8/12/2019 Re ticha

1/49

8/12/2019 Re ticha

2/49

RE

TICHA .

Eckhart Tolle.

Z anglickho originlu:Stillness Speaks: Whispers of Now(2003)

preloil Branislav Baik (2010) prv SK vydanie.

1. DIGITLNA VERZIA - 2/2012

8/12/2019 Re ticha

3/49

OBSAH.

(0) vod............................................... 4(1) Ticho a pokoj .................................. 6(2) Za hranicami mysle ........................ 9(3) Egoick ja......................................14(4) Prtomn okamih...........................18(5) Kto v skutonosti ste.....................21

(6) Prijatie a pokora ............................26(7) Prroda..........................................30(8) Medziudsk vzahy.......................34(9) Smr avenos..............................39(10) Utrpenie a ukonenie utrpenia......44(o) O autorovi.......................................49

Text zadnej strany oblky:

Podstata uenia Eckharta Tolleho jejednoduch: Aksa napojme

na vntorn ticho, dostaneme saza hranice naej mysle aemcia objavme tak hlbok trvalpokoj, spokojnos avyrovnanos.Jeho mimoriadne spen prv kniha snzvom Sila prtomnhookamihu oslovila miliny ud nacelom svete. V tomto netrpezlivooakvanom novom diele nm Tolle ponka podstatu svojhouenia vkrtkych jednoduchch textoch, zrozumitench prekadho.

Kniha Re ticha je rozlenen nadesa kapitol. Zaoberaj

sa tmou mysle oslobodenej odmyslenia. Kad kapitolaje mozaikou jednotlivch vrokov, ktor sucelen azmysluplnaj samy osebe, no ako celok nadobdaj silu pozitvne meniudsk vntro.

8/12/2019 Re ticha

4/49

Eckhart Tolle dobre rozumie duchovnm potrebm dnenej doby.Vychdza zpodstaty vetkch duchovnch tradcia ich univerzlne pravdy vyjadruje prekvapivma osvieujcim spsobom. Vsledkom jekniha, ktorje, paradoxne, starobyl asasn zrove, plndobre naasovanch asilnch posolstiev. Re tichasa me sta prinajmenom prebudenm pre tchitateov, ktor doku da slovm ancu, aby nanich

zapsobili svojm tichm kzlom.

Je sasn duchovn uite, ktor nezastupuje iadne konkrtnenboenstvo inboensk tradciu. Nadasovo apritomjednoducho azretene odovzdva prostrednctvom knha seminrov uom svoje jednoduch, nohlbok uenie: Existujespsob, ako zastavi nekoniaci savr starost anjs pokoj. Tollevea cestuje ari svoje uenie pocelom svete. ije voVancouveri.

( 0 )

VOD.

Skuton duchovn uite vs vbenom zmysle slova nem omu naui,nem vm oodovzda ani doplni, iadnu nov informciu, presvedenieipravidl. Jedinou lohou takhoto uitea jepomc vm odstrni to,ovs del oduvedomenia, km vskutonosti ste a ou vhbke svojhobytia viete. Duchovn uite jetu na to, aby vm odhalil dimenziuvntornej hbky, ktorou jeokrem inho pokoj.

Ak sa obrtite naduchovnho uitea - alebo siahnete po tejto knihe -,hadajc podnetn mylienky, terie, nzory, intelektulne debaty, budeteasi sklaman. Inak povedan, akhadte potravu pre mozog, nenjdete ju.Unikne vm podstata uenia, podstata tejto knihy, ktor nieje vslovch,ale vo vs. Jedobr ma topri tan napamti. Slov slen smerovnky.To, na o poukazuj, sanenachdza vosvete mylienok, ale vovs,v dimenzii ovea hlbej anekonene rozahlejej, ako jesfra myslenia.Jednou zjej vlastnost jepokojn rovnovha, take vdy, ke pri tan

poctite, ako vovs rastie vntorn pokoj, kniha pln svoje poslaniea psob ako v uite: pripomna vm, km ste, aukazuje, kadia vediecesta domov.

8/12/2019 Re ticha

5/49

Toto nie je kniha, ktor bystailo iba preta odzaiatku dokoncaa potom odloi kostatnm. ite sou, asto ponej siahajte, no o

je dleitejie, asto ju zase odkladajte, niekedy ju namiesto tania lentak drte vrukch. Mnohitatelia bud prirodzene inklinova ktomu, abypo kadom odseku prestali ta, pouvaovali, pozastavili sa astili. Vdy

je uitonejie adleitejie presta ta, ako pokraova vtan. Dovoteknihe, aby plnila svoje poslanie, aby vs vymanila zostarch zabehanchvzorcov zacyklenho apodmienenho myslenia.

Formu tejto knihy mono vnma ako modern podobu najstarch zpisovduchovnho uenia: staroindickch stier. Stry doku vemi presnepoukazova napravdu vo forme jednoduchch anekomplikovanchaforizmov alebo krtkych vrokov. Vpodobe stier szaznamenanaj vdy aupanidy, zbierka prastarch posvtnch nuk, ako ajslovBudhu. Aj Jeiove vroky apodobenstv, ak ich neposudzujeme v rmciich naratvneho kontextu, bysa dali oznai zastry, rovnako ako hlbokopravdiv uenie obsiahnut vdiele Tao-te-ing, starovekej nskej knihemdrosti. Vhoda stier spova vich strunosti. Stry nezapjajdo uenia uvaujcu myse viac, ako jepotrebn. Podobn charaktertextov v tejto knihe je obzvl vrazn vprvej kapitole (Ticho apokoj"),ktor obsahuje iba tie najstrunejie vroky. Tto vodn as predstavujepodstatu celej knihy a niektorm itateom bude stai, ke sipretaj ibatto kapitolu. Ostatn kapitoly suren itateom, ktor potrebuj zopralch znaiek, vedcich nacestu poznania.

Tak ako starobyl stry, ajtexty v tejto knihe sposvtn avzniklina zklade stavu vedomia, ktor meme nazva ticho apokoj. No narozdiel od starovekch stier nepatria knijakmu konkrtnemunboenstvu iduchovnej tradcii, sokamite prstupn celmu udstvu. A

je tu aj ist pridan pocit naliehavosti. Transformcia udskho vedomiaunie je luxus, ktor bybol dostupn iba niekokm osamotenm

jednotlivcom, ale veobecn potreba, aksa mudsk rod vyhnsebaznieniu. Vsasnost stoti prejavy nefunknosti starho vedomiaa vzniku novho oraz vraznejie. Situcia je, paradoxne, oraz horiaa zrove oraz lepia, hoci jej zhorovanie jenpadnejie, pretoe robtoko hluku".

8/12/2019 Re ticha

6/49

( 1 )

TICHO A POKOJ .

Tto kniha, ako inak, pouva slov, ktor sa vprocese tania stanvaimi mylienkami. Ale nie sto obyajn mylienky - opakujce sa,hlun, samoeln, vynucujce sipozornos. Mylienky vtejto knihe,presne ako vetci duchovn uitelia, presne ako starobyl stry, vmnehovoria: Pozri sa na ma", ale Pozri saza ma." Kee vznikli zticha,maj ist moc - moc zavies vs nasp doticha, z ktorho vznikli.To ticho je zrove vntornm pokojom apodstatou vho Bytia. Totovntorn ticho zachrni apretvor svet.

Ke stratte vntornpokoj, stratte kontakt sami sosebou. Ke strattekontakt sami so sebou, svet vs pomli a vysa v om stratte.

V najvntornej pocit sebaidentifkcie, toho, kto ste, jeneoddelitenespojen spokojom. Je to Ja som, ktor jehlbie ako akkovek menoitvar.

Pokoj je vaou zkladnou povahou. oje to pokoj ? Je to vntornpriestor alebo vedomie, v ktorom sa slov ztejto strnky vnmanm meniana mylienky. Bez vedomia byneexistovalo vnmanie, mylienky ani svet.

Vy ste to vedomie, ktor naseba vzalo podobu udskej bytosti.

Ekvivalentom vonkajieho hluku jevntorn hluk mylienok. Ekvivalentomvonkajieho ticha jevntorn pokoj.

Kedykovek saokolo vs rozhost ticho, zapovajte sado. Vmajtesi ho. Vnmajte ho. Navanie tichu vovs prebdza dimenziu pokoja,pretoe len vpokoji mete pozorova ticho.

Vimnite si, e vmomente, ke vnmate ticho okolo seba, nepremate.Ste pozorn, ale nepremate.

8/12/2019 Re ticha

7/49

Ke siuvedomte prtomnos ticha, okamite savynor stav tichejvntornej pozornosti. Ste prtomn. Prve ste vykroili zodvekho prdukolektvneho udskho podmieovania.

Pozrite sa na strom, na kvet, na rastlinu. Nechajte na nich spoin svoju

pozornos. Ak spokojn, ako hlboko szakorenen vByt. Dovoteprrode, aby vs nauila umeniu pokoja.

Ke sadvate nastrom a vnmate jeho pokoj, ajvy sa upokojte. Spojtesa s nm navemi hlbokej rovni. Ctite jednotu sovetkm, o vpokojia prostrednctvom pokoja vnmate. Cti jednotu sovetkmi vecami

je skuton lska.

Ticho je uiton, ale nie nevyhnutn, akhadte pokoj. Ajke' je okolovs hluk, mete siuvedomova ticho pod nm, uvedomova sipriestor,v ktorom tento hluk vznik. Jeto vntorn priestor istho vnmania,vedomie samo osebe.

Svoje vnmanie simete uvedomi ako pozadie vetkch zmyslovch

vnemov, vetkch mylienok. Uvedomovanie sivnmania jebrnouk vntornmu pokoju.

Akkovek ruiv zvuk me by rovnako uiton ako ticho. Ako? Kesa zbavte vntornho odporu proti hluku adovoltemu, aby bol tm, m

je, vae prijatie vs vovedie dopokoja, do re vntornho mieru.

Vdy, ke bezo zvyku prijmate tto chvu tak, ak je, bez ohadu najejformu, ste pokojn, ste vmieri.

Zamerajte sa na von priestor - medzeru medzi dvoma mylienkami,krtke, tich miesto medzi slovami poas rozhovoru, medzi dvoma tnmiklavra alebo flauty, alebo medzi ndychom avdychom.

Ke sa zameriavate na takto von miesta, vedomie nieoho" sastva

jednoducho vedomm. Beztvar dimenzia istho vedomia vznik vovaomvntri anahrdza stotoovanie sformou.

8/12/2019 Re ticha

8/49

Skuton inteligencia pracuje vtichosti. Tam, kde je pokoj, je aj tvorivosa rieenie problmov.

Je pokoj iba neprtomnos ruchu aobsahu ? Nie, je to inteligencia samaosebe - skryt vedomie, z ktorho sarodia vetky formy. A toneme by

oddelen odtoho, km ste. Pochdza zneho forma, za ktorsa povaujete. Toto vedomie juudriava pri ivote.

Je podstatou vetkch galaxi astebiel trvy; jepodstatou vetkchkvetov, stromov, vtkov a vetkch ostatnch foriem.

Pokoj jejedinou vecou tohto sveta, ktor nem formu. Ale ako tak nieje

v skutonosti vecou, nepochdza ztohto sveta.

Ke sa vpokoji pozerte nastrom alebo udsk bytos, kto sav skutonosti pozer? Je to nieo hlbie ako osoba. Tosa vedomie pozerna svoje dielo.

V Biblii sa pe, e Boh stvoril svet a videl, eje dobr. Presne tovidteaj vy, ke sa vpokoji a bez mylienok dvate okolo seba.

Potrebujete viac poznatkov ? Zachrni svet viac informci alebo rchlejiepotae, viac vedeckch alebo intelektulnych analz? Nepotrebujeudstvo vdnench asoch skr mdros?

