1

Seminár z geografie

Učebné osnovy povinne voliteľného predmetu

Názov predmetu: Seminár z geografie

Časový rozsah výučby: 4. ročník – 2 hod. týždenne – spolu 60 vyuč. hodín

Škola Gymnázium sv. Andreja v Ružomberku, Nám. A. Hlinku č. 5, 034 50, Ružomberok

Kód a názov študijného odboru 7902 J – gymnázium

Stupeň vzdelania ISCED 3A

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk Slovenský jazyk

1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Učebný predmet seminár z geografie je určený tým študentom, ktorí prejavujú hlbší záujem o geografiu, chcú sa jej prípadne venovať počas štúdia na vysokej škole, ale predovšetkým si vybrali geografiu ako maturitný predmet. Seminár je koncipovaný tak, aby fixoval, rozširoval, zovšeobecňoval a systematizoval vedomosti o krajinnej sfére Zeme, ktoré študenti nadobudli na hodinách geografie. Predmet rozvíja poznatky faktografického i metodologického charakteru, upevňuje ich z hľadiska priestorového i syntetického chápania krajiny a dáva možnosť samostatného získavania, spracovávania i vyhodnocovania geografických informácií. Takisto ako povinný predmet aj voliteľný seminár má spoločenský význam, nakoľko umožňuje študentom vnímať problémy krajinnej sféry Zeme a hľadať ich riešenia v globálnom, regionálnom aj lokálnom rozmere. Na jednej strane ukazuje odlišnosti kultúr rôznych častí obyvateľstva Zeme, no na druhej strane vedie študentov k tolerancii a spolupatričnosti ľudí.

2. Ciele vyučovacieho predmetu Väčšina učebných činností seminára z geografie sa odvíja od hlavného cieľa, ktorým je upevniť a rozšíriť vedomosti získané na hodinách povinnej geografie. Tie by mal študent úspešne prezentovať na maturitnej skúške, resp. prijímacích skúškach na vysokú školu. Dosahuje sa to zväčša opakovaním učiva z predchádzajúcich ročníkov a prezentáciou niektorých nových poznatkov, všetko s dôrazom na presnú systematizáciu faktov a správne geografické vyjadrovanie. Súčasťou štúdia je aj rozvoj syntetického myslenia študentov cez vysvetľovanie horizontálnych a vertikálnych vzťahov medzi geografickými objektmi a javmi v krajine. To predpokladá viesť študentov ku komplexnému štúdiu regiónov. Na základe takto nadobudnutých poznatkov dokážu geografické informácie získané z máp, literatúry alebo iných zdrojov správne chápať a interpretovať. Následne vedia pracovať samostatne, k danej téme formulujú vlastné názory a hodnotenia, prípadne hľadajú východiská riešenia problémov ľudskej spoločnosti.

3. Výchovné a vzdelávacie stratégie

2

Kompetencie žiakov Cieľom vyučovania geografie je v maximálnej možnej miere prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania a osvojeniu si kľúčových kompetencií prostredníctvom učiva geografie. Hlavné kompetencie sú tieto: - kompetencia (spôsobilosť) k celoživotnému učeniu sa - sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti) - kompetencie (spôsobilosti) uplatňovať matematické myslenie - kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií - kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy - kompetencie (spôsobilosti) občianske - kompetencie (spôsobilosti) sociálne a personálne - kompetencie (spôsobilosti) pracovné - kompetencie (spôsobilosti) smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti. Výchova a vzdelávanie v oblasti Človek a spoločnosť a teda aj geografii je zameraná na vytváranie kľúčových kompetencií tým, že žiakov vedie k: - práci s informáciami o Slovenskej republike ako časti Zeme a o Zemi ako celku, - porozumeniu premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek, - porozumeniu a rozvíjaniu čítania a interpretácie obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov ako prostriedkov geografie, - rozvíjaniu zručností spracúvaním projektov, vnímaniu problémových situácií, rozpoznávaniu problémov a ich riešení, - kultivovanému vyjadrovaniu vlastných myšlienok, názorov, postojov a ich obhajovaniu - úcte k vlastnému národu i k iným národom a národnostiam, - rešpektovaniu kultúrnych, náboženských a iných odlišností ľudí a spoločenstiev, - využívaniu bežných informačných a komunikačných prostriedkov, - budovaniu kladného vzťahu ku všetkým humánnym a demokratickým hodnotám.

4. Učebné zdroje učebnica GEOGRAFIA pre 1. ročník gymnázií (2008) učebnica GEOGRAFIA pre 1. ročník gymnázií 1. diel (2002) učebnica GEOGRAFIA pre 1. ročník gymnázií 2. diel (2006) učebnica GEOGRAFIA pre 2. ročník gymnázií (2009) učebnica GEOGRAFIA pre 3. ročník gymnázií (2011) učebnica GEOGRAFIA Slovenska pre gymnáziá (2004) učebnica GEOGRAFIA pre 4. ročník gymnázií (1994) encyklopédia Rekordy Slovenska – Príroda, Človek a spoločnosť encyklopédia Rekordy Zeme – Neživá príroda, Živý svet encyklopédia Lexikón štátov a území sveta školský Atlas sveta, Atlas Slovenskej republiky

