Vycnoíli mime péndelku a pis­tes každý deň, vpredvecerdi-t srnu o 6. hod.

it Redakcia a adminlgttícii i

Budapest Vlil., Ä&rla ulica 15. N M M * J » Í IS—JÍ,

Predplatne i u rok . K 3C--ca po! roka K I S -ni itvrfroki K ř ­til mesiac K l*"ř l>o Nemecké a Srbska reSt e 24 korún, F o ostatného cu-dsoaeuisks I c o Ameriky rofe e 32 korun. =

Ročník V. Číslo 86. BUDAPEŠŤ, vo štvrtok, 7. mája 1914. Jednotlivé cista po 6 halieroch.

Slovenské žiadosti — slovenská práca. V Pešti sa dejú divy. Ministerstvo Tiszove

Slovenskú výučbu náboženstva na všetkých f rfaHzacV vtedv im _sláv. štátnych, obecných a cirkevných elementár­nych školách, nakoľša si to obyvateľstvo do­tyčných nemaďarských krajov žiadaf bude a nakoteo to minister a biskupi za dobré u-znajú. Dotyčný úkaz išiel už na všetky pod­riadené úrady a naše organizácie učiteľské, naše obecné úrady, hlavná ale školské sto­lice malú sa o čo opref a právom žiadaf, aby tomuto ministerskému nariadeniu boio zadosfučinené. A!e včera sa síalo ešte väč­šie čudeso. V otyorejnem zasedaní snemu vyhlásil minister výučby, že i na stred­ných školách i na jednej univerzite ustanoví profesorov, čo budú učif slovenčine a za­oberať sa s ňou vedecky. A snem nekričal proti ministrovi, nezúril v Šovinistickom hneve, ale naopak, aplaudoval hlučne a vy­slovil takto svoj súhlas s politikou vlády.

Celé Slovensko sa zaraduje zaiste týmto Sľubom a teplejší vettlčok zaveje v terejšej veru chladnej jari. Ovšem mnoho toho neni, čo nám sfubuSú, notabene len sľubujú. Ako sa reč ministrova vykristalizuje v skutky na jednotlivých ústavoch, to pán Boh vie. Pri-

venčina a slovenské národné citenié bude pozdvihnuté na prestol ľudskosti, konven-cionálnej slušnosti. Nabudúce nebudú môcť každého vyhlásiť hneď za vlastizradcu, kdo po slovensky hovoriť, písať, čitať bude. Slo­venčina sa dostane na vysoké a stredné školy. Tým bude rehabilitovaná aspoň čia­stočne. Nie sme škaredohľadmi a uznávame, že realizovaním sľubov Jankovičových po­stúpia Slováci značný krok vpred, ovšem predpokladajúc, že sa životná energia Slová­kov a hlavne jeho — v stredných a vyso­kých školách vyštudovanej — inteligencie osvedči v konkurenčnom boji kultúry maďar­skej s kultúrou slovenskou.

O to ide, či sa v tých nových, slavenči-nou aspoň čiastočne vyzdobených školách maďarských vychovajú také pevné, nezlom­né talenty a charaktery, ktoré prevýšia svojou inteligenciou, sveráznosťou, pracovitosťou,

siehť? Horkýže 1 Maďarizovať budú tak ako dosiaľ, len inou metodou. Na žiadon pád nekupujme mačku vo vreci. Až budú reformy prevedené, až uvidíme, že páni ministri skutočne úprimne chcú upustiť od mada-

a nemravnej ma­ďarizácie, vtedy im „slávu zaspievame".

Vlastne netreba sa nám ani dlho obzerať. Dokiaľ nám nedovolia vystaviť naše vlastné slovenské autonómne stredné školy, dotedy sa vôbec ani shovánť nemôžeme o dakejsi zmene nášho hesla: slovenské dieťa do če­skej školy! Časy už minuly, keď akýkoľvek poiitický odkundes mohol Slovákov za nos vodiť. I my sme sa naučili počas 40ročného strádania jeduodruhé z politiky.

Reč m i n i s t r a výučby Jan-kovicha o výučbe jazy­

kom národnostným. Výučba náboženstva a národ* nostných jazykov na stredných

školách. Katedra slovenskej r e č i a l i te­r a t ú r y na univerzite v Buda­

pešti. Budapešť, 6. mája.

Minister výučby Bela /ankovich povedal včera na sneme pri

náboženskej výučby. (Všeobecný súhlas.) Ale idem ešte ď?!e" Za žiaducné považujem, aby sa cudzojazyční (tdegejnäiKnak) aj v štátnej škole učili čííaf a písať v svojej materinskej reči. (Pochvala. Pohyb.) To považujem za uskutočniteľné tým viac, že v každej elementárnej škole pozostáva výiČba z dvoch čiastok: jedna ie časť mechanická, ktorá pozostáva len z čítania a písania, dru­há je cvičenie umu a reči.

Dľa mojej mienky najlepšie cvičením umu a reči možno vyvinovat znásnosf a znalosť reči maďarskej. (Živá pochvala.) Avšak ani to nie je spojené s ťažkosťami ani s pre­kážkami, aby pri výučbe čítania a písania

pojednávaní rozpočtu

demokratickým duchom, poctivosťou a žert- textu. Povedal toto vujúcim idealizmom maďarských a židov­ských konkurentov, ktorých sa sháňa v posledných časoch do našich miest a de­dín až povážlivé vysoký počet. Čí nám sku­točne vyhovie škola, kde bude slovenčina len akosi trpenou sirôtkou? A či je tento maďarský podarúnok aj skutočne s láskou voči nám daný? Či to neni danajský dar, keď vo Viedni chcú dákosi upokojiť Rumu­nov a Slovákov?

Niže uverejňujeme doslovný text reči mi­nistra výučby nakoľko sa nás týka, a tam čitárne pozoruhodné slová lankovichove, že reč je len čiastka národnosti. Reč neni všetko... Veru tak jest. Kdo chce byť Slo­vákom, musí byť niečo viac jako po sloven­sky hovoršacl Z'd, Maďar, Nemec . . . Kdo neni duchom slovenským preniknutý, národ­ným idealizmom nadchnutý, v slavíanskom cítení, myslení vycvičený, kdo nemá po­chopu o obrovskej kultúre slovanskej a československej, ten neni Slovákom a čoby priam i najšrôbovitejšiu vetu maďarskú vedel preložiť do slovenčiny. A či nám budú nové školy duchom slovenských mladíkov do života po-

na t.-sisrsfSitťStVa suníTír V^ícdy^flKU"a-prfr TIS rodnosti nemaďarské v^Iadôležitú reč. Sfúbil vydať nariadenie, aby ss v štátnych a obecných ľudových školách vyučovalo čítaniu a písa­niu aj v jazykoch národnostných, sľúbil po­starať sa v preparandtech o výdatnejšie vy­učovanie rečiam nemaďarským, aby bolo na dostač súcich učiteľov.'Za potrebné a nevy­hnutné vyhlásil, aby sa aj v stredných ško lách vyučovalo rečiam nemaďarských národ nosti a preto sľúbil založiť na peštianske] univerzite katedru pre slovenský jazyk a li­terátům. Nový poriadok v stredných ško­lách prevedie sa v súvise s reformou stred­ných škôl, o čom návrh zákona sľúbil na jaseň predostref snemu. Významné je odô­vodnenie a jeho slová o úkole stredných škôl, Jako i dôležitosti výchovnej reči. Tú časť Jeho reči, která sa zapodieva týmito otázkami, podávame v doslovnom preklade dľa úradného stenograficky zaznačeného

í pomáhal si učiteľ materinskou rečou pa-i trlčného kraja. To Jen napomôže osvojenie 1 si tejto mechanickej práce, čo sa dosiať do-i siahlo bezprostrednou metodou tým, že \ dieťaťu cieľom vysvetlenia bolo treba robiť ŕ rozličné a mnohé pohyby, aby pojmom po-i rozumelo. To však zaberalo mnoho času, | kým sa deti z jednej strany naučili slovo, z \ druhej strany pohyby, patriace ku pojmu. i Bezprostredné vyučovanie bude teda výsied-\ nejšie a rýchlejšie, nakoľko získame času voči | predošlému spôsobu a tak môžeme dosiahnuť, | že z Jednej strany vyhovieme požiadavkám j zákona, aby žiak v štvrtej triede náležité, | srozumiteľne vedel po m?ďarsky v písme í í KnundíeMtffflitif cTeY^BfV stojel*^ \ terlnskej reči vedel čltat aj písať. (Súhlas, j Pohyb). Nazdávam sa, toto absolútne nepro-| i i i sa maďarskému národnému hľadisku. í Čim viac vie nlekdo. tým viac osohu má z I toho patričná osoba, ale aj štát, keď sá f jeho občania vzdelaní.

