Tresko-Plesk - január, február 2013

Čas

op

is 1

3. s

kau

tské

ho

zb

oru

v B

rati

slav

e P

etrž

alke

Ja

nu

ár. f

eb

ruár

- č

íslo

14

4

Zimné radovánky, sánkovačka, Mikuláš

Na akcii s našimi skautkami

Jajo na nás stále myslí

A ako vždy, pravidelné rubriky

Pan.Ba o tom, aké je to byť učiteľom

2 TRESKO-PLESK OBSAH

6 - Skautské Vianoce

Nielen darčeky robia Vianoce...

10 - Sánkovačka

Bol to super výlet, ruky, nohy máme celé :D

8 - Cesta do Grónska

O tom ako sa naše skautky vedia zabá-vať

3 - Príhovor

Pár slov na úvod od našeho šéfredaktora Tresko-Plesku Tutiho

4 - Mikulášský 13boj

O tom ako netradič-ne sa dá osláviť Mi-kuláš

5 - Who is Who

Súťaž o ceny. Doká-žeš uhádnuť kto sa nachádza obrázku?

16 - Letom svetom

Pan.Ba vo Vietname v úlohe učiteľa v štátnej škole

18 - Timin Plesk

Timina rubrika o kultúre v Bratislave a jej okolí

11 - Deň sesterstva

Nezabudnite na to, že 22.02. majú naše sestry sviatok

12 - Retro

Prenesieme sa do roku 2007 na chatu, kde sa stretlo veľa ľudí

14 - Najlepší článok

Dozviete sa niečo o autorovi najlepšie-ho článku v TP za minulý rok

13 - Jajo rozpráva...

Jajo nám opäť po-rozpráva ako sa mu vodí

3 TRESKO-PLESK

Je to hrozné ako sa v tomto svete človek už nemôže na niko-ho spoľahnúť na pr-výkrát. Väčšinou kaž-dá vec, ktorú si s niekým dohodnete, končí slovami: "Dobre, však potom mi ešte zavolaj a pripomeň mi to. Ešte si teda upresníme ako to bude. Stret-neme sa vtedy a vtedy, ale pred

tým si ešte zavoláme..." Ale ako to bolo kedysi? Však vtedy neexistovali mobily a internet, a tak keď sa na niečom človek dohodol, tak to tak proste muselo byť. Každý to dokázal spraviť aj bez toho, aby ho potom ešte párkrát niekto skontroloval, či to platí. Ľudia sa dokázali vždy stret-núť a nemuseli si 10 minút pred tým volať, že "už som na ceste o chvíľu som tam, ok ja stojím tam a tam..." Je to podľa mňa veľmi smutné. Mne to príde, ako keby si ľudia prestávali vážiť svoje slovo a prestávali dodr-žiavať to, čo povedia. Tým pádom sa to celé zhoršuje a vlastne o ďalších 20 rokov sa to posunie niekde ďalej, a bude to ešte smutnejšie. Toto je vec, ktorú nám priniesla moderná doba a ja s ňou vôbec nie som spo-kojný. Ale ťažko sa mi samému proti tomu bojuje. Ja sa snažím, keď mi niekto niečo povie, dohodneme sa, tak to tak spraviť. A snažím sa to vyžadovať aj od ostatných, s ktorými som v kontakte, ale na tom väčši-nou aj tak pohorím, takže chvíľami strácam už nádeje....

Ale aby som nebol iba taký pesimistický, tak vám želám len to najlepšie do tohto roku 2013 a nech si trochu viac snažíte zapamätať, keď sa s niekým na niečom dohodnete:)

Tutanchamon

Vždycky hovor všecko

PRÍHOVOR

4 TRESKO-PLESK AKCIA

Mikulášsky 13boj Zimné decembrové ráno svedčilo o tom, že sa treba dobre obliecť na túto tradičnú akciu v lese. Pomaly sme sa schádzali v klubovni. Možno kvôli tej zime nás bolo pomenej, no vôbec nikomu to neprekážalo. Ku-bo mal vymyslených kopec úloh, tak sme sa hneď mohli vydať na cestu.

