Zpracovn a vydn publikace bylo umonno dky finann podpoe udlen roku 2013 Ministerstvem kolstv, mlde-

e a tlovchovy R v rmci Institucionlnho rozvojovho plnu, programu V. Excelence, Filozofick fakult Univerzity

Palackho v Olomouci: Podpora konferennch aktivit Filozofick fakulty Univerzity Palackho.

Psychologie Prce a organizace 2013

sbornk mezinrodn konference

Sbornk pspvk z konference Psychologie prce a organizace 2013. Konference se konala 22. 23. kvtna 2013 v Olomouci.

Olomouc 2013

Editoi

Martin Seitl, Lucie Vavrysov

Technick redaktor

Kateina Mankov

oponenti

doc. PhDr. Vladimr ehan

PhDr. Martin Seitl, Ph.D.

PhDr. Klra Seitlov, Ph.D.

PhDr. Mat ucha, Ph.D.

Mgr. Zuzana Vvrov

doc. PhDr. Zdenk Vtpil, CSc.

Konference se konala pod ztitou

Rektora Univerzity Palackho v Olomouci prof. RNDr. Miroslava Maln, CSc.

Dkana Filozofick fakulty Univerzity Palackho v Olomouci doc. PhDr. Jiho Lacha, Ph.D., M.A.

Spolen organizovali

Katedra psychologie FF UP V Olomouci

Katedra podnikovho hospodstv, Ekonomicko-sprvn fakulty MU v Brn

Katedra psychologie FF UK v Praze

stav managementu a marketingu, Fakulta managementu a ekonomiky UTB ve Zln

Institut vzdlvn vzesk sluby R ve Stri pod Ralskem

Publikace je urena pro konferenn a projektov ely.

Vydala a vyrobila Univerzita Palackho v Olomouci,

Kkovskho 8, 771 47 Olomouc

Neoprvnn uit tohoto dla je poruenm autorskch prv a me zakldat obanskoprvn,

sprvn prvn pop. trestnprvn odpovdnost.

Edin ada CD

Olomouc 2013

1. vydn

ISBN 978-80-244-3916-7

Editoi Martin Seitl, Lucie Vavrysov 2013 Univerzita Palackho v Olomouci, 2013

Neprodejn

Tato publikace neprola redakn jazykovou pravou. Za sprvnost daj odpovdaj autoi.

vod PEdmluva Sbornk Prac z konfErEncE

Ve druh polovin kvtna 2013 se uskutenila mezinrodn konference Psychologie prce a organizace, po prve organi-

zovan Katedrou psychologie FF UP v Olomouci ve spoluprci s Katedrou podnikovho hospodstv ESF MU v Brn,

Katedrou psychologie FF UK v Praze, stavem managementu a marketingu FaME UTB ve Zln a Institutem vzdlvn

vzesk sluby R ve Stri pod Ralskem. Odeznlo na n mnostv odbornch sdlen tematicky rozdlench do nkolika

sekc a vysok rove i pnos ady pspvk si daly zpstupnn jet ir odborn komunit i dalm zjemcm. Tak

vznikla mylenka Sbornku a autoi jednotlivch sdlen byli podni o transformaci stnch refert do tiskov podoby

- ve vtin ppad se tak stalo. Proto dnes mete dret ve svch rukou vsledn Sbornk. Pi jeho pprav a zpracovn

museli editoi nejprve uspodat sdlen tak, aby tematicky korespondovala s narstajc rznorodost profilace zkladnho

oboru a nsledn je nechat posoudit recenzenty. Jsou zde tmata tradin a jsou zde i ta nov i novj v reflexi aktuln

se otevrajcch otzek a problm.

Psychologie prce a organizace pat mezi relativn mlad psychologick obory a chce-li si udret aktulnost, potom mus

citliv reagovat na aktuln vvoj svho pedmtu zkoumn. Pokud tedy v naem prosted dochz v prbhu poslednch

nco mlo vce ne dvaceti let k razantnm zmnm a vvoji majetkovch vztah i vztan struktue stejn jako organizaci

podnik, jejich management i prce se zamstnanci a k mnoha dalm zsadnm nebo dynamickm zmnm, neme ani

psychologie vystait s dosavadn rovn poznn. Konference jasn ukzala, e konfrontace (mnno nekompetitivn) do-

sud respektovanho vdn asto upozoruje na nedostatky dosavadn rovn teoretickho vymezen a poznn problmu.

Vedle toho maj obecn vzkum a pokroky v psychologickm poznn adu sloitost a metodologickch, etickch i dalch

skal, kter mohou vstupy zatit znanou chybovost. V oblasti Psychologie prce a organizace to pak plat obzvlt,

nebo napklad dobe fungujc organizace s kvalitn vnitn rovn zen a komunikace, vysokou rovn podnikov kul-

tury atd. se nejen nem potebu svm know-how chlubit, ale m naopak potebu je spe chrnit a tajit ped externm

zkoumnm a tedy vydnm konkurenci. Podobnch i jet sloitjch problm, pekek a komplikaci stav souasn

realita ped vzkumnka nebo teoretika nesetn. Proto tak asto vvoj zobecnitelnho poznn v danm oboru zaostv

za mnohovrstevnm vvojem jeho pedmtu.

Domnvme se, e pedkldan Sbornk pin tolik potebn poznatky a vstupy rznorodch dlch zkoumn tak slo-

it problematiky. Vme, e jeho obsah pome alespo stenm zpsobem doplovat tolik potebn dlky nekonen

skldanky vdeckho poznn v oblasti Psychologie prce a organizace. Pokud to nen jen tradin pedstava editor, a vy

jako teni shledte tento Sbornk pnosnm a uitenm, potom nebyla vynaloen prce zbyten. Meme si proto

jen pt, aby a projdete seznam jednotlivch sdlen, bylo co nejvce tch, do kterch se zatete a najdete v nich potebn

informace. Pejeme vm nyn nalezen co nejvce poznatk, informaci a profesnho uspokojen pro Vai dal prci.

V Olomouci dne 14. 10. 2013 Doc. PhDr. Vladimr ehan

4

obsah

Analza svislost medzi socilnou inteligenciou a socilnou pohodou budcich manarov ................................................8

Anna JANOVSK, Zuzana BIRKNEROV

Driver Behavior Questionnaire: vodn psychometrick analza............................................................................................16

Eva ROKOV

Engagement a motivcia k vkonu tudentov.........................................................................................................................27

Eva LETOVANCOV

Faktory synergickho vkonu v tmoch..................................................................................................................................37

Mojmr KALI

K efektivnosti intervennch program v eskch vznicch....................................................................................................47

Vclav JIIKA

Ke kvalit pracovnho ivota a sniovn stavu zamstnanc..................................................................................................58

Iva KIROVOV

Komparcia vnmanho bezpeia vo vzahu k vybranm atribtom prce v krajinch eurpskej socilnej sondy...............65

Miroslava BOZOGOV, Jana TOMKOV

Koncepty manaersk role a jejich obsahov kontexty............................................................................................................74

Milan RYME, Ilona GILLERNOV

Konflikt prce a rodiny u muov v procese adaptcie na rodiovsk rolu.............................................................................80

Katarna JAKBKOV, Ivana VCLAVIKOV

Kvalita pracovnho ivota z pohledu student.........................................................................................................................90

Iva KIROVOV

Mobbing jako neptelsk chovn na pracoviti a jeho vskyt ve zdravotnickch zazench v esk republice.................97

Iveta MOTLOV, Soa LEMROV

Oakvan dsledky agresie u prslunkov policajnho zboru.............................................................................................109

Katarna VASKOV, Barbora ZICHOV

Osobnos a nkupn tly u mladch dospelch...................................................................................................................119

Petra ULKOV, Iva BUREOV

Osobnostn charakteristiky vodiov v svislosti s orientciou na bezpenos.....................................................................128

ubica ZIBRNOV

Pracovn motivcia manarov a pracovnkov v eurpe.......................................................................................................135

Michal KENTO

Prelnanie prce a rodiny. Rozdiely a podobnosti medzi profesionlnymi vojakmi a civilnou populciou.........................144

Denisa FEDKOV, Michaela VYHNALOV

Premeny trhu prce v eurpe a ich mon vplyv na poskytovanie psychologickch sluieb...............................................151

Jozef VROST

5

Socilna inteligencia v kontexte manarskych kompetenci vymedzench lancasterskm modelom................................159

Miroslav FRANKOVSK, Pavol FE

truktra motivcie u nezamestnanch................................................................................................................................167

Katarna HENNELOV

Technika levho sloupce monosti vyuit...........................................................................................................................176

Milan JERM

Vkonov potencil pracovnk 50+ a nov pleitost pro strategick zen lidskch zdroj...........................................185

Ale GREGAR, Ivana PEJOV

What do young educated workers want? The impact of work enrichment components on the perceived job satisfaction ......

................................................................................................................................................................................................194 Radoslaw WALCZAK

Zpsoby hodnocen informanho systmu uivatelem z hlediska HCI...............................................................................202

Vclav DMAL

6

content

Analysis of the links betwee n social intelligence and social well-being of future managers...................................................8

Anna JANOVSK, Zuzana BIRKNEROV

Driver Behavioral Questionaire: Introductory psychometric analysis....................................................................................16

Eva ROKOV

Engagement and achievement motivation of students...........................................................................................................27

Eva LETOVANCOV

Factors of the synergistic performance in teams......................................................................................................................37

Mojmr KALI

To the effective treatment programmes in czech prisons.......................................................................................................47

Vclav JIIKA

On quality of working life and downsizing...............................................................................................................................58

Iva KIROVOV

Comparison of perception safety in relation to selected work attributes in the countries of the European social surve.....65

Miroslava BOZOGOV, Jana TOMKOV

Concepts of managerial roles and their contexts of content....................................................................................................74

Milan RYME, Ilona GILLERNOV

Work/family conflict among men in the process of adaptation to the parental role ............................................................80

Katarna JAKBKOV, Ivana VCLAVIKOV

Students view od quality of working life ...............................................................................................................................90

Iva KIROVOV

Mobbing as a hostile workplace behaviour and its occurrence in health care facilitie in the Czech republic.......................97

Iveta MOTLOV, Soa LEMROV

Anticipated consequences of aggression of police officers....................................................................................................109

Katarna VASKOV, Barbora ZICHOV

Personality and shopping styles in young adults....................................................................................................................119

Petra ULKOV, Iva BUREOV

Personality characteristics of drivers in relation to the focus on safety................................................................................128

ubica ZIBRNOV

Work motivation of managers and workers in Europe..........................................................................................................135

Michal KENTO

Work-family spillover. Differences and similarities between professional soldiers and civilian population......................144

Denisa FEDKOV, Michaela VYHNALOV

European labour market changes and their possible impact on providing psychological services......................................151

Jozef VROST

7

Social intelligence in the context of managerial competences defined by the Lancaster model..........................................159

Miroslav FRANKOVSK, Pavol FE

Motivation structure of unemployed.....................................................................................................................................167

Katarna HENNELOV

Left hand column - possibilities of application......................................................................................................................176

Milan JERM

Senior empolyees performance potential and a new challenge for strategic human resource management....................185

Ale GREGAR, Ivana PEJOV

What do young educated workers want? The impact of work enrichment components on the perceived job satisfaction ......

................................................................................................................................................................................................194 Radoslaw WALCZAK

Methods of user evaluation of the information system from the point of view HCI............................................................202

Vclav DMAL

8

analza SviSloSt mEdzi Socilnou intEligEnciou a Socilnou

Pohodou budcich manarov

analySiS of thE linkS bEtwEEn Social intElligEncE and Social

wEll-bEing of futurE managErS

anna JanovSk, zuzana birknErov

Abstrakt: Cieom prspevku bolo zisti vzahy medzi socilnou inteligenciou a socilnou pohodou tudentov Fakulty

manamentu na Slovensku a v echch. Vskumu sa zastnilo 469 budcich manarov (245 z Fakulty manamentu

PU v Preove a 224 z Fakulty managementu a ekonomiky UTB v Zlne). Vychdzali sme z konceptu socilnej inteligencie

ako vkonovej charakteristiky a vskum realizovali prostrednctvom Troms social intelligence scale (TSIS) autorov Sil-

vera, Martinussen, Dahl (2001) ako aj metodiky EMESI (Frankovsk & Birknerov, 2012), ktor pozostva z troch fak-

torov: empatia, manipulcia, socilna iritabilita. Socilnu pohodu sme zisovali na zklade poloiek, ktor pouil Keyes

(1998) pri overovan konceptu socilneho well-beingu. Dta boli spracovan korelanou analzou. Vsledky poukzali

na vznamn vzahy medzi vetkmi faktormi socilnej pohody a socilnou inteligenciou zisovanou prostrednctvom

TSIS a tie na niektor alie vznamn pozitvne svislosti medzi empatiou a negatvne medzi iritabilitou a socilnou

pohodou. Manipulcia negatvne korelovala so socilnym prijatm a pozitvne so socilnou sdrnosou.