".!

^MÔJ veľký predchodca barói Jozef Eôtvôs projektoval pôvodne jednu školu, školu obecnú, avšak toto sa nedalo uskutočniť, lebo nebolo v každej obci toľko inteligen­cie, koľko by bolo treba bývalo. Následkom toho sa naše školy vyvinovaly v dvojom smere: z jednej sírany množily sa školy vlerovyznanské, z druhej strany školy štátne. Keď teraz centralizovfjnim administrácie a dozoru tieto dva typy škôl sblížíme, tým aj umožnime, aby vyufoa ľudu bola i pod štátnym dozorom jednotná.

Vyučovanie čítaniu a pí­saniu v materinskom Ja­zyku na rudových školách Štátnych.

Poneváč takýmto spôsobom vidím toto pre

Jazyk nie je všetko . . . Následkom tohoto národné (maďarské)

stanovisko nemôle byť v protivé so stano­viskom kultúry a tým menej v tomto prípa­de, lebo však národnostná otázka nezahr­ňuje v sebe len otázku jazykovú. Veď v mnohých veľkých centralizovaných štátoch hovoria občania rozličnými rečiami ešte i dnes, tak hovorili cez dihé storočia a zato tam nikdy nepochybovali o jednote štátu a o jeho budúcnosti, jazyk je len veľmi malou čiastkou národnej kultúry, toho spojitka, ktoré nás jako štát spája. Tu dľa môjho presve­dčenia rozhoduje v prvom rade zemepisná poloha, hmotný záujem, historické podanie, všetko vážni činitelia, ktorí rozhodujúce vplý­vajú v tejto otázke a ktorí jako dosiaľ •• iac než za tisíc rokov, i v budúcnosti zabezpe­čujú život myšlienke jednotného maďarského národného štátu. (Živá pcčEviK r

Toto tým smelšie prízvukujem, sebo som presvedčený, že jestli festo národnostnej o-tázky, ktorá dľa s!ôv Eôtvôsových len vtedy derie sa do popredia, ked sa nesnažíme po­rozumět svojráznemu smýšľanlu národností, hovorím, jestli jesto takejto národnostnej o-tázky, táto v elementárnej škole rtešit vôbec nemožno. Avšak tým vážnejšie je pobženie a tým väčšiu váhu musíme klásť na stredné školy. Stredná škola Je tá, v ktorej s právom môžeme požadovať od každého štátneho ob-

budúcnosť zabezpečené, niet viac príčiny, aby j čana, aby sa naučil štátnu reč (Tak je 1 Tak sme i naďalej udržali osobitné postavenie { je 1), aby sa ju naučil v prvom rade vo svo-(ktilônállását) štátnej školy. Toto stanovisko ma primalo, aby som tieto dni vydal naria­denie, ktoré dovolí, aby v štátnych školách mohlo sa náboženstvu vyučovat v materin­skom jazyku žlakovom; týmto sa vyhovie národnostnej citlivosti l ohľadu na vec ná­

lom vlastnom hmotnom záujme, lebo tak môže sa súčastniť administrácie, čim aj ohľa­dom úradu môže stupňoví ť svoju hodnotu. Krém toho je vážna znalosť štátnej reči aj so stanoviska vzdelanosti, lebo nemôíe byť vzde­laným človekom, kdo nezná úradnú reč štátu.

Strana 2 5 L O V 2 N 3 K Y O S N N í ť Uslo 86

Dôležitosť výchovnej reči. To isté je a] v záujme uhorského štátu,

lebo len tak budeme trôcf zamestnávať rov­nako synov rozličných krajov v administrácii a v rozličných odvetviach štátnych úradov, jestli si v strednej škole úplne osvoja ma­ďarskú reč. Týmto vyhrá aj štát, lebo bude mať vä?ši výber, z ktorého môže brať za­slúžilé sily pre administráciu (Pochvala) a neprotiví sa to ani záujmu národnosti na strednej škole, ba opačne, v ich záujme je, aby pre dosaženie výšoznačeného cieľa po­užívali madarskej tell za reč výchovnú.

A môžem povedať, že výchovná reč je v mnohých prípadoch vážnejšia, než reč ma­terinská. Lebo výchovná reč nám dáva to veľké množstvo výrazov, ktoré stále uží­vame v každodennom živote, na literárnom a vedeckom poli, nie reč materinská, a ktoré sa naučiť v útlom detskom veku ani nevieme. Následkom toho cestou výchovnej reči vtla-hneme tieto cudzie existencie do svojich du­ševných krážov a zabezpečíme si aj to, že budú zainteresovanými a oddanými občanmi svojej vlasti.

Vyučovanie jazykov ná­rodnostných v stredných školách.

Ale keď tu takýmto spôsobom prízvuku­je :ÍI výučbu a rozširovanie maďarskej reči v stredných školách, nemôžem nespomenú! ani to, že považujem za veľmi žiaducné, ba potrebné a nevyhnutné, aby sa v stredných školách vyučovaly aj národ­nostné reči a sice z jednej strany pre tých, ktorí uznávajú tieto reči za svoj materinský jazyk, z druhej strany / pre Maďarov, lebo len tak budeme mód na vidieku zaměstná­vat v admintsiiácll také sily, ktoré rozumejú reči ľudu.

Však jasným príkladom Je naša celá hi­stória. V minulosti naši predkovia robili to isté, že dľa krajov a vidiekov hovorili rečou patričných národností, pomocou jej stýkali i í&dWerm, ^earWr^aatf^ojazyW a takým činom dosiahli, ře v každej biede tak národností, Jako aj Macľari, šiy im na ? ľ ľ ľ ' b°x , 0ľaivľ *? r a d o c h a 8 n i f f l i zná­šali spoločný žiaľ. (Pochvala.)

Jediná ťažkosť: niet dosť učebných síl.

BESEDNICA. Andrej Sirotinin:

pre stredné školy, ktoré by sme na tento úkol upotřebit mohli. Nemeckých učiteľov bude sice dosf na to, aby na nemeckých vidiekoch v elementárnych Školách učili po nemecky čftaf a plsaf; ale u druhých ná­rodnosti máme pomerne veľmi málo takých učiteľov, ktorí by znali reč patričnej národ­nosti. Za to je potrebné, aby sme sa v budúcnosti lepšie postarali v učiteľských preparandiach o výučbu týchto jazykov (Súhlas), dfatfj treba aj v stredných ško­lách zaviesť výučbu národnostných ja­zykov a ku tomuto naskytne sa príle­žitosť pri převedeni reformy stredných škôl, aby sme tam prípadne miesto predmetov, ktoré sa dnes vyučujú čo náhrada za jazyk grécky, zaviedli vy­učovanie týchto reči.

Katedra jazyka sloven­ského na peítianskej univerzite.

Poneváč však v smysle zákona na stred­ných školách vyučovat môžu len profesori, ktorí absolvovali univerzitu — to prirodzene ináč previesf nemôžeme, len tak, že sa na univerzite postaví riadna katedra pre rozličné národnostné jazyky. Rumunský jazyk má už sice katedru a nemecký tiež už od dávnych čias. Preto a] p. poslancovi Fer-dišovi Jurfgovi môžem daf ten vývod, že mám rozhodne v úmysli na niektorej univerzite v budúcnosti postaviť aj pre jazyk slovenský osobitnú katedru, lebo ináč nemožno vyučovať na stredných školách reči slovenskej. (Súhlas.)

Avšak kde postavíme túto katedru, o tom sa definitívne vysloviť nemôžem. Nemy­slím, že by sa mohla založit v Prešporku, lebo na tejto univerzite fllozojtcká fakulta uskutočni sa len časom. Poneváč ale je veľmi vážné, aby v súvise s reformou stred­ných škôl t táto otázka bola definitívne riešená, z tejto príčiny považujem za že­lateľné, aby táto katedra postavená

spomenul aj ct. môj priateľ barón Anton Radvanszky.

Čo sa stalo doslaf v zá­ležitosti reformy, stred-

_ 4. , ných ékôl? Dotknul som sa otázKy stredoškolskej re­

formy o ktorej som mal príležitosť už aj minulého roku hovoriť. Co sa stalo odtedv to môžem shrnúť v tom, že ešte vlani na podzim upravil som prípis na Radu verejnej

výučby, ktorá túto otázku hneď vzaia na pretras. Ja sám zúčastnil som sa v zime, nakoľko mi bolo možno, na každom zasad­nutí Rady verejnej výučby (Živý súhlas). Kládol som vábu na to už sj preto, lebo som chcel, aby som je] návrh, keď sa dostane ku mne, mohol posúdiť nie len formálne, ale aby som pri posudzovaní a konečnom riešení poznal aj dôvody, na ktorom on spočíva. (Živý súhlas.)

