Vychodí mimo sondelkuapls-íku každý deň, vpredvečer dá­tumu o 6. hod,

Redakcia a •dmlnistracias

Budapešť, Vili., Mária ul. č. 15.

fiitloi,' Jóisel ís-H,

Predplatil na rok . K 20-— na pol roka K H r ­na ätvrf roka K 5-— na mesiac . K1-70 Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 korún. =

Ročník VI. Číslo 132. BUDAPEŠŤ, vo štvrtok 15. júla 1915 Jednotl ivé ôfoíat po 6 heil.

Ako sa bude tohoročná úroda predávať?

n. V tomto formulári, ktorý vyhotovila „Úča-

stinárska spoločnosť pre válečné plodiny" pre svojich povereníkov, obsažené sú všetky podmienky, pod akými sa diať bude kúpno-odpredaj rekvirovanej tohoročnej úrody pše­nice, raži, poloviny, jačmene a ovsa a vidno z neho v prvom rade to, že takýmto pover-nikom, ktorý bude maf složif kauciu stotisíc korunovú, môže byť len jednotlivec alebo dajaká firma, majúca k dispozícií menovite hodne hotového groša. On bude maf totiž právo v okrese mu pridelenom pomocou svojho osobia poskupovaf celú úrodu, bude dávaf predávajúcim hospodárom preddavky a bude maf im za úrodu zaplatiť maximálne ceny vtedy, keď ju na železnicu dodajú. A ku tomuto treba peňazí, veľa peňazí. Ne­budú to tedy kadeakí priekupníci s obilím, s akými sa náš hospodár doteraz obyčajne stýkal, ale firmy solídne, ručiace aj za svoj dozaista početný personál, ktorý sa bude bezprostredne stýkať s hospodármi.

Ale „opatrnosti nikdy nezbývá" hovorí naše známe porekadlo. Hlavne v takých pá­doch, keď sa ako tu, jedná o zpeňaženie ce­loročných námah hospodářových. Čítali sme totiž tieto dni v istom časopise len tak mi-mochodne prehodenú poznámku, že títo po­vereníci b u d ú maf p r á v o k u p o v a ť o b i l i n y aj n i ž e m a x i má Iný ch cien t o h o č a s u p l a t n ý c h a „Účastinárska spoločnosť pre válečné plodiny" že im okrem príslušnej provízie zaplatí ceny maximálne. Co tedy z maximálnych cien pri kúpe „od­štípnu", to že bude okrem tej provízie ich extra profitom.

Voči tomuto čo najdôraznejšie upozorňu­jeme našich hospodárov, že oni, ako to zre­teľne vyslovujú ministerské nariadenia vy­dané v záležitosti zpeňaženia tohoročnej úrody, m a j ú n e o d š k r i e p i t e ľ n é p r á v o a v n a r i a d e n i a c h t ý c h t o z á v ä z n ý s ľ u b , m ô c ť s v o j u ú r o d u p r e d a ť z a t i e m a x i m á l n e c e n y , a k é v ča­

s e p r e d a j u p l a t n é b u d ú . Ak by im tedy núkal jeden povereník ceny nižšie, nech sa obrátia na druhého, veď ani jeden z nich nemá ohľadne okresu mu prideleného vý­lučný monopol a keby mimo nadania — dľa horejšieho vytvorené to neni — títo povere­níci utvorili si kartel na stlačenie cien a nik z nich nechcel dať ceny maximálne, nech aj hospodári si urobiar kartel a ponúknu svoju úrodu hromadne „Účastinárskej spoločnosti pre válečné plodiny". Je to možné a ona ako štátom nie na zisk založená spoločnosť nájde cestu, že sa im obilie za maximálne ceny odkúpi. P r o t i k a ž d é m u na t e n ­t o s p ô s o b p r e v á d z a n é m u v y d i e ­r a n i u t r e b a s a čo n a j r á z n e j š i e z o p r e ť už aj z toho ohľadu, lebo veď vše­tky tie početné ministerské nariadenia, čo boly vydané v záležitosti verejného stravova­nia, majú ten jediný cieľ, zabezpečiť verejné stravovanie tak, a b y p r i t o m n i k ne­m a l n e o p r á v n e n é h o r e b a c h u . Re-bach povstalý t a k ý m t o stláčaním cien bol by neoprávneným v najvyššej miere. A po­tom, prečo by musel práve ťažko pracujúci hospodár k vôli tomu, aby iní mali väčší rebach, predávať ovocie svojej mozoľnej práce lacnejšie, keď to nik iný so svojim tovarom nerobí, lebo veď nebolo pádu, že by dakdo po ustálení maximálnych cien bol svoj tovar lacnejšie predával. Z dobrej vôle sa to stalo a stáva nie raz, ale na komando ani raz!

Čo sa samej uzávierkovej listiny týka, už na jej prvé prečítanie m u s i a k a ž d é m u n a p a d n ú ť j e j p o č e t n é n e d o s t a t -k y. Takáto obapolná smluva má byť stru­čná, presná, ustálujúca v rovnakej miere práva a povinnosti jak pre odpredávajúceho, tak aj pre kupujúceho a tohoto v tomto for­mulári nenájdeme. Hospodár totiž mimo toho, že má právo požadovať na kúpu preddavok a pri oddaní obilia na železnicu zaplatenie kúpnej ceny, nemá žiadneho inakšieho práva, naproti tomu voči kupujúcemu hŕbu povinností. Na správne dodržanie smluvy musí mu dať z m e n k u na k r y t i e (fedezeti váltó, Deckungswechsel), ale v uzávierkovej listine nikde neni spomenuté, že pri správnom do­

daní kúpeného tovaru musí povereník túto zmenku vrátiť, a keby jej vrátenie na ten čas aj s ľ ú b i l , dľa 9. bodu listiny sľuby žiadneho právneho účinku nemajú. No ale ani z ďaleká nechceme predpokladať, že by sa v rade povereníkov štátom založenej a pod štátnym dozorom pracujúcej spoločnosti na­šiel čo len jeden, Čo by túto zmenku pri konečnom vybavení kúpr>o-odpredaju ne­vrátil a zneužil ju na akýkoľvek spôsob. Táto zmenka má slúžiť na to, aby hospodár svojej povinnosti zadosť urobil, práve tak ako daný preddavok slúži na to, že ku­pujúci povereník vykoná svoju povinnosť tiež.