Ale oje to mdros akde sa d njs? Mdros prichdza ruka vrukeso schopnosou spoin vtichu a pokoji. Iba sa dvajte anavajte. Niviac netreba. Pokoj, pozeranie a povanie vovs prebdzajnekonceptulnu inteligenciu. Nech vetky vae slov askutky riadi pokoj.

8/12/2019 Re ticha

9/49

( 2 )

ZA HRANICAMI MYSLE .

del loveka: straten vmylienkach.

Vina ud strvi cel ivot uvznen medzi barirami svojich mylienok.Nikdy nevykroia mimo zky, mysou vykontruovan, zosobnen pocit

sebaidentifikcie, podmienen minulosou.Rovnako ako v kadej udskej bytosti, ajvo vs saskrva dimenziavedomia, ktor jeovea hlbia ako myslenie. Jeto samotn prapodstatatoho, km ste. Meme junazva prtomnos, uvedomenie,nepodmienen vedomie. Vdvnych duchovnch nukch jupomenvajvntorn Kristus alebo budhovsk podstata.

Ke njdete tto dimenziu, zbavte seba ajsvet utrpenia, ktorspsobujete sebe a inm vtedy, ke vetko, opoznte, je mysouvykontruovan vae mal ja", ktor vm riadi ivot. Lska, rados,tvoriv rozmach ani trval vntorn mier sado vho ivota nemudosta inou cestou, ako jetto nepodmienen dimenzia vedomia.

Ak sa vm aspo obas podar nazera namylienky, ktor vm prdiahlavou, ako na obyajn mylienky, aksi dokete uvedomova svojementlno-emocionlne vzorce sprvania vmomente, ke saodohrvaj,

vtedy sa vo vs tto dimenzia vynra ako uvedomovanie, v ktoromsa odohrvaj mylienky apocity - vntorn priestor nepodliehajci asu,v ktorom sa odvja obsah vho ivota.

Prd myslenia mobrovsk dynamiku asilu, ktor vs me ahko strhna vli sosebou. Kad mylienka satvri ako nesmierne dleit. Chceplne pohlti vau pozornos.

Vyskajte jedno nov duchovn cvienie: neberte svoje mylienky prlivne.

8/12/2019 Re ticha

10/49

Ako ahko sadaj udia chyti dopasce svojho konceptulneho myslenia!

udsk myse vosvojej tbe pozna, rozumie aovlda omylom pokladvlastn nzory astanovisk zaskuton pravdu. Tvrd: Jeto takto. Mustesa povznies nad svoje mylienky, aby ste siuvedomili, enech

interpretujete svoj ivot alebo ivot, isprvanie niekoho inho, akochcete, nech posudzujete nejak situciu, ako chcete, vdy jeto iba jedenz mnohch monch uhlov pohadu nadan vec. Jeto iba klbko mylienok.Ale realita jejeden zjednoten celok, vktorom svetky veci navzjompopretkvan, vktorom ni nejestvuje samo osebe a zoseba. Myslenietento celok rozleuje - rozsekva hona mrne konceptulne ksky.

Uvaujca myse jeuiton amocn nstroj, nodoke by ajvemiobmedzujca, ke saplne zmocn vho ivota, ke sineuvedomujete,

eje iba malou sasou vedomia, ktorm vskutonosti ste.

Mdros nie jevsledkom myslenia. Hlbok poznanie, ktorm mdros je,sa rod jednoducho tak, enieomu alebo niekomu naplno venujete svojupozornos. Pozornos jeprvotn inteligencia, vedomie samo osebe.Rozpa bariry vytvoren konceptulnym myslenm, m nastvauvedomenie, eni nejestvuje samo osebe a zoseba. Spja vnmajceho

a vnman vzjednocujcom poli uvedomenia, ktor jeliekom na stavoddelenosti.

Vdy, ke ste ponoren vprde nutkavho premania, unikte pred tm,oje. Vtedy nechcete by tam, kde ste. Tu ateraz.

Dogmy - iu nboensk, politick, alebo vedeck - vznikaj zmylnhopresvedenia, emylienka doke obsiahnu realitu ipravdu. Dogmyskolektvne konceptulne vzenia. A oje vemi zvltne, udia majtieto svoje vzensk cely dokonca radi, pretoe imposkytuj pocitbezpeia afalonej istoty javiem".

Ni neprinieslo udstvu viac utrpenia ako jeho vlastn dogmy. Jepravda,ekad dogma saskr ineskr zrti, pretoe realita nakoniec odhal jej

falon tvr. Noak nezachytme zkladn klamlivos jej povahy, nahradiaju nov dogmy.

V om spova tto klamlivos? V stotoovan sa smylienkou.

8/12/2019 Re ticha

11/49

Duchovn prebudenie jeprebudenie sa zo sna mylienok.

Ra vedomia jeovea rozsiahlejia, ako doke mylienka obsiahnu. Keprestanete veri vetkmu, osi myslte, vykrote zahranice mysleniaajasne uvidte, eten, kto uvauje, nieje tm, m ste vy.

Myse existuje vstave tonesta", atak si stle pta viac. Ke sa soustotoujete, vemi rchlo sadostav nuda anepokoj. Nuda znamen,emyse lacnie postle novch podnetoch, poneustlom prsune potravypre mozog a etento hlad nem outi.

Ke sanudte, mete uti hlad vlastnej mysle tak, esiahnetepo asopise, niekomu zavolte, bezciene prepnate televzne kanly,surfujete na internete, idete nakupova alebo - oje pomerne ast jav -presmerujete potrebu dosta viac a pocit nedostatku z mysle do tela, kdeich utite vemi ahko tm, ekonzumujete viac jedla.

Mete vak zosta znuden anepokojn apritom pozorova, ak toje, byznuden anepokojn. Ke natento pocit obraciate pozornos, akoby

sa okolo neho zjavil aksi priestor apokoj. Spoiatku jenepatrn, noakopocit vntornho priestoru rastie, pocit nudy zane strca naintenzitea vzname. Take ajnuda vs me naui, kto ste akto nie ste.

Zistte, e znuden lovek" nieje to, km ste. Nuda jejednoduchopodmienen pohyb energie vovs. Anie ste ani nahnevan, smutn, aniustrchan lovek. Nuda, hnev, smtok, strach nie s vae", nepatriavm. Sto stavy udskej mysle. Prichdzaj aodchdzaj.

Nie ste ni ztoho, oprichdza aodchdza. Nudm sa." Kto tospoznva?

Som nahnevan, smutn, bojm sa." Kto tospoznva? Vy ste ten, ktospoznva, a nie stav, ktor spoznvate.

Predsudky akhokovek druhu znamenaj, esa stotoujete suvaujcoumysou. Znamen to, eu nevidte in udsk bytos, ale iba svojepredstavy o nej. Obmedzi ivos inej udskej bytosti napredstavu je istou

formou nsilia.

8/12/2019 Re ticha

12/49

Uvaovanie, ktor nie jezakorenen vuvedomen, sastva samoelnma nefunknm. Inteligencia, ktorej chba mdros, jenesmiernenebezpen adetruktvna. Toje stav, v ktorom sa v sasnosti nachdzavina udstva. Hoci posilovanie sveta mylienok vpodobe vedya techniky nieje samo osebe dobr ani zl, nadobudlo detruktvnerozmery, pretoe myslenie, zktorho vychdza, nieje zakorenenv uvedomen.

Nasledujcim krokom vudskej evolcii jedosta sanad myslenie. To jenaa neodkladn loha. Neznamen to, eby sme mali presta myslie, ibaby sme sa s mylienkami nemali plne stotoova, nenecha sanimiposadn.

Vnmajte energiu svojho vntornho tela. Mentlny hluk okamite poav

alebo stchne. Cte ju vrukch, vnohch, vbruchu, v hrudnku. Cteivot, ktorm ste, ktor prenik vam telom.

Vtedy sa telo stane brnou khlbiemu pocitu ivosti pod vrstvouprchavch emci apod hladinou vaich mylienok.

Je vo vs ivos, ktor preciujete celm svojm Bytm, nie iba hlavou.

V tej prtomnosti, vktorej nepotrebujete uvaova, jeiv kad vaabunka. No ak v tomto stave z nejakho praktickho dvodu potrebujteprema, myslenie jevdy kdispozcii. Myse doke pracova stlea krsne pracuje vtedy, ke juvyuva ajej prostrednctvom savyjadrujevyia inteligencia, ktorou ste vy.

Mono ste siani nevimli, evo vaom ivote saobas spontnne

a prirodzene objavuj krtke momenty, vktorch vnmate bezpremania". Mete saprve venova nejakej manulnej prci alebo lentak chodi pomiestnosti, iaka naletisku, priom ste natolko sstredena vnmav, esa zvyajn statika vaich mylienok ddo pohybu a nahrad

ju uvedomel prtomnos. Alebo siuvedomte, esa pozerte naoblohualebo niekoho povate bez akhokovek vntornho komentra. Vaevnmanie jezrazu priezran, nezahmlievaj hoiadne mylienky.

Toto vetko jevak pre myse bezvznamn, pretoe ona mus prema

o dleitejch veciach". Takto vnmanie sanavye ned zapamta,prve preto ste mohli prehliadnu, este nieo tak zaili.

Pravda je, eje to najdleitejia vec, ktor savm me sta. Jetozaiatok posunu oduvaovaniu kuvedomelej prtomnosti.

8/12/2019 Re ticha

13/49

Nebojujte so stavom nevedenia". Pomha vm dosta saza hranicemysle, pretoe tsa vdy sna vetko sumarizova avysvetova. Bojsa nevedie. Akdokete prija stav nevedenia, uste sa dostali za hranicemysle. Z tohto stavu sa postupne rod hlbie, nekonceptulne poznanie.

Umeleck tvorba, port, tanec, uitestvo, poradenstvo - majstrovstvov akomkovek odvetv udskej innosti ide ruka vruke s predpokladom,esa upremajca myse nezapja alebo aspo nehr prvorad lohu.K slovu sa dostva sila ainteligencia, ktor jevia ako vy, nozrovetvor celok svaou podstatou. Proces rozhodovania ustva, sprvnainnos prebieha spontnne, vy" junekonte. Majstrovstvo ivota je

v protiklade s ovldanm. Zladte saso irm vedomm. Toono kon,rozprva, pracuje.

Okamih nebezpeenstva me doasne utlmi prd myslenia, vaka omuzskavate monos oksi, oznamen by duchaprtomn, vnmava uvedomel.

Pravda je veobjmajcejia, ako doke myse pochopi. iadna mylienkanie je schopn obsiahnu Pravdu. Me nau prinajlepom poukazova.Me naprklad hovori: Vetky veci tvoria vosvojej podstate jedencelok." Toje len znak, nie vysvetlenie. Chpa tieto slov znamen vhbkedue cti pravdu, na ktor poukazuj.

8/12/2019 Re ticha

14/49

( 3 )

EGOICK JA .

Myse nenavne nehad iba potravu pre mozog, had ajpotravu presvoju vlastn identitu, pre pocit sebaidentifikcie. Takto vznik aneustlesa obnovuje ego.

Ke premate alebo rozprvate osebe, ke hovorte: Ja", zvyajne tmchcete poveda ja amj osobn prbeh". Toto Ja" vyjadruje, ommea nemme radi, oho sabojme, poom time. Nikdy nevydr dlhospokojn. Jeto mysou vytvoren pocit identity, podmienen minulosou,hadajci svoje naplnenie vbudcnosti.

Vimli ste si, etoto Ja" jeprchav, doasn tvar, eje ako rozerenkruh na vodnej hladine ?

Kto je ten, kto to vid? Kto je ten, kto si uvedomuje pominutenos vaej

fyzickej a psychickej formy ? Ja Som. Je to hlbie Ja", ktor nem nispolon sminulosou ibudcnosou.

ozostane zo vetkch obv atob spojench svaou ivotnou situciouplnou problmov, ktor de ode pta vinu vaej pozornosti? Ibaniekoko centimetrov dlh pomlka - medzi dtumom narodenia amrtiana vaom nhrobku.