Abstract: The aim of the presented work was to establish some relations among social intelligence and social well-be-

ing of students Faculty of management in Slovak and Czech republics. The research sample consisted of 469 students of

management (245 from Faculty of Management PU in Preov and 224 from Faculty of Management and Economy UTB

in Zln). We utilized the concept of social intelligence as an achievement and it was measured by Troms social intelli-

gence scale (TSIS) (Silvera, Martinussen, Dahl, 2001) and also measured by EMESI (Frankovsk, Birknerov, 2012).

This questionnaire consists of three factors: empathy, manipulation and irritability. We utilized the concept of a social

well-being as stated by Keyes (1998). The data was analysed using correlation analysis. The results shows on significant

relations between all dimensions of social well-being and social intelligence measured by TSIS and shows on some other

significant positive relations between empathy and social well-being and some negative relations between irritability

and social well-being too. There was a negative correlation between manipulation and social acceptance and a positive

correlation between manipulation and social coherence.

Kov slov: socilna inteligencia, socilna pohoda, empatia, iritabilita, manipulcia

Key words: social intelligence, social well-being, empathy, irritability, manipulation

VoD

Za medznk v histri skmania problematiky socilnej inteligencie je mon povaova rok 1920 (Kihlstrom & Cantor,

2000), kedy ju Thorndike (1920, s.228) definoval ako schopnos chpa a zvlda muov a eny, chlapcov a dievat

a kona mdro v medziudskch vzahoch. Tto defincia reprezentuje trukturlny, viacdimenzionlny prstup k defino-

vaniu inteligencie a v tomto kontexte aj socilnej inteligencie. Podobne definuje socilnu inteligenciu aj Marlowe (1986).

Chpe ju ako schopnos porozumie inm uom a socilnym interakcim. Dleit je uplatni tieto poznatky vo veden

a ovplyvovan inch ud pre ich vzjomn spokojnos. Vychdza z dvojfaktorovho konceptu socilnej inteligencie s dra-

zom na vzjomn spokojnos, prospech a teda s drazom na prosocilny aspekt socilnej inteligencie. Socilna inteligencia

je rozhodne mnohotvrnym kontruktom (Frankovsk, 2012).

Anna JANOVSK, Zuzana BIRKNEROV

9

Aj napriek tomu, e niektor vskumy nepotvrdili existenciu rozdielov medzi socilnou a akademickou inteligenciou,

predsa vak prevlda nzor, e medzi nimi existuj rozdiely (Ford & Tisak, 1983). Mylienku viacerch druhov inteligen-

cie, v rmci ktorch je mon pecifikova aj socilnu inteligenciu podporil aj Albrecht (2006), ktor socilnu inteligenciu

vymedzuje ako samostatn kontrukt. Tvrd, e je nevyhnutn venova jej pozornos predovetkm vo vzahu k profesim,

v ktorch osoby prichdzaj do kontaktu s inmi umi.

Osobn a verejn strnka ivota s dvoma potencilnymi zdrojmi ivotnch vziev loveka, ktor nsledne ved

k hodnoteniu dobre preitho ivota. V zaiatkoch skmania problematiky subjektvnej pohody, bola povaovan skr

za osobn fenomn, v sasnosti sa na u nahliada komplexnejie. olcov a Kebza (2005) poukazuj na dve rovne

subjektvnej pohody (poda terminolgie autorov osobnej pohody) individulnu (zahrujcu jej truktru a dynamiku)

a socilnu. Aj z pohadu pozitvnej psycholgie je pohoda resp. well-being tvoren dvoma zkladnmi dimenziami, psy-

chologickou a socilnou. V snahe porozumie optimlnemu fungovaniu loveka a duevnmu zdraviu je potrebn skma

aj socilnu strnku pohody (Larson, 1992, 1996, cit. poda Keyes, 1998). Problematike socilnej pohody sa v svojej prci

venuje aj Keyes (1998). Stotouje sa s tm, e well-being sa tka nielen osobnho, ale aj socilneho pozitvneho fungovania

a uvdza p dimenzi socilneho well-beingu: socilnu integrciu, socilne prijatie, spoluas na spoloenskom dian,

socilnu aktualizciu a socilnu sdrnos.

Socilne zdravie, ktor je sasou celkovho zdravia loveka pozostva z niekokch dimenzi. Medzi potencilne vhody

spoloenskho ivota patr socilna integrcia a kohzia, pocit spolupatrinosti a vzjomnej zvislosti, pocit zdieanho

vedomia a kolektvneho osudu (Durkheim, 1951, cit. poda Keyes, 1998, s. 122).

Svislos medzi socilne kompetentnm sprvanm a socilnym well-beingom uvdzaj aj Birknerov a Vvrov (2011).

Cieom ich vskumu bolo njs svislosti medzi socilnou inteligenciou, manipulciou a socilnym well-beingom u 206

vysokokolskch tudentov FHS UTV v eskej republike. Vskumy sa venuj tie prevaniu socilnej pohody v kontexte

emocionlneho komponentu kvality ivota, ktor je multidimenzionlnou kategriou konceptualizovanou na zklade well-

-beingu, astia a spokojnosti so ivotom (Froncov et al., 2005). Mnostvo psychologickch mier sleduje poda Baovej

(2004) subjektvne ukazovatele ivotnej pohody, prevanie astia, radosti v ivote; vnmanie svojich monost a anc,

ktor osobe poskytuje prostredie; vnmanie monost osobnho rastu a zvyovania spsobilost uchopi svoje ance, organi-

zova a manaova svoj ivot. Touto problematikou sa kvalifikovane zaoberaj aj Duka a Dalbertov (2000) a al autori.

vSkum

Naim cieom bolo hada svislosti medzi socilnym well-beingom a socilnou inteligenciou tudentov manamentu. Na

socilnu inteligenciu sme nahliadali ako na vkonov charakteristiku (Silvera, Martinussen, & Dahl, 2001; Frankovsk

& Birknerov, 2012). Socilny well-being ponmame v slade s koncepciou Keyesa (1998). Zaujmalo ns, ak s vzahy

medzi jednotlivmi dimenziami socilnej pohody a faktormi socilnej inteligencie. Predpokladali sme, e jedinci, ktor

maj dobre rozvinut socilne spsobilosti, socilne vnmanie, doku dobre spracova socilne informcie, s empatick

a vnmav voi inm uom, bud zrove i s pocitom, e s sasou komunity, v ktorej funguj, s spolonosou pozi-

tvne hodnoten a ich aktivity s pre komunitu prnosom, disponuj vierou, e udia s v podstate lskav a kooperatvni

a spolonos sa vyvja pozitvnym smerom. Taktie ns zaujmalo, i zisovan vzahy bud rovnako vznamn vo vzorke

slovenskch tudentov a vo vzorke tudentov eskch.

Vskumn vzorku tvorilo 469 budcich manarov (245 z Fakulty manamentu PU v Preove a 224 z Fakulty manage-

mentu a ekonomiky UTB v Zlne), priom 361 respondentov boli eny. Priemern vek respondentov bol 42,14 roka, vekov

rozptie od 24 do 68 rokov.

10

Analza svislost medzi socilnou inteligenciou a socilnou pohodou budcich manarov

Socilnu inteligenciu sme zisovali dotaznkom TSIS (Silvera, Martinussen, & Dahl, 2001), ktor pozostva zo subkl:

spracovanie socilnych informci (SP), socilne spsobilosti (SS) a socilna vnmavos (SA). Vyie skre v klach SP, SS

a SA sved pre vyiu mieru socilnej inteligencie v tchto faktoroch. Subkla socilna vnmavos bola vzhadom k opanej

polarite preplovan. alej sme pouili metodiku EMESI pre zisovanie socilnej inteligencie ako vkonovej charakteris-

tiky, ktor je inpirovan metodikou PESI autorov Kaukiainen et al. (1995). Pvodn metodika bola vytvoren pre roves-

nkov alebo pre ich uiteov a zisovala mieru vnmania socilnej inteligencie ako vkonu. Pvodn metodika obsahuje 10

poloiek a jej vntorn konzistencia - Cronbach bola 0,90. Nami pouit metodika EMESI obsahuje 21 poloiek, ktor

s posudzovan na 5 bodovej kle (0 nikdy, 4 vemi asto). Faktorovou analzou (Principal Component Analysis

s Varimax rotciou) boli vyextrahovan 3 faktory socilnej inteligencie, ktor Frankovsk a Birknerov (2012) pomenovali:

empatia (Cronbach = 0,816.), manipulcia (Cronbach = 0,846) a socilna iritabilita (Cronbach = 0, 771).

Socilnu pohodu sme zisovali dotaznkom, ktor bol zostaven na zklade poloiek, ktor pouil Keyes (1998) vo svojej

tdii zameranej na overenie terie socilneho well-beingu. Dotaznk pozostva z 15 poloiek. Kad z dimenzii socilnej

pohody: socilna integrcia (SIn), socilne prijatie (SAc), spoluas na spoloenskom dian (SCo), socilna aktualizcia

(SAt) a socilna sdrnos(SCh) je reprezentovan troma polokami. Pracovali sme aj so sumrnym skre socilnej poho-

dy, ktor vzniklo stanm vetkch poloiek (Cronbach = 0,714). Respondent vyjadruje mieru svojho shlasu na sedem-

stupovej kle, priom slom 1 vyjadruje s uvedenm vrokom siln neshlas a slom 7 vyjadruje s uvedenm vrokom

siln shlas. Vyie skre sved pre vyiu rove socilnej pohody.

Do analzy vstupovali ako premenn faktory socilnej inteligencie ako vkonovej charakteristiky dotaznka TSIS: SS, SA,

SP dotaznka EMESI: empatia, manipulcia, socilna iritabilita a dimenzie socilneho well-beingu: socilna integrcia,

socilne prijatie, spoluas na spoloenskom dian, socilna aktualizcia a socilna sdrnos, ako aj celkov skre soci-

lneho well-beingu.

Dta sme spracovali prostrednctvom korelanej analzy (Pearsonov korelan koeficient). Vsledky boli spracovan v ta-

tistickom programe SPSS 20.

interpretcia vsledkov vskumu

Naim cieom bolo hada svislosti medzi socilnym well-beingom a socilnou inteligenciou tudentov manamentu. Ako

prv sme zrealizovali korelan analzu na celej vzorke tudentov (eskch aj slovenskch).

Vsledky s uveden v tabuke 1.