Od klubovne sme vyrážali ôsmi: ja, Tuti, Chamo, Kubo, Miško, Jakub, Bobor a Maťo. Cestou sa k nám však pridala aj ďalšia dievčina – Lenka. Spolu sme teda začali výlet do Karpát. Hneď na prvom stanovisku nás Kubo prekvapil behavou disciplínou, aby sme sa zahriali. No nie som si istá, či sa nás nechcel na chvíľu zbaviť, aby mohol v pokoji hľadať kešku. Táto zastávka spočívala v skvelej kondičke – behali sme do kopca – a ešte lepšej pamäti, bolo treba si zapamätať čo najviac čísel. Toto síce vyhral Tuti , ale Chamo bol v tesnom závese.

Aj ďalšie zastavenia boli veľmi zaujímavé. Keď sme našli vhodný prí-strešok na opekanie – áno, nečudujte sa, aj v decembri sa dá ope-kať! – mohli sme zopár disciplín dať aj tam. Jed-nou z nich bolo sklada-nie origami. Malým cha-lanom to až tak nešlo,

ale čo ma prekvapilo, boli šikovné ruky Chamurapiho, ktorý naozaj rýchlo vyčaroval z papiera krásnu labuť. Ešte sme sa tu stihli pretekať v robení drepov, to vyhral vďaka psychológii Tuti, lebo presvedčil ostat-ných, že vládze, aj keď dlho by už nevydržal. Som si istá, že by som ho porazila. A keď je oheň, tam majú deti kopu zábavy, tak spálili Kubovi jediný papier s úlohami a ten si musel po zvyšok dňa spomínať, čo mal pripravené.

Tak sme hľadali sever, kešku pod snehom či písali slová skladajúce sa z určených písmen. Končili sme na lavičke, kde sme si opäť precvičili pamäť. Museli sme si zapamätať čo najviac vecí ukrytých pod šatkou.

5 TRESKO-PLESK AKCIA, WHO IS WHO

Výlet sme ozvláštnili aj hľa-daním kešky s názvom klaus-trofóbia, ktorú sme ale na-priek veľkej snahe nenašli. Snáď nabudúce.

Výlet bol super, uzimení sme sa vrátili do klubovne, kde sme rozdali medaily a mohli sme si ísť domov konečne oddýchnuť a zohriať sa pri teplom čaji. Aj keď úloh 13 asi nebolo, splnili sme cieľ a dokonca aj s bonusom – máme novú kamarátku.

XXX

Áno je to tak. V minulom čísle ste na týchto stránkach mohli vidieť oči Adama J. Myslím, že ste to skoro všetci vedeli, už len treba napísať mail so správnou odpoveďou na [email protected]

A kto sa nám tu ukrýva tentokrát? Aby ste to nemali také ťažké, tak sme si dovolili ukázať ešte aj nos:)

Hádaj, koho vidíš


Skautské vianoce V sobotu ráno sme sa stretli pred klu-bovňou. Doniesli sme horu koláčov a sladkostí. Peši sme šli na Nám. Hrani-čiarov a len tak-tak sme stihli náš auto-bus. Na konečnej sme prestúpili na ďalší autobus a po-tom sme vystúpili

na zastávke Klanec. Kúsok po tom sa vedenie a pár ďalších prezliekli do vtipných kostýmov zlých postáv, ktoré chceli svoje zlé skutky odčiniť. Po ceste na Klepáč sme sa zguľovali, ponapchávali rožkami a premokli do

poslednej nitky. Keď sme dorazili na už spomínaný mlyn, zadelili sme si izby a sušili sa. Potom sme mali aktivity (slávne Mestečko Palermo) v spoločenskej miest-nosti. Dostali sme na chvíľku voľ-no. O pár minút nasledovala "štedro-skautsko-večerná" veče-ra. Ja osobne musím pochváliť všetkých, ktorí sa na príprave tej-to večere podieľali.

A naša obľúbená časť - darčeky. Podľa počtu darčekov si myslím, že sme poslúchali :D. Potom sme si zahrali Viem, čo ty nie (alebo ako sa to volá) a iné hry. Na záver sme si zacingali na zvonček. Veľmi sa mi páčili niektoré priania a ďa-kovania. Potom sme nie veľmi


unavení zaľahli do postelí.

V nedeľu ráno sme sa zobudili a pobrali sa na raňajky. Dojedali sme koláče a kapustnicu. Nastalo veľké upratovanie. Ešte sme chvíľu kecali a nezostalo nám nič iné ako sa zbaliť a odísť. V autobuse sme sa všetci roztrúsili.