5. Medzipredmetové vzťahy a prierezové témy

1/ Multikulturálna výchova 2/ Mediálna výchova

3

3/ Osobnostný a sociálny rozvoj 4/ Environmentálna výchova 5/ Ochrana života a zdravia 6/ Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

6. Systém hodnotenia a klasifikácie žiakov

Metódy hodnotenia: 1) ústna odpoveď 2) písomná preverovanie formou písomky 3) seminárne práce Klasifikácia žiakov: a) pri ústnej odpovedi na základe metodického pokyn č.21/2011 b) pri písomnom preverovaní podľa percentuálneho podielu bodov získaných z celkového počtu nasledovnou stupnicou: 100-90% (1), 89-75% (2), 74-50% (3), 49-30% (4), 29-0% (5) c) výsledná známka na konci klasifikačného obdobia určená váženým priemerom minimálne 3 známok takto: ústna odpoveď váha 1, písomná previerka váha 2 d) do klasifikácie možno zahrnúť aj seminárne práce, a to vyjadrené známkou váhy 1 v počte najviac 1 za celé klasifikačné obdobie

7. Tematické okruhy predmetu

Obsah vzdelávania učebného predmetu seminár z geografie úzko nadväzuje na geografické vyučovanie predchádzajúcich troch ročníkov gymnaziálneho štúdia. Preto sa predpokladá dostatočné osvojenie pojmov a názvov z kartografie, planetárnej, fyzickej, humánnej a regionálnej geografie aj environmentalistiky. V tomto predmete sa dôraz kladie na presnú systematizáciu faktov, rozvoj schopností zovšeobecňovania a komplexné hodnotenie geografických javov. Obsah okrem samotnej geografie obsahuje aj témy prierezových oblastí: multikulturálnej a environmentálnej výchovy, osobného a sociálneho rozvoja. Geografia v praxi Možnosti uplatniť geografické informácie v bežnom živote. Charakteristika a význam máp. Určenie polohy bodu na Zemi pomocou geografických súradníc. Vysvetliť tematický obsah mapy. Praktické využitie systémov GPS. Návod na analýzu diagramov, schém a tabuliek, ich zhotovenie. Práca s tematickými mapami. Planéta Zem Globálna charakteristika vlastností Zeme z planetárneho hľadiska a jej dôsledkov, ktoré sú základnou príčinou mnohých prírodných procesov. Príroda Zeme Interpretácia základných prírodných zákonitostí pri analýze atmosféry, hydrosféry, litosféry, pedosféry a biosféry s dosahom na humánnogeografickú sféru. Charakteristika základných pojmov a zdôraznenie ich vzájomného pôsobenia pri utváraní typov krajiny na Zemi. Zhodnotenie ich vplyvu na život a jeho kvalitu. Človek a spoločnosť Identifikácia prvkov krajiny a väzieb medzi nimi s dôrazom na humánnogeografické javy. Poukázanie na rozmanitosť ľudstva podľa jazykov, náboženstiev a kultúr s dôrazom na toleranciu, porozumenie a mierové spolužitie. Charakteristika prirodzeného a mechanického pohybu obyvateľstva. Zhodnotenie príčin nerovnomerného zaľudnenie súše Zeme a prejavov

4

ľudských činností. Porovnanie podmienok na život a prácu v rôznych regiónoch Zeme a na Slovensku. Analýza zásahov človeka do prírody Zeme s dôrazom na negatívny dosah pre budúce generácie. Návrhy na možnosti odstránenia a minimalizácie záporných javov. Charakteristika možností, foriem, druhov a oblastí cestovného ruchu vo svete a na Slovensku. Opis a význam kultúrnohistorických pamiatok, veľkých športových udalostí, pútí a pod. Regionálna geografia sveta a Slovenska Človek v krajine a jej ochrana Analýza súčasného stavu a tendencií vyčerpávania surovinových zdrojov. Príčiny a dôsledky znečisťovania prírodných zložiek krajiny a globálne dopady činnosti človeka na ekosystémy Zeme. Pozitívne príklady medzinárodnej spolupráce pri odstraňovaní týchto nežiadúcich javov.

8. Obsah vzdelávania

4. ročník v štvorročnom štúdiu a 8. ročník v osemročnom štúdiu

Tematický celok Obsahový štandard

Ciele a spôsobilosti Výkonový štandard

ÚVOD DO GEOGRAFIE Názov a pôvod vedy. Objekt štúdia. Dôležité zmeny počas vývoja. Hlavné úlohy, význam v súčasnosti. Základné aspekty rotácie, obehu a ich geografické dôsledky. Hviezdny a slnečný deň. Pásmový a miestny čas. Číselná, grafická mierka mapy. Druhy máp podľa veľkosti mierky. Počítanie s mierkou. Kartografické zobrazenia podľa použitej projekčnej plochy. Topografický, tematický obsah mapy. Všeobecnogeografické a špeciálne mapy. Proces generalizácie obsahu mapy. Kartografické vyjadrovanie. Význam máp.

Fixovať a prehĺbiť staršie poznatky. Vedomosti presne systematizovať a vhodne aplikovať pri riešení praktických úloh. Konkrétne fakty správne zovšeobecňovať. Rozvíjať správne geografické vyjadrovanie a myslenie. Zlepšovať zručnosti v práci s mapou. Samostatne získavať geografické fakty z rôznych zdrojov. Získané fakty správne chápať, spracovávať, interpretovať. Formulovať vlastné názory a hodnotenia. Hľadať vlastné riešenia problémov.

