tfwchoái minis $éndelku a pia-<ät« každý deň, *-predvečer dá-surnu o 6. hod,

Fredplatn na rok . K 20— rupol roka K 10-— na Štvrťroka K 5-— na mesiac . KI'79

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 korún. =

Severne- bojiště. Úradná zpráva, vydaná 28. augusta na po­

ludnie : Naše voje vo Východnej Haliči pozdĺž

Zlotej Lipy od týždňov vystavenú ruskú bitevnú čiaru na viac miestach preborily. Tento boj bojovaly na východ a juho­východ od E^ova na javisku bohatom slav­ných pamiatok prvých veľkých bitiek bojo­vaných na začiatku vojny, teraz okolo prvého výročia týchto bojov. Tak na vý­chod od Przemyslanov, ako i na západ od Pcdhajci a Monasterzysku vnikli sme do nepriateľských čiar. Medzi Gologorami aJBižezcnmf zaujali sme ruské pozície na dĺžke 30 kilometrov, pri ktorej príležitosti medzi Gologorami a Dunajovom uhorské a rakúske pluky, v blízkosti Brzezar však naši spolu s nemeckými vojami šli na útok. Nabitý nepriateľ zanechal 20 dôstoj­níkov a 6000 hláv mužov ako zajatých a zbytočne sa pokusil zaujaté pozície proti­útokmi zpäívydobyf. Dnes ráno započali Rusi na tejto celej čiare ústup. Na východ od Vladimíra Volyňského sa tiež vyvinuly boje väčších rozmerov. Armáda maršala Puhailu hodila nazpät nepriateľa v sme­re na Luck a ho prenasleduje. Naši spojenci na sever od mečiarov Pripíatj z juhu a západu približujú sa k mestu Kobrln. Pri Kamienct-Lltovsku bojujúce rakúske a uhorské čaty vybily nepriateľa z pozícií ležiacich od mesta na sever a východ.

Podmaršal Hôýer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 28. au­gusta :

Armádna skupina maršala Hindenburga: V bojoch na severovýchod od Banska a

Schônbergu sme nepriateľa odbili. Viac ako 2000 Rusov sme chytili, dve delá a 9 strojových pušiek ukoristili.

Nápady nepriateľa proti tej čiastke našej fronte, ktorá je medzi Radziwiliškami a Swjadowszami sme odbili.

Na juhovýchod od Kovna vojská generál-obrsta Eichhorna postupujú víťazne ďalej.

Medzi Sobrom a oborou Bíalovleska prenasledujeme nepriateľa. Mesto Narev sme obsadili. Armádna sKupina bsvorského princa maršala

Leopolda : Armádna skupina je na postupe v obore

Bialovieska a za riekou Lesná Pravá, jejž východný breh pri dolnom toku sme už zaujali. Armádna skupina maršala Mackensena:

V prenasledovaní prekročili sme krajin­skú cestu medzi Kamienec-Litovskom a Mísäcoa. Medzi Muchaviecom a riekou Pripiat naše čaty pred sebou ženu zbité­ho nepriateľa.

Nemecké jazdectvo včera pri Samaryne (pri krajinskej ceste Kovel - Kobrin) na­zpät hodilo jeden nepriateľský jazdecký dandár.

juhovýchodné bojiště: Nemecké a rakúsko-uhorské čaty pod

vodcovstvom generála grófa Bothmera pri Zlotej Lipe na sever a juh od Brzezan preborily ruské pozície. Nočné protinápady nepriateľa sme krvavo odrazili. Dnes ráno sa nepriateľ po ďalších neúspechoch vzdal odporu. Nepriateľa prenasledujeme.

Hlavné vodcovstvo.

Lvov, 28. augusta. Predvčerom večer okolo 8. hodine, ako oznamuje úradne Kurjer Lwowski, zjavil sa nad Lvovom jeden ruský aeroplán. S aeroplánu, na ktorý bolo silne strielané, hodili dvaja pilotovia viac bômb. Jedna bomba padla na nádraží v Podzamczi na jeden železničný vozeň a zabila štyroch zamestnancov. Druhá bomba padla popri moste v Zniesieniczi. Aeroplán, ktorý pre­nasledovali, utiekal smerom cesty Zolkiev-skej a medzi tým hodil i tretiu bombu, ktorá padla do dvora jednoho domu na Zborov­skej ceste. Bomba tu zabila len jedného do­máceho psa, ináč len okná susedných domov sa roztřepaly.

Hága, 28. augusta. Dľa sdelenia Handels-bladu ruská tlač zaoberá sa najnovšie tou otázkou, či Nemecko potiahne proti Petro­hradu alebo Moskve? „Russkoje Slovo" je tej mienky, že ťaženie proti Petrohradu

možno pomenovať pre nedostatok strategic­kých železníc za nebezpečné. „Novoje Vremja" přizvukuje, že Nemci nenapodobnia Napo­leona, a neobsadia ani Moskvu, aie pojdú svojou cestou.

Berlín, 28. augusta. Major Schreibershofen píše v „B. Z. am M.": Po páde Brest-Li-tovska Rusi nemôžu udržať ďalej čiaru Dvinsk - Vilna - Grodno - Brest-Litovsk, ako to predtým všeobecne tvrdili. Vilnu už silno ohrozujú. Stred čiary je pri Bielsku a Bialom-stoku preborený a teraz i ľavé krídlo zatlačili. Ešte len opevnenia čiary Njemena robia malý odpor. Veľká bitka, ktorá sa mala diať pri Brest-Litovsku, bola nemožnou. Len pri Be-rezine je zase taká prírodná čiara, ktorá je súca na obranu.

