REŽIMY UZNÁVANIA A VÝKONU CUDZÍCH EXEKUČNÝCH TITULOV

• Základným predpokladom pre vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie

• Uznaním cudzieho rozhodnutia chápeme priznanie právnych účinkov tohto rozhodnutia na území SR

Výpočet režimov exequaturuv Slovenskej republike

1. klasické (formálne) uznanie vykonateľnosti podľa ZMPSP a podľa EP2. uznanie vykonateľnosti podľa medzištátnej dohody o právnej pomoci,

resp. dohody o uznávaní a výkone rozhodnutí3. uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti podľa Nariadenia Rady (ES) č.

44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I)

4. vykonateľnosť podľa Nariadenia Parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky

5. vykonateľnosť podľa Nariadenia Parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze

6. vykonateľnosť podľa Nariadenia Parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

7. uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozhodnutia8. uznanie a výkon cudzieho správneho rozhodnutia9. uznanie a výkon rozhodnutia orgánu Európskych spoločenstiev

Klasické (formálne) uznanie vykonateľnosti podľa ZMPSP a EP

• prichádza do úvahy, ak SR v konkrétnom prípade nie je viazaná inou úpravou, ktorá by umožňovala menej formálny postup (viď ďalej).

• Exekučný súd podľa ZMPSP uzná vykonateľnosť cudzieho rozhodnutia, ak nie je dôvod na jeho neuznanie (nevykonanie) na území SR.

• Dôvodmi pre neuznanie rozhodnutia je napríklad:• uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov alebo orgán cudzieho štátu by nemal právomoc rozhodnúť,

ak by sa na posúdenie jeho právomoci použili ustanovenia slovenského práva,• nie je právoplatné v štáte, v ktorom bolo vydané,• nie je rozhodnutím vo veci samej, • uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku.

• Majetkové cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

• Na návrh oprávneného alebo povinného z cudzieho rozhodnutia však slovenský súd rozhodne o uznaní aj takýchto rozhodnutí vždy osobitným výrokom v konaní podľa §§ 68a až 68h ZMPS

• Tomu korešponduje § 44 ods. 5 EP, podľa ktorého ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd (za splnenia ostatných podmienok) poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Podaním návrhu na formálne uznanie cudzieho rozhodnutia sa konanie o nariadení jeho výkonu alebo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie prerušuje až do právoplatného rozhodnutia o uznaní (§ 68d ods. 1 ZMPSP).

Rozhodnutie štátu, s ktorým má SR dohodu o uznávaní rozhodnutí

• Tento režim sa uplatní v prípade, že SR je viazaná zmluvou o právnej pomoci, zmluvou o uznávaní a výkone rozhodnutí a pod., uzatvorenou s iným zmluvným štátom, a nejde o štát, ktorého exekučné tituly sú zastrešené komunitárnymi predpismi, nahradzujúcimi v stanovenom rozsahu bilaterálne a multilaterálne zmluvy

• Zmluva bude mať pri uznávaní vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu prednosť pred vnútroštátnou úpravou (článok 7 ods. 5 Ústavy SR).

Rozhodnutie štátu, s ktorým má SR dohodu o uznávaní rozhodnutí

Zmluvy v tejto oblasti, ktorými je Slovenská republika viazaná, obsahujú celkom štyri koncepcie postupu uznávajúceho orgánu:

A) zmluva upravuje jednoduchšie uznanie, ako ZMPSP, a to formou zjednodušenia procedúry (napr. súd sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky ustanovené zmluvou)

B) zmluva rozširuje okruh titulov, na ktoré sa v porovnaní s ZMPSP vzťahuje (napr. umožňuje aj uznanie predbežných rozhodnutí, alebo rozhodnutí rozhodcovských orgánov)

C) zmluva obsahuje jednoduchšie uznanie, a zároveň rozširuje okruh titulov

D) zmluva neprináša v oblasti uznávania a výkonu rozhodnutí v porovnaní s ZMPSP žiadny pokrok

Rozhodnutie štátu, s ktorým má SR dohodu o uznávaní rozhodnutí

Do skupiny A) zaraďujeme zmluvy s nasledovnými štátmi:

• Bulharsko (č. 3/1978 Zb., č. 45/2001 Z.z.),

• Kuba (č. 80/1981 Zb.),

• Alžírsko (č. 17/1984 Zb.),

• Poľsko (č. 42/1989 Zb.),

• Kórejská ľudovodemokratická republika (č. 93/1989 Zb., č. 365/2003 Z.z.),

• Rusko (č. 95/1983 Zb., č. 274/2000 Z.z.),

• Ukrajina (č. 95/1983 Zb., č. 382/2002 Z.z.),

• Moldavsko (č. 95/1983 Zb., č. 436/2006 Z.z.)