Pre egoick jaje to vemi depresvna mylienka. Pre vs jevak ttomylienka oslobodzujca.

Ke kad mylienka bezo zvyku pohlcuje vau pozornos, znamen to,esa stotoujete shlasom vo svojej hlave. Mylienka tak nadobda pocitvlastnej identity. Je to ego, mysou stvoren ja". Tto mentlne vytvoren

identita pociuje neplnos aneistotu. Preto sjej hlavnmi emciamia hnacmi silami strach achcenie.

Ke zistte, emte vhlave hlas, ktor savydva zavs aani na chvuneutcha, zanete saprebdza zosvojej nevedomej identifikcie sprdom

8/12/2019 Re ticha

15/49

myslenia. Ke siten hlas vimnete, uvedomte si, evy nie ste ten hlas -ten, kto prema -, ale ten, kto si ho uvedomuje.

Uvedomi siseba ako vedomie v pozad tohto hlasu jeoslobodenie.

Egoick jastle nieo had. Chce viac toho i tamtoho, chce to k sebeprida, aby bolo plnejie. Tovysvetuje nutkav staranie saegao budcnos.

Kedykovek siuvedomte, eprve ijete pre budci okamih", dostvatesa za hranice egoickho mentlneho vzorca. Sasne savynra monosvenova pln pozornos namiesto budcnosti prtomnmu okamihu.

Ke venujete pln pozornos prtomnmu okamihu, vstupuje dovhoivota inteligencia, ktor vovetkch smeroch presahuje egoick myse.

Ke ijete prostrednctvom ega, vdy redukujete prtomn okamihna prostriedok. ijete pre budcnos ake dosiahnete, oste si zaumienili,vae ciele vs uneuspokojuj. Aspo nie dlhodobo.

Ke venujete viac pozornosti samotnmu konaniu ako budcemu vsledku,ktor prostrednctvom neho chcete dosiahnu, prerute tm navyknut

postup egoickho podmieovania. Vae konanie bude potom nielen oveainnejie, ale ajneporovnatene napajcejie aradostnejie.

Takmer kad ego obsahuje aspo iastoku toho, oby sa dalo nazvapocit obete". Niektor udia maj tak siln obraz seba ako obete, esaz neho stane jadro ich ega. Nevraivos azatrpknutos tvoria podstatnas ich osobnej identity.

Dokonca aj ak je v pocit krivdy plne odvodnen", vytvratesi identitu, ktor sapodob navzenie. Mreami tohto vzeniasmylienkov formy. Pozrite, osami sebe robte, lepie povedan,ovm rob vaa myse. Preciujte emocionlne priptanie ksvojmuprbehu obete auvedomujte si nutkanie uvaova alebo rozprva oom.Bute prtomn ako svedok svojho vntornho stavu. Nemuste ni robi.Spolu s uvedomenm toti prichdza transformcia aoslobodenie.

Nvyk navetko sasaova areaktivita sobben mentlne vzorce, cezktor ego posiluje samo seba. Uviny ud pozostva via as ich

8/12/2019 Re ticha

16/49

mentlno-emocionlnej innosti zosaovania sa az reagovania na totoina tamto. Takmto postupom staviate inch ud alebo situcie doroly

nesprvnych" aseba do roly sprvneho". Ke sastaviate do pozciejamm pravdu, jato vidm sprvne", ctite sanadradenea prostrednctvom pocitu nadradenosti posilujete svoj pocitsebaidentifikcie. Samozrejme, vskutonosti iba posilujete ilziu ega.

Dokete sitieto vzorce v sebe vimn auvedomi siprav povahu tohoneustle sasaujceho hlasu vosvojej hlave ?

Egoick pocit sebaidentifikcie vyhadva konflikty, pretoe jeho zmyseloddelenej identity sa posiluje prve vboji proti niekomu inieomu apridemontrovan, etoto som ja" atoto nie som ja".

Prslunci rznych kmeov, nrodov anboenskch obc vemi astoodvodzuj svoj siln pocit kolektvnej identity zospolonho nepriatea.Km bybol veriaci" bez neveriaceho ?

Vimli ste siniekedy poas komunikcie sumi, e knim pristupujetez nadradenej ipodradenej pozcie? To sa zameriavate na ego, ktor ijez porovnvania.

Zvis je vedaj produkt ega, ktor sacti ukrten, aksa niekomuprihod osi dobr avm nie, akniekto m, vie alebo doke viac ako vy.Identita ega je zvisl odporovnvania aiv saslovom viac. Chytsa hocioho. Akvetky ostatn prostriedky zlyhali, vdy mete posilnisvoj fiktvny pocit sebaidentifikcie tm, esa budete vnma ako ten,ku komu je ivot nespravodlivej alebo kto mvie zdravotn problmyako niekto in.

Z akch prbehov odvodzujete svoj pocit sebaidentifikcie?

V samotnej truktre egoickho jaje zabudovan potreba oponova,odporova avyleova sa scieom udra sipocit oddelenosti a vlunosti,od ktorho zvis dlhodob prevanie ega. Apreto tu mme ja" a

ostatn", my" a oni".

Ego potrebuje pestova konflikty s niekm alebo sniem. Tovysvetuje,

preo napriek tomu, ehadte lsku arados, nedokete ichv skutonosti prli dlho vyst. Tvrdte, echcete by astn, nopritomste zvisl odsvojho neastia.

8/12/2019 Re ticha

17/49

Vae neastie nevyplva zokolnost vho ivota, ale zpodmieujcejpovahy vaej mysle.

Prechovvate vsebe pocity viny za nieo, oste urobili - alebo nedokzaliurobi - niekedy v minulosti ? Jedno je ist: konali ste poda stupauvedomelosti alebo nevedomosti, na akom ste sa v tom ase nachdzali.Keby ste boli vtedy uvedomelej alebo vnmavej, boli byste konali inak.

Pocit viny je al pokus ega vytvori identitu, pocit sebaidentifikcie. Egujejedno, itakto vytvoren identita jekladn alebo zporn. To, osteurobili alebo nedokzali urobi, bol prejav nevedomosti. Ego vak tentoprejav zosobuje atvrd: Jasom to urobil," a vy si preto vytvorte osebementlny obraz snlepkou zl".

Poas dejn siudia nespoetnekrt nsilne akruto ubliovali. Aubliujsi naalej. Treba ich preto vetkch zatrati, svetci vinn? Alebostieto skutky jednoducho prejavom nevedomosti, evolunm stupom,z ktorho prve postupne vyrastme?

Jeiove slov: Odpus im, lebo nevedia, oinia," sateda tkaj ajvs.

Ak si budete stanovova egoick ciele vsnahe oslobodi sa, posilni sebaalebo svoj pocit dleitosti, dokonca ajke svoje ciele dosiahnete, nebudvs uspokojova.

Dvajte siciele, ale pamtajte nato, eich dosiahnutie nie je a takdleit. Ke sanieo objav vprtomnom okamihu, znamen to, etentookamih nieje iba prostriedkom na dosiahnutie stanovenho ciea: konaniesa napa vkadej chvli. Uviac neobmedzujete prtomn okamihna prostriedok, ktorm byste chceli dosiahnu nejak cie, ktorm

je egoick vedomie.

Ke nemm ja, nemm problm," povedal budhistick majster, keho poiadali, aby vysvetlil hlb zmysel budhizmu.

8/12/2019 Re ticha

18/49

( 4 )

PRTOMN OKAMIH .

Na prv pohad sazd, eprtomn okamih jejeden z mnohch, mnohchokamihov. Kad de vyznieva, akoby bol poskladan ztiscov chv,v ktorch saodohrvaj navzjom oddelen udalosti. Aksa vak pozrietehlbie, nie jetu stle iba tento okamih? Je ivot niekedy viac ako tentookamih ?

Tto jedin chva - teraz -je tojedin, pred m nikdy neuniknete, jedinnepretrit faktor vovaom ivote. Nech sadeje, osa deje, nech sa vivot men, ako chce, jedna vec jeist: stle jeteraz.

A kee pred prtomnm okamihom niet niku, okeby ste ho sksiliprivta aspriateli sa snm?

Ke saspriatelte sprtomnm okamihom, ctite savade ako doma, nech

ste hocikde. Ke sa vprtomnom okamihu nectite vade ako doma,budete vade sosebou nosi svoje starosti.

Prtomn okamih jetak, ak je. Vdy. Dokete honecha plyn?

Rozdeovanie ivota na minulos, prtomnos abudcnos jevytvorenmysou a u zpodstaty iluzrne. Minulos abudcnos smylienkovformy, mentlne abstrakcie. Minulos sad pamta jedine vprtomnomokamihu. Aj budcnos, ke prichdza, sastva prtomnm okamihom.A preto jedin vec, ktor jeskuton, jeprtomn okamih.

Venova pozornos prtomnmu okamihu neznamen odmieta to, ov ivote potrebujete. Znamen touvedomi si, oje podstatn. Potom vmovea lepie pjde ajto druhorad. Neznamen to: Ja unebudem ni

robi, ve ijem vprtomnosti." Nie. Najprv njdite topodstatna spriatete sa sprtomnosou. Nebojujte sou. Prijmite ju, vte siju.ivot plynie ahie, akje jeho zkladom ahlavnm predmetom zujmuprtomn okamih.

8/12/2019 Re ticha

19/49

Umvanie riadu, prprava podnikateskej stratgie, plnovanie vletu -oje dleitejie: innos ivsledok, ktor prostrednctvom tej innostichcete dosiahnu? Tto chva alebo anejak budca?

Pristupujete k tejto chvli ako k prekke, ktor chcete prekona? Mte

pocit, esa muste dosta donejakej dleitejej chvle, ktor mete lennasta?

Takto ije vinu asu takmer kad zns. Kee vak budcnos nikdyneprichdza, jedine ako prtomnos, nie jeto dobr spsob ivota. Vytvrasiln asvisl spodn prd starost, naptia anespokojnosti. Neoslavujeivot samotn, ktor saodohrva vtomto a nikdy v inom ako v tomtookamihu.

Preciujte ivos vcelom svojom tele. Telo vs ukotvuje vprtomnomokamihu.

V skutonosti neprijmate zodpovednos zaivot, km neprijmatezodpovednos zatto chvu -za prtomn okamih. ivot satoti vyskytuje

len v prtomnosti.Prija zodpovednos zaprtomn chvu znamen vntorne nezpasi s

takosou" prtomnho okamihu. Znamen toby zajedno soivotom.

Prtomn okamih je tak, ak je, pretoe neme by in. Fyzici dnespotvrdzuj, o budhisti vedia u dvno: veci ani udalosti neexistujizolovane. Pod povrchom s vetky navzjom prepojen, s sasouplnosti vesmru, ktor dala tvar tomuto momentu.

Ke hovorte no" tomu, o je, splvate s mocou a inteligenciousamotnho ivota. A potom sa mete skutone sta nosiom pozitvnychzmien vo svete.

Jednoduch, no vemi radiklne duchovn cvienie je akceptova vetko,o prtomn okamih prina - vntri aj vonku.

8/12/2019 Re ticha

20/49

Ke sa vaa pozornos presva do prtomnosti, vznik bdelos. Je to,akoby ste sa budili zo sna, zo sna mylienok, sna o minulosti abudcnosti. Priezranos a jednoduchos.

iadny priestor navytvranie problmov. Iba tento okamih, tak, ak je.

Vo chvli, ke splnou pozornosou vstpite doprtomnho okamihu,uvedomte si, eivot jeposvtn. Ke ste prtomn, vetko, ovnmate,mndych posvtnosti. m viac ijete vprtomnom okamihu, tm viacsi uvedomujete jednoduch, nohlbok rados zBytia a posvtnostivetkho ivota.