Kolín, 28. augusta. Dľa jednoho francúz­skeho zpravodajcu, ktorý sa zdržoval na rus­kej fronte, večer 1. júla bola vo Varšave vá­lečná rada, ktorej predsedal sám car. V let­nom paláci kráľa Stanislava Augusta sišli sa veľký kňaz Nikolaj a vodcovia. Každý pre­dostrel svoj názor. Niektorí chceli prijať bit­ku v Poľsku', iní sa obávali odrezania. Ko­nečne veľký kňaz oznámil, že každého dô­stojníka zastrelí, ktorý sa dokáže slabým. Varšavu treba brániť do poslednej kvapky krve.

Úradná zpráva, vydaná 29. augusta m ludnie:

po-

Naše zdary pri Vladimíre-Volyňskom a pozdĺž Zlotej Lipy na 250 kilometrovej fronte zlomily silu nepriateľa. Všade ho­riace obce a zničené osady označujú ru­skú cestu ústupu. Počet zajatých postúpil na 10 tisíc mužov.

Voje jazdeckého generála bar. Pflanzer-Baltina, z ktorých pri predvčerajšom pre­borení vyprobované horvatské píuky a 52. c. a kr. peší pluk nesúci meno maršala arcikňaza Ferdinanda nové doklady svoj­ho hrdinstva preukázaly, ženu nepriateľa smerom na Bučac. Armáda generála grófa Bothmera, pozostávajúca z nemeckých a rakúsko-uhorských vojov napreduje sme­rom na Podhajčen a Zberov. Mesto Zlo-čov, ktoré Rusi podpálili, obsadila armáda

B E S E D N I C A . M. Rázus:

Pieseň o dare vykupujúcom. Chvíľa — žičlivá chvíľa — kde si sa vzala? kde si sa vzala?? a dar — kdo ti dal ten dar -~ čo si mne dala?

Dávno čakal som - dávno bez- viery — chorý, bez viery — chorý! či tvoj mocný hlas ku mne neprehovorí . . .

Oheň — obetný oheň v popol nám kľakal — v popol nám kľakal j mal som potešiť vlastných a sám som plakal . . . !

Slzy — neraz som slzy utieral tajne — utieral tajne! ani nenadchly zvuky o bielom ráne . . .

Struny — ladím už struny na novú pieseň — na novú pieseň! si môj? počuj jak jasá niekdajší väzeň . . . !

Vôľa — kde je raz vôfa — tam je i sila — v iskierke silal hľa, mňa jedinká chvíľa vyslobodila I!

f Jožko Hoblík. 30 júla 1915. (Dokončenie.)

Jožko Hoblík bol inteligentný, bystrý, znal čítať a písať čisto po slovensky; remeslom

bol sedliackym krajčírom. Nikdy z Oravy nebol ďalej, až keď narukoval a preto veľmi sa divil tomu velikému svetu. Nijako nemo­hol pochopiť, že je v Kroměříži toľko „slo­venských pánov" (českej inteligencie) a že ho tak radi majú, občas aj čítal, s Poliakmi sa dobre dohovoril. Najviacej ho trápilo, že mu z domu nepísali, až som ja napísal re-komandovaný dopis. Dostal konečne od ro dičov zprávu; prečitoval si list skoro celý týždeň. Jožko bol spokojný s jednoduchou stravou, jako pravý horal; prikrmy, zeleniny, mäso nemiloval, halušky s bryndzou, kaša turkyňová a prosná a guľaša s mliekom boly jeho elementom, halušky s bryndzou a má-sielkom boly mu pravou pochútkou.

Dopisy jeho sestry a rodičov svedčia o vrúcnej láske, s jakou ho milovali, sú to pravé „ľudské dokumenty" duchom, obsa­hom a i jazykové zaujímavé.

Niektoré z nich- som si zachoval; nech stoja tu na večnú pamiatku:

„S peknim a srdečným pozravenim pri­chádzame ku Tebe sinu náš milý, fozefko, šetko ti od milieho pana boha vinšujeme dobré, nadovšetko zdravie. Dieta naše; co

Ročník VI. Číslo 164. BUDAPEŠŤ, v utorok 31. augus ta 1915 | 1 Jedaotiiwé « » * P«» S h»i-

V ojna. Medzi Sobrom a oborou Bíalovíeska j možno pomenovať pre nedostatok strategic-

v | l l a i . | prenasledujeme nepriateľa. Mesto Narev J kých železníc za nebezpečné. „No voj e Vremja"

jazdeckého generála BOhm-Ermolliho. Vá­lečné sbory generálobrsta Puhallu viac zadných vojov nepriateľa odbily a stí na pätách na Luck ustupujúcim Rusom. Pri Kobrine, kde spojenci znovu dobyli mie­sta, len cesty vedúce na severovýchod stoja k dispozícii Rusom. Rakúsko-uhorské voje na okolí Szereszova dostihly juhový­chodný kraj Biejovičkaji-Puszci.

Podmaršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 29. au­gusta :

Armádna skupina maršala Hlndenburga: Na juhovýchod od Koma sme nepovoľ-

ný odpor nepriateľa zlomili. Naše čaty sú v pätách ustupujúcich Rusov. Cez lesnaté územie, ležiace na východ od Augustova sme prenikli. Ďalej na juh počas prena­sledovania dosiahli sme čiaru odseku Dom-brovo— Grodek—Narevka (na východ od j mesta Narevu.) Armádna skupina bavorského princa maršala

Leopolda: Pravým krídlom cez oboru Blalovlesku

prenasledujúcej armádnej skupiny približu­jeme sa k Seresova. Armádna skupina maršala Mackensena:

V bojoch so zadnými vojami zatisli sme Rusov celkom k Paddubnu (pozdĺž pryzan-skej krajinskej cesty) po čiaru Tavli—Kobrin. Od juhu cez kraj močaristý postupujúce voje prenasledovaly nepriateľa skoro po Kobrin. Rusi, aby halili svoje pozície, naše voje a ľud náš najhlbším hnusom preplňu­júcou bezcitnosťou hnali proti našim nápa-padom tisíce obyvateľstva, svojich vlastných občanov, medzi nimi mnoho žien a detí. Naša střelba vyžiadala z nich nechcejúc niekoľko obetí.

Juhovýchodné bojiště: Spojenecké čaty včera zahnaly nepriateľa

za čiarou Pomorzany—Konivrchy—Kozová i a za odsek Koriopec.

Hlavné vodcovstvo.

Talianske bojiště. Úradná zpráva, vydaná 28. augusta na

poludnie: Na pobrežnej fronte nepriateľ dnes v

noci a v čas rána pokusil sa o nápad na i viac miestach, ale všade sme ho odbili; tak na východ od Polazza, pri San Mar- f tine, na pláni Doberdo, pri našich pozí- f ciach ležiacich na vyvýšeninách na sever j od tolmínskeho mostu. Okolo Flitša ešte I trvá boj. V Tyrolsku sa Taliani na sever ] od doliny Sugana približujú k našim po- j zíciam.

Podmaršal Hôfer. l

sa tiká našeho zdravia, šeci sme zdrávi. Listí sme dostali, čo sme aj ťažko čakali, sinu náš drahý, veľmi nám ťažko, lúto nad tebou, dieťa naše drahé, že si taki chorí, keď sme videli tu tvoju postavu (zaslal som im jeho fotografiu. Autor), tak sme plakali šeci nad tebou. — Jozefko, ani spať nemô­žeme, vždi si nam na úme, jako si to tam, jako sa tam trápiš dieťa naše drahé, ti nám píšeš, že ti nepíšeme, veť sme ti písali už tri karti aji jeden list, Jozefko náš; to nás velmi trápi, že tak listi nedostaneš a srce boli nad tebou, lebo mi známe, že ti je žal, keť si pomjslíš, že od rodičov nemáš ani listu, dieťa naše drahvo e keť si tak ťažko chorí, ale mi zato nemôžeme . . . šak sa aji za teba modlime, aby ti boh zdravie pri­navrátil. Kebi ťa chceli domov pustiť, čo by sme ťa aspoň doma mali, lebo ti Jozefko ani vipísat nemôžeme náš žal nad tebou, ale si len trpělivé snášaj. Marka (sestra) ťa pek­ne pozdravuje z Ameriky, pisala, píšte mi, kde je moj brat drahí, tá ťa veľmi lutuje. Aji domou pisala dve karty a ty jej neodpo­vedáš, šeci sa o teba starajú, aj bisme ti volaco poslali, ale keď si v tej karte písal,

„Uh. telegr. kancelária" oznamuje s vá­lečného stanu: „Corriere delia Sera" uve­rejňuje udajný dopis v Rakúsku internova­ných Talianov, v ktorom si sťažujú, že v mokrých barakoch, na zhnilej slame, alebo holej zemi bývajú. Sťažujúci dopis, ktorý nesie pečať vymyšleniny, končí apelom na celý vzdelaný svet. Táto sprostá mystifikácia zakladá sa od prvej do poslednej litery na nepravdách. Neni pravda, žeby Taliani alebo príslušníci iných štátov mali najmenšej prí­činy k sťažnostiam na ich umiestnenie, na stra­vovanie alebo na opateru v miestach pre za­jatých alebo internovaných určených. Sfa-žobný list „Corriere delia Sery", pravdepo­dobne v redakčnej miestnosti vymysleli. Di­plomatický zástupcovia neutrálnych štátov mali i v poslednej dobe príležitosť tu spo­menuté rakúsko-uhorské ustanovizne najzá­kladnejšie preskúmať, so zajatcami sa voľne stýkať a o dojmoch získaných pri týchto príležitostiach, taktiež o humánnom zaobcho-dení a o zkusenostiach získaných ohľadne hygienického alebo iného zaopatrenia zaja­tých vyslovili sa s neohraniteľným uznaním.

Úradná zpráva, vydaná 29. augusta na po­ludnie :

Na fronte pri Scči rozsah a húževna­tosť osihotených talianskych nápadov vče­ra sa stupňovaly, ale, ako obyčajne, nikde nedocielily úspechov. Na pláni Doberdo pozde večer a proti Monte del seí Buši urobený silným delostreleckým ohňom pri­pravený nápad sme odrazili. Do obedu dva pohyblivé pluky landšturmistov uro­bily štyri nápady proti Monte San Mi-chele. Taliani miestami vnikli do našich predných zákop, ale všade s ťažkými ztrá­tami boli odrazení. Nepriateľ proti goric-kému mostu započal nedávno nápady s mínami, ale naši minohádzači a naše ba­terie všetky míny, ktoré sa přiblížily do blízkosti našej fronty, zničili.