Myslím si, že Vianoce boli ako kaž-dý rok úplne super!

Naty


Cesta do Grónska V piatok 7.12.2012 o 16:50 sme sa mali stretnúť na autobusovej stanici Mlynské Nivy. Asi o 16:55 prišla Naty. Po nej prišla Double, Ľuba a Nika. Asi o piatej prišla Betka P. a po nej ja, Maťa a Timi. Dôvodom nášho meškania bol mráz. Potom sme sa

rozdeli do dvoch skupín. Prvá išla autom (Timi, ja, Betka P., Beta M., Maťa a Ľuba) a druhá autobusom (Naty, Nika, Double a Tatra). My (prvá skupina okrem Betky M., ktorá bola na ceste k nám) sme odišli k autu a druhá skupina odišla k autobusom. Ja a Betka sme si sadli úplne dozadu a mrzli sme. Trpezlivo sme čakali, kedy konečne vyrazíme. Moji, Betkini P. a Natálkini rodičia sa rozprávali pred autom s Maťou, Ľubou, Timi a mojím bratom Adamom. Ja a Betka P. sme sa medzitým rozprávali. Konečne sme vyrazili a rodičia poodchádzali. Išli sme, išli a vedľa nás stojí električka. Pozreli sme sa do nej a uvideli sme Betku M. Začali sme jej mávať a naznačili sme jej, aby na ďalšej zastávke vystúpila. Pochopila. Električka nás predbehla a Timi zaparkovala a išla pre Betku M. Po chvíľke sa vrátila, ale bez Betky M. Zavolala jej a zistila že vystúpila, ale nečakala na nás. Išla na druhú stranu. My sme stáli na červenej asi pol hodinu, takže sme dúfali že je tam, kde povedala. Konečne naskočila zelená a my sme mali oči v strehu. Nebola tam. Timi jej znovu zavolala a Betka jej povedala,


že tam stála asi hodinu, a tak nastúpila teda na ďalšiu električku. Takto to pokračovalo ešte asi pol hodinu a potom sme ju konečne chytili. Teraz sme vyrazili do obchodu a počúvali hudbu. Do obchodu išli všetci okrem mňa, Betky M. a Betky P. V aute nás zamkli a my sme sa tam bláznili, počúvali hudbu a smiali sa. Potom sme znovu vyrazili a išli na Timinu chatu. Keď sme tam prišli, Naty, Double, Nika a Tatra nás vítali s úsmevom na tvári. My sme boli sklamaní, že sme prišli neskôr, ale zato sme mali dobrý zážitok. Potom sme sa najedli a ja, Naty, Betka P. a Betka M. sme išli hore a dohadovali sme sa, že kde budeme spať. Vlastne to bolo nanič, lebo sme spali vo vedľajšej miestnosti. Potom sme zišli zas dole na začiatok programu. Mali sme hľadať lístočky, na ktorých bolo niečo napísané alebo nakreslené. Z toho sme potom zistili, že témou trojdňovky je Grónsko. Potom sme si umyli zuby a išli spať. Ráno sa išlo do kostola, lebo bol nejaký sviatok. Ja, Naty a Ľuba sme zostali na chate a robili obed. Keď prišli z kostola, tak sme sa naoobedovali. Potom sme išli na výlet a večer sme mali scénku. Niektorí z vás videli časť z nej, ale bola oveľa podarenejšia! Potom bola večera. A už sa moc nepamätám čo bolo po-tom, ale asi sme mali voľno a potom sme išli spať. Skoro ráno som sa zobudila na to, ako Timi budí Betku M. Musela odísť skôr, ale dôvod si nepamätám. Potom som znovu zaspala. Zobudila som sa asi o dve hodiny a nikto nespal. Zase sa išlo do kostola, ale ja, Naty a Ľuba sme zase nešli a upratovali sme a potom sme sa balili. Keď prišli z kostola, tak sa balili zase oni a my sme zatiaľ robili medovníky. Potom sme vyra-zili, zase tak isto rozdelení do dvoch skupín, ale bez Betky M. Ja som si po ceste našla konešne foťák a počúvali sme hudbu. My, čo sme išli autom, sme išli až pred kludovňu, lebo bývame blízko. A zazvonil zvonec, trojdňovky je koniec.