Lež práve ohľadne tohoto posledného má t á t o u z á v i e r k o v á l i s t i n a v s v o ­j o m 6. b o d e u s t a n o v e n i a n a n a j ­v ý š p o v á ž l i v é .

Hospodár na každý pád chce si svoju úrodu zpeňaziť čím skôr a dojedná sa" s povereníkom, že mu ju dodá na ten a ten deň, dostane na to v smysle 4. bodu pred­davok a sám však vystaví tú práve spomí­nanú zmenku na krytie. Očakáva tedy, že na obapolne ustálený termín dostane za svoju úrodu peniaze. Lež tu mu razom povereník oznámi, že ú r o d u n e o d o b e r i e na t e n t o t e r m í n a dľa 6. b o d u m ô ž e h o s p o d á r t e r a z č a k a ť ú p l n é d v a m e s i a c a b e z v š e t k e j n á h r a d y s v o j e j š k o d y , čo mu povstane už aj tým, že behom tohoto ním nezavineného od­loženia odobratia dľa ministerského naria­denia vydaného pod číslom 2077/1915 M. E. klesajú maximálne ceny pšenice, raži a po­loviny každých 10 dní o jednu korunu a až po dvoch mesiacoch má nárok na úrok z opozdenia za kúpnu cenu a na poplatok za opatrovanie predaného obiiia.

Čo s a v š a k m á s tať , ak by p o v e ­r e n í k a n i p o š t y r o c h m e s i a c o c h ú r o d u n e o d o b r a l o t o m f o r m u l á r u z á v i e r k o v e j l i s t i n y j e d n o d u ­c h o m l č í . Hospodárov; s tým úrokom z opozdenia pomožené neni, lebo ten splatný je aj s poplatkom za opatrovanie až pri oddaní obilia na železnicu, úro­du inému predať nesmie, lebo veď tam má svoju zmenku na krytie a ak by tak

B E S E D N I C A . Všivavá neresť.

Píäe berlínsky lekár dr. Franz Schônenberger v „Naturarzte". (Dokončenie.)

Šatstvo, prádlo očistif-odvšivaveť najlepšie sa dá prúdom horúcej vodnej pary. Na zá­padnom bojišti dr. Teske nemajúc potreb­ných prístrojov pri ruké, sriadil z francúz­skych kuchyňských kotlov jednoduché ale príhodné „kanóny proti všiam". Aj vyvára­me šiat je osožné. (Naše ženičky „z bohatej zkušenosti" terajšej vojny ani vyváranie ne­držia za dosť účinlivý prostriedok. Pozn. prekl.) Aj tým sa odvšivavejú šaty, keď sa tak dlho držia nad ohňom až to ruky vy­držia. Suchá horúčosť pekárskej peci sa už 1870—71 upotrebúvala. (Len že sa ľahko i „kožuch" spolu znivočí! Pozn. prekl.) Hladiť horúcim hladíkom* sa už 1812 vedelo. Vo­jenský lekár Carpon píše o navrátených sa z Ruska s tuhej zime 1812: „Dvaja vojaci vracajúď%a našli úchylu u jednoho statoč­ného krajčíra; zbadajúc ich zavšivave-

* Plglajzeň sa u nás ešte poneviera.

ných, hneď sa im kázal sobliecť, vrch­né háby horúco vyhladil a spodné jeho žena vyvarila." Švíky obzvláště treba ponad horiacu sviecu preťahovať, čím sa va­jíčka usmrtia.

Okresný lekár dr. Gaulke-Insterburg roz­práva v lekárskom časopise 1863 o zvlášt­nom spôsobe, akým sa jeden tulák odvšiva-vel. V blízkej hore vyhľadal mravenčí kopec, zahrabal doň úplne celý svoj úbor a tvrdil, že pilné mravčeky za 3 hodiny celé šatstvo s pochúťkou vyjedli, očistili a mal pokoj.

Zavšivavené šatstvo, periny, pokrovce atď. dajú sa v zatvorených súsekoch, miestno­stiach jedovatými plynami očistiť. Najsnad-nejšie takými lučebninami, ktoré sa ľahko vyparujú, skrze čo rýchlo vnikajú do dýcha-diel vši a tak ich zadusia, otrávia. Najlepšie sa dokázal benzin Xylol, sirkový éter, sir­ková kyselina, obzvláště ale sirkový uhlič-natfk (Salfarkose). V hradeckej (Gratz) ne­mocnici salmiak upotrebúvali. Všetky tieto prostriedky sú však viac-menej ohňonebez-pečné, v spojení s povetrím ľahko vybúšia.

Všivavého hneď sobliecť, okúpať, pri čom vydrhnúť „čiernym1* mydlom a čisto pre­obliecť.