SIn SAc SCo SAt SCh SWB

Spracovanie soc. informcii ,218** ,158** ,334** ,235** ,298** ,382**

Socilne spsobilosti ,220** ,142** ,332** ,267** ,355** ,431**

Socilna vnmavos ,158** ,228** ,167** ,200** ,181** ,311**

Empatia ,209** ,081 ,265** ,076 ,245** ,285**

Manipulcia -,050 -,141** ,082 -,023 ,131** -,029

Iritabilita -,206** -,167** -,239** -,218** -,209** -,348**

tab. 1: korelan analza socilneho well-beingu a socilnej inteligencie (Pearsonov korelan koeficient) cel vzorkaPoznmka: *p < ,05; **p < ,01.SIn socilna integrcia, SAc socilne prijatie, SCo spoluas na spoloenskom dian, SAt socilna aktualizcia, SCh socilna sdrnos, SWB celkov skre socilneho well-beingu

Faktory socilnej inteligencie dotaznka TSIS vznamne pozitvne koreluj so vetkmi faktormi socilneho well-beingu aj

so sumrnym skre. Stredne siln korelcie boli zaznamenan medzi spracovanm socilnych informcii a spoluasou na

Anna JANOVSK, Zuzana BIRKNEROV

11

spoloenskom dian a tie s celkovm skre socilneho well-beingu. Socilne spsobilosti stredne silne koreluj rovnako so

spoluasou na spoloenskom dian a celkovm skre, ale aj so socilnou sdrnosou. o sa tka socilnej vnmavosti, tu

bola stredne siln korelcia zisten iba so sumrnym skre socilneho well-beingu. Meme kontatova, e m s tuden-

ti viac socilne inteligentn, tm je miera ich socilnej pohody vyia.

o sa tka vzahov medzi faktormi socilnej inteligencie dotaznka EMESI, meme kontatova, e m s tudenti viac

empatick, tm vyiu mieru celkovej socilnej pohody zavaj a zrove je silnej ich pocit, e s sasou spolonosti

a komunity v ktorej ij, e s pre u prospen a pozitvne ou hodnoten a tie chpu socilny svet ako zrozumiten

a predpovedaten. Sila vzahov medzi manipulciou a faktormi socilnej pohody je mal, ale v prpade socilneho prijatia

a socilnej sdrnosti ide o vzahy tatisticky vznamn. Vzah medzi manipulciou a socilnym prijatm (dvera a pozitvne

vzahy k druhm uom, presvedenie, e s lskav a priatesk) je negatvny a vzah medzi manipulciou a socilnou

sdrnosou, ktor spova vo vnman socilneho sveta ako logickho, pochopitenho, predpovedatenho je pozitvny.

Socilna iritabillita vznamne, aj ke slabo, pozitvne koreluje so vetkmi faktormi socilneho well-beingu a stredne silno

pozitvne s jeho celkovm skre. Jedinci, ktorch znervzuje kontakt s inmi umi, pocity inch ich vyvdzaj z miery a

prispsobenie inm uom im rob problmy zavaj niiu mieru socilnej pohody (tabuka 1).

Ako druh sme zrealizovali korelan analzu zvl pre vzorku slovenskch a zvl pre vzorku eskch tudentov. Vsled-

ky s uveden v tabuke 2.

Spracovanie soc. inform-

cii

Socilne spsobi-losti

Socilne vnma-nie

Empatia Manipulcia Iritabilita

SR R SR R SR R SR R SR R SR R

SIn ,173** ,188* ,256** ,131 ,233** ,066 ,182** ,155 -,192** ,044 -,240** -,134

SAc ,100 ,235** ,074 ,222** ,200** ,262** -,030 ,200** -,166* -,105 -,152* -,188*

SCo ,362** ,233** ,390** ,228** ,158* ,166* ,313** ,137* ,068 ,039 -,233** -,210**

SAt ,266** ,147 ,244** ,270** ,216** ,170* -,009 ,132 -,074 ,021 -,255** -,127

SCh ,318** ,272** ,399** ,284** ,213** ,130 ,260** ,215** ,160* ,074 -,284** -,105

SWB ,380** ,337** ,426** ,415** ,329** ,293** ,229** ,304** -,082 -,008 -,374** -,285**

tab. 2: Porovnanie vzahov medzi socilnou inteligenciou a socilnym well-beingom z hadiska ttu (Pearsonov korelan koeficient).

Poznmka: *p < ,05; **p < ,01.SIn socilna integrcia, SAc socilne prijatie, SCo spoluas na spoloenskom dian, SAt socilna aktualizcia, SCh socilna sdrnos, SWB celkov skre socilneho well-beinguSR Slovensk republika; R esk republika

V tabuke 2 s uveden korelcie medzi socilnou inteligenciou a socilnou pohodou zvl pre vzorku slovenskch a zvl

pre vzorku eskch tudentov. Meme si vimn ako podobnosti, tak aj rozdiely. U eskch tudentov na rozdiel od slo-

venskch bola zisten vznamn pozitvna korelcia medzi socilnym prijatm a spracovanm socilnych informcii a na-

opak socilna aktualizcia (viera, e spolonos napreduje a vyvja sa pozitvnym smerom) vznamne pozitvne koreluje so

subklou SP iba u slovenskch tudentov. Podobne u subkly socilne spsobilosti s urit rozdiely vo vzahoch so

socilnou inteligenciou z hadiska ttu. U slovenskch tudentov bola zaznamenan pozitvna vznamn korelcia so

socilnou integrciou a u eskch so socilnym prijatm. Socilne vnmanie vznamne pozitvne koreluje u slovenskch

tudentov so vetkmi faktormi socilneho well-beingu vrtane celkovho skre, u eskch tudentov neboli zaznamenan

vznamn korelcie so socilnou integrciou a socilnou sdrnosou.

o sa tka faktorov zisovanch dotaznkom EMESI, tak empatia na rozdiel od slovenskch tudentov vznamne pozitvne

koreluje so socilnym prijatm u tudentov z R. Viac empatick esk tudenti disponuj aj vyou vierou v to, e druh

udia s lskav a priatesk. Na rozdiel od slovenskch tudentov sme u eskch medzi manipulciou a faktormi socil-

12

Analza svislost medzi socilnou inteligenciou a socilnou pohodou budcich manarov

nej inteligencie nezistili iadny vznamn vzah. U slovenskch tudentov manipulcia vznamne negatvne koreluje so

socilnou integrciou a socilnym prijatm a pozitvne so socilnou sdrnosou vnmanm okolitho sveta ako logic-

kho, pochopitenho a predvdatenho. Aj ke faktor socilna iritabilita vznamne negatvne koreloval u slovenskch

tudentov so vetkmi faktormi socilneho well-beingu, u eskch tudentov iba so socilnym prijatm, spoluasou na

spoloenskom dian a celkovm skre.

diSkuSia

V naej prci sme sa zaoberali vzahmi medzi faktormi socilne inteligentnho sprvania a socilnou pohodou u tuden-

tov manamentu v echch a na Slovensku. V tejto asti by sme chceli zhrn najdleitejie zistenia, ku ktorm sme vo

vskume dospeli.

Rozvinut socilne spsobilosti s spracovanie socilnych informci sa ukzali by v stredne silnom pozitvnom vzahu

s vedomm, e jedinec je pre spolonos uiton a je ou pozitvne hodnoten, ako aj k celkovej rovni socilnej pohody.

Rovnako by sme mohli kontatova, e m s socilne spsobilosti jedinca vyie, tm je silnejie aj jeho presvedenie,

e socilny svet sa riadi uritmi zkonitosami a dianie v om je mon predvda. Vzahom medzi socilnymi spsobi-

losami, kooperanmi zrunosami a well-beingom u mladch ud sa venovali aj Demir (2012), Holopainen et al. (2012)

a Segrin et al. (2007) a dospeli k podobnm zverom, zistili pozitvne vzahy medzi socilnymi spsobilosami a psychoso-

cilnym well-beingom. Rovnako aj viac socilne vnmav tudenti vykazuj vyiu mieru socilnej pohody, predovetkm

o sa tka jej celkovej rovne.

Vyia miera empatie sa spja s vyou mierou socilnej pohody v troch z jej piatich dimenzi. m viac s tudenti naej

vskumnej vzorky empatick, tm viac sa ctia by sasou komunity, v ktorej ij, tm vyie je ich presvedenie, e pre

spolonos s prospen a tm viac je pre nich socilny svet logick a predvdaten. Ich miera socilnej pohody je vyia.

Pozitvny vzah medzi empatiou a well-beingom uvdza na zklade svojho vskumu aj Shanafelt et al. (2005). o sa tka

manipulatvneho sprvania, to v naom vskume pozitvne korelovalo so socilnou sdrnosou chpanie socilneho

sveta, vedomie, e javy v om s predpovedaten a negatvne so socilnym prijatm pozitvne vzahy a dvera k dru-

hm uom. Socilna iritabilita, reprezentovan napr. polokami: kontakt s inmi ma znervzuje, pocity inch ud

ma vyvdzaj z miery, elania inch ud ma vyvdzaj z miery, je v negatvnom vzahu ku vetkm dimenzim well-

-beingu. Jedinci, ktorch prtomnos inch ud a ich poiadavky drdia a vyvdzaj z miery, vykazuj celkovo niiu

rove socilnej dimenzie well-beingu. Holopainen et al. (2012) okrem inho venoval pozornos vzahom medzi impul-

zivitou a well-beingom u adolescentov a uzatvra, e vzah medzi nimi je negatvny, priom uvdza pozitvny vzah medzi

kooperatvnym sprvanm a well-beingom.

Porovnvali sme vzahy medzi uvedenmi kontruktmi medzi slovenskmi a eskmi vysokokolskmi tudentmi. Spra-

covanie socilnych informcii je u slovenskch tudentov oproti eskm v pozitvnom vzahu k vedomiu, e spolonos

progreduje a vyvja sa pozitvne ale svislos medzi touto zlokou socilnej inteligencie a pozitvnym vzahom k druhm

nebola u slovenskch tudentov na rozdiel od eskch zisten. alm zistenm rozdielom bolo, e m s u slovenskch

tudentov viac rozvinut socilne spsobilosti, tm viac sa ctia by organickm prvkom spolonosti (komunity) v ktorej

ij, ale u eskch tudentov bo naopak zisten pozitvny vzah medzi mierou socilnych spsobilost a socilnym prijatm

dverou k druhm a vierou, e druh udia s priatesk a lskav. Socilne vnmanie u slovenskch tudentov pozitvne

vznamne korelovalo so vetkmi subklami socilneho well-beingu a aj s celkovm skre, u eskch tudentov nebola

zaznamenan vznamn korelcia s dimenziami socilna integrcia a socilna sdrnos.

o sa tka podobnosti a rozdielov vo vzahoch medzi socilnym well-beingom a faktormi dotaznka EMESI, chceli by sme

poukza na to, e u tudentov naej vskumnej vzorky sa nepreukzal vznamn vzah medzi mierou empatie a socilnou

Anna JANOVSK, Zuzana BIRKNEROV

13

aktualizciou, ktor vychdza z presvedenia, e svet sa stva lepm miestom pre kadho a e sa spolonos vyvja pozitv-

ne. Zaujmavm zistenm bolo, e miera manipulatvnosti v sprvan nekoreluje u eskch tudentov so iadnou z dimenzi

socilnej pohody, ale u slovenskch tudentov je to inak. Vnmanie socilneho sveta ako logickho, pochopitenho, pred-

povedatenho je vo vznamnom, aj ke nie v silnom, pozitvnom vzahu so sprvanm manipulatvnym. m s slovensk

tudenti manipulatvnej v interpersonlnych vzahoch, tm vnmaj socilny svet ako viac usporiadan a vedia sa v om

lepie orientova, o mimochodom vyznieva dos logicky. Dobr manipultor pravdepodobne mus pozna zkonitosti

socilneho sveta. U slovenskch tudentov miera manipulatvnosti taktie vznamne, ale negatvne koreluje s pocitom, e

jedinec m nieo spolon s druhmi, ktor tvoria jeho socilnu realitu a s pozitvnymi vzahmi k druhm uom. Mani-

pulatvne sprvanie u eskch tudentov nesvis s ich prevanm socilnej pohody. Socilna iritabilita u slovenskch tu-

dentov negatvne koreluje so vetkmi dimenziami socilnej pohody, priom u eskej vzorky vysokokolkov iba v prpade

pozitvnych vzahov k druhm, vedomm prospenosti pre spolonos a v celkovej rovni socilnej pohody.

N prspevok je jednm z vstupov rozsiahlejieho vskumu, ktor bol realizovan v ostatnch dvoch rokoch. alie ana-

lzy vrtenie porovnania sboru slovenskch a eskch tudentov z hadiska hlavnch premennch (socilny well-being

a jeho dimenzie, socilna inteligencia a jej faktory) bud publikovan v najbliom obdob.

zVer

Snaha vysvetova a upravova sprvanie ud je typick pre viacer vedn disciplny (Zibrnov, 2011). Z tohto hadiska

s nami vybran socilne javy vznamnmi faktormi determincie sprvania mladch ud predovetkm v socilnych

situcich. Pri ich vymedzen na teoretickej aj metodologickej rovni meme pecifikova viacero koncepci a prstupov.

Metodiky sme pecifikovali v konkrtnom prklade budcich manarov v Slovenskej aj eskej republike.