Tolmínsky most celý deň bol pod ohňom silnej dělostřelby. Za tým nasle­doval nápad dvoch plukov a dvoch bata-lionov Alpinov. Naši napádajúcich v boji ručnom odbili.

Taktiež nemalý úspechu viacnásobné ná­pady urobené proti mostu na západ od Tolmínu a proti územiu ležiacemu na sever od tohoto bodu priechodu, ďalej štyri nápady proti Mrzlému Vrchu-Sljeme.

Nápad pokúsený proti územiu okolo Flitšu so značnou silou dostal sa na mrtvý bod. Tu, ako vo všeobecnosti všade, naše pozície zostaly v držaní našich sme­lých obrancov.

Na korutánskej hranici panuje dosť veľ­ké ticho. Na tyrolskom pohraničnom úze­mí delostrelecké boje s měnivou vehe­menciou trvajú ďalej.

Podmaršal Hôfer.

že netreba a že tam máš dosť. Jožko Oleksa ťa dal pekne pozdraviť, je raněn v Čechách a Jozakov je v Pešti ranen na hlave, synu moj, nech ťa Boh požehná a dá ti predošlé zdravie. S Bohom sinu moj, otec Štefan Hoblik,"

Sestra Anna, ktorá slúži v Trstenej v sev. Orave 15. júna píše:

„Ku stolu sedám, péra sa chitám, s tebou sa milí, drahí bratiško vítam. Já som chvála bohu zdravá, kterého aj tebe od pa­na boha vinšujem. Jak ta hmara (chmára) je velmi čierna a pod ňov zarmútená pre teba bratišku, že si mi chorí Ja som ti velmi dlho nepísala, ale mi to musíš prepáčit moj milí drahí Jožičku, kebi som fa len mohla ešte raz videť, dala bi som moj život za teba, len si neclivaj, leh sa rozvesel z da-čím, čím len môžeš, lebo keť sa budeš di­viť, to ešte horšej. Mill pan Boh je dobrý on ti pomôže, videla som ťa na fotografii milí, drahí bratišku, ani ti nemôžem povedat jako som plakala. Ja ti teraz budem vždi pí­sať, len mi ti odpis aspoň slovo, dve, tak s bohom ostávam tvoja verná sestra Ve­ronika".

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 28. au­

gusta : Nápad Francúzov s ručnými granátmi

sme na Ltngenkopfe (severne od Miin steru) odrazili. Na jednej veľkej čiastke fronty bola veľmi živá činnosť delostre­lectva a letúňov. Nepriateľskí letúni bez­úspešne bombardovali Ostende, Middel-kerk a Brtígge. V Miihlheime (Baden) bomby letúňov zabily tri občianske osoby.

Hlavné vodcovstvo.

Berlín, 28. augusta. „Wol/fova agentúra" oznamuje:

16. augusta jeden náš podmorský čln zničil pri Haringtone delostreleckým ohňom benzolovú továreň na írskom brehu s ben­zolovým skladišťom a k nemu patriacimi koksovými pecami. Tieto veci vysokým plameňom vyletěly do povetria. V angli­ckej tlači svojho času vyskytnuvšie sa to tvrdenie, ako by dotyčná podmorská loď otvorené mestá Horington, Parton a White­haven bola bombardovala, nezodpovedá pravde. Na ten istý podmorský čln 15. t. m. jeden veľký, osoby dopravujúci par­ník, ktorý, tak sa zdá, je majetkom „Royal Mail Steanu Packet Com.", z veľkej diaľky strielal, ačpráve podmorský čln ho nena­padnul. Výslovne konštatujeme, že obchod­ný parník takýmto spôsobom použil delo na napadnutie a nie na obranu. Anglický admírálny úrad 27. t. m. oznámil, že pred Ostende jeden anglický hydroplán zničil úplne nemeckú podmorskú loď a ju poto­pil. Podmorská loď, ktorú jeden aeroplan napadnul, ale netrafil, nepoškodená vrátila sa nazpät do prístavu.

v. Behncke, nátnest. šéf admiraliíy.

Hága, 28. augusta. Joffre vydal armádny rozkaz, v ktorom dáva do výhľadu zimné ťaženie. Hlavný veliteľ ubezpečil vojakov, že toto ťaženie sa odohrá na vidieku Rýna.

Nemecký novinársky válečný stán. Na zá­padnej fronte v posledné týždne nebolo žia­dnej významnejšej udalosti. Úradné zprávy jak nemecké, tak aj nepriateľské referujú len o miestnych bojoch, ba generál Joffre šiel až tak ďaleko, že sa už rozpisuje o obsadení jednotlivých zákopov a výbuchoch mín. Od­hliadnuc od zvyčajných delostreleckých bo­jov, na západnom bojišti skutočne niet žia­dnej väčšej udalosti. Nemci, ako doteraz, držia svoju frontu a nepriateľ sa už ani ne­pokúša ju preboriť. Že toto zdanlivé ticho so strany nemeckej na fronte vo Flandríi a vo Francúzsku patrí medzi najdôležitejších faktorov veľkého válečného plánu nemeckého hlavného vodcovstva, o tom teraz už možno verejne hovoriť. Objasnenia potrebuje len

Pohrab mal Jožko krásny. Bolo to v ne­deľu 1. augusta odpoludnia ; rodiny nebolo — je ďaleko sem až do poľských hraníc. Na věnec složili sa vojaci: Nemci, Tyroláci, Če­si, Poliaci, Slovinci, Maďari, Slovenci a Hor-vati, druhý dali mu Andělka a Anna z ku­chyne, čo mu halušky varievali. Za truhlou išiel Dr. P. Blaho, vojenský lekár, pani ma­jorova Kozlová, si. O. Kmentová, si. Božka Horáková s kyticou, čestný oddiel vojakov s poručíkom v čele. Vojenská hudba hrala smú­točný marš.

