Vychodia tri razy do tyždna: * atorok, štvrtok a sobotu. Predplatná eena pre Bakésko-Uhorsko na celý rok 20 k., na pol roka 10 k., na štvrť roka 5 k., na me­siac 2 k.Jednotlivé čísla po 10 h.

Do cudzozemská: na celý rok 30 k.

Predplatná cena na š t v r t k o v é e is la Je:

pre Rakúsko-TJhorsko na celý rok 5 k., na pol roka 2 k 50 li.

Do cudzozemská: na celý rok 7 k.

Časopis posiela sa len sku­točne predplateným

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVIII . Utorok, 4. septembra 1917. Číslo 103.

Neopúšťajme sa! Poúčajme v našich novinách ľud na spôsob nášho umného pána » — «, ktorý nám tak jasne

Myšlienky o tomto nápise neboly mi v duši d o k a z a l > a k ý y ý z n a m m a j ú n a § e r i e k y > v t e k a j u C 8

vyvrely, kecf v Národných Novinách zjavil sa po učný článok: »Ja chcem — ja môžem.« Ja by som ešte dodal k obom slovo: musím.

Ako jednotlivec, ak chce žif, ak nechce v ži­vote byt nullou: musí chciet žif, musí môcf konať, účinkovať, ak nechce zneužiť najväčší dar boží: život. Nejdem tu rozberať, koľkoraké je to účin­kovanie; nech každý robí svedomité to, čo mu udržiava domácnosť, rodinu, ale nech nezabudne i na povinnosti oproti celku ľudstva a najmä oproti svojmu národu, z ktorého pôvod vzal, za ktorý musí chcieť, musí môcť pracovať, aby i on ako jednotlivec mohol povedať: Ja patrím k ná­rodu, ktorý je nie nullou!

Život náreda sa veľmi podobá životu jedno­tlivca. Jednotlivec ak si nezaloží poriadnu domác­nosť a rodinu, je v živote nullou — starých mládencov tiež mám za nully, lebo oni sa najviac zo sebeckosti neženili. Ale i domácnosť, ak je nie na mravnom základe založená, nemôže mať po­riadnej rodiny, a neporiadna rodina je zas len nullou pre národ. Na kresťanskom základe zalo­žené domácnosti i s rodinami tvoria národ.

A keď som sa oženil a lak stal som sa man­želom, otcom, moja povinnosť je starať sa o ženu, deti nielen hmotne, ale i mravne a najväčšou po­vinnosťou mojom je byť zdravým. A keď je zdravý, Človek si zdravie má i chrániť. Ak by upadol, musí sám chcieť, musí sám môcť sa uzdraviť. Tu pozna­menávam, že poznám človeka tuberkulózneho, ktorý s pevnou vôľou, len aby mohol ďalej žif, i 2 — 3 mesiace nepije vody, aby sa tuberkulové bacilly samy v svojom kale zadusily. A človek žije, lebo sa neopúšťa do beznádejnosti. Keď sa niekto nebráni choroby, prichodí mi to tak, ako keď majitef domu vidí, že sa mu dom chytá ho­rieť, a on miesto aby vedrom vody zahasil oheň, začne bedákať a kričať, že sa mu dom chytá. Zo 100 chorých fudf, keby sa proti chorobe bránili

do Dynaja, a význam tohoto v europejskom ob­chode. Áno kričme, ba i kárajme, kde sa hlivie a nič nerobí na pozdvižení ľudu. Náš schopný ľud potrebuje len byť vedený neohrožené, a on dokáže svoju životaschopnosť. Veď v Uhorsku po Ž'doch sa obchodu najviac držia Slováci; po Šváboch najracionálnejšie obrábajú pôdu Slováci, a v do­mácom priemysle ani jedna národnosť neprevýši Slovákov.

Teda ak nám Slovákom nedoprajú, aby sme žili svojím slovenským životom a určovali svoje osudy, ukážme vlastnými silami, že »chceme — rr.ôžeme« žiť. Ľobrodrušský.

Svetová vojna. Náveätie nášho generálneho štábu. Dňa 1.

septembra. Východné bojiště: Severo-západne od Foksian

nemecké oddiely vytrhly nepriateľovi zas húževnaté bránenú výšinovú pozíciu. Pri Husatíne a Tarnopoli boly odrazené ruské lovecké korr.mandá.

Talianske bojiště: Včera predpoludním na Soči nebolo väčšieho boja. Popoludní boj vzplanul medzi Tolmínom a Vipavou na mnohýcn miestach na novo. Severne od Kalu, pri Madoni a pri Britofe boly odrazené väčšie talianske útoky. Ako v minulých dňoch, vrch Sv. Gabriela bol zas javišťom rozhor­čeného zápasu. Od severu i západu valili sa počtom veľkú prevahu majúci útočníci na naše udatné vojsko. Na severnej časti vrchu bolo ťažisko boja. Naša nad všetku chválu povznesená pechota za­razila všetky nápory, prejdúc niekoľko ráz k proti-výpadu.

Pri Gorici a v doline Vipavy po prudkých nenadálých delostreleckých akciách nasledovalo niekoľko jednotlivých výpadov nepriateľských, ktoré

Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa septembra.

Západné bojiště: Gruppa korunného princa Málo máme národných orgánov-novín, aby j Rupprechta: Vo Flandrii trvá tuhá delostrelecká

v tejto osudnej dobe kričaly, žiadaly to, čo nám bitka blízko mora a s oboch strán Yprés. Okrem

vo-

_.„, , boly všetky hladko odrazené. Východne od by 80 /0 sa uzdravilo, ale že sa opúšťajú do bez- n • x ** x A AAS-, t ^' . * ,.

7, . .. _„„, . , „„ \ ' Gonce naše útočné oddiely, zaberúc kus talianskej nádejnosti, 80% mne a len 20 ostane pri živote A. .» i •m- <:" * «•'- i w «. -, ! _,.. . ' ,. , , . H *J.v«wř. zákopy, doviedly 6 talianskych officierov, 140 Tito si nepovedali: musím chciet žiť, musím cho­robu premôcť.

Tak vám je to i so životom národa. Faktori, teda vodcovia národa, sú povinní povedať si: My chceme — my môžme náš národ pri živote za­chovať, lebo je to našou povinnosťou; my to mu­síme robiť, lebo i my s národom zahynieme. Ak nepomôže jeden radikálny prostriedok, azda po­môže druhý, tretí: len musíme chcieť i ďalej žiť.

Gruppa kniežaťa Albrechta: Podujatie bavor­ského vojska pri prieplave Rýn—Márna malo úplný úspech.