Hanka


Sánkovačka Prišli sme pred klubov-ňu a čakali sme kto príde. Keď sme sa zišli, išli sme všetci na auto-bus, potom na ďalší a šliapali sme na Kolibu. Cestou sme sa zastavili v prístrešku, kde sme hrali hru so slamkou, hráškom a šošovicou. Mali sme pomocou

slamky vybrať čo najviac hrášku a šošovice. Odtiaľ sme presunuli už na Kolibu. Tam sme sa sánkovali. Lukáš si doniesol boby bez bŕzd a Tuti ich išiel vyskúšať. Vyskočil asi meter vysoko, ale druhý pokus už nezvlá-dol a padol. Išlo sa teda do lesa. Niektorí sa v lese pomaly sánkovali. Neskôr, keď už neboli kopce, sme museli šliapať. Ďalšia úloha bola, že kto vylezie na kopec prvý. Bola to riadna drina, takže sme sa už v polo-vici kopca zadýchali. Nakoniec sme vyliezli až hore a padli sme do sne-hu. Veľmi sme si neoddýchli, lebo sme sa museli postaviť. Asi o pol ho-diny prišla ďalšia úloha, v ktorej sme museli prepáliť špagát vo výške asi 70 cm nad zemou. Dostali sme na to len krabičku zápaliek, tak sme sa pustili do toho. Vyhralo družstvo, v ktorom boli Jakub ml., Lukáš a Mar-tin. Nám ostatným to veľmi nešlo, tak sme to vzdali. Cestou sme sa hra-li ďalšiu hru, v ktorej musel niekto povedať číslo a ostatní museli zo-dvihnúť buď jeden, dva, alebo žiadny prst. Bolo to dosť ťažké. Skoro na konci výletu sme si robili trepanú tortu. Tuti sa opýtal, že kto chce otvo-riť konzervu mandarínok a zopár sa ich prihlásilo. Niektorí sa o to pokú-šali prvýkrát a zo začiatku im to nešlo. Keď už bola torta hotová, začali sme ju jesť. Bola úplne suprová. Lyžičky sme si umyli v snehu. Po tom sa už išlo domov. Cestou na autobus sme sa ešte šmýkali po zamrznutej ceste. Domov sme prišli vymrznutí a spokojní. Už teraz sa tešíme na ďalší výlet.

Matúš

11 TRESKO-PLESK SKAUTSKÁ PRAX

22. Február

Veľký deň pre všetky skautky na celom svete! Prečo? 22. Február je dňom osláv. U nás na Slo-vensku sa mu hovorí DEŇ SESTERSTVA, v Česku Deň zamýšlení a v Anglicku World Thinking Day.

Myšlienka založiť DEŇ SESTERSTVA vznikla v roku 1926 na 4. medzinárodnej skautskej konferencii, ktorú iniciovali skaut-ky z USA. Ich cieľom bolo zaviesť jeden deň v roku, kedy by skautky mali svoj vlastný deň, počas ktorého by na seba mysleli a pripomenuli si pu-to vzájomného priateľstva, ktoré ich spája.

Dátum, ktorý vybrali delegátky pre DEŇ SESTERSTVA, nebol náhodný. Bol to dátum narodenín zakladateľa skautského hnutia, lorda Baden-Powella a jeho manželky Olave – už spomínaný 22. február.

Deň sesterstva je spoločným sviatkom všetkých skautiek a aj skautov na celom svete, kedy sa zvyknú navzájom obdarovať vo forme rôznych maličkostí ako listov, mailov, pohľadníc, prezentácií, fotografií či apliká-cií. „Symbolicky si tak odovzdávajú svoje priateľstvo a solidaritu, ktoré v rámci skautingu presahujú hranice štátov.“

U nás v zbore sa tento sviatok oslavoval vo veľkom! Chlapci každý rok pripravili nejaké to prekvapenie pre dievčatá, či už to bol výlet spojený s darčekmi, mestská hra, cesta lesíkom, vždy to malo krásny koniec s prekvapením. Ako rastie každý človek, tak aj náš zbor a jeho členovia, preto teraz sú na rade mladé skautské družiny našich švárnych chlap-cov, aby pripravili nejaké to prekvapenie pre dievčatá!:) A nemusíte sa báť, chce to len štipku odvahy a zaujímavý nápad! A ďalšie povzbudenie je, že dievčat nie je teraz až tak veľa ako vás chlapcov!