Vina ud simli prtomn okamih stm, osa deje v prtomnomokamihu, ale nie je to to ist. Prtomn okamih jehlb ako to, osa v omdeje. Je to priestor, v ktorom sa to deje.

Netreba si preto mli obsah tejto chvle sprtomnm okamihom. Prtomnokamih je hlb ako akkovek obsah, ktor vom vznik.

Ke vkrote doprtomnho okamihu, vykraujete zobsahu svojej mysle.Nepretrit prd myslenia poavuje. Mylienky unevstrebvaj vetkuvau pozornos, uvs celch nepohlcuj ako predtm. Objavuj samedzinimi von priestory - priestrannos, pokoj. Zanate siuvedomova,o koko ste vskutonosti obsiahlej ahlb ako vae mylienky.

Mylienky, pocity, zmyslov vnemy avetko, ozaijete, tvor obsah

vho ivota. Mj ivot" jeto, od oho odvodzujete svoj pocit seba, mjivot" jeobsah, aspo ste otom presveden.

Neustle pritom prehliadate hol skutonos: v najvntornej pocitJa Som nem ni doinenia stm, osa vo vaom ivote deje, nesviss obsahom. Tento pocit Ja Som tvor sprtomnm okamihom jeden celok.Vdy zostva rovnak. Vdetstve ani v dospelosti, v zdrav ani vchorobe,v dobrom ani v zlom, Ja Som - priestor prtomnho okamihu - sa nijakozsadne nemen. asto sa zamiea zaobsah, a tak mete zavaJa Somiprtomn okamih len slabo anepriamo, prostrednctvom obsahu svojhoivota. Inmi slovami: pocit Bytia vm zahmlievaj okolnosti, vmylienkov prd amnoh in zleitosti tohto sveta. Prtomn okamihsa strca voblaku asu.

8/12/2019 Re ticha

21/49

A preto zabdate nasvoje zakorenenie v Byt, nasvoju bosk skutonos,strcate savo vre sveta. Ke udia zabdaj, kto s, vznik zmtok, hnev,depresia, nsilie akonflikty.

No zapamta sipravdu a vrti sadomov je vemi jednoduch:

ja nie som moje mylienky, pocity, zmyslov vnemy azitky. Nie som

obsah mjho ivota. Jasom ivot. Som priestor, vktorom sa vetky vecidej. Som vedomie. Som prtomn okamih. JaSom.

8/12/2019 Re ticha

22/49

( 5 )

KTO V SKUTONOSTI STE .

S prtomnm okamihom jeneoddelitene spojen to, km vjadre due ste.

V ivotezle na mnohch veciach, ale iba jedna jeskutone podstatn.

Zle na tom, isa vm voiach sveta dar, alebo nedar. Zle natom,

iste zdrav, alebo nie, iste vzdelan, alebo nevzdelan. Zle natom,iste bohat, alebo chudobn - by chudobn nieje toist, oby bohat.no, natomto vetkom naozaj zle, vrelatvnom zmysle slova, ale niesto tie najpodstatnejie veci vovaom ivote.

Najednom toti zle viac ako navetkom ostatnom. Njs podstatu toho,km ste zahranicami tej pominutenej entity, zatm podenkovmzosobnenm pocitom vlastnho ja.

Pokoj nenjdete vtedy, ke pozmente okolnosti svojho ivota, ale vtedy,ke siuvedomte, kto vhbke due ste.

Znovuzrodenie vm nepome, akani v nasledujcom vtelen nebudetevedie, kto ste.

Vetko utrpenie nanaej plante vznik zosobovanm pocitu ja" alebomy". Ten vm toti zakrva, km vskutonosti ste. Ke sitto vntornpodstatu neuvedomujete, nakoniec vdy pomhate vytvra utrpenie.V tom je cel problm. Ke neviete, kto ste, vytvrate iluzrne, mysouvykontruovan jaako nhradu zandhern naplnen bytie a zovetkchsl sadrte svojho bojazlivho abohho ja.

Vaou prvotnou hnacou silou sapotom stva ochrana aposilovanie vhofalonho pocitu vlastnho ja.

8/12/2019 Re ticha

23/49

Mnoh bene pouvan vrazy, aniekedy aj samotn truktra jazyka,odhauj, eudia nevedia, km vlastne s. Hovor sa: Priiel oivot,"alebo To jemj ivot," akoby bol ivot nieo, osa dvlastni alebostrati. Pravda jevak tak, eiadny ivot nemte, vy toti ste ivot.ivot svekm , tojedin vedomie, ktor prenik celm vesmrom,nadobda doasn formy, aby sazailo ako kame, steblo trvy, osoba,hviezda igalaxia.

Ctite kdesi hlboko vosvojom vntri, etoto ste uvedeli ? Ctite, eTmudvno ste?

Na vinu vec vivote potrebujete as: naui sarobi nieo nov,postavi dom, sta sa vnieom odbornkom, pripravi lku aju... asvak nehr iadnu lohu pri tej najzsadnejej veci, pri tej, oktor

v ivote vskutonosti ide. Atou je sebauvedomenie. To znamen vedie,km vskutonosti ste zahranicami svojho plytkho ja - mimo mena,fyzickej podoby, osobnej histrie iosobnho prbehu.

V minulosti ani v budcnosti sanenjdete. Jedin miesto, kde sanjsmete, jetento okamih.

Hadai duchovna hadaj sebauvedomenie alebo osvietenie kdesiv budcnosti. By hadaom znamen, ebudcnos potrebujete. Aktomuverte, stane sapre vs pravdou: budete potrebova budcnos, akmsi neuvedomte, ena to, aby ste boli tm, km ste, nijak asnepotrebujete.

Ke sapozerte nastrom, uvedomujete si ten strom. Ke nanieo mysltealebo nieo ctite, uvedomujete sitto mylienku alebo pocit. Akprevateprjemn alebo bolestn sksenos, uvedomujete sitto sksenos.

Tieto vroky sajavia ako samozrejm apravdiv. Noak sa na ne pozrietelepie, zistte, eu samotn ich truktra obsahuje jednu nenpadnzkladn ilziu. Ilziu, ktorej sapri pouvan jazyka ned vyhn.Myslenie ajazyk vytvraj zdanliv rozdvojenos, vytvraj oddelenosobu tam, kde iadna nieje. Pravda jetakto: nie ste ten, kto sitenstrom, mylienku, pocit isksenos uvedomuje. Vyste pozornos alebovedomie, v ktorom a prostrednctvom ktorho savetky tieto veciprejavuj.

Ke premate osvojom ivote, dokete siuvedomova sami seba akopozornos, vktorej sa odvja cel jeho obsah?

8/12/2019 Re ticha

24/49

Hovorte: Jachcem spozna sm seba." Vyste to Ja". Vyste poznanie.Ste vedomie, prostrednctvom ktorho savetko spoznva. Nemespozna samo seba, ono je samo sebou.

Za hranicami vedomia niet ospoznva, no zneho pramen vetkopoznanie. Ja" saneme sta predmetom poznvania, predmetomvedomia.

Preto sa nemete sta sami sebe predmetom. Toje dvod, preo vzniklailzia egoickej identity - pretoe ste vmysli urobili sami zo seba predmet.

Toto som ja," hovorte. Apotom si k sebe vytvorte vzah arozprvatesebe aj ostatnm svoj osobn prbeh.

Ke siuvedomte, evy ste pozornos, vktorej sa odohrva svet javov,

oslobodte saod zvislosti odnich a od sklonu hada sm sebav situcich, miestach akonkrtnych podmienkach. Inak povedan:na tom, osa deje a nedeje, ua tak vemi nezle. Veci unie stakaiv avne. Dovho ivota vstupuje hravos. Uvedomte si, etentosvet je kozmick tanec, tanec foriem - ni viac ani menej.

Ke viete, kto vskutonosti ste, stretnete sa strvalm, ivm pocitom

mieru a pokoja, ktor mete nazva ajrados, pretoe rados jepresnetak. Jeto pulzujci iv pokoj. Jeto rados zpoznania, este samotnoupodstatou ivota, ete predtm, ako ivot naseba berie podobu. Toto

je rados zBytia - rados ztoho, este, kto v skutonosti ste.

Tak ako voda me by tuh, tekut alebo plynn, ajvedomie me byzdanlivo zmrznut" vpodobe hmoty, tekut" vpodobe mysle

a mylienok alebo beztvar, vpodobe istho vedomia.ist vedomie jeivot predtm, ako nadobudne podobu. Tento ivot sanasvet foriem pozer vaimi" oami, pretoe vyste vedomie. Ke spoznteseba ako To, uvedomte sisvoju prtomnos vovetkom. Jeto stav rehoajasnho vnmania. Unie ste izolovan entita saivou minulosou,unie ste iba premietacia plocha predstv, prostrednctvom ktorchsa vyklad kad zitok.

Ke vnmate bez toho, aby ste sivetko nejako interpretovali, mete

pocti, oje to, ovnma. Slovami dokeme poveda nanajv to,eexistuje pole bdelho pokoja, vktorom sa odohrva vnmanie.

Prostrednctvom vs" sibeztvar vedomie uvedomilo samo seba.

8/12/2019 Re ticha

25/49

ivot viny ud ovldaj tby astrach.

Tba jepotreba nieo ksebe doplni, aby ste boli plnejie sami sebou.Kad strach jestrach z toho, enieo stratte, este menej.

Tieto dve sily zakrvaj skutonos, eBytie sa ned da alebo vzia. Bytieje u vcelej svojej plnosti vovs, a toprve vtejto chvli.

8/12/2019 Re ticha

26/49

( 6 )

PRIJATIE A POKORA .

Vdy, ke jeto mon, pozrite" sado svojho vntra, inhodounevedomky nevytvrate konflikt medzi nm aokolitm svetom, medzivonkajmi podmienkami vdanom okamihu - kde ste, s km ste aleboorobte - a svojimi mylienkami apocitmi. Ctite, ak jebolestivvntorne savzpiera tomu, oje ?

Ke sito uvedomte, takisto sivimnete, esa tohto zbytonho konfliktu,tohto vntornho vojnovho stavu mete teraz slobodne vzda.

Ak by ste mali v danej chvli pomenova svoju vntorn realitu, ako astoby ste si kad de museli poveda: Nechcem by tam, kde teraz som?"Ak toje, ke nechcete by tam, kde prve ste - v dopravnej zpche,na pracovisku, v odletovej hale letiska, s umi, sktormi ste?

Samozrejme, je pravda, e zniektorch miest jenajlepie ods - niekedyje to naozaj to najlepie, omete robi. Vmnohch prpadoch vakodchod ni neriei. Vtakchto situcich jepocit Ja tunechcem by"nielen zbyton, ale ajkodliv. Kaz vm iostatnm uom nladu.

Ktosi raz povedal: kamkovek idete, tam ste. Inmi slovami: ste tu. Stle.Je naozaj tak ak prija to?

Naozaj potrebujete v mysli zvaova kad jeden zmyslov vnema zitok? Naozaj potrebujete ma ksvojmu ivotu reaktvny vzah,zaloen nachcen aodmietan, hoci vtakomto zvislom vzahu stetakmer nepretrite vkonflikte s umi a sosituciami, vktorchsa ocitte? Alebo je to iba hlboko zakorenen mentlny nvyk, ktorsa d odstrni? Odstrni savak ned tm, enieo urobte, ale tm,edovolte tejto chvli, nech jetak, ak je.

Navyknut areaktvne nie" posiluje ego. no" hooslabuje. Vaaformlna identita, vae ego nedoke odolva pokore.