Reforma: na jaseň. Rada verejnej výučby osnovala návrh zá­

kona aj s odôvodnením a teraz pracuje na učebnom pláne. Mám nádej, že počas budú­ceho obdobia, na jaseň, budem už môcť predložiť snemu celý návrh zákona o reforme stredných škôl. (Živý súhlas. Potlesk.) Dotiaľ snáď neni ani hodno roz­právať o podrobnostiach, ale musím uznať, že som mal veľkú radosť, keď som zkúsil, že sa a) v ct, sneme tak veľmi zaujímajú o vec, že reformu považujú za potrebnú a že jej pripisujú veľkú dôležitosť.

Druh Tolstého. H ^ V I V 0 V í t e * r o £ u , 9 0 4 - Odchodil som

bol soznámiť bezprostredne so slovenským národným oohybom. Na stanici prišiel ku mne úplne neznámy človek, asi 35 ročný, strednej postavy, s plavými, skoro ako ľan vlasmi a so světlýma, Jasnýma očima. '

- Cestujete do Viedne? — P ý t a s a ma po rusky s prízvukom nie úplne správnym ,~ P°c;s^bmjS2l^ Dovolte, kúpim Vám lístok. IiolSr¥1mo Vás Škultéty

O niekoľko minút nedeli sme už spolu vo vozni a vlak uháňal s nami cez Vrútky a ma ebné údolie Strečna k Žiline, kde býval ľ 5 ľ £ r k a Ä 8P° ,ucesta!aci. Vykľul sa z neco lekár, bol viac ráz v Rusku a živo za-uj mal sa o náš život. Nerád sa sozna-nmvam, ťažko mi přijde sisf sa s niekým, ale môj nový známy hovoril tak vrelé, tak pro-Í S I H ? . P° ÍU.d8ky . p r o 8 t 0 ' ž e n e b 0 , ° "ožno Si? i a S n , m v o í n e - ° polhodiny rozprá-roky?námia ' ' ^ *** b ° U " ž d á v n é

*nSn Ž U i n e A T " " í č a k a f n a v l a k niekoľko hodin a môj spolucestujúci pozval ma k sebe na obed. Uberali sme sa starými ka-i T / " * . 8 C Í ° d a S n Í £ o r e ' k d e v staíobylom meste_žll doktor. Cestou ustavične musel

* Z knihy: „Rossla 1 Slavlane".

Politický prehľad. Budapešť, 5. mája,

Rakúske trampoty. Minister predseda Stnrgkh povolal cestou predsedu snemu dr. Sylvestra náčelníkov všetkých strán cieľom porady, akoby bolo možno rakúsky parla­ment práceschopným urobiť. Predvčerom skutočne táto porada zasedala vo Viedni, ale vzdor miereniu tomu, nemohli sa po­slanci na ničom pozitívnom usbodnúť, lebo českí poslanci svorne žiadali najsamprv prá-ceschopnotť českého snemu a nové volby v Čechách Nato Nemci nechcú pristať a tak zostane všetko pri starom. Ale vo vyjedná-vačkách sa pokračuje. Vyrovnávacie konferen­cie budú vraj povolané do Prahy na 17. alebo 18. mája. Ide hlavne o spôiob vypí­sania nových volieb na snem český.

Trenčianska stolica vyslovila vláde ú-plnú dôveru. Trenčianski Maďari sú s tým spokojní, že Tisza Rumunom sľuboval ústup­ky. Oni by sa vari uspokojili aj vtedy, keby Tisza Slovákom dával, čo Rumunom. Takí su to vlastenci v slávnom Trenčíne.

Delegácie. Včera zasedal jedon výbor uhorskej delegácie a dnes započlna meritor-

snimaf klobúk, odpovedajúc láskavé na po-zdravy tu maďarským „alászolgája*, tu slo­venským „dobrý deň-. Na byte čakali ho S 2 0 ¾ ^sľubovali oni doniesť mnoho dô° chodku doktorovi. Boli to po väčšine bedár? slovenskí pastieri s červenýma od trachomy očima, baby skoro živé prenesené S m i našej orlovskej dediny. Ale aj prijímacia ľzbl pripomínala náš rodný kraj" Po stenách spolu s Kolaříkovými českými o b r á S zo života KňKto,toiěkS^SmtoSSS!S&

slovenský plakát, názorne poukazujúc na škoalvosf pálenky, pri ňom l i i Í T Í d S Äk0 ?tír"fa,čenia a «"£% oorazok z kôry spravený — v bolár%kom obleku malinký človek s ŕeľkou 8 ¾

Pokiaľ doktor odbavoval chorých vošiel som do jeho kby, a octnul som ' S a a k o čoby doma: na poličkách H^rzen T u r í ? nev, Dostojevský, a menovite Tolsíoj S S.i sme si k obedu, obed bol po toSovskvvľ getariánsky Domáci môj Ibl presWeLví

I 0 ,, 8 t2 i 0 v, e c- č t a t e r «w*io už uhádol žfaôm

m m 2J^f i íÄite la,.!cl

.Slovenské PoMady- sám rSnrfX ? ! ° p i s e

..o|om „den! ,a / - ^ ¾ ¾ ¾ ¾

s rozčúleným srdcom, karhajúc sám seba za smelosť a dotieravosť, po chodníkoch jasno-poľanskej zahrady šiel on prvý raz k Tol-stému. Ale TolstoJ vedel prostotou zaobchá­dzania- mimo vôle vtiahnuť do svojho kru-nu. Ufófky nebolo doma a obed započal sa bez domácej panej. Zrazu bolo počuť hrkot došlej ekvipáže. „ „ ľ 2 f í " ukvapíme mamu. Schováme sa pod stôl I

A hneď bol domáci pán i hosť pod sto-! ° m ' sediac nohami P° d s e b o u - Ale grófka zkazila všetko: ona prešla do svojich izieb,

efektu m U 8 e " V 0 " Z p ° d 8 t o l a " " b e z

Vzácny, priamy, dôsledný Makovický aj L^8t0^°^úbil 8 f P f 0 8 t 0 t u žívota a bla-! « á ľ U d ô s , e d n o s f slovanského umu, ktorý o S h Ä 1 ^ S a p r Š d P'epiatstvami, všetko A S 6 * č o P° v a ž u le ™ predsudok, každú myšlienku rozvinuje do konca a nemá rád poko-S M H S° T^oaalm- U v e r i a c v P r a v d " "cenia s t o f l t ° i h V 8 M e l S V 0 Í ž»vot zmenil podľatol-! ä f c 7 ^ % Í Í V . t e f t , e r ' íSOSisám E ä s .i * J u 8 ľ ú P o ľ a a u k t o m u . Hotého venfm. l 0 P í e f l ^ 0 0 0 ^ ak nie zja-

Si2 nľ'i Mk°,8 a t 0 Pohodilo, rozprával mi l & í J S S t f P f e c h á d 2 k e po okolí Žiliny,

ráhn S^K0? rae8ta i e t u rozvalina sta-í m s l ä S ľ / í r

Äá 8 a „'Pinovej šíre závodí tu

a HĚZřn1*- P f e J d e H , e železničný most, so S Í S Í J f0 r o z P r e s «era sa zalievaná lúka za lúľnn n ý n , L V / b a m 5 ' s e m - t a m stojacimi. A za lúkou ponáhľa sa do širokého Váhu by-

Cislo 86 S L O V E N S K ? D E N N Í K Strana 3

né zasedanie plenárne a významnejších vý- \ borov. Rokovanie bude akiste úplne tiché, lebo df. Kramář predpovedal v zasedaní predsedov politických strán vo Viedni, že Česi obštruovať nebudú.

Zo zahraničia. Mexická vojna.

Z Ntwyorku prichodia mieru nepriaznivé zvesti. Generál Čaranza neprijal podmienky primeria a nevymenoval ani žiadnych zá­stupcov do vyjednavacfeho výboru. Povstalci započali pravdepodobne už masírovať oproti mestu Mexiko. Odstúpenie Huertu čakajú Amerikáni každú chviľu.