V historickom kontexte ozrejmiť názov, pôvod vedy geografia. Opísať objekt štúdia geografie a ohraničiť ho. Uviesť významné zmeny geografie počas jej vývoja. Predstaviť hlavnú úlohu súčasnej geografie a jej význam pre spoločnosť. Reprodukovať základné fakty rotácie a obehu Zeme. Uviesť geografické dôsledky rotácie a obehu Zeme. Odlíšiť hviezdny a slnečný deň. Opísať rozdelenie Zeme na časové pásma a posun času v nich. Naznačiť postup pre výpočet rozdielu miestnych časov dvoch rozdielnych miest na Zemi. Zaradiť miestnu krajinu do časového pásma. Posúdiť rozdiel aktuálneho pásmového času voči svetovému času. Vypočítať s presnosťou na minúty aktuálny miestny čas v Ružomberku, porovnať ho s miestnym časom Londýna.

5

Pomocou schémy rozčleniť rok na ročné obdobia. Opísať zmenu dĺžky dňa a noci, poludňajšej výšky Slnka nad obzorom počas ročných období na severnej pologuli. Zdôvodniť rozdielnu dĺžku svetlej a tmavej časti tohto dňa v rôznych oblastiach Zeme. Určiť rovnobežku, na ktorej je dnes Slnko v zenite. Odhadnúť uhol, pod ktorým dnes napoludnie dopadajú slnečné lúče u nás. Vysvetliť pojem mierka mapy a ukázať rôzne formy jej vyjadrenia. Porovnať jednotlivé druhy máp podľa veľkosti mierky. Vypočítať skutočnú vzdušnú vzdialenosť dvoch miest. V atlase vyhľadať mapy ako výsledok použitia rôznych projekčných plôch pri kartografickom zobrazovaní. Posúdiť hodnoty skreslenia zo zobrazenia v jednotlivých častiach máp. Zdôvodniť vhodnosť použitia rozličných projekčných plôch v procese tvorby mapy. Vyjadriť, čo všetko tvorí obsah mapy, ako sa do mapy znázorňuje a na aké praktické účely sa mapy používajú. Vyhodnotiť obsah rôznych druhov máp a podľa neho ich rozdeliť do skupín. Vysvetliť proces generalizácie obsahu mapy.

FYZICKÁ GEOGRAFIA Zloženie a vertikálne členenie atmosféry. Podnebie a počasie. Klimatotvorné činitele a kategórie podnebia. Meteorologické prvky a javy. Proces výmeny tepla medzi atmosférou a zemským povrchom. Teplotné a zrážkové

Fixovať a prehĺbiť staršie poznatky. Vedomosti presne systematizovať a vhodne aplikovať pri riešení praktických úloh. Konkrétne fakty správne zovšeobecňovať. Rozvíjať správne geografické vyjadrovanie a myslenie.

Reprodukovať zloženie ovzdušia. Vymenovať a charakterizovať vrstvy atmosféry v jej vertikálnom reze. Definovať pojmy klíma a počasie. Opísať činitele klímy a ich vzťah k hlavným kategóriám podnebia. Uviesť základné meteorologické

6

pásma. Porušovanie tepelnej rovnováhy človekom. Vznik vetra. Stále a pravidelné vetry. Cyklóny a anticyklóny. Oblasti tropických cyklón vo svete. Základné vzduchové hmoty a atmosférické fronty. Klimatické pásma Zeme podľa Alisova. Skladba svetového oceána. Typy morí. Pohyby, teplota a slanosť morskej vody. Vplyv oceána na klímu pevnín. Hydrografická a riečna sieť, hydrologické prvky. Pôvod jazier. Vznik, význam a oblasti najväčšieho výskytu ľadovcov na Zemi. Vrstvy telesa Zeme, astenosféra a litosféra. Vek, hrúbka a stavba oceánskej, kontinentálnej litosféry. Pôvod a spôsoby vzniku hornín. Litosférické dosky v súčasnom geologickom období. Pohyb litosférických dosiek a ich dôsledky. Vznik pevnín a oceánov. Tektonické pohyby a poruchy. Magmatizmus a sopky. Zemetrasenie, oblasti najrozsiahlejšej zemetrasnej a sopečnej činnosti na svete. Geomorfologická činnosť morskej vody na pobreží. Riečne procesy a formy. Vodná erózia pôdy. Krasový reliéf. Pedosféra a pôda. Pôdotvorné faktory. Hlavné pôdne typy Zeme. Ohraničenie biosféry. Horizontálna a vertikálna zonálnosť rastlinstva Zeme.