Posiedný výstrel nad hrobom — sloven­ský Otčenáš . . .

Jožko dobojoval; spí svoj večný spánok vedľa svojich kamarátov v čestnom hrobe, venovanom pre padlých a ranených vojakov si. obcou kroměřížskou.

Odpočívaj, sni svoj sničok spanilý, veď nie si uložený v cudzine, ale v tvojej sester­skej zemi moravskej, medzi bratmi . . .

Dr. Blaho.

Obetujte na Červený kríž!

Číslo K S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

•cierunemajúca, ochabnutá nečinnosť Francií- ; zov a Angličanov po zimnej vojne v Cham- [ pagni, ako aj bitka pri Arrasi, ktorú defini- i tlvne prehrali. Túto na západnej fronte na- j stalú nečinnosť možno si vysvetliť asi ňou f samou a ťahať z nej ten dôsledok, že Fran- I cúzi z vlastnej síly nle sů viae vstave zapo- \ čať ojenzívu. Ak by tedy nepriateľ chcel za- s hájiť novú ofenzívu, mohol by to teraz uro- \ biť už len s najväčším napnutím síl Angli- í čanov. Otáznym ostane ovšem, či Angliča- jj nia, ktorí sú vefmi dobre informovaní o ka- jj tastrófe, aká zastihla ruské vojsko, budú mať j chuti a odvahy, poslať svoje vojsko na pe- I vnozemi do boja. Ako celkom podriadenú j môžeme mimo pozoru nechať otázku tú, či | nepriateľské vodcovstvo mieni v svoj pro- j; spech využiť nešťastie ruskej armády a z i. neho vyplývajúce vzdialovanie sa od seba j! nemeckej východnej a západnej fronty, lebo ? otázka osamostatnenia síl na oboch frontách I je už od dávnejšieho času vybavená, otvore- « nou by asnáď bola len natoľko, nakoľko uda- S losti na východnom bojišti súvisia s húžev- j natým odporom na západe. Vyprobovaná | zdatnosť na západe bojujúceho nemeckého jj vojska je však pevnou zárukou sotrvaČnosti i nemeckej západnej fronty aj na budúce časy. I

Takto sa blížime obrovským krokom ku I mieru, čo nasledovať bude po našom ko- f nečnom víťazstve a úplnom zdolaní nepria- j teľa. (P. H.)

Nemecká úradná zpráva, vydaná 29. au- S gusta:

Dôležitá udalosť sa nestala. Hlavné vodcovstvo. I

Turecké bojiště. j Turecká úradná zpráva, vydaná 27. au- H

gusta: 26. augusta na odseku Anaýarda ne- jj

stalo sa nič, odhliadnuc od z času na čas j opakujúcej střelby delostrelectva a pechoty, j Na odseku Sedil Bahru naše delostrelec- j tvo na ľavom krídle rozbilo jednu čiastku j nepriateľskej zákopy. Na ostatných frontách \ sa nič nezmenilo.

Hlavný stán. i

Turecká úradná zpráva, vydaná 28. au- I gusta:

Na Dardanelskej fronte nepriateľ 27. j augusta v kraji Ana/ardi po delostrelec- I kej príprave na mori a na suchu zahájil I proti nášmu ľavému krídlu pri Kirets- j Tepe a proti čiastke na juh od Asmah-De- j re nápad. Nepriateľa sme na oboch miestach j odrazili a zapríčinili mu ťažké ztráty, bez- | toho, žeby nepriateľ bol docielil najmen­šieho výsledku. Pri Kirirs-Tepe sme jeden nepriateľský batalion úplne zničili.

Nepriateľ zahalil proti nášmu centrumu tri útoky, ale vždy sme ho s ťažkými ztrátami odbili. Naše delostrelecké náboje opätovne dosiahly jeden križiak a jeden dopravný parník nepriateľa.

Pri Ad Búrnu na pravom krídle holá v noci z 26. na 27. živá dělostřelba. Naše výstrely poruchaly jednu dopravnú loď a jednu šlaperovú loď nepriateľa.

Pri Sedil Bahre bola zvyčajná střelba artilerie a pechoty.

Na ostatných bojištiach nestala sa dôle­žitá udalosť.

Hlavný stán.

ZO SVETA, Rumuni vyjednávajú s Angličanmi.

„Reuterova kancelária" oznamuje, že Ion- I dýnsky vyslanec Rumunska celé odpoludnie jj vyjednával so zahraničným sekretárom Greyom, \ ktorý hneď po tom navštívil ministerského j predseda Asquitha a s nim sa radil o ma- f teriálu rozhovoru.

i Urusov v Srbsku.