Verncruz, 5. mája. Generál Zapata vydal nariadenie, v ktorom oznamuje, že sa južné štáty vyslovily proti Huertovi. Insurgenti maš'rujú proti Mexiku a odsúdili Huertu a generála Blanqueta na smrť.

Washington, 5. mája. Vojenské minister­stvo oznamuje, že mexické vojsko podložilo železnicu z Veracruzy do Mexika mínami pre ten prípad, jak by Amerikáni hodlali po­stúpiť na hlavné mesto mexické. Vtedy by dynamitom zničili celú železnicu.

Veľké kravale v r u s k e j dume. Po prvý raz sa stalo, že parlamentná stráž ruskej dumy musela vyviesť niekoľko po­slancov, lebo robili obštrukciu a nechceli pripustiť ministrapredsedu Goremkina ku slovu. 13 socialistických- a radikálnych po­slancov vyviedli, lebo kedykoľvek počal starý Goremkin vravef, vždy spustili ohrom­ný krik a nadávky proti nemu. Na návrh predsedov boli všetci vylúčení z 15 nasle­dovných zasedáni.

Socialisti sú nadmieru nahnevaní na mi­nisterstvo hlavne preto, že starý reakcionár Goremkin chce použit dumu za púhu mari­onetu. Vymohol na cárovi na pr. povolenie k súdnemu stíhaniu jedného poslanca, ktorý na sneme povedal, že republika je lepila forma vlády jako cársky absolutizmus. Za túto reč, povedanú na sneme, má byť do­tyčný poslanec stihaný. Teda sněmové reči majú utratiť immunitu. Nad reakcionárskym režimom Goremkinovým sú inak napáleni a| ostatní poslanci ľavej strany. Neni vylúčené, že duma zavrhne rozpočet, ak ministerstvo

neprisľúbi, že bude rešpektovať práva národ­ného zastupiteľstva.

Rozpočet ruskej riše na budúci rok, pred­ložený snemu, reprezentuje pekných pár miliardov. Riadne príjmy sú určené na 3571 miliónov rublov, t. j . o 3307;) milióna viac než minulý rok. Riadne výdavky sú určené na 3299 miliónov rublov. Mimoriadne vý­davky obnášajú 253 miliónov, takže sa príj­my a výdavky asi kryjú.

M o b i l i z á c i a v A l b á n s k u . Násled­kom neuíichujúcej revolúcie v Epirusu cítilo sa knieža albánske nútené vydať všeobecný mobilizačný rozkaz, aby konečne Epirotov podmanil svojej vláde. V celej Albánii pa­nuje vraj ohromné nadšenie.

R o z p u s t e n i e r u m u n s k é h o p a r ­l a m e n t u . Královským reškriptom bol včera rozpustený parlament rumunský, lebo svoju úlohu v plnej miere vykonal. Odhla­soval revíziu ústavy. Nové volby počnú sa 31. mája. Konštitutívne shromaždenie snemu bude 18. júna.

Chýrnlk. Budapest, 6. mája.

— Zdravotný stav kráľa Zo Schônbrunna oznamujú: Kráľ tejto noci spal dobre. [Katar priedušníc klesnul na minimum, jeho veli­čenstvo jie s chuťou a je nádej, že za krá­tky čas zmiznú aj posledné stopy jeho cho­roby.

— Volba vo Veľkej Kikinde. Zajtra, 7. mája bude vo Veľkej Kikinde volba poslanca. Srbi sa spojili a kandidovali bývalého za­slúžilého srbského poslanca dr. Michala Po-líta-Desančtča, na ktorého stroja sa hlaso­vať aj mnohí z maďarskej opozície, lebo osobitného kandidáta nemá. Kikinda je pre­važne srbské mesto a neni vytvorené, že Polit zviťazi nad vládnym kandidátom. A3pofi vládne noviny, no á Šovinistické maďarské kruhy sa toho veľmi boja a „Pešti Hirlap" vyzýva maďarských opozičnlkov, aby radšej vôbec nehlasovali než aby mali hlasovať na Srba.

— Srbský generál Dragutin Franasovíč, rodom Horvat, zomrel v Belehrade v 72 roku života. V poslednej vojne bol predse­dom srbského Červeného kríža. Vyznačil sa vo vojne srbsko-tureckej, bol ministrom aj vyslancom v Ríme. Otec jeho bol namor-

ÄSÄSfe toho.co je dobré a meter psáti o nové vzorky do­brých látek pánskych i dam-ských.továmě na sukna KAREL KOCIÁN vHUMP0l£!

niekým kapitánom v službe rakúskeho Lioydu. Syn Dragutin zostal katolíkom a] v srbskej službe a nevadilo mu to v postupe.

— Pamiatku Zrinjskeho a Fr nkopana za­svätili s veľkým oduševnením vo všetkých dalmatlnskych mestách. Všade boly veľké horvatsko-národné prejavy, najmä v Splite, v Zadsre, v Š beniku. V Sbeniku polícia zhabala srbskú zástavu. V Novom Kašteji na zakročenie v< Jenských úradov zakázali spo­ločný pochod srbských a horvatských So­kolov. Kde-tu kat. kňazi nechceli slúžiť zá­dušné omše za oslávencov.

— Nemocný Kossuth. V stave nemocného Františka Kossutha nenastalo žiadnej pod­statnej zmeny. Leží nehybne a ničoho jest net»Ôže. Dnes prišiel do Pešti jeho mladší brat Ludvik Teodor, aby ho navštívil, ale chorý ledva mu vládal podať ruku, taký je slabý.

— Májové mrazy narobily velké škody v ovocných sadoch na Dolnej zemi, v Zadu­najskú a miestami a] v Sedmohradsku. Mie­stami výhľady na ovocie sú úplne zničené.

— Požiar lodi. Na Atlantickom cceáne zhorel anglický parník „Columbia", na kto­rom bolo len 60 matrózov. 20-ti sa ratovali.

— Zastrelil svojho brata. Z Leobenu ozna­mujú, že dnes v noci došiel ta delostrelecký nadporučík rytier Friedrich Mens, vyhľadal svolho brata Felixa, ktorý tam slúži jako plukovný lekár, a zastrelil ho revolverom. Nadporučík sa potom sám hlásil v kasárni a dal sa zatknúť. Prečo spáchal bratovraždu, nechcel povedať. Zdá sa, že je pomatený na rozume.

— Súboj francúzskych politikov. Oznámili sme, že bývalý francúzsky finančný minister Caillaux vyzval na súboj svojho býv. proti­kandidáta markýza d'Alliéresa. Súboj bol včera. Oba dvaráz strelili a netrafili sa. Pro­tivníci sa nepomerili.

Peniaze ukladajte si len do slovenských ústavov!

strá, živá, šumná Kysuca. Nahé detváky kúpu sa v nej okolo ohromného prvobytného činku, na brehu sú ovocné sady a na 40—50 kro­kov začína sa hora, také husté orešfe, že Idúc po chodníku, na obe strany musia sa odchylovat zelené konáry.

A zrazu, ako v rozprávke, vyrastá v lesnej húštine celá prikrytá stromami izbica na strakačej nôžke. Ešte so dvadsať krokov, a chodníček, len čo sa pretrhol, už stúpa do vrchu. Vyvalil sa strom cez výmol, tu je i chodníček. Dolu na holom svahu vrchu za­chytil sa v zemi kríček jahôd, a plná čer­vená jahoda pokojne visí na tenkom stre-bielku: vie že ju nedostaneš. A ešte niže] pod sarsým vrchom beží, závidiac Váhu, Kysuca. Hora je už jedľová, divoká a hustá, ale dostačí pozreť do diaľky, a za výstupom vrchu odkrýva sa Váh a za nim mesto nami práve len opustené. Zriedkavá krása a ešte i teraz, keď Ju obrady porušily, a ľudská sekera už vnikla do temnoty hory, vždy ešte sa zachce, prechodiac cez Žilinu, pozreť na toto miesto.

Aby sa došlo ta, najlepšie je ísť popri železničnej strážnici. Na prekvapenie predsa môj spolupúinik odbočil.

— Sem I Tadiaľto je bližšie. — Nie, obídeme strážnicu. Mne sa nechce

sist so strážnikom. Liečil som mu syna. Mal toho jediného. Zo všetkých síl usiloval sa starec dopomôcť synovi k lepšiemu posta­veniu, a dosiahol svojho cieľa. Syn skončil univerzitu a prišiel k otcovi už jako doktor, ale uštipla ho mucha s mŕtvoly; nakazil sa

a ochorel. Robil som všetko možné, aby som mu pomohol, ale po troch dňoch umrel, ja sa teraz osticham pred otcom. Práve v ten čas dostal som od Tolstých pozvanie, prijať k nim. Zanechal som Žilinu a odce­stoval som.

