zistené, že v procese výroby elektrickej energie iba 20 až 40 % obsahu uhlíka pochádza z fosílnych zdrojov (ako sú plasty), ktoré sú považované za neobnovite¾né, zatia¾ èo zvyšok pochádza z nefosílnych zdrojov. Celkové emisie CO

2 z neobnovite¾ných zdrojov za kWh elektrickej energie sú

teda 367 g, a to je len asi 20 % celkových emisií za kWh.

2. PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA ANALÝZY PROCESOV NAKLADANIA S TUHÝM KOMUNÁLNYM ODPADOM

V PODNIKU PO¼NOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY

Táto štúdia bola vykonaná v dvoch fázach. V prvej fáze boli zís-kané exaktné a reprezentatívne údaje v procese vzorkovania a v druhej fáze boli všetky modely upravené pod¾a všeobecných princípov medzinárodných štandardov ISO 14 000.

Posudzovanie životného cyklu (LCA) je známe ako analýza en-vironmentálnej rovnováhy vo všetkých fázach produktu poèas jeho životnosti. Technika LCA má širokú škálu aplikácie a bola použitá v mnohých štúdiách aj ako environmentálny nástroj pre komparáciu hodnotenia možností likvidácie, resp. iných scenárov nakladania s odpadmi.

V tejto štúdii bol vytvorený LCA model simulácií vplyvu tuhého komunálneho odpadu na životné prostredie v procese kom-postovania a energetického využitia. V týchto simuláciách bol celkový komunálny odpad považovaný za funkènú jednotku a vyprodukované emisie za jednotlivé parametre štúdie.

Pre splnenie podmienok posudzovania životného cyklu bola funkèná jednotka v LCA analýze odkazovaná na kvantifikované definície funkcie produktu (v oboch prípadoch nakladania s odpadmi to bola denná produkcia odpadu za rok 2014), pri-èom tieto údaje boli využité v celom modelovaní a simuláciách.

Dôležitý prvok modelovania predstavoval definovanie hraníc procesov, ktoré boli analyzované alebo ktoré by sa nemali považovaś za súèasś procesu analýzy LCA. Na úèely tejto štú-die hranice pozostávali: zo zberu, prepravy, využitia zdrojov a skládky. Sledovanými výstupmi pre túto štúdiu boli: emisie do ovzdušia, emisie do vody a pôdy.

2.1. VÝSLEDKY KOMPARÁCIE SPÔSOBOV NAKLADANIA S TUHÝM KOMUNÁLNYM ODPADOM

Pri emisiách do ovzdušia ide o množstvo emisií vypúšśaných do procesov v oboch prípadoch nakladania s odpadmi. Vý-sledky boli rozdelené na emisie do ovzdušia z h¾adiska emisií śažkých kovov, anorganických látok, organických látok, pev-ných èastíc a ostatných emisií.

7

Komparácia výstupov nakladania s tuhým komunálnym odpadom pomocou...

V tabu¾ke 1 môžeme vidieś, že emisie do ovzdušia sú produ-kované predovšetkým z anorganických látok, ktoré sa poèas obdobia skládkovania (a ïalších procesov) ve¾mi śažko rozkla-dajú. Emisie v prípade energeického využitia sú menšie ako v prípade kompostovania. V prípade śažkých kovov sú výsledky menšie ako 0, èo znamená, že majú ve¾mi malý vplyv. Anor-ganické emisie sú pri kompostovaní ve¾mi vysoké, èo pripi-sujeme skutoènosti, že väèšina anorganických látok zostala pri kompostovaní bez akéhoko¾vek spracovania, zatia¾ èo pri energetickom využití bola väèšina anorganických látok použitá na výrobu energie.

Èo sa týka simulácie emisií do vôd, je zrejmé, že v prípade energetického využitia je hodnota anorganických látok men-šia ako v prípade kompostovania.

Tabu¾ka 3: Výsledky simulácie emisií do pôdy

Spôsob Pôda

Energia (kg) < 0

Kompostovanie (kg) < 0

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Z tabu¾ky 3 vyplývajú malé, resp. žiadne emisie do po¾nohos-podárskych alebo priemyselných pôd. Na základe generova-ných výsledkov možno predpokladaś, že pokia¾ ide o emisie do pôdy, je vplyv oboch spôsobov ove¾a nižší ako vo vzśahu k emisiám do vody a do ovzdušia. Vplyv anorganických emisií je vysoký, pretože obsahujú niektoré kovy, ktoré nemôžu byś rozložené, alebo śažko rozložite¾né anorganické zlúèeniny.

3. ZÁVER

Mnoho podnikov si uvedomuje svoju zodpovednosś voèi ži-votnému prostrediu a vyvíja úsilie neustále zlepšovaś èinnosti prispievajúcich k udržate¾nému rozvoju. Výsledky tejto simulá-cie nám napomáhajú porovnaś dopad energetického využitia

a dopad kompostovania zdrojov z tuhých komunálnych odpa-dov na životné prostredie v rámci prípadovej štúdie podniku po¾nohospodárskeho priemyslu.

Z výsledkov vyplýva, že zhodnocovanie odpadov znižuje do-pady na životné prostredie a tým aj nenávratné výdavky, ktoré majú vplyv na efektívnosś podniku. To je dostatoèný dôvod pre znižovanie množstva výrobného odpadu, resp. jeho zhodno-covanie a recykláciu.

Použitá literatúra:

1. D. Hoornweg and B. P.-Tata. “What a waste: A Global Re-view of Solid Waste Management”, Urban Development Series Knowledge Papers, 68135, No. 15, The World Bank, 2012.

2. International Organization for Standardization (ISO), “ISO 14040: Environmental management – life cycle assessment – principles and framework”, Genève, 2006.

3. International Organization for Standardization (ISO), “ISO 14044: Environmental management – life cycle assessment – requirements and guidelines”, Genève, 2006.

4. J. M.-Blanco, P. Muñoz, A. Antón, A. and J. Rieradevall. “LCA of the application of compost from organic mu-nicipal solid waste in horticulture fertilization”, in Pro-ceeding of 6th International Conference on LCA in the Agri-Food Sector, Zurich, 2008.

5. J. Miliūtė J. and J. K. Staniškis, “Application of life-cycle assessment in optimisation of municipal waste mana-gement systems: The case of Lithuania”, Waste Mana-gement & Research, vol. 28, pp. 298–308, 2010.

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES.

7. Štatistický úrad SR. 2016. Dostupné z http://www.statis-tics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg.

8. Zákona o odpadoch è. 223/2001 Z. z.

Tabu¾ka 1: Výsledky simulácie emisií do ovzdušia

Spôsob Ťažké kovy

Anorganické zneèisśujúce látky

Organické zneèisśujúce látky

Prachové pevné èastice (emisie)

Ostatné emisie

Energia (kg) < 0 0,01 < 0 0,04 58,6

Kompostovanie (kg) < 0 0,312 0,04 0,4 643

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Tabu¾ka 2: Výsledky simulácie emisií do vody

Spôsob Ťažké kovy

Anorganické zneèisśujúce látky

Organické zneèisśujúce látky

Prachové pevné èastice (emisie)

Ostatné emisie

Energia (kg) < 0 0,01 < 0 < 0 0,7Kompostovanie (kg) < 0 0,113 0,04 < 0 7,67

Zdroj: Vlastné spracovanie.

8

ODPADY È. 6/2016

PRVKY Z RECYKLOVANEJ GUMY MÔŽU ZVÝŠIŤ PROTIHLUKOVÉ VLASTNOSTI GABIÓNOV

h. prof. Ing. František Mátel, CSc., Nitra

ÚVOD

Drôtokoše s kamennou výplòou, známe ako gabióny, si na-chádzajú èoraz viac priaznivcov a èoraz viac sa rozširuje ich uplatnenie. Sú estetické, stabilné po pokládke a pevné.

Používajú sa na spevnenie svahov, ako stavebné prvky a mo-derné dekoraèné materiály v mestských mobiliároch a v zá-hradnej architektúre, i ako protihlukové steny pri cestách a dopravných komunikáciách.

Môžu byś aplikované ako prenosné i ako pevne zabudované, môžu sa vyrábaś v rôznych ve¾kostiach a moduloch. Rozsah aplikácií neustále rastie, pretože samotné gabióny (svojimi vlastnosśami i funkèným prevedením) dávajú ïalšie invenèné podnety pre nové aplikácie.

1. GABIÓNY AKO PROTIHLUKOVÉ STENY

Zaujímavou je aplikácia na protihlukové steny budované pri cestných a železnièných komunikáciách.

– Sú to však naozaj protihlukové steny?

– Aká je ich schopnosś pohlcovaś hluk a znižovaś jeho negatívny dopad na okolie?

– Nejde skôr o zvukovo odrazivé a nie zvukovo pohltivé steny?

Vzh¾adom na svoju konštrukciu má gabiónová stena urèite dobré vzduchovo nepriezvuèné vlastnosti, ale zvukovo pohl-tivé vlastnosti vykáže len śažko.

Kameò je totiž vysoko zvukovo odrazivý materiál a problém po-hltivosti nevyrieši ani väèšia šírka gabiónu, lebo hluk preniká medzerami medzi vloženými kameòmi.

Napriek tomu si gabióny už našli svoje uplatnenie (a zaslúže-ne) v dopravnom a cestnom stavite¾stve. Je nepochybné, že v súvislosti s budovaním a obnovou dialnic, ciest i dopravných koridorov sa presadí rastúci trend pri ich používaní. No lep-šia zvuková pohltivosś gabiónov by iste prispela k rozvoju ich aplikácií.

Snaha o riešenie problému zvýšenia zvukovej pohltivosti stá-vajúcich typov gabiónov nie je ani nová a ani neznáma. K najjednoduchším patrí aplikácia zvislej (prvej vonkajšej) vrs-tvy zvukovo pohltivého prvku (napr. z recyklovanej gumy) na-miesto kameòa.

Prvky z recyklovaných pneumatík a autoplášśov vo forme kom-paktných dosiek, resp. sendvièov boli u nás pomerne úspeš-ne aplikované na protihlukových paneloch.

Myšlienku aplikovaś prvky z recyklovanej gumy (pneumatík) rozpracovala v Èeskej republike spoloènosś MONTSTAV CZ s.r.o., Dolní Rychnov. Na Slovensku sa touto problematikou urèitý èas zaoberal FMR Consulting Nitra.

2. RIEŠENIE PROBLEMATIKY V ÈESKEJ REPUBLIKE.

Spoloènosś MONTSZTAV CZ, s.r.o. sa dlhodobo venuje re-cyklácii pneumatík a gumených výrobkov všeobecne s násled-ným využitím recyklátu na rôzne výrobky. Vo svojom portfóliu má okrem iného i antivibraèné prvky a dielce pre protihlukové panely. Ako prvá v ÈR aplikovala pri spracovaní gumovej drvi-ny technológiu mikrovlnného ohrevu.

Nadväzne na riešenie a získané poznatky z aplikácie prvkov z recyklovanej gumy na protihlukové panely spoloènosś MONT-STAV CZ, s.r.o. zaèala v spolupráci so Stavebnou fakultou ÈVUT Praha (Katedrou železnièných stavieb) a èeskými že-leznicami riešiś tzv. multifunkèný gabión s použitím prvkov z recyklovanej gumy, ktoré mali zvýšiś hodnoty zvukovej pohlti-vosti gabiónu.

V rámci prijatej koncepcie vyvíjali na prednú, úèinkom hlu-ku vystavenú èasś gabiónu dosku, resp. blok z recyklovanej gumy. Doska mala rozmery 1 000 x 500 mm s variantnou hrúbkou 100 až 120 mm. Poèas riešenia vyvstala potreba zväèšiś aktívny povrch dosky, aby sa zvýšila jej zvuková pohl-tivosś. Riešením bola úprava povrchu sústavou rýh, resp. tzv. „vajcovou“ štruktúrou, vïaka èomu sa dosiahla úroveò zvuko-vej pohltivosti v kategórii A 3 (hodnota koeficientu zvukovej po-hltivosti delta alfa vyššia ako 7 dB). Popri pohltivosti riešitelia úspešne zvládli aj farebnú a nehor¾avú úpravu výrobku.

Pri aplikaèných skúškach multifunkèného gabiónu v obyt-nej zóne v tesnej blízkosti železniènej trate sa hluk vo výške 1,6 m znížil o 8 až 9 dB, èo je iste ve¾mi zaujímavé zníženie z h¾adiska ochrany životného prostredia a obytných zón (1).

Zvýšenie zvukovej pohltivosti aplikáciou konštrukèného prvku z recyklovanej gumy bolo len èasśou komplexného vývoja mul-tifunkèného gabiónu, v rámci ktorého bolo potrebné vyriešiś vlastné budovanie gabiónu, jeho naplnenie kameòom, ukot-venie na mieste urèenia a podobne.

9

Prvky z recyklovanej gumy môžu zvýšiś protihlukové vlastnosti gabiónov

3. RIEŠENIE PROBLEMATIKY NA SLOVENSKU

U nás sa problematikou výroby, aplikácie a predaja gabiónov zaoberá viacero firiem, no otázku zvýšenia zvukovej pohltivosti systematicky nerieši žiadna.

3.1. ROZPRACOVANÉ RIEŠENIA

Pred èasom sa touto otázkou zaèal zaoberaś FMR Consulting Nitra. Na základe konzultácií a odporúèaní spoloènosti COP-MAG SK, s.r.o., Bratislava navrhol riešenie vo forme menších prvkov (napr. 500 x 500 mm) z recyklovanej gumy, ktoré mali byś rozmerovo prispôsobite¾né rôznym modulom vyrábaných gabiónov. Prvky z recyklovanej gumy mali byś teda univerzálne použite¾né pre gabióny rôznych rozmerov.

Nižšia hmotnosś a rozmery hluk pohlcujúcich prvkov mali u¾ahèiś montáž aj manipuláciu s neve¾kou doskou a zároveò minimalizovaś riziko jej poškodenia (pre porovnanie hmotnosś väèšiej dosky s rozmermi 1 000 x 500 x 100 mm môže byś aj vyše 65 kg.)

V rámci diskusie odborníci odporúèali vytvoriś na prednej stra-ne zvukovo pohltivého prvku „raster“ do ktorého by zapadli drôtené „oká“ nosnej klietky, a tým prvok stabilizovaś v kon-štrukcii gabiónu.

V prospech tohto riešenia hovoril dostatok technických a od-borných skúseností a poznatkov z predchádzajúcich riešení protihlukových panelov a bariér, v rámci ktorých odborníci z VUSAPL, a.s. Nitra (autor príspevku bol zodpovedným riešite-¾om) úspešne zvládli aplikáciu sendvièov z recyklovaných pne-umatík na protihlukové panely, i problém zväèšenia povrchu sendvièa za úèelom zvýšenia hodnoty koeficientu zvukovej pohltivosti delta alfa, a to vytvorením tzv. šachovnicového re-liéfu povrchu sendvièa. Rozdiely vo výške jednotlivých štvor-cov šachovnicového reliéfu sa pohybovali od 1,5 do 2,0 cm, èím sa dosiahlo zvýšenie hodnoty koeficientu zvukovej pohl-tivosti delta alfa o 3 a 4 dB (dosahovala až 11 dB). Riešitelia zvládli aj farbenie povrchu výrobku.

Žia¾, v tom èase nebola na Slovensku vhodná technológia na výrobu zvukovo pohltivých sendvièov, resp. prvkov z recyklo-vanej gumy. Výsledky výskumu preto realizovali firmy v Èes-kej republike – najskôr v BohemiaElast, s.r.o., Hovorèovice a neskôr v MONTSTAV CZ, s.r.o., Dolní Rychnov. Kým Bohe-miaElast používala na výrobu sendvièov technológiu lisovania za tepla, MONTSTAV CZ aplikoval pokroèilejšiu technológiu mikrovlnného ohrevu.

Výrobu sa nepodarilo zabezpeèiś ani vo VODS, a.s., Košice. Riešitelia zvládli i technológiu mikrovlnného ohrevu pri výrobe rozmerovo menších výrobkov (riešenie je patentovo chránené ako úžitkový vzor), no nepodarilo sa nájsś realizátora, resp. zdro-je na financovanie poloprevádzkovej, resp. prevádzkovej linky.

Na základe konzultácií s organizáciami zaoberajúcimi sa ga-biónmi sa podarilo úspešne vyriešiś i problematiku nehor¾avej úpravy zvukovo pohltivých prvkov z recyklovanej gumy. Na rie-šení, ktoré je patentovo chránené slovenským patentom (2), sa okrem FMR Consultig podie¾ala aj Strojnícka fakulta Tech-nickej univerzity Košice.

3.2. VO¼BA TECHNOLÓGIE

Pre pokraèovaním prác na vývoji bolo dôležité zabezpeèenie výroby prvkov pre zvýšenie zvukovej pohltivosti gabiónov. Po analýze situácie na Slovensku a zhodnotení možností na vybu-dovanie novej výrobnej kapacity (napriek prís¾ubu od èeského partnera sa vylúèila možnosś výroby prvkov v Èeskej republi-ke) sa riešitelia rozhodli využiś niektorú z existujúcich výrob-ných kapacít a z dostupných technológií si zvolili technológiu naparovania, t.j. kompaktovania zmesi horúcou parou.

V tom èase bolo k dispozícii funkèné zariadenie spoloènosti KRASPLAST, s.r.o., Krasòany používané na výrobu EKOMO-LITANU, t.j. materiálu z recyklovaných PUR autosedaèiek a autopośahov. Linka však nebola plne vyśažená, takže nový vý-robok by mohol využiś vo¾nú kapacitu linky.

V prospech tohto riešenia hovorila skutoènosś, že pri kompak-tovaní (lepení) PUR odpadu sa používa rovnaké spojivo, ako sa navrhovalo pre kompaktovanie (spájanie) gumovej drviny, a technológia naparovania pre PUR je vhodná (resp. ve¾mi po-dobná) aj pre gumovú drvinu.

Problémom mohla byś len rozdielna ve¾kosś foriem – pri EKO-MOLITANE sa používali formy s ve¾kosśou 2 000 x 550 mm, ale rozmery prvkov z recyklovanej gumy nemali presiahnuś 500 x 500 mm. Vzh¾adom na nízku nadobúdaciu cenu foriem však nešlo o neriešite¾ný problém.

Navyše, technológia naparovania sa javila ako ekonomicky najvýhodnejšia a výsledný produkt by tak mohol byś cenove prijate¾ný pre odberate¾ov. Vzh¾adom na nízke ceny foriem bolo možné s minimálnymi nákladmi dosiahnuś požadovaný relief povrchu výrobku a zvýšiś tak aktívnu zvukovopohltivú plo-chu.

3.3. POLOPREVÁDZKOVÝ POKUS

Správnosś zvoleného riešenia bola overená v poloprevádzko-vom pokuse. Pri pokuse použili pôvodnú formu s tým, že vy-robený blok bude rozrezaný na menšie kúsky požadovaných rozmerov. Drôtený gabiónový diel na spodku formy mal zabez-peèiś „raster“ v tvare drôtených ôk.

Ako surovinu použili drvinu z pneumatík s ve¾kosśou zrna cca 6 mm (MONTSTAV CZ, s.r.o) a ako spojivo PU 454/7 od

10

ODPADY È. 6/2016

dodávate¾a LEAR, s.r.o., Brno, prièom spojivo tvorilo cca 10 hmotnostných %.

Horúca para mala teplotu 120 stupòov Celsia. Jeden techno-logický cyklus trval 14 minút, z toho:

– vrstvenie zmesi vo forme: 2 minúty,

– naparovanie: 6 minút,

– zrenie: 4 minúty.

Vyrobené bloky boli vzh¾adom na prvú skúšku vyhovujúce. Vý-roba bola nároèná na zladenie jednotlivých technologických krokov, nako¾ko zmes rýchlo tuhla a hrozilo, že sa nebude daś rovnomerne rozvrstviś vo forme. Hotový blok sa dal pomerne dobre deliś.

Prvú skúšku bolo možné hodnotiś ve¾mi kladne a ïalšie per-spektívy vyzerali nádejne.

Po vyhodnotení pokusu riešitelia prijali návrhy na ïalší postup. Bolo potrebné optimalizovaś technológiu a pre budúcnosś vy-riešiś ve¾kosś a výkon miešaèky a ve¾kosś formy (3).

Napriek priaznivým a nádejným výsledkom sa vo vývoji už ne-pokraèovalo. Firma KRASPLAST, s.r.o., Krasòany z objektív-nych príèin skonèila svoje aktivity v danej oblasti a stav aj osud linky je neznámy. Navyše, na pokraèovanie prác už neboli fi-nanèné prostriedky...

ZÁVER

V období, keï sa volá po zvýšení využívania (finalizácie) polo-tovarových produktov z recyklovaných materiálov stojí za po-všimnutie, že existuje mnoho rozpracovaných riešení, ale na ich dokonèenie chýbajú finanèné prostriedky.

Je otázne odkia¾ ich vziaś. Štátna podpora v podstate neexis-tuje a podpora cez APPV sa znižuje a orientuje sa hlavne na základný výskum. Recyklaèný fond, ktorý podporoval enviro-mentálne projekty, zanikol a firmy pôsobiace v oblasti recyklá-cie majú èasto problém prežiś, takže podpora výskumu je asi to posledné, na èo by vynaložili peniaze.

Naši výskumníci môžu len závidieś kolegom z Èiech, kde sa zdroje na aplikovaný a priemyselný výskum ešte vždy nájdu. Pritom mnohé rozpracované a z objektívnych dôvodov neu-konèené slovenské riešenia sú porovnávate¾ne so zahraniè-nými...

Literatúra:

1. ŠAFNER, K., KREJÈÍÀOVÁ H., a kol.: Multifunèní gbión s využitím recyklovaných materiálu. Projekt TA 01020760, odborná správa. ÈVUT v Praze, Fakulta stavební, Kated-ra železnièních staveb K 173, Praha december 2013

2. MÁTEL, F. a kol.: Nehor¾avá úprava zvukovopohltivých prvkov z recyklovaných autoplášśov a gumy. Patent è.288237

3. Interné dokumenty Ing. František Mátel,CSc. FMR Con-sulting, Nitra

REMEDIÁCIA KONTAMINOVANÝCH VÔD TECHNOLÓGIOU PRIEPUSTNÝCH REAKTÍVNYCH BARIÉR

Ing. Agnesa Doráková, PhD., Ing. Mária Švandová

ABSTRAKT

Kontaminácia vody (povrchová, podzemná voda) je jedným z najväèších problémov súèasného sveta, pretože pred-stavuje ekologické riziko pre životné prostredie a ¾udské zdravie. Technológia priepustných reaktívnych bariér (PRB) je jednou z perspektívnych možností remediácie kontami-novaných vôd v priemyselných alebo banských oblastiach. Princíp PRB je pomerne jednoduchý, hlavnou súèasśou reaktívnej bariéry je vrstva zrnitého reaktívneho materiálu, cez ktorú preteká prúd kontaminovanej vody prirodzeným spôsobom. Zneèistená voda prechádza reaktívnou barié-rou a v dôsledku interakcií kontaminantov s vhodne zvole-ným materiálom dochádza k premene kontaminantov na prijate¾né environmentálne formy. Technológia PRB bola

úspešná pri odstraòovaní rôznych kontaminantov vrátane śažkých kovov, organických látok a rádionuklidov. Cie¾om tohto èlánku je poskytnúś struèný preh¾ad o technológií priepustných reaktívnych bariér.

ÚVOD

Voda je jednou zo základných zložiek životného prostredia a je nevyhnutnou podmienkou existencie života na Zemi. Po-krýva viac ako dve tretiny zemského povrchu. Podstatnú èasś tvoria slané vody morí a oceánov. Za normálnych podmienok je voda bezfarebná kvapalina bez chuti a zápachu [1]. Pod¾a zákona è. 364/2004 Z.z. (zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady è. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) môžeme vodu rozdeliś na [2]:

11

Remediácia kontaminovaných vôd technológiou priepustných reaktívnych...

– povrchovú a

– podzemnú.

Voda sa nepoužíva iba na pitné úèely, ale aj na mnohé ïal-šie iné. Rozvojom priemyslu a po¾nohospodárstva dochádza k rozsiahlemu zneèisśovaniu vodných zdrojov, èi už sú to po-vrchové alebo podzemne vody. Zdrojmi kontaminácie vôd sú najèastejšie [3], [4]:

– priemyselné, po¾nohospodárske, komunálne prevádz-ky,

– splaškové vody (vody z domácností, sociálnych zaria-dení),

– śažba hornín a nerastných surovín a ich spracova-nie,

– rastlinná a živoèíšna výroba (používanie hnojív, pesticí-dov).

Vzh¾adom na rastúce nároky na vodu si hospodárenie s vodou vynucuje zvýšenú pozornosś. Výrazné zvýšenie kontaminácie vody na Zemi je alarmujúce, a preto sa kladie stále väèší dôraz na èistenie zneèistenej vody. V súèasnosti je táto problemati-ka stredobodom pozornosti a zaoberá sa òou každá oblasś hospodárskej èinnosti [4].

1. PRIEPUSTNÉ REAKTÍVNE BARIÉRY

Priepustná reaktívna bariéra (PRB) je „pasívna“ in situ zóna tvorená priepustným a reaktívnym materiálom, cez ktorý prúdi kontaminovaná podzemná voda. Reaktívna bariéra je umiest-nená v tesnej blízkosti zdroja kontaminácie kolmo na smer prúdenia podzemnej vody, ktorá prenáša kontaminanty. Ba-riéru je potrebné situovaś tak, aby sa využili hydrogeologické podmienky prostredia na prenos kontaminantov [5], [6], [7], [8], [9]. Na obr. 1 je znázornená technológia priepustnej re-aktívnej bariéry.

Obr. 1: Princíp èistenia kontaminovanej vody technológiou PRB [10]

Optimálne podmienky pre umiestnenie reaktívnej bariéry sú v priepustnom prostredí s ustáleným prúdením podzemnej vody a v prítomnosti málo priepustných hornín. Reaktívna bariéra musí maś väèšiu priepustnosś ako okolité horninové prostredie, aby ju podzemný prúd kontaminovanej vody nemohol obtekaś.

Z poh¾adu aplikovania reaktívnych bariér sú ve¾mi dôležité poznatky o konkrétnych hydrogeologických pomeroch na danej lokalite z dlhodobejšieho h¾adiska. Kvôli optimálnemu fungovaniu bariéry je vhodné disponovaś hydrogeologickým modelom, ktorý zobrazuje podmienky príslušnej lokality. Ve¾-mi dôležité sú laboratórne testy, ktoré charakterizujú interak-cie reaktívneho materiálu s kontaminovanou vodou a úèinnosś prebiehajúcich procesov.

Na základe získaných informácií z prieskumu je potrebné na-vrhnúś efektívny a finanène výhodný systém reaktívnych bariér (výber vhodného miesta, reaktívneho materiálu, technológie inštalovania bariéry a monitoringu, ktorý nenarušuje hydrau-lické podmienky na lokalite) [7], [8].

2. ZÁKLADNÉ TYPY PRIEPUSTNÝCH REAKTÍVNYCH BARIÉR

V praxi sa môžeme najèastejšie stretnúś s dvomi základný-mi typmi bariér, ktoré sú zobrazené na obr. 2 a 3.

2.1. KONTINUÁLNA REAKTÍVNA BARIÉR „CONTINUOUS WALL“

Prvým typom je kontinuálna reaktívna bariéra (continuous wall), ktorá zvyèajne pokrýva celú šírku aj dåžku kontaminaèné-ho mraku. Kontinuálna bariéra je zobrazená na obr. 2. Umiest-ni sa do pripravenej jamy kolmo na smer prúdenia podzemnej vody. Je to najjednoduchšie prevedenie PRB.

Obr. 2: Kontinuálna reaktívna bariéra [7]

2.2. REAKTÍVNA BARIÉRA „FUNNEL-AND-GATE SYSTEM“

Druhým typom je reaktívna bariéra „funnel-and-gate system“. Systém „funnel-and-gate“, t. j. „systém lievik a brána“, sa skladá z dvoch nepriepustných stien, ktoré usmeròujú tok podzemného prúdu kontaminovanej vody do jednej alebo via-cerých „brán“. Tento systém èistenia je zobrazený na obr. 3.

K¾úèovým krokom pri navrhovaní týchto systémov je optima-lizácia rozmerov nepriepustných stien tak, aby boli splnené požiadavky na kapacitu zóny zachytávania kontaminantov a na dobu potrebnú pre ich odstránenie. Tým sa dosiahne, že celá šírka kontaminaèného mraku v danom mieste prechádza reaktívnym materiálom a zabezpeèí sa odstránenie kontami-nantov [9], [11].

12

ODPADY È. 6/2016

Obr. 3: Systém „funnel and gate“ [7]

Reaktívna bariéra tvorí èistiacu stenu, ktorá je naplnená vhod-ným reaktívnym materiálom a cez ktorú preteká kontaminova-ná voda. Vo¾ba vhodného reaktívneho materiálu je podmie-nená charakterom zneèistenia daného územia a teda aj vody. Hlavne vlastnosti pri výbere vhodného reaktívneho materiálu sú:

– reaktivita,

– kontaminanty (typ, koncentrácia),

– hydraulické vlastnosti,

– stabilita,

– environmentálne prijate¾né ved¾ajšie produkty,

– dostupnosś a

– cena.

Ak je doba zdržania vody v bariére dostatoèná, vybraný re-aktívny materiál by mal byś schopný odstrániś kontaminanty. Taktiež je potrebné vziaś do úvahy vzśah medzi reaktivitou ma-teriálu a hydraulickou vodivosśou pri vo¾be ve¾kosti èastíc re-aktívneho materiálu.

3. ZNEŠKODNENIE A LIKVIDÁCIA KONTAMINANTOV

Produkcia vzniknutého odpadu a možnosti likvidácie použité-ho reaktívneho materiálu po vyèerpaní jeho kapacity sú ve¾mi dôležitými faktormi [5], [12], [13]. Pod¾a vlastností použitého materiálu v bariére sa môžu na odstránenie jednotlivých kon-taminantov využiś nasledujúce procesy:

– chemická dehalogenizácia,

– oxidácia – redukcia,

– sorpcia,

– zrážanie,

– iónová výmena a iné.

Z chemického h¾adiska je koncepène jednoduché zachytiś kontaminanty v priepustnej reaktívnej bariére. Ióny kovov pre-nikajú do vrstvy reaktívneho materiálu v rozpustnej forme. V bariére reagujú s materiálom a vytvárajú málo rozpustné zlú-

èeniny, ktoré zostávajú zachytené v zrnitej matrici a v dôsledku toho sa koncentrácie iónov kovov vo vode znižujú.

Efektivita bariéry je vo všeobecnosti priamo spojená so život-nosśou PRB a potenciálne ju znižujú tri nežiaduce javy:

– rozpúšśanie reaktívneho materiálu,

– zníženie priepustnosti v dôsledku vzniku zrazeniny,

– pasivácia reaktívneho materiálu [12].

4. REAKTÍVNY MATERIÁL

Najrozšírenejším reaktívnym materiálom používaným v PRB je kovové železo, ktoré úspešne èistí kontaminovanú vodu od bežných organických a anorganických kontaminantov, ako sú chlórované prchavé organické látky, ropné látky a śažké kovy (Cr, As) [5], [12].

Ïalšími reaktívnymi materiálmi, ktoré sa môžu použiś na reme-diáciu kontaminovaných vôd, sú:

– organické materiály,

– komplexotvorné èinidlá (na báze alkalických kovov),

– kalcinovaná kaustická magnézia,

– zeolity,

– fosfátové minerály (napr. hydroxyapatit),

– íly,

– oxidy kovov,

– vápenec,

– dolomit alebo

– trosky z výroby železa a ocele.

Využitie prírodných a odpadových materiálov môže byś ove¾a výhodnejšie v dôsledku:

– väèšej schopnosti odstrániś nežiaduce kontaminanty a dosiahnuś cie¾ovú kvalitu vyèistenej vody a

– nižších nákladov na alternatívne materiály [5], [13], [14].

ZÁVER

Pasívne remediaèné systémy sú efektívnou a vhodnou alter-natívou èistenia kontaminovaných vôd v priemyselných aj v banských oblastiach. Technológia priepustných reaktívnych bariér bola úspešná pri odstraòovaní kontaminantov zo zne-èistenej vody. Táto technológia je vhodná na dlhodobé èiste-nie kontaminovanej vody.

Celkový èas èistenia a aj úèinnosś závisia od podmienok danej lokality, od charakteru kontaminantov a celkového fungovania bariéry. Použitím vhodného reaktívneho materiálu môžeme dosiahnuś vysokú úèinnosś odstránenia kontaminantov.

Poïakovanie:

Táto práca vznikla s podporou Agentúry na podporu výsku-mu a vývoja v rámci projektu APVV-0351-12.