Respondenti, ktor doku predpoveda sprvanie inch ud, vedia njs vhodn spsob, ako jedna s umi. Vnmaj ich

ako lskavch a dobrch, morlnych vo vetkch ohadoch. Socilne spsobil tudenti, ktor sa pohybuj ahko v socil-

nych situcich, sa javia ako socilne sdrn. Kvalita spracovania socilnych informci je podstatnou zlokou rovne em-

patie, teda miery v akej dokeme rozpozna zmery, pocity a slabosti inch ud. Nami osloven tudenti sa doku prisp-

sobi uom, odhadn ich priania a zrove ich splni. Maj pozitvny pohad na udsk prirodzenos a ctia sa s druhmi

prjemne. S to socilne zdrav jedinci, ktor vedia rozpozna potencil v spolonosti a maj optimistick pohad na svet.

Vskum nm potvrdil, e socilna inteligencia je vemi dleitm faktorom interpretcie sprvania inch ud k jedincovi

a zrove aj monosti odpoveda na toto sprvanie. Dva jedincovi viac monost odpoveda na rznorod podnety zo

socilneho prostredia, ktor na prv pohad nemusia by prjemn. Efektvnos tohto sprvania je podmienen viacermi

faktormi, v rmci ktorch socilna inteligencia zohrva vznamn lohu. N vskum preukzal svislosti medzi socilnym

well-beingom a zlokami socilnej inteligencie, ako aj rozdiely medzi SR a R.

14

Analza svislost medzi socilnou inteligenciou a socilnou pohodou budcich manarov

liTeraTra

Albrecht, K. (2006). Social intelligence: the new science of success. San Francisco: John Wiley and Sons.

Birknerov, Z., & Vvrov, S. (2011). Skmanie socilnych javov eskch vysokokolskch tudentov. In Socilna inteligen-

cia v manamente koly a v pracovnom procese (38-45). Preov: FM PU v Preove.

Demir, M. (2012). Social Skills, Friendship and Happiness: A Cross-Cultural Investigation. Journal Of Social Psychology,

152 (3), 379.

Duka, J., & Dalbert, C. (2000). Well-being as a psychological indicator of health in old age: a research agenda. Studia

psychologica, 42 (1-2), 61-70.

Frankovsk, M. (2012). Meranie socilnej inteligencie metodikou EMESI - porovnanie faktorovej truktry metodiky v

eskej a Slovenskej republike. In Frankovsk, M., Birknerov, Z. (Eds.), Socilne kompetencie manara: teoretick, me-

todologick a praktick koncepty (63-68). Preov: Bookman.

Frankovsk, M., & Birknerov, Z. (2012). Etick rozmer socilnej inteligencie ako vkonovej charakteristiky. In Psycholo-

gica XLI (163-174). Bratislava: Stimul.

Froncov, ., Vrost, J., Frankovsk, M., Kento, M., Gajdo, M., & Fedkov, D. (2005). Vskum pecifk pracovnej situ-

cie osb s rodinnmi povinnosami v Koickom kraji. Koice: SAV.

Ford, M. E., & Tisak, M. S. (1983). A further search for social intelligence. Journal of Education psychology, 75, 196-206.

Holopainen, L., Lappalainen, K., Junttila, N., & Savolainen, H. (2012). The Role of Social Competence in the Psychological

Well-being of Adolescents in Secondary Education. Scandinavian Journal Of Educational Research, 56 (2), 199-212.

Kaukiainen, A., Bjorkqvist, K., Osterman, K., Lagerspetz, K, & Forsblom, S. (1995). Peer-Estimated Social Intelligence

(PESI). Turku, Finland: Department of Psychology, University of Turku.

Keyes, C. L. M. (1998). Social well-being. Social Psychology Quatrterely 61, 121-140.

Kihlstrom, J. F., & Cantor, N. (2000). Social Intelligence. Zskan z http://ist-socrates.berkeley.edu/~ kihlstrm/social_in-

telligence.htm.

Marlowe, H. A. (1986). Social intelligence: Evidence for multidimensionality and construct independence. Journal of Edu-

cational Psychology, 78, 52-58.

Segrin, C., Hanzal, A., Donnerstein, C., Taylor, M., & Domschke, T. J. (2007). Social skills, psychological well-being, and

the mediating role of perceived stress. Anxiety, Stress & Coping, 20(3), 321-329.

Shanafelt, T., West, C., Zhao, X., Novotny, P., Kolars, J., Habermann, T., & Sloan, J. (2005). Relationship between inc-

reased personal well-being and enhanced empathy among internal medicine residents. Journal Of General Internal Me-

dicine, 20(7), 559-564.

Silvera, D. H., Martinussen, M., & Dahl, T. (2001). The Thomso Social Intelligence Scale, a self-report measure of Social

Intelligence. Scandinavian Journal of Psychology, 2001, 42, 313-319.

olcov, I., & Kebza, V. (2005). Prediktory osobn pohody (Well-Being) u reprezentativnho souboru esk populace.

eskoslovensk psychologie. 49, 1-8.

Thorndike, E. L. (1920). Intelligence and its use. Harpers Magazine, 140, 227-235.

Anna JANOVSK, Zuzana BIRKNEROV

15

Zibrnov, . (2011). Zisovanie bazlnej truktry a dynamiky autoregulcie, integrovanosti a psychickej odolnosti, zod-

povednosti u zdravotnckych pracovnkov v aktulnom krzovom obdob. In majdasov Buchtov, B., Kulhav, V., Pro-

chzka, J. (Eds.) Konference Psychologie prce a organizace 2011 sbornk pspvk (260-273). Brno: Masarykova

univerzita.

Kontakt

anna Janovsk,

Univerzita Pavla Jozefa afrika v Koiciach

Filozofick fakulta

Katedra pedagogickej psycholgie a psycholgie zdravia

E-mail: anna.janovska@upjs.sk.

zuzana birknerov

Preovsk univerzita v Preove

Fakulta manamentu

Katedra manarskej psycholgie

E-mail: zuzana.birknerova@unipo.sk.

tdia bola podporen Grantovou komisiou APVV SK-CZ-0173-11 a VEGA 1/0637/12.

16

drivEr bEhavior QuEStionnairE:

vodn PSychomEtrick analza

drivEr bEhavior QuEStionnairE:

introductory PSychomEtric analySiS

Eva rokov

Abstrakt: Driver Behavior Questionnaire (DBQ) je v sasnosti najpouvanejm sebaposudzovacm nstrojom na me-

ranie tlu ofrovania. Metodika je zaloen na teoretickej taxonmii aberantnho, rizikovho sprvania, rozliujcej

medzi chybami a priestupkami v dopravnom sprvan. Cieom prezentovanej tdie bolo preskma zkladn psychome-

trick ukazovatele dotaznka DBQ, jeho faktorov truktru a reliabilitu na slovenskej vzorke vodiov amatrov. alm

cieom bolo zisti svislos medzi faktormi dotaznka DBQ a sebaposdenm potom dopravnch nehd a priestupkov.

V tdii participovalo 531 respondentov (vodiov amatrov). Faktorov analza potvrdila troj-faktorov model dotazn-

ka DBQ a porovnaten rove reliability vo vzahu k originlnemu nstroju. Korelan analza ukzala signifikantn

svislosti medzi tlom ofrovania a reportovanm potom dopravnch nehd a dopravnch priestupkov. vodn

analza vsledkov naznaila aplikovatenos dotaznka DBQ v predikcii rizikovho sprvania vodiov v cestnej doprave.

Abstract: The Driver Behavior Questionnaire (DBQ) is one of the most widely used self-reported instruments for me-

asuring driving style. Its methodology is based on a theoretical taxonomy of aberrant, risky behavior, distinguishing

between errors and violations. The aim of the present study was to examine introductory psychometric indicators of the

DBQ, its factor structure and reliability among non-professional Slovak drivers. The second aim was to investigate the

relationship between the driving style and the number of traffic accidents and offences. 531 respondents (non-professio-

nal drivers) participated in the study. Factor analysis indicated three-factor model of the DBQ and a comparable level

of reliability in relation to the original instrument. Correlation analysis showed a significant relation between the style

of driving and the number of reported accidents and traffic violations. Preliminary analysis of the results indicated that

DBQ should be an applicable instrument in prediction of risky driving behavior.

Kov slov: Driver Behavior Questionnaire. Rizikov sprvanie vodiov. Faktorov analza. Dopravn nehody. Do-

pravn priestupky

Key words: Driver Behavior Questionnaire. Risky driving behavior. Factor analysis. Traffic accidents. Traffic offences.

vod

Cestn dopravn nehodovos so svojimi dsledkami predstavuje celosvetovo vny spoloensk problm. Okrem strt na

ivotoch a udskho utrpenia, celkov ekonomick nklady svisiace s cestnou dopravnou nehodovosou, vrtane ekono-

mickej hodnoty znenej kvality ivota dotknutch sa odhaduj na 0,5% a 5,7% HDP v prslunej krajine (Elvik, 2000).

Vinu cestnch dopravnch nehd meme pripsa udskmu faktoru, sprvaniu vodia (Lewin, 1982). Na fungovanie

udskho faktora v doprave (v lohe vodia) meme na individulnej rovni nazera z pohadu dvoch separtnych kom-

ponentov, ktor jeho sprvanie utvraj: vodisk zrunosti (driving skills) a tl ofrovania (driving style) alebo inmi

slovami vkon a sprvanie vodia (Elander et al., 1993). Zrunosti vodia sa vzahuj predovetkm na procesy spracova-

nia informci, kognitvne schopnosti a motorick zrunosti. tl ofrovania sa tka individulnych zvyklost vodia,

habituovanho spsobu ofrovania, je ovplyvovan predovetkm motvmi, postojmi, ivotnm tlom, osobnostnmi

charakteristikami vodia. V praxi sa oba uveden komponenty ofrovania (zrunosti a tl) navzjom ovplyvuj, mu

generova bezpen ofrovanie, ale aj rizikov sprvanie, chyby, kolzie, priestupky, nehody.

Eva ROKOV

17

Driving Behavior Questionnaire: teoretick vchodisk

Driver Behavior Questionnaire (DBQ) (Reason et al., 1990) je v sasnosti najrozrenejm intrumentom na meranie rizi-

kovho tlu ofrovania (zkan et al., 2006). Je skontruovan na teoretickej taxanmii aberantnho sprvania, t.j. spr-

vania, ktor sa odkla od poadovanch noriem a vystavuje vodia prp. inch astnkov dopravy riziku (Reason et al.,

1990). Autori rozliuj dve zkladn kategrie aberantnho sprvania: priestupky (violations) a chyby (errors). Priestupky

predstavuj spravidla myseln, zmern vykonvanie nebezpenho, rizikovho sprvania. Toto sprvanie je vinou

neleglne, normami zakazovan (napr. prekroenie povolenej rchlosti, ofrovanie pod vplyvom alkoholu), je pozorova-

ten, meraten a dobre dokumentovaten. Robenie priestupkov zodpoved vedomm motvom, subjektvnym normm,

zmerom vodia, reflektuje teda motivan komponent a nroky (poiadavky) kontextu, prostredia. Chyby predstavuj

zlyhania naplnovanch innost, krokov na dosiahnutie zamanch dsledkov , s vsledkom kognitvneho spraco-

vania podnetov a problmov (Reason et al., 1990, s. 9) a boli pvodne rozdelen na dve kategrie: nevhodn sprvanie za

volantom vyplvajceho z deficitov pozornosti a pamovch porch (slips, lapses), druh kategria (mistakes) sa tkala

chb, zlyhan, v oblasti zmerov, ktor sprvaniu predchdzaj. Lawton et al. (1997) kategorizovali priestupky do dvoch

skupn, v zvislosti od dvodu, na zklade ktorho sa vodi rozhodol myselne vykona rizikov sprvanie a to na ben

priestupky (ordinary violations), zahrujce myseln poruenie zkona (pravidiel cestnej premvky), napr. prekroenie

povolenej rchlosti a agresvne priestupky (aggressive violations), charakteristick pozorovatenm agresvnym sprva-

nm, napr. trbenie s cieom ukza nervozitu druhmu vodiovi, nahanie sa, ukazovanie neslunch gest a pod. Chyby

a priestupky v dopravnom sprvan maj teda odlin psychologick prinu vzniku a s riaden inmi psychologickmi

mechanizmami. Chyby reflektuj vkonov limity vodia, vzahuj sa na percepciu, pozornos, spracovanie informci.