— Neni vám je smutno v Rusku, na de­dine?

— Na Jasnej Poľane? Odpusťte, mne sa zdá, že ja tam žijem v samom stredisku sveta. Koľkýchže len tam uvidíš I A sám Tolstoj... Od tých čias, odkedy žijem v Rusku s Levom Nikolajevičom, nesmútim nad osudom Slovanov. Lev Nikolajevič — je prorokom Slovanov, nakeľko oni sú ur­čeni žiť nie len pre seba, ale na osoh všet­kých. Len sa rozpomeňte ako ste mi pisali do Žiliny. Keby sme ho len počúvali, nežilo by sa nám tak, ako teraz . . .

Makovický tak miioval, takú úctu pre­chovával k Tolstému, že mu každé jeho slovo bolo slovom svSiým. Už asi od dvad­siatich rokov sblera všetko, čo sa písalo o Tolstom. V Jasnej Poľane písal i denník, kde so dňa na deň stenograficky značil skoro každú myšlienku, každé slovo Tol-stého. Tieto zápisky sú preto cenné, že sú úplne pravdivé. Doma v slovenských vrchoch, ako mohol, usiloval sa rozšíriť spisy Tol-stého. Preložil „Kreuzerovu Sonátu", vydal „Vzkriesenie" a v „Slovenských Pohľadoch" umiestnil mnoho stati Tolstého i svoje roz­pomienky naň.

Ťažko je povedať, aké sú veľké jeho zá­sluhy. Na krajnom západe Slovanstva, v če­

skom Pisku, navštiviac tamejšiu obebodno-prlemyslavú školu dievčín, videl som pri samom vchode väčší odtisk Rjepinovho obrazu „Tolstcj za pluhom" s nápisom: „Vzpomeňte si slov veľkého mysliteľa, ne-odťahujte sa od fyzickej práce". Správca školy* ukázal sa byť dobrým priateľom Ma­kovického a jeho mladému synovi „Dušan" bol nedostupným ideálom, príkladom a vzo­rom života.

Sám Tolstoj neobránil sa vlivu svojho lekára. Podstatne pripisovali v posledný čas badateľný jeho záujem o Slovanstvo a me­dzi iným telegram sjazdu sofijskému, blíz­kosti jeho k Makovickému. Pozývajúc ma k sebe na Jasnú Poľanu, písal Makovický: „Lvu Nikolajeviču zachce sa s vami pre­hovoriť o Slovanoch. Zaujíma sa o vás."

Nebolo takého nepatrného prípadu, kto­rého by nebol použil Makovický, aby Tol­stému nepripomenul Slovanstvo. Roku 1908. umiestnil som v „Slavlanských Izvestlach" neveľkú poznámku o českom básnikovi Ma-charovi. Jeho poézia je u nás úplne neznáma a je to predsa spoveď duše bez viery člo­veka súčasného, pozoruhodná smelou vrelo-stou a nemilosrdnou otvorenosťou. Makovický dal túto poznámku prečítať Tolstému. — Váš básnik — povedal Lev Nikolajevič — málo ma zaujíma. Čoby ste mysleji — spýtal sa Čertkova — čo sa mu protiví? Kresťanstvo ! A to všetko z veľkého rozumu. Také sú časy.

• Je to Karel Kálal, známy horlivý priateľ Slo­vákov. — Pozn, prekl.

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Cisio 86

Pražské dostihy na „GhuchelsHom závodišti" dna 10., R , 17. a Z1. mija r. 191V. Závody vo shobu honmo • dňa 16. mája. •

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Inženter J. Procházka:

Skalický prípad. Zo Skalice prišla skutočne Hiobova zvesť

a omráčila, ponevač prišla neočakávane. Neverime, nechceme verif svojim očiam. Oígankacia tamejšich reparov sa rozpadla. či nebolo druhého vycbodišfa, než rozpu­stenie organizácie? Nebola to ukvapenosf, prenáhlenosf ? A bŕba podobných otázok vyrúti sa človekovi na túto smutnú zprávu. Cftam autentickú zprávu, ktorá nám podáva vývoj udalosti a neváham vyslovit hned, že má zpráva, vylíčenie priebehu, rozpuste­nie ogranizácie a odôvodňovanie tohoto kro­ku neuspokojuje. Akcentujem, že nenachád­zam reálnych, prijateľných dôvodov na roz­pustenie organizácie a vytýkam prinajmenej ukvapenosť. Sledujme vývoj organizácie. Or­ganizácia utvorila sa cieľom hájenia záujmov pestiteľov repy. Poukázal som svojho času v Lud. Nov., ked ešte vychodily v Skalici, na radosti a slasti s pestovaním repy spo­jené, na tie šikanovania, ktoré musí pesto­vateľ repy podstúpiť pri odovzdávaní repy a predsa si ešte kde-tu namýšľajú, že fabriky robia milosť roľníkovi, ked ho akoby príjmu za svojho pestovateľa. Napísal som vtedy, že sú len dve cesty odpomôcť tomuto stavu, ba odstrániť tieto nedôstojné anomálie: buď stavbou roľníckych cukrovarov alebo pevnou organizáciou reparov na spôsob organizácii českých. Naši rolnici nastúpili cestu posled-nsjšiu, snadnejšiu, takrečeno bez rizika pre-vediteľnú. Pozdravil som — jako vari všetci priatelia roľníkov — s radosťou zprávu o utvorení sa reparskej organizácie sloven-

se Práve tak ako naši Gorkovci. Sám uzná, nemá žiadnych ideálov, a všetci sú s tým spDkoJnl. Cim dlhšie žijem, tým Jasnejšie vi­dím, že ľudstvo prežíva teraz obdobie, v kto­rom staré formy vyznávania viery sa rúcajú a nikdo neverí v pravdivé kresťanstvo. — Po­tom Tolstoj viac ráz vrátil sa k Macharovi a vyslovil želanie, prečítať niečo od neho. Iv. Iv. Górbunovora zaistené bolo vydanie Macharc-vej .Magdaleny", preloženej už skoro do vše­tkých európskych jazykov, aie všetky ná­mahy nájsť ruského prekladateľa pre tento podivuhodný román, zostaly marné.

Tolstoj v posledné časy zaujímal sa i o poľskú literatúru. Dnes — písal mi 27. mar­ca r. 1910. Makovický — Lev Nikolajevič prečííal v „ Ruských Vjedomostach" posledný úryvok z nového romána Senkiewicza „Wiry". Nezapáčil sa mu, — povedal „falošne*. — V tom istom liste žiadal, čo sa môže odpo­rúčať precitať Levovi Mkolajevičovi z Bole­slava Prusa. Menoval som „Plačowka" a „Emancypantki", kde jesto tak mnoho prí­buzného s niektorými miestami z „Anny

skej, ktorá si obrala za úkol: vymáhať kollektfvne primerané ceny za repu, pri­merané kvantum bezvadných rezancov jako a] ostatných odpadkov cukrovarníckych, slušné zaobchodenle a spravodlivé pokračo­vanie pri vážení a predávaní repy. Výsledok predvídaný sa dostavil hneď pri prvej príle­žitosti. Ako zpráva sama doznáva, docielilo sa hneď na poprvej všetkého: i zvýšenie ceny za repu, i primerané kvantum rezan­cov a čo hlavné, i odstránenie šikanovania pri predávaní repy.