Ako sa možno pred všami ochrániť? Chrániť sa možno aj všeliakými éterickými

olejčekami, lebo sú vši veľmi citlivé proti ľahko sa prúdiacim plynom, lenže je toto vyvetrievanie pripomalé k tomu, aby ich rý­chle vyničilo. Dľa prof. Heymanna ani telo hojne natreté olejom nevadl vši v jej poží­vaní, ale silné zápachy olejčekov za dlhší čas obťažujú úbohého všiváka. Známe olej-čeky sú: kalmus, mandarin, rozmarín, euka­lyptus, klinček, fenikel, anis a bergamot. Posledné dva sú najúčinlivejšie. O známom „hmyzovom prášku- hovorí prof. Kisskalt, „že sa vši v škatulke prášku za viac dní veselo přechodily". Prof. Blaschko odporúča naftalinový prášok do košele nasypať, aj vo vrecúšku na tele nosiť, zápach tento je však mnohému nesnesiteľný, a mal by vraj i očiam šsodiť.

V Grécku oproti hmyzu omáčajú šaty do Teer-ovej vody. Prof. Eyssel radí tiež sirku (Sulfur praecipitatum) do bielizne sypať. V sicilianských sirkových baniach pracujúci sú ochránení pred maláriou sirkovými výparami. Často odporúčaná „šedivá masť" (rtuťová) je škodlivá, jedovatá. Prof. Maršálko odpo­rúča čistený terpentfn (olium terebintlimae

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Číslo 132

urobil, ona by mu zaraz prepadla. Pritom [ tratí, ako řečeno horevyššie, každých 10 dní i jednu korunu na každom metrickom cente i svojej úrody. Pôžičku na takúto už p r e - ; d a n ú úrodu nedostane nikde, dfa 4. bodu j uzávierkovej listiny na ďalší preddavok alebo pôžičku od kupujúceho povereníka nároku j nemá: a tak sa . v týchto ťažkých časoch í mimo svojej viny octne v nesnádzach ta- l kých, že aj on istotne preklaje celý svoj { „šlus" do jazerného pekla.

Pre tento jediný 6. bod mal by sa for- 1 mulár tejto uzávierkovej listiny pozmeniť, j lebo ak sa to nestane, druhý válečný rok, do ktorého o dakofko dní vkročíme, zkončí [ sa pre mnohých, čo doma zostali, nebodaj zle. j

Politický prehfad Budapešf, dňa 14. júla.

Stiirgkh prf kráľovi. Kráľ prijal včera rakúskeho ministerského predsedu gr. Sttirg-kha na výsluchu.

Volby v Rjeke. V nedeľu budú v Rjeke volby výbornikov mestského zastupiteľstva. Bude volené 58 riadnych a 12 náhradných výbornikov.

Spoločný minister peňažníctva, Kôr-ber, odcestoval do Sarajeva.

kom na cintorín sme našu poziciu napred potisli až na 600 metrov za cintorínom a zaujali pozdĺž hradskej vedúcej do Arrasu Cabaret Rouget. Počet zajatcov zvýšil sa na 3 oficierov a 215 mužov. Nepriateľa, hýbajúceho sa viac krát ku útoku, vzali sme pod střelbu a tým sme zmarili vyko­nanie útoku.

Medzi riekami Maas a Mosel vyvinoval nepriateľ živú delostreleckú činnosť. V Kňazskom lese včera behom noci urobil štyri nápady na naše pozície, ktoré sa za veľkých ztrát pre neho v našej streíbe stroskotaly.

Hlavné vodcovstvo. V južnej Afrike.

i Londýn, 13. júla. Admiralita oznamuje, že I monitory Severn a Mersey pri vtoku Rufidji í (v Nemeckej Východnej Afrike) sirielaly 4. : júla na nemecký križiak „Kônigsberg" a ho i úplne zničily.

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 13. júla na po­ludnie :

Všeobecné položenie je nezmenené. Podmaršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 13. júla: Na východnom a juhovýchodnom boji­

šti je položenie nezmenené. Hlavně vcdcovšivo.

S talianskeho bojlšía. Úradná zpráva, vydaná 13. júla na po­

ludnie : Na fronte v Prímorí (Istrii) bol včera

miestami prudký delostrelecký boj. Pri Redipuglii odmietli sme včera nápad viac talianskych regimentov pechoty.

Na korutánskom a tyrolskom pohranič­nom území je položenie nezmenené.

Podmaršal Hôfer.

Západné bojiště Nemecká úradná zpráva, vydaná 13. júla:

Pri cukrovej fabrike v Souchezi odrazili sme jeden s ručnými granátmi prevedený nápad Francúzov. V spojení s našim úto-

ZO SVETA. Schôdzka kráľov v Athénách.

) Z Ševeningenu (pri Háge v Holandsku) \ oznamujú: V tunajších diplomatických kru-; hoch dementujú tú zprávu, že by sa králi ! balkánskych štátov sišli v Athénách. — Do-; tiaľ, kým nepřijde rozhodné zavrátenie zprá-1 vy, musíme prijímať podobné zavracovanie I s rezervou.