Tak ja vám všetkým, čo čítate tieto riadky, želám veľa radosti, príjem-ných zážitkov a dobrých priateľov, aby sme aj v našom zbore dokázali vytvárať dobrú skautskú rodinu, v ktorej panuje pokoj, láska a radosť! A dúfam, že spoločne oslávime i v tomto roku 2013 pekný Deň sester-stva!

Maťa

Deň sesterstva

12 TRESKO-PLESK RETRO

Zub času Okrem takých oficiál-nych akcií, ako býva-jú výlety a tábory, sa občas ľudia z nášho zboru stretnú spolu aj na niečom neofi-ciálnom. Raz to bolo napríklad na Silves-tra. Oslavoval sa rok 2007 a na jednej chate sa nás stretlo pomerne veľa. Ja som tam bol skoro

najmladší, takže v podstate samí starí sa tam zišli:) Treba si občas od-dýchnuť od toho, že nemusíme stále vymýšľať nejaký program pre dec-ká. Ale samozrejme, že aj tak nezaháľame a naplno využí-vame všetky naše skúsenos-ti, čo sme na skautingu získa-li. Tým pádom nikdy nemá-me núdzu o to, že by sme nevedeli, čo teraz robiť a navštívila by nás nuda. Neja-ká tá hra sa vždy rýchlo vy-myslí, však ich vymýšľame stále.

A tak sme si v takomto dos-pelom zložení zahrali pot-kanov v potrubí. Na chate, kde máte poschodie a dve schodiská sa to hrá výborne. A samozrejme potom si tre-ba aj dokázať, kto je tu naj-silnejší....

13 TRESKO-PLESK LETOM SVETOM

Jajo rozpráva... Posledné roky najviac času trá-vim so svojou mamou. Veľa sa rozprávame a ja z nej ťahám stále ďalšie a ďalšie spomienky na mesiace, ktoré si zo svojho života veľmi nepamätám. Doma nad posteľou na poličke mám odloženého malého anjelika od Iťky. Je na ňom napísané – „Som stále s Tebou, aj keď ma nevidíš“. Mama spomína, že raz, keď prišli za mnou do ne-mocnice, to som ešte ležal na ARE a návštevy tam boli veľmi obmedzené, na nočnom stolíku mi sedel malý čierny medvedík so spomínaným anjelikom. Obaja sú stále so mnou a ani

neviem, či som sa za nich niekedy poďakoval !!! Ďakujem teraz, pretože si uvedomujem, koľko to pre mňa znamenalo. Mal som na posteli aj magnetku maličkého anjelika. Aj ten je stále so mnou. A využívam príle-žitosť, aby som sa spýtal, kto v roku 2007 požičal Pajovi diktafón, na ktorý ste mi mnohí nahrali pozdravy do nemocnice, ktoré mi vraj naši púšťali veľmi často cez sluchátka a mojej mame ešte aj dnes, pri ich počúvaní stekajú po lícach slzy ? Za pozdravy taktiež ďakujem, možno som sa ozaj aj vďaka nim prebral z kómy. Však veľmi rád by som spomí-naný diktafón vrátil, keby som vedel komu ! Pajo si totiž nevie spome-núť.

Tak sa teda majte,

Jajo

14 TRESKO-PLESK PRIESTOR PRE VÍŤAZA

Víťaz o najlepší článok Tí, ktorí z Vás boli na Vianociach, tak vedia. Každoročne na skautských Vianociach sa hlasuje o najlepší článok v TP. Tento rok to vyhral článok o futbalovom turnaji. Tento článok napísal náš nezávislý športový re-daktor, člen našej redakčnej rady. Ako cenu za túto výhru sme ešte pred súťažou avízovali, že bude venovaný priestor v našom časopise, aby da-ný víťaz mohol o sebe niečo napísať. A tak je to tu. Aj keď si náš redak-tor želal ostať čo najdlhšie v anonymite, teraz nám musí niečo o sebe prezradiť.