Priestupky obsahuj motivan komponent a reprezentuj tl, zvyklosti vodia, ktor sa vytvraj poas vodiskej praxe.

V modeli sprvania vodia poda Elandera et al. (1993) chyby koreponduj s dimenziou zrunosti a priestupky s dimen-

ziou tl. Reason et al. (1990) na zklade svojich vskumov uvdzaj, e chyby a priestupky s dve nezvisl kategrie,

t. j., e udia, ktor s nchyln robi priestupky, nemusia nutne za volantom robi chyby a naopak.

Faktorov truktra DBQ v empirickch tdich

Metodika DBQ prela od svojho vzniku rznymi modifikciami, poet, truktra poloiek, poet vyextrahovanch faktorov

s v jednotlivch verzich dotaznka a realizovanch v tdich rzne. Reason et al. (1990) vo svojej prvej tdii zistili, e

dve rozliten kategrie sprvania vodia chyby a priestupky s sten troma faktormi: myseln priestupky (napr.

prekroenie rchlostnho limitu v obytnej zne), nebezpen chyby (napr. pokus o predbehnutie vozidla, ke ste si ne-

vimli, e vyhodil smerovku doava) a tzv. hlpe (silly) chyby (napr. zabudli ste, kde ste na parkovisku odstavili svoje auto).

Trojfaktorov truktru dotaznka potvrdili na britskch vodioch Parker et al. (1995) a na vdskej vzorke vodiov Aberg

a Rim (1998), ktor zrove identifikovali dva typy chb: chyby vyplvajce z nepozornosti a chyby vyplvajce z neskse-

nosti. tdia realizovan v Austrlii (Blockey & Hartley, 1995) tie potvrdila trojfaktorov rieenie a identifikovan faktory

autori nazvali nasledovne: veobecn chyby, nebezpen chyby a priestupky. Lawton et al. (1997) rozlili dve skupiny

priestupkov - ben a agresvne a potvrdili tvorfaktorov model dotaznka. P faktorov v dotaznku identifikovali na vzor-

ke starch vodiov Parker et al. (2000), es faktorov vo vskume v pracovnom kontexte potvrdili Dimmer a Parker (1999).

Dvojfaktorov model dotaznka overil Sumer (2003) na vzorke profesionlnych vodiov. Vo veobecnosti sa vak ukzalo,

e rozliovanie medzi chybami a priestupkami mono povaova za stabiln naprie vetkmi realizovanmi tdiami, aj

napriek rznym potom identifikovanch faktorov (zkan et. al., 2006). Poet poloiek v dotaznku v rznych vskumoch

variuje od 10 (Rowland et al., 2009, poda Winter & Dodou, 2010) do 112 (Kontogiannis et al., 2002, poda Winter &

Dodou, 2010).

Vzah medzi DBQ, dopravnmi nehodami a priestupkami

Chyby a priestupky predstavuj pri ofrovan potencilne nebezpeenstvo a mu vies k dopravnej nehode. Jedna z na-

18

Driver Behavior Questionnaire: vodn psychometrick analza

jdleitejch aplikci metodiky DBQ spova v predikcii individulnych rozdielov vo vzahu k dopravnm nehodm

a priestupkom, vskumy dobre dokumentuj tto svislos retrospektvne aj prospektvne (napr. Parker et al., 1995,

Mesken et al., 2002). Freeman et al. (2009), Smer (2003) reportuj pozitvne korelcie medzi chybami a nehodami, Ste-

phens a Groeger (2009) zistili negatvne korelcie medzi omylmi a nehodami, zkan a Lajunen (2005) potvrdili korelcie

medzi priestupkami a nehodami, alie vzahy sa v rmci ich vskumu ukzali ako nesignifikantn.

Cieom prezentovanej tdie bolo preskma zkladn psychometrick ukazovatele dotaznka DBQ, jeho faktorov truk-

tru a reliabilitu na slovenskej vzorke vodiov amatrov. alm cieom bolo overi prediktvnu validitu nstroja vo vzahu

k objektvnym indiktorom rizikovho sprvania nehodm a priestupkom.

metda

Vskumn vzorka a procedra vskumu

Vskumu sa zastnilo 531 respondentov, vodiov amatrov. Podmienkou pre as vo vskume bol vek respondentov

minimlne 18 rokov, vodisk preukaz skupiny B a minimlny poet najazdench kilometrov 5000 rone. Posledn krit-

rium sme vak pri spracovan dt nebrali do vahy, pretoe by sme zo tdie museli vyli pomerne vysok poet najm

mladch respondentov, ktor jazdia asto, ale na kratie vzdialenosti. truktru vskumnej vzorky uvdzame v tabuke 1.

Dotaznk DBQ bol sasou irej testovej batrie, ktor sme pouili v rmci projektu vskumu agresvneho sprvania v do-

prave. Dta sme zbierali dvoma spsobmi: elektronicky, prostrednctvom socilnych siet a formou ceruza-papier s pomo-

cou tudentov-anketrov. Zber dt sme uskutonili v ase od jna 2012 do oktbra 2012.

Eva ROKOV

19

N

Missing

531 (M = 303, = 227)1

Vek

Priemer 33,42

SD 11,644

Minimum 18

Maximum 66

Poet km/rok

Priemer 18058,42

SD 18040,670

Minimum 600

Maximum 150000

Poet km/celkom

Priemer 221727,74

SD 291522,513

Minimum 1000

Maximum 1800000

Poet DN* (spolu)

Priemer ,44

SD ,895

Minimum 0

Maximum 10

Poet zavinench DN

Priemer ,17

SD ,415

Minimum 0

Maximum 3

Poet priestupkov (spolu)

Priemer 1,4601

SD 2,19205

Minimum ,00

Maximum 19,00

tab. 1: truktra vskumnej vzorky/deskriptvna tatistika.

*DN dopravn nehody

20

Driver Behavior Questionnaire: vodn psychometrick analza

metodiky

Driver Behavior Questionnaire (DBQ)

Na meranie aberantnho (rizikovho) sprvania vodiov sme pouili 28 polokov tvorfaktorov verziu dotaznka DBQ

(Lawton et al., 1997, Parker et al., 1998). V prezentovanej tdii sme vodnej psychometrickej analze podrobili trojfakto-

rov verziu s 20 polokami, jednalo sa o nasledovn kly: chyby (8 poloiek), ben priestupky (9 poloiek) a agre-

svne priestupky (3 poloky). klu tkajcu sa deficitov pozornosti a pamovch porch (slips, lapses) sme do aktulnej

analzy nezahrnuli, pretoe vo veobecnosti vo vzahu k bezpenmu ofrovaniu vykazuje pomerne nzku relevanciu a je

vznamn najm pre skupinu starch vodiov (Parker et al., 2000). Poloky dotaznka boli preloen z originlu do slo-

venskho jazyka psycholgom a nsledne korigovan sptnm prekladom do anglickho jazyka. Participanti boli poiadan

indikova na 6-stupovej kle (0= nikdy, 5=skoro vdy) astos vskytu rznych foriem sprvania poas ofrovania za

posledn rok.

Demografick premenn

V rmci zbierania demografickch dt respondenti odpovedali na nasledovn otzky: vek, pohlavie, poet a typ dopravnch

nehd a priestupkov za posledn tri roky, poet najazdench kilometrov celkom, poet najazdench kilometrov rone.

tatistick procedry

V prvom kroku sme poloky dotaznka DBQ podrobili exploranej faktorovej analze (pomocou SPSS Statistics 18), pouili

sme metdu analzy hlavnch komponentov (Principal Component Analysis) s varimaxovou rotciou za elom iden-

tifikovania dimenzionality nstroja a posdenia vhodnosti zaradenia jednotlivch poloiek dotaznka do alch analz.

Kritriom pre vhodnos poloiek bol koeficient komunality a faktorov nboj v ako 0.3. Dimenzionalitu nstroja sme

zrove overili metdou paralelnej analzy. V alom kroku sme na overenie modelu vzahu premennch a ich spolonch

faktorov skrytch (latentnch) premennch vykonali konfirman faktorov analzu (pomocou SPSS Amos 14). Najprv

sme na zklade vsledkov predchdzajcich vskumov a vykonanej exploranej faktorovej analzy definovali hypotetick

truktru dt faktory, manifestn premenn a vzahy medzi nimi, na testovanie vhodnosti overovanho modelu sme pou-

ili nasledovn procedry a indexy: test ch kvadrtu, komparatvny index CFI (comparative fit index), index RMSEA a TLI.

Indexy CFI a TLI mu nadobda hodnoty od 0 do 1, priom hodnoty vyie ako 0,90 indikuj vhodnos aplikovanho

modelu. Index RMSEA - odmocnina z priemernho tvorca chyby odhadu (root mean square error of approximation) je

pre dobr modely ni ako 0,08 a pri hodnote nad 0,1 by sa mal model zamietnu (Hu & Bentler, 1999). Test ch-kvadrtu

berie do vahy pomer ch-kvadrtu a potov stupov vonosti. Idelny ch-kvadrt sa vekosou bli zhora potu stupov

vonosti a pri viacerch modeloch sa za vhodnej model poklad ten s najnim ch-kvadrtom. U dobrch modelov je

ch-kvadrt tatisticky nevznamn, o sa vak povauje za dos prsne kritrium najm pri vch vzorkch (200 a viac

osb) (Halama, 2011).

Reliabilitu, vntorn konzistenciu nstroja a jeho jednotlivch kl sme testovali Cronbachovm koeficientom Alfa. Na

overovanie prediktvnej validity nstroja vo vzahu k objektvnym indiktorom rizikovho sprvania nehodm a priestup-

kom sme v tejto fze uskutonili korelan analzu pomocou Spearmanovho korelanho koeficientu.

vsledky

Exploran faktorov analza

Vsledkom vodnej exploranej analzy (PCA s varimaxovou rotciou) boli tyri faktory, ktorch vlastn hodnoty (eige-

nvalues) boli vie ako 1.0. KMO Bartlett test (0.887) bol signifikantn, koeficienty komunality boli akcepto-

Eva ROKOV

21

vaten, okrem dvoch poloiek - (3) Pitie a ofrovanie a (18) myseln zotrvanie v jazdnom pruhu, ktor bude ukon-

en. Tieto poloky nevykazovali poadovan kritria pre koeficient komunality ani faktorovho nabitia, preto sme ich do

alch analz nezahrnuli. Na potvrdenie dimenzionality metodiky sme alej vykonali paraleln analzu, vsledn scree

plot ako najoptimlnejie rieenie identifikoval troj-faktorov model analyzovanej verzie dotaznka DBQ, o je

v slade s predchdzajcimi tdiami (napr. zkan et al., 2006). Faktory sme oznaili v slade s terminolgiou

realizovanch tdi: prv faktor chyby obsahuje 9 poloiek, druh faktor ben priestupky 5 poloiek, tret

faktor agresvne priestupky je sten 4 polokami. Troj-faktorov rieenie (18 poloiek) vysvetuje 47, 2 %

celkovej variability, 27,7% vysvetuje prv faktor (chyby), druh (ben priestupky) 12,9% a tret faktor (agresv-

ne priestupky) 6,5%.