Nemecký časopis o Rumunoch. „Frankfurter Ztg" uverejnila dlhý článok

i o Rumunoch. V tomto je najviac vytýkané, I že Rumuni ešte i dnes, ač sa nemôžu odvo-: lávať na nátlak Rusov, ktorí už nestoja v I Bukovine a Haliči, nechcú prepustiť do Tu­

recka muníciu a tým umožňujú pád Darda-i niel. Ačpiäve časopis konceduje, že vláda

rumunská dnes už dovolí vývoz obilia, pred­sa poukážuc na neutrálnu „modernú Ameri­ku", ktorá nielen prievoz sprostredkuje ale i vyrába strelivo pre trojdohodu, diví sa sta­novisku Rumunska. — Ďalej upozorňuje člá­nok Rumunsko na veľké nebezpečie, ktoré mu kynie vtedy, keď sa do Dardaniel do­stanú Rusi. Rumuni prestúpili záväzok smlu-vy, neprijmúc casus foederis, ba svojou neu­tralitou škodia spojencovi ústredných veľmo-

! cí (Turecko), preto je v článku vyslovené, | že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko majú právo t na voľnosť rozhodnutia a samy určia, či sú l ešte viazané k smluve s Rumunskom lebo l nie. Ovšem neodvislosf Rumunska je i na ! ďalej záujmom ústredných veľmocí, pisateľ si í však vie predstaviť tú prípadnosť - snáď vraj í pri najbližších vyjednávaniach o pokoj, — ! že tento záujem, poneváč přestaly povinno-

rektifikatum). Dýchadlá hmyzu sú tak citlivé proti terpentínovému výparu, že hmyz onedlho vydochne. Dr. Rade ako najlepší prostriedok proti všiam a hmyzu vôbec udáva čierne zomleté korenie do šatstva sypať (aj do ko­ženého, na náradia. Pozn. prekl.) Sušené,

, hrubo rozdrobené pomarančové korky, majú byť tiež dobrý liek oproti hmyzu — aj do postiel. (Kvetúce konope do postiel proti hmyzu: blchám, plošticiam; ľudový údaj. Pozn. prekl.)

Tie mnohé odporúčané „lieky" sa zaiste len behom času a vojny dokážu. Mnohé dráždia kožu a zapríčiňujú škody, zapálenia kože, zle pôsobia na uši aj na obličky. Tak v Lodži od istého „lieku" 6 vojaci boli za viac dní chorí.

Na starý ľudový prostriedok upozorňuje „Berliner Tageblatt", ktorý upotrebujú po-tuľkovl predavači myších pascí („Slovaken"). Slováci bielizeň do potreby natrú do všet­kých švíkov a záhybov rozpusteným lo­jom, čo sa rýchle vpije do tkaniva, skrz čo je zachránené za dlhší čas. Poneváč všetek ; hmyz, tedy aj vši, blchy, ploštice kožou i pomocou „Bracheen" dýchajú, zadusia sa, j podochnú lezúc po látke masťou napustenej." i

Chvália veľmi hodvábnu bielizeň, že zápach zdržuje vši, ale skôr hladkosť látky, po ktorej nemôžu liezť. Nad hodváb odporúča prof. Neu-feld šaty z olejovaného plátna, vši sa nemôžu na takomto udržať, ani po záhyboch k spod­nému šatstvu prejsť. Vrchný oblek z olejo­vaného plátna by mali nosiť zvlášť ti, čo majú do činenia so všivavými (ošetrovatelia, lekári a pod.). Vysoké čižmy a gumové to­pánky sú do zanečistených izieb veľmi prí­hodné. Aj plášť-kabát z „hadej kože", t. j . z hladkého olejovaného hodvábu sa odpo­rúča. Dr. Neufeld právom poukazuje na ne­priateľstvo vší so svetlom a radí do takých miestnosti len s jasným svetlom, lampou (Acetylén) vchádzať.

Ku koncu ako kurlózum dokladáme, že kedysi aj vnútornými prostriedkami bojovali proti všiam; vraj „krv naprávať". Obzvláště sa to dialo rybacím olejom a sekaním žily. Rozšírená, bola tiež povera, že vši žerú hnis, preto ich kládli do hnisavých rán na hlave. Laponci ešte aj proti belmu upotrebúvali voš, kladúc Živú do oka medzi vĺčka.

Podáva K. .R.

Obetujte na Červený kr íž ! !

! sti, ktoré ho přikazovaly, přijde do úzadia pred inými, centrálnym mocnostiam o mno­ho dôležitejšími záujmami.

Jedon rišsko-nemecký časopis víta tento článok, ktorý má nadpis „Osudné hodiny Rumunska" s radosťou, ako „čisté víno" a uspokojuje ho hlavne tá okolnosť, že myslí o ňom, že bol písaný s usrozumením ne­meckej vlády.

Shromaždenie za vojnu v Bukarešti. V nedeľu mali rumunskí intervencionisti

shromaždenie, po ktorom prišlo k srážke s neutralistami. Zakročilo vojsko a demon­štrantov rozohnalo.

Ruská vojenská misia na Balkáne. „N. W. Journal" oznamuje, že z Petro­

hradu došla do Bukarešíu vojenská ruská misia pod vodcovstvom kn. Urasova pozo­stávajúca z dvoch plukovníkov a jednoho diplomatického atašé. Misia pobudne 3 dni v Bukarešti, potom pojde do Sofie a konečne do Nisu.

Dôležitá porada rumunských ministrov. Z Bukareštu oznamujú, že na byte Bra-

tianua bola ministerská porada, ktorá trvala vyše troch hodín. Porady sa súčastnili všetci ministri, taktiež jeden-jeden delegát rumun­ských zahraničných vyslanectví, ďalej pred­sedovia komory a senátu. Pred ministerskou poradou bol zahraničný minister Porumbaru u kráľa Ferdinanda na výsluchu.

Srbskú skupštinu odročili. Z Nisu oznamujú: Srbská skupština do­

končila svoje tajné porady a odročila sa do 15. augusta. Časopisy vidia príčinu odroče-nia v tom, že v srbsko-bulharských vyjedná­vaniach niet zdaru.