13

Z komunálneho odpadového hospodárstva

Použitá literatúra:

[1] KAŠIAROVÁ, Slavomíra : Kontaminácia ekosystémov (Vysokoškolské uèebné texty pre dištanèné štúdium kra-jinnej ekológie). Banská Bystrica, 2002, 111 s.

[2] Zákon o vodách è. 364/2004 Z.z. ( vodný zákon o vo-dách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady è. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších pred-pisov).

[3] BLINOVÁ, Lenka: Voda: Bratislava: Slovenská technická univerzita, 2009, 40 s. ISBN: 978-80-89422-05-0.

[4] KAŠIAROVÁ, Slavomíra: Kontaminácia ekosystémov 1 (Vysokoškolské uèebné texty pre dištanèné štúdium kra-jinnej ekológie): Banská Bystrica, 2002, 40 s.

[5] OBIRI-NYARKO, Franklin – GRAJALES-MESA, S. Jo-hana – MALINA, Grzegorz: An overview of permeable reactive barriers for in situ sustainable groundwater re-mediation. In: Chemosphere 111, 2014, s. 243 – 259.

[6] PHILLIPS, D.H.: Permeable reactive barriers: A sustai-nable technology for cleaning contaminated groundwa-ter in developing countries. In: Desalination 248, 2009, s. 352 – 359.

[7] POWELL, Robert M. et al.: Permeable reactive barrier technologies for contaminant remediation. [online]. [cit. 2014-03-25]. Dostupné na internete: <https://clu-in.org/download/rtdf/prb/reactbar.pdf>

[8] FRANKOVSKÁ, Jana et al.: Atlas sanaèných metód en-vironmentálnych záśaží. Bratislava: Štátny geologický

ústav Dionýza Štúra, 2010, 361 s. ISBN 978-89343-39-3

[9] THIRUVENKATACHARI, R. – VIGNESWARAN, S. – NA-IDU, R.: Permeable reactive barrier for groundwater re-mediation. In: Journal of Industrial and Engineering Che-mistry 14, 2008, s. 145 – 156.

[10] JIRÁSKO, D., VANÍÈEK, I.: Permeable reactive barrier (PRB) and its influence on groundwater regime. Czech Technical University, Prague, Czech Republic.

[11] GAVASKAR, Arun: Design and construction techniques for permeable reactive barriers. In: Journal of Hazardous Materials 68, 1999, s. 41 – 71.

[12] GAVASKAR, Arun – GUPTA, Neeraj – SASS, Bruce – JANOSY, Robert – HICKS, James: Design guidance for application of permeable reactive barriers for groundwa-ter remediation. [online]. [2014-04-20]. s. 21- 43 Do-stupné na internete: <https://www.clu-in.org/conf/itrc/prbll_061506/prb-2.pdf>

[13] TURNER, Matthew et a.: Permeable reactive barries: Lessons learned/ New directions. The Interstate Tech-nology&Regulatory Council, 2005. s. 8 – 36. [online]. [cit. 2014-04-25]. Dostupné na internete: <http://www.itrcweb.org/Guidance/GetDocument?documentID=68>

[14] DOYON, John et al.: Permeable reactive barrier: Tech-nology update. The Interstate Technology&Regulatory Council, 2011. s. 21 - 49 [online].[cit. 2014-05-10]. Do-stupné na internete: <http://www.itrcweb.org/Guidan-ceDocuments/PRB-5-1.pdf>

Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Kolektív

1. SAMOSPRÁVA FI¼AKOVA PODÁVA PROJEKT NA ZRIADENIE KOMPOSTÁRNE

Zriadením kompostárne biologicky rozložite¾ného odpadu chce samospráva Fi¾akova tento rok zavàšiś svoj zámer kom-plexne vyriešiś problematiku odpadového hospodárstva v meste. Ako informoval primátor Attila Agócs, podávajú preto projekt, v rámci ktorého žiadajú na jej vybudovanie nenávratný finanèný príspevok vo výške takmer 326 000 eur. Z vlastného rozpoètu ho mienia financovaś sumou viac ako 16 000 eur.

„Doteraz sme biologicky rozložite¾ný odpad odvážali do firmy Agro CS vo Ve¾kých Dravciach. Roène nás to stálo približne 18 000 eur,“ povedal Agócs s tým, že zriadenie kompostárne bude pre mesto znamenaś výrazné šetrenie v mestskej kase. „Predpokladám, že po jej sprevádzkovaní znížime náklady na likvidáciu zeleného odpadu o 50 až 60 percent,“ dodal.

Mestskú kompostáreò plánuje samospráva zriadiś v areáli zberného dvora na Ratkárskej ceste. Vyrobený kompost bude pod¾a primátorových slov využívaný na hnojenie mestských pozemkov a rôznych záhonov, napríklad v parku.

Ako doplnil, kompostáreò bola pôvodne súèasśou projektu celého zberného dvora, ktorý mesto sprevádzkuje tento rok. „V tom èase však podmienky projektu nedovo¾ovali podaś ho v takom znení, ako bol pôvodne koncipovaný. Preto bola kompostáreò z projektu vylúèená,“ vysvetlil Agócs, pod¾a ktorého sa z tohto dôvodu samospráva rozhodla vypracovaś na jej zriadenie osobitný projekt.

2. MESTO PRIEVIDZA CHCE ZREALIZOVAŤ PROJEKT NA ZHODNOCOVANIE BRO

ZA 2,6 MILIÓNA EUR

Prievidzská radnica pripravuje projekt na zhodnocovanie bio-logicky rozložite¾ného odpadu (BRO). Investíciu za asi 2,6 milióna eur má záujem financovaś z Operaèného programu Kvalita životného prostredia. Informáciu o príprave projektu, ako i žiadosti o nenávratný finanèný príspevok, (NFP) vzali na vedomie na svojom rokovaní koncom apríla prievidzskí mest-skí poslanci.

„Projekt má názov Zhodnocovanie biologicky rozložite¾-ného odpadu v Prievidzi, prièom predpokladáme, že jeho

14

ODPADY È. 6/2016

celkové náklady môžu byś až 2 631 500 eur. NFP by mal predstavovaś 2 499 925 eur, pokia¾ by bol projekt úspešný a podporený v takejto výške, tak spolufinancovanie mes-ta by bolo na úrovni 131 575 eur,“ informoval na rokovaní vedúci referátu pre projekty a investície Mestského úradu v Prievidzi Ivan Benca.

Priblížil, že realizáciou tohto projektu mesto získa dve zberové vozidlá na zber biologicky rozložite¾ného odpadu, jedno na verejnú zeleò, jedno na zberné nádoby, ïalej zberné nádoby a kontajnery, koncové zariadenie na zhodnotenie biologicky rozložite¾ného odpadu, zariadenia na prípravu BRO a násled-né spracovanie ako drviè, preosievaè, prevzdušòovaè, štiep-kovaè a nakladaè.

„Prevádzkové náklady na zber a prepravu nebudú vyššie ako súèasné na zber a prepravu komunálneho odpadu. V prípade oddeleného zberu biologicky rozložite¾ného odpa-du v individuálnej bytovej výstavbe sa predpokladá zníže-nie periodicity zberu komunálneho odpadu, takže náklady zostanú zachované. Priame prevádzkové náklady kompos-tovania sa predpokladajú vo výške asi 20 eur za tonu, èo je výrazne menej, ako keï bol odpad zneškodòovaný na skládke. To bolo 28 eur za tonu odpadu plus daò z pridanej hodnoty a poplatok pod¾a zákona vo výške 4,98 eura za tonu,“ skonštatoval.

Prostriedky chce radnica žiadaś z výzvy zameranej na triede-ný zber komunálnych odpadov a zhodnocovanie biologicky rozložite¾ného odpadu. Samospráva projektom pod¾a Bencu reaguje na novelizáciu zákona o odpadoch. Tá okrem iného nariaïuje samosprávam spustenie triedeného zberu biolo-gicky rozložite¾ných komunálnych odpadov s úèinnosśou od 1. januára 2017.

3. HANDLOVÁ CHCE ZREALIZOVAŤ PROJEKT NA SPRACOVANIE BRO ZA ASI 908 000 EUR

Projekt, ktorý by riešil komplexné spracovanie biologicky roz-ložite¾ného odpadu (BRO), má záujem zrealizovaś samosprá-va Handlovej. Reaguje tým aj na novelu zákona o odpadoch. Náklady na investíciu vyèíslila na približne 908 000 eur, o fi-nancie na tento úèel sa bude uchádzaś z Operaèného progra-mu Kvalita životného prostredia. Predloženie žiadosti o ne-návratný finanèný príspevok (NFP), ako i spolufinancovanie

mestom, odsúhlasili na svojom rokovaní tento týždeò (28.4.) handlovskí mestskí poslanci.

Projekt s názvom Zavedenie triedeného zberu a zhodnote-nie biologicky rozložite¾ného odpadu v meste Handlová poèíta s vybudovaním kompostárne s výmerou 40x26 metrov, ktorá by mala vzniknúś na skládke odpadu na pozemku mest-skej spoloènosti Hater Handlová. Radnica už má aj pripravenú projektovú dokumentáciu na stavebné povolenie.

„V kompostárni bude prebiehaś spracovanie èasti biologic-ky rozložite¾ného odpadu štiepkovaèom alebo traktorom poháòaným miešacím vozom s hydraulickou rukou. Táto biomasa bude vyskladòovaná na kompostovaciu plochu a bude sa pravidelne prekopávaś prekopávaèom od trakto-ra. Po dozretí bude kompost preosievaný preosievaèom a frakcie budú ïalej využité,“ uviedol Peter Cagáò z referátu regionálneho rozvoja a strategického plánovania Mestského úradu (MsÚ) v Handlovej.

Súèasśou plánovanej investície je aj nákup technologického vybavenia potrebného na spracovanie biologicky rozložite¾-ného odpadu a zakúpenie dvoch ve¾kostí kompostérov pre handlovské domácnosti. Pre rodinné domy to budú nádoby s objemom 240 litrov a pre obytné domy s objemom 1100 litrov. „V meste by tak malo vzniknúś približne 100 stojísk pre 1400 domácností,“ spresnil Cagáò.

Radnica má ambíciu investíciu financovaś z výzvy, ktorá sa do-týka predchádzania vzniku odpadov a vyhlásilo ju Ministerstvo životného prostredia SR. Predpokladané náklady na investíciu odhadla na 908 040 eur, na financovaní projektu by sa mala podie¾aś sumou 45 402 eur. Žiadosś o NFP predloží pod¾a Cagáòa v najbližšom období.

4. NOVÁKY CHCÚ REALIZOVAŤ PROJEKT NAKLADANIA S ODPADMI ZA VIAC

AKO 540 000 EUR

Realizáciu projektu, ktorý sa týka zintenzívnenia triedeného zberu a zhodnotenia biologicky rozložite¾ného odpadu (BRO), má v pláne samospráva Novák (okres Prievidza). Na investíciu v predpokladanej hodnote viac ako 540 000 eur bude žiadaś prostriedky z Operaèného programu Kvalita životného pros-tredia. Predloženie žiadosti o nenávratný finanèný príspevok (NFP) na tento úèel schválili novácki mestskí poslanci na svo-jom rokovaní (26.4.).

Samospráva bude pod¾a prednostu Mestského úradu v No-vákoch Milana Oršulu žiadaś financie na zakúpenie strojného vybavenia, prièom pôjde konkrétne o traktor, rezacie a zmie-šavacie zariadenie na pripojenie traktora, štiepkovaè a pre-kopávaè kompostu a auto na zvoz bioodpadu, tiež na nákup 1100-litrových a 240-litrových nádob, troch ve¾koobjemových kontajnerov a váhového systému.

Novácka radnica chce investíciu financovaś z výzvy, ktorá je za-meraná na zvýšenie miery zhodnocovania odpadov so zame-raním na ich prípravu na opätovné použitie a recykláciu, tiež podporu predchádzania vzniku odpadov. Celkové oprávnené výdavky na projekt odhadla na 542 081,28 eura, na financova-ní by sa mala podie¾aś sumou vo výške 27 104,06 eura.

15

Z komunálneho odpadového hospodárstva

Projekt, ako ozrejmil Oršula, zefektívni nakladanie s BRO, zámerom radnice je vrátiś späś tento odpad do mesta, a to už zrecyklovaný a vhodný pre výsadbu zelene a rekultiváciu pôdneho fondu na území mesta.

„Už v minulom roku prebehli workshopy v rámci pilotného projektu, ktorý mesto pripravilo pre žiakov základnej školy, ako i èlenov záhradkárskej organizácie. Vyèlenili sme tiež 2000 eur na zakúpenie kompostérov, 23 sme umiestnili v jednej zo záhradkárskych osád, ïalšie dva v základnej ško-le a jeden pri bytovom dome,“ dodal.

5. MEDZILABORCE CHCÚ RIEŠIŤ ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO SEPARÁCIOU

A KOMPOSTOVISKOM

Mesto Medzilaborce zaèalo riešiś odpadové hospodárstvo. Podalo žiadosś o príspevok na zvýšenie kapacít separácie komunálneho odpadu. Samospráva má tiež v pláne vytvoriś kompostovisko na zhodnocovanie biologicky rozložite¾ného odpadu. Rozhodli o tom mestskí poslanci na ostatnom zastu-pite¾stve.

Mesto plánuje zrekonštruovaś budovu v areáli separovaného dvora na Zámoèníckej ulici, ktorú odkúpilo od súkromného vlastníka. „Predmetom projektu je aj výstavba 53 stojísk na umiestnenie zberných nádob pri bytovkách s uzamyka-ním,“ uviedol Marián Dribòák z referátu správy a majetku.

Súèasśou zvýšenia kapacít separácie v meste by bolo aj vy-budovanie spevnenej plochy pre drobný stavebný odpad. Zakúpila by sa tiež váha na vyseparované zložky a kamero-vý systém. Celkové náklady by mali predstavovaś sumu do 700 000 eur, päśpercentné spolufinancovanie by malo byś vo výške maximálne 35 000 eur.

V areáli separovaného odpadu poèíta mesto aj s komposto-viskom, ktorého roèná kapacita by bola 100 ton. „Predmetom projektu je aj nákup traktora s vleèkou, èelný nakladaè, preko-pávaè kompostoviska, miešaè a 30 ks ve¾kokapacitných zber-ných nádob na BRKO,“ uviedol Dribòák. Celkový rozpoèet by mal byś do 500 000 eur, mesto by projekt spolufinancovalo sumou maximálne 25 000 eur.

Mesto Medzilaborce riešilo väèší problém s odpadom zaèiat-kom minulého roka. Na spevnenie skládky komunálneho od-padu Monastyr v Krásnom Brode bol totiž použitý nevhodný materiál, ktorý zároveò znížil kapacitu skládky. Nevhodný po-polèek sa zaèal z kazety v Monastyre vyvážaś koncom apríla minulého roka rovnakou firmou, ktorá ho tam naviezla.

6. BÁNOVSKÁ RADNICA CHCE ZLEPŠIŤ ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO V MESTE

Dvojicu projektov na zlepšenie odpadového hospodárstva, ktoré chce financovaś z fondov Európskej únie (EÚ), má v plá-ne realizovaś samospráva Bánoviec nad Bebravou. Zabezpe-èenie projektu a predloženie žiadosti o nenávratný finanèný príspevok (NFP) 12. mája odsúhlasili bánovskí mestskí po-slanci na svojom rokovaní.

„Dnes boli schválené dva projektové zámery, jeden je za-meraný na intenzifikáciu separovaného zberu odpadu v Bánovciach nad Bebravou, ktorý bude pojednávaś o rekon-štrukcii stojísk na nádoby a druhým zámerom bolo zhodno-covanie biologicky rozložite¾ného komunálneho odpadu,“ uviedol Lukáš Šimonides z referátu projektového riadenia Mestského úradu v Bánovciach nad Bebravou.

Zámerom prvého projektu bánovskej radnice, ako pred èa-som informoval vedúci oddelenia životného prostredia, do-pravy, obchodu a služieb MsÚ Peter Baláž, je optimalizácia a estetizácia súèasných stanovíšś kontajnerov na odpad pri bytových domoch za úèelom zvýšenia èistoty okolia smetných nádob, eliminácie vhadzovania a nezákonného umiestòovania odpadov, ktoré do nádob a ich okolia nepatria. V druhom pro-jekte ide o zlepšenie zhodnocovania biologicky rozložite¾ného odpadu (BRO).

„Cie¾om týchto projektov bude rozumné nakladanie s bio-logicky rozložite¾ným odpadom a zvýšenie intenzity sepa-rovania použite¾ných, opätovne recyklovate¾ných zložiek komunálneho odpadu,“ zhrnul Šimonides.

Na obe investície chce samospráva žiadaś prostriedky z Ope-raèného programu Kvalita životného prostredia, výziev, ktoré sú zamerané na odpadové hospodárstvo. V najbližšom obdo-bí vyhlási verejnú súśaž na spracovate¾a projektovej dokumen-tácie a následne i spracovate¾a žiadosti o NFP.

7. JEDEN ZBERNÝ DVOR V POPRADE NESTAÈÍ, SPUSTÍ SA PREVÁDZKA DRUHÉHO

Od júla budú v meste fungovaś dva zberné dvory. Ten existu-júci na Ulici Ludvíka Svobodu už kapacitne nestíha, preto k nemu pribudne druhý. Pod¾a primátora mesta Poprad Jozefa Švagerka by mali byś v mestách nad 50 000 obyvate¾ov dve zberné centrá.

Druhý zberný dvor v meste vznikol na Hraniènej ulici. Od 1. júla bude prístupný aj verejnosti. ¼udia sem môžu prinášaś starý nábytok, objemný, ale aj drobný stavebný odpad. Na zbernom dvore sa bude vykupovaś aj kovový materiál. „Vyzerá

16

ODPADY È. 6/2016

dobre nielen z h¾adiska priestoru, ale aj zabezpeèenia. Je tam lapol, spevnená plocha èi vagónová vleèka,“ povedal Švagerko.

V týchto dòoch sa ešte dolaïujú posledné detaily kvôli spus-teniu druhej prevádzky. „Momentálne riešime zmluvné podmienky, èo sa týka poskytovania služieb. Nastavuje sa logistika, aby ¾udia vedeli, kde môžu prísś a kde môžu vy-kladaś nadbytoèný materiál. Zmluva je pripravená a myslím si, že pre mesto výhodná,“ vysvetlil primátor.

8. VO VRAKUNI CHCÚ VYBUDOVAŤ MEDZISKLAD NEBEZPEÈNÝCH A KOVOVÝCH ODPADOV

V bratislavskej mestskej èasti Vrakuòa chce v priemyselnom areáli pri Hlohovej ulici spoloènosś AVE SK odpadové hospo-dárstvo vybudovaś a prevádzkovaś zber nebezpeèných odpa-dov a odpadov z kovov. Investor uvažuje o kapacite zberu na úrovni 2000 ton roène. Z toho zhruba 1800 ton budú tvoriś nebezpeèné odpady a 200 ton kovy. Odpad, ktorý má pochá-dzaś najmä z obcí a od priemyselných klientov v Bratislavskom kraji, sa bude po zhromaždení priebežne odvážaś do spraco-vate¾ských stredísk.

S prevádzkou, ktorá bude súèasśou už vybudovaného areálu pre zber a spracovanie odpadov AVE SK odpadové hospo-dárstvo, s.r.o., chce spoloènosś zaèaś v druhom kvartáli tohto roka. V tomto areáli je už administratívno-prevádzková budova èi hala pre triedenie odpadov.

Na skladovanie nebezpeèných a ostatných odpadov budú pod¾a investora využité ekosklady, ktoré sú vhodné na skla-dovanie nebezpeèných látok. „K preneseniu odpadov do objektu ekoskladu dôjde bez kontaktu s povrchom zeme. Po vyskladnení bude urèeným pracovníkom odpad ulože-ný v ekosklade na vyèlenené miesto,“ približuje investor v zámere.

V ekoskladoch sa budú nachádzaś boxy na jednotlivé druhy odpadov. Na kvapalné odpady budú vyèlenené sudy so za-bezpeèeným dnom. Po zozbieraní urèitého množstva od-padov bude pre obmedzené kapacity prevádzky odvezený. „Odpady budú odovzdané na zhodnotenie oprávnenej or-ganizácii,“ tvrdí spoloènosś s tým, že cie¾om tejto investície je

prispieś k znižovaniu odpadov v jej okolí a jeho hromadeniu v nevhodných lokalitách.

Spoloènosś predpokladá s celkovými nákladmi na úrovni 22 000 eur. Zvolená technológia zberu odpadov je optimálna vo vzśahu k životnému prostrediu. AVE SK odpadové hospo-dárstvo, s.r.o., v zámere konštatuje, že žiadna zo zvolených technológií v rámci hodnotenej èinnosti nebude nadmerne zaśažovaś ani jednu zo zložiek životného prostredia.

„Nedochádza k produkcii odpadových plynov ani technolo-gických odpadových vôd,“ dodáva investor. Od najbližšieho obytného domu vo Vrakuni je navrhovaná èinnosś vzdialená zhruba 110 metrov.

Zámer je momentálne v procese posudzovania vplyvov na ži-votné prostredie EIA.

9. NOVÉ STOJISKÁ V HRABIÈOVE MAJÚ POMÔCŤ ZVÝŠIŤ PODIEL VYSEPAROVANÉHO ODPADU

Znížiś podiel zmesového komunálneho odpadu a naopak, zvýšiś množstvo separovaného odpadu chce obec Hrabièov (okres Žarnovica) v najbližších mesiacoch dosiahnuś aj vïaka vybudovaniu nových stojísk. Tie by mali v dedine pribudnúś už o nieko¾ko mesiacov.

Na tri stojiská získal Hrabièov dotáciu z Environmentálneho fondu vo výške 33 310 eur. Pod¾a starostu Jána Adámika sa jedno stojisko bude nachádzaś pri obecnom úrade, druhé pri bytovom dome a tretie v lokalite medzi osadami Hríbovci a Bo-háèovci, kde ho budú môcś využívaś aj miestni chatári.

V stojiskách sa budú pod¾a Adámika nachádzaś 1100 litrové kontajnery na zmesový komunálny, ale aj na separovaný od-pad. Hrabièov bude 14 kontajnerov stáś približne 1750 eur z vlastného rozpoètu. Stojiská budú uzamykate¾né a zabezpe-èené proti zveri.

„V súèasnosti obec vyprodukuje približne 66 ton zmesové-ho odpadu roène. Predpokladáme, že vïaka stojiskám sa nám podarí znížiś toto množstvo o desaś ton,“ dodal Adámik s tým, že takisto rátajú s navýšením separovaného odpadu.

10. VO VE¼KOM ŠARIŠI DOKÁŽU Z ODPADOVEJ VODY Z PIVOVARU VYRÁBAŤ ELEKTRINU

Obèania Ve¾kého Šariša už nebudú nadávaś na smrad, kto-rý sa šíril z èistiarne odpadových vôd pivovaru Šariš. Výrobca piva na Šariši sa rozhodol využívaś mestskú èistiareò v Pre-šove, ktorá prešla modernizáciou a má k dispozícii unikátnu technológiu, na výrobu elektrickej energie z bioplynu.

V èase, keï pivovarníci postavili svoju èistiareò odpadových vôd vo Ve¾kom Šariši, sa toto miesto nachádzalo na okraji, ïa-leko od obytnej zóny. Ako sa mesto rozrastalo, nové paneláky a domy sa ocitli v jej blízkosti. S èím súvisel aj poèet nespokoj-ných ¾udí, ktorí sa sśažovali na obèasný zápach.

„Èistenie odpadových vôd z pivovaru v mestskej èistiarni sme v skúšobnej prevádzke testovali od augusta 2015. Pre pivovar táto spolupráca predstavuje efektívnejšie využíva-nie zdrojov a pozitívny dopad na životné prostredie, keïže

17

K odkanalizovaniu slovenských miest a obcí

dochádza k úspore elektrickej energie, ktorú sme využívali na prevádzku našej èistiarne. Veríme, že toto riešenie prine-sie aj spokojnosś a zlepšenie kvality života obyvate¾ov Ve¾-kého Šariša,“ povedal Ján Èerkala, manažér pivovaru Šariš.

Èistiareò odpadových vôd, v ktorej sú akcionármi aj mestá Košice, Prešov a Ve¾ký Šariš, prešla nedávno vïaka podpo-re z eurofondov rekonštrukciou. Èistenie odpadových vôd v mestskej èistiarni prebieha na mechanickom a biologickom stupni. Súèasśou technológie èistiarne je aj kalové a plynové hospodárstvo s kogeneraènou jednotkou na výrobu elektric-kej energie z bioplynu. V tom je najväèší rozdiel v porovnaní s doterajšou vlastnou èistiaròou odpadových vôd pivovaru Ša-riš, vysvetlil Èerkala.

11. SPA¼OVÒA ODPADU V ŽIRANOCH NEBUDE, NAVRHOVATE¼ STIAHOL SVOJ ZÁMER

Pripravovaná spa¾ovòa odpadov v Žiranoch neïaleko Nitry ne-bude. Spoloènosś Ekomunal Nitra, s.r.o., stiahla z Ministerstva životného prostredia SR, Odbor posudzovania vplyvov na život-né prostredie, predložený zámer energetického zhodnocova-nia komunálnych odpadov a ostatných odpadov splyòovaním. Doruèenie oznámenia od spoloènosti Ekomunal o stiahnutí predloženého zámeru potvrdil starosta Žirian Jozef Zsebi.

„Ministerstvo životného prostredia zastavilo konanie, ktoré sa zaèalo 14. apríla tohto roku na základe predloženia zá-meru navrhovanej èinnosti. Navrhovate¾om však bolo 26. apríla ministerstvu doruèené oznámenie, v ktorom berie späś svoj zámer a zároveò žiada rezortné ministerstvo o zastavenie konania,“ skonštatoval starosta. Zámer postaviś

v katastrálnom území obce Žirany spa¾ovòu odpadu vyvolal búrku nevôle miestnych obyvate¾ov, ktorí proti výstavbe spísali petíciu.

Spoloènosś Ekomunal Nitra, s.r.o., plánovala v spa¾ovni odpa-du v katastrálnom území obce Žirany spracovávaś minimálne 56 000 ton odpadu roène. V zámere o èinnosti navrhovate¾ poèítal s minimálnou kapacitou v dvoch plazmových techno-logických celkoch energeticky zhodnotiś minimálne 168 ton odpadov za deò. Pri zhodnocovaní plánoval využívaś metódy vyspelých technológií tepelného spracovania, a to metódu pyrolýzy alebo splyòovania, ktoré menia odpad na syntetický plyn procesom zahrievania odpadu pri kontrolovaných pod-mienkach. Termín zaèatia výstavby bol naplánovaný na druhý polrok budúceho roka, prevádzka sa mala zaèaś v prvom pol-roku 2019.

Zdroj: TASR

K ODKANALIZOVANIU SLOVENSKÝCH MIEST A OBCÍ

Kolektív

1. V LIPTOVSKEJ TEPLIÈKE DOBUDUJÚ ÈISTIÈKU ODPADOVÝCH VÔD A KANALIZÁCIU

Takmer 2 395 000 eur získala obec Liptovská Teplièka v okrese Poprad z Ministerstva životného prostredia SR v rámci nenávratného finanèného príspevku na dobudovanie èistièky odpadových vôd a na výstavbu kanalizácie. Pod¾a jej staros-tu Slavomíra Kopáèa tak bude po výstavbe odkanalizovaných 95 % obce.

„Obec sa bude na výstavbe podie¾aś 5 -% spoluúèasśou, èo predstavuje sumu zhruba 126 000 eur, ktoré budeme financovaś z vlastných ušetrených zdrojov,“ uviedol Kopáè. Ako doplnil, v súèasnosti je odkanalizovaných približne 60 % obce, po skonèení projektu to bude takmer celá obec. „Sme významná vodohospodárska oblasś, keïže zásobujeme vodou celý podtatranský región, teda okresy Poprad, Stará ¼ubovòa, Levoèa a Spišská Nová Ves. To bol možno aj dô-vod, preèo sme tento finanèný príspevok dostali. Rovnako vplyv na to mal aj fakt, že sme obec, ktorá má nad 2000 obyvate¾ov,“ vysvetlil.

V obci budú odkanalizované ulice Kobyliarky, Koliesko, Bory, Pod úboèou, Na jarku a Ulica Pilisko, èo predstavuje celkovú dåžku 3,25 km. „V rámci kanalizácie budeme riešiś aj vodo-vodnú prípojku v lokalite Bory, taktiež prepojenie ulíc Uli-cou Štefana Náhalku. Tým sa zaène príprava na individuál-nu bytovú výstavbu,“ potvrdil starosta.

„Èistièka odpadových vôd bola v obci vybudovaná v roku 1998 a technológia, ktorá sa v nej nachádza, je v súèas-nosti zastaraná. Okrem toho už kapacitne pre našu obec nepostaèuje,“ povedal Kopáè. Ako doplnil, tak v èistièke dôj-de k rekonštrukcii strechy, kde je poškodený krov vlhkosśou, rovnako je znièená aj tepelná izolácia, ktorá bola nainštalova-ná bez potrebných zábran. Zároveò dôjde k vyriešeniu prob-lému s vetraním.

„Po kontrole verejného obstarávania na Ministerstve ži-votného prostredia SR zaèneme so samotnou realizáciou prác v letných mesiacoch. Doba realizácie je 18 mesiacov, ale veríme, že práce budú trvaś približne rok,“ doplnil Ko-páè. Ako dodal, tak dobudovaním kanalizácie sa bude môcś zaèaś aj s rekonštrukciou miestnych komunikácií. „Rovnako

18

ODPADY È. 6/2016

budeme môcś skráš¾ovaś verejné priestory výsadbou zele-ne, stromov èi okrasných drevín,“ uzavrel starosta.

Okrem dobudovania kanalizácie a èistièky odpadových vôd sa obec chystá aj na zateplenie Spoloèenského domu. Na tento úèel získala Liptovská Teplièka dotáciu 105 000 eur.

2. HYBE CHCE NAPOJIŤ DOMY NA ÈISTIÈKU ODPADOVÝCH VÔD, NEMÁ VŠAK PENIAZE

Rekonštrukciu ciest a námestia brzdí v rázovitej hornoliptov-skej obci Hybe postupné budovanie kanalizácie. Pred nieko¾-kými rokmi postavili èistièku odpadových vôd, napojených je však na òu len 30 percent rodinných domov.

„S týmto problémom bojujeme už roky. Keïže sme malá obec, nespåòame základnú podmienku na získanie financií z európskych fondov. Nejaké peniaze sme získali od štátu, avšak z envirofondu dávajú 200 000 až 300 000 eur, èo je málo. Mala by sa zmeniś filozofia ude¾ovania peòazí. Teraz radšej podporia 200 obcí malou èiastkou a nikde to nie je dokonèené. Radšej by mali komplexne urobiś jednu obec, a tak ísś ïalej,“ povedal starosta Martin Piovarèi.

Skúsenosti z okolia pod¾a neho hovoria o neefektívne inves-tovaných finanèných prostriedkoch. „Neïaleká obec si po-stavila èistièku, no nedostali peniaze na prípojky na zbe-

raè. Èistièka už desaś rokov nefunguje a momentálne je tá technológia už zastaraná, takže to boli úplne nerozumne minuté peniaze. Dúfam, že sa nieèo podobné nestane aj u nás,“ vysvetlil situáciu.

Až po dokonèení kanalizácie príde na rad pod¾a neho rekon-štrukcia ciest, chodníkov a ve¾kého centrálneho námestia. „Všetko so všetkým súvisí, teraz nemôžeme niè robiś. Pred dvoma rokmi sme skolaudovali èistièku odpadových vôd, spojili sme sa s obcou Východná a vybudovali sme ju spo-loène. Treba nám jednotlivé vetvy napojiś na hlavný zberaè, ktorý ide až do Východnej. Je to azda náš najväèší prob-lém,“ dodal Piovarèi.

3. V RUŽOMBERSKEJ ÈISTIARNI ODPADOVÝCH VÔD DOKONÈUJÚ INŠTALÁCIU PRÁÈKY PLYNOV

Už koncom mája sa zaène vo ve¾kokapacitnej èistiarni odpa-dových vôd v ružomberskej mestskej èasti Hrboltová fungo-vaś ïalšie zariadenie na zníženie emisií zneèisśujúcich látok z biofiltra. Zámerom je zníženie nepríjemného zápachu v okolí.Investíciu vo výške 300 000 eur avizoval investor projektu, ce-lulózo-papierenský podnik Mondi SCP, ešte v prvej polovici minulého kalendárneho roku.

„V súèasnosti už dokonèujeme inštaláciu takzvanej dvoj-stupòovej práèky plynov. Mala by prispieś k zlepšeniu život-ného prostredia v blízkom okolí,“ povedal Peter Baláž, riadi-te¾ regenerácie, energetiky a obslužných èinností Mondi SCP. Ako ïalej uviedol, práèku plynov spustia do prevádzky najne-skôr v priebehu dvoch mesiacov. Zároveò spresnil, že zaria-denie bude zachytávaś zapáchajúce zlúèeniny, obyvatelia Hr-boltovej by preto mali pociśovaś menší zápach v okolí èistièky.