Tisne sa mi na myseľ otázka, či naša prvá organizácia správne ocenila získané výhody nielen súhrnne, ale i jednotlivé ? A tu tohoročné konanie ma presvedčuje, že neocenila. Organizácia ocenila, ba přecenila význam zvýšenia ceny repy a nedocielila, ba priamo podcenila význam ostatných získa­ných výhod. A tento principielný omyl je práve koreň zla, pôvodná a hlavná — ak nie Jediná — príčina dnešných smutných koncov 1 Cena repy predsa nemôže byť stála, nezmeniteľná, práve tak, ako ňou neni cena pšenice, jačmeňa, kukurice a iných poľno­hospodárskych produktov a riadi sa po-vždy celkovou úrodou, respektívne výrobou a spotrebou cukru. Kupuje, kontroluje sa pravidelne na základe termínového obchodu s cukrom, t. j . koľko znáči v marci cukor na október—december. (Ja nechcem ani vy­vracať snáď náhodilú poznámku, že v čas kontrolovania repy, cena cukru sa umele snižuje). A tu práve krátky poukaz na ceny cukru a repy za prvé dva roky Jestvovania a dejstvovania našej organizácie nás ekla-tantne presvedči o nelogičnosti dnešného jej jednania. Tak v marci 1912 cena cukru su­rového na jasenný termín október-december bola K 26 — ; keď teraz predpokladáme, že 650 kg. repy nám dá 100 kg. cukru, nuž sa nám — pri výšudanej cene cukru — Javí zpeňaženie repy 4. korunami za 100 kg. Vymožená a prijatá cena repy na ten rok obnáša K 2-30; iným slovom: organi­zácia ponechala fabrikám K 1-70 na réžiu a zárobok pri každých 100 kg. repy. Roku 1913. značil cukor na jasenný termín 22*75 kor., čo za predošlých podmienok odpovedá speňaženiu repy 3-50 kor. za 100 kg. Organizáciou prijatá cena repy na ten rok obnáša 2*15 kor., inými slovmi or­ganizácia ponechala fabrikám 1 35 kor. na réžiu a zárobok. Tohoto roku konečne zna­čil cukor na Jasenný termín iba 21 50 kor.,

čo odpovedá zpeflaženiu 3*30 kor. za 100 kg. repy a organizácia, než by mala povoliť tento rok 1*25 kor. na réžiu a zárobok, rad­šej sa rozíde. Pýtame sa tedy opätovne: muselo to byť? Nebola to ukvapenosť: rozpustiť organizáciu a ponechať snáď do budúcna voľné pole továrnlkom, aby zaviedli azda i staré poriadky? čože urobili na Morave? Dali voľnú ruku miestnym organi­záciám. Ja myslím práve, že toto rozhodnu­tie mohlo a malo byť mementom: nehnat vec do krajnosti. Malo sa tedy pri najmen­šom vyšetriť, prečože centrálny svaz tak rozhodnul, Čt azda nie preto, čo i ja uvádzam, že vyššie ceny sa vynutit ne­daly pre nízku cenu cukru na jasen­ný termín a pre preplnené nateraz cuker­né skladlšta továrnlkov. Ak to centrálny svaz nepriznal, urobil to — iste — len z príčin taktických, aby snáď od pápežskejšicb nebol vyhlásený za kaciera, zradcu.

Stala sa tedy — priznajme si úprimne — chyba; chyba síce osudná, no dúfajme, že nie nenapraviteľná. Prvou povinnosťou bude teraz rozpustenie organizácie odvolať, a or­ganizáciu i na ď*lej, čo Jednoliate teleso udr­žovať pospolu. Vykonala pekné, dobré veci a vykoná akiste l na budúcne. Terajšie po­chybenie buď nám poučkou pri ďalších na­šich bojoch: počítajme s reálnosťou daných pomerov, uvažujme sily vlastné a sily pro­tivníkove a bfaďme vymôcť povždy len to najvýhodnejšie z dosažitelných na ten čas vôbec. A úspech budeme mať vždy zaistený. Teda : „Zomrela organizácia I Nech žije or­ganizácia I" a s chuťou do ďalšej práce I

Obchodný týždeň. Na plodinovém trhu, me­novite na termínovom, bol v minulom týždni veľmi živý obchod a zejména uzávierky na Jaseň vykazovaly značne zvýšené ceny. Ob­chod s obilím pohotovým bol tiež veľmi živý, ale po väčšine prichodila na trh samá ru­munská pšenica.

Pšenica. Poneváč domácej pšenice pri­chodí stále málo na trh, sú mlyny odkázané celkom na rumunskú pšenicu, z ktorej pre­dalo sa značné množstvo behom týždňa. Po­neváč už a) v Rumunsku sú zásoby značne ztenčené a je núdza o dobré, dopravy scho­pné zbožie, je ďalšie dodávanie rumunskej pšenice dosť otázne. Domáca pšenica — njjmä lepšie druhy — je veľmi hľadaná, no nabídky v nej temer niet, takže mlyny sotva to najnutnejšie môžu si zakúpiť. Celotýždňo-

Kareniny", a za ten čaš poslal som na Jasnú Poľanu „Videnie" a „Nový rok", ktoré som mal pri ruke. Ale „Videnie" — tam je roz­právka o dive — Makovický rozhodnul sa neukázať Tolstému. A „Nový rok" sa mu nepozdal: „Lev Nikolajevič povedal, že je to vtipná táranina". Už príliš opano­vala Tolstého posledné roky asketická prí­snosť a zrejme ukázal sa mu nerozumným v otázkach mravných primes ľahkého žartu, pod ktorým nesmelo skrýval Prus šľachetnú myšlienku: „milujte nepriateľov vašich, robte dobre vás nenávidiacim".

» \".u £*, b e z v , l v u Makovického veľmi si žiadal Tolstoj v posledný čas videť u seba Poliaka List Makovického o tom ukázal * ľ ľ x 0 . ^ 9 ^ 6 Pomernú spisovateľovi-za-č atočnikovi, Eustachovi Čehaľskému. Tunal-i S r M . d i e í 8 ) ! ™U p e n i a z e ' ffi,adl P 0 * " literáti svoje knihy s venovaním Tolstému, a Cebaľski odobral sa do Jasnej Polány akó predstaviteľ mladej Poľskej. Neviem ak? dojem urobil na Tolstého, ale o Makovickou

povedal, že si medzi jasno-polanskými

Žili ne, vedel vy-

Ušeobecná banka úč. spol. u bučenci

sedliakmi, ako v svoje] dobyť lásku a úctu.

— Duša Petrovič — vraveli sedliaci — Je spravodlivý človek. Opravdový duia-človek...

Ako lekár, v izbíci sriadenej za nemocnicu na majetku Tolstého, Makovický utišil mnoho ľudského žiaľu i vedomosťami svojimi a ešte väčšmi tým, čo sa nedá zaplatiť: svojim sú­citom. On Je z tých Iudl, ktorí hneď vidia, že treba pomoci, nespytujú sa, komu treba pomôcť, či Je to Nemec, Maďar, 2id alebo Slovan, ale hneď idú a bez slova aj bez šumu pomáhajú hoci i nepriateľovi svojho národa. V tomto Je on verným synom slo­vanského plemena. AJ u nás sú možné na­cionálne výstřednosti, ale ony zostanú vždy na slovanskej duši nemeckým nánesom. U nás sú, boli a budú nacionalisti, ale pre tendencie úzkonacionalistické nenadarmo nieto zodpovedajúceho slova ani v Jednom slovan­skom Jazyku.

(Dokončenie budúcne).

Číslo telefonu a fiiiáiha u R í m . S o b o f e

Účastinná istina K 1,056 200 — P«n

8í™* Y K L ? D Y n a k n i ž k v a b e ž n é ú«y « Platí od nich - iSSuTU * - R e 8 e r v y » -60.000-*S*^S£E^&*T* ***** 8 p , a t n é «•«* P ^ S K r i E f e r VVH5 k0* rŮn*0d 10° k o r ó n ' - Na žiadosť obchody. - Zamieňa cudzé peniaze. - Má direktné sooien.v . S^ľS,™™- ~ z b a v u j e všetky banková a unoritePnlčné

Účet poštovej sporiteľni v Lučenci 25.664 Rimavská Sobota. . . . 32 813 Prijíma VKLADY

•" v LučenciX65. v Rim. Sobote 59. Reservy

rom Deztrovného zasielania peňazí splatnéHstkv ooš tôv l ŕ™ľ«*ľ>.~ \ i ' 5 k o r ů n o d 10L obchody.-- Zamieňa cudzé peniaze/- Má ú ^ n é ^ S ^ f ^ ^ ^ ^ 2 ? « ^ * ^ ^ b a n k o v a V s j A K S

zmenkou. - Assekuruje výhodne proti ohňu, krupobi­tiu- na život Fudský a proti nehodám. 3955

Oslo 86 S L O V E N S K Y D E N N Í K Straní 5

vý obrat činil 180.000 q pšenice pri cenách o 10 h vyšších.

V raži je slabá nabídka a slabý obchod. „Ring", utvorený na využitie cien raži pre­vzal behom aprílového termínu 260.000 q raži, z čoho 200000 oddisponoval do Ra­kúska. V stred týždňa platilo sa za raž 10-34 aS 10.40 K, ku koncu týždňa ale ceny niečo povolily a najvyššia cena v sobotu docielená bola K 1032.

Jačmeň. Vzhľadom na pokročilú sezónu niet temer obchodu v jačmeni. Za dobrý piati sa tu až K 7.35, za potuchlý al K 7.—. Pivovarského jačmeňa predalo sa tiež niečo, v cenách nezmenených.