8/12/2019 Re ticha

27/49

Musm toho toko vykona." Dobre, ale ak jekvalita vho konania?Cesta do prce, rozhovory sklientmi, prca napotai, obstarvaniedrobnch sluieb, vybavovanie nespoetnho radu vec, ktor tvoria vkadodenn ivot - nakoko ste sstreden nato, orobte? Je vaekonanie pokorn alebo nepokorn? Prve toovplyvuje v spechv ivote, anie to, ako vemi sasnate. Snaha prina stres anaptie,potrebu dosta sado nejakho bodu vbudcnosti alebo dosiahnu nejakvsledok. Dokete vsebe zaregistrova olen najnepatrnej momentneochoty robi to, oprve robte? Toje popieranie ivota, apreto sa aninemete dopracova kskutone spenmu vsledku.

Ak to v sebe dokete zaregistrova, dokete toaj odloi atotlnesa sstredi nato, oprve robte?

Nerobi dve veci naraz," takto vysvetlil jeden zenov majster podstatuzenbudhizmu.

Nerobi dve veci naraz znamen by totlne sstreden nato, orobte,venova tomu vetku svoju pozornos. Toto jepokorn, vedom konanie.

Prijmanm toho, oje, sa dostvate nahlbiu rove, vktorej uv

vntorn stav ani vae sebavnmanie nezvisia odtoho, iim myse prisdinlepku dobr" alebo zl".

Ke poviete scnosti" ivota no", ke prijmete tento okamih tak, akje, zaijete vsebe hlbok apokojn pocit priestrannosti.

Na prv pohad mete by ete stle spokojn, ke svieti slnko,a nespokojn, ke cel de pr, mete by astn, ke vyhrte milindolrov, aneastn, ke ovetko prdete. Noani astie, ani neastie vsunezasahuj tak hlboko ako doteraz. Jeto len rozeren hladina vho

Bytia. Ni nenaru pokoj, ktor je vpozad toho vetkho, bez ohaduna povahu vaich vonkajch okolnost.

Poveda no" tomu, oje, vo vs odhauje hbku, ktor nezvisod vonkajch okolnost ani odvntornch podmienok neustle plyncichmylienok apocitov.

Pokora je ovea dostupnejia, ke siuvedomte prchav povahu vetkchzitkov, ako ajto, esvet vm nedoke ponknu ni, oby malo trvalhodnotu. Naalej sastretvate sumi, venujete sarznej innostia zitkom, ale uzbaven tob aobv egoickho ja. Toznamen, eu

8/12/2019 Re ticha

28/49

viac nevyadujete, aby vm situcie, osoby i udalosti prinali astiea spokojnos. Unezpaste snestlosou anedokonalosou ich povahy.

Zzrak spova vtom, eke nasitucie, ud, miesta audalosti nekladietenesplniten poiadavky, nielene ste snimi spokojnej, ale ajtietoaspekty sovea harmonickejie, ovea pokojnejie.

Ke bez vhrad prijmete tento okamih, ke unezpaste stm, oje,nutkanie prema poavuje anahrdza hobdel pokoj. Ste pri plnomvedom, nomyse siu dan chvu nijako neoznauje. Toto vzdaniesa vntornho odporu vs otvra nepodmieujcemu vedomiu, ktor

je nekonene vie ako udsk myse. Tto obrovsk inteligenciasa potom me prostrednctvom vs vyjadri apomc vm, zvntrai zvonku. Preto zisujete, eke savzdvate vntornho odporu, okolnosti

vho ivota saasto menia klepiemu.

Hovorm vm: Uite sitto chvu. Bute astn?" Nie. Prijmite takos"tejto chvle. Toplne sta.

Pokora je poddanie sa tomuto okamihu, nie prbehu, prostrednctvomktorho tento okamih interpretujete a s ktorm sapotom snate zmieri.

Mete by naprklad postihnut aby odkzan nainvalidn vozk.Okolnos jetak, ak je.

Vaa myse mono teraz vytvra prbeh, ktor tvrd: Takto dopadol mjivot. Skonil som navozku. ivot jeku mne krut anespravodliv. Totosi nezaslim."

Dokete prija takos tohto okamihu a nezamiea siho s prbehom, ktorokolo neho myse vytvorila?

Pokora prichdza, ke siu nekladiete otzku: Preo sato muselo staprve mne?"

Aj v tej zdanlivo najneprijatenejej anajbolestivejej situcii saskrvahlbie dobro, kad pohroma obsahuje zrodok milosti.

8/12/2019 Re ticha

29/49

V dejinch savdy vyskytovali eny amui, ktor tvrou vtvr vekejstrate, chorobe, uvzneniu ineodvratnej smrti prijali zdanlivo neprijatena tak nali pokoj, ktor presahuje akkovek pochopenie".

Prijatie neprijatenho jenajvm zdrojom milosti vtomto svete.

Ssitucie, ke zlyhvaj vetky odpovede avysvetlenia, ke ivotnedva nijak zmysel. Alebo sana vs obrti utrpen lovek s prosbouo pomoc a vy neviete, ourobi alebo poveda.

Ke bezo zvyku prijmete, eto neviete, vzdvate sapornho hadaniaodpoved pomocou obmedzenej premajcej mysle. Vtedy meprostrednctvom vs psobi vyia inteligencia. Ztej me ma nakoniecprospech aj vae myslenie, kee tto vyia inteligencia me prdi

do vaej mysle ainpirova ju.Pokora niekedy znamen vzda sasnahy o pochopenie a uspokoji sas tm, enepoznte odpove.

Poznte niekoho, koho hlavnou ivotnou nplou sazd spsobovanietrpenia sebe ajinm arenie neastia? Odpuste mu, pretoe ajtaktoudia tvoria sas prebdzania saudstva. loha, ktor vom zohrvaj,predstavuje zosilnenie przraku egoickho vedomia, odmietanie pokory.Nie je v tom ni osobn. Tonie s vskutonosti oni.

Dalo by sa poveda, epokora je vntorn posun ododporu k prijatiu, odnie" k no". Ke zlote zbrane, vae sebavnmanie saposvaod stotoovania sreakciou a mentlnym posudzovanm kuvedomeniu,este priestor okolo takejto reakcie ihodnotenia. Je to posunod stotoovania sformou - mylienkou alebo pocitom - k tomu, esiuvedomte seba ako nieo, onem formu - ako priestrann pozornos.

okovek, obez vhrad prijmete, vs privedie kpokoju, dokoncaaj prijatie faktu, enieo nedokete prija, eodporujete.

Nechajte ivot napokoji. Nechajte ho plyn.

8/12/2019 Re ticha

30/49

( 7 )

PRRODA .

Od prrody zvisme nielen zhadiska fyzickho preitia. Potrebujeme juajna to, aby nm ukzala cestu sp, vchodisko zvzenia naej mysle.Stratili sme sa v innosti, vmyslen, vspomnan, predvdan - zabldilisme v labyrinte komplikci a vosvete plnom problmov.

Zabudli sme to, oete stle vedia skaly, rastliny azvierat. Zabudli sme,ako by - by pokojn, by sami sebou, nachdza satam, kde je ivot: Tua Teraz.

Vdy, ke zameriate svoju pozornos nanieo prrodn, nieo, ovzniklobez udskho zsahu, vykraujete zvzenia konceptulneho myslenia ado uritej miery sapodieate nastave prepojenosti s Bytm, vktoromdoteraz existuje vetko prrodn.

Zamera svoju pozornos naskalu, strom izviera neznamen premao nich, ale jednoducho ich vnma, dra vpozornosti.

Nieo z ich podstaty sa potom prenesie aj do vs. Ctite, ak spokojn.Tm savo vs rod rovnak pokoj. Ctite, ako pevne spovaj vByt -splne zajedno stm, oje a kde toje. Ke sitoto uvedomte, ajvysa vo svojom vntri ocitnete voze pokoja amieru.

Ke saprechdzate alebo odpovate vprrode, vzdajte hold tejto ripokoja tm, esa na u plne sstredte. Bute ticho. Pozerajte. Povajte.Vmajte si, ako jekad zviera irastlina naplno sebou samm. Zvierata rastliny, na rozdiel od ud, neij rozpoltene. Neij prostrednctvommentlnych obrazov osebe, preto si nemusia robi starosti stm, abysa snaili tieto obrazy chrni aposilova ich. Jele jesm sebou. Narcis

je sm sebou.

Vetky veci vprrode szjednoten nielen samy sosebou, ale ajs plnosou. Nevylenili sa ztkaniva celku tm, eby trvali na oddelenejexistencii: ja" azvyok vesmru.

8/12/2019 Re ticha

31/49

Rozjmanie oprrode vs me oslobodi odtakhoto ja" - hlavnhovrobcu problmov.

Venujte pozornos nespoetnm nepatrnm zvukom prrody - umu listovvo vetre, padajcim daovm kvapkm, bzuaniu hmyzu, prvej vtejpiesni na svite. plne sa do nich ponorte. Za tmi zvukmi jetoti osivie: posvtnos, ktor nemono pochopi myslenm.

Nestvorili ste svoje telo ani nedokete ovlda jeho funkcie. Tutotipsob ovea vyia inteligencia, ako jeudsk myse. Jeto rovnakinteligencia, ak udriava chod celej prrody. Najviac sa knej metepribli, ke siuvedomujete svoje vntorn energetick pole - ke ctite

ivos apulzujcu prtomnos vosvojom tele.

Hravos arados psa, jeho nepodmieujca lska aochota v ktorejkovekchvli oslavova ivot sasto vprkrom protiklade svntornmrozpoloenm, vakom sa nachdza jeho majite - deprimovan, zkostliv,zavalen problmami, straten vvahch, neprtomn najedinom miestea v jedinej chvli, ktor skutone existuj: Tu aTeraz. Nka saotzka: Akoto ten pes rob, esi zachovva zdrav aradostn povahu, hoci ijepo boku takho loveka?

Ke prrodu vnmate iba mysou, cez uvaovanie, nemete cti jej ivos.Vnmate iba formu aneuvedomujete si ivot, ktor junapa - to posvtntajomstvo. Mylienky redukuj prrodu nakomoditu, ktor treba zuitkovav snahe dosiahnu zisk, poznatky alebo in utilitrne ciele. Zprastarholesa sa stva rezivo, zvtkov vskumn projekt az hory osi, otrebavyai alebo doby.

Ke vnmate prrodu, ponechajte si vsebe von priestor bez mylienok,bez mysle. Ke budete kprrode pristupova takto, bude vm odpovedaa podiea sana vvoji udskho aplanetrneho vedomia.

Vimnite si, ak prtomn jekvet, ako sa pokorne odovzdva ivotu.

8/12/2019 Re ticha

32/49

Takmer kad mdoma nejak izbov rastlinu - uste sa na uniekedyskutone pozreli? Dovolili ste niekedy tej dobre znmej, nostle tajomnejbytosti, ktor volme rastlina, aby vs nauila svoje tajomstv? Vimliste si, ak jeplne pokojn? Ako ju obklopuje pole pokoja ? V momente,ke siuvedomte, evyaruje ticho apokoj, rastlina sa stane vamuiteom.

Pozorujte zviera, kvet alebo strom a vimnite si, ako hlboko spovajv Byt. Ssamy sebou. Maj vsebe ohromn dstojnos, nevinnosa svtos. Noaby ste to videli, muste zjs zahranice mentlneho nvykuvetko pomenovva aoznaova. Vmomente, ke sadostaneteza mentlne oznaovanie, poctite tnevysloviten dimenziu prrody,ktor saned pochopi myslenm ani zachyti zmyslami. Jeto harmnia,posvtnos, ktor prenik celou prrodou, noje prtomn ajvo vs.

Prroda jevzduch, ktor dchate, ale ajsamotn proces dchania.

Venujte pozornos svojmu dchaniu auvedomujte si, eho nevykonvate.Je to dych prrody. Keby ste museli nadchanie myslie, oskoro bystezomreli. Keby ste sa ho pokali zastavi, prroda byvs nakoniecpremohla.