Zlepšovať zručnosti v práci s mapou. Samostatne získavať geografické fakty z rôznych zdrojov. Získané fakty správne chápať, spracovávať, interpretovať. Formulovať vlastné názory a hodnotenia. Hľadať vlastné riešenia problémov.

prvky s mernými jednotkami a meteorologické javy. Ozrejmiť proces výmeny tepla a vlahy medzi ovzduším a zemským povrchom. Cez teplotné a zrážkové pásma dokumentovať nerovnomerné rozloženie teploty a zrážok na Zemi. Ukázať spôsob aj následky porušenia tepelnej rovnováhy Zeme človekom. Vysvetliť súvislosť medzi teplotou a tlakom vzduchu, nájsť hlavnú príčinu vzniku vetra. Zdôvodniť smery stálych vetrov a uviesť niektoré príčiny narušenia ich planetárnej cirkulácie. Porovnať letný a zimný monzún, vyhľadať oblasti ich pôsobenia. Objasniť vznik tlakových útvarov a porovnať smery prúdenia vzduchu v anticyklóne a cyklóne. Dokumentovať rozdiely anticyklonálneho a cyklonálneho počasia. Posúdiť vplyv tlakových útvarov na počasie v Európe. Vyhľadať oblasti sveta s častým výskytom tropických cyklón. Charakterizovať základné vzduchové hmoty a ich rozhranie. Objasniť podstatu rozdelenia Zeme do klimatických pásiem podľa Alisova. Porovnať teplotu, množstvo a režim zrážok, životné podmienky všetkých klimatických pásiem. Vysvetliť pojmy svetový oceán, oceán, more, prieliv a záliv. Rozdeliť moria na typy. Uviesť pohyby morskej vody aj s ich príčinami. Dokumentovať vplyv oceána

7

na podnebie priľahlej súše. Na základe údajov získaných z mapy formulovať a zdôvodniť zákonitosti priestorového usporiadania teploty a salinity morskej vody. Vypočítať množstvo soli získanej zo 100kg vody Arabského mora. Vymenovať prvky hydrografickej siete. Popísať riečnu sieť a vybrané hydrologické prvky. Rozdeliť jazerá podľa pôvodu a uviesť príklady z Európy. Opísať vznik a význam ľadovcov, nájsť oblasti ich najväčšieho rozšírenia na Zemi. Menovať a charakterizovať základné vrstvy zemského telesa. Definovať pojmy astenosféra a litosféra vo vzťahu k základným vrstvám telesa Zeme. Opísať vek, hrúbku i stavbu kontinentálnej a oceánskej litosféry. Uviesť rôzny pôvod hornín, spôsoby ich vzniku. Vysvetliť členenie litosféry na dosky. Pre súčasné geologické obdobie kvantifikovať a vymenovať veľké dosky. Nájsť príčinu pohybov dosiek a demonštrovať vznik pevnín a oceánov. Rozlíšiť pohyby dosiek a špecifikovať ich dôsledky pre tvary povrchu. Definovať tektonický pohyb, magmatizmus a zemetrasenie. Načrtnúť rôzne tektonické poruchy, opísať vznik zemetrasenia, schému sopky. Uviesť typy sopiek a oblasti výraznej zemetrasnej a sopečnej činnosti vo svete. Pomocou obrázka objasniť geomorfologickú činnosť

8

morskej vody na pobreží. Na príklade miestnej krajiny dokumentovať riečne procesy a formy. Charakterizovať podmienky a výsledok vodnej erózie pôdy. Vybrať príklady typických foriem reliéfu v Slovenskom krase. Definovať pojmy pedosféra a pôda. Vymenovať hlavné pôdotvorné faktory a ukázať ich vplyv na pôdu. Opísať horizontálne usporiadanie hlavných pôdnych typov Zeme vo vzťahu k podnebiu. Ohraničiť biosféru ako časť krajinnej sféry vhodnú pre život. Načrtnúť schémy horizontálneho i vertikálneho členenia biosféry. Objaviť spojitosť medzi vertikálnou a horizontálnou zonálnosťou biosféry.

HUMÁNNA GEOGRAFIA Vývoj počtu obyvateľov Zeme a jeho faktory. Regióny sveta s rýchlym rastom obyvateľstva. Prognóza vývoja počtu ľudí na Zemi podľa OSN. Činitele rozmiestnenia ľudí na Zemi. Svetadiely podľa počtu ľudí a najľudnatejšie štáty sveta. Ekumena a anekumena. Hustota zaľudnenia, husto a riedko obývané typy krajín. Hlavné koncentrácie ľudí na Zemi. Natalita, mortalita a ich faktory. Prirodzený prírastok v rôznych populáciách, častiach sveta. Model demografického cyklu. Celkový pohyb ľudí. Socioekonomické pohyby obyvateľstva. Kritériá štruktúry obyvateľstva Zeme. Rasová štruktúra Zeme. Najpočetnejšie národy, jazyky, jazykové

Fixovať a prehĺbiť staršie poznatky. Vedomosti presne systematizovať a vhodne aplikovať pri riešení praktických úloh. Konkrétne fakty správne zovšeobecňovať. Rozvíjať správne geografické vyjadrovanie a myslenie. Zlepšovať zručnosti v práci s mapou. Samostatne získavať geografické fakty z rôznych zdrojov. Získané fakty správne chápať, spracovávať, interpretovať. Formulovať vlastné názory a hodnotenia. Hľadať vlastné riešenia problémov.