„Bude to predèistenie k existujúcemu biofiltru. Plyny naj-skôr prejdú cez túto práèku, kde ich budeme vyslovene sprchovaś a zachytíme tak sírne zložky a èpavok. Následne sa ešte doèistia v existujúcom biofiltry,“ upozornil.

Pod¾a predbežných výpoètov by mali dosiahnuś zníženie emi-sií èpavku zhruba o 80 percent a sírnych zlúèenín o 30 až 50 percent. Cite¾ne by sa to malo prejaviś aj v ïalšom podstatnom znížení nepríjemného zápachu a jeho výskyt by mal byś ove¾a zriedkavejší.

Zdroj: TASR

JARNÉ UPRATOVANIE

Kolektív

1. BANSKOBYSTRIÈANIA INICIATÍVNE VYZBIERALI TONY ODPADU V RÁMCI AKCIE ZA KRAJŠIE

MESTO

Až 240 ton komunálneho a 60 ton biologicky rozložite¾ného odpadu zozbierali Banskobystrièania poèas tradiènej celo-mestskej upratovacej akcie Za krajšie mesto. Naplnili 316 ve¾kokapacitných kontajnerov a vïaka nim je mesto pod Urpí-nom vidite¾ne èistejšie.

Ako zhodnotila hovorkyòa primátora Zdenka Sekerešová, do upratovania sa zapojili základné a materské školy, obèianske združenia i neziskové organizácie. Akciu odštartoval primátor Ján Nosko so svojím najbližším tímom, pracovníkmi mestské-ho úradu a so žiakmi zo Základnej školy (ZŠ) Golianova. Po-darilo sa im vyèistiś okolie oddychovej záhradkárskej lokality Pod Rybou. K èistejšiemu mestu prispeli i ZŠ J. Bakossa, Radvanská, Trieda SNP, Moskovská, Spojová, Ïumbierska,

19

Jarné upratovanie

Sitnianska, ZŠ Narnia, žiaci Konzervatória J. L. Bellu a tiež škôlkari z Materskej školy Družby.

„Poèas štyroch aprílových víkendov hliadkovala po meste monitorovacia služba. Dohliadala na naplnenosś kontajne-rov, ich vývoz a opätovné pristavenie alebo premiestnenie na ïalšie potrebné miesta. Viac ako 300 ve¾koobjemových kontajnerov naplnili obyvatelia mesta rozlièným odpadom. Aktivaèní pracovníci so spoloènosśou Ganz zároveò odstrá-nili èierne skládky v Lazovnej ulici pod cintorínom, na ulici Trieda SNP i v okolí útulku Prístav na Fonèorde,“ uviedol Mi-chal Štúber z Oddelenia odpadového hospodárstva a údržby verejných priestranstiev Mestského úradu v Banskej Bystrici.

Ako dodala Sekerešová, v centre mesta pribudol aj nový mo-biliár. Na Námestí SNP a Š. Moysesa je pre mamièky s deśmi, seniorov èi návštevníkov k dispozícii takmer 20 lavièiek, ku ktorým v najbližšom období pribudne ešte ïalších desaś.

2. DO UPRATOVANIA SVOJHO OKOLIA SA NA POHRONÍ ZAPOJILO 1500 DOBROVO¼NÍKOV

Z 9 OBCÍ

Valèeky na ma¾ovanie vzoru na stenu èi èasś heligónky. Aj takéto bizarné kúsky našli pri upratovaní svojho okolia ¾udia z obcí v regióne stredného Pohronia. Oblastná organizácia cestovného ruchu (OO CR) Región Gron tu vyhlásila ve¾kú upratovaciu akciu, do ktorej sa zapojilo celkom deväś obcí so 45 aktivitami a 1500 dobrovo¾níkmi.

Najúspešnejšou obcou sa stala Ve¾ká Lehota, kde sa do skráš¾ovania zapojilo 25,07 percenta obyvate¾ov. „Ve¾mi ak-tívni boli žiaci základnej školy napríklad pri èistení potoka Žitava, ale aj obèania, ktorí zlikvidovali skládku v èasti Po-liak èi vysadili dreviny a skalku v obci,“ uviedla riadite¾ka OO CR Región Gron Žofia Hanusová. Pre víśaznú obec má organi-zácia lákavú výhru, pripraví jej nový propagaèný materiál.

Tesne za Ve¾kou Lehotou nasledoval pod¾a jej slov Župkov, kde sa do èistenia zapojilo 24,65 percent obyvate¾ov. „Radi by sme pochválili najmä žiakov II. stupòa, ktorí sa už tra-diène starajú o okolie Partizánskej chaty (Škurátky), pamät-níka a hrobu partizána pod úpätím vrchu Vtáènik,“ dodala s tým, že obec spolu s dobrovo¾níkmi plánujú ešte práce na hornožupkovskej ¾udovej drevenièke.

Na treśom mieste sa podielom zapojených obèanov umiest-nila Žarnovica, kde sa viaceré ve¾ké kolektívy škôl zapojili do upratovania najmä v rámci Dòa Zeme. „Tiež spomeniem už tri tohtoroèné brigády na hrade Revište, upratovanie róm-skych spoluobèanov a aktivitu Mestského mládežníckeho parlamentu,“ podotkla Hanusová. Upratovanie prebehlo aj v Novej Bani, Hronskom Beòadiku, Píle, Horných Hámroch, Malej Lehote a v Ostrom Grúni.

3. POÈAS TÝŽDÒA ÈISTENIA VYZBIERALI OBYVATELIA ZVOLENA TONY ODPADU

Okolo 60 vriec a ïalšie štyri kontajnery odpadu naplnili oby-vatelia Zvolena poèas akcie Spolu vyzbierame viac. Už pred

tým, poèas štyroch dní èistenia mesta vyzbierali deti z ôsmich škôl a jednej škôlky spolu 1920 kg odpadu.

Èistenie mesta sa organizovalo pri príležitosti Dòa Zeme. Zúèastnili sa ho doslova všetci, od tých najmenších po naj-väèších. „Deti z materskej školy maršála Malinovského sa uèili rozlišovaś a triediś odpad a v okolí svojej školy zbie-rali množstvo papiera. Staršie deti už robili jarnú oèistu v teréne, okolo svojich škôl èi na turisticky významných miestach, napríklad v okolí Èerveného medokýša,“ uviedla hovorkyòa Mestského úradu vo Zvolene Eva Ježovièová. Naj-viac vyzbierali deti na sídlisku Západ, v okolí Tesca, potom v Sekierskej doline a smerom na Èervený medokýš.

„Do oèisty mesta sa zapojili obyvatelia Zlatého potoka, Se-kiera, Západu. Borová hora doslova ožila a zbavila sa množ-stva odpadov, dokonca starej unimobunky. Ide o lokalitu, ktorú bohato navštevujú nielen Podborovèania, ale aj ¾udia z blízkeho èi ïalekého okolia,“ uviedla hovorkyòa.

Práve Podborovský spolok na èele s poslancom Vladimírom Luptákom dokázal zmobilizovaś desiatky ¾udí všetkých veko-vých kategórií, preto po vyhodnotení mesto rozhodlo, že Ze-lenú bodku a revitalizáciu oddychovej zóny si najviac zaslúžia práve Podborovèania.

4. OKOLIE ŽILINSKÉHO VODNÉHO DIELA ZAPLAVILI DOBROVO¼NÍCI

Už štvrtýkrát vyrazili v piatok 29. apríla 2016 Žilinèania priložiś ruku k Vodnému dielu. Jarné upratovanie najpopulárnejšieho letného športoviska v krajskom meste prilákalo verejnosś, štu-dentov stredných škôl i zamestnancov Úradu Žilinského sa-mosprávneho kraja. Cie¾om podujatia Prilož ruku k Vodnému dielu je zapojiś širokú verejnosś a študentov do aktivít, ktoré vedú k zlepšeniu životného prostredia, zvýšeniu environmen-tálneho povedomia a zodpovednosti k svojmu okoliu.

„Podarilo sa nám vyèistiś oba brehy z Budatína po Hydro-uzol a autá na konci dòa odviezli viac ako 200 vriec odpa-du. Vodné dielo je ob¾úbenou lokalitou pre športovcov, ale aj pre tých, ktorí chcú vyraziś na prechádzku s deśmi, part-nerom èi kamarátmi. Takéto miesto je potrebné zve¾aïovaś

20

ODPADY È. 6/2016

a nemôže ostaś zahrnuté odpadkami,“ zdôraznil žilinský žu-pan Juraj Blanár, ktorý sa rovnako zapojil do tradièného èiste-nia okolia. Pod¾a jeho slov sa v priebehu dòa na Vodnom diele vystriedalo približne 250 ¾udí, ktorí si prišli prevziaś pracovné pomôcky a vyrazili do terénu.

Žilinská župa vychádza v ústrety priaznivcom relaxu i športu aj prostredníctvom starostlivosti o unikátnu cyklotrasu BIKEKIA, ktorá prechádza práve úsekom Vodného diela.

„Cyklotrasa spája naše hradné dominanty Horného Pova-žia – hrad Streèno a hrad Budatín, èiže cyklisti môžu sad-núś na bicykel a vychutnaś si skvelú jazdu. Zatia¾ sa nám podarilo vyasfaltovaś úseky z Budatína až po križovatku pod mostmi v Teplièke nad Váhom a tento rok chceme s naším partnerom pokraèovaś ïalej a umožniś aj korèulia-rom èi mamièkám s koèíkmi, aby mohli vyraziś ešte ïalej.

V našom kraji máme najväèší poèet cyklotrás, ide o viac ako 2 400 znaèených cykloturistických chodníkov, a preto v propagácii cykloturistiky pokraèujeme každý rok a priná-šame nové nápady èi už v podobe cyklobusov, alebo na-šich nových pretekov Žilinská ŽUPATOUR 2016,“ priblížil J. Blanár. Zároveò však dodal, že najväèším problémom sú pre župu neustále vandali.

„Aj napriek tomu, že BIKEKIA je miesto oddychu a rekre-ácie, návštevníci èasto nièia naše prístrešky, odpadkové koše èi iné èasti cyklotrasy a odpadky odhadzujú bez prob-lémov popri ceste. My však robíme všetko pre to, aby sme chodník vždy obnovili, zabezpeèujeme pravidelný odvoz odpadkov, trasu kontrolujeme a verím, že aj vandali si po-stupne uvedomia, že BIKEKIA je tu hlavne pre ich úžitok,“ doplnil predseda ŽSK.

Zdroj: TASR

JAVYS ZHODNOTILA Z ODPADU VIAC AKO 4000 TON DRUHOTNÝCH SUROVÍN A ROZŠÍRILA ÚLOŽISKO RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV

Kolektív

JAVYS VLANI PRI VYRAÏOVANÍ JE A1 A V1 ZHODNOTILA VYŠE 4000 T DRUHOTNÝCH

SUROVÍN

„Jadrová a vyraïovacia spoloènosś, a. s., (JAVYS) v rámci vyraïovacieho procesu jadrových elektrární (JE) A1 a V1 zhodnotila v roku 2015 z odpadu viac ako 4000 ton druhot-ných surovín.“ Informovala hovorkyòa JAVYS Miriam Žiaková.

Jedným z cie¾ov spoloènosti JAVYS je pod¾a nej èo najviac materiálov z vyraïovacieho procesu JE A1 a V1 zhodnotiś, mi-nimalizovaś tým tvorbu odpadov a chrániś tak životné prostre-die. „V roku 2015 naša spoloènosś vrátila do recyklaèného procesu 4236,37 tony druhotných surovín,“ spresnila Žia-ková. Najväèší objem druhotných surovín tvorilo železo a meï.

Všetky finanèné prostriedky, ktoré JAVYS, a. s., recyklaèným procesom získala, sa pod¾a Žiakovej investovali opäś do proce-su vyraïovania jadrových zariadení. „Tým dochádza k úspore finanèných prostriedkov zo štátneho rozpoètu SR a v prípa-de vyraïovania JE V1 prostriedkov EBOR,“ upozornila.

Zdôraznila zároveò, že odpady, ktoré potenciálne môžu ohro-ziś niektorú zo zložiek životného prostredia, respektíve musia spåòaś hygienické, prípadne bezpeènostné požiadavky, sú doèasne skladované vo vhodných, technologicky zabezpeèe-

ných priestoroch tak, aby sa predišlo ich negatívnym vplyvom, alebo ohrozeniu života a zdravia ¾udí, majetku a životného pro-stredia. „Tie, ktoré možno vrátiś do recyklaèného procesu, spoloènosś JAVYS, a. s., zhodnocuje,“ dodala.

Jadrová a vyraïovacia spoloènosś, a. s., zabezpeèuje v SR èinnosti v oblasti závereènej èasti jadrovej energetiky. Medzi jej hlavné aktivity patrí vyraïovanie jadrových elektrární A1 a V1, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným jadro-vým palivom, inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a za-chytenými rádioaktívnymi materiálmi.

2. NOVÉ PRIESTORY V ÚLOŽISKU RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV V MOCHOVCIACH

VZNIKLI NOVÉ PRIESTORY

V republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochov-ciach vznikli nové úložné priestory pre ve¾mi nízko aktívne odpady (VNAO). Vybudované boli v rámci realizácie II. etapy projektu vyraïovania jadrovej elektrárne A-1 pod názvom Vý-stavba úložiska ve¾mi nízkoaktívnych odpadov – 1. etapa. Nové úložné priestory sa nachádzajú v južnej èasti areálu re-publikového úložiska rádioaktívnych odpadov (RÚ RAO) Jad-rovej a vyraïovacej spoloènosti JAVYS, a. s. VNAO sú uklada-né do úložných priestorov vo ve¾koobjemových vakoch a tvorí ich predovšetkým kontaminovaná zemina a drvený betón. Na-plnené ve¾koobjemové vaky majú rozmer cca 1x1 metra, výš-ku 0,9 metra a hmotnosś zhruba 1300 kilogramov.

„K 22. aprílu tohto roka bolo v ISO kontajneroch do tohto úložiska pretransportovaných a následne uložených 180 kusov takýchto ve¾koobjemových vakov,“ skonštatovala ho-vorkyòa spoloènosti Miriam Žiaková.

Ve¾mi nízko aktívne odpady sú ukladané postupne, v šiestich vrstvách. Celková projektovaná výška vrstvy odpadu v úložisku VNAO je 7 metrov, vrátane vrchnej vyrovnávacej vrstvy zeminy.

21

Využívanie dážïoviek pri kompostovaní

V budúcnosti, po dosiahnutí celkovej výšky, budú nad odpa-dom umiestnené ochranné vrstvy a vodotesné prekrytie tak, aby uložené VNAO boli finálne izolované od okolia. Nad úlo-žiskom VNAO je umiestnená ¾ahká montovaná hala s oplášte-ním, na dne úložného modulu je vybudovaný drenážny systém spodnej podpovrchovej vody a kontrolný drenážny systém po-tenciálnych priesakov vody.

Pred realizáciou budovania úložiska bolo v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uskutoènené verej-né posudzovanie vplyvov danej èinnosti na životné prostredie. Ukonèené bolo vydaním Závereèného stanoviska Minister-stva životného prostredia SR. Úrad jadrového dozoru povolil realizáciu stavby rozhodnutím z 19. decembra 2014. Uklada-nie ve¾koobjemových vakov do úložiska VNAO zaèalo v rámci jeho komplexných skúšok dòa 16. marca tohto roka.

Ve¾mi nízkoaktívne rádioaktívne odpady sú odpady, ktorých aktivita je mierne vyššia ako limitná hodnota na uvádzanie ma-

teriálov do životného prostredia. Obsahujú prednostne rádio-nuklidy s krátkou dobou polpremeny, prípadne aj rádionuklidy s dlhou dobou polpremeny v nízkej koncentrácii. Tieto si pri ukladaní vyžadujú nižší stupeò izolácie od životného prostre-dia systémom inžinierskych bariér alebo nevyžadujú použitie inžinierskych bariér a doba inštitucionálnej kontroly úložiska je kratšia ako v prípade povrchového typu úložiska rádioak-tívnych odpadov. Po naplnení kapacity úložiska budú uložené VNAO pod inštitucionálnym doh¾adom a po uplynutí sledova-ného obdobia budú uložené materiály po príslušnej kontrole postupne uvo¾òované do životného prostredia.

Jadrová a vyraïovacia spoloènosś, a. s., zabezpeèuje v SR èinnosti v oblasti závereènej èasti jadrovej energetiky. Medzi jej hlavné aktivity patrí vyraïovanie jadrových elektrární A1 a V1, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným jadro-vým palivom, inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a za-chytenými jadrovými materiálmi.

Zdroj: TASR

VYUŽÍVANIE DÁŽÏOVIEK PRI KOMPOSTOVANÍ

Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD., prof. Ing. Miroslava Kaèániová, PhD., Ing. Patrik Rovný, PhD., SPU v Nitre

Využitie dážïoviek na kompostovanie je plne logické, veï dážïovky vo vo¾nej prírode kompostujú organický materiál už miliardy rokov. Sú preto ideálne prispôsobené – v dlhom tráviacom trakte menia prírodný organický odpad na cenné živiny a zároveò prevzdušòujú a skvalitòujú pôdu, ktorou sa doslova prehrýzajú.

Ich využitie v malých i ve¾kých kompostoviskách má popri envi-ronmentálnych aj ekonomické výhody. Navyše, prevádzkova-te¾ si pod¾a charakteru a vlastností kompostovaného materiálu môže zvoliś optimálny druh dážïoviek, napr. dážïovku hnojnú (Eisenia foetida), dážïovku kalifornskú (Eisenia andrei) alebo európske dážïovky (Dendrobaena veneta).

Efekty využívania dážďoviek v procese kompostovania

Kompost sa tvorí 4 x rýchlejšie

Získaný vermikompost je

vhodný i pre aplikáciu vo forme výluhu (120 g .l-1),

vhodného najmä pre výživu letničiek

a viacerých druhov zeleniny

Možnosť až šesťnásobného

zmenšenia objemu kompostovaného

materiálu

Výraznejšie zlepšovanie

mikrobiologických vlastností pôdy silne korelujúce so zdravotným stavom pôdy

Možnosť výberu z viacerých druhov,

napríklad: Lumbricus rubellus, Eudrilus eugenie,

Perionyx excavatus

Zintenzívňovanie mikrobiálnych

procesov v organickej

hmote

Rýchle rozmnožovanie

dážďoviek zvyšuje rýchlosť výroby

kompostu

Zhodnocovanie organického odpadového substrátu bez

rizika strát minerálov

a živín

Schéma 1: Efekty využívania dážïoviek v procese kompostovania

22

ODPADY È. 6/2016

Èo sa týka kvality vyprodukovaného kompostu, exkrementy dážïoviek obsahujú vyšší podiel auxínových látok, giberelí-nov, cytokinínov a vo¾ných aminokyselín, teda zložiek podpo-rujúcich rast nároènejších druhov zeleniny, resp. ovocných a okrasných drevín. Navyše, dážïovkami produkovaný kompost má vyšší obsah dusíka a nižší obsah solí a v procese kompos-tovania sa znižuje až eliminuje výskyt zárodkov Ascaris sp., ale i koliformných baktérií.

Kompostovanie za pomoci dážïoviek má však svoje špecifiká vyplývajúce z požiadaviek na zloženie a vlastnosti kompos-tovaného materiálu (bioodpadu) a na zabezpeèenie optimál-neho priebehu kompostovania, to znamená zabezpeèenie ochrany a optimálnych podmienok pre rast a rozmnožovanie dážïoviek.

Èo sa týka zloženia kompostovaného bioodpadu, nepatria do neho zvyšky rýb, mäsa a kostí, odpad z mastných a mlieènych výrobkov, zvyšky citrusových plodov, plesnivý alebo chemický kontaminovaný bioodpad.

Èo sa týka zabezpeèenia optimálnych životných podmienok pre dážïovky, musí im prevádzkovate¾ kompostoviska zabez-peèiś:

- optimálnu vlhkosś, ktorá by nemala byś nižšia ako 78 %,

- optimálnu teplotu, najlepšie v intervale od 19 do 20 °C,

- dostatoèný prístup vzduchu,

- ochranu pred svetlom.

Optimálnej vlhkosti napomáha aplikovanie podstielky na dno kompostoviska. Vhodná je napríklad tráva, opadané lístie ale-bo slama, teda bežne dostupné materiály, resp. bioodpady. V kompostovisku nesmú chýbaś drenážne otvory na odvod nadbytoènej vlahy ani vetracie otvory zabezpeèujúce prísun èerstvého vzduchu a odvod vznikajúcich plynov.

Teplotu aj vlhkosś možno regulovaś zložením kompostovaného bioodpadu, prípadne jeho zakrytím èi odokrývaním, èo súvisí aj s ochranou dážïoviek pred svetlom. Ideálne je, ak kompostovis-ko má odnímate¾né veko, ktoré umožòuje regulovaś vlhkosś, tep-lotu aj prísun vzduchu a zároveò chráni dážïovky pred slnkom.

Chráni dážïovky aj pred rôznymi živoèíchmi, ktoré ich požie-rajú, èo je problém, ktorý musia riešiś prevádzkovatelia otvo-rených kompostovísk (napríklad aplikáciou hustého pletiva alebo fólie na povrch kompostoviska).

Nežiaduce aspekty

znižujúce kvalitu

kompostu a eliminujúce

činnosť dážďoviek v procese

kompostovania

Aplikácia biologického odpadu nadmerne napadnutého plesňami

Nedostatok priestoru v kompostovanej hmote pri nadmernom rozmnožení dážďoviek

Priveľké (nadmerné) rozmery vetracích otvorov v kompostovisku

Nevhodné zloženie biologického odpadu, ktoré nevyhovuje dážďovkám

Aplikácia biologického odpadu či krmiva s vyšším obsahom solí

Schéma 2: Nežiaduce aspekty znižujúce kvalitu kompostu a eliminujúce aktívnu èinnosś dážïoviek v procese kompostovania

23

Preh¾ad legislatívy elektroodpadov a odpadov z elektrozariadení po prijatí...

PREH¼AD LEGISLATÍVY ELEKTROODPADOV A ODPADOV Z ELEKTROZARIADENÍ PO PRIJATÍ NOVÉHO ZÁKONA O ODPADOCH

Baèa R., Kovalèík T., Laubertová M.*

ÚVOD

Súèasśou moderného sveta sa nepochybne stali elektrické a elektronické zariadenia (EEZ). Ich vývoj posúva kvalitu života dopredu, no s výrobou dochádza aj ku koncu životného cyklu výrobku, èo má za následok tvorbu odpadu. Produkcia odpa-dov z EEZ, ktorá celosvetovo neustále rastie, je len odrazom konzumného spôsobu života súèasnosti a stáva sa problé-mom z h¾adiska technológií efektívneho spracovania.

Spracovatelia sa na túto komoditu nepozerajú ako na odpad, ale ako na druhotnú surovinu. Materiálová podstata odpadov z elektrických a elektronických odpadov (OEEZ) je totiž ve¾mi zaujímavá z poh¾adu obsahu kovov. Najzaujímavejším dôvo-dom pre spracovanie OEEZ je množstvo tohto odpadu, ktoré-ho sa v krajinách EÚ roène vyprodukuje 7 mil. ton. Zaujímavý je tiež fakt, akým tempom rastie produkcia OEEZ voèi iným druhom odpadu (až 3-násobne).

Cie¾om tohto èlánku je preh¾adne popísaś zmeny povinností a nariadení po prijatí nového zákona o odpadoch è.79/2015 Z.z., ktoré sa týkajú predovšetkým výrobcov elektrozariade-ní a distribútorov na trhu. Cie¾om je taktiež zhodnotiś dopad zmien na spoloènosti, ktoré v SR realizujú èinnosti v oblasti nakladania s elektroodpadom.

1. ZÁKLADNÉ POJMY

Prijatím nového zákona došlo k vybraným zmenám v termi-nológii. Niektoré definície boli upravené, pribudli nové pojmy alebo došlo k zmenám obsahu vybraných nariadení. Zmeny sú úèinné od 1.1.2016.

– Elektrické a elektronické zariadenia (EEZ) sú pod¾a §32 ods. 5 zákona o odpadoch, zariadenia, ktoré na svoju èinnosś potrebujú elektrický prúd alebo elek-tromagnetické pole a zariadenia na výrobu, prenos a meranie takého prúdu a po¾a, ktoré sú navrhnuté na použitie pri hodnote napätia do 1 000V pre striedavý prúd a do 1 500 V pre jednosmerný prúd. Sú zoradené do 10 kategórii pod¾a prijatej smernice 2012/19/EU.

– Výrobca elektrozariadení je definovaný pod¾a §32 ods. 16 zákona o odpadoch è. 79/2015 Z.z. ako každá fyzická osoba – podnikate¾ alebo právnická osoba, ktorá bez oh¾adu na používané techniky predaja vrá-tane zásielkového obchodu a internetového preda-ja, prièom má sídlo alebo miesto podnikania na území SR a vyrába alebo opätovne predáva elektrozariadenia pod svojím menom alebo ochrannou známkou. Uvede-ním elektrozariadenia na trh sa rozumie prvé sprístup-nenie elektrozariadenia na trhu v SR a je predmetom podnikate¾skej èinnosti.

– Distribútor elektrozariadenia je každá fyzická osoba – podnikate¾ alebo právnická osoba v dodávate¾skom reśazci, ktorá sprístupòuje elektrozariadenie v rámci svojej podnikate¾skej èinnosti na trhu. Je uvedené, že distribútor môže byś zároveò aj výrobcom elektrozaria-dení.

– Elektroodpad je definovaný ako elektrozariadenie vrá-tane všetkých súèiastok, konštruktívnych èastí a spot-rebných materiálov, ktoré sú súèasśou elektrozariade-nia v èase, keï sa ho držite¾ zbavuje.

– Elektroodpad z domácností je definovaný pod¾a §32 ods. 7 zákona o odpadoch è. 79/2015 Z.z. ako elek-troodpad, ktorý pochádza z domácností a z ob-chodných, priemyselných, inštitucionálnych a iných zdrojov. Svojim charakterom a množstvom je podobný tomu, ktorý pochádza z domácností. Pribudli tu také zariadenia, u ktorých sa predpokladá ich využitie v do-mácnosti [1-2].

– Je zavedený nový pojem: ve¾mi malý elektroodpad. Ide o elektroodpad, ktorý má vonkajší rozmer najviac 25 cm.

– Spätný zber elektroodpadu je odobratie elektroodpa-du z domácností od jeho držite¾a priamo distribútorom elektrozariadenia, prièom distribútori, ktorých predaj-ná plocha je aspoò 400 m2, budú musieś vykonávaś bezplatný spätný odber týchto ve¾mi malých elektro-odpadov a taktiež aj odpadov zo svetelných zdrojov. Samozrejme, bude to bez povinnosti zakúpenia si elektrozariadenia. V prípade ostatných elektrozariadení ostáva zachovaný princíp „kus za kus“.

1.1. LEGISLATÍVA NA SLOVENSKU

Základné pojmy v oblasti elektrozariadení (vrátane ich výrob-cov, distribútorov a odpadov z EEZ) sú obsiahnuté v nosnom, už spomínanom zákone o odpadoch è. 79/2015 Z.z. (kon-krétne 2. oddiel).

Zákon, ktorý je platný od 1. januára 2016, definuje katalóg odpadov, ktorý bol vydaný vyhláškou MŽP SR è. 365/2015 Z.z. Ten zaraïuje odpady z elektrozariadení do skupiny 20 – komunálne odpady.

Vyhláška MŽP SR è. 315/2010 Z.z. o nakladaní s elektro-zariadeniami a s elektroodpadom (neskôr è. 51/2011 Z.z.) okrem iného stanovuje požiadavku, ktorá urèuje selektívne spracovanie materiálov a súèiastok z OEEZ (napr. dosky ploš-ných spojov, ak je povrch dosky väèší ako 10 cm2). Platnosś tejto vyhlášky skonèila dòom 31.12.2015.

* Technická univerzita v Košiciach, Hutnícka fakulta, Ústav recyklaèných technológií, Letná 9, 042 00 Košice, e-mail: martina.laubertova@tuke.sk

24

ODPADY È. 6/2016

Vyhláška MŽP SR è. 370/2015 Z.z. o sadzbách pre výpoèet príspevkov do Recyklaèného fondu, o zozname výrobkov, ma-teriálov a zariadení, za ktoré sa platí príspevok do Recyklaèné-ho fondu, a o podrobnostiach o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklaèného fondu je v platnosti od 1.1.2016, prièom nahradila vyhlášku MŽP SR è. 359/2005 Z.z.

Prijatím vyhlášky MŽP SR è. 366/2015 o evidenènej a ohla-sovacej povinnosti sa ustanovuje povinnosś viesś evidenciu pri nakladaní s elektroodpadom ako aj inými druhmi odpadov. Uvedené legislatívne predpisy sme pod¾a ich platnosti, resp. neplatnosti zoradili do preh¾adnej tabu¾ky 1.

1.2. ZMENY V LEGISLATÍVE PO PRIJATÍ NOVÉHO ZÁKONA O ODPADOCH È. 79/2015 Z.Z.

Prijatím nového zákona o odpadoch sa upravujú niektoré po-vinnosti výrobcov EEZ a ich distribútorov, ako aj legislatívne zmeny pri nakladaní s elektroodpadmi. Výrobcovia a dovozco-via elektrozariadení môžu väèšiu èasś povinností presunúś na organizáciu zodpovednosti výrobcov.

Ako už bolo spomenuté, došlo k právnej úprave niektorých právnych predpisov, prípadne k ich zrušeniu, ako aj prijatiu no-vých predpisov. Nový zákon je úèinný od 1.1.2016. Negatívnym dôsledkom vykonaných zmien je veène rastúca administratíva.

Pritvrdzuje sa v oblasti zvyšovania pokút a dochádza k zme-nám termínov, a to konkrétne:

– zjednotil sa termín zaslania roèného hlásenia na MŽP SR, a to na 28. februára daného roku (skrátenie o 1 me-siac),

– výrobca je povinný registrovaś sa do štátnych registrov pre obaly do 30 dní pred uvedením výrobkov na trh (pô-vodne do 30 dní od zaèatia èinnosti),

– výrobcovia vyhradeného výrobku so sídlom mimo SR sú povinní do 30 dní od zaèatia èinnosti ustanoviś splno-mocneného zástupcu.

K zániku Recyklaèného fondu došlo k 31.12.2016, ale povin-nosś registrácie nového výrobcu do Recyklaèného fondu trvá do 30.6.2016 (predtým do 30 dní od zaèatia èinnosti). Dòom zrušenia totiž Recyklaèný fond vstúpil do likvidácie. Likvidaèný zostatok prípadne Environmentálnemu fondu. Posledné ohlá-senie o objeme výroby sa vypracováva za druhý štvrśrok 2016.

Výrobca má od 1.1.2016 povinnosś uvádzaś na obale predáva-ného elektrozariadenia, resp. na etikete alebo na daòovom èi inom obdobnom doklade vyhotovenom pri jeho predaji výšku recyklaèného poplatku. Výška recyklaèného poplatku nesmie presiahnuś najlepší odhad skutoèných nákladov a príjem re-cyklaèného poplatku nesmie výrobca použiś v rozpore s jeho úèelom [1-4].

Údaj platný pre rok 2016 v kategórii EEZ pre mobilné telefóny uvádza recyklaèný poplatok 0,03 eur/ks bez DPH. Spoloè-nosś SEWA pre túto komoditu stanovila výšku recyklaèného poplatku 0,11 eur/kg EEZ uvedeného na trh (platnosś v roku 2015) [5].

Oh¾adom kategorizácie EEZ dochádza v roku 2018 k zníže-ním poètu kategórií z 10 na 6, avšak nedochádza k zmene ich rozsahu.