Čo by som vám o sebe také povedal. Nie je tu nič zaujíma-vé. Na skauting chodím už pomerne dlho, dlhšie ako väč-šina z vás. A vcelku ma to tu baví. Najradšej mám, keď si môžeme zahrať nejakú akčnú hru vonku, pretože milujem pohyb a napätie. To vlastne odzrkadľuje aj to, že prečo píšem do Treskoplesku vždy o nejakých športových akciách, ktoré skautský svet má. Je tam proste pohyb a napätie by sa dalo väčšinou krájať. Hlavne keď na ihrisko nabehne Tuti s Chamom, ktorí za žiadnu cenu nechcú prehrať a bojujú ako levy. Aj keď im je to väčšinou prd platné, lebo jeden je tlstý a malý a druhý nešikovný, a

tak tam veľa vody nenamútia. Ešteže v našom zbore vyrastajú nejakí tí športovci. Kedysi sa nimi náš zbor iba hemžil. Tentokrát tu túto skupinu prezentuje hlavne Ančo. Niečo mu ide niečo nie, ale má tie najväčšie ambície priviesť k športovej šikovnosti nejakých ďalších mladších. Je tu zopár adeptov, tak snáď to vyjde. Aby potom to sledovanie rôznych

15 TRESKO-PLESK PRIESTOR PRE VÍŤAZA

zápasov bolo ešte napínavejšie a aby sme občas aj niečo vyhrali. Kedysi sme vyhrávali dosť. Pr-vé tri ročníky fut-balového turnaja boli naše. Aj ringo sme myslím, že vyhrali trikrát ke-dysi. No a to je asi tak všetko...

Ja napríklad chodím na vysokú školu, aby niečo zo mňa bolo. Rodičia mi od malička vštepovali, že proste v dnešných časoch je to bez nejakého titulu dosť ťažké. Tak som ich poslúchol. Taktiež som sa snažil poslúchať kedysi aj mojich radcov na skautingu. Bolo to síce občas náročnejšie, predsalen som bol poriadny nezbedník a vždy sa snažil vymyslieť nejakú tú hovadinku. Ale už som z toho vyrástol a som taký normálnejší. To by hádam o mne stačilo. Teším sa na najbližšie číslo TP, pretože futbalový turnaj je už za rohom, a tak vám budem môcť priniesť nejaké ďalšie super infošky.

váš nezávislý športový redaktor

Príde vodič do servisu a hovorí : - “Pán opravár, narazil som do stromu.” Chlapik obíde auto a hovorí : - “Mne sa zdá, že niekoľko krát.”

☻

Zrazia sa dve autá. Šofér z jedného vystúpi a vidí, že sa zrazil so šoférkou a kričí na ňu: - “Baba jedna bláznivá! Robila si ty niekedy vodičák?!” - “Určite viackrát než vy!” - nedá sa mladá dáma.


Pan.Ba a modelovanie mládeže vietnamskej Tento krát nám pan.Ba prezradí niečo o tom, aké je to byť učiteľom, a prečo to vlastne vyskúšal. Vo Vietname je už dlhší čas, a tak nám nabu-dúce bude môcť predostrieť svoje názory o tom, ako si tam ľudia nažíva-jú a aký je vlastne komunizmus 21.storočia.

Život vietnamský je pestrofarebnejší ako komunistická červe-ná. Len čo je pravda. O to viac pri povola-ní učiteľskom. pan.Ba je dennoden-ne vysielaný na stra-tegickú misiu formo-vania mládeže viet-namskej. Štátnym školám pri množia-com sa tempe pras-

kajú žily, a tak i triedy sú patrične naplnené. S visiacimi viečkami budíka o 5:50 sa trikrát do týždňa (o 7:00) pan.Ba stavia pred 45 párov očí, rúk, nôh a pier, ktoré sú nezalepiteľné a neustále bzučia. Vek ich majiteľov je viac ako vďačný- odžitých 7 až 15 lunárnych rokov. A tak sa musel pan.Ba ponoriť do tajov technik manipulujúcich a každý deň sa mení v improvizátora, geografa, psychológa, zabávača, prezentátora a v nepo-slednom rade učiteľa, aby cez neprestajný krik hlasiviek prinútil dav k aktivite akademickej a rozviazal jazyky mládeže pre angličtinu zaviaza-né. Jeden by sa pýtal, prečo práve štátne školy a učenie? To zomrelo nožom wikipédie, nie?!