Východné bojiště: Front bavorského princa Leopolda: Na Dvine, najmä pri llluxte, dalei pri Smorgone a Baranovičiach bojová činnosť bola včera živšia ako inokedy, hoci bol nepriaznivý čas.

Severne od železnice Kovel—Luck naši vy­zvedači konštatovali dobrý účinok našich hádzačov mín a delostrelectva v nepriateľských zákopách, z ktorých doviedli zajatých. Pri Tarnopoli a Husatíne ruské oddiely boly zahnané v boji zblízka.

Gruppa Mackensena: Vo vrchoch severo-zá­padne od Foksian nemecké vojsko vyhodilo Ru­munov z výšinových pozícií, ktoré boly tvrdošijne bráněné. Pri Maxinenoch na dolnom toku Séreti nemecké a bulharské útočné oddiely vnikly do ruskej pozície, pobily nepriateľov a doviedly zajatých.

Macedonský front: V kolene Černej taliansky batallion útočil pri Paralove. Nemecké vojsko ne­priateľa odbilo a odňalo mu zajatých. Pri Dobro polí strjskotalo sa niekoľko srbských útokov, západne od Vardaru francúzske výpady pred bul­harskými pozíciami.

Prvý generálny ubytovateľ Ludendorff.

jakov a 4 strojové pušky. Na Triest Taliani zas hádzali bomby. Biskupský

palác poškodily. Náčelník generálneho štábu.

Kodaň, 31. augusta. Amerikánska tlač ozna­muje, že všetko pre prvú amerikánsku armádu rekrutované mužstvo dostalo rozkaz dostaviť sa 8. septembra. Dohromady má sa dostaviť 825.000. Budú rozdelení na rozličné novo utvorené sbory a vycvičení francúzskymi, talianskymi a anglickými hlavnými inštruktormi. Počet povolaných officierov činí asi 50.000. Prvá amerikánska armáda bude mať asi 750.000 vojska. Ked budú vycvičení jedno­tlivci, budú v ameríke veľké manévre. Dúfajú, že prvá amerikánska armáda bude o Novom roku už vo Francúzsku.

Paríž, 1. septembra. »Temps« zvestuje z Rio de Janeira: Včera vyplával prvý parník novo-sriadenej loďnej cesty do Vladivostoku. (Ide tu o plavbu v Tichom oceáne, kde niet nemeckých podvodných člnov, a kde možno bez ťažkostí do­pravovať amerikánsky tovar do Ruska, odkiaľ sa sibírskou železnicou dostane na europejské bojiště. Táto cesta trvá štyri týždne.)

patrí, čo sme si pred vojnou i v tejto vojne za­slúžili. Ak by nám na politickom poli nedali za seba a o sebe hovoriť, ako praobyvateľom tejto našej spoločnej vlasti, narádzam tento prostriedok:

Soberte sa, vy vodcovia naši, a choďte sa spýtať nového pána ministrapredsedu: »Prečo ne­hovoríte o nás, čo mienite s nami v tejto osudnej dobe urobiť? My sme tu; my chceme žít!« Ak by nás tak po veľkopanský odpravili, hlásme sa na výsluch u Jeho Veličenstva kráľa,, tam nás iste vyslyšia, a ak by výsledok i tam bol zmarený, len neopúšťajme sa do beznádejnosti. Náš ľud je schopný, pilný, spořivý: chopme sa a osvieťme si ho. S osvetou iste prídeme ku našim právam, keďže konáme svoje povinnosti.

bojov na predných poliach nijaká činnosť pechoty. V Artois včera po tichom dni ožila paľba od prie­plavu La Bassée až po južný breh Scarpy.

Gruppa nemeckého korunného princa: Pri Hurte-bise na Chemin-des-Dames Francúzi útočili po prudkej delostreleckej príprave značnými silami. Začiatočný územný zisk nepriateľa bol odčinený naším protivýpadom. O niekoľko kusov zákop bo­jovalo sa v noci rozhorčene. V našich rukách ostal počet nepriateľov. Výpady nepriateľa na Mont ď Hiver a južne od Corbeny stroskotaly sa so značnými ztrátami.

Pred Verdunom cez deň sa nebojovalo; večer stupňovala sa činnosť delostrelectví na niekoľkých miestach zas značne.

Odpoveď WHsona. Amsterdam, 31. augusta. V odpovedi ameri­

kánskej vlády na pápežovu mierovú nótu hovorí sa toto:

»Každé srdce, *ktoré je nie zaslepené a za­tvrdnuté hroznou vojnou, musí byť pohnuté týmto vyzvaním Jeho Svätosti pápeža a i dôstojnosťou a silou ľudomilných a ušľachtilých pohnútok, ktoré ho podnietily. Musíme si naliehavé priať vkročiť na cestu pokoja, na ktorú poukazuje... Ale bolo by pošetilosťou vkročiť na ňu, ak nevedie naozaj k pokoju. Naša odpoveď musí sa zakladať na tvrdých skutočnostiach, a na ničom inom. Nielen zastavenie boja je žiadúce, ale istý a trváci pokoj. Tento boj na život a na smrť nesmie sa opakovať. Proti takému boju treba sa zabezpečiť.

Jeho Svätosť radí, aby sme sa vrátili ku status quo ante bellům a aby bolo všeobecné odpustenie, odzbrojenie a dorozumenie národov na základe smierčieho súdu, aby sa takým istým dorozumením vykonala svoboda na mori a aby sa terriorialné

nároky Francúzska a Talianska, spletená bal­kánska otázka a obnovenie Pofska nechaly smier-livému pokonaniu. Pri status quo ante sú to ne­možné veci.

Cieľom tejto vojny musí byf osvobodit národy sveta od ohrozovania veľkou vojenskou mocou vedenou nezodpovednou vládou, ktorá tajne po­mýšľala na svetové panstvo, ktorá sa dala usku­točňovať tento plán bez ohľadu na sväté záväzky smlúv, ktorá vyvolila si sama čas vojny, zaplavila pevninu krvou nielen vojakov, ale i krvou nevin­ných žien a detí, ktorá teraz stojí ako sklamaný, ale nepřemožený nepriateľ štyroch pätín sveta.

Táto moc nie je nemecký národ — je to ne­milosrdná veliteľka nemeckého národa...

Amerika sa nazdáva, že pokoj musí spočívať na právach národov, nie na právach vlád, na prá­vach národov či veľkých či malých, či slabých či mocných, na ich rovnom práve, na svobodě a bez­pečnosti samosprávy...

Spojené Štáty americké vo vojne nehľadajú nijakých materiálnych výhod.