Jednou z povinností výrobcov/dovozcov vyhradených výrob-kov (elektrozariadenia, batérie a akumulátory, vozidlá, pneu-matiky, obaly a neobalové výrobky) je registrácia v príslušnom registri výrobcov, ktorý vedie MŽP SR. Výrobca, ktorý sa k 1.1.2016 považuje za výrobcu vyhradeného výrobku a k tomu-to dòu uvádza na trh vyhradený výrobok, prièom nie je regis-trovaný v danom registri výrobcov, je povinný podaś žiadosś o zápis do príslušného registra výrobcov do 31.januára 2016. Povinnosti výrobcu elektrozariadení prechádzajú na distribú-tora elektrozariadení v prípade, že dodáva priamo spotrebi-

Tabu¾ka 1: Preh¾ad platnosti legislatívnych predpisov v SR

Platnosś do 31.12.2015 Platnosś po 31.12.2015 Platnosś od 1.1.2016

zákon è. 223/2001 Z.z. vyhláška è. 465/2013 Z.z. zákon è. 79/2015 Z.z.

zákon è. 484/2013 Z.z. zákon è. 346/2013 Z.z. vyhláška è. 365/2015 Z.z.

zákon è. 343/2012 Z.z. vyhláška è. 366/2015 Z.z.

vyhláška è. 315/2010 Z.z. vyhláška è. 367/2015 Z.z.

vyhláška è. 51/2011 Z.z. oznámenie è. 368/2015 Z.z.

vyhláška è. 465/2013 Z.z. vyhláška è. 370/2015 Z.z.

zákon è. 346/2013 Z.z. vyhláška è. 371/2015 Z.z.

vyhláška è. 359/2005 Z.z. vyhláška è. 372/2015 Z.z.

nariadenie vlády è. 206/2010 Z.z. vyhláška è. 373/2015 Z.z.

25

Preh¾ad legislatívy elektroodpadov a odpadov z elektrozariadení po prijatí...

te¾ovi elektrozariadenia pochádzajúce od výrobcu elektroza-riadení nezapísaného v Registri výrobcov elektrozariadení. [1]

Jednou z najzásadnejších zmien, ktoré nový zákon prináša, je tzv. inštitút autorizácie. To znamená, že ak firma na Sloven-sku vyrába alebo predáva elektrozariadenia a chce si naïalej plniś svoje povinnosti individuálne, musí najneskôr do 30. júna 2016 získaś autorizáciu. Okrem toho by mala zložiś finanènú záruku a súèasne vytvoriś, financovaś a prevádzkovaś vlastný systém nakladania s odpadom, èo v praxi znamená vytvoriś zbernú sieś na celom území SR.

V súvislosti s prijatými legislatívnymi zmenami by firmám mohlo pomôcś práve èlenstvo v tzv. organizáciách zodpovednosti vý-robcov. Zavedenie tohto systému ma za úlohu od¾ahèiś obce a mestá od starosti s nakladaním komunálneho odpadu.

Pod¾a nového zákona sa navyše každý výrobca elektrozaria-dení, batérií a akumulátorov stáva aj výrobcom obalov a musí zabezpeèiś tiež zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadu z nich.

„Donedávna táto povinnosś platila len v prípade, že na trh uviedol viac ako 200 kg obalov za kalendárny rok. Od 1. januára 2016 sa musí preukázaś, že sa postaral o recyklá-ciu všetkých obalov, v ktorých boli produkty zabalené. Ak tak neurobí, hrozí mu pokuta až 250 tisíc eur“ konštatoval riadite¾ spoloènosti SEWA Jozef Kozák. „Nový zákon prináša aj nové sankcie. Napríklad ak si výrobca nesplní povinnosś registrácie v Registri výrobcov, hrozí mu pokuta až do výšky 120 tisíc eur. Pozor si musia daś aj predajcovia elektrozaria-dení èi batérií a akumulátorov. Ak ich odoberajú od výrob-cu, ktorý nie je zapísaný v spomínanom registri, vystavujú sa predajcovia riziku pokuty až do výšky 80 000 eur“. [6]

Poïakovanie:

Táto práca vznikla v rámci riešenia grantu VEGA MŠ SR 1/0293/14 za ich finanènej podpory. Tento príspevok vzni-kol vïaka podpore v rámci operaèného programu Výskum

a vývoj, pre projekt: Univerzitný vedecký park TECHNICOM pre inovaèné aplikácie s podporou znalostných technoló-gií, kód ITMS: 26220220182, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy è. APVV-14-0591.

Použitá literatúra:

[1] Natural-pack: Natural-Pack špeciál news 2: Èo prináša nový zákon o odpadoch è. 79/2015 Z.z. èasś 2 [online]. 2015. [cit. 2016.04.17]. Dostupné na internete: <http://www.naturpack.sk/i - mages/content/download/News_special_2_2cast_AKTUALIZOVANE.pdf>

[2] Asekol: Elektrozariadenia – definície [online]. 2016. [cit. 2016.04.17]. Dostupné na internete: <http://www.asekol.sk/vyrobcovia-dovozcovia distributori/elektroza-riadenia/definicie/>

[3] Asekol: Legislatíva – rohs – smernica [online]. 2016. [cit. 2016. 04.17]. Dostupne na internete: <http://www.asekol.sk/vyrobcovia-dovozcovia-distributori/elektroza-riadenia/legislativa/roh- s-smernica/>

[4] ERP- recycling: Neprehliadnite klúèové zmeny v zákone o odpadoch [online]. 2016. [cit. 2016.04.17]. Dostupné na internete: <http://www.erp-recycling.sk/news/nepre-hliadnite-klucove-zmeny-v-zakone-o-odpadoch/>

[5] ERP- recycling: Cenník [online]. 2016. [cit. 2016.04.17]. Dostupné na internete: <http://www.erp-recycling.sk/wp-content/uploads/sites/40/2014/06/Cennik.pdf>

[6] Odpady portal: Nový zákon o odpadoch prinesie fir-mám viac povinnosti aj administratívy, pomôcś im môže èlenstvo v kolektívnej organizácií [online]. 2016. [cit. 2016.04.17]. Dostupné na internete: <http://www.odpa-dy-portal.sk/Dokument/102764/novy-zakon-o-odpadoch--prinesie-firmam-viac-povinnosti-aj-administrativy-po-moct-im-moze-clenstvo-v-kolektivnej-organizacii.aspx>

Tabu¾ka 2: Kategórie elektrozariadení do 14. augusta 2018 a od 15. augusta 2018

I. èasś: Kategórie elektrozariadenído 14. augusta 2018

II. èasś: Kategórie elektrozariadení od 15. augusta 2018

1. Ve¾ké domáce spotrebièe 1. Zariadenia na tepelnú výmenu2. Malé domáce spotrebièe 2. Obrazovky, monitory a zariadenia, ktoré obsahujú

obrazovky s povrchom väèším ako 100 cm2

3. Informaèné technológie a telekomunikaèné zariadenia 3. Svetelné zdroje4. Spotrebná elektronika a fotovoltaické panely 4. Ve¾ké zariadenia (s akýmko¾vek vonkajším rozmerom viac

ako 50 cm) vrátane

5a. Osvet¾ovacie zariadenia5b. Svetelné zdroje

5. Malé zariadenia (s akýmko¾vek vonkajším rozmerom menej ako 50 cm) vrátane

6. Elektrické a elektronické nástroje (s výnimkou ve¾kých stacionárnych priemyselných nástrojov)

6. Malé IT a telekomunikaèné zariadenia (s akýmko¾vek vonkajším rozmerom menej ako 50 cm).

7. Hraèky, zariadenia urèené na športové a rekreaèné úèely

8. Zdravotnícke prístroje (s výnimkou všetkých implantovaných a infikovaných výrobkov)9. Prístroje na monitorovanie a kontrolu10. Predajné automaty

26

ODPADY È. 6/2016

TERMÍN SPUSTENIA SYSTÉMU ROZŠÍRENEJ ZODPOVEDNOSTI VÝROBCOV SA V ZÁKONE POSÚVAŤ NEBUDE

Kolektív

Termín na spustenie systému rozšírenej zodpovednosti výrob-cov, èo je zodpovednosś za výrobok od uvedenia na trh až po jeho likvidáciu, sa neposunie. Parlament odmietol novelu zákona o odpadoch z dielne Anny Zemanovej z SaS. Poslan-kyòa chcela spomínaný termín posunúś o pol roka na 1. ja-nuára 2017. Súèasný zákon schválil parlament ako odpadovú reformu v marci 2015.

Polroèný posun navrhovala Zemanová aj pri povinnosti zbe-rových firiem, ktoré realizujú separovaný zber v mestách a obciach, maś uzatvorenú zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov do 30. júna 2016. O šesś mesiacov sa mala posunúś aj povinnosś nahlasovaś splnomocneného zá-stupcu. Novela mala tiež posunúś financovanie separovaného zberu pod¾a doterajších predpisov až na koniec roku 2016.

Dôvodom navrhovaných posunov sú pod¾a Zemanovej admi-nistratívno-vykonávacie prekážky, zásah do úètovníctva eko-nomických subjektov v priebehu úètovného obdobia, ako aj nepripravenosś spustenia nového systému. Novelou chcela vytvoriś èasový priestor na zvládnutie nového systému a na od-bornú diskusiu k doriešeniu odborných nejasností.

Zemanová zároveò upozornila, že stále nie je známe rozhod-nutie Ústavného súdu SR, na ktorý sa v októbri 2015 obrátili opozièní poslanci, lebo majú podozrenie na protiústavnosś tejto právnej normy. „Predåžením lehoty sa získa èas na sta-novisko Ústavného súdu k predloženému podaniu skupiny poslancov a predíde sa tak prípadnému zavedeniu nezá-konných postupov do praxe,“ uviedla poslankyòa.

Nový zákon o odpadoch schválil parlament v marci minulého roka 79 hlasmi. Právna norma má Slovákov nauèiś separovaś a recyklovaś a Slovensko posunúś k modernej, èistejšej Európe. Roène totiž konèí na skládkach 75 percent z asi 1,7 milióna ton komunálneho odpadu.

Zámer nastaviś úplne nové pravidlá v tejto oblasti priniesol odpor z mnohých strán. K návrhu zákona prišlo v rámci me-dzirezortného pripomienkového konania 2665 pripomienok. Vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) v auguste 2014 legislatívny proces prerušil a zákon poslal na posúdenie Európskej komisii, prièom Brusel návrh zákona odobril.

Nová právna norma priniesla výrazné zmeny do fungovania odpadového hospodárstva na Slovensku. Zrušil sa napríklad Recyklaèný fond a platenie recyklaèných poplatkov výrobcami a dovozcami. Zaviedol sa princíp ich rozšírenej zodpovednos-ti – za výrobok majú byś zodpovední od jeho uvedenia na trh až po jeho likvidáciu. O vytriedený a vyseparovaný odpad sa majú po novom staraś výrobcovia prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Má sa tým od¾ahèiś obciam a mestám, ktoré majú teraz na starosti všetok komunálny od-pad. ¼udia by mali platiś iba za odpad, ktorý nevytriedia a ne-vyseparujú. Niekde môžu pod¾a ministerstva poplatky klesnúś.

Zdroj: TASR

VLÁDA SCHVÁLILA SPRÁVU O PLNENÍ PROGRAMU SANÁCIE ENVIROZÁŤAŽÍ

Kolektív

1. SANÁCIA ENVIROZÁŤAŽÍ SI ZA PÄŤ ROKOV VYŽIADALA VYŠE 140 MILIÓNOV EUR

Likvidácia èi monitorovanie environmentálnych záśaží si v po-sledných piatich rokoch vyžiadali 144,8 milióna eur. Sanovala sa napríklad environmentálna záśaž v bratislavskom kameòolo-me Srdce, viacero starých skládok èi zneèistených rušòových dep. Pokraèovalo sa aj v prácach na územiach poškodených èinnosśou bývalej Sovietskej armády. Vyplýva to zo Správy o plnení Štátneho programu sanácie environmentálnych zá-śaží (2010 – 2015), ktorú 29. apríla vzala na vedomie vláda.

Envirozáśaže sa týkajú asi desiatich percent rozlohy Sloven-ska. Nachádzajú sa najmä v areáloch priemyselných alebo

ve¾kokapacitných po¾nohospodárskych podnikov. K únikom nebezpeèných látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpeèných odpadov èi v nezabezpeèených skladoch pesticídov. Zneèistenie tiež spôsobila armáda i śažba nerastov. Pozostatok starých opustených skládok alebo odkalísk sa prejavuje zvýšenými hodnotami chloridov, kyani-dov, ale aj ropných látok èi arzénu v prostredí.

Na riešenie environmentálnych záśaží je do roku 2021 potreb-ných ïalších 210 miliónov eur. Najviac peòazí, 180 miliónov eur, treba na sanáciu záśaží, ïalšie si vyžiada prieskum èi mo-nitoring lokalít. Slovensko môže na tento úèel èerpaś eurofon-dy vo výške 180 miliónov eur, vyplýva zo štátneho programu sanácie na ïalšie roky.

27

Odsúhlasený návrh na podpis Parížskej dohody

V súèasnosti je v Informaènom systéme environmentálnych záśaží evidovaných 1963 lokalít. Z toho je 900 registrovaných ako pravdepodobná environmentálna záśaž, 279 lokalít je po-tvrdených ako envirozáśaž a 784 lokalít je registrovaných ako sanovaná, respektíve rekultivovaná lokalita. Medzi 26 najrizi-kovejších, ktoré by sa mali likvidovaś, patria najmä záśaže v rušòových depách.

2. ZODPOVEDNOSŤ ZA PÄŤ ENVIRONMENTÁLNYCH ZÁŤAŽÍ PREVEZME ŠTÁT

Za päś lokalít, ktoré sú zaśažené starými environmentálnymi záśažami, prevezme zodpovednosś štát. Ide o lokality, kde pôvodca zanikol a nebolo možné urèiś osobu zodpovednú za zaśažené územie. Tento krok umožní èerpaś eurofondy na ich sanáciu. Vláda prenesenie zodpovednosti na rezorty životné-ho prostredia a obrany schválila 29. apríla.

„Uznesenie vlády SR týkajúce sa urèenia príslušného mi-nisterstva predstavuje jednu z podmienok poskytnutia prí-spevku v rámci aktuálnej výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finanèný príspevok z Operaèného programu Kvalita životného prostredia,“ vysvetlil envirorezort, ktorý do-stal na starosti tri lokality:

– Predajná – skládka PO Predajná I,

– Predajná – skládka PO Predajná II a

– Bratislava – Petržalka – Kopèianska – pri vojenskom cintoríne.

Problémom je tam kontaminácia v dôsledku ukladania priemy-selných odpadov. Ministerstvo obrany (nako¾ko ide o konta-mináciu vzniknutú v súvislosti s èinnosśou armádnych zložiek) prevezme zodpovednosś za dve lokality:

– Piešśany – kasárne a

– Michalovce – mestské kasárne – autopark.Zdroj: TASR

ODSÚHLASENÝ NÁVRH NA PODPIS PARÍŽSKEJ DOHODY*

Kolektív

1. INFORMAÈNÁ ÈASŤ

Zmena klímy je jednou z najväèších globálnych výziev súèas-nej environmentálnej politiky. Jej nepriaznivé sociálno-ekono-mické dopady a vplyvy na životné prostredie sú stále dôraz-nejšie a vyžadujú si aktívne riešenie a spoluprácu krajín tak v oblasti znižovania emisií, ako aj v oblasti adaptácie na zmenu klímy. Právny rámec medzinárodnej spolupráce v oblasti zme-ny klímy tvoria Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (ïalej len „dohovor“), prijatý v roku 1992 na 1. Svetovej konferencii v Rio de Janeiro a Kjótsky protokol k dohovoru (ïalej len „pro-tokol“) prijatý v roku 1997 na 3. konferencii zmluvných strán dohovoru v Kjóte

Súèasné redukèné záväzky pod¾a protokolu sa týkajú len vy-spelých krajín, aj to nie všetkých: USA, Kanada, Rusko, Ja-ponsko, Nový Zéland buï nie sú stranou protokolu, alebo ne-pristúpili na druhé záväzné obdobie 2013 – 2020. Krajiny so záväzkami do roku 2020 pokrývajú len necelých 15 % sveto-vých emisií, èo nestaèí na dosiahnutie cie¾a dohovoru: udržaś rast priemernej globálnej teploty do roku 2100 pod úrovòou 2 °C. Taktiež geopolitická a ekonomická situácia vo svete sa od prijatia Rámcového dohovoru výrazne zmenila. Mnohé nové rastúce ekonomiky ako Èína, India, Južná Afrika, Brazília,

arabské krajiny prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov v èoraz väèšej miere a zároveò sa zvyšuje aj ich schop-nosś a kapacity podie¾aś sa na globálnom riešení. Z týchto dôvodov sa svetové spoloèenstvo usilovalo o prípravu novej globálnej dohody, ktorá by znamenala širšie zapojenie krajín tak, aby sa k redukèným záväzkom popri vyspelých krajinách pripojili aj dynamicky rastúce rozvojové krajiny.

Toto úsilie bolo úspešne zavàšené v decembri 2015 na 21. konferencii strán dohovoru v Paríži. Parížska dohoda (ïalej len „dohoda“) bola prijatá po ve¾mi komplikovaných a śažkých vy-jednávaniach vo veèerných hodinách v sobotu 12. decembra 2015.

Európska únia a spolu s òou aj Slovenská republika sa usilo-vali o ambicióznu, férovú a trvácnu dohodu. Treba povedaś, že všetky tieto ciele nová dohoda spåòa. Vïaka za to patrí predovšetkým francúzskej diplomacii a zvlášś ministrovi zahra-nièných vecí Francúzska, Laurentovi Fabiusovi, ktorý viedol vyjednávania ve¾mi profesionálne, prakticky a úspešne. K prijatiu dohody vo významnej miere prispelo aj stretnutie 150 hláv štátov a vlád v prvý deò konferencie 30. novembra 2015. Za Slovenskú republiku sa stretnutia na najvyššej úrovni zú-èastnil premiér Robert Fico.

* Vláda návrh schválila dòa 29.4.2016.

28

ODPADY È. 6/2016

2. OBSAH PARÍŽSKEJ DOHODY

Cie¾om novej dohody je obmedziś rast globálnej teploty do konca storoèia na maximálne 2 °C a pod¾a možnosti význam-ne pod túto hodnotu, až na 1,5 °C. V druhej polovici storoèia by sa mala dosiahnuś uhlíková neutralita, t.j. vypustiś len to¾ko emisií skleníkových plynov, ko¾ko ekosystémy dokážu zachytiś.

Nová klimatická dohoda je prelomová najmä v troch dôležitých faktoroch:

– Po prvýkrát prináša redukèné záväzky nielen pre rozvi-nuté krajiny, ako to bolo v Kjótskom protokole), ale pre všetky krajiny.

– Po prvýkrát sa nová dohoda dôslednejšie venuje aj adaptácii a zakotvuje povinnosś pripravovaś sa na dô-sledky zmeny klímy, sledovaś a hodnotiś dopady a bu-dovaś odolnosś ekosystémov a sociálnych a ekonomic-kých systémov.

– Povinnosś sledovaś emisie a informovaś o ich množstve sa bude vzśahovaś tiež na všetky krajiny, nielen na rozvi-nuté, ako to bolo doteraz.

Redukèné záväzky:

Všetky krajiny majú maś redukèné záväzky, ale na rozdiel od minulosti si každá krajina stanovuje sama, akým spôsobom a v ktorých sektoroch sa bude usilovaś o zníženie. Oèakáva sa, že rozvinuté krajiny, ktoré už mali záväzky pod¾a Kjótskeho pro-tokolu, budú pokraèovaś v podobnom duchu, t. j. absolútne redukèné ciele pre všetky hospodárske sektory. Zatia¾ pred-ložené záväzky tomu aj nasvedèujú: rozvinuté krajiny predložili kvantifikované redukèné záväzky, pokrývajúce všetky sektory. A hoci sa v mnohých parametroch líšia – východiskový rok, cie¾ový rok – všetky prinášajú v konèenom dôsledku èisté zní-ženie emisií.

Európska únia má záväzok znížiś svoje emisie do roku 2030 o 40 %, v porovnaní s rokom 1990. Spojené štáty a Kanada si zvolili iný východiskový rok: 2005 a redukèné záväzky -28 % resp. -30 % do roku 2025. Viaceré krajiny tiež zahrnuli aj dlhodobejšie vízie ako napríklad uhlíkovú neutralitu (to zna-mená, že vypustia len to¾ko emisií, ko¾ko pohltia ekosystémy).

Rozvojové krajiny zoh¾adòujú pri stanovovaní záväzkov svoje národné kapacity a okolnosti. Vo všeobecnosti sa od nich ne-

oèakávajú – zatia¾ – absolútne redukèné záväzky. Skôr sú ich snahy vyjadrené odklonom od doterajších postupov, zlepše-ním príslušných indikátorov, ako sú emisie na osobu, emisie na jednotku HDP a pod. Viaceré rozvojové krajiny indikovali, že s finanènou pomocou a s transferom technológií z rozvinu-tých krajín je ich potenciál na znižovanie emisií ïaleko väèší.

Malý poèet krajín, ktoré sú najmenej rozvinuté alebo malé ostrovné štáty, môžu predložiś svoje záväzky pod¾a vlastného uváženia.

Adaptácia:

Dohoda zakotvuje ako cie¾ zvýšiś adaptívnu kapacitu krajín, podporiś odolnosś a znížiś zranite¾nosś voèi zmenám klímy. Po prvýkrát ukladá dohoda povinnosś ustanoviś plánovací pro-ces a implementovaś aktivity týkajúce sa adaptácie. Taktiež dohoda zakotvuje povinnosś predkladaś a pravidelne aktuali-zovaś správy o adaptácii. Tieto správy budú súèasśou ïalších predkladaných správ. Záväzky, týkajúce sa adaptácie, budú revidované v rámci globálneho hodnotenia za úèasti Adaptaè-ného výboru.

Monitorovanie a reportovanie emisií:

Každá strana bude pravidelne poskytovaś národné inventú-ry skleníkových plynov pod¾a dohodnutých metodík, schvá-lených konferenciou strán dohovoru. Tiež bude poskytovaś informácie o pokroku v dosahovaní stanoveného národného záväzku. Rámec pre monitorovanie bude umožòovaś flexibilný prístup pre rozvojové krajiny, aby postupne mohli svoje správy spresòovaś a rozširovaś.

Ostatné:

Financie: dohoda nezakotvuje presnú sumu globálnej finanè-nej pomoci. Záväzok poskytovaś 100 mld. USD roène od roku 2020, ktorý sa po prvýkrát prijal v Kodani na 15. konferencii strán v roku 2009 sa presunul do sprievodného rozhodnu-tia. Dohoda urèuje rozvinutým krajinám povinnosś poskyto-vaś finanèné zdroje rozvojovým krajinám na podporu plnenia ich povinností, vyplývajúcich z novej dohody aj z dohovoru. Zároveò vyzýva iné krajiny ako rozvinuté, aby tiež poskytovali finanènú podporu na dobrovo¾nej báze. Krajiny budú pravi-delne reportovaś množstvo poskytnutej pomoci a tiež každé dva roky oznamovaś indikatívne údaje o množstve a zdrojoch pomoci. Metodika pre podávanie informácií bude prijatá kon-ferenciou strán dohovoru.

Revízia: Implementácia a kolektívny pokrok v dosahovaní cie¾ov dohovoru bude pravidelne revidovaný. Prvá revízia sa uskutoèní v roku 2023 a následne každých päś rokov.

Nadobudnutie platnosti: Prijatá dohoda bude vystavená na podpis od 22. apríla 2016 do 21. apríla 2017. Platnosś na-dobudne po ratifikácii aspoò 55 krajinami, ktoré sú stranou Dohovoru a ktoré zároveò predstavujú minimálne 55 % glo-bálnych emisií skleníkových plynov. Prijatím dohody skonèil mandát Ad hoc Pracovnej skupiny pre Durbanskú platformu. Zároveò sa vytvorila nová Ad hoc pracovná skupina pre Paríž-sku dohodu (Ad hoc Working Group on the Paris Agreement – APA), ktorej úlohou bude pripraviś všetky vykonávacie roz-hodnutia do nadobudnutia platnosti Parížskej dohody.

29

Parížska dohoda

3. POSTUP PRI PODPISOVANÍ PARÍŽSKEJ DOHODY

Dohoda bude vystavená na podpis od 22. apríla 2016 do 21. apríla 2017 v sídle generálneho tajomníka OSN. Generálny tajomník OSN organizuje pri príležitosti podpisu slávnostnú ceremóniu, na ktorú pozval najvyšších štátnych predstavite¾ov. Oèakáva sa, že na tomto ceremoniáli 22. apríla 2016 budú najvyšší predstavitelia EÚ podpisovaś dohodu spoloène. Slávnostné podpisovanie bude prebiehaś po plenárnom otvo-rení ceremoniálu v dopoludòajších hodinách. Po podpise majú jednotliví predstavitelia príležitosś predniesś svoje prejavy.

Pod¾a predbežných informácií sa na ceremoniáli zúèastní pre-zident Spojených štátov amerických, francúzsky prezident,

prezidenti Po¾ska, Maïarska, Litvy, Bulharska. Oèakáva sa úèasś nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, zatia¾ nebola potvrdená.

Vzh¾adom na uvedené sa odporúèa, aby dohodu podpísal na slávnostnom ceremoniáli prezident Slovenskej republiky An-drej Kiska, alternatívne minister zahranièných vecí a európ-skych záležitostí Slovenskej republiky, resp. minister životné-ho prostredia Slovenskej republiky.

Dohoda bude po podpise opäś predložená vláde Slovenskej republiky s návrhom na jej ratifikáciu. Keïže pri ratifikácii je potrebné opätovným predložením potvrdiś záväzky, ktoré kra-jiny predložili v priebehu vyjednávania, oèakáva sa, že ratifiká-cia bude koordinovaná na európskej úrovni prostredníctvom rozhodnutia Európskej komisie.

PARÍŽSKA DOHODA

Strany tejto dohody, sú stranami Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ïalej „doho-voru“, pod¾a Durbanskej platformy pre posilnenú èin-nosś založenej rozhodnutím 1/CP. 17 konferencie strán dohovoru na jej 17. zasadnutí, sledujú cie¾ dohovoru a sú vedené jeho zásadami, vrátane zásady rovnosti a spoloèných, ale rozliè-ných zodpovedností a príslušných schopností, na základe odlišných okolností v jednotlivých kraji-nách, uznávajú potrebu úèinnej a progresívnej odozvy na naliehavú hrozbu zmeny klímy na základe naj-lepších dostupných vedeckých poznatkov, tiež uznávajú špecifické potreby a osobitné okol-nosti rozvojových krajín, ktoré sú zmluvnými stra-nami, najmä tých, ktoré sú zvlášś citlivé na nepriaz-nivé dôsledky zmeny klímy, ako je to uvedené v dohovore, plne poèítajú so špecifickými potrebami a osobit-ným postavením najmenej rozvinutých krajín, èo sa týka financovania a prevodu technológií, uznávajú, že strany môžu byś postihnuté nielen zmenou klímy, ale aj vplyvmi opatrení, ktoré sú pri-jímané ako odozva na zmenu klímy, zdôrazòujú prirodzený vzśah, ktorý majú riešenia zmeny klímy, odozvy na òu a jej vplyvy s rovnocen-ným prístupom k udržate¾nému rozvoju a odstra-òovaniu chudoby, uznávajú základnú prioritu ochrany potravinovej bezpeènosti a ukonèenia hladu a osobitnú zrani-te¾nosś systémov produkcie potravín na nepriazni-vé dôsledky zmeny klímy, berú do úvahy imperatívy spravodlivého prechodu pracovnej sily, zabezpeèenie dôstojnej práce a vy-tvorenie kvalitných pracovných miest v zmysle pri-orít rozvoja, ktoré si krajiny individuálne stanovia, uznávajú, že zmena klímy je spoloènou záležitos-śou celého ¾udstva a že strany by mali pri prijíma-ní opatrení na riešenie zmeny klímy rešpektovaś, podporovaś a braś do úvahy svoje záväzky v oblasti ¾udských práv, práva na zdravie, práv pôvodného obyvate¾stva, miestnych spoloèenstiev, migran-tov, detí, osôb so zdravotným postihnutím a ¾udí v zranite¾ných situáciách a práva na rozvoj, ako aj rovnosś pohlaví, posilnenia postavenia žien a me-dzigeneraènej spravodlivosti, uznávajú dôležitosś zachovania a zvýšenia, pod¾a potreby, poètu záchytov a rezervoárov skleníko-vých plynov uvádzaných v dohovore, berú na vedomie dôležitosś zabezpeèenia integ-rity všetkých ekosystémov, vrátane oceánov, a ochrany biodiverzity, niektorými kultúrami považo-vanej za matku Zem, a berúc na vedomie dôleži-

tosś, ktorú niektorí prikladajú konceptu „klimatickej spravodlivosti“ pri prijímaní opatrení na riešenie zmeny klímy, potvrdzujú dôležitosś vzdelávania, školenia, po-vedomia verejnosti, úèasti verejnosti, prístupu ve-rejnosti k informáciám a spolupráce na všetkých úrovniach v oblasti otázok, ktorým sa venuje táto dohoda, uznávajú dôležitosś zapojenia do riešenia zmeny klímy všetkých vládnych úrovní a rôznych èinite¾ov v súlade s príslušnou národnou legislatívou jednot-livých strán, tiež uznávajú, že udržate¾ný životný štýl a udrža-te¾né vzory spotreby a výroby, pri ktorých sa ují-majú vedenia vyspelé krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami, zohrávajú dôležitú úlohu v riešení zmeny klímy, sa dohodli takto:

Èlánok 1 Pre úèely tejto dohody sa budú uplatòovaś tieto definície. Okrem toho: 1. „Dohovor” znamená Rámcový dohovor Orga-

nizácie Spojených národov o zmene klímy, prijatý v New Yorku 9. mája 1992.

2. „Konferencia strán” znamená konferenciu strán dohovoru.

3. „Strana” znamená stranu tejto dohody.

Èlánok 2 1. Táto dohoda, ktorá umocòuje realizáciu do-

hovoru vrátane jeho cie¾a, sa usiluje posilniś celosvetovú odozvu na hrozbu zmeny klímy, v kontexte trvalého rozvoja a snahy o odstráne-nie chudoby, vrátane nasledujúcich nástrojov: (a) udržaś zvýšenie globálnej priemernej

teploty výrazne pod hodnotou 2°C v po-rovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiś úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5°C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, èo by významne znížilo riziká a dôsledky zmeny klímy;

(b) zvýšiś schopnosś prispôsobiś sa nepriaz-nivým vplyvom zmeny klímy a podporovaś odolnosś voèi zmenám klímy a nízko emis-ný rozvoj, spôsobom, ktorý neohrozí pro-dukciu potravín;

(c) zosúladiś finanèné toky s cestou smerujú-cou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému voèi zmenám klímy.

2. Táto dohoda sa bude realizovaś tak, aby sa dodržala spravodlivosś a princíp spoloènej avšak rozdielnej zodpovednosti a príslušných schopností, na základe odlišných okolností v jednotlivých krajinách.

Èlánok 3 Ako národne definované príspevky k celosvetovej odozve na zmenu klímy všetky strany realizujú a oznámia ambiciózne úsilie definované v èlánkoch 4, 7, 9, 10, 11 a 13 a následne ich predložia, s cie¾om naplniś obsahustanovení 1a 2 v èlánku 2. Úsilie všetkých strán bude èasovo odstupòované, prièom bude uznávaś potrebu podpory rozvojo-vých krajín, ktoré sú zmluvnými stranami, pri úèin-nej realizácii tejto dohody.

Èlánok 4 1. Aby sa dosiahol dlhodobý teplotný cie¾ stano-

vený v èlánku 2, strany sa usilujú èo najskôr dosiahnuś celosvetovo vrchol emisií sklení-kových plynov, uznávajú, že dosiahnuś vrchol bude trvaś dlhšie rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami a zaviazaś sa k násled-nému rýchlemu znižovaniu v súlade s najlepší-mi dostupnými vedeckými poznatkami, aby sa v druhej polovici tohto storoèia dosiahla rovno-váha medzi antropogénnymi emisiami sklení-kových plynov zo zdrojov a ich odstraòovaním pomocou záchytov, na základe spravodlivosti a v kontexte udržate¾ného rozvoja a snahy o odstránenie chudoby.

2. Každá strana vypracuje, predloží a bude udr-žiavaś všetky svoje nasledujúce národne de-finované príspevky, ktoré zamýš¾a dosiahnuś. Strany budú uskutoèòovaś domáce opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, aby dosiahli ciele takýchto príspevkov.

3. Každý nasledujúci národne definovaný príspe-vok strany bude predstavovaś pokrok oproti aktuálnemu príspevku strany a bude odrážaś jej najvyššiu možnú ambíciu, pri zoh¾adnení jej spoloèných, avšak pre jednotlivé strany roz-dielnych zodpovedností a príslušných schop-ností, berúc do úvahy rozdielne okolnosti v jednotlivých krajinách.

4. Vyspelé krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami, by si mali naïalej udržaś vedúcu pozíciu tým, že sa zaviažu k absolútnym cie¾om znižovania emisií v celej ekonomike. Rozvojové krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami, by mali ïalej posilòovaś svoje úsilie o zmiernenie zmeny klí-my a budú podporované v tom, aby sa èasom posunuli k cie¾om znižovania alebo obmedzo-vania emisií v celej ekonomike s oh¾adom na rozdielne okolnosti v jednotlivých krajinách.

5. Rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stra-nami, sa bude poskytovaś podpora pri realizá-cii tohto èlánku v zmysle èlánkov 9 až 11, s uznaním, že zvýšená podpora rozvojovým kra-jinám, ktoré sú zmluvnými stranami im umožní prijaś ambicióznejšie opatrenia.

30

ODPADY È. 6/2016

6. Najmenej vyspelé krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty môžu vypracovaś a predložiś stratégie, plány a opatrenia pre nízkoemisný rozvoj pri zoh¾adnení vlastných osobitných okolností.

7. Spoloèné prínosy pre zmieròovanie zmeny klí-my vyplývajúce z adaptaèných opatrení strán a/alebo ich plánov na ekonomickú diverzifiká-ciu strán môžu prispieś k výsledkom zmierne-nia pod¾a tohto èlánku.

8. Pri predkladaní svojich národne definovaných príspevkov poskytnú všetky strany informácie potrebné pre preh¾adnosś, transparentnosś a porozumenie v zmysle rozhodnutia 1/CP.21 a všetkých relevantných rozhodnutí konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody.

9. Každá strana bude predkladaś svoj národne definovaný príspevok každých päś rokov v zmysle rozhodnutia 1/CP.21 a všetkých re-levantných rozhodnutí konferencie strán slú-žiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody a bude informovaná o výsledkoch globálneho hodnotenia pod¾a èlánku 14.

10. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody na prvom zasadaní zváži spoloèné èasové rámce pre národne defino-vané príspevky.

11. Strana môže kedyko¾vek upraviś svoj aktuálny národne definovaný príspevok s cie¾om zvýšiś jeho ambicióznosś v zmysle usmernení prija-tých konferenciou strán slúžiacou ako stretnu-tie strán Parížskej dohody.

12. Národne definované príspevky predkladané stranami budú zapísané vo verejnom registri spravovanom sekretariátom.

13. Strany budú zodpovedaś za svoje národne de-finované príspevky. Pri zapoèítavaní antropo-génnych emisií a ich odstraòovaní zodpoveda-júcom ich národne definovaným príspevkom budú strany presadzovaś environmentálnu integritu, transparentnosś, presnosś, úplnosś, porovnate¾nosś a konzistenciu, a zaistia, že sa zabráni dvojitému zapoèítaniu v zmysle usmer-není prijatých konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody.

14. V kontexte národne definovaných príspevkov, pri identifikácii a realizovaní opatrení na zmier-nenie zmeny klímy v oblasti antropogénnych emisií a ich odstraòovania, by strany mali pod-¾a potreby braś do úvahy existujúce metódy a usmernenia v rámci dohovoru v súlade s usta-noveniami odseku 13 tohto èlánku.

15. Pri realizácii tejto dohody budú strany braś do úvahy záujmy strán, ktorých ekonomika je naj-viac zasiahnutá vplyvmi odvetných opatrení, najmä rozvojových krajín, ktoré sú zmluvnými stranami.

16. Strany, vrátane regionálnych ekonomických integraèných organizácií a ich èlenských štá-tov, ktoré sa dohodli na spoloènom postupe pod¾a odseku 2 tohto èlánku, pri predklada-ní svojich národne definovaných príspevkov oznámia sekretariátu podmienky takejto do-hody, vrátane úrovne emisií pridelenej každej strane pre dané èasové obdobie. Sekretariát potom bude o podmienkach takej dohody in-formovaś strany a signatárov dohovoru.

17. Každá strana takejto dohody bude zodpoved-ná za vlastnú úroveò emisií stanovenú v doho-de pod¾a odseku 16 v súlade s odsekmi 13 a 14 tohto èlánku a s èlánkami 13 a 15.

18. Ak strany postupujúce spoloène takto konajú v rámci regionálnej ekonomickej integraènej organizácie a spoloène s regionálnou ekono-mickou integraènou organizáciou, ktorá sa-motná je stranou tejto dohody, každý èlenský štát tejto regionálnej ekonomickej integraènej organizácie jednotlivo a spoloène s touto regi-onálnou ekonomickou integraènou organizá-ciou zodpovedá za úroveò emisií ustanovenú v dohode predloženej v súlade s odsekom 16 tohto èlánku v súlade s odsekmi 13 a 14 tohto èlánku a s èlánkami 13 a 15.

19. Všetky strany by sa mali snažiś formulovaś a predložiś dlhodobé stratégie nízkoemisného rozvoja, dbajúc na èlánok 2, pri zoh¾adnení ich spoloèných avšak pre jednotlivé strany rozdielnych zodpovedností a príslušných schopností, s oh¾adom na rozdielne okolnosti v jednotlivých krajinách.

Èlánok 5 1. Strany by mali pod¾a potreby prijaś opatrenia

na zachovanie a zvýšenie, poètu záchytov a rezervoárov skleníkových plynov, pod¾a èlánku 4, ods. 1(d) dohovoru, vrátane lesov.

2. Stranám sa odporúèa, aby prijímali riešenia na realizáciu a podporu, vrátane prostredníctvom platieb na základe výsledkov, existujúceho rámca stanoveného v súvisiacich usmerne-niach a rozhodnutiach už odsúhlasených v rámci dohovoru pre: strategické prístupy a pozitívne stimuly zamerané na zníženie emisií zapríèinených odlesòovaním a zhoršovaním kvality lesov, a úlohu ochrany lesov, udrža-te¾ného lesného hospodárstva a zvyšovania zásob uhlíka v lesoch v rozvojových krajinách; a alternatívne strategické prístupy, napríklad spoloèné prístupy pre zmiernenie a adaptáciu pre celistvé a udržate¾né lesné hospodárstvo, s opakovaným zdôraznením dôležitosti stimu-lovania, pod¾a potreby, neuhlíkových výhod spojených s takýmito prístupmi.

Èlánok 61. Strany uznávajú, že niektoré strany si vyberú

pri realizácii svojich národne definovaných prí-spevkov dobrovo¾nú spoluprácu, aby umožnili ambicióznejšie aktivity zamerané na zmieròo-vanie zmeny klímy a adaptáciu a aby podporili udržate¾ný rozvoj a environmentálnu integritu.

2. Ak sa strany dobrovo¾ne zapoja do spoluprá-ce s využitím medzinárodne prenášaných výsledkov zmieròovania do národne definova-ných príspevkov, budú podporovaś udržate¾ný rozvoj a zabezpeèia environmentálnu integritu a transparentnosś, vrátane riadenia, a budú používaś spo¾ahlivé zapoèítavanie, aby okrem iného predišli dvojitému zapoèítaniu, v súlade s usmerneniami prijatými konferenciou strán slú-žiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody.

3. Používanie medzinárodne prenášaných vý-sledkov zmieròovania zmeny klímy na do-siahnutie národne definovaných príspevkov na základe tejto dohody bude dobrovo¾né a schválené zúèastnenými stranami.

4. Týmto sa stanovuje mechanizmus na prispie-vanie k znižovaniu emisií skleníkových plynov a podporu trvalo udržate¾ného rozvoja na základe právomoci a usmernení konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody, pre využitie stranami na dobrovo¾nom základe. Bude ho kontrolovaś orgán urèený konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody, a jeho cie¾om bude: (a) podporovaś znižovanie emisií skleníkových

plynov za súèasnej podpory trvalo udrža-te¾ného rozvoja;

(b) stimulovaś a napomáhaś úèasti verejných a súkromných subjektov oprávnených stranou na znižovaní emisií skleníkových plynov;

(c) prispievaś k znižovaniu úrovní emisií v hos-tite¾skej strane, ktorá bude maś prínos zo zmieròovacích opatrení znižujúcich emi-sie, ktoré môže využiś aj ïalšia strana na splnenie jej národne definovaného prí-spevku; a

(d) dosiahnuś celkové znižovanie celosveto-vých emisií.

5. Zníženie emisií ako dôsledok mechanizmov uvádzaných v odseku 4 tohto èlánku sa ne-smie použiś na preukázanie dosiahnutia ná-rodne definovaného príspevku hostite¾skej strany, ak už bolo použité inou stranou na preukázanie dosiahnutia jej národne definova-ného príspevku.

6. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody musí zabezpeèiś, aby sa po-diel z výnosov z èinností v rámci mechanizmu uvádzaného v odseku 4 tohto èlánku použil na pokrytie administratívnych nákladov ako aj na pomoc rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvný-mi stranami, ktoré sú zvlášś citlivé na nepriaz-nivé dôsledky zmeny klímy, aby sa pokryli ich náklady na adaptáciu.

7. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody na svojom prvom zasadaní prijme pravidlá, metódy a postupy pre mecha-nizmus uvedený v odseku 4 tohto èlánku.

8. Strany uznávajú dôležitosś dostupnosti integ-rovaných, holistických a vyvážených netrho-vých prístupov stranám, aby im pomohli pri re-alizácii ich národne definovaných príspevkov, v kontexte udržate¾ného rozvoja a odstraòova-nia chudoby, koordinovaným a úèinným spô-sobom, vrátane, okrem iného pod¾a potreby, zmieròovania, adaptácie, financií, transferu technológií a budovania kapacít. Tieto prístupy budú maś za cie¾: (a) podporovaś ambíciu zmieròovania a adap-

tácie; (b) rozširovaś úèasś verejného a súkromného

sektora na realizácii národne definovaných príspevkov; a

(c) umožòovaś príležitosti na koordináciu jed-notlivých nástrojov a príslušných inštitucio-nálnych štruktúr.

9. Týmto sa definuje rámec pre netrhové prístupy k udržate¾nému rozvoju na podporu netrho-vých prístupov uvádzaných v odseku 8 tohto èlánku.

Èlánok 7 1. Strany týmto stanovujú celosvetový cie¾ v ob-

lasti adaptácie, teda zvyšovania adaptívnej kapacity, posilnenia odolnosti a zníženia zra-nite¾nosti na zmenu klímy, s cie¾om prispieś k udržate¾nému rozvoju a zabezpeèiś adekvátnu adaptaènú odozvu v kontexte teplotného cie¾a uvádzaného v èlánku 2.

2. Strany uznávajú, že adaptácia je celosvetovou výzvou, ktorej èelia všetci v miestnom, regio-nálnom, národnom, nadnárodnom a medziná-rodnom meradle, a ktorá je k¾úèovou zložkou a prispieva k dlhodobej globálnej odozve na zmenu klímy na ochranu ¾udí, živobytia a eko-systémov, prièom sa berú do úvahy naliehavé a okamžité potreby rozvojových krajín, ktoré sú zmluvnými stranami, ktoré sú zvlášś citlivé na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.

3. Adaptaèné úsilie rozvojových krajín, ktoré sú zmluvnými stranami bude uznané v zmysle metód, ktoré prijme konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody na svo-jom prvom zasadaní.

4. Strany uznávajú, že súèasná potreba adaptá-cie je významná, a že vyššie úrovne zmierne-nia zmeny klímy môžu znížiś potrebu ïalšieho adaptaèného úsilia, a že vyššie potreby adaptá-cie môžu zahàòaś vyššie náklady na adaptáciu.

5. Strany uznávajú, že opatrenia na adaptáciu by mali byś prijaté na základe plne transparentné-ho prístupu so zoh¾adnením rodovej rovnosti, s rozpracovaním v rámci jednotlivých krajín a za úèasti všetkých, s oh¾adom na zranite¾né sku-piny, spoloèenstvá a ekosystémy, mali by byś založené a riadené pod¾a najlepších dostup-ných vedeckých poznatkoch a pod¾a potreby aj tradiènými vedomosśami, vedomosśami pô-vodného obyvate¾stva a miestnymi znalostnými systémami, s cie¾om integrovaś adaptáciu do príslušných spoloèensko-ekonomických a en-vironmentálnych stratégií a opatrení tam, kde je to vhodné.

6. Strany uznávajú dôležitosś medzinárodnej spolupráce a jej podpory pri úsilí o adaptáciu a dôležitosś zoh¾adnenia potrieb rozvojových krajín, ktoré sú zmluvnými stranami, najmä tých, ktoré sú zvlášś citlivé na nepriaznivé dô-sledky zmeny klímy.

31

Parížska dohoda

7. Strany by mali posilniś svoju spoluprácu pri rozširovaní opatrení pre adaptáciu, prièom sa bude braś do úvahy Adaptaèný rámec z Can-cúnu, a to vrátane vzh¾adom na: (a) zdie¾anie informácií, dobré postupy, skú-

senosti a pouèenia, pod¾a potreby vrátane tých, ktoré sa týkajú vedy, plánovania, stra-tégií a realizácie vo vzśahu k opatreniam pre adaptáciu;

(b) posilòovanie inštitucionálnych štruktúr, vrátane tých pod¾a dohovoru, ktoré slúžia tejto dohode, na podporu syntézy prísluš-ných informácií a poznatkov a poskytnutia technickej podpory a usmernenia stra-nám;

(c) posilòovanie vedeckých poznatkov o klí-me, vrátane výskumu, systematického pozorovania klimatického systému a systé-mov vèasného varovania spôsobom, ktorý informuje klimatické služby a podporuje rozhodovanie;

(d) pomoc rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami pri urèovaní efektív-nych postupov adaptácie, potrieb adap-tácie, priorít, poskytovanej a prijímanej podpory pre opatrenia a snahy adaptácie a výziev a nedostatkov, spôsobom, ktorý podporí dobré postupy;

(e) zlepšovanie efektívnosti a trvácnosti opat-rení adaptácie.

8. Špecializovaným organizáciám a agentúram OSN sa odporúèa, aby podporili úsilie strán pri realizácii opatrení uvádzaných v odseku 7 tohto èlánku, prièom sa budú braś do úvahy ustanovenia odseku 5 tohto èlánku.

9. Každá strana sa pod¾a potreby zapojí do pro-cesov plánovania adaptácie a realizácie opat-rení, vrátane vypracovania alebo rozšírenia prí-slušných plánov, stratégií a/alebo príspevkov, èo môže zahàòaś: (a) realizáciu opatrení, úloh a/alebo adaptaè-

ného úsilia; (b) proces formulovania a realizácie národ-

ných plánov adaptácie; (c) posúdenie vplyvov zmeny klímy a citlivos-

ti na zmenu klímy, s cie¾om formulovaś na národnej úrovni opatrenia so stanovenou prioritou, prièom sa budú braś do úvahy zranite¾né osoby, miesta a ekosystémy;

(d) monitorovanie a hodnotenie plánov, stra-tégií, programov a opatrení adaptácie a pouèenie z nich; a

(e) budovanie odolnosti spoloèensko-ekono-mických a ekologických systémov, vrátane prostredníctvom ekonomickej diverzifiká-cie a udržate¾ného riadenia prírodných zdrojov.

10. Každá strana by mala pod¾a potreby predložiś a periodicky aktualizovaś správu o adaptácii, ktorá môže zahàòaś priority, realizáciu a potre-by podpory, plány a opatrenia, bez vytvárania ïalšieho dodatoèného zaśaženia pre rozvojo-vé krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami.

11. Správa o adaptácii uvedená v odseku 10 tohto èlánku bude pod¾a potreby predložená a peri-odicky aktualizovaná ako zložka ïalších správ alebo dokumentov alebo spoloène s nimi, vrá-tane národného adaptaèného plánu a národ-ne definovaného príspevku pod¾a uvedeného v èlánku 4, odseku 2, a/alebo národnej sprá-vy.

12. Správa o adaptácii uvedená v odseku 10 tohto èlánku bude zapísaná do verejného registra spravovaného sekretariátom.

13. Rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stra-nami sa bude poskytovaś nepretržitá a zvýšená medzinárodná podpora pri realizácii odsekov 7, 9 až 11 tohto èlánku, pod¾a ustanovení èlánkov 9 až 11.

14. Globálne hodnotenie pod¾a èlánku 14 okrem iného: (a) uzná adaptaèné úsilie rozvojových krajín,

ktoré sú zmluvnými stranami;

(b) rozšíri realizáciu adaptaèných opatrení zoh¾adnením správy o adaptácii uvedenej v odseku 10 tohto èlánku;

(c) preskúma adekvátnosś a úèinnosś adaptá-cie a podpory poskytovanej na úèely adap-tácie; a

(d) preskúma celkový pokrok dosiahnutý pri plnení celosvetového cie¾a v oblasti adap-tácie uvádzaného v odseku 1 tohto èlánku.

Èlánok 8 1. Strany uznávajú dôležitosś odvrátenia, minima-

lizovania a riešenia strát a škôd spojených s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy, vrá-tane extrémnych poveternostných udalostí a pozvo¾na nastupujúcich udalostí a úlohu udr-žate¾ného rozvoja pri znižovaní rizika strát a škôd.

2. Varšavský medzinárodný mechanizmus pre straty a škody spôsobené dôsledkami zmeny klímy bude podliehaś právomoci a usmerne-niam konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody a môže byś rozšírený a posilnený pod¾a urèenia konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej doho-dy.

3. Strany by mali rozšíriś porozumenie, opatrenia a podporu v oblasti strát a škôd spojených s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy, vráta-ne pod¾a potreby prostredníctvom Varšavské-ho medzinárodného mechanizmu, na základe spolupráce a pomoci. (a) Systémy vèasného varovania; (b) Havarijná pripravenosś; (c) Pozvo¾na nastupujúce udalosti; (d) Udalosti, ktoré môžu zahàòaś nevratné a

trvalé straty a škody; (e) Komplexné posúdenie a riadenie rizika; (f) Zariadenia na poistenie rizík, združovanie

klimatických rizík a ïalšie poisśovacie rie-šenia;

(g) Neekonomické straty; (h) Odolnosś spoloèenstiev, živobytia a eko-

systémov. 5. Varšavský medzinárodný mechanizmus bude

spolupracovaś s existujúcimi orgánmi a odbor-nými skupinami v rámci dohody, ako aj s rele-vantnými organizáciami a odbornými orgánmi mimo dohody.

4. Oblasti spolupráce a pomoci na rozšírenie po-rozumenia, opatrení a podpory môžu primera-ne zahàòaś:

5. Varšavský medzinárodný mechanizmus bude spolupracovaś s existujúcimi orgánmi a odbor-nými skupinami v rámci dohody, ako aj s rele-vantnými organizáciami a odbornými orgánmi mimo dohody.

Èlánok 9 1. Vyspelé krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami

poskytnú finanèné zdroje na pomoc rozvojo-vým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami na zmiernenie zmeny klímy aj adaptáciu pri pokraèovaní ich existujúcich záväzkov pod¾a dohovoru.

2. Ostatné strany sú podporované v tom, aby poskytovali alebo pokraèovali v poskytovaní takejto podpory dobrovo¾ne.

3. Ako súèasś globálneho úsilia by vyspelé kraji-ny, ktoré sú zmluvnými stranami, mali ïalej za-stávaś vedúcu úlohu pri mobilizácii finanèných prostriedkov pre oblasś klímy z rôznorodých zdrojov, nástrojov a kanálov, prièom budú braś na vedomie významnú úlohu verejných finan-cií, prostredníctvom rôznych aktivít, vrátane podporovania stratégií riadených jednotlivými krajinami a s uvážením potrieb a priorít roz-vojových krajín ktoré sú zmluvnými stranami. Takáto mobilizácia finanèných prostriedkov pre oblasś klímy by mala predstavovaś pokrok oproti predchádzajúcemu úsiliu.

4. Ustanovenie o zvýšených finanèných zdrojoch by malo byś zamerané na dosiahnutie rovno-váhy medzi adaptáciou a zmiernením zmeny

klímy, prièom sa budú braś do úvahy stratégie vypracované jednotlivými krajinami a priority a potreby rozvojových krajín, ktoré sú zmluvný-mi stranami, najmä tých, ktoré sú zvlášś citlivé na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a majú významne obmedzené kapacity, napríklad najmenej vyspelé krajiny a malé ostrovné roz-vojové štáty, s uvážením potreby verejných a grantových zdrojov pre adaptáciu.

5. Vyspelé krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami budú pod¾a vhodnosti každé dva roky pred-kladaś indikatívne kvantitatívne a kvalitatívne informácie súvisiace s odsekmi 1 a 3 tohto èlánku, vrátane dostupných projektovaných úrovní verejných finanèných zdrojov, ktoré sa majú poskytnúś rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami. Ostatné strany poskytu-júce zdroje sú podporované v tom, aby takéto informácie predkladali dobrovo¾ne raz za dva roky.

6. Globálne hodnotenie pod¾a èlánku 14 bude braś do úvahy relevantné informácie poskyt-nuté vyspelými krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami a/alebo orgánmi dohody zaobera-júcimi sa úsilím financovania v oblasti zmeny klímy.

7. Vyspelé krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami poskytnú transparentné a konzistentné infor-mácie o podpore pre rozvojové krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami, ktorá bola poskytnu-tá a mobilizovaná prostredníctvom verejných intervencií, raz za dva roky v zmysle metód, postupov a usmernení, ktoré budú prijaté kon-ferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody na jej prvom zasadaní, ako je uvedené v èlánku 13 ods. 13. Ostatné stra-ny sú podporované v tom, aby tak uèinili.

8. Finanèný mechanizmus dohovoru, vrátane jeho pracovných subjektov, bude slúžiś ako finanèný mechanizmus tejto dohody.

9. Inštitúcie slúžiace tejto dohode, vrátane pra-covných subjektov finanèného mechanizmu dohovoru, budú maś za cie¾ zabezpeèiś úèinný prístup k finanèným zdrojom prostredníctvom zjednodušených schva¾ovacích postupov a podpory zvýšenej pripravenosti pre rozvojové krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami, najmä pre najmenej vyspelé krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty v kontexte ich národných kli-matických stratégií a plánov.

Èlánok 10 1. Strany zdie¾ajú dlhodobú víziu dôležitosti úpl-

nej realizácie rozvoja a prenosu technológií za úèelom zlepšenia odolnosti voèi zmene klímy a zníženia emisií skleníkových plynov.

2. Strany berú na vedomie dôležitosś technológií pre realizáciu zmieròovacích a adaptaèných opatrení vyplývajúcich z tejto dohody a uzná-vajú existujúce nasadenie technológií a snahy o jej rozšírenie, posilnia spoluprácu pri vývoji a prenose technológií.

3. Mechanizmus pre technológie stanovený v rámci dohovoru platí aj pre túto dohodu.

4. Týmto sa stanovuje technologický rámec, aby poskytoval celkové usmernenie práce mecha-nizmu pre technológie pri podpore a pomo-ci rozširovania opatrení pre rozvoj a prenos technológií, aby sa podporila realizácia tejto dohody pri plnení dlhodobej vízie uvedenej v odseku 1 tohto èlánku.

5. Pre úèinnú, dlhodobú globálnu odozvu na zmenu klímy a podporu ekonomického rastu a udržate¾ného rozvoja je rozhodujúce zrýchle-nie, podpora a umožnenie inovácií. Takéto úsi-lie bude pod¾a potreby podporené finanèným mechanizmom dohovoru vrátane mechanizmu pre technológie a finanèných prostriedkov pre spolupracujúci prístup k výskumu a vývoju a u¾ahèenie prístupu k technológii, najmä pre poèiatoèné stupne technologického cyklu, rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stra-nami.

32

ODPADY È. 6/2016

6. Pre realizáciu tohto èlánku sa bude poskyto-vaś rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami podpora, vrátane finanènej podpory a vrátane posilnenia spolupráce pri rozvoji a prenose technológií v rôznych etapách tech-nologického cyklu, s cie¾om dosiahnuś rov-nováhu medzi podporou pre zmieròovanie a adaptáciu. Globálne hodnotenie pod¾a èlánku 14 bude braś do úvahy dostupné informácie o úsilí súvisiacom s podporou rozvoja a preno-su technológií pre rozvojové krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami.

Èlánok 11 1. Budovanie kapacít pod¾a tejto dohody by malo

zvýšiś kapacitu a schopnosś rozvojových kra-jín, ktoré sú zmluvnými stranami, najmä krajín s najmenšou kapacitou, ako sú napríklad naj-menej vyspelé krajiny a tých, ktoré sú zvlášś zranite¾né v dôsledku nepriaznivých vplyvov zmeny klímy, ako sú napríklad malé ostrovné rozvojové štáty, aby prijali úèinné opatrenia voèi zmene klímy, okrem iného vrátane reali-zácie opatrení na adaptáciu a zmiernenie, a malo by u¾ahèiś rozvoj, rozšírenie a nasadenie technológií, prístup k finanèným prostriedkom pre oblasś klímy, príslušné aspekty vzdelá-vania, školenia a informovania verejnosti, a transparentné, vèasné a presné predkladanie informácií.

2. Budovanie kapacít by malo byś vypracované jednotlivými krajinami, na základe národných potrieb a ako odozva na ne, a malo by pod-porovaś zodpovednosś jednotlivých strán za krajinu, najmä u rozvojových krajín, ktoré sú zmluvnými stranami, vrátane na národnej, re-gionálnej a miestnej úrovni. Budovanie kapa-cít by malo byś založené na pouèení, vrátane pouèenia z èinností budovania kapacít v rámci dohovoru a malo by byś úèinným, iteraèným procesom, na ktorom sa zúèastòujú všetky zložky, ktorý zahàòa prelínajúce sa otázky z rôznych oblastí so zoh¾adnením rodovej rov-nosti.

3. Všetky strany by mali spolupracovaś tak, aby zvýšili kapacitu rozvojových krajín, ktoré sú zmluvnými stranami a tým realizovali túto do-hodu. Vyspelé krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami by mali zvýšiś podporu pre opatrenia na budovanie kapacít v rozvojových krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami.

4. Všetky strany, ktoré zvyšujú kapacitu rozvojo-vých krajín, ktoré sú zmluvnými stranami aby realizovali túto dohodu, vrátane prostredníc-tvom regionálneho, bilaterálneho a multilate-rálneho prístupu, budú pravidelne oznamovaś tieto aktivity alebo opatrenia týkajúce sa bu-dovania kapacít. Rozvojové krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami by mali pravidelne ozna-movaś dosiahnutý pokrok pri realizovaní plá-nov budovania kapacít, stratégií, aktivít alebo opatrení na realizáciu tejto dohody.

5. Èinnosti budovania kapacít sa budú rozširovaś prostredníctvom príslušných inštitucionálnych štruktúr na podporu realizácie tejto dohody, vrátane príslušných inštitucionálnych štruk-túr zriadených v rámci dohovoru, ktoré slúžia tejto dohode. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody na svojom prvom zasadaní zváži a prijme rozhodnutie o poèiatoèných inštitucionálnych štruktúrach pre budovanie kapacít.

Èlánok 12 Strany budú pri prijímaní opatrení spolupracovaś tak, aby zvyšovali rozsah vzdelávania, školenia, in-formovania verejnosti, úèasti verejnosti a prístupu verejnosti k informáciám v oblasti zmeny klímy, pri-èom uznávajú dôležitosś týchto krokov vzh¾adom k rozširujúcim sa aktivitám pod¾a tejto dohody.

Èlánok 13 1. Aby sa vybudovala vzájomná dôvera a istota a

aby sa podporila úèinná realizácia, stanovuje

posúdení pokroku, v súvislosti s úsilím pod¾a èlánku 9 a realizácie a dosahovania jej národ-ne definovaného príspevku.

12. Odborné technické preskúmanie pod¾a toh-to odseku bude pozostávaś z posúdenia po-skytnutej podpory strany a jej realizácie a dosahovania vlastného národne definované-ho príspevku. Preskúmanie tiež urèí oblasti zlepšenia pre danú stranu a bude zahàòaś aj preskúmanie zhody informácií s metódami, postupmi a usmerneniami uvedenými v od-seku 13 tohto èlánku, s uvážením flexibility poskytnutej strane pod¾a odseku 2 tohto èlán-ku. Preskúmanie bude venovaś osobitnú po-zornosś príslušným národným schopnostiam a okolnostiam rozvojových krajín, ktoré sú zmluvnými stranami.

13. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody bude na svojom prvom za-sadaní vychádzaś zo skúseností z ustanovení súvisiacich s transparentnosśou v rámci doho-voru a na základe rozpracovania ustanovení tohto èlánku prijme pod¾a potreby spoloèné metódy, postupy a usmernenia pre transpa-rentnosś akcie a podpory.

14. Pre realizáciu tohto èlánku sa rozvojovým kra-jinám poskytne podpora.

15. Trvalo sa tiež bude poskytovaś podpora pre budovanie kapacity súvisiacej s transparent-nosśou strán reprezentujúcich rozvojové kra-jiny.

Èlánok 14 1. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán

Parížskej dohody bude periodicky vykonávaś hodnotenie realizácie tejto dohody na posúde-nie kolektívneho pokroku smerom k dosiahnu-tiu úèelu tejto dohody a jej dlhodobých cie¾ov (ïalej len „globálne hodnotenie”). Hodnotenie sa bude realizovaś komplexne a nápomocným spôsobom, s uvážením zmiernenia, adaptácie a prostriedkov realizácie a podpory a na zá-klade spravodlivosti a najlepších dostupných vedeckých poznatkov.

2. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody vykoná prvé globálne hod-notenie v roku 2023 a potom každých päś ro-kov, ak konferencia strán slúžiaca ako stretnu-tie strán Parížskej dohody nerozhodne inak.

3. Závery z globálneho hodnotenia budú strany informovaś pri aktualizácii a rozširovaní ich ná-rodne definovaných akcií a podpory v zmysle príslušných ustanovení tejto dohody, ako aj pri rozširovaní medzinárodnej spolupráce v oblas-ti opatrení týkajúcich sa klímy.

Èlánok 15 1. Týmto sa zriaïuje mechanizmus na u¾ahèenie

realizácie a podporu súladu s ustanoveniami tejto dohody.

2. Mechanizmus uvedený v odseku 1 tohto èlán-ku bude pozostávaś z výboru zostaveného z odborníkov a bude povahou a funkciou ná-pomocný spôsobom, ktorý je transparentný, nerepresívny a nie nepriate¾ský. Výbor bude osobitnú pozornosś venovaś príslušným národ-ným schopnostiam a okolnostiam strán.

3. Výbor bude pôsobiś v súlade s metódami a postupmi prijatými konferenciou strán slúžia-cou ako stretnutie strán Parížskej dohody na jej prvom zasadaní, a raz roène bude podávaś správu konferencii strán slúžiacej ako stretnu-tie strán Parížskej dohody.

Èlánok 16 1. Konferencia strán, najvyšší orgán dohovoru,

bude slúžiś ako stretnutie strán tejto dohody. 2. Strany dohovoru, ktoré nie sú stranami tejto

dohody, sa môžu zúèastniś na konaní ktoré-hoko¾vek zasadania konferencie strán slúžia-cej ako stretnutie strán Parížskej dohody ako pozorovate¾. Keï konferencia strán slúži ako stretnutie strán Parížskej dohody, rozhodnutia na základe tejto dohody budú prijímaś len stra-ny tejto dohody.

sa týmto rámec zvýšenej transparentnosti pre akcie a podporu, so zabudovanou flexibilitou, ktorá berie do úvahy rôzne kapacity strán a stavia na kolektívnych skúsenostiach.

2. Rámec transparentnosti zabezpeèí flexibilitu pri realizácii ustanovení tohto èlánku pre tie strany reprezentujúce rozvojové krajiny, ktoré to potrebujú na základe ich kapacít. Metódy, postupy a usmernenia uvedené v odseku 13 tohto èlánku budú takúto flexibilitu odrážaś.

3. Rámec transparentnosti bude stavaś na usta-noveniach o transparentnosti pod¾a doho-voru a rozširovaś ich, s uznaním osobitných okolností najmenej vyspelých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov, a bude sa rea-lizovaś nápomocným, neintruzívnym, nerepre-sívnym spôsobom, s rešpektovaním národnej suverenity, a strany nebude neprimerane zaśa-žovaś.

4. Ustanovenia o transparentnosti v rámci doho-voru, vrátane národných správ, dvojroèných správ a ich aktualizácií, medzinárodného po-sudzovania a skúmania a medzinárodných konzultácií a analýz, budú tvoriś súèasś skú-seností využívaných na vypracovanie metód, postupov a usmernení pod¾a odseku 13 tohto èlánku.

5. Úèelom rámca transparentnosti akcie je za-bezpeèiś jasné pochopenie akcie zameranej na zmenu klímy na základe cie¾a dohovoru, ako je stanovený v jeho èlánku 2, vrátane preh¾adnosti a sledovania pokroku smerom k dosiahnutiu individuálnych národne definova-ných príspevkov strán pod¾a èlánku 4 a akcií strán pre adaptáciu pod¾a èlánku 7, vrátane dobrých postupov, priorít, potrieb a nedostat-kov pri podávaní informácií pre globálne hod-notenie pod¾a èlánku 14.

6. Úèelom rámca transparentnosti podpory je zabezpeèiś preh¾adnosś podpory poskytova-nej a prijímanej príslušnými jednotlivými stra-nami v kontexte akcií zameraných na zmenu klímy pod¾a èlánkov 4, 7, 9 až 11, a pokia¾ je to možné, zabezpeèiś úplný preh¾ad súhrnnej poskytnutej finanènej podpory pri podávaní in-formácií pre globálne hodnotenie pod¾a èlán-ku 14.