Charakterizovať vývoj počtu obyvateľov Zeme od poslednej doby ľadovej po súčasnosť. Uviesť faktory podporujúce a brzdiace rast počtu ľudí na Zemi. Ukázať oblasti sveta s rýchlym rastom počtu obyvateľov. Reprodukovať prognózu vývoja počtu obyvateľov Zeme podľa OSN. Uviesť činitele ovplyvňujúce rozmiestnenie ľudí na Zemi. Zoradiť svetadiely podľa počtu obyvateľov. Menovať najľudnatejšie štáty sveta. Rozdeliť súš na ekumenu a anekumenu. Definovať hustotu zaľudnenia, vybrať husto a riedko obývané typy krajín. Lokalizovať hlavné koncentrácie ľudí na Zemi. Charakterizovať natalitu,

9

rodiny a náboženstvá vo svete. Vekové pyramídy. Proces urbanizácie, stupeň a dynamika urbanizácie v rôznych častiach sveta. Mestá podľa počtu ľudí, množstva dôležitých funkcií a veľkosti zázemia. Mestská aglomerácia, konurbácia a megalopolis. Problémy veľkomiest a ich riešenia. Poľnohospodárska pôda. Význam pestovania a chovu. Prírodné lokalizačné činitele poľnohospodárskej výroby. Intenzívne a extenzívne hospodárenie. Úroveň a zameranie poľnohospodárstva v rôznych oblastiach sveta. Prírodné podmienky a hlavné oblasti pestovania vybraných plodín. Najdôležitejšie oblasti a spôsoby chovu kráv v husto a riedko obývaných regiónoch. Význam poľnohospodárstva pre ekonomiku a zamestnanosť vybraných štátov. Vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie. Hlavné odvetvia priemyselnej výroby podľa postavenia výrobného procesu voči vstupným surovinám. Vybrané činitele lokalizácie priemyselných závodov. Zamestnanosť v priemysle a jej regionálne rozdiely. Štruktúra, trendy svetového energetického hospodárstva. Regionálny nesúlad ťažby a spracovania nerastov vo svete. Zmeny energetického hospodárenia počas 20.st. Výhody, nevýhody rôznych spôsobov výroby energie. Problém vyčerpania energetických zdrojov. Druhy a formy cestovného ruchu.

mortalitu vo svete a ich faktory. Vysvetliť prirodzený prírastok, odlíšiť populácie a oblasti sveta podľa jeho hodnôt. Objasniť model demografického cyklu. Vypočítať prirodzený a celkový pohyb obyvateľov určitej oblasti. Poukázať na niektoré činitele celkového pohybu. Hľadať príklady rôznych pohybov obyvateľov určitého regiónu. Rozdeliť kritériá štruktúry obyvateľov do skupín. Analyzovať rasovú štruktúru obyvateľstva Zeme. Vymenovať najväčšie národy, jazyky, jazykové rodiny a náboženstvá sveta. Posúdiť rozdiely medzi vekovými pyramídami, jednotlivým typom pyramíd priradiť populácie regiónov. Vysvetliť široké a úzke chápanie procesu urbanizácia. Porovnať stupeň a dynamiku urbanizácie v rozvojových a rozvinutých regiónoch. Odlíšiť mestá podľa počtu obyvateľov, množstva dôležitých funkcií a veľkosti zázemia. Na konkrétnych príkladoch ukázať rozdiel medzi aglomeráciou, konurbáciou, megalopolisom. Porovnať zoznam najväčších miest sveta za vybrané roky, zdôvodniť zmeny zastúpenia miest z rozvojových a rozvinutých regiónov. Formulovať vývojové smery urbanizácie z rôznych častí sveta. Hľadať, analyzovať spoločné i odlišné problémy veľkomiest v rozvojových

10

Významné oblasti cestovného ruchu. Geografická exkurzia.

a rozvinutých regiónoch. Navrhovať riešenia týchto problémov. Uviesť základný výrobný prostriedok poľnohospodárstva, významy rastlinnej, živočíšnej výroby. Charakterizovať prírodné lokalizačné činitele výroby v poľnohospodárstve. Nájsť hlavné znaky intenzívneho a extenzívneho hospodárenia. Porovnať úroveň a zameranie poľnohospodárskej výroby v rozvojových a rozvinutých regiónoch. Špecifikovať prírodné podmienky, vybrať hlavné oblasti pestovania vybraných plodín vo svete. Lokalizovať najdôležitejšie oblasti chovu kráv vo svete. Odlíšiť spôsoby chovu kráv v husto a riedko zaľudnených oblastiach. Zo štatistického materiálu posúdiť význam poľnohospodárstva pre ekonomiku a zamestnanosť vybraných krajín. Ukázať dopady poľnohospodárstva na životné prostredie. Klasifikovať hlavné odvetvia priemyslu podľa postavenia výrobného procesu voči východiskovým surovinám. Predstaviť vplyv vybraných činiteľov na lokalizáciu priemyselných podnikov. Opísať vývoj zamestnanosti v priemysle ako zákonitý proces ovplyvnený úrovňou hospodárstva štátu. Hodnotiť celosvetovú zamestnanosť v priemysle, jej hodnotu porovnať so zamestnanosťou v rozvojových a rozvinutých štátoch. Charakterizovať dnešnú štruktúru svetového

11

energetického hospodárstva a trendy jeho vývoja. Ukázať rozdiely v lokalizácii veľkých komplexných oblastí ťažby nerastov a hlavných oblastí moderného priemyslu sveta. Analyzovať zmeny vo využití energetických zdrojov počas 20.st. Posúdiť výhody a nevýhody jednotlivých spôsobov výroby energie. Hľadať riešenia problému vyčerpateľnosti niektorých energetických zdrojov. Rozlíšiť druhy cestovného ruchu podľa vybraných kritérií. Charakterizovať jednotlivé formy cestovného ruchu. Uviesť typy dôležitých oblastí cestovného ruchu vo svete a dokumentovať ich príkladmi. Navrhnúť trasu viacdennej exkurzie. Výber trasy zdôvodniť príkladmi turisticky známych lokalít.