Prvý dôvod je veľmi ale veľmi primitívny. Jesť treba, spať pod strechou treba, rozmary svetské lákajú, myšlienky Marco Polovské sa povaľujú v mysli, a tak s polomŕtvym kontom bankovým zapriahol sa pan.Ba do ojí učiteľských. Po druhé to bude už princíp o niečo vyšší, o čosi komplexnejší. Radosť zo 45 hlasiviek opakujúcich frázy predhovorené, z rozťahovania hmoty mozgovej o nový jazyk, z tých 5 ľudí v učebni, ktorým online hry a shop-


ping malls neukradli záujem o veci naokolo. Do tretice je to dôvod naj-prchavejší ako okamih, ktorý ho podmieňuje. Keď po 35 minútach pre-kričanej zúfalosti, príde malá Phuong, povie “Don’t worry, you are a good teacher!” a vtisne do ruky dva vietnamské cukríky, keď 9 ročný Vietnamec odrecituje celé meno vynálezcu telefónu ešte aj s titulmi a 30 krajín na každej hemisfére, keď mi dá 35 detí pri odchode z triedy “high 5” a zvreskne “Goodbye, teacher!”, keď pan.Ba prechádza dvo-rom školským a je mu mávané zo všetkých smerov, vtedy sa zúrivosť a beznádej triedna dokonale maže.

Áno, pan.Ba je učiteľ. A akosi sa mu to po-zdáva. Jeden by to-mu neveril. Pred ta-buľou, vystupuje se-baisto, občas priateľ-sky, občas s píšťalkou (ktorú si zakúpil na záchranu hlasiviek), improvizujúc o život, modeluje množiaci sa Vietnam. Vzťah ku krajine otca otcov Ho

Chi Minh-a každým dňom rastie širšie a vyššie, a tak sa pan.Ba teší, že aj on priloží čierno-bielu labu k dielu vlajky silne červenej.

pan.Ba

Blondínka sa pýta na ulici: - “Pane, prosím vás, koľko je hodín?” - “Je štvrť na štyri.” Blondínka len krúti očami a hovorí: - “Viete, to je divné. Pýtam sa na to celý deň a vždy dostanem inú odpoveď.”

18 TRESKO-PLESK TIMIN PLESK

Timin plesk Mám v hlave veľa otázok. Myslím, že to má každý. Ako 3 ročné dieťa som sa ich nebála spýtať a rodičia boli pre mňa stelesnenie pravdy a správnej odpovede. Potom postupne tá odpoveď prestávala stačiť a ja som sa chcela pýtať stále ďalej a ďalej „prečo?“

Ako rastiem, začínam chápať, že pravdu si formujem ja. Kreslím si svoj svet, v ktorom mám vlastné hranice a odpovede. To však neznamená, že odbudlo z toho nekonečného radu otázok. To, že prídem na nejaké odpovede, akoby odkrylo ďalšie nové otázky. Môj obraz asi nebude nikdy dokončený.

Keď som bola už tínedžerka, kládla som si otázky, kto som a prečo ro-bím veci, ktoré robím, resp. Čo vlastne chcem robiť? Teraz trochu už tuším, že som Timi, chcem robiť niečo s ľuďmi a vytváram napríklad filmy. Za to sa mi vynorila otázka „Môžem byť veľký človek?“ Veľký sa-ma pre seba, nie pre zapísanie sa v dejinách. Pre mňa to skrátene zna-mená – úspešný a spokojný s vlastnou prácou a nie len u seba v obývač-ke. Dokážem to?

Teraz späť k umeniu. Mne to napadlo v súvislosti s tým, čo sa tu na Slo-vensku deje. Konkrétne spomeniem tri veci.

Filmy Zuzany Piussi, ktoré nejako odrážajú dobu, v ktorej žijeme. Rozpráva cez ne o politike, Slovensku, Slovákoch a sebe. Mne osobne sa úplne nepáči, ako ukazuje naprí-klad slovenskú identitu (vo filme Krehká identita) len na extrémnych a zvláštnych ľuďoch, ale sú to Zuzine oči a vlastne na-ozaj naši extrémisti. Nekaľme. Ukazuje svo-ju kresbu pravdy v jej svete, nakreslenú Zuzinými rukami. Na rozdiel ale od veľa ľudí svoju kresbu neskrýva doma, ale nebo-jí sa ju verejne prezentovať. Svoju pravdu chce povedať, pýtať sa otázky nahlas. Kvôli tomu bola obžalovaná (súdne konanie bolo teraz v januári pozastavené). Pýtam sa te-