7. Každá strana bude pravidelne poskytovaś na-sledujúce informácie: (a) národná inventarizaèná správa o antropo-

génnych emisiách pod¾a zdrojov a záchy-tov skleníkových plynov, vypracovaná s po-užitím metodík dobrých postupov prijatých Medzivládnou skupinou pre zmenu klímy a dohodnutých konferenciou strán slúžia-cou ako stretnutie strán Parížskej dohody;

(b) informácie potrebné na sledovanie pok-roku dosiahnutého pri realizácii a dosa-hovaní vlastného národne definovaného príspevku pod¾a èlánku 4.

8. Každá strana by tiež mala pod¾a potreby po-skytovaś informácie súvisiace s vplyvmi zmeny klímy a adaptáciou pod¾a èlánku 7.

9. Vyspelé krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami budú poskytovaś, a ostatné strany, ktoré po-skytujú podporu, by mali poskytovaś informá-cie o finanènej podpore, podpore prevodom technológií a podpore budovaním kapacít po-skytnutej rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluv-nými stranami pod¾a èlánku 9 až11.

10. Rozvojové krajiny, ktoré sú zmluvnými strana-mi by mali poskytovaś informácie o potrebnej a prijatej finanènej podpore, podpore prevodom technológií a podpore budovaním kapacít pod¾a èlánkov 9 až 11.

11. Informácie predkladané každou stranou pod¾a odsekov 7 a 9 tohto èlánku budú podliehaś od-bornému technickému preskúmaniu v zmysle rozhodnutia 1/CP.21. Pre rozvojové krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami, ktoré to potre-bujú na základe svojich kapacít, bude proces preskúmania zahàòaś pomoc pri urèovaní po-trieb budovania kapacít. Okrem toho sa každá strana zúèastní na podpornom multilaterálnom

33

Parížska dohoda

3. Keï konferencia strán slúži ako stretnutie strán Parížskej dohody, ktorýko¾vek èlen výbo-ru konferencie strán zastupujúci stranu doho-voru, ale v tom èase nie stranu tejto dohody, bude nahradený ïalším èlenom, ktorý bude zvolený stranami tejto dohody spomedzi strán tejto dohody.

4. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody bude pravidelne skúmaś rea-lizáciu tejto dohody a v rámci svojho mandátu bude prijímaś rozhodnutia potrebné na podpo-ru ich úèinnej realizácie. Bude vykonávaś funk-cie jej pridelené touto dohodou a (a) zriadi také pomocné orgány, aké sa pova-

žujú za potrebné pre realizáciu tejto doho-dy; a

(b) bude vykonávaś také ïalšie funkcie, aké môžu byś požadované pre realizáciu tejto dohody.

5. Rokovací poriadok konferencie strán a finanè-né postupy prijaté v rámci dohovoru sa použijú mutatis mutandis v rámci tejto dohody, okrem prípadu, kedy bude rozhodnuté inak konsen-zom konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody.

6. Prvé zasadanie konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody zvolá sekretariát spolu s prvým zasadaním konfe-rencie strán, ktoré je naplánované potom, èo táto dohoda nadobudne úèinnosś. Následné riadne zasadania konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody sa budú konaś spoloène s riadnymi zasadaniami konfe-rencie strán, pokia¾ konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody neroz-hodne inak.

7. Mimoriadne zasadania konferencie strán slú-žiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody sa budú konaś v takých ïalších termínoch, aké budú považované za potrebné konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody, alebo na písomnú žiadosś ktorej-ko¾vek strany, za podmienky, že do šiestich mesiacov od predloženia žiadosti stranám zo strany sekretariátu túto žiadosś podporí aspoò jedna tretina strán.

8. Organizácia Spojených národov, jej špecia-lizované agentúry a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ako aj všetky ich èlen-ské štáty alebo pozorovatelia, ktoré nie sú zmluvnými stranami dohovoru, môžu byś za-stúpené na zasadnutí konferencie strán slúžia-cej ako stretnutie strán Parížskej dohody ako pozorovatelia. Každý orgán alebo agentúra, èi už národná alebo medzinárodná, vládna alebo mimovládna, ktorá je kompetentná v záležitostiach spadajúcich pod túto dohodu a ktorá informovala sekretariát o svojom želaní zúèastniś sa na zasadnutí konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody ako pozorovate¾, môže byś prizvaná len vtedy, ak najmenej jedna tretina prítomných strán proti tomu neprotestuje. Prizvanie a úèasś po-zorovate¾ov podlieha rokovaciemu poriadku uvedenému v odseku 5 tohto èlánku.

Èlánok 17 1. Sekretariát zriadený èlánkom 8 dohovoru

bude slúžiś ako sekretariát tejto dohody. 2. Èlánok 8 odsek 2 dohovoru o funkciách sek-

retariátu a èlánok 8 odsek 3 dohovoru o za-bezpeèení fungovania sekretariátu, bude platiś mutatis mutandis pre túto dohodu. Okrem toho bude sekretariát vykonávaś funkcie, ktoré mu pridelí táto dohoda a konferencia strán slú-žiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody.

Èlánok 18 1. Podporný orgán pre vedecké a technické

poradenstvo a Podporný orgán pre plnenie dohovoru zriadené èlánkami 9 a 10 dohovoru budú slúžiś ako Podporný orgán pre vedecké a technické poradenstvo a Podporný orgán pre plnenie tejto dohody, v uvedenom poradí.

Ustanovenia dohovoru týkajúce sa fungova-nia týchto dvoch orgánov budú platiś mutatis mutandis na túto dohodu. Zasadania stretnutí Podporného orgánu pre vedecké a technické poradenstvo a Podporného orgánu pre plne-nie tejto dohody sa budú konaś spoloène so stretnutiami Podporného orgánu pre vedecké a technické poradenstvo a Podporného orgá-nu pre plnenie dohovoru, v uvedenom poradí.

2. Strany dohovoru, ktoré nie sú stranami tejto dohody, sa môžu zúèastniś na konaní ktoré-hoko¾vek zasadania podporných orgánov ako pozorovatelia. Keï podporné orgány slúžia ako podporné orgány tejto dohody rozhodnu-tia v rámci tejto dohody budú prijímaś len stra-ny tejto dohody.

3. Keï podporné orgány zriadené èlánkami 9 a 10 dohovoru vykonávajú svoje funkcie vo vzśa-hu k záležitostiam týkajúcim sa tejto dohody, ktorýko¾vek èlen výboru týchto podporných or-gánov zastupujúci stranu dohovoru, ale v tom èase nie stranu tejto dohody, bude nahradený ïalším èlenom, ktorý bude zvolený stranami tejto dohody spomedzi strán tejto dohody.

Èlánok 19 1. Podporné orgány alebo iné inštitucionálne

štruktúry zriadené dohovorom alebo v rámci dohovoru, iné než uvedené v tejto dohode, budú slúžiś tejto dohode na základe rozhod-nutia konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody. Funkcie, ktoré majú vykonávaś takéto podporné orgány alebo štruktúry, urèí konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody.

2. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody môže takýmto podporným orgánom a inštitucionálnym štruktúram po-skytnúś ïalšie usmernenia.

Èlánok 20 1. Táto dohoda bude otvorená na podpis a pod-

lieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátmi a regionálnymi ekonomickými integraènými organizáciami, ktoré sú stranami dohovoru. Na podpis bude otvorená v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku od 22.aprí-la 2016 do 21.apríla 2017. Potom bude táto dohoda otvorená na pristúpenie, a to odo dòa nasledujúceho po dni, kedy bude uzavretá na podpis. Listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení sa uložia u depozitára.

2. Každá regionálna ekonomická integraèná or-ganizácia, ktorá sa stane stranou tejto dohody bez toho, aby sa ktorýko¾vek jej èlenský štát stal stranou, je viazaná všetkými povinnosśami pod¾a tejto dohody. V prípade regionálnych ekonomických integraèných organizácii, kto-rých jeden alebo viacero èlenských štátov je stranou tejto dohody, organizácia a jej èlenské štáty rozhodnú o svojej príslušnej zodpoved-nosti za plnenie záväzkov pod¾a tejto dohody. V týchto prípadoch nie sú organizácia a jej èlenské štáty oprávnené vykonávaś svoje prá-va pod¾a tejto dohody súèasne.

3. V listinách o ratifikácii, prijatí, schválení ale-bo pristúpení uvedú regionálne ekonomické integraèné organizácie rozsah svojich kom-petencií v súvislosti so záležitosśami spravo-vanými touto dohodou. Tieto organizácie tiež informujú depozitára, ktorý obratom informuje strany o všetkých podstatných zmenách v roz-sahu ich kompetencií.

Èlánok 21 1. Táto dohoda nadobudne úèinnosś v tridsiaty

deò po dni, kedy aspoò 55 strán dohovoru, ktoré majú spolu aspoò odhadovaných 55 percent celkových globálnych emisií sklení-kových plynov, uložilo svoje listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení.

2. Výluène na obmedzený úèel odseku 1 tohto èlánku budú „celkové globálne emisie skle-níkových plynov” znamenaś najaktuálnejšie

množstvo emisií oznámené v deò alebo pred dòom prijatia tejto dohody stranami dohovoru.

3. Pre každý štát alebo regionálnu ekonomickú integraènú organizáciu, ktorá ratifikuje, prijme alebo schváli túto dohodu, alebo k nej pristúpi po splnení podmienok stanovených v odse-ku 1 tohto èlánku, nadobudne táto dohoda úèinnosś v tridsiaty deò po dni, kedy takýto štát alebo regionálna ekonomická integraèná organizácia uložila svoju listinu o ratifikácii, pri-jatí, schválení, alebo pristúpení.

4. Na úèely odseku 1 tohto èlánku sa žiadna listina uložená regionálnou ekonomickou in-tegraènou organizáciou nepovažuje za ïalšiu listinu k tým, ktoré uložili èlenské štáty tejto organizácie.

Èlánok 22 Ustanovenia èlánku 15 dohovoru o prijímaní zmien a doplnkov dohovoru budú platiś mutatis mutandis pre túto dohodu.

Èlánok 23 1. Ustanovenia èlánku 16 dohovoru o prijímaní

príloh dohovoru a zmien a doplnkov k prílohám dohovoru budú platiś mutatis mutandis pre túto dohodu.

2. Prílohy k tejto dohode tvoria jej neoddelite¾nú súèasś a pokia¾ nie je výslovne uvedené inak, odkaz na túto dohodu súèasne predstavuje odkaz na všetky jej prílohy. Takéto prílohy sa obmedzujú iba na zoznamy, formuláre a iné materiály popisnej povahy, ktoré majú vedec-ký, technický, procesný alebo administratívny charakter.

Èlánok 24 Ustanovenia èlánku 14 dohovoru o urovnávaní sporov platia mutatis mutandis na túto dohodu. 16

Èlánok 25 1. Každá strana má jeden hlas, okrem ustanove-

nia v odseku 2 tohto èlánku. 2. Regionálne ekonomické integraèné organi-

zácie v rámci svojej kompetencie využívajú svoje hlasovacie právo s poètom hlasov, kto-rý sa rovná poètu ich èlenských štátov, ktoré sú stranami tejto dohody. Takáto organizácia nesmie využívaś svoje hlasovacie právo, po-kia¾ toto hlasovacie právo využíva niektorý z jej èlenských štátov a naopak.

Èlánok 26 Depozitárom tejto dohody je generálny tajomník Organizácie Spojených národov.

Èlánok 27 K tejto dohode nie je možné uplatniś žiadne výhra-dy.

Èlánok 28 1. Kedyko¾vek po uplynutí troch rokov odo dòa,

kedy táto dohoda nadobudla úèinnosś pre danú stranu, môže táto strana od nej odstúpiś zaslaním písomného oznámenia depozitárovi.

2. Každé takéto odstúpenie nadobudne úèinnosś po uplynutí jedného roka odo dòa, kedy depo-zitár prijal oznámenie o odstúpení alebo v taký neskorší deò, ktorý môže byś urèený v ozná-mení o odstúpení.

3. Každá strana, ktorá odstúpi od dohovoru, je považovaná za stranu, ktorá odstúpila tiež od tejto dohody.

Èlánok 29 Originál tejto dohody, ktorej arabský, èínsky, an-glický, francúzsky, ruský a španielsky text sú rov-nako platné, je uložený u generálneho tajomníka OSN. V Paríži dvanásteho decembra dvetisícpätnásś. Na DÔKAZ TOHO SME MY, nižšie podpísaní, k tomuto aktu riadne splnomocnení, podpísali túto dohodu.

34

ODPADY È. 6/2016

V BIELOM DOME OCENENÚ BOJOVNÍÈKU PROTI PEZINSKEJ SKLÁDKE PRIJAL SLOVENSKÝ PREZIDENT

Kolektív

„Ak robí èlovek veci z presvedèenia a zo srdca, dokáže pri-niesś aj výsledky.“ Pred novinármi to vyhlásil prezident SR Andrej Kiska, ktorý prijal vo svojom úrade dve Slovenky Zuza-nu Èaputovú a Zuzanu Števulovú ocenené v zahranièí za svo-ju prácu. Èaputová získala medzinárodnú Goldmanovu cenu za dlhoroèné komunitné a právne líderstvo v kauze Pezinská skládka a Števulová ocenenie International Women of Cou-rage Award za osobné nasadenie v boji za práva uteèencov a migrantov aj poèas migraènej krízy v Európe.

„Môžeme vyzývaś ¾udí, aby sa nebáli, aby vedeli, že je to beh na dlhú traś. Že to nie sú veci, ktoré sa stanú rýchlo, ale ak myslíme na naše deti, na našu budúcnosś, aj keï je to beh na dlhé roky, stojí za to ho bežaś,“ odporuèil Kiska.

Za Zuzanou Èaputovou vidí prezident úžasný príbeh, ktorý ukazuje, že ak ¾udia vidia, že nieèo nefunguje a zabojujú, do-kážu veci zmeniś. „Je to príbeh aj osobný, v ktorom matka dvoch detí prežila ve¾a emócií strachu a obáv,“ povedal Kis-ka. On sám je presvedèený, že príbeh Pezinskej skládky do-kázal posunúś celú EÚ a spôsobil posun v hlavách úradníkov a celej našej spoloènosti.

Pod¾a Èaputovej obèianska spoloènosś, tretí sektor a boj jed-noduchých obèanov v mestách na Slovensku majú svoj výz-nam. „Pre ¾udí, ktorí sa ocitli alebo sa ocitnú v podobnej situácii ako Pezinèania, je ve¾mi dôležité nastaviś sa na ve¾mi dlhý boj vzh¾adom na vymožite¾nosś práva na Slo-vensku. Náš príbeh trval 14 rokov. Stretávam sa ve¾mi èasto so skepticizmom, s nedôverou, že to, o èo sa snažíme, má zmysel,“ povedala advokátka spolupracujúca s Via Iuris.

Za najväèšie víśazstvo však považuje, že v Pezinku je zrušené právoplatné povolenie na výstavbu skládky. „A momentálne tam nie je dôvod, aby vznikali ïalšie rakoviny a iné ocho-renia. To je pre mòa úplne najviac,“ dodala Èaputová s tým, že ocenenia sú príjemné a najmä motivujúce pre ïalších ¾udí.

Osemnásteho apríla si v San Franciscu prevzala Goldmanovu cenu. Dvadsiateho apríla ju prijali v Bielom dome. Stretla sa tam s ministerkou vnútra zodpovednou za oblasś ochrany prí-rody Sally Jewellovou, ako aj s troma poradcami amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý bol na služobnej ceste.

V Bielom dome hovorila o význame advokaèných mimovlád-nych organizácií. „Nielen na Slovensku, ale aj v celej stred-nej Európe. V USA majú mimovládky iné a silnejšie postave-nie, ako je tradícia u nás. Ich význam rastie v èase krízy, èi už ekonomickej, alebo migraènej. Sú dôležité pri obhajobe individuálnych práv v jednotlivých kauzách, ako bola naša pezinská skládka,“ priblížila Èaputová po stretnutí.

Goldmanova cena je èasto prirovnávaná k Nobelovej cene v oblasti environmentalistiky, ude¾uje sa od roku 1990. Jej lau-reátov nominujú renomované environmentálne organizácie a experti z celého sveta za trvalý a významný prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Vyberá ich medzinárodná poro-ta. Cena má zvidite¾niś nielen jej držite¾ov, ale najmä ich prácu.

Števulová prišla k prezidentovi aj v sprievode afganského ute-èenca Faisala Ahmeda Kamaliho, ktorý žije na Slovensku už viac ako dva roky. Hlave štátu darovali obraz, na ktorom je uteèenec v mori v typickej oranžovej záchrannej veste. Nama-¾oval ho uteèenec z Etiópie žijúci na Slovensku.

„Ja si dlhodobo myslím, že Slovensko má kapacity na to, aby pomohlo urèitému poètu uteèencov tým, že ich prijme-me na naše územie a poskytneme im možnosś zaèleniś sa. Viem si predstaviś, že by sme takto vedeli roène pomôcś asi 1500 ¾uïom,“ uviedla Števulová s tým, že musia byś zdôraz-òované príklady úspešnej integrácie.

Kamali priznal, že pôvodne utekal do Nemecka, lebo tam má rodinu, bol však zadržaný našou políciou, a tak na Slovensku požiadal o azyl. V súèasnosti má doplnkovú ochranu, chodí do školy s cie¾om urobiś si maturitu a popritom pracuje.

Èaputová si prevzala Goldmanovu environmentálnu cenu v ame-rickom San Franciscu 18. apríla. Táto cena je èasto prirovná-vaná k Nobelovej cene v oblasti environmentalistiky, ude¾uje sa od roku 1990. Jej laureátov nominujú renomované environmen-tálne organizácie a experti z celého sveta za trvalý a významný prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Vyberá ich me-dzinárodná porota. Cena má zvidite¾niś nielen jej držite¾ov, ale najmä ich prácu. Odovzdávajú ju každoroène v apríli v èase ce-losvetových osláv Medzinárodného dòa Zeme v San Franciscu.

Prípad pezinskej skládky, ktorá vzbudila ve¾ký odpor u miest-nych obyvate¾ov, rezonoval v médiách nieko¾ko rokov. V sú-èasnosti je uzavretá, odpad tam nevozia. Ide o výsledok snahy aktivistov, ako aj samotného mesta Pezinok. Prípad sa dostal na stôl Najvyššieho i Ústavného súdu SR, zaoberal sa ním aj Súdny dvor Európskej únie. Do europarlamentu zase smero-vala petícia Pezinèanov.

Števulová si ocenenie International Women of Courage pre-brala z rúk amerického ministra zahranièných vecí USA Johna Kerryho 29. marca. Ocenenie sa ude¾uje ženám za výnimoè-nú odvahu a líderstvo pri obhajovaní ¾udských práv, zrovno-právnenia žien èi za prínos k sociálnemu pokroku, prièom sú èasto vystavené vážnym bezpeènostným rizikám.

Zdroj: TASR

35

Smižany sú proti výstavbe bioplynovej stanice v tunajšom družstve

SEWA ZÍSKALA AUTORIZÁCIU OZV PRE ELEKTROZARIADENIA

Zuzana Šimová

Spoloènosś SEWA, a. s. oznámila, že získala od Ministerstva život-ného prostredia SR rozhodnutie

o udelení autorizácie na èinnosś organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) pre elektrozariadenia. Najväèšia kolektívna organizácia výrobcov elektrozariadení z h¾adiska poètu èlenov ešte èaká na rozhodnutie o autorizácii pre batérie a akumulá-tory, obaly a neobalové výrobky.

„Hoci je podnikanie na trhu s odpadmi nepochybne dô-ležité z poh¾adu ochrany životného prostredia, je zároveò pomerne prísne regulované a žia¾, práve z h¾adiska práv-nych predpisov niekedy málo preh¾adné. O to viac sa te-šíme zo získania autorizácie v prvom roku jej fungovania na Slovensku. Získanie autorizácie jednak potvrdzuje našu doterajšiu profesionalitu, ale predovšetkým nám umožòuje naïalej poskytovaś služby našim èlenom, zabezpeèovaś za nich plnenie všetkých ich povinností týkajúcich sa zberu a recyklácie, ako aj súvisiacich evidenèných, oznamovacích a iných povinností. V tomto roku ku službám, ktoré už viac ako desaś rokov poskytujeme, pribudla aj služba splnomoc-neného zástupcu pre zahranièné subjekty. Vzh¾adom na legislatívne požiadavky je pre nás aktuálnou výzvou najmä optimalizácia systému tak, aby bol pre našich klientov èo najmenej administratívne nároèný,“ povedal Jozef Kozák, výkonný riadite¾ SEWA, a.s.

SEWA na Slovensku pôsobí už viac 10 rokov a pre svojich èle-nov zabezpeèuje zber a recykláciu elektroodpadu, odpadov z obalov, použitých batérií a akumulátorov a najnovšie aj službu splnomocneného zástupcu pre zahranièné subjekty. Celkovo poèas roka 2015 vyzbierala a spracovala viac ako 5 200 ton elektroodpadu a takmer 146 ton batérií a akumulátorov. Z h¾a-diska poètu èlenov – výrobcov elektrozariadení, patrí dlhodo-bo k lídrom na trhu odpadového hospodárstva.

„Poèas uplynulého roka nám pribudlo 48 nových èlenov, èo predstavuje takmer 10 % celej èlenskej základne. Za jeden

z dôvodov takto vysokého medziroèného nárastu poètu èlenov považujeme práve ve¾mi široký rozsah povinností, ktoré výrobcom a predajcom elektrozariadení pomôže na-påòaś iba etablovaný a spo¾ahlivý partner,“ dodal J. Kozák.

SEWA, a.s. patrí k lídrom trhu aj z h¾adiska komplexnosti po-skytovaných služieb.

– Okrem toho, že pre svojich èlenov zabezpeèuje zber a likvidáciu elektrodpadu a vyradenej elektrotechniky, poskytuje aj komplexné služby pre komodity batérie, akumulátory a obaly.

– Taktiež sa snaží flexibilne reagovaś na nové legislatívne požiadavky a ponuku svojich služieb stále rozširuje.

– Okrem iného zaèína poskytovaś aj novú službu splno-mocneného zástupcu pre zahranièné subjekty a pre svojich èlenov zabezpeèuje organizáciu propagaèných a vzdelávacích aktivít, ktoré by si pod¾a nového zákona mali výrobcovia realizovaś sami.

– Prostredníctvom materskej spoloènosti European Re-cycling Platform ponúka slovenským firmám kolektívne plnenie v ïalších 32 krajinách.

SMIŽANY SÚ PROTI VÝSTAVBE BIOPLYNOVEJ STANICE V TUNAJŠOM DRUŽSTVE

PhDr. Angela Sviteková

ÚVOD

Bioplynové stanice (BPS) už na Slovensku nie sú raritou, no napriek tomu naïalej budia zaslúèenú pozornosś, veï ide o obnovite¾né zdroje energie. Dôležitú úlohu pri ich budovaní zohráva obèan, ktorý sa s projektom buï stotožní, alebo (vo väèšine prípadov) nie.

V poslednom období sa totiž medzi obyvate¾mi slovenských obcí presadzuje trend odmietaś budovanie zariadení využí-vajúcich obnovite¾né zdroje energie a recyklaèných kapacít.

Dôvodom sú obavy o zdravie a životné prostredie. Nechcú za vlastnými humnami hluènú a zapáchajúcu prevádzku, ktorá zneèisśuje vodu i ovzdušie. Takýto trend sa prejavil aj na Spiši.

1. PREDLOŽENIE INVESTIÈNÉHO ZÁMERU

Na marcovom zasadnutí obecného zastupite¾stva v obci Smi-žany v okrese Spišská Nová Ves predložila spoloènosś BPS, s.r.o. sídliaca v obci investièný zámer nazvaný Výstavba bio-plynovej stanice v obci Smižany (s inštalovaným výkonom

36

ODPADY È. 6/2016

800 kW), ktorá mala byś vybudovaná v areáli Po¾nohospodár-skeho družstva (PD) Èingov so sídlom v Smižanoch. Súèasśou bioplynovej stanice mala byś uskladòovacia nádrž na digestát (tekutá vyfermentovaná zložka) v objeme 26 000 m3.

Pod¾a vyjadrenia investora by na prevádzku bioplynovej stani-ce bolo potrebné denne naviesś 10t ciroku, 20t mašta¾ného hnoja a jeden kontajner slepaèieho trusu.

Myšlienka zriadenia BPS nebola nová – prvé úvahy o jej vy-budovaní sa datujú do roku 2008. V nasledujúcich rokoch sa tak poslanci, ako aj kompetentní pracovníci družstva mohli presvedèiś (doma, ale aj za hranicami Slovenska), ako fungujú zabehnuté bioplynové stanice.

2. ANKETA NA ZISTENIE POSTOJOV OBYVATE¼OV OBCE

Keïže predložený investièný zámer mohol ovplyvniś životné prostredie v obci, poslanci obecného zastupite¾stva sa roz-hodli požiadaś obèanov, aby sa k výstavbe bioplynovej stanice vyjadrili. Svoj názor mohli prezentovaś do 20. 4. 2016, a to zapojením sa do ankety (zodpovedaním na anketové otázky), ktorá bola zverejnená na webovej stránke obce.

Úèasś Smižanèania v ankete a jej výsledky zhodnotil starosta obce Ing. Michal Kotrady nasledovne:

„Na webovej stránke obce prebiehala anketa k zámeru vý-stavby bioplynovej stanice. I keï nebola celkom objektívna, pretože sa dalo hlasovaś aj viackrát, vysoká úèasś na hlaso-vaní je smerodajná. Celkovo hlasovalo 6 897 responden-tov, 69 percent, èiže 4 759 respondentov bolo proti a 31 percent, teda 2 138 respondentov bolo za.“ Starosta ïalej uviedol: „Na obecný úrad boli doruèené dve petície proti výstavbe. Jedna petícia obsahovala 36 podpisov a druhá 483 podpisov. Posledné petièné hárky doruèili na úrad 3. 5. 2016. Na verejnom stretnutí dòa 20. 4. 2016 sa obyva-telia jednoznaène postavili proti výstavbe a žiadali poslan-cov, aby ich názor plne rešpektovali. Poslanci obecného zastupite¾stva schválili uznesenie è. 170/15/2016 na 15. zasadnutí dòa 21. 4. 2016. Sú zásadne proti investièné-mu zámeru výstavby bioplynovej stanice v areáli PD Èingov Smižany. Ani v budúcnosti nepodporia žiadne aktivity ob-dobného charakteru v areáli PD, ktoré by mohli maś vplyv na kvalitu bývania obyvate¾ov obce.“

3. POZNATKY Z EXKURZIÍ VO FUNGUJÚCICH BPS A ICH VPLYV NA POSTOJE ZÁSTUPCOV OBCE

Starosta i poslanci obecného zastupite¾stva a vedenie PD Èingov absolvovali v uplynulých rokoch exkurziu do viacerých BPS na Slovensku i za jeho hranicami.

„Niektorí poslanci obecného zastupite¾stva a vedenie PD Èingov Smižany absolvovali exkurziu v dvoch bioplynových staniciach. Jedna bola v Èesku (Pustìjov) a druhá na Slo-vensku (Klokoèov),“ potvrdil starosta. „No nie všetci poslan-ci boli po exkurzii presvedèení, že to bude dobré. Obávali sa hlavne toho, že plánovaná BPS je blízko rodinných a by-tových domov a zápach im ešte viac znehodnotí bývanie. Ja som bol na služobnej ceste v marci 2009 v Nemecku a Èesku. Boli sme pozrieś bioplynovú stanicu na spracova-nie bioodpadu suchou i mokrou fermentáciou. V okolí obi-dvoch bol nepríjemný zápach. Bioplynové stanice však boli postavené ïaleko od obytných èastí, vzdušnou èiarou 2 až 2,5 km. Plánovaná BPS v Smižanoch by bola od rodinných domov vzdialená len 197 m!“

4. PODPORNÉ STANOVISKO DRUŽSTVA

Podporné stanovisko PD „Èingov“ Smižany k plánovanej vý-stavbe BPS predložené na marcové zasadnutie bolo (okrem iného) motivované snahou udržaś zamestnanosś v družstve. Družstvo argumentovalo, že v bioplynovej stanici bude možné spracovávaś aj zelený bioodpad z obecných priestranstiev aj záhrad obèanov, takže obec nebude povinná zriadiś kompos-tovisko.

„Podporné stanovisko PD Èingov nepresvedèilo ani oby-vate¾ov, ani poslancov obecného zastupite¾stva,“ uviedol starosta. „V súèasnosti obec èasś zelenej hmoty odváža na zberný dvor mesta Spišská Nová Ves, ktorý je zriadený pri skládke komunálneho odpadu Kúdelník. Ako je známe, Smižany sú èlenom združenia obcí SEZO – Spiš. V rámci združenia sme prostredníctvom projektu získali finanèné zdroje na kontajnery a zberové vozidlá. Tieto budú slúžiś na zber biologicky rozložite¾ného odpadu. Od 1. 7. 2016, keï náklady na separovaný zber budú hradiś Organizácie zodpovednosti výrobcov, v našom prípade ENVI–PAK, uva-žujeme využiś vo¾né finanèné zdroje na zber biologicky roz-ložite¾ného odpadu v èlenských obciach.“

37

Rozhovor s ministrom životného prostredia

ROZHOVOR S MINISTROM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Kolektív

Minister životného prostredia László So-lymos (Most-Híd) sa nechystá robiś ve¾ké personálne upratovanie v rezorte. Doteraz sa rozlúèil len so šéfom Vodohospodár-skej výstavby. Naopak, v upratovaní èier-nych skládok, ktoré naštartoval jeho pred-

chodca, chce pokraèovaś. Nielen o problematike odpadov èi kauze kompa porozprával v rozhovore pre TASR.

* Most-Híd alebo SMK mávali v minulosti pod palcom rezort životného prostredia. Za Radièovej vlády ste tu mali minis-tra Józsefa Nagya. Envirorezort ste si na koalièných rokova-niach pýtali, alebo sa vám ušiel?

Každý mal priority. Máme Luciu Žitòanskú, takže to bolo hlav-ne ministerstvo spravodlivosti, cez ktoré sa do Programové-ho vyhlásenia vlády dostal protikorupèný program, rovnako do priorít koalície. A ako druhé máme ministerstvo životného prostredia. Máme s ním urèité skúsenosti, takže aj to možno zavážilo. Je to agenda, ktorá má vo svete èím ïalej tým väèšiu váhu. Dúfam, že sa nám ju podarí zvýšiś.

*Spomínalo sa, že by ministerstvu mohol šéfovaś opäś Józ-sef Nagy. Rozmýš¾ali so aj o òom, alebo ste boli prvá vo¾ba?

Nie, o tom sa neuvažovalo. Vyberalo sa z nominantov, ktorí sú na Slovensku. Ako europoslanec má ešte funkèné obdobie tri roky, takže v Bruseli pôsobí naïalej. Rozprával som sa s ním však o rôznych problematikách a konzultujeme aj naïalej.

* Do èela rezortu ste prišli z pozície šéfa parlamentného klubu, podnikate¾a, životnému prostrediu ste sa nevenova-li. Aj v minulosti prišli ministri mimo rezortu. Vznikali tak aj

situácie, že si minister na tlaèovke mýlil biotop s izotopom. Viete, èo je to biotop?

Myslím si, že viem. Je to územie, kde sa nachádzajú konkrét-ne rastliny èi živoèíchy.

* Na ministerstve ste už nieko¾ko týždòov, asi teda viete zhodnotiś, v akom stave ste rezort našli.

V celkom dobrom. Èo mal môj predchodca dobre nastave-né, bolo èerpanie eurofondov. Tento rezort bol jeden z tých s ve¾mi dobrými výsledkami. Chceme v tom pokraèovaś, je to ve¾mi dôležité. Bol by to hriech, keby sme to nevyužili. Tak-že, nejaké ve¾ké problémy som tu nezistil. Samozrejme, budú veci, ktoré budeme robiś iným spôsobom, ale to je len otázku poh¾adu na vec, èo ako uchopíte, ale väèšie problémy som nenašiel.

* Petra Žigu teraz hodnotíte zmierlivo, ale bol to aj Most--Híd, ktorý sa podpísal pod návrh na jeho odvolanie kon-com minulého roka pre kauzu kompa. Pozreli ste sa už na túto zmluvu, bude nás voziś kompa za 25 miliónov eur?

Rieši to Vodohospodárska výstavba. Pripravujú analýzu, ako by sa dala prevádzkovaś efektívnejšie. Koneèné èísla ešte ne-máme. Pozerám sa na tú zmluvu aj z právneho h¾adiska, ako to vieme nataviś efektívnejšie a èo sa s tým dá spraviś. Ešte ne-máme závery, neviem povedaś, aké budú, v každom prípade sa tento problém rieši.