Buiharsko-turecké vyjednávanie. „Kôlnische Ztg" oznamuje zo Sofie, že

Turecko je ochotné urobiť ústupy Bulharsku. Jediným bodom, kde sa ešte nedohodly, je vlastníctvo okolia Drinopolu, ktoré vraj zo­stane Turecku. Turecko do toho okolia chce zarátať južné predmestie Drinopolu, Karagač, proti čomu sa stavia bulharská vláda. Na­priek tomu sú dľa toho časopisu vyjedná­vania vo výtečnom štádie.

Bulharsko a centrálne mocnosti. Jedon nepomenovaný bulharský minister

mal povedať, že pomer medzi Bulharskom a centrálnymi mocnosťami je výborný. Cen­trálne mocnosti nikdy neboly proti záujmom Bulharska. „Ak by vojská Bulharské boly nútené znovu tiahnuť proti nepriateľovi, bu­deme sa usilovať — povedal - zachovať toto skvostné spojenie". — Zprávu túto ne­možno ináč komentovať, než tak, že Bulhar­sko i v prípade vojny s Tureckom nebude hľadať konflikt s monarchiou alebo Nemeckom.

Rusko-japonský spolok. „Hamburger Fremdenblatt" oznamuje, že

medzi Ruskom a Japonskom sa vyjednáva o spolok na výboj a odboj. Spolok tento má vraj cieľ hospodársky oslobodiť. Rusko od Anglicka. Proti tomu stojí tá zpráva, že ruský minister peňažníctva znovu sa uchádza o pôžičku v Anglicku.

Ruský minister vnútra proti dume. Dľa jednej berlínskej zprávy ruský mini­

ster vnútra Ščerbakov pohrozil členom du­my, že zavre miestnosti dumy^ keď sa po­slanci neprestanú radiť. Napriek tomu pred­seda dumy Rodzíanko i po hrozbe svolal poslancov k porade.

Pokoj. Kitchener povedal, že za 100 dní povie

výsledok dnešných bojov. Z toho niektorí súdia, že vtedy sa bude jednať už o pokoj. — Známy francúzsky národný hoSjpqdár Ge­orges Raphael Levy dokazuje, že keď moc­nosti chcú riešiť všetky otázky a k tomu

Číslo 132 S L O V E N S K Ý D E N N Í K

chcú použiť všetky sily, tak vojna potrvá aspoň tri roky, ale najviac päť rokov. — Bý­valý francúzsky ministerský predseda Cle-menceau zaoberá sa vo svojom časopise vý­poveďou socialistického člena terajšej fran­cúzskej vlády, dľa ktorej za tri mesiace bude pokoj. Clemenceau sa teší tomu, že zo sme­rodajného miesta odznelo vážne slovo, ktoré napĺňa nádejou, avšak myslí, že je príliš optimistické. Francúzsky ľud potrebuje len dobrý pokoj. Treba vraj vykynožiť všetky príčiny vojny a treba zamedziť i ďalšie zbro­jenie, aby nad hlavou pokoja nevisel vždy meč militarizmu. — Bývalý francúzsky mi­nister Calllaux v jednom dopise zavracia zprávy, že by sa bol pokúsil zprostredkovať mier. Ako dobrý Francúz i on je vraj pre­svedčený o spravodlivosti veci a želá si ví­ťazstvo spojencov, ktoré bude zároveň i ví­ťazstvom pravdy a pokroku. - Z trojdoho-dy, ako vidíme, nedujú pokoju veľmi pria­znivé vetry.

Nemecká nóta. Nemecká odpoveď Spojeným Štátom vzbu­

dila na celom svete pozornosť. Dánske ča­sopisy držia stav, aký nóta vyvolala za kri­tický. Dfa amerických zpráv časopisy Unie usilujú donútiť Wilsona, aby pretrhol styky s centrálnymi mocnosťami. Niektoré píšu o od­povedi rozhorčene.

Naproti tomu „Sun" píše, že nóta neni takou, na ktorú by bolo možno ultimátom odpovedať. Anglický časopis „Morning Post" komentuje zprávu o nemeckej odpovedi, že táto neni takou, ktorá by hrozila krízou.

Roosewelt proti Wilsonovi. Jednomu novinárovi povedal Rot sewelt o

politike americkej vlády toto: Ako si vysvě­tluje Wilsonova vláda neutralitu, to uráža cit spravodlivosti každého človeka! — Túto výpoveď si možno vysvetliť všeliako. Z toho, že Roosewelt. sa už viackrát vyslovil proti Nemecku, možno súdiť, že sa mu nepáči Wilsonova, dosť pokojná politika.

Anglická pôžička. „Times" oznamuje, že upísaná anglická

válečná pôžička odhaduje sa na 550 - 600 mil. funtov šterl.

Perská vláda zaďakovala. Z Teheránu oznamujú, že perská vláda

odstúpila. Odstúpenie šah prijal, lebo vláda nevedela sa s parlamentom dohodnúť. No­vým ministerským predsedom bude pravde­podobne Muslr Ipktus Mamelex, o ktorom sa len toľko preslýcha, že ho podporujú de­mokrati. — Odstúpivšia vláda bola Rusku nepriateľskou.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Stav polností.

V sobotu pred ukončením úradných hodín vydalo ministerstvo hospodárstva svoju ob­časnú úradnú zprávu o stave poľností, ktorá obsahom; svojim až na poslednú Utierku po­tvrdzuje tie mimoriadne priaznivé chýry, čo o tohoročnej úrode po posledných júnových daždoch po novinách i súkromne kolovaly. Zo zprávy tejto vysvitá, že na chlebovom zrne ,— pšenici a raži, — budeme mať úrodu o 20 miliónov metrických centov väčšiu ako vlani, čo, v peniazoch značí väčší hesoodár-sky príjem o tri miliardy korún. Že ta­káto úroda úplne zmarí všetky plány vyhla­dovania je samozrejmé, a ako sa ňou utvo­ria stravovacie pomery nielen vojska ale aj obyvateľsťsa centrálnych mocností, — to patrí na druhú kapitolu.