GEOGRAFIA REGIÓNOV Politicko-ekonomická štruktúra sveta po II.svetovej vojne. Počet štátov a najmladšie štáty súčasnosti. Politický systém, typ vlády a štátoprávne usporiadanie krajín vo svete. Odlišnosť štátov podľa úrovne hospodárstva. Konfliktné časti sveta. Význam svetového oceána. Negatívne zásahy ľudí do svetového oceána a dôvody jeho ochrany. Tichý oceán. Profil tichooceánskeho dna. Pôvod, vzhľad, prírodné potenciály a hrozby ostrovov Oceánie. Rozloha regiónu. Poloha matematická, vzhľadom na pologule, okolité oceány a blízke pevniny. Horizontálna členitosť regiónu a jej hlavné prvky. Zastúpenie

Fixovať a prehĺbiť staršie poznatky. Vedomosti presne systematizovať a vhodne aplikovať pri riešení praktických úloh. Konkrétne fakty správne zovšeobecňovať. Rozvíjať správne geografické vyjadrovanie a myslenie. Zlepšovať zručnosti v práci s mapou. Samostatne získavať geografické fakty z rôznych zdrojov. Získané fakty správne chápať, spracovávať, interpretovať. Formulovať vlastné názory a hodnotenia. Hľadať vlastné riešenia problémov.

Opísať zásadné zmeny na politickej mape sveta po II. svetovej vojne. Uviesť aktuálny počet a príklady najmladších štátov sveta. Na konkrétnych príkladoch štátov ukázať rozdiely v politickom systéme, type vlády a štátoprávnom usporiadaní krajín. Pomocou štatistických údajov posúdiť hospodársku úroveň vybraných štátov. Hľadať spojitosť medzi ekonomickou úrovňou a ukazovateľmi vzdelania, urbanizácie či kvality zdravotníctva. Nájsť príklady konfliktných oblastí vo svete. Analyzovať dôvody nepokojov v týchto regiónoch a ich možné hrozby. Ukázať rôzne významy svetového

12

a rozmiestnenie hlavných povrchových celkov v regióne, výškové pomery vo vybraných častiach regiónu, vek pohorí, oblasti sopečnej a ľadovcovej modelácie v regióne. Základné črty podnebia regiónu dané jednotlivými klimatotvornými činiteľmi. Rozdelenie regiónu do úmorí, hydrografická sieť, hlavné toky a jazerá. Typy prírodných krajín v regióne, ich prírodný potenciál a zmeny spôsobené človekom. Špecifické znaky živočíšstva. Počet obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia regiónu, husto a riedko obývané časti regiónu, rasová, jazyková a náboženská štruktúra ľudí v regióne. Základné aspekty sídelnej siete, stupeň urbanizácie a integrácia sídel v regióne. Hlavné plodiny, druhy dobytka a nerasty v jednotlivých častiach regiónu. Významné oblasti rybolovu, ťažby dreva v regióne. Vedúce odvetvia a dôležité oblasti priemyslu v regióne. Štruktúra zahraničného obchodu regiónu. Energetika, doprava, služby, cestovný ruch a rýchly hospodársky rozvoj vybraných štátov.

oceána. Zhodnotiť negatívne zásahy človeka do prostredia oceánov. Argumentovať nevyhnutnosť ochrany oceánov. Komplexne charakterizovať Tichý oceán. Posúdiť hospodársky význam Tichého oceána. Načrtnúť zjednodušený profil dna Tichého oceána pozdĺž istej rovnobežky. Odlíšiť pôvod, vzhľad a prírodný potenciál ostrovov Oceánie. Vybrať prírodné živly ohrozujúce obyvateľstvo Oceánie. Ukázať pôsobenie všetkých klimatotvorných činiteľov na podnebie AU. Objaviť súvislosť medzi podnebím a charakterom hydrografickej siete v AU. Opísať rozmiestnenie austrálskeho rastlinstva v nadväznosti na podnebie. Vysvetliť špecifické znaky živočíšstva AU a dokumentovať ich vybranými druhmi. Datovať vznik Austrálskeho zväzu. Uviesť základné politické znaky AU. Zaradiť AU medzi svetadiely podľa počtu obyvateľov a hustoty zaľudnenia. Opísať priestorové rozmiestnenie, rasové a náboženské zloženie obyvateľstva AU. Reprodukovať hlavné znaky sídelnej siete a stupeň urbanizácie v AU. Zdôvodniť prevahu živočíšnej nad rastlinnou výrobou v AU. Charakterizovať náplň poľnohospodárstva v rôznych častiach AU. Zhodnotiť význam odvetví austrálskeho priemyslu vo vzťahu k činnostiam primárnej sféry.