* Môže sa zmluva aj zrušiś?

Ve¾mi śažko povedaś, èi sa vôbec dá zrušiś bez právnych ná-sledkov. Zvažujeme aj tieto možnosti. Chceme pristúpiś k adekvátnemu riešeniu.

* Máte predstavu, ko¾ko by ste chceli ušetriś za 15 rokov z tých 25 miliónov?

Robí sa analýza. Vypísali sme konkurz na generálneho riadi-te¾a Vodohospodárskej výstavby. Nerád by som to riešil skôr, než príde nový riadite¾.

* Máte kandidáta na šéfa Vodohospodárskej výstavby?

Nie, poèkáme si na výberové konanie.

* Po nástupe ste zrušili zmluvu na prenájom Brestovskej jaskyne. Došlo okrem toho ešte k rušeniu iných zmlúv?

Zatia¾ nie. Riešime teraz informaèný systém odpadového hos-podárstva, nie je vylúèené, že tender zrušíme. Ide o informaè-ný systém na zber dát oh¾adne odpadov.

* V rezorte skonèil bývalý šéf Vodohospodárskej výstavby Ladislav Lazár, rozlúèili ste sa ešte s niekým iným?

Niektorí ¾udia odišli s bývalým vedením na ministerstvo hospo-dárstva, niektorí zase prišli, zmeny sú. Ale iba s pánom Lazá-rom sme sa dohodli na rozviazaní pracovného pomeru.

* Èo bude s odpadovou reformou vášho predchodcu Žigu? Necháte ju bežaś, ako je nastavená?

38

ODPADY È. 6/2016

Myslím, že to je najlepšia vo¾ba. Pracovalo na tom ve¾a rôz-nych strán, našli kompromis, aby sa zákon o odpadoch prijal. Udialo sa ve¾a úkonov na jeho spustenie. Uvidíme, èo ukáže prax. Už teraz prichádzajú rôzne kritiky, ale ve¾mi śažko to èlo-vek vyhodnotí, sú diametrálne odlišné. Prax ukáže a potom na to budeme samozrejme reagovaś.

* Reformu viacerí kritizovali pre možnú monopolizáciu trhu s organizáciami zodpovednosti výrobcov, naplnili sa tieto hrozby?

Aj my sme mali také obavy, keï sa zákon prijímal, ale vyzerá, že sa nenaplnili. Vytvorilo sa konkurenèné prostredie, je vyše desaś organizácií, ktoré dostali registráciu. Trh ukáže, ktoré budú životaschopné. Keby sa situácia na trhu zmenila, tak na to budeme reagovaś.

* Jedna z tém, ktorá sa rieši dlhodobo, je zonácia Tatran-ského národného parku. Ambíciu prijaś ju mal prvý aj druhý kabinet Roberta Fica. Akú máte ambíciu s Tatrami?

Jedna zonácia sa už podarila - v Slovenskom raji, èo bol menší problém ako Tatry. Je to beh na dlhé trate, je tam ve¾a záuj-mov, problémov, ve¾mi śažko sa nachádza prienik. Je to pod-mienené aj tým, že všetko nieèo stojí a závisí to aj od financií. Jednoduché je to s pozemkami, ktoré sú štátne, ale sú tam aj záujmy súkromníkov. Rovnako firiem, ktoré chcú podnikaś v lokalite. Nájsś kompromis nie je jednoduché. V každom prí-pade, budeme v tom pokraèovaś, skúsime to uchopiś tak, aby sme využili skúsenosti zo Slovenského raja.

* Aj sa vám to podarí vyriešiś?

Urobíme všetko pre to, aby sme to vedeli dotiahnuś, alebo as-poò ráznym spôsobom posunuli k cie¾u.

* Okrem nedoriešenej zonácie máte na stole aj právne ko-nanie zo strany Európskej komisie pre ústavný zákaz vývo-zu vody. Ako sa to vyvíja, bolo správne to zaviesś?

My sme ako vtedajšia opozícia kritizovali, že netreba ústavný zákon a dá sa to riešiś aj zákonom. Konanie je teraz v štádiu formálneho oznámenia. Zaèiatkom apríla sme pripravili odpo-veï Európskej komisii, koncom apríla sme ju poslali. Èakáme na reakciu a budeme to riešiś ïalej.

* Budú potrebné legislatívne zmeny? Ide o ústavný zákon, śažko sa mení.

K ústave mám ve¾ký rešpekt, zasahovaś do nej nebudeme. Uvidíme, èo nám povie Európska komisia a aké ïalšie kroky sa budú musieś realizovaś.

* Èiže budete túto zmenu v tomto konaní obhajovaś.

Samozrejme.

* Váš predchádzajúci minister pôsobil za Radièovej vlády, ktorá mala nový prístup k riešeniu protipovodòovej otázky. Mali sa stavaś hrádzky, zadržiavaś voda v krajine. Bývalá Fi-cova vláda zase zvolila klasický vodohospodársky poh¾ad, zrealizovali sa desiatky stavieb. Vy chcete h¾adaś rovnová-hu. Ako vyzerá?

Je to ve¾mi dôležitý problém aj pre túto vládu. Aj v progra-movom vyhlásení vlády je napísané, že na klimatické zmeny budeme musieś reagovaś. V protipovodòových opatreniach

budeme pokraèovaś, sú na to alokované peniaze z Európskej únie. Skúsime nájsś environmentálne riešenia, kde sa bude daś. Zjemníme to.

* Mimovládky aj aktivisti kritizujú vodný plán, ktorý nastavil Žiga. Spustili aj petíciu. Stretli ste sa s nimi?

Po nástupe som sa stretol so všetkými, aj s mimovládkami. Ohlásili sme otvorenú politiku, chceme komunikovaś s kaž-dým, koho sa problematika týka. Musíme nájsś kompromisy, ja som za dialóg a h¾adanie spoloènej reèi, aj keï sa to nieke-dy nepodarí. Mali problém napríklad s malými vodnými elek-tráròami. Môj postoj je, že takýto zásah do prírody musí maś zmysel a musí to byś primeraný zásah. Hospodársky výsledok musí byś taký, že sa zásah do prírody oplatí. Ak sa to bude striktne dodržiavaś, poèet stavieb nebude taký vysoký.

* Spomínate mimovládky, ste vraj prvý minister, ktorý sa s nimi stretol už pred prijatím programového vyhlásenia. Ho-voríte, že ich chcete poèúvaś. Zoh¾adníte aj ich názory?

Urèite to nebude len o poèúvaní. Názory sú rôzne, na nieèo máme podobný poh¾ad, na nieèo iný. Ale ak sa vedie dialóg, nie je to na škodu. Myslím, že budeme úzko spolupracovaś na en-vironmentálnom vzdelávaní budúcich generácií. Bolo by dobré vychovaś ich tak, aby bola pre nich ochrana životného prostre-dia prirodzenou. Vidím šancu na rozbehnutie viacerých projek-tov, aby sa environmentálne vzdelávanie dostalo na inú úroveò.

* Environmentálne povedomie Slovákov je nízke, ako to teda chcete zmeniś?

Chceli by sme založiś zelený vzdelávací fond. Rokovali sme už s rôznymi stranami aj zahraniènými firmami, ktoré u nás investujú. Povedali nám, že by ve¾mi radi spolupracovali na ta-kýchto projektoch s ministerstvom. Chceme posunúś vzdelá-vanie na vyššiu úroveò. Nadviazaś spoluprácu s ministerstvom školstva, už sme sa o tom predbežne bavili aj s ministrom. Som si istý, že keï bude nazeranie na prírodu iné, tak sa jed-noduchšie presadia aj veci, ktoré sa teraz robia silou. Nejde ani tak o odpor, ale skôr nezáujem.

* Jedným z dôsledkov je aj to, že ¾udia neseparujú, väèšina odpadu konèí u nás na skládkach. Vy doma triedite odpad?

Triedime. Na mojich deśoch vidím, že staèí málo. Budúce ge-nerácie budú maś iné zmýš¾anie ako my. Keï som ja bol dieśa, toto sa vôbec neriešilo.

* Viete, aký odpad patrí do modrého koša?

Plast... nie, ten je žltý. Papier. Nádoby, do ktorých v dome triedime odpad, sú rovnakej farby, odlíšené sú len nápisom.

* Èo bude s programom Ve¾ké upratovanie Slovenska, v rámci ktorého sa likvidovali èierne skládky. Žiga mal ambí-ciu vyèleniś na to ïalšie peniaze.

Chceme v tom pokraèovaś. Je to dobrý projekt. Vyše 500 až 600 skládok sa už takto odstránilo. Použilo sa desaś miliónov eur, žiadosti prišli asi na 25 miliónov. Chceme preto pokra-èovaś. Dúfam, že sa to podarí, ešte tento rok chceme vypísaś výzvu pre obce na desaś miliónov eur, aby sa upratovalo ïalej.

* Keï sa bavíme o dotáciách, je tu aj otázka, èo s Environ-mentálnym fondom. V minulosti vznikli viaceré pochybnosti o pride¾ovaní peòazí. Plánujete zmeny s envirofondom?

39

Envirosúśaže a akcie pre žiakov a mládež

Zatia¾ nemám ucelenú víziu, èo tam zmeniś. Každopádne sa budem snažiś veci stransparentniś. Je ve¾a obcí, ktoré sa inak nevedia dostaś k takýmto financiám. Ve¾ké zmeny však ne-chystám. Situácia sa v posledných rokoch zlepšila.

* Za Jaroslava Izáka si jeho ¾udia vyplácali peniaze na sl-neèné kolektory.

Takto to urèite nebude.

* Spomínaný vzdelávací fond by mal fungovaś pod enviro-fondom alebo samostatne?

Nad formou ešte rozmýš¾ame, èi to bude pod Slovenskou agentúrou životného prostredia. Z envirofondu by sme na to chceli použiś peniaze, na to je urèený. Skúsime získaś aj pe-niaze od firiem. Ide o ve¾ké firmy, nadnárodné korporácie, kto-ré sú ochotné investovaś do životného prostredia. Aj vo svete a Európe je takýto trend.

* Spomínali ste Slovenskú agentúru životného prostredia. Už ste sa oboznámili s tým, ako funguje, rovnako aj Štátna ochrana prírody èi Slovenská inšpekcia životného prostre-dia?

Napríklad dnes som sa stretol s riadite¾om SIŽP. Rozprávali sme sa o tom, ako to funguje, aké majú problémy. Mal som nejaké otázky. Postupne sa s tým oboznamujem.

* Budete prehodnocovaś prácu ich riadite¾ov?

Budem, ale èistky v rezorte nechystám. Potrebujeme odborní-kov, inak by som si podpílil konár sám pod sebou. Preto prvý štátny tajomník Norbert Kurilla nie je politik, neprišiel pre body z kampane, ale preto, že nás èaká predsedníctvo. Celý rezort naò roky pripravuje. Je to odborník z vnútra, vyzná sa, pozná trendy. Takíto ¾udia sú pre mòa dôležití. Budujeme aj analytic-ký odbor. Ideme robiś napríklad analýzy nízkouhlíkového hos-podárstva èi novú environmentálnu stratégiu. Takto tápame, zdroje, ktoré máme, treba využiś efektívne.

* Znie to ako myšlienka z konceptu hodnoty za peniaze Martina Filka. Chcete ísś týmto smerom?

Nový šéf tímu by mohol pravdepodobne prísś z Inštitútu finanè-nej politiky. Každopádne, chceme posilniś analytický tím, ísś touto modernou cestou, aby sme trendy zo sveta a Európy priniesli aj sem. Myslím, že nám v tomto smere pomôže aj predsedníctvo.

* Máte nejakú osobnú ambíciu, èo by ste chceli poèas funkèného obdobia presadiś?

Mám viacero ambicióznych cie¾ov. Jeden z nich by mal byś aj naším spoloèným - aby sa ochrana životného prostredia stala prirodzeným životným postojom budúcich generácií. Tiež mám záujem nastaviś smerovanie ministerstva a environmentálnej po-litiky pod¾a nových stratégií, na ktorých momentálne pracujeme.

Zdroj: TASR

ENVIROSÚŤAŽE A AKCIE PRE ŽIAKOV A MLÁDEŽ

Kolektív

1. ŽIACI, ZAPOJENÍ DO SÚŤAŽE „ÚSMEV PRE STROM“, VYTVÁRAJÚ AJ EKOPROJEKTY

Žiaci zo 162 slovenských škôl, ktorí sa za-pojili do súśaže Úsmev pre strom, nevy-konávajú len povinné aktivity, ako sú zber papiera a výsadba stromèekov v areáloch škôl, ale zúèastòujú sa aj na nepovinných.

Takou je napríklad tvorba ekoprojektu na tému Negatívny do-pad èiernych skládok na život v lese. Táto aktivita otvorila nové otázky a priniesla aj svoje riešenia.

„Žiaci svojimi 3D prácami chceli ukázaś, ako môže príroda vyzeraś, ak sa o òu prestaneme staraś, ak nebudeme redu-kovaś množstvo nami vyprodukovaného odpadu a budeme podceòovaś samotné triedenie odpadu. Nápad na tvorbu ekoprojektu, ktorý symbolizuje aj samotnú aktivitu žiakov, prišiel práve zo strany študentov. Interné kolo vyhodnotenia žiackych prác pre súśaž Úsmev pre strom prinieslo množ-stvo kreatívnych riešení a výziev. Už teraz sa tešíme na vy-hodnotenie súśaže a našim žiakom držíme palce,“ uviedla koordinátorka environmentálnej výchovy zo Športového gym-názia v Banskej Bystrici Daniela Snohová.

Mladí ekobojovníci nie sú však aktívni len na poli tvorby pro-jektov. Svoje vedomosti naplno využívajú aj v praxi. Preto pro-

stredie školských areálov èi obcí pravidelne èistia a myšlienky separácie a recyklácie prinášajú aj do svojich domovov.

Projekt Úsmev pre strom je podporovaný spoloènosśou SHP Group (Slovak Hygienic Paper Group). Ide o nadnárodnú sku-pinu združujúcu výrobné a obchodné spoloènosti z oblasti celulózo-papierenského priemyslu. Zastrešuje osem firiem v šiestich krajinách Európy. V štyroch výrobných závodoch SHP Harmanec, SHP Slavošovce, SHP Celex a SHP Intim-Papir sa spolu roène vyrobí 100 000 ton papiera.

2. V POPRADE SA ROZHODLO O VÍŤAZOCH V SÚŤAŽI „BIODIVERZITA OKOLO NÁS“

V priestoroch Tatranskej galérie v Poprade sa 17. mája usku-toènilo celoslovenské finále súśaže Biodiverzita okolo nás – keï vïaka biodiverzite moje mesto ožije. Víśazom desiateho roèníka školskej súśaže zameranej na vytváranie a prehlbo-vanie pozitívneho vzśahu detí k životnému prostrediu sa stali štvrtáci zo Základnej školy Sokolíkova v Bratislave.

Školské projekty Veolia Energia sú už tradiène urèené žiakom prvého stupòa základných škôl a prebiehajú v slovenských mestách a obciach, v ktorých spoloènosś pôsobí. Poèas svo-jej desaśroènej histórie si získali množstvo priaznivcov. Dote-raz sa do nich zapojilo približne 40 000 detí.

40

ODPADY È. 6/2016

„V tomto školskom roku sme sa vïaka ve¾kému ohlasu medzi pedagógmi i žiakmi rozhodli vrátiś k ve¾mi úspešnej téme biodiverzity. Ich záujem nás opäś milo prekvapil. Do súśaže sa tentoraz prihlásilo vyše 3100 detí z 39 základ-ných škôl z 15 miest a obcí,“ povedal generálny riadite¾ Veo-lia Energia na Slovensku Miroslav Kot.

Úlohou žiakov bolo vybraś živoèíšny alebo rastlinný druh, kto-rý by chceli ochraòovaś, alebo navrátiś do svojej lokality. Mali ho nakresliś alebo odfotografovaś a napísaś text, v ktorom by vysvetlili svoj výber, objasnili, preèo je tento druh užitoèný a navrhli, ako ho je možné chrániś. Na konci textu mali uviesś otázku pre vedca, ktorý sa špecializuje na otázky životného prostredia.

„S cie¾om lepšie pochopiś tému spoloènosś obohatila pro-jekt o sprievodné aktivity formou interaktívnych prezentá-cií. Podie¾ali sa na nich viaceré odborné organizácie ako Štátna ochrana prírody SR, Slovenská agentúra životného prostredia, Lesy SR èi dobrovo¾níci Zelenej školy. Záštitu nad súśažou prevzalo Ministerstvo životného prostredia SR,“ informovala špecialistka pre komunikáciu a marketing spoloènosti Tatiana Birošová.

Do národného kola v Poprade, ktoré sa konalo symbolicky práve v týždni, keï je Medzinárodný deò biodiverzity, postú-pili najlepšie práce z regionálnych kôl. V súśaži zvíśazili školáci

z Bratislavy. Na druhom mieste skonèila 3.T trieda zo Základ-nej školy Park Angelinum v Košiciach a tretie miesto získali žiaci 2. A triedy zo Základnej školy Záborského vo Vráb¾och.

3. MLADÍ REPORTÉRI PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SEPAROVALI ODPAD NA MIEROVOM NÁMESTÍ

V TRENÈÍNE

Propagácia separovania odpadu medzi verejnosśou je hlav-ným cie¾om akcie Mladých reportérov pre životné prostre-die, ktorí vyèistili trenèiansky lesopark Brezina a vyzbieraný odpad triedili priamo na Mierovom námestí.

Pod¾a koordinátora projektu a uèite¾a Základnej školy (ZŠ) Dlhé Hony v Trenèíne ¼uboša Gondára ide o medzinárodný projekt, do ktorého sa mladí reportéri zo ZŠ Dlhé Hony zapojili už druhýkrát.

„Jednou z aktivít je zorganizovaś aj takýto deò pre verej-nosś, aby sme jej predstavili, kto sme a èo robíme a aký je náš záujem. Deti separujú odpady, ktoré sme dnes od rána nazbierali na Brezine, oslovujú verejnosś, aby im pomohla so separovaním, prípadne vysvet¾ujú, èo to vlastne sparova-nie je a aký má význam,“ priblížil Gondár.

Do akcie sa zapojilo 25 detí zo ZŠ Dlhé Hony, ktoré na Bre-zine vyzbierali osem vriec odpadu. „Mali sme vytypované miesta, ktoré bývajú zneèistené. Bolo toho už menej ako minulý rok, kedy sme v rovnakej lokalite vyzbierali 13 vriec odpadu. Ale bolo toho aj tak dosś,“ doplnil koordinátor pro-jektu s tým, že najväèšiu èasś odpadu tvorili plastové f¾aše, našli však aj topánku, okuliare èi kladivo.

Ako dodal, Mladí reportéri pre životné prostredie celé podu-jatie dokumentujú a výstupom bude reportáž, ktorú budú me-dializovaś. Akciu zorganizovali pri príležitosti Dòa Zeme.

Program Mladí reportéri pre životné prostredie od roku 2009 realizuje Centrum environmentálnych aktivít (CEA) Trenèín. Ide o medzinárodný enviro-vzdelávací program, partnerským programom je Zelená škola a zapojilo sa do neho 77 000 mladých reportérov z 29 krajín z celého sveta.

Zdroj: TASR

BUDOVANIE ENVIRONMENTÁLNEHO POVEDOMIA U OBÈANOV

Kolektív

1. CELONÁRODNÝ VZDELÁVACÍ PROJEKT „ODPAD JE SUROVINA“

Slováci èasto nevedia, ako zužitkovaś odpady èi doceniś dru-hotné suroviny. Na skládkach tak pod¾a mimovládok konèí asi 80 percent odpadu. Asi 11 percent sa spa¾uje, približne päś percent sa kompostuje a necelých osem percent sa podarí recyklovaś. V porovnaní s Nemeckom, ktoré je v tejto oblasti rekordérom, tak Slovensko výrazne zaostáva. Podarí sa tam recyklovaś asi 60 percent odpadu.

Vzśah Slovákov k životnému prostrediu má zmeniś nový celo-národný vzdelávací projekt „Odpad je surovina“.

„Priblíži, ako sa zbiera, triedi, recykluje a zhodnocuje. Nau-èí ¾udí, ako odpad správne separovaś a ktoré jeho druhy sa dajú recyklovaś,“ povedala dnes na tlaèovej konferencii v Bra-tislave Bohumila Tauchmannová, predsedníèka obèianskeho združenia Kvalita z našich regiónov.

Aktivita má zároveò pomôcś napåòaś programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti trvalo udržate¾ného rozvoja životného prostredia, poukázaś na odvetvie obehového hospodárstva èi naplniś záväzky Európskej únie (EÚ). Pod¾a nich by jej èlen-ské štáty mali do roku 2030 recyklovaś 70 percent tuhého komunálneho odpadu a 80 percent odpadov z obalov. Ukla-

41

Budovanie environmentálneho povedomia u obèanov

danie plastov, papiera, kovov, skla èi biologicky rozložite¾ného odpadu na skládky má byś od roku 2025 zakázané.

Projekt je už prezentovaný na bilbordoch èi sociálnych sie-śach. Taktiež i v súkromnom rádiu, ktoré v rámci témy vymysle-lo súśaž s finanènou odmenou. Mimovládka bude spolupraco-vaś so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) aj s rôznymi obèianskymi združeniami a sociálnymi skupinami. Na jeseò ho chcú priblížiś i školákom. Viac o projekte sa môžu záujem-covia dozvedieś na stránke www.odpadjesurovina.sk.

Aktivitu finanène podporila spoloènosś Philip Morris Slovakia, kreatívnym garantom projektu je firma daren&curtis, organi-zaèným garantom zase firma Incoma Slovakia.

2. KATEDRA UNESCO VŠTEPUJE ¼UÏOM UŽ VIAC AKO 20 ROKOV ENVIRONMENTÁLNE POVEDOMIE

Nielen tradièná výuèba, ale aj špecifické aktivity, ktoré prispie-vajú k šíreniu a zvyšovaniu ekologického vedomia, sú náplòou vzdelávania Katedry UNESCO pre trvalo-udržate¾ný rozvoj a ekologické vedomie pri Fakulte ekológie Technickej univerzity (TU) vo Zvolene so sídlom v Banskej Štiavnici. Jediná katedra svojho druhu pôsobí na Slovensku už vyše dvoch desaśroèí.

Za jej vznikom stojí niekdajší minister životného prostredia, dnes vedúci katedry László Miklós. Založená bola na vtedy mladej Fakulte ekológie a environmentalistiky TU.

„Katedra napriek mnohým śažkostiam vyvíjala ve¾mi inten-zívnu a významnú èinnosś. Všetky jej aktivity mali priamy, prípadne sprostredkovaný súvis s programom UNITWIN/UNESCO-Chairs,“ uviedol Miklós. Nešlo teda o tradiènú výuè-bu, ale najmä o špecifické aktivity, ktoré prispievajú k šíreniu a zvyšovaniu ekologického vedomia. „Prvé roky neboli zame-rané na výuèbu, ale práve na tieto špecifické, mimoškolské èinnosti.“

Uvedené aktivity boli v práci Katedry dominantné od roku 1994 do roku 2006, keï Katedra sídlila v Banskej Štiavni-ci. Po odsśahovaní Fakulty ekológie a environmentalistiky do Zvolena sa tieto èinnosti utlmili a katedra sa musela sústrediś na základné univerzitné èinnosti, a to na výuèbu, publikaènú a vedecko-výskumnú èinnosś.

Katedra od roku 2006 garantuje študijný program Environ-mentálny manažment v rámci študijného odboru 4.3.3 En-vironmentálny manažment, najskôr len v bakalárskom, od roku 2010 aj v inžinierskom stupni vysokoškolského štúdia. Program je jednoznaène orientovaný na hlavné zameranie Katedry, trvalo-udržate¾ný rozvoj. Je to prierezový program

integrujúci poznatky z oblasti prírodných, technických a spo-loèenských vied.

Okrem tradiènej priamej výuèby formou prednášok sa dáva ve¾ký dôraz aj na nové formy – na výuèbu cez terénne kurzy a projekty, na ktorých študenti pracujú individuálne alebo po skupinách. „Vychovávame tak environmentálnych manažé-rov, to znamená riadiacich pracovníkov do sféry životného prostredia,“ podotkol Miklós. Každý rok absolvuje štúdium od 20 do 40 mladých ¾udí.

Dôležitou úlohou katedry je dnes vedecká èinnosś. Do roku 2015 katedra riešila štyri medzinárodné a 16 národných ve-deckých projektov a výskumných úloh. Najvýznamnejším ve-deckým podujatím katedry bola pravidelne sa konajúca me-dzinárodná vedecká konferencia Kultúra a životné prostredie (Culture and Environment) v rokoch 1995 až 2005. V roku 2013 katedra založila novú sériu medzinárodných vedeckých stretnutí na tému trvalo-udržate¾ného rozvoja. Zorganizovala tiež viacero workshopov a seminárov.

Jedným z významných kritérií hodnotenia úrovne vedecko-vý-skumných aktivít sú výstupy z publikaènej èinnosti. Èlenovia katedry (bolo ich maximálne šesś) sú autormi viac ako 550 publikovaných prác.

Za osobitne významný segment èinnosti katedry v rámci akti-vít na šírenie ekologického vedomia sa považuje organizácia špecifických pedagogických podujatí, najmä exkurzií a terén-nych kurzov pre zahranièné a domáce univerzity, školy a iné subjekty. Spolu ich bolo 27. Èulé sú aj zahranièné kontakty. Vlani napríklad ukonèili zaujímavý spoloèný projekt s Tech-nickou univerzitou v Budapešti, zameraný na systém, ktorý predpovedá choroby vinièa. S Maïarmi spolupracovali tiež na monitorovacom a informaènom systéme na povodí Ip¾a.

„Aktuálne ideme realizovaś projekt v rámci programu KEGA. Budeme prekladaś naše uèebnice do angliètiny. Potom by sme mohli realizovaś aj kurzy pre zahranièných študentov“, poznamenal Miklós.

Napriek týmto úspechom katedry vidí Miklós v poslednom ob-dobí aj niektoré problémy, ktoré nedovo¾ujú v plnej miere na-påòaś myšlienky, s ktorými vstupovali do programu UNITWIN/UNESCO-Chairs.

„Najväèším problémom v súèasnosti je spôsob hodnotenia vedy a výskumu a výuèby. Èinnosti, ktoré sú hlavnou nápl-òou UNESCO katedier, totiž nie sú hodnotené,“ hovorí. To je však problémom nielen našej katedry, ale vidím to ako najväè-šie negatívum aj pre celú slovenskú vedu,“ uviedol.

Zdroj: TASR

42

ODPADY È. 6/2016

AKO ZÍSKAŤ POUKÁŽKU NA SLNEÈNÉ KOLEKTORY V RÁMCI ŠTÁTNEJ PODPORY OZE

Ing. Štefan Kuèa

Záujemcovia o poukážky na podporu pre Obnovite¾né zdroje energie (OZE) sa èasto dopúšśajú chýb, ktoré diskvalifiku-jú ich snahu a preto poukážky nezískajú.

Neúspech, èi neuplatnenie si poukážky v niektorom kole ne-znamená, že sa nemôže uchádzaè zúèastniś ïalšieho kola. Naopak. V prípade subjektívnej chyby niè nebráni každému obèanovi skúsiś šśastie v ïalšom kole. Stovky zbytoène nevy-užitých poukážok však ukazujú, že mnohým by staèilo zobraś si k srdcu rady odborníkov a vyvarovaś sa najèastejších chýb. Veï len pri žiadostiach týkajúcich sa slneèných kolektorov zo-stalo v prvom kole nevyužitých cca 1/3, èiže okolo 500 pou-kážok (1457 versus 970) a v druhom zatia¾ už tiež 500 (3216 versus cca 2700).

Najväèší slovenský výrobca slneèných kolektorov - firma THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., preto prináša zopár rád, ako uspieś pri žiadosti o podporu OZE. Hovorí riadite¾ THERMO|-SOLARU Alfréd Gottas: „Poukážky štát poskytuje obèanom prostredníctvom SIEA (Slovenská inovaèná a energetická agentúra), až do výšky 50 % z nákladov na ich inštaláciu. Celý systém je živý, vyvíja sa a preto je potrebné ho sledo-vaś, byś prihlásený na odber newsletteru, resp. sledovaś in-formácie od THERMO|SOLARU. Zúèastnené subjekty sys-tém pripomienkujú a SIEA je schopná upravovaś priebežne. Napríklad v prvom kole boli problémom inštalácie mimo objektu, na ktorý sa preukazuje list vlastníctva – garáž, altá-nok a pod. V súèasnosti už je to možné. Kým prvé kolo bolo vypísané na 6 mesiacov, druhé už len na 4 mesiace, doba trvania tretieho je stále neznáma. Dôležitá je rýchla reakcia okamžite po vyhlásení príslušného kola podávania žiadostí. Tu vám môže pomôcś aj nahlásenie v THERMO|SOLARI tak, aby ste dostali avízo okamžite po spustení kola. Veï kým prvé kolo bežalo viac ako 3 dni a zaregistrovalo sa 1453 žiadate¾ov, druhé kolo trvalo iba 9 hodín a zaregistro-valo sa celkom 3216 žiadate¾ov.“

Pod¾a informácií SIEA ïalšie kolá projektu Zelená domácnos-tiam budú vyhlasované osobitne pre Bratislavský samosprávny kraj (BSK) a pre ostatné regióny. Termín vyhlásenia najbližšie-ho kola závisí od poètu nainštalovaných zariadení a predlože-ných žiadostí o preplatenie poukážok. Aktuálne sú preplatené poukážky za viac ako milión eur. Pre vysoký poèet inštalácií, ktoré ešte nie sú zrealizované, bude ïalšie kolo vyhlásené pravdepodobne až v priebehu júna, keï skonèí platnosś už vydaných poukážok. Dovtedy ešte zostáva nainštalovaś zaria-denia s poukážkami za viac ako 6,5 milióna eur.

A. Gottas ïalej poukazuje na to, že najväèší zmätok v prvom kole spôsobili žiadatelia, ktorí nevedeli èo chcú, nemali skon-zultované riešenia, nemajú postavené domy a nevedia stihnúś termín. „Najväèším problémom druhého kola bolo to, že žia-datelia boli lepšie pripravení ako SIEA a èakali ‚s rukou na klávesnici‘ – 3216 žiadostí pri 600 zhotovite¾och znamená priemerne ‚iba‘ 5 žiadostí na zhotovite¾a. Teda žiadne robo-ty, žiadne podvody, ale masový záujem verejnosti spôsobili zahltenie systému. Najväèší zmätok po druhom kole spô-sobila èasś dodávate¾ov a inštalatérov fotovoltických systé-mov, ktorí nepoznali princípy OP KŽP, národného programu Zelená domácnostiam a systému priorít pri pride¾ovaní po-ukážok, hlavne v Bratislavskom kraji, resp. nepochopili, že bol spustený technicky neskorumpovate¾ný systém,“ upo-zoròuje A. Gottas.

Pre správne vyplnenie poukážky a jej potvrdenie zákaz-níkom je potrebné:

1. maś ponuku vypracovanú spo¾ahlivým zhotovite¾om (na základe obhliadky od neho - napr. poèet kolektorov a pod.)

2. maś, alebo stiahnuś si z www.katasterportal.sk list vlast-níctva k domu

3. maś vlastnú, alebo prístupnú e-mailovú adresu

4. vedieś, že kolo odštartovalo

5. poznaś špecifické podmienky dotaèného kola, predo-všetkým jeho dobu trvania a na základe tejto informácie zvážiś, èi sa inštalácia dá v danom termíne zrealizovaś (èo je dôležité predovšetkým pre realizácie na bytových domoch)

6. maś v správnej chvíli prístup k internetu na vypísanie po-ukážky

7. nezabudnúś do 24 hodín od doruèenia mailu potvrdiś záujem o poukážku

Záujemcovia o poukážky na podporu pre Obnovite¾né zdroje energie sa èasto obracajú o radu na firmu THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o. Medzi najèastejšie otázky patria:

– Ako si správne vybraś podporované zariadenie na využí-vanie slneènej energie?

43

Ako získaś poukážku na slneèné kolektory v rámci štátnej podpory OZE

– Ako èerpaś èo najvyššiu podporu od štátu?

– Ko¾ko roène reálne ušetrí takéto zariadenie?

– Aká je životnosś a návratnosś slneèných kolektorov?

– Ako uspieś v ïalšom kole vydávania poukážok na pod-poru OZE?