Čo sa samej zprávy týka, ona najsamprv dopodrobna opisuje povětrnostně pomery po­sledných .dvoch týždňov siahajúcich po 4. júl a potom vo všeobecnosti hovorí toto:

—.Júnové dažde, ktoré tento raz zasiahly až všetky čiastky krajiny a aj na tých mie­stach boly hojné, ktoré predchádzajúc trpěly

veľkou suchotou, malý veľmi dobrý vliv na jariny, vtedy ešte vo vývine sa nachádza­júce, hlavne však na kopaniny a záhradné plodiny, ktoré dostalou vlahou úplne občer­stvené v teplom, po dážďoch nasledovavšom počasí počaly sa čo najbujnejšie vyvíňať. Na oziminy dažde neboly síce prajné, ale ani tak škodlivé, ako by sa to bolo dalo očakávať, lebo pravda je, že siatiny tieto na mnohých miestach poľahly, ale vtedy oziminy na dol­nozemských a južnejšie ležiacich čiastkach krajiny boly už tak vyvinuté a dozreté, že na ne dážďe vlivu už mať nemohly, ale do­zrievajúcemu obiliu v horných stoliciach oso-žily, lebo v tých dakoľko po daždi nasledo-vavších chladnejších dňoch mohlo sa zrno dobre vyvinúť a pomaly dozrievať, tak, že posledné teplé dni našly už na najviac miestach dobre vyvinuté a dozreté zrno. Tomuto prajnému počasiu treba ďako­vať, že akovosť pšenice a raži bude tohoto roku o veľa lepšia ako v pominulé roky. Počasie posledných dvoch týždňov bolo na oziminy len v tom ohľade neprajné, že za-hatilo žatvu vtedy už skoro všade dozretých ozimín a zrno trochu oslablo v klase, čím v horúčostiach nastalých v posledné tínix ono ľahšie prší ako v riadnych pomeroch. Tam tedy, kde sa žatva pri ťažkých robotníckych pomeroch nebude môcť dosť rýchle dokončiť, počas kosby vyprší z prezretých klasov viac zrna ako obyčajne.

Zpráva potom podáva stručnú štatistiku laňajšej skutočnej úrudy, ktorú potom v ďal­šom porovnáva s nádejnou úrodou tohoroč­nou, o ktorej zpráva tento raz spomína sa už aj o rozsahu výsevu a množstve očaká­vanej úrody.

Nemajúc miesta podrobne sdeliť všetky, čo ak zaujímavé udania tejto zprávy, podáme len súhrn výkazov v štyroch hlavných obi-linách v porovnaní so stavom laňajším, pri čom prvé číslo značí obstatá plochu v kat. jutrách, druhé priemerný výnos na jutre a tretie celistvú úrodu, oboje v metrických centech.

f už

1915. 1914.

1915. 1914.

1915. 1914.

1915. 1914.

I. Pšenica: 5,875.979 7.82 5,637.134 5.08

II. Raž. 1,850.293 6.97 1,855.179 6.81

III. Jačmeň; 2,003.586 6.76 1,902.280 7.47

IV. Ovos: 1,877.054 1,830.447

6.63 6 86

Kukurica dobrá 17 dobrá stredná 9 stredná 20 slabá stredná 8 slabá 2

Zemiaky 25 14 22 •2 —

Cukrovka 15 11 22

3 —

Repa na krm ukazuje sa stredne dobre. I Repka dala úrodu strednú, ktorú, ako zná-\ mo, vláda rekvirovala.

Strukoviny sa po dážďoch náležité popra-I vily, sú všade pekné a bujné, menovite hrach I a šošovica.

Chmeľ sa na daždi značne popravil. Proso a pohánka taktiež. Ľan a konope sú pekné Krmné rastliny, ktoré dažde zastihly na

ostrnoch, utrpěly na akovosti. Sena bolo hojne a dobrého. Vlnke po dážďoch sa popravily, dosť do

brú úrodu však môže značne poškodiť pero-nospora a oidium, ak by nastalo dlhšie vlhké počasie.

prPčorh čísla označujú počet stolíc, majúcich tú-ktorú klasifikáciu. V plodinách týchto, me­novite v zemiakoch, sú výhľady na našich stranách všade dobré a nakoľko sa kde pe­stuje, aj v cukrovke. Kukurica v teplejších našich krajoch je stredná; na našich dolno­zemských kolóniách stoja všetky tri kopaniny dobre.

S 10

i

45,973.866 28,641 091

12,902.330 10,772.656

13,456.782 14,209.914

12,459.557 12;560.937

Čo sa našich podtatranských stolíc týka, ony pri pšenici a raži skoro bez výnimky budú mať pre suchotu úrodu slabšiu ako vlani, pri jačmenj a ovsi sa ale bude rovnať vlaňajšej. Na našjch dolnozemských kolóniách bude úroda všetkých štyroch obilín dobrá, v našich stredných stoliciach (Prešporok Ni­tra, Hont, Novohrad a čiastočne aj Gemer-Malohont) dobrá stredná.