Ovos stúpa v cene (behom týždňa stúp­nu! o 20—30 b), ale obchod v ňom je ne­patrný. Stredný piati sa po K 7*35, prima až 8 K 20 h, horšie druhy neidú na odbyt.

Kukurica tiež stúpa v cene, pod vlivom obchodov termínových. Obchod je ale velmi tichý, poptávka slabá, len do Rakúska pre­dávajú sa loďné náklady kukurice. Koncom týždňa stála kukurica 7 K 25 h ab Bpešf, behom týždňa ale kolísala sa medzi K 6 90 až K 7 30.

Múka stúpla v cene o 50 b na 50 kg. Poneváč pri svojej obmedzenej výrobe mly­ny ľahko predajú celú svoju výrobu, niet nádeje, že by sa ceny čoskoro snížily. Prie­merné tarifové značenie za 50 kg s ľ/s% skonta bolo:

Múka pšeničná 0 1 2

20-80 20-50 19-80 6

17-70 Múka ražná

0 0/1 I

3 4 5 19-30 18-90 1830

7 17 20

I/II II 15-— 14 50

K 42

1650 16 10 15 60 Otruby za 50 kg.:

pšeničné jemné K 5.70 „ hrubé „ 5 90

ražné „ 5.70 Luštěniny předávaly sa minulý týždeň za

tieto ceny (za 100 gk, vyvážené) vo veľ­kom: fazuľa veľká biela až K 21 —

„ drobná (perlová) „ „ 23 — „ barvistá „ „ 19 50

bôb až K 19 — šošovica uhorská „ „ 35'—

„ rakúska a ruská „ „ 60 — hrach na varenie

n hípaný , zelený „ na kŕmenie

mak, čistý holandská rasca (kmin) prefukovaná „ „ 78 — proso uhorské „ , 16'—

„ bulharské vyclené „ „ 1550 Slivky. Ceny ostaly nezmenené:

bosenské srbské merkantilné K 14'— K 1150 115/120 kusové , 1850 „ 1250 95/100 . „ 2 ľ— , 17 50 80/8S „ „ 2550 „ 2350 70/75 . „ 31-50 „ - —

Ceny bosenských slivák rozumejú sa z Budapešti, srbské v prvotne] cene zo srb­ských staníc, všetko za 50 kg.

Lekvár. Nebol hľadaný, ceny jeho klesajú; značený bol v minulom týždni po 34 K za 100 kg

v parite stanice Brčka (bosenský), alebo 32 K v prvotnej cene zo srbských stanic (srbský).

Bravčová masť klesá v cene, bo nabidka sa zlepšila a poptávka je stále slabá. Za la pešfskú platilo sa 136 až 138 korún za 100 kg-ov.

Tabulová slanina tiež klesá v cene, z tých samých príčin čo masť. Koncom týždňa zna­čená bola biela trojkusová za 126—127 K, biela štyrkusová za 114—115 K, údená štyr-kusováza 126 až 128 korún.

Včelný vosk a mäd sú v cene ne­zmenené. Za uhorský pravý žltý, príma včelný vosk platilo sa K 330— až K 335 —, a za la metaný mäd K 140 — až K 150-— za 100 kg v parite Budapešť.

Petrolej vo veľkom značený bol v nezme­nených cenách takto: fiumánsky kryštálo­vý K 4 2 ' - , fiumánsky White Star (***) K 3 7 - , fiumánsky Standard White (**) K 3 5 — za 100 kg netto s reelnou tarou, so sudom, vyclený, franko Budapest. Jednotlivé sudy o 1 K viac.

Prešporský: Lalijový kráľovský K 45—, jednosrdcový K 38-—, trojsrdcový K 36 '^ , krížová hviezda K 35 — per netto 100 kg i so sudom 20%, alebo netto tára, za ho­tové z Prešporka, stanica Pozsony»Ujváros, per kassa 2% alebo na 4 mes. zmenku. Jednotlivé sudy o 1 kor. viac.

Budapešfský (výrobky Uh. úč. spol. pre priem, petrolejový): f t t K 36—, f t K 35 — za 100 kg netto i so sudom, zo stanice Bpešf—Ferenczváros.

Špiritus, vo veľkom za 10.000 liter-per-centov bez sudu za hotové:

rafinácia zdanená K 203* 203-50 m nezdanená , 64" 64-50

surový zdanený , 201- 201 -50 denaturovaný „ 50- 50-50

V malom sú ceny o 1 K vyššie.

Najväčšou českou menšinou pomenovali Slovensko a preto by; zasluhovalo najväčšej podpory. Veď cudzozemsko samo má oň pre

jeho räzovitosf veliký záujem. To najlepšie do­kázal z Uhorska vykázaný Angličan Scotus Viator, keď napísal knihu .Národnostní otázka v Uhrách." Dokonaly český preklad vyšiel v nakladateľstve A PiSu, Brno, Mo­rava. Cena K 7-—. 3341

Tržné ceny dňa 5. mája. Na plodinové] burze ceny ostaly nezmenené.' Úradne značené boly plodiny na pešfekej burze xa

100 kg takto i Péatnloa.

Potisská: Bandtska: TI kg-ová 2680-27-10 77 kg-ová 2655—2fr95 78 . . 26-90-27 20 78 , . 2670—27'— 79 80 81 . . -• .— 81

26 90-27 20 78 ~. 2695-2740 79 \ \ , - • •- 80 . . - • •-

Zadunajská: Báčska: 77 kg-ová 26-50-2685 77 kg-ová 26-70-27-05 78 . . 26 65 -26-90 78 , , 2685-27-2» 19 , . 7675-27-10 79 , , — •—

31 • • - 80 , , • ' - 81 „ „

Peštianska t 77 kg-ová 2660—2700 78 . , 2675-2705 79 , . 26.80-27 25 80 . . - • ' -81 . » . — i

Rumunská ; 77 kg-ová 26.30-26-50 78 „ , 26-50—26-70 79 , . - • •-gO • • 81 l l - • •-

8až I. K 2070—2120, stredné K 2033-2060 Sačmeá la. 14-85—15-40, stredný K 14-40-1475 Ovos fa. K 1660—17-20, stredný K 1590—1650 KakMrtca uhorská,nová K 14-55-1480 PSeničné otruby Jemné K11- 1140

. , hrubé „ 11-30-1170 Valci* (za 10 veľtuctov = 1440 kusov):

potiské K 85-CO—86-00 slovenské K — • *— košíkové 16y4--167, kusov K ľ—.

Ceny cukru v Prahe 5. mája. (Z Ústí n. L.)

Cukor surový, pohotový na okt.—dec.

K 21*10 •— „ 2185 •—

n n • » „ 5 2 -

n - 4 7 —

až K 62 —

OZNAM. Úctivé sderujeme, že výhradný odpredaj našich výrobkov oddali sme na

ODPREDAJ ZäPflLIEK ÚČASTINÁRSKU SPOLOČNOSŤ (Qyufaárusitó részvénytársasíg) Budapest, VI., Andrássy út 102.

Prosíme preto, všetky nové objednávky, nabidky a odvolania ohľadom uzá­vierok dosavádnych adressovať len na

O d p r e d a j z á p a l i e k ú č a s t i n á r s k u s p o l o č n o s ť ktorá vám v každom chlade s najväčšou ochotou poslúži.

Keď vám za posial preukázanú dôveru mnohokrát ďakujeme, prosíme vás, aby ste túto dôveru preniesli aj na

Odpredaj zápaliek účastinársku spoločnosť a nás cestou tejto aj na ďalej ct. objednávkami poctili, ktoré sa vynasna­žíme i na budúcne presne a svedomité vybavovať.

S úplnou úctou

Ján Janček a syn továrna na zápalky.

Lodenové

SUKNE, okolkové kus po K 1*80 karované „ „ K l í O moderné la „ „ K 175 v 5 kg. balíku 7 sukni

franko zasiela

F. J. Rybař, tkalcoven, 4001

JIMRAMOV, Morava.

Odvolávajúc sa na hořejší obežník, úctivé vám sdeiujeme, že sme prevzali na seba výhradný odpredaj výrobkov vyše-

'ANCEKASV" P áx s i n e p r e v z a l i n a a c u a v y i i i a u u v u u ^ i v u a j Y»IUUÄUY » J « ^ • 1 • menovanej firmy JÁN JANCEK Á SYN, továrna na zápalky

a prosíme vás, aby ste nás s dôverou poctiť ráčiii. Pri tejto príležitosti sdefujeme, že objednávky uzavřené s vyše označe­

nou firmou budeme my vybavovať. Na presnú a svedomitú obsluhu venujeme zvláštnu pozornosť a porú­

čame sa vám s úplnou úctou

Odpredaj zápaliek účastinárska spoločnosť, BUDAPEST, VI., Andrássy út 102. |

Kúpi a predá najlepšie len fen, kdo in-seruje u Slovenskom Denníku. Zkuste a pre­svedčíte sa.