19 TRESKO-PLESK TIMIN PLESK

da - spravila týmto sama sebe reklamu? Je dobré alebo zlé, čo sa stalo? Neukázalo nám to niečo o tom Slovensku, ktoré opisuje? A čím si túto “slávu“ zaslúžila? Je to len náhoda? Do akej súvislosti môžem ja ovplyv-niť svoju „popularitu“? Myslím, že Zuzanin príbeh je viac o náhode ako o plánovanom „úspechu“.

Potom sú tu ale dve výstavy, ktoré sú zase trochu o inom. Prvá je výsta-va v dome umenia Binderfresh (do 10.2.), kde Erik Binder a Viktor Frešo ukazujú, kam môžu s radosťou ísť v umení. Áno, výstava (dostupné od 18) a jej diela majú nejaké významy. Ja osobne ich ale považujem za vtip zo seba samých. A to môžu práve vďaka tomu, že už sú na Sloven-sku známi. Popularita im dovolí hranice posúvať. Tu si kladiem otázku, či si môžem robiť srandičky, ak dosiahnem už nejaký úspech? A prečo?

Druhá výstava je „Krv“ v národnej galérii (do 31.3.). Tu mi napadlo, akú to má peknú reklamu. Po meste sú zaujímavé plagáty a určite to chytilo aj vašu pozornosť. Keď som však vošla dnu a všetko si prezrela, neverila som, že je to koniec výstavy. Pre mňa to bol pekný začiatok niečoho, čo sa vlastne nekonalo. Je len ten začiatok. Ná-črt. Tu sa pýtam otázky, ktoré už súvisia s politikou, štátom a možnosťami. Tam ne-chcem ísť.

Nakoniec len dodám, že je dobré klásť si otázky. Ak to vyvolajú výstavy alebo ume-nie všeobecne, o to lepšie. Ja sa teraz chys-tám do kina na Tarantinov film Divoký Django. Na solčanskej Miluj ma alebo odíď. Teším sa na slovenské Ďakujem, dobre. Možno zavítam na nejaký ples, alebo fašiangovú „párty“. Uvedomujem si, že som dlho ne-bola v divadle. A ktovie, aké iné možnosti prídu. Treba mať nie len oči, ale aj uši otvorené.

Timi

Na tomto čísle sa podieľali: Majka, Tuti, Adam K., Timi, pan.Ba, Jajo, Maťa, Naty, Hanka a net. :D Špeciálna vďaka patrí pani Krumpolcovej a pánovi Pašekovi za tlač, lebo aj vďaka nim Tresko-Plesk existuje.

Toto číslo vyšlo v náklade 50 kusov

e– mail: [email protected]

Uzávierka marcovo-aprílového čísla: 31. 03. 2013

Príspevky posielajte mailom na našu e-mailovú adresu alebo odov-zdávajte osobne hocikomu z redakčnej rady.

Muž a žena sa nabúrajú v autách. Obe ich autá sú úplne rozbité, ale ani jednému z nich sa nič nestalo. Keď sa vysúkajú z áut, hovorí žena mužovi: - “Tak vy ste muž, to je zaujímavé. Ja som žena. Hmm, pozrite na - naše autá! Nič z nich nezostalo, ale my sme zranení neboli. To je - znamenie od Boha. Mali sme sa stretnúť, stať sa milencami a žiť - spolu až do smrti.” Muž pritakal: - “To muselo byť určite znamenie od Boha!” Žena pokračovala: - “A pozrite sa na toto, ďalší zázrak. Moje auto je totálne na mra- - ky, ale táto fľaša vína je úplne v poriadku. Boh si určite želá, aby - sme toto víno vypili a oslávili tým naše šťastie. ” Potom podala fľašu muži. Ten súhlasne prikývol, otvoril fľašu a polovicu vypil. Potom ju podal späť žene. Tá vzala fľašu, zavrela ju a vrátila mužovi do rúk. Ten sa jej spýtal: - “Vy nebudete?” Načo mu odpovedala: - “Nie. Ja počkám na políciu.”

Documents

Tresko-Plesk - január, február 2013