Ohľadne kopanin podáva úradná zpráva tento raz už aj klasifikáciu, ktorá je v dosf značnej miere dobrá, prevažne však stredná a slabá len ohľadne kukurice v Abaujskej a Biharskej. Súhrnne vyzerá ona dľa stolíc takto: ,

ÚSTREDNÚ E i H ÚG. 5F0L V BUDAPEŠTI J E , 1Ó2SEF fflÚT i. 31/a.

kupuje a predáva cenné papiere. Lósy a výherné obligácie aj na splátky.

Úhrady do cudzozemská a zajatcom pre­vádzame spolahlive a rýchle.

Peňažné a právne záležitosti v Amerike l obstarávame cestou svojich ústavov.

rnifc Budapest, tíňa 14. júla

— Povolanie domobrancov. 15. júla musia nastúpiť vojenskú službu domobranci naro­dení r. 1896, íí, ktorí dobrovoľne vstúpili do armády a konečne tí robotníci, furmani atď, ktori už raz boli použití k vojenským službám, ale časom ich prepustili, avšak len v tom páde, ak pozdejšie na niektorej ná­hradnej prehliadke boli uznáni za schopných ďalej slúžiť. — Ročníky 1878-1890 (v Uhorsku asentované), ďalej ročníky 1892-1894 (uhorskí domobranci) nastúpia vojen­skú službu nie 15. júla, lež 15. augusta.

— Naši na bojišti. Dr. Štefan Hojo, pra-votár v Námestove dostal sa — ako nám súkromne oznamujú — do ruského zajatia. — Michal Cádra, absolvent obeh. akad. bol ranený v Haliči 4 ranami, nie nebezpečne. — Miloš Kolesár, vyhodenec štubniansko-teplickej preparandie bol ranený. — Ondrej Bodkký zo Senného — dľa nezaručených zpráv — nachodí sa v ruskom zajatí. — Úradník „Úvernej banky" Ivan Hodžu pad­nul v Karpatoch. —- Pavel Sanitrár z Ban­skej Bystrice padol 20. mája pri Sane. — Ján Rády, kadet, ktorého vyhodili z kež-markskej obeh školy, dobyl sa záslužného strieborného kríža, ale potom padol. - Hlav­ný účtovník Ludevít Vanovič bol vymenovaný za nadporučíka. — Julius Slabeycius, sekre­tár „Všeobecnej banky" v Lučenci bol ra­nený. Náš rodák Ivan Thurzo z Báčky, jednoročný dobrovoľník 17. honvédskeho peš. pluku ranený bol na talianskom bojišti granátom do ľavého kolena. Patričný nacho­dí sa v predbežnej opatere v jednej c. a k. rezervnej nemocnici.

— Dr. Ivanka narukoval. Bývalý poslanec slovenský dr. Milan Lanka nastúpil vojen­skú službu. Bol pridelený k 1. zemebranec-kému (peštianskému) pluku.

— Vykázané časopisy. Minister vnútra od­ňal právo dopravy do Uhorska dvanástim americko-poľským časopisom. Tiež zakázal dovážanie „Slovenského Hlásnika", ktorý vy­chádzal v Pittsburgu.

— Zatknutý mäsiar. V Miškovci zatkla policia mäsiara Daniela Otrokocsl-Végha a jeho manželku, lebo švindlovali pri dodáva­ní mäsa armáde. Do klobás a salám miechali zemiakovú múčku v dávke 507,,-ovej. Mie­sto sviňskej masti, dodávali loj a masť vy­varenú z čriev. So slaninou tak. klamali, že ju príliš solili, čím ju obťažili.

Zastavené bulharské časop sy. V Sofii zakázala vojenská vrchnosť vychádzanie Da­ne vo vho časopisu „Bulgaria" a socialistický časopis „Národ".

— Pozostalosť Révayova pod zátvorom. Čitatefstvo sa dobre pamätá na to, že Fran­tišek Revay nechal celý svoj majetok ko­morníkovi Reíchlovl, ktorý pochádza z Tur-ca. Kr. sedria však dala majetok, na žiadosť rodiny Révaya, ktorá teraz žaluje, pod za­tvor. Vec sa dostala pred kuriu a tá senten­ciu sedrie potvrdila.

— Zakázaný odpredaj máp a pohladníc. Vláda vydala nariadenie, ktorým sa pod pe­ňažitou pokutou zakazuje odpredaj alebo vy­vesenie akýchkoľvek máp robených z územia Rakúska, Uhorska, Nemecka a Turecka, kto­ré sú robené v pomere 1 :50.000, alebo vo­jenské mapy a plány v pomere 1 :200.009. Tiež je zakázaný vývoz do cudzozemská akýchkoľvek pohľadníc, máp atď., ktoré zo­brazujú z vojenského ohľadu dôležité veci podrobne a ľahko poznateľné.

— Atentát proti Carnegie-ovi chceli spá­chať v New-Yorku. Carnegie je americkým miliardárom a veľkým agitátorom mieru.

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON STEFÁNEK.

» — — — • — • r f v

BUDOVA MIHU UC. SPOL VO F Í Ä i t l .

Platí od VKLADOV 4' | 2

0 lo-5Vov č i s t ý c h .

Vybavuje bankové ob­chody každého d r u h u .

3957 - 5 = 3

i - - — — . - — : - í Lacnú a dobrú

K Á V U uvaríte rýchla

z kostky

Jama Kostka za 16 hat. stači na 8 šálok kávy čiernej alebo na 10

šálok kávy bielej.

Káva je opravdu výborná! Predáva sa u všetkých kupcov.

Výrobok Kolínskej cikorky.

{Ochranná známka;]

yuan

Uúi ľudová taká h

Filiálka 9 Slovenskom Komloši. Základný kapitál K 500.000'—.