Konfirman faktorov analza

Konfirman faktorov analzu sme aplikovali s cieom otestova troj-faktorov model (alebo kontruktov validitu) do-

taznka DBQ. Testovan model je schematicky znzornen na obrzku 1. Model na obrzku ukazuje, e rizikov tl ofro-

vania je vysvetliten troma navzjom korelujcimi faktormi chyby, ben priestupky, agresvne priestupky - zahrnuj-

cimi 18 pozorovatench premennch (poloiek dotaznka). Kad pozorovaten premenn zaauje iba jeden faktor a to

nasledovne: poloky 16, 9, 27, 5, 6, 13, 8, 14, 10 zaauj faktor chyby, poloky 28, 11, 24, 21, 23 faktor ben priestupky

a poloky 7, 25, 17 a 20 saturuj faktor agresvne priestupky. Oproti tdii realizovanej zkanom et al. (2006) poloka

(10) Blokovanie vozidla s prednosou v jazde premigrovala z faktora ben priestupky do faktora chyby a poloka (20)

Predbiehanie sprava z faktora ben priestupky do faktora agresvne priestupky. Napriek tmto dvom odlinostiam pouit

indexy na testovanie vhodnosti modelu (tabuka 2) vykazuj akceptovaten hodnoty a oprvuj ns kontatova, e vy-

tvoren model je v takejto podobe aplikovaten. Na zklade prezentovanch vsledkov teda potvrdzujeme troj-faktorov

dimenzionalitu dotaznka DBQ na slovenskej vzorke neprofesionlnych vodiov.

obr. 1: faktorov model dotaznka dbQ overovan konfirmanou faktorovou analzou na slovenskej vzorke vodiov

Reliabilita

Intern konzistenciu identifikovanch dimenzi ako aj celej kly DBQ sme vypotali pomocou Alpha koeficienta raliabi-

lity. Koeficienty s pre vetky tri kly hodnotovo vemi podobn (0.797, 0.787, 0.749) a indikuj vemi dobr vntorn

konzistenciu aj pri pomerne nzkom pote poloiek najm v kle agresvne priestupky (4 poloky). Koeficient reliability

pre cel klu (18 poloiek) je 0.841 (tabuka 2).

22

Driver Behavior Questionnaire: vodn psychometrick analza

Poloka DBQ/faktor FaktorovnbojPriemern

hodnoty

Chyby

Predbiehanie vozidla s vyhodenou smerovkou doava (DBQ16_E7) 0.48 0.37

Prli rchle brzdenie pri myku (DBQ9_E4) 0.45 0.50

Podcenenie rchlosti protiidceho vozidla (DBQ27_E8) 0.58 0.64

Takmer uknutie do vozidla kvli sledovaniu diania na hlavnej ceste (DBQ5_E1) 0.60 0.50

Nevimnutie si chodcov pri odboovan (DBQ6_E2) 0.58 0.58

Cyklista na vaej vntornej strane (DBQ13_E5) 0.61 0.23

Zabudnutie sa pozrie do sptnho zrkadla (DBQ8_E3) 0.53 0.52

Minutie znaky stop (DBQ14_E6) 0.60 0.19

Blokovanie vozidla s prednosou v jazde (DBQ10_OV2) 0.65 0.35

Cronbach Alpha 0.797

Ben priestupky

Prekroenie rchlosti na dianici (DBQ28_OV9) 0.64 2.22

Prekroenie rchlosti v OZ (DBQ11_OV3) 0.67 1.98

Prejazd cez kriovatku na oranov (DBQ24_OV8) 0.76 2.40

Snaha porazi vodia/ku veda vs (DBQ21_OV6) 0.62 1.33

Lepenie sa na vozidlo vpredu (DBQ23_OV7) 0.61 0.78

Cronbach Alpha 0.787

Agresvne priestupky

Nervzne trbenie na ostatnch astnkov dopravy (DBQ7_AV1) 0.66 0.66

Nahnevanie sa na vodiov (DBQ25_AV3) 0.66 0.32

Prenasledovanie inho vodia (DBQ17_AV2) 0.70 0.87

Predbiehanie sprava (DBQ20_OV5) 0.65 0.91

Cronbach Alpha 0.749

Cronbach Alpha DBQ 0.841

CMIN (DF=132) 334,984

CMIN/DF 2,538

CFI 0.922

RMSEA 0.054

TLI 0.899

tab. 2: vsledok konfirmanej faktorovej analzy v troj-faktorovej tuktre: faktory, poloky, faktorov nabitie, prie-mern hodnoty v jednotlivch polokch, alpha hodnoty, fit indexy, ch-kvadrt, stupne vonosti.

astos vskytu rizikovho sprvania

o sa tka astosti vskytu jednotlivch foriem rizikovho sprvania, dosiahnut priemern hodnoty v testovanch polo-

kch dotaznka DBQ (tabuka 2) ukzali, e vodii reportovali ako najastejie formy nebezpenho sprvania nasledov-

n: Podcenenie rchlosti protiidceho vozidla vo faktore chyby, Prejazd cez kriovatku na oranov vo faktore ben

priestupky a Nahnevanie sa na urit typ vodiov a prejavenie svojho nepriatestva akkovek monm spsobom vo

faktore agresvne priestupky. Medzi poloky s najmenou astosou vskytu rizikovho sprvania patrili Minutie znaky

stop vo faktore chyby, Lepenie sa na vozidlo vpredu vo faktore ben priestupky a Prenasledovanie inho vodia vo

faktore agresvne priestupky.

Eva ROKOV

23

Svislos medzi DBQ, dopravnmi nehodami a priestupkami

Prediktvnu validitu metodiky DBQ vo vzahu k objektvnym ukazovateom rizikovho sprvania/ofrovania poet re-

portovanch dopravnch nehd celkom, poet zavinench dopravnch nehd a celkov poet dopravnch priestupkov za

posledn tri roky sme v tejto fze overovali pomocou korelanch analz. kla ben priestupky pozitvne korelovala so

vetkmi troma ukazovatemi rizikovho ofrovania celkovm potov reportovanch dopravnch nehd (,171**), celko-

vm potom dopravnch priestupkov (,298**) a potom zavinench dopravnch nehd (,154*). kla agresvne priestup-

ky vykazovala vznamn korelcie s celkovm potom dopravnch nehd (,,162**) a priestupkov (,236**). kla chyby

vykazovala vznamn svislos len voi dopravnm priestupkom (0.180**), vo vzahu k dopravnm nehodm sme svis-

los nezistili. Vo vzahu kl dotaznka a veku vodiov/vodiiek sme zaznamenali signifikantn vzah len na kle ben

priestupky, priom tento vzah bol zporn (-0.363).

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

1. Vek 1,000

2. DBQ_Ben priestupky -,363** 1,000

3. DBQ_Agresvne priestupky -,096* ,506** 1,000

4. DBQ_Chyby -,068 ,282** ,259** 1,000

5. Nehody_celkom -,013 ,171** ,162** ,055 1,000

6. Nehody_zavinen -,051 ,154** ,067 ,088* ,667** 1,000

7. Priestupky_celkom ,062 ,298** ,236** ,180** ,237** ,145** 1,000

tab. 3: korelan koeficienty (Spearman): kly dotaznka dbQ vs. objektvne indiktory rizikovho sprvania.**Correlation is significant at the 0.01 level (2-tailed)

o sa tka rozdielov medzi mumi a enami, na klach agresvne priestupky a ben priestupky skrovali vyie mui

ako eny, rozdiel bol vak nevznamn. Na kle chyby sme identifikovali vznamn rozdiel (0.001), eny v tomto fak-

tore dosahovali vznamne vyie skre ako mui. V objektvnych ukazovateoch nebezpenho sprvania nehodch

a priestupkoch sme vznamn rozdiel medzi mumi a enami nezaznamenali (Mann-Whitney U test).

Diskusia

Chyby a priestupky v sprvan vodiov s nebezpen a mu vies k dopravnej nehode. Cieom tdie bolo overi zkladn

psychometrick ukazovatele 20 polokovej verzie dotaznka DBQ na meranie aberantnho tlu ofrovania, jeho faktoro-

v truktru a reliabilitu na slovenskej vzorke vodiov amatrov. Vsledky exploranej a nsledne konfirmanej faktorovej

analzy potvrdili 3 faktorov truktru metodiky chyby, ben priestupky, agresvne priestupky s akceptovatenmi a

vemi dobrmi hodnotami pouitch indexov vhodnosti modelu. Zistenia s v slade s vsledkami cross- kulturlnych

tdi (napr. zkan et al., 2006), ktor potvrdzuj relatvnu stabilitu a aplikovatenos 3 faktorovho nstroja (20 poloiek)

naprie rznymi krajinami a kultrami ofrovania. Keoficienty reliability pre jednotliv kly, ako aj pre cel dotaznk

vykazuj vemi dobr hodnoty, dokonca aj pri kle agresvne priestupky s nzkym potom poloiek. Poloka 3 (zo k-

ly ben priestupky) ofrujete v stave, ke tute, e ste prekroili povolen limit alkoholu v krvi a poloka 18 (zo

kly ben priestupky) Do poslednej chvle zotrvte v jazdnom pruhu, o ktorom viete, e bude ukonen a vy budete

nten/ zaradi sa do inho pruhu vykazovali vemi nzke koeficienty komunality a faktorovho nabitia, preto neboli

do alich psychometrickch analz zaraden. Poloka 3 pitie a ofrovanie bola z analz vyraden aj v rmci tdie po-

rovnvajcej rizikov tl ofrovania v 6 krajinch (zkan et al., 2006, Lajunen, Summala, 2003) a to na zklade jej veo-

becnej senzitivity na socilnu iaducos, rozdielnym povolenm limitom alkoholu krvi poas ofrovania v rzych krajinch

a tie legislatvnej tolerancii pitia alkoholu vbec (napr. Irn). Stenie jednotlivch faktorov polokami dotaznka bolo

24

Driver Behavior Questionnaire: vodn psychometrick analza

nasledovn: poloky 16, 9, 27, 5, 6, 13, 8, 14, 10 vytvrali faktor chyby, poloky 28, 11, 24, 21, 23 faktor ben priestupky

a poloky 7, 25, 17 a 20 saturovali faktor agresvne priestupky. Oproti tdii realizovanej zkanom et al. (2006) poloka

(10) Blokovanie vozidla s prednosou v jazde premigrovala z faktora ben priestupky do faktora chyby a poloka (20)

Predbiehanie sprava z faktora ben priestupky do faktora agresvne priestupky. Tieto odlinosti je mon interpretova

v kontexte vonakjch faktorov ako je socilny kontext a kultra dopravy v danej krajine, sprvanie ostatnch astnkov

v systme dopravy, veobecn socilne normy, fomlne aj neformlne pravidl v doprave a pod., ktor tl ofrovania

kadho jednotlivho vodia utvraj (Bjorklund, 2005).

alm cieom tdie bolo overi prediktvnu validitu metodiky DBQ vo vzahu k objektvnym ukazovateom rizikovho

ofrovania poet reportovanch dopravnch nehd celkom, poet zavinench dopravnch nehd a celkov poet do-

pravnch priestupkov za posledn tri roky. vodn tatistick analzy (korelcie) naznauj akceptovaten prediktvnu

validitu nstroje vo vzahu k meranch objektvnym indiktorom rizikovho sprvania. Signifikantn vzahy sme zistili

medzi benmi priestupkami a vetkmi troma ukazovatemi rizikovho sprvania, medzi agresvnymi priestupkami

a celkovm potom nehd a priestupkov. Chyby sa v naej tdii ukzali ako vznamn prediktor len vo vzahu k celko-

vmu potu dopravnch priestupkov. Podobn zistenia ohadom bench a agresvnych priestupkov potvrdzuj tdie

realizovan vo Fnsku a v Irne (zkan et al., 2006), na druhej strane tdie z Vekej Britnie, Grcka a Holandska tieto

vzahy nepotvrdili (Parker et al., 2005). Vznamn svislos medzi chybami a dopravnmi nehodami potvrdila tdia

v Turecku, vsledky indikuj, e tureck vodii uplatuj tl ofrovania s menmi safety margins (jazdia na doraz), kto-

r im v prpade urobenia chyby neumouj vykona korektvny manver. Konzistentne s DBQ vskumami (napr. Aberg,

Rimmo, 1998) v naom vskume mlad vodii (mui) dosiahli vyie skre na klach ben a agresvne priestupky ako

eny, hoci tento rozdiel nebol vznamn. eny reportovali vyie skre v chybch ako mui. Zistenie nasveduje tomu,

e eny maj tendenciu pri ofrovan robi skr chyby za volantom a prezentova skr skromnejie ofrske zrunosti

ako mui, napriek tomu, e orientcia ien na bezpenos a dodriavanie pravidiel v doprave je vysok, vyia ako u muov

(Laapotti, 2003).

limity tdie

V realizovanej tdii sme si vedom viacerch metodologickch obmedzen. Po prv, hoci vskumn vzorka vodiov bola

pomerne vek, nereprezentuje cel slovensk vodisk populciu. Po druh, na meranie rizikovho tlu ofrovania

sme v tdii pouili vlune sebaposudzovacie nstroje, ktor napriek zaruenej anonymite mu produkova vsledky

ovplyvnen socilnou iaducosou. Po tretie, reportovan sprvanie nemus zodpoveda relnemu sprvaniu vodiov za

volantom a to v prpade, ak neformlne pravidl v doprave prevauj nad formlnymi, vodii reportuj oakvan, for-

mlne sprvanie, ale relne za volantom sa sprvaj inak. Tento fenomn sme neskmali. Po tvrt, v rmci tdie sme

na overenie prediktvnej validity testu pouili len korelan analzy, o na zoveobecnenie vsledkov nepovaujeme za

dostaton, a zskan dta plnujeme podrobi detailnejm tatistickm procedram napr. na rovni regresnch analz

prpadne trukturlneho modelovania.

zver

Vsledky prezentovanej tdie poukazuj na vhodnos pouitia nstroja v predikcii rizikovho ofrovania, pri jeho aplik-

cii je vak nevyhnutn bra do vahy systmov kontext, kultru ofrovania, formlnu aj neformlnu, ktor me inter-

venova na rovni rznych krajn, ale aj na rovni rznych skupn vodiov v tej istej krajine (mlad, seniori, profesionli,

amatri a pod.). V slade s Lajunenom et al. (2004) sa nazdvame, e pre ely medzinrodnho porovnvania tlu of-

rovania by bolo vhodn vytvori tzv. kov DBQ poloky a na rovni krajiny pracova so klou domcich poloiek

reflektujcich loklny socilny a kultrny rmec systmu dopravy.