13

Lokalizovať najväčšie oblasti priemyslu v AU. Popísať polohu AF geografickými súradnicami, vzhľadom na zemské pologule, okolité oceány a blízke pevniny. Charakterizovať horizontálnu členitosť AF a vymenovať jej hlavné prvky. Opísať povrch v jednotlivých častiach AF. Porovnať počet ľudí v AF a jeho zmeny s ostatnými svetadielmi. Zdôvodniť nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva AF. Vyhľadať najviac zaľudnené oblasti a štáty AF. Demonštrovať v mape rôzne rasy, národy, jazyky a viery Afričanov. Odlíšiť oblasti AF podľa hlavných plodín, nerastov a odvetví priemyslu. Nájsť príčiny zaostalosti AF ako celku. Opísať štruktúru dovozu a vývozu AF ako celku. Porovnať zastúpenie, rozmiestnenie a výškové pomery v Severnej a Južnej AM. Výšku pohorí zdôvodniť vekom. Nájsť súvislosť povrchu s rozdelením AM do úmorí. Ku každému úmoriu uviesť najväčšie rieky AM. Podľa jazykovej príslušnosti vymedziť základné regióny AM. Porovnať náboženskú a rasovú štruktúru Severnej a Latinskej AM. Lokalizovať veľké zoskupenia ľudí v AM. Z jednotlivých častí AM vybrať najväčšie sídla a na príkladoch ukázať proces ich integrácie. Ozrejmiť väzby špecializovaného poľnohospodárstva k prírode USA. Posúdiť štruktúru energetického hospodárstva

14

USA. Vybrať progresívne priemyselné odvetvia, hlavné oblasti ich výroby v USA. Zhodnotiť predpoklady, význam dopravných odvetví v USA. Posúdiť úroveň, rozmiestnenie služieb v USA. Zvoliť turisticky atraktívne lokality na území USA. Vytvoriť komplexnú fyzickogeografickú analýzu vybranej oblasti ÁZ. V danej oblasti ÁZ zhodnotiť potenciál prírodných zložiek pre hospodárske využitie. Vo vzťahu k prírodným znakom určiť hlavné plodiny v oblastiach ÁZ. Posúdiť zastúpenie chovu zvierat v rôznych častiach ÁZ, upozorniť na niektoré kultúrnohistorické väzby zamerania živočíšnej výroby. Lokalizovať dôležité oblasti ťažby dreva, lovu rýb a priemyslu v ÁZ. Opísať zameranie priemyslu a jeho väzby na zdroje nerastov v najvýznamnejších častiach ÁZ. Vysvetliť rýchly rozvoj priemyslu tzv. ázijských tigrov a Číny. Všeobecne charakterizovať členitosť pobrežia a povrch E. Na obrysovej mape lokalizovať hlavné prvky členitosti pobrežia, povrchu E. Uviesť obdobia vzniku vybraných pohorí, oblasti s ľadovcovou modeláciou a pretrvávajúcou sopečnou činnosťou v E. Pomocou atlasu určiť typy prírodných krajín pozdĺž istej rovnobežky v E. Analyzovať príčiny vzniku týchto krajín. Zhodnotiť zmeny v týchto krajinách spôsobené ľudskou

15

činnosťou. Lokalizovať na mape najviac a najmenej zaľudnené časti E. Opísať národnostnú, jazykovú aj religióznu štruktúru ľudí v E. Podľa štatistiky posúdiť rozdiely stupňa urbanizácie v jednotlivých oblastiach a štátoch E. K oblastiam E uviesť príklady známych integrovaných sídel. Vybrať 4 najvyspelejšie štáty E a porovnať ich ekonomickú silu s ostatnými štátmi sveta. Predstaviť hlavné zameranie ich poľnohospodárstva a priemyslu. Lokalizovať ich najproduktívnejšie oblasti priemyslu. Opísať základné črty dopravy a význam cestovného ruchu v týchto štátoch.

GEOGRAFIA SLOVENSKA Poloha matematická, vzhľadom na oceány, veľké prírodné celky Európy, nadmorskú výšku a z geopolitického hľadiska. Vplyv klimatických činiteľov na podnebie, ročný chod teploty a zrážok, teplotné a zrážkové pomery nízko a vysoko položených častí, teplotná inverzia, teplotný gradient. Typy reliéfu podľa prevládajúceho vonkajšieho činiteľa, vybrané konkrétne geomorfologické formy, celky. Dĺžka, prietok, režim odtoku a využitie vybraných riek, početnosť, rozmiestnenie a pôvod jazier, zásoby podzemnej vody. Výškové stupne rastlinstva, azonálne rastlinné spoločenstvá, lesy a ich poškodenie. Vývoj počtu obyvateľov od prvého po posledné sčítanie ľudu, priemer

Fixovať a prehĺbiť staršie poznatky. Vedomosti presne systematizovať a vhodne aplikovať pri riešení praktických úloh. Konkrétne fakty správne zovšeobecňovať. Rozvíjať správne geografické vyjadrovanie a myslenie. Zlepšovať zručnosti v práci s mapou. Samostatne získavať geografické fakty z rôznych zdrojov. Získané fakty správne chápať, spracovávať, interpretovať. Formulovať vlastné názory a hodnotenia. Hľadať vlastné riešenia problémov.