Najintmnej anajmocnej spsob, ako saznovu spoji sprrodou,je uvedomova si svoj dych a naui saudra naom svoju pozornos.Je to vemi lieiv aoslobodzujci postup. Vyvolva vedom posunod konceptulneho sveta mylienok kvntornej ri nepodmienenhovedomia.

Prrodu potrebujete ako uitea, ktor vm pome znovu saspojis Bytm. Ale nie iba vypotrebujte ju, aj ona potrebuje vs.

Nie ste toti odprrody oddelen. Vetci sme sasou Jedinho ivota,ktor sa vcelom stvoren prejavuje vnespoetnch formch. Tie snavyenavzjom prepojen. Ke siuvedomte posvtnos, krsu, neuveritenpokoj a dstojnos, vakej existuje kvet alebo strom, nieo tomu kvetuistromu pridvate. Ajprroda spoznva samu seba prostrednctvomvho uvedomenia, vaej pozornosti. Prostrednctvom vs spoznva svoju

vlastn krsu aposvtnos!

8/12/2019 Re ticha

33/49

Prrodu dr vosvojom objat obrovsk tich priestor. Ten pokojn priestordr ajvs.

Len vtedy, ke ste vntorne tich, mte prstup dore pokoja, ktorobvaj skaly, rastliny azvierat. Len vtedy, ke vaa hlun myse

stchne, dokete sa v hbke due zjednoti sprrodou adosta saza pocitoddelenosti, ktor vznik prlinm uvaovanm.

Myslenie je stupe vvoja ivota. Prroda existuje vnevinnom pokoji, ktorpredchdza vznikajcim mylienkam. Strom, kvet, vtk iskala si svojukrsu aposvtnos neuvedomuj. Ke saudsk bytosti stia, dokusa dosta za hranice myslenia. V tichu, ktor jeza myslenm, saskrvarozsiahla dimenzia poznania a pozornosti.

Prroda vs doke dovies kpokoju. Je to jej dar. Ke juvnmatea spjate sa s ou vpoli pokoja, to pole sa napln vaou pozornosou.Toje zase v dar prrode.

Prostrednctvom vs siprroda uvedomuje samu seba. Pravdupovediac,prroda tuna vs akala miliny rokov.

8/12/2019 Re ticha

34/49

( 8 )

MEDZIUDSK VZAHY .

Ako rchlo sidokeme oniekom urobi mienku, ako rchlo sirobmeo inch uoch zvery. Egoick myse toti uspokojuje, ke me inudsk bytos oznai nejakou nlepkou, uri jej pomyseln identitu,vynies nad ou spravodliv sd.

Kad udsk bytos jenastaven tak, aby uvaovala asprvala saistmspsobom - je ovplyvnen genetikou, ako ajzitkami zdetstva a svojmkultrnym prostredm.

To vak nie jejej prav podstata, tak saiba jav navonok. Ke nad niekmvynesiete sd, zamieate sijeho podmienen mylienkov vzorce s tm,km naozaj je. Noaj vynanie sdov je vpodstate len hlbokopodmienen apodvedom mylienkov vzorec. Kloveku, ktorhoposudzujete, priraujete pomyseln identitu, notto falon totonosneuvzn len tohto loveka, ale ajvs samch.

Neposudzova neznamen nevma si, okto rob. Znamen touvedomisi, esprvanie danej osoby jeformou podmieovania aako tak hoajvnma aprijma. Nebudete niekomu vytvra identitu nazklade jehopodmienenosti.

To vs oboch oslobod odstotoovania sa s podmieovanm, sformou,s mysou. Vtedy ego prestane ovlda vae vzahy.

Km v ivot ovlda ego, vina vaich mylienok, pocitov ainovvznik z chtivosti a zo strachu. Vo vzahoch potom vdy odinch nieochcete alebo sa nieoho vsvislosti s nimi bojte.

To, ood nich chcete, me by poteenie, hmotn prospech, uznanie,pochvala, pozornos ivylepenie vho sebavnmania. Porovnvate sas nimi a usudzujete, este, mte alebo viete viac ako oni. Bojte satoho,eby opak mohol by pravda, eby v obraz vovaich oiach mohlinejako zhori.

Ke saohniskom vaej pozornosti stane prtomn okamih - namiesto toho,aby ste ho iba vyuvali ako prostriedok -, dostvate saza ego aza podvedom nutkanie vyuva ostatnch ako nstroj nadosiahnutie

8/12/2019 Re ticha

35/49

svojho ciea, ktorm jezvyajne potreba posilni svoje sebavnmaniena kor ostatnch. Ke kadmu, skm mte doinenia, venujete plnpozornos, vypate zvho vzahu minulos abudcnos, svnimkoupraktickch dvodov. Ke ste pri kadom loveku, sktorm sastretnete,naplno prtomn, odkladte nabok pomyseln identitu, ktor ste sipreneho vytvorili - svoju interpretciu toho, km je a om zasebou -a dokete knemu pristupova bez egoickch sl chcenia astrachu.Kom jepozornos, pokojn bdelos.

Posun savo vzahoch zatby aobavy je ndhern. Lska predsa ninechce a nioho saneobva.

Keby bola jej minulos vaou minulosou, jej boles vaou bolesou ajejstupe vedomia vam stupom vedomia, mysleli akonali by ste presne

ako ona. Toto uvedomenie prina odpustenie, scit amier.

Ego to vak nerado pova, pretoe aksa neme sprva reaktvne amastle pravdu, zane slabn.

Ke prijmete kadho, kto vkro dopriestoru prtomnho okamihu, akovzcneho hosa,ke kadmu dovolte, aby bol sm sebou, veci sazan

meni.

Na to, aby ste spoznali in udsk bytos vjej podstate, nemuste onejv skutonosti ni vedie - nepotrebujete pozna jej minulos, jej histriu,

jej prbeh. Zamieame situ toti dve veci: vedomosti oniekom a poznaniedanho loveka vhlbom, nekonceptulnom zmysle. Sto dve plneodlin kategrie. Jedna sazaober formou, druh tm, onijak formu

nem. Jedna pracuje prostrednctvom mylienok, druh prostrednctvompokoja.

Vedomosti o niekom alebo o nieom suiton zpraktickch dvodov.V praktickom ivote sabez nich nezaobdeme. Ke savak stanurujcou kategriou naich vzahov, zan by vemi obmedzujce,dokonca detruktvne. Mylienky apredstavy vytvraj medzi umi umelbariry, oddeuj ich. Vzjomn vzahy potom nie szaloen naByt, alena mylienkach. Bez takchto vymyslench barir jevo vetkch

medziudskch vzahoch prirodzene prtomn lska.

8/12/2019 Re ticha

36/49

Vina kontaktov medzi umi saobmedzuje na slovn vmenu, nasvetmylienok. Vnies donich trochu pokoja je zkladnou lohou,predovetkm pokia ide ovaich najblich.

iadny vzah nemeprekvita bez pocitu priestrannosti, ktor prichdzaspolu s pokojom. Meditujte spolu alebo spolu strvte vtichosti nejak asv lone prrody. Ke ste naprechdzke alebo sedte vaute idoma,

zvyknite si by spolu vtichosti. Ticho a pokoj sa nedaj vytvori cielene,a nie je to ani potrebn. Jednoducho vnmajte toticho, ktor u svami je,hoci ho zvyajne prekrva hluk mylienok.

Ak tento priestrann pokoj nepoznte, vae vzahy pravdepodobne ovldamyse aahko vnich prevldnu problmy akonflikty. No ak je prtomn,doke obsiahnu okovek.

alm spsobom, ako vnies dovzahu pokoj, jeschopnos skutonepova. Ak niekoho naozaj povate, vznik dimenzia pokoja, ktorsa stane neoddelitenou sasou vho vzahu. Ale schopnos naozajpova jedos zriedkav. Zvyajne toti viu as pozornostipovajceho pohlcuj jeho vlastn mylienky. Vtom lepom prpadehodnot vae slov apripravuje si, ovm odpovie. Vtom horom vbecnepova, pretoe jestraten vovlastnch vahch.

Schopnos pova jeovea viac, ako iba vnma sluchom. Jeto bdelpozornos, priestor prtomnosti, vktorom sa prijmaj slov. Tie v takejchvli nadobdaj druhorad lohu. Mu by zmyslupln alebo, naopak,vbec nedva iadny zmysel. Ovea dleitej ako to, opovate,

je samotn akt povania, priestor vedomej prtomnosti, ktor savo vspri povan rod. Tento priestor je zjednocujcim poom pozornosti,v ktorom sa stretvate sinou osobou bez oddeujcich prekok,vytvorench konceptulnym myslenm. In osoba potom unieje in".V tomto priestore sa toti spjate ako jedin pozornos, jedin vedomie.

asto zavate vo vzahoch sosvojimi najblimi opakujce sadramatickchvle? Stva savm, erelatvne bezvznamn nezhody ved kzrivmhdkam aemocionlnej bolesti?

Koreom takchto zitkov szkladn egoick vzorce sprvania: potrebama pravdu apresvedi niekoho, esa mli. Inmi slovami, stotoovaniesa s mentlnymi stanoviskami. Jetu aj potreba ega vies neustles niekm iniem spor aposilova tak svoj pocit vlunosti arozliovania

ja" a tostatn", pretoe bez toho nedoke existova.

8/12/2019 Re ticha

37/49

Navye jetu aj nahromaden emocionlna boles zminulosti, ktorsi noste sosebou, rovnako ako kad lovek. Jeto boles zvaej osobnejhistrie, ale ajkolektvna boles udstva, ktor siaha aleko, alekodo minulosti. Toto bolestiv telo" jeenergetick pole vovaom vntri,ktor vs zasu naas ovldne, pretoe potrebuje zai aliuemocionlnu boles, ktorou saiv adopa sisily. Poka sariadi vaemyslenie tak, aby bolo onajnegatvnejie. Zbouje vae negatvnemylienky, pretoe je s nimi na rovnakej vlnovej dke. Takisto vyvolvanegatvne emocionlne reakcie vovaich najblich, predovetkmvo vaich partneroch, aby mohlo rs znslednch dramatickch udalost azo vzniknutej emocionlnej bolesti.

Ako sa d oslobodi odtohto hlboko zakorenenho podvedomhostotoovania sa sbolesou, ktor vm vivote spsobuje tokoproblmov?

Uvedomte si ho. Uvedomte si, etoto stotoovanie sbolesou nie ste vy.Vnmajte jeho prav tvr: jeto iba boles zminulosti. Ke sa uvhopartnera alebo u vs prejavuje, iba hopozorujte. Ke savm totopodvedom stotoovanie suplynulou bolesou podar prerui, keho dokete vsebe spozorova, uho viac nebudete vyivova aonopostupne strat svoj energetick nboj.

Medziudsk vzahy doku by peklo nazemi. Ale mu by ajskvelmduchovnm cvienm.

Ke sapozriete na inho loveka actite knemu obrovsk nklonnosa lsku alebo ke rozjmate okrse prrody aniekde vo vs saozva nieohlbok, zatvorte nachvu oi apreciujte vsebe podstatu tej krsya lsky. S svami toti neoddelitene spojen, svaou skutonou

podstatou. Vonkajia forma jedoasn odraz toho, m ste vntri, vhbkesvojej due. Preto odvs lska ani krsa nemu nikdy ods, hoci vetkyostatnformy no.

Ak jev vzah k svetu predmetov, k tm nespoetnm veciam, ktorvs kad de obklopuj as ktormi kad de narbate? Stolika,na ktorej sedte, alebo pero, auto, ilka, zktorej pijete ? Spre vs iba

prostriedkom na dosiahnutie nieoho inho alebo ste imobas vanza to, es, eexistuj, avyjadrte totm, esi ich hoci len na chvuvimnete avenujete im svoju pozornos?