Eva ROKOV

25

literatra

Aberg, L., & Rimmo, P. A. (1998). Dimensions of aberrant driver behaviour. Ergonomics, 41, 3956.

Bjorklund, G. (2005). Driver interaction. informal rules, irritation and aggressive behaviour. Acta Universitatis Upsalien-

sis. Uppsala: Digital comprehensive summaries of Uppsala dissertations from the faculty of social sciences 8.

Blockey, P. N., & Hartley, L. R. (1995). Aberrant driving behaviour: errors and violations. Ergonomics, 38, 17591771.

Dimmer, A. R., & Parker, D. (1999). The accidents, attitudes and behaviours of company car drivers. In G. B. Grayson (Ed.),

Behavioral research in road safety IX. Crowthorne: Transportation Research Laboratory.

Elvik, R. (2000). How much do road accidents cost the national economy. Accident Analysis and Prevention, 32, 849851.

Freeman, J., Wishart, D., Davey, J., Rowland, B., & Williams, R. (2009). Utilising the driver behaviour questionnaire in

an Australian organisational fleet setting: Can it identify risky drivers? Journal of the Australasian College of Road Safety,

20, 1, 38-45.

Halama, P. (2011). Princpy psychologickej diagnostiky. 2. doplnen vydanie. Trnava: Trnavsk univerzita v Trnave - Filo-

zoficka fakulta.

Kontogiannis, T., Kossiaveou, Z., & Marmaras, M. (2002). Self-reports of aberrant behavior on the roads: errors and viola-

tions in a sample of Greek drivers. Accident Analysis and Prevention, 34(3), 391-399.

Laapotti, S. (2003). What are young female drivers made of ? Differences in attitudes, exposure, offences and accidents

between young female andmale drivers. (Ph.D. Thesis) University of Turku, Finland.

Lajunen, T., & Summala, H. (2003). Can we trust self-reports of driving. Effects of impression management of driver be-

haviour questionnaire responses? Transportation Research Part F. Traffic Psychology and Behaviour, 6, 97107.

Lajunen, T., Parker, D., & Summala, H. (2004). The Manchester Driver Behaviour Questionnaire: a cross-cultural study.

Accident Analysis and Prevention, 42, 18.

Lawton, R., Parker, D., Manstead, A. S. R., & Stradling, S.G. H. (1997). The role of affect in predicting social behaviours: the

case of road traffic violations. Journal of Applied Social Psycholology, 27(14), 1258-1276.

Lewin, I. (1982). Driver training: a perceptual-motor skill approach. Ergonomics, 25, 917924.

Mesken, J., Lajunen, T., & Summala, H. (2002). Interpersonal violations, speeding violations and their relation to accident

involvement in Finland. Ergonomics, 45, 469483.

zkan, T., & Lajunen, T. (2005). A new addition to DBQ: positive driver behaviour scale. Transportation Research Part F,

8, 355368.

zkan, T., Lajunen, T., Chliaoutakis, J. E., & Summala, H. (2006). Driver Behaviour Questionnaire: A follow-up study.

Accident Analysis and Prevention, 38, 386395.

zkan, T., Lajunen, T., Chliaoutakis, J. E., Parker, D., & Summala, H. (2006). Cross-cultural differences in driving behavi-

ours: A comparison of six countries. Transportation Research Part F, 9, 227242.

Parker, D., McDonald, L., Rabbitt, P., & Sutcliffe, P. (2000). Elderly drivers and their accidents: the aging driver questi-

onnaire. Accident Analysis and Prevention, 32, 751759.

26

Driver Behavior Questionnaire: vodn psychometrick analza

Smer, N. (2003). Personality and behavioral predictors of traffic accidents: testing a contextual mediated model. Accident

Analysis and Prevention, 35, 949964.

Winter, J.C.F., & Dodou, D. (2010) The Driver Behaviour Questionnaire as a predictor of accidents: A meta-analysis. Jour-

nal of Safety Research, 41(6), 463470.

kontaktn daje

Phdr. Eva rokov, Phd.,

Filozofick fakulta UK Bratislava

Katedra psycholgie

Gondova 2

814 99 Bratislava, Slovensko

Odborn zameranie: Dopravn psycholgia, Organizan psycholgia, Psycholgia v riaden udskch zdrojov.

e-mail: roskova@fphil.uniba.sk

27

EngagEmEnt a motivcia k vkonu tudEntov

EngagEmEnt and achiEvEmEnt motivation of StudEntS

Eva lEtovancov

Abstrakt: Prspevok sa zaober vzahom angaovanosti a vkonovej motivcie. Engagement (angaovanos) je pozi-

tvny, napajci, prce sa tkajci stav mysle, ktor je charakterizovan elnom, nadenm a pohltenm. Angaova-

n zamestnanci maj pocit energetickho a efektvneho spojenia s ich pracovnou innosou, vidia seba ako schopnch

vysporiada sa s poiadavkami prce. Angaovan tudenti s priahovan ich prcou/tdiom, pokrauj v prci aj

napriek akostiam a maj viditen poteenie z prce. Engagement je charakterizovan energiou, nadenm a efektv-

nosou. Angaovan sprvanie je ovplyvovan osobnostnmi charakteristikami, ako iniciatvnos, svedomitos, vytr-

valos, ambiciznos, potreba rozumie veciam. Na identifikovanie angaovanosti sme pouili metdu UWES-S autorov

Schaufeli a Bakker. Na identifikovanie motivcie k vkonu sme pouili dotaznk LMI autorov Schuler a Prochaska, ktor

umouje poznvanie truktry motivcie k vkonu z hadiska jej 17 dimenzi a troch faktorov (ctiiadostivos, nezvis-

los a sebaovldanie). Vskum bol roben na vzorke tudentov V. Poznanie vzahu angaovanosti a vkonovej motiv-

cie me prispie ku skvalitneniu prce s umi v organizcich aj prce so tudentmi v kole.

Abstract: The paper deals with the relationship of engagement and achievement motivation. Engagement is a positive,

fulfilling, work-related state of mind that is characterized by Vigor, Dedication, and absorption. Employees have a sense

of energetic and effective connection with their work activities and they see themselves as able to deal well with the de-

mands of their job. Engaged students are attracted to their work, they persist in their work despite obstacles, takes visible

delight in accomplishing their work. Engagement is characterized by energy, involvement and effectiveness. Engaged

behaviour is influenced by personal characteristics such as initiative, diligence, perseverance, ambition, need to under-

stand things. To identify engagement we used the method UWES authors Schaufeli and Bakker. To identify achievement

motivation we used LMI inventory authors Schuler and Prochaska, which provides exploring the structure of achieve-

ment motivation in terms of its three dimensions and 17 factors (ambition, independence and self-control). Research was

done on a sample of university students. Knowing relationship of engagement and achievement motivation may contri-

bute to the improvement of working with people in organizations and work with students at school.

Kov slov: angaovanos, motivcia k vkonu, UWES, LMI, tudenti

Keywords: engagement, achievement motivation, UWES, LMI, students

vod

Sasnos kladie na organizcie vysok nroky vo vzahu k spenej existencii na trhu. Tka sa to nie len hospodrskych

firiem, ale aj vysokch kl. Ako strategicky vemi dleit sa ukazuje ma nie len motivovanch, ale aj angaovanch pra-

covnkov i tudentov, ktor podvaj kvalitn vysok vkony. V sasnosti organizcie aj vysok koly hadaj spsoby,

ako viac zaangaova svojich pracovnkov a tudentov do prce a diania v organizcii, pri om by im ich lepie poznanie

mohlo pomc urobi kvalitn strategick rozhodnutia a vhodne nastavi procesy prce s umi s perspektvou konku-

rennej vhody. V naom prspevku sa zaoberme engagementom/angaovanosou veobecne, priom sa zameriavame na

dve skupiny zamestnancov a tudentov vysokch kl.

28

Engagement a motivcia k vkonu tudentov

Engagement

Engagement zamestnancov je relatvne nov pojem, ktor sa dostal do pozornosti akademickho vskumu v 90-tych ro-

koch 20. storoia (Kular et al., 2008). Pracovn angaovanos (work engagement) patr v pracovnej psycholgii medzi po-

zitvne kontrukty. Je mon ju charakterizova ako vysok hladinu energie a siln identifikovanie sa pracovnka s prcou.

Je dobrm prediktorom vkonu a spokojnosti v prci. Vskumy vak ukazuj, e vysok rove engagementu v prci nie je

benm javom (Kular et al., 2008). Na druhej strane, vemi vysok rove me vies k choraveniu a vyhoreniu. Poznanie

javu a hadanie optimlnej hladiny je preto vzvou pre vskumnkov aj zamestnvateov i pedaggov na kolch.

Existuje mnoho definci engagementu, spoiatku asto podobn znmejm kontruktom oddanosti (commitment), iden-

tifikcie s prcou (involvement), ponorenm sa do prce (flow). Schaufeli a Bakker (2003, s.5.) definuj engagement ako

trvalej a pervazvny (vetko prestupujci) afektvno-kognitvny stav, ktor nie je zameran na samostatn objekt, uda-

los, jedinca alebo sprvanie. Je to pozitvny, napajci, prce sa tkajci stav mysle, ktor je charakterizovan elnom

(vigor), nadenm (dedication) a pohltenm (absorption).

Angaovan lovek pracuje a prejavuje sa fyzicky, kognitvne a emocionlne prostrednctvom vkonu svojej roly. (Kahn,

1990, s. 694). Fyzick aspekt sa tka fyzickej energie, ktor jednotlivec vynaklad na uskutonenie svojej roly. Kognitvny

aspekt zamestnaneckej angaovanosti sa tka nzorov zamestnanca na organizciu, jej vedenie a pracovn podmienky.

Emocionlny aspekt zaha pocity zamestnancov vo vetkch troch faktoroch, ich pozitvny alebo negatvny postoj voi

organizcii a jej vedeniu.

V literatre je mon njs mnostvo pozitvnych charakteristk, popisujcich angaovanho pracovnka, ktor podporuj

potrebu vytvra podmienky pre to, aby pracovnci angaovan boli. Angaovan pracovnk je aktvny a proaktvny, ver si,

cti sa kompetentn a preto si stanovuje vyie ciele, sna sa dosiahnu spech, je vntorne motivovan a prca je preho

zbavou, je spokojn aj v prpade zvenho mnostva prce. Z hadiska osobnostnch charakteristk je angaovanos

popisovan emocionlnou stabilitou, extraverziou, svedomitosou, optimizmom, flexibilitou, adaptabilitou a perfekcioni-

zmom. Angaovanos m vplyv aj na zdravotn stav primerane angaovan pracovnci zavaj pozitvne emcie, rchlo

sa zotavuj z vyerpania, maj ni vskyt anxiety a depresi, nevyskytuje sa u nich vyhorenie. Engagement sa pozitvne

prejavuje aj v prosocilnom sprvan, koopercii, priateskosti. Zdrav a spokojnej pracovnk je vkonnej a m menej

absenci v prci.