Mimoriadny vyslanec Ruska kn. Urusov, • "ktorý len nedávno cestoval z Nisu do Petro­

hradu, teraz sa znovu vrátil do Nisu, odkiaľ odcestuje do Kragujevacu, aby odovzdal krá­ľovi Petarovi nový vlastnoručný dopis cárov.

Pašič a srbský následník trónu. „Samouprava" oznamuje, že Pašič vyjed­

nával za dlhší čas v Kragujevaci s násled­níkom trónu Alexandrom. Následník je v otázke sebadržania Srbska s Pašičom usro-zumený a i so svojej strany zabezpečil Pa-šičovi voľnú ruku, aby vyhovením požiadav­ku uverejnenom v demarši štvorspolku na­pomáhal uskutočnenie spoločných cieľov.

Srbský minister za dohodu. Srbský minister dr. Marlnkovtč poslal bul­

harskému časopisu „Miru" toto osvedčenie: Srbsko ešte na začiatku vojny pokúsilo sa pokojnou cestou riešiť otázky s Bulharskom, aby priiútilo Bulharsko proti Turecku. Bul­harsko sa vyhlo žiadosti a ani pozdejšie ne­bolo ochotné svojho stanoviska sa vzdať. Srbsko je i dnes ochotné smieriť sa s Bul­harskom, ale nemôže sa vzdať území ťažko nadobudnutých, kým nedostane zodpoveda­júce kompenzácie. Ustavičné nápady bulhar­ských bánd silne charakterizujú bulharskú neutralitu, ktorá neni iným, ako tichým ne­priateľstvom. Čo sa týče Albánie, Srbsko sa prispôsobí ustanoveniam Európy, ale tiež nikdo nemôže žiadať, že by trpelo nepriateľského suseda pri sebe. Škoda, že sa Bulharsko úplne uzavrelo pred záujmami Slovanov. — Na konci žiada Marinkovič k slovanským myšlienkam verných bulharských politikov, aby podnikli všetko, že by Bulharsko bolo zpätuvedené na správnu cestu. Srbsko po­núkne bratskú ruku pokoja Bulharsku, ako­náhle ho nebude napádať v základoch.

Srbská odpoveď.

Zprávy z Nisu oznamujú, že srbskú od­poveď predostrú v stredu vyslancom štvor­spolku. V tejto Srbsko prijme návrhy štvor­spolku a vysloví ochotu prepustiť územie Bulharsku, ale len pod tou podmienkou, že toto si môže Bulharsko z čiastky len vtedy prevziať, keď zaháji akciu proti Turecku, z čiastky však len po uzavření mieru.

Bulharsko-turecká vyjednávanie.

Dľa najnovšej sofijskej zprávy dohoda bul­harsko-turecká stane sa za 14 dní skutkom. Bulharsko dostane takto pokojnou cestou to územie v Thrácii, ktoré v prvej balkánskej vojne dobylo, ktoré mu však Turecko v dru­hej balkánskej vojne odobralo.

Akcia Bulharska.

V dobre informovaných kruhoch v Sofii je rozšírený názor, že Bulharsko svoje plány ohľadom oslobodenia Macedonie chce pre­viesť medzi všetkými okolnosťami len proti Srbsku. Záležitosť gréckej Macedonie ne­chajú na čas v pokoji, aby sa neškodilo pokoju Balkána. Bulharské smerodajné kruhy vedia, že kráľ Konstantin na žiaden pád ne­povolí prepustenie Seresu, Kavally, Drámy a Solúna, a bulharská vláda nechce proti Gréc­ku nepriateľsky vystúpiť. Akcia bulharská sa dočasne vzťahuje len na to macedonské územie, ktoré je v rukách srbských.

Okolo nového bulharského ministra vojny.

v Dľa sofijskej zprávy vymenovanie generála Žekova za mjnistra vojny ešte vždy zaberá mysle politických kruhov. Všeobecne pre-vládza mienka, že Radoslavov chce vymeno­vaním Žěkova označiť, že sa stojí na prahu významných udalosti.

Opozícia proti Radoslavovi. Rusofilská bulharská opozícia vydala osved­

čenie, v ktorom protestuje proti tomu, že ministerský predseda odmietnul požiadavok svolať sobranje a sostaviť koaličnú vládu. Z toho, že na osvedčení chybujú mená býva­lých ministrov a vodcov demokratickej stra­ny Malinová a Liapčeva sa súdi, že v de­mokratickej strane nastala roztržka, lebo

druhí vodcovia demokratov sú na osvedčení podpísaní.

Pomer grécko-turecký. Athénsky vyslanec turecký Galtb bej bol

v posledné tri dni dvakrát na výsluchu u kráľa Konštantína, s ktorým oba razy mal dlhé vyjednávanie. Z materiálu vyjednávania neprišlo nič do verejnosti.

Venizelov program. Grécka komora sa sijde v utorok. Veni-

zelos na tomto zasadnutí rozpovie svoj pro­gram. Venizelos denne 10 až 12 hodín vy­jednáva s vyslancami štvorspolku a balkán­skych štátov. V nedeľu bol ministerský pred­seda na výsluchu u kráľa.

Otázka pokoja. „Journal de Geneve" uverejňuje nasle­

dovný rímsky telegram: V istých diploma­tických kruhoch akcentujú to presvedčenie, že ústredné mocnosti uspokoja sa dobytím Vilny a vychodiac z toho, že Rusi nie sú schopní novú ofenzívu zahájiť, Taliani my­slia, že Memcl môžu ponúknuť Rusku po­koj. Tieto politické kruhy myslia, že Ne­mecko po každom význačnejšom zdare môžu podať Rusku nabídku na mier.