8/12/2019 Re ticha

38/49

Ke sapriptate kpredmetom, ke ich pouvate nato, aby ste zvilisvoju hodnotu vo vlastnch oiach av oiach inch, cel v ivot mevemi ahko zaa ovlda staros o veci. Ke sastotoujete svecami,vtedy si ich unecente zato, es, m s. Vtedy sa vnich sami hadte.

Ke sicente predmet zato, eje, m je, ke ste van zajehoexistenciu bez mentlnych projekci, nemete sanecti van zato,

es. Mono dokonca ctite, enie s vskutonosti neiv. Mono ctite,esa tak iba javia vaim zmyslom. Fyzici potvrdzuj, ena rovni molekl

je kad predmet vskutonosti pulzujce pole energie.

Ak si nesebecky dokete ceni ru predmetov, svet okolo vs zrazu ovatak, eto mysou nemte ani zaleka ancu pochopi.

Vdy, ke niekoho stretnete, hoci len nachvu, dokete oceni jehojestvovanie tm, emu venujete svoju pln pozornos? Aleboho zredukujete len na prostriedok, na obyajn funkciu irolu ?

Ako pristupujete k pokladnke vsupermarkete, k strnikovi parkoviska,k opravrovi, k zkaznkovi ?

Chva pozornosti sta. Ke sana nich dvate alebo ich povate, meteim venova okamih bdelho pokoja - mono len dve itri sekundy, aleboaj viac. To sta nato, aby sa objavilo nieo ovea skutonejie, ako

sroly, ktor zvyajne hrme as ktormi sastotoujeme. Vetky stotisasou podmienenho vedomia, ie udskej mysle. To, osa vynraprostrednctvom aktu pozornosti, jenepodmienen - to, km ste vhbkedue, pod nlepkou svojho mena afyzickej podoby. Uneijete podanejakho scenra, ste skuton. Ke satto dimenzia vynra vovs,vynra saaj v loveku, ktorho mte pred sebou.

V konenom dsledku, samozrejme, pred sebou nemte niekoho inho.Vdy stretvate samho seba.

8/12/2019 Re ticha

39/49

( 9 )

SMR A VENOS .

Ke krate lesom, doktorho oividne nezasiahla udsk ruka, nevidtevade okolo seba vdy len prekypujci ivot. Vdivoine nakadom krokunarazte ajna popadan stromy ahnijce kmene, prchnivejce lstiea rozkladajcu samasu. Vade, kam sapozriete, nachdzate smr ajivot.

Pri podrobnejom skman vak zistte, eten rozkladajci sa kmestromu ihnijce lstie umouj zrod novho ivota. Anielen to, onysamotn spln ivota. Mikroorganizmy nezahaj. Molekuly sazoraujdo novch zoskupen. Take vlastne nenachdzate smr. Jeto lenmetamorfza foriem ivota. osa z toho mete naui?

Smr nieje protikladom ivota. ivot nem protiklad. Protikladom smrtije zrodenie. ivot jeven.

Mudrci a bsnici uodpradvna rozoznvaj snov charakter udskejexistencie - je zdanlivo neochvejn askuton, nopritom tak prchav,eby sa mohla v hociktorej chvli rozplyn.

V hodine vaej smrti savm v ivotn prbeh me naozaj javi ako sen,ktor saprve kon. Noaj sen mus ma nejak podstatu, ktor

je skuton. Mus existova vedomie, vktorom sa tento sen odohrva, inakby nebol.

Ako to vlastne je - je vedomie vytvoren telom alebo skr tvor sen otele,sen o niekom ?

Preo savina zud, ktor zaili zitok blzky smrti, prestala b smrti?Pouvaujte nad tm.

Samozrejme, viete, eraz zomriete, ale to je zvyajne len obyajnmylienkov koncept adovtedy, km saso smrou poprvkrt vivote

nestretnete osobne". Me toby prostrednctvom vnej choroby alebonehody, ktor postretne vs alebo vaich blzkych, alebo ke vs navdyopust milovan osoba. Vtakej chvli smr vstpi dovho ivota akouvedomenie si vlastnej smrtenosti.

8/12/2019 Re ticha

40/49

Vina ud saod neho vystraene odvracia, noak necvnete apostavtesa tvrou vtvr skutonosti, evae telo jepominuten amesa kedykovek rozplyn, vae stotoovanie svlastnou fyzickoua psychologickou formou, s vam ja", sado uritej miery oslab. Kespoznte aprijmete doasn povahu vetkch foriem ivota, zostpina vs zvltny pocit pokoja.

Vaka kontaktu sosmrou savae vedomie doistej miery oslobodod stotoovania sformou. Preto zvykli mnsi vniektorch budhistickchkolch pravidelne navtevova mrnice, kde sedeli ameditovali obklopenmtvymi telami.

V zpadnch kultrach jevak ete stle vemi rozren popieranie smrti.Dokonca aj star udia sasnaia vyhba mylienkam arozhovorom na ttotmu. Mtvi sazkostlivo ukrvaj zdohadu ivch. Kultra, ktor popierasmr, saasom nevyhnutne stane plytkou apovrchnou a bude sa zaobera

iba vonkajou formou vetkch vec. Ke sapopiera smr, ivot strcasvoju hbku. Vytrca sa zneho monos spozna, kto sme pod zvojommena a fyzickej formy, strca satranscendentno - dimenzia, ktor vetkopresahuje, pretoe brnou dotejto dimenzie je smr.

udia mvaj neprjemn pocit vdy, ke sa nieo kon, pretoe kadkoniec je ako mal smr. Preto sa vmnohch jazykoch pri len pouvaj

vrazy, ktor znamenaj ete sauvidme".Vdy, ke sanejak zitok chli kukoncu - priatesk stretnutie,dovolenka alebo ke vm deti odchdzaj z domu - mte pocit, akoby stetak trochu zomreli. Forma", ktor savo vaom vedom javila ako dansksenos, sarozplva. asto posebe zanechva pocit przdnoty, predktorou sa vina ud sna zovetkch sl unikn anecti ju.

Ak sa naute prijma adokonca vta konce vosvojom ivote, monozistte, esa ten pocit przdnoty, ktor vm bol spoiatku vrcholneneprjemn, zmen napocit vntornej priestrannosti ahlbokho mieru.

Ke sabudete takto kad de ui zomiera, otvorte saivotu.

Vina ud mpocit, eich identita, ich pocit vlastnho ja, jenieoneuveritene vzcne, o onechc prs. Preto satak vemi bojme smrti.

Zd savm nepredstaviten ahroziv, e Ja" bymohlo presta existova.Lene vysi to Ja" mlite sosvojm menom, sfyzickou formou a osobnmprbehom. To Ja" toti nieje ni viac ako doasn tvar vpoli vedomia.

8/12/2019 Re ticha

41/49

Km jetto formlna totonos vetko, opoznte, neuvedomujete si,et vzcnos jevaou podstatou. Jevam najvntornejm pocitomJa som, samotnm vedomm. Jeto venos vovs - a to je tojedin, oonemete nikdy prs.

Vdy, ke vm doivota zasiahne vna strata - ako naprklad stratamajetku, domova, blzkeho loveka alebo strata dobrho mena, prceifyzickch schopnost - nieovo vs odumrie. Mte pocit, akoby ste bolinieo menej ako predtm. Mono sadostav ajpocit dezorientcie. Jeto pre... km vlastne teraz bez toho som?"

Ke vs opust alebo sarozplynie forma, s ktorou ste sa podvedomestotoovali ako sosvojou sasou, me toby nesmierne bolestnzitok. Dalo bysa poveda, ezanechva dieru vtkanive vho bytia.

Ke sato stane, nepopierajte ani neignorujte svoju boles alebo smtok.Prijmite fakt, etu s. Nezabdajte natendenciu svojej mysle spriadaokolo tejto straty prbeh, vktorom vm ur rolu obete. Sou sspojenemcie ako strach, hnev, pocit ukrivdenosti isebatos. Uvedomte si,ole zatmito pocitmi, ako ajza celm domnelm prbehom: diera,przdny priestor. Dokete satomu postavielom aprija tento zvltnypocit przdnoty? Ak no, mono prdete nato, eto unieje takstraideln miesto. Mono budete prekvapen, ke zistte, ak pokoj zneho

vyaruje.Vdy, ke nastva smr, vdy, ke sarozplva konkrtna forma ivota,otvorom, ktor tupo nej zostal, iari Boh. To, onem formu, ojeneprejaven. Preto jesmr najposvtnejou vecou vivote. Preto kvmprostrednctvom rozjmania aprijatia smrti me prs Bo pokoj.

Ak krtkodob jekad udsk zitok, ak pominuten snae ivoty.Existuje nieo, onie je podroben kolobehu zrodenia asmrti, nieo, ojeven?

Skste poprema otomto: keby existovala iba jedna farba, dajme tomumodr, acel svet avetko vom bybolo modr, potom byvlastneiadna modr neexistovala. Aby sme mohli rozozna modr, mus bynieo, omodr nieje. Inak bymodr nevynikala", nemohla byexistova.

A na to, aby sme mohli rozozna pominutenos vetkch vec, netreba

nieo, oje trval anepominuten? Inmi slovami: keby bolo vetkovrtane vs samch pominuten, vedeli byste to vbec? Neznamenskutonos, esi uvedomujete a mete by svedkom krtkodobej povahy

8/12/2019 Re ticha

42/49

vetkch vec vrtane vs samch, evo vs existuje nieo, onepodlieharozkladu ?

Ke mte dvadsa rokov, vnmate svoje telo ako siln azdatn,o esdesiat rokov hou vnmate ako zoslabnut astar. Ajvae myslenieme by in, ako ke ste mali dvadsa.

Ale samotn pozornos, ktor siuvedomuje, eje vae telo mlad alebostar, alebo esa vae myslenie zmenilo, nepodstpila iadne zmeny.Tpozornos jevenos vovs, jeto samotn vedomie. Jeto ivot, ktornem formu. Mete oprs? Nemete, pretoe vyste ten ivot.

Niektor udia njdu krtko predtm, ako zomr, hlbok pokoj. Takmeriaria, akoby cez ich rozplvajcu saformu nieo presvitalo.

Niekedy sa stva, evemi star alebo vemi chor udia zan byv poslednch tdoch, mesiacoch idokonca rokoch svojho ivota takmerpriesvitn. Ke sana vs pozr, mete sivimn, eim z o iari aksisvetlo. U vnich nezostalo iadne psychick utrpenie. Pokorne prijali svojusituciu, atak sa ich osoba, mysou vytvoren egoick ja", urozplynula.

Zomreli pred smrou" anali hlbok vntorn pokoj, ktor prinauvedomenie si toho, oje v nich nesmrten.

Kad nehoda alebo katastrofa m vsebe potencilne spsonosndimenziu, ktor sizvyajne neuvedomuje.

Hrozn ok zabsoltne neakanej, neodkladnej smrti, me donti vaevedomie, aby sa plne prestalo stotoova sosvojou formou.V poslednch okamihoch pred fyzickou smrou apoas nej mete zaisami seba ako vedomie osloboden odformy. Strach zrazu pominie a je tulen pokoj a poznanie, e vetko je vporiadku" a esmr jeiba

rozplvajca saforma. Smr sapotom zanejavi ako nadovetko iluzrna- rovnako iluzrna ako forma, sktorou ste sa predtm stotoovali.

Smr nie jeanomlia ani hrzostran udalos, ako byvs chcela modernkultra presvedi, ale tnajprirodzenejia vec na svete, neoddelitenod svojho protikladu - zrodenia. Myslite na to, ke sedte pri zomierajcomloveku.

By pri zomieran nejakho loveka ako spolonk asvedok je vekprivilgium aposvtn zitok.