Určiť matematickú polohu a jej dôsledky. Opísať polohu vzhľadom na oceány, veľké prírodné celky Európy, nadmorskú výšku a z geopolitického hľadiska. Vysloviť výhody, nevýhody našej polohy. Špecifikovať pôsobenie klimatotvorných činiteľov na podnebie. Charakterizovať ročný chod teploty a zrážok. Porovnať teplotné a zrážkové pomery najnižších a najvyšších častí. Vysvetliť teplotnú inverziu v našich podmienkach. Zo štatistík a mapy vyvodiť podnebné špecifiká istých lokalít. Na základe údajov teplotného gradientu vyčísliť teplotu v rôznych výškach. Opísať rôzne typy povrchu podľa prevládajúceho vonkajšieho činiteľa, ich výskyt dokumentovať

16

hustoty zaľudnenia, nerovnomernosť osídlenia, prirodzený pohyb za posledné roky, prirodzený prírastok v jednotlivých oblastiach, národnostná a náboženská štruktúra, vekové zloženie, zamestnanosť, nezamestnanosť. Hlavné oblasti pestovania vybraných plodín, živočíšna výroba v miestnej krajine. Vedúce odvetvia priemyslu a ich špecifické zameranie, vybrané priemyselné strediská podľa konkrétnych výrobkov. Význam, kvalita, hlavné ťahy cestnej a železničnej dopravy, súčasný stav leteckej, vodnej a potrubnej dopravy, špeciálne druhy dopravy. Zahraničný obchod, tendencie jeho vývoja.

príkladmi konkrétnych foriem a celkov. Vybrané geomorfologické celky lokalizovať do obrysovej mapy. Porovnať vybrané toky dĺžkou, prietokom, režimom odtoku a využitím. Zhodnotiť početnosť, rozloženie, pôvod jazier. Vysvetliť súvislosť medzi rozložením podzemnej vody a geologickou stavbou. Opísať rozmiestnenie rastlinného krytu podľa nadmorskej výšky, spodnej vody a charakteru pôdy. Uviesť vplyvy človeka na tieto rastlinné spoločenstvá. Porovnať lesnatosť nášho územia s inými európskymi krajinami. Lokalizovať oblasti veľkého poškodenia lesov. Objasniť vývoj počtu obyvateľov od prvého po posledné sčítanie ľudu. Vypočítať priemernú hustotu zaľudnenia. Demonštrovať na mape nerovnomerné rozmiestnenie ľudí. Na základe štatistík formulovať tendencie prirodzeného prírastku za posledné roky. Zdôvodniť rozdielne hodnoty prirodzeného prírastku v rôznych oblastiach. Podľa máp analyzovať národnostné a náboženské zloženie nášho obyvateľstva. Posúdiť dnešný stav a trendy vekového zloženia, zamestnanosti, nezamestnanosti. Vo vzťahu ku klíme a pôde vyčleniť hlavné oblasti pestovania vybraných plodín. Opísať živočíšnu výrobu v miestnej krajine. Vybrať hlavné odvetvia spracovateľského priemyslu a opísať ich

17

špecifické zameranie. Vybrať najvýznamnejšie priemyselné strediská podľa konkrétnych výrobkov. Špecifikovať význam, kvalitu, hlavné ťahy cestnej a železničnej dopravy. Charakterizovať súčasný stav leteckej, vodnej a potrubnej dopravy. Uviesť konkrétne príklady špeciálnych druhov dopravy u nás. Na základe štatistík analyzovať náš zahraničný obchod výpočtom a interpretáciou zvolených ukazovateľov. Načrtnúť tendencie vývoja nášho zahraničného obchodu do budúcnosti.

GEOEKOLÓGIA, ENVIRONMENTALISTIKA Prírodná a kultúrna krajina. Stupne premeny prírodnej krajiny. Geotechnické systémy. Formy využitia Zeme. Zdroje, procesy a látky znečisťujúce ovzdušie. Skleníkový efekt, kyslé dažde, smog a ozónové diery. Zdroje, procesy, spôsoby znehodnotenia pôdy. Trvácnosť a odstrániteľnosť znečistenia pôdy. Erózia pôdy vo svete.

Fixovať a prehĺbiť staršie poznatky. Vedomosti presne systematizovať a vhodne aplikovať pri riešení praktických úloh. Konkrétne fakty správne zovšeobecňovať. Rozvíjať správne geografické vyjadrovanie a myslenie. Zlepšovať zručnosti v práci s mapou. Samostatne získavať geografické fakty z rôznych zdrojov. Získané fakty správne chápať, spracovávať, interpretovať. Formulovať vlastné názory a hodnotenia. Hľadať vlastné riešenia problémov.

Vysvetliť rozdiel medzi prírodnou a kultúrnou krajinou. Na príkladoch z miestnej krajiny ukázať rôzne stupne jej premeny, existenciu geotechnických systémov a rôznych foriem využitia zeme v nej. Klasifikovať zdroje, procesy, tiež látky znečisťujúce ovzdušie. Opísať vznik skleníkového efektu, smogu, kyslých dažďov a ozónových dier. Uviesť možné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia. Klasifikovať zdroje a procesy znehodnotenia pôdy. Vysvetliť rozličné spôsoby znehodnotenia pôdy. Porovnať znečistenie pôdy, vody a vzduchu z hľadiska trvácnosti a odstrániteľnosti. Objasniť proces erózie pôdy a lokalizovať oblasti sveta postihnuté nadmernou eróziou.

18

Rozdelenie hodín a rozvrhnutie vzdelávacieho obsahu v ročníkoch obsahujú tematické výchovno-vzdelávacie plány prerokované na predmetových komisiách.