Školské deti. Sú prvé dni mesiaca septembra; večer a ráno

cíti človek ľahký chlad — akoby chladné palce jasene...

Lastovičky sa neustále cvičia v povetrí, oble­tujú domy, hory, doly, kde cez leto bývaly, a ľudské srdce cíti malú melanchóliu . . .

Už zasa je po lete . . . Školy sú vylíčené, učitelia sa vrátili z vakácií,

mamičky po dedinách, ktoré majú väčších synov vypraviť do škôl, zamyšleno obšívajú bielizeň chlapcov, staré matky prezerajú naštrikované štrimfle, na pôjde študentský kufrík už cíti, že ho vyvlečú — naša školská mládež sa pomaly lúčj s domovom.

1 predtým pakovala dobrá mať synom a dcéram jabĺčka, pečivo, ba i chladné kurča, »aby ľahšie privykli« tam v meste; toho roku to neni dosť.

Študenti musia priniesť so sebou múku na celý rok; lebo tu jej nedostanú. Ak múky nedo­nesu, musia doniesť od obce, z ktorej prišli, vy­svedčenie, že doma múkou zaopatrení neboli...

Tak sa časy menia. Deti na dedinách sú červené, silné, badať im

leto, badať im, že ich slniečko do chuti vybozká­valo; ale ináč je to s deťmi vo veľkom meste, ktoré sa bavily len v prachu uličnom a vždy. všade malý za sebou smrť: automobile, elektrické, kone, vozy, zlých ľudí, zlé povetrie a nadovšetko prach.

Tie veru nie sú ružové, nie oslnené. Ked človek tohto leta večer o 11-tej šiel s pre­

chádzky, videl zdaleka na ulici pri svetle mesiačka divný obraz: pred mliekárňou, hermeticky zatvo-

BESEDNICA. Co s a nesvedčí.

Však zbytočná vec o tom hovoriť teraz, ked celý svet robí také veci, ktoré sa nesvedčia, ako: mordovať, zabíjať, dediny páliť, šrapnellmi trhať ľudské telá, kaziť, ničiť, rúcať, nenávidieť jeden druhého — jedným slovom: vojnu.

Predsa idem písať o tom, aby aspoň na päť minút človek nemyslel na tú koždodennú mizériu: uhlia niet, dreva niet, zemiakov niet, masti niet, spokojnosti niet, blahobytu niet: — náš terajší život.

Ked sa človek obzre po známych a neznámych, vidí, že sú ľudia obyčajne absurdne »korrektní«, alebo absurdne »nekoŕrektní«.

Musím začať s mužskými. Poznám takých, čo v tennisovom obleku — šli na koncert, a takých, čo seriózne a vážne »rozmýšľajú«(l) o tom, ktorú kravatľu si vziať o 5-tej, ktorú o 7-mej popoludní...

Nuž obidve sorty sú čudné. Predtým si mužskí vykasali nohavice — či

svietilo since, či mrzlo; teraz by to ani za svet neurobili, ked i prší, lebo je to — podľa nich, »nemožná vec.«

Sú takí — no, povedzme — jednoduchí ľudia, čo celý život len na to hľadia, »či je to možné« a či »nemožné«. O tých ani nerozprávajme.

Interessantnejšie sú tie originále, ktoré vravia, že sú oni nie »otrokmi sprostej módy«, neprijímajú

renou, starú ženu s kavňou na mlieko, za ňou prázdné miesto a osamotenú kavňu, — za tou na zemi dieťa, opreté na lampáš uličný, v ručičke tiež kavňu na mlieko.

Ešte len i vo sne bolo ustaté a hladné. A za ním zasa rad kavní — starých žien a det í . . . Čakaly tam na pol litra mlieka až do rána.

Nikdy toho obrazu nezabudnem . . . A tieto deti, títo malí martýri vojny, tejto naj­

ťažšej detskej choroby, pôjdu teraz do školy. Keby Hindenburg len jednu noc bol stiávil

tak medzi kavňami, bledými deťmi a nočnými ožranmi, ktorí sa kedy-tedy potkli do nich, by pravdepodobne menej silným hlasom deklamoval 0 »durchhalten«.

Teda tieto deti pôjdu teraz zasa do školy. Nevyspaté, nenafrištikované, zunované, špi­

navé, znechutené. Naša doba je ozaj doba »kultúry,« že takéto

niečo trpí! Zvláštna vec, že ovocia sme nezažili, a čer­

vienka sa rapídne rozmáha. A ešte zvláštnejšia, že sa jej nikto nebojí,

hoci je toho roku veľmi nebezpečná. Po všetkých mestách sa rozmáha, tak na

pr. vo Viedni smrtné pády:

vojsko civil vojsko civil 1 týždeň v auguste 35 96 8 39 2 » » 43 138 12 54 3 » » 16 150 4 71

A nešťastní »civili« viac mrú na ňu, ako vojsko. Ľahko vysvetliť. Deti a starí ľudia keď ochorejú, ľahšie jej pod­

ľahnú, ako silní mladí vojaci. A potom: ľud zje teraz hoci čo: surové, ne­

zrelé, neuvarené ovocie, odpadky — po uliciach ich sbierajú, lebo hlad mrcha.

A príde červienka, a nasýtia sa chudáci na vždy...

V Nemecku školské deti dostávajú nielen raňajky, ale potravu vôbec. Tam je regula: každé nie dostatočne chované decko musí dostať obed. V Mannheime na pr. sostavili tabellu takúto: 6—7-ročné decko musí vážiť najmenej 165 kg., od 7—8 roku 18 kg., od 8 - 9 roku 195 kg., od 9—10 roku 21-5 kg., 10-11 roku 24 kg, od 11—12 roku 27 kg., od 12—13 roku 30 kg., od 13-14 roku 33 kg. Za chudobné považujú tie deti, ktorých rodičia nezarobia denne viac ako 4—5 mariek; a také, ktoré majú dlhšiu ako polhodinovú cestu do školy, dostanú obed tiež.

Obed je zdarma — od mesta a dobrodincov. V Berlíne takto udržujú 28-000 detí. Jeden

obed stojí 10—50 fennigov. O čo vznešenejšia vec pre bohatých ľudí ne­

držať si automobil, ale chovať za vojny 100 detí v niektorej škole 1

zákonov, čo spravili »blbci a blázni« — ako vra­vievajú pred načúvajúcim obecenstvom, pozostáva­júcim obyčajne zo pár mladých a najmladších dievčat. »Chcú žiť vlastným životom«; obyčajne majú pri tom čierne nechty, mäkké, oh! veľmi mäkké goliere, podávajú dámam vopred ruku, stanú si priblízko a — jedia nožom prívarky.

Považujú dievčatá za »fifleny,« keď ony spo­mínajú, že vidličku treba držať v ľavej ruke, a že sa nesvedčí prezerať každú ženskú, ked človek ide s dievčaťom na ulici; oni pyšne takto vravia: »Slečna, dokážte mi zákonom logiky, prírody alebo morálky, prečo nenosiť hotovú mašľu, ale sa trápiť s uväzovaním — ha?« Dievča obyčajne zamlkne od toľkej ostrovtipnosti a vďačne uverí, že od­trhnutá gombička na kabáte je znakom geniálnosti.

Nuž, tam mladý pán má pravdu. Hotové mašle, vyfrancľované manšetty a mäkké goliere sú nie hanba — toho nikto netvrdí. Ale spytujem sa: sú ony nejakou zásluhou? Však nie.

Nosiť nevkusné veci len pre to, aby ich nepo­važovali za fičúrov — to neni dostatočný argument.

Nejde pri týchto veciach o logiku — veru nie. Prečo by človek nesmel krájať svoj krajec chleba nožom? A predsa sa to v takzvanej »dobrej spoločnosti« nerobí.

A prečo si neobviazať servietok okolo hrdla, no povedzte?*

Predsa sa to nerobí — lebo sa to nesvedčí. A ako praktické by bolo dobrú omáčku vyutierať chlebíčkom? No kto má niečo proti tomu? Nikto — a celý svet...

Len o nejakých 30 rokov vysvitne, akú ohromnú škodu urobila deťom táto vojna na tele i zdraví a že ich umrelo o mnoho viac od vojny, ako od šarlachu, týfusu a difterie 1 N.

Naše Muzeum. Že uverejňovať soznam členov Muzeálnej slo­

venskej spoločnosti je nanajvýš na čase a je zdar­nou, mnohosľubnou vecou, o tom azda ani jeden verný a činný Slovák pochybovať nebude. Možno, že ani tí nie, ktorých mená v sozname darmo hľadáme. Takýmto spôsobom Muzeumu, ako jedi­nému slovenskému vedeckému a repräzentujúcemu spolku sa viac osoží, ako obyčajnými, čo i vrelými a dosiaľ tak často uverejňovanými vyzvaniami. Ony sedmispáčov nevyburcovaly z ustavičnej ná­rodnej siesty.

Uverejnením soznamu členov deje sa čo možno najlepšia, ale i prepotrebná kontrola. Dobrý účinok badať už teraz.

Iste nedobrá vec bola, že Muzeálna slovenská spoločnosť má len asi 870 členov, a i z tých okolo 20 vstúpilo len v posledné týždne.

Dosiaľ uverejnený bol soznam členov z Turca a z Liptova.

Mňa bližšie zaujíma Liptov. Liptov, kolíska a působiště toľkých našich známych ľudí, a členov muzeálnych len 113! Len trochu chtivosti a činného horlenia, a počet tento ľahko by sa mohol zdvoj­násobnit. Tým ľahšie, lebo v Liptove máme mno­hých pospolitých, ktorí sú dostatočne vzdelaní po­chopiť význam nášho Muzea, i majú prostriedkov stať sa jeho členmi.

Tých 113 členov je z 27 obcí. V sozname teda velmi mnoho obcí chybuje. A v koľkých i vyká­zaných nevidíme mien, o ktorých sme sa určite nazdávali,' že sú členmi. Mikuláš a Ružomberok majú len 47 čiže 25?

Prebudená Vrbica zastúpená je jediným členom! A ved má mnohých, zvláště remeselníkov, ktorí celým životom ľnú na slovenských národných veciach.

Ostatné obce predstavujú sa takto: Važec 1, Východná 1, Hybbe 4, Boca 1, Svätý Peter 3, Pribylina 3, Nemecká Lupča 1, Paludza 1 (v sozname mylne 2, lebo Ľ. Tomala je v Palúdzke), Trnovec 3. Všade v týchto obciach malo by byť viac. Kde zaostaly: Kokava, Dovalovo, Vavrišovo, Ploštin atd? Z katolíckych obcí sú len dve v sozname, Ružom­berok a Stankovany.

V záujme zveľadku Muzeálnej Spoločnosti horlivú činnosť vyvinuje jej náhradný pokladník Otto Škrovina. Želateľné je, aby snahy jeho i došly žiadúceho zdaru.

Prechovávame nádeju, že postačí teraz uve­rejňovaný soznam členov a horlivému pokladníkovi nebude treba sostavovať i soznam nečlenov, od ktorých sa vyžaduje, aby boli členmi. M. J.

Teda čo sa nesvedčí? To, čo takzvaná vzdelaná spoločnosť nejakým

nenapísaným, nikde nevyučovaným, nejestvujúcim, a predsa prísnym zákonom za neslušné pokladá. A — to nám je a musí byf dostatočnou príčinou.

Obyčajne sú tie zákazy i celkom oprávnené: rybu nožom jesť je hrozné niečo — prečo? Lebo kyslina na nože úplne premení chuť ryby. A ak ani neni kyslá tá ryba: prešlo nám to do pre­svedčenia: ryba a nôžl quel horreur!

Vôbec nôž na stole... Páni moji — vznešení duchovia — nehanbte

sa za to poriadne jesť; nie čo sa kvantumu týče — to plníte, ale čo do spôsobu. Všetci veľmi dobre viete, že neslobodno krájať cesto a chlieb nožom — kuchárke »die Ehre abschneiden« veď len nechcete!

A nejedzte rybu nožom, lebo sa pomsti na vás, a nepchajte nôž do úst, ale do vrecka!

Budete akkurátne taki múdri, vzdelaní, milí, ako ste — a pritom ešte nikto nepovie na vás, že ste mali »zlú detskú izbu*.

O týchto zákonoch ani netreba moc rozmýšľať. Načo? Nie sú toho hodný. Robia to všetci — i-tem. . .

Oh, ved je moc vecí, ktoré sa človeku nepáčia v živote.

Na príklad: prečo volia mužskí či na bále, či do života svoju partnerku? Ženy musia čakať. Nuž ale dá sa to zmeniť? Však nie?

Páni kúria vždy a všade. — Kto má totiž.

Kronika. — Szmrecsányl vládnym komisárom. Prešpor-

ského župana Szmrecsányiho ministerstvo vyme­novalo za vládneho komisára pre Prešporskú sto­licu, mesto Prešporok a pre skalický, senický, my­javský, novo-mestský okres Nitrianskej stolice i pre mesto Skalicu vo veciach verejnej živnosti a

2>olieajných.

— Rumuni za svoje školy. Rumunskí grécko­katolícki biskupi pod predsedníctvom arcibiskupa Viktora Mihaliho mali poradu, v ktorej uzavreli, že ako v minulosti, tak i v budúcnosti chcú re­špektovať právo štátu dozerať na školy, ale vzhľa­dom na práva cirkvi stavajú sa proti nariadeniu ministra Apponyiho a nazdávajú sa, že i štátne záujmy vyžadujú, aby teraz, keď synovia rumun­ského Tudu krvácajú na všetkých frontoch, ru­munské učitelské präparandie boly v riadnom čase otvorené a v nich nehateno mohlo sa vyučovať.

— Zasnúbenie. Pavel Maliarik, ev. farár na Dolnej Strechovej, zasnúbil sa so slečnou Auréliou Abaffy, z Kysáča, dcérou blahej pamäti Jána Abaffyho, báčanského farára a horlivého náro­dovca slovenského. Blahoželáme!

— Vojna a hlad. Bieda a núdza chodí s vojnou. Vo francúzskom vojsku, ktoré roku 1793 obliehalo Mainz (Mohuč), vznikla taká núdza, že dlhé časy vojaci jedli len potkanov a konskú mrcinu, ktorú chytali z Rýna. Mačka bola za šesť frankov a funt mäsa zo zdochlého koňa za 45 sous. Officieri ne­žili lepšie od mužstva. Veliteľ Aubert Duboyet častoval svoj generálny štáb, keď mu dával hostinu, pečenou mačkou, obloženou dvanástimi myšami.

— Nespokojní Horvati za novej vlády. V ka­binete grófa Esterházyho horvatským ministrom bol gróf Aladár Zichy, teda ani nie Horvät. Roz­umie sa, Horvatom sa to nepáčilo. Pri zmene, medzitým vykonanej, gróf Zichy prešiel za ministra k boku Jeho Veličenstva kráľa, ministrom hor­vatským je už horvatský občan Karol Unkelhäuser. Ale Horvati ešte sa žalujú. Menovite pre nového gubernátora v Rieke, Zoltána Jekelfalussyho. »Agramer Tagblatt« vytýka mu, že hneď pri na­stúpení svojho úradu vyznačil sa ignorovaním horvatského jazyka. V ústnom rozkaze, vydanom pohraničnej stráži v Rieke, postavil taliančinu za druhú služobnú reč po maďarčine, tak že teraz budú ju užívať i na pečiatkach a tabulách, a o horvatskej reči pán gubernátor ako by vraj ani nevedel. »Pochopiteľná vec — dokladajú tieto no­viny záhrebské — že takéto pokračovanie nového guvernéra budí v horvatských kruhoch vefkú roz-horčenosť.«

— Veľký oheň. V Slovenskom Hazlove, slo­venskej obci v Dolnom Rakúsku, 28. augusta vy­pukol oheň, ktorý zničil väčšiu časť obce. Oheň šíril sa veľmi, preto že nebolo nikoho, kto by mohol účinne hasiť, lebo temer všetci mužskí sú na fronte.

— Dôchodky doktora Brauna. Vo Viedni ve­die sa process proti universitnému professorovi dr. Braunovi, ktorý je i prvým lekárom Rothschil-dovej nemocnice. Obžalovaný je, že podvodne osvobodzoval od vojenskej služby. Pred súdom medziiným dokazovali mu, že dal sa podplatiť i

Predsa spýtajú sa, či smú kúriť — hoci vedia, že zápornej odpovedi nedostanú. Aká neobyčajná a — povedzme hneď nevkusná vec ,kedby dáma na ulici kůrila... kdežto spýtala by som sa teraz ja tak absurdne, ako ten mladý človek: »Prečo nie?«

Lebo sa to nesvedčí — tým je povedané všetko. Alebo mužské módy. Ako ľahko vám je — nemusíte rozmýšľať o tom,

čo by vám pristalo; máte so pár predpisov, a s po­merne malou garderóbou môžte odbaviť všetko. Prosím vás — len v cylindri necestujte, a smoking nie k — raňajkám.

Prečo nie? »Len aby som bol slušne odetý 1« vraví môj mládenček hore citovaný.

Nuž preto — lebo sa to nesvedčí. Extrakapitolu by zaslúžilo i terna o cudzích

slovách. Sú ľudia, ktorí veľmi dobre vedia, ako treba

vyslovovať toast (tóst), schooner (skúner), flirt (flórt), pálazzo (palaco) — ale ani za svet ich nevypovedia náležité, »aby si nemysleli, že sa vystatujem so svojimi vedomosťami 1«

Čo na to povedať? Cudzích slov užívajme čím menej; žiaľ, že

často nemáme alebo nevieme lepšieho alebo pra­vého výrazu, tak užime ho. Ale potom dobre, podľa smyslu a akcentu!

Za tento celý čas, čo toto píšem, robila som sama neslušnos.i; lebo poučovať mužských — to sa vraj nesvedčí!

N. (Elena Ivánkova.)

30. korunami, hoci sám vyznal, že mal ročne 50.000 korún dôchodku. Roku 1916-ho od 1. januára do 27. apríla činily jeho príjmy 23 570 korún.

* Nebeské zjavy v septembri. Arcturusa najdete

ľahko na západe málo nad obzorom. Pozorujete červenkavá farbu jeho. Takéto červené hvieTdy sú už staré, už vynášajú. Taký je i Antares v Ští­rovi, ktorý začiatkom mesiaca vidíte ešte na juho­západe nad samým obzorom. Žlté hviezdy, aká ie na pr. Capella, ktorú vidíte na severe, práve kde Mliečna cesta začína hore vystuaovať, sú už mladšie. Medzi takéto patrí i naše since. Najmladšie, najho­rúcejšie sú tie, čo sviefa belaso-jasne, ako Sirius alebo Vega, kt^rú skoro nad hlavou vidíte večerom. — Ale sú mnohé hviezdy, ktoré sú už vyhasnuté, vnútri však môžu byť ešte žhavé. Tá vnútorná žhavá látka vybúši niekedy na povrch a hviezda začne svietiť ako nová hviezda, kým za krátky čas zas nevyhasne. Takú zočil Tycho Brahe r. 1572 v-súhvezdí Cassiopeje, ktorú ľahko najdete na severe v Mliečnej ceste podľa jej podoby W. Pod Cassiopejou je v Mliečnej ceste pár hviezdičiek; Perseus, trochu na pravo od Mliečnej cesty Algol: pozorujte ho, ako za pár dní zmení svetlo svoje. To je slnko, okolo ktorého krúti sa tmavá bludica a zakryje ho niekedy čiastočne. — Z planét Venuša večer hneď po západe slnka svieti. — Mars vy­chodí po polnoci a je v Blížencoch, pod Polluxom. — Jupiter vychodí hneď večer v súhvezdí Býka — Saturnus vychodí o polnoci a je v súhvezdí Raka, najdete ho medzi Regulusom, jasnou hviezdou ILva, a Polluxom. Br. W.

Vzkaz Oravienke. — I. Gr. Orlov. —

Vzkaz posielam ti, Oravienka, tu z ďalekého sveta, kraja — z poľného kvieťa pletiem vienka a v očiach sa mi slzy taja.

Tu z ďalekého sveta kraja smutne sa patria moje očj4 lež ničoho — ach — nev ' márne sa patria po úbo

Smutne sa patria moje a vzlyká ozon môjho du kde sa len pozrie — kde nik ho — ach — nik ho

1 vzlyká ozon môjho ducha a rozlieha sa dolinami, jak tuláča by kási skrucha, Čo tonie času závejami.

1 rozlieha sa dolinami stesk dávnych časov, dávnych vzlykov a zaskveje sa obeťami tvojich vše verných služobníkov.

Z poľného kvieťa vijem vienka

vzkaz posielam ti, Oravienka —

Lietaj, lietaj. — I. Gr. Orlov. —

Lietaj, moja fantázia, lietaj, lietaj, ako vták; kde sa snov niť v klbko svíja, vpíjaj bystrý, orlí zrak.

Zaleť hore ku blankytu, kde plá čarný slnca lesk; do záhrady plnej svitu, kde ťa minie bôľ a stesk.

Zaleť, zaleť ešte vyššie, až ta pod sám nebosklon, kde sa duša rozkolíše, zmĺkne horký srdca ston.

Lietaj, lietaj so spevami, duše zo sna zobúdzaj — roznieť vekov spustlé plamy, pieseň svitu zaspievaj.

Lietaj, lietaj priestorami, pozaujmi celý svet — napoj dušu čarosnami, čo sa bude slávou skvieť.

Pctom sa vráť nazpäť zase, sprievodčfm mi stálym buď — v čarokráse, v zlatokráse piesňami si venči ľud

Lietaj, lietaj!

Všetko ma vyháňa. — I. Gr. Orlov. —

Jak to veje, jak to chladí, ni zo studne plnej ľadu — nesmiem, nesmiem do záhrady, hate v cestu krokom kladú.

Ako dáki zhubci-draci, stromy na mňa hádžu tôňu — ačkoľvek som i po práci, nevidím — ach — nebosklonu.

Teraz všetko vyháňa ma, čo ma prvej tešiavalo; kde bol život, včuľ púšť sama, slniečka už veru málo.

I čo počať? Aká rada? tiažou bôľu klesá telo; duša k svetlu cestu hľadá, bo v nej všetko zanemelo.

Ó, preč odtiaľ v iné strany, kým sme neni bez nádeje, kde sa duša pouchráni, šťastným žitím pozaskveje.

Jak to veje, jak to chladí

nesmiem, nesmiem do záhrady.

Umenie, veda a literatúra. Sládkovičov preklad „Rarách-

krAI". Viliam Paulíny-Tóth, ako redaktor Sokola, 2. feb­

ruára 1863 napísal Andrejovi Sládkovičovi: Andriško môj drahý ! Velice pekne Ťa prosím,

ak stihneš a môžeš, zoslovenči mi Gôtheho balladu der Erlkônig, možno-li: s tým istým metrumom, ktoré je v pôvodine; ak nemožno — aj iné met-ďtim bude dobré. Však ver sakramentská žiadosť! po človek sám nevie preložiť, to od druhého žřádať. lnu však ja nechcem preklad, ale zosloven-čenie. Mám totižto krásny obraz: otec ide na koni cvalom a vinie k sebe decko. V bok neho letí »Érlkônig« (rarách, strigôň?) a plášť jeho vlečie sa za ním, ako dlhý chvost. V záhume v oblakoch

idno tri víly, jedna s lutnou, ako vábia decko a volajú. S Bohom, Andriško môj.

Tvoj úprimný brat 2/2. 1863. Vilém. Na liste Sládkovičovou rukou je poznačené:

»Zodpov. 15/2. 1864« a Rarách-král vyšiel v So­kole 15. apríla 1864, str. 122, 123 — s obrazom v Paulínyho liste opísaným.

Záhlavie v Sokole je : nliarách-král. Ponáška dľa Gôtheho ballsdy der Etlkonig* ; ale to je nie ponáška, nie zoslovenčenie, aké chcel mať Paulíny-Tóth. Sládkovič tak prísne držal sa pôvodiny, že jeho Rarách-kráľ je preklad — výtečný preklad.

J. Š. Slovenské ľudové umenie. »Magyar lparmu-

vészet«, vydanie Krajinského uhorského umelecko-priemyslového spolku (XX. ročník, 7. číslo), pod nápisom Slovenské ľudové umenie píše:

V spojitosti s česko-slovensko moravskými národnostnými a rečovými snahami novšie väčšej pozornosti dostáva sa i ľudovému umeniu uhorských Slovákov, o príbuznosti ktorého s ľudovým umením Čechov a Moravanov nemôže byť nijakej pochyb­nosti. V starých tradíciách slovenského ľudu pozorné oko hneď zbadá vliv starých štýlov. Ako u Slo­vanov tamdolu, na rovinách bývajúcich, viditeľný je účinok baroku, tak u ich ľudu v horách a hor­ných krajoch nachodíme platnosť štýlov, idúcich nazpäť až do stredoveku. Na uhorsko-moravskej hranici žijúci ľud chráni v svojich domoch naj­staršie slovenské umenie. Na predmetoch domášnych, z dreva zhotovovaných, ozdobovaných klinovými zárezmi alebo kovovým vykladaním, vidíme zákony starobylej bodkovej a líniovej ornamentiky. Mustry pletených vecí pred niekoľkými stoletiami prináležaly všetkým europejským národom. Stoly, stoličky, kotly ukazujú nám stredoveké formy... Štýlové reminiscencie sú v platnosti ešte i na naivne prostom náradí... V slovenskom priemyslovom umení poznat i ducha hlbokej nábožnosti. Na stenách vídať sklené maľby, na skriniach maľované ná­božné výpovede.

Druhou charakteristickou črtou slovenského ľudového umenia je: láska k farbám, prejavujúca sa najmä v množstve ornamentov. Rastliny, kvety v pestrom množstve prichodia na predmetoch: ruža, tulipán, klinec, ľalia, mak sú najčastejšie motívy. Plno ich je na náradí, na stenách, na oknách. Na­chodíme ich i v modlitebných knihách, lebo ešte i v 19. století u slovenského ľudu bolo mnoho písaných a maľovaných nábožných kníh, v nedo­statku tlačených.

Ale slovenské ľudové umenie nemá ani jedného odvetvia, ktoré by čo do farieb a foriem bolo také bohaté, ako ich keramika a kroj. Dostačí pripo-

I menůf rozvitý hlinený priemysel, ktorý kvitol u habánskych a slovenských hrnčiarov, kecl tá to !

vetev ľudového umenia rozšírená bola v celých! stoliciach, v Nitrianskej, Trenčianskej, Liptovskej,; Hontianskej, Zvolenskej, Gemerskej, Novohradskej, i Spišskej, a Slováci zaplavovali trhy nielen riadom, ale i drobnými plastickými predmetmi: podoby svätých, rozličné reliéfy, svietniky, nádoby na svä tenú vodu boly všetko pekné a vkusné kusy umeleckého priemyslu. Na svetovom trhu táto ke­ramika bola udomácnená na Východe pozdĺž Du­naja po Čierne more, na západ po Alpy.

Z kroja slovenského azda najviac zničil a na­kazil čas a rozvoj techniky. Jednako ešte i dnes priatelia pekných výšivôk a čipiek umelecký vkus slovenského ľudu najlepšie poznajú na jeho kroji. S tejto stránky uhorskí Slováci ďaleko pre vyšujú svojich moravských bratov a v kompozícii i v koncepcii oni produkujú omnoho úplnejšie, zakľúčenejšie ornamenty.

Listáreň redakcie. M.J. v Š. Prísnejšie sôdif teraz ešte nebolo

by primerané. — Do štvrtkových čísel budeme očakávať.

— Si už členom Muzeálnej slovenskej spo-očnos t i? Zakladajúcim členom môžeš byť, jestli raz navždy složíš 100 kcrún. Riadnym členom sa staneš, ked každoročne platíš 6 korún. Riadni členovia, v pokojných časoch, dostávajú »Časopis« i »Sborník« spoločnosti.

Činným členom je, kto sbiera a posiela mu­zeálne predmety.

Muzeálna slovenská spoločnosť dosiaľ má len

865 členov 1 Či je to nie zahanbujúce pre každého, kto je ešte nie, a mohol i mal by byť členom ? Kto chceš byť zakladajúcim, alebo nadnym členom, oznám t o : Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Tur­

čianskom Sv. Martine (Turóczszentmárton).

Malý oznamovatel. hľadá službu, postavenie,

alebo chce ich niekým ob­sadit,

k t o potrebuje robotníkov, k t o hľadá prácu, k t o chce prenajať alebo dat

niečo do prenájmu, k t o hladá alebo ponúka

stravu, byt,

k t o zamýšľa niečo predať alebo kúpiť,

k t o mieni sa niekde osadit ako remeselník, hosiinský, obchodník a nevie o prime­ranom mieste,

K t o by sa rád oženiť alebo vydať,

k t o hľadá akúkoľvek po­trebnú vec alebo článok,

| n e c h p o u ž i j e k t o m u c i e í u

MALÉHO OZNAMOVAT£LA« N Á R O D N Ý C H N O V I N

a výsledok oznamovania má istý.

Cena petitového riadku 16 halierov, hrubou tlačou 24 hal.

Inzerát v malom oznamovateli j e najme uej 2 korimov.

Povesil z Tatier od Tetmajera .

Sväzok I. Cena K 1'50.

SväzokH. Cena K 1-50.

Vydal

KntMlaČiarsiy účast- spoM. Y Tnrciansfcom Sv. Martine

Hľadám učňa z dobrej rodiny do svojho obchodu s miešaným a

železným tovarom. Nastúpiť môže hneď.

SamuelJurenka, obchodník M y j a v a

(ÍVžiava. Nyltra m.)

@Hi9@gä@ii niin^iiii l inu l i ffi© IfeXeLxxx XX.SA p r e d a j '

H mláťaciu garnitúru g

firmy Claitton &Schuttleworth. Párový stroj 6 HP veľmi zmestný a mláťačku čis. 4. . Oba stroje sú v úplne zachovanom stave, j

Bližíí vývod dá

Andrej Štípala v Ružomberku ( R ó ž s a l i e g y . Liptó m.)

Dohrá nástroje na holenie a strihanie Ylasov I-a britva zo striebornej ocele K 3•—, 4-—, 5-—. Bezpečnostné prístroje na holenie (gilet) poni­klované K 3--,5--, marka. „Per fekť so 6 klingami K 12'—, 15-— , 20—. Klingy, ostré z oboch strán, tucet za K 4-50, 5 —, 6-—

Prima mašinky na strihanie vlasov K 9-—, 11*—, 12-—. Zéxaena, dovolená alebo peniaze zpät. Zasiela na dobierku alebo za vopred poslané peniaze: Exportný a zasielateľský závod H a n u š l i o n r - á d , c. k. dvorný dodávateľ

v M o s t e , 1679. (Čechy.) Hlavný katalog posiela sa zdarma a franko.

I í l l " \ 1 1 z 3 ä P a d a n é » m o š f á k y a oberané U> d . ¢1/11¾.¢8. kupuje po výhodných cenách

J á n K u č e r a a s y n , továrna na ovocné konservy, Uh. Brod, Morava.

Nové vydanie dôležitej slovenskej fenifey.

SPISOVNEJ REČÍ SLOVENSKEJ. Napísal dr. S. C Z A M B E L .

Druhé vydanie usporiadal J O Z E F Š K U L T É T Y .

Formát 8", strán 376. — Z obsahu knihy: Z nauky o hláskách — Z nauky o tvorení kmeňov. — Z nauky o ohýbaní kmeňov. í. Skloňovanie. II Časovanie. — Z nauky o význame slov a ich viazaní. A) O jednot­livých čiastkach reči. B) O jednotlivých pádoch skloňo-vaeích. — Z nauky o vetách a ich skladaní. A) O jednot­livých čiastkach vety. B) O skladaní viet a súvetí. C) Oddelenie výrazov a slov vo vete a v súvetí. — O pra-vovopise. — O Iubozvuku — Abecedný ukazovateľ. —

Na pokon

Abecedný ukazovateľ 'str. 303—372) je doplňovaný vy-počitovaním geimanizmov a vôbec barbarizmov i při­

bráním slovenskej pôvodnej frazeológie.

CENA: brošírovaného výtisku K 4 — , v silnom plátne vkusne viazaného výtisku . . K 650.

Kto po' le peniaze vopred, nech priloží 40 hal. na pošt. porto (rekommandovane o dalších 2S hal. viac). Kto si rozkáže knihu poslat na dobierku, toho poštové porto

vyjde na 75 halierov.

Medzi nami mnoho sa hreší proti slovenčine slovom i písmom. Mravnou povinnosťou každého dobrého

Slováka malo by byť n a u č i t sa s p r á v n e hovoriť i písať svojou materinskou rečou. Inie škola učí rodnému jazyku, my musíme sa vzdelať sami Ku všetkému, čo treba vedier každému z nás z pravopisu a z gramma-tiky spisovnej reči slovenskej, dopomôže nám Czambe-lova „KUKOVÄŤ". Nemeškajme, ale zadovážme si

kaihu a otvárajme ju čím najčastejšie.

Knihu dostat u dolupodpísanébo na­kladateľstva i v k a ž d o m riadnom

kníhkupectve.

Kníiit lačiarsky účastinársky spolok V Turčianskom Sv. Martine, (Turóczszentmárton.)

oíhllačiarsky účasL spolok v Turčianskom Sv. Martine =

vydal a o d p o r ú č a

nasledovné knihy: Sonrasé Diela Svetozára Burnana-Yajanskéno.

Vychádzajú vo sväzkoch 15-30-bárkových. Dosial vySlo 12 sväzkov; dalšie nasledujú. Podrobný soznam jedno­tlivý* h Bväzkov s udaním obsahu a cien dľa nášho so. znám n kníh.

Sobrané Spisy Básnické Hviezdoslava. Sväzok I. Oddiel epický. Druhé vydanie. Brošir. K 2-40

Pre každého potrebnou knihou je

Ludová zdravověda Napísal dr. V. Šrobár.

Formát 8°, s trán 369, s 86 rozličnými vyobra­zeniami. Dielo vydalo dolupodpísané naklada­teľstvo. Cena broš. výtisku h. 360, viaž K 6-—, poštou o 30 hal., rekommandovane o fcO h. viac.

Dr. Vavro Šrobár sobral v tejte knihe so zreteľom na naše slovenské pomery všetko, čo treba vedieť každému z nás zo zdravotníctva. Kniha táto poučuje, ako treba žiť, aby si človek zdravie vo všetkých ne­

prajných okolnostiach neporušené zachoval.

OBSAH: Předmluva. I. O vzduchu. II. Odev a šat­stvo. HL O vode. IV. O pôde. V. O výžive a po­krmoch. VI. PrÍDytok. VII. O osvetľovaní. VIII. Pochovávanie mŕtvych. IX. Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých chorobách. XII. O pohlavnej dospe­losti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy bezvedomia. XV. O otravách.

Objednávky vybavuje:

Kníhtlačiarsky úč. spolok v T u r č i a n s k o m Sv. Mart ine.

viazf.ný BO zlatorezom Sväzok II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie Brošir.

viaiaoý so zlotorezom Sväzok III. Oddiel epický. Broširovaný . . . .

viazaný so zlatorezom Sväzok IV. Herodes a Herodias. Broširovaný .

viazaný so zlatorezom

Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v sväzkoch ]5—20-hárkovýeh. Po­drobný soznam i osial vyšlých 5 sväzkov s uve­dením obsahu dľa nášho soznamu kníh.

Cena jednotlvých sväzkov: broširovaných viazaných

Prostonárodné slovenské povesti. Dosiaľ vyšlo 9 sošitov. Cena i sošitu 60 hal., všetkých 9 sošitov spolu

Q U O V a d l S ? Historický román z časov Nerona, od H. Sienkiewicza. Preložil Pavel Halaša. Tri sväzky s krásnymi illustráe;ami. Broširované

540 4-— 7-— 4 — V— 3 — 6-—

2-— 4-60

430

9 — viazané „ 16 60

povesť od Samuela M a l k O t e n t l . Historická Tomášika. Cena . . .

T r e n č i a n s k y M a t ú š . Povesť Paulíny-Tótha. Cena

od Viliama

I. S. Turgenev: Zápisky poľovníka. Broširované , Viazané .,

R o m á n o v á B i b l i o t é k a . vyšiy 3 ročníky po 7 sväzkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných inorečových spisovateľov. Podrobný soznam a ceny jednotlivých sväzkov dľa nášho soznamn kníh.

P r O t i p r ú d u . Román od Eleny Msróthy Solté-szovej. Broširovaný

viazaný

•50

„-•60

3-60 6-—

V a l g a t h a . Historická povesť od Ľudovíta Kubá-niho. Cena

Rukoväť spisovnej reči slovenskej. Napísal dr. Samo Czambel. Druhé vydanie. Formát 8°. Strán 376. Broširované Viazane

Sládkovič Andrej: Spisy Básnické. Sväzok I. broširovaný

• viazaný Sväzok H. broširovaný „ 2*-

3 — 5.50

•90

4-— 650

1'60 460

viazaný

L u d O V á Z d r a V O V e d a . Napísal dr. Vavro Šrobár. Formát 8°. Strán 369, 8tí rozl. vyobra­zení. Broš Viazane

Povesti Jána Kalinčaka. Sväzok L RĽŠTAVRÁ flA. 120 strán 8° . . Sväzok VIL ORAVA. 70 strán 8°

5 —

3 60 6-—

0 70 070

Orlov Gr. I., Piesne a dumky. 112 strán 8*. Cena brošírovaného výtisku . . Viazaného výtisku

V s k u t o č n e j s l u ž b e . Povesť od í. N. PO-tapenka. Preložila Bohdana Škultéty. Cena . .

Schneider - Trnavský Mikuláš. SBIEB.KA SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNI pre stredný hlas a klavírový sprievod. H. sväzok •

SLZY A ÚSMEVY. Sbierka pôvodných piesní pre stredný hlas s klavírovým sprievodom. Cena

T r á v n i c e . 200 slovenských národných piesní. Na klavír přistrojil Miloslav Francisci. I. a H. sošit spolu

Okrem horeudaných najdete v sozname kníh Kníhtlačiarskeho účast, spolku veľký výber rozličných iných zábavných a poučných spisov. Soznam na požiadanie pošleme hocikomu zdarma a franko.

1-80 4-30

1-80

5-—

5-—

6 ' -

2 5 a o b s a h i * * ÄJ ©*• á t o v r e d a k c i a n i e j e z o\X p o v e d n á .

Za redakcia zodpovedá: Jozef Škultéty. Majitef a vydavateľ: Consortium Matúš Dula a Spol. Tlačou a nákladom KnihtlBčiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.