8/12/2019 Re ticha

43/49

Ke robte spolonos zomierajcemu, nepopierajte iadny aspekt tejtosksenosti. Nepopierajte to, osa deje, ani svoje pocity. Vedomie,enemete ni robi, vovs me vyvolva pocit bezmocnosti, smtokihnev. Prijmite svoje pocity. A potom urobte al krok, prijmite fakt,enemete ni urobi. Prijmite hoplne. Tu oniom nerozhodujete.Pokorne sa poddajte vetkm aspektom tejto sksenosti, svojim pocitomaj bolesti a nepohode, ktor mono zomierajci podstupuje. Pokorn stavvho vedomia apokoj, ktor je snm spojen, bud vekou oporouzomierajcemu apomu muuahi jeho odchod. Ak bud potrebnslov, vzdu zticha vo vaom vntri. Ale bud druhorad.

S tichom prichdza vek poehnanie: vntorn mier.

8/12/2019 Re ticha

44/49

( 1 0 )

UTRPENIE A UKONENIE UTRPENIA .

Vzjomn prepojenos vetkch vec: budhisti jupoznaj oddvna, dnesju potvrdzuj ajfyzici. iadna zudalost nie jeizolovan, hoci totak mevyzera. m viac udalosti posudzujeme aoznaujeme, tm izolovanejiesa nm bud javi. Svojimi vahami rozdrobujeme celistvos ivota, hociprve znej kad udalos vznik. Predstavuje sas navzjompoprepjanej siete, ktor tvor cel vesmr.

To znamen: okovek je, neme by inak.

Vo vine prpadov nemme ani poatia, ak lohu me zdanlivobezvznamn udalos zohrva vplnosti vesmru. Ke sivak uvedomme

jej nevyhnutnos vrmci obrovskho celku, me toby zaiatokvntornho prijatia toho, oje. Toto prijatie potom vedie k obnoveniusladu scelistvosou ivota.

Njs skuton slobodu akoniec utrpenia znamen i tak, akoby stesi dobrovone zvolili vetko, o vtejto chvli ctite aprevate.

Tento vntorn slad sprtomnm okamihom jekoniec utrpenia.

Je utrpenie naozaj potrebn? no ajnie.

Keby ste nepreli utrpenm, nemali byste ako udsk bytos iadnu hbku,iadnu pokoru ani scit. Urite byste teraz netali tto knihu. Psobenmutrpenia prask krupina ega. Vtom momente jejeho loha splnen.Utrpenie je potrebn len dovtedy, km sineuvedomte, eje zbyton.

Pocit neastia potrebuje mysou vytvoren ja" sosobnm prbehom, iekonceptulnu totonos. Potrebuje as - minulos abudcnos. Akoddelteas odsvojho pocitu neastia, ovm zostane? Zostane vm takos"tohto okamihu.

8/12/2019 Re ticha

45/49

Me toby pocit aoby, nervozita, zkos, hnev idokonca nevonos.To vak nieje neastie anieje to ani osobn problm. Naudskej bolestinie je ni osobn. Jeto jednoducho intenzvny tlak alebo energia, ktorctite vniektorej asti tela. Akna uzameriate svoju pozornos, pocitsa nezmen namylienku anebude obnovova neastn ja".

Vmajte si, osa deje, ke dovolte pocitu, aby tujednoducho bol.

Vea utrpenia avea neastia vznik tak, epokladte kad mylienku,ktor vm prelet hlavou, zapravdu. Nie ste neastn pre jednotlivsitucie, ktor prevate. Tie vm mu spsobova fyzick boles, alenemu spsobi, aby ste boli neastn. Neastn ste pre svoje mylienky.To vae interpretcie aprbehy, ktor sami sebe hovorte, spsobuj,este neastn.

Mylienky, ktor miprve teraz vria hlavou, marobia neastnm." Totouvedomenie preru vae podvedom stotoovanie sa snimi.

Ak hnusn de.

Nem vsebe ani toko slunosti, aby mizavolal.

Vykaala sana ma.To sprbehy, ktor rozprvame sami sebe ajinm. astosa prostrednctvom nich saujeme. Spodvedome zameran nato, abyposilovali n pocit vlastnho ja, ktormu vdy nieo chba. Robia totak,emy sme v nich t dobr" anieo alebo niekoho inho vykresuj akotch zlch". Ke vystupujeme ako t dobr", staviame sado lohy lepcha nadradench, m posilujeme svoj falon pocit vlastnho ja, svoje ego.Tm sizrove vytvrame akhosi nepriatea: no, ego potrebuje

nepriateov, aby sivymedzilo svoje hranice. Tto lohu me spadokonca aj poasie.

Prostrednctvom navyknutho mentlneho posudzovania a emocionlnehoka siudriavate zosobnen, reaktvny vzah kuom audalostiamvo svojom ivote. Tovetko jeutrpenie vytvoren egom, ale nie

jejednoduch sito uvedomi, pretoe egu totakto vyhovuje. Silnie predsaprostrednctvom reaktivity akonfliktov.

Ak bybol bez tchto prbehov ivot jednoduch.

Pr.

Nezavolal.

8/12/2019 Re ticha

46/49

Bol som tam. Ona neprila.

Ke trpte, ke ste neastn, zostate naplno ponoren vprtomnomokamihu. V prtomnom okamihu toti neastie ani problmy nemuexistova.

Utrpenie sa zana vtedy, ke vmysli oznate alebo pomenujete nejaksituciu ako zl alebo neprijaten. Odporujete jej. Tento odpor juzosobna vtiahne do hry vae reaktvne ja".

Pomenovvanie aoznaovanie snavyknut postup, ale ajtento zvyksa d prekona. Zanite trnova nepomenovvanie" najprv

na malikostiach. Akzmekte lietadlo, padne vm obben lkaa rozbije sa alebo ke sapomyknete aspadnete do blata, doketesa ovldnu avyvarova satoho, aby ste takto udalos oznaili zazlalebo bolestn? Dokete okamite prija scnos" danej chvle?

Ke nieo oznate zazl, vyvolva tovo vs emocionlny k. Ten vsodpoj odsily, ktor byste mali inak k dispozcii. Jeto sila samotnhoivota. Ke vetko nechte plyn bez toho, aby ste to pomenovvali,zrazu mte nesmierne vea energie.

Jedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla.

Prestate vmysli vetko oznaova zadobr alebo zl adostanete sa zahranice tchto dvoch kategri. Ke savm podar dosta zazvyajnpomenovvanie, zane cez vs prdi energia celho vesmru. Ke sak svojim zitkom nestaviate reaktvne, to, oby ste predtm oznaili za

zl", saasto silou samotnho ivota vemi rchlo, aknie dokoncaokamite, zmen nasvoj protiklad.

Vimnite si, osa stane, ke neoznate zitok za zl" anamiesto tohodo vnesiete vntorn no", vntorn prijatie anechte hoby tak, ako

je.

Nech je vaa ivotn situcia akkovek, ako byste sa asi ctili, keby ste

ju plne abez vhrad prijali tak, ak je - prve vtejto chvli?

8/12/2019 Re ticha

47/49

Existuje vea jemnejch ajmenej jemnch foriem utrpenia, ktorsnatoko normlne", eich zvyajne ani nerozoznvame, apre egomu by dokonca uspokojujce - podrdenos, netrpezlivos, hnev, sporys niekm alebo niem, odpor, sklon saova sa.

Mete sanaui rozozna vetky tieto formy utrpenia prve vtedy, kesa odohrvaj, avedie: vtejto chvli vytvram utrpenie sm sebe.

Ak mte vozvyku vytvra sm sebe utrpenie, pravdepodobneho vytvrate ajostatnm. Tieto podvedom vzorce myslenia sazvyajnedaj ukoni tak, esi ich jednoducho uvedomte vochvli, kesa odohrvaj.

Nemete siby nieoho vedom azrove vytvra sami sebe utrpenie.

Toto je skuton zzrak: zakadou okolnosou vivote, zakadou osoboualebo situciou, ktor savm javia ako zl"saskrva hlbie dobro. Totohlbie dobro savm odhauje - navonok i vntri - cez vntorn prijatietoho, oje.

Neodporujte zlmu" jejedna z najvch prvd udstva.

Rozhovor: Prijmi to, oje.Ale ja to nedokem. Som ztoho nervzny ahnev mato.

Tak prijmi to, oje.

Mm prija to, esom nervzny anahnevan? Mm prija to,enedokem prijma?

no. Vnes prijatie dosvojej neochoty prijma. Vnes pokoru dosvojejnepokory. A sleduj, osa bude dia.

Chronick fyzick boles jejeden z najtvrdch uiteov, akch metedosta. Jej pouenie znie: Odpor jezbyton."

Nie je ni prirodzenejie ako neochota trpie. Noak sa vm podar zbavisa tej neochoty a dovoli bolesti, aby tubola, mono zaznamente jemnvntorn odstup odnej. Akoby medzi vami a bolesou existoval vonpriestor. To znamen trpie vedome, dobrovone. Ke trpte vedome,fyzick boles vovs doke rchlo spli ego, kee ego pozostvaz vej asti zodporovania. To ist plat ajpre vny telesn hendikep.

8/12/2019 Re ticha

48/49

D sato poveda ajtak, e obetujete svoje utrpenie Bohu".

Nemuste by kresan, aby ste pochopili hlbok univerzlnu pravduobsiahnut vsymbolickej forme v podobe kra.

Kr jenstrojom muenia. Predstavuje to najkrutejie utrpenie,obmedzenie a bezmocnos, sakou sa me udsk bytos stretn. Vtomsa vak tudsk bytos podvol, trp dobrovone, vedome, tak akoto vyjadruj slov: Nie moja, ale tvoja va nech sastane." V tej chvliodhal kr, nstrojmuenia, svoju skryt tvr: jeto aj posvtn symbol,symbol boskho.

To, ozdanlivo popieralo existenciu akejkovek transcendentlnej dimenzieivota, saprostrednctvom utrpenia stva brnou ktejto dimenzii.

8/12/2019 Re ticha

49/49

( o )

O AUTOROVI .

Duchovn uite aautor Eckhart Tolle sa narodil v Nemecku. Vzdelaniezskal naLondnskej aCambridgeskej univerzite. Ke mal dvadsadevrokov, jeho ivotn smerovanie radiklne zmenila hlbok vntorntransformcia. Nasledujcich p rokov venoval pochopeniu, integrcii

a prehlbovaniu tohto prerodu, ktor znamenal zaiatok intenzvnej cestydo vlastnho vntra. Neskr zaal vLondne pracova sjednotlivcamia malmi skupinami ako poradca aduchovn uite. Odroku 1995 ijev kanadskom Vancouveri.

Eckhart je autorom bestselleru Sila prtomnho okamihu (ktor bolpreloen dotridsiatich troch jazykov) a vysoko hodnotenhopokraovania snzvom Nov zem. Tieto dve knihy sirokou itateskouverejnosou povaovan zadve najvplyvnejie duchovn knihy naich ias.

Medzi Eckhartove alie diela patria: Re ticha, kniha urenna meditatvne tanie, aSila prtomnho okamihu - Pracovn kniha,pozostvajca zvybranch pas zoSily prtomnho okamihu.

Eckhartovo hlbok, nozrove jednoduch uenie upomohlo obrovskmupotu ud pocelom svete njs vntorn pokoj aplnie prevanie ivota.Jadro jeho uenia spova vtransformcii vedomia av duchovnomprebuden, ktor poda neho tvor nasledujci krok vudskej evolcii.Podstatn prvok tohto prebudenia spova vprekroen stavu vedomia,

ktor jezaloen naegu. Toje nevyhnutnm predpokladom nielen pocituosobnho astia, ale ajukonenia nsilnch konfliktov, ktor suuj nauplantu.

Eckhart je vyhadvan renk, intenzvne vyuuje acestuje po celomsvete. Mnoh zjeho prednok, intenzvnych kurzov aseden szachytenna CD a DVD. Jeho uenie prebieha vinou vanglitine, noprleitostnepredna aj vnemine apanieline.

http://www.eckharttolle.com/