= = Rez. K 51.000-—. ===

Pletí od vkladov " 2 0 5°lo i Zaoberá sa všetkými bankový­mi obchodmi. Solídne a slušne pokračuje v každom prípade.

Účastinná islina K 400.000*—. Zásobná základina okrúhle K 90.000—.

I F i l i á l k y s w Pezinkii a w Iflodr©® 3 B Expozitúra i v S o p o r n i . Glfj

I Platí i fkiaäo? p 1 1 immjŘ 1¾ jpolpiÉj I I čistého úroku, ktorý ráta od dňa

po vložení až do dňa pred vybratím. Vybavuje bankové obchody každého druhu. I

2483 I

M Všeobecná b a n k a ú č a s i i n n ý s p o l o k v L u č e n c i . m

POZVANIE do VI. riadneho valného shŕomaždenia Všeobecnej banky účastinného spolku, ktoré bude dňa 25. júla 1915 o 9. hodine predpoludním v spolkových miestno-

sfach v Lučenci vydržiavané. DENNÝ PORIADOK:

1. Volba predsedu pre toto valné shromaždenie a dvoch účastinárov na uhodnovernenie zápisnice. 2. Zpráva správy a dozorného povereníctva zajedno návrh správy na premenu 11. a 24. §-u spolkových

stanov a na doplnenie týchže na utvoriť sa majúci výbor vzťahujúcimi §§-ami; ustálenie súvahy, návrh na rozdelenie čistého zisku a udelenie absolutoriuma. — Zákonite sostavená súvaha a zpráva je vo smysle 36. §-u stanov cieľom voľného nahliadnutia v miestnosťach spolku vyložená.

3. Volba 9 riadnych, 3 náhradných členov správy, ako aj 24 členov výboru. 4. Vofné návrhy, v smysle 15. §-u stanov 8-mi dňami pred vydržiavaním valného shŕomaždenia správe

písomne predostreté. V LUČENCI, dňa 1. júla 1915. S p r á v a .

S ú v a h a d ň a 31. d e c e m b r a 1914.

Majetok K K

Pokladničná hotovosť . . . . Cenné papiere Depozity a peňažné druhy . . Zmenky (intabul. K 1160649) . Hypotekárne pôžičky . . . . Záložné , . . . . Úplsné „ . . . . Dlžníci v bežných účtoch ~ so zaokrytím . Dlžníci v bežných účtoch

peň žné ústavy Rozliční dlžníci a licitač. vadia Náradie a náčinie Filiálka Rim. Sob. v hlavnom

ústave . Nepohiutelnosti:

v Lučenci 2 domy a zahrada v Rim. Sobote 1 dom . . . vonkajšie rôzne

Továreň keramická v Kalinové — investíeie . . . . . . .

Protestné a pravot, preddavky Závislé úroky intab. zmeniek

r a iných invest Úroky reeskontné Dôchodok cenných papierov

pro 1914 . .

251299í 13228S

16095 7004

111418 41791 56384

1818

24675 9141

3C00

81

28779 125348

10

2668378

44574

17154 11747 6825

21853

209594

23709

38635

3393382

13

82

67

Ťarcha

Účastinná istina . . . . . . Základina rezervná . . . .

„ cenných papierov „ osobitná zásobná „ penzijná . . . .

Dividenda nevyplatená . . . Vklady na knižky Veriteiia v bežných účtoch . Rozliční veritelia — drobní

, voj. renty III. ráta

R e e s k o n t Hlavný ústav vo filiálke R. Sob.

Prechodné položky vo filiálke Závislá daň vkladných úrokov „ vo filiálke

Úroky zmenkové . . . . . . „ h y p o t e k á r n e . . ; , . . „ záložné „ úpisné

Zisk — po odtiahnutí ztráty filiálky .

K

152546 2000 15C0

10542

23423

3510

360

511 20271

1201 35 32

77

1056200

166588 3859

68C672 42241

2693277 1129259 21853C

90

22412

46684

3393382 67

Z i s k a z t r á t a d f t a 3 1 . d e c e m b r a 1914.

Ztráta (výdavky)

Úroky od vkladov . . . •. „ v reeskonte , v bežnom účte filiálky

Platy • . . Hospodné v hlavnom ústave Trovy zavedovacie . . . . Daň štátna .

„ kommuálna a stoličná „ od úrokov od vkladov

Odpis z náradia a náčinia . Odpis pochybných zmeniek Čistý zisk

35229 72800 14611 26185

18CC 10905 1299C 10418 352

813 9937

46684 24500 |29

Zisk (piijmy)

Úroky zmenkové „ hypotekárne . . . . „ záložné „ úplsné „ v bežnom účte . . .

Dôchodok cenných papierov „ nemovitostí . . „ peňažných druhov „ assekurácie . . .

Provízia vo filiálke R. Sob. Přenáška zisku z r. 1913. .

K

202107 11306

1814 313

15644 3593 6507

29 928

1782 972

245000 29

V LUČENCI, dňa 31. decembra 1914. J é n KI6 M i k u š č á k vi. r. D r . Ľ u d o v í t B a z o v s k ý vi. r

hl. účtovník. správca. Dozorné povereníctvo:

V LUČENCI, dňa 27. júna 1915. Š t e f a n D n x n e r vi. r. Emi l I z á k vi. r.

4310 člen. predseda.

O n d r e j F i ň ď o vi. r pokladník.

J u r a j C z i r á k vi. r. člen.

?lafi»a Badae«íH«ssfc8fee? R«käad*t*ľikého spolku úČMtinirnkej spelocnotti, Budapest, VIII. Márii ulica Clate 15,