Rozhodnutie štátu, s ktorým má SR dohodu o uznávaní rozhodnutí

Do skupiny B) zaraďujeme zmluvy s nasledovnými štátmi:

• Albánsko (č. 97/1960 Zb., č. 174/2006 Z.z.),

• Mongolsko (č. 106/1978 Zb.),

• Afganistan (č. 44/1983 Zb.),

• Cyprus (č. 96/1983 Zb.),

• Grécko (č. 102/1983 Zb.),

• Švajčiarsko (č. 23/1929 Sb., č. 224/1995 Z.z.)

Rozhodnutie štátu, s ktorým má SR dohodu o uznávaní rozhodnutí

Do skupiny C) zaraďujeme zmluvy s nasledovnými štátmi: • Tunis (č. 40/1981 Zb., č. 19/2006 Z.z.), • Vietnam (č. 98/1984 Zb.), • Sýria (č. 8/1986 Zb.), • Španielsko (č. 6/1989 Zb., č. 422/2000 Z.z.), • Maďarsko (č. 63/1990 Zb.), • Jemen (č. 76/1990 Zb.), • Taliansko (č. 508/1990 Zb.), • Česko (č. 193/1993 Z.z.), • Zväzová republika Juhoslávia (č. 407/2005 Z.z.), • Macedónsko (č. 207/1964 Zb., č. 489/2005 Z.z.), • Chorvátsko (č. 207/1964, č. 112/2006 Z.z.), • Slovinsko (č. 207/1964 Zb., č. 176/2006 Z.z.), • Bosna a Hercegovina (č. 207/1964 Zb., č. 265/2006 Z.z.)

Rozhodnutie štátu, s ktorým má SR dohodu o uznávaní rozhodnutí

Do skupiny D) zaraďujeme mluvy s nasledovnými štátmi:

• Rumunsko (č. 31/1959 Zb., č. 485/2002 Z.z.),

• Francúzsko (č. 83/1985 Zb., č. 39/2006 Z.z.)

Rozhodnutie členského štátu EÚ, ktorý je viazaný Nariadením BRUSEL I

• Nariadenie sa uplatní na občianske a obchodné veci, s výnimkou statusových vecí, majetkových práv z manželského zväzku (napríklad dohody o vyporiadaní BSM) a dedenia, konkurzu a vyrovnania, sociálneho zabezpečenia a rozhodcovského konania

• Pre aplikovateľnosť je relevantný dátum začatia konania, alebo spísania, alebo zaregistrovania titulu - po účinnosti Nariadenia (1. marca 2002)

BRUSEL I

V rozsahu svojej úpravy nariadenie nahrádza dvojstranné a viacstranné dohovory, ktorými sú členské štáty viazané (článok 69 Nariadenia), nie sú ním však dotknuté dohovory ohľadom právnych vecí neupravených týmto nariadením.

BRUSEL l

• Cudzí exekučný titul sa uzná automaticky a vyhlási sa za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa článku 53 (predloženie vyhotovenia titulu spĺňajúce požiadavku preukázania jeho pravosti a osvedčenia o vykonateľnosti, vydaného súdom pôvodu podľa Prílohy V alebo VI Nariadenia)

• Povinný v tomto štádiu konania nemá právo robiť žiadne návrhy (t.j. neuplatní sa § 44 ods. 5 EP a exekučný súd v slovenských pomeroch vydá poverenie, v ktorom uvedie potvrdenie vykonateľnosti titulu v SR) a nemá možnosť zabrániť, alebo oddialiť zabezpečenie vymoženia pohľadávky oprávneného.

BRUSEL I

• dôležitým rozdielom v porovnaní s našou vnútroštátnou procesnou úpravou (teda nad rámec Exekučného poriadku) je prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti (článok 43)

• Lehota pre odvolanie je jeden mesiac od doručenia vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutia, resp. dva mesiace ak má povinný sídlo mimo štátu výkonu

• Požiadavka doručenia rozhodnutia o vyhlásení vykonateľnosti (článok 42 ods. 2 Brusel I) nie je v Exekučnom poriadku zohľadnená. Exekučný súd vysloví vyhlásenie vykonateľnosti v poverení na vykonanie exekúcie, nie osobitným uznesením

• Prvým rozhodnutím v exekučnom konaní, ktoré je doručované povinnému, je Upovedomenie o začatí exekúcie, vydané súdnym exekútorom. Preto bude musieť exekútor uviesť to, že exekučný súd vyhlásil vykonateľnosť cudzieho exekučného titulu, v upovedomení o začatí exekúcie a zároveň povinného poučiť o jeho práve podať odvolanie podľa článku 43 Nariadenia. O podanom odvolaní musí súd rozhodnúť bezodkladne; vyhovieť tomuto odvolaniu môže len kvôli vadám, uvedeným v článkoch 34 a 35 Nariadenia.