Ruskí židia dostali slobodu. „Berlingske Tidende" oznamuje z Petro-

gradu: Bol urobený prvý veľký krok na praktické uskutočnenie reforiem. Oslobodenie židov stalo sa skutkom. V ministerskej rade bo'o uzavřené, aby sa židia všade mohli u-sadiť a nemovitý majetok si zadovážiť v ru­skej ríši, vyjmúc Petrograd, Moskvu a nie­ktoré iné kraje, ako sú kozácke územia pri Bobri a v Turkestáne.

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

LITERATÚRA. Živena. Zábavno-poučný časopis. Orgán

spolkov Živeny a Lipy. Vychádza raz za me­siac v Turčianskom^ Sv. Martine. Ročník VI. Júl—august 1915. Číslo 7 - 8 . Zodpovedná redaktorka Elena Marôthy-Soltészová. Ob­sah: Mária Poppe-ová: Z cestovného zápis-níčka. — M. Rázus: Sladká chvíľa. — Mimo mesta. Napísal A. Conan Doyle. Preložila M. Paulíny-Tóthová. — R. Kipling: On, o n a . . . í žena. — M. Rázus: Oplakaný. — E. Ma­rôthy-Soltészová: Môj syn. — K. R.: Nie­ktoré pokyny pri ošetrovaní chorých. — Nie­čo zo zápisníka Karoliny Světlej. — Časové praktické nárady. — Lipa. — Predplatná ce­na pre Rakúsko-Uhorsko ročne 4 koruny, pre cudzozemsko 6 korún, pre Ameriku 1 dolár 50 centov.

Zemědělská politika. Revue. Řídí Jan Máša, tajemník českého odboru moravské rady ze­mědělské. Ročník XIV, číslo 9.

Obsah: Jan Vorel: Domoviny a byty pro vojáky a jejich rodiny. — Václav Kroupa: Zemská starobní pojišťovna v král. Českém. — Lad. Čupr: Německý konservový prů­mysl. — Václav Šajr: Přípravy k obchodní politice po válce. — Václav Saýr: Hospo­dářská neutralita a zápas o bodoucnost. — Rozhledy: /. Mocnářství rakousko-uherské. II. Země slovanské. Rusko p'ed novými ag­rárními reformami. — Rozmanitosti. III. Ostat­ní země. — „Zemědělská Politika" vychází 6krát do roka v sešitech najméně o 4 tis­kových v arších. Předplatné obnáší ročně 8 K. — Členové České hosp. společnosti pro markr. Mor. dostávají list zdarma. Veškeré dopisy i peněžní zásilky adresují se na ča­sopis „Zemědělská Politika" v Brně, II. zem­ský dům.

Inserujfe y Slovenskom Denníku!!

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K 164

Ciiýrnik* Budapešť, dna 30. augusta.

— Nové poriadky s múkou v Pešti. Od 5. septembra budú v platnosti múčne lístky, znejúce na 40 dkg. múky týždenne. Tí, ktori ktorí doma pečú chlieb, dostanú na každú osobu týždenne jedno kilo pšeničnej alebo žitnej múky. Dfa nového systému padne me­sačne na každého človeka 1 kg. 70 dkgľ. pšeničnej múky, 4 kg. a 50 dkgr. múky chle­bovej. Cena múky je táto: výborná nulová 88 hal. za kg., múka na varenie 70 hal., múka na hlieb: pšeničná 50 hal., ražná 50 hal. za klgram.

— Válečná pôžička v Nemecku. Za prvý upisovaci deň tretej válečnej pôžičky neme­ckej bol určený 18. október, avšak bude možno upisovať už 30. septembra.

— Zakázaná kniha. Rozširovanie knihy gr-Liitzova „Česko", ku ktorej napísal profesor Denis předmluvu, bola úradne zakázaná.

— Peniaze zo železa. Nemecká spolková rada prijala návrh týkajúci sa razenia želez­ných päffenigov.

— „čas" zastavili. Pražský časopis po­krokovej strany českej, Herbenom redigovaný „Čas" úradne zastavili.

— Nové radiové pramene v Sasku. V Schneebergu (Sasko) nachodiace sa radiové pramene prenajala saská vláda jednej spo­ločnosti, ktorá tam sriadi kúpele.

táajšter a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.

TI W?s?A Uuotzod) n H • > I O d $ S J c l * 1UIBU31U3S B ranzojazos poipqo "J9}JOíj -Bjsg u p f AUIJIJ n }B)sop

P r i j m e m h n e ď 13—14-ročných chlapcov za uč­ňov do obchodu so striž­ným tovarom. Jozef Hou- f A0ppMl|BZ B A0P|aS3tD8J dek v Ružomberku. 4325 \ 3J[j U 8 0 I,B[ em-i afo sBN

ŠPeniaze ukladajte si len do slovenských ústavov!