Z E M E P'LVQHVSCDVÍ B U M 9RCI0V9 SPOLEČNOST, založená Živnostenskou bankou v Prahe.

BUDAPEST, V., Ferencz József tér 6. zmenáreň: V., FerenCZ JÓZSef t é r 6. Fi l iá lka v MUNKAČI.

Gčasíínný kapitál Ž I V N O S T E N S K E J BANKY V P R A H E je K 80,000.000— a rezervy vyäe . . . K 20,000.000-

(palác .QRESHAJW). Talegrat fSrki a d r o M „laDUSTRIALE 1

( 131-« Telefon i{ 131-66

\ 111-70 Účet n uhorskej poštovej spořitelny c. 28120. Účet n rakúskej poštovej spořitelny č. 105585. Učet n bosi bere. post. spořitelny č. 8166.

Prijíma vklady pri najvyššom zúročení. Esfcont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenie všetkých bankových a burzových transakcii na budapeštianskej a cudzozem­ských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště dolárov, mariath • rub-íow. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky so zahraničím a Autorskou.

uÉmiĚmĚĚmmmmmimmmsmiKmmmmiHKĚmm

Strana 6 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Číslo 86

Tržné ceny vo Viedni 5. mája. Na viedenskej burze ceny ostaly nezmenené. Úradne značené bolo obilie takto:

?>8*niGa: za 50 kg — potiMká . . . . K 1410-14-40 —• usnáísk* „ —• •— — zsdunajská . , —• •— — slovenskí, . . . . ,,1325-1385

Saf za 50 kg. — slovenská , K 10*30—10'80 — pcšíská . , , . „ 1065-10-90 — ipá uhorská . , „ , „ —• •—

Kukurica za 50 kg.: — uhorská nová . . . . K —• •— — cinquantin . „ —• •—

Ovos za 50 kg: — uhorský prvotriedny, nový . „ — • •— — „ stredný , —• •—

Majitel a vydavatel: Slovenský Denník úd. spoS. Zodpovedný redaktor: Anton Stetónek.

P O Z O R ! Ifeľliú úsporu docielite len priamym nákupom dámskych a všetkých prádlových látok u známej

a chválenej firmy

Adolf Soumar, ručná a mech. tkalcovna v Olešnici u Nového Mesta nad Metují, Čechy. Krásce zbytky za továrne ceny stále na sklade. Vzorky zdarma a franko.

4011

g B

ILLES SEPE umelecký s t o l á r

Budapešť, Mltl, Render u. 36. Vyhotovuje moderné portále, zariadenie ob­chodov, kancelárii, ústavov, kaviarní a úplné zariadenie bytov, Plány a rozpočty zdarma. Žiadajte si rozpočet. Telefon: józsef 12—47.

' Q Poslal som už predpiatok?

Ueľkodielňa na orga­ny a harmonia ===

Vlastnú výroba cinwvých i organistom vrelé odporúčajú po ruke. — V Hore Kutné,

Emanuel Štein a Bohumil Tuček. Prvý bol najstarším mon­térom u firmy ján Tuček v Kutné Hore za 23 rokov a postavil za ten čas mnoho organov na Morave a Slo­vensku. = ^ = = ^

Odporúčame svoj závod si. patronátom, íarným i obecným úradom k postaveniu nových or­ganov väetkých sústavou. Opra­vy a ladenia organov, harmonii 1 klavírov sa prijíma.

i zinkových piSfal, ktoré sa pp. Mnoho pochvalných vysvedčení

Královstvo České. 2535

Flzikoteraplcký liečebný ústav —-^^-——»

Dra EUGENA HOFFMANNA, BUDAPEST. VI., Váczi korut 51. Telefon 53-87. Lieči pomocou vody, svetla, Rontgenových pa-ppšiekov, Švédskej massáže, choroby nervové, žalúdka a čriev, chudnutie pomocou elektriny tiež choroby aesthetioké (bolenie hlavy, ne. spavosť a iné). 401T

3901 3 i " n - n - n " n - nasn—IB

CEMENTÁRNE odborne zariadené ako ä všetky stroje, prístroje a potreby k nim, najlep­šej jakosti pri miernych cenách dodáva odborná firma FR. WAWERKA, Lipnik n. B. 117. 3565

společnost strojírny ^ ^ = drive

Breitf eld, Daněk i spol. Praha-ICarlín.

Filiálky s Ústí n/L., Slaný, Blansko (Morava). Dodáva stroje pre cu­krovary, pálenice, uhelné bane, železné hute, sušiarne, vodárne, vyta-hovadlá, parné stroje a kotle, tehliarske stroje, stroje na výrobu Fadu, EEEEEEEEEEEEEEE EE EÍ liatinové rúry, pece atď. •

tUDOyfl BflNKfl účasí. spol. vo FKBŠfňKU

Platí od VKLADOV ÄVBVow čistých.

Vybavuje bankové ob­chody každého druhu.

3957

•

^m

ääi

•

sklad hodin Šperkov j JOZEF SZIGETI.

j Budíčky na vidiek za 3 koruny na j | dobierku Prijímajú sa aj opravy, j i Budapest, IX., Mester utca 21. j | Filiálka: Budapest VIII., Úllôi-út 73.|j

it

it

£) f

HLASY Z OBECENSTVA. \ § Tisíci chvália všeobecne známy a obľúbený \ Sä

„Juno krém" masf na tvár, lebo kdo ju upotrebuje, j istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace f flaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú j a sviežu tvár. Téglik „Juno krému" stoji K 1-20 a | k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednať tak, keď vopred zašlete K 230, za ktcrý obnos dostanete „Juno krém" k tomu pa­triace mydlo a návod k upotrebeniu bez všetkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce zaslať peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Do­stať u dr. Eugena Flittnera, Beszterczebánya.

Píšte teda ešte dnes na túto adresu.

U

íS #

it

Továrna na stroje, zariaďovanie mlynov a tehliarskych závodov Jos. Prokopa Synové

v Pardubiciach (Čechy). Oddelenie pre stavbu mlynov vyrába i

všetky mlynárske stroje v najmodernejšom a najdokonalejšom H a prevedení. Zariaduje kompletné veľké i malé mlyny a obilné skla- i

Q dišfá. Dodáva francúzske i umelé mlynské kamene, všetky čiastky § g] transmisle v modernom a ľahkom prevedení a drží na sklade všetky A Q potreby pre mlyny. ä • I | Oddelenie pre stavbu vodných turbín vyrába B g najmodernejšie turbiny Franclsonové a Peltonove s automatickou 1

| presnou reguláciou, hydraulickými regulátorami vlastnej osvedče- j Q nej konštrukcie pre pohon bydroelektrických centrál, priadelen, 1 g íkalcovní, mlynov a iných priemyslových závodov

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší pokjad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, keď sa začneme hneď liečiť. Kdo trpí n& žalúdkové boľastl a kŕče alebo nemá do-bréko apetitu, nech hneď užíva „Kalvarské aroma­tické kvapky". 20 kvapák do3tači, aby prestali hneď všetky bofasti a napravily žalúdok. Cena fľašky 50 hal. Pošton zasietajú sa najmenej 4 Hašky za vo­pred poslaný obnos K 2-30 franko alebo na dobier­ku. Pri každej zásieike je priložený návod k upo­trebeniu. Dostať u dr. Eugena Flittnera, Beszter­czebánya).

Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adresu N

%t

m-

| Oddelenie pre stroje keramické vyrába 1 gj všetky stroje pre tehelne ra najdokonalejších konštrukcií

s na pohon ručný i motorový moderných g

Všeobecné oddelenie ! 0 z T r ? Í T J ^ ( l f e S y ) " a P a r a f i n svědčené! konštrukcie, transportné I > m zariadenia, stroje za zariadenia odstraňovania «-»,*„ ^ a t A , « « i a S

Ste dnes. S I +#$#'#« i | cukru a S J e M Z a f Í a d e n Í a o d s t r a ň o v a " i a prachu, rozmelovania | . 2854 m

Tlačou Budapeštianskeho nakladatefskémTsipolku učaatinárskej spoločnosti, 5 ¾ ^ ¾ ^ ¾ ulica číslo 15.