BRUSEL I

• Do uplynutia lehoty na odvolanie, resp. do rozhodnutia o odvolaní možno robiť voči majetku povinného len zabezpečujúce úkony.

• Na rozdiel od slovenskej vnútroštátnej úpravy môže súd výkonu podmieniť výkon zložením zábezpeky podľa svojho uváženia.

EURÓPSKY EXEKUČNÝ TITUL

• nariadenie nadobudlo účinnosť 21. januára 2004, uplatňuje sa od 21. októbra 2005

• vzťahuje sa na rozhodnutia vydané a súdne zmiery schválené alebo uzavreté, a dokumenty úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny po nadobudnutí účinnosti tohto Nariadenia

• na rozdiel od Nariadenia Brusel I neustanovuje nič o relevancii termínu začatia konania, alebo postupu, z ktorého exekučný titul vzišiel

EURÓPSKY EXEKUČNÝ TITUL

• Predpokladom pre výkon konkrétneho cudzieho titulu podľa tohto nariadenia je jeho osvedčenie ako európskeho exekučného titulu. Osvedčenie vydáva štát pôvodu (cestou súdu, alebo iného svojho orgánu, ktoré určia členské štáty) v jazyku exekučného titulu.

• Rozhodnutie (zmier, verejnú listinu) možno osvedčiť ako európsky exekučný titul za kumulatívneho splnenia týchto podmienok:– je vykonateľné v štáte pôvodu– nebolo vydané v rozpore s pravidlami súdnej právomoci podľa nariadenia Brusel I – ide o nesporný nárok– konanie v štáte pôvodu spĺňa minimálne požiadavky uvedené v kapitole III tohto Nariadenia.

• Ak stanovené predpoklady spĺňa len časť rozhodnutia, je možné vydať čiastočné osvedčenie o európskom exekučnom titule.

• Je možná aj oprava alebo stiahnutie osvedčenia, a to v prípade, ak bolo vydané nesprávne alebo neoprávnene (rozhoduje o tom, samozrejme, súd štátu pôvodu). Opravu alebo stiahnutie osvedčenia vykoná súd na žiadosť; odvolanie proti vydaniu osvedčenia nie je prípustné.

EURÓPSKY EXEKUČNÝ TITUL

• V porovnaní s režimom Brusel I (prípustné odvolanie proti vyhláseniu o vykonateľnosti) pri európskom exekučnom titule nie je možné odvolanie proti vykonateľnosti v štáte výkonu (hľadí sa na neho ako na domáci titul).

• Naproti tomu, v Nariadení EET je upravená možnosť obmedzenia výkonu a prerušenia exekučného konania, a to nad rámec Exekučného poriadku (článok 23 Nariadenia EET):

ak povinný vzniesol námietku proti titulu osvedčenému ako európsky exekučný titul, alebo požiadal o opravu alebo stiahnutie osvedčenia v štáte pôvodu, môže súd výkonu:

a) obmedziť výkon len na vykonanie ochranných opatrení; alebo b) podmieniť výkon zložením zábezpeky ktorú súd určí; alebo c) výnimočne aj prerušiť konanie.

EURÓPSKE KONANIE O PLATOBNOM ROZKAZE

• nariadenie nadobudlo účinnosť dňa 31. decembra 2006, uplatňuje sa od 12. decembra 2008

• aj toto rozkazné konanie označiť za „pokus o rýchlu spravodlivosť“, t.j. súd vychádza z tvrdení žalobcu bez vyjadrenia odporcu

• EPR sa stáva exekučným titulom na vykonanie exekúcie v členských štátoch (okrem Dánska), ak je po márnom uplynutí lehoty na podanie odporu vyhlásený súdom pôvodu za vykonateľný prostredníctvom tlačiva uvedeného v prílohe Nariadenia

• v štáte výkonu sa na takéto rozhodnutie hľadí ako na domáce rozhodnutie. Súd vyznačí vykonateľnosť EPR na formulári ex offo a doručí platobný rozkaz navrhovateľovi.

EURÓPSKE KONANIE O PLATOBNOM ROZKAZE

• vo výnimočných prípadoch je možné kedykoľvek po uplynutí lehoty na podanie odporu podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu na súde štátu pôvodu (pre SR je toto nový prípad osobitného preskúmania právoplatného rozhodnutia)

• ak súd pôvodu posúdi žiadosť ako nedôvodnú, EPR ostáva platný

• ak súd rozhodne, že dôvody sú opodstatnené, EPR sa stane neplatným.