Engagement ako pozitvne naladenie na vkon prce definuj aj Alfes et al. (2010). Dleitou sasou ich modelu je okrem

emocionlnej a kognitvnej/intelektulnej zloky aj socilna zloka, ktor je charakterizovan aktvnym vyuvanm prle-

itost na diskusiu so spolupracovnkmi o monostiach zlepen tkajcich sa prce.

Kular et al. (2008) uvdzaj v prehade rznych medzinrodnch tdi faktory ovplyvujce engagement: osobnos, emo-

cionlne sksenosti a pocit pohody, osobn vzahy, rodov rozdiely, rodinn stav. Vznamnmi faktormi ovplyvujcimi

angaovanos v prci s podmienky prce prca je vzvou, autonmia v prci, prstup k informcim, zdroje, stimulcia.

Kovmi prvkami s siln vedenie, zodpovednos, autonmnos, monos kontroly prostredia, prleitos pre rozvoj.

Engagement nie je len individulny, ale aj skupinov jav. Schaufeli a Baker (2003) zistili, e kolektvna rove engagemen-

tu je spojen s individulnou rovou viac angaovan tm m viac angaovanch lenov.

Engagement u tudentov je spjan popisovanm ochoty participova na bench kolskch aktivitch, ako je navtevo-

vanie prednok, odovzdvanie poadovanch prc, riadenie sa usmerneniami pedaggov, participovanie na kolskch

bench aj reformnch aktivitch.

Angaovan tudenti s priahovan ich prcou/tdiom, pokrauj v prci aj napriek akostiam a maj viditen potee-

nie z prce (Strong et al., 1995).

Eva LETOVANCOV

29

Austrlska rada pre vskum vo vzdelvan (ACER) rob od roku 2010 prieskumy angaovanosti tudentov na vysokch

kolch v Austrlii a na Novom Zlande, s cieom zlepi podmienky a vytvori neustle sa zlepujci kolsk systm. An-

gaovanos tudentov definuje ako tudentsk zapojenie sa do aktivt a podmienok, ktor vytvraj podmienky pre vysoko

kvalitn tdium ( Radloff, 2010).

Angaovanos je mon identifikova rznymi spsobmi. Angaovanch pracovnkov i tudentov je mon identifikova

priamym pozorovanm ich prce, analzou sprvania, prieskumami, dotaznkmi.

Poda toho, ako je engagement popisovan, zko svis s motivciou, konkrtne s motivciou k vkonu.

Motivcia k vkonu

Medzi zkladn predpoklady spenosti a efektvnej vkonnosti ud patr motivcia ako ochota vynaloi silie na

dosahovanie cieov. Najastejie pouvanmi pojmami v svislosti s konceptom motivcie k vkonu s (bez urenia po-

radia) spech, riziko, stanovenie a dosahovanie ciea, obanos lohy, aktivita, pracovitos, nezvislos, prekonvanie

seba a druhch, hrdos na vkon, vytrvalos. alie, o treba bra do vahy, je to, e vkon, ako vsledok innosti, sa vdy

realizuje v uritch podmienkach. Preto sa ako svislos motivcie k vkonu objavuje aj socilny kontext moc, status, s-

aivos, dominancia, ovplyvovanie druhch ud. (Podrobnejie sa tme motivcie k vkonu a jej svislostiam venujeme

v prspevku Letovancov, 2012).

Celostn koncepciu a aj metdu merania motivcie k vkonu ponkaj autori Heinz Schuler a Michael Prochaska, ktor

chpu motivciu k vkonu ako orientciu na tmu vkon vekej asti (ke u nie celej) osobnosti (Schuler, H. &

Prochaska, M., 2003, s.5). Zaujmav a v praxi pouiten je z dvodu, e integruje poznatky o motivcii k vkonu, zisuje

mieru motivcie k dosahovaniu osobnch a profesijnch cieov a jej aplikcia je smerovan do pracovnej oblasti, ale aj do

sfry kolstva i portu.

Poda autorov je miera motivcie ovplyvovan troma faktormi: tendenciou kls si nron ciele a prcou na ich

dosiahnut (ctiiadostivos), sebadverou v spen dosahovanie cieov bez ohadu na vonkajie vplyvy a podmienky (ne-

zvislos/sebadvera), schopnosou vynaloi silie smerujce k spenmu dosiahnutiu stanovench cieov (motivcia

vzahujca sa k lohm/sebakontrola).

Kad z tchto faktorov je ovplyvovan mnostvom aspektov, ktor zniuj alebo zvyuj celkov motivciu k vkonu,

ktor tvoria jednotliv kly dotaznka na meranie motivcie k vkonu a ktor strune popisujeme v asti metdy.

Pri popisovan javu engagenmentu u zamestnancov aj tudentov a vkonovej motivcie sa vyskytli ako vznamn viacer

pojmy, spjajce obe tmy. Preto sa prirodzene ponka otzka: Ako svis engagement s motivciou k vkonu? V svislosti

s rieenou problematikou sme si preto poloili nasledujce vskumn otzky a hypotzy:

VO1: Existuje vzah medzi celkovou motivciou k vkonu a engagementom?

VO2: Existuje vzah medzi angaovanosou a jej dimenziami a faktormi motivcie k vkonu?

VO3: Existuje vzah medzi dimenziami angaovanosti a jednotlivmi klami motivcie k vkonu?

H1: Predpokladme, e existuje tatisticky vznamn pozitvny vzah medzi motivciou k vkonu a angaovano-

sou

H2: Predpokladme, e existuje tatisticky vznamn pozitvny vzah medzi engagementom meranm dotazn-

kom UWES a klou angaovanos v dotaznku LMI.

30

Engagement a motivcia k vkonu tudentov

H3: Predpokladme, e existuje tatisticky vznamn pozitvny vzah medzi engagementom meranm dotazn-

kom UWES a klou ochota ui sa v dotaznku LMI.

H4: Predpokladme, e existuje tatisticky vznamn pozitvny vzah medzi dimenziou Absorbtion meranou do-

taznkom UWES a klou flow v dotaznku LMI.

metdy

Vskumn vzorku v naom vskume tvorilo 24 tudentov vo veku 20 28 rokov, vekov priemer 21,8, tandardn odchl-

ka 1,49. 3. ronka Bc. tdia so zameranm na informatiku a potaov systmy a siete na Fakulte informatiky a infor-

manch technolgi STU v Bratislave. Zber dt prebiehal poas seminra venovanho motivcii, za vyplnenie dotaznkov

zskali tudenti body do hodnotenia, dostali sptn vzbu o zisteniach.

Na zber dt boli pouit dva dotaznky.

Dotaznk angaovanosti UWES-S

Dotaznk UWES-S (Utrecht Work Engagement Scale Student version) autorov Wilmar Schauffeli a Arnold Bakker (2003)

zachytva tri dimenzie engagementu.

Dimenzia Vigor - energia/sila je charakterizovan rovou energie a hevnatosti, je to ochota investova silie do prce,

a vytrvalos aj v prpade akost.

Dimenzia Dedication oddanos/nadenie sa tka silnho zainteresovania do prce, pocitu zmysluplnosti, entuziazmu

a hrdosti na svoju prcu, prca je vzvou a zdrojom inpircie. Vysoko skrujci jednotlivci sa silne identifikuj so svojou

prcou, pretoe ju povauj za dleit, inpirujcu a vyzvajcu. Okrem toho sa obyajne ctia naden zo svojej prce

a bvaj na u pyn.

Dimenzia Absorption - zaujatie/pohrenie je charakterizovan plnm sstredenm a radostnm ponorenm sa do svojej

prce, priom as rchlo let, lovek m problm sa od svojej prce odtrhn.

Dotaznk UWES sa sklad zo 17 vrokov, ktor participant hodnot na kle 0 - 6, priom 0 = nikdy a 6 = vdy. tudent-

sk verzia sa od verzie pre zamestnancov odliuje v podstate tm, e pojem prca je nahraden pojmom tdium. Dotaznk

sme do sloveniny prekladali z anglickej verzie pre zamestnancov a holandskej verzie pre tudentov.

Dotaznk UWES m v naom sbore celkov reliabilitu Cronbachovo .906, dimenzia Vigor .797, Dedication .763, Absor-

btion .796.

Dotaznk vkonovej motivcie LMI autorov Schuler a Prochaska (2011)

Dotaznk vkonovej motivcie LMI je tvoren 170 vrokmi, ku ktorm sa respondenti vyjadruj poda toho, do akej mie-

ry vrok zodpoved ich osobe, nakoko s nm shlasia, zakrkovanm prslunej hodnoty na sedem stupovej kle od

1 - vbec neshlas po 7 - plne shlas. Zska meme celkov skre, ktor vyjadruje globlnu mieru motivcie k vko-

nu v profesijnom kontexte, skre pre 17 jednotlivch kl (kad klu sti 10 vrokov) a skre troch faktorov, do ktorch

sa jednotliv kly grupuj.

Eva LETOVANCOV

31

Strun charakteristika jednotlivch kly postupne, ako s uveden v manuli rmci faktorov (poda Schuler, Prochaska,

2011, s. 13 16):

F1 - Ctiiadostivos: Cieavedomos je vzah k budcnosti, predstava o nej; Ochota ui sa ochota prijma nov

poznatky, rozirova si vedomosti; Saivos tendencia preva konkurenciu ako povzbudenie a motivciu pre

profesijn vkon; Kompenzan silie silie, ktor vyplva z obavy z nespechu, zlyhania. Ide o kontruktvne

zvldanie strachu z nespechu; Angaovanos vyjadruje osobn ochotu poda vkon, vyjadruje mieru nmahy

a mnostvo odvedenej prce; Hrdos na vkon odra prevanie pozitvnych pocitov po spenom vykonan

lohy; Orientcia na status ide o snahu, silie dosiahnu dleit rolu v socilnom prostred a popredn miesto

v socilnej hierarchii; Flow naznauje tendenciu venova sa problmom vemi intenzvne, sstredene a s vyl-

enm vetkch ruivch podnetov.

F2 - Nezvislos/ Sebadvera: Nebojcnos tendencia robi veci, lohy, bez strachu z negatvneho hodnotenia

a monho zlyhania; Flexibilita spsob akm sa lovek vyrovnva s novmi situciami, lohami; Samostatnos

charakterizuje sklon k autonmnemu sprvaniu; Preferencia obanosti je voba rovne nrokov a rizk pri

plnen lohy; Dvera v spech spech je predpokladanm vsledkom sprvania. Je spojen s celkovm sebave-

domm; Dominancia tendencia prejavova moc, ovplyvova druhch a vies ich. Obsahuje tie vrazn zloku

vitality.

F3 - Motivcia vzahujca sa k lohm / Sebakontrola: Internalita generalizovan presvedenie, e vsledky

innosti s prevan skr ako spsoben vlastnou osobou a je za ne vnman vlastn zodpovednos, miesto aby

boli priraovan vonkajm prinm; Vytrvalos vdr a nasadenie sl pre zvldnutie loh; Sebakontrola

vzahuje sa na spsob organizcie a realizcie loh.

Pouit dotaznk LMI m v naom sbore celkov reliabilitu Cronbach = .925, jednotliv faktory: F1 .814, F2 .474,

F3 .616.

Na tatistick vyhodnotenie dt sme vzhadom k malej vzorke pouili neparametrick testy.

vsledky

rove engagementu u tudentov sme zisovali dotaznkom UWES-S, ktor obsahuje tri dimenzie: Vigor, Dedication

a a Absorbtion.

Priemern celkov skre a skre jednotlivch dimenzi je uveden v tabuke 1.

Vigor Dedication Absorbtion Engagement

Priemer 17,08 21,62 17,45 56,16

Medin 16,50 21,00 17,00 58,50

t. odchlka 6,294 7,00 6,50 14,98

Minimum 5,00 10,00 7,00 30,00

Maximum 28,00 45,00 30,00 86,00

Valid N 24 24 24 24

tab. 1: tatistick deskripcia celkovho skre a skre jednotlivch dimenzi engagementu

Priemern skre celkov aj skre v jednotlivch dimenzich sme zar