Riadite¾ THERMO|SOLARU Alfréd Gottas k tomu hovorí: „Pre laika nie je jednoduché správne si vybraś podporova-né zariadenie na využívanie slneènej energie. Najlepšie je obrátiś sa na renomovaného dodávate¾a a nechaś si urobiś ponuku na mieru. THERMO|SOLAR je nielen najväèším slovenským výrobcom slneèných kolektorov v SR, ale v konkurencii okolo 200 zaregistrovaných kolektorov aj naj-èastejšie vyberaným dodávate¾om podporovaných kolek-torov. Na Slovensku je cena stále hlavným a èasto rozho-dujúcim faktorom. Pokia¾ chce 3 až 4 èlenná domácnosś èerpaś maximálnu možnú podporu na kúpu slneèných ko-lektorov vo výške 1750 eur, najvhodnejšia je pre òu zostava s 3 kolektormi TS 300 a 300 litrovým zásobníkom na teplú vodu. Cena s inštaláciou je na úrovni 4000 eur. Pokia¾ po-trebujú menej teplej vody, vhodnú zostavu im navrhneme. Môžu nás kontaktovaś e-mailom, alebo telefonicky. Na vý-ber máme spolu 11 registrovaných slneèných kolektorov. Každý si tak môže vybraś systém na mieru. Najèastejšie si zákazníci zvolia slneèné kolektory TS 300, ktoré majú naj-lepší pomer ceny a kvality.“

Dodal, že v prípade solárneho systému a slneèných kolekto-rov z akciovej ponuky THERMO|SOLARU môžu domácnosti dostaś podporu vo výške 781 až 1750 eur pod¾a typu a poètu kolektorov. Podpora predstavuje 35–50 % z ceny, ale nesme presiahnuś 50 % z nákladov na kompletnú inštaláciu solárneho systému. Konkrétna výška závisí od výkonu kolektorov. Roène tak môže domácnosś v rodinnom dome ušetriś aj viac ako 250 eur za prípravu teplej vody pri solárnom systéme z THERMO|-SOLARU. Návratnosś systému bude so štátnou podporou na úrovni 5 až 7 rokov a praxou overená životnosś je 40 rokov.

Na otázku, ako uspieś v ïalšom kole vydávania poukážok na podporu OZE, A. Gottas odporúèa: „Neèakajte na poslednú chví¾u a vyberte si hneï zariadenie od overeného výrobcu a spo¾ahlivú realizaènú firmu. K vyplneniu žiadosti si pri-chystajte aj všetky údaje o nehnute¾nosti, na ktorú chce-te umiestniś zariadenie na OZE, vrátane údajov z katastra nehnute¾ností. V žiadosti musíte uviesś katastrálne územie, súpisné èíslo nehnute¾nosti uvedené na liste vlastníctva a èíslo listu vlastníctva. Pri vyhlásení ïalšieho kola (predpo-kladá sa v druhom štvrśroku tohto roka, možno zaèiatkom júna) sa pokúste zaregistrovaś hneï v prvý možný deò a v prvú hodinu. Pravdepodobne to bude opäś o 12. hodine. Nezabudnite, že prvé kolo trvalo iba necelé 4 dni, druhé necelý deò. Následne vyplòte žiadosś o poukážku na pod-poru na: http://zelenadomacnostiam.sk/sk/domacnosti/ako-poziadat-o-poukazku/.“

Medzi ïalšie èasté otázky adresované firme THERMO|SO-LAR patria:

1. Na èo je možné použiś kolektory? V podmienkach SR sa slneèné kolektory najèastejšie používajú na prípravu tep-

lej vody. Menšia èasś inštalácií slúži aj na podporu vykuro-vania a/alebo ohrev vody v bazénoch. Vo svete sú èasté aj aplikácie na výrobu priemyselného tepla do 100 °C.

2. Ko¾ko kolektorov je potrebných na rodinný dom? Na prípravu teplej vody treba pre 4 - 5 èlennú rodinu inšta-lovaś cca 5 m2 kolektorovej plochy. Pri podpore vykuro-vania alebo ohrevu bazénu je potrebná väèšia plocha, ktorú je treba urèiś výpoètom na základe energetickej bilancie. Výpoèet pre vás môže vykonaś niektorý z na-šich zmluvných partnerov.

3. Na akú teplotu ohreje kolektor vodu? Dosahovaná teplota záleží od intenzity slneèného žiarenia, typu pou-žitých kolektorov a úèelu ich použitia. Je možné dosaho-vaś aj teploty cez 100 °C, ale takéto zvyèajne nie sú po-trebné ani zmysluplné. Teplá voda sa zvyèajne ohrieva na 55 – 65 °C. Dôležitý je fakt, že èím vyššia je požadovaná teplota, tým je nižšia úèinnosś a energetická výśažnosś. Nad 60 °C sa zvyšuje intenzita tvorby vodného kameòa.

4. Aký typ kolektora použiś v konkrétnom solárnom za-riadení? Z kolektorov vyrábaných a predávaných firmou THERMO|SOLAR odporúèame výber pod¾a nasledujú-cich zásad: Pre prípravu teplej vody, podporu vykurova-nia, prípadne ohrev vody v exteriérovom bazéne v kom-binovaných systémoch typový rad kolektorov TS300, prípadne vodorovné kolektory TS330. V zariadeniach vyžadujúcich ohrev na vyššiu teplotu, pre technologic-ké úèely a pri požiadavkách na väèší energetický zisk v zime, typový rad kolektorov TS400. Tieto kolektory sú vhodné najmä na celoroèný ohrev vody v interiérových bazénoch.

5. Aké sú minimálne potrebné komponenty na zostavenie systému? Pre spo¾ahlivú a dlhodobú èinnosś solárneho systému je nutné používaś uzavretý solárny systém s ne-priamym ohrevom. V kolektore musí byś nemrznúca teplo-nosná kvapalina umožòujúca celoroèné využitie systému. Systém s èerpadlom musí obsahovaś: èerpadlo, elektro-nický regulátor, expanznú nádobu, poistný ventil, odvzduš-òovacie zariadenie, plniace zariadenie a výmenník tepla v spotrebièi solárnej energie, spätnú klapku pre prípad ak je spotrebiè tepla nižšie ako sú umiestnené kolektory.

44

ODPADY È. 6/2016

6. Ako sa dá zostaviś najjednoduchší solárny systém na ohrev vody? Skladá sa zo slneèných kolektorov, nosnej konštrukcie kolektorov, solárnej inštalaènej jed-notky, elektronického regulátora, expanznej nádoby, solárneho bojlera, potrubia s izoláciou.

7. Aké sú výhody systému s èerpadlom a aké samo-tiažneho systému? Samotiažny – gravitaèný systém má nižšie investièné náklady. Jeho energetický zisk je ale takmer o tretinu nižší ako s èerpadlom. V našich klimatických podmienkach je jeho použitie problema-tické, pretože solárny systém má menšiu energetickú výśažnosś a vznikajú dodatoèné problémy prípadne ná-klady naviac s tým, aby vstup a výstup ohrievanej vody v zime nezamrzol. Systém s èerpadlom má vyššie inves-tièné náklady, ale aj väèší energetický zisk. Jeho využi-tie je univerzálnejšie, dá sa zhotoviś aj ako viacokruhový systém.

8. Ko¾ko kolektorov je potrebných na ohrev vody, na kúrenie, na ohrev bazénu? Na ohrev teplej vody od-porúèame pre 2 - 3 èlennú rodinu 2 kolektory s 200 l solárnym bojlerom a príslušenstvom, pre 3 - 4 èlennú rodinu potom 3 kolektory s 300 l bojlerom. Na priku-rovanie je potrebné urobiś energetickú bilanciu a na základe jej výsledku navrhnúś poèet kolektorov. S priku-rovaním je zmysluplné uvažovanie v domoch s malými tepelnými stratami, nesmú byś vyššie ako normou pred-písané maximum pre novostavby. Je nevyhnutné použiś nízkoteplotný vykurovací systém, napr. podlahové alebo stenové kúrenie. Pre približný odhad sa dá uvažovaś s plochou kolektorov rovnou 1/7 vykurovanej plochy. Pre ohrev exteriérového bazénu v kombinovaných systé-moch je potrebné uvažovaś s plochou kolektorov od 40 do 50 % z plochy bazéna, pri interiérových bazénoch s celoroènou prevádzkou umiestnených v nepresklených objektoch je plocha kolektorov približne rovná ploche bazénu. V takomto prípade odporúèame použiś vákuo-vé kolektory.

9. Ako orientovaś kolektory pri ich montáži? Kolektory odporúèame montovaś na strechu orientovanú južným smerom – azimut 180° so sklonom 45°. Pri odchýlkach od uvedeného azimutu 180° ± 45° nie je nutné robiś korekciu plochy kolektorov. Pri väèších odchýlkach odporúèame zväèšiś plochu kolektorov. Orientácia ko-lektorov na juhozápad je výhodnejšia ako orientácia na juhovýchod, pretože výskyt hmiel v popoludòajších hodinách je menej èastý a teploty okolitého prostredia sú vyššie ako v dopoludòajších hodinách. Sklon kolek-torov odporúèame zhodný so sklonom strechy. V rozsa-

hu sklonu strechy 30° až 50° nie je plochu kolektorov potrebné korigovaś. Pre celoroèné využitie je optimálny sklon 45° až 50°, pre prevažne letné použitie 30°, pre prevažne zimné použitie 60°.

10. Aké druhy potrubí používaś? Z dôvodu pracovných tep-lôt a tlakov vyskytujúcich sa v solárnom systéme sa smú používaś len kovové potrubia. Optimálne sú medené po-trubia. Prípustné sú aj oce¾ové kúrenárske potrubia, nie sú však vhodné pozinkované rúry, pretože v teplonos-nom médiu sa nenachádzajú inhibítory korózie na zinok. Po uplynutí doby použite¾nosti (6 rokov) je možné teplo-nosnú kvapalinu thesol zlikvidovaś v priemyselnej spa¾ov-ni odpadov, alebo odovzdaś predajcovi na recykláciu.

11. Aké druhy izolácií používaś? Extrémne teploty, ktoré môžu vzniknúś v solárnom systéme so štandardnými kolektormi sú 180 °C a vákuovými kolektormi až 230 °C. Z tohto dôvodu odporúèame pre štandardné kolektory používaś tepelné izolácie z minerálnej vlny Therwoolin alebo z EPDM materiálu Aeroflex. V prípade použitia vá-kuových kolektorov odporúèame izoláciu z minerálnej vlny Therwoolin.

THERMO|SOLAR poskytuje aj služby, ktoré sa týkajú využíva-nia slneèných kolektorov, fotovoltických (FV) panelov na výrobu elektrickej energie, tepelných èerpadiel a kombinácie rôznych systémov. Pilotný projekt Zelená domácnostiam potrvá až do konca roka 2018 a je naò zatia¾ vyèlenených 45 miliónov eur. Vláda oèakáva, že sa z nich nainštaluje viac ako 15 000 systé-mov na využívanie OZE. Celkovo je na tieto inštalácie v rámci Operaèného programu Kvalita životného prostredia vyèlene-ných spolu až 115 miliónov eur, ktoré by mali postaèovaś na realizáciu podporovaných zariadení v 70 000 domoch.

AUPARK TOWER A BBC5 ZÍSKALI ZELENÝ CERTIFIKÁT BREEAM

Kolektív

K 21 administratívnym budovám (pod¾a údajov Bratislava Re-search Forum) so zeleným certifikátom pribudli v Bratislave

ïalšie dve – Aupark Tower a BBC5. Oba prémiové administra-tívne komplexy realitného fondu Heitman získali medzinárod-

45

V Banskej Bystrici a Bratislave sa zaèal festival Ekotopfilm – Envirofilm 2016

ne uznávaný certifikát BREEAM s hodnotením „Ve¾mi dobrý“. Budovy sa tak stali súèasśou prestížnej skupiny najuznávanej-ších zelených budov v Európe.

„Získanie certifikácie BREEAM pre budovy Aupark Tower a BBC5 je potvrdením snahy tímu Heitman neustále zvyšovaś pridanú hodnotu našich aktív v Bratislave. Chceme vytvá-raś ideálne pracovné podmienky pre našich nájomníkov, znižovaś záśaž na životné prostredie a zároveò dlhodobo spravovaś kvalitné, energeticky úsporné a udržate¾né bu-dovy,“ uviedla Lucia Šimeková, lízingová manažérka Heitma-nu v Bratislave.

Celkový proces získania prestížneho certifikátu trval pod¾a nej približne rok. Britská BREEAM certifikácia je viazaná na prevádzkovanie a správu budovy, rovnako ako aj na posúde-nie technických vlastností budovy. V rámci procesu tím od-borníkov hodnotí lokalitu, dopravnú dostupnosś, energetické vlastnosti, vnútorné prostredie budovy, vodovodné systémy z h¾adiska spotreby vody a spotrebu elektrickej energie. BREE-AM posudzuje vplyv budov nielen na okolité prostredie, ale aj na technické riešenia interiérových priestorov a kvalitu služieb poskytovaných nájomníkom. Aupark Tower a BBC5 získali hodnotenie Ve¾mi dobrý v dvoch oblastiach – za technické vlastnosti budovy a za služby správcu nehnute¾nosti pre ná-jomníkov.

„V súèasnosti kladú klienti aj investori èoraz väèší dôraz na udržate¾nosś. Hoci legislatíva splnenie ekologických krité-rií pri administratívnych budovách vyslovene nevyžaduje, nájomníci sami uprednostòujú komplexy, ktoré znižujú zá-śaž na životné prostredie. Preto je získanie zeleného cer-tifikátu BREEAM takým významným výsledkom najmä pre naše existujúce budovy Aupark Tower a BBC5. Zároveò je dôkazom ekologického zamerania spoloènosti Heitman a schopnosti byś špièkovým správcom aktív,“ doplnil Guy Speir, riadite¾ lízingu Heitman.

Èo je BREEAM?

Building Research Establishment Environmental Assessment Method je jedným z najuznávanejších a najkomplexnejších hodnotiacich systémov zameriavajúcich sa na posudzovanie vplyvu budov na životné prostredie a zároveò aj na kvalitu vnú-torného prostredia budov. Systém BREEAM nastavuje štan-dardy pre najlepšie využitie osvedèených postupov v oblasti udržate¾ného dizajnu, výstavby aj prevádzky. Poskytuje širokú škálu úrovne hodnotení budov od energetických po environ-mentálne kritériá a kategórie. Patria medzi ne energie a voda, vnútorné prostredie (zdravie a komfort), zneèisśujúce látky, doprava, materiály, odpad, využitie pôdy a ekológia a riadiace procesy. Systém BREEAM bol spustený v roku 1990 vo Ve¾-kej Británii a v súèasnosti ho využíva viac ako 50 krajín sveta pre nerezidenèné budovy z oblasti obchodu, priemyslu a inšti-túcií. Viac na www.breeam.org.

Zdroj: TASR

V BANSKEJ BYSTRICI A BRATISLAVE SA ZAÈAL FESTIVALEKOTOPFILM – ENVIROFILM 2016

Kolektív

Vyše 500 filmov o životnom prostredí z celé-ho sveta a z toho viac ako stovka súśažných dokumentárnych filmov èaká návštevníkov Medzinárodného filmového festivalu Eko-topfilm – Envirofilm, ktorý sa 16. mája zaèal v Bratislave a Banskej Bystrici. Na festivale rezonuje téma klimatických zmien a s òou

spojené globálne otep¾ovanie, ústup ¾adovcov èi téma od-padov, nevyhnutnej recyklácie, nadmernej spotreby. V sprie-vodnom programe nechýbajú prezentácie, diskusie, besedy, workshopy a farmárske trhy.

Pondelkový program v Banskej Bystrici ponúkol o 17.30 h pa-nelovú diskusiu s názvom Vidiek žije. Podujatie urèené hos-podárom, farmárom i spracovate¾om sa zaoberalo otázkami ako:

– Je rezort pôdohospodárstva progresívny?

– Ako vnímame jeho súèasný stav?

– Kam by sme ho chceli posunúś?

– Akú víziu do neho vieme vložiś?

V Bratislave sa predstavila uznávaná ochranárka a primáto-logièka Jane Goodall. Prednáška „Ženy džungle“, priate¾ky šimpanzov, ktorá prežila v prírode po boku primátov 55 rokov, sa uskutoènila o 17.30 h.

Diváci si mohli pozrieś aj film Mikropôrod, v ktorom sa 12 sve-tových vedeckých kapacít pozerá cez mikroskop na pôrod celkom iným spôsobom. Ozrejmujú dôležitosś nášho mikro-biómu, triliónu baktérií, ktoré obývajú naše telo. Film odha¾uje najnovšie výskumy, ktoré tvrdia, že existuje ve¾mi úzke okno na optimálne „zasiate a vyživenie“ mikrobiómu novorodenca.

46

ODPADY È. 6/2016

Po projekcii filmu nasledovala beseda s názvom Ekológia bytia. Zakladate¾ka Ženských kruhov Gabriela Janovièová s dulou Zuzanou Bajkaiovou otvorili tému života na bunkovej úrovni. Vysvetlili mechanizmus tela matky, procesy vnímania a

prijímania novej existencie. Diskusia bola nielen o pôrodoch, stave zdravotníctva a dojèení, ale najmä o úcte, dôvere a po-znaní potrieb matky, rodièa, dieśaśa.

Festival sa venoval aj témam zdravé stravovanie a zdravý život-ný štýl v rámci diskusie Zdravie na tanieri s lekárkou Ivetou Plšekovou a zakladate¾kami projektu Jem iné Anetou Orosio-vou a Janicou Lacovou.

„Kým polovica sveta dnes hladuje, najvyspelejšie štáty sveta trápi obezita a civilizaèné ochorenia spojené s nad-merným príjmom potravín. Tento problém neobchádza ani Slovensko, ktoré patrí medzi štáty najviac postihnuté srdco-vocievnymi a metabolickými ochoreniami. Kde sú korene tohto problému? Zaèínajú už v detstve, alebo ich prináša až dospelosś? Pokúsime sa ukázaś v našich prezentáciách. A povieme si ako súvisí naše zdravie so stravovaním. V proti-klade s tým si ukážeme jeden z najzdravších národov sveta a povieme si, ako sa tento národ stravuje a v èom sú medzi nami rozdiely,“ uviedla Iveta Plšeková.

Festival v bratislavskom hoteli Tatra a banskobystrickom Eu-ropa SC, Cinemax trval do 20. mája. Vstup bol vo¾ný. Ïalšie informácie nájdu záujemcovia na www.ekotopfilm.sk.

Zdroj: TASR

KAMPAÒ „VODA PRE STROMY“: V LIDL LESE RASTIE UŽ POL MILIÓNA STROMÈEKOV

Kolektív

Vïaka iniciatíve spoloènosti Lidl a podpore zá-kazníkov sa v Tatrách podarilo vysadiś už 500 000 stromèekov. Obchodný reśazec pomáha zalesòovaś kalamitou znièené lesné porasty od roku 2012.

Kampaò „Voda pre stromy“, ktorú organizuje spoloènosś Lidl, priniesla tatranským lesom už pol milióna sadenièiek. Strom-èek s poradovým èíslom 500 000. zasadili v Lidl lese v utorok 10. mája na území Lesnej správy Malužiná. Pri tejto príležitosti zároveò vznikol nový Slovenský rekord v poète vysadených stromèekov za jeden deò.

„Spoloèenská zodpovednosś je dôležitým pilierom nášho podnikania. Vážime si úspech, ktorý sme na Slovensku dosiahli. Chceme preto tejto krajine a jej obyvate¾om vrátiś aspoò èasś z toho, èo sme dostali,“ povedal Stanislav Èajka, generálny riadite¾ spoloènosti Lidl, a dodal: „Angažujeme sa v mnohých spoloèensky zodpovedných projektoch a hrdo sa hlásime k nášmu mottu ‚Na ceste k lepšiemu zajtrajšku‘. Tatry sú naša srdcová záležitosś a preto ma ve¾mi teší, že s podporou našich zákazníkov sa nám podarilo vysadiś už 500 000 stromèekov.“

Lidl les rastie na tatranských svahoch od roku 2012, kedy zamestnanci obchodného reśazca spolu s lesníkmi zasadili prvých 25 000 sadenièiek. Aktuálna bilancia projektu znie 500 000 stromèekov, ktoré rastú na ploche približne 200 hektárov.

Pre lepšiu predstavu, ide o rozlohu takmer 300 futbalových ihrísk. Jeden hektár dospelého lesa môže navyše roène vy-produkovaś až 30 ton kyslíka, èo predstavuje spotrebu asi 130 ¾udí. Lidl les by pri svojej súèasnej rozlohe v budúcnosti mohol poskytnúś kyslík pre asi 26 000 ¾udí, teda pre jedno väèšie slovenské mesto.

„LESY Slovenskej republiky, š.p. vítajú, že spoloènosś Lidl pokraèuje v tomto ve¾mi úspešnom projekte. Príklad by si z tejto organizácie mali vziaś tí, èo ochrane prírody iba roz-právajú a presadzujú svoje predstavy bez akejko¾vek zod-povednosti a reálneho prínosu pre spoloènosś,“ povedal poverený generálny riadite¾ štátneho podniku LESY Sloven-skej republiky Jozef Bystriansky.

Do pomoci tatranským lesom sa celkom jednoducho môžete zapojiś aj Vy. Lidl v rámci kampane „Voda pre stromy“ venuje jeden cent za každú predanú 1,5 l f¾ašu minerálnej vody Sa-guaro na kúpu a výsadbu mladých stromèekov.

Do revitalizácie kalamitného územia sa Lidl každý rok aktív-ne zapája. V utorok 10. mája 2016 vysadilo viac ako 60 jeho zamestnancov na území Lesnej správy Malužiná 7000 sade-nièiek. Opäś sa im tak podarilo prekonaś vlastný slovenský rekord v kategórii „Najviac vysadených stromèekov za je-den deò“. K svojmu predošlému maximu pridali ïalších 500 stromèekov.

Zdroj: TASR

47

Zaujímavosti zo zahranièia

ZAUJÍMAVOSTI ZO ZAHRANIÈIA

Kolektív

1. POD¼A WHO STÚPA ZNEÈISTENIE OVZDUŠIA V MESTÁCH ALARMUJÚCOU RÝCHLOSŤOU

Úrovne zneèistenia ovzdušia v mestách sa v priebehu posled-ných piatich rokov zvýšili v priemere o osem percent. Uvádza to vo svojej správe Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Až osemdesiat percent ¾udí žijúcich v mestách, v ktorých je monitorovaná kvalita vzduchu, pritom vdychuje viac neèistôt, než sú povolené limity stanovené WHO.

„Zneèistenie ovzdušia v mestách stúpa alarmujúcou rých-losśou, èo je pohromou pre ¾udské zdravie,“ povedala Maria Neirová, šéfka oddelenia verejného zdravia a životného pros-tredia WHO.

Upadajúca kvalita ovzdušia zvyšuje riziko vzniku mozgovej prí-hody, srdcových chorôb, rakoviny p¾úc èi chronických dýcha-cích śažkostí.

Dnešnú správu o zneèistení ovzdušia WHO zostavila na zákla-de údajov zozbieraných z 3000 monitorovaných miest v 103 krajinách.

Ovzdušie sa v rokoch 2008 až 2013 zlepšilo jedine v mestách v severnej Amerike, v Európe a niektorých bohatších ázijských krajinách. Zhoršenie situácie však zaznamenali všetky ostatné oblasti.

Najzneèistenejšie bolo ovzdušie v niektorých mestách v arab-ských krajinách a tiež v mestách ležiacich na západe, juhu aj ju-hovýchode Ázie. Množstvo drobných èastíc v ovzduší tam pritom èasto päś až desaśnásobne prevýšilo hladiny povolené WHO.

Spomedzi ve¾komiest bolo pod¾a správy WHO najviac zneèis-tené ovzdušie v indickej metropole Naí Dillí. Za òou nasledo-vali mestá Káhira, Dháka, Kalkata, Bombaj, Peking, Šanghaj, Istanbul, Mexiko a Sao Paulo.

2. ÚNIK ORTUTE SI V PERU VYNÚTIL VYHLÁSENIE VÝNIMOÈNÉHO STAVU

Zneèistenie ortuśou si dnes vynútilo vyhlásenie výnimoèného stavu vo viacerých obvodoch regiónu Madre de Dios na juho-

východe Peru v pohranièí s Brazíliou a Bolíviou. Informovali o tom svetové agentúry.

Ortuś unikla z ilegálne prevádzkovaných baní na śažbu zlata. Jej prítomnosś je preukázate¾ná vo vodách riek, ale aj vo faune a flóre v oblasti. Miera zneèistenia prevyšuje povolené maxi-mum.

Toxickú látku našli už aj v organizme vyh¾adávaného úlovku miestnych rybárov - istého druhu sumcov. Osobitne nebez-peèná je ortuś pre tehotné ženy a deti.

Pod¾a slov peruánskeho ministra zdravotníctva Manuela Pul-gara-Vidala je pôsobeniu ortute vystavených 41 percent ta-mojšej populácie. Túto hrozbu je potrebné zlikvidovaś už v zárodku, a to uzavretím ilegálne prevádzkovaných śažobných prevádzok, dodal.

Vyhlásenie výnimoèného stavu umožní pod¾a ministra prijatie nevyhnutných zdravotníckych opatrení, zriadenie laboratórií, ako aj zásobovanie bezpeènými potravinami.

V dôsledku aktivít śažobných spoloèností sa pod¾a rezortu zdravotníctva zlikvidovalo v spomínanom regióne 100 000 hektárov pralesa a roène tam do životného prostredia unikne 40 ton ortute.

3. UŽ DRUHÉ ÈÍNSKE MESTO ZASTAVILO PLÁNY NA VÝSTAVBU SPA¼OVNE ODPADU

Už druhé èínske mesto v priebehu nieko¾kých dní oznámilo, že pre protesty obyvate¾ov ruší plánovanú výstavbu spa¾ovne odpadu. Vedenie mesta Nan-sien v juhoèínskej provincii Chu--nan uviedlo, že všetky prípravné práce zastaví a kým nebude maś podporu verejnosti, ich neobnoví.

Radnica vo vyhlásení vyzvala obyvate¾ov, aby neprijímali ex-trémne opatrenia a nešírili fámy.

Èínske webové stránky v zámorí písali o stovkách ¾udí, ktorí v pondelok a utorok vyšli do ulíc, aby v obavách zo zneèisśova-nia ovzdušia protestovali proti projektu spa¾ovne.

Minulý piatok zastavili plány na výstavbu spa¾ovne odpadu po poulièných protestoch úrady v okrese Chaj-jen vo východo-èínskej provincii Èe-śiang.

Takéto environmentálne protesty sú v Èíne èoraz èastejšie.

4. ZA ŠÉFA AGENTÚRY PROGRAMU OSN PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ZVOLILI NÓRSKEHO

EXMINISTRA

Za nového šéfa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) zvolili 13. mája bývalého nórskeho ministra životného prostre-dia Erika Solheima.

Na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN Solheim (61) prevezme úrad po brazílsko-nemeckom expertovi Achi-

48

ODPADY È. 6/2016

movi Steinerovi. Svoj štvorroèný mandát zaène vykonávaś 15. júna.

Solheim je momentálne šéfom Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC) so sídlom v Paríži. Aktuálne tiež zastáva funkciu oso-bitého vyslanca UNEP pre životné prostredie, konflikty a ka-tastrofy.

Pod¾a vlastných slov je UNEP, sídliaci v kenskej metropole Nairobi, „poprednou svetovou autoritou v oblasti životného prostredia“ a zástancom jeho ochrany.

Solheim uviedol, že by rád priblížil obyèajným ¾uïom a do do-sahovania globálnych environmentálnych cie¾ov by chcel viac zapojiś súkromný sektor.

5. PRI VIEDNI VZPLANULI PALETY S ODPADOM V PRIESTOROCH ŠPECIALIZOVANEJ FIRMY

Palety s asi 500 tonami odpadu v skladových priestoroch špe-cializovanej firmy Abfall-Service Austria (ASA) vzplanuli 3. mája popoludní v Himbergu v okrese Viedeò-vidiek. Na likvidácii požiaru, z ktorého miesta stúpa hustý dym, sa podie¾alo osem útvarov hasièov, celkovo 90 mužov, ktorí pracujú v maskách.

Aj keï bol dym vidite¾ný až z letiska vo Schwechate, udalosś nenarušila plynulosś leteckej dopravy, ako vyplynulo z informá-cií rakúskeho verejnoprávneho rozhlasu ORF, ako aj interne-tového vydania denníka Niederösterreichische Nachrichten.

Príèinou požiaru, na ktorého likvidácii pracovali až do noèných hodín, mohla byś pod¾a doterajších poznatkov zainteresova-ných iskra v dôsledku zváraèských prác. K ujme na zdraví ob-èanov nedošlo.

Zdroj: TASR

ENVIROPREÈINY

Kolektív

1. ILAVSKÍ POLICAJTI OBVINILI DVOCH MUŽOV, KTORÍ NA BREH ŠTRKOVISKA VYLOŽILI

NEBEZPEÈNÝ ODPAD

Ilavskí policajti obvinili dvoch Považskobystrièanov z preèinu neoprávneného nakladania s odpadmi. Pri štrkovisku v Ilave vyložili nádoby s nebezpeèným odpadom.

Ako 10. mája informovala trenèianska krajská policajná hovor-kyòa Elena Antalová, odpad ku štrkovisku previezli ešte kon-com januára tohto roku z objektu v Ilave. Na brehu rybárskeho revíru vyložili z automobilu 60 plastových a kovových nádob s agrochemikáliami s celkovou hmotnosśou 2476 kilogramov.

„Materiál, ktorý bol v nádobách, obsahoval nebezpeèné ag-rochemické látky, ktoré sa môžu používaś výhradne v po¾-nohospodárstve. Obvinení tak neoprávnene nakladali s od-padmi a ohrozili životné prostredie. Na likvidáciu odpadu a jeho ekologické zneškodnenie vynaložili sumu 13 219 eur. Obom mužom za tento skutok v zmysle zákona hrozí trest odòatia slobody až na tri roky,“ doplnila Antalová.

2. V ZBERNOM DVORE V GALANTE SA NAŠLO RÁDIUM

Pri vývoze odpadu v zbernom dvore v Galante signalizovala detekèná brána rádioaktívnu látku. Experti následne urèili, že ide o rádium 226 a polícia zaèala vo veci trestné stíhanie pre zloèin nedovolenej výroby a držanie jadrových materiálov, rá-dioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vyso-ko rizikových biologických agensov a toxínov.

Pod¾a krajskej policajnej hovorkyne v Trnave Márie Linkešovej boli prvotné informácie o tom, že ide o makadam. Tie sa ne-potvrdili, rádium má prínos 76,2 μSV za hodinu.

„Èiernu drvinu pripomínajúcu asfalt teraz prevzala spo-loènosś oprávnená likvidovaś rádioaktívne látky. V zmysle zákona je trestná sadzba za držanie rádioaktívnych látok jeden až päś rokov. Za akých okolností sa dostalo rádium do zberu, polícia preveruje,“ dodala Linkešová.

3. MSP OBJAVILA V DÚBRAVKE OSEM ÈIERNYCH SKLÁDOK

Po akciách v záhradkárskych oblastiach Lamaèa a Záhorskej Bystrice sa bratislavskí mestskí policajti zamerali na odhale-nie nelegálnych skládok odpadu v okolí Dúbravky. V priebehu dvojhodinovej akcie objavili šesś èiernych skládok.

„Tvorili ich najmä drobný stavebný odpad, kusy starého ná-bytku, pneumatiky, elektronika, ako aj väèšie množstvo ko-munálneho odpadu,“ uviedla hovorkyòa bratislavskej Mest-skej polície (MsP) ¼ubomíra Miklovièová. Po zdokumentovaní postúpila polícia priestupky obci, ktorá má oprávnenie v tejto veci ïalej konaś.

Miklovièová dodala, že MsP plánuje ïalšie špeciálne akcie na kontrolu èistoty a poriadku v mestských èastiach hlavného mesta.

Zdroj: TASR

PROGRAM PREDCHÁDZANIA VZNIKU ODPADU SR NA ROKY 2014 - 2018

(A5, mäkká väzba, 190 strán) Analýza súčasneho stavu a perspektívy ďaľšieho vývoja v oblasti predchádzania vzniku odpadov ako najúčinnejšej formy prevencie vrátane záväzných opatrení a úloh, farebných príloh a riešenia jednotlivých pripomienok.

www.epos.sk

NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH S VYKONÁVACÍMI PREDPISMI

Nový zákon č . 79/2015 Z.z. zo 17. marca 2015 o odpadoch so všetkými vykonávacími vyhláškami (č . 365, 366, 370, 371, 372 a 373/2015 Z.z.) a všeobecne záväzným

výnosom (č . 368/2015 Z.z.) uverejňujeme v platnom znení. Praktická príručka určená pre obce a podnikateľskú sféru (FORMÁT A5, MÄKKÁ VÄZBA, 464 STRÁN, 13,90 €).

www.epos.sk

NOVINKA