N a j l e p š í m d a r o m Z=^l p re dietky zzznzz ie d o b r á kniha. O d p o r ú č a m e Vám n a s l e d o v n é spisy : Srdce. Napísal Ed. Amicis . . . . K Povesti a bájky K Andersenové poviedky . . , . . . K Robinson Cruose K Nový vinšovuik » . K Malý dopisovateF K Zlaté perličky K Slovenský gratulant K Rečňovanky . K Slovenské hádky K Slovenský anekdotár K Prostonárodné slovenské povesti

9 sošitov, 1 sošit po K Povesti z Tatier, I. sväzok . . . . K

„ „ „ I I . sväčok . . . . K Pekné kvietky pre pilné dietky . . K Martin Rebrina a jeho chodníky . K Obrázkové slov. povesti 3 sošity,

1 sošit po K Pohádky. (Napísal Mikšíček) . . . K Mikuláš Aleš mládeži K Zornička, ročník I., II., IV. a V. brož.

po K 2*20, viaž. po K Radosti malučkých vo 24 obrazoch

s veršikami K Tisíc a jedna noc, I. sošit . . . . K V cenách zarátané sú už poštovné trovy. Knihy tieto dostať za vopred poslaný obnos alebo na dobierku v kníhkupe ctve Budapeštianskeho nakladatelského spolku úč. sp , Budapest, VIII., Mária u. 15. Tamtiež možno dostat aj ostatné slovenské a české knihy. — Pýtajte si soznam zdarma.

1-10 1-10 2-40 1-60

—•70 —•53 —•40 -•45

1-20 —•37 —•35

-•65 1-60 1-30

—•55 —•15

—•55 —•85

MO

3 —

2-60 1-30

Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?

Objednajte si českého vyda­nia mapu celej EURÓPY za

m K í '25, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko-uhorského bojišfa za K í '25, mapu fran-cúzko-nemecko á anglického bojišfa za K 1-25, mapu rusko-tureckého bojišfe za 80 hai.

Všetky 4 m a p y za vopred < ostáný ob­nos ř e k o m a n d o v a n e za K 4'30, n a dobierku

z a K 4 5 0 zas ie la

Budapeštiansky oakla-datefský spolok úč. sp., Budapešť, VIII., Mária ul. 15.

J e d n o t r i e d n a

|(| obchodná Shola „CSEPEL" jjj (pod dozorom c. a k. ministerstva kultu)

v T ě š í n e , Sliezsko, FraDZ-Josefstrasse 18. 1 započne nový školský rok 15. s e p t e m b r a , f

| Denné a večerné kurzy pre dámy a pánov- j |;| Prihíá&ky denne, aj písomné. P r o s p e k t y ||j j z d a r m a . Prijíma sa «j bez prijímacej zkú-

šky, ktorí skončili len náiodníu školu. Naj'epšia príležitosť nauťiť sa nemecky za II

rok v radiánom kruhu, j Do svojho pensionátu na byt a kost prijme 111 lil direktor Karol Csepel . I J I — . — — . - . 4 3 0 6 _ | | |

Odporúčanie MÉWĚ Élo Jozefa Bregora-Tapsíil

ZPOD KOSY Cena brožírovaného výtisku K 1*80

, viazaného „ K 2'50

, v plátne viazan. „ K 3-—

Objednávky vybavuje vydavateľ: Budape­

št iansky naklad ateľský spolok ú č . sp.,

Budapešť, VIII., Mária ulica číslo 15.

je v tom priazniv m polo­žení, že môže pôžičky na

pripadne aj lacnejšie po­skytnúť.

Dá pôžičky na zmenky, hy­potéky (inťabulácie) a zálohy. Kdo chce byť rýchlo a slušne obslúžený, nech sa obráti na Ľudovú banku úč spol.

v Ružomberku. 326

Napísal Aliquis, strán 392, cena knihy i s poštovným K 2-20, rekomandovane o 25 hal. viac.

Dej románu tohoto odohráva sa v prítomnosti a spracovaný je veFmi pútavým spôsobom.

Objednat možno v každom kníh­kupectve ako i v Budapeštian-

| skom naklad, spolku úč, spol., Budapešť, Vili., Mária ul. 15.

gs_j___m_____2_____f

Hnihy kupujte u B u d a p e š t i a n s k e h o nak la­d a l e fekého spolku úc» s p . Bu­dapešť, VIIEL, _ á r i a - u . č . 15.

Žiadajte »i oemniäc.

EÉrt b a b ?NovomMe§teD.Vé}ioniúG.spoL t ^ T m ä Filiálky: v o V ŕ b o v o m a v Piešťanoch. RezervnéZákl.:R224.238.

Vykonáva všetky bankové obchody. Vklady: 3,700.000 korún oa vkladných knižočkách, bežných a žirových účti cti. Plstí od vkladov 4 7 2 % 8 daňon 5 % úrokov.

na svoj a cu­dzí účet. Hiipuje, predaoa a parceluje majetky

Hsefepiije proti ohňu, krupobitiu a na život. Predaj hospodárskych strojov a umel. hnojiva. SOvePíiíci po uSeíhýoIi okolitých miestach. :o: Priame síyhy s Amerikou.

Majetok: 5,700.000 korún. Požičiava: na zmenky, inlabnlované a neinlabolo-

vané opisy (obligácie) a na bežné účty. Zamieňa: cndzé peniaze (doláre, marky, ruble aid.)

strížky cenných papierov, vylosované žreby. Žírové účty: v Rak. Oh. banke, v Dh. poši. spor. č. 5871.

4()87

Tlaíou knihtlačiarne Budapeštianskeho nakladatelského äpolku účastinárskej spoločnosti, Budaoešf, VIII, Maria-u. 15.