• v priebehu posudzovania žiadosti odporcu (povinného) môže na návrh povinného súd výkonu exekúciu obmedziť na ochranné opatrenia, podmieniť výkon poskytnutím záruky, alebo výkon prerušiť (podobne ako pri EET)

EURÓPSKE KONANIE VO VECIACH S NÍZKOU HODNOTOU SPORU

• nariadenie nadobudlo účinnosť 1. augusta 2007, uplatňuje sa od 1. januára 2009.

• za vec s nízkou hodnotou sporu sa považuje vec, v ktorej hodnota pohľadávky v čase doručenia návrhu súdu nepresahuje 2 000 Eur bez úrokov, výdavkov a nákladov.

• nariadenie sa nevzťahuje na veci statusové, majetkové práva z manželského zväzku, dedenia zo závetu, vyživovacej povinnosti, konkurz a vyrovnanie, sociálne zabezpečenie, rozhodcovské konanie, pracovné právo, porušenie práva na súkromie a na ochranu osobnosti (vrátane poškodenia dobrého mena).

EURÓPSKE KONANIE VO VECIACH S NÍZKOU HODNOTOU SPORU

• rozsudok vydaný v tomto konaní je predbežne vykonateľný, t.j. bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (postačuje doručenie a uplynutie lehoty na plnenie)

• v štáte výkonu sa na rozsudok hľadí ako na domáce rozhodnutie.• obdobne ako pri EPR, nariadenie upravuje minimálne požiadavky na

preskúmanie rozsudku, a to bez lehoty • ak povinný použil opravný prostriedok, alebo je podanie opravného

prostriedku stále možné, alebo ak povinný podal návrh na preskúmanie rozsudku, môže na návrh povinného súd výkonu exekúciu obmedziť na ochranné opatrenia, podmieniť výkon poskytnutím záruky, alebo výkon prerušiť

• ak súd pôvodu preskúmanie zamietne, rozsudok zostáva v platnosti• ak súd rozhodne, že preskúmanie je dôvodné, rozsudok je neplatný.

CUDZIE ROZHODCOVSKÉ ROZHODNUTIE

• Rozhodcovské rozhodnutia nie sú zastrešené Nariadením Brusel I, ani Nariadením č. 805/2004.

• Na území SR sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú v týchto právnych režimoch:

a) zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZRK“)

b) Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretý 10. júna 1958 v New Yorku (uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 74/1959)

c) Európsky dohovor o medzinárodnej obchodnej arbitráži uzavretý 21. apríla v Ženeve (uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 176/1964 Zb.)

d) medzinárodná zmluva o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské rozhodnutia

e) medzinárodné zmluvy o vzájomnej podpore a ochrane investícií

CUDZIE ROZHODCOVSKÉ ROZHODNUTIE

• Pri uznávaní a výkone cudzieho rozhodcovského rozhodnutia oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie navrhne aj uznanie tohto rozhodnutia. K návrhu sa prikladá aj originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópia.

• Uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že exekučný súd naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok (§ 49 ods. 1 ZRK). Z toho vyplýva, že pri uznávaní cudzieho rozhodcovského rozhodnutia nie je možné uplatniť ust. § 44 ods. 5 EP.

CUDZIE ROZHODCOVSKÉ ROZHODNUTIE

• Na návrh povinného môže exekučný súd odoprieť uznanie a výkon rozhodnutia, a to za predpokladu, že povinný preukáže existenciu dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 ZRK. Vzhľadom na vyššie uvedené takýto návrh povinného neprichádza do úvahy na začiatku konania, ale až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

• Exekučný súd odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu povinného ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

CUDZIE SPRÁVNE ROZHODNUTIE

• nútený výkon cudzieho správneho rozhodnutia v SR prichádza do úvahy len v prípade, že SR je k takémuto výkonu viazaná medzinárodnou zmluvou (§ 250w ods. 1 OSP)

• umožňuje to napr. zmluva o právnej pomoci s Francúzskom

ROZHODNUTIE KOMUNITÁRNEHO ORGÁNU

• Podľa článkov 244 a 256 Zmluvy o založení ES sú rozsudky Súdneho dvora a rozhodnutia Rady alebo Komisie, ukladajúce peňažný záväzok, vykonateľné

• exekučný titul opatrí doložkou vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí SR (rozhodnutie Rady, Komisie, alebo Európskej centrálnej banky), resp. Ministerstvo spravodlivosti SR (rozhodnutie Súdneho dvora)

• skúma a overuje sa len pravosť rozhodnutia

• zastavenie výkonu rozhodnutia môže vysloviť len Súdny dvor (čl. 